Online kronika 1989 - 2013

V online kronike môžete ľahko vyhľadávať všetky údaje, udalosti, štatistiky, ktoré vás zaujímajú. 

Pre zjednodušenie sme vám ukotvili roky, takže môžete rýchlo skočiť na rok, ktorý vás zaujíma.

Po stlačení kláves CTRL + F sa vám otvorí okienko, do ktorého môžete zadať vyhľadávaný výraz.

Napr. keď napíšete "dobrovoľný hasičský zbor", vyhľadáte všetky miesta v texte, kde sa tento výraz nachádza.

 

Prajeme vám príjemné prezeranie. 

14-20 Str Rok 1921 Rok 1922 Rok 1923 Rok 1924 Rok 1925 Rok 1926 Rok 1927 Rok 1928 Rok 1929 Rok 1930 Rok 1931 Rok 1932 Rok 1933 Rok 1934 Rok 1935 Rok 1936 Rok 1937 Rok 1938 Rok 1939 Rok 1940 Rok 1941 Rok 1942 Rok 1943 Rok 1944

Rok 1945 Rok 1946 Rok 1947 Rok 1948 Rok 1949 Rok 1950 Rok 1951 Rok 1952 Rok 1953 Rok 1954 Rok 1955 Rok 1956 Rok 1957 Rok 1958 Rok 1959 Rok 1960 Rok 1961 Rok 1962 Rok 1963 Rok 1964 Rok 1965 Rok 1966 Rok 1967 Rok 1968 Rok 1969

Rok 1970 Rok 1971 Rok 1972 Rok 1973 Rok 1974 Rok 1975 Rok 1976 Rok 1977 Rok 1978 Rok 1979 Rok 1980 Rok 1981 Rok 1982 Rok 1983 Rok 1984 Rok 1985 Rok 1986 Rok 1987 Rok 1988 Rok 1989 Rok 1990 Rok 1991 Rok 1992 Rok 1993 Rok 1994

Rok 1995 Rok 1996 Rok 1997 Rok 1998 Rok 1999 Rok 2000 Rok 2001 Rok 2002 Rok 2003 Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007 Rok 2008 Rok 2009 Rok 2010 Rok 2011 Rok 2012 Rok 2013

 

 

KRONIKA

Obce Ladce

 

 

14. A 15 . STR

Prvá písomná zmienka o obci Ladce a Tunežice. Okolie Ladiec.

Ako sa tradujú názvy Ladce a Tunežice . Ladce v panstve Košeca.

16. STR

Zmeny názvov . Život v našich obciach v 16 storočí .

17. STR

Ďalšie delenie majetku a koniec hradu Košeca. Rodina Lippay

A Motešický. Turci. Protestantizmus. Živelné pohrom y.

I8. STR

Posledné pokusy o zmenu panstva. Tereziánsky urbár. Naše obce

Za Jozefa II. Obce a ich správa. Stavba kaštie l a v Ladcoch.

Z archívnych dokumentov . Život v obci . Ako sa obliekali .

ZACIATOK 19. STR

Vývoj Obcí Ladce a Tunežice. Zriadenie žúp . Nešťastné tridsiate

A štyridsiate roky.

 

 

V roku 1747. O niečo neskoršie bola k nemu pristavená rokoková

Kaplnka - kostolík.

Park, ktorý patrí ku kaštieľu vznikol takmer súčasne.

Motešický, ktorý ka~tier dal ~ostaviť založil aj park. Jeho

Potomkovia ho potom udržovali, menili i doplňovali o nové

Dreviny.

Ostatné vybavenie

Obce

Kaštiei a park

Profesor Gejza Runkovič vo svojej knihe "Parky a vzácne

Stromy", ktorá vyšla v okrese Považská Bystrica v roku 1978

Charakterizuje park, ako prírodno-krajinársky, s veľkou biologickou

A kultúrnou hodnotou. Svojou transpiračnou mohutnos~

Ťou ovplyvňuje vlhkosť vzduchu a spríjemňuje tak životné prostredie.

Ďalší popis parku, ktorý dalej uvádzam je skrátený

Text zo spomínanej knihy a popisuje stav parku v rokoch

1976 - 1978.

Od vstupu do parku vľavo je dvojradová aleja, pozostávajúca

Z 23 líp, zväčša malolistých. Z tohoto stromoradia sú pozoruhodné

Najmä štyri s obvodom 300, 266, 262, 263 cm. Pri

Vchode do parku z cesty je tiež skupina piatich javorov mliečnych,

Medzi ktorými r8stie jeden agát biely. Od hlavného

Vchodu do parku vedie jednoradová aleja s 13 lipami s obvodom

200 - 240 centimetrov. Na konci aleje vyniká jeden javor mliečny

S obvodom 200 cm, nedaleko neho je skupina 15 agátov bielych

S obvodom 60 - 100 centimetrov. Vedľa rastie pagaštan

Konský s obvodom 265 cm a patrí medzi najväčšie v okrese Považská

Bystrica. Vedľa tehlového plotu sa tiahne dlhé stromoradie,

 

Ktoré sa skladá zväčša z líp, najväčšie majú obvod

260 a 305 cm. Medzi lipami rastú pagaštany konské a javory

Poľné. Niektoré z týchto' javorov s obvodom 147, 225 a 230 centimetrov

Sú pravdeopodobne najväčšie v okrese. Pri plote, na

Konci tohoto stromoradia je dalšia veľká skupina javorov poľných.

V ľavom rohu parku stoja tri mohutné lipy malolisté

S obvodom od 250 do 290 cm. Vzácnou ozdobou parku je platan

Západný s obvodom 328 cm, čo je tretí najväčší platan v okrese.

V západnej časti parku rastie kata lp a bignóniovitá s obvodom

240 centimetrov. Vedľajší priestor zdobia tuje západné,

Kríčkovité magnólie, borievky a iné. Aj tu sa nachádza lipa

Malolistá s obvodom 316 cm. V zadnej časti parku sa nachádza

Ešte skupina šiestich tují západných, buk lesný, pagaštan

Konský, borovice, sosny a dalšie stromy.

Najväčším pokladom ladeckého parku sú dva tisy obyčajné.

Jeden rastie ako dvojitý s obvodom 200 a 193 cm, druhý s obvodom

228 cm. Sú to po Pruskom najväčšie tisy v okrese Považská

Bystrica.

Stav v parku nie je v čase, ktorý opisujeme dobrý a neustále

Sa zhoršuje. Tieto "pľúca Ladiec" potrebujú investície

A stálu odbornú údržbu. Na záver ešte zoznam drevín, ktoré sa

V parku nachádzajú .

Listnaté stromy a kry:

Agát biely

Br est horský

Breza bradavičnatá

Buk červený

Buk lesný

 

Dub lesný

Forzítia previsnutá

Hloh jednosemenný

Hloh obyčajný

Imelovník biely

Jaseň štíhly

Skalník obyčajný

Ihličnaté stromy a kry :

Borievka netata

Borievka obyčajná

Borovica sosna

Jedľa biela

Smrek obyčajný

Javor hor s ký

J avor mliečny

Javor poľný

Katalpa bignóniovitá

Lieska obyčajná

Lipa malolistá

Lipa striebristá

Lipa veľkolistá

Magnólia Soulangeová

Pagaštan konský

Platan západný

Smrekovec opadavý

Tis obyčajný

Tuja východná

Tuja západná

O kre m parku sa nachádza na území obce, najma

V jej strede dosť zelene, ktorá sa neustále zveľaduje. Podobne,

V samej zeleni je vystavená časť obce Horné Ladce.

V katastri Ladiec sa nachádzajú aj ch rán e n é str omy

Mimo parku . V Lúčkovskej doline rastie zákonom chránený buk

Lesný, ktorý má nasledovné rozmery: priemer 207 cm, obvod

650 cm, šírka koruny 12 m, výška 25 metrov a vek asi 300 ro~

Kov. Ďalšie mohutné buky rastú v celej oblasti pod Butkovom

Vladeckom, hľožanskom a podhorskom chotári.

Politický a kultúrno-spoločenský život v obcí Ladce je

Riadený cez organizácie Komunistickej strany Slovenska,

Miestny národný výbor a organizácie Národného frontu Slovenskej

Socialistickej republiky. Asi dve tretiny obyvateľstva

Sú zapojené do niektorej z organizácií.

Komunistická strana Slovenska má základné organizácie

V Považských cementárňach,Základnej škole a Osobitnom odbornom

Učilišti, v obci Ladce.Základná organizácia v obci má dve

Dielčie organizácie v miestnej časti Ladce a v miestnej časti

Tunežice.

Miestny národný výbor v Ladcoch sa opiera o prácu komisií

A občiansky výbor číslo l - v miestnej časti Ladce a občiansky

Výbor číslo 2 - v miestnej časti Tunežice.

Spoločenské a záujmové organizácie Národného frontu riadi

Miestny výbor Národného frontu SSR. V Ladcoch vyvíjajú

Činnosť nasledovné organizácie:

Slovenský zväz žien lorganizácie l a 21 v Ladcoch

Slovenský zväz žien Tunežice

Socialistický zväz mládeže v Považských cementárňach

Socialistický zväz mládeže v Ladcoch

Socialistický zväz mládeže v Tunežiciach

Socialistický zväz mládeže v Osobitnom odbornom učilišti

Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže pri

Základnej škole v Ladcoch

Zväz československo-sovietskeho priateľstva v Ladcoch

Zväz československo-sovietskeho priateľstva v Považských

 

Cementárňach

Zväz československo-sovietskeho priateľstva v Osobitnom

Odbornom učilišti

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov Ladce

Revolučné odborové hnutie v závodoch a inštitúciach:

Považské cementárne

Osobitné odborné učilište

Základná škola. A Matersk~ škola

Vodná elektráreň Ladce

Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky

Poli tický

Život v obci

Zväz pre spoluprácu s armádou Ladce

Telovýchovná jednota Tatran Ladce

Telovýchovná jednota Tunežice

Zväz požiarnej ochrany Ladce

Zväz požiarnej ochrany Považské cementárne

Zväz požiarnej ochrany Tunežice

Jednota - spotrebné družstvo

Slovenský poľovnícky zväz

Slovenský zväz záhradkárov

Slovenský zväz chovateľov

Slovenský zväz rybárov

Slovenský zväz invalidov

Československý červený kríž

Lektorské združenie Socialistickej akadémie ČSSR

Československá vedecko-technická spoločnosť - pobočka

V Považských cementárňach

Doteraz známe archeologické nálezy svedčia, Že najstaršie

Dejiny sa dotkli aj dzemia, na ktorom sa dnes nachádzajd Ladce

A Tunežice. V jednotlivých obdobia~h si budeme všimať iba tie,

Ktoré sa priamo dotýkajd nášho bezprostredného okolia.

V s tar šej dob e k a men nej Ipaleoli ti teda pred

80 000 - 15 000 rokmi boli osidlené - časti za Váhom, teda tam,

Kde sa dnes nachádzajd Pruské a Sedmerovce a na našej strane

Váhu pri Dubnici. Z m l a d šej dob Y k a men nej, teda

Pred 15 000 - 3 000 rokmi sd náleziská aj z Košece. Nes k o r á

Dob a k a men n á zanechala stopy v Pdchove a najbližšie aj

V Beluši.

Z bronzovej doby, ktorá znamenala veľký pokrok vo vývine

Ľudskej spoločnosti v objavovani kovu ako suroviny na výrobu

Nástrojov, nachádzame kostrové pohrebište v najbližšom susedstve

V H lož i a P d cho ve. Je to tzv. Une t i c k á k u l -

T d ra, podľa náleziska v Uneticiach pri Prahe z obdobia 1900

-1500 rokov pred n.l. Pochovávali v skrčenej polohe s bohatými

Bronzovými i zlatými milodarmi. O niečo neskoršie je nálezisko

Tzv . M a ct a r o v s kej k u ltd r y v N o z d r o v i c i ach

Iná zo v podľa náleziska v obci Mactarovce/.

Ďalej nasleduje stredná, mladšia a pozdná doba bronzová

V obdobi od 1500 do 700 rokov pred našim letopočtom. Z bronzu

Sa zhotovovalidhľadné meče, sekery i motyky, ale i ozdoby.

V bronzovej dobe sa začali u nás použivať vozy so záprahmi.

Začiatkom l. Storočia n.l. Sa v našich krajinách usadil

Nový, neznámy pastiersky ľud, ktorý vynikal bojovnosťou.

Mŕtvych pochovávali pod mohyly - preto mohylový ľud. Čoskoro

Zo severu prichádzajd novi obyvatelia - roľnici, ktori spaľovali

Mŕtvych a popol ukladali do urien, preto ľud popolnicových

Poli. Podľa nálezisk v Lužiciach sme prijali názov lužický

Doba bronzová

Lužická

Kultúra

Lužický ľud sa zaoberal roľníctvom, chovom dobytka a poznal

I niektoré remeslá. Tvorili väčšie celky -kmene, stavali

Si .opevnenia . Pôdu obrábali spoločne, v rámci rodovej občiny .

Lužická kultúra zanechala početné stopy aj na na~om území

- bezprostrednom okolí. Najvýznamnej~ie sú Miku~ovce, ale pohrebiská

Sa nali aj v Beluši, Ilave U nás je

To konkrétne sídlisko a popolnicové po hre b i s k o lužickej

Kul túry sa nachádza aj v Pod hor í Z Člaších nálezísk z tohoto

Obdobia možno v blízkosti ladiec ešte spomenúť Nozdrovice

A Košecu.

, Od roku 700 pred našim letopočtom zhruba do roku 400 nášho

Letopočtu ovplyvňujú naše dejiny niekoľkí činitelia. Predov

Etkým šírenie výroby a s pracovanie železa, čiastočná

Klimatická zmena a pre s u n y kmeňov. Tento vývoj pokračuje

Aj v tzv. Mladšej dobe kamennej, prakticky až do začiatku nášho

Letopočtu.

Sídliská tzv. Púchovskej kultúry nachádzame predovšetkým

V Púchove, ale aj na severo-východnej a severnej Morave

A južnom Poľsku. Je to pre naše územie významné osídlenie

Zhruba od l. - 4. Storočia n.l. Ovplyvnilo vývoj aj priamo na

Území dnešnýchladiec. Priame náleziská sú okrem iného aj

V Tunežiciach

Ná naše územie zasahovala okrajovo aj rímska expanzia.

Stopy sa našli však iba v Púchove . Púchovská kultúra však

Bola posledným stupňom osídlenia na území stredného Považia,

Pred sťahovaním národov.

Počiatky slovanského osídlenia môžeme na území dnešného

Okresu Považská Bystrica sledovať už od 7. Storočia n.l. Toto

Obdobie sa však začalo už skôr - koncom 5. A začiatkom 6. Storočia.

Vtedy prišla aj na strednú Európu pohroma v podobe

Železná doba

Púchovská

Kultúra

Slovanské

Osídlenie

A var o v - kočovných kmeňov, ktoré si v 6. Storbčí organizovali

Na Dunaji mocnú ríšu.Po ich porážke na konci 8. Storočia vznikli predpoklady

Na organizovanie Slovanov v samostatnej ríši. Ako je známe

V boji proti Avarom organizoval Slovanské kmene franský kupec

Samo. Avari boli však definitívne potlačení až na konci 8 . Storočia

Frankami.Charakteristické pre toto obdobie osídlenia nášho okolia,

Karpát a celého Považia je už orné hospodárstvo, ked pestovali

Pšenicu, jačmeň, raž, ovos, proso a hrach. Nálezy náradia dokazujú

Aj existenciu záhradkárstva. Súčasne vznikali aj remeslá,

Najmä kováčstvo a hrnčiarstvo .V prvej tretine 9. Storočia sa na sever od Dunaja stretávame

S dvoma nadkmeňovými politickými útvarmi - štátmi. Staromoravské

Kniežatstvo, ale pre nás oveľa zaujímavejšie - Nitrianske

Kniežatstvo v priestore za Malými a Bielymi Karpatmi.

Obdobie Veľkomoravskej ríše v 9. Storočí zanechalo

Stopy aj na našom blízkom okolí. Sú to lokali ty v K o -

Še c i a veľkomoravské mohyly v Bel u š i .

Najstaršia známa zmienka o obci Ladce lpodľa "Slovníka

Obcí" - heslo "Ladce"1 je z roku 1469. Neskoršie prieskumy

Z rokov 1987 a 1988 nás presvedčili, že tu došlo k omylu.

Tento údaj od Antala Fekete Nagya: Trenczén vármegye, ktorý

Mal byť z roku 1469 pod signatúrou DL 2456 v Madarskom krajinskom

Archíve v Budapešti sa ukázal ako nesprávny, pretože

Listina sa týkala obce v Tolnianskej župe a okrem toho je citovaný

Údaj z roku 1489 a nie 1469.

Naj s tar š í hodnoverný údaj na Ladce je z roku

V listi ne DL 17 284, ktorá je publikovaná

V Podmaniczky I. Fotokópia tejto listiny

Je v depozitári pamätnej siene obce Ladiec. Preklad časti

Listiny uvádzame dalej. Pravda, všetky tieto údaje nie sú

Rokmi založenia, ale najstarším písomným zachovalým údajom.

Je jasné, že Ladce v tomto období - v druhej polovici 15. Storočia

Už boli vyvinutou dedinou .

Jednoznačnejší je najstarší údaj o obci Tu než ice.

Pod názvom "TUNIUK" le v listine z roku l397 a  1460 ,

Ktorých originály sú v Krajinskom archíve v Budapešti pod číslom

DL 9140. Je to listina o darovaní a štatúcii do držby Košeckého

Panstva, čo bolo potvrdené kráľom Žigmundom v roku

1406. Ďalší doklad na Tune žice, v ich dnešnej podobe ako

Tunežice · je v listine uloženej tiež v Krajinskom archíve

V Budapešti pod číslom DL 15772. Je to listina z roku 1462

A fotokópia je tiež v depozitáre pamätnej siene Ladce .

Ďalej uvádzame preklady, respektíve výťahy horeuvedených

List í n - najstarších písomných zmienkach o obci Tunežice

A Ladce.

Všetky spomínané listiny sú darovacie, preto obsahujú

Mnoho oficiálnych formulácií, titulov, právnych sankcií atd . .

Rovnako pi s ári pou žívali zau žívané frázy, ktoré písali bez

Ohľadu na to, o ktorý kraj išla, či bol na rovine, v hor ách,

V Sedmohradsku, či na Pova ží . Preto pokladá kronikár za dostačujúce

Uverejniť iba výťahy, podstatné fakty a údaje. Patričné

Storočí

PRVÁ písomná

ZMIENKA O OBCI

LADCE A TUNEŽICE

Listiny budú vystavené v pamätnej sieni Ladiec a v jeho depozitáre.

LISTINA TÝKAJÚCA SA L A O I E C

/ Kráľ Matej Corvin daruje 2 . Februára 1472 Ladislavovi Podmanickému

A jeho potomkom majetok L a d c e a Mojtín

V župe Trenčianskej, ktoré predtým vlastnil Juraj de Hatha.

Po jeho smrti /Hathu / mali pôvodne tieto majetky pripadať

Stefekovi de Werbno, ale ten sa dostal do sporu

S kráľom /počas bojov s Poliakmi/ a majetky mu ako "nevernému"

Odobrali a dali Ladislavovi Podmanickému "so

Všetkým, čo k nemu patri", teda s poliami, lúkami, pastvinami,

Le - smi, vinohradmi, rybnikmi, riekami , mlynmi . /

A to je pravdepodobne všeobecná štylizácia, takže nie je

Isté, či sa všetko vymenované v Ladcoch nachádzal%~~

Majiteľ dostáva právo na všetky úžitky, teda aj na vyberanie

Daní.

ZMIENKA O TU NEŽICIACH

 

Je to opäť darovacia listina kráľa Žigmunda Lucemburského

Z roku 1397. Nezachoval sa jej originál, ale iba jej

Potvrdenie /konfirmácia/ z roku 1406 . V tomto, veľmi rozsiahlom

Dokumente s a medziiným uvádza aj to, že kráľ

Žigmund Lucemburský daruváva viaceré obce Stiborovi zo

Stiboric. Sú medzi nimi aj Tu než ice

ĎALŠIA LISTINA O T UNE Ž I C I ACH

Kráľ Matej Corvin dňa 30 . Septembra 1462 vydáva listinu

Pre Blažeja Ma g y a ra, ktorou mu za jeho zásluhy daroval

Hrad Košeca. Jeho zásluhy sú v pomoci proti Turkom

A "českým lúpe žnikom". V listine sa uvádza, že Bla žej M~ gyar

Pomáhal už predchodcovi Mateja Corvína Jánovi Huňadskému

.

K panstvu Košeca mu daroval aj obec Košeca , po oboch stranách

Podhradia . Ďalej sa spomínajú darované majetky:

Kopec, Rovné, Závratie, "Mysárov" , Tunežice , Podhorie,

Hlosa, , "Hochkopec" a "Wylchie". Tou istou listinou

Daroval kráľ Blažejovi Magyarovi aj majetok Záriečie.

Všetky uvedené písomné zmienky sú pomerne neskorého 'dáta.

V spomínaných darovacích listinách sa hovorí pri viacerých lokalitách,

Že boli "opustené" a pod., teda je isté, že

Jes t v o val i d á v n o pre d tým .

Podobnou metódou jakú sme uviedli v prípade Ladiec a Tunežíc/,

Najstaršími obcami a mestečkami na okolí sú:

Dubnica /terra Dubnicze/ - 1193 a v tom istom roku aj Kameničany.

V roku 1229 sa prvýkrát uvádzajú Klobušice, 1243 Púchov,

1224 Pruské, 1272 Košeca, 1330 Beluša, 1397 Podhorie a Hloža

Atd.

Zo stredovekých hra d o v nás najvlac zaujímajú tie,

Ktoré vznikli pravdepodobne z iniciatívy Matúša Cáka Trenčianskeho.

V našom okolí Považská Bystrica, Košeca, Lednica, Vršatec,

Súča a dalšie. Všetky mali v priebehu storočí nejaký

Vplyv na svoje okolie, teda aj na našu obec.

Naše obce majú v dal šom období, najmä však v moderných

Dejinách, vždy nejaké spojenie s Ilavou /d010žený údaj

1332 - 1337/, ktorá sa vyvinula pod rovnomenným hradom, v 16.

Storočí prebudovanom na pevnosť.

V roku 1919 košecký notár Karol Križan píše na požiadanie

Okresného náčelníka v Ilave o tradovaní názvov Ladce a Tunežice

OKOLIE LADIEC

Ako sa tradujú Názvy Ladce Kalište

Pretože bola na úpätí rovnomenného vrchu.

V predchádzajúcej časti však uvádzame dokumentovaný

Názov zo začiatku 15. Storočia už v dnešnom

Znení. Óalšia verzia vzniku názvu Tunežice

Je v rozloženom slove Tu neži ce /nežite/, pretože

Často bývala obec zaplavená rozvodneným

Váhom.

Vrch v katastri Ladce, názov vraj vznikol od

Slova "kalich" alebo "kalí".

Všetky tieto názory na vznik názvov sú iba tradované z rozprávania

Ľudí. Pravda názorov a rôznych dohadov je ešte viacej.

Nemajú však nijakú historickú hodnotu i napriek tomu, že skutočný

Pôvod názvov nevieme.

Ladce sa už od polovice 15. Storočia dávajú vždy do súvis- LADCE V PANSTVE

Lost i s hradom K o š e ca. Je tomu tak až do polovice 18. Sto- K D Š E CA

Ročia, kedy sa panstvo presídlilo do Ladiec. Ladce ako dedina

S mnohými dalšími patrili do panstva Košeckého hradu. Dejiny

Tohoto hradu a panstva sú teda aj dejinami Ladiec a do veľkej

Miery aj Tunežíc. Preto ~a aj v tejto kronike budeme hradom

Košeca podrobnejšie zaoberať.

Podľa Ilešházyho archívu, archívu mesta Trenčín, Štátneho

Oblastného archívu 8ytča a dalších prameňov /Dejiny Slovenska,

Letopis Matice slovenskej - 1867/ je história panstva Košeca

V str - ~čnosti nasledovná:

- Majiteľom Košece je gróf Smaragdus. Zachoval

Sa dokument, podľa ktorého jeho vdova darovala

Zliechov /patriaci k panstvu Košeca/ kláštoru

Na Skalke pri Trenčíne.

- K dispozícii je záznam - darovacia listina dediny

Slopná, patriacej ku Košeci.

- V týchto rokoch /pravdepodobne aj o niečo dlhšie/

Bola Košeca kráľovským majetkom /Karol

Róbert a Ludovít I./.

- V tomto čase je pánom hradu Košeca a celého

Panstva vojvodca Stibor /potom jeho syn/o

Okrem Košece ovládal Beckov, okolo 200 obci

A mnoho dalších hradov /Považská Bystrica, Ilava,

Vršatec a iné/o Patri - li mu aj viaceré mestá

A mestečká, medzi nimi aj Ilava. Jeho vnuk

Stibor III. Sa stal majiteľom v roku 1425, ten

Však ako posledny mužsky potomok zomiera

V roku 1434 a kráľovsky fiskus zhabal všetky

Jeho majetky. Ale už v roku

Vieme, že Košecky hrad ovládal Štefan Kassay

Trenčiansky podžupan. V tom čase prežíva Považie

A teda aj naše obce veľmi rušné a nebezpečné

Roky. V roku 1431 začali na Slovensko

V dvoch prúdoch prenikať z českych zemi tá b o -

R i t i a s i r o t k o v i a . Prenikali cez Jablunkov

Do Žiliny a dalšia skupina pod vedením

Prokopa Holého z Uherského Brodu cez Považie

Do Žiliny. Táboriti sa potom vrátili cez Nové

Mesto nad Váhom na Moravu. Sirotkovia plienili

Južné Slovensko, pričom ich neustále napádalo

Uhorské 'vojsko.

K poslednému stretnutiu došlo 9. N o v e m bra

143 l pri I l a ve, kde boli husi ti porazení

Vojskom na čele s Mikulášom Rozgoňom. Zo sedemtisícového

Vojska sirotkov zostalo na bojisku

5 tisíc. Ostatní prešli na Moravu. Na niektorych

Hradoch však zanechali posádky /Lednica/.

Kráľ Žigmund rozkázal Ilavu pre pomoc husitom

Zválať.

Odňal kráľ Matej Korvín potomkom Štefana Kassaya

- Jánovi a Stanislavovi panstvo Košeca i s pružinskou

Dolinou, Bánovcami a dalšími obcami

/Ladce/ a daroval ich svojmu vernému vojvodcovi

Blažejovi Magyarovi.

1492 Ten istý Blažej Magyar, veliteľ povestných

.Korvinových čiernych légii, sedmohradský vojvodca

Na večné časy daroval kostolu v Ilave

Dedinu Tu než ice. Predtým si ju však Ilavská

Fara privlastnila lpodľa záznamov/ nie

Veľmi čestným spôsobom .

Na začiatku 16. Storočia a v jeho prvej polovici sa

Dosť často menia majitelia Ladiec, patriacich ku Koleckému

Panstvu. Načas patrilo Zápoľským /Štefan Zápoľský/o Potom sa

Na Považi objavuje rodina R o z 9 o ň o v c o v z Rozhanoviec.

1516 dáva panstvo Košeckého hradu aj s Pružinou grófka

Hedviga, vdova po , Štefanovi Zápoľskom so synom Jurajom

Do zálohy Klementovi a Ladislavovi Rozgoňovcom.

Títo dvaja vlak už predtým, v roku 1500 dostali za

Verné služby od Michala Podmanického Horovce, ktoré

Patrili predtým Lednici.

1526 prichádza z Chorvatska Pavel petrbczi a ked Kolecu

Dobyli vojaci Ferdinanda I., tento ju roku

1528 daruje petrbczimu, ked ju Jánovi Zápoľskému pre zradu

A s por /Ján Zápoľský - Ferdinand I./ vzal.

Ďalli vývoj majiteľov je zložitý. Napokon aj predchádzajuce

Údaje sú bez pochopenia doby a sporov o uhorský trón nepochopiteľné.

V dallom období dollo však k celkom pochopiteľným

Sporom medzi rodinami petrbczi a Rozgoňovci. Ďalej elte

Vieme, že kráľ Maximilián Kolecké panstvo daroval v roku 1573

Jánovi a Štefanovi petrbczimu. V roku 1589 sa rodina Petrtlczi

A Rozgoňovci doh o d n ú , uzatvoria zmluvu, podľa ktorej rodina

Petrbczi preberá majetok k o lee k ý, včetne Ladiec a Tunežíc

A Rozgoňovci majetok tzv. Pružinský vidiek.

Prvý názov, ako som už uviedol bol "Ledcze". V roku 1519

Už nachádzame názov Ledecz, v roku 1958 Ledez a až v roku 1773

Sa dostáva do dneinej podoby i ked s cudz im pravopisom:

Ladcze.

Obdobne aj Tunežice z pôvodného "Tuniuk" v roku 1397 sa,

Zmenili na Thunezycze v roku 1462, čo sa už podobalo dne Inému

Názvu. V roku 1598 sa stretávame s názvom Thuneczicze a až

V roku 1808 Tunessice. Madarský názov vlak bol Tunyogfalva.

Zmeny názvov

Ladce a Tunežice boli neveľké obce i ked ich ' porovnávame

S inými obcami vtedaj~ej doby. Podľa záznamov z roku 1598 mali

Ladce 3 5 domov a Tunežice 2 2 domov.

Po zasadani uhorského snemu v roku 1514 sa upravilo položenie

Sedliakov tak, že poddaný bol povinný odovzdať z úrody

Jednu desatinu a ročne 10 poddaných spolu l o~ipanú. Mimo

Toho každý poddaný 12 sliepok a 2 husi. V peniazoch platili od

Usadlosti l zlatku a ročne, 5 2 dni pracovali na majetku zemepána.

Neskor~ie delenim majetku vznikala nová, chudobnej~ia vrstva

Poddaných - ž e l i a ri, ktori vlastnili iba jedno jutro

S domom a záhradou. Ak chovali kravu, museli si od sedliaka

Prenajímať čiastku poľa.

Dedičné právo, ktoré by chránilo majetok poddaného po

Smrti nebolo. Po vymreti poddanskej rodiny prechádzal nemovitý

Majetok na zemepána.

Najväč~ie výhody uživali š o l t Ý s i, akýsi zmocnenci

Zemepána, ktori sa starali o to, aby si poddaní svedomite plnili

,svoje povinnosti. Za túto prácu dostávali od pána usadlosť,

Ktorá bola väč~ia ako usadlosť sedliaka. Aby ju mohli

Obrobiť, najímali si pomocníkov. Šoltýs mal v evidencii práva

A povinnosti každého pod~aného. 801 obyčajne "libertiom"

- slobodným 1"slobodnik"I. Kedže úradnou rečou v tom čase bola

Latinčina, aj v Trenčianskej župe sa použivalo pomenovanie advocatus

Alebo villicus - teda r ich t á r dediny.

Život v našich

Obciach v 16.

Storočí

Ďalšie delenie majetku panstva Košeca sa uskutoční v roku

L 6 2 O medzi Štefana Petrllcziho a vdovu Mikuláša Petrllcziho.

Rok l 6 7 l je čiernym letopočtom pre košecké panstvo

I hrad. Cisársky táborník Leopolda I. Dal Košecký hrad zváľať

Pre zradu na kráľovi. Príčina: nadŕžanie a ubytovanie Vesseléniha

Vojsk. Vykonávateľom cisárskeho rozkazu bol Sigfried Annibal

He i ste r, ten, ktorý potom - v roku 1708 na hlavu porazil

Rákociho pri Trenčíne /Hámry/. Podobne ako Košecu, vypálili

O rok neskôr - teda v roku 1672 hrad Lednica.

Ako samozrejmý dôsledok - a ten sa nás týkal najviac

- kráľovský fiskus zhabal celý majetok. Statky a dediny, medzi

Ktoré patrili: Horné a Dolné Kočkovce, Nosice, Hloža, Podhorie,

Košeca, Košecké Veľké Podhradie, Košecké Malé Podhradie,Kopec,

Košecké Rovné, Dolná Poruba, Horná Poruba, Nozdrovfce, L a d c e

A Tu než ice. Majiteľom sa stal kráľ - kráľovská komora.

V roku 1676 však už prichádzajú noví majitelia. Kráľovská

Komora zamenila panstvo Košeca rodine L i p p a y d e Z amb o r

Za zámok Szaszkll vo vtedajšej Tekovskej stolici. K tomu kráľovská

Komora pridala ešte 2-5 925 zlatých .

V roku 16BO•, po smrti Mikuláša Lippaya stala sa majiteľkou

Panstva Košeca jeho sestra Bar bor a Lippay, manželka

Imricha 8alaša. Tu sa dostávajú majitelia do príbuzenských pomerov

V blízkom okolí. Imrich Salaša bol totiž majiteľom hradu

A panstva Považská Bystrica. Týmto manželstvom rozšíril svoje

Majetky od Bytče po Ilavu, vyjmúc časti po pravej strane Váhu

/Vršatec, Lednica/.

To je už obdobie, kedy sa do dejín našej obce dostáva meno

Notešický. Príbuzenské vzťahy boli takéto:

Spomínaná Barbora Lippaymala dve dcéry - Alžbetu, ktorá

Sa vydala za Mikuláša Ilešházyho a Ž o f i u, ktorá sa vydala

Za P a v l a Mo teš i c k é ho. Po matkinej smrti /Barbory/

Rozdelili majetok na polovicu. Časť majetku, kde boli L ad c e

Pripadla rodine ~otešických a druhá časť Ilešházymu. Neskôr

Dal Ilešházy svoju časť do zálohy Mote

Ilešházy chcel po niekoľkých rokoch svoj diel späť.

Motešický však nesúhla sil a tak ho Ilešházy preklial:

Z majetku nebudú mať úžitok, bude rozpredaný, rodina

Vymrie bez mužského potomka a z kaštieľa, kde Motešický

Býval sa stane kláštor.

Po bitke pri Moháči v roku 1526 a obsadení Budína, celé

Dalšie storočie postupovali Turci dalej na západ. Odtiaľ robili

Časté výpady a obliehali pohraničné hrady. Nebezpečie sa

K našej obci priblížilo, ked sa Turci náhle rozhodli dobyť

Hrad Trenčín. Trenčania sa hrdinsky bránili a preto sa rozhodol

Turecký veliteľ čol'badži Izkandel' vojsko rozdeliť na menšie

Tlupy, ktoré rabovali a pálili oko li té obce. Dňa 2. O k -

T ó b l' a l 6 6 3 celé Považie ležalo v plameňoch a to na pravom

I ľavom brehu Váhu. Na ľavom, teda na našom brehu Váhu to boli

V š et k y obc e od B El l u š e až po Nové Mesto nad Váhom.

Vtedy boli zničené Ladce a Tunežice, mnoho ľudí zahynulo

A niektorí boli odvlečení do otroctva.

V prvej polovici 17. Storočia sa v Trenčianskej stolici

Začal rozširovať protestantizmus. Ani v jednej časti Uhorska

Sa nešírila reformácia tak rýchlo, ako práve v tejto oblasti.

Prispela k tomu tá skutočnosť, že sa na našom území dlho zdržovali

Husiti a k novému náboženskému hnutiu sa pridala i

Šľachta.

Proti pl'otestantizmu bojovala katolícka cirkev pomocou

Svojich reholí jezujtov a fl'a~tiškánov /napl'. V Pl'uskom/.

Prevaha pl'otestantizmu trvala potom až do prvej polovice 18.

Storočia.

Tul'Ci

Protestantizrlus

Poddaní sa riadili podľa latinského hesla: cuius regia,

Eius religio /či kraj - toho náboženstvo/, teda akého náboženstva

Bol zemepán, takého nábože~stva boli aj poddaní.

Turci neznamenali jediné nebezpečenstvo pre naše kraje

V 17. Storočí. Považie zažilo i dalšie pohromy. Okrem epidémií,

Chorôb a častých požiarov to boli najmä povodne.

Jedna z najväčších bola v roku l 6 3 O , kedy Váh zalial

Celé údolie, na pravej i ľavej strane Váhu. Ludia zachraňovali

Na vyvýšeninách iba seba, pretože príval vody prišiel náhle

Živelné pohromy

Na začiatku 18. Storočia zazn~menávame posledné pokusy

Zmeniť majiteľstvo Košeckého panstva . V roku 1706 chce František

Rákoci zničiť zmluvu z roku 1676, kde kráľovská komora

Dáva - zamieňa panstvo Košeca rodine Lippay. Ako vieme cisárske

Vojská Rákociho porazili a k zničeniu zmluvy nedošlo.

Takto Ile šházyovci a Mote š ický zostali i nadal ej majiteľmi.

Po vymretí petrbciovcov sa ešte potomci rodu Rozgoňovcov

/majitelia z konca 16. Storočia/ pokúšajú majetok dostať

Späť. Súd však ich po žiadavky zamieta.

Mária Terézia v roku 1767 novým urbárom upravila veľkosť

Všetkých sedliackych usadlosti v celom štáte. Podľa toho sa

Veľkosť v intraviláne Idom, hospodárske staviská, dvor, záhrada/

Nezmenila a veľkosť extravilánu /role, lúky/sa u pra -

V i l a podľa bon i ty pôdy. Pre nás, nachádzajúcich sa

V Tre n č i a n s kej ž u p e boli stanovené štyri kategórie .

Pri prvej kategórii jedna s e s i a /usadlosť/ obsahovala 16,

Druhá IB, tretia 20 a štvrtá 22 urbárskych jutár. Lúky boli

Zadelené do dvoch kategórií podľa toho, či dávali aj mládzu

Alebo nie. Pri prvej kategórii patrila k usadlosti veľká lúka,

Čo donášala každoročne 6 vozov sena a pri druhej kategórii

8 vozov.

Podľa držby pôdy určoval urbár aj pracovné, naturálne

A peňážné povinnosti. Od jednej usadlosti sa malo pra c o v ať

L deň v týždni so záprahom , alebo 2 dni pešo.

Ani ostatných povinností neubudlo. Poddani p l a t i l i

L zlatý od domu, o d o v z d á val i desiatok úrody. Okrem toho

Od usadlosti 2 sliepky, 2 kapúnov, 12 vajec, holbu masla a 30

Poddaných spolu l teľa. Naturálne dávky, cir k e v n Ý desiatok

A zemepánsky desiatok mohli poddaní podľa nového vyplácať

Aj penia zmi. Tie však nemali a tak všetko zostalo pri starom.

V dedin ách panstva Košeca v časti majetkovej dr žby Mote šického

Dosahoval priemer výmery všetkej pôdy na jednej usad losti

Až 5 hektárov .

Posledné pokusy

O zmenu panstva

Tereziánsky

Urbár

Aj v našich obciach sme mali vcelku tri kategórie poddaných

: sedliaci, teliari, podželiari. Hospodársky najsilnejšou

Skupinou boli sed l i a ci. Patriu k nim drži telia celej usadlosti,

Polovice, štvrtiny a osminy . Jeden sedliak však mohol

Mať dve i viacej usadlostí.

Poddaní, ktorí nehospodárili na usadlostiach boli žel

I a ri. Bývali vo vlastnom dome a mohli mať aj zem, ale menej

Ako jednu osminu. Želiari bez vlastného domu sa nazývali podž

Eliari .

V roku 172O bolo v L a d c och 19 danovníkov, z toho

12 želiarov. V Tu než i c i ach platilo dane 16 občanov.

V čase panovania Jozefa II., v roku 1784 mali Ladce už Naše obce za

97 domov, l l 2 rodín a 5 7 4 obyvateľov. Tunežice v tom is- Jozefa II.

Tom roku 4 O domov; 4 3 rodín a 2 3 8 obyvateľov. Pre zaujímavosť

A porovnanie uvediem aj susedné obce:

K o še c a 164 domov, 205 rodín, 917 obyvateľov

Nozduovice 16 domov, 26 rodín, 112 obyvateľov

Podhorie 39 domov, 119 obyvateľov v 42 rodinách

Skôr spomínané tri sociálne skupiny patrili k tzv.

Ve č n Ý m poddaným, natrvalo pripútaní k pôde, bez slobody

Sťahovania.

V L a d c och už v 17. A 18. Storočí žili však aj dalšie

Sociálne vrstvy . Boli to zmluvní poddaní s právom slobodného

Obchodu. Osobitne nás však zaujíma skupina slobodníkov,

Oslobodených od urbárskych bremien a dedinskí remeselníci,

O ktorých činnosti máme celý rad záznamov z IB. Storočia.

Na čele dediny boli r ich t á ri, do ktorých kompetencie

Patrilo v IB . Storočí riešenie menej významných majetkopráv-.

Nych a trestnoprávnych sporov. Na pomoc mali troch-štyroch

"prísažných". Pochádzali zväčša zo sedliakov, ale aj želiarov.

Obe c Ladce vlastnila už vtedy, v čase urbárskej regulácie

Niečo pôdy a lúk, z čoho mala príjem. Iné možnosti príjmu

Obec ani nemala , preto že ostatné zdroje vlastnil zemepán . Jemu

Obce a ich

Správa

Patrili liehovar, pivovar a krčma.

K najvýznamnejším reformám, ktoré sa dotkli aj našich

Predkov v Ladcoch a Tunežiciach patrí z r u še nie ne voľ -

N í c t v a cisárom Jozefom II ~ lv Uhorsku 2. Augusta 17B5/.

Tým sa odstránila o s o b n á nesloboda a poddaní sa mohli sťahovať,

Dať deti študovať, voliť si remeslá atd. Trvalo však

Ešte mnoho rokov, kým zemepáni dovolili, aby sa všetky zásady

Zrušenia nevoľníctva v plnej miere uplatnili.

Barokový kašuel dala postaviť rodina Mo teš i c k Ý c h Stavba kaštiela

V r o ku l 747. Alojz Medňanský píše o tom po nemecky v peš- V ladcoch

Tianskom časopise z roku lb26:

"Skoro presne oproti kaštielu v Horovciach na ľavom brehu

Váhu upúta pozornosť kaštiel v Ladcoch. Dlhá, podľa

Novšieho spôsobu postavená a pekne ozdobená budova, ale

Priečelím obrátená do dediny, ktorú pretína hradská '

A preto ho cestujúci na plti nevidí. Postavili ho Motešickovci,

Ked im kráľ daroval jednu a Ilešházyovcom druhú

Polovicu panstva v Košeci, kde starý hrad našli noví

Majitelia až po základy zničený, takže nezostali nad zemou

Ani zvyšky rumov."

Tento barokový kaštiel bol ešte v roku 1792 upravený do

Konečnej podoby. Predtým však, 27 . Augusta v roku 1766 dokončili

Pri kaštieli stavbu k o s t o l í k a, ktorý dala postaviť

Judita Motešická, rodená Tolvay, vdova po Imrichovi Motešickom.

Na stavbu prispeli aj občania sumou 20 zlatých.

Rozhodnutie postaviť kaštiel padlo už v roku 1740, kedy

Sa aj so stavbou začalo.

Pri stavbe kaštiela boli postavené aj niektoré dalšie

Obytné, ale najmä hospodárske budovy. Bol to tzv. "Horný majer"

A mlyn. Potom kováčska dielňa, pálenica, krčma, veľké

Humno a budovy pre úradníkov.

V záhrade okolo kaštiela boli ovocné stromy a všetko bolo

Ohradené kamenným a tehlovým múrom.

Samotný kaštieľ bol postavený na starých základoch, doteraz

Nezistenej budovy. O tom, že tieto priestory boli obývané

Už skôr svedčia aj kultúrne rastliny - stromy vysadené na

Miestach dnešného parku oveľa skoršie Itisy/.

Pri písaní tejto kroniky bolo k dispozícii niekoľko archívnych

Dokumentov, ktorých fotokópie sú v depozitári pamätnej

Siene v ladcoch. Dozvedáme sa z nich, síce nie veľmi dôleži

Té udalosti, ale pre nás zaujímavé k vôli men á m, ktoré

Sa tam vyskytujú a pre vzťah zemepána k poddaným. Zaujímajú

Nás aj rôzne názvy ladiec, ktoré pisári Izemepánal používali.

Z r o k u l 7 O O máme kópie listiny menšieho významu,

Kde sa vyskytuje názov obce l ide c z a sú na nej pečate rodov

Nagya Madočányi.

V listine z r o k u l 7 O l sa tiež hovorí o obci lidecz.

Dokument uvádza vyrovnanie medzi Františkom, Jánom a Karolom

Lippay. Na listine je podpísaný a má svoju pečať aj Mikuláš

Ilešházy, trenčiansky župan, ktorý bol zároveň aj členom

Krajinskej komisie pre úpravu hraníc majetkov,

V r o k u l 7 O 4 > je obec označená ako l é d e c z y

V spise o súdnych sporoch a svedectvách poddaných.

Listina z roku l 7) 3 obsahuje spory i pokuty Itresty/

Poddaných niektorých okolitých obcí: Borčice, Podhorie, Kopec

A dalšie. Trestaní boli v ladcoch.

V r o k u l 7 3 4 sa v ladcoch stretli šľachtici, ktorí

Na pamäť stretnutia spísali listinu, opatrili ju podpismi

A peč&ťami. Boli to zástupcovia rodov: Uhrovický, Príleský,

Maťašovský, Nozdrovický, Trstiansky a ako hostiteľ Motešický.

Listina z r o k u l 7 5 O hovor í o spore Beluše a Hlože.

Spor sa rieši v ladcoch lv kaštieli/ a týka sa výrubu dreva

Občanmi Beluše v hložianskom chotári, katastri. Obsahuje popri

Opise činu aj výpoved svedka.

V dal šom spise z r o k u l 7 5 l sa uvádzajú mená niektorých

Ladeckých obyvateľov: Michal /Michaelol Mužík, Juraj

/Georgiol Perezka, >Juraj Koštial, Ján Baška a další.

Z r o k u 1753 sa nám do rúk dostal spis - likvidácia

Z archívnych

Dokumentov

Vyplatenie ladeckým kolonistom Alexandrom Nozdrovickým. Opäť

Sú pre nás zauj1mavé mená, ktoré sa na listine, akomsi vyúčtovani

Vyskytujú: Andrej Riecky, Štefan Kutej, Andrej Remenár,

Vendelin Kováčik, Andrej Baška, Michal Kalus, Ján Cibiček, Juraj

Dulovský . Pravdepodobne nie všetky mená sú z Ladiec. Sú

To sami odborníci i nádeníci, pretože účet sa týka mnohých

Stavebných prác: kopanie pivnice /každému chlapovi pod 20 grajciarov

Za dva dni/, chlapom pri murároch robiacim po 50 grajciarov

Za dva dni, murovanie pivnice 9 zlatých. Ďalej je

V účte výroba šindľu a pokrývanie, okná, kachle a dalšie práce.

Celkom 196,21 zlatých.

V dal šej listine z r o k u l 7 5 4 sme sa dočítali o rodoch

Motešických, Sádečkovských a Borčických. Je to koncept

Zmluvy a obsahuje popis majetku /domu/, ktorý je predmetom

Zmluvy uzatváranej v L a d c och.

Pôdu v Ladcoch, tak ako na celom panstve obrábali trojpoľným

Spôsobom. Poľnohospodárstvo bolo začiatkom 18. Storočia

Dosť zanedbané, najmä pre časté vojny, povstania a morové

Epidémie .

Bežnými plodinami, ~toré sa na ladeckej rovine pestovali

Boli raž, pšenica, jačmeň a proso. Na vŕškoch ovos, zemiaky

A krmivo. Priemerný výnos bol v prvej polovici 18. Storočia

Asi š t vor n á s o b o k vloženého osiva. Zo strukovín sa

Pestovala fazuľa a hrach.

Zamestnanci panského pivovaru, liehovaru a krčmy dostávali

Plat v peniazoch a naturáliach vyplácaných ročne. Sládok

V pivovare dostával plat asi 10 zlatých a peniaze na obuv. Ďalej

Dostal obilie, hrach, baranov, soľ a syr. Krčmár /najčastejšie

Krčmárka/ dostal rovnako plat plus obilie, hrach,

Pšeno a proso .

M u ž s k Ý od e v pozostával zo spodného prádla a vrchných

Šiat: Bielizeň bola z konopného plátna, ktorú vyrábali

Život v obci

Ako sa

Obliekali

V obci tkáči, alebo sedliačky doma. Prádlo si šili sami. Za

Letných horúčav muži nosili len košeľu a spodné nohavice. Obuv

Bola súkená i kožená . Papuče mali sáry siahajúce po kolená.

V jeseni sa do dažaa obúvali čižmy. Nie je známe, čl sa u nás

Nosili aj krpce . Vrchný oblek pozostával z bielych súkených

Nohavíc, z lajblíka a z haleny. Vesta - lajblík bola obyčajne

Šitá z čierneho súkna. V zime a v nepriaznivom počasí muži

Prevesili cez plecia halenu, zhotovenú z bieleho súkna. Kto

Mal, obliekal si v zime aj kožuchy z baranej kože.

Žen s k Ý o dev bol tiež jednoduchý. Spodné prádlo sa

Skladalo zo spodnej sukne a z rukávcov. Na toto obliekali rubáč,

Ktorý v jednom kuse zakrýval telo od krku po päty. Dolu

Na zadnej strane bol obyčajne riasovaný. Vo všedné dni ženy

Obliekali rubáč zhotovený z plátna, vo sviatok cennejší, ušitý

Z látky.

Dievčatá nosili vyškrobené rukávce a rukávy vyzdobené

Čipkami. Ženská obuv bola podobná mužskej. Za priaznivého počasia

Nosili papuče z čierneho súkna z ovčej vlny. Za nepriaznivého

Počasia čižmy. V chladnom počasí si obliekali kabát

- mentielku a kožuch.

Súčasťou ženského obleku bola fertucha - zástera, ktorá

Sa ešte v našich obciac~ objavuje u starších žien.

Účesy žien boli veľmi jednoduché, česali sa hladko, uprostred

S pútcom. Vydaté ženy si vlasy vzadu otočili okolo tzv.

Obálnice a zakrývali čipkovým čepcom, alebo jednoducho šatkou.

Str a v a bola pochopiteľne veľmi jednoduchá. Jedlo sa

Zásadn~ to - čo sa u rod i l o. Dôležitou súčasťou stravy bolo

Mlieko. Mäso iba v nedeľu a vo sviatky . Pravda, niektorí

- najmä skupina podželiarov mali stravu ešte jednoduchšiu

A chudobnejšiu ako sedliaci, ktorí dorobili potraviny.

V roku 1828 pri suplse domov a obyvateľov mali Ladce

O 34 domov menej /63/ ako v roku 1784, ale o niečo viac obyvateľov

- 634. Podobne aj v Tunežiciach klesol počet domov

Na 36, ale počet obyvateľov stúpol na 3 O 4. Z toho vidieť,

Že i napriek rôznym reformám na sklonku predchádzajúceho storočia

Sa nevytvorili podmienky na veľké demografické zmeny.

Podobný bol aj vývoj v susedných obciach : v Košeci 130

Domova 1082 obyvateľov, v Nozdroviciach 10 domov, 149 obyvateľov,

Podhorie 43 domov, 426 obyvateľov atd. Pri prepočte to

Vychádza, že v jednom dome žilo priemerne 10 ľudí, čo na vtedajšiu

Rozlohu obytných plôch bolo skutočne veľa.

V roku 1830 - 25 . Marca dal pod rúškom "árendálneho kontraktu"

Do zálohu svoju čiastku panstva Štefan Ilešházy Jozefovi

Motešickému. Podľa Ilešházyho archívu zaplatil Motešický

207 373 zla - tých a 34 grajciarov.

Od konca 13. Storočia do roku 1849 bolo Uhorsko rozdele-

Počiatok

19. Storočia .

Vývoj obci

Ladce a

Tunežice

Zriadenie

Né na tzv. Stolice. Lapce a Tunežice patrili do Trenčianskej žúp

Stolice. Na čele stolice stál župan . Nižšímisprávnymi jednotkami

Boli slúžnovské obv.ody II l a v a / .

Od r o k u l 8 4 9 sa územ'nými správnymi jednotkami stali

Ž u p y , na čele so županom, ktorého menoval panovník. Ladce

Znova patrili do Trenčianskej župy. Nižšími správnymi jednotkami

Sa stali o kre s y - pre náš okres I l a va.

Pre obyvateľov našich obcí mali v prvej polovici 19. Storočia

Význam ešte niektoré dalšie celouhorské udalosti . Spomenieme

Aspoň zasadanie uhorského snemu v rokoch 1839 - 1840,

Ktorý priniesol rozhodnutie, že poddaní sa môžu vykúpiť z poddanských

Povinností. Zasadanie rozhodlo aj o povinnom používaní

Madarčiny ako úradného jazyka.

Z východnej časti Slovenska do Trenčianskej župy sa pre- Nešfastné tridniesla

V roku l. B 3 Ich o l era. V Ilave z 1210 obyvateľov siate a štyridzomrelo

61 občanov. Ladce, ktoré mali niečo cez 600 obyvateľov, siate roky

Prini - esli obeť 19 zomrelých z asi trojnásobného množstva chorých.

~alšia vlna epidémie cholery

Cami a Tunežicami v roku l B 6 6

Obeti .

Prešla našim územím - i ladzaobišla

Sa však bez väčších

Lekári, ktorí mali na starosti robiť profilaktické opatrenia

A liečenie cholery v našom okrese, boli Imrich Hrehuš

A František Záhalka. Úradne sa odporúčalo piť čaj z týchto

Rastlín: menta, polinka, božie drievko, saturejka, záhradná

Šalvia, slez prehliadnutý, kvet bazový, kamilky a blšník uplavičný.

Priebeh cholery v našom okolí bol v podstate mierny,

Obete napr. Na východnom Slovensku a v Turčianskej župe boli

Priam katastrofálne.

V rokoch l845 l847 prežívajú naše kraje, ale

I celé Uhorsko veľkú neúrodu spôsobenú suchom. Neúroda priniesla

Do našich dedín hlad a biedu. Nedostatok potravín a zúfalstvo

V značnej miere ovplyvnili fakt, že mnohí poddaní sa

Dávajú na zbojníctvo. Rozšírilo sa aj v Ilavskom okrese a vláda

Posiela proti zbojníkom dokonca vojskq .

Mapa - plán obce l a d c e je rekonštrukcia 'archívnych

Dokumentov, niektorých správ pamätníkov zo začiatku tohoto

Storočia, hlásenia o požiari v roku lb41 a lbb2, povodní a

Dalších údajov. Základom bola mapka uvedená v kronike po ž iarnikov

V obci Ladce .

V mapke je zachytený stav v prvej polovici IB. Storočia

A s i IB 3 O - l B 5 O. Je v-šak možné, že niektoré z domov uvedených

Na plánku boli postavené o niečo neskôr, niektoré boli

V ruinách (napr. Pivovar zhorel v roku lb4l).

Č í s l a uvedené na mapke nie sú čísla domov, ale čísla

Orientačné k v y s vet l i v k á m. Vo vysvetlivkách sú niektoré

Mená, ktoré sa vyskytujú síce neskoršie, ale domy na

Tom mieste už v nejakej podobe, prípadne iného majiteľa, stáli.

/Napr. Lippe prišiel do ladiec v roku lbbo/.

Hospodárske budovy patrili všetky k panstvu Motešického.

Z uvedenej mapky vidieť , že obec bola sústredená mimo

S toličnej cesty /dnes hlavnej cesty/ o Domy okolo tejto cesty

Sa začali stavať v druhej polovici 19. Storočia, ale najmä

Na začiatku a potom v dvadsiatych rokoch 20. Storočia .

Obytné budovy smerom k závodu a dalšie sa stavali na

• • konci 19. Storočia /kolonie/ a v prvej polovici 20. Storočia.

Mapka má poslú ž iť k lepšej orientácii pri čítaní faktov

Z kroniky. Spoľahlivosť je síce vysoká, ale nie stopercentná.

Mapku Tunežíc za to isté obdobie sa nám nepodarilo skonštruovať.

V pamätnej sieni bude mapka zo začiatku dvadsiatych

Rokov.

 

L. Koštialik 37. Galanský' Ján Vysvetlivka

2 . Uríčková 3.8. Faturik Juraj k plánu obce

3 . Ján Kubo 39.

4 . Záhradník 40. Maj e r

5 . Hatoka 4l. Martinák Ján

6. Martinák 42. Riecky

7. Lippe /Kelo/ 43. Koštial

8 . Kela 44. Hriadel Michal

9. Maj e r 45. Koštialik

10. Zvonica 46. Habánek Ján

Ll. Bednárik Michal 47. Gálik

12. Eliáš Ondrej 48. Koyš Pavel

13. Petrík Ján 49. Martinák Ondrej

14. Král Pavel 50. Pohanka

15. Král Ondrej 5l. Petrik Jozef

16. Král Jozef 52. Turza Jozef

17. Cibiček Michal 53. Martinák Ján

18. Prekop Ondrej 54. Peterka Ján

19. Zajac Ondrej 55. Uríček Ján

20. Habánek Ján 56. Petrík

2l. Habánek Pavel 57. Kalus Jozef

22. Uríček Ján 58. Kalus Ondrej

23. 8enda 59. Vlasatý

24. Uríček Štefan 60. Anina Jozef

25. Kukuliaš Pavel 6l. Lukáč Jozef

26. Obe c n á š k o l a 62. Kušnier

27. Ctbiček Jozef 63. Zelík

28. Čajková 64. Váň Jozef

29. Zbin 65. Martinák Štefan

30. Pomocný ml y n 66. Kalus Jozef

3l. Maj e r 67 .Kukuliaš

32. Fatura Michal 68. Faturik Pavel

33. Galanský Michal 69. Kalus Jozef

34. Koyš Jozef 70. Martinák Jozef

35. Ištvánik 7l. Fatura Jozef

36. Galanský Michal a J. 72. Zelík Ján

73. Zelik Jo zef

74. Fatura Ján

75. Hulc Jozef

76. Kováčska dielňa

77. Panské humno

7B. Kováčik Jozef

79. Koyš Michal

BO . Cibiček Michal

Obec Ladce a Tunežice, rovnako ako všetky obce v Rakúsko

- Uhorsku 'sa dočkali zrušenia poddanstva 7. Septembra

1848, kedy ríšsky snem definitívne rozhodol o úplnom zrušení

Všetkých poddanských povinností. I napriek tomu sinajm~

Šľachta nemohla zvyknúť na nové pomery a snažila sa prenechať

Si aspoň niektoré výhody. Tak sme sa dočítali, že Karol Motešický,

Gruntovný pán z Ladiec podáva v roku 1863 žalobu proti

Bývalým poddaným z Ladiec a Košece, pretože si voči nemu zanedbali

Povinnosť rúbania a vozenia dreva.

V roku 1869 sa konalo v celom Uhorsku sčítanie ľudu .

Ladce mali vtedy 619 obyvateľova Tunežice 232 obyvateľov.

Pri dalších sčítaniach v 19. Storočí v roku 1880 žilo

V Ladcoch 607 a v Tunežiciach 251 obyvateľov. V roku 1890

Vzrástol počet obyvateľov v Ladcoch na 797 a v Tunežiciach

Na 264. V roku 1900 Ladce už prekročili tisícku - 1113 obyvateľov.

To bol zrejmý vplyv na vzniku priemyslu, teda cementárne

A prisťahovanie . Sa cudzích robotníkov, ktorí si v Ladcoch

Založili rodiny . V Tunežiciach napočítali v roku 1900

284 obyvateľov.

Ani začiatkom dvadsiateho storočia sa počet obyvateľov

V podstate nemení. V roku 1910 majú Ladce 1050 obyvateľov

A Tunežice 271.

V roku 1868 bol vydaný tzv. Štatút Trenčianskej župy

O obecnom zriadení do obvodných notárskych úradov. Ladce a Tunežice

Patrili do obvodu K o š e c a /Kasza/. Sem patrili aj

Obce Košeca, Nozdrovice, Veľké Košecké Podhradie, Malé Košecké

Podhradie, Košecké Rovné, Zliechov a Gápel. V roku 1884

Tiež obce ako pri zriadení notariátov, ale v roku 1895 už len

Košeca, Tunežice, Nozdrovice a Ladce. V júni 1898 sa zlúčili

Nozdrovice s Košecou a tak v notariáte op~ť ubudla jedna obec.

Notármi boli do roku 1861 miestni občania z Košece -

1850 - 1948

Počet

Obyvateľov

Notariát

Potom už notári z povolania. Prehľad notárov v Košeci:

1742 - Ján Hladiš

1820 - Ján Jančina

1861 - Ludovít Chmielovský /sídlil v Nozdroviciach/

1907 - 1931 - Karol Križan

1931 - 1932 - Ján 8alogh

1932 - 1938 - Koloman Kálnay

1939 - 1945 - Štefan Balath

V týchto v,oľbách sa volili funkcie richtár, podrichtár

A úradník.

V Tu než i c i ach, tak ako inde, na každú funkciu bolo

Určených viac kandidátov. Tak na richtára kandidovali Štefan

Gajdošík, Ján Češko a Solomon Mahrer. Na podrichtára Ján

Češko, Solomon Mahrer a na úradníka Štefan Baška, Jozef Mikuška,

Adam Marguš a Pavel Raček. Vo voľbách najviac hlasov dostali

A funkciu prebrali:

Štefan Gajdošik, richtár

Ján Češko, podrichtár

Štefan Baška, úradnik

V l a d c och kandidátmi na richtára boli Kello Jozef,

Knbpfelmacher Solomon, Michal Turza. Napokon boli zvoleni do

Jednotlivých funkcii takto:

Kello Jozef, richtár

~nbpfelmacher Solomon, podrichtár

Král Jozef, úradnik

V ladcoch boli funkcionári a obecní sluhovia vyplácaní

Takto: richtár mal ročnú odmenu 30 zlatých, úradnik 8 zlatých,

Zvonár 3 zlatky, organista 17,50 zlatých, hájnik 20 zlatých

A listár 4 zlatky. Obecní sluhovia boli odmeňovani ročne po

24 zlatkách 20 grajciaroch.

Voľby do zastupiteľstva

Obce

V roku l872

Majetok /inventár/ ladiec v roku l S~2, z ktorého mala

Obec najviac príjmov boli obecné role . Tie priniesli v roku

1872 čistý zisk 2 000 zlatých. Oo majetku patril aj cintorín,

Zvonica, márnica a iné obecné priestory . Celkový príjem obce

V tomto roku činil 2 075 zlatých.

Rok 1872 sme na porovnávanie vybrali preto, lebo v tomto

Roku sa konali prvé voľby po vyjdení nariadenia o "zriadení

Obcí v notariátoch" a vtedy sa aj stanovili akési pravidlá

- stanovy, podľa ktorých sa mal obecný úrad a jeho členovia

Riadiť.

Obecný úrad v ladcoch sa podľa spomínaného nariadenia

Skladal z týchto členov:

- richtár

- námestník /podrichtár/

- 2 radcovia

- notár

Okrem toho bolo tzv. Služobníctvo: 2 obecní sluhovia,

Nočný strážca /hlásnik/, hrobári, hájnik, okolitý listár.

Najvážnejšou a najprednejšou p o v inn o s ť o u richtára

Bolo dbať na dodržiavanie zákonov . Okrem toho mal podľa

Štatútu dbať na:

- bezpečnosť osoby a majetku

- vyhlásenie úradných záznamov

- vyhotovovanie návrhov útrat /rozpočet/

- "aby premávka vždy udržovaná bola, preto na všetky pády dajakých

Prekážok na stoličných cestách cez obecný chotár

Vedúcich, okresnej vrchnosti bez odkladu oznámiť . "

Námestník richtára zastupuje v neprítomnosti a plní úlohy

Pridelené predstavenstvom alebo samotným richtárom . Radcovia

Sa zúčastňujú na obecných zasadaniach a vykonávajú uložené

Úlohy. Starší radca predsedá obecnému zastupiteľstvu v neprítomnosti

Richtára.

Notár zastupuje pri zasadaniach vrchnosť a zhotovuje

Zápisnice.

Stanovy obecného

Úradu a majetok

Obce

 

V tom čase - v roku 1872, pred ním a po ňom ' sa vystriedali

Vo funkciách richtára Jozef Král st. /1856/, potom spominaný

Jozef Kelo a Král Jozef ml. V roku 1894 - 1899 bol

V Ladcoch richtárom Pavel Záhradnik a od roku 1899 Ondrej

Koštialik.

V obecnom zastupiteľstve od deväťdesiatych rokov do začiatku

20. Storočia sa najčastejšie objavujú mená: Michal

Kušnier, Jozef Koyš, Michal Koyš, Jozef Kováčik, Ján Riecky,

Ján Zelík, Vincent Šimíček a další.

V roku 1910 sa stal richtárom Koštia1 Ondrej. V obecnom

Zastupiteľstve sú vtedy Vlasatý Jozef, Ondrej Král, Michal

Koyš, Ján Hriade1, Jozef Kelo, Pavel Habánek, Juraj Faturik,

Michal Kušnier, Lippe Adolf. V tomto roku sa konajú aj poslanecké

Voľ by. Priniesli mnoho nepokojov, obyvateľstvo bolo

Podráždené, najmä pre madarizačné tlaky, ale aj zlé hospodárske

Pomery. V Ladcoch i Tunežiciach museli zakročiť madarskí

Žandári, aby "upokojili" občanov.

Do týchto nepokojov sa pridalo aj dalšie nebezpečenstvo

- cho le ra, ktorá však v našej obci mala pomerne pokojný

Priebeh.

Starostom - richtárom v T une ž i c i ach bol od roku

1913 Jozef Kvasnica, ktorý aj úradoval doma, vo svojom dome,

Ako to vtedy bolo zvykom, kedže obecné domy postavené ešte neboli.

Podrichtárom bol Ján Češko a vo výbore Štefan Kvasnica

A další.

V roku 1913 bol v Ladcoch aj Tunežiciach schválený nový

Š t a t-ú t obce, ktorý rušil starý - schválený v roku 1872.

O udalostiach na najrozhodujúcejšich úsekoch života Ladiec

I Tunežíc píšeme v osobitných častiach na konci tejto

Kapitoly kroniky. Ďalej vás oboznámime s niektorými bežnými

Úlohami, ktoré museli zastupiteľstvá riešiť . Vybrali sme časový

Úsek začiatku 20. Storočia - do konca prvej svetovej

Vojny, do vzniku Československa.

Richtári v 19.

Storočí a na

Začiatku 20.

Storočia

Problémy obecnýct

Zastupiteľstiev

V roku 1906 sa do spisov obecného zastupiteľstva dostal '

Veľký český hudobný skladateľ Leoš Janáček, vtedajší profesor

Hudby z Brna. Župný úrad v Trenčíne ho dáva pozorovať, pretože

V pohraničných oblastiach študuje ľudové piesne a tance.

V Tunežiciach sa v roku 1907 začína hovoriť o zriadení

Ž r 'e b čín a . Podnet k tomu dali vojaci, ktorí tu robili prieskum

Možností. Na obecný úrad prišli proti tomu protestovať tunežické

Ženy a tak k zriadeniu nedošlo.

V roku 190B prerokovalo obecné zastupiteľstvo v Ladcoch

Závady, ktoré zistil priemyselný inšpektorát v kameňolome Jakuba

Weila v Ladcoch. Majiteľ bol obvinený, že nedodržiava bezpečnostné

Opatrenia, čo spôsobuje časté úrazy.

V roku 1909 sa rozvírila hladina života v Ladcoch a Tune

Žiciach najmä tým, že sa začalo rokovať o parcelácii ladeckého

Veľ k o s t a t k u medzi miestnych roľníkov. K rozpredaju

Však ešte v tomto čase nedošlo.

V tom istom roku sa v Ladcoch a Tunežiciach uskutočnili

Tri ang u l a č n é práce v rámci veľkej akcie v celom rakúskouhorsku.

V roku 1909 schválilo obecné zastupiteľstvo v Ladcoch

Tzv. P o ž i a r n o - p o l i c a j n Ý š t a tút, podľa ktorého sa

Museli riadiť nielen člefiovia dobrovoľného hasičského zboru,

Ale boli v ňom predovšetkým preventívne opatrenia pre protipožiarnu

Ochranu zo strany všetkých občanov.

V roku 1911 sa pripravovalo viacero stavieb,

Ktorých plány podliehali schváleniu obecného zastupiteľstva.

Tak sctlválili situačné plány pre stavbu par nej píl Y

V Ladcoch a vyvlastňovali sa pozemky na rozšírenie ž ele z -

N i č nej s t a nic e .

Ešte rok predtým potvrdila obec Ladce živnostenskosprávne

Oprávnenie pre pr e vádzku k r u h o vej pec e na

Pálenie vápna .

Stavebné práce pokračovali aj v roku 1912 , kedy sa postavila

Pr í j a z dná cest a k železničnej stanici v Ladcoch,

Prerokovala sa prestavba a prístavba liehovaru, ktorého

Majiteľom bol vtedy Šimon Stiglitz.

V roku 1913 zaznamenávame viacero významných udalostí.

Med z i najvá žnej š iu patrí zmena po desaťročia zau žívaných zvyklostí

U r bár s kej obc e . V tonito roku v Ladcoch i Tune žiciach

Odovzdali nimi pou žívané pozemky patriace obci sp~ť do

Užívania obce. Ako uvidíme dalej - i v dvadsiatych rokoch,

Spory o tietolúky a pasienky trvajú dalej.

Aj vo výstavbe bol rok 1913 na tie časy rušný . Zriadila

Sa par n á píl a /pišeme o nej na inom mieste/ . Rokovalo sa

O prerobení úzkokoľajky z kameňolomu do

Na parnú . V obci sa postavil obe c n Ý

Cementárne z konskej

Bit ú n o k, na ktorého

Pou ž ívanie sa stanovili presné pravidlá a cenník. Svojim

Spôsobom historickým sa stalo vydanie povolenia na zavedenie

D i a ľ k o v é h o ved e n i a ele k tri c k é hop rúd u

Z Tren č ianskej Teplej do Ladiec a v tom istom roku sa zaviedlo

Elektrické vedenie aj do kameňolomu.

Prvá svetová vojna priniesla aj pre naše obce mnoho utrpenia.

Bola to vojna, ktorá po roky 1914 - 1918 zasiahla nielen

Vojakov na frontoch, ale i občanov v zázemí, ktorí trpeli

Nedostatkom potravín a ostatných denných potrieb, ale aj šikanovaním

A zvýšeným útlakom zo strany úradov. Ku chvále obecných

Zastupiteľstiev v oboch obciach slú ži, že sa sna žili túto

Biedu svojich spoluobčanov zmierniť, ako to budeme vidieť dalej

Na niektorých prípadoch.

V priebehu prvej svetovej vojny prišiel celý rad nariadení,

Príkazov a zákazov, ktoré znepríjemňovali život obecnému

Zastupiteľstvu, ale v dôsledku najm~ prostým občanom.

Obecný úrad musel dávať pravidelné hlásenia o ich plnení .

Rakúsko-uhorská úradná mašinéria vydávala pr í kazy, ktoré boli

Občanom často až nepochopiteľné.

Už v roku 1914 prišlo napr . Nariadenie o zamedzeni atent

Átov, kde sa d- oš iroka vysvetľoval o, čo má vern ý syn a dcéra

Ra kúsko-Uhorska robiť , aby k atentátom nedo š lo. Podobná smernica

Prišla aj o ostražitosti proti vyzvedačom. Pravda, oveľa

Horšie boli drastické opatrenia, ktoré postihl i takmer ka ždého.

Prvá svetová

Vojna

Jedným z nich bola č i a a s t o č nám o b i l i z á c' i a najmladších

Ročníkov v roku 1914 a potom postupne dalších.

V niektorých správach a hláseniach sa konštatujú najmä

Problémy s potravinami, ubývanie drobných peňazí, opatrenia

Proti pokusom otravovať studne, zamedzenie vyberania vkladov

Z peňažných ústavov a pod.

V roku 1914 sa začínajú organizovať tzv. O b č i a n s k e

Str á že. Nie veľmi sa ich darilo ustanovi ť ani v Ladcoch,

Ani v Tunežiciach.

Každým rokom sa upisovali voj n o v é pô ž i č k Y .

Prostí občania neupisovali nič - iba úradníci z cementárne, majitelia

Panstva, píly a vápenky. V obci upísali neveľké sumy

Iba niektorí živnostníci.

V roku 1916 boli v Ladcoch a čiastočne aj Tunežiciach

Ubytovaní vojnoví u teč e n c i z Galície, ktorí evakuovali

Pred ruskou armádou.

Už v roku 1915 bolo vidieť stagnáciu potravinového družstva.

Bol to vo vojnovom čase celkom prirodzený jav a tak sa

Nik nedivil, ked sa 12. Júna 1917 Kresťanské potravin

O véd r u ž s t vo zrušilo. Jeho funkcionármi vtedy boli:

Ján Hriadel, Štefan Slivka, Jozef Hriadel, Ján Riecky a další.

Ešte dve nariadenia upútali pozornosť občanov v roku

1917. Deň l. Máj bol vyhlásený za deň pracovného pokoja,

Ale boli zakázané akékoľvek sprievody a zhromaždenia. Druhé

Nariadenie hovo.rilo, že obce, cirkve a iné organizácie musia

Odovzdať z von y. Všetci vedeli, že na kanóny.

V tom istom roku sa konali aj voľby, ktoré však zanikli

V každodenných starostiach prostých ľudí. Tých moril hlad,

Nedostatok petroleja, ošatenia, strach o najbližších, ktorí

Bojovali na frontoch nezmyselnej vojny.

Už v roku 1914 si podala obec žiadosť na zriadenie

Det s kej o pat r o v ne. Na začiatku roku 1917 sa rokovalo

O jej umiestnení, až napokon na konci roka sa zriadila. Pomohlo

Tomu aj nariadenie Ministerstva vojny, že cementáreň musí

Pracovať aj počas vojny a museli teda zamestnať aj väčší počet

Žien - matiek.

Do roku 1841 existoval v Ladcoch p i v o var, ktorý vyrábal

Pivo zväčša pre potrebu miestnych krčmárov. Pivovar zhorel

Pri veľkom požiari v roku 1841 a nikdy už výrobu neobnovil.

Tzv. "staré krčmy" boli vystavené ešte pred rokom 1841.

Tam bola aj výroba liehu, ktorá patrila Motešickému. Ten neskoršie

Postavil novú pálenicu, ktorá napokon s celým majetkom

Pripadla Adolfovi Schenkovi. Barón Schenk postavil potom /1890/

Novú pálenicu, ktorá fungovala mnoho rokov.

Oveľa významnejšie sú výrobné podniky, ktoré sa postavili

Na začiatku tohoto storočia. Tieto podniky zamestnávali

Spolu do 100 zamestnancov. Tento počet sa však sezónne ešte

Zvýšil .

V roku 1910 barónka Puttkamerová, vtedajšia majiteľka

Cementárne, dala postaviť v Ladcoch na tie časy modernú

K r u h o v ú v á pen k u. Výroba bola pomerne vysoká - 1200 vagónov

Vápna ročne. Ďalšia modernizácia sa uskutočnila v roku

1912, kedy postavili veľký drvič, ktorým sa dalo denne spracovať

20 - 25 vagónov suroviny. Ďalšie modernizácie, ktoré boli

V pláne, prerušila svetová vojna.

V roku l 9 l 4 dal gróf oegenfeld postavi ť par n ú

Píl u. Bola 4 - gátrová a spracovávala najmä drevo splavované

Po Váhu pltníkmi, ale i drevo z domácich lesov. Vyrábali

Všetky druhy reziva a zákazníkov mali na stavbách celého Uhorska.

Cez vojnu - od roku 1916 sa výroba zastavila . Začala znova

Fungovať až v roku 1922 - už s novým majiteľom.

Pivovar,

Pálenice

Výrobné podniky

Významnými výrobnými strediskami v druhej polov i ci 19.

Storočia pre miestne pomery boli kameňolomy. Boli zdrojom suroviny

. A materiálu na stavby, hrádze, ale predovšetkým na výrobu

Cementu a vápna. Ich význam, pochopiteľne vzrástol po

Založeni cementárne v roku 1BB9 a vápenky v roku 1910 . Kameňolomov

Bolo viacej a ich majitelia sa dosť často menili, takže

Ani náš nasledujúci prehľad nebude asi úplný.

V L a d c och mala urbárska obec 2 jutrá kameňolomu

Od roku 18B6. Urbárska obec vlastnila aj pieskovište pri Váhu.

Cementáreň kúpila baňu Butkov i Kalište v roku 1BB8, pred za čiatkom

Výstavby cementárne . Na báze týchto kameňolomov aj ce mentáreň

Stavali. Ďalši kameňolom kúpila cementáreň v roku

1917 . V dvadsiatych rokoch nášho storočia sa bane v Ladcoch už

Delili, lebo časť na Kališti patrila vápenke /Spoločnosti na

Dorábanie dreva a vápna/o

V Tu ne ž i c i ach vlastnila kameňolomy urbárska obec

A lesné / horové/ družstvo. Okrem toho, podobne ako v Ladcoch

Vlastnili aj pieskovi!Tia pri Váhu. Dávno predtým tieto bane

Na kameň patrili aj niektorým iným majiteľom, predovšetkým

Motešickému a časť aj rímsko-katolíckej fare v Ilave. Horeuvedené

Fakty sú zo správy košeckého notára v roku 1924.

V obdobi Českoslov~nska patril tune žický kameňolom obci .

Ťažbu prevádza l - viedol Jozef Hrdina, neskoršie jeho syn Ján.

V roku 1930 došlo k predaju parciel, teda aj parciel na Strednej

Hore, ktoré odkúpili podnikatelia gerb a Klár.

V polovici 19. Storočia sa v miestnych obchodoch kupovali

Iba základné potreby pre život v domácnostiach, niekde aj

Základné oblečenie časti obyvateľov. Najbe žnejšie tovary boli

Soľ, cukor, petrolej, rôzne doplnky k odevom , potreby do gazdovstva

- sekery, kosy, reťaze, biče a pod. Sortiment potrieb

Ešte doplňovali remeselníci: kováči, kolári, stol ári, obuvníci

A iní. V obc i pracovali aj tesári, murári a kamenári , ako

To vidíme zo záznamov z 18 . Storočia. Pravda , pokiaľ ide o re-

Kameňolomy

Obc hod

Meselnikov, mali ťažkú poziciu v časoch cechov. Tieto boli

Zvlálť rozvinuté. V blízkych mestách Púchova Ilava. Vtedy si

Kupovali potrebné náčinie, náradie a potreby do domácnosti

Najviac na trhoch, kde sa predávali aj výrobky remeselníkov

Zo spomínaných cechov.

19. Storočie, kedy sa rozvijali manufaktúry a prechádzali

Postupne na priemyselnú .výrobu žičili medzičlánku medzi výrobou

A spotrebiteľom - teda obchodu. Aj v Ladcoch a Tunežiciach

Sa obchod postupne rozvíjal tak, ako rástol počet obyva~

Teľov a neskorlie po založeni cementárne aj jeho kúpyschopnosť.

Najvýnosnejlím obchodom boli k r č m y Vlastnili ich

Spočiatku majitelia panstva, u nás do polovice 19. Storočia

Motelický. Neskôr, ale čiastočne aj predtým prichádzali do Ladiec

Občania židovskej národnosti a zariadovali si obchody,

Živnosti a krčmy. Najčastejlie to bola obchodná činnosť kombinovaná,

Niekedy dokonca výroba - predaj. Napr. Spojenia:

Mäsiar - obchod s potravinami - zmielaný tovar, boli bežné

V Ladcoch aj na okolitých dedinách . Ďallia kombinácia bola obchod

- krčma, alebo i liehovar - krčma, alebo výroba piva -

Krčma. Obchodníci sa zaujímali obyčajne aj o dalšie zdroje

Príjmov, sprostredkúvali ,kúpy a predaj nehnuteľnosti, dobytka

A iné. Dosť príkladov je na takýto spôsob obchodovania aj

V Ladcoch.

Podarilo sa nám ziskať iba čiastočný prehľad v 19. A na

Začiatku 20 . Storočia. Po vzniku Československa sú obchody i

Hostin~e spomínané v jednotlivých rokoch tejto kroniky. Tam sú

Uvedené aj rôzne iné povolania na obchodnú činnosť, ktorú vydávalo

Obecné zastupiteľstvo obcí Ladce a Tunežice.

Prv á k r č ma, o ktorej vieme bola v tzv. Panskej budove

/v miestach dne Iného pomníka padlých/o Krčmárom bol Eichenbahn

/prvá polovica 19. Storočia/o V strede obce bol malý obchodík,

Ktorý v roku 1850 kúpil od Motelického obchodník Mahrer.

V roku 1880 priliel z Červeného Kameňa do Ladiec Adolf

Lippe - ten istý, ktorý stál potom v roku 1883 pri zrode hasičského

Zboru. Zo začiatku býval na "Jakuléch" potom kúpil budovu

Po Martinákovi /tam bola kedysi aj škola/o odchodoval

S kožkami a zaoberal sa i mäsiarstvom. Potom prebral dom

A k tomu aj 6 meríc polí od Kelu a zariadil si tam obchod

A mäsiarstvo. V rôznych úpravách pretrval tento obchod aj v rukách

Jeho syna v dvadsiatych a tridsiatych rokoch nášho storočia.

V roku lbbb prišiel z Rajeckých Teplíc Jakub Neuwirth,

Krčmár . Kúpil bývalý Motešického majer a obytné priestory, kde

Predtým býval panský kníhvedúci. Súčasne od Adolfa Schenka kúpil

60 meríc rolí. Jakub Neuwirth si zariadil nielen krčmu, ale

Aj obchod.

V roku lbb9 prišiel do ladiec další obchodník Július

Mandel. Vieme, že v tomto roku sa začala stavať fabrika a tak

Tento dobrý obchodník využil príležitosť a predával robotníkom

Chlieb, údeniny i pálenku - niekedy priamo na stavbe. Svoj obchod

Si zariadil v drevenom dome, ktorý kúpil od Neuwirtha

/stál na mieste dnešnej predajne mäsa/o Zariadil si obchod

S textilom a neskoršie i potravinami. Obchod v roku 1915 pri

Známom veľkom požiari vyhorel. Mandel bol vtedy už dobre situovaný

A tak na mieste starého vyhoreného domu postavil nový -

Murovaný, ktorý po úpravách slúži dodnes.

Konjuktúra, vyplývajúca z veľkého množstva robotníkov,

Stavajúcich cementáreň a nádej, že sa obec po jej dokončení

Rozrastie, prilákala aj dalších obchodníkov. V roku lbb9 si

V ladcoch postavil poschodový hostinec Cudovít Turza. Na začiatku

Predával len liehoviny, víno a pivo, neskoršie si zariadil-

Mäsiarstvo a varil pre robotníkov na stavbe cementárne.

Na poschodí zriadil sálu, kde sa poriadali tancovačky.

V roku 1911 postavila obec a urbár dom, kde sa zriadila

Krčma a obchod. Budova stojí dodnes a slúži Zdroju - potraviny.

O p á len i c i ach sme už písali. Aký osud stihol tieto

Budovy? Stará pálenica stála v priestoroch dnešnej križovatky .

Na začiatku osemdesiatych rokov bola zbúraná. Ďalšia pálenica

Bola zriadená na hornom konci pri c-intoríne. Po parcelácii

Veľkostatku v roku 1920 bola prerobená na stolársku dielňu

L. Kubeša a na obytné priestory.

Osud starého pivovaru je známy - budova zhorela v roku

1841 a nikto viac sa ju nepokúsil postaviť .

Spomenieme ešte starý ml yn, ktorý je zakreslený v tejto

Kronike na osobitnej mapke obce. Bol zrušený dávno pred rokom

1850. Presne vieme, že vtedy už slúžil ako obytný dom pre

Zamestnancov panstva. Neskôr - pri parcelácii v roku 1920 ho

Odkúpil Ján Valko, bývalý panský kolár.

Z vtedy najpotrebnejších remesiel treba spomenúť

K o v á č s t va, z ktorých jedno bolo panské /tiež zakreslené

Na mape/ a druhé slúžilo občanom. Panské kováčstvo bolo dobre

Zavedené a vybavené, kým pre občanov vykonával potrebné kováčske

Práce niektorý chudobnejší gazda.

Ked v roku lb7b zomrel Karol Motešický, kúpil ladecké

Panstvo barón Popper. Bol to vlastník majetkov vo Veľkej Bytči

A Orlovom. Za majetok s kaštielom zaplatil 500 tisíc zlatých

/šejnových/ a dal ho ako veno svojej dcére Jeanette, ktorá

Sa vydala za Adolfa Schenka.

Majitelia panstva a neskôr aj cementárne sa dosť striedali

. Predtým panstvo bolo veľmi rozsiahle a vyplývalo vlastne

Zo starých vlastníckych práv Košeckého panstva. Ked v roku

Lbb4 prešlo do rúk Adolfa Schenka, pochádzajúceho z Veľkého Bečkeréku

/Slovinsko/ a jeho manželky, bolo už značne menšie.

Schenk dostal od cisára Františka Jozefa I. Barónsky titul

S prímením von Lédecz. Ked prebral panstvo patrili k nemu aj

Dalšie nemovitosti: pivovar, majer pri rieke, pálenica, vyhňa

Pri potoku, stará krčma, mlyn a domy, kde bývali sluhovia a hospodárske

Budovy.

Adolf Schenk spáchal v roku lb96 vo Viedni samovraždu

Otrávením. Jeho manželka sa rok po smrti manžela vydala za

Pruského gróga Puttkamera, po poldruha roku sa však rozviedli.

Barónka Puttkamerová mala z prvého manželstva dve deti: Róberta

A Valériu.

Po smrti Schenka a po rozvode s grófom Puttkamerom sa snažila

Grófka majetku zbaviť. Kúpil ho už v roku lb96 gróf Oegenfeld

So spoločníkmi. Puttkamerová si ponechala kaštiel a pochopiteľne

Aj cementáreň, ktorá sa prepísala na ňu a na jej dve

Deti .

P~e zaujímavosť uvádzam aj niektoré momenty z denného života

Grófky, tak ako sa zachovali v pamäti,tých, ktorí v tom čase

Žili a svoje spomienky povedali kronikárovi obce v dvadsiatych

Rokoch. Grófka s deťmi žila v kaštieli. Mala sluhov a kočiša.

Vstávala ráno o 9. Hodine, prechádzala sa po parku, jedla,

Hrala tenis alebo kolky. Obedovali o jednej hodine a po obede

Sa zabávali pri hudbe, alebo išli kočom do Trenčianskych Teplíc.

Dcéra si vyberala zábavy temperamentnejšie - jazdila na koni

A zúčastňovala sa· poľovačiek. Vydala sa za grófa von Auersberga

/narodený v roku lb6b - zomrel 1924/.

 

 

Ako píšeme inde, cementáreň zmenila majiteľa v roku 1911,

Kaštiel a panstvo však až v roku 1915, kedy ho kúpil Or. Neumann.

Ten však ukončil éru ladeckého panstva tým, že celý majetok

R o z par celo val a rozpredal za pomoci 'a prostredníctvom

Niektorých občanov, najmä košeckého farára Ignáca Dieru.

Najväčší diel kúpil Ing. V1ach a zvyšok občania ladiec

A Tunežíc, ktorí takto získali polia, lúky i pasienky. Z lesných

Lokalit sa spomínajú najmä Bukovina, Dielec, Háj, Dolina,

Šefranica a iné.

Neskôr Vlach predal svoj diel rodinám, ktoré sa do ladiec

Prisťahovali z Kysúc: Juraj Má1ik, Jakub Málik a Šimon Vrábel,

Ktorý kúpil majer "pri rieke".

V á pen k a prešla do rúk Klára, ktorý ju čiastočne zmodernizoval

A značne zvýšil výrobu.

Sága rodiny Schenkovej vrcholí, ked sa dcéra presťahuje

Do Viedne, syn dokonca žiada o domovskú príslušnosť v ladcoch,

Ale ju nedostane. Nešťastne skončí i matka - grófka. Ked v roku

1916 vystupovala na rýchlik v Trenčianskej Teplej, spadla

A vlak jej odrezal nohy.

Rybárske práva sa dlho riadili zákonom z roku 19BB, podľa

Ktorého rybárske právo patrí tomu, kto vlastni riečište,

Brehy rieky.

V obvode ladce - Tunežice sa teda striedali majitelia rybárskeho

Práva: Adolf Schenk, gróf Degenfeld, Jozef Schomberg

A spol., Or. Richard Neumann a spoločnici. Teda majitelia ladeckého

Panstva boli majitelia rybárstva. Spor nastal po parcelácii

Panstva a veľkostatku.

V Tu než i c i ach vlaastnila rybárske právo do roku

1889 rímsko-katolícka fara v Ilave ako cirkevnú základinu.

V tomto roku ju odpredali Adolfovi Schenkovi.

Rýb však bolo vo Váhu vtedy dosť - nechýbali teda ani

Rybári. V 18. Storoči, ba i na konci 19. Storočia sa dokonca

Niektorí ladčania rybárstvom zamestnávali.

Rybárske práva

KAŠTIEL

V L A O ede H

/najstaršie obdobia/

Prístavba

1792

Judita Motešická, rodená Tolvay

/manželka Imricha Motešického/

Kaplnka

1766

Hospodárske budovy

PREHLAD VÝSTAV8Y, PRÍSTAV8Y A ÚPRAV

1741 - Začiatok výstavby /Imrich Motešický/

1747 - Dostavba v pôvodnej verzii

1769 - Prístavba barokovej kaplnky /vdova Tolvay/

Imrich

Motešický

A mužskí potomkovia

Až do roku

1878, ked

Zomrel Karol

Motešický

1792 - Ukončené stavebné úpravy uvedené na plánku, ale aj

Dalšie

1878 - Zomrel Karol Motešický, posledný, ktorý obýval kaštieľ

1884 - Prevzal kaštieľ Adolf Schenk von Lédecz /jeho manželka

Jeanetta ho dostala ako veno/

Aj na železničnej stanici. V roku 1912 sa obecné zastupiteľstvo

Uznáša a vytvára podmienky na jej presťahovanie do obce.

V roku 1912 sa dáva aj návrh na zriadenie tel e fón nej

Cen trá 1 y v Ladcoch a v roku 1913 sa už buduje telefónne

Vedenie pre účastníkov.

Najstarší cintorín, ktorý sme mohli zistiť bol cintorín

Z 18. Storočia. 801a na ňom postavená drevená zvonica, ktorá

Zhorela pri veľkom požiari v roku 1882. Ďalší cintorín vybudovali

Ladčania na miestach pri dnešnej hlavnej ceste - v jej

Dolnej časti. V roku 1886 bol založený dnešný cintorín, ktorý

Sa potom v roku 1919 rozšíril. Píšeme o tom v časti kroniky

Po roku 1918.

V Tunežiciach je cintorín - pokiaľ bolo možno zistiť

118., 19. Storočiel stále na tom istom mieste .

Cintoríny

Okrem vojen, ktoré sa prehnali aj cez naše územie, plody

Ľudskej práce i životy ničili prírodné živly, proti ktorým

Ešte v minulom storočí nebola taká účinná ochrana. Medzi najčastejšie

Patrili povodne, požiare a nákazlivé choroby.

[udia žijúci v údoli V á h u poznali túto rieku nielen

Ako životodárny tok, ale i ako zlo. V najstarších dokumentoch

Je Váh nazývaný "Rapax" - dravý i "lupus" - vlk. Pri veľkých

Povodniach bývalo celé Považie spustošené. Pri každej povodni

Zahynulo veľa ľudí z priľahlých obcí, teda aj ladiec a Tunežic.

Jednu z takýchto povodní opísal aj František Palacký,

Ktorý v deň povodne mal prenocovať v Trenčíne, v hostinci pri

Váhu. 801 pozvaný do mesta, čo bolo jeho šťastie, pretože onedlho

Vyčnieval z hostinca iba komín. Bola to povodeň 25. Augusta

1813, ktorá na našom území Púchov - ladce dosiahla

3 900 m3/s. Celkom zahynulo 92 mužov, 78 žien, 73 detí. Uhynuli

Aj hospodárske zvieratá 586 koní, 222 žriebät, 1788 kráv,

243 teliat, 344 oslov, 2254 prasiat, 8 kôz a 7952 oviec. Bolo

Zničených 17 318 meríc ~rnej pôdy a celková škoda na celom

Údolí Váhu sa odhadovala na 4 638 898 zlatých.

Druhá v eľká záplava prišla v roku 1871. Voda zaplavila

Celú obec tak, .že ovce plávali v maštaliach.

Podobná povodeň bola v roku 1894, ked zvyšky pltí plávali

Po cel~j obci ladce i Tunežice.

Jeden z najväčších požiarov bol v ladcoch v roku 1841,

Kedy prakticky zhorela polovica obce. Za obeť požiaru padli

Obytné domy i hospodárske staviská od "súhradky" - celý horný

Koniec, včetne pivovaru.

Ďalší požiar v roku l882 . Zničil všetky staviská od domu

Jána Kukuliaša až po "uličku". Tento požiar pravdepodobne popohnal

Obecné zastupiteľstvo i miestnu honoráciu, aby založili

Hasičský zbor.

19.Storočie

Povodne

Požiare

Hasičský zbor v Ladcoch bol založený v roku 1883 . Jestvoval

Aj predtým, nemal však formálnu organizáciu. Jedným

Z hlavných zakladateľov boli Šimon Stiglitz /prenájomca veľkostatku

A pálenice/ a Adolf Lippe, obchodník a mäsiar. Aj prvým

Predsedom - prézesom sa stal Šimon Stiglitz a veliteľomkomandantom

Adolf Lippe.

Hasiči si hned po založení spolku svoje schopnosti overili

Pri viacerých menších požiaroch, ale aj pri veľkom, ktorý

Postihol Ladce v roku 1887. Vtedy zhoreli staviská a humná od

Michala Kalusa až po Mandia a k tomu ešte Záhumnie.

Hned po založení cementárne, vlastne ešte v čase jej výstavby

V roku 1889 vznikol požiar na peciach a šopách v továrni.

·Pri likvidácii tohoto požiaru sa vyznamenali členovia hasičského

Zboru z Ladiec. 801i pochválení v trenčianskych novinách

A majitelia fabriky ich pohostili. Vtedy si aj vedenie cementárne

Uvedomilo potrebnosť tejto organizácie a v dalších rokoch

Ich hmotne podporovali.

Vtedajšie hasičské ~bory zápasili často s nedostatkom materiálneho

Vybavenia. Ladčan-ia neboli výnimkou a ich hasiace

Zariadenie bolo na začiatku dosť primitívne. Spolu s Tunežicami

Vlastnili džbár na kolesách, ktorý bol opatrený pumpou. Prvú

Striekačku kúpili v roku 1888 .

H?Sičský zbor viedol riadnu pokladničnú knihu. V roku

1890 dostali od majiteľa veľkostatku a cementárne baróna Schenka

160 zlatých, od panstva z kaštiela 200 zla- tých a od obce

30 zlatých.

Za to kúpil i: 24 kusov bi úz 62,69 zlatých

15 kusov prilieb 19,50 zlatých

Hasičské vedrá 202,71 zlatých

25 opaskov 31 zlatých

 

Materiálne

Vybavenie

Ďalej kúpili dve trúby, knihy a iné potreby. Na obecný

Útet sa obstarali hadice a lezecké povrazy. Pokladníkom v tom

Tase bol Jozef Vlasatý. Asi od roku 1888 mali aj drevené hasitské

Skladište.

V roku 1893 a 1894 sa konala verejná zbierka na hasitský

Zbor. V roku 1893 vyniesla 63,50 zlatých a v roku 1894 71,50

Zlatých. Ďalšie príjmy mali hasiti zaistené z cementárne, ktorá

Až do roku 1909 prispievala rotne 40 zlatými. Pri takých t o

- nie najhorších príjmoch mohol hasitský zbor v roku 1892 zakúpiť

Nové, dalšie vybavenie v hodnote 250 zlatých /hadice

A blúzy/o

Dňa 17. Februára 1895 sa obecné predstavenstvo v Ladcoch

Uznieslo, že sa výdavok na hasitov zaradí do normálnej obecnej

Rozpočtovej položky poplatkov - prirážok. Obecný výbor potom

Aj kontroloval vyúttovanie hasičského zboru - vždy na konci

Roka. O desať rokov neskôr, od roku 1904 až do roku 1911 obec

Na hasičský zbor prispievala rotne 200 zlatými, to bola znatná

Suma a dokazuje rozumný postoj vtedajšieho obecného zastupiteľstva.

Od roku 1911 nedostávali hasiči od obce už nit a tak

Bol zbor nútený použiť financie, ktoré vložili do banky ešte

V roku 1890 a ktoré za dvadsať rokov z 50 zlatých narástli na

Viac ako 200 zlatých.

Až do roku 1914 sa každorotne vydržiavalo valné zhromažde- Vedenie

Nie, pri ktorom sa hodnotili a revidovali účty a pokladňa.

Zä roky od vzniku hasitského zboru až po prvú svetovú

Vojnu sa dosť zmenilo aj vo vedení spolku . 4. Marca 1894 sa

Vzdal funkcie veliteľa Adolf Lippe. Miesto neho zvolili Jána

Hriadela a po ňom v roku 1898 Štefana Turzu, hostinského a mäsiara.

Ján Hriadel zostal miestoveliteľom. Predsedom v tom tase

Bol T. Mankow, technický riaditeľ cementárne /2 roky/ a PD

Ňom August Barényi, administratívny šéf cementárne. Veliteľom

Od roku 1901 sa stáva správca školy Jozef Pauer, po ňom v roku

1903 Rudolf Materna, úradník z cementárne. Ďalším v rade

Veliteľov bol Artur Klopstock od roku 1907 do roku 1909. Potom

Ján Habánek.

Hasičského zboru

Pokladnikom po Jozefovi Vlasatom, čoskoro po založení

Spolku sa stal Jozef Hriadel st. A bol nim nepretr žite takmer

40 rokov.

Hasičský zbor v ladcoch bol členom Krajinskej "a Stoličnej

Jednoty, kde pla - til ročne 12 zlatých. Prvá svetová vojna

Vá žne zasiahla aj do života hasičského zboru v ladcoch . Väčšina

Členov narukovala a tak veliteľ Ján Habánek priberal do

Spolku mladých chlapcov, ktorí už mohli obslúžiť striekačku.

Ked barón Adolf Schenk postavil cementáreň, najmä cudzí

Robotníci /Slovinci, Poliaci, Nemci/ naliehali naňho, aby sa

Postavila riadna škola, pretože aj počet detí v školskom veku

Značne stúpol. Došlo k dohode: Schenk k doterajšiemu pozemku

Pridal další, dodal stavebný materiál - občania ručnú robotu

A povazy. Ostatné náklady hradil štát a tak sa v roku 1893

Postavila nová škola. Počas stavby školy sa učilo na robotníckych

Kolóniach .

Na školu prichádzali a striedali sa noví učitelia. V roku

1897, 1898 učila v Ladcoch učiteľka Kmošková, po nej Izabela

Feketeová a Winkler, ktorý však bol onedlho pre - ložený do Ilavskej

Trestnice. V apríli 1889 bola do Ladiec preložená Eugénia

Mikovényiová a v októbri 1899 . Jozef Pauer pochádzajúci

Z Lednických Rovní. Menovaní sa zosobášili a učili v Ladcoch

Až do vypuknutia prvej svetovej vojny v roku 1914. Po nich bol

Do Ladiec preložený Robert 8ártha za správcu a Alžbeta Herrová,

Ktorá nevedela po slovensky a obaja sa len ťažko znášali s občanmi

Ladiec.

Osobitnou kapitolou boli madarizačné snahy uhorskej vlády,

Najmä na konci deväťdesiatych a na začiatku nášho storočia.

V roku 1909 napr. Cez notára v Košeci prišlo nariadenie,

Že i náboženstvo sa má vyučovať po madarsky.

Oo roku 1907 bola prvá škola vo vtedajšom dome číslo 2

U Češku Jána /Papšu/. Potom bola premiestnená do domu občana

Koštiala /vedľa kaplnky/o

Od roku 1907 sa datuje snaha poštátniť obecnú školu v Tunežiciach.

Vtedy učil na škole Vass Rezstl a po ňom učiteľka

Anna Kreichová. Obci nešlo iba o poštátnenie, ale najmä o

Prístavbu, postavenie alebo iné riešenie , preto že v miestnosti

8 x 5 x 3 metre .bol celý 1 ~ -6. Postupný ročník. V školskom

Roku 1906/1907 to bolo 75 žiakov. Píšu sa žiadosti na školský

Inšpektorát v Púchove i na Župný úrad v Trenčíne.

V novej budove

Učitelia ŠkolaV Tunežiciach

Táto snaha pokračuje i v dalších rokoch . V roku 1910 prichádza

Znova zamietnutie a až v roku 1911 sa Štátna ľudová

Škola v Tunežiciach stáva skutočnosťou.

V roku l 9 l 3 sa uskutočnila aj výstavba novej školskej

Budovy. Bola to typizovaná budova, podobné v rôznych obmenách

Vidíme aj v našom okrese. Výstavba týchto škôl mala podporiť

Dalšiu madarizáciu, ale bola nesporne aj príspevkom k rastu

Vzdelanosti.

Ďalšiemu rozvoju školstva aj v Tune žiciach zabránila prvá

 

Svetová vojna a tak so školským problémom, ako uvidíme dalej

Bojujú Tunežičania aj potom, v Československej republike .

Ked na konci 19. Storočia začal v Rakúsko-Uhorsku prudko

Rozvíjať priemysel, výstavba tovární pociťovala znéčný nedostatok

Stavebných hmôt. Bol to najmä cement, ktorý sa dovážal

Z Nemecka, dokonca i z Anglicka, pochopiteľne za dosť neprijateľné

Ceny, ktoré zvyšovalé ešte doprava . Vlastné zdroje

Rakúsko - Uhorska boli v Čechách a na juhu štátu. To však pre

Stavebný rozmach, ktorý sa v tomto období začínal, bolo málo.

Viedenský bankár a veľkostatkár Adolf Sch e n k vystihol

Túto požiadavku doby a rozhodol sa využiť veľmi výdatné ložisko

Vápenca, nachádzajúce sa na jeho pozemku v Ladcoch. Už v ro ku

Lbbb sa začali prieskumné práce a otvoril sa kameňolom .

Dňa 2 5. Jún a l B B 9 sa začala výstavba cementárne,

Ktorá trvala 230 dní. Na stavbe pracovali cudzí odborníci,

Z ktorých niektorí zostali potom v Ladcoch pracovať natrvalo.

Využití boli i miestni povozníci, miestne stavebné materiály,

Najmä piesok, štrk a čiastočne i drevo.

Dňa 9. Feb r u á r a IB 9 O vyrobili už prvý cement ..

Bol to vlastne aj prvý ' cement vyrobený moderným spôsobom

Vo vtedajšom Hornom Uhorsku - teda na Slovensku . Pravda, ak

Nerátame cement, ktorý s a vyrábal už predtým primitívnejším

Spôsobom v Skrabskom na východnom Slovensku /okres Vranov/o

Nová firma niesla názov "Lédeczer Portland - Zementfabrik des

Adolf von Schenk-Lédecz". Stavba sa uskutočnila pomerne rýchlo,

Ale náklady boli na tie časy privysoké: 941 tisíc 414

Zlatých.

Kalkulácia však Schenkovi vyšla. Už v prvom roku dosiahla

Nová fabrika výrobu 2 367 ton, za ktoré utŕžil okolo 70

Tisíc zlaltých , pretože l metrický cent stál vtedy 3 zlatky.

V dalších rokoch sa výroba znásobila. V roku lb96 už dosiahli

25 000 ton cement~. Ladecký cement sa dobre predával, pretože

Bol kvalitný, i ked nedosahoval ešte celkom úroveň nemec

 

Prvy cement

O škole sa nepodarilo zistiť konkrétnejšie údaje až do

Roku 1876, kedy bola v Ladcoch zriadená obecná škola. Oo tohoto

Roku nemala škola vlastnú budovu. Cez zimu učieval čítaniu

A písaniu ako i počítaniu vo svojom dome niektorý sčítaný

Gazda. Zachovala sa správa, že okolo roku 1857 učil Cibiček,

Neskoršie Jozef Koyš . Okolo roku 1874 sa dlhšie učilo v dome

Michala Kušniera - vyučoval gazda Petráš. Táto škola zhorela

A presťahovala sa na miesto, kde sa v deväťdesiatych rokoch

Postavila nová škola. Tá po prestavb ách stojí dodnes. V severnom

Rohu dvora tejto školy stála vyhňa. To ešte stále bola

Obecná škola.

Vyučujúci mal zdarma byt, kurivo, na čo prispel aj vtedajší

Majiteľ veľkostatku Karol Motešický. Obec podľa zákona z roku

1865 platila 5 %-nú prirážku, z čoho sa až do roku 1880 vydržiaval

Aj učiteľ. Neskoršie podľa zákona z roku 1875 musela

Obec odvádzať ešte 12 zlatých ročne ako penzijné poistenie na

Učiteľa. Často tieto poplatky pre nedostatok financií obec vôbec

Nepoukazovala, alebo ' značne oneskorene,

V roku 1883 bola škola poštátnená. Uhorský minister výuč-Poštátnenie

By a kultu prevzal obecnú učiteľku Oľgu Janecovú za štátnu školy

Učiteľku s ročným platom 300 zla - tých a 100 zlatých miestnym

Príplatkom, Pri škole bolo zriadené kuratórium, ktorého predsedom

Bol hlavný slúžny v Ilave Ludovít Šándor, členmi Jozef

Korínek, notár v Ko š eci a gazdovia z Ladiec Jozef Koyš, Jozef

Kelo, Jozef Kováčik, Michal Turza.

Oo školy sa chodilo od 6 rokov do 12. Vyučovanie sa začínalo

L. Novembra a učilo sa do konca apríla. Po šiestich rokoch

Bola tzv. Škola opakovaci •. Z učebných predmetov sa žiaci

Učili písanie, čítanie, rátanie, zemepis, dejepis a náboženstvo.

Kého, či anglického. Rozhodnú úlohu však zohrávala tá skutočnosť,

Že ho nemuseli dovážať zdaleka.

Prvé roky výroby sú spojené s niektorými organizačnými

Zmenami a zmenami v registri majiteľov.

L. Októbra 1889 je zaznamenané majiteľstvo zakladateľa

Firmy Adolfa Schenka.

5. Januára 1896 vymazáva sa zakladateľ firmy Adolf Schenk

A zapisuje sa manželka Schenka Jeannetta,

Rodená barónka Popperová, dalej Róbert

Schenk-Lédecz, syn a grófka Valent ia Auersbergová,

Dcéra.

2l.novembra 1896 mení sa názov firmy na Portland - Zementfabrik

Und Kalwerk des Adolf Schenk a súčasne

Sa mení firma na komanditnú spoločnosť.

Ako prokuristi sa uvádzajú v registri

Róbert Schenk - Lédecz a Maurice Roth.

Od roku 1898 sa v ~radných spisoch barónka uvádza pod menom

Puttkamerová, pretože sa po smrti Adolfa

Schenka /1896/ znova vydala /1897/.

Ladecký cement sa od začiatku dodával do celého rakúskouhorska.

Používal sa pri stavbe ciest, obytných domov i opevnení,

Teda na stavbách civilných i vojenských. Aspoň niektoré

Odbytištia: stavba pevnosti v Krakove a Premysie, pri stavbe

Mostov v Púchove a Šarišskej župe, pri stavbe kanalizácie

Vo Viedni, železnice v Novohrade a Marmaroš - Sziget, pri budovaní

Železiarní v Trinci, Podbrezovej, kasární v 8udapešti,

Šoproni, Miškolci a inde. Najväčšie množstvo sa vyvážalo do

Madarska, ale aj na stavby v Dolnom Rakúsku, Haliči, Sliezsku,

Morave i na 8alkáne.

V cementárni sa od začiatku starali o kvalitu. Závodné

Laboratórium uskutočňovalo skúšky kvality vyrobeného cementu .

Organizačné

Zmeny

Vývoz cementu

Dobré meno značky zvyšovalo odbyt a nútilo majiteľa i vedenie

Továrne zvyšovať výrobu, čo prakticky znamenalo rozširovať

Cementáreň.

V roku 1895 zamestnávala továreň asi 500 zamestnancov.

801i to zväčša robotníci a maloroľníci z Ladiec, Hlože, Podhoria,

Beluše, Tunežíc, Nozdrovíc a Košece. Odborníkov si povolal

Schenk z Rakúska a Nemecka a odborných robotníkov z Juhoslávie

A Poľska. Cudzí robotníci boli ubytovaní v 52 bytoch

Pre ženatých a slobodní vo veľkých ubytovacích priestoroch,

Akejsi slobodárni. Kolónie, kde boli robotníci ubytovaní postavili

V roku 1890 a 1895 súčasne s kantínou_ Tu býval aj

Kaufmann, ktorý kantínu spravoval.

Najskôr sa pozrieme na to, ako cementáreň od svojho založenia

Až do prvej svetovej vojny v roku 1914 prosperovala,

Rástla a modernizovala sa. Potom sa vrátime do prvých rokov,

Pretože nemôžeme vynechať, ako pracovali a žili tvorcovia

Všetkých hodnôt v cementárni - robotníci.

Postup výroby a celá technológia sa podstatne líšila od

Dnešnej technickou úrovňou, ale najmä vysokou náročnosťou na

Ľudskú prácu. Surovina sa ťažila v kameňolome Butkov. V roku

1895 dodával lom 200 až 250 ton denne. V tom čase bol už dosť

Rozsiahly: meral 720 metrov na dížku, široký bol 136 m a stena

Boia vysoká 45 metrov. Vápenec sa dopravoval 110 metrov dlhou

Zvážnicou a potom úzkokoľajkou do závodu - asi dva kilometre.

V lom e sa tvrdo pracovalo. []vaja chlapi museli naložiť

12 vozíkov kameňa, ktorý najskôr natíkli do veľkosti hlavy.

Z lomu púšťali vozíky tak, že chlapi na nich stáli a brzdili.

Po rovine a potom aj späť ťahali vozíky kone - jeden

Kôň dva vozíky. Pryým vedúcim lomu bol Sontag. Býval v dome

Blízko železnice, kde mal aj krčmu. Neskoršie sa tam nasťahoval

Weill, ktorý si krčmu ponechal.

Zamestnanci

Cementárne

Technológia

Výroby

Práca v starej cementárni bola na nižšej technickej úrovni

A už sme spomenuli, že hlavným činiteľom bola ľudská sila,

Ľudská práca. Napr. V surovinových mlynoch sa mlelo pomocou takých

Kameňov, aké používali naši predkovia na mie - tie obilia.

Namáhavá a veľmi ťažká bola však práca najmä na peciach.

Vápenec a slieň sa najprv zbavili prírodnej vlhkosti

V 12 tuneloch sušiacej pece alebo v parných sušiarňach. Pomer

Vápenca a slieňu určovalo už vtedy laboratórium. Materiál sa

Drvil v dvoch drvičoch, potom sa dopravil valčekovými doprav níkmi

Do mlynice na surovinu. Takto získané melivo sa uskladňovalo

Ako surovinová múčka v zásobníkoch. Pomocou elevátora

Sa potom múčka . Presunula do dvoch miešacích šnekov, tam sa navlhčila

A ako plastická masa dostala sa do lisov. Tu sa vylisovalo

Za deň 6 000 kusov dva a pol kilograma ťažkých tehál.

Taktd vyrobené tehly sa sušili v tuneloch a vypaľovali sa

V etážových peciach na slinok.

Už v rokoch 1908 - 1909 konal v Ladcoch pokusy s automatickou

Výrobou v Schneiderovej šachtovke Ing. Albert Hauenschild

Ml., ktorý už predtým v roku 1907 - dalo by sa povedať -

Zautomatizoval dve Dietschove pece. Podarilo sa mu dosiahnuť

Na vtedajšiu dobu pozoruhodného výkonu 30 - 40 ton slinku za

Deň. Po jeho odchode z ľadiec do Ulmu pokračovali pokusy

V Ladcoch až v roku 1914.

Počet pecí postupne narastal podľa odbytu a požiadaviek

Trhu na cement. Už v roku 1896 ich bolo šesť. Na skladovanie

Cementu sa používali primitívne zásobníky, tzv. Boxy, ktoré

Pojali' asi 10 000 ton cementu. Vtedajšia cementáreň bola schopná

Pripraviť na expedíciu denne 20 - 30 vagónov cementu.

Nakládka cementu išla priamo de železničných vagónov. Podľa

Priania zákazníka sa cement balil do vriec po 50 kilo gramov

Alebo do drevených sudov po 50 - 100 - 180 - 200 kg.

Na zhotovovanie sudov mala cementáreň vlastnú dielňu, ktorá

Napr. V roku 1896 vyrobila 700 takýchto sudov.

Nie je nezaujímavé, čo pdháňalo stroje vo vtedajšej fabrike.

Pohon obstarával Coupond - parný s troj o 300 konských

Silách a parný stroj o 30 konských silách na elektrické osvetlenie

Závodu. Potrebnú paru dodávali štyri kotle SD 700 m2

Výhrevnej plochy.

Závod od roku lb90, teda od začiatku jeho prevádzky viedol

Ing. Mankow z Trifailu a viedol ho plných 19 rokov.

V prvých rokoch dvadsiateho storočia nastáva v cementárni

Viacero zmien - zmeny v majiteľoch, ale i technického charakteru.

VD februári 1906 sa zapisuje VD firemnom registri ako

Prokurista Bernhard Freischberger . Dňa 21. Júla sa vypovedá

Spoločná zmluva, barónka Puttkamerová už v registri nie je

A ako majitelia sa udávajú Valéria a Róbert Schenk. Dňa 23.

Novembra 1907 vymazáva sa z registra Róbert Schenk a v roku

1909 sa zapisujú dvaja prokuristi Richard budayaede Pollák.

V týchto rokoch nastali zmeny aj vo vedení závodu. V rokoch

1909 - 1910 ho viedol Priege1, potom Karol Hofmann

/1910 - 1913/. Administratívnym vedúcim - riaditeľom bol August

Barényi /až do roku 1924/.

V roku 1911 závod Opäť mení majiteľa. Podľa kúpnopredajnej

Zmluvy prestáva byť ~ajiteľom závodu pani barónka Puttkamerová,

Ovdovelá pani po Adolfovi Schenkovi, rodená barónka

Jeanette Popper a jej spolumajiteľka grófka Antónia Auersperg

Rodená Valéria von Schenk, obe vtedy bývajúce vo Viedni. Novým

Majiteľom sa stala "Zsolnauer Zement und Kalksfabrik -

Akciengesselschaft" - teda Žilinská účastinárska spoločnosť

Na výrobu cementu a vápna. Stalo sa tak 21. Decembra l 9 l l

Nový majiteľ zaplatil pomerne vysokú sumu a prevzal všetky

Akcie v počte BODO kusov, z ktorých každá mala hodnotu 200

Vtedajších korún. Celková suma za cementáreň bola 167 000 korún

A ako sa v zmluve hovorí "bez dlhov a iných zaťažení".

Barónka a grófka predali vtedy nielen cementáreň, ale aj ostatné

Nehnuteľnosti.

Fabrika sa ten~oraz zmenila iba v osobe majiteľa. Iné

Personálne zmeny nenastali a nezmenili sa ani pracovné a so-

Zmeny majiteľov

Cementárne

Ciálne pomery. Nová firma však bola progresívnej ši a v zavádzaní

Nových foriem a technológií výroby. Značný vplyv na výrrobu

A jej zmeny mala aj nová cementáreň v Lietavskej Lúčke, ktorá

Vznikla v roku 1902.

Pracovné pomery boli také, ako v ostatných priemyselných

Podnikoch vtedajšej doby. Dvanásťhodinová pracovná doba bola

Od 6. Hodiny ráno do 18. Hodiny, s hodinovou prestávkou cez

Obed. Starší robotníci, s ktorými sa zaznamenali rozhovory

V dvadsiatych rokoch spomínajú najčastejšie slovo drina. Spomínajú

Napr., že tehly, ktoré prešli sušiacimi tunelmi, hádzali

Do pecí 15 - 16 roční chlapci i dievčatá. Ochranných prostriedkov

Nebolo, iba to, čo si kto priniesol so sebou.

V kameňolome sa pracovalo iba vo dne a to 8 - 10 skupín

Po dvaja. Pri peci pracovali dvaja chlapi, aalší ich vyhrabával

- jeden robotník v-šetky pece. Dd pece odvážal tiež iba

Jeden chlap, ale do pece dvaja až traja robotníci.

Zachovali sa normy a zárobky niektorých profesií, ale i

Cien tovaru v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Niektoré

Z nich:

Pri peci zarobili chlap~ jednu zlatku za 12 hodinovú pracovnú

Smenu. Chlapi pri peci 6 šestákov /jedna zlatka 10 šestákov/o

Tí, ktorí vozili kameň l zlatku, mlynári 1,50 zlatky. V mlynových

Boxoch bola mzda 90 grajciarov za deň /12/hodín/. V lome

Sa pracovalo na akord a zarobili 1,20 - 1,30 zlatky.

~ roku 1909 dokonca 14-roční chlapci pracovali bez povolenia,

Bez pracovnej knižky.

Vedúci závodu, ktorý prijal svojich ľudí z Juhoslávie,

Zaručil im a aj im skutočne dal 5 korún /dva a pol zlatého/

Na deň, byt, petrolej a drevo zadarmo.

Zaujímavé sú i platy niektorých úradníkov v deväťdesiatych

Rokoch. Technický riaditeľ zarábal 830 korún /4 15 zla- ·

Tých/ mesačne, hospodársky riaditeľ 550 a úradníci od 240 -

280 korún mesačne. "Majstri okolo 60 - 75 korún a robotníci

45 - 50 korún .

Pracovné pomery

Aké boli ceny najzákladnejších potrieb. Hovädzie a baranie

Mäso bolo najlacnejšie - kilo za 40 grajciarov. Bravčové

A slanina stáli však už štyri šestáky. Jeden kilogram najlepšej

Múky 12 grajciarov a chlebová sa platila 7 zlatých za 85

Kilogramové vrece. Cukor stál okolo 30 grajciarov, soľ 12

Grajciarov, pol litra petroleja 8 - 10 grajciarov. Šaty pre

Muža /modráky/ 2,50 zlaltých, letné "cajchové" 3 - 4 zlatky,

Lepšie šaty okolo 15 zlatých.

Tí, ktorí si museli požičať peniaze u súkromníkov, židov

- i nežidov, platili 20 percentné úroky.

V kameňolome, ako to spomíname i na inom mieste, bol vedúcim

Sontág. Mal zaujímavú formu, ako pripútať robotníkov

Do svojho obchodu. Pri výplate dával kovové známky s jeho menom,

Ktoré mali každá určitú peňažnú hodnotu . Za tieto známky

Sa potom kupoval tovar /i pálené/ u Sontága, pretože ten

Vlastnil aj obchod, aj krčmu.

Sontág však vošiel do histórie ladiec aj inak . Jeho dom

Bol v moderných dejinách obce prvým domom v Horných ladcoch,

Ak nerátame mlyn, ktorý je na starších rakúsko - uhorských

Vojenských mapách vyznačený v lúčkovskej doline.

Rok l 8 8 9 je pre ladce historický. Vtedy v našej obci

Vznikla robotnícka trieda a zmenil sa od základu život občanov.

V kronike sme použili niektoré miery, váhy a duté miery.

Ešte v polovici 19. Storočia bola veľká nejednotnosť, hoci

Nastupujúci kapitalizmus a rozvoj priemyslu si vyžadoval bezpodmienečne

Zjednotenie aspoň vo vnútri štátu. Uvádzam iba

Niektoré miery, ktoré som prevzal z knihy Alexandra Húšťavu

"Poľnohospodárske miery na Slovensku".

Ešte v 18. Storoči nejednotnosť spôsobovala aj mnohé neprávosti.

Tak zemepánski úradníci na ožobračovanie poddaných

Používali dvojaké miery. Poddaným požičiavali sypaniny menšou

Mierou a vyberali väčšou. V Trenčianskej župe Štefan Ilešházy

V inštrukcii z roku 1716 na svojom trenčianskom domíniu - pri

Tom istom úkone dovoľuje používať iba jednu mieru, overenú jeho

Pečaťou. Týkalo sa to aj panstva Ladiec /Motešický/.

V roku 1848 vychádza návrh zákona, ktorý nariaduje

Nasledovné miery a váhy:

Dížkové miery siaha, lakeť, stopa, palec a čiarka

- váhy cent, funt, lót

Duté miery okov, gbel, kila, merica, pinta

F.f.~.E.Q~~!_ na dnešné miery:

Siaha /1,896 ml, lakeť /63,216 cm/, palec /1,896 cm/, stopa

/31,608 cm/, čiarka /0,21 cm/,

Cent /56,00 kg/, funt /0,56 kg/, lót /1,75 dkg/,

Okov a merica /53,332 litra/, gbel /2 okovy/, kila /zhruba 160

Litrov/, žajdlík /necelý polliter/, pinta /1,66 litra/o

Ďalej sú pre nás zaujímavé miery a váhy z roku 1858, po

Potlačení buržoáznej revolúcie, kedy sa opäť prejavili snahy

Zjednotiť miery a váhy . Centralistický režim Rakúsko-Uhorska

Presadzoval tzv. Viedenské /rakúske/ miery, ktoré sa uplatnili

Aj u nás a stretávame sa s nimi aj na konci 19 . Storočia,

Ked už vlastne platnosť nemali . U nás to bolo pri kúpe pozem~

Kov pod železnicu, odpredaji kameňolomov v Tunežiciach a pod.

Ide o tieto miery:

Viedenská meri'ca

Viedenský okov

Viedenská siaha

Viedenský lakeť

Rakúska míla

Uhorská míla

Viedenská štv.siaha

Viedenské jutro

Uhorské jutro

Viedenský cent

= 16,48 litra

= 56,59 litra

= 189,64 cm

77,70 cm

7,785 km

8,353 km

3,596 m2

0,575 ha /používané u nás ako

"joch"/

0,431 ha /tzv. Menšie jutro

Používané u nás/

= 56 kg

Vo Francúzsku už v roku 1799 zaviedli metrický systém

- povinný pre celú krajinu od roku 1840. Snahy zaviesť tento

Systém sa prejavili aj u nás. Rakúski priemyselníci už v ioku

1873 používali metrickú sústavu. Od školského roku 1873/1874

Sa na všetkých uhorských školách zaviedlo povinné vyučovanie

O metrickej sústave. L. Januára 1876 sa miery v Uhorsku uzákonili.

No ich zavedenie do praxe bolo ešte daleko. Napr. Pri

Manipulácii s majetkom baróna Schenka - oveľa neskoršie sa

Stále stretávame s pojmami joch, rakúske jutro, štvorcová siaha

Atd.

Základnými jednotkami zavádzanej mernej sústavy sa stali

Meter a kilogram. Ich prepočty, najbežnejšie užívané sme už

Uviedri. Ich zavedeniu i napriek širokej publicite, oboznamovacej

Kampane zo strany vlády, vadil jednak konzervativizmus,

Ale aj nedôvera prostého ľudu.

V roku 1811 za napoleónskych vojen došlo k znehodnoteniu

Meny až o 80 % - nastal úpadok a začali sa vydávať tzv. Šejnové.

Ked sa v roku 1857 po zrušení pražskej mincovne prestali

V Čechách raziť mince, začal sa po celom Rakúsko-Uhorsku uplatf'

L a t i d l á

 

Vtedy preniká do hospodárstva Rakúsko-uhorskej

Monarchie desiatková sústava. Z 500 gramov zlata sa razilo

45 zlatých. Ka ždý zlatý mal 100 grajciarov - teda nie 60

Ako predtým. V obehu boli mince od 2 zlatých až popolgrajciar.

V roku 1882 sa uskutočnila dalšia reforma - zaviedla sa

Zlatá korunová mena I zlatý sa rovnal 2 k o run á ml. Koruna

Mala 100 halierov . Okrem toho obiehali aj strieborné toliare,

Ktoré mali hodnotu l 1/2 zlatky. Zlatý sa udržal až do roku

1900, ale i potom aj naši občania počítali na zlatky až do konca

Rakúsko-Uhorska, teda do roku 1918.

V roku 1918 sa stala platidlom v Československu československá

Koruna IK ČI, ktorá mala 100 halierov.Po vzniku Československej

Republiky sa uskutočnila rozluka s ostatnými štátmi

Bývalého Rakúsko - Uhorska a to okolkovaním na prelome

Februára - marca 1919, pričom polovica bankoviek bola stiahnutá,

Ako povinná pô ž ička. V obciach o-kresu Ilava podľa správy

Notárskych úradov vzbudila táto finančná akcia značné znepokojenie,

Najmä u tých, ktorí týmto spôsobom prišli o peniaze.

Prejavy nespokojnosti spôsobili vtedajším, ešte mladým úradom

Novej republiky značné ťažkosti a problémy.

 

V októbri 1918 sa skončila dovtedy najstra~nej~ia vojna

V dejinách ľudstva. ~tyri roky krvavých zrážok, hladu a utrpenia

Neobi~iel ani Ladce a Tunežice. Celý život politický, kultúrny

A spoločenský bol ochromený. Prestali fungovať rôzne organizácie

A spolky. Veľa práce, najmä v poľnohospodárstve zostávalo

Na ženách, pretože · muži v najproduktívnej~om veku narukovali

Do rakúsko-uhorskej armády.

Občania Ladiec a Tunežíc, podobne ako ostatní Slováci a

Cesi túžobne čakali nielen na mier, ale te~ili sa aj z novoutvorenej

Ceskoslovenskej republiky. Hned od začiatku bolo vidieť,

Že v mnohých otázkach, najmä národnostných a kultúrnych

Bude nová republika pokrok. Ale zo vzťahov k cementárni bolo

Cítiť, že v oblasti pracovnej, mzdovej a teda aj sociálnej,

Sa toho veľa nezmení.

Vráťme sa do začiatku a prvej polovice roku 1918. Najmä

Leto bolo veľmi búrlivé, pretože každý videl nezmyselnosť vojny

A nebolo prostého občana, či vojaka, ktorý by ju nebol

Chcel ukončiť. Hlad v . Zázemí dostúpil až do takej miery, že

Občania Tunežíc si podávajú na Okresný úrad v Ilave žiadosť

O prídel ~otravín. Pravda, úrad im nevyhovel a potraviny nedostali.

V Ladcoch a Tunežiciach sa rozširujú le-táky, ktoré

Vyzývajú k ukončeniu vojny a vytvoreniu Ceskoslovenskej republiky.

Dokonca sa rozširujú správy o udelení autonómie

Slovensku v rámci Rakúsko - Uhorska, čo boli pravdaže správy

Nepravdivé.

V Ladcoch a Tunežiciach žili a pracovali zajatci, najmä

Z ruskej armády, ktorí padli do zajatia rakúsko-uhorským

Vojskám. V priebehu rokov 1915 - 1919 ich bolo v Ladcoch 10

A v Tunežiciach jeden. Zachovali sa niektoré mená: Vjacko,

Taraso, Kovalenko, Gottmann, Kakarevič . Zajatci pracovali väč~

Inou za stravu, čo bola tá najvzácnej~ia pláca. Po uzavretí

Brest - Litovského mieru pri~lo nariadenie vyplácať zajatcom

Rovnakú mzdu, ako domácim robotníkom. Tento príkaz sa nedodržiaval

Ani v jednom prípade.

1918

Vojnoví zajatci

V roku 1918 vypuklo v Rakúsko-Uhorskej armáde viacero

Vzbúr, ktoré boli prejavom nespokojnosti s nezmyselnou vojnou

A boli v značnej miere inšpirovan·é Veľkou októbrovou socialistickou

Revolúciou. Jednou z najvýznamnejších bola vzbura

Záložných vojakov 71. Trenčianskeho pluku v Kragujevaci. Dôvodom

Vzbury bolo, že vojaci, ktorí sa vrátili z ruského zajatia

A na vlastné oči videli udalosti v Rusku, odmietali znova

Odísť na front. Vzbura, ktorá vypukla v júli 1918 bola krvavo

Potlačená a 44 z jej účastníkov zastrelili. Medzi popravenými

Bol aj Š t e fan 8 e dná r i k z ladiec, 28 ročný,

Ktorý bol stanným súdom označený za jedného z iniciátorov

A že s a "ozbrojený zúčastnil vzbury".

V novovzniknutej Československej republike sa od začiatku

Začína organizovať politický život. Dňa 6. Novembra 1918

Vznikajú v ladcoch a Tunežiciach Národné rady pozostávajúce

Z roľníkov, robotníkov a vojakov, ktorí sa vrátili z frontov

Prvej svetovej vojny.

V tomto roku sa robila aj revízia pozemkov, vydávali sa

Tzv. "svedectvá" o pozemkoch . Takáto revízia bola aj na panstve

Kaštiela. Majiteľom pozemkov bol Felix Neumann a týmto

"svedectvom" sa zistilo, že vlastní 7 200 katastrálnych holdov

Poľnohospodárskej pôdy a lesov.

Dna 20. Novembra 1918 obsadili železničnú stanicu v ladcoch

Príslušníci novej československej armády. Dovtedy konal

Službu starý personál. Po príchode vojakov prevzali službu dosadení

Úradníci a bývalý prednosta bol vyzvaný, aby nastúpil

Až v apríli nasledujúci rok.

Škola bola po páde Rakúsko-Uhorska a vzniku Českosloven ska

Vo veľmi dezolátnom stave. Zapríčinil to nezodpovedný

Prístup vtedajšieho správcu školy. Zanedbaná bola budova, dvor

Vzbury v armáde

Národná rada

Príchod

Československých

Vojakov

Škola po prevrate

I záhrada. Učiteľka Alžbeta Herrová ušla, pravdepodobne do Rakúska.

Robert Bartha, rodom Slovák z Udiče sa nechcel prispôsobiť

Novému štátu a dal sa preložiť do Madarska.

V školskom roku 1918 - 1919 bolo do školy zapísaných 124

Žiakov, z toho 57 chlapcova 67 dievčat. V 1 . -2. Ročníku bolo

52 detí a zvyšok v 4.-6. Ročníku.

Výroba cementu podľa nariadenia úradov Rakúsko-Uhorska

Pokračovala aj cez celú svetovú vojnu. V rokoch 1913 - 1918

Vyrobili 178 tisíc ton cementu, ktorý bol vo väčšine využívaný

Na stavbu pevností a iné vojnové účely. Len malá časť sa

Dostala na mierovú výstavbu. V roku 1918 sa veľa nezmenilo

Ani na technike a technológii výroby cementu. Rovnaké boli aj

Obchodné a d-odávateľské formy a balenie cementu. Balil sa

Do drevených sudov po 200 kilogramov, alebo vo vreciach po

50 kg. Denne sa z cementárne expedovalo do 20 vagónov, ktoré

Sa rozposielali po celom Rakúsko-Uhorsku.

Počet padlých v prvej svetovej vojne bol v pomere na počet

Obyvateľov iladce asi 1100, Tunežice necelých 300 obyvateľovi,

Veľmi veľký. Do Ladiec sa k svojim rodinám nevrátilo

43 občanov, jeden z nich bol zastrelený doma - ako uvádzame

Dalej a do Tunežíc 9 mladých občanov.

L a d c e

Eustach Bednárik

Štefan Bednárik

Ján Cibiček

Vincent Cibiček

Ján Dolný

Ján Eliáš

Michal Faturík

Ján Galanský

Štefan Ga1anský

Ján Galik

Juraj Kuman

Ján Majerík

Ján Mesiac

Florián Minárik

Ján Mužík

Jozef Mužík

Jo zef Očkaj

Adolf Neuwi rth

Jozef Pastierik

Ján Peterka

Cementáreň

Padlí v prvej

Svetovej vojne

Ondrej Habánek Jozef Polák

Ján Hriadel Jozef Prekop

Štefan Ištvánik Jakub Schlesinger

Jozef Kelo Jozef Studený

Štefan Koštialik Štefan Turček

Ján Kováčik Štefan Varhanik

Ondrej Koyš Jozef Záhradnik

Jozef Král Michal Záhradnik

Ján Kubo Jozef Zajac

Pavel Kubu Jozef Zelik

Ondrej Kukuliaš Juraj Žovinec

Ján Kuman

Tunežice

Ján Galanský Jozef Melicher

Štefan Marguš Jozef Marguš

Vincent Galanský Pavel Kvasnica

Ján Kvasnica Juraj Vozár

Ján Tomanik

Hladujúce obyvateľstvo na jeseň roku 1918 nevidiac iné

Východisko, odhodlalo sa na rabovanie obchodov. Takéto rabovačky

Prebiehali v celom okrese a nakoniec sa nezamerali iba na

Potraviny, ale na všetok tovar, ktorého bolo po celú svetovú

Vojnu nedostatok.

Tú jeseň prišli do Ladiec dokonca aj obyvatelia susedných

Obci a do rabovania sa zapojili aj poľnohospodárski robotnici

Pracujúci na majeri miestneho veľkostatku /bo li to obyvatelia

Lysej pod Makytou/. Rabovačke u miestnych obchodníkov Jakuba

Mandia, Alexandra Lippeho, v kantine /vedúci Hecht/ zabránili

Miestni občania.

V noci zorganizovali niektori muži - navrátilci z frontu,

Medzi nimi Florián Minárik, Cibiče k, Zelik Rudolf, Martinák,

Majerik a dalši rozdeľovanie potravin z kaštieľa, kde mala

Svoj sklad firma "Spoločnosť na dorábanie vápna a dreva".

Rabovačky

Na jeseň 1918

Niekto účastníkov rabovačky udal vojakom do Trenčína. Patrola,

Ktorá priiia. Na iia Floriána Minárika elte spať a tak -

V spodnej bielizni ho viedla zviazaného cez obec a napriek

Prosbám obyvateľov, najmä manželky a detí ho za pílou zastrelili.

Medzitým doviezli na železničnú stanicu Ladce vo vagónoch

Petrolej. Veľa obyvateľov i zo susedných obcí sa odobralo

Na ž elezničnú stanicu. Vojaci ich vlak streľbou z guľometov

Zahnali, pričom zastrelili občianku Ladiec Annu Aninovú

A dve ženy z niektorej obce za Váhom.

To boli posledné obete vojny v nalej obci. Potrvá však

Ešte dlho, kým sa zacelia rany z tohoto nezmyselného utrpenia

Za cudzie záujmy.

V roku 1919 sa začínajú obecné veci v Ladcoch i Tunežiciach

Postupne konsolidovať. Dna 23. Januára potvrdili v Ladcoch

Nasledovné obecné predstavenstvo:

Jozef Vlasatý, richtár Istarostal, Jozef Riecky, podrichtár

Imiestostarosta/, Pavel Gajdošík a Jozef Hatoka ako další radni

A výbor obecného zastupiteľstva doplnovali Michal Peterka,

Pavel Záhradník, Ján Riecky a Jozef Zelik.

V Tunežiciach bol richtárom Pavel Baška, podrichtárom

Jozef Letko a dalšími členmi obecného zastupiteľstva Jozef

Eliáš, Jozef Kvasnica, Ján Češko a Ondrej Raček.

V Ladcoch bol v tomto roku založený nový c i n tor í n

Ktorého umiestnenie umožnila parcelácia veľkostatku. K určenej

Výmere pridala pozemok rodina Málikovcov .

Na železničnej stanici sa začala priprava na rozšírenie

Koľajišťa. Tieto práce sa začali už pred prvou svetovou vojnou,

Ktorá ich prerušila. Prednostom stanice bol v tom čase

Lod roku 19171 Lukovínyi.

Konsolidáciu nových pomerov v Československu bolo najlepšie

Vidieť na škole. Do tadiec prišiel l. Júna 1919 Emil

Pauer za správcu školy a jeho manželka Anna Pauerová ako

Učiteľka. V júni sa neučilo, pretože sa škola dávala do poriadku.

Dna 15. Júna vymenovali prvé slovenské školské kuratórium.

Za predsedu zvolili Augustína Barényiho, správcu cementárne,

V čom sa oproti predchádzajúcim rokom vlastne nič

Nezmenilo. Členmi tohoto kuratória sa stali Jozef Vlasatý,

Pavel Gajdošík, Jozef Kelo, Jozef Riecky, Juraj Fatura a Robert

Smetana.

V mesiacoch júl - august 1919 boli v Ladcoch ubytovaní

Českí vojaci novej Československej armády, ktorí tvorili po-o

Hotovosť proti Madarskej republike rád. V Ladcoch ubytovali

Týchto príslušníkov 2. Eskadróny l. Dragúnskeho pluku v jednej

Učebni školy. Vojaci sa dosť spriatelili s občanmi.

1919

Škola

Usporiadali dokonca tanečné zábavy, z ktorých čistý zisk

550 Kč venovali "Akole. Po ich odchode správca za ne kúpil prvé

Slovenské knihy, čím vlastne v Ladcoch vznikla prvá s l o -

V ens k á k n i ž nic a .

Slávnostný deň prvého slovenského vyučovania bol

16. September 1919. Potom sa robili viaceré technické opatrenia,

Aby sa žiaci mohli učiť aj v zime . Zakúpil sa prvý československý

Prapor, obrazy a najnutnejšie pomôcky.

Hospodárenie obce cez vojnu bolo ťažké. K dispozícii boli

Len minimálne prostriedky a tak sa za 4 - 5 rokov v obci nič

Pre občanov neurobilo . Ked 2. Mája 1919 obecné zastupiteľstvo

Prerokovávalo bilanciu za uplynulé roky, konštatovalo, že

V roku 1916 bol príjem 8 380 korún a výdavok 6 401 korún.

V roku 1917 podobne príjem cez 8 000 a výdavok takmer 6 000

Korún. V roku 1918 bolo financií už celkom málo - okolo

4 000 korún.

Pre organizovanie robotníckeho revolučného hnutia má veľký

Význam odborová konférencia, ktorá sa konala 9. Februára

1919 vo Vrútkach. Bol to začiatok ľavicovo orientovaného hnutia

Aj v Ladcoch, kde už v máji toho istého roku založili

Odborovú o"rganizáciu v cementárni i vo vápenke.

Veľmi dôležitú uvedomovaciu úlohu zohrali navrátilci z frontu

A cudzí robotníci, ktorí pracovali v cementárni.

Ďalšou významnou udalosťou tohoto obdobia je konanie župnej

Konferencie sociálno-demokratickej strany 16. Marca

V Trenčíne. Zúčastnili sa ho aj zástupcovia ľavicových odborov

Z Ladiec a stali sa potom zakladateľmi sociálno-demokratickej

Strany v obci.

Hospodárenie

Obce

Robotnícke

Hnutie

Vo februári 1920 sa uskutočnila politická akcia "za jednotu

Československého štátu". Vyplývalo to zo snahy niektotých

Kruhovo separatistickú politiku. Všetci členovia obecného

Zastupiteľstva a iní predstavitelia verejného života

V Ladcoch a Tunežiciach sa vyslovili za jednotu Československa.

V tom istom čase prišlo nariadenie prehodnotiť obecné zastupiteľstvo.

Bola prejavená dôvera a vedenia oboch obcí zostali

Vo funkciách.

Obci Ladce prišla ponuka, aby sa stala členom "Všeužitočnej

Spoločnosti pre sústavné využívanie rieky Vlára a sústavnú

Elektrifikáciu považskej doliny". Obecné zastupiteľstvo

Nesúhlasilo a po prvýkrát vyslovilo názor, že takýmto spôsobom

Treba využiť riehu Váh, čo by malo dvojaký úžitok: elektrifikáciu

I ochranu proti povodniam.

Dňa 15. Mája 1920 bola v Ladcoch zriadená nová četnícka

Stanica. Ako dôvody sa uvádzajú, že je pre fa žená četnícka stanica

V Beluši, že v Ladcoch je priemysel a teda aj robotníctvo

A napokon, že o to poži~dala továreň /cementáreň/. Prvým veliteľom

Četníckej stanice sa stal Jan Vondráček a posádku tvorili

Další piati /Zoznam četníkov počas Československej republiky

Uvádzame za časťou "rok 1938"/. Umiestnenie četníckej stanice

Sa nezmenilo až do jej zrušenia na konci šesťdesiatych

Rokov.-

Konsolidáciu pomerov bolo vidieť na práci v škole. Na

Vtedajšie pomery veľkou udalosťou bolo dalšie rozširovanie pomôcok,

Školskej knižnice, ale najmä zavedenie elektrického

Prúdu do prvej triedy a bytu správcu školy. Pomohla cementáreň,

Ked vonkajšie vedenia urobila bezplatne a aj elektrický

Prúd sa používal zdarma. Urobilo sa viacero opráv: studňa,

Ploty a iné.

 

Zriadenie

Četníckej

Stanice

Aktivita školy

A niektorých

Organizácií

Značne sa zvýšil počet žiakov. Kedže sa len do prvej triedy

Ll. A 2. Ročníkl zapísalo 105 žiakov, zriadila sa pri tejto

Triede pobočka, na ktorú bol ustanovený učiteľ Vojtech Holba

Z Beluše. Vyučovalo sa striedavo.

V roku 1920 sa zásluhou školy a niektorých občanov konalo

Niekoľko osláv. Bolo to výročie T.G. Masaryka, vznik Československa

- 2B. Október a vianočná slávnosť, kde sa chudobným

Deťom rozdávali dárky - topánky, šaty a sladkosti.Na dárky

Prispela najviac cementáreň a majitelia kameňolomu.

Dňa 14. Februára sa konalo prvé povojnové zhromaždenie

O obr o voľ n é hoh a s i č s k é h o z bor u . Vtedajší predseda

Augustín Barényi oboznámil účastnikov zhromaždenia, že od Župného

Úradu prišiel príkaz prijať nové základné a služobné pravidlá

- stanovy, podľa ktorých sa musí spolok znova organizovať.

Augustín Barényi sa súčasne vzdal funkcie predsedu, ktorú

Vykonával nepretržite 20 rokov.

Roky po prvej sv~tovej vojne sú rokmi veľkého rozvoja cementárstva.

Aj Ladecká cementáreň bola postupne úplne prestavaná.

Obnovili sa pokusy s vývojom automatickej šachtovky,

Ktoré boli prerušené vojnou. Obnovil ich Dr. Bockisch v roku

1920 a v roku 1921 v nich pokračoval Ing. Andrej Bereczki,

Ktorého šachtovky dosiahli denný výkon BO ton .

V roku 1920 sa uzatvárajú prvé k o l e k tí v n e z m l u -

Vy medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Pred jej uzavretím

Sa dlho vyjednávalo, až sa 4. Mája uzavrela medzi výborom Zväzu

Robotníctva chemického Iskupina Ladcel a zástupcami cementárne.

V prvom bode sa hovorí o mzdách, ktoré sa stanovili

Pre všetky profesie . Zmluva zabezpečovala aj rodinné pridavky

Na deti. Na jedno dieťa 1,50, na tri deti 3 koruny ana

Štyri 4,50 týždenne.

Stanovila sa platená dovolenka, podľa čoho prináležali

Pracovníkom zamestnaným v továrni l - 3 roky 3 dni dovolenky

Ročne, zamestnaným od 3 - 5 rokov 5 dní a zamestnaným nad

Pomery

V cementárni

10 rokov desať dní dovolenky ročne. Ďalšie podmienky uvedené

V kolektívn e j zmluve boli veľmi prísne, najmä v č asti pracovnej

Disciplíny.

Ladce v roku 1920 náležali do Trenčianskej župy so sídlom

V Trenčíne . V rámci členenia územia župy na slúžnovské

Okresy - Ladce patrili do slúžnovského okresu Ilava. Miestne

Organizácie sociálnodemokratickej str - any podliehali župnému

Výboru strany v Trenčíne.

Z politických strán, ktorých vplyv zasahoval obec Ladce,

Tunežice a okolie, to okrem sociálnej demokracie boli:

Československá strana ľudová, Slovenská národná a roľnícka

Strana, Združené strany židovské. V radoch robotníctva a poľnohospodárskych

Nádeníkov mali rozhodujúci vplyv sociálni demokrati.

Politickú aktivitu na sklonku roku 1920 vidieť z pripisu

Slú žnovského úradu v Ilave, v ktorom dňa l. Decembra 1920

Všetkým notárskym úradom píše Dr. Alfréd Čerňanský, hla vný

Slú žny: "Zistilo sa, že komunistická agitácia sa na dedinách

I~zširuje medzi robotníctvom a maloroľníctvom a boli vyvesené

Rudé plagáty, ktoré obsahujú programové vyhlásenie ľavice sociálnej

Demokra c ie". Ďalej nariaduje, aby bola agitácia pozorovaná,

Zamedzilo sa vyvesovaniu plagátov a každý pohyb sa hlásil

Priamo hlavnému slúžnemu .

V snahe zí s kať do svojich rúk moc i majetok strany, najmä

Jeho propagačné prostriedky, neváhala pravica sociálno-demokratickej

Strany po ž iadať o pomoc bur žoá zne mocenské orgány .

Kedže dňa 9 . Decembra 1920 pravicoví predáci za pomoci polície

Násilím obsadili Lidový dom vprahe, ľavica odpovedala ge:

Nerálnym š trajkom.

Nes pok o jn osť s.o s vo J lm soci álnym po s tavením prejavovalo

Robotníctvo v Ladcoch a okolí už pred decembrovým štrajkom.

Oživenie politického

Života

Generálny štrajk

V decembri 1920

Už v júli 1920 štrajkovali robotníci na Politzerovom veľkostatku

V Košeci .. Nespokojnosť bola aj v cementárni, v kameňolome

A vo vápenke. Dňa ll. Júla 1920 na župnej konferencii

Sociálnej demokracie v Trenčíne žiada robotníctvo, .aby z úradu

Hla- vného slúžneho v Ilave bol odstránený Dr. Alfréd Čerňanský,

Ktorý sa "neľudsky surovo chová voči chudobnému ľudu." Taká bola

Situácia pred historickým decembrovým štrajkom roku 1920.

Predseda sociálnodemokratickej strany - ľavice v ladcoch

Štefan Bazala dostal na poludnie 14. Decembra 1920 list -

Výzvu ku generálnej stávke. List poslala odborová organizácia

V Trenčíne a podpísal ho Rudolf Kubiš, sekretár odborov. Doba

Bola však veľmi zložitá a Bazala listu celkom nedôveroval.

Preto 15. Decembra odišiel do Trenčína zistiť, ako sa situácia

Vyvíja. Ked zistil, že v Trenčíne sa stávkuje - vrátil sa a na

Zhromaždení robotníkom vysvetlil, o čo v stávke ide. Pre stávku

Boli potom všetci.

Veľmi vážnym argumentom bolo aj zatknutie sekretára odborov

Rudolfa Kubiša, ktorého malo robotníctvo rado, poznali ho

Zo schôdzí ľavice sociálnej demokracie a ľavicových odborov.

Naposledy bol v ladcoch 28. Októbra 1920.

Vtedy, 15. Decembra sa rozširoval leták - výzva ku generálnej

Stávke. Výzva obsahovala tieto body:

- Okamžite zahájiť generálnu stávku

- Znova uvoľniť lidový dum

- Odstúpenie vlády predsedu Černého

- Na veľkostatkoch a veľkých kapitalistických továrňach zaviesť

Robotnícku kontrolu

- Riešiť katastrofálnu bytovú otázku robotníctva

Leták sa v ladcoch a Košeci rozširoval, ale ani počas

Štrajku, ani po ňom sa nedostal do rúk úradov a tak pri obžalobe

Organizátorov sa spoliehali iba na ústnu výpoved inžiniera

Vlacha, majiteľa veľkostatku v ladcoch, ktorý ho videl a .

Vyjadril sa, že to bol leták "vyložene boľševický".

Hned 15. Decembra 1920 sa zostavil štrajkový výbor, ktorého

Členmi boli Štefan Bazala, Anton Rohel, Ján Turza, František

Bostelle, Jozef Vszelaki. Výbor mal na starosti najmä

Vysvetľovanie politickej situácie a pokojný priebeh stávky.

Službu kuriéra obstarával robotník Michal Gavlík. Tento stávkový

Výbor svojou agitačnou prácou presvedčil do stávky aj

Robotníkov na veľ k o s t a t k u a vo v á pen ke.

Štefan Bazala vyzval aj robotníkov z Košece Michala Kuteja,

Jozefa Drábika a Karola Kresánka, aby predseda sociálnodemokratickej

Strany v Košeci Jozef Bezecný tiež vyhlásil stávku.

Stávka bola skutočne vyhlásená v "Továrni na zinkové farby".

Plných 36 hodín tu pálili pece naprázdno a 20 robotníkov

Štrajkovalo 24 hodín.

Stávku v ladeckom k a meň o lom e organizoval František

Bostelle, Koloman Kóša a František Mie, krompašský robotník

/zomrel v roku 1921 v Trenčíne/.

Generálna stávka v Ladcoch a okolí trvala od 15. Decembra

1920 od 14. Hodiny do 17. Decembra 1920 do 6. Hodiny ráno.

V "2ilinskej a ladeckej portlandcementovej továrni" štrajkovalo

271 robotníkov /6 504 hodín/o V cementárni pece síce

Nevyhasli, ale nevyrábali. V "Ladeckej účastinárskej spoločnosti

Pre d-orábanie vápna a dreva" štrajkovalo celkom do 200

Robotníkov. Stávka prebiehala veľmi pokojne, no i napriek tomu

Veliteľ četníckej staniée žiada od veliteľstva československého

Četníctva v Trenčíne posilnenie stanice, ale až po skončení

Stávky "aby zbytočne robotníkov nepobúrili".

Decembrový štrajk v plnej miere odhalil pravú tvár politickej

Pravice sociálnej demokracie. Už počas jeho priebehu,

-

Ale najmä po ňom - .po jeho porážke sa krištalizovali názory

Prostých občanov i predstavenstva obce. Ukázala sa súdržnosť

S robotníkmi, niekedy i napriek rozdielnym politickým názorom.

V Ladcoch a Tunežiciach, odkiaľ sa väčšina štrajkujúcich grupovala

Boli decembrové udalosti veľkým politickým poučením

A otvorili cestu k založeniu marxistickej strany.

Ako v celej republike, tak aj v Ladcoch mal generálny

Štrajk svoje násle~ky v podob~ represálií voči účastníkom.

Z organizovania štrajku bolo o b v ine n Ý c h II robotníkov.

I I

Medzi nimi Štefan Bazala, František Bostelle, Jozef Vszelaki,

Koloman Kóša, Anton Rohel, Ján Turza, Ján Rosa, František Mic

A z Košece Jozef Bezecný, Jozef Orábik a Karol Kresánek . Konal

Sa proti nim s ú dny pro c e s na Župnom súde v Trenčíne.

Výsledkom - okrem rozsudkov a trestoch na slobode - bolo v niektorých

Prípadoch aj prepustenie z práce, prípadne preloženie

Na horšie pracovné miesto.

František B o ste II e , vtedy 32-ročný, narodený v Trifai,

Okres Lubľana bol vypovedaný z Československa . Župný úrad

V Trenčíne píše 24. Januára 1921 Okresnému úradu vilave, že je

To nebezpečný burič, zúčastňuje sa neustále politického života.

Nech je menovaný zatknutý a odovzdaný štátnej polícii v Bratislave.

Vypovedá sa aj jeho žena Kristína, ktorú treba naložiť

Aj s nábytkom a na štátne trovy poslať do Juhoslávie.

V novembri 1920 sa stala ešte jedna mimoriadna udalosť.

V Trenčíne sa zišla konferencia dolnej časti Trenčianskej župy,

Na ktorej 50 delegátov, zastupujúcich 30 politických organizácií

Volilo delegátov na celoslovenský zjazd ľavicovo orientovaných

Organizácií sociálnodemokratickej strany. Ten sa konal

Potom v januári 1921 v Lubochni. Zvolení boli aj dvaja delegáti

Z Ladiec: Štef an Bazala a Anton Rohel.

Tento búrlivý politický záver roku 1920 poznamenal na

Mnoho rokov dianie v obci, v cementárni i ostatných podnikoch

V Ladcoch a okolí. Ladce sa tak stali najrevolučnej š ou obcou

Celého okresu Ilava.

 

 

 

1921

 

Rok 1921 bol v Ladcoch neobyčajne bohatý najmä na politické

Udalosti, robotnícke revolučné hnutie i v spoločenskom,

Kultúrnom a ostatnom živote obce.

Dňa 16. Januára sa konal v Kollárovom dome v Lubochni

Zjazd ľavice sociálnej demokracie na Slovensku a Zakarpatskej

Ukrajine /Podkarpatskej Rusi/. Zjazd sa svojimi závermi prihlásil

K 21 podmienkam pre vstup do Komunistickej internacionály.

Zúčastnili sa ho dvaja zvolení delegáti susednej obce

Beluše Ondrej Rúček a Jozef Tomáš a z L a die canton Rohel

A Štefan Bazala, ktorí boli zvolení za odborový zväz lučebných

Robotníkov.

Štefan Bazala a Anton Rohel po návrate domov zorganizovali

Dňa 6 . Marca 1921 schôdzu členov sociálnej demokracie v Ladcoch

A informovali ich o priebehu a záveroch zjazdu v Lubochni.

V tom čase sa organizačne pripravovalo založenie Komunistickej

Strany Československa, ku ktorému malo dôjsť hned po

Pripravovanom zjazde v Prahe.

Medzitým si buržoázia vybavovala účty za decembrový

Štrajk. Tak napr. Robotník cementárne Jozef Vszelaki, vtedy

Ešte poľský štátny príslušník, bol výmerom župana Trenčianskej

Župy 5. Februára vypovedqný aj s rodinou s odôvodnením, že menovaný

Je politicky činný. Napriek trom takýmto výpovediam sa

Podarilo menovaného od vysťahovania zachrániť.

Veľmi kľúčové postavenie v procese zakladania Komunistickej

Strany Československa v Ladcoch má oslava l. Mája 1921,

Ktorá &a uskutočnila o 10. Hodine pred fabrickou kantínou.

Organizátorom bola skupina Zväzu robotníctva chemického, teda

Odbory, ktoré boli súčasťou ľavicového Medzinárodného všeodborového

Zväzu. Žiadosť na povolenie zhromaždenia podpísal

Štefan Bazala, odborový predseda a Ján Turza, tajomník. Za

Sociálne-demmokratickú stranu Anton Rohel, predseda a Ján

Zelík, podpredseda. Zhromaždenie malo komunistický ráz, čo vidieť

Aj z obsahu programu:

Proti štvaniu kapitalizmu do novej vojny

- Proti výbojom kapitalizmu a proti persekúcii robotníctva

A za socialistický poriadok.

Hlavným referentom bol Gejza Bohúň z Ružomberka.

8. Máj 1921 je významným dňom pre organizovanú telovýchovu

V Ladcoch. Založila sa Robotnícka telocvičná jednota,

Ktorá mala hned na začiatku 40 členov. Jej prvým predsedom

Bol Ján Turza, ľavicový odborársky funkcionár. Robotnícka

Telocvičná jednota vnasledujúcich rokoch sa venovala okrem

Telovýchovy osvetovej činnosti, kultúrnej práci i politickému

Životu na pomoc komunistickej strane.

Po založení KSČ na zjazde v Prahe v máji 1921 sa v Ladcoch

Konalo 22. Mája 1921 veľké zhromaždenie sociálno-demokratickej

Strany. Veľa občanov sa zišlo pred robotníckou kantínou

Na voľnom priestranstve "pod gaštanmi". Schôdza mala

Jednoznačný komunistický priebeh, jej hla - vným rečníkom bol

Tajomník strany z Trenčína. Zaujímavosťou bolo, že na záver

Vystúpili cvičenci - dorastenci z Trenčína, zrejme na podporu

Telovýchovného hnutia v Ladcoch.

7. A u g u s t a l 9 2 l sa konala v miestnosti cementárne

Za účasti 1~0 osôb verejná schôdza organizovaná členmi

Sociálno-demokratickej strany, ktorú môžeme považovať za prvú

Verejnú schôdzu komunistov, pretože žiadosť o povolenie

Tejto schôdze bola podaná už pod hla - vičkou Komunistická strana

Československa v Ladcoch. Schôdzu viedol Anton Rohel a ako

Rečníci sa vystriedali viacerí hostia. Vitásek z Trenčína hovoril

O novozaloženej strane, Doboš a Košík - rovnako z Trenčína,

Sa zaoberali vzdelávaním robotníckej triedy, masovopolitickou

Prácou medzi ostatnými občanmi a činnosťou v masových

Organizáciach a spoikooh.

Vznik robotníckej

Telocvičnej

Jednoty

Vznik

Komunistickej

Strany

V roku 1921 viedli obec Ladce i Tunežice tie isté obecné

Zastupiteľstvá, ako v rokoch predchádzajúcich. V októbri toho

Istého roku sa však uskutočnili voľby a nové obecné zastupiteľstvo

V Ladcoch bolo nasledovné:

Andrej Mar t i n á k, starosta

Jozef Hriadel, miestostarosta

Členovia zastupiteľstva: Jozef Hatoka, Pavel Gajdošík,

Jozef Zelík, Michal Peterka, Pavel Záhradník, Ján Riecky,

Ondrej Košťál, Imrich Slávik, Pavel Koyš, Štefan Bazala,

Jozef Majerík, Michal Uríček, Michal Habánek, Ján Turza,

Ján Rosa, Anton Rohel a Juraj Faturík.

Notárom v Košeci, teda aj pre obce Ladce a Tune žice bol

V tom čase Karol Križan.

Finančná situácia v obci Ladce a Tunežice bola neutešená.

Povojnová hospodárska kríza sa odrážala aj v prosperite fabriky,

Cement sa nepredával, teda ani nevyrábal. Fabrika, ktorá

Predtým vypomohla, neposkytla v tomto roku nijakú pomoc obci.

Rozpočet v roku 1921 aj pri veľkej skromnosti vykazoval viac

Ako 7 000 korún, z čoho obec mohla zaokryť iba l 000 Kč. V roku

1922 to potom bolo ešte horšie.

V roku 1921 sa konalo s č i t a nie ľud u a spresňovala

Sa domovská príslušnosť, s ktorou malo obecné zastupiteľstvo

Veľa problémov.

Počet obyvateľov v roku l 9 2 l

- Ladce

-_ Tunežice

L 190

298

Správca školy si dobre počínal v tom, čo sa predtým zanedbávalo:

V práci s rodičmi. To pomohlo uskutočniť viaceré

Zlepšenia v materiálnej sfére, ale aj v starostlivosti o dovtedy

Zanedbané deti. Uskutočnili sa dovtedy nevídané veci ,

Napr. Výlet 44 žiakov do Bratislavy, ktorý mohli žiaci podniknúť

Vdaka zbierke 631 korún. Oo Ilavy cestovali ráno vozmi

A odtiaľ rýchlikom, späť osobným vlakom. Na konci školského

Obecné

Zastupiteľstvá

Ďalší rozmach

Školy

Roka 1920 - 1921 bolo na škole 163 žiakov , z toho ' 79 chlapcov

A B4 dievčat,

Škola mala dobrú úroveň, o čom svedčia pochvalné vyjadrenia

Inšpekcii z Trenčianskej Teplej a dokonca krajinského inšpektora.

Škola i nadalej pracovala na verejnosti . Uskutočnili

Sa rôzne oslavy: 2B. Október, pod vianočným s-tromčekom a iné,

Kde žiaci 6 učiteľmi pripravili kultúrne programy.

Od roku 1921 ordinoval v Ladcoch l e k ár, ktorý prichádzal

V určené dni a hodiny z Beluše.

Dobrovoľný hasičský zbor sa zišiel na valné zhromaždenie

5. Januára 1921 , už podľa nových stanov. Spolok mal vtedy 30

Členov . Za veliteľa nadalej zvolili Jána Hab á n k a a za

Miestoveliteľa Jozefa Hriadela st. Z tohoto va~ho zasadania

Vyšla aj požiadavka, aby spolok dostával od obce aspoň 200 Kč

Ročnej podpory a ' aby obec zaopatrila riadnu hasičskú zbrojnicu.

Táto výzva mala odozvu a obec hasičskú zbrojnicu skutočne

V roku 1924 postavila vedľa štátnej cesty pri moste.

Ďalšie príspevky a materiálna podpora sa dostala aj od

Cementárne - ročne 200 korún a príležitostne hasičov podporili

Aj ostatné podniky - ' vápenka a veľkostatok.

Dobrovoľný

Hasičský zbor

Osobi tou postavou revolučného hnutia v L~dcoch je Franti- Fr a n t i š e k

Šek Mierny. Píšem o ňom na tomto mieste preto, lebo sa v lete Mie r n y

Roku 1921 vrátil zo Sovietskeho Ruska. Kedže to bol jediný

Účastník Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie z našej

Obce, opíšem jeho život v Rusku v rokoch 1917 - 1921.

František Mierny sa narodil 13. Decembra lb 90 v Prejtej.

V Nemšovej sa vyučil za brusiča skla. Už v roku 190B bol

Organizovaný socialista. Putoval za prácou po celom Uhorsku .

A vš ade sa zapájal do revolučnej č innosti. V roku 1912 naru -

Koval do Trenčína. ' Po vypuknutí prvej svetovej vojny ho už

V roku 1914 poslali na ruský front, aby spolu s ostatnými vylieval

Krv za cudzie záujmy.

Už v októbri 1914 sa dostáva do zajatia a ako zajatec prejde

Takmer celé Rusko: Čeljabinsk, Krasnojarsk, Omsk, Irkutsk,

Prejde okolo Bajkalského jazera aždo Čity. V roku 1915 ich

Znova previezli späť na Ural. Tu pracuje v železiarni - v muničnom

Závode pri Sverdlovsku. Spolu s ruskými robotníkmi sa

Zúčastňuje revolučného hnutia. V roku 1917 sa dostane do zajateckého

Tábora v Caryeine /dnešný Vo1gograd/. A to je mesto,

Kde sa začína jeho cesta č e rve n o arm e j ca. Do zajateckého

Tábora prichádzajú agitátori /Česi a Slováci/, ktorí

Františka Mierneho spolu s aalšimi Slovákmi, Čechmi, Nemcami.

Maaarmi, získajú do Červenej armády. Nasleduje výcvik, načas

Strážna služba na Volge a iné vojenské povinnosti.

Marec 191B - skupina našich dobrovoľníkov v Červenej armáde

V počte asi 1200 odchádza z Carycinu na front. Začínajú

Sa prvé boje s kadetmi a junkermi, bitka za bitkou. Boje

S bielogvardejcami neboli ľahké, ale červenoarmejci sa bijú

Statočne .

V druhej polovici roku 191B prichádzajú na front velitelia

Stalin, Vorošilov, Buaonnyj. V priebehu úspešnej obrany

Carycinu sa stáva František Mierny príslušníkom ČEKY - oddielov

Na potláčanie kontrarevolúcie, hospodárskej špekulácie.

V roku 1919 posielajú jeho jednotku do SAMARY. Tu sa stáva

František Mierny členom Komunistickej strany. Po roku sa

Opäť vracia do Saratova, kde sa dozvie, že sa majú vrátiť do

Československa.

V júli 1921 sa transportom cez lotyšsko .- Stetín a potom

Vlakom- cez Berlín a Orážaany, vracia domov . V republike ich

Privítali četníckymi prehliadkami, "karanténami" a inými persekúciami.

Do ladiec sa vrátil práve v čase zakladania Komunistickej

Strany Československa.

Počas roka 1921 sa v Ladcoch v značnej miere aktivizovala

Miestna organizácia novozaloženej Komunistickej strany Československa.

Usporiadala viacero zhromaždení, na ktorých sa zúčastňovalo

Mnoho občanov - i nečlenov strany.Dobrá bola spolupráca

S odbormi, skupinou Zamestnancov chemického priemyslu.

Dňa l. Maja 1922 uskutočnila miestna organizácia Komunistickej

Strany Československa v Ladcoch pred domom robotníckej

Kantíny verejné zhromaždenie ľudu. Schôdzu otvoril predseda

Organizácie Anton Rohel. Hlavný rečník V. Kniha z Ružomberku

Pripomenul význam l. Mája. Potom rečnil Štefan Bazala. Tento

Prejav paťrí medzi najrevolučnejšie v hist6rii Ladiec. Kritizoval

Osobitne četníkov, ich represívnu činnosť, opisoval biedu

Robotníkov a porovnával ich životnú úroveň s ostatnými

Vrstvami obyvateľstva. Kritizoval i ministrov, županov a ostatných

Úradníkov a nazval ich "paholkami kapitalizmu". Četníci

Sa vo svojom hlásení potom sťažujú, že Bazala ich zosmiešnil

A urobil na zhromaždených veľký dojem, tlieskali mu a súhlasnými

Výkrikmi podporovali. Na zhromaždení bolo okolo 350 účastníkov,

Ktorí aj potom, na tanečnej zábave chválili reč Bazalu.

Na schôdzi sa zúčastnilo 6 četníkov z Ladiec a okolia,

Ktorí sa hned na druhý deň sťažovali a žiadali Bazalu prísne

Potrestať.

Podobných prejavov nevôle bolo v roku 1922 viac. Stmeľovali

Nielen robotník v cementárne, ale aj ostatnú časť obyvateľstva

Ladiec.

Modernú parnú pílu, ktorá prakticky od roku 1916 stála ,

Alebo pracovala iba sporadicky, odkúpila od gr6fa Degefeida

"Považská drevoobchodná spoločnosť" zo Žiliny. Dňa 23. Okt6bra

1922 sa uskutdčnila kolaud ácia úzkokoľajnej priemyselnej

Železnice v Ladcoch. Zúčastnili sa ho zástupcovia Župného

Aktivizácia

 

 

1922

 

Úradu v Trenčíne, firma Považská drevoobchodná spoločnosť

A zástupcovia obcí ladce a Tunežice. Železnica slúžila na dovoz

Dreva od Váhu do píly. Drevo dovážali po rieke Váh pltníci

Z liptova a Oravy. Udelenie povolenia premávky na tejto železnici

Povolila komisia pod podmienkou odstránenia závad

Technického charakteru, prechod cez cestu, úprava prístaviska

A iné. Stanovili sa aj pravidlá prepravy. Napr. Sa nesmeli

Spájať viac ako štyri vozne, nesmela sa prekročiť rýchlosť

8 kilometrov za hodinu a zakazovalo sa prepravovať robotníkov .

Okrem iného sa určil aj spôsob zapriahania ťažných zvierat -

Koni, s ktorými vtedy chodil Jozef Änina. Trasa železničky

Viedla od Váhu poza park k píle, ktorá bola na mieste dnešného

Cvičného futbalového ihriska, teda pred železnicou. Intenzívna

Práca sa na píle začala až v roku 1923.

23. Novembra 1922 trenčiansky župan povolil kolaudáciu

·e l e k tri c kej s i e te, ktorej stavbu organizovala Elektráreň

Trenčianska Teplá na trase Košeca - ladce - ladce kameňolom.

Primárna elektrická sieť bola predížená z Košece

Do Vápenky v ladcoch ~ odtiaľ do kameňolomu firmy "Vápno

A drevo dorábajúcej sppoločnosti v ladcoch". Používanie

Elektrického prúdu sa schválilo, pričom sa v 18 bodoch kládli

Niektoré technické podmi'enky. Župan ale nepovolil od b o č k u

Do Tu než í c a zdôvodnil to technickými problémami . Zamietnutie

Vyvolalo v Tunežiciach veľké protesty v obecnom zastupiteľstve

I medzi občanmi.

Slúžny v Ilave povolil v tom istom roku pre Tunežice

Stavbu kaplnky - zvonice v Tunežiciach podľa plánu, ktorý zhotovil

Staviteľ Kolík v Ilave.

V dobrovoľnom hasičskom zbore došlo v roku 1922 k viacerým

Zmenám vo vedení. Odišiel trubač Michal Hriadeľ, ktorý

Bol členom 33 rokov - na jeho miesto nastúpil Pavel Turza.

Odstúpil aj velite~ Ján Habánék, ktorý bol členom 33 a veliteľom

14 rokov.

 

1923

 

Dňa 6. Januára 1923 za jeho nástupcu zvolili

Pavla Koyša, za miestoveli teľa Ondreja Peterku a pokladníka

Jozefa Hriadela st . Zbor mal vtedy 29 členov, ale i finančné

Ťažkosti napriek tomu, že prispela i obec a súkromníci.

Od ll. Júla 1922 sa prvýkrát v Ladcoch začína hovoriť

O prístavbe školy. Školský inšpektor z Trenčianskej Teplej

Rokoval v tejto veci s obecným zastupiteľstvom, ale veľmi nepochodil.

Obec ponúkala iba to, čo mala: pozemok na starom

Cintoríne /oproti škole/ a piesok na stavbu. Za rozšírenie

Priestorov školy hovoril počet žiakov: na konci školského

Roka 1921 - 1922 mala škola 161 žiakov /73 chlapcov a 88 dievčat/.

V učiteľskom zbore nenastali nijaké zmeny.

S o c i á l n u ú r o v e ň týchto rokov bharakterizujú dobročinné

Akcie, ktoré sa organizovali pre chudobné deti. Typickými

Boli tzv. Stromkové slávnosti. Jedna z nich sa konala

V Ladcoch 24 . Decembra 1922, aby sa "pomohli zaobuť a ošatiť

Chudobné dietky". Z dobrovoľných milodarov sa nazbieralo

L 267 korún, cementáreň , poskytla 2 000 a vápenka 500 Kč. Na

Slávnosti, za účasti obecenstva sa rozdelilo 60 párov obuvi

A 18 kusov pletených kabátov.

Svojim spôsobom historická udalosť sa stala 9. Decembra

1922, kedy sa uskutočnilo zhromaždenie zakladajúceho výboru

V z del á v a cie h o z v ä z u. Zväz mal za úlohu rozširovať

Vzdelávanie, osvetu a kultúru. Ako sa ukáže, zohral v dalších

Rokoch, popri robotníckych spolkoch najväčšiu úlohu v šírení

Kultúry. Vedúcu úlohu hrali učitelia, ale aj cementáreň

Prispela tým, že v budove továrenskej kantíny prepustili

Bezplatne priestory a elektrický prúd. Súčasne so vzdelávacím

Spolkom vzniká aj k i no, ako súčasť tohoto spolku. Prvým

Premietačom bol Anton Rohel, pokladníkom Ján Král a uvádzačom

Ján Kočišík.

Škola, deti

A ich problémy

Vzdelávaci zväz

Ir

Rok 1923 bol v znamení príprav a uskutočnenia volieb do

Ž u p n é ho zas tupi teľstva a do obe c n é h o zastupi teľstva

V ladcoch a Tunežiciach. Bol to ťažký rok, najmä preto, že

Povojnová hospodárska kríza v plnej miere ' zasiahla aj stredné

Považie. V takom duchu viedla svoje predvolebné zhromaždenia

Komunistická strana Ceskoslovenska a ľavicové odbory v ladcoch.

Už v januári 1923 zorganizovali komunisti v cementárni

Mzd o v Ý št raj k, ktorý však hned v zárodku potlačila privolaná

Četnícka posila.

Komunistickej schôdze 28. Januára sa zúčastnil notár Križan

Z Košece. Ako hosť vystúpil Ludovít Koreň z Vrútok, účastník

Kongresu Komunistickej internacionály v Moskve. Hovoril

O situácii v ZSSR a vysvetľoval pojmy "robotnícka trieda" a

"pracujúca inteligencia". Predsedom Miestnej organizácie Komunistickej

Strany Ceskoslovenska v ladcoch bol Ján Tur z a ,

K tor Ý viedol i dalšiu schôdzu v marci toho istého roku .

Aj na tejto, ako i ostatných dalších schôdzac~ sa zúčastňoval

Notár Križan, čo robil na príkaz Okresného úradu v Ilave.

Veľmi dôležité stranícke zasadanie sa konalo dňa 10. Augusta

1923 v cementárni. ' Zvolený bol z á vod n Ý stranícky

Výbor: Ján Turza, Anton Rohel, Albín Sedlár, Michal Habánek,

Ján Riecky.

Všetky ostatné schôdze v ladcoch a Tunežiciach mali potom

Už charakter predvolebných zhromaždení. V rámci nich sa

26. Augusta schválila kandidačná listina do obecného zastupiteľstva

Za KSC i ostatné strany.

2. Septembra sa konalo veľké predvolebné zhromaždenie.

Pred hostincom Slávika sa zišlo viac ako 200 občanov, aby si

Vypočuli prejavy zástupcov viacerých politických strán. Prehovorili

Tajomník Kampan zo Žiliny a Ludovít Koreň z Vrútok. Po

Schôdzi sa občania rozišli na zábavu a do kina.

V rámci tejto .kampane sa rozširovali v obci ladce letáky,

Ktoré odhaľovali ľudácke zneužívanie cirkvi na politické cie-

, I

Priprava na

Všeobecné

Voľby

Le. Vydali ich spoločne politické strany republikánov, sociálnych

Demokratov a komunisti. Četnici letáky zhabali a zaslali

Ich okresnému náčelníkovi v Ilave a zemskému četníckemu veliteľovi

V Bratislave.

V takýchto pomeroch sa konali spomínané voľby: voľby do

Obe c n é h o zas tupi teľstva dňa 16. Septembra v budove Štátnej

Ľudovej školy v ladcoch a v rovnakom čase v škole v Tunežiciach

Do obecného zastupiteľstva v tamojšej obci. Voľby do

Župného zastupiteľstva sa konali o dva týždne neskôr, dňa

30. Septembra 1923.

V ladcoch kandidovalo za Slovenskú ľudovú stranu 2B zástupcov

A za Komunistickú stranu Československa 18 zástupcov.

Vo voľbách z celkového výberu zvolili sedemnásť členné obecné

Zastupiteľstvo:

Andrej Martinák, Jozef Hriadel, Jozef Hatoka, Pavel Gajdošík,

Jozef Zelík, Ján Riecky, Michal Peterka, Juraj Faturík, Jozef

Majerík, Pavel Koyš, Ján Turza, Štefan Bazala, Anton Rohel,

Imrich Slávik, Michal Habánek, Michal Uríček, Ján Rosa.

Po komplikovanej voľbe bol za starostu obce zvolený

Andrej Mar t i n á k a za námestníka starostu Pavel Koyš.

Ďalej zvolili štyroch radcov: Pavla Gajdošíka, Jozefa Hriadeľa,

Štefana Bazalu a Jána Turzu. V októbri 1923 potom zvolili

Aj obecného pokladníka, ktorým sa stal Pavel Koyš.

V Tunežiciach sa starostom obce stal Jozef let k o a jeho

Námestníkom Mikuláš Raček. Členmi obecného zastupiteľstva

Dalej boli Jozef Mihálik, Štefan Eliáš, Jozef letko ml., Jozef

Mikuška, Jozef Marguš, Ján Češko, Štefan Galanský, Ján

Turza, Ondrej Raček ml., Šimon Binka, Ondrej letko ml.

Pri obecných zastupiteľstvách sa vytvorili niektoré komisie,

Z ktorých potom komisia finančná v ladcoch patrila medzi

Najaktívnejšie IA. Barényi, Fatura - kováč, Jozef Váň,

Ján Zelik, Štefan Jakúbek, Andrej Koštiall. Komisia mala ťažkú

Úlohu, pretože rozpočet nebol vysoký, ale požiadavky veľ-

Voľby

Ké. Tak napr. Zamietla žiadosť na stavbu lešenia ku kostolu,

Pretože sa to "netýka obce politickej " . Plánované príjmy v tom

Roku boli 12 500 korún, ale výdavky 34 500 . Schodok sa mal

Čiastočne vybrať na daniach a ostatok mal podľa rozhodnutia

Obecného zastupiteľstva "zohnať" starosta.

Schôdze odborov Zväzu lučebného / chemického / robotníctva

Mali v roku 1923 osobitné ovzdušie. V tomto roku sa zaznamenala

Aj určitá výrobná stagnácia v cementárni, čoho dôsledkom

Bola nezamestnanosť. Na viacerých schôdzach odborárov sa zúčastňoval

Tajomník Medzinárodného všeodborového zväzu zo Žiliny

Ivo Prechtl. Výsledkom jeho politickej práce bolo aj ustanovenie

Z á vod n é h o v Ý bor u v cementárni.

12. Marca 1923, ako oznamujú obecnému úradu v ladcoch

"Žilinské a ladecké portlandcementové továrne, úč. Spol."

Znova prijali lb2 robotníkov z ladiec, Tunežíc, Podhoria, Beluše,

Hlože a asi 20 z iných obcí, ktorí boli počas zimy prepustení.

Vážnymi problémami, ktoré vznikali z dôvodov nezamestnanosti

Sa zaoberal aj Župný úrad v Turčianskom Svätom Martine,

Ktorý cez Okresný úrad v Ilave oznamuje obciam, že Ministerstvo

Školstva bude organizovať bezplatné kurzy pre nezamestnaných

. Táto akcia, ako priznávajú, vychádza z obavy pred robotníkmi

Počas krízy. Doslova píšu: "Kríza vyháňa robotníkov na

Ulicu. Sú schopní a ochotní prijímať aj komunistické myšlienky".

Obecné zastupiteľstvo v ladcoch tieto kurzy neakceptovalo

A n~ zasadaní sa ozvali hlasy, že sa "treba postarať o robotu".

V tomto roku sa začína vyplácať podpora v nezamestnanosti.

Nezamestnaný robotník dostal za seba B korún, za manželku

2 a na každé dieťa jednu korunu denne. Takúto podporu medziiným

Dostávali aj Štefan Zigo, Jozef Nemček, Štefan Stopka,

Jozef Češka, Jozef Hudec, Ján Šedík, Jozef Šedík, Jozef Orábik,

Michal Ištvánik, Ján Vačka. Ďalej Ján Turza, ktorý živil

Päťčlennú rodinu, Józef Maršovský, kurič pri stroji úzkokoľajnej

Dráhy 7-člennú i Jozef Koštialik s päťčlennou rodinou .

Nezamestnanosť

Obecné zastupiteľstvo vyúčtovalo za roky 1919 - 19 22

Výdavky z účtu tzv. Základiny chudobinskej a účtu na podporovanie

Poľnohospodárskej čeľade a robotníctva. Z chudobínskej

Základiny vyplatili v roku 1919 1670 korún, v roku 1920 1715

Korún, v roku 1921 247 a v roku 1922 2116 Kč. Na druhej položke

Každý rok iba 17 korún .

- Obecné zastupiteľstvo sa znova zaoberalo prístavbou školy

. Táto otázka bola na rokovaní veľmi často, žiaľ bez riešenia.

Dňa 2. Septembra sa do otázky zaangažoval notár z Košece,

Ale i tak sa vec nepohla z miesta.

Na podporu otázky prístavby školy podal správca Štátnej

Ľudovej školy v Ladcoch E. Pauer žiadosť na riaditeľstvo cementárne

I riaditeľovi Spoločnosti na dorábanie dreva a vápna

V Ladcoch Andrejovi Klárovi. Žiadosť na oboch miestach odmietli

V podstate s rovnakým odôvodnením: stagnácia výroby.

Tento revolucionár veľmi vzrušoval četnícke stanice a to

Nielen v Ladcoch. Dňa 3. Októbra 1923 sa vrátil do Ladiec .

Narodil sa 28. Februára 1897 v Hatvani - Madarsko, príslušný

Do , opatovej v okrese Trenčín. Počas Madarskej republiky rád

Bol komisárom pluku Červenej armády. Po potlačení revolúcie

V Madarsku pracoval v cementárni v rokoch 1920-1921. V roku

1920 bol jedným z organizátorov decembrového štrajku . V júni

1921 odišiel sd skupinou zámočníkov a iných remeselníkov do

Ruska. Potom o jeho cestách nevieme nič, až do 19. Septembra

1923, kedy prešiel hranicu Československa na ceste z Berlína.

Četníci ho okr-em toho, že je komunistický a boľševický

Agitátor obviňovali aj zo "špiónstva" . Četníkom potom ušiel

A nepodarilo sa nám zistiť, aké boli jeho dalšie osudy.

Činnost obecného

Zastupiteľstva

Koloman Kóša

V septembri a októbri 1924 prijali obecné zastupiteľstvá

V Ladcoch a Tunežiciach organizačné §tatúty obcí. Tieto ustanovenia

Veľmi podrobne stanovovali právomoci celého orgánu,

Rady i jednotlivých funkcionárov. Ďalej v štatúte bola organizačná

Štruktúra celej obecnej správy, zloženie obecného zastupiteľstva.

Určoval sa spôsob vedenia zasadaní, najmä hlasovania

L" ... Pred hlasovaním majú sa otázky písomne zostaviť,

Aby sa na otázku slovami - áno -, poťažne - nie - hlasovať

Mohlo"l. Napríklad aj pri hlasovaní rozpočtu sa muselo hlasovať

Menovite.

Obecná rada sa skladala zo starostu, námestníka a dalších

Volených členov. Rada sa za svoju činnosť zodpovedala obecnému

Zastupiteľstvu. Štatút dalej obsahoval povinnosti obecných zamestnancov

A ako prílohu schválenie ročných odmien. V Ladcoch

Starosta poberal l 000 korún ročne + celoročný cestovný pa~§ál

400 korún. Námestník dostal ročne 500 Kč, pokladník 200 korún.

Tzv. "sirotský", ktorý dohliadal na výchovu maloletých sirôt

A aby poručníci majetok riadne spravovali, dostal ročne 400

Korún. Pôrodná babička lv roku 1924 Mária Vyhničkovál dostávala

Od obce 450 korún a potom 50 korún za jeden pôrod a ošetrovanie,

U chudobných však nesmela zobrať nič . Doručovateľ bol

Volený obecným zastupiteľstvom, skladal sľub starostovi a musel

Byť k dispozícii aj notárovi. Za svoju prácu dostával

400 Kč ročne . Kancelársky zriadenec si ročne vyslúžil iba 250

Korún .-

V Ladcoch boli v tom čase dvaja noční strážnici, za odmenu

550 Kč každý. Museli stále prechádzať obcou a to v čase od

15 . Októbra do 15. Apríla od 21.00 do 04 . 00 hodiny a v ostatnom

Čase od 22.00 do tretej hodiny ráno. Strážnici dozerali

Aj na "ohnohasičskú stráž" a na zachovanie záverečnej hodiny

V hostincoch. Tzv. Mrtvolprezerač lv roku 1924 Pavol Habáne~1

Musel ka ždú mŕtvolu prezrieť a spísať zápisnicu. Jeho ročný

Honorár bol sto korún. Ďalej sa odhlasovalo zvonárovi 150

A radným tiež po 150 Kč ro č ne.

1924

 

Štatút obce

V Tunežiciach boli odhlasované tie isté zásady - teda

Štatút obce, odmeny funkcionárom a zamestnancom boli ale nižšie

/starosta - 100, námestník a pokladník po 40 Kč atd./.

Mali aj hájnika za 60 korún ročne i obecného pastieta, ktorého

Však museli platiť gazdovia, ktorým pásol dobytok.

Problémov, ktoré muselo riešiť obecné zastupiteľstvo bolo

V roku 1924 dosť. Z množstva otázok, ktoré prerokovávali si

Zoberme iba niektoré, zdanlivo malicherné, ale charakteristické

Pre postoje tohoto obecného zastupiteľstva.

V máji 1924 prerokovávali žiadosť Jozefa gerb, najväčšieho

Účastníka a riaditeľa vápenky o prijatie do zväzu obce

/domovská príslušnosť/ o Členovia obecného zastupiteľstva sa

Vy jadrovali aj takto: Bazala: " ... Neľudsky zachádza s robotníkmi,

Nedať!" Hlasovanie vyznelo potom v neprospech Jozefa

Gerba. Zaujímavé však je, že na tom istom zasadaní jednomyseľne

Schválili domovskú príslušnosť robotníkovi Karolovi

Kumanovi. K postoju voči Jozefovi gerbovi malo obecné zastupiteľstvo

Pádny dôvod. V tom čase totiž sekretariát Medzinárodného

Všeodborového združenia v Žiline podal proti nemu žalobu

Lproti "Ladeckej účastinárskej spoločnosti pre výrobu

Vápna a dreva", kde bol gerb riaditeľom/o Čo sa stalo? Ludvik

Janček a Jozef Pollák intervenovali u riaditeľa ako dôverníci

Ohľadne pracovného času, ktorý sa neriadil podľa kolektívnej

Zmluvy. Riaditeľ ich preto okamžite prepustil.

Váľa polemík bolo aj okolo na pohľad jednoduchej veci -

Dane zo psov. Bol to dosť veľký príjem do obecnej pokladne

A preto sa výška dane každý rok znova určovala. V roku 1924

Sa platilo 200 korún od luxusného psa, 30 Kč za poľovného

A 10 korún od obyčajného, strážneho psa.

V roku 1924 sa znovu otvotila otázka nedostatku priestorov

Pre triedy. Nadriadené orgány štátnej moci i školského

Sociálne myslenie

V obecnom

Zastupiteľstve

Školské problémy

Inlpektorátu ponúkajú iba alternatívu, aby sa na p~ístavbe podieľala

Obec. Na · veľmi búrlivom zasadaní 18. Augusta najmä komunisti

/ Bazala, Rosa / sa dožadovali, aby väčšiu čiastku uhradil

Itát.

Škola sa však i napriek týmto priestorovým problémom vzmáhala

. Pribudla nová učiteľka Helena Hriadlovská, takže učiteľský

Zbor tvorili: E. Pauer,' A. Pauerová, H. Hriadlovská a od

28 . Septembra 1924 Barbora Gregušková. Na konci roka bolo

V troch triedach 148 žiakov . V januári založili v Štátnej ľudovej

Škole dorast Československého červeného krí ža, ktorý mal

40 členov. V máji usporiadali výstavu ručných prác - prvú

V Ladcoch. Výstava sa občanom páčila a tak sa zalo žila tradícia

A výstavy sa potom poriadali ka ždý rok .

Na železničnej stanici sa dňa 7. Októbra 1924 stala pomer- Niektoré mimone

Veľká nehoda - vykoľajenie nákladného vlaku, pričom vznik- riadne udalosti

La škoda okolo 200 000 korún. Zo stanice sú však aj pozitívnej- v obci

Lie udalosti: v tomto roku sa uskutočnila dlhé roky odkladaná

Adaptácia staničnej budovy. Pristavili novú čakáreň 8 x 4 metre

A zo starej čakárne prestavali dopravnú kanceláriu.

Dosť problémov bolo ' v cementárni okolo stavby tzv. Klingerovej

Haly, ktorú stavali bez povolenia. Kedže stavba bola

Už značne rozostavaná, povolenie dodatočne dostali.

Záčiatkom marca 1924 založila miestna organizácia Komunistickej

Strany Československa v Ladcoch K o m u n i s t i c k Ý

Z v ä z m l á d e ž e, ktorého prvým predsedom sa stal J o z e f

Maj b ach , z ámočník a tajomníkom- z apisovateľom Jozef Mik

U š ine c, robotník. Mladi boli hned prvý rok veľmi aktívni,

Podporovali robotnícku telocvičnú jednotu, aktivizovali

Sa politicky i kultúrne. Už v roku 1924 zahrali prvé divadlo

"Márno t ratn ý syn".

Komunistický

Zväz mládeže

•

V roku 1924 zaznamenávame v Ladcoch veľkú poiitickú aktivitu.

Vyplýva čiastočne zo štrajku na začiatku roka /bude o

Ňom reč dalej/, ale i z celkovej politickej situácie v Československu

A postavenia politických strán na Slovensku. Veľkú

Úlohu v tomto procese najmä v cementárni zohrali odbory, ktoré

Spolu s Komunistickou stranou organizovali viacero ver ej -

Ných zhromaždení. '

Tak sa po skončení práce 18. Marca o 14. Hodine konalo

Verejné zhromaždenie KSČ k piatemu výročiu vzniku Madarskej

Republiky rád a výročiu Parížskej komúny. Významná schôdza sa

Konala aj 21. Júna v hostinci u Jakúbka, kde hlavný referát

Predniesol vtedajší poslanec KSČ Karol Bacílek. Schôdzu viedol

Štefan Bazala, ktorý ospravedlňoval rečníka, že nepoužíva

Ostrejšie výrazy, lebo je "jednou nohou na p~diu, druhou v žalári".

V júni sa koná aj ľudové zhromaždenie odborovej organizácie

Za prítomnosti 120 občanova tajomníka zo Žiliny Ivana

Prechtla. Na schôdzi prehovoril Štefan Bazala o svojej účasti

Na konferencii cementárov v Prahe a konštatoval, že v českých

Zemiach majú cementári v~čšie platy, ako na Slovensku. Potom

Napadol Jána Turzu a Antona Rohela, ktorých obvinil, že sa nestarajú

O záujmy robotníctva. Ked ho podporil aj Prechtl, tak

Sa na záver schôdze politický predseda odborovej organizácie

Ján Turza a predseda v-ýboru Anton Rohel vzdali svojich funkcií.

V júli organizuje verejnú schôdzu Sekretariát KSČ z Vrútok

Préd hostincom Štefana jakúbka. Schôdzu viedol vtedajší

Tajomník MO KSČ v Ladcoch Sedlár. V tom istom čase sa organizovalo

Aj verejné zhromaždenie v Tunežiciach, ktoré sa však

Pre epidémiu šarlachu nekonalo. Ďalšie schôdze sa konali v auguste,

Septembri a okt~bri. Všetky viedol vtedajší predseda

MO KSČ Ján R o s a. Zúčastňovali sa ich vtedajší významní

Stranícki a odboroví funkcionári, ako poslanec Darula, Černý

- zástupca Medzinárodného všeodborového zväzu z Prahy a další.

Ladčania pomáhali v tom čase organizovať politický život v Beluši,

Hloži, Podhorí, Košeckom Veľkom Podhradí, kde sa zúčastčinnost

Ňovali schôdzí ako rečníci /Bazal, Rosa/.

Svojim spôsobom osobitá bola spoločná schôdza MO KSS Ladce

A Tunežíc. Zúčastnil sa jej rovnaký počet z každej obce -

Zhruba po päťdesiat občanov. Konala sa 7. Októbra 1924 a jej

Jediným programom bola reg u l á c i a V á hu, boj proti povodniam.

Bol to vlastne prvý oficiálny protest politickej strany

Proti neustálemu odkladaniu týchto prepotrebných verejných

Prác. Ako uvidíme dalej, v značnej miere to prispelo k riešeniu.

Odborári už tradične organizovali na deň l. Máj a

Sprievod a tábor ľudu pred hostincom jakúbka. Organizátorom

Bol Zväz robotníctva chemického, stavebného a tehliarskeho

V Československu. Zúčastnilo sa ho 280 ľudí, ktorí si vypočuli

Rečníkov /8azala a Varga/, ktorí veľmi ostro vystúpili proti

Nezamertnanosti a proti dovozu tovaru z cudziny.

Aj v Ladcoch, ako napokon v celej Československej republi- S o c i á lne

Ke, spoločenský poriad.ok spôsoboval veľké rozdiely v životnej po mer y

Úrovni občanov. Medzi najmajetnejšie vrstvy, okrem účastinárov

A majiteľov podnikov v Ladcoch patrili úradníci v cementárni

A vápenke. Riaditeľom cementárne v tom čase bol Augustín Barényi,

Ktorý v nej pracoval od založenia. Je zaujímavé, že na

Výplatnej listine fabriky sme našli aj jeho slúžku Máriu Jakúbkovú.

Z úradníkov spomeniem ešte Leopolda Archera, Júliusa

Bergmanna, Or. Františka Bockischa - veľkého cementárskeho odborníka,

Jozefa Findia, Ericha Steinera, Hermana F~rstera.

Mnoho Slovákov medzi nimi nebolo, rovnako ako medzi majstrami:

Lorenz Bombach a Rudolf Bostelle.

Ako sme hovorili o rozdielnosti v životnej úrovni, tak

Najlepší dôkaz je výplatná listina z tohoto obdobia. Tak napr.

Andrej Klár, generálny riaditeľ vápenky figuroval so základným

Mesačným platom 3 000 korún, riaditeľ Jozef Ger~ 2 000 korún

Základného platu, okrem účastinárskych podielov. Ich úradník

Messinger mal l 000 Kč základného platu. Ján Bednárik, nádeník

U nich zamestnaný zarobil 12 korún denne, Jozef Čemeš ako tesár

28 korún, Ján Ištvánik, kováč 16 a Ján Marguš, ktorý mal 5 detí

Tiež 16 Kč na ' den.

V roku 1924 sa robili aj úradné odhady jednotlivých majetkov.

Na cementáren sa stanovila hodnota 10 mili6nov a na vápenku

2 a pol mili6na korún.

Podrobnejšie opíšem najvýznamnejšiu udalosť roku 1924

V Ladcoch i okolí, najväčší a najbúrlivejší štrajk v cementárni

Ladce. Predtým sa proti zlým pomerom v mzdových, pracovných

A sociálnych otázkach bojovalo dosť sporadicky a viac-menej

Neorganizovane. Takéto akcie nemali nádej na úspech. Povojnová

Revolučná vlna poznamenala Ladce a štrajk v dvadsiatomštvrtom

Roku je už prejavom uvedomelého postupu za požiadavky robotníkov.

Stávka trvala od 29. Januára do 12. Februára 1924. Dôvodom

Bolo zníženie miezd robotníkom o 10 - 25 %. Priebeh bol

Veľmi búrlivý, takže do Ladiec vyslali okolo 25 četníkov z okolitých

Četníckych staníc. Vedenie cementárne využilo zimné

Prepúšťanie robotníkov a k jari, pri tvorbe novej kolektívnej

Zmluvy chceli mzdy znížiť. Počas celej stávky sa vyjednávalo

S vedením závodu a ked sá nič nevybavilo začala byť situácia

Veľmi napätá. Četníci dostali nové posily, čo robotníkov ešte

Viac znerv6znilo. Všetko vyvrcholilo, ked si vedenie cementárne

Najalo štrajkokazov z okolitých obcí. Napokon došlo ku

Zrážke a bolo aj niekoľko ranených.

Stávka sa nakoniec skončila víťazstvom robotníkov. Platy

Zostali zachované ako predtým, ale incident so štrajkokazmi

Mal však dohru pred súdom v Trenčíne. Súdili 27 štrajkujúcich,

Medzi nimi aj štyri ženy, ktoré sa zapojili ako manželky štrajkujúcich.

Medzi odsúdenými boli:

Jozef Češko II mesiac väzenial, Ján Nemečka II mesiaci"

Štefan Krištof III, Štefan Hoferík 13 týždnel, Michal

Ištvánik /3 týždnel, Ludvík Kvasnička /3 týždnel, Štefan

8uday 13 týždnel, Štefan Ištvánik 16 týždnovi, Štefan

Petrík II mesiaci, Jozef Rolín 13 týždne/, Gašpar Kory-

Najvýznamnejši

Štrajk v cementárni

Čanský /2 týždne/, Jozef Maslák /2 týždne/, Gustáv Marguš

/2 týždne/, ' Ondrej Fatura /2 týždne/, Ján Kútny /2 týždne/,

Ján Kvasnica /2 týždne/, rovnako na 2 týždne väzenia boli

Odsúdení aj Jozef Gábriš, Ján Turza, Pavel Hriadel, Ján

Galanský, Štefan Turza, Robert Marko. Jozef Fraštika dostal

Pokarhanie.

Súdené boli aj Mária Borovičková, Katarína Hodúlová, 6mília

Turzová a Anna Adamcová, ktoré podľa súdu spáchali

Prečin tak, že počas zrážky boli v zástupe žien a detí,

Ktorý stál za ohradou továrne a odtiaľ "hádzali kameny

Do podšupny a na vag6n" - teda tam, kde chceli stávkokazy

Pracovať.

Dňa 23. Septembra 1924 sa znova ukázala jednota medzi robotníkmi.

Z práce prepustili Jána Rosu. Na protest proti jeho

Prepusteniu vyhlásili štrajk, ktorý trval dva dni. Stávky sa

Zúčastnili všetci pracujúci cementárne, okrem úradníkov a majstrov

A niekoľkých stávkokazov. Štrajk bol úspešný - Jána Rosu

Znovu prijali do práce.

Medzi najvýznamnejš~e osobnosti revolučného hnutia v Ladcoch

Patril nesporne Štefan B a z a l a .

Narodil sa 26. Decembra 1884 v Praznove, okres Považská

Bystrica. V Ladcoch pracoval na rôznych pracoviskách, najviac

Ako predavač v obchode Budúcnosť a v závodnej kantíne.

J~ho manželka Alojzia /narodená 1892/ pracovala pri murároch,

Kde zarábala 14 korún na deň. Pritom mali 3 deti,

Františka narodeného 1909, Štefana /1911/, Annu /1918/.

Ako vojak slúžil Štefan Bazala u 5. Delostreleckej batérie.

Svoju revolučnú cestu nastúpil najmä po skončení prvej

Svetovej vojny.

Na župnej konferencii sociálnodemokratickej strany

V Trenčíne v roku 1920 ho zvolili za delegáta na zjazd ľavice

V Cubochni, ktorého' sa aj v januári 1921 spolu s Antonom Rohelom

Zúčastnil. Bol revolučný marxista po všetky dalšie roky,

Štefan

Bazala

Ktoré prežil v Ladcoch. Nebolo prakticky schôdze, na ktorej

By nebol Štefan Bazala vystúpil. Komunistické stanoviská zaujímal

Aj na zasadaniach obecného zastupiteľstva, ktorého bol

Viac rokov členom.

Za svoju činnosť bol prenasledovan9 a trestan9. V "sčítacom

Trestnom liste" sédrie - súdu v Trenčíne sa vypočítavajú

Tresty v roku 1922, 1923, 1924, 1925 a posledn9 v roku 1925,

Kde je obvinen9 z urážky vlády, četníctva atd.

V tridsiatych rokoch odchádza za prácou do Piešťan a odtiaľ

Do Bratislavy, kde prišiel v roku 1943 o život pri bombardovaní

Továrne Apollo.

Jeho syn Štefan Bazala prešiel v druhej svetovej vojne

Cez front k sovietskym letcom. Ako letec na strane Červenej

Armády aj v druhej svetovej vojne padol.

Najvýznamn~j§ou politickou udalosťou roku 1925 boli voľby

Do poslaneckej snemovne a senátu, ktoré sa konali 15. Novembra

V budove Štátnej ľudovej §koly v Ladcoch itunežiciach.

Viaceré politické strany v rámci predvolebnej kampane poriadali

Zhromaždenia, alebo sa o to aspoň pokúsili.

Miestna organizácia Komunistickej strany Československa

V Ladcoch zvolala takúto schôdzu na B. Novembra, kde pod vedenim

Jána Turzu si 60 prítomných vypočulo prejav Gizely Kollárikovej

Zo Žiliny. Vo svojom prejave sa k výsledkom volieb

Stavala dosť skepticky a vyhlásila, že voľby na Slovensku vyhrá

Hlinková ľudová strana. Vyzvala v§ak prítomných, aby volili

Komunistov, ktorí sú jediní schopní vyrie§iť sociálne a národnostné

Otázky.

Pred voľbami do poslaneckej

Novené volebné komisie.

Snemovne a senátu, boli usta-

V Ladcoch: Pavel Gajdo§ík, Jozef Zelík, Ján Turza, Ján Zelík,

Alexander Lippe, Anton Rohel, Imrich Slávik, Jozef

Hriadel, Emil Pauer, ktorý bol poverený notárskou

Funkciou.

V Tunežiciach: Jozef Kvasnica, Jozef Miku§ka, Jozef Raček, Ondrej

Letko, p'avol Ba§ka, Šimon Binka.

Výsledky vol i e b

L a d c e T une ž ice

~osl .s n. Senát ~osl.sn . Senát

K S Č - 270 20B 52 39

Hlink.sl.ľudová str. 174 151 45 37

Židovská strana 19 16

Sociál.-demokr.strana 17 12 IB 16

Čsl. Strana socialist. 6 6 l 2

Republikánska strana 7 6 6 6

Čsl. Strana lidová 7 B 3

Z aal§ích politických strán niekoľko hlasov dostala e§te

Československá živnostenská strana, Národná strana práce,

Slovenská národná strana, Československá národnodemokratická

Strana, Kresťanská sociálnodemokratická strana a Bund der

Ladwirte.

Dňa 2. Januára bolo búrlivé zasadanie obecného zastupiteľstva

V Ladcoch a o týždeň aj v Tunežiciach. Okresný úrad

V Ilave predostrel na schválenie dodatky k štatútu obce a rozpočet,

Kde sa okrem iného škrtali odmeny členom obecnej rady.

Proti tomuto rozhodnutiu dali odvolanie. 24. Júna schválilo obecné zastupiteľstvo výsledky verejného Súbehu stavby chu dob i n s k e hod o mu. Stavať sa Bude podľa projektu Júliusa Bergmanna a stavbou boli povereni Ján Martinák, murár a Juraj Mihálik, tesár . Celkový nákladBol schválený 28 000 korún. Suma nesmela prevýšiť 14 000 do "glajchy", po postaveni krovu aalšich 10 000 Kč a zvyšok pri Odovzdan i stavby. Chudobinsky dom /"chudobinec"/ stál pri Kaštieli /dnešná budova Slovenského zväzu chovateľov/oZnova sa prerokuváva otázka pristavby - nadstavby školy. Školský inšpektor požaduje, aby obec hradila celé náklady cca 200 000 Kč. Obec prejavuje ochotu dať iba 30 000 a zdôvodňuje To veľkými výdavkami, ktoré Ladce čakajú v súvislosti so zavádzanim Elektrického osvetlenia a úpravou brehu Váhu. V tom čase Obecné zastupiteľstvo schválilo /14 proti jednému hlasuj Výdavky 55 000 korún na verejné elektrické osvetlenie, ktorého Stavbu bude prevádz~firma Tiberghien a synovia l Trenčina.Podľa projektu a dohody s dodávateľom sa budú elektrické stípy Zasádzať svojpomocne. Členovia obecného zastupiteľstva v Ladcoch odhlasovali Zakúpenie h a s i č s kej str i e k a č k y v hodnote 20 000 Kč. Kúpou bol poverený námestnik starostu a veliteľ hasičov Pavel Koyš. Ku kúpe však v ten rok nedošlo. V júni 1925 kúpili pre obecný dom prvý pisaci stroj. Riešenie obecných Problémov 

od 2. augusta ll. hodiny do 3. augusta 20. hodiny neustá- veľ k ále pršalo v celom povodí váhu. to zapríčinilo veľkú povodeň, p o vod e ňktorá spôsobila škodu najmä tým, že odkryla pôdu a zaštrkovala ornicu. v - eľmi sa rozvodnili aj všetky potoky, ktor~ sa vyliali z brehov a urobili škodu na staviskách. v ladcoch bolo 63 poškodených. najviac michal koyš a mária hriadelová. škoda ladcoch sa odhadla na 122 000 korún. poškodení dostali podporu v úhrnnej hodnote 25 900 kč. v tunežiciach najväčšie škody utrpeli štefan češko a ondrej tomaník. celkom bolo v tejto  ci 40 poškodených 8 odhadovanou škodou 52 000 kč. podporu dostali v sume 10 500 korún. veľkú škodu utrpela aj drevospracujúca spoločnosť. občanom voda odniesla konope, ale odplavila aj zemiaky, cukrovú repu a iné plodiny. v septembri toho istého roku zvoláva už referát verejných prác v bratislave poradu o úprave brehov váhu. požiadavka na obec ladce bola prispieť b 500 korunami. takáto koncepcia bola pre obec ladce a tunežice prijateľnejšia,

ako predchádzajúce požiadavky. pôvodné zámery -

prijaté na začiatku roka 1925 predpokladali úpravu brehu váhu

na trase púchov - trenčianska teplá s uvažovaným nákladom

8 miliónov korún. každoročne povodne na váhu spôsobovali škodu

do 300 000 kč, k čomu' bolo treba ešte pripočítať dalšie

na komunikáciach, obytných a hospodárskych budovách atd. veľkú

časť výdavkov podľa stanovenej koncepcie mali niesť obce.

napr. ladce 200 a tunežice 50 tisíc kč. proti tomuto vystúpili

ladce, tunežice, košeca, dubnica a lieskovec. napísala sa

žiadosť a zostavila deputácia na župný úrad v turčianskom

svätom martine v zložení andrej martinák, pavel gajdošík, andrej

letko a štefan kvasnica. so stavbou sa malo započať už

v roku 1926, ale ešte tento rok, ako sme už napísali, podal

váh markantný dôkaz potreby tejto významnej verejnoprospešnej

práce. tak sa celá koncepcia prijatá na začiatku roka 1925

zrušila a väčšinu nákladov na úpravu b- rehu váhu prevzal

štát.

škola mala na konci školského roka 1924 - 1925 spolu

125 žiakov, čo bol značný pokles oproti predchádzajúcim

rokom. v tomto roku sa školy v ladcoch a tunežiciach mimoriadne

vybavili učebnými pomôckami podľa stanovených noriem

ministerstva školstva a osvety a rozmohla sa aj školská knižnica.

štátna ľudová škola v ladcoch bola veľmi aktívna v premietaní

krátkych filmov pre deti z ladiec a okolia. mnohé

z filmov sa v spolupráci s organizáciou československého červeného

kríža spájali s prednáškami.

 

1925

 

v januári 1925 správca štátnej ľudovej školy v ladcoch

prijal od referátu verejných prác v bratislave meteorologické

prístroje a založil tzv. d á ž dom ern ú s t a nic u .

v roku 1924 a 1925 sa na miestnom kaštieli konali stavebné

opravy a adaptácia na umiestnenie kláštora. adaptáciu uskutočňovala

trnavská stavebná spoločnosť. vymieňali sa krovy,

opravovali povaly, miestnosti, studňa a dalšie potrebné práce.

dňa 28. júna 1925 prišiel do ladiec juraj tutz, splnomocnenec

generálneho dozorcu milosrdných sestier z paríža, aby budovu

prevzal pre rád milosrdných sestier svätého vincenta z pauly,

ktorý bol založený na oš~trovanie chorých a školské služby.

v tom čase dostávajú obývacie povolenie od župného úradu

v t. sv. martine. potom 19. júla 1925 ho vysvätil nitriansky

biskup a kláštor začal vyvíjať činnosť. je zaujímavé, že úradná

kolaudácia sa konala až 24. februára 1926 a našla dosť

stavebných chýb.

v apríli 1925 hlási četnicka stanica v lacoch okresnému

úradu v ilave, že miestna organizácia komunistickej strany

v ladcoch v tento mesiac veľmi často koná nepovolené, tajné

schôdze. pri takejto schôdzi, dňa 7. apríla 1925 sa výbor

uzniesol, že vezme ~o opatery 25 detí stávkujúcich robotníkov

z ostravy. oáždomerná stanica v školeúprava kaštieľa  vznik kláštora hlásenie četníckej stanice

četnícka stanica sa po celý rok musí zaoberať osobou

karola sodomku, ktorého väznili najprv v trenčíne, potom v nitre

od februára do apríla. správa továrne i napriek tomu, že

bol uznaný nevinným ho nechcela zobrať späť do práce.

aktivitu vyvíjal koniunistický zväz mládeže

dňa 19. apríla odohrali divadelné predstavenie vo fabrickej

miestnosti "pravda víťazí" a "falošní pýtači". kultúrny život

organizoval v tomto spolku najmä jozef mikušinec.

máj je významný pre organizovanú telovýchovu v ladcoch.

v československu sa vytvára nová organizácia, ktorá sa hlási

bezvýhradne k marxizmu. tak stará telovýchovná organizácia

robotnícka telocvičná jednota na zhromaždení 3 l. máj a

1925 zanikla a hned sa vytv-orila nová pod názvom fed e -

r o van á rob o t n í c k ate l o c v i č n á jed not a

v ladcoch /frtj/. schôdzi predsedal ján rosa a hla- vným rečníkom

bol vorlíček z trnavy. jednotliví funkcionári bývalej

rtj skladali účty.

na tomto zhromaždení schválili nové stanovy spolku a dohodli

sa, že v októbri toho istého roku zvolajú schôdzu, kde

uskutočnia , voľby výboru: zhromaždenie skutočne zvolali na

25. októbra 1925 a za predsedu zvolili jozefa majbacha.

Aktivita komunistických spolkov

okresný úrad v ilave a školský inšpektorát v trenčianskej

teplej odmietli akékoľvek subvencie na nadstavbu, alebo prístavbu

školy v ladcoch. navzájom sa obviňovali, kto je zodpovedný

a vymieňali si korešpondenciu. karol križan, notár

z košece to zakončil latinským "vox populi, vox dei" a na zasadaní 

 

1926

Obecnej rady 22. júla 1926 sa dosiahlo definitívneho

rozhodnutia: obec ne bud e školu nadstavovať vo svojej réžii,

ale dá k dispozí cii 35 000 kč, ktoré už mali vtedy

v pokladni. na tomto zasadnutí sa zúčastnili andrej martinák,

starosta, jozef findel, riaditeľ cementárne, ján turza, pavel

gajdošík, anton rohel, jozef majerík, michal uríček, jozef

zelík, jozef hriadel, zigmund glasei. touto otázkou sa zaoberali

aj na dalších zasadaniach a zdalo sa, že sa konečne pristúpi

k realizácii.

v tomto roku zaznamenala škola další pokles žiakov. na

konci tohto školského roku - v júni 1926 ich bolo iba 113.

škola sa však značne zveľadila. vykopal sa jarok na odvod vody,

urobili bránky, zhotovili pletivový plot a porobili i

niektoré vnútorné opravy. v decembri bola veľká epidémia

o s ý p o k a na škole chýbalo dve tretiny detí.

váh narobil na jar 1926 znova starosti občanom ladiec

a tunežíc. povodeň poškodila škarpu pri hloži a zatopilo role

v ladc~ch a čiastočne aj v tunežiciach. na súrnu opravu

prispeli ladce 18 tisíc korunami, celkom stála však oprava

27 tisíc kč. aj to bol jeden z dôvodov, že sa znova zostavila

deputácia do bratislavy, aby rokovala na referáte verejných

prác o úprave váhu. v delegácii boli andrej martinák,

ján rosa a pavel gajdošík. sľúbili im, že sa v roku 1927 začne

stavať.

problémy okolo

prístavby školy

problémy

s váhom

v roku 1926 sa obnovila činnosť obecného bitúnku, ktorý

bol umiestnený n·a pozemku, oproti dnešnému domu slovenského

zväzu chovateľov. za používanie obecného bitúnku boli stanovené

poplatky: od teľaťa 5 kč, svine 5 kč, ovce, kozy, jahňaťa,

kozľaťa po l korune.

v cementárni sa v roku 1926 kolaudovalo cementové

s i lo, ktorého stavba sa začala v roku 1925. silo malo železobetónovú

konštrukciu a do jeho 7 zásobných nádrží sa

vmestilo 380 vagónov cementu. pod silom boli automatické váhy

na plnenie vriec. prívod cementu do sila šiel transportérom.

žilinské a ladecké portlandcementové továrne, úč. spoločnosť

boli v tom roku veľmi aktívne v stavebnej činnosti.

v rámci modernizácie prestavali skladište na laboratórium

a postavili dalšie skladište na benzín.

bedrich bokisch, riaditeľ cementárne oznamuje obci, že

od 7. decembra 1926 pre p u s t i l i 138 rob o t ník o v

a od 23. decembra dalších 154 robotníkov. nebudú zamestnaní

jeden a pol, respektíve 2 mesiace.

z významnejších udalostí tohoto roku zaznamenávame kultúrnu

udalosť roku historického významu. dňa 3. jan u á r a

1926 matica slovenská zaslala obci 30 kníh a tie tvorili základný

fond novozaloženej knižnice. vo februári došlo dalších

30 knín a tak občania mali cez zimné mesiace možnosť na tie

časy dosť slušného výberu. obec dala zhotoviť pre knihy skriňu

a u č ite l i a

knihy.

striedajúc sa začali občanom požičiavať

v roku 1926, po voľbách roku 1925 nezaznamenávame ani

v ladcoch, ani v tunežiciach nijakú osobitnú aktivitu v politickom

 

ako významný akt robotníckej spolupatričnosti možno označi

ť o s l a v y ľ . máj a, ktoré prišiel pomôcť do ladiec

organizovať tajomník krajinského sekretariátu ksč v žiline

karol bacílek. na prvomájovom zhromaždení rečnil okrem iných

aj poslanec ksč kopas. karol bacílek organizoval potom v ladcoch

aj dalšiu verejnú schôd2u v septembri 1925.

mimoriadne veľa - 25d ľudí sa zúčastnilo verejnej schôdze,

ktorú viedol štefan ištvánik. schôdza sa konala pred urbárskym

domom.

aktívna bola inadalej federovaná robotnícka telocvičná

jednota, ktorá sa okrem cvičenia zaoberala aj kultúrnou prácou.

v roku 1926 nacvičili a s úspechom zahrali hru "socializácia

politicky sa organizovali aj ostatné strany a občania.

tak župný úrad v martine povolil založenie nového spolku

"kresťanského roľriickeho združenia", ktorého predsedom sa

stal juraj málik ked miestna organizácia komunistickej strany československa

nadalej konala .schôdze, jej revolučná aktivita čiastočne

ochabla aj pod vplyvom dočasnej stabilizácie kapitalizmu

v československu a tým aj aktivizácia buržoáznych a reformistických

strán, ktoré mali vplyv na myslenie v ladcoch,

ale najmä v tunežiciach.

pokračujú spory o hradení nákladov na úpravu hrádze váhu.

ladce žiadajú od župného úradu podporu, nakoľko suma,

ktorú majú platiť presahuje už 50 tisíc korún. župný úrad

zamieta s tým, že ladce sú bohatá obec, majú cementáreň i vápenku

a len dane plynúce do obce činia 155 000 kč.

rovnako pokračuje aj boj o nadstavbu školy. dňa 19. februára

1927 sa škola zaväzuje postaviť štátnu ľudovú školu na

poschodie. obec dá 20 % nákladov - ostatné nech je štátna

subvencia.

obecná rada prijíma a schvaľuje stanovy dobrovoľného hasičského

zboru ladce - tunežice . v novembri toho istého roku

súhlasí s nákupom prvej motorovej striekačky v hodnote

30 000 kč z teplíc v čechách. nákupom je poverený dezider

szomodyi - generálny riaditeľ cementárne. povolenie na zakúpenie

striekačky dala aj zemská hasičská jednota v martine.

v roku 1927 pokračovala cementáreň v modernizácii svojej

prevádzky. konala sa obhliadka staveniska budúcej zvážnej reťazovej

dráhy. mala mať tieto technické parametre:

rozchod koľají 100 cm, sklon 364 %o, šírku násypu 3 m,

sklon svahu l : l 1/2. pražce pod koľaje budú zhotovené z tvrdého

dreva. stanovili sa zásady prevádzky, z ktorých vyberám:

obsluhu mohli vykonávať iba zdraví robotníci, prevádzka len

za svetla, zákaz prepravovať osoby a kontrolovaná pravidelná

údržba~ pri tejto technickej obchôdzke sa stal nepríjemný incident,

ked hlavný inžinier bereczki po madarsky urazil členov

obecnej rady andreja martináka, jána rosu a jozefa hriadela.

títo sa potom sťažovali na okresný úrad a nepríjemnosti uzavrel

až župný úrad.

 

1927

 

V roku1927 začali v žilinských a ladeckých cementárňach

ladce pracovať podľa nového pra c o v n é hop o r i a d k u .

je zaujímavé aká bola kategorizácia jednotlivých druhov zamestnaní

v cementárni:

rozhodnutie

obecného

zastupiteľstva

ďalšia

modernizácia

cementárne

podkopník, skalák, topič, strojník, mazač, mleč, vypaľovač,

zámočník, kováč, ' sústružník, mosadzník, stolár, tesár, remenár,

elektrikár, klampiar, murár, pomocný robotník, nádeník,

dozorca.

podľa tohoto pracovného poriadku sa pracoyalo 8 hodín

na tri smeny. výplata bola v sobotu /za obdobie piatok ráno

- štvrtok večer/o v poriadku sa stanovovali pokuty a dôvody

prepustenia. veľmi prísne boli požiadavky na udržiavanie

strojov a nástrojov. fajčenie bolo vo všetkých miestnostiach

továrne prísne zakázané, rovnako ako nosenie pálenky do práce.

smutná udalosť, ktorá zasiahla do života mnohých rodín

sa stala 7. mája 1927. prestala pracovať parná píla, ktorá

patrila považskej drevoobchodnej spoločnosti v žiline.

o prácu prišlo 39 zamestnancov. správcom píly bol leopold

kugel, dalej tam pracoval jeden strojník, jeden dozorca a ostatní

robotníci. medzi postihnutými bol františek mierny,

jozef mikušinec a další.

 

24. decembra 1927 aj cementáreň, tak ako každú zimu

prepúšťala. teraz to bolo 245 robotníkov, ktorí potom do práce

nastúpili až na jar roku 1928.

dobrovoľný hasičský zbor v tunežiciach má 7 členov

/štefan letko, ján hrdina, ján prekop, ján letko, jozef

kvasnica, jozef raček~ štefan kvasnica/. v obci nebola motorová

striekačka, iba ručná, zakúpená ešte pred prvou svetovou

vojnou. tak dobrovoľný hasičský zbor patril pod l a d ce.

v roku 1937 sa osamostatnil a zakúpili si motorovú striekačku

ps 8. dovtedy boli členovia hasičského zboru poverovaní úlo-,

hami, ktoré vykonávali v rámci svojej obce.

zastavenie

parnej píly

vznik dobrovoľného

hasičského

zboru v tunežiciach

v týchto rokoch bol v obci ladce veľmi aktívny č e s k o -

s love n s k ý č . e rve n ý krí ž, najmä jeho dorast v štátnej

ľudovej !kole. poriadali "slávnosti mieru" s bohatým kultúrnym

programom, z ktorých čistý zisk venova l i červenému krížu.

dostalo sa im aj odmeny v podobe čestného diplomu z divízie

čs čk v martine.

veľkú úlohu v kultúrnom živote obce hralo miestne k i no,

kde sa premietali celovečerné filmy, ale aj krátke a stredometrážne

- spojené s predná!kami. zásluhu na tom mala cementáreň,

ale najviac učitelia, ktorí veľa času obetovali pre

verejnú osvetu.

ani rok 1927 sa nezaobi!iel bez tradičnej dobročinnosti.

stále bolo veľa detí odkázaných na to, aby im niekto aspoň

raz za rok daroval topánky, jednoduché !aty, či !kolské pomôcky.

ako obvykle sa to uskutočňovalo na vianočnej slávnosti,

na ktorú prispeli aj v tomto roku cementáreň, obec a niektorí

bohat!í občania.

dňa 4. septembra 1927 sa pred hostincom szabó konalo

zhromaždenie ksč pri príležitosti medzinárodného dňa mládeže.

predsedal mu michal váň ~ rečnila gizela kolláriková zo žiliny.

v októbri toho roku poslanec kopas protestoval na četníckej

stanici proti zákazu komunistickej schôdze, ktorá sa mala

konať v ladcoch.

~ ladcoch, tunežiciach, ale aj v dal!ích obciach sa

roz!iroval leták "10 rokov vládne v sovietskom zväze pracujúci

ľud", ktorý svojim obsahom naväzuje na 9 rokov existencie

čsr. bol to vlastne predvolebný leták a kedže jeho obsah charakterizuje

vtedaj!iu dobu i zmý!ľanie mnohých na!ich občanov,

odcitujeme časť z jeho obsahu. robíme tak i preto, lebo letáky

spôsobili veľký ruch medzi četnickymi

dom v ilave i medzi zemským četnickym

lave :

stanicami, okresným úraveliteľstvom

v bratis-

spolky a

kultúrny ži vot

medzinárodný

deň mládeže

"10 rokov vládne v zssr pracujúci [ud! v9sledky toho sd:

bur žoázia vyhodená, fabriky v rukách robotníkov, pôda v rukách

roľníkov, názory oslobodené, rozmach v9roby, zvyšovanie

miezd, znižovanie daní roľníkom, zavedenie 7-hodinového

pracovného času, v9stavba socializmu, práca pre mier" .

"9 rokov vládnu v csr páni! následky sd: pracujdci národ

bez práv, zvyšovanie drahoty, znižovanie miezd, neznesiteľné

dane, švindle s pozemkovou reformou, národnostné utláčanie,

príprava otvorenej bur žoáznej diktatdíy, príprava vojny

proti zssr".

vo voľbách do obecného zastupiteľstva tak, ako v predchádzajúcich

dostali veľa hlasov komunisti a tak sa aj starostom

stal kandidát za komunistickú stranu československa.

obecné zastupiteľstvo v ladcoch malo týchto členov:

štefan  štvánik , . starosta

pavel koyš, miestostarosta

členmi obecného zastupiteľstva dalej boli:

michal váň, pavel gajdošik, jozef hriadel, ján zajac, hriadel

jozef - janových, andrej slivka, jozef hatoka, jozef kalus ml.,

jozef kútny, anton rohel, štefan jakúbek, jozef fatura, juraj

málik, tomáš gapko, michal uriček, štefan uriček, andrej martinák.

v tu než i c i ach bol za starostu zvolený mikuláš

r a č e k vykonával funkciu miestostarostu od roku 1923 a starostom

bol potom až do roku 1939.

oo platnosti prišla nová vyhláška o spôsobe vedenia schôdze

obecného zastupite.ľstva, kde sa okrem iného ustanovilo,

že schôdza je uznášania schopná, ked je pritomná najmenej

dvojtretinová väčšina členov.

