Je 21.septembra 2024, 5:00 hod. ráno. Pristavený autobus plný 50 ladeckých turistov do posledného miesta. „NO POME!“ ozvalo sa zo zadu. Posledná kontrola, a vyrážame smer Sivý vrch.
Cesta ubieha rýchlo, z autobusu vystupujeme pri Horárni pod Bielou skalou v obci Huty. Po krátkom výklade trasy a rozdaní máp začíname v celkom chladnom ráne stúpať po červenom TZCH (turisticky značený chodník). Chodník je hneď od začiatku veľmi strmý. Rýchlo sa “otepľuje“. Po zdĺhavom a nepríjemnom stúpaní sa pred nami objavujú Radové skaly. Tvoria ich vápence a dolomity s množstvom skalných útvarov. Chodník je v tejto časti zabezpečený fixnými reťazami. Na konci skál prechádzame okolo priepasti a už je to len kúsok na vrchol Sivého vrchu (1804,5 m n.m.). V krásnom slnečnom počasí si užívame výhľady na vrcholy Západných Tatier, Chočské vrchy, Oravskú Maguru, Malú a Veľkú Fatru, Nízke Tatry, ale aj Liptovskú Maru i Oravskú priehradu. Ešte spoločná fotografia a už zostupujeme do sedla Pálenica. Tu sa 8 našich turistov rozhodne pokračovať po hrebeni cez Brestovú (1932 m n.m.) a Predný Salatín (1624 m n.m.) do Spálenej doliny. Ostatní (vrátane 12 detí) schádzame po žltom TZCH do Zuberca. Pri penzióne Pribiskô nás čaka zaslúžená, dobre vychladená a orosená odmena. Deti chytajú druhý dych a ďalšiu hodinu skáču na trampolíne a skákacom hrade. Na záver sa ešte presúvame autobusom do Oravíc, kde si po náročnom dni doprajeme kúpanie v termálnych bazénoch.
Veľmi vydarená akcia sa končí neskorým návratom domov do Ladiec. Už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné chvíle strávené na horách.
Horám zdar!
Text: Peter Martinák
Foto: Vladimír Zápalka
