Tradícia pálenia Ďura nepatrí k tým, na ktoré sme už zabudli. Vďaka nadšencom a partii dobrých kamarátov všetkých vekových skupín z Horných Ladiec žije ďalej.
Juraj oslavuje na Slovensku meniny 24. apríla. Najznámejším predstaviteľom tohto mena bol zrejme svätý Juraj, rímsky vojak, ktorý podľa legendy zabil draka. Tradície, ktoré sa u nás zachovali, však s hubením šupinatých beštií nemajú nič spoločné. Pálenie Ďura prebiehalo v minulosti najmä na strednom a západnom Slovensku, pričom v dnešných dňoch je záležitosťou miest a obcí hlavne v Trenčianskom kraji. Niet preto divu, že mnohí obyvatelia iných kútov Slovenska sa s touto tradíciou doposiaľ nestretli.
Prečo práve na Juraja?
K 24. aprílu sa viaže množstvo pranostík. Medzi tie najznámejšie patria napríklad: „Koľko ráz pred Ďurom zahrmí, toľko ráz po Ďure bude mráz“, „Čo do Ďura narastie, to po Ďure skape“, či „Pred Ďurom môžeš kliešťami trávu ťahať zo zeme, nevyjde, po Ďure ju môžeš mlatkom biť, vyjde“.
V tento dátum podľa našich predkov prebiehali v prírode dôležité zmeny. Preto sa snažili prekaziť plány zlých síl, ktoré sa mali prebúdzať, a rôznymi rituálmi naopak prebudiť prírodu k životu. Proti zlu bojovali práve spomínaním pálením vatier. Zúčastňovali sa ho najmä mladí ľudia, prítomnosť starších však nebola výnimkou. Do preskakovania plameňov sa však zapájali len slobodní mládenci za sprievodu dievčenského spevu.
V Hornej Súči vatry horeli, pretože sa tým mali otvárať polia. Je však možné, že po dlhej zime chcela jednoducho mládež vyjsť do prírody a zabaviť sa mimo dohľadu dospelých. Bývalo tiež zvykom, že mladíci po gazdovských dvoroch rozoberali vozy či schovávali pracovné nástroje. V obciach neďaleko Trenčína išlo zas o povinnosť mužov, takzvaných regrútov, ktorí mali v tom roku začať plniť povinnú vojenskú službu. Princíp bol jednoduchý: čím vyššia vatra, tým silnejší ročník. Niet divu, že išlo o prestížnu záležitosť, na ktorú sa mladí muži dlho pripravovali.
V Ladcoch táto tradícia pretrváva desiatky rokov. V posledných 10-15 rokoch sa stala súčasťou stretávania niekoľko stoviek Ladčanov na Skalke pri kaplnke v Horných Ladcoch. Každoročne usporiadatelia zorganizujú občerstvenie a hudbu. Pri peknom počasí je obrovská vatra nad dolinou pod hviezdnou oblohou veľmi pekným zážitkom.
Tohto roku zahrala Ladčanka i folklórna hudba Sadloňovci. Občerstvenie padlo vhod – pivo, víno, dokonca i voda a tiež grilované špeciality. Nálada bola výborná, Skalku navštívili i francúzski turisti, ktorí boli atmosférou a bezprostrednosťou Ladčanov doslova unesení. Nadchli ich slovenské ľudové pesničky, ale hlavne to, že také veľké množstvo ľudí ovláda texty a je ochotné spievať i tancovať. Asi až ich nadšenie nám umožnilo hlbšie si uvedomiť vlastné kultúrne tradície a identitu, krásu našej hudby i tanca. Priamy dotyk našej slovenskej duše s cudzincami nám umožňuje zistiť, čo je v nás krásne a čo je v nás dobré.
Veľká vďaka všetkým nadšencom, ktorí zdarma a ochotne dreli na stavbe vatry a podieľali sa na organizácii celého stretnutia pri vatre. Vďaka patrí aj Jožkovi Mikušincovi, ktorý tento rok urobil krásnu fotoreportáž z celej akcie. Určite si jeho fotografie pozrite, stoja za to.
Text: RNDr. Branislav Lipták
Foto: Ing. Jozef Mikušinec