 

1928

 

Rok 1928 bol rokom desiateho výrocla založenia spoločného oslava

štátu čechov a slovákov československej republiky. program na 10. výročia čsr

oslavu tohoto štátneho sviatku prekonal všetko, čo sa dovtedy

v tejtô oblasti v ladcoch robilo. už deň predtým, 27. októbra

odohrali divadlo a z čistého zisku kúpili neskôr knihy do

žiackej knižnice. dňa 28. októbra sa pričineném vzdelávacieho

spolku usporiadala dôstojná slávnosť. verejnej oslavy sa zúčastnila

takmer celá obec na čele s dychovou hudbou. nevidaný

bol lampiónový sprievod a hasiči s vlajkami, fakľami, alegorické

vozy a dalšie spestrenia. po slávnostnom prejave riaditeľa

školy z košece cypriána janegu pripravila cementáreň ohňostroj.

komunistickej strane teskoslovenska v ladcoch začali

úrady robiť čoiaz väč§ie prekážky. v roku 1928 zakázali konanie

troch členských schôdzi. Jeden z dôvodov, že nebude zachovaný

poriadok a dal§ie z čisto formálnych dôvodov. napr.

dňa 18. novembra zakázali schôdzu kst, ale povolili schôdzu

hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

významný bol l. máj l928 po prvýkrát organizovaný

v i l a ve. pripravili ho spoločne ladce, tunežice, košeca,

klobušice, prejta a dubnica. schôdze sa zúčastnilo do

500 občanova viedol ju ján turza. rečnikmi boli jozef bezecný

z ko§ece a komunistický poslanec jozef kopas z vrútok.

zaujimavé, ale i pochopiteľné bolo, že pred začatim manifestácie

poslali preč deti.

pre dobrovoľný hasičský zbor v ladcoch bol rok 1928 veľmi

významný preto, lebo sa zakúpila v roku 1927 schválená motorová

striekačka, prvá v ladcoch i na okoli. striekačka bola

4-kolová a stála 44 000 kč. k nej bolo 300 metrov hadíc.

30. septembra sa uskutočnila veľká slávnosť za pritomnosti

celej miestnej honorácie, ale aj zemského veliteľa hasičstva

na slovensku schmidta. "krstnými matkami" boli pani 8ergmannová

a lukovinyiová. odpoludnia sa uskutočnilo cvičenie za

účasti dobrovoľných hasičských zborov z celého okolia a niektoré

aj z okresu púchov /horné kočkovce, dolné kočkovce,

lednické rovné, dúlov, dolná brreznica, horná breznica/. pri

tejto-príležitosti udelili 18 jednotlivcom vyznamenania. pri

sppoločnom obede urobili zbierku na hasičský dom v martine,

ktorá vyniesla l 000 korún.

v tom istom roku sa zúčastnili členovia hasičského zboru

z ladiec hasenia požiaru v trestnici ilava.

zákroky úradov významný deň pre hasičov

v roku 1928 veľkú stavebnú a obchodnú činnosť robila ladecká

účastinárska spoločnosť na dorábanie vápna a dreva.

dňa 20. októbra sa začala výroba v novej šachtovej peci, ktorá

pomohla zvýšiť výrobu vápna a zlepšila aj jeho kvalitu.

začala vyjednávať o zakúpení kameňolomu od lesného družstva

v tuneži ~ ciach. ešte v marci toho roku prevzala táto firma do

majetku pasienok "pod kališťom" a zaplatila bývalým urbárni kom

spolumajiteľstvo za l 000 kč. nová šachtová pec vo vápenke

dňa 30. marca 1928 sa konalo komisionálne vyvlastňovanie diaľkové

pozemkov na diaľkové elektrické vedenie l ad c ech och o l - elektrické

ná. stavali ho spojené elektrárne severozápadného slovenska,

účastinárska spoločnosť v žiline . plánovalo sa trojfázové vedenie

o napätí 220 v. projektované vedenie križovalo práve v ladcoch a medzi

ladcami a horovcami sa pripravoval prechod cez váh. toto vedenie

bolo postupne v roku 1928 - 1929 dobudované.

takmer osemročné prieťahy s nadstavbou školy viedli

správcu školy k podaniu sťažnosti na viaceré miesta. plány

boli spracované v cementárni, obecná rada ich však nepredložila,

pretože stále nebola urobená konkrétna dohoda o financovaní

tejto stavby. Vedenie posledné prieťahy okolo nadstavby

školy

 

1929

 

Rok 1929 je v znameni veľkých ·zmien v cementárni ladce.

celý podnik sa reorganizuje, čo sa prejavilo aj v názve továrne.

od roku 1929 nesú názov "slovenské továrne na portlandský

cement lietavská lúčka - ladce, účastinárska spoločnosť".

významným t ech nic k ý m pokrokom bola l a n o v á

zvážna dráha, čo bola prestavaná reťazová zvážna dráha. mechanické

zariadenie dodala firma orenstein a koppel z prahy.

lanová dráha medzi horným a dolným bodom mala sklon 338 %o.

dňa 19. marca sa konala technicko-policajná obhliadka, ktorú

zabezpečovalo ministerstvo železnic . okrem zástupcov ministerstva

boli pritomni zástupcovia obce, dalej leo neumann,

administrativny správca cementárne, július 8ergmann, technický

úradnik. odovzdali sa schválené predpisy na prevádzkovanie,

telefón a signálne zariadenie. v roku 1929 sa postavilo aj nové silo,

ktoré bolo podstatne modernejšie ako predchádzajúce.

veľmi dobre vyriešilinajmä dopravu slinku z pece do plniacej jamy - do nádrže

transportérom a vozikmi do skladu slinku. pri kola - udácii sa

však našlo dosť nedostatkov a tak silo nemohli hned používať.

15. februára 1929 prepustili v cementárni dalšich 190

robotníkov. to bolo spdu aj s tými, ktorých prepustili v decembri

predchádzajúceho roka už 230. v zime sa robila generálna

oprava, ktorú robilo okolo 230 robotnikov. v marci 1929

znova všetkých prijali do úplného stavu, čo bolo v tom čase

445 rob o tni k o v .

15. júla 1929 sa konala kolaudácia už spominanej pece

ladeckej účastinárskej spoločnosti pre dorábanie vápna a dreva.

pec bola postavená 120 cm pod terénom a 230 cm nad terénom

/základy/. 801a vysoká 30 metrov a priemer mala 9 metrov.

stavbu uskutočnila firma a. schultz zo sučian. pri kolaudácii

sa zistili závady, ktoré odstraňovali až do 15. októbra, kedy

pec zapálili.organizačné a technické zmeny v cementárni vápenka -

kameňolom - šachtová pec tá istá spoločnosť žiada v novembri 1929 živnostenskoprávne

schváleni'e k a meň o lomu v tunežiciach,

okresný súd v ilave súhlasí a stanovuje pravidlá na dobývanie,

bezpečnostné opatrenia, uskladňovanie výbušnín a dalšie pokyny

hygienické, k pitnej vode atd. kameňolom odkúpili od lesného

družstva v tunežiciach, celkom jutár. kameňolom predtým

fungoval asi 40 rokov, pretože na konci predchádzajúceho

storočia ho adolf schenk odkúpil od rímsko-katolíckej fary

v ilave. po schenkov i bol majiteľom gróf degenfeld schomber

otto, potom dr. richard neumann a napokon spomínané lesné

družstvo tunežice.

v apríli 1929 akceptovali projekt na nadstavbu a prístavbu

školy od inžiniera gretchela z cementárne a zamietli ten,

ktoré navrhovalo technické oddelenie okresného úradu v trenčíne.

bola to škoda, pretože tento projekt počítal aj s wc vo

vnútri budovy a vodovodom. náklady sa ovšem počítali vyššie

a to bol zrejme dôvod, prečo prešiel druhý ~rojekt. dňa

2 l. máj a 1929 sa však začalo stavať. na stavbu dozerala

stavebná komisia, v ktorej bol aj projektant. vrchný dozor

robil technický adjunkt krágel a prednosta inžinier janečka.

veľmi aktívne bolo aj predstavenstvo obce, najmä starosta

štefan ištvánik. v priebehu výstavby sa prijalo viacero návrhov

- zlepšení, napr. postavenie murovaných detských záchodov.

súčasne sa premýšľalo i zariadovalo modernejšie vybavenie:

lavice~ tabule a pod. ciastočne ich dodala firma icos z opavy

a čiastočne ich zhotovil stolár leopold kubeš. obec sa musela

zaviazať aj na prevzatie vecných nákladov na nové triedy.

stavba pokračovala takým tempom, že dňa 7. s e p tem -

bra sa začalo s vyučovaním v prízemných triedach a o niekoľko

dní aj na poschodí. slávnostné otvorenie sa konalo dňa

21. októbra 1929 za účasti oficiálnych hostí a občanov ladiec

i okolia. medzi účastníkmi bol aj známy pokrokový učiteľ

z podhoria, osobný priateľ petra jilemnického václav braný.

nadstavba školy

skutočnosťou

ku koncu roka 1929 dala obec ešte pristaviť zasklenú

predsieň za l soo " kč a tak celý finančný náklad na nadstavbu

školy sa definitívne uzavrel na sume 287 434 korún.

obecné zastupiteľstvo má plno starostí s rozpočtom na

rok 1929. na začiatku roka sa javí potreba 209 tisíc korún

- k dispozícii z miestnych zdrojov je však iba 83 000. toľko

očakávaná nadstavba situáciu ešte skomplikovala . ďalej

je tu aj žiadosť na stavebné povolenie stavby obe c n é h o

dom u s hasičskou zbrojnicou podľa návrhu stavi teľa čevelu

z trenčína. takto sa finančná situácia ešte priostrila.

v tom čase sa pripravuje aj stavba márnice - tiež na

obecné útraty. pre informáciu predkladám aspoň niektoré po ložky

obecného rozpočtu:

čistenie ulíc

verejné osvetlenie

verejné poľné cesty

župná /hlavná/ cesta

atd.

20 000 kč

2 000 kč

5 000 kč

3 100 kč

na vyrovnanie požiadaviek, ale najmä na nadstavbu školy

a stavbu obecného domu sí obec urobila v zemskej banke pô ž ičku

vo výške 225 000 korún so 4 a pol percentnými úrokami

a záväzkom splatiť pô ž ičku do 5 rokov.

cez mesiac január a február 1929 bola mimoriadne tuhá

zima, ked teplomer k ránu /merané v škole / ukazoval až

-4s oc. napadlo aj veľa snehu a ked koncom februára prišiel

náhly odmäk, malo to za následok rozvodnenie nielen váhu,

ale aj jeho prítokov.

v politickej oqlasti bol rok 19 29 veľmi búrlivý. v komunistickej

strane československa sa kryštalizovali pomery,

nevyrovnaný

rozpočet obce

mimoriadna zima

a povodeň

zložitá politická

situácia

oddeľovala s a ľavica od oportunistov pravioe. v. ' zjazd ksč

vyriešil zásadné, otázky, stanovil cestu boľševizácie strany.

rovnaká situácia bola aj v odboroch; kde pravé krídlo reprezentoval

predovšetkým hais.

posledné roky aj v ladcoch a okolí boli poznamenané

čiastočne zníženou aktivitou komunistov a ľavicových odborov.

v ladcoch itunežiciach sa · rozhodovali o určení smeru, ktorým

sa má miestna organizácia uberať. v tom čase veľmi často

navštevoval obec karol bacílek, jozef kopas a další, ktorí rokujú

s predstaviteľmi strany jánom turzom, vtedajším predsedom

a dalšími .

robotníci v cementárni žia -dajú uzavrieť novú k o l e k -

tí v n u z m l u v u. členovia závodného výboru /všetko členovia

ksč/ boli trikrát v bratislave na riaditeľstve cementárne,

ale nepochodili. robotníci žiadali zvýšiť mzdy o 25 % -

riaditeľstvo bolo ochotné o 3 !!< ..

četnícka stanica tuší, že možno dôjde v ladcoch k vážnejším

udalostiam a žiada zvýšenie stavu četníkov zo štyroch

na päť. zdôvodňujú to tým, že do obvodu patria také významné

podniky ako sú cementáreň, továreň na zinkovú bielobu v košeci,

drevársky podnik v košeci a vápenka v ladcoch . najväčší

dôvod, ktorý četnícky veliteľ uvádza je fakt, že robotníctvo

zamestnané v týchto podnikoch "je skoro výlučne komunistického

zmýšľania a preto politicky menej spoľahlivé".

v apríli 1929, ked sa v strane a odboroch začal diferenciačný

proces, píše veliteľ četníckej stanice v ladcoch okresnému

útadu v ilave, že v ladcoch je v radoch komunistov rozkol,

že počet členov verných "polytbyru" - teda ľavicovo

orientovaných sa znížil asi na 20 a ostatní sú za haisa a

jílka . situácia v týchto rozporných časoch bola skutočne taká.

ako však uvidíme dalej, čoskoro sa hlásia komunisti v ladcoch

k boľševickému vedeniu klementa gottwalda.

v takejto politickej atmosfére sa konali aj voľby do poslaneckej

snemovne a senátu, ktoré sa konali 27. októbra 1929.

voľby do poslaneckej

snemovne

a senátu

medzi kandidátmi do poslaneckej snemovne vidíme karola bacílka,

jozefa daubnera, matúša ma n číka z maríkovej a dalších.

je zaujímavé, že predvolebné zhromaždenia, ktoré zvyčajne

robievali viaceré strany spolu sa nekonali, pretože sa ľudia

nezišli. koneč né výsledky však boli i tak prekvapujúce, pretože

komunistická strana československa získala v ladcoch taký

počet hlasov ako v roku 1925 - teda 270. pozície si zlepšila

hlinková slovenská ľudová strana o 20 hlasov, získaním 198

hlasov voličov. v tunežiciach klesol počet hlasov za komunistov

i za ľudákov a 34 hlasov získala československá strana

ľudová /mičura/, ktorá v roku 1925 nezískala ani hlas. viac

hlasov ako predtým získali v tunežiciach i sociálni .demokrati.

podobná situácia bola aj v susedných obciach podhori,

hloži, košeci, takže podľa volebných výsledkov sa celkový vývoj

pohol čiastočne doprava. ďalšie roky však ukážu, že revolu

čnosť sa z ladiec nevytratila a tak ako v celej strane sa

pozornosť obrátila na boj s vtedajším nepriateľom číslo jeden:

veľkou hospodárskou krízou a jej príčinami.

 

1930

 

v roku 1930, pri sčítaní obyvateľstva mali l a d c e

1 618 obyvateľov, čo bol oproti predchádzajúcemu sčítaniu

v roku 1921 nárast o 40 % - 428 obyvate - ľov. oproti tomu sa

v tu než i c i ach zaznamenal iba nepatrný nárast - v roku

1930 mali 364 obyvateľov.

v rokoch 1930 - 1932 sa v ladcoch postavila cementáreň

na výrobu h l i nit a n o v é h o cementu. stavba sa začala

začiatkom októbra 1930 a bolo pri nej zamestnaných okolo

l 000 robotníkov zo širokého okolia, čo čiastočne zmiernilo

nezamestnanosť a začínajúcu sa hospodársku krízu . stavba vyvolala

aj dalšie investície, najmä rozšírenie vlakových vlečiek

na železničnej stanici a vo vnútri závodu. zložité bolo

vyvlastňovanie pozemkov, pretože dohoda s roľníkmi - majiteľmi

pozemkov nebola uzavretá v cenách. dňa 3. decembra 1930

sa pozemky vyvlastnili, ale 4. decembra sa majitelia na pozemkoch

zhromaždili a nechceli ich vydať.

v roku 1933 sa v kruhovej peci nového závodu začal vyrábať

cement značky 8auximent na báze madarského bauxitu. 801

známy dobrými vlastnosťami, ale aj vysokou cenou a tak sa slabo

predával. preto sa v kruhovej peci vyrábal striedavo bauximent

a vápno.

d b dob i e, r o k o v 1 9 2 8 - 1938 je obdobím zvýšenej

starostlivosti o k val i t u portlandského cementu. darilo

sa to rajmä zásluhou inžiniera andreja bereczkeho, ktorý bol

vedúcim závodu v ladcoch v rokoch 1929 - 1932 - vtedy sa skúšalo

slinovanie na nekonečnom rošte. ladecké skúsenosti predali

spoločnosti krupp - grussonwerke v magdeburgu a odtiaľ

prešli na firmu lurgi a dnes je z toho tzv. lurgiho rošt.

v laboratóriu pracovali známi cementárni, ako boli steiner,

szomogyi, gottlieb a figuš. v ladcoch pôsobil aj inžinier

anton koch, známy spolupracovník anselma a jeden z najlepších

odborníkov šachtovýbh pecí v európe.

 

sčitanie

obyvateľstva

stavba

" b a u x i tky "

v marci 1930 sa pri príležitosti 80. výročia narodenia

t. g. masaryka vysadili pri novom obecnom dome dve lipy. vtedy

obecné zastupiteľstvo rozhodlo aj o vysadení parku pri

potoku. rovnako jednomyseľne schválilo základinu 5 doo kordn

pre štúdium dvoch študentov.

najvýznamnejšie rozhodnutie však bolo zo dňa 16. augusta

1930, kedy sa rozhodli ťj regulácii l d č k o v s k é hop ot

o k a a vypísali sdbeh na tdto stavbu. rozpočet obce však

nenasvedčoval, že by sa po výstavbe školy mohli pustiť do tak

veľkej investície. na zasadaní obecného zastupiteľstva bol

predložený návrh na vytvorenie pôžičky 250 tisíc kordn. diskutovalo

sa aj o tom, že netreba robiť pôžičku, kým nie je splatená

predchádzajdca. pri hlasovani však bolo 10 "za" a 4 členovia

proti. ručiteľa v banke mala robiť cementáreň. na tom

istom zasadaní bol za obecného pokladníka zvolený v tajnom

hlasovaní ondrej slivka.

v apríli 1930 sa .rozprddil spor lesného /horového/

družstva, ktorému patrili háj, dielec a bukovina a predsedom

bol michal fatura. lesy už výrokom župného dradu z roku

1925 mali ísť pod štátnu' správu. do roku 1930 sa však nič nedialo,

pretože členovia družstva nedostali dradné vyrozumenie.

ale i napriek tomu podávali odvolania a sťažnosti na

najvyššie miesta /ministerstvo zem~delstva praha v roku 1926

a najvyšší správny sdd v roku 1928/. spor sa nejako utíšil

a lesne družstvo si i nadalej obhospodarovalo spomínané lesy.

v roku 1930 postavila v kameňolome tunežice ladecká

spoločnosť na dorábanie vápna a dreva nový drtič na elektrický

pohon s výkonom 7 m3 za hodinu. k tomu postavili drevend .

budovu na bet6nových základoch. drtič odovzdali 3. okt6bra

do prevádzky rozhodnutia obecného zastupiteľstva spor lesného  družstva v ladcoch modernizácia kameňolomu

kameňolom v ladcoch prevzal v rovnakom čase do prevádzky

jozef maňák.

v tomto roku škola vykazovala vysoký počet žiakov 213

v štyroch triedach. významnou udalosťou pre výchovu bolo založenie

rodičovského združenia. stalo sa tak na pokyn ministerstva

školstva a osvety dňa 5 . októbra 1930. učiteľský zbor

sa zišiel s pozvanými rodičmi, pohovorili si o význame tejto

inštitúcie a zvolili výbor. prvým predsedom rodičovského združenia

pri štátnej ľudovej škole v ladcoch sa stal prednosta

železničnej stanice rudolf lukovínyi, zapisovateľom štefan

galúsek, učiteľ. ešte v tom istom roku sa konala aj dalšia

schôdza rodičovského združenia, kde odzneli prednášky a rodičia

si pohovorili s učiteľmi o výchove deti.

z k u l túr n y c h podujatí najvýznamnejšou bola oslava

80. výročia narodenia t.g. masaryka a oslavy 28. októbra,

kedy účinkovali nielen deti, ale aj spevokol a dychový orchester.

po oslave 28. októbra sa odohralo divadlo.

v októbri 1930 bola v ladcoch založená odbočka odborového

združenia hudobníkov, súčasne schválili stanovy.

futbal sa v ladcoch hral už aj predtým. rekreačne ho

hrali úradníci z cementárne a študenti. v roku 1930 sa však

začal v ladcoch hrať futbal organizovane a tak môžeme hovor

i ť o -z a lož e ní f u tba lov é h o k l u bu. ih r i s k o s a z a

podpory cementárne postavilo na voľných priestoroch pri váhu.

jedným z iniciátorov futbalového klubu pod názvom športový

klub cementáreň ladce bol július bergmann. prvý zápas

sa hral za veľkej účasti obecenstva so športovým klubom

z ilavy. podľa pamätníkov medzi prvými futbalistami ladiec

boli vojtech varhaník, františek martia, lačka, jakubík,

zala a další.

založenie

rodičovského

združenia

futbalový klub

pod vplyvom udalostí v roku 1929, po v. zjazde komunistickej

strany ceskoslovenska sa aktivita členstva v ladcoch

dočasne znížila. dezorientáciu komunistov vidieť aj z informačnej

správy četníckej st~nice v ladcoch okresnému úradu

v ilav~ zo dna 10. júna 1930, v ktorej sa hovorí: ii v obci

ladce čítala komunistická strana ceskoslovenska asi 200 členov.

z týchto prešlo v poslednom čase asi 140 k opozícii.

iba zvyšok zostal pri str- ane ovládanej komunistickou internacionálou".

ak túto správu berieme aj s rezervou, situácia

bola i tak zložitá. určité oživenie nastalo na konci roka,

ked 2. novembra 1930 na schôdzi ksc zvolili za predsedu

miestnej organizácie fr a n t i š k a mie r neh o. schôdza

bola v hostinci u peterku a konala sa v spolupráci s obvodným

výkonným výborom ksc v trenčíne.

v hostinci u sabu sa mesiac predtým konala členská schôdza

o d bor o v, kde za predsedu zvolili jána tur z u .

pokles členov

 

 

1931 

 

v tomto roku malo obecné zastupiteľstvo mnoho starostí.

rozpočet nebol veľmi priaznivý a aj na další rok 1932 sa ukazoval

schodok 252 tisíc korún. robia sa neúspešné pokusy nájsť

zdroje príjmov u rôznych inštitúcií, ale hospodárska kríza už

zasiahla v plnej miere a pokusy boli neúspešné. napriek tomu

aktivita neutícha a osobitne sa pokračuje v akcii úpravy lúčkovského

potoka. rokovalo sa o forme a spôsobe regulácie. prichádzajú

prvé ponuky zo súbehu, z ktorých napokon obecné zastupiteľstvo

schvaľuje ponuku firmy holzmann zo žiliny, ktorá

sa zaväzuje potok regulovať za 262 000 kč.

schválilo sa i rozšírenie ver e j n é h o o s vet len i a

pričom občania vykopú jamy a pomôžu pri výstavbe. ďalej sa

prijala ponuka jána habánka, betonárskeho majstra na zhotovenie

mostov v doline /horných ladcoch/, ohradu cintorína, ohradu

obecného domu a ohradu mrchovišťa.

v záhrade za obecným domom sa zriadila o v o c i nár s k a

š k ô l k a. iniciátorom bol ján koyš, úradník zo železničnej

stanice. obec na škôlku prispela sumou 500 kč.

v apríli zamietli na zasadaní obecného zastupiteľstva

žiadosť dobrovoľného hasičského zboru na hasičské auto so

striekačkou - nemohli si' to z finančných dôvodov dovoliť.

prenájom poľ o v n é h o práva si na dalších šesť rokov

od obce vylicitoval alfréd gold so spoločníkmi za 2 030 kč

ročne.

a ešte jedno, svojim spôsobom kuriózne uznesenie obecného

zästupiteľstva. zamietlo žiadosť o domovskú príslušnosť

robertovi, antonovi, bedrichovi, adolfovi, armínovi schenkovi

/narodený 1972/ - synovi zakladateľa cementárne.

z kultúrnej o~sti treba spomenúť, že obec sa stala ko-o

lektívnym členom matice slovenskej s ročným príspevkom 300 kč.

v tom istom roku ján koyš požiadal obecné zastupiteľstvo o

prenajatie obecného domu pre skúšky spevokolu /účinkoval od

roku 1930/. predstavenstvo obce žiadosti vyhovelo a odvtedy

1931 z rozhodnutí obecného zastupiteľstva spevokol a knižnica

sa mládež schádza jedenkrát do týždňa za organizačného vedenia

jána koyša a dirigenta - učiteľa stipanitza. nacvičovali

viachlasné piesne, s ktorými potom obohacovali rôzne slávnostné

príležitosti v obci.

obecné zastupi teľstvo schválilo aj k n i ž n i č n ý v ý -

bor v zložení: pavel koyš, štefan ištvánik, ján koyš. knihovníkom

za ročnú odmenu 300 kč sa stal učiteľ robert stipanitz.

5. augusta 1931 precestoval cez ladce vtedajší prezident

československej republiky t.g. masaryk. cestoval do martina,

ale vlak na každej železničnej stanici spomalil, aby ho mohli

občania vidieť a pozdraviť. v ladcoch sa pripravila tiež veľká

paráda za účasti občanov, školských detí 5 mávatkami, hasičov

i dychovky.

dňa ll. marca 1931 bolo v ladcoch založené úverné družstvo

s 93 členmi, ktorí upísali 159 podielov po 50 korún. za

prvých členov správy zvolili: štefan ištvánik /predseda/,

ján král /podpredseda/, jozef majerík, michal váň, ján habánek

/členovia/. do dozorného výboru zvolili rudolfa lukovínyiho

/predseda/, andreja koštiala /podpredseda/, jána koyša,

emila pauera, ondreja vrábla a jozefa findla /členovia/.účtavníkom

bol rudolf konicár a náhradným účtovníkom ondrej peterka.

po roku nastali v tomto zložení dosť podstatné zmeny.

zo správy odišiel štefan ištvánik a ján habánek. ištvánik sa

stal účtovníkom. zvolení boli michal koštialik a ján zajac.

z dozorného výboru odišli rudolf lukovínyi a jozef findel.

na ich miesta zvolili rudolfa konicára a jozefa letku.

druž5tvo sa vzmáhalo len pomaly. príčin bolo niekoľko:

hospodárska kríza, nedôvera ľudí, pretože to bola úplne nová

vec. robotníci a roľníci - členovia predstavenstva neboli

veľmi podporovaní miestnou inteligenciou a preto sa veľmi dl ho

zapracovávali. v ústrety vyšla obec, ktorá uvoľňovala

priestory obecného domu vždy v nedeľu od 9. - ll. hodiny.

úverné družstvo

už v roku 1931 boli v úvernom družstve vložené vklady

vo výške 118 tisic korún a vyzdvihnuté pôžičky 94 000. v priebehu

dalších rokov sa výška vkladov a pôžičiek menila dosť

podstatne:

v roku 1933 robili vklady

v roku 1939

celý obrat v roku 1933

obrat v roku 1939

rástol i počet členov

1939. teda rástla dôvera i

77 000 kč

266 000 kč

142 000 kč

452 000 kč.

z 93 v roku 1931 ň

prosperita úverného družstva

v ladcoch, ktoré zohralo pozitívnu úlohu v pomoci občanom.

žiaci štátnej ľudovej školy v ladcoch pod vedením svojich

učiteľov, najmä v tridsiatych rokoch boli veľmi aktívni v kultúrnej

činnosti. obľúbenou formou boli filmy spojené s prednáškami.

tak sa v tomto roku uskutočnili takéto kombinované

podujatia pod názvami: včelárstvo, mlieko a mliečne výrobky,

tuberkulóza, prvá pomoc pri úraze. na slávnostiach sa recitovalo,

premietali svetelné obrázky na prístroji, ktorý vlastnila

škola, hrala dychová hudba a účinkoval spevokol mládeže.

dňa 10. júna 1931 dostala škola vysokú návštevu v osobe

ministra školstva a osvety dr. dérera a ministerského tajomníka

pluhara. obzreli si školu a vyslovili uspokojenie nad

aktivitou učit~ľov a starostlivosťou obce o materiálnu stránku

školy. dňa 24. apríla 1932 sa uskutočnili voľby do obecného zastupiteľstva

v ladcoch a tunežiciach. v obci ladce boli zvolení:

štefan ištvánik, jozef majerík, ján zajac, valient kováčik,

jozef findel, ondrej košťál, rudolf král, ján valko, pavel

koyš, ondrej slivka, michal váň, ján filip, jozef habánek,

anton rohel, tomáš gapko, jozef kukuliaš, jozef balon, július

neumann, ján král, ján hriadel, štefan eliáš, jozef hriadel

- janových, jozef faturík.

starostom bol opäť zvolený štefan i š t v á n i k a za pokladníka

ján král. notárom, kam ladce a tunežice patrili, teda

v košeci bol koloman kálnay.

v júni toho istého roku ustanovili v ladcoch niektoré

komisie obecného zastupiteľstva:

- finančná komisia: michal váň, anton rohel, pavel gajdošík,

jozef balon, ján král, ján koyš

- zdravotná komisia: vincent kučo, michal váň, ján král, ondrej

košťál ml.

- stavebná komisia štefan ištvánik, pavel koyš, ondrej petecka,

jozef faturík a notár koloman

kálnay

- pre živelné pohromy: jozef hriadel st., pavel gajdošík,

štefan eliáš, ondrej koštial ml.

- požiarno-policajná: ondrej peterka a pavel koyš

o-becné zastupi teľstvo v tu než i c i ach malo nasledovné

zloženie:

mikuláš raček, jozef mihálik, štefan češko, juraj kvasnica,

ján prekop, pavel baška, vincent zajac, jozef mikuška, jozef

letko, adam marguš, ondrej češko a milan špánik.

predsedom sa na dalšie volebné obdobie stal mikuláš r a č e k

a do obecnej rady zvolili jozefa mihálika, štefana češku

a juraja kvasnicu.

 

1932

 

v roku 1932 sa začal v tunežiciach stavať obecný dom.

predtým sa schôdze a iné rokovania konali v domoch starostov.

o stavbe sa hovorilo už dlho, no i napriek tomu rozvírila

hladinu v tunežiciach, pretože dom mal podľa mienky občanov

stáť na inom mieste / pozdiž ulice "krúžok"/.

v roku 1932 bola v ladcoch ustanovená miestna str a -

vo v a c i a komisia na vydávanie stravných lístkov pre nezamestnaných.

boli v nej ondrej slivka, anton rohel, ján valko

a jozef kulich.

zostavili pomocný zbor pre podporu chudobných: jozef

findel, július neumann, alexander lippe, emil pauer, štefan

jakúbek, juraj málik, karol daňo.

zastupiteľský zbor z rozpočtovej položky "na podporu

nezamestnaných" v roku 1932 uvoľnil obnos 3 000 korún, čo sa

malo vyu ž iť na vianočnú nádielku deťom / šatstvo a obuv / o

v ko šeci sa zriadila eu d o v á h o s pod á r s k a š k ol

a. obecné zastupi teľstvo v ladcoch poveruje správcu štátnej

ľudovej školy emila pauera, aby urobil kroky na zriadenie takejto

školy aj v ladcoch počnúc školským rokom 1933-1934.

dňa 5. novembra 1932 bol z ladiec prelo žený prednosta

železničnej stanice rudolf lukovínyi a na jeho miesto nastúpil

anton s z o m o l á n y i .

pod hlavičkou slovenskej ligy sa vladcoch 20. marca 1932

konalo protestné zhroma ždenie asi 100 osôb, na ktorom sa do žadovali

výstavby hydrocentrály. pravda, vtedy už bolo o tejto

stavbe rozhodnuté a onedlho sa začala stavať, ako píšem dalej.

v roku 1932 sa zriadilo nové fu tba lov é ih r i s k o

priamo v obci. zrušilo sa teda staré pri váhu, ktoré muselo

urobiť mi esto pripravovanej stavbe hydrocentrály. ihri s ko bolo

v priestoroch dnešného bytového fondu pova žských cementární

a domovej s právy, otočené pozdi ž smerom k stanici .

stavba obecného domu v tunežiciach pomoc nezamestnaným

v ilave sa zriadil okresný osvetový zbor, kde za ladce

zvolili štefana ištvánika.

v druhej polovici roku 1932 celú obec vzrušila správa,

že plánovaná vodná elektráreň v ladcoch sa započne stavať už

toho roku. bolo veľa vzruchu i veľa dohadov, prevládala však

spokojnosť s novými pracovnými príležitosťami a zabezpečením

pozemkov proti rozvodnenému váhu . v prvom roku výstavby sa

začali stavať ubytovne a prístupové cesty.

začiatok, priebeh a ukon č enie výstavby tohoto vodného

diela opisujeme v časti kroniky: "rok 1936".

začiatok výstavby vodnej elektrárne na váhu

 

1933

 

najviac problémov mala v roku 1933 obec s reguláciou

lúčkovského potoka a financiami. pri stavbe hrádze potoka sa

poškodzovali záhrady, ploty a niekde i dvory. občania sa sťažovali,

pretože pozemky neboli vykúpené. cieľ však bol veľmi

prospešný a tak obecné zastupiteľstvo vytrvalo, aj ked zasadania

bývali veľmi rušné. za uplynulý rok sa zaznamenali veľmi

malé príjmy a kedže obec mala 400 000 kč dlhov, museli uvažovať

ako rozpočet zlepšiť. robili tak cez rôzne obecné dávky

a poplatky, znížili sa náklady na cestovné a kanceláriu o 25 %,

ponechali sa platy iba kancelárskej sile, zvonárovi, nočnej

stráži, prehliadačovi mŕtvol a znížili odmeny obecným funkcionárom.

rušné zasadania skončili napokon znížením celého rozpočtu

o 10 %. možno sa to nezdá dôležité, ale 'charakterizuje

to tú dobu a životaschopnosť funkcionárov obce ladce. ved

v tom istom čase poukázali napr. 500 kč na slovenskú muzeálnu

spoločnosť, na knihy do školskej knižnice 400 korún atd.

ďalšie peniaze si zaopatrili napr. aj tým, že z výkupnej ceny

pozemkov pod hydrocentrálu prikázali l 1/2 percentnú prirážku

pre obec.

reg u l á c i a lúčkovského potoka pokračovala úspešne.

po súbehu odhlasovalo obecné zastupiteľstvo zhotovenie železného

zábradlia železiarni podbrezová.

v tomto roku zaznamenávame aj viacero významných kultúrnych

udalostí v obci ladce. obecné zastupiteľstvo prerokovalo

vládny návrh na knihy /kroniky/. obec mala

možnosť spojiť

ra vymenovali

zvolil i jozefa

založenie pamätnej

sa s inou obcou, napr. tunežicami. za kronikáemi

l a p a u era, správcu školy a do komisie

hriadela st., jozefa findela, jána koyša a jána

krála. súčasne sa uložilo kronikárovi dokedy má napísať kroniku

za uplynulé roky a ako má pokračovať priebežne. súhlasil

aj zástupca tune žíc a tak sa začala kronika písať spoločne.

za obecného knihovnika bol zvolený michal koštialik, plat

bol ponechaný ako predtým.

finančné

problémy obce

obecná kronika

deputácie obce sa zúčastnili dvoch významných celoslovenských

podujatí. jozef majerík, v. kováčik, ondrej slivka

a štefan ištvánik sa zúčastnili ll. júla v bratislave na manifestačnej

schôdzi proti revízii slovenských hraníc. štefan

ištvánik, michal koštialik a jozef faturík na pribinovom 1100

ročnom výročí v nitre.

v tomto roku sa uskutočnili aj divadelné predstav-enia,

rôzne prednášky s krátkymi vzdelávacími filmami a viaceré oslavy.

medzi nimi aj oslava na počffiť 70 . výročia založenia matice

slovenskej v decembri. veľmi dobre prosperovalo a značnú

kultúrnu prácu vykazovalo kino vzdelávacieho spolku.

v nastávajúcom školskom roku /1933-1934/ vznikli problémy

s umiestnením žiakov. ich počet vzrástol na 316, čo bol

už dvo jnásobok oproti roku 1920. ministerstvo povolilo zriadiť

dočasne dočasnú postupnú 6. triedu, ale nebolo ju kde

umiestniť. obecné zas tupiteľstvo sa uznieslo, že ju umiestni

v zasadacej miestnosti obecného domu.

v škole pokračovala už tretí rok tzv. "mliečna akcia"

od l. decembra do 10. marca. deti dostávali denne po 1/4 litra

mlieka a po jednom róžku. o náklady sa delila obec, cementáreň

a kláštor.

veľká hospodárska kríza veľmi ťažko doliehala na maľoroľníkov

a bezzemkov v podhorských obciach okresu ilava.

nepriame dopady bolo však vidieť aj u nás, i ked v ladcoch

bola relatívne dobrá zamestnanosť. práve v tomto období sa

po trojročnej stagnácii začala komunistická strana v ladcoch

i tunežiciach aktivizovať. vybral som niekoľko udalostí z roku

1933, ktoré túto situáciu charakterizujú.

zemské četnícke veliteľstvo v bratislave upozorňuje na

komunistického agitátora karola štefana, ktorý vo februári

a marci 1933 navštevoval komunistických funkcionárov a organizuje

protestné hladové akcie. dňa 21 . februára sa pod jeho

delegácie

obce a oslavy

zriadenie šiestej

triedy v škole

aktivizácia

komunistov

vedením konala v hostinci u peterku, vo zvláštnej miestnosti

tajná schôdza, ktorej sa zúčastnilo 10 komunistov z ladiec,

4 z košece a 3 z beluše. na porade sa pripravoval hladový pochod

k okresnému úradu v ilave.

v tom čase vydali v trenčíne leták "slovenskému pracujúcemu

národu", ktorý sa potom rozširoval aj v ladcoch a tunežiciach.

tieto a iné letáky, tlačivá, brožúry a další propagačný

materiál sa tajne odosielal na krycie adresy a potom distribuoval.

pre okres ilava bola táto adresa: valentín bednárik,

ladce.

významné podujatie bola politická slávnosť na počesť karola

marxa - 12. marca 1933. organizátorom bol zväz lučebného

robotníctva spolu s ksč. slávnosť v hostinci u imricha sl ávika

viedol ján turza, za odbory. na oslave sa zúčastnilo do

300 občanov, ktorých ví tala vyzdobená sála s nápisom "proletári

všetkých krajín, spojte sa!" dychová hudba hra l a internacionálu,

recitovali sa revolučné básne a napokon dychovka zahrala

aj piesen práce. potom mala schôdza veľmi revolučný charakter.

pričinila sa o to komunistická funkcionárka z bratislavy

nemcová. vysvetlila heslo v sále a medziiným povedala,

že spojenie proletariátu znamená zvrhnutie kapitalizmu. po

celý čas sa ozývali výkriky "dolu s kapitalizmom" a pod .

na záver rozdala letáky a četníci sa neskôr žalovali, ' že sa

im nepodarilo ani jeden získať ako dôkazový materiál.

podľa nariadenia župného úradu aj v ladcoch prijali tzv.

požiarno-policajný štatút, ktorý presne stanovoval protipožiarne

predpisy pre občanov. bol to vlastne akýsi súhrn preventívnych

opatrení proti vzniku požiarov. niektoré z nich

vyberám:

drevo a ľahko zápalné predmety sa nesmú uskladňovať pri

dome /vzdialenosť od stien 4 m/

- úprava potokov musí byť ľahko prístupná striekačkám

- vodný zdroj pre hornú časť obce sa ur č uje "horný potok",

pre dolnú časť "dolný potok"

- ďalej sa určoval požiarny signál a povinnosť uvoľniť cestu,

opatrenia k elektrickému vedeniu, osvetliť okná do ulice

v prípade po žiaru atd.

v júni 1934 schválili požiarno-policajný poriadok aj

v tu než i c i ach, kde bol vtedy veliteľom dobrovoľného

hasičského zboru ján prekop.

významnou udalosťou roka bola bezosporu oslava 50. výročia

založenia "ohňohas ,ičského zboru" v ladcoch. /nebolo

možné zistiť príčinu oslavy 50. výrocla v tomto roku, kedže

hasičský zbor bol založený v roku 1883/.

oslava sa konala 20. mája 1934, dlho sa pripravovala

a vyznela k spokojnosti občanov i organizátorov. pri tejto

príležitosti si zakúpili mnohé organizácie i jednotlivci tzv.

"klince do hasičskej zástavy", ktoré stáli po 50 kč. konalo

sa i okresné popla - chové ovičenie a tanečná zábava na ihrisku.

pri tejto príležitosti sa pripomenulo, že ladeckí hasiči

boli aktívni, pretože za posledné roky sa často zúčastňovali

protipožiarnych zásahov. dd roku 1928 do roku 1933 zasahovali

v ladcoch 5 krát, v 8eluši 6 krát, v tunežiciach 2 krát,

v košeci l krát a v hlo ži tiež jedenkrát.

požiarnopolicajný

štatút

oslava výročia hasičstva

pri príležitosti 50. výročia napísal správca školy emil

pauer kroniku. tejto kronike vdačí terajší obecný kronikár

za vedomosti o hasičstve v ladcoch .

kultúrny život v roku 1934 bol pomerne bohatý. napr.

k oslavám dňa slobody 128. októberi zostavili prípravný výbor

zo zástupcov miestnej osvetovej komisie, kultúrnych

a telocvičných spolkov, korporácií a školy. slávnosť sa konala

na voľnom priestranstve pred hostincom peterku a mala

bohatý program za účinkovania, vtedy už veľmi populárnej

hudby. v rámci osláv odohrali deti i dospelí divadelné predstavenie.

rok 1934 je na obecnom dome znova poznamenaný veľkým

úsilím vybŕdnuť z finančných ťažkostí. ukazovalo sa, že ani

další rok nebude lepší, pretože v schválenom rozpočte pre

rok 1935 bude chýbať 335 000 kč. robia sa teda znova opatrenia

na získanie finančných prostriedkov z prirážok a poplatkov

a vyberaných dávok. tak sa už v roku 1934 vyberalo za

byt s jednou izbou 5 kč; s dvoma 10,-, s troma 15,- a s viac

izbami 10 korún od každej. obdobne sa stanovili dávky i za

ostatné staviská a budovy. ďalej sa stanovili poplatky za

hry v karty 2 koruny, biliard l korunu, ktoré musel hostinský

odvádzať obci. za psa obyčajného platili majitelia 15 kč,

za poľovného 30 a za luxusného 50 korún.

finančné problémy mali aj v tunežiciach, nedosahovali

však takých rozmerov a tak sa obec tunežice s nimi vysporiadala.

v štátnej ľudovej škole si pripomenuli 10. výročie založenia

dorastu československého červeného kríža spomienkovou

mie r o v o u o s l a v o u. škola mala už 315 žiakov, ktorý

počet sa pomerne stabilizoval a tak sa ustálil aj počet uči-

kultúrna aktivita a zvýšenie dávok a poplatkov z činnosti školy

 

1934

 

Vo februári a marci 1934 takmer tri týždne bola škola

zatvorená pre osýpkovú epidémiu, na ktorú ochorelo 67 detí.

v letnom období sa uskutočnili veľké opravy školskej

budovy v tu než i c i ach, ktoré sa dlho pre iné stavby

odkladali .

obci ladce prišla ponuka, aby sa priklonili ku zriadeniu

štátnej mešťanskej školy v beluši s tým, že by tam dochádzali

aj žiaci z ladiec a tunežíc. vyslovil sa nesúhlas s odôvodnením,

že do ilavy majú deti jednoduchšiu dochádzku.

na hyd r o cen trá l e v ladcoch bola v roku 1934

odovzdaná do užívania prv á stavba: železný most cez kanál

v ladeckom chotári. stalo sa tak 22. decembra 1932.

v ladcoch sa začali premietať prvé z v u k o v é f i im y

aj pre deti, ktorých náklady hradila cementáreň. tak v roku

1934 premietli žiakom školy celkom 5 filmov.

v tu než i c i ach bol v rok!-l 1934 menovaný obecný

l i s ton o š - ján turza, ktorý potom chodil každý deň do

ladiec pre poštu. dostával za to 240 korún ročne.

obecné zastupiteľstvo podalo prehľad o obchodnej čin nosti

v obci tunežice za posledných 30 -40 rokov.ani v minulosti,

ani ter~z sa v obci nenachádzali nijaké výrobné podniky.

v dvadsiatych rokoch pracovali v obci dvaja tesári -

jozef kvasnica a juraj mihálik.

prvý obc hod v tunežiciach vlastnil marel v dome

terajších kvasnicovcov, krčma bola vtedy už v zb úranom dome

u koyšov. neskôr bol obchod zriadený u jozefa račka a krčma

u jozefa letku /terajší byt karola minárika/. v obchode potom

pôsobil pavol baška ml. a bol zriadený nový obchod v dome jozefa

bašku, ktorého majiteľom bol jozef cibiček.

ďalšie udalosti

prehľad obchodnej

činnosti

v tunežiciach

v máji 1934 vydalo oblastné vedenie ksč pre všetky okresy

na slovensku ' veľmi podrobné pokyny na dalšiu činnosť.

pre okres i l a v a bol vydaný tento program:

v prvej časti sa dávajú pokyny ako utajiť niektoré organizačné

otázky, otázky kolportácie tlače a iné. v dalšej časti sa

doporučuje reo r gan i z o v a ť skupinu chemikov v ladcoch.

v cementárni urýchlene organizovať boj za uzatvorenie kolektívnej

zmluvy. podobne uzatvorenie kolektívnej zmluvy pri

stavbe hyd r o cen trá ly. podobne organizovať kolportáž

tlače v cementárni a hydrocentrále. organizovať činnosť mládeže

v ladcoch a pripravovať demonštračné vystúpenie pred

zjazdom ksč a to v ladcoch, lednických rovniach a na hydrocentrále.

tieto akcie bolo treba načasovať a vystupňovať

k júnu, kedy bude 15 . výročie slovenskej republiky rád. okresný

četnícky veliteľ dodáva: "proti zisteným agitátorom ihned

podľa predpisu prísne zakročte a netrpte ich medzi robotníkmi!

 

v marci sa rozširoval leták "rudý cementár", cyklostylovaný,

vo forme časopisu. bolo to prevolanie k robotníkom

v lietavskej lúčke a ladcoch.

v roku 1934 pre púšťali robotníkov aj z hydrocentrály,

hlavne stúpencov ' ksč . tu komunistickí funkcionári

z trenčína, kolačína a iných obcí rozširovali letáky. boli

medzi nimi ján barták, nerus ďurčo, eugen rosenbaum, j. lehotský,

 

1935

 

Dňa 15. mája 1935 sa konali voľby do poslaneckej snemovne

a senátu a 26. mája do krajinského, okresného a obe c -

ného zastupiteľstva.vo výsledkoch podľa jednotlivých politických strán aj

v ladcoch, aj v tunežiciach oproti predchádzajúcim voľbám

získala hlinková slovenská ľudová strana na úkor sociálnej

demokracie a niektorých menších strán.

do okresného zastupiteľstva bol okrem iných zvolený aj

ján turza z ladiec. členmi obe c n é h o zastupi teľstva sa

stali : ján zajac, valient kováčik, anton rohel, jozef findel, ondrej

košťál, ondrej slivka, ján valko, jozef hriadel-janových, ján

filip, pavel turza, tomáš gapko, jozef ballon, július neumann,

ján král, pavel koyš, štefan eliáš, rudolf král, jozef hatoka,

jozef kútny, leopold kubeš, jozef kukuliaš.

s tar o s tom obce bol zvolený ján zajac.

v tunežiciach pri voľbách nedošlo takmer k nijakým zmenám,

ani v predstavenstve ani vo funkciách obce.

celkom sa volieb v ladcoch a tunežiciach zúčastnilo

16 politických strán, čo bolo najviac od vzniku čsr.

v tunežiciach sa museli veľmi vážne zaoberať rozšírením

priestorov školy. rozhodovalo sa o .prístavbe, alebo o nadstavb~.

nakoniec však z nedostatku finančných prostriedkov

stavbu neuskutočnili.

dostavuje sa obecný dom s hasičskou zbrojnicou a na súhradke

sa stavia tzv. "nocľaháren".

obecné zastupiteľstvo povoľuje zbierku na zakúpenie 23

hasičských oblekov, ale nakoniec svoje rozhodnutie ruší, pretože

sa do stredu pozornosti dostala kúpa motorovej striekačky

pre dobrovoľný hasičský zbor.

vyhlásená bola dra žba na poľovné právo politickej obce,

urbárskej obce a lesného družstva. poľovné právo až do roku

19$5 voľby do poslaneckej snemovne a senátu a obecného zastupiteľstva z uznesení obecného zastupiteľstva v tunežiciach 1947 vydražili za 750 kč ročne ján galvánek a or. Július pokorný z ilavy: v ladcoch je i nadalej zlá situácia v hospodárení obce.

nedostatok financií zapríčinil napr. zlé vyplácanie obecných

zamestnancov, ktorí sa sťažujú na vyššie úrady. suma 125 000

kč z pôžičky na reguláciu lúčkovského potoka bola splatná už

v roku 1936. obec sa spoliehala najviac na centrálne riaditeľstvo

cementární v bratislave, ako na garanta, prípadne veriteľa,

ktorý by časť pôžičky splatil. v predaji cementu

však bola mimoriadne zlá situácia a tak záruky cementárne boli

nerealizovateľné.

v auguste 1935 zomrel námestník starostu jozef majerík

a na jeho miesto postúpil valentín kováčik.

od 5. augusta 1935 sa začalo na železničnej stanici

v ladcoch s prístavbou staničnej budovy. išlo o dopravnú kan-o

celáriu, nákladnú pokladňu a kanceláriu prednostu. bolo treba

získať miesto pre najnovšie technické zabezpečovacie zariadenie.

rozpočet na adaptáclu bol pomerne vysoký 450 tisíc korún.

prestavbu stanice dokončili v júni 1936.

obecné zastupiteľstvo

v ladcoch prístavba budovy železničnej stanice

v škole sa vytvorila akási tradícia, že väčšina prostried- nové tradície

kov získaných z rôznych podujatí sa premieňa na knihy. knižni- v škole

ca, ktorá vznikla na začiatku dvadsiatych rokov sa potešiteľne

rozrástla. v tomto roku mala učiteľská knižnica 289, žiacka

508 a knižnica pre chudobných 294 zväzkov.

v mesiaci november sa organizovali tzv. oni sporivosti,

kedy sa zadržali malé slávnosti s prednáškami. patronáciu nap

týmito podujatiami malo miestne úverné družstvo. v triedach

bolo zavedené sporenie žiakova úspory sa ukladali práve v tomto

družstve. v máji organizovala škola s dobre fungujúcim rodičovským

združením deň matiek, ktorý sa stal tiež tradíciou a zúčastňovalo

sa ho veľa rodičov i ostatných občanov.

v rokoch 1933 - 1934 - 1935 bola v ladcoch atunežiciach

v porovnaní s inými obcamisituácib v zamestnanosti relatívne

dobrá, pretože s a stavali veľké stavby: bauxitka, hydrocentrála

a okrem toho boli občania zamestnaní v miestnych výrobných

podnikoch. z tejto zamestnanosti je odvodená aj prosperita

miestnych obchodníkov a krčmárov. napriek tomu však časť

občanov žila pod priemer životnej úrovne. mzdy v cementárni

boli zmrazené, respektíve sa i znižovali. podobne i vo vápenke,

ale i na stavbe hydrocentrály.

vo februári 1935 podal zväz lučebníkov cementárne memor

and u m na okresný úrad v ilave o zvýšení miezd. rokovania

medzi zástupcami odborov, okresného úradu a zamestnávateľa

sa však skončili neúspešne.

zamestnanosť

v obci

medzinárodná situácia vinou fašizmu v nemecku, taliansku,

ale aj u nás sa neustále priostrovala. Svedčila o tom

aj nálada medzi obyvateľstvom našej obce. V tomto roku sa

v Ladcoch a susedných obciach konali schôdze na podporu bojujúceho

demokratického Španielska. Závan vojny prichádzal

i z rôznych opatrení. Napr. 2. júna 1936 prikázal Okresný úrad

v Ilave obecným úradom vydať vyhlášku o obrane proti leteckým

útokom. Pripravuje sa školenie civilnej protileteckej obrany,

konajú sa samaritánske kurzy.

Ukazujú sa prvé výsledky politiky Komunistickej strany

Československa v boji za jednotný front proti fašizmu. Vypísaná

je pôžička na obranu štátu - obecné zastupiteľstvo jednomyseľne

schvaľuje 1 000 Kč, učitelia Štátnej ľudovej školy

v Ladcoch po 500 Kč a pripojujú sa i dalšie inštitúcie, cementáreň

i súkromné osoby.

V Ladcoch vzrástli v rokoch 1936 - 1937 obecné dlhy až

na 552 000 korún. Obecný úrad vyrúbil nové poplatky, ktoré

však boli iba slabou ná,p lasťou na takú vysokú sumu. Treba

po pravde povedať, že mnohé poplatky sociálneho charakteru

pritom zrušili. Vyrúbili dávku z mäsa lod dobytka do 180 kilogramov

Kč 6,25 do 400 kg - 12,50, vyše 400 kg - 25 korúni.

Dávky sa vyrúbili aj za ošípané, ovce a kozy. Obecná dávka

bola 9d augusta 1936 i za pivo - od litra 20 halierov, vína

60 halierov a od litra liehu koruna.

Zrušili sa ci n tor í n s k e poplatky od hrobov a cintorín

sa rozdelil na dve časti: na jednej strane pre kláštor

losobitne sa ohradili, za tým hroby detí a na druhej strane

pre dospelých. Za pochovávanie dieťaťa išlo do obce 25 . Kč,

za dospelého 50 Kč a za cudzieho občana až 100 korún.

Obecné zastupi teľstvo schválilo poplatky za tzv. has

i č s k ú str á ž· pri filmových predstaveniach, divadlách

a zábavách. Do 23. hodiny sa platilo 10 korún a potom znova

Odraz medzinárodnej

situácie Nové poplatky na úhradu dlhov

10 Kč. Na tanečných zábavách sa platilo jednému dôstojnikovi

a 2 mužom do polnoci 10 korún a po polnoci 20 Kč. Muselo sa

plati ť dopredu.

V roku 1936 veľa vzruchu narobila otázka zriadenia

újazdnej meštianskej školy. Vychádzalo sa z pripi su inšpektorátu

v Trenčianskej Teplej, ktorý na základe výnosu Ministerstva

školstva a osvety z roku 1935 dal podnet obecnému zastupiteľstvu

uvažovať o zriadeni tejto školy. Ako spádové obce,

patriace do obvodu Ladiec sa navrhovali obce Tunežice a Podhorie.

Na riešenie tejto otázky sa zostavila komisia: Jozef

Findel, Filip, V. Kováčik, Ondrej Slivka a Ballon, ktorých

úlohou bolo prehodnotiť materiálne podmienky.

Cementáreň ponúkla objekty, ktoré by sa za 140 tisic korún

adaptovali. Z toho budú hradiť: obec Ladce jednu tretinu,

rovnako okres jednu tretinu a zvyšok obce Tune žice a Podhorie.

Uznesenie a návrh obecného zastupiteľstva predostreli

Ministerstvu školstva a obciam Podhorie a Tunežice. Podhorie

sa vyjadrilo kladne, obecná rada v Tunežiciach sa v júli 1936

však uznáša, že sa k zriadeniu meštianskej školy nepripája.

Náklad sa im zdal privysoký, vysvlovili pochybnosti o jeho

reálnosti a upozornili, že vybratá budova nebude dobre slúžiť

na školské účely a okrem toho je to súkromný majetok a takým

aj ostane. Neskôr - v roku 1938 už obecná rada v Tunežiciach

súhlasila, pravda - to bolo už neskoro.

Zlá situácia bola v priestoroch. Počet žiakov narastal

a jedna trieda sa vyučovala na smeny. Vtedy sa dal návrh,

aby sa obecný dom, ktorý sa stále pripravoval ku stavbe rozš

íril tak, aby tam vznikla dalšia trieda. To sa realizovalo

a ked sa v septembri - o rok neskoršie dostaval obecný dom,

nasťahovala sa tam.aj jedna trieda. Návrh na založenie meštianskej školy Zlá školská Situácia v Tunežiciach V tomto čase sa v Tunežiciach rozhodli kúpiť pre Dobrovoľný

hasičský zbor motorovú striekačku a ' to 2-kolesovú s výkonom

BOD - 1000 litrov vody za minútu. Subvenčný obnos bol

6 000 korún, ostatné sa malo splatiť do 5 rokov. Súčasne obecná

rada schválila na letný oblek pre hasičov l 000 korún.

Dňa 22. septembra 1936 precestoval cez obec Tunežice

a Ladce vtedajší prezident republiky Dr. Eduard Beneš . Bola

to vtedy mimoriadna udalosť. Pri škole stála slávobrána,

špaliere detí, obecné zastupiteľstvo a pracujúci cementárne.

Veľká delegácia sa zúčastnila jeho privítania v Ilave, kde

mal krátku zastávku.

Prvý súkromný telefón si dal v roku 1936 zaviesť obchodník

a mäsiar Alexander Lippe.

Prvú koncesiu na nákla - dnú autodopravu schválilo obecné

zastupiteľstvo a okresné úrady Ondrejovi Vráblovi.

 

1936

 

V roku 1936 sa definitívne schválila výstavba pomníka

padlým v prvej svetovej vojne. Iniciátorom bol Zbor Slovenskej

ligy v Ladcoch.

Od 7. januára do konca marca 1936 bol na škole zriadený

kurz mládeže škole odrastlej. Viedol ho učiteľ Stach za účasti

32 detí po 5 hodín týždenne.

Na podnet školy a "Výboru pre organizovanie stromkových

slávností" v Bratislave sa založila pekná tradícia poriadať

v apríli slávnosť s prednáškou o prírode. Hlavný akt však spočíval

v tom, že žiaci zasadili v škole lipu.

Aj v tomto roku sa na podnet Úverného družstva organizoval

Deň sporivosti. Od začatia tejto akcie pred dvoma rokmi

si 134 detí uložilo viac ako l 900 korún .

Aj v Tunežiciach

motorová striekačka Prejazd prezidenta ČSR Dr. Beneša cez obec Prvý telefón, prvá nákladná autodoprava Štátna ľudová škola v Ladcoch

V tridsiatych rokoch sa v Ladcoch sľubne rozvija futbal.

Od roku 1935 majú vlastný dorast, ktorého trénerom bol Ján

Ková~ik. Dospelí hrajú v súťaži s mužstvami RSK Tren~in, Záblatie,

Svinná, Horné Srnie, Nemšová a dalšie, ktoré mali

vtedy dobré futbalové meno.

Medzi hrá~mi tridsiatych rokov vid ime hrá~ov Vojtech

Varhanik, František Marti~, Lá~ka, Plúcnar, Reseteri~, Sére,

Jakubik, Ďurana, Plánovský, Jakúbek, Málik Ján, Málik František,

Hodúl Jozef, Hodúl Vojtech, Faturik Pavel, Kadle~ik

Michal, Jozef Zelik, Hronec, Rebroš, Hanák, Stare~ek, Jozef

Új, Tomáš Gapko a dalši. Z trénerov bol na dobrej úrovni a

najdlhšie trénoval Ján Plúcnar.

Okrem súťaže hralo mužstvo aj na rôznych turnajoch. Pamätný

je turnaj v Tren~ianskej Teplej v roku 1933 , z ktorého

sa zachoval aj diplom.

Dva roky organizoval futbal v Ladcoch vedúci predajne

Baťa, ktorý prejavil veľké organiza~né schopnosti i veľa

obetavosti .

Futbalová história je vôbec spojená s mnohými ťažkosťami,

najmä v doprave hrá~ov. Dosť pomohla cementáreň, ale najmä

veľká obetavosť hrá~ov a funkcionárov.

Rozvoj futbalu

V tejto časti kroniky chceme uviesť kompletne celú výstavbu

hydrocentrály na Váhu v Ladcoch. Stavala sa od roku

1932, jednotlivé fakty však neuv ádzame v patričných rokoch ,

ale takto celistvo od prvého výkopu až po slávnostné odovzdanie.

Tu je teda história, vtedy najväčšieho vodného diela

na Slovensku.

Elektrifikácia miest a obcí, pred i počas prvej svetovej

vojny bola pOdriadená záujmom podnikateľov. Svoje vlastné zá ujmy

si chránili rozvojom samostatných rozvodových systémov.

Používali jednosmerný i striedavý prúd, rôzne napätia i kmitočty.

Po vzniku Československa si mladá národná buržoázia

uvedomovala význam a pou žíva nie elektriny a začala podporovať

rozmach elektrifikácie. V týchto podmienkach vznikol zákon

Históriaa projekt

č. 438 o sústave elektrifikácie štátu, ktorý v roku 1919 schválilo

Dočasné národné zhromaždenie. Podľa tohoto zákona budovanie

elektrární prevzal na seba štát.

Na Slovensku sa ako prvé významné vodné dielo začala projektovať

vodná elektráreň L a d c e, ktorá mala využiť hydroenergetický

potenciál rieky Váhu v úseku Púchov - Tunežice.

V čase návrhu tohoto vodného diela neboli dostupné technické

prostriedky k zamedzeniu podmáčania okolia plochých riečnych

nádrž~, vytvorených v jestvujúcom koryte Váhu, cez priepustné

štrkopieskové podložie. Preto bolo rozhodnuté použiť pre

energetické využitie Váhu kanálový systém. Situáciu v dobe

návrhu vodného diela komplikovala skutočnosť, že s výstavbou

veľkých kanálov neboli nijaké skúsenosti.

Vodné dielo Ladce muselo okrem energetického využitia zabe

zpeč iť tieto hlavné požiaddavky:

- odtok veľkých vôd Váhu s katastrofálnym prietokom

3000 m3- 1

- plavbu pltí

- prechod štrku

- ťah rýb

- plavbu 1000 tonových lodí

Generálnym projektantom vodného diela bolo Ministerstvo

dopravy a verejných prác v Prahe.

Hlavným in ži nierom projektu bol prof. Ing. DI'. Belousov.

Investorom Krajinský úrad Bratislava.

Dodávateľom Konzorcium súkromných stavebných firiem

/Lanna - Kruliš/.

Využívaný úsek Váhu od Púchova po Tunežice je dlhý 11,2

km so spádom 14,57 metra.

Hlavné objekty: - Hať, regulačné zariadenie a nádrž

v Dolných Kočkovciach

- Prívodný kanál a odpadový kanál

- Elektráreň s plťovou komorou a rozvodňami

Dd regulačného zariadenia hate je voda privádzaná

prí vodným kanálom do elektrárne. Jeho dÍžka je

5 945 metrov.

Ddp a dovýkanál odvádza vodu vytekajúcu z turbín

vodnej elektrárne Ladce. V čase výstavby bol zaústený do koryta

Váhu pri Tunežiciach. Po postavení elektrárne v Ilave

sa toto zaústenie zrušilo a odpadový kanál sa pripojil

k prív8dnému kanálu Ilava. oÍžka odpadového kanála je 2,2 km

a šírka v dne 8 metrov.

V elektrárni sú za inštalované 2 zvislé Kaplanové

turbíny. Výrobcom bolo ČKD Blansko. Každá turbína má výkon

7 500 kW. Inštalovaný výkon elektrárne je 13,8 MW, dosiahnuteľný

výkon je však 15 MW.

Plová komoI' a má tiež svoje opodstatnenie. Až do·

roku 1945 bola na Váhu veľmi častá plavba pltí. Plavili sa

z Oravy od Námestoia, z Liptova od Liptovského Mikuláša,

z Kysúc od Čadce až do Komárna. Podľa pozorovania a záznamov

v rokoch 1926 - 1929 preplávalo na Váhu 15 535 pltí s objemom

okolo 200 000 m3, dreva a reziva. Najväčšia plťoplavba bola

v roku 1912, kedy sa preplavilo II 376 pltí. Plte bývali asi

6,5 m široké, dižka jednej tabule plte okolo 28 met~ov a ponor

50 centimetrov.

Najväčšia preplavba pltí plťovou komorou elektrárne Ladce

bola v rokoch 1941 - 182 pltí lna začiatku v rokoch 1936 -

1937 iba 25/. Úplne bola zastavená po porušení hate v roku

1945. Potom už viac nebola obnovená.

Výstavba sa začala v júni 1932 najskôr výkupom pozemkov,

potom výstavbou príjazdných ciest k hati a elektrárni a výstavbou

dvoch obytných domov.

Na I s t a v e b n o m ú s e k u ce začali v auguste 1932 a ukončili úpravy nad i pod haťou v roku 1935.- Dolné Kočkovce sa práv roku 1934. Regulačné , Na I I. stavebnom úseku - prívodný a odpadový kanál sa začalo v septembri 1933 a ukončilo v roku 1935. Pracovalo

sa nepretržite - vo dne 2 300 000 m3 zeminy a štrku, z

Na I I I s t a v e IJ n o mi v noci. 8010 presunutých toho na násyp l 200 000 m3

ú s e k u hydrocentrála, plťová komora a rozvodňa sa začalo v septembri 1934 a ukončilo

v roku 1935. Montáž strojného a elektrického zariadenia

bola ukončená vroku 1936 . . Architektonickú úpravu stavieb navrhol arch. Jindrich

Morgano z 8ratislavy. Stavbu hate, prívodného a odpadového kanála vykonali

firmy Ing. Jachýmek z Brna, Ing. Kruliš z Prahy, bratia Redlichovci

z Brna, firmy Vágner a Ing. Šula z Bratislavy. Zem- ,

né, betonárske a m~rske práce na stavbe vodnej elektrárne

mala na starosti firma Lanna a spol. z Bratislavy. Tesniacu

gumu pre dilatačné škáry v betónoch v dižke 23 kilometrov

Výstavba

Staviteliaa dodávatelia

podľa návrhu Ing. Františka Smrčka dodala firma Baťa. Oceľové

konštrukcie na hati a plťovej komore, vodné turbiny a prislušenstvo,

transformátory a dalšie stroje dodala firma Českomoravská

Kolben - Oanek Praha. Generátory a rozvodne boli zo

Škody Plzeň. Výstavbu rodinných domov pre zamestnancov elektrárne

stavala firma Čevela z Trenčina. Na stavbe sa zúčastnilo

ešte mnoho dalšich malých podnikov, ktoré stavali alebo dodávali

menšie časti tejto stavby.

Zástupcom investora na stavbe - teda Krajinskéh~ úradu

v Bratislave bol Ing. František Smrček.

3 • Na stavbe sa spotrebovalo 113 ODD m betonu, l 15B ton

oceľových konštrukcii, 2 500 m3 žulových kvádrov, 55 ODO m3

lomového kameňa, 2 ODD ODO kg armovacej ocele, ID ODD q cementu,

BODO m3 dreva.

Pri stavbe sa dalej spotrebovalo 2 BOD ODD kWh elektrickej

energie, 4 500 ODO kg uhlia, 140 000 kg benzinu, 120 ODO

kg nafty a BI 600 kg oleja.

Na stavbe pracovaló 33 lokomotiv po koľajniciach o dížke

45 kilometrov. Úalej BOa prepravných vozikov s objemom od

14 m3 , 9 bágrov, 30 čerpadiel, 4 pomocné žeriavy. K dispozicii

boli tri betonárky s výkonom 1000 m3 betónu za 24 hodin.

Pracovalo tu aj 6 lokomobil, 9 miešačiek betónu, 2 špeciálne

betóno-vacie svahové stroje "Dingler", jeden betónovaci stroj

na betónovanie kanála "Finišer", ID baranidiel, 2 injekčné

súpravy, 2 cementové delá, 4 kompresory, 2 cestné valce,

6 nákladných áut.

Robotnici a remeselnici odpracovali l 294 303 osemhodinových

smien. V ro~u 1935 pracoval najväčši počet robotnikov

- 1950. Za celý čas bolo robotnikom a remeselnikom vyplatené

Spotreba Technika Robotnici

32 miliónov Kč. Hodinová mzda nekvalifikovaných robotníkov

bola 1,80 - 2,8~ Kč u kvalifikovaných od 3 do 6 korún.

Štát určil zmluvne s dodávateľskými firmami, koľko sa

má urobiť ručne a koľko strojmi. V čase nezamestnariosti i§lo

o to, aby sa neznížil stav pracovníkov na úkor techniky.

V roku 1932 pracovalo 500 robotníkov, v roku 1933 800 robotníkov,

v roku 1934 1600 a na záver v roku 1936 až 2200 robotníkov.

Aj tak stálo denne pred bránou mnoho nezamestnaných

s vlastným náradím, ktorí i zdaleka prichádzali na bicykloch

a vracali sa domov bez práce.

Výstavba bola ukončená dňa 19 . novembra 1935. Aby mrazy

nepo§kodili betónové tesnenie - napustili kanál vodou. Po dosiahnutí

maximálnej hladiny 1258,90 m nad moroml bol kanál

vypustený. Po prehliadke a odstránení závad ho napustili definitívne

dňa 20. júna 1936.

Prvý agregát bol uvedený do prevádzky 15. októbra 1936

a druhý 15. novembra 1936. Medzi investorom a užívateľom bola

dohoda, že pred odovzdaním musí každý agregát dodávať po dva

mesiace elektrinu do siete a vyrábať ju za cenu 13,6 haliera

za l kWh.

Nájomníkom sa stali Spojené elektrárne severozápadného

Slovenska úč. spol. Žilina. Správcom sa stal Ing. Emil Launero

Výkon elektrárne bol vedený dvoma 110 kV vedeniami do

Handlovej a Žiliny a 22 kV vedeniami do okolitých priemyselných

podnikov. Z hľadiska vtedaj§ej spotreby nebola elektráreň

využívaná na plné parametre.

Napustenie prívodného kanála 

Uvedenie vodnejelektrárne do prevádzky

V roku 1937" sa ešte viac zostrujú medzinárodné vzťahy.

V obci sa deti a dospelí občania pripravujú na civilnú protileteckú

obranu, život však plynie dalej a ľudia si robia svoju

prácu. Obecné zastupiteľstvo rieši dalej obecné veci, ale

najmä finančné otázky, ale i otázky~olstva, kultúry, obchodu,

verejného poriadku. V archíve sme našli zápisy zo zasadaní

obecného zastupiteľstva, resp. jeho rady.

Ustanovuje sa mie stn a o s vet o v á k o m i s i a

v zložení: Emil Pauer, Jozef Novotný, Ján Král a k n i ž n i č -

nár a d a Michal Ko§tialik, Ján Zajac, Pavel Koy§. Mení sa

i obecný k ron i k ár. Funkcie sa zrieka Emil Pauer a menovaný

je Ludovít Stach, učiteľ.

Vytvára sa prípravný výbor na v Ý s t a v b u po mni k a

padlým v prvej svetovej vojne: Ján Zajac, Jozef Findel, Július

Neumann, Rudolf Konicár, Jozef Danielik, Jozef Novotný, Ludovít

Stach a další. Výbor sa staral o prípravu, ale io zaopatrenie

finančných prostriedkov. Pomník o dva roky, ako píšeme

dalej, na miestnom cintoríne odhalili.

Aj v Tunežiciach zv'olili novú knižničnú radu: Juraj Kvasnica,

Ján Retter Isprávca §kolyl a viacročný knihovník Ondrej

Margu§. V zápisoch z minulých rokov sme nezodpovedali úplne

o kultúrnom živote v Tunežiciach. Aj tu sa za dvadsať rokov

ČSR snažili občania, najmä mládež kultúrne žiť. Aspoň niektoré

poznatky predkladáme.

Kultúrny život do roku 1919 spočíval zväčša na jednej -

dvoch zábavách za rok, ktoré boli v prírode, pretože príhodnej

miestnosti nebolo. Neskor§ie lna začiatku tridsiatych

rokovi bývali tieto zábavy v krčme u Márie Letkovej. Tu bývali

až dovtedy, kým Jozef Mihálik nevybudoval sálu lasi 1937(.

Prvá zábava v tejto sále bola v roku 1938, ktorú poriadali

hasiči pri príleži~osti "vysviacky" novej motorovej hasičskej

striekačky.V Tunežiciach kultúrne žili Vzostup kultúrneho života sa datuje od roku 1933, kedy

bol v obci zalofený divadelný súbor, viedol ho Viktor Janega,

učiteľ z Nozdrovíc. Prvá divadelná hra, s ktorou vystúpili

bola eertov mlyn. Medzi členmi divadelného krúžku boli Štefan

Letko, Juraj Kvasnica, Vincent Letko, Ondrej Orábik, Rozália

Kvasnicová, Mária Kvasnicová, Helena eešková, Mária eešková,

Ján Prekop, Mária Koštialiková a další. Táto činnosť sa dalej

rozšírila za učiteľky Karolíny Novákovej. Vtedy divadelný súbor

dokonca zahral operetu Mlstní kocúri. S operetou vystúpili

aj v Ladcoch a mala taký úspech, že ju museli opakovať.

Po odchode tejto učiteľky divadelný krúžok zanikol. Potom ešte

za pôsobenia správcu Školy Jána Rettera sa odohralo niekoľko

výstupov, ale viac nič.

 

1937

V roku 1937 sa v Tunežiciach osamostatnuje hasičský zbor,

ktorý sa rozšíril už na 21 členov. Veliteľom bol Ján Prekop

a po nom Ján Hrdina, ktorý túto funkciu vykonával až do roku

1942 a po tomto roku Štefan Letko /najdlhšie až do roku 1961/.

Štefanovi Baginovi z Ilavy zadali stavbu hasičskej zbrojnice

- skladišťa za rozpočtovanú sumu 2 B90 korún.

Významná technická obnova sa uskutočnila v cementárni.

Koncom roku 1937 zbúrali dve staré - už nevyhovujúce pece

a postavili cez nasledujúci rok dve nové, modernejšie.

Poľovné právo si na roky 1937 - 1943 v Ladcoch vylicitovala

za 1400 Kč ročne skupina poľovníkov:Cahel, Neumann,

Findel, Bergmann, Moravec, Gavlík a Gold.

Dna 14. septembra zomrel T.G. Masaryk. O šesť dní -

20. septembra sa konala v hostinci u Peterku pietna spomienka

za veľkej účasti obecenstva.

Osamostatnenie hasičov Udalosti v Ladcoch

Začal sa jeden z najrušnejších rokov v histórii Ladiec.

Nikto ešte nevie ako skončí, ale v obci, na verejn9ch priestranstvách,

schôdzach, všade cítiť ovzdušie budúcich dramatických

dní. Prehlbujú sa rozpory medzi pokrokov9mi silami a

príslušníkmi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorí sú

zväčša dobre informovaní a 'vedení demagogick9mi rečami svojich

vodcov, chystajú sa na prevzatie moci. Čiastočne im to dovolili

už májové voľby do obecného zastupiteľstva, kde HS[S získala

väčšinu hlasov. Komunistická strana Československa žila

v Ladcoch tak, ako všade inde v podmienkach poloilegality.

Miestnu politiku ovplyvňovala iba v zmysle centrálneho hesla

komunistov za jednotný protifašistick9 front.

Obecné veci idú dalej svojou cestou. Záverečný účet za

rok 1937 opäť nedopadol dobre - s pasívami a veľkými nedopiatkami

124 000 korún. Ani rozpočet roku 1938 a schválený na rok

1939 nepredpokladal zlepšenie - v roku 1939 by to mal byť

schodok 196 000 Kč. Po prvýkrát po rokoch dotuje rozpočet aj

cementáreň vo výške 104 000 a obec si môže dovoliť aj niektoré

výdavky. Tak prispeli' sumou 2 000 Kč na pomník padlým v prvej

svetovej vojne.

Ro zšir uje sa elektrická sieť pri štátnej hradskej po dom

Vincenta Oaňu a Jozefa Majeríka. Každ9 občan si však musí sám

urobiť prípojky. Ďalej sa sieť rozširuje do ulice k Váhu, od

mosta v starej obci po dom Štefana Juríčka. Stavba išla na

náklad obce a dodávateľom bola firma Tiberghien a synovia

z Trenčína. Tá istá firma dodávala elektrick9 prúd. Platili

sa nasledovné ceny: 3 Kč osvetlovací prúd, 1,80 .motorov9

prúd. Obecn9 dom platil 1,20 a hasičská strážnica 60 halierov.

Za verejné osvetlenie sa platil ročn9 paušál 170 korún

a firma bola povinná robiť aj v9menu žiaroviek.

Záverečn9 úče obce Rozšírenie verejného osvetlenia a elektrickej siete pre občanov

V tomto roku sa ele k tri f i k u júT une ž ice

Zavedenie elektrického prúdu inštalovala firma Tiberghien

a s-ynovia pod vedením montéra Friedla. Ale ani zdaleka všetci

občania si nedali elektrický prúd zaviesť.

V roku 1938 sa v lete · vzhľadom na zvýšený dopravný ruch

a nie najlepšie cesty objavili v Ladcoch prvé dopravné značky.

Celkom štyri značky, z toho 2 znamenajúce križovatku a 2

označujúce všeobecné nebezpečenstvo.

V škole dochádza k prvým zmenám. Ako uvidíme, bude ich

ešte v roku 1938 viac. Dňa l. júla 1938 odchádza do dôchodku

Emil P a u e r ktorý bol správcom školy v ladcoch takmer

20 rokov.

Na škole sa z iniciatívy dočasného správcu školy Jozefa

Novotného, v spolupráci s rodičovským združením a cementárňou

zriaduje školský raz. h l a s lako sa neskoršie zistilo, prvý

v okrese Ilava/.

Stále sa rokuje, hovorí o zriadení meštianskej školy

v ladcoch. Myšlienka sa . však nerealizuje i ked sa urobilo

mnoho konkrétnych krokov. Napr. na jej stavbu sa kúpil pozemok

od Šimona Vrábla za 38 ODD korún.

Všetko sa pripravuje na vojnu. Dňa 21. mája vláda ČSR

vyhlásila mobilizáciu dvoch ročníkov. Organizuje sa nákup

plynových masiek. Cementáreň poskytuje finančné prostriedky

na nákup 60 kusov pre chudobných. Ludovít Stach sa zúčastňuje

kurzu Civilnej protileteckej obrany v Bratislave, ako

okresný inštruktor. Po návrate organizuje s Dobrovoľným hasičským

zborom a Československým červeným ·krížom školenie

a výcvik občanov. Prvé dopravné Značky Zmeny v Štátnej ľudovej škole v ladcoch Príprava na vojnu Boj Komunistickej strany Československa za jednotný protifašistický

front vyvrcholil v roku 1938. Jednota, rozvaha

a odhodlanosť ľudí sa prejavili pri prvomájových manifestáciach,

hlavne však pri mobilizácii 23. septembra 1938, kedy

československá vláda vyhlásila všeobecnú mobilizáciu záložníkov

do 40 rokov. Mobilizácia v Ladcoch a Tunežiciach prebehla

veľmi rýchle a disciplinovane. Úspešne svoje úlohy zvládla aj

železničná stanica.

Mníchovská dohoda západných mocností znamenala podriadenie

sa zámerom fašistického Nemecka a Talianska a pre Česko slovensko

začiatok likvidácie samostatného štátu. Súčasne sa

u nás aktivizovali politické strany, najmä Hlinková slovenská

ľudová strana, ktorej separatistické snahy boli už dávno známe.

Dňa 6. októbra vyhlasujú ľudáci v Žiline autonómiu Slovenska

a už 9. októbra vyhlasuje autonomistické ministerstvo

vnútra zákaz Komunistickej strany Československa na sloven skom

území. Aj okresný náčelník v Ilave sa poponáhľa a oznamuje

četníckym staniciam a starostom, aby urobili patričné

kroky na zakázanie strany v obci. Komunistická strana na zá klade

porady vedúcich funkcionárov z celého Slovenska, ktorá

sa konala zhodou okolností tiež 6. októbra a práve v Žiline

lhote l Astória/, prechádza včas a organizovane do ilegality.

Už predtým sa v Trenčíne uskutočnilo školenie pre zvláštne

úlohy a spôsoby práce strany v ilegalite. Tohóto školenia sa

zúčastnil Valentín Be dná r i k. Išlo najmä o rozširovanie

ilegálnej tlače a o spravodajstvo. Aby sa mohla táto práca

rozvíjať, poslali z Trenčína Ikomunistická funkcionárka

Weissovál po podomovom obchodníkovi z Myjavy písací stroj

značky Underwood. V tom istom roku bol dosadený do okresného

výboru strany v Trenčíne zradca a preto sa v ostatných okresoch

rozhodli zvoliť nové ilegálne okresné výbory strany.

Prejavy jednoty

Na založenie okresného výboru bola ako najsilnejšia organizácia

v okrese Ilava vybraná naša - v ladcoch. Voľba sa

konala v dome u Gerbela. Na schôdzi boli prítomní komunisti

z ladiec, Košece, Beluše a KlobuŠíc. Za predsedu okresného

ilegálneho výboru bol zvolený Pavol Jur í k z Klobušíc a

dalšími členmi sa stali Jozef Baláž, Ján Demitra, Valentín

Bednárik. Za sídlo okresného výboru sa určila obec Klobušice.

Komunistická strana nemohla pracovať otvorene, preto sa

rozhodli ju rozdeliť do tzv. "pätiek". Prvá päťka, asi 15

členov bola priamo v obci a vedúcim bol Valentín Bednárik.

Druhá - tiež asi 15 členov v kolónii - vedúcim bol František

Mierny. V Horných ladcoch bola tretia päťka, asi 10 členov

a vedúcim bol Ján Ištvánik. Všetkých členov zapojených v ilegalite

bolo viac ako 40.

Hlavnou úlohou na začiatku činnosti bolo rozširovanie

ilegálnej tlače. Na styk s ostatnými organizáciami a s ústredím

boli určené spojky. Úlohu takýchto spojok vykonávali

Ludovít Kučík z Beluše, Helena Marková z ladiec a Dolovacký

z KlobuŠíc.

Po vyhlásení autonómie Slovenska 6. októbra 1938 sa

začali v ladcoch a Tunežiciach uskutočňovať veľké politické

zmeny. Ako vtedy prehlásil okresný náčelník z Ilavy:

" ... musí vláda prejsť z rúk komunisticko-socialistických

do rúk slovensko-kresťanských!"

Okresný úrad na návrh obce ladce vymenoval dňa 15. októbra

1938 za k o m i s á r a obc e uči teľa Ludovíta Stacha ,

čím zbavil funkcie starostu Jána Zajaca. Podobne sa komisárom

v Tunežiciach stal Vincent Koštial, ale toho po necelom

roku vymenil Augustín letko.

Ďalšie opatrenia nedajú na seba dlho čakať. Učiteľ Jozef

Novotný je na konci decembra 1938 daný "k dispozícii"

Ilegálny okresný

výbor K S Č

Organizácia

ilegálnej strany

v l a d c och

Politické zmeny

v ladcoch

ako Eech pražskej vláde. Koloman Kvet, ktorý pri!{el z územia

zabratého Madarmi na základe tzv. Viedenskej arbitráže, nastúpil

na jeho miesto. Začína fungovať aj Hlinková garda, ktorej

niektorí členovia sa hned na začiatku, ale najmä v budúcom roku

chovajú rozpínavo a dezorientovaní občania sa často dávajú

zlákať demagogickými nacionalistickými heslami.

Ešte pred politickými udalosťami, ktoré nadlho poznamenali

vývoj v našej obci sa podarilo vytvoriť lep!ie podmienky

pre !port v Ladcoch. Za pomoci cementárne, ale i pričinením

športovcov a futbalových fanú!ikov sa postavilo nové futbalové

ihrisko na mieste starej píly. Na tomto mieste sa hrávalo

prakticky až do postavenia nového v osemdesiatych rokoch

/dnes je tam cvičné ihrisk%~~

Kým prvá časť ' roka, i napriek hroziacej vojne bola

v Ladcoch a Tunežiciach normálna v kultúrnom a spoločenskom

živote, druhá časť bola už politicky rozporná a v znamení

značného obratu doprava.

Vo februári sa napr: s veľkým úspechom hrajú divadlá

- veselohry, ktoré nacvičili členovia Slovenskej ligy, veľmi

vydarené boli oslavy Dňa matiek, oslavy rôznych výročí !tátnikov

ESR. Všetky tieto podujatia sa konali za spontánnej

účasti všetkých zložiek, vrstiei i politických strán v obci.

Po 6. Ďktóbri sa konali oslavy už v réžii ľudákov. Na oslave

6. októbra veľmi zápalisto rečnil okrem iných aj učiteľ Novotný,

ktorého ako som už napísal, aj tak zo Slovenska vyhostili.

Rokom 1938 sa teda končí dvadsaťročná etapa histórie

Eeskoslovenskej republiky. Kronikár pokladá za potrebné na

záver tejto etapy urobiť prehľad o niektorých faktoch, ktoré

by bolo obtiažne písať priebežne. Ide o nasledovné prehľady:

 

1938

 

Sviatok Futbalu

Rozporuplný rok

- Výroba cementu v Ladcoch

- Zoznam učiteľo~ a počty žiakov za jednotlivé roky

- Zoznam četníkov četníckej stanice v Ladcoch

- Hist6ria dychovej hudby, ktorá viac-menej rokom 1938

ukončila svoju činnosť a dalej hrala už len sporadicky.

cementu podľa tohoto prehľadu v ladeckej cemennepresiahla

100 000 ton. To sa podarilo iba po

Kolísanie množstva vyrobeného cementu nie je zavinené

iba výrobou, ale predovšetkým kolísaním záujmu o cement.

Najnižšia je výroba v roku vrcholiacej hospodárskej

krízy teda 1933 i napriek tomu, že sa v blízkosti stavalo

viacero významných stavieb. Niektoré výkyvy sú však reálne

spôsouené zmenou technológie a výstavbou cementárne.

Výroba CEMENTU podľa dostupných z histórie náäho národa vieme, akú dôležitú úlohu zohrala pre uvedomenie a záchranu slovenského národa kultúra,

ktorá sa äírila medzi prostými občanmi na dedinách. Madarizačné

snahy uhorskej vlády zapríčinili, že slovenská kniha

bola veľkou vzácnosťou. Pravda, ani Ceskoslovenská republika,

ktorá vznikla v roku 1918 nevyriešila všetky problémy

razom. Už v roku 19l9 začala československá vláda organizovať

náukobehy, ktorých úlohou bolo, aby sa prostí

občania, najmä mládež naučili aspo~ čiastočne slovenský pravopis.

V Ladcoch náukobeh viedli správca !koly Emil Pauer

a jeho manželka. Navštevovalo ho do 50 občanov rôzneho veku,

medzi nimi však iba málo žien a dievčat.

V dal!ích rokoch založili vzdelávací zväz a v roku 1922

bolo zriadené kino /nad závodnou kantínou/, kde sa premiet~li

každú nedelu - dvakrát filmy. O tom píšeme na inom mies-te.

Divadlo v dvadsiaty~h rokoch narážalo na značné ťažkosti.

Bol to predovšetkým boj s konzervativizmom star!ej generácie.

Táto nenavštevovala ani kino, ani divadlá, pretože

to pokladala za protináboženské. V nazeraní na tento druh

kultúry, boli Ladce dosť pozadu za niektorými obcami, kde sa

divadlá hrali už v 19. storočí. Priekopníkmi divadla sa stali

mladí, pod hlavičkou vzdelávacieho spolku, Zväzu komunistickej

mládeže i Federovanej telocvičnej jednoty a neskoršie

Slovenskej ligy. fažkosti boli po stránke finančnej. Aby sa nemuselo kupovať

vela knižiek - divadelné texty sa opisovali. Kroje

potrebné k divadelným hrám sa požičiavali po dedinách od

Prejtej až po Trenčín. Kulisy a rôzne zariadenia si herci

zhotovovali sami.Ochotnícke divadlo

Problémy boli aj s priestormi na skúšky, ale hlavne nebolo

vhodnej div"adelnej sály. Na začiatku ochotníckeho divadla

v Ladcoch sa hrávalo v drevenej jedálni, ktorá bola vo fabrike.

Divadelné predstavenia sa hrali zásadne v n~deľu odpoludnia

a večer. Dopoludnia sa po domoch zbierali stoličky,

ktoré boli potrebné do hľadiska. Neskoršie sa hrávalo v kinosále,

ale boli s tým ťažkosti, lebo sa na nedeľu musel odvolať

film a vzdelávací spolok prišiel o zisk.

Rozh odujúci bol rok 1929, kedy Imrich Slávik, hostinský,

ktorý mal v prenájme závodnú kantínu postavil novú budovu -

hostinec, súčasťou ktorej bola aj veľká sála. Divadelný krúžok

kúpil v Kijove - na Morave moderné javisko za 7 000 korún

a dalšie~trebné zariadenie zhotovili členovia divadelného

súboru v hodnote do 10 000 Kč.

Na novom javisku sa divadlo hrávalo 4 - 5 krát ročne.

Divadelný súbor chodil aj na zájazdy i na divadelné súťaže,

kde získal viackrát prvenstvo. Tak hrali na súťaži v Banskej

Bystrici, Považskej Bystrici, Púchove, Beluši a Trenčíne.

V repertoári divadelného súboru boli poväčšine hry slovenských

autorov Urbánka a Timravy. Najväčší úspech zožali

hry: Hrob lásky, Až lipa zakvitne, Rozmarín, Mlynár a jeho

dieťa, Kríž pod lipami, Svedomie, Márnotratný syn.

Počet ochotníkov rástol. Prispela k tomu aj škola, kde

sa s deťmi hral~ divadlo a iné dramatické útvary pestovali

systematicky a tak vyrastala nová generácia ochotníckych

hercov~ Čiastočne v tridsiatych rokoch k tomu prispel aj

kláštor, kde bol repertoár viac-menej náboženský a skladal

sa z hier preložených z taliančiny. Podobná aktivita s deťmi

bola na Štátnej ľudovej škole v Tunežiciach. Školský divadelný

súbor na škole v Ladcoch už na konci dvadsiatych

rokov hrával spočiatku jednoaktovky pri rôznych príležitostiach

/Deň matiek, oslavy 28. októbra a pod./. Neskoršie aj

celovečerné hry, ktoré vždy odohrali pre deti i pre dospelých.

V nácviku divadelných hier vynikali učiteľky Schmerová,

Gazdíková a další.

Zaujímavé bolo využitie získaných finančných zdrojov

z divadelných predstavení. Detské divadlá sa hrali takmer

vždy v prospech chudobných detí lna školské potreby/, alebo

na účely červeného kríža a pod. Dospelí väčšinu zisku vrátili

obyčajne späť do divadelnej činnosti, na nákup kulís, knižiek

- textov divadelných hier a pod. Zaznamenali sme však aj prípady,

ked zisk venovali na verejnoprospešné veci. Napr. v máji

1937 zahral 277. zbor Slovenskej ligy divadlo pod vedením

učiteľky Schmerovej, Novotného a Stacha, ktoré čistý zisk venovali

na stavbu pomníka padlým v prvej svetovej vojne.

Medzi naj lep ší c h organizátorov, režisérov, hercov

ochotníckych divadelníkov v ladcoch patrili v týchto rokoch

Jozef Mikušinec, Jozef Majbach, Ján Borovička, Ondrej Peterka,

Ján Cibiček, Vincent Fatura, Robert Horký, RudolfFatura,

Ján Turza, Jozef letko a mnoho dalších.

V roku 1939, ako mnoho z kultúrnych hodnôt v tom čase

sa stalo i ochotnícke divadlo v ladcoch obeťou nového režimu.

Javisko - jeho zariadenie zhabala Hlinkova garda a krúžok

bol rozpustený. Ďalších 6 - 7 rokov divadlo v ladcoch nik

nehral. Čiastočné oživenie nastalo po roku 1948, ale bývalí

ochotníci sa už nedokáza!i stmeliť tak, ako to bolo v rokoch

dvadsiatych a tridsiatych.

Takmer dvadsať rokov pri všetkých slávnostných príležitostia~

h, zábavách, svadbách, pOhreboch v ladcoch i okolí

účinkovala dychová hudba. Aby čitateľ kroniky mal ucelený

obraz o jej začiatku a vývoji, zaradujem celý "curiculum

vitae" dychovky sem, na záver roka 1938.

Dychová hudba v ladcoch vznikla v roku 1921. Jej založenie

je spojené s mnohými ťažkosťami, nepochopením zo strany

občanov a hlavne s finančnými ťažkosťami. Hlavnými organizá- ·

tormi boli Pavol Habánek a Ján Bednárik. Pri organizovaní sa

stretli s porozumením u mäsiara Štefana Jakúbka, ktorý im

požičal 6 000 korún na zakúpenie nástrojov. V tom období sa

Dychová hudba

v ladcoch

prisťahoval do Ladiec František Trčka, pôvodom z Nedašova.

Bol na tie časy pomerne dobre hudobne vzdelaný a ovládal všet ky

dychové nástroje. Za spomínaných 6 tisíc práve on zaobsta ral

nástroje.

V priebehu roka sa vytvoril 12 - členný kolektív:

Pavel Habánek ll. krídiovkal, Pavel Turza 12. krídiovkal,

Ján Habánek les klarinet/,Jozef Koštialik Il.b klarinet/,

Ondrej Fatura 12.b klarinet / , Ján Bednárik I tenori, Ondrej

Peterka I baryton/, Rudolf Galanský Itronbón/, Ferdinand Záhradník

ll. trumpeta es/, Štefan Záhradník 12 . trumpeta es/,

Jozef Kukuliaš Ibasl, Štefan Čemeš Ibiciel.

Pri nácviku, ktorý viedol František Trčka, dosiahli pomerne

rýchlo dobrú úroveň. Pre nácvik používali súkromné do my,

nesk·oršie učebne v škole . Postupne si získavali priazeň

a podporu občanov . Učiteľovi platili 25 korún na deň a stravova

l i ho postup nepo domácnostiach hudobníkov.

Prvým k a pel ník o m sa stal člen hudby Pavel Hab

á n ek.

Prvýkrát vystúpili už po pár mesiacoch nácviku - l. mája

1921, ktorý organizovali odbory a sociálnodemokratická

stra na - ľavica . Na záver týchto osláv zahrali Pieseň práce.

Hudba veľmi často aj v riasledujúcich rokoch účinkovala na verejných

schôdzach KSČ, oslavách l. mája, výročiach vzniku

Československa a iných príležitostiach. Známe je napr . ich

účinkovanie nal. mája 1925 v Trenčíne, kedy bola hudba po stavená

na čelo sprievodu . Volali ich aj do Beluše, Ilavy

a iných obcí. Peniazmi, ktoré získali za hranie čoskoro vy platili

dlh na nástroje. Už v dvadsiatych rokoch dosiahli

takú úroveň, že si mohli vyberať v ponukách na hranie.

V roku 1925 im dokonca František Trčka celkom reálne

pripravil cestu do Ameriky, kde mali účinkovať pre amerických

Slovákov . Zakúpili nové nástroje, ale cesta sa pre nedorozumenie

a nepochopenie v rodinách neuskutočnila .

V roku 1927 odišiel z obbe František Trčka a učiteľom

dychovky sa stal K o t l í k z Lednických Rovní. Na každú

skúšku ho prevážali cez Váh na člne a na deň mu piati li 26

korún. Bol to dobr9 hudobnik, s vysok9mi nárokmi na každého

člena. Úroveň orchestra neustále rastI a a prihlásili sa dalšie

úspechy. V roku 1928 mali samostatn9 koncert v ·Ilave, kde

ich vybrali na nahrávanie do štátneho rozhlasu. Jeden z najväčšich

úspechov však dosiahli v roku 1930 v Rajeck9ch Tepliciach

a na súťaži dychoviek v Bytči, kde ziskali prvú cenu.

Potom sa zúčastňovali nielen podujati doma, ale aj na viace r9ch

celoslovensk9ch oslavách.

V tomto čase !pod vedednim Kotlika! mala dychová hudba

t9chto členov : Rudolf Záhradnik, Pavel Turza, Ján Habánek,

Jozef Koštialik, Ondrej Fatura, Ján Bednárik, Ondrej Peterka,

Rudolf Galansk9, Ferdinand Záhradnik, Gustáv Gajdošik, Štefan

Habánek, Jozef Kukuliaš, Jozef Čemeš, Štefan Čemeš.

Po roku 193B hudba začala stagnovať. Niektori hudobníci

narukovali do armády a znižili sa i priležitosti na účinkovanie

. Súbor sa sice nerozišiel, ale ponajviac hrával len na

pohreboch. V roku 1945 táto dychovka ešte raz vystúpila na

partizánskom zraze v Bratislave. To však už bolo všetko. Zapálili

však iskru, z ktorej sa rozvinie dychová hudba do takej

istej slávy. To však už budú ich potomci.

Za dlhé roky jestvovania cementárne sa dosahovali nielen

výrobné úspechy, pokroky v technológii i technike. Žiaľ, výroba

cementu - pre robotníkov vždy tvrdá robota - si vyžiadala

aj obete na ľudských životoch. Jozef Mikušinec. dlhoročný

pra covník cementárne vo svojich spDmienkach, pomocou archívou

uvádza tých, ktorí zahynuli takto:

Jozef Vavrík

František Mičuda

Ján 8erghauer

Pavel Zajac

Ondrej Jurík

Marino Florina

32-ročný strojník bol 17. októbra 1896

roztrhaný strojom na cementových mlynoch

17-ročný robotník padol 16. januára 1900

do cementovej múky a zadusil sa

44-ročný robotník spadol 5. februára 1906

v kameňolome a bol zabitý kameňom

32-ročný robotník 4. novembra 1906 spadol

z pece a namieste bol zabitý

44-ročný robotník bolI. decembra 1906

zasypaný kamením v lome

53-ročného robotníka 15. januára 1908

tiež zasypalo kamenie v lome

?5-ročný robotník 21. mája 1913 zahynul

na zvážnici v lome

26-ročný robotník pracoval v baliarni.

V roku 1922 padol a po presune do nemocnice

zomrel

26-ročný robotník zomrel v roku 1924,

ked naňho padol vozík z vysutej dráhy

28-ročný robotník bol v roku 1926 zadusený

v zásobníku na drviarni

robotník bol v roku 1928 zabitý v kameňolome

robotník - tiež ho zabilo v kameňolome

cementárne v roku 1930

zabitý v roku 1928 v kameňolome

Anton Mišík

Vojtech Kováč

Juhás

Rudolf Kuniak

Ludovít Necl

Antonín Černota

Alexander Kováč

Pavel Orábik

Ján Illy

Hladký

Ondrej Eliáš

Peterka

Jozef Bednár

Ján Rosa

Ján Vavrík

24-ročný robotník bol 17. júla 1928 zabitý

bleskom pri posune vozíkov

iba 14-ročný robotník bol 27.júla 1929

zabitý na slinkovom výťahu pri peciach

vrátnik, ktorého zabil stroj, ktorý vrazil

do brány. 8010 to v roku 1930

20-ročný robotník zahynul 22. septembra

1931 v kameňolome

23-ročný elektrikár bol 29. apríla 1932

usmrtený elektrickým prúdom na sto žiari

pod Kališťom

31-ročný robotník bol zabitý kameňom

v kameňolome 15. decembra 1932

54 - ročný robotník zabitý 3. mája 1933

šnekom vo vagóne

34-ročný robotník, zabitý 24. júla 1933

malou lokomotívou na úzkokoľajke

54-ročný robotník zabitý kameňom v lome

5. marca 1937

zadusený v kokse

utrpel ťažký úraz po páde z dreziny.

Neskôr zomrel

/robotník z Podhoria/, brzdár na úzkokoľajke

- zabitý pri posune

robotník zabitý v kameňolome cementárne

45-ročný robotník. V roku 1942 ho zachytil

remeň v surovom mlyne. Zomrel v nemocnici

robotník. Pritlačil ho vozík na drviarni.

Zomrel po presune do nemocnice.

robotník zabitý v roku 1949 kameňom v lome

elektrikár - spálený elektrickým prúdom

pri vypínačoch v starom cementovom mlyne

robotník - zabitý v roku 1950 v kameňolome

Anna Slivková

Jozef Váň

Jozef Kráľ

robotníčka, zadusená uhoľným prachom

v kotolni

robotník, zadusený pri peciach

vodič nákladného vozidla, padol aj s autom

v lome do zásobníka. Bolo to v roku

1956.

V čiernej kronike cementárne chýbajú do roku 1960 ešte

dve mená, ktoré sme nezistili. Celková bilancia za 70 rokov

trvania cementárne, teda od roku 1890 do 1960 je 36 smrteľných

úrazov.

Ako vyplýva z uvedenej štatistiky, najviac zabitých bolo

na nebezpečnom pracovisku v kameňolome.

1939

 

V roku 1939 výroba v cementárni Ladce oproti roku 1938

poklesla takmer o jednu pätinu. V rokoch 1940 a 1941 dokonca

na 32 816 ton a 36 192 ton, čo možno v porovnani s rokom

1938 191 694 toni pokladať za katastrofálny pokles.

Pri č i n y b o l i vod byt e, ktorý sa vyv ijal

v zložitých podmienkach odtrhnutia od českých zemi a v podmienkach

expanzie nemeckého kapitálu, bánk a cementárskeho

priemyslu na Slovensku.

V dal šej časti venujem priestor práve vysvetleniu pričin

a postupu k art e love j poli tiky v rámci Slovenska. Všetky

štyri cementárne 1Stupava, Horné Srnie, Ladce, Lietavská Ldčkal

boli členmi celoštátneho cementárskeho kartelu, založeného

v roku 1935. Kartel mal platiť až do roku 1945. Slovenské

cementárne mali v ňom podiel 27,25 %. Počas Československej

republiky cementáreň Horné Srnie a Stupava ovládal český kapitál

a cementáreň Ladce a Lietavská Ldčka zahraničný kapitál.

Tak najväčšiu slovenskd cementársku spoločnosť s továrňami

v Lietavskej Ldčke a Ladcoch formálne ovláda Magyar Áltános

Hitelbank IMadarská všeobecná dverná bankal, deli sa

však v skutočnosti s celým radom iných zahraničných skupin,

združených v Cementia Hóldingu v Ztlrichu. A sama Madarská

všeobecná dverová banka bola vykonávateľkou politiky hlavnej

expozitdry francúzskeho kapitálu v strednej a východnej Európe,

L Únion Européenne Industrieile et Financiere, teda sku piny

Schneiderovej. Podobne sa deli madarský kapitál so zahraniČnými

skupinami i pri továrni na bauxitový cement v Ladcoch,

ovládanej 8auxit Trustom v Ztlrichu.

Pri pomerne veľkej kapacite a dzkom domácom trhu boli

slovenské cementárne odkázané vo veľkej miere na odbyt na Moravu.

Preto 2. mája 1939 na poradách v Bratislave sa zástupcovia

všetkých sloyenských cementárni dohodli, že budd i nadalej

trvať na platnosti starej kartelovej dohody z roku 1935.

cementáreň cez 2. svetovú vojnu

Závislosť na nemeckom kapitále Pre regulovanie odbytu na Slovensku si

 založili Evidenčnúkanceláriu cementární na Slovensku /Evicement/, ktorá hned i

rozdelila Slovensko do oblastí a veľkoodberateľov pridelila

jednotlivým cementárňam. Vyslovene sa však zdôrazniio, že vytvorenie

Evicementu neznamená zrušenie ·kartelu.

Proti platnosti československého kartelu sa však postavili

nemecké cementárske zväiy. Norddeutsche Zementverband si

robil nároky na časť moravského trhu. Na priamy dotaz Minis terstva

zahraničných vecí oddelenie Kameň a zeminy Ríšskeho

ministerstva hospodárstva odpovedalo, že starú kartelovú zmluvu

netreba dalej uznávať.

Tak sa stalo, že zatiaľ čo slovenské cementárne teoreticky

trvali na platnosti starej zmluvy, v praxi sa nemecké úra dy

pridržiavali stanoviska Ríšskeho ministerstva hospodárstva,

pOVOlenia na vývoz do protektorátu slovenským cementárňam

nedávali a robili ťažkosti i pri platbách za už dodaný cement.

 

1940

 

Po celý rok 1940 boli slovenské cementárne odkázané

skoro výlučne na domáci trh. Hoci vtedajšia tlač bola plná

honosných správo "budovaní nového Slovenska", '

vebného ruchu spôsobila katastrofálne zníženie

u nás v Ladcoch.

stagnácia stavýrOby

Ak doteraz vystupoÝali slovenské cementárne jednotne,

vzniklá situácia ich rozdelila na dve skupiny. Na jednej strane

bola cementáreň v Stupave, ktorá sa neskôr v hospodárskej

politike zblížila s cementárňou v Hornom Srní. Na druhej strane

cementárne Ladce a Lietavská Lúčka /SLDVCEMENT/. Stupava sa

-

stala reprezentantkou záujmou nemeckého kapitálu a v značnej

miere prispela k likvidácii kartelových zväzov československého

cementárskeho priemyslu a reorganizáciu výroby na Slovensku

podľa predstáv nemeckých podnikateľských zväzov. Dôkazov je

viac - najviac však skutočnosť, že Stupavská cementáreň patrila

do koncernu Dráždanskej banky. Aou bol do vedenia cementárne

dosadený von Lildinghausen. V roku 1941 bola uzavretá dohoda

medzi Stupavou a .Horným Srn{m o prevzatí /vzájomnom/ 29 %

účastín.

Na Slovensko pri š la skupina odborníkov z Nemecka, ktorá

mala podrobne prezri e ť všetky cementárne. V komisii boli tí

istí ľudia, ktorí vykonávali pOdobnú evidenciu v Nemecku.

I z toho bola zrejmá príprava zaradenia cementární tio nemeckého

"veľkopriestoru". Odhady boli u skutočnené v jeseni 1940.

 

1941

 

21.februára 1941 zvolalo Ríšske ministerstvo hospodárstva do Bratislavy

poradu, na ktorej už p; edložilo hotový plán "reorganizácie".

Zástupcovia Nemecka sľúbili odobrať od cementární na Slovensku

určité množstvo cementu za týchto podmienok:

Utvorenie samostatnej kartelovej organizácie pre územie

Slovenskej republiky, ktorá by sa ako celok stala členom

Nemeckého cementárskeho zväzu a vrcholnej organizácie

cementárskeho priemyslu v rámci veľkopriestorového hospo dárstva.

- Vzdanie sa všetkých práv z kartelovej dohody v roku 1935 .

- Postúpenie podielov slovenských cementárni na Pražskej

predajni c ementární, ktorej podielníkmi sú na základe kartelovej

dohody s platnosťou do 31. decembra 1945.

- Postúpenie istej časti účastín firmy Slovenské továrne na

portlandský cement Li~tavská Lúčka - Ladce dvom ríšskonemeckým

účastinným spoločnostiam.

Ďalej žiadali s odvolaním sa na prianie nemeckej vl ády,

aby vedúcim slovenskej kartelovej organizácie sa stal pán

Heerdegen, ríšsko-nemecký štátny príslušník, závodný riaditeľ

Stupavskej cementárne, ktorý by bol zároveň členom poradného

zboru Deutscher Zement Verband v Berlíne, ako delegát slovenského

cementárskeho priemyslu.

Boli to úplne zotročujúce podmienky. Miesto pevných kontingentov

odberu cementu podľa starej kartelovej dohody, nemecký

zväz nesľuboval nič konkrétne. Výšku kontingentu budú

v budúcnosti určovať sami a tak budú drža ť v hrsti všetky

cementárne na Slovensku. Kontingent určený hned na prvý polrok

bol značne nižší, ako výroba.

Celá táto kampaň bola zameraná predovšetkým proti

S lov c eme n tu ' , Lietavská Lúčka - Ladce. Nacistické úrady

vyhlásili firmu za " neárijskú ", čo malo pre ňu ťažké

následky platobné pri vývoze na územie ríše /včetneMoravy/.

Pritom bola neárijskou iba podľa nemeckých zákonov. Podľa

platného medzinárodného práva, rozhodujúcim bolo zákonodarstvo

na území sídla spoločnosti. A podľa slovénských predpisov bola

"árijská". Slovcementu i napriek tomu zakázali vývoz do Nemecka

a jeho kontingent si rozdelili medzi sebou cementárne

v Stupave a Hornom Srní .

Slovcement sa pochopiteľne bránil. Zorganizoval mnohých

vtedajších politických prominentov, ktorých už predtým nasadil

do svojej správnej rady. Boli medzi nimi podpredseda snemu

K. Mederly, šéf prezídia Ministerstva hospodárstva, šéf

prezídia Ministerstva vnútra, šéf Úradu propagandy, predseda

Ústredného združenia slovenského priemyslu, trenčiansky župan

a další. Ročná odmena týchto prominentov dosahovala až 40 tisíc

korún. Títo sa snažili podnik podporiť najmä zdôvodňovaním

"árijského" charakteru. Aj ked sa im nepodarilo pre Slovcement

nemecké úrady nakloniť, čiastočne sa nemecké plány oddialili.

 

1942

 

Reorganizácia nemeckých kartelov v rokoch 1942 -

1943, súrna potreba pri ~edostatku vagónov výrobu racionálne

rozkladať podľa miest spotreby, urobila pôvodné plány na zapojenie

slovenských cementární do nemeckého kartelu, dočasne

nea k t u á l n y mi.

Stará dohoda potom platila až do konca vojny /v decembri

1944/. I ked snahy nemeckých cementárskych zväzov neviedli

úplne k cieľu, ukázal boj slovenskej buržoázie a nemeckého

kapitálu o trhy, výrobu, predaj a teda zisky.

Aj reprezentanti zahraničného , prevažne madarského kapitálu

nebojovali proti pripravovaným organizačným zmenám preto,

že by ten slú žil nemeckému imperializmu, záujmom vojny. Stavali

sa proti nemeckému projektu jednoducho preto, že nezaručoval

ich firme dostatočný vplyv a podiel na vojnových dodávkach.

Po vzniku slovenského štátu 14. marca 1939 obmedzovanie výroby

ovplyvnilo aj ' stav zamestnancov, ktorý poklesol zo 600 na

400. Ked 24. júna 1939 prepustili dalších 24 pracovníkov, vyvolalo

to značnú nespokojnosť. Žandárska stanica v Ladcoch

upozorňuje, že podnik robí nesociálnu politiku, čo vyvoláva

nespokojnosť nielen s cementárňou, ale celým režimom. Ďalej

veliteľ ža nd árskej stanice "konštatuje, že ked podnik mohol

pracovať s veľkými ziskami predtým, mohol by aj teraz.

V roku 1940 vyústila situácia v otvorené prejavy nevôle.

Ilegálna organizácia strany vydala leták "Zajtra sa nerobí",

ktorý vyzýval robotníkov cementárne do štrajku. Stávka skutočne

vypukla - najprv v júli, ktorá nebola dobre pripravená

a nebola ani úspešná.

Úspešný však bol štrajk, ktorý trval od 9 . augusta 1940

do 13. septembra 1940. Zúčastnilo sa ho 350 robotníkov a vydobili

si požiadavky na splnenie mzdových a sociálnych otázok.

Počas tohoto štrajku bola v kammeňolome dokonca vyvesená červená

zástava .

Výrob a sa v roku 1943 opäť zvýšila, ked dosiahla

110 000 ton ročnej produkcie cementu. Dôvody boli jasné:

cement sa začal používať na vojenské opevnenia a iné vojenské

účely.

V roku 1941 sa na ceste objavili heslá "Nech žije Stalin!"

a "Pre č s fašizmom!". Dňa 18. mája 1943 o 7. hodine

ráno napísali ilegálni pracovníci Komunistickej strany nápis

"Nemci voj nu prehrajú". Jozef Anina spolu s dalšími strhli

nemeckú zástavu z budovy Deutsche Partei, rozbili tabuľu tejto

fašistickej organizácie, na ktorej vyznačovali postup nemeckej

armády. To bolo na sklonku roku 1941.

Na elektrickom vedení v lome Tunežice tiež vyvesili

červenú zástavu. V roku 1940 po dohode s brancami, ktorí

v Ladcoch tradične ,stavali máje, postavili jeden, vyzdobený

iba červenými stuhami. Máj potom zrezávali gardisti a žandá ri.

Takýchto prejavov bolo v týchto rokoch viacej, čo upevĎalšie

prejavy

odporu

ňovalo vedomie komunistov i občanov, ktorí s nimi sympatizovali.

Najmä po pnrážke nemeckých armád pri Stalingrade a Kursku

sa strana aktivizovala a znova z í skavala stále viac prívržencov.

Okresné žandárske veliteľstvo v Ilave vydalo v roku

1940 "Zoznam činiteľov bývalej rozpustenej komunistickej organizácie

v okrese ilavskom". K menám boli pripojené posudkyakrátke

charakteristiky menovaných. Niektoré z nich som

vybral:

Ján Rosa

František Mierny

Valentín Bednárik

Ján Bednárik

Jozef Anina

Pavel Martinák

Jozef Martinák

- bol pred 6. októbrom 193B predseda

komunistickej strany v Ladcoch a aj

teraz prejavuje náklonnosť k bývalým

komunistom.

- bol organizovaný v KSČ a teraz tiež·

žije v duchu komunistickom.

- bol pokladníkom KSČ a horlivým propagátorom,

čo prejavuje aj teraz.

- bol horlivým členom KSČ, čO i teraz

n~zapiera.

- bol organizovaný v KSČ a teraz tiež

prejavuje n áklonnosť ku komunistickej

strane.

- bol členom KSČ a teraz sa tiež prikláňa

ku komunistom.

- bol organizovaný v KSČ a bol horlivým

členom tejto strany.

Podobné "posudky" dostali aj Jozef Maršovský, Ján Turza

a aalší. Po viacerých akciách, ale najmä .po vydaní letáku

"Beneš - Stalin" sa dostali nielen títo, ale takmer všetci

bývalí funkcionári KSČ pod dozor.

Zoznamy

komunistov

V cementárni sa v auguste 1939 ruší starý závodný

a volí sa nový, 'zložený poväčšine z členov kresťanských

výbor

odborov.

Boli v ňom: Ján Kováč, Vincent Kučo, Jozef Koštialik,

Michal Koštialik, Tomáš Gapk~, Ján Slávik, Augustí~ Gajdošík,

Jozef Šatka a Peter Borik. To bol tzv. rob o t n í ck Y závodný

výbor, pretože v októbri 1939 sa volí aj ú rad ní c k y závodný

výbor. Jeho predsedom sa stal Michal Habánek, miestopredsedom

Ing. Viliam Figuš a členmi: Karol Liebel, Pavel

Koyš, Rudolf Šedík, Ján Hrdina, Rudolf Šteffek, Ján Mucha.

Neskoršie zvolili závodný výbor robotníctva tzv. Združenie

príslušníkov priemyslu, živností a peňažníctva. Boli v ňom

Michal Koštialik, Rudolf Vyhnička, Štefan Melicher, Ondrej

Prekop, Robert Kušík, Anton Rohel, Jozef Šatka, Jozef Vavrík.

V roku 1943 sa všetci vzdali funkcie, pretože sa nemohli dohodnúť

s vedením podniku o deputát dreva. Po vyjasnení problému

sa do výboru vrátili.

V roku 1940 na valnom zhromaždení Dobrovoľného hasičského

zboru bol zvolený nový výbor: Pavel Koyš - veliteľ, Ondrej

Peterka - námestník veli.t eľa, Adam Vrábel - tajomník, Pavel

Kalus - pokladník a revízori účtov: Jozef Majerík, Jozef Faturík.

Počas vojny činnosť hasičského zboru neklesla, v niektorých

ohľadoch sa dokonca zvýšila. Boli zapojení do civilnej

proti~eteckej obrany. Každý deň držali dvaja hasiči službu

v požiarnej zbrojnici /nočné služby/o Tietp služby boli riadené

i kontrolované Zemskou hasičskou a Okresnou hasičskou

jednotou, ale aj štátnymi úradmi, zvlášť Okresným úradom.

Stroje museli byť riadne opatrené, udržované v pohotovosti

- dokonca sa pri nich muselo kúriť.

V roku 1942 mal zbor 27 činných a 3 čestných členov.

Vlastnili l motorovú striekačku, l ručnú štvorkolesovú striekačku,

300 metrov ~adíc, 2 dvojkolesové navíjače, 5 rebríkov,

nosidlá atd.

Závodné výbory

v cementárni

Hasičský zbor

24. decembra 1940 vznikol požiar v budove Ladeckej účastinárskej

spoločnosti pre dorábanie dreva a vápna, kde bol

umiestnený drtič kameňa a transformátor. Celá budova aj

s technickým zariadením zhorela a 12 železničných vozňov,

ktoré stáli v blízkosti boli zachránené vdaka obetavosti zamestnancov

železničnej stanice. Tento požiar, ale aj iné -

zrejme finančné otázky zapríčinili, že firma bola v roku 1941

zrušená rozobrali budovy parnej píly a všetko poodvážali.

V roku 1939 zavládol v obci veľký stavebný ruch, rekonštruovala

a asfaltovala sa štátna cesta Bratislava - Žilina.

Cez železn ičnú stanicu sa dovážali stroje, náradie, asfalt,

uhlie, koks a štrk pre firmu Sager a Werner Mníchov v s poje ní

s firmou Konst ruk ta Praha, ktoré túto strategickú asfaltovú

cestu stavali. Aký význam malo toto urýchlené stavanie

cesty sa ~kázalo l . septembra 1939, ked nemecká armáda napadla

Poľsko a transporty sa valili po železnici i po ceste.

V škole došlo po 14. marci 1939 k viacerým zmenám v učiteľskom

zbore, ale najmä v obsahu výc hovy. Dňa 15. mája 1939

pozbavi lo vtedajšie ministerstvo školstva učiteľa Kolomana

Kveta vedenia školy a za správcu bol vymenovaný Ludovít

Stach,_ ktorého potom - od l. septembra 1939 vystriedal Ján

Sivoň.

Dňom l. septembra 1939 premenilo Ministerstvo školstva

po dohode s nitrianskym biskupom doterajšiu Štátnu ľudovú

školu na Rímsko-katolícku ľudovú školu. Bol to krok späť aj

preto, lebo všetky náklady na udržiavanie školy musela i nadalej

hradiť obec.

Dňa ll. júna 1939 vyvrcholilo mnohoročné úsilie niektorýCh

funkcionárov bývalej Slovenskej ligy a bol odhalený pomník

padlým v prvej svetovej vojne. Oslava sa konala za úča sti

vysokých exponentov slovenského štátu.

Asfaltová cesta

Zmeny v škole

Ako vidieť, rok 1939 bol naplnený udalosťami, ktoré veľmi

zasiahli do života obce. Vedenia obcí prevzali vládni komisári,

ktorí mali tzv. poradný zbor a vynášali rozhodnutia

po dobrozdaní členov - poradcov. Ako sme už spomenuli komisárom

obce ladce s a stal Ludovít Stach a v Tunežiciach Vincent

Koštial. Po roku ho vystriedal Augustín l etko, ktorý bol komisárom

v Tunežiciach až do roku 1945.

Rozpočty oboch obcí boli inadalej v-eľmi napäté. Celkový

rozpočet ladiec bol na rok 1940 až 706 000 korún, z toho

mimoriadna potreba /najmä dlhy v bankách/ 531 tisíc korún.

I napriek týmto ťažkostiam sa za podpory občanov pOdarilo cez

vojnové roky urobiť pre obec niekoľko prospešných stavieb.

Obec v roku 1939 kúpila pozemok o výmere 5 meríc pod

stavbu meštianskej školy spolu so stromami za 39 000 korún.

Cestou verejnej dražby dala obec tento pozemok do prenájmu

na 6 rokov, prípadne dovtedy, ked ho sama bude potrebovať.

Urobila sa aj dalšia elektrifikácia obce - smerom

k Hloži 200 a smerom ku kanálu 20 metrov. Náklady 7 500 korún

hradila obec podľa zmluvy uzavretej s firmou Tib erg hi en

a synovia ešte na konci 'dvadsiatych rokov.

V marci 1940 sa vysadilo lipové stromoradie v dížke

350 metrov popri lúčkovskom potoku. Vysadil sa i bazový kord6n

a takto sa táto časť obce podstatne skrášlila a náklady

okolo 2 tisíc neboli privysoké.

Na jeseň v roku 1940 sa obec rozhodla odstrániť z križovatky

dom Jána Turzu, pretože zabraňoval výhľadu na ceste

a pričinil sa kmnohým - i smrteľným nehodám na ceste. Na

konci tej istej parcely postavila obec náhradný dom. Na mieste

starého domu sa upravil park s ihličnatými stromami. Náklady

na túto akciu boli 28 tisíc korún.

V roku 1939 sa dosť prestavalo aj v školskom areáli.

Postavili sa nové drevárne, školská kuchyňa a v roku 1940

nová učebňa vo dvore školy. Tak sa mohla uvoľniť zasadačka

obecného domu, kde sa dovtedy proviz6rne vyučovalo.

Obecná správa

Niektoré

stavebné práce

V júni 1940 podala obec žiadosť do cementárne, aby jej

darovala dom bývalej po š ty, ktorý chceli dať zvaliť a materiál

použiť na stavbu domov pre chudobných. Akcia sa realizovala

a na pozemku sa postavili dva domky s nákladom' 5 000 korún.

Druhým dvom dala obec materiál na stavbu, ale všetkým

dané s umy stŕhali vo fabrike z výplaty.

Upravili sa dve obecné studne, v ktorých voda po výstavbe

kanála hydrocentrály klesla. Na viac finančné prostriedky

obce už nestačili.

 

1943

 

V roku 1943 sa ohradil cintorín v Ladcoch z dvoch strán.

Ohrada bola betónová s drevenými výplňami - latami. Stavbu

prevádzal Jozef Faturík a celkové náklady boli 30 tisíc korún.

Ďalšie úpravy sa robili v Ladcoch na komunikáciach. Tak

sa v roku 1940 rozšírila cesta pri potoku vedľa Michala Hriadeľa

a Ondreja Lukáča. Tu sa porobili aj dalšie úpravy, síce

nákladné, ale vzhľadu obce veľmi pomohli.

Všetky cesty v obci dávno vyštetované, ale nebolo odtokov,

ktoré by odvádzali vodu pri veľkých daždoch. Kedže cesta

bola vyššia ako dvory, majitelia domov vodu stekajúcu z cesty

zastavovali. Tak bolo na ceste vždy plno blata a vody. V obci

sa vymeral spád do oboch potokov apo oboch stranách, v celkovej

dižke 80~ metrov sa urobili betónové obrubníky. Cesta

sa upravila na šírku 7,5 metra, chodníky po oboch stranách

na 2 metre. Za chodníkmi si každý majiteľ domu upravil záhradku.

Chodníky i cesta boli vyvezené, aby voda mala riadny

spád.

Na železničnej stanici sa uskutočnila v roku 1943 čiastočná

prestavba koľajišťa . Vtedy došlo pred stanicou Ladce

k nehode, ked sa vzňali nákladné vozne so sťahovacími nábyt-.

kovými vozami. Za pomoci hasičov z obce a cementárne sa podarilo

požiar lokalizovať.

K o m u n i k á cie

V roku 1943 sa vybetónovala cesta od mosta na Slatinskom

potoku až po obcHod Lippeho. Obec upravovala túto cestu vo

vlastnej réžii za pomoci odborníkov a robotníkov z cementárne,

ktorí pracovali po pracovnom čase . Celkové náklady boli 150

tisíc korún, ked materiál dodala cementáreň s 20 % zľavou.

Zaujímavý je technický popis, ktorý sa zachoval: výkop 45 cm,

Atet 25 cm, Atrk 10 cm, bet~n 15 centimetrov. Valec mali požičaný

od technického oddelenia Župného úradu v Trenčíne.

Najväčšou akciou tých čias bola výstavba 15 rodinných

domkov. Stavalo ich VAeobecné stavebné družstvo Bratislava.

Obec Ladce prispela tým, že darovala pozemky v hodnote

36 000 korún, ktoré vykúpila od Valentína Bednárika, Pavla

Martináka, Pavla Belobrada, Pavla Uríčka, Jána Krála, Pavla

Turzu a dalších, po 6 500 korún za mericu. Ďalšie pozemky

v hodnote 15 tisíc poskytla cementáreň výmenou za iné. Obec

sa okrem toho zaviazala upraviť k rOdinným domkom cestu, zaviesť

elektrický prúd, . kanalizáciu a vodovod.

Plán rodinných domkov i plán zastavenia celého pozemku

zhotovil Ing. Vladimír Bočák. Postup bol takýto:

Postaviť 15 rodinných domov, ktoré sa dajú k dispozícii

Všeobecnému stavebnému družstvu, ktoré ich odpredá novým majiteľom.

Obec však vykúpi od stavebného družstva všetkých

15 domov /popisné čísla 285 - 299/ za 982 000 korún. Platí

však inak 25 % /245 tisíci a zvyšok 75 % zaplatí z pôžičiek.

Robotnícke domy sa prideľujú nemajetným robotníkom s nevyhovujúcimi

bytmi. 8udú platiť nájomné /+ 3 % úroky/ a po splatení

ich dostanú do vlastníctva. V priebehu dalších rokov si

ich však môžu zaplatiť v celej hodnote. Do rodinných domov

sa v roku 1942 nasťahovali: Jozef Cahel, Alojz Peterka, Gejza

Mišík, Ignác Kováč, Jozef Suran, Jozef Martinák, Jozef

Petrík, Ondrej Uríček, Ján Uríček, Michal Uríček, Ludovít Kučera,

Jozef Laššo, Ján Bučko.

Výstavba rodinných

domkov

V roku 1944. iba najzaslepenej!í fagisti verili, že nacistické

Nemecko môže e!te vojnu vyhrať. Naopak - ilegálne

protifa!istické hnutie dostalo presnú smernicu: pripravovať

celoslovenské ozbrojené povstanie. V okrese I l a v a sa počítalo

aj s obsadením zbrojovky v Dubnici nad Váhom, tá v!ak

bola vo sfére výsostného záujmu Nemecka.

 

1944

 

Rok 1944 je v Ladcoch v znamení príprav na ozbrojené

povstanie. Zostavil sa zoznam mužov - vojakov v zálohe.

Iglo najmä o údaje, u akej zbrane slúži li, aký nácvik absolvovali

a pod. Vojenskými otázkami bol ilegálnou organizáciou

komunist ickej strany poverený Ludovít Kučera, ktorý potom

bol aj veliteľom. Vtedy sa zvolil ilegálny revolučný výbor.

Na zasadnutí, ktoré sa konalo v dome Jána I!tvánika sa dohodla

príprava na ozbrojené povstanie a za predsedu revolučného

národného výboru bol zvolený Valentín Be dná r i k .

Držali sa pritom smernice ústredia, ktorá hovorila, že do

nástupu k povstaniu bude včas vydaný signál.

Známa ingtrukcia o tom, že povstanie zač ne armáda, priviedla

ilegálne vedenie v La dcoch k tomu, aby poslali spojky

do Zliechova, kde boli vojaci, proti letecká hláska a o ktorých

sa vedelo, že svojim zmýšľa ním sú za povstanie. Spojkami

boli Helena Marková a Ján Ištvánik. Onedlho priniesli

správu o tom, ako sa majú Ladčania zapojiť.

Prvá požiadavka bola poslať dvoch mínerov, ktorí mali

robiť zátarasy. Na túto prácu boli vybratí bratia Martinákovci.

Vtedy odi!la do Zliechova aj naša jednotka partizánov,

na čele s Ludovítom Kučerom.

Vedenie jednotky v Zliechove malo aj dal!ie požiadavky.

V prvom rade zásobovanie potravinami. Ilegálne vedenie strany

zabezpečovalo zásobovanie z Potravinového družstva a to

najmä múku, cukor, cestoviny a dal!ie. Tovar viezol na svojom

Príprava SNP

v ladcoch

voze Ondrej Koštial a zaisťovali ho Boris Mierny a další.

Povoz zostal potom šesť týždnov v Zliechove, kde vozil poľnú

kuchynu a vykonával dalšie práce.

V Strážovskej vrchovine, teda aj v oblasti Zliechova

operovali jednotky II. partizánskej brigády Jána Žižku, kto rej

velil Teodor Pola. Komisárom bol Štefan Kaščák a náčelníkom

štábu Hrdina ZSSR Vsevolod Ivanovič Klokov. Brigáda

s počtom viac ako 1500 členov operovala v oblasti od Mojtína

až po Inovec pri Trenčíne, Valaská Belá a Bánovce nad Bebravou.

Bojovali v nej aj Ladčania, Ilavčania, Košečania. Boli

v nej i obyvatelia Dubnice, medzi nimi 180 Francúzov z dubnickej

škodovky, ktorí boli u nás na nútených prácach.

Príslušníci tejto partizánskej jednotky zviedli s fašistami,

hla ~ vne ich špeciálnou jednotkou Edelweis i ukrajinskými

nacionalistami mnohé boje v okolí Valaskej Belej, Trenčianskych

Teplíc i Zliechova. Súčasne vykonávali diverzie na

komunikáciach, najmä na hlavnej železničnej trati Bratislava

- Žilina, od Púchova až po Trenčín. V priestore Ilava - Košeca

- Ladce na hla - vnej ~este zničili 5 nemeckých autobusov,

rýchlymi prepadmi získavali zbrane a pod.

Brigáda mala dobre vybudovanú sp r a vod a j s k ú s i e ť

v Ilave, Dubnici nad Váhom, Ladcoch, Košeci i ostatných obciach.

~a železničnej stanici Ladce sa zachovali veľmi presné

služobné záznamy o prerušení trate medzi Ilavou a Ladcami.

Tieto diverzné akcie vykonávali príslušníci II. partizánskej

brigády Jána Žižku, medzi nimi i účastníci z Ladiec . Preto

ich uvádzame všetky, tak ako sú zaznamenané:

14. september 1944

16. september 1944

- kilometer 147,5 : výbušninou poškodená

trať

- prestrelka na trati Ilava - .Ladce.

Dvaja usmrtení, jeden ranený.

II. partizánska

brigáda

Ján·a žilku

24. september 1944

23. október 1944

4. január 1945

21. január 1945

23. janár 1945

19. február 1945

kilometer 147,5 : trať opäť prerušená

výbušninou

- opäť na kilometri 147,5 poškodená koľaj

výbuchom pod vozňom na piatej koľaji

železnič nej stanice Ladce poškodená

koľaj

na trati Ladce - Ilava pod vlakom vybuchla

mína. Prerušená trať.

dva výbuchy : na stanici a na trati

v kilometri 148

vybuchla mína pod ochrannými vozňami

na trati Ladce - Ilava. Obe koľaje zatarasené.

Po zatlačení povstania do hôr sa všetky dôležité objekty

dostali pod príamy dozor nemeckého veliteľstva. V Ladcoch

to bola cementáreň, ktorej takmer celé vedenie bolo profašistické.

Ďalej želez ničná stanica, najmä však vodná elektráreň,

ktorú strážilo 40 vojakov. Išlo im najmä o to, aby sa neprerušila

dodávka elektrického prúdu do zbrojovky v Dubnici nad

Váhom. Za poruchu bol jediný trest - trest smrti.

V tomto období /november - december 1944/ boli zaistení

Ján Uríček a Ludovít Kučera. Partizánska jednotka sa preorganizovala

a veliteľom sa stal kapitán Červenej armády Foma.

Aktivita jednotky neprestala a pod vedením sovietskeho dôstojníka

oFganizovala diverznú činnosť. Robila tak až do príchodu

oslobodzovacej Sovietskej armády.

Z Ladiec sa v Slove nskom národnom povstaní v rôznych

útvaroch zúčastnili nasledovní občania:

Voj a c i povstaleckej armády:

Ondrej Kalus, Viktor Riečičiar, Emil Kvasnica, Pavol Galanský,

František Letko, Pavol Skyba, Pavol Stopka, Karol Hriadel,

Rudolf Fatura, Karol Kvasnica. Účasť v Slovenskom Národnom povstaní

Par t i z á n i SNP: Baláž Viliam, Beno Gustáv, Cibiček Miloš, Černota František,

Faturík Ján, Galanský Eduard, Galanský Vincent, Hudeček Jozef,

Hriadel Adolf, Janík Ondrej, Janík Pavol, Kučera Cu~ovít, Kučera

Cudovít ml., Kuman Karol, Kuman Cudovít, Kušanič Jozef,

Král Jozef, Kočišík Rudolf, Kresáč Emil, Koštialik Emil, Kušnier

Milan, Kvasnicová Jolana, Mierny Boris, Peterka Jaroslav,

Rea Rudolf, Richter Richard, Stránsky František, Stránska Elena,

Stránska Silvia, Skyba Jaroslav, Šedík Vincent /Podhorie/,

Ševček František /Podhorie/, Vánik Jozef, Uríček Ján.

V boji s fašistami p o lož i l i s voj e ž i vot y :

Cibiček Štefan v SNP

Horký Jozef v SNP

Ištvánik Alojz v koncentračnom tábore

Janešík Jozef v koncentračnom tábore

Janešík Štefan v SNP

Laššo Leopold v koncentračnom tábore

Martinák Jozef v SNP

Martinák Pavel v SNP

Váni Emil v koncentračnom tábore

Fatura Rudolf v zahraničnom odboji

Hronka Ján v zahraničnom odboji

Zelík Rudolf v SNP

Lippe Vojtech v koncentračnom tábore

Stránsky František v koncentračnom tábore

Rosina-Jozef v koncentračnom tábore

Dych vojny bolo cítiť v bežnom živote všade v oboch

obciach, Ladce i Tunežice. Prrejavovalo sa to na chovaní ľudí,

v starosti o to, čo bude, ako prežijeme. Všetko sa robilo

síce tak, ako predtým, ale predsa bolo cítiť, že sa blíži koniec

vojny - oslobodenie.

Vojnová mašinéria už nešla tak, ako predtým. Život v zázemí

mal svoje komplikácie, najmä zásobovanie potravinami,

Život v obci textilom, obuvou a dalšími článkami dennej potreby dostával

vážne trhliny.

 

1945

 

Tzv. vianočné prázdniny sa predžili až do 19. januára

1945. Ludia sa prestali zúčastňovaf na všetkých akciách v obci.

Školský rok 1944 - 1945 sa začal až 5. septembra a potom

- po potlačení povstania do hôr sa dňa 9. novembra 1944 nasfahovala

do školy nemecká armáda a mali ju obsadenú až do oslobodenia

Ladiec 30. apríla 1945. Vtedy sa vyučovalo v rôznych

proviz~riach lv budove detskej opatrovne, v kláštore na "porte"

a pod.l.

Rušný rok 1944 si podal ruku s ešte rušnejším rokom 1945,

ktorý zavŕšil najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva - druhú

svetovú vojnu.

Ladčanov však najstrašnejšie chvíle utrpenia ešte len

čakali .

Rok 1945 prišiel tak, ako každý predchádzajúci. A predsa

bol iný, ako ktorýkoľvek predtým. Okrem denných starostí,

väčšina občanov premýšľala, ako prežiť posledné dni ' vojny,

ako a kde skryť rodinu pri prechode frontu. Partizáni prichádzali

do dediny pre zásoby, nemeckí vojaci - posádka sídliaca

v škole bola nervózna a nervózne bolo i vedenie cementárne

a ostatní, ktorí počas viac ako šesť rokov verili a verne slúžili

fašistickému režimu.

Život však ide dalej. Žiaci i nadalej chodia do školy -

i ked do provizórií, roľníci vychádzajú do polí zasiať budúcu

úrodu, na chlieb už do slobodnej republiky. Obchodníci predávajú

to málo tovaru, ktoré ešte možno dostať na prídeľové

lístky, i cementáreň vyrába dalej cement pre zbytočné pevnosti,

ale i pre obnovu po vojne. Robotníci v závode rozmýšľajú,

ako zachrániť fabriku pred spustošením a odvlečením zariadenia.

2B. marca 1945 bol na schôdzi ilegálneho vedenia komunistickej

strany ustanovený Mie stn y nár o d n Ý v Ý bor,

ktorý mal 12 členov.

Začiatkom apríla počuť už kanóny odniekiaľ zo Strážovskej

vrchoviny a 10. apríla sa roznesie zvesť, že v Zliechove sú

sovietski vojaci. Všetci počítali s tým, že o niekoľko dní budú

oslobodené aj Ladce a Tunežice. V ten istý deň, teda 10.

apríla 1945 nem~ckí špecialist i demontovali piliere hate a

oceľové konštrukcie na hati v Dolných Kočkovciach, čím sa za medzil

prívod vody do elektrárne v ,Ladcoch. Dôstojník - veliteľ

demolačnej skupiny mal rozkaz z ni čiť aj elektráreň. Na

rôzne zákroky vtedajších politických prominentov sa zariadilo,

že Nemci iba ochromili zariadenie - demontovali dôležité súčiastky

z agregátov . Bol to teda deň radostný i smutný, nikoho

však nenechal na pochybách, že nám vojna nič neodpustí

a že občania zažijú ešte veľa útrap. o štyri dni neskôr, teda 14. apríla

1945 sa začala rozvíjať

najväčšia tragédia v histórii ladiec. I ked sú spomienky

starších občanov stále živé, je v nich predsa len vložené

mnoho osobného a často i skresleného. Kronikár sa teda

rozhodol použiť na vylíčenie udalostí popis zo zasadania

Okresného ľudového súdu v Ilave dňa 12. septembra 1945, ktorému

predsedal JUDr. Dub. Íde o zápis z rozsudku nad Jozefom

Remom.

Dňa 14. apríla 1945 partizáni Emil Kresáč, Rudolf Kočišík,

Boris Mierny, František Černota v Horných ladcoch zadržali

dvoch nemeckých vojakov, ktorí išli smerom ku kameňolomu.

Odviedli ich do kameňolomu cementárne, kde ich vypočúval

kapitán Foma, sovietsky veliteľ partizánskej jednotky. Nemecké

veliteľstvo sa o tejto udalosti dozvedelo a o 16. hodine

za cementárňou postavili kanóny menšej ráže a začali paľbu

na lom ladeckej cementárne. Niektoré budovy, medziiným aj

tú, kde boli partizáni, zasiahli. Večer sústredili Nemci

v ladcoch väčšie množstvo vojakov a odišli smerom na kameňolom

. Všetko prehliadli a pri návrate domov, krátko po 20. ho dine

v Hor n Ý c h l a d c och z a p á l i l i 3 4 dom o v .

V zozname vyhorených čítame mená: Biel Ján, Náhlik Ján,

Marko Robert, Galanský R'udolf, Hulc Gustáv, Bednárik Ján,

Mraffko Jozef, Klvaňa Jozef, Prekop Ondrej, Pastie, rik Ján,

Pastieriková Mária, Uríček Jozef, Kušnier Ján, Záhradník Rudolf,

Hatoka Jrizef, Krajčová Jozefína, Cahel Ján st., Cahel

Jozef, Remo Jozef, Ištvánik Ján, Ištvánik Štefan, Ján Ruček,

Jozef Mikušinec, František Kunc, Štefan Galanský, Mikuláš

lazový, Jozef Kvasnica, Anna Zákopčanová, Karol Horký, Karol

Sodomka, Arpád Andreánsky.

Po tomto strašnom čine sa jednotka vrátila do ladiec

a vyhlásili, že ak partizáni nevrátia zajatcov, za každého

zastrelia 10 - teda 20 občanov.

Dňa 15. apríla 1945 vzalo 5 nemeckých vojakov komisára

obce Cudovita Stacha, aby s nimi išiel hľadať partizánov

a dvoch zajatých nemeckých vojakov. V Horných ladcoch znova

Ladecká tragédia

vyšetrovali, ale nik nič nevyzradil. Nemci zostali stáť na

mieste a ktorý muž šiel okolo, každého zadržali a odviezli

do Ladiec do kultúrnej sály. Celkom takto zadržali šestnásť

mužov. Ďalších štyroch potom nemecké hliadky odviedli z domov.

R o z s u d o k smr t i nad nimi vyniesol sám veliteľ osobitnej

jednotky. Vykonanie rozsudku predlžovali tým, že odkazovali

od manželiek a príbuzných zadržaných občanov partizánom, aby

prepustili dvoch zadržaných nemeckých vojakovaoni prepustia

20 rukojemníkov. Farár Hutyra vyniesol od odsúdených vlastnoručne

napísané listy - rozlúčku s rodinami.

Potom sa rozchýrilo, že Nemci - zajatí vojaci boli niekde

v priestore Belušských Slatín zastrelení.

Dňa 16. ap r í l a 1945 odviedli dvadsať zajatých

mužov do ce men t á r n e na dvor, kde ich príslušníci vojenskej

jednotky AOJ 14055 PK DR o 16. hodine 55 minúte pištoľami

do tyla z a str e l i l i . Priamo z miesta prrepustili na

slobodu takmer BO-ročného Ondreja Ráca, musel sa však na vraždenie

dívať. Po čine 80 príslušníkov špeciálnej jednotky

z Ladiec odišlo.

Zastrelení boli na druhý deň pochovaní v Ladcoch, okrem

Jozefa Habána. Po zavraždených zostalo II vdova II nezaopatrených

detí.

Z o z nam zastrelených občanov je mementom fašistických

zverstiev na našom území. V čase tejto tragédie mnohí občania

Ladiec, ktorí sa za posledných šesť rokov prikláňali k vtedajšiemu

režimu, zbadali akému spojencovi slúžili.

O s lob o den i e

obce

čenko. V rámci nej postupovali aj príslušníci 4. rum u n -

s kej arm á d Y sveli teľom generálom N. Descalescu. Začiatkom

apríla dosiahli Strážovské vrchy, kde narazili na

silný odpor nemeckej armády. Dlhotrvajúce boje sa viedli najmä

v oblasti Zliechova, ktorý, ako sme už spomenuli, oslobodili

ID. apríla 1945.

Zliechovskou dolinou sa však tejto armáde podarilo prejsť

až koncom apríla a tak napokon dosiahnuť a prekročiť rieku Váh

v noci z 28. na 29. apríla. V tejto časti už 7. apríla zaháji la

Sovietska armáda delostreleckú paľbu na nemecké zoskupenia

v Dubnici nad Váhom od Hornej Poruby a Dmšenia. Dubnica a

okolie boli napokon oslobodené 27. apríla 1945.

Dňa 28. apríla 1945 lpodľa záznamov železničnej stanicel

zasiahla delostrelecká paľba aj stanicu Ladce. Na druhý deň

železničiari ukončili službu - vlaky prestali premávať. Špeciálne

jednotky nemeckej armády zničili koľaje, do vzduchu

vyhodili výhybky . Odvliekli semafory a telegrafný prístroj,

ostatné zariadenia zachránili zamestnanci.

Aj v ce men t ár n i z iniciatívy robotníkov odmontovali

najdôležitejšie súčasti strojov a schovali v "bauxitke"

a v pivnicich administratívnej budovy.

Dňa 30 . apríl l945 nad ránom prišli do

Ladiec prvéjednotky Sovietskej armády

Dňa l. mája 1945 prišli další sovietski vojaci, z ktorých

jedna časť sa ubytovala v škole a bývala tam tri dni.

Už 7. mája sa však vysťahované priestory upravili a začalo

sa vyučovanie.

Už 28. marca 1945 sa zišli v byte Jána Ištvánika

ilegálni pracovníci a partizáni. Na schôdzi boli prítomní:

František Mierny, Florián Minárik, Ján Ištvánik, Helena .

Marková, Róbert Marko, 80ris Mierny, Vincent Habánek, Vin cent

Peterka, František Černota, kapitán Červenej armády

Ždanov. Tri historické schôdze Miestneho národného výboru

Úlohou tohoto stretnutia bolo zvoliť Miestny národný výbor

v Ladcoch, ktorý mal zostať až do oslobodenia v ilegalite

a hned v prvý deň oslobodenia sa zísť.

Predseda ilegálnej Komunistickej strany Slovenska František

Mierny otvoril a viedol rokovanie. Zo zástupcov komunistov,

sociálnych demokratov a nestranníkov sa zostavila

12-členná kandidátka . Do Miestneho národného výboru boli zvolení

aj neprítomní v takomto zložení:

Franti šek Mierny Ondrej Fatura

Valentín Bednárik Ján Zelík

Florián Minárik Jozef Moravec

Jozef Koyš Ondrej Prekop

Pavel Koyš Jozef Hriadel ml.

Ján Ištvánik Rudolf Král

Dohodlo sa, že na prvej schôdzi v deň oslobodenia sa

tí, ktorí boli neprítomní vyjadria, či členstvo v MNV prijimajú.

Dňa 30. apríla l945 sa podľa dohody z 28 . marca

1945 zišli opäť zástupcovia KSS, sociálni demokrati a ne stranníci:

František Mierny, Ján Turza, Florián Minárik, Jozef

Majbach, Jozef Koyš,Pavel Koyš, Jozef Cibiček ml . , Ondrej

Fatura, Jozef Moravec, Ondrej Preko~ .Jozef Hriadel ml.,

Ján Zelík a Rudolf Král. Túto schôdzu viedol Valentín Bednárik,

oboznámil s do hodouz 28. marca a s voľbou, ktorá sa v byte Jána Ištvánika

urobila . Všetci prítomní súhlasili a zvolení funkcie prijali,

okrem Jozefa Hriadela ml. Na jeho miesto bol zvolený

bývalý predseda sociálno-demokratickej strany Jozef Majbach.

Miestny národný výbor mal potom 12 členov:

Valentín B e dná r i k - predseda

František Mierny, podpredseda

členovia: Florián Minárik, Jozef Koyš, Pavel Koyš, Ond re j

Fatura, Ján Zelík, Rudolf Král, Jozef Moravec, Ondrej Prekop,

Jozef Majbach .Miestny národný výbor o verilina verejnom zhromaždení

l 3. má j 'a, kde mohli mať Dbčania námietky. Prítomní

bol aj zástupca OV KSS z Ilavy. Občania s navrhovanými členmi

MNV súhlasili.

Ďalšia schôdza MNV v Ladcoch sa konala dňa 2 O. máj

a l945, kde bol národný výbor doplnený členmi Demokratickej

strany, ustanovenej práve v tento deň v Ladcoch. Na

ustanovujúcej schôdzi OS reprezentovali: Ján Koyš, Leopold

Kubeš, Ondrej Vrábel, Pavel Petrík, Ján Habánek st., Ján Faturík,

Jozef Hriadel, Anton Rohel, Ján Cibiček, Ondrej Marti nák,

Štefan Záhradník .

Do Miestneho národného výboru boli kooptovaní šiesti

členovia DS: Ján Koyš, Pavel Petrík, Leopold Kubeš, Jozef

Hriadel, Anton Rohel, Ján Habánek. MNV mal teraz 18 členov .

Znova sa volili čelní funkcionári:

Valentín Be dná r i k - predseda

Ján Koyš - podpredseda .

 

1946

 

V januári 1946 sa Miestny národný výbor v Ladcoch rozšíril

o dalších dvoch členov - zástupcov odbojárov proti fašizmu:

Jána Krála ml. a Ondreja kalusa.

Národný výbor v Ladcoch začína riešiť rôzne problémy

povojnového života hned po príchode Červenej armády. Organizuje

mierový život, vracia všetko do normálnych koľají. Nebolo

to ľahké: narušené komunikácie, nijaké zásobovanie, zložité

politické pomery. Ale radosť z oslobodenia, z toho, že

sme vojnu prežili bola väčšia, i ked skalená tragédiou zo

16. apríla.

Aj v Tunežiciach zvolili l2-členný národný výbor a na

jeho čelo Juraja Kvasnicu.

Už ll. mája sa posiela žia dosť o stavbu mostu cez kanál,

pretože oba - v Ladcoch i Tunežiciach boli zničené. Nebol

prístup k roliam za kanálom a jarné práce sa už i tak oneskorovali.

Rovnako sa nemohol na pasienky za kanál dostať dobytok.

Rozhodlo sa, že obec postaví na zrúcanej železnej konštrukcii

mostné provizórium. V júni sa už stavalo, ale ťaž

kosti robilo miestne lesné družstvo, ktoré nechcelo dať povolenie

na výrub dreva. okresný národný výbor však výrub povolil

a napokon sa most dohotovil.

ešte v máji sa z iniciatívy revolučného národného výboru

konala zbierka pre občanov, ktorým zhoreli príbytky v horných

ladcoch. zbierka v-yniesla 25 000 korún. v septembri potom

miestny národný výbor v ladcoch za~pečil pre tých istých

občanov časti nábytku po nemcoch, ktorí ušli z ladiec. súčasne

sa vybavila sociálna výpomoc pozostalým po zavraždených občanoch,

ktorí boli živitelia rodín. celkom sa 27 pozostalým

vyplatilo 50 500 kčs.

roky 1946 ~ 1947 majú veľa spoločného v ladcoch i tunežiciach.

sú to roky obnovy hospodárstva, dopravy, zásobovania

obyvateľstva. sú to však aj roky politických zápasov,

ktoré nakoniec vyústili do víťazného februára 1948. v týchto

rokoch ešte doznieva slovenské národné povstanie i spomienky

na vojnu. mladá generácia v ladcoch sa stavia do popredia

revolučných zápasov - väčšina z nej stojí na strane komunistickej

strany. ale aj exponenti bývalého režimu sú tu, hlásia

sa o slovo - i ked v demokratickej strane. dedina však i napriek

tomu drží pospolu, pretože problémy bežného života sú

spoločné a treba ich aj spoločne riešiť. tak je to v strane,

národ nom výbore, závode, škole, spoločenských organizáciach,

ktoré práve v týchto rokoch vznikajú.

ďalšie údaje, ktoré v kronike uvádzame sú, rovnako ako

predchádzajúce, z archívnych dokumentov. tých sa však zachova

l o menej, ako z predmníchovskej republiky. pre oživenie

sme si pomohli spomienkami pamätníkov, ktoré sme konfrontovali

s inými prameňmi, takže sú úplne hodnoverné.

jedným z najdôležitejších opatrení národnej a demokra tickej

revolúcie bola o č i s t a verejného a politického života.

už sme písali o tom, ako si poradili s kolaborantami

v cementárni. v obci ladce a tunežice sa však veľa vzruchu

v tejto otázke ne urobilo.

získavať na svoju stranu mladú generáciu sa darilo komunis~

ickej strane najmä v cementárni medzi mladými robotníkmi

. v cementárni, tak ako v predchádzajúcej československej

republike, nemala šancu nijaká iná strana ako komunistická

strana slovenska - i ked aj tu bolo dosť prívržencov demokratickej

strany.

v roku 1946 rozvírila hladinu politického života roľnícka

otázka. išlo o presadenie šiestich poľnohospodárskych zákonov

navrhovaných komunistami, z ktorých niektoré sa týkali

 

poli tická

situácia

roľnícka otázka

ladiec i tunežíc. vedenie demokratickej strany - okresný výbor

v ilave, urďbil v súlade so smernicami z ústredia kampan

proti prijatiu týchto zákonov. nepochodili však ani medzi

vlastným členstvom, ktoré sa napr. v ladcoch zúčastnilo schôdze

poriadanej komunistami . podobne sa občania ladiec a tunežíc

celkom spontánne prihlásili k akcii "milionárskej dane"​

v období rokov 1946 - 1947 patrila ladecká cementáren

celkom pochopiteľne k dôležitým podnikom dodávajúcich stavebný

materiál. surovina sa ťažila na dvoch miestach:

v podhorskom lome a v lome butkov. nevídaný pracovný elán

preklenul mnohé technické nedostatky, problémy s palivami

a energiou a výsledkom bolo prekračovanie parametrov výroby

cementu pre stavby obnovy. už sme spomenuli, že v roku 1945

vyrobili takmer 24 tisíc ton cementu, čo bola najnižšia produkcia

, od roku 1900. príčiny sú však jasné a známe. v dalších

rokoch sa výroba zvýšila tak , že v roku 1947 to bolo

už viac ako 117 tisíc ton. to bola produkcia, ktorá prevyšovala

ktorýkoľvek predvojnový i vojnový rok.

veľa sa zmenilo aj ' vo vzťahu k závodu. ksč a odbory

stáli na čele nových socialistických foriem práce. takáto

aktivita sa začala najmä v roku 1947. v tom čase všeobecného

nedostatku rôznych životných potrieb, ale i surovín a energie,

organizovali robotníci tzv. uhoľné brigády . z cementárne

odišli na ostravsko dve takéto skupiny pracovníkov.

v roku 1947 sa dala do prevádzky jedna nová pec,

čo pomohlo zvýšiť výrobu i skvalitniť cement. zmenili sa

výroba cementu

májové voľby v roku 1946 vyjasnili mnoho základných politických

otázok v celej republike. nebolo tomu inak ani

v ladcoch a tunežiciach. bola to skúška akcieschopnosti komunistickej

strany slovenska, ale znamenala aj aktivizáciu demokratickej

strany. jej sila spočívala v ladcoch atunežiciach

v spojení sa s časťou obyvateľstva politicky labilného, alebo

dokonca exponovaného za slovenského štátu. ani spojenie sa

s klérom neobišlo ladce a jeho demokratickú stranu. značná

časť obyvateľov i mládeže bola ešte pod vplyvom kláštora.

pred samotnými voľbami sa konali predvolebné zhromaždenia,

predkladali kandidátky za členov miestneho národného výboru,

okresného národného výboru a poslancov do ústavodárne ho

národného zhromaždenia.

voľby sa konali dna 26. mája 1946. ladce mali vtedy

l618 obyvateľov a do volebných zoznamov bolo zapísaných

l092 voličov. pri voľbách získala demokratická strana

514 hlasov, komunistická strana československa 458 hlasov.

zvyšok hlasov dostala strana práce, ale boli neplatné.

oo mie stn e h o národného výboru v ladcoch

boli zvolení: valentín bednárik, jozef cibiček, ján cibiček, štefan habánek,

ján zelík, vincent hulc, františek fatura, anna vlčanská, ondrej

zajac, jozef rohel, jozef kukuliaš, jozef šulek, jozef

hriadel, marek jánošík, ján málik, pavel petrík, ján habánek,

štefan záhradník, emil kukuliaš, leopold kubeš, jozef jesenský,

jftn strážnický, ondrej koyš, štefan vavrík .

do okresného národného výboru v ilave za demokratickú

stranu bol zvolený anton rohel, ktorý sa stal predsedom okresného

národného výboru.

v tu než i c i ach mala kandidátna listina komunistickej

strany československa 12 navrhovaných a demokratická strana

15 navrhovaných kandidátov. vo voľbách boli tieto výsledky:

voľby v máji 1946 strana práce - 5 hlasov,

demokratická strana - 176, komunistická

strana československa - b2, strana slobody 5 hlasov.

do mie stn e h o národného výboru v tunežiciach boli

zvolení:

rudolf cahel, emil kvasnica, mikuláš raček, jozef baška, štefan

češko, jozef kvasnica, štefan eliáš, ján letko, ladislav

kvasnica, štefan melicher, viktor riečičiar.

v ladcoch sa konala dňa 6. decembra 1946 ustanovujúca

schôdza, na ktorej boli zvolení títo funkcionári:

jozef š u l ek, predseda mnv

valentín bednárik, l. podpredseda

ján habánek, 2. podpredseda

do rad y mnv: jozef hriadel, marek janešík , ján cibiček,

vincent hulc, jozef cibiček.

v tunežiciach bola ustanovujúca schôdza lb. decembra

1946 o 16. hodine v miestnom obecnom dome, na ktorej rovnako

ako v ladcoch volili funkcionárov. predsedom miestneho národného

výboru v tunežiciach sa stal jozef baška.

dňa 25. októbra 1946 o 9. hodine sa konal odsun nemcov,

ktorí boli nacistami a podľa spojeneckých dohôd mali byť

vysťahovaní do nemecka. sústredení boli v ilave, odkiaľ potom

odišli podľa svojho priania. tým sa definitívne skoncovalo

s minulosťou i ked tí, ktorí im prisluhovali zostali

na slovensku.na hydrocentrále sa hned po oslobodení rozhodovalo,

ako postupovať pri opravách zničených zariadení. boli dva

názory: zastaviť elektráreň a tak uskutočniť opravy, alebo

opravovať pri čiastočnej prevádzke elektrárne. presadila sa

druhá alternatíva a· toto dosť rizikové podujatie sa podarilo.

začiatkom júla 1945 sa prikročilo k rozoberaniu oceľovej

odsun nemcov

opravy na

hydrocentrále

konštrukcie, lávky a ostatného demolovaného zariadenia hate

a 25. júla toho istého roku sa začalo s rekonštrukciou stavebnej

časti objektu. 30. októbra 1947 bola hrubá stavba hate

ukončená a dňa 25. mája 1949 aj montáž strojného zariadenia.

po oslobodení sa začal v ladcoch rozvíjať kultúrny život.

dňa 29. apríla 1946 sa ustanovila mie stn a o s v e -

t o v á rad a ako poradný orgán miestneho národného výboru.

jej predsedom sa stal jozef tomaník, dočasný riaditeľ meštianskej

školy v ladcoch. členmi rady boli ján král, ondrej

kalus, štefan galanský, helena marková.

miestna osvetová rada sa ustanovila 6. júna 1946 aj

v tunežiciach na čele s jánom retterom, riaditeľom školy.

členmi boli ladislav eliáš a ondrej raček ml.

už na konci roka 1945 sa vytvorila päťčlenná hudba

- ta n e č n á s k u pin a, ktorej členmi boli pavol habánek,

štefan vavrík, ján rudinský, ján habánek a ján čemeš.

skupina hrávala väčšinou na svadbách a zábavách.

ladčania však nemohli zabudnúť na dychovku, ktorá tak

úspešne hrávala pred voj~ou. na konci roka 1946 prišli s návrhom

zástupcovia kláštora, či by mladí hudobníci nechceli

vytvoriť väčšie hudobné teleso - dychovú hudbu. tak sa začiatkom

roka 1947 vytvoril l6-členný hudobný súbor:

pavel habánek, pavel turza, ján zajac, emil martinák, ján

habáne~, valentín záhradník, štefan vavrík, jozef prekop,

vincent kútny, františek záhradník, florián habánek, vincent

zajac, ján čemeš, ján rudinský, mikuláš kalus. vedúcim sa

stal štefan habánek, ktorý bol niekoľko rokov členom vojenskej

hudby v trenčíne. úroveň pod jeho vedením týchto rástla

a na l. mája sa už predstavili na zábave.

Kultúrny život najvýznamnejšia kultúrna udalosť sa odohrala dňa 20. apríla

1946, ked 'bol slávnostne odhalený pomník padlým

v druhej svetovej vojne a 19 zavraždeným ladčanom. o také

rýchle postavenie pomníka - prakticky rok po tragédii sa najviac

zaslúžila organizácia žien, ale i ostatné zložky a občania,

ktorí sa zúčastnili výstavby. autorom sochy je akademický

sochár štefunko . na slávnosti odhalenia pomníka sa zúčast nili

zástupcovia okresných orgánov, ale aj hosť najvz ácnejší

- povereník školstva ladislav novomeský.

na všetkých školách, teda štátnej ľudovej škole v tunežiciach,

štátnej ľudovej škole v ladcoch a meštianskej škole

v ladcoch sa už v školskom roku 1946 - 1947 riadne vyučovalo.

stabilizoval sa káder učiteľov a aktivizovalo sa rodičovské

združenie, ktoré bolo aktívne zvlášť pri štátnej ľudovej ško le

v ladcoch.

v tomto ško lskom roku sa opäť usporiadala vyživovacia

akcia - podávanie kakaa a pe čiva deťom. teraz však už organizátorom

boli: okresná starostlivosť o mládež v ilave, československý

červený kríž a miestny národný výbor v ladcoch.

pri akcii veľmi pomáhala ~j organizácia ž i en.

stredobodom pozornosti občanov, osobitne osadenstva

cementárne boli politické udalosti, ktoré sa odohrali na jeseň

1947 na slovensku. politickú krízu, ktorá sa začala už

na jar 1946 - po voľbách, bolo cítiť v plnej miere aj v okrese

ilava, v obciach s priemyslom zvlášť. snaha demokratickej

strany brzdiť plnenie vládneho programu klementa gottwalda,

dvojročný budovateľský program, sa prejavovala na všetkých

úsekoch. v hájení politiky vládneho prog~amu boli v okrese

ilava na čele odbojári, kde rozhodujúcu silu tvorili práve

ladčania.

 

1947

 

Významným krokom na ceste k vyriešeniu politickej krízy

na slovensku bol' zjazd zévodných a zamestnaneckých réd 30. októbra

1947 v bratislave. medzi lboo delegétmi boli aj pracujúci

z cementérne. zjazd žiadal okamžité odstúpenie zboru povereníkov

a utvorenie nového - bez reakcie. dňa 19. novembra 1947

sa ustanovil nový zbor povereníkov na čele s gustévom husékom.

po celý november panovalo v závode i v obci veľké napätie.

najmarkantnejšie to bolo vidieť na zasadaniach mnv, kde

sa poslanci - komunisti riadili smernicou ov kss v ilave -

byť ostražití, pretože reakcia pripravovala zvrat politického

smeru ľ udov ej demokracie.

rovnako sa zaznamenala aj horúčkovit é činnosť demokratickej

strany, i ked mnohí jej členovia v ladcoch i tunežiciach

boli v politickej činnosti pasívni. politické rozhodnutie

v boji o moc však nedalo na seba dlho čakať. to pochopila

väčšina občanov aj v našich obciach.

každodenné problémy riešil miestny národný výbor v ladcoch

i tunežiciach v prospech pracujúcich, čo samo o sebe

prinášalo so sebou nielen iné politické ovzdušie, ale ni ekedy

i neprekonateľné prek'éžky . nebolo to teda, v tomto období

nedostatku potravín, priemyselného tovaru a iných životných

potrieb, nijako jednoduché. v mnohých prípadoch museli

členovia nérodného výboru myslieť nanajvýš sociélne a zabezpečovať

predovšetkým tých najnutnejších.

k-o mi s i a pre voj n o v ý c h p o š k o den c o v / v. bednárik, l. kubeš, j. král, l. kučera/ rozhodla o finančnej pomoci.

okresný národn ý výbor však poslal málo finančných prostriedkovatak

rozhodli, všetkým dať 50 % z navrhovanej sumy.

v roku 1946 sa riešilo mnoho p o l i tie k ý c h otázok.

predkladali sa účty za kolaborantskú minulosť, čo na malej

dedine robilo dosť ,problémy. miestny nérodný výbor vydáva l

svedectvá o politickej spoľa hlivo sti, rokoval a rozhodoval

každodenné, ale

nezvyčajné

problémy v rokoch

1946 - 1947 o dobrozdaniach kolaborantom, ktorí boli vo vyšetrujúcej

väzbe, alebo už ' boli odsúdení a žiadali zníženie trrestu.

v tom čase sa vracali občanom rádioprijímače, čo možno tiež

pokladať za určitý akt konsolidácie.

fin a n č n ú si tuáciu ~1iestneho národného výboru v ladcoch

a tun ežiciach zhoršovalo to, že značné sumy boli na tzv.

viazanom vklade - nemohli 'sa teda vyberať, bez osobitných povolení

povereníctva financií a iných najvyšších finančných

a politických orgánov . tak mnv ladce ma l na viazanom vklade

v úverovom družstve v ladcoch 257 000 kčs a menšia čiastka

aj v mestskej sporiteľni trenčín.

v septembri 1946 padlo rozhodnutie o zriadení

mie stn e hor o z h l a s u. dovtedy obecný bubeník správy

a informácie obecného domu - teraz miestneho národného výboru

oznamoval bubnovaním. členovia mnv rozhodli na stavbu

rozhlasu urobiť zbierku a mená darcov vyvesiť na tabuli

pred mnv.

rovnako akútnou sa stala ele k tri f i k á c i a horn

ý c h l a die c . malo sa začať už v roku 1946 - nebolo

však finančných prostriedkov a tak sa proponovaná suma

109 000 kčs začala čerpať až v roku 194 7.

v roku 1947 vyhláséný dvojročný budovateľs

k ý pro g ram /program obnovy/ mal v ladcoch tieto hlavné

akcie:

- stavba kultútneho domu

- betónovanie ulice

- preštavba obecného bitúnku

- škarpovanie potoka

- elektrifikácia horných ladiec.

všetky akcie sa uskutočnili - okrem výstavby kultúrneho

domu . na jeho výstavbu mali členovia mnv zaujímavý názor.

v zápise z jedného zasadania sa píše, že kultúrny dom musí

byť rentabilný. musia v ňom byť aj miestnosti, ktoré by sa

dali prenajať. konkrétne mysleli obchodné priestory a služby:

výčap, holič, bufet, mäsiarstvo, ale aj klubové miestnosti.

funkcionári roz~ý§ľali komplexne, pretože v takto integrovanej

miestnosti mienili umiestniť aj materskú §kolu a poradňu

matiek. samotný kultúrny dom - jeho kultúrna časť " mal mať

kinosálu, divadelnú sálu, miestnosť na predná§ky a schôdze,

knižnicu s čitárňou. bol to plán, ktorý sa nemmohol z finančných,

stavebných a iných príčin nijako uskutočniť - a tak

zostal ako jediný nesplnený bod z dvojročnice v ladcoch.

rok 1948 ból aj v ladcoch plný rušných udalostí. komunistickí

funkcionári, ktorých vysielal okresný výbor komunistickej

strany slovenska v ilave v rozhodujúcich februárových

dňoch, vysvetľovali zámery buržoázie a ciele komunistov

v tomto politickom boji. najmä generálny štrajk našiel plnú

podporu v cementárni. to s~ už vrátili cudovít kutík a ján

ištvánik z prahy, kde sa zútastnili zjazdu závodných rád

a skupín roh. štrajk vyšiel práve z rozhodnutia tohoto zjaz du

a tak sa v ladcoch zastavila 24. februára 1948 o 12.00

na celú hodinu výroba, doprava a všetky ostatné tinnosti.

na stretnutí robotníkov vysvetlili funkcionári strany

a odborov,oto v tomto boji ide a význam generálneho štrajku.

starší robotníci si pritom spomenuli na generálny štrajk

v roku 1920 . ked 25. februára klement gottwald na václavskom

námestí oznámil víťazstvo, prijali to s uspokojením aj robotníci

v cementárni, na železnici a iných pracoviskách.

 

1948

 

23 . februára 1948 bol v ilave zostavený okresný akčný

výbor, ktorého hlavnou úlohou bolo robiť v prvom rade opatrenia

na očistu národných ' výborov a zbaviť ich reakcionárov.

sútasne dal návrh na vytvorenie dotasnej okresnej správnej

komisie a na vylútenie príslušníkov demokratickej strany.

prvá schôdza aktného výboru národného frontu v l a d -

co c h sa konala 25. februára 1948. predsedal jej riadi teľ

meštianskej školy v ladcoch vojtech barančík . na tejto schô dzi

vystúpil aj príslušník demokratickej stra ny jozef hriadel

a oznámil, že boli vyzvaní sekretariátom demokratickej

strany v ilave, aby do aktných výborov nevstupovali. na tomto

zasadaní zvolili akčný výbor národného frontu v ladcoch

takto:

vojtech bar a n tík, predseda

michal cibitek, l .. podpredsed~

pavel koyš iza jednotný zväz slovenských roľníkovi 2.podpr.

vojtech gergelit, tajomník

priebeh

udalostí

mária barančíková (roh), zapisovateľka

č len o v i a: florián minárik /kss/, ján cibiček /kss/,

dňa 21 . februára 1948 rozhodlo predsedníctvo ústredného

výboru kss o ozbrojení partizánov a robotníkov v závodoch.

ústredný sekretariát zväzu slovenských partizánov v§ak už

19. februára 1948 vyzval svojich členov, aby boli v pohotovosti.

v okrese ilava sa vytvoril a ozbrojil oddiel partizánov

v počte 35, ktorého veliteľom bol jozef rybanský a

členmi partizáni z ladiec, dubnice, ilavy, ko§ece a iných

obcí. zachoval sa ich zoznam:

l. družstvo: ludovít maru§inec, veliteľ

ján pavlík, emil ziemlich, anton fabu§,

ján uríček, karol kuman, cyril gombár, ladislav

straňák, jakub opát, rudolf masaryk,

michal mamrilla

2. družstvo: pavol skyba, veliteľ

alexander ďuri§, štefan ďuri§, ludovít koval,

štefan barto§, vendelín burdej, rudolf bezecný,

mikul᧠gábel, jozef václav, emil gabčo

3. družstvo: františek černota, veliteľ

ondrej juríček, ján baštuga, štefan juríček,

ondrej král, florián minárik, ondrej prekop,

jozef anina, franti§ek fatura, vincent hulc,

jozef gajdo§ík, emil kresáč, viliam baláž.

ozbrojení

partizáni

vo februárových dňoch vzniká v cementárni jednotka ludových

milícií. jej vedením bol poverený ako predseda straníckej

organizácie v cementárni ludovít kučík. zástupcom veliteľa

v tom čase bol boris mierny. aby sa funkcie nekumulovali,

tak sa onedlho veliteľom jednotky stal františek cernota.

pri organizovaní závodnej jednotky sa vychádzalo predovšetkým

z toho, aby členmi boli príslušníci ksč, odbojári,

partizáni, ilegálni pracovníci strany. závodná jednotka sa

zorganizovala rýchlo, na čom okrem výboru kss majú zásluhu

najma jej prví členovia: boris mierny, františek cernota,

adolf hriadel, eduard galanský, milan cibiček, jozef mesiac

a mnohí dabí.

po založení jednotky, v priebehu niekoľko dní dostali

z prahy 40 pušiek a 20 pištolí. prebrali ich osobne a striedavo

v kancelárii strážili ludovít kučík a boris mierny,

kým sa nenašiel vymedzený sklad v závode. vtedy mala jednotka

60 členov, z ktorých však niektorí v krátkom čase z rôznych

dôvodov odišli. stav jednotky sa potom pohyboval okolo

35 - 40 členov.

pri založení nebolo uniforiem, iba páska na rukáve a

tmavohnedá baretka. postupom času dostal každý člen nové

modré montérky, bagandže a baretku. prvé cvičenia jednotky

spočívali najvä v poradavom výcviku bez zbrane, neskôr so

zbraňou . pomerne dosť dlho sa cvičievalo v sále hostinca

u majerovského a postupne na dvore areálu fabriky a v priestoroc~

vápenky klár. cvičili sa dvakrát týždenne, mimo pracovnej

doby, bez nároku na občerstvenie.

vedeniu závodu vadili zbrane, ktoré neradi videli

v priestoroch cementárne. niektorí úradníci si priali, aby

sa jednotka rozpadla. závodná jednotka však nepoľavovala,

ani vo výcviku, ani v plnení dalších úloh, ktorými bola poverená.

o dobrých výsleldkoch svedčí aj fakt, že spoločné

cvičenia vykonávali spolu s jednotkou vorošilovových závodov

v dubnici nad ~ áhom . tu bol veliteľom anton samek, kto-

ludová milíciarý ako poradca pre ladce v značnej miere prispel k dobrej

úrovni ladeckých milicionárov.

dňa 5. aprila 1948, v duchu smernice o akčných výboroch

bol rozpustený miestny národný výbor v ladcoch aj miestny národný

výbor v tunežiciach. v ladcoch sa ustanovila dočasná

miestna správna komisia v tomto zloženi:

vojtech 8 a ran č i k, predseda

pavel koyš, l. podpredseda

ján zajac, 2. podpredseda

č len o v i a: albina galanská, florián minárik, ján volek,

jozef král, ondrej král, michal cibiček,

ján zelik dočasné miestne správne komisie sa ihned ujali správy

obce a stáli na ich čele do volieb v máji toho istého roku.

aj po zložitých politických udalostiach aktivita občanov

neustala . o chuti urobiť svoju obec krajšou svedči národná

smena, ktorú vyhlásil ústredný akčný výbor národného frontu

na ll. aprila 1948. v tunežiciach ktoré mali vtedy 481 obyvateľov

pracovalo v tento deň 51 občanov. okrem toho nazbierali

200 kilogramov starého textilu a značné množstvo železného

Šrotu V ladcoch , ktoré mali vtedy 1707 obyvateľov pracovalo

na národnej smene 320 brigádnikov, z toho takmer

200 žien. zúčastnili sa na čisteni pasienkov, parku a inde.

pri úprave ciest odpracovali 2 560 hodin a nazbierali

15 000 kilogramov železného šrotu. takáto aktivita bola

znakom spolupatričnosti občanov, čo bola dobrá predzvesť

pred bližiacimi sa voľbami.

dočasná miestna správna komisia aktivita obce

dňa 30. mája 1948 sa konajú voľby. po prvýkrát bola predložená

jednotná 'kandidátka národného frontu. v ladcoch sa volieb

zúčastnilo l 166 voličov, z toho 510 mužova 656 žien.

čo do počtu voličov patrili ladce medzi najlepšie obce v okrese

ilava a aj počet hlasov odoyzdaných pre kandidátov národného

frontu vysoko prekračoval 90 %.

občania s uspokojením ' prijali aj dalšie politické opatrenia,

ktoré nasledovali po víťazstve pracujúcich vo februári

1948. najmä sc hválenie ústavy 9. mája, zvolenie klementa gottwalda

za prezidenta československej republiky a prijatie celého

radu zákonov, ktoré buržoázia dlho oddaľovala.

v roku 1948 sa cementáreň vzdala kameňolomu v tunežiciach,

ktorý prevzal podnik severoslovenské kameňolomy a štr kopiesky

v žiline. riaditeľkou sa stala mária koškinová,

prvá žena v tejto funkc ii na slovensku.

súčasťou cementárne bola vtedy aj 12 komorová kruhová

vápenka v rožňových miticiach. plnenie úloh bolo v tomto

čase v cementárni vzorné . na stavby dvojročnice, na výstavbu

slovenska dodávali kvalitný cement. v rokoch obnovy národného

hospodárstva a počas ' dvojročného budovateľského plánu dodali

spolu 669 825 ton cementu.

v roku 1948 dochádza k reorganizácii školstva.

21. apríla 1948 je schválený tzv. školský zákon, základ ná

úprava o jednotnom školstve. povereníctvo školstva a osvety

dňom l. septembra 1948 mení názov štátnej ľudovej školy

v ladcoch i tunežiciach na národnú školu a štátnu meštiansku

školu v ladcoch na strednú školu v ladcoch,

voľby a dalšie politické udalosti zmeny v cementárni reorganizácia

školstva v roku 1945 pod vplyvom vojnových udalostí bola preprava

na železnici značne znížená. v roku 1946 sa začína zvyšovať

počet vlakov, ktoré prešli cez železničnú stanicu ladce,

počet prepravovaných osôb i tony prepraveného tovaru.

v roku 1947 sa oproti roku 1946 zvýšil počet vlakov

o 15 %, počet cestujúcich o 30 % a obeh vozňov o 40 %.

v tomto roku bol zavedený v staničnej budove vodovod.

l. septembra 1946 sa stala na železničnej stanici ladce nehoda:

eskortovaný väzeň l. stojka vyskočil z idúceho vlaku

v snahe ujsť - padol však pod vlak, ktorý mu odrezal obe

nohy. v roku 1948 odchádza prednosta stanice andreánsky

do šale a na jeho miesto je od 19. 12. 1948 menovaný emil

b a l a ž o v i ec h. aj v tomto roku výkony na želez nici

opäť stúpli - napr. preprava osôb o 20 % oproti predchádzaj

úcemu roku. 9. septembra 1949 vypukol v stanici ladce po žiar na

nákladnom vozni - začal horieť už na kilometri 147,8 medzi

ladcami a ilavou. zhorel vozeň a nákladné vojenské vozidlo.

vzniklá škoda bola 250 tisíc korún. zvýšené výkony na železnici

s veľkou pozornosťou sledovali občania ladiec a tunežíc

zasadania i x. z j a z d u k o m u n i s t i ck e j str any

československa, ktorý sa konal v máji 1949. vytýčenie generálnej

línie výstavby socializmu v československu, ktoré

zjazd zhrnul v desiatich bodoch prednesených klementom gottwaldom

zaujalo všetkých, pretože riešili vtedajšie podstatné

požiadavky prostých ľudí a dávali perspektívy v rozvoji

hospodárstva, kultúry asociálnej oblasti. osobitne medzi

občanmi sa veľa hovorilo o budúcnosti poľnohospodárstva,

o socialistickej poľnohospodárskej veľkovýrobe.

predsedom miestnej organizácie komunistickej strany slovenska

v ladcoch bol ján ci b i č ek . organizácia od obdobia

od víťazného februára 1948 organizovala politický život

v obci . vplyv bývalých členov demokratickej strany bolo

však stále vidieť. napr. roľnícka komisia národného výboru

bola poverená na základe zákona výkupom pôdy z kláštora československej

provincie dcér kresťanskej lásky. celkom išlo

o 8,3 hektára poľnohospodárskej a 1,2 hektára inej pôdy. ko misia

však pod vplyvom niektorých občanov nesprávne rozhodla,

že pôda pod tento zákon nepatrí. akciu neuskutočnila -

teda pôdu nevyvlastnila. aj v iných oblastiach sa snažili bývalí funkcionári ds

rozširovaním rôznych správ rozhodnutia mnv mariť. celkove to

však ~a vývoj v obci nemalo podstatný vplyv a myslenie ľudí

sa postupne menilo. veľmi vážnou otázkou tých čias bol nedostatok prac

o v n ý c h s íl . 8010 to vidieť hlavne v priemysle samotných

ladiec, v dubnici nad váhom, rozširujúcej sa maky te

púchov i pre budúcu gumáreň púchov, ktorá bola ešte vo výstavbe.

preto bola pri mnv zriadená komisia pre nábor

pra c o v n ý c h s íl. komisia mala za úlohu robiť nábor

a rozmiestňovať pracovné sily tam, kde ich bolo najviac

politická situácia v obci treba. osobitnou úlohou bolo zapojenie

žien do pracovného procesu a rozmiestnenie pracovníkov

 súkromných sektorov pozriadení komunálnych

 podnikov na konci 1949 a na začiatku roka

1950. uvádzam komisiu celú, pretože aj z nej vidieť, ako

boli postupne do štátnej správy zapájané všetky významné organizácie

národného frontu . ján volek, predseda, ondrej král za mo-kss, jozef král -

závodná organizácia kss, pavel kalus - sl ub /zväz ľudových

bojovníkov proti fašizmu/, ján zajac - jednotný zväz slovenských

roľníkov, mária bednáriková - živena-slovenský zväz

žien, ondrej zajac - roh, františek zelík - čsm, michal kadlečík

-sokol, te lovýchovná organizácia ladeckej cementárne.

k aktivite mnv v ladcoch prispel prijatý rozpočet, ktorý

síce nebol príliš vysoký - 497 000 kčs, ale prišiel aj mimoriadny

príspevok od povereníctva vnútra l milión 650 tisíc

korún. v tu ne ž i c i ach bol rozpoč et podstatne nižší

115 000 kčs. v spolupráci s organizáciami národného

frontu a čiastočne aj s ladeckou cementárňou organizoval

v tomto roku mnv v ladcoch reg u l á c i u pot o k a a jeho škarpovanie. občania

sa vo veľkom počte zúčastnili na čistení pasienkov,

pričom vynikli žiaci strednej školy ladce, ktorí ako najlepší

v okrese dostali odmenu 50 000 kčs.

v roku 1949 sa rozšírila sieť miestneho rozhlas

u a porobili nutné opravy, takže počuteľnosť sa zlepšila.

rozhlas však úplne chýbal v niektorých častiach napr. v horných

ladcoch. miestny národný výbor v roku 1949 prijal rozhodnutie

o likvidácii hostinca "majerovského" a rozhodol miestnosti

rozdeliť organizáciam v obci takto:veľká sála sa bude

využívať na kultúrne účely, bývalý výčap aktivita mnv

likvidácia hostincovako klubovňa čsm a tzv.

 zad ná miestnosť pre organizáciu žien .

rovnako rozhodli 'aj o hostinci "jesenský",

 kde sa zadná miestnosť

mala i nadalej používať ako poradňa

 matiek a veľká sála

ako zasadacia sieň organizácií nf .

spoločné pasienky v ladcoch mali celkovú výmeru bo hektárov.

z toho bolo 10 ha nekvalitných, pretože boli zaštrkované.

pasienky boli "za váhom", "na lazoch", "p od kališťom".

dobytok pásli dvaja pastieri, ktorí vyberali od kravy 60 kčs

a niektoré dalšie menšie poplatky.

nielen pracovníkov vodnej elektrárne, ale všetkých obča

n ov potešilo ukončenie systému hydrocentrál ladce - ilava

- dubnica nad váhom tým, že v roku 1949 sa uviedla do prevádzky

vodná elektráreň dub nic a nad v á h om.

na konci roku 1949 a začiatku roku 1950 sa v rámci rušenia

súkromného podnikania zriadovali tzv. k o m u n á lne

podniky, ktorých centrom 'sa stala ilava a dubnica nad váhom.

vo väčších obciach mali strediská s vedúcimi. v ladcoch bol

vedením poverený ján volek.

ešte predtým bolo v ladcoch a tune žiciach dosť živnostníkov,

ktorí zväčša pracovali sami, alebo so svojimi rodinnými

príslušníkmi. zachoval sa ich !pravdepodobne neúplný!

zoznam podľa živnostenských listov.

mikuláš raček imlátenie obilial

štefan češko lobchod s dobytkami

zaujímavý je počet h o s t inc o v v okrese ilava. na

konci roka 1949 vstúpilo 8 majiteľov do komunálneho podniku,

27 zostalo súkromných, 9 vlastnilo potravinové družstvo,

4 budúcnosť, 3 podnikové kantíny a 30 ich bolo zrušených.

teda predtým bolo bi hostincov, čo bolo v priemere takmer

3 na obec bez ohľadu na jej veľkosť.

nár o dná š k o l a vznikla premenovaním bývalej štátnej

ľudovej školy dňom l. septembra 1948. v ladcoch mala v školskom

roku 1948-1949 celkom 157 žiakov, z toho 83 dievčat a 74

chlapcov. rovnako sa premenovala aj škola v tu než i c i ach

národná škola v ladcoch trpela nedostatkom učiteľov a tak učili

aj nekvalifikovaní. príčiny boli aj v tom, že časť učiteľov

odišla na str e d n ú školu, ktorá vznikla z bývalej štátnej

ľudovej školy - vyšších ročníkov. riaditeľom tejto strednej

školy v ladcoch bol ustanovený vojtech bar a n č í k, ktorý

v ladcoch pôsobil do l . septembra 1950.

predsedom rodičovského združenia na národnej škole v ladcoch

bol jozef kalus, vedúci obchodu strižným tovarom. združenie

organizovalo pred n áš~y pre rodičov a rôzne akcie pre de ti.

v školskom roku 1949 - 1950 sa potom predsedníčkou združenia

stala zuzana bakošová.

v máji 1949 prevzala patronát nad národnou i strednou

školou v ladcoch ladecká cementáreň, ktorá sa zaviazala na

konkré!nu pomoc, o čom napísali dohodu.

úroveň tzv. "dedinskej" dychovej hudby sa neustále

zvyšovala. v roku 1949 sa zúčastnili na krajskej súťaži

hudieb v žiline, poriadanej z iniciatívy matice slovenskej.

súťaže sa zúčastnilo šesť orchestrov z celého slovenska a dy~

chovka z ladiec získala prvé miesto. v tom istom roku sa zú častňujú

celoslovenskej súťaže vo svite, kde získali druhé

miesto. nove školy nová dychová hudba

v roku 1949 začal štefan hab á n e k vyučovať n o v o -

vy t vor e n ú hu d b u založenú pri ladeckej cementárni .

tzv. "dedinskú" hudbu prevzal pavol habánek. závodná hudba

mala 15 tlenov: ján gach, ján duriš, kútny, viktor "majerik,

adolf galanský, stanislav lachký, vincent králik, rudolf zajac,

pavol uriček, gach, jaroslav šedik, jozef čemeš, štefan

galanský, ján bednárik.

miestna osvetová rada, ktorá bola v ladcoch ustanovená

pred dvoma rokmi podporovala a organizovala kultúrne a spoločenské

podujatia. starala sa o chod kina, podporovala diva delnú

činnosť masových organ i zácii, knižnicu. na konci roka

1949 spolu s národnou školou a strednou školou v ladcoch

pripravila vianočný stromtek republiky .

na základe vyhlášky poverenictva zdravotn ic tva z februára

1948, po uskutočneni územných zmien v československu

sa zriadil v ladcoch zdravotný obvod. do obvodu patrili:

l a d c e 11471 obyvateľovi, tunežice 14631, košeca 11852/ .

obvod však nebol obsadený lekárom a preto okresný národný

výbor v ilave dáva návrh, aby závodný l ekár v cementárni ladce

imudr . nemešl vykonával aj funkciu štátneho obvodného le kára

v ladcoch aj tunežiciach sa v roku 1949 urobili niekto ré

zmeny v zloženi mav snf. potty členov sa znižili a niektori

členovia vymenili. uvádzam ich ~loženie:

ladce

vojtech barančik, predseda

michal cibitek, poqpredseda

pavel koyš, 2 podpredseda

miestna osvetová rada zdravotný obvod

mies t ny akč n ý

výbor nf - zmeny

vojtech gergelič, tajomník

mária barančíková, zapisovateľka

členovia: florián minárik

ján cibiček

františek fatura

františek černota

elena koyšová

ján baštuga

pavel faturík

tunežice:

gustáv marguš, predseda

rudolf cahel, tajomník

karol kvasnica

rudolf kvasnica

jozef eliáš

anton kvasnica

ondrej raček

adam marguš

viktor baška

štefan melicher

ladislav kvasnica

jozef mihálik

rok 1950 patrí v moderných dejinách medzi najvýznamnejšie

v histórii obce ladce . udialo sa toľko, že venujeme osobitnú

pozornosť: za l oženiu jednotného roľníckeho družstva,

vnútropolitickým udalostiam, ale i popisu vtedajších obecných

a kultúrnych pomerov v ladcoch atunežiciach.

nesporne k najväčším udalostiam patrí založenie jednotného

roľníckeho družstva v ladcoch. popis udalostí, zachytenie

ťažkostí, ovzdušia, aké vtedy bolo sa kronikárovi určite nepodarí

a všetko sa bude zdať oveľa ľahšie, aké to v skutočnosti

bolo . ani rok 1950, ktorý položil základ socialistickej

veľkovýroby v ladcoch nerozhodol o všetkom. boli to dalšie

roky bojov politických i ekonomických, bojov s predsudkami

i starým myslením. všetko vyvrcholilo v roku 1958, kedy sa

stalo družstvo celoobecným a až vtedy sa mohlo hovoriť o veľkovýrobe.

po ix. zjazde komunistickej stra ny československa v roku

1949 sa o založení jednotného roľníckeho družstva začalo

hovoriť aj v ladcoch. diskusie sa zinte nz ívnili v zimnom období

na straníckych schôdzach, straníckom vzdelávaní. razilo

sa heslo "čo komunista - to člen jrd". stranícka organizácia

spolu s miestnym národným výborom v ladcoch usporiadala viacero

verejných zhromaždení, ktoré boli pomerne dobre navštívené

roľníkmi, ale úspech sa nedosiahol. takáto zmena myslenia

roľníkov vyžadovala trpezlivú osobnú agitáciu. bolo treba

presvedčiť v prvom rade ženy, ktoré sa v poľnohospodárstve

vtedy najviac narobili a mohli teda aj najviac získať. agitácie

sa okrem kss,mnv a patronátneho závodu cementáreň, ujala

najviac ž i v ena - slovenský zväz žien.

vyvrcholením pr-vej časti agitácie bolo z h rom a ž d e -

nie okolo 40 občanov - väčšinou žien dňa 26. mar c a

1950

založenie jednotného rolníckeho družstva v laococi agitácia, presvedčovanie,

prvé kroky 1950 o15. hodine. pod vedením eleny koyšov-ej prerokovali

otázku jrd a zvolili lo-členný pr í pra v n ý v ý -

bor jrd: elena k o y š o v á , predsedkyňa

mária faturová, podpredsedkyňa

zapisovateľkou bola mária barančíková.

hned na tej t o sch ô d z i sa prihlásili, teda sa

stali prv ý m i dru ž ste v ník m i v histórii ladieo:

elena koyšová, mária faturová, vincentína králová, antónia

mináriková, eva peterková, mária ištvániková, anna váňová,

anna eliášová, mária bednáriková, paula rohelová, terézia

hriadelová - spolu l 5 hektárov pôdy.

ďalej sa prihlásili: !erézia hriadelová, anna stračiaková,

anna faturová, mária černostová, júlia kuncová, štefánia

lašová, jozefína šedíková, barbora valachová, emília turzová,

irena suranová, mária barančíková, zuzana bakošová,

jozef suran.

_ ďalej už okrem osvedčených agitátorov, akými boli

marko z knv žilina, jurík, bosý, smolka a uriča z ov kss

ilava, učiteľov školy, komunistov z ladiec a cementárne,

agi tovali najmä č len o v i a prípravného výboru jrd.

prvé valné zhromaždenie možno pokladať za z a č i a - -

t o k č inn o s t i jrd v ladcoch. konalo sa dňa

9 . jún a 1950

prvé valné

zhromaždenie

najdôležitejším bodom rokovania bola voľba správy jrd.

bola zvolená v takomto zložení:

ján u r í č ek, predseda jrd

elena koyšová, podpredsedkyňa jrd

členovia: františek fatura

ján cibiček

vojtech barančík

albína galanská

vinca králová

mária bednáriková

ervín lašo

náhradníkmi sa stali jozef su ran a ján sivoň.

na valnom zhromaždení zvolili d o z orn ý výbor, ktorý

v podmienkach začínajúceho jrd zohral dôležitú úlohu. jeho

členmi sa stali:

ludovít bakoš, predseda

antónia mináriková, podpredsedkyňa

členova: eva peterková, ondrej král, rozália faturová, františek

král, karola schmerová /náhradníci: anna hulcová,

pavel koyš/.

dňa l l. j ú l a 1950 bolo jednotné roľnícke družstvo

v ladcoch z are g i str o van é na okresnom súde v žiline

a na okresnom sekretariáte rady zväzu družstiev.

vojtech barančík, riaditeľ strednej školy odišiel

l. septembra 1950 do bytče a na jeho miesto zvolili družstevníci

dď správy jrd jána sivoňa, riaditeľa národnej školy

v ladcoch. na tom istom zhromaždení, 12. septembra zvolili

ondreja koyša, vedúceho drogérie za pokladníka jrd.

v septembri 1950 sa upresnil zoznam členov jrd. niektorí

od začiatku do neho pristúpili, iní vystúpili. v tomto

zozname čítame okrem iných:

mária faturová, terézia hriadelová, anna hulcová, már ia

ištvániková, antónia mináriková, paula rohelová, anna váňová,

zuzana bakošová, jozef suran, pavel koyš, terézia cibičková,

anna stračiaková, jozefína šedíková, jozef šedík, štefánia

la!ová, vincent záleský, mária kubicová, janka masárová,

emilia turzová, "ján sivon, irena dvorská, franti!ek kordik,

mária barančiková, barbora valachová, emilia turzová, jozef

valach, anna faturová, anna mierna, mária černotová, júlia

kučová, pavel faturik, anna prekopová, anna eliá!ová, vincent

hulc, irena suranová.

koncom septembra 195ď vstúpilo do jrd manifestačne

2 4 č len o v československého zväzu mládeže.

v októbri 1950 hospodársko-technická komisia krajského

národného výboru v žiline vykonala v ladcoch úpravu pôdy

tak, aby mohli družstevnici pracovať na väč!ich celkoch

ornej pôdy.

orná pôda jrd mala výmeru 51,60 hektára a bola zložená

z 394 parciel. uznesenie znelo, aby sa pôda zadelila do 9 "

honov. dva osevné hony boli na nátlak vedenia jrd pťemiestnené.

náhradné pozemky boli pridelené inde 158 majiteľom.

po tejto úprave sa vykri!talizoval aj stav členstva

v jrd. k 7. októbru 1950 malo jrd 130 členov. z toho v!ak

vlastnikov pôdy bolo iba 39 s celkovou výmerou 34,32 ha.

technicko-hospodárska úprava pôdy sa nezaobi!la bez

problémov. viaceri sa sťažovali, niektor i dokonca až do prezidentskej

kancelárie.

prvé jes e n n é prá ce narazili na ťažkosti v tom,

že družstevnici museli čakať, kým nečlenovia vykopali zemiaky

zablokované v honoch jrd. potom pri!lo nepriaznivé počasie,

no i tak urobili v!etky jesenné poľnohospodárske práce

načas.

dna 5. júla 1950 vydal onv v ilave výmer, ktorým sa dáva

výpoved hospodárenia pasienkového majetku bývalých

u r bár n i k o v v ladcoch v prospech jrd ladce. bio o výmeru

3 katastrálne jutrá ornej pôdy, 110 jutár pasienkov a

 

90 jutár ostatnej pôdy. rovnako pre!li na jrd finančné prostriedky

okolo 22 000 kčs. ďalej od bývalých urbárnikov pre-

hospodárskotechnické

úpravy

pôdy

šiel do majetku jrd aj hostinec io. peterkal, kde však bola

už v roku 1950 jmiestnená stredná škola.

pomerne veľký politický pohyb spôsobilo zrušenie kláštora

v ladcoch a pruskom. kaštiel - kde bol kláštor umiestnený

od začiatku dvadsiatych rokov - si prenajali závody

k.j.vorošilova z dubnice nad váhom, kde umiestnili svoje učňovské

stredisko. zrušenie kláštora po dva - tri roky sťažovalo politickú

prácu medzi občianstvom a nepriamo vplývalo na rozširovanie

radov družstevníkov v negatívnom slova zmysle.

hnutie za obrodu cirkvi, ktoré dostalo názov katolícka akcia sa

začalo na porade pokrokových kňazov

28. apríla 1949. program katolíckej akcie obsahoval štyri

hlavné body: prehlbovanie náboženského života, rozvíjanie

lásky k ľudovodemokratickej vlasti, boj proti kapitalizmu

duchovnými zbraňami a podpora mierového hnutia.

toto hnutie získalo podporu u značného množstva duchovenstva.

pravda - došlo aj k mnohým rozporom. vznikali tým,

že v ladcoch a čiastočne aj v tunežiciach mali vplyv na mys-

 

lenie občanov: závod cementáreň ladce, revolučné a pokrokové

tradície, komunistická strana slovenska i pokrokové masové

organizácie. na druhej strane duchovní, včetne fary v košeci

a kláštor v ladcoch. k tomu treba prirátať dosť početných

cirkev~ých aktivistov, odchovaných kláštorom.

proti ľudovodemokratickému zriadeniu zameraný klérus

a bývalí príslušníci hlinkovej slovenskej ľudovej strany,

organizovali v okrese ilava propagandu zameranú proti vstupu

 

do jrd a proti všetkému, čo organizovala ľudová správa.

napr. pri podpisovaní štokholmskej mierovej

v ý z v y sa v obci ladce a tunežice organizovali dvojice,

ktoré chodili po domoch a získavali podpisy občanov. organizovali

sa však aj· protiakcie a tak časť občanov ana popud

dospelých i časť detí v škole, odmietli túto mierovú výzvu podpísať.

napokon v ladcoch podpísali takmer všetci, ktorých

o to požiadali a v okrese ilava sa získalo 27 000 podpisov

 

v tomto čase sa objavili rôzne nápisy - napr. na bráne

kláštora heslo vyzývajúce roľníkov, aby si "nedali vziať pôdu".

propaganda proti nášmu štátnemu zriadeniu usmerňovala

občanov rôznymi smermi. niektorí dokonca odmmietli podpísať

súpisové hárky pri nár od n o m s č í t a ní ľud u, ktoré

sa uskutočnilo v celom československu 2. apríla 1950.

komunistická st rana če lila týmto akciám agitačno-propagačnou

činnosťou, ale najmä konkrétnou prácou pre obec a občanov.

vp lyv na myslenie ľudí mali nesporne aj také udalosti,

ako bolo otvorenie nového závodu na výrobu pneumatík a gumenných

výrobkov v púchove, kde viacerí občania pracovali

pri výstavbe a potom i vo výrobe.

v kameňolome ladeckej cementárne vznikla v lete 1950

nespokojnosť u časti robotníctva, ktorá vyplynula zo zlej

organizácie práce, nedokonalého prémiového poriadku a v dôsledku

nižších zárobkov. .p ri doprave materiálu z bane do cementárne

bola stanovená veľmi tvrdá norma - 180 vozíkov za

smen u. ked v nedeľu nenastúpili robotníci do práce, nasadilo

vedenie podniku úradníkov, ktorí za predíženú smenu nalo žili

118 vozíkov. na sťažnosť robotníkov vyslal ov kss v ilave

odbor~íkov prešetriť situáciu. vyšlo najavo viacero problémov:

nedostatok vozíkov, ktoré závod nechcel nakupovať, pretože

sa práve stavala lanovka, pomalá výstavba tejto lanovky

a dalšie. norma sa napokon upravila v prospech robotníkov.

slovenské cementárne a vápenky, n.p. cementáreň ladce

/taký bol presný názov závodu v roku 1950/ uskutočnil v tomto

roku viacero stavebných prác: už spomínanú lanovku , sklad

materiálu a dalšie.

Nespokojnosť v kameňolome

slovenské kameňolomy tunežice patrili podniku so sídlom

v liptovskom mikulé!i . riaditeľstvo neprejavovalo veľkú starostlivosť

o túto prevédzku, ba boli určité néznaky kameňolo mu

sa zbaviť. v roku 1950 vymenili v tunežiciach vedenie, ale

ani to nepomohlo k plneniu úloh l. päťročnice. príčiny boli

jednoznačne v starom, veľmi poruchovom technickom zariadení,

 

ktoré pre časté zmeny majiteľov nikto nevymieňal. podľa zistenia

odbornej komisie vyslanej ov kss ilava boli v!ak nedostat ky

aj v organizácii préce a v nízkom stave pracovníkov. situécia

sa čiastočne zmenila na konci roka 1950 a v nasledujúcom

období, ked boli zme nené normy robotníkom a zmenil sa spôsob

ťažby.26. januara 1950 československý zväz mládeže vyhlésil

prevzat ie ni ektorých stavieb: stavba mladých budovateľov so cializmu

v ostrave /nové huť kleme nta gottwalda/, trať družby

zo zssr, priehrada mlédeže a dedina mlédeže. viacerí mladi

ľudia z ladiec a tunežíc na týchto stavbách pracovali. boli

z radov robotníckej, !tudujúcej i roľníckej mlédeže. niektorí

boli zamestnaní na prieh.r ade mlédeže ako techn ic i, robotníci:

ing. franti!ek smrček, ako !tétny stavebný dozor, pavel martinék,

ako predseda zévodného výboru, vincent galanský a dal!í.

pracoval tam aj kronikér, ako vedúci kultúrno - propagačného

oddelenia priehrady mlédeže a zéstupca povereníctva !kolstva .

na sta_vbéch pracovali : pavel koy!, milan majerík, jén čeme!,

rudolf zajac, anton zahradník a mnohí dal!í. mladí pokladali

prácu na stavbéch mládeže za povinnosť a česť.

rozhodujúcim spôsobom pri stavbe priehrady mládeže pri spela

aj cementéreň ladce plynulými dodévkami vysokokvalitného

mládeže

22. septembra sa v sále u "majerovského" konalo slávnostné

zasadnutie pléna  z ladiec a tunežíc.

zišli sa pri príležitosti likvidovania notárskeho zboru,

obvodn9ch dradov a voľby obvodného tajomníka.

zasadania sa zd - častnilo 21 členov mnv ladce a ii členov

mnv z tunežíc, na čele s predsedami mnv p. faturíkom a

mihálikom. zdčastnil sa ho aj dr . sabol z knv žilina,

smolka z dv kss ilava a gapčo z onv ilava. po prejavoch

a kultúrnom programe žiakov prijali oba národné v9bory záväzky

na zlepšenie svojej práce a celkového života v obciach.

na schôdzi bol za obvodného tajomníka zvolen9 ondrej krajíček.

3. októbra sa potom za prítomnosti zástupcov onv ilava,

mnv košeca, ladce, tunežice a v.košecké podhradie zrušil obvodn9

úrad mnv v košeci a odčlenili sa obce l a d c e a tunež

ice do samostatného obvodu. prebral a rozdelil sa v.šetok

inventár a bartolomej mesiac bol preložen9 na mnv ladce .

povereníctvo financií v bratislave schválilo podporu

majiteľom vojnou poškoden9ch domov - vypálen9ch fašistami

14. apríla 1945, alebo inak poškoden9ch. podporu dostali:

jozef kvasnica, ján kušnier, katarína prekopová, ján pastierik,

jozef juríček, rudolf záhradník, helena marková,

ján biel, jozef hatoka, rudolf galansk9, štefan galansk9,

ludmila klvaňová, ján cahel st., jozef cahel, karol sodomka.

miestny národn9 v9bor menoval komisiu pre r o z p i s

k o n t ing ent o v v rastlinnej v9robe i a. vrábel - predsedal

a živočíšnej v9robe iján král - predsedal. komisia

na základe dodan9ch noriem, množstva a bonity pôdy i sociálnych

pomerov stanovovala dodávky majiteľom pôdy.

Zrušenie notariátov podpora vojnovom poškodencom poľnohospodárstvo

v tomto roku sa na zemiakových porastoch po prvýkrát objavila

man del i n k a zem i a k o v á a to hned vo veľkom

množstve. miestny národný výbor v ladcoch organizoval zbernú

akciu tak, že 23. júla 1950 vyslali z každého domu jedného

občana. do zberu sa zapojili aj žiaci a tak v tento deň od

10. hodiny mandelinku vyzbierali . podobnú akciu pripravil

mnv a mav nf v tunežiciach.

pre postavenie hasičstva v spoločnosti malo veľký význam

vydanie zákona číslo 62 z roku 1950 o ochrane pred požiarmi

a inými živelnými pohromami. starostlivosť o hasičstvo pripadla

priamo miestnemu národnému výboru, ktorý prevzal dozor

i záruku za činnosť a akcieschopnosť. rada mnv v ladcoch

a tunežiciach prijala patričné opatrenia a zriadili sa tzv.

miestne jednoty československého hasičstva.

v ladcoch sa v roku 1950 vzdal funkcie veliteľa hasičského

zboru pavel k o y š. funkciu velí teľa zastával od roku

1923. v tomto čase prešiel do závodu pracovať námestník

veliteľa hasičov ondrej peterka, kde prevzal funkciu bezpečnostného

technika . tejt? úlohy sa ujal s veľkým zanietením,

organizoval protipožiarnu ochranu i osvetu, najmä prednášky

a oboznamovanie s protipožiarnou technikou.

v dal šom roku /1951/ sa v cementárni zakladá požiarne

družstvo.

yeliteľom hasičského zboru po pavlovi koyšovi sa stáva

jaroslav peterka ido roku 1952/.

31. marca 1950 zasadala v prahe česká rada žien a zväz

slovenských žien. na tomto zjazde sa zlúčili do jednotného

československého zväzu žien. v máji sa konali v celom okre-o

se ilava verejné schôdze žien, kde členky živeny - slovenského

zväzu žien /českoslonenského zväzu žien/ oboznamovali

s týmito zmenami a uzneseniami pražského zjazdu. takéto zhromaždenie

sa konalo aj v ladcoch atunežiciach.

hasičský zbor

zmeny v ženskom

hnutí

v §kolskom roku 1949 - 1950 mala národná §kola v .ladcoch

155 žiakov. v ro~nikoch 1.-5 .. vyu~ovali ján sivon, riaditeľ,

vincent záleský, karolina schmerová, gabriela reháková,

mária kubicová.

v tomto §kolskom roku - po založeni pionierskej organizácie

na zjazde v prahe v aprili 1949, sa aj na národnej a

strednej §kole v ladcoch založila p i o nie r s k a o r g a -

n i z á c i a •

v národnej §kole ~nej bolo 26 pionierov, žiakov 4. a 5.

triedy. spolu vytvorili jeden oddiel. v tomto §kolskom roku

nemali e§te vy§koleného vedúceho a tak práca organizácie bola

iba sporadická. škola v§ak v rôznych súťažiach /prospech,

zber, zborový spev/ dosiahla pozoruhodné výsledky i v rámci

okresu ilava a žilinského kraja.

v strednej §kole v ladcoch založili pionierske oddiely

vo v§etkých triedach. táto pionierska organizácia už v jeseni

1949 a na jar 1950 prispela národnému hospodárstvu zbermi

a pomocou pri ~istení pasienkov i obce.

v tomto roku sa opäť konkrétne hovorí o výstavbe §koly,

ktorú schválil onv v ilave. zorganizovali sa agita~né dvojice,

ktorých úlohou bolo ziskať ob~anov na pracovné brigády

pri budúcej stavbe §koly i povoznikov na dovoz stavebného

materiálu. ziskavali sa ob~ania z ladiec, podhoria a tunežic.

v roku 1950 sa zriadilo pri mnv ladce §kolské združenie,

akási reprezentácia §kôl, ktorá mala rie§iť w~etky

problémy, najmä materiálneho charakteru, styk s organizáciami,

rodi~mi a pod. také bolo aj jej zloženie: jozef hriadel,

referent školstva mnv, irena dvorská zo strednej školy, ján

si von z národnej školy, predsedovia rodi~ovských združení,

riaditeľka materskej §koly a predseda mnv pavel faturik.

vznik pionierskej

organizácie

výstavba školy

a školské

združenie

v predchádzajúcom roku zriadený zdravotný obvod mal stále

problémy s obsadením lekárskeho miesta. ustanovené boli

dve pôrodné asistentky: agnesa ištvániková a mária vyhničková.

obe boli určené pre ladce a tunežice.

v tom istom roku sa organizuje v celom československu

veľká akcia - vyšetrenie pohlavných chorôb . zúčastnili sa ho

osoby narodené v rokoch 1905 - 1935. vyšetrovanie sa konalo

od l. mája 1950 do 31. októbra 1951. akciu za pomoci organizácie

československého červeného kríža v ladcoch organizoval

mudr . ladislav nemeš /závodný lekár v cementárni od roku

1941

dňa 16. júla 1950 vzniká v ladcoch pri mnv miestna osvetová

komisia. v jej vedení boli jozef hriadel ml., ako predseda,

gustáv vagač, tajomník a ako členovia: ján sivoň, karolína

schmerová, milan fatura, anna stračiaková, karol hanták.

väčšina z nich sa už v minulosti osvedčila v organizovaní kultúry

a osvety a preto od nich obec veľa očakávala.

mesiac predtým však znova vrátili hostinec "majerovský"

cementárni s tým, že sa .o bnoví hostinec a niektoré priestory

zostanú pre účely organizácií v obci. nebolo to najšťastnejšie

riešenie pre kultúru, čo ukázala najbližšia budúcnosť.

mnv pridelil pionierskej organizácii a organizácii čsm

klubovňu v budove školy. ostatným organizáciam slúžila zasadačka

na obecnom dome.

vo všetkých mestách a obciach československa sa konali

v roku 1950 voľby sudcov z ľudu. v ladcoch boli zvolení:

florián minárik, ján cibiček, františek fatura, vincent hulc,

ondrej král, pavel koyš, ján volek, anna faturová.

stav

zdravotníctva

miestna osvetová

komisia

sudcovia z ľudu

v apríli 1951 sa konala v ilave okresná konferencia

komunistickej strany slovenska, na ktorej okrem iného vyzdvihli

založenie jednotného roľníckeho družstva v ladcoch a úspešné

plnenie výrobných úloh v cementárni ladce .

v roku 1951 mala rada mnv v ladcoch takéto zloženie:

pa vel faturík

elena koyšová

ján sivoň

ján král

jozef koštialik

jozef hriadel

ján volek

jozef král

predseda a poľnohospodársky referent

sociál ny referent, po založení jrd žiadala

uvoľniť pre preťaženosť v práci

školský a osvetový referent

finančný referent

zdravotný referent

referent zásobovania a výživy

technický referen t, neskôr bol odvolaný .

a nahradil ho jozef gajdošík

bezpečnostný referent

obvodným tajomníkom bol ondrej krajíček a inštruktorom onv

karol ďuriš.

v tomto roku sa meríí kategorizácia obcí, ladce

boli zaradené do tretej kategórie, z toho dôvodu sa počet

poslancov 23. apríla 1951 zvyšuje na 30 členov. oo mnv vtedy

pribudli: jozef gajdošík, ján cahel, imrich mihál, jozef

koštialik, ervin habánek, mária vráblová, takže v mnv boli:

frantíšek fatura, ján král, jozef hriadel ml., ján volek,

jozef hriadel st., elena koyšová, albína galanská, anna vičanská,

ján cibiček, mária vráblová, ervín habánek, jozef

král ml., florián minárik, ondrej koyš, ján suran, vincent

hulc, jozef štefanec, ján sivoň, ondrej hriadel, ondrej král,

jozef koštialik, ján uríček, pavel faturík.

v polroku 1951 nastali zmeny vo finančnej komisii, kde

boli schválení ján . král, jozef hriadel, ján sivoň, jozef

gajdošík, pavel faturík, imrich mihál.

 

1951.

 

Miestny národný výbor v ladcoch

osvetový referent jozef hriadel ml. sa v apríli vzdal

funkcie zo zdravotných dôvodov. mnv schválil jána sivona.

pribudla funkcia miestneho zootechnika - stal sa ním vincent

kučo. ustanovila sa miestna bytová komisia: miloš cibiček,

bakoš, vlčanská, jozef adamec, baštugová, stračiak.

v súvislosti so schválením trestných právomocí v národnom

zhromaždení pre národné výbory bola menovaná trestná komisia

mnv.

v období agitácie do jrd funkcionári strany a mnv venovali

väčšinu času tomuto problému a tak sa čiastočne oslabili

ostatné funkcie národného výboru. viacerí členovia mnv boli

vlastníkmi pôdy a nevstúpili do jrd - to situáciu ešte komplikovalo

bolo treba zlepšiť styk s občanmi pri riešení celoobec ných

záležitostí - bežných problémov. tak mnv stanovil jednotlivým

referentom dni a hodiny pre stránky v úradovni mnv, rozdelil

a pridelil členom rady mnv obec do 8 úsekov, kde mali

viesť: agitáciu do jrd, na plnenie dodávok poľnohospodárskych

produktov, pomáhať orga~izovať poľnohospodárske práce i pracovné

brigády pri skrášľovaní obce. k dispozícii mali agitačné

dvojice, ktoré spolu so straníckymi aktivistami organizova li

politickú agitáciu. ako vidieť dalej, dosiahli viaceré úspechy.

dodávky poľnohospodárskych produktov rozpísala mnv menovaná

komisia. medzi roľníkov sa v roku 1951 rozpísalo 210 metrákov

pšenice, 40 q raži, 190 q jačmmena, 5q strukovín, 500 q

zemiakov, 2,5 q maku. podobne sa rozpísali dodávky živočíšnych

produktov .dodávky plnila aj cementáren ladce. mali predpísanú dodávku

40 q kapusty'a inú zeleninu, pretože vlastnili záhradu,

skleníky a zamestnávali záhradníka. v roku 1951 sa pokúšali

styk s občanmi

dodávky odpísať - mnv však nesúhlasil.

v lete 1951 musí mnv v ladcoch riešiť problémy, ktoré

zapríčinilo roľnícke spotrebné družstvo ilava v evidencii

obilia, čo čiastočne narušilo inak veľmi úspešnú žatvu a mlatbu

už sme spomínali, že do vyprázdneného kláštora - kaštieľa

v ladcoch sa nasťahovali učni zo závodu k.j.vorošilova

v dubnici. s nimi sa nas ťah ovalo aj niekoľko vychovávateľov

a vedenie učňovského strediska.

veľa problémov bolo i okolo výstavby cesty k železničnej

stanici. cesta bola prašná, čo prinášalo mnoho nepríjemností

obyvateľom kolónie a rodinných domov. problémy spočívali v tom,

kto má hradiť náklady. výstavba sa riešila aj intervenciou na

knv žilina, kde sa dostalo dosť sľubov, ale stavba sa i tak

posunula do dalších rokov. riešenie sa nakoniec našlo doma,

dohodou mnv - cementáreň - kameňolom tunežice.

rovnako pomaly sa riešila otázka rozšírenia rozhlasovej

siete do horných ladiec a ku kaštieľu. -aj tu sa našlo riešenie

združením prostriedkov a v brigádach. úloha sa rozpracovala

v roku 1951 a v roku 1952 už rozhlas počuli aj v horných ladcoch.

pri takomto plnení úloh sa nevyčerpal ani rozpočet

l 335 000 kčs. podarilo sa ho vyčerpať iba na 60,6 %.

ž~ny zriadili ešte v roku 1950 v budove starého bitúnku

obecnú práčovňu. v roku 1951 zakúpili práčku, ktorá však bola

malá a neslúžila svojmu účelu tak, ako si to organizátorky

tejto dobrej myšlienky predstavovali.

dňa 2. apríla 1951 sa rozliali oba ladecké potoky lúčkovský

a slatinský. veľká voda sa rozliala po cestách a vyžiadala

si aj obeť - malú dvojročnú annu f aturíkovú, ktorá sa utopila.

ďalšie udalosti

v obci

vrátime sa späť do 9 . februára 1951, kedy sa konalo slávnostné

rozšírené zasadanie, ktorého sa okrem poslancov mnv

zúčastnili zástupcovia rôznych zložiek. v prezenčnej listine

sme čítali: jozef hriadel, za telovýchovu - sokol ladecká cementáreň,

pavel koyš za miestnu hasičskú jednotu, mária bednáriková

za pioniersku organizáciu, mária faturová, predsedkyňa

československého zväzu žien, miloš cibiček, tajomník podnikového

poľovníckeho klubu, adam vrábel, predseda jednotného

zväzu slovenských roľníkov, jozef mesiac, roh cementáreň.

na slávnostnom zasadaní vystúpili menovaní, ale aj další

zás tupcovia a predložili svoje socialistické záväzky na počesť

výročia založenia ksč. vybral som z nich niektoré najhodnotnejšie,

pretože charakterizujú tú dobu, vzťah masových organizácií

k budovaniu obce.

- vybudovanie obecnej cesty do cementárne a na železničnú

stanicu itu sa zaviazali odpracovať v dobrovoľných brigádach

hodnotu 300 tisíc korún/.

- zabezpečovať a kontrolovať tučnosť odovzdávaného mlieka.

obohatiť obecnú knižnicu o nové knihy, zvýšiť výpožičky.

zahrať divadelné predstavenie s problematikou jrd. zriadiť

verejnú čitár~ň.

- hodnotné záväzky k jarným, letným a jesenným poľnohospodárskym

prácam.

organizácia čsm sa zaviazala získať všetku mládež do svoj

ich radova štyroch brigádnikov na stavby mládeže, odpracovať

ido hodín na jrd a 200 hodín na spomínanej ceste.

živena - československý zväz žien vyšiel so záväzkom pracovať

brigádnicky na jrd, získať 3 ženy do priemyslu, čo bola

vtedy, pri nedostatku pracovných síl úloha nadmieru dôležitá .

všetky uv edené záväzky znamenali pohyb v myslení občanov a dalšie

fakty, ktoré tu neuvádzam neskoršie dokazujú, že záväzky

občania vysoko prekročili.

slávnostné

zasadanie mnv

 

vyostrujúca sa medzinárodná situác ia nútila svetové mierové

hnutie org~nizovať mnohé akcie, ktoré mobilizovali občanov

v boji za mier. na výzvu svetovej rady mieru sa konali

mierové manifestácie a pochody i podpisové akcie. v takejto

podpisovej akcii sa získalo v kameňolome tunežice 31 podpi sov,

na hydrocentrále ladce 36 podpisov, v cementárni 550

a medzi stavbármi eeskosl~venských stavebných závodov, ktorí

pracovali na výstavbe cementárne 47 podpisov.

dňa 21. apríla sa konali mierové pochody. zúčastnili sa

ich vo veľkom počte obyvatelia ladiec /656/ i tunežíc. z cementárne

a z kameňolomu tunežice vyšli aj alegorické vozy.

pochod sa uskutočnil z ladiec cez tunežice do košece a späť.

rok 1951 je v cementárni rokom stavebného ruchu a čiastočnej

modernizácie technických zariadení. na onv prišla žiadosť

technického oddelenia závodu na stavbu die lne, drv

i a r n epr edi a már ne, c eme n t o v é h o s i l a

s t udn e tra f o s t a nic e 3 žele zob etónových z á s o b -

ník o v s drevenými nadstavbami surovinového mlyna, vykladaciu

stanicu l a n o v k y, v i s u t údr á hu, sklad horľavín

a dalšie menšie stavebné úpravy.

výmery boli z neznámych dôvodov vydané až v marci 1952,

ale vtedy, ako to konštatuje hlásenie na onv, boli už takmer

všetky stavby rozostavané a niektoré už dokonca aj ukončené.

okrem uvedených technických a výrobných stavieb podala

cementáreň ž iadosť o stavebné povolenie na 12-bytovú jednotku

podľa stavoprojektu žilina. v bytovke boli plánované

2-izbové byty s príslu še nstvom.

oo nového roku vstúpilo družstvo s veľkými úlohami. na

členskej schôdzi 27. februára 1951 sa zúčastnilo iba 40 členov

družstva, ale boli tam všetci výkonní roľníci - družs-

mierové pochody

stavebný ruch

v cementárni

·jednotné roľnícke

družstvo

tevníci. na schôdzi prevzali rádioprijímač, ako prvú cenu

v súťaži jesenných poľnohospodárskych prác od krajského národného

výboru . hlavným bodom rokovania bol prechod z jrd

ii. typu na jrd iii. typu. k rozhodnutiu, ale v rokovaní ne dospeli

. roz-hodlo sa však o okamžitej adaptácii maštale

s nákladom 280 000 kčs, na čo sa odhlasovalo zobrať úver so

štátnou zárukou. v marci sa zase na zasadaní predstavenstva

rozhodlo pristúpiť k spoločnému chovu ošípaných .

 

dňa 3 l. mar c a l 9 5 l sa konalo významné val n é

z h rom a ž den ie, ktoré prinieslo dosť kádrových a organizačných

zmien. bolo na ňom prítomných 102 č l enov a hostí

z dv kss, onv a patronátneho závodu cementárne. jedným z hlav ných

bodov rokovania bola voľba nového predstavenstva jrd.

zvolil i ho takto:

ján u r í č,e k, predseda

elena koyšová, podpredsedkyňa

ján sivoň , tajomník

rozália kalusová, účtovníčka

ondrej koyš, poklad ník

ondrej král, hospodár

členovia: františek fatura

antónia mináriková

pavol kalus

vincent hulc

na valnom zhromaždení vystúpili zástupcovia organizácií

s hodnotnými záväzkami . miestna organizácia kss sa napr. zaviazala,

 

že každý člen odpracuje na jrd 4 hodiny . cementári

prišli s návrhom pomôcť pri oprave strojov, pri účtovníckych

prácach a odpracovať pri poľnohospodárskych prácach 3 000 hodín.

záväzky si dali aj členovia hasičské h o zboru, československého

zväzu mládeže i zástu pcov i a strednej školy .

samotní družstevníci sa zaviazali skrátiť jarné, letné

a jesenné poľnohospodárske práce a urýchliť pre cho dna

i i i . typ jrd. váž ne bolo rozhodnutie do konca mája

ukončiť adaptáciu maštale pre hovädzí dobytok a ošipáreň.

oo spoločného chovu dajú 4 kusy dobytka a ostatné dokúpia.

oo ošipárne sa rozhodli zakúpiť 3 prasnice a 47 odstavčiat.

to bol vlastne prvý krok k spoločnej živočíšnej výrobe v ladcoch.

ž a t v u a m l a t b u obilia skončili družstevníci

v tomto roku včas, skôr ako súkromný sektor. nedostatočná pomoc

bola zo strany strojnej a traktorovej stanice. stroje boli

poruchové, čo letné práce zdržiavalo. mo kss organizovala

agitáciu na včasné splnenie dodávok obilia.

družstevníci poučení z jarných a jesenných prác objednali

pre svoju potrebu prvé mechanizmy: 2 hrabačky, l lyžicovú

sejačku na konský poťah, 2 obrábacie plúžky a jeden šrotovvník.

žiadali o predisponovanie traktora z jrd horná poruba. okrem

toho sa rozhodli kúpiť jeden pár koní .

19. augusta poriadalo jrd prvú dožinkovú zábavu, na

ktorú pozvali aj všetkých brigádnikov, ktorí družstvu pomáhali.

žatva a mlatba a zavádzanie spoločnej živočíšnej výroby

naplno odhalili nedostati . určité rozpory boli v samotnom vedení jrd, najmä

v otázke prechodu na ii~. typ.

bez ťažkostí sa nezaobišli ani jes e n n é poľnohospodárske

 

práce. družstevníci spolu s brigádnikmi zbierali konope,

kukuricu a zemiaky a uskutočňovali jesennú sejbu.

na jeseň sa členovia jrd zúčastnili zájazdu - exkurzie

na mor~vu, kde si prezreli niekoľko roľníckych družstiev a

priniesli si veľa nových poznatkov. v tom čase sa zúčastnili

prv í dru ž ste v n í c i iia žienl na re kre á c i i .

rozporná členská schôdza sa konala v novembri 1951,

kde niektorí funkcionári národného výboru presvedčovali

družstevníkov, aby neprechádzali na iii. typ, pretože ii.

typ je pre nich ten t o rok ešte výhodnejší. niektorí

členovia jrd zo schôdze odišli a tak k hlasovaniu nedošlo

a táto kardinálna otázka jrd sa opäť nerozhodla. v tom čase

zosilnela aj propagandistická kampaň západných rozhlasových

staníc, nebolo stavebného materiálu, nebolo noriem, nebolo

skúseností. boli to ťažké časy pre ladecké jrd i pre myšlienku

samu.

 

dobrá myšlienka však zvíťazila. i napriek spomínaným

ťažkostiam v decembri 1951 sústredili kravy

do adaptovanej maštale, čím vlastne začali plniť základnú

podmienku jrd iii. typu. členovia vedenia jrd išli pritom

príkladom a prví sústredili dobytok. v maštali a ošipárni sa

urýchlene zavádzal vodovod a robili i dalšie dodatočné úpravy.

v roku 1951 dostalo jrd svoju kanceláriu v dome jozefa

orihela. na konci roka malo jrd ,169 členov /103 mužov, 66

žien/ o celková výmera poľnohospodárskej pôdy bola 170 hektárov,

z toho 51 ornej . odborným inštruktorom bol adam filip.

na národnej škole vyučovali v roku 1950-1951 ján sivoň,

vincenta gazdíková, karolína schmerová , mária kubicová.

na strednú školu bol preložený ján chovanec a v priebehu

školského roka prišiel pavol jesenský.

znížil sa čiastočne počet pionierov, ale ich práca

v tomto školskom roku bola už cieľavedomá a nápaditá.

predsedkyňou združenia rodičov bola paula rohelová .

v dňoch 11. -15. júna sa na strednej škole v ladcoch

prvýk~át konali záverečné skúšky . komisia bola zložená z týchto

členov: ján sivoň, irena dvorská, michal poláček /onv/,

elena koyšová, predsedkyňa mo kss, vincent hulc za oor, triedni

učitelia a další. žiaci boli dobre pripravení a z 27 ich

bolo b vyznamenaných. škola v tomto roku splnila aj nábor

do preferovaných povolaní. na záver vyzdvihli pomoc, ktorú

im poskytoval patronátny závod cementáreň. nie príliš boli

spokojní s pomocou čsm v ladcoch, najmä pri vedení pionier skej

organizácie ..

záverečné skúšky

na strednej škole

miestny národný výbor musí riešiť otázku r i a d ite ľ a

strednej školy. ešte 5. februára 1951 nebol menovaný riaditeľ

a zastupovala irena dvorská. na strednej škole neboli dobré

pomery ani po inej st r ánke: v budove býval i nadalej bývalý

vedúci hosti nca, ktorý choval domáce zvieratstvo, čo hygiene

školského dvora neprispievalo.

po založení jrd sa oveľa vypuklejši a zdala byť otázka

zriadenia jasiel, kde by matky nechávali deti, aby mohli pracovať

na jrd. našla sa vhodná budova, ale bola obsadená cementárňou

. miestny národný výbor stálo dosť náma hy i za pomoci

md kss, aby bu dovu nakon i ec dostali a jas l e v ne j umiestnili.

v tom istom čase bola zr i adená i mate r ská škola . problémy

okolo tejto otázky však potrvajú ešte dlho, kým sa vyriešia

k spokojnosti mnv i občanov .

miestny národný výbor riešil otázku písania kroniky .

za kr onikárku urč il učiteľku kadukovú, tá však kroniku písať

nechcela a tak me novali jána voleka. kroniku však inadalej

- na škodu obce nikto nepísal.

za správcu ki na sokolov menoval mnv učiteľa strednej

školy františka žitvu, ktorý zaviedol niekoľko nových opatre ní

a skvalitnil chod kina.

v roku 1951 sa čiastočne rozšírila sieť miestneho rozh l a su

a porobili sa nutné opravy. nevyhovujúca však zostala stá le

vysielacia aparatúra.

väčšina organizácií nf vykazovala v roku 1951 dobrú čin nosť.

niektoré však stagnovali . v ladcoch bol najviac kriti~

zovaný čsm, ale ostatné organizácie: československý zväz žien,

dobrovoľný hasičský. zbor, telovýchovná organizácia a československý

napr. sokol cementáreň ladce ziska l v tomto roku 25 čle nov,

založil volejbalový a stolnotenisoový oddiel, plnili

podmienky tyršovho odznaku zdatnosti. vybudovali volejbalové

ihrisko a dalšie nenáročné športoviská. do okresnej futbalovej

súťaže prihlásili dva oddiely: dospelých a dorast.

v tu než i c i ach mav nf /vedenie : emil kvasnica,

gustáv marguš, karol kvasnica/ organizoval zložky do aktívnej

činnosti pre obec i pre samotné členstvo. medzi najaktívnejšie

patrili v roku 1951 jednotný zväz slovenských roľníkov

a dobrovoľný hasičský zbor. v tomto roku sa v tunežiciach

zakladá športový klub .

v novembri 1951 sa v prahe vytvára celoštátna organizá cia

zväz protifašistických bojovníkov . tým sa aj v ladcoch

zlúčili členovia doterajšej organizácie zväz slovenských partizánov

s ostatnými účastníkmi odboja: politickými väzňami

a zväzom vojakov povstania.

zloženie miestneho národného v9boru v tune žiciach sa

v roku 1952 nezmenilo. predsedom bol jozef mihálik, tajomníkom

jozef košík . členmi rady mnv boli dalej karol kvasnica,

emil kvasnica, jozef eliáš, gustáv marguš. veľa práce v mnv

odviedli vincent letko, jaroslav pabula, pavol hrdina a jozef

rožník.

30. mája 1952 bol v tunežiciach zvolen9 v 9 bor ž i e n

pri mnv . vo v9bore boli mária bašková - predsedkyňa a

členky e. kvasnicová, a. hrdinová, e. melicherová, e. šimková,

a. kantoríková, a. cibičková, m. neiplová, m. chalúpková.

v9bor žien bol dobr9m pomocníkom, najmä pri organizovaní

brigád, v9kupe poľnohospodárskych produktov, ale predo-

•

všetkým v politickej a osvetovej práci medzi ženami .

už v roku 1952 sa začalo v tunežiciach s agitáciou do

jednotného roľníckeho družstva. na čele agitácie stála stranícka

organizácia, ale i poľnohospodárska komisia mnv

/predseda karol kvasnica ml . /.

politická aktivita sa prejavila hlavne pred l. májom,

kedy si dávali občania a organizácie socialistické záväzky.

oo konca roka ich potom splnili a vytvorili hodnoty, ktoré

obci pomohli. členovia telov9chovnej organizácie sokol napr.

odpracovali v kameňolome brigádu, ktorá vyniesla 17 tisíc

korún, rodičovské združenie z brigád zakúpilo pre národnú

školu rádioprijímač a knihy, občania vyčistili 5 hektárov

pasienkov na malom ulahli a pod kameňolomom. do l. mája

obec dokonca splnila celoročnú dodávku vajec.

žatvu a mlatbu, ktorá prebiehala organizovane, ukončili

18. augusta a už 19. augusta splnili v9kup obilia na

104,9 %, čo ich zaradilo na 2. miesto v okrese ilava.

mnv sa v tomto období pustil do pomerne veľkej práce,

ktorú občania už dávnejšie vyžadovali - op r a v u ce s t y

ku váhu. po krátkej príprave a vyriešení sporn9ch otázok

okolo pozemkov - opravu 4 . júna začali. práce riadil pred-

mnv žiena výbor  v tunežiciach poli tická aktivita v tunežiciach

sed a mnv j. mihálik za veľkej pomoci j. kvasnicu, v. letku,

v. cahla, a. šimku a dalších občanov .

poľnohospodárska komisia pripravila a organizovala

p o str e k ovocných stromkov. postriekali sa všetky stromy

v obci a tak podľa výkazu vieme, že v tunežiciach bolo 963

ovocných stromov /248 jabloní, 110 orechov, 104 hrušiek,

478 sliviek/o

4. marca 1952 sa uskutočnila vo všetkých obciach okresu

ilava kontrola plánovaného stavu hospodárskych zvierat. súpis

sa vykonával tak, že obec košeca vyslala do ladiec 8

členov inventarizačnej skupiny a obec ladce 8 členov do košece.

stav podľa tohoto súpisu bol v l a d co ch:

331 hovädzieho dobytka

312 kusov ošípaných

4 ovce

1537 sliepok

v poľnohospodárskej oblasti sa dobre darilo organizo vať

jarné práce u súkromného sektoru v ladcoch. boli ukončené

22. apríla, k čomu p~ispelo dobré počasie. dovtedy vysiali

jačmeň, zmesky, repu a začali sadiť zemiaky.

rovnako dobre previedli v ladcoch žatvu a mlatbu a potom

i jesenné práce.

hned na začiatku roka 1952 uzavreli družstevníci so cialistický

záväzok na počesť xix . zjazdu komunistickej

strany sovietskeho zväzu a 35. výročia veľkej októbrovej

socialistickej revolúcie:

- ukončiť zber zemiakov, kimnej repy a ostatných okopanín

do 15 . októbra.

- jesenné práce urobiť do 20 dní.

- všetky práce dokončiť tak, aby sa od l. novembra 1952 mohlo

hospodáriť podľa prevádzkového poriadku iii. typu jrd.

stav hospodárskych

zvierat

jednotné roľnícke

družstvo

v tomto roku družstevníci všetky záväzky splnili. rovnako

splnili záväzky aj jednotlivo hospodáriaci roľníci v tunežiciach,

ktorí ako prv í v o kre s e odovzdali zemiaky

id. októbra na 100,8 %.

v júni 1952 sa členská schôdza jrd uzniesla, že tí, ktorí

sústredili dobytok nemusia odovzdávať kontingent, ale za

nich bude odovzdávať jrd .

v tomto roku okres ilava ako prvý v žilinskom kraji

splnil dodávky obilia už 3d. augusta. oznámili to listom prezidentovi

republiky klementovi gottwaldovi. list podpísali:

robert bosý, predseda dv kss, pavel jurík, tajomník dv kss

a vendelín krála, predseda onv.

j r o l a d c e malo v žatve tieto výsledky:

- pšenica 200,7 q /hektárový výnos 24,5 q/

- jačmeň 200 q / 23,2 q/

- raž 18,6 q / 26,75 q/

- ovos 53,5 q

jačmeň ozimý 60 q / 20 q/

stále nepriaznivý stav bol v počte výkonných členov

jrd. v roku 1952 bol stav členstva 176, z toho iba 39 roľní kov,

109 robotníkov, 8 učiteľov, 20 úradníkov. tento stav

sa čiastočne zlepšil v novembri 1952, kedy prijali dalších

členov s poľnohospodárskou pôdou: jozef juríček, ján filip,

štefa~ kukuliaš, mária vráblová. tým stav ornej pôdy stúpol

na takmer 60 hektárov.

v sp r á v e jrd došlo k niektorým zmenám. na konci

roka 1952 v nej boli:

ján uríček, predseda

františek fatura, podpredseda

pavel kalus, hospodár

ondrej koyš, pokladník

ján sivoň, tajomník

jozef fulop, účtovník

stav členstva

a vedenia jrd

a členovia: anna hulcová, antónia mi náriková, albína galanská

" a jozef váň

o o z orn ý v ý bor :

pavel koyš, predseda

ondrej faturík, podpredseda

členovia: pavel faturík, ludovít bakoš, ján cibiček, pavel

galanský, imrich mihál a ondrej krajíček .

adaptované maštale mali kapacitu 47 kusov dobytka,

skutočne bolo ustajnených 27 kusov . adaptovaná ošipáreň bola

pre 100 kusov, skutočne v nej bolo iba 39 kusov. do chovu

jrd zakúpilo 200 kureniec z liahne beluša.

v tomto roku sa kúpili dalšie mechanizmy: rozmetadlo

umelých hnojív, sejačka, 2 poťahové brány, trojdielny valec

a hrabačka. v roku 1952 však kúpili aj prvú ele kt r i c k ú

doj i č k u za 16 000 korún.

problémom bola stále otázka zamestnancov jrd. v tomto

čase malo jrd celkom troch zamest nancov: ján uríček, ako

krmič dobytka, ján ďuriš - kočiš, rozália kalusová - účtovníčka

/ku koncu roka ju ,vymenil jozef f~l~p/.

historický obrat v jednotnom roľníckom družstve nastal

na členskej sc hôdzi 3 o. o k t ó bra 1952, kde sa členovia

dohodli a schválili prechod na jrd i i i typ u .

tým dosiahol počet členov iii. typu v okrese ilava 668

členov - pravda iba časť z nich boli výkonní dru žs tevníci.

celkom bolo v roku 1952 v okrese ilava šesť jrd iii. typu:

košeca, ilava, slávnica, prejta, klobušice a ladce.

v mat e r s kej š k o l €i v ladcoch bolo v roku 1952

zapísaných 38 deti, z toho 19 detí zamestnaných matiek.

úplne sa stravovalo 16 detí. miestny národný výbor mal

materiálne

zabezpečenie

jrd

historický

obrat

školy a družina

mládeže

s týmto zariadením dosť problémov. žiadalo sa viacej detí do

celodennej opatery, vybaviť kuchyňu, zamestnať kuchárku a pomocnú

silu . detské jasle mali iba 8 detí, čo bolo prejavom

nedôvery rodičov a sklamaním organizátorov tejto dobrej myšlienky.

mnv stanovil trvalú komisiu, ktorá mala dozerať nad

týmito zariadeniami: margitu žitvovú a mudr. opršala.

v nár o dne j š k o l e v ladcoch sa v školskom roku

1951 - 1952 stabilizovali učiteľské sily: ján sivoň, riaditeľ,

karola schmerová a nové učiteľky: margita žitvová, kamila ja náková,

ema niňajová . stav žiakov sa zvýšil na 173, pretože

onv - referát školstva v ilave rozhodol, že žiaci 4 . a 5. ročníka

nár od nej školy v t une ž i c i ach budú chodi ť do

národnej školy v ladcoc h. v tu nežiciach zostal teda iba ročník

1.-3.

na str e dne j š k o l e došlo v učiteľských kádroch

k jednej zmene - prišiel učiteľ valter fábry .

od l . októbra 1952 bo l a pri strednej škole zriadená tzv .

o r u ž i nam l á d e že, kde trávili voľný čas, alebo sa pri prav

oovali na vyučovanie deti zamestnaných rodičov navštevu júci

strednú a národnú školu . v družine bola zriadená jedáleň,

ktorá rovnako ako kuc h yňa neboli dobre vybave né. ale i

tak to bol značný pokrok v starostlivosti o deti .

miestne osvetové besedy v ladcoch a tunežiciach vyko návali

~eľa pre kultúrne povznesenie svojich obcí. podľa hlá senia

na povereníctvo informácií v bratislave boli v ladcoch

i tunežiciach zriadené viaceré záujmové kolektívy. v ladcoch

pracovalo 7 krúžkov: mičurínsky, novátorský, zdravotnícky,

čitateľský a ruského jazyka . mali spolu 108 členov. v tunežiciach

pracovali dva krúžky s 34 členmi: v ladcoch okrem toho

fungovali súbory záujmovej umeleckej činnosti: dychové hudby,

divadelný súbor, spevácky súbor a recitačný krúžok . dobrú úroveň

mal súbor strednej školy "satka".

os vetová práca

1952

v roku 1952 sa uskuto čni lo v ladcoch 16 prednášok, 6 vystúpení

súborov, 8 tanečných zábav a mnoho dalších podujatí.

v školskom roku 1952 viedli učiteľky karolína schmeravá a ema

niňajová každý štvrtok kurz ruského jazyka v 3 krúžkoch

s 52 poslucháčmi.

v obciach vtedy pracovali komisie mnv pre osvetu.

v tu než i c i ach na čele osvetovej komisie stál jaroslav

novák, sp rávca osvetovej besedy. v roku 1952 dobre pracoval

aj miestny rozhlas, ktorý viedli anton binka a j. mihálik.

v obci sa premietali filmy aporiadali v-zdelávacie podujatia.

v l a d c och bola vedúcou osvetovej komisie ema niňajová,

správkyňa osvetovej besedy, valter fábry, ako tajomník,

k. schmerová, knihovníčka, františek žitva, kronikár,

ktorý túto funkciu začal vykonávať v roku 1952, ked predchádzajúci

kronikár túto prácu odmietol.

stavbu kultúrneho domu dala vláda československej republiky

závodu cementáreň ladce i obci za vzorné plnenie hospodárskych

úloh vo výrobe, pokrokové zmýšľanie pri zakladaní

jrd a ako zásluhu v protifašistickom odboji.

už v roku 1951 bolo udelené stavebné povolenie pre závod

cementáreň. povolenie predpokladalo dve etapy výstavby:

i. etapa: - sála na divadelné predstavenia, filmy, zhromaždenia

občanov, zábavy. patrilo k nej javisko,

šatne, vestibul.

ii. etapa: - klubovňa zo kss, roh, čsm, sokol, knižnica,

byt domovníka.

stavba sa započala prakticky už v 3. štvrťroku 1951

a realizovali ju českos lovenské stavebné závody v celkovej

hodnote 14 miliónov stavebné práce a 2 mil ióny korún zariadenie.

začiatok výstavbl kultúrneho domu

zachovala sa zaplsnica z prvého rokovania, ktoré sa uskutočnilo

5. júla 1951 v ladcoch za účasti zástupcu teskoslovenských

stavebných závodov - priemstav, zástupcu onv ilava

pavla faturíka, predsedu mnv a karola gnáda, zástupcu cementárne

ladce .

stavba bola dokončená v roku 1953.

v cementárni ladce sa v roku 1952 začala výstavba novej

baliarne, ktorú projektoval keramoprojekt trenčín a u sk ut očnil

priemstav žilina. stavba sa začala v prvom štvrťroku 1952

a bola ukončená v roku 1953. náklad na celú stavbu bol

2 980 000 kčs /v starej mene/o

pod vedením organizácie komunistickej strany slovenska,

ktorej predsedom bol v ladcoch jozef suran a tajomníkom františek

žitva sa konala 18. februára 1952 schôdza, na ktorej

zvolili nový miestny výbor národného frontu:

ján turza, predseda

martin gábor, podpredseda

jozef petrík, tajomník

členmi sa stali : františek mierny /zo kss/, pavol potočný

/ms čsm/, anna vlčanská /československý

zväz žien/, jozef váň /jro/, imrich mihál

/mnv/, pavel koyš /miestna hasičská jednotal,

irena dvorská /ztssp/, ján gach /zs

tsm/, ervín habánek /jto sokol/, ladislav

fatura /čsčk/.

miestny výbor v tomto zložení bol aktívny a za jeho

vedenia sa oživili v rokoch 1952 a 1953 takmer všetky organizácie

- i tie, ktoré dovtedy stagnovali.

hned prvá akcia po februárovom zasadaní mv nf mala vysokú

úroveň. bol td ~1 e d z i nár o d n ý deň ž i en. žen y

stavba baliarne

organizácie

národného f~ontu

v ladcoch mali, najmä po aktivite pri zakladaní jrd vysoký

kredit. preto sa aj tejto oslave venovala mimoriadna pozornosť.

prispeli k nej takmer všetky súbory, včetne dychovej

hudby. na oslave sa uskutočnilo vyznamenávanie najlepších

pracovníčiek z cementárne, jrd a školy. 8010 to symbolické,

pretože v obci sa po prvýkrát takéto niečo dialo v polohe:

robotníčky - dru ž stevníčky - príslušníčky pracujúcej inteligencie.

na oslave prehovorila poslankyňa národného zhromaždenia

elena koyšová.

v tomto roku sa konala v prahe celoštátna konferencia

žien, na počesť medzinárodného dňa žien. na konferencii mala

obec ladce tri zástupkyne: elenu koyšovú, annu faturovú a

máriu koyšovú.

občania ladiec a tunežíc sa v obci i na svojich pracoviskách

k výzvam mie r o v é h o k ong res u vo viedni

/december 1952/ prihlásili. kongres požadoval zákaz bakteriologických

a jaderných zbraní a zastavenie vojny /korea,

malajsko a inde/o

rok 1953 bol poznamenaný viacerými udalosťami v domácej

ekonomickej sfére i v medzinárodných udalostiach. malo to

vplyv na myslenie občanov, pretože niektoré z týchto udalostí

priamo zasiahli do ich každodenného života . jednou z nich

bola men o v áre for ma.

30. mája 1953 schválilo národné zhromaždenie zákon o menovej

reforme. bola usku točnená výmena peňazí a vkladov, odstupňovane

v pomere 5 : l až 50 : l. súčasne bol zrušený

lístkový systém predaja potravín a priemyselného tovaru a

stanovené jednotné štátne maloobchodné ceny.

v septembri 1953 sa na počesť x. zjazdu komunistickej

strany ceskoslovenska pod vedením straníckych organizácií

v ladcoch a tune žiciach, tak ako v celom okrese ilava vypra covávali

a občanmi schvaľovali akčné programy rozvoja a výstavby

obcí. išlo o plánovitý, postupný rozvoj a preto programy

mali viacročnú platnosť. plány v oboch obciach boli smelé

a veľké. z nich sa postupne uskutočnila len časť, ostatné,

najmä z objektívnych príčin realizovala až dalšia generácia.

niektoré z nich, uskutočnené i neuskuto čnené spomeniem:

v l a d co c h naplánovali postupné vylepšenie stavu verejného

osvetlenia, úpravu lúk a pasienkov, úpravu cintorína a opravy

ciest. zaviazal i sa k výs - adbe ovocných stromkov, úprave

parku. mali v/ijláne stavať bytové jednotky a novú školu, pripravené

boli plány na výstavbu futbalového ihriska s kúpaliskom,

výstavba materskej školy a prerobenie doterajšej školy

na byty pre učiteľov. veľký priestor vo svojich plánoch

venovali výstavbe jrd . na riadenie týchto prác bola stano vená

komisia: j ozef petrík, karol gnád, vincent zelík.

1953

menová reforma akčné programy

rovnako smelé ciele si postavilo verejné zh roma ždenie -

rozaírené plénum mnv, ktoré zvolali v tunežiciach. okrem poslancov

mnv sa ziali zástupcovia vaetkých organizácií v obci:

jaroslav pabula, predseda mo kss, karol kvasnica za tatran

tu nežice, jozefína baaková za čsm, augustín belko za zväzarm,

štefan letko - zväz požiarnej ochrany, mária baaková - výbor

žien·, frantiaek čeako - združenie rodičov, mária nováková -

riaditeľka akoly a jaroslav nový, správca osvetovej besedy.

kedže v mnv doalo k viacerým zmenám uvádzame vaetkých

poslancov a im pridelené funkcie:

jozef pet r í k, pre d sed a mnv

boris mie r ny, tajomník mnv

františek fa tura, podpredseda mnv a p oľnohospodársky referent

ján král, finančný referent

pavel koyš - vyživovací referent

jozef koštialik - zdravotný referent

ján sivoň - školský referent

ďalej boli v pléne: elena koyšová, jozef hriadel, jozef gajdo aík,

jozef hriadel ml. , albína galanská,

anni vlčanská, mária vráblová, ján cibiček,

florián minárik, ján suran, vincent

hulc, ondrej hriadel, jozef štefanec, ondrej

král, vincent kučo, ján uríček, ján

volek, ondrej koyš, ervín habánek, ondrej

faturík, zuzana bakoaová, ján cahel , štefan

galanský, vincent zelík.

miestny národný výbor v ladcoch urobil tohoto roku kritickú

analýzu stavu obce, na rôznych úsekoch života a konštatoval,

že :

- nepracujú komisie mnv /okrem stavebnej a finančnej/,

- stagnujú niektoré masové organizácie /čsm, výbor žien primnv i osve tová beseda/,

mnohé z týchto nedostatkov sa odstránili, ale najzávažnejší

nedostatok - stagnácia pri rozširovaní členskej základne

jrd stále pretrvával.

na mnv v ladcoch podľa zákona pribudla dalšia komisia:

komisia na och ran u m l á d e že, ktorej predsedkyňou sa

stala antónia mináriková a členkami anna hulcová, alžbeta

haršániová.

v máji 1953 sa uskutočnilo rozsiahle školenie c i v i l -

nej obr any. v čase od 17. - 23. mája boli vy-školení:

súkromný a socialistický sektor poľnohospodárstva, požiarne

hliadky, zd ravotné hliadky a zamestnanci cementárne, hydrocentrály

a k am eňolomu v tunežiciach. školenie sa týkalo

rovnako ladiec ako tunežíc.

zima 1952 - 1953 bola mimoriadne bohatá na s neh. po jarnej

obleve padal dokonca aj v máji. sneh narobil veľa starostí

nielen na cestách, ale aj v kameňolomoch, vodnej elektrárni

a po rozpustení aj v rozvodnených potokoch. už na

začiatku zimy bola ustanovená komisia a pracovná skupina na

odstraňovanie snehu. členmi komisie boli jozef petrík a veliteľ

znb szegenyi. pracovnú skupinu tvorili občania ladiec

a pracovníci cementárne .

v letnom období sa v ladcoch opäť podarilo zorganizovať

spoločnú mlatbu jednotlivo hospodáriacimi roľníkmi. mlaty

boli na dvoch miestach: v luhu a za rampou - pri kríži. takto

mlatba prešla oveľa rýchlejšie a organizovanejšie, s maximálnym

využitím jestvujúcich mláťačiek.

v roku 1953 sa konal súpis a urobili sa návrhy na premenu

poľnohospodár9kych kultúr. išlo o preskúmanie 1050

hektárov, ktoré boli rozdelené na poľnú, lesnú a

týkalo sa týchto honov: pod hájom, háj, peterkech lúky,

za kališťom, banská , pod lavičkami, pod bukovinu, králičko vá,

bukovina, stručková, kútna, paprudná.

delimi tačná komisia navrhla z a l e sne nie takmer

55 hektárov. veľká časť bola však zalesnená už predtým

z iniciatívy bývalých majiteľov a spolumajiteľov /urbár

a lesné družstv%~~

v roku 1953 sa na vodnej elektrárni ladce ustanovil podnik

združujúci závody ladce, ilava, dubnica nad váhom. funkcie

boli obsadené takto: riaditeľ podniku anton batelka,

hlavný inžinier ing. emil lauer, vedúci výroby ing. františek

fu - renda. ďalšie funkcie prevzali: gustáv var nay , bohumil

janec, františek žiačik, vojtech mikloši, arpád čunderlík.

7. januára 1953 prijali družstevníci v ladcoch tzv.

v z o r o v é s t a n o v y jrd, ktoré doplnili o miestne

ustanovenia. na tejto schôdzi zvolili delegátov na okresnú

konferenciu jrd, ktorá sa konala 25. januára 1953 v ilave.

medzi delegátmi boli: ján uríček, anna hulcová, pavel kalus,

jozef váň, terézia cibičková, antónia mináriková, elena koyšová

a predseda mnv jozef petrík.

na členskej schôdzi v januári schválili pra c o v n é

s k u pin y a ich vedúcich. vedúcim živočíšnej skupiny, ktorá

mala 5 členov, sa stal ján uríček a rastlinnej - dvanásťčlennej

terézia c~bičková.

15. marca sa na členskej schôdzi začala riešiť otázka

ne v ý k o n n ý c h členov jrd . z radov členstva vyčiarkli

vodná elektráreň

l a d c e

jednotné roľnícke

družstvo

všetkých, ktorí na jrd nepracujú a ponechali iba v ý k o nn

ý c h družstev·níkov. takto malo jrd takmer o 100 členov

menej ako predtým . to treba pokladať za určitý znak konsoli dácie

a spôsob ekonomického myslenia.

na tejto schôdzi sa rozhodli postaviť na " lúčkach" hy dináreň

- farmu pre 300 kusov vodnej hydiny , postaviť silážnu

jamu a iné menšie stavebné úpravy. urobili zmeny v osobách

účtovníka a pokladníka.

druhým vážnym rozhodnutím bolo pridelenie z á h u mie -

n o k 15 družstevníkom. podľa stanov doplnili záhumienky do

patričného množstva hektárov a určili ako podmienku majiteľstva

záhumienky - odpracovať 150 pracovných jednotiek .

v roku 1953 sa jrd zúčastnilo po prvýkrát družstevného

jarmoku v prejtej. vedenie rozhodlo, že zabijú dvoch bra vov,

objednajú mäsiara a budú predávať bravčové výrobky . na

jarmoku získal i čistý zisk, ktorý vložili do družstevnej

pokladne.

májovd členská schôdza jrd prija l a vážne opatrenia

v zmene vedenia. uvoľnila z funkcie predsedu jrd jána uríčka

s odôvodnením, že vykonáva prácu krmiča a za predsedkyňu

zvolili ele n u k o y š o v ú . skladníkom sa stal jozef váň,

vedúcim živočíšnej výroby ján uríček, ktorého potom v priebehu

roka vymenil vincent hulc. za pokladníka zvolili jána

sivoňa a predsedu dozorného výboru pavla koyša (nemohol vykonávať

funkciu, pretože manželka sa stala predsedkyňou)

vymenil jozef juríček.

situáciu v novozaložených jrd hodnotí okresná konferen cia

komunistickej strany slovenska, ktorá sa konala v apríli

1953 v ilave. rozhodujúcim pre vývoj družstevníctva však bol

i. celoštátny zjaz~ jrd 14. a 15. februára v prahe. delegáti

schválili medziiným vzorové stanovy jrd. konštatovalo sa, že

zmeny vo vede ní

j rd okresná ko nferencia a zjazd jrd

na počiatku päťdesiatych rokov sa vytvorili štyri vývojové

typy poľnohospodárskych družstiev od spoločného organizovania

poľnohospodárskych prác až po skutočné výrobné družstvo. takýmito

štádiami prešlo aj naše jrd.

na jrd sa v roku 1953 pracovalo už plánovitejšie . bol

zostavený premyslený osevný plán. podľa neho boli obilniny

zasiate na honoch "vápenka" a "kračiny" spolu 8 hektárov,

"kopanice" a "podskalka" 8 hektárov, "dlhé diely" 16,5 hektára.

časť z toho, asi 10 hektárov sa kosilo ručne a zvyšok

strojmi strojnotraktorovej stanice. okolo žatvy robilo denne

30 ľudí, z toho polovica brigádnikov z cementárne. vedúcou

mlatby bola antónia mináriková.

pracovná jednotka dosiahla v roku 1953 dvojnásobok

z predchádzajúceho roka - 11,30 kčs a naturálie: 2 kg pšenice,

l kg jačmeňa za pracovnú jednotku.

menová reforma zasiahla aj cen y poľnohospodárskych

výrobkov. vedenie jrd rozhodlo, že mlieko bude predávať pre

nečlenov po 3 korunách za liter, pre členov jrd po 2,20 za

liter. pre krmičov a dojičky ešte o 60 halierov lacnejšie .

v roku 1953 definitívne prevzali /bez náhrady/ záhradu

v kaštieli . rokovania sa zúčastnil zástupca učilišťa závodov

k.j. vorošilova z dubni6e čepák, ktorý žiadal ponechanie malých

záhradok pre zamestnastncov učilišťa bývajúcich v kaštieli.

jrd mu vyhovelo.

v okrese ilava sa objavila nebezpečná choroba dobytka

s l i n t a v k a na jrd sa urobili vážne opatrenia: denná dezinfekcia,

zákaz dovozu a vývozu dobytka, všetky vchody sa

uzavreli, pred vchodami rohožky s dezinfekčným roztokom a

zákaz vstupu cudzím osobám do areálu jrd.

ján bednárik, mária bednáriková, ján cibiček, terézia

cibičková, michal cibiček, františek fatura, mária faturová,

jaroslav faturík, jozef faturík, ondrej faturík, pavol faturík,

rozália faturíková, mária galanská, pavol hriadel, vinčle

zlepšila sa spolupráca s patronátnym závodom cementáreň

ladce. dobre sa uviedli §kolská jedáleň a družina mládeže

otvorené v predchádzajúcom roku .

na konci §kolského roka sa zaviedla dobrá tradícia:

zo - kss z cementárne a roh z tohoto závodu, ale i dalšie

organizácie a inštitúcie darovali knihy najlepším žiakom .

zmeny v organizácii

školstva

okresný národný výbor v ilave schválil postavenie novej

osemtriednej školy v roku 1954. stavba sa však neuskutočnila.

ona 22. februára sa konala oslava 5. výročia februárového

víťazstva pracujúcich. pred plnou sálou v kultúrnom programe

vystúpili žiaci školy a koncertov-ala závodná dychová

hudba.

neobvyklým spôsobom oslávili svoj sviatok deti. na medzinárodný

deň detí sa pripravil nielen kultúrny program a

športové odpoludnie, ale aj alegorický voz. zásluhu na tom

mali učitelia, rodičia, cementáreň, ale najmä výbor žien

pri mnv ladce.

rovnako v tu než i c i ach pre deti pri pravili kultúrny

program, ukážky cvičenia požiarnikov a usporiadali

pre ne celodenný výlet do lesa . iniciátorkami boli ženy,

ktoré okrem spomínaných akcii usporiadali slávnostné zasadanie,

kde sa hovorilo o pamätnom kongrese žien v kodani .

rovnako zaujímavo a netradične boli usporiadané podujatia

v predvečer prvého mája v ladcoch itunežiciach.

niektorých členov mv nf v ladcoch pre pasivitu vymenili.

novým tajomníkom sa stal milan schnierer, učiteľ školy.

najväčšiu aktivitu vidieť v organizácii jednotná telovýchovná

organizácia sokol, kde je snaha rozširiť svoju činnosť

na masovú základ ňu. užitočnú činnosť zaznamenávame u organizácii

pri protipožiarnej ochrane /zväz požiarnikov, čsčk a

pionierska organizácia/, rovnako pri zbere železného šrotu

a kultúrnej činnosti.

na začiatku roka 1953 došlo k premenovaniu hasičských

jednôt a zborov na · organizácie československého zväzu požiarnej

ochrany a namiesto "ha sič " sa začal použivať názov "po-

oslavy v ladcoch

atunežiciach

zmeny v národnom

fronte

zväz požiarnej

ochrany

žiarnik". hlavnou úlohou tejto organizacle sa stala prevencia,

k tomu prijali mnv v ladcoch . a tune žiciach i vedenie

cementárne špeciálne úlohy. prevencia sa zamerala na prehliadkya

vysvetľovaciu kampaň v obdobiach: jarné upratovanie,

ochrana úrody a lesov pred požiarmi a na vykurovacie obdobie.

kladnú úlohu zohrali žiaci osemrotnej strednej školy - od tohoto

roku sa datuje hliadkovanie pionierov pozdíž železnitnej

trate, potas žatvy.

v tu než i c i ach sa pripravila a postupne uskutočnila

adaptácia požiarnej zbrojnice. vytvorila sa hodnota

156 000 kčs, pričom príspevok štátu bol 60 tisíc korún. adaptáciou

starých priestorov a prístavbou vznikla garáž a sklad

pre pohonné látky.

14. marca sme so smútkom prijali správu, že zomrel prvý

robotnícky prezident klement gottwald. v ladcoch sa konalo

smútočné zhromaždenie a podpisovali sa kondolenčné listiny.

aj v roku 1953 ce~entáreň pokračuje vo výstavbe výrobných

objektov i v sociálnej sfére.

stavia sa v ý hre v ň a pre lokomotívy normálnorozchodnej

trate. ochranné domčeky v kameňolome cementárne - po

jednom na každej etáž i, celkom 5. domčeky majú dve miestnosti:

pre ná rad i e a ohrieváreň.

v 3. št vr ťroku 1953 sa začala výstavba 12-bytovky t-12

v hodnote 737 000 kčs. prví nájomníci sa nasťahovali o rok

neskôr.

v roku 1951 sa začala stavať tzv. "slobod áreň ". užívacie

povolenie bolo vydané v júni 1953.

v roku 1953 bolo dostavané a začalo sa využívať veľké .

skladište v cementárni .

 

1954

 

15. júna 1954 sa v prahe konal

zjazd komunistiekej strany československa.

najviac občanov zaujala časť, v ktorej sa hovorilo

o zvýšení životnej úrovne, prekonávaní zaostávania v poľnohos podárstve

a palivovo - energetickej základne.

poľnohospodári si poz6rne vy p očuli, že hlavnou je rastlinná

výroba, intenzívne obrábanie pôdy, ako pred-poklad

rýchleho napredovania živočíšnej výroby. júlové zasadanie

miestneho národného výboru v ladcoch sa zaobe ralo kritikou,

ktorú x. zjazd vzniesol k štátnym orgánom a metódam ich práce.

voľby do národných výborov sa konali 16. máj a

1954. občania volili poslancov do miestneho národného výboru

v ladcoch a tunežiciach, okresného národného výboru v ilave

a krajského národného výboru v žiline.

voľby predchádzala značná aktivita občanov. predvolebná

kampan sa začala už v januári všeľudovou di skusiou k novému

zákonu o národných výboro ch. zákon odstranoval doterajšiu

prax nepriamych volieb á zaisťoval, aby poslancov do národ ných

výborov /trojročné volebné obdobie/ volili občania

priamo - menovite.

v rámci predvolebnej kampane sa konal v apríli v ilave

celo okresný aktív žien, na ktorom sa za ladce zúčastnili

galanská, cibičková a mierna. záver za krajský výbor strany

mala elena koyšová. po aktíve boli v ladcoch aj tunežiciach

besedy, na ktorých vyhlásili ženy hodnotné záväzky k voľbám

a k x. zjazdu ksč. v oboch obciach sa konali verejné predvolebné zhromaždenia,

na ktorých sa predstavovali kandidáti na poslancov do _

národných výborov. v tomto období vynikla aktivita súborov

osemročnej strednej školy, ktoré vystupovali v ladcoch, tunežiciach

a košeci. pred voľbami boli ako obvykle zriadené volebné

zhromaždenie

ladislav kvasnica - člen rady mnv

emil kvasnica - poľnohospodárska komisia

gustáv marguš - finančná komisia

emília kvasnicová - školská, osvetová a zdravotná komisia

jozef rožník

gustáv belko

- pracovné sily a telovýchova

- obchod a výkup

ladislav kvasnica - bezpečnosť a proti požiarna komisia

vo voľbách do národných výborov boli v ladcoch a tunežiciach

zvolení dvaja poslanci do onv v ilave: teofil haršáni

a elena koyšová.

v roku 1954 sa zostavovali a upravovali akčné programy

národného frontu na roky 1954 - 1955 - 1956 .

v l a d c och prijali úlohy zo všetkých oblastí . boli

to akcie v poľnohospodárstve pre jrd i súkromný sektor. išlo

o systém hnojenia, úpravu močovkových j ám, ustanovenie miestneho

agronóma a zootechnika z radov občanov. plánovali zaviesť

chov vysokoúžitkových poľnohospodárskych zvierat a hydiny.

zvýšená pozornosť sa podľa akčného programu venuje jrd, kde

sa hovorí najviac o zab€zpečení krmovinovej základne a v tej

súvis l osti so silážovaním. plánuje sa zvýšenie nosnosti hydiny,

zabránenie nákazlivým chorobám. rovnako bol prijatý plán

výsadby ovocných stromkov a pomoc súkromníkom pri výsadbe

kvalitných odrôd.

~ obci ladce sa aalej plánovali: úprava 20 hektárov pasienkov,

výsadba topoľov, cesty k rodinným domkom, oprava

zábradlí pri potokoch, rekonštrukcia vodovodu, oprava požiarnej

zbrojnice, obradnej miestnosti a miestneho rozhlasu.

úloh bolo ešte oveľa viac. dnes vieme, že sa uskutočnili

všetky, okrem výstavby osemročnej strednej školy za 6 miliónova

materskej školy za l a pol milióna korún. na tie museli

občania ladiec ešte niekoľko rokov čakať.

akčné programy

 

1955

 

v tu než i c i ach tak isto ako v ladcoch prijali náročné

úlohy, najmä smerom k rozvoju poľnohospodárstva. plánovali

upraviť 15 hektárov pasienkov a jeden a pol hektára lúk,

rozorať 2 ha ladom ležiacej pôdy, vysadiť ovocné stromky,

upraviť 200 metrov ciest, dokončiť prístavbu požiarnej zbrojnice,

prerobiť hasičsk~ sklad na osvetovú besedu, vybudovať

3 obecné studne, regulovať potok až po váh a iné úlohy. aj tu

sa darilo úlohy plniť, najmä tie, ktoré boli závislé iba na

mnv a občanoch.

v tomto roku sa konalo v oboch obciach pre č í s lova -

nie domov.

v súvislosti s voľbami a prípravou akčn~ch programov sa

veľmi aktivizovali ženy v ladcoch i tunežiciach. prispeli

k tomu zv~šené právomoci v~borov žien pri miestnych národn~ch

v~boroch.

v novembri sa konali voľby do t~chto orgánov za veľkej

účasti žien. tak v la d c och sa 4. novembra 1954 ustanovil

17 - členn~ v~bor žien, ktorého predsedkyňou sa stala helena

cibičková, králová jolana podpredsedníčkou a edita mirtová

tajomníčkou. rozsah ich aktivity bol veľmi širok~ . zaoberali

sa plnením dodávok poľnohospodárskych produktov, kontro lovali

predajne, družinu mládeže, ale najmä organizovali záväzkové

hnutie a osvetovú činnosť medzi ženami. zaujímavou

formou. boli besedy o knihách pri "p áračkách".

v t une ž i c i ach bola ustanovujúca schôdza ll. no vembra.

do výboru žien pri mnv zvolili baškovú máriu, cibičkovú,

hollú, hrdinovú, melicherovú, mikuškovú antóniu, mikuškovú

františku a račkovú, predsedkyňou sa stala anna hrdinová

 

voľby do národného zhromaždenia /obvod č. 329/ a slovenskej

národnej rady obvod 65 - ilava/ sa konali 28. novembra

1954.

v ladcoch a tunežiciach boli zriadené agitačné strediská

v ladcoch vedúci jozef mesiac, v tunežiciach jaroslav

novotn9/. v rámci predvolebnej kampane sa rozvinula !iroká

agitačno-propagačná práca, najmä na podporu prijat9ch akčn9ch

programov. oživovala sa činnosť súborov, vymieňali sa divadelné

predstavenia a koncerty hudieb.

tesne pred voľbami sa konalo v ladcoch verejné zhr omaždenie

pre občanov ladiec a tunežíc, na ktorom predstavili

kandidátov do národného zhromaždenia a slove nskej národnej

rady.

vo voľbách zvolili karola tomá!ka, riaditeľa závodu

k.j. voro!ilova v dubnici za poslanca do národného zhromaždenia,

stanislava hollého, robotníka z dubnice do slovenskej

národnej rady.

v jednotnom roľníckom družstve ladce sa začali ukazovať

prvé výsledky hospodárenia, čo sa prejavilo aj v zárobkoch

členov. pracovná jednotka stúpla na 16, 80 kčs, splatili sa

v!etky dlhy vo v9!ke 23 000 korún a do nedeliteľného fondu

sa vložilo 17 000 kčs.

 

v rastlinnej v9robe sa zlep!ila organizacla práce, dodržal

i sa v!etky osevné a v9sadbové plány. pri žatve a mlatbe

pomáhali vojaci miestnej posádky vojsk ministerstva vnútra -

denne, od začiatku až do ukončenia ich pracovalo desať.

v živočí!nej vyrobe sa stále nedarilo dosiahnuť plánované

stavy. hovädzieho dobytka malo družstvo 49 kusov, namiesto

plánovan9ch 59, o!ípan9ch 70, čo bolo o 30 menej ako

plán. aj miesto plánovan9ch 6 koní mali iba dvoch a jedine .

hydina 550 kusov bola nadplán. i napriek tomu splnili v!etky

dodávky v živočí!nej v9robe nad 100 %. vedenie družstva

prijalo opatrenia na doplnenie stavov do konca roka 1954.

museli v!ak rie!iť mnohé nedostatky technického charakteru

voľby do národného

zhromaždenia

a slovenskej

národnej rady

jednotné roľnícke

družstvo

v ošipárni i hydinárni. zaviazali sa zaviesť pri chove ošípaných

metódu lju'skovovej a šurika. ,

pri previerke v roku 1954 sa ukázalo dosť nedostatkov

v skladovom hospodárstve i v otázkach odmemovania a evidencie.

za podpory odporcov jrd sa rozhodli niektorí výkonní

 

družstevníci z jrd v y s t ú piť. celkom 15 členov dalo

3. augusta odhlášku /františek fatura s manželkou, pavel faturík

s manželkou, ján cibiček s manželkou, ondrej král

s manželkou, ján bednárik, mária ištvániková, mária a rozália

koyšová, jozef maršovský, terézia baštugová , mária ga lanská,

eva peterková, mária vráblová . väčšinou udávali dô vod:

nesprávne hospodárenie. agitačná skupina na čele s jozefom

suranom dokázali časť z nich presvedčiť, aby odhlášky

vzali späť . niektorí však na vystúpení z jrd trvali i dalej.

v súkromnom sektore si v roku 1954 počínali lepšie

v tunežiciach ako v ladcoch . mlatbu skončili roľníci v tunežiciach

14 . augusta a trvala iba 12 dní, pretože mlátili

vo dne i v noci . v ten istý dem skončili aj dodávku obilia

na 100 %.

v ladcoch skončili o šesť dní neskôr, ako plánovali

- 21 . augusta, najmä ' vinou poruchovosti mláťačiek zo strojnotraktorovej

stanice. lep š ie si počínali v dodávke mlieka

a mäsa, ktoré vysoko prekračovali, takže už v septembri plnili

mlieko na 124 % a hovädzie mäso na 116 %. i napriek

tomu občania kritizovali zlú organizáciu odberu mlieka. za oberala

sa tým aj rada mnv a ku koncu roka sa situácia

zlepšila.

 

v roku 1954 sa reorganizoval celý národný front, osobitne

spôsob vedenia organizácií, členstvo a celkové poslanie

pri riadení spoločnosti. v ladcoch v tom čase členmi

po ľ n o h o s po d á rsk e

práce

národný front

ci jeho organizá cia

národného frontu boli: kss, roh, čsm, zčssp, čsčk, sokol,

československý zväz požiarnej ochrany, zväz protifašistických

bojovníkov, zväzarm, jednota- spotrebné družstvo, česko slovenský

zväz invalidov a jrd. oo novovytvoreného miestneho

výboru národného frontu boli zvolení:

ján turza - predseda

valter fábry - tajomník

za jednotlivé organizácie mic hal habánek a františek

mierny za mo kss, jozefína haršániová /čsm/, milan juríček

/čsm/, jozef zajac /zväzarm/, ivan zelík /zčssp/, albína

galanská /čsčk/, františek fatura /jro/, karol gnád /mnv/,

jozef juríček /zs čsčk/, ladislav fatura /oobrovoľná športová

organizácia/, anna hulcová /výbor žien/, jozef daňo

/zväz požiarnej ochrany/, jozef pecháček /závodný klub roh/,

rudolf vyhnička /zčssp - závod/o

v tune žiciach miestny výbor národného fro ntu tvorili:

emil kvasnica - predseda

karol kvasn ica - tajomník

členovia: gustáv marguš, rudolf kvasnica, jozef eli áš , anton

kvasnica, ondrej raček, adam marguš, viktor baška,

stefan melich~r, jdlius mihálik

miestne výbory národného frontu organizovali okrem iného

al oslavy 10. výročia slovenského národného povstania.

 

najskôr doma - vo svojich obciach a potom dčasť na okresných

oslavách, ktoré sa konali v zliechove za dčasti viac ako

3 000 návštevníkov . z ladiec, okrem partizánov odišli do

zl i ec hova aj príslušníci ludovej milície a další občania.

obdobne dôstojne - už za dčasti vojakov z p o s á d k y

v l a d c och oslávili občania 10. výročie bojov na dukle

- deň československej ľudovej armády.

činnosť

organizáci í

v tu než i c i ach mala organizácia požiarnej ochrany

40 členov. veľmi ' dobre si počínalo 9 - čle nné družstvo žien.

organizácia sa zlepšila po odbornej stránke, vyškolili veli teľov,

strojníkov, získali další inventár. predsedom bol štefan

letko.

telovýchovná organizácia v tunežiciach /oobrovoľná športová

organizácia tatran/ veľa získala z porozumenia slovenských

bazaltových kameňolomov tunežice, ktoré prevzali nad

športovcami patronát. telovýchovná organizácia sa zaraduje

svojou aktivitou medzi najlepšie v okrese. a to ni e l en v telovýchovnej

činnosti. napr. v zbere železné ho šr otu nazbierali

26 500 kg a skončili medzi telovýchovnými organizáciami

v okrese ilava na prvom mieste.

pod vedením do kss /predseda jozef seidel/ a miestneho

výboru národného frontu v tunežiciach dobre pracuje v tomto

roku organizácia ceskoslovenského zväzu mládeže /predseda

rudolf piňťa/, ceskoslovenský červený kríž /emília kvasnicová/

a zväzarm /gustáv belko/.

v ladcoch medzi najlepšie organizácie patrí nesporne

ceskoslovenský červený kríž. miest na odbočka získala v roku

1954 putovnú štandardu ov csck v ilave ako najaktívnejšia.

 

osemročná stredná škola má v roku 1954 276 žiakov. postupne

sa do praxe dostáva nový systém a nové vyučovacie

osnov~. dosahujú sa úspechy v športovej a kultúrnej oblasti

v rámci okresu ilava. v sporení sa napr. umiestňujú na prvom

mieste v okrese a dobré výsledky sú aj v zberoch liečivých

rastlín. v tomto školskom roku na škole učili: ján sivoň,

františek žitva, margita žitvová, edita mirtová, k. schmero vá,

ema niňajová, valter fábry, e. fábryová, jana krušinská.

hiestny národný výbor v tu než i c i ach sa zaoberá

otázkou dochádzky žiakov do lad i ec. rodičia sa sťažujú, že

osemročná

stredná škola

komunikácie sú pre deti nebezpečné. riešenie sa však zatiaľ

nenašlo .

v roku 1954 došlo k spojeniu dychov9ch hudieb. počet

hudobníkov sa z rôznych dôvodov zmenšil a tak spojenie bolo

aj z t9chto dôvodov nutné . vedúcim hudby sa stal pavol habá nek.

po otvorení kultúrneho domu sa značne zlepšili podmienky

pre nacvičovan i e a tak sa úroveň nadalej zvyšovala .

vedúcou osvetovej besedy v ladcoch sa stáva učiteľka

osemročnej strednej školy edita mirtová .

aktívna je osvetová beseda v tunežiciach . zápasia však

s f i nančn9mi nedostatkami, s nízkym knižným fo ndom a dalšími

problémami.

spojenie

dychov9ch hudieb

už v decembri 1954 sa vzdala funkcie tajomníčky miestneho

národného výboru v ladcoch anna koyšová. na začiatku roka

sa museli uskut očniť doplňovacie voľby, v ktorých bol v obvode

číslo 2 za poslanca mnv zvolený ondrej koyš. toh oto potom

 

poslanci mnv na zasadaní pléna zvolili za tajomníka mnv.

anna koyšová bola na mnv ponechaná ako úradníčka.

dňa 7. októbra sa pre chorobu vzdal funkcie predsedu

mnv ján turza . na zasadaní pléna zvolili za predsedu mnv

v inc ent a h u l ca, do rady mnv:

jozef majerík, vincent zelík, ján turza. v tomto roku sa potom

ján turza stal predsedom oo kss a anna koyšová tajomníčkou

výboru žien pri mnv.

miestny národný výbor riešil niektoré zanedbané otázky,

ako verejné osvetlenie a cestou výboru žien sa zvýšila starostlivosť

o poctivosť predaja, čistotu obchodov . osobitne

na hostince bolo veľa ústnych i písomných sťažností od občanov

a montérov, ktorí v ladcoch bývali počas budovania a opráv

cementárne.

v máji 1955 zbúrali 35 metrov vysoký komín bývalej pálenice,

ktorý tv-oril doytedy dominantu pri vstupe do obce.

komín už mnoho rokov neslúžil svojmu účelu a ohrozoval okolie.

v dňoch 7. - 9 . decembra skladali poslanci účty svojim

voličom. kedže každý zo sedemnástich obvodov mal svojho

poslan~a - skladali sa účty po obvodoch, každý poslanec osobitne.

schôdze sa konali v škole a v kine. boli veľmi rušné

a veľa obecných otázok sa vyjasnilo.

v roku 1955 bola v obci ladce a tunežice vyhlásená socialistická

súťaž. vytvorili sa dvojice obcí:

l a d cep r e j t a a t une ž ice l i e s k o vec

medzi kritériami bolo medziiným čo najrýchlejšie a najkva-

zmeny v mnv ladce socialistická súťaž

 

litnejšie ukon čenie žatvy a mlatby, podmietky podľa vtedajšieho

hesla "za -kosou pluh!", sejba strniskových miešaniek,

silážovanie krmovín, výkup zemiakov a obilia. do úloh však

bolo predovšetkým zaradené získavanie malých a stredných roľníkov

do jrd.

ďalšia súťaž bola vo výstavbe, skrášľovaní obce a dalších

oblastiach. podobne boli v žilinskom kraji vytvorené

dvojice okresov. okres ilava súťažil s okresom púchov.

v celkovom hodnotení nedopadli ladce najlepšie - skončili

na 16. mieste. tunežice lepšie - boli piate.

veľký počet brigádnikov sa zúčastnil nár o dne j

sme n y 24 . apríla 1955. vyrovnávali sa cesty, čistili lúkyapasienky,

upravoval sa cintorín a členov ia čsm pracovali

pri výstavbe dvora jrd.

ďalšia národná smena sa konala v auguste na počesť výročia

slovenského národného povstania opäť za veľkej účasti

občanov v tunežiciach i ladcoch.

okresná komisia pre vyhodnocovanie a k č n ý c h progr

a m o v uverejnila _ výsledky a poradie obcí v plnení úloh

za i. polrok 1955. v ladcoch mali ročný plán splnený na

90 % a v tunežiciach na 60 %. i napri ek tomu sa ladcom ušlo

štvrté a tunežiciam až 24. miesto v okrese. na konci roka

bolo poradie: ladce 3. miesto, tune žice 5 . miesto. v ladcoch

k tomuto úspechu najviac prispeli hlavne škola, českosloven ský

červený kríž a bri gádnici, ktorí zo všetkých organizácií

pracovali pri výstavbe jrd.

 

dna 16. januára 1955 sa konala v ilave okresná konferencia

družstevných roľníkov. na konferencii sa dostalo pochvaly

družstevníčkam z ladiec minárikovej, uríčk ovej agalanske j.

ešte pred touto konferenciou schválila členská sc hôdza jrd

v ladcoch vývojový plán na tri roky.

na tieto rokovania naväzbval ii. celoštátny zjazd jrd

jednotné

roľnícke družstve

/18. - 20. februára 1955/, ktorý stanovil další smer rozvoja

družstevníctva. "ro koval o plánovitej rastlinnej a živočíšnej

výrobe, zvyšovaní odbornej úrovne družstevníkov, zvýšení

hmotnej zainteresovanosti a zlepšení riadenia jrd. týmito

otázkami sa zaoberalo aj zasadanie úv ksč v júni toho istého

roku, potom i okresný výbor kss v ilave a onv v ilave.

aj v našom okrese išlo predovšetkým o zakladanie nových

jrd a rozširovanie členskej základne jestvujúcich. v podmien kach

tunežíc to znamenalo založenie jrd a v ladcoch vytvorenie

celo obe c n é h o družstva.

rozšíriť jrd v ladcoch sa ukazovalo ako veľmi nutné,

 

pretože súčasné množstvo pôdy a počet výkonných roľníkov

v jrd nezaručovali další rozvoj poľnohospodárskej veľkovýroby,

ani plné využitie mechanizmov.

jrd ladce vykazovali v tomto roku takýto stav poľ n o -

h o s pod á r s k y c h z v i era t

41 kusov hovädzieho dobytka, 90 ošípaných .

vo výrobe dosiahlo 37 kg hovädzieho mäsa, 57 kg bravčového

mäsa a 403 litrov mlieka na jeden hektár pôdy . medzi jrd

v okrese malo družstvo najvyšší náklad na výrobu na jeden hek tár

- až 4000 korún, čo bolo dvojnásobok nákladov iných družstiev.

finančné výnosy boli však i tak dobré a tak bola i najvyššia

pracovná jednotka doteraz - 32,10 kčs a celkove bolo

jrd ladce vyhodnotené ako najlepšie v okrese.

uspokojivá bola situácia v stavbe objektov, resp. adap tácii,

ktorá sa nezaobišla bez výdatnej pomoci brigádnikov.

v tomto roku sa dokončili objekty:

- kurín v hodnote 40 tisíc korún pre 250 kusov

- mostná váha /17 000 kčs/

- silážna jama /37 000 kčs/

- senník /37 000 kčs/

- močová jama /19 000 kčs/

- hnojisko /20 000 kčs/

- ovčín pre 100 kusov oviec /56 000 kčs/

k plneniu základnej úlohy ii. zjazdu jrd - rozšíreniu

jestvujúcich družstiev a zakladanie nových sa v ilave vytvorila

komisia pre riadenie agitácie do jrd.

aj v l a d c och a tu než i c i ach sa zriadili agi tačné

strediská, vytvorili agitačné dvojice zložené z členov

strany, družstevníkov, pracovníkov patronátneho závodu ladecká

cementáreň, učiteľov a dalších .

v roku 1955 mala osemročná stredná škola 268 žiakov.

v školskom roku došlo k niektorým personálnym zmenám. riaditeľa

jána sivoňa, ktorý chorľavel zastupoval po celý rok

františek žitva. v tomto roku bol zvolený nový výbor združenia

rodičov, na čele ktorého bol imrich mihál .

mnv a stranícky orgán dd kss sa o p äť zaoberajú výstav bou

 

materskej školy a detských jasiel . súčasné budovy nev yhovovali

požiadavkám . intervenovalo sa na knv žilina, ale

napokon sa j a s l e z r u š i l i a do budovy sa nasťahovala

materská škola . bolo to v tom čase jediné možné riešeni

e, pretože jasle mal i neúnosne nízky počet detí.

v roku 1955 sa robila generálna oprava budovy školy

za takmer 100 tisíc korún . dodávateľom bol okresný stavebný

podnik.

~ž v roku 1954 sa začala n acvičovať spartakiáda. nácvik

vyvrcholil v roku 1955 . vedúcim nácviku v škole bol františek

žitva a veľkej podpory sa dostalo zo strany cementárne

a združenia rodičov pri dsš. v škole cvičilo celkom 100

žiakov trikrát do týždňa v kultúrnom dome. ervín habánek

organizoval cvičenie 20 dorastencov, 15 učňov a ib mužov.

cvičiteľmi v rámci tj tatran cementárne boli gach a prekop.

okresná spartakiáda sa konala 8. mája 1955 v dubnici

nad váhom za účasti 2 471 cvičencov. z ladiec okrem cvičencov

na okresnej a potom aj na krajskej spa r takiáde účinkova-

o s emročn á

stredná š kola

celoštátna

spart ak i áda

la aj dychová hudba z ladiec. žiaci a niektorí dorastenci

cvičili potom na krajskej spartakiáde v žiline a žiaci

23. júna - 5. júla aj na i. celoštátnej spartakiáde v prahe.

boli medzi nimi žiaci: ivan čičkan, rosemarie hromková, daniela

koyšová. za účasť na spartakiáde bola škola odmenená

krajským vyznamenaním.

aktív pre občianske záležitosti, ako pomocný orgán

miestneho národného výboru v ladcoch vznikol v roku 1953.

za dva roky svojej existencie dokázal svoju opodstatnenosť.

v roku 1955 bol znovuustanovený tak, že 5 členov bolo z ladiec

a 3 z tunežíc. predsedom aktívu pre občianske záležitosti

sa stal vincent hulc.

aktivita v kultúrnovýchovnej oblasti sa prejavila pri

organizovaní rôznych podujatí. pod vedením agitačného strediska

/vedúci štefan saksa/ a predsed~ komisie - eduard

zimprich, predseda zk roh sa pripravili oslavy l. mája,

vosr a dalšie - vždy s bohatým kultúrnym programom v zk roh

i v obci.

na oslavách medzinárodného dňa žien odmenili 21 vzorných

plničiek dodávok poľnohospodárskych produktov.

uskutočnila sa hviezdicová š t afe t a k v. svetovému

festivalu mládeže a študentstva. po štafete sa odoslali záväzky

čsm i ostatných organizácií uzavreté na počesť 10. výročia

oslobodenia.

závodný klub roh organizoval v januári sťahovanie knižnice

 

obce do kultúrneho domu. knihy i nadalej zostali majetkom

obce. presťahovala sa aj závodná knižnica cementárne

a tak vznikla tzv. "ústredná knižnica" so slušným knižným

fondom.

aktív pre ob čianske

záleži tosti

kultúrna činnosť

slovenské bazaltové kameňolomy n.p. lučenec, závod tunežice

mali 15. s~ptembra 1955 tzv. obhliadku pri prile žitosti

schválenia živnostensko-právneho schválenia kameňolomu.

komisia zist ila veľké nedostatky. v zápise sa ťažba označuje

za nezodpovednú, robi sa nedostatočné uskladňovanie

výbušnin, vyskytujú sa požiarno-bezpečnostné nedostatky a zlá

sociálna starostlivosť . vydal sa prevádzkový poriadok a povolenie

na prevádzku s podmienkou odstránenia 45 nedostatkov.

Nedostatky v kameňolome tunežice päťdesiate roky sú v ladeckej cementárni poznamenané

snahou zlepšiť technickú úroveň jestvujúceho starého zariadenia.

čiastočne som už o tom písal v predchádzajúcich kapitolách

- rokoch. už v roku 1952 sa mení spôsob dopravy suroviny.

úzkokoľajku nahrádza lanovka vedúca z lomu do závo du.

lanovku dodala rakúska firma pohling.

v tom istom roku sa začína vyrábať aj vápno v kruhovej

peci a neskôr aj mletie s vysokopecnou troskou a sádrovcam

na hydraulické vápno traskavej triedy 100.

posledná stavebná akcia pred budúcou rekonštrukciou

závodu bola úprava expedície - baliareň.

začiatky päťdesiatych rokov sú obdobím veľkého rozmachu

záväzkového hnutia a rôznych foriem iniciatívy pracujúcich.

okrem straníckej organizácie má na tom veľk~ podiel

revolučné odborové hnutie a československ~ zväz mládeže.

aj v~robné v~sledky boli dobré. tak v roku 1950 sa na

v~zvu generálneho riaditeľstva cementární v prahe pracujúci

ladeckej cementárne pripojili k záväzku vyrobiť cement nad

plán. vtedy sa naviac vyrobilo 33 000 ton. to bol tiež jeden

z dôvodov, prečo prezident republiky a vláda čsr pridelili

do ladiec stavbu kultúrneho domu.

v rokoch obnovy národného hospodárstva a v dvojročnom

pláne vyrobil ' závod v ladcoch 669 825 ton cementu. v rokoch

prvej päťročnice l 136 765 ton cementu.

riaditeľom cementárne v rokoch 1945 - 1952 bol or. vojtech

varhaník. od roku 1952 ido 19621 teofil haršáni.

medzi popredn~ch straníckych a odborárskych funkcionárov

na začiatk u päťdesiatych rokov patrili ludovít kučík,

adolf hriadel, štefan galansk~, ondrej prekap, rudolf grach

a další .za dobré výsledky v plnení výrobných úloh práve za spomínané

 

obdobie, za priekopnícku činnosť v zavádzaní vnútropodnikového

chozrasčotu a pri zrýchľovaní obrátky bbežných

prostriedkov, udelil prezident republiky ladeckej cementárni

rad prá ce. zástupcovia závodu ho prevzali 30. apríla

1955 - teda v deň desiateho výročia oslobodenia obce ladce

sovietskou armádou.

rad práce

cementárni

veľa diskusií a súhlasných prejavov vyvolali správy

o rokovaní xx. zjazdu komunistickej strany sovietskeho zväzu

v dňoch 14. - 25. februára 1956. najviac zaujala ta časť,

kde sa ukladá úv kssz odstrániť dôsledky kultu osobnosti a

tá, kde sa hovorí o možnosti mierového spolunažívania štátov

s rozdielnym spoločenským zriadením.

v apríli rokoval aj úv ksč a rovnako prijal opatrenia

na odstránenie a nápravu chýb z predchádzajúcich rokov.

občanov našich obcí v tomto roku dezorientovali správy

prichádzajúce z poľska, juhoslávie a madarska. otvorená kontrarevolúcia

v madarsku vyvolala rozhorčenie, rovnako ako

agresia izraela do egypta .

v dôsledku týchto udalostí sa na mnohých miestach -

i v našej obci, prejavila nákupná horúčka, ktorá však čoskoro

utíchla. politická situácia i napriek týmto udalostiam

bola priaznivá - ved v tomto roku sa uskutočnilo dvakrát zníženie

cien potravín a spotrebného tovaru a zvýšili sa platy

niektorým robotníckym. profesiám, učiteľom, lekárom a niektorým

dalším odvetviam.

v roku 1956 bol predsedom mnv nadalej vincent hulc a tajomníkom

ondrej koyš. v mnv dalej aktívne pracovali vincent

zelík, jozef majerík, ján turza, ján suran, karol gnád, mária

hantáková, anna faturová, štefan jánošík a další.

-

značne sa pohla dopredu výstavba miestnych komunikácií.

na jar to bola veľká akcia na údržbu poľných ciest. tie boli

v ladcoch v pomerne sl ušnom stave . najhoršie boli lesné cesty

- preto mnv organizoval túto akciu v spolupráci s lesným

družstvom a bývalými urbárnikmi. požiadavka na pomoc bola

adresovaná i štátnym lesom pruské.

ďalšia celoročná akcia boli miestne komunikácie: chodník

okolo bet6novej cesty a c~sta do vyhničkovej ku kaštieľu.

politická

situácia

intenzívnejšie

pri zveľadovaní

obce

poc hvalu za dobrú prácu dos t ala komisia výstavby mnv /predseda

karol gnádj. celková hodnota týchto svojpomocných akcií

v roku 1956 dosiahla 2ss 000 kčs, čo zaradilo obec ladce

na 2. miesto v okrese ilava .

 

obec prijala výzvu červeného kameňa na socialistickú

súťaž v úprave lúk a pasienkov, na čo vypracovali postup spo lu

s jrd a lesným družstvom.

24 . a 25 . marca sa organizovalo tzv. "jarné upratovanie"

a skrášľovanie obce. mnv vydalo nariadenie majiteľom domov

a obyvateľom bytoviek na čiste n ie a úpravu pred domami,

v ktorých bývajú .

v t une ž i c i ach sa v tomto r oku hlavná pozornosť

venovala stavbe ob ecnej cesty s celkovom hodnotou diela

1~0 000 kčs. práce za veľkej pomoci občanov začali v 2. štvrť roku

a do konca roka 1956 bola cesta hotová.

v ladcoch sa premenovali niektoré ulice . hlavná cesta

dostala názov ulica klementa gottwalda, tzv . priečna ulica

bola nazvaná po júli uso vi fučíkovi, ulica "dedina" na ulicu

ludovíta štúra, nepomenovaná ulica okolo cintorína na ci ntorínsku

ulicu a horné ladce na cestu slovenského národného

povstania.

občania sa sťažujú na nevy hov ujúce ob chodné priestory

v obci ladce. iniciátorkami rokovaní o tejto otázke boli ženy

vo výbore žien pri mnv /predsedkyňa mária štefeková/ .

žiadajú otvoriť predajňu odevy, technokov. nevyhovujú ani

predajne mäsa, zeleniny a vesna /strižný tovar/ svojou plo chou

a hygienou. mnv žiada ladeckú cementáreň, aby vedenie

pomohlo tieto otázky riešiť výstavbou. kritika bola na ne kvalitný

chlieb - netýkala sa pekárov, ale nekvalitnej múky.

v dezolátnom .stave bol ~odovod v časti obce - 15 rodinných

domkov. drevená veža bola za spoluúčasti okresnej

zmena názvov

ulíc

rieš enie stave bných

otázok

hygienickej stanice v ilave zbúraná, vymenená za murovanú.

vymenilo sa aj ~otrubie.

vybavuje sa povolenie na výstavbu rodinných domkov

v hor n ý c h l a d c och, čo mnv zdôvodňuje šetrením kvali t nej

p dľnohospodárskej pôdy na rovine a zdravým prostredím

v horných ladcoch.

pri riešení stavebných problémov sa legalizovalo 14 stavieb

stavaných bez povolenia. išlo zväčša o prístavby k jes tvujúcim

rodinným domkom. vydalo sa dodatočné staveb né povo lenie

.

v roku 1956 vydáva okresný národný výbor v ilave dalšie

stavebné povolenie na výstavbu bytoviek l adeckej cementárn i .

je to bytovka typu t-16 projektovaná keramoprojektom tren čí

n . celkový náklad bol l milión 56 tisíc korún. na konci

dalšieho roka stavebný podnik ilava stavbu dokončil a dal

do užívania novým obyvateľom .

na jar 1956 sa vspoluupráci s les ným závodom pruské

vysadilo v katastri ladiec najprv 19 000 a potom, v rámci

veľkej akc i e 24 . - 26 . aprí l a za pomoci brigádnikov dalších

ii 000 lesných stromkov:

v ladcoch sa vytvorilo tzv. pasienkové konto . boli to

poplatky od kráv po 15 kčs, od teliec a j alovičiek po 10 kčs

a oviec 8 ko r ún r očne. tieto pe niaze sa využívali na úpravu,

hnojenie a ku l tivovanie pasienkov .

dosť problémov bolo aj v tomto roku so službami strojnotraktorovej

stanice . roľníci sa sťažovali, že nedodržujú

zmluvy, neprichádzajú včas, v dohodnutých termínoch. podob ne

to bolo aj pri mlatbe, kde bolo veľa prestojov pre po r

uchy . pritom roľníci i družstevníci poukazovali na dobré

služby tejto organizácie v susednom okrese púchov.

dosť problémov v roku 1956 bolo s výkupom poľnohospodárskych

produktov, v ladcoch ' výkup cukrovej repy splnili

na 100 %, a l e zemiaky iba na 92,1 % a obilie na 95 %.

po ľ nohospodárstvo

v tunežiciach zabezpečovali svojou agitáciou výkup členky

výboru žien. chodili po dvojiciach za roľnikmi a presvedčovali

ich, aby odovzdali včas vajcia a mlieko . dosiahli úspech,

že vajcla za 2. §tvrťrok splnila obec už v aprili.

na konci roka v§ak ani v tunežiciach neboli v§etky dodávky

splnené na 100 %.

množia sa priestupky - odcudzovanie, spásanie a iné

§kody na poľných kultúrach . mnv v ladcoch z týchto dôvodov

menuje poľného hájnika - jozefa peterku a určuje taxu za jednotlivé

priestupky .

 

1956

 

v roku 1956 sa opäť vyskytlo veľké množstvo mandelinky

zemiakovej na porastoch v ladcoch i tunežiciach . jrd, mnv

~ a školy organizovali 16 . júna veľkú zberovú akciu na mandelinku

a jej ničenie.

už pri zakladani jrd sa ukázalo veľa nezrovnalosti v majiteľstve

pôdy . spôsobovalo to problémy i pri rozpisovani- dodávok

a vyvolávalo protesty jednotlivých majiteľov pôdy.

v zimnom obdobi 1955 - 1956 sa teda robilo tzv. "spresmovanie

pôdy" a dávali sa do -súladu údaje katastrálnych máp so skutočnosťou.

mnv, národný front a jeho zložky, školy, kultúrne usta novizne,

podniky v obci ladce a tunežice organizujú už druhý

rok pod veden im do kss z i m n ú a k c i u na aktivizovanie

poli~icko-výchovného a kultúrneho života .

organizovala sa predov§etkým agitácia na roz§irenie radov

výkonných družstevnikov. osvetová práca sa roz§irila o nové

formy, hlavne spoluprácou závodného klubu roh ladeckej cementárne

so §kolou a jrd. zriadilo sa stredisko pre výcvik

brancov s pravidelnou činnosťou.

z hospodárskych úloh sa zintenzivnilo úsilie na splnenie

dodávok mäsa a organizoval sa zvoz dreva.

zi mná k a m pa ň

v snahe priblížiť štátne orgány a správu čím viac k občanom,

zriaduje mnv v septembri 1956 u l i č né v ý bor y .

v prvom uv boli ondrej peterka, jozef mikušinec, františek

 

uríček, anton hudec, jozef moravec a michal hriadel. v druhom

uv pavel kukuliaš, florián habáenk, jozef suran, jozef - ~

martinák, ondrej vrábel, jozef fatura.

v tom istom čase sa konajú voľ bys u d c o v z ľ u -

du. zvolení boli ján čička n , jozef maršovský a pavel janík.

v apríli sa zmenil mat r i k á r mnv - ján sivoií sa pre

vážnu chorobu funkcie zriekol. za matrikárku bola menovaná

jolana kukuliašová, za jej zástupkyňu an na koyšová .

v roku 1956 dosahovalo jrd ladce dobré hospodárske výsledky.

pretrvával však ten istý nedostatok ako v predchádzajúcom

roku - vysoké náklady na výrobu na jeden hektár. tohoto

roku sa ešte zvýšili na 6 tisíc korún. zvýšili sa však

výnosy v rastlinnej a živočíšnej výrobe, boli aj niektoré

dalšie zisky a tak pracovná jednotka dosiahla 40,- kčs, čo

patrilo medzi najlepšie v kraji. pri konečnej bilancii skončili

niektorí družstevníci so zárobkami 30 tisíc korún, vč.

naturálií.

na výročnej členskej schôdzi jrd sa zúčastnili filmári

z bratislavy, ktorí natočili krátky film o hospodárení jrd

v ladcoch . film bol potom premietnu tý na oslave medzinárodného

gňa žien 10. marca za účasti viac ako 500 divákov . na

členskej schôdzi v januári 1956 bola za predsedkyňu jrd

 

opäť zvolená elena koyšová.

jrd ladce so svojimi 69 hektármi ornej pôdy patrilo medzi

najmenšie v okrese . pôda teda zostala aj v tomto roku

kardinálnou otázkou dalšej existencie jrd ladce . bolo tomu

tak i napriek tomu, že hektárové výnosy a výsledky v živo-číšnej

výrobe boli sľubné. urodilo sa v priemere na hektár

30,3 q pšenice, 2&,7 q jačmeňa, 400 q cukrovej repy a 161 q

zemiakov. dojivosť sa dosahovala na vtedy priemernej úrovni

uličné výbory

v ladcoch

jednotné

roľnícke družstvo

1471 litrov na dojnicu. celkom j rd vyrobilo 30 900 litrov

mlieka, odovzdalo 2 777 kg hovädzieho mäsa a 6 856 kg bravčového

mäsa. odovzdali na zásobovanie 38 000 kusov vajec.

materská škola mala podľa výkazu v roku 1956

evidovanú l triedu so 44 deťmi. z tohto počtu bolo 22 detí,

ktoré mali zamestnané matky. 6 detí bolo mladších ako 2 rokya

tak materská škola čiastočne zastupovala zrušené jasle.

riadi teľstvo o sem r o č nej str e dne j š k o l y

preberá františek žitva, ked predchádzajúci riaditeľ odchádza

15 . júna 1956 do dôchodku . na škole v tom čase vyučovali

margita žitvová, k. schmerová, e. mirtová, e. niňajová,

milan zeman, jana krušinská, e. fábryová, v. fábry. do družiny

mládeže nastupuje nadežda ištvániková, učiteľka.

7 . novembra 1956 sa obnovuje tradícia lampiónových

sprievodov. pri príležitosti výročia vosr pripravila škola

nielen tento sprievod, ale aj hodnotný program v novom kultúrnom

dome.

komisia pre školstvo a osvetu pri mnv rieši nedobrú

situáciu s umiestnením .m aterskej školy, nakoľko v tej istej

budove je stále byt zamestnanca cementárne. bolo potrebné

zriadiť dalšiu triedu, spálňu pre deti a mnohé dalšie, najmä

 

hygienické opatrenia.

pri príležitosti dňa učiteľov pozvali funkcionári

miestneho národného výboru v ladcoch všetkých učiteľov a po hovorili

si o ich práci.

zdravotný obvod bol v roku 1956 obsad ený definitívne

a na celý úväzok . nastúpil mudr. jozef let k o na celý

úväzok a zdravotná sestra na štvrtinový úväzok.

z uboliečbu prevádzal dentista bartoš /pol úväzku

v ladcoch, pol úväzku vo valašskej belej/.

školy v ladcoch

zdravotný obvod

 

vedenia osvetovej besedy v ladcoch sa vzdáva učiteľka

edi ta mirtová. mnv do tejto funkcie menuje vincenta z e l í -

k a .

národný front sa v roku 1956 stáva hybnou silou verejného

života. zrejme k tomu pomohol aj novozvolený výbor nf,

ktorý sa ustanovil na verej nej schôdzi dňa 15. februára

1956.

vincent h u l c

jozef suran

valte r fábry

- predseda

- podpredseda

- tajomník

jednotlivé organizácie zastupovali:

ladislav kučera /szp8/, valient hudec /roh/, rudolf vyhnička

/zčssp/, jozef fulop /zs čsčk/, emília turzov á /ms čsčk/,

viera kalusová /zs čsm/, stanislav ka lu s /mo čsm/, jozef daňo

/zpo/, jana krušinská /mo zčssp/, ján volek /dšo ta tra n/,

elena koyšová /jrd/, bo hu š peterka /zväzarm/, vincent zel ík

/osvetová beseda/ a zástup ca zk-roh .

miestny výbo r nf v ladcoch organizuje v dňoch 7.-8. apríla

mi e r o v ú sme n u. v ladcoch sa jej zúčastnilo

302 brigádnikov /1237 hodí n/ o v tunežiciach mv nf organizo val

podobnú smenu za účasti 163 brigádnikov, ktorí odpraco va

li 930 hodín.

v ladcoch sa pod vedením m. 8ednárikovej a nového výboru

v i &iteľne zlepšila práca československého zväzu mládeže.

v tomto roku boli činní v kultúre /estráda, karneval, prednášky

a besedy/ i na brigádach už spomínanej mierovej smeny

 

od pr í c h o d u voj a k o v - posádky v ladcoch dostali

iný charakter oslavy pri významných prí l ežitostiach . tak

na oslavy snp pribudol ohňostroj, čestná stráž vojakov pri

pamätníku , vatra pod kališťomi branno-športové podujatia,

uk ážky cvičení .

osvetová beseda

národný front

kultúrny život v tu než i c i ach bol spestrený premietaním

filmov; ktoré zabezpečovala putovné kino z ilavy,

patronátny závod hydrostav a vojaci z posádky ladce.

v roku 1956 organizoval nf a kultúrne inštitúcie v lad coch

a tunežiciach po prvýkrát účasť na letných mierových

slávnostiach v dubnici nad váhom, kde pri príležitosti výročia

cyrila a metoda 5 . júla 1956 vystupoval teskos1ovenský

štátny súbor piesní a tancov z prahy

predvolebná kampaň sa viedla na širokom fronte. v tunežiciach

a ladcoch sa vytvorili dobre vybavené agitačné strediská.

v ladcoch bol za vedúceho menovaný ing. veselý. v obci

ladce bolo 23 agitačných dvojíc, ktoré často vychádzali

medzi občanov. vo voľbách do miestneho ndrodného výboru sa

budú opäť voliť poslanci po obvodoch, takže každý volič pozná

svojho poslanca.

veľkú úlohu zohral v predvolebnej kampani reorganizova -

ný miestny výbor národného frontu, ktorý prijal dve hlavné

úlohy: prípravu volieb a rozšírenie členskej základne jednotného

roľníckeho družstva a v tun ežiciach založ-enie jrd.

v ladcoch v mv nf boli: hulc vincent, predseda, valter fábry

- tajomník, jdn čičkan - oo kss, stanislav kalus - čsm,

jana kruš inská !zčssp! a čsčk!, víťazoslav váň - roh, polomik

jaroslav - červená hviezda, ondrej barica - zväzarm ,

albína galanská - jrd, jozef mikušinec - kss, palúk gejza -

zo čsm, zelík františek - zo čsm, vrábel adam - zpo, zelík

vincent - osvetová beseda, cudovít kučera - sz pb, már ia

steffekovd - vl pri mnv.

pred voľbami sa vytvorili vol e b n é k o m i s ie ,

v ladcoch 7-členná, v tunežiciach s -čl enná .

oo 17. apríla sa registrovali kandidáti, 2. mája sa

konalo predvolebné zhromaždenie s predstatovaním kandidátov

do onv a knv v kultúrnom dome. ale už predtým - 29. apríla

sa predstavovali kandidáti do mnv po jednotlivých obvodoch

osobitne. voľ b y sa uskutočnili 19. mája 1957.

v l a d c och sa ich zúčastnilo l 239 voličov, pričom hlasy

za kandidátov nf dalo l 237 voličov. bolo zvolených 24 členov

mnv, ktorí sa potom - 31. mája 1957 zišli na prvom zasadaní

pléna mnv v ladcoch. boli to:

vincent hulc, ondrej koyš, valient hudec, pavol kalus, jozef

martinák, ján suran, jozef prekop, ján čemeš, karol gnád,

voľby do národných

výborov

mária kalusová, j . vrábel, jozef majerík, j. kukuliaš, anton

hudec, valentín" bednárik, ondrej prekop, boris mierny, mária

šteffeková, margita mikušková, ján kováčik, ján čičkan, ru dolf

lovíšek, albert žonda /vojak/, jozef juríček .

vedenie mnv:

vincent h u l c - predseda

jozef pre k o p - tajomník

členovia rady: v. hulc, jozef prekop, ján kováčik, mária ka lusová,

v. bednárik, ondrej koyš, j. juríček

pri mnv v ladcoch vznikli komisie 2 posla ncov i nepos l ancov.

na ich čele stáli:

- poľnohospodárstvo a výkup - valient hudec

- finančná a rozpočtová komisia - boris mierny

- školská a kultúrna komisia - ján čemeš

- zdravotníctvo, obchod, sociálna komisia - margita mikušková

- miestne hospodárstvo a akcia "z" - karol gnád

v tu než i c i ach bola vo voľbách 100 %- ná účasť

- 343 voličov. oo mnv boli zvolení:

jozef mihálik, ladislav kvasnica, vincent letko, val i ent letko,

karol malacha, ondrej minárik, františka mikušková, an tónia

mikušková, viktor ' melicher, jozef češko, augustín bel ko.

na prvom slávnostnom zasadaní 31, mája 1957 vyhlásili

za najdôležitejšiu úlohu založenie celo obe c n é h o jrd

v budúcom roku, ale s agitáciou začnú ihned.

na tomto zasadaní zvolili funkcionárov mnv:

jozef mihálik - predseda

vincent let k o - tajomník

do rady dalej boli zvolení: emil kvasnica, ladislav kvasnica,

jozef češko

ustanovili sa komisie mnv: poľnohospodárska komisia

/valient letko/, finančno-rozpočtová /augustín belko/, školská

a kultúrna /an~. mikušková/, miestne hospodárstvo /ondrej

minárik/ .

v dňoch 13. - 14. apríla organizovali zložky nf a školy

nár o d n ú sme n u. hlavné pracovisko bolo na úprave cesty

v horných ladcoch, v dížke 150 m, v parku, na cintoríne

a čistení rybníka.

akčný program však bol oveľa širší. v roku 1957 sa čiastočne

zregulovali potoky, upravili sa poľné cesty a v horných

ladcoch sa adaptovala staršia budova na obchod .

4. februára sa začala výroba cementovej škridle a korýtok

v mie stn e j pre v á d z k á r n i mnv, ktorá bola umiestnená

v bývalej dielni jána habánka. škridle vyrábal ondrej

ondrášek . v nasledujúcich mesiacoch mala dielňa čistý

zisk po l 000 korún. s tým mnv nebol spokojný a robil opatrenia

na lepšiu organizáciu práce .

v tu než i c i ach sa prioritnou úlohou stala stavba

predajne typu t - 3, ktorú stavala jednota - spotrebné družs tvo

v hodnote 34 000 kčs. stavbu realizoval stavebný podnik

v ilave. obchod dokončili a dali do užívania v roku 1958.

v ladcoch bola ustanovená pam o cn á stráž ver e j -

nej bez peč n o s t i v zložení: vincent petrík, františek

zelík, jaroslav cibiček, ján uríček, jozef adamec, vladimír

adamec, stanislav klvaňa.

v tu nežiciach schválili do pomocnej stráže karola malachu,

viktora m~lichera a augustína belku.

pri mnv začala pracovať nová trestná komisia, ktorej

predsedom bol valentín bednárik a členmi ján čičkan, jozef

martinák, ján zajac.

ostatné voľby výborov žien pri mnv boli uskutočnené ešte

v roku 1954. teraz sa konali v ladcoch itunežiciach

10. júna 1957. predsedníčkou v ladcoch sa stala opäť mária

šteffeková .

štátne lesy v spolupráci s onv ilava a mnv ladce opäť

pripravili del i mit á c i u kul túr na lesnej pôde. podľa

opatrení, ktoré sa prijali sa malo zalesniť dalších 4,41 ha

akčný program

 

1957

 

v roku 1957 ďalšie úlohy a udalosti

pôdy. výmer parciel, na ktorom už v tomto čase bol v katastri

ladiec l e s bol 50,75 hektéra.

mimoriadny význam pre jednotné roľnícke družstvé mal

iii. celo š t é t n y z j a z d jrd, ktorý sa konal v marci

1957. prerokoval hlavné úlohy poľnohospodérstva v druhej päťročnici

a schválil zésady dalšieho rozvoja jrd. prijal zmeny

a doplnky vzorových stanov jrd, platných od i . zjazdu jrd

v roku 1953. tieto vzorové stanovy schválila potom aj vléda

čsr v máji 1957.

úlohami vyplývajúcimi z iii. zjazdu jrd sa zaoberali

družstevníci v ladcoch na členskej schôdzi. predtým však veľmi

rozhodne do ovzdušia okolo rozširovania jrd zasiahla

okresná konferencia družstevníkov, malých a stredných roľníkov,

ktoré sa konala 9. februéra 1957 v ilave. to bol signél

na veľkú agitačnú kampaň, mobilizáciu mo kss, nf a mnv.

aj u nés sa pripravovala agitačno-propagačné kampaň na získanie

v š e t k ý c h jednotlivo hospodáriacich roľníkov do

jrd, ako píšeme o tom dalej.

jrd v ladcoch uzatváralo každoročne hospodárske zmluvy

so strojnou a traktorovou stanicou v ilave. v roku 1957 uz at vorilo

takúto zmluvu na préce okolo repky, pšenice, jačmeňa,

ovsa, hrachu a lucerky. i ked sts boli veľkým pomocníkom,

ladčania mali niekedy aj opačné skúsenosti, čoho dôkazom boli

časté reklamécie na prácu i na fakturáciu. jrd a jeho vedenie

vedeli hospodáriť so ziskom a tak aj v roku 1957 bola

vysoká pracovné jednotka - 40,- kčs.

v roku 1957 za odmenu usporiadalo jrd ladce pre svojich

členov trojdňový zájazd do poľskej ľudovej republiky /zakopané,

krakow, oswienčim/, čo bolo svojim spôsobom ojedinelé

a veľmi to na o bčanov zapôsobilo.

jednotné

roľnícke družstvo

už v januári, po spomínanej konferencii jrd v ilave

zvolal dv kss a" onv do ilavy a k tí v vedúcich závodov,

zástupcov kss, roh, čsm, mnv a jrd, na ktorom sa prerokoval

další postup pri zakladaní jrd v okrese. z aktívu vyšla

rezolúcia, podľa ktorrej bolo treba činnosť zamerať na presvedčovaciu'

kampaň - získavanie výkonných roľníkov do jednotných

roľníckych družstiev. rezolúcia sa obracia aj na

patronátne závody, na uvoľňovanie pracovníkov zo závodov

pre agitáciu a inú pomoc. agitáciu budú riadiť dd kss a

mnv.

v júli 1957 sa v ladcoch vytvoril štáb pre riadenie

agitácie, ktorý mal 15 členov, medzi nimi aj súdruhovia

uvoľnení zo závodov /jozef suran a další/o

intenzívna agitačno - propagačná prác~ sa začala v októbri

a pokračovala až do založenia celoobecného jrd v roku

1958 . roľníci boli pozývaní na rozhovory na mnv, agitátori

navštevovali prakticky denne roľníkov v ich domácnostiach.

801a to úmorná práca, namáhavá a často konfliktná

. agitátorov bolo okolo 50 - spomeniem aspoň niektorých,

ktorí obetavo pracovali a pričioili sa vlastne opäť o jeden

historický zlom v dejinách ladiec.

haršáni teofil, ján čič~an, jozef suran, jozef prekop,

štefan galanský, františek žitva, vincent hulc, valentín

bednárik, rudolf grach, ing . veselý, jozef mikušinec, anton

nehaj, valter fábry, pavol kobela, františek ištvánik, valient

hudec, ludovít kučík, ján bednárik, jozef pecháček,

viktor váň, emil koštialik, ján kováčik, gejza miššík, ondrej

prekop, jozef prekop a mnoho dalších. treba povedať,

že do agitácie sa svojim spôsobom zapojili samotní družstevníci,

celé vedenie, kde kladnú úlohu zohrali opäť ženy.

agitátori boli vždy k dispozícii štábu, ktorý ich vysielal

tam, kde to pokladal za najpotrebnejšie.

denne, niekedy i viackrát za deň sa vysielali rozhlasové

relácie, ktoré boli úplne konkrétne a prihovárali sa

menovite jednotlivým roľníkom . rozhlasový krúžok pozostával

z učiteľov: anton šimko, krušinská, niňajová, fábryová,

nábor do jrd

v zime 1957

 

ištvániková, masárová, statečná.

zachovali sa aj viaceré čísla h l a s u l a die c

miestneho spravodajcu, ktorého vyšlo dovedna 15 čísiel. aj

články v hlase ladiec boli naprosto konkrétne, polemizovali

s názormi roľníkov, chválili i kritizovali . in formovali pra videlne

o tom, koľko roľníkov do jrd vstúpilo, menovite

s akým množstvom pôdy. tak sa v čísle z 18. októbra 1957 dočítame,

že práve vstúpilo do jrd 8 výkonných roľníkov, v augustovom

čísle uverejnili dokonca čast u šku o výsledkoch la decké

ho jrd a o tom, že by mali doň vstúpiť všetci roľ n íci .

boli to časy rušné, ťažké a namáhavé pre tých, ktorí

vtedy robili poli t ickú prácu . odmenou im bolo, že ešte v ro ku

195 7 sa pohli stojaté vody myslenia malých a stre dných

roľníkov a tak mnohí vstúpili do jrd ešte na sklonku r oka

1957 a ostat ní na začiatku roka budúceho.

v školskom roku 1956 - 1957 je riaditeľom osemroč n ej

strednej školy v ladcoch františek žitva, zástupcom riadi teľa

valter fábry . uč i teľský zbor sa nezme nil . nadežda

ištvániková preš l a z družiny mládeže na školu . v tomto ob dobí

v škole dobre pracóvali krúžky: telovýchovný, miču rínsky

a recitačný. žiaci sa zapájali do kultúrneho diania

v rámci závodného klubu roh ladeckej ceme ntárne . výdatná

je aj ich pomoc pri zberových prácach na jrd. počas le t ných

poľnohospodárskych prác /žatva, mlatba/ organ i zuje pionierska

organizácia osš pro tip o ž i ar n u s l u ž bu. obchádzajú

polia, najmä okolo železnice, aby zamedzili prípadnému

požiaru obilia.

zásluhou vojakov z posádky ladce sa deň arm á d y

stal dňom plným zážitkov. ladčania uvideli divadelné predstavenie

"matka", zoskok parašutistov na ihrisko, motocyklové

závody, futbalový zápas, estrádu a zúčastnili sa veselice.

najväčšiu zásluhu na tom mali zk roh ladeckej ceškol v ladcoch

 

významné oslavy

 

mentárne a vojenský športový klub červená hviezda ladce.

40. výročie veľkej októbrovej socialist

i c kej rev o l ú cie bolo pripravované veľmi starostli vo.

otvorenie bolo už tradičným lampiónovým sprievodom a veľkým

zhromaždením občanov v kultúrnom dome. mimori adne ovzdušie

v tomto čase vyvolalo vypustenie prvej umelej družice

zeme dňa 5. októbra 1957 v sovietskom zväze. počas mesiaca

československo-s~vietskeho priateľstva vystúpil vysokoškolský

súbor z bratislavy, nahrával štátny rozhlas, uskutočnilo

sa viacero besied a filmových predstavení.

miestna skupina československé ho zväzu mládeže v spolupráci

s okresným výborom čsm v ilave usporiadala v dňoch

23. - 30. júna 1957 v kultúrnom dome okresný fest iv al

m l á d e že. vystupovali súbory z celého okresu, organizovali

sa besedy, výstavy a iné podujatia.

v dňoch 9. - 16. júla 1957 navštívil československo prvý

tajomník úv kssz n .. s. chruščov. vlakom prech ádzal cez púchov,

kde sa krátko zastavil a kde ho prišli pozdraviť aj pracujúci

ladeckej cementárne, jrd a další občania ladiec a tunežíc.

13. novembra 1957 občania ladiec a tunežíc vyjadrili

smútok nad smrťou prezidenta republiky antonína zápotockého,

ktorého mali ľudia radi pre jeho jednoduchosť, ľudskosť a

prístup k prostým občanom. obyvatelia ladiec si uctili jeho

pamiatku na smútočnom zhromaždení v kultúrnom dome.

mimoriadne

udalosti

 

1958

 

v dňoch 18 . - 21 . júna 1958 sa zišiel v prahe

x i. z j a z d k o m u n i s t i c kej str any č e s k o s lo ve

n s k a. hlavnú pozornosť venoval otázkam socialistickej

výstavby. občanov ladiec a tunežíc zaujala požiadavka dovŕ šenia

združstevňovania poľnohospodárskej výroby. v tom čase

boli už v oboch obciach celoobecné jrd.

výsledky práce agitačných stredísk, intenzívnej propagandistickej

práce organizácií kss a mnv sa prejavili aj

v tunežiciac h . dňa 18. feb r u á r a 1958 sa zišl i na

u s t a n o v u jú c e j sch ô d z i členovia novozaloženého

jednotného roľníckeho družstva v tunežiciach.

prvým predsedom bol zvolený emi l k o y š

hned na jar začali hospodáriť na výmere 140 hektárov

poľnohospodárskej pôdy, z toho 100 hektárov ornej . do jrd

sa takto dostala väčšina pôdy, čo sľubovalo hned od začiat ku

komplexnejšie hospodárenie, ako tomu bolo na začiatku

jrd v ladcoch v roku 1950 .

obsiali 24 ha ozimej pšenice, 5 a pol hektára raži. pod ľa

rozhodnutia u stanov~júcej schôdze, brali ešte úrodu jednotlivci

sami - pre jrd zostalo 30 % výmlatu, z čoho sa

odovzdali dodávky a zvyšok bolo osivo. rok bol suchý a tak

okrem cukrovej repy, ktorú pred suchom zachránili požiarni ci,

pretože ju zavlažovali, neboli príliš dobré výnosy. jačmeň

np 19 hektároch dal priemernú úrodu 18,33 q, ovos 20 q,

cukrová repa 440 q, zemiaky na 12 hektároch priemerne 158 q.

celkove dosiahlo jrd tunežice v prvom roku hospodárenia

/1958/ tržbu 124 tisíc korún, namiesto plánovaných 92 000

!(čs.

ťažkosti boli s v ý s t a v b o u. správa jrd hodlala

postaviť maštaľ typ 171 b. montéri prišli až v decembri a

tak sa začiatok stavby - baráku odsunul až na jar dalšieho

roka . z týchto dôvodov ani nemohli sústrediť dobytok.

 

založenie jrd v tunežiciach

 

družstvu hned od začiatku veľmi pomáhali spoločenské

organizácie nf, ' už spominani požiarnici, !portovci z telovýchovnej

organizácie sokol pri budovani hospodárskeho dvora.

patronátny závod slovenské !trkopiesky a kameňolomy tunežice

pomohol autami pri doprave stavebného materiálu i

poľnohospodárskych produktov, závod k.j. voro!ilova pri

uvoľňovani pracovnikov.

dodávky splnili družstevnici z tunežic bezozvy!ku:

2 105 kg bravčového a 2 235 hovädzieho mäsa. dodal aj

10 557 litrov mlieka a 6 653 kusov vajec i napriek tomu,

že nemali na živoči!nu výrobu vytvorené podmienky.

dňa 12. januára 1958 sa konala výročná schôdza jrd

v ladcoch. znova zdôraznila potrebu celoobecného jrd, teda

roz!irenie pôdneho fondu a zvý!enie počtu výkonných družstevnikov.

za predsedkyňu bola opäť zvolená ele n a

k o y ! o v á .

feb r u á r b o l pod ved e nim miestnej organizácie

kss, za pomoci cementárne, učiteľov a uvedomelých

družstevnikov v znameni zvý!enej agitácie pre vstup do

jrd. agitačný týždeň od 10. februára do 15. febr

uára 1958, ale najmä predc hádzajúca politická práca priniesli

svoje ovocie: koncom tohoto agitačného týždňa bolo

v obci vyhlásené celo obe c né jrd, pretože v!etci

výkonni roľnici do neho vstúpili.

 

v roku 1958 sa potom sústredil v!etok dobytok, o!ipané

a kone. rozorali sa v!etky polia - spojili sa do spo ločných

lánov. dostavala sa hydináreň pre 500 nosnic a začal

sa stavať kravin t - 117 b. adaptovalo sa 5 ma!tali a

porobili sa rôzne technické úpravy na jestvujúcich stavbách.

veľkú pomoc poskytol patronátny závod ladecká cemen táreň

a vodná elektráreň ladce. najväč!ie problémy boli

s nedostatkom stavebného materiálu, najmä železa.

celoobecné jrd

v ladcoch

jrd ešte ako menšinové, splnilo všetky dodávky:

bravčové mäso 5 200 kg, hovädzie 5 610 kg, mlieko 25 000 litrov

a vajcia 13 600 kusov. podobne splnili dodávky v rastlinnej

výrobe. pracovná jednotka sa vyplácala na konci roka

1958 už v rámci celoobecného jrd a preto vyšla nižšia, ako

v predchádzajúcich dvoch rokoch - 27 kčs.

po založení celoobecného jrd sa viac začalo robiť aj

pre teoretické vedomosti družstevníkov . na jesen 1958 sa

otvára družstevná škola práce, ktorú vedie učiteľ milan

zeman .

 

v roku 1958 dosiahla osš v ladcoch oproti minulým r okom

mimoriadne vysoký stav žia kov - 340 /175 chlapcov, 165 dievčat/.

na škole k l. septembru 1957 došlo ku kádrovým zmenám .

pribudli u č it elia: anton ši mko, frederika masá r ová, me l ánia

statečná .

vysokú akti vi tu začal pod vedením nového predsedu šte fa

na galanského vyvíjať výbor združenia rodičov a priateľov

ško l y .

po smrti vedúceho dychovej hudby v ladcoch pavla habánka

sa vedúcim stal emil martinák . v tom čase v hudbe účinkovali:

emil martinák, františek letko, jozef zákopčan,

ján ~abánek, adolf gala nský, viktor majerík, štefan vavrík,

jozef prekop, rudolf zajac, milan uríček, adolf bizák, ján

čemeš, jozef čemeš, anton záhradník .

v roku 1958 sa súbo r zúčastnil kr ajskej zväzovej súťaže

roh v umeleckej tvorivosti, ktorá sa konala v turanoch

a získali prvé miesto. dychová hudba každoročne vo veľkej

 

miere prispievala k dobrej úrovni rôznych osláv a kultúrnych

podujatí a to i v okresnom meradle .

osemročná

stredná škola

úspechy

dychovej hudby

miestne ľudové knižnice vyka-zovali v rámci okresu

dobrú činnosť, i kea knižné fondy . nestačili uspokojiť najmä

detských č itat eľov . knižnica v ladcoch mala l 519 zväzkov,

v tunežiciach 570. v ladcoch bolo v tomto roku 225 čitateľov

- 2 378 v9požičiek, v tunežiciach 49 čitateľov - 980 v9požičiek.

ako po iné roky, konali sa aj v roku 1958 rôzne oslavy.

niektoré z nich spomeniem, pretože charakteristická je,

najmä od otvorenia kultúrneho domu, ich dobrá príprava,

kultúrnospoločenská úroveň a vysoká účasť obyvateľstva.

zaviedla sa tradícia osláv oslobodenia obce vždy

30. apríla - teda v deň príchodu prv9ch sovietskych vojakov.

vždy sa kládli vence k pomníku padl9ch v druhej svetovej

vojne a uskutočnilo sa zhroma ždenie pracujúcich v kultúrnom

dome. najmohutnejš ie oslavy boli v roku 1958 prvomájové.

zraz pri kul túrnom dome, kea predt9m dychová hudba

robí "budí ček " po celej obci a spoločn9 odchod na manifestáciu

do ilavy.

 

tradičn9mi sa stal~ aj oslavy medziná rodného dňa žien

za účasti viac ako 500 žien v sále zk roh. od roku 1958

dostávajú in9 chara kter oslavy medzinárodné ho dňa detí. ma jú

športov9, turistick9 a kultúrno-spoločensk9 ráz.

miestne národné v9bory okrem kardinálnej otázky jrd

riešili aj aalšie problémy života občanov. v aktivizácii

hrali dôležitú úlohu záväzky, ktoré uzavierali na začiatku

roka organizácie a inštitúcie.

na konci roka 1958 konštatovali, že boli splnené

v ladcoch záväzky: úprava cesty 150 m v hodnote 80 000 kčs, ·

úprava ii hektárov pasienkov, vysadených 200 stromkov na

2 hektároch a aaltie.

knižnica v ladcoch

a tunežiciac

oslavy

v roku 1958

z aktivity mnv

a organizácií

v tunežiciach vytvorili tzv. doplnkový rozpočet z nadplánovaných

príjmov 14 000 kčs, ktoré použili na podporu

osvetovej besedy, na miestne komunikácie a pre telovýchovnú

jednotu tunežice.

v ladcoch sa v tomto roku robila generálna oprava ob vodného

z d r a vot n é h o str edi s k a. stavebné práce

prechádzali z predchádzajúceho roku a ll. marca 195b sa ko laudovali:

kotolňa, garáže, elektroin§talácia, vodovod,

omietky .

 

onv v ilave schválil a vydal stavebné povolenie na

stavbu bo tonovej vagónovej váhy na vlečke ceme nt árne za

135 tisíc korún a mostnej 30 tonovej váhy s prístavbou

v hodnote 95 000 kčs. o rok neskôr boli váhy postavené .

okresné telovýchovné slávnosti sa konali v dňoch

17. - ib. mája 195b v dubnici nad váhom. zúčastnili sa

i ch cvičenci z celého okresu a z dvoch družobných okresov

v čechách. v ladcoch .sa intenzívna príprava začala už

v roku 1957 a cvičitelia napokon pripravili 30 mužov, 20

dorastencov, 15 žien , 30 žiakova 25 žiačiek. nacvičovalo

sa v kultúrnom dome" na futbalovom ihrisku a na §kolsk

om dvore .

v posledných dňoch júna a prvých dňoch júla 195b

zasiahla ladce a tunežice veľká povodeň. následkom výdatných

a dlhotrvajúcich daždov sa voda rozliala v starom

koryte váhu a v kanáli dosahovala až do vrcholu hr ádze.

prvýkrát zasiahla priehrada mládeže, kde čiastočne

prívaly vody regulovali. povodeň urobila značné §kody

na pasienkoch, ktoré vymyla a za§trkovala, najväč§iu

však na družstevnom láne za kanálom.

telovýchovné

slávnosti

povodeň

 

v januári 1959 obe družstvá na svojich výročných schôdzach

hodnotili výsledky hospodárskeho roka 195b. v tu n e -

ž i c i ach na konci roka mali 124 hektárov poľnohospodár skej

pôdy /102 ornej/ a 21 hektárov záhumienok. mali bi členov,

z toho 50 výkonných. výrobné náklady na jeden hektár

boli nízke - 575 kčs, ale pracovná jednotka nebola i tak vysoká

- 12,- kčs .

jrd l a d c e malo po založení celoobecného jrd 456 hektárov

poľnohospodárskej pôdy, z toho 240 ha ornej a b4 hektárov

záhumienok. družstvo malo 212 členov, z toho iba pätinu

- 43 výkonných, čo nevytváralo najlepšiu situáciu. výrobné

náklady na jeden hektár boli 1223 kčs, čo bolo oveľa menej

ako v predchádzajúce roky. mohli sa pochváliť značne zvý šeným

ziskom. v roku 1955 utŕžili v rastlinnej výrobe bo tisíc

kčs, v roku 195b 386 tisíc kčs. v živočíšnej výrobe získali

v roku 1955 227 000 kčs, v roku 1958 takmer 400 tisíc

korún.

 

1959

 

výročná schôdza 24. januára 1959 v ladcoch sa konala

v inom ovzduší, ako v predchádzajúce roky . viedol ju predseda

revíznej komisie, .tajomník mnv jozef prekop . v disku sii

vystúpili okrem iných aj predseda mnv vincent hulc, poručík

daňo z vojenského útvaru, teofil haršáni, riaditeľ cementárne,

františek mierny, predseda do kss, ale najmä veľa

družstevníkov s pripomienkami a návrhmi. v referáte eleny

koyšo_vej sa hovorilo najmä o nedostatkoch v organizácii práce

a perspektívach jrd . výročná schôdza zvolila 16 družstevníkov

na okresnú konferenciu jrd a rudolfa országha za účtovníka

jrd.

v ten istý deň, ako v ladcoch - 24. januára mali výročnú

členskú schôdzu aj družstevníci v tunežiciach. v pracovnom

predsedníctve boli: jozef mihálik, predseda mnv, pavol

hrdina, predseda do kss, vincent letko, tajomník mnv, mária

bašková, predsedníčka vž, ladislav kvasnica za zpo, milan

prekop za tj sokol a členovia predstavenstva jrd.

jrd v tuneži ci

ach a ladcoch

na výročnej schôdzi, rovnako ako v ladcoch, zvolili delegátov

na okre~nd konferenciu jrd a predstavenstvo jrd:

emil k o i š, predseda, letko ondrej, vincent eliáš, jozef

mihálik, mária tomaníková.

celý rok bol v znamení aktivizácie družstevníkov pri

letných a jesenných prácach a v živočíšnej výrobe. v okrese

ilava je vypísaná socialistická sdťaž, do ktorej sd zapojené

obe družstvá.

v tu n ež i c i ach ukončili žatvu 31. jdi a a mlatbu

 

13. augusta 1959. v l a d c och dožali 4. augusta a o týždeň

skončili mlatbu. v sdťaži letných prác sa jrd tunežice

umiestnilo na 4 . mieste v okrese a získalo ako cenu vyorávač

zemiakov . ladce boli piate. v sdťaži o výrobu sena a s iláže

bolo jrd tunežice ôsme a ladce deviate . podobne sa im darilo

v sdťaži o najvyšší výnos zemiakov.

viii. okresná k o n f e r e n c i a jrd sa konala

21. februára 1959 v kultdrnom dome l a d c e zdčastnili

sa ho mnohí zástupcovia vyšších orgánov povereníctva poľnohospodárstva,

krajského výboru kss, krajského národného výboru

a zástupcovia okre sn ých štátnych a straníckych orgánov.

ráz konferencie urťil prebiehajdci proces zakladania

nových družstiev a rozširovanie členskej základne. ma la

dobrý priebeh aj po organizačnej strá nke, vdaka domácim usporiadateľom

.

o mesiac potom sa zišli v prahe družstevníci na iv.

zjazde jrd , vtedy už socialistický sektor obhospodaroval

v československu 83 % pôdy. práve z rozhodnutia tohoto

zjazdu boli reorganizované strojné a traktorové stanice a

väčšina mechanizmov bola pres unut á /odpredaná/ na jrd. tak

sa vytvorili podmienky aj pre technický rozvoj jrd ladce a

tunežice.v školskom roku 1959 - 1960 mala osemročná stredná škola

12 tried a v' nich 357 žiakov. pre nedostatok učební sa

vyučuje striedavo.uskutočňuje sa prestavba školstva s hlavným cieľom

spojiť školu so životom, predíženie základného vzdelania

 

na 9 rokova vytváranie podmienok, aby väčšina mládeže získala

do roku 1970 stredoškolské vzdelanie . zaviedli sa nové

učebné predmety polytechnického charakteru .

škole veľmi pomohla ladecká cementáreň, ktorá vybavila

zámočnícku dielňu 20 pracovnými stolami. dielňa bola umiest nená

v pivničných priestoroch vtedajšej materskej školy .

na škole v tomto školskom roku vyučovali:

anna blažková, m. žitvová, f. masárová, m. statečná, anna

biznárová, n. ištvániková, mária bartakovičová, anton šimko,

jana krušinská, anna kapráliková, milan zeman, elena fábryo vá.

riaditeľom bol nadalej františek žitva a zástupcom val ter

fábry .v školskej jedálni sa čiastočne zvýšil počet stravní kov

na 76 detí .okresný národný výbor, odbor školstva v ilave znova naplánoval

pre ladce výstavbu školy /základnej deväťročnej

školy/ s deviatimi učebňami. o pol roka to zmenil na 14

tried . situácia sa však i dalej vyvíjala inak, ško la sa sta vala

v celkom inej podobe a neskoršie.

v tomto roku zaznamenávame aktivizáciu divadelnej čin nosti,

prednášiek a besied. dobre pracujú viaceré krúžky

v závodnom klube roh ladeckej cementárne: fotokrúžok, kurz

hudobnej výchovy a iné. zaviedli sa cykly prednášiek a ľudové

~adémie. aj jrd školí v zk-roh svojich členo v po jednotlivých

úsekoch.

knižnica v ladcoch mala v roku 1959 2 200 zväzkov, 270

čitateľova 2 800 nýpožičiek. v tunežiciach 550 zväzkov, 90

 

čitateľova 960 výpožičiek. Prestavba školstva kultúrno-osve tovi

 činnosťzimné obdobie 1959 - 1960 bolo v ladcoch mimoriadne bohaté

na kultúru. do závodného klubu roh prichádzali profesionálne

divadlá zo žiliny a martina. tak mohli diváci z ladiec

a širokého okolia vidieť predstavenia "liliomfi" a dalšie.

aktivizovali sa aj divadelní ochotníci. jrd ladce odo hralo

hru "bačova žena " a požiarnici "po krvavých chodníkoch".

viac bolo aj školiteľských podujatí. dvakrát týždenne

sa organizuje školenie civilnej obrany za vedenia jána koyša,

mudr. jozefa letku a dalších lektorov .

v družstevnej škole práce odprednášali 14 odborných poľnohospodárskych

tém.najväčší problém bola elektrifikácia v horných ladcoch,

ktoré boli z časti napojené na ladeckú cementáren . v roku

1959 túto linku zrušili a musela sa zaviesť štátna linka.

v časti obce okolo kultúrneho plnom osvetlení zk roh

domu nezodpovedalo zaťa ženie a pri dochádzalo k poruchám

a výpadkom. mnv viackrát žiadal o riešenie a zdôvodnoval

to i tým, že podľa nového zastavovacieho plánu bude na túto

linku zapojených 76 bytov . bytová výstavba sa už v jarných

mesiacoch začala, čo napokon vyriešilo elektrifikáciu tejto

časti obce ešte v roku 1959. v tomto roku dostala ladecká

cementáren povolenie na

poslanci mnv v roku 1959 pokladali za hlavnú úlohu

pomoc jrd v jeho ťažkých začiatkoch. mnv na svojich zasadaniach

napr. riešil sústredenie koní, mechanizáciu, vý stavbu

a dalšie otázky . na stavbu maštale si členovia

mnv dali záväzok odpracovať po 20 hodín. problémy však

ri e šenie

e lekt r ifiká cie

mnv v tunežic i acl

boli aj inde, najmä v odborných pracovných silách a v ne dostatku

stavebného materiálu.

v roku 1959 sa v obci tunežice vypracoval nový zastavovací

plán. plán bol zverejnený na nástenkách a občania

mali k nemu pripomienky . keaže ich bolo mnoho, plán sa pre pracoval

a v júli 1959 ho schválili. zastavovací plán sa

robil už za spoluúčasti zástupcov jrd. boli v ňom zaradené

tzv. ochranné pásma, školský blok a výsadba zelene.

v tom istom roku bol schválený zastavovací plán aj

v ladcoch. priebeh schvaľovania bol obdobný ako v tune ži ciach

.

na konci roka 1959 hodnotili v ladcoch plnenie socia listického

záväzku . vysadili 266 stromov, vyčistili park,

lúky, pasienky. vysokú hodnotu malo pohnojenie 68 hektárov

pasienkov. splnili sa i aalšie - odovzdanie mlieka a vajíčok

od záhumienkárov, záväzky v zberoch a pod.

doterajší nárast výkonov sa čiastočne zastavil, preto že

železnica bola už značne preťažená a časť dopravy sa

prenášala na eeskoslovenskú automobilovú dopravu.

v roku 1959 sa z ladiec v 14 485 vozňových jednotkách

prepravilo 301 679 ton tovaru, z toho sa 210 177 ton naložilo.

z~ena nastala v osobe náčelníka železničnej stanice .

dňa 12. januára 1959 odišiel do dôchodku emil 8alažovjech

a na jeho miesto nastúpil v i k tor ca h el.

splne né socia listi

cké z á vä zky

žel e zn ič n á

stani ca

rok 1960 je plný udalostí, ktoré priamo ovplyvnili ži vot

 

v ladcoch atunežiciach.

9. apríla 1960 národné zhromaždenie schválilo n o v ú

ú zem n ú o r gan i z á c i u štátu a nové volebné zákony.

o mesiac neskôr schválilo aj zákon o nár o d n ý c h v ý -

bor och, podľa ktorého sa zvýšila ich právomoc.

najvýznamnejšia udalosť však .bola celo š tát na

k o n f e re n c i a k s č, ktorá prijala aj zmenu názvu nášho

štátu na československá socialistická republika. po pre hodnotení

dnes vieme, že hodnotenie československa ako so cialistického

štátu už v roku 1960 bolo predčasné a že kon ferencia

prijala i dalšie opatrenia, ktoré sa ukázali neskôr

ako chybné, napr. zníženie právomoci snr, v národnostnej politike

a dalšie. aj odozva medzi ľudmi v tomto zmysle bola

dosť negatívna a vytváralo sa ovzdušie, v ktorom sa priživi li

šovinistické elementy.

v júli schválilo tieto zásady národné zhromaždenie,

spolu s novou ústavou, názvom štátu i novým štátnym znakom.

v rámci územnej reorganizácie sa rušia okresy púchov,

ilava a považská bystrica a vzniká nový okres p o v a ž s k á

bys tri c a so sídlom v považskej bystrici. rušia sa staré

kraje /žilina/ . okres považská bystrica a teda aj ladce

a tunežice patria do stredoslovenského kraja so sídlom

v banskej bystrici .

voľbám, ktoré sa konali 12. jún a 1 9 6 o pre dchádzala

viacmesačná príprava, ktorá sa zamerala na vysvetľo vanie

významu územnej reorganizácie a aktivizáciu organizácií

národného frontu . v ladcoch a tunežiciach sa opäť ustanovili

agitačné strediská, ktoré po celú predvolebnú kam - ·

paň organizovali masovopolitickú prácu.

pod vedením ~rganizácie kss v ladcoch /predseda pavol

kobela/ sa ustanovili volebné komisie, v nf pripravili kan-

 

1960

 

voľby do nz, snr a národných

výborov didátky na puslancov a organizovali sa verejné zhromaždenia.

vo voľbách boli zvolení p o s l a n c i a na ustanovujúcich

prvých zasadaniach aj jednotlivé funkcie.

l a d ce: ján vol e k - predseda mnv

elena koyšová - tajomníčka mnv

č len o v i a rad y: ondrej koyš, ondrej prekop , jozef pecháček,

melánia statečná, ján čemeš,

eduard habánek, milan majerík

o s t a t n í členovia mnv: mária kalusová, pavol kalus, michal

koštialik, jozef juríček,

gustáv martinák, m. kvasničková,

mária hantáková, jozef kukuliaš,

vlasta petríková, mária mičudová,

ján suran, edmund koštialik, [udoví kučera, pavol jesenský,

kornel augustíny

 

zvolené boli komisie pre riadenie práce na jednotlivých úsekoch

tak bol za predsedu školskej a kultúrnej komisie zvolený

milan majerík, poľnohospodárskej ondrej koyš a dalšie.

zmeny nastali vo v ý bor e ž i e n pri ~lnv, kde funkciu

predsedkyne prevzala margita žitvová, učiteľka.

v t une ž i c i ach : sa predsedom mnv stal ladislav k v a s nic a

podpredsedom jozef mihálik a tajomníkom vincent let k o .

dalšími členmi mnv boli: emil kvasnica, ktorý bol aj

poslancom onv, karol malacha, jozef češko, ján piňťa, emil

koiš, anton prekop, františka mikušková, karol rusnák, mária

tomaníková.

predsedom do kss v tom čase bol víťazoslav kalus.

rok 1960 je v znamení preberania mechanizmov zo st r ojných

a traktorových staníc do jrd. družstevníci v ladcoch

prijali tieto opatrenia iv . zjazdu jrd s uspokojením. prax

sa však ukázala dosť komplikovaná a vznikli ťažkosti pri

hodnotení, kva l ite a zac hovalosti mec hanizmo v , pôžičkách

atd.

 

v tomto čase bolo v okrese ilava lpodľa starého člene nia/

16 jrd, ktoré súťažili v rôznych kritériach rastli nnej

a živočíš n ej výroby . dôkaz a teda aj súťažné kritéria

sa zameriavali na hospodárnosť výroby. podľa výsledkov

súťaže sa ladce i tunežice umiestnili v strede tabuľky ,

okrem obilovín, kde jrd ladce obsadilo 2 . miesto .

tento rok však bol mimoriadne

kov . za pomoci brigádnikov , žiakov

v rokoch 1960 - 1961 bolo v celom okrese považská bystrica

68 jrd, ktoré sa postupne zlučo v ali do veľkých celkov

- poľno h ospodá r skych . komplexov . takéto zlúčenie do veľkého

jrd l. máj košeca čaká aj dr užstvá ladce a tunež i ce v dalšom

období .

v roku 1960 sa aktivizuje mládež obce pri nácviku na

ii. ce l oštát nu spartakiád u . veľmi dobrú úroveň dos i a hl i žiac

i , z ktorých 22 sa zúčastňuje krajskej spar t akiády. v júni

potom odchádza 12 chlapcova 8 di e včat na ii. celoštátnu

spartakiádu do prahy.

škola prežíva ešte jednu mimoriadnu udalosť. dd l . sep tembra

 

1960 dostávajú žiaci všetky učebnice a školské pomôcky

bezplatne . skupinovou vedúcou pionierskej organizácie na základ nej

deväťročnej škole sa stáva frederika masárová, učiteľka.

pri tejto príležitosti musím spomenúť emu niňajovú, kto-

jrd v ladcoch a tunežiciachškola a sparta kiádará veľm

 úspešne až do tohoto času viedla pioniersku organizáciu

od jej založenia v roku 1949. základná deväťročná škola má

 v tomto školskom roku 404žiakov v 13 triedach, včítane deviatej.

obdobie 1955 - 1960 v rozvoji požiarníctva v ladcoch,

tunežiciach a v ladeckej cementárni je v znamení omladzovania.

členská základňa sa značne rozšírila . napr. požiarny

zbor v ladcoch mal pre prípad zásahu k dispozícii dve družs tvá

po 10 mužoch, jedno družstvo žien a družstvo starších

požiarnikov . funkciu veliteľa v období 1954 - 1957 vykonával

adam vrábel a jaroslav faturík bol cvičebný inštruktor.

dobre sa začala rozvíjať práca s dorastom a žiactvom prostredníctvom

zdš.

 

v roku 1957 dostali požiarnici v cementárni nové požiarne

auto s kompletným vybavením. kvalita práce sa prejavila

v disciplíne a ladce sa stali známe tým, že súťaže

obsadzujú všetkými kategóriami družstiev .

do funkcie veliteľa v ladcoch bol v dal šom období

zvolený ivan ďurikovič .

 

v roku 1960 dosiahlo závodné družstvo veľkého úspechu,

ked sa prebojovalo do krajského kola súťaže požiarnych

zdravotníctvo, školstvo. najviac pocítia zmeny, neskôr v pozitívnom

slova zmysle členovia jrd, ktorí prakticky vstúpili

iba do druhého roku spoločného hospodárenia v celoobecných

družstvách ladce a tunežice .

našlo sa dosť hlasov, ktoré zmeny kritizovali. lokálpatr

i otizmus aj tu zohral svoju úlohu. až neskoršia doba ukázala,

že to bol krok dopredu a že priniesol pre obec dosť

osohu. chcel by som však poznamenať, že iba vtedy, "ked sa

miestni funkcionári a občania o to pričinili.

tak to bolo napokon v celej histórii ladce i tunežíc.

 

OBECNÁ KRONIKA

 

II. Č A S Ť 1961 -1991

 

Písal sa rok 1961 

Mimoriadne  udalosti.  Miestny národný výbor  v  Ladcoch.  MNV  v  Ladcoch  rieši  závažné  problémy.  Miestny národný  výbor  v  Tunežiciach. 

 

ZLÚČENIE JEDNOTNÉHO ROLNICKEHO DRUžSTVA

Stručná charakteristika zlúčených družstiev. Hospodársky rok vo výrobnom stredisku Ladce. Hospodársky rok v Tunežiciach. Školy v Ladcoch a Tunežiciach. Kultúrny život. Začiatok rekonš­trukcie Ladeckej cementárne. Organizácie Národného frontu.

 

ROK 1962

 

Významné udalosti . Výstavba obce a služby. Jednotka Pomocnej stráže VB. V Ladcoch reorganizácia Ludovej kontroly. Opatre­nia na zlepšenie práce v Tun~žiciach. Dobrá práca žien v Lad­coch. Ďalšie udalosti v Ladcoch. Školy v Ladcoch. Rozpis do­dávok. Vojaci postupne odchádzajú. Druhý rok zlúčeného JRD. Rekonštrukcia cementárne pokračuje.

 

ROK 1963

 

Zmeny v MNV, činnosť a problémy obce. Nové vedenie v JRD. Rozhodnutie v cementárni na základe veľkopokusu. Organizácie Národného frontu v Tunežiciach. 80. rokov protipožiarnej ochrany v Ladcoch. Výbor žien v Ladcoch. Aktivita školy ­pioniersky štadión.

 

Rok 1964

 

MNV hodnotí volebné obdobie. Voľby do zastupiteľských orgánov. Rad červenej hviezdy. Voľba komisií ľudovej kontroly a spotre­biteľská rada. Hospodárenie s bytmi. Striedavé výsledky v JRD. Rekordný počet žiakov v ZDŠ. Definitívne rozhodnutie o rotač~ nej peci v cementárni. Jednotné plánovanie kultúrnej činnosti. Organizácie Národného frontu.

 

 

ROK 1965

 

Z činnosti MNV v Ladcoch. Spotrebiteľská rada a občianski kon­trolóri v Ladcoch. Organizácia civilnej obrany. Družba s obcou Štekeň. Otvorenie nemocnice v Ilave. Vzostup výroby mlieka v JRD. Najvyšší počet žiakov v ZDŠ. Zlepšovanie v kultúrno­výchovnej práci. Vyznamenanie Ladeckej cementárne. Stabilizá­cia organizácie Zväzu požiarnej ochrany. Čestný odznak mater­stva.

 

 

 

ROK 1966

 

Hlavné úlohy rozvoja Ladiec. Stav obce Ladce v roku 1966. Stav obce Tunežice. Hospodárenie v JRD. Intenzívny stavebný ruch v Ladeckej cementárni. Vznik Osobitnej učňovskej školy . ZDŠ a Materská škola. Dobrá práca Výboru žien v Tunežiciach. Súťažné družstvá požiarnikov v Ladcoch . Nové smery v kultúre.

 

ROK 1967

 

Čím žili naše obce. Domová správa. Rokovanie o zlúčení Ladiec a Tunežíc. Problémy s komunikáciami a kameňolomom v Tuneži­ciach. V Tunežiciach .hodnotili roky 1964 -1967. Pomocná stráž VB. Zrušenie zdravotného strediska. Časopis Nový život. Tele­vízny vykrývač na Vršatci. Najúspešnejší hospodársky rok JRD

1. máj. Ladecké školy v' roku 1967. Rozmach kultúrneho života v Ladcoch. Klub mládeže v Ladcoch. Organizácie Národného fron­tu. Vznik Československého zväzu žien. Pestré oslavy. Čiste­nie odpadového· kanála Vodnej elektrárne. Komplikácie vo výs­tavbe cementárne. Zbor pre občianske záležitosti.

 

ROK 1968

 

Rozhodnutia MNV v Ladcoch. MNV v Tunežiciach. Prvý vyučenci z Osobitnej uČňovskej školy. ZDŠ v Ladcoch. ZDŠ v Tunežiciach. Jednotné roľnícke družstvo . Finiš na rekonštrukcii cementárne. Organizácie NF.

 

ROK 1969

 

Zákon o Československej federácii. Obvodné úrady. Čo riešil MNV v Ladcoch. Výstavba v Ladcoch a Tunežiciach v roku 196V JRD vyššie hektárové výnosy. Rekonštrukcia cementárne do­končená. Rad republiky cementárni. V centre pozornosti ZDŠ a Materská škola. Psychologicko-výchovná poradňa v Ladcoch. Bohatý kultúrny rok. Z činnosti požiarnikov. Výzva Českoslo­venského červeného kríža. Založenie Slovenského zväzu žien. Problémy TJ Tatran Ladce. Oslavy. 

 

ROK  l970   

 

Oslavy oslobodenia. Sčítanie ľudu. Z činnosti MNV v Ladcoch. MNV v Tunežiciach. Ďalší vzostup rastlinnej výroby v JRD. Školy v Ladcoch v znamení výstavby. Činnosť ZK ROH živá a nápaditá. Konsolidačný program v cementárni. Putovná vlajka červenému krížu. 

 

ROK  197l   

 

Voľby do zastupiteľských zborov. Voľby v Tunežiciach. Nová Materská škola. Začala sa výstavba ZDŠ. Osobitná učňovská škola. Zbor pre občianske záležitosti. Rozvoj dychovej hudby. Nedobré počasie pre poľnohospodárov. Prvýkrát cez 400 tisic ton cementu. Národný front a jeho organizácie. 

 

ROK  1972

 

Veľké plány a konkrétne' činy v Tunežiciach. Obecné záleži­tosti v Ladcoch. Školy v Ladcoch. Kultúra v znamení dychovky. Organizácie Národného frontu. Pamätná izba žien. Spevácky krúžok žien. Organizácie NF pri zveľadovaní obce. Zlepšená pracovná disciplína v JRD. Dobrá výroba i nedostatky v ce­mentárni. 

 

ROK  l973    

 

Rekonštrukcia budovy pre MNV. Jednotné roľnícke družstvo. Lepšia akosť produkcie cementárne. Nápaditá činnosti ZPOZ. Školy a kultúra. 

 

ROK 1974

 

Stavby uskutočnené alebo ukončené v roku 1974. Jednotný sys­tém brannej výchovy. Dokument o rozvoji obce. V JRD l. máj.Ladecká cementáren v roku 1974. Z~kladná deväťročná Akola.Izba revolučných tradícií. Osobitná učnovská škola; Kultdrnyživot. Za priateľstvo a bratstvo.

 

ROK 1975

 

Hodnotia volebný program 1971-1975. Hodnotenie v Tunežiciach. Spolupráca ZPOZ. Sdťaž okresov. V JRD hodnotia päťročnicu. Povýstavbová konsolidácia v cementárni ukončená. Školy v Lad­coch. Sľubné kroky kultdry v Ladcoch a Tunežiciach. Slovenský zväz žien v Ladcoch a Tunežiciach. Stolný tenis v Tunežiciach.

 

ROK 1976

 

Voľby do zastupiteľských orgánov. Jednotné roľnícke družstvo. Ladecká cementáren. Športová aktivita Osobitnej učnovskej školy. Kultdrny život v obci. Nápaditá práca Slovenského zvä­zu žien .

 

ROK 1977

 

Občianske výbory v miestnych častiach. Stav hospodárskych zvierat v rokoch 1976, ľ977. Športový sviatok okresu. Prob­lémy výstavby obce. Rozšírenie JRD. Vysoká výroba v cemen­tárni. Školy v Ladcoch. Z kultdrneho života obce. Zbor pre občianske záležitosti. Zaujímavá akcia žien. Československý červený kríž spoločne. Motocyklový Aport vo Zväzarme. Dobro­voľný Požiarny zbor v Ladcoch. Vysoká aktivita a zaujimavá činnosť mládeže v Tunežiciach. Telovýchovné organizácie.

 

ROK 1978

 

Výstavba obce. Stabilizácia výroby obilia v JRD. Organizačné zmeny v cementárni. Stav hospodárskych zvierat v obci. Žiaci ZDŠ prvýkrát do školy v prirode. Dychový orchester v zahra­ničí. ZPO v Ladcoch aTunežiciach.

 

ROK 1979

 

Život a problémy v obci. Občiansky výbor v Tunežiciach. Vplyv extrémneho počasia na hospodárenie JRD. Cementáreň najlepš ia v kvalite výroby. Školy v Medzinárodnom roku dieťaťa. Z kul­túrneho života obce. Organizácie Národného frontu. · Vynika­júci Klub mládeže v Tunežiciach.

 

ROK 198O

 

Sčítanie ľudí, domova bytov. Život v obci. Zbor pre občian­ske záležitosti. V JRD na podnikový systém riadenia. Stav hospodárskych zvierat v ladcoch. Cementáreň v roku 1980. Ško­ly v našej obci. Kultúrny rozvoj obce. Z činnosti organizá­cií. Významné telovýchovné podujatia. 8ranné aktivity.

 

ROK 1981

 

Voľby do zastupiteľských zborov. Jednotné roľnícke družstvo. Zbor pre občianske záležitosti. Školy v roku 1981. Plán roz­voja kultúry. V Národnom fronte a jeho organizáciach. Klub mládeže v Tunežiciach.

 

ROK 1982

 

Plány na zlepšenie práce MNV. Stavby v obci. Previerka pôdne­ho fondu. Občania obci. 'Občianske výbory. Hospodárenie obce. Hlavný cieľ JRD: zvyšovanie výroby obilia. Pokusné spaľova­nie pneumatík v cementárni. Zmeny v ZDŠ. Nové profesie v ODU. Kultúrna oblasť. Zo života NF. Stretnutie žien . Branné prvky v činnosti organizácií. Podpora záhradkárom a chovateľom .

 

ROK 1983

 

Stav obce v roku 1983. Tvorba a ochrana životného prostredia. Občiansky výbor v Tunežiciach. Zbor pre občianske záležitos­ti. Hospodárenie MNV. Jednotné roľnícke družstvo. Moderné formy v cementárni. Školy v Ladcoch. Kultúra v obci. Národný front. Storočnica požiarnikov.

 

 

ROK  1984

 

Život v obci. Hospodárenie MNV. Vysoká Pokles výroby cementu. Školy. Kultúrny požiarnej ochrany.  úroda obilia v JRD. život obce. Mesiac 

 

ROK  1985 

 

Administratívne prípravy výstavby vodovodu. Ďalšie stavby v obci. Služby obyvateľstvu a obchod. Cigánske obyvateľstvo. Občianske výbory. ZPOZ. Hospodárenie JRD. Oprava rotačnej pece v cementárni. Školy v Ladcoch. Vzdelávacia a kultúrno­spoločenská činnosť. Spartakiáda 1985. 

 

ROK  1986  

 

Voľby do zastupiteľských orgánov. Občianske výbory. Výstav­ba obce. Drobné prevádzkárne MNV. Hospodárenie MNV. JRD. Cementáreň v roku 1986. Nový riaditeľ ZŠ. Úspechy a nezda­ry v kultúre. Reorganizácia SZŽ . Preventívne prehliadky požiarnikov. Branná výchova obyvateľstva. 

 

ROK  1987 

 

Výstavba obce. Verejné oslavy a zhromaždenia. Drobné pre­vádzkárne MNV. ZPOZ. Prekročená výroba obilia v JRD. Program zvyšovania akosti cementu. Základná škola. Zmeny v ODU. Zriadenie Miestneho kultúrneho strediska. Práca Zväzarmu. 

ZPD. 

 

 

ROK  1988  

 

Nové názvy ulíc. Zmeny v MNV. Oslavy oslobodenia. ZPOZ. Jarná aktivita. Lúčkovský potok. Pevný domový odpad. Vodo­vod a plynofikácia. Kanalizácia. Rekonštrukcia kultúrneho domu. Prevratné zmeny na železnici . JRD. Ťažkosti cemen­tárov. ZDŠ. ODU. Klady a zápory organizovania kultúry. Národný frond. Slovenský zväz záhradkárov. 

 

ROK l989

 

POLITICKÉ A SPOLOČENSKÉ UDALOSTI V 08CI

Voľby do Federálneho zhromaždenia. Oslavy oslobodenia a 1. má­ja. Oslavy výročia Slovenského národného povstania. Obnovenádružba. Oslavy storočnice výroby cementu v ladcoch (l.časť ).Historické politické udalosti.

 

VÝSTAVBA OBCE

Kultúrny dom. Nová strecha na kaštieli. Zlepšenie komunikácií. Nové byty a Vodovod.

 

MIESTNY NÁRODNÝ VÝBOR A JEHO ČINNOSŤ

Zasadania MNV. Sociálna starostlivosť a ,zdravotníctvo. Činnosťdalších komisií MNV. Obchodná sieť v obci ladce. Služby obyva­teľstvu. Rozpočet MNV. Životné prostredie . K jarnej a jesennej aktivite . Problémy s parkom.

 

POVAŽSKÉ CEMENTÁRNE V ROKU 1989

-STOROČNICA VÝROBY CEMENTU V LADCOCH

Výroba cementu. Opravy výrobných kapacit. Kvalita výroby.Technický rozvoj a investičná činnosť. Starostlivosť o pracu­júcich. Ochrana životného' prostredia . Za osamostatnenie pod­niku ladce. Storočnica výroby cementu v ladcoch a na Sloven­ku.

JEDNOTNÉ  ROLNÍCKE  DRUŽSTVO  l .  MÁJ KOŠECA 

Výroba v v ochrane ŠKOLSTVO  JRD. Modernizácia výroby. Kovovýroba JRD. životného prostredia  v LADCOCH  Súťaž 

Základná  škola 

-Materiálna  základňa.

-Pomoc  škole 

_40. výročie 

založenia Pionierskej organizácie. Čo dokázali žiaci v Základ­nej škole . Osobitné odborné  učilište -najväčšie problémy. Mimoškolská výchova v ODU. Výstavba Osobitného odborného učilišťa.

KULTÚRA A OSVETA V OBCI

Knižnica ZK ROH . Kino Závodného kl ubu . Záujmová umelecká čin­nosť. Zbor pre občianske záležitosti. Muzeálna činnosť . Roz­hlas a Ladecké zvesti. Prehľad podujatí v roku 1989.

ORGANIZÁCIE NÁRODNÉHO FRON TU V LADCOCH

Slovenský zväz žien. Slovenský zväz chovateľov . Slovenskýzväz záhradkárov . teskoslovenský červený kríž. Jednota -Spotrebné družstvo . Zväz československo-sovietskeho priateľ­stva. Socialistický zväz mládeže. Zväz požiarnej ochrany .Zväz pre spol uprácu s armádou . Telovýchovné jednoty .

 

ROK 1990

 

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O OBCI V ROKU 1990

Pohyb obyvateľstva . Novonarodení občania . Občania , ktorízomreli. Sobáše v Ladcoch. Výstavba rodinných domov . Ovzdušiev obci. Prečíslovanie domov . Lúčkovský potok bez vody .Významné zasadania MNV. Jarný pracovný ruch. Najdôležitejšiestavby v obci. Služby poskytované občanom . Zbor pre občianskezáležitosti . Problémy parku v obci . Posledné zasadanie MNV .

POLITICKÉ UDALOSTI V OBCI LADCE

Celoštátne udalosti. Opatrenia vlády . Voľby do Federálnehozhromaždenia a Sl ovenskej národnej rady. Komunálne voľby .

ŠKOLS TVO V OBCI

Materská škola a detské jasle. Základná škola. Osobitné odbor ­né učilište .

KULTÚRA V OBCI

Organizácia. Oslavy. Kríza súborov. Profesionálne súbory.Voľba MISS Považia. Klub mládeže. Knižnica v Ladcoch. Kino Závodného klubu

POLITICKÉ STRANY A HNUTIA

Klub Kresťansko-demokrat.ického hnut.ia. KSS -St.rana demokra­tickej ľavice. Verejnosť prot.i násiliu. St.rana zelených .

DOBROVOLNÉ ORGANIZÁCIE V LADCOCH ATUNEŽICIACH

Telovýchova v TJ Tat.ran Cement.áreň Ladce a TJ Tunežice.

Československý červený križ . Slovenský zväz rybárov. Sloven­ský zväz chovat.eľov . Slovenský zväz invalidov. Demokratickáúnia žien. Zväz požiarnej ochrany . Slovenský zväz záhradká ­rov .

POVAŽSKÉ CEMENTÁRNE, ŠTÁTNY PODNIK

Vstup do nového roku. Samost.at.ný št.át.ny podnik . Dozorná radapodniku . Personálne zmeny v podniku. Najdôležitejšia technic­ká akcia . Nový elektroodlučovač. Výsledky výroby v roku 1990 . Prieskumy k privatizácii Odborová organizácia .

VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE

Organizácia podniku . Výrobné úlohy. Výroba v rokoch 19B7,

1988, 1989, 1990

STREDOSLOVENSKÉ KAMEŇOLOMY A ŠTRKOPIESKY

ŽELEZNIČNÁ STANICA

JEDNOTNÉ ROLNÍCKE DRUŽS TVO

65 . VÝROČIE ZALOŽENIA KLÁŠTORA V LADCOCH

Vznik rádu . Založenie Rádu Milosrdných sest.ier sv. Vincent.a z Pauly v Ladcoch. Činnosť Rádu v rokoch 1925 -1950 . Misij­ná spoločnosť.

ZAVRAŽDENÍ ŽIDOVSKÍ OBČANIA V LADCOCH

 

ROK  1991

 

ÚVODOM

OBEC LADCE V ROKU 1991

Prehľad základných údajov. Sobáše. Narodení. Úmrtia. Obecné

zastupiteľstvo. Domová správa. Drobné prevádzkárne OÚ.

Obchodná sieť obce. Miestne poplatky. Ladecké zvesti. Hospo­

 

dárenie obecného úradu v roku 1990. Hospodárenie obecného

úradu v roku 1991.

ŠKOLSTVO V OBCI

Materská škola, detské jasle. Základná škola. Odborné uči­lište Ladce.

KULTÚRNY ŽIVOT V OBCI

Slovenský zväz chovateľov. Slovenský zväz záhradkárov. Slo­venský rybársky zväz . Dobrovoľná požiarna ochrana Tunežice. Telovýchovná jednota Tatran Tunežice. Československý červe­ný kríž . Dobrovoľná požiarna ochrana v Ladcoch . Telovýchov­ná jednota Tatran cementáreň Ladce. Krest.ansko-demokratické hnutie. Strana demokratickej ľavice, KSS '90, Zväz komunis­tov Slovenska.

ŽELEZNIČNÁ STANICA LADCE

Dopravná intenzita. Mimoriadne udalosti. Materiálne pod­mienky .

STREDOSLDVENSKE KAMEŇOLOMY A ŠTRKOPIESKY V TUNEŽICIACH

 

STREDDSLDVENSK~ ENERGETICKÉ PODNIKY, PREVÁDZKA LADCE JEDNDTN~ ROLNÍCKE DRUŽSTVO KOŠECA Predstavenstvo družstva. Rastlinná výroba. Živočíšna výroba.

Úsek špeciálnych plodín. Ostatné úseky. Hospodárenie druž­stv a. Urbariát.

 

POVAŽSKÉ CEMENTÁRNE

Výroba cementu . Výrobné podmienky . Kvalita výrobkov. Inves­tície a technologický rozvoj . Príprava privatizácie podniku.

 

ÚVOD OO DRUHEJ ČASTI KRONIKY

Prvá časť kroniky popisuje našu obec Ladce a Tunežice od pravekého osídlenia až po rok 1960. Kronika, ktorá je pí­saná retrospektívne, bez podkladov predchádzajúcich kroník písaných chronologicky a v čase reálnom, nemôže zachytiť podrobnosti a všetky udalosti -iba rozhodujúce, najdôleži­tejšie momenty patričného · obdobia.

Nie je to inak ani v časti druhej, popisujúcej roky 1961 -1988, pretože archívne dokumenty nie sú o nič bohat­šie, ako v rokoch predchádzajúcich. Napr. o spoločenských a záujmových organizáciach, ktoré často hýbu udalosťami v ob­ci, kronikár našiel iba málo dokumentov. Výnimku tvorí Slo­venský zväz záhradkárov, ktorému som venoval záver tejto čas­ti kroniky. Takto bude čitateľ kroniky budúcich generácií ochudobnený o mnohom, čo ľudia robili a _ prežili.

Kronika je písaná faktograficky tak, ako sa udalosti skutočne stali. Ak sa niekde zamiešal názor kronikára, je to preto, že v tom čase už v obci žil, mnohé prežil a mnohého sa zúčastnil. Napokon kronika písaná mnoho rokov dozadu, vždy ponesie pečať i spÔsob myslenia doby, kedy je písaná.

Verím, že to budúci čitatelia prepáčia, pretože snaha po objektivite tu bola a fakty zostali faktami.

Kronikár obce Ladce

 

PRI ZOSTAVOVANí KRONIKY BOLI POUŽITÉ PRAMENE:

-Dokumenty Štátneho okresného archívu v Považskej Bystrici -Dokumenty archívu MNV Ladce a Tunežice -Dokumenty archívu JRD l. máj Košeca a kronika tohoto

družstva -Kronika a archív Základnej školy Ladce -Kronika a archív Osobitného odborného učilišťa Ladce -Kronika Považských cementární -Zápisnice, podklady zo správ a dobovej tlače o spoločenských

a záujmových organizáciach v Ladcoch aTunežiciach -Kronika železničnej stanice Ladce -Kronika Zväzu požiarnej ochrany Ladce -Miestne spravodaje Ladiec -Archív Závodného klubu ROH Ladce

-Dobová tlač, rôzne správy a iné písomnosti

 

V máji 1961 sme aj v Ladcoch oslávili 40. výročie zalo­ženia Komunistickej strany Československa, ale aj také isté výročie založenia organizácie komunistickej strany v na~ej obci. Kedže to bola prvá organizácia založená v celom okre­se Považská Bystrica, venovala sa oslave patričná pozornosť. Pri tejto príležitosti sa v Závodnom klube ROH konala sláv­nostná schôdza, kde zástupcovia Okresného výboru KSČ odovz­dali zaslúžilým členom strany pamätné medaile a čestné uz­nania.

12. apríla vzru~ila aj Ladčanov správa, že sovietska kozmická lod Vos tok obletela s prvým kozmonautom na svete

J.A.

Gagarinom na palube zemeguľu a po 108 minútach letu vesmírom úspe~ne pristála.

l.marca 1961 sa uskutočnila akcia sčítania ľudu v ce­lej Československej socialistickej republike. Oo sčítania bolo zapojených veľa učiteľov a pracovníkov z Ladeckej ce­mentárne. Na základe sčítania sme sa dozvedeli, že L a d c e majú 2 O 5 O obyvateľov a Tu než ice 5 6 3 obyva teľov.

Oproti ostatným voľbám nedo~lo v roku 1961 v MNV k ni­jakým zmenám a tak v p lén e. MNV v Ladcoch boli

Ondrej Koyš, Melánia Statečná, Mária Kalusová, Mária Nantá­ková, Milan Majerík, Jozef Mori~, Vincent Kalus, Gustáv Martinák, Jozef Juríček, Jozef Kukulia~, Ludovít Kučera, Eduard Habánek, Pavel Kalus, Ján Suran, Ján Čeme~, Kornel Augustíni, Mária Kvasničková, Mária Mičudová, Eduard Ko~­tialik, Michal Ko~tialik, Jozef Pecháček, Margita Petríková, Ondrej Prekop, Pavel Jesenský.

Členmi Rad y MNV boli :       Ján Vol ek, predseda Elena Koy~ová, tajomníčka

Členovia Rady MNV : Mimoriadne udalosti  Miestny národný výbor v Ladcoch

Ondrej Prekop, Milan Majerík, Melánia Statečná, Jozef Pecháček.

Poslankynou v ONV Považská Bystrica bola Emília Hatoková a poslankynou v Stredoslovenskom KNV Júlia Saksová.

Vytvorila sa nová s pot reb ite ľ s k á rad a Anna Piatriková, Estela Majeríková, Júlia Saksová, Alžbeta Haršániová, Anna Habánkova, Anna Koyšová, Sidónia Zahradní­ková.

V o b č i a n s k o m v Ýbor e nastala zmena v tom, že odstúpil Jozef Petrík a predsedom sa po nom stal Jozef Moriš.

V tomto roku sa konajú voľby s u d c o v z ľud u . V Ladcoch boli zvolení : Ondrej Chovanec, Pavol Cibiček, Milan Majerík, Ján Kušík, Rudolf Čemeš, Ján Čičkan, Jozef Pecháček, Ján Suran, Valéria Hriadelová, Pavel Kalus, Anna Koyšová.

15. a 16. apríla 1961 sa v Ladcoch koná Nár od n á sme na, ktorej hla.vným organizátorom je Miestny výbor Národného frontu, školy a závody v obci. Národnej smeny sa zúčastnilo veľa občanov, ktorí pracovali v miestnom parku, na JRD, miestnych Komu nikáciach, ale aj na náprave škôd, ktoré spôsobila povoden na potokoch a cestách. V tomto roku sa začína regulácia dolnej časti potokov a ciest, na čo do­stala obec od ONV 40 000,-Kčs. Z dalších prác, ktoré sa uskutočnili v tomto roku a začali sa práve cez Národnú sme­nu, bolo oplotenie Materskej školy a úprava mosta na Brod­koch.

Rada MNV, plénum, ale i komisia MNV riešia v roku 1961 mnoho problémov, ktoré súvisia s poľnohospodárskou výrobou, zásobovaním obyvateľstva a kultúrnym životom občanov. Nie-MNV v ladcoch rieši závažné problémy

 

ktoré z nich som vybral, aby som ilustroval zložitosť tohoto

obdobia.

Pre nepln~nie dodávok poľnohospodárskych produktov zo z á hu mie n o k odobrali záhumienky 28 občanom -družstevní­kom a pridelili ich iným, respektíve záhumienky v hektároch upravili. Niektorí členovia JRD sa záhumienok vzdali.

MNV v Ladcoch schválilo tzv. o r gan i z a č n Ý v Ý bor pre dvor (stredisko) JRD. Vo výbore boli : Michal Koštialik, Ján Koyš, Ondrej Vrábel, Elena Koyšová, Ján Král, Mária Mi­čudová, Antónia Mináriková, Ján Cibiček, Vincent Daňo.

Miestny národný výbor organizoval aj k o sen i e l ú k kde sa zúčastnilo mnoho mužov a žien, najviac organizovaných z Ladeckej cementárne, ale predovšetkým členovia JRD. Celkom sa zúčastnilo 122 brigádnikov, z toho 80 z cementárne.

V ž a tv e sa vytvoril žatevný štáb, ktorý organizoval zber obilia a výmlat, ako i uskladnenie a ošetrenie obilia. Z brigádnikov sa vytvorili stále skupiny -jednu vytvorili poslanci Miestneho národného výboru.

V z á s o b o v an í sú najväčšie ťažkosti v predaji mä­sa, ktorého nie je dostatok a nevyhovuje ani predajný čas. MNV ho upravuje tak, aby si mäso mohli kúpiť aj občania, ktorí sú dopoludnia v práci.

V Ladcoch sa čiastočný pokrok zaznamenal v zavádzaní miestnych p re v á d z k á r ní. Najväčšie ťažkosti sú zo zao­patrovaním materiálu. Prevádzka na výrobu škvárobetónových tvárnic má nedostatok cementu, prevádzka maliarstvo zasa ne­dostatok farieb a iných potrieb. Začína pracovať i prevádz­ka dámske krajčírstvo.

Rada MNV kritizuje nedostatky v písaní k ron i k y . Konštatuje, že od roku 1945 sa vymenili viacerí, ale výsled­ky nie sú nijaké. Stav sa ani po tejto kritike v Rade MNV nezmenil.

Z dalších zm·ien treba zaznamenať, že v roku 1961 sa vykonalo prečíslovanie dom o v, čo čiasťočne súviselo so

JRD L máj Košeca začalo hospodáriť s nasledovným pôdnym fondom (hektáre) :

lad.  Tún.  Noz.  Koš.  KVP  Ilava  Celkom 

Orná pôda  262  102  90  292  189  158  1093 

lúky  78  3  6  II  158  22  278 

pasienky  134  33  41  235  40  137  620 

Po určitých úpravách sa ustálil pôdny fond tak, že k 31. decembru 1961 bolo 2 O 3 4 ha poľnohospodárskej pôdy, z to­ho ornej 1084 ha, lúky 245 ha a pasienky 62 ha. Okrem toho 870 záhumienkárov 'vlastnilo 305 hektárov.

Oo spoločného hospodárstva prišli jednotlivé JRD s ta­kýmto živočíšnym fondom :JRD (obec) hovädzí dobytok ošípané hydina Ladce 251 353 400 Tune žice 79 144 405 Nozdrovice 81 132 430 Košeca 277 571 995 Košecké Veľké Podhradie 198 136 500 Ilava 195 190 500Pre úplnosť ešte maj e t o k JRD k 31. decembru 1961:

-Základné prostriedky -zvieratá, stavby a stroje mali hod­notu 14 832 000 Kčs.

-Nedokončené investície boli vo výške jeden a pol milióna korún, prevádzkové zásoby v rovnakej výške a tak isto pre­vádzkové zásoby v hodnote l 640 000 Kčs.

V tomto roku družstevníci spoločne oslávili dožinky a to 3. septembra 1961 v Košeckom Veľkom Podhradí. Dožinky boli spojené s oslavou Medzinárodného družstevného dňa. Družs­tevníci prešli v slávno,stnom sprievode po celej obci, pozreli si kultúrny program a nakoniec sa pobavili na ľudovej veseli­ci.

Pracovná jednotka za tento rok bola 18 Kčs v hotovosti. Vznikol preplatok 5 korún.

STROJOVÉ  DRUŽSTVO  V ILAVE  Stručná charak­

bolo založené 10. februára 1946. Slúžilo na pomoc malým a stredným roľníkom. Zakúpili sejačky, kosačky, kultivátory,  teristika zlú­čených družstiev ktoré  používali potom  všetci  členovia družstva,  Riadna Strojnotraktorová 'stanica bola  založená  po  rozpade  strojo­ého družstva v roku 1948, ktorá už poskytovala platené služ­by roľníkom.

 

JRD ILAVA

Jestvujúce strojové družstvo v Ilave, ktoré malo 57 čle­nov a stroje v hodnote 157 000 Kčs sa dňom l. januára 1950 pretvorila na JRD prvého typu. Prvým predsedom bol Jozef Ba­gin, ale čoskoro po ňom Štefan Korínek. Po 'dvoch rokoch spo­ločnej práce sa JRD v Ilave rozpadlo. Pôda, ktorú nemal kto -z rôznych dôvodov -obrábať (asi 70 hektárov), bola pride­lená štátnym majetkom.

Dňa 10. februára 1957 sa v Ilave opäť založilo celoobec­né JRD, predsedom sa stal Tomáš Stano. V nasledujúcich rokoch JRD prosperuje, veľa sa stavia a aj pracovná jednotka až do roku 1961 stúpa.

 

JRD KOŠECA

Dňa 20. decembra 1949 bol ustanovený prípravný výbor JRD, jeho predsedom bol Ján Čuvala, roľník. Celý výbor mal 105 čle­nov, ale pôdy iba 65 hektárov aj s farskou pôdou. Zakladajúca schôdza sa koná 30. septembra 1950, na ktorej sa uskutočnila voľba správy JRD a dozo~ného výboru. Predsedom sa stal Ján Košík st., podpredsedom Pavel Koňúch.

V roku 1952 preberajú celú činnosť JRD 89 výkonných roľ­níkov, družstvo prechádza na III. typ. Vtedy mali už takmer 150 hektárov ornej pôdy, dobytok a ošípané.

V roku 1954 je zvolená nová správa JRD na čele so Štefa­nom Mosným. Situácia v družstve však nie je dobrá, pracovná morálka u niektorých členov je nízka. Na konci päťdesiatych rokov sa však situácia podstatne mení. 27. februára 1958 sa konala ustanovujúca schôdza celoobecného JRD za prítomnosti viac ako 300 členov. Do JRD vtedy vstúpilo 187 malých a stred­ných roľníkov a celková výmera stúpla na 521 hektárov poľno­hospodárskej pôdy.

 

JRD NDZDRDVICE

V Nozdroviciach bolo založené JRD 20. februára 1958. Malo 34 členov,' 141 hektárov pôdy. Za predsedu bol zvolený Cyril Čepák. Hned na začiatku si počínali veľmi hospodárne. Nestavali nové budovy, ale adaptovali staré. Hodndta jednej pracovnej jednotky bola v roku 1959 18,-Kčs a 5,-Kčs v na­turáliach.

 

JRD KOŠECKÉ VELKÉ PODHRADIE

Dňa 23. júla 1950 sa z iniciatívy DO KSS založil príprav­ný výbor JRD, do ktorého sa do konca roku prihlásilo 35 čle­nov s výmerou 40 hektárov pôdy. Predsedom prípravného výboru bol Štefan Gregor . Viac sa nepodarilo urobiť až do roku 1956, kedy sa začala intenzívna presvedčovacia kampaň i za pomoci OV KSS, ONV v Ilave a pracovníkov Vorošilových závodov v Dub­nici nad Váhom. I tak nábor trval až do roku 1959. Dňa 8. mar­ca 1959 bolo JRD vo Veľkom Košeckom Podhradí založené. Získa­li 122 roľníkov, ktorí si zvolili za predsedu Ondreja Vranu. JRD obhospodarovalo celkom 455 hektárov poľnohospodárskej pô­dy, z toho 159 ornej;

Charakteristiku,  založenie  a  vývoj  JRD  v  Ladcoch uvádzam  v  rokoch  1950  .:  1·960,  JRD  Tunežice  v  rokoch 

 

1961 

V hospodárskom roku 1961 sa vo VS Ladce striedali veľmi dobré výsledky s horšími. Určitý vplyv na družstevníkov malo zlúčenie JRD. Bol skôr horši, ako lepší.

Stavhospodárskych zvierat nebol podľa plá­nu naplnený. Napr. hovädzí dobytok sa postupne vyčisťoval od tuberkulóznych kusov a tak do stavu chýbalo 40 kusov. Slie­pok bolo 834, čo bol značný pokles, pretože v hydinárni bol trikrát mor a cholera, čo zapríčinilo veľké hynutie.

Hospodársky rok na Výrobnom stredisku Ladce

v Žatve bolo pokosené 79,5 hektára riadkovačom a vy­mlátené, samoväzom 12,5 ha a ručne 5 ha. Ručne bolo treba ko­siť ovos v Horných ladcoch. Slama sa skladovala v kozloch.Aké boli výnosy jednotlivých plodín

-pšenica 22,80 q

-raž 18,5 q

-jačmeň 18,9 q

-ovos 18,0 q

-zemiaky 120, O q

-cukrová repa 300,0 q

-seno 25,0 q

-datelina 30,0 q

-kukurica 40,0 q

Dodávku mlieka predpísali v Ladcoch i Tunežiciach na zá­

humienkárov. Napr. v Tunežiciach to bolo 150 litrov od dojni­ce.

Na výrobné stredisko JRD Ladce sa znieslo aj mnoho kri­tiky. Zaostávanie sa zdôvodňuje najmä tým, že nie sú vytvorené stále pracovné skupiny, pracuje sa náhodile, nevedie sapresná evidencia a vôbec je nedostatok pracovných síl. Veľa sa hovorí o stabilizácii traktoristov a ich zodpovednosti zastroje i o tom, že zaos,táva vyvážanie maštaľného hnoja. V ži­vočíšnej výrobe 7 žien dojilo 93 kusov kráv ručne už od roku1957, ked predtým ako prví v okrese mali dojenie strojové.Podobných námetov na riešenie bolo viac a muselo ich riešiť nielen nové vedenie zlúčeného JRD, ale najmä družstevníci sami ._

Jarné práce v Tunežiciach sa začali pre nedostatok stro­Hospodársky rok jovoneskorene. Dochádza pritom k nezrovnalostiam i vo vzťahu v Tunežiciach k Výrobnému stredisku Ladce, kde vedenie nechce stroje pre Tunežice požičať. Sejba jarín sa tak oneskoruje a dokončia ju až v polovici apríla. Plénum MNV i vedenie VS Tunežice upo­zorňujú správu JRD v Košeci, že uprednostňujú pridruženú vý­

robu pred poľnohospodárstvom. A tak Tunežičania žiadajú Koše­cu o vrátenie traktora s vlečkou pre dvor Tunežice. Okrem to­ho žiadajú spravodlivé rozdeľovanie umelých hnojiv.

V inom čase hodnoti plénum MNV v Tunežiciach stav vo vý­robnom stredisku. Hovori sa o živeľnosti, nie sú vytvorené pracovné skupiny a je nedostatok stálych pracovnikov.

V živočišnej výrobe sa deje veľa nového. Uskutočňuje sa špecializácia: prisunuje sa hovädzi dobytok na výkrm a odsu­nujú sa jalovice. Tunežickú maštaľ opúšťajú aj kravy, nechá­vajú iba počet kusov potrebný na zásobovanie obyvateľov mlie­kom. Vedúcim živočišnej výroby bol vtedy Vincent Eliáš. Dobre sa darilo vo výkrme ošipaných, kde zásluhou krmičky Baškovej sa splnila dodávka mäsa.

Podľa súpisu v roku 1961 bolo v Tunežiciach 1072 kusov hydiny (JRD -240), 106 kusov hovädzieho dobytka (JRD -BO), 169 kusov ošipaných (JRD -66).

Záhumienkári chovali ku koncu roka 1961 na pôde 33,77 ha 787 kusov hydiny, 67 husi, 37 kačic a moriek, 26 kusov hovä­dzieho dobytka, 91 ošipaných, 14 kôz.

V školskom roku 1960 -1961 je v Z á k l ad nej dev ä ť ­r o č nej š k o l e v ladcoch 409 žiakov v 13. triedach. V tom­to roku ukončilo školskú dochádzku 22 žiakov. Na začiatku no­vého ~kolského roku 1961-1962 je na škole opäť 13 tried, ale k dispozicii iba 9 učebni a tak sa vyučuje striedavo, čo znač­ne vplýva na kvalitu výsledkov vyučovania i výchovy.

Žiaci školy významnou mierou prispeli k zberu zemiakov na JRD vo výrobných strediskách ladce i Tunežice. Nazbierali v priemere na žiaka 525 kg a ziskali 800 Kčs ako druhi v sú­ťaži okresu Považská Bystrica.

Úspechy dosi~h1a škola v športe. Okrem iného zviťazi1i na turnaji v ľadovom hokeji v Dubnici a reprezentova1i okres na turnaji v liptovskom Mikuláši.

Školy v ladcoch aTunežiciach

Na ZDŠ si pripomenuli nedožité šesťdesiate narodeniny národného umelca Petra Jilemnického viacerými akciami, naj­mä však zájazdom do Kostolca, kde P. Jilemnický v tridsia­tych rokoch učil.

Pionierska organizácia aj v tomto roku trpí na nedosta­tok vedúcich oddielov a tak celková práca je iba priemerná. Na druhej strane sa veľmi úspešne rozvíjali rôzne súťaže ­osobitne Súťaž tvorivosti mládeže v prednese poézie a prozy. Úspešní boli v súťaži v sporení, kde za rok nasporili takmer 20 000 korún. Základná deväťročná škola prevzala od JRD pozemok na obrábanie. Robilo sa tak v rámci polytechnickej výchovy a získavania vzťahu žiakov k manuálnej práci i k pôde.V Základnej deväťročnej škole začal pracovať novovytvo­rený výbor Združenia rodičov a priateľov školy na čele s predsedom Štefanom Galanským.Materská škola v ladcoch mala i nadalej problémy s poč­tom prihlasovaných detí a možnosťami ich umiestniť. Do pre­vádzky dali dve oddelenia: pre deti od jedného do dvoch ro­kov a pre deti od 3 do 6 rokov. Dovedna mala Materská škola 46 detí. V roku 1961 si aj na tejto škole založili Združenie rodičov a priateľov školy.V Tunežiciach bol riadi teľom Základnej deväťroč­nej školy pre l. -5. ročník Karol Rusnák. Deti sa zapájali najmä do mimoškolskej činnosti. Tak boli v roku 1961 vyhod­notenj ako najlepší v sporení v okrese Považská Bystrica, spomedzi malotriednych škôl.

V školskej jedálni pri ZDŠ v ladcoch sa v roku 1961 zriadil tzv. d o z orn Ý v Ý bor Za tento výbor a jeho činnosť zodpovedal Milan Majerík, predseda školskej a kul­túrnej komisie MNV. Členmi boli Margita Petríková (za Výbor žien pri MNV), Alojzia Jánošíková (ZRPŠ), Mária Kalusová (MNV), Jozef Moriš (MNV).Strediskom kultúrneho života v roku 1961 bol Závodný klub ROH, ktorého činnosť sa rozšírila o niekoľko krúžkov. Tak výtvarný kr-úžok viedol akademický maliar Ján Šándora, fot.okrúžok František Strakovič. Ďalej pracovali bábkársky krúžok, dychový orchester, tanečná hudba i záhradkársky krúžok, ktorý sa staral o parkové plochy okolo kultúrneho domu.Knižnica vYPožičiavala knihy každý piat.ok, poriadala besedy a časté výstavky kníh. V roku 1961 vystúpili v Lad­coch 3 profesionálne súbory -občania sa dožadovali, aby ich bolo viac.Vysokú návštevnosť zaznamenávalo kino Závodného klubu ROH. Len za prvý štvrťrok 1961 odohrali 69 predstavení s návštevnosťou viac ako 9 000 divákov.Oo kultúrneho života sa v t.omto období zapájajú vojaci miestnej posádky vojsk Minist.erstva vnútra. Spoločne s Lad­čanmi organizujú oslavy, z ktorých spomenieme aspoň oslavy

9. mája, kde vojaci vystúpili v estráde, Deň armády s ukáž­kami bojov a cvičenia so psami a dalšie. Oslavy l. mája bo­li ako obvykle v Ilave, ale ich predvečer bol mimoriadne vydarený, hlavne lampiónový sprievod.

Veľmi dobrú úroveň z dalších kult.úrnych a spoločen­ských pddujati mal karneval v parku, ktorého organizátormi boli opäť vojaci .V roku 1961 Ministerst.vo výstavby v Prahe schválilo projekt rekonštrukcie Ladeckej cementárne. Pôvodné náklady sa počít.ali na 125 miliónov

Kčs,potom sa však projekt me­nil a náklady zvyšovali. Už v roku 1961 prestavali 371 ti­síc korún. Plánovaný termín ukončenia bol stanovený nal. júl 1969. Trvalý nedostatok cementu na Slovensku však nú­til vedenie cementárne termín podľa možností skracovať.

 

1962

 

Začiatok rekon­štrukcie ladeckej cementárne

Hlavným cieľom rekonštrukcie bolo dosiahnutie vyššej kapacity, podstatné zvýšenie produkcie i produktivity. Zaned­bateľné neboli .ani otázky hygieny a komplexnej modernizácie. Pôvodný zámer -a tak sa aj výstavba začala -bolo postaviť šesť šachtových pecí.

V roku 1961 cementáreň prvýkrát prekračuje vo výrobe cementu hranicu 300 000 ton cementu. Vyrobili 303,41 tisíc ton cementu a to zmesných cementov triedy 250 a 350.Podnikovým riaditeľom aj v tomto roku (od roku 1952) bol Teofil Haršáni.Medzi najaktívnejšie organizácie patril VÝ bor ž i e n pri MNV, pod vedením predsedníčky Margity Žitvovej. Ich čin­nosť je skutočne všestranná. flenky Výboru žien, ale pod .ich vedením aj ostatné ženy z Ladiec, sme videli najčastejšie na brigádach. Pomáhali JRD pri ošetrovaní cukrovej repy, čis­tili pasienky a lúky; Organizovali akciu v zbere vajíčok, ale i inak pomáhali pri zabezpečovaní zásobovania a úrovne predaja v obci.

Ženy sú aktívne v kultúrnom živote. Neboli to iba mimo­riadne vydarené oslavy Medzinárodného dňa žien, ale aj čajo­vé večierky, príspevky ku kultúrnym programom pri oslavách, najmä však divadelné predstavenie "Óaleká ozvena", ktoré že­ny s ~spechom nacvičili a zahrali aj na okolitých obciach. V zime 1960 -1961 usporiadali Zimnú školu roľníckej školy, kurz háčkovania a dalšie akcie. Ženy sa najviac podieľajú na činnosti Aktívu pre občianske záležitosti, kde v roku 1961 začína spolupracovať aj Ladecká cementáreň.

zv ä z p o ž i ar nej och ran y má v roku 1961 sta­rosti s prístavbou a modernizáciou hasičskej zbrojnice, kde sa robia niektoré stavebné a technické úpravy. V tomto roku sa požiarne družstvá z obce zúčastňujú likvidácie najväčšie-

 

Organizácie Národného frontu

ho požiaru v okrese za mnoho desaťročí -v obci Vršatecké Podhradie, kde zhorela takmer celá obec. Uplatnili sa pritom cisterny pri dovoze vody z Váhu.

ČZM v obci bol aktívny najmä v kultúre. Ladeckí zväzáci sa pravidelne schádzali pri nácviku tanečného krúžku. V Lad­coch usporiadali súťaž v spoločenskom tanci, do okresného kola postúpili dva páry z Ladiec.

V Tunežiciach boli najaktívnejší členovia ČZM. Na pra­covných brigádach odpracovali 100 hodin pri odburiňovaní, pri zbere zemiakov 40 hodín, pri čistení lúk a pasienkov 80 a dalších 230 hodín pri žatve a mlatbe.

V tomto roku sme zaznamenali viacero významných politic­kých udalostí, ktoré mali vplyv na život našich občanov, ale­bo sa nimi zaoberali najmä v organizáciach KSS a v ostatných zložkách Národného frontu.

Rezolúcie a pozdravy posielali do Moskvy, kde sa v dňoch

9. -14. júla 1962 konal Svetový kongres za všeobecné odzbro­jenie a mier. V cementárni, na školách a schôdzach spoločen­ských organizácií sa čítalo Posolstvo k národom sveta, vyzý­vajúce k boju za odzbrojenie a ku spolupráci mierových síl.

V októbri vzrušili občanov Ladiec a Tunežíc udalosti, ktoré sa odohrali síce daleko od nás, ale hrozili konfliktom, ktorý mohol zasiahnuť celú zemeguľu. Bola to blokáda Kuby24. októbra a vošla do histórie ako Karibská kríza. Občania si oddýchli, ked došlo k urovnaniu priamym rokovaním zástup­cov vlád ZSSR a USA a blokáda bola zrušená.Významná udalosť sa odohrala 4. -B. decembra tohoto ro­ku v Prahe. zasadal tu XII. zjazd Komunistickej strany Česko­slovenska. Schválil uznesenia o hlavných smeroch socialistic­kej spoločnosti, ktoré sa potom prenášali do okresov i stra­níckych organizácii v Ladcoch aTunežiciach.

Ku koncu roka 1962 sa ukončila úprava Lúčkovského poto­ka. V Horných Ladcoch sa škarpavanie urobilo v dížke 250 m. O skoré dokončenie prác sa zaslúžili poslanci MNV Ondrej Prekop, Jozef Moriš, Jozef Juríček, Ján Suran a další.V priebehu rokov 1961 -1962 sa v Ladcoch zriadili tri prevádzky MNV a zberňa šatstva a opravovňa punčoch Komunál­nych služieb Považská Bystrica. Naproti tomu sa kritizuje pomalá prestavba požiarnej zbrojnice. Sú nedostatky v zaob­starávaní materiáfu, viaznu odborné elektrikárske práce a naostatok chýbajú aj financie.

Významné udalosti

Výstavba obce a služby

Jednotka Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti oslavuje v roku 1962 desiate výročie svojho založenia. Na" spoločnej schôdzi členov "z ladiec a Tunežíc si pripomenuli činnosť za desať rokova na tých, ktorí jedn~tku zakladali.

 

V roku 1962 v PS -VB z ladiec boli: František Zelík, Jozef Pastierik, Ján Muth, Vladislav Adamec, Jaroslav Cibi­ček, Jozef Král, Florián Habánek, Emil Fatura. Z Tunežíc: Karol Malacha, Anton Beniak, Augustín Belko, Viktor Melicher, Pavel Benčo.Ku koncu roka 1962 dochádza v ladcoch k reorganizácii Ludovej kontroly, systému jej práce a zvýšenie právomoci pri kontrolách predaja a iných obchodných činností. Do vý­boru Ludovej kontroly boli zvolení: Milan Bajza, František Pagáč, Pavel Cibiček, §tefan Jánošík, Anna Faturová, Rudólf Fedor, Anna Hriadelová, Michal Turčan, Františka Kadlečíko­vá, Helena Pastieriková, Gejza §krabák, Ondrej Chovanec.V decembri 1962 hodnotil výbor ZO KSS a Miestny národ­ný výbor v Tunežiciach prácu MNV a spoločenských organizácií Národného frontu .

Z komisií MNV sa najvyššie hodnotí dobrá práca ko­misie finančno-rozpočtovej a komisie poľnohospodárskej. Nao­pak, kritizuje sa slabá činnosť Výboru žien po celý rok 1962. Aj hodnotenie ostatných spoločenských organizácií NF vyznie­va negatívne. Iba v teskoslovenskom zväze mládeže sa kladne hodnotí ich brigádnická činnosť pri zveľadovaní obce a pri pomoci JRD. Prijímajú sa opatrenia na zlepšenie práce organi­zácie požiarnikov a Zväzu československo-sovietskeho pria­teľstva. Konštatuje sa tiež, že prakticky neexistuje Osveto­vá izba a miestna knižnica. Aj tu sa robia opatre~ia na ob­novenie činnosti.

Jednotka PS -VBV ladcoch reorga­nizácia Ludovej kontrolyOpatrenia na zlepšenie práce v TunežiciachVýbor žien rovnako, ako minulý rok dobre organizuje spolofenskd, kultdrnu a brigádnickd finnosť medii ženami v obci. Opäť zriadujd Zimnd školu roľníckej ženy, kurz varenia a pefenia, návštevu JRD v Dubnici nad Váhom, pred­nášky a besedy. Zaoberajd sa aj takými otázkami, ako je kontrola a agitácia pri dodávkach od záhumienkárov, odpra­covali veľa brigádnických hodín pri ošetrovaní repy a pri žatve, ale aj pri zveľadovaní obce. Časopisy Slovenka a Rozkvet uverejnili výzvu ladeckých žien na intenzívne pe­stovanie zeleniny.

V tomto roku vysoko hodnotí MNV prácu flenov Českoslo­venského zväzu mládeže pri pomoci JRD a pri ostatných nára­zových prácach v obci . Naproti tomu kritizuje za mald pomoc organizácie Zväzarm, ale aj ostatné zložky NF.

Rada MNV uvažuje o opodstatnení existencie Osvetovej besedy v Ladcoch, kedže v obci je zriadený Závodný klub ROH, vykonávajdci celoobecnd kultdrno-výchovnd finnosť. Funkcie správkyne Osvetovej besedy sa vzdáva Jana Krušín­ska, funkciu preberá Btanislav Lipták, ufiteľ ZDŠ. Jana Krušínska nadalej vedie Miestnu ľudovd knižnicu spojend s knižnicou ZK ROH.

Urfitý dpadok badať aj v finnosti Závodného klubu, niekqľko krdžkov minulý rok ešte aktívnych, prestalo praco­vať. Rovnako slabšia finnosť sa zaznamenáva v Aktíve pre obfianske záležitosti, kde niet takmer nijakých finančných prostriedkov.Dobrá práca žien v ladcoch

Ďalšie udalosti V ladcoch

V školskom roku 1962 -1963 došlo v Základnej deväť ročnej Školy v ladcoch nej škole k niekoľkým kádrovým zmenám. Dňa l. februára 1962 prišiel na školu, okrem iných aj Branislav Lipták, terajší kronikár obce . Od septembra František Dačo, Márťa Liptáková a další učitelia .

Zmeny sú aj vo vedení Združenia rodičov a priateľov ško­ly . Predsedníčkou sa stáva Ing . Marta Veselá z cementárne, podpredsedom Štefan Saksa, pracovník OV KSS a pokladníkom Ru­dolf Országh, pracovník Ladeckej cementárne .

Významnou úlohou školy bol nábor do poľnohospodárskych škôl. V spolupráci ZDŠ -MNV sa podarilo získať na poľnohos­podárske školy 6 detí.

V tomto školskom roku sa ukončili na škole niektoré nut­né opravy, rovnako aj v byte riaditeľa školy, kde sa zaviedol vodovod, elektroinštalácia a celková prestavba bytu.

Pioniersku organizáciu vedie skupinová vedúca Viera Hoštáková . Práca je sťažená, pretože PO nemá klubov~u a nada­lej trvá nedostatok dobrých, vyškolených oddielových vedúcich. Pionieri pracujú v B oddieloch a sú aktívni pri zberoch, bri­gádach a kultúrnom živote .

Na konci školského roka bolo na škole v ročníkoch 1.-9. 475 žiakov .

V Mat e r s kej .š k o l e sa čiastočne zlepšilo vybave­nie . Za pomoci cementárne a MNV sa postavilo ihrisko s pies­koviskom a húpačkami. Nadalej pretrváva stav mnoho detí a má­lo priestorov.

V tomto roku sa zaviedol nový systém rozpisu dodávok od záhumienkárov. V Ladcoch a Tunežiciach vlastnili záhumien­kári 61 kráv. Priemerne sa na jednu dojnicu rozpisovalo 250 litrov mlieka dodávky, spolu 14 250 litrov. Dodávka bola spl­nená, ked záhumienkári odovzdali 14 527 litrov . Vajíčka sa rozpisovali tak, že na l ár sa odovzdávali 3 vajíčka. 165 dodávateľov vlastnilo 65 hektárov, ktorí mali odovzdať 14 600 vajíčok -odovzdali 15 300.

Rozpis dodávok

 

V roku 1962 sa začala postupná likvidácia vojenského útvaru Ministerstva vnútra, ktorý sídlil v kaštieli. Súvisí s tým aj skončenie činnosti telovýchovnej jednoty Červená hviezda, ktorá pOdľa mienky funkcionárov pozdvihla úroven futbalu v Ladcoch, ale mu aj uškodila, pretože v čase jej trvania nemali futbalisti z Ladiec možnosť sa realizovať. V Ladcoch zostáva nadalej strážny oddiel, sklady a v roku 1962 sa ešte uskutočnuje výcvik nováčkov pre útvary Minis­terstva vnútra.

Nastoľuje sa otázka, čo dalej s kaštieľom, po úplnom vysťahovaní vojakov.

V druhom roku spoločného hospodárenia v zlúčenom JRD

 

l. máj Národné zhromaždenie schválilo zákon o sociálnom za­bezpečení družstevných roľníkov. Zahrnoval zabezpečenie roľníkov v nemoci, v starobnom dôchodku, prídavkoch na deti a ostatných sociálnych službách.

JRD l. máj Košeca hospodári v roku 1962 na 2 034 hektá­roch poľnohospodárskej ,pôdy -z toho l 041 ha ornej pôdy. Počet členov družstva v tomto roku je 90B.

Úlohy v r a s t l inn e j výrobe sa u väčšiny plodin nesplnili, čo bolo z časti zapríčinené dlhým suchom a v ča­se žatvy búrkami a krupobitím. Najviac -až na 40 % boli pošk~dené porasty v Tunežiciach. Najvyššie hektárové výnosy z celého komplexu dosiahli v Ladcoch, kde výnos jačmena bol 29 a miestami až 37 q z hektára.

Ako dôkaz objektívnych príčin -extrémneho počasia, uvádzam, že 26. apríla 1962 namerali v Košeci  a už 27. apríla sa zozimilo tak, že na okolité vrchy napadol aj sneh.Celý zber obilia bol organizovaný tak, aby sa žatva v celom komplexe Košeca skončila pri dvojfázovom zbere za 16 dní.

Vojaci postupne odchádzajú

Druhý rok zlúčenia Jednotného roľníc­keho družstva ŽivočíŠnej výrobe budú po celé dalšie obdobie chýbať krmoviny . Živočíšne produkty sa v roku 19~2 plnili rôzne. Hovädzie mäso na 110,4 %, bravčové na 99,9 %, ostatné mäso iba na 21 %. Mlieko dodali družstevníci na 97 %, ale vajcia 410 tisíc kusov, čo znamenalo 122 %. Najvyššia doji­vosť bola vo Výrobnom stredisku Ladce -1 857 litrov na jed­nu dojnicu.

Vzhľadom na objektív~e príčiny nepriazne počasia, sa prečerpal počet plánovaných pracovných jednotiek, najmä v rastlinnej výrobe a na stavbách poľnohospodárskych objek­tov. Napr. Ilava čerpala na 1 hektár pôdy 95 pracovných jednotiek, Ladce a Tunežice 101 a Košecké Veľké Podhradie dokonca 160 pracovných jednotiek. Ladce a Tunežice dosiahli najvyšší príjem na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy l 438 ko­rún, kým napr. Košeca iba 618 Kčs .

JRD na všetkých strediskách, teda aj v Ladcoch a Tuneži­ciach má veľmi vysoký vekový priemer družstevníkov. V celom komplexe pracovalo 289 stálych pracovníkov, z čoho bolo 20 do 25 rokov, 117 do 45 rokov, 100 od 46 do 60 rokova 52 nad 60 rokov.

Družstvo má na konci druhého roka spoločného hospodáre­nia l 146 kusov hovädzieho dobytka, 1 349 kusov ošípaných, 48 koní, 5 800 kusov hydiny. Nezaznamenal sa takmer nijaký prírastok, ale položili sa materiálne, kapacitné a organi­začné základy . na postupné zvyšovanie stavov, ale hlavne úžitkovosti hospodárskych zvierat.

V roku 1962 sa na celom JRD organizovala socialistická súťaž . Súťažili medzi sebou traktoristi v orbe, sejbe, žatve. Súťažili aj dojičky a ošetrovateľky hospodárskych zvierat.

Pracovná jednotka nebola vysoká. V hotovosti 15,-Kčs a naturálie v hodnote 2 koruny na pracovnú jednotku.

 

V zásobovaní obyvateľstva mali dobrý podiel záhumienká­ri, ktorí v celom komplexe JRD l. máj odovzdali 63 000 litrov mlieka, 5 700 kilogramov mäsa a viac ako 67 tisíc kusov va­jec.

Pre zaujímavosť uvádzam, ako sa organizovala v roku 1962 žatva a mlatba vo výrobnom stredisku Ladce. Vytvorená bola tzv. zberová čata, ktorá mala zobrať obilie zo 156 hektárov. Pritom sa samoväzom malo zobrať 26 hektárov a dvojfázovým zberom 69 hektárov za 13 dní. To bolo čiastočne narušené, pretože sa harmonogram musel prispôsobovať počasiu. I tak však bola takto do detailu organizovaná žatva po prvýkrát i s bezpečnostnými opatreniami a socialistickou súťažou poľ­ných skupín, traktoristov, kombajnistov a dalších. Kde všade bolo obilie v roku 1962:

raž na Doline (6,5 ha), pšenica ozimá Za vápenkou (12 ha), pšenica ozimá v Dužinách (13 ha),

 

jačmeň Dlhé diely (15,8 ha), jačmeň Pod radonam (7,6 ha), v Dužinách (3,10 ha). Samoväzom sa kosila raž za Váhom, jačmeň Pod Slatinou, ovos Za Váhom, ovos Pred močiarom, ovos Na píle, ovos na Štrbavej, miešanka U brvna. Pri kosbe lúk vo vyšších polohách s ťažkým prístu­pom sa neosvedčili mechanizmy atak nastúpili brigádnici z ra­dov družstevníkov a pracovníkov cementárne s kosami.

V roku 1961 spracóvané projekty na rekonštrukciu Ladec­kej cementárne sa neustále doplňujú a menia. Dôvodov je via­cej: prehodnotila sa napr. lomové hospodárstvo a doprava su­roviny do závodu a dalšie momenty budúcej výroby.

_Pri samotnej rekonštrukcii cementárne sa v roku 1962 prestavala celkom 14,6 milióna korún.

V roku 1962 bolo v Ladeckej cementárni zamestnaných 586 pracovníkov, z toho technicko-hospodárskych 103, ostat­ní robotníci vo výrobe a pomocných prevádzkach. Priemerný zárobok dosahoval 1 496,-Kčs.

V cementárni sa uskutočnila kádrová zmena vo funkcii riaditeľa podniku: Odišiel doterajší riaditeľ Teofil Haršáni a na jeho miesto nastúpil JUDr. Vojtech Var han í k , ktorý bol riaditeľom v Ladcoch už predtým -v rokoch 1945-1952.

 

1963

V roku 1963 zastupoval predsedu Miestneho národného výboru v Ladcoch Milan Maj e r í k, namiesto Jána Voleka, ktorý sa funkcie predsedu vzdal zo zdravotných dôvodov a pre zaneprázdnenosť v práci.

25. júna 1963 spoločné plénum MNV a JRD z Ladiec, Tu­nežíc, Košece, Ilavy, Košeckého Podhradia zvolal Okresný národný výbor v Považskej Bystrici. Na zhromaždení, ktoré viedol Ján Počujka bolo BI účastníkov. Na schôdzi sa prero­kovala činnosť národných výborov a najmä ich spolupráca s Jednotným roľníckym družstvom l. máj. Ďalej sa prerokova­la príprava žatvy, mlatby, nákupu obilia. Správu predniesol vtedajší predseda JRD Jozef Skalka. Schôdza bola veľmi ruš­ná a kritická voči MNV i voči Okresnému národnému výboru. Otvorene sa hovorilo najmä o nereálnosti Akčných progra­mov a nízkych finančných dotáciach na zveľadovanie obcí.

Plénum MNV v Ladcoch a Rada MNV v Tunežiciach schvá­lili zlúčenie oboch obcí. Toto uznesenie však narazilo na odpor občanov v TuneŽiciach, kde ho na verejnom zhromažde­ní zamietli, rovnako ako i väčšina členov pléna MNV v tejto obci. Tak sa zlúčenie Ladiec a Tunežíc nerealizovalo.

V tomto roku sa obec Ladce mala stať tzv. "stredisko­vou obcou". Obec však nesplnila podmienku bezprašnosti ovzdušia a tak krajský hygienik ustanovenie strediskovej obce zamietol.

V Ladcoch sa zriadila pre v á d z k a kamenárstva a obkladania pomníkov. Prevádzku viedol Eduard Habánek zo svojho materiálu. Prevádzka bude odvádzať pre Miestny ná­rodný výbor 30 % z čistého zisku. Od roku 1960 boli v obci zriadené už tieto prevádzky:

-dámske krajčírstvo, -maliarstvo a natieračstvo, . -požičovňa riadov (svadobka),

Zmeny v MNV, činnosť a problémy v obci

-zberňa šatstva -pre komunálne služby,

-opravovňa punčoch.

 

Okrem toho zaviedli Komunálne služby dámske kaderníctvo. Za rok 1963 bol z prevádzok čistý príjem 22 000,-Kčs.

V Tu než i c i ach bol k 1. januáru 1963 takýto stav hospodárskych zvierat

hovädzí dobytok IB kusov

ošípané 46 kusov

hydina 649 kusov (o polovicu menej ako

v roku 1962)

Stav dobytka bol podstatne nižší, čo sa zdôvodňuje sús­tredením do JRD.

Zmeny nastali aj vo funkcii kronikára v Ladcoch, kde František Žitva nemieni dalej kronikára robiť. Kronika však nadalej nebola napísaná.

V Tunežiciach pozbavili funkcie knihovníka Šimku a po­verili touto funkciou riaditeľa ZDŠ v Tunežiciach Karola Rus­náka.

V Ladcoch začal vychádzať časopis N O V Ý Ž I V O T ktorý sa tlačil v Ladeckej cementárni ofsetom. Redaktorom bol Branislav Lipták.

Na výročnej členskej schôdzi JRD l. máj v Košeci, ko­nanej dňa 25. februára 1963 zvolili novú správu družstva. Predsedom sa stal Jozef S k a l k a , podpredsedom Štefan Mosný. V správe boli Vincent Eliáš a Jozef Mihálik z Tune­žíc, Ján Koyš, Emília Hatoková a Michal Koštialik z Ladiec.

 

JRD má niekoľko vážnych problémov, ktoré sa snaží rie­šiť koncepnejšie v priebehu dalších rokov. Išlo najmä o kr­movinový fond, ktorý je nedostatočný a prejavuje sa najmä vo veľkokapacitných stavbách: v hydinárni Košeca a v rýchlo­výkrmni ošípaných v Ladcoch.

Nové vedenie v Jednotnom roľ­níckom družstve

Vo všetkých výrobných strediskách prešla práca v rast­linnej výrobe na komplexné mechanizačné brigády a čaty. Stro­jov bolo v tom ·čase v JRD dosť, horšia je však ich kvalita. Pracovníci sd stále platení od mn6žstva vykonanej práce, čo sa prejavilo na horšej kvalite a stratách. Aj to sa stalo stredom pozornosti správy družstva a jednotlivých výrobných stredísk.

JRD sa podarilo v roku 1963 vysporiadať s neužitočným hovädzím dobytkom. Odpredali brakové a menej džitkové dojni­ce a nahradili ich mladými kravami a jalovicami.

Nespokojnosť prejavovali družstevníci s projektovanými stavbami, ktoré nedovoľovali vyššiu mechanizáciu pri čistení a kŕmení, chýbali prípravne krmiva a nebolo možné hovoriť

o kultdrnosti práce.

 

H o s pod á r s k y r o k 1963 nebol pre družstvo priaz­nivý, ako to vidieť dalej z uvedených čísiel. Vplyv na to malo aj počasie. V letných mesiacoch bolO veľmi sucho. N~pr­šalo od 7. jdla až do konca augusta. V noci bývalo až 200 C. V dňoch 22., 23., 24. a 30. jdla bolo v chládku 330 C. V dô­sledku takýchto hordčav začala žatva predčasne.

Výrobu mäsa splnilo JRD na 93,2 %, ked hovädzieho mäsa vyrobili 101,5 %, ale bravčové mäse iba na B4,5 % a ostatné druhy ešte nižšie. Rovnako vajcia vyrobili a dodali v množstve predstavujdcom B6 % z plánu, ale mlieka dodali 621 BOD litrov, čo znamenalo prekročenie plánovaných dloh na 107,2 %.

. V rastlinnej výrobe obilniny splnili na 100 %, ale ze­miaky, najviac postihnuté suchom na 61 %. Darilo sa cukrovej repe, kt~ej doviezli do cukrovaru viac ako stanovoval plán na rok 1963. Nesplnenie hrubej produkcie rastlinnej výroby a krmovín malo dopad na živočíšnu výrobu -ako som už uvie­dol.

V družstve boli stále vysoké náklady na poľnohospodár~ sku výrobu. V Ladcoch to na jeden hektár ornej pôdy robilo 2 741,-Kčs, čo bólo najviac zo všetkých výrobných stredísk

 

a v Tunežiciach 2 417,-Kčs. Pritom VS Ladce plnilo najnižšie hrubú výrobu -produkciu na hektár. Rovnako najv'yššie náklady boli v Ladcoch ' na živočíšnu výrobu -5 229,-Kčs prepočítané na l hektár ornej pôdy, v Tunežidiach o l 000,-Kčs menej a vo Veľkom Košeckom Podhradí dokonca o 2 000, -Kčs menej. To boli otázky, o ktorých muselo vedenie výrobného strediska

premýšľať.

 

Ešte niektoré údaje o hospodáreni JRD Košeca. Výška pra­covnej jednotky dosiahla 16 korún a k tomu naturálie v hodno­te 1,75 Kčs na jednotku.

Oproti predchádzajúcemu roku sa počet pracovnikov a čle­nov podstatne nezmenil. Družstvo ešte ostárlo -do skupiny nad 60 rokov pribudli dalši družstevníci a mladých nepribud­lo.

Počet hospodárskych zvierat sa podstatne nezvýšil, čo bolo z dôvodov horšieho stavu v rastlinnej výrobe celkom po­chopiteľné. Jedine stav ošípaných sa zvýšil na 2 112 kusciv a hydiny takmer na 7 000 kusov.

V rozpočtovej skladbe roku 1963 sa podstatne zvýšila po­ložka sociálny fond na 160 tis. korún a kultúrny fond na 60 500 Kčs.

Ešte výnosy obilnín vo výrobnom stredisku L a d c e

pšenica 27 q z ha jačmeň 24,60 q ovos 20 q z hektára

V roku  1963  sa  v  spolupráci  s  Keramoprojektom  Trenčín  Rozhodnutia 

uzatvára  otázka  dopravy suroviny  a  samotného  kameňolomu .  v  cementárni 

Drvič kameňa dodá  poľská firma  a  surovina  sa  bude  dopravo-­ na  základe 

vať  transportnými pásmi.  veľkopokusu 

 

V roku 1963 sa uskutočňujú v cementárni ladce v spolu­práci s Hornosrnianskou cementárňou tzv. veľkopokusy so su­rovinou, ktoré.ukázali, že ladecká surovina je nevhodná pre výpal v šachtových peciach so suďhou granuláciou. Po pries­kume vedeckými pracovníkmi Karlovej univerzity v Prahe, doš­lo k rozhodnutiu zastaviť rekonštrukciu cementárne v lad­coch. Ďalšie výskumy vyhodnotili surovinu z lomu Butkov ako vhodnú pre výpal v r o t a č nej pec i s výmenníkom tepla. Náklady na rekonštrukciu v tomto roku stúpli už na 32 mi­liónov Kčs.

Stav zamestnancov cementárne v roku 1963 bol 570 pracov­níkov s priemerným mesačným zárobkom 1 526,-Kčs.

Oproti roku 1962 sa aktivita organizácií v obci Tuneži­ce zvýšila i kea nie všetkých. Medzi najlepšie patril te~ko­slovenský červený kríž, ktorý poriada l pre svojich členov i ostatných občanov prednášky, premietali sa filmy so zdra­votníckou tematikou.

 

Dobrú činnosť pod vedením predsedu ladislava letku vy­víjali požiarnici. V pŕáci Zväzu požiarnej ochrany sa zača­la prejavovať pravidelnosť, organizovali cvičenia a mimo­riadne dobre sa starali o techniku, ktorá bola VŽdy pri­pravená .

.Predsedkyňou Výboru žien pri MNV je Mária Blažíčková, členkami Anna Hrdinová, Vincencia Koyšová, Emília Kvasnico­vá, Štefánia Belková a aalšie. tinnosti sa v tomto období zúčastňovalo do 45 žien z Tunežíc.

Organizácie Národného frontu v Tunežiciach

V roku 1963 oslávila organizácia Zväzu požiarnej ochra­ny v Ladcoch 80. výročie svojho založenia. Pri ťejto príle­žitosti bola usporiadaná slávnosť, na ktorú boli pozvané aj susedné požiarne jednotky. Sú6asťou bol slávnostný aktív, námetové cvičenie a vyznamenanie zaslúžilých požiarnikov. Boli medzi nimi Pavol Kalus, Vincent Hulc, Vincent Kučo, Ja­roslav Faturík, Jakub Mičuda a další. Oslavy sa nedožil dl­horočný obetavý požiarnik a vychovávateľ mladej požiarnickej generácie Ondrej Peterka. Jeho funkciu požiarneho technika v závode prevzal Jozef Bednárik.

V roku 1963 sa podstatne zlepšila spolupráca závodnej organizácie s dedinskou Miestnou jednotkou Československej požiarnej ochrany.

Výbor žien ako pomocný orgán Miestneho národného výboru zasadá pravidelne každý mmsiac. Najviac pozornosti venujú členky poľnohospodárstvu, ved za rok 1963 odpracovali na JRO viac ako 400 hodín.

Výbor žien pomáha účinne Aktívu pre občianske záležitos­ti, pri organizovaní z1atých a strieborných sobášov a pri návštevách u prestárlych občanov.

Vo vzdelávacej a kultúrnej činnosti poriadajú besedy a ako každoročne Zimnú školu roľníckej ženy.

V Zákla_dnej deväťročnej škole dochádza k pomerne veľ­kým zmenám v učiteľskom zbore. Prichádza 6 učiteľov a rovna­ký počet odchádza, niektorí z toho i v priebehu školského . roka. Nemá to dobrý vplyv na vyučovací proces. Vedúcou Pio­nierskej organizá9ie sa stáva Eva 8uliková.

BO. rokov protipOŽiarnej ochrany v ladcoch

Výbor žien v ladcoch

 

Aktivita školy -pioniersky štadión

Jednou z hlavných úloh školy bolo získavanie žiakov do poľnohospodárskych škôl, k čomu prijali spolu s MNV výhľado­vý plán do roku. 1965.

V tomto čase možno ako aktívny hodnotiť výbor Združenia rodičov a priateľov školy na čele s Ing. Martou VeSelou a Jo­zefom Moravcom ako pokladníkom. Od tohoto roku sa datujú veľ­mi vydarené a kultúrno -spoločensky na vysokej úrovni pripra­vované detské karnevaly.

Už v roku 1962 sa začína a v roku 1963 intenzívne pokra­cUJe v parku, na mieste, kde mali vojaci strelnicu, budovať p i o nie r s k y š t a d ión. Z iniciatívou vyšiel uči teľ Branislav Lipták, ktorý našiel veľké pochopenie u vedenia školy, na Miestnom národnom výbore, vo výbore ZRPŠ i v Ladec­kej cementárni . Pionieri boli pri brigádach organizovaní rovnakým spôsobom ako na stavbách mládeže . Brigádnická akti­vita sa sledovala denne a celkové vyhodnocovanie mesačne, kedy sa odovzdávali najlepším triedam víťazné vlajky . Žiaci boli pre prácu na pionierskom štadióne zapálení a vo veľkom množstve sa denne zúčastňovali brigád . V rámci 15. výročia Pionierskej organizácie hodnotili túto aktivitu a vykázali za rok odpracovaných 20 680 hodín, čo nemá obdoby v histó­rii ani jednej školy v okrese . Veľkú zásluhu na budovaní kom­plexu ihrísk má aj Valt~r Fábry, zástupca riaditeľa ZDŠ i niektorí další učitelia, ZRPŠ, časť zväzáckej organizácie v obci a Cementáreň Ladce .

Plénum MNV prerokovalo vo februári 1963 vážnu situáciu v Materskej škole. Stále sa zo strany rodičov zvy­šujú požiadavky na prijatie do Materskej školy, ktorá kapa­citne nestačí. Plénum MNV preto schvaľuje hornú hranicu (ka­pacitu) na 50 detí, z doterajších 40.

1964

 

Na verejnom zasadaní MNV v Ladcoch hodnotili poslanci, členovia komisií i zástupcovia organizácií Národného frontu volebné obdobie od roku 1960.  MNV hodnotí volebné obdobie 

Zrekapitulujeme si teda aj my úspechy a problémy národ­ného výboru a celej obce v období po reorganizácii okresov a zlúčení Jednotných roľníckych družstiev do komplexu JRD 1. máj Košeca. 

V uplynulom volebnom období sa rekonštruovala budova MNV v hodnote 50 000 Kčs. Pri tej príležitosti sa pristavi­la k požiarnej zbrojnici jedna miestnosť, chodba a sklady, čo zvýšilo náklady o 30 tisíc korún . Vybudoval sa rozhlas do Horných Ladiec, ale dlho ho občania nepočúvali, pretože pracovníci Stavoindustrie, ktorí pracovali pri rekonštrukcii cementárne ho narušili a takmer dva roky ho nedali do po­riadku. 

Vybudovali sa tri mosty: v novom zastavovacom obvode, na Dieloch a v. Horných Ladcoch. Vyškarpovalo sa takmer 150 metrov Lúčkovského potoka . Občania, ktorí bývali v novom zastavovacom obvode boli nútení prechádzať cez dvory obča­nov, tak sa začalo s výstavbou cesty. Vykúpili sa stromy a začala sa stavať cesta a škarpovať Slatinský potok. Vy­škarpovalo sa 200 metrov a potom sa práce zastavili, preto­že sa menili firmy dodávateľov. V roku 1964 sa však škarpo­vanie -ako píšem na inom mieste -dokončilo. 

l niektorých dalších prác spomeniem ešte: Materskej školy, úpravu parčíku na križovatke, smerom ku kanálu, úpravu cesty na kopanice, ku ku hydinárni.  oplotenie úpravu cesty Štefekovi a 

V novom zastavovacom obvode bolo treba preložiť elek­trické vedenie vysokého napätia, zaviedlo sa verejné osvet­lenie v jednej ulici stavebného obvodu. 

 

Miestny národný výbor prevzal tri budovy od vojenskej správy, ktoré sa upravili na byty a jedáleň s kuchyňou pre Základnú deväťročnú školu a Materskú školu. Oplotili cinto­rín a záhradu pri MNV, opravili zábradlie na Lúčkovskom po­toku a dalšie práce.

Na úseku služieb sa zriadilo dámske krajčírstvo, maliar­stvo, svadobka, opravovňa pančúch, zberňa šatstva a kaderníc­tvo. V obchode Potraviny ~ Zdroj sa zaviedla samoobs luha a otvorila mliekáreň. Z dalších obchodov sa upravili: kaderníc­tvo, Vesna, drogéria.

Pre zveľadenie zelene sa napr . len v roku 1963 vysadilo 250 okrasných stromkov a lipy na cintoríne.

V roku 1964 bola zavedená telefónna ústredňa na priamy spoj, k čomu MNV poskytlo priestory.

Pri celkovom hodnotení volebného obdobia sa vyslovila nespokojnosť 5 prácou občianskeho výboru v Horných Ladcoch . Napriek snahám predsedu i členov výboru, nepodarilo sa obča­nov aktivizovať.

V obci bolo 7 občianskych kontrolórov a v roku 1963 bo­li zriadené štyri spotrebiteľské rady, ktoré dávajú pravideľ­ne mnohé podnety na zlepšenie v obchode a službách, spolu­pracujú s vedúcimi predajní a prevádzok .

Kladne sa hodnotí spolupráca s Ladeckou cementárňou, najmä v oblasti materiálnej pomoci, poskytovaní vozidiel a mechanizmov.

Najdôležitejšou politickou udalosťou v roku 1964 boli voľby do zastupiteľských orgánov, ktoré boli spojené s voľ­bou sudcov z povolania do Okresného súdu.

Voľby v Ladcoch i Tunežiciach dňa 14. júna mali dôstoj­ný priebeh a zúčastnila sa ich obsolútna väčšina občanov oboch obcí.

Voľby do zastupi­teľských orgánov

V l ad c och zvolili týchto poslancov:

Elena Koyšová, Milan Majerík, Ján Volek, Anton Kalus, Mária Mičudová, Mária ' Kalusová, Michal Koštialik, Terézia Cibičko­vá, Emília Uríčková, Rudolf Zajac, Anna Vlčanská, Valentín Bednárik, Ferdinand Zahradník, Eduard Habánek, Rozália Vráb­lová, Emil Remo, Jaroslav Koiš, František Gajdošík, Ludovít Štefek, Jozef Moriš, ladislav Černota, Ondrej Prekop, Jozef Petrík, Jozef Janík, Stanislav Kalus, Vincent Kalus, Ing. Mar­ta Veselá, Pavol Cibiček, Valter Fábry, Augustín Martinák, Boris Mierny.

Do Okresného národného výboru: Emília Hatoková, Júlia Sakso­vá.

Do Stredoslovenského KNV Anna Bartošová z Veľkého košeckého

Podhradia.

Do Slovenskej národnej rady ladislav Holdoš z Bratislavy, do Národného zhromaždenia Gustáv Kvasnica, predseda JRD Víťazný február.

Za sudcu z povolania zvolili občania v ladcoch iTunežiciach JUDr. Františka Králika.

Dňa 4. j ú l a 1964 sa konala ustanovtJjúca schôdza no­vozvoleného národného výboru, kde zvolili na plný úväzok za predsedu Mi l a naM a jer í k a, za podpredsedu Jozefa Pe­tríka a za tajomníčku MNV (na čiastočný úväzok) Elenu Koyšo­vú.

Okrem uvedených sa členmi rady MNV stali: OndreJ Prekop, Anton Kalus, Valter Fábry, Ing. Marta Veselá, Valentín Bednárik, Michal Koštialik.

Na tomto zasadaní sa vytvorili komisie rady a pléna MNV:

-poľnohospodárska (Ondrej Prekop) -poriadková (Jozef Petrík) -školská a kultúrna (Anton Kalus) -sociálna (Valter Fábry) -finančná (Ing. Marta Veselá) -výstavby (Valentín Bednárik)

Obec bola po týchto voľbách rozdelená do obvodov, z kto­rých každý bol pridelený poslancovi MNV. Prvý obvod od domu č. l po 13, druhý od čísla 14 do 26 atd. V každom obvode bo­lo 60 -B9 obyvateľov. Najmenšie boli obvody 5., 7., 21., 22., 25. po 60 obyvateľoch, najväčší 29. -B9 obyvateľov.

V Tu než i c i ach sa volieb zúčastnilo 99, 9B % voli­čov. Celú predvolebnú kampaň, technickú a ostatnú prípravu volieb riadila miestna volebná komisia Národného frontu na čele s Jaroslavom Pabulom. Vo voľbách boli potom zvolení na­sledovní poslanci:

Mária Baškavá, Augustín Belko, František Češka, František Gábriš, Martin Kučera, František Letko, Paulina Letková, Viktor Melicher, Jozef Mikuška, Ondrej Minárik, Anton Prekop, Jozef Rafko, Vladimír Raček, Jozef Rožník, Karol Rusnák, An­ton Šimko, Mária Tomaníková.

Do Okresného národného výboru v Považskej Bystrici zvo­lili poslanca Gejzu Škrabáka. Oo ostatných -vyšších orgá­nov tak ako v Ladcoch.

Na prvom zasada~í novozvoleného pléna MNV v Tunežiciach zložili poslanci sľub a zvolili funkcionárov MNV:

Jozef R o ž ník, predseda František Češka, podpredseda Jozef Rafko, tajomník.

Oo jednotlivých komisií zvolili členova predsedov takto:

-komisia plánu a rozpočtu (František Češka)

-poľnohospodárska komisia (Mária Baškavá)

-komisia pre verejný poriadok (Viktor Melicher)

-stavebná komisia (Anton Prekop)

-školská a kultúrna komisia (Karol Rusnák)

 

Pri príležitosti 20. výročia Slovenského národného povstania prepožičal prezident Československej socialistic­kej republiky obci Ladce Rad č e r v 'e nej h v i e z d y za mimoriadnu odbojovú činnosť a ia osobitné zásluhy v Slo­venskom národnom povstaní.  Rad Červenej hviezdy 

Na osobitnej slávnosti, rozšírenej členskej schôdzi Dedinskej organizácie strany prevzali zástupcovia obce aj Pamätnú medailu SNP. Podobnú medailu prevzali aj viacerí jednotlivci. 

Pamätnú medailu 20. výročia SNP žice: Emil Kvasnica, Karol Kvasnica, Češko, František Gabriš.  prevzali v obci Tune­Pavol Stopka, Jozef 

Pre zásluhy v boji proti okupantom boli potom dodatoč­ne odmenené takou istou medailou aj občianky Tunežíc Fran­tiška Mikušková a Tučková. 

 

V septembri 1964 sa v Ladcoch konala verejná schôdza občanov, na ktorej sa uskutočnila k o n t r o l y a š t a t  s t i k Y . voľba komisie ľud o vej Za DO KSS sa jej zúčast­nil Anton Kalus, predseda, za ONV Ivan Korček a Koči z Výbo­ru ľudovej kontroly. Na schôdzi sa veľa hovorilo o vzájom­ných vzťahoch MNV, JRD a budúcou komisiou ľudovej kontroly. Na záver boli do komisie zvolení: ŠtefaQ Jánošík, Rudolf Fedor, Pavol Cibiček, Anna Hriadelo­ Voľba komisie ľudovej kontroly a spotrebiteľská rada 

vá,  František  Pagáč,  Stanislav Kalus. 

V roku 1964 dobre pracovala s pot r e tJ ite ľ s k á rad a , ktorá robila v obchodoch časté kontroly. S predajom nebola veľká spokojnosť. V predajni mlieka chýbalo mlieko vo fľašiach, vozilo sa vo väčšine v kanvách. 

Vo všeobecnosti bývajú predajne z rôznych dôvodov za­tvorené, v pohostinstve predá~ajú z rozbitých pOhárov ata. 

 

Miestny národný výbor preberá v roku '1964 bytový fond Hospodárenie s bytmi Vodnej elektrárne do svojej správy . Z toho plynie pre obec výhoda, pretože ' stále sú dva -tri byty voľné, ktoré sú pre riešenie bytovej otázky dôležité. Stanovila sa zásada, že prednostne sa byty budú obsadzovať zamestnancami elektrárne. Byty prevzala Domová správa Ladce, ktorej vedúcim bol vtedy Rudolf Koštialik .

V roku 1964 sa robila v obci už spomínaná regulácia po­tokov. Cez letné prázdniny bola stavba organizovaná ako bri­gáda Československého zväzu mládeže. Účastníci brigády ­študenti, boli ubytovaní v ZDŠ.

Miestny národný výbor rieši problém obecnej kroniky. Jej vedením bol poverený dôchodca Jozef Mi k u š ine c .

Veľké starosti, najmä po odchode posádky vojakov robil Miestnemu národnému výboru park. Najväčší problém bol vo financiách, ale aj v tom, že park bol už veľmi devastovaný, čo sa nedalo riešiť iba brigádami. Základnú údržbu robil zriadenec MNV -údržbár parku František Vlnieška, ktorý sa tejto úlohy v roku 1964 vzdal. Na jeho miesto Miestny ná­rodný výbor prijal Pavla Kalusa.

Rok  1964,podobne ako  predchádzajúci  bol  v  mnohých  sme­ Striedavé výsledky roch pre  poľnohospodárov JRD  l.  máj úspešný,  viaceré úlohy  v  JRD sa  všák  nesplnili.  V prvom  rade  výroba obilovín,  kde  chýba­lo  v  globále okolo  8 vagónov.  Nesplnila  sa  ani  výroba  a  ná­kup cukrovej  repy,  i  ked  niektoré strediská,  konkrétne  Ladce a  Tunežice,  hektárové  výnosy  prekročili. L a d ce  namiesto  plánovaných  350 q  z  hektára mali 472 q  a  Tunežice  414 q.  V Tunežiciach  splnili aj výrobu  ku-, kurice  na  siláž  a  prekročili výrobu pšenice.  Ostatné úlohy v  rastlinnej výrobe  ani  Tunežičania ani  Ladčania nesplnili. Obdobná  situácia  bola  aj  v  ostatných výrobných  strediskách. 

 

Vdaka vynikajúcemu zberu sena a viacročných krmovín v ro­ku 1964, mohlo JRD splniť plánované úlohy v živočíšnej výrobe:

hovädzie mäso 107,2 % bravčové mäso 92,2 % teľacie mäso lB3,5 % hydina 171,7 %

Veľmi dobré výsledky ·sa dosiahli pri výrobe mlieka. Doda­li ho BB4 tis. litrov, čo znamenalo o polovicu viac ako mali predpísané. Tu treba spomenúť kolektív dojičiek z L a die c , ktorý dosiahol dojivosť na jednu dojnicu 2 430 litrov mlieka. V živočíšnej výrobe vynikli aj ošetrovateľky ošípaných Anna Štefancová a Anna Kalusová, ktoré dosiahli priemerný denný prírastok 0,54 kg v mokrom výkrme ošípaných v ladeckom výrob­nom stredisku. Zo živočíšnej výroby boli celkové príjmy 5 300 000 Kčs, v rastlinnej l 294 000 korún, čo znamenalo, že sa získalo zhruba o milión viac ako sa predpokladalo.

Výška pracovnej jednotky však nebola ani v roku 1964 vysoká -15,-Kčs plus 1,60 v naturáliach.

JRD v roku 1964 riadili títo čelní funkcionári a vedú­ci pracovníci:

Jozef S k a l k a (predseda), Štefan Mosný (podpredseda), Ján Čuga (hlavný ekonóm), Milan Mosný (hlavný agronóm), Mária Kozíková (pokladníčka), Ondrej Vrábel (hlalvný skladník), František Skušek (vedúci pomocnej výroby), Ondrej Gajdoš (vedúci stavebnej čaty).

La t v a v L a d c och neprebiehala najlepšie a ani s výnosmi nebola spokojnosť. V ladeckom chotári bolo vysia­

tych dovedna 44 ha Dos iahli sa tieto výnosy:  pšenice,  53,4  ha  jačmeňa a 6 ha  ovsa. 

jačmeň  Dužiny Rudinky Kútna Záhrady  16 25 10 2,4  ha ha ha ha  2B,6 17,5 26 25  q q q q  z  hektára 

 

pšenica priemerný výnos 20 q z hektára ovos 15,1 q z hektára

Ďateliny mali priemerný výnos 22 q na l ha, čo bol naj­nižší výnos zo všetkých výrobných stredísk, podobne ani seno nezobrali v plnom množstve a kvalite. V tomto roku sa teda po prvýkrát ukázala výhoda integrovaného JRD, pretože krmo­viny k úspešnému výkrmu ošípaných a dobrej dojivosti kráv presunuli z iných stredísk. Pritom náklady a produktivita neboli tiež najlepšie, ved namiesto 10 968 pracovných jedno­tiek vyčerpali 14500. Podobne to bolo aj na ostatných Výrob­ných strediskách a tak pracovná jednotka nemohla byť lepšia ako v predchádzajúci rok.

Naproti tomu bol veľmi dobre organizovaný zber cukrovej repy, kde aj výnosy boli najlepšie v doterajšej histórii JRD -480 q z hektára.

Družstevníci v Ladcoch podakovali na záver letných a je­senných poľnohospodárskych prác Ladeckej cementárni za poskyt­nutie áut, vojakom za pomoc pri zvoze slamy a ostatným bri­gádnikom pri zbere cukrovej repy.

Vo výrobnom stredisku T une ž ice dosiahli lepšie vý­sledky v pestovaní pšenice, horšie u jačmeňa, ako v Ladcoch:

pšenica

Kostická -24 hektárov 638,5 q priemer 26,60 q

Diana . -II hektárov 359,3 q priemer 32,66 q

 

Jačmeň mali zasiaty na 18 hektároch a priemerne dosiahli 20 q z hektára.

V Tunežiciach nebol dobre organizovaný zber slamy a tak veľká časť namohla. I napriek tomu skončilo toto Výrobné stre­disko na prvom mieste v rámci JRD l . máj a ako obec na

l. mieste v okrese, v súťaži o zapojenie sa do žatevných prác. Veľkú zásluhu na tom má mládež -členovia Československého zväzu mládeže. Za odmenu organizácia dostala autobusový zájazd do Bojníc a  okolia Trnavy.

Na prvom mieste v rámci o kre s u v žatevných a mlatob­ných prácach skončilo aj JRD l. máj.

Boli tu však aj iné problémy. JRD a MNV sa museli vážne zaoberať zvýšeným rozkrádaním repy a kukurice a rozhodli, že prichytení záhumienkári nedostanú naturálie.

Z á h u mie n k á r i mali predpísanú dodávku 21 000 kusov vajec, ktorá bola splnená už l. júna 1964. Na konci roka to bolo 25 500 kusov. Mlieko mali dodať ladeckí záhumienkári od 4B kráv l 400 litrov. Aj táto dodávka bola do konca roku splnená.

V školskom roku 1964 -1965 je v Základnej deväťročnej škole 50B žiakov v 17 triedach. Vo vedení školy nenastali nijaké zmeny. Riaditeľom je František Žitva, zástupcom Val­ter Fábry. Predsedkyňou Združenia rodičov a priateľov školy je Ing. Marta Veselá a novozvoleným podpredsedom Emil Fatu­ra.

Vedúcou Pionierskej organizácie je Alžbeta Chudá, ale v priebehu školského roka funkciu platenej pionierskej vedú­cej preberá Marta Budinská. Školskú jedáleň vedie Anton Šim­ko -učiteľ. Je tam 106 stravníkov, z čoho je 40 z Materskej školy.

Na škole sú zlé vyučovacie podmienky: nevhodné učebne, striedavé vyučovanie. Školská budova, pre robená z bývalého hostinca je v zlom stave. Nemožno ju opravovať zo štátnych prostriedkov, pretože je v majetku JRD Košeca, ktoré v piv­ničných priestoroch uskladňuje zemiaky. V máji 1964 budova prechádza do majetku MNV a z doterajšieho nájomného sa budú hradiť opravy.

 

V roku 1964 sa zostavuje komisia určená na vyhľadanie pozemkov pod výstavbu novej školy, ale výstavba sa opäť od­kladá.

Rekordný počet žiakov v Z O Š

V tomto roku sa pokračuje vo výstavbe a čiastočne sa do­končí pioniersky štadión v parku. V zimnom obdobi sa tu už pripravilo klzisko pre deti a ostatnú verejnosť.

V Tu než i c i ach odchádza riadi teľ školy Karol Rus­nák, na jeho miesto nastupuje Mária B l a ž í č k o vá. Na miesto predsedu školskej a kultúrnej komisie Anton Šimko.

Až v tomto roku, na základe prieskumu Štátnej komisie pre investičný rozvoj sa spracoval dodatok investičnej úlohy na zmenu koncepcie rekonštrukcie cementárne Ladce zo šachto­vých na rotačnú pec. Zmena ale predpokladala využiť doteraz postavené objekty a dodané technológie. Bolo to správne roz­hodnutie, pretože budúca výroba mala priniesť okrem kapacit­ných výhod aj cementy vyšších značiek.

V roku 1964 sa celkom prestavalo 25 miliónov korún. Približne toľko bol garantovaný zisk pri rotačnej peci s vý­konom l 400 ton za deň, s tepelnou spotrebou 760 kcal/kg slinku. Čas návratnosti sa počítal za necelých desať rokov.

Popri takomto stavebnom ruchu starý závod dalej produku­je i napriek tomu, že niektoré strojové zariadenia sú staré -napr. drviareň z roku 1912. Pre potreby všetkých pecí sa zavádza trojrozmerná prevádzka celej surovinovej strany. Šachtové pece sa využívajú veľmi intenzívne tak, ako nikdy predtým v histórii cementárne.

Definitívne rozhodnutie o rotačnej peciv cementárni V tomto  roku  sa  prvýkrát  zavádza  do  kultúrno-osvetovej  Jednotné

plánovanie  činnosti  jednotné plánovanie.  Ku  koncu  roka  1964  sa  na  pôde  v  kultúrno-osvetove MNV  vypracováva jednotný plán . za  spoluúčasti všetkých  orga­ činnosti  nizácií,  ktoré  vykónávajú  kultúrnu  a  výchovnú  činnosť medzi  obyvateľstvom. 

 

V roku 1964 došlo k fúzii Závodného klubu ROH Ladeckej cementárne 5 Osvetovou besedou v Ladcoch. Stalo sa tak 50 súhlasom cementárne a ONV -odboru školstva a kultúry. Závod­ný klub bude vykonávať aj celoobecnú činnosť, čo v podstate robil aj predtým. Rada MNV rozhodla, že za Jednotný plán kultúrno-výchovnej činnosti sa bude pokladať plán Závodného klubu ROH. Nespokojnosť je so stavom miestneho rozhlasu. Vedenie i aparatúra sú vo veľmi zlom stave. Žiada sa urobiť generálnu opravu a konečne opraviť prerušenú linku do Horných Ladiec. V niektorých organizáciach Národného frontu došlo v ro­ku 1964 k viacerým zmenám. Miestna jednota P o ž i a r nej och ran y mala po celý rok na čele, ako predsedu Gustáva Martináka, Ivana Ďurikoviča ako podpredsedu a tajomnika Vincenta Galanského.  Organizácie Národného frontu leni: V decembri  1964  konala  výročná schôdza,  kde  sú  zvo- Milan Maj e r i k,' predseda Ivan Ďurikovič, veliteľ Pavol Kalus ml., tajomnik Pavol Kalus st., pokladnik Jozef Bednárik, referent pre mládež Ondrej Prekop, preventista Jozef Mik ušinec ml., kultúrno-propagačný referent Rudolf Zajac, hospodár členovia: Ján Kušik, Vincent Kučo, Margita Petriková 

Vo VÝ bor e ž i e n pri MNV Ladce, dochádza tiež k zme­ne . Pre chorobu sa funkcie predsedníčky vzdáva Margita Ži tva­vá. Za novú predsedničku zvolia Idu Z á bud l ú. Rovnako ako po minulé roky je Výbor žien veľmi dobrým pomocnikom Miestne­ho národného výboru. Osobitne sa stará o čistotu v obchodoch, 

 

Materskej škole, Družine mládeže . Pomáha Aktívu pre občian­ske záležitosti a zapája sa do výkupu vajíčok a mlieka od záhumienkárov . .

1965

 

4. marca sa v Košeci konalo spoločné zasadanie zástupcov MNV Košeca, Ladce, Ilava, Tunežice a Veľké Košecké Podhradie, so zástupcami JRD l. máj Košeca. Takéto zasadania, ktoré riešili špecifické problémy poľnohospodárstva sa potom koná­vali pravidelne a značne prispeli ku konsolidácii zlúčeného JRD. Marcové zasadanie riešilo pripravenosť strojového parku, osivá, jarnú úpravu lúk a pasienkov. Tieto schôdze ovplyvnili aj výrobné plány a prácu so záhumienkármi.

24. apríla sa konalo verejné zasadanie pléna MNV, ktoré­ho sa okrem poslancov zúčastnilo asi 30 občanov, väčšinou funkcionárov spoločenských organizácií Národného frontu. Na tomto zasadaní oznámili zmeny MNV: odchádza Ing. Marta Veselá a Ondrej Prekop. Namiesto nich sú do Rady MNV zvolení Ladislav Černota, predseda finančnej ko­misie a Rudolf Zajac, ktorý sa stáva predsedom komisie poľ­nohospodárskej. Okrem toho sa uskutočnili voľby za dvoch odstupujúcich členov výboru ľudovej kontroly. Zvolení boli František Koštialik a Pavol Kalus.

Pri MNV boli zriadené pre v á d z k y dámske krajčírstvo, maliarstvo a natieračstvo, požičovňa kuchynských riadov, výroba tvárnic, požičovňa stavebných strojov. Výroba tvárnic však bola pre nedostatok cementu zrušená.

Dom o v á sp r á v a obhospodarovala v roku 1965 21 bu­dov, v ktorých je 153 bytových jednotiek.

Z v Ý s t a v b y obc e , ktorá sa realizovala za pomo­ci občanov treba spomenúť úpravu cesty do Horných Ladiec, vy betónovanie chodníka vedľa Lúčkovského potoka a opravu zábradlia pri tomto potoku. Opravené a vydláždené boli aj chodníky pozdíť štátnej cesty a chodníky v dedine. V tomto roku pracoval na úprave miestnych komunikácií stály cestár . Rovnako zamestnával MNV stáleho pracovníka na úprave a údrž­be miestneho parku.

Z činnosti MNV v Ladcoch

Vážnym problémom sa stáva v Ý s t a v b a školy. MNV a je­ho poslanci, závod Ladecká cementáreň a další, po'dnikajú kro­ky, aby ovplyvnili termín započatia výstavby školy, pretože situácia na škole je stále vážnejšia.

Do spotrebiteľskej rady boli v roku 1965 ustanovení: Vincent Kalus, Ondrej Martinák , Anna Habánková, Sidónia Za­hradníková, Jozef Fuläp, Antónia Janešíková, Margita Petrí­ková, Rozália Faturíková, Ján Habánek, Estela Majeríková, Júlia Saksová, Oľga Zimprichová, Margita Černotová.

Občianskymi kontrolórmi sa stali: Gejza Mišík, Pavol Kalus st., Darina Kukuliašová, Anna Gábelová, František Mierny, Ondrej Koštialik, Jozefína Kalusová, Ondrej Prekop, Ida Zábudlá, Milan Peterka.

V novembri 1965 sa podľa pokynov ministra vnútra vytvo­rila komisia pre riadenie príprav obyvateľstva k obrane vlasti. Mala toto zloženie:

Milan Majerík, predseda

členovia komisie: Elena Koyšová, Michal Koštialik, Jo­

zef Koyš, František Záhradník, Ján

Král, Pavol Kalus.

Jozef Pastierik (Zväzarm), Pavla Mi­

ková (ČSČK), Ján Kušík (ČSPO), Milan

Bajza (ČSM), Ida Zábudlá (Výbor žien)

Obyvateľstvo bolo rozdelené do krúžkov, z ktorých každý mal určeného vedúceho.

Spotrebiteľská

rada a občianski kontrolóri v Ladcoch

Organizácia Civilnej obrany v obci

 

Na základe pokynov ONV a OV NF v Považskej Bystrici, sa v roku 1965 uzatvárali družobné styky s okresmi v čes­kých zemiach. Okres Považská Bystrica má družbu s okresom Strakonice a obec Ladce s obcou Št eke ň v tomto okrese.

Prvú návštevu funkcionárov MNV, MV NF a OO KSS z obce Štekeň sme prijali v Ladcoch na konci decembra 1965, kde sa dohodli spôsoby družby, návštev, výmeny skúseností všetkých organizácií a inštitúcií.

Veľký význam pre rozvoj zdravotníckych služieb aj pre obyvateľov Ladiec a Tunežíc má otvorenie Nemocnice s poli­klinikou v Ilave 20. novembra 1965. Zlepšila sa zdravotná starostlivosť prakticky od Novej Dubnice až po Púchov, jej pohotovosť a odborná úroveň.

Dňa 17. februára 1966 sa konala výročná členská schô­dza JRD l. máj Košeca v' Závodnom klube ROH Ladce. Zúčastni­lo sa na nej 555 členov, 34 hostí a 42 zamestnancov družs­tva. Hodnotili sa výsledky za rok 1965, z ktorých vyberáme.

Výmera poľnohospodárskej pôdy bola v tomto roku 2 042 hektá,ov, z toho ornej l 047 ha. Počet všetkých pracovníkov sa pomerne stabilizoval a bol 908 členov a zamestnancov. V družstve sa postupne mení štruktúra a vzdelanostná úroveň pracovníkov. Napr. vo vedení je 22 pracovníkov, z ktorých 2 majú vzdelanie vysokoškolské, 8 odborné s maturitou a 12 odborné.

Družstvu sa ani tento rok nedari prekonať veľkú nároč­nosť na prácu -na počet odpracovaných jednotiek, čo má

Družba s obcou Š t eke ň

Otvorenie nemocnice

v Ilave

 

Vzostup výroby mlieka v JRD

v dôsledku odraz na jej výške, ktorá opäť klesla na 14,56 Kčs a v naturáliach vo výške 1,54 Kčs. Pracovníci rastlinnej výro­by spotrebovali "217 750 pracovných jednotiek, z toho viac ako 22 tisíc pracovníci, ktorí v poľnohospodárstve vypomáhali. Živočíšna výroba spotrebovala 84 tisíc pracovných jednotiek, traktoristi a kombajnisti viac ako 5 tisíc, údržbári 4 700 a pracovníci na správe JRD 14 tisíc 700 pracovných jednotiek.

Rozhodujúce boli výsledky v rastlinnej výrobe, v chove hospodárskych zvierat a všetko to, čo malo vplyv na úrodu, prírastky a množstvo vyrobeného.

Nepriazeň jarného počasia v roku 1965 spôsobila, že sa jarná sejba oneskorila, ale vdaka dobrej organizácii práce a obetavosti pracovníkov ju zvládli za 7 dní. Najhorší dopad nepriaznivého počasia sa prejavil pri pestovaní cukrovej re­py a zemiakov. Úroda krmovín bola dobrá čo do objemu, horšia však bola ich kvalita, ktorá utrpela neskorým zberom. Vo zvo­ze sena si najlepšie počínali na Výrobnom stredisku L a ď c e kde pomohol závod Ladecká cementáreň. Naproti tomu v Košeci a Nozdroviciach nechali takmer celú úrodu sena zhniť.

Plánované výnosy v rastlinnej výrobe sa nedosiahli . Ne­priazeň počasia, časté a studené dažde sťažovali zber i mlat­bu obilia, ktoré bolo póľahnuté a prerastené. Ani zemiaky sa nevydarili, " namiesto plánovaných 170 q z hektára, zobrali iba 70 q. Rovnako sa nesplnili výnosy a teda ani výkup cukro­vej repy. Celkom sa urodilo l 789 q obilnín, menej ako sta­novil plán. To sa na druhej strane odrazilo v nákupe jadro­vých krmovín od štátu v hodnote takmer milión korún.

V živočíšnej výrobe sa zaznamenal určitý -u všetkých výrobných stredísk približne rovnaký vzostup v dojivosti . Najlepšie bolo Výrobné stredisko L a d ce, kde z plánovaných 241 tisíc litrov nadojili 252 tisíc, čo znamenalo 2 597 li­trov priemerne na dojnicu ročne a na deň 7,12 litra mlieka.

Vo Výrobnom stredisku Tu než ice zaznamenali takéto úrody :

-cukrová repa z plánu 350 q vyrobili 2B4,5 q -zemiaky z plánu 150 q z hektára 66 q -pšenica, plán ' bol 25 q, urodilo sa 19,4 q -jačmeň z plánovaných 24 q vyrobili 22,3 q.

Teda ani tu úlohy v rastlinnej výrobe nesplnili.

Dňa 25. augusta 1965 vznikol požiar družstevného stohu slamy a dateliny na Rudnom. Zhorela iba časť, pretože včas zasiahli požiarnici, vojaci a občania. Je zaujímavé, že po­žiar vznikol za prudkého dažda.

V novembri 1965 sa občania a družstevníci v Ladcoch rozlúčili s najstaršou družstevníčkou Annou Beňovou, ktorá zomrela vo veku 91 rokov.

Na základe nariadenia ONV sa v obci zriadila tzv. n á k a z o v á k o m i s i a -proti rozširovaniu slintačky. V komisii boli Milan Majerík, Jozef Štefanec, Ing. Ivan Po­rubčan, Ondrej Prekop.

V školskom roku 19~5 -1966 je v Základnej deväťročnej škole v Ladcoch IB tried, teda všetky ročníky majú paralel­ky. Dosiahol sa doteraz najvyšší počet žiakov -534. Aj v tomto roku sa vymenilo viacero učiteľov, ktorí odišli z rôznych, zväčša rodinných dôvodov.  Najvyšší žiakov v  počet ZDŠ 

V roku 1965 sa po prvýkrát uskutočnil plavecký výcvik žiakov, čo umožnilo otvorenie krytých bazénov v Púchove a Novej Dubnici. Výcviku sa zúčastňujú žiaci 6. tried. 

K zmene dochádza v Združení rodičov a priateľov školy. Novým predsedom sa stáva Emil Fa tur a , podpredsedom Vin­cent Letko. ZRPŠ bolo veľmi aktívne a ako hlavné úlohy si 

dalo:  dostavbu  Pionierskeho štadióna,  detský karneval,  pe­

dagogickú prácu m~dzi rodičmi, pomoc pri vybavení školy dôsledné prebojovávanie výstavby novej školy. V kultúrno-výchovnej práci došlo k oživeniu niektorých krúžkov i ked sa predchádzajúci entuziazmus vytrátil a za dobrú prácu možno označiť iba činnosť fotokrúžku, dychovej hudby, tanečného orchestra a knižnice.Miestny národný výbor musi riešiť nízku kultúrnosť tzv. čajových večierkov, predaj alkoholu na zábavách a kultúrne programy na zábavách mládeže.

V roku 1965 sa uskutočňuje významná kampaň na oboznamo­vanie občanov o novom zákone o rodine a občianskom zákonní­ku. Organizovali sa prednášky a besedy, na ktorých prednáša­li sudcovia z povolania.

V roku 1965 dostal podnik Ladecká cementáreň dve vyzna­menania. Pamätnú medailu 20. výročia Slovenského národného povstania a Plaketu 20. výročia oslobodenia Československa. Z jednotlivcov bol Adolf Hriadel vyznamenaný štátnym vy zna­menaním Za zásluhy o výstavbu .

Pod vplyvom rôznych okresných školení, trvalou staros­tlivosťou Okresného výboru požiarnikov, ale najmä vnútorný­mi o~atreniami sa práca požiarnikov v Ladcoch zlepšila a to organizácie v obci i v závode. Pozornosť sa venovala výchove občanov a mládeže. Uskutočnilo sa 7 prednášok a dalších vzdelávacích podujati.

Zaujímavá príhoda sa odohrala cez hodovú zábavu, kto­rej tradičnými organizátormi sú požiarnici. Práve cez túto noc vypukol v Oúlove požiar asfaltu, ktorí pomohli hasiť aj Ladčania, ktorí do akcie išli priamo zo zábavy.

Zlepšovanie v kultúrno-výchovnej práci

Vyznamenania Ladeckej cementárni

Stabilizácia organizácie Zväzu požiarnej ochrany

Mimoriadna bola oslava Medzinárodného dňa žien v roku 1965 v Kultúrnom dome v Ladcoch. Významná najmä tým, že sa pri tejto príležitosti prvýkrát odovzdali viacdetným matkám odznaky "Čestný odznak materstva". '

Odznak III. stupňa dostali: Mária Klvaňová, M~ria Rá­cová, Marta Bieliková, Štefánia Ďurišová, Gabriela Remová, Emília Zákopčanová.

Výbor žien pri MNV i naaalej pracuje aktívne. Pozornosť však zameriava vo väčšine na ženy družstevníčky. Organizuje pre ne odborné prednášky, za zimu 1964-1965 celkom šesť. Navštevovali s malými darčekmi prestárlych a chorých obča­nov -ženy a starali sa o čestnosť predaja, hygienu predaj­ni.

Čestný odznak

materstva

 

 

 

1966

 

V novembri 1966  schválili  v  Ladcoch  Hlavné  úl ohy koncep­ Hlavné  úlohy rozvoja čnej  činnosti Miestneho  národného  výboru  a  jeho orgánov XIII.  zjazde  Komunistickej strany Československa.  Tento  doku ­ment  bol  dobre  pripravený  a  zahr~ovar v  sebe  vAetky  oblasti života  v  obci  do  roku  1968 .  Hovo r ilo  sa  v  ~om  o investičnej výstavbe,  zlepšovaní  služieb ,  údržbe  bytového  fondu  a  kon­krétne  o dal Aej  výstavbe .  Plán  obsahoval  výstavbu ciest,  vo­dovodu  a  kanalizácie pre  Ladce  i  Tunežice.  Úlohy  na  úseku  ob­chodnej  siete  sa  rieAili  iba  adaptáciou  a  nie  novostavbami. Na  úseku  Akolstva  v  Hlavných  úlohách  sa  stanovuje  započať s  výstavbou Základnej  deväťročnej Akoly  v  4. Atvrťroku 1968 a  v  tom  istom  roku  aj  s  výstavbou Materskej Akoly  s  detskými jaslami.  Prijat ý dokument  vAak  hovorí  aj  o formách  práce 

Miestneho  národného  výboru,  jeho poslancov  a  komisií  o pri­

blížení  sa  k obČanom  a  o prehíbení socialistickej demokra  -

cie. 

V tomto  roku  bol  pr ijatý aj  da l Aí  dokument  -Výhľadový  Stav obce Ladce 

plán rozvoja  obce.  v  úvode  tohoto  plánu  sa  hovorí  o rozvoji  v  roku  1966 

obce  v  minulých  rokoch  a  j ej teraj!om  stave .  Vyberdm najza u­

jímavej!ie fak t y  : 

Nárast  obyvateľstva v  oboch  obciach  Ladce  i  Tunežice  je 

zaujímavý: 

1910  1930  1940  1949  1955  1961  1965 

 

Ladce 1052 1618 1721 1707 1679 2057 2142 Tunežice 212 364 417 483 486 563 565

V roku 1966 majú Ladce 2 168 obyvateľov, z toho 1091 žien. V ročnom priemere sa z. rok narodí 37 deti a zomiera 13 obyvateľov . Počet obyvateľov v produktívnom veku je 1170, z toho 592 žien . V obci bolo v roku 1966 dovedna 760 pracov­ných príležitostí. Z iných obcí dochádza do ladiec 308 osôb za prácou a za ~rácou z ladiec odchádza 368 osôb.

 

Podľa odvetví sú občania zamestnaní takto:

-stavebníctvo  573  (l38 žien) 

-poľnohospodárstvo  50  (l8 žien) 

-energetika  30  (  4 ženy) 

-obchod  31  (27 žien) 

-ostatné odvetvia  76  (37 žien) 

Súkromný  sektor  obhospodaroval  v  roku  1966  9,58  hektá­

 

ra pôdy, ktorá bola rozdelená medzi 37 držiteľmi . Ostatná pôda je štátna (lesy) alebo JRD l. máj Košeca . Najviac prob­lémov je s dvorom JRD umies t nenom pri parku, ktorý treba čím

skôr likvidovať už aj z dôvodov, že sa vedľa umiestnila Oso­

bitná učňovská škola .

Celková sieť miestnych k o m u n i k á c i í v ladcoch a Tunežiciach je 7 kilometrov, z toho je 0,75 km s bezprašnou úpravou . Cez obec ladce a Tunežice prechádza štátna cesta

I . triedy č. 61 v dížke 4 kilometre. Zrušením rampy po posta­

vení nadjazdu v Tunežiciach sa čiastočne zlepšila plynulosť

dopravy. Po dokončení na djazdu pri Hloži sa dopravná bezpeč­

,

nosť ešte zvýši. V najbližších rokoch však treba vybudovať

obojstranné Chodníky i v nestavebnej časti medzi ladcami a Tunežicami .

V Hlavných úlohách sa konštatuje, že p o š t a je vyho­vujúfra. Telefónna ústredňa má kapacitu 60 čísiel a účastník­mi je obsadených 58.

Vod o vod nachádzajúci sa v obci zásobuje pi tnou úži t­kovou vodou 39 obytných domov a spravuje ho Miestny národný výbor. Zdrojom vody je studňa . ladecká cementáreň má vybudo­vaný vlastný vodný zdroj s kanalizáciou a čistiacim zariade­ním. V roku 1966 sa vypracovala investičná štúdia na napoje­nie obce ladce na skupinový vodovod Pružina -Púchov. Stavba by sa mala uskutočniť v rokoch 1970-1974.

V roku 1966 bol v Ladcoch takýto stav obc hod nej s i e t 8 Celkom 10 predajní, z toho 3 predajne potravín, l mäsa, l domáce potreby, l mliekáreň, l predajňa textilu, l drogéria, l zelenina a ovocie a l predajňa obuvi . V Tune­žiciach l predajňa potravín. Okrem toho v Ladcoch 2 a v Tu­neži ciach l hostinec. V reštauračných službách je však si­tuácia zlá pretože stravovacie jednotky sú v zlom stavebnom a prevádzkovom stave.

Služby zabezpečuje Okresný priemyselný podnik a Komunál ­ne služby. Komunálne služby holičstvo, kaderníctvo, sklenár­stvo, zberňa šatstva a samoobslužná práčovňa . Okresný prie­myselný podnik zabezpečuje opravu obuvi. Okrem toho pracujú miestne prevádzky MNV: doprava, krajčírstvo, maliarstvo, ka­menosochárstvo . Všetky prevádzky sú v nevyhovujúcich priesto­roch, preto sa už v tomto roku uvažuje o postavení domu slu­žieb a sústredení všetkých prevádzok.

Od l. októbra 1966 prešiel par k do správy Osobitnej

učňovskej školy.  Dovtedy  zabezpečoval MNV  jeho  údržbu  jedným 

pracovníkom. 

V Ladcoch  i  Tunežiciach  je  nedostatočné  ver ej  né 

o s vet len ie .  S rozšírením  sa  počíta v  roku  1967 . 

 

Z dr a vot n á starostlivosť je sústredená v Obvodnom zdravotnom stredisku. V obci je vytvorený jeden polobvod, do ktorého patria okrem Ladiec aj Tunežice. Lekár pracuje na po­lovičný úväzok. Detská starostlivosť sa zabezpečuje v stre­disku . po stránke kuratívnej pre deti do 6 rokov . Zuboliečba s úväzkom 0,3 lekárskeho miesta, ale i to nepravidelne. Okrem uvedeného je v závode Ladecká cementáreň závodné zdra­votné stredisko.

Na konci roka 1966 mala obec Tu nežice 151 domov, z toho 10 rozostavaných. Rozvojový plán obce naväzuje so zástavbou na obec Ladce a mnohé vnútorné záležitosti sa už riešia spo­ločne . Problémy boli najviac vo vzťahu Výrobného strediska JRD v Ladcoch k farme Tunežice. Miestny národný vtbor a verej­né zhromaždenie občanov sa často zaoberali otázkou kameňolomu Stredoslovenského kameňopriemyslu . Pri dolovaní sa používali také postupy a prostriedky, ktoré vzhľadom na malú vzdiale­nosť poškodzujú otrasmi niektoré domy, psychicky zle vplýva­jú na malé deti.

V roku 1966 urobili v Tunežiciach generálnu opravu miestneho rozhlasu za 63 000,-Kčs -dokončili a kol audovali

8. novembra. Začal sa rozširovať cintorín a vyriešili sa nie­ktoré personálne otázky v obchode a pohostinstve.

Socialistické záväzky Tunežičanov v tomto roku majú hod­notu 7500 korún, vytvorili však hodnotu za IB B75,-Kčs.

V roku 1966 sa na jar ešte očakávala dobrá úroda. Avšak nepriaznivé počasie počas žatvy zapríčinilo veľké straty na zrne a jeho kvalite. Oneskoruje sa zber slamy, tým aj pod­mietka a vývoz a zaorávanie maštaľného hnoja, čo má potom vplyv na hektárové výnosy dalšej úrody.

Nedostatky sú pri ošetrovaní cukrovej repy, kde zostá­vajú -neobrobené pridelené záhony, okrem iných stredísk aj v Ladcoch.

V roku 1966 bolo zasiate v celom JRD 554 hektárov obil­

nín na zrno. stve II 9lB  Plánovaná q.  úroda  13  140 q  sa  splnila  iba  v  množ­

Hektárové  výnosy  v  Ladcoch  aTune žiciach 

Ladce Tunežice  pšenica 25 q 21,2  jačmeň 24,39 q 23,04  ovos 17,5 17,0  q 

 

Stav obce Tunežice

Hospodárenie v JRD 1. máj Košeca

Zemiakov sa v Ladcoch urodilo priemerne na leden hektár 107 q, v Tunežiciach 138 q. Cukrová repa vy niesla priemerne 387 q v Ladcoch ' a 397 q v Tunežiciach.

Na úseku ž i voč í š nej výroby sa od zlúčenia JRD do jedného komplexu výsledky neustále zlepšujú . Úlohy, ktoré na rok 1966 družstevníci prijali neboli malé. Zamerali sa najmä na zamedzenie hynutia mláaa t , vea ešte v roku 1966 uhynulo na JRD 253 kusov odstavčiat a 22 kusov teliat, čím vznikla škoda 120 tisíc Kčs . V L a d c och mali hynutie mláaat naj­nižšie -1,5 %. Darilo sa opäť zvýšiť výrobu m l i e k a . Osobitne vo Veľkom Košeckom Podhradí, kde pred štyrmi rokmi veľmi zaostávali a v roku 1966 už zvýšili dennú dojivosť na 7,34 litra . Výrobné stredisko Ladce v roku 1966 stratilo obvyklé prvé miesto a zaradilo sa na druhé v rámci výrobných stredísk JRD . V tomto roku majú v Ladcoch 106 dojníc a namies ­to plánovaných 23 7 tisíc litrov nadojili 276 tisíc litrov mlieka .

V celom JRD, vrátane Ladiec a Tunežíc pretrváva stály ne­dostatok -vysoká náročnosť na prácu, teda nízka produktivita .

V roku  1966  sa  vyčerpalo 173  590 pracovných jednotiek.  Pracov­

ná  jednotka  sa  oproti predchádzajúcemu  roku  zvýšila  na  17, ­

Kčs  .  K tomu  ešte  naturálie  v  hodnote  2,28  Kčs . 

 

Medzi trvalé nedostatky, ktoré majú v JRD vplyv na koneč­ný hospodársky efekt sú krm o v i ny . osobi tne jadrové krmi ­vo nedokážu družstevníci vyrobiť v množstve, ktoré by potre­bovali pre výkrm ošípaných, hovädzieho dobytka a chov sliepok. Každý · rok a teda aj v tomto JRD kúpilo 60 vagónov jadrových krmív.

Nezlepšuje sa ani vekové zloženie JRD. Oo 25 rokov je 22 pracovníkov, od 26 do 50 138 pracovníkov, od 50 do 60 ro­kov 109 pracovníkovanad 60 rokov 107 pracovníkov.

Chcem sa zmieniť ešte o jednej poľnohospodárskej čin­nosti, ktorá síce nepatrí do rajónu Ladiec ani Tunežíc, ale patri do nášho JRD l. máj -teda sa nás jednoznačne týka.

Ešte v roku 1963 bol založený o v o c n Ý 5 a d v hone Rybní­ky, ktorý oplotili, vydrenážovali a odviedli prameň, ktorý bol na pozemku. 'Vysadi l i 9BOO rôznych druhov ovocných strom­kov : hrušky, slivky, višne, jablone . Okrem toho sa pestujú jahody, ríbezle, ktoré prinášajú dobré úrody. V roku 1966

zobrali 13,4  q  jahôd  a  24  q ríbezlí . 

Z archívž í c v roku honoch sa sialo  nych dokumentov som vybral osevný plán z 1966, najmä preto, aby čitateľ vedel, na (v zátvorke počet hektárov):  Tu n e ­ktorých 

-raž -pšenica -jačmeň -mak -bôb -zemiaky  Horekončie (1U Zácestie (12), Opín (B), Dlhé Blatiny (6) Dlhé diely (17), Konča humen Mocovce (l) Mocovce (5) Mocovce (4), Za kanálom (6)  diely (4), (7) 

 

-cukrová repa Za kanálom (6), Mocovce (4) -datelina Mocovce (6,5), Pri Váhu (ll)

Popri výstavbe -rekonštrukcii závodu pracujú na naJvyš­ší výkon aj staré pece . Práve v roku 1966 sa dosiahol maxi ­málny hodinový výkon na jednu pec -6,24 tony za hodinu .  Intenzí vny s t avebný r uch v Ladeckej cementár ni 

V roku 1966 sa likviduje závodná elektráreň. V prvom štvrťŕoku končí výroba a do konca roka sa demontujú stroje i celá výrobňa. Pre zlepšenie drvenia suroviny sa využíva nový drvič, ktorý sa stáva po zmene koncepcie na rotačnú pec pre budúcu výrobu nepotrebným . 

V tomto období, vlastne už od konca roka 1965 sa usku­točňujú rokovania 5 dalšími dodávateľskými, najmä zahranič-. nými firmami . Na výstavbe -rekonštrukcii Ladeckej cementár­ne sa podielali na~ledovné podniky a firmy . 

 

H l a v n Ý do d á v ate ľ stavby je Stavoindustria Bra­tislava, hlavným dodávateľom technológie Prerovské strojírny Prerov . Na výst-avbe sa podielalo aj viacero zahraničných do­dávateľov: Polimex z Poľska, Klockner -Humboldt -oeutz z Kolína v NSR, Claudius -Peters AG z Hamburgu, Hischmann Ennigerloh z NSR a Schenck, Darmstadt tiež z NSR, ako i fir­ma Enrews -Hausner. l Rakúska sa pOdielali firmy Bohler, Magindag z Viedne a Refratechnik.

Okrem uvedených firiem, pravdaže treba uviesť n a š e pod n i k y, ktoré dodávali niektoré rozhodujúce technológie: ČKD Dukla Praha, ČKD Praha kompresory -kompresorovňa, lVVl Milevsko -pneumatická doprava, El Bratislava -rozvody sil­noprúdu, lPA Praha -meranie a re.gulácia a ešte dalšie podni­ky s menším podielom na dodávkach.

Výstavba neprebiehala bez problémov. Mnohé vyplynuli z neujasnenej koncepcie, iné pre zdíhavé projektovanie a často nedostatočnú náväznosť jednotlivých stavieb a montáží.

V Považských cementárňach sa v roku 1966 zaviedol skrá­tený pracovný týždeň na 42 hodín. l významných udalostí to­hoto roku treba ešte spomenúť, že cementáreň zvíťazila v sú­ťaži o Putovnú štandardu generálneho riaditeľstva CEVA a ROH.

-V máji 1966 preberá od vojenského útvaru Ministerstva vnútra priestory kaštieľa školský sektor. lriaduje sa Osobitná učňovská škola internátna v Lad­coch.

Budova kaštieľa nebola v dobrom stave a tak nové vede­nie školy muselo vynaložiť veľa organizačného úsilia, aby

l. septembra 1966 mohla škola prijať prvých žiakov. Pri prestavbe a úprave budovy pomohli žiaci i učitelia Osobit­nej školy pre hluchonemých v Kremnici pri oprave okenných

Vznik Osobitnej učňovskej školy

rámov a dverí. Rovnako pomohli aj občania Ladiec a Výrobné stredisko JRD . Práce na opravách budovy pokračujú aj po za­čiatku školskéhb roka. Opravuje sa ústredné kúrenie, maľujú

internáty  a  robia  inštalačné práce.  S veľkými problémami 

dali  do  prevádzky  skleník . 

Riadi teľom školy  je  Štefan  Vašek,  zástupcom 

 

Ing. Vendelín Čiernik, vedúcou výchovy Mária Gríglová . Na škole pôsobilo 5 literných učiteľov , 8 dielenských učiteľov a 8 výchovných pracovníkov. Okrem toho 12 pracovníkov admi­nistratívy a prevádzky .

V školskom roku 1966 -1967 vyučovalo v ZDŠ 22 učiteľov. Všetky triedy majú opäť paralelky, pretože je ich 18 a znova je úplné dvojsmenné vyučovanie. V tomto školskom roku je stá­le vysoký počet žiakov -530.

Situácia v stave tried -učební sa nezmenila . Sú tmavé, niektoré i vlhké a milé, nevyhovujúce . Diel~a pre technickú výchovu je umiestnená v pivnici Materskej školy . Školská je­dále~ a družina mládeže. daleko -na konci parku . Situácia v škole teda nie je dobrá a učitelia i žiaci očakávajú sko­rý začiatok výstavby novej školy .

Stálou vedúcou Pionierskej organizácie je Marta Martin­ková. Záujmové krúžky sa stále schádzajú v triedach, chýba klubov~a. Iba niektoré robia svoju záujmovú činnosť v ZK ROH.

Mat e r s k á š k o l a je v roku 1966 dvojtriedna s ka­pacitou 45 detí . Priestory na spanie i výchovu sú malé a tak aj tu očakávajú výstavbu nového zariadenia Materskej školy s detskými jaslami s kapacitou 60 + 20 detí .

Zákl adná deväťročná škola a Materská

škola

Členky Výboru žien pri MNV v Tunežiciach sa v roku 1966 zapájajú do poľnohospodárskych prác, čistení a pri úprave lúk a pasienkov' a pri zbere sena. Výbor žien má zásluhu na tom, že v obci sa splnil výkup vajec . Zapájajú sa do kultúr­neho života v obci i do práce s deťmi. Usporiadali veľmi ús­pešný kurz šitia a niekoľko prednášiek pre ženy.

Majú však aj starosti . Výrobné stredisko Ladce poriada posedenie s prestárlymi ženami -družstevníčkami. Tunežičan­ky sa sťažujú, že neboli pozvané. Cítia sa zanedbávané aj pri podávaní stravy počas poľnohospodárskych prác a pri iných prácach .

Aj niektoré ostatné aktívne organizácie vznačnej miere pomáhali pri poľnohospodárskych prácach . Okrem žien to bola vtedy veľmi aktívna organizácia Československého zväzu mlá­deže , Poľovnícke združenie Bukovina , DO KSS a pracovníci ka­meňolomu.

V Požiarnej organizácii sa obnovila činnosť družstiev požiarníckeho športu na. základe nových smerníc, ktoré vydal Ústredný výbor Československej požiarnej ochrany . Smernice dávali do súladu naše smernice s medzinárodnými. V Ladcoch pracovali v tomto roku družstvá mužov, žien, dorastu a detí .

Rok 1966 znamená značné oživenie kultúrneho života v Závodnom klube ROH, kde sa vedúcim stáva Branislav Lipták . Veľmi navštevované je kino, kde priťahujú najmä filmy pre­mietané na širokouhlom plátne. Vedúcim kina je Eduard Žáčik~ ktorý sa stará o hospodársku.i programovú stránku kina. Ak­tivizuje sa dychoiá hudba, obnovuje činnosť výtvarného krúž -

Dobrá práca Výboru žien v Tunežici ach

Súťažné družstvá požiarníkov v Ladcoch

Nové smery v kultúre ku deti, divadelná činnosť a najmä klubová práca. Závodný klub je mimoriadne podporovaný ladeckou cementárňou, prostred­níctvom ktorej ' získava rozmnožovací stroj, ktorý v dalších ro­koch umožňuje značne zlepšiť propagáciu podujatí ZK

 

1967

 

ROH

i iných organizácií . Zlepšuje sa spolupráca s organizáciami NF, školami i okolitými podnikmi a zá vodmi .

V tejto časti roku 1967 chcem poukázať čím žili naše Čím žili naše obce obce ladce a Tunežice, aké problémy riešili Miestne národné výbory.

14. novembra 1967 sa konala v ladcoch významná schôdza, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia ONV -vedúci odboru školstva, tajomník ONV, vedúci odboru dopravy, zástupca Po­zemných stavieb, ladeckej cementárne a iní . Predmetom roko­vania boli otázky úpravy miestnych komunikácií, výstavba škôl, r egulácia potokov a iné, pre obec akútne otázky. Na porade konštatovali, že sa pripravuje projekcia Základnej deväťroč­nej školy, ktorá sa záväzne začne stavať v roku 1968.

Výstavba Materskej školy bude financovaná zo združe­ných prostriedkov, ako závodná Materská škola a jasle ladec­kej cementárne, JRD a MNV v ladcoch . Škola bola v čase pora­dy už vyprojektovaná a jej výstavba začne v roku 1968 na po­zemku pri kaštieli. Pozemok sa nachádza v ochrannom pásme, je teda treba povolenie Krajského pamiatkového úradu .

 

Rokovalo sa o úprave miestnych komunikácií na ulici Slo­venského národného povstania smerom do Horných ladiec. Na úpravu tejto komunikácie prispieva l adecká cementáreň 200 000 korunami a Štátne lesy 65 000,-Kčs. Zvyšok uhradí ONV -odbor dopravy. Cestu rekonštruujú, vyvezú štrkom a po­kryjú živicovou vrstvou v roku 1968.

V tom istom roku -v prvom štvrťroku sa urobí údržba lúčkovského potoka, Slatinský potok príde na rad až v roku 1970.

V predchádzajúcom a v tomto roku bola v Horných ladcoch pod lomom vybudovaná veľká požiarna nádrž s priamym prítokom vody z lúčkovského potoka. Nádrž slúžila aj ako kúpalisko . MNV rokovalo o jeho prevzatí ako verejného kúpaliska. Nebo-· li však vybudované patričné, najmä hygienické zariadenia a tak k prevzatiu ne~ošlo.

V tomto roku uskutočňuje MNV viacero rokova~í s podnikmi Domáce potreby, Potraviny, Drogéria, o rozšírenie, ale najmä budovanie nových, pripadne združených predajní. Všetky meno­vané podniky zápasili s finančnými problémami a tak k budova­niu predajní nedošlo.

Rozširuje sa ver e j n é o s vet len i e do zvyšujúcich častí obce. Dodávateľom sú Komunálne služby Varín a celkový náklad bol 36 000,-Kčs.

Domová správa obhospodaruje 147 bytových jednotiek a Domová správa 7 prevádzkových miestností. V roku 1967 bolo plánované na opravy týchto priestorov 140 000,-Kčs. Väčšinu opráv uro­bili žiaci Osobitnej učňovskej školy, čo bolo pomerne lac­né, takže táto suma -inak veľmi nízka, postačila. Na škodu veci však bolo, že sa v roku 1967 zrušilo miesto vedúceho domovej správy.

V septembri 1967 rokovala Rada Miestneho národného vý­Rokovanie o zlúčení boru v Ladcoch, za prítomnosti zástupcov MNV Tunežice o zlú­Ladiec a Tunežíc čení oboch obcí. Na porade bol prítomný aj zástupca ONV z Pov~žskej Bystrice, ktorý si tiež vypočul mienku Rady MNV Tunežice: so zlúčením nesúhlasia.

Rada MNV v Tu než i c i ach sa touto otázkou zaobera­la na svojom zasadaní 27. júna 1967. Návrhy zo strany členov Rady MNV boli rôzne: aby sa zlúčili Ladce a Tunežice, aby sa zlúčenie uskutočnilo pod MNV Košeca, teda Košeca, Ladce, Tu­nežice. Na záver však boli proti všetci a tvrdili, že po skúsenostiach so zlúčením výrobných stredísk JRD Ladce a Tu­nežice, budú všetci občania proti. Aj výsledky práce MNV

Ladce sa im zdali oproti Košeci slabšie. Za zlúčenie Košeca ­-Ladce -Tunežice, hlasovali štyria, jeden sa zdržal hlaso­vania.

Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky rozširujú po­zemky pre výstavbu kameňolomu. Miestny národný výbor v Tune­žiciach súhlasí, ale žiada ponechanie príjazdných ciest do hory ana polia, úpravu potoka, zaistenie bezpečnostného prí­cestia na prechode vlečky cez cest.y.

V septembri sa občania znova sťažujú na poškodzovanie domov, pretože pri strieľaní v kameňolome nedodržujú predpi­sy. Záležitosť postúpili Okresnému súdu.

V tomto roku uvoľnil MNV v Tunežiciach pre kameňolom miestnu komunikáciu za železnicou na prepravu výrobkov do vagónov. Podnik Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky v Žiline na úpravu tejto cesty uvoľnil 144 000,-Kčs.

Po otvorení nadjazdu -prestavby štátnej cesty vedúcej cez Tunežice bola časť starej cesty pojatá do miestnych komu­nikácií. Súčasne sa riesi aj zastavenie prác na ceste za že­leznicou a tým úplné vyradenie z prevádzky.

V roku 1967 sa v Tunežiciach upravuje cesta ku Váhu a rozširuje sa c i n tor í n .

Na verejnom zhromaždení na záver roka 1967 hodnotili za veľkej účasti občanov všetko, čo vykonali za roky 1964 ­-1967. Rada MNV pracovala v takomto zložení:

Jozef R o ž ník, predseda František Češko, podpredseda a predseda finančnej komisie

Problémy s komuni­káciami a kameňo­lomom v Tunežiciach

V Tunežiciach hodnotili za roky 1964 -1967

Jozef Rafko, tajomník MNV Mária Bašková, poľnohospodárska komisia Anton Prekop, komisia pre výstavbu a obchod Viktor Melicher, komisia pre verejný poriadok Vladimír Raček, komisia pre školstvo a kultúrú

Počas volebného obdobia sa zmenil počet poslancov

o troch, ktorí sa z Tunežíc odsťahovali: Anton Šimko, Karol Rusnák a Raček. Ku koncu roka 1967 malo MNV v Tunežiciach 16 poslancov.

Podľa programového vyhlásenia z roku 1964 sa takmer všetky body splnili: rozšírila sa sieť verejného osvetlenia, vybudovala sa cesta na Záhumní, urobila sa generálna oprava miestneho rozhlasu. Nepodarilo sa cez správu JRD l. máj Ko­šeca vybudovať sociálne zariadenie a oplotenie dvora JRD.

Mimo plánu započal MNV s občanmi na rozšírení cintorína, robia sa priepuste do ulice Krúžok, pripravuje sa detské ihrisko i kancelárie MNV. Na verejnom zhromaždení sa hovori­lo o perspektívach, najviac o vodovode (Pružina -Ladce ­-Podhorie -Tunežice), ale aj o hmatateľnejších otázkach, ako sú chodníky pre peších pOZdíž hlavnej cesty, výstavba zastávky ČSAD, dokončenie oplotenia cintorína, výstavba Do­mu smútku a dalšie.

Vedúcim PS -VB v roku 1967 je Karol Malacha . Práca sa sťažila po od cho d e o k r s k á ra. Príslušníci Pomocnej stráže sa žalujú, že Obvodné oddelenie ich nestačí usmerňo­vať tak, ako to bolo predtým, že chýba kontakt.

Členmi PS VB v Tunežiciach v tom čase boli Karol Malacha, Viktor Melicher, Anton Benák, Milan Češko. Zabezpečovali poriadok pri rôznych príležitostiach, oslavách, kontrolovali okolie obce i v nočných hodinách.

Pomocná stráž Verejnej bezpeč­nosti

Vo  februári  1967  sa  konala  v  Ladcoch  rozšírená  Rada  MNV  Zrušenie Zdravotného 

za  účasti zástupcov  zdravotníctva  z  Ilavy  a  OÚNZ  Považská  strediska 

Bystrica.  Prítomní  boli  i  zástupcovia  ONV. 

Rokovanie  viedlo  k  pri č len e n i  u  Ladiec  a  Tunežíc 

do  novovytvoreného  zdravotného  obvodu  III.  k Nemocnici  s  po­

liklinikou  v  Ilave.  Zástupcovia  zdravotníctva  to  zdôvodňova­

li  lekárskou  praxou  a  postupmi  od  všeobecného  vyšetrenia 

po  odborné.  Argumentovali malými  vzdialenosťami (Ladce  6,7 

km,  Tunežice  5,5  km)  do  nemocnice .  Znamenalo  to  z·r  u Š e nie 

z d r  a vot n é h o  str edi s k a  v  Ladcoch .  Zástupcovia Rady 

MNV  nesúhlasia  a  presunujú  rozhodnutie  na  plénum MNV  dňa 

9.  marca  1967.  Plénum  jednomyselne  nesúhlasí.  Zdravotné  stre­

disko  však  boli  i  napriek  tomu  zrušené  a  občania Ladiec  a 

Tunežíc  začnú chodiť do  nemocnice  Ilava. 

 

V roku 1967 vychádzal v Ladcoch týždenne časopis Nový Časopis Nový život život, tlačený ofsetom na formáte A4 dvojstranne. Okrem zau­jímavostí z obce, programu kina, športových a kultúrnych po­dujatí, uverejňoval v r~ku 1967 aj kapitoly z hist6rie obce. Redaktorom časopisu bol vedúci ZK ROH Branislav Lipták, kto­rý organizoval cez Nový život súťaž "Náš závod -naša obec" . V časopise vychádzali články, seriál s 20 pokračovaniami o minulosti obce a závodu. Na začiatku okt6bra dostali súťažia­ci 10 ~tázok, na ktoré odpovedali. Správne odpovede sa vy­žrebovali na akadémii pri príležitosti 50. výročia Veľkej okt6brovej socialistickej revolúcie. Prvé miesto bol zájazd do ZSSR.

Od mája sa Nový život distribuje aj v Tunežiciach pro­

stredníctvom žiakov ZDŠ, za čo poslalo tamoj š ie MNV písomné

podakovanie.

V Ladcoch  boli ešte stále problémy  s  kvalitným  televíz­ Televí zny  vykrývač 

nym  signálom.  Z iniciatívy  ZK  ROH  a  Dedinskej organizácie  na  Vršatci 

Československého zväzu  mládeže  sa  za  brigádnickej pomoci  zvä­

zákovamateriálneho prispenia cementárne  postavil  na  Vršat­

ci  televízny  vykrývač  -30  vatový .  Anténny systém  zabezpečo­

val  vykrytie  pr i estoru  od  Trenčianskej Teplej  po  Belušu .  Ob­

čania používali anténu,  ktorú  uverejnil Nový  život .  Vykrývač 

sa  dal  do  prevádzky  v  októbri  1967 . 

 

Rok 1967 možno pokladať v JRD l . máj za najúspešnejší  Najúspeš nejší 

v celej jeho histórii . Vedenie a správa družstva sa nezme­ hospodársky rok 

nili. Vo Výrobnom stredisku Ladce bol vedúcim Jozef Porub­ JRD l. máj Koš eca 

čan, ekonómkou Martináková, agronómom Jozef Porubčan, zoo­

technikom Jozef Štefanec, skladníkom Michal Koštialik a 

opravárom Pavel Hanzel. V Tunežiciach bol vedúcim Jozef Mi­

hálik a agronómom Vincent Eliáš . 

V celom komplexe, ale osobitne vo výrobnom stredisku 

Ladce sa dosiahli dobré hektárové výnosy i prírastky v ži­

vočíšnej výrobe. Pozrime sa podrobnejšie na rastlinnú výro­

bu v roku 1967. 

Na jar družstevníci v Ladcoch pripravili včas sejbu 

jarín na 58 hektároch, 27 ha kukurice, 16 ha cukro vej re­

py. Veľa pozornosti venovali hnojeniu a úprave lúk a pasien­

kov, kde sme zaznamenali veľkú pomoc zo strany OO ČSM 

v Ladcoch . Včas sa im podarilo zobrať úrodu krmovín, najmä 

dateliny . Zemiaky však boli veľmi zaburinené a tak sa zby­

točne čerpali sily družstevníkov, ale i brigádnikov pri čis­

tení polí. To malo pravdaže odraz v hektárových výnosoch, 

ktoré boli aj v tomto roku u zemiakov nízke . 

Veľmi úspešná bola žatva . Trvala v Ladcoch celkom iba 

8 dni, vydarilo s~ počasie i pomoc ľudí. Z celkovej výmery 

sa 12 hektárov zobralo priamym zberom, teda kombajnom . 

 

Pracovné skupiny úspešne zvládli aj pozberové pr~ce, stohova­nie a podmietku. Na záver usporiadali už tradičné d o ž in­k y -sprievod "na vyzdobených traktoroch, zhodnotenie v kul­túrnom dome a napokon veselica.

Najviac sa v celom komplexe JRD l. máj tohoto roku kvi­tovalo, že klesla nákladovosť v poľnohospodárskej výrobe . V ladcoch napr. stála výroba 100 kg jačmena 52,-Kčs, pšeni­ce 74,-Kčs, zemiakov 65,-a cukrovej repy 32,-Kčs.

Celkový zisk v JRD bol za rok 1967 4 milióny Kčs, čo umožnilo vyplatiť na pracoVné jednotky 17,-Kčs a 2,-Kčs mali naturálie na jednu pracovnú jednotku.

Trvajú sťažnosti z Tunežíc na vzťahy ladce -Tun ežice vo výrobnom stredisku JRD. Týkajú sa vývozu hnoja, ale i i­ných otázok . Tunežičania vznášajú kritiku i do vlastných ra­dov, najmä na záhumienkárov, ktorí obrábajú pôdu pridelenú iným .

Záhumienkári v ladcoch splnili dodávky nad 100 % a to vajíčka i mlieko . V rámci JRD l. máj po prvýkrát v histórii záhumienkári prekročili nákupné úlohy a odovzdali takmer

o 4 tisíc vajec a 3 tisíc litrov mlieka naviac .

Osobitná učnovská škola internátna sa zväčšuje. Zvyšuje

sa  po~et žiakov,  učiteľov i  vychovávateľov. Pomery  sa  postup­

ne  konsolidujú,  dokončujú sa  najnutnejšie  stavebné  úpravy  a 

opravy.  Vedúcim  výchovy  sa  stáva  Štefan  S a k s a.  V škole 

sa  vyučovalo týmto  odbornostiam: 

 

-maliar -natierač -murár -stavebný zámočník -krajčírka -záhradníctvo .

ladecké školy v roku 1967

Škole pribudla dalšia budova pri štátnej ceste tzv. "misijný dom", ktorú opustili poslední obyvatelia a tak ju mohli opraviť, zaviesť ústredné kúrenie a zriadiť učebne. Za budovou -kaštieľom vybudovali volejbalové ihrisko a postup­ne do roku 1968 aj doskočiská a iné ľahkoatletické ' športo­viská. Jedno z ihrísk Pionierskeho štadióna rozorali a zria­dili parkovú úpravu.

V Základnej deväťročnej škole v tomto školskom roku ne­došlo k veľkým zmenám. Škola mala 520 žiakov, teda o niečo menej ako v rok predchádzajúci, čo však zlej situácii v smen­nosti a neprimeraných učební nepomohlo. Skupinovou vedúcou Pionierskej organizácie sa stala Edita Záhorová.

Rok 1967 je mimoriadne bohatý na kultúrne podujatia" poriadané v ZK ROH. Činia sa aj organizácie Národného frontu a tak rok 1967 môžeme zaradiť medzi tie, ktoré boli naplnené kultúrnou i spoločensKou činnosťou občanov.

Po rokoch sa obnovilo ochotnícke divadlo. Pod vedením Ferdinanda Bušíka zahrali divadelnú hru Radúz a Mahuliena, s ktorou potom prešli viacero obcí v okolí Ladiec. Aktivizo­vali sa aj také krúžky, ktoré predtým nefungovali, ako krú­žok zberateľov. ktorý poriadal pravidelné burzy a niekoľko výstav za rok.

V marci 1967 sa v Ladcoch konalo okresné kolo Puškinov­ho pamätníka. V ZK ROH súťažili najlepší v recitácii, čítaní ruskej prózy a v speve ruských piesní.

Významnou činnosťou boli tématické, ale i rekreačné zá­jazdy po celej republike. Začala sa doba, kedy najviac zá­jazdovorganizujú Brigády socialistickej práce. Tak boli jed­notlivé úseky a dielne cementárne v Demänovej doline, Vyso­kých Tatrách, na výstave kvetov v Olomouci, na výstave spo-Rozmach kultúrneho života v Ladcoch trebného tovaru v Brne dokonca B zájazdov atd. Zájazdy orga­nizovali prostredníctvom Závodného klubu ROH aj spoločenské a záujmové organizácie v obci a další. 5B poslucháčov malo kurz nemčiny, IB kurz hudobnej výchovy, 12 členov výtvarný krúžok, 45 hudby atd.

Pravidlom sa stali vystupovania profesionálnych diva­diel. V roku 1967 to bolo .Divadlo SNP Martin, ktoré svojimi činohrami vždy upútalo obecenstvo grupujúce sa z ladiec, Beluše, Ilavy i dalších obcí. Obľubu si získali klasické ope­rety Veselá vdova, Čardášová princezná, v realizácii divadla v Banskej Bystrici.

Závodný klub sa úplne otvoril mladým, ktorí ho skutočne aj zaplnili bohatou činnosťou. Najmä po založení KLUBU MLÁ­DEŽE, ktorému vedenie ZK ROH uvoľnilo jednu miestnosť, sa činnosť mladých stala pravidelnou. Klub bol otvorený denne okrem pondelka a piatku. Bol vybavený rádiotechnikou, guleč­níkom a dalšimi zariadeniami na trávenie voľného času. Pod­ Klub mládeže v ladcoch 

statou však je pravidel~é usporadúvanie programov rôzneho obsahu a foriem -od besied až po tanečné posedenia a zábav­né hry. 

Z bohatej činnosti v roku 1967 spomeniem aspoň poria­danie kurzu spoločenského tanca na veľmi dobrej úrovni, tur­naje v šachu a volejbale, besedy s vyznamným i športovcami a inými zaujímavými ľudmi a iné. 

Významná je spolupráca so ZK ROH, kde sa spoluzúčastni­li na mnohých podujatiach, napr. kurze strihov a šitia, týž­dni filmov podľa K. Maya, rôznych výstav a pod. 

Pri Klube mládeže a ZK ROH vznikol vlastný súbor estrá~ dy, ktorý viedol ladislav Fatura. Uskutočnil viacero vydare­ných podujatí s tématickým záberom do radov neduhov v ladcoch. Režisérom a autorom väčšiny príspevkov bol Dušan Sagan. 

 

V roku 1967 sa pož iarne družstvá z Ladiec zúčastnili viacerých súťaží. Aktívni boli najmä mladí po­žiarnici vo vek~ 13 -15 rokov, ktorí sa pripravovali pod vedením Jozefa Mikušinca. V Hloži toto družstvo skončilo na druhom mieste, ale chlapci a dievčatá sa zapojili ~o žatev­ných hliadok mládeže a svojou celkovou prácou získali titul najlepšieho žiackeho požiarneho družstva na S love n s k u Za odmenu boli na 4-dňovom zájazde v Prahe. Aj celková ak­cieschopnosť požiarnych družstiev sa zlepšovala absolvova­ním rôznych školení, účasťou na cvičeniach a plnením podmie­nok odznaku "Vzorný požiarnik". Organizáciu požiarnikov v Ladcoch viedol v tomto roku výbor:

Milan Maj e r í k , predseda Jozef Bednárik, podpredseda Pavol Kalus ml., tajomník Ladislav Nagy, veliteľ Jozef Mikušinec, vedúci mládeže Milan Jablonka, Jakub Mičuda, Rudolf Fatura -aalší členovfa

výboru.

Dňa 16. júna 1967 sa vo vestibule ZK ROH uskutočnilo slávnostné zasadanie Okresného výboru S o c i a l i s t i c kej a k ad é mie pri príležitosti 15. výročia jej založenia.

V auguste sa konal v kultúrnom dobe veľký aktív Jed­n oty -spotrebného družstva, na ktorom sa zišli delegáti z celého okresu Považská Bystrica.

~a výročnej členskej schôdzi Československého zväzu mládeže v Tunežiciach sa zmenili funkcionári. Predsedom sa stal Pavol Baška ml. Činnosťou tejto organizácie sa podrob­ne zaoberali aj orgány Miestneho národného výboru a robili opatrenia, aby sa ČSM opäť zaradila medzi najlepšie organi­zácie v obci.

Futbalisti TJ Ta tra n cementárne Ladce hrali v ro"­ku 1967 v II. t r iede okresnej súťaže, v ktorej skončili na konci tabuľky. Nevypadli však, pretože sa medzitým súťaž

Organizácia Národného frontu

rozšírila o dve mužstvá. V auguste sa začal nový, ročnik, v kto­rom si viedli oveľa úspešnejšie.

Organizácia Č e s k o s love n s k é h o č e rve n é h o k r i ž a zabezpečila medzi občanmi darovanie krvi. Bezplatné­ho darcovstva sa zúčastnili 23 občania.

V tomto roku sa zrušili doterajšie Výbory žien pri Miestnych národných výboroch a vznikajú dobrovoľné organizá­cie Československého zväzu žien, ktoré sú súčasťou Národného frontu. Takáto schôdza sa konala v Ladcoch iTunežiciach. Bol návrh, aby sa tieto organizácie zlúčili, návrh však ne­prešiel. Počet členiek sa ani po vzniku ČSZŽ neznižil a or­ganizácia sa stala aktívnejšou, konkrétne celá členská zá­kladňa.

Najzaujimavejšou 9s1avou bol Medzinárodný deň detí. Aktívne Združenie rodičov, Pionierska organizácia, Závodný klub ROH a dalšie organizácie pripravili pestrý program. Spomeniem športové odpoludnie na pionierskom štadióne, ľah­kú atletiku, hádzanársky turnaj. Uskutočnila sa aj výstava fotografii detského fotokrúžku, ale najväčším podujatím bó­la veľká výstava detských výtvarných prác, grafik, plastík i ručných prác a výsledkov dielenského vyučovania. Výstavu videlo viac ako 1000 občanov.

Zaujímavý bol aj tradičný Deň stavbárov. Konfferencia ROH, výstava výtvarných prác členov ZK ROH, fotovýstava, kultúrny program i futbalový turnaj prevádzok cementárne.

Aj dalšie oslavy v tomt6 roku vybočili zo stereotypu, ktorý bol obvyklý v predchádzajúcich rokoch.

Vznik Českoslo­venského zväzu žien

Pestré oslavy

V roku 1967 a v roku 1968 sa konajú rekonšt~ukčné a čis­tiace práce na odpadovom kanáli hydrocentrály. Pracovníci firmy, ktorí práce prevádzali, vymenili obloženie, zabezpeči­li tesnenia a iné práce, ktoré trvali dovedna 18 mesiacov. Kuri6zne je, že vo vypustenom kanáli sa našli medziiným bi­cykle, motocykel, voz a iné predmety. Čistenie kanála malo aj nepríjemnú stránku: z mnohých studní sa stratila voda a do niektorých sa nevrátiia ani po napustení kanála vodou.

V roku 1967 stúpol počet pracovníkov Ladeckej cementár­ne na 589, z toho technicko-hospodárski pracovníci na 112, čo bolo zapríčinené zintenzívnením výstavby, komplikovanos­ťou koordinácie stavebných a montážnych prác. Priemerná mzda dosiahla 1750,-Kčs.

Komplikácie vo výstavbe nastali aj preto, lebo generál­ny dodávateľ techno16gie Prerovské strojírny sa veľmi často snažil vyhnúť povinnostiam, ktoré pre nich ako generálneho dodávateľa vyplývali. V priebehu výstavby sa viackrát menili ceny dodávaných prác a ~trojového zariadenia. Úvodný projekt bol rozpočtovaný na 253 mili6nov Kčs a vykonávací projekt bez zvláštnych zmien na 434 mili6nov Kčs.

Už na konci roku 1967 sa začalo hovoriť o tom, že je reálna možnosť skrátenia termínu na l. apríl 1969, namies­to plánovaného 30. júna 1969.

V roku 1967 sa pri MNV zriadil nový ZPOZ. Zaradili doň ľudí, ktorí sú sChopní vystupovať na verejnosti -pri pohre­boch, uvítaniach do života a iných príležitostiach.

Čistenie odpadového kanála Vodnej elek­trárne Ladce

Komplikácie vo výstavbe cementárne

Zbor pre občianske záležitosti

Predsedom Zboru pre občianske záležitosti sa, stal Fran­,tišek Žitva, riaditeľ ZDŠ, ked predtým túto funkciu vykonáva­la Margita Petríková. Matrikárkou bola v tom čase Oľga Vi szu­sová. Ďalšími členmi ZPOZ-u v Ladcoch boli: Ludmila Varhaníková, Mária Rusnáková, Augustín Martinák, Gejza Škrabák, Štefan Sivák, Ing. Bohumil Zajac, Rozália Vráblová, Elena Koyšová.

Opäť sú problémy okolo obe c nej k ron i k Y . Dňa

6. júna poverila Rada MNV predsedu, aby vyhľadal staré kro­niky, zápisky a dal pokračovať v písaní. Nič sa však nezme­nilo ani po tomto uznesení.

 

1968

 

Aj v Ladcoch a Tunežiciach občania pozorne sledovali udalosti roku 1968 už od zasadania pléna ÚV KSČ v decembri 1967. S uspokojením prijali správu o odstúpení Antonína No­votného a rezolúciu, v ktorej sa členovia KSČ a nestranníci hlásia k svetovej hospodárskej sústave, Varšavskej zmluve, ale i k obrodnému procesu ' v strane a spoločnosti. Na schô­dzach sa vysvetľovali leninské normy straníckeho života, princípy národnostnej politiky a dalšie otázky demokratizá­cie hospodárskeho, politického a spoločenského života. Na začiatku roka bola nevídaná spoločenská aktivita v organizá­ciach Národného frontu, v kultúrnom a ostatnom živote.

Vstup vojsk Varšavskej zmluvy narušil tento proces a po ňom v značnej miere ochabol politický život v obci. Ani

21. augusta ani po ňom, sa nevyskytli v obci nijaké rušnej­šie udalosti, hoci väčšina občanov so vstupom nesúhlasila, Miestny národný výbor vysielal reláciu, v ktorej uspokojo­val obyvateľstvo, vyzýval, aby nerobili paniku v zásobova­ní a členovia rady sa starali o plynulé zásobovanie.

Rada MNV prerokovala žiadosť občanov, ktorí organizova­li podpisovú akciu na otvorenie kaplnky -kostolíka v Lad­coch, aby slúžila náboženským účelom. Kaplnka sa nachádza na pozemku, ktorý patrí Osobitnej učňovskej škole, ktorú zase riadi Krajský národný výbo.r. Rada MNV doporučila žiada­teľom, aby sa obrátili na KNV a cirkevný úrad ONV s tým, že členovia rady súhlasia. Nadriadené orgány žiadosti občanov vyhoveli a kaplnku napokon otvorili.V roku 1968 sa vypracovali projekty na stav,bu cesty do Horných Ladiec. Vypracovaný bol aj územný smerný plán Ladiec, podrobný plán výstavby a občianskej vybavenosti na najbližšie roky.  Rozhodnutia MNV v Ladcoch 

V tomto roku sa vyňal z majetku MNV skupinový vodovod časti obce a odovzdal občanom, ktorí ho užívajú. MNV súčas­ne požiadal ONV o pridelenie financií na opravu. 

ky.  Dobré výsledky vykazovala autodoprava miestnej prevádZ­Ove nákladné autá slúžili občanom i podnikom. 

 

V decembri 1968 hodnotilo plénum MNV v Tunežiciach čin­MNV v Tunežiciach nosť v obci i činnosť svoju. Konštatovali, že vdaka prezie­ravosti a rozvážnosti sa ani v auguste, ani po ňom nevyskyt­li v Tunežiciach nijaké nezrovnalosti. Ocenili prácu členov MNV, že k tomuto pokoju svojim vplyvom prispeli.

MNV v Tunežiciach požiadal Ladeckú cementáreň o pomoc pri vybudovaní bez pra š nej ce s t y za železnicou, kto­rá by sa v budúcnosti stala prístupovou cestou do cementár­ne. Cesta by slúžila ná prepravu cementu smerom na Trenčín. Pokladajú to za dôležité, pretože po skončení rekonštrukcie cementárne bude preprava podstatne vyššia.

V druhom polroku vymenili v Tunežiciach predsedu komi­sie ~erejného poriadku. Odstúpil Viktor Melicher, predsedom sa stal Augustín 8elko.

V júni 1968 opúšťajú Osobitnú učňovskú školu v Ladcoch Prví vyučenci prví vyučenci. Na jeseň toho istého roku sa opäť zvyšuje po­z Osobitnej čet žiakov, čo si'vyžiadalo značné úpravy internátnej čas­učňovskej Školy ti. Súčasne sa likvidujú staré maštale na bývalom dvore JRD.

 

Celkom mala škola 166 žiakov týchto profesií: 2 triedy zámočníci, 2 triedy maliari, 2 triedy záhradníci, 3 triedy krajčírok. Vo vedení školy nedošlo k nijakým zmenám. Riaditeľom je Štefan Vašek, zástupcom Ing. Vendelín Čiernik a vedúcim vý­chovy Štefan Saksa.

Udalosti roku 1968 nijako nenarušili organizáciu vyučo­vania a výchovy v tejto škole. Vyučovanie sa začalo normálne

l. septembra a vyučovalo sa podľa učebných plánov. Vo vedení školy nenastali nijaké zmeny. Riaditeľom je František Žitva, zástupcom Valter Fábry, predsedom Združenia rodičov a pria­teľov školy Emil Fatura. Škola má 513 žiakova 23 učiteľov. V počte žiakov sa teda zaznamenal mierny pokles.

Škola dobre spolupracuje s Miestnym národným výborom, osobitne však so Závodným klubom ROH. Tu je organizovaných viacero umeleckých a iných záujmových krúžkov žiakov. Žiaci sa podieľajú na všetkých oslavách i obradoch a aktoch Zboru pre občianske záležitosti.

V Pionierskej organizácii bolo v roku 1968 registrova­ných 302 pionierov, v priebehu školského roka, z toho 96 bolo nových, ktorí skladali sľub. Skupinovou vedúcou Pio­nier~kej organizácie pri ZDŠ je Mária Švihliková.

 

Problémy sú so školskou jedálňou. Umiestnená je v par­ku, v budove Osobitnej učňovskej školy, stravujú sa tu žia­ci Základnej deväťročnej školy, deti z Materskej školy i učitelia. Kapacita je malá a tak sa stravujú na tri smeny.

Základná deväť­ročná škola v ladcoch

Pod vedením riaditeľky Márie Blažíčkovej, dosahuje dob­ré výsledky vo výchove i vo vyučovaní. Dobrá je i mimoškol­ská činnosť, kde obzvlášť pomáha DD CSM a Zväz žien. Vydare­né boli športové preteky pri príležitosti Medzinárodného dňa detí a zbery, kde nazbierali 2500 kg železného šrritu. Žiaci sa zapojili do súťaže "Aká si mi krásna, ty rodná zem moja". Škola však zápasí s mnohými ťažkosťami. Nedostatočná vyba­venosť pomôckami, zlý stav budovy, kúrenie, zlá elekt.roin­štalácia a dalšie nedostatky, ktoré sťažujú vyučovanie.

Politické udalosti roku 1968 takmer vôbec nezasiahli do života a práce JRD l. máj Košeca. Úrodu, ktorá bola po­merne dobrá, zobrali družstevníci včas a tak JRD dosiahlo od svojho zlúčenia najlepšie výsledky.

Hrubá poľnohospodárska výroba na jeden hektár bola 7014,-Kčs, čo bolo o 276,-Kčs viac, ako v predchádzajúcom roku. Malo to dopad na príjmy družstevníkov -v roku 1968 vyplatili takmer 2 milióny Kčs viac a okrem toho dostali za sústredený živý inv~ntár 350 000,-Kčs.

Stúpajúca tendencia hektárových výnosov z predchádza­júcich rokov pokračuje. Hektárové výnosy pšenice narástli

o 6,5 q, raži o 5,4 q, jačmeňa o 4,2 q. Až tridsaťpercentné

zvýšenie  sa  zaznamenalo  aj pri úrode  zemiakov,  cukrovej  re­py  a krmovín. 

Spokojnosť bola  aj  so  zvýšením dojivosti.  V roku  1968 

 

sa vyrobilo l 372 000 litrov a priemerná dojivosť dosiahla 2 906 litrov. Celkove sa však stav v živočíšnej výrobe ne­menil. Predalo sa síce o niečo viac mäsa, ako v predchádza­júce roky, ale zrušil sa chov hydiny pre vysoké náklady na . výrobu vajec, ale i preto, že taká bola celoštátna tenden­cia -sústredovať.výrobu vajec a hydiny do veľkých komple­xov, ako bola už v tom čase hydináreň v Púchove.

ZDŠ v Tunežiciach

Jednotné roľnícke družstvo

Všetky spomínané skutočnosti mali pozitívny vplyv na výnosy -peňažné zisky i napriek prekročeniu plánovaných vý­davkov. Tak mohli družstevníkom vyplatiť za pracovnú jed­notku 18,-Kčs a naturálie v hodnote 2,50 Kčs. Okrem toho sa vyplácajú priebežné prémie pracovníkom v rastlinnej a živočíšnej výrobe podľa prémiového poriadku. V tomto roku mohli v JRD schváliť fond kultúrnych a sociálnych potrieb vo výške 290 tisíc korún.

Vo vedení výrobných stredísk nastali niektoré zmeny. V Ladcoch sa stal vedúcim výrobného strediska Ing. Ivan Por u b č an, agronómkou Vráblová, ostatné funkcie zostali ako v predchádzajúcom roku. Do Tunežíc za vedúceho odišiel Jozef Porubčan.

Výročná členská schôdza JRD l. máj Košeca sa konala

15. februára 1968 v Závodnom klube ROH Ladce. Bolo prítom­ných 530 družstevníkov a další hostia, zástupcovia inšti­túcií, nadriadených orgánov, národných výborov a patronát­nych závodov.

Rok 1968 znamená pre pracujúcich cementárne nebývalé vypätie. Bolo treba udržať vysokú výrobu v starých šachto­vých peciach a na druhej strane ukončiť výstavbu nového zá­vodu tak, aby začal výrobu začiatkom roku 1969, ako znel záväzok stavbárov a dalších dodávateľov.

Je to príležitosť na malú rekapituláciu kádrov, ktoré sa okrem radových pracovníkov, robotníkov a technikov zaslú­žili o celkový vývoj cementárne, jej úspechov.

Ako r i a di tel i a boli po oslobodení v rokoch 1945 ­-1952 JUDr. Vojtech Varhaník, 1952 -1982 Teofil Haršáni, . 1962 -1969 opäť JUDr. Vojtech Varhaník.

Vo funkcii pr~dsedu ZV ROH Ján Ištvánik, Ondrej Prekop, Adolf Hriadel, Štefan Galanský, Jozef Zelík, Jozef Bednárik.

Finiš na rekon­štrukcii cementárnE

V čase dokončenia závodu bolo nasledovné v~denie Ladec­kej cementárne:

JUDr. Vojtech Varhaník -podnikov.ý riaditeľ Jozef Pecháček -ekonomicko-obchodný námestník Ing. Bohumír Zajac -výrobno-technický námestník Ludovít Kučík -investičný námestník Štefan Sivák -predseda ZO KSS Jozef Zelík -predseda ZV ROH

P o ž i ar n a or gan i z á c i a oslávila B5. výročie svojho trvania. Pri tejto príležitosti boli viacerí členovia vyznamenaní. Medzi nimi čestným uznaním ÚV Pavol Kalus, Za príkladnú prácu a odznakom Vzorný požiarnik viacerí čle­novia. Dobre opäť pracuje žiacke družstvo, ktoré sa opäť · umiestňuje na prvom mieste v rámci Slovenska. Osobitne hliadka dievčat pod vedením Agnesy Martinákovej, žiačky

VI. triedy ZDŠ, ktoré bolo v celoštátnom meradle medzi naj­lepšími piatimi družstvami a dostali sa za odmenu do Prahy na celoštátne stretnutie.

,

Československý zväz žien v Tunežiciach sa opäť venuje vzdelávaniu žien a usporadúva kurz šitia, ktorý je vlastne pokračovaním kurzu šitia z roku 1966 a kurz pečenia.

Podobnú aktivitu majú aj ženy v Ladcoch, kde v spolu­práci so ZK ROH pripravili zaujímavé praktické kurzy apo nich zaujímavú výstavku.

Kultúrna aktivita Závodného klubu pokračuje v spolu­práci s Klubom mládeže, ktorý je umiestnený v priestoroch kultúrneho domu a jeho takmer denná aktivita je príkladom pre aktivitu mládeže v celom okrese. Udalosti roku 1968 však poznamenali aj činnosť tohto klubu.

Organizácie Národného frontu a kultúra

Viacero kultúrnych podujatí poriada Základná deväťročná škola v spolupráci so Závodným klubom. Spomeniem aspoň veľ­kú výstavu výtv~rných a ručných prác, detský karneval i vy­darené divadelné predstavenie hry "Zlatý vrch".

 

1969

 

l. januárom 1969 vošiel v platnosť Zákon o teskosloven­skej federácii. Vznikli národné orgány Slovenská a teská ná­rodná rada, Federálne zhromaždenie so Snemovňou národov a Snemovňou ľudu. Popri federálnej vláde sa vytvorili národné vlády v teskej socialistickej republike a Slovenskej socia­listickej republike. Občania po búrlivých udalostiach roku 196B s uspokojením prijali federáciu, ako naplnenie požia­daviek Slovákov a zrovnoprávnenie v politickej i hospodár­skej oblasti.

V roku 1969 sa značne zhoršilo zásobovanie obyvateľstva priemyselným tovarom i potravinami. V priebehu roka sa však podarilo v okrese Považská Bystrica zabezpečiť primerané zásobovanie obchodov základnými článkami dennej potreby.

V roku 1969 sa v okrese Považská Bystrica zriadili tzv.

o b vod n é ú rad y. Členovia MNV v ladcoch nesúhlasili, aby bol obvod vytvorrený v Košeci, ale navrhovali Cak nemôžu byť Ladce) Ilavu. Napriek tomu sa Obvodný úrad zriadil v Ko­šeci, kde sa jeho vedúcim stal Ján Počujka. Tento úrad vyba­vuje agendu stavebnú a sociálnu. V Tunežiciach sa ruší fun­kcia úväzkového tajomníka MNV a niektoré jeho práce sa pre­nesú ~o Obvodného úradu Košeca. Ta je zaradená aj pracovníč­ka MNV Tunežice Benčová a vzniká problém, kto bude vybavovať zostávajúcu agendu. Navrhli doterajšieho tajomníka MNV s me­sačnou odmenou.

Celkove v roku 1969 klesla aktivita poslancov v celom novom obvode, teda v obciach: Zliechov, ladce, Košeca, Tune­žice, Veľké Košecké Podhradie, Malé Košecké Podhradie, Kopec á Košecké Rovné. Konštatovala to porada Obvodného úradu v Ko­šeci, na ktorej sa rokovalo o dalšom postupe obvodu, ktorý

 

Z á k o n

o Československej federácii

Obvodné úrady

mal viac ako 8000 obyvateľov. Z tejto porady vyšlo aj opatre­nie, že i rady MNV v Ladcoch a Tunežiciach robia postupne po­hovory so všetkými poslancami a diskutujú s nimi o zapojení do práce národného výboru. 

V novembri 1969 podáva MNV v Ladcoch vyhodnotenie obvod­ného úradu. Vyzdvihujú kladné vzťahy a zjednodušenie pri po­voľovacích prácach vo výstavbe, vyvlastňovaní pozemkov, zlep­šenie účtovníctva a financovania. Dobre hodnotia prácu funk­cionárov a pracovníkov obvodu. Súčasne sa však zaznamenávajú sťažnosti občanov, že musia v Košeci vybavovať aj záležitos­ti, ktoré doteraz vybavovali doma -na MNV Ladce, najmä ma­tričné záležitosti . 

• 

V roku 1969 po dohode so zástupcami MNV Tunežice, rozhod­la Rada MNV v Ladcoch pričleniť B rodín, domov do obce Tune-žice. Ako dôvod sa uvádza, že občania bývajú v chotári obce Tunežice a sami o to požiadali.  Čo riešil MNV v ladcoch 

V roku 1969 sa ktorá nahradí starú kov.  v obci zriaduje -nevyhovujúcu,  nová telefónna ústredňa, pre väčší počet účastní­

V auguste 1969 konajú členovia Rady MNV nočné pohoto­vostné služby od 18. hodiny do 7. hodiny ráno v dňoch 18. -24 . augusta. 

Miestna komisia ľud o vej k o n t r o l y v Ladcoch si dobre vykonávala svoje povinnosti. V roku 1968 dostala čestné uznanie Okresnej komisie ľudovej kontroly. V roku 1969 sa zo zdravotných dôvodov vzdal funkcie predsedu Pavol Kalus. Na jeho miesto zvolili Jaroslava Koiša. 

V poslednom mesiaci roku 1969 sa v Ladcoch uskutočnila mimoriadna akcia. Vzhľadom na. úplný nedostatok zemiakov v niektorých oblas~iach Slovenska, organizovala sa pomoc 

 

vo forme dobrovoľného zberu. Vykúpilo sa dovedna 45 q zem i a k o v , ked najviac prispeli Michal Ištvánik, 8eňo, Jakúbková a Jaroslav Faturík.

V apríli 1969 sa začala výstavba O o m u s m ú t k u , v akcii Z. Práce sa uskutočňovali svojpomocne, najviac sa brigád zúčastňovali dôchodcovia v rámci prevádzky MNV. Stav­ba sa robila bez povolenia, ktoré sa vybavovalo dodatočne. Ako projekt poslúžili plány podobného Domu smútku v Udiči.

Výstavba š k o l y sa nezačala ani v roku 1969 -i nap­riek mnohým sľubom v rokoch 1967 a 1968. V tomto roku sa stá­le rokuje o projektoch, ktoré sú napokon na konci roka 1969 dohotovené. Robia sa však už plány, čo bude po dokončení vý­stavby ZDŠ. Navrhuje sa, aby jedna budova bola prestavaná na obchod, v budove MNV zriadiť textil a obuv, budovu pohos­tinstva pri železničnej stanici "u tervených" dať na služby obyvateľstvu -teda akýsi Dom služieb .

Dokončila sa ce s t a do Horných Ladiec. Prispeli na ňu Ladecká cementáreň 200 tisíc Kčs, Okresná správa miestnych komunikácií 186 tisíc Kčs. Asfaltovala sa cesta od križovat­ky po dedinu, Štátne cesty vyasfaltovali cestu od križovat­ky po železničnú stanicu za 200 tisíc Kčs.

V obci Ladce sa zaviedlo n e ó n o v é osvetlenie za 160 tisíc Kčs. V tom istom čase sa urobila rekonštrukcia mie stn e hor o z h l a s u a melioračné družstvo škarpo\8­lo potoky. V roku 1969 sa rozostavali dve cesty v novom za­stavovacom rajóne, oplotila sa časť cintorína. V obci pri­budla predajňa zeleniny -postavil sa drevený stánok.

Najväčšou stavebnou udalosťou však bolo začatie výstav­by Mat e r s kej š k o l y s detskými jaslami pre 60 + 20 detí.

 

 

Výstavba v ladcoch a Túnežiciach v roku 1969

V novembri 1969 prichádza list zo Sekretariátu vlády Slovenskej socialistickej republiky, v ktorom oznamujú, že vyhoveli žiadosti MNV a poskytujú 250 tisíc Kčs na úpravu miestnych komunikácií. Minúť ich však museli ešte v tom is­tom roku, čo sa im aj podarilo.

V Tu než i c i ach sa rekonštruuje verejné osvetle­nie a zavádza sa výbojkové. Na tieto práce bolo rozpočtova­ných 95 tisíc Kčs. Organizuje sa rekonštrukcia a úprava uli­ce k Váhu. Dodávateľom je OSP Trenčín a práce vykonáva sku­pina dôchodcov.

V Tunežiciach sa stavia aj autobusová zastávka. Občania betónujú základy -plechovú konštrukciu dodáva Okresný prie­myselný podnik Beluša.

Výročná členská schôdza JRD l. máj Košeca sa konala

14. februára 1969 v ZK ROH Ladce. Bolo prítomných 702 čle­nov, hostí, zástupcov patronátnych závodov a rôznych orga­nizácií.

V roku 1969 sa v éelom družstevnom komplexe opäť uro­bil krok dopredu najmä v rastlinnej výrobe a vo výrobe mlie­ka. Živočíšna výroba zostala približne na rovnakej úrovni. Mnoho problémov bolo s opravami strojového zariadenia v rastlinnej i živočíšnej výrobe.

Vedenie JRD sa zameriava práve na tieto problémy, ale osobitne na skvalitnenie foriem odmeňovania a zdôrazňovanie zásady zásluhovosti.

V r a s t l inn e j výrobe narástli hektárové výnosy oproti roku 196B: pšenica o 24 %, jačmeň o 17 %, sená o 22 %. Bilancia na výrobnom stredisku Ladce bola takáto:

jačmeň na 69,5 ha priemerný výnos 26,B4 q pšenica na 114 ha priemerný výnos 26 q ovos na 16 ha priemerný výnos 23.42 q

V JRD 1. máj Košeca vyMie hektárové výnosy

kukurica na siláž na hektári mala 274,5 Q

zemiaky skoré 192 Q a zemiaky neskoré 220,1 Q na hektári.

 

Veľmi dobré výnosy mala cukrová repa práve vo Výrobnom stredisku Ladce-Tunežice, kde dosiahli 397 Q z hektára, čo bolo najlepšie v celom JRD. Dobré výnosy mala kŕmna repa i dalšie plodiny. Dobre boli organizované aj jesenné práce v celom komplexe JRD.

Pri konečnej súvahe sa v JRD l. máj konštatuje, že ras­tlinná výroba prekročila plánovanú produkciu o pol milióna korún.

Na úseku ž i voč í š nej v Ý rob y sa pozornosť veno­vala najmä výrobe m l i e k a, kde dosiahli dovtedy nevídané výsledky. Plánovaná dojivosť na jednu dojnicu za rok bola 2 800 litrov -dosiahli 3370 litrov. Jednotlivé výrobné stre­diská plnili túto úlohu takto:

Ladce 3 634 litrov Košeca 3 312 litrov Ilava 3 020 litrov V.K.Podhradie 3 470 litrov

Teda všetky strediská prekročili "začarovanú hranicu" 3 000 litrov. Ešte uvediem, že kolektív dojičiek v Ladcoch viedla družstevníčka Mičudová.

Živočíšna výroba, áko celok zostala v roku 1969 na úrov­ni plánu. Konštatuje sa, že stále zostávajú vysoké n á k l a­d y na všetky poľnohospodárske práce, najmä však na energiu, generálne opravy traktorov, závesného náradia a zariadení v živočíšnej výrobe.

V roku 1969 sa priemerné prlJmy družstevníkov pohybujú na hranici 14 200,-Kčs ročne, čo je pod priemer iných pro­fesií, ale značne viac ako v predchádzajúce roky.

Vstup do nového roku 1969 v Ladeckej cementárni má zvláštnu príchuť. Ako základná úloha dominuje splnenie zdru­ženého socialis~ického záväzku. Na všetkých objektoch, nap­riek zime, vládne čulý pracovný ruch. Dokončujú sa montáže, robia dielčie skÚŠky strojového zariadenia.

 

Slávnostné otvorenie nového závodu sa koná

5. februára l969 .Okrem pracovnikov závodu, gene­rálneho riaditeľstva, dodávateľov a hostí sa ho zúčastnili ministri Ing. Ladislav Kompiš a prof. Ing. J ozef Trokan a dalši. Pri rotačnej peci žiada podnikový riaditeľ ministra stavebníctva SSR Ing. Kompiša, aby prestrihol symbolickú pásku. Potom nastáva okamih najslávnostnejši: minister stavebnictva o 10.37 hod. fakľou zapaľuje rotačnú pec. Prevádzka rotačnej pece sa začala. Na slávnostnom aktíve v kultúrnom dome potom zhodnoti­li priebeh dlhej cesty výstavby a ocenili zásluhy najlep­ších. JUDr. Vojtech Varhanik, riaditeľ podniku prevzal štát­ne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu, II pracovnikov odznak Najlepši pracovník Ministerstva stavebníctva SSR, 16 budova­teľov Najlepši pracovník odboru a dalšie ocenenia.

Po celý rok sa hlavná pozornosť venovala uvádza­niu do prevádzky dalších objektov, na odstraňovanie chýb na strojnotechnickom zariadení, doškoľovaniu pracovníkov nového závodu, výstavbe bytových a sociálnYCh zariadeni.

19. -22. novembra 1969 sa v súčinnosti so zahraničný­mi dodávateľmi uskutočnili garančné skúšky rotačnej pece s chladičom slinku, elektrofiltrom a sušiakom suroviny.

Rok 1969 bol pre cementárov rokom väčšich starostí, ako roky predchádzajúce. Nepodarilo sa napr , splniť termín uvedenia cementových mlynov, sušiarne trosky a nových ce­mentových síl do prevádzky. Chýbali aj pracovníci a veľa sa nahrádzalo brigádnikmi. Veľa starostí robili časté vý­padky surovinových mlynov a výpadky výmuroviek rotačnej pece -len v roku 1969 ich bolo osem.

Rekonštrukcia cementárne

dokončená

Zastaralé zariadenie s tar é h o z á vod u vyžadovalo stále viac síl a prostriedkov. Vážne sa kladú otázky: Starý, alebo nový závod? Stále bolo jasneJsle, že oboje ľudia nemô­žu zvládnuť. Často pracovali na dve smeny -na šachtových peciach i v novom závode.

V roku 1969 sa v novom závode -v skúšobnej prevádzke vyrobilo 106 500 ton cementu, čo aj predpokladal plán zábe­hu.

Dňa 30. apríla 1969 prevzali v Prahe zástupcovia Ladec­kej cementárne: podnikový riaditeľ, predseda ZO-KSS a pred­seda ZV ROH z rúk prezidenta republiky Ludvíka Svobodu, naj­vyššie vyznamenanie medzi slovenskými cementármi "Rad repub­liky". Prezident toto vyznamenanie prepožičal cementárom za mimoriadne zásluhy v robotníckom hnutí a o technický rozvoj podniku, za zvládnutie úloh pri výstavbe nového závodu a dlhoročné svedomité plnenie výrobných úloh.

10. novembra 1969 sa uskutočnila obhliadka staveniska budúcej Základnej deväťročnej školy na určenom mieste na Plescoch, za prítomnosti zástupcov Pozemných stavieb, projek­tanta a MNV. Definitívne sa stanovil začiatok výstavby v I. polroku 1970 a to 18 učební, telocvičňa, školská jedá­leň a družina, bytovky pre učiteľov. Predpokladaný náklad je 14 miliónov Kčs.

Na výstavbe Mat e r s kej š k o l y práce síce pokro­čili tak, že ku koncu roka bola hotová hrubá stavba, ale predpokladané čerpanie 2,4 milióna Kčs sa nesplnilo. V tom­to roku však dokončili teplovodný kanál, ktorý bude privá­dzať teplo z kotolne 42 bytoviek.

Rad republiky cementárni

V centre pozornosti ZDŠ a Materská škol

V Základnej deväťročnej škole bolo v tomto školskom ro­ku 482 žiakov -teda opäť sa zaznamenal pokles. V Pioniers­kej organizácii" sa robila tzv. registrácia členov tak, že prihlášky podpisali aj rodičia. Počet členov organizácie kle­sol z 303 žiakov na 216. Pionierska organizácia je i napriek tomu aktivna, z mnohých podujati aspoň jedno -pripravili vydarenú hru s brannými prvkami "Ukáž, čo vieš v prirode!"

V osobitnej učňovskej škole internátnej v Ladcoch bolo v školskom roku 1969 -1970 178 žiakov, ktori sa vyučovali v 14 triedach. Zavedené sú profesie: krajčirky, záhradnik, murár, maliar -natierač, zámočnik. O výučbu a výchovu sa stará 23 učiteľov a 15 vychovávateľov. Došlo opäť k mnohým zlepšeniam v materiálnom vybaveni a úprave priestorov, kde sa z iniciativy učiteľov a vedenia školy využivali profesie, ktoré sa na škole vyučujú.  Psychologicko­výchovná poradňa v ladcoch 

Pri škole sa v spolupráci s Krajským psychologickým ústavom zriadila psy cho log i c k o -v Ý cho v ná por a d­ň a· pre okres Považská Bystrica. 

V DUŠI prijali v radili 69 absolventov  roku 1969-1970 školy.  74  nových  žiakova  vy­

 

Rok 1969 bol v Ladcoch na kultúru bohatý i napriek to­mu, že v kultúrnom dome sa robila generálna oprava, ktorá trvala od februára do augusta.  Bohatý kultúrny rok 

V Závodnom  klube  došlo  k technickému  obohateniu: 

cementáreň kúpila rozmnožovaci, tlačiarenský stroj -ofse­tový ROMAYOR, ktorý umožnil vydávanie farebného spravodajcu ZK ROH pod názvom Ladecký cementár. Začal vychádza v rozši­

 

renej forme, 4-farebne na 16 stranách. Bol to vLastne progra­mový mesačnik ZK ROH, ktorý informoval o živote v obci, závo­de a programovej ponuke Závodného klubu a iných organizácii. Predsedom ZK ROH v tomto roku je Eduard Žáčik, tajomnikom Branislav Lipták a vedúcou knižnice Jozefina Kalusová.

Dobre pracovala knižnica ZK ROH, ktorá zaznamenala za roky 196B -1969 značný zjujem čitateľov o knihu. Počet čita­teľov bol v roku 196B 17,B % a v roku 1969 už 19 % z celko­vého počtu obyvateľstva. V roku 1969 mala knižnica 449B zväz­kov, 420 čitateľova 5886 výpožičiek.

Vo vzdelávacej činnosti organizoval Závodný klub viace­ro akcii. Kurz nemeckého jazyka , pod veden im Ing. Tilandyho ho navštevovalo 39 poslucháčov, kurz hudobnej výchovy pod vedenim Oľgy Zimprichovej 23 žiakov. Usporiadal sa kurz stri­hov a šitia s 3B poslucháčkami. Fotokrúžok mal vo svojich radoch 15 dospelých a 12 deti. Medzi najlepšie krúžky patril výtvarný krúžok pod vedenim Magdy Horváthovej. Pozoruhodná bola ich výstava v júni 1969, ktorá bola doslova prehľadom rôznych technik, ktoré sa členovia krúžku naučili.

Divadelný súbor deti pri ZK ROH pod režijným vedenim Alžbety Bušikovej a Márie Liptákovej nacvičil v tomto roku dve divadelné hry "§ipková Ruženka" a "Zlatý vrch" v réžii Jána Suchára.

Aj tento .rok bol bohatý na výstavnicku činnosť. Spome­niem aspoň dve, ktoré najviac zaujali občanov. V novembri 1969 vystavoval svoje grafiky, maľby a plastiky František Bednárik a v tom istom mesiaci bola zaujimavá výstava zbie­rok zberateľov z rôznych oblasti. Táto výstava bola spojená s burzou.

Veľký význam z hľadiska udržania a skvalitnenia dycho­vej hudby v Ladcoch malo založenie mládežnickej dychovej hudby. Vznikla z iniciativy Františka Letku a jeho syna Františka -poslucháča Konzervatória v Žiline. Súbor mal na začiatku 12 členov: Jaroslav Letko, Pavol Letko, Libor Kvasnica, Ladislav Kukuliaš, Gustáv Martinák, La~islav Hria­del, Jozef Orihel, Ervín Kalus, Luboš Málik, Vincent Kalus, Miroslav Martinák, František Letko. Úroveň m l á d e ž n í c kej dy cho v k y pod vedením Františku Letku st. rýchlo rástla. V roku 1970 s a spolu s dychovým orchestrom dospelých (vedú­ci Emil Martinák) zúčastnili celoslovenskej súťaže stavbár­skych dychoviek v Stupave. Tam sa zrodil návrh i rozhodnutie oba súbory spojiť a vytvo"riť veľký orchester. Pre zaujíma­vosť ešte jedno číslo: dychová hudba hrala v roku 1969 77 krát, čo vychádza, že hrali približne každý šiesty deň.

Rok 1969 bol pre požiarnikov v Ladcoch mimoriadne úspeš­ný v požiarnickom športe -súťaži družstiev. Poctivý prístup k nácviku priniesol svoje ovocie v podobe prvého miesta na okrskovom kole v Ďurdovom a o štrnásť dní aj na okresnej sú­ťaži v Streženiciach. Po trojdňovom sústredení v Manínskej tiesňave sa potom v auguste zúčastnili národného -celoslo­venského kola, kde sa z 38 účastníkov umiestnili na 7. mies­te, čo sa pokladalo za úspech. Členmi tohoto družstva boli: Ladislav Nagy, veliteľ, 'Bohumír Petrík, Ján Adamec, Ladislav Oureš, Jozef Mikušinec, Bedrich Belobrad, Milan Peterka, Ján Prekop, Jozef Prekop,

Bohuš Král.

Výročná schôdza požiarnikov v novembri 1969 položila členom ako hlavné úlohy: starostlivosť o žiakov, preventívu a kvalitný výcvik. Za predsedu zvolili Milana Majeríka, pod­predsedu Jozefa Bednárika a veliteľa Ladislava Nagya.

Z činnosti požiarnikov

Organizácia Slovenského červeného kríža v Ladcoch -Výzva Českosloven­Tunežiciach sa pripojila k výzve Ústredného výboru a poskyt­ského červeného li 500,-Kčs príspevku pre postihnutých zemetrasením v Banja kríža

Luke v Juhoslávii a vyzvali ostatné organizácie V okrese na nasledovanie. Šľachetný čin sme zaznamenali aj v Ladeckej cementárni, kde' v novembri 34 zamestnancov darovalo bezplat­ne krv. Členovia skupiny Slovenského červeného kríža sa zú­častnili zberu kamiliek, poriadali tanečnú zábavu a zo zisku 1000,-Kčs darovali na "Dedinku SOS".

V roku  1967  boli  zrušené Výbory  žien pri MNV  a  založená  Založenie Sloven­

ženská organizácia Československý zväz  žien.  Po  vyhlásení  ského zväzu  žien 

Československej federácie  sa  zakladajú  národné  organizácie  -

-teda  u  nás  Slovenský  zväz  žien .  Vo  výbore našej organizá­

cie  -v Ladcoch  boli: 

Margita Žitvová,  predsedníčka 

Rozália  Vráblová,  podpredsedníčka 

Mária Liptáková,  tajomníčka 

vo  výbore  Jozefína Kalusová,  Emília  Zajacová,  Elena  Koyšová, 

Eva  Kučmová,  Eva  Cibifková,  Rozália  Faturíková,  Emília  Ha­

bánková,  Anna  Hriadelová. 

IB.  októbra  1969  p+ivítali ženy  v  Ladcoch  delegáciu 

Č e s k é h o  z v ä z u  ž i e n  z o  Str a k oní c,  ktoré  na v­

štívili náš  okres  v  rámci  družby  okresov  Považská  Bystrica  -

-Strakonice.  V ZK  ROH  bola  zaujímavá  a  živá  beseda. 

ajvýznamnejšie sú pre Ladce oslavy výročia , oslobodenia Oslavy v roku 1969 a manifestácia pri príležitosti Sviatku práce -l. mája, kto­rá sa po prvýkrát konala pre občanov Ladiec a Tunežíc doma, v L a d c och .

Oslavy sa začali v predvečer l. mája, ale aj niekoľko dní predtým, rôznymi branno-športovými súťažami, besedami a náučno-zábavnými súťažami. Samotná oslava sa konala pred Závodným klubom ROH, ked občania prišli dvoma prúdmi: od cementárne a od Tunežíc.

25. výročie SNP bolo veľmi pestré, vlastne po celý rok. Uskutočnilo sa množstvo autobusových zájazdov, z ktorých najzaujímavejší bol spoločný zájazd členov SZPB s pioniermi na Jankov vŕšok.

1970

 

Mnohé podujatia v tomto roku boli v znamení 25. výročia Oslavy oslobodenia oslobodenia eeskoslovenska a obce ladce. Celoobecný záväzok bol uzavretý na počesť tohoto výročia a k stému výročiu na­rodenia V.I.lenina. Mal vysokú hodnotu a bol splnený už v no­vembri 1970. Na úprave komunikácií, parkových úprav to bolo 2200 hodín, ZDŠ 1200 hodín a Osobitná učňovská škola 120 ho­dín. Vysokohodnotný záväzok si dala organizácia Slovenského ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu -600 hodín pri výsadbe stromkov, 100 pri výsadbe jahôd a dalšie pri oplotení sadu a dalších prácach. Rovnako sa na úpravu životného prostredia

, zaviazali Slovenský zväz žien a eeskoslovenský červený kríž. Občania záhumienkári odovzdali viac ako 15 tisíc litrov mlieka a 5000 vajec.

Dňa 30. apríla sa uskutočnila oslava -slávnostná aka­

démia s bohatým kultúrnym programom. Súčasťou boli výstavy

kníh, prác dospelých občanov pod názvom eo dokážeme, výsta­

va fotografií i vyžrebovanie dlhodobej súťaže "Naša značka".

Pred akadémiou vybehla Štafeta vdaky organizovaná po obci

s cieľom pri pamätníku padlých, kde sa pripojili stuhy

k okresnej štafete. Po pietnom akte kladenia vencov bol

sľub pionierov.

 

O s l a v y l. máj a sa uskutočnili opäť v ladcoch

s nasledovným programom:

 

budíček

-sústredenie účastníkov a pochod pred kultúrny dom

-manifestácia pri ZK ROH.

 

Oslavy boli starostlivo pripravené a mali dobrý prie­

beh i napriek nepriaznivému počasiu. Zúčastnilo sa ich oko­

lo 1500 občanov a mládeže z ladiec a Tunežíc.

 

Dňa 26. augusta sa konala vo vestibule ZK ROH mimo­

riadne významná členská schôdza Dedinskej organizácie KSS,

kde členom slávnos~ne odovzdali nové členské legitimácie.

 

 

l. decembra 1970 bolo sčítanie ľudu v celej ~SSR. Oso­Sčítanie ľudu bitná komisia a vyškolení sčítací pracovníci zvládli túto komplikovanú úlcihu dobre. Výsledky sčítania:

Ukazovateľ Ladce Tunežice

Výmera v hektároch

obyvateľstvo ekonomicky činné pracujúci mimo bydliska počet domácností počet domov trvale obývané byty bývajúce obyvateľstvo z toho muži

ženy Vekové skupiny O -14 15 -59 muži

ženy 60 a viac muži 55 a viac ženy Ekonomicky činní: robotníci ostatní zamestnanci JRD-družstevníci Byty -jednoizbové

dvojizbové trojizbové štvor a viacizbové

postavené do roku 1900 1900 -1945 1946 a neskôr

1050 2216 1013 435 678 397 593 2216 1092 1124

588 667 600 Ul 230

 

Predsedom MNV je i nadalej Ing. Emil Záhradník a tajom­níčkou Elena Koyšová.

V tomto roku sa v septembri kolauduje na cintoríne v Ladcoch Dom smútku postavený z iniciatívy MNV a občanov za prostriedky z fondu rozvoja a rezerv. Všetky práce sa uskutočnili pracovnými silami z radov občanov -dôchodcov.

Pracovníci Stavebného podniku z Topoičian vyasfaltova­li v obci takmer všetky chodníky a prechody, ktoré mali pri­pravený tvrdý podklad. Tým sa prakticky zlikvidovali všetky prašné a blatisté cesty. Pracovná skupina pod vedením Imri­cha Nagya mala dobrú pracovnú morálku a odviedla kvalitnú prácu.

 

 

 

V zásade sa zmenila parková úprava pred kultúrnym do­mom. Už v roku 1969 spracovali plán a vyrovnali plochy, za­trávnili a upravili kvetinové záhony učitelia a žiaci Osobit­nej učňovskej školy a v tomto roku vysadili okrasné stromky členovia Slovenského ovocinárskeho zväzu.

Skvalitnila sa práca Z bor u pre o b č i a n s k e z á ­l e ž i t o s ti. Matričný obvod zahrňuje obce Ladce a Tuneži­ce. ZPOZ pripravil okrem iných podujatí slávnostné privíta­nie prvákov v škole, jeho členovia navštevovali prestárlych občanov a aj Medzinárodný deň žien bol spojený s posedením s prestárlymi občanmi. V matričnom obvode sa narodilo doved­na 39 detí, bolo 19 sobášov a 15 pohrebov.

V Tunežiciach došlo k niektorým zmenám v MNV. O uvoľne­nie z poslaneckej funkcie požiadali Milan Češko a Viktor Me­licher. Doplnila sa komisia stavebná o členov: Karol Košti a­lik, Ján Hollý, Ing. Ján Letko, Karol Malacha . Posledne me­novaný do komisie verejného poriadku.

14. marca 1970 sa v Považskej Bystrici konala významná konferencia o národných výboroch. Za Tunežice sa jej zúč ast-

Z činnosti MNV v Ladcoch

MNV v Tunežiciach

nili Jozef Rožník a Jozef Rafko. "Pamätnú medailu NV" z obce Tunežice na konferencii prevzali zástupcovia Tunežic a La­diec. Na zasadaniach MNV potom aj Emil Kvasnica, František Gábriš a Ladislav Kvasnica -všetci z Tunežíc.

V tomto roku dostavali v Tunežiciach autobusovú zastáv­ku v hodnote 21 000,-Kčs a stožiar -sušiak na hadice za II 000,-Kčs.

Výročná schôdza JRD l. máj Košeca sa konala 8. februára 1971 vo veľkej sále kultúrneho domu v Ladcoch. Hodnotila vcel­ku úspešnú činnosť za rok 1970.

Výrobné stredisko L ad c e (spolu s Tunežicami), podľa plánu vysialo 74 hektárov pšenice, 81 ha jačmeňa, 5 ha ovsa a 13 ha raži pestovanej na námel. Vydarila sa žatva, ked sa absolútna väčšina obilovín zobrala kombajnami -iba na De­hetníku ručne. Vedúcim Výrobného strediska Ladce je Ing. Ivan Porubčan. V tomto isťom roku sa zozbierala lucerka z 26 ha a zemiaky z 20 hektárov.

Niektoré priemerné' hektárové výnosy v Ladcoch:

pšenica  33  q  (najlepšie VS  Ilava 36,9 q) 

raž  27,5 (najvyšši výnos  zo  všetkých VS) 

jačmeň  34,4 ( najvyšší výnos) 

ovos  10,2 (najnižší výnos  z  VS  celého  JRD) 

mak  1,8 (najnižší výnos) 

cukrová  repa  396 q  (priemerný výnos  na  JRD) 

zemiaky  136 q (najnižši výnos) 

Pravda, aj v ~omto roku boli problémy. Následkom dlho­trvajúcej zimy sa jarné práce oneskorili takmer o dva týž­

Ďalší vzostup rastlinnej výroby v JRD l. máj

dne. Počas zberu krmovín a najmä obilovín bolo daždivé poča­sie. Krmoviny sa zozbierali vo veľkom množstve, ich kvalita však bola nízka. Aj od druhej polovice októbra až do konca novembra vytrvalo pršalo. Veľmi ťažko bolo prekonávať túto nepriazeň pri zbere krmovín, cukrovej a kŕmnej repy. Pra­covalo sa i cez nedeľu za pomoci brigádnikov z patronátnych závodov a učňovských škôl. Výpočet strát pod vplyvom počasia sa v tomto roku odhadoval až na 15 %.

V ž i voč í š nej výrobe je najviac sledovaná výroba mlieka a tá bola, rovnako ako v minulom roku úspešná. Výrob­né stredisko Ladce sa zaradilo na druhé miesto s priemernou dojivosťou 3508 litrov, Veľké Košecké Podhradie 3590 litrov. Ako jedna z hlavných úloh sa určovala hygiena mlieka a zvie­rat, kde sa kritéria hodnotenia veľmi sprísnili.

V roku 1970 zaznamenávame veľkú v Ý s t a v b u v areáli družstva v T une ž i c i ach Stavala sa predvýkrmňa oší­paných s kapacitou 600 kusov. Ošípané ošetrujú dve pracov­níčky, ktoré majú k dispozícii primeranú mechanizáciu. Na farme Tunežice postavili i veľký senník, ktorý v tejto čas­ti JRD veľmi chýbal.

V roku 1970 dosiahla pracovná jednotka v JRD l. máj Košeca hodnotu 20,-Kčs plus naturálie za 3,50 Kčs.

Okolo výstavby Mat e r s kej š k o l y sa nakopilo ve­ľa problémov. Termín dokončenia bol stanovený na október 1970. I napriek všetkým snahám pracovníkov Pozemných stavieb sa nedarilo termíny dodržiavať, pre zle fungujúce činnosti subdodávateľov. Najviac chýbali zámočnícke výrobky, plechár­ske práce, balkóny, zábradlia a aalšie komponenty z Prešova. Na začiatku roka 1970 bola dokončená hrubá stavba, ale plá­nované práce neboli splnené.

Školy v Ladcoch

v znamení výstavby

V Osobitnej učňovskej škole sa rovnako venuje zvýšená zornosť výstavbe. Pre záhradníkov sa budujú sociálne pries­

~ry pri sklen~iku, opravujú sa internáty a takmer všetky priestory sa maľujú. Vybavuje sa pedagogicko-psychologická poradňa -jej vedúcou je Aurélia Baricová.

Koncom augusta 1970 sa vykupovali p o zem kyp o d v Ý s t a v b u Z O Š. Majiteľov bolo okolo 80, ktorí boli s vyplácanou sumou vo väčšine spokojní.

V školskom roku 1970-1971 má Základná deväťročná škola 454 žiakov. V ročníkoch l -5 bolo 10 tried, v ročníkoch 6 -9 9 tried. Učiteľovi Branislavovi Liptákovi bola na Oni učiteľov udelená Medaila J.A. Komenského.

 

 

V škole sa aj v tomto školskom roku organizovali zaují­mavé súťaže. Okrem Hviezdoslavovho Kubína, Puškinovho pamät­níka, zaujala najmä verejná súťaž v matematike.

K 25. výročiu oslobodenia to bola zase súťaž "Cez spá­leniská, cez krvavé rieky", ktorej iniciátorom boli okresné noviny Obzor.

V auguste 1970 sa v ZK ROH uskutočnila beseda výboru ZK ROH, Závodného výboru ROH Ladeckej cementárne a pracovni­kov Slovenskej odborovej rady, kde sa vyhodnotila celoštát­na s~ťaž, organizovaná na počesť 25. výročia oslobodenia.

V ZK ROH pokračoval kurz nemčiny (29 účastníkov), hu­dobný kurz (18 účastníkov), kurz šitia a strihov, spoluor­ganizátorom ktorého bol Slovenský zväz žien (40 účastníčok). Z krúžkov dobre pracovali filmový, fotokrúžok detí i dospe­lých, výtvarný krúžok, krúžok názornej agitácie, leteckí mo­delári a zberatelia. Zo súborov divadelný súbor detí, reci­tačný krúžok a dve dychovky . .

Činnosť ZK ROH nadalej živá a nápaditá

Od apríla sa začínajú v kultúrnom dome organizovať ča­jové večierky, ktoré mali na začiatku vysokú kultúrnu úro­veno Účinkovali na nej kvalitné hudobné skupiny, ako brati­slavské Combo a iné.

27. februára 1970 sa konala konferencia ZK ROH, ktorá bola veľmi vecná a konkrétna. Najviac priestoru sa venovalo mládeži, z čoho vyšla aj myšlienka urobiť tematickú konfe­renciu s mládežou o jej zapojení do kultúrneho života obce. Za predsedu ZK ROH zvolili Eduarda Žáčika a tajomníka Bra­nislava Liptáka. Ďalej v ZK ROH -jeho výbore pracovali: Ondrej Barica, František Bednárik, Ján Eliáš, Jozef FulĎp, Magda Horváthová, Jozef Polomík, Štefan Saksa, Jozef Zelík a Kamil Zubo.

Ešte bilancia za roky 1968 -1969: uskutočnilo sa 71 prednášiek a besied rôzneho druhu, detský divadelný súbor urobil 13 predstavení, bolo 21 menších a väčších výstav, 22 tanečných zábav a večierkov atd.

V októbri 1970 sa občania vo veľkom počte zúčastnili na spomienkovej slávnosti pri príležitosti 25. výročia te­rajšej dychovej hudby. Zúčastnili sa jej všetci oslávenci i najstarší dychováci tzv. prvej dychovky i najmladší z no­vozaloženého orchestra:

Od roku 1969 vychádzajúci programový mesačník Závodné­ho klubu ROH L a d e c k Ý ce men t á r sa stal v roku 1970 mesačníkom na 16 stranách, tlačený 4-farebne v tlačiarni ZK ROH. Redaktorom bol učiteľ ZDŠ Branislav Lipták a spolu­pracovali Valter Fábry a František Bednárik. Najvýznamnej­ším podujatím organizovaným na stránkach Ladeckého cemen­tára bola súťaž "Naša značka" venovaná výrobe cementu. Na záver dostali čitatelia otázky, na ktoré prišlo 582 od­povedí. Správne odpovede sa potom vyžrebovali na oslave výročia oslobodenia. Medzi cenami bola aj Babeta, motocy­kel, ktorý práve začali vyrábať v Považských strojárnach.

Vedenie podniku Ladeckej cementárne prijalo ,na odstrá­nenie nedorobkov a nedostatkov z výstavby závodu a jeho po­stupného zavádzania do prevádzky konsolidačný program. Sta­lo sa tak 19. januára 1970. Išlo o novú organizačnú štruk­túru, dodržiavanie časových harmonogramov dokončenia rekon­štrukcie a odstraňovania chýb. Kompletizovali sa prevádzko­vé predpisy podľa výrobných stredísk, rieši sa údržba a iné otázky. Konsolidačný program počítal aj s bezpečnosťou pri práci, doškoľovaním a zapracovávaním pracovníkov, oboznamo­vaním sa s predpismi, ale i riešením sociálnych a hygienic­kých potrieb pracovníkov cementárne. Súčasťou sú úlohy pri využívaní ekonomiky, zvyšovanie pracovnej a technologickej disciplíny.

 

 

V apríli 1970 sa uvádza do prevádzky s u š i are ň tr o s k y a na konci roka 1970 sa rozbieha výroba v cemen­tovom mlyne číslo 3 -v tzv. mlyne Hischmann. Pri hodnote­ní hospodárenia za rok 1970 sa konštatovalo, že medzi pro­blémy bude patriť práve mletie surovinovej múky, náväznosť na elektroodlučovač a dalšie problémy.

V tomto roku sa dosahuje výroba 306 000 ton cementu, čo bolo takmer trojnásobok roku 1969.

V roku 1969 a teraz v roku 1970 dochádza aj ku kádro­vým zmenám. Riaditeľom podniku sa stáva Ing. Ján Bačinský, výrobno-technickým námestníkom Ing. Ladislav Bulik a na začiatku dalšieho roka ekonomicko -obchodným námestníkom Ing. Anton Janík.

Skupina Československého červeného kríža v Ladoch ro­kovala na svojej výročnej schôdzi ll. marca 1970 za mimoria~­ne vysokej účasti členov. Predstavitelia Okresného výboru Č6ČK odovzdali na ~ejto schôdii putovnú vlajku a prepožičali titul "Vzorná skupina ČSČK". Vyznamenaní boli aj najobeta­

Konsolidačný

program v cemen­tárni

Putovná vlajka

Československému červenému krížu

vejší darcovia krvi a vysoko sa hodnotí humánna činnosť ­-navštevovanie chorých a prestárlych občanov. V tomto a dal­ších rokoch pripravujd podobné akcie pod heslom "tlovek hľa­dá človeka".

Dňa B. marca sa v ladcoch koná Okresná konferencia Slovenského zväzu požiarnej ochrany. Pri tejto príležitosti koncertovala dychová hudba a vyšlo číslo ladecký cementár s prílohou o histórii a sdčasnosti požiar­nictva v ladcoch.

Medzinárodný deň žien priniesol mnoho nového a zachova­li sa i tradície, najmä posedenie pre prestárle ženy. V tom­to čase má organizácia Slovenského zväzu žien v ladcoch 372 členiek.

Pri príležitosti Dňa stavbárov sa v ladcoch usporiadal už tradičný f u tba lov Ý turnaj prevádzok ladeckej cemen­tárne.

31. marca 1970 bola výročná členská schôdza telovýchov­nej jednoty, ktorej program sa zameral na futbal a na ostat­né telovýchovné a športové aktivity. Zvolili nový výbor a na jeho čelo Jozefa Orihela. Ďalšími členmi sa stali V. Král, Florián Gajdošík, Anton Machala, Jdlius Šedík, Jaroslav Va­novič, Michal Bobola, Dominik Koštialik a František Gajdo­šík. Na tejto schôdzi sa vzdal trénerskej funkcie Jozef Mo­rišo

Rok 1970 je pre Slovenský ovocinársky a záhradkársky zväz rokom intenzívnej práce pri budovaní novozaloženého sa­du. O tejto organizácii a jej histórii píšem za kapitolou r o k l 9 BB.

1971

 

V dňoch 26. a 27. novembra 1971 sa v Ladcoch a Tuneži­ciach, rovnako ako v celej ČSSR konali voľby do zastupiteľ­ských zburov všetkých stupňov.

V Ladcoch sa predtým uskutočnilo viacero kultúrnych a kultúrnovýchovných podujatí. Za najvýznamnejšiu treba pokla­dať vere j nú schôdzu asi 600 občanov, na ktorej sa predstavi­li kandidáti na poslancov do MNV a ONV. Prerokovali Volebný program Národného frontu na roky 1971-1975. Bol zostavený pomerne realisticky a ako sa neskôr ukázalo, takmer všetky body sa splnili. Obsahoval okrem iného: dostavbu Základnej deväťročnej školy, výstavbu druhej bytovky pre učiteľov, zá­vod verejného stravovania, riešenie Lúčkovského potoka a je­ho údržby. Rovnako reálne úlohy prijali spoločenské a záuj­mové organizácie Národného frontu vo svojich organizáciach i pri budovaní obce. Volebný program vyšiel ako príloha in­formačného spravodajcu ZK ROH a dostal ho prakticky každý občan.

Svoje schôdze k voľbám konali aj ženy v spolupráci Slovenský zväz žien -Československý červený križ. Dobre navštívenú predvolebnú schôdzu mali aj mladí voliči.

V L a d c och bol zvolený nasledovný Mie stn y ná­rod n Ý v Ý bor

Milan Bajza, Margita Bašková, Albert Bednárik, Eva Buliková, Ladislav Černota, Viera Češková, Ján Eliáš, Rudolf Galanský, Teofil Haršáni, Štefan Jánošík, Anna Kalusová, Ervín Kalus, Božena Klvaňová, Jaroslav Koiš, Mária Koštialiková, Rudolf Koštialik, Elena Koyšová, Anton Kvasnica, Viktor Lihocký, Emil Martinák, Rozália Peterková, Milan Pravda, Ján Remo, Juraj Stach, Ludovít Štefek, Štefan Vašek, Ing. Emil Záhrad­ník, Rudolf Zajac.

Ustanovujúce plenárne zisadanie MNV v Ladcoch sa ko­nalo dňa 8. decembra 1971. Zasadanie malo slávnostný ráz a

Voľby do zastupiteľ­

ských zborov

novozvolení poslanci na ňom zložili sľub. Bola zvolená aj Ra­

da MNV a jednotliví funkcionári takto:

 

Ing. Emil Záhradník, predseda MNV ·

Ladislav Černota, podpredseda MNV

Rudolf Galanský, tajomník MNV (uvoľnený)

Členovia Rady MNV: Dr. Štefan Vašek

 

Ervín Kalus Jaroslav Koiš Elena Koyšová Emil Martinák Ludovít Štefek

Plénum MNV stanovilo jednotlivé komisie a ich predsedov:

-komisia verejného poriadku (Štefan Jánošík) -komisia plánovania a výstavby (Ján Remo) -finančná komisia (Rudolf Zajac)

Do vyšších orgánov zvolili občania poslancov do ONV, . SNR a Federálneho zhromaždenia. Niektorí z nich boli súčasne poslancami za Tunežice.

Do Okresného národného výboru: Eva Cibičková, vedúca predajne Potraviny Gejza Škrabák, pracovník JRD

l. máj KošecaDo Stredoslovenského KNV Pavel Lacko, z JRD   l. májDo Slovenskej národnej rady Jaroslav Janic, nástrojár z Gu­mární l. májaDo Snemovne ľudu FZ Augustín Kvasnica, predseda JRD BolešovDo Snemovne národov FZ Oľga Poliaková, z JRD Oúlov

V tomto roku sa v Ladcoch koná pre č í s lova nie dom o v -akcia, ktorá sa robila naposledy pred 20. rokmi. Poslanci MNV urobili aj súpis str o m o v -naposledy sa robil pred 10. rokmi.

V rovnakom čase ako v Ladcoch, teda 26. a 27,. novembra Voľby v Tunežiciach 1971 boli voľby aj v Tunežiciach. Zvolili nasledovných čle­nov Miestneho národného výboru:

Jozef Rožník, Jozef Rafko, František Češko, Bohumil Kvasni­ca, Ing. Jozef Mihálik, Jozef Hudec, Mária Letková, Mária Blažíčková, Karol Koštialik, Július Mihálik, František Gáb­r i š, Jozef Porubčan.

Do Rady MNV zvolilo prvé -ustanovujúce zasadanie pléna MNV Jozefa Rožníka, Jozefa Rafku, Františka Češku, Bohumila Kvasnicu a Ing. Jozefa Mihálika.

Predsedom MNV sa stal Jozef R o ž ník podpredsedom František Češko tajomníkom Jozef Rafko.

Dd roku 1964, teda za sedemročné volebné obdobie, dosiah­li v Tunežiciach tieto úspechy vo výstavbe obce:

generálna oprava miestneho rozhlasu (63 000,-Kčs) miestna komunikácia za železnicou (220 000,-Kčs) oplotenie dvora JRD, generálna oprava ošipárne a sociálneho zariadenia JRD (343 000,-Kčs) rozšírenie elektrickej siete (lB2 000,-Kčs) vybudovanie priepustu na miestnej komunikácii v Krúžku ( 170 000,-Kčs) vybudovanie ulice Záhumnie ( 57 000,-Kčs) prístrešok ČSAD ( 21 000,-Kčs) sušiak pre hadice požiarnikom ( II 000,-Kčs) žiarivkové osvetlenie v obci (l07 000,-Kčs) rozšírenie cintorína ( 25 000,-Kčs)

V obci sa vybudovalo 15 rodinných domov v celkovej hod­note 2 250 000,-Kčs. Obec mala SBD obyvateľov, z toho v pracovnom pomere 287 občanov (160 mužov, 127 žien).

V roku 1971 prebiehal trojročný 5 Ú dny pro c e 5 50 Stredoslovenskými kameňolomami a štrkopieskami pre poško­dzovanie nehnuteľnĎstí občanov výbuchmi v lome a súčasne

MNV rieši vyvlastnovanie poľnohospodárskej pôdy, ~re v9stav­bu a rozšírenie lomového hospodárstva tohoto podniku.

Dňa l. novembra 1971 bola za prítomnosti zástupcov ONV, OOR, Miestneho národného v9boru a Cementárne ladce slávnostne

o t vor en á novopostavená Materská škola a jasle. Miestny národn9 v9bor prevzal Materskú školu do svojej správy.

V tom čase bola riaditeľkou Materskej školy Paulína Mi­ková a pôsobili tu Viera Kováčová, Božena Predná a Petronela Zimprichová. V jasliach pracovali Eva Krajčiová, Gabriela Matuščínová a Mária Turičíková. Školníčkou bola Oľga Knažko­vá.

7. mája 1971 sa začala v9stavba Základnej deväťročnej školy v ladcoch. Na celom stavebnom pozemku mechanizmy vyhr­nuli ornicu, ktorú Pozemné stavby svojimi vozidlami vyváža­li na štrkopieskové pozemky pri Váhu. Tak sa občania po via­cer9ch odkladaniach a sľuboch dočkali v9stavby, ktorá bola už vzhľadom na stav v star9ch budovách školy akútna.

V školskom roku 1971 -1972, konkrétne l. septembra 1971 nastáva zmena vo vedení školy. Riaditeľom sa stáva lukáš Z e l i e n k a , ktor9 bol veľa rokov riadi teľom ZDŠ v Pružine. Doterajší riaditeľ František Žitva odchádza do Žiliny.

V tomto roku oslavy 50. v9ročia založenia KSČ oslávili spoločne ZDŠ a Osobitná učnovská škola. Na oslave vystúpil súbor Považan z Považskej Bystrice a uskutočnila sa opäť veľká v9stava v9tvarn9ch prác žiakov. Najlepší boli potom

Nová Materská škola

Začala sa výstavba Základnej deväť­ročnej školy

odmenení autobusovym zájazdom. K tomu istému vyročiu súťaži­li žiaci v tematike venovanej regionálnym dejinám Ladiec a vyročiu KSe p6d názvom "Slávna hist6ria". Podobnú súťaž usporiadala potom Osobitná učňovská škola a neskôr učňovská mládež okresu v organizácii OOR. Finále tejto súťaže sa po­tom konalo v Závodnom klube Ladce 5. novembra 1971 za účasti družstiev učňov z Považskych strojární, SMZ Dubnica nad Vá­

'. '

hom, Učňovskej školy v Púchove, Učilišťa Gumární l. mája PÚ­chov, Makyty Púchova Poľnohospodárskeho učilišťa v Pruskom.

V tomto roku sa v Osobitnej učňovskej škole Ladce dobre rozvíja mimoškolská činnosť. Aktivizuje sa najmä šport ­ľahká atletika, volejbal, stolny tenis, pod vedením Ing. La­dislava Dvorského. Pekná bola aj účasť žiakov na l. mája v Ilave, kde pripravili alegoricky voz.

Oo budovania školy zapájajú organizáciu ROH, ktorej predsedom bol Pavel M'atuščin.

Na konci školského roku .1970 -1971 majú 64 absloven­tov školy a prijali 59 novych žiakov.

V roku 1971 má Zbor pre občianske záležitosti v Ladcoch nasledovné zloženie:

Elena K o y š o v á , predsedníčka

členovia:         Milan Majerík, Ladislav Černota, Štefan Sivák, Jozefína Kalusová, František Žitva, Gejza Škrabák, Margita Žitvová, Anna Hriadelová. Matrikárkou je Oľga Viszusová.

Osobitná učňovská škola

Zbor pre občianske záležítosti

tlenovia ZPOZ-u okrem bežn9ch obradov (sobáše) dčinkova­li na všetk9ch pohreboch, prejavom -rozldčkou v mene MNV a recitovaním básne. ZPOZ v roku 1971 pripravil ce19 rad obra­dov, slávnostn9ch aktov a podujatí. Slávnostne sa odovzdáva­jd občianske preukazy, usporiadali sa 4 strieborné a l zla­tá svadba, navštívili prestárlych a chor9ch občanov. So ZPOZ-om dobre spolupracuje Slovensk9 zväz žien a teskosloven­sk9 červen9 kríž v ladcoch. Oobre je vedená pamätná kniha,

o ktorej sa písalo v časopise Slovenka.

V obvode mat r i k Y ladce -teda v ladcoch a Tuneži­ciach sa v roku 1971 narodilo 42 občanov, bolo 18 sobášov a 16 dmrtí.

Najväčší rozvoj dychovej hudby v ladcoch počas celej · jej histórie sa začína v roku 1971, ked ju začal viesť ka­pelník Posádkovej hudby v Trenčíne, major Miroslav Krížek. Po jeho príchode sa subor rozrástol na veľké teleso a rých­lo umelecky narástol. Oo repertoáru sa dostávali čoraz ná­ročnejšie skladby a sdbor si získal širok9 okruh posluchá­čov. Najväčšie zásluhy na organizovaní a riadení celej tej­to činnosti má vtedajší predseda ZK ROH Eduard Žáčik a nie­ktorí najaktívnejší členovia hudby -Ján temeš, Anton Zá­hradník, Emil Martinák a další.

V roku 1971 pod vedením mjr. Krížka získava sdbor prv9 väčší dspech na druhom ročníku celoslovenskej stavbárskej sdťaže dychových hudieb, kde sa umiestňuje na prvej prieč­ke.

Rozvoj dychovej hudby

 

Družstevníci JRD 1. máj Košeca žili v znamení pripravo­vaného VIII. zjazdu Jednotných roľníckych družstiev. Akýmsi heslom sa stala~ lepšia organizácia práce a kvalita.

Napriek vrtošivému počasiu dosiahli dobré hektárové výnosy u takmer všetkých plodín, osobitne obilovín. Postupné zlepšovanie, ktoré nastalo v roku 1967 vidieť aj z nasledov­nej tabuľky:

plodina 1967 (g) 1971 (g)

pšenica 23,22 35,60 jačmeň 23,60 35,60 zemiaky 106,50 181,40 cukrová repa 336,00 405,00

Na vývin kultúr a všetkých porastov malo vplyv počasie. Od l. januára do 18. januára bola tuhá zima, mrazy i dosta­tok snehu. Teploty dosahovali -10 až -23 oCo Prudká zmena nastala na konci januára, kedy vystúpila teplota až na +l 'oC a nastal odmäk. 23. januára dokonca pršalo a bolo tak teplo, že v bytoch sa prestalo kúriť. Hlásila sa jar, kvitli kvety, pučali stromy. Oenná ,teplota sa pohybovala od +4 oC do +10 °c a l. februára aj nočné teploty vystúpili na +8 oCo To trvalo zhruba do 22 . . februára 1971, kedy sa citeľne och­ladilo a teploty opäť klesli na -ll °c a zima pokračovala teplotami -18 až -22 °c aj v marci. V druhej polovici marca sa prudko oteplilo a na Jozefa -18. marca už bolo +12 oCo April bol taký, aký má byť -striedavo pršalo a bolo pekne a od 6. mája bolo už veľmi pekne, až 28 oCo Jún bol so strie­davým počasím, júl pekný a august slnečný. Bol to výborný čas pre poľnohospodárov a úrodu zobrali bez väčších strát.

Porovnajme si aj ž i voč i š n u výrobu s rokom 1967. , Priemerná dojivosť v roku 1967 bola 2343 litrov, v roku 1971 3531 litrov mlieka. Takéto zvýšenie znamenalo pre JRD príjem l 200 000,-Kčs. Niektoré ošetrovateľky vo Veľkom Košeckom Podhradí sa blížili k vytúženej hranici 4000 litrov na doj­nicu ročne. Z 31 ošetrovateliek celého JRD, 15 prekračovalo dojivosť 3500 litrov.

Nedobré počasie pre poľnohospodárov

 

Oproti plánu odovzdali naviac 218 q hovädzieho mäsa, ale aj dalšie produkty odovzdali vo väčšom množstve, ako mali.

Na konci roku 1971 pracovalo v JRD l. máj Košeca v ras­tlinnej výrobe 385 pracovníkov, v živočíšnej výrobe 145 pra­covníkov. Traktoristov a kombajnistov bolo 30, v dielňach a na ostatných pracoviskách 44 pracovníkov. Celkom teda 602 pracovníkov.

Plánovaná pracovná norma bola 21,-Kčs + 2,-Kčs v na­turáliach sa dodržala. Po prvýkrát boli družstevníkom prepla­tené d o vol e n k y. Na sociálne a kultúrne ciele sa vypla­tilo 290 000,-Kčs. Suma sa využila na rôzne účely: zájazdy družstevníkov po ČSSR, príspevok na pionierske tábory, rek­reácie pre 3D družstevníkov, výročia svadby, posedenia s prestárlymi členmi JRD, sociálna výpomoc a iné.

Zvyšovanie odbornej úrovne členov JRD zabezpečovali na všetkých výrobných strediskách Družstevné školy práce počas zimných mesiacov. Prednášali na nich odborníci z vlastných radov, ale aj lektori Socialistickej akadémie.

Výročná členská schôdza bola 17. februára 1971 v Závod­nom klube ROH Ladce za prítomnosti 614 družstevníkov a ID hostí. Na schôdzi odovzdali do rúk predsedu JRD Jozefa Skal­ku Čestné uznanie udelené pri príležitosti ID. výročia trva­nia zlúčeného JRD. Pre dalšie obdobie zvolili predstavenstvo:

Jozef S k a l k a, predseda Ján Čúga, ekonóm členovia predstavenstva: Štefan Palček (Košeca)

Margita Letková (Tunežice)

Ing. Samuel Tomka (Košeca)

Ing. Ivan Porubčan (Ladce)

Pavol Koňuch (Nozdrovice)

Antónia Mináriková (Ladce)

Jozef Rafaj (Košeca)

Vladimír Chalúpek (Nozdrovice)

 

Mária Ďurišová (Košeca)

Štefan Čiernik (Ilava)

Štefan Mikula (Ilava)

Anton Hudec (Veľ. Koš. Podhradie)

Jozef Štefanec (Ladce)

 

Sp r á v u JRD tvorili:

Jozef Skalka, predseda; Ján Čuga, ekonóm; Milan Mosný, agro­nóm; Pavol Koňuch, zootechnik; Jozef Kňažek, mechanizátor; Anton Prekop, stavebný technik; František Skušek, vedúci po­mocnej výroby.Vedúci výrobných stredísk: Ing. Samuel Tomka -Košeca Ing. Ivan Porubčan -Ladce Štefan Čiernik -Ilava Štefan Palček -Košeca Jozef Porubčan -farma TunežiceV Ladcoch bola vedúcou rastlinnej výroby Jozefína Grulichová, vedúcim živočíšnej výroby Jozef Štefanec.

V cementárni  pokračuje postupná  konsolidácia  výrobných  Prvýkrát  cez a  organizačných pomerov  po  spustení  závodu  do  prevádzky  na  400 tisíc ton začiatku roka  1969.  Uskutočnilo sa  niekoľko technických  no­ cementu  v  Ladeckej vinieR.  V novembri  1971  to  bol  veľkopokus mletia  cementu  pre  cementárni a zbestocementovú  výrobu.  V spolupráci  s  Výskumným  ústavom maltovín  v  Trenčíne sa  urobili  niektoré zlepšenia  na  cemen­tovom  mlyne. Vo  výrobe  sa  dosiahla  v  štyroch mesiacoch  výroba  po 50  000 ton  cementu  tak,  ako  to  predpokladala plánovaná  ka­pacita  nového  závodu.  Aj  celoročný plán  sa  splnil  -vypro­dukovali  428  000  tpn  cementu.  Nesplnil  sa  plán výroby  slin­ku  pre  haváriu  elektroodlučovača a  dalšie dôvody. 

V roku 1971 nevyvíjali organizácie nijakú zvláštnu čin­nosť, ktorú by bolo treba zaznamenať v kronike. Zachytili sme fakt, že po' odchode Margity 2itvovej z Ladiec sa stala predsedníčkou Slovenského zväzu žien Mária Liptáková, uči­teľka tunajšej deväťročnej školy. Zloženie výboru sa nezme­nilo.  Národný front a jeho organizácie 

Slovenský zväz požiarnej ochrany uskutočnil v tomto ro­ku veľmi dôkladnú preventívnu prehliadku, po ktorej prijal MNV celý rad opatrení. 

že 39  Socialistický zväz mládeže aktívne pomohol obci tým, za sedem dní vyčistil Lúčkovský potok. Zúčastnilo sa mladých ľudí. 

 

1972

 

 

24. septembra 1972 sa v Tunežiciach konala verejná schô­dza občanov, ktorá riešila kľúčové otázky dalšieho rozvoja obce Tunežice. Volebný program na roky 1971-1976 obsahoval závažné diela, ktorých začiatok sa kladie práve do roku 1972. Išlo o také práce, ako rekonštrukcia cesty číslo 61 s nadjazdom a jej odpojením od prechodu cez železnicu. S tým súviseli mnohé otázky občanov, ako úprava vchodov do domov, chodníky, ploty apod. Ďalšia významná stavba Dom smútku je plánovaná do roku 1973, stavia sa v akcii Z, je preto potrebná brigádnická pomoc. V tomto roku sa uvažuje

o prebudovaní bývalej ZDŠ na kultúrny dom, pretože sa mno­žia požiadavky občanov na priestory pre kultúrne podujatia, zábavy a posedenia, organizáciu svadobných hostín. Ďalší bod Volebného programu NF sa týkal úpravy futbalového ihriska, jeho oplotenia, na čo už je zhromaždený materiál. Táto akcia bola ukončená ešte do konca novembra 1972. Členovia Telový­chovnej' jednoty Tatran Stredoslovenské kameňolomy a štrko­piesky si počínali v brigádnickej činnosti najlepšie v roku 1972 zo všetkých organizácií.

10. júna 1972 sa konali v ladcoch a Tunežiciach doplňo­vacie  voľby poslanca  do  Okresného  národného  výboru  za  zosnu­lého Gejzu Škrabáka.  Zvolený  bol  občan Tunežíc,  predseda  MNV  Jozef  R o ž n i  k  . 

 

Okresná pracovná smena v dňoch 21. a 22. októbra v lad­coch mala dobrý priebeh. Brigádnici pracovali najmä pri vý­stavbe novej školy, organizácie záhradkárov a poľovníkov vy­sádzali stromky okolo cesty do Horných ladiec, kládlo sa po~ trubie do koryta lúčkovského .potoka v Horných ladcoch -pod Kališťom.

Veľké plány a konkrétne činy v Tunežiciach

Obecné záležitosti v ladcoch

Zbor pre občianske záležitosti pracuje v ladcoch pre obe obce matričného obvodu. Tak sa spoločne pripravujú mnohé ak­cie v obradnej miestnosti v ladcoch. Akcie väčšieho rázu v Zá­vodnom klube ROH. ZPDZ v tomto roku organizuje aj niektoré akcie netradičné: blahoželajú k 80. narodeninám občanom, kto­rí sa ich dožili v roku 1972, najstaršej učiteľke pri prile­žitosti Dňa učiteľov. Uskutočnili sa posedenia so vzornými vojakmi, privítanie prvákov v škole atd. Veľké pochopenie nachádza ZP OZ u JRD, ktoré poskytuje finančnú podporu, pre­tože rozpočet na tieto účely je minimálny. Rovnako je dobrá spolupráca s ladeckou cementárňou a osobitne so Slovenským zväzom žien.

V Materskej škole s jaslami v ladcoch došlo v roku 1972 k zmene vo vedení. Doterajšia riaditeľka Paulína Mi~ová od­chádza pracovať na ONV do Považskej Bystrice. Riaditeľkou je menovaná Viera Kováčová. V tomto čase prichádzajú prvé deti do det s k Ý c hja s i e l -prvým dieťaťom bol Nor­bert Ružička. Detskú lekárku pre toto zariadenie vykonáva

 

MUDr. Dana Pappová, obvodná detská lekárka z Ilavy.

V školskom roku 1972 -1973 prišli do Materskej školy nové učiteľky Irena Gajdošíková a Gabriela Kuniaková.

V O s o bit nej u č ň o v s kej š k o l e ukončilo v rokÚ 1971 -1972 školu 60 absolventov. Prijali 53 žiakov, celkom ich bolo už 195. V internáte bývalo 140, dochádzalo 55 žiakov. Škola má 4 triedy krajčírok, 3 triedy záhradní­kov, 3 murárov, 2 stavebný zámočník, 3 triedy maliarov.

Vedenie školy sa nezmenilo. Funkciu sociálnej pracovníč­ky vykonáva Jozefína Kalusová a zdravotnú sestru libuša Je-. senská, ktorá je na škole od začiatku.

Školy v ladcoch

V tomto roku sa definitívne uvoľnili všetky priestory patriace do areálu školy a mohli sa využívať školou, respek­tíve ako byty pre zamestnancov.

Základná deväťročná škola má v tomto roku 396 žiakov, 21 učiteľov a vychovávateľku v Družine mládeže. V spoluprá­ci so ZK ROH, ZRPŠ a niektorými spoločenskými organizáciami, pracovalo v škole 12 záujmových krúžkov.

Pionierska organizácia má 275 pionierov a 64 iskier. V tomto školskom roku vykázali vynikajúce výsledky v zberoch a pracovných brigádach vo voľnom čase. Nazbierali 31 000 ki­logramov železného šrotu, 900 kg papiera, 800 kg starého textilu, 1200 kg gaštanov a 270 kg šípok. Uvádzame tieto čís­la preto, lebo takýto výkon sotva má obdobu v predchádzajú­cich rokoch. Vedúcim Pionierskej organizácie vtomto roku bol Ján Suchár.

V roku 1972 sa v ZK ROH uskutočnilo veľmi vydarené po­dujatie: stretnutie troch generácií dychových hudieb z la­diec. Predstavila sa na ,ňom najstaršia dychová hudba, ktorá oslávila 52. výročie založenia, dalšia generácia 25. výro­čie a najmladšia dychovka účinkujúca tri roky. Na stretnutí snímala bratislavská televízia a konferovali ho Maja Vel­šicová a Michal Slivka. Na záver vystúpili všetci hudobníci spoločne.

Začiatkom júla 1972 to zase bola veľká celoslovenská súťaž stavbárskych dychoviek za účasti orchestrov Cementáreň lietavská lúčka, Priemstav Prievidza, Cementáreň Stupava, Cementáreň Horné Srnie, Cementáreň ladce, Pozemné stavby Košice, Pozemné stavby Nové Mesto nad Váhom. Na záver uspo­riadali veľký koncert za veľkej účasti obecenstva z ladiec

okolia.

Kultúra v znamení dychovky

Z dalších kultúrnych podujatí a udalostí hodno zazname­nať besedu so spisovateľom Jozefom Horákom za účasti detských čitateľova pot6m učiteľov slovenského jazyka.

V rámci osláv 27. výročia oslobodenia Ladiec vystúpil v kultúrnom dome divadelný súbor SZŽ z Dubnice. V ZK ROH sa poriadali pravidelné tanečné večierky s kul­túrnymi programami vždy každú sobotu.

V zasadačke kultúrneho domu sa poriadala výstava šikov­ných rúk žien. Takto vyvrcholil kurz šitia a strihov poria­daný ZK ROH spolu so Slovenským zväzom žien.

Už tradičná výstava žiackych prác bola v klubovni a za­sadačke ZK ROH v dňoch 1.-4. júna 1972.

Miestna skupina Československého červeného kríža Ladce -Tunežice, mala svoju výročnú schôdzu, ktorá reprezentovala 351 členov tejto organizácie. Pozornosť venovali v dalšom ob­dobí darcovstvu krvi, pomoci obci pri plnení Volebného pro­gramu a osvetovej činn01ti, kde usporiadali 6 prednášiek, kurz prvej pomoci a dalšie podujatia.

V Základnej deväťročnej škole organizácia Slovenského zväzu požiarnej ochrany zostavila družstvo mladých požiar­nikov, ktorého vedúcim sa stal Jozef Mikušinec. Tak sa oži­vili staré tradície, ked deti z Ladiec patrili medzi naj­lepších mladých požiarnikov na Slovensku.

Dobre sa rozvíjala spolupráca Socialistického zväzu mládeže so ZK ROH pri organizovaní školení, prednáškovej propagandy a iných vzdelávacích i zábavných a kultúrno­spoločenských akcií. V tomto smere dobre fungovalo tzv. Stredisko odborárskej výchovy, ktoré bolo v ZK ROH

Organizácie Národného frontu Z iniciatívy Eleny Koyšovej a Márie Liptákovej bola

20. novembra 1972 slávnostne otvorená Pamätná izba Sloven­ského zväzu žieh. Izba slúžila na oboznámenie, najmä mla­dej generácie s predmetmi dennej potreby, ktoré obyvatelia Ladiec používali pred desaťročiami. Vystavené boll kroje, kolíska, krosná, kuchynské náčinie a iné. Pamätná izba bola umiestnená v budove starých robotníckych kolónií a žiaľ, musela byť zrušená pri demolácii týchto budov a nikto sa ne­postaral o jej premiestnenie na iné miesto.

V roku 1972 bol založený spevácky krúžok žien. Sloven­ský zväz žien sa podujal na jeho založenie, aby zaplnil veľkú medzeru, ktorá bola v kultúrnych programoch, ale naj­mä pri obradoch Zboru pre občianske záležitosti. Bol to veľmi záslužný čin, ako ukáže aj budúcnosť. Prvou vedúcou bola učiteľka Základnej deväťročnej školy Elena Fábryová. Po jej odchode na dôchodok prevzala vedenie Mária Liptáko­vá a neskoršie učiteľka Viera Králová. Ale to už nepatrí do roku 1972.

Rok 1972 je prvým pokusom zvrátiť formalizmus v záväz­kovom hnutí, ktorý sa začal prejavovať aj v Ladcoch. V zá­väzku na rok 1972 sa objavili celkom konkrétne úlohy jed­notlivým organizáciam, ktoré však vyplývali z ich záväzku.

Veľmi aktívni v tomto roku boli členovia Socialistic­kého zväzu mládeže (predseda Ján Suchár), ktorí len v júni 1972 usporiadali 5 brigád, na ktorých sa zúčastnilo do 30 členov. Tradične vysoký a hodnotný záväzok mala organi­zácia Slovenského ~vocinárskeho a záhradkárskeho zväzu vo výsadbe okrasných a ovocných stromkov a pestovani jahôd.

Pamätná izba žien Spevácky krúžok žien

Organizácie Národného frontu pri zveľadovani obce

Československý červený kríž obrátil v záväzku pozornosť na opatrovanie prestárlych občanov, 25 čle~ov darovalo krv, brigádnickú činnosť a zber liečivých rastlín.

Celková hodnota záväzku bola 712 000,-Kčs. Aspoň nie­ktoré z akcií: JRD -dvor Ladce vybudoval svojpomocne 50 m dlhú betónovú cestu. Veľmi účinne si občania počínali pri rekonštrukcii skupinového .vodovodu a pri úprave okolia by­toviek. K aktivite pomohla Národná smena, ktorá sa konala

22. -23. apríla 1972. Zúčastnilo sa na nej v Ladcoch viac ako 600 občanov a mládeže odpracovali 2800 hodín.Rok 1972 je na celom JRD l. máj charakterizovaný zlep­šenou pracovnou disciplínou i dobrými výsledkami v rastlin­nej, živočíšnej a pridruženej výrobe.

Priemerné hektárové výnosy dosiahli až 39,6 q a špič­kové až 60 q z hektára. Celkový výmlat obilia bol 176 vagó­nov, čo je o 100 % viac ako pred desiatimi rokmi. Vzrástla výroba krmovín na ornej pôde a na lúkach. Bol to dôsledok správneho obrábania, hnojenia a dodržiavania agrotechnic­kých termínov a správneho striedania kultúr. Viaceré, málo výnosné lúky a pasienky sa v tomto a predchádzajúcom roku zúrodnili, celkom 70 hektárov. Prehľad hektárových výnosov

a  percento plnenia plánovaných  úloh  v  roku  1972: 

pšenica  39,1  q  113 % 

jačmeň  33  103 

ovos  22,5  100 

zemiaky  124,4  71,4 

cukrová  repa  371,3  96,7 

kŕmna repa  552,7  91,9 

kukurica  na  siláž  411,4  100,8 

Člate1iny na  ornej pôde  86,5  120 , 7 

seno  z  lúk  50,4  121,1 

 

Zlepšená pracovná disciplína na JRD l. máj Košecav Ž i voč í Š nej výrobe bol zaznamenaný r~st výroby hovädzieho mäsa, bravčového mäsa i výroba mlieka. JRD l. máj Košeca prekročilo celoštátny priemer výroby a dodávok mlieka a ostatných živočíšnych výrobkov. Plán výroby mlieka ,bol l 660 000 litrov, vyrobilo sa l 740 000 litrov. Štýristose­demdesiatštyri družstevných kráv vyprodukovalo priemerne 3 682 litrov na jednu dojnicu. Tým sa podaril vlastne histo­rický prechod cez hranice ~riemernej dennej dojivosti 10 li­trov. V hodnotení výrobných stredísk skončili Ladce tesne na druhom mieste za Veľkým Košeckým Podhradím. Tieto dve stre­diská si najlepšie počínali aj vo výrobe a nákupe mäsa.

Vo vypočítavaní úspechov musíme spomenúť aj pridruženú výrobu, ktorej vytvorená hodnota dosiahla v roku 1972 takmer 9 miliónov Kčs, čím prekročili plánovaný príjem o jeden a pol milióna Kčs. JRD zabezpečovalo ťažbu a dodávku štrkov, pracovala stavebná skupina, ktorá stavala aj vodovody a mno­hé objekty na okolí i vzdialenejších miestach.Rozširuje sa sociálna a kultúrna starostlivosť o členov. 42 družstevníkov sa zúčastňuje rekreácie, z toho 10 v zahra­ničí. Poskytuje sa kúpeľná starostlivosť, sociálne podpory. Organizujú sa rôzne záujmové zájazdy, výlety a kultúrne po­dujatia.JRD venovalo pozornosť dalšiemu vzdelávaniu družstevní­kov v ich odbornostiach. Družstevné školy práce sa zriadili v Ladcoch, Košeci, Ilave a vo Veľkom Košeckom Podhradí. Do pracovného pomeru bolo po prvýkrát zaradených 5 vlastných vyučencov a další desiati navštevujú poľnohospodárske učňov­ské  školy. V roku  1972  udelili  ÚV  KSČ a  vláda  ČSSR Jednotnému  roľ­níckemu  družstvu  l.  máj  Košeca  za  vynikajúce výsledky  vyzna­

 

menanie "Družstvo 50. výročia založenia KSČ". ňalšie čestné uznanie dostali pracovníci rastlinnej výroby za vynikajúce . výsledky vo výrobe krmovín, stavebná skupina "Čestné uznanie Vojenského útvaru v Dubnici nad Váhom" za kvalitné pre vede­

 

nie výstavby objektov, "testné uznanie Okresnej poľnohospo­dárskej správy" kolektív traktoristov, "testné u~nanie ÚRD" kolektív pracovníkov živočíšnej v9roby za v9s1edky vo výro­be mlieka a mäsa.

Na koniec tejto časti ešte zmienka o tom, ako družstev­níci JRD Košeca v tomto roku zarábali. Plánovaná hodnota pra­covnej jednotky bola 21,-Kčs plus naturálie 2,-Kčs. V prie­

behu roka dostali zálohove 15,-Kčs, na konci roka ešte 6,-Kčs a podiely na každú normu 2 koruny za hospodárske v9s1edky. Naturálie v hodnote 2,-Kčs. Pracovná jednotka ­pracovná norma bola teda 25,-Kčs. Okrem toho bolo podľa prijatého poriadku vyplatené 350 000,-Kčs prémií.

V roku 1972 prekročili cementári projektovanú kapacitu vo výrobe cementu. Vyrobili 555 000 ton, z toho 472 000 ton triedy 400. Stabilizuje sa teda akosť produkcie a klesajú náklady na výrobu.

Vyskytlo sa však dosť porúch a 3 väčšie havárie:dvakrát elektroodlučovqč rotačnej pece a požiar slinkových pásov.Dobrá výroba i nedostatky v cementárni

1973

V roku 1973 sa začala rekonštrukcia budovy bývalej Ma­terskej školy na účely Miestneho národného výboru. Stavba bola zaradená do akcie Z práve na tento rok. Súča~ne sa roz­pracováva a pripravuje dokumentácia, projektová úloha na vý­stavbu O o m u s l u ž i e b, rovnako v akcii Z. Na pléne MNV a na iných fórach sa v tom čase veľa hovorí aj o výstavbe obchodného strediska. K výstavbe však nedošlo.

Okresná konferencia JRD, ktorá sa konala v roku 1973 bola začiatkom etapy v rozvoji poľnohospodárstva okresu Považská Bystrica. Dd nej sa začínajú uplatňovať efektívne zásady kooperácie, koncentrácie a špecializácie poľnohospo­dárskej výroby. Veľký ohlas mala výzva poľnohospodárov Po­važskobystrického okresu ku všetkým okresom Slovenskej so­cialistickej republikY na prekročenie výroby a nákupu mlie­ka. Tento rok bol mimoriadne úspešný v pestovaní obilovín (píšem o tom dalej) aj v okrese Považská Bystrica, za čo bol okresu na celoslovénských dožinkoch v Nitre udelený Rad práce. Zásluhu na tom majú aj naši družstevníci.

Výročná členská schôdza JRD l. máj Košeca sa koná

27. februára 1973 v ZK ROH Ladce, za účasti 681 členov druž~tva. Odznela správa o hospodárskych výsledkoch v roku 1972 (ekonóm JRD Ján Čuga) a plán JRD na rok 1973 (Stanis­lav Kvasnica). Zvolili nové predstavenstvo na roky 1973 ­-1976. Boli v ňom:

Jozef S k a l k a -predseda JRD Stanislav Kvasnica-podpredseda

Ján Čuga  -ekonóm 

členovia:  Pavol  Koňuch, Štefan Čiernik, S ilvester Bagin, 

Ing.  Ivan  Porubčan (Ladce),  Ján  Živčic, Jozef 

 

Rekonštrukcia budovy pre MNV

V Jednotnom roľ­níckom družstve

Štefanec (Ladce), Antónia Mináriková (Ladce), Margita Letková (Ladce), Mária Ďurišová, Vladimír Chalúpek, Ing. Samuel Tomka, Štefan Palček, Anton Hudec.

Ďalej zvolili komisie:

-revízna  komisia  -predseda  Rudolf  Letko 

sociálna  komisia  pre~seda Ing.  Ivan  Porubčan 

-mzdová  komisia  -predseda Ing.  Samuel  Tomka. 

 

Svojím spôsobom historické rozhodnutie prijala členská schôdza, ked prijala za svojich členov 39 roľníkov z obce I l i a v k a a 112 členov z obce M a l é K o š e c k é Pod hra ­die s výmerou 250 hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Už som spomínal, že tento rok je lrokom veľkých úspechov v r a s t l inn e j v Ýrob e Dobrá príprava pôdy, hnojenie, sejba, chemické a kultivačné ošetrenie, dobrá organizátorská práca i veľmi priaznivé počasie priniesli vysoké úrody obilo­vín, ktoré po prvýkrát v histórii JRD i okresu prekročili priemerných 40 q z hektára. I ked sa nesplnili plánované plo­chy osevu, vysoko sa prekročila výroba. Aká bola teda pláno­vaná a skutočná výroba?

Pšenica plánovaných 35,5 q skutočne 48,6 q jačmeň 32,5 41,7 ovos a miešanky na zrno 21,0 23,5

 

 

 

Horšie však boli výnosy v ostatných plodinách. Výnosy zemiakov sa splnili na 90,1 %, cukrová repa na 57,7 %. Pote­šiteľná je však tá skutočnosť, že sa darí odstraňovať staré neduhy -vysoké náklady na rastlinnú výrobu.

Už som spomenul nezanedbateľný vplyv počasia na vysokú úrodu obilovín, ale i nízku úrodu okopanín. V roku 1973 v januári takmer nebolo snehu. Nočné teploty sa pohybovali od O do 3 oCo Dňa 7. januára sa dokonca pásli ovce i kravy: Vo februári zase striedavo pršalo, alebo padal sneh. V marci bolo už teplejšie a na konci mesiaca teplo. Apríl bol suchý

a chladný. Prvýkrát zapršalo až 9. a 10. apríla. V mesiaci

máj bolo väčšinou pekne s nočnými teplotami až 8 °C, cez deň

24 -28 oCo Iba v čase od 12. do 18. mája, v dňoch tzv.

"zmrznutých svätých" bolo chladnejšie a v noci i prízemné mrazíky. Jún sa začal priaznivo, pretože hned na začiatku riadne zapršalo. Potom už bolo pekne a teplo, až 27 °c a

v júli 30 °C, v auguste až 35 oCo September priniesol mnoho dažda a 13. októbra sa objavil prvý sneh a bolo aj -5 oCo

November sa vyznačoval premenlivým počasím a koncom mesiaca napadlo veľa snehu. Začala sa pravá zima. 15. decembra na­padlo 30 cm snehu a 17. decembra pripadlo dalších 20 centi­metrov. 21. decembra sa však náhle oteplilo na 3 stupne C a nastal odmäk. Do konca roku 1973 bolo po snehu. Pri teplo­te II °c lietali muchy a včely. Vcelku však bol rok 1973 suchý, klesli spodné vody a mnohí občania museli studne prehlbovať.

Na konci roku 1973 malo JRD 1214 kusov hovädzieho do~ bytka, z toho 510 dojníc. Chovali 1698 ošípaných a 268 oviec. Prvýkrát po rokoch bola nedobrá situácia vo výrobe mlieka. Dojivosť poklesla na ·3300 litrov a celková výroba bola l 671 000 litrov, čo bolo 92 % z plánu. Denná dojivosť však bola i tak nad celoslovenským priemerom -10,2 litra.

Zaujímavé sú i priame náklady na výrobu. Liter mlieka stál JRD 2,27 Kčs, l kus odstavčiat 408,-Kčs, l kg hovädzie­ho mäsa 18,56 Kčs a bravčového mäsa 19,55 Kčs.

Dobré výsledky dosahovala pridružená výroba, ktorá prekrôčila už 10 miliónov Kčs výkonov.

Na pracovnú aktivitu dobre vplývalo 16 kolektívov Bri­gád socialistickej práce, aspoň tie, ktoré brali túto súťaž neformálne, ako boli členovia BSP opravárenských stredísk, ale i další v živočíšnej a rastlinnej výrobe.

V roku 1973 pri vysokom plnení plánu výroby. 572 tisíc ton cementu, myslia v cementárni aj na š etrenie, čo sa im darí najmä v energii a poklese neproduktívnych nákladov. Stabilizuje sa a k o s ť cementu -prvý stupeň akosti ude­lili cementu SPC 325 a PC 400.

V roku 1973 sa zaviedla intenzifikácia mletia cementu v cementovom mlyne č. 3.

Tento rok je v cementárni významný aj preto, lebo sa vedenie podniku spolu s odborovou organizáciou púšťajú do riešenia pracovných, hygienických a sociálnych potrieb za­mestnancov. No pre rôzne objektívne, najmä finančné dôvo­dy sa darí tieto úlohy plniť až na budúci rok. A tak v ro­ku 1973 dokonca klesli priemerné zárobky o 147,-Kčs opro­ti plánu a o 90,-Kčs oproti minulému roku.

V tomto roku sa podnikovým riaditeľom stáva Ing. La­dislav B u l i k, výrobno-technickým námestníkom Ing. Fran­tišek Strakovič.

2. jún 1973 je dňom smútku. Pri čistení zásobného sila surovinovej múky č. l zahynuli Vincent Vychopen a Ján Zákop­čan.

Zloženie Zboru pre občianske záležitosti -spoločného pre obce Ladce a Tunežice sa čiastočne mení. Doplňuje sa

o učiteľku Evu Suchárovú a predsedom sa stáva Ladislav Čer­nota.

 

 

 

V roku 1973 sa narodilo v matričnom obvode 49 detí ­všetky boli prijaté v obradnej miestnosti. Uzavrelo sa IB manželstiev a 19 občanov zomrelo. Zbor pre občianske zá­ležitosti organizuje aj niektoré netradičné formy: organizujú návštevu v Ústave sociálnej starostlivosti v Dol­nom Lieskove, spolupracujú pri príprave Medzinárodného dňa

Lepšia akosť produkcie Ladeckej cementárne

Nápaditá činnosť Zboru pre občiansk záležitosti

žien a spolupracovali pri prijatí návštevy z Turkménskej ZSSR.

V roku 1973 sa na miestnom cintoríne v Ladcoch dáva do užívania novopostavený O o m s mú t k u, ktorý nahradí sta­rú márnicu, i ked svojou veľkosťou a najmä umiestnením ani tento nedovolí usporadúvať smútočné obrady na dobrej úrovni.

V školskom roku 1972-1973 bolo v O s o bit nej u č ň o v -Školy a kultúra s kej š k o l e 14 tried v odboroch murár (3), maliar (3), stavebný zámočník (2), krajčírky (3), záhradníci (3), spolu 121 chlapcov a 77 dievčat. V internáte ubytovali 149 učňov, čo bol stav neprimeraný -predimenzovaný.

V tomto roku založili v Osobitnej učňovskej škole orga­nizáciu Slovenského zväzu žien, ktorá mala 35 členiek a pr­vou predsedníčkou sa stala Jozefína Kalusová.

Začiatkom decembra 1973 sa ukončili práce na prvom pa­vilóne novostavby Z.ákladnej deväťročnej školy Vyučovať sa v ňom začalo 16. decembra 1973. Nový pavilón slúži ročníkom 6. -9., má dve podlažia, 9 učební, z toho jedna špeciálna. Okrem ' toho sú tu 4 kabinety, zborovňa, kancelárie vedenia školy.

Základná deväťročná škola má v tomto roku 384 žiekov a 21 učiteľov.

'V k u l túr n o m ž i vot enadalej dominuje dychová hudba a to veľký orchester, rovnako ako malé hudby, ktoré nadalej hrávajú v pôvodných -i ked trocha pozmenených zostavách. Malá dychová hudba sa v roku 1973 zúčastnila

III. ročníka Národného festivalu malých dychových hudieb v Lednických Rovniach.

V marci 1974 dali do užívania rekonštruovanú budovu Miestneho národného výboru. Postupne ju zariadujú nábytkom a ku koncu roka bola vybavená aj obradná miestnosť.

Z významnejších stavebných akcií spomeniem: rekonštrukciu miestneho rozhlasu za 170 000,-Kčs, vyasfal­tovanie niektorých miestnych komunikácií, postavenie čakár­ne pri hydrocentrále na hlavnej ceste. Dokončila sa pre­stavba predajne Obuv z bývalého obecného domu.

MNV zakúpil za 363 000, -Kčs projekty pre vod o vod Ladce -Tunežice -Podhorie. Naproti tomu znova sa odložila výstavba Domu služieb na rok '1975. Rovnako odložili aj úpra­vu a rozšírenie cintorína.

Zlepšili sa služby obyvateľstvu tým, že sa zriadila predajňa Okresného priemyselného podniku, ktorá slúžila ako vzorková, opravovňa rádií a televízorov, opravovňa športového náradia Slovšport.

Akciu Z už tradične podporila Národná smena, ktorá sa konala v dňoch 22. -28. apríla 1974. Účinná bola pomoc or­ganizácií NF, Ladeckej ~ementárne a škôl. Medzi prácami do­minovali: likvidácia starej hydinárne, rekonštrukcia šatní na futbalovom ihrisku a miestne komunikácie v okolí byto­viek. Pochopiteľne, pracovalo sa aj pri výstavbe Základnej deväťročnej školy -druhého pavilónu.

V tomto roku venovali pozornosť v MNV i niektorých orga­nizáciach NF jednotému systému brannej výchovy. V ZK ROH sa konali prednášky Civilnej obrany, na ktorých sa zúčastňovalo do 100 poslucháčov, najmä z radov dôchodcov . V Základnej de­väťročnej škole sa' vytvorili krúžky branného charakteru ­-menovite turistický, strelecký, modelársky a dva krúžky zdravotnícke.

stavby uskutočnené alebo ukončené v roku 1974

Jednotný systém brannej výchovy

obyvateľstva

V rámci organizovania Civilnej obrany sa v obci vytvori­lo 5 hliadok: dve zdravotné, l protichemická, l požiarna, l poriadková.

V obci sa zriadilo stredisko výcviku a výchovy bra n c o v, ktorého sa zúčastňovali branci z Ladiec, Podho­ria a Tunežíc. Na záver cvičebného cyklu usporiadali branný pretek.

Plénum Miestneho národného výboru v Ladcoch prijalo v ro-Dokument o rozvoji ku 1974 zaujímavý dokument. Zaujímavý tým, že v ňom bdli za-obce hrnuté akcie do roku 1980 (niektoré do roku 1982), ktoré sa snažil MNV v nasledujúcich rokoch postaviť. Nie všetky sa realizovali z rôznych, zväčša finančných alebo dodávateľských príčin. Niektoré boli predsa postavené -i ked 50 značným' oneskorením. Uvádzam tieto akcie, ako svedectvo snahy orgá­nov MNV obci pomôcť. Čitateľ kroniky, znalý pomerov v Ladcoch vie, ako sa plnili:

Dom služieb -novostavba l 900 000,-1976 Obuva -prestavba 160 000,-1974 Spojovacia chodba 50 šatňami v ZDŠ 780 000,-neuskut. Zdroj -prestavba 400 OGO , -1976 Otex -prestavba 300 000,-1976 Domáce potreby -renovácia 400 000,-1977 Úprava cintorína 150 000,-1975 Prestavba Miestneho rozhlasu 200 000,-1975 Chodníky s asfaltovým povrchom 600 000,-1980 Vodovod 10 000 000,-1978 Športový areál 3 500 000,-1980 Prekrytie Lúčkovského potoka 150 000, -1976 Plynofikácia 1980 Obchod Horné Ladce 800 000,-1982 Požiarna zbrojnica l 200 000,-1981 a niektoré menšie stavby, stavebné a iné úpravy. Napr. úpra­va potokov bola stále nedostatočná. Potvrdilo sa to v polo­vici októbra 1974, kedy výdatne pršalo a 21. toho mesiaca sa vylial Slatinský potok zo svojho koryta v priestoroch novej školy. Voda sa rozliala a prenikla do suterénov a všetkých nižšie postavených budov. Pomoc poskytli požiarni­ci z cementárne a obce, ktorí vodu vyčerpávali.

 

1974

 

Rok 1974 je rokom 25. výročia začiatku zakladania JRD V Jednotnom roľníc­v Československu. Už iba spomienky zostali na roky presvedčo­kom družstve l.máj vania, agitovania a dokazovania, že myšlienky socialistickej Košeca poľnohospodárskej veľkovýroby sú správne. JRD l. máj Košeca prešlo prudkým rozvojom najmä po roku 1961, kedy vlastne vzniklo z malých JRD Ladce, Košeca, Ilava, Nozdrovice, Tune­žice, Veľké Košecké podhradie. Predpovede o krachu sa nespl­nili, práve naopak sa dokázalo, že čím väčší komplex, tým sa môžu uplatniť prednosti veľkovýroby: mechanizácia, špe­cializácia a neskôr aj kooperácia.

JRD l. máj Košeca hospodári v roku 1974 na 2 232 ha poľ­nohospodárskej pôdy, z toho 991 ha ornej. Výrobné strediská majú pôdu takto: Ilava -427 ha (174 ha ornej), Košeca ­-610 ha (347), Ladce -584 (293), Veľké Košecké Podhradie -609 ha (175). Orná pôda v celom komplexe JRD tvorí 44,3 % z cel~ovej výmery. Obilniny zaberali v roku 1974 56 %, ze­miaky 8 %, technické plodiny 6,2 %, kŕmne plodiny 27,5 %, strukoviny a liečivé rastliny 3,73 % a zelenina 0,02 % or­nej pôdy. Z toho vidieť, že hlavnou výrobnou náplňou bolo obilie a krmoviny.

Pod vplyvom zlého počasia sa muselo vyorať 10 ha viac­ročných krmovín, ktoré boli znehodnotené. Hektárové výnosy obilia však boli opäť dobré . . Pšenica z 365 ha výmery mala priemerné výnosy f3,5 q, raž 42,8 q, jarný jačmeň 58 q a ovos 40,2 q. V L a d c och to bolo 45 q pšenice a 48 q

jačmeňa priemerne na hektári. Priemerne sa darilo zemiakom,

ale re~ord sa dosiahol v pestovaní krmnej repy, ktorá mala

1025 q z hektára.

29. júla bola na JRD Košeca slávnostne otvorená

o kre s n á žatva. Žať sa začala raž na Rudnom za účasti hos­tí z okresu a okolitých JRD. Po otvorení žatvy sa počasie zhoršilo a letné poľnohospodárske práce sa pretiahli až do septembra. 47,5 q z hektára u všetkých obilovín spolu je re­kordom v doterajšej histórii JRD l. máj.

Počasie bolo i nadalej zlé. Pršalo, takže sa nedalo často vstúpiť na pôdu. Na zber zemiakov a cukrovej repy sa neustále organizovali brigády, nedali sa použiť stroje . Bola to najnáročnejšia jeseň za posledné roky, pretože ani jesen­ná úprava pôdy a sejba neprebiehali bez problémov .v ž i voč í š nej výrobe zaznamenalo JRD určité zlep­šenie v úhyne mládat, ktoré sa znížilo i vo výrobe bravčové­ho mäsa. Znížila 'sa však i výroba mlieka na 3 418 litrov priemerne ročne a denná dojivosť na 9,36 litra.Výsledkom hospodárenia je čistý zisk. Tento dosiahol v roku 1974 sumu 3 120 000,-Kčs . Mzdy oproti roku 1973 vzrástli na 114,B % a priemerná mesačná odmena jedného pra­covníka bola lB92,-Kčs.B r i gá d Y s o c i a l i s t i c kej prá c e založené ešte v roku 19]3 veľkou mierou prispievali k dobrým hospo­dárskym výsledkom JRD -aspoň tie, ktoré brali svoje člens­tvo v-BSP neformálne. Aktivitu prejavili najmä v žatve a pri ostatných poľných prácach. Dňa 13. decembra 1974 sa v kultúrnom dome v ladcoch konal aktív, na ktorom udelili bronzové odznaky BSP kolektívom (vyberám len kolektívy z ladiec a Tunežíc):

-Kolektív 17-tich pracovníčiek rastlinnej výroby na farme Tunežice -vedúca BSP Justína Beniaková,

-Kolektiv 17-tich' pracovničiek a pracovnikov živočišnej výroby na výrobnom stredisku ladce -vedúca Mária Daňová,

-Kolektív 21 pracovní~iek rastlinnej výroby v L~dcoch ­vedúca BSP Jozefína Grulichová,

-Kolektív l2-tich oletrovateliek prasiat a býkov vo výkrme v Ladcoch -vedúca BSP Anna Štefancová,

Kolektív ll-tich traktoristov a opravárov v Ladcoch -ve­dúci BSP Pavol Hanzel.

Oo kolektívov mladej generácie JRD sa dostáva aj š por t Diev~atá a ženy z JRD sa v máji 1974 zú~astnili Okresnej Iportovej olympiády v Púchove, kde získali l. mies­to vo volejbale a o mesiac neskôr 2. miesto na Krajskej sú­ťaži v Koli.

Čulý bol aj k u l túr n y život -návltevy divadla, zá­jazdy rekrea~né i náu~né. Vytvorila sa tradícia korporatív­nej návltevy Celoslovenských dožinkov a výstavy Agrokomplex v Nitre.

Výro~ná ~lenská schôdza JRD sa konala 26. februára 1974 v ZK ROH Ladce a slávnostná ~lenská schôdza pri príležitosti

25. výro~ia zakladania JRD tiež v Ladcoch. Na tejto schôdzi si zakladajúci ~lenovia zaspomínali na ťažké za~iatky spolo~­ného hospodárenia. Zaslúžilým pracovníkom odovzdali ~estné uznania a plakety.

Správa JRD v roku 1974: Jozef Skalka -predseda, Stanislav Kvasnica -podpredseda, Ján Čuga -hlavný ekonóm, Pavol Koňuch -hlavný zootechnik, Mila~ Mosný -hlavný agronóm.

Ved ú c i m výrobného strediska v Ladcoch je nadalej Ing. Ivan Porub~an, agronómka Jozefína Grulichová, zootech­nik Jozef Štefanec, ekonómka Veronika Martináková a Michal Koltialik ako skladník.

V Ladeckej cementárni stále pokračuje dostavba závodu. V tomto roku dali do prevádzky prekladacie zariadenie žeria­vov v centrálnej skládke. V tom istom čase sa začína v podni­ku uplatňovať metóda A.o.Basova na úseku bezpečnosti práce. Iniciátormi sú Brigády socialistickej práce, celkom B kolek­tívov.  Ladecká cementáreň v roku 1974 

V roku  1974  sa  začína  výstavba  op r a v o v ne  Raj vozňov. 

Výroba cementu po prvýkrát prekročila hranicu ton -vyrobili 602 tisíc ton cementu, z toho triedy 315 tisíc ton.  600 tis. PC 400 

Najzávažnejšou udalosťou, ktorú treba v Základnej deväť­V Základnej deväť­ročnej škole v Ladcoch zaznamenať je zvýšenie počtu žiakdv ročnej škole na 439, pretože pribudli žiaci z jednotriedok v Podhorí a Tunežiciach, ktoré sa zrušili.

Pionierska organizácia má v tomto roku 339 pionierov a 79 iskier a celkom 14 oddielov. Aj v tomto roku si úspeš­ne počínali pri zberocn a pracovných brigádach. Zo záujmo­vých krúžkov je najlepší šachový, ktorý sa stal majstrom okresu Považská Bystrica.

V októbri 1974 sa otvára druhý pavilón školy, v ktqrom sa umiestňujú ročníky 1.-5. Stará budova ZDŠ sa dá­va k dispozícii Osobitnej učňovskej škole a bývalá budova ročníkov 6.-9. (urbársky dom) sa prerába v investorstve ZDROJ-a na predajňu potravín.

V roku 1974 hodno spomenúť mimoriadne vydarený Medzi­národný deň detí na Pionierskom štadióne. Svojím spôsobom inovačná bola výchovná súťaž "Vatry na horách" usporiadaná · pri príležitosti výročia Slovenského národného povstania. Bolo to 25 10-15 minútových rozhlasových relácií, ktoré potom prevzali všetky školy v okrese. Súťaž bola dlhodobá a vyvrcholila vo finále. Súťaž prevzala Okresná odborová rada, ktorú potom autor scenára Branislav Lipták pripravil ako učňovskú súťaž všetkých učilíšť a učňovských škôl v okre­se. Veľkú pomoc poskytol zástupca riaditeľa ZDŠ Valter Fábry.

Predsedom Združenia rodičov a priateľov školy bol v tomto školskom roku Stanislav K a l u s a Karol Koštialik bol pokladníkom.

Pri Základnej deväťročnej škole sa zriaduje Izba revo­lučných tradícií, ktorá je predbežne umiestnená v ZK ROH. Autorom je Branislav Lipták a inštalovali ju svojpomocne za prispenia učiteľov ZDŠ a dielenských učiteľov Osobitnej učňovskej školy, ZRPŠ a ONV v Považskej Bystrici.

Izbu revolučných tradícií tvoria exponáty regionálne­ho charakteru bohatej revolučnej minulosti Ladiec a čiastoč­ne i okresu Považská Bystrica. Slávnostného otvorenia 29. apríla 1974 sa zúčastnilo mnoho občanov a hostí.

Školský rok 1974-1975 sa otvoril .s triedami murárov (3), maliarov (4), stavebný zámočník (2), krajčírky (5), záhrad­ník (3). Začiatok roka bol narušený mnohými pracovnými bri­gádami na poľnohospodárskych prácach -najmä pri zbere zemia­kov a repy.

Aj v Osobitnej učňovskej škole sa otvorila novozriadená Izba revolučných tradícií. Realizovali ju dielenskí učitelia so svojimi žiakmi.

Záverečných 5kúšok v Osobitnej učňovskej škole sa zú­častňuje 52 žiakov, ktorí ako absolventi opustili školu.

Izba revolučných tradícií

Osobitná učňovská škola

V popredí kultúrneho života je dychový orchester. I ked sa v ZK ROH koná množstvo podujatí vzdelávacieho a iného cha­rakteru, zaviedli sa spoločenské posedenia Brigád socialis­tickej práce, organizujú sa výstavy a pracujú krúžky -naj­viac upútava neustále sa zlepšujúci veľký dychový orchester. V roku 1974 získava l. miesto na Okresnej súťaži pred takými dychovkami ako sú Považské strojárne a Dubnica . Takto získal právo zúčastniť sa najvzáénejšej prehliadky na Slovensku Pádivého Trenčína. Ten sa uskutočnil 14.-15. septembra 1974 a Ladecká dychovka sa stala víťazom. Okrem toho získala aj cenu diváka a cenu za dramaturgiu .

V roku 1974 vznikol po dohode Základnej deväťročnej ško­ly a ZK ROH 45-členný det s k Ý d Y cho v Ý s ú bor "Ohník". Nacvičovať ho začali členovia posádkovej hudby z Trenčína, potom prevzal vedenie Rudolf Pagáč. Pod jeho vedením úroveň rýchlo rástla. Prvé vystúpenie detí sa usku­točnilo o rok.

V roku 1974 -v roku 30. výročia Slovenského národného povstania sme boli v okrese hostiteľmi a poriadateľmi výz­namnej športovej udalosti -medzinárodnej brannej súťaže socialistických krajín "Za priateľstvo a bratstvo". Vydare­ná súťaž mala veľký úspech a prispeli sme k tomu čiastočne aj my, ked sme boli hostiteľmi pretekárov z Nemeckej demo­kratickej republiky, ktorí položili veniec k Pomníku padlých, navštívili Izbu revolučných tradícií a zúčastnili sa na be­sede s našimi občanmi vo veľkej sále kultúrneho domu.

Kultúrny život

Za priateľstvo

 

1975

 

Na záver roku 1975 hodnotili . v ladcoch Volebný program stanovený na roky 1971 -1975. V týchto rokoch sa z fondu rozvoja a rezerv vyčerpal l milión 927 tisíc korún na týchto stavbách:  Hodnotia Volebný program NF 1971­-1975 

V akcii "Z" rekonštrukcia MNV, oprava obecného vodovodu, projekcia celoobecného vodovodu, generálna oprava miestneho rozhlasu, dokončenie Domu smútku, oprava verejného osvetle­nia, zariaadenie obradnej miestnosti MNV, zbesprašnenie miestnych komunikácií . 

V službách predajňu Obuv a  sa zo  zrekonštruovali -bývalá budova starej školy obchod Potraviny.  MNV  pre 

V bytovej výstavbe sa odovzdalo 40 bytových jednotiek podnikovej výstavby cementárne, 6 bytových jednotiek JRD, 6 bytov MNV pre učiteľov. V rámci individuálnej výstavby bolo vtýchto rokoch postavených 12 domov. Vzhľad a bezpeč­nosť v obci zlepšila úprava hlavnej cesty a chodníkov a rekonštrukcia budovy kameňosochárstva . 

Počas obdobia 1971 -1975 použila suma 25 miliónov Kčs .  sa  v  investičnej výstavbe 

Z volebného programu sa však niektoré úlohy vôbec ne­splnili alebo sa plnili pomaly. Zaostávala výstavba Základ­nej deväťročnej školy, nepodarilo sa dokončiť rekonštrukciu bývalého hostinca na predajňu DTEX, ani rekonštrukciu budovy Domáce potreby. 

Decembrové plénum MNV v ladcoch hodnotilo aj výstavbu Domu služieb, ktorá sa z rôznych prlCln -najviac dodávateľ­ských, neúmerne preťahovala. Tak sa napr. v roku 1975 nepre­stavalo ani 50 % z plánovanej sumy, najmä vinou JRD l. máj Košeca, ako dodávateľa. Okrem toho neust.ále chýbal st.avebný materiál, bez ktorého nebolo možné v st.avbe pokračovať. 

 

Rok 1975 možno pokladať za rok, v ktorom sa ,intenzívne hovorí a robia sa prípravy na výstavbu celoobecného vodovodu pre ladce, Tunežice a Podhorie. Rada MNV sa rozhodla upustiť od tejto stavby ako stavby akcie "Z" a žiadať o zaradenie do účelových stavieb.

V tomto roku -výročia oslobodenia udelili niektorým organizáciam spolupracujúcim s národným výborom "Čestné uzna­nia Rady ONV". Prevzali ho ladecká cementáreň, Výrobné stre­disko JRD ladce, spoločenské organizácie Národného frontu SZŽ a ZČSSP, stavebná komisia MNV, finančná komisia MNV, pred­seda MNV a podpredseda MNV .

V Tunežiciach,  rovnako  ako  v  ladcoch  bilancovali  obdobie  Hodnotenie 

1971  -1975,  teda  volebné  obdobie  a  volebný  program.  Za  pomo­ v  Tunežiciach 

ci  občanov, organizácií  NF  sa  podarilo  vybudovať Dom  smútku, 

chodníky,  dve  miestne  komunikácie,  oplotenie futbalového 

ihriska.  Mimo  volebného  programu  vybudovali  budovu  O s v e -

t  o vej  bes e dy,  oplotili ju, zregulovali  a  prekryli  po­

tok,  prestavili  čakáreň ČSAD, rekonštruovali,  miestny  rozhlas 

a  dalšie menšie,  ale  pre  občanov významné  akcie. 

V roku  1975  pracovala  v  Tunežiciach  Rada  MNV  v  zložení 

Jozef Rožník,  Jozef  Rafko,  František  Češko, Bohumil  Kvasni­

ca  Ing.  Mihálik .  O aktivite  občanov svedčí  to,  že  z  celkové­

ho  počtu necelých  600 obyvateľov sa  väčšina zapájala do  ve­

rejnoprospešných  akcií.  V roku  1975  odpraco vali  takmer 

2300 hodín,  z  toho  dve  tretiny mládež. 

 

Predsedom ZPOZ-u je ladislav Černota. Zbor má 12 členov Spolupráca Zboru v ladcoch a 4 v pomocnom zbore Tunežice. V tomto roku sa zin­pre občianske tenzívňuje spolupráca so ZPOZ-om -pomocným zborom v ladeckej záležítosU cementárni, ktorí spolupracujú a zúčastňujú sa na obradoch a akciách pre zamestnancov podniku a ich rodinných prísluš­níkov. K obradom začína slúžiť n.o v á obr a dná -mie s t­nosť MNV.

V tomto roku občanov a najmä mládež Ladiec a Tunežíc SúťaŽ okresov zaujala zaujímavá súťaž organizovaná Slovenskou televíziou Bratislava a Ministerstvom vnútra SSR pod názvom "Víťazná cesta". Súťažným partnerom nášho okresu bol okres Vranov. Vo všetkých obciach -i v Ladcoch a Tunežiciach sa zazname­nala vysoká aktivita v zbere papiera a skla, ale aj úprave obcí, čo bolo vlastne hlavným poslaním celej akcie . Súťaž vyvrcholila televíznym kvízovým stretnutím poľnohospodár­skej a priemyselnej mládeže .

Poľnohospodársky rok 1975, rovnako ako každý iný bolpodmienený dobrou prípravou pôdy a kvalitou porastov ozimín a už na jeseň roku 1974. Vieme, že počasie bolo také nepriaz­nivé, že sa sialo prakticky do blata a výsledky roku 1975 tomu aj zodpovedali. Aj príprava pôdy pod jariny bola veľmi obtia~na, ale jarné práce sa urobili načas. Objemové krmo­viny sa začali zbierať koncom mája za ťažkých podmienok ­-takmer stále pršalo.

Ani žatva nemala najpriaznivejšie podmienky. Košeca sa stala opäť miestom otvorenia okresnej žatvy 17. júla 1975 za prítomnosti funkcionárov okresu .

Zaujímavá je tabuľka -prehľad rastlinnej výroby za roky päťročnice. ~ roku 1975 ·sa síce najvyššie výnosy z ro­ku 1974 nedosiahli, ale vzhľadom na nepriaznivé podmienky

boli  celkom  prijateľné. Porovnajme  si  výnosy  z  roku  1970  a 

priemerné výnosy  za  celú  päťročnicu 1971  1975: 

-pšenica  1970  -34,8  q  5RP  41,2  q 

-ra ž  26  33,9 

-jačmeň jarný  30,3  40 

- ovoc  a  miešanky  na  zrno  16,6  33,7 

- cukrová  repa  420  357 

- zemiaky  148  152 

-kukurica  na  siláž  512  385 

-kŕmna repa  618,8  669 

-krmoviny  na  ornej pôde  83,5  93,1

-lúky  40  42,9 

 

Najdôležitejším faktom pestovania obilia v päťročnici je to, že sa ich výroba -priemerné hektárové výnosy dotýka­li 40-metrákovej hranice -39,2 q.

Živočíšna výroba -jej plán bol družstevníkmi kritizovaný. Tvrdilo sa, že je nesplniteľný a vyskytli sa prípady neprijatia úloh. I tak sa splnili vcelku dobre. vý­roba mlieka vyšla na ~9,5 % -l 815 tisíc litrov, denná do­jivosť 9,66 litra a za rok 3 529 litrov na dojnicu. Vysoko sa prekračuje chov odstavčiat a rovnako sa splnili dodávky mäsa, okrem hovädzieho (99,8 %).

Na úseku k u l túr n o m a sociálnom sa uskutočnili mnohé akcie. Zájazdy po stopách SNP a po prvýkrát aj do za­hraničia. Družstevníci absolvovali liečenia i zájazdy na hromadné kultúrne a športové podujatia. Kolektív JRD sa opäť zúčastňuje na Nýstave Agrokomplex v Nitre.

Dňa 2. mája navštívili JRD -konkrétne Výrobné stredis­ko Ladce a Košeca, hostia z družobného okresu v ZSSR ­-Ščokino.

Aj v roku 1975 pokračuje Družstevná škola práce v podo­be televíznej Školy pokrokový·ch skúseností, kde sa vždy po odvysielaní relácie diskutuje na tú istú tému aplikovanú na domáce pomery.

Výročná členská schôdza sa koná. 21. februá­ra 1975 v ZK ROH Ladce za účasti 544 členov JRD. Okrem hodno­tenia uplynulého roku a plánu na ,ok 1975 hodnotili a odmeni­li najlepšie kolektívy a jednotlivcov a volili predstavenstvo na roky 1975 -1979. Zvolili: Jozef S k a l k a -predseda Stanislav Kvasnica -podpredseda V predstavenstve boli: Ján Čuga, Pavol Koňuch, Jozef Štefa­nec (Ladce), Anton Hudec, Štefan Čiernik, Ing. Ivan Porubčan (Ladce), Silvester Bagin, Vladimír Chalúpka, Pavol Lacko, Ján Buček, Mária Ďurišová, Antónia Koyšová, Margita Letková, Ján Živčie.

Výrobné stredisko v Ladcoch sa nezmenilo -zostali obsa­dené všetky funkcie na čele s vedúcim Ing. Ivanom Porubčanom a na farme Tunežice bol aj v roku 1975 vedúcim Jozef Porubčan.

Konsolidáciu výrobných a organizačných pomerov v cemen­tárni potvrdzuje niekoľko faktov. V prvom rade je to výroba 610 000 ton cementu, z ~oho bolo 286 tisíc ton triedy 400. Je to však najmä fakt, že 9 % výroby podnik exp o r t uje

do Juhoslávie a Madarska.

Menia sa sociálne pomery pracovníkov cementárne a tonajmä v bytovej otázke. Po odovzdaní 42 bytových jednotiekv roku 1969 dostávajú pracujúci dalších 40 bytových jedno­tiek a 40 bytov sa na výstavbu pripravuje.

V Materskej škole sa uskutočňuje vnútorná re­Školy v Ladcoch organizácia. Kojenecké oddelenie určené pôvodne pre deti do jedného roka sa prebudováva na triedu Materskej školy.Do tohoto obdobia zapadá aj začiatok spolupráce Materskej školy so ZPDZ-om v Ladcoch, kde deti vhodne doplňujú niekto­ré obrady, najmä privítanie detí do života. Na veľmi dobrej úrovni, za prítomnosti rodičov sa poriadajú Slávnosti pod jedličkou pred vianočnými sviatkami.

Vos o bit nej u č ň o v s kej š k o l e sa v podstate nezmenil počet žiakov, ani nevznikli nové odbornosti. Začia­tok školského roka sa koná po prvýkrát v Závodnom klube ROH za prítomnosti rodičov.

V tomto školskom roku sa v Z á k l a dne j dev ä ť r o č ­nej š k o l e zavádza nová školská sústava, podľa ktorej a podľa nových osnov sa 5. ročník pripája k sústave ročníkov 6.-9. Sústava sa zavádza však postupne a tento školský rok sa týka iba prv Ý c h ročníkov a každý rok postupne dalšie­ho až po ôsmy, kde školská dochádzka na Základnej škole bude končiť. V tejto súvislosti sa učitelia 1.-2. ročníkov zúčast­ňujú po celý rok školenia k novým osnovám a zmenám v metodike vyučovania -osobitne matematiky, kde sa zavádza množinová matematika.

V roku 1975 pri Pamätníku umučených na Brezine pri Tren­číne, zložilo pioniersky sľub 43 pionierov. Rozvinula sa spolupráca Brigád socialistickej práce s jednotlivými oddiel­mi. Patronáty mali brigády z Ladeckej cementárne, SMZ Dubni­ca, Kovo Beluša. V tomto roku sa vybavila pionierska klubov­ňa potrebným n~bytkom, hrami a inými potrebami na klubovú činnosť. Úspešný zber školy odmenili Zberné suroviny n.p. turistickými potrebami a jedna žiačka bola za odmenu na rek­reácii v Juhoslávii.

Veľký dychový  orchester  ZK  ROH  sa  v  roku  1975  zúčastnil  Sľubné kroky okresnej prehliadky,  kde  si iaistil postup  na  krajské kolo  kultúry  v ladcoch a  odtiaľ na  Pádivého  Trenčín, ako  najvyššiu  súťažnú prehliad­ aTunežiciach 

ku  na  Slovensku.  Opäť získava  prvé  miesto  a  okrem  toho  i  dalšie ceny: cenu mesta Trenčína, cenu predsedu ~sNV Trenčín, cenu diváka a cenu Brigád socialistickej práce.

V ZK ROH sa vo februári 1975 koná výstava "Krása životu" organizovaná Slovenským zväzom žien, kde sú vystavené ručné práce rôzneho druhu, ale i módne návrhy pracovníčiek Osobit­nej učňovskej školy.

V Tunežiciachmá mimoriadny význam otvoreníe O s vet o vej bes e d y -novej budovy, montovaného domu. Na jej otvorení sa zúčastnil predseda ONV Ing. Vojtech Gaj­došík, ktorý vysoko vyzdvihol iniciatívu a podiel občanov na vybudovani tohoto kultúrneho stánku. Po postaveni budovy eš­te v tom istom roku celý areál oplotili a postavili sociálne zariadenia. Kupujú farebný televízor a organizujú rôzne záuj ­mové krúžky.

Na rokovanie sa dostáva osud budovy bývalej ZDŠ, ktorá po odsťahovaní poslednej triedy do ladiec zostáva prázdna~ Návrhov bolo viacero: prebudovať ZDŠ na Materskú školu, pou­žiť priestory viacúčelovo, venovať budovu mládeži. V roku 1975 sa táto otázka nerozhodla, ale jednoznačná mienka zos ­táva, aby slúžila organizáciam Národného frontu.

V súvislosti s prepťahovaním Osvetovej besedy v Tuneži­ciach do nových priestorov sa robila revízia knižnice a konštatuje sa nízky a zlý stav knih. MNV síce v októbri pri­jíma opatrenia na riešenie, ale knižnica je i tak do konca roka zavretá.

Naproti tomu knižnica ZK ROH v ladcoch má v roku 1975 7 254 zväzkov, čo je o 3 000 viac ako v roku 1970. Cieľave­domá práca pod vedením knihovníčky Jozefíny Kalusovej sa však prejavila najmä v počte čitateľova výpožičiek. V roku 1975 si čitatelia vypožičali 13 480 kníh. Knižnica dostáva v tomto roku titul "Vzorná ľudová knižnica", ked predtým dostali festné uznania I. a II. stupňa (1970) a festné uzna~ nie Ministerstva kultúry SSR ·(1975).

V roku 1975 poriadajú ženy v Ladcoch kurz š itia a stri­hov. Po skončení kurzu usporiadali výstavu, tento rok po pr­výkrát spoločne s ovocinármi a záhradkármi. Výstava mala me­dzi občanmi veľký ohlas a bola navštívená nielen obyvateľmi Ladiec, ale i z okolia. V tomto roku usporiadal SZŽ zájazd na pamätné miesta oslobodzovania Československa -na Duklu.

Práca SZŽ v Tu než.i c i ach sa v sedemdesiatych ro­koch zameriavala na oblasti: vzdelávanie žien, práca s deťmi, rekreatívna a zájazdová činnosť, brigádnická činnosť na JRD a pri plnení volebného programu obce. V tejto časti spomeniem aspoň niektoré podujatia: zájazdy poriadané nielen pre členky SZŽ, ale i pre ostatných občanov. Boli niekoľkokrát na výsta­ve kvetov v Olomouci a v Bratislave na výstave Košický pok­lad. Prešli po našich hradoch a zámkoch, navštívili pamätní­ky SNP, robili zájazdy s deťmi na Priehradu mládeže. Veľkú starostlivosť venovali každý rok Medzinárodnému dňu detí, ktoré organizujú pestré, s netradičnými formami.

V roku 1975 okrem toho usporiadali kurz š ikovných rúk a na záver výstavku .ručných prác.

Základy stolného tenisu v Tunežiciach sa kladú práve v roku 1975. Aktivizuje to mládež, ktorá v posledných rokoch nepracovala pravidelne. Stolný tenis sa masovo môže v Tune­žiciach hrať preto, lebo sa vytvorili na to podmienky tým, že MNV pridelilo mládeži priestory bývalej ško ly Ci kea v roku 1975 iba dočasne).

Slovenský zväz žien v Ladcoch a Tuneži­ciach

Stolný tenis v Tunežiciach

 

1976

Voľby do zastupiteľských orgánov všetkých stupňov sa konali 22. a 23 . októbra 1976. Pre naše obce majú význam v tom, že sa po prvýkrát konajú spoločne v Ladcoch a Tuneži­ciach. PD nich sa uskutočňuje z l ú č e nie v jed n u obe c L a d c e s miestnymi časťami Ladce a Tunežice.

Voľby boli v Ladcoch v miestnosti ZK ROH a v Tuneži­ciach v Osvetovej besede.

OD MNV občania zvolili: Eva Buliková, František Češko, Lýdia Gallová, Mila n Haj­duch, Jana Klvaňová, Ladislav Černota, Veronika Češková, Jozefína Grulichová, Ervín Kalus, Jaroslav Koiš, Miloš Koši­na, Karol Koštialik, Jozef Koštialik, Mária Koštialiková, Jozef Kováč , Marta Kušnierová, Vladimír Kvasnica, Ing. Jo­zef Mihálik, Jozef Peterka, Jozef Porubčan, Štefan Vašek, František Zelík, Ladislav Kukuliaš, Bohumil Kvasnica, Mária Letková, JUDr. Milan Pavlovič, Rozália Peterková, Juraj Stach, Jolana Záhradníková.

Do ONV Emília Žišková a Jana Kováčiková.

Do KNV Jaroslav Janic.

Do SNR Pavol Adamčík.

DD Federálneho zhromaždenia Emília Lechanová.

Dňa 20. novembra sa konalo prvé zasadanie novozvoleného Miestneho národného výboru v Ladcoch. Zvolilo:

Františka Z e l í k a za predsedu MNV Františka Češku za podpredsedu MNV Miloša Košinu za tajomníka MNV.

Radu MNV tvorili:       František Zelík, František Češko, Miloš Košina, Ladislav Černota, Dr. Štefan Vašek, Eva Buliková, JUDr. Milan Pavlovič, Jaros­lav Koiš, Jozef Porubčan.

Voľby do zastupi­teľských orgánov

Predsedami komisií MNV sa stali:

finančno-plánovacia  -Bohuslav  Kvasnica 

s tavebná  -Karol Koštialik 

ochrana  verejného poriadku  -JUDr.  Milan  Pavlovič 

školská  a  kultúrna  -Štefan  Vašek 

sociálno-zdravotná  -Vladimír  Kvasnica 

Ver e j n é z hra m a ž den i e občanov prijalo Volebný program Národného frontu na obdobie rokov 1976-1981.

Na úseku akcie "Z" prešla do nového volebného obdobia stavba Domu služieb s nákladom l 233 000,-Kčs. Zabezpečuje sa projekcia na celoobecný vodovod ladce -Tunežice -Podho­rie. V tomto volebnom období sa počíta s výstavbou vodojemu do roku 1980.

Ďalšie plánované stavby: obchodná jednotka Tunežice, prístavba Materskej školy a detských jaslí ako združená ak­cia JRD l. máj, ladecká cementáreň, Stredoslovenské kameňo­lomy a štrkopiesky. K tejto akcii núti zlá situácia v Mater­skej škol e, kde je treba umiestniť ešte celú jednu triedu. Z dalších plánovaných akcií, z ktorých sa niektoré uskutoč­nili, bola prestavba predajne OTE X a teplovod pre bytové hospodárstvo ladeckej cementárne s napojením na bytové hos­podárstvo Domovej správy .

Z ostatných akcií treba spomenúť plánovanú výstavbu bytov, dokončenie výstavby Základnej deväťročnej školy, novú Požia~nu zbrojnicu, prístavbu kultúrneho domu atd. V pláne sú aj menšie stavby, najmä úprava komunikácií, s ktorými sa však v dalšej časti kroniky stretneme.

Vo Volebnom programe prevzali úlohy a stanovili si hlav­né ciele aj spoločenské organizácie Národného frontu. Mnohé z nich však zostávajú na papieri a aktivizácia Národného frontu zostáva stále nepochopená.

Aktivita organizácii však tu bola v podobe iáväzku, kto­rý predstavoval hodnotu viac ako 800 tisic korún. Mnohé zo záväzkov sa splnilo, mnohé však z rôznych -i objektivnych pričin zostalo nesplnené.

V Tunežiciach napr. vybudovali detské ihrisko pri budo­ve Osvetovej besedy a vytvorili malý parčik. Zaslúžili sa

o to najmä členovia Socialistického zväzu mládeže a Telový­chovnej jednoty. Dosť, ale ani zdaleka nie všetko sa urobilo v úprave zelene. Vytvárali sa nové plochy, ale napr. par k bol stále zanedbanejši. Nie sú ani finančné prostriedky ana druhej strane je to nad sily Osobitnej učňovskej školy, kto­rá starostlivosť o park prevzala .

Najsympatickejšou črtou obce v tomto obdobi je úprava zelene a predzáhradok pred domami i pred bytovkami. Aj vda­ka Slovenskému zväzu ovocinárov a záhradkárov sa takéto es­tetické úpravy stali samozrejmosťou u väčšiny občanov.

Ani počasie roku 1976 poľnohospodárom veľmi neprialo. Jarné poľnohospodárske práce sa začali koncom marca. Sialo sa do suchej pôdy, takže rastliny, najmä cukrová repa, po­schádzali nepravidelne. Veľa škody narobili jarné, aprilové mrazíky. Pomrzli orechy, čerešne, marhule i zelenina bola veľmi slabá. Trávnaté a datelinové porasty boli riedke a nizke a tak výnosy objemových krmovin nedosiahli ani bežný priemer. Pršať začalo koncom mája, ale v júni už nepršalo takmer nič. Na vývoj rastlin mali veľký vplyv veľké výkyvy nočných a denných teplôt. V júni boli nočné teploty okolo 8 oC, cez deň 22 -30 oCo

Žatva sa začala 19. júla 1976, potom sa prerušila, pretože napr. v Ladcoch a Tunežiciach porasty neboli zrelé.Jednotné roľnicke družstvoNášmu výrobnému stredisku sa z celkového počtu kombajnov 12Ušli dva, ktoré začali žať 29. Júla a skončili 21. Augusta 1976. Celkové pŕiemerné úrody na hektár boli v jednotliv9ch Strediskách takéto: Košeca - 40,5 q, Ladce 43,1 q, Ilava 45,7 q, Veľké Košecké Podhradie 42 q . Plán celkom bol 41 q Na hektári a urodilo sa 42,8 q. Treba dodať, že v tom bolo Nielen veľa obetavej práce, ale i agrotechnick9ch znalostí. Svoju úlohu zohrali dobré odrody pšenice: Mironovská, Kaukaz A Juhoslovanská, jačmeň Ametyst, Dvoran .Cukrovú repu sa nepodarilo v plnej miere zachrániť - Dosiahol sa hektárov9 výnos 362 q, ~o znamenalo 90 %Z plánu. Vysoko sa však prekročila produkcia zemiakov, ked Hektárové výnosy boli 206 q na hektári. Aj v roku 1976 mali družstevníci zahrady voči plánu . Vysledky však ukázali, že boli pri súčasnom stave znalostí, Skúseností a technick9ch možností reálne .

V živočiš nej výrobe sa prekročil stav dojníc a

Dosiahla sa priemerná dojivosť 3 631 litrov, teda oproti roku

1975 sa výroba zv9šila o 102 litrov na jednu dojnicu .

V chove ošípaných nebolo všetko v poriadku . S nedostatkami

Sa zaoberala členská schôdza družstevníkov - i tak sa výroba

Bravčového mäsa nesplnila. Dodávky pre spotrebiteľov však

Družstevníci splnili.

Ako sa JRD a jednotlivé výrobné strediská vzmáhali, vidieť

Na výške sumy, ktorá sa dávala na investičnú výstavbu.

 

V roku 1976 to boli 2 milióny korún.

Nadalej sa rozvíjalo hnutie Brigád socialistickej práce

I ked väčšinou kvantitatívne. Stále v nich zostávalo veľa

Formalizmu. Medzi najaktívnejšie však patrili práve naše -

- v Ladcoch a tunežiciach.

Starostlivosť o pracujúcich sa v niektor9ch smeroch

V ničom nelíši od priemyselných podnikov. V roku 1976 vyslali

3D družstevníkoč na vyberovú rekreáciu, na liečenie 26

Pracovníkov a 23 detí do pionierskych táborov. Začala sa v9-

Stavba byt o v v Ilave, Košeci, Košeckom Podhradí a v Ladcoch.

V roku 1976 pokračuje aj televízna škola pokrokových

Skúseností v strediskách Ladce, Košeca, Košecké Podhradie,

Tunežice a opraváreň Ilava. Na školeniach si získavajú kvalifikáciu.

Takto bolo vyškolených 27 dojičiek, ktoré absolvovali

Kurz o 126 vyučovacích hodinách. Píšem o tom preto,

Lebo je to po prvý raz, čo sa organizovalo takéto komplexné

Školenie.

 

Výročná členská schôdza sa konala 26. Februára

1976 v ZK ROH Ladce za prítomnosti 485 členov a hostí.

Táto schôdza na základe 25. Článku stanov JRD zvolila

Z bor z á s tup c o v v pomere l zástupca na 5 členov. Celkom

Sa zvolilo 117 zástupcov - z Ladiec 26.

V tomto roku sa zmenilo vedenie Výrobného strediska

V Ladcoch, pretože Ing. Ivan Porubčan bol poverený funkciou

Hlavného zootechnika JRD. Jozef Porubčan, vedúci farmy Tunežice

Sa stal mechanizátorom vo výrobnom stredisku a vedením

Farmy v Tunežiciach poverili Jaroslava Gašpara.

Vo výrobe sú stále problémy so surovinovými mlynami.

V roku 1976 sa preto vymieňajú plášte v surovinovom mlyne

Číslo 2 a robia sa i dalšie opatrenia na zabezpečenie spoľahlivosti

Tohoto zariadenia.

Začína sa výstavba 40 bytových jednotiek, z ktorých

Sa 12 stavia ako podnikové byty a 28 ako družstevné byty.

Zabezpečilo sa vykurovanie z centrálnej kotolne, prevodom

Do podnikových a družstevných bytov.

V závode je znova havária na elektroodlučovači rotačnej

Pece a 6. Januára 1976 zahynul František Kováč pri prácach

Na žeriave.Ladecká cementáreň

Začína sa uplatňovať a zavádzať Zlobinova metóda pri

Zvyšovaní výroby a znižovaní nákladov. Prvými priekopníkmi

Boli pracovníci v stredisku lom.

 

V roku 1976 sa v cementárni vyrobilo 553 000 ton cementu,

Z toho triedy 400 340 000 ton.

Veľmi významnou udalosťou roku 1976 bol IV. Ročník športových

Hier osobitných učňovských škôl, ktoré sa konali

21. A 22. Mája 1976 v Ladcoch pri príležitosti la. Výročia

Založenia školy. Predsedom prípravného výboru bol Ing. Ladislav

Dvorský. Hier sa zúčastnili školy z Bratislavy, Trnavy,

Spišského Štiavnika, Prešova, Liptovského Jána, Ladiec

A družobnej školy z Kelča - okres Vsetín. Konečné výsledky

Súťaže: l. Ladce

2. Trnava

3. Prešov

Pri príležitosti 55. Výročia založenia KSČ sa konala

Náučná kvízová súťaž "Pod červenou zástavou". Finále sa

Zúčastnili sovietski hostia a hostia z Považskej Bystrice.

Počas školského roka sa aktivizovali rôzne záujmové

Krúžky: šikovných rúk, fotokrúžok, krúžok gymnastiky, turistický,

Divadelný, stolného tenisu, futbalový, volejbalový,.

Č i tateľský, viazačský (kvety) a zdravotnícky.

V školskom roku 1975-1976 absolvovalo školu 64 vy učencov.

Z á k l a dná dev ä ť r o č n á š k o l a mala v škol skom

Roku 419 žiakov, z toho v ročníkoch 5.-9. Bolo 241

A v ročníkoch 1.-4. 178 žiakov.

Športová aktivita

 

V Osobitnej učňovskej Škole

 

Veľká aktivita súborov je viditeľná najmä pred voľbami,

Ale aj v ostatnom čase. V októbri je to viacero výstav -

- Rozvoj obce a" závodu za posledné roky, teskoslovenská ľudová

Armáda a dalšie. Z kultúrnych programov je to vydarený

Večer dychoviek a vystupovanie cudzích súborov, vrátane

Profesionálnych divadiel.

Detský dychový orchester Ohník úspešne vystupuje v tomto

Roku na učňovskej súťaži v Ladcoch, Pretekoch mieru v púchove

A na dalších podujatiach. Koncertoval i v priebehu

Stavbárskej súťaže dychových hudieb v Lietavskej Lúčke.

Za sústavne dosahované dobré výsledky a umeleckú úroveň

Sa veľký dychový orchester v dňoch 11.-13. Júna 1976

Zúčastňuje na "Národnom festivale dychových orchestrov" v Kolíne,

Kde dobre reprezentoval slovenskú hudbu.

Aktivita Slovenského zväzu žien má trvalý charakter.

V roku 1976 k množstvu akcií pristupuje nápaditosť a organizovanie

Zaujímavých podujatí, ktoré ženy zaujímajú. Tak

Organizovali zájazd do ~adarska, usporiadali besedu s herečkou

Evou Kristínovou a v novembri aj s hlásateľkou

Teskoslovenskej televízie Elenou Galanovou.

Ženy v L~dcoch majú prevzatý patronát nad miestnym

Cintorínom, ktorý dvakrát do roka čistia a upravujú. Permanentne

Sa starajú o údržbu kvetinových záhonov pri pomníku

Padlých v 2. Svetovej vojne.

V Tu než i c i ach dochádza k zmene vo funkcii predsedníčky

Slovenského zväzu žien, ktorou sa stáva Emília

Kvasnicová, pracovníčka podniku Považan.

Kultúrny život

V obci

Nápaditá práca

Slovenského zväzu

Žien

 

Po zldčen{ obcí Ladce a Tunežice v roku 1976 sa v bývalých

Obciach vytvorili občianske výbory. Občiansky výbor

Číslo l v Ladcoch a číslo 2 v Tunežiciach. Občania ich zvolili

Na verejných zhromaždeniach občanov 26. Marca 1977.

Ich hlavnou dlohou bolo:

Zabezpečovanie plnenia volebných programov, styk s občanmi

A signalizovanie nedostatkov na Miestny národný výbor, aktivovanie

Organizácií Národného frontu, ale najmä pomoc pri

Riešení ich ťažkostí.

Chcem vás oboznámiť so stavom hospodárskych zvierat u

Chovateľov vedených ako sdkromní chovatelia a u záhumienkárov.

Robím tak preto, lebo v tomto čase sa sdpis robil veľmi

Starostlivo a možno tieto fakty bu dd raz niekoho zaujímať.

 

1977

Občianske výbory

V miestnych častiach

Stav hospodárskych

Zvierat v rokoch

1976 a 1977

V evidencii (mimo uvedeného súpisu) 115 občpnov časti

Ladce vlastní psa, od ktorého je ročný poplatok 60,- Kčs,

V časti Tunežirie za 41 psov platia majitelia po 30,- Kčs

Ročne.

 

Celý okres Považská Bystrica žil v dňoch 4.-10. Septembra

1977 v znamení Medzinárodnej šesťdňovej motocyklovej súťaže,

Ktorá vzrušila najmä mládež. I ked trate tohoto veľkého

Závodu neprechádzali našou obcou, odchádzali občania do

Obcí, kade viedli svoje motocykle pretekári z celého sveta.

Osobitne veľa sa ich zúčastnilo otváracieho ceremoniálu

Dňa 4. Septembra 1977 na štadióne TJ ZVL Po'važská Bystrica.

V roku 1977 sa najväčší dôraz kládol na dokončenie výstavby

Domu služieb. Opäť sa však vyskytli mnohé problémy

A nedostatky. Sú najmä v zaobstarávaní stavebného, inštalačného

Materiálu i v pracovných silách OSP Ilava, hlavne

Remeselníkov. Harmonogram sa meni, prispôsobuje a nakoniec

Sú problémy i s financiami.

Výstavba vodovodu Ladce - Tunežice - Podhorie je v štádiu

Prípravy projektu a vyjadrenia zainteresovaných organizácií

K nemu. Na základe rozhodnutia ONV - odboru výstavby,

Však bola prvá etapa výstavby odložená z roku 1977 na rok

1979. Miestny národný výbor bol takto postavený do zlého

Svetla pred občanmi a ťažko im to vysvetľoval. Celkový náklad

Na vodovod mal byť 4 900 000,- Kčs.

Ďalší problém, ktorý sa začal už v predchádzajúcom roku

Je Materská škola a detské jasle. Navrhuje sa a skutočne

Aj realizuje združenie finančných prostriedkov JRD l. Máj,

Špor'tový sviatok

Okresu PovažskáBystrica

Problémy výstavbyObce

Ladecká cementáre~ a Stredoslovenské kame~olomy B štrkopiesky,

Na prístavbu jednej triedy Materskej školy a jedno zariadenie

Pre detské jasle.

Veľmi vážne sa nastoľuje otázka čističky odpadových vôd.

Akcia v hodnote l 200 000,- Kčs však nebola zaradená do plánu.

V oblasti obc hod U a s l u ž i e b sa nakopili problémy,

Pretože celý fond obchodnej siete je zastaralý. Bývalá

ZDŠ sa prestavuje na obchod s potravinami, bývalé pohostinstvo

- veľmi pomaly na DTEX. Vynára sa najväčši problém, kde

Umiestniť predaj~u Drogérie po asanácii budovy, kde je tento

Obchod teraz.

Sú aj úspechy. Medzi ne nesporne patrí dokončenie výstavby

Základnej deväťročnej školy s nákladom päť miliónov 69 tisíc

Korún.

Úspešne pokračuje výstavba 40 bytových jednotiek a zabezpečuje

Sa teplovod pre bytové hospodárstvo Ladeckej cementárne

A bytového fondu Domovej správy Ilava. Akciu zabezpečoval

Podnik Ladecká cementáre~ a Generálne riaditeľstvo CEVA

Trenčín.

 

L. Januára 1977 prevzalo JRD l. Máj Košeca v rámci delimi

Tácie Štátnych majetkov stredisko I l a v a s výmerou

142,7 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 139,9 ha ornej. Ďalen

Stredisko Hor n á Por u b a - 4BB ha, z toho lb7 ha

Ornej pôdy a stredisko K o pec - 179 ha, z toho 31 ornej.

JRD l. Maj hospodári od l. Januára na výmere 3 OB5 ha

(l 425 ornej pôdy).

Ďalej sa od Štátneho majetku Ilava prevzali dojnice,

Mladý dobytok, kone. Dojnice -boli veľmi nízkej úžitkovosti,

Čo malo nepriaznivý vplyv na splnenie úloh celého komplexu

Na záver roka. V zlom stave boli i hospodárske budovy a

Rozšírenie JRD

L. Máj Košeca

 

 

Opravy značne zaťažili pokladňu JRD. Pravda, súčbsne prijali

Aj pracovníkov, 22 nových členov JRD a dalších zamestnancov

Bývalých Štátnych majetkov.

Výročná členská schôdza JRD, ktorá sa konala .1. Marca

1977 v kultúrnom dome v Dubnici nad Váhom, schválila predstavenstvo

JRD na volebné obdobie 5 rokov.

Predsedom sa stal opäť Jozef S k a l k a Z Ladiec boli

Do predstavenstva zvolení: Jozef Štefanec, Anna Kvasnicová,

Štefánia Kalusová, další členovia pôsobili v rôznych komisiach.

Rok 1977 je v poľnohospodárstve charakterizovaný výzvou

K riešeniu o b i Iné hop rog ram u, čo znamená, že štát

Sa snaží vyrobiť toľko obilia, aby bol sebestačný a nemusel

Obilie dovážať.

Ako sa darilo našim družstevníkom, osobitne Výrobnému

Stredisku Ladce plniť tieto zámery vidieť z nasledujúcich

Výsledkov a to nielen v obilninách, ale i v ostatných plodinách

Rastlinnej výroby (plán - plnenie) :

- pšenica 42,8 q 38,8 q

- raž 32,5 33,7

- jačmeň 42,9 36,3

- kukurica na siláž 440 562,8

- cukrová repa 369 372

- zemiaky 175 151,4

Z toho vidieť, že stredisku Ladce sa darilo plniť úlohy

Iba priemerne. V rámci JRD však boli najlepší v pestovaní

Jačmeňa, kukurice na siláž, cukrovej repy.

Materiálno-technické podmienky boli vytvorené dobré.

Aké bolo počasie, ktoré výsledky poľnohospodárov často v rozhodujúcej

Miere ovplyvňuje? Zima bola mierna - teplomer neklesol

Pod-IO oco Jarné poľnohospodárske práce sa začali

 

 

Koncom marca a ukončili ich v polovici apríla, teda načas.

Studené noci a prízemné mrazy narobili veľa škody na ovocí

A zastavili rast zeleniny. V máji pršalo veľmi málo, porasty

Obilnín, cukrovej repy, zemiakov a objemových krmovín

Však boli vcelku uspokojivé .

Žatva začala 19. Júla 1977 v Košeci zberom prvého obilia

A skorých zemiakov. Prítomná bola aj Československá televízia,

Ktorá mala príležitosť filmovať dobre organizovaný

Začiatok žatvy . Taká však bola celá žatva a posledné obilie

Zožalo 13 kombajnov 15. Augusta .

V ž i voč í š nej výrobe sa čiastočne prejavilo prevzatie

Troch nových stredísk, ich 245 dojníc a 177 kusov vý krmového

Dobytka. Teraz malo JRD l 835 kusov hovädzieho do bytka,

Z toho 780 dojníc, 2 349 ošípaných a 434 kusov oviec .

Výsledky v živočíšnej výrobe boli dobré . Výrobu hovädzieho

Mäsa splnili na 110 %, výrobu bravčového mäsa na 104,3 %.

Z celkového komplexu JRD sa odovzdalo v tomto roku 223 ti síc

Kilogramov hovädzieho a 216 tisíc kilogramov bravčového

Mäsa. Z JRD tiekol prúd mlieka - vyše 2 500 000 litrov,

S priemernou dojivosťou 3 350 litrov. Práve tu bolo vidieť

Pokles spôsobený prijatím nových fariem zo Štátnych majetkov.

Výnos zo živočíšnej výroby bol takmer 20 miliónov Kčs,

Ale čistý zisk iba necélých 300 tisíc Kčs.

V investičnej výstavbe sa najväčšia čiastka venovala

Na výstavbu strediska JRD v Košeci, kde sa v roku 1977 prestavalo

2 600 000, - Kčs. Stavebná skupina pri JRD plnila

Svoj~ úlohy tak, že bolo ňu záujem aj za hranicami nášho

Okresu. Vytvorila výkony vo výške 9 a pol milióna korún .

Dňa 20. Júna 1977 zomrela Ele n a K o y š o v á .

Pohreb sa konal 23. Júna za veľkej účasti občanov, hostí

Z Považskej Bystrice i Bratislavy. Elena Koyšová sa narodila

22. Decembra 1911 v ladcoch. Vykonávala mnoho funkcií

Najmä v KSS, Slovenskom zväze žien a od začiatku šesťdesia~

Tych rokov až do roku 1974 zastávala v obci funkciu tajomníčky

Miestneho národného výboru. Má najväčšie zásluhy na

Založení Jednotného roľníckeho družstva v Ladcoch v roku

1950, ktorého predsedníčkou bola od roku 1952 až do jeho

Zlúčenia v roku 1961. Bola nositeľkou vysokých štátnych

Vyznamenaní - najvyššieho "Rad práce".

V roku 1977 Ladecká cementáreň vysoko prekračuje plánovanú

Výrobu i parametre novej cementárne . Dosahuje výkon

616 000 ton. Projektovaná kapacita bola dosiahnutá po prvýkrát

Vo výrobe slinku v rotačnej peci.

V podniku sa menia čelní riadiaci pracovníci: riaditeľom

Je menovaný Ing. František Strako vi č, výrobno-technickým

Námestníkom Ing. Karol Horký a ekonomicko-obchodným námestníkom

Ladislav Šamaj .

Na konci roka 1977 otvorili v Mat e r s kej š k o l e

Tri triedy MŠ s 87 deťmi a jedno oddelenie Detských jasiel

S 20 deťmi. V Materskej škole vtedy pôsobili Viera Kováčová

- riaditeľka a učiteľky Irena Gajdošíková, Božena Predná,

Alena Račková, Mária Šiptáková, Viera Skybová. V detských

Jasliach Mária Koštialiková, Jana Kobelová, Katarína Palčekovár

Gabriela Koštialiková.

V osobitnej učňovskej škole rok 1977

A dalšie tri roky znamenajú významný krok pri zachovaní budovy

Kaštieľa ako pamiatky. Pracovníci Pamiatkostavu v Žiline

Opravujú fasády najstaršej a umelecky najpôsobivejšej

A najvzácnejšej časti zadného traktu. To pravda sťažilo život

Najmä v internátoch, ale významne prispelo k záchrane

I vzhľadu budovy.

 

 

Vysoká výroba V cementárni

 

Školy v Ladcoch

Vyučovanie v školskom roku 1977-1978 bolo ~a začiatku

Narušené výskytom infekčnej choroby, ktorou ochorelo veľa

Žiakov a učiteľov.

Koncom apríla prichádzajú do školy na študijný pobyt

Traja pedagógovia z Madarskej ľudovej republiky .

Školu absolvovalo v tomto roku 69 žiakov. Prijímacích

Pohovorov sa zúčastnil dovtedy najvyšší počet 160 žiakov

Z Osobitných škôl.

V Z á k l a dne j dev ä ť r o č nej š k o l e vyučovalo

V školskom roku 1977-1978 28 učiteľov a vychovávateľov. Spolu

Bolo 18 tried so 415 žiakmi . Povinnú školskú dochádzku

Ukončilo 47 žiakov.

Na konci školského roka bolo rozmiestnených na rôzne

Školy a učilištia 55 žiakov. Po prvýkrát boli prijatí žiaci

Na 4-r o čné štúdium s maturitou do SMZ Dubnica, LOT Trenčín,

Slovenská plavba dunajská a dalšie.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí usporiadalo

Združenie rodičov a priateľov školy veľmi úspešný športový

Deň na ihrisku v parku . Rovnako úspešne si počínali v kultúrnej

Oblasti . Na okresnom kole Hviezdoslavovho Kubína obsadili

Niekoľko popredných -miest. Pozornosť výtvarnej výchove je

Na škole už tradičná. V tomto roku oboslali výstavy "ZSSR

Očami detí", "Výtvarný Trenčín", "Deti, mier a umenie",

"Žilina 77". Obstáli aj v ostatných súťažiach - v ľahkej atletike,

Šachu, fyzikálnej olympiáde a v súťaži - "Ochrana

Prostredia - náš cieľ".

Predsedom Združenia rodičov a priateľov školy sa v tomto

Roku stal Anton Haršáni, pracovník Ladeckej cementárne.

Dychový orchester detí Ohník mal v roku 1977 úspešnú

Sezónu. Zúčastnil sa okresnej súťaže v Novej Dubnici a

 

 

Zkultúrneho Života obce

 

V dňoch 24.-25. Augusta absolvoval zájazd do Madarska. Koncertovali

Na celoštátnom zjazde odborového zväzu stavebníctva

V zjazdovom paláci v Prahe, na celoslovenskom Dni stavbárov

V Banskej Bystrici.

Detský divadelný súbor ZDŠ nacvičil s úspechom v rámci

Činnosti ZK ROH divadelnú hru "Earovný zvon" pod vedením

Márie Liptákovej a Zlatice Bernátovej.

Na návrh Okresnej knižnice a odboru kultúry ONV v Považskej

Bystrici, bola Miestna ľudová knižnica Tunežice

Pričlenená k spojenej knižnici ZK ROH v Ladcoch. Dňa 29. Augusta

1977 prevzali v Ladcoch 522 zväzkov kníh. Knižnica má

Teraz 7 565 zväzkov, 418 čitateľov - z toho 249 mládeže.

Spevácky súbor žien v roku 1977 vedie Mária Liptáková.

Súbor rozšíril svoj repertoár a zameriava sa predovšetkým

Na spoluprácu so Zborom pre občianske záležitosti.

Detský súbor nefolklórneho tanca zápasí s materiálnymi

Ťažkosťami. Nemajú kroje ani potrebnú reprodukčnú techniku.

I tak pod vedením Alžbety Bušíkovej dosahujú dobré výsledky

A tanečníčky tohoto súboru sa stávajú postupne neodmysliteľnou

Súčasťou všetkých verejných podujatí v Ladcoch.

Z činnosti Závodného klubu v roku 1977 ešte vyberám tie

Najpodstatnejšie kultúrno-výchovné a spoločenské podujatia:

- Večer pracovnej slávy Brigád socialistickej práce, kde

Vystupovali všetky súbory a krúžky ZK ROH,

- Krajský súťažný festival dychových hudieb "LADCE 77",

Ktorý však bol prvýkrát bez našej - ladeckej dychovky,

Ktorá sa nezúčastňuje pre veľkú nemocnosť hudobníkov,

- usporiadala sa veľmi vydarená celoslovenská prehliadka dychových

Orchestrov rezortu staveb- níctva,

Fotokrúžok ZK ROH pracuje na úrovni a najmä obracia svoju

Pozornosť na učňovskú mládež z cementárne,

- najmladší krúžok - filmový, nakrúca rôzne udalosti z obce

A pokúša sa o p~vý koncipovaný film. V auguste 1977 poriadajú

Prvú prehliadku vlastných filmov pre verejnosť. V tomto

Roku je v Ladcoch aj Okresná prehliadka ama~érskeho

 

Filmu,

- v októbri 1977 sa v Závodnom klube koná už tradičné Stretnutie

Učňov okresu Považská Bystrica s predstaviteľmi okresu

A súťaž, tentoraz poriadaná na počesť 60 . Výročia VOSR.

Dobrú činnosť po otvorení budovy Osvetovej besedy robia

V Tu než i a c i ach. Darí sa prednáškovej činnosti z oblasti

Zdravotníctva, prednáškam Slovenského zväzu žien a besedám

Socialistického zväzu mládeže. V tomto roku videli v Tunežiciach

Výstavu ručných prác organizovanú Slovenským zväzom

Žien a výstavu fotografií "Človek a príroda". Osvetová

Beseda je zapojená do súťaže "Čo vieš o ZSSR". Dobre funguje

Krúžok džezbaletu a pod vedením Františka Letku nacvičuje

7-členná skupina detí v hudobnom krúžku.

Pri farebnom televízore v miestnosti Osvetovej besedy

Sa koná závodná škola práce pri JRD l. Máj "Škola pokrokových

Skúseností".

Uskutočňuje sa kurz spoločenského tanca - organizátorom

Je Socialistický zväz mládeže. Najlepší pár z tohoto kurzu

Cahelová - Kvasnica obsadili prvé miesto aj v obvodnom kole.

Osvetová beseda obhospodaruje aj tzv . "svadobku" - požičiavanie

Riadov na svadby a iné rodinné udalosti.

Vedúcim Osvetovej besedy v Tunežiciach je v tomto čase

František Češko.

V roku 1977 má Zbor pre občianske záležitosti v Ladcoch

Týchto členov: František Češko (predseda), Oľga Viszusová,

Mária Liptáková, Irena Gajdošíková, Valter Fábry, Jana Šupolová,

Daniel Blaško, Ladislav Černota.

V tomto roku . Sa narodilo 45 detí, ktoré boli všetky uvítané

V obradnej miestnosti MNV, uzavrelo sa 21 manželstiev,

Zbor pre občiansk  Záležitosti

A bolo 23 úmrtí. Pravda, robili sa aj ostatné podujatia, ako

Po iné roky - slávnostne odovzdávali občianske preukazy, zúčastňovali

Sa na sľube pionierov, usporiadali 9 strieborných

A jeden zlatý sobáš. Pri príležitosti výročia vosr privítali

Na MNV Františka Mierneho, zúčastnili sa družobného stretnutia

So zástupcami óbce Štekeň. Veľkým podujatím zpoz-u bolo

Posedenie so starými občanmi, na ktorom bolo prítomných 90

Občanov Ladiec a Tune žíc . Po celý rok navštevovali členovia

ZP OZ-u s ostatnými organizáciami prestárlych a nepohyblivých

Občanov a poskytovali im pomoc prostredníctvom sociálnozravotnej

Komisie Miestneho národného výboru.

V roku 1977 sa v spolupráci s ministerstvami Slovenskej

Socialistickej republiky a televíziou, zainteresovávajú ženy

V dvoch významných akciach "Rozum do hrsti", ktorá priniesla

Dielčie úspechy v zlepšovaní rôznych oblastí života a hnutie

"Všetko pre človeka", ktorá bola obrátená na zlepšenie služieb

Obyvateľstvu. Slovenský zväz žien organizoval opäť viacero

Vydarených akcií, okrem iného zájazd na Duklu.

V spolupráci Slovenského zväzu žien a Slovenského ovocinárskeho

A záhradkárskeho zväzu v Ladcoch sa poriada v ZK

ROH okresná súťaž v aranžovaní kvetov.

Medzi významné podujatia Československého červeného kríža,

Spoločnej organizácie pre Ladce a Tunežice, patrí ukážkové

Vystúpenie zdravotnej hliadky na brannom popoludní

V Ladcoch, na brannom cvičení Okresného výboru ČSČK a účasť

Na zdravotníckom zabezpečení Medzinárodnej šesťdňovej motocyklovej

Súťaži v Považskej Bystrici a okolí. Dbvyklé pred-

Zaujímavé akcie žien

Československý

Červený kríž spoločne

Nášky pre svojich členov rozšírili aj na brancov. V tomto roku

Organizovali pre svojich členov zájazd po Slovensku s vlastivedným

Zameraním.

Pre organizáciu Zväzu pre spoluprácu s armádou, začína

V roku 1977 štart do mnohotvárnej činnosti. Postupne sa pre

To vytvárali materiálne a organizačné predpoklady. V odbornosti

Mo tor i z m u pomohlo vybudovanie provizórnej dielne

Pre potreby motocyklistov v starej klubovni na ihrisku.

Vzhľadom na to, že dielňa bola malá, hľadali iné riešenie.

Na jeseň už začali s adaptáciou starej budovy za cementárňou.

Už v tomto roku usporiadali motocyklovú súťaž, na ktorej

Sa zúčastnili hostia zo strediska vrcholového športu Súľov.

Domáci pretekári štartovali na motocykloch, ktoré si sami

Upravili v dielni Zväzarmu.

Leteckí modelári vystúpili na Deň stavbárov, strelci súťažili

V okresnej streleckej lige. Pozornosť venujú, ako

Každý rok brancom - ich výcviku . V tomto roku ich v stredisku

Bolo 23 .

V roku 1977 má Dobrovoľný požiarny zbor v Ladcoch 23 členov,

Ktorí sú zaradení v dvoch družstvách. Prvé je družstvo

Zásahové a druhé, kde sú členovia nad 40 rokov - zálohové.

Verejný požiarny zbor má 20 členov, ktorí sú taktiež zaradení

V dvoch družstvách. Jedno z nich sa pravidelne zúčastňuje

Súťaží i miestnych taktických cvičení.

Zásahové družstvo Ladeckej cementárne sa zúčastňuje rôznych

Súťaží aj v rámci Slovenska, je nositeľom II. Výkonnost-

Motocyklový šport

Vo Zväzarme

Dobrovoľný požiarny

 

Zbor v ladcoch

Nej triedy pre rok 1977. Zúčastnili sa pľvého kola súťaže

V obvode Púchov (v Nosiciach) v máji 1977. Zo 40 družstiev

Skončili na druhom mieste.

V septembri sa pri chate "Požiarnik" (pod kamenolomom)

Uskutočnilo branné odpoludnie s ukážkami techniky hasenia.

Branného dna sa zúčastnilo aj družstvo z Tunežíc.

Aj v tomto roku pokladajú požiarnici za najhlavnejšiu

Úlohu preventívu a v rámci nej pravidelné prehliadky. Vykonávajú

Ich spoločne členovia zo závodu a z obce.

V škole pracujú v tomto roku pod vedením požiarnikov

Z obce a závodu dva krúžky mladých požiarnikov. Za dosiahnuté

Výsledky družstva starších žiakov dostali odmenu stanovanie

V Manínskej úžine.V tomto roku sa začína zvýšená činnosť mládežníckej organizácie

V Tunežiciach, ktorá sa obracia na široké záujmy mladých. Najvydarenejšie boli podujatia na voľný čas, ale i akcie Branné a športové: brannri-športový pretek pri príležitosti výročia

SNP, rôzne malé športové turnaje a pod. Aktivita sa prenášala i do Ladiec a tak spoločne . Usporiadal Športovo-branné odpoludnie v Horných Ladcoch s výsledkom:

1. SZM Tunežice, 2. SZM Ladce, 3. Zväzarm Ladce.

Nikdy nezabudnú mladí ľudia na let n Ý t á bor v Belušských

Slatinách, ktorého sa v júlovom týždni zúčastnilo

23 mladých z Tunežíc. Najviac sa on zaslúžili František Kvasnica,

V. Rafková, J. Jarošincová, M. Letko, o. Zajac. Veľmi

Hodnotný bol aj turistický výlet Belušské Slatiny - Mojtín -

- Zliechov - Čičmany - Strážov a späť do Belušských Slatín,

Poriadaný v rámci tohoto tábora - spolu 52 kilometrov.

Zväz mládeže v Tunežiciach berie do socialistickej opatery

Budovu Osvetovej besedy na jeden rok s tým, že budú kryť

Vysoká aktivita A zaujímavá činnosť Mládeže v Tunežiciach Plánované výdavky všetkých organizácií Národného frontu

V kultúrno-osvetovej činnosti.Občiansky výbor v Tunežiciach doporučil a jeho doporučenie

Rada MNV v Ladcoch neskôr schválila, dať do užívania

Mládeži v Tunežiciach budovu bývalej Základnej deväťročnej

Školy.V Tunežiciach sa k výroclu Slovenského národného povstania

Usporiadal turnaj vo futbale, ktorého organizátorom bola

Telovýchovná jednota v Tunežiciach. Zúčastnili sa ho futbalové

Mužstvá z Beluše, Ladiec, Horoviec a Tunežíc. Pri jeho usporiadani

Pomáhali všetky organizácie Národného frontu a občiansky

Výbor v Tunežiciach.Telovýchovná jednota Tatran cementáreň Ladce okrem futbalových

Oddielov (muži, dorastenci, žiaci) organizujú aj Dalšie športy, ktoré sú však charakteru rekreačného a nezúčastňujú Sa takmer nijakých súťaží. Drganizujú šachy, stolný

Tenis a lyžovanie. Spolu so Zväzarmom venujú však dosť starostlivosti Branným pretekom, osobitne pracujú s učňami zo Závodu cementáreň. Títo sa napr. V máji 1977 zúčastňujú

Letných športových hier mládeže v Košiciach, práve v branných Disciplínach.

 

TelovýchovnéOrganizácie

 

Vo výstavbe obce nas t al čiastočný obrat . Predsa sa dosta la

Do plánu čistička odpadových vôd Ladeckej cementárne, ktorá

Slúži pri čistení Lúčkovského potoka. Stavia ju cementáreň,

Rovnako ako teplovod, ktorý sa v tomto roku dokončuje.

Začína sa výstavba dalších 6 bytoviek pre učiteľov

V priestoroch pri Základnej deväťročnej škole . Investorom je

Okresný investorský útvar v Považskej Bystrici.

V tomto roku dostali stavebné povolenie n9 individ uálnu

Výstavbu traja žiadatelia . Zdíhavé vybavovanie dalších 7 žiadostí

Zapríčiňuje vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu

A iné administratívne práce .

V ne i nvestičnej časti akcie Z sa upravili chodníky asfal tovým

Kobercom v dížke 350 metrov, zás t avky autobusov a detské

Ihriská .

V investičnej časti akcie Z sa do ko n ečného štádia po

Viacerých rokoch výstavby dostáva Dom služieb, ktorý je koncom

Roka 1978 pripravený na odovzdanie .

Z iniciatívy občanov bolo vytvorených mnoho hodnôt . Plnenie

Záväzku sa vykazuje v sume l 093 000,- Kčs. Zásluhu na

Tom majú však aj podniky Ladecká cementáreň, JRD dvor Ladce -

- Tunežice, ktoré poskytli potrebné mechanizmy .

JRD l . Máj a v ňom aj naše výrobné strediská sa nadal ej

Rozvíjali. V roku 1978 už dosahuje počet pracovníkov JRD 831,

Z čoho bolo polovica (423) žien.

Pokračuje sa v dalšom vzdelávaní v rastlinnej a živočíšnej

Výrobe a to v Družstevnej škole práce a v televíznej Škole

Pokrokových skúseností . Zapojených bolo 217 stálych pracovníkov

Družstva. V sociálnej starostlivosti sa venuje po

 

 

1978

 

Výs tavba obce

Stabilizáci a výroby

Obilia v J RD l. Má j

 

Košeca

Zornosť otázkam bytov. V tomto roku majú už 4 šesťbytovky

A jedna sa dokončuje. Družstevníci dostávajú stabilizačné

Pô žičky, 17 členov bolo na rekreácii doma a 29 v zahraničí,

33 deti v pionierskych táboroch a 20 deti vo vlastnom zariadení

JRD - na chate v Kopci. Družstvo poskytlo kúpeľnú liečbu

35 členova 712 sa ich zúčastnilo na rôznych rekreačných,

Náučných a iných zájazdoch . Tieto fakty píšem najmä preto,

Lebo na nich najlepšie vidieť, že sa situácia zlepšila tak,

Že sa družstevníci priblížili pracujúcim zo závodov .

Za zmienku stojí, že JRD organizovalo okrem tradičnej

Návštevy výstavy Agrokomplex v Nitre aj návštevu výstavy

V Českých Budejoviciach "Zeme živitelka ".

P o č a s ie, ktoré podmieňuje v značnej miere rastlinnú

Výrobu nezaznamenalo v roku 1978 nijaké výkyvy. Zima bola

Mierna, ked sa teploty pohybovali od - 8 °c do +2 oco Oziminy

Prezimovali s menšími škodami - asi 8 %. Jarné teploty

Sa pohybovali od 5 do 10 oco Jarné práce sa začali koncom

Marca a skončili koncom apríla. Vo všetkých druhoch plodín

Sa ukazovala priemerná úroda. Rovnomerne prebiehal zber krmovín

A všetk.o bolo pripravené na žatvu . Tá sa začala 27 .

Júla a skončila 25. Augusta 1978. Aj jeseň bola priaznivá

A tak sa včas, ale opäť iba za pomoci brigádnikov zobrali

Zemiaky. Tie sa triedili a uskladňovali prvýkrát na mechanizačnom

Stredisku v Košeci .

V rastlinnej výrobe je tento rok akýmsi predelom. JRD

Prestáva pestovať c u k r o v ú rep u a určuje sa mu výroba

Zemiakov, ktorých zasadili tohoto roku na výmere 140 ha.

,

V roku 1978 splnili družstevníci úlohy takmer vo všetkých

Plodinách (okrem repky ozimej a strukovín).

Vo výrobe obilia malo stredisko Ladce druhý najvyšší

Výnos po stredisku Ilava, 43, 5 Q z hektára. V pestovaní zemiakov

Vybrali dve strediská - Ladce a Košeca po 198 Q z hektára.

Výsledky v rastlinnej výrobe - najmä rozdielnosť úrod

Na stred iskách sa stali predmetom vážnych úvah vedenia i

,

Agronomov. Rozdiely sa ukázali v pestovaní pšenice a zemiakova

To i za približne rovnakých podmienok. Celkove sa však

V roku 1978 (i za posledné roky) výroba obilnín stabilizovala

A v celom komplexe sa dosiahol priemer 41 Q z hektára.

V ž i voč í š nej výrobe i nadalej zostáva rozhodujúcim

Chov hovädzieho dobytka. Chovali 1850 kusov hovädzieho

Dobytka, čo bolo o 50 viac ako bol plán. Jeho úžitkovosť vo

Výrobe mlieka však nesplnila všetky očakávania, nadojilo sa

2 milióny 600 tisíc litrov mlieka, vo výrobnom stredisku

Ladce 3 567 litrov od jednej dojnice za rok. Živočíšna výroba

Však splnila všetky úlohy vo výrobe mäsa a dodávok na trh.

Bolo to 5 061 Q hovädzieho a bravčového mäsa (102 %). Takto

Sa podstatne zvýšil výnos zo živočíšnej výroby - bol 21 a pol

Milióna korún, ale náklady sú stále privysoké a tak zisk je

Necelý pol milióna korún.

Družstevníkov nemožno obviniť z formalizmu pri uzatváraní,

Ale najmä pri plnení socialistických záväzkov. Týkali sa

I výroby, ale najmä takých sfér, ako je úprava pracovného a

Ži votného prostredia. Na tomto úseku s·a dosť zmenilo - i ked

Nie toľko, koľko by bolo potrebné.

V roku 1978 sa sľubne rozvíja hnutie A.D.Basova, ktoré

Uplatňuje 31 kolektívov. Napomáhajú tomu - i ked celkom nerieši

Nárazové akcie, "Apríl - mesiac bezpečnosti", "November,

Mesiac pracovnej disciplíny, čistoty a poriadku na pracoviskách"

.

Výrobu cementu splnili v Ladcoch v množstve 591 tisíc

Ton, z toho triedy 400 vyrobili 285 000 ton.

Uskutočnili sa niektoré organizačné zmeny, ktoré v značnej

Miere ovplyvnili systém riadenia Ladeckej cementárne.

Organizačné zmeny

 

V cementárni

 

V á pen k a Ž i ran y, ktorá doteraz patrila k Ladeckej cementárni

Je od l. L. 1978 delimi tovaná do Západoslovenských

Cementární a vápeniek a k podniku Ladecká cementáreň bol pridelený

Závod C eme n t áre ň L i eta v s k á L ú č k a s výrobnou

Kapacit.ou 500 tisíc ton cementu SPC 250 ročne .

Na konci roku 1978, kedy sa uskutočnil súpis hospodárskych

Zvierat a súkromných chovateľov a záhumienkároi, bol stav takýto:

2 258 kusov hydiny (v polročnom súpise 4 352 kusov), 12

Oviec (36), 3 kone, 58 ošípaných (v pol~oku 105) a 7 kusov hovädzieho

Dobytka.

U väčšiny druhov hospodárskych zvierat sa oproti roku

1977 zaznamenal pokles . Príčiny sa videli v nedostatku krmovín

I v zlepše ne j situácii potravín na trh u.

Stav hospodárskych

Zvierat v obci

V školskom roku 1977 - 1978 bolo v ZDŠ 26 učiteľov a vy cho- Žiaci ZDŠ prvýkrát

Vávateľov Družiny mládeže. Zvýšil sa počet žiakov zadelených do do

Školy v prírode

Družiny atak sa zvýšil počet tried na tri.

Začiatkom januára 1978 dali stavbári do užívania další objekt

Školy telo c v i č ňu , ., 8ude to značný prínos nielen pre

Využovanie telesnej výchovy v škole, ale aj pre rozvoj základnej

Telesnej výchovy ,a športov v obci. V telocvični je priestor

Pre zubnú ambulanciu . V septembri dokončili stavbár i posledný

Objekt - školské dielne. Nedobrý bol však postoj Pozemných

Stavieb k budovaniu ihriska, ktorého dokončenie neustále odkladali.

V roku 197B pokračuje v škole boj proti plaveckej negramotnosti,

Organizujú plavecký výcvik. Absolvuje ho 60 žiakov ročníkov

6.-7. Rozvíja sa hnutie na získanie odzanku BPPDV (Bud

Pripravený k práci a obrane vlasti), ktorý získalo 92 žiakov .

Dobre si počínali žiaci a pionieri v rôznych okresných

Súťažiach. Niektoré z nich: prvé miesto v súťaži " Čím budem?",

2. Miesto v súťaži "Mladý zdravotník". Popredné umiestnenie

Získali v súťaži Prednes slovenskej poézie a prózy, v Jdopravnej

Súťaži a v ľahkej atletike.

Okolie školy sa definitívne upravuje, zakladá sa prírodný

Park, zatrávňujú sa priestory okolo ohriska a celého školského

Areálu. Vysadili okrasné kríky a stromčeky, ktoré sa priviezli

Na jar z JRD Košeca .

Prvýkrát v histórii sa žiaci a to 2.A, 3.B, 4.B spolu

S učiteľmi zúčastnili Š k o l y v pr í rod e v Tatranskej

Lomnici. Prírodu na ozdravenie i vyučovanie využívali tri

Týždne.

V O s o bit nej u č ň o v s kej š k o l e v Ladcoch sa

V školskom roku 1977-1978 pripravovali učni v piatich remeslách

V l6-tich triedach, spolu 228 žiakov.

V škole došlo k viacerým organizačným zmenám. V rámci

Prestavby školstva sa mení názov školy na O s o bit n é od bor -

Né u č i l i š t e v Ladcoch. Od 1. Decembra 1978 odchádza zo

Školy doterajší riaditeľ phdr. Štefan Vašek (prednášať na Pedagogickú

Fakultu v Trnave) a riaditeľom školy sa stáva Karol

Kuniak, doterajší školský inšpektor ONV v Považskej Bystrici.

V máji 1978 sa konajú pohovory - prijímanie nových žiakov .

Opäť sa ich zúčastňuje veľa ' - 140 žiakov . Škola sa pripravuje

Na zmenu koncepcie učňovského školstva, ktoré príde do platnosti

Budúci rok. Záverečných skúšok sa v tomt.o roku zúčastnilo

65 učňov.

Za významný fakt treba pokladať to, že sa opravoval - vymieňal

Krova st.recha kaštieľa. Dodávateľom je Pamiatkost.av

Žilina, ale práce sa uskutočnili aj za pomoci tesárov zo st.avebnej

Skupiny JRD Košeca.

Po úspešných vystúpeniach takmer po území celej ČSSR

Sa dočkali členovia dychového orchestra ZK ROH zájazdu do zahraničia.

V dňoch 26. Augusta až 3. Septembra 1978 sa zúčastnil

Na medzinárodnom festivale v meste Hagenau vo Fr a n c ú z s k u .

Prítomné boli súbory zo štátov: Dánsko, USA, Rakúsko, 8elgicko,

Bulharsko, Švajčiar'sko, ČSSR, Anglicko, Francúzsko, Grécko,

Holandsko, Taliansko, Rumunsko. Súbor viedol Rudolf Pagáč, ktorý

Zastupoval zaneprázdneného majora Miroslava kaizka. V repertoári

Mali do 60 skladieb, ktoré hrali na každodenných promenádnych

Koncertoch.

Dňa 10. Októbra 1978 vo veku 46 rokov zomrel spomínaný major

Krížek, ktorý mal veľkú zásluhu na nebývalom rozmachu ladeckej

Dychovky. Po ňom taktovku dirigenta prevzal Rudolf Pagáč.

V záujmovo-umeleckej činnosti pracovali v roku 1978 4 dychové

Orchestre, jeden spevácky súbor SZŽ a džezbalet.

Vo výchovno-vzdelávacej práci sa uskutočnilo viacero besied

A prednášiek. Organizátormi boli ZK ROH, Osvetová beseda

Tunežice a organizácie Národného frontu. V tejto oblasti boli

Zvlášť aktívni v Tunežiciach, kde organizovali besedy aj na

Literárne a hlstorické témy.

Miestna skupina Československého červeného kríža pripravila

Pre brancov a mladých zdravotníkov cyklus základných znalostí

Prvej pomoci, JRD - výrobné stredisko ladce na tému "Moderné

Poľnohospodárstvo", MNV - štáb CO zase cyklus prednášiek o ochrane

Obyvateľstva proti zbraniam hromadného ničenia.

Zväz mládeže v ladcoch spolu so Závodným klubom pripravili

Podujatia netradičnými formami - živými novinami a večerami

Otázok a odpovedí. Z kurzov to bol kurz hudobnej výchovy v ZK

ROH a pre vodičov malých motocyklov organizovaný Zväzarmom

Kurz uvedenej triedy.

Z množstva výstav vyberám aspoň niektoré: "Žena budovateľka"

, "Čím chcem byť po skončení ZDŠ?", výstava leteckých modelov,

Z histórie a súčasnosti Tunežíc, výstava fotografií a dalšie.

Dychový orchester

Z ladiec v zahraničí

Kino ZK ROH odohralo v roku 1978 253 predstavení za

Účasti 16 874 návštevníkov a utŕžili 72 011, - Kčs .

Základná organizácia Zväzu požiarnej ochrany v l adcoch

Mala v roku 1978 91 členov, z toho 64 mužova 25 žien. V priebehu

Roka sa konali cvičenia rôzneho zamerania . Celkom ich bolo

9, najväčšie z nich v ladcoch pri príležitosti 95. Výročia

Založenia hasičstva v obci, za účasti 10 požiarnych zborov.

Na tomto cvičení a oslave sa zúčastnilo okrem iných, požiarne

Družstvo z družobnej obce Štekeň .

Požiarnici venovali opäť starostlivosť deťom vo veku 9 -

15 rokov, pre ktoré pripravujú branno-športovú hru "Plameň".

Ako každoročne, aj teraz - v novembri, uskutočnili preventívne

Prehliadky za účasti poslancov MNV, celkom v 256 bytoch.

V tomto roku bol predsedom ZPO v ladcoch Milan Majerik a tajomníkom

Milan Bajza.

Z P O v T une ž i c i ach rovnako vykazuje dobré výsledky

Hlavne v preventívnej činnosti a údržbe techniky. V júni

1978 sa zúčastňujú na okrskovej súťaži požiarnych družstiev

V lysej pod Makytou, kde obhájili III. Výkonnostnú triedu.

Súťažné družstvo sa zúčastňuje osláv 100. Výročia založenia

Hasičského zboru v Beluši a okrskového námetového cvičenia

V Hloži. Podielali sa na plnení celoobecného záväzku, pri

Údržbe a výstavbe požiarnej zbrojnice, sušiaka, prístupových

Ciest k vodným zdrojo~. Nechýbali ani pri zbere krmovín.

Z v ä z arm v ladcoch usporiadal v roku 1978 motoristickú

Súťaž "Pohár oslobodenia obce", pri ktorej pomohli aj ostatné

Organizácie v obci. V organizácii pracuje krúžok modelárov

A strelecký klub.

Zväz požiarnej

Ochrany v Ladcoch

Atunežiciach

V roku 1979 sa ot.vára Dom služieb a robia t.erénne úpravy

V jeho areáli. Vybudovala sa spojovacia cest.a od ihriska po

Štátnu cestu, zabezpečila sa zvuková aparatúra na cintorín

V ladcoch. V Tunežiciach sa opravuje miest.na komunikácia,

Nedokončuje sa a prekladá na rok 1980.

V investičnej výst.avbe sa ukon č ila stavebná časť čistiacej

Stanice odpadových vôd. Projekčne pripravili prístavbu ,

Materskej školy a pred dokončením je 6-by tová jednotka pri Základnej

Deväťročnej škole. Najvýznamnejšia stavba sa však realizuje

V JRD, kde dokončujú veľkovýkrmňu ošípaných a jat.očného

Dobytka.

V individuálnej bytovej výstavbe odovzdali - dokončili 6

Bytov, rodinných domova vydali 3 nové povolenia.

V oblasti obc hod u sa za najd ôleži tejšie pokladalo

Plynulé zásobovanie. Vždy sa to nedarilo a tak sa hľadali rôzne

Spôsoby, ako zabezpečiť spokojnosť obyvateľov. Upravili sa

Predajné časy, kontrolovala hygiena a poctivosť predaja. Na

Konci roka sa však konštatuje, že sa zlepšilo iba zásobovanie

Predajne OBUV, kde t.ržby stúpli za rok o 200 tisíc korún .

22. - 28. Apríla sa konal celoobecný "T ýždeň pracovnej aktivity".

Práce sa zamerali na úpravu verejných priestranst.iev

V ladcoch a Tune žiciach . Mechanizmy zabezpečili Považské cementárne

Ladce, JRD, Osobitné odborné učilište, Slovenský ovocinársky

A záhradkársky zväz.' Medzi osobitné práce pat.rilo osadenie

A inšt.alácia stípov pre miestny rozhlas, dokončenie oplote nia

Okolo Osvetovej ôesedy v Tunežiciach, spojovacia cesta pri

Bytovkách a asfaltovanie miestnych komunikácií v Tunežiciach.

V roku 1979 sa vykonal prieskum u 22 občanov a vybavila

Sa im jednorazová výpomoc na zakúpenie paliva a potravín. Traja

Občania sa v tomto roku dostali do ústavného opatrovania

- žiadostí však bolo viac. Viaceré opatrenia sa urobili aj

V starostlivosti o deti.

 

 

1979

 

 

Život a problémy

V obci

Tento rok je poznamenaný e n erg e t i c k o u krí z o u ,

Ktorú spôsobila veľká zima. Miestny národný výbor je nútený

Prijať úsporné opatrenia v súlade s opatrením vlády a okresu.

Medzi opatrenia patrila zmena pracovného času tak, že sa

V nevýrobných organizáciach, úradoch a inde upravili hodiny

Strávené v práci a posunul sa čas príchodu žiakov do školy

A detí do Materskej školy . Spoločenské a iné organizácie ko nali

Schôdze a iné podujatia vo v oľné dni a museli ich ukončiť

Za svetla, teda do 18 . Hodiny .

S Ú p i s

Ukázal pokles

H o s pod á r s k y ch z v i era t v roku 1979

Oproti roku 1978. V roku 1979 (30 . Jún) bol

Stav nasledovný:

Hydina 3 999 kusov, ovce 22, kone 3, ošípané 106 a hovädzí

Dobytok 5 kusov .

Obč i ansky výbor zvolený v roku 19 76 v Tunežiciach praco val

V roku 1979 v zložení: Viktor Melicher, predseda; Miroslav

Kvasnica, Libor Kvasnica, .Ján Abrahámovský - členovia. Rokovania

Občianskeho výboru sa z ú častňoval aj predseda organizácie

KSS a poslankyňa ONV za tento obvod Jana Kováčiková . Občiansky

Výbor bol spojený s občanmi, dobrá bola spolupráca najmä s or ganizáciou

Socialistického zväzu mládeže a Osvetovou besedou

V Tunežiciach.

Stať o poľnohospodárstve v roku 1979 začne počasím, pretože

Jeho extrémnosť mala rozhodujúci vplyv na poľnohospodársku

Výrobu, ale aj na ostatné ekonomické a spoločenské úseky.

L . Januára 1979 ráno bolo ešte pomerne teplo, do večera

Však klesla teplota na - 20 oc o Pred veľkou teplotnou zmenou

O bčians k y výbor

V Tunežiciach

Vplyv extrémneho

Počasia na hospodár

Eni e JRO l . Máj

Košeca

Ešte napršalo, čo malo za následok, že vo vagónoch zamrz lo

Uhlie a iné substrát.y. Vplyv na chod národného hospodárst.va

Bol veľký. Vláda prijala celý rad opatrení na šetrenie elek trickou

Energiou, ako som už napísal. Od l. Apríla sa prijal

T.zv. Letný čas a pod.

Z hľadiska poľnohospodárov sledujeme dalej vývoj počasia.

Celý január bola veľmi tuhá zima s veľkým množstvom snehu.

Teploty sa pohybovali do - 20 °c v noci a-IO °c cez

Deň. Február sa oteplil, teplot.y boli od O do - 9 °c v noci a

- 4 - O °c cez deň.

 

Jarné poľnohospodárske práce sa začali takmer, ako vždy

- koncom marca. Všetko bolo zasiat.e do 15. Apríla, zemiaky

Zasadené do 25 . Apríla 1979. V JRD však' vyhynulo asi 100 ha

Ozimej pšenice, na zaoranú pôdu vysiali jačmeň. V máji prišiel

Další teplotný extrém. Nepršalo a teploty dosahovali v noci až

12 °c a cez deň 24 - 32 oco To malo negatívny vplyv na obilie.

Nepomohli už ani dažde v polovici júna. Žat.va sa začala 29. Júla

A ukončili ju v celom komplexe JRD 28. Augusta. Výsledky

Úrody však boli v porovnaní s minulými rokmi slabé. Plánovaná

Výroba pšenice bola 40,2 Q, urodilo sa však iba 33,7 Q z hektára,

Jačmeň namiesto 43,8 Q iba 31,7 Q z hekt.ára. V pestovaní

Raže sa dokonca nedosiahlo ani 19 Q. Očakávanie nesplnili ani

Zemiaky, ktorých sa urodilo 150,7 Q z hektára. Na druhej stra ne

 

Pre živočíšn~ výrobu dôležitá kukurica na siláž, kŕmna repa

A viacročné krmoviny sa vydarili nad očakávanie a nad plánované

Výnosy. Takto sa mohla výroba hovädzieho mäsa, bravčoviny a výroba

Mlieka čiastočne spoliehať na vlastnú krmovinovú základňu.

Vo výrobe mlieka~ kde síce splnili dodávky (2 a pol milióna

Litrov) nadalej pretrvávajú veľké rozdiely v dojivosti na

Jednotlivých strediskách. V Košeckom Podhradí prekročili dovtedy

Magickú hranicu dojivosti 4000 litrov od jednej dojnice za

Rok, ked dosiahli 4 388 litrov. Na druhom mieste sú Ladce

3 683 litrov. Ale dalšie strediská už o 200 - 600 litrov v priemere

Menej.

Výročná členská schôdza JRD l. Máj Košeca sa konala 23.

Februára v Dome kultúry v Dubnici nad Váhom za účasti 653

Družstevníkov a pracovníkov JRD. Na tejto schôdzi sa zúčastnila

Delegácia z družobného JZD Radomyši. Zo zmien vo vedení sme

Zaznamenali takéto obsadenie funkcií vo výrobnom stredisku

Ladce:

Jozef Porubčan , mechanizátor

Jozefína Grulichová, agronómka

Veronika Martináková, ekonómka

Jaroslav Gašpar, zootechnik

Anton Kalus, skladník.

V Tunežiciach sa vedúcou farmy stáva Zdenka Koštialiková.

V roku 1979 na úseku poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

Sa robia kroky k šetreniu pôdnym fondom. Zistili sa nedostatky

Na strane JRD, ale i niektorých iných organizácií. Od

Roku 1979 odsúhlasujú stavebné pozemky aj JRD, respektíve

Okresná poľnohospodárska správa.

Extrémne počasie roku 1979 pocítili aj v Považských cementárňach.

Vysokopecnú trosku a sádrovec dovážali zmrznuté. Nepomohla

Ani technika tryskových lietadiel z Československej ľudovej

Armády. Boli na ňu vysoké náklady a účinnosť malá, pri tom

Sa poškodzovali vagóny ČSD. Zrodila sa myšlienka využiť odpadové

Teplo z rotačnej pece v rozmrazovacom tuneli. K realizácii

Však došlo až oveľa n~skôr.

V roku 1979 vyrobili v Považských cementárňach v Ladcoch

597 000 ton cementu, z toho 229 000 ton triedy 400. V II. Polroku

1979 obsadila cementáreň v Ladcoch l. Miesto v súťaži

K val it y v rámci výrobnej hospodárskej jednotky CEVA.

. Cementáreň najlepšia

V kvalite výroby

 

 

Rok 1979 bol vyhlásený za Medzinárodný rok dieťaťa. Na

Všet.kých st.upňoch výchovy v Ladcoch sa pedagógovia a verejnosť

Zamýšľali nad výchovou mládeže, st.arost.livosťou a možnosťami

Zlepšiť život. Detí.

V Mat.erskej škole sa napr. Rozhodli zlepšiť zeleň v okolí

Školy, organizovať exkurzie, priat.eľské návšt.evy, najmä

Však zlepšiť st.arost.livosť o deti. V rámci t.ýchto podujatí

Navštivili Materskú školu 3. Októbra 1979 turisti zo ZSSR,

Ktorí sa pochvalne vyjadrili o vybavení školy a starostlivosti

O deti v ČSSR.

Vyučovanie na všetkých školách bolo narušené extrémnou

Zimou. Nevyučovalo sa od 8. Januára do 28. Januára 1979. Potom

Sa zrušili jarné prázdniny.

V Z á k l a dne j dev ä ť r o č nej š k o l e v roku 1979

Pôsobilo 27 učiteľov a výchovných pracovnikov . V škole bolo

18 tried so 414 žiakmi. V Družine mládeže tri oddelenia s 55

Deťmi. Dd +. Septembra má škola nového školníka - Jozefa

Strapku.

Pionierska organizácia, ktorú viedol Jozef Krajči mala

14 oddielov a v nich 255 pionierov . V škole pracovalo 18 záujmových

Krú žkov s 278 členmi .

Vo februári 1979 zvolili nový výbor ROH, predsedníčkou

Sa stala Mária Liptáková.

V rámci Roku dieťaťa sa konali v škole i mimo nej mnohé

Zaujímavé a pútavé súťaže vo zvýšenej miere ako po iné roky.

Dobre bola o~ganizovaná súťaž "Po stopách SNP" pri priležitosti

35. Výročia tejto udalosti.

Úspechy opäť dosiahli členovia záujmových krúžkov. V ľahkoatletickej

Súťaži o "Cenu československého rozhlasu" obsadili

Starší žiaci prvé a dievčatá druhé miesto v okrese. Niekoľko

Popredných umiestnení dosiahli na Pionierskej olympiáde

V Dubnici nad Váhom. Odznak zdatnosti v roku 1979 ziskalo 152

Žiakov . Mimoriadny úspech dosiahli mladi zdravotníci, ktorí

Školy v Medzinárodnom

Roku dieťaťa

Sa postupne prebojovali na celoslovenskú súťaž, kde skončili

Na piatom mieste.

Vos o bit n o mod bor n o m u č i l i š t i sa konali

V dňoch 9. - 10. Júna 1979 I. Celo s love n s k é š port

O v é hry m l á d e ž e - dievčat. Predsedom organizačného

·výboru je Ing. Ladislav Dvorský. Preteku sa zúčaastnili družs tvá

Spišský Štiavnik, Liptovský Ján, Michalovce, Kelč, Ladce,

Nová Ves nad Žitavou. V celkovom hodnotení skončilo družstvo

Ladiec na 3. Mieste.

V školskom roku 1978 - 1979 skončilo učebn~ dobu 60 žia kov,

Ktorí sa rozmiestnili na rôzne pracoviská.

Od l. Septembra 1979 prevzal funkciu vedúceho výrochy Marián

Justh, ktorý prišiel zo Spišského Štiavnika a vystriedal

Vo funkcii doterajšiu vedúcu Helenu Matuščinovú . Ostatné vedenie

Školy bolo v tomto roku: Karol Kuniak - riaditeľ školy,

Ing. Vendelín Čiernik - zástupca riaditeľa, Jozefína Kalusová

- zástupkyňa pre výrobný výcvik.

 

 

V roku 1979 sú na škole aktívne spoločenské organizácie ROH

A Slovenský zväz žien . Poriadajú viacero podujatí vo vnútri

Školy i pre verejnosť.

V tomto a nesledujúcom roku sa veľa urobilo pre zlepšenie

Stavu budov školy . Zastrešila sa budova krajčírskych dielní

(bývalá ZDŠ), dokončili fasády dievčenského internátu; generálnu

Opravu hygienických zariadení, dobudovanie závadných

Elektrických vedení a najmä sa začala generálna oprava celej

Školskej budovy.

V roku 1979 sa v obci uskutočnilo 34 väčších kultúrnovýchovných

Podujatí. 8010 264 filmových predstavení za účasti

13 200 divákov. Knižnica ZK ROH po spojení s Tunežicami zaznamenala

Takmer 21 000 výpožičiek.

Z kultúrneho života

Obce

Začínajú sa prejavovať prvé problémy s dychovou hudbou

ZK ROH . Po úmrtí dirige nt a majora Krížka sa nedarí súbor udržať

. Hráči postupne prestávajú hrať, alebo odchádzajú do iných

Hudieb . Detský dychový súbor po odrastení detí sa jednoducho

Stratil, nevytvoril sa z neho mládežnícky a tým sa pretrhla

Kontinuita generácií . Nový detský súbor sa nepodarilo založiť .

Až na konci roku 1979 po kontaktoch a dohovoroch so zástupcami

Základnej deväťročnej školy sa začína výuka detí pod vedením

Rudolfa Pagáča a za pomoci učiteľov ZO~ .

Pri podujatiach Z bor u pre o b č i a n s k e z á l e ž i -

T o s t i veľmi obetavo vystupuje spevácky krúžok žien, žiaci

 

 

Materskej školy a Základnej školy v Ladcoch. V roku 1979 sa

V obradnej miestnosti uskutočnilo 26 sobášov, 55 detí uvítali

Do života. Členovia zpoz-u úči n kovali pri 25 pohreboch, ale

I niektorých životných jubileách a pri dvoch posedeniach

S prestárlymi za účasti 296 občanov . Ako novú formu pri nástu pe

Detí do školy, pripravil zpoz uvítanie prvákov predstaviteľmi

Obce a školy.

V roku 1979 v časti Ladce a Tunežice pracovali tieto spoločenské

A záujmové organizácie Národného frontu (v zátvorke

Predseda)

TJ Tatran cementáre~ Ladce .(Anton Haršáni)

OO Socialistického zväzu mládeže (Jozef Mikula)

Slovenský zväz žien ladce (Mária Liptáková)

Zväz československo - sovietskeho priateľstva (Anna Zelienková)

Československý červený kríž (Oľga Viszusová)

Slovenský ovocinársky a záhradkársky zväz (Ján Málik)

Slovenský zväz drobnochovateľov (Rudolf Zajac)

Zväz požiarnej ochrany (Milan Majerík)

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (Karol Kuman)

Zväz pre spoluprácu s armádou (Ing. Miloslav Barica)

Orga niz ácie

 

 

Ná rodného frontu

TJ Tunežice (Bohumil Kvasnica)

Slovenský zväz žien Tunežice (Emília Kvasnicová)

Zväz požiarnej ochrany Tunežice (Ján Grečný)

Socialistický zväz mládeže Tunežice (František Kvasnica)

V oboch miestnych častiach bola spoločná organizácia Komunistickej

Strany Slovenska, ktorej predsedom bol Karol Mi nárik.

V or gan i z á c i i Z v ä z u p o ž i a r nej och ran y v L a dco

Ch sa v roku 1979 - konkrétne v novembri urobilo viacero

Zmien vo výbore. Odstúpil predseda Milan Majerík a další č le novia.

Predsedom sa stáva Jozef Kováč.

Požiarny zbor sa zúčastnil okrskového taktického cvičenia

V Mojtíne. Požiarnici z Považských cementární sa zúčastnili námetového

Cvičenia v Lietavskej Lúčke. V dňoch 27.-29 . Augusta

Bola súťaž o putovný pohár generálneho riaditeľstva CEVA a

Umiestnili sa na 3 . Mieste . V tomto roku sa v Ladcoch konala

Požiarna súťaž družstiev, ktorú pripravili požiarnici z obce

A závodu .

Aj požiarnici v Tu než i c i ach usporiadali viacero podujatí,

Z ktorých najvydarenejšia bola súťaž šiestich družstiev

Na počesť SNP, ktorá sa uskutočnila na futbalovom ihrisku

 

 

V Tunežiciach.

V roku 1979 usporiadali členky Slovenského zväzu žien

V Tuneži ciach výstavu ručných prác "Krása životu". Organizácie

Žien v Ladcoch a Tunežiciach v značnej miere prispôso bili

Svoje programy a podujatia Medzinárodnému roku dieťaťa.

Za najvydarenejší trsba pokladať celý priebeh Medzinárodn ého

Dňa detí v Tunežiciach. Videli sme maľovanie detí na asfalt,

Tri výstavy prác detí a mnohé branno-športové podujatia .

Organizácia Z v ä z arm u okrem tradičných akcií streleckého

Krúžku, leteckých modelárov, výcviku brancov a iných,

Usporiadala cieľovú jazdu motoristov do Kunerádu a motocyklovú

Súťaž "Pod Kališťom".

Už v roku 1978 sa začínajú roky vysokej aktivity mládeže

V Tunežiciach. MNV v ladcoch, po dlhšom váhaní pridelil

SZM v Tunežiciach bývalú budovu ZDŠ postavenú v roku 1913.

Budova už nebola v najlepšom stave, ale mladí ľudia ju za

Päť mesiacov prerobili na nepoznanie . Brigády začali už v sep tembri

1978 a pokračovali cez zimu a 20 . Januára 1979 bolo

Slávnostné otvorenie . Novozaložený Klub mládeže ALFA, mal veľ mi

Bohatú činnosť. V klube je 7 krúžkov: stolnotenisový (Rudolf

Kvasn i ca), stolnotenisový - pionieri (vedúci František

Melicher), redakčný (Beata Prekopová), fotokrúžok (Juraj Miná rik),

Začínajúci autori (František Kvasnica), džezgymnastika

 

(Marta Sláviková).

Klub má svoj vlastný re ž im. Otvorený je v stredu, piatok,

Sobotu a nedeľu pre členov klubu. Pondelok, utorok a štvrtok

Sú vyhradené na činnosť krúžkov. Klubová rada, ako vedenie klubu

Pripravuje pravidelne na každý týždeň program, ktorý je

Vlastný - z náplne činnosti krúžkov . Každý piatok je klubový

Večer. Pozostáva zo "Štúdia M" , besied, tanca, súťaží a kvízov .

V roku 1979 v tomto štúdiu odzneli napr. Témy "Slovenská popu lárna

Hudba", "Šansóny v inom podaní" a dalšie. Obľúbenou formou

Zábavy boli kvízy "Naši športovci", " Čo vieš o SZM" a množstvo

Besied so zaujímavými ľudmi. Každý piatok je aj diskotéka pod

Vedením diskotékara Vladimíra Marguša.

Stolnotenisový krúžok usporiadal stolnotenisový turnaj

V troch kategóriach. Účasť bola i mimo Tunežíc vysoká a úroveň

Dobrá. V máji ZO SZM usporiadala športovo- branné stretnutie.

Bol to už tretí ročník a súťažilo sa v kategórii mužova žien.

Dňa 7 . Mája usporiada~i súťaž v športových disciplínach:

Streľba, volejbal, nohejbal, bagmington, zakladanie ohňa.

Večer bol táborák, na ktorom každá skupina z Tunežíc ladiec

A okolia pripravila program. Na druhý deň sa poriadal 25 kilometrový

Pochod na Vápeč .

V tomto roku bolo podobných podujatí viacej. Napr. Stretnutia

V rámci nadviazanej družby so zväzákmi zts Dubnica, Medzinárodný

Deň detí a dalšie.

Vynikajúci Klub

Mládeže v Tunežici ach

Veľmi dobre si počínajú stolní tenisti SZM Tunežice,

Ktorí v roku 1979 hrajú v najvyššej súťaži okresu Považská

Bystrica.

Krúžok začínajúcich autorov pripravil autorský večer

Poézie a prózy, kde mladí autori predniesli svoje prvotiny.

ALFA klub vydáva svoj vlastný rozmnožovaný Spravodaj, kde

Uverejňujú informácie, hodnotenia i vlastnú tvorbu začínajúcich

Autorov .

Po otvorení klubovne v januári 1979, kde mladí vytvorili

Hodnotu 150 000,- Kčs, pokračovali na úprave dvora a

Okolia. Za rok 1978 a 1979 odpracoval každý člen klubu na

Brigádnickej činnosti a príprave programov priemerne 202

Hodín. To si skutočne zaslúži úctu.

Klub mládeže ALFA svojími nápaditými programami, ale

Predovšetkým zainteresovanosťou, takmer každého mladého Tu nežič

Ana do diania klubu, sa zaradil na prvé miesto v hodnotení

Klubov mládeže v okrese Považská Bystrica a slúžil

Ako školiteľský príklad práce s mládežou .

V roku 1980 sa v celej Československej socialistickej

Republike konalo s č í t a nie ľudí, domova bytov . Podľa

Výsledkov sčítania, ktoré robili osobitne vyškolení občania,

Bolo v ladcoch:

1013 bytov, z čoho v Horných ladcoch 118 a v Tunežiciach 191,

2851 obyvateľov, v Horných ladcoch 29 a v Tunežiciach 526.

V tomto roku sá stále zápasí s nedostatkom energie a to

Palivami i elektrickou energiou. Sú stanovené limity na odber

Elektriny, ich prekročenie sa postihuje pokutami. Má to odraz

Napr. I na verejnom osvetlení, ktorého čas a intenzita sa obmedzujú.

Sociálna komisia Miestneho národného výboru rieši niektoré

Sociálne otázky občanov. Poskytuje jednorázové výpomoci na

Zakúpenie paliva, šatstva, potravín. Zabezpečuje stravovanie

V reštaurácii a opatrovateľskú službu .

Občiansky výbor v Tu než i c i ach rieši niektoré vážne

Problémy v miestnej časti. Nedarí sa však zvolávať aktívy občanov

Na prerokovávanie ich problémov. Rovnako je tomu· aj

V ladcoch. Zvládli sa však za dva roky také akcie, ako bolo

Preloženie autobusovej zastávky, komunikácia za železnicou

A dalšie významné akcie, ktoré som popisoval v roku 1979.

Po takomto vypätí naatala určitá stagnácia a tak Občiansky

Výbor v Tunežiciach hľadá nové spôsoby, najmä aktivizáciou

Organizácií Národného frontu a rozprúdením kultúrneho života

Tak, ako to robia mladí v Klube mládeže. Vo vedení Občianskeho

Výboru sú:

Viktor Melicher, predseda

Milan letko, tajomník

Víťazoslav Kalus, Mária letková, Miroslav Kvasnica, Ján

Abrahámovský - členovia

 

1980

 

Sčítanie ľudí,

Domov a bytov

Život v obci

V roku 1980 má ZPOZ v Ladcoch 9 členov a pomocný ZPOZ

V Tunežiciach 4 členov. Predsedom je František Č e š k o

V roku 1980 je takáto bilancia pohybu v stave občanov:

Počet narodených detí 67, z toho bolo 66 uvítaných v obradnej

Miestnosti. Bolo uzavretých 27 manželstiev a uskutočnilo

Sa 22 pohrebov.

Okrem toho ZP OZ organizoval aj niektoré netradičné formy

- l krát odovzdávanie občianskych preukazov pre 28 žiakov

Základnej školy, spolupôsobil pri posedení pod jedličkou i

Sľube pionierov a iskier.

Členovia ZPOZ navštívili 32 chorých prestárlych občanov

A uskutočnili slávnosti pri príležitosti dvoch zlatých a 6

Strieborných sobášoch. V tom istom roku 'organizoval ZP OZ

Odovzdávanie výučných listov v Osobitnom odbornom učilišti a

Posedenie s prestárlymi občanmi nad 75 rokov, ktorých sa zišlo

115 a uvítanie prváčikov pri príchode do školy l. Septembra.

Dobre sa vydarila rozlúčka s brancami pred ich odchodom

Na vojenskú službu i posedenie s Františkom Miernym pri jeho

90-tych narodeninách.

Ku všetkým podujatiam pripravuje program spevácky krúžok

Žien, ktorý má v roku 1980, po odchode niektorých členiek určité

Problémy. Veľkú pomoc ZPOZ-u poskytuje Materská i . Základná

Škola svojimi programami.

V celkovom hospodárení JRD došlo za posledných päť rokov

Ku kvalitatívnym zmenám i z pohľadu celého okresu Považská

8ystrica. Zvýšila sa kvalita vnútropodnikového riadenia, ked

Sa prešlo z územného systému na podnikový. Začal sa uplatňovať

Chozrasčot, vedecko-technický rozvoj a dosahovať lepšie

Hospodárske výsledky. Zmenila sa štruktúra pracovníkov

Zbor pre občianske

Záležitosti V JRD z územného systému na podnikový Systém riadenia

V prospech odborníkov s vysokými a strednými odbornými školami

. Za päť rokov sa v okrese zvýš i la hrubá poľnohospodár ska

Výroba o 150 miliónov korún, stavy hovädz i eho dobytka

Viac ako o 6000 kusov, ošípané o 12 000 kusov. V rastlinnej

Výrobe sa najväčší dôraz kládol na obil ninárstvo a využíva nie

Trávnatých porastov .

Výročná členská schôdza JRD l. Máj sa konala 29. Febru á

R a 1980 v ZK ROH Ladce . Prítomných bolo 577 členov. Rokova nie

Bolo zamerané na to, ako splniť všetky úlohy posledného

Roka 6 . Päťročnice . V hodnotení sa hovorilo o n~dostatkoch

Vo všetkých výrobných sférach, najmä na úseku pestovania ovo c

I a a zeleniny, kde sa rok čo rok zaostáva .

V roku 1980 venuje JRD pozornosť aj personálnym otázkam.

Doplňuje sa stav pracovníkov na plánovaných 736, pripravuje

Sa stabilizačná politika cestou rôznych príplatkov, príspev kova

Iných mzdových a sociálnych opatrení .

Hospodárske výsledky sú na konci roka 1980 vcelku dobré .

Dosiahli sa plánované príjmy a nebyť o 300 tisíc korún vyšších

Výdavkov, bol by sa dosiahol aj plánovaný čistý zisk . I tak

Bol v tomto roku najvyšší - 2 a pol milióna Kčs.

V sociálnej oblasti sa pokračuje vo výstavbe bytov, JRD

Pl atí liečenia, pod i eľa sa na rekreácii a zájazdoch členov.

JRD má svojho lekára, uskutočňujú sa pravidelné lekárske pre hliadky.

Značnú pozornosť venujú oblasti Materských škôl a

Jasliam, pretože všetky výrobné strediská sa omladzujú a je

V nich zamestnaných stále viac mladých matiek.

R a s t l inn á výroba bola i tohoto roku závislá od nedobrého

Počasia . V čase jarných poľnohospodárskych prác tak mer

Stále pršalo . Teplota sa pohybovala okolo 2 - 8 stupňov

V noci a 8 - 10 stupňov cez deň. Žatva sa oneskorila skoro

O dva týždne . I potom vytrvalé dažde prekážali !Atevným prá cam

. Výnosy obilovín však boli nad očakávanie dobré. V tomto

Roku kolidovali všetky poľnohospodárske práce: zber krmovín

So žatvou, žatva s jesennými prácami. Vea napr. Zemiaky sa

Začali vyberať 6. Septembra až do polovice októbra. Už l. Novembra

Sa začali mrazy -3 až -5 oco Prvý sneh napadol 5. Novembra,

Ale hned sa roztopil. Bolo to práve v období, ked sa

Robila hlboká orba. Sejba ozimín sa i napriek tomu urobila

Na 100 % - i ked s oneskorením. Nik si nepamätal takúto - pre

Poľnohospodárov zlú jeseň. Podivné počasie však pokračuje dalej.

28. Novembra začalo mrznúť, v noci až -17 °c, čo trvalo

Až do 14. Decembra. Potom nastala obľava, všetko sa roztopilo

A Vianoce už boli na blate.

Výsledky v rastlinnej výrobe v pr i emerných ,hektárových

Stav hospodárskych

Zvierat v ladcoch

Súkromní chovatelia hydiny a dalších domácich hospodárskych

Zvierat vlastnili:

3 649 kusov hydiny

L kozu

48 oviec

2 kone

97 ošípaných

B kusov hovädzieho dobytka

Považské cementárne v Ladcoch vyrobili v tomto roku najvyššie

Množstvo cementu v histórii 620 000 ton. Z toho triedy

400 bolo 233 700 ton.

Zvyšuje sa starostlivosť o pracujúcich tým, že sa začala

Prístavba - rozšírenie Materskej školy a detských jasiel.

V kameňolome pri rýpadle zahynula pracovníčka Považských

Cementární Mária Sláviková .

Cementáreň v roku 1980

základnej deväťročnej škole pracovalo Školy v našej obci

V školskom roku 1979 - 1980 26 učiteľov a výchovných pracovní -

Kov . 408 ž iakov bolo rozmiestnených v l7-tich triedach. Školská

Družina má 60 žiakov vo dvoch oddeleniach . Pre u č iteľov

5. - 8. Ro č níka zaviedlo Ministerstvo školstva, rovnako ako

Predtým pre učiteľov l. - 4. Ročníka, špeciálnu prípravu, ako

Súčasť jednotného systému vzdelávania so zameraním na novú

Československú vzdelávaciu sústavu.

V novembri 1979 sa konalo plenárne zasadanie Združenia

Rodičov a priateľov školy, na ktorom zvolili nových funkcionárov.

Predsedom ZRPŠ sa stal Pavol Kalus, tajomníkom Ján Suchár

A hospodárom Anton Machala.

60 žiakov tretieho a štvrtého ročníka sa zúčastňuje

Školy v prírode, ktorá je v tomt.o roku v špecializovanom zariadení

ONV - odboru školstva v Lazoch pod Makytou. Aj v tomt.

O roku pokračuje boj proti plaveckej negramotnosti - výcvik

Žiakov v plávaní v okolitých krytých bazénoch.

Vedúcou Pionierskej organizácie je Emília Predná. Vytvorených

Je 15 záujmových krúžkov s 259 žiakmi. Znova mali členovia

Týcht.o krúžkov úspechy v okresných súťažiach. Tak v súťaži

Hviezdoslavov Kubín a dopravnej súťaži získali popredné

Umiest.nenia a víťazne v okrese skončil súbor nefolklórnych

Tancov

V decembri - 1980 ukončil st.avebný podnik OSP výst.avbu

Učit.eľskej šesťbyt.ovky, kde sa nasťahovali u č itelia a jeden

Zamest.nanec školy.

O s o bit. N é o db orn é u č i l i š t. E malo v školskom

Roku 1979 - 1980 235 učňov. V septembri 19 80 začali presta vovať

Prednú - učebňovú budovu. Robili to vlastnými silami,

Niektoré špeciál ne práce, na ktoré nemajú v ODU profesiu,

Vykonávali pracovníci Okresného stavebn~ho podniku. Oo t.ejto

Budovy sa zaviedlo ústredné kúrenie z Považských cement.ární.

Ku koncu roka 1980 a začiatku 1981 ukončil Pamiatkost.av Žilina

Opravu fasád hist.orickej budovy kašt.ieľa.

V Mat. E r s kej š k o le, kde sa int.enzívne začalo

Pracovať na príst.avbe, pokračuje život. A práca v t.radíciach,

Ale i nových formách. Ide najmä o prípravu det.í do nového syst.

Ému školst.va, ale i o celkovú koncepciu výchovy. Žiaci t.radične

Navšt.evujú divadelné predst.avenia bábkového divadla,

Učit.eľky ich akt.ivizujú pri rôznych príležit.ost.iach, ako sú

Medzinárodný deň det.í, Medzinárodný deň žien, v cit.ovej výchove.

Kultúrny rozvoj obce v roku 19BO nezaznamenal nijaký

Osobitný krok vpred. Miestny národný výbor síce prijal dokument

Týkajúci sa výchovy a kultúry. Bol to však dokument -

- časť celkových zámerov MNV na úseku organizátorskej, riadiacej,

Kádrovej práce, výstavby, dopravy, obchodu, poľnohospodárstva

A dalších oblastí a tak sa pochopiteľne venovalo

Veľa pozornosti výstavbe a dalším oblastiam, oveľa viac

Ako samotnej kultúre. Preto ani výsledky nepresahujú obvyklý

Rámec v kvantite a kvalite podujatí.

Pokračuje sa v začatej tradícii poriadať pri príležitosti

Významných výročí tzv. Živé noviny, teda formy, ktoré môžu

Priťahovať najmä mladých ľudí. Účasť však nie je príliš vysoká.

V kurzovej činnosti sa uskutočnil kurz prvej pomoci -

- organizátor Československý červený kríž, kurz prípravy studených

Jedál usporiadalo Osobitné odborné učilište, tanečný

Kurz zase Klub mládeže Tunežice. Posledne menovaný bol i

V tomto roku najaktívnejším organizátorom záujmových a výchovných

Aktivít.

Dychová hudba ZK ROH po problémoch v roku 1979 sa čiastočne

Konsoliduje - i ked zmenšuje, čo do počtu asnov. Zúčastňuje

Sa prehliadky dychových orchestrov v Piešťanoch a

Lednických Rovniach.

Rok 1980 je rokom 35. Výročia oslobodenia Československa.

Pri tejto príležitosti sa poriada celý rad besied v organizáciach

Národného frontu, najmä však v školách.

Bilancia roku l~BO vyjadrená v číslach je takáto: 8010

83 výchovno-vzdelávacích podujatí za účasti 6 050 divákov a

Poslucháčov. Poriadalo sa 49 kultúrno-spoločenských akcií,

Z toho vystúpenia 4 profesionálnych súborov. Premietlo sa

34é filmov za účasti 17 309 divákov. Knižnica ZK ROH má v roku

1980 9 690 zväzkov - 414 čitateľov - 21 926 výpožičiek.

Kultúrny rozvoj obce

Zväz požiarnej ochrany v T une ž i c i ach sa zúčastnil

Pozlarnej súťaže v Belušských Slatinách , kde skonč il o horšie

Ako v roku 1979 a nezískalo výkonnostnú triedu. Kladne ich

Činnosť a výkony hodnotili však na námetovom cvičení v Podho rí

. Požiarnici v Tunežiciach dvakrát v roku 1980 urobili pre ventívne

Prehliadky v miestnej časti Tunežice, zúčastňovali sa

Brigád pri úprave obce, osobitne sa dobre uplatnili pri pre hlbovaní

Studní občanom.

Z v ä z p o ž i a r nej och ran y v L a d c och mal

V roku 1980 69 členov . Príkladná bola v tomto roku ich brigádnická

Činnosť. Podľa dohody podpísanej s vedením JRD od pracovali

255 hodín pri zbere kr movín a -rovnaký počet hodín

Venovali členovia v práci pri úprave a údržbe zbrojnice . Ak tivita

Sa zvýšila i vo vzťahu k mládeži. Okrem besied s deť mi

Pripravili pre ne hru "Plameň 80 " a s družstvom boli na

Súťaži v Lednických Rovniach . Uskutočnili 310 preventívnych

Prehliadok a zistené nedostatky pomohli vo väčšine hned odstrániť

V športovo-brannej č i nnosti prebehla súťaž o "Pohár generálneho

Riaditeľa Cementární a vápeniek", ktorá bola v tomto

Roku v Púchove, sa umiestnili na štvrtom mieste . Zo súťa že

V Belušských Slatinách, kde sa zúčastnili dve družstvá,

Jedno postúpilo do okresnej súťaže.

S love n s k Ý z v ä z ž i e n v Ladcoch pripra vil niekoľko

Vydarených podujatí. Patril medzi ne kurz šitia a strihov,

Niekoľko prednášiek na- témy, ktoré zaujímajú ženy a výstava

"Krása životu", ktorú usporiadali organizácie v Ladcoch

I Tunežiciach. Úspešne v práci pokračoval spevácky súbor

Žien.

V tejto organizácii dochádza v roku 1980 k reorganizácii

. Rozčleňuje sa na tri časti:

L. Časť - dedina - predsedníčka Jozefína Grulichová

2. Časť - bytovky a okolie, kde je predsedníčkou Alžbeta

Bušíková

3 . Časť - Horné Ladce - predsedníčka Sidónia Zahradníková

Z činnosti organizácií

Predsedníčkou celej organizácie je i nadalej Mária Liptáková

A v tomto roku do nej patrí aj ZO Slovenského zväzu

Žien v Tunežiciach s predsedníčkou Emíliou Kvasnicovou.

Najvýznamnejšou telovýchovnou akciou roka je Celoštátna

Československá spartakiáda. V júni 1980 sa konala, dovtedy

Najúspešnejšia O kre s n á s par t a k i á d a v Považskej

Bystrici. Bola to nevšedná spoločenská a telovýéhovná udalosť,

Na ktorej sa zúčastnili aj cvičenci z Ladiec. V obci okrem

Žiackych kategórií nacvičovali ženy a muži. Zúčastnili sa

Nielen okresnej, ale i obvodových cvičení v Ilave a Dubnici

Nad Váhom a niektorí cvičili i na Strahove. Spartakiáda zmobilizovala

V Ladcoch nielen cvičencov, ale i mnohých funkcionárov

A organizácie Slovenského zväzu žien, Červeného kríža

A dalších. Problémy boli charakteru materiálneho a s náborom

Mužov do cvičenia.

V dňoch 13.-21. Augusta prebiehal cez Ladce XXIV. Ročník

Cyklistických pretekov "Okolo Slovenska". Od 15. Augusta do

18. Augusta boli pretekári ubytovaní v Považskej Bystrici,

Odkiaľ vychádzali na trasu 4., 5., 6. A 7. Etapy. Pretekov

Sa zúčastnili závodníci z ČSSR, ZSSR, Poľska, NDR, Holandska,

Talianska, Grécka a Nórska.

Miestny národný výbor v Ladcoch sa v súvislosti s brannou

Výchovou obyvateľstva zaoberal brannými aktivitami niektorých

Organizácií a inštitúcií. Toto hodnoteni~ pléna na

Jeho zasadaní v júni 1980 vyznelo pre niektoré organizácie

Priaznivo, pre niektoré menej.

Išlo najmä o organizácie, ktorú maju priamo vo svojej

Náplni branné prvky. Z tohoto hľadiska sa nevyslovila spo-

Významné telovýchovné

Podujatia

Branné aktivity

Kojnosť s Telovýchovnou jednotou Tatran Ladce - cementáreň,

Ktorá venuje hlavnú pozornosť futbalu.

V Tunežiciach má Telovýchovná jednota Tatran 60 dospelých

Členova 13 žiakov. V rokoch 1979 - 1980, kedy sa akti vizuje

Socialistický zväz mládeže a jeho Klub mládeže, hľadajú

Tatran a SZM spoločnú cestu . Darí sa im do spoločného

Športovania zapojiť absolútnu väčšinu mládeže . Zaviedli sa

Pevné systémy, ako Vianočný stolnotenisový turnaj, tradičné

Turistické pochody a výlety, podujatia pre najmenších. Špor tová

Klíma v tomto období je oveľa priaznivejšia v Tuneži ciach

Ako v Ladcoch.

V branno-športovej oblasti rozhodujúcu úlohu zohráva

Organizácia Zväzarmu pri cementárni v La'dcoch . Najviac sa

Darí v motoristickom športe a v športovej streľbe .

Rozvoj branno - športových aktivít je dobre organizovaný

V Základnej deväťročnej škole, osobitne v odbornosti požiarnickej,

Streleckej a turistickej .

V Osobitnom odbornom učilišti sa venujú ľahkej atletike,

Gymnastike a v poslednom čase stále viac športom: futbal

A volejbal . Z branných prvkov je to streľba v novozriadenom

Krúžku. Povzbudzujúcimi ~ormami sú rôzne súťaže a preteky,

Ktorých sa žiaci zúčastňujú masovo: streleckej súťaže 115

Žiakov, branného preteku 140 žiakov a všetci prechádzajú

Plaveckým výcvikom.

Volieb v dňoch 5. A 6. Júna 1981 sa zúčastnilo 1903 voličov.

Zvolili nasledovný Miestny národný výbor v Ladcoch:

František Zelík, robotník

František teško, robotník

Bohumil Kvasnica, technik

Ladislav ternota, technik

Jaroslav Koiš, technik

Ladislav Kukuliaš, technik

Ervín Kalus, robotník

Mária Koštialiková, robotn.

Rozália Peterková, robotn.

Jozef Peterka, robotník

Miloš Košina, technik

Ing. Jozef Mihálik, technik

Milan Letko, technik

Mária Letková, učiteľka

Lýdia Gallová, učiteľka

Milan Hujo, robotník

Oľga Pagáčová, robotníčka

Ladislav Nagy, robotník

Ján Suchár, technik

Irena Gajdošíková, učiteľka

Karol Koštialik, technik

Pavel Vároš, robotník

Rudolf Marikovič, robotník

Jozef Porubčan, člen , JRD

Marta Kušnierová, robotníčka - 27 ročná

Jozef Rožník, robotník

Aurélia Baricová, psychológ

60 ročný

34 ročná

Do Okresného národného výboru zvolili Emíliu Žižkovú

A Emíliu Vetríkovú.

 

1981

 

Voľby do zastupiteľských

Zborov

Na prvom zasadaní MNV boli zvolení jednotliví funkcioná ri,

Rada MNV a komisie pléna MNV . Na tomto rozšírenom zasadaní

Sa zúčastnili zástupcovia závodov, škôl, spoločenských organizácií

Národného frontu a dalších organizácii.

Predsedom MNV sa stal František Z e l í k ,

Podpredsedom Franti šek Č e š k o

Tajomníkom MNV Ján S uch ár.

Rad a MNV mala toto zloženie:

František Zelík, predseda

František Češka, podpredseda

Ján Suchár, tajomník MNV

Aurélia Baricová

Bohumil Kvasnica

Jozef Porubčan

Jozef Peterka

Ladislav Černo ta

Jaroslav !(oiš

Zostavili sa komisie (v zátvorke predseda komisie):

- komisia stavebná (Karol Koštialik)

- komisia kultúrno - školská. (Mária Letková)

- komisia ochrany verejného poriadku (Ladislav Kukuliaš)

- komisia finančno -pl ánovacia (Bohumil Kvasnica)

- komisia sociálno-zdravotná (Aurélia Baricavá)

Pam o c n é a k t í vy:

- komisia pre riadenie socialistickej súťaže (Miloš Košina)

- komisia pre životné , prostredie a ničenie burín (František

Zelík)

- Zbor pre občianske záležitosti (František Češka)

- komisia pre brannú výchovu obyvateľstva (Jozef Mihálik)

- komisia rady spotrebiteľskej kontroly (Ladislav Nagy)

- dôverníci o rodinu a mládež (Rozália Peterková)

Dňa 23 . Októbra sa konalo ve r ejné zhromaždenie, na kto rom

Zvolili občania o b č i a n s k e v Ý bor y

Občiansky výbor Č. L - pre časť Ladce :

Predseda - Ladislav Nagy

Členovia - Jana Pravdová, Irena Suranová, Stanislav Kalus,

Pavel Vároš, Erví n Kalus, Jozef Peterka

Občiansky výbor Č . 2 - pre časť Tunežice:

Predseda - Jozef Rožník

Členovia - Milan Letko, Anna Kvasnicová, I ng . Jozef Mihálik,

Rudolf Mikuška, Miroslav Kvasnica, Bphumil Kvas nica

Dňa 27 . Októbra 19B1 bola v Ladcoch zriadená komisia

Pre mládež a telesnú výchovu . Komisia bola ustanovená v zlo že

Ní: Ján S uch á r (predseda), Miloš Košina, Marta Kušnie rová,

Alžbeta Bušíková, Anton Haršáni.

Rok 1981 bol pre poľnohospodársku výrobu z hľadiska po č~

Sia priaznivejší, ako rok predchádzajúci . Jarné denné teplo ty

Sa pohybovali od 10 do 20 °e a nočné od 4 do 9 stupňov.

Všetky jarné práce urobili družstevníci včas, rovnako .aj žat vu

A jesenné práce - osobitne zber zemiakov, silážnej kukuri ce,

Kŕmnej repy sa uskutočnili bez mimoriadnych problémov.

I tak sa však nesplnila plánovaná výroba obilia, kde sa

Predpokladalo 3 500 ton, ale dosiahlo sa iba 3 IDO ton. Viac

Oproti plánu sa urodilo zemiakov - 145 q z hektára, pritom

Výrobné stredisko Ladce splnilo svoje úlohy na 108 %. Konzumné

Zemiaky nemali dobrú kvalitu a tak ich odberateľ všetky

Neodobral, z čoho vznikla pre JRD určitá finančná strata . Vo

Výrobe krmovín sa situácia stabilizovala, boli teda dobré

Predpoklady pre plnenie úloh v živočíšnej výrobe.

Jednotné roľnícke

DružstvoNedarilo sa však vo výrobe ml ieka . V roku 1981 chýbalo

127 000 litrov, pričom stredisko Ladce a Horná Poruba patrili

Medzi najhoršie .

Na stopercentné splnenie dodávok mäsa chýbalo 379 Q,

Nižšie bol i prírastky hovädzieho i bravčového mäsa a dokonca

Chýbalo 475 kusov odstavčiat. Objavili sa neporiadky v eviden cii

Jednotlivých druhov zvierat, hlavne ošípaných a oviec . Mu seli

Sa robiť viaceré personálne zmeny a zaviesť disciplínu aj

Do týchto otázok.

V roku 1981 pracovalo v JRD l . Máj Košeca 775 stálych pracovníkov,

Z toho iba 524 v produktívnom veku . Pribudlo 83 pra covníkov

. To však nepomohlo, pretože ubudlo 103 pracovníkov,

Z čoho 42 išlo do dôchodku . Bola to vysdká fluktuácia, ktorá

Tiež ovplyv~ovala v zťah k práci a jej kvalitu .

Treba povedať, že v JRD urob i li veľa opatrení v sociálnej,

Zdravotnej a kultúrnospoločenskej sfére, čo čiastočne pomáha lo

Skvalit~ovať úrove~ - najmä odborníkov. Nedostatok pracov ných

Síl zostáva však i nadalej najvážnejším problémom nášho

JRD.

V roku 1981 bol stav hospodárskych zvierat na základe

Súpisu nasledovný:

- kurčatá na chov 508

- kurčatá na výkrm 1169

- sliepky 1914

- kohúty 90

- kačice 371

- morky 8

- ovce 53

- kone 2

- ošípané 101

- hovädzí dobytok 6

Stav hospodárskych

Zvierat v Ladcoch

.~

V roku 1981 - od l. Januára sa mení organizačná št r uktúra

Cementární na Slove nsku. Odvtedy sa mení aj št r uktúra generál neho

Ri aditeľstva v T renčíne na konce r nové a naša cementáreň

Sa stáva od l. Januára koncernovým podnikom P o v a ž s k é

Ce men t á r ne , Ladce s pobočným závodom v Lietavskej Lúč ke.

Množstvo výroby a jeho kvalita majú neus t ále vysoký štandard

. Svedčí o tom 606 500 ton vyrobeného cementu v roku 1981 .

V podniku dochádza k personál nej zmene . Výrobno -t echnickým

Námestníkom sa s t áva I ng . Vojtech Mi kloši . Aj v tomto r oku

- 25 . Febr uára sme svedkami t r agédie - smr t eľného úrazu.

Pri trhacích prácach v lome zahy nu l Miku l áš Vyh n ička .

Zbor pre občianske záležitosti pr acuje od roku 1981

V zložení :

Fr an t išek Češko - pr edseda

Č l enov i a : Oľga Visz uso vá, Valter Fábry , Már i a Liptáková,

Fl or i án Gajd oš í k , Irena Gajdošíková, Hana Kvas nicová.

V r oku 1981 bolo v našej obci 39 no vonarode ných de t í,

Uzavrelo sa 14 manželstiev a pos l ed ná rozlúčka so zos nulým i

Sa konala 23 krát .

40 žiakom odovzdali občianske preukazy a 80 žiakom-

Vyučencom výučné US,ty .

Okrem toho v spolupráci s inými organizáciami pripravil

ZPOZ besedu s mladými voličmi, rozlúčku s brancami, posede nie

So starými občanmi za prí t omnosti 110 účastníkov. Potom

Sa uskutočnilo 23 návštev u t ých, ktorí sa stretnutia pre

Chorobu a nevládnosť nemohli zúčastniť .

Zmena š truktúry

V cementárni

Zbor pre občianske

Záležitosti v Ladcoch

V školskom roku 1980 - 1981 vvyučo valo v Z á k l a dne j

Dev ä ť r o č n e· j š k o l e 25 učiteľov a ostatných výchovných

Pracovníkov. Bolo iba 17 tried, pretože v tomto roku bola iba

Jedna deviata trieda.

V škole pracuje 15 rôznych krúžkov: zdravotnícke, tanečný,

Spevácky, recitačný, výtvarné, telovýchovné, prírodovedecké,

Požiarnicky, strelecký, turistick ý, modelársky a klub ruského

Jazyka .

V školskom roku absolvovalo takmer 100 žiakov plavecký

Výcvik. Väčšinou to boli úplní neplavci, z ktorých časť sa

V Pechovskej plavárni naučila plávať, ostatní sa aspoň prestali

Báť vody.

Rok bol bohatý na kultúrne a vzdelávaci e podujat ia. Darilo

Sa organizovať zaujímavé besedy: s právnikom, príslušníkom

VB, účastníkmi rôznych podujatí - zájazdov, so sovietsky mi

Vojakmi., Vietnamcami ata.

O S o bit n é o db orn é u č i l i š t e má v tomto škol skom

Roku 235 žiakov, z toho v júni 19B1 ukončilo 62 absolventov

. V septembri bolo vyučovanie narušené brigádami pr i

Zbere zemiakov, kde každá .trieda odpracovala 10 pracovných

Dní, čo bolo skutočne priveľa.

Takmer po celý školský rok sa vyučovalo v náhradných

Priestoroch, k vôli prestavbe prednej školskej budovy. · Práce

Pokračovali ve ľmi intenzívne a časť stavebných prác sa ukončila

Koncom mája 1981.

Pri príležitosti 15. Ročného jubilea založenia školy v Ladcoch

Sa konal i v dňoch 21. - 24 . Mája 1981 IX . Celoslovenské

Špor tové hry mládeže - chlapcov. Preteky boli pod patronátom

Ministerstva školstva SSR . Zúčastnili sa ich: Bratislava,

Trnava, Liptovský Ján, Sp i šský Štiavnik, Prešov, Michalovce,

Kelč - ako družobná škola . Predsedom organizačného výboru bol

Opäť Ing . Ladislav Dvorský. Športové podujatie spestril sláv novstný

Večer v ZK ROH, poriadaný pri príležitosti 15. Výročia

Vzniku školy . Na programe boli kultúrne vystúpenia a m6dna

Školy v roku 1981

Prehliadka . Samotné špo r tové hry sa skončili víťazstvom ODU

Trnava pred ladcami a Bratislavou.

Pri príležitosti Dňa armády usporiadali v októbri 1981

Jesenné majstrovstvá v športe o Pohár riaditeľa školy .

O športovej aktivite v ODU sa zm i enil i časopis Šport .

V roku 1981 je v Mat e r s kej š k o l e a v detských

Jasliach dovedna 144 detí (116 + 28) . Práca sa riadila Programom

Výchovnej práce v jas l iach a materskej škole . Podľa

Toho boli zaškolené všetky 5 - ročné deti z ladiec. V škole

V tomto roku pracovali: Božena Predná, Irena Gajdošíková,

Viera Šištíková, Lubica Jancová, Gabriela Košt i aliková, Mária

Koštialiková, Jana Kobelová. Riaditeľkou školy bola Gabriela

Rosenbaumová, ktorá zastupovala Vieru kováč o vú v čase jej

Neprítomnosti.

Plénum MNV v ladcoch schválilo v r.oku 1981 Plán rozvoja

Kultúry v ladcoch na roky 1981 - 1985 . Plán obsahuje rozvoj

Kultúrnych aktivít vo všetkých oblastiach a u všetkých jej

Vykonávateľov . Menovite však Závodný klub ROH Považských cementární,

Osvetová beseda a Klub mládeže v Tunežiciach, všetky

Spoločenské organizác i e Národného frontu, školy a i nštitú cie,

Sú zodpovedné za jeho naplnenie skutkami . V pláne sú

State o ochrane prírody, osobitne miestneho parku . Z týchto

Hlavných úloh sa bude každoročne vychádzať pri tvorbe jednotných

Plánov kultúrno-~ýchovnej činnosti.

V roku 1981 sa v ladcoch uskutočnilo 75 výchovno - vzdelávacích

Podujatí, trikrát sme privítali v ladcoch profesionálne

Súbory. V kine ZK ROH uskutočnil i 26B filmových predstavení

Za účasti 16 874 divákov .

Knižnica ZK ROH má 10 160 zväzkov - 427 č i tateľov -

- 22 670 výpožičiek.

 

 

Pl án rozvo j a kultúry

 

 

Na konci roka 1981 boli na čele spoločenských a záujmových

Organizácií Národného frontu SSR v ladcoch títo predsedovia

(neúplný zoznam):

Slovenský zväz žien v ladcoch - Mária liptáková

TJ Tatran ladce - Ing. Karol Horký

Zväz požiarnej ochrany ladce - Jozef Kováč

Socialistický zväz mládeže ladce - Pavol Haršáni

Zväz požiarnej ochrany Tunežice - Ján Grečný

Slovenský zväz žien Tunežice - Emília Kvasnicová

Zväzarm ladce - Ing. Miloslav 8arica

Socialistický zväz mládeže Tunežice - František Kvasnica

Slovenský zväz chovateľov - Rudolf Zajac

Slovenský záhradkársky zväz - Ján Málik.

Zväz československo - sovietskeho priateľstva - Anna Zelienková

Československý červený kríž - Ján Abrahámovský

Pod vedením klubovej rady a výboru Socialistického zväzu

Mládeže, kde rozhodujúcu úlohu zohrávali František Kvasnica,

Marián Rafko, Vladimír letko, Vladimír Marguš, Dušan Minárik

A další, dosiahli mladí v Tunežiciach aj v roku 1981 významné

Úspechy v pravidelnosti, pestrosti a cieľavedomosti klubovej

Práce. Niektoré z podujatí :

21. Februára sa v klubovni stretli rodičia a deti . Rodičia

Sa zoznámili s prácou zväzákov i tých najmenších detí. Zábavný

A poučný progrpm potešil rodičov a ako píšu vo svojom

Spravodaji " ... Vytvorili sa neprerušiteľné putá medzi mláde žou

A staršou generáciou ... ".

Aj tanečné zábavy - jedna z nich 7. Marca v Závodnom klube

Ladce, mali vysokú spoločenskú úroveň a boli príkladom pre

Ostatných poriadateľov.

Klub mládeže v Tunežiciach

Stále v popredí

Dobre pracuje krúžok džezgymnastiky dievčat a chlapcov,

Fotokrúžok a krúžok začínajúcich autorov, ktorého členovia

Recitovali svoje básne v klube a uverejňovali ich na stránkach

Spravodajcu Klubu mládeže .

Zväzácke skupiny pokračujú v súťaži medzi sebou v oblastiach:

Výchovná práca, šport a kultúra. Práve v spomínanom

Stretnutí Rodičia a deti sa stretli vo finále.

V roku 1980-1981 zvíťazilo stolnotenisové družstvo SZM

Tunežice v okresnej súťaži a postúpilo do okresnej stolnotenisovej

Ligy. Je to v dejinách tunežického špo.tu ojedinelý

Prípad. Hráčmi vtedy boli: Rudolf Kvasnica, Marián Palček,

Gustáv Petríček, Popelka a Marián Melicher.

V tomto roku nazbierali zväzáci vyše 6 000 kilogramov

Železného šrotu - pomohli národnému hospodárstvu a získali

Finančné prostriedky .

Z dalších akcií iba niektoré: 8eh oslobodenia, branné .

Stretnutie, súťažný večer pred voľbami, večer poézie a prozy,

Diskotéky, dni otvorených dverí a dalšie.

Takou pestrou, nápaditou činnosťou pripútal Klub mládeže

V Tunežiciach prakticky všetku mládež k tráveniu užitoč ného

A zábavného času a zostal i nadalej najlepším klubom

Mládeže v okrese Považská Bystrica.

6. Novembra 1982 sa konalo verejné zhromaždenie Miestneho

Národného výboru za účasti 53 zástupcov organizácií Národného

Frontu. Hlavným bodom bolo oboznámenie sa s rozpracovanými

Závermi 6 . Zasadania Ústredného výboru KSČ o práci národných

Výborov. S ú bor o pat r e n i obsahoval návrhy na

Zlepšenie práce na všetkých úsekoch organizátorskej práce,

Styku s občanmi, prácu s pripomienkami a dalšie demokratické

Prvky. Opatrenia sa týkali úsekov ochrany verejného poriadku,

Ekonomického úseku a investičnej výstavby. V tóm bode boli

Úlohy plánované dosť maximalisticky a ideálne, pravda všetko

Záleža lo na finančnej situácii a možnostiach výstavby z hľadiska

Dodávateľov a stavebného materiálu.

V investičnej výstavbe sa počíta so započatím výstavby

Vodovodu v roku 1983 a s ukončením prvej etapy v roku 1985.

Druhá etapa sa bude stavať v dalšej päťročnici - po roku

1985 . Do roku 1985 sa predpokladá zabezpečiť projektovú dokumentáciu

Plynofikácie obce. V oblasti akcie "Z" zabezpečiť

Do roku 1985 projekciu obchodu v Horných Ladcoch a spracovať

Koncepčný zámer investičnej časti akcie "Z" do roku 1990

S výhľadom do roku 2000. Časť tvorby a ochrany ž i vot n é -

Hop r o str edi a je v súbore opatrení uplatňovaná veľmi

Náročne a to v oblasti ochrany ovzdušia, vodných tokov, domového

Odpadu, výsadby a údržby zelene - osobitne parku.

Súbor sa dalej zaoberá otázkami školstva, výchovy mláde že,

Oblasti kultúry vo všetkých jej formách . Sociálne zabezpečenie,

Sociálna starostlivosť sa obracia na otázky rozvoja

Rodiny, detí, na prestárlych občanov a na úsek sociálno zdravotný.

Materiál sa zaoberá dalej problémami brannej výchovy,

Úseku pracovných síl a dalších. Súbor opatreni bol po pripomienkach

Prijatý a zástupcovia MNV boli poverení, aby s ním

Oboznámili všetkých občanov.

 

 

1982

 

 

Plány na zlepšenie

Práce MNV

Občania sa i potom neustále obracajú na otázky ž i vot -

Né hop l' 05 tre d i a . Robia sa viaceré opatrenia, ale uka zujú

Sa ako nedostatočné . Stále sa nerieši otázka parku, najmä

Však ozdravenie ovzdušia, ktoré patrí medzi najhoršie v okrese

. Pri hodnotení životného prostredia sa hovorí najviac o vodovode

A plynofikácii a v tej súvislosti o kotolniach v Osobitnom

Odbornom učilišti, Základnej škole, o spojení kanali začných

Sietí a ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ako

Vážny problém, ktorý sa rieši pomaly a nedôsledne, sú divoká,

Ale aj oficiálne skládky pevného domového odpadu, skládky na

Zber druhotných surovín a boj proti burinám, ktorých je v cho tári

Stále veľa. Začína sa chápať, že ochrana životného prostredia

Je spoločensky dôležitá a že je vecou všetkých .

Viaceré stavby v obci prispeli k zlepšeniu života občanov, St avby r oku 19 82

Niektoré však neboli dostavané a presunuli sa do dalšieho 1'0 - v obc i

Ka.

- Položil sa asfaltový koberec na cestu od križovatky po zá vory

ČSD,

- dala sa do užívania predajňa OTEX, rekonštrukcia budovy bývalého

Hostinca,

- dokončila sa čistíaca stanica odpadových vôd v Luhu,

- postavilo sa 22 garáží na vymedzenom mieste pre skupinovú

Výstavbu,

- dáva sa do užívania predajňa Drogérie, rekonštrukcia bývalej

Budovy četníckej stanice,

V tej istej budove sa dáva do užívania Klub mládeže, vybudovaný

Svojpomocou mládežou v Socialistickom zväze mládeže

V Ladcoch,

- dáva sa do užívania administratívna budova Stredoslovenských

Kameňolomov a štrkopieskov v Tunežiciach,

- vyčistil sa Lúčkovský potok od nečistôt a nánosov,

- nepoda r ilo sa dokončiť príst.avbu Mat.erskej školy a det.ských

Jaslí,

- v roku 1982 dost.ali súkromní st.avit.elia rodinných domov

8 užívacích povolení, 7 st.avebných a 3 búracie povolenia .

Previerka pôdneho fondu uskut.očnená v roku 1982 zást.up cami

Rôznych okresných inšt.itúcií a zástupcov MNV ukázala

Dosť nedostatkov s hospodárením s pôdou v JRD 1 u súkromných

Majit.eľov.

V Ladcoch a Tunežiciach je celková, výmera pôdy 1569 ha,

Z toho 375 ha ornej. Ďalej je to 108 ha lúk, 187 ha pasienkov,

42 ha záhrad, 1,42 ha ovocného sadu. Lesy zaberajú 573 ha a

70 ha je zastavaná pôda. Vodná plocha zaberá 66 ha a os t atné

14 7 ha. Teda ú ž i t k o v á p l och a je 7 l 3 ha . Do polož ky

"ostatná pôda" patrí aj miestny park a ostatná zelen v ob ci.

V tomto čase napočít.ali v Ladcoch atunežiciach 4 781 ovocných

Stromov a l 506 kr íko v .

Previerka konštatuje', že plne je využívaná orná pôda

JRD a záhumienky. Nie sú však vy užívané všetky záhrady, zväčša

Je to iba na pestovanie ovocia, menej na pestovanie zeleniny,

Zemiakov a o statných plodín . Veľa ornej pôdy zostalo'ležať

Ladom v podhorskej oblasti, kde je sťažený prístup mechaniz mami

. Pri inventarizácii pôdy v decembri 1982 sa zistilo, že

10 ha pôdy je málo, alebo vôbec nevyužívaných . Konštatuje sa

Aj smut.ný fakt., že vgdné toky sú znečistené, k čomu v značnej

Miere prispievajú občania .

Občania venovali veľa času v tomto roku obci a jej vzhľa du

. Práve spomínaná zelen - teda dôležitá časť životného pro-

Previ erka pôdneho

Fo ndu

O bčan i a obci

Stredia sa v roku 1982 zlepšila . Zvyšuje sa plocha zelene

I starostlivosť o ňu. Stálym problémom je však par k ,

Ktorý sa iba z časti udržuje a nerieši sa jeho rekonštrukcia

A potrebné financie . Zlá situácia je aj v zaburinení

Obce, najmä v časti starých kolónií, okolo železničnej stanice,

Vnútorných objektov cementárne, okrajoch ciest do

Horných Ladiec a v časti polí a objektov JRD.

Pracovná aktivita bola usmerňovaná najviac na úpravu

Zelených plôch. Celkom sa upravilo 31 000 m2 , dalej na úpravu

Chodníkov, ulíc, rigolov. Upravilo sa okolo 1 500 metrov

Potokov, odstránili nevyhovujúce oplotenia, postavili nové

Ploty. Opravili sa fasády budovy Osobitného odborného učilišťa,

Predajne lahôdok a mäsiarstva. Za pomoci mechanizmov

Považských cementární a brigádnikov, upravili terény po zbúraniskách,

Opravy a nátery oplotení v Tunežiciach na detskom

Ihrisku i výsadba okrasných kríkov. Treba povedať, že v tomto

Roku ich vysadili občania za 20 000,- Kčs z rozpočtu MNV.

V rámci opatrení spomínaných na začiatku tejto kapitoly

Sa pripravuje nová s k l á d k a pe v né hod o m o v é ho

Od p a d u pri Váhu, pretože staré ' smetisko v Luhu už nevyhovuje

A bude sa v budúcnosti upravovať tak, aby slúžilo poľnohospodárskym

Účelom. Rovnako sa ruší skládka odpadu v oblasti

8utkov.

Aj v roku 1982 sa organizovali tradičné Týždne pracovnej

Aktivity a Soboty pracovnej cti. Konštatuje sa dosť formaliz mu

V zainteresovanosti všetkých občanova všetkých organizácií

. Zavádza sa pevná a stála evidencia odpracovaných hodín

A tak sa zamedzuje vykazovaniu aj toho, čo sa neodpracovalo.

Dostáva sa do popredia fakt, že dôležité je skutočne vykonané

Dielo.

Občianske výbory v častiach Ladce a Tunežice skvalitni li

Svoju činnosť tým, že sa viac kontaktovali s občanmi.

V Ladcoch organizovali spoločné zasadania s domovými dôverníkmi,

Pomáhali pri organizovaní brigád, týždňov akt i vity.

V Tunežiciach organizovali brigády na prekrytí potoka a na

Jeho odvodnení . V styku s MNV a občanmi pomáhali riešiť pál čivé

Otázky, ako železničný prechod, prašnosť a iné. V Tunežiciach

Občiansky výbor nechýbal ani pri organizovaní rôznych

Podujatí kultúrneho, športového a spoločenského charakteru .

Spolupracoval a napomáhal činnosti spoločenských organizácií,

Hlavne mládeži a Slovenskému zväzu žien . Zaslúžili sa o organizovanie

Takých akcií ako je úprava športového areálu Telovýchovnej

Jednoty v Tunežiciach, výstavba šatní na tomto

Ihrisku, zhotovenie lavíc na sedenie, úprava detského ihriska,

Zastrešenie požiarnej zbrojnice a dalšie - rozsahom síce

Menšie, ale pre občanov Tunežíc rovnako dôležité akcie .

Dobrá je práca oboch občianskych výborov v sociálnej

Sfére, najmä vo vzťahu k prestárlym občanom.

V rozpočte na rok 1982 boli plánované príjmy 764 000,Kčs,

Z toho dotácie ONV 363 000,- Kčs . V skutočnosti boli

Príjmy l 057 000,- Kčs.

Plánované výdavky sú v roku 1982 764 000,- Kčs, skutočne

Boli 973 979, - Kčs. Niektoré z najväčších položiek výdavkovej

Časti :

Materská škola - 155 000,- Kčs

Základná škola - 228 000,- Kčs

Školská jedáleň - 409 000, - Kčs

Verejné osvetlenie 52 000,- Kčs

O b č ians k e vý bory

V Ladcoch a Tunežic

I ach

Hospodáreni e obce

Výročná členská schôdza JRD sa konala dňa 26. Februára

1982 a stanovila, aby sa zbor zástupcov schádzal jedenkrát

Za 3 mesiace . Predstavenstvo, ktoré má 17 členov sa schádza

Minimálne raz za mes i ac.

Predsedom JRD 1. Máj Košeca sa stáva Stanislav K v a s -

Nic a a podpredsedom Jozef Porubčan .

Úlohy pre tento rok sú vysoké. Neustále, i pri zhorše ných

Podmienkach v energetike a aalších problémoch v materiál no

- technickom zabezpečení sa sleduje základný cieľ: zvyšovanie

Výroby o b i Iní n . V roku 1982 ich pestovali .na 780 ha . Celkový

Plán vyrobiť 3 279 ton splnili na 3 020 ton. Vedenie JRD

Hľadalo príčiny nesplnenia a konštatovalo , že boli najmä objektívne

: ľadovec, zniženie lesnou zverbu, ale aj nezabezpeče nie

Zmlúv na výmenu kombajnistov . Výsledkom posledného nedostatku

Je, že na jeden kombajn pripadá 80 ha obilia .

Výrobné stredisko Ladce malo obilie vysiate na 224 ha,

Na ktorých vyprodukovali 10 147 q, čo z namená veľmi slušný

Priemer 46,2 q z hektára.

Výroba krmovín sa zabezpečovala podľa vypracovaného krmovinového

Programu. Plánovaná výroba sa vysoko prekročila a kr movinári

Dali k dispozícii živočícharom l 792 ton. V Ladcoch

A Ilave však výrobu sena nesplnili.

Zemiaky sa pestovali na ploche 195 ha a vyrobilo· sa ich

2 808 t, čo je číslo znamenajúce prekročenie stanovených úloh.

Tento rok sa zlepšila kvalita zemiakov, čo pri stále sa zhor šujúcej

Celoslovenskej akosti tejto plodiny, potešilo najviac .

Ani v tohoročnej jeseni sa však družstevníci nezaobišli bez

Brigádnikov. V Ladcoch to boli najviac členovia organizácií

Národného frontu.

V tomto roku sa v JRD l. Máj zriadil špecializovaný závod

Na v Ý rob u Z ele n i ny, na jeho čelo bol ustanovený

Ing. Pavel Palček. Už v roku 1982 vyrobili 867 ton zeleniny .

801 to úspech, pretože iba prekročenie plánu znamená takmer

600 tisíc korún .

Hlavný c i e ľ JRD:

Zvyš ova nie vý roby

 

Obilnín

 

V živočíšnej výrobe nastal opäť pokles. Zdôvodňujú ho

Nedostatkom jadrových krmív a ich zlej kvality. Nesplnili sa

Ani dodávky mlieka, ani prírastky hospodárskych zvierat. Svoj

Podiel - podľa hodnotenia na výročnej schôdzi má i zlá organizátorská

Práca zootechnikov a nedostatočná ošetrovateľská činnosť.

JRD zostalo dlžné 287 000 litrov mlieka . Jednotlivé strediská

(uvádzam ich pre porovnanie) plnili dennú dojivosť na

Dojnicu t.akto (plán - plnenie) :

Košeca 9,44 li tra 8,68 l;l tra

Ladce 9,00 7,61

Ilava 9,08 7,69

Košecké Podhradie 11,22 '10,52

Kopec 9,02 7,81

Horná Poruba 9,33 8,76

Teda stredisko Ladce, tradičné prvé, druhé, bolo v roku

1982 najhoršie s priemernou dojivosťou 2 772 litrov, čo bolo

Takmer o 900 litrov menej ako cez roky predchádzajúce. Príčiny

Boli t.ie isté, ako som ich už uvieddl v celom JRD l. Máj

Košeca.

V roku 1982 vyrobili v Ladeckej cementárni 581 000 ton

Cementu. Podnik sa zameriava na šetrenie palivami a energiou.

V októbri tohoto roku sa pokusne začína so spaľovaním opot.rebovaných

Pneumatík v ~otačnej peci.

V sociálnej sfére sa urobil rozhodný krok vo vytváraní

Podmienok pre trávenie voľného času a rekreácie detí i .dospelých.

Začala sa výstavba p i o nie r s k e hot. Á bor a

V Belušských Slatinách s kapacitou BO lôžok.

Začína sa výstavba nového ele k t r o o d 1. U č o v a č a

Náklady na túto stavbu sú rozpočt.ované na 29 miliónov kčs .

Pokusné spaľovanie

 

Pneumatík v cementárn

 

Ďalšia stavba je odprášenie chladiča slinku, čo je súčasťou

Akcie využitia odpadového tepla. Ukončenie sa plánuje na rok

1984.

V školskom roku 1982 - 1983 sa znížil počet ročníkov na

Základnej škole na 8 a celkom 16 tried. Deviaty ročník bol

Pre nízky počet žiakov pričlenený do Košece . V škole pracovalo

25 učiteľov a výchovných pracovníkov .

Nový výbor Združenia rodičov a priateľov školy pracoval

Pod vedením predsedu Pavla Kalusa, podpredsedníčkou je

Mudr. Jarmila Mart.ináková, tajomníčkou Mária Remová a pokladníkom

Anton Machala .

Pre zvýšenie telesnej zdatnosti žiakov sa aj v t.omt.o

Školskom roku uskutočnil plavecný výcvik 80 žiakov 6 . Ročníkov,

Z ktorých už menšina boli neplavci. V zimných mesiacoch

Sa žiaci zúčastnili aj lyžiarskeho výcviku v Zliechove .

Žiaci šk6ly zvíťazili v okresnej súťaži "Kam po skončení

Školy" a vcelku úspešne sa zúčastnili aj dalších pionier skych

A žiackych súťaží v kult.úrnej, šport.ovej a inej záujmovej

Činnosti .

V t.omt.o školskom roku renovovali Izbu revolučných t.radícií

A premiest.nili ju na poschodie pavi16nu B.

Pionierska organizácia stále zápasí s nedost.at.kom vedúcich,

Čo zapríčiňuje, že činnosť je málo zaujímavá a deti

Nepriťahuje. Dobre si počínali v zberoch druhot.ných surovín .

Výsledky: kovový šrot. 9 400 kg, papier 2 100 kg, liečivé

Rast.liny 439,5 kg .

 

Zmeny v Základnej Škole

 

V školskom roku 1982 - 1983 navštevovalo učilište 249

Žiakov v odboroch murár, maliar, stavebný zámočník, záhradník,

Stolár, krajčírka . V jdni ukončilo školu 80 učňov, z toho

S výučným listom 68.

Zvýšená pozornosť sa venovala novokoncipovaným triedam,

Ktoré prechádzali v zmysle prestavby československej výchovnovzdelávacej

Sdstavy na nové profesie.

V roku 1982 sa reorganizuje Socialistický zväz mládeže.

V Základnej organizácii ODU sa združujd mladí učitelia a zamestnanci

Školy spolu s najlepšími žiakmi učilišťa.

Kvalitatívne zmeny nastali vo vysielaní miestneho rozhlasu.

Ustanovuje sa nový rozhlasový krdžok, ktorého veddcou je

Monika Fábryová. Krdžok pracuje koncepčnejšie a jeho vysielania

Sd pravidelné.

V mimoškolskej výchove a vzdelávani badať určitý posun

K zaujímavejším a nápaditejšim formám . Ndti k tomu i fakt,

Že na bežné formy prichádia stále menej a menej poslucháčov.

Dar i sa v práci oboch K l u b o v m l á d e že. Osobitne

Sa aktivizuje klub v Ladcoch, kde veľa obetavej práce už pri

Zriadovani, rekonštrukcii a zariadovani odviedli mladi na čele

S predsedom Pavlom Haršánim.

V Závodnom klube ROH sa nedari zabezpečiť odborné vedenia

Záujmových kolektivov a to najmä hudbe a speváckemu krdžku.

Ani krdžky a sdbory nepracujd pravidelne a tak sa touto situáciou

Zaoberajd v Rade MNV i v ZV ROH a vedeni Považskej cementárne.

V roku 1982 sa uskutočnilo 63 výchovno-vzdelávacich podujati

A 53 kultdrno-spoločenských podujati. V kine ZK ROH videli

Občania 360 predstaveni (15 300 divákov). Knižnica má

 

 

Nové profesie

V Osobitnom odbornom Učilišti

 

Kultúrna oblasť

V tomto roku 10 648 zväzkov, 360 čitateľov, ktorí si vypožičali

14 095 kníh.

Obvyklým spôsobom, na dobrej úrovni pracoval Z bor

Pre o b č i a n s k e z á l e ž i t o s ti. Zaznamenali sme 28

Sobášov, 20 pohrebov a 34 privítaní detí do života v obrad nej

Miestnosti MNV.

Okrem toho ZP OZ pripravil posedenie s prestárlymi občanmi

Nad 75 rokov, ktorého sa zúčastnilo 128 dôchodcov. 50 žia kom

Osobitného odborného učilišťa odovzdali výučné listy,

Dalším žiakom Základnej školy občianske preukazy, privítali

L. Septembra malých prváčikov, organizovali 3 zlaté sobáše

A pre 9 manželských párov sobáše strieborné . Na dobrej úrovni

V spolupráci s organizáciou Zväzarm sa u~kutočnila rozlúčka

S brancami.

Organizácie Národného frontu mali v Ladcoch a Tune žiciach

V roku 1982 týchto predsedov (neúplný zoznam):

Telovýchovná jednota Tatrin Ladce

OO Socialistického zväzu mládeže Ladce

OO Socialistického zväzu mládeže Tunežice

MO Slovenského zväzu žien

Zväz československo -sovietsk eho

Priateľstva

Československý červený kríž

Slovenský zväz záhradkárov

Zväz požiarnej ochrany Ladce

Zväzarm

Telovýchovná jednota Tunežice

Slovenský zväz žien Tunežice

Zväz požiarnej ochrany Tunežice

Slovenský zväz chovateľov

Zväz invalidov

Slovenský zväz protifašistických

Bojovníkov

- Anton Haršáni

Pavol Haršáni

František Kvasnica

- Alžbeta 8ušíková

- Anna Zelienková

- Oľga Viszusová

- Jozef Martinák

- Jozef Kováč

- Ing. ~1iloslav Barica

- Bohumil Kvasnica

- Emília Kvasnicová

- Ján Grečný

- Viktor Lihocký

- Mil an Rafaj

- Valentín 8ednárik

Zo života organizácií

Národného frontu

Zväz požiarnej ochrany v roku 1982 veľmi prís ne

Posudzuje stav požiarnej techniky a teda aj schopnosť zásahu

. Konštatuje sa, že technika je v dobrom, udržovanom stave,

Mobilná. Je však zásahuschopná iba v súčinnosti s požiarnou

Jednotkou Považských cementární. Rovnako v dobrom stave je

Technika ZPO Tunežice.

V roku 1982 založili v Tunežiciach požiarne družstvo

Dievčat.

V roku 1982 sa konalo v okrese Považská Bystrica celoslovenské

Stretnutie "Troch generácií", ktorého časť sa odohrávala

Aj v Ladcoch. Pri tej príležitosti, ktorá bola súčasťou osláv

Slovenského národného povstania usporiadali ohňostroj,

Kultúrny program a besedy.

V roku 1982 začína Slovenský zväz žien organizovať turistické

Výlety Rodičia a deti. Stáva sa z. Toho tradícia pre budúce

Roky.

Nejde iba o charakteristicky branné, ale predovšetkým rekreatívne,

Turistické a iné .aktivity, ktoré sa čoraz viac dostávajú

Do programu organizácií a občanov vôbec. Svedčí o tom

Stále sa zvyšujúci počet občanov, najmä mládeže zúčastňujúcej

Sa na masových pochodoch a iných turistických podujatiach.

Základná organizácia Z v ä z arm u v Ladcoch vedie i

V tomto roku stredisko výcviku brancov, kde v roku 1982 výcvik

Ukončilo 27 účastníkov. Vyučovali tu základné predpisy, politickú

Prípravu, streleckú prípravu, zdravotníctvo, topografiu

A absolvovali telesnú prípravu.

Stretnutie žien

Branné prvky v čin nosti

Organizácií

V marci 1982 sa uskutočnil prebor Ladiec v streľbe zo

Vzduchovky, v apríli Dukelský pretek brannej zdatnosti za

Účasti 60 pretekárov. V tom istom mesiaci súťažia žiaci Základnej

Školy v dopravných predpisoch a bezpečnej jazde.

Dobre fungujú aj krúžky leteckých modelárov, motoristický,

Strelecký amasovobranný.

Dňa 9. Júna 1982 sa koná v Belušských Slatinách branný

Viacboj koncernu Cementárne a vápenky Trenčín za účasti 54

Závodníl<ov.

Z dalších podujatí:

Naši pretekári sa zúčastňujú Majstrovstva SSR juniorov

V motokrose.

Turisti sa zúčastňujú na pochode Považská Teplá - Manín

A sami potom usporiadali pochod Vršatec - Lednica.

Mladí zdravotníci v organizácii Československého červe ného

Kríža v Ladcoch a Tunežiciach, usporiadali 2 kurzy prvej

Pomoci. Okrem toho členovia Československého červeného kríža

Zabezpečujú službu na všetkých oslavách, masových podujatiach

Športovcov a Zväzarmu.

Základná organizácia ' Socialistického zväzu mládeže poriada

Pre svojich členov malé rekreatívne turnaje v nohejbale,

Stolnom tenise, ale napr . Aj pochod na Mojtín a iné podujatia.

Vychádza vládny'návrh opatrení na rozvoj ovocinárstva,

Pestovania zeleniny a chovu úžitkových domácich zvierat. Tieto

Opatrenia predpokladajú pridelenie vhodnej pôdy záhradkárom

A spoluprácu s JRD. Predpokladá sa nielen osvetová práca, ale

Predovšetkým materiálna a organizačná pomoc. Ďalej sa budú

Získavať občania na z m l u v n Ý cho v jat o č n Ý ch

Zvierat.

Podpora záhradkárom

A chovateľom

Táto dobre mienená akcia nenašla však v našej obci veľkú

Odozvu . Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárova

Slovenského zväzu chovateľov bola dobre zavedená a na

Chov jatočných zvierat sa prihlásilo len málo občanov .

Nedoriešila sa ani otázka záhradkárskych osád a pozemky

Sa pridelili iba na malých parcelách, podľa požiadaviek občanov

 

1983

 

Miestny národný výbor spracoval v roku 1983 plán perspek- Stav obce Ladce

Tívneho rozvoja obce do roku 1990, pričom zdôvodnil najhlavnej- v roku 1983

Šie problémy a navrhuje riešenia. Príprava takéhoto perspektívneho

Plánu vychádza z reality daného stavu. Využívam príležitosť,

Aby som aj v kronike zachytil s t a v obc e, aký bol

V roku 1983 - i ked niektoré údaje som už uviedol v niektorej

Z predchádzajúcich častí.

Obec Ladce bola Radou Stredoslovenského krajského národné- Ekonomické podmienky

Ho výboru v roku 1980 zaradená dodatočne do kategórie sídla

Miestneho významu Beluša - Ladce na základe požiadavky MNV,

Ktorý vychádzal z postavenia obce v jej histórii, ako i rozšírenia

O integrovanú časť Tunežice. Obec možno charakterizovať

Ako stredisko s vhodnými plochami pre rozvoj priemyslu s možným

Rozvojom bytovej výstavby.

V obci Ladce - Tunežice je koncernový podnik Považské cementárne,

Ktoré poskytujú 650 pracovných príležitostí. V časti

Tunežice je prevádzka Stredoslovenských kameňolomov a štrkopieskov

Žilina, v ktorom je zamestnaných 70 pracovníkov. Zlú- ,

Čené JRD l. Máj Košeca má v obci dva hospodárske dvory, ktoré

Poskytujú 102 pracovných príležitostí. V obci sa nachádza Vodná

Elektráreň, centrálny sklad dreva Štátnych lesov a prevádzka

Kameňosochárstva.

Na úseku obchodu a služieb pracuje 39 občanov. V Osobitnom

Odbornom učilišti a v Základnej škole, okrem učiteľov a

Ostatných výchovných pracovníkov, nachádza pracovnú príležitosť

Dalších 30 občanov.

Pracovné príležitosti

Ostatní občania v produktívnom veku pracujú v okolitých

Podnikoch a závodoch okresu.

Pri sčítani ľudu v roku 1980 mala obec 2 852 obyvateľov,

Z toho 710 v produktívnom veku. V súčasnosti je v obci prihlásených

2 768 obyvateľov.

Perspektívne sa však počita s nárastom obyvateľstva,

Vzhľadom na plánovanú výstavbu v investorstve Považských cementární

A vzrastajúcom záujme o individuálnu bytovú výstavbu.

Miestny národný výbor má pre budúce obdobie vyňaté z pôdneho

Fondu 26 stavebných pozemkov. Ďalšie stavebné p5zemky - celkom

56 sú v prelukách.

Celková vým'era Výrobného strediska Ladce - Tunežice je

638 ha, z čoho je 320 ha ornej pôdy, 150 ha lúk a 135 ha pasienkov.

Rastlinná výroba je zameraná na pestovanie obilia

A na výrobu mlieka (175 dojnic). Na výrobu mäsa sa chová

V priemere 100 kusov hovädzieho dobytka.

Katastrálnym územim obce preteká rieka Váh, Lúčkovský

A Slatinský potok, ktoré nie sú v plnom rozsahu regulované.

Zvlášť oporné múry Slatinského potoka pri Základnej škole

Sú v zlom stave a takmer každú jar sa voda vylieva.

V obci je jedna Materská škola so štyrmi triedami a jedným

Oddelením jasiel. Budova je účelová a z hľadiska kapacity

Vyhovuje na zaškolenie 3 - 5 ročných detí do roku 1990.

Poľnohospodárstvo

Vodné hospodárstvo

Školstvo

Základná škola má IB učební, 3 triedy školskej družiny,

Z ktorých v súčasnosti 2 využiva Materská škola pre zaškolenie

Deti. Základná škola má telocvičňu, školskú jedáleň a

Dielne. Celkový počet žiakov sa pohybuje okolo 400, z toho

Z obce ladce 320, z Tunežic 50 a ostatní z Podhoria.

Z hľadiska prevádzky je potrebné vybudovať spojovaciu

Chodbu so šatňami a rekonštruovať športový areál školy.

V nevyhovujúcich priestoroch sa nachádza Osobitné odborné

Učilište. Riaditeľstvo tejto školy vypracovalo perspektivny

Plán rozvoja materiálno-technickej základne učilišťa na kapacitu

300 učňov. V súčasnosti sa tu učia profesie: murár, maliar

A natierač, stolár, stavebný zámočnik, záhradník, krajčirka

A experiment "B" typ - pomocnik v ~áhradníctve. Spolu

Je tu 20 tried. Kedže kapacita na uvedený počet nevyhovuje,

V spolupráci s Krajským národným výborom - odborom školstva

V Banskej Bystrici, sa pristupuje k postupnej prestavbe a výstavbe

Školy. Podľa harmonogramu sa v roku 19B3 s výstavbou

Začina v plánovanej sume 5 miliónov korún. Ďalšie etapy:

Zámočnícke, murárske, stolárske a maliarske dielne, kotolňa,

Internát pre 100 dievčat, kuchyňa s jedálňou a administratívny

Trakt sa má odovzdať dd roku 1990.

V obci je vybudovaný Závodný klub ROH Považských cementár- Kultúra - osveta

Ni, ktorý je kapacitne vyhovujúci, je v ňom však málo klubovni.

V miestnej časti ~unežice je Osvetová beseda umiestnená

V bývalom staveništnom zariadení, vhodne však upravená. Slúži

Občianskemu výboru a organizáciam Národného frontu z tejto časti

Obce. V obci sú svojpomocne rekonštruované dva Kluby mládeže:

V Tunežiciach a ladcoch.

Na území obce sa nachádza barokový kaštieľ pochádzajúci

Z roku 1747 a pri ňom rokoková kaplnka z roku 1766 slúžiaca

Na náboženské účely.

Na križovatke štátnej cesty 1/61 je momentálne už nevhodne

Umiestnený pomník padlým v druhej svetovej vojne a v SNP.

Vzhľadom na predpokladanú úpravu štátnej cesty je nutné riešiť

Premiestnenie tohoto pomníka na iné, vhodnejšie miesto. V priečelí

ZK ROH a na administratívnej budove Považských cementární

Sú umiestnené pamätné tabule padlým hrdinom.

Miestny rozhlas bol v obci v takomto rozsahu vybudovaný

V roku 1959. Po integrácii s obcou Tunežice sa prepojil na

Rozhlas v tejto časti obce. Jeho stav je nevyhovujúci a postupne

Prestáva plniť úlohu masovo-komunikačného prostriedku. Treba

Ho v najbližšej budúcnosti rekonštruovať a rozšíriť.

Na životné prostredie má negatívny · vplyv podnik Považské

Cementárne, kt·orý exhalátmi znečisťuje široké okolie. Považské

Cementárne majú spracovaný ekologický program,v ktorom

Sa okrem iného počíta s postavením odprašovacieho zariadenia

Zo všetkých častí výroby do roku 1985.

Odvoz domového odpadu pre MNV zabezpečuje Drobná prevádzka

V Košeci. V obci je umiestnených 207 smetných nádob, čo nepostačuje.

V roku 1983 sa určili dva priestory ako skládka

Pevného domového odpadu. Občania i tak znečisťujú celé územie

,

Okolo Váhu a iné časti obce.

V obci Ladce sú obchodné miestnosti umiestnené zväčša

V rekonštruovaných budovách. Sú tu 2 predajne potravín Zdroj,

Dve predajne Jednoty SD, l predajňa OTEX - textil, pedajňa

Miestny rozhlas

Životné prostredie

Obchodná sieť

A zásobovanie

OBUV, predajňa Domáce potreby, mäsiarstvo, lahôdky, Zelenina

A Drogéria.

Na úseku verejného stravovania je v roku 1983 jeden podnik

Reštaurácií s dvoma pohostinstvami. Jedna z nich je umiestnená

V nevyhovujúcich priestoroch, pod spoločenskú a hygienickú

Úroveň. Rovnako obchodná jednotka v Horných Ladcoch (Zdroj)

Je v priestoroch adaptovanej koniarne cementárne. Podobne nevyhovuje

Ani už spomínaná predajňa Zeleniny a ovocia v drevenej

Budove bez potrebných skladov.

Služby zabezpečuje podnik Považan, ktorý prevádzkuje Dom

Služieb a poskytuje tieto služby:

- oprava rádií a tele vízorov

- kaderníctvo a holičstvo

- zberňa šatstva a bielizne

- oprava obuvi

- sklenárstvo ·

Vzorková predajňa

Prevádzka kameňosochárstva, ktoré tiež patrí podniku Považan,

Zabezpečuje výrobu pomníkov a iných prác kamenárskeho

Charakteru.

Zdravotná starostlivosť je zabezpečovaná Nemocnicou s poliklinikou

Vilave. Pre prestárlych občanov dochádzajú lekári

Jedenkrát v týždni do Ladiec do zdravotného strediska, kde je

Zriadená aj zubná ambulancia, tiež otvorená jedenkrát v týždni.

Okrem toho ošetrovanie zubov pre žiakov Základnej školy sa robí

V ambulancii, ktorá je umiestnená v budove telocvične. Zdravotná

Služba je podľa občanov i stanoviska Miestneho národného

Služby občanom

Zdravotná sociálna

Starostlivosť

Výboru nedostatočná a kapacita zdravotného strediska nevyužitá.

V obci je v roku 19B3 567 dôchodcov. Na základe návrhu

Komisie sociálno-zdravotnej poskytuje sa občanom-dôchodcom

Jednorázová, prípadne opakovaná výpomoc. Vzhľadom na pomerne

Vysoký počet dôchodcov Považské cementárne spolu s MNV uvažujú

Zriadiť klub dôchodcov a dom opatrovateľskej služby rekonštrukciou

Bytovky č. 456.

V obci sú dve telovýchovné organizácie a to Telovýchovná

Jednota Tatran Považských cementární Ladce a Telovýchovná jednota

Stredoslovenských kameňolomov a štrkopieskov Tunežice.

TJ Tatran Ladce má tieto oddiely:

- futbalový (dospelí, dorastenci, 2 žiacke)

- volejbalový

Odbory:

- Základnej telesnej rekreačnej telovýchovy

- turistický

Spolu má celá organizácia 1B5 členov.

TJ Tunežice má oddiely:

- futbalový (dospeli, žiaci)

- stolný tenis (2 družstvá dospelých)

Odbory:

- Základnej telesnej rekreačnej výchovy

- turistický

Spolu má celá organizácia B7 členov.

Telovýchova sa v Ladcoch a Tunežiciach organizuje na plochách

Športového ihriska TJ Tatran Ladce a TJ skaš Tunežice,

Na športových plochách Osobitného odborného učilišťa, Základnej

Školy a v telocvični Základnej školy.

 

 

Telovýchova a šport

 

V obci je jeden miestny vodovod, ktorý zásobuje 12 domov.

Ďalšia časť obce je zásobovaná vodným zdrojom cementárne a Domovej

Správy. V súčasnosti sa z abezpečuje príprava výstavby

Celoobecného vodovodu. Prvou etapou sa začne v roku 19B4 napojením

Na skupinový vodovod Pružina - Dubnica nad Váhom. Obec

Nemá vybudovanú kanalizačnú sieť. Na území obce je vybudovaná

Čistiareň odpadových vôd pre časť bytoviek cementárne a pre

ODU, nebola však daná doteraz do prevádzky pre nedoriešenie

Spracovateľa tohoto zariadenia.

MNV spravuje dve požiarne zbrojnice a to v obci ladce

A miestnej časti Tunežice. Prvá z nich nevyhovuje požiadavkám

A súčasným potrebám. MNV spravuje budovu Osvetovej besedy

V Tunežiciach a budovu jedného z pohostinstiev. Ďalej MNV

Spravuje dva domy smútku - v ladcoch a Tunežiciach. Dom smútku

V Tunežiciach je vyhovujúci, v ladcoch nevyhovuje ani umiestnením,

Ani priestorovo.

Cez obec vedú dve štátne cesty : štátna cesta I/61 Bratislava

- Žilina a štátna cesta II. Triedy smerom do Považských

Cementární.

Veľkým problémom , je, že povedľa štátnej cesty sú iba

Čiastočne vybudované chodníky, čím sú ohrozovaní chodci, najmä

Deti. Nedobre udržovaná je i štátna cesta, má zlý sklon na

Odtok prebytočnej vody, ale i dalšie nedostatky, ktoré znepríjemňujú

Život občanom a najmä obyvateľom bývajúcim popri

Ceste v Tunežiciach. Časť cesty na križovatke je príčinou

Čast-ých dopravných nehôd.

Zásobovanie obce

Pitnou vodou

Vnútorná správa

Doprava v obci

Železničná stanica v obci Ladce potrebuje dalšiu údržbu

A úpravu priestorov pre čakajúcich cestujúcich. Nie je doriešená

Ani úprava prejazdov cez železnicu.

V obci je vybudovaných 6 autobusových zastávok, čo je

Postačujúce. Spokojnosť je aj s množstvom autobusových spojov,

Okrem niektorých raňajších do práce - Podhorie - Dubnica.

Miestne komunikácie majú dížku 8 295 metrov. Do II. Triedy

Je zatriedených 2 008 metrov, do III. Triedy zaradili

3 787 metrov a do IV. Triedy 2 500 metrov. Pov~ch týchto komunikácií

Tvorí asfaltový koberec.

V roku 1961 bolo v obci zrekonštruované verejné osvetlenie.

Namiesto žiarovkového sa zaviedlo výbojkové. Dnes je však

Už toto osvetlenie z rôznych dôvodov nevyhovujúce a zastaralé.

Následok je vysoká poruchovosť a zvýšená spotreba elektrickej

Energie. Verejné osvetlenie sa takto stáva predmetom

Oprávnenej kritiky občanov a pre MNV neriešiteľnou otázkou.

Táto otázka sa čoraz v.iac dostáva do stredu pozornosti

Aj Miestneho národného výboru, ktorý je vlastne garantom úloh.

V roku 1983 sa začali čiastočne realizovať plány z perspektívneho

Plánu do roku 1990. Upravujú sa verejné priestranstvá,

Vysádzajú sa ozdobné stromky a kríky v areáli bytoviek,

Základnej škole, Osobitnom odbornom učilišti. Dosť sa aj asanovalo:

Staré drevárne a WC pri 40 bytových jednotkách, budova

Starej Drogérie a obytného domu Heleny Eliášovej. Na mieste

Toho druhého sa začala budovať spojovacia cesta.

Verejné osvetlenie

Tvorba a ochrana

Životného prostredia

Počas týždňov pracovnej aktivity boli upravené cintoríny,

Priestranstvá okolo verejných, ale i súkromných domov.

Upravoval sa miestny park i ked to bola skutočne iba údržba,

Ktorá nemohla nahradiť rekonštrukciu. V septembri sa kládli

Asfaltové koberce na miestnych komunikáciach v Ladcoch i Tunežiciach.

Veľmi vážnou i v tomto roku zostávajú oba potoky - Lúčkovský

I Slatinský, ktoré nielen slúžia na zavlažovanie a ako pohotovostný

Zdroj vody v prípade požiaru, ale mohli by zohrať

Aj estetickú úlohu, keby ich občania neznečisťoyali. Pri kontrolách

Komisiou verejného poriadku a komisiou životného prostredia

Sa práve tento nedostatok konštatoval ako najväčši.

Najväčším znečisťovateľom zostávajú P o v a Ž s k é cemen

T á r ne. Výrobná činnosť je sprevádzaná znečisťovaním

Ovzdušia i hlukom. V závode, ako som už spomenul, majú síce

Vypracovaný dlhodobý plán ozdravenia ovzdušia, vôd, pôdy a

Znižovania hluku, ale výsledky sa ešte neprejavili. Ak sa pozrieme

Na roky predchádzajúce, zistíme, že za znečisťovanie

Platil závod v roku 1979 421 000,- Kčs za pokuty a v roku 1983

Iba 85 000,- Kčs.

V roku 1982 uskutočnili pracovníci Výskumného ústavu maltovín

V Trenčíne kontrolu koncentrácie a hmotnostného úniku

Tuhých emisií z odlučovacích zariadení. V závode je namontovaných

41 odlučovačov rôznych typov, z ktorých viaceré sú veľmi

Zastaralé. Stojí za to, aby som uverejnil aj akúsi tabuľku,

Ktorá v prvom čísle znamená výrobu cementu v tonách, druhé

Číslo pokutu za prášenie a tretie číslo úlet v tonách za rok.

1973 572 000 l 110 000 8 997

1976 528 000 669 000 5 102

1978 591 000 l 207 617 6 044

1980 620 000 783 662 6 288

1982 581 000 680 000 5 387

Úlet tuhých emisií sa teda čiastogne znižuje, je však

Stále vysoko nad normu zdravého ovzdušia. Neznižuje sa ani

Na jednotlivých pracoviskách cementárne. Zapríčiňuje to aj

Vysoká poruchovosť patričných zariadeni. Elektroodlučovač

Napr. V roku 1982 nepracoval 698 hodin a v roku 1983 to bolo

Oveľa menej.

V rámci ochrany životného prostredia sa v roku 1983 urobili

I dalšie opatrenia. Technicky sa preverujú kúrenia na

Školách, v rámci modernizácie bytového fondu sa pripravuje

Rekonštrukc~a 8 bytových jednotiek s plánom zapojenia na ústredné

Kúrenie. Asanuje sa jedna z budov starých kolónií, kde

Sa budú stavať dalšie bytovky.

Pre zabezpečenie nezávadnej pitnej vody sa urobila projekčná

Úloha I. Časti vodovodu a zabezpečuje sa projektová dokumentácia

Pre začatie stavby vodojemu Z krát 400 m3 a rozvodu

K prvej etape vodovodu za 2 milióny korún v rokoch 1984-1985.

Kladné výsledky sa zaznamenali v zbere druhotných surovin,

Ktorý sa zabezpečil cez Základnú školu a spoločenské organizácie

Národného frontu.

Občiansky výbor v Tunežiciach plnil základné poslanie -

Bližšie k občanom. Takto vedeli o všetkom, čo občanov najviac

Zaujíma. Ludia v Tunežiciach sa pýtajú, aký dopad bude > mať

Spaľovanie pneumatík v Považských cementárňach na ovzdušie, či

Odborníci preverili únik chemických látok. Na druhej strane

Živý ohlas našla u obyvateľov Tunežíc výzva na ozdravenie ž ivotného

Prostredia. Stále sú sťažnosti na nadmernú prašnosť,

Zle fungujúci miestny rozhlas i nedostatky vo verejnom osvetlení.

Najviac ich mrzi nadmerný hluk z automobilovej dopravy

Cez obec, čo je momentálne otázka neriešiteľná.

Občiansky výbor

V Tunežiciach

Predsedom Zboru pre občianske záležitosti je v roku 1983

František Češko a jeho členmi Ján Suchár, Viera Skybová,

Alžbeta Bušíková, Florián Gajdošík, Valter Fábry a Jozefína

Kalusová. Pomocný ZP DZ v Tunežiciach má 4 členov.

Aj v tomto roku pripravoval ZPOZ veľmi hodnotné podujatia,

Okrem sobášov a príhovorov na pohreboch to bolo odovzdávanie

Výučných listov, občianskych preukazov, poriadanie

Strieborných a zlatých sobášov, rozlúčka s brancami a posedenie

S prestárlymi občanmi, kde sa ich tohoto roku zišlo 112.

Plánované príjmy MNV boli B90 000,- Kčs, z toho 343 tisíc

Korún dotácii od ONV. Do príjmu sa započítavali aj sankčné poplatky

(Považské cementárne za prášenie) - celkové príjmy

Boli l 086 100,- Kčs.

Výdavky boli plánované 890 000,- Kčs, skutočne dosiahnuté

970 774,- Kčs. Medzi najväčšie výdavky patrili:

Materská škola

Základná škola

Školská jedáleň

147 000,- Kčs

223 000,- Kčs

420 000,- Kčs

Na verejné osvetlenie bolo plánované 79 000,- Kčs · ale

Z dôvodov limitov a prísneho šetrenia sa vyčerpalo iba

39 500,- Kčs.

Hlavnou plodinou v osevnom pláne JRD je obilie, predstavuje

58,8 % plochy. V tomto roku splnilo JRD výrobu obilovín

Na 101,2 %, vyrobili o 40 ton viac, ako bolo v pláne. Podľa

Druhov zaberala pšenica 57,5 % pôdy osiatej obilím - dosiahlo

Sa 4,37 t z hektára. Z dalších obilovín raž 4,27 t, jačmeň

Zbor pre občianske

Záležitosti

Hospodárenie MNV

JRD l. Máj Košeca

V roku 1983

4,04 t a ovos 2,17 t z hektára. Z odrôd sa najviac darilo pšenici

A to odrode Slávia, kde sa na 34 ha dosiahlo priemerne

6,2 tony a z jačmeňa odrode Fatra, na 55 ha priemerne 4,8 t

Na hektári. Výsledky plnenia úloh vo výrobe obilia boli rôzne.

Medzi tými, ktorí svoje úlohy splnili boli výrobné strediská

Ilava, Košeca a L a d c e

Cukrová repa sa pestovala vo výrobných strediskách Ilava,

Košeca a Ladce. Ladce mali zasiate najviac - 56 ha. Úlohy však

Splnilo iba stredisko Ilava, kým Košeca a Ladce nedosiahli

Plánované výnosy. Do Považského cukrovaru odovzdali napokon

2 740 t s cukornatosťou 15,7 %, čim sa prekročili tržby za cukrovú

Repu o 100 tisic korún.

JRD v tomto roku obhospodaruje l 709 ha trvalých trávnatých

Porastov, čo predstavuje 49 % poľnohospodárskej pôdy. Vo

Väčšine sa úlohy v zbere krmovín splnili. Sena bolo l 70B ton,

Sená že 915 ton. Ukázalo sa, že starostlivosť o trvalé trávne

Porasty nie je taká, aká by mala byť. JRD pri hodnotení zberu

Krmovín vyzdvihuje pomoc pracovnikov Považských cementární i

Občanov, členov organizácií v Ladcoch atunežiciach.

Nedostatok krmovín sa ukáže na živočíšnej výrobe, ktorá

Sa nákupom krmovín zdražuje. V roku 1983 proti plánu vydali

O 543 tisíc korún viac.

Výrobné stredisko Ladce dosiahlo tieto výsledky v· pestovaní

Obilia:

- pšenica 395 ton priemer 4,7 t 107 %

- jačmeň 442 ton 4,6 t 118 %

- ovos 2& ton 2,36 t 81 %

Pri rastlinnej výrobe nemalú úlohu hrajú náklady. Zvyčajne

Sú najvyššie pri spotrebe nafty. V Ladcoch v roku 1983 šetrili

O 2 153 litrov.

V ž i voč i š nej výrobe prekračovali na JRD 1. Máj stavy

Hovädzieho dobytka o 129 kusov. Pri odchove teliat a najnižšom

Úhyne, patrilo medzi najlepšie výrobné stredisko v Ladcoch.

Rovnako aj pri hodnotení naj~yššieho odstavu na prasnicu, kde

Ladce skončili na druhom mieste za Košecou. Výroba mlieka

Však bola o II tisíc litrov menšia ako stanovil plán.

Celkom má JRD v roku 1983 820 dojníc, hovädzieho dobytka

Spolu 2 083 kusov, prasníc 174 a ošípaných je 2 596 kusov.

Výrobné stredisko L a d c e malo tieto výsledky:

184 kráv nadojilo 575 ODD litrov mlieka, čo znamenalo 98,63 %,

Pričom denná dojivosť bola 8,58 litra. Dodávku mlieka však

Prekročili.

V T une ž i c i ach chovali na výkrm 97 kusov dobytka,

Dosiahli denný prírastok 0,75 kg na kus a vyrobili 26 800 kg

Mäsa, čo nebolo ani 90 % z plánu.

V Ladcoch sa narodilo 190 kusov teliat, čo sa pokladá za

Úspech, rovnako ako narodenie 656 ciciakov. Výkrm ošípaných

Však ani v Ladcoch, ani v Tunežiciach nebol tento rok úspešný.

Takzvané technické služby priniesli pre JRD zisk 353 tisíc

Korún, v stredisku "Dielna" 569 ODD Kčs a doprava 2 mili6-

Ny IDO tisíc korún.

Mzdové prostriedky boli v roku 1983 18 a pol mili6na a

Priemerný mesačný plat 2167,- Kčs, z toho najviac vodiči nákladnej

Dopravy 3390,- Kčs, najmenej v živočíšnej výrobe

1020,- Kčs.

V sociálnej a kultúrnej sfére družstvo opäť pokrofilo.

Rôznymi finančnými stimulmi stabilizovali 27 mladých kvalifikovaných

Pracovníkov, uspokojili ID žiadostí o byt, zabezpečovala

Sa zdravotná starostlivosť závodným lekárom, 43 členov

Sa zúčastnilo na dom~cej a zahraničnej rekreácii, 50 detí

V pionierskych táboroch, 27 družstevníkov bolo na liečeniach.

V kultúrnej a spoločenskej činnosti poriadali viacero zájazdov

Na kultúrne a športové podujatia, pozývali na vystúpenia

Súbory. Podporovali aktivitu mladých v športe a turistike.

Traktoristi sa zúčastnujú súťaže v orbe, kde zvíťazil Jozef

Tomáš.

V cementárni už v

Dali

Dávnej minulosti jej exist.encie, ale

Rovnako aj teraz, na technický pokrok. Jedným t.akýmto

Krokom vpred je v roku 1983 zavedenie skúšok kvalit.y suroviny

Nie titráciou, ale výpočet sýt.enia suroviny robili vápnom.

Počít.a sa, že celý syst.ém doplní počítač.

V podniku sa uskutočnila jedna personálna zmena. Namies- •

To Ladislava Šamaja prevzal funkciu námest.níka pre ekonómiu a

Obchod Ing. Vladimír Turza.

Začína sa syst.emat.ické spaľovanie pneumatík, ktoré rieši

Palivovo-energetický, ale aj ekologický problém. Náklady na

Zavedenie spaľovania boli 7 miliónov korún.

Podnik dosiahol opäť vysokú výrobu cementu - v roku 1983

Je to 612 t.isíc ton.

V školskom roku 1983 - 1984 má Základná škola v Ladcoch

Tot.o vedenie:

Lukáš Zelienka, riadit.eľ

Valter Fábry, zástupca riaditeľa

Mária Let.ková, výchovný poradca

Emília Predná, vedúca Pionierskej organizácie

Škola sa prihlásila do súťaže "Rodičia škole, škola rodičom",

Ktorej poslaním bolo zabezpečiť pravidelnú t.elovýchovnú

Aktivitu žiakov, rodičov a učit.eľov.

Po plenárnom zas'adaní Združenia rodičov a priat.eľov školy

Nastala zmena vo vedení ZRPŠ. Predsedom sa stáva Juraj St.ach,

T.ajomníkom Karol Kováčik a hospodárom Št.efan Cák.

Komisia brannej výchovy pri Základnej škole pripravila

Športovo-brannú súťaž o "Put.ovný pohár riadit.eľa školy" a vyt.

Vorili t.ak novú t.radíciu akt.ivit.y učiteľov a zamest.nancov

Školy.

 

Moderné formy V cementárni Školy v ladcoch

 

Pionierska organizácia pracovala v tomto školskom roku

Pod heslom "Žime, učme sa a pracujme tak, ako nám to káže naša

Pionierska česť!" Pionieri v tomto roku nazbierali B 500 kg

Železného šrotu, l 500 kg papiera, l 620 kg gaštanov, 140 kg

Šípok, 5 kg liečivých rastlín.

Po prvýkrát končia dochádzku všetci žiaci v B. Ročníku

A preto sa venovala zvýšená pozornosť ich rozmiestneniu. Najviac

Žiakov odišlo do Stredných odborných učilíšť a na maturitnú

Formu štúdia.

Medzi najvýraznejšie úspechy v mimoškolských aktivitách

Patrilo prvé miesto v obvodnom a druhé v okresnom kole v prednese

Poézie. Staršie žiačky boli prvé v ľahkej atletike v súťaži

O cenu československého rozhlasu v rámci okresu a podobných

Úspechov bolo viac.

V O s o bit n o mod bor n o m u č i l i š t i ukončilo

V tomto školskom roku 23 žiakov s vyznamenaním, 61 prospelo

A II žiakov neprospelo. Došlo k niektorým personálnym zmenám

- do dôchodku odchádza doterajší zástupca riaditeľa Ing. Vendelín

Tiernik, na jeho miesto nastupuje ' Ing. Margita Palcátová

A zástupkyňou pre odborný výcvik je menovaná Jozefína Kalusová.

Kultúrna činnosť sa riadila prijatým Jednotným plánom

Kultúrno-výchovnej činnosti, ktorý pripravili na konci roka

19B2 všetky kultúrne a spoločenské organizácie v obci. Dobre

Si počínali v Domove mládeže Osobitného odborného u č ilišťa,

V oboch kluboch mláde že. Dokázali pripravovať nápadité a zaujímavé

Programy pre mládež a to náučného i zábavného charakteru.

Spomínané Kluby mlá de že sa neuspokojujú iba klubovou

Činnosťou v pri estoroch, ktor é s i sami rekonš truovali, ale

Venujú sa i rekreačnému športu, turistike a branným športom.

Kultúra v Ladcoch

V záujmovej umeleckej činnosti najlepšiu činnosť má nefolklórny

Tanečný súbor deti a spevácky súbor žien. Rok 1983

Je rokom začiatku stagnácie dychovej hudby. Z predchádzajúceho

Veľkého orchestru zostala 19-členná dychovka pod vedením

Rudolfa Pagáča, malý tanečný súbor pod vedením Jozefa Oaňu

A beatová skupina, ktorá však nemá dlhé trvanie.

Knižnica mala v roku 1983 364 čitateľov, vypožičalo sa

15 000 kníh.

Pri križovatke, na uvoľnenom asanovanom priestore sa

Upravili kvetinové záhony, chodníky a trávnik. 'Postavili sa

Propagačné tabule, kde sa jednotlivé skrinky pridelili organizáciam

Na propagáciu vlastných podujatí.

28. Októbra 1983 sa v kultúrnom dome konalo veľké mierové

Zhromaždenie, venované súčasne výročiu vzniku Československa,

Výročiu znárodnenia priemyslu a československej federácie.

Predsedom Miestneho výboru Národného frontu SSR v ladcoch

Je v roku 1983 Rudolf Galanský. Predsedovia jednotlivých orga..

Nizácií :

Zväz československo-sovietskeho priateľstva - Anna Zelienková

Slovenský zväz záhradkárov . - Jozef Martinák

Zväz požiarnej ochrany ladce - Ing. Vojtech Mikloši

Zväz invalidov ladce - Milan Rafaj

Zväzarm ladce - Ing. Miloslav Barica

TJ Tatran ladce - Anton Haršáni

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov - Karol Kuman

Miestny výbor Slovenského zväzu žien - Alžbeta Bušíková

Slovenský zväz žien I. Ladce Irena Suranová

Slovenský zväz žien II. Ladce - Ďurikovičová M.

Slovenský zväz žien Tunežice - Emília Kvasnicová

 

Národný front

Slovenský zväz chovateľov - Viktor Lihocký

Československý červený kríž - Oľga Viszusová

Socialistický zväz mládeže Ladce - Pavol Haršáni

Socialistický zväz mládeže cementáreň - Stanislav Klvaňa

TJ Tatran Tunežice - Bohumil Kvasnica

Základná organizácia Z v ä z arm u pripravila v roku

1983 ~iestny prebor v streľbe z malorážky, na ktorom sa zúčastnilo

26 strelcov. V apríli pripravili pretek brannej

Zdatnosti. V jarných mesiacoch a na začiatku leta organizovali

"Pochod oslobodenia" na Vápeč a potom na ~ršatec, za

Účasti 60 občanov.

V marci pripravili organizátori zo Zväzarmu školenie

Pre vodičov amatérov, v máji opäť turistický pochod na Mojtín

- Malenicu.

Vo výcvikovom stredisku bolo 27 brancov a výcvik skončili

Branným pretekom. 6 členov organizácie sa zúčastnilo

Na Krajských majstrovstvách v motokrose v triede 250 cm3

A další členovia na Sokolovských pretekoch.

Na rok 19B3 pripadá sté výročie založenia požiarnictva

V našej obci. V kronike sme v dostatočnej miere informovali

O vzniku a vývoji tejto dôležitej organizácie, venujme teda

Pozornosť oslavám, ktoré požiarnici v Ladcoch pripravili. Pri

Tejto príležitosti vyšla malá brožúrka zachycujúca v krátkosti

,

Dejiny požiarnictva a oboznamuje so súčasným stavom. Súčasne

Oboznamuje občanov s programom osláv:

Oslavy sa konali v dňoch 23. Júna a 24. Júna 1983.

V sobotu 23. Júna: - Súťaž požiarny-ch družstiev

- Futbalový zápas

- Námetové cvičenie na výškovú budovu

- Tanečná zábava

Storočnica požiarniko

V nedeľu 24. Júna Koncert dychovej hudby

- Kladenie vencov pri pomníku obetiam

2. Svetovej vojny

- Slávnostné zasadanie v ZK ROH, kde sa

Okrem iného programu odovzdali vyznamenania

Zaslúžilým členom ZPO

Osláv sa zúčastnili aj požiarnici z družobnej obce Štekeň

V okrese Strakonice a mnoho dalších hostí. Súčasťou osláv

Bola aj výstava starej a novej techniky, výstava fotografií

O požiarnej ochrane.

Oslava vyznela ako sviatok nielen požiarnikov, ale celej

Obce Ladce.

V roku 1984 sa pristúpilo k úpravám ladeckých potokov,

Najmä Slatinského, ktorý vyčistili pracovníci Melioračnej

Správy v Považskej Bystrici od hlavnej cesty po cestu do Podhoria

A v dalšej etape sa urobili oporné múry od Základnej

Školy po dom Cahela. V letnom období bol potom vyčistený aj

Lúčkovský potok v dížke 150 metrov.

V čase od 10. Do l6.apríla v tradičnom Týždni pracovnej

Aktivity sa pracovalo na úprave terénu pri križovatke, mechanizmami

Upravovali a vyrovnávali smetisko pri Váhu, opravovali

Sa autobusové čakárne, ale najmä sa čistili a upravovali

Zelené plochy, vrátane parku, ihrísk a školských areálov -

Čo sa robilo každý rok, teraz však boli jednotlivé úseky pridelené

Organizáciam a tak sa potom videlo, kto - čo urobil.

Podľa dokumentov, z ktorých je písaná táto časť kroniky

Sa o b č i a n s k y v Ý bor čislo l, teda v miestnej časti

Ladce, zaobérá riešením takých otázok, ako je kosenie trávnikov,

Ničenie burín, ktorých v obci neubúda. Kritizujú aj

Technické služby Košece za nepravidelné odvážanie smeti. Občiansky

Výbor sa však zaob"erá aj takými otázkami, ako je aktivizácia

Socialistického zväzu mládeže, ktorý by mohol prispieť

K aktivizácii kultúrneho a spoločenského života.

O bezprostrednom pôsobeni občianskeho výboru v T une -

Ž i c i ach som už písal v dvoch predchádzajúcich rokoch.

Tento trend pokračuje, najmä v práci so spoločenskými organizáciami,

Kde niekedy - nie na škodu - nahradzuje výbor Národného

F rontu. Z pekných akcii za dobrej účasti občanov spomeniem

"Povstalecké vatry" a "Sto stromkov obci", zdravotnícke

A športovo-branné podujatia, ktoré pomáha občiansky výbor

Pripravovať.

Z bor pre o b č i a n s k e z á l e ž i t o s t i pracuje

V takom zložení, ako v predchádzajúci rok. Zaujímavé je, že

Na MNV bolo uzav.retých iba 12 manželstiev, ale úmrtí bolo 20

 

1984

 

Život v obci

A v obradnej miestnosti privítali 57 detí. ZPOZ organizuje aj

Dalšie podujatia, podobne ako v rokoch predtým: posedenie

S prestárlymi, odovzdávanie výučných listov, občianskych preukazov

Plánované prljmy do rozpočtu MNV boli v roku 1984

L 047 100,- Kčs, z toho dotácie od ONV 474 000,- Kčs a sankčné

Poplatky 175 000,- Kčs (Považské cementárne~. V skutočnosti

Príjmy dosiahli 1 159 315,- Kčs.

Výdavky boli plánované na l 047 100,- Kčs, dosiahli však

Viac - l 167 000,- Kčs. Medzi najväčšie výdavky patria opäť

Výdavky na školy:

Materská škola 207 tisíc Kčs, Základná škola 224 tisíc Kčs,

Školská 'jedálen 446 tisíc Kčs, verejné osvetlenie 48 tisíc

Kčs, Klub mládeže Tunežice 10 tisíc Kčs.

Výsledky v rastlinnej výrobe sú v JRD l. Máj Košeca

V tomto roku veľmi úspešné. Výrobu prekročili takmer vo všetkých

Výrobných strediskách - Ladce na 121 %, Košeca na 118 %

A podobne i dalšie výrobné strediská.

Na 100 hektároch vyrobili 3 200 ton cukrovej repy - čo

Znamená tiež splnenú ,úlohu.

Vo výrobnom stredisku Ladce bola takáto

Úroda obilnín:

- pšenica

- raž

- jačmen

810 ton

161 ton

175 ton

5,06 t priemer na ha

5,00 t

5,60 t

Hospodárenie MNV

Vysoká úroda obilia

V JRD

V ladcoch a Tunežiciach boli veľmi dobré krmoviny, ktorých

Zobrali vo všetkých druhoch nadplán.

Za týmito výsledkami - najmä pri zbere úrody sú ľudia.

Spomeniem aspoň dvojice kombajnistov z nášho výrobného strediska.

Dvojica Koštialik - Podstránsky sa umiestnila v rámci

JRD na prvom mieste, ked poža la 98,30 ha a vymlátili 4 779 q

Obilia. Na štvrtom mieste boli kombajnisti Šesták - Bachar

So 66 ha.

V ž i voč í š nej výrobe sa zaznamenal další nárast

Úžitkovosti, hlavne v chove hovädzieho dobytka, . Ktorý sa

V týchto rokoch stabilizuje. Vyplýva to aj zo zlepšujúcej sa

Krmovinovej základne. Medzi trvalé úlohy patrí ešte zvýšiť

Úrody kukurice na siláž. Zlepšila sa sit~ácia v chove ošípaných.

Dobrou predzvesťou je nový mat e č n i k vo výrobnom

Stredisku ladce, kde však treba odstrániť technologické nedostatky.

Celkové stavy hovädzieho dobytka sa prekračujú - je to

Dovedna 2 096 kusov, čo je v súlade s perspektívami rozširovania

Chovu v nasledujúcich rokoch.

Výrobu mlieka splnilo JRD na 102 %, dodané mlieko bolo

Na 96 % zaradené do l. Akostnej triedy. Na dojnicu je to

3 611 litrov, čo však stačilo iba na 6. Miesto v rámci okresu.

V ladcoch nadojili 605 000 litrov, čo vychádza na deň a kus

Priemerne 9,32 litra a celoročná priemerná dojivosť 3 414 litrov.

V našom výrobnom stredisku v roku 1984 nesplnili ani úlohy

V počte narodených - ciciakov, ani v narodení teliat. Vyrobili

Však 84 000 kg bravčového mäsa a v Tunežiciach 28 000 kg

Hovädzieho mäsa. V oboch prípadoch prekračovali denné prírastky.

Mzd o v é prostriedky boli v JRD viac ako 19 miliónov

Kčs a priemerná mzda jedného pracovníka vychádza už na

2 241,- Kčs. Najviac stále zarábajú vodiči nákladnej dopravy

3 274,- Kčs, najmenej ošetrovateľky ošípaných l 161,- Kčs.

Celkové výsledky hospodárenia JRD sú však úspešné. Vykázal

Sa priaznivý hospodársky výsledok 2 milióny 689 tisíc korún.

Pre zaujímavosť uvádzam výsledky z predchádzajúcich rokov:

1980 + l 163 000,- Kčs

1981 + l 153 000,-

1982 - l 769 000,-

1983 + 105 000,-

1984 + 2 689 000,-

V starostlivosti o rast kvalif ikácie sa viac času Ci prostriedkov)

Venuje učňom a kvalifikačnej štruktúre v robotníckych

Povolaniach vôbec. Poriadajú sa kurzy, v ktorých sa zaškoľujú

A preškoľujú pracovníci vysokovýkonných strojov, kurzy

Pre získanie osvedčenia "Chovateľ hospodárskych zvierat" a

Dalšie.

V roku 1984 sa nepodarilo dosiahnuť výrobu z roku 1983

A poklesla na 529 000 toni z čoho bolo 182 tisíc ton triedy

400.

Významný krok pre zlepšenie životného prostredia by mal

Byť nový elektroodlučovač na rotačnej peci, ktorý sa pripravuje

Projekčne.

Zaznamenali sme dva požiare: na ozubenom venci rotačnej

Pece a na kabíne žeri~vu. Dňa ll. Januára 1984 zahynul Štefan

Paviac na koľajách železničnej trate.

Školský rok 1984-1985 sa začal v Z á k l ad nej š k o l e

Ladce dňa 3. Septembra 1984 s 370 žiakmi. V škole pracuje 21

Pokles výroby cementu

Školy v roku 1984

Pedagogických pracovníkov v 13 triedach, takže 2. Ročník nemal

Paralelku.

Združenie rodičov a priateľov školy pracovalo vcelku

V nezmenenom zložení a podporovalo hlavne mimoškolské akt.ivit.

Y žiakov a pomáhalo organizovať t.zv. Rodičovskú akadémiu,

Kde odznelo 32 prednášiek pedagogického charakt.eru.

6. Decembra 1984 zavít.alo do školy 40 riadit.eľov Základných

Škôl z celého okresu na zasadanie sekcie riaditeľov.

Pionierska organizácia pripravila celošt.át.nu súťažnú hru

"Cest.ou k slobode a mieru". Hra mala 5 et.áp a zápojili sa do

Nej všet.ky oddiely. Zvíťazila VI. A., kt.orej kronika bola ocenená

Ako najlepšia v okrese.

Pozoruhodné výsledky dosiahol tanečný súbor pod vedením

Alžbet.y 8ušíkovej. Získal l. Miest.o v okrese a rovn ako prvý

Bol aj prírodovedný krúžok 4. Ročníka. Úspechy sa dosiahli aj

V šport.e, najmä pri plnení odznaku zdat.nost.i, kde det.ský odznak

Získalo 173 žiakov, bronzový odznak 168 a st.rieborný 53

Žiakov.

V školskom roku 1984 - 1985 ukončil akt.ívnu službu

V školst.ve riadit.eľ Základnej školy lukáš Zelienka.

V O s o bit n o mod bor n o m u č i l i š t i sa začína

S modernizáciou, zlepšovaním podmienok na vyučovanie už nielen

 

V projekcii, ale aj v skut.očnost.i. Začína výstavba budúceho

Moderného areálu t.ak, že sa asanujú staré dielne. Prvá et.apa

Výst.avby je budova, v ktorej- sa budú súst.redovať objekt.y :

Kot.olňa, st.olárska dielňa, zámočnícka dielňa a na poschodí

Učebne. Dodávat.eľom st.avby je Okresný st.avebný podnik, pričom

Sa ODU zaviazalo pomáhať vlast.nými silami - učňami školy.

Zo šport.ových hier mládeže chlapcov si žiaci Osobit.ného

Odborného učilišťa odniesli celkové druhé miest.o a fut.balist.i

Prvé. V máji sa konali v ladcoch Športové hry mládeže dievčat.

Za účast.i všet.kých ODU zo Slovenska. Zvíťazili dievčatá z Novej

Vsi, naše boli druhé.

Kultúrny život je v znamení veľkého počtu vystúpení profesionálnych

Umelcov. Uskutočnilo sa 62 výchovno-vzdelávacích

Akcii a 40 kultúrno-spoločenských podujatí a z nich bolo IB

Vystúpení profesionálov rôznych žánrov.

V Ladcoch sa premietlo 303 filmov za účasti 10 6B3 divákov

- čo nebolo veľa. V knižnici ZK ROH si 450 čitateľov

Vypožičalo IB 700 zväzkov.

V spomínaných vystúpeniach profesionálov sa vystriedali:

Nová scéna Bratislava, Burinky, súrodenci Hečkovci, opereta

Z divadla J.G. Tajovského, Lešek Semelka, M. Linková, Veľkopopovická

Kozlovka, skupina Atény, Yveta Simonová, Martha a

Tena, Oldo Hlaváček a další.

Za Mesiac požiarnej ochrany bol vyhlásený mesiac marec.

Bola to vcelku vydarená akcia, ktorá odhalila mnohé nedostatky

Protipožiarneho bezpečnostného charakteru. Vytvorili sa

Prehliadkové skupiny, do ktorých boli zapojení poslanci MNV

A požiarnici z Ladiec i Tunežíc. Rozvinula sa však aj osvetová

Činnosť: besedy, rozhlasové relácie, vydali sa letáky.

Kultúrny život obce

Mesiac požiarnej

Ochrany

Medzi prioritné úlohy v roku 1985 patri celkom určite

Rozbehnutie stavby celoobecného vodovodu. Aký bol stav v zabezpečovaní

Tohoto diela, na ktoré občania čakajú? Na stavbu

Vodovodu schválili projektovú úlohu, na ONV vydali územné rozhodnutie

A predchádzajúci súhlas na odňatie pôdy z poľnohospodárskeho

Pôdneho fondu. Začiatkom septembra dodali Stredoslovenské

Vodárne a kanalizácie projektovú dokumentáciu. V tom

Istom mesiaci sa spracoval projekt na náhradnú rekultiváciu

Za záber poľnhospodárskej pôdy pre výstavbu vodojemu. Riešia

Sa podklady na financovanie stavby a subdodávateľské zabezpečenie

Stavby pre prijazdnú cestu, výkopové práce a betonáž

Podkladnej dosky vodojemu a niektoré formálne stránky začatia

Výstavby.

V tomto roku sa zabezpečuje stavba miestnej komunikácie

V Tunežiciach v náklade 100 000,- Kčs. Začina sa budovať priechodná

Cesta z hlavnej cesty, pripravuje sa materiál, obrubníkyadalšie

Práce.

V roku 1985 sa dokončila modernizácia 8-bytových jednotiek

A pripravuje sa dalšia - 12 bytov. Dokončuje sa i stavba

2 krát 20 bytových jednotiek Okresného bytového družstva a

Projekčne sa pripravuje výstavba 2 krát 6 bytových jednotiek

Pre JRD l. Máj Košecá. Tieto byty sa majú začať stavať koncom

Tohoto roku.

V spolupráci organizácií, škôl, cementárne a dalších,

Upravujú sa verejné priestranstvá, okolie stanice ČSD. Nedarí

Sa konečná úprava areálu Materskej školy a problémy sú stále

S budovaním smetiska.

 

 

1985

Administratívne Prípravy výstavby Vodovodu

Ďalšie stavby v obci Spracovaný je generei životného prostredia, podľa ktorého  Sa má vykonať oprava plotov a budov. Niektorí občania Túto otázku pochopili a už na jar sa buduje niekoľko estetických Plotov, staršie sa natierajú a opravujú. Okrem toho sa Upravili fasády domov obchodu Zdroj a budova pošty Služby obyvateľstvu vykonáva podnik Považan, ktorý zabezpečuje: Opravu rádioprijímačov a televízorov, káderníctvo a Holičstvo, oprava obuvi, sklenárstvo, zberňa bielizne a šatstva, Výroba pomníkov a parapetných dosiek. S~užby poskytuje aj Osobitné  Odborné učilište, najmä práce maliarske i niektoré zámočnícke. Okrem toho Telovýchovná jednota a Zväzarm vlastnia nákladné Motorové vozidlá a na požiada-nie ich poskytujú aj občanom. V obchodnej sieti sú ponosy na nevyhovujúcu predajňu potravín V Horných ladcoch. Tento problém trvá už viac rokov. Národný výbor sa zaoberá otázkami služieb, obchodu a miestneho Hospodárstva v spracovanej koncepcii rozvoja do roku 1990 S výhľadom do roku 2000. V ladcoch žije v roku 1985 37 občanov - Cigáňov. Z 10 rodín Bývajú vo vlastnom dome 3 rodiny na veľmi dobrej úrovni. V štátnych bytoch býva 7 rodín, z toho 4 odiny v bytoch I.kategórie.Všetci starší ako 15 rokov sú zapojení do pracovného Pomeru, všetky deti v predškolskom veku sú zaradené do MatersKej školy a deti v školskom veku navštevujú Základnú školu,Stredné odborné učilištia a jedna gymnázium.Služby obyvateľstvu

 

Občiansky výbor v Ladcoch si v roku 1985 ako jednu z hlav-Občianske výbory ných úloh zobral propagáciu a organizáciu úpravy život.ného pro­st.redia. Práca sa mu darí, i ked viacej občanov st.ojí mimo. Veľmi dobre v tomt.o smere spolupracujú s členmi organizácie Červený kríž, Slovenský zväz žien i Zväz požiarnej ochrany. Kus práce spravili pri odstraňovaní burín, kosení trávnatých porastov v obci, pri rôznych terénnych úpravách, odstraňova­ní drobných skládok odpadkov atd.

 

Občiansky výbor v Tunežiciach pokladal za svoju hlavnú úlohu prenášať zámery MNV na občanov. Aj tu sa opäť potvrdzuje, že sa to dá iba cez spoluprácu s organizáciami Národného fron­tu, kde je -najmä v Tunežiciach vyvinutý silný cit spolupa­tričnosti. Činnosť sa prenáša i na kultúrnu a spoločenskú ob­lasť. Kultúrne zariadenie a organizácie prichádzajú aj s ne­tradičnými formami, ako je maľovanie detí na asfalt, hry v prí­rode, súťaže, ktoré deťom pripravujú najmä mladí zo SZM.

 

V Tunežiciach pod vedením občianskeho výboru upravili ihrisko TJ Tatran, detské ihrisko a Klub mládeže, Osvetovú be­sedu a cintorín. V roku 1985 sa ukončilo prekrytie potoka v časti Krúžok, upravilo sa okolie predajne Jednota a vysadi­li stromky v areáli Osvetovej besedy. Požiarnici opravili svo­ju zbrojnicu.

 

V L a d c och sa v radovej výstavbe garáží stavia dal­ších dvadsať, na ktoré žiadateľom pridelili pozemky a vydali povolenia.

V roku 1985 sa v obci pripravuje Volebný program Národné­ho frontu na roky 19p6 -1990 podľa "Zásad o spolupráci s or­gánmi NF" . Tejto akcie sa ujíma MNV. Už v septembri je plán pripravený na konzultáciu v osobitných skupinách ONV, kde sa rokuje najmä o finančných možnostiach zabezpečenia navrhova­ných úloh. Pravda, volebné programy budú najviac predmetom rokovania na verejných predvolebných zhromaždeniach v roku 1986.

Rozpočet MNV v roku 1985 má plánované príjmy l 478 000,-Kčs, splnili sa vo výške l 421 000,-Kčs. Sank­čné poplatky -poplatky z cementárne klesli na 125 tisíc ko­rún. Výdavky mali byť podľa plánu l 478 000,-Kčs, v skutoč­nosti boli l 376 000,-Kčs. Najvyššie bežné výdavkové polož­ky boli opäť na školy a školskú jedáleň, na verejnú zeleň 20 tisíc korún a na akciu "l" -vodovod 239 000,-Kčs.

 

V roku 1985 je predsedom polu František Češko a členmi Valter Fábry, Alžbeta Bušíková, Jozefína Kalusová, Anna Šedí­ková, Viera Skybová, Florián Gajdošík. Pamätnú knihu vedie Mária Remová, maťrikárkou je Oľga Viszusová.

Lpol a matrika zabezpečovali v roku 1985 iba 12 sobášov, 30 smútočných obradov, 42 privítaní do života a dalšie už zvy­čajné podujatia pre starých občanov, deti, učňov a dalších.

Rok 1985 bol v rastlinnej výrobe menej úspešný ako rok predchádzajúci. Plánovaná výroba obilia bola 3 600 ton, vyro­bilo sa o 300 ton menej. Plán výroby obilia splnili iba vo vý­robnom stredisku L a d c e a Hor n á Por u ba. Najvyššia úroda sa dosiahla u odrody Iris v Ladcoch, 6,94 tony z hektá­ra. Úspešná bola výroba cukrovej repy na 100 hektároch ­3 700 ton. Vážnou otá~kou pre živočíšnu výrobu zostávajú nada­lej objemové krmoviny. V celom komplexe JRD sa vyrobilo o 600 ton krmovín v sušine viac, ako sa plánovalo a vyšlo to napo­kon na 5,22 tony na jednu dobytčiu jednotku. Bolo to dobré, spokojnosť však nebola s kvalitou.

V živočíšnej výrobe v chove ho vädzieho dobytka sa prekro­čil plánovaný stavo 28 kusov. Len dojníc bolo v JRD už 820.

Zbor pre občianske záležitosti

Hospodárenie JRD

L. Máj Košeca v roku 1985

 

Dodávku mlieka splnilo JRD dobre, oproti minulému roku to bo­lo o 70 000 litrov viac. Na dojnicu to vychádza 3 810 litrov,

Teda tiež viac ako v roku 1984.

Aký bol stav v živočíšnej výrobe v l a d c och? Vo výrobnom stredisku chovali 176 kráv, ktoré nadojili 668 000 litrov mlieka a dosiahli dennú dojivosť 10,39 litra. Je to nielen kvalitatívny skok oproti roku 1984, ale aj naj­vyššia dojivosť v ladcoch v histórii JRD.

V ostatných sférach živočíšnej výroby sa im však nedari­lo. Neúspešný bol najmä chov ošípaných, kde bo~i hlboko pod stav. Lepšie je to už v Tunežiciach, kde chovajú hovädzí doby­tok na mäso, ktorého odovzdali v tomto roku viac ako mali ­28 895 kilogramov.

JRD l. Máj má v roku 1985 728 zamestnancov, ktorým vypla­tili takmer 20 miliónov korún na mzdách. Zo všetkých zamestnan­cov bolo 67 kombajnistov a traktoristov, 21 vodičov nákladných áut a 10 kočišov. Priemerné mzdy sa opäť zvýšili a to najmä u profesií, kde boli veľmi nízke. Traktoristi dosahovali takmer 3000,-Kčs, ostatní pracovníci rastlinnej výroby 1749,-Kčs, ošetrovateľky > dojníc 2535,-Kčs, ošetrovateľky prasníc 1882,­

Kčs.

Celkový hospodársky výsledok

JRD

bol

aktívny

l

878 000,­

 

Nezdary za uplynulých päť rokov. Aspoň niektoré z faktov, kto­ré hovoria o ich hospodárení. V priebehu päťručnice zabezpečovalo JRD poľnohospodársku výrobu v zložitých podmienkach, osobitne v úprave ekonomických nástrojov, ktoré nie vždy priaznivo vplývali na výrobu a celú ekonomiku. Hlavne úprava cien palív a inej energie mala za ná­sledok stagnáciu JRD v roku 1982. V roku 1983 JRD rozšírilo pridruženú výrobu o prevádzku kovovýroby a v roku 1984 o pre­vádzku Palmagneton, ktoré stratu z poľnohospodárskej výroby zakrývali.

V celkovej bilancii markantne vystupuje fakt, že rastlinná

Výroba zaznamenávala počas celej päťročnice ročné straty od 2 do 3 miliónov korún a to najmä pre vysoké náklady na výrobu. V živočíšnej výrobe je kladom päťročnice chov hovädzieho dobytka a výroba mlieka, nezdarom chov ošípaných.

Významnú opravu -rekonštrukciu robili v roku 1985  oprava rotačnej pece cementárni na rotačnej peci. Vymenili jej plášť v dížke 31,15 m v cementárni od žiarovej hlavy. Posledné roky bolo veľa problémov s vypa­dávaním výmurovky atak bola výmena už veľmi nutná. Samotná výmena bola ojedinelou technickou operáciou a vdaka umu a o­betavosti pracovníkov sa podarila.

,

Výroba cementu sa oproti minulému roku i napriek presto­jom pri oprave pece mierne zvýšila na 529 000 ton.

V Z á k l ad nej š k o l e je v roku 1985 21 pedagogic­školy v ladcoch kých pracovníkov. Riaditeľom -na jeden rok je i nadalej Lukáš

 

Zelienka, zástupcom riaditeľa Valter Fábry. Počet žiakov opäť klesol na 359. V tomto školskom roku sa aktivizuje telovýchovná činnosť na škole, prostredníctvom nácviku spartakiádnych cvičení, ale najmä zavedením športových súťaži žiakov, ktoré sa konali kaž­dý mesiac. K tejto činnosti sa postupne vytvárali aj materiál­ne podmienky. Škola prepožičiava telocvičňu dalším organizá­ciam TJ Tatran Ladce, Zväzarmu i slovenskému zväzu žien. Telo­výchovná jednota ako protihodnotu uhradila natretie podlahy protišmykovým lakom. Združenie rodičov a priateľov školy pracuje v tom istom zloženi ako v roku predchádzajúcom a venuje hlavnú pozornosť organizovaniu triednych schôdzok ZRPŠ, ale i mimoškolskej vý­chove žiakov. Poriada detský karneval a iné podujatia pre žiakov, ale i spoločenský večierok pre učiteľov a rodičov. O s o bit n o mod bor n o m u č i l i š t i dochádza k niektorým vnútorným reorganizáciam. Pre stolárov a zámoční­kov sa zriadilo elokované pracovisko v Dubnici nad Váhom v Strednej priemyslovej škole. Dochádza" aj k viacerým zmenám v pedagogickom zbore. Zástupcom riaditeľa je menovaný Ing. Jo­zef Jahoda. Prehlbuje sa výchova zaujímavými novými formami, najmä na obohatenie voľného času učňov. K tomu v značnej mie­re prispievajú záujmové krúžky: strelecký, volejbalový, špor­tový, literárny a šikovných rúk. Veľmi úzka je spolupráca Do­mova mládeže s predmanželskou poradňou. Dievčatá sa zúčastnili športových hier mládeže Osobitných odborných učilíšť v Michalovciach , kde získali druhé miesto.

 

Točnila iba jedna tanečná zábava a jeden ples, ale 8 diskoték a dalšie spoločenské večierky.

Veľa kultúrno-výchovných podujatí, najmä besied, bolo ve­novaných 40. Výročiu oslobodenia. Knižnica má 10 868 zväzkov, 376 čit.at.eľov si vypožičalo viac ako 17 000 kníh. V Tunežiciach došlo k zmene názvu kultúrneho zariadenia. Miest.o Osvet.ová be­seda je t.o teraz Miest.ne osvetové stredisko. Vedúcim je ina­dalej František Češka. V telovýchovnej činnosti dominuje v roku 1985 ČeskoslovenSpartakiáda 1985 ská spart.akiáda. Predsedom TJ Tatran je v t.omt.o čase námest.ník riaditeľa Považských cement.ární Ing. Vladimír Turza. V obci nacvičujú všet.ky kat.egórie žiakov, ženy a muži. Dňa 27. Apríla 1985 vyst.úpili na miest.nej spartakiáde v Koše­ci a 9. Mája na obvodnej spart.akiáde v Ilave. Miestna spart.a­kiáda v L a d c och sa konala ll. Mája 1985. Konala sa už na novom ihrisku TJ Tatran Ladce, za veľkého záujmu divákov. Na miestnej spartakiáde uvideli t.iet.o cvičenia: Rodičia s deťmi Najmladšie žiactvo Mladšie žiačky Mladší žiaci Starší žiaci Staršie žiačky Ženy Muži. Takmer všet.ci tít.o cvičenci sa zúčastnili potom Okresnej spartakiády, kt.orá svojou mohut.nosťou prekonala všetky dote­rajšie.

 

 

1986

 

 

V dňoch 23. A 24. Mája sa aj v Ladcoch konali voľby do zastupiteľských zborov všetkých stupňov. Na volebný akt boli určené dve volebné miestnosti v ZK ROH Ladce a v Osvetovej besede Tunežice. Volieb sa zúčastnilo 1781 voličov z celkove zapísaných 1796 voličov.

Vo voľbách bolo zvolených 27 zaregistrovaných kandidá­tov Národného frontu na poslancov do Miestneho národného vý­boru. Z týchto poslancov bolo 14 robotníkov, 2 členovia JRD,

6 príslušníkov inteligencie

Do Okresného národného výboru v Považskej Bystrici zvo­lili Máriu Removú. U s t a n o v u j Ú cep len á r n e z a s a dan i e sa kona­lo 26. Júna 1986 za prítomnosti zástupcu ONV. Na zasadnutí zložili sľub novozvolení poslanci MNV, prerokovali sa plány práce orgánov MNV a komisií, ale predovšetkým sa zvolila Rada MNV, komisie a čelní funkcionári MNV.

Voľby do zastupiteľ­

Ských orgánov

Za predsedu MNV bol zvolený Rudolf G a l a n s k Ý , pra­covník Považských cementární. Podpredsedom sa stal ladislav Černota, pracovník ZŤS Dubnica nad Váhom. Za tajomníka zvolili Juraja let k u, zamestnanca Okres­ného stavebného podniku. Predseda a tajomník sú uvoľnení pra­covníci. Členovia Rady MNV Rudolf Galanský ladislav Čenota Juraj letko  Aurélia Baricová Bohumil Kvasnica. Jozef Peterka Jozef Chovanec Miloš Košina Ing. Vojtech Mikloši Komisie MNV, pléna a Rady MNV sa zostavili z poslancov a dalších občanov, ktorých vyberali podľa odbornosti. Komisia ochrany verejného poriadku: Ján Raček -predseda, Oľga Pagáčová, Jozef Binka, Bohumil Ištvá­nik, František Zelík, Jozef Štrbík, Juraj Stach. Komisia stavebná: ladislav luhový -predseda, Eva Suchárová, Jozef Peterka, Rudolf Marikovič, Jozef Chovanec, Milan Rafaj, Miroslav Váň. Komisia školská a kultúrna: Mária letková -predsedníčka, lýdia Gallová, Viera Závacká, Marián Justh, Viera Remová. Komisia finančno-plánovacia: Bohumil Kvasnica -predseda, Oľga Viszusová, Anna letková, Ing. Vojtech Mikloši, Zora Jánošíková.

Komisia sociálno-zdravotná: Aurélia Baricová -predsedníčka, Zdena Maršovská, Irena Gajdošíková, Ludmila Mikušková, Jarmila Martináková. Komisia pre mládež a telesnú výchovu: Štefan Cák -predseda, Alžbeta Bušíková, Štefan Rác, Pavol Čurík, Pavol Habánek. Plénum MNV ustanovilo aj poslancov MNV, ktorí budú oprávnení vykonávať o b č i a n s k e obr a dy: Rudolf Galanský, Juraj letko a ladislav Černota. V oboch častiach obce, v ladcoch i Tunež iciach, zvolili Občianske výbory občania svoje občianske výbory. Občiansky výbor číslo l ­v ladcoch mal toto zloženie : Stanislav Kalus -predseda členovia: Pavol Vároš, Irena Suranová, Božena Peterková, Anna letková, Marián Justh, 'Ludovít Slávik. Občiansky výbor číslo 2 v Tunežiciach bol: Štefan Cák -predseda členovia: Vladimír Češko, Lubomíra Mikušková, Milan letko, Anna Kvasnicová, Ján letko, Miroslav Kvasnica. Občiansky výbor v ladcoch venoval v roku 19B6 hlavnú pozornosť aktivite občanov, kvalite predaja v obchodnej sie­ti a službám. Hned po prvom zasadaní žiadajú MNV o zlepše­nie predaja ze leniny, služieb v kaderníctve , opravovni obu­vi, televízorov a sklenárstva. V tomto roku riešia aj neob­sadenie bytoviek Považských cementární domovými dôverníkmi. V Tunežiciach sa hned po zvolení zaoberajú otázkou spo­lupráce so spoločenskými organizáciami, ako jednou z metód aktivizácie občanov. Predchádzajúci občiansky výbor má s tým dobré skúsenosti a tak nový naväzuje na tradície. Pre styk s organizáciami dokonca určili jednotlivých členov občianske­ho výboru:

Miroslav Kvasnica -ČSČK a Poľovnícke združenie Lubomíra Mikušková -Socialistický zväz mládeže Ing. Ján Letko -Dozorný výbor Jednoty Anna Kvasnicová -Slovenský zväz žien Štefan Cák -TJ Tatran Tunežice

V Tunežiciach organizujú obnovu životného prostredia a po dohode s organizáciami im prideľujú jednotlivé časti obce -miestnej časti do opatery. Tak Osvetovú besedu a jej areál majú na starosti poľovníci, okolie Klubu mládeže a autobusovú zastávku Socialistický zväz mládeže, okolie požiarnej zbroj­nice ZPD, obchod -Jednota, futbalové ihrisko -telovýchovná jednota, cintorín -Slovenský zväz žien a Československý čer­vený kríž.

Úspešne i ked s problémami, postupuje rozhodujúca akcia Výstavba obce celej päťročnice a Volebného programu Národného frontu v Lad­coch -výstavba vodovodu. Vyskytujú sa ťažkosti pri betónova­ní základnej dosky, neplynulý dovoz betónovej zmesi. Chýbajú niektoré prefabrikáty na vlastné teleso vodojemu. Na konci novembra je pred ukončením vodomerná šachta.

Na záver roka sa rokuje o zriadení Domu opatrovateľskej služby. Naráža sa opät na ťažkosti, pretože Stavoinvesta, Pod­nik bytového hospodárstva, ani Považské cementárne nesúhlasia s rekonštrukciou domu č. 459, ale trvajú na pôvodnom pláne re­konštrukcie bytovky číslo 403.

Rovnako sa rokuje s podnikovým riaditeľstvom Zelenina v Žiline o zriadeni predajne zeleniny v rodinnqm dome po Mila­novi Kušnierovi.

Ukončili a odovzdali sa do užívania 2 bytovky po dvad­sať bytoch v náklade 2,5 milióna Kčs. V novembri sa začalo aj s rekonštrukciou domu č. 459 tzv . Pauerov dom s rozpočto­vým nákladom 1,5 milióna Kčs.

Začala sa prestavba Domácich potrieb, ktorá si vyžia­da náklad 1,2 milióna Kčs. Rekonštrukcia sa začala presťa­hovaním obchodu do priestorov starej robotníckej kantíny .

Na miestnych komunikáciach najväčšiu položku finančných nákladov tvorí živičná úprava na ceste do Podhoria -900 ti­sic Kčs a dalšia komunikácia pri M. Jablonkovi 56 tisic Kčs. Vybudovala sa nová zástav~a autobusov pri predajni OTEX a ostatné dostali nový náter.

Z e k o log i ck é h o hľadiska bola dôleži tá úprava smetiska na ploche 4,5 hektára.

 

Prvú bilanciu robili aj miestne drobné prevádzkárne MNV, ktoré mali ~ roku 19B6 príjmy 257 000,-Kčs a výdavky 92 000,­Kčs. Medzi príjmy patrili zemné práce na vodovode, zber kovo­vého šrotu, úprava smetiska, opravy , nátery, chodníky a miest­ne komunikácie . V roku 19B6 vlastnili Drobné prevádzkárne vo­zidlo V3S, S5T, traktorbáger Bielorus.

Rozpočet bol v roku 19B6 o niečo vyšší, ako v roky pred­chádzajúce, ale plánovaná časť príjmov sa neplnila. Celkom sa plánovali prijmy l 736 000,-Kčs, v skutočnosti boli l 5BB 000,-Kčs. Takto neboli plnené ani výdavky, ktoré boli l 494 000,-Kčs namiesto l 736 000,-Kčs. Medzi najvyššie vý­davky opäť patrili výdavky na školy a školskú jedáleň. Na

Drobné prevádzkárne MNV

Hospodárenie MNV

 

Školskú jedáleň boli náklady 472 000,-Kčs, z čoho však strav­níci uhradili 325 000,-Kčs. Do výdavkov na školy nie sú však zarátané mzdy učiteľov a pracovníkov školy .

V rastlinnej výrobe sa v JRD l. Máj zamerali na stabilizá-Jednotné roľnícke ciu výroby jednotlivých plodín a zlepšenie kvality krmovín, cu-družstvo 1. Máj košeci krovej repy a vyššej výroby obilnín, najmä potravinárskeho jač­meňa.

Pšenicu majú v tomto roku vysiatu na 504 ha, raž ná 100 ha, jačmeň na 176 a ovos na 20 ha. V roku 1986 sa najlepšie darilo odrode pšenice Zdar, ktorá na ploche 125 ha dosiahla priemerný hektárový výnos 4,64 tony. Jarný jačmeň mal najlepšie výnosy 5,39 tony z hektára.

Krmoviny sú vyrobené zhruba podľa požiadaviek živočíšnej výroby celkom 7 700 ton v sušine. V tomto roku sa ušetrili kr­moviny tým, že sa predížil čas pasenia ' až do 15. Novembra .

Výroba obilia v JRD a osobitne v Ladcoch:

-pšenica 20 713 ton 41 na ha Ladce 49,1 -raž 4 116 ton 41,1 28,1 -jačmeň 9 500 ton 53,9 56 -ovos 891 44,5

Sena vyrobili v Ladcoch 223 ton, senáže 353 ton, siláže l 253 ton, zeleného kŕmenia l 514 ton. Celkom však v Ladcoch chýbalo 500 ton krmovín pre dobytok v Ladcoch atunežiciach.

Stavy hovädzieho dobytka v celom JRD sú priaznivé, cel­kom 2 200 kusov, z toho 820 dojníc. Tento rok je už i stav ošípaných podľa plánu -2 410 kusov. Nedostatky však trvajú na našom výrobnom stredisku v chove prasníc .

Výrobu mlieka prekročilo celé JRD o 100 tisic litrov. Výrobné stredisko Ladce patrilo medzi tie, ktoré prekročili hranicu 4 000 litrov na jednu dojnicu ročne.

Ani v Ladcoch, a~i v Tunežiciach nesplnili výrobu brav­čového mäsa, v Tunežiciach však na 122 % splnili výrobu ho­vädzieho mäsa.

Aj v roku 1986 si všimneme priemerné zárobky v JRD Koše­ca. Stav pracovníkov sa v podstate nezmenil -bolo ich 730 a dostali spolu 20 a pol milióna korún na mzdách. Najvyššie priemerné mzdy dosiahli vodiči nákladných áut -3 421,-Kčs, najnižšie tzv. Ostatní pracovníci rastlinnej výroby -1 772,­Kčs. Celkove sa o niečo zvýšili mzdy v priamej poľnohospodár­skej výrobe.

V roku 1986 prijali v JRD 43 členov, z toho 6 učňov a 4 absolventov stredných škôl.

Hospodárenie JRD bolo aktívne-čistý zisk bol 2 865 000,­čo bolo o 2 milióny viac ako sa plánovalo.

V roku 1986 dosiahli v závode Pov~žské cementárne v Lad­coch výrobu 594 000 ton cementu, z toho PC 400 230 tisíc ton. V závode vyrobili okrem toho 8 500 ton veľmi jemne mletých vá­pencov, ako podporné plnenie pre závod Lietavská Lúčka.

Dosiahnutiu lepších výsledkov okrem iného brá~ilnedosta­točný odbyt SPC 325 až do mája 1986, ale i poruchovosť niekto­rých technických zariadení~ Patrí medzi ne požiar trafostani­ce, tesnenie rotačnej pece, roštový chladič, dymový ventilá­tor.

Najslabší článok výroby je v posledných rokoch lom o v é hospodárstvo. Nedostatky sú v organizácii, postupoch a nedarí sa v plnej miere zaviesť do života snahy po racionalizácii. Dochádza k extenzívnemu využívaniu lomovej prevádzky, rastie časový fond ťažby a jej prípravy. Sobota a nedeľa začínajú byť

•

Už v lome normálnymi pracovnými dňami a nastupuje sa i na mi­moriadne smeny. Iba pomaly sa napíňajú zámery na zvýšenie efektívnosti výroby.

Cementáreň v roku 196

V marci 19B6 udelil Technický a skúšobný ústav stavebný v Bratislave prvý stupeň akosti výrobku SPC 325, ked PC 400 dostal toto ohodnotenie už skôr. Takto sa vlastne celá výroba dostala na najvyššie ohodnotenie akosti. Začiatkom roku totiž ten istý ústav ohlásil aj dobrú kvalitu veľmi jemne mletých vápencov a jeho vhodnosť pre poľnohospodárstvo.

V Považských cementárňach úspešne plnia program šetrenia palív a energie. Ušetrili 135,53 TJ. K tomu prispeli -spaľo­vanie opotrebovaných pneumatík v rotačnej peci, využitie od­padového tepla z chladiča slinku, ale i iné pracoviská.

Zhoršil sa vývoj úrazovosti a absenčné dni pre úraz až

O 59 dní oproti roku 19B5. Značná pozornosť sa venovala po­žiarnej ochrane, osobitne prevencii. Okrem školení vykonali zásahové družstvá námetové cvičenia. Lb. Mája 19B6 sa zúčast­nili požiarnickej súťaže v Ladcoch a súťaže o Putovný pohár generálneho riaditeľa CEVA Trenčín. I napriek tomu zaznamená­vame požiare nákladného auta a požiar maringotky.

V obci, medzi občanmi, v spoločenských organizáciach, na fóre KSS a MNV sa čoraz častejšie hovorí o ž i vot n om pro str e d í v obci, osobi tne v miestnej časti Tunežice. Oproti roku 19B5 sa zvýšil absolútny úlet tuhých emisií z ce­mentárne až o jednu pätinu. Do trvalej prevádzky nebol uvede­ný nový elektroodlučovač rotačnej pece, ani odprášenie rošto­vého chladiča slinku. Pokuty, ktoré podnik zaplatil sa pokla­dajú za nízke a neriešia zlé životné prostredie v Ladcoch a okolí. Z ekologického hľadiska je neúnosné aj dalšie vyváža­nie pevného odpadu do priestoru lomu, kde je osobitne nebez­

,

Pečný vývoz magnezit-chrómovej výmurovky.

Dňa 30. Novembra 19B6 sa robí zmena vo vedení cementár­ne. Z funkcie ekonomicko-obchodného námestníka odchádza Ing. Vladimír Turza a do funkcie nastupuje Ing. Anton Barcík.

So Základnou školou sa rozlúčil Lukáš Zelienka, odchádza na dôchodok. Riaditeľom je menovaný Dalimír nec, ktorý prišiel do Ladiec z Košece.

ktorý P r u ž i

-

Nový riaditeľ Základnej školy

Škola má v tomto roku 374 žiakov. Zmeny nastali v ZRPŠ, kde sa podpredsedom stal Ján Turzík a tajomníčkou Magdaléna Chovancová. Aktivita ZRPŠ sa prejavila osobitne pri estetizá­cii tried, rôznych remeselníckych prácach ochotných rodičov. Vybavila sa špeciálna trieda na prípravu dievčat k domácim prácam. Súčasne sa urobilo viacero organizačných a materiálno­technických zmien, ktoré zlepšili vzhľad i pracovné možnosti školy.

 

Okrem normálneho vyučovacieho procesu sa žiaci venovali rôznym záujmovým aktivitám v 17 krúžkoch. Zúčastnili sa ly­žiarskeho výcviku v Zliechove a plaveckého výcviku v Púchove. Do školy v prírode odišli žiaci 3. a 4. ročníka opäť do Lazov pod Makytou.

 

V

O s o bit n o mod bor n o m

u č i l i š t i

pokračuje

 

modernizácia a výstavba školy. V pedagogickej praxi zaviedli na skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho 'procesu metodické ko­misie pre literné predmety, pre odbor krajčírstvo, pre sta­vebné odbory, pre odbor záhradníctvo, pre mimoškolskú výcho­vu a komisiu pre športové hry mládeže a brannú výchovu.

 

 

 

Vo výchovno-vzdelávacej činnosti sa organizovalo 43 jed­

Úspechy a nezdary

Notlivých vzdelávacíéh akcií. Je na nich nízka účasť, čo sa

V kultúre pri hodnotení zdôvodňuje nezaujímavým obsahom, ale najmä for­mami. V kultúrno-spoločenskej oblasti naopak, sú podujatia dobre navštívené. Z týchto akcií bolo až 13 tanečných zábav s okolo desaťtisícovou návštevou . Kladom činnosti Závodného klubu je usporiadanie 23 podujatí rôzneho charakteru pre Bri­gády socialistickej práce.

V kine sa odohralo 245 predstavení za účasti 12 344 divá­kov. Knižnica má II 594 zväzkov -387 čitateľova 20 880 výpo­žičiek. Z vystúpení profesionálnych umelcov spomeniem Jarosla­va Ďuríčka, skupinu YPS, Žbirku, Stupavanku.

Dychová hudba v roku 1986 zaznamenáva další úpadok. Od­chádzajú další hudobníci a pri príležitostiach osláv účinku­je stále viac "vypožičaných" muzikantov. Takto sa nedá organi­zovať nácvik a tak hudba upadá aj po umeleckej stránke. Príči­ny sú však aj objektívne: nedostatok finančných prostriedkov v Závodnom klube, malá sebarealizácia hudieb (hrajú iba na os­lavách a pohreboch). Naproti tomu zaráža skutočnosť, že sa takto nevyužíva kapacita množstva hudobných nástrojov, ladom ležia aj drahé kroje a uniformy. Mladí odišli a další sa ne­vychovávajú -tak by sa to dalo zhrnúť.

Amatérsky filmový klub oslavuje desiate výročie založe­nia. Vznikol 24. Septembra 1976 z podnetu Miroslava Remu, ako krúžok pri Dedinskej organizácii Socialistického zväzu mláde­že, po krátkom čase však prechádza do ZK ROH. Od roku 1985 pracuje podľa novej koncepcie klubovej · činnosti, čo sa kladne odráža na ich aktivizácii a umeleckom raste. Zriaduje sa prvá Dielňa AMFI klubu so zástupcami závodu a DOS Považská Bystrica, kde obdržali čestné uznania za dlhoročnú činnosť a úspešnú re­prezentáciu okresu. Osvetový ústav im udelil bronzovú plaketu "Za zásluhy o Záujmovú umeleckú činnosť".

V roku 1986 vyhral okresnú súťaž a do krajského kola po­stúpil i nefolklórny tanečný súbor detí , pod vedením Alžbety Bušíkovej.

Miestne osvetové stredisko v T une ž i c i ach vyhodno­cuje svoju činnosť v roku 1986 a robí aj niektoré organizačné zmeny v priestoroch strediska. Jednu miestnosť dávajú pre čin­nosť Občianskeho výboru v Tunežiciach a Slovenskému zväzu žien, jednu ako klubovňu TJ Tatran Tunežice, veľká miestnosť slúži na schôdze, prednášky, rodinné slávnosti, svadby apod., ku­chynka a jej vybavenie pre 100 osôb na požičiavanie.

Kultúrno-osvetová činnosť je v roku 1986 bohatá. Občanov Tunežíc najviac z prednášok zaujímajú zdravotnícke prednášky mudr. Thomku. Pestré sú programy pri príležitosti MDŽ, Medzi­národného dňa detí, kde spolupracujú všetky organizácie vráta­ne Jednoty -SO. V Tunežiciach sa zachovávajú fašiangové zvy­ky, tradíciu má aj novoročné posedenie poslancov, občianskeho výboru a zástupcov organizácií NF.

Klub mládeže zostáva v roku 1986 dlžný povesti zo začiat­ku osemdesiatych rokov, kedy bol najlepším v okrese. Jeho čin­nosť je sporadická, iba ku koncu roka sa oživuje pod vedením nového predsedu Socialistického zväzu mládeže Vladimíra letku.

18. Novembra 1986 uznesením č. 136/86 bol v Rade Miestne­ho národného výboru schválený Branislav 'Lipták, ako k ron i ­k á rob c e a poverený na základe dohody do konca roku 198B napísať kroniku za roky: praveké osídlenie -rok 1960. Branis­lav lipták je už v histórii ladiec ôsmy kronikár, ale i nap­riek tomu píše kroniku od začiatku, pretože staré zápisy sa nezachovali.

 

Ďalšia reorganizácia SZŽ v ladcoch spoclva v tom, že sa spojili organizácie -bytovky a Horné ladce, kde sa predsed­níčkou stáva Irena Suranová a v dedine Margita Ďurikovičová. Predsedníčkou Miestneho výboru v ladcoch je i nadalej Alžbe­ta bušíková. Organizácia Slovenského zväzu žien v Tunežiciach sa osamostatňuje a na jej čele je Emília Kvasnicová.

Reorganizácia v Slo­venskom zväze žien

 

V dňoch 23. -24. Marca 19B6 vykonalo 9 stálych prehliad­preventívne prehliadk kových Skupin v ladcoch preventívne prehliadky -v 375 obytných požiarnikov domoch, 16 drobných prevádzkach a na JRD. Zúčastnilo sa ich 18 požiarnikov a la poslancov MNV. V tomto roku sa doporuču­je, aby sa v budúcnosti prehliadky konali aj v garážach a cha­tách. V tom istom čase uskutočnili prehliadky aj príslušníci ZPO Tunežice v ich miestnej časti obce.

V novembri sa prehliadky opakujú rovnako v Ladcoch a Tu­nežiciach.

Celú činnosť riadi komisia Rady MNV pre brannú výchovu obyvateľstva. Na brannej výchove sa podieľajú viaceré organi­zácie Národného frontu, školy a podniky. ' Pozornosť sa venuje branno-športovým podujatiam, ktoré sa stávajú v Ladcoch stále populárnejšími a priťahujú mládež. Sú to najmä turistické po­chody, ktoré organizuje Zväzarm, telovýchovné jednoty, školy i Slovenský zväz žien. Vydarený bol Týždeň . Brannej aktivity na začiatku októbra -neformálne sa do neho zapojilo takmer l 000 občanov a mládeže.

Medzi najdôležitejšie starostlivosti organizácie Zväzar­mu sa stále zaraduje výcvik brancov, ktorý sa snažia robiť zaujímavo. V tomto roku na školenie chodí 26 brancov.

V prípade občanov na civilnú obranu sa školenie, jeho odborná a praktická časť koná v máji 1986.

 

1987

V apríli a na konci septembra sa uskutočnili v Ladcoch Dni zvýšenej pracovnej aktivity. V snahe predísť formalizmu predchádzajúcich Týždňov aktivity, rozdelili sa práce, ktoré bolo treba vykonať na väčší časový úsek . I tak význam tejto pracovnej aktivizácie spočíval vo väčšine v neinvestičnej čas­ti akcie "Z", upratovaní verejných priestranstiev, menších opráv, starostlivosť o zelené plochy apod. Väčšie práce, sle­dované hlavné akcie, výstavbu vodovodu, plynofikáciu a niekto­ré iné, nebolo možné robiť nárazove, ale po celý rok a za po­moci dodávateľov. Takto pochopené Dni zvýšenej aktivity pri­niesli úžitok vo vzhľade obce.

Vo výstavbe obce sa ako hlavné ciele stanovili: výstavba celoobecného vodovodu, plynofikácia obce I . Etapa, úlohy na úseku ochrany životného prostredia a v rámci MNV výstavba prístrešku pre strojový park Drobných prevádzkární.

Pri výstavbe vodovodu sa robia práce na manipulačnej ko­more, kde pracovali robotníci Drobných prevádzkární a zaváža­la sa časť okolo manipulačnej komory. Ďalší pracovníci robili výstavbu odbočnej šachty .výtokového potrubia, výkop rýhy pre výtlakové a rozvodové potrubie a dalšie práce. Na týchto prá­cach sa zúčastnili pracovníci Považských cementární s mecha­nizmami, brigádnici TJ Tatran Ladce a další občania ..

Akciu plynofikácie obce -I. Etapu realizuje podnik Ply­nárne Žilina v spolupráci s Drobnými prevádzkárňami Ladce. Pracovalo sa pri výstavbe regulačnej stanice a jej napojenia na prívod plynu a začal sa budovať rozvod.

Spomedzi ostatných akcií a to nielen v Dňoch aktivity, treba spomenúť úpravu smetísk, verejných priestranstiev pri bytových jednotkách v obci a Horných Ladcoch, výstavbu opor­ného múru na cintoríne v Tunežiciach, úpravu okolia Miestneho kultúrneho strediska a dalšie práce.

Výstavba obce v roku 1987

Oslavy výročia oslobodenia obce a l. máj sa pripravovali

Verejné oslavy

ako po iné roky 30. apríla v predvečer l. maja -oslavy oslo­

a zhromaždenia

bodenia v Ladcoch a l. máj v Ilave. Oo osláv l. mája sa dosta­lo veľa formalizmu a stereotypu, čo občania právom kritizova­ li. Oslavy oslobodenia obce sú oveľa spontánnejšie a pestré,pretože už niekoľko dní predtým a aj potom sa organizujú rôz­ne športové, branné a kultúrno-spoločenské podujatia. Kedžesom v predchádzajúce roky o oslavách veľa nepísal, popíšem tieto v roku 1987. Už 16. apríla, teda v deň zastrelenia 19 ~ukojemníkov nanádvorí cementárne nemeckými fašistami, robia pracovníci piet­ ny spomienkový akt položenia venca k pamätnej tabuli v závode. 30. apríla koncertuje dychová hudba, uskutoční sa slávnostnáschôdza, položia sa vence k pamätníku padlých v druhej sveto­vej vojne. Oo tisíc občanov sa zúčastňuje lampiónového sprie­vodu, ktorý prechádza obcou. Súčasťou osláv je aj malý ohňo­stroj, ktorý pripravujú pracovníci Považských cementární. 27. novembra 1987 sa koná verejné zhromaždenie zvolané Miestnym národným výborom s Miestnym výborom Národného fron­tu. Hlavným p'oslaním je skladanie účtov poslancov MNV občanom voličom. Na schôdzi sa ~šak zúčastňuje už viac rokov máloobčanov. Tento rok to bolo okolo 70 v Ladcoch a 42 v Tuneži­ciach, pritom Ladce majú v tomto roku 2 740 obyvateľov. Akti­vita však bola vysoká, najmä v Tunežiciach. Účastníci 'sa zau­jímali najmä o otázky plynofikácie a vodovodu a v Tunežiciach o ochranu ovzdušia pred nadmerným prášením z Považských cemen­tární a riešenie neudržateľného stavu hlavnej komunikácie a

 ničenie domov okolo ~ej automobilovou dopravou.Od júna 1987 začali vývoz pevného domového odpadu vykoná­drobné prevádzkárne vať Drobné prevádzkárne MNV vlastným vozidlom.' Zaobstarávajú MNV sa smetné nádoby a robí sa všetko pre to, aby si smeti dali

Vyvážať všetci občania. Drobné prevádzkárne v roku 1987 po­skytli i dalšie služby, najmä autodopravu a stavebno-údržbár­ske práce.Zbor pre občianske záležitosti má v roku 1987 osem čle­nov. Dobre spolupracuje so speváckou skupinou žien, Materskou školou, Základnou školou i Osobitným odborným učilišťom. Ako zlepšenú treba pokladať spoluprácu s Považskými cementárňami a tamojším Aktívom pre občianske záležitosti. I v tomto roku sa ukazuje, že Dom smútku v Tunežiciach , je vyhovujúci, ale v Ladcoch neplní ani najzákladnejšie kritéria, aby boli rozlúč­ky dôstojné.Činnosť ZPOZ-u je v tomto roku opäť veľmi pestrá -zasa­huje do mnohých oblastí života občanov. V obradnej miestnosti privítali 39 detí z Ladiec a Tunežíc, účinkovali na 29 pohre­boch. Pripravili 3 výročia sobášov za účasti až 26 manželských párov. Okrem ioho odovzdali 84 výučných listov v Osobitnom od­bornom učilišti, besedu-posedenie so 143 dôchodcami, rozlúčky s brancami, atd.Na konci roka si v rastlinnej výrobe prirátali medzi ús­pechy prekročenie vý.oby obilia, ale neúspech v nesplnení os­tatných plodín. Plánovaný zber obilia bol 3 510 ton a 4,5 to­ny z hektára, dosiahlo sa 3 525 ton a 4,52 tony z hektára. U ozimej pšenice bola najviac zastúpená odroda AGRA s hektá­rovým výnosom 5,52 tony. Rekordnú úrodu dosiahli na malom ho­ne v Ilave (odroda IRIS) až 7,85 tony V tomto roku mimoriadnu agresivitu prejavila lesná zver a spôsobila pomerne veľké škody vo všetkých katastroch. Cukro Zbor pre občianske záležitost Prekročená výroba obilia v JRD l. Máj Košeca repa sa pestovala na ploche 130 hektárov a do splnenia plá­

Novanej výroby chýbalo takmer 450 t. Zlá je aj situácia vo vý­

Robe krmovín, alebo sa v jednotlivých druhoch výroba nesplni­La, alebo ak sa splnila, bola -ako seno až v III . KategóriiAkosti. V roku 1987 si urobíme podrobnejšiu rekapituláciu pôdy obhospodarovanej v JRD l. Máj Košeca: -poľnohospodárska pôda 3 198,84 ha -orná pôda l 357,03 ha -ovocné sady 123,17 ha -lúky 606,32 ha -pasienky l 091,08 ha -nepoľnohospodárska pôda 219,24 ha

Ani v jednom roku tejto kroniky som nespomínal družstev­né sady, pretože sa nenachádzajú v katastri Ladiec -teda v na­šom výrobnom stredisku. Robím tak teraz, pretože patríme do JRD l. Máj a musí nás teda zaujímať spoloené hospodárstvo.

V o vo c n o m s a d e bolo 34 hektárov starej výsadby a 90 hektárov novej, ktorá v roku 1987 ešte nedávala úrodu. Cel­kom sú na celej výmere tieto stromy a kríky:

Jablone -7 000 kusov, hrušky -200 kusov, slivky -573 ks, čerešne 50 ks, višne 500 ks, egreše -63 ks, ríbezle -5 170 ks, orechy -170 kusov.

V celom komplexe JRD bola rastlinná stratová takmer o l milión korún, čo však síc menej, ako v roku predchádzajúcom.

V Živočíšnej výrobe sa nesplnili stavy hovä­dzieho dobytka o 162 kusov, pretože nesplnili ani plánovaný odchov teliat. Podobná situácia je v chove ošípaných. Na tomto nepriaznivom výsledku má najväčší podiel nový matečník v Ladcoch kde aj po rekonštrukcii a výmene základného stáda, nákupe plemenných kancov, odchovali iba 12 odstav­čiat na jednu prasnicu.

Výroba mlieka sa nesplnila o 137 tisíc litrov a zhruba

O to isté množstvo ani dodávky. Príčina je jednoznačne nedo­statok a nekvalitné krmivo.

Bilancia v živočíšnej výrobe nie je dobrá. Bol plánovaný zisk l 059 OOO,~ Kčs, v skutočnosti evidujú stratu takmer 4 milióny korún.

Zo s t a ve b n Ý c h prá c spomeniem stavbu senníka v Ladcoch, na ktorom sú plánované práce v roku 1987 splnené, ked sa prestavali 2 milióny Kčs.

V tomto roku priemerná mesačná mzda na jedného pracovní­ka je 2 236,-Kčs. Podľa jednotlivých profesií sa zaznamenáva posun v priamej poľnohospodárskej výrobe. Najvyššiu odmenu dostali ošetrovatelia ostatných ošípaných v priemere 2 905,­Kčs, potom traktoristi, vodiči nákladných áut atd. Celkom malo JRD v pláne čistý zisk l 924 000,-Kčs. Po mnohých ro­koch zaznamenali prvýkrát stratu: 2 272 000,-Kčs.

 

Podnik Považské cementárne Ladce spolu so závodom Lietav­ská Lúčka vyrobili v roku 1987 925 000 ton cementu, čo zname­nalo 101,65 %-né plnenie. V závode Ladce vyrobili 580 000 ton, pričom sa nesplnilo 14 tisíc ton cementu PC 400. Dôvodov bolo niekoľko. Značný podiel na tom mali poveternostné podmienky: nesplnili sa úlohy v ťažbe suroviny, tuhol ťažký vykurovací olej v prívodných potrubiach do rotačnej pece. V druhej dekáde

Program zvyšovania akosti cementu v Po­važských cementárňach

 

Januára 1987 sa teploty pohybovali od -19 do 25 °c a to trva­

Lo takmer do 10. Februára.

Znova sa nastoľuje otázka ť a ž bys u r o v i n y v lome Butkov. Vypracovali Komplexný program opatrení v ťažbe surovi­ny v lome Butkov. V roku 1987 sa tento program začal uskutoč­ňovať. Vydal sa doklad o schválení nového dobývacieho priesto­ru o rozlohe viac ako 100 hektárov, vyňali sa pozemky z lesné­ho fondu a postupne sa začalo odlesňovať. Pripravuje sa stavba ciest z kóty 565 m n.m. Na kótu 605 m n.m. -náklad bude 4 mi­lióny korún. Počíta sa už aj s ťažbou na 12. Et,áži.

Vážnou sa stáva k val i t a vyrábaného cementu. V roku 1987 znižujú Ladcom PC 400 na druhý stupeň akosti. Po rôznych opatreniach vo výrobe sa cement potom znovu prehodnotil a v de­cembri 1987 opäť dostáva l. Stupeň akosti. Koncern CEVA Tren­čín vydal v tomto roku dokument "Program zvy!Ovania akosti v 8. Päťročnom pláne".

V pláne na dal!Ie roky sa počíta s narastaním výroby ce­mentu PC 400 tak, že už v roku 1988 sa počíta s 280 tisícami ton, čo je 50 % z celej výroby.

Robia sa opatrenia na zlep!Enie pomerov v expedícii ce­mentu, kde sa rie!I obnova strojného zariadenia baliarne, od­prá!Enie dopravných ciest a baličiek.

V závere mesiaca júna 1987 sa uskutočnil veľkopokus výpa­lu slinku s čiastočnou náhradou ťažkého vykurovacieho oleja pevným palivom. Rovnako sa 'v tomto roku venuje pozornosť spa­ľovaniu opotrebovaných pneumatík. Z plánovaných 500 ton sa vlak spálilo necelýcn 300 ton. Ďal!Ia významná úloha je ply­nofikácia závodu Ladce, kde sa investičné práce ukončili, skú­!Obná prevádzka sa však začne až v roku 1988.

Dňa 25. Mája 1987 bol uvedený do skúšobnej punádzky nový ele k t r o o d l u č o v a č rotačnej pece. Dodávateľom zariade­nia sú ZVVZ Milevsko, ktoré garantujú, že koncentrácia prachu v spalinách bude mať predpísanú možnú hodnotu. Táto hodnota sa kontroluje prístrojmi na meranie hustoty dýmových plynov za­hraničnej firmy.

V roku 1987 podali v závode 35 zlepšovacích návrhov, z ktorých bolo 21 prijatých. Predstavovali spoločenskú hod­notu viac ako milión korún.

V pracovnej úrazovosti nebol ani rok 1987 priaznivý. Po­čet úrazov opäť vzrástol a tým aj počet absenčných dní. Dňa

5. Apríla vznikol požiar elektroinštalácie linky spaľovania opotrebovaných pneumatík.

V oblasti och ran y ž i vot n é hop r ó str edi a zostal závod veľa dlžný v odprašovaní sušiarne trosky i v ply­nofikácii závodu. Na druhej strane, na sušiarni suroviny vyme­nili odlučovače za výkonnejší filter.

V roku 1987 sa začína sľubne rozvíjať v Ý voz ce men ­t u do Nemeckej spolkovej republiky. Začali sa rokovania na rôznych úrovniach s firmami v NSR, ktorým ladecký cement PC 400 vyhovoval.

Dňa 7. Januára sa konalo tradičné stretnutie pionierov a žiakov školy s predstaviteľmi obce trocha neobvyklým spôso­bom -v telocvični školy, kde sa rozvinula beseda o problé­moch školy, životného prostredia, športu, závodu i obce.

V personálnych otázkach došlo k jednej zmene: zástupkyňou riaditeľá školy sa stala Mária Liptáková. V tom­to školskom roku má škola 372 žiakov, je tu zriadených 19 záujmových krúžkov s 295 žiakmi.

Združenie rodičov a priateľov školy zvolilo v tomto školskom roku nový výbor: Juraj Stach -predseda, Milan Bajza -pokladník, Mária Let­ková -tajomníčka a další členovia.

Základná škola

Na čiastočnú elimináciu škodlivého prostredia v Ladcoch sa začala žiakom od l. Októbra 198 7 podávať mliečna desiata. Celá akcia sa organizuje cez školskú jedáleň a náklady hradí ONV v Považskej Bystrici.

Program elektronizácie vo výchove a vzdelávaní sa začal aj v Základnej škole. V priebehu školského roka pridelili ško­le 3 počítače a učitelia sa zúčastňujú základného kurzu.

V priebehu tohoto roka opäť zaznamenávame v materiálnej oblasti niektoré úpravy a opravy, ktoré prospeli k celkovému vzhľadu i prevádzke školy.

K výchove významnou mierou pomáhajú patronátne 8rigády socialistickej práce. Práve členovia týchto brigád zabezpečo­vali rôzne malé materiálne zlepšenia v učebniach, umožňovali žiakom exkurzie na ich pracoviskách a výborných žiakov na ko nci roka odmenili knihami. Medzi najaktívnejšie patrila BSP z Považských cementární, vedená Čechutym a Sakalom.

V dňoch l. A 2. Júna 1987 sa konala Okresná pionierska olympiáda. Zo Základnej školy sa na ňu .cez obvodové kolo kva­lifikovalo 38 žiakov v rôznych športoch. Úspešne si počínali mladšie žiačky, ktoré sk08čili v okrese druhé a staršie žiač­ky štvrté. V kategórii dedinských škôl v oboch kategóriach

Zvíťazili.

 

V Osobitnom odbornom učilišti dochádza v roku 1987 k per­

,

Sonálnym a štrukturálnym zmenám. Do funkcie zástupcu riaditeľa pre teoretické predmety je menovaný paeor. Vladimir Hromek, za zástupcu pre odborné predmety stolár, murár, zámočník, maliar Ing. Jozef Jahoda a pre profesie záhradník a krajčírka Jozefí­na Kalusová. Do novej funkcie výchovného poradcu je menovaný Miroslav Sňahničan.

Zmeny y Osobitnom odbornom učilišti

 

VODU sa zriaduje dalšie elokované pracovisko -Mojtín . Vedúcou sa stala Ing. Margita Palcátová. Na tomto pracovisku sa umiestňujú štyri triedy záhradníkov. V zime 1977-1978 sa po prvýkrát uskutočňuje lyžiarsky výcvik, k čomu využijú práve stredisko v Mojtíne.

Aktívna je výchova v tomto učilišti, ktorá si našla systém stálych cyklických zábavných foriem, ako "Praktické dievča", "Stopercentný muž" a iné. Úspech zaznamenali chlap­ci -športovci na Celoslov-enských športových hrách mládeže ODU v Prešove, odkiaľ si odniesli prvé miesto y celkovej klasifikácii. Dievčatá mali svoje športové hry v liptovskom Jáne, kde boli v branných pretekoch prvé a v ľahkej atleti­ke druhé.

 

V októbri 1987 bolo v ladcoch zriadené Miestne kultúrne stredisko. Tým sa ruší Miestne osvetové stredisko v Tuneži­ciach a stáva sa pobočkou Miestneho kultúrneho strediska lad­ce. Riaditeľom MKS sa stáva Branislav lipták na polovičný pracovný úväzok a vedúcou pobočky MKS v Tunežiciach zostáva Emília Kvasnicová.

Podľa organizačného poriadku tohoto strediska riadi a usmerňuje: pobočku v Tunežiciach, rodiacu sa Pamätnú sieň ladiec, kluby mládeže, rozhlasový krúžok, redakčný krúžok miestneho spravodajcu a propagáciu všetkých podujatí. Naj­bližším spolupracovníkom je Závodný klub ROH Považských ce­mentární, ktorý nadalej vykonáva činnosť v oblasti kina, knižnice, mimoškolskej výchovy a vzdelávania, záujmovej ume­leckej činnosti. Ďalšími partnermi sú spoločenské a záujmové organizácie Národného frontu a školy. Na pôde Miestneho kul­t úrneho strediska sa tvorí Jednotný plán činnosti, v priebe­hu roka sa usmerňuje a kontroluje. Úlohou na najbližšie dva

Zriadenie Miestneho kultúrneho strediska

 

Roky je pre kultúrne stredisko vybudovať pamätnú sieň obce

Ladce a cementárne v budove vykúpenej na tieto účely od ob­

Čana Borisa Mierneho.

V roku 1987 sme zaznamenali tieto výkony v kultúrnej a spoločenskej oblasti:

Knižnica má II 997 zväzkov a IB 435 výpožičiek. Usporiadalo sa 12 výstav, 21 výchovných akcií a 3BO kultúrno-spoločen­ských akcií, vrátane kina. Kino premietlo 224 filmov, ktoré videlo 13 90B divákov. Uskutočnilo sa 9 tanečných zábav za účasti takmer 5 000 občanov.

AMFI-klub mal i tento rok niekoľko úspechov. Na celo­štátnej súťaži získali 3. Cenu a aalši~ uznania na rôznych prehliadkach: Rychnovská osmička, Mladá kamera, Vysokovský kohout a inde. Premietajú filmy pre deti po celý rok, ale najmä cez leto v pionierskom tábore v Belušských Slatinách.

Z profesionálnych súborov vystúpili: Malokarpatská dychovka, Moravanka, skupina Metrum, Robo Gri­gorov.

Fot o k r ú ž o k ZK ROH si v roku 1987 pripomína 30. Vý­ročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti usporiadali veľkú výstavu, do ktorej prišlo takmer l 000 fotografií, z ktorých sa robil výber. Mnohí členovia, najmä tí najstar­ší a zakladajúci dostali čestné uznania ONV a Okresného osve­tového strediska.

 

V roku 19B7 mala táto organizácia v Ladcoch už veľmi roz­vetvenú činnosť. 140 členov pracuje v štyroch kluboch a štyroch krúžkoch. Tajomstvo ich úspechu je v atraktívnosti jednotlivých odborností, ale aj v systematickej práci, najmä s mládežou. Ži­votaschopnosť organizácie potvrdilo aj usporiadanie krajského majstrovstva v terénnych pretekoch motocyklov v triede 250 a

Práca organizácie Zväzu pre spoluprácu s armádou

 

3

500 cm Dobrú prácu odvádzajú v automotoklube, streleckom klube, v klube masových športov i v začínajúcom kynologickom klube. Rovnako aj v krúžkoch modelárskom, elektroniky a vo výcvikovom stredisku brancov.

V brannej výchove obyvateľstva sa aj celkove urobilo viacero pozoruhodných podujatí. Aspoň niektoré z nich:

Branno-športové hry, Sokolovské preteky (ZŠ, ODU, Telovýchov­ná jednota, Socialistický zväz mládeže, Zväzarm). Dukelský pretek organizovali v Základnej škole, Osobitnom učilišti a v Telovýchovnej jednote. Uskutočnili sa dve zdravotnícke sú­ťaže a dve požiarnicke. Do tejto oblasti patria aj mnohé tu­ristické pochody, ktorých sa zúčastňuj~ čoraz viacej mladých ľudí i detí s rodičmi.

 

Požiarnici v Ladcoch, rovnako ako požiarnici v Tunežiciach, aj v tomto roku vykonali po dve preventívne prehliadky domov a garáží z hľadiska protipožiarnych opatrení. Na jeseň kontro­lovali odstránenie na jar zistených nedostatkov. V máji 1987 sa členovia zásahových družstiev zúčastnili okrskového kola vo Visolajoch a v dňoch 7. -8. Októbra sa zúčastnili športo­vej požiarnickej súťaže o Putovný pohár generálneho riaditeľa koncernu CEVA Trenčín, ktorá bola v Žiranoch.

V Tunežiciach venovali požiarnici celú zimu ošetrovaniu požiarnej techniky, výstroja a výzbroja. Cez rok sa robili

,

Tréningové cvičenia IO-členného družstva. V máji bolo v Tune­žiciach požiarno-taktické cvičenie.

Zväz požiarnej ochral v Ladcoch a Tuneži­ciach

 

1988

V roku 1988 sa zmenili názvy ulíc v Ladcoch. Stalo sa Nové názvy ulíc tak na základe uznesenia vlády, ktoré sa týka sčítania ľudu v roku 1990. Nové názvy schválila aj tzv. Názvoslovná komi­sia Rady Okresného národného výborti.

Ulica Klementa Gottwalda štátna cesta E16 od nadjazdu Ladce po nadjazd Tunežice Ulica Júliusa Fučíka od pamätníka SNP po železničné závory Ulica Ludovíta Štúra od Kameňosochárstva, ulica v de­dine po DUU Ulica P.O.hviezdoslava od Jozefa Faturíka po Milana Pe­terk4, vrátane ulice po Ján Janko Ulica M. Kukučína od Márie Koyšovej po R. Kukuliaša Ulica L. Novomeského od Jaroslava Peterku po Floriána Gajdošíka

Ulica Janka Krála                                        od železničných závor Ladce po Kameňolom, celá časť Horné Ladce, vrátane ulice do Podhoria

Ulica Petra Jilemnického bytový fond cementárne a , dalšie bytovky, "pánska záhrada" Ulica Jána Bottu od Pavla Hrdinu, Tunežice, po Vojtech Kuman, Tunežice Ulica J.G. Tajovského od Antona Koyša, Tunežice, po Pavol Nemec, Tunežice Ulica Kalinčiaka od J. Bielik po Ján Hollý Ulica Ludmily Podjavorinskej od M. Češkovej po Mária Kantoríková Tunežice

•

Na decembrovom pléne MNV v roku 1988 sa vzdal funkcie predsedu komisie mládeže a telesnej výchovy Štefan Cák, ktorý okrem toho zastával funkciu občianskeho výboru v Tunežiciach. Za predsedníčku tejto komisie zvolili Lýdiu Gallovú, poslan­kyňu MNV, učiteľku Základnej školy.

Pre vážnu chorobu nemôže vykonávať funkciu predsedu ob­čianskeho výboru v Ladcoch Stanislav Kalus. Plénum rozhodlo, že ho bude zastupovať člen tohoto výboru Marián Justh, vedú­ci výchovy v Osobitnom odbornom učilišti.

Oslavy óslobodenia obce dňa 30. Apríla sa konali opäť netradične a pestro. Opäť sa na nich zúčastnilo okolo tisíc občanov a mládeže, medzi ktorými dominovali rodičia a deti pri lampi6novom sprievode. Pri tejto príležitosti boli v ob­radnej miestnosti prijatí najlepší pracovníci obce podľa ná­vrhov jednotlivých podnikov, škôl a in!Titúcií a najlepší zo spoločenských organizácií Národného frontu a poslancov MNV. V obradnej miestnosti prevzali Ďakovné listy a drobné darče­ky od svojho zamestnávateľa a zástupcu ROH, ktorí sa tiež slávnosti zúčastnili. Najlepší pracovníci sa potom zúčastnili sprievodu pri príležitosti oslobodenia obce a ich fotografie sú umiestnené v Galérii najlepších pracovníkov obce.

V tomto roku to boli:

Ján Abrahámovský, predseda ČSČK v Ladcoch

,

Alžbeta Bušíková, predsedníčka Slovenského zväzu žien Eva Cibičková, vedúca predajne Zdroj v Ladcoch Jaroslav Cibiček, údržbár-opravár Považské cementárne Valéria Faturíková, pracovníčka rastlinnej výroby JRD l. Máj Lýdia Gallová, poslankyňa MNV Nadežda rštvániková, učiteľka ZŠ Jaroslav Makas, pracovník Stredoslovenských kameňolomov

Zmeny v komisiách MNV

Oslavy oslotulenia obci a Galéria najlepších pracovníkov

Mária Letková, poslankyňa MNV Terézia Janišová, učiteľka Osobitného odborného učilišťa Vlasta Hatalová, pracovníčka Považských cementární

 

Zbor tvorí 8 členov, ale pracuje s oveľa širším okruhom dobrovoľných pracovníkov z Materskej školy, Základnej školy, speváckym súborom žien, Miestnym kultúrnym strediskom, rozhla­sovým krúžkom, Aktívom pre občianske záležitosli v Považských cementárňach a dalšími.

V roku 1988 sa uskutočnilo 33 uvítaní detí do života, 17 sobášov, bolo 31 úmrtí. Na MNV privítali zakladajúcich členov Ludových milícií, najlepších pracovníkov obce, uvítali prváči­kov v Základnej škole, odovzdali výučné listy v Osobitnom od­bornom učilišti, rozlúčili sa s brancami a dalšie obrady, ak­ty a slávnosti. Ukazuje sa, že nielen Dom smútku v časti Lad­ce je už dávno nevyhovujúci, ale malá je i obradná miestnosť, takže pri mnohých obradoch a slávnostiach sa účastníci do miestnosti nevmestia.

Zbor pre občianske záležítosti

Už tradičná jarná ak~ivita začala v mesiaci april a pokra-Jarná aktivita čovala až do konca mája 1988. Dovtedy mal Miestny národný vý­bor spracovaný harmonogram prác, ktorý bol dosť náročný, ale reálny.

V Tu než i c i ach členovia Telovýchovnej jednoty praco­vali na ihrisku: natierali plot, pripravovali stavbu šatní. Po­žiarnici na úprave vlastnej zbrojnice a pri fasáde budovy býva­lého obecného domu. Poľovníci a členovia Socialistického zväzu mládeže pracovali na plote cintorína, kým členovia ČSČK cinto­rín vyčistili. Členky Slovenského zväzu žien za výdatnej pomo­

 

Ci detí upravili areál okolo Miestneho kultúrneho stredis­ka ' a zväzáci sa venovali úprave Klubu mládeže.

V L a d c och sa rovnako zapojili členovia spoločen­ských a záujmových organizácii, predovšetkým na zlepšovaní životného prostredia. Strihali živý plot okolo Lúčkovského potoka, upravovali všetku zeleň okolo verejných budov, ale i bytoviek, obchodov. V škole a okolo bytového fondu sa robila nová výsadba ozdobných kríkov a stromkov. Podobne aj v Hor n Ý c h L a d c och sa upravil parčík, okolie ciest, bytoviek. Tieto mesiace aktivity patrili rozhopne medzi naj­lepšie v ostatných rokoch a priniesli mnoho úžitku vo všet­kých častiach obce. Aj tento rok však konštatujeme, že ani zdaleka sa nezapojili všetci občania a 'podobne aj v spolo­čenských a záujmových organizáciach je to vždy iba časť čle­nov. Vyzdvihnúť treba už tradičnú pomoc mechanizmami od Po­važských cementární, Drobných prevádzkární a Slovenského zväzu záhradkárov.

Lúčkovský potok, ktorý bol v obci regulovaný na začiatku tridsiatych rokov, robí vždy po niekoľko rokoch starosti, pre­tože ho treba čistiť, je ťažko prístupný mechanizmom B tak sa bahno, rôzne rastlinstvo, ale žiaľ aj smeti, ktoré doň hádžu občania, musia čistiť ručne.

Tohoto roku sa na túto ťažkú a namáhavú prácu podujala Základná organizáciá Socialistického zväzu mládeže Osobitné­ho odborného učilišťa. Vyčistený úsek, ktorý bol už vo veľmi zlom stave odovzdali včas, vdaka obetavosti chlapcov, ktorí ho čistili vo svojom voľnom čase a ich vedúcim Stanislavovi Kretovi a Vlastovi Filipovi, ktorí pracovali spolu so zväzák­mi -žiakmi.

Lúčkovský potok

 

Dosť problémov je stále s nedisciplinovanosťou. Tých, ktori vyvážajd odpad na tzv. "divoké skládky" i napriek tomu, že sd vytvorené podmienky na vyvážanie smeti prostrednictvom Drobných prevádzkárni MNV. V auguste 1988 vydáva MNV smernicu, v ktorej sa stanovujd kritéria na používanie smetisk. Stanovu­je sa miesto na vyvážanie a určené dni vývozu. Pritom znova upozorňujd, že je dostatok smetných nádob, poplatky sd najniž­šie zo všetkých obci na okoli a teda nič nebráni občanom, aby aj takto pomohli riešiť ekologický problém. Z rozhodnutia MNV jednoznačne vyplýva, že jediné schválené smetisko je pri Váhu, v sdčasnosti sa pripravuje jeho oplotenie a zaraz uje sa vyvá­žať smeti pod Kalište, v Tunežiciach pri dvore JRD a inde.

Občania sa najviac zo všetkých stavieb, ktorých je v ro­ku 1988 v Ladcoch dosť, zaujimajd o výstavbu celoobecného vo­dovodu a plynofikáciu obce. Práce značne pokročili, pravda potrvá ešte niekoľko rokov, kým sa ti~to vymoženosti dosta nd do každej domácnosti.

V roku 1988 sa podľa plánu plynofikuje ulica Ludovita Štdra v dížke 560 metrov a dalšie ulice v dížke 210, 360 a 400 metrov. Plyn je vyvedený až po Reštauráciu -pohostins­tvo. V tejto sdvislosti sme zaznamenali skutočne mimoriadnu udalosť, ktorá sa stala 17. Marca 1988. ~'Mnohoročná tdžba Ladčanov dostala konkrétnu podobu v prvom plynofikovanom do­me v Ladcoch. Prvi, ,ktori začali využivať výhody plynu boli obyvatelia domu čislo 109, rodina Štefana Zábojnika. V dal­šom priebehu roka sa občania sťažujd na komplikovaný postup pri zavádzani pripojek plynu do domov, na byrokratický pos~ tup i nedostatok materiálu potrebného na zavedenie plynu.

Na verejnom zhromaždeni skladani dčtov poslancov, in­formuje predseda MNV občanov o výstavbe vodovodu takto:

Stály problém: pevný domový odpad

Vodovod a plynofikáci

 

Ukončuje sa prvá a druhá časť výstavby a to prívod vody, vo­dojem a rozvod v Horných ladcoch. Prestavalo sa viac ako 4 milióny korún. Projekčne sa zabezpečuje III. Etapa rozvodu v náklade 5 miliónov .

Z dalších stavieb sa pripravuje výstavba obchodu v Hor­ných ladcoch. Robi sa aj projektová úloha výstavby Domu smút­ku, pokračovanie dalšej časti plynofikácie a výstavby obchod­nej jednotky Zelenina.

 

V rámci rekonštrukcie a prístavby kultúrneh~ domu a 5 tým súvisiacimi inžinierskymi sieťami, začali sa práce na výstavbe kanalizácie. Okresná hygienická stanica podmienila prevádzku v kultúrnom dome touto stavbou. Treba povedať, že táto otázka sa začala riešiť už v roku 1974, ale vtedy sa k ničomu nedospe­lo. Investorom sú Považské cementárne a realizátorom Okresný stavebný podnik. Trasa stoky povedie pozdíž štátnej cesty od kultúrneho domu, pri MNV sa pretlači popod štátnu cestu, oko­lo Materskej školy a odtiaľ k čističke vôd pri kanáli. Práce v tomto roku úspešne pokračovali.

V roku 1988 sa začala nutná rekonštrukcia kultúrneho domu a prístavba dalších častí, najma klubovní. Pri rekonštrukcii

,

Medzi najdôležitejšie práce patrí zmena systému kúrenia. Po rekonštrukcii sa teplo bude privádzať zo závodu. Vymieňa sa časť okien, podlaha v sále a prísaliach sa mení na dláždenú (okrem tanečného parketu), prestavujú sa WC, herecké šatne, upravuju sa miestnosti pre dychovú hudbu. Celkové náklady bu­dú viac ako 2 milióny korún.

Kanalizácia od kultúrneho domu

Rekonštrukcia a prístavba kultúrnet domu

 

Prístavba kultúrneho domu bude stáť viac ako 4 milióny korún. Už v roku 1988 bolo vyčerpaných viac ako 3 milióny, to znamená, že práce pokročili tak, že čoskoro bude objekt odovzdaný do užívania. V tomto roku sa hovorí aj o tom, čo by malo v ktorej miestnosti byť, ale k definitívnym dohodám ešte nedošlo.

Mnoho prác čaká stavbárov i brigádnikov pri čistení bu­dov, ale najmä pri úprave terénov okolia kultúrneho domu.

 

Aby mohla železnica plniť svoje úlohy, ktoré má zohrať najmä v ekonomickom živote, musí sa modernizovať. Históriu našej železnice poznáme i z tejto kroniky. Venujme sa teda faktom okolo ele kt rif i k á cie železnice Bratislava -Púchov, ktorej sme boli svedkami práve v roku 1988. Celá stavba bola realizovaná postupne a deň 2. Február 1988 je dňom jej dokončenia -slávnostného otvorenia. Bol vypravený zvláštny vlak s hosťami i pracujúcimi, ktorí sa o stavbu za­slúžili najviac. Moderná elektrifikovaná trať má nesporne veľa predností. Šetrenie naftou -počíta sa až 30 tisíc li­trov denne, kultúra cestovania, rýchlosť prepravy atd.

Vybudované trakčné vedenie je pripravené na rýchlosť vlakov do 130 kilometrov za hodinu. Toto zvýšenie rýchlosti je však podmienené zlepšením zvršku trate -jeho výmenou, obnovou koľají v železničnej stanici Ladce. Túto rozsiahlu obnovu robia Železnitné staviteľstvo Bratislava, Traťová dištancia Trenčín, Vojenské učilište Valašské Meziríčí. Bolo treba veľké množstvo materiálu, ktorého skládka bola v Ladcoch pri železničnej stanici. Bolo pripravených 3 500 kubíkov štrku a tak mohla prestavba železnice v jarných, letných a jesenných mesiacoch začať i končiť.

Prevratné zmeny na železnici

 

Úlohy plánu v poľnohospodárskej výrobe v JRD l. Máj boli v roku 1988 zamerané na zabezpečenie prednostného riešenia rastlinnej výroby pred živočíšnou.

V roku 1988 má JRD 3 196 hektárov poľnohospodárskej pôdy, z toho ornej l 372 ha, 123 ha ovocných sadov, 607 ha lúk a l 090 ha pasienkov .

Výroba obilia sa zabezpečovala na výmere 770 ha s plánova­nou výrobou 3 465 ton obilia a s priemerným hektárovým výnosom 4,5 tony. Tieto zámery sa nedosiahli a splnili sa iba na 91 %. Dosiahli sa takéto priemerné hektárové výnosy: ,

Ozimá pšenica 4,55 tony jarná pšenica 3,70 raž ozimá 2,91 ozimý jačmeň 3,53 jarný jačmeň 3,93 ovos 4,3

Okrem subjektívnych príčin takéhoto plnenia úloh, je tu aj niekoľko faktorov objektívnych. Patrí sem nedokonalé strie­danie plodín na jednotlivých plochách, pretože až 6 O % orn e j pôd y sa seje obilím. Striedanie je teda -aj lo­gicky -nemožné. Okrem toho rast obilia ovplyvnilo aj mimo­riadne sucho a teplo na začiatku leta.

Cukrová repa na 130 ha mala plánovanú produkciu 5 200 t, vyrobilo sa 4 789 ton.

Naproti tomu -i ked s problémami vyrobilo sa dostatok krmovín pre výživu zvierat tak, ako to živočíšna výroba poža­dovala, i ked nie vždy v najlepšej kvalite.

V ž i voč í š nej v Ý rob e sa nedosiahli plánované výkony v stave hovädzieho dobytka o 136 kusov. Pretrváva ne­dostatok z roku 1987 -v narodených telcoch. Chýba aj 19 doj­níc, pretože sa opäť muselo pre nekvalitu znižovať stádo.

Stav ošípaných bol po viacerých rokoch konečne prekroče­ný, dokonca o 328 kusov. Najviac nás zaujíma, že sa zlepšila

Jednotné roľnícke družstvo

 

Situácia na farme l a d ce. Odchov na prasnicu sa zlepšil

O 2,55 kusa, bol však oproti iným strediskám stále nízky. Pre prehľad uvádzam tabuľku o úžitkovosti dojníc na jednotli­vých farmách:

Farma stav kráv                                                           denná ročná dojivosť dojivosť

Košeca ladce Ilava Košecké Podhradie Horná Poruba Kopec

106 168 184 ll5 150 86 10,10 3 697 10,20 3 731 10,34 3 784 9,75 3 567 10,82 3 961 9, 51 3 478

Z uvedeného

vidieť,

že

 

 

Tabuľky, ale rozhodujúce je, že dojivosť oproti roku 1987 po­klesla. Úspech sme v ladcoch ,ale zaznamenali v chove ošípaných, ked vyrobili 85 369 kilogramov, čo z namenalo vyjadrené v pl­není plánu 112 %. V Tunežiciach však nesplnili úlohy ani v od­chove ošípaných, ani vo výkrme hovädzi eho dobytka .

Vrátim sa ešte k mlieku, pretože v tomto roku sa po prvý­krát hodnotí podľa akosti -zaraduje sa do troch štandardných tried. Tento moment burcuje chovateľov k lepšej práci, pretože v cenách jednotlivých tried sú pomerne veľké rozdiely. V roku 1988 mali v ladcoch takéto výsledky:

I . Trieda 42,13 %

II. Trieda 16,44 %

II I. Trieda 38,76 %

A mlieko neštandardné 2, 67 %. Je to nedobrý výsledok, pretože napr. Najlepšie Výrobné stredisko Ilava má 83 % mlieka zarade­né do I. Akostnej triedy.

Technický rozvoj zasiahol aj do výrobného a riadiaceho procesu v JRD l. Máj. V roku 1988 zabudovali prvé dva mikropo­čítače R -1715. V máji tohoto roku začalo výpočtové stredis­ko svoju činnosť . V programoch, ktoré sa sledujú sú okrem iné­

Ho odchov mladého dobytka, reprodukcia chovu, optimalizácia kŕmnych dávok, kádrová evidencia.

Priemerná mzda na jedného pracovníka je v roku 1988 2353,-Kčs. Celkový hospodársky výsledok je aktívny o 2 mi­lióny 699 tisíc korún.

 

Dňa 25. Apríla 1988 došlo k havárii nového elektroodlučo­vača rotačnej pece. Pri havárii bol deformovaný spodný pozdíž­ny nosník a dalšie vážne škody.

Už dňa 29. Apríla sa na porade podniku posúdila situácia a rozhodli sa opraviť a dať do prevádzky starý elektroodlučo­vač a opravu nového -havarovaného zabezpečiť dodávateľsky. Starý elektroodlučovač bol potom uvedený do prevádzky 7. Mája 1988. Súčasne sa v ten istý deň znova spustila rotačná pec. Vyskytovali sa však stále skraty, prestoje rotačnej pece boli denne od 3 až do 8 hodín.

Dňa 9. Septembra 1988 uviedli do prevádzky novú sušiareň trosky s elektroodlučovačom. Znamenalo to značný pokles úletu, ktorý sa znížil viac ako o 93 %.

V tom istom mesiaci dali do prevádzky plynofikovsnú rotač­nú pec. Týmto sa značne znížila spotreba ťažkého vykurovacieho oleja a do ovzdušia uniká menej oxidov síry.

Z dalších technických zlepšení spomeniem vypancierovanie cementového mlyna č_ 3, ale najmä práce, ktoré sa začali v lo­movom hospodárstve. V tomto roku sa začala realizovať "Racio­nalizácia lomového hospodárstva Ladce" ako stavba. Prednostne sa robili príjazdné komunikácie pre vŕtanie šachty a tým aj budúceho plata pri primárnej drviarni. Súbežne s tým pokračo­vali práce na úprave chodby pre dopravu rúbaniny a práce na úprave odbernej komory v masíve 8utkova.

Fažkosti cementárov v roku 1988

•

 

2

V roku 1988 bola odstránená skrývka z plochy 34 600 mv objeme 65 000 m3. Časť skrývky odviezli nákladné autá do tzv. Podhorského lomu, časť zostala v kameňolome.

I napriek týmto ťažkostiam, problémom a stavebným sta­rostiam, bola dobrá kvalita cementu, ktorý bol v oboch kate­góriach zaradený do prvej akostnej triedy.

V priebehu roka 1988 začali cementári vyvážať do Nemec­kej spolkovej republiky. Pôvodný objem plánovaného exportu nebol veľký, ale vzrástol napokon nad 10 tisíc ton.

Ani v roku 1988 sa nepriaznivý vývoj úrazo'vosti v cemen­tárni nezastavil a opäť vzrástol. Tragédia sa odohrala v ka­meňolome, kde došlo k smrteľnému úrazu qlhoročného vynikajú­ceho pracovníka Vojtecha Lachkého .

V sociálnej sfére sa pracovníci majú možnosť rekreovať vo vlastných i zahraničných strediskách. Len v starej lesnej a Krpáčovej sa vystriedalo 159 rekreantov, pri Jadranskom mo­ri bolo 7 pracovníkov, v Poľsku 37 pracovníkov. K tomu treba pripočítať dalšie rekreácie a bývalých .pracovníkov -teraz dôchodcov a pioniersky tábor detí zamestnancov cementárne.

Najvýznamnejšou udalosťou organizačného charakteru je za­loženie š tát neh o pod n i k u Cementárne a vápenky Tren­čín. O tomto sa podrobnejšie zmienim pri popisovaní udalostí v roku 1989.

Dňa 31. Januára 1988 bol na vlastnú žiadosť uvoľnený z funkcie riaditeľa podniku' Ing. František Strakovič a l. Fe­bruárom bol do tejto funkcie uvedený Ing. Oldrich Keb í s ek, pracovník koncernu ctva Trenčín. Došlo i k dalším zmenám: technickým námestníkom sa stáva Ing. Vojtech Mikloši a funkciu výrobného námestníka preberá Ing. František Strakovič.

V roku 1988 splnil závod Považské cementárne v ladcoch plánovanú výrobu 565 tisíc ton cementu na 100 %, nesplnil už pre spomínané ťažkosti a havárie v sortimente cementu trie­du PC 400.

Na záver ešte niekoľko faktov v zlepšovateľskom hnutí, ktoré má v cementárni tradíciu a ročne prináša pre hospodárs-. Tvo úžitok. Bolo prijatých 20 zlepšovacích návrhov so spolo­čenským prínosom 866 000 korún.

V Základnej škole došlo k niektorým zmenám v osnovách, rozsahu vyučovania i klasifikácii. Redukujú sa osnovy v 6.-8. Ročníku a robia sa i niektoré dalšie zmeny proťi preťaženiu žiakov. Pre prvákov platí nový klasifikačný poriadok. Žiakov priebežne nehodnotia, ani na polroku nedostanú vysvedčenie.

Na školu pribudli noví učitelia a vychovávatelia, chýba­jú upratovačky. Učiteľské rady posilnili učiteľka, absolventka pedagogickej fakulty Švehlová, učiteľ zemepisu -prírodopisu Dvornický a vychovávateľka školskej družiny Príbová.

Aj v tomto školskom roku sa zri adujú krúžky rôzneho zame­rania. Okrem nich sú to 4 oddelenia pohybových hier, 2 futba­lové krúžky, ,turistický, strelecký. V technických založili 3 prírodovedecké, l fotografický, 2 technické krúžky, rybársky, poľovnícky, zdravotnícky a dalšie. Pod vedením Ing. Jozefa Mi­kušinca začína pracovať krúžok počítačov a na konci roka pri­búda i druhý. Škola dostala prvý počítač PMD -85 -2'a záujem

O túto činnosť je u žiakov veľký.

7. Januára 1988 sa tak, ako po iné roky stretli pionieri, žiaci, učitelia s predstaviteľmi obce, pa-tronátneho závodu a dalšími hosťami. AJ v tomto roku sa medzi žiakmi a zástupca­mi obce rozvinula diskusia na témy životného prostredia, vý­stavby obce, prašnosti v Ladcoch, možností športovania, kultú­ry a pod.

V dňoch 18. -22. Mája uskutočnilo vedenie školy a patro­nátna BSP z Považských cementární nezvyčajný zájazd žiakov. Uskutočnil sa na základe pozvania veliteľa Ostravského letec­kého útvaru vo východných Čechách pre žiakov 5. A a 6. B trie­dy.

 

V Základnej škole

Žiaci navštívili Pardubice, Prahu, ZOO Safari Ovur Krá ­lové a dalšie miesta, vždy v sprievode vojakov z patronátne­ho útvaru letcov.

Základná škola má v tomto školskom roku 16 tried a 380 žiakov.

 

V učilišti je rozpracovaný rozvoj materiálno-technickej základne až do roku 2000. Postupne sa budujú a vybavujú odbor­né učebne. Budú to učebne pre odbor záhradník, stavebné pro­fesie, pre odbor krajčírka, stavebný zámočník, stolár. Aké sú úlohy na najbliž~ie roky? V roku 1989 podľa tohoto plánu majú vybudovať zámočnícke dielne s odbornou učebňou a klasickými učebňami v hodnote l a pol milióna korún. Celá modernizácia má byť dokončená v roku 1995.

Do roku 2000 sa v z mysle projektu plánuje vykonať rekon­štrukciu jestvujúcich objektov, ktoré nepodliehajú pamiatko­vej starostlivosti. V súčasnosti sa prekrýva strecha kaštie­ľa, čo bude stáť l a pol milióna korún. Ňalej sa robí rekon­štrukcia krajčírskych dielní s vybudovaním hygienického zaria­denia, vodovodu a ústredného kúrenia. Pre zlepšenie životného prostredia sa plánuje vypracovanie projektu o b n o v i par k u Zámerov je ešte viacej, o tých však kronikár bude písať vtedy, ked sa realizujú.

V tomto roku má Osobitné odborné učilište 342 žiakov. O ich výučbu a odborný výcvik sa stará 15 učiteľov všeobecno­vzdelávacích a odborných predmetov, 36 dielenských učiteľov a 28 vychovávateľov. Osobitné odborné učilište má elokované triedy: v Dubnici nad Váhom (zámočníci a stolári), v Mojtíne (záhradníci) a v Lednických Rovniach (sklári) .

V Športových hrách mládeže, ktoré sa v to.mto roku konali v Pra kov ciach sa umiestnili chlapci na druhom mieste. Dievča­tá mali svoje preteky v Bratislave .

Osobitné odborné učilište do roku 2000

 

Vedenie výchovy i nadalej organizuje zaujímavé podujatia pre voľný čas chlapcov a dievčat ubytovaných v internáte. Sú to športové, kultúrne, zábavné i náučné podujatia, súťaže a kvízy, ktoré učňov zaujímajú.

 

18. Apríla 1988 sa zišli na konferencii ZK ROH delegáti a hostia a posúdili stav kultúry a spoločenského života v Lad­coch. Správa o činnosti za posledné dva roky bo·la kritická a vyvolala bohatú diskusiu s viacerými podnetnými návrhmi. Hovo­rilo sa o problémoch, ktoré pretrvávajú ,už viac rokov. Predo­všetkým o mnohorakosti činnosti, pestrosti žánrov, kvalite nie­ktorých krúžkov a počte členov do nich zapojených. Kritike sa podrobil stav v dychovej hudbe, kde sa situácia stále zhoršuje a vyžaduje si okamžité riešenie. Nespokojnosť je aj so stavom v kine ZK ROH, s jeho zastaralou technikou, ale i kultúrnosťou prostredia. Aj z týchto dôvodov je v kine nízka návštevnosť a je stratové. Čiernou škvrnou na kultúrnosti spoločenského živo­ta sú v Ladcoch zábavy, kde panuje často vandalizmus a opils­tvo. Odznelo aj viacero pochvalných uznaní o práci speváckeho krúžku žien, krúžku nefolklórneho tanca, AMFI-klubu i foto­krúžku.

Ďalej uvediem niektoré zpodujatí v roku 1988, ktoré pre­siahli rámec obce. Súčasne upozorňujem, že činnosť bola v dru­hom polroku značne obmedzená pre rekonštrukciu kultúrneho do-mu.

19. Marca sa naši filmoví amatéri zúčastnili na okresnej súťažnej prehliadke v Púchove s kolekciou II filmov, zväčša animovaných a dokumentárnych. Druhú cenu dostal film "Pes, ktorý mal rád svojho pána" a čestné uznanie dostal dokumentár­ny film Miroslava Malachu "Park". Tento film potom na krajskej prehliadke v Považskej 8ystrici získava prvú cenu v kategórii dokumentárnych filmov.

Klady a zápory organizovania kultúry v ladcoch

 

V roku 1988 sa veľmi pá~ila v9stava fotografii ~lenov fotokrúžku ZK ROH pod názvom "Život nášho ľudu" . Zakladá sa súbor mal9ch javiskov9ch foriem pod názvom HERPES, ktor9 zdru­žuje mlad9ch ľudi a tvori si vlastné programy. Zú~astňuje sa celoštátneho stretnutia podobn9ch súborov v 8udišove nad Budi­šovkou.

V júlov9ch dňoch sa zna~ne zlepšila po~uteľnosť miestne­ho rozhlasu, i ked stále nie je vyhovujúca. Zamontovalo sa 20 nov9ch reproduktorov. Od l. Januára pracuje systematicky roz­hlasový krúžok, ktor9 má 8 ~lenov a vysiela pravidelne t9žden­ne koncipované relácie o problémoch obce, ob~anov, robi propa­gáciu na kultúrne a iné podujatia. Rozhlasové relácie sa na­hrávajú v štúdiu Miestneho kultúrneho strediska.

Prehľad o niektorej ~innosti v oblasti kultúry: kino ZK ROH premietlo 247 filmov za ú~asti 16 567 divákov. Knižnica má v tomto roku 12 096 zväzkov a pre 384 ~itateľov vypoži~ali 19 781 zväzkov.

 

V9ro~né ~lenské schôdze Slovenského zväzu žien -jej jed­notliv9ch organizácii v Ladcoch a Tunežiciach sa konali v ok­tóbri a novembri 1988. Organizácia ~islo 2 v Ladcoch má 209 ~leniek. Ani tu, ako v ostatn9ch organizáciach nie sú všetky aktivne. Organizácie l, 2 a SZŽ v Tunežiciach patria však i tak medzi naj-aktivnejšie v brigádnickej ~innosti, v sociálnej oblasti a práci s deťmi. Organizácie v Ladcoch riadi Miestny v9bor SZŽ, k9m organizácia v Tunežiciach je samostatná. Pri tejto priležitosti spomeniem aspoň okruhy, kde ženy v obci pô­sobia: Dvakrát do roka ~istia cintoriny, autobusové zastávky, ich zásluhou sa zlepšila úprava okolo bytoviek. Nemálo z nich sa zapája do poľnohospodárskych prác, osobitne pri ošetrovani re-

Z činnosti organizáci Národného frontu

 

Py. Kladne sa hodnotí kultúrna a záujmová činnosť. Napr. Spevácky krúžok vystúpil za posledné dva roky 68 krát. V tom­to roku zvolili aj nový miestny výbor: Alžbeta Bušíková -predsedníčka, Mária Liptáková -podpred­sedníčka, Eva Riecka -tajomníčka a členky výboru: Margita Ďurikovičová, Irena Suranová, Aurélia Baricová, Anna Ištvániková, Jozefína Kalusová, Jela Kalusová, Viera Kováčo­vá.

Z v ä z p o ž i a r nej och ran y má v tomto roku už 105 ročnú tradíciu. V roku 1988 už pracujú dv~ organizácie: závodná a miestna. V tej prvej je predsedom Ing. Vojtech Mik­loši a v miestnej Milan Majerík. Miestna organizácia má -i ked nie špičkové vybavenie, motorovú striekačku a auto Avia, starostlivosť o .túto techniku je sťažená už nie celkom vyhovu­júcou požiarnou zbrojnicou. V tomto roku je nízka starostli­vosť o mladú generáciu a to žiakov a dorastencov. Veľmi zlá je situácia tam, kde boli ladeckí požiarnici vždy dobrí ­v účasti a umiestnení na rôznych požiarnickych súťažiach.

Ako každý rok, aj v roku 1988 uskutočnili požiarnici v Ladcoch a Tunežiciach spolu s poslancami MNV preventívne prehliadky v dvoch termínoch: na jar a na jeseň.

Organizácia S love n s k é h o z v ä z uch o va teľ o v má v Ladcoch 48 dospelých členova 18 mladých členov. Medzi hlavné úlohy, ktoré organizácia v Ladcoch sleduje, patrí zvyšovanie stavu zvierat a ich úžitkovosti, získanie krmiva a iné chovateľské úlohy. Členovia SZCH evidujú 486 kusov slie­pok, množstvo králikov, vodnú hydinu, ovce a exoty. Keby pl­nili úlohy na 100 %'mali by nárok na 3 773 kg krmiva.

V roku 1988 plánovali miestnu výstavu chovateľskej čin­nosti. Neuskutočnila sa, pretože práve v tomto čase postihla chovateľov pohroma -mor králikov. Členská schôdza zvolila nový výbor: Ing. Ján Mihálik -predseda, Vladimír Kacina ­tajomník, Emanuel Peterka -podpredseda, Slavomír Nagy -po­kladník, Viktor Lihocký -hospodár a další členovia Milan Hujo a Ivan Ďurikovič.

V Tel o v Ýcho v nej o r gan i z á c i i T J T a tra n L a d c e pracovali v roku 1988: odbor základnej rekreačnej telesnej výchovy, ktorý bol aktív­ny, rovnako sa hodnotí dobre oddiel turistiky, spolupracujúci so Zväzarmom, miestnymi školami a dalšími organizáciami. V tej­to oblasti sa zrodila nová tradícia "Ladecká pätnástka" -tu­ristický pochod, pri ktorého zrode stoja organizácie Tatran a

Zväzarm. Na jeho prvom ročníku sa zúčastnilo 80 Ladčanov.

V tomto roku rovnako vydarený bol 12. Mája organizovaný

VI. Ročník 8ehu oslobodenia Ladiec, ktorý do parku prilákal síce menej pretekárov ako po roky minulé Cv tom istom čase bol dojazd Pretekov mieru v Dubnici), ale i tak ich bolo viac ako

200. Pretekalo sa v 12 kateg6riach od najmenších detí\ po kate­g6riu nad 40 rokov.

Do výboru TJ Tatran Ladce zvolili : Ing. Karol Horký -predseda, členovia: Anton Haršáni, Ladislav Černota, Ján Suchár, Milan Rafaj, Veronika Martináková, Anton Machala, Stanislav Kalus, Marián Justh, Edmund Koštialik, Št~­fan Vavrík.

V tomto roku dostala Telovýchovná jednota Tatran medailu za rozvoj telesnej výcho~y.

Telovýchovná jednota Tatran v T une ž i c i ach pri hod­notení svojej činnosti konštatuje dobrú prácu stolných tenis­tov, ktorí v I. Triede skončili na peknom štvrtom mieste.

V ročníku 1987 -1988 sú v súťaži dokonca zaradené dve družs­tvá z Tunežíc. Dobre pracoval aj turistický oddiel, ktorý dobre spolupracuje s Jednotou -SD a Slovenským zväzom žien v Tuneži­

,

Ciach pri organizovaní rôznych podujatí v prírode pre deti. Na výročnej schôdzi v Tunežiciach zvolili výbor:

Bohumil Kvasnica -predseda, členovia. Jozef Rožník, Štefan

Cák, Ladislav Letko, Ján Grečný, Milan Letko, Rudolf Kvasnica, Viliam Popelka a Jozef Vician.

Organizáciu s o c i a l i s t i ck é h o z v ä z u m l á de ž e v roku 1988 viedol výbor: Peter Maršovský -predseda, Jarmila Beňová -podpredsedníčka, Dagmar Haršániová -tajomníčka, Miriam Štefancová -kultúrny referent, Vladimír Chleban -športový referent, vzdelávanie mal na starosti Štefan Rác a hospodárom je Roman Šepták. Problémy organizácie v ladcoch a rovnako aj v Tunežiciach sa pohybujú okolo aktivizácie Klubov mládeže a v nich organizo­vanie zaujímavej a pútavej činnosti pre mladých . Príkladom by mohla byť i ked nenáročná, ale veľmi zaujímavá akcia -turnaj v nohejbale, ktorého sa zúčastnilo 48 mladých chlapcov v 8 družstvách.

Organizáciu Z v ä z u pre s p o l u prá c u s arm á d o u viedol výbor: Ing. Jozef Remo -predseda, Ing. Miloslav Barica -podpredse­da, Miloš Košina -tajomník, členovia výboru: Slavomír Mražík, Slavomír Gajdošík, Pavol Maršovský, Karol Hučko, Slavomír Be­l i an, Ján Galanský, Jozef Kvasnica, Ján Suchár. Činnosť orga­nizácie bola mnohoraká: turistika, strelectvo, motorizmus a dalšie podujatia, ktoré sa opakujú tak ako v minulom roku. Zo zaujímavých spomeniem streleckú súťaž z malorážky a vzduchových zbraní, poriadanú na Deň víťazstva .

Jed not a -spotrebné družstvo v Tunežiciach sa stará

O svoje členstvo nielen po stránke ich spotrebiteľskej spokoj­nosti, ale zapája sa v plnej miere do života v miestnej časti a to v kultúre, spoločenskom živote i brigádnickej činnosti. Členovia nie sú spokojní s technickým vybavením obchodných jed­notiek a to ani pohostinstv~, ani predajne potravín. V roku 1988 boli členmi dozorného výboru Jednoty zvolení: Karol Minárik, Jozef 'Rafko, Marián Kováčik, Dana letková, Viera Češková.

Aj ostatné organizácie, ktoré tu nespomínam, vykazovali v roku 1988 priemernú činnosť. Spoločným znakom je pri pomerne veľkom množstve členstva, pomerne malá časť aktívne zapojených do vnútroorganizačnej činnosti, teda špecifickej pre tú, ktorú organizáciu a v rovnakej miere vo vzťahu k obci -vo verejno­prospešnej práci.

Pozorný čitateľ kroniky si iste všimol, že som nepísal o organizácii S love n s k Ý z v ä z z áh rad k á r o v . Zachovalo sa toľko materiálu, že som sa rozhodol podať o činnosti týchto obetavých občanov súhrnné svedectvo o tom, ako pracovali, borili sa s prekážkami a ako dosahovali v tej­to, pre spoločnosť tak užitočnej práci úspechy. Robím tak v roku, kedy si pripomínajú 25. Výročie svojho·založenia.

Zachovala sa zápisnica napísaná na ustanovujúcej 1962 schôdzi Miestnej organizácie "Celoslovenského ovoci­

Nárskeho a záhradkárskeho zväzu", organizácie, ktorá bola schválená Ministerstvom vnútra v roku 1961. Ustanovujúca schôdza sa konala 10. Decembra 1962 a organizoval ju teskoslo­venský ovocinársky a záhradkársky zväz -krajská organizácia v Banskej Bystrici a jej zástupca Ján Vigaš sa schôdze aj zú­

Častnil.

Ku dňu ustanovenia mala organizácia 15 členov, ktorí schválili prvý výbor v tomto zložení:

Jozef K o y š -predseda Jozef Laššo -podpredseda Rudolf Fedor -tajomník · Rudolf Zajac -pokladník Valentín Bednárik -hospodár Eduard Habánek predseda revíznej komisie

Tlenovia zúčastnení na tejto schôdzi zobrali na vedomie, že výška poplatkov členov je: zápisné 2,-Kčs, členské za rok 12.-Kčs a za členský puukaz 1,-Kčs .

Na konci zápisnice ja klauzula pre Slovenský ústredný vý­bor teskoslovenského ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu v Bratislave: Organizáciu žiadame viesť o dl. Jan u á r a l 9 6 3 •

SLOVENSKÝ ZVÄZ ZÁHRAOKÁROV VLAOCOCH

Rok 1963 zohráva v histórii záhradkárstva významnú 196 3 úlohu. Je to rok budovania tejto organizácie skutoč­

Ne od nulových začiatkov. Pätnásť, neskoršie devät­násťčlenná organizácia preberá od Miestneho národného výboru záhradu v parku, ktorá tvorí základný fond ich hospodárenia . Je vo veľmi_ zanedbanom stave. Na výmere asi 20 árov je rozve­zená škvára, znehodnotený térový papier, mnohé ovocné stromy sú suché. Za rok 1963 tieto nedostatky odstránili a za pomoci Ladeckej cementárne a Stavoindustrie doviezli humus. Namiesto vykopaných stromov zasadili 33 nových kvalitných odrôd a 76 kusov ríbezlí.

Málokto si vie predstaviť ťažkosti, s ktorými sa musel boriť výbor organizácie v tomto prvom roku. Ôošlo to až tak daleko, že členovia výboru požičiavali peniaze na najnutnejšie potreby. Vytrvalosť členov, najmä predsedu Jozefa Koyša, však tieto prob­lémy "zrodu" prekonala. Dna 8. Januára 1963 rozšírili výbor o kultúrneho referenta, ktorým sa stal František Dano, učiteľ ZDŠ. Vypracovali plán na I. Polrok 1963, v ktorom nechýbala starostlivosť o záhradu, ale ani starostlivosť o najmladšiu ge­neráciu, rozšírenie členskej základne a riešenie neutešených finančných problémov cestou Okresného národného výboru a vyš ­ších orgánov zväzu.

V priebehu tohoto roka sa po prvýkrát hovorí aj o vzdelá­vaní členov a popularizácii moderného ovocinárstva a iáhrad­kárstva medzi občanmi, najmä mládežou. V tomto zmysle sa robí dohoda s vedením ladeckej školyoporiadaní prednášiek i prak­tických cvičení. V tomto roku zaznamenávame prvú prednášku s filmom, ktorá sa uskutočnila 27. Februára 1963 v kultúrnom dome, prednášal lektor z Poľnohospodárskej školy v Pruskom.

Veľmi dôležité úlohy prijala organizácia k využívaniu pôdy. Rozhodli sa dalej zúrodnovať záhradu, ale aj zapojenie sa do prác na JRD -výrobnom stredisku Ladce, zabezpečenie hnojív a dalšie úlohy. V roku 1963 pracoval výbor Československého ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu po doplnení v takomto zložení: Jozef K o y š -predseda

Ondrej Koyš podpredseda

Jozef Laššo -podpredseda

Rudolf Fedora -t.ajomník

Valent.ín Bednárik -hospodár

František Daňo -kultúrny referent.

Rudolf Zajac -pokladník

Eduard Habánek -predseda revíznej komisie (členovia tejto komisie boli Ján Kučma a Bohumil Faturík)

Dňa 26. Januára 1964 sa konala významná výročná 1 964 schôdza, ktorá znamená v práci organizácie kvalita­

Tívny krok. Po kritickom zhodnot.ení roku 1963 sa prijali úlohy, kt.orých príťažlivosť značne rozšírila rady or­ga ni zácie.

Ladeckí ovocinári a záhradkári už po roku vidia, kde sú najväčšie nedostatky a rezervy celej organizácie. Hovorí sa

O nedostatku odborných kádrov i na okresoch, ktoré by viedli členstvo k modernému ponímaniu ovocinárstva. Hovorí sa o t.om, že nie je zabezpečená spolupráca s JRD, organizácia nemá za­bezpečené hnojivá a pod . Už v tomto roku volajú členovia po malot.raktore, ktorým by si vyriešili mnohé problémy, i. Fi ­

Nančné.

V roku 1964 pod vedením výboru zvoleného v januári: Jozef Koyš, predseda; členovia : Rudolf Zajac, Jozef Laššo, Emil Pe ­terka, Ondrej Koyš, Gyril Stano, František Daňo a Gejza Miššík, získali do organizácie 2B nových členov atak mali už dovedna 43 členov .

Splnila sa túžba maž vlastný tra k t. Or, kt.orý po mno­hých ťažkostiach kúpili za 18.950,-Kčs tak, že čiastku 6.700, ­Kčs požičali členovia, ktorí prispeli po 200 korún. Aj tent.o čin upevnil vzťah členov k organizácii a ako sá ukázalo, bola to dobrá materiálna i morálna investícia.

MO ČSOZZ spolupracovala s Pionierskou organizáciou pri Základnej škole, kde Jozef Koyš a Jozef Laššo organizovali prednášky a školenie štepenia stromkov. Dobrá spolupráca sa ukazuje aj s Miestnym národným výborom pri riešení rôznych problémov, ktorých bolo dosť po celý rok.

Pre členov i nečlenov objednala organizacla v tomto roku 512 stromkov a kríkov -všetky boli vysadené. Okrem toho oše­trili okolo l 500 ovocných stromkov v obci. Nepodarilo sa im zriadiť plánovanú muštáren. Po kúpení nového traktora im už na nu nezostalo finančných prostriedkov.

V roku 1964 ocenil okresný orgán i miestna organizácia obetavú prácu svojich dvoch členov Jozefa Koyša a Jozefa Laš­šu, ktorí prevzali čestné uznania za zásluhy o ovocinárstvo.

Ako sa organizácia zmáhala vidieť i z toho, že v tomto roku mali už 17 tisíc korún príjmov, pravda, toľko aj výdav­kov.

V rriku 1965 pracoval výbor Miestnej organizácie l 9 6 5 ČSOZZ v zložení: Jozef Koyš -predseda, Ondrej

Koyš -tajomník, Rudolf Zajac -pokladník, členovia Gejza Miššík, Jozef Laššo, Pavol Faturík, Emil Peterkq . Pred­sedom revíznej komisie bol Eduard Habánek. Na konci tohoto roku konštatujú, že organizácia má 55 členov, ktorí majú veľ­mi dobrý vzťah k poslaniu a základným cieľom organizácie. Vý­sledky práce za tento rok ukazujú, že sa vývoj v mnohom pohol dopredu.

V ovocnej záhrade organizácie zriadili vlastnú malú ovoc­nú škôlku so 120 sadenica~i na uskutočnenie štepárskeho kurzu. Ten starostlivo pripravil Jozef Laššo. Pomoc poskytovala miestna organizácia členom vo viacerých smeroch: urobili im orbu, ochranu proti škodcom, zabezpečili umelé hno­jivá, zeleninové semená, cibuľu sadzačku i ovocné výpestky.

Len služieb malotraktorom bolo v tomto roku 401, 46 postrekov

Proti mandelinke atd. Tu treba spomenúť tých, ktorí sa na ta­

Kýchto službách podieľali:

Pavol Hanzel, Jozef laššo, Jozef Kušnier, Jozef Koyš a další.

V rámci dôsledného využívania pôdy sa vysadil v ovocnej záhrade cesnak a iná zelenina. Členovia organizácie skrášľo­vali nielen svoje záhrady, ale aj verejné priestranstvá, napr. Priestranstvo pri skupinovom vodovode a dalšie.

Za tri roky svojej existencie dodala, sprostredkovala organizácia 542 ovocných stromkov, 200 kusov egrešov, 538 ku­sov ríbezlí. 80li by aj viac, ale dodávatelia neboli schopní pokryť požiadavky. Na konci tohto roku sa začal uplatňovať no­vý spôsob objednávania výpestkov: cestou Okresného výboru ČSOZZ. V roku 1965 si dali členovia záväzok obohatiť záhrady v ladcoch o l 950 kusov ovocných stromkov a 500 kusmi ríbezlí a egrešov.

Zaujímavý je pohľad na hospodárenie v roku 1965. Evidujú príjem 25 544, -Kčs, pritom najväčší príjem, takmer 14 tisíc korún bol za práce malo traktora a 4000;-Kčs príjem za zábavy. Výdavkov bold v tomto roku 23 500,-Kčs z toho najväčšia splát­ka za traktor členom. Na konci roku vykázali aj zásoby, medzi nimi umelé hnojivá, naftu, ríbezlové a jablkové víno.

Ešte malá rekapitulácia v číslach: v roku 1965 obrábala Miestna organizácia ČSOZZ 2,80 ha pôdy . Vysadili 270 ovocných stromkov, 100 kríkov, okrem toho škole, MNV a dalším vysadili 200 ovocných stromčekov a kríkov. Zalo­žili 10 m3 kompostu ? Odpracovoli 706 brigádnických hodín na zveľadovaní obce.

Organizácia ČSOZZ sa i nadalej rozširuje. Na konci l 9 6 6 roka 1966 má už 63 členov. Dobre pracoval výbor,

Do ktorého oproti minulému roku pribudol ladislav Kalus. Členom nadalej poskytujú rôzne služby: umelé hnojivá, semená, ovocné stromky, rašelinu, robili orbu a pomáhali pri

Mlatbe obilia. Záujemcom predávali čerstvé ovocie, uskutoč­

Ňovali poradenskú službu i postreky stromkov a zemiakov . Už

V predchádzajúcom, ale najmä v tomto roku sa zvýšená pozor­

Nosť venuje kvalitatívnemu rastu vedomostí členov . Organizu ­

Jú exkurziu do šľachtiteľského podniku v Prievidzi, kde sa

Účastníci veľa naučili. Znova sa pripravil štepársky kurz pre mládež i dospelých. Tento rok bola spokojnosť i účasť na pred­

Náškach, filmoch, najmä však s praktickým výcvikom štepenia,

Rezu a presvetľovania koruny stromov.

Začínajú sa objavovať nové formy práce s občanmi . Je to v prvom rade s ú ť a ž o naj k raj š i u z áh rad k u ktorá značne prispeje ku skrášleniu obce. Na súťaž spracovali kritéria a podľa získaných bodov sa určilo poradie súťažia­cich. Stojí za to, aby sme vedeli prvých víťazov a umiestne­ných na dalších miestach .

L . Miesto Valentín Král s manželkou

Miesto Ferdinand Koštialik a Ján Málík ml .

Miesto Katarína Pilarová a Rozália Vráblová.

 

Organizácia ČSOZZ v Ladcoch v tomto roku sa UŽ zaraduje medzi najlepšie organizácie NF v obci, čo Miestny národný vý­bor odmenil dakovným listom.

Vyvrcholením ovocinárov a záhradkárov v roku 1966 bola v Ý s t a v a ovocia, zeleniny, kvetov a včelárstva 28 . -septem­bra -3. Októbra 1966 v priestoroch ZK ROH. Pri aranžovaní výstavy, jej propagácii, sa-osvedčila dobrá spolupráca s vedú­cim Závodného klubu, školami a dalšími organizáciami. Výstava mala veľký úspech, ved ju navštívilo l 303 mladých i dos~elých divákov, čo zatiaľ v Ladcoch nemalo obdobu. Päťstý a tisíci divák dostal odmenu -dárkový kôš. Treba ešte spomenúť, že sa vystavovalo lo~ odrôd ovocia, 42 odrôd zeleniny, 92 druhov kvetov, 26 rôznych chemických pomôcok a prípravkov a 46 včelár­skych náradí a pomôcok.

Osobitnú pozornosť si v roku 1966 zaslúži spolupráca so Základnou deväťročnou školou, ktorá zapustila hlboké ko­rene. Je to ponajviac zásluha obetavého a vzde-laného ovo­cinára -učiteľa Jozefa Pejku.

St.oji za zmienku, že prijem organizácie vzrástol za rok takmer na dvojnásobok a bol už 62 tisic korún.

Do kaštieľa v ladcoch sa v tomto roku nasťahovala Osobit­ná učňovská škola, ktorá prevzala nielen kaštieľ, ale aj zá­hradu, ktorá stála už toľko práce, námahy i finančných nákla­dov, aby sa dala v priebehu troch rokov do poriadku. Podľa rozhodnutia sa ovocinárom a záhradkárom ponecháva v roku 1967 iba tá časť záhrady, kde majú ovocné výpestky, ovocnú škôlku. V radoch členstva nast.alo sklamanie, m~tivované ani nie pri­chodom tejto humánnej organizácie -inštit.úcie, ale najmä tým, že opät.ovné žiadosti na pridelenie nového pozemku smerom k MNV i iným orgánom dlho nenašli odozvu. Ako sa však ukáže v budúc­nosti "všetko sa na dobré obráti".

A ešte jedna významná udalosť. V roku 1966 je Českosloven­ský ovocinársky a záhradkársky zväz prijatý do Národného fron­tu ČSSR.

Miestna organizácia ČSOZZ v ladcoch má v roku 1967 196 7 už 62 členov. Ako konštatujú na výročnej členskej

Schôdzi, nebol to rok úspešný. Odovzdali i poslednú časť záhrady Osobitn~j učňovskej škole a sľúbený pozemok v tom­to roku ešte nedostali, aby mohli založiť novú záhradu -sad. Takto sa organizácia venovala pomoci svojim členom pri pesto­vani ovocia, zeleniny a kvetov v ich vlastných záhradách. Pro­pagovali uznávané druhy ovocia, vyhovujúce našim klimatickým podmienkam. Len v roku 1967 vysadili občania ladiec na svojich pozemkoch 220 kusov ovocných stromkov. V rámci skrášľovania ob­ce, dodala organizácia občanom 246 kusov šipov.

Na v9zvu Okresného v9boru tsozz sa obec a osobitne orga­nizácia ovocinárov a záhradkárov prihlásila do súťaže v t9ch­to kritériach:

-zastúpenie počtu členov k počtu obyvateľov -počet platiacich členov -pestovateľská činnosť ovocn9ch stromkov v obci -účasť na okresnej v9stave ovocia a zeleniny .

Naša organizácia sa umiestnila v tejto súťaži na treťom mieste. Okrem čestného uznania dostala odmenu 1000, -Kčs. MNV získal tiež tre tie miesto za zásluhy o rozvoj ovocinárstva a odmenu 2000, -Kčs. Na okresnej v9stave sme boli zastúpení uznan9mi druhmi ovocia. Tu sme získali tiež tretie miesto a členovia Teofil Haršáni a Emil Peterka čestné uznania .

V roku 1967 sa 53 členov zúčastnilo zájazdu -exkurzie do Valtíc, Lednice, Luhačovíc.

V tomto roku vlastní MO tsozz v Ladcoch viacero druhov inventáru, ktor9 slúži všetk9m členom: záhradn9 malotraktor, vlečku, kolesovú striekačku, kultivátor, jarkovací pluh, se ­jačku obilia a aalšie. Vzhľadom na to, že nemajú záhradu ­-príjem je aj v tomto roku slušn9 -42 670, -Kčs .

Na záver tejto časti udalosť najv9znamnejšia: dňa 17. N o v e m bra 1967 pridelili MO tsozz n o v 9 p o zem o k na zriadenie ovocného sadu vo v9mere 1,5 ha na kopaniciach. Pred uzavretím zmluvy do bezplatného prenájmu na 25 rokov, prezrela vybra"tú lokali tu komisia zložená zo zástupcov JRD (majiteľ pôdy), zástupcu MNV a organizácie ovo­cinárov a záhradkárov.

Tento fakt postavil pred organizáciu nové úlohy, najmä oplotenie novozískaného pozemku, rozhodnutie o v9sadbe sadu, druhov ovocn9ch stromkov, ale i starosti, kde na to všetko získať finančné prostriedky . Oo nového roku sa však dívajú s optimizmom, ako o tom svedčia diskusné príspevky na v9roč­nej schôdzi, ktorá hodnotila rok 1967 a stanovila úlohy pre rok 1968
 

 

Víznej komisie zvolili Vincenta Kukuliaša a za pokladníka Jána Málika.

V tomto roku však nový predseda Ondrej Koyš pri kontro­le sadu náhle zomiera. Na miesto, kde zomrel vysadili členo­via neskoršie lipu. Novým predsedom sa stáva Emi l Fa tu ­r a a Ferdinanda Koštialika poverujú vedením účtovnej evi­dencie. V okt6bri sa potom vzdáva funkcie tajomníka Emil Pe­terka a za nového tajomníka zvolia Jozefa Martináka.

Stredobodom pozornosti je nesporne sad, vlastne iba plo­cha, ktorú treba pripraviť, aby sa sadom stala. Od začiatku nie je jasná koncepcia budúceho sadu a otázka, či budovať tzv. Intenzívny sad na celej výmere 1,5 ha alebo rozdeliť sad na pestovanie rôznych plodín a ovocia. Dňa 28. Apríla 1968 výbor sa jednomyselne uznáša upustiť od výsadby intenzívneho sadu, nakoľko 1,5 ha je nad sily organizácie a rozhodli sa hľadať iný pozemok. Problém sa i nadalej preťahuje a tak sa dňa 29. Septembra koná členská schôdza za účasti 30 členov, z čoho iba dvaja boli za intenzívny sad, ostatní proti. Zá­stupca Okresného výboru Alexander Vláčil je zástancom inten­zívnych sadov, ale súhlasí napokon s kompromisom, ale s pod­mienkou, že si organizácia 'ponechá sad i nadalej v prenájme. Dňa 6. Okt6bra sa výbor rozhodne ponechať si pozemok s tým, že na jednej tretine' založia intenzívny sad a na dvoch tre­tinách záhradkársku osadu. Toto rozhodnutie predložili na mi­moriadnej členskej schôdzi v okt6bri 1968, ktorá nakoniec po­tvrdila uznesenie výboru.

Nakoniec sa ukázalo, že o záhradkársku osadu nie je u členov záujem a tak i táto alternatíva definitívne padá. V tomto roku sa pre množstvo problémov okolo sadu zabúda na

Osvetovú prácu medzi členmi . Usporiadajú sa iba dve prednáš­ky a mimoriadne vydarený zájazd do Záhradníctva mesta Brati­slavy a do záhradkárskej osady v Rači.

Ku koncu roka 1968 má organizácia 66 členov, ktorí uží­vajú 3,5 ha vlastnej pôdy. V súťaži o najkrajšiu záhradku bo­li udelené dve prvé ceny: Irene Královej a Márii Koštialiko­vej. V súťaži o najkrajšiu ovocnú záhradu zvíťazil Jozef Daňo.

V roku 1969 pracovali vo výbore organizácie ČSDZZ 196 9 v Ladcoch: Jozef Juríček, Ján Čičkan, Emil Fatura,

Pavol Hanzel, Ján Kučma, Jozsf Koyš, Ferdinand Koštialik, Mária Koyšová, Valentín Král, Ján Málik, Jozef Martinák , Šimon Majerech, Peter Piatrik, Jozef Zelík, Fran­tišek Záhradník. Dňa 15. Januára na zasadaní výboru zvolili nasledovných funkgionárov:

Ján

Č i č k a n

-predseda

Valentín Král

-podpredseda

Jozef

Martinák

-tajomník

 

 

Ferdinand Koštialik-hospodár Rudinský -predseda revíznej komisie

Pokračujú práce na príprave pôdy v novom sade . Ukončuje sa celá drôtená ohrada, vdaka výrobnému stredisku JRD Ladce prihnojili pôdu, uskutočnili hlbokú orbu . Už na jar vysadili v sade 230 kríčkov ríbezlí a 17 ringlot, nasadili cibuľku a cesnak. Na ostatnej ploche nasiali jačmeň, ktorého sa potom urodilo 25 q.

Už v jarných mesiacoch sa začali zabezpečovať stromky na výsadbu. 600 kusov stromkov druhu Ontario, Jonatan, Starkrin­sen a Oelicius vysadili v novembri 1969 . Ešte v septembri za­ložili plantáž s 3 500 koreňami jahôd. Bolo to veľké kvantum práce, do ktorej sa zapojili najmä Ján Čičkan, Jozef Koyš, Má­ria Koyšová, ktorí odpracovali nad 100 hodín, Ján Málik, Fer­

Dinand Koštialik, Jozef Juríček, ktorí odpracovali viac ako 50 hodín.

Príjmy v tomto roku boli 63 000,-Kčs také isté boli aj výdavky, ktoré prirodzene narástli pri zakladaní sadu. V tom­to roku ochabla osvetová činnosť . Po prvýkrát sa neuskutočni­la ani jedna prednáška, ani zájazd, ba neorganizovala sa ani súťaž o najkrajšiu záhradku. Organizácia má 72 členov, ktorí vlastnia 5 ha vlastnej pôdy. V roku 1969 zabezpečila organi ­zácia pre členov potreby za 20 tisíc ko rún.

Dňa 12. Júla 1969 sa organizácia premenov~va na S lo­v ens k Ý o v o c i nár s k y a z á hra d k á r s k y z v ä z , stáva sa národnou organizáciou pre SSR.

Úspeš ne pokračujú práce v novozaloženom sade. Čle­197 O novia odpracovali takmer tisícku brigádnických ho­

Dín. Okrem okopávania a ošetrovania stromkov, pes­tovania cibule, cesnaku, fazule, mrkvy. A petržlenu i jahôd, venovali mnoho hodín odvodneniu spodných častí sadu. Vtedy

Do sadu premiestnili aj príručný sklad, pokračovali na dokon­

Čovaní plotu.

Osvetovej práci sa v roku 1970 darilo lepšie ako v pred­chádzajúce dva roky. Opäť usporiadali zájazd -exkurziu do Holefúz a usporiadali dve prednášky.

Venujú veľa pozornosti pomoci členom. V tomto roku pos­

Kytli dovedna 422 služieb i ostatným občanom. Z toho len mlá­

,

Ťačka bola použitá 120 krát. Objednali pre členova občanov

Umelé hnojivá a 26 druhov ovocných stromkov .

Opäť sa osvedčuje spolupráca s MNV, ZK ROH, s JRD a

V tomto roku už i s riaditeľstvom Osobitnej učňovskej školy .

V súťaži o najkrajšiu záhradku komisia stanovila takéto poradie: Valentín Král, Ján Málik, Mária Koštialiková, Michal Koštialik, Teofil Haršáni, Emil Peterka atd. Ako najlepší

Pracovníci boli v roku 1970 vyhodnotení Jozef Koyš, Ján Čič­kan a Pavol Hanzel. Rada MNV vysoko hodnotí prácu organizá­cie pri úprave parku pred kultúrnym domom, výsadbu okrasných stromkov a ošetrenie trávnika.

Organizácia Slovenského ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu má v roku 1970 70 členov . Odpracovali skutočných l 640 brigádnických hodín, čím sa zaradili medzi najlepšie organizá­cie Národného frontu v obci.

Do nového roku vstúpili ladeckí ovocinári a záhradká­l 9 7 l ri so záväzkom, ktorý bol aj na počesť 50. Výročia organizovaného ovocinárstva na Slovensku a na počesť

50 . Výročia KSČ. Medzi iným sa zaviazali v tomto roku dobudo­vať ovocný sad, dokompletizovať oplotenie, vypestovať zeleninu a jahody v hodnote 5000 korún.

Pri príležitosti uvedených výročí prevzali čestné uznania Jozef Koyš, Jozef Laššo, Rudolf Hriadel, Eduard Habánek, Rudolf Fedora, Ján Kučma, Jozef Zelík, Elena Koyšová, Vincent Kučo, Rudol f Zajac, Štefan Faturík, Vincent Faturík.

Najväčšou udalosťou tohoto roka bolo kúpenie nového malo­traktora s príslušenstvom za 36 700,-Kčs. Treba hned povedať, že organizácia bola i napriek tejto vysokej investícii na kon­ci roka aktívna. Svoje služby rozšírili tak, že mláťačka bola k dispozícii i občanom Tunéžíc a Nozdrovíc.

Mimoriadne sa vydarilo pestovanie jahôd, ved za dobrú úro­

,

Du utŕžili takmer 7000,-Kčs. Podaril sa i zájazd do Valtíc, kde si prezreli sady tamojšieho hospodárstva šľachtiteľskej stanice a vypočuli si prednášku.

Príjmy organizácie dosiahli v tomto roku rekordnú sumu 97 111,-Kčs na čom mala najväčší podiel tržba za výrobky -38 000,-Kčs a tržba za služby traktorom a mlátiace práce -27 000,-Kčs.

V súťaži o najkrajšiu záhradku ako najlepších vyhodnotili a odmenili Máriu Turčanovú, Agnesu Martinákovú, Veroniku Češ­kovú, Valentína Krála, Máriu Koštialikovú.

Organizácia má v tomto roku 72 členov .

V roku 1972 na výročnej schôdzi 27 . Februára 1972 l 9 7 2 zvolili týchto členov výboru: Ján Čičkan -predseda, Valentín Král -podpredseda, Jozef Martinák -tajomník, Ferdi­nand Koštialik -hospodár, Ján Málik -pokladník, členovia: Jozef Koyš, Ján Kučma, Anna Gajdošíková, Jozef Juríček, Pavol Hanzel, §tefan Češko. Revízna komisia: ·Ján Rudinský, Michal Koštialik, Vincent Kukuliaš. Na tej istej schôdzi boli čestný­mi uz naniami odmenení Alexander Vláčil -okresný predseda SOZZ za zásluhy pri budovaní organizácie v Ladcoch, Ján Berčík, Ján Čičkan, Pavel Hanzel, Anna Gajdošíková .

Mimoriadne veľa hodín odpracovali v tomto roku členovia v sade pri ošetrovaní stromkov, okopávaní a pri zbere jahôd i dalších prácach, ako bola stavba skladu pre traktor a náradie. Zvýšila sa zapojenosť členov pri plnení úloh z volebného pro­gramu Národného frontu, najmä pri výstavbe novej Školy, výsad­be stromkov v Dužinách, pri dalšej výsadbe stromkov okolo kul­túrneho domu .

Tradičný, každoročný zájazd smeroval tentokrát do Vsetí­na a Luhačovíc za účasti 42 členov SOZZ. Opäť sa koná súťaž

O najkrajšiu záhradku, zapojilo sa do nej 26 členov. Ako naj­lepší boli vyhodnotení Michal Koštialik, Jozef Záhradník, Va­

Lentín Král . Za dobrú prácu v sade dostali čestné uznanie §tefan Faturík, Jozef Juríček a §imon Majerech.

V záverečnej štatistike za rok 1972 sa okrem iného hovo­rí, že organizácia má 77 členov, že hodnota splnených záväz ­kov je 19 000,-Kčs i to, že v tomto roku vysadili 80 strom­kov, 40 kríkov a na verejné zásobovanie dodali 10 Q jahôd.

Tento rok patrí opäť medzi tie úspešnejšie. Členo­l 9 7 3 via organizácie stále najviac času a energie venu­

Jú sadu, kde urobili niektoré nutné práce, ako pre­loženie plota, ošetrovanie stromkov, okopávanie a zber úrody. O množstve práce svedčia odpracované hodiny, z ktorých každá znamená 60 minút poctivej práce. Len v sade ich za tento rok evidujú l 021 a pri skrášľovaní obce 588. V roku 1973 poskyt­li dovedna 428 služieb. Sprostredkovali 190 stromkov, 220 ší­pových ruží, hnojivo, rašelinu a chemikálie. Spokojnosť bola s pestovaním jahôd, ktorých odpredali 8 q .

Z osvetovej činnosti treba spomenúť vynikajúcu prednášku lektora z Prahy a tematický zájazd do Nového Mesta nad Váhom a Piešťan . V súťaži o najkrajšiu záhradku a jej okolie sa zú­častnilo 18 členov . V tomto roku na prvom mieste skončil Ferdinand Koštialik, za ním Jozef Záhradník, Štefan Češka.

Významným činom je založenie krúžku ovocinárov pri Zá­kladnej deväťročnej škole, ktorého vedúcou je učiteľka Elena Gajdošíková .

Ako najlepší pracovníci boli v roku 1973 vyhodnotení Anna Gajdoší~ová, Anna Čičkanová, Emília Zajacová, Ant6nia Mináriková . Organizácia má v roku 1973 77 členov.

V tomto roku vedenie organizácie Slovenského ovoci ­l 9 7 4 nárskeho a záhradkárskeho zväzu má nasledovné zlo­

Ženie: Ján Čičkan -predseda, Jozef Juríček -pod­predseda, Jozef Marf.inák -tajomník, Ján Rudinský -hospodár. Ďalšími členmi sú Štefan Češka, Jozef Čemeš, Florián Gajdošík, Pavel Hanzel, Ferdinand Koštialik, Ján Málik, Ján Kučma. V re­víznej komisii Valentín Král, Vincent Kukuliaš, Michal Koštia­lik .

Pre tento rok -rok výročia Slovcenského národného povsta­nia, prijali ovocinári a záhradkári hodnotné záväzky a ako to u tejto organizácie je samozrejmé, záväzky boli neformálne,

bezozvyšku splnen

 

Niku -diafilmy, ktoré potom verejne premietli a tak mali členovia možnosť porovnávať . Aj v tomto roku medzi najlepšími boli Valentín Král, Michal Koštialik, Ferdinand Koštialik.

Diplom za dobrú prácu v roku 1974 dostali Jozef Záhrad­ník, Pavol Cibiček, Ján Málik.

Výročná schôdza, ktorá sa konala na začiatku roka 1974 upriamila pozornosť členstva na oblasť, ktorá ~a čoraz viac dostáva do popredia celej spoločnosti -na životné prostredie, jeho tvorbu a ochranu. Vyplynulo to aj ,z uznesení II . Zjazdu slovenského ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu, ktorý sa ko­nal v predchádzajúcom roku .

Organizácia SOZ Z v Ladcoch rieši v roku 1975 aj nie­97 5 ktoré vnútroorganizačné otázky. Eviduje 77 členov,

Hoci v skutočnosti ich je o 12 viac. Ako členov to­tiž neuvádzajú tých, ktorí neplatia členské a ani inak sa ne­zúčastňujú činnosti organizácie. Po prvýkrát sa intenzívnejšie zaoberajú otázkou čiastočnej mechani zácie prác v sade i veľký­mi výdavkami na opotrebovanú techniku, ktorú organizácia vlastní a používa v prospech členov i ostatných občanov.

V tomto roku porobili niektoré nedorobené práce v sade, pri vchode vysadili ,ruže, upravili okolie okolo plota.

Skvalitnila sa osvetová práca medzi členmi, starajú sa

O žiakov v krúžku ovocinárov pri ZDŠ, organizujú prednášky a poriadajú zájazd na výstavu Flóra Olomouc . Súťaže o najkrajšiu záhradku sa zúčastňuje 26 členov, z ktorých najviac bodov zís­kali Valentín Král, Jozef Martinák a Štefan Češko. Súťaž hodno­tila komisia s predsedom Michalom Koštialikom.

V tomto roku sa podarili jahody a ovocie a tak aj trž­ba bola slušná -15 000,-Kčs. Príjmy organizácie po nie­koľkých rokoch opäť dosiahli 62 tisíc korún.

Najvýznamnejšou udalosťou roka je Okresná výstava kve­tov a výšiviek, poriadaná v spolupráci 50 Slovenským zväzom žien. Výstava bola spojená 50 súťažou v aranžovaní kvetov.

V roku 1976 zvolili v organizácii Slovenského ovo­l 9 7 6 cinárskeho zväzu do výboru týchto členov: Augustín

Martinák, Ferdinand Koštialik, Ján Čemeš, Jozef Če­meš, Jozef Juríček, Ján Rudinský, Pavol Hanzel, Štefan Češko, Ján Málik, Dušan Peterka, Florián Gajdošík, Jozef Martinák, Ján Čičkan, Ján Kučma . Na zasadaní výboru 2. Februára 1976 zvolili za predsedu Jána Čičkana, podpredsedu Ferdinanda Koštialika, tajomníkom sa stáva Jozef Martinák, hospodárom Ján Rudinský a pokladníkom Marián Kováčik.

Rok 1976 by sme mohli v organizácii SDZZ nazvať aj rokom dobrej úrody, vea za ovocie utižili takmer 30 tisíc korún . Najvyšší zisk v histórii -organizácie bola však aj morálna odme­na za námahu pri zakladaní a zveľaaovaní sadu. V tomto roku odpracovali 4 570 hodín.

V tomto roku oveľa dôslednejšie sledovali plnenie si po­vinností jednotlivými členmi. Nie všetci -64 si splnilo po ­vinnosť odpracovať 4 hodin~ v sade zdarma.

K zvýšeniu odb~rných znalostí členov prispeli prednášky, ale najviac zájazd do Šľachtiteľskej stanice v Bojniciach. Viac pozornosti venovali krúžku mladých ovocinárov, premietali im filmy, poriadali besedy a exkurzie, ale najmä s nimi prak­ticky pracovali . V súťaži o najkrajšiu záhradku bola stanovená komisia vlastná, al e kvôli spravodlivosti i komisia zložená zo záhradkárov z Košece .

 

•

Záhradkári a ovocinári boli prví pri plnení Volebného pro­gramu, pokiaľ ide o život.né prost.redie. Videli sme ich pri st.rihaní živých plot.ov, odvoze smet.í, úprave a čist.ení cin­t.orína, orezávaní a vyrezávaní st.arých st.romov i na prácach pri st.avbe Domu služieb . Pri voľbách vyzdobili volebné miest.nost.i v Ladcoch itunežiciach.

V roku 1976 má organizácia B3 plat.iacich členov, z t.oho 10 ži en . Príjmy dosiahli BB 400,-Kčs.

Dominan t.ou verejnej činnost.i v roku 1977 bola vý­l 9 7 7 stava ovocia, zeleniny, pori~daná v kultúrnom dome.

Členovia i nečlenovia vystavovali 117 druhov zele­niny a ovocia. Udelili t.ri zlat.é a rovnaký počet st.rieborných a bronzových medailí. Výst.avu videlo 730 návštevníkov. V tom­to roku sa nevydarila súťaž o najkrajšiu záhradku a okolia, ked sa jej zúčast.nilo iba 14 členov.

Tradičný zájazd sme r oval v t.omt.o roku do Nit.ry na poľno­hospodársku "a pot.ravinársku výstavu .

Najväčšia st.arost.livosť sa i v tomt.o roku venuje sadu. Množia sa hlasy pre dalšiu mechanizáciu prác v sade. Aj re­vízna komisia poukazuje na vysoké náklady manuálnej práce, kt.oré spolu s t.rakt.orom dosiahli 23 000,-Kčs. Nie sú spokoj­ní ani s post.upom prác pri budovani skladu na ovocie, kde sa zat.iaľ urobil iba výkop a betonáž podlahy. Úspechy v pest.ova­ní ovocia sú však jednoznačné, ut.ŕžili zaň viac ako 26 000,­Kčs. Celkové príjmy sú však oprot.i predchádzajúcim rokom niž­šie -62 700,-Kčs.

Organizácia má B5 členov, z t.oho 10 žien. Majet.ok organi­zácie už prekročil hodnotu 107 000, -Kčs .

 

Na výročnej schôdzi Slovenského ovocinárskeho a 197 8 záhradkárskeho zväzu zvolili nový výbor v zložení:

Ján Čemeš, Jozef Čemeš, Štefan Češko, František Eliáš, Ján Hriadel, Jozef Juríček, Ferdinand Koštialik, Ma­rián Kováčik, Valentín Král, Jozef Martinák, Emil Martinák, Emília Kdtna, Ján Málik . Revízna komisia: Stanislav Kalus, Pavel Hanzel, Michal Koštialik. Predsedom organizácie sa stá­va Ján M á l i k , podpredsedom Valentín Král, tajomníkom Jo­zef Martinák, hospodárom Ferdinand Koštialik a pokladníkom Marián Kováčik .

Na tejto výročnej členskej schôdzi odmenili za dlhoroč­nd činnosť v organizácii Jána Čičkana a za pomoc organizácii inštruktora OV SOZZ Alexandra Vláčila. '

Na ilustráciu činnosti v roku 1978 niekoľko ddajov. Na pomoc poľnohospodárstvu odpracovali 100 hodín, v akcii Z 183, na aalšie akcie a na vlastných prácach aalšie desiatky hodín -vytvorili tak hodnotu 45 000, -Kčs. Hlavnou dlohou roka bo­lo vybudovanie skladu na ovocie. Napriek veľkým ťažkostiam pri zaobstarávaní stavebného materiálu dlohu splnili. O dokon­čenie skladu sa osobitne zasldžili Emil Martinák a bratia Chovancovci.

Problémy sd okolo jahôd. Úroda je najslabšia v doteraj­šom pestovaní, pret.ože jahody sd už staré -päťročné a tak ich po zbere zaorali. Poklesol i záujem o ošetrovanie jahôd u členiek a klesok aj záujem o poskyt.ovanie hnojív občanom, pret.ože ich začali bežne ~ v malom balení predávať v obchod­nej sieti .

Stav plat.iacich členov v roku 1978 je 85. Hodnota ma­jetku organizácie je už 117 000,-Kčs.

V popisovaní tohto roku sa chcem zmieniť o sklad­197 9 be -vekovej štruktúre členstva . Je zaujímavá, ale

Nie veľmi povzbudivá. ~ organizácii je jeden člen do 30 rokov, od 30 do 40 rokov je 9 členov, od 40 do 60 ro­kov 44 členov a nad 60 rokov 30 členov. Možno teda povedať,

Na spomínanej výrdčnej schôdzi bol zvolený nový výbor SOZZ a potom na osobitnom zasadaní výboru aj funkcioná~or­ganizácie. Predsedom sa stáva Ján M á l i k, podpredsedom Emil Martinák, tajomníkom Jozef Martinák, hospodárom Ferdinand Koštialik, pokladníkom Marián Kováčik..

V súťaži o najkrajšiu záhradku sa zúčastnilo viac členov ako minulý rok, ale ako sa sťažujú aj na výročnej schôdzi ­-problémy sú s vyhodnotením . Na prvých troch miestach v tomto r oku skončili: Štefan Hatala, Michal Koštialik, Emil Mart inák .

V osvetovej práci zaznamenávame zájazd na trase Rajecké Tepl i ce -Bojnice -Trenčianske Teplice . Niekoľko prednášiek i praktický výcvik v sade. Pre členov a občanov zaobstarali 430 stromkov a 150 kríčkových ruží.

V tomto roku má organizácia SOZZ 80 členov . Aktivita l 9 B O sa nadal ej obracia predovšetkým k vylepšeniu spoloč­ného ovocného sadu, pomoci členom v materiálnej sfé­re a mechanizmami .

V roku 1980 opäť usporiadali výstavu ovocia a zeleniny, prednášky a iné akcie . Zájazd tento rok usporiadali do Bratis­lavy na výstavu Incheba. Opäť vidíme ovocinárov a záhradkárov na akciách volebného programu, kde ako obvykle, patria medzi najlepšie organizácie v obci.

Majetok organizácie je v tomto roku zhruba nezmenený. Príjmy sú najmä z ovocia, ale i z prác malotraktorom a dalších služieb.

V roku 1981 má organizácia SOZZ v Ladcoch 82 tlenov. 198 l Ďalej pokratuje zveľadovanie sadu, kde sa na pozva­

Nie organizácie na rôznych prácach objavovali dô­chodcovia. Úroda v tomto roku nebola príliš dobrá, to sa pre­javilo aj na výstave ovocia a zeleniny (tento tok tiastotne aj kvetov), kde bola malá útasť vystavovateľov i divákov. Trž­ba za ovocie bola síce 10 000,-Kts, ale celkové príjmy SOZZ dosiahli iba 38 tisíc korún.

V tomto roku poriadajú zájazd na výstavu Agrokomplex do Nitry, prednášky, súťaž o najkrajšiu záhradku a okolie i dal­šie akcie pre dospelých a deti.

Na výrotnej schôdzi 21 . Januára 1982 zvolili tleno­

982 via nový výbor: Jozef Čemeš, Štefan Hatala, Jozef

Jurítek, Pavel Kalus, Stanislav Kalus, Ján Kvasnica, Valentín Král, Ferdinand Koštialik, Ján Málik, Emil Martinák, Jozef Martinák. Oo revíznej komisie: Ján Hriadel, Marián Ková­tik, Vincent Kukuliaš . Predsedom organizácie sa stáva Jozef Mar t i n á k .

25. Apríla 1982 'sa konala okresná konferencia v Považskej 8ystrici. Členom okresného výboru sa stal aj Jozef Martinák. V tomto roku sa uskutotnila výmena tlenských legitimácií už or ganizácie Slovenský záhradkársky zväz.

Z tinnosti v tomto roku zaznamenávame najvä výstavu ovo­cia, zeleniny a kvetov doplnenú výšivkami organizácie Sloven­ského zväzu žien . Dobre pracuje krúžok mladých ovocinárov, ktor9 vedie ~ž mnoho rokov učiteľka ZDŠ Elena Gajdo§iková za pomoci dal§ich členov SZZ. Deti sa naučili štepiť stromy, o§etrovať ich, zúčastnili sa pri reze stromkov a pri zbere ovocia.

Aj v tomto roku sa poskytujú služby malotraktorom a za­obstarával sa v9sadbov9 materiál . Opäť sa koná súťaž o naj­krajšiu záhradku . Na zásobovanie odovzdali 9,4 Q ovocia a splnili všetky záväzky, ktoré si dali pri plneni úloh Voleb­ného programu v obci i na vlastn9ch prácach.

Slovensk9 zväz zábradkárov si v tomto roku pripo­l 9 8 3 mina 25. V9ročie založenia. Za toto obdobie vzrástla

Organizácia na takmer 150 tisic členov. Dvadsať ro­kov trvania si pripomenuli aj členovia SZZ v ladcoch . Počet členov sa tu stabilizuje -83, ktori robia veľa nielen vo svo­jich záhradkách a sadoch, ale aj pri pestovaní ovocia pre ve­rejnosť, skr᧾ovanie obce a vzdelávanie v oblasti ovocinár­stva a pestovania zeleniny a kvetov . Ponúka svoje služby, sprostredkováva nákup stromkov, hnojiva in9ch potrieb . Len za roky od 1967 -1983 objednali tieto potreby za 200 000,-Kčs.

Z bohatej činnosti v roku 1983 vyberám: práce pre členov malotraktorom predstavovali 125 služieb, zabezpečili v9sadbo­v9 materiál za 8 tisic Kčs, dopestovali 8 Q cibule, 4 druhy kva1itn9ch jabík, vysadi1i · 2 000 kusov jahôd, usporiadali dve predná§ky, zájazd, tanečnú zábavu a tradičnú v9stavu ovocia, zeleniny, kvetov a v1šiviek. Zúčastnili sa 15 exponátmi na okresnej v9stave, kde prevzali čestné uznanie a 3. Cenu za vystavovanú odrodu Ontario.

 

 

Kalus -tajomník a členovia Ján Hriadel, Libor Kvasnica, Va ­lentín Král, Jozef Čemeš, Jozef Juríček, Štefan Mosoriak .

Revízna komisia sa nezmenila . Na okresnú konferenciu zvolili

-

Jozefa Martináka a Ferdinanda Koštialika. V tomto roku majú v organizácii BO

 

ULICA PETRA JILEMNICKÉHO bytový fond pcla, mspbh "pánska záhrada".

ULICA JÁNA bottu od Pavol Hrdina Tunežice po Vojtech Kuman Tunežice.

ULICA J.G. TAJOVSKÉHO od Koiš Anton Tunežice po Nemec Pavol Tunežice.

ULICA KALINČIAKOVA od Bielik Jaroslav Tunežice po Hollý Ján Tunežice.

ULICA luomily PODJAVORINSKEJ od Češkovej Márie Tunežice po Kantoríková Mária Tunežice.

Ku koncu roka 1989 sa začala prečí,slovacia akcia tak, že čísla dostanú aj voľné stavebné pozemky a tak budú po postavení rodinných domov čísla vždy nasledovať po sebe, čo uľahčí orientáciu v obci.

•

 

Prijatím rezignacle poslanca Snemovne národov F. Kožíka, predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vyhlásilo doplňovacie voľby vo volebnom obvode číslo 118 so sídlom v Ilave. V týchto voľbách, ktoré sa uskutočnili 20. Apríla sa uplatnili niekto­ré demokratizačné prvky ata v tom, že sa volilo z dvoch kan­didátov. Na návrh ROH boli pripravení a doporučení Národným frontom títo kandidáti:

Ivan Mar u š ine c, 44-ročný, ženatý, strojný zámočník v ZŤS Dubnica n I Váhom a Karol On dri č k a 42-ročný robotník, sklár v Lednických Rovniach.

Voľby sa uskutočnili 20. Apríla 1989 od 7.00 do 18.00 ho­diny vo volebných miestnostiach v ZK ROH Ladce a v MKS -po­bočka Tunežice. Každý volič upravoval volebné lí"stky tak, že prečiarkol meno toho kandidáta, s ktorým nesúhlasil. Väčšinou hlasov v celom obvode bol . Zvolený Ivan Marušinec.

Oslavy oslobodenia obce sa konali už tradične 30. Apríla. Asi 900 občanov a mládeže sa zúčastnilo lampiónového sprievo­du a kladenia vencov k pomníku padlých v II. Svetovej vojne.

,

Predtým -28. Apríla boli v obradnej miestnosti MNV pri­jatí najlepší pracovníci obce, ktorých fotografie sa umiestni­li v Galérii najlepších. V obradnej miestnosti za prítomnosti zástupcov organizácií a vedení závodov, dostali vyznamenaní Ďakovné listy s fotografiami a upomienkové darčeky. Do Galé­rie Ladiec sa dostali a do pamätnej knihy boli zapísaní na­sledovní občania:

POLITICKÉ A SPOLO­

ČENSKÉ UDALOSTI

V OBCI V ROKU 19B9

Voľby do Federálneho zhromaždenia

Oslavy oslobodenia a 1. Máj

 

Ján Čem e Š Považské cementárne Irena G a j d o š í k o v á , učiteľka Materskej školy Oľga Hab á n k o v á, JRD l. Máj Košeca Emil K o j t á l, Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky Dominik K o š t i a l i k, Vodná elektráreň Edmund K o š t i a l i k, Považské cementárne Mária K o š t i a l i k o v á, OTEX Ladce Ján K va s nic a, poslanec MNV Viktor L i hoc k ý, vedúci predajne Domáce potreby Jozef Mar t i n á k, predseda Slovenského zväzu záhradkárov Mária Rem o v á, Základná škola Ladce Vendelín Van i a k, ODU Ladce Ing. Bohumír Z a jac, Považské cementárne

Manifestácia na l. Mája sa konala ako obvykle v Ilave. Ani v tomto roku sa nič nezmenilo v systéme organizácie a ob­sahu týchto osláv a tak boli dosť formálne.

 

Konali sa 29. Augusta 1989 v novej prístavbe kultúrneho domu vo veľkej reštauračnej miestnosti za prítomnosti 150 ob­čanov. Zhromaždenie sa konalo súčasne ako verejná schôdza, na ktorej sa zhodnotila situácia v obci, najmä životné p,ostre­die, výstavba, obchod, služby. Po schôdzi, za sprievodu dycho­vej hudby sa odobrali účastníci k pomníku padlých v II. Sveto­vej vojne, kde položili vence.

Začiatkom septembra navštívila našu obec delegácia dru­žobnej obce Št eke ň v okrese Strakonice. Styky našich obcí trvajú od polovice šesťdesiatych rokov. Iniciátormi obnovenej družby sú najmä požiarnici. Z toho dôvodu sme okrem funkcioná­rov obce: tajomníka a predsedu MNV, zástupcov spoločenských

Oslavy Slovenského národného povstania

Obnovená družba

 

Organizácií, privítali aj družstvo požiarnikov, ktoré sa mimo súťnž zúčastnilo celoslovenských požiarnickych prete­kov CEVA.

 

 

 

 

Vskutku historické udalosti sa udiali po 17. Novembri 1989, kedy spomienková manifestácia (Medzinárodný deň štu­dentstva) v Prahe prerástla v demonštráciu a po drastickom zásahu bezpečnostných orgánov na demon§trácie po celej repub­like. Vzápätí bol vyhlásený štrajk študentov, stávka divadiel po celej republike. Demonštrácie a mítingy mali ako základnú požiadavku zmenu -demokratizáciu politického, ekonomického a spoločenského života. Dlho sa hromadiace problémy vyrástli napokon v nespokojnosť väčšiny obyvateľstva s dovtedajšou po­litikou vedenia KSČ a štátu a vôľou ísť novou, demokratickou cestou.

V ladcoch občan,ia rovnako ako v celom štáte, sledovali udalosti a aj tu sa väčšina prikláňala za demokratizáciu. Okrem mladých však vcelku nevyvíjali mimoriadnu aktivitu. Ve­ľa sa diskutovalo o prítomnosti, minulosti i budúcnosti re­publiky, komentovali sa udalosti v Prahe, Bratislave, ale i v susedných štátoch, v NOR, Rumunsku a celej východnej Európe.

Začiatkom decembra bol založený výbor občianskej inicia­tívy "Ver e j n o s ť pro t i n á s i l i u " , ktorý zvolal

Oslavy storočnice výroby cementu v ladcoch

Historické politické udalosti

 

Na deň 9. Decembra 1989 o 16.00 hodine do kultúrneho domu verejné zhromaždenie. Za účasti asi 200 občanov sa preroko­vali otázky, ktoré občanov zaujímajú z celkového vnútropo­litického diania. Najviac sa však zaujímali o problémy ob­ce, ktoré sa z rôznych dôvodov riešili pomaly. Hovorili naj­mä o zdravom ovzduší, vode, o obchodnej sieti a dalších otázkach.

Na záver občania zvolili výbor VPN (Verejnosť proti ná­siliu). Ostatné podrobnosti konca roku 1989 v spoločensko­-politickej oblasti na všetkých pracoviskách: považské ce­mentárne, školy v Ladcoch, Vodná elektráreň, atd. Opíšem v kronike za rok 1990.

VÝSTAVBA

OBCE

V roku 1989 sa ukončila rekonštrukcia a prístavba kultúr­neho domu. V máji ho stavbári -Stavoindustria Dubnica nad Vá­hom a Okresný stavebný podnik dali do užívania Závodnému klu­bu ROH a celej verejnosti.

Kultúrny

dom

 

Pre príjemný pobyt v starej časti kultúrneho domu a pre ekológiu sa urobilo najviac tým, že sa z kúrenia na tuhé pa­livo prešlo na parné kúrenie napojené z cementárne. Celkom no­vá je vodoinštalácia vo vnútri budovy, prebudovali a upravili sa WC. V celej budove sú nové podlahy z konglomerovaného kame­ňa a z parkiet. Hercom sa novoupravili a rekonštruovali šatne -obložili sa tatranským profilom. V celej budove sú nové ma­ľovky a nátery dreva. Veľmi dôležité pre dalšiu životnosť tej­to budovy sú izolácie suterénov, kde doteraz prenikala vlhkosť. Na celej veľkej budove opravili a nastriekali fasády a vymeni­li celú strechu za plechovú.

 

 

Opravy priniesli aj viaceré zlepšenia. Kultúrny dom získal pre svoju činnosť nové priestory. Prerobením kulisárne vznikla miestnosť pre dychovú hudbu, knižnica sa rozšírila o dve miest­nosti -vzniklo detské oddelenie. Novú miestnosť má aj AMFI­klub a dalšie miestnosti, ktoré sa izoláciou odvlhčili, bude

 

 

ZK

môcť v

budúcnosti

využiť pre

krúžky .

 

 

K celkovej rekonštrukcii záclony, rozhlasová aparatúra

pribudli nové ťahy a najmä nábytok.

na

javisku,

 

 

Okresný stavebný podnik v Považskej Bystrici (Ilava), začal rekonštrukciu v októbri 1987 a ukončil v máji 1989 . , Celkový náklad bol 3 200 000,­Kčs.

 

 

Dodávateľmi pr í s t a v b y bola Stavoindustria Dubnica nad Váhom, ktorej pracovníci postavili samotnú budovu. Ako vý­pomoc pracovali tu aj učni Osobitného odborného učilišťa. Drevené obloženie je od Drevovýroby Prievidza, stredisko PÚ­chov. Prístavbou sa získalo mnoho nových priestorov. Na prí­zemí sú tri väčšie miestnosti, ktoré podľa predbežného rozhod­nutia bude využívať Klub mládeže, dalšie miestnosti ako zasa­

 

 

 

Dačka prednáškové miestnosti. Na poschodí sa zriaduje reštaurácia, ale jedna miestnosť pre 120 ľudí sa bude vyu­žívať aj na verejné zhromaždenia, konferencie, svadby a iné spoločenské podujatia.Pohostinstvo III. Cenovej skupiny zriadila Jednota SD Považská BystricyStavba stála 4 276 000,-Kčs a drevené obklady 850 000,-Kčs.V roku 1989 na náklady Osobitného odborného učilišťa (cez KNV Banská Bystrica) sa oplechovala strecha barokového kaštieľa v Ladcoch. Novú strechu v rekordnom čase a v dobrej kvalite urobili pokrývači JRD Pruské. Nová strecha stála tak­mer jeden milión korún.

V roku 1989 sa pokračovalo v zlepšovaní povrchu miestnych komunikácií, ktoré sa začalo v roku 1988. Asfaltové koberce, zásluhou Považských cementární dostali cesty a chodníky medzi bytovkami a tak sa značne zlepšil prístup do týchto domov. Riešilo sa aj občanmi kritizované zábradlie nakrižovatke (Lúčkovský potok). Na krátkom úseku od hlavnej cesty po prvý mostík sa potok prekrýva umiestnením betónových panelov. Práce uskutočňuje Štátna melioračná správa.

Nová strecha na kaštieli Zlepšené komunikacie Koncom roka 19B9 sa dala do užívania rekonštruovaná bytov-Nové byty ka tzv. "Pauerov dom", ktorej rekonštrukciu veľmi dlho robil

Okresný stavebný podnik. V bytovke sú jednoizbové a dvojizbo­vé byty -spolu 12.

V tom istom čase začali pracovníci Pozemných stavieb bu­dovať 24 bytovú jednotku. Stavia sa na mieste starých kolónií, z ktorých posledná sa demolovala tiež v tomto roku.

Investorom sú Považské cementárne a 24 bytov stavaných systémom družstevnej výstavby bude obývaných pracovníkmi ce­mentárne. Bytovky majú byť ukončené koncom roka 1990.

Aj v roku 1989 pokračovala výstavba najdôležitejšej stav­vodovod by v Ladcoch -vodovodu. Oo roku 1989 prešli niektoré nedorob­ky a kolaudačné závady, kt.oré bolo t.reba odst.rániť. Pri vý­stavbe sa stále pracovalo na tzv. Prvej etape, teda vodojem a rozvod časti Horné Ladce a súbežne sa projekčne zabezpečo­vala II. Etapa -další rozvod vody asi za 5 miliónov Kčs, kde sa uskutočnil výber st.aveniska.

Plénum MNV zasadalo v roku 1989 päťkrát (január, marec, jún, september, december). Počas roka sa počet poslancov ne­zmenil . Nezmenila sa ani aktivita -viacero poslancov si plnilo povinnosti veľmi dobre, niektorí však menej. Medzi najlepších patrili všetci členovia Rady MNV, predsedovia ko­misií, ale i niektorí další.

Na všetky plenárne zasadania boli prizýva'ní zástupcovia spoločenských a záujmových organizácií Národného frontu, zás­tupcovia podnikov, škôl a inštitúcií. Ani zdaleka nie všetci využívali túto možnosť vplývať na verejné veci.

Plénum MNV sa zaoberalo otázkami výstavby obce, život­ného prostredia, výchovy a kultúry a všetkými otázkami, kto­ré prerokovávala Rada MNV. Medzi tieto otázky patrili služby, obchod, plnenie koncepcie sociálnych a zdravotných opatrení a dalšie. Stredobodom boli pripomienky poslancov a občanov z verejných zhromaždení. Verejné zhromaždenie -skladanie účtov poslancov voličom ~a uskutočnilo v auguste 1989.

Rada MNV pracovala v zložení:

Rudolf Galanský -predseda Ladislav Černota -podpredseda Juraj Letko -tajomník MNV Bohumil Kvasnica Aurélia Baricová Jozef Peterka Miloš Košina Jozef Chovanec Ing. Vojtech Mikloši

Rada MNV zasadala podľa ročného plánu, riešila proble­matiku z jeho obsahu, ale aj otázky, ktoré aktuálne zarado­vali do programu, hlavne riešenie pripomienok, organizáciu

MIESTNY NÁROONÝ VÝBOR A JEHO

Činnosf

Zasadanie MNV

Občianskej aktivity, otázky výstavby obce a ochranu životné­

Ho prostredia.

Medzi najvýznamnejšie zasadanie patrilo rozšírené zasa­danie dňa 20. Novembra 1989, kedy sa Rada zišla spolu ~o zás­tupcami vedenia ONV v Považskej Bystrici: Ing. Štefan Holák, predseda ONV; Juraj Čigaš, podpredseda; Mária Zbínová, pod­predseda ONV; Rudolf Gajdoš , ta j omn í k ON V; Kamil Žársky, predseda Vý boru ľudovej kontrol y. Zúčas tnili sa aj zást upco­via podnikov Zdroj, Považan a další funkcionári z obce. Pre­rokovali sa súčasné problémy obce, najmä jej výstavba, ob­chodná sieť, komunikácie a dalšie otázky dôležité pre život občanov.

K o m i s i e Pléna a Rady MNV pracovali v zložení ako v roku 1988. K zmene došlo v októbri 1989, ked bol z funkcie predsedu komisie mládeže a telesnej výchovy uvoľnený Štefan Cák (je súčasne predsedom občianskeho výboru číslo 2 -Tune­žice). Predsedníčkou tejto komisie sa stala poslankyňa Lýdia Gallová, učiteľka ZŠ.

Zmena nastala v občianskom výbore číslo l, kde pre dl­hodobé ochorenie odstúpil Stanislav Kalus a predsedom tohoto občianskeho výboru sa stal Marián Justh, vedúci výchovy v Osobitnom odbornom učilišti.

Komisie zasadajú každý mesiac a komisia pre ochranu ve­rejného poriadku i dvakrát do mesiaca.

Z občianskych výborov pracoval lepšie OV číslo 2 -Tu­nežice, ktorý iniciatívne pripravoval rôzne akcie, dobre spolupracoval s organizácia Národného frontu -najmä s Telo­výchovnou jednotou, Slovenským zväzom žien a Jednotou SD.

 

V roku 1989 žilo v Ladcoch 537 dôchodcov, z t.oho 42 so­ciálne odkázaných. Výpomoc -24 000,-Kčs sa poskyt.la 30 dô­chodcom. Finančná pomoc -limit. Však bola nedost.at.očná. 24 dôchodcov sa zúčast.ňuje na spoločnom st.ravovaní a t.o v zá­vodnej jedálni Považských cement.ární 18 dôchodcov a na JRD 6 dôchodcov. Je zaujímavé, že zo sociálne odkázaných sa na st.ravovaní nezúčastňuje nikto pre nezáujem, hoci členovia komisie všetkých navšt.ívili a získali ich prísľub.

Dôchodcov organizovane navštevujú aj členovia ZPOZ, čsčk a Slovenského zväzu žien. V roku 1989 takt~ vykonali viac ako 60 návštev. Okrem toho sa organizujú stret.nutia -posedenia s prestárlymi občanmi. V roku 1989 takéto stret­nutie pripravili Považské cementárne pri· príležitosti storoč­nice fabriky, pre svojich zamest.nancov -dôchodcov Osobitné odborné učilište, ZPOZ a Slovenský zväz žien.

V roku 1989 sa opäť nedoriešila otázka rekonštrukcie budovy "slobodárne" v Horných Ladcoch na Dom opatrovateľskej služby. Termín pridelenia finančnej kvóty a začatia rekonš­trukcie bol opäť presunutý.

Veľa pripomienok občanov bolo aj v tomto roku na posky­tovanie z d r a vot n í c k i; c h služieb v Ladcoch. Dňa 15. Mája sa v OÚNZ Považská Bystrica zišli zást.upcovia OÚNZ, MNV Ladce a Považských cementární. Konštatovali, že koncepcia t.zv. Otvoreného zdravot.níckeho st.rediska v Ladcoch je nere­álna. Za t.ýcht.o okolností sa ako najopt.imálnejšie riešenie javí rekonšt.rukcia a príst.avba jestvujúceho zdravot.níckeho strediska pre pot.reby územnej a podnikovej zdravot.níckej starost.livosti. K t.omú si budova vyžaduje úplnú generálnu opravu a prístavbu det.skej časti. Odhadovaný náklad na ge­nerálnu opravu a príst.avbu, vrátane zdravot.níckej t.echniky je asi 2 milióny korún. Po dokončení bude mať st.redisko všeobecného lekára a st.omatológa. Na spoločnej porade prija­li post.up realizácie, kt.orý sa aj v roku 1989 dodržal .

Sociálna starostlivosť a zdravotníctvo

 

Komisia pre plánovanie a výstavbu sledovala stavebné práce v obci. V roku 1989 bolo v obci vybratých 16 pozemkov na výstavbu rodinných domov a dalších 30 pozemkov bolo voľ­ných. Na väčšine pozemkov mali záujem stavať ich vlastníci. V roku 1989 sa ukončili 4 bytové jednotky a 5 stavebníci za­čali s výstavbou. Stavebná komisia vykonáva štátny stavebný dohľad.

Komisia verejného poriadku v spolupráci s Obvodným od­delením Verejnej bezpečnosti v Ilave organizovala nielen postih za porušovanie verejného poriadku, ale aj osvetovú činnosť medzi mládežou a v školách (ZŠ, ODU).

V roku 1989 pracovala v Ladcoch 11-členná jednotka Po­mocnej stráže VB, ktorá plnila ponajvi~c úlohu poriadkovú. Za predchádzajúci rok -rok 1988 bolo občanmi Ladiec spácha­ných 8 trestných činov (rozkrádanie majetku, krádež, príživ­níctvo, opilstvo) a 7 prečinov. Okrem toho 43 priestupkov rôznej povahy.

V obchodnej sieti došlo iba k jednej zmene: zriadila sa v prístavbe kultúrneho domu reštaurácia Jednoty SO, ktorá je otvorená denne od 9.00 do 22.00 hodiny. V reštaurácii" III. Ce­novej skupiny podávajú teplé a studené jedlá a nápoje. V tom-to pohostinstve čapujú pivo z pivovaru Veľké Popovice. V ce­lej reštaurácii sa nefajčí, čo prispieva ku kultúrnosti pros­tredia. Nová reštaur~cia je k dispozícii na poriadanie sva­dieb a iných rodinných i podnikových slávností a spoločenských podujatí. Reštaurácia sa dá otvorením posuvných dverí -steny rozšíriť a spojiť s veľkým priestorom so 120 stoličkami.

Výstavba obchodných jednotiek sa dostala do štádia zabez­pečenia financií, projektov, zabezpečenia typu predajní monto­vaných. Predajňa potravín v Horných Ladcoch S8 bude stavať zo

Činnos"f! Dalších komisií MNV

Obchodná sie"f! V obci ladce

 

1989

 

Združených finančných prostriedkov Zdroj a MNV Ladce, ktorý je aj investorom. Vykonalo sa viacero ciest za vyhľadaním vhodného typu predajne, až sa napokon vybrala v Turanoch. Predajňa OVOCIE A ZELENINA má vybratý stavebný pozemok za Domom služieb, vybratý je typ montovaného obchodu a uzatvorená je zmluva s podnikom Ovocie a zelenina Púchov. Ku koncu roku sa niektoré otázky (schválenie pozemku pre predajňu ovocia a zeleniny) skomplikovali a bude ich treba v roku 1990 riešiť znova.

Podnik výroby a služieb Považan poskytoval v obci služby: kadernictvo, opr~vu televíznych prijímačov, sklenárstvo. Pova­žan má v obci -v Dome služieb vzorkovú predajňu a zberňu šat­stva pre čistiareň. Okrem toho vlastni Považan v Ladcoch kame­ňosochársku dielňu, ktorá poskytuje služby pre celý okres.

Drobné prevádzkárne Miestneho národného výboru poskytova­li v roku 1989 nasledovné služby: autodoprava, stavebné práce, odvoz domové~o odpadu a v čase okt6ber -november vyrábali vence a kytice z umelých kvetov na hroby.

Zo súkromníkov, na povolenie MNV poskytovali služby Jozef Škuta -povozníctvo koňom, Jozef Kubáňa -maliarske práce, Jo­zef Ondruš -letovanie áut, Hedviga Mierna -krajčírstvo, Anna Sláviková -predaj kvetov, .Ing. Peter Dobrodenka -prenájom dielne, Jaroslav Čeliga -autoklampiar, Juraj Stach -krajčír­stvo, Irena Králová 7 predaj kvetov, Gejza Miššík -predaj kvetov, František Strážnický -automechanik.

Ver e j n é o s vet len i e udržovali pracovníci Považ­ských cementární na základe dohody. Osvetlenie v roku 1989 ne­bolo v dobrom stave, preto MNV naplánoval na rok 1990 generál­nu opravu. Rovnako má nedostatky aj vedenie miestneho rozhla­su.

Služby obyvateľstvu

V obci je vybudovaných 8 autobu?Ových čakární, ktoré sa v roku 1989 vylepšili a sú v dobrom stave.

Príjmy do rozpočtu MNV boli z dotácií Okresného národné­ho výboru, z vlastných zdrojov od obyvateľstva a od podnikov. Od ONV prišlo do MNV l 683 000,-Kčs, v čom sú zarátané aj prostriedky na budovanie a rekultiváciu smetiska. Ekologic­ký príjem bol aj za znečisťovanie ovzdušia Považskými cemen­tárnami 118 000,-Kčs. Od obyvateľstva (dane a poplatky) a od podnikov (odvody) prijal MNV l 089 000,-Kčs.

Výdavky spolu boli 3 017 000,-Kčs, z toho z fondu roz­voja a rezerv 142 tisíc korún. Najväčšie výdavky boli aj v roku 1989 na školy: Materská škola 249 000,-Kčs Základná škola 286 000,-Kčs Školská jedálen v MŠ 196 000,-Kčs školská jedálen v ZŠ 327 000,-Kčs

Podľa uznesenia Rady MNV v marci 1989 sa zmenili poplatky za psov, ktoré budú od l. Januára 1990 60,-Kčs za strážneho psa pri dome, 100,-Kčs ostatní. Chovatelia psov na samotách alebo poľovníckych psov si mohli dať žiadosť o odpustenie pop­latku.

Obec Ladce a okolie boli v roku 1989 i nadalej lokali­tou s najväčšou prašnosťou na strednom Považí. Súčasne však Ladce patria medzi obce s najväčšou plochou zelene. Časť z nej sme zdedili po predchádzajúcich generáciach: park, tzv. "pánska záhrada", lipové a gaštanové aleje, ale veľká časť sa upravila a vybudovala v posledných desať -päťnásť rokov.

Rozpočt MNV

Životné prostredie

V roku 1989 bola o zeleň dobrá starostlivosť vdaka ško­lám, niektorým organizáciam Národného frontu a jednotlivým občanom. Organizácia Slovenského zväzu záhradkárov organizuje už mnoho rokov súťaž "O najkrajšiu záhradku" a stará sa o zá­sobovanie svojich členov stromkami a okrasnými kríkami.

V ošetrovaní zelene sa prejavili trvalé nedostatky v za­burinení, znečisťovanie rôznym odpadom, ale i devastácia pri stavbách kanalizácie, teplovodu atd.

Dňa 27. Apríla 1989 na ONV v Považskej 8ystrici vyhodno­tili s ú ť a ž obcí okresu v "Tvorbe a ochrane .životného pros­tredia a budovaní obcí. Obec Ladce skončila v kategórii obcí nad 2 000 obyvateľov na prvom mie ste.

Osobitnou otázkou v Ladcoch je voda. V roku 1989 sa opäť nepodarilo zamedziť znečisťovaniu potokov, osobitne Lúčkovské­ho potoka v jeho prietoku dedinou. Okrem prirodzeného znečis­tenia nánosmi, konármi stromov apod., ho znečisťujú nediscip­linovaní občania -najmä deti. Čistenie stálo v roku 1988 40 000,-Kčs a v roku 1989 bolo opäť znehodnotené. V roku 1989 sa vyskytlo aj znečisťovanie mazutom.

Další zá~ažný problém bo~ pitná voda, ktorá u nás ešte nebola na hranici nepoužiteľnosti, ale stav sa stále zhoršu­je a to predovšetkým vinou poľnohospodárov, používaním ume­lých hnojív a únikom močoviny do spodných vôd. Všetky .tieto nedostatky zapríčinili zvýšenie dusičňanov v spodných vo­dách.

Dalším kardinálnym problémom, ktorý sa podarilo z veľ­kej časti doriešiť bql dom o v Ý o dpa d. Najmä v prvej časti roka si mnoho občanov počínalo nezodpovedne -vytvára­li nepovolené skládky pevného domového odpadu aj na poliach JRD. Narušovali takto estetiku, robili hmotnú škodu a stali sa jednými zo znečisťovateľov spodných vôd.

Štát prispel veľkou sumou na dobudovanie skládky -sme­tiska, ktoré vybudovali pracovníci Drobných prevádzkárni MNV, oplotili pohyblivým plotom, ktorý sa dá premiestniť.

Drobné prevádzkárne zlepšili aj odvoz smetí, zabezpeče­ním novej techniky a dostatočného počtu smetných nádob. MNV k využívaniu smetiska prijal vážne opatrenia:

Na základe dohody medzi JRD Košeca a MNV Ladce je zakázaný vstup do lokality smetiska. Výnimka platí len pre vozidlá JRD a MNV. Iné vozidlá môžu cestu použiť iba na priepustku Miestneho národného výboru v Ladcoch.

Organizácie, ktoré budú používať smetisko, musia mať uzatvorenú dohodu s MNV a za l tonu uskladneného materiálu budú platiť 10,-Kčs. Vzhľadom na organizovaný odvoz smetí a dostatok smetných nádob, sa individuálny vývoz zakázal. Určili sa prevádzkové dni a hodinyainé opatrenia. Nariade­nie platilo od l. Júla 1989.

Prašnosť spôsobená cementárňou zostáva stále najväč­ším problémom -i ked sa v II. Polroku 1989 čiastočne zníži­la. Po havárii odlučovacieho zariadenia, náhradný -starý filter nebol schopný zabezpečiť odprášenie na želateľnej ú­rovni. Najväčšie prášenie postihuje časť Tunežice.

 

K jarnej aktivite a po celý rok 1989 sú v obci Ladce stanovené niektoré hlavné práce, ktoré po súhlase organizácií Národného frontu, škôl, podnikov a inštitúcií, pridelili jed­notlivým organizáciam. Tie sa budú starať po celý rok o to, aby im pridelený úsek bol stále v poriadku. Tak napr. Úpravu zelene pri križovatké mala na starosti ODU, parčík pri pamät­níku SZŽ atd.

Takéto rozdelenie sa osvedčilo hned v Dňoch pracovnej aktivity, ktorá trvala prakticky od l. Apríla do l. Mája 1989. Po tieto dni sme videli v akcii všetky organizácie NF, i ked nemožno hovoriť, že sa prác zúčastnili všetci ich čle­novia.

K jarnej a jesennej aktivíte

 

Vysoká aktivita bola pri dokončovacích prácach a čiste­ní kultúrneho domu. Pochvalu si zaslúžili žiaci škôl, ktorí nielen upravili zeleň a cesty v areáloch svojich škôl, ale pomohli aj v obci. Postupne sa začalo zaužívať nerátať ak­tivitu na počet odpracovaných hodín, ale vykonané dielo. Za­znamenali sme však, že od l. Do 21. Apríla pracovalo v obci 616 brigádnikov, z toho 366 členov rôznych organizácií a 250 žiakov. Odpracovali dovedna 2 464 hodín a vytvorili hod­notu 45 tisíc korún.

Celkom za uvedené tri týždne upravili 3 000 m2 zelene, vysadili 150 stromkov, očistili a upravili chodníky. Praco­vali na futbalových ihriskách v Ladcoch a Tunežiciach, pri čistení cintorínov v oboch miestnych častiach, pri strihaní živých plotov, úprave pri bytovkách. Veľa brigádnikov sme vi­deli pri úprave okolia skupinových garáží a na zasypávaní rýh pri stavbe vodovodu v Horných Ladcoch.

Nazbieralo sa 3 500 kg železného šrotu, 500 kg papiera a také isté množstvo skla. Táto jarná aktivita bola dobrým

•

Štartom. Po celý rok sa ju však nepodarilo udržať. Na jeseň sa i napriek tomu od l. Septembra do 15. Októbra odpracovalo viac ako 5 000 brigádnických hodín a vytvorila hodnota 104 000,-Kčs, z toho v investičnej akcii "Z" 45 000,-Kčs a v neinvestičnej 49 900,-Kčs.

Pri organizovani brigádnickej činnosti sa darilo zabez­pečiť dobrú spoluprácu medzi jednotlivými organizátormi pra­covnej aktivity a majiteľmi ' mechanizmov. Poskytli ich Považ­ské cementárne, Drobné prevádzkárne MNV, Stredoslovenské ka­meňolomy a štrkopiesky Tunežice.

Osobitnou kapitolou, ktorá sa neustále rieši, je park Problémy s parkom v Ladcoch. Po roky menil majiteľov a starostlivosť z rôznych príčin bola oň minimálna. Jeho stav pod vplyvom nízkej sta­

 

Rostlivosti, devastácie i stárnutia veľkej časti stromov, chorôb a iných dôvodov, prinútili zodpovedné orgány urobiť vážne opatrenia. Z iniciatívy vedenia Osobitného odborného učilišťa, MNV a pochopenia ONV i KNV sa rozhodlo, že park podstúpi generálnu rekonš t rukciu. Pod týmto pojmom sa myslí odstránenie starých, chorých drevín a úletov, výsadba no­vých drevín, úprava celého areálu, postavenie komunikácií, osadenie lavičkami, zavedenie verejného osvetlenia ata. V roku 1989 sa pristúpilo k projektovaniu rekonštrukcie a s realizáciou sa začne v roku 1990.

Problémom zostáva financovanie (asi 2,5 milióna korún), ktoré sa počíta kryť zo združených financií -KNV, odbor školstva, ONV (MNV) a Považské cementárne Ladce.

Považské cementárne sú i nadalej najvýznamnejším podnikom

V našej obci, kde je zamestnaných väčšina produktívnych

Občanov. Z toho dôvodu venujeme viacej miesta problematike

Cementárne, ktorá prešla v roku 1989 mnohými zmenami. Opíšem

Udalosti a fakty, ktoré majú priamo, či nepriamo vplyv na

Ladce s tým, že podrobne sa o nich hovorí v zá'vodnej kronike

Celoodborová konferencia v Hornom Srní v novembri 1988

Schválila v konečnom znení organizačnú štruktúru nového štátneho

Podniku Cementárne a vápenky, Trenčín. Rok 1989 mal dokázať,

Ako sa bude dariť zámery tejto organizačnej štruktúry

Realizovať. V týchto podmienkach práce štátneho podniku dosiahli

V ladcoch tieto výsledky:

- Dodávky do tržných fondov

- Produktivita práce z uprav.

 

Aj ked záverečné hodnotenie podniku vyznieva dobre,

Jeho priebežné plnenie a zabezpečovanie nebolo také plynulé.

POVAŽSKÉ CEMENTÁRNE

V ROKU 19B9

 

STOROČNICA VÝROBY

 

CEMENTU V LADCOCH

 

Obdobie relatívneho stavebného obdobia sa využilo na Opravy výrobných

Opravu výrobných kapacít. V čase od 6. Marca do 7. Apríla 19B9 kapacit

Sa urobili rozsiahle opravy. Okrem odborných a pomocných pracovníkov

Dielní a výrobných stredísk, zúčastnili sa na nichOravská Polhora, JRD Badín, JRD Považská Teplá a Ceva servisu Stupava. Odborné výmurovkové práce robili pracovníci Termostavu Bratislava (40 pracovníkov).Najväčšia pozornosť sa venovala havarovanému elektroodlučovaču.Oo opravy je zainteresovaných viacero podnikov,Medzi nimi Prerovské strojírny, Keramoprojekt ľrenčín, Vzduchotechnika Banská Bystrica, ZVVZ Milevsko, Termostav Bratislava.9. Októbra 19B9 bola uzatvorená zmluva medzi cementárňou  A Vzduchotechnikou Banská Bystrica na repasné práce havarovaného Elektroodlučovača s nákladom l milión 392 tisícKorún. 17. Októbra konečne nastúpili pracovníci tohoto podniku Na opravu. Dňa 22. Decembra boli práce prerušené a budú Pokračovať v roku 1990. Vzhľadom na to, že sa v roku 19B9 očakával export cementu Do Nemeckej spolkovej republiky a Západného Berlína, spracoval Technický a skúšobný ~stav stavebný v Bratislave výsledky Povinného hodnotenia výrobku Portland Zement PZ 35 F Podľa nemeckej normy , Výrobku podľa týchto skúšok bol udelený

 

Prvý stupeň akosti.

Od l. Septembra 1989 nadobudol platnosť nový Súbor podmienok

Pre hodnotenie cementov. Kritéria akosti jednotlivých

Výrobkov sú podstatne prísnejšie a náročnejšie ako v minulosti.

Začiatkom roka 1989 hodnotil horespomínaný ústav kvalitu

Jemne mletých vápencov pre poľnohospodárske účely. Podľa hod-

 

Kvalita výroby

 

Notenia splnil aj tento výrobok kvalitatívne ukazovatele

V patričnom druhu v plnom rozsahu. V priebehu celého roka

1989 spíňali ladecké cementy a vápence podmienky československej

Štátnej normy vo všetkých parametroch. Nevyskytli

Sa nijaké pod normové skúšky a na expedované výrobky nebola

 

Nijaká reklamácia.

 

Pre časové využitie rotačnej pece má veľký význam životnosť

Výmurovky. Zvýšenie životnosti predohrievacieho pásma

Rotačnej pece použitim dvojvrstvových kombinovaných tehál

Sme riešili v spolupráci s Výskumným ústavom keramiky v Plzni.

U novovyvinutej dvojvrstvovej tehly sa predpokladá zvýšenie

Pevnosti a lepšie tepelno-izolačné vlastnosti. Pozornosť

Technikov bola zameraná aj na ostatné nedostatky rotačnej

Pece napr. Časté zalepovanie výmennika tepla, kde v spolupráci

S VÚSH 8rno namontovali rádiometrickú sondu na meranie

Prechodu suroviny cez tento výmenník. V roku 1989 sa

Pripravovali aj na nový spôsob riadenia výpalu slinku pomocou

 

Analýzy dýmových plynov.

 

V závode Ladce bolo podaných celkom 13 zlepšovacích návrhov,

Z ktorých 9 prijali a 7 aj realizovali. Najhodnotnejší

Zlepšovací návrh bol od autora Štefana Vavríka v hodnote

Spoločenského prínosu takmer 100 tisic korún.

Ťažiskovou úlohou investičnej činnosti v cementárni bola

Racionalizácia 1,0 m u But k o v. K dispozicii bolo

6 miliónov

Korún, za čo dodávatelia Stavoindustria Dubnica nad

Váhom a 8anské stavby Prievidza uskutočnili zemné práce, šalovacie

Práce, armovanie a betonáž odberného tunela, betonáž

Pätiek pod dopravný most, výstuž komo ry, betonáž oporného

Múru pod šachtou. Vŕtacie práce na vŕtaní šachty uskutočňovali

Banské stavby, š.p. Prievidza. Vrt o priemere 300 mm

Začali na kóte 605 m n.m. Dňa 6. Novembra 1988 a ukončili ho

 

Technický rozvoj a Investičná činnosf

 

Na kóte 385 dňa 20. Decembra 1988. Širokopriemerový vrt o priemere

3 000 mm začali vŕtať 27. Decembra 1988 a po výškovom rozdiele

220 m ho ukončili dňa 8. Februára 1989. V rámci rozvodu

Silno a slaboprúdu vystavali kiosky, vybudovali ložiská pre

Káble a uložili káble po 12. Etáž dodávatelia OSP Považská 8ystrica,

JRD Košeca a Elektromont 8ratislava. Súčasne sa budovala

Cesta na 13. Etáž, ktorej predchádzali práce na odkrývaní,

Hrubom výlome a dolamovaní cesty a upravovaní konštrukcie štrkového

Lôžka cesty. Tu boli dodávateľom Cestné stavby, n.p.

Banská Bystrica. Počet pracov~ých úrazov klesol oproti roku 19BB (29) Starostlivosť

Na 18 v roku 1989. Absenčné dni však vzrástli zo 739 dni (1988) o pracujúcich

Na 745 dní v roku 19B9. Na rekreáciu pracovníkov sa využívalo rekreačné stredisko V Belušských Slatinách, ale i dalšie patriace Š.p. CEVA Trenčín. V rekreačnom a doškoľovacom stredisku v Starej Lesnej Vo Vysokých Tatrách, v rekreačnom stredisku Polianka Krpáčovo, Malá Lučivná. Niektorí zamestnanci boli na rekreácii

 

V Juhoslávii, Poľsku a ZSSR. V závode fungovala nadalej ordinácia lekára, kde ódišiel

V polovici roka mudr. Ivan Hrdina a opäť nastúpil dôchodca  Mudr. Jozef Letko.

Rakúska firma Tank und Bodenschutz ponúka prostredníctvom Ochrana životného

Výskumného ústavu maltovín v Trenčíne dva druhy tzv. Sekundár- prostredia

Neho paliva. Okolo spaľovania chemikálií sa rozvinula veľká

Diskusia v závode i v obci Ladce. Všetci boli proti spaľovaniu

Týchto odpadových olejov a rozpúšťadiel a písala o tom i Denná tlač. Pod tlakom verejnosti napokon vedenie cementárne  Od spaľovania týchto chemikálií upustilo. Dňa 24. Mája 1989 sa konalo meranie technických parametrov Odlučovacieho zariadenia homogenizačného sila. Zariadenie Nebolo v poriadku a cementáreň zaplatila pokutu 30 000,Kčs. Prašnosť na okolie neklesala, ale práve naopak, pre havarovaný Elektroodlučovač zostala asi na úrovni predchádzajúcich Rokov, čo malo nepriaznivý ohlas u občanov nielen Ladiec, Ale aj Košece, Podhoria, ba až Ilavy. Veľká prašnosť Je i nadalej priamo v závode a to nielen zo zdroja rotačná Pec, ale aj dalších výrobných úsekov. V rámci príprav na storočnicu cementárne sa veľa urobilo Priamo v závode pri úprave pracovného prostredia. Vyasfaltovali Sa všetky cesty, upravili sa priestranstvá, osobitne Medzi rotačnou pecou a baliarňou, obnovili sa fasády takmer Všetkých budov, vysadili sa stromky, vyčistili kanalizácie.

 

Pri zahájení nového roka 1989 sa konštatovalo, že po pol- Za osamostatnenie

Roku existencie štátneho podniku v podmienkach prestavby neci- podniku ladce

Tiť nijaké zmeny a nijaký priaznivý vplyv nového usporiadania

A prestavby hospodárskeho mechanizmu. Práve naopak, je to iba

Značný počet zákazov a príkazov bez pomoci riešenia problémovPodniku.

 

L . Júla sa na porade vedenia Š.p. CEVA a cementárne Ladce

Stanovili úlohy organizačného, investičného charakteru do roku

1995 . Na podobnej porade 20. Septembra stanovili výrobný program

Pre cementáreň v Lietavskej Lúčke, kde sa zavedie výroba

Suchých omietkových zmesí. Na tej istej porade sa prerokovala

Koncepcia rozvoja závodu Ladce do roku 2005.

Dňa 28. Septembra 1989 navštívili cement.áreň v Ladcoch

Firmy z Nemeckej spolkovej republiky za účelom získania podkladov

Pre vypracovanie št.údie cementárne Ladce na zvýšenie

Výroby slinku.Dňa 23. Okt.óbra 1989 podal koncernový podnik Pova žsk é

Cement.árne Ladce ž iado sť o vyt.vorenie s a m o s t. A t. N é h oPod n i k u, v yčle n ení m z dot.erajšieho št.át.neho podniku CEVA Trenčín. Žiadosť doporučili 4. Okt.óbra 1989 odborárske a St.ranícke orgány z Ladiec i Liet.avskej Lúčky. Podaním žiadost.

I podnik sledoval, aby o uskut.očňovaní reprodu~čného procesu,

Zabezpečovaní inovačno-podnikat.eľskej činnost.i a ekonomickej

Polit.ike sa rozhodovalo na tej úrovni, kt.orá nesie za

T.iet.o č innost.i zodpovednosť. Osamost.atnenie je prianím všet.kých pracovníkov v Ladcoch I Liet.avskej Lúčke. Založením vlast.ného podniku sa zabráni

Rozdeľovaniu zisku aj neefekt.ívnym závodom a vyt.voria sa pod mienky

Pre zlepšenie odmeňovania kolekt.ívom, kt.oré svoje úlohy

Plnia, t.eda sa môže zaviesť diferenciácia v odmeňovaní.

Založením š.p. Považské cement.árne bude vyt.vorený priest.

Or pre podnikateľskú činnosť. Finančná a zdrojová samost.at.nosť

Povedie k lepším ekonomickým výsledkom a k väčšej zain t.

Eresovanost.i. Na základe dot.erajšieho pôsobenia š.p. CEVA

Trenčín možno konšt.at.ovať, že jeho vyt.vorením bola vlast.ne

Posilnená st.ará štrukt.úra . Preferovali sa nové kapacit.y, kt.o ré

Boli v zlom prevádzkovom st.ave (Rohožník a pod.) A odsúvalo

Sa riešenie obnovy vcelku spoľahlivých závodov Ladce a Liet.

Avská Lúčka, kt.oré pravidelne kryli pot.reby národného hos podárst.

Va. Ich st.av j'e však t.aký, že nevyhnut.ne potrebuje modernizáciu

A rekonštrukciu mnohých t.echnických a výrobnýchZariadení.

 

Výroba cementu v ladcoch a tým aj na Slovensku sa začala

V roku 1889, ako o tom píšeme v l. Diele kroniky obce ladce

Na strane 70. Oslavy storočnice sa pripravovali dlhšie a ich

Jednotlivé akcie boli rozložené na viacej mesiacov.

Uspooriadané

Ll. Máj 1989

3. Jún 1989

7. Jún 1989

20. Jún 1989

23. Jún 1989

27. Jún 1989

2. Júl 1989

4. Júl 1989

7. Júl 1989

 

Boli tieto podujatia:

 

 8eh na počesť oslobodenia ladiec

Turistický pochod "ladecká dvadsaťpäťka"

Slávnostné zasadanie odborovej skupiny maltovín

Slovenskej silikátnej spoločnosti

Seminár Závodnej pobočky teskos~ovenskej

Vedecko-technickej spoločnosti na tému '

~Racionalizácia v podmienkach Cementárne

Ladce"

Stretnutie vedenia Považských cementární

S bývalými zaslúžilými pracovníkmi podniku

Stretnutie predstaviteľov Považských cementární

A štátneho podniku CEVA Trenčín

S predstaviteľmi najdôležitejších partnerských

Organizácií

, - Majstrovstvá kraja v motokrose

- Medziprevádzkový futbalový turnaj

- Futbalový zápas bývalých futbalistov TJ Tatran

Ladce a TJ lietavská lúčka

7. Júl 1989 - Kultúrny program za účasti dychovej h~dby Stupavanka

A ľudových rozprávačov

8. Júl 1989 - Slávnostná konferencia pri príležitosti storočnice

Ladeckej cementárne

8. Júl 1989 - Futbalový zápas TJ Tatran cementáreň ladce a

TJ Inter Slovnaft 8ratislava

8. Júl 1989 - Kultúrny program "Kea jubilant neplače",

V ktorom vystúpili Ivan Krajíček, Oldo Hlaváček,

Súrodenci Hečkovci, skupina PLUS, tanečný

Orchester teskoslovenského rozhlasu, Pavol Hamel

A aalší.

8. Júl 1989 - Tanečná zábava s orchestrom Termál

 

Storočnica výroby Cementu v ladcoch Na Slovensku

 

2. Septembra 1989 - Branný viacboj 3-členných družstiev

V Belušských Slatinách

9. Septembra 1989 - Súťaž požiarnych družstiev CEVA na

Ihrisku TJ Tatran Ladce

7. Septembra 1989 - Finále športových súťaží vo futbale,

Nohejbale a stolnom tenise CEVA Trenčín

Na ihrisku TJ Tatran Ladce a v Závodnom

Klube.

Dňa 7. Júla o 9.00 hodine, pred otvorením slávnostnej

Konferencie, boli v obradnej miestnosti MNV v Ladcoch prijatí

Hostia osláv, menovite minister stavebníctva Ing. Ivan Šteis,

Minister kultúry Pavel Koyš, tajomník ÚRD Ján 8uday a další

Predstavitelia ústredných orgánov a okr~sní funkcionári. Účastníci

Sa po príhovore predsedu MNV zapísali do pamätnej knihy

Obce a minister kultúry ako rodák z Ladiec dostal kópiu kroniky

Obce Ladce.

Na slávnostnom aktíve dňa 7. Júla vo veľkej sále kultúrneho

Domu, prevzali zástupcovia závodu Ladce na čele s riaditeľom

Ing. Oldrichom Kebískom z rúk ministra stavebníctva

Ing. Ivana Šteisa štátne vyznamenanie, ktoré udelili závodu

L a d cez a z á s l uhy o v Ý s t a v bu. Tak k doterajším

Vyznamenaniam Rad práce (1955), Rad republiky (1969) pribudlo

Dalšie.

Ladeckým cementárom k storočnici napísal slovenský básnik

- rodák z Ladiec - zaslúžilý umelec Pavel Koyš báseň :

 (Ladeckým cementárom k storočnici)

Cement sa láme zo skaly. Láme sa, drví v tvrdohlavom mlyne Predtým ako sa zakalí.

Čas cementu ako čas človeka plynie. Cement sa dvíha z ohňa, tuhne v plameni, Predtým ako magnezitom spája vesmír. Cement je ako človek väčšmi pevný ako znavený, Od poslednej molekuly presný. Cement ako sivá hmota mozgová Veky dozrieval, kým dostal chlapské dlane. Iba mužni muži lámu skalu odznova, Bez reči ju pália odhodlane. Do ciev svojich spoľahlivých múrov. Lebo ak raz pevne v zemi nesedia, Prasknú pod zlým dychom

mrazov, búrok. Zo stavbárskych rúk sa zdvihnú vežiaky, Deti pri túlia si biele školy, jasle. Cement svišti v autostrádach k diaľkam bežiacich. Rozpadli sa bez cementu riše zašlé. Čas je prisny. Vždycky ve dno s nami pokroči. Nezvitajme sa my v čas e . Starom.

Na mestá, č o potomkom sa zaskvú v novom storoči, Pripijeme,. Rozzvoníme srdcia. Železobetónová sláva cementárom! (Uverejnené v Pravde - júl 1989) V júni 1989 sa usporiadal v Ladcoch Deň novej techniky, na Ktorom sa zú č astnili pracovni ci firmy RÓFA OXFORD . Usporiadateľom Bola závodná pobóčka Československej vedecko - technickej Spoločnosti. Deň novej techniky bol určený pracovnikom riadenia A kontroly akosti, laboratórii, technológom, pracovnikom Výroby, technického rozvoja, projektantom. Pracovni ci ROFA, ako popredni výrobcovia laboratórnych Pristrojov na analýzu slinku, surovin, palivacementov, predviedli Svoje najnovšie výroby - meraciu techniku. Na dňoch novej techniky sa zúčastnili pracovnici z celého Československa. Rok 1989 znamená pre JRD l. Máj Košeca vážne starosti A nové pohľady na hospodárenie. V tomto roku vstúpili do platnosti Nové ekonomické podmienky hospodárenia.V Re 730

R a s t l inn e j výrobe obilniny stabili'zovali na výmehektárov,

Z ktorých mali vyrobiť 3 394 ton obilia. Túto

Úlohu sa splniť nepodarilo. Vyrobených 3 285 ton znamená

96,7 % z plánu. Zaostalo sa vo výrobe pšenice, ktorej priemerný

Hektárový výnos bol 4,4 tony. Ostatné obilniny vyšli vysoko

Nad 100 %, boli však vysiate menej ako na polovici výmery. Podľa

Odrôd sa najlepšie darilo pšenici AGRA, ktorá z 91 hektárov

Dala priemerne 5,51 tony z hektára. Štátny nákup dodržali a

Odovzdali 680 ton.

Ostatné hektárové

- jačmeň ozimý

Jačmeň jarný

- raž

- triticale

Výnosy:

5,3 tony

5,4 tony

4,4 tony

3,85 tony z hektára

Rok 1989 bol priaznivý na výrobu krmovín. Dostatočné

Zrážky umožnili jednotlivým plodinám naplno rozvinúť produkčný

Potenciál. Zrážky však skomplikovali zber krmovín, osobitne

Sena a poznamenali jeho kvalitu. Celkove však u väčšiny plodín

Sa prekročili plánované množstvá i pri zabezpečení kvality.

Pre l 614 dobytčích jednotiek sa vyrobilo 8 182,2 tony

Sušiny. To v prepočte znamená 5,07 tony sušiny na jednu dobytčiu

Jednotku.

Na úseku špeciálnych plodín v prevažnej miere sa zabezpečovala

Výroba zeleniny. V roku 1989 sa zelenina pestovala

 

JEDNOTNÉ RDLNÍCKE DRUŽSTVO l. MÁJ KOŠECA

Výroba na JRD

Na ploche 105 hektárov a to 37 ha kapusty, 18 hektárov mrkvy,

12 ha petržlenu, 7 ha kelu, 5 ha cibule.

V ovocnom sade sa pestovali jablká na ploche 12 ha a ribezle

Na 10 hektároch. Na úseku zeleniny a ovocia sa dopestovalo:

- 774 ton kapusty

- 665 ton mrkvy

- 111 ton petr žlenu

78 ton jabík

19 ton ribezlí

V roku 1989 sa oberali jabl ká tzv. Podielovým spôsobom.

Tento spôsob sa osvedčil a v roku 1990 sa bude prevádzať aj

Pri zbere bobuľovín, jahôd a pri zbere, najmä však dozbere ze leniny.

V ž i voč í š nej výrobe vo výrob'e mlieka hral najdôležitejšiu

Úlohu v konečnom výsledku finančný efekt, ktorý bol

Závislý na kvalite vyrobeného mlieka. Ak chcú družstevníci

Z mlieka dosiahnuť maximálne príjmy, musí byť mlieko kvalitné.

V druhej akostnej skupine sa cena mlieka znižuje o 20 halierov

Na jeden liter a v III. Skupine dokonca o 70 halierov.

Ako celok dosiahlo JRD l. Máj v roku 1989 priemerné výsledky

Čo do množstva mlieka. 800 dojníc nadojilo 3 107 721 litrov,

Čo predstavuje 99 % z plánu. Farma Ladce bola v množstve

Vyrobeného mlieka najlepšia: 441 394 litrov (103,8 %). Z ostatných

Fariem ani jedna nedosiahla 100 percent.

102 dojníc v Ladcoch vš ak produkovalo mlieko nekvalitné.

V I. Akostnej triede ho bolo iba 58,24 %, v II. Triede 38,36%

A ne š tandardného 3,40 % (najviac z celého JRD). Naproti tomu

Horná Poruba a Ilava odovzdali v I. Akostnej triede 96 a 95 %.

JRD ako celok produkovalo 77,36 % v I. Triede , 16,19 % v II.

Triede, 5,61 % v III. Triede a 0,84 % ne š tandardného mli eka.

V úžitkovosti hospodárskych zvi erat nesplnila f a rma Ladce

Uka zo vat e l e v odch ove teliat, kde mali síce veľmi nízky úhyn

- 2 %, ale ani tak nevychovali plánovaný počet. Rovnako neuspeli

Pri odchove ciciakov, kde aj úhyn bol až 4,7 %. Úspešný

Bol však chov ošípaných, kde vysoko prekročili stav - chovali

467 kusov a vyrobili 101 815 kg mäsa, čo je 116,4 %.

V tomto smere však boli menej úspešní v Tunežiciach. Nedosiahli

Ani plánovaný výkrm hovädzieho dobytka, výrobu mäsa

Splnili na 86 % - čo znamenalo 21 526 kg.

Poslaním úseku te c hni ck é s l u ž b y, bolo poskytovanie

Služieb charakteru opravárenského, dopravného, stavebného

V rámci JRD. Tejto charakteristike zodpovedajú v roku 1989

Prevádzkové jednotky doprava, opravárenská dielňa a stavebná

Údržba. Prevádzková jednotka investičná výstavba plní skôr

Funkciu PV v rámci úseku technických služieb.

Do pra v a - vozidlá a mechanizmy plnili úlohu danú potrebami

Družstva, ale tiež hospodárske služby na základe zmlúv

Iným organizáciam - ZŤS Dubnica nad Váhom, MNV lednické

Rovné, Pozemné stavby Žilina a dalším. Prevádzková jednotka

Doprava splnila hospodársky výsledok na 114,8 %, mzdy boli

Čerpané na 94,2 %, čistá produkcia bola splnená na 101,5 %.

I n ves t i č n á v Ý s t a v b a si plánované výkony

8 400 000,- Kčs splnila väčšinou u externých odberateľov.

2 milióny 200 tisíc korún bolo plánovaných aj splnených pre

JRD, kde investičná výstavba vybudovala silážne žľaby v Košeci

A Košeckom Podhradí. Hospodársky výsledok splnili na

132,85 %, čistú produkciu na 107,85 %.

Op r a v áre n s k á die l ň a splnila plánovanú produkciu

L 612 000,- Kčs na 108 %, hospodársky výsledok na 122,6 %.

S t a v e b n á údr ž b a rovnako splnila úlohy ako predchádzajúce

Prevádzkové jednotky. Čistú produkciu splnili na

105,63 %, hospodársky výsledok na 185,9 % a mzdy boli čerpané

Iba na 92,8 %. K najväčším akciam tejto prevádzkovej

Jednotky patrili pozberová úprava senníka v ladcoch, v Košeckom

Podhradí, výmena 80-tich vrát v maštaliach JRD.

Pri útvare technicko-organizačného rozvoja pracuje výpočtové

Stredisko, ktoré vzniklo l. Apríla 1988 a v roku 1989

Už prináša svoje výsledky. V oblasti riadenia a plánovania

Jednou z najhlavnejších úloh je signalizovať javy, pomáhať

Hľadať alternatívne riešenia a sprostredkovávať informácie

V reálnom čase. Výpočtové stredisko pracuje s jedným minipočítačom

Typu ROBOT RON 1715 a troma počítačmi R-17l5. V roku

1989 sa okrem iných na úseku živočíšnej výroby spracovali

Projekty:

- reprodukcia v chove dojníc

- reprodukcia v chove ošípaných

- sledovanie mladého hovädzieho dobytka

- kŕmne dávky

Kolektív pracovníkov strediska kovovýro8a JRD, má v roku

1989 75 pracovníkov a zameriava sa na výrobu komponentov

Pre poľnohospodárske stroje a práce spojené s vývojom poľnohospodárskej

Techniky. Hlavným odberateľom je JRD Pokrok

V Ostrove a druhým JRD Júliusa Fučíka v Hlohovci. Aj toto

Stredisko malo v roku 1989 dosť problémov. Snažili sa ich riešiť

Okrem iného lepšou organizáciou práce, hľadaním nových

Zdrojov výroby, inováciou strojového parku. Dobrým pomocníkom

Sa &ali tématické úlohy, ktoré JRD vypisuje na riešenie jednotlivých

Problémov.

Modernizácia výroby

 

 

Kovovýroba JRD

 

Vedenie JRD vyhlásilo medzi jednotlivými úsekmi, farmami, Súťaž v ochrane

Strediskami, súťaž v ochrane životného prostredia podľa kri- životného prostredia

Térií:

- úprava okolia areálu

- pracovné prostredie na pracovisku

- dodržiavanie predpisov o ochrane a bezpečnosti pri práci

A protipožiarnych opatrení

- čistota sociálnych zariadení

- ukladanie nepotrebného železného šrotu.

Sú ť až sa hodnotí štvrťročne a výška odmeny pre jednotlivé

Strediská je 500,-, 300,- a 200,- Kčs. Odmenu dostanú pracovníci

Hodnoteného objektu .

•

V školskom roku 19B8 - 19B9 sa na Mat e r s kej š k o l e

V Ladcoch podstatne nič nezmenilo. Pribudli nové učiteľky Viera

Luhová, Martina Fedorová a Martina Jurov č íková. V škole je

Riaditeľkou Viera Kováčová a 9 učiteliek. O prevádzku sa stará

Dovedna 9 zamestnancov - školníčka, upratovačky, práčka, kuchárky.

V Z á k l ad nej š k o l e bolo v školskom roku 19BB-19B9

3B2 žiakov v 16 triedach. Pracovali tri oddelenia školskej

Družiny s B5 žiakmi. Pri hodnotení školského roka sa vyslovila

Spokojnosť s chovaním žiakov, minimálne ,bolo prípadov porušovania

Školského poriadku. Naopak, pedagogická rada schválila

42 žiakom pochvalu za vzorné správanie, výborný prospech a reprezentáciu

Školy na rôznych súťažiach. 52 žiakov z ročníkov

5.-B. Bolo vyznamenaných a v ročníkoch 1 . -4. Malo 17 žiakov

Samé jednotky.

Za vynikajúcu prácu zaradili 24 žiakov do Galérie najlepších

Žiakov školy: Ján Gallo, Ján Chlebo, Petra Králová, Roman

Kucharič, Zuzana Letková, , Stanislav Galbavý, Lenka 2ivčicová,

Michaela Ka cinová, Juraj rštvánik, Stanislava Vráb1ová, Alena

Oobrodenková, Silvia Tichá, Jozef Majerov, Zuzana Ďurechová,

Lenka Šotkovská, Karol Hučko, Martina Peterková, Michaela Jurčová,

Marcela Pilná, Monika Strážnická, Zuzana Kučmová, Renata

2ivčicová, Katarína Gallová. Martin Martinák.

44 žiakov školskú dochádzku ukončilo. Z toho bude 23 pokračovať

Na maturitných štúdiach, ostatní sú zaradení do učebného

Pomeru.

Nové prvky vo vyučovaní sa týkajú zmeny počtu hodín

V u čebnýc h predmetoch, neznámkovanie prvákov a program elektronizácie,

Ktorý zvládli učitelia i žiaci dobre.

 

ŠKOLSTVO V LADCOCH

 

Veľa sa urobilo na údržbe školy i celkovom vzhľade

Areálu. Uskutočnili sa nátery všetkých okien, dverí, odkvapových

Rúr. Ďalej obnova bleskozvodov, strešných krytín na všetkých

Budovách. Estetickému vzhľadu pomohli aj maľovky, úpravy

Areálu a dalšie práce i za pomoci žiakova rodičov. Dôležité

Opatrenia sa urobili v zadovažovaní techniky. Zabudovalo sa

5 súprav počítačovej techniky, dokončieva sa učebňa pre špecifickú

Prípravu di e včat. V prevádzke je nová videosúprava a

Dalšia novozískaná audiovizuálna technika.

Pri školskej i mimovyučovacej práci pedagogickým pracovníkom

Dobre pomáhali členovia 12 družobných Brigád socialistickej

Práce. Dobrá bola aj spolupráca s patronátnym závodom Považskými

Cementárňami. Rovnako sa kladne hodnotí v roku 1989

Spolupráca s niektorými organizáciami NF v obci: Československý

Červený kríž, Zväzarm, Zväz požiarnej ochrany, Slovenský

Rybársky zväz. Kladne sa hodnotí koncepčná a neustála pomoc

Združenia rodičov a priateľov školy.

V roku 40. Výrocla založenia Pionierskej organizácie,

Pracovali pionieri v Ladcoch so svojimi vedúcimi už po novom.

Činnosť bola lepšie organizovaná, založená na väčšej dobrovoľnosti,

Ako po roký minulé. Akcie PO sa stali pútavejšimi,

Aktivizovali nielen pionierov, ale , niekedy aj ich rodičov.

Samotnú oslavu 40. Výročia pripravili takto:

24. Mája - Slávnostná skupinová schôdza, na ktorej sa zúčastnili

Hostia z obce, patronátnych závodov a BSP.

Na zhromaždeni si pripomenuli históriu vzniku PO

V Ladcoch a besedovali s pozvanými hosťami. Na

Zhromaždeni boli vyznamenaní najlepší pionieri.

 

Základná škola materiálna základňa Pomoc škole

40. Výročie založeniaPionierskej organizáci

25. Mája - Dopoludnia sa uskutočnila branno-turistická súťaž

"Partizánsky samopal", popoludní mali pionieri veselicu.

26. Mája - Pionieri si overovali vedomosti v kvíze "Olympiáda

Pionierskych vedomostí".

27. Mája - 55 nových pionierov zložilo sľub na Jankovom vŕšku.

Pionierka Renata Živčicová sa zúčastnila celoštát neho

Stretnutia pionierov v Prahe.

Niektoré z dalších akcií školy a Pionierskej organizácie:

- Zber surovín sa na škole daril tak, že k 16. "októbru 1989

Mali nazbierané 230 kg šípok, l 162 kg gašta nov, priniesli

4 700 kg papiera a viac ako 5 000 kg železného šrotu.

- Na skupinovom zhromaždení 20. Októbra 1989 sa zišla celá

Pionierska skupina, kde hodnotili svoju činnosť a uskutočnili

Voľby. Predsedníčkou skupinovej rady sa stala Silvia Tichá.

- Výročná schôdza p i o nie r s k y c h pra c o v ník o v, na

Ktorej zhodnotili činnosť vedúcich krúžkov a oddielov, bola

16. Októbra 1989. Konštatovalo sa, že aktívne praco vali

Všetci pedagogickí pracovníci, vedúci krúžkov a ostatní

Z radov občanov, najmä Aurélia Baricová, Jozef Mikušinec,

Maršovský, Majerov, Bajzová, Petríková, Blašková, Pikálková,

Mikušková, Sláviková.

- Dňa 28. Mája sa v Základnej škole začala akcia, na ktorú sa

Deti veľmi tešili. Pripra~ovali ju pre svojich rodičov, ktorých

Pozvali vlastnoručne vyrobenými pozvánkami. Deň o t v o -

Re n Ý c h dve r í . Mal dve časti: slávnostnú a zábavnú .

V slávnostnej sa rodičia dozvedeli o histórii Pionierskej

Organizácie na škole a uvideli kultúrny program. Pripravili

Aj bazár solidarity, kde predávali výrobky zhotovené deťmi.

Výrazné úspechy dosiahli žiaci Základnej školy v rôznych

Súťažiach. Spomeniem aspoň niektoré :

- družstvo mladých zdravotníkov vyhralo krajskú súťaž,

- žiaci 5. Ročníka sa stali víťazom okresnej súťaže Zdatné

Deti v kategórii dedinských škôl,

- družstvo starších žiačok vyhralo okresné kolo Pohára čsl .

Rozhlasu v ľahkej atletike,

Členovia tanečného krúžku sa prebojovali až do krajského

Kola súťaže,

- úspechy dosiahli aj jednotlivci v matematickej a fyzikálnej

Olympiáde, v ruštine, prírodovede a iných odbóroch.

O s o bit n é o d bor n é u č i l i št e v Ladcoch je najväčšie

Takéto zariadenie na Slovensku. V· roku 1988-1989 sa tu

U č ilo 7 odborov: murár, maliar, stolár, stavebný zámočník,

Krajčírka, záhradníci A a 8 variant. Zriadených bolo 27 tried,

Ktoré navštevovalo 343 žiakov. Okrem tried v Ladcoch boli

Zriadené: jedna trieda sklárov v Lednických Rovniach a 4 triedy

Záhradníkov v Mojtíne. Na škole pracovalo 14 učiteľov všeobecno-

Vzdelávacích predmetov a odborných predmetov a 34 u čite ľov

Odborného výcviku. Vychovávateľov bolo 22. Okrem toho potrebný

Počet správnych zamestnancov.

Príkladom snahy zlepšiť a zefektívniť vyučovanie je novoutvorená

Špeciálna trieda a učebňa kvetinárstva. Dobre ju

Vybavili audiovizuálnou technikou a pomôckami.

V rámci výchovno-vyučovacieho procesu sú najväčšie problémy

S absenciou žiakov. Veľká snaha pedagogických pracovníkov

Vychádzala nazmar i preto, že niektoré národné výbory nedostatočne

Používali trestné sankcie voči nezodpovedným rodičom,

Vychádzajúce z povinnosti desaťročnej povinnej dochádzky.

Nemalé problémy mala škola aj so zabezpečovaním didaktickej

Techniky. I napriek tomu sa stav veľmi zlepšil.

Čo dokázali žiaci

V Základnej škole

 

Najväčšie problémy VODU

 

V školskom roku 1988-1989 sa organizovalo veľké množstvo

Akcií na využitie voľného času učňov ubytovaných v internáte

Školy. Obľúbenými boli mnohé kvízy a súťaže, besedy so zaujímavými

Ľudmi. Veľký dôraz kládli na dobrovoľnú telesnú výchovu

A branné športy. Uskutočnili súťaže v minifutbale, v strelbe

Zo vzduchovky a dalšie. Systematická práca sa ukázala aj

V tom, že v Košiciach na Celoslovenských športových hrách ODU,

Získali dievčatá prvé miesto.

Celú mimoškolskú činnosť vo veľkej miere podporovala organizácia

Socialistického zväzu mládeže. V školskom roku absolvovali

Lyžiarsky výcvik učňov na Mojtíne, v~ľmi pekné a

Emotívne Vatry mieru, zapojili sa do rôznych osláv v obci atd.

V niektorých netradičných formách mimoškolskej činnosti bolo

ODU v Ladcoch priekopníkom . Veľa z nich sa robilo hravými metódami

A formami. Tak sa neodmysliteľnou súčasťou výchovného

Systému stali akcie Praktické dievča, Stopercentný muž, Večery

Družby apod.

24. Októbra sa konal v Osobitnom odbornom učilišti celokrajský

Metodický deň k vedeniu brannej výchovy netradičnými,

Zaujímavými metódami. Zo strany účastníkov sa dostalo vedúcim

Dňa z Ladiec vysokého uznania.

Na výchovnú činnosť nie sú vytvorené dobré podmienky.

Chýbajú najmä priestory: klubovne a telocvičňa. Čiastočne tieto

Nedostatky eliminovala dobrá spolupráca školy so Závodným

Klubom, Základnou školou a Telovýchovnou organizáciou v obci.

Počas roku 1988 malo vedenie školy neustále problémy

S dodávateľom stavby Okresným stavebným podnikom v Považskej

8ystrici. V niektorých častiach stavby dosahovali sklzy až

Dva roky. 8010 tomu tak i napriek veľkej pomoci učňov a majstrov

Odborného výcviku učilišťa.

 

Mimoškolská Výchova v OOU

Výstavba Osobitnéhc Odborného učilišta

 

V roku 1989 došlo k radikálnej zmene . Vedenie učilišťa

Prijalo opatrenia, ktoré zabezpečili plynulú výstavbu . Uzatvorila

Sa dohoda, podľa ktorej sa dodávateľom stavby stal

Agrostav Považská Bystrica. Súčasne sa rozhodlo o prehodnotených

Etapách výstavby:

II. Etapa

III. Etapa

Zámočnícka dielňa

Murársko - maliarsky blok

Dve budovy domova mládeže s kapacitou

2 x 60 detí.

Výstavbu zámočníckej dielne začal Agrostav. Už v roku 19B9

A do konca roka ukončil hrubú stavbu. Rovnako sa začala aj výstavba

Murárskeho bloku. V krajčírskych dielňach sa uskutočňuje

Prístavba sociálneho zariadenia a rozšírenie dielne. Do

Tejto budovy sa zaviedlo kúrenie parovodom z pela.

Najskôr spomeniem niektoré okolnosti, ktoré ovlyvnili

Kultúrnu, vzdelávaciu a osvetovú činnosť v obci. Bola to predovšetkým

Rekonštrukcia kultúrneho domu, ktorá brzdila rozvoj

Tejto činnosti v prvom polroku 1989. Ku kvalitnejšej a

Rozmanitejšej činnosti, ktorá by pripútal a najmä mládež,

Mali prispieť organizácie Národného frontu, ktoré si však

Túto úlohu vo väčšine nesplnili ani k spokojnosti vlastných

Členov. O nich píšem v dal šej časti kroniky.

Koordinačnú činnosť vykonávalo Miestne kultúrne stredisko

V Ladcoch, ktoré spolu s pobočkou ,v Tunežiciach zastupovali

Miestny národný výbor v spomínanej koordinačnej, plánovacej,

Kontrolnej a metodickej činnosti.

V mimoškolskej výchove a vzdelávaní plnili svoju úlohu

Predovšetkým školy. Osobitné odborné učilište zaujímavými,

Atraktívnymi formami v oblasti spoločenskej, mravnej, branno-

Športovej oblasti a vo výchove k ži~ootnému prostrediu

A prírode. Dobrú prácu vykonávali mimoumelecké krúžky v Základnej

Škole, kde pôsobili rodičia a zástupcovia niektorých

Spoločenských organizácií. Priemernú úroveň mali tzv. Rodičovské

Ľudové akadémie s pedagogickými témami.

Vdaka iniciatív~ pracovníkov Závodného klubu, za veľkej

Podpory ONV - odboru kultúry a Okresnej knižnice v Považskej

Bystrici, sa vuvoľnenej zasadačke kultúrneho domu vybudovalo

Nové det s k é oddelenie knižnice. Nový priestor a celková

Reorganizácia v knižnici, skvalitnili výpožičnú a ostatnú

Činnosť knižnice. Detské oddelenie ešte čaká doplnenie nábytkom

A audiovizuálnou technikou. Inak bola v čase rekonštrukcie

Viackrát knižnica zatvorená. I tak mala 403 čitateľova

 

KULTÚRA A SVET V OBC I

 

Knižnica ZK ROH

18 363 výpožičiek. Fond knižnice je v roku 1989 12 392 zväzkov.

Kino sa ani po rekonštrukcii a prestavbe kultúrneho domu

Nenachádza v dobrom technickom stave. Ovplyvnilo to kvalitu

Premietania, kultúrnosť prostredia a tým nepriamo aj ná vštevnosť.

Z dotácie Ministerstva kultúry SSR sa podarilo zabezpečiť

Novú premietaciu techniku, ktorá sa nainštaluje v roku

1990.

V roku 1989 navštívilo 230 predstavení kina 15 546 návštevníkov,

Čo bolo značne viac ako v roku 1988. Zásluhu na

Tom mali lepšia propagácia, výber filmov, ale najmä organizovanie

Rôznych tematických filmových podujatí, medzi nimi prehliadka

"Týžden úspešných filmov" v čase od 9. - 14. Okt6bra.

Bol to skutočne úspešný týžden, ked vyťaženosť kina (pomer

Počtu sedadiel k návštevnosti) bola až 71,2 %. Celkom sa na

12 predstaveniach zúčastnilo 2 257 divákov. Najúspešnejším

Filmom bola česká veselohra Slunce, seno a pár facek, ktorý

Videlo takmer 900 divákov.

Po rekonštrukcii kultúrneho domu a po jeho prístavbe,

Zlepšili sa podmienky pre krúžky

Kej činnosti.

Dychová hudba

Lepšie priestorové ,

A fotokrúžok.

A súbory Záujmovej umelecpodmienky

Dostal AMFI-klub,

Filmoví amatéri z Ladiec už tradi č ne oboslali okresnú

Prehliadku amatérskych filmov v Považskej Bystrici. Tam získal

L. Miesto film Lubomíra Remu "Náš najkrajší". S týmto

Filmom sl ávil potom úspechy aj na dalších súťažiach.

Veľký úspech dosiahol súbor nefolkl6rneho "tanca Pionier,

Ktorý pod vedením Alžbety Bušíkovej a 80hunky Lihockej, zís-

Kino Závodného klubu

Záujmová umelecká

Činnosť

Kal na okresnej prehliadke prvé miesto a postúpil na krajské

Kolo.

 

Tradične dobrú prácu vykonával spevácky krúžok žien

(SZŽ a ZK ROH), ktorý účinkoval pri rôznych spomienkach, oslavách

A obradoch ZPOZ. I tu sa vyskytli mnohé organizačné

Ťažkosti a tak ich - celkom 22 vystúpení treba pokladať za

Úspech a prejav obetavosti členiek súboru.

Dychová hudba zápasí s ťažkosťami, často neprekonateľnými

A tak sa mohla iba málokedy prezentovať v úplnom obsadení

(celkom 4 krát). Väčšinou (18 krát) hrala dychová hudba na

Pohreboch v Ladcoch a okolí.

Zbor pre občianske záležitosti v Ladcoch v roku 1989 už

Tradične vyvíjal bohatú činnosť . Stal sa neodmysliteľnou súčasťou

Práce národného výboru i kultúrneho diania v obci.

V obradnej miestnosti sa uskutočnilo 22 sobášov, 17 individuálne

Privítaných detí do života a 13 detí privítali spoločne.

Na inom mieste spomínam slávnostný zápis najlepších pracovníkov

Obce na deň oslobodenia a hostí osláv storočnice v júli

1989.

 

Zbor pre občianske záležitosti okrem uvedených obradov

A slávností pripravil slávnostné odovzdávailie výučných listov

Učňom ODU v Ladcoch a ~vítanie prváčikov v Základnej škole.

V obradnej miestnosti dvaja manželia oslávili 50. Výročie

Sobáša a na záver roka v kultúrnom dome posedenie s prestárlymi

Občanmi za účasti 140 dôchodcov.

Zástupcovia ZP OZ-u organizovali občianske pohreby a

Účinkovali príhovorom na všetkých ostatných smútočných aktoch.

Dňa ll. Októbra 1989 v prístavbe ZK ROH zasadali predsedovia

A tajomníci Zborov pre občianske záležitdsti z celého

Okresu Považská Bystrica, aby prerokovali aktuálne úlohy

' V tejto oblasti. Účastníci sa potom zúčastnili vzorového obra-

Zbor pre občianske

Záleží tosti

Du - slávnosti rozlúčky pri odchode do dôchodku v obradnej

Miestnosti MNV . Za účasti zástupcov pracoviska, organizácií

A rodinných príslušníkov sa rozlúčili s občanom ladiec

Štefanom Saksom.

 

Už v roku 1988 sa rozhodlo budovať v ladcoch pamätnú

Izbu so š irokým obsahovým záberom od pravekého osídlenia ladiec

A okolia až po prítomnosť. Bol k tomu na Začiatku roka

1989 spracovaný scenár, zozbieraný a upravený materiál. Vdaka

Ochote mnohých občanov sa do zbierok budúcej pamätnej siene

Dostalo veľa cenného materiálu, najmä fotografií, ale i

Trojrozmerných exponátov. Pamätná sieň je z dotácie Ministerstva

Kultúry už na začiatku roka 1989 zabezpečená materiálne:

Panely, vitrínky, aranžérsky materiál, nábytok, rozhlasové

Zariadenia, odborná literatúra a dalšie. Budova sa v roku 1989

Iba čiastočne rekonštruovala za financie ONV - odboru kultúry.

Uskutočnila, ale nedokončila sa elektroinštalácia a niektoré

Vnútorné stavebné práce. Kedže sa kúrenie nezapojilo, nemohlo

Sa v zime pokračovať v prácach. Príčinou však bol aj nedostatok

Financií.

K ron i k a obce bola v roku 1989 odovzdaná a prepísaná

Prakticky za roky: praveké osídlenie - 1988. Tým sa splnila

Najdôležitejšia úloha - kroniku vôbec písať. Texty však nesú

Pečať krátkosti času na získanie potrebných materiálov ako

Podkladov. Tak sa stá, va, že kronikár teraz po určitom čase

Nachádza veľa zaujímavých a pre ladce historických podkladov,

Nové dokumenty a fotografie. Rozhodol sa preto vracať

Sa k niektorým obdobiam retrospektívne i pri písaní dalších

Období.

V roku 1989 sa uskutočnilo viacero pokusov využívať kroniku

Na osvetovú činnosť a vlasteneckú výchovu občanov. Na

Pokračovanie sa uverejňujú najzaujímavejšie pasáže z kroniky

(pri príležitosti okrúhlych výročí jednotlivých udalostí).

 

Muzeálna činnosť

U občanov všetkých vekových kategórií sa to stretlo s veľkým

Ohlasom a záujmom. Mimoriadne vydarená bola beseda v Osobitnom

Odbornom učilišti, ktorú viedol kronikár. Bola bezprostredná

A vzbudila záujem žiakov učilišťa.

Úspešnou kapitolou osvetovej činnosti a informačnej služby

Občanom boli dve médiá informácií: miestny rozhlas a spravodajca

Ladecké zvesti. Miestny rozhlas vysieiaľ pravidelné

I mimoriadne koncipované relácie - celkom 62 relácií, ktoré

Sa nahrávali vo vlastnom rozhlasovom štúdiu.

Ladecké zvesti mali v roku 19B9 plánovaných B čísiel,

Vyšlo 10 vaaka tomu, že 2 čísla uhradili Považské cementárne.

Noviny vychádzali v l 100 exemplároch, takže sa dostali do

Každého byt,u. Tešili sa značnej obľube, pretože prinášali výlučne

Články, správy, oznamy z našej obce, ktoré občanov zaujímali.

Na záver kapitoly o kultúre prehľad o počte niektorých

Podujatí za rok 1989:

V mimoškolskej výchove a vzdelávaní sa uskutočnilo 25 podujatí

Za účasti 567 občanov, 480 občanov a mládeže navštevovalo

8 cyklických pod4jatí a kurzov. Súbory záujmovej umeleckej

Činnosti pripravili pre občanov 62 podujatí a ostatné kolektívy

18 podujatí. V Ladcoch bolo 10 tanečných zábava 3

Diskotéky, za účasti 6 500 účastníkov. Okolo l 200 divákov

Z Ladiec a okolia videlo aj vystúpenie 3 profesionálnych súborov.

Osobitnú pozornosť v osvetovej činnosti si " zaslúži jedno

Podujatie v Tunežiciach. Od 3. Septembra 1989 do l. Decembra

 

 

Rozhlas a ladecké Zvesti

 

Prehľad podujatí

1989 uskutočnili kurz šitia, ktorý viedla Anna Orihelová,

Učiteľka ODU. Kurz poriadal SZŽ, MKS v spolupráci s Jednotou

SO a úspešne ho ukončilo 27 žien. Poslucháčky boli spokojné,

Pretože odborná úroveň kurzu bola vysoká. Podobné kurzy budú

V Tunežiciach na základe týchto skúseností pokračovať v roku

1990.

Výrobňa tohoto podniku v Tunežiciach patrí do Stredoslovenských

Kameňolomov a štrkopieskov š.p. V Žiline. V roku

1989 bolo v Tunežiciach zamestnaných 50 pracovníkov. Výroba

Sa tak, ako po minulé roky zameriavala na drvené kamenivo,

Ktorého vyrobili a predali okolo 300 000 ton, čo je hodnota

10 miliónov korún.

Výroba v roku 19 89 bola plynulá, nevykonávali sa nijaké

Väčšie opravy na technickom zariadení. Významnou investíciou

Však bola asfaltová cesta do lomu. Dokončili ju asi na 50 %

S nákladom 430 000 Kčs .

STREDOSLOVENSKÉ

KAMEŇOLOMY A

ŠTRKOPIESKY TUNEŽICE

ORGANIZÁCIE NÁRODNÉHO

FRONTU V LADCOCH

V ROKU 1989

Na konci januára hodnotili členky Slovenského zväzu žien Slovenský zväz žien

Svoju činnosť na miestnej konferencii. Predchádzali jej výročné

Schôdze Základných organizácií SZŽ v Ladcoch - č. L a č. 2.

Na výročnej konferencii zvolili nový miestny výbor:

Alžbeta B u š í k o v á, predsedníčka, Mária Liptáková, podpredsedníčka,

Členky: Aurélia Baricová, Anna Ištván~ková, Ida

Eliášová, Jozefína Kalusová, Jela Kalusová, Viera Kováčová.

V roku 19B9 zaznamenali ženy v Slovenskom zväze žien niekoľko

Pozoruhodných výsledkov. Napr. V zbere odovzdali 2 040

Kg starého textilu a 220 kg skla. V brigádnickej činnosti sa

Mohol MNV a MV NF na ženy vždy spoľahnúť. Dvakrát do roka čistia

Cintorín, autobusové zastávky. Nemálo žien sa zapája do

Poľnohospodárskych prác, osobitne pri ošetrovaní repy. Ženy

Základnej organizácie č. 2 vysadili l 900 stromkov. Vo výchovnej

Činnosti sa mnohé starajú o pionieruv, vedú rôzne krúžky.

Ženy sme videli v roku 1989 pri príprave všetkých podujatí pre

Deti, ale dobre spolupracovali aj s dalšimi organizáciami NF,

Najmä so Slovenským zväzom záhradkárov, Československým červeným

Krížom a Telovýchovnou jednotou. V tejto oblasti bola

Vcelku úspešná aj kultúrna a záujmová činnosť, kde najviac

Pracoval spevácky krúžok a poriadali sa besedy o knihách.

Ani túto organizáciu neobišla choroba, ktorá nás všetkých

Ťaží - formalizmus. Možno práve on je príčinou, že do

Práce Slovenského zväzu žien sa zapájala iba časť jej členiek.

V Tu než i c i ach bola organizácia Sloonského zväzu

Žien najaktívnejšou v tejto miestnej časti. Bola pri každej

Spoločenskej a kultúrnej akcii, pri organizonaní brigád počas

Celého roku 1989. V tomto roku pracoval výbor v zložení:

Emília M i k u š k o v á, predsedníčka, Blažena T!Jrzíková, podpredsedníčka,

Emília Kvasnicová, tajomníčka, Oľga Margušová,

Hospodárka a členky výboru: Viera Češková, Mária Hrubová,

Hana Kvasnicová, Jarmila Kováčiková, Marta Mikušková, Emília

Bartošová, Dana Letková, Anna Cáková.

Na slávnostnej schôdzi 5. Marca sa zúčastnili aj funkcionári

Obce a spolu s ostatnými si okrem kultúrneho programu

Pozreli výstavku ručných prác žien z Tunežíc. Pri príležitosti

Medzinárodného dňa detí spolu so Slovenským poľovníckym

Zväzom, Jednotou SD, Socialistickým zväzom mládeže usporiadali

Príjemné odpoludnie spojené s kultúrnym programom

SZM, kreslením na asfalt a táborák. Odmeny pre deti zabezpečili

Zo združených prostriedkov všetkých organizácií v Tunežiciach.

Ženy v Tunežiciach boli aktívne aj' v brigádnickej činnosti.

Len pri tzv. Jarnej aktivite usporiadali 5 akcií:

Pracoovali na úprave detského ihriska, úprave okolia Miestneho

Kultúrneho strediska, robili nátery, čistili cintorín atd.

Slovenský zväz chovateľov v Ladcoch má 48 členov, z toho

18 mladých. Medzi hlavné úlohy, ktoré organizácia v roku 1989

Sledovala, patrilo zvyšovanie stavu zvierat a ich úžitkovosti,

Získavanie krmiva pre členova iné chovateľské úlohy. 'Členovia

SZCH evidovali 486 kusov sliepok, množstvo králikov, vodnú

Hydinu, ovce, exoty.

 

Aj v tejto organizácii evidujú členov, ktorí sa neprejavujú

Navonok v aktivite pre organizáciu, resp. Pre obec. Časť

Z nich je členom zväčša iba pre výhody, ktoré organizácia poskytuje.

Aktívna časť členov sa zapojila do plnenia úloh Volebného

Programu obce pri jarnej a jesennej aktivite. V roku

1989 sa opäť vyskytol mor králikov - i ked nie v takej katastrofálnej

Podobe ako v roku 1988.

Výbor Slovenského zväzu chovateľov pracoval v roku 1989

V takomto zložení:

Slovenský zväz

Chovateľov

Ing. Ján Mihálik - predseda, Vladimír Kacina - tajomník,

Emanuel Peterka - podpredseda, Slavomír Nagy - pokladník,

Viktor Lihocký - hospodár a členovia výboru: Milan Hujo a

Ivan Ďurikovič.

V roku 19B9 mala Základná organizácia SZZ v Ladcoch BI Slovenský zväz

Členov, z toho 10 žien. V tomto roku sa rozlúčili s Jánom Čič- záhradkárov

Kanom, dlhoročným členom výboru a predsedom, kf.orý zomrel.

Najviac starostlivosti venovali sadu - pestovaniu ovocia,

Ktorého sa urodilo viac ako 100 q. Na prácach v sade sa najviac

Podielali Jozef Martinák, Ján Málik, Emil Martinák, Juraj

Letko, Štefan Majerech, Pavol Kalus a další. Aj ich zásluhou

Bola v roku 19B9 najväčšia úroda ovocia v histórii sadu.

Členovia Slovenského zväzu záhradkárov opäť výdatne pomáhali

Poľnohospodárom. V sade dopestovali 7 q jačmeňa, odpracovali

4B5 hodín a odovzdali na JRD 29 q sena.

V roku poskytli svojim členom a ostatným občanom 52 služieb

Na malotraktore, zabezpečili výsadbový materiál: stromky

A okrasné kríky. Nezaostali ani v osvetovej činnosti ~ usporiadali

Dve prednášky, jednu exkurziu, jeden zájazd na výstavu

Flóra Olomouc, dve inštruktáže i spoločenské posedenie a

Zábavu.

 

Vysoko sa u tejt, o organizácie hodnotí už tradičná pomoc

Pri skrášľovaní obce, kde členovia SZZ odpracovali 2 lob ho dín.

Dňa 7. - 9. Októbra usporiadali v spolupráci so Slovenským

Zväzom žien Ladce v kultúrnom dome tradičnú výstavu ovocia,

Zeleniny, kvetov a ručných prác. Výstavu videlo 796 návštevníkov.

30 exponátov odmenili cenami a čestnými uznaniami.

Dobrá spolupráca bola v roku 19B9 opäť s väčšinou organizácií,

Ale osobitne dobrá bola so Základnou školou, kde záhradkársky

Krúžok pomáhali učiteľke Elene Gajdošíkovej viesť

Dvaja členovia SZZ.

 

Hospodárenie organizácie bolo vcelku dobré. Príjmy boli

Viac ako 13 500,- Kčs, výdavky takmer 9 tisíc korún. V roku

1989 pracoval výbor SZZ v ladcoch v t.akomt.o zložení:

Jozef Mart.inák - predseda, Pavol Kalus - t.ajomník. Ďalšími

Funkcionármi boli: Jozef Čemeš, Št.efan Češko, Emil Martinák,

Valent.ín Král, libor Kvasnica, Ján Málik, Štefan Mosoriak,

Milan Rafaj, Jozef Rafko, Juraj let.ko, Ervin Kalus.

Slovenský zväz záhradkárov v ladcoch pat.ril aj v roku

1989 medzi najlepšie organizácie v ladcoch, kde majú najmenší

Problém s aktivit.ou všet.kých členov, pretože vst.úpili do

Nej so záujmom o ovocinárst.vo a záhradkárst.vo.

V roku 1989 sa konal X. Zjazd Československého červeného

Kríža, ktorý zdôraznil efekt.ívnosť a kvalit.u práce všetkých

Členov.

V Základnej organizácii Čs ČK pracujú členovia z ladiec

I Tunežíc, ale i z Považských cement.ární ladce. Organizácia

Mala spolu takmer 500 členov, ked v roku 1989 získali 25 členov.

Plnia i jednu zo zjazdových úloh, že každý 10 občan má

Byť členom Čs ČK - v ladcoch je t.o každý šiest.y. Z celkového

Počt.u členov je však iba časť akt.ívna, čo je vidieť pri rôznych

Podujat.iach a akciách, kt.oré organizácia poriada.

,

Za dôležit.ú úlohu pokladali aj v roku 1989 dobrovoľné

Darcovstvo krvi. V ZO evidovali 65 darcov krvi, kt.orí chodili

Pravidelne na plánované odbery. Organizácia má držiteľov

Bronzových, strieborných a zlatých Jánskeho plakiet.. V organizácii

Je vyškolených II dobrovoľných sest.ier, pre kt.oré

Zakúpili lieky a doplnili brašne a posielali ich na rôzne

Podujatia v ladcoch a Ilave, najmä l. Máj, motocrossové

Pret.eky a dalšie.

Československý

Červený kríž

V rámci zdravotníckej osvety uskutočnili 10 prednášiek

Pre svojich členov i pre ostatnú verejnosť. Prednášali lekári

Z Ilavy. Účasť na prednáškach však bola slabá. Členovia

Čsčk uskutočnili 10 návštev prestárlych a chorých občanov

Ladiec a Tunežíc. Majú vyškolených 7 dobrovoľných opatrovateliek,

Ktoré opatrujú a poskytovali pomoc chorým a nevládnym

Občanom.

Na Základnej škole v Ladcoch vytvorili dorastovú skupinu

Žiakov, ktorá pod vedením učiteľky Nadeždy Ištv ániko vej

Dosiahla mimoriadne úspechy v zdravotníckych súťažiach (vid

Časť Školstvo).

ZO Čs ČK patril medzi organizácie, ktoré sa zapájali do

Brigádnickej činnosti pri skrášľovaní obce. Každý rok - i

Ked v malom množstve poriadajú zber liečivých rastlín - tak

Tomu bolo aj v roku 1989. Pre zaslúžilých členov, darcov krvi,

Dobrovoľné ošetrovateľky, dobrovoľné zdravotné sestry a ostatných

Členov, usporiadali zájazd na výstavu Flóra Olomouc.

Organizácia Červeného kríža v Ladcoch je zapojená do súťaže

"Vzorná organizácia čsčk", ktorú aj v roku 1989 obhájila.

Organizácia je evidovaná v Tunežiciach, kde je predsedom

Karol Minárik. Jednota bola veľmi aktívna najmä v snahe zlepšiť

Obchodnú sieť, zvýšiť jej kultúrnosť a technický stav. Veľa

Urobili aj pri zabezpečovani sortimentu tovaru v predajni

I pohostinstve. Členovia pod vedením dozorného výboru sa zapájali

Do všetkých kultúrno-spoločenských i brigádnických podujatí.

Finančne a organizačne sa podielali na akciách pre deti,

Najmä však pri organizovaní kurzu šitia pre ženy.

 

Jednota - Spotrebné Družstvo

 

Organizácia sa zameriavala hlavne na obdobie Mesiaca

Československo-soviet.skeho priat.eľst.va, kde sa s nažila osvet.

Ovými formami propagovať prest.avbu spoloč n ost.i v ZSSR ako

Príklad pre ČSSR.

Odbočka ZČSSP pomáhala organizovať podujat.ia Puškinov

Pamät.ník, Mel6die priat.eľst.va, kvíz "Čo vieš o ZSSR" a výst.

Avku zo súťaže výt.varných prác det.í MŠ a ZŠ "ZSSR očami det.

I" .

V organizácii v obci ladce sme nezaznamenali t.akmer nijakú

Činnosť t.ejt.o organizácie, iba spoluprácu s inými organizáciami

Pri poriadaní podujat.í pre det.i.

Akt.ívnejšia bola organizácia Socialist.ického zväzu mlá deže

V Tunežiciach, spolupracujúca s ost.at.nými organizáciami

V miest.nej čast.i . Oprot.i minulost.i však na oveľa nižšej úrovni

Bola práca Klubu mla-dých v Tunežici~ch.

Najviac akt.ivit.y ukázala organizácia SZM v závode Považské

Cement.árne, kt.orá sa prejavila najmä v návštevnost.i na

Kultúrnych podujatiach, pomoci Pionierskej organizácii, pri

Verejno-prospešnej práci i v niektorých zaujímavých akciách.

Z nich nás najviac zaujalo obnovenie tradície stavania "májov",

Čo bolo v ladcoch vždy starosťou "regrútov " , ale za

Posledné roky zanedbávanou vecou. Zväzáci pcla, ale najviac

Mládež z Horných ladiec túto tradíciu obnovili. Zásluhu na

Tom má aj - už starší' občan ladiec - Štef an Jur íček, ktorý

Už mnoho rokov pomáha máje stavať. Obnovil sa i zvyk ohňov

Na Juraja. V tomto roku mladi z Horných ladiec urobili vatru

Aj s príjemným spoločenským posedením .

Na počesť 45 . Výročia Slovenského národného povstania,

Pri príležitosti stého výročia založenia cementárstva na

Slovensku, usporiadala organizácia SZM CEVA Trenčín v spolu-

Zväz česko s lovensko -

Soviets keho priateľstva

 

Socialistický zväz Mládeže

 

Práci s ostatnými organizáciami SZM - osobitne z pcla bežeckú

Štafetu zo sídla najstaršej cementárne, teda ladiec do Banskej

Bystrice.

V obci sú tri organizácie Zväzu požiarnej ochrany: v závode

Považských cementární, v obci ladce a v miestnej časti

Tunežice. Rozdelenie ladce - pcla, ktoré trvá už tretí rok,

Neprospelo činnosti dedinskej organizácie. Ko nštatovala to výročná

Schôdza 3. Januára 1989 za rok 1988 a v podstate nič

K lepšiemu sa nepohlo ani v roku 1989. V oboch častiach obce

Sa začal uplatňovať nový Požiarny poriadok obce. Požiarnici

Spolu s poslancami MNV vytvorili dvojice a uskutočnili preventívne

Prehliadky domov, ale zovrubne (zvonku) aj chát a

Garáží. Nezmenilo sa ani vybavenie protipožiarnou technikou,

Ktorá nie je celkom na úrovni doby.

Dňa 8. Septembra 1989 sa konali na ihrisku TJ Tatran ladce

Športové súťaže požiarnikov o' putovný pohár riaditeľa štátneho

Podniku Cementárne a vápenky Trenčín. Zúčastnili sa ho

Všetci zástupcovia podnikov a závodov tohoto štátneho podniku

A hostia z družobného okresu Štekeň . Preteky mali dobrú úroveň

, ale naše družstvo zo závodu cementáreň výraznejší úspech

Nezaznamenalo.

Zväz požiarnej

 

Ochrany

Počet členov Základnej organizácie Zväzarmu sa v roku 1989 Zväz pre spoluprácu

Pohyboval okolo 145 členov, z čoho bolo viac ako 100 vo veku s armádou

Do 35 rokov. To určovalo aj smer na rôznorodosť a pestrosť podujatí

A činností organizácie.

Dobré meno si získal krúžok turistický, ktorý pravidelne

Organizuje takmer po celý rok turistické pochody na zaujímavé

Miesta okresu i mimo neho. Najväčší záujem získala ladecká

Dvadsaťpäťka, ktorá začala klásť tradíciu v roku 1988.

Systematicky pracovali modelári a elektronický krúžok,

Rovnako aj strelci, ktorí sa zúčastňujú okresných pretekov

A súťaží. Pomerne veľa členov má kynologický krúžok, ktorý

Sa venuje každodennému výcviku psov. Každoročne sa organizuje

A v roku 1989 tiež výchova brancov - na pravidelných

Školeniach v kultúrnom dome a v teréne.

A u tom o t o k l u b sa stal v roku 1989 organizátorom

Krajského majstrovstva terénnych motocyklov v triede 250 a

500 cm 3 . Preteky sa uskutočnili na Šatarnovici a zúčastnili

Sa ho pretekári nominovaní Krajským strediskom. Trať pretekov

Merala l 800 metrov. Začala sa 2. Júla 1989 o 7.30 hod.

A skončila o 17.30 hodine vyhlásením víťazov.

Na začiatku septembra sme v ladcoch ' privítali zástupcov

Všetkých podnikov a závodov štátneho podniku Cementárne a vápenky,

Konkrétne pretekárov na branno-športových hrách, ktoré

Sa v rámci storočnice cementárstva na Slovensku uskutočnili

V Belušských Slatinách - Pionierskom tábore pcla.

V dňoch l. A 2. Septembra tu súťažili reprezentanti Západoslovenských

Cementární a vápeniek, Azbestocementových

Závodov Nitra, ' Ceva servisu Stupava, Východoslovenských cementární

A vápeniek, Výskumného ústavu, Podnikového riaditeľstva

CEVA, Hornosrnianski cementári, zástupcovia Stredoslovenských

Cementární z Banskej Bystrice a domáci - z Považských cementární.

Preteky sa uskutočnili v s\relbe zo vzduchovky, malorážkyapištole,

V terénnom brannom preteku a orientácii.

V kategórii mužov i žien skohčili na prvom mieste pretekári

Považských cementární. Putovný pohár riaditeľa štátneho podniku

Zostal v ladcoch :

Telovýchovná jednota TJ Tatran Považské cementárne organizovala

V ro ku 1989 č innos ť v oddieloch:

- odbor základnej rekreačnej telesnej výchovy

- odbor turistický

- oddiely volejbalový a stolnotenisový

- oddiel futbalový

Odbor základnej rekreačnej telesnej výchovy venoval v roku

1989 najväčšiu pozornosť organizovaniu náboru a nácviku na

 

Celoštátnu spartakiádu 1990. Teskoslovenská spartakiáda, ktorá

Mala byť súčasťou osláv 45. Výročia oslobodenia sa pripravovala

Najmä v náborovej časti u mužov dosť ťažko. Už tradične

Nebol u nich veľký záujem o spartakiádne cvičenia. Oveľa

Vä čší zá uj em bol u žien, kde sa 22 (i viac) cvičeniek pripravovalo

Na vystúpenia doma v ladcoch, ktoré malo byť ako miestna

Spartakiáda 27. Mája 1990 i na okresnú a celoštátnu spartakiádu.

Veľké bolo sklamanie, ked sa spartakiáda odvolala a súčasne

Značne poklesol počet cvičeniek ZRTV.

I ked sa spartakiáda na základe nerozmysleného zákroku

Neuskutočnila, jednotliví cvičitelia, ktorí venovali veľa ča su

Cvičeniu si zaslúžia, aby sme ich v kronike spomenuli .

V Základnej škole sa nacvi čo vali nasledovné skladby:

- najmladšie žiactvo, 32 detí (cvičiteľky Viera Králová,

Ludmila Vráblová)

- mladšie žiačky, 16 detí (Alžbeta Bušíková)

- mladší žiaci , 24 detí (Mária liptáková, Erika Fapšová)

- staršie žiačky, 36 detí (lýdia Gallová, Daniela Kretová)

- starší žiaci , 24 detí (Mária letková, Mária Bednáriková)

Ženy pri nácviku vi edla Viera Martináková a Iveta liptáková,

Mužov Ján Galanský.

Nepremyslený krok zrušenia spartakiády priniesol okrem

Morálnych škôd aj škody materiálne a zbytočne plytval silami

Aj v ladcoch okolo 20 funkcionárov, ktorí sa ~ž o toto podujatie

Starali.

 

Telovýchovné jednoty TJ Tatran cementáreň Ladce TJ Tatran Tunežice

Odbor turistiky spolupracoval s rovnakým oddielom Zväzarmu

A väčšinu podujatí organizovali spolu.

Oddiel volejbalový, rovnako ako stolnotenisový zaznamenal

Pokles činnosti pre nezáujem členov, hoci materiálové

Podmienky boli vytvorené aspoň na priemernej úrovni.

Futbalový oddiel v TJ Tatran Považské cementárne je

Najpočetnejší. Dospelí hrajú v II. Okresnej triede, kde

Skončili v druhej časti tabuľky . Rovnako skončili aj dorastenecké

A žiacke družstvá. Pri hodnotení roku 1989 neboli členovia

Futbalového oddielu spokojní . Mnoho problémov bolo aj

Materiálneho charakteru, cítili nedostatok funkcionárov i

Menej disciplíny v radoch hráčov. V jesennej časti futbalových

Súťaží roku 1989 tento nedostatok pretrvával.

Za najlepšiu športovú akciu roka možno považovať 8. Ročník

Behu oslobodenia Ladiec, ktorý sa konal ll. Mája 1989

V parku. Zúčastnili sa ho pretekári z Ladiec, ale aj z dalších

Obcí okresu. Pretekalo sa v kategóriach (v zátvorke ví ťaz):

Dievčatá predškolský vek (Eva Tichá), chlapci predškolský

Vek (Dušan Saksa), dievčatá ročník 1.-2. (Silvia

Hackenberová); chlapci ročník 1.-2. (Ján Homér), dievčatá

Ročník 3.-4 . (Katarína Vari ková), chlapci ročník 3. -4. (Martin

Vojtáš), mladšie žiačky (Zuzana Ďurdiaková), mladší žiaci

(Jozef Palieska), starší žiaci (Radoslav Florián), staršie

Žiačky (Silvia Čačková), dorastenci (Peter Pecúš), do rast.

Enky (Zuzana Dršková), ženy (Miroslava Bobíková) muži

Do 40 rokov (Štefan Padyšák), muži nad 40 rokov (Jozef Mi hál)

.

V okresnom finále Behu smeny a Mladej fronty sa zúčastnilo

13 žiakov z našej Základnej školy. Počínali si mimoriadne

Úspešne: Anna Vočadlová obsadila l. Miesto v kat.egórii

Najmladších žiačok, Juraj Ištvánik l. Miest.o v kategórii

Mladších žiakov. Staršia žiačka Michaela Jurčová skončila na

Druhom mieste vo svojej kategórii a spolu s Ištvánikom postúpili

Do krajského kola. Základná škola sa ako celok umiestnila

Na treťom mieste v ok r ese.

Zaujímavú akciu zaznamenávam i preto, lebo je neobvyklá

A príkladná. Pionierky Lenka Šotkovská, Andrea Bašková a Janka

~ováčová sa 17. Júla 1989 v Horných Ladcoch rozhodli usporiadať

V rámci letných prázdnin minisúťaž detí do 9 rokov.

Pozostávala z rôznych závodivých a zábavných hier. Na záver

Dostali deti odmeny: lízanky, ceruzky, vlajočky . Na pretekoch

Bolo desiatky divákov z radov rodičov, ktorí chválili iniciatívu

Troch dievčat. Do kroniky ju zapisujeme ako príkladný

Čin detí roku 1989 .

 

1990

 

Rok 1990 je rokom veľkých politických a spoločenských

Premien, kt.orým v kronike - podľa ich významu venujem pat.ričné

Miesto . V Ladcoch sa okrem Verejnost.i prot.i násiliu, Komunistickej

Strany Slovenska - Strany demokratickej ľavice

A Kresťansko-demokratického hnutia, neformovali nijaké politické

Organizácie . Spoločenské a záujmové organizácie hľadali

Svoju tvár. Niektoré z nich svoj "modus vivendi" nenašli

A stoja na pokraji zániku, prípadne vôb~c zanikli .

Treba povedať, že bez zmeny nezost.al ani jeden úsek života

V obci. Veľa znamenali voľby do Federálneho zhromažde nia

A novembrové komunálne voľby, ktorým venujem preto osobit.

Nú pozornosť. Menilo sa polit.ické a ekonomické myslenie

Občanov, ked záujem o politiku v druhej časti roka bol mot.ivovaný

Najviac ot.ázkami ekonomickými - osobit.ne ot.ázkami životnej

Úrovne. To všetko som sa snažil zachyt.iť v kronike

Roku 1990 podľa vecných a fakt.ografických podkladov, ktoré

Som mal k dispozícii.

V textoch sú aj ret r o s p e k t. Í v n e návrat.y do minu lost.

I, najmä t.am, kde kronikár do roku 1990 nemal k dispozí cii

Pat.ričné hist.orické pramene. Ide najmä o krát.ku hist.óriu

Klášt.ora v Ladcoch, zavraždenie židovských občanov.v roku

1944 a činnosť Vodnej elekt.rárne Ladce za roky 1987-1990.

Súčasťou kroniky je dokument.ácia niekt.orých pasáží:

Volieb, miest.nej t.lače, rozhlasu, klášt.ora a dalších.

ňň

Počet občanov v oboch častiach Ladiec sa v roku 1990

Mierne zvýšil.

Kým v roku 1989 ich bolo 2 696, v roku 1990 2 706 obyvateľov.

Zaznamenali

Novonarodení

Zomrelých

Odsťahovaných

Prisťahovaných

Oliver Macho

Matúš Hlavatý

Luba Abrahámovská

Tomáš Veselý

Stanislava Kútna

Lukáš Moško

Milan Melicher

Petra Maršovská

Marcela Hanzlová

Jakub Černota

Tomáš Belian

Petra Briestenská

Juraj Červený

Dušan Kandráč

Zuzana Kopilcová

Martina Mikušková

Marek Kukuliaš

Peter Kandráč

Sme takýto

 

Pohyb obyvateľstva:

Mariana Adamovičová

Mária Martináková

Michal Koštialik

Martina Kňažková

Veronika Kalusová

Lukáš Chovanec

Jana Eliášová

Ondrej horváth

Jakub Suran

Vasil Kandráč

Gabriela Daňová

Matúš Pružinec

Tomáš Makas

Veronika Gombárová

Marek Sagan

Erik Kučera

Andrej Pesničák

Celkom sa narodilo 21 chlapcova 15 dievčat.

 

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O OBCI V ROKU 1990

 

Pohyb obyvateľstva

 

Novonarodení občania

 

V roku 1990 zomrelo v Ladcoch 38 občanov, z toho 26 mužov

A 12 žien. Najstarši z nich boli František Mierny (99 rokov),

Koštialiková Antónia (92), Jozef Hriadel (91), Anna Záhradníková

(90). Najmladší, ktorí v roku 1990 zomreli boli Juraj

Faturík Ol) , __ Jáo _ Gach (4).

V roku 1990 zomreli a na cintoríne v Ladcoch boli pochovaní:

Faturová Mária (74)

Bednárik Ján (82)

Záhradníková Anna (90)

Koštialik Pavel (83)

Margušová Zuzana (84)

Kurtišová Magdaléna (63)

Riečičiarová Mária (75)

Škrabáková Mária (77)

Mierny František (99)

Kočišík Jozef (68)

Polomíková Mária (80)

Hriadel Jozef (91)

Polomík Pavel (55)

Tomáš Alojz (B3)

Faturík Juraj (31)

Morišová Anna (51)

Koyš Michal (81)

Cahel Ján (87)

Polomík Jaroslav (59)

Ján Zajac (60)

Uríček Jozef (68)

Petrík Jozef f7l)

Marguš Milan (5B)

Racko Augustín (76)

Kukuliaš Ján (81)

Saksa Štefan (62)

Koštialik Jozef (82)

Miššík Gejza (74)

Češková Mária (82)

Jurovatá Štefánia (85)

Mraffková Juliana (85)

Ďuriš Ján (60)

Martinák Augustín (76)

Gach Ján (4)

Mikuška Rudolf (67)

Daňo Emil (43)

Koštialiková Antónia (92)

Eliáš Pavol (66)

V sobášnej - obradnej miestnosti v Ladcoch sa uzavrelo

Dovedna 21 manželstiev. V zátvorke uvádzam bydlisko manžela,

Respektíve novomanželky, ak nie sú z Ladiec:

Občania, ktorí zomreli

 

Sobáše v Ladcoch

 

Darina Jašúrková - Zdenko M ikulčík

Vladimír Chovanec - Ingrid Suranová

Peter Kuman - Radomíra Nepejchalová (Bratislava)

Jozef Mikuška - Lubica Faturíková

Oľga Záhradníková - Eduard Pesničák (Beluša)

Helena Beňová - Vladimír Ďurica (Visolaje)

Ján Daniš (Dubnica) - Jana Turzová

Želmíra Rácová - Marián Digaňa (Beluša)

Jaroslav Fujdiar (Merklér) - Františka Klúfová

Peter Horváth - Verona Žigová

Ján Ďurina (Košeca) - Helena Kucharíková

Pavel Melicher - Jana Dolinková

Peter Ištók - Jana Geletová

František Tinc - Janka Pindiaková (Veľké Teriakovce)

Karol Maar (Bratislava) - Vladimíra Kacinová

Ivo Kraus (Rybí) - Vlasta Hatalová

Milan Gajdošík - Martina Cibičková

Lubica Mošková (Visolaje) - Luboš Turza

Vladimír Kováč - Irena Miháliková

Pavol Habánek - Zuzana Šeptáková

Peter Kvasnica - Elena Bencová

V roku 1990 bolo na Miestnom národnom výbore v ladcoch

Evidovaných 6 žiadostí o vydanie povolenia na rekonštrukciu

A ptístavbu rodinných domov.

,

Vydalo sa 6 stavebných povolení na novú výstavbu:

Uharčík Stanislav, Kuniak Marián, Hriadel Rudolf, Turza Luboš,

Daňo Vladimír, Kroščenová Ružena.

Užívacie povolenie dostali 4 rodiny: Janešík Peter,

Fedor Ivan, Černota Milan, Češko Milan.

 

Výstavba rodinných Domov

 

Čistota ovzdušia v obci, najmä v časti Tunežice bola i

Nadalej nepriaznivo ovplyvňovaná prášením z rotačnej pece a

Niektorých dalších výrobných častí cementárne.

Začiatkom septembra 1990 sme pri pohľade na cementáreň

Zaznamenali významnú zmenu. Ožil komín elektroodlučovača,

Ktorý po havárii v roku 1989 čnel do výšky bez úžitku. Ožil

Však predovšetkým Elektroodlučovač EKF - EKG, ktorý dali do

Skúšobnej prevádzky 5. Septembra. Očakávania takmer 100 %

Účinnosti odprášenia sa nesplnili, o čom píšem podrobnejšie

V časti Považské cementárne.

Koncom roka 1989 a začiatkom roka 1990 sa v našej obci

Uskutočnilo prečíslovanie domov v časti Ladce a neskoršie

Aj v časti Tunežice. V Tunežiciach neskoršie preto, lebo sa

Čakalo na ich rozhodnutie, či po voľbách budú samostatná

Obec, alebo zostanú ako časť Ladiec.

Výhodou nového prečíslovania bolo najmä to, že čísla

Idú za sebou a v prelukách - na stavebných parcelách sa

Čísla vynechali. Po prípadnom postavení rodinného domku na

Parcele, dostane dom číslo, ktoré bude znova v poradí.

Občania si postupne nové čísla domov pripevnili a dali

Na MNV zapísať do občianskych preukazov.

Zaujímavý úkaz sme zaznamenali koncom augusta 1990.

Mimoriadne a dlhotrvajúce horúčavy bez dažda zapríčinili,

Že Lúčkovský potok bol vo svojom prietoku cez obec úplne

Bez vody. Podľa pamätníkov a zápisov kroniky to naposledy

Bolo v roku 1947 a predtým v roku 1917.

Ovzdušie v obci

Prečíslovanie domov

Lúčkovský potok

 

Bez vody

Vo februári 1990 sa postupne uskutočnili dve zasadania

Zástupcov Národného frontu, Verejnosti proti násiliu a MNV

V Ladcoch, ktoré sa zaoberali rekonštrukciou Miestneho národného

Výboru v zmysle ústavných zákonov Federálneho zhromaždenia

A Slovenskej národnej rady z januára 1990.

Z týchto schôdzí vyšli návrhy na nových poslancov. Dňa

22. Februára sa konalo mimoriadne zasadanie MNV, ktoré zobralo

Na vedomie odstúpenie štyroch poslangov (Cák, Š.Rác, Nemcová,

V.Závacká). Niektorí sa vzdali funkcie v rade MNV a

V komisiách. Potom plénum MNV verejným hlasovaním zvolilo

Nových poslancov:

 

Ferdinanda Bušíka, 50-ročného technika Výskumného ·a vývojového

Ústavu sklárskeho v Trenčíne, Pavla Faturu, 35-ročného

Náčelníka železničnej stanice v Ladcoch, Hanu Kvasnicovú, administratívnu

Pracovníčku Nemocnice v Ilave a Jána Turzíka,

42 ročného technika ZVS Dubnica nad Váhom . Ako náhradníci boli

Zvolení Miroslav Koyš a Ladislav Kalus.

Plénum potom zvolilo Ferdinanda Bušíka za člena Rady

MNV, podpredsedu MNV a predsedu Zboru pre občianske z~ležitosti.

Irenu Gajdošíkovú, Pavla Faturu a Miroslava Kvasnicu

 

Za členov Rady MNV. Jána tutzíka a Ladislava terno tu do komisie

Verejného poriadku, Pavla Faturu za člena finančnej

A plánovacej komisie; Hanu Kvasnicovú za členku sociálnej

A zdravotnej komisie, Miroslava Koyša za členov školskej a

Kultúrnej komisie, Ladislava Kalusa a Miloša Košinu do komisie

Pre mládež a telesnú výchovu.

Ďalšie významné zasadanie P lén a MNV bolo 17. Augusta

1990. Poslanci si vypočuli správu o plnení úloh a činnosti

Úloh a činnosti Rady MNV a správu o čerpaní rozpočtu.

ČINNOSŤ MIESTNEHO

 

 

NÁROONÉHO VÝBORU V ROKU l990

 

Významné zasadania

Miestneho národného

Výboru

 

V diskusii komentovali najviac hlavný bod programu:

Plnenie úloh z Volebného programu, najmä v stavebnej tasti.

Na tomto zasadaní sa po prvýkrát oboznámili s pripravovanými

Voľbami do zastupiteľstva obce a uzniesli sa, že budúce

Zastupiteľstvo bude mať 12 tlenov. Keaže už bolo známe, že

Tasť Tunežice nevytvorí samostatnú obec, ale zostane sútasťou

Ladiec rozhodli, že z 12 tlenov zastupiteľstva budú štyria

Z časti Tunežice.

Aj na aalších zasadaniach Rady a Pléna do novembra prerokovali

Mnoho dôležitých otázok súvisiacich s ,výstavbou obce,

Školstva, kultúry, financií i budúcich volieb v novembri

1990. Vážnym rozhodnutím bol odchod tajomníka MNV Juraja Letku,

Ktorý v auguste 1990 na vlastnú žiadosť prestal byť plateným

Funkcionárom a odišiel na svoje predchádzajúce pracovisko

- do Stavebného podniku. Až do komunálnych volieb pracoval

 

 

Potom ako úväzkový tajomník MNV.

MNV sa zaoberal aj otázkou budúceho o b vod n é h o

Ú rad u a vyslovil požiadavku, aby bol zriadený v Ilave.

Ešte na začiatku roka vyslovil súhlas s požiadavkou Zväzu

Miest a obbí a žiada, aby sa dôsledne presadzovali v praxi.

Išlo najmä o tieto body:

Postavenie miest a obcí ako samosprávnych orgánov musí byť

Zaručené v ústave,

- Trojstupňový systém riadenia nahradiť dvojstupňovým,

- Mestá a obce musia mať svoj rozpočet oddelený od ostatných

Subjektov štátnej správy,

- Administratívu a ap, arát si bude obec - mesto prispôsobovať

Podľa vlastných podmienok a ekonomických zdrojov,

Ochrana občanova bezpečnosť bude zabezpečovaná orgánmi

Obce - mesta,

Miestne programy a programové rozpočty musia byť schválené

Občanmi.

Nie najlepšie boli v tomto roku hodnotené komisie MNV

A ich činnosť. Iba niektoré - komisia ochrany verejného poriadku,

Sociálno-zdravotná a stavebná, pracovali k úplnej

Spokojnosti a plnili svoje poslanie.

 

17. Apríla 1990 okolo 90 občanov miestnej časti Tunežice

Podalo na MNV sťažnosť - protest proti odpredaju rodinného

Domku č. 82 rómskym občanom. Svoj protest odôvodňujú, že

Majú s týmito občanmi zlé skúsenosti, že sused je invalid

III. Stupňa a že potrebuje pokoj. Žiadosť potvrdili podpis mi.

Najviac sa pracovalo v Osobitnom odbornom učilišti, kde

Sa upravoval vchod do areálu školy (asfaltovanie, plot, brána),

Ale najmä úprava v okolí zadného traktu kaštieľa. Tieto

Miesta dostávajú úplne novú tvár a tak po rokoch konečne vy nikne

Aj najkrajšia časť kaštieľa . Žiaci učilišťa cez odborný

Výcvik i cez voľný čas upravili okolie ' krajčírskych dielní,

Vznikol nový plot a urobili sa i dalšie estetické úpravy . Najviac

Hodín však odpracovali v parku, ktorý vyčistili.

Budova Miestneho národného výboru dostala novú strechu.

Oplechovanie urýchlila víchrica, ktorá zvalila v parčíku pri

MNV strom, ktorý poškodil strechu budovy .

Veľký kus práce vykonali brigádnici organizovaní Verejnosťou

Proti násiliu. Vo vzornej kvalite vyčistili Lúčkovský potok

V úseku od stánku Poštovej novinovej služby po križovatku.

21. Apríla 1990 pri príležitosti Dňa zeme organizovala

Pracovnú brigádu organizácia Komunistickej strany Slovenska

V Ladcoch na úprave terénu po prekrytí Lúčkovského potoka na

Križovatke a na niektorých dalších kritických miestach v obci.

Zaznamenali sme aj aktivitu škôl . V Materskej škole upravovali

Terén a opravovali poškodené miesta na budove rodičia,

 

Jarný pracovný ruch

 

V Základnej škole pokračovala úprava okolia školy.

Stavby, ktoré riadil priamo Miestny národný výbor a boli

Financované zo štátneho rozpočtu, združených prostriedkov

A v akcii "Z" sa niektoré v roku 1990 dokončili a iné iba začali

Stavať.

Predajňa Ovocie a zelenina mala byť pôvodne montovaná

Stavba. Vybratý typ však podľa posudku odborníkov nevyhovoval

Hygienickým normám a tak povolená nebola. Pripomienky boli

Aj k výberu staveniska a tak sa MNV po mnohých rokovaniach

S riaditeľstvom podniku Ovocie a zelenina dohodli adaptovať

Druhú časť budovy bývalej četníckej stanice, v ktorej prvej

Časti je už viac rokov predajňa Orogéria resp. Klub mládeže.

Už na začiatku leta sa začalo s adaptačnými prácami. Stavebnými

Dodávateľmi boli Drobné prevádzkárne MNV Ladce a Stavebný

Podnik v Ilave. V decembri 1990 boli všetky stavebné práce

Ukončené a k dispozícii bolo aj vnútorné zariadenie predajne,

Ktorédodali v značnom predstihu. Celkové náklady 991 000,Kčs,

Vrátane zariadenia sa neprekročili.

Predajňa potravín v Horných Ladcoch sa po mnohých prieťahoch,

Zmenách i zákazoch začala v roku 1990 stavať. · Bude

To stavba z keramických blokov s predajnou plochou 70 m2 a

S rovnakou plochou skladových priestorov. Ku koncu roku 1990

Stavba značne pokročila i napriek nejasnotiam vo financovaní,

Ktoré vznikli zatatou privatizáciou obchodnej siete. Celkové

Náklady Cv cenách roku 1990) sa predpokladajú takmer

2 milióny korún. Projektantom bolo Drupro v Považskej Bystrici

A dodávateľom Drobné prevádzkárne MNV Ladce. Začalo sa

V septembri 1990 a odovzdať by predajňu mali v decembri 1991.

Medzi dôležité stavby patrí bytovka s 24 bytmi, postavená

Na mieste bývalých kolónií, z ktorých posledná bola od-

 

Najdôležitejšie Stavby v obci

 

Stránená na jar 1990. Bytovku postavili Pozemné stavby Považská

Bystrica, ako družstevnú bytovku pre Považské cementárne

Ladce. Stavbu ukončili v stanovenom termíne - v novembri 1990

A v decembri sa UŽ nasťahovali nájomníci. Stavba bola odovzdaná

V dobrej kvalite .

Pre bezpečnosť dopravy sa urobilo veľa na križovatke cesty

Pri odbočke do cementárne. Opačne klopená zátačka zapríči nila

Ročne 2 - 3 havárie so značnými hmotnými škodami, zraneniami

A smrťou. Úpravu urobila Okresná cestná správa s nákladom

650 tisíc korún . Na t.om istom mieste stavbári za 380 000,Kčs

Prekryli Lúčkovský potok, čo zabezpečilo väčšiu bezpečnosť

A prispelo to aj k estetizácii st.redu obce.

Mierny rozruch spôsobila v Ladcoch' správa, že pre rekonštrukciu

Bude zat.vorené zdravotné stredisko. Termín dokedy,

Si netrúfal povedať nikto, pret.ože to závisí od st.avbárov a

Ich tempa pri rekonštrukcii a prístavbe priestorov strediska.

Oprava sa začala robiť od základu . V pláne je výmena stropov,

Strecha, vodovod, kúrenie . Pre stredisko schválili moderné zariadenie

A oddelenia pre všeobecného lekára, zubnú ambulanciu

 

 

A detské oddelenie. Po rokoch bojov, presvedčovania a inter vencií

Sa začal riešiť jeden z najpálčivejších problémov ob ce.

V roku 1990 sa dokončila aj oprava budovy zakúpenej od ob čana

B. Mierneho na zriadenie pamätnej siene a klubu. Už v marci

Však MNV rozhodol, že sieň sa nebude zriadovať a budova zostala

Až do konca roka 1990 prázdna.

Najviac ot.ázok ,m ali občania na dalšie pokračovanie výstavby

Vodovodu a plynofikácie. V roku 1990 sa pracovalo na budovaní

Odpadu z vodojemu, urobil sa 250 met.rový rozvod vedenia sme rom

K Janíkovcom a dalšie práce. Od začiatku výstavby sa prest.

Avalo už 4 milióny korún.

Plynofikácia v roku 1990 nepokračovala pre finančné i kapacitné

Dôvody.

Z menších stavieb treba spomenúť úpravu miest.nych komunikácií,

Chodníkov, oplotení, teplovod do budovy MNV a dal šie.

O stavbách, ktoré neriadil MNV a majú význam celoobecný,

Píšem v dalších statiach (školstvo, cement.áreň, JRD, železnica)

.

Štátny podnik Považan poskytoval v roku 1990 v Dome služieb:

Kaderníctvo a holičstvo, zberňa šatstva a oprava televízorov.

Sklenárstvo bolo pre nezáujem obtanov zrušené a do prevádzky

Sa nedala ani opravovňa obuvi . Celá budova Domu služieb

Sa dostatočne nevyužívala. Dobre využitá a zrejme i prosperu júca

Bola dielňa Považanu na výrobu pomníkov .

O rob né pre v á d z k á r nem N V poskytovali služby

Občanom, ale pracovali aj pre podniky. Hlavné zdroje príjmov

Však boli od podnikov a iba časť od obyvateľstva . Služby posky tovali

V autodoprave, stavebných prácach a v odvoze smetí .

Priemerne pracovalo v DP MNV 10 zamestnancov, väčšinou dôchodcovia

A iba na konci roka sa do základného kmeňa zamestnancov

Dostali mladšie pracovné sily. Okrem tohoto stavu pracovníkov

Sa robili zmluvy - pracovné dohody na určité, najmä odborné

Práce. Celkový obrat DP MNV dosiahol v roku 1990 2 milióny

272 tisíc korún, z toho iba z rekonštrukcie predajne Ovocia a

Zeleniny bolo takmer 600 tisíc Kčs. V Drobných prevádzkach sa

Zlepšili priestory a , pribudli niektoré mechanizmy. Došlo k zmene

Vo vedení - v druhej polovici roka odišiel Valter Fábry

(dôchodca) a nastúpil Anton Jendrol.

Občania používali aj služby súkromníkov, ktorí ich poskytovali

Na povolenie MNV. Najväčšou prekážkou rozvoja služieb

Súkromnými podnikateľmi bol nedostatok materiálu, najmä stavebného,

Železa, inštalačných potrieb. V roku 1990 (podľa zoznamu

MNV) poskytovali v Ladcoch služby títo občania:

 

Služby poskytované

 

Občanom

Jozef Herman vodo inštalatérske práce a ústredné kúrenie,

Oprava elektrospotrebičov,

Miroslav Zajac - vodoinštalatérske práce a kúrenárske práce,

Štefan Kováčik - mechanické opravy, magnetofóny a gramofóny,

Karol Kováčik zámočnícke práce,

Emil Mičian - kamenárske práce,

Štefan Kútny - zámočnícke a tesárske práce,

Vl. Hriančik - automechanické práce,

Eduard Habánek - drobné kamenárske práce, kameňosochárstvo,

Jozef Kubáň - maliarstvo a natieračstvo,

Jozef Ondruš - lakovanie áut,

Hedviga Mierna - dámske krajčírstvo,

Anna Sláviková - predaj kvetov,

Ing. P. Oobrodenka- prenájom dielne,

Jozef Čeliga - klampiarstvo,

Juraj Stach st.- krajčírstvo,

Irena Králová - predaj kvetov,

Gejza Miššík - predaj poľnohospodárskych produktov,

Fr. Strážnický - automechanické práce,

Jozef Škuta - povozníctvo (koňmo),

In g. L. Ježo - natáčanie videozáznamov,

Emanuel Peterka- terasové výrobky.

V novembri 1990 si pani Magdaléna Vaní nová otvorila súkromné

Dámske kaderníctvo a v júni prevzal pohostinstvo v kultúrnom

Dome súkromne Alojz Hoffstädter.

Zbor pre občianske záležitosti dokázal aj v roku 1990

Svoje opodstatnenie a miesto v spektre spoločenských inštitúcií.

Ako pomocný orgán MNV vykonával činnosť nanajvýš humánnu.

Občania, ktorí v ZPOZ-e v našej obci dobrovoľne a nezištne

Pracovali, pripravili niekoľko významných akcií.

Zbor pre občianske

Záležitosti

V roku 1990 pripravili v obradnej miestnosti 17 privítaní

Malých občanov do života za účasti rodičov, príbuzných a

Zástupcov podnikov a inštitúcií.

V spolupráci s Osobitným odborným učilišťom, pripravili

Už tradičné slávnostné odovzdanie výučných listov pre 103 absolventov

Tejto školy. Z dal šej činnosti treba spomenúť niekoľko

Príhovorov pri pohreboch, nieko ľko občianskych pohrebov,

Ale i 21 sobášov uzavretých v obradnej miestnosti MNV

Ladce. Členovia ZPOZ-u navštevovali prestárlych občanov v ich

Bytoch a priniesli im malé darčeky, ale aj uvítali prváčikov

Na začiatku školského roka.

Práca ZP OZ-u sa darila vda ka pomoci Považských cementárni,

JRD a iných podnikov, škôl, spevác~eho krúžku žien a dalších.

Profesor Gejza Runkovič vo svojej kn ihe "Parky a vzácne

Stromy" v roku 1978 charakterizuje park v Ladcoch, ako prirodno-

Krajinársky, s veľkou biologickou a kultúrnou hodnotou.

Svojou transpiračnou mohutnosťou ovplyvňuje vlhkosť vzduchu

A spríjemňuje tak životné prostredie. Od zakladateľa Motešického

Zmenil park mnohokrát majiteľa. Nie všetci sa m~ venovali

Rovnako a tak sa tento vzácny prírodný areál dostal do veľmi

Zlého, kritického stavu. Niekoľko rokov dozadu sa prejavujú

Snahy zamedziť chátraniu a obnoviť ladecký park.

Posledná "história", rátajúca sa od roku 1966, kedy park

Prevzala vtedajšia Osobitná u čňovská škola , ktorej vedenie

Malo veľmi úprimnú snahu veci pomôcť. Chýbali však financie

A tak bol park udržiavaný viac-menej brigádnicky žiakmi školy.

V roku 1990 však čas dozrel už k tomu, aby sa problém riešil

Kardinálne. Začalo sa hovoriť a potom aj organizovať v spolupráci

Škola - MNV a dalšie zainteresované zložky tzv.

Rekonštrukcii parku .

 

 

Problémy parku V Ladcoch

 

Odborníčka Ing . Ingrid Sirová, csc. Vykonala dendrologický

Výskum a v druhej polovici roku 1990 vypracovala štú diu

A projektovú úlohu rekonštrukcie. Podľa jej návrhu rekonštrukcia

Bude spočívať v týchto činnostiach:

Výrez drevín napadnutých rôznymi chorobami,

- ošetrovanie drevín,

- výsadba nových drevín.

Rôzne technické úpravy, najmä komunikácie s makadamovým

Povrchom. Ráta sa najmä s jednou okružnou cestou s elektrickým

Osvetlením, osadenými lavičkami a odpadovými nádobami .

Rekonštrukcia ráta aj so zrušením ihriska v parku (pioniersky

Štadión). Táto plocha sa podľa plánu tiež vysadí ako

Park . Za tieto ihriská sa začali stavať ihriská nové, za budovami

Patriacimi k hospodárskemu dvoru kaštieľa . Na konci

Roka 1990 bola situácia taká, že na realizáciu projektu neboli

Financie ani u jedného investora, s ktorými sa počítalo

(PCLA, JRD, obeq, bývalé KNV atd.).

Dňa 19 . Novembra 1990 zasadalo poslednýkrát Plénum MNV

V ladcoch, ktoré bolo zvolené vo voľbách v roku 1986 a rekonštruované

Vo februári 1990. Na zasadaní si pripomenuli viac

Ako štvorročné obdobie práce tohoto orgánu, Rady MNV, komisií

A dalších aktivít národného výboru. Konštatovali, že za daných

Ekonomických možností, organizačných a iných ťažkostí, dosiahli

Viacero úspechov,' najmä vo výstavbe obce. Niekoľko akcii,

Ktoré sa pod priamym vedením MNV uskutočnili ako úlohy z Volebného

Programu od roku 1986:

- výstavba vodojemu, prívod vody a časť zásobovacieho potrubia

Obecného vodovodu (2 milióny Kčs), rozvod vody v Horných

Ladcoch a prívod do Podhoria (2 mil.Kčs),

- plynofikácia časti obce (1,2 mil . Kčs),

 

 

Pos ledné zasadanie

 

MNV

- miestna komunikácia v Tunežiciach (125 000,- Kčs),

- mi estna komunikácia pri Záhradníkovi (SO tisíc kordn),

- miestna komunikácia v Horných Ladcoch (270 tisíc kordn),

- vybudovanie smetiska, oplotenie, ddržba (S90 tisíc kordn),

- dprava križovatky - prekrytie potoka (3 S0 000,- K č s),

- dprava štátnej cesty na križovatke (650 000,- Kčs),

- rekonštrukcia predajne zeleniny (9S0 000,- Kčs),

- obchodná jednotka v Horných Ladcoch (400 000,- Kčs),

- vykdpenie domov pri cintoríne (210 000,- Kčs).

Pravda, počas tohoto volebného obdobia sa ~skutočnili aj

Dalšie práce a stavby, ktoré neprechádzali cez MNV, ale priniesli

Občanom džitok. Medzi ne patrí prístavba a rekonštrukcia

Kultdrneho domu, dprava chodníkov a 'ciest, výstavba bytoviek,

Osobitného odborného učilišťa a dalšie.

Mnohé problémy sa nepodarilo vyriešiť a nie je to iba

Rekonštrukcia parku, ale aj problém vodných tokov, prašnosti

A čiastočne i obchodnej siete, ale predovšetkým problém

Zdravotníckych služieb, ktorý sa začal riešiť až na koniec

Volebného obdobia.

Okresná finančná správa v Považskej Bystrici oznámila na

Obecné zastupiteľstvo, že na Slovensku boli podľa zákona Slovenskej

Národnej rady zriadené daňové drady. Sd časne boli určené

Aj sídla obvodov. Pre obce Ilava, Červený Kameň, Oúlov,

Horná Poruba, Horovce~ Kvášov, Ladce, Košecké Podhradie, Mikušovce,

Pruské, Tuchyňa, Zliechov, Krivoklát, Vršatecké Podhradie,

Je obvodný daňový úrad zriadený v I l a ve. V roku 1990

Spravoval daň z príjmov obyvateľstva, dôchodkovú daň, poľnohospodársku

Daň občanov, z príjmov občanov z poľnohospodárskej

Výroby.

 

Financie a hospodáren

V tejto časti uvediem stručne niektoré významné celoštátne

Udalosti, opatrenia federálnej vlády i vlády Slovenskej

Republiky, ktoré mali vplyv na občanov, ich životnú úroveň,

Zmýšľanie i postoje. Viaceré sa premietli aj do rokovania

Miestneho národného výboru a jeho opatrení. V tejto časti

Píšem iba o udalostiach, ktoré nie sú širšie. Spomínané

V dalších častiach kroniky (voľby, školstvo a pod.).

L. Marca 1990 nadobudol účinnosť Ústavný zákon SNR o

Štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a štátnej hymne

Slovenska. Od tohoto času niesla naša národná republika názov

Slovenská republika. Predtým, ale aj potom sa rozvinula široká

Diskusia o názve nášho štátu. Po mnohých rozporoch sa napokon

Dohodol a schválil zákon o názve: Česká a Slovenská Federálna

Republika (ČSFR). Súčasne sa schválil nový štátny znak

A hymna.

Podobného druhu boli aj diskusie okolo Zákona o úradnom

Jazyku v Slovenskej republike. Na mítingoch a vôbec na verejnosti

Sa v priebehu rokovania SNR v júni 1990 i po ňom vyskytlo

Veľa protirečivých stanovísk. Občanov ovládlo napätie,

Niekde (Bratislava, Uhrovec atd.) Hraničiace s neprimeranými

Vášňami. Úsilie uzákonenia jazyka prerástlo až v boj o politický

Vplyv. Napokon bol 25. Okt6bra 1990 s pripomienkami

Prijatý tzv. "koaličný návrh" zákona k nespokojnosti prívržencov

Tzv. "matičného návrhu".

Do života občanov aj v našej obci zasiahli viaceré zvýšenia

Cien, ktoré ovplyvnili životnú úroveň, najmä sociálne

Slabších občanov. Bolo to zvýšenie maloobchodných cien prakticky

Všetkých potravín k 9. Júlu 1990, neustále zvyšovanie

Cien benzínu - vcelku asi o 100 %. Zvýšeniam cjen predchádzali

Nákupné horúčky. V Ladcoch - rovnako ako inde, kupovali

 

POLITICKÉ UDALOSTI V OBCI LADCE

 

Celoštátne udalosti,

Opatrenia vlády

 

Občania trvácnejšie potraviny (olej, cukor, ryža, múka atd.)

A spotrebný tovar akéhokoľvek druhu. Súčasne sa mnohí občania

Za svoje peniaze snažili získať kovertibilnú menu a to v rámci

Legálnej výmeny i na čiernom trhu. Situácia v nadmerných

Nákupoch vyvrcholila na sklonku roku 1990, v očakávaní zvýšenia

Cien v rámci ich liberalizácie od l. Januára 1991.

Po prvom zvýšení cien štát čiastočne kompenzoval každému

Občanovi väčšie výdavky sumou 140,- Kčs mesačne. Došlo aj

K celkovému zvýšeniu dôchodkovo 4 - 10 % (podľa roku, kedy

Bol dôchodok priznaný). Súčasne sa zvýšili prostredníctvom

MNV v Ladcoch dôchodky tým, ktorí nedosahovali na jednotlivca

L 200,- Kčs alebo 2 000,- Kčs u manželskej dvojice.

Celkom na záver roka u občanov sa prejavovali obavy z budúcnosti

. Bol to najmä strach z nezamestnanosti, inflácie a

Tým značne zníženej životnej úrovne.

V roku 1990 sa v Ladcoch aktivizoval náboženský život.

Neboli sme svedkami prejavov nacionalizmu i ked občania jednoznačne

Dávali prednosť národnej politike v rámci federácie.

Preto podporovali vládu SR a SNR v jej zápase o rovnoprávne

Rozdelenie kompetencií medzi vládami ČR, SR a vládou ČSFR.

Schválenie takéhoto zákona na konci roku 1990 bolo vyvrcholením

Snáh Slovákov o autentickú federáciu a súčasne i zakončením

Politickej krízy, ktorá rokovanie o tento zákon sprevádzala.

Na základe volebných zákonov vydaných Federálnym zhromaž- Voľby do Federálneho

Dením a Slovenskou národnou radou, boli aj v Ladcoch dňa 15. Zhromaždenia a Slomája

1990 prostriedkami verejnej propa gácie vyhlásené vš eobec- venskej národnej rady

Né voľby do týchto zákonodarných orgánov. Priprava voli eb sa

Riadila osobitným harmonogramom, ktorý určoval postup jednotlivých

Etáp prípravy volieb.

Do 24. Mája sa vydávali voličské preukazy na požiadanie

Občanov. V dal šej etape až do 7. Júna sa pripravovali voľby

Technicky, prevzali a rozniesli sa volebné - hlasovacie lístky

Občanom do ich bytov. K hlasovaciemu lístku sa pridával

Propagačný leták o tom, ako hlas ova ť . Večer pred voľbami sa

Uzatvorili volebné mies t nosti a ukončili volebné zoznamy .

Volebná kampaň sa začala už 29 . Apríla a ukončila 48 hodín

Pred voľbami . Zakázaná bola aj agitácia pred volebnými

Miestnosťami. Predvolebná kampaň, najmä celoštátna, ale i

Z okresného pohľadu nebola vedená kultúrne . Ni~ktoré strany

A politické hnutia sa navzájom napádali, strhávali a prelepovali

Plagáty . Propagačné tlačoviny viseli doslova všade i na

Nevhodných miestach. Oveľa kultúrnejšie 'a politicky vyspelejšie

Si počínali strany a hnutia v Ladcoch a to osobitne VPN,

KSS a KDH. Dostali priestor v miestnom rozhlase, ale najmä

V Ladeckých zvestiach, kde bol uverejnený volebný program

Týchto strán a hnutí.

Do rámca predvolebnej kampane zapadli aj dve zhromažde nia

Voličov, ktoré organizovali spolu VPN a KDH a dalšie

S predstavovaním kandidátov aj KSS. O zhromaždenia nebol príliš

Veľký záujem - asi 150 až 200 prítomných.

Politické strany a hnutia v rámci ČSFR si vyžrebovali

Čísla, s ktorými išli do volieb. Vo volebnom kraji stredného

Slovenska to boli tieto:

L Strana slobody

2 Demokratická strana

3 Československá stjana socialistická

5 Verejnosť proti násiliu

6 Slobodný blok (Strana ústavnej demokracie, Strana slobodných

Demokratov, Strana česko-slovenskej neutrality, Republikánska

Únia)

8 Koalícia V šeľudovej demokratickej strany a Združenia pre

Republiku - Republikánskej strany Česko-Slovenska)

10 Komunistická strana Československa

II Spojenectvo poľnohospodárov a vidieka (politické hnutie

Členov JRD, Česko-slovenská strana poľnohospodárska, republikánska

Strana česko-slovenského vi dieka, Strana mo ravského

Venkova, Československá strana integrácie, Celoštátny

Aktív občanov, Hnutie dôchodcov za životné istoty,

Hnutie za rovnoprávne postavenie žien v Čechách a na Mo rave,

Strana slobodných demokratov)

12 Egyuttelés - Spolužitie - wspólnota - Súžitie, Madarské

Kresťansko-demokratické hnutie

13 Česko - slovenské demokratické fórum

14 Romovia (Strana demokratickej únie Romov, Strana integrácie

Romov na Slovensku)

16 Slovenská národná strana

17 Kresťansko-demokratické hnutie

IB Strana zelených

19 Hnutie česko - slovenského porozumenia

21 Sociálna demokracia

 

 

Voľby do Federálneho zhromaždenia (Snemovňa národov a Sne movňa

Ľudu) a do Slovenskej národnej rady sa konali B. A 9 . Júna

1990 . Volebné miestnosti 'boli otvorené v piatok od 14.00 hodiny

Do 22 . OO hod i ny a v sobotu od 7. OO do 14. OO hodiny .

V ladcoch boli zriadené dva volebné okrsky: v ladcoch vo volebnej

Miestnosti v Závodnom klube a v Tunežiciach v Miestnej

Osvetovej besede.

Voľby v jednotlivých okrskoch riadili okrskové komisie.

V ladcoch v zložení:

Ferdinand Bušík, predseda

Jozef Vrábel, podpredseda

Členovia: Pavol Koštial, Ondrej Koštialik, Vladimír Baška,

Ing. Miroslav Váň, Elena Gajdošíková, Jolana Šotkovská

.

V Tunežiciach:

Dušan Peterka, predseda

Ján Turzík, podpredseda

Členovia: Oľga Melicherová, Ján Raček, Jozef Černuška, Anna

Kvasnicová.

Členovia komisií zložili sľub, v ktorom sa zaviazali

Nestranne a svedomito vykonávať funkciu.

Občania, ktorí z rôznych dôvodov boli v čase volieb mimo

Obce, mohli si na MNV vyzdvihnúť voličský preuka~ na základe

Ktorého mohli potom voliť v mieste, kde sa nachádzali.

Voliči prevzali hlasovacie lístky prostredníctvom poslancov

MNV vo svojich bytoch. Hlasovacie lístky do Snemovne národov

A Snemovne ľudu boli farebne rozlíšené na ľavom okraji

Zvislým pruhom, ktorý bol pre Snemovňu ľudu svetločervený a

Pre Snemovňu národov svetlomodrý.

Kedže sa spôsob voľby líšil od predchádzajúcich volieb,

Stručne ho opíšem: Volič po vstupe do volebnej miestnosti prevzal

Úradnú obálku. Potom musel povinne odísť za zástenu, kde

Volebné lístky upravil (vložil do obálky po jednom do každého

Zastupiteľského orgánu ) a, napokon obálku zalepil a vhodil do

Volebnej schránky a zvyšné lístky do krabice na to pripravenej.

Na každom hlasovacom lístku mohol volič zakrúžkovaním

Čísla pred menom kandidáta niektorých preferovať pred ' inými.

Takto mohol preferovať najviac štyroch kandidátov.

Niektorých voličov členo via okrskovej komisie navštívili

Doma. Boli to tí, ktorí zo zdravotných dôvodov nemohli do volebných

Miestností prísť.

Pred voľbami prejavili jednotlivé hnutia a politické strany

 

Svoje názory na další vývoj spoločnosti u nás a osobitne

V našej obci vo svojich vol e b n Ý c h pro g ram och.

VEREJNOSŤ PROTI NÁSILIU (5)

Už názov tohto hnutia napovedá, že je proti akejkoľvek

Neslobode, diskriminácii a nemorálnosti. Pretože násilie je

Nemorálne a principiálne zlé, ľudí nevychováva, ale demorali zuje.

Verejnosť proti násiliu išla do volieb s programom Šanca

Pre Slovensko dosiahnuť, aby sa začaté zmeny stali nezvratnými,

Vykročiť k demokracii a prosperite, k slušnému životu

V celoeurópskom dome. Vo svojom programe dalej hovoria, že naša

Nová budúcnosť nebude zadarmo a nebude hned. ~lhoročná de vastácia

Ekonomiky si vyžaduje vysúkať rukávy a spolupracovať

Na ozdravení vlasti so všetkými občanmi.

Kritéria na kandidátov boli vieryhodnosť (neskompromitovanosť),

Profesionalita a nezištnosť. Medzi kandidátmi VPN

Boli osobnosti dostatočne známe, nielen na Slovensku, ale i

Vo svete .

Verejnosť proti násiliu v tomto programe nesľubovala, že

Každý zbohatne, ale chce každému zabezpečiť rovnaké podmienky

A pritom bude pamätať na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva.

VPN smeruje k úplnému sebaurčeniu Slovenska a slovenského národa.

Jej stelesnenie videli v spoločnej demokratickej fede rácii

S rovnako suverénnym českým národom.

Ďalšie body programu VPN sa týkali najmä ekologickej oblasti,

Čistého vzduchu, vody a nezávadnej stravy .

KOMUNISTICKÁ STRANA SLOVENSKA (10)

Vo svojom volebnom programe, okrem všeobecných cieľov sa

Zamerali najmä na miestne problémy. Niektoré z nich vyberám:

Zastavenie devastácie prírody, komplexná starostlivosť o vodu,

Ovzdušie, pôdu a osopitne podporia opatrenia na ozdravenie

Potravín.

V programe požadovali, aby sa podstatne zvýšili prostried ky

Na zdravotníctvo a konkrétne zrekonštruovalo zdravotnícke

Stredisko v ladcoch.

Podporujú rýchly rozvoj národného hospodárstva cestou

Trhového hospodárstva. Boli však proti tomu, aby tieto reformy

Sp revádzali ťažké sociálne otrasy, najmä nezamestnanosť . Uznávaj

U rôzne formy vlastníctva i podnikania a požadovali, aby

Mal každý možnosť využívať svoju odbornú kvalifikáciu a vzdelanie,

Bez ohľadu na svoju politickú príslušnosť, svetový názor,

Vyznanie.

Vo volebnom programe jednoznačne zamietajú likvidáciu poľnohospodárskych

Družstiev a hromadný návrat k malovýrobe.

V Ladcoch požadujú realizovať výstavbu predajne potravín

V Horných Ladcoch, rekonštrukciu predajne zeleniny, zlepšenie

Služieb, úpravu cesty na križovatke a urýchlené ukončenie výstavby

Vodovodu.

Ďalšie body dosť rozsiahleho volebného programu sa týkali

Aj sfér sociálnych, starostl ivosti o deti, prestárlych občanov.

V oblasti kultúry a telesnej výchovy vyjadrovali snahu

Lepšieho využívania jestvujúcich kapacít a dobudovanie ihriska

TJ Tatran Ladce. V školskej politike žiadali vo volebnom

Programe obnovenie osobnej a spoločenskej dôstojnosti učiteľa

A zlepšenie hmotného zabezpečenia pedagogických pracovníkov.

Stanovisko zaujali aj k odborom, kde sú za silné a nezávislé

Odbory.

 

KRESŤANSKO-DEMOKRATICKÉ HNUTIE (17)

KDH pred voľbami v Ladcoch vydali akési zamyslenie nad

Poslaním svojho hnutia. Najdôležitejšie myšlienky vyb~rám:

Kresťansko-demokratické hnutie nemá v úmysle viesť nijaký

Volebný boj. Stavajú na hlbokých, stáročiami overených

Kresťanských princípoch, ktoré majú za cieľ Ďaleko vyšší ako

Vybojovanie moci. Sú ' to láska, vzájomná tolerancia, sloboda

Ducha, znášanlivosť . Podľa tohoto vyhlásenia musí mocenská

Politika a jej uplatňovanie vo všetkých oblastiach nášho života

Skončiť, i ked tomu tak ešte nie je.

O voľbách vyhlásili, že sú iba prostriedkom na to, aby

Sa občania Ladiec slobodne rozhodli, či budúci. Život bude

Skutočne slobodný. Vo všetkých zastupiteľských zboroch musia

Mať zastúpenie skutočne všetky vrstvy obyvateľstva.

Voľ b y v L a d c och a T une Ž i c i ach, rovnako

Ako v celej ČSFR prebehli pokojne a dôstojne. V Ladcoch sa

Z l 421 zapísaných voličov zúčastnilo volieb l 383, čo bolo

97 %. Nad 97 % bola aj účasť v Tunežiciach . I napriek širokej

Vysvetľovacej kampani, časť občanov preukázala neznalosť vo lebnej

Mechaniky a tak bolo len v Ladcoch 34 hlasov neplatných.

V Ý s led k y

SN

Strana slobody 24

Demokr.strana 48

Čsi . Str.social. L

Hnutie za obč.

Slobodu l

VPN

Slobodný blok

Združenie

Pre republiku

KSS

Spoj . Poľnoh .

Romovia

Slov .n ár.strana 309

KDH 314

Str. Zelených 38

Čsl.porozumenie 4

Sociál.demokr. 12

 

Komunálne voľby

 

 

Venskí občania, ktorí v deň volieb zavŕ š ili 18 rokovanie sú

Zbavení svojprávnosti . Voliči boli opäť podľa čísiel domov za písaní

Do voličských zoznamov a každý mal možnosť do nich nahliadnuť

Už 30 dní pred voľbami.

V obci boli zriadené okrsky na čele s kom5iami . Celé voľby

Riadila Miestna volebná komisia v zložení:

Miroslav Šedík, Viera Remová, Ing. Lubomír Ježo, Ing. Peter

Dobrodenka, Jozef Kováč, Stanislav Kret a zapisovateľka Eva

Suchárová .

Za regulárnosť volieb vo volebných miestnostiach zodpovedali

Okrskové volebné komisie. V L ad c och v zložení

Emil Bračík, Peter Vrábel, Erika Faturová, Miroslav Koyš, Anton

Machala, Jozef Peterka, zapisovateľka Anna Kacinová.

V Tu než i c i ach: Jozef Uríček, Ján Poliak, Jozef Černuš ka,

Pavol Hrdina, Hana Kvasnicová a zapisovateľka Irena Suranová.

Všetky komisie vznikli delegovaním z jednotlivých po litických

Strán a hnutí v Ladcoch .

Zákon stanovoval aj to, kto môže byť poslancom a starostom.

Poslancom obecného zastupiteľstva sa mohol stať občan,

Ktorý bude mať v čase volieb 18 rokov a starostom ten, ktorý

Dovŕši 25 rokov.

Pre každý volebný obvod sa vyhotovili v tlačiarni volebné

Lístky, kde boli kandidáti v abeced nom poriadku s vyznačením

Veku, povolania a strany, ktorú zastupujú. Miestny národný

Výbor zabezpečil dodanie lístkov tri dni pred voľbami všetkým

Voličom .

Predvolebná kam~aň sa mala začať 30 dní pred voľbami a

Ukončiť 48 hodín pred prvým volebným dňom . Prejavil sa však

Malý záujem o propagáciu. Uskutočnili sa iba 2 schôdze

(VPN + KDH a KSS) všetky s nízkou účasťou občanov . Názorné

Materiály v obci vôbec nebolo vidieť. Jedinú propagáciu a

Vysvetľovaciu kampaň viedli Ladecké zvesti a miestny rozhlas

Vo svojich pravidelných reláciach .

Okrem iného sa vysvetľoval aj spôsob voľby . Úlohou voli ča

Bolo vybrať osobnosti, o ktorých predpokladá, že budú viesť

Obec k rozkvetu v neľahkých budúcich rokoch. Pravda, predpo kladalo

To aj morálne vlastnosti a odbornú zdatnosť . Volič vo

Volebnom lístku zakrúžkoval číslo pred menom kandidáta, ktorého

Si vybral . Z predloženého návrhu si mohli voliči vybrať

 

 

V Ladcoch 8 kandidátov a v Tunežiciach 4 kandidátov na poslancov.

Starostu obce - na osobitnom hlasovacom lístku iba jedného.

Jednotlivé strany a hnutia navrhli v L a d c och nasle dovných

Kandidátov :

Koalícia VPN - KOH: Milan Gábel, 29 ročný - tajomník ZPO

Ladďslav Kalus, 43 ročný - elektr.

Ivan Kobza, 32 ročný, lesník

KSS

Pavol Košťál, 28 ročný, technik

Ondrej Koštialik, 58 ročný, technik

Mudr. Jarmila Martináková, lekárka

Jozef Suchár, 34 ročný, automechanik

Jozef Vrábel, 60 ročný, technik

Vladimír Baška, 46 ročný, technik

Jozef Binka, 34 ročný, robotník

Anton Haršáni, 48 ročný, technik

Jozefína Kalusová, 53 ročná, pedagóg

Stanislav Klvaňa, 33 ročný, adm.pracovník

František Koiš, 45 ročný, robotník

Ing . Vojtech Mikloši, 45 ročný, technik

Ing. Miroslav Váň, technik

V Tunežiciach:

VPN-KDH František Letko, 41 ročný, učiteľ

Milan Letko, 40 ročný, dielovedúci

Oľga Melicherová, 43 ročn~ laborantka

Dušan Peterka, 52 ročný, technik

KSS a nestrannici : Štefan Cák, 41 ročný, technik

Bohumil Kvasnica, 56 ročný, technik

Miroslav Kvasnica, 48 ročný, robotník

Ján Turzík, 43 ročný, technik

V kandidátke na s tar o s t u boli pre oba obvody (Ladce a

Tunežice) kandidovaní:

Ferdinand Bušík, 51 ročný, technik (VPN - KOH)

Rudolf Galanský, 59 ročný, predseda MNV (KSS) .

Zvolení vo voľbách boli tí, ktorí dostali prostú väčšinu

Hlasov. Pred voľbami sa kandidátky vzdali Vladimír Baška a Jozef

Binka, obaja za KSS.

Voľby v oboch častiach obce prebiehali pokojne po oba dni.

Bola však oproti voľbám do Federálneho zhromaždenia a Slovenskej

Národnej rady podstatne nižšia účasť voličov.

V L a d c och bolo zapísaných l 441 voličov, z ktorých

Sa volieb zúčastnilo 962, čo bolo asi 66 %. V Tu než i c i ach

Bolo na zoznamoch 373 voličov a na voľbách sa zúčastnilo 283,

Čo je 68 %. Za celú obec to bolo l 245 voličov z l 814 zapísaných.

Okrskové komisie konštatovali, že v Ladcoch bolo 961 plat ných

Hlasovacích lístkov, v Tunežiciach 265 . Pri voľbách za

Starostu obce sa v Ladcoch započítalo 896 platných lístkov,

V Tunežiciach 253.

 

Za starostu obce väčšinou hlasov bol zvole ný F e r d i -

Nan d B u š í k . Narodil sa 27. Septembra 1939 v Lietavskej

Lúčke. Od roku 1946 býval v Ladcoch. Naposledy pracova l vo

Výskumnom ústave sklárskom v T renčíne.

Od týchto volieb sa podľa zákona SNR zásadne zmenila

Štruktúra riadenia obce. Občania sa budú učiť novým pojmom

I novému systému, v ktorom bude demokracia v obci fungovať.

Zákon určoval aj nové ekonomické vzťahy, v ktorých však v čase

Volieb i po voľbách do konca roku 1990 bolo veľa nejasnos tí.

Najviac občanov zaujímala otázka starostu a jeho zvýšených

Právomocí. Zákon o obecnom zriadení zase ur č oval zriadiť

Obe c n Ý ú rad, ktorý sa stáva výkonným orgánom obecného

Zastupiteľstva a starostu obce a je zložený z pracovníkov ob ce.

Zabezpečuje administratívne a organizačné veci obecného

Zastupi teľstva a starostu . Obe cn á rad a sa stala inicia tívnym,

Výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva.

Bude sa zaoberať všetkými bež nými vecami, ktoré vyplynú z uz nesení

Obecného zastupiteľstva.

V uznesení o starostovi obce v Zákone o obecnom zriadení

Schváleného SNR 6 . Septembra 1990 sa hovorilo o tom, že sta rosta

Vedie a zvoláva zasadanie obecného zastupiteľstva a obecnej

Rady, vykonáva obecnú správu, zastupuje obec vo vz~ahu

K štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, rozhoduje

O v š e t k Ý c h veciach, ktoré nie sú zákonom alebo uznesením

Obecného zastupiteľstva vyhradené tomuto orgánu.

O týchto veciach píšem v kronike preto, lebo oproti zákonom

Týkajúcich sa národných výborov nastáva veľké osamostatnenie

Obcí a miest, ktoré aj v Ladcoch zrejme prinesie v budúcnosti

Mnoho výhod i mnoho problémov, najmä v otázkach financovania

Plánov občanov a obecného zastupiteľstva, ktoré si zvolili.

Prv é z a s a dan i e obe c n é h o z a s tup ite ľ s t v a

Sa konalo 14 . Decembra 1990 v kultúr nom dome za účasti hostí

Z bývalého MNV, spoločenských organizácií a politických strán.

V rámci programu zložili novozvolení poslanci slávnostný

Sľub tohoto znen i a :

" Sľubujem, že budem riadne plniť svoje povinnosti, hájiť záuj my

Obce a jej obyvateľov, zachovávať ústavu, zákony a ostatné

Právne predpisy! "

Potom sa volili jednotlivé funkcie, ktoré pre obecné

Zastupiteľstvo vyplývajú zo zákona o obec n om'zastupiteľstve .

- Zást upcom starostu sa stal Ondrej K o š t i a l i k, ktorého

Úlohou je počas neprítomnosti zastupovať starostu a to v zvolávaní

A vede ní obecného zastupiteľstva a rady a vykonávať

Obecnú správu.

- Oo funkc i e hlavného kontrolóra zvolili Jozefa Vrábla. Jeho

Úlohou je kontrolovať pokladničné operác i e a účtovníctvo,

Nakladanie s majetkom obce a vypracovávať odborné stanoviská

K návrhu rozpočtu a záverečnému účtu obce .

- Do Rady ebecného zastupiteľstva zvol i li:

Milan Letko

František Let k o

Jozef Suchár

Milan Gábel

A dalším členom Rady je zástupca starostu Ondrej Koštialik .

- Na tomto zasadaní boli stanovení predsedovia komisií obecného

Zastupiteľstva:

Komisia finančná a šprávy obecného majetku - Stanislav Klvaňa,

Komisia vzdelávania, kultúry, mládeže a športu - Ladislav

Kalus,

Sociálna, zdravotná a bytová komisia - mudr. Jarmila Marti náko

Vá,

 

Komisia ochrany životného prostredia, lesného a vodného hos podárs

T va - Ivan Kobza,

Komisia ochrany verejného poriadku - Milan Gábel.

Rok 1990 sa v Materskej škole a detských jasliach v Ladcoch

Začal voľbou riaditeľky zariadenia. Uskutočnila sa 10.

Januára 1990 a do tejto funkcie bola zvolená dovtedajšia riaditeľka

Viera Kováčová.

Ostatných členov pedagogického kolektívu tvorili:

Zuzana Bieliková, Martina Fedorová, Irena Gajdošíková, Anna

Grmanová, Táňa Janešíková, Martina Jurovčíková, Alena Kukučková,

Viera Luhová, Jana Pikálková.

V detských jasliach pracovali:

Katarína Palčeková, Mária Koštialiková a Jana Kobelová. Okrem

Nich boli v Materskej škole a detských jasliach zamestnané

Dalšie pracovníčky: kuchárky, práčky, upratovačky a školníčka,

V počte 9.

 

V prevádzke bolo 5 tried Materskej školy s počtom detí do

128 a 20 detí v Detských jasliach. V priebehu roka sa začal

Úbytok detí v jasliach. Po dovŕšení 3 rokov sa rodičia dožadovali

Presunu do Materskej školy a tak k l. Septembru zostalo

V OJ iba 8 detí. ONV - odbor školstva rozhodol, že k l. Januáru

1991 budú detské jasle v Ladcoch z r u š e né. Ku koncu kalendárneho

Roka bolo v Materskej škole dovedna 108 detí.

Pri pedagogickej práci, najmä však v brigádnickej činnosti

Na pomoc škole pomáhali . Rodičia cestou Združenia rodičov.

V tomto roku bol predsedom Ján Raček, ostatní členovia:

Ing. Slávik, Stachov~, Remová, Čemeš, Cícera, P. Kucharík,

Suchár, Ďuriš.

Materská škola dobre spolupracovala so Základnou školou,

Už tradične s u č iteľkami prvých ročníkov. Veľa pre deti urobila

Spolupráca so Závodným klubom.

 

ŠKOLSTVO V LADCOCH Materská škola A detské jasle

 

Pri otvoren i !Kolského roku 1989-1990 pracovalo v Základnej

!Kole 25 pedagogických a výchovných pracovnikov a l externá

Utiteľka. Z tohoto pot tu boli 3 pracovnitky v !Kolskej družine

A l pionierska vedúca. V ško le bolo celkom 13 správnych

Zames tnancov: školnik, upr atovatky, kuchárky, kurit.

Vedenie školy tvorili: Dalimír Pružinec, riaditeľ; Mária

Liptáková, zástupkyňa riaditeľa, ktorá však už od novembra

1989 bola práceneschopná.

Potet žiakov bol v ro tníkoch 1.-4. 191, v ročnikoch 5.-8.

191, spolu teda 382 žiakov, čo je presne toľko,' ako v šl<olskom

Roku 1988-1989.

 

Okrem normálnych predmetov žiaci navštevovali nepovinné

Predmety a to pohybové hry, !Portové hry a cvičenia z matematiky,

Pričom náplňou vyučovania pohybových hier bol nácvik na

Celo!Tátnu spartakiádu. Po jej zrušení sa v krúžkoch venovali

Voľnej gymnastike a iným pohybovým aktivitám.

Neoddeliteľnou súčasťou !Koly bola školská družina,

V ktorej sa sústredovalo 80 - 90 detí, ,čo boli prevažne žiaci

L. -4. Ročníkov. Program činnosti v školskej družine vyplňovala

Športová, hudobná a pracovná výchova, ako i sebavzdelávanie a

Spoločensky prospešná činnosť .

V Základnej škole pracovalo dovedna 16 krúžkov, do čin nosti

Ktorých sa zapojilo 223 žiakov . Deti navštevovali krúž ky:

Tanečný, recita čný , rybársky, poľovnícky, prírodovedný,

Futbalový, požiarnicky, strelecký, zdravotnícky, fotografický,

Výpočtovej techniky, mladý ochranca prírody, dva montážne

Krúžky. Krúžky viedli' uti telil Základnej školy, ale i rodičia

A členov ia spoločenských organizácií.

Značná pozornosť sa venovala

Školy. Rôzne vylepšenia a opravy v

 

Mat e r i á l ny m otázkam

Školských objektoch sa robili

Už počas letných prázdnin, pokračovali v prvých týždňoch

Sep tembra. Rovnako aj v roku 1990 - opäť v slede: prázdniny

A začiatok !Kolského roka. Opravili sa všetky strechy budov

A pergoly, komín na kotolni . Vymaľovali sa všetky priestory

V pavilóne A a B, školské dielne, chodby a šatne, školská je dáleň.

Natreli sa všetky okenné rámy a urobilo tesnenie okien .

Celková hodnota týchto opráv prekročila pol milióna korún.

V lete 1990 sa úspešne završuje viacročná snaha Základnej

Školy upraviť nevy hovujúce ihrisko medzi budovami školy.

Za pomoci Považských cementární, JRD Košeca a za financovania

ONV r odboru školstva, sa vybetónovala plocha 60 x 20 metrov,

Ktorá sa napokon pokryla vrstvou asfaltu. Celkové náklady boli

118 667, - Kčs. Súčasne sa začala upravovať škvárová bežecká

Dráha, ktorá obrubuje asfaltové ihrisko .

Politické zmeny u nás priniesli aj niektoré zmeny vo vedení

Školy, v obsahu a systéme školstva. '

V roku 1990 sa v školskom systéme urobili tieto zmeny:

Zrušilo sa ideovo-politické vzdelávanie učiteľov. Predmet ob čianska

Náuka sa v 6 . - 8. Ročníku neklasifikuje. Učitelia dejepisu

Preberali učivo po roku 1918 z textov a pokynov Učiteľských

Novín a Nového slova . V druhom polroku sa zredukoval počet

Hodín ruského jazyka, čím sa vytvoril priestor iným cu dzím

Jazykom. Na škole sa prestalo oslovovať "súdruh - súdružka

" , čo nahradili oslovovaním "pán a pani" .

V Základnej škole bolo ešte v decembri 1989 ustanovené

Tzv. Učiteľské fórum, ako neformálna iniciatíva, ktorá nepodliehala

Riadeniu zhora. Úlohou U č iteľského fóra bolo, okrem

Iného, aj podávať iniciatívne návrhy na zlepšenie práce školy .

Revolučné odborové hnutie sa zmenilo na Základnú organizáciu

Odborového zväzu. ,voľby nového výboru sa konali 9. Januára

1990. Oo funkcie predsedu bola tajným hlasovaním zvolená Viera

Králová .

Ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej

Republiky doporučilo dňa 5 . Januára 1990 vykonať v januári

1990 voľbu do funkcie riaditeľov škôl, na obdobie od

L. Februára 1990 do l. Septembra 1991. Dňa 15. Januára 1990

Sa v Základnej škole Ladce prostredníctvom anketových lístkov

Ustanovila 5-členná kandidátka. Traja kandidáti sa potom vzdali

A zostali Mária Letková a Dalimir Pružinec. 17. Januára sa

Konali voľby, po kt.orých bol výsledok medzi dvoma kandidátmi

9 : 9 hlasov. Vzhľadom na rovnosť hlasov mal byť riaditeľ menovaný

Konkurzom. 25. Januára sa však Dalimír Pružinec kandi dátky

Vzdal a riaditeľkou sa tak stala Mária Letková. Zástupkyňou

Riaditeľky bola zvolená a menovaná Ludmila Vráblová.

Dňa l. Februára 1990 zmenila Pionierska organizácia SZM

Názov na Pionier. Pri jej zriadovaní sa stanovi~o, že je to

Samostatná spoločenská organizácia detí, ktorá vychádza zo

Záujmov a pot.rieb detí.

A k t i v i t a š k o l y sa prejavila i mimo vyučovacieho

Procesu. Dd 19. - 24. Februára 1990 sa uskutočnil výchovnovýcvikový

Lyžiarsky kurz s pobytom v Zliechove pre 30 žiakov

VII. Ročníka. Vzhľadom na nepriaznivé poveternostné podmienky

Sa však lyžovalo iba 3 dni.

Spoločenské posedenie pedagogických a výchovných pracovníkov

Zorganizovala odborová organizácia v Klobušiciach. Pri

Príležitosti Dňa učiteľov bola vyznamenaná učiteľka školy Nadežda

Ištvániková, ktorá po 35 rokoch v školskej službe odchádzala

Na dôchodok .

Dd 14. Mája do 26. Mája 1990 bolo 60 žiakov 3. A 4 . Ročníka

V škole v prírode v Lazoch pod Makytou .

Žiaci 3. Ročníka absolvovali základný plavecký výcvik na

Krytej plavárni v Púchove.

Dobrú odozvu malí výchovné koncerty v rámci hudobnej výchovy

Pripravované skupinou Termix a inými, ako i zábavné a

Poučné - netradičné stretnutia pod názvom "Veselý zemepis",

Ktoré vedenie školy organizovalo v spolupráci so Závodným klubom

Považských cementární v Ladcoch. V roku 1990 sa darilo organizovať

Aj exkurzie do Sklární Lednické Rovné, Stredného odborného

Učilišťa stavebného v Trenčíne, do Matice slovenskej

V Martine, do Dolného Kubína (P . O. Hviezdoslav) a iné.

Žiaci školy 50 svojimi učiteľmi, resp . Vedúcimi krúžkov

Sa zúčastnili viacero podujatí náučného, kultúrneho a športového

Charakteru. Tak boli úspešní na okresnom kole matema tickej

Olympiády a olympiády ruského jazyka. Na Behu Smeny

A Mladej fronty získali prvé miesto v okresnom a krajskom kole

A dalšie veľmi dobré umiestnenia . V ľahkej atletike boli

Mladší žiaci, mladšie žiačky a staršie žiačky, prví v rámci

Okresu .

Tradičné zbery zamerali na zber gaštanov, ktorých poľovníci

Z Ilavy odobrali viac ako 2 000 kilogramov. Podobne boli

Úspešné aj zbery železného šrotu, najviac však zber odpadového

Papiera. Zberová aktivita sa prejavila i v zbere šípok

(283 kg) a liečivých rastlín (l 433 gramov).

Z dru žen i e rod i č o v v školskom roku 1989 - 1990

Venovalo pozornosť zjednocovaciemu procesu pôsobenia školy a

Rodičov na výchovu detí. Okrem pred-náškovej či n nosti sa ro dičia

Priči n ili o úpravu školského areálu a zariadenia, mate riálneho

Vylepšenia tried . V školskom roku 1989- 1990 viedol

Združe nie rodičov výbor: Ing . Miloslav Barica - predseda,

Milan Bajza - .pokladník, členovia výboru: Ing . Jurčo, Hudecová,

Justh , Pastierik, Letko, Tichý, Šotkovská, I ng. Chlebová,

Turzík .

5. Októbra 1990 sa v kultúrnom dome zišlo plenárne zasadanie

Združenia rodičov pri Základnej škole. Tu sa rodičia dozvedeli

Viacero noviniek . Umiestnenie žiakov po skončení do chádzky

Na Základnej škole j"e voľné. Škola nedostala nijaké

Direktívne čísla . Do učilíšť si umiestnenie dieťaťa rodič do hodne

Sám s vedením pódniku. Ak bude viac nezaradených detí

V 8. Ročníku - zriadi sa deviat.a trieda. V škole sa skúšobne

Zrušili žiacke knižky, čo bola súčasne výzva rodičom uplatňovať

Viac priamy styk s učiteľmi ZŠ~ V ročníkoch 1.-5. Sa zaviedla

Tretia hodina telesnej výchovy, kt.orá je vždy odpoludnia

. Na tomto plenárnom zasadaní vyhodnotili najlepší triedny

Kolektív, najlepšieho dôverníka triedy a vedúceho krúžku. Vo

Voľbách z trojnásobného výberu zvolili ll-členný výbor pre

Rok 1990-1991:

Pavol Tichý, Juraj Letko, Ján Pastierik, Milan Bajza, Jana

Chlebová, Anna Kacinová, Jolana Šotkovská, Miloslav Barica,

Jozef Martinák, Miroslav Zajac, Gabriela Koštialiková.

Dňa 3 . Septembra 1990 otvorili v Základnej škole nový

Školský rok . Podobne ako v predchádzajúcich rokoch bolo na

Začiatku 16 tried s 379 žiakmi, z toho v ročníkoch 1 . -4 .

181 detí . Celkom 62 detí sa prihlásilo do školskej družiny,

Kde budú mimoškolskú činnosť vykonávať v troch. Oddeleniach.

Na začiatku školského roku 1990 - 1991 v Základnej škole

Pôsobilo 21 pedagogických a výchovných pracovnikov. Medzi

Novými privítali pre ročníky 1 .- 4. Zuzanu Eliášovú, Miroslavu

Koišovú a Emíliu Filovú, v ročníkoch 5.-8. Dagmar Krajč

I ovú a Stanislava Kreta, v školskej družine Jarmilu Gabkovú,

Alenu Zaťkovú a od novembra Máriu Liptákovú, Hned na

Začiatku sa pozornosť venovala vyučovaniu cudzích jazykov .

V ročníkoch 5.- 8 . Sa vyučoval ruský jazyk a nemecký jazyk

A v troch krúžkoch popoludní (za peniaze rodičov) sa 46 de t í

Začalo učiť anglický jazyk .

V školskom roku 1989 - 1990 navštevovalo Osobitné odborné

Učilište v Ladcoch 312 žiakov, z toho 138 dievčat . Žiaci

Navštevovali 26 tried v odboroch: murár, stolár, cementár,

Maliar, stavebný zámočník, záhradník a krajčírka.

D vyučovací proces, odborný výcvik a o výchovu sa staralo

49 učiteľov a 24 vychovávateľov.

Po novembri 1989 sa uskutočnili v Osobitnom odbornom uči lišti

Niektoré personálne zmeny. Po organizačných prípravách

Sa 17 . Januára 1990 konali voľby riaditeľa učilišťa. Navrhnu-

Osobitné odborné

Učil i šte

Tí boli traja kandidáti: paeor. Vladimír Hromek, Karol Kuniak

A Ing. Jela Kalusová. Volieb sa zúčastnilo 67 voličov a o

Riaditeľovi školy sa rozhodlo už v prvom kole, ked paeor. Vladimír

Hromek získal 39 hlasov a stal sa novým riaditeľom Osobitného

Odborného učilišťa v Ladcoch. Pri tej istej príležitosti

Boli zvolení aj další funkcionári školy:

Jozef Hladký, ako zástupca riaditeľa pre odborné predmety,

Miroslav Sňahničan, zástupca riaditeľa pre všeobecno-vzdelávacie

Predmety,

Ing. Jela Kalusová, vedúca odborného výcviku,

Marián Justh, vedúci výchovy.

Na začiatku školského roka 1989-1990 pracovali v u č ilišti

Organizácie: KSS, SZM, ROH a ZČSSP. Po novembri 1989 boli všetky

Zrušené, pričom namiesto Socialistického zväzu mládeže vznikol

Zväz mladých a namiesto ROH - Odborový zväz. Potom platila

Zásada, že jediným oponentom riaditeľa môže byť iba Odborový

Zväz.

Výchovno-vyučovacie výsledky dosiahnuté v školskom roku

1989-1990 nepresiahli úroveň predchádzajúcich rokov. Priemerná

Známka bola 2,27. Znížený druhý stupeň zo správania malo 13

Žiakov, 10 žiakov dokonca "tretí stupeň a 10 žiakov bolo vylúčených

Zo školy, väčšinou pre vysokú neospravedlnenú absenciu.

801i to vä č šinou romské deti. S vyznamenaním prospelo 36 žiakova

8 neprospelo.

Prijímacích pohovorov - skúšok pre nový školský rok 1990-

-1991 sa zúčastnilo 195 žiakov, z ktorých prijali 151 žiakov.

K záverečným skúškam v júni 1990 pripustili 75 žiakov posledných

Ročníkov. Z toh~ bolo 19 vyznamenaných, 15 žiakov prospelo

Veľmi dobre, 40 prospelo a dvaja neprospeli.

Nový školský rok 1990-1991 otvorili na slávnostnom zhromaždení

Vo veľkej sále kultúrneho domu za pomerne veľkej účasti

Rodičov. K väčším organizačným zmenám nedošlo a tak sa nový

Školský rok začal obvyklým spôsobom. Zmena nastala v zložení a

Čiastočne i poslaní Združenia rodičov. Nový výbor zvolili práve

Na spomínanom zhromaždení.

Ing. Jaroslav Klobučník, predseda

Marta Dobrodenková, tajomníčka,

Žofia Justhová, pokladníčka,

Členovia: František Dčkay, Elena Vavroušová.

Ako hlavné úlohy si vytýčili:

Zisťovanie spätných informácií o činnosti školy ana základe

Toho zlepšovanie celkových podmienok žiakov učilišťa. Zakúpe nie

Vecných cien pri uskutočňovaní rôznych športových a iných

Súťaží, zakúpenie kníh za dobré výsledky v prospechu, športe

A pod. Rozhodli sa aj zakúpiť športovú výstroj pre žiakov reprezentujúcich

Školu .

V rámci mimoškolskej činnosti pracoval v učilišti stre lecký

Krúžok pod vedením Ing. Dvorského a literárno - dramatický

Pod vedením učiteliek Dobrodenkovej a Vendrinskej . Jedným

Z cieľov telovýchov nej aktivity pod vedením učiteľov Sňahniča na,

Filipa a Kreta, sa stala príprava na Celoslovenské športo vé

Hry mládeže Osobitných odborných učilíšť . Pre dievčatá sa

Uskutočnili v Lučenci, kde pretekárky ODU Ladce sko n čili na

Treťom mieste a chlapci, ktorí mali svoje hry v Bratislave,

Sa umiestnili na druhom mieste. V mesiacoch október a máj bo la

Už tradičná súťaž o - Pohár riaditeľa Školy medzi učebnými

Odbormi v atletike. V máj i sa uskutoč n ila každoročná Vatra

Mieru s kultúrnym, zábavným a športovým programom v netradičných

Disciplínach.

V rámci výcho vy, žiaci bývajúci v internáte v spolupráci

S vychovávateľmi priprav-Ujú pravidelne mnoho zaujímavých podujatí.

V tomto roku si zvlášť pochvaľovali zoznamovaciu dis kotéku

S kultúrnym programom. Úspešne pokračovali v osvedčených

Formách výchovy a zábavy pod názvom Stopercentný muž a

Praktické dievča.

Žiaci z internátu navštívili veľa kultúrnych podujatí:

Kino, divadelné predstavenia, výstavu Výtvarná Dubnica, múzeá,

Poriadali besedy so zaujímavými ľudmi a pod. V tomto roku sa

Začala príprava zriadenia veľkej herne a hudobnej miestnosti .

Na konci marca 1990 sa v ODU konala súťaž o najkrajšie

Dievča Miss ODU . Hodnotila sa nielen fyzická krása, ale aj

Také vlast nosti, ako sú domáce práce, spoločenské správa nie,

Vtipnosť, tanec, prednes prózy a poézie. Miss ODU sa stala

Mária Bučková, z 2. Ročníka odboru krajčírka. 27 . Októbra

Organizoval Okresný dom detí a mládeže v Považskej Bystrici

Dvanásťhodinovú súťaž v diskotancoch Diskomaratón. Súťaže sa

Zúčastnilo aj sedem párov tanečníkov z učilišťa, ktorí si počínali

Suverénne, ked získali prvé tri miesta . Najlepši:

Mária Bučková a Marián Gašpar.

Od času, ked v Ý s t a v b u O O U prevzal podnik Agrostav,

Sa značne urýchlila výstavba nového areálu. Po presťa hovaní

Zámočníkov do novej budovy, sa ú~pešne a v termínoch

Pracovalo na pavilóne pre murárov a maliarov . Takže v roku

1990 bol v užívaní blok stolárov s triedami a kanceláriami,

Kotolňa, pavilón pre zámočníkov, garáže a sociálne zariade nia

. Na s pomínanom bloku pre murárov a maliarov bola väčšina

Stavby hotová a tak termín jún 1991 sa zdal byť reálny. Táto

Budova bude mať di elne, učebne a sociálne zariadenia . Vedenie

Školy intenzívne rokovalo po celý rok o dal šej etape, ktorou

By mala byť vystavba internátov na mieste starých hospodár skych

Budov . Plánovaná budova ubytovní je vo svojom projekte

Prispôsobená štýlu kaštieľa a to najmä strechou.

Pokračovala aj modernizácia budovy bývalej ZDŠ, teraz

Krajčírske dielne a učebne. Po zavedení centrálneho kúrenia

Z tepelného zdroja Považských cementární, pristavili sociálne

Zariadenia a rozšírili krajčírske dielne. Stavbu uskutočňova li

Pracovníci Agrostayu v spolupráci s učňami - murármi ODU.

Zamestnanci a žiaci učilišťa začali v roku 1990 s výstavbou

Športového areálu, ktorý nahradí tzv . Pioniersky štadión

V parku.

Kultúrny život v obci v negatívnom zmysle ovplyvnila

Stagnácia niektorých organizácií, ktoré tradične tieto aktivity

Vykonávali i problém financií v Závodnom klube, ktorý

Trvá už viac rokov. Na druhej strane určité oživenie priniesli

Nové aktivity, najmä v Klube mládeže pri Závodnom klube.

24. Apríla 1990 rozhodnutím Rady MNV bolo zrušené Miestne

Kultúrne stredisko s tým, že celoobecnú kultúrnu činnosť

Bude dalej vyvíjať Závodný klub, vrátane miestneho rozhlasu

A vydávania Ladeckých zvestí. Súčasne sa rozhodlo nezriadiť

Pamätnú sieň a zozbieraný historický materiál archivovať,

Pripravené vitrínky, panely, nábytok a a~lšie súčasti plánovanej

Pamätnej siene skladovať. Po zrušení Miestneho kultúrneho

Strediska prestali sa načas vysielať rozhlasové relácie

A vydávať Ladecké zvesti, čo sa však od septembra obnovilo.

V roku 1990 sa uskutočnili niektoré tradičné, ale i nové

Oslavy výročí, na ktorých tak ako v predchádzajúcich rokoch

Nebola príliš vysoká účasť.

Dňa ll. Marca pripravil Zväz žien v kultúrnom dome podujatie

- slávnostnú schôdzu pre ženy z Ladiec, pri príležitosti

Medzinárodného dňa žien. V rámci slávnosti v kultúrnom dome

Vystúpili deti z Materskej školy a Základnej školy. Deň predtým

Oslávili svoj sviatok ženy - učiteľky, vychovávateľky a

Pracovníčky zo všetkých škôl v Ladcoch a svoju oslavu mali i

Ženy zo železničnej stanice· Ladce.

30. Apríla 1990 si pri príležitosti 45. Výročia oslobodenia,

Do 300 občanov uctilo na spomienkovej oslave všetkých,

Ktorí sa zaslúžili o naše oslobodenie. Po príhovore podpredsedu

MNV Ferdinanda Bušíka účastníci položili vence k pamätnej

Tabuli na kultúrnom dome a k pomníku padlých v druhej svetovej

Vojne. Za zmienku stojí, že v prejave podpredsedu MNV sa

Po rokoch spomína aj zavraždenie židovských občanov v horách

Okolia Ladiec na sklonku roku 1944.

K U L TÚR A V OBC I

Dňa l. Mája sa v Ilave konal míting organizovaný msnv,

VPN, KDH a KSS v Ilave, na ktorom sa zúčastnilo asi 100 občanov

Z ladiec.

Deň matiek pripravený Kresťansko-demokratickým hnutím

- klubom v ladcoch a VPN v ladcoch sa vydaril. Matky, deti,

Ale aj ostatní občania videli 13. Mája vo veľkej sále kultúrneho

Domu kultúrny program. V rámci tohoto podujatia si na

Svoje pri šli najmä deti, ale i dospelí návštevníci. V rámci

Dňa matiek odmenili matky s 5 a viac deťmi z ladiec a Tunežíc.

29. Augusta 1990 si občania ladiec uctili ~ých, ktorí položili

Svoje životy v Slovenskom národnom povstaní. Slávnosť

Pri príležitosti 46. Výročia sa začala pri kultúrnom dome, pokračovala

Sprievodom a ukončila sa kladením vencov k pamätníku

Padlých.

Spevácky súbor žien pri Závodnom klube, ktorý počúvali občania

Pri rôznych príležitostiach už 18 rokov, mal v roku 1990

Svoje problémy. Speváčiek " stále ubúdalo a tak sa vedenie obrá-,

Tilo na ženy v obci s náborom, ktorý však vyšiel naprázdno.

Pokračoval aj niekoľkoročný úpadok dychovej hudby, zavinený

Financiami, ale aj odchodom hudobníkov z rôznych príčin. Súbor

Nemal stabilného vedúceho a tak táto v celoštátnom meradle

Známa vynikajúca kapela sa stala už len minulosťou .

Až takmer k úpl~ému rozpadu sa dostal v minulosti aktívny

Krú žok filmových amatérov. Dôvody boli finančné, organiza č né ,

Ale zrejme najviac odchod vedúceho a zakladateľa tohoto krúžku

Miroslava Remu . 17. Marca sa v ladcoch ešte konala Okresná

Súťaž amatérskych filmov a videoprogramov. Do súťaže bolo prihlásených

II súťažných filmov z DK Dubnica nad Váhom, DK Považská

Bystrica, ZK Gumárne Púchov, Dom detí a mládeže v Ilave

A AFK ladce. V porote zasadali známi odborníci:

Kríza súborov

Peter Záchenský, režisér Filmovej tvorby Bratislava,

Ing. Milan Stano zo Slovenskej televízie a další. Porota konštatovala,

Že úroveň filmov je slabšia ako po iné roky a udelila

Ceny. V normálnom poradí na prvých troch miestach sa

Umiestnili filmy z Dubnice a Púchova. Z ladeckých amatérov

Dostal zvláštnu cenu 16 mm film Štefana Ková~ika "Fašiangy

V Krivokláte" .

Z dalších významných podujatí Záujmovej umeleckej ~innosti

Spomeniem Okresnú prehliadku scénického tanca na javisku

ZK Považských cementární 19. Mája 1990. Organizátorom bolo

Okresné osvetové stredisko a domáci Závodný klub.

V Závodnom klube v ladcoch sme v roku 1990 videli niekoľko

Vystúpení profesionálnych umelcov. Niektoré z nich:

- Tešínske divadlo s rozprávkou Čertove zlaté vlasy,

- vystúpenie Olda Hlavá~ka a Ivana Krají~ka v zábavnom programe

Starsbar,

- dychový orchester Moravenka,

- Štátne bábkové divadlo z Košíc s rozprávkou Tri prasiatka,

- "Veselý zemepis" - program skupiny Termix pre deti,

- výchovné koncerty a dalšie súbory a skupiny.

Záujem or vystúpenia profesionálnych skupín zna ~ ne poklesol

A tak aj finan~ne bola vä~šina stratová. To spôsobilo, že

Organizátori v poslednom š tvrťroku už nijaké súbory ne pozývali.

29 . S ep tembra 1990 bola preplnená sála kultúrn eho domu

V la dco ch svedkom mimoriadneho kultúrno-spolo~enského podujatia

- voľby Miss Považia. Kultúrny program, módna prehliadka

Profesionálne súbory

Voľba Miss Považia

A iné kultúrne aktivity rámcovali to najhlavnejšie - voľbu

Najkrajšieho dievčaťa od Žiliny po Trenčín. Organizátormi boli

Závodný klub Ladce, Klub mládeže pri ZK Ladce, TALENT -

- Zväz záujmových združení Považská Bystrica. Sponzormi podujatia

Boli Považské cement.árne, Makyt.a Púchov, Spojené sklárne

Lednické Rovné, Kožat.ex Bratislava a POVEX Žilina.

V bohat.om programe sme videli členov Klubu spoločenského

Tanca z Považskej Bystrice, krúžok moderného tanca Klubu mládeže

ZK Ladce - Total, Módnu prehliadku Makyt.y Púchova Odevných

Závodov Trenčín i známych hercov Štefana Skrúcaného a

B. Ďur iča.

Súťažiace dievčatá prešli skúškou znalostí, t.alent.u, pôvabu

A krásy. Všetko sa začalo meraním a vážením, jazykovými

Znalosťami podľa zvoleného cudzieho jazyka. V zábavnej časti

Vidličkou na t.anieri šľahali sneh a potom preskakovali cez

Švihadlo. Ďalej spievali, rozprávali o Považí a zúčast.nili sa

Kvízu o našom rodnom kraji - o povodí Váhu. N a záver sa

Dievčatá predst.avili ako tanečnice a nakoniec bola promenáda

V plavkách.

Porota vedená Ale~ejom Či benkom napokon rozhodla, že na

Prvom mieste sa umiestnilá Oubničanka Miroslava Mošková, na

Druhom 17-ročná št.udent.ka Gymnázia Púchov Silvia Fuseková a

Na treťom miest.e Jana Mošková z Visolaj. Cenu magazínu POVEX

Získala Žilinčanka Adriana Antolová.

V roku 1990 mal Klub mládeže pri ZK Považské cementárne

Svoju klubovňu v príst.avbe kultúrneho domu. Jeho 67 členov sa

Zúčastňovalo na významných kultúrnych a spoločenských podujatiach,

Alebo ich priamo organizovali. Akt.ivit.u zamerali najmä

Na:

 

Klub mládeže

 

Efektívne využívanie voľného času rozvíjaním záujmovej činnosti,

- organizovaním kultúrno-spoločenských, rekreačno-telovýchovných

A turistických akcií pre seba, ale i pre ostatných občanov,

Najmä mládež a deti,

- priamu činnosť v klubových priestoroch.

Solídne vybavenú klubovňu si sami doplnili zariadením,

Zvukovou technikou, za peniaze získané z vlastnej činnosti.

Za organizačné vyvrcholenie pokladali už spomínanú súťaž

Miss Pova žia. Z umeleckej záujmovej činnosti sa . V roku 1990

Najlepšie darilo s9boru moderného tanca Total, ktorého členmi

Bola 15 - 16 ročná mládež a viedli ho Alžbeta Bušíková ml . A

Bohunka Lihocká.

Členovia sa Dri založení klubu v roku 19B9 zaviazali udržovať

Okolie kultúrneho domu. Svoj sľub splnili a s údržbou

Parkovej plochy neboli po celý rok nijaké problémy.

V rámci Medzinárodného dňa detí pripravili v kultúrnom

Dome bohatý program pre deti z Ladiec a Tunežíc. Organizátori

Využili v kultúrnom dome takmer všetky priestory, ale aj

Plochu pred Závodným klubom. Deti sa zúčastnili rôznych súťaží,

Maľovali na asfalt, poierali zábavné videoprogramy ata.

19. Mája usporiadali členovia klubu pred ZK všeobecnú

Burzu, ktorá nemala úspech a viac ju teda do konca roka neopakovali.

V priebehu roka usporiadali niekoľko tanečných zábav a

Diskoték, ktoré robili - ako všetky organizácie - pre zisk,

Teda financie na ostatnú činnosť. Takto zábavy v Ladcoch vinou

Všetkých organizátorov, ale i samotných účastníkov, najmä

Mláde že z iných obcí a miest, mávali niekedy veľmi nekultúrny

Priebeh i za asistencie ZNB.

Knižnica v Ladcoch mala v roku 1990 II 41B zväzkov,

Z toho spoločensko-vedná literatúra l 463, prírodovedná 502,

Z oblasti poľnohospodárstva 232, technických kníh 409 a ostatnej

Náučnej literatúry B59 zväzkov. Krásnej literatúry mali

Čitatelia k dispozícii 4 993 zväzkov a kníh pre deti 2 542

Zväzkov.

V roku 1990 pribudlo 225 kníh zakúpených za 7 622,- Kčs,

Ale ubudlo l 199 kníh, ktoré boli vyradené z politickej literatúry

Osobitnou vyradovacou skupinou z Okresnej knižnice.

Knižnica mala v roku 1990 34B čitateľov, z,toho 144 do

14 rokov. Takýto počet bol približne aj v roku 19B9. Knižnica

Bola zdarma k dispozícii čitateľom a návštevníkom v pondelok

A piatok vždy od 15.00 do 19.00 hodiny. Uvedený počet čitateľov

Si v roku 1990 v knižnici požičal dovedna 17 296 zväzkov,

Z toho spoločensko-vedných B76, prirodovedeckých 646, z poľnohospodárstva

603, technickej literatúry 596 a ostatnej náučnej

L 152. Najviac výpožičiek, ako každý rok, bolo z krásnej

Literatúry a to 5 BB9 a knih pre deti 5 996 zväzkov.

Výkony kina Závodného klubu v roku 1990 boli nižšie, ako

V predchádzajúcich rokoch. Hlavná príčina je v tom, že'od

4. Septembra až do konca roku 1990 bolo kino zatvorené pre

Adaptačné práce a výmenu premietacích strojov. Celá oprava

Stála viac ako 300 000,- Kčs, čo sa hradilo z financií Ministerstva

Kultúry, ktoré pridelili v auguste 19B9.

V roku 1990 v kine ZK premietli filmy v 197 predstavenich

Za účasti B 973 divákov. V prvej polovici roku 1990 sa

Uskutočnila prehliadka úspešných filmov, ktorú videlo dovedna

L 277 divákov, čo bolo podstatne menej ako na podobnej

Prehliadke v roku 19B9.

 

Knižnica v Ladcoch Kino Závodného klubu

 

Klub bol založený 7. Januára 1990 za účast.i 24 občanov

A Andreja Franku ako delegáta z Považskej Bystrice. Na ustanovujúcej

Schôdzi bol zvolený výbor, ktorého predsedom sa

Stal Miroslav K o y š. Členmi predsedníct.va: Ing. Lubomír

Ježo, Lýdia Štefancová, Zuzana Faturíková, Jozef Vrábel. Na

Tomto zasadnutí navrhli aj kandidátov na poslancov do Miestneho

Národného výboru, ktorého rekonštrukcia sa ,pripravovala

Na február.

Klub Kresťansko-demokratického hnutia vychádzal z týchto

Zásad:

Východiskom pre osobný a spoločenský život je kresťanský

Svetonázor, ekumenicky Chápaný ako zjednocovacia základňa

Členov kresťanských cirkvi a aj iných občanov, ktorí uznávajú

Kresťansko-etické hodnoty,

- zaručenie plnej náboženskej slobody, zrušenie dozoru štátu

Nad cirkvami, dodržiavanie ľudských práv,

- rovnoprávnosť osobného, súkromného a spoločenského vlastnictva,

- podpora sociálne slabých občanov zo štátnych prostriedkov,

Aj dobrovoľnou prácou iných občanov, podpora pevných ~odinných

Vzťahov.

Z činnosti Klubu vyberám:

- dňa 23. Februára sa uskutočnila beseda s Ivanom Polanským

Z Novej Dubnice,

Hnutie organizovalo a zabezpečilo zájazd do Bratislavy pri

Príležitosti návštevy pápeža Jána Pavla II. Dňa 22. Apríla

V Bratislave,

- 13. Mája Kresťansko-demokratické hnutie za spolupráce

S Verejnosťou proti násiliu pripravilo pri priležitost.i

Dňa matiek, nedeľné odpoludnie, na ktorom odmenili viacdetné

Matky,

POLITICKÉ STRAN' A HNUTIA

 

Klub Kresfansko-demokratického

Hnutia

 

- od 16. Do 21. Júla sa uskutočnil týždenný rekreačný pobyt

30 detí a 13 dospelých v Melčickej doline,

- hlavnou akciou bola obnova kaplnky a úprava okolia na Skalke

V Horných ladcoch, čo vyvrcholilo 16. Septembra posviackou

Sochy lurdskej Panny Márie, ktorá bola uložená v jaskyňke

Pod skalou a posviacka kríža v kaplnke. Omšu viedol kanonik

Z Košece Jozef Polčin, ktorému koncelebroval rodák

Z ladiec vdp. Ladislav Vrábel . Slávnosti sa zúčastnilo veľa

Občanov a účinkovala aj ladecká dychovka,

- zavŕšením činnosti v roku 1990 bola jasličková slávnosť

Usporiadaná 25. Decembra v miest.nej kaplnke pod vedením

Z. Faturíkovej a za účinkovania det.ského zboru.

Predsedom Kresťansko-demokratického , hnutia sa v priebehu

Roka 1990 stal Jozef Vrábel.

29. Marca 1990 sa v kultúrnom dome v ladcoch konala významná

Členská schôdza Komunistickej strany Slovenska v ladcoch.

Hovori16 sa a asi 20 diskutujúcich podporilo, že úloha

Členov KSS v ladcoch bude i nadalej spočívať v podporovaní

Celoobecných záujmov, najmä preferenčných otázok základných

Stavieb, ako sú vodovod, plynofikácia, rekonštrukcia zdravotného

Strediska a obchodná sieť. Členovia KSS hovorili aj o

Tom, že budú podporovať Miestny národný výbor i budúce obecné

Zastupiteľstvo v akciách iameraných na zlepšenie životného

Prostredia.

Na č lenskej schudzi ZO KSS odstúpil bývalý výbor a bol

Zvolený nový: Ing. Karol Horký - predseda a členovia:

Jozefína Kalusová, Ing. Miroslav V á ň, ladislav Č e r not a , Jo zef

Mikušinec, Jozef Kov á č, Stani s l av Kl v aň a, Mir oslav Še dík ,

In g . Voj te ch Mi klo š i, Vladimír Baška a František Koiš.

V časti Tunežice bola osobitná organizácia ' Komunisticke j

Strany Slovenska - Strana demokratickej ľavice.

 

Komunistická strana Slovenska - StranaDemokratickej ľavice

 

Na KSS - Stranu demokratickej ľavice sa premenovali na

Mimoriadnom zjazde, ktorý sa konal na konci roka 1990 v Prešove.

Hnutie Verejnosť proti násiliu založili v Ladcoch mladí Verejnosť proti

Ľudia. Na prvom zasadaní, na ktoré pozvali viacerých, sa všet- násiliu

Ci zhodli na tom, že je treba skončiť s vládou jednej strany,

Teraz i v budúcnosti. Po prvých rokovaniach vybrala mládež Ladiec

Niekoľkých do prípravného výboru k usporiadaniu prvého

Mítingu občanov organizovaného VPN v Ladcoch na podporu študentov,

Hercova aktivistov VPN. Míting sa konal 9. Decembra 1989

Za veľkej účasti obyvateľov, z ktorých viac ako 250 sa podpísalo

Na podporu Verejnosti proti násiliu.

Väčšina členov prípravného výboru: Peter Janešík, Pavol

Košťál, Miroslav Remo, Milan Gábel, Branislav Lipták ml. A

Lubomír Ježo boli i po decembrovom mítingu zvolení do výboru

Hnutia VPN. Výbor VPN prijal na návrh Milana Gábela dve myšlienky

- Zásady dalšej činnosti VPN v Ladcoch:

- ak sa návrhy a nariadenia vyšších orgánov (ako koordinačného

Centra v Banskej Bystrici a hlavného koordinačného centra

VPN v Bratislave) budú priečiť serióznosti, pravdivosti

Alebo čestnosti - nebudú výborom ani ostatnými aktivistami

VPN v Ladcoch rešpektované,

Celú svoju prácu VPN v Ladcoch zameria na pomoc rozvoju obce.

Teda nie tendencia rozbíjať, alebo sa zamerať na deštrukčnú

Činnosť, ale naopak - seriózne prehodnocovať a pritiahnuť

K činnosti na rozvoj obce aj inteligenciu, ktorá

Sa až na niekoľko veľmi schopných, iba málo angažovala.

Dňa 20. Decembra 1989 traja členovia VPN prerokovali desať

Bodov programového vyhlásenia VPN s funkcionármi MNV:

Rudolfom Galanským (predseda), Ladislavom Černotom (podpredseda)

A Jurajom Letkom (tajomník). Aj toto stretnutie sledovalo

Další rozvoj obce.

 

 

V januári 1990 sa uskutočnila anketa VPN na vyjadrenie

Sa občanov k funkcionárom MNV. Anketné schránky boli na troch

Miestach, v Horných Ladcoch, Ladcoch a Tunežiciach. Výsledok

Ankety bol taký, že u predsedu prevažovala nedôvera a u tajomníka

MNV dôvera na dalšie vykonávanie funkcie. Výbor VPN nesúhlasil

S požiadavkou niektorých občanov odvolať predsedu MNV,

Ale predpokladal, že o všetkom rozhodnú budúce ~oľby. Výbor

VPN rozhodol aj o tom, že nikam výsledky ankety nepošle, že

Budú slúžiť iba pre vnútornú informáciu VPN v Ladcoch.

18 . Marca 1990 sa konalo II. Zhromaždenie občanov organizované

VPN vvladcoch.Výbor predniesol správu o činnosti VPN

A výsledky svojich rokovaní s funkcionármi obce i vyriešenie

Niektorých problémov, s ktorými sa občania na výbor obracali.

Od prvého mítingu boli všetky rokovania výboru VPN prístupné

Všetkým občanom. Nijaká politická strana nemala nepovolený

Vstup. Prítomní býval aj tajomník ~NV i predseda ZO KSS

V Ladcoch.

 

V rámci pomoci obci sa VPN zúčastnilo brigády na čistení

Lúčkovského potoka, o čom píšem podrobnejšie na inom mieste .

Po niekoľkých spoločných rokovaniach VPN s Klubom Kresťansko

- demokratického hnutia v Ladcoch, kde bola dosiahnutá

Dohoda, išli obe hnutia do kdmunálnych volieb v novembri 1990

V koalícii so spoločnou kandidátkou. Vyslovila sa zásada, aby

Sa do obecného zastupiteľstva dostali občania najschopnejší a

Najaktívnejší, bez ohľadu na stranícku - politickú príslušnosť.

Hnutie VPN v danom období svoju úlohu splnilo. Po voľbách

Prijali zásadu, že občania v komunálnych voľbách slobodne

Zvolili do obecného zastupiteľstva a za starostu ľudí, ktorých

Poznajú a že teraz je potrebné, aby všetky politické sily

V obci spoločne sledovali, ale sa i podieľali na rozvoji

Obce.

,

Jedna zo strán, ktorá vznikla na začiatku roka 1990

V okrese Považská Bystrica bola Strana zelených. Oo svojich

Programových cieľov prijala úlohy z oblasti demokracie, medzinárodných

Vzťahov, ale predovšetkým z oblasti ekológie.

Týkalo sa to najmä otázok životného prostredia, výchovy, osvety

A vzdelávania, ochrany krajiny a prírody, národného

Kultúrneho dedičstva, urbanistiky a stavebníctva, priemyslu,

Dopravy, energetiky, poľnohospodárstva, lesného a vodného

Hospodárstva, ovzdušia a hluku. Mnoho z toho a z dalších zásad,

Ako zdravotníctvo, sociálny program, otázky odpadu a

Dalšie sa aj nás obyvateľov ladiec výsostne týk~li. Preto aj

V našej obci - medzi mladými sa prejavili určité snahy Stranu

Zelených založiť. To sa nepodarilo a po voľbách stratili

Mladi záujem.

 

Strana zelených

 

V roku 1990 došlo k podstatným zmenám aj na pôde telovýchovy.

Hlavne sa odbúrala neúmerná administratíva na všetkých

Úrovniach, zmenili sa názvy a organizačné štruktúry

V centrách.

V TJ Tatran l a d c e k podstatnejším zmenám však nedošlo,

Okrem jedinej, dôležitej - získanie právneho subjektu.

To znamená, že sa stala právne samostatnou, čo znamená, že

Môže podnikať v rámci povolených činností.

Činnosť organizácie sa orientovala na hlavné oblasti

V rozvoji telesnej výchovy, finančnej a 'materiálnej stránky,

Oblasti zdravotníckeho zabezpečenia a otázky organizačné.

Masový rozvoj telesnej výchovy zaznamenal v roku 1990

V ladcoch úpadok. Po zrušení Československej spartakiády 1990

Sa prakticky prestalo cvičiť v oddieloch Základnej rekreačnej

Telovýchovy. Nepodarilo sa zorganizovať ani tradičný Beh oslobodenia

Ladiec a turistický pochod ladecká ls-ka. Dôvody boli:

Nízky záujem a chýbajúce finančné prostriedky. Aktivitu v tejto

Oblasti sme zaznamenali iba v Základnej škole a v Osobitnom

Odbornom učilišti.

Vykonávanie činnosti v TJ už mnoho rokov bolo spojené

S ťažkosťami pri získavaní finančných prostriedkov a materiálnych

Zdrojov. Ukázalo sa, že fondy získané z Považských cementární

A iných fondov zo závodu sú nepostačujúce.

V roku 1990 sa ešte vypuklejšie ukázalo, že všetky oddiely

Znamenajú iba výdaje a nijaké príjmy. Takto sa zdroje grupovali

Z vedľajšieho hospodárstva na základe povolenia odborných

Činností. Najväčšie problémy spôsoboval nedostatok športového

Výstroja na trhu a v ostatnom čase premrštené ceny.

V rámci údržby telovýchovných objektov, dali do prevádzky

Asfaltový tenisový kurt, ktorý bol dobre využívaný na rek-

 

DOBROVOLNÉ ORGANIZÁCIE V LADCOCH A TUNEŽICIACI

Telovýchova v TJ Tatral Cementáreň Ladce a TJ Tunežice

 

Reačný tenis. Na ihrisku zatrávnili atletickú dráhu, ktorú

Nikto nevyužíval a zarastala burinou. Väčšina prác by nebola

Možná bez spolupráce s Považskými cementárňami, ktoré tieto

Akcie celé financovali.

Výročná schôdza Telovýchovnej jednoty Tatran Ladce bola

9. Januára 1990. Okrem hodnotenia činnosti zvolili nový výbor.

Predsedom po odkladoch a zmenách sa stal Anton Machala. Podpredsedom

Bol Miroslav Peterka, tajomníkom Pavol Tichý. Jozef

Chovanec dostal na starosť telovýchovné zariadenia, Viktor Lihocký

Sa stal vedúcim futbalového oddielu, antoq Hudec vedúcim

Turistického oddielu. Ďalšími funkcionármi sa stali: Ján Galanský,

Vedúci Základnej rekreačnej telesnej výchovy; Ferdinand

Gach, hospodár; členovia výboru: Fe'rdinand Kukuliaš, Pavol

Čurík a Pavol Habánek. Oo revíznej komisie boli zvolení:

Stanislav Kret, Štefan Vavrík, František Koiš.

Fu tba lov Ý odd i e l mal v roku 1990 do súťaže zaradené

Tri družstvá: žiakov, dorast a dospelých.

Družstvo žiakov v súťažnom ročníku 1989 - 1990 bolo zaradené

Do II. Triedy, kde dosahovalo striedavé výsledky a

Umiestnilo sa na 7. Mieste, čo po reorganizácii súťaže znamenalo

Zostup do nižšej triedy. Po skončení súťaže sa vzdal trénerskej

Funkcie František Koiš a vedúci družstva Pavol Čurík .

Družstvo prevzali Pavol Tichý ako tréner a Milan Rafaj , ako vedúci.

Dobrá priprava priniesla svoje ovocie v podobe l. Miesta

V jesennej časti III. Triedy.

 

Družstvo dorastu v súťažnom ročníku 1989 - 1990 bolo zaradené

Do II . Triedy . , Po skon č ení súťaže skon č ilo rovnako ako

Žiaci na 7. Mieste, č o v dôsledku reorganizácie súťaže tiež

Znamenalo zostup do III. Triedy. Po skončení súťaže odišli

Z vedenia družstva Tichý a Rafaj a družstvo prevzali ako tréner

J. Švihel a vedúci družstva Jesenský , ktorý bol neskôr nahradený

Ďurišom. Družstvu sa viedlo lepšie a po skončeni jesennej

Časti ročníka 1990 - 1991 bolo na š tvrtom mieste.

Družstvo dospelých skončilo po skončení II. Triedy okresnej

Súťaže, ročník 19B9 - 1990 na ll. Mieste a malo dosť problémov

So záchranou. Po letnej príprave a opatreniach hráčskeho

Charakteru sa v ročníku 1990 - 1991 situácia zlepšila a po jesennej

Časti sa družstvo umiestnilo na 4. Mieste. Spomínaná

Poctivosť v príprave sa prejavila aj v prípravných zápasoch,

Kde dosiahli pekné výsledky i prvé medzinárodné úspechy. Remízo

Vali na pôde účastníka Slovenskej národnej ligy Spoje Bra~

Tislava v pomere 2 : 2 a tesne prehrali s Pova'skou Bystricou

2 : 3 . Po prvýkrát zohrali medzinárodné stretnutie s juhoslovanským

Mužstvom, nad ktorým vyhrali 2 : O a s družstvom zo

Spojených Arabských Emirátov AL-alm l : O.

Futbalisti TJ Tu než ice na konci ročníka 1989 - 1990

V okresnej III. Triede futbalovej súťaže bojovali o záchranu.

No v novom ročníku 1990 - 1991 skončili už v hornej polovici

Tabuľky - na 5. Mieste. Ich žiacke družstvo však bez jediného

Bodu na poslednom mieste tabuľky III. Triedy okresnej súťaže.

Aktivita futbalových oddielov je však, žiaľ jediná, ktorú

Sme v roku 1990 videli. Ostatné odvetvia športu, ostatné

Oddiely boli málo aktívne z rôznych, väčšinou však subjektívnych

Dôvodov, i kea veľkú ,úlohu tu zohrali aj materiálne a finančné

Dôvody.

 

Organizácia Československého červeného kríža Ladce -

Tunežice rozvíjala , svoju činnosť v duchu a podľa hesla "Humanitou

K mieru" a základných princípov medzinárodného hnutia:

Humanita, nestrannosť, nezávislosť, neutralita, dobrovoľná

Služba, jednota, svetovosť.

V decembri 1990 mala organizácia 420 členov. Začiatkom

Roku 1990 požiadalo o uvoľnenie z organizácie veľa členov,

Najmä mladých. Z organizácie odišli väčšinou členovia neaktívni.

Československý

Červený kríž

Organizáciu riadil 15-členný výbor, na čele s Jánom

Abrahámovským. Z mnohých úsekov činnosti organizácia vynikla

Najmä v darcovstve krvi. Evidovali 65 darcov, ktorí chodili

Pravideľne na odber krvi do Považskej Bystrice a Ilavy . Organizácia

Mala vyškolených 7 dobrovoľných opatrovateliek a II

Dobrovoľných zdravotných sestier, ktoré pomáhali najmä pre stárlym

Občanom . Niektoré z nich pomáhali viesť základňu mladých

Zdravotníkov v Základnej škole, ktorá dosiahla pozoruhodné

Výsledky v súťažiach: l. Miesto v okr ese a 3. Miesto

V kraj i.

Červený kríž patril v roku 1990 medzi tie 'organizácie,

Ktoré svojou aktívnou pomocou prispeli k skrášľovaniu obce.

Starali sa o im zverený úsek i o zber odpadových surovín, konkr

Étne starý textil.

V roku 1990 už tradične usporiadala organizácia autobusový

Zájazd pre svojich členov, dobrovoľné ošetrovateľky a

Darcov krvi. Navštívili Bratislavu a Devín. V roku 1990 však

Chýbali v minulosti najlepšie organizované a navštevované

Zdravotnícke prednášky.

Základná organizácia Československého červeného kríža

V Ladcoch - Tunežiciach si tak, ako ostatné organizácie hľadala

Svoje miesto v spektre spoločenského života. Od ostatných

To mala ľahšie, pretože jej ciele boli jasne stanovené celosvetovým

Hnutím. Ťažkosti boli skôr organizačného charakteru,

Ktorým sa ani oni nevyhli.

Slovenský rybársky zv äz mal svoju výročnú schôdzu v sídle

Organizácie v Ilave ll. Marca 1990. Členovia na nej riešili

Vážne problémy vnútroorganizačné, ale najmä hospodárske a otázky

Dal šej činnosti.

Dňa 13. Mája 1990 občanov Ladiec a okolia potešila organizácia

Č. 3. Jej členovia z Ladiec a Tunežíc pripravili na Ryb-

Slovenský zväz Rybárov

 

Níku preteky v rybolove. Po stovkách brigádnických hodín pri

Úprave okolia, čakalo pretekárov a dvákov príjemné prírodné

Prostredie. O akciu bol nevšedný záujem: 160 pretekárov a asi

400 divákov. Pri pretekoch nechýbala ani tombola, rybársky guláš

A dalšie občerstvenie. Najviac nás potešila starostlivosť

O prostredie, v ktorom sa zachoval prírodný ráz, ale aj to,

Že víťazom sa stal náš občan Michal Koštialik.

Dňa 18. Marca 1990 v kultúrnom dome Ladce mala svoju člen-

Skú schôdzu organizácia Slovenského zväzu chovateľov v Ladcoch.

Schôdza sa nakoniec po diskusii zmenila na výročnú. Starý výbor

Odstúpil a zvolený bol nový. Predsedom Základnej organizácie

Slovenského zväzu chovateľov v Ladcoch sa stal Pavol Kalus

Organizácia invalidov sa na svoju výročnú členskú schôdzu

Zišla 2. Marca v kultúrnom dome v Ladcoch.

Na schôdzi zvolili nový výbor organizácie na čele s Jánom

Ď u r i š om. Podpredsedom sa stal Štefan Kováčik, tajomníkom

Milan Rafaj, pokladníkom Vincent Kalus a dal šou členkou výboru

Jarmila Adamcová.

 

V činnosti zostali len bežné aktivity, ktoré uskutočňovali

Každým rokom, ako čistenie cintorína, usporiadanie

Medzinárodného dňa žien a niektoré dalšie.

V časti Tunežice sa v minulosti mimoriadne aktívna organizácia

Žien rozpadla.9. Marca 1990 za pomerne nízkej účasti členstva sa zišla

Výročná schôdza ZPO Ladce - obec. Hodnotili čin'nosť organizácie,

Kritizovali najmä rozdelenie organizácie medzi závodnú

A dedinskú pred niekoľkými rokmi. Na tejto schôdzi zvolili

Nový výbor. Ten sa zišiel dva týždne po výročnej schôdzi a

Zvolil jednotlivých funkcionárov.Predsedom organizácie sa stal Milan Majerík, podpredsedom

A veliteľom Ján Prekop, podpredsedom pre preventívu Jozef

Kucharík, tajomníkom Ing. Karol Horký, hospodárom Vincent Kalus,

Pokladníkom Jozef Herman a dalším členom výboru Bohuš Petrík.

Za jednu z hlavných úloh pokladali požiarníci preventívno-

Výchovnú činnosť. V tomto duchu sa snažili viesť svojich

Členov, ale aj vychovávať občanov a mládež v miestnej Základnej

Škole. K tomu slúžili každoročne sa opakujúce preventívne

Prehliadky, ktoré sa uskutočnili v dňoch 6. A 7. Októbra 1990

(obytné domy), 13. A 14. Októbra (garáže), 20. A 21. Októbra

(obchody, reštaurácie, objekty spoločenských organizácií a

Inštitúcií). Aj vdaka prehliadkam sa darí v Ladcoch zamedzovať

Požiarom, ktoré sa v obci nevyskytli už niekoľko rokov.

 

Zväz požiarnej ochrany V Ladcoch

 

Slovenský zväz záhradkárov patril aj v roku 1990 medzi Najaktívnejšie organizácie v ladcoch. Jeho 89 členov vyvíjalo Činnosť v oblasti záhradkárstva, ovocinárstva a osvety. Na Čele organizácie bol nasledovný výbor:Jozef Mar t i n á k , predsedaPavol Kalus, tajomníkČlenovia: Jozef Čemeš, Štefan Češka, Emil Martinák, Valentín Král, libor Kvasnica, Ján Málik, Štefan Morosrjak,Milan Rafaj, Jozef Rafko, Juraj letko, Ervín Kalus.Stredom pozornosti bol hektár a pol veľký sad, kde vynaložili Najväčšie kvantum práce. V roku 1990 však bola pomerneNízka úroda jabík, ktoré sú hlavným druhom ovocia, ktoré záhradkáriPestujú. Takto sa snížili aj tržby a potom i možnosťViac pomôcť svojim členom.Trávnaté plochy v sade pokosili a seno odovzdali na výkrm Do JRD .Pomoc členstvu sa sústredila na poskytovanie služieb pri Zaobstarávaní umelých hnojív, nákupe výsadbového materiálu a Práce smalotraktorom. Členov Základnej organizácie SZZ sme opäť videli na pracovných Brigádach pri skrášľovaní obce: pri strihaní živého Plota, úprave cintorína a inde. V roku 1990 na pôde SZZ odznelo niekoľko odborných prednášiek, Viedli ovocinársky krúžok mladých v Základnej školeA usporiadali tematický zájazd na AGROKOMPLEX v Nitre. Vzhľadom na nižšie príjmy sa aj aktíva organizácie znížili Asi na 27 000,- , Kčs.

 

Slovenský zväz záhradkárov

 

Na začiatku nového roku sa uskutočnila slávnostná konferencia Odborovej organizácie. Viedol ju predseda Akčného výboru ROH Ing. Jozef Matuščin a slávnostný prejav predniesol

Ing. Oldrich Kebísek, podnikový riaditeľ. Konferencia sa niesla Už v znamení pripravovaného osamostatnenia Považských cementární Ako štátneho podniku. Pre túto zmenu sa vyslovuje

Aj zhromaždenie pracujúcich dňa 30. Januára 1990. Premena na samostatný štátny podnik je najdôležitejšia Udalosť, ktorá sa v Považských cementárňach stala v roku 1990.

Ministerstvo výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky vydalo Za k l a dac i u l i s t i n u pre štátny podnik Považské

Cementárne s platnosťou od l. Apríla 1990. Od tohoto dňa je Oficiálny názov cementárne Považské cementárne, štátny podnik Ladce. Ministerstvo výstavby' a stavebníctva SR vydalo súčasne Rozhodnutie o zániku štátneho podniku Cementárne a vápenky Trenčín. Majetok zaniknutého podniku a zamestnancov ponecháva, Resp. Presúva v novovzniknutých podnikoch. V Zakladacej Listine sa hovorí, že základným predmetom činnosti je účelné A hospodárne uspokojovanie potrieb spoločnosti v oblasti ťažby, Spracovania surovín a výroby cementu, mletých vápencov, Suchých omietkových zmesí a ich odbyt. Môže vykonávať dalšie Činnosti súvisiace s uvedenou náplňou, ale aj dalšie podnikateľské Aktivity, najmä v stavebníctve. Prednostne plní menovité Úlohy štátneho plánu. Uvedené činnosti môže podnik vykonávať

V tuzemsku i zahraničí. Na miesto riaditeľa bol vypísaný Konkurz. Dovtedy bol funkciou riaditeľa poverený Ing. 01- Drtth Kebísek. Zakladacia listina hovorí aj o tom, že súčasťou Podniku sú dva závody: závod ladce a závod Lietavská Lúčka.

 

POVAŽSKÉ CEMENTÁRNE , ŠTÁTNY POONU

 

Vstup do nového roku

Samostatný štátny

 

Podnik

V zmysle Zákona o štátnom podniku sú riadiacimi orgánmi

Podniku riaditeľ a Dozorná rada. Táto prerokúva základné otázky

Rozvoja podniku, dohliada na vedenie a hospodárenie podniku,

Prerokúva ročnú účtovnú bilanciu a rozdelenie použiteľného

Zisku. Členovia rady zobrali na vedomie. Že medzi ich kompetencie

Patrí aj odvolanie a schválenie riaditeľa. Polovica

Členov Dozornej rady bola do funkcie ustanovená zakladateľom

Podniku - Ministerstvom výstavby a stavebníctva Slovenskej

Republikya . Druhá polovica bola zvolená pracovnými kolektívmi,

Jeho delegátmi v tajnom hlasovaní.

Dňa 13. Júna 1990 bola Dozorná rada defin~tívne ustanovená

A zvolený jej predseda. Bol to pre našu cementáreň historický

Okamih. Dozorná rada bola zložená z týchto zástupcov:

Ing. Karol Jur an, vedúci oddelenia energetiky Ministerstva

Výstavba a stavebníctva Slovenskej republiky,

Ing. Jarolím Hraško, vedúci odboru stavebných látok Technického

A skúšobného ústavu stavebného,

Ing. Anton Martaus, námestník riaditeľa Všeobecnej úverovej

Banky v Považskej Bystrici,

Ing. Štefan Šulík, náčelník služby vozmového hospoodárstva,

Oblastné riaditeľstvo ČSD v Bratislave,

Ing. Milan Januš, vedúci výrobného úseku Cementáreň Lietavská

Lúčka,

Ing. Pavol Masný, csc., vedúci ekonomického úseku v Lietavskej

Lúčke,

Ing. Ladislav Letko, vedúci oddelenia technického rozvoja

Ladce,

Stanislav Klvaňa, vedúci prevádzkovej učtárne v Ladcoch.

Za predsedu zvolili Ing. Karola Jurana a za podpredsedu

Ing. Ladislava Let k u .

 

 

 

Dozorná rada podniku

 

Dňa 15. Januára 1990 sa urobili vo vedení Považských cementární

Ladce niektoré personálne zmeny. Útvar výrobného a

Technického námestníka riaditeľa sa zlučuje do jedného útvaru

"výrobno-technického námestníka". Vedením tohoto útvaru je poverený

Rndr. Jozef Fedor, csc. Bývalý výrobný námestník

Ing. František Strakovič odchádza do dôchodku a bývalý technický

Námestník Ing. Vojtech Mikloši sa stáva vedúcim investičného

Odboru. Ruší sa útvar kádrovej a personálnej práce

A vytvára sa oddelenie personálnej práce, ktorého vedením je

Poverená Ing. Jana Chlebová.Po uskutočnených konkurzoch sa

 riaditeľom štátneho podnikuPovažské cementárne stáva Ing. Oldrich Kebíse

 (22. Mája 1990) a v Lietavskej Lú č ke Ing. Štefan Jurecký (23. Apríla

1990).Kedže kronikár opisoval najväčšie technické zmeny a zaujímavé

Technické, priekopnícke činy aj v opisovaní predchádzajúcich

Desaťročí, venujem časť kroniky najvýznamnejšej akcii

V ostatných rokoch tzv. Racionalizácii lomového hospodárstva

V lome Butkov.Geologický prieskum k tejto akcii robili už v roku 19B1.

Do konca roku 1990 boli prevedené tieto práce:

Urobili 953 m výskumných štô1ní a 600 m štôlne prevádzkovej

Pre dopravu suroviny. Ďalej ' bolo navŕtaných l 278 m prieskumných

Vrtov a vyrazená ' š achta o priemere viac ako 3 m a výške

196 m. Šachta sa vŕtala novou metódou: najprv sa predvŕtal

tzv. Zabezpečovací vodiaci vrt z kóty 605 m n.m. O priemere

300 mm. Vrt bol nasmerovaný do odbernej komory, ktorá sa nachádza

Na konci uvedenej štôlne. Potom sa na sútyčie vodiaceho

Vrtu namontovala vlastná rezná hlavica a z odbernej komory

Sa uskutočňovalo vŕtanie smerom hore, ku kóte 605 m. Pri

 

Personálne zmeny

 

Najdôležitejšia Technická akcia

Vŕtaní surovina padala na dno odbernej komory, kde sa nakladala

Banským nakladačom do vozíkov a štôlňou sa vyvážala na haldu.

Spomínaná štôlňa Č. 15 sa začala raziť v apríli 1984 a

Jej razenie ukončili v októbri 1985. Zvislá šachta sa začala

Raziť spomínaným vrtom 27. Decembra 1988 a vŕtanie ukončili

B. Februára 1989. Počas týchto prác bolo niekoľko technologických

Porúch, zapríčinených tektonickými poruchami masívu.

Úlohou šachty je dopravovať materiál z úrovne 605 m n.m.

Na kótu 385 m n.m., čím sa vylúči autodoprava v .dížke asi 3000

Metrov a znížia sa celkové náklady na dopravu. Nad šachtou je

Namontovaný čelusťový drvič, kde sa surovina podrví na veľkosť

Do 200 mm a šachtou sa dopraví na dopravný pás v odbernej komore.

Šachta slúži súčasne aj ako zásobník suroviny. Pre signalizáciu

Výšky hladiny suroviny v šachte je zabudovaná meracia

Technika, založená na báze rádioaktívneho žiarrenia.

Pre zabezpečenie čistoty ovzdušia na týchto zariadeniach

Zabudovali kapsový filter pri hodnote úletu do ovzdušia 10 mg

Pevných častíc na l m3 vzdušiny.

Systémom pásov je surovina dopravovaná na terajšiu pásovú

Dopravu suroviny do závodu.

Ako technické vylepšenia boli na stredisku ro t a č nej

Pec e inštalované zariadenia na meranie povrchovej teploty

Plášťa rotačnej pece pomocou termovízie a analýzy dymových

Plynov. Obe tieto merania sa využívajú pri riadení priebehu

Vypaľovacieho procesu a zefektívňujú ho.

Dňa 5. Septembra 1990 dali do skúšobnej prevádzky nový

Elektroodlučovač, ktorý inštalovali po havarovanom filtri

Oprava sa začala už v roku 1989 - 12. Októbra. Inštalovali

Ho pracovníci vzduchotechniky Banská Bystrica. Samotný

Nový elektroodlučovač

 

Elektroodlučovač je prototypom a vyrobili ho ZVVZ Milevsko.

Je projektovaný na zvýšený výkon rotačnej pece z l 460 ton

Slinku na l BOD ton za deň a na takto zvýšené prášenie. Podľa

Projektu by účinnosť odprášenia mala byť až 99,93 %, ak sa

Splnia projektované predpoklady.

Skúšobná prevádzka sa mala skončiť o mesiac. Trvala však

Dlhšie a predpokladané percento odprášenia sa nedosiahlo.

Stavba a montáže stáli viac ako 4 milióny Kčs.

Nasledujúca tabuľka ukazuje výsledky výroby cementu

V štátnom podniku Považské cementárne a to v oboch závodoch

- v Ladcoch i Lietavskej Lú čke.

Problémov vo výrobe bolo viacer o , al e po prvýkrát po

Mnohých rokoch sa objavili aj nové : problémy s odberom. Vedenie

A technici museli pružne prechádzať na kvalitnejšie druhy

Cementu a v Lietavskej Lúčke uvažovať aj o nových výrobách.

Ukazovateľ

 

 

V roku 1990

Hrubá výroba (tis. Kčs) 430 000 416 093 96,8

Ladce 276 000 268 146 97,0

Lietavská Lúčka 153 600 147 947 96,3

Výroba tovaru (tis.Kčs) 387 000 386 471 99,9

Ladce 252 400 255 283 101,1

Lietavská Lúčka 134 600 131 188 97,5

Poj ivo Liet. Lúčka (t) 3 698

V exp e d í c i i cementu sa značné množstvá presunuli

Na balený cement. Tento fakt súvisí tiež so zníženým odberom

U veľkoodberateľov a zvýšením u maloodberateľov,

Expedícia v roku 1990:

Podnik mal plánované vyexpedovať 930 000 ton, skutočnosť však

Bola 887 146 ton, čo je 95,4 %. Plánovanú expedíciu nesplnili

Ani v Ladcoch, ani v Lietavskej Lúčke.

Zaujímavé sú čísla hovoriace o tom, že baleného cementu vyviezli

315 276 ton, namiesto plánovaných 265 000 ton. Z toho

V Ladcoch nabalili a expedovali 135 989 ton, čo je 136 % z plánu.

Pre budúcnosť cementárne, kea sa ráta so stagnáciou výstavby

U nás je dôležitý exp o r t a to do všetkých oblastí.

V roku 1990 sa podarilo zlepšiť obchodné styky s firmami

V Spolkovej republike Nemecko, kde vyviezli 32 228 ton cementu

A do Poľska 264 ton. Začínajúce sa obchodné partnerstvá sú založené

Na vysokej kvalite cementu z Ladiec.

 

V Považských cementárňach v druhej polovici roku 1990

Tak, ako v iných podnikoch, začali uva ž ovať o formách privatizácie

. Rokovalo sa aj s niektorými zahraničnými firmami o dodávkach

Cementu, ale i o prípadnej modernizácii cementárne a

Partnerstve s tým súvisiacim.

Prieskumy k privatizácii

Všetko úzko súviselo s budúcim zákonom o privatizácii

A majetko - právnych otázkach závodu ladce a l ietavská lúčka .

Preto podnikový právnik aj za pomoci obecného kronikára,

Siahli do minulosti, aby zistili potrebné údaje. Tie sú veľmi

Zaujímavé a kedže neboli nikde v obecnej kronike zverejnené,

Uvádzam i ch teraz .

Údaje o založení cementárne a jej prvých rokoch, či desaťročiach

Sú známe a sú spomínané v patričných častiach obecnej

Kroniky. Zaujímajú nás najmä tie t o fakty:

- V roku 1922 na základe výzvy ministra obchodu . ČSR firma

"Žilinské a ladecké portlandové cementárne, účastinná spo ločnosť"

Preložila svoje sídlo z Budapešti do Bratislavy.

 

- Dňa 30. Októbra 192B valné zhromaždenie schválilo zmenu

Firmy na "Slovenské továrne na portlandský cement lietavská

Lúčka - ladce, účastinná spoločnosť". Sídlom firmy bola

Bratislava, Gu n duličova ulica č. 8.

- Dňa 14 . Júna 1930 povolilo Ministerstvo vnútra ČSR po doho de

S Ministerstvom obchodu ČSR zriadenie novej firmy "Tová reň

Na bauxitový cement ladce, účastinná spoločnosť". V ro ku

1930 po u~tanovujúcom valnom zhromaždení započala výstavba

A v roku 1933 vyrobili a expedovali prvý hlinitanový cement

Na Slovensku, ktorý vyrábali až do roku 1950.

- Dekrétom prezidenta republiky č. 100 / 1945 Zb . O znárodnení

Baní a niektorých priemyselných podnikov, prešli cementárne

Do vlastníctva štátu v roku 1945 bez náhrady bývalým majiteľom

- účastinárom.

Znárodnená bola maj~tková podstata:

Al Slovenské cementárne na portlandský cement, účastinná

Spoločnosť, so sídlom v lietavskej lúčke s výnimkou na

Účasti v podniku "Prodejná cementárenská společnosť

S r.o . Praha" a budovy v Bratislave na Gunduličovej ulici.

Bi ladecká účastinárska spoločnosť na dorábanie dreva a vápna

V ladcoch.

Cl Slovenské vápenné a trasové závody, úč. Spol. Ladce.

Dl Továreň na bauxitový cement, úč. Spol. Ladce.

 

- Rozhodnutím ministra priemyslu zo dňa 7. Marca 1946 bola vydaná

Zakladacia listina "Slovenské cementárne a vápenky, národn9

Podnik SD sídlom v Trentíne".

- V roku 1945 existoval v ladcoch majetok, ktor9 sa doteraz

Užíva:

Al pozemky, na ktor9ch sú postavené v9robné objekty, obytné

Domy a vykonáva sa ťažba vápenca v lome Butkov asi v rozlohe

50 hektárov.

Bi Budova baliarne, vodárenská veža, cementové silá, dva

Obytné domy a budova, ktorá sa používa ako predajňa potravín

V Horn9ch ladcoch.

Po roku 1945 došlo v cementárni k mnoh9m i zásadným rekonstrukciám

A tak zo star9ch výrobn9ch objektov i zariadení

Nezostalo nit.

Odbory aj v závode ladce prešli na ·konci roku 1989 a na

Zatiatku roku 1990 organizatn9mi zmenami i zmenami v cieľoch

A úlohe odborov. Pre prácu ' odborov v cementárni boli kľútové

Dve konferencie.

12. Júna 1990 konferencia závodného v9boru odborového

Zväzu stavba, ktorá oboznámila s poslaním odborov, schválila

Kolektívnu zmluvu a rozpotet.

5. Októbra 1990 konferencia prerokovala plnenie rozpottu,

Ale najmä plnenie kole, ktívnej zmluvy. Konferencia prekrotila,

Pre takéto príležitosti obvyk19 rámec a bola charakteristická

Konkrétnym prístupom k jednotliv9m otázkam. Konštatoval sa

Aj nízky záujem a neinformovanosť o odborárskej práci a v dôsledku

Aj o perspektívach v9roby, palivovej a energetickej

Situácii v cementárni a v konetnom dôsledku aj v sociálnych

Dopadoch. Na tejto konferencii sa uviedlo niekoľko zaujímav9ch

Tísiel. Medzi nimi fakt, že priemerná mzda v roku 1990 sa po-

 

Odborová organizácia

 

Hybuje na hranici 3 380,- Kč5. V 50ciálnej 5fére 5i podnik

Vytýčil 5krátiť pr acovný ča5 v nepretržitých prevádzkach na

40 hodín týždenne, bez zníženia mzdy.

Na 50ciálne účely 5a v cementárni aj v roku 1990 vyčerpali

Značné 5umy . A to najmä na pôžičky, na závodné 5travovanie,

Na podnikovú a výberovú rekreáciu, na Pionier5ky tábor

V Beluš5kých Slatinách. Ďalšie pr05triedky išli na chatu Muflón,

Do rekreačného a školiteľ5kého strediska vo Vy50kých Tatrách

- Starej Lesnej, na telovýchovu, kultúru a dalšie polož ky.

Z finančných prostriedkov cementárne 5a postavila aj

Dr užstevná 24 bytovka na mieste starých kolónii, do ktorej sa

Prví obyvatelia nasťahovali v decembri. Pod vplyvom zvýšenia

5tavebných nákladov-cien, museli zvýšiť aj členský podiel staveb

Ných družstevníkov.

V dňoch 12 . A 13 . Februára 1990 sa uskutočnili voľby do

Odborovej organizácie Považských cementární v závode Ladce.

Zúčastnilo sa ich 358 pracovníkov, ktorí z 35 člennej kandidátky

Zvolili 15 členov závodného výboru odborovej organizácie

A 5 členov revíznej komisie. Do čelných funkcií boli zvolení:

Milan Ba j z a, predseda

František K o i š podpredseda

Eva T ich á, tajomníčka

Ing. Jar051ava Ď u r i š o v á, h05podárka

Ing. Jozef Mat u š č in, aktív pre občianske záležitosti

Štefan Va vr í k , komisia OBP a ochrany životného prostredia

Oto Ba j z a, mzdová komisia

Anton Hu d ec, bytová komisia

Anna Mo 5 o r j a k o v á, komi5ia národného poistenia

Anton M a lovec, predseda revíznej komisie.

Všetky o s t a t n é o r gan i z á cie v závode Považské

Cementárne, šp. Na konci roka 1989 resp. Na začiatku roka

1990 zanikli. Jediným partnerom na rokovanie s riaditeľom,

Vedením podniku, je odborová organizácia. Preto, ako zástupca

Pracujúcich, zamestnancov závodu nadobudla veľký význam .

Vodná elektráreň má takmer päťdesiatpäťročnú históriu.

Táto prvá väčšia elektráreň na vodný pohon na Slovensku sa

Začala stavať v roku 1932 a do prevádzky ju dali v roku 1936,

Čo podrobne opisujem v tejto kronike v rokoch 1932, 1936 a

Najmä 1986, pri príležitosti SO-eho výročia začatia elektrickej

Výroby.

 

Kronikár zostal dlžný popísať roky 1987, 1988, 1989 a

1990. Robím tak dodatočne a súhrnne za uvedené roky.

Podnik mal mnoho rokov sídlo v Trenčíne. Ešte v roku

1977 ho premenovali z Považských elektrární n.p. Trenčín na

Vodné elektrárne k.p. Trenčín a patril pod Generálne riaditeľstvo

Slovenských energetických podnikov. To prinieslo zmenu

V organizácii na jednotlivých vodných elektrárňach a to

Tým, že celkom 19 samostatne pracujúcich vodných elektrární

Usporiadala do 9 závodov, pričom výkonovo veľké elektrárne

(Čierny Váh, Liptovská Mara, Nosice) zostali samostatnými

Závodmi. Závod Dubnica nad Váhom vytvorili elektrárne Ladce,

Ilava, Dubnica a Trenčín s inštalovaným výkonom 60 MW tvoreným

8 samostatnými hydroalternátormi.

Ďalšia zmena v roku 1988 priniesla zmenu premenovania

Sa jeden pracovník zo základnej vojenskej služby. Tento

Kolektív sa počas roku 1990 značne stmelil, čo sa prejavilo

V úspešnom plnení úloh, ako to vyplýva z dalšieho.

Nehoda sa za celý rok vyskytla jedna (podh~denie výhybky),

Nemala však vážnej š ie následky.

Poveternostné podmienky boli pre železničnú prepravu

V zimnom období 1989/1990 veľmi priaznivé a tak sa nevyskytli

Nijaké prevádzkové ťažkosti .

Nakládka prebiehala zo začiatku roka dobre, v letných

Mesiacoch však poklesla. V poslednom štvrťroku značnými organizačnými

Zmenami nastal obrat . Plán len v tomto štvrťroku

Bol splnený na 164,2 %.

Celkom sa naložilo 507 032 ton, čo bolo 20 138 vozňových

Jednotiek a plnenie na 116,6 %. Celá nakládka sa uskutočňovala

Na základe hospodárskych, zmlúv s prepravcami, znamená však

I tak pokles oproti roku 1989. Pokles spôsobili zmeny v spoločnosti

A najma zme~ené ekonomické podmienky u odberateľov.

Rok 1990 je však aj rokom, kedy sa zaznamenal výrazný nárast

Exportu cementu . Do Spolkovej republiky Nemecko, bývalej NDR

A Madarskej republiky naložili l 548 vozňových jednotiek, čo

Je 40 381 ton .

Na železničnej stanici Ladce sa vyložilo 9 470 vozňových

Jednotiek, to bolo 250 545 ton materiálu. Je to nárast oproti

Roku 1989 (142,4 %).

 

ŽELEZNIČNÁ STANICA LADCE

Dopravná intenzita

 

Statické vyťaženie vozňa bolo 24,22 tony, čo je dobrý

Ukazovateľ a pobyt miestneho vozňa plnili na 76,7 %.

Tržby z prepravy cestujúcich boli 290 660,- Kčs, čo

Je mierne zvýšenie oproti roku 1989 spôsobené aj zvýšením

Cestovného na železnici o 100 %.

Na železničnej stanici Ladce urobili gene~álnu opravu

Na budove a stavidiel . Staničné priestory sa dosť skultúrnili.

Majiteľ vlečky - Považské cementárne, š.p. Urobil prost.

Redníct.vom pracovníkov St.avit.eľst.va Žilina obnovu baliarenskej

Koľaje číslo ll. Na sklonku roka sa začala aj rekonšt.

Rukcia baliarne v cement.árni, čím sa značne ovplyvní

Kult.úrnosť prost.redia na železničnej st.anici Ladce (znížené

Prášenie).

Cez rok 1990 sa uskut.očnil výb~r st.aveniska na vybudovanie

Príst.avby železničnej st.anice, kt.orá sa však bude robiť

Až v roku 1992. Príst.avbou sa zabezpečia základné sociálne

Zariadenia pre verejnosť a pracovníkov st.anice.

Urobili aj výber staveniska na novú kabelizáciu st.anice,

Prest.avbu výhybiek na elektromot.ory a prícest.ie v km

147 445 v Tunežiciach sa zabezpečí svetelnými výst.ražníkmi.

Výstavba

Na výročnej členskej schôdzi vo februári 1990 v Košeci

Okrem hodnotenia hospodárenia a stanovenia úloh na rok 1990,

Zvolili nové predstavenstvo a vedenie Jednotného roľníckeho

Družstva.

Z ladiec a Tunežíc boli v predstavenstve z celkového

Počtu 17 členov: Katarína Kukuliašová, Jozef Porubčan,

Ing. Milan Kňažko, Stanislav Záhradník a Dana Margušová.

Vedenie JRD malo toto zloženie:

Ing. Milan Kre meň, predseda

Jozef Por u b č an, podpredseda

Vedúci úsekov: hlavný ekonóm

Technické služby - Martin Húževka

Pridužená výroba - Ing. Pavol Straka

Vedúceho výpočtového strediska vykonával Ing. Karol Stratený

A hlavného dispečera Ing. Juraj Koštialik.

Na farme ladce a Tunežice ako vedúci pracovali Viera Závacká

A Ing. Anton Konda. Organizačne nebola však farma samostatná

A menovaní sa starali o chov hospodárskych zvierat

V ustajňovacích priestoroch v ladcoch atunežiciach.

V druhej polovici roku 1990 sa začala konkrétna príprava

Reorganizácie JRD a prechod na nové podmienky. Robili tak i

Napriek tomu, že do konca roka nebol schválený zákon o poľnohospodárstve.

Z iniciatívy družstevného zväzu začali však uvažovať

O niektorých spôsoboch návratu pôdy pôvodným vlastníkom

A najmä o tom, ako dalej pokračovať v činnosti JRD v zložitých

Ekonomických podmienkach súčasnosti. Pripravili a uskutočnili

JEDNDTNÉ ROLNÍCKE DRUŽSTVO l. MÁJ KOŠECA

 

Vedenie JRD a hospodárske

Výsledky

 

K tomu niekoľko schôdzí členova pracovníkov družstva a vy svetlili

Im možnosti, pre ktoré sa môžu rozhodnúť. Do konca

Roka sa však o ničom nerozhodlo, ale mienka členov je v drvivej

Väčšine za pokračovanie činnosti JRD, nie však na terajších

Princípoch podielníctva . Ani jedno bývalé stredisko

(Ladce, Tunežice, Košeca, Košecké Podhradie, Kopec a Horná Poruba),

Neprejavili záujem osamostatniť sa - okrem Ilavy .

Z jednotlivcov iba jeden člen JRD mal záujem zobrať si pôdu

Späť a samostatne hospodáriť (z Ilavy). Pravda, do konca roka

1990 prebiehala iba oboznamovacia kampaň, dalšie rozhodnutia

Prinesie až rok 1991.

V JRD l. Máj Košeca bolo v roku 1990 evidovaných 750 pracovníkov,

Z toho 687 trvale činných, ostatní brigádnici. Z tohoto

Počtu bolo 57 kombajnistov a traktoristov, 4 kočiši a 48

Ostatných pracovníkov v rastlinnej výrobe. V živočíšnej výrobe

Sa 106 pracovníkov zaoberalo ošetrovaním hovädzieho dobytka,

22 ošetrovaním ošípaných a oviec . Z nepoľnohospodárskej

Výroby bolo 35 vodičov nákladných áut, v stavebných čatách

45, v dielňach 35 a 101 technických pracovníkov. Zo 687 členov

A pracovníkov bolo 234 žien.

Na mzdy pracovníkov vynaložili viac ako 31 miliónov korún

. Takmer všetky mzdy v porovnaní s rokom 1989 stúpli o

L - 18 %. Najvyššie priemerné platy mali ošetrovatelia oviec

5 417,- Kčs, vodiči nákladných áut 3 611,- Kčs, traktoristi

A kombajnisti 3 520,- Kčs. Najnižšie priemerné platy mali ženy

V rastlinnej výrobe l 986,- Kčs. V celom Jednotnom roľníc kom

Družstve bola v roku 1990 priemerná mzda 2 772, - Kčs.

Úctyhodná bola suma, ktorou JRD prispelo na sociálne zabezpečenie

- 6 miliónov 42 tisíc korún.

Celkové h o s pod áre nie JRD v roku 1990 vyznelo priaznivo,

I ked sa predpokladaný zisk nedodržal. Rok 1990 je rokom

Veľkých cenových zvratov v neprospech poľnohospodárov. Sú

To zvýšené vstupy v energii a palivách, neúmerné zvýšenie cien

Hnojív, ale aj strojov, stavebného a dalšieho materiálu. Napr.

'.

•

Kombajn, ktorý stál okolo 500 000,- Kčs zdražel na 2 milióny.

S niektorými úpravami poľnohospodári v JRD Košeca počítali,

S niektorými nie. Takto sa zvýšili náklady na prácu traktorov,

Nákladných áut, práce pomocnej výroby, stavebné práce, zúrodňovanie

Pôdy apod. Na druhej strane však družstevníci znížili

Niektoré náklady: krmivá viac ako o dva milióny korún, výrobnú

A právnu réžiu o 2 a pol milióna korún. Celkový výsledok

Hospodárenia za rok 1990 je zisk 7 miliónov Kčs, čo bolo o niečo

Menej ako v roku 1989.

Mnoho rokov dozadu v našej kronike uvádzame výsledky rast-

 

Rastlinná výroba

Linnej výroby, osevné plány a výnosy. Robíme tak preto, aby generácie,

Ktoré budú kroniku čítať, mohli porovnávať.

V roku 1990 v celom komplexe JRD Košeca mali vysiate 300

Hektárov ozimej pšenice, 75 ha pšenice jarnej, 45 ha raži, 170

Ha titicale, 130 ha jačmeňa a 10 ha ozimého jačmeňa. Teda spolu

730 ha obilia. Ďalej bola zasiata repka ozimá (50 ha), mak

(23 ha), cukrová repa (110 ha), kukurica (133 ha). Na 159 ha

Pestovali jednoročné krmoviny a na 149 ha viacročné krmoviny.

V roku 1990 bolo až 108 ha zeleniny.

Pre celkový prehľad o pôde ešte uvediem, že 546 ha bolo

Lúk, l 000 ha pasienkov a 123 ha sadov . Družstvo malo celkom

3 IBI ha poľnohospodárskej pôdy.

Rastlinnej výrobe venovali osobitnú pozornosť, ako základu

Pre živočíšnu výrobu. K dispozícii mali seno, senáž, siláž,

Úsušky, zelený krm a krmnú repku. Okrem toho využívali pasienky.

Celkom pripravili na vykrmovacie obdobie 6 584 ton krmovín

V sušine, čo nebolo dosť podľa plánu, ale vystačilo na potreby

Kŕmenia.

O b i lov i ny, vzhľadom na nie celkom priaznivé počasie

V ča~e rastu, dosiahli solídne výsledky - hektárové výnosy.

Ozimej pšenice sa urodilo l 341 ton, čo je priemerný

Hektárový výnos 44,7 q. Jarnej pšenice zobrali 307 ton

(40 q z ha), raži 201 ton (45 q), titicale 734 ton (50 q z ha),

Jarného jačmeňa 658 ton - teda 50 q z ha a ozimého jačmeňa

45 t (40,5 q na jednom ha).

Pri popisovaní rastlinnej výroby treba pripomenúť veľké

Škody, ktoré v roku 1990 spôsobila lesná zver.

Aj ostatné plodiny priniesli príjmy do pokladne JRD -

Niektoré pomerne vysoké, iné iba priemerné, alebo podpriemerné.

Spomeniem cukrovú repu, ktorej predali 5 152 ton a utŕžili

Viac ako 2 a pol milióna korún, na maku 736 tisíc Kčs, na

Datelinovom osive 187 000,- Kčs, na repke olejnej viac ako

Pol mil~na korún.

S ad y v roku 1990 v mnohých druhoch ovocia sklamali.

 

Pestovali hrušky, jablone, čerešne, slivky, ríbezle, maliny a

Jahody. Ani v jednom druhu nedosiahli plánované úrody. U niektorých

Plodín boli dokonca výnosy až ~äťkrát nižšie ako plánovali

(jablká) a sliviek zobrali dokonca namiesto 20 ton iba

Jednu tonu. Takto sa nepodarilo splniť ani tržby atak namiesto

500 000,- Kčs utŕžili iba 177 tisíc korún.

Lepšie na tom boli z ele n i nár i, ktorí na lob ha

Pestovali zemiaky, kukuricu, kaleráb, kel, kapustu bielu, červenú,

Mrkvu, petržlen, zeler, paštrnák, šalát, cibuľu, brokolicu

A patizóny. Spolu dopestovali 2 120 ton zeleniny, za čo

Utŕžili 4 402 000, - K,čs. Najväčšiu tržbu mali z mrkvy -

L 283 000,- Kčs (5 86 ton) a za kapustu bielu - l 049 t, čo

Predstavovalo príjem l 619 000,- Kčs. Záhradníci boli v roku

1990 úspešnejší ako v roku 1989.

Najskôr niekoľko čísiel o chove a početnom stave hospodárskych

Zvierat v roku, kedy začínajú problémy s predajom,

Ktoré nastali po zvýšení cien v polroku 1990. V JRD chovali

2 082 kusov hovädzieho dobytka, z toho 786 dojníc, 2 226 oší paných

A 418 oviec . Všetky tieto počty bol i vyššie ako v predchádzajúcom

Roku okrem ošípaných, kde počet klesol o 454 kusov.

Rovnakú úroveň malo v roku 1990 aj plnenie dodávok štátneho

Plánu, kde vysoko prekročili dodávky hovädzieho mäsa,

Teliec, ale nesplnili dodávky bravčového mäsa. To však už

V roku 1990 veľa neznamenalo, lebo mäsa bolo na trhu v podstate

Dosť.

 

Koniec vojny, prechod frontu, najmä však po potlačení Slovenského

Národného povstania, zostrujúce sa represálie proti židovským

Občanom. Treba uznať, že prípravu úkrytov organizoval

Vtedajší riaditeľ, Nemec Bergmann. Ludia z cementárne a obce

Sa o rodiny starali, nosili im jedlo a iné potrebné veci. Dovedna

Sa tu ukrývalo osem osôb: Jozef Findel, bývalý riaditeľ

(správca) cementárne, jeho manželka Margi ta, ich deti l3-ročný

Ján a 9-ročná Eva. Ďalšia . Rodina Ervín Šulek a Margita Šuleková

(rodená uppeová) a další manželia Freier a Freierová.

Začiatkom decembra 1944 ich našli pri zemljankách postrieľaných,

Iba najmladšie dievčatko Evka Findelová zostalo nažive.

Sudca vtedajšieho Krajského súdu v Trenčíne spomína, že

Začiatkom decembra 1944 dostala stopovacia skupina policajnej ,

Stanice v Trenčíne správu o masovej vražde v horách nad ladcami.

Už vtedy mali záznamy o vlámaniach, lúpežiach, prepadoch,

Ťažkých ublíženiach na zdraví, znásilnení dievčaťa

Z ladiec a zabití horára v obci Kopec. Vyšetrovania vo vtedajších

Časoch však neboli jednoduché. Treba si uvedomiť, že

V horách boli vtedy partizánske jednotky: u nás konkrétne

Jednotky Žižkovej partizánskej brigády, ale i malé skupiny,

 

NÁVRAT OO HISTÓRIE:

ZAVRAŽDENÍ OBČANIA V LADECKÝCH HORÁCH

I

Ktoré sa po potlačení povstania snažili udržať do prechodu

Frontu. Na druhej strane boli v horách i malé skupinky, ktoré

Sa za partizánov vydávali a od obce Pružina prichádzajúce malé

Skupiny z oddielov nacionalistických ukrajinských jednotiek

1991

17. Decembra 1991 sa B. Jeľcin a M. Gorbačov dohodli

O skončeni exist.encie ZSSR a 19. Decembra bolo založené Spo ločenst.

Vo nezávislých št.át.ov.

Od mája 1991 sa vyhrocuje sit.uácia v Juhoslávii. Chor vát.

Sko a Slovinsko vyhlasujú nezávislosť a nasleduje krvavá

Občianska vojna.

Všet.ky t.iet.o udalost.i boli st.redobodom záujmu občanov

Našej obce, pret.ože si uvedomovali, že ich priebeh má bez prost.

Redný vplyv na nás vše t.kých, na náš spoločenský, ale

Najmä hospodársky vývoj .

,

V tejto časti uvádzam niektoré údaje z predbežných výsledkov

Sčítania ľudu, domov a bytov v roku 1991, zamestnanosti,

Pôdneho fondu a údaje z obecnej matriky.

Na začiatku roka 1991 bolo v Ladcoch prihlásených 2 631

Obyvateľov, z toho l 304

Že v roku 1970 t.o bolo 2

1980 2 851 obyvat.eľov (l

Žien. Pre zaujímavosť si porovnáme,

798 obyvateľov (l 404 žien) a v roku

424

Evidovali na Obecnom úrade 2

Žien) . Na konci' roka 1991

677 obyvateľov Ladiec.

V roku 1970 bolo z l 602 obyvateľov v produkt.ívnom veku

Ekonomicky aktívnych l 301, v roku 1980 z l 675 l 436 obyvateľov.

Na začiatku roka 1991 z l 467 obyvateľov v produktívnom

Veku sa zamestnávalo l 206 občanov. Rozdiel tvorili vždy

Väčšinou chorí, invalidi a inak neschopní pracovať. Na konci

Roka 1991 pod vplyvom zvyšujúcej sa nezamestnanosti t.ento

Počet stúpo10práceschopných, ale nezamestnaných občanov.

Počet. Občanov, kt.orí st.rat.ili pracovné miesto sa pohyboval

Od80-90.

V roku 1970 bolo v Ladcoch 512 domov (750 bytov), v roku

1980 570 domov (826 bytov) a v roku 1991 826 bytov v domoch.

V roku 1991 bola celková obytná plocha 38 486 m2 a bolo v nej

2 287 obyt.ných izieb nad 8 m2. Pre porovnanie v roku 1970

26 912 m2 - l 490 izieb a v roku 1980 34 211 m2 - l 971 izieb.

Št.at.ist.ika o vysťahovaní a prisťahovaní obyvateľov je

V Ladcoch do značnej ' miery podmienená žiakmi Odborného učilišťa,

Z kt.orých časť (det.i v štát.nej opatere) majú t.rva1é bydlisko

V Ladcoch. Tak sme každý rok mali v pomere k celkovému

Počt.u obyvateľov pomerne veľký pohyb v počt.e prisťahovaných

A odsťahovaných. V roku 1971 sa prisťahovala 64, v roku 1980

69 a v roku 1990 79 obyvateľov. Ubudlo - vysťahovalo sa 68

V roku 1971, 116 v roku 1980 a 83 v roku 1990." V roku 1991

Sa prisťahovala 59 obyvat.eľov a odsťahovalo 86 obyvat.eľov.

 

OBEC LADCE

 

60 rokov

Starš i

100,- Kčs

50,- Kčs

Za použitie Domu smútku v Ladcoch i Tune žiciach stanovili

Poplatok 35,- Kčs a za vyhlásenie v miestnom rozhlase

20,- Kčs. Poplatky za v9voz smeti na skládku obce vlastn9m povozom

Určili na 55,- rotne. Na tomto istom zasadani schválili

Aj doplnky k organizačnému poriadku obce.

Ďalej sa .na zasadaniach riešili otázky životného prostredia,

Drobné prevádzky DÚ, ·ich vnútorná organizácia a rentabili

Ta.

 

Z dalšich zasadani vyberám schôdzu obecného zastupiteľstva

22. Novembra 1991, kde rozhodli dať vypracovať tzv. Miestny

Program dediny. Posledné zasadanie v roku 1991 bolo 20. Decembra.

Situácia a prác~ obecného zastupiteľstva, rady a starostu,

Ako i pracovnikov Obecného úradu nebola v roku 1991 ľahká. Zložitosť

Nebola iba v ťažkostiach začiatkov samosprávy, ale najmä

V nedostatkoch legislativy a financiách.

Pri obecnom zastupi teľstve pracovali k o m i s ie, ktoré

Pomáhali obecnému zastupiteľstvu, obecnému úradu a starostovi

Riešiť najmä odborné otázky.

V stavebnej komisii boli členmi: Ing . Miroslav Váň,

Ing. Vojtech Mikloši, Ing . Slávik a Jozef Peterka. Poriadkovú

Komisiu tvorili Ondrej Koštialik, M. Letko, M. Gábel. Finančná

Komisia sa skladala z týchto členov: Stanislav Klvaňa, Bohuš

Kvasnica . Vytvorená je i ekologická komisia s členmi: I. Kob za,

S. Habánek, Ing. Ježo. V roku 1991 pracovala sociálna komisia

V zložení mudr. Martináková, O. Melicherová, A. Kacinová

A M. Živčicová.

N

ajviac záujmu občanov vzbudzovali ver e j n o - pro s -

Pe š n é prá ce. Napriek tomu, že štát prispieval na tieto

Práce viac než skromne, urobilo sa dosť najmä na menších stav bách

A úpravách životného prostredia. Najviac sledovanou stavbou

Z pohľadu občanov bol aj v roku 1991' vod o vod. Na verejnom

Celoobecnom vodovode sa prestavalo 200 tisíc korún, čo

Je pomerne malá suma a tak sa v prácach príliš nepokročilo.

Nepokračovalo sa v dalšej plynofikácii. Vcelku boli na to dva

Dôvody: neboli spracované projekty a úplný nedostatok finančných

Prostriedkov. Zadali sa na spracovanie projekty (26 tisíc

Kčs) na trasu od pani Orihelovej po Vodnú elektráreň Ladce.

Pomerne veľa sa urobilo pri úprave cintorínov . V Ladcoch

Natreli a prestriekali Oom ' smútku, vybudovali plot, bránu a

Dalšie úpravy. Rovnako veľké úpravy sme zaznamenali na obec nom

Dome a druhej budove. Priestory sa uzavreli plotom, up r avili

Terény a dokončili všetky práce na druhej budove, kde sa

Súčasne umiestnila zasadačka a kancelária Domovej správy.

Nový je aj betónový chodník na ulici Ladislava Novomestského,

Vybudovaný v roku 1991. Pri úprave Obecného domu a jeho

Okolia i pri budovaní ~hodníka pracovali študenti, ale aj mladí

 

Nezamestnaní, na ktorých mzdu prispieval Úrad práce.

V Horných Ladcoch pokračovala výstavba obchodnej jednotky

A to do stavu, aby sa nezničili doteraz vybudované hodnoty. Na

Tejto stavbe prestavali Drobné prevádzky 240 tisíc Kčs. Z dal ších

Prác treba ešte spomenúť oplotenie Materskej školy

(14.000,-), výmenu verejného osvetlenia (80.000,-), úpravu

Smetiska (50 tisíc korún), vykúpenie domu Jany Pravdovej,

Jeho zbúranie a úprava terénov a dalšie práce .

Za osobitnú zmienku stojí úprava t i s o v v miestnom

Parku. Tieto vzácne stromy patria medzi najstaršie v okrese .

V septembri sa do ich vzhľadu a biologického systému robili

Užitočné zásahy . Tisy upravoval pracovník Ochrany a údržby

Chránených st.romov Karol Maar z Brat.islavy. Náklady na tieto

Práce boli 25 tisíc korún .

Od l . Januára 1991 do správy Obecného úradu v ladcoch

Prešla Domová správa z Ilavy - časť bytových jednotiek v ladcoch.

Bytový fond spravovaný Domovou správou ladce tvorí II

Bytoviek, spolu 83 bytov. Sú to:

12 bytovka v Horných ladcoch

2 byty + pošta (číslo 177)

2 šesťbytové jednotky, tzv. "učiteľské . (č. 397 a 39B)

12 bytových jednotiek (č. 139)

12 bytových jednotiek (č, 140)

4 bytovka (č. 141)

8 bytovka (č . 142)

4 bytovka (č. 143)

5 bytovka (č .14 9)

12 bytovka tzv. "Pauerov dom"

Ani jedna z bytoviek, okrem učit.eľských bytoviek a Pauerovho

Domu nemá ústrédné kúrenie.

Hlavnou úlohou Domovej správy bola starost.livosť o bytový

Fond. Bola to úloha neľahká, hlavne z finančnej stránky,

Pretože náklady na údržbu daleko prevyšovali zisky z nájomného,

Ale i preto, že niektoré bytové jednotky sú dosť zastara lé

A potrebovali väčšiu údržbu. Napr. Len poplatky za vývoz

Fekálií z bytoviek pri kultúrnom dome boli v priemere

12 000,- mesačne a nájomné bolo okolo 10 t.isíc korún.

 

Domová správa

 

Kancelária Domovej správy Ladce bola umiest.nená vo vedľajšej

Budove Obecného úradu (bývalý Mierny) a jej vedúcim

Bol Valter Fábry.

Drobné prevádzkárne pri Obecnom úrade v Ladcoch dosiahli Obecný úrad -

V roku 1991 najväčší obrat v ich hist.órii. Pod vedením vedúce- - Drobné prevádzkárne

Ho Antona Jendrala pracovalo v prevádzke priemerne 10 pracovníkava

12 priberali ako externých pracovníkov v profesiách,

Ktoré neboli pevne obsadené, ale potrebné na rôzne práce.

V prevádzke vykonávali činnosť murári, ~tolári, vodiči motoro vých

Vozidiel a pomocní robotníci.

Drobné prevádzkárne poskytovali tiet.o služby:

- vývoz domového odpadu, vrát.ane dodávania popolníc,

- nákladnú autodopravu,

- stolárstvo, kt.oré malo najväčší odbyt na drevené palety,

Pre dopravu rôznych tovarov, najmä pre Colorlak Košeca,

- st.avebné práce - rôzne opravy, údržba, ale aj väčšie práce

V Považských cement.árňac·h a inde,

- obchodná činnosť.

Medzi najväčšie práce v roku 1991 pat.rila stavebná čin nosť

- úprava areálu a oprava budov v Považských cementárňach

V celkovej hodnote l 200 000,- Kčs.

Treb a spomenúť záslužnú prácu na budove, v ktorej prevádzkárne

Sídlia, ted~ budovu bývalej robotníckej kantíny,

Postavenú v deväťdesiat.ych rokoch minulého storočia. Vymenili

Kryt.ie ·strechy na plechové, oplotili celý areál a rekonštruujú

Vnútro budovy (sociálne zariadenia, úprava chodieb a ostat.ných

Priestorov). Dot.erajšie náklady na opravu t.ejt.o budovy boli

247 000,- Kčs.

Celkové príjmy boli 3 281 000,- Kčs, výdavky 2 milióny

922 tisíc Kčs - teda zisk t.akmer 360 tisíc Kčs .

V štruktúre obchodnej siete sa v Ladcoch dosť zmenilo.

Niektoré obchody sa privatizovali, niektoré sú celkom nové,

Ale niektoré služby (holičstvo, zberňa šatstva pre čistiareň)

Sa zrušili na škodu občanov.

V roku 1991 privatizoval mäsiarstvo a vedľajšiu lahôdkáreň

Pavol Kubáň. Kamenosochárstvo patriace dovtedy Považanu

Vydražil Anton Bialoň. Obchod s potravinami v Horných Ladcoch

Pripadol p. Záhumenskému. Veľký záujem bol o pohostinstvo

V Ladcoch patriace Reštauráciam. Na dražbe uspel a novým ma jiteľom

Sa stal náš občan Jozef Adamec. Majiteľ~m Drogérie

Sa po dražbe stal Marián Jarník.

Prevádzky charakteru pohostinstva boli v Ladcoch štyri:

Reštaurácia Kopyto, reštaurácia v Závodnom klube, bistro Ve ronika

A pohostinstvo v bývalom Klube mládeže Tunežice, ktoré

Prevádzkovala TJ Tatran Tune žice.

V letných mesiacoch otvorila načas predajňu zeleniny pani

Anna Kováčiková a otvorila svoju predaj~u drogérie Amália

Zábojníková, dlhoročná vedúca predajne Drogéria v Ladcoch.

V druhej polovici roka otvorili M. Zajac a K. Kováčik školský

Bufet v prednej budove Odborného učilišťa a tí istí podnikatelia

Aj predajňu zeleniny a ovocia v priestoroch Domu služieb.

Dom služieb, o ktorý bolo viacero záujemcov pripadol obci

- Obecnému úradu, čo všetci občania pokladali za správ ne,

Pretože bol vybudovaný v akcii Z a odpracovali pri jeho výstavbe

Mnoho hodín.

Domáce potreby (budova) podliehala reštitúcii, pretože

Sa o ňu prihlásil ded4č bývalého majiteľa Majerovského. Obchod

S potrebami pre domácnosť viedol dalej predchádzajúci vedúci

Viktor Lihocký.

Predajňa potravín Zdroj bola zaradená do privatizácie,

Ale k dražbe nedošlo, pretože budova patrí JRD, teda urbariátu,

Ktorý má na ňu nárok. Celý problém zostal na riešenie

V roku 1992.

 

Obchodná sieť obce

 

Ku koncu roka bolo zriadené pánske a dámske krajčírstvo

Umiestnené v budove v strede obce. Majiteľ-kou je Anna Hlú biková.

Pod privatizáciu nespadajú družstevné predajne Jednoty

V Ladcoch atunežiciach.

Obecné zastupiteľst.vo v Ladcoch podľa § 6 zákona SNR

Č . 369/90 Zb. O obecnom zriadení, na svojom zasadaní dňa

21. Novembra 1991 vykonalo úpravu Všeobecne záväzného nariadenia

O miest.nych poplat.koch v obci Ladce. Nariadenie začne

Platiť od l. Januára 1992.

Podľa tohoto nariadenia bude obec vyberať miestne poplatky:

Poplat.ok za užívanie verejného priest.ranstva, ktorý sa bude

Plat.iť za osobit.né užívanie verejného priestranstva,

Najmä na poskytovanie služieb, umiest.nenie rôzneho materiálu,

Použitie priestranstva ako skládkyapod.

Na používanie verejných ' priestranstiev sa určili sadzby.

Napr. Na predaj ovocia, zeleniny a výrobkov iného druhu sa

Stanovila na 5,- Kčs za meter štvorcový a deň.

- Lokalizačný poplatok sa bude platiť za umiestnenie kancelárie,

Prevádzkárne, obchodných priestorov, skladu alebo

Iného zariadenia slúžiaceho na podnikateľskú alebo inú zárobkovú

Činnosti v ,obci. Aj tu sa stanovila sadzba, ktorá

Je 20 % ročne zo sumy rovnajúcej sa ro č nému nájomnému za

Užívanie priestorov uvedených v predchádzajúcej stati.

- Poplatok za psa sa stanovil za psa staršieho ako 6 mesiacov

A to na 60,- Kčs ročne a za každého dalšieho sa poplatok

Zvyšuje o 50 %. Výnimku tvoria občania, ktorí psa pot.

Rebujú ako sprievodcu, bývajúci na samote i , t.í, ktorí žijú

Na hranici životného minima.

 

Miestne poplatky

 

- Poplatok zo vstupného určili na vstupné na burzu, kultúrnu

A zábavnú akciu, kde sa platí vstupné. Nebude sa platiť zo

Vstupného na športové podujat.ie, ani zo vstupného na divadelné

Predstavenie, koncerty vážnej hudby, prednášky a pod.

Sadzba poplatku bola určená na 6 % z vybratého vstupného

Pri akcii, kde sa nepodáva alkohol, s alkoholom 10 %.

- Schválili aj poplatok za alkohol a tabakové výrobky, kt.orý

Budú odvádzať vo výške 10 % z predajnej ceny t.ýchto výrobkov.

Pre rok 1992 nest.anovil Obecný úrad v Ladc~ch poplat.ky

Za ubytovaciu kapacitu a poplat.ok za rekreačný pobyt, pret.ože

Tieto aktivity neboli v roku 1991 ani v najbližšej dobe v našej

Obci aktuálne.

Všeobecné záväzné nariadenia o miestnych poplatkoch mali

Dobrú publicitu, pretože boli v plnom znení uverejnené v Ladeckých

Zvest.iach v decembri 1991.

Obecné zastupit.eľstvo v Ladcoch sa rozhodlo obnoviť vydá-

Ladecké zvesti

Vanie Spravodajcu Obecného úradu Ladecké zvesti podľa finančných

Prostriedkov. V roku 1991 vyšli dve čísla a to v októbri

A decembri. Spravodajca je u občanov obľúbený a znovuvydávanie

Ladeckých zvestí privítali.

Redaktorom Ladeckých zvestí bol i nadalej Branislav Lipták

A tlačili sa v tl~čiarni Patria v Považskej Bystrici v náklade

600 kusov.

Miestny národný výbor (ku koncu roka Obecný úrad) v roku

L 9 9 O hospodáril takto:

Príjmy od ONV (v tom akcia Z - vodovod) l 040 000,- Kčs

Za znečisťovanie ovzdušia 148 000,- Kčs

Dane, poplatky, odvody 735 000,- Kčs

Iné príjmy 727 000,- Kčs

S p o l u 2 480 000, - Kčs

V Ý d a v k y s p o l u 2 480 000,- Kčs

Medzi najväčšie výdavky patrili položky Mate rská škola

(263.000,-), Základná škola (289.000,-), Školská jedáleň MŠ

(203.000,-), jedáleň ZŠ (324.000,-).

V r o k u l 9 9 l sa mnohé zásady hospodárenia Obecného

Úradu v Ladcoch zmenili. 8010 to v položke príjmov i výdavkov.

Tak napr. Školy a školské jedálne sa z výdavkov obce vyňali

A prešli do školskej správy, pribudli však mnohé výdavky miestneho

Charakteru.

Pr í j m y do obce v roku 1991 boli pomerne vysoké -

- 2 600 000,- Kčs . Medzi najväčšie patrili podiel dane 13 %

L 247 000,- Kčs . Je t o podiel z dane vš e tkých pracovníkov

Z Ladiec, od podnikov a iných zamestnávateľov. Druhou významnou

Príjmovou položkou boli lokalizačné poplatky od podnikov

Výrobnej a obchodnej povahy - spolu 251 000,- Kčs. Rozpočtu

Pomohli aj dotácie v sume 118 000,- Kčs. Drobné prevádzky, ako

Píšem aj na inom mieste, priniesli 354 tisíc korún čistého

Zisku . 8ytové hospod,á rstvo malo príjmy 177 000,- Kčs, ale výdavky

245 000,- Kčs .

Z najväčších v Ý d a v k o v vyberám náklady na výstavbu

Obchodnej jednotky v Horných Ladcoch 285 000,- Kčs, na osvet lenie

257 000,- Kčs. Výdavky celkom tvorili sumu 2 300 000,Kčs.

 

Hospodárenie Obecného Úradu v rokoch 1990 A 1991

 

Hospodáreniu obce neprospievala nestabilita finančných

Zásad, meniace sa pravidlá, ale najmä to, že mnohé nové príj my

Prichádzajú do platnosti až v roku 1992, ale i to, že

Viacerí poplatníci sú nesolventní v platení lokalizačného

Poplatku (Roľnícke družstvo, Kameňolom a i.).

Materská škola s detskými jaslami v ladcoch prešla

V školskom roku 1990 - 1991 viacerými významnými organizačnými

Zmenami. V prvom rade to bolo z r u š e nie Detských

Jaslí od l. Januára 19 91 nariadením vtedajšieho Odboru školstva

Okresného národného výboru . K l. Septembru roku 1990 bolo

V oddelení detských jaslí iba desať detí a ich počet sa neustále

Znižoval. Príčinou bolo najmä zvýšenie rodičovského

Príspevku, ale i nezamestnanosť matiek, ktoré potom zostali

Doma - pri deťoch. Väčšie deti preradili do Materskej školy.

V roku 1991 pracovalo v Materskej škole 14 pracovníkov,

Z toho 8 učiteliek a 6 správnych zamestnancov . Starali sa o

118 detí, ktorých počet sa však zo spomínaných príčin znížil

K 30. Júnu 1991 na 90 detí.

V tomto školskom roku - do 30. Júna 1991 bola riaditeľkou

Školy Viera Kováčová a jej zástupkyňou Katarína Palčeková.

K l. Júlu 1991 nastala zmena. Na pokyn .Ministerstva škols tva

SR boli všetci riaditelia škôl, ktorí vykonávali funkciu dlhšie

Ako štyri roky vymenení a menovaní noví. V Materskej škole

Ladce sa novou riaditeľkou stala dlhoročná úspešná učiteľka

Tejto školy Irena G a j d o š í k o v á .

Výchovná práca sa uberala s novými požiadavkami na prácu

S deťmi v predškolskom veku. Deťom ponechali väčšiu voľnosť,

Možnosť vyžiť sa v hrách. Pre výchovné zložky platili osnovy

Programu výchovnej práce, ktorý si prispôsobili vlastným

Podmienkam. Deti získavali nadalej základné poznatky o prírode,

Spoločnosti, bola venovaná pozornosť jazykovej, telesnej

A estetickej výchove. Pre svoju prácu si učiteľky zhotovovali

Pekné pomôcky, s ktorými sa zúčastnili aj na okresnej výstave.

Učiteľka Grmanová získala na výstave l. Miesto a učiteľka

Gajdošíková 2. Miesto.

 

ŠKOLSTVO V OBCI Ladce

Materská škola a Detské jasle

 

Dobrá bola spolupráca s l . Ročníkom Základnej školy -

- učiteľky nacvičili divadlo pre prvákov. Pr i príležitosti

Medzinárodného dňa detí navštívil Materskú školu herec Jaroslav

Ôuríček s bábkov9m divadlom "Princezná Chichôtka" .

Vážnou otázkou života a fungovania Materskej Školy boli

Materiálne otázky. Dotácie zo závodov a JRD prestali existovať

A t ak bola škola nútená vyjsť s rozpočtom dotovan9m štátom,

Ktor9 v roku 1991 bol 256 000,- Kčs. Väčšina sa vyčerpala

Na teplo a elektrickú energiu, opravy na kúrení, všetko

Dovedna za 172 000,- Kčs. Zvyšok zostal na zakúpenie pomôcok

A ostatné v9davky .

Zd r uženie rodičov v tomto školskom roku nevyvíjalo aktívnu

Činnosť. Na požiadavnie poskytli niektorí rodičia iba najnutnejšiu

Brigádnickú pomoc na drobné opravy. Táto činnosť za

Posledné roky očividne upadá. Všetky podujatia - menovite kar neval,

Slávnosti pod jedličkou na Vianoce, Medzinárodn9 deň

Detí, oslavu pr i odchode detí z Materskej školy do Základnej

Školy, organizovali väčšinou iba pedagogické pracovníčky, využijúc

Pritom finančn9 fond Združenia rodičov.

V školskom roku 1990 - 1991 zaznamenali na škole mnoho

Zmien organizačn9ch i pedagogick9ch .

Zo školy odišli učiteľky a vychovávateľky Erika Fapšová,

Renáta Švachová, Anna Siekliková, Bronislava Kvasnicová, Vla dimír

Lászlo. Na škoíu prišli Emília Filová, Miroslava Koišová,

Dagmar Krejčiová, Stanislav Kret, Jarmila Gabková, Anna

Zaťková a po nástupe na dôchodok zostala učiť Nadežda Ištvániková.

V Základnej škole bolo celkom 17 učiteľov, 3 vychovávateľky

A 12 správnych zamestnancov . Vedenie školy sa oproti

Predchádzajúcemu roku nezmenilo:

Základná škola

 

Mária Letková, riaditeľka

Ludmila Vráblová, zástupkyňa riaditeľa školy

Oľga Ďurechová, výchovná poradkyňa

Žiaci boli v 16 triedach. V ročníkoch 1.-4. 181 žiakov,

V ročníkoch 5 . -8. 199 žiekov . Celkom teda 380.

Spoločenské zmeny sa prejavili aj vo výchovno-vyučovacom

Procese. Oo popredia sa dostali nové predmety, najmä cudzie

Jazyky. Zmenil sa obsah vyučovania dejepisu, občianskej náuky

I niektorých predmetov na l. Stupni. Zabezpečilo sa vyučovanie

Tretej hodiny telesnej výchovy v 1.-5. Ročníku.

Zvýšená pozornosť sa venovala videotechnike, náučným programom

Teskoslovenského rozhlasu, telev1zie a výpočtovej technike.

Plnili sa aj dalšie úlohy obsiahnuté v Pedagogicko-organizačných

Pokynoch Ministerstva školstva, mládeže a telesnej

Výchovy SR. Okrem iného aj zracionalizovaniu administratívy.

V š k o l s kej dru ž ine boli zriadené tri oddelenia,

V ktorých bolo 70 žiakov. Tu zabezpečovali športovú, hudobnú,

Výtvarnú činnosť a doučovanie slaboprospievajúcich žiakov .

Výchovno-vyučovaciemu procesu napomáhali metodické orgány,

Ktorých bolo deväť g viedli ich najskúsenejší učitelia

- odborníci .

 

Pre žiakov zriadili v školskom roku tieto záujmové útvary:

Prírodovedecký, tanečný, recitačný, montážny, šachový, spevácky

A šikovných rúk. Záujem prejavili žiaci o útvar anglického

Jazyka, kde boli žiaci zadelení do troch skupín.

Rod i č o V s k é z dru žen i e pri Základnej škole pracovalo

V školskom roku 1990-1991 v tomto zložení:

Ing. Miloslav Bar i c a predseda

Mária Bednáriková, tajomníčka

Milan Bajza, hospodár

Tlenovia výboru: Pavol Tichý, Juraj Letko, Ján -Pastierik,

Ing. Jana Chlebová, Anna Kacinová, Jolana

Šotkovská, Jozef Martinák, Miroslav Zajac.

V apríli 1991 bola pri Základnej škole v Ladcoch ustanovená

Š k o l s k á rad a. Je to iniciatívny a poradný samosprávny

Orgán vyjadrujúci a presadzujúci miestne záujmy, záujmy

Rodičov, pedagógov a žiakov v oblasti výchovy a vzdelávania.

Rada posudzuje čin nosť školy, z pohľadu školskej problematiky

Sa vyjadruje k č innosti obecného zastupiteľstva a miestnych

Orgánov štátnej správy a napomáha riešiť problémy školy . Školská

Správa plní funkciu verejnej kontroly práce riadiacich orgánov

A pracovníkov školy, vyjadruje sa ku všetkých závažným

Skutočnostiam, ktoré sa vzťahujú na prácu Školy, najmä k úpravám

V u čebných plánoch. Zaujíma sa aj o pedagogicko-organizačné

A materiálne zabezpečenie výchovno-vyučovacieho procesu,

Výchovno-vzdelávacie výsledky Školy, rozpočet a výsledky hospodárenia.

Z toho vidieť, že právomoci tejto školskej rady sú pomerne

Veľké. V určitom zmysle nahradili bývalé školské a kultúrne

Komisie, ale ich dosah na činnosť školy by mal byť však

Bezprostrednejší. Do školskej rady pri Základnej škole boli

Zvolení:

Alžbeta B u š í k o v á, predsedníčka

Pavol Tichý, podpredseda

Ing. Jana Chlebová, tajomníčka

Ďalší členovia sú za rôzne sféry, ktoré sa priamo, či nepriamo

Dotýkajú života Základnej školy:

Mária Bednáriková, Oľga Ďurechová, Marta Fišerová, Ondrej Koštialik,

Viera Králová, Daniela Kretová, Juraj Letko, mudr . Jarmila

Martináková, Ján Suchár, Alena Zaťková.

Z bohatej činnosti škol y, jej problémov, som vybral nie ktoré

Podstatné akcie 'a činy:

- V jesenných mesiacoch sa v krytej plavárni v Púchove uskutočnil

Základný plavecký výcvik. Zúčastnilo sa ho 42 žiakov 3.

Ročníka. Po jeho skončení bolo možné medzi plavcov zaradiť

20 detí.

- Vo februári a marci 1991 sa žiaci 7. Ročníka zúčastnili na

Lyžiarskom kurze v zimnom stredisku na Mojtíne.

- Tradičná škola v prírode bola pre 30 žiakov 4. Ročníka

 

V máji 1991 v Belušských Slatinách a na rovnakom mieste

30 žiakov 3. Ročníka v júni 1991.

Za prvé štyri mesiace školského roku dostávali žiaci školy

Zadarmo mliečne desiate. Od 3 . Januára 1991 však už museli

Platiť 2,- Kčs.

- v Základnej škole bolo zaregistrovaných 5 oddielov P i o -

Nie r a Detská organizácia zaznamenala na škole úpadok.

Činnosť vo voľnom čase žiakov organizovali väčšinou učitelia.

Triedni učitelia organizovali mimoškolske podujatia

So zameraním na spoločenskú výchovu a zábavy, pohybové aktivity,

Výlety, zbery papiera, železa, t~xtilu, gaštanov .

- V sobotu l. Júna 1991 pri príležitosti Dňa detí pripravili

Členovia Združenia rodičov športovo-turi stické podujatie

V priestoroch Klárovej bane. Žiaci mali možnosť súťažiť

V streľbe zo vzduchovky, zahrať si loptové hry.

- Dňa 5. Októbra 1991 si žiaci i učitelia pripomenuli Svetový

Deň športu. Organizačne celé podujatie zabezpečili členovia

Združenia rodičov, ktoí sa postarali aj o občerstvenie. Žiaci

Nižších ročníkov absolvovali turnaj vo futbale a vybíjanej.

Prváci a druháci okrem rôznych hier opekali špekačky.

 

Najstarší žiaci absolvovali turistickú trasu smerom na

Mraznicu.

Žiaci Základnej Školy reprezentovali školu a obec vo viacerých

Súťažiach. Pozoruhodné výsledky dosiahli najmä v športe.

V ľahkej atletike, v súťaži "Pohár československého rozhlasu"

Získali prenikavý úspech staršie žiačky:

L. Miesto v okresnom kole dedinských škôl a l. Miesto i

V krajskom kole tej istej kategórie. Mladšie žiačky sa v okresnom

Kole umiestnili na l. Mieste a v krajskom kole na

2. Mieste. Starší žiaci skončili druhí v okresnom kole.

Vo volejbale vyhralo družstvo žiakov v okresnom kole a

Postúpilo do krajského kola. Úspech zaznamenali aj basketbalistky.

V obvodovom kole st.releckej súťaže bo lo družst.vo mladších

Žiakov prvé a druhé.

Úspešne reprezent.ovali školu aj t.í žiaci, kt.orí sa zú~

Ast.nili súťaže v prednese poézie a pr6zy "Hviezdoslavov Kubín",

Rovnako na mat.emat.ickej olympiáde.

V pedagogickej t.vorivost.i sa uplat.nili zase u~it.elia

Školy. Školská správa a Pedagogické st.redisko v Považskej

Byst.rici usporiadali súťaž v t.vorbe u~ebných pomôcok . Uspela

 

U~it.eľka Nadežda Išt.vániková - skončila na prvom miest.e.

Z výchovno-vyu~ovacích výsledkov na konci školského roka

1990-1991 vyberám:

V 1.-4. Ro~níku zo 180 žiakov skon~ilo so samými jednot.kami

19, dvaja neprospeli,

- v 5.-8. Ro~níku bolo 199 žiakov, z kt.orých 75 bolo vyznamenaných,

Neprospeli 4 žiaci,

Za vysoký pokladali v škole priemerný po~et. Vymeškaných hodín

- 55,1 hodiny na žiaka,

- v školskom roku dokon~ilo v ZŠ školskú dochádzku v 8. Ro~níku

39 žiakov . Po prijímacích pohovoroch na r ôznych školách,

Prijali 6 žiakov na gymnázia , 4 na st.redné odborné školy,

24 žiakov na St.redné odborné u~ilišt.ia.

Pri zápise v januári 1991 rodi~ia z Ladiec a Podhoria zapísali

Dovedna 54 det.í do prvého ro~níka, ~o bolo dosť na vyt.

Vorenie dvoch prvých t.ried~

,

Po~as školského , roka 1990-1 991 sa zlepšilo mat.eriálnot.

Echnické vybavenie. Boli t.o poväčšine akcie nenáročné na financovanie.

Zriadila sa u~ebňa hudobnej výchovy, v t.elocvi~ni

A v niekt.orých u~ebniach vymenili ohrievacie radiát.ory, vybudovali

Parenisko, pokra~ovali v budovaní ihriska v areáli

Školy, vysadili st.romy a okrasné kríky.

Školský rok 1990-1991 sa pre zamestnancov školy začal

Poradou 27. Augusta 1990, kedy sa dohodli na viacerých organizačných

Zmenách a zobrali na vedomie, že škola zmenila názov

Z "Odborného osobitného učilišťa" na Od bor n é u Č i -

L i š t e v Ladcoch.

Najdôležitejšie organizačné opatrenie však bolo zruše nie

Elokovaných tried, zvlášť tried záhradníkov v Mojtíne.

Slávnostné otvorenie školského roku sa uskutočnilo v sále

Kultúrneho domu za prítomnosti značného počtu rodičov a

Pozvaných hostí. Okrem nových žiakov privítali aj nových pe dagogických

Pracovníkov:

Ing. E. Hanko, vychovávateľ a odborný učiteľ,

Pavol Turza, vychovávateľ

Peter Vacula, vychovávateľ.

Medzi dalšie zmeny patrilo posunutie vyučovania, čím

Získali žiaci viac voľna odpoludnia.

So školou sa rozlúčili bývalý riaditeľ Karol Kuniak

A Jozefína Kalusová, ktorí odišli na starobný dôchodok.

V škole, podobne ako na všetkých školských zariadeniach

V Slovenskej republike, zriadili Školskú radu v tomto zložení:

Jozef Jahoda, Karol Kováčik, Anna Hrubčinová, Marta Dobrotková,

Mária Váňová, Žofia Justhová, Eva Riecka, Jaroslav Klobučník,

Jozef Vrábel, Milan Letko.

Hlavným článkom výchovno-vzdelávacieho procesu boli

Predmetové komisie. Usmerňovali proces vzdelávania a sebavzdelávania

Učiteľov, tématické plány, rozvoj záujmov žiakov

A pomáhali začínajúcim učiteľom. Predmetovú komisiu, odbor

Záhradník viedol Ing. Ladislav Dvorský, odbor krajčírka Emília

Ostrolúcka, mimoškolskú výchovu p. Novotná.

Vedenie školy povolilo zamestnancom súkromné podnikanie,

Pričom ako podmienku kládlo, že nebudú zneužíva~ školské výrobné

Prostriedky.

 

Odborné učilište Ladce

 

Dňa 25 . Apríla 1991 sa uskutočnili prijímacie pohovory,

Pričom sa hlavný dôraz kládol na manuálnu zručnosť .

Záverečné skúšky skladali žiaci podľa jednot.livých odborov

V dňoch 17. - 20. Júna 1991 . Prvý deň boli písomné

A cez druhý a t.ret.í deň prakt.ické skúšky . Novým absolvent.om

Slávnost.ne odovzdali výučné list.y.

Odborné učilišt.e v Ladcoch bolo hostiteľom Športových

Hier mládeže Slovenskej republiky pre rovnaké odborné učiliš tia

(osobit.né). Hry sa uskutočnili v dňoch 16 . -19 . Mája 1991

Pre chlapcova 23. - 26. Mája pre dievčat.á.

V kat.egórii chlapcov súťažilo 10 . Družst.iev. V celkovom

Hodnotení zvíťazili chlapci z Trnavy. Ži aci OU Ladce boli málo

Úspešní i napriek t.omu, že boli preteky v Ladcoch . Skonči li

Až na 6 . Mieste , čo je v doterajšej histórii t.ýcht.o hier

Najhoršie um i est nenie . Z jednot.livcov sa dobre umiestnil iba

Gašpar Masiar v ľahkej atlet.ike .

Dievčatá skonči l i na t.reťom mieste, ked zvíťazili žiačky

Odborného učilišťa v Novej Vsi nad Žit.avou. Vo volejbale ale

Zvíťazili dievčat.á z OU Ladce a niekt.oré žiačky sa dobre

Umiest.nili v ľahkej atletike .

Žiaci učilišťa sa pod vedením Vlastimila Filipa, Miroslava

Sňahničana, Márie Váňovej a Adriany Vendrinskej zúčast.nili

Na dvoch t.urnusoch lyžiarskeho výcviku. Na rozdiel od minulých

Rokov mali v Mojt.íne dobré snehové podmie nky.

Zo športových podujati' stoji ešte za zmienku účasť zamest.

Nancov na tradičnom volejbalovom turnaji, kt.orý bol v roku

1991 v Prešove. V konkurencii družst.iev z dalších učilíšť,

Skončili na druhom mieste.

Vo v Ý cho V e i v t.omt.o roku pracovali novými formami.

Z významných podujatí spomeniem:

- Akcia 100 %-ný muž, poriadaná št.vrťročne ako súťaž chlapcov

Vo všeobecných znalost.iach a prakt.ických zručnost.iach,

- Akcia Prakt.ické dievča, podobná súťaž ako pre chlapcov,

Pričom obe boli zamerané aj na rodinnú výchovu,

- slávnosť pod jedličkou spojená s prvou imat.rikuláciou,

- vo februári 1991 veľký karneval s kult.úrnym programom žia kov,

- v marci II. Ročník voľby Miss školy,

- v apríli t.radičná Vat.ra mieru, kde sa súťažilo v net.radičných

Šport.ových disciplínach,

- v máji t.o bola novoorganizovaná akcia ,Májová veselica

V prírode,

- ako každý rok aj t.eraz organizovali t.urnaje v minifut.bale,

 

Sofftenise, v stolnom t.enise a súťaž v streľbe zo vzduchovky.

V školskom roku 1990-1991 dobudovali v Odbornom učilišt.i

Dve klubovne: herňu a hudobnú miest.nosť . V herni je aut.odráha,

St.olný fut.bal; biliard a iné spoločenské hry. V hudobnej miest. Nost.

I hifi veža, video a íné hudobné a audiovizuálne pomôcky.

Pri príležit.osti osláv 25 . Výročia založenia

"Osobi tnej učňovskej školy internát.nej" v Ladcoch, usk.utočnilo

Sa ll. Okt.óbra 1991 spoločné st.ret.nut.ie bývalých i súčasných

Pedagógov a pracovníkov školy, pozvaných hostí a dalších účast.níkov.

St.ret.nut.ie slávnost.ne ot.vorili v kult.úrnom dome, kde

Host.ia videli kult.úrn,y program a módnu prehliadku. V rámci oslavy

Slávnost.ne ot.vorili novopostavený pavilón pre murárov a

Maliarov, ktorý je už posledný z radu pavilónov pre výrobný

Výcvik. Od l6-t.ej hodiny bolo v priest.oroch kult.úrneho domu

Slávnost.né posedenie.

Za oslavovaných dvadsaťpäť rokov prešla škola mnohými zmenami.

Menili sa nielen žiaci, ale i učit.elia, majst.ri odborného

Výcviku, vychovávat.elia a správni zamest.nanci. Menil sa

I obsah výuky a mat.eriálne podmienky. Po št.vrťst.oročí zost.a lo

Však dielo - humánne, spoločensky záslužné a vysoko morálne.

Pri príležit.ost.i 25. Výročia si spomenuli na priekopníkov

Z roku 1966 - pedagógov a pracovníkov školy: Št.efana Vašeka,

Ing. Vendelína Čiernika, Ing. Ladislava Dvorského, Hedvigu

Jančekovú, Emíliu ost.rovskú, Pavla Mat.uščína a dalších.

Pred očami Ladčanov sa menili priest.ory, po predchádzajúcich

Majit.eľoch značne zdevast.ované. V prednej budove sa

Zriadili učebne, zlikvidovali sa st.aré mašt.ale,.obnovila ku chyňa,

 

Internátne chodby a izby, vybudovali sa hygienické za riadenia,

Rozšírili izolačné priest.ory pre chorých, opravilo

- vymenilo úst.redné kúrenie, strecha, skleníky. Učni pod vedením

Svojich učiteľov a vychovávateľov vybudovali ihriská,

Font.ánu, kvet.inové záhony. V roku 1980 sa prest.avila predná

Budova, kde zavádzajú ústredné kúrenie a t.eplovod z cement.

Árne. Významnou st.avebnou prácou je dokončenie fasád na kašt.

Ieli, ktoré uskut.očnil Pamiat.kost.av.

Významným medzníkom v budovaní školy je rok 1983. Začína

Sa výst.avba nových pavilónov, odborných učební a dielní: st.o lárskej,

Maliarskej, zámočníckej a murárskej. V priebehu týchto

Rokov sa preberá, prestavuje, upravuje a napokon prist.avuje

Budova bývalej ZDŠ pre odbor krajčírok .

V ostatných rokoch sa v celom areáli budujú betónové komunikácie,

Osvetlenie praestorov školy, ihriská a dalšie zlepšenia

Pre výučbu, prevádzku; bývanie a život žiakov v škole.

Škola prešla aj yiacerými organizačnými zmenami. Zavádzali

Sa nové učebné odbory, zriadovali elokované pracoviská . Významnou

Súčasťou komplexnej výchovy bola výchovná činnosť

S mladými učňami mimo školy. Staral sa o ňu kolekt.ív vychovávat.

Eľov a učiteľov. I ked nie v najlepších podmienkach, pre

Tút.o činnosť, robili výchovu zaujímavo, nápadito a v mnohom

Boli vzorom i pre ostat.né učilištia a to nielen osobitné.

V roku 1991 bolo Odborné učilište v Ladcoch:

- Najväčšim učilišťom svojho druhu na Slovensku,

- o vyučovanie, výchovu a chod školy sa staralo 72 pedagogických

Pracovnikov a 36 správnych zamestnancov,

- v učilišti boli nasledovné odbory:

Výroba konfekcie 50 zameran im na šitie odevov,

Stavebná výroba 50 zameranim na murárske práce,

Stavebná výroba 50 zameranim na maliarske a natieračské

Práce,

 

Stavebná výroba 50 zameranim na stavebné zámočnictvo,

Spracovanie dreva 50 zameran im na stolársku výrobu,

Poľnohospodárska výroba 50 zameranim na záhradnictvo,

- žiaci všetkých odborov sa vyučovali v 25 -tich triedach.

V ro ku 1991 za zname nal kul túrny živo t v obci dal š í po kles

, ktorý trvá už niekoľko rokov. Dôvody sú nielen finančné,

Ale aj organizačné. Stredisko kultúry v minulosti - Závodný

Klub, činnosť neorganizuje a iné aktivity ešte nevznikli.

Postoje ku kultúrnemu dianiu boli v uplynulom roku

U väčšiny občanov spotrebiteľské a iba málo bolo tých, ktorí

Sa na tvorbe kultúrnych aktivit podieľali.

Samotná budova Kultúrneho domu, vrátane prístavby sa

V roku 1991 využívala poväčšine na tanečné zábavy, niekoľko

Schôdzí a čiastočne na obchodnú činnosť; Výnimku tvorili

Priestory knižnice a kina. Vidieť to aj z prehľadov, ktoré

Uvádzam na záver tejto časti.

Medzi kultúrne podujatia a spoločenské udalosti, ktoré

Stoja za zmienku patrila súťaž M i s s P o v a ž i a, ktorá

Sa uskutočnila 5. Októbra 1991 v Závodnom klube. Jej vyhlasovateľmi

Boli Klub mladých pri ZK a Závodný klub Považských

Cementární Ladce. Hlavným sponzorom bol hotel Viktoria v Novej

 

Dubnici a garantom súťaže firma Fabuš Mäso - potraviny.

Medzi sponzormi sme však už videli aj našich, ladeckých podnikateľov.

Z pôvodne desať prihlásených finalistiek (semifinále

Sa konalo 24. Augusta v Ladcoch), sa v sobotu r~no

Prezentovalo osem súťažiacich. V samotnej súťaži čakali dievčatá

Z Trenčína, Považskej Bystrice, Košece, rôzne disciplíny:

Predvedenie modelu šiat z Makyty Púchov, vtipné odpovede

Na vybranú tému, voľ~á disciplína a promenáda v plavkách.

Celú súťa ž rámoval kultúrny program, v ktorom vystúpili:

Tanečná skupina Total, pod vedením A. Bušikovej a B. Lihockej,

Člen skupiny Paroháči Ján Szarkézy, komik Boris Ďurič.

Odborná porota bola zložená zo zástupcov sponzorov a predsedal

Jej člen činohry Slovenského národného divadla z Bratislavy

Vladimir Durdik. Porota rozhodla takto:

KULTÚRNY ŽIVOT

V OBCI

•

Miss Považia - Barbora Fialová, 16-ročná z Trenčína

2. Miesto - Monika Ješková, 17-ročná z Trenčína

3. Miesto - Helena Majanová, 17-ročná z Trenčína

Cenu Miss sympatia dostala Monika Ješková.

Ďalšou významnou kultúrnou udalosťou bola premiera filmu

Let asfaltového holuba, ktorá sa uskutočnila 25. Októbra 1991

V kine Závodného klubu. Režisérom filmu bol Vladimír Balco.

Na filme však spolupracovali naši rodáci Miroslav Remo ako

Asistent réžie a Bohumil Martinák, ktorý mal zvukovú réžiu.

V epizódnej úlohe vystúpil Peter Galanský, žia~ tunajšej ZŠ.

Tejto, pre našu obec vzácnej kultúrnej udalosti sa však zúčastnilo

Iba 32 občanov.

 

V roku 1991 si pripomenul 25 rokov úspešnej činnosti Amatérsky

Filmový klub Ladce. Krúžok bol založený pri Závodnom

Klube ROH Ladeckej cementárne dňa 24. Septembra 1976. Jeho

Členovia vo svojej bohatej činnosti vytvorili 62 súťažných

Filmov. Mnohými sa úspešne prezentovali na okresných, krajských,

Celoslovenských i celoštátnych prehliadkach, usporiadali

Celý rad akcií s filmom v Ladcoch i dalších obciach a mestách.

Do zlatého fondu diel z tvorby členov klubu patrili:

Ladecký večný regrút; Upeč kuru, vypi pivo; Ja a ty; Planéta

Lepidoptérov; Harmónia prírody; Irónia osudu; Prebúdzanie jari;

60 miliónov rokov existencie; Intermezzo; Park; Náš najkrajší.

V júni 1991 sa v kultúrnom dome uskutočnilo školenie nefolklórnych

Tanečníkov okresu, ktoré usporiadalo Regionálne

Kultúrne stredisko v ' Považskej Bystrici.

Z dalších zaujímavých podujatí ešte uvádzam:

- Detský karneval usporiadaný 10. Februára 1991,

- výchovný koncert pre deti,

- karneval organizovaný Odborným učilišťom Ladce,

- slávnostný večer na Deň učiteľov,

- vystúpenie Štátneho bábkového divadla z Košíc s hrou

 

Červená čiapočka (apríl 1991),

- 28. Júna slávnostný večer pri príležitosti Dňa stavbárov,

- posedenie sprestárlymi občanmi, ktoré usporiadal Obecný

Úrad 28. Novembra pre 300 občanov,

- v dňoch 12.-14. Decembra 1991 usporiadali v priestoroch

Kultúrneho domu Vianočné trhy súkromných firiem. Nesplnili

Očakávanie ani čo do počtu predávajúcich, ani kupujúcich.

V januári - júni 1991 navštevovalo v Závodnom klube 18

Poslucháčov k u r z angličtiny pre začiatočníkov, ktorý viedol

Ing. Martauz.

Ženský sp e v á c k y krúžok mal v roku 1991 menšie uplatnenie,

Ako v rokoch predchádzajúcich. Účinkoval na niekoľkých

Pohreboch, sobášoch a pri niektorých slávnostných príležitostiach.

V roku 1991 zaznamenali čiastočný úbytok speváčok a

Tým aj pokles kvality. Činnosti sa vzdala vedúca krúžku, čo

Malo tiež vplyv na stav, aký v súbore nastal.

O y cho v á h u dba účinkovala nadalej pri Závodnom klube.

Ani u tohoto súboru nenastali zmeny v organizácii, kvalite

Prípadne r o zš í~ e ní . Nadalej hrali väčšinou hudobníci, ktorí

Stáli pri zakladaní, ktorých vek sa pohybuje okolo 55-60 rokov

A viac. Hudbu vždy čiastočne doplňovali cudzí hudobníci. Dychová

Hudba účinkovala najviac pri pohreboch.

Úspešný bol krúžok nefolklórneho t a n ca, vedený 8. Lihockou

A Alžbetou 8ušíkovou ml. Pravidelné nácviky a dobrá

Choreografia zdvihli úroveň natoľko, že sa dostali až na celoslovenskú

Prehliadku v, Pezinku. Súbor účinkoval na viacerých

Verejných podujatiach.

K n i ž nic a Závodného klubu patrila v roku 1991 opäť

Medzi najlepšie kultúrne aktivity. V kni žnici evidovali

 

II 568 zväzkov kníh. Zapísaných bolo 276 čitateľov, z toho

101 mládeže. Knižniceu počas roka 1991 navštevovalo 3 245 občanov,

Ktorí si vypožičali II 594 kníh. Aj v roku 1991 sa dosť

Kníh vyradilo a urobil sa nákup za 7 970, - Kčs, čo nebolo

Vzhľadom na veľké zdraženie kníh príliš veľa.

V k ine odohrali v roku 1991 190 filmov, ktoré videlo

8 897 návštevníkov . Zmenila sa štruktúra produkcie filmov,

Ked absolútnu prevahu získali filmy USA. I naprik tomu nebol

Záujem divákov príliš veľký. Dokumentuje to aj fakt, že 55

Predstavení odpadlo, pretože nebolo divákov .

Už som spomenul, že vo využívaní kultúrneho domu absolútne

Prevažovali tanečné zábavy a diskotéky, o čom svedčí i nasledujúca

Štatistika (bez diskoték v pohostinstve kultúrneho

Domu) :

Celkom sa v kultúrnom dome usporiadalo 8 diskoték, z toho 2

Domáci usporiadatelia, 2 cudzie organizicie a 3 súkromníci.

Tanečných zábav bolo 37, z toho domáci usporiadatelia - orga nizácie

II (najviac Klub mládeže), 17 cudzie organizácie a 9

Zábav organizovali súkromníci - väčšinou cudzí občania.

Dňa 12. Júla 1991 sme sa stali hostiteľmi pochodu

Mat k y z a ž i v ot (WALKING TREES) . Bol to pochod 40 matiek

Rôznych národností na trase Etna - Assisi - Dunaj - ter nobyľ.

De nne prechádzali pešo okolo 35 kilometrov so zámerom

Vysádzať stromy, ale najmä propagovať záchranu prírody pred

Civilizačnými zásahmi, akýsi návrat k prírode. To symbolizovali

Aj stravou, ktorá bola zameraná na jedlá rastlinného pôvodu.

Najdôležitejšou však bola symbolika, vytrvalosť ducha,

S akou matky sa vybrali na túto púť. Svoj cieľ - pripraviť

Zodpovedajúcu budúcnosť pre "nás a pre dalšie generácie demon štrovali

Vysádzaním stromčekov.

V Ladcoch sa ubytovali pod stanmi, ktoré postavili v záhrade

Pri obecnom dome . Ú častníčky pochodu uvítali funkcionári

Obce v obradnej miestnosti, kde sa aj zapísali do pamätnej

Knihy. Večer strávili pri táborovom ohni, vypočuli si kultúrny

Program a zúčastnili sa besedy s občanmi Ladiec.

V roku 1991 pokračovala stag nácia viacerých organizácií.

Niektoré však, najmä záujmové, vykazovali pozoruhodnú čin nosť.

Politické strany a hnutia sa viditeľne politicky neprejavovali,

Teda neorganizovali nijaké verejné politické akcie.

Ďalej podávam stručný prierez toho, čo jednotlivé spolo čenské

, záujmové a politické organizácie v roku- 1991 vykonali.

V roku 1991 mala táto záujmová organizácia 43 členov.

Viedol ju výbor v zložení:

Pavol K a l u s, predseda

Milan Jung, podpredseda

Viktor Lihocký, tajomník

Slavomír Nagy, pokladník

Vincent Záhradník, hospodár

 

Členovia výboru: Ing. Ján Mihálik, Ivan Ďurikovič ml.

Osobitne o problematiku králikov sa starali testovateľ

A predseda odbornej komisie. Ladislav Černota a registrátor

Králikov, súčasne predseda kontrolnej a revíznej komisie

Miloš Ko ši na.

Úlohy organizácie sa v ostatných rokoch nemenia. Aj v roku

1991 sa starali o nákup malých čistokrvných kureniec, húsat,

Káčat a ich odpredaj č lenom i ostatným občanom. Ďalej sa venovali

Šľachteniu, tetovaniu, registrovaniu a očkovaniu proti

Chorobám. Robili to teoretickými prednáškami, poradenstvom a

Konkrétnymi, praktickými opatreniami.

SPOLOČENSKÉ, ZÁUJMOVÉ A POLITICKÉ ORGANIZÁCIE V LADCOCH

 

Slovenský zväz Chovateľov

 

Starali sa o další rast. Členov organizácie v oblast.i

Chovu jednot.livých druhov úžit.kových zvierat., hydiny i holubov

A exot.ov. Osobit.nú st.arostlivosť venovali mládeži - vedeniu

Krúžku mladých chovateľov. V tomto zohrali dôležitú

Úlohu odborné komisie.

V roku 1991 sa členovia Slovenského zväzu chovateľov

V Ladcoch zúčastnili so svojimi exponátmi na okresnej výstave

V Beluši. Niektorí členovia sa zúčastnili na národnej

Chovateľskej výstave v Bratislave. Kedže o zájazd nebolo

Dostatok záujemcov, spojili sa s členmi z Beluäe a Dolných

Kočkoviec.

Organizácia Slovenského zväzu chovateľov v Ladcoch má

Svoje chovateľské zariadenie, kde nakúpené kurence a húsatá

Odchovali a až potom ich predávali. Súčasťou budovy je klubovňa

A miest~ u sť na pr ednášk y .

'A vý r o čnej schôdzi v roku 1991 si pripomenuli, že patria

K trom najstarším organizáciam chovateľov v okrese a pri

Tej príležitosti spomenuli mená zakladajúcich členov, menovite

Teofila Haršániho, Pavla Janešíka, Jozefa Petríka, Antona

Gacha, Koškina a dalších . .

Na výročnej schôdzi na začiatku roka 1991 zvolili výbor, Slovenský zväz

Ktorý sa počas roka nezmenil. Záhradkárov

Jozef Mar t i n á k "predseda

Juraj Letko, podpredseda

Pavol Kalus, tajomník

Ján Málik, pokladník

Emil Martinák, hospodár

Štefan Češko, hospodár

Členovia výboru: Jozef Čemeš, Libor Kvasnica, ~rvín Kalus,

Štefan Mosoriak, Jozef Rafko

Činnosť organizácie sa už tradične riadila zásadami:

Pomôcť č lenstvu, pomôcť občanom. V roku 1991 to bolo 75 slu žieb.

Hlavné práce sa však sústredili do sadu, na ošetrovanie

Stromov od rezu až po zber, ale i také práce, ako oprava

Plotu, úprava vchodu, odstránenie štyroch betónových patiek

- zvyšk ov zo stožiarov lanovky.

 

Členovia Slovenského zväzu záhradkárov poskytovali poradenskú

Službu a pomáhali pri menších poľnohospodárskych prácach

Malotraktorom organizácie.

Ako každoročne pomohli vzhľadu obce, ked ostrihali živý

Plot od križovatky po Dom služieb. V roku 1991 znova pripravili

A vyhodnotili tradičnú súťaž o najkrajšiu záhradku. Odhadli,

Že občania pritom odpracovali okolo l 500 hodín. Odborný

Rast členstva zabezpečovali vzdelávacím podujatiami. Usporiadali

Dve prednášky a zájazd na výstavu Agrokomplex do

Nitry.

60 rybárov tejto organizácie z ladiec malo svoju Obvodnú

Organizáciu Slovenského rybárskeho zväzu č. 3 v Ilave. Jedenásťčlenný

Výbor zastupuje organizovaných rybárov z Ilavy,

Košece, ladiec, Košeckého Podhradia, Hornej Poruby, c~lkom

Asi 260 členov. V tomto výbore boli v roku 1991 štyria členovia

Z ladiec a nakoľko zastávali popredné funkcie, mali veľký

Vplyv na činnosť celej organizácie. Boli to:

Ján S lob o da, prédseda

Ján Málik, tajomník

Libor Kvasnica, hospodár

Jozef Fatura, člen výboru

V roku 1991 pokračovali členovia SRZ vo výstavbe sústavy

Rybníkov "Tunežice" za ramenom Váhu. Dokončili . Rybník č . 3,

 

Slovenský rybársky Zväz

 

Do ktorého nasadili 7 000 kusov kapra rýchleného. Za veľkej

Pomoci Obecného úradu v Ladcoch a cementárne sa dielo podarilo

Vdaka obetavosti členov, ktorí odpracovali viac ako

L 200 hodín.

19. Mája 1991 sa na rybníkoch v Tunežiciach uskutočnil

Další ročník rybárskych pretekov v love rýb udicou. Pretekov,

Ktoré sa stali už dobrou tradíciou sa zúčastnilo 128 pretekárov,

Z toho 36 z našej obce. Pretek, podobne ako v predchádzajúcom

Ročníku, vyhral náš občan Michal Koštialik . Preteky sa

Stali aj spoločenskou udalosťou, kde viac ako 100 občanov

Strávilo príjemne voľný d e ň.

Tradíciu si získava aj "Rybársky ples", ktorý usporiadala

Organizácia Slovenského rybárskeho zväzu 6. Apríla 1991 v kultúrnom

Dome v Ladcoch.

Organizácia Dobrovoľnej požiarnej ' achrany v Tunežiciach

Mala v roku 1991 42 členov. Organizáciu viedol 7 členný výbor:

Valient Mar g u š , predseda

Milan Letko, tajomník

Anton Koiš, veliteľ

F.rantišek Kováčik, pokladník

Franti š ek Melicher, preventista

Juraj Pa g á č , strojn í ~ .

V roku 1991 získali do radov požiarnikov 5 č lenov do veku

15 rokov. Nezúčastnili sa však hry "Plameň", pretože čas od

Vyhlásenia bol prikrátky a ani mat.eriálne vybavenie nebolo dost.

At.očné.

Po žiarnici v Tune žiciach boli akt.ívny pri údržbe t.echniky,

Výzbroje a výstroja. Len pri týcht.o prácach odpracovali viac

Dobrovoľná požiarna

 

Ochrana Tunežice

 

Ako 300 hodín. Opravili a rekonštruovali zbrojnicu a jej

Okolie, pracovali však aj na úprave miestneho cintorína, na

Detskom ihrisku - dovedna tiež asi 300 hodín.

Najväčšiu pozornosť však venovali samotnému poslaniu požiarnikov.

Pre dovše tkým preventívnym prehliadkam, ktoré uskutočnili

V marci - apríli 1991 a v mesiaci októbri - novembri 1991.

Z ostatnej odbornej činnosti treba spomenúť miestne námetové

Cvičenie, ktoré konali v máji 1991 v Tunežiciach a

Miestne preverovacie nočné cvičenie v septembri. 1991. Zúčastnili

Sa na športovej súťaži požiarnych družstiev v júni v Nosiciach

A vykonávali dozor pri žatevných prácach.

Telovýchovná jednota v Tunežiciach má pomerne veľký počet

Členov - 72. V idku 1991 stál na čele deväťčlenný výbor:

Bohumil K v a s nic a, ktorý je predsedom už celých 25 rokov

Milan Letko, tajomník

Jozef Rožník, hospodár

Rudolf Kvasnica

Marián Rafko

Vladimír Minárik

Pavol Letko

Jozef Letko

Štefan Cák

V predchádzajúcich rokoch mala jednota viacero oddielov,

Ktoré postupne z finančných dôvodov zrušili (futbal - žiaci,

Stolný tenis atd.). V roku 1991 fungovalo iba futbalové mužstvo

Dospelých, ktoré hralo v III. Triede okresnej súťaže a

Oddiel turistiky.

\ V jednote, konkrétne vo futbalovom oddieli mali viacero

Vyškolených funkcionárov - kvalifikovaných trénerov 3. A 4.

Kvalifikačnej triedy, z ktorých však niektorí nepracovali.

Okrem súťaže v III. Triede skupiny B., kde na jeseň 1991

Po prvej časti skončili na ll. Mieste s minimálnym 4-bodovým

Ziskom z 10 zápasov, sa futbalisti Tunežíc zúčastnili na futbalových

Zápasoch v Zubáku, Visolajoch a Milochove.

Po zrušení pohostinstva Jednota v Tunežiciach, otvorila

TJ Tatran Tunežice pohostinstvo v bývalom klube mládeže. Takto

Riešili samofinancovanie jednoty. Ani to však nestačilo na dokončenie

Šatní na futbalovom ihrisku, výstavba ktorých sa začala

V rokoch 19B8 - 1989 a dokončené sú iba základy a septik.

Červený kríž v Ladcoch už od sedemdesiatych rokov pracuje Československý

Pod názvom Československý červený kríž Ladce - Tunežice. Teda červený kríž

 

Ešte pred zlúčením vtedajších obcí organizoval občanov Ladiec

I Tunežíc. Počet členov, ktorý sa v minulosti pohyboval nad

Tristo, v posledných rokoch značne poklesol. Ubudlo najmä mladých

Členov, ktorí sa odhlásili, alebo sa jednoducho nezúčastňovali

Spolkového života a neplatili členské. Naopak organizácii

Zostali verní členovia vekom najstarši.

Na čele organizácie v roku 1991 bol výbor, ktorý mal 15

Členov. Niektorí z čelných funkcionárov:

Ján A bra hám o v s k, ý, predseda

Gabriela Koštiali ková, podpreds e dníčka

Anna Ištvániková, tajomníčka

Eva Tichá, pokladníčka

V roku 1991, tak ako každoročne sa zapojili do súťaže

Vzorná organizácia čsčk. V súťaži dobre obstáli, ked všetky

Požadované kritéria splnili v termíne.

 

Mládeži - hlavne deťom, venovali aj v roku 1991 zvláštnu

Pozornosť. Pomáhali po odbornej stránke pripravovať členov

Krúžku mladých zdravotníkov, ktorí dosiahli na rôznych súťažiach

Výrazné úspechy.

Dobrovoľné darcovstvo krvi má v Ladcoch svoju tradíciu.

V roku 1991 evidovali 45 darcov krvi, ktorí chodili na pravidelné

Odbery do Pova žskej Bystrice a Ilavy. Sú medzi nimi držitelia

Zlatých, strieborných a bronzových Jánskeho plakiet.

Na konci roka 1991 pripravila organizácia Československ é ho

Červeného kríža v Ladcoch akciu Vianočná kvapka .krvi, ktorej

Sa zúčastnili viacerí darcovia z našej obce.

Ako po iné roky, aj v roku 1991 organizovali členovia

Čsčk v Ladcoch pracovné brigády na skrášlenie obce. Účastníkov

Však z roka na rok ubúda.

V oblasti zdravotnej výchovy sa organizácii nedarilo.

V minulosti populárne a obľúbené zdravotnícke pr e dn ášky v roku

1991 stroskotali pre neúčasť - nezáujem lekára.

Organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Ladcoch mala Dobrovoľná požiarna

V roku 1991 53 členov, z č oho bolo 35 mužova 18 žien.Organi- ochrana v ladcoch

Záciu viedol výbor v tomto zložení :

Milan Maj e r í k, predsedil

Ján Prekop, podpredseda - veliteľ

Jozef Ku charík, podpr~dseda - preventista (na sklonku roka

1991 zomr e l )

Ing. Karol Horký, tajomník

Joz ef Herman, pokladník

Vincent Kalus, hospodár

Ivan Binka, strojník.

Okrem toho pracovala revízna komisia v zložení:

Vincent Kukuliaš, predseda

Jozef Bednárik

Helena Zelíková.

 

V súlade s hlavnými zásadami požiarnej ochrany, venovali

Pozornosť prevencii - konkrétne preventívnym prehliadkam budov.

Takéto prehliadky urobili 22. A 23. Marca 1991. Prehliadli

Celkom 196 obytných domova 16 prevádzkových budov. Zistené

Závady hned odstraňovali.

Požiarnici z Ladiec sa zúčastnili na rôznybh súťažiach.

Na okresnej v júni 1991 neuspeli, ale na dalších - spolu so

Závodnou požiarnou jednotkou získali dobré výsledky.

Venovali sa mládeži, najmä deťom zo Základnej školy, ktoré

Spolu s družstvom cementárne pripravovali pre hru "Plameň

1991".

Zásadnou otázkou, ktorá sa rieši každý rok, je proti požiarna

Technika. I ked nie je najmodernejšia, je dobre udržovaná

A teda schopná zásahu. Členovia OPO Ladce technike venovali

Veľkú pozornosť.

Ani v roku 1991 sa nedarilo plniť zásadu rozšíriť telový- Telovýchovná jednota

Chovu a šport medzi najširšie vrstvy mládeže. Cvičenia v odbo- TATRAN cementáreň Lad(

Re Základnej rekreačnej telesnej výchovy sa poriadali sporadicky,

Chýbali cvičiteľky.

V roku 1991 sa nepodarilo zorganizovať ani tradičný Beh

Oslobodenia Ladiec, ktorý už mával celookresnú účasť, ani turistickú

Ladeckú ls-tku. Ako dôvod sa uvádzal nedostatok finančných

 

Prostriedkov i nedostatok ochotných organizátorov.

Organizovanie telovýchovy v Ladcoch bolo aj v roku 1991

Spojené s ťažkosťami pri zabezpečovaní finančných a materiálových

Zdrojov. Zabezpečovať činnosť iba z prostriedkov, ktoré

Poskytli Považské cementárne nebolo možné. I napriek tomu, že

Všetky aktivity vyžadovali iba výdavky, podarilo sa ich viac

Menej kryť. Zdrojom bola vedľajšia činnosť na základe povolenia

Odborných činností.

Telovýchovnú organizáciu viedol výbor s predsedom Antonom

Machalom. Už mnoho rokov sa opakuje snaha venovať sa najviac

Futbalu, čo bolo na škodu ostatným odvetviam.

Fu tba lov Ý oddiel mal v súťaži zaradené tri družstvá:

- Družstvo ž i a k o v malo na súťaž 1990-1991 dobrú prípravu,

Čo sa ukázalo na výsledku. V súťaži skončili na prvom mieste

A kvalifikovali sa so ziskom 30-ich bodov a skóre 102 :

: 6 do II. Triedy. Po skončení súťaže nastal v družstve veľký

Presun, starší odchádzali do dorasteneckého oddielu.

V II. Triede si neviedli najlepšie, ked v jesennej časti

Skončili na 7. Mieste. Družstvo viedli Pavol Tichý a Milan

Rafaj.

 

Rovnako do r a ste n c i si v súťaži 1990-1991 v.edli výborne.

Získali celkom 21 bodov, čo znamenalo l. Miesto a postup

Do II. Triedy. Do prípravy na nový ročník sa zapojili aj

Niektorí vlaňajší žiaci. V jesennej súťaži sa družstvu darilo

- získali 21 bodov, čo znamenalo predbežné tretie miesto.

Družstvo viedli Ján Suran, Štefanec a Ďuriš.

Družstvo d o s pel Ý c h začalo prípravu na jarnú časť súťaže

II. Triedy, v snahe postúpiť, už v januári 1991. Očakávania

Sa však nesplnili a na konci súťaže skončilo družstvo na

Štvrtom mieste. Počps letnej prestávky intenzívne trénovali,

Družstvo sa doplnilo a jeseň 1991 možno pokladať za jednu

Z najúspešnejších v ostatných rokoch. Družstvo utrpelo iba

Jednu prehru, stratilo 4 body a s celkovým ziskom 26 bodov

A skóre 32 : 9 sa umiestnilo na l. Mieste okresnej ligy. Bodový

Zisk pred druhými Lednickými Rovňami bol 7 bodov. Bol

To sľubný nástup, aby sa konečne splnil ich sen - postúpiť

Do krajskej súťaže.

Družstvo viedol realizačný team Pavlačka, Chovanec.

Z ostatných aktivít a organizačných otázok treba spomenúť

Dobrú spoluprácu so Základnou školou v Ladcoch i Odborným

Učilišťom Ladce.

 

Členovia hnutia sa schádzali raz za mesiac v Mariánskej Kresťansko-demokratick

Sále (areál Odborného učilišťa). Výbor pod vede~ím Jozefa Vráb- hnutie

La sa schádzal podľa potreby a riadil činnosť do decembra 1991.

Dňa 15. Decembra 1991 pod ľa s ~ ern íc Okresného koordinačného

Centra KDH sa na čle nskej schôdzi uskutočnili voľby nov ého

Výboru:

Jozef Mor i š , predseda

Emil . Bračík, podpredseda

Mária Sláviková, pokladníčka

Členovia: Miroslav Koyš, Ondrej Koštialik, mudr. Jarmila Martin

Áková, Margita Kantoríková, Jozef Vrábel, Jozef

Daňo, Dušan Peterka, Vincent Faturík

Z činnosti Kresťansko-demokratického hnutia v Ladcoch

Veľmi dôstojne vyznela oslava Dňa matiek v máji 1991. Viacerí

Členovia KDH sa zúčastnili zájazdov s inými klubmi do Rakúska,

Talianska, Francúzska a SRN.

Hlavnou úlohou však bola op r a vak o s t o l a v Ladcoch.

Vo väčšine v dobrovoľných bezplatných brigádach odpracovali

Veľké množstvd hodín a vytvorili veľkú materiálnu a

Estetickú hodnotu. Odstránili staré fasády a urobili nové, vymenili

Okná, odkvapové ríny a dalšie vonkajšie práce. Všetko

Prispôsobili vzhľadu okolia, teda kaštieľa tak, aby vytvorili

Jednotný celok. V tom istom čase sa začaja aj reštaurácia

Kostola v interiéri, ktorá bude pokračovať v roku 1992.

Činnosť bývalej Komunistickej strany Slovenska v Ladcoch

Ovplyvnil zjazd KSS v Prešove. Najväčšia časť členov v obci

Sa nestotožnila so zmenou názvu na Stranu demokratickej ľavice.

V apríli 1991 dostali všetci členovia možnosť rozhodnúť

Sa, či sa stanú členmi novozriadenej Strany demokratickej ľavice,

Komunistickej strany Slovenska '91, alebo Zväzu komunistov

Slovenska.

Písomne sa rozhodli nasledovne:

KSS ' 91

Zväz komunistov Slovenska

Strana demokratickej ľavice

47 členov

4 členovia

- 10 členov

Po takomto rozloženi vytvorili prívrženci KSS '91 a

Zväzu komunistov Slovenska jednu organizáciu. 24. Mája 1991

Sa uskutočnila ustanovujúca členská schôdza, ktorá zvolila

S-členný výbor v zloženi:

Ing. Karol Hor k Ý ,

Ing. Vojtech Mikloši ,

Predseda

Podpredseda

Jozefína Kalusová, tajomníčka

Stanislav Klvaňa, hospodár

Jozef Kováč, práca so straníckymi skupinami

Z ostatných strán a hnutí nikto v Ladcoch v roku 1991

Nezaložil organizáciu. Z hnutia Verejnosť proti násiliu - po

Jej rozdelení na Slovensku, sa podľa všeobecného názoru

V Ladcoch väčšina prikláňa k Hnutiu za demokratické Slovensko.

To však nie je potvrdené nijakým prieskumom ani anketou.

Skutočný stav v rozdeleni politického spektra aj v našej

Obci ukážu až voľby v roku 1992.

 

Rozdelenie Komunistickej strany Ostatné strany a hnuti

 

V železničnej stanici Ladce pracovalo v roku 1991 26 zamestnancov,

Čo bolo síce menej ako v roku 1990, ale tento

Stav pokladajú za optimálny. Nasvedčujú tomu aj výsledky,

Ktoré najmä v oblasti zabezpečovania exportu boli dobré.

Zima 1990/1991 bola pre železničnú prevádzku mimoriadne

Priaznivá a tak sa z tohoto dôvodu nevyskytli nijaké ťažkosti.

V prvom štvrťroku 1991 vzhľadom na rekonštrukciu baliarne

V cementárni, montáž novej baliacej linky, bola nakládka

Pomerne nízka. V druhej polovici apríla - po spustení uvedeného

Zariadenia do prevádzky, nastal značný obrat. Naložených

Bolo celkom 313 088 ton, čo predstavovalo 12 470 vozových jednotiek.

Nakládka proti predchádzajúcemu'roku bola však vzhľadom

Na odbytové pťoblémy cementárne zhruba o tretinu nižšia. Nastal

Však značný nárast nakládky vagónov do cudziny, čo robilo

Viac ako jednu tretinu. Uvedené výsledky boli dosiahnuté

V podstatnej miere štátnym podnikom Považské cementárne, pretože

Stredoslovenské kameňolomy, prevádzka Tunežice v roku

1991 vozne vôbec nenakladala a v decembri 1991 dokonca požiadali

O zrušenie vlečky. Štátne lesy - expedičný sklad v Ladcoch

I napriek výpadkom v niektorých mesiacoch, svoje úlohy

Splnili.

Vykládka bola 97 291 ton, čo znamená 4 373 vozových jednotiek.

Znamená to pokles oproti roku 1990, ktorý spôsobili

Už spomínané príčiny u troch hlavných užívateľov nákladnej dopravy

V Ladcoch.

Vzhľadom na špecifickosť substrátov nakladaných v železničnej

Stanici Ladce, bolo statické vyťaženie 25,1 tony na

Ž ELEZNIČNÁ STANICA LADCE

Dopravná intenzita

 

 

Vozovú jednotku, čo je okolo 108 percent.

Vzhľadom na ekonomické a ekologické dôvody, prehodnotili

Sa všetky chody osobných vlakov vozených nezávislou trakciou

A boli, až na jeden pár, nahradené elektrickou trakciou.

Tr ž b y od prepravených cestujúcich boli v roku 1991

Mierne zvýšené a predstavovali sumu 314 812,- Kčs.

Dňa 9. Apríla a 31. Mája 1991 boli pri posune z viny pra-

 

Mimoriadne udalosti

 

Covníkov železničnej stanice vykoľajené vozne. Vážnejšie následky

Pre dopravu však z týchto nehôd neboli.

Dňa 4. Mája 1991 o 21.30 hod. Došlo pri staničnom sklade

K úrazu elektrickým prúdom pracovníka Považských cementární

Daniela Bobota. Zranenie bolo považované za ťažký úraz s následkami.

Dňa 26. Novembra 1991 o 19.00 hod. Prešiel rýchlik

506 v 149,2 kilometri Mariána Tabačika, ktorý bol na mieste

Mŕtvy.

Vzhľadom na celkovú veľmi nepriaznivú ekonomickú situáciu

V štátnom podniku ČSD sa neuskutočnili nijaké práce na

Plánovanej prístavbe železničnej stanice, ktorou sa sledovalo

Zvýšenie pohodlia ,c estujúcich a skultúrnenie sociálnych

Zariadení.

Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky Žilina, výrobné

Stredisko Tunežice prekonávali v roku 1991 neradostnú situáciu.

Už v decembri 1990 podalo Výrobné stredisko Tunežice

Žiadosť na osamostatnenie, teda vyčlenenie zo štátneho podniku

V Žiline. Ministerstvo výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky

Však žiadosť zamietlo.

Vzhľadom na nadmerné množstvo zásoq na skládkach výrobného

Strediska a malého odbytu prepustili k 1. Máju 1991 z pracovného

Pomeru 42 zamestnancov. Na výrobnom stredisku Tunežice

Zostalo 10 pracovníkov, ktorí zabezpečovali čiastočnú výrobu

I expedíciu. Podnik v Žiline sa však neustále zadlžoval,

Odbyt sa znižoval a tak došlo k dalšiemu prepúšťaniu zamestnancov.

Vo výrobnom stredisku Tunežice napokon zostalo 5 pracovníkov

(nočný strážnik, bágrista, vodič nakladača, expedientka,

Zástupca vedúceho). Títo zabezpečovali expedíciu výrobkov.

V októbri 1991 boli skládky materiálu úplne prázdne a

Tak š.p. Žilina začal na jeden mesiac výrobu s pracovníkmi,

Ktorých prisunuli z iných výrobných stredísk š.p. Žilina.

Nó i tak nebol na konci roka 1991 na skládkach nijaký materiál

A tak mohli ponúknuť iba lomový kameň a odpadový zásypový materiál.

Štátny podnik Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky

Situáciu nezvládol a všetkým, vrátane prepusteným zamestnancom

Sa zdalo, akoby čakal na privatizáciu, ktorá sa má podľa

Všetkého uskutočniť v roku 1992.

 

STREDOSLOVENSKÉ KAMEŇOLOMY A ŠTRKOPIE!

VÝROBNÉ STREDISKO TUNEŽICE

 

Od apríla 1991 sa previedla vo vedení Vodnej elektrárne

Ladce organizačná zmena. Zriadili funkciu majstra strojnej

Údržby. Funkcia majstra bola rozšírená o funkciu majstra

Elektroúdržby Vodnej elektrárne ladce.

Vedenie teda v roku 1991 tvorili: majster Ivan Fedora

A majster strojnej údržby Štefan Zacko.

Od septembra 1990 sa od podniku Slovenské elektr. Podni-

 

STREDOSLOVENSKÉ ENERGETICKÉ PODNIKY. ODŠTEPNÝ ZÁVOD VET

DUBNICA NAD VÁHOM. PREVÁDZKA ladci

 

Ky odpojili r o z vod n é závody a tým nastali podstatné zme- hospodárske výsledky

Ny vo vzťahu medzi výrobcami elektrickej energie a ich distribútormi

- rozvodnými závodmi. Tieto začali od elektrární odkupovať

Elektrický výkon, sprostredkovávali prenosy a predaj

Veľkoodberateľom a maloodberateľom.

Úlohy stanovené ročným plánom pre rok 1991 v ladcoch splnili

Na 99 %, čo predstavuje 96 000 000 kwh. Zvyšujúce nesplnené

Percento zapríčinili nepriaznivé vodné pomery počas roka.

Počas roka sa nevyskytla nijaká zvláštna porucha, ktorá

By ohrozila zdravie a životy pracovníkov a vplývala na dodávku ,

Elektrickej energie. A tak možno hodnotiť hospodárske výsledky

Kladne.

V mesiaci jún a júl vykonali vo Vodnej elektrárni ladce

Dve bežné opravy:

- 28 dňovú na tgl

4 dňovú na TG2

Obe opravy boli iba preventívneho charakteru. Za dôležitú

Technickú akciu však treba považovať výmenu distribučného

Transformátora v rozvodni.

V roku 1991 sa začali v poľnohospodárskom agrokomplexe

Uplatňovať zásady trhového mechanizmu, ktoré sa riadia podľa

Ponuky a dopytu na trhu.

Na začiatku roka 1991 neboli na družstve známe nijaké

Informácie o ekonomike, dotáciach, odvodoch, subvenčnej politike

A výrobných úlohách. Tak družstvo zabezpečovalo úlohy

V poľnohospodárskej i vedľajšej činnosti tak, a~o boli zvyknutí

V predchádzajúcich rokoch . Teda sa snažili využiť poľnohospodársky

Fond - ornú pôdu, lúky a pasienky, zeleninárstvo,

Ovocné sady a v živočíšnej f226____________výrobe jestvujúce kapacity

Pre chov hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec.

Pri hospodárení sa vychádzalo tiež z predpokladov, že

I nepoľnohospodárska činnosť zabezpečí tvorbu zdrojov - zisku

Na úrovni predchádzajúcich rokov.

V priebehu roka 1991 došlo v družstve k zásadným zmenám

Vo vedeni družstva.

Na mimoiadnej členskej schôdzi bolo zvolené nasledovné

Pr edstavenstvo družstva:

Ing. Stanislav K v a s nic a predseda JRD

Členovia predstavenst~a družstva:

Adamec Anton, Buček Ján, Bužek Stanislav, Černušková Mária,

Čiernik Štefan, Čurík Jozef, Égly Ján, Fišer Pavol (vystúpil

Z JRD v priebehu roka 1991), Ing. Kňažko Milan, Kukuliašová

Katarína, Roková Margita, Strháková Anna, Ing. Petrovič M.,

Tabačíková D., Suchomel Ján, Václav Jozef.

Dňa l. Júla 1991 sa uskutočnila organizačná prestavba

Družstva a to tak, že základnou organizačnou jednotkou sa

JEDNOTNÉ ROLNÍCKE

DRUŽSTVO

Predstavenstvo družstv

Stávajú hospodárske strediská:

- HS Košeca

- HS Ilava

- HS Ladce

- HS Košecké Podhradie

- HS Horná Poruba

- stredisko špeciálnych plodín

- stredisko služieb

- stredisko nepoľnohospodárskej činnosti

- stredisko investičnej výstavby

Stredisko spracovania mäsa

Predstavenstvo, ktoré zasadalo raz mesačne sa zaoberalo

Aj otázkami zamestnancov, najmä znižovaním ich stavu. V roku

1991 bolo do JRD prijatých 17 nových pracovníkov a to najmä

Z nových profesií (mäsiarstvo) a do živočíšnej výroby.

V tom istom roku z JRD odišlo 215 členov. Najviac z kovovýroby

(61), zo strediska odborných činností Bratislava (26),

Zo živočíšnej výroby (33), správy a útvaru predsedu (14),

Traktoristi (32), výstavba (31).

Z celkov~ho počtu pracovníkov, ktorí opustili JRD, odišlo

31 na starobný a mimoriadny dôchodok, 41 pracovníkov dostalo

Výpoved z nadbytočnosti, dohodou odišlo 66 a vylúčených

Bolo 26 pracovníkov. Počet technicko-hospodárskych pracovníkov

Sa znížilo 32 osôb.

V roku 1991 sa pestovali nasledovné plodiny:

- pšenica ozimá na výmere 360 ha

- raž - 140 ha

- triticale - 120 ha

- jačmeň jarný - 150 ha

Repka ozimná na výmere 90 ha

Rastlinná výroba

- mak - 14 ha

- cukrová repa -110 ha

- kŕmna repa - 13 ha

- kukurica na siláž - 114 ha

- krmoviny - 325 ha

- zelenina - 100 ha

Krmoviny sa zabezpečovali aj na výmere l 569 ha lúk

A pasienkov.

Pri b i l a n c o van i dosiahnut.ých výsledkov zaznamenávame,

Že v pest.ovaní o b i l i a najvyššie výnosy dosiahli na

St.redisku L a d c e 5 t. On. Ilava mala výnos 4,46 t.ony,

Košeca 4,35 t., Košecké Podhradie 3,37 t. A Horná Poruba 3,18 t..

Priemer za celé JRD bol 4,35 t.ony z hekt.ára.

C u k r o v áre p a dosiahla najvyššie výnosy v st.redisku

Ilava - 41,4 t.ony, L a d c e 40,8 t.ony z ha, Košeca 35,8 t..

Najťažšie podmienky zberu boli v Ladcoch, kde zber zast.ihli

Mrazy, dáža a sychravé počasie. Zber t.u zabezpečovali aj pracovníci

Dielní, dopravy a ost.at.ných výrobných st.redísk a t.echnicko-

Hospodárski pracovníci.

Z ost.at.ných plodín kŕmna repa priniesla výnosy 38,8 t.

Z hekt.ára, kukurica na siláž 42,6 t., kde najlepším st.rediskom

Boli L a d c e (49,2 t.ony).

Lúky a pasienky t.voria z celkového pôdneho fondu družst.

Va 52 %. Priemerný hekt.árový výnos vo výrobe sena na lúkach

Dosiahli 4,4 t.ony.

St.redisko špeciálnych plodín, t.eda pest.ovanie zeleniny

A ovocné sady, nemalo' najlepši rok. V pest.ovaní zeleniny na

Ploche 95 ha dosiahli celkovú produkciu l 123 t.on. Ovocné sady

Na výmene 123 ha vyprodukovali 48 t.on.

Najviac sledovaným úsekom bola výroba m l i e k a .

Priemerná dojivosť na dojnicu za rok 1991 bola v celom JRD

2 719 litrov. Podľa jednotlivých stredisk najvyššiu úžitkovosť

Dosiahli na stredisku Ilava - 3 106 litrov, potom

L a d c e - 3 000 li trov, Horná Poruba 2 796 li trov, Košeca

2 650 litrov a Košecké Podhradie 2 197 litrov.

Pri výrobe mlieka však sledovali najmä kvalitu, pretože

V nej sa odrážala cena. Najvyššiu kvalitu - teda I. Akostnú

Triedu dosiahlo stredisko Ilava 93,8 %, najhoršiu stredisko

L a d c e - 11,6 %. Priemer za poľnohospodársky podnik bol

51,4 %. Z celkového množstva dodaného mlieka l milión 789 tisic

Litrov bolo dokonca 82 000 litrov neštandardného, teda

Nedostalo sa na spotrebiteľský trh. Na stredisku L a d c e to

Predstavovalo z celkovej výroby 6,32 % - po stred isku Košeca

Najhoršie.

Takéto zatriedenie mlieka malo dopad na jeho výkupnú cenu.

Najvyššiu cenu dosiahli v Ilave - 5,21 Kčs, najnižšiu

V L a d c och 3,28 Kčs . Oproti Ilave strredisko Ladce pri

Celkove dodaných 276 tisícoch litrov mlieka prišlo takto

O viac ako 500 000,- Kčs.

V chove teliat, jalovíc, výkrme hovädzieho dobytka,

V predvýkrme a výkrme ošípaných, dosahovali prírastky, ktoré

Boli na hranici rentabilnosti.

V chove o šíp a n Ý c h dosiahli pri odchove na jednu

Prasnicu 14,02 kusa odstavčiat. Celkom to bolo na celom JRD

3 044 kusov. Najlepšie dosiahli výsledky na stredisku Košeca,

Najhoršie v Ladcoch (8,81 kusa).

Živočíšna výroba

Úsek špeciálnych plodín patril medzi stratové úseky

(takmer dva milióny korún) . Z jednotlivých plodín tak, ako

Po minulé roky pestovali kapustu, kel, kaleráb, zeler, cibuľu,

Mrkvu, petržlen, šalát, fazuľu a niektoré dalšie druhy.

Pre ilustráciu uvádzam, že napr. Kapustu pestovali na 29 ha

A dorobili jej 492 ton, kelu 54 ton, zeleru 38 ton, mrkvy a

Karotky na výmere 16 ha 258 t atd .

Všetky pestované druhy zeleniny okrem petržlenu boli

Stratové, zeler dokonca o 144 tisíc korún.

Rovnako všetky druhy o v o c i a pestované v sadoch nepriniesli

Zisk, ale naopak stratu. Pestovanie jabík 230 tisíc,

Ríbezle červené dokonca 324 tisíc Kčs.

 

Ostatné úseky výroby v JRD Košeca mali priniesť nielen

Služby poľnohospodárskej výrobe, ale aj zisky, ktorými sa

Každoročne pokrývali schodky v rastlinnej a živočíšnej výrobe

. V kovovýrobe a v stavebnej činnosti

Sa počítalo so ziskom 4 milióny korún. Dosia hli však iba necelých

700 tisíc Kčs . Investičná výstavba zabezpečovala

Zväčša iba výstavbu vlastných kapacít a to pri rekonštrukcii

Kravína v Košeckom Podhradí, výstavby prevádzky spracovania

Mäsa a montážnej haly v Košeci .

Koncepcia k o vo v Ý r o tj y b o l a zameraná na kooperačnú

Spoluprácu s odberateľmi družstiev v Cíferi, Ostrove,

Hlohovci, ktoré nezabezpečili odbyt finálnych výrobkov a

Tak ani subdodávatelia (JRD Košeca) nemali odbyt.

Krokom dopredu bolo rozhodnutie vyrábať - finalizovať

Časť poľnohospodárskej produkcie - konkrétne mäsa. Na základe

Toho rekonštruovali existujúce priestory v ovocnom sade

V Košeci na výrobňu a spracovanie mäsa. Od augusta 1991

Sa začalo so skúšobnou prevádzkou mäsovýroby .

Úsek š peciálnych plod!

 

 

 

 

Ost atné úseky

 

V októbri 1991 dalo predstavenstvo JRD súhlas na prenájom

Strediska nepoľnohospodárskej výroby - KOVO I. Pre Agrofinal,

Spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Hlohovci.

Nájomnú zmluvu stanovili na l milión 500 tisíc korún. Predmetom

Zmluvy bolo aj odkúpenie zásob v hodnote viac ako 2 milióny

Kčs. Tento podnik prevzal aj vtedajší stav pracovníkov,

Zamestnaných dovtedy v stredisku KOVO I.

V novembri zase predstavenstvo družstva prerokovalo a

Bola schválená dohoda medzi JRD a pracovníkmi stavebnej skupiny

O uvoľnení z pracovného pomeru a začatia súkromného podnikania

V priestoroch a niektorých výrobných prostriedkoch za

 

Nájomné 500 tisíc Kčs.

Už z predchádzajúceho je vidieť, že hospodárenie poľnohospodárskeho

Podniku nebolo úspešné. Vidieť to však najmä

Z globálneho výsledku, ked za rok 1991 dosiahli v JRD:

- 68 864 000,- Kčs výkonov - teda príjmov

- 94 812 000,- Kčs náklady ' - teda výdavky.

Prakticky všetky druhy nákladov prekročili, najviac

Však materiálové, ktoré tvorili sumu viac ako 45 miliónov

Korún.

Celkový rozdiel medzi dosiahnutými výnosmi a nákladmi

Predstavuje stratu necelých 26 miliónov korún. Je to strata

Bez dotácií, teda hodnpta dosiahnutá z výrobných činností

Družstva.

Dotácie od štátu boli 15 miliónov Kčs a boli zamerané

Na podporu chovu hovädzieho dobytka. Celková strata - po

Odpočítaní dotácií je takmer II miliónov korún. Táto strata

- schodok v rozpočte družstva vyrovnali rôznymi odpismi

Z položiek rezervného fondu, fondu odmien, fondú kultúrnych

 

Hospodárenie družstva

 

A sociálnych pot.rieb a t.akmer 8 miliónov Kčs bolo zúčt.ované

Znížením kmeňového majet.ku JRD.

Pri hodnot.ení jednot.livých h o s pod á r s k y c h st. R e -

D í s k vychádzajú prakticky samé st.rat.y:

- HS Košeca mínus 4,06 milióna Kčs,

- HS Ladce mínus 2,59 milióna Kčs,

HS Košecké Veľké Podhradie a Kopec mínus 5,58 milióna Kčs,

- HS Horná Poruba mínus 1,53 milióna Kčs,

- st.redisko špeciálnych plodín mínus 1,819 milióna Kčs,

St.redisko služieb mínus 1,44 milióna Kčs,

Mäsovýroba vzhľadom na rekonšt.rukčné a iné náklady mala

Schodok 1,42 milióna Kčs,

- menšie zisky mali strediská výst.avba a polmiliónový zisk

Stredisko nepoľnohospodárskej výroby.

Stredisko celodružst.evnej réžie malo sc hodok 7 a pol milióna

Korún aj vzhľadom na t.o, že napr. Výška úrokov bola

Oproti predchádzajúcemu roku o 4 milióny Kčs vyššia.

Najväčšie straty zaznamenalo družstvo pri výrobe mlieka,

Takmer 3 a pol milióna korún. To znamenalo, že na jednom litri

Mlieka mali stratu 1,93 Kčs. Nie všetky strediská mali

Stratu. Napr. Ilava dosiahla vo výrobe mlieka zisk 52 tisíc

Korún, pri nákladoch na jeden liter mlieka 6,18 Kčs. Najhoršie

Výsledky mali v Košeckom Podhradí (strata l a pol milióna

Kčs), kde náklady na liter mlieka boli 8,41 Kčs.

V L ad c och sme zaznamenali stratu 507 000,- Kčs s nákladom

Na liter mlieka 6,11 Kčs.

Podst.atnú časť n~kladov v živočíšnej výrobe predstavujú

Náklady na spotrebu krmív v podmienkach jednotlivých výrobných

 

Stredísk. Treba vidieť aj to, že podmienky na získavanie

Týchto krmovín boli a iste aj v budúcnosti budú rozdielne

- teda s rôznymi nákladmi.

Z pestovaných p l o d í n najefektívnejšie vyšla výroba

Cukrovej repy. Dosiahli hospodársky výsledok + 2,07 milióna

Kts. P~i nákladoch na tonu cukrovej repy 621 korún a pri nákupnej

Cene 1.100,- Kts.

Pestovanie ostatných plodín bolo na hranici rentability,

S miernym ziskom.

Bolo potuť aj také názory, že v roku 1991 sa hospodárilo

Horšie, ako v roku 1990. V roku 1990 dosiahli zisk takmer

7 miliónov korún. Skutotnosť je však taká, že popri zásadne

Zníženej dotácii, sa zvýšili úroky o 4 milióny, cena energie

O 2 milióny, spotreba pohonných hmôt o 3 milióny Kts. Ak by

Sme to zrátali - vyšiel by zisk 13 miliónov korún.

Mimoriadne veľa priestoru venoval kronikár e k o n o m i -

K e družstva preto, lebo je t.o východisková situácia k transformácii

JRD pripravovaná na rok 1992 a i preto, lebo markantne,

Popri vlastných nedostatkoch v hospodárení ukazuje

Na dôsledky liberalizácie cien.

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky sa 21. Decembra 1991 uznieslo na zákone o úprave

Majetkových vzťahova vyrovnaní majetkových nárokov v družstvách

(tzv. Zákon o transformácii družstiev).

Tento zákon sa schválil v súlade s Obchodným zákonníkom

 

A JRD bude podľa neho mať voľbu akejkoľvek podnikateľskej formy.

Postup transformácie rozdelili do niekoľkých etáp. Prvá

Etapa stanovuje, že do t.roch mesiacov od útinnosti zákona musia

Sa fyzické osoby, ktoré nie sú tlenmi družstva, ale majú

O majetkový podiel záujem, prihlásiť v JRD, kde sa ich majetok

Užíva.

V druhej etape sa zvolá Valné zhromaždenie, kt.oré zvolí

Transformatnú radu. V tretej et.ape saschvália transformatné

Pro j e k ty. To všetko bude však už úloha v roku 1992.

Urbariáty /"Urbárske obce"/ zanikli po založení Jednotných

Roľníckych družstiev pričlenením ich pasienkov do celkového

Hospodárenia družstiev.

Historicky siaha vznik urbariátov do roku lb4b, teda Roku zrušenia poddanstva v Uhorsku. Po prevedení poľnohospodárskej Pôdy do vlastníctva bývalých poddaných im vznikol Nárok na pridelenie časti pasienkov a lesa ako odškodné za Úžitky brané zo zemepánskych pasienkov a lesov (právo pásť Dobytok, právo zbierať drevo atd.). Bývalým poddaným (urbarialistom) Boli vydeľované pasienky a lesy do pedielneho Spoluvlastníctva . Spolu tvorili spoločenstvo - urbariát. Tomuto spoločenstvu patrila správa a úprava spoločného užívania Týchto pasienkov a lesov. Pri dobtom hospodárení Napr. V ladcoch postavili pohostinstvo, ktoré prenajímali A zisky plynuli do urbariátu. V rámci reštitučného zákona a zákona o transformácii Družstiev, začala sa v roku 1991 v Ladcoch príprava na vysporiadanie Týchto majetkových otázok. K jej úplnej realizácii Dôjde v roku 1992. Urbariát Spoločný nástup do roku 1991 bol v cementárni úplne výnimočný V celej histórii závodu. Príhovory riaditeľa podniku Ing. Oldricha Kebíska a predsedu odborovej organizáci Milana Bajzu načrtli zložité úlohy, ktoré podnik čakajú. Požiadavky na všetkých pracovníkov, neboli tentoraz direktívami Z centra. Potrebu cementu a jeho cenu začal určovať Trh. Bolo treba začať každodenný boj o zákazníka a ako sa Neskôr ukázalo, najmä v zahraničí. Ikea sa na posudzovanie úspešnosti' podniku používajú Už iné parametre a ukazovatele, použijem ešte raz tie, ktoré

Si na začiatku roka dali a ako ich plnili:

- Dodávky do tržných fondov 13 694 000,-

- čistá produkcia B8 258 000,- C 98, 5

- zisk 33 042 000,-(103,2

- výroba cementu 396 000 t (99 %)

Z toho PC 400 217 500 te 108 %)

%)

%)

Výroba slinku 319 000 t(103,6%)

- export cementu 140 186 t

- náklady celkom 315 757 000,-(103,3%)

- investičné práce 50 564 000,-

 priemerný zárobok 4 lb3,- Už od začiatku roka 1991 sa začal výrazný pokles predaja Cementu na Slovensku, čo jednoznačne signalizovalo, že rok 1990 sa vo výrobe ceméntu opakovať ne bude . Na základe priesku mu Potreby. Cementu, najmä na domácom trhu stanovili celoročný Cieľ vyrobiť 400 000 ton cementu, z toho 200 000 ton PC 400. Pre vývoz stanovili úlohu 100 až 120 tisíc ton, prevažne PC 400 (PZ 35 F). Tieto ciele vo výrobe reprezentujú iba Dvojtretinovú kapacitu závodu.

 

POVAŽSKÉ  CEMENTÁRNE, ŠTÁTNY PODNIK

Z vonkajšich vplyvov t.reba označiť t.rhové hospodárst.vo, Ktoré zasiahlo na Slovensku najmä st.avebnict.vo. Zniženie investIčnej výstavby, niekde jeho úplné zablokovanie podstatneZnižili odbyt. U tradičných veľkoodberateľov. Konkurencia ostatných cement.árni sa prejavila aj t.ak, že viaceri odberatelia Si vyberali cement. Podľa ceny a nie podľa kvalitativnychUkazovateľov a úžitných hodnôt Kvalita ladeckého cementu jeZnáma a o nič sa neznižila ani v roku 1991. Kam išiel cement Z Považských cementárni?

 

Situácia na domácom trhu bola charakterizovaná prehlbujúcouSa nesolventnosťou odberateľov. Oneskorené plat by bol Charakteristickým znakom všetkých odberateľov. Medzi najväčšich Patrili jzo Start Slušovice, corectavsetin a Podnik panelovej Výroby v Žiline.V cementárni boli spokojni s objemom cementu, ktorý Umiestnili na náročné zahraničné trhy. Neboli však spokojni S podmienkami, ktoré na výkon zahraničnej obchodnej činnosti Mali.Z vnútorných podmienok, ktoré sťažovali zabezpečovanie Hospodárskych úloh móžno spomenúť celý rad nedostatkov. ZvyšujeSa počet krátkych prestojov hlavných výrobných agregátov

 

Rok 1989

Obec Ladce v roku 1989
Počet obyvateľov v obci Ladce sa oproti roku 1988 nepatrne znížil. Spôsobilo to zvýšenie vysťahovania. Počet obyvateľov bol na sklonku roka 1989 2 698, z toho v Ladcoch 2 141 a v Tunežiciach 557 obyvateľov.
V roku 1989 sa v Ladcoch:
- narodilo 36 detí
- zomrelo 30 občanov
- prisťahovalo sa 77 obyvateľov
- odsťahovalo 92 obyvateľov
- na MNV Ladce uzavrelo sa 23 sobášov.
Na základe uznesenia vlády SSR č. 199/87 o sčítaní ľudu, domov a bytov k 1.12.1990 Rada MNV v Ladcoch schválila po doporučení názvoslovnej komisie Rady ONV návrh názvov ulíc v našej obci.
Ulica Klementa Gottwalda
štátna cesta E16 od nadjazdu Ladce po nadjazd Tunežice
Ulica Júliusa Fučíka
od pamätníka SNP po železničné závory
Ulica Ľudovíta Štúra
od kameňo-sochárstva, dedina Ladce po OOU, vrátane ulice po reštauráciu, ulica Pagáč Jozef a Kalus Pavol
Ulica P.O. Hviezdoslava
od Faturík Jozef po Peterka Milan, vrátane ulice po Ján Janko
Ulica Kukučínova
od Koyšová Mária po Kukuliaš Rudolf
Ulica L. Novomestského
od Peterka Jaroslava po Gajdošík Florián, vrátane po Peterka Jaroslav
Ulica Janka Kráľa
od železničných závor Ladce po kameňolom, celá časť Horné Ladce, vrátane ulice smerom na Podhorie
Ulica Petra Jilemnického
bytový fond PLCA, MsPBH „pánska záhrada“
Ulica Jána Bottu
od Pavol Hrdina Tunežice po Vojtech Kuman Tunežice
Ulica J.G.Tajovského
od Koiš Anton Tunežice po Nemec Pavol Tunežice
Ulica Kalinčiakova
od Bielik Jaroslav Tunežice po Hollý Ján Tunežice
Ulica Ľudmily Podjavorinskej
od Češkovej Márie Tunežice po Kantoríková Mária Tunežice
Ku koncu roka 1989 sa začala prečíslovacia akcia tak, že čísla dostanú aj voľné stavebné pozemky a tak budú po postavení rodinných domov čísla vždy nasledovať po sebe, čo uľahčí orientáciu v obci.
Politické a spoločenské udalosti v obci v roku 1989
Voľby do Federálneho zhromaždenia
Prijatím rezignácie poslanca Snemovne národov F. Kožíka, predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vyhlásilo doplňovacie voľby vo volebnom obvode číslo 118 so sídlom v Ilave. V týchto voľbách, ktoré sa uskutočnili 20. apríla sa uplatnili niektoré demokratizačné prvky a to v tom, že sa volilo z dvoch kandidátov. Na návrh ROH boli pripravení a doporučení Národným frontom títo kandidáti:
Ivan Marušinec, 44 – ročný, ženatý, strojný zámočník v ZŤS Dubnici nad Váhom a
Karol Ondrička, 42 – ročný robotník, sklenár v Lednických Rovniach.
Voľby sa uskutočnili 20. apríla 1989 od 7. do 18. hodiny vo volených miestnostiach v ZK ROH Ladce a v MKS – pobočka Tunežice. Každý volič upravoval volebné lístky tak, že prečiarkol meno toho kandidáta, s ktorým nesúhlasil.
Väčšinou hlasov v celom obvode bol zvolený Ivan Marušinec.
Oslavy oslobodenia a 1. máj
Oslavy oslobodenia obce sa konali už tradične 30. apríla. Asi 900 občanov a mládeže sa zúčastnilo lampiónového sprievodu a kladenia vencov k pomníku padlých v II. svetovej vojne.
Predtým – 28. apríla boli v obradnej miestnosti MNV prijatí najlepší pracovníci obce, ktorých fotografie sa umiestnili v Galérii najlepších obce. V obradnej miestnosti za prítomnosti zástupcov organizácii a vedení závodov dostali vyznamenaní Ďakovné listy s fotografiami a upomienkové darčeky. Do Galérie Ladiec sa dostali a do pamätnej knihy boli zapísaní nasledovní občania:
Ján Čemeš, Považské cementárne
Irena Gajdošíková, učiteľka Materskej školy
Oľga Habánková, JRD 1. máj Košeca
Emil Kojtál, Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky
Dominik Koštialik, Vodná elektráreň
Edmund Koštialik, Považské cementárne
Mária Koštialiková, OTEX Ladce
Ján Kvasnica, poslanec MNV
Viktor Lihocký, vedúci predajne Domáce potreby
Jozef Martinák, predseda Slovenského zväzu záhradkárov
Mária Remová, ZŠ Ladce
Vendelín Vaniak, OOU Ladce
Ing. Bohuš Zajac, Považské cementárne
Manifestácia na 1. mája sa konala ako obvykle v Ilave. Ani v tomto roku sa nič nezmenilo v systéme organizácie a obsahu týchto osláv a tak boli dosť formálne.
Oslavy Slovenského národného povstanie
Konali sa 29. augusta 1989 v novej prístavbe kultúrneho domu vo veľkej reštauračnej miestnosti za prítomnosti 150 občanov. Zhromaždenie sa konalo súčasne ako verejná schôdza, na ktorej sa zhodnotila situácia v obci, najmä životné prostredie, výstavba, obchod, služby. Po schôdzi, za sprievodu dychovej hudby sa odobrali účastníci k pomníku padlých v II. svetovej vojne, kde položili vence.
Obnovená družba
Začiatkom septembra navštívila našu obec delegácia družobnej obce Štěkeň v okrese Strakonice. Styky našich obcí trvajú od polovice šesťdesiatych rokov. Iniciátormi obnovenej družby sú najmä požiarnici. Z toho dôvodu sme okrem funkcionárov obce: tajomníka a predsedu MNV, zástupcov spoločenských organizácii privítali aj družstvo požiarnikov, ktoré sa mimo súťaž zúčastnilo celoslovenských požiarnických pretekov CEVA.
Oslavy storočnice výroby cementu v Ladcoch
Oslavy stého výročia výroby cementu sa uskutočnili postupne od júna do júla 1989 a niektoré pokračovali vo forme súťaží strelcov, požiarnikov a iných aj v septembri 1989. Oslavami žila celá obec a podrobnejšie ich opisujem v časti „Považské cementárne“.
Historické politické udalosti
Vskutku historické udalosti sa udiali po 17. novembri 1989, kedy spomienková manifestácia /Medzinárodný deň študentstva/ v Prahe prerástla v demonštráciu a po drastickom zásahu bezpečnostných orgánov na demonštrácie po celej republike. Vzápätí bol vyhlásený štrajk študentov, stávka divadiel po celej republike. Demonštrácie a mítingy mali ako základnú požiadavku zmenu – demokratizáciu politického, ekonomického a spoločenského života. Dlho sa hromadiace problémy vyrástli napokon v nespokojnosť väčšiny obyvateľstva s dovtedajšou politikou vedenia KSČ a štátu a vôľou ísť novou, demokratickejšou cestou.
V Ladcoch občania, rovnako ako v celom štáte sledovali udalosti a aj tu sa väčšina prikláňala za demokratizáciu. Okrem mladých však vcelku nevyvíjali mimoriadnu aktivitu. Veľa sa diskutovalo o prítomnosti, minulosti i budúcnosť republiky, komentovali sa udalosti v Prahe, Bratislave, ale i v susedných štátoch v NDR, Rumunsku a celej východnej Európe.
Začiatkom decembra bol založený výbor občianskej iniciatívy „Verejnosť proti násiliu, ktorý zvolal na deň 9. decembra 1989 o 16. hodine do kultúrneho domu verejné zhromaždenie. Za účasti asi 200 občanov sa prerokovali otázky, ktoré občanov zaujímajú z celkového vnútropolitického diania. Najviac sa však zaujímali o problémy obce, ktoré sa z rôznych dôvodov riešili pomaly. Hovorili najmä o zdravom ovzduší, vode, o obchodnej sieti a ďalších otázkach. Na záver občania zvolili výbor VPN /Verejnosť proti násiliu/. Ostatné podrobnosti konca roku 1989 v spoločensko-politickej oblasti na všetkých pracoviskách : Považské cementárne, školy v Ladcoch, Vodná elektráreň atď. opíšem v kronike za rok 1990.
Výstavba obce
Kultúrny dom
V roku 1989 sa ukončila rekonštrukcia a prístavba kultúrneho domu. V máji ho stavbári – Stavoindustria Dubnica nad Váhom a Okresný stavebný podnik dali do užívania Závodnému klubu ROH a celej verejnosti.
Pre príjemný pobyt v starej časti kultúrneho domu a pre ekológiu sa urobilo najviac tým, že sa z kúrenia na tuhé palivo prešlo na parné kúrenie napojené z cementárne. Celkom nová je vodoinštalácia vo vnútri budovy, prebudovali a upravili sa WC. V celej budove sú nové podlahy z konglomerovaného kameňa a z parkiet. Hercom sa novoupravili a rekonštruovali šatne – obložili sa tatranským profilom. V celej budove sú nové maľovky a nátery dreva.
Veľmi dôležité pre ďalšiu životnosť tejto budovy sú izolácie suterénov, kde doteraz prenikala vlhkosť. Na celej veľkej budove opravili a nastriekali fasády a vymenili celú strechu za plechovú.
Opravy priniesli aj viaceré zlepšenia. Kultúrny dom získal pre svoju činnosť nové priestory. Prerobením kulisárne vznikla miestnosť pre dychovú hudbu, knižnica sa rozšírila o dve miestnosti – vzniklo detské oddelenie. Novú miestnosť má aj AMFI-klub a ďalšie miestnosti, ktoré sa izoláciou odvlhčili bude ZK môcť v budúcnosti využiť pre krúžky.
K celkovej rekonštrukcii pribudli nové ťahy na javisku, záclony, rozhlasová aparatúra a najmä nábytok.
Okresný stavebný podnik v Považskej Bystrici /Ilava/ začal rekonštrukciu v októbri 1987 a ukončil v máji 1989. Celkový náklad bol 3 200 000 Kčs.
Dodávateľmi prístavby bola Stavoindustira Dubnica nad Váhom, ktorej pracovníci postavili samotnú budovu. Ako výpomoc pracovali tu aj učni Osobitného odborného učilišťa. Drevené obloženie je od Drevovýroby Prievidza, stredisko Púchov. Prístavbou sa získalo mnoho nových priestorov. Na prízemí sú tri väčšie miestnosti, ktoré podľa predbežného rozhodnutia bude využívať Klub mládeže, ďalšie miestnosti ako zasadačky a prednáškové miestnosti. Na poschodí sa zriaďuje reštaurácia, ale jedna miestnosť pre 120 ľudí sa bude využívať aj na verejné zhromaždenie, konferencie, svadby a iné spoločenské podujatia.
Pohostinstvo III. cenovej skupiny zriadila Jednota SD Považská Bystrica.
Stavba stála 4 276 000 Kčs a drevené obklady 850 000 korún.
Nová strecha na kaštieli
V roku 1989 na náklady Osobitného odborného učilišťa /cez KNV Banská Bystrica/ sa oplechovala strecha barokového kaštieľa v Ladcoch. Novú strechu v rekordnom čase a v dobrej kvalite urobili pokrývači JRD Pruské. Nová strecha stála takmer jeden milión korún.
Zlepšené komunikácie
V roku 1989 sa pokračovalo v zlepšovaní povrchu miestnych komunikácii, ktoré sa začalo v roku 1988. Asfaltové koberce, zásluhou Považských cementární dostali cesty a chodníky medzi bytovkami a tak sa značne zlepšil prístup do týchto domov. Riešilo sa aj občanmi kritizované zábradlie na križovatke /Lúčkovský potok/. Na krátkom úseku od hlavnej cesty po prvý mostík sa potok prekrýva umiestnením betónových panelov. Práce uskutočňuje Štátna melioračná správa.
Nové byty
Koncom roka 1989 sa dala do užívania rekonštruovaná bytovka tzv. „Pauera dom“, ktorej rekonštrukciu veľmi dlho robil Okresný stavebný podnik. V bytovke sú jednoizbové a dvojizbové byty – spolu 12.
V tom istom čase začali pracovníci Pozemných stavieb budovať 24 – bytovú jednotku. Stavia sa na mieste starých kolónii, z ktorých posledná sa demolovala tiež v tomto roku.
Investorom sú Považské cementárne a 24 bytov stavaných systémom družstevnej výstavby bude obývaných pracovníkmi cementárne. Bytovky majú byť ukončené koncom roka 1990.
Vodovod
Aj v roku 1989 pokračovala výstavba najdôležitejšej stavby v Ladcoch – vodovodu. Do roku 1989 prešli niektoré nedorobky a kolaudačné závady, ktoré bolo treba odstrániť. Pri výstavbe sa stále pracovalo na tzv. prvej etape, teda vodojem a rozvod časti Horné Ladce a súbežne sa projekčne zabezpečovala II. etapa – ďalší rozvod vody asi za 5 miliónov Kčs, kde sa uskutočnil výber staveniska.
Miestny národný výbor a jeho činnosť
Zasadanie MNV
Plénum MNV zasadalo v roku 1989 päťkrát /január, marec, jún, september, december/. Počas roka sa počet poslancov nezmenil. Nezmenila sa ani aktivita – viacero poslancov si plnilo povinnosti veľmi dobre, niektorí však menej. Medzi najlepších patrili všetci členovia rady MNV, predsedovia komisii, ale i niektorí ďalší.
Na všetky plenárne zasadania boli prizývaní zástupcovia spoločenských a záujmových organizácii Národného frontu, zástupcovia podnikov, škôl a inštitúcii. Ani zďaleka nie všetci využívali túto možnosť vplývať na verejné veci.
Plénum MNV sa zaoberalo otázkami výstavby obce, životného prostredia, výchovy a kultúry a všetkými otázkami, ktoré prerokovávala Rada MNV. Medzi tieto otázky patrili služby, obchod, plnenie koncepcie sociálnych a zdravotných opatrení a ďalšie. Stredobodom boli pripomienky poslancov a občanov z verejných zhromaždení. Verejné zhromaždenie – skladanie účtov poslancov voličom sa uskutočnilo v auguste 1989.
Rada MNV pracovala v zložení:
Rudolf Galanský – predseda
Juraj Letko – tajomník MNV
Ladislav Černota – podpredseda
Bohumil Kvasnica
Aurélia Baricová
Jozef Peterka
Miloš Košina
Jozef Chovanec
Ing. Vojtech Miklóši
Rada MNV zasadala podľa ročného plánu, riešila problematiku z jeho obsahu, ale aj otázky, ktoré aktuálne zaraďovali do programu, hlavne riešenie pripomienok, organizáciu občianskej aktivity, otázky výstavby obce a ochranu životného prostredia.
Medzi významnejšie zasadanie patrilo rozšírené zasadanie dňa 20. novembra 1989, kedy sa rada zišla spolu so zástupcami vedenia ONV v Považskej Bystrici: Ing. Štefan Holák, predseda ONV, Juraj Čigaš, podpredseda ONV, Mária Zbínová, podpredseda ONV, Rudolf Gajdoš, tajomník ONV, Kamil Žársky, predseda Výboru ľudovej kontroly. Zúčastnili sa aj zástupcovia podnikov Zdroj, Považan a ďalší funkcionári z obce. Prerokovali sa súčasné problémy obce, najmä jej výstavby, obchodná sieť, komunikácie a ďalšie otázky dôležité pre život občanov.
Komisie pléna a rady MNV pracovali v zložení ako v roku 1989. K zmene došlo v Októbri 1989, keď bol z funkcie predsedu komisie mládeže a telesnej výchovy uvoľnený Štefan Cák /je súčasne predsedom občianskeho výboru číslo 2 – Tunežice/. Predsedníčkou tejto komisie sa stala poslankyňa Lýdia Gallová, učiteľka ZŠ.
Zmena nastala v občianskom výbore číslo 1, kde pre dlhodobé ochorenie odstúpil Stanislav Kalus a predsedom tohto občianskeho výboru sa stal Marián Justh, vedúci výchovy v Osobitnom odbornom učilišti.
Komisie zasadajú každý mesiac a komisia pre ochranu verejného poriadku i dvakrát do mesiaca.
Z občianskych výborov pracoval lepšie OV číslo 2 – Tunežice, ktorý iniciatívne pripravoval rôzne akcie, dobre spolupracoval s organizáciami NF – najmä s telovýchovnou jednotou, Slovenským zväzom žien a Jednotou SD.
Sociálne starostlivosť a zdravotníctvo
V roku 1989 žilo v Ladcoch 537 dôchodcov, z toho 42 sociálne odkázaných. Výpomoc – 24 000 Kčs sa poskytla 30 dôchodcom. Finančná pomoc – limit však bola nedostatočná. 24 dôchodcov sa zúčastňuje na spoločnom stravovaní a to v závodnej jedálni cementárne 18 a na JRD 6. Je zaujímavé, že zo sociálne odkázaných sa na stravovaní nezúčastňuje nik pre nezáujem, hoci členovia komisie všetkých navštívili a získali ich prísľub.
Dôchodcov organizovane navštevujú aj členovia ZPOZ, ČSČK a Slovenského zväzu žien. V roku 1989 takto vykonali viac ako 60 návštev. Okrem toho sa organizujú stretnutia – posedenia s prestárlymi občanmi. V roku 1989 takého stretnutia pripravili Považské cementárne pri príležitosti storočnice fabriky, pre svojich zamestnancov – dôchodcov Osobitné odborné učilište, ZPOZ a Slovenský zväz žien.
V roku 1989 sa opäť nedoriešila otázka rekonštrukcie budovy „slobodárne“ v Horných Ladcoch na Dom opatrovateľskej služby. Termín pridelenia finančnej kvóty a začatia rekonštrukcie bol opäť presunutý.
Veľa pripomienok občanov bola aj v tomto roku na poskytovanie zdravotníckych služieb v Ladcoch. Dňa 15. mája sa v OÚNZ Považská Bystrica zišli zástupcovia OÚNZ, MNV Ladce a Považských cementární. Konštatovali, že koncepcia tzv. otvoreného zdravotníckeho strediska v Ladcoch je nereálne. Za týchto okolností sa ako najoptimálnejšie riešenie javí rekonštrukcia a prístavba jestvujúce zdravotného strediska pre potreby územnej a podnikovej zdravotníckej starostlivosti. K tomu si budova vyžaduje úplnú generálnu opravu a prístavbu detskej časti. Odhadovaný náklad na generálnu opravu a prístavbu, včetne zdravotníckej techniky je asi 2 milióny korún. Po dokončení bude mať stredisko všeobecného lekára a stomatológa. Na spoločnej porade prijali postup realizácie, ktorý sa aj v roku 1989 dodržal.
Činnosť ďalších komisii MNV
Komisia pre plánovanie a výstavbu sledovala stavebné práce v obci. V roku 1989 bolo v obci vybratých 16 pozemkov na výstavbu rodinných domov a ďalších 30 pozemkov bolo voľných. Na väčšine pozemkov mali záujem stavať ich vlastníci. V roku 1989 sa ukončili 4 bytové jednotky a 5 stavebníci začali s výstavbou. Stavebná komisia vykonáva štátny stavebný dohľad.
Komisia verejného poriadku v spolupráci s Obvodným oddelením Verejnej bezpečnosti v Ilave organizovala nielen postih za porušovanie verejného poriadku, ale aj osvetovú činnosť medzi mládežou a v školách.
V roku 1989 pracovala v Ladcoch 11-členná jednotka Pomocnej stráže VB, ktorá plnila ponajviac úlohu poriadkovú. Za predchádzajúci rok – rok 1989 bolo občanmi Ladiec spáchaných 8 trestných činov a 7 prečinov. Okrem toho 43 priestupkov rôznej povahy.
Obchodná sieť v obci Ladce
V obchodnej sieti došlo iba k jednej zmene, zriadila sa v prístavbe kultúrneho domu reštaurácia Jednoty SD, ktorá je otvorená denne od 9. do 22. hodiny. V reštaurácii III. cenovej skupiny podávajú teplé a studené jedlá a nápoje. V tomto pohostinstve čapujú pivo z pivovaru
Veľké Popovice. V celej reštaurácii sa nefajčí, čo prispieva ku kultúrnosti prostredia. Nová reštaurácia je k dispozícii na poriadanie svadieb a iných rodinných i podnikových slávností a spoločenských podujatí. Reštaurácia sa otvorením posuvných stien rozšíriť a spojiť s veľkým priestorom so 120 stoličkami.
Výstavba obchodných jednotiek sa dostala do štádia zabezpečia financií, projektov, zabezpečenia typu predajní montovaných. Predajňa potravín v Horných Ladcoch sa bude stavať zo združených finančných prostriedkov Zdroj a MNV Ladce, ktorý je aj investorom. Vykonalo sa viacero ciest za vyhľadaním vhodného typu predajne, až sa napokon vybrala v Turánoch. Predajňa OVOCIE A ZELENINA má vybratý stavebný pozemok za Domom služieb, vybratý je typ montovaného obchodu a uzatvorená je zmluva s podnikom Ovocie a zelenina Púchov. Ku koncu roka sa niektoré otázky skomplikovali a bude ich treba v roku 1990 riešiť znova.
Služby obyvateľstvu
Podnik výroby a služieb Považan poskytoval v obci služby: kaderníctvo, opravu televíznych prijímačov, sklenárstvo. Považan má v obci – v Dome služieb vzorkovú predajňu a zberňu šatstva pre čistiareň. Okrem toho vlastní Považan v Ladcoch kameňo-sochársku dielňu, ktorá poskytuje služby pre celý okres.
Drobné prevádzkarne Miestneho národného výboru poskytovali v roku 1989 nasledovné služby: autodoprava, stavebné práce, odvoz domového odpadu a v čase október-november vyrábali vence a kytice z umelých kvetov na hroby.
Zo súkromníkov, na povolenie MNV poskytovali služby Jozef Škuta - povozníctvo koňom, Jozef Kubána – maliarske práce, Jozef Ondruš - letovanie aut, Hedviga Mierna – krajčírstvo, Anna Slávikovoá – predaj kvetov, Ing. Peter Dobrodenka – prenájom dielne, Jaroslav Čeliga – autoklampiar, Juraj Stach – krajčírstvo, Irena Králová – predaj kvetov, Gejza Miššík – predaj kvetov, František Strážnický – automechanik.
Verejné osvetlenie udržovali pracovníci Považských cementární na základe dohody. Osvetlenie v roku 1989 nebolo v dobrom stave, preto MNV naplánoval na rok 1990 generálnu opravu. Rovnako má nedostatky aj vedenie miestneho rozhlasu.
Rozpočet MNV
Príjmy do rozpočtu MNV boli z dotácií Okresného národného výboru, z vlastných zdrojov od obyvateľstva a od podnikov. Od ONV prišlo do MNV 1 683 000 Kčs, v čom sú zarátané aj prostriedky na budovanie a rekultiváciu smetiska. Ekologický príjem bol aj za znečisťovanie ovzdušia Považskými cementárňami – 18 000 Kčs. Od obyvateľstva a od podnikov prijal MNV 1 089 000 korún.
Výdavky spolu boli 3 017 000 Kčs, z toho z fondu rozvoja a rezerv 142 tisíc korún. Najväčšie výdavky boli aj v roku 1989 na školy:
Materská škola 249 000 Kčs
Základná škola 286 000 Kčs
Školská jedáleň v MŠ 196 000 Kčs
Školská jedáleň v ZŠ 327 000 Kčs.
Podľa uznesenia Rady MNV v marci 1989 sa zmenili poplatky za psov, ktoré budú od 1. januára 1990 60 Kčs za strážneho psa pri dome, 100 Kčs ostatní. Chovatelia psov na samotách, alebo poľovníckych psov si mohli dať žiadosť o odpustenie poplatku.
Životné prostredie
Obec Ladce a okolie boli v roku 1989 i naďalej lokalitou s najväčšou prašnosťou na strednom Považí. Súčasne však Ladce patria medzi obce s najväčšou plochou zelene. Časť z nej sme zdedili po predchádzajúcich generáciách: park, tzv. „pánska záhrada“, lipové a gaštanové aleje, ale veľká časť sa upravila a vybudovala v posledných desať – pätnásť rokov.
V roku 1989 bola o zeleň dobrá starostlivosť vďaka školám, niektorým organizáciám NF a jednotlivým občanom. Organizácia Slovenského zväzu záhradkárov organizuje už mnoho rokov súťaž o najkrajšiu záhradku a stará sa o zásobovanie svojich členov stromami a okrasnými kríkmi.
V ošetrovaní zelene sa prejavili trvalé nedostatky v zaburinení, znečisťovanie rôznym odpadom, ale i devastácia pri stavbách kanalizácie, teplovodu atď.
Dňa 27. apríla 1989 na ONV v Považskej Bystrici vyhodnotili súťaž obcí okresu v Tvorbe a ochrane životného prostredia a budovaní obcí. Obec Ladce skončila v kategórii obcí nad 2 000 obyvateľov na prvom mieste.
Osobitnou otázkou v Ladcoch je voda. V roku 1989 sa opäť nepodarilo zamedziť znečisťovaniu potokov, osobitne Lúčkovského potoka v jeho prietoku dedinou. Okrem prirodzeného znečistenia nánosmi, konármi stromov a pod. ho znečisťujú nedisciplinovaní občania – najmä deti. Čistenie stálo v roku 1988 40 000 Kčs a v roku 1989 bolo opäť znehodnotené. V roku 1989 sa vyskytlo aj znečisťovanie mazutom.
Ďalší závažný problém bola pitná voda, ktorá u nás ešte nebola na hranici nepoužiteľnosti, ale stav sa stále zhoršuje a to predovšetkým vinou poľnohospodárov, používaním umelých hnojív a únikom močoviny do spodných vôd. Všetky tieto nedostatky zapríčinili zvýšenie dusičnanov v spodných vodách.
Ďalším kardinálnym problémom, ktorý sa podarilo z veľkej časti doriešiť bol domový odpad. Najmä v prvej časti roka si mnoho občanov počínalo nezodpovedne – vytvárali nepovolené skládky pevného domového odpadu aj na poliach JRD. Narušovali takto estetiku, robili hmotnú škodu a stali sa jednými zo znečisťovateľov spodných vôd.
Štát prispel veľkou sumou na dobudovanie skládky – smetiska, ktoré vybudovali pracovníci. Drobných prevádzkární MNV, oplotili pohyblivým plotom, ktorý sa dá premiestniť.
Drobné prevádzkárne zlepšili aj odvoz smetí, zabezpečením novej techniky a dostatočného počtu smetných nádob. MNV k využívaniu smetiska prijal vážne opatrenia:
Na základe dohody medzi JRD Košeca a MNV Ladce je zakázaný vstup do lokality smetiska. Výnimka platí len pre vozidlá JRD a MNV. Iné vozidlá môžu cestu použiť iba na priepustku Miestneho národného výboru v Ladcoch.
Organizácie, ktoré budú používať smetisko, musia mať uzatvorenú dohodu s MNV a za 1 tonu uskladneného materiálu platiť 10 Kčs. Vzhľadom na organizovaný odvoz smetí a dostatok smetných nádob sa individuálny vývoz zakázal. Určili sa prevádzkové dni a hodiny a iné opatrenia. Nariadenie platilo od 1. júla 1989.
Prašnosť spôsobená cementárňou zostáva stále najväčším problémom – i keď sa v 2. polroku 1989 čiastočne znížila. Po havárii odlučovacieho zariadenia, náhradný – starý filter nebol schopný zabezpečiť odprášenie na želateľnej úrovni. Najväčšie prášenie postihuje časť Tunežice.
K jarnej a jesennej aktivite
K jarnej aktivite a po celý rok 1989 sú v obci Ladce stanovené niektoré hlavné práce, ktoré po súhlase organizácií NF, škôl, podnikov a inštitúcií pridelili jednotlivým organizáciám. Tie sa budú strať po celý rok o to, aby im pridelený úsek bol stále v poriadku. Tak napr. úpravu zelene pri križovatke mala na starosti OOU, parčík pri pamätníku SZŽ atď.
Takéto rozdelenie sa osvedčilo hneď v Dňoch pracovnej aktivity, ktorá trvala prakticky od 1. apríla do 1. mája 1989.
Po tieto dni sme videli v akcii všetky organizácie NF, i keď nemožno hovoriť, že sa prác zúčastnili všetci ich členovia. Vysoká aktivita bola pri dokončovacích prácach a čistení kultúrneho domu. Pochvaly si zaslúžili žiaci škôl, ktorí nielen upravili zeleň a cesty v areáloch svojich škôl, ale pomohli aj v obci. Postupne sa začalo zaužívať nerátať aktivitu na počet odpracovaných hodín, ale vykonané dielo. Zaznamenali sme však, že od 1. do 21. apríla pracovalo v obci 616 brigádnikov, toho 366 členov rôznych organizácií a 250 žiakov. Odpracovali dovedna 2 464 hodín a vytvorili hodnotu 45 tisíc korún.
Celkom za uvedené tri týždne upravili 3 000 metrov štvorcových zelene, vysadili 150 stromov, očistili a upravili chodníky. Pracovali na futbalových ihriskách v Ladcoch a Tunežiciach, pri čistení cintorínov v oboch miestnych častiach, pri strihaní živých plotom, úprave pri bytovkách. Veľa brigádnikov sme videli pri úprave okolia skupinových garáži a na zasypávaní rýh pri stavbe vodovodu v Horných Ladcoch.
Nazbieralo sa 3 500 kg železného šrotu, 500 kg papiera a také isté množstvo skla. Táto jarná aktivita bola dobrým štartom. Po celý rok sa ju však nepodarilo udržať. Na jeseň sa i napriek tomu od 1. septembra do 15. októbra odpracovalo viac ako 5 000 brigádnických hodín a vytvorila hodnota 104 000 Kčs, z toho v investičnej časti „Z“ 45 000 a v neinvestičnej
49 900 Kčs.
Pri organizovaní brigádnickej činnosti sa darilo zabezpečiť dobrú spoluprácu medzi jednotlivými organizátormi pracovnej aktivity a majiteľmi mechanizmov. Poskytli ich Považské cementárne, Drobné prevádzkarne MNV, Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky Tunežice.
Problémy s parkom
Osobitnou kapitolou, ktorá sa neustále rieši je park v Ladcoch. Po roky menil majiteľov a starostlivosť z rôznych príčin bola oň minimálna. Jeho stav pod vplyvom nízkej starostlivosti, devastácie i starnutia veľkej časti stromov, chorôb a iných dôvodov, prinútili zodpovedné orgány urobiť vážne opatrenia. Z iniciatívy vedenie Osobitného odborného učilišťa, MNV a pochopenia ONV i KNV sa rozhodlo, že park podstúpi generálnu rekonštrukciu. Pod týmto pojmom sa myslí odstránenie starých, chorých drevín a úletov, výsadba nových drevín, úprava celého areálu, postavenie komunikácií, osadenie lavičiek, zavedenie verejného osvetlenia atď.
V roku 1989 sa pristúpilo k projektovaniu rekonštrukcie a s realizáciou sa začne v roku 1990.
Problémom zostáva financovanie, ktoré sa počíta kryť zo združených financií – KNV, odbor školstva, ONV a Považské cementárne Ladce.
Považské cementárne v roku 1989
Storočnica výroby cementu v Ladcoch
Považské cementárne sú i naďalej najvýznamnejším podnikom v našej obci, kde je zamestnaných väčšina produktívnych občanov. Z toho dôvodu venujeme viacej miesta problematike cementárne, ktorá prešla v roku 1989 mnohými zmenami. Opíšem udalosti a fakty, ktoré majú priamo, či nepriamo vplyv na Ladce s tým, že podrobne sa o nich hovorí v závodnej kronike PCLA.
Celo-odborová konferencia v Hornom Srní v novembri 1988 schválila v konečnom znení organizačnú štruktúru nového štátneho podniku Cementárne a vápenky, Trenčín. Rok 1989 mal dokázať, ako sa bude dariť zámery tejto organizačnej štruktúry realizovať. V týchto podmienkach práce štátneho podniku dosiahli v Ladcoch tieto výsledky:
- Dodávky do tržných fondov 64 254 000 Kčs 103,6 %
- Produktivita práce z upra-
vených vlast. výkonov 132 039 101,2 %
- Produktivita práce z hru-
bej výroby 389 284 99,9 %
- Zisk 46 610 000 Kčs 100,7 %
- Doba obratu zásob 68,36 dní 97,0 %
- Výroba cementu 921 000 ton 100,6 %
z toho PC 400 220 000 ton 104,8 %
- Export do NSR a Západného
Berlína 17 549 ton 100,3 %
- Investičné práce 22 286 000 Kčs 120,6 %
- Priemerný zárobok 3 092 Kčs 104,6 %
Aj keď záverečné hodnotenie podniku vyznieva dobre, jeho priebežné plnenie a zabezpečovanie nebolo také plynulé.
Opravy výrobných kapacít
Obdobie relatívneho stavebného obdobia sa využili na opravu výrobných kapacít. V čase od 6. marca do 7. apríla 1989 sa urobili rozsiahle opravy. Okrem odborných a pomocných pracovníkov dielní a výrobných stredísk zúčastnili sa na nich aj pracovníci z Lietavskej Lúčky, Přerovských strojární, JRD Oravská Polhora, JRD Badín, JRD Považská Teplá a Cevaservisu Stupava. Odborné výmurovkové práce robili pracovníci Termostavu Bratislava.
Najväčšia pozornosť sa venovala havarovanému elektroodľučovači. Do opravy je zainteresovaných viacero podnikov.
9. októbra 1989 bola uzatvorená zmluva medzi cementárňou a Vzduchotechnikou Banská Bystrica na repasné práce havarovaného elektro-odlučovača s nákladom 1 392 000. 17. októbra konečne nastúpili pracovníci tohto podniku na opravu. Dňa 22. decembra boli práce prerušené a budú pokračovať v roku 1990.
Kvalita výroby
Vzhľadom na to, že sa v roku 1989 očakával export cementu do Nemeckej spolkovej republiky a Západného Berlína, spracoval Technický a skušobný ústav stavebný v Bratislave výsledky povinného hodnotenia výrobku Portland Zement PZ 35 F podľa nemeckej normy. Výrobku podľa týchto skúšok bol udelený prvý stupeň akosti.
Od 1. septembra 1989 nadobudol platnosť nový Súbor podmienok pre hodnotenie cementov. Kritéria akosti jednotlivých výrobkov sú podstatne prísnejšie a náročnejšie ako v minulosti.
Začiatkom roka 1989 hodnotil hore spomínaný ústav kvalitu jemne mletých vápencov pre poľnohospodárske účely. Podľa hodnotenia splnil aj tento výrobok kvalitatívne ukazovatele v patričnom druhu v plnom rozsahu. V priebehu celého roka 1989 spĺňali Ladecké výrobky podmienky československej štátnej normy vo všetkých parametroch. Nevyskytli sa nijaké podnormové skúšky a na expedované výrobky nebola nijaká reklamácia.
Technický rozvoj a investičná činnosť
Pre časové využitie rotačnej pece má veľký význam životnosť výmurovky. Zvýšenie životnosti predohrievacieho pásma rotačnej pece použitím dvojvrstvových kombinovaných tehál sme riešili v spolupráci v Výskumným ústavom keramiky v Plzni. U novovyvinutej dvojvrstvovej tehly sa predpokladá zvýšenie pevnosti a lepšie tepelno-izolačné vlastnosti. Pozornosť technikov bola zameraná aj na ostatné nedostatky rotačnej pece, napr. na časté zalepovanie výmenníka tepla, kde v spolupráci s VÚSH Brno namontovali radiometrickú sondu na meranie prechodu suroviny cez tento výmenník. V roku 1989 sa pripravovali aj na nový spôsob riadenia výpalu slinku pomocou analýzy dymových plynov.
V závode Ladce bolo podaných celkom 13 zlepšovacích návrhov, z ktorých 9 prijali a 7 aj realizovali. Najhodnotnejší zlepšovací návrh bol od autora Štefana Vavríka v hodnote spoločenského prínosu takmer 100 tisíc korún.
Ťažiskovou úlohou investičnej činnosti v cementárni bola racionalizácia lomu Butkov. K dispozícii bolo 6 miliónov Kčs, za čo dodávatelia Stavoindustria Dubnica nad Váhom a Banské stavby Prievidza uskutočnili zemné práce, šalovacie práce, armovanie a betonáž odberného tunela, betonáž pätiek pod dopravný most, výstuž komory, betonáž oporného múra pod šachtou. Vŕtacie práce na vŕtaní šachty uskutočňovali Banské stavby, š.p. Prievidza. Vrt o priemere 300 mm začali na kóte 605 m n.m. dňa 6. novembra 1988 a ukončili ho na kóte 385 dňa 20. decembra 1988. Široko-priemerový vrt o priemer 3 000 milimetrov začali vŕtať 27. decembra 1988 a po výškovom rozdiele 220 m ho ukončili dňa 8. februára 1989. V rámci rozvodu silno a slabo prúdu vystavali kiosky, vybudovali ložiská pre káble a uložili káble po 12. etáž dodávatelia OSP Považská Bystrica, JRD Košeca a Elektromont Bratislava. Súčasne sa budovala cesta na 13. etáž, ktorej predchádzali práce na odkrývaní, hrubom výlome a dolamovaní cesty a upravovaní konštrukcie štrkového lôžka cesty. Tu boli dodávateľom Cestné stavby n.p. Banská Bystrica.
Starostlivosť o pracujúcich
Počet pracovných úrazov klesol oproti roku 1988 /29/ na 18 v roku 1989. Absenčné dni však vzrástli zo 739 dní /1988/ na 745 dní v roku 1989.
Na rekreáciu pracovníkov sa využívali rekreačné strediská v Belušských Slatinách, ale i ďalšie patriace CEVA. V rekreačnom doškoľovacom stredisku v Starej Lesnej vo Vysokých Tatrách, v rekreačnom stredisku Polianka-Krpáčovo, Malá Lučivná. Niektorí zamestnanci boli na rekreácii v Juhoslávii, Poľsku a ZSSR.
V závode fungovala naďalej ordinácia lekára, kde odišiel v polovici roka MUDr. Ivan Hrdina a opäť nastúpil dôchodca MUDr. Jozef Letko.
Ochrana životného prostredia
Rakúska firma Tank und Bodenschutz ponúkla prostredníctvom Výskumného ústavu maltovín v Trenčíne dva druhy tzv. sekundárneho paliva. Okolo spaľovania týchto chemikálii sa rozvinula veľká diskusia v závode i v obci Ladce. Všetci boli proti spaľovaniu týchto odpadových olejov a rozpúšťadiel a písala o tom i denná tlač. Pod tlakom verejnosti napokon vedenie cementárne od spaľovania týchto chemikálii upustilo.
Dňa 24. mája 1989 sa konalo meranie technických parametrov odlučovacieho zariadenia homogenizačného sila. Zariadenie nebolo v poriadku a cementáreň zaplatila pokutu 30 000 Kčs.
Prašnosť na okolie neklesla, ale práve naopak pre havarovaný elektro-odlučovač zostala asi na úrovni predchádzajúcich rokov, čo malo nepriaznivý ohlas u občanov nielen Ladiec, ale aj
Košece, Podhoria, ba až Ilavy. Veľké prašnosť je i naďalej priamo v závode a to nielen zo zdroja rotačná pec, ale aj ďalších výrobných úsekov.
V rámci príprav na storočnicu cementárne sa veľa urobilo priamo v závode pri úprave pracovného prostredia. Vyasfaltovali sa všetky cesty, upravili sa priestranstvá, osobitne medzi rotačnou pecou a baliarňou, obnovili sa fasády takmer všetkých budov, vysadili sa stromy, vyčistili kanalizácie atď.
Za osamostatnenie podniku Ladce
Pri zahájení nového roka 1989 sa konštatovalo, že po polroku štátneho podniku v podmienkach prestavby necítiť nijaké zmeny a nijaký priaznivý vplyv nového usporiadania a prestavby hospodárskeho mechanizmu. Práve naopak je to iba značný počet zákazov a príkazov bez pomoci riešenia problémov podniku.
1. júla sa na porade vedenia š.p. CEVA a cementárne Ladce stanovili úlohy organizačného, investičného charakteru do roku 1995. Na podobnej porade 20. septembra stanovili výrobný program pre cementáreň v Lietavskej Lúčke, kde sa zavedie výroba suchých omietkových zmesí. Na tej istej porade sa prerokovala koncepcia rozvoja závodu Ladce do roku 2005.
Dňa 28. septembra 1989 navštívili cementáreň v Ladcoch firmy z Nemeckej spolkovej republiky za účelom získania podkladov pre vypracovanie štúdie cementárne Ladce na zvýšenie výroby slinku.
Dňa 23. októbra 1989 podal koncernový podnik Považské cementárne Ladce žiadosť o vytvorenie samostatného podniku, vyčlenením z doterajšieho štátneho podniku CEVA Trenčín. Žiadosť doporučili 4. októbra 1989 odborárske a stranícke orgány z Ladiec i Lietavskej Lúčky.
Podaním žiadosti podnik sledoval, aby o uskutočňovaní reprodukčného procesu, zabezpečovaní inovačno-podnikateľskej činnosti a ekonomickej politike sa rozhodovalo na tej úrovne, ktorá nesie za tieto činnosti zodpovednosť.
Osamostatnenie je prianím všetkých pracovníkov v Ladcoch i Lietavskej Lúčke. Založením vlastného podniku sa zabráni rozdeľovaniu zisku aj neefektívnym závodom a vytvoria sa podmienky pre zlepšenie odmeňovania kolektívov, ktoré svoje úlohy plnia, teda sa môže zaviesť diferenciácia v odmeňovaní.
Založením š.p. Považské cementárne bude vytvorený priestor pre podnikateľskú činnosť. Finančná a zdrojová samostatnosť povedie k lepším ekonomickým výsledkom a k väčšej zainteresovanosti. Na základe doterajšieho pôsobenie š.p. CEVA Trenčín možno konštatovať, že jeho vytvorením bola vlastne posilnená stará štruktúra. Preferovali sa nové kapacity, ktoré boli v zlom prevádzkovom stave /Rohožník a pod. /. A odsúvalo sa riešenie obnovy vcelku spoľahlivých závodov Ladce a Lietavská Lúčka, ktoré pravidelne kryli potreby národného hospodárstva. Ich stav je však taký, že nevyhnutne potrebuje modernizáciu a rekonštrukciu mnohých technických, výrobných zariadení.
Storočnica výroby cementu v Ladcoch a na Slovensku
Výroba cementu v Ladcoch a tým aj na Slovensku sa začala v roku 1989, ako o tom píšeme v I. diele kroniky obce Ladce na strane 70. Oslavy storočnice sa pripravovali dlhšie a ich jednotlivé akcie boli rozložené na viacej mesiacov.
Usporiadané boli tieto podujatia:
11. máj 1989 - Beh na počesť oslobodenia Ladiec
3. jún 1989 - Turistický pochod „Ladecká dvadsaťpäťka“
7. jún 1989 - Slávnostné zasadanie odborovej skupiny maltovín Slovenskej silikátnej
spoločnosti
20. jún 1989 - Seminár Závodnej pobočky Československej vedecko-technickej
spoločnosti na tému „Racionalizácia v podmienkach Cementárne
Ladce“
23. jún 1989 - Stretnutie vedenia Považských cementární s bývalými zaslúžilými
pracovníkmi podniku
27. jún 1989 - Stretnutie predstaviteľov Považských cementární s štátneho podniku
CEVA Trenčín s predstaviteľmi najdôležitejších partnerských
organizácii
2. júl 1989 - Majstrovstvá kraja v motokrose
4. júl 1989 - Medzi-prevádzkový futbalový turnaj
7. júl 1989 - Futbalový zápas bývalých futbalistov TJ Tatran Ladce a TJ Lietavská
Lúčka
8. júl 1989 - Slávnostná konferencia pri príležitosti storočnice Ladeckej cementárne
8. júl 1989 - Futbalový zápas TJ Tatran cementáreň Ladce – TJ Inter Slovnaft
Bratislava
8. júl 1989 - Kultúrny program „Keď jubilant neplače“, v ktorom vystúpili Ivan
Krajíček, Oldo Hlaváček, súrodenci Hečkovci, skupina PLUS, tanečný
Orchester Československého rozhlasu, Pavol Hamel a ďalší.
8. júl 1989 - Tanečná zábava s orchestrom Termál
2. sept. 1989 - Branný viacboj 3-členných družstiev v Belušských Slatinách
9. sept. 1989 - Súťaž požiarnych družstiev CEVA na ihrisku TJ Tatran Ladce
7. sept. 1989 - Finále športových súťaží vo futbale, nohejbale a stolnom tenise CEVA
Trenčín na ihrisku TJ Tatran Ladce a v závodnom klube.
Dňa 7. júla o 9. hodine, pred otvorením slávnostnej konferencie boli v obradnej miestnosti MNV v Ladcoch prijatí hostia osláv, menovite minister stavebníctva Ing. Ivan Šteis, minister kultúry Pavel Koyš, tajomník ÚRD Ján Buday a ďalší predstavitelia ústredných orgánov a okresní funkcionári. Účastníci sa po príhovore predsedu MNV zapísali do pamätnej knihy obce a minister kultúry ako rodák z Ladiec dostal kópiu kroniky obce Ladce.
Na slávnostnom aktíve dňa 7. júla vo veľkej sále kultúrneho domu prevzali zástupcovia závodu Ladce na čele s riaditeľom Ing. Oldrichom Kebískom z rúk ministra stavebníctva Ing. Ivana Šteisa štátne vyznamenanie, ktoré udelili závodu Ladce – Za zásluhy o výstavbu . Tak k doterajším vyznamenaniam Rad práce /1955/, Rad republiky /1969/ pribudlo ďalšie.
Ladeckým cementárom k storočnici napísal slovenský básnik – rodák z Ladiec zasl. umelec Pavel Koyš báseň:
Mužní muži
/Ladeckým cementárom k storočnici/
Cement sa láme zo skaly.
Láme sa drví v tvrdohlavom mlyne
predtým ako sa zakalí.
Čas cementu ako čas človeka plynie.
Cement sa dvíha z ohňa, tuhne v plameni,
predtým ako magnezitom spája vesmír.
Cement je ako človek väčšmi pevný ako znavený,
od poslednej molekuly presný.
Cement ako sivá hmota mozgová
veky dozrieval, kým dostal chlapské dlane.
Iba mužní muži lámu skalu odznova,
bez rečí ju pália odhodlane.
Cement stvoril človek pre seba,
do ciev svojich spoľahlivých múrov.
Lebo ak raz pevne v zemi nesedia,
prasknú pod zlým dychom mrazov, búrok.
Zo stavbárskych rúk sa zdvihnú vežiaky.
Deti pritúlia si biele školy, jasle.
Cement svišťí v autostrádach k diaľkam bežiacich.
Rozpadli sa bez cementu ríše zašlé.
Čas je prísny. Vždycky vedno s nami pokročí.
Nezvŕtajme sa my v čase starom.
Na mestá, čo potomkom sa zaskvú v novom storočí,
Pripijeme rozzvoníme srdcia.
Železobetónová sláva cementárom!
/Uverejnené v Pravda –júl 1989/
V júni 1989 sa usporiadal v Ladcoch Deň novej techniky, na ktorom sa zúčastnili pracovníci firmy RÚFA OXFORD. Usporiadateľom bola závodná pobočka Československej vedecko-technickej spoločnosti. Deň novej techniky bol určení pracovníkom riadenia a kontroly akosti, laboratórií, technológom, pracovníkom výroby, technického rozvoja, projektantom. Pracovníci ROFA ako popredný výrobca laboratórnych prístrojov na analýzu slinku, surovín, palív a cementov predviedli svoje najnovšie výrobky – meraciu techniku.
Na dňoch novej techniky sa zúčastnili pracovníci z celého Československa.
Jednotné roľnícke družstvo 1. mája Košeca
Rok 1989 znamená pre JRD 1. mája Košeca vážne starosti a nové pohľady na hospodárenie. V tomto roku vstúpili do platnosti nové ekonomické podmienky hospodárenia.
Výroba na JRD
V rastlinnej výrobe obilniny stabilizovali na výmere 730 hektárov, z ktorých mali vyrobiť 3 394 ton obilia. Túto úlohu sa splniť nepodarilo. Vyrobených 3 285 ton znamená 96,7 % z plánu. Zaostalo sa vo výrobe pšenice, ktorej priemerný hektárový výnos bol 4,4 tony. Ostatné obilniny vyšli vysoko nad 100 %, boli však vysiate menej ako na polovici výmery. Podľa odrôd sa najlepšie darilo pšenici AGRA, ktorá z 91 hektárov dala priemerne 5,51 tony z hektára. Štátny nákup dodržali a odovzdali 680 ton.
Ostatné hektárové výnosy:
- jačmeň ozimý - 5,3 tony
- jačmeň jarný - 5,4 tony
- raž - 4,4 tony
- triticale - 3,85 tony z hektára
Rok 1989 bol priaznivý na výrobu krmovín. Dostatočné zrážky znemožnili jednotlivým plodinám naplno rozvinúť produkčný potenciál. Zrážky však skomplikovali zber krmovín, osobitne sena a poznamenali jeho kvalitu. Celkove však u väčšiny plodín sa prekročili plánované množstvá i pri zabezpečení kvality. Pre 1 614 dobytčích jednotiek sa vyrobilo 8 182,2 tony sušiny. To v prepočte znamená 5,07 tony sušiny na jednu dobytčiu jednotku.
Na úseku špeciálnych plodín v prevažnej miere sa zabezpečovala výroba zeleniny. V roku 1989 sa zelenina pestovala na ploche 105 hektárov a to 37 ha kapusty, 18 hektárov mrkvy, 12 ha petržlenu, 7 ha kelu, 5 ha cibule.
V ovocnom sade sa pestovali jablká na ploche 12 hektárov a ríbezle na 10 hektároch.. Na úseku zeleniny a ovocia sa dopestovalo:
- 774 ton kapusty
- 665 ton mrkvy
- 111 ton petržlenu
- 78 ton jabĺk
- 19 ton ríbezlí
V roku 1989 sa oberali jablká tzv. podielovým spôsobom. Tento spôsob sa osvedčil a v roku 1990 sa bude prevádzať aj pri zbere bobuľovín, jahôd a pri zbere, najmä však dozbere zeleniny.
V živočíšnej výrobe vo výrobe mlieka hrala najdôležitejšiu úlohu v konečnom výsledku finančný efekt, ktorý bol závislý na kvalite vyrobeného mlieka. Ak chcú družstevníci z mlieka dosiahnuť maximálne príjmy, musí byť mlieko kvalitné. V druhej akostnej skupina sa cena mlieka znižuje o 20 halierov na jeden liter a v III. skupina dokonca o 70 halierov.
Ako celok dosiahlo JRD 1. mája v roku 1989 priemerné výsledky čo do množstva mlieka. 800 dojníc nadojilo 3 107 721 litrov, čo predstavuje 99 % z plánu. Farma Ladce bola v množstva vyrobeného mlieka najlepšia: 441 396 litrov /103,8 %/. Z ostatných fariem ani jedna nedosiahla 100 percent.
102 dojníc v Ladcoch však produkovalo mlieko nekvalitné. V I. akostnej triede ho bolo iba 58,24 %, v II. triede 38,36 % a neštandardného 3,40 % /najviac z celého JRD/. Naproti tomu Horná Poruba a Ilava odovzdali v I. akostnej triede 96 a 95 %. JRD ako celok produkovalo 77,36 % v I. triede, 16,19 % v II. triede, 5,61 % v III. triede a 0,84 % neštandardného mlieka.
V úžitkovosti hospodárskych zvierat nesplnila farmy Ladce ukazovatele v odchove teliat, kde mali síce veľmi nízky úhyn – 2 %, ale ani tak nevychovali plánovaný počet. Rovnako neuspeli pri odchove ciciakov, kde aj úhyn bol až 4,7 %. Úspešný bol však chov ošípaných, kde vysoko prekročili stav – chovali 467 kusov a vyrobili 101 815 kg mäsa, čo je 116,4 %. V tomto smere však boli menej úspešní v Tunežiciach. Nedosiahli ani plánovaný výkrm hovädzieho dobytka, výrobu mäsa splnili na 86 % - čo znamenalo 21 526 kg.
Poslaním úseku technické služby bolo poskytovanie služieb charakteru opravárenského, dopravného, stavebného v rámci JRD. Tejto charakteristike zodpovedajú v roku 1989 prevádzkové jednotky doprava, opravárenská dielňa a stavebná údržba. Prevádzková jednotka investičná výstavba plní skôr funkciu PV v rámci úseku technických služieb.
- Doprava : vozidlá a mechanizmy plnili úlohu danú potrebami družstva, ale tiež hospodárske služby na základe zmlúv iným organizáciám – ZŤS Dubnica nad Váhom, MNV Lednické Rovne, Pozemné stavby Žilina a ďalším. Prevádzková jednotka doprava splnila hospodársky výsledok na 114,8 %, mzdy boli čerpané na 94,2 %, čistá produkcia bola splnená na 101,15 %.
- Investičná výstavba : si plánované výkony 8 400 000 Kčs plnila väčšinou u externých odberateľov. 2 milióny 200 tisíc korún bolo plánovaných aj splnených pre JRD, kde investičná výstavba vybudovala silážne žľaby v Košeci a Košeckom Podhradí. Hospodársky výsledok splnili na 132,85 %, čistú produkciu na 107,85 %.
- Opravárenská dielňa : splnila plánovanú produkciu 1 612 000 Kčs na 108 %, hospodársky výsledok na 122,6 percenta.
- Stavebná údržba : rovnako splnila úlohy ako predchádzajúce prevádzkové jednotky. Čistú produkciu splnili na 105,63 %, hospodársky výsledok na 185,9 % a mzdy boli čerpané iba na 92,8 %. K najväčším akciám tejto prevádzkovej jednotky patrili pozberová úprava senníka v Ladcoch, v Košeckom Podhradí, výmena 80-tich vrát v maštaliach JRD.
Modernizácia výroby
Pri útvare technicko-organizačného rozvoja pracuje výpočtové stredisko, ktoré vzniklo 1. apríla 1988 a v roku 1989 už prináša svoje výsledky. V oblasti riadenia a plánovania jednou z najhlavnejších úloh je signalizovať javy, pomáhať hľadať alternatívne riešenia a sprostredkovávať informácie v reálnom čase. Výpočtové stredisko pracuje s jedným mini-počítačom typu ROBOTRON 1715 a troma počítačmi R – 1715. V roku 1989 sa okrem iných na úseku živočíšnej výroby spracovali projekty:
- reprodukcia v chove dojníc
- reprodukcia v chove ošípaných
- sledovanie mladého hovädzieho dobytka
- kŕmne dávky
Kovovýroba JRD
Kolektív pracovníkov strediska KOVOVÝROBA JRD má v roku 1989 75 pracovníkov a zameriava sa na výrobu komponentov pre poľnohospodárske stroje a práce spojené s vývojom poľnohospodárskej techniky. Hlavným odberateľom je JRD Pokrok v Ostrave a druhým JRD Júliusa Fučíka v Hlohovci. Aj toto stredisko malo v roku 1989 dosť problémov. Snažili sa ich riešiť. Okrem iného lepšou organizáciou práce, hľadaním nových zdrojov výroby, inováciou strojového parku. Dobrým pomocníkom sa stali tematické úlohy, ktoré JRD vypisuje na riešenia jednotlivých problémov.
Súťaž v ochrane životného prostredia
Vedenie JRD vyhlásilo medzi jednotlivými úsekmi, farmami, strediskami súťaž v ochrane životného prostredia podľa kritérií:
- úprava okolia areálu
- pracovné prostredie na pracovisku
- dodržiavanie predpisov o ochrane a bezpečnosti pri práci a protipožiarnych opatrení
- čistota sociálnych zariadení
- ukladanie nepotrebného železného šrotu.
Súťaž sa hodnotí štvrťročne a výška odmeny pre jednotlivé strediská je 500-, 300-, a 200-, Kčs. Odmenu dostanú pracovníci hodnoteného objektu.
Školstvo v Ladoch
V školskom roku 1988 – 1989 sa na Materskej škole v Ladcoch podstatne nič nezmenilo. Pribudli nové učiteľky Viera Luhová, Martina Fedorová a Martina Jurovčíková. V škole je riaditeľkou Viera Kováčová a 9 učiteliek. O prevádzku sa stará dovedna 9 zamestnancov – školníčka, upratovačky, práčka, kuchárky.
V Základnej škole bolo v školskom roku 1988 – 1989 382 žiakov v 16 triedach. Pracovali tri oddelenia školskej družiny s 85 žiakmi. Pri hodnotení školského roka sa vyslovila spokojnosť s chovaním žiakov, minimálne bolo prípadov porušovania školského poriadku. Naopak, pedagogická rada schválila 42 žiakom pochvalu za vzorné správanie, výborný prospech a reprezentáciu školy na rôznych súťažiach. 52 žiakov z ročníkov 5. – 8. bolo vyznamenaných a v ročníkoch 1. – 4. malo 17 žiakov samé jednotky.
Za vynikajúcu prácu zaradili 24 žiakov do Galéria najlepších žiakov školy : Ján Gallo, Ján Chlebo, Petra Králová, Roman Kucharič, Zuzana Letková, Stanislav Galbavý, Lenka Živčicová, Michaela Kacinová, Juraj Ištvánik, Stanislava Vráblová, Alena Dobrodenková, Silvia Tichá, Jozef Majerov, Zuzana Ďurechová, Lenka Šotkovská, Krol Hučko, Martina Peterková, Michaela Jurčová, Marcela Pilná, Monika Strážnická, Zuzana Kučmová, Renata Živčicová, Katarína Gallová, Martin Martinák.
44 žiakov školskú dochádzku ukončilo. Z toho bude 23 pokračovať na maturitných štúdiách, ostatní sú zaradení do učebného pomeru.
Nové prvky vo vyučovaní sa týkajú zmeny počtu hodín v učebných predmetoch, neznámkovanie prvákov a program elektronizácie, ktorý zvládli učitelia i žiaci dobre.
Materiálna základňa
Veľa sa urobilo na údržbe školy i celkovom vzhľade areálu. Uskutočnili sa nátery všetkých okien, dverí, odkvapových rúr. Ďalej obnova bleskozvodov, strešných krytín na všetkých budovách. Estetickému vzhľadu pomohli aj maľovky, úpravy areálu a ďalšie práce i za pomoci žiakov a rodičov. Dôležité opatrenia sa urobili v zadovažovaní techniky. Zabudovalo sa 5 súprav počítačovej techniky, dokončieva sa učebňa pre špecifickú prípravu dievčat. V prevádzke je nová videosúprava a ďalšia novozískaná audiovizuálna technika.
Pomoc škole
Pri školskej i mimovyučovacej práci pedagogickým pracovníkom dobre pomáhali členovia 12 družobných Brigád socialistickej práce. Dobrá bola aj spolupráca s patronátnym závodom Považskými cementárňami. Rovnako sa kladne hodnotí v roku 1989 spolupráca s niektorými organizáciami NF v obci. Československý červený kríž, Zväzarm, Zväz požiarnej ochrany, Slovenský rybársky zväz. Kladne sa hodnotí koncepčná a neustála pomoc Združenia rodičov a priateľov školy.
40. výročie založenia Pionierskej organizácie
V roku 40. výročia založenia Pionierskej organizácie pracovali pionieri v Ladcoch so svojimi vedúcimi už po novom. Činnosť bola lepšia organizovaná, založená na väčšej dobrovoľnosti, ako po roky minulé. Akcie PO sa stali pútavejšími, aktivizovali nielen pionierov, ale niekedy aj ich rodičov. Samotnú oslavu 40. výročia pripravili takto:
24. mája - slávnostná skupinová schôdza, na ktorej sa zúčastnili hostia z obce,
patronátnych závodov a BSP. Na zhromaždení si pripomenuli históriu
vzniku PO v Ladcoch a besedovali s pozvanými hosťami. Na zhromaždení
boli vyznamenaní najlepší pionieri.
25. mája - Dopoludnia sa uskutočnila branno-turistická súťaž „Partizánsky samopal“,
popoludní mali pionieri veselicu.
26. mája - Pionieri si overovali vedomosti v kvíze „Olympiáda pionierskych vedomostí“
27. mája - 55 nových pionierov zložilo sľub na Jankovom vŕšku.
Pionierka Renata Živčicová sa zúčastnila celoštátneho stretnutia pionierov
V Prahe.
Niektoré z ďalších akcii školy a Pionierskej organizácie:
- Zber surovín sa na škole daril tak, že k 16. októbru 1989 mali nazbierané 230 kg šípik, 1 162 kg gaštanov, priniesli 4 700 kg papiera a viac ako 5 000 kg železného šrotu.
- Na skupinovom zhromaždení 20. októbra 1989 sa zišla celá pionierska skupina, kde hodnotili svoju činnosť a uskutočnili voľby. Predsedníčkou skupinovej rady sa stala Silvia Tichá.
- Výročná schôdza pionierskych pracovníkov, na ktorej zhodnotili činnosť vedúcich krúžkov a oddielov bola 16. októbra 1989. Konštatovalo sa, že aktívne pracovali všetci pedagogickí pracovníci, vedúci krúžkov a ostatní z radov občanov, najmä Aurélia Baricová, Jozef Mikušinec, Maršovský, Majerov, Bajzová, Petríková, Blašková, Pikálková, Mikušková, Sláviková.
- Dňa 28. mája sa v Základnej škole začala akcia, na ktorú sa deti veľmi tešili. Pripravovali ju pre svojich rodičov, ktorých pozvali vlastnoručne vyrobenými pozvánkami. Deň otvorených dverí mal dve časti : slávnostnú a zábavnú. V slávnostnej sa rodičia dozvedeli o histórii Pionierskej organizácie na škole a uvideli kultúrny program. Pripravili aj bazár solidarity, kde predávali výrobky zhotovené deťmi.
Čo dokázali žiaci v Základnej škole
Výrazné úspechy dosiahli žiaci Základnej školy v rôznych súťažiach. Spomeniem aspoň niektoré:
- družstvo mladých zdravotníkov vyhralo krajskú súťaž
- žiaci 5. ročníka sa stali víťazom okresnej súťaže Zdatné deti v kategórii dedinských škôl
- družstvo starších žiačok vyhralo okresné kolo Pohára čsl. rozhlasu v ľahkej atletike
- členovia tanečného krúžku sa prebojovali až do krajského kola súťaže
- úspechy dosiahli aj jednotlivci v matematickej a fyzikálnej olympiáde, v ruštine,
prírodovede, a iných odboroch
Osobitné odborné učilište
Osobitné odborné učilište v Ladcoch je najväčšie takéto zariadenia na Slovensku. V roku 1988-1989 sa tu učilo 7 odborov: murár, maliar, stolár, stavebný zámočník, krajčírka, záhradník A a B variant. Zriadených bolo 27 tried, ktoré navštevovalo 343 žiakov. Okrem tried v Ladcoch boli zriadené : jedna trieda sklárov v Lednických Rovniach a 4 triedy záhradníkov v Mojtíne. Na škole pracovalo 14 učiteľov všeobecno-vzdelávacích a odborných predmetov, 34 učiteľov odborného výcviku a 22 vychovávateľov. Okrem toho potrebný počet správnych zamestnancov.
Príkladom snahy zlepšiť a zefektívniť vyučovanie je novoutvorená špeciálna trieda a učebňa kvetinárstva. Dobre ju vybavili audiovizuálnou technikou a pomôckami.
Najväčšie problémy v OOU
V rámci výchovno-vyučovacieho procesu sú najväčšie problémy s absenciou žiakov. Veľká snaha pedagogických pracovníkov vychádzala nazmar i preto, že niektoré národné výbory nedostatočne používali trestné sankcie voči nezodpovedným rodičom, vychádzajúce z povinnosti desaťročnej povinnej dochádzky.
Nemalé problémy mala škola aj so zabezpečovaním didaktickej techniky. I napriek tomu sa stav veľmi zlepšil.
Mimoškolská výchova v OOU
V školskom roku 1988-1989 sa organizovalo veľké množstvo na využitie voľného času učňov ubytovaných v internáte školy. Obľúbenými boli mnohé kvízy a súťaže, besedy so zaujímavými ľuďmi. Veľký dôraz kládli na dobrovoľnú telesnú výchovu a branné športy. Uskutočnili súťaže v minifutbale, v streľbe zo vzduchovky a ďalšie. Systematická práca sa ukázala aj v tom, že v Košiciach na Celoslovenských športových hrách OOU získali dievčatá prvé miesto.
Celú mimoškolskú činnosť vo veľkej miere podporovala organizácie Socialistického zväzu mládeže.
V školskom roku absolvovali lyžiarsky výcvik učňov na Mojtíne, veľmi pekné a emotívne Vatry mieru, zapojili sa do rôznych osláv v obci atď. V niektorých netradičných formách mimoškolskej činnosti bolo OOU v Ladcoch priekopníkom. Veľa z nich sa robilo hravými metódami a formami. Tak sa neodmysliteľnou súčasťou výchovného systému stali akcie Praktické dievča, Stopercentný muž, Večery družby a pod.
24. októbra sa konal v Osobitnom odbornom učilišti celokrajský metodický deň k vedeniu brannej výchovy netradičnými, zaujímavými metódami. Zo strany účastníkov sa dostalo vedúcim dňa z Ladiec vysokého uznania.
Na výchovnú činnosť nie sú vytvorené dobré podmienky. Chýbajú najmä priestory: klubovne a telocvičňa. Čiastočne tieto nedostatky eliminovala dobrá spolupráca školy so Závodným klubom, Základnou školou a Telovýchovnou organizáciou v obci.
Výstavba Osobitného odborného učilišťa
Počas roku 1988 malo vedenie školy neustále problémy s dodávateľom stavby Okresným stavebným podnikom v Považskej Bystrici. V niektorých častiach stavby dosahovali sklzy až dva roky. Bolo tomu tak i napriek veľkej pomoci učňov a majstrov odborného výcviku učilišťa.
V roku 1989 došlo k radikálnej zmene. Vedenie učilišťa prijalo opatrenia, ktoré zabezpečili plynulú výstavbu. Uzatvorila sa dohoda, podľa ktorej sa dodávateľom stavby stal Agrostav Považská Bystrica. Súčasne sa rozhodlo o prehodnotených etapách výstavby:
II. etapa : Zámočnícka dielňa
Murársko-maliarsky blok
III. etapa : Dve budovy domova mládeže s kapacitou 2x60 detí
Výstavbu zámočníckej dielne začal Agrostav už v roku 1989 a do konca roka ukončil hrubú stavbu. Rovnako sa začalo aj výstavba murárskeho bloku. V krajčírskych dielňach sa uskutočňuje prístavba sociálneho zariadenia a rozšírenie dielne. Do tejto budovy sa zaviedlo kúrenie parovodom z PCLA.
Kultúra a osveta v obci
Najskôr spomeniem niektoré okolnosti, ktoré ovplyvnili kultúrnu, vzdelávaciu a osvetovú činnosť v obci. Bola to predovšetkým rekonštrukcia kultúrneho domu, ktorá brzdila rozvoj tejto činnosti v prvom polroku 1989. Ku kvalitnejšej a rozmanitejšej činnosti, ktorá by pripútala najmä mládež mali prispieť organizácie Národného frontu, ktoré si však túto úlohu vo väčšine nesplnili ani k spokojnosti vlastných členov. O nich píšem v ďalšej časti kroniky.
Koordinačnú činnosť vykonávalo Miestne kultúrne stredisko v Ladcoch, ktoré spolu s pobočkou v Tunežiciach zastupovali Miestny národný výbor v spomínanej koordinačnej, plánovacej, kontrolnej a metodickej činnosti.
V mimoškolskej výchove a vzdelávaní plnili svoju úlohu predovšetkým školy. Osobitné odborné učilište zaujímavými, atraktívnymi formami v oblasti spoločenskej, mravnej, branno-športovej oblasti a vo výchove k životnému prostrediu a prírode. Dobrú prácu vykonávali mimoumelecké krúžky v Základnej škole, kde pôsobili rodičia a zástupcovia niektorých spoločenských organizácií. Priemernú úroveň mali tzv. rodičovské ľudové akadémie s pedagogickými témami.
Knižnica ZK ROH
Vďaka iniciatíve pracovníkov závodného klubu, za veľkej podpory ONV – odboru kultúry a Okresnej knižnice v Považskej Bystrici sa v uvoľnenej zasadačke kultúrneho domu vybudovalo nové detské oddelenie knižnice. Nový priestor a celková reorganizácia v knižnici skvalitnili výpožičnú a ostatnú činnosť knižnice. Detské oddelenie ešte čaká doplnenie nábytkom a audiovizuálnou technikou. Inak bola v čase rekonštrukcie viackrát knižnica zatvorená. I tak mala 403 čitateľov a 18 363 výpožičiek. Fond knižnice je v roku 1989 12 392 zväzkov.
Kino Závodného klubu
Kino sa ani po rekonštrukcii a prestavbe kultúrneho domu nenachádza v dobrom technickom stave. Ovplyvnilo to kvalitu premietania, kultúrnosť prostredia a tým nepriamo aj návštevnosť. Z dotácie Ministerstva kultúry SSR sa podarilo zabezpečiť novú premietaciu techniku, ktorá sa nainštaluje v roku 1990.
V roku 1989 navštívilo 230 predstavení kina 15 546 návštevníkov, čo bolo značne viac ako v roku 1988. Zásluhu na tom mali lepšia propagácia, výber filmov, ale najmä organizovanie rôznych tematických filmových podujatí, medzi nimi prehliadka Týždeň úspešných filmov v čase od 1. – 14. októbra. Bol to skutočne úspešný týždeň, keď vyťaženosť kina bola až 71,2 %. Celkom sa na 12 predstaveniach zúčastnilo 2 257 divákov. Najúspešnejším filmom bola česká veselohra Slunce, seno a pár facek, ktorý videlo takmer 900 divákov.
Záujmová umelecká činnosť
Po rekonštrukcii kultúrneho domu a po jeho prístavbe sa zlepšili podmienky pre krúžky a súbory Záujmovej umeleckej činnosti. Lepšie priestorové podmienky dostal AMFI-klub, dychová hudba a fotokrúžok.
Filmoví amatéri z Ladiec už tradične oboslali okresnú prehliadku amatérskych filmov v Považskej Bystrici. Tam získal 1. miesto film Ľubomíra Remu „Náš najkrajší“. S týmto filmom slávil potom úspechy aj na ďalších súťažiach.
Veľký úspech dosiahol súbor nefolklórneho tanca Pionier, ktorý pod vedením Alžbety Bušíkovej a Bohunky Lihockej získal na okresnej prehliadke prvé miesto a postúpil na krajské kolo.
Tradične dobrú prácu vykonával spevácky krúžok žien, ktorý účinkoval pri rôznych spomienkach, oslavách a obradoch ZPOZ. I tu sa vyskytli mnohé organizačné ťažkosti a tak ich – celkom 22 vystúpení treba pokladať za úspech a prejav obetavosti členiek súboru.
Dychová hudba zápasí s ťažkosťami, často neprekonateľnými a tak sa mohla iba málokedy prezentovať v úplnom obsadení. Väčšinou hrala dychová hudba na pohreboch v Ladcoch a okolí.
Zbor pre občianske záležitosti
Zbor pre občianske záležitosti v Ladcoch v roku 1989 už tradične vyvíjal bohatú činnosť. Stal sa neodmysliteľnou súčasťou práce národného výboru i kultúrneho diania v obci. Obradnej miestnosti sa uskutočnilo 22 sobášov, 17 individuálne privítaných detí a 13 detí privítali spoločne. Na inom mieste spomínam slávnostný zápis najlepších pracovníkov obce na deň oslobodenia a hostí osláv storočnice v júli 1989.
Zbor pre občianske záležitosti okrem uvedených obradov a slávností pripravil slávnostné odovzdávanie výučných listov učňom OOU v Ladcoch a uvítanie prváčikov v Základnej škole. V obradnej miestnosti dvaja manželia oslávili 50. výročie sobáša a na záver roka v kultúrnom dome posedenie s prestárlymi občanmi za účasti 140 dôchodcov.
Zástupcovia ZPOZ-u organizovali občianske pohreby a účinkovali príhovorom na všetkých ostatných smútočných aktoch.
Dňa 11. októbra 1989 v prístavbe ZKROH zasadali predsedovia a tajomníci Zborov pre občianske záležitosti z celého okresu Považská Bystrica, aby prerokovali aktuálne úlohy v tejto oblasti. Účastníci sa potom zúčastnili vzorového obradu – slávnosti rozlúčky pri odchode do dôchodku v obradnej miestnosti MNV. Za účasti zástupcov pracoviska, organizácií a rodinných príslušníkov sa rozlúčili s občanom Ladiec Štefanom Saksom.
Muzeálna činnosť
Už v roku 1988 sa rozhodlo budovať v Ladcoch pamätnú izbu so širokým obsahovým záberom od pravekého osídlenia Ladiec a okolia až po prítomnosť. Bol k tomu na začiatku roka 1989 spracovaný scenár, zozbieraný a upravený materiál. Vďaka ochote mnohých občanov sa do zbierok budúcej pamätnej siene dostalo veľa cenného materiálu, najmä fotografii, ale i trojrozmerných exponátov. Pamätná sieň je z dotácie Ministerstva kultúry už na začiatku roka 1989 zabezpečená materiálne: panely, vitrínky, aranžérsky materiál, nábytok, rozhlasové zariadenia, odborná literatúra a ďalšie. Budova sa v roku 1989 iba čiastočne rekonštruovala za financie ONV – odboru kultúry. Uskutočnila, ale nedokončila sa elektroinštalácia a niektoré vnútorné stavebné práce. Keďže sa kúrenie nezapojilo, namohlo sa v zime v prácach pokračovať. Príčinou však bol aj nedostatok financií.
Kronika obce bola v roku 1989 odovzdaná a prepísaná prakticky za roky: praveké osídlenie – 1988. Tým sa splnila najdôležitejšia úloha kroniku vôbec písať. Texty však nesú pečať krátkosti času na získanie potrebných materiálov ako podkladov. Tak sa stáva, že kronikár teraz po určitom čase nachádza veľa zaujímavých a pre Ladce historických podkladov, nové dokumenty a fotografie. Rozhodol sa preto vracať sa k niektorým obdobiam retrospektívne i pri písaní ďalších období.
V roku 1989 sa uskutočnilo viacero pokusov využívať kroniku na osvetovú činnosť a vlasteneckú výchovu občanov. Na pokračovanie sa uverejňujú najzaujímavejšie pasáže z kroniky /pri príležitosti okrúhlych výročí jednotlivých udalostí/. U občanov všetkých vekových kategórii sa to stretlo s veľkým ohlasom a záujmom. Mimoriadne vydarená bola beseda v Osobitnom odborom učilišti, ktorú viedol kronikár. Bola bezprostredná a vzbudila záujem žiačok učilišťa.
Rozhlas a Ladecké zvesti
Úspešnou kapitolou osvetovej činnosti a informačnej služby občanom boli dve média informácií: miestny rozhlas a spravodajca Ladecké zvesti. Miestny rozhlas vysielal pravidelné i mimoriadne koncipované relácie – celkom 62 relácii, ktoré sa nehrávali vo vlastnom rozhlasovom štúdiu.
Ladecké zvesti mali v roku 1989 plánovaných 8 čísiel, vyšlo 10 vďaka tomu, že 2 čísla uhradili Považské cementárne. Noviny vychádzali v 1100 exemplároch, takže sa dostali do každého bytu. Tešili sa značnej obľube, pretože prinášali výlučné články, správy, oznamy z našej obce, ktoré občanov zaujímali.
Prehľad podujatí v roku 1989
Na záver kapitoly o kultúre prehľad o počte niektorých podujatí za rok 1989:
V mimoškolskej výchove a vzdelávaní sa uskutočnilo 25 podujatí za účasti 567 občanov, 480 občanov a mládeže navštevovalo 8 cyklických podujatí a kurzov. Súbory záujmovej umeleckej činnosti pripravili pre občanov 62 podujatí a ostatné kolektívy 18 podujatí. V Ladcoch bolo 10 tanečných zábav a 3 diskotéky, na účasti 6 500 účastníkov. Okolo 1 200 divákov z Ladiec a okolia videlo aj vystúpenie 3 profesionálnych súborov.
Osobitnú pozornosť v osvetovej činnosti si zaslúži jedno podujatie v Tunežiciach. Od 3. septembra 1989 do 1. decembra 1989 uskutočnili kurz šitia, ktorý viedla Anna Orihelová, učiteľka OOU. Kurz poriadal SZŽ, MKS v spolupráci s Jednotou SD a úspešne ho ukončilo 27 žien. Poslucháčky boli spokojné, pretože odborná úroveň kurzu bola vysoká. Podobné kurzy budú v Tunežiciach na základe týchto skúseností pokračovať v roku 1990.
Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky Tunežice
Výrobňa tohto podniku v Tunežiciach patrí do Stredoslovenských kameňolomov a štrkopieskov š.p. v Žiline. V roku 1989 bolo v Tunežiciach zamestnaných 50 pracovníkov. Výroba sa tak, ako po minulé roky zameriavala na drvené kamenivo, ktorého vyrobili a predali okolo 300 000 ton, čo je hodnota 10 miliónov korún.
Výroba v roku 1989 bola plynulá, nevykonávali sa nijaké väčšie opravy na technickom zariadení. Významnou investíciou však bola asfaltová cesta do lomu. Dokončili ju asi na 50% s nákladom 430 000 Kčs.
Organizácie národného frontu v Ladcoch v roku 1989
Slovenský zväz žien
Na konci januára hodnotili členky Slovenského zväzu žien svoju činnosť na miestnej konferencii. Predchádzali jej výročné schôdze Základných organizácii SZŽ v Ladcoch – č.1 a č.2. Na výročnej konferencii zvolili nový miestny výbor: Alžbeta Bušíková, predsedníčka, Mária Liptáková, podpredsedníčka, členky: Aurélia Baricová, Anna Ištvániková, Ida Eliášová, Jozefína Kalusová, Jela Kalusová, Viera Kováčová.
V roku 1989 zaznamenali ženy v Slovenskom zväze žien niekoľko pozoruhodných výsledkov. Napr. v zbere odovzdali 2 040 kg starého textilu a 220 kg skla. V brigádnickej činnosti sa mohol MNV a MV NF na ženy vždy spoľahnúť. Dvakrát do roka čistia cintorín, autobusové zastávky. Nemálo žien sa zapája do poľnohospodárskych prác, osobitne pri ošetrovaní repy. Ženy základnej organizácie č. 2 vysadili 1 900 stromov. Vo výchovnej činnosti sa mnohé starajú o pionierov, vedú rôzne krúžky. Ženy sme videli v roku 1989 pri príprave všetkých podujatí pre deti, ale dobre spolupracujú aj s ďalšími organizáciami NF, najmä so Slovenským zväzom záhradkárov, Československým červeným krížom a Telovýchovnou jednotou. V tejto oblasti bola vcelku úspešná aj kultúrna a záujmová činnosť, kde najviac pracoval spevácky krúžok a poriadali besedy o knihách.
Ani túto organizáciu neobišla choroba, ktorá nás všetkých ťaží – formalizmus. Možno práve on je príčinou, že do práce Slovenského zväzu žien sa zapájala iba časť jej členiek.
V Tunežiciach bolo organizácia Slovenského zväzu žien najaktívnejšou v tejto miestnej časti. Bola pri každej spoločenskej a kultúrnej akcii, pri organizovaní brigád počas celého roku 1989. V tomto roku pracoval výbor v zložení: Emília Mikušková, predsedníčka, Blažena Turzíková, podpredsedníčka, Emília Kvasnicová, tajomníčka, Oľga Margušová, hospodárka a členky výboru: Viera Češková, Mária Hrubová, Hana Kvasnicová, Jarmila Kováčiková, Marta Mikušková, Emília Bartošová, Dana Letková, Anna Cáková.
Na slávnostnej schôdzi 5. marca sa zúčastnili aj funkcionári obce a spolu s ostatnými si okrem kultúrneho programu pozreli aj výstavku ručných prác žien z Tunežíc. Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí spolu so Slovenským poľovníckym zväzom, Jednotou SD, Socialistickým Zväzom mládeže usporiadali príjemné odpoludnie spojené s kultúrnym programom SZM, kreslením na asfalt a táborák. Odmeny pre deti zaopatrili zo združených prostriedkov všetkých organizácii v Tunežiciach.
Ženy v Tunežiciach boli aktívne aj v brigádnickej činnosti. Len pri tzv. jarnej aktivite usporiadali 5 akcii: pracovali na úprave detského ihriska, úprave okolia Miestneho kultúrneho strediska, robili nátery, čistili cintorín atď.
Slovenský zväz chovateľov
Slovenský zväz chovateľov v Ladcoch má 48 členov, z toho 18 mladých. Medzi hlavné úlohy, ktoré organizácia v roku 1989 sledovala patrilo zvyšovanie stavu zvierat a ich úžitkovosti, získanie krmiva pre členov a iné chovateľské úlohy. Členovia SZCH evidovali 486 kusov sliepok, množstvo králikov, vodnú hydinu, ovce, exoty.
Aj v tejto organizácii evidujú členov, ktorí sa neprejavujú navonok v aktivite pre organizáciu, respektívne pre obec. Časť z nich je členom zväčša iba pre výhody, ktoré organizácia poskytuje. Aktívna časť členov sa zapojila do plnenia úloh Volebného programu obce pri jarnej a jesennej aktivite. V roku 1989 sa opäť vyskytol mor králikov – i keď nie v takej katastrofálnej podobe ako v roku 1988.
Výbor Slovenského zväzu chovateľov pracoval v roku 1989 v takomto zložení:
Ing. Ján Mihálik – predseda, Vladimír Kacina, tajomník, Emanuel Peterka, podpredseda, Slavomír Nagy, pokladník, Viktor Lihocký, hospodár a členovia výboru : Milan Hujo a Ivan Ďurikovič.
Slovenský Zväz záhradkárov
V roku 1989 mala Základná organizácia SZZ v Ladcoch 81 členov, z toho 10 žien. V tomto roku sa rozlúčili s Jánom Čičkanom, dlhoročným členom výboru a predsedom, ktorý zomrel.
Najviac starostlivosti venovali sadu – pestovaniu ovocia, ktorého sa urodilo viac ako 100 g. Na prácach v sade sa najviac podieľali Jozef Martinák, Ján Málik, Emil Martinák, Juraj Letko, Štefan Majerech, Pavol Kalus a ďalší. Aj ich zásluhou bola v roku 1989 najväčšia úroda ovocia v histórii sadu.
Členovia Slovenského zväzu záhradkárov opäť výdatne pomáhali poľnohospodárom. V sade dopestovali 7 q jačmeňa, odpracovali 485 hodín a odovzdali na JRD 29 q sena.
V roku poskytli svojim členom a ostatným občanom 52 služieb na malotraktore, zabezpečili výsadbový materiál: stromy a okrasné kríky. Nezaostali ani v osvetovej činnosti – usporiadali dve prednášky, 1 exkurziu, 1 zájazd na výstavu Flóra Olomouc, 2 inštruktáže i spoločenské posedenie a zábavu.
Vysoko sa u tejto organizácie hodnotí už tradičná pomoc pri skrášľovaní obce, kde členovia SZZ odpracovali 2 108 hodín.
Dňa 7. – 9. októbra usporiadali v spolupráci so Slovenským zväzom žien Ladce v kultúrnom dome už tradičnú výstavu ovocia, zeleniny, kvetov a ručných prác. Výstavu videlo 796 návštevníkov. 30 exponátov odmenili cenami a čestnými uznaniami.
Dobrá spolupráca bola v roku 1989 opäť v väčšinou organizácii, ale osobitne dobrá bola so Základnou školou, kde záhradkársky krúžok pomáhali učiteľke Elene Gajdošíkovej viesť dvaja členovia SZZ.
Hospodárenie organizácie bolo vcelku dobré. Príjmy boli viac ako 13 500 Kčs, výdavky takmer 9 tisíc korún. V roku 1989 pracoval výbor SZZ v Ladcoch v takomto zložení: Jozef Martinák – predseda, Pavol Kalus - tajomník. Ďalšími funkcionármi boli: Jozef Čemeš, Štefan Češko, Emil Martinák, Valentín Král, Libor Kvasnica, Ján Málik, Štefan Mosoriak, Milan Rafaj, Jozef Rafko, Juraj Letko, Ervín Kalus.
Slovenský zväz záhradkárov v Ladcoch patril aj v roku 1989 medzi najlepšie organizácie v Ladcoch, kde majú najmenší problém s aktivitami všetkých členov, pretože vstúpili do nej so záujmom o ovocinárstvo a záhradkárstvo.
Československý červený kríž
V roku 1989 sa konal X. zjazd Československého červeného kríže, ktorý zdôraznil efektívnosť a kvalitu práce všetkých členov.
V Základnej organizácii ČSČK pracujú členovia z Ladiec i Tunežíc, ale i z Považských cementární Ladce. Organizácia mala spolu takmer 500 členov, keď v roku 1989 získali 25 členov. Plnia i jednu zo zjazdových úloh, že každý 10 občan má byť členom ČSČK – v Ladcoch je to každý šiesty. Z celkového počtu členov je však iba časť aktívna, čo je vidieť pri rôznych podujatiach a akciách, ktoré organizácia poriada.
Za dôležitú úlohu pokladali aj v roku 1989 dobrovoľné darcovstvo krvi. V ZO evidovali 65 darcov krvi, ktorí chodili pravidelne na plánované odbery. Organizácia má držiteľov bronzových, strieborných a zlatých Jánskeho plakiet. V organizácii je vyškolených 11 dobrovoľných sestier, pre ktoré zakúpili lieky a doplnili brašne a posielali ich na rôzne podujatia v Ladcoch a Ilave, najmä 1. máj, motocrossové preteky a ďalšie.
V rámci zdravotníckej osvety uskutočnili 10 prednášok pre svojich členov i pre ostatnú verejnosť. Prednášali lekári z Ilavy. Účasť na prednáškach však bola slabá. Členovia ČSČK uskutočnili 10 návštev prestárlych a chorých občanov Ladiec a Tunežíc. Majú vyškolených 7 dobrovoľných opatrovateliek, ktoré opatrujú a poskytovali pomoc chorým a nevládnym občanom.
Na Základnej škole v Ladcoch vytvorili dorastovú skupinu žiakov, ktorá pod vedením učiteľky Nadeždy Ištvánikovej dosiahla mimoriadne úspechy v zdravotníckych súťažiach /viď. časť školstvo/.
ZO ČSČK patril medzi organizácie, ktorá sa zapájala do brigádnickej činnosti pri skrášľovaní obce. Každý rok – i keď v malom množstve poriadajú zber liečivých rastlín – tak tomu bolo aj v roku 1989.
Pre zaslúžilých členov, darcov krvi, dobrovoľné ošetrovateľky, dobrovoľné zdravotné sestry a ostatných členov usporiadali zájazd na výstavu Flóra Olomouc.
Organizácia Červeného kríža v Ladcoch je zapojená do súťaže „Vzorná organizácia ČSČK“, ktorú aj v roku 1989 obhájila.
Jednota – Spotrebné družstvo
Organizácia je evidovaná v Tunežiciach, kde je predsedom Karol Minárik. Jednota bola veľmi aktívna najmä v snahe zlepšiť obchodnú sieť, zvýšiť jej kultúrnosť a technický stav. Veľa urobili aj pri zabezpečovaní sortimentu tovaru v predajni i pohostinstve. Členovia pod
vedením dozorného výboru sa zapájali do všetkých kultúrno-spoločenských i brigádnických podujatí. Finančne a organizačne sa podieľali na akciách pre deti, najmä však pri organizovaní kurzu šitia pre ženy.
Zväz Československo – sovietskeho priateľstva
Organizácia sa zameriavala hlavne na obdobie mesiaca československo-sovietskeho priateľstva, kde sa snažila osvetovými formami propagovať prestavbu spoločnosti v ZSSR ako príklad pre ČSSR.
Odbočka ZČSSP pomáhala organizovať podujatie Puškinov pamätník, Melódia priateľstva, kvíz Čo vieš o ZSSR a výstavku zo súťaže výtvarných prác detí MŠ a ZŠ „ZSSR očami detí“.
Socialistický zväz mládeže
V organizácii v obci Ladce sme nezaznamenali takmer nijakú činnosť tejto organizácie, iba spoluprácu s inými organizáciami pri poriadaní podujatí pre deti.
Aktívnejšia bola organizácia Socialistického zväzu mládeže v Tunežiciach, spolupracujúca s ostatnými organizáciami v miestnej časti. Oproti minulosti však na oveľa nižšej úrovni bola práca Klubu mladých v Tunežiciach.
Najviac aktivity ukázala organizácia SZM v závode Považské cementárne, ktorá sa prejavila najmä v návštevnosti na kultúrnych podujatiach, pomoci Pionierskej organizácii, pri verejnoprospešnej práci i v niektorých zaujímavých akciách. Z nich nás najviac zaujalo obnovenie tradície stavania „májov“, čo bolo v Ladcoch vždy starosťou „regrútov“, ale za posledné roky zanedbávanou vecou. Zväzáci PCLA, ale najviac mládež z Horných Ladiec túto tradíciu obnovili. Zásluhu na tom má aj – už starší občan Ladiec – Štefan Juríček, ktorý už mnoho rokov pomáha máje stavať. Obnovil sa i zvyk ohňov na Juraja. V tomto roku mladí z Horných Ladiec urobili vatru aj s príjemným spoločenským posedením.
Na počesť 45. výročia Slovenského národného povstania, pri príležitosti stého výročia založenia cementárstva na Slovensku usporiadala organizácia SZM CEVA Trenčín v spolupráci s ostatnými organizáciami SZM – osobitne z PCLA bežeckú štafetu zo sídla najstaršej cementárne, teda Ladiec do Banskej Bystrice.
Zväz požiarnej ochrany
V obci sú tri organizácie Zväzu požiarnej ochrany: v závode Považských cementární, v obci Ladce a v miestnej časti Tunežice. Rozdelenie Ladce – PCLA, ktoré trvá už tretí rok, neprospelo činnosti dedinskej organizácie. Konštatovala to výročná schôdza 3. januára 1989 za rok 1988 a v podstate nič k lepšiemu sa nepohlo ani v roku 1989. V oboch častiach obce sa začal uplatňovať nový Požiarny poriadok obce. Požiarnici spolu s poslancami MNV vytvorili dvojice a uskutočnili preventívne prehliadky domov, ale zvonku aj chát a garáží. Nezmenilo sa ani vybavenie protipožiarnou technikou, ktorá nie je celkom na úrovni doby.
Dňa 8. septembra 1989 sa konali na ihrisku TJ Tatran Ladce Športové súťaže požiarnikov o putovný pohár riaditeľa štátneho podniku Cementárne a vápenky Trenčín. Zúčastnili sa ho všetci zástupcovia podnikov a závodov tohto štátneho podniku a hostia z družobného okresu Štěkeň . Preteky mali dobrú úroveň, ale naše družstvo zo závodu cementáreň výraznejší úspech nezaznamenalo.
Zväz pre spoluprácu s armádou
Počet členov Základnej organizácie Zväzarmu sa v roku 1989 pohyboval okolo 145 členov, z čoho bolo viac ako 100 vo veku do 35 rokov. To určovalo aj smer na rôznorodosť a pestrosť podujatí a činností organizácie.
Dobré meno si získal krúžok turistický, ktorý pravidelne organizuje takmer po celý rok turistické pochody na zaujímavé miesta okresu i mimo neho. Najväčší záujem získala Ladecká dvadsaťpäťka, ktorá začala klásť tradíciu v roku 1988.
Systematicky pracovali modelári a elektronický krúžok, rovnako aj strelci, ktorí sa zúčastňujú okresných pretekov a súťaží. Pomerne veľa členov má kynologický krúžok, ktorý sa venuje každodennému výcviku psov. Každoročne sa organizuje a v roku 1989 tiež, výchova brancov
– na pravidelných školeniach v kultúrnom dome a v teréne.
Automotoklub sa stal v roku 1989 organizátorom Krajského majstrovstva terénnych motocyklov v triede 250 a 500 cm3. Preteky sa uskutočnili na Šatarnovici a zúčastnili sa ho pretekári nominovaní Krajským strediskom. Trať pretekov merala 1 800 metrov. Začala sa 2. júla 1989 o 7.30 hodine a skončila o 17.30 vyhlásením víťazov.
Na začiatku septembra sme v Ladcoch privítali zástupcov všetkých podnikov a závodov štátneho podniku Cementárne a vápenky, konkrétne pretekárov na branno-športových hrách, ktoré sa v rámci storočnice cementárstva na Slovensku uskutočnili v Belušských Slatinách – Pionierskom tábore PCLA.
V dňoch 1. a2. septembra tu súťažili reprezentanti Západoslovenských cementární a vápeniek, Azbestocementových závodov Nitra, Cevaservisu Stupava, Východoslovenských cementární a vápeniek, Výskumného ústavu, Podnikového riaditeľstva CEVA, Hornosrniarski cementári, zástupcovia Stredoslovenských cementární z Banskej Bystrice a domáci – z Považských cementární. Preteky sa uskutočnili v strelke za vzduchovky, malorážky a pištole, v terénnom brannom preteku a orientácii. V kategórii mužov i žien skončili na prvom mieste pretekári Považských cementární. Putovný pohár riaditeľa štátneho podniku zostal v Ladcoch.
Telovýchovné jednoty
TJ Tatran cementáreň Ladce
TJ Tatran Tunežice
Telovýchovná jednota TJ Tatran Považské cementárne organizovala v roku 1989 činnosť v oddieloch:
- odbor základnej rekreačnej telesnej výchovy
- odbor turistický
- oddiely volejbalový a stolnotenisový
- oddiel futbalový
Odbor základnej rekreačnej telesnej výchovy venoval v roku 1989 najväčšiu pozornosť organizovaniu náboru a nácviku na Celoštátnu spartakiádu 1990. Československá spartakiáda, ktorá mala byť súčasťou osláv 45. výročia oslobodenia sa pripravovala najmä v nábore časti u mužov dosť ťažko. Už tradične nebol u nich veľký záujem o spartakiádne cvičenia. Oveľa väčší záujem bol u žien, kde sa 22 /i viac/ cvičeniek pripravovalo na vystúpenia doma v Ladcoch, ktoré malo byť ako miestna spartakiáda 27. mája 1990 i na okrasnú a celoštátnu spartakiádu. Veľké bolo sklamanie, keď sa spartakiáda odvolala a súčasne značne poklesol počet cvičeniek ZRTV.
I keď sa spartakiáda na základe nerozmysleného zákroku neuskutočnila, jednotliví cvičitelia, ktorí venovali veľa času cvičeniu si zaslúžia, aby sme ich v kronike spomenuli. V Základnej škole sa nacvičovali nasledovné skladby:
- najmladšie žiactvo, 32 detí / cvičiteľky Viera Králová, Ľudmila Vráblová/
- mladšie žiačky, 16 detí / Alžbeta Bušíková/
- mladší žiaci, 24 detí / Mária Liptáková, Erika Fapšová/
- staršie žiačky, 36 detí / Lýdia Gallová, Daniela Kretová/
- starší žiaci, 25 detí / Mária Letková, Mária Bednáriková/
Ženy pri nácviku viedla Viera Martináková a Iveta Liptáková, mužov Ján Galanský.
Nepremyslený krok zrušenia spartakiády priniesol okrem morálnych škôd aj škody materiálne a zbytočne plytval silami aj v Ladcoch okolo 20 funkcionárov, ktorí sa už o toto podujatie starali.
Odbor turistiky spolupracoval s rovnakým oddielom Zväzarmu a väčšinu podujatí organizovali spolu.
Oddiel volejbalový, rovnako ako stolnotenisový zaznamenal pokles činnosti pre nezáujem členov, hoci materiálové podmienky boli vytvorené aspoň na priemernej úrovni.
Futbalový oddiel v TJ Tatran Považské cementárne je najpočetnejší. Dospelí hrajú v II. okresnej triede, kde skončili v druhej časti tabuľky. Rovnako skončili aj dorastenecké a žiacke družstvá. Pri hodnotení roku 1989 neboli členovia futbalového oddielu spokojní. Mnoho problémov bolo aj materiálneho charakteru, cítili nedostatok funkcionárov i menej disciplíny v radoch hráčov. V jesennej časti futbalových súťaží 1989 tento nedostatok pretrvával.
Za najlepšiu športovú akciu roka možno považovať 8. ročník Behu oslobodenia Ladiec, ktorý sa konal 11. mája 1989 v parku. Zúčastnili sa ho pretekári z Ladiec, ale aj z ďalších obcí okresu. Pretekalo sa v Kategóriách / v zátvorke víťaz/:
Dievčatá predškolský vek / Eva Tichá/, chlapci predškolský vek /Dušan Saksa/, dievčatá ročník 1.-2. /Silvia Hackenberová/, chlapci ročník 1.-2. / Ján Homér/, dievčatá ročník 3.-4. / Katarína Vanková/, chlapci ročník 3.-4. / Martin Vojtáš/, mladšie žiačky /Zuzana Ďurdiaková/, mladší žiaci / Jozef Palieska/, starší žiaci / Radoslav Florián/, staršie žiačky / Silvia Čačková/, dorastenci / Peter Pecúš/, dorastenky / Zuzana Dršková/, ženy / Miroslava Bobotíková/, muži do 40 rokov / Štefan Padyšák/, muži nad 40 rokov / Jozef Mihál/.
V okresnom finále Behu Smeny a Mladej fronty sa zúčastnilo 13 žiakov z našej Základnej školy. Počínali si mimoriadne úspešne: Anna Vočadlová odsadila 1. miesto v kategórii najmladších žiačok, Juraj Ištvánik 1. miesto v kategórii mladších žiakov. Staršia žiačka Michaela Jurčová skončila na druhom mieste vo svojej kategórii a spolu s Ištvánikom postúpili do krajského kola. Základná škola sa ako celok umiestnila na treťom mieste v okrese.
Zaujímavú akciu zaznamenávam i preto, lebo je neobvyklá a príkladná. Pionierky Lenka Šotkovská, Andrea Bašková a Janka Kováčová sa 17. júla 1989 v Horných Ladcoch rozhodli usporiadať v rámci letných prázdnin minisúťaž detí do 9 rokov. Pozostávala z rôznych závodných a zábavných hier. Na záver dostali deti odmeny: lízanky, ceruzky, vlajočky. Na pretekoch bolo desiatky divákov z radov rodičov, ktorí chválili iniciatívu troch dievčat. Do kroniky ho zapisujeme ako príkladný čin detí roku 1989.

 

Rok 1990

Rok 1990 je rokom veľkých politických a spoločenských premien, ktorým v kronike – podľa ich významu venujem patričné miesto. V Ladcoch sa okrem Verejnosti proti násiliu, Komu-nistickej strany Slovenska – Strany demokratickej ľavice a Kresťansko-demokratického hnu-tia neformovali nijaké politické organizácie. Spoločenské a záujmové organizácie hľadali svoju tvár. Niektoré z nich svoj „modus vivendi“ nenašli a stoja na pokraji zániku, prípadne vôbec zanikli.
Treba povedať, že bez zmeny nezostal ani jeden úsek života v obci. Veľa znamenali voľby do Federálneho zhromaždenia a novembrové komunálne voľby, ktorým venujem preto osobitnú pozornosť. Menilo sa politické a ekonomické myslenie občanov, keď záujem o politiku v druhej časti roka bol motivovaný najviac otázkami ekonomickými – osobitne otázkami ži-votnej úrovne. To všetko som sa snažil zachytiť v kronike roku 1990 podľa vecných a faktografických podkladov, ktoré som mal k dispozícii.
V textoch sú aj retrospektívne návraty do minulosti, najmä tam, kde kronikár do roku 1990 nemal k dispozícii patričné historické pramene. Ide najmä o krátku históriu kláštora v Ladcoch, zavraždenie židovských občanov v roku 1944 a činnosť Vodnej elektrárne Ladce za roky 1987 – 1990.
Súčasťou kroniky je dokumentácia niektorých pasáži: volieb, miestnej tlače, rozhlasu, klášto-ra a ďalších.
Základné údaje o obci v roku 1990
Pohyb obyvateľstva
Počet občanov v oboch častiach Ladiec sa v roku 1990 mierne zvýšil. Kým v roku 1989 ich bolo 2 696, v roku 1990 2 706 obyvateľov. Zaznamenali sme takýto pohyb obyvateľstva:
Novonarodení 36
Zomrelých 38
Odsťahovaných 76
Prisťahovaných 83
Novonarodení občania
Oliver Macho Mariana Adamovičová
Matúš Hlavatý Mária Martináková
Ľuba Abrahámovská Michal Koštialik
Tomáš Veselý Martina Kňažková
Stanislava Kútna Veronika Kalusová
Lukáš Moško Lukáš Chovanec
Milan Malicher Jana Eliášová
Petra Maršovská Ondrej Horváth
Marcela Hanzlová Jakub Suran
Jakub Černota Vasil Kandráč
Tomáš Belian Gabriela Daňová
Petra Briestenská Matúš Pružinec
Juraj Červený Tomáš Makas
Dušan Kandráč Veronika Gombárová
Zuzana Kopilcová Marek Sagan
Martina Mikušková Erik Kučera
Marek Kukuliaš Andrej Pesničák
Peter Kandráč
Celkom sa narodilo 21 chlapcov a 15 dievčat.
Občania, ktorí zomreli
V roku 1990 zomrelo v Ladcoch 38 občanov, z toho 26 mužov a 12 žien. Najstarší z nich boli František Mierny (99 rokov), Koštialiková Antónia (92), Jozef Hriadel (91), Anna Záhradní-ková (90). Najmladší, ktorí zomreli boli Juraj Faturík (31), Rudolf Gach (34).
V roku 1990 zomreli a na cintoríne v Ladcoch boli pochovaní:
Faturová Mária (74) Ján Zajac (60)
Bednárik Ján (82) Uríček Jozef (68)
Záhradníková Anna (90) Petrík Jozef (71)
Koštialik Pavel (83) Marguš Milan (58)
Margušová Zuzana (84) Racko Augustín (76)
Kurtišová Magdaléna (63) Kukuliaš Ján (81)
Riečičiarová Mária (75) Saksa Štefan (62)
Škrabáková Mária (77) Koštialik Jozef (82)
Mierny František (99) Miššík Gejza (74)
Kočišík Jozef (68) Češková Mária (82)
Polomíková Mária (80) Jurovatá Štefánia (85)
Hriadel Jozef (91) Mraffková Juliana (85)
Polomík Pavel (55) Ďuriš Ján (60)
Tomáš Alojz (83) Martinák Augustín (76)
Faturík Juraj (31) Gach Ján (34)
Morišová Anna (51) Mikuška Rudolf (67)
Koyš Michal (81) Daňo Emil (43)
Cahel Ján (87) Koštialiková Antónia (92)
Polomík Jaroslav (59) Eliáš Pavol (66)
Sobáše v Ladcoch
V sobášnej – obradnej miestnosti v Ladcoch sa uzavrelo dovedna 21 manželstiev. V zátvorke uvádzam bydlisko manžela, respektíve novomanželky, ak nie sú z Ladiec:
Darina Jašúrková – Zdenko Mikulčík
Vladimír Chovanec – Ingrid Suranová
Peter Kuman – Radomíra Nepejchalová (Bratislava)
Jozef Mikuška – Ľubica Faturíková
Oľga Záhradníková – Eduard Pesničák (Beluša)
Helena Beňová – Vladimír Ďurica (Visolaje)
Ján Daniš (Dubnica) – Jana Turzová
Želmíra Rácová – Marián Digaňa (Beluša)
Jaroslav Fujdiar (Marklér) – Františka Klúfová
Peter Horváth – Verona Žigová
Ján Ďurina (Košeca) – Helena Kucharíková
Pavel Melicher – Jana Dolinková
Peter Ištók – Jana Geletová
František Tinc – Jana Pindiaková (Veľké Teriakovce)
Karol Maar (Bratislava) – Vladimíra Kacinová
Ivo Kraus (Rybí) – Vlasta Hatalová
Milan Gajdošík – Martina Cibičková
Ľubica Mošková (Visolaje) – Ľuboš Turza
Vladimír Kováč – Irena Miháliková
Pavol Habánek – Zuzana Šeptáková
Peter Kvasnica – Elena Bencová
Výstavba rodinných domov
V roku 1990 bolo na Miestnom národnom výbore v Ladcoch evidovaných 6 žiadostí o vydanie povolenia na rekonštrukciu a prístavbu rodinných domov.
Vydalo sa 6 stavebných povolení na novú výstavbu: Uharčík Stanislav, Kuniak Marián, Hria-del Rudolf, Turza Ľuboš, Daňo Vladimír, Kroščenová Ružena.
Užívacie povolenie dostali 4 rodiny: Janešík Peter, Fedor Ivan, Černota Milan, Češko Milan.
Ovzdušie v obci
Čistota ovzdušia v obci, najmä v časti Tunežice bola i naďalej nepriaznivo ovplyvňovaná prá-šením z rotačnej pece a niektorých ďalších výrobných častí cementárne.
Začiatkom septembra 1990 sme pri pohľade na cementáreň zaznamenali významnú zmenu. Ožil komín elektro-odlučovača, ktorý po havárii v roku 1989 čnel do výšky bez úžitku. Ožil však predovšetkým Elektro-odlučovač EKF – EKG, ktorý dali do skúšobnej prevádzky 5. septembra. Očakávania takmer 100 % - nej účinnosti odprášenia sa nesplnili, o čom píšem podrobnejšie v časti Považská cementáreň.
Prečíslovanie domov
Koncom roka 1989 a začiatkom 1990 sa v našej obci uskutočnilo prečíslovanie domov v časti Ladce a neskoršie aj v časti Tunežice. V Tunežiciach neskoršie preto, lebo sa čakalo na ich rozhodnutie, či po voľbách budú samostatná obec, alebo zostanú ako časť Ladiec.
Výhodou nového prečíslovanie bolo najmä to, že čísla idú za sebou a v prelukách – na sta-vebných parcelách čísla vynechali. Po prípadnom postavení rodinného domu na parcele, do-stane dom číslo, ktoré bude znova v poradí.
Občania si postupne nové čísla domov pripevnili a dali na MNV zapísať do občianskych pre-ukazov.
Lúčkovský potok bez vody
Zaujímavý úkaz sme zaznamenali koncom augusta 1990. Mimoriadne a dlhotrvajúce horúča-vy bez dažďa zapríčinili, že Lúčkovský potok bol vo svojom prietoku cez obec úplne bez vo-dy. Podľa pamätníkov a zápisov kroniky to naposledy bolo v roku 1947 a predtým v roku 1917.
Činnosť miestneho národného výboru v roku 1990
Významné zasadania Miestneho národného výboru
Vo februári 1990 sa postupne uskutočnili dve zasadania zástupcov Národného frontu, Verej-nosti proti násiliu a MNV v Ladcoch, ktoré sa zaoberali rekonštrukciou MNV v zmysle ústav-ných zákonov Federálneho zhromaždenia a Slovenskej národnej rady z januára 1990.
Z týchto schôdzi vyšli návrhy na nových poslancov. Dňa 22. februára sa konalo mimoriadne zasadanie MNV, ktoré zobralo na vedomie odstúpenie štyroch poslancov (J. Cák, Š. Rác, Nemcová, V. Závacká). Niektorí sa vzdali funkcie v rade MNV a v komisiách. Potom plénum MNV verejným hlasovaním zvolilo nových poslancov:
Ferdinanda Bušíka, 50-ročného technika Výskumného a vývojového ústavu sklárskeho v Trenčíne, Pavla Faturu, 35-ročného náčelníka železničnej stanice v Ladcoch, Hanu Kvasni-covú, administratívnu pracovníčku nemocnice v Ilave a Jána Turzíka, 42- ročného technika ZVS Dubnica nad Váhom. Ako náhradníci boli zvolení Miroslav Koyš a Ladislav Kalus. Plé-num potom zvolili Ferdinanda Bušíka za člena rady MNV, podpredsedu MNV a predsedu Zboru pre občianske záležitosti. Irenu Gajdošíkovú, Pavla Faturu a Miroslava Kvasnicu za členov rady MNV. Jána Turzíka a Ladislava Černotu do komisie verejného poriadku, Pavla Faturu za člena finančnej a plánovacej komisie, Hanu Kvasnicovú za členku sociálnej a zdravotnej komisie, Miroslava Koyša za členov školskej a kultúrnej komisie, Laldislava Kalusa a Miloša Košinu do komisie pre mládež a telesnú výchovu.
Ďalšie významné zasadanie pléna MNV bolo 17. augusta 1990. Poslanci si vypočuli správu o plnení úloh a činnosti Rady MNV a správu o čerpaní rozpočtu. V diskusii komentovali naj-viac hlavný bod programu: plnenie úloh z volebného programu, najmä v stavebnej časti. Na tomto zasadaní sa po prvýkrát oboznámili s pripravovanými voľbami do zastupiteľstva obce a uzniesli sa, že budúce zastupiteľstvo bude mať 12 členov. Keďže už bolo známe, že časť Tunežice nevytvorí samostatnú obec, ale zostane súčasťou Ladiec, rozhodli, že z 12 členov zastupiteľstva budú štyria z časti Tunežice.
Aj na ďalších zasadaniach rady a pléna do novembra prerokovali mnoho dôležitých otázok súvisiacich s výstavbou obce, školstva, kultúry, financií i budúcich volieb v novembri 1990. Vážnym rozhodnutím bol odchod tajomníka MNV Juraja Letku, ktorý v auguste 1990 na vlastnú žiadosť prestal byť plateným funkcionárom a odišiel na svoje predchádzajúce praco-visko – do Stavebného podniku. Až do komunálnych volieb pracoval potom ako úväzkový tajomník MNV.
MNV sa zaoberal aj otázkou budúceho obvodného úradu a vyslovil požiadavku, aby bol zria-dený v Ilave.
Ešte na začiatku roka vyslovil súhlas s požiadavkou Zväzu miest a obcí a žiada, aby sa dô-sledne presadzovali v praxi. Išlo najmä o tieto body:
- Postavenie miest a obcí ako samosprávnych orgánov musí byť zaručené v ústave.
- Trojstupňový systém riadenia nahradiť dvojstupňovým.
- Mestá a obce musia mať svoj rozpočet oddelený od ostatných subjektov štátnej správy.
- Administratívu a aparát si bude obec – mesto prispôsobovať podľa vlastných podmienok
a ekonomických zdrojov.
- Ochrana občanov a bezpečnosť bude zabezpečovaná orgánmi obce – mesta.
- Miestne programy a programové rozpočty musia byť schválené občanmi.
Nie najlepšie boli v tomto roku hodnotené komisie MNV a ich činnosť. Iba niektoré – komi-sia ochrany verejného poriadku, sociálno-zdravotná a stavebná pracovali k úplnej spokojnosti a plnili svoje poslanie.
17. apríla 1990 okolo 90 občanov miestnej časti Tunežice podalo na MNV sťažnosť – protest proti odpredaju rodinného domu č. 82 rómskym občanom. Svoj protest odôvodňujú, že majú s týmito občanmi zlé skúsenosti, že sused je invalid III. stupňa a že potrebuje pokoj. Žiadosť potvrdili podpismi.
Jarný pracovný ruch
Najviac sa pracovalo v Osobitnom odbornom učilišti, kde sa upravoval vchod do areálu školy, ale najmä úprava v okolí zadného traktu kaštieľa. Tieto miesta dostávajú úplne novú tvár a tak po rokoch konečne vynikne aj najkrajšia časť kaštieľa. Žiaci učilišťa cez odborný výcvik i cez voľný čas upravili okolie krajčírskych dielní, vznikol nový plot a urobili sa i ďalšie estetické úpravy. Najviac hodín však odpracovali v parku, ktorý vyčistili.
Budova MNV dostala novú strechu. Oplechovanie urýchlila víchrica, ktorá zvalila v parčíku pri MNV strom, ktorý poškodil strechu budovy.
Veľký kus práce vykonali brigádnici organizovaní Verejnosťou proti násiliu. Vo vzornej kva-lite vyčistili Lúčkovský potok v úseku od stánku Poštovej novinovej cesty po križovatku.
21. apríla 1990 pri príležitosti Dňa zeme organizovala pracovnú brigádu organizácia Komu-nistickej strany Slovenska v Ladcoch na úprave terénu po prekrytí Lúčkovského potoka na križovatke a na niektorých ďalších kritických miestach v obci.
Zaznamenali sme aj aktivitu škôl. V Materskej škole upravovali terén a opravovali poškodené miesta na budove rodičia, v Základnej škole pokračovala úprava okolia školy.
Najdôležitejšie stavby v obci
Stavby, ktoré riadil priamo Miestny národný výbor a boli financované zo štátneho rozpočtu, združených prostriedkov a v akcii „Z“ sa niektoré v roku 1990 dokončili a iné iba začali sta-vať.
Predajňa Ovocie a zelenina mala byť pôvodne montovaná stavba. Vybratý typ však podľa posudku odborníkov nevyhovoval hygienickým normám a tak povolená nebola. Pripomienky boli aj k výberu staveniska a tak sa MNV po mnohých rokovaniach s riaditeľstvom podniku Ovocie a zelenina dohodli adaptovať druhú časť budovy bývalej četníckej stanice, v ktorej prvej časti je už viac rokov predajňa Drogéria, resp. Klub mládeže. Už na začiatku leta sa za-čalo s adaptačnými prácami. Stavebný dodávateľmi boli Drobné prevádzkarne MNV Ladce a Stavebný podnik v Ilave. V decembri 1990 boli všetky stavebné práce ukončené a k dispozícii bolo aj vnútorné zariadenie predajne, ktoré dodali v značnom predstihu. Celko-vé náklady 991 000 Kčs, vrátane zariadenia sa neprekročili.
Predajňa potravín v Horných Ladcoch sa po mnohých prieťahoch, zmenách i zákazoch začala v roku 1990 stavať. Bude to stavba z keramických blokov s predajnou plochou 70 m2 a s rovnakou plochou skladových priestorov. Ku koncu roku 1990 stavba značne pokročila i napriek nejasnostiam vo financovaní, ktoré vznikli začatou privatizáciou obchodnej siete. Celkové náklady sa predpokladajú takmer 2 milióny korún. Projektantom bolo Drupro v Považskej Bystrici a dodávateľom Drobné prevádzkárne MNV Ladce. Začalo sa v septembri 1990 a odovzdať by predajňu mali v decembri 1991.
Medzi dôležité stavby patrí bytovka s 24 bytmi, postavená na mieste bývalých kolónií, z ktorých posledná bola odstránená na jar 1990. Bytovku postavili Pozemné stavby Považská Bystrica, ako družstevnú bytovku pre Považské cementárne Ladce. Stavbu ukončili
v stanovenom termíne – v novembri 1990 a v decembri sa už nasťahovali nájomníci. Stavba bola odovzdaná v dobrej kvalite.
Pre bezpečnosť dopravy sa urobilo veľa na križovatke cesty pri odbočke do cementárne. Opačne klopená zatáčka zapríčinila ročne 2 – 3 havárie so značnými hmotnými škodami, zra-neniami a smrťou. Úpravu urobila Okresná cestná správa s nákladom 650 tisíc korún. Na tom istom mieste stavbári za 360 000 Kčs prekryli Lúčkovský potok, čo zabezpečilo väčšiu bez-pečnosť a prispelo to aj k estetizácii stredu obce.
Mierny rozruch spôsobila v Ladcoch správa, že pre rekonštrukciu bude zatvorené zdravotné stredisko. Termín, dokedy, si netrúfal povedať nikto, pretože to závisí od stavbárov a ich tem-pa pri rekonštrukcii a prístavbe priestorov strediska. Oprava sa začala robiť od základu. V pláne je výmena stropov, strecha, vodovod, kúrenie. Pre stredisko schválili moderné zaria-denie a oddelenia pre všeobecného lekára, zubnú ambulanciu a detské oddelenie. Po rokoch bojov, presvedčovania a intervencií sa začal riešiť jeden z najpálčivejších problémov obce.
V roku 1990 sa dokončila aj oprava budovy zakúpenej od občana B. Mierneho na zriadenie pamätnej siene a klubu. Už v marci však MNV rozhodol, že sieň sa nebude zriaďovať a budova zostala až do konca roka 1990 prázdna.
Najviac otázok mali občania na ďalšie pokračovanie výstavby vodovodu a plynofikáciu. V roku 1990 sa pracovalo na budovaní odpadu z vodojemu, urobil sa 250 metrový rozvod vedenia smerom k Janíkovcom a ďalšie práce. Od začiatku výstavby sa prestavalo už 4 milió-ny korún.
Plynofikácia v roku 1990 nepokračovala pre finančné i kapacitné dôvody.
Z menších stavieb treba spomenúť úpravu miestnych komunikácií, chodníkov, oplotení, tep-lovod do budovy MNV a ďalšie.
O stavbách, ktoré neriadil MNV a majú význam celo-obecný píšem v ďalších statiach.
Služby poskytované občanom
Štátny podnik Považan poskytoval v roku 1990 v Dome služieb: kaderníctvo a holičstvo, zberňa šatstva a oprava televízorov. Sklenárstvo bolo pre nezáujem občanov zrušené a do prevádzky sa nedala ani opravovňa obuvi. Celá budova Domu služieb sa dostatočne nevyuží-vala. Dobre využitá a zrejme i prosperujúca bola dielňa Považanu na výrobu pomníkov.
Drobné prevádzkárne MNV poskytovali služby občanom, ale pracovali aj pre podniky. Hlav-né zdroje príjmov však boli od podnikov a iba časť od obyvateľstva. Služby poskytovali v autodoprave, stavebných prácach a v odvoze smetí. Priemerne pracovalo v DP MNV 10 zamestnancov, väčšinou dôchodcovia a iba na konci roka sa do základného kmeňa zamest-nancov dostali mladšie pracovné sily. Okrem tohto stavu pracovníkov sa robili zmluvy – pra-covné dohody na určité, najmä odborné práce. Celkový obrat DP MNV dosiahol v roku 1990 2 milióny 272 tisíc korún, z toho iba z rekonštrukcie predajne Ovocia a zeleniny bolo takmer 600 tisíc Kčs. V Drobných prevádzkach sa zlepšili priestory a pribudli niektoré mechanizmy. Došlo k zmene vo vedení – v druhej polovici roka odišiel Valter Fábry a nastúpil Anton Jen-drol.
Občania používali aj služby súkromníkov, ktorí ich poskytovali na povolenie MNV. Najväč-šou prekážkou rozvoja služieb súkromnými podnikateľmi bol nedostatok materiálu, najmä stavebného, železa, inštalačných potrieb.
V roku 1990 poskytovali v Ladcoch služby títo občania:
Jozef Herman - vodoinštalatérske práce a ústredné kúrenie, oprava
elektrospotrebičov.
Miroslav Zajac - vodoinštalatérske práce a kúrenárske práce.
Štefan Kováčik - mechanické opravy, magnetofóny a gramofóny.
Karol Kováčik - zámočnícke práce.
Emil Mičian - kamenárske práce.
Štefan Kútny - zámočnícke a tesárske práce.
Vladimír Hriančik - automechanické práce.
Eduard Habánek - drobné kamenárske práce, kameno-sochárstvo.
Jozef Kubáň - maliarstvo a natieračstvo.
Jozef Ondruš - lakovanie aut.
Hedviga Mierna - dámske krajčírstvo.
Anna Sláviková - predaj kvetov.
Ing. P. Dobrodenka - prenájom dielne.
Jozef Čeliga - klampiarstvo.
Juraj Stach st. - krajčírstvo.
Irena Králová - predaj kvetov.
Gejza Miššík - predaj poľnohospodárskych produktov.
František Strážnický - automechanické práce.
Jozef Škuta - povozníctvo.
Ing. Ľ. Ježo - natáčanie videozáznamov.
Emanuel Peterka - terasové výrobky.
V novembri 1990 si pani Magdaléna Vanínová otvorila súkromné dámske kaderníctvo a v júni prevzal pohostinstvo v kultúrnom dome súkromne Alojz Hoffstädter.
Zbor pre občianske záležitosti
Zbor pre občianske záležitosti dokázal aj v roku 1990 svoje opodstatnenie a miesto v spektre spoločenských inštitúcií. Ako pomocný orgán MNV vykonával činnosť nanajvýš humánnu. Občania, ktorí v ZPOZ – e v našej obci dobrovoľne a nezištne pracovali pripravili niekoľko významných akcií.
V roku 1990 pripravili v obradnej miestnosti 17 privítaní malých občanov do života za účasti rodičov, príbuzných i zástupcov podnikov a inštitúcií.
V spolupráci s Osobitným odborným učilišťom pripravili už tradičné slávnostné odovzdanie výučných listov pre 103 absolventov tejto školy. Z ďalšej činnosti treba spomenúť niekoľko príhovorov pri pohreboch, niekoľko občianskych pohrebov, ale i 21 sobášov uzavretých v obradnej miestnosti MNV Ladce. Členovia ZPOZ -u navštevovali prestárlych občanov v ich bytoch a priniesli im malé darčeky, ale aj uvítali prváčikov na začiatku školského roka.
Práca ZPOZ – u sa darila vďaka pomoci Považským cementárňam, JRD a iným podnikom, školám, speváckemu krúžku žien a ďalším.
Problémy parku v Ladcoch
Profesor Gejza Runkovič vo svojej knihe „Parky a vzácne stromy“ v roku 1978 charakterizuje park v Ladcoch, ako prírodno-krajinársky, s veľkou biologickou a kultúrnou hodnotou. Svo-jou transpiračnou mohutnosťou ovplyvňuje vlhkosť vzduchu a spríjemňuje tak životné pro-stredie. Od zakladateľa Motešického zmenil park mnohokrát majiteľa. Nie všetci sa mu veno-vali rovnako atak sa tento vzácny prírodný areál dostal do veľmi zlého, kritického stavu. Nie-koľko rokov dozadu sa prejavujú snahy zamedziť chátraniu a obnoviť Ladecký park.
Posledná „história“, rátajúca sa od roku 1966, kedy park prevzala vtedajšia Osobitná učňov-ská škola, ktorej vedenie malo veľmi úprimnú snahu veci pomôcť. Chýbali však financie a tak bol park udržiavaný viac-menej brigádnicky žiakmi školy. V roku 1990 však čas dozrel už k tomu, aby sa problém riešil kardinálne. Začalo sa hovoriť a potom aj organizovať v spolupráci škola – MNV a ďalšie zainteresované zložky tzv. rekonštrukciou parku. Odbor-
níčka Ing. Ingrid Birová, CSc. vykonala dendrologický výskum a v druhej polovici roku 1990 vypracovala štúdiu a projektovú úlohu rekonštrukcie. Podľa jej návrhu rekonštrukcia bude spočívať v týchto činnostiach:
- Výrez drevín napadnutých rôznymi chorobami.
- Ošetrovanie drevín.
- Výsadba nových drevín.
Rôzne technické úpravy, najmä komunikácie s makadamovým povrchom. Ráta sa najmä s jednou okružnou cestou s elektrickým osvetlením, osadenými lavičkami a odpadovými ná-dobami.
Rekonštrukcia ráta aj so zrušením ihriska v parku /pioniersky štadión/. Táto plocha sa podľa plánu tiež vysadí ako park. Za tieto ihriská sa začali stavať ihriská nové, za budovami patria-cimi k hospodárskemu dvoru kaštieľa. Na konci roku 1990 bola situácia také, že na realizáciu projektu neboli financie ani u jedného investora, s ktorými sa počítalo /PCLA, JRD, obec, bývalé KNV atď./.
Posledné zasadanie MNV
Dňa 19. novembra 1990 zasadalo posledný krát plénum MNV v Ladcoch, ktoré bolo zvolené vo voľbách v roku 1986 a rekonštruované vo februári 1990. Na zasadaní si pripomenuli viac ako štvorročné obdobie práce tohto orgánu, rady MNV, komisií a ďalších aktivít národného výboru. Konštatovali, že za daných ekonomických možností, organizačných a iných ťažkostí dosiahli viacero úspechov, najmä vo výstavbe obce. Niekoľko akcií, ktoré a pod priamym vedením MNV uskutočnili akú úlohy v Volebného programu od roku 1986:
Výstavba vodojemu, prívod vody a časť zásobovacieho potrubia obecného vodovodu /2 mi-lióny Kčs/, rozvod vody v Horných Ladcoch a prívod do Podhoria /2 mil. Kčs/.
Plynofikácia časti obce /1,2 mil. Kčs/.
Miestna komunikácia v Tunežiciach /125 000 Kčs/.
Miestna komunikácia pri Záhradníkovi /80 tis. Kčs/.
Miestna komunikácia v Horných Ladcoch /270 tisíc Kčs/.
Vybudovanie smetiska, oplotenie, údržba /890 000 Kčs/.
Úprava križovatky – prekrytie potoka /380 000 Kčs/.
Úprava štátnej cesty na križovatke /650 tis. Kčs/.
Rekonštrukcia predajne zeleniny /980 tis. Kčs/
Obchodná jednotka v Horných Ladcoch /400 tis. korún/
Vykúpenie domov pri cintorína /210 000 Kčs/.
Pravda, počas tohto volebného obdobia sa uskutočnili aj ďalšie práce a stavby, ktoré nepre-chádzali cez MNV, ale priniesli občanom úžitok. Medzi ne patrí prístavba a rekonštrukcia kultúrneho domu, úprava chodníkov a ciest, výstavba bytoviek, Osobitného odborného učiliš-ťa a ďalšie.
Mnohé problémy sa nepodarilo vyriešiť – a nie je to iba rekonštrukcia parku, ale aj problém vodných tokov, prašnosti a čiastočne i obchodnej siete, ale predovšetkým problém zdravot-níckych služieb, ktorý sa začal riešiť až na koniec volebného obdobia.
Financie a hospodárenie
Okresná finančná správa v Považskej Bystrici oznámila na obecné zastupiteľstvo, že na Slo-vensku boli podľa zákona Slovenskej národnej rady zriadené daňové úrady. Súčasne boli ur-čené aj sídla obvodov. Pre obce Ilava, Červený Kameň, Dúlov, Horná Poruba, Horovce, Kvá-šov, Ladce, Košecké Podhradie, Mikušovce, Pruské, Tuchyňa, Zliechov, Krivoklát, Vršatecké Podhradie je obvodný daňový úrad zriadený v Ilave. V roku 1990 spravoval daň z príjmov
obyvateľstva, dôchodkovú daň, poľnohospodársku daň občanov, z príjmov občanov z poľnohospodárskej výroby.
Politické udalosti v obci Ladce
Celoštátne udalosti, opatrenia vlády
V tejto časti uvediem stručne niektoré významné celoštátne udalosti, opatrenie federálnej vlá-dy i vlády Slovenskej republiky, ktoré mali vplyv na občanov, ich životnú úroveň, zmýšľanie i postoje. Viaceré sa premietli aj do rokovanie Miestneho národného výboru a jeho opatrení. V tejto časti píšem iba o udalostiach, ktoré nie sú širšie spomínané v ďalších častiach kroniky /voľby, školstvo a pod./.
1. marca 1990 nadobudol účinnosť Ústavný zákon SNR o štátnom znaku, štátnej vlajke, štát-nej pečati a štátnej hymne Slovenska. Od tohto času niesla naša národná republika názov Slo-venská republika. Predtým, ale aj potom sa rozvinula široká diskusia o názve nášho štátu. Po mnohých rozporoch sa napokon dohodol a schválil zákon o názve: Česká a Slovenská Fede-rálna Republika /ČSFR/. Súčasne sa schválil nový štátny znak a hymna.
Podobného druhu boli aj diskusie okolo Zákona o úradnom jazyku v Slovenskej republike. Na mítingoch v vôbec na verejnosti sa v priebehu rokovania SNR v júni 1990 i po ňom vyskytlo veľa protirečivých stanovísk. Občanov ovládlo napätie, niekde /Bratislava, Uhrovec atď./ hra-ničiace s neprimeranými vášňami. Úsilie uzákonenia jazyka prerástlo až v boj o politický vplyv. Napokon bol 25. októbra 1990 s pripomienkami prijatý tzv. „koaličný návrh“ zákona k nespokojnosti prívržencov tzv. „matičného návrhu“.
Do života občanov aj v našej obci zasiahli viaceré zvýšenia cien, ktoré ovplyvnili životnú úroveň, najmä sociálne slabších občanov. Bolo to zvýšenie maloobchodných cien prakticky všetkých potravín k 9. júlu 1990, neustále zvyšovanie cien spotrebného tovaru, dvakrát zvý-šenie cien benzínu – vcelku ako o 100 %. Zvýšeniam cien predchádzali nákupné horúčky. V Ladcoch – rovnako ako inde, kupovali občania trvácnejšie potraviny /olej, cukor, ryža, mú-ka atď./ a spotrebný tovar akéhokoľvek druhu. Súčasne sa mnohí občania za svoje peniaze snažili získať konvertibilnú menu a to v rámci legálnej výmeny i na čiernom trhu. Situácia v nadmerných nákupoch vyvrcholila na sklonku roka 1990, v očakávaní zvýšenia cien v rámci ich liberalizácie od 1. januára 1991.
Po prvom zvýšení cien štát čiastočne kompenzoval každému občanovi väčšie výdavky sumou 140 Kčs mesačne. Došlo aj k celkovému zvýšeniu dôchodkov o 4 – 10 % /podľa roku, kedy bol dôchodok priznaný/. Súčasne sa zvýšili prostredníctvom MNV v Ladcoch dôchodky tým, ktorí nedosahovali na jednotlivca 1200 Kčs, alebo 2000 Kčs u manželskej dvojice.
Celkom sa na záver roka u občanov prejavili obavy z budúcnosti. Bol to najmä strach z nezamestnanosti, inflácia a tým značné zníženie životnej úrovne.
V roku 1990 sa v Ladcoch aktivizoval náboženský život. Neboli sme svedkami prejavov na-cionalizmu i keď občania jednoznačne dávali prednosť národnej politike v rámci federácie. Preto podporovali vládu SR a SNR v jej zápase o rovnoprávne rozdelenie kompetencií medzi vládami ČR, SR a vládou ČSFR. Schválenie takéhoto zákona na konci roku 1990 bolo vyvr-cholením snáh Slovákov o autentickú federáciu a súčasne i zakončením politickej krízy ktorá rokovanie o tento zákon sprevádzala.
Voľby do Federálneho zhromaždenia a Slovenskej národnej rady
Na základe volebných zákonov vydaných Federálnym zhromaždením a Slovenskou národnou radou boli aj v Ladcoch dňa 15. mája 1990 prostriedkami verejnej propagácie vyhlásené vše-
obecné voľby do týchto zákonodarných orgánov. Príprava volieb sa riadila osobitným harmo-nogramom, ktorý určoval postup jednotlivých etáp prípravy volieb.
Do 24. mája sa vydávali voličské preukazy na požiadanie občanov. V ďalšej etape až do 7. júna sa pripravovali voľby technicky, prevzali a rozniesli sa volebné – hlasovacie lístky obča-nom do ich bytov. K hlasovaciemu lístku sa pridával propagačný leták o tom, ako hlasovať. Večer pred voľbami sa uzatvorili volebné miestnosti a ukončili volebné zoznamy.
Volebná kampaň sa začala už 29. apríla a ukončila 48 hodín pred voľbami. Zakázaná bola ja agitácia pred volebnými miestnosťami. Predvolebná kampaň, najmä celoštátna ale i z okresného pohľadu nebola vedená kultúrne. Niektoré strany a politické hnutia sa navzájom napádali, strhávali a prelepovali plagáty. Propagačné tlačoviny viseli doslova všade i na ne-vhodných miestach. Oveľa kultúrnejšie a politicky vyspelejšie si počínali strany a hnutia v Ladcoch a to osobitne VPN, KSS a KDH. Dostali priestor v miestnom rozhlase, ale najmä v Ladeckých zvestiach, kde bol uverejnený volebný program týchto strán a hnutí.
Do rámca predvolebnej kampane zapadli aj dve zhromaždenia voličov, ktoré organizovali spolu VPN a KDH a ďalšie s predstavovaním kandidátov aj KSS. O zhromaždenia nebol prí-liš veľký záujem – asi 152 až 200 prítomných.
Politické strany a hnutia v rámci ČSFR si vyžrebovali čísla, s ktorými išli so volieb. Vo vo-lebnom kraji stredného Slovenska to boli tieto:
1 Strana slobody
2 Demokratická strana
3 Československá strana socialistická
5 Verejnosť proti násiliu
6 Slobodný blok /Strana ústavnej demokracie, Strana slobodných demokratov, Strana
Česko – slovenskej neutrality, Republikánska únia/
8 Koalícia Všeľudovej demokratickej strany a Združenia pre republiku – Republikánskej
strany Česko-slovenska/
10 Komunistická strana Československa
11 Spojenectvo poľnohospodárov a vidieka /politické hnutie členov JRD, Česko-
slovenská strana poľnohospodárska, Republikánska strana česko-slovenského vidieka,
Strana moravského venkova, Československá strana integrácie, Celoštátny aktív
Občanov, Hnutie dôchodcov za životné istoty. Hnutie za rovnoprávne postavenie žien
v Čechách a na Morave, Strana slobodných demokratov.
12 Egyuttelés – Spolužitie – Wspólnota – Súžitie, Maďarské kresťansko-demokratické
hnutie.
13 Česko-slovenské demokratické fórum
14 Rómovia /Strana demokratickej únie Rómov, Strana integrácie Rómov na Slovensku/
16 Slovenská národná strana
17 Kresťansko-demokratické hnutie
18 Strana zelených
19 Hnutie Česko-slovenského porozumenia
21 Sociálna demokracia
Voľby do Federálneho zhromaždenia /Snemovňa národov a Snemovňa ľudu/ a do Slovenskej národnej rady sa konali 8. a 9. júna 1990. Volebné miestnosti boli otvorené v piatok od 14.00 hodiny do 22. 00 a v sobotu od 7.00 do 14.00 hodiny.
V Ladcoch boli zriadené dva volebné okrsky: v Ladcoch vo volebnej miestnosti v Závodnom klube a v Tunežiciach v Miestnej osvetovej besede.
Voľby v jednotlivých okrskoch riadili okrskové komisie.
V Ladcoch v zložení:
Ferdinand Bušík – predseda, Jozef Vrábel – podpredseda.
Členovia: Pavol Koštial, Ondrej Koštialik, Vladimír Baška, Ing. Miroslav Váň, Elena Gajdo-šíková, Jolana Šotkovská.
V Tunežiciach:
Dušan Peterka – predseda, Ján Turzík – podpredseda.
Členovia: Oľga Melicherová, Ján Raček, Jozef Černuška, Anna Kvasnicová.
Členovia komisií zložili sľub, v ktorom sa zaviazali nestranne a svedomito vykonávať funk-ciu.
Občania, ktorí z rôznych dôvodov boli v čase volieb mimo obce, mohli sa na MNV vyzdvih-núť voličský preukaz na základe ktorého mohli potom voliť v mieste, kde sa nachádzali.
Voliči prevzali hlasovacie lístky prostredníctvom poslancov MNV vo svojich bytoch. Hlaso-vacie lístky so Snemovne národov a Snemovne ľudu boli farebne rozlíšené na ľavom okraji zvislým pruhom, ktorý bol pre SĽ svetločervený a pre SN svetlomodrý.
Keďže sa spôsob voľby líšil od predchádzajúcich volieb, stručne ho opíšem: Volič po vstupe do volebnej miestnosti prevzal úradnú obálku. Potom musel povinne odísť za zástenu, kde volebné lístky upravil /vložil do obálky po jednom do každého zastupiteľského orgánu/ a napokon obálku vložil do volebnej schránky a zvyšné lístky do krabice na to pripravenej. Na každom hlasovacom lístku mohol volič zakrúžkovaním čísla pred menom kandidáta niekto-rých preferovať pred inými. Takto mohol preferovať najviac štyroch kandidátov.
Niektorých voličov členovia okrskovej komisie navštívili doma. Boli to tí, ktorí zo zdravot-ných dôvodov nemohli do volebných miestností prísť.
Pred voľbami prejavili jednotlivé hnutia a politická strana svoje názory na ďalší vývoj spo-ločnosti u nás a osobitne v našej obci vo svojich volebných programoch.
Verejnosť proti násiliu /5/
Už názov tohto hnutia napovedá, že je proti akejkoľvek neslobode, diskriminácii a nemorálnosti. Pretože násilie je nemorálne a principiálne zlé, ľudí nevychováva, ale demo-ralizuje.
Verejnosť proti násiliu išla do volieb s programom Šanca pre Slovensko dosiahnuť, aby sa začaté zmeny stali nezvratnými, vykročiť k demokracii a prosperite k slušnému životu v celoeurópskom dome. Vo svojom programe ďalej hovoria, že naša nová budúcnosť nebude zadarmo a nebude hneď. Dlhoročná devastácia ekonomiky si vyžaduje vysúkať rukávy a spolupracovať na ozdravení vlasti sa všetkými občanmi.
Kritéria na kandidátov boli vierohodnosť /neskompromitovanosť/, profesionalita a nezištnosť. Medzi kandidátmi VPN boli osobnosti dostatočne známe, nielen na Slovensku, ale i vo svete.
Verejnosť proti násiliu v tomto programe nesľubovala, že každý zbohatne, ale chce každému zabezpečiť rovnaké podmienky a pritom bude pamätať na sociálne slabšie vrstvy obyvateľ-stva. VPN smeruje k úplnému sebaurčeniu Slovenska a slovenského národa. Jej stelesnenie videli v spoločnej demokratickej federácii s rovnako suverénnym českým národom.
Ďalšie body programu VPN sa týkali najmä ekologickej oblasti, čistého vzduch, vody a nezávadnej stravy.
Komunistická strana Slovenska (10)
Vo svojom volebnom programe, okrem všeobecných cieľov sa zamerali najmä na miestne problémy. Niektoré z nich vyberám:
Zastavenie devastácie prírody, komplexná starostlivosť o vodu, ovzdušie, pôdu a osobitne podporia opatrenia na ozdravenie potravín.
V programe požadovali, aby sa podstatne zvýšili prostriedky na zdravotníctvo a konkrétne zrekonštruovalo zdravotnícke stredisko v Ladcoch.
Podporujú rýchly rozvoj národného hospodárstva, cestou trhového hospodárstva. Boli však proti tomu, aby tieto reformy sprevádzali ťažké sociálne otrasy, najmä nezamestnanosť. Uznávajú rôzne formy vlastníctva i podnikania a požadovali, aby mal každý možnosť využí-vať svoju odbornú kvalifikáciu a vzdelanie, bez ohľadu na svoju politickú príslušnosť, sveto-vý názor, vyznanie.
Vo volebnom programe jednoznačne zamietajú likvidáciu poľnohospodárskych družstiev a hromadný návrat k malovýrobe.
V Ladcoch požadujú realizovať výstavbu predajne potravín v Horných Ladcoch, rekonštruk-ciu predajne zeleniny, zlepšenie služieb, úpravu cesty na križovatke a urýchlené ukončenie výstavby vodovodu.
Ďalšie body dosť rozsiahleho volebného programu sa týkali aj sfér sociálnych, starostlivosti o deti, prestárlych občanov. V oblasti kultúry a telesnej výchovy vyjadrovali snahu lepšieho využívania jestvujúcich kapacít a dobudovanie ihriska TJ Tatran Ladce. V školskej politike žiadali vo volebnom programe obnovenie osobnej a spoločenskej dôstojnosti učiteľa a zlepšenie hmotného zabezpečenia pedagogických pracovníkov.
Stanovisko zaujali aj k odborom, kde sú za silné a nezávislé odbory.
Kresťansko-demokratické hnutie (17)
KDH pred voľbami v Ladcoch vydali akési zamyslenie nad poslaním svojho hnutia. Najdôle-žitejšie myšlienky vyberám.
KDH nemá v úmysle viesť nijaký volebný boj. Stavajú na hlbokých, stáročiami overených kresťanských princípoch, ktoré majú cieľ Ďaleko vyšší ako vybojovanie moci.
Sú to láska, vzájomná tolerancia, sloboda duch, znášanlivosť. Podľa tohto vyhlásenia musí mocenská politika a jej uplatňovanie vo všetkých oblastiach nášho života skončiť, i keď tomu tak ešte nie je.
O voľbách vyhlásili, že sú iba prostriedkom na to, aby sa občania Ladiec slobodne rozhodli, či budúci život bude skutočne slobodný. Vo všetkých zastupiteľských zboroch musia mať zastú-penie skutočne všetky vrstvy obyvateľstva.
Voľby v Ladcoch a Tunežiciach, rovnako ako v celej ČSFR prebehli pokojne a dôstojne. V Ladcoch sa z 1421 zapísaných voličov zúčastnilo 1383, čo bolo 97 %. Nad 97 % bola aj účasť v Tunežiciach. I napriek širokej vysvetľovacej kampani, časť občanov preukázala ne-znalosť volebnej mechaniky a tak bolo len v Ladcoch 34 hlasov neplatných.
Výsledky:
Ladce Tunežice
SN SĽ SNR SN SĽ SNR
Strana slobody 24 32 27 - 2 5
Demokratická strana 48 32 52 14 9 10
Československá strana socialistická 1 1 - - - -
Hnutie za občiansku slobodu 1 - - 1 1 -
VPN 296 379 237 76 100 74
Slobodný blok 1 1 - - - -
Združenie pre republiku 3 3 2 2 1 1
KSS 277 290 243 51 54 49
Spojenectvo poľnohospodárov 16 16 16 13 6 7
Rómovia 5 4 8 2 - -
Slovenská národná strana 309 259 381 88 78 102
KDH 314 286 313 94 90 89
Strana zelených 38 34 41 7 9 8
Hnutie českoslov. porozumenia 4 4 5 - - 2
Sociálna demokracia 12 13 14 6 4 5
Komunálne voľby
Voľby do obecného zastupiteľstva a voľba starostu obce sa konali v dňoch 23. a24. novembra 1990 na základe zákona Slovenskej národnej rady.
Podľa tohto zákona sa volieb mohli zúčastniť československí občania, ktorí v deň volieb zavŕ-šili 18 rokov a nie sú zbavení svojprávnosti. Voliči boli opäť podľa čísiel domov zapísaní vo voličských zoznamoch a každý mal možnosť do nich nahliadnuť už 30 dní pred voľbami.
V obci boli zriadené okrsky na čele s komisiami. Celé voľby riadila Miestna volebná komisia v zložení: Miroslav Šedík, Viera Remová, Ing. Ľubomír Ježo, Ing. Peter Dobrodenka, Jozef Kováč, Stanislav Kret a zapisovateľky Eva Suchárová.
Za regulárnosť volieb vo volebných miestnostiach zodpovedali okrskové volebné komisie. V Ladcoch v zložení Emil Bračík, Ing. Peter Vrábel, Erika Faturová, Miroslav Koyš, Anton Machala, Jozef Peterka, zapisovateľka Anna Kacinová.
V Tunežiciach: Jozef Uríček, Ján Poliak, Jozef Černuška, Pavol Hrdina, Hana Kvasnicová a zapisovateľka Irena Suranová. Všetky komisie vznikli delegovaním z jednotlivých politic-kých strán a hnutí v Ladcoch.
Zákon stanovoval aj to, kto môže byť poslancom a starostom. Poslancom obecného zastupi-teľstva sa mohol stať občan, ktorý bude mať v čase volieb 18 rokov a starostom ten, ktorý dovŕši 25 rokov.
Pre každý volebný obvod sa vyhotovili v tlačiarni volebné lístky, kde boli kandidáti v abecednom poriadku s vyznačením veku, povolania a strany, ktorú zastupujú. Miestny ná-rodný výbor zabezpečil dodanie lístkov tri dni pred voľbami všetkým voličom.
Predvolebná kampaň sa mala začať 30 dní pred voľbami a ukončiť 48 dní pred prvým voleb-ným dňom. Prejavil sa však malý záujem o propagáciu. Uskutočnili sa iba 2 schôdze /VPN + KDH a KSS/ všetky s nízkou účasťou občanov. Názorné materiály v obci vôbec nebolo vi-dieť. Jedinú propagáciu a vysvetľovaciu kampaň viedli Ladecké zvesti a miestny rozhlas vo svojich pravidelných reláciách.
Okrem iného sa vysvetľoval aj spôsob voľby. Úlohou voliča bolo vybrať osobnosti, o ktorých predpokladá, že budú viesť obec k rozkvetu v neľahkých budúcich rokoch. Pravda predpokla-dalo to aj morálne vlastnosti a odbornú zdatnosť. Volič na volebnom lístku zakrúžkoval číslo pred menom kandidáta, ktorého si vybral. Z predloženého návrhu si mohli voliči vybrať v Ladcoch 8 kandidátov a v Tunežiciach 4 kandidátov na poslancov. Starostu obce – na oso-bitnom hlasovacom lístku iba jedného.
Jednotlivé strany a hnutia navrhli v Ladcoch nasledovných kandidátov:
Koalícia VPN-KDH: Milan Gábel, 29 ročný, tajomník ZPO
Ladislav Kalus, 43 ročný, elektrikár
Ivan Kobza, 32, lesník
Pavol Košťál, 28, technik
Ondrej Koštialik, 58, technik
MUDr. Jarmila Martináková, lekárka
Jozef Suchár, 34, automechanik
Jozef Vrábel, 60, technik
KSS: Vladimír Baška, 46, technik
Jozef Binka, 34, robotník
Anton Haršáni, 48, technik
Jozefína Kalusová, 53, pedagóg
Stanislav Klvaňa, 33, administratívny pracovník
František Koiš, 45, robotník
Ing. Vojtech Miklóši, 45, technik
Ing. Miroslav Váň, technik
V Tunežiciach:
VPN-KDH: František Letko, 41, učiteľ
Milan Letko, 40, dielovedúci
Oľga Melicherová, 43, laborantka,
Dušan Peterka, 52, technik
KSS a nestraníci: Štefan Cák, 41, technik
Bohumil Kvasnica, 56, technik
Miroslav Kvasnica, 48, robotník
Ján Turzík, 43, technik
V kandidátke na starostu boli pre oba obvody /Ladce a Tunežice/ kandidovaní:
Ferdinand Bušík, 51, technik /VPN-KDH/
Rudolf Galanský, 59, predseda MNV /KSS/.
Zvolení vo voľbách boli tí, ktorí dostali prostú väčšinu hlasov. Pred voľbami sa kandidátky vzdali Vladimír Baška a Jozef Binka, obaja za KSS.
Voľby v oboch častiach obce prebiehali pokojne po oba dni. Bola však oproti voľbám do Fe-derálneho zhromaždenia a Slovenskej národnej rady podstatne nižšia účasť voličov.
V Ladcoch bolo zapísaných 1441 voličov, z ktorých sa volieb zúčastnilo 962, čo bolo asi 66 %. Za celú obec to bolo 1245 voličov z 1814 zapísaných.
Okrskové komisie konštatovali, že v Ladcoch bolo 961 platných hlasovacích lístkov, v Tunežiciach 265. Pri voľbách za starostu obce sa v Ladcoch započítalo 896 platných lístkov, v Tunežiciach 253.
Do obecného zastupiteľstva na štyri roky boli zvolení /podľa abecedného poriadku/.
Milan Gábel
Ladislav Kalus
Stanislav Klvaňa
Ivan Kobza
Ondrej Koštialik
Bohumil Kvasnica
František Letko
Milan Letko
MUDr. Jarmila Martináková
Oľga Melicherová
Ing. Vojtech Miklóši
Jozef Suchár
Za starostu obce väčšinou hlasov bol zvolený Ferdinand Bušík. Narodil sa 27. septembra 1939 v Lietavskej Lúčke. Od roku 1946 býval v Ladcoch. Naposledy pracoval vo Výskumnom ús-tave sklárskom v Trenčíne.
Od týchto volieb sa podľa zákona SNR zásadne zmenila štruktúra riadenia obce. Občania sa budú učiť novým pojmom i novému systému, v ktorom bude demokracia v obci fungovať. Zákon určoval aj nové ekonomické vzťahy, v ktorých však v čase volieb i po voľbách do kon-ca roku 1990 bolo veľa nejasností.
Najviac občanov zaujímala otázka starostu a jeho zvýšených právomocí. Zákon o obecnom zriadení zase určoval zriadiť obecný úrad, ktorý sa stáva výkonným orgánom obecného zastu-piteľstva a starostu obce a je zložený z pracovníkov obce. Zabezpečuje administratívne
a organizačné veci obecného zastupiteľstva a starostu. Obecná rada sa stala iniciatívnym vý-konným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva. Bude sa zaoberať všetkými bežnými vecami, ktoré vyplynú z uznesení obecného zastupiteľstva.
V uznesení o starostovi obce v Zákone o obecnom zriadení schváleného SNR 6. septembra 1990 sa hovorilo o tom, že starosta vedie a zvoláva zasadanie obecného zastupiteľstva a obecnej rady, vykonáva obecnú správu, zastupuje obe vo vzťahu ku štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám rozhoduje o všetkých veciach, ktoré nie sú zákonom, alebo uznesením obecného zastupiteľstva vyhradené tomuto orgánu.
O týchto veciach píšem v kronike preto, lebo oproti zákonom týkajúcich sa národných výbo-rov nastáva veľké osamostatnenie obcí a miest, ktoré aj v Ladcoch zrejme prinesie v budúcnosti mnoho výhod i mnoho problémov, najmä v otázkach financovania plánov obča-nov a obecného zastupiteľstva, ktoré si zvolili.
Prvé zasadanie obecného zastupiteľstva sa konalo 14. decembra 1990 v kultúrnom dome za účasti hostí z bývalého MNV, spoločenských organizácii a politických strán.
V rámci programu zložili novozvolení poslanci slávnostný sľub tohto znenia:
„Sľubujem, že budem riadne plniť svoje povinnosti, hájiť záujmy obce a jej obyvateľov, za-chovávať ústavu, zákony a ostatné právne predpisy“.
Potom sa volili jednotlivé funkcie, ktoré pre obecné zastupiteľstvo vyplývajú zo zákona o obecnom zastupiteľstve.
- Zástupcom starostu sa stal Ondrej Koštialik, ktorého úlohou je počas neprítomnosti zastupo-vať starostu a to v zvolávaní a vedení obecného zastupiteľstva a rasy a vykonávať obecnú správu.
- Do funkcie hladného kontrolóra zvolili Jozefa Vrábla. Jeho úlohou je kontrolovať poklad-ničné operácie a účtovníctvo, nakladanie s majetkom obce a vypracovávať odborné stanovi-ská k návrhu rozpočtu a záverečnému účtu obce.
- Do rady obecného zastupiteľstva zvolili:
Milan Letko
František Letko
Jozef Suchár
Milan Gábel
a ďalším členom rady je zástupca starostu Ondrej Koštialik.
- Na tomto zasadaní boli stanovení predsedovia komisii obecného zastupiteľstva:
Komisia finančná a správy obecného majetku – Stanislav Klvaňa,
Komisia vzdelávanie, kultúry, mládeže a športu – Ladislav Kalus,
Sociálna, zdravotná a bytová – MUDr. Jarmila Martináková,
Komisia ochrany životného prostredia, lesného a vodného hospodárstva – Ivan Kobza ,
Komisia ochrany verejného poriadku – Milan Gábel.
Školstvo v Ladcoch
Materská škola a detské jasle
Rok 1990 sa v Materskej škole a detských jasliach v Ladcoch začal voľbami riaditeľky zaria-denia. Uskutočnili sa 10. januára 1990 a do tejto funkcie bola zvolená dovtedajšia riaditeľka Viera Kováčová.
Ostatných členov pedagogického kolektívu tvorili: Zuzana Bieliková, Martina Fedorová, Ire-na Gajdošíková, Anna Grmanová, Táňa Janešíková, Martina Jurovčíková, Alena Kukučková, Viera Luhová, Jana Pikálková. V Detských jasliach pracovali: Katarína Palčeková, Mária
Koštialiková a Jana Kobelová. Okrem nich boli v Materskej škole a detských jasliach zamest-nané ďalšie pracovníčky: kuchárky, práčky, upratovačky a školníčka, v počte 9.
V prevádzke bolo 5 tried Materskej školy s počtom detí do 128 a 20 detí v Detských jasliach. V priebehu roka sa začal úbytok detí v jasliach. Po dovŕšení 3 rokov sa rodičia dožadovali presunu do Materskej školy a tak k 1. septembru zostalo v DJ iba 8 detí. ONV – odbor škol-stva rozhodol, že k 1. januáru 1991 budú detské jasle v Ladcoch zrušené. Ku koncu kalendár-neho roka bola v Materskej škole dovedna 108 detí.
Pri pedagogickej práci, najmä však v brigádnickej činnosti na pomoc škole pomáhali rodičia cestou Združenia rodičov. V tomto roku bol predsedom Ján Raček, ostatné členovia: Ing. Slá-vik, Stachová, Remová, Čemeš, Cícera, Kucharík, Suchár, Ďuriš.
Materská škola dobre spolupracovala so Základnou školou, už tradične s učiteľkami 1. roční-kov. Veľa pre deti urobila spolupráca so Závodným klubom.
Základná škola
Pri otvorení školského roku 1989-1990 pracovalo v Základnej škole 25 pedagogických a výchovných pracovníkov a 1 externá učiteľka. Z tohto počtu boli 3 pracovníčky v školskej družine a 1 pionierska vedúca. V škole bolo celkom 13 správnych zamestnancov: školník, upratovačky, kuchárky, kurič.
Vedenie školy tvorili: Dalimír Pružinec, riaditeľ, Mária Liptáková, zástupkyňa, ktorá však už do novembra 1989 bola práce neschopná.
Počet žiakov bol v ročníkoch 1.-4. 191,
v ročníkoch 5.-8. 191
spolu teda 382 žiakov, čo je presne toľko, ako v školskom roku 1988-1989.
Okrem normálnych predmetov žiaci navštevovali nepovinné predmety a to pohybové hry, športové hry a cvičenia z matematiky, pričom náplňou vyučovania pohybových hier bol ná-cvik na Celoštátnu spartakiádu. Po jej zrušení sa v krúžkoch venovali voľnej gymnastike a iným pohybovým aktivitám.
Neoddeliteľnou súčasťou školy bolo školská družina, v ktorej sa sústreďovalo 80 – 90 detí, čo boli prevažne žiaci 1.-4. ročníkov. Program činnosti v školskej družine vyplňovala športová, hudobná a pracovná výchova, ako i sebavzdelávanie a spoločensky prospešná činnosť.
V Základnej škole pracovalo dovedna 16 krúžkov, do činnosti ktorých sa zapojilo 223 žiakov. Deti navštevovali krúžky: tanečný, recitačný, rybársky, poľovnícky, futbalový, požiarnicky, strelecký, zdravotnícky, fotografický, výpočtovej techniky, mladý ochranca prírody, 2 mon-tážne krúžky. Krúžky viedli učitelia ZŠ, ale i rodičia a členovia spoločenských organizácii.
Značná pozornosť sa venovala materiálnym otázkam školy. Rôzne vylepšenia a opravy v školských objektoch sa robili už počas letných prázdnin, pokračovali v prvých týždňoch septembra. Rovnako aj v roku 1990 – opäť v slede: prázdniny a začiatok školského roka. Op-ravili sa všetky strechy budov a pergoly, komín na kotolni. Vymaľovali sa všetky priestory v pavilóne A a B, školské dielne, chodby a šatne, školská jedáleň. Natreli sa všetky okenné rámy a urobilo tesnenie okien. Celková hodnota týchto opráv prekročila pol milióna korún.
V lete 1990 sa úspešne završuje viacročná snaha Základnej školy upraviť nevyhovujúce ihris-ko medzi budovami školy. Za pomoci Považských cementární, JRD Košeca a za financovania ONV – odboru školstva sa vybetónovala plocha 60 x 40 metrov, ktorá sa napokon pokryla vrstvou asfaltu. Celkové náklady boli 118 667 Kčs. Súčasne sa začala upravovať škvarová bežecká dráha, ktorá obrubuje asfaltové ihrisko.
Politické zmeny u nás priniesli aj niektoré zmeny vo vedení školy, v obsahu a systéme škol-stva.
V roku 1990 sa v školskom systéme urobili tieto zmeny: zrušilo sa ideovo-politické vzdeláva-nie učiteľov. Predmetu občianska náuka sa v 6.-8. ročníku neklasifikuje. Učitelia dejepisu
preberali učivo po roku 1918 z textov a pokynov v Učiteľských novinách a v Novom slove. V druhom polroku sa zredukoval počet hodín ruského jazyka, čin sa vytvoril priestor iným cudzím jazykom. Na škole sa prestalo oslovovať „súdruh – súdružka“, čo nahradili oslovova-ním „pán a pani“.
V základnej škole bolo ešte v decembri 1989 ustanovené tzv. Učiteľské fórum, ako neformál-na iniciatíva, ktorá nepodliehala riadeniu zhora. Úlohou Učiteľského fóra bolo, okrem iného, aj podávať iniciatívne návrhy na zlepšenie práce školy.
Revolučné odborové hnutie sa zmenilo na Základnú organizáciu odborového zväzu. Voľby nového výboru sa konali 9. januára 1990. Do funkcie predsedu bola tajným hlasovaním zvo-lená Viera Králová.
Ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej republiky doporučilo dňa 5. januára 1990 vykonať v januári 1990 voľbu do funkcie riaditeľov škôl, na obdobie od 1. feb-ruára 1990 do 1. septembra 1991. Dňa 15. januára 1990 sa v Základnej škole Ladce prostred-níctvom anketových lístkov ustanovila 5 – členná kandidátka. Traja kandidáti sa potom vzdali a zostali Mária Letková a Dalimír Pružinec. 17. januára sa konali voľby, po ktorých bol vý-sledok medzi dvoma kandidátmi 9:9 hlasov. Vzhľadom na rovnosť hlasov mal byť riaditeľ menovaný konkurzom. 25. januára sa však Dalimír Pružinec kandidátky vzdal a riaditeľkou sa tak stala Mária Letková. Zástupkyňou riaditeľky bola zvolená a menovaná Ľudmila Vráblová.
Dňa 1. februára 1990 zmenila Pionierska organizácia SZM názov na Pionier. Pri jej zriaďova-ní sa stanovilo, že je to samostatná spoločenská organizácie detí, ktorá vychádza zo záujmov a potrieb detí.
Aktivita školy sa prejavila i mimo vyučovacieho procesu. Od 19. – 24. februára 1990 sa usku-točnil výchovno-výcvikový lyžiarsky kurz s pobytom v Zliechove pre 30 žiakov VII. ročníka. Vzhľadom na nepriaznivé poveternostné podmienky sa však lyžovalo iba 3 dni.
Spoločenské posedenie pedagogických a výchovných pracovníkov zorganizovala odborová organizácia v Klobušiciach. Pri príležitosti Dňa učiteľov bola vyznamenaná učiteľka školy Nadežda Ištvániková, ktorá po 35 rokoch v školskej službe odchádzala na dôchodok.
Od 14. mája do 26. mája 1990 bolo 60 žiakov 3. a 4. ročníka v škole v prírode v Lazoch pod Makytou.
Žiaci 3. ročníka absolvovali základný plavecký výcvik na krytej plavárni v Púchove.
Dobrú odozvu mali výchovné koncerty v rámci hudobnej výchovy pripravované skupinou Termix a inými, ako i zábavné a poučné – netradičné stretnutia pod názvom „Veselý zeme-pis“, ktoré vedenie školy organizovalo v spolupráci so Závodným klubom Považských ce-mentární v Ladcoch. V roku 1990 sa darilo organizovať aj exkurzie do Sklární Lednické Rov-ne, Stredného odborného učilišťa stavebného v Trenčíne, do Matice slovenskej v Martine, do Dolnéno Kubína /P.O.Hviezdoslav/ a iné.
Žiaci školy so svojimi učiteľmi, resp. vedúcimi krúžkov sa zúčastnili viacero podujatí náuč-ného, kultúrneho a športového charakteru. Tak boli úspešní na okresnom kole matematickej olympiády i olympiády ruského jazyka. Na Behu Smeny a Mladej fronty získali prvé miesto v okresnom a krajskom kole a ďalšie veľmi dobré umiestnenia. V ľahkej atletike boli mladší žiaci, mladšie žiačky a staršie žiačky prví v rámci okresu.
Tradičné zbery zamerali na zber gaštanov, ktorých poľovníci z Ilavy odobrali viac ako 2 000 kilogramov. Podobne boli úspešné aj zbery železného šrotu, najviac však zber odpadového papiera. Zberová aktivita sa prejavila i v zbere šípok /283 kg/ a liečivých rastlín /1 433 gra-mov/.
Združenia rodičov v školskom roku 1989-1990 venovalo pozornosť zjednocovaciemu procesu pôsobenia školy a rodičov na výchovu detí. Okrem prednáškovej činnosti sa rodičia pričinili o
úpravu školského areálu a zariadenia, materiálneho vylepšenia tried.
V školskom roku 1989 – 1990 viedol Združenie rodičov výbor: Ing. M. Barica, predseda, M. Bajza, pokladník, členovia výboru: Ing. Jurčo, Hudecová, Justh, Pastierik, Letko, Tichý, Šot-kovská, Chlebová, Turzík.
5. októbra 1990 sa v kultúrnom dome zišlo plenárne zasadanie Združenia rodičov pri Základ-nej škole. Tu sa rodičia dozvedeli viacero noviniek. Umiestnenie žiakov po skončení do-chádzky na Základnej škole je voľné. Škola nedostala nijaké direktívne čísla. Do učilíšť si umiestnenie dieťaťa rodič dohodne sám s vedením podniku. Ak bude viac nezaradených detí v 8. ročníku – zriadi sa deviata trieda. V škole sa skúšobne zrušili žiacke knižky, čo bola sú-časne výzva rodičom uplatňovať viac priamy styk s učiteľmi ZŠ. V ročníkoch 1.-5. sa zavied-la tretia hodina telesnej výchovy, ktorá je vždy odpoludnia. Na tomto plenárnom zasadaní vyhodnotili najlepší triedny kolektív, najlepšieho dôverníka triedy a vedúceho krúžku. Vo voľbách z trojnásobného výberu zvolili 11 – členný výbor pre rok 1990-1991: Pavol Tichý, Juraj Letko, Ján Pastierik, Milan Bajza, Jana Chlebová, Anna Kacinová, Jolana Šotkovská, Miloslav Barica, Jozef Martinák, Miroslav Zajac, Gabriela Koštialiková.
Dňa 3. septembra 1990 otvorili v Základnej škole nový školský rok. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch bolo na začiatku 16 tried s 379 žiakmi, z toho v ročníkoch 1.-4. 181 detí. Celkom 62 detí sa prihlásilo do školskej družiny, kde budú mimoškolskú činnosť vykonávať v troch oddeleniach.
Na začiatku školského roku 1990-1991 v Základnej škole pôsobilo 21 pedagogických a výchovných pracovníkov. Medzi novými privítali pre ročníky 1.-4. Zuzanu Eliášovú, Miro-slavu Koišovú a Emíliu Filovú, v ročníkoch 5.-8. Dagmar Krajčiovú a Stanislava Kreta, v školskej družine Jarmilu Gabkovú, Alenu Zaťkovú a od novembra Máriu Liptákovú. Hneď na začiatku sa pozornosť venovala vyučovaniu cudzích jazykov. V ročníkoch 5.-8. sa vyučo-val ruský jazyk a nemecký jazyk a v troch krúžkoch popoludní /za peniaze rodičov/ sa 46 detí začalo učiť anglický jazyk.
Osobitné odborné učilište
V školskom roku 1989-1990 navštevovalo osobitné odborné učilište v Ladcoch 312 žiakov, z toho 138 dievčat. Žiaci navštevovali 26 tried v odboroch: murár, stolár, cementár, maliar, stavebný zámočník, záhradník a krajčírka.
O vyučovací proces, odborný výcvik a o výchovu sa staralo 49 učiteľov a 24 vychovávateľov.
Po novembri 1989 sa uskutočnili v Osobitnom odbornom učilišti niektoré personálne zmeny. Po organizačných prípravách sa 17. januára 1990 konali voľby riaditeľ učilišťa. Navrhnutí boli traja kandidáti: PAEDr. Vladimír Hromek, Karol Kuniak a Ing. Jela Kalusová. Volieb sa zúčastnilo 67 voličov a o riaditeľovi školy sa rozhodlo už v prvom kole, keď PAEDr. Vladi-mír Hromek získal 39 hlasov a stal sa novým riaditeľom Osobitného odborného učilišťa v Ladcoch. Pri tej istej príležitosti boli zvolení aj ďalší funkcionári školy:
Jozef Hladký, ako zástupca riaditeľa pre odborné predmety,
Miroslav Sňahničan, zástupca riaditeľa pre všeobecno-vzdelávacie predmety,
Ing. Jela Kalusová, vedúca odborného výcviku,
Marián Justh, vedúci výchovy.
Na začiatku školského roka 1989-1990 pracovali v učilišti organizácie: KSS, SMK, ROH a ZČSSP. Po novembri 1989 boli všetky zrušené, pričom namiesto Socialistického zväzu mládeže vznikol Zväz mladých a namiesto ROH – Odborový zväz. Potom platila zásada, že jediným oponentom riaditeľa môže byť iba Odborový zväz.
Výchovno-vyučovacie výsledky dosiahnuté v školskom roku 1989-1990 nepresiahli úroveň prechádzajúcich rokov. Priemerná známka bola 2,27. 13 žiakov malo znížený druhý stupeň zo správanie, desať žiakov dokonca tretí stupeň a 10 žiakov bolo vylúčených zo školy, väčšinou
pre vysokú neospravedlnenú absenciu. Boli to väčšinou rómske deti. S vyznamenaním pro-spelo 36 žiakov a 8 neprospelo.
Prijímacích pohovorov – skúšok pre nový školský rok 1990-1991 sa zúčastnilo 195 žiakov, z ktorých prijali 151 žiakov. K záverečným skúškam v júni 1990 pripustili 75 žiakov posled-ných ročníkov. Z toho bolo 19 vyznamenaných, 15 žiakov prospelo veľmi dobre, 40 prospelo a dvaja neprospeli.
Nový školský rok 1990-1991 otvorili na slávnostnom zhromaždení vo veľkej sále kultúrneho domu za pomerne veľkej účasti rodičov. K väčším organizačným zmenám nedošlo a tak sa nový školský rok začal obvyklým spôsobom. Zmena nastala v zložení a čiastočne i poslaní Združenia rodičov. Nový výbor zvolili práve na spomínanom zhromaždení:
Ing. Jaroslav Klobučník, predseda,
Marta Dobrodenková, tajomníčka, Žofia Justhová, pokladníčka,
Členovia: František Očkay, Elena Vavroušová.
Ako hlavné úlohy si vytýčili:
Zisťovanie spätných informácií o činnosti školy a na základe toho zlepšovanie celkových podmienok žiakov učilišťa. Zakúpenie vecných cien pri uskutočňovaní rôznych športových a iných súťaží, zakúpenie kníh za dobré výsledky v prospechu, športe a pod. Rozhodli sa aj zakúpiť športovú výstroj pre žiakov reprezentujúcich školu.
V rámci mimoškolskej činnosti pracoval v učilišti strelecký krúžok pod vedením Ing. Dvor-ského a literárno-dramatický pod vedením učiteliek Dobrodenkovej a Vendrinskej. Jedným z cieľov telovýchovnej aktivity pod vedením učiteľov Sňahničana, Filipa a Kreta sa stala prí-prava na Celoslovenské športové hry mládeže Osobitných odborných učilíšť. Pre dievčatá sa uskutočnili v Lučenci, kde pretekárky OOU Ladce skončili na treťom mieste a chlapci, ktorí mali svoje hry v Bratislave sa umiestnili na druhom mieste. V mesiacoch október a máj bola už tradičná súťaž o Pohár riaditeľa školy medzi učebnými odbormi v atletike. V máji sa usku-točnila každoročná Vatra mieru s kultúrnym, zábavným i športovým programom v netradičných disciplínách.
V rámci výchovy, žiaci bývajúci v internáte v spolupráci s vychovávateľmi pripravujú pravi-delne mnoho zaujímavých podujatí. V tomto roku si zvlášť pochvaľovali zoznamovaciu dis-kotéku s kultúrnym programom. Úspešne pokračovali v osvedčených formách výchovy a zábavy pod názvom Stopercentný muž a Praktické dievča. Žiaci z internátu navštívili veľa kultúrnych podujatí: kino, divadelné predstavenia, výstavu Výtvarná Dubnica, múzea, poria-dali besedy so zaujímavými ľuďmi a pod. V tomto roku sa začala príprava zradenia veľkej herne a hudobnej miestnosti.
Na konci marca 1990 sa v OOU konala súťaž o najkrajšie dievča Miss OOU. Hodnotila sa nielen fyzická krása, ale aj také vlastnosti, ako sú domáce práce, spoločenské správanie, vtip-nosť, tanec, prednes prózy a poézie. Miss OOU sa stala Mária Bučková, z 2. ročníka odboru krajčírka. 27. októbra organizoval Okresný dom detí a mládeže v Považskej Bystrici dvanásť-hodinovú súťaž v disko-tancoch Disko-maratón. Súťaže sa zúčastnilo aj sedem párov taneční-kov z učilišťa, ktorí si počínali suverénne, keď získali prvé tri miesta. Najlepší: Mária Bučko-vá a Marián Gašpar.
Od času, keď výstavbu OOU prevzal podnik Agrostav sa značne urýchlila výstavba nového areálu. Po presťahovaní zámočníkov do novej budovy sa úspešne a v termínoch pracovalo na pavilóne pre murárov a maliarov. Takže v roku 1990 bol v užívaní blok stolárov s triedami a kanceláriami, kotolňa a pavilón pre zámočníkov, garáže a sociálne zariadenia. Na spomína-nom bloku pre murárov a maliarov bola väčšina stavby hotová a tak termín jún 1990 sa zdal byť reálny. Táto budova bude mať dielne, učebne a sociálne zariadenia. Vedenie školy inten-zívne rokovalo po celý rok o ďalšej etape, ktorou by mala byť výstavba internátov na mieste starých hospodárskych budov. Plánovaná budova ubytovní je vo svojom projekte prispôsobe-ná štýlu kaštieľa a to najmä strechou.
Pokračovala aj modernizácie budovy bývalej ZDŠ, teraz krajčírske dielne a učebne. PO zave-dení centrálneho kúrenia z tepelného zdroja Považských cementární pristavili sociálne zaria-denia a rozšírili krajčírske dielne. Stavbu uskutočňovali pracovníci Agrostavu v spolupráci s učňami – murármi OOU.
Zamestnanci a žiaci učilišťa začali v roku 1990 s výstavbou športového areálu, ktorý nahradí tzv. Pioniersky štadión v parku.
Kultúra v obci
Kultúrny život v obci v negatívnom zmysle ovplyvnila stagnácia niektorých organizácii, ktoré tradične tieto aktivity vykonávali i problém financií v Závodnom klube, ktorý trvá už viac rokov. Na druhej strane určité oživenie priniesli nové aktivity, najmä v Klube mládeže pri Závodnom klube.
24. apríla 1990 rozhodnutím Rady MNV bolo zrušené Miestne kultúrne stredisko s tým, že celo-obecnú kultúrnu činnosť bude ďalej vyvíjať Závodný klub, včetne miestneho rozhlasu a vydávanie Ladeckých zvestí. Súčasne sa rozhodlo nezriadiť pamätnú sieň a zozbieraný his-torický materiál archivovať, pripravené vitrínky, panely, nábytok a ďalšie súčasti plánovanej pamätnej siene skladovať. Po zrušení Miestneho kultúrneho strediska prestali sa načas vysie-lať rozhlasové relácie a vydávať Ladecké zvesti, čo sa však od septembra obnovilo.
V roku 1990 sa uskutočnili niektoré tradičné, ale i nové oslavy výročí, na ktorých tak, ako v predchádzajúcich rokoch nebola príliš vysoká účasť.
Dňa 11. marca pripravili Zväz žien v kultúrnom dome podujatie – slávnostnú schôdzu pre ženy z Ladiec pri príležitosti Medzinárodného dňa žien. V rámci slávnosti v kultúrnom prog-rame vystúpili deti z Materskej školy a Základnej školy. Deň predtým oslávili svoj sviatok ženy – učiteľky, vychovávateľky a pracovníčky zo všetkých škôl v Ladcoch a svoju oslavu mali i ženy zo železničnej stanice Ladce.
30. apríla 1990 si pri príležitosti 45. výročia oslobodenia do 300 občanov uctilo na spomien-kovej oslave všetkých, ktorí sa zaslúžili o naše oslobodenie. Po príhovore podpredsedu MNV Ferdinanda Bušíka účastníci položili vence k pamätnej tabuli na kultúrnom dome a k pomníku padlých v druhej svetovej voje. Za zmienku stojí, že v prejave podpredsedu MNV sa po ro-koch spomína aj zavraždenie židovských občanov v horách okolia Ladiec na sklonku roku 1944.
Dňa 1. mája sa v Ilave konal míting organizovaný MsNV, VPN, KDH a KSS v Ilave, na kto-rom sa zúčastnilo asi 100 občanov z Ladiec.
Deň matiek pripravený Kresťansko-demokratickým hnutím – klubom v Ladcoch a VPN v Ladcoch sa vydaril. Matky, deti, ale aj ostatní občania videli 13. mája vo veľkej sále kultúr-neho domu kultúrny program. V rámci tohto podujatia si na svoje prišli najmä deti, ale i dospelí návštevníci. V rámci Dňa matiek odmenili matky s 5 a viac deťmi z Ladiec i Tunežíc.
29. augusta 1990 si občania Ladiec uctili tých, ktorí položili svoje životy v Slovenskom ná-rodnom povstaní. Slávnosť pri príležitosti 46. výročia sa začala pri kultúrnom dome, pokračo-vala sprievodom a ukončila sa kladením vencov k pamätníku padlých.
Kríza súborov
Spevácky súbor žien pri Závodnom klube, ktorý počúvali občania pri rôznych príležitostiach už 18 rokov mal v roku 1990 svoje problémy. Speváčok stále ubúdalo a tak sa vedenie obráti-lo na ženy v obci s náborom, ktorý však vyšiel naprázdno.
Pokračoval aj niekoľkoročný úpadok dychovej hudby, zavinený financiami, ale aj odchodom hudobníkov z rôznych príčin. Súbor nemal stabilného vedúceho a tak táto v celoštátnom me-radle známa vynikajúca kapela sa stala už len minulosťou.
Až takmer k úplnému rozpadu sa dostal v minulosti aktívny krúžok filmových amatérov. Dô-vody boli finančné, organizačné, ale zrejme najviac odchod vedúceho a zakladateľa tohto krúžku Miroslava Remu. 17. marca sa v Ladcoch ešte konala Okresná súťaž amatérskych fil-mov a videoprogramov. Do súťaže bolo prihlásených 11 súťažných filmov s DK Dubnica nad Váhom, DK Považská Bystrica, ZK Gumárne Púchov, Dom detí a mládeže v Ilave a AFK Ladce. V porote zasadali známi odborníci: Peter Záchenský, režisér filmovej tvorby Bratisla-va, Ing. Milan Stano zo Slovenskej televízie a ďalší. Porota konštatovala, že úroveň filmov je slabšia ako po iné roky a udelila ceny. V normálnom poradí na prvých troch miestach sa umiestnili filmy z Dubnice a Púchova. Z Ladeckých amatérov dostal zvláštnu cenu 16-mm film Štefana Kováčika „Fašiangy v Krivokláte“.
Z ďalších významných podujatí Záujmovej umeleckej činnosti spomeniem Okresnú prehliad-ku scénického tanca na javisku ZK Považských cementární 19. mája 1990. Organizátorom bolo Okresné osvetové stredisko a domáci Závodný klub.
Profesionálne súbory
V Závodnom klube v Ladcoch sme v roku 1990 videli niekoľko vystúpení profesionálnych umelcov. Niektoré z nich:
- Tešínske divadlo s rozprávkou Čertove zlaté vlasy
- Vystúpenie Olda Hlaváčka a Ivana Krajíčka v Závodnom programe Starsbar
- Dychový orchester Moravěnka
- Štátne bábkové divadlo z Košíc s rozprávkou Tri prasiatka
- „Veselý zemepis“ – program skupiny Termix pre deti
- Výchovné koncerty a ďalšie súbory a skupiny.
Záujem o vystúpenia profesionálnych skupín značne poklesol a tak aj finančne bola väčšina stratová. To spôsobili, že organizátori v poslednom štvrťroku už nijaké súbory nepozývali.
Voľba Miss Považie
29. septembra 1990 bola preplnená sála kultúrneho domu v Ladcoch svedkom mimoriadneho kultúrno-spoločenského podujatia – Voľby MISS POVAŽIA. Kultúrny program, módna pre-hliadka a iné kultúrne aktivity rámcovali to najhlavnejšie – voľbu najkrajšieho dievčaťa od Žiliny po Trenčín. Organizátormi boli Závodný klub Ladce, Klub mládeže pri ZK Ladce, TALENT – Zväz záujmových združení Považská Bystrica. Sponzormi podujatia boli Považ-ské cementárne, š.p., Makyta Púchov, Spojené sklárne Lednické Rovne, Kožatex Bratislava a POVEX Žilina.
V bohatom programe sme videli členov Klubu spoločenského tanca z Považskej Bystrice, krúžok moderného tanca Klubu mládeže ZK Ladce – Total, Módnu prehliadku Makyty Pú-chov a Odevných závodov Trenčín i známych hercov Štefana Skrúcaného a B. Ďuriča.
Súťažiace dievčatá prešli skúškou znalostí, talentu, pôvabu a krásy. Všetko sa začalo meraním a vážením, jazykovými znalosťami podľa zvoleného cudzieho jazyka. V zábavnej časti vid-ličkou na tanieri šľahali sneh a potom preskakovali cez švihadlo. Ďalej spievali, rozprávali o Považí a zúčastnili sa kvízu o našom rodnom kraji – o povodí Váhu. Na záver sa dievčatá predstavili ako tanečnice a nakoniec promenáda v plavkách.
Porota vedená Alexejom Čibenkom napokon rozhodla, že na prvom mieste sa umiestnila Dubničanka Miroslava Mošková, na druhom 17-ročná študentka Gymnázia Púchov Silvia
Fuseková a na treťom Jana Mošková z Visolaj. Cenu magazínu POVEX získala Žilinčanka Adriana Antolová.
Klub mládeže
V roku 1990 mal Klub mládeže pri ZK Považských cementární svoju klubovňu v prístavbe kultúrneho domu. Jeho 67 členov sa zúčastňovalo na významných kultúrno-spoločenských podujatiach, alebo ich priamo organizovali. Aktivitu zamerali najmä na:
- efektívne využívanie voľného čau rozvíjaním záujmovej činnosti,
- organizovaním kultúrno-spoločenských, rekreačno-telovýchovných a turistických akcii pre seba, ale i pre ostatných občanov, najmä mládež a deti,
- priamu činnosť v klubových priestoroch.
Solídne vybavenú klubovňu si sami doplnili zariadením, zvukovou technikou za peniaze zís-kané z vlastnej činnosti. Zo organizačné vyvrcholenie pokladali už spomínanú súťaž Miss Považie. Z umeleckej záujmovej činnosti sa v roku 1990 najlepšie darilo súboru moderného tanca Total, ktorého členmi bolo 15-16 ročná mládež a viedli ho Alžbeta Bušíková ml. a Bohunka Lihocká.
Členovia sa pri založení klubu v roku 1989 zaviazali udržovať okolie kultúrneho domu. Svoj sľub plnili a s údržbou parkovej plochy neboli po celý rok nijaké problémy.
V rámci Medzinárodného dňa detí pripravili v kultúrnom dome bohatý program pre deti z Ladiec a Tunežíc. Organizátori využili v kultúrnom dome takmer všetky priestory, ale aj plochu pred Závodným klubom. Deti sa zúčastnili rôznych súťaží, maľovali na asfalt, pozerali zábavné videoprogramy atď.
19. mája usporiadali členovia klubu pred ZK všeobecnú burzu, ktorá nemala úspech a viac ju teda do konca roka neopakovali.
V priebehu roka usporiadali niekoľko tanečných zábav a diskoték, ktoré robili – ako všetky organizácie – pre zisk, teda financie na ostatnú činnosť. Takto zábavy v Ladoch vinou všet-kých organizátorov, ale i samotných účastníkov, najmä mládeže z iných obcí a miest mávali niekedy veľmi nekultúrny priebeh i za asistencie ZNB.
Knižnica v Ladcoch
Knižnica v Ladcoch mala v roku 1990 11 418 zväzkov, z toho spoločensko-vedná literatúra 1 463, prírodovedná 502, z oblasti poľnohospodárstva 232, technických kníh 409 a ostatnej náučnej literatúry 859 zväzkov. Krásnej literatúry mali čitatelia k dispozícii 4 993 zväzkov a kníh pre deti 2 542 zväzkov.
V roku 1990 pribudlo 225 kníh zakúpených za 7 622 Kčs, ale ubudlo 1 199 kníh, ktoré boli vyradené z politickej literatúry osobitnou vyraďovacou skupinou z Okresnej knižnice.
Knižnica mala v roku 1990 348 čitateľov z toho 114 do 14. rokov. Takýto počet bol približne aj v roku 1989. Knižnica bola zdarma k dispozícii čitateľom a návštevníkom v pondelok a piatok vždy od 15.00 do 19.00 hodiny. Uvedený počet čitateľov si v roku 1990 v knižnici požičal dovedna 17 296 zväzkov, z toho spoločensko-vedných 876, prírodovedeckých 646, z poľnohospodárstva 603, technickej literatúry 596 a ostatnej náučnej 1 152. Najviac výpoži-čiek, ako každý rok, bolo z krásnej literatúry – 5 889 a kníh pre deti – 5 996 zväzkov.
Kino Závodného klubu
Výkony kina Závodného klubu v roku 1990 boli nižšie, ako v predchádzajúcich rokoch. Hlavná príčina je v tom, že od 4. septembra až do konca roku 1990 bolo kino zatvorené pre
adaptačné práce a výmenu premietacích strojov. Celá oprava stála viac ako 300 000 Kčs, čo sa hradilo z financií Ministerstva kultúry, ktoré pridelili v auguste 1989.
V roku 1990 v kine ZK premietli filmy v 197 predstaveniach, za účasti 8 973 divákov. V prvej polovici roku 1990 sa uskutočnila prehladia úspešných filmov, ktorú videlo dovedna 1 277 divákov, čo bolo podstatne menej, ako na podobnej prehliadke v roku 1989.
Politické strany a hnutia
Klub Kresťansko-demokratického hnutia
Klub bol založený 7. januára 1990 za účasti 24 občanov a Andreja Franku ako delegáta z Považskej Bystrice. Na ustanovujúcej schôdzi bol zvolený výbor, ktorého predsedom sa stal Miroslav Koyš. Členmi predsedníctva : Ing. Ľubomír Ježo, Lýdia Štefancová, Zuzana Faturí-ková, Jozef Vrábel. Na tomto zasadnutí navrhli aj kandidátov na poslancov do Miestneho ná-rodného výboru, ktorého rekonštrukcia sa pripravovala na február.
Klub Kresťansko-demokratického hnutia vychádzal z týchto zásad:
- Východiskom pre osobný a spoločenský život je kresťanský svetonázor, ekumenicky chápa-ný, ako zjednocovacia základňa členov kresťanských cirkví a aj iných občanov, ktorí uznáva-jú kresťansko-etické hodnoty.
- Zaručenie plnej náboženskej slobody, zrušenie dozoru štátu nad cirkvami, dodržiavanie ľud-ských práv.
- Rovnoprávnosť osobného, súkromného a spoločenského vlastníctva.
- Podpora sociálne slabých občanov zo štátnych prostriedkov, aj dobrovoľnou prácou iných občanov, podpora pevných rodinných vzťahov.
Z činnosti Klubu KDH vyberám:
-Dňa 23. februára sa uskutočnila beseda s Ivanom Polanským z Novej Dubnice.
-Hnutie organizovalo a zabezpečilo zájazd do Bratislavy pri príležitosti návštevy pápeža Jána Pavla II. dňa 22. apríla v Bratislave.
-13. mája Kresťansko-demokratické hnutie za spolupráce s Verejnosťou proti násiliu pripravi-lo pri príležitosti Dňa matiek nedeľné odpoludnie, na ktorom odmenili viacdetné matky.
- Od 16. do 21. júla sa uskutočnil týždenný rekreačný pobyt 30 detí a 13 dospelých v Melčickej doline.
- Hlavnou akciou bola obnova kaplnky a úprava okolia na Skalke v Horných Ladcoch, čo vyvrcholilo 16. septembra posviackou sochy Lurdskej Panny Mária, ktorá bola uložená v jaskynke pod skalou a posviacka kríža v kaplnke. Omšu viedol kanonik z Košece Jozef Po-lčin, ktorému koncelebroval rodák z Ladiec vdp. Ladislav Vrábel. Slávnosti sa zúčastnilo veľa občanov a účinkovala aj Ladecká dychovka.
Zavŕšením činnosti v roku 1990 bola jasličková slávnosť usporiadaná 25. decembra v miestnej kaplnke pod vedením Z. Faturíkovej a za účinkovanie detského zboru.
Predsedom Kresťansko-demokratického hnutia sa v priebehu roka 1990 stal Jozef Vrábel.
Komunistická strana Slovenska – Strana demokratickej ľavice
29. marca 1990 sa v kultúrnom dome v Ladcoch konala významná členská schôdza Komunis-tickej strany Slovenska v Ladcoch. Hovorilo sa a asi 20 diskutujúcich podporilo, že úloha členov KSS v Ladcoch bude i naďalej spočívať v podporovaní celo-obecných záujmov, najmä preferenčných otázok základných stavieb, ako sú vodovod, plynofikácie, rekonštrukcia zdra-votného strediska a obchodná sieť. Členovia KSS hovorili aj o tom, že budú podporovať
Miestny národný výbor i budúce obecné zastupiteľstvo v akciách zamarených na zlepšenie životného prostredia.
Na členskej schôdzi ZO KSS odstúpil bývalý výbor a bol zvolený nový: Ing. Karol Horký, predseda a členovia: Jozefína Kalusová, Ing. Miroslav Váň, Ladislav Černota, Jozef Mikuši-nec, Jozef Kováč, Stanislav Klvaňa, Miroslav Šedík, Ing. Vojtech Mikloši, Vladimír Baška a František Koiš.
V časti Tunežice bola osobitná organizácia Komunistickej strany Slovenska – Strana demo-kratickej ľavice.
Na KSS – Stranu demokratickej ľavice sa premenovali na mimoriadnom zjazde, ktorý sa ko-nal na konci roka 1990 v Prešove.
Verejnosť proti násiliu
Hnutie Verejnosť proti násiliu založili v Ladcoch mladí ľudia. Na prvom zasadaní, na ktoré pozvali viacerých sa všetci zhodli na tom, že je treba skončiť s vládou jednej strany – teraz i v budúcnosti. Po prvých rokovaniach vybrala mládež Ladiec niekoľkých do prípravného výboru k usporiadaniu prvého mítingu občanov organizovaného VPN v Ladcoch, na podporu študentov, hercov a aktivistov VPN. Míting sa konal 9. decembra 1989 za veľkej účasti oby-vateľov, z ktorých viac ako 250 sa podpísalo na podporu Verejnosti proti násiliu.
Väčšina členov prípravného výboru: Peter Janešík, Pavol Košťál, Miroslav Remo, Milan Gá-bel, Branislav Lipták ml. a Ľubomír Ježo boli i po decembrovom mítingu zvolení do výboru hnutia VPN. Výbor VPN prijal na návrh Milana Gábela dve myšlienky – zásady ďalšej čin-nosti VPN v Ladcoch:
- Ak sa návrh a nariadenia vyšších orgánov /ako koordinačného centra v Banskej Bystrici a hlavného koordinačného centra VPN v Bratislave/ budú priečiť serióznosti, pravdivosti, alebo čestnosti – nebudú výborom ani ostatnými aktivistami VPN v Ladcoch rešpektované.
- Celú svoju prácu VPN v Ladcoch zameria na pomoc rozvoju obce. Teda nie tendencia rozbí-jať, alebo sa zamerať na deštrukčnú činnosť, ale naopak – seriózne prehodnocovať a pritiahnuť k činnosti na rozvoj obce aj inteligenciu, ktorá sa už na niekoľko veľmi schop-ných iba málo angažovala.
Dňa 20. decembra 1989 traja členovia VPN prerokovali desať bodov programového vyhláse-nia VPN a funkcionármi MNV: Rudolfom Galanským /predseda/, Ladislavom Černotom /podpredseda/ a Jurajom Letkom /tajomník/. Aj toto stretnutie sledovalo ďalší rozvoj obce.
V januári 1990 sa uskutočnila anketa VPN na vyjadrenie sa občanom k funkcionárom MNV. Anketové schránky boli na troch miestach, v Horných Ladcoch, Ladcoch a Tunežiciach. Vý-sledok ankety bol taký, že u predsedu prevažovala nedôvera a u tajomníka MNV dôvera na ďalšie vykonávanie funkcie. Výbor VPN nesúhlasil s požiadavkou niektorých občanov odvo-lať predsedu MNV, ale predpokladal, že o všetkom rozhodnú budúce voľby. Výbor VPN roz-hodol aj o tom, že niekam výsledky ankety nepošle, že budú slúžiť iba pre vnútornú informá-cie VPN v Ladcoch.
18. marca 1990 sa konalo II. zhromaždenie občanov organizované Verejnosťou proti násiliu v Ladcoch. Výbor predniesol správu o činnosti VPN a výsledky svojich rokovaní s funkcionármi obce i vyriešenie niektorých problémov, s ktorými sa občania na výbor obra-cali.
Od prvého mítingu boli všetky rokovanie výboru VPN prístupné všetkým občanom. Nijaká politická strana nemala nepovolený vstup. Prítomní býval aj tajomník MNV i predseda ZO KSS v Ladcoch.
V rámci pomoci obci sa VPN zúčastnilo brigády na čistení Lúčkovského potoka, o čom píšem podrobnejšie na inom mieste.
Po niekoľkých spoločných rokovaniach VPN sa Klubom Kresťansko-demokratického hnutia v Ladcoch, kde bola dosiahnutá dohoda, išli obe hnutia do komunálnych volieb v novembri 1990 v koalícii so spoločnou kandidátkou. Vyslovila sa zásada, aby sa do obecného zastupi-teľstva dostali občania najschopnejší a najaktívnejší, bez ohľadu na stranícku – politickú prí-slušnosť.
Hnutie VPN v danom období svoju úlohu splnilo. Po voľbách prijali zásadu, že občania v komunálnych voľbách slobodne zvolili do obecného zastupiteľstva a za starostu ľudí, kto-rých poznajú a že teraz je potrebné, aby všetky politické sily v obci spoločne sledovali, ale sa i podieľali na rozvoji obce.
Strana zelených
Jedna zo strán, ktorá vznikla na začiatku roka 1990 v okrese Považská Bystrica bola Strana zelených. Do svojich programových cieľov prijala úlohy z oblasti demokracie, medzinárod-ných vzťahov, ale predovšetkým z oblasti ekológie. Týkalo sa to najmä otázok životného pro-stredia, výchovy, osvety a vzdelávania, ochrany krajiny a prírody, národného kultúrneho de-dičstva, urbanistky a stavebníctva, priemyslu, dopravy, energetiky, poľnohospodárstva, lesné-ho a vodného hospodárstva, ovzdušia a hluku. Mnoho z toho a z ďalších zásad, ako zdravot-níctvo, sociálny program, otázky odpadu a ďalšie sa aj nás obyvateľov Ladiec výsostne týkali. Preto aj v našej obci – medzi mladými sa prejavili určité snahy Stranu zelených založiť. To sa nepodarilo a po voľbách stratili mladí záujem.
Dobrovoľné organizácie v Ladcoch a Tunežiciach
Telovýchova v TJ Tatran Cementáreň Ladce a TJ Tunežice
V roku 1990 došlo k podstatným zmenám aj na pôde telovýchovy. Hlavne sa odbúrala neú-merná administratíva na všetkých úrovniach, zmenili sa názvy a organizačné štruktúry v centrách.
V TJ Tatran Ladce k podstatnejším zmenám však nedošlo, okrem jedinej, dôležitej – získanie právneho subjektu. To znamená, že sa stala právne samostatnou, čo znamená, že môže podni-kať v rámci povolených činností.
Činnosť organizácie sa orientovala na hlavné oblasti v rozvoji telesnej výchovy, finančnej a materiálnej stránke, oblasť zdravotníckeho zabezpečenia a otázky organizačné.
Masový rozvoj telesnej výchovy zaznamenal v roku 1990 v Ladcoch úpadok. Po zrušení Čes-koslovenskej spartakiády 1990 sa prakticky prestalo cvičiť v oddieloch Základnej rekreačnej telovýchovy. Nepodarilo sa zorganizovať ani tradičný Beh oslobodenia Ladiec a turistický pochod Ladecká 15-ka. Dôvody boli : nízky záujem a chýbajúce finančné prostriedky. Aktivi-tu v tejto oblasti sme zaznamenali iba v Základnej škole a v Osobitnom odbornom učilišti.
Vykonávanie činnosti v TJ už mnoho rokov bolo spojené s ťažkosťami pri získavaní finanč-ných prostriedkov a materiálnych zdrojov. Ukázalo sa, že fondy získané z Považských cemen-tární a iných fondov zo závodu sú nepostačujúce.
V roku 1990 sa ešte vypuklejšie ukázalo, že všetky oddiely znamenajú iba výdaje a nijaké príjmy. Takto sa zdroje grupovali z vedľajšieho hospodárstva na základe povolenia odborných činností. Najväčšie problémy spôsoboval nedostatok športového výstroja na trhu a v ostatnom čase premrštené ceny.
V rámci údržby telovýchovných objektov dali do prevádzky asfaltový tenisový kurt, ktorý bol dobre využívaný na rekreačný tenis. Na ihrisku zatrávnili atletickú dráhu, ktorú nikto nevyu-
žíval a zarastala burinou. Väčšina prác by nebola možná bez spolupráce s Považskými cemen-tárňami, ktoré tieto akcie celé financovali.
Výročné schôdza Telovýchovnej jednoty Tatran Ladce bola 9. januára 1990. Okrem hodnote-nia činnosti zvolili nový výbor. Predsedom po odkladoch a zmenách sa stal Anton Machala. Podpredsedom bol Miroslav Peterka, tajomníkom Pavol Tichý. Jozef Chovanec dostal na starosť telovýchovné zariadenia, Viktor Lihocký sa stal vedúcim futbalového oddielu, Anton Hudec vedúcim turistického oddielu. Ďalšími funkcionármi sa stali: Ján Galanský, vedúci Základnej rekreačnej telesnej výchovy, Ferdinand Gach, hospodár a členovia výboru: Ferdi-nand Kukuliaš, Pavol Čurík a Pavol Habánek. Do revíznej komisie boli zvolení: Stanislav Kret, Štefan Vavrík, František Koiš.
Futbalový oddiel mal v roku 1990 so súťaže zaradené tri družstvá: žiakov, dorast a dospelých.
Družstvo žiakov v súťažnom ročníku 1989-1990 bolo zaradené do II. triedy, kde dosahovalo striedavé výsledky a umiestnilo sa na 7. mieste, čo po reorganizácii súťaže znamenalo zostup do nižšej triedy. Po skončení súťaže sa vzdal trénerskej funkcie F. Koiš a vedúci družstva P. Čurík. Družstvo prevzali P. Tichý ako tréner a Rafaj ako vedúci. Dobrá príprava priniesla svoje ovocie v podobe 1. miesta v jesennej časti III. triedy.
Družstvo dorastu v súťažnom ročníku 1989-1990 bolo zaradené do II. triedy. Po skončení súťaže skončilo, rovnako ako žiaci na 7. mieste, čo v dôsledku reorganizácie súťaže tiež zna-menalo zostup do III. triedy. Po skončení súťaže odišli z vedenia družstva Tichý a Rafaj a družstvo prevzali ako tréner J. Švihel a vedúci družstva Jesenský, ktorý bol neskôr nahrade-ný Ďurišom. Družstvu sa viedlo lepšie a po skončení jesennej časti ročníka 1990-1991 bolo na štvrtom mieste.
Družstvo dospelých skončilo po skončení II. triedy okresnej súťaže, ročník 1989-1990 na 11. mieste a malo dosť problémov so záchranou. Po letnej príprave a opatreniach hráčskeho cha-rakteru sa v ročníku 1990-1991 situácia zlepšila a po jesennej časti sa družstvo umiestnilo na 4. mieste. Spomínaná poctivosť v príprave sa prejavila aj v prípravných zápasoch, kde dosiah-li pekné výsledky i prvé medzinárodné úspechy. Remizovali na pôde účastníka Slovenskej národnej ligy Spoje Bratislava v pomere 2:2 a tesne prehrali s Považskou Bystricou 2:3. Po prvýkrát zohrali medzinárodné stretnutie s juhoslovanským mužstvom, nad ktorým vyhrali 2: 0 s družstvom zo Spojených Arabských Emirátov AL-AIM 1:0.
Futbalisti TJ Tunežice na konci ročníka 1989-1990 v okresnej III. triede futbalovej súťaže bojovali o záchranu. No, v novom ročníku 1990-1991 skončili už v hornej polovici tabuľky – na 5. mieste. Ich žiacke družstvo však bez jediného bodu na poslednom mieste tabuľky III. triedy okresnej súťaže.
Aktivita futbalových oddielov je však, žiaľ jediná, ktorú sme v roku 1990 videli. Ostatné od-vetvia športu, ostatné oddiely boli málo aktívne z rôznych, väčšinou však subjektívnych dô-vodov, i keď veľkú úlohu tu zohrali aj materiálne a finančné dôvody.
Československý červený kríž
Organizácie Československého červeného kríža Ladce – Tunežice rozvíjala svoju činnosť v duchu a podľa hesla „Humanitou k mieru“ a základných princípov medzinárodného hnutia: humanita, nestrannosť, nezávislosť, neutralita, dobrovoľná služba, jednota, svetovosť.
V decembri 1990 mala organizácie 420 členov. Začiatkom roku 1990 požiadalo o uvoľnenie z organizácie veľa členov, najmä mladých. Z organizácie odišli väčšinou členovia neaktívni.
Organizáciu riadil 15-členný výbor, na čele s Jánom Abrahámovským. Z mnohých úsekov činnosti organizácia vynikla najmä v darcovstve krvi. Evidovali 65 darcov, ktorí chodili pra-videlne na oder krvi do Považskej Bystrice a Ilavy. Organizácia mala vyškolených 7 dobro-voľných opatrovateliek a 11 dobrovoľných zdravotných sestier, ktoré pomáhali najmä prestár-lym občanom. Niektoré z nich pomáhali viesť základňu mladých zdravotníkov v Základnej
škole, ktorá dosiahla pozoruhodné výsledky v súťažiach: 1. miesto v okrese a 3. miesto v kraji.
Červený kríž patril v roku 1990 medzi tie organizácie, ktoré svojou aktívnou pomocou prispe-li k skrášľovaniu obce. Starali sa o im zverený úsek i o zber odpadových surovín, konkrétne starý textil.
V roku 1990 už tradične usporiadala organizácia autobusový zájazd pre svojich člnov, dobro-voľné ošetrovateľky a darcov krvi. Navštívili Bratislavu a Devín. V roku 1990 však chýbali v minulosti najlepšie organizované a navštevované zdravotnícke prednášky.
Základná organizácie Československého červeného kríža v Ladcoch – Tunežiciach si tak, ako ostatné organizácie hľadala svoje miesto v spektre spoločenského života. Od ostatných to mala ľahšie, pretože jej ciele boli jasne stanovené celosvetovým hnutím. Ťažkosti boli skôr organizačného charakteru, ktorým sa ani oni nevyhli.
Slovenský zväz rybárov
Slovenský rybársky zväz mal svoju výročnú schôdzu v sídle organizácie v Ilave 11. marca 1990. Členovia na nej riešili vážne problémy vnútro organizačné, ale najmä hospodárske a otázky ďalšej činnosti.
Dňa 13. mája 1990 občania Ladiec a okolia potešila organizácia číslo 3. Jej členovia z Ladiec a Tunežíc pripravili na Rybníku preteky v rybolove. Po stovkách brigádnických hodín pri úprave okolia čakalo pretekárov a divákov príjemné prírodné prostredie. O akciu bol nevše-dný záujem: 160 pretekárov a asi 400 divákov. Pri pretekoch nechýbala ani tombola, rybársky guláš a ďalšie občerstvenie. Najviac nás potešila starostlivosť o prostredie, v ktorom sa za-choval prírodný ráz, ale aj to, že víťazom sa stal náš občan Michal Koštialik.
Slovenský zväz chovateľov
Dňa 18. marca 1990 v kultúrnom dome Ladce mala svoju členskú schôdzu organizácia Slo-venského zväzu chovateľov v Ladcoch. Schôdza sa nakoniec po diskusii zmenila na výročnú. Starý výbor odstúpil a zvolený bol nový. Predsedom Základnej organizácie Slovenského zvä-zu chovateľov v Ladcoch sa stal Pavol Kalus.
Slovenský zväz invalidov
Organizácia invalidov sa na svoju výročnú členskú schôdzu zišla 2. marca v kultúrnom dome v Ladcoch.
Na schôdzi zvolili nový výbor organizácie na čele s Jánom Ďurišom. Podpredsedom sa stal Štefan Kováčik, tajomníkom Milan Rafaj, pokladníkom Vincent Kalus a ďalšou členkou vý-boru Jarmila Adamcová.
Demokratická únia žien
Na začiatku roka 1990 sa organizácia Slovenského zväzu žien premenovala na Demokratickú úniu žien v Ladcoch. V časti Ladce zostali dve základné organizácie koordinované spoločným celo-obecným výborom. Aktivita organizácie však v roku 1990 poklesla. V činnosti zostali len bežné aktivity, ktoré uskutočňovali každým rokom, ako čistenie cintorína, usporiadanie Medzinárodného dňa žien a niektoré ďalšie.
V časti Tunežice sa v minulosti mimoriadne aktívna organizácia žien rozpadla.
Zväz požiarnej ochrany v Ladcoch
9. marca 1990 za pomerne nízkej účasti členstva sa zišla výročná schôdza ZPO Ladce – obec. Hodnotili činnosť organizácie, kritizovali najmä rozdelenie organizácie medzi závodnú a dedinskú pred niekoľkými rokmi. Na tejto schôdzi zvolili nový výbor. Ten sa zišiel dva týždne po výročnej schôdzi a zvolil jednotlivých funkcionárov.
Predsedom organizácie sa stal Milan Majerík, podpredsedom pre preventívnu Jozef Kucharík, tajomníkom Ing. Karol Horký, hospodárom Vincent Kalus, pokladníkom Jozef Herman a ďalším členom výboru Bohuš Petrík.
Za jednu z hlavných úloh pokladali požiarnici preventívno-výchovnú činnosť. V tomto duchu sa snažili viesť svojich členov, ale aj vychovávať občanov a mládež v miestnej Základnej škole. K tomu slúžili každoročne sa opakujúce preventívne prehliadky, ktoré sa uskutočnili v dňoch 6. a 7. októbra 1990 /obytné domy/, 13. a 14. októbra /garáže/, 20. a 21. októbra /obchody, reštaurácie, objekty spoločenských organizácii a inštitúcii/. Aj vďaka prehliadkam sa darí v Ladcoch zamedzovať požiarom, ktoré sa v obci nevyskytli už niekoľko rokov.
Slovenský zväz záhradkárov
Slovenský zväz záhradkárov patril aj v roku 1990 medzi najaktívnejšie organizácie v Ladcoch. Jeho 89 členov vyvíjalo činnosť v oblasti záhradkárstva, ovocinárstva a osvety. Na čele organizácie bol nasledovný výbor:
Jozef Maritnák, predseda,
Pavol Kalus, tajomník,
Členovia: Jozef Čemeš, Štefan Češko, Emil Martinák, Valentín Král, Libor Kvasnica, Ján Málik, Štefan Mosorjak, Milan Rafaj, Jozef Rafko, Juraj Letko, Ervín Kalus.
Stredom pozornosti bol hektár a pol veľký sad, kde vynaložili najväčšie kvantum práce. V roku 1990 však bola pomerne nízka úroda jabĺk, ktoré sú hlavným druhom ovocia, ktoré záhradkári pestujú. Takto sa znížili aj tržby a potom i možnosť viac pomôcť svojim členom.
Trávnaté plochy v sade pokosili a seno odovzdali na výkrm do JRD.
Pomoc členstvu sa sústredila na poskytovanie služieb pri zaobstarávaní umelých hnojív, ná-kupe výsadbového materiálu a prác s malotraktorom.
Členov Základnej organizácie SZZ sme opäť videli na pracovných brigádach pri skrášľovaní obce: pri strihaní živého plota, úprave cintorína a inde.
V roku 1990 na pôde SZZ odznelo niekoľko odborných prednášok, viedli ovocinársky krúžok mladých v Základnej škole a usporiadali tematický zájazd na AGROKOMPLEX v Nitre.
Vzhľadom na nižšie príjmy sa aj aktíva organizácie znížili asi na 27 000 korún.
Považské cementárne štátny podnik
Vstup nového roku
Na začiatku nového roku sa uskutočnila slávnostná konferencia odborovej organizácie. Viedol ju predseda Akčného výboru ROH Ing. Jozef Matuščin a slávnostný prejav predniesol Ing. Oldrich Kebísek, podnikový riaditeľ. Konferencia sa niesla už v znamení pripravovaného osamostatnenia Považských cementární ako štátneho podniku. Pre túto zmenu sa vyslovuje aj zhromaždenie pracujúcich dňa 30. januára 1990.
Samostatný štátny podnik
Premena na samostatný štátny podnik je najdôležitejšia udalosť, ktorá sa v Považských ce-mentárňach stala v roku 1990. Ministerstvo výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky vydalo Základnú listinu pre štátny podnik Považské cementárne s platnosťou od 1. apríla 1990. Od tohto dňa je oficiálny názov cementárne Považské cementárne, štátny podnik Ladce.
Ministerstvo výstavby a stavebníctva SR vydalo súčasne rozhodnutie o zániku štátneho pod-niku Cementárne a vápenky Trenčín. Majetok zaniknutého podniku a zamestnancov ponechá-va, resp. presúva v novo-vzniknutých podnikoch. V základnej listine sa hovorí, že základným predmetom činnosti je účelné a hospodárne uspokojovanie potrieb spoločnosti v oblasti ťaž-by, spracovania surovín a výroby cementu, mletých vápencov, suchých omietkových zmesí a ich odbyt. Môže vykonávať ďalšie činnosti súvisiace s uvedenou náplňou, ale aj ďalšie pod-nikateľské aktivity, najmä v stavebníctve. Prednostne plní menovité úlohy štátneho plánu. Uvedené činnosti môže podnik vykonávať v tuzemsku i zahraničí. Na miesto riaditeľa bol vypísaný konkurz. Dovtedy bol funkciou riaditeľa poverený Ing. Oldrich Kebísek. Základná listina hovorí aj o tom, že súčasťou podniku sú dva závody: závod Ladce a závod Lietavská Lúčka.
Dozorná rada podniku
V zmysle Zákona o štátnom podniku sú riadiacimi orgánmi riaditeľ a Dozorná rada. Táto pre-rokúva základné otázky rozvoja podniku, dohliada na vedenie a hospodárenie podniku, prero-kúva ročnú účtovnú bilanciu a rozdelenie použiteľného zisku. Členovia rady zobrali na vedo-mie, že medzi ich kompetencie patrí aj odvolanie a schválenie riaditeľa. Polovica členov Do-zornej rady bola do funkcie ustanovená zakladateľom podniku – Ministerstvom výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky a druhá polovica bola zvolená pracovnými kolektívmi, jeho delegátmi v tajnom hlasovaní.
Dňa 13. júna 1990 bola Dozorná rada definitívne ustanovená a zvolený jej predseda. Bol to pre našu cementáreň historický okamih. Dozorná rada bola zložená z týchto zástupcov:
Ing. Karol Juran, vedúci oddelenia energetiky Ministerstva stavebníctva a výstavby SR,
Ing. Jarolím Hraško, vedúci odboru stavebných látok Technického a skúšobného ústavu sta-vebného,
Ing. Anton Martaus, námestník riaditeľa Všeobecnej úverovej banky v Považskej Bystrici,
Ing. Štefan Šulík, náčelník služby vozňového hospodárstva, oblastné riaditeľstvo ČSD v Bratislave,
Ing. Milan Januš, vedúci výrobného úseku Cementáreň Lietavská Lúčka,
Ing. Pavol Masný CSc. Vedúci oddelenia technického rozvoja v Lietavskej Lúčke,
Ing. Ladislav Letko, vedúci oddelenia technického rozvoja, Ladce,
Stanislav Klvaňa, vedúci prevádzkovej učtárne v Ladcoch.
Za predsedu zvolili Ing. Karola Jurana a za podpredsedu Ing. Ladislava Letku.
Personálne zmeny v Ladcoch
Dňa 15. januára 1990 sa urobili vo vedení Považských cementární Ladce niektoré personálne zmeny. Útvar výrobného a technického námestníka riaditeľa sa zlučuje do jedného útvaru „výrobno-technického námestníka“. Vedením tohto útvaru je poverený RNDr. Jozef Fedor, CSc.. Bývalý výrobný námestník Ing. František Strakovič odchádza do dôchodku a bývalý technický námestník Ing. Vojtech Miklóši sa stáva vedúcim investičného odboru. Ruší sa út-var kádrovej a personálnej práce a vytvára sa oddelenie personálne práce, ktorého vedením je poverená Ing. Jana Chlebová.
Po uskutočnených konkurzoch sa riaditeľom štátneho podniku Považské cementárne stáva Ing. Oldrich Kebísek /22.mája 1990/ a v Lietavskej Lúčke Ing. Štefan Jurecký /23. apríla 1990/.
Najdôležitejšie technická akcia
Keďže kronikár opisoval najväčšie technické zmeny a zaujímavé technické, priekopnícke činy aj v opisovaní predchádzajúcich desaťročí, venujem časť kroniky najvýznamnejšej akcii v ostatných rokoch tzv. Racionalizácii lomového hospodárstva v lome Butkov.
Geologický prieskum k tejto akcii robili už v roku 1981. do konca roku 1990 celkom tieto hlavné práce:
Urobili 953 metrov výskumných štôlní a 600 metrov štôlne prevádzkovej pre dopravu surovi-ny. Ďalej bolo navŕtaných 1 278 metrov prieskumných vrtov a vyrazená šachta o priemere viac ako 3 metra a výške 196 metrov. Šachta sa vŕtala novou metódou: najprv sa predvŕtal tzv. zabezpečovací vodiaci vrt z kóty 605 m n.m. o priemere 300 mm. Vrt bol nasmerovaný do odbernej komory, ktorá sa nachádza na konci uvedenej štôlne. Potom sa na sútyčie vodiaceho vrtu namontovala vlastná rezná hlavica a z odbernej komory sa uskutočňovalo vŕtanie sme-rom hore, ku kóte 605 m. Pri vŕtaní surovina padala na dno odbernej komory, kde sa naklada-la banským nakladačom do vozíkov a štôlňou sa vyvážala na haldu.
Spomínaná štôlňa číslo 15 sa začala raziť v apríli 1984 a jej razenie ukončili v októbri 1985.
Zvislá šachta sa začala raziť spomínaným vrtom 27. decembra 1988 a vŕtanie ukončili 8. feb-ruára 1989. Počas týchto prác bolo niekoľko technologických porúch, zapríčinených tektonic-kými poruchami masívu.
Úlohou šachty je dopravovať materiál z úrovne 605 m n.m. na kótu 385 m n.m., čím sa vylúči autodoprava v dĺžke asi 3 000 metrov a znížia sa celkové náklady na dopravu. Nad šachtou je namontovaný čeľusťový drvič, kde sa surovina podrví na veľkosť do 200 mm a šachtou sa dopraví na dopravný pás v odbernej komore. Šachta slúži súčasne aj ako zásobník suroviny. Pre signalizáciu výšky hladiny suroviny v šachte je zabudovaná meracia techniky, založená na báze rádioaktívneho žiarenia.
Pre zabezpečenie čistoty ovzdušia na týchto zariadeniach zabudovali kapsový filter pri hodno-te úletu do ovzdušia 10 mg pevných častíc na 1 m3 vzdušiny.
Systémom pásov je suroviny dopravovaná na terajšiu pásovú dopravu suroviny do závodu.
Ako technické vylepšenia boli na stredisku rotačnej pece inštalované zariadenia na meranie povrchovej teploty plášťa rotačnej pece pomocou termovízie a analýza dymových plynov. Obe tieto merania sa využívajú pri riedení priebehu vypaľovacieho procesu a zefektívňujú ho.
Nový elektro-odlučovač
Dňa 5. septembra 1990 dali do skúšobnej prevádzky nový elektro-odlučovač, ktorý inštalovali po havarovanom filtri v roku 1989.
Oprava sa začala už v roku 1989 – 12. októbra. Inštalovali ho pracovníci Vzduchotechniky Banská Bystrica. Samotný elektro-odlučovač je prototypom a vyrobilo ho ZVVZ Milevsko. Je projektovaný na zvýšený výkon rotačnej pece z 1 460 ton slinku na 1 800 ton za deň a na tak-to zvýšené prášenie. Podľa projektu by účinnosť odprášenia mala byť až 99,93 % -ná, ak sa splnia projektované predpoklady.
Skúšobná prevádzka sa mala skončiť o mesiac. Trvala však dlhšie a predpokladané percento odprášenia sa nedosiahlo. Stavba a montáže stáli viac ako 4 milióny Kčs.
Výsledky výroby v roku 1990
Nasledujúca tabuľka ukazuje výsledky výroby cementu v štátnom podniku Považské cemen-tárne a to v oboch závodoch – v Ladcoch i Lietavskej Lúčke.
Problémov vo výrobe bolo viacero, ale po prvýkrát po mnohých rokoch sa objavili aj nové: problémy s odberom. Vedenie a technici museli pružne prechádzať na kvalitnejšie druhy ce-mentu a v Lietavskej Lúčke uvažovať aj o nových výrobách.
ukazovateľ plán skutočnosť %
Cement podnik /tony/ 930 000 885 000 95,2
Ladce 600 000 585 000 97,5
PC 400 190 000 234 000 123,1
SPC 325 410 000 351 000 85,6
Lietavská Lúčka 330 000 300 000 90,6
SPC 250 330 000 237 000 71,8
SPC 325 - 63 000
Slinok spolu 667 000 640 000 96,0
Ladce 439 000 426 000 97,0
Lietavská Lúčka 228 000 214 500 94,1
Mletý vápenec 195 000 210 724 108,1
Ladce - 1 254
Lietavská Lúčka 195 000 209 470 107,4
Hrubá výroba /tis. Kčs/ 430 000 416 093 96,8
Ladce 276 000 268 146 97,0
Lietavská Lúčka 153 600 147 949 96,3
Výroba tovaru /tis. Kčs/ 387 000 386 471 99,9
Ladce 252 400 255 283 101,1
Lietavská Lúčka 134 600 131 188 97,5
Pojivo /Lietavská Lúčka/ 3 698 ton
V expedícii cementu sa značné množstvá presunuli na balený cement. Tento fakt súvisí tiež so zníženým odberom u veľkoodberateľov a zvýšením u maloodberateľov.
Expedícia v roku 1990
Podnik mal plánované vyexpedovať 930 000 ton skutočnosť však bola 887 146, čo je 95,4 %. Plánovanú expedíciu nesplnili ani v Ladcoch, ani v Lietavskej Lúčke.
Zaujímavé sú čísla hovoriace o tom, že baleného cementu vyviezli 315 276 ton, namiesto plá-novaných 265 000 ton. Z toho v Ladcoch zabalili a expedovali 135 989 ton, čo je 136 percent z plánu.
Pre budúcnosť cementárne, keď sa ráta so stagnáciou výstavby u nás je dôležitý export a to do všetkých oblastí. V roku 1990 sa podarilo zlepšiť obchodné styky s firmami v Spolkovej re-publike Nemecko, kde vyviezli 32 228 ton cementu a do Poľska 264 ton. Začínajúce sa ob-chodné partnerstvá sú založené na vysokej kvalite cementu z Ladiec.
Prieskumy k privatizácii
V Považských cementárňach v druhej polovici roku 1990, tak ako v iných podnikoch začali uvažovať o formách privatizácie. Rokovalo sa aj s niektorými zahraničnými firmami o dodávkach cementu, ale i o prípadnej modernizácii cementárne a partnerstve s tým súvisia-com.
Všetko úzko súviselo s budúcim zákonom o privatizácii a majetkovo-právnych otázkach zá-vodu Ladce a Lietavská Lúčka. Preto podnikový právnik aj za pomoci obecného kronikára siahali do minulosti, aby zistili potrebné údaje. Tie sú veľmi zaujímavé a keďže neboli nikde v obecnej kronike zverejnené, uvádzam ich teraz.
Údaje o založení cementárne a jej prvých rokoch, či desaťročiach sú známe a sú spomínané v patričných častiach obecnej kroniky. Zaujímajú nás najmä tieto fakty:
- V roku 1922 na základe výzvy ministra obchodu ČSR firma „Žilinské a Ladecké portlantové cementárne, účastinná spoločnosť“ preložila svoje sídlo z Budapešti do Bratislavy.
- Dňa 30. októbra 1928 valné zhromaždenie schválilo zmenu firmy na „Slovenské továrne na portlandský cement Lietavská Lúčka – Ladce, účastinná spoločnosť“. Sídlom firmy bola Bra-tislava, Gunduličová ulica číslo8.
- Dňa 14. júna 1930 povolilo Ministerstvo vnútra ČSR po dohode s Ministerstvom obchodu ČSR zriadenie novej firmy „Továreň na bauxitový cement Ladce, účastinná spoločnosť“. V roku 1930 po ustanovujúcom valnom zhromaždení započala výstavba a v roku 1933 vyro-bili a expedovali prvý hlinitanový cement na Slovensku, ktorý vyrábali až do roku 1950.
- Dekrétom prezidenta republiky č. 100/1945 Zb. o znárodnení baní a niektorých priemysel-ných podnikov prešli cementárne do vlastníctva štátu v roku 1945 bez náhrady bývalým maji-teľom – účastinárom.
Znárodnená bola majetková podstata:
a, Slovenské cementárne na portlandský cement, úč. spol. so sídlom v Lietavskej Lúčke s
výnimkou účasti v podniku „Prodejná cementárenská společnost s r.o. Praha“ a budovy
Bratislave na Gunduličovej ulici.
b, Ladecká účastinárska spoločnosť na dorábanie dreva a vápna v Ladcoch.
c, Slovenské vápenné a trasové závody, úč. spol. Ladce.
d, Továreň na bauxitový cement, úč. spol. Ladce
- Rozhodnutím ministra priemyslu zo dňa 7. marca 1946 bola vydaná zakladacie listina „Slo-venské cementárne a vápenky, národný podnik so sídlom v Trenčíne“.
- V roku 1945 existoval v Ladcoch majetok, ktorý sa doteraz užíva:
a, Pozemky, na ktorých sú postavené výrobné objekty, obytné domy a vykonáva sa ťažba
vápenca v lome Butkov asi v rozlohe 50 hektárov.
b, Budova baliarne, vodárenská veža, cementové silá, dva obytné domy a budova, ktorá sa
používa ako predajňa potravín v Horných Ladcoch.
Po roku 1945 došlo v cementárni k mnohým i zásadným rekonštrukciám a tok zo starých vý-robných objektov i zariadení nezostalo nič.
Odborová organizácia
Odbory aj v závode Ladce prešli na konci roku 1989 a na začiatku 1990 organizačnými zme-nami i zmenami v cieľoch a úlohe odborov. Pre prácu odborov v cementárni boli kľúčové dve konferencie.
12. júna 1990 konferencia závodného výboru odborového zväzu stavba, ktorá oboznámila s poslaním odborov, schválila kolektívnu zmluvu a rozpočet.
5. októbra 1990 konferencia prerokovala plnenie rozpočtu, ale najmä plnenie kolektívnej zmluvy. Konferencia prekročila, pre takého príležitosti obvyklý rámec a bola charakteristická konkrétnym prístupom k jednotlivým otázkam. Konštatoval sa aj nízky záujem a neinformovanosť o odborárskej práci a v dôsledku aj o perspektívach výroby, palivovej a energetickej situácii v cementárni a v konečnom dôsledku aj v sociálnych dopadoch. Na tejto konferencii sa uviedlo niekoľko zaujímavých čísiel. Medzi nimi fakt, že priemerná mzda v roku 1990 sa pohybuje na hranici 3 380 Kčs. V sociálnej sfére si podnik vytýčil skrátiť pra-covný čas v nepretržitých prevádzkach na 40 hodín týždenne, bez zníženia mzdy.
Na sociálne účely sa v cementárni aj v roku 1990 vyčerpali značné sumy. A to najmä na pô-žičky, na závodné stravovanie, na podnikovú a výberovú rekreáciu, na Pioniersky tábor v Belušských Slatinách. Ďalšie prostriedky išli na chatu Muflón, do rekreačného a školiteľského strediska vo Vysokých Tatrách – Starej Lesnej, na telovýchovu, kultúru a ďalšie položky.
Z finančných prostriedkov cementárne sa postavila aj družstevná 24 – bytovka na mieste sta-rých kolónii, do ktorej sa prví obyvatelia nasťahovali v decembri.
Pod vplyvom zvýšenia stavebných nákladov – cien, museli zvýšiť aj členský podiel staveb-ných družstevníkov.
V dňoch 12. a 13. februára 1990 sa uskutočnili voľby do odborovej organizácie Považských cementární v závode Ladce. Zúčastnilo sa ich 358 pracovníkov, ktorí z 35 člennej kandidátky zvolili 15 členov závodného výboru odborovej organizácie a 5 členov závodného výboru od-borovej organizácie a 5 členov revíznej komisie. Do čelných funkcii boli zvolení:
Milan Bajza, predseda
František Koiš, podpredseda
Eva Tichá, tajomníčka
Ing. Jaroslava Ďurišová, hospodárka
Ing. Jozef Matuščín, aktív pre občianske záležitosti
Štefan Vavrík, komisia OBP a ochrany životného prostredia
Oto Bajza, mzdová komisia
Anton Hudec, bytová komisia
Anna Mosorjaková, komisia národného poistenia
Anton Malovec, predseda revíznej komisie.
Všetky ostatné organizácie v závode Považské cementárne š.p. na konci roka 1989, respektív-ne na začiatku roku 1990 zanikli. Jediným partnerom na rokovanie s riaditeľom, vedením podniku je odborová organizácia. Preto, ako zástupca pracujúcich, zamestnancov závodu na-dobudla veľký význam.
Vodná elektráreň Ladce
Vodná elektráreň má takmer päťdesiatpäťročnú históriu. Táto prvá väčšia elektráreň na vodný pohon na Slovensku sa začala stavať v roku 1932 a do prevádzky ju dali v roku 1936, čo po-drobne opisujem v tejto kronike v rokoch 1932, 1936 a najmä 1986, pri príležitosti 50-teho výročia začatia elektrickej výroby.
Kronikár zostal dlžný popísať roky 1987, 1988, 1989 a 1990. Robím tak dodatočne a súhrnne za uvedené roky.
Organizácia podniku a závodu
Podnik mal mnoho rokov sídlo v Trenčíne. Ešte v roku 1977 ho premenovali z Považských elektrární n.p. Trenčín na Vodné elektrárne k.p. Trenčín a patril pod Generálne riaditeľstvo Slovenských energetických podnikov To prinieslo zmenu v organizácii na jednotlivých vod-ných elektrárňach a to tým, že celkom 19 samostatne pracujúcich vodných elektrární usporia-dala do 9 závodov, pričom výkonovo veľké elektrárne /Čierny Váh, Liptovská Mara, Nosice/ zostali samostatnými závodmi. Závod Dubnica na Váhom vytvorili elektrárne Ladce, Ilava, Dubnica a Trenčín s inštalovaným výkonom 60 MW tvoreným ôsmimi samostatnými hydro-alternátormi
Ďalšia zmena v roku 1988 priniesla zmenu premenovania na Slovenské energetické podniky a ďalšia organizačná zmena k 1.1.1990 premenovanie na Slovenský energetický podnik, Vodné elektrárne Trenčín – odštepný závod. Organizáciu závodov však tieto zmeny nezasiah-li.
Na čele podniku do roku 1984 stál Ing. F. Furenda a po ňom Ing. Seewald Vladimír DrSc. Riaditeľovi závodu podliehali dvaja zástupcovia. Z toho zástupcovi pre prevádzku podliehali štyria majstri prevádzky na jednotlivých vodných elektrárňach.
Funkciu riaditeľa závodu do roku 16989 vykonával Rudolf Vojtáš. Po jeho odchode na dô-chodok bol vedením poverený Jaroslav Pápy a do 1.2.1990 sa riaditeľom stal Ján Chmelina.
Majstra prevádzky na vodnej elektrárni v Ladcoch vykonával Ladislav Eliáš, po ňom Jozef Šedík a od 1. júla 1990 Ivan Fedor.
V rámci závodu pôsobila odborová organizácia do roku 1989 s nadriadeným orgánom Odbo-rovým zväzom pracovníkov baní a energetiky v Prievidzi. Závodnému výboru podliehali 4 odborové úseky. V Ladcoch ho do roku 1989 viedol Juraj Košút a po skončení jeho funkčné-ho obdobia Ján Prekop.
V rokoch 1987, 1988 a 1989 pracovali s celozávodnou pôsobnosťou organizácie Socialistic-kého zväzu mládeže z ČSSP. Niektorí pracovníci boli členmi celopodnikovej pobočky Česko-slovenskej vedecko-technickej spoločnosti.
Výrobné úlohy
K hlavným úlohám patrilo prevádzkyschopnosť výrobných zariadení a ich operatívne nasade-nie podľa požiadaviek podnikového dispečingu výroby elektrickej energie. Ďalej vykonávanie pravidelných revízii a údržbárskych prác na výrobnom a rozvodovom zariadení a plnenie me-novitých úloh. Plnenie hlavných úloh v rámci závodu a jednotlivých vodných elektrární bolo za roky 1987-1990 úspešné.
Rok 1987
Vodné pomery neprekračovali dlhodobý normál, prietoky boli nadlepšované z priehrad Lip-tovská Mara a Orava. Ročná výroba 83 381 MWh, čo znamenalo splnenie plánu na 100,9 %. Vo vodnej elektrárni Ladce splnili plán údržbárskych akcii a mimo výroby elektriny pokračo-vali v rekonštrukcii dvoch bytových jednotiek v obytnej kolónii elektrárne.
V tomto roku zaevidovali a odstránili dve krátkodobé poruchy – v marci a decembri 1987.
Pracovníci žili aj mimopracovným životom. Navštevovali kultúrne podujatia a uskutočnili zájazd na východné Slovensko.
Rok 1988
Vodné pomery ustálené s výnimkou letných mesiacov, kedy zaznamenali mimoriadne nízke prietoky. Ročná výroba bola 76 086 MWh, čo znamenalo splnenie na 87,5 %. Pohotový vý-kon bol však na 101,5 %. Rovnako, ako v roku predchádzajúcom splnili všetky údržbárske
práce a akcie opráv a zaznamenali iba jeden hodinový výpadok, vplyvom skratu. Z mimopracovných akcii spomeniem organizovanie osláv Dňa baníkov a energetikov, bran-no-športové hry a zájazd do Maďarska.
Rok 1989
V roku 1989 boli vodné pomery ustálené, prietok vody však musel byť nadlepšovaný z veľkých vodných nádrží Liptovskej Mary a Oravy. Plán výroby splnili na 98,3 %, čo zna-menalo 80 372 MWh vyrobenej elektriny. Pohotový výkon splnili na 101,3 %.
Aj v roku 1989 urobili patričné plánované opravy a odstávky výrobného a rozvodného zaria-denia a po dlhých prieťahoch, zmenách dodávateľov dali do užívania dve rekonštruované by-tovky s 8 bytmi.
V tom istom roku ukončili aj rekonštrukciu 110 kV vývodu – napájanie ZŤS Dubnica nad Váhom. V priebehu roka nezaznamenali ani jednu poruchu.
Osobitne treba spomenúť 63 dňovú opravu, ktorá bola mimoriadne náročná. Vlastnými pra-covníkmi uskutočnili regeneráciu vinutia a vymedzovanie vôle turbíny. Opravu urobili pri mimoriadne malej pomoci závodu, keďže súčasne sa robila generálna oprava VE Trenčín. Mimoriadne úsilie vyvinuli čatári Š. Zacko a D. Koštialik, z ktorých nakoniec skôr menovaný so svojimi pracovníkmi vypomohli aj pri generálnej oprave v Trenčíne.
Zo zaujímavých podujatí pre zamestnancov stoja za zmienku návštevy v Dome kultúry Ilava, stretnutie dôchodcov, posedenie BSP, športové hry a rekreácie v Tatrách – Ostredku.
Rok 1990
Vodné pomery v roku 1990 boli ustálené, nadlepšované v letných mesiacoch. Výroba elek-trickej energie 87 603 MWh, to znamená prekročená na 107,2 %. Pohotový výkon splnený na 101,6 %.
V roku 1990 sa uskutočnilo viacero opráv na výronom zariadení, ale aj na budove VE. Opra-vilo sa oplotenie, vymenila strešná krytina na budove VE a na jednej bytovke.
Začiatok roka bol v znamení novembrových udalostí 1989. Bola zrušená organizácia KSS, odborový zväz sa osamostatnil. V závode Trenčín založili VPN, zrušila sa závodná organizá-cia SZM a bola vyslovená nedôvera riaditeľovi závodu.
Z kultúrnych podujatí sme zaznamenali zájazd do Rakúska a Talianska, návštevu podujatí v ZK Ladce a v kultúrnom dome Ilava.
Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, prevádzky Tunežice
Rok 1990 bol pre Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, prevádzku v Tunežiciach úspešný. Ťažba v lome pokračovala podľa plánu i keď za sťažených ťažobných podmienok. V roku 1990 vyprodukovali 300 000 ton drveného kameniva, čo bol stanovený plán podniko-vým riaditeľstvom Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky š.p. v Žiline.
Počet pracovníkov tohto výrobného strediska sa pohyboval na hranici 45 robotníkov a technikov. V tomto roku sa v podstate nič nezmenilo ani v technológii výroby, ani nepribud-la nijaká nová technika. Od novembra 1990 bola síce plánovaná veľká rekonštrukcia lomové-ho hospodárstva, neuskutočnila sa však a presunuli ju na apríl 1991. A tak sa v priebehu roka 1990 urobili iba bežné technické opravy a údržba, potrebná na udržanie chodu prevádzky.
Železničná stanica Ladce
V roku 1990 pracoval na železničnej stanici Ladce 27-členný kolektív vedený náčelníkom stanice Pavlom Faturom. V priebehu roka odišla jedna pracovníčka na dôchodok a vrátil sa jeden pracovník zo základnej vojenskej služby. Tento kolektív sa počas roku 1990 značne stmelil, čo sa prejavilo v úspešnom plnení úloh, ako to vyplýva z ďalšieho.
Nehoda sa za celý rok vyskytla jedna /podhodenie výhybky/, nemala však vážnejšie následky.
Poveternostné podmienky boli pre železničnú prepravu v zimnom období 1989/1990 veľmi priaznivé a tak sa nevyskytli nijaké prevádzkové ťažkosti.
Dopravná intenzita
Nakládka prebiehala zo začiatku roka dobre, v letných mesiacoch však poklesla. V poslednom štvrťroku značnými organizačnými zmenami nastal obrat. Plán len v tomto štvrťroku bol spl-nený na 164,2 %.
Celkom sa naložilo 507 032 ton, čo bolo 20 138 vozňových jednotiek a plnenie na 116,6 %.
Celá nakládka sa uskutočňovala na základe hospodárskych zmlúv s prepravcami, znamená však i tak pokles oproti roku 1989. Pokles spôsobili zmeny v spoločnosti a najmä zmenené ekonomické podmienky u odberateľov. Rok 1990 je však aj rokom, kedy sa zaznamenal vý-razný nárast exportu cementu. Do Spolkovej republiky Nemecko, bývalej NDR a Maďarskej republiky naložili 1 548 vozňových jednotiek, čo je 40 381 ton.
Na železničnej stanici Ladce sa vyložilo 9 470 vozňových jednotiek, to bolo 250 545 ton ma-teriálu. Je to nárast oproti roku 1989 /142,4 %/.
Statické vyťaženie vozňa bolo 24,22 tony, čo je dobrý ukazovateľ a pobyt miestneho vozňa plnili na 76,7 %.
Tržby z prepravy cestujúcich boli 290 660 Kčs, čo je mierne zvýšenie oproti roku 1989 spô-sobené aj zvýšením cestovného na železnici o 100 %.
Výstavba
Na železničnej stanici Ladce urobili generálnu opravu na budove a stavidiel. Staničné priesto-ry sa dosť skultúrnili.
Majiteľ vlečky Považské cementárne, š.p. urobil prostredníctvom pracovníkov Staviteľstva Žilina obnovu baliarenskej koľaje číslo 11. Na sklonku roka sa začala aj rekonštrukcia baliar-ne v cementárni, čím sa značne ovplyvní kultúrnosť prostredia na železničnej stanici Ladce /znížené prášenie/.
Cez rok 1990 sa uskutočnil aj výber staveniska na vybudovanie prístavby železničnej stanice, ktorá sa však bude robiť aj v roku 1992. Prístavbou sa zabezpečia základné sociálne zariade-nia pre verejnosť a pracovníkov stanice.
Urobili aj výber staveniska na novú kabelizáciu stanice, prestavbu výhybiek na elektromotory a prícestie v km 147. 445 v Tunežicich sa zabezpečí svetelnými výstražníkmi.
Jednotné roľnícke družstvo 1. máj Košeca
Vedenie JRD a hospodárske výsledky
Na výročnej členskej schôdzi vo februári 1990 v Košeci, okrem hodnotenie hospodárenia a stanovenia úloh na rok 1990 zvolili nové predstavenstvo a vedenie Jednotného roľníckeho družstva.
Z Ladiec a Tunežíc boli v predstavenstve z celkového počtu 17 členov: Katarína Kukuliašová, Jozef Porubčan, Ing. Milan Kňažko, Stanislav Záhradník a Dona Margušová.
Vedenie JRD malo toto zloženie:
Ing. Milan Kremeň, predseda
Jozef Porubčan, podpredseda
Vedúci úsekov:
hlavný ekonóm - Ing. Marián Petrovič
rastlinná výroba - Ing. Peter Karas
živočíšna výroba - Ing. Peter Šebeňa
špeciálna výroba - Ing. Pavol Palček
technické služby - Martin Húževka
pridružená výroba - Ing. Pavol Straka
Vedúceho výpočtového strediska vykonával Ing. Karol Stratený a hlavného dispečera Ing. Juraj Koštialik.
Na farme Ladce a Tunežice ako vedúci pracovali Viera Závacká a Ing. Anton Konda. Organi-začne nebola však farma samostatná a menovaní sa starali o chov hospodárskych zvierat v ustájovacích priestoroch v Ladcoch a Tunežiciach.
V druhej polovici roku 1990 sa začala konkrétna príprava reorganizácie JRD a prechod na nové podmienky. Robili tak i napriek tomu, že do konca roka nebol schválený zákon o poľnohospodárstve. Z iniciatívy družstevného zväzu začali však uvažovať o niektorých spô-soboch návratu pôdy pôvodným vlastníkom a najmä o tom, ako ďalej pokračovať v činnosti JRD v zložitých ekonomických podmienkach súčasnosti. Pripravili a uskutočnili k tomu nie-koľko schôdzí členov a pracovníkov družstva a vysvetlili im možnosti, pre ktoré sa môžu roz-hodnúť. Do konca roka sa však o ničom nerozhodlo, ale mienka členov je v drvivej väčšine za pokračovanie činnosti JRD, nie však na terajších princípoch, ale na princípoch podielníctva. Ani jedno bývalé stredisko /Ladce, Tunežice, Košeca, Košecké Podhradie, Kopec a Horná Poruba/ neprejavili záujem osamostatniť sa – okrem Ilavy. Z jednotlivcov iba jeden člen JRD mal záujem zobrať si pôdu späť a samostatne hospodáriť /z Ilavy/. Pravda, do konca roka 1990 prebiehala iba oboznamovacia kampaň, ďalšie rozhodnutia prinesie až rok 1991.
V JRD 1. mája Košeca bolo v roku 1990 evidovaných 750 pracovníkov, z toho 687 trvale činných, ostatní brigádnici. Z tohto počtu bolo 57 kombajnistov a traktoristov, 4 kočiši a 48 ostatných pracovníkov v rastlinnej výrobe. V živočíšnej výrobe sa 106 pracovníkov zaoberalo ošetrovaním hovädzieho dobytka, 22 ošetrovaním ošípaných a oviec. Z nepoľnohospodárskej výroby bolo 35 vodičov nákladných aut, v stavebných čatách 45, v dielňach 35 a 101 technic-kých pracovníkov. Zo 687 členov a pracovníkov bolo 234 žien.
Na mzdy pracovníkov vynaložili viac ako 31 miliónov korún. Takmer všetky mzdy v porovnaní s rokom 1989 stúpli o 1 – 18 %. Najvyššie priemerné platy mali ošetrovatelia oviec 5 417 Kčs, vodiči nákladných aut 3 611 korún, traktoristi a kombajnisti 3 520 Kčs. Naj-nižšie priemerné platy mali ženy v rastlinnej výrobe 1986 Kčs.
V celom Jednotnom roľníckom družstve bola v roku 1990 priemerná mzda 2 772 Kčs.
Úctyhodná bola suma, ktorou JRD prispelo na sociálne zabezpečenie – 6 miliónov 42 tisíc korún.
Celkové hospodárenie JRD v roku 1990 vyznelo priaznivo, i keď sa predpokladaný zisk ne-dodržal. Rok 1990 je rokom veľkých cenových zvratov v neprospech poľnohospodárov. Sú to zvýšené vstupy v energii a palivách, neúmerné zvýšenie cien hnojív, ale aj strojov, stavebné-ho a ďalšieho materiálu. Napr. kombajn, ktorý stál okolo 500 000 Kčs zdražel na 2 milióny. S niektorými úpravami poľnohospodári v JRD Košeca počítali, s niektorými nie. Takto sa zvýšili náklady na prácu traktorov, nákladných aut, práce pomocnej výroby, stavebné práce, zúrodňovanie pôdy a pod. Na druhej strane však družstevníci znížili niektoré náklady: krmivá viac ako o dva milióny korún, výrobnú a správnu réžia o 2 a pol milióna. Celkový výsledok hospodárenia za rok 1990 je zisk 7 miliónov Kčs, čo bolo o niečo menej ako v roku 1989.
Rastlinná výroba
Mnoho rokov dozadu v našej kronike uvádzame výsledky rastlinnej výroby, osevné plány a výnosy. Robíme tak preto, aby generácie, ktoré budú kroniku čítať mohli porovnávať.
V roku 1990 v celom komplexe JRD Košeca mali vysiate 300 hektárov ozimnej pšenice, 75 ha pšenice jarnej, 45 hektárov raži, 170 ha titicale, 130 hektárov jačmeňa a 10 hektárov ozim-ného jačmeňa. Teda spolu 730 hektárov obilia. Ďalej bola zasiata repka ozimná /50 ha/, mak /23/, cukrová repa /110/, kukurica /133/. Na 159 hektároch pestovali jednoročné krmoviny a na 149 hektároch viacročné krmoviny. V roku 1990 bolo až 108 hektárov zeleniny.
Pre celkový prehľad o pôde ešte uvediem, že 546 hektárov bolo lúk, 1 000 ha pasienkov a 123 hektárov sadov. Družstvo malo celkom 3 181 hektárov sadov. Družstvo malo celkom 3 181 hektárov poľnohospodárskej pôdy.
Rastlinnej výrobe venovali osobitnú pozornosť, ako základu pre živočíšnu výrobu. K dispozícii mali seno, senáž, siláž, úsušky, zelený krm a krmnú repku. Okrem toho využívali pasienky. Celkom pripravili na vykrmovacie obdobie 6 854 ton krmovín v sušine, čo nebolo dosť podľa plánu, ale vystačilo na potreby kŕmenia.
Obiloviny, vzhľadom na nie celkom priaznivé počasie v čase rastu, dosiahli solídne výsledky – hektárové výnosy. Ozimnej pšenice sa urodilo 1 341 ton, čo je priemerný hektárový výnos 44,7 q. Jarnej pšenice zobrali 307 ton /40 q z ha/, raži 201 ton /45 q/, titicale 734 ton /50 q z hektára/, jarného jačmeňa 658 ton – teda 50 g z hektára a ozimného jačmeňa 45 ton /40,5 q na jednom hektári/.
Pri popisovaní rastlinnej výroby treba pripomenúť veľké škody, ktoré v roku 1990 spôsobila lesná zver.
Aj ostatné plodiny priniesli príjmy do pokladne JRD – niektoré pomerne vysoké, iné iba priemerné, alebo podpriemerné. Spomeniem cukrovú repu, ktorej predali 5 152 ton a utŕžili viac ako 2 a pol milióna korún, na maku 736 tisíc Kčs, na ďatelinovom osive 187 000 Kčs, na repke olejnej viac ako pol milióna korún.
Sady v roku 1990 v mnohých druhoch ovocia sklamali. Pestovali hrušky, jablone, čerešne, slivky, ríbezle, maliny a jahody. Ani v jednom druhu nedosiahli plánované úrody. U niektorých plodín boli dokonca výnosy až päťkrát nižšie ako plánovali /jablká/ a sliviek zobrali dokonca namiesto 20 ton iba jednu tonu. Takto sa nepodarilo splniť ani tržby a tak namiesto 500 000 Kčs utŕžili iba 177 tisíc.
Lepšie na tom boli zeleninári, ktorí na 108 hektároch pestovali zemiaky, kukuricu, kaleráb, kel, kapustu bielu, červenú, mrkvu, petržlen, zeler, paštrnak, šalát, cibuľu, brokolicu a patizóny. Spolu dopestovali 2 120 ton zeleniny, za čo utŕžili 4 402 000 Kčs. Najväčšiu tržbu mali z mrkvy – 1 283 000 korún /586 ton/ a za kapustu bielu – 1049 ton, čo predstavovalo príjem 1 619 000 Kčs. Záhradníci boli v roku 1990 úspešnejší, ako v roku 1989.
Živočíšna výroba
Najskôr niekoľko čísiel o chove a početnom stave hospodárskych zvierat v roku, kedy začína-jú problémy s predajom, ktoré nastali po zvýšení cien v polroku 1990. V JRD chovali 2 082 kusov hovädzieho dobytka, z toho 786 dojníc. 2 226 ošípaných a 418 teliec. Všetky tieto poč-ty boli vyššie, ako v predchádzajúcom roku okrem ošípaných, kde počet klesol o 454 kusov. Rovnakú úroveň malo v roku 1990 aj plnenie dodávok štátneho plánu, kde vysoko prekročili dodávky hovädzieho mäsa, teliec, ale nesplnili dodávky bravčového mäsa a teliec. To však už v roku 1990 veľa neznamenalo, lebo mäsa bolo na trhu v podstate dosť.
Značnú škodu urobil úhyn hospodárskych zvierat, ktorý sa síce plánuje, ale u niektorých dru-hov prekročili plánovanú normu a tak vznikla celková škoda okolo 400 tisíc korún.
V každom roku osobitne sledujeme výrobu mlieka. V roku 1990 sa nesplnili mnohé ukazova-tele, ktoré by mohli znížiť náklady na výrobu, tým znížiť výrobnú cenu, ale zvýšiť aj množ-stvo a kvalitu mlieka. Napr. dojivosť plánovali na jednu dojnicu 4 004 litrov, dosiahli však iba 3 577 litrov, čo bol aj pokles v porovnaní s rokom 1989. Na jednotlivých farmách zaznamena-li rôzne výsledky – v Ladcoch najhoršie. Treba ešte dodať, že takýto stav trvá už niekoľko rokov a situácia sa nezlepšila ani v roku 1990.
Prehľad podľa fariem:
Košeca 113 kráv 379 000 litrov 81,6 %
Ladce 120 kráv 449 000 litrov 77,7 %
Ilava 201 kráv 806 000 litrov 102,9 %
Košecké Podhradie 222 kráv 681 000litrov 91,3 %
Horná Poruba 155 kráv 596 000 litrov 102,5 %
Priemerná dojivosť na jednu dojnicu bola v Košeci 3 335 litrov, v Ladcoch 3 719 litrov, v Ilave 3 995 litrov, v Košeckom Podhradí 3 058 litrov a v Hornej Porube 3 846 litrov.
V roku 1990 sa oveľa prísnejšie, ako predchádzajúce roky sledovala kvalita mlieka. Na farme v Ladcoch nedosiahli dobré výsledky, keď dodali 32,85 % I. triedy, 45 % II. triedy, 15,29 % III. triedy a 6,51 % neštandardného mlieka. Najlepšie výsledky mali v Ilave – 90,99 % I. trie-dy, Horná Poruba /76 %/, Košeca /65 %/, Kopec /61 %/, Košecké Podhradie /59 %/. Teda kvalitatívne zaostávanie Ladiec bolo značné a podstatne to ovplyvnilo príjmy za tento pro-dukt.
Zo živočíšnej výroby ešte spomeniem, že v Ladcoch chovali 483 ošípaných, z toho 101 pras-níc a v Tunežiciach 96 kusov hovädzieho dobytka na výkrm.
Technické služby a pridružená výroba
Dôležitou zložkou fungovania JRD boli technické služby, ktoré napomáhali priamo výrobe, ale časť z nich pracovala pre iné podniky a organizácie a prinášala tržby. Bez týchto úsekov by nebolo možné zvládnuť poľnohospodárske práce, výstavbu, opravárenskú činnosť a ťažko by bez nich bolo družstvo ziskové.
Tak napr. produkcia dielne bola 2 milióny 300 tisíc korún, stavebnej činnosti takmer 8 milió-nov, autodopravy 11 miliónov. Kovovýroba spolupracovala s JRD Cífer, Piešťany a s ďalšími pri výrobe poľnohospodárskej techniky, rôznych kombinátorov. Vyrábal aj tzv. „europalety“ pre firmu z Holandska.
Všetky nepoľnohospodárske úseky – Kovovýroba Košeca, Kovo-výrobné stredisko Košeca a Odborná činnosť Bratislava mali viac ako 36 miliónov Kčs tržby a priniesli 5 a pol milióna čistého zisku. Bolo to však o 7 miliónov menej ako sa plánovalo, pretože vstupy veľmi zdra-želi.
Ekonomické úvahy
Vedenie JRD i družstevníci sa v roku 1990 zaoberali otázkami zlacnenia – zefektívnenia vý-roby a to na všetkých úsekoch: v rastlinnej, živočíšnej výrobe i v pridružených výrobách. Po zvýšení cien klesol dopyt po mäse a v očakávanej liberalizácii cien v roku 1991 zrejme klesne ešte viac. Tým klesli aj šance predať produkty JRD, najmä hovädzí dobytok, ošípané i mlieko. Preto sa už v roku 1990 popri úvahách o racionalizácii objavili aj novátorské, podnikateľské návrhy, ako je otvorenie vlastného bitúnku a iné. Napr. chov oviec sa ukázal ako nerentabilný a preto sa navrhlo jeho zrušenie.
K celkovému ovzdušiu medzi družstevníkmi nijako neprispeli rozporné názory poslancov Federálneho zhromaždenia a iných hospodárskych predstaviteľov na poľnohospodársku prob-
lematiku, osud družstiev a tým aj družstevníkov a podľa názoru všetkých aj osud výživy oby-vateľstva.
V roku 1990 však i napriek ťažkostiam patrili Jednotné roľnícke družstvá a medzi nimi aj JRD 1. mája Košeca medzi najstabilnejšie sektory celej slovenskej ekonomiky.
65. výročie založenia kláštora v Ladcoch
Vďaka Národnému múzeu v Bratislave sa kronikárovi obce podarilo získať niektoré doku-menty o vzniku kláštora v Ladcoch a jeho účinkovaní v dvadsiatych až tridsiatych rokoch. Ďalej uvádzam niekoľko všeobecných údajov a konkrétne údaje z tridsiatych rokov. O týchto faktoch sa zmieňujem preto, lebo už v prvej časti kroniky /do roku 1960/ som o kláštore písal, ale nemal som k dispozícii toľko dokumentov, ako teraz.
V prvom rade treba vedieť, že v Ladcoch bol kláštor Milosrdných sestier svätého Vincenta, ale i Dom Misijnej spoločnosti s rozsiahlou činnosťou a veľkými právomocami v rámci Slo-venska a pokiaľ ide o sestry aj v rámci vtedajšej Československej republiky.
Vznik rádu
Rád vznikol v Paríži v roku 1633 a založil ho sv. Vincent z Pauly. Pomáhala mu blahoslavená matka Lujza de Marillac. Rád bol založený najskôr ako spolok bohatých žien pod názvom „Panie kresťanskej lásky“ /Dames de charité/, ktorý mal pomáhať chudobným, biednym a žobrákom.
Do spolku sa potom prihlásili dievčatá, ktoré tejto práci chceli zasvätiť celý život. Dostali meno „Dcéry kresťanskej lásky“. V tom čase, zhruba na sklonku 17. storočia ich spravovala a na ich poslanie pripravovala blahoslavená Lujza.
Do Rakúsko-Uhorska sa tento rád dostal až v polovici 19. storočia. Jeho sídlo bolo v Gratzi /Štársky Hradec/, kde bol mnoho rokov a odtiaľ sa rozširoval do celého Rakúsko-Uhorska. Jeho prvou predstavenou /vizitátorkou/ bola Leopoldina Brandesová. Keďže sa rád rýchlo rozrastal, rozdelili ho v roku 1905 na rakúsku a uhorskú provinciu. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 došlo k ďalšiemu deleniu na provincie rakúsku, juhoslovanskú, rumun-skú a československú.
Najbližšie – ešte za Rakúsko-Uhorska boli sestry tohto rádu v Trenčíne. Starali sa o chorých v župnej nemocnici, ale mali aj školy: materskú, ľudovú a dievčenskú meštianku. V nemocnici ako ošetrovateľky zostali aj po roku 1918, ale zo škôl odišli, lebo nevedeli po slovensky a tak nemohli vyučovať. Z podobných dôvodov sa zrušilo aj piaristické gymnázium v Trenčíne. Sestry sv. Vincenta nehradili sestry Notre Dame, ktoré prišli z Čiech.
Československá provincia sestier sv. Vincenta bola založená 1. februára 1922. Jej riaditeľom sa stal slovenský kňaz Misijnej spoločnosti Jozef Danielik a prvou vizitátorkou bolo sestra Angela Paczeltová. Ich prvým sídlom bola Nitra. Najväčším problémom bola generačná otáz-ka, pretože zhruba do roku 1923 nemali vlastný dorast. Keď sa o rok presťahovali do Trnavy, založili tu Ústredný dom s čisto slovenským noviciátom. Budúce sestry rádu sídlili v trnavskom sirotinci, ktorý patril milosrdným sestrám sv. Vincenta. Sirotinec presťahovali potom do Banskej Bystrice, ale ani rád – Ústredný dom nezostal dlho v Trnave.
V roku 1924 sa naskytla príležitosť kúpiť kaštieľ v Ladcoch. Celý rok 1924 a časť roku 1925 sa konali na kaštieli opravy, ktoré prevádzala Trnavská stavebná spoločnosť. Opravy boli roz-siahle: vymieňali krovy, opravovali povaly, miestnosti, prehlbovali studňu a ďalšie potrebné práce. Dňa 28. júna 1925 prišiel do Ladiec Juraj Tutz, splnomocnenec generálneho dozorcu Milosrdných sestier z Paríže, aby budovu prevzal pre Rád Milosrdných sestier svätého Vin-centa z Pauly. V tom čase dostávajú obývacie povolenie od Župného úradu v Turčianskom sv.
Martine. Potom – 19. júla 1925 ho posvätil nitriansky biskup a kláštor začal vyvíjať činnosť. Je zaujímavé, že úradná kolaudácia sa konala až 24. februára 1926.
To bol definitívny Ústredný dom, ktorý bol stredom činnosti Rádu milosrdných sestier v Československu až do smutnej udalosti v roku 1950 – zrušenia kláštora.
Aký bol rozsah činnosti kláštora je vidieť z týchto niekoľkých čísiel:
Pri založení provincie v Československu v roku 1922 mali 29 domov /stredísk/, z toho na Slovensku 22, v roku 1933 už 48 stredísk. V roku 1922 bolo 484 sestier, v roku 1933 už 595, z toho 5 v tzv. „pohanských misiách“ v Afrike a Ázii.
Z Ladiec sa riadil veľký učebno-liečebný kombinát. Spomeniem aspoň niektoré zariadenia, ktoré patrili pod správu Ladiec. V Banskej Bystrici mali Materskú školu i Meštiansku školu. Podobné zariadenia mali v Nitre, kde bol okrem toho aj ženský Učiteľský ústav. V ďalších dvanástich mestách mali ľudové školy.
Rovnako rozsiahla bola ich činnosť v zdravotníctve. Ako ošetrovateľky pracovali v sedem krajských a v troch mestských nemocniciach. V Košiciach bolo v nemocničných službách 73 sestier rádu. Tu bolo stredisko výchovy ošetrovateliek. Učebný cyklus trval dva roky.
Z ďalších sociálnych zariadení spomeniem aspoň 6 internátov a sirotincov a 6 chudobincov.
Občania Ladiec, staršej generácie si na sestry spomínajú aj po inej stránke. Pri kláštore bola zriadená tzv. Mariánska družina /asi 40 dievčat/. Sestry rádu nacvičovali divadlá, scénky na slávnosti, zväčša náboženského, ale i svetského charakteru.
Charitatívna činnosť sestier bola dosť rozsiahla. Kronikár získal údaje za rok 1933, čo je mi-mochodom na Slovensku rok vyvrcholenia hospodárskej krízy.
V tom roku bola na čele rádu vizitátorka Bernardína Soldánová, asistentkou Vicencie Olšav-ská a ekonómkou Kajtána Patakyová. Tieto tvorili predstavenstvo provincie. Na čele seminára /noviciátu/ bola Olíviu Paulská a 3 pomocné sily. V tomto roku bolo dovedna 60 noviciek.
V Ústrednom dome v Ladcoch žilo aj 11 prestárlych a chorých sestier, ktoré už nevládali pra-covať. Riadnych sestier, okrem noviciek bolo v tomto roku v Ladoch 34.
Ústredný dom v Ladcoch sa v prvom rade staral o správu provincie, teda všetkých jeho škol-ských, charitatívnych a zdravotníckych zariadení. Ďalej o spomínanú výchovu dorastu a starostlivosť o starých a chorých.
Charitatívna činnosť sa však prejavovala aj navonok. V kláštore sa poskytovalo často prvé ošetrenie. Sestry navštevovali chorých v domácnostiach a pod. Chudobným pocestným, ktorí v tomto roku putovali celou republikou a hľadali si prácu, poskytovali jedlo. Podľa záznamov ich v roku 1933 poskytli 3 136. Staré a choré sestry, ktoré nemohli pracovať v poľnohospodárstve, ani inak, robili podľa svojich síl ošatenie pre chudobných. Len v roku 1933 ich rozdali 366.
V zime sa podávalo chudobným deťom mlieko o čom podrobnejšie píšem v kronike za roky 1930-1936. Pri kláštore bolo hospodárstvo, takže kláštor bol v potravinách sebestačný.
V druhej polovici tridsiatych a v štyridsiatych rokoch boli Ladce aj strediskom Misijnej spo-ločnosti. Vizitátor, respekt. provinciál Misijnej spoločnosti, bol súčasne riaditeľom provincie Milosrdných sestier sv. Vincenta.
Provinciálnym predstaveným a vizitátorom Misijnej spoločnosti v štyridsiatych rokoch bol Ján Hutyra. Do pamäti Ladčanov i do obecnej kroniky sa dostal aj inak. Bol to on, ktorý vyvi-nul veľkú iniciatívu za oslobodenie 20 rukojemníkov, ktorých v apríli 1945 príslušníci ne-meckej armády zajali. Jeho, i snaha ďalších bola márna, ako vieme 19 z nich potom Nemci zastrelili.
Misijna spoločnosť, jej kňazi vykonávali po celom Slovensku tzv. obnovu – misijné dni. Spravovali známy vysokoškolský internát v Bratislave – Svoradov, ale i vyučovali nábožen-stvo v škole v Ladcoch.
Zo známejších mien spomeniem: František Mihina, Ľudovít Orješka, Ernest Krištín, Štefan Krištín, Ján Belan, Juraj Kapec, František Kosnáč, Anton Miklovič, Vojtech Košík, Martin Janek, Augustín Mikula.
Kláštor v Ladcoch za roky účinkovania 1925-1950 v Ladcoch zohral pozitívnu úlohu v oblasti charitatívnej, výchovnej i kultúrnej. V čase ich pobytu v obci sa starali o park, ktorý bol v tom čase v dobrom stave. Po zrušení kláštora kaštieľ i park menili majiteľov vždy na škodu jedné-ho i druhého. Po roku 1950 sa sestry rádu rozišli po celom Slovensku i na Moravu, kde sa venovali i naďalej charitatívnej činnosti.
Čiastočne z archívov /1945/, čiastočne z dobovej tlače /1970/ uvádzam niektoré fakty, ktoré sú overené a možno ich pokladať za pravdivé.
Pred koncom vojny, na jeseň roku 1944 vykopali robotníci cementárne v Ladcoch v horách Ladiec úkryty – zemljanky pre tri židovské rodiny pracovníkov fabriky. Tam chceli prečkať koniec vojny, prechod frontu, najmä však po potlačení Slovenského národného povstania zo-strujúce sa represálie proti židovským občanom. Treba uznať, že prípravu úkrytov organizo-val terajší riaditeľ, Nemec Bergmann. Ľudia z cementárne a obce sa o rodiny starali, nosili im jedlo a iné potrebné veci. Dovedna sa tu ukrývalo osem osôb: Jozef Findel, bývalý riaditeľ /správca/ cementárne, jeho manželka Margita, ich deti 13-ročný Ján a 9-ročná Eva. Ďalšie rodina Ervín Šulek a Margita Šuleková /rodená Lippeová/ a ďalší manželia Freierovci.
Začiatkom decembra 1944 ich našli pri zemljankách postrieľaných, iba najmladšie dievčatko Evka Findelová zostalo nažive.
Sudca vtedajšieho Krajského súdu v Trenčíne spomína, že začiatkom decembra 1944 dostala stopovacia skupina policajnej stanice v Trenčíne správu o masovej vražde v horách nad Lad-cami. Už vtedy mali záznamy o vlámaniach, lúpežiach, prepadoch, ťažkých ublíženiach na zdraví, znásilnení jedného dievčaťa z Ladiec a zabití horára v obci Kopec. Vyšetrovania vo vtedajších časoch však neboli jednoduché. Treba si uvedomiť, že v horách boli vtedy parti-zánske jednotky: u nás konkrétne jednotky Žižkovej partizánskej brigády, ale i malé skupiny, ktoré sa po potlačení povstania snažili udržať do prechodu frontu. Na druhej strane boli v horách i malé skupinky, ktoré sa za partizánov vydávali a od obce Pružina prichádzajúce malé skupiny z oddielov nacionalistických ukrajinských jednotiek tzv. Vlasovovej armády. Títo všetci sa zdržiavali aj v Strážovskej hornatine. Samotní Nemci, ktorí sa zdržiavali v Ladoch a na okolí nejavili nijakú ochotu angažovať sa pri vyšetrovaní tohto prípadu a už vôbec nie, keď sa dozvedeli, že povraždení občania sú Židia. Dovolili však vyšetrovacej sku-pine z Trenčína pátrať aj v teréne. Podozrení boli viac, ale nakoniec až koncom mája 1945 – teda po oslobodení zatkli sedem podozrivých, väčšinou okolo dvadsaťročných občanov La-diec. Boli uväznení do začiatku roka 1946, kedy ich pre nedostatok dôkazov prepustili. Dňa 15. januára 1947 boli všetci opäť vo vyšetrovacej väzbe až do 5. novembra 1947, kedy vynie-sol súd v Trenčíne prvostupňový rozsudok: oslobodil všetkých spod obžaloby, iba jedného z nich – najstaršieho odsúdili za lúpež a za znásilnenie.
Na tieto smutné udalosti spomína aj bývalý vrchný strážmajster Žandárskej stanice v Ladcoch. Sám pomáhal pripravovať zemljanky pre tri židovské rodiny. Spomína, že jedného dňa na začiatku decembra 1944 ho zavolali do jedného domu v Ladcoch, kde našiel pani Fre-ierovú, ktorá postrelená do brucha prešla od úkrytu v horách až do dediny. Po veľkých ťaž-kostiach sa podarilo ranenú dopraviť do nemocnice, konca vojny sa však nedožila a tak jediný dospelý očitý svedok nemohol pri súde podať svedectvo.
Ďalej použijem texty z denníka Smena z roku 1970, kde vtedajší šéfredaktor Ján Čomaj za-chytáva rozprávanie spomínaného vrchného strážmajstra.
„Celý prípad o zavraždených som musel ešte ten istý deň hlásiť do Trenčína, zamlčal som iba pani Freierovú. Hlásil som, že nad Ladcami bola v noci streľba a že ľudia rozprávajú o akýchsi postrieľaných židoch, čo sa tam schovávali. Kázali mi ísť sa na to pozrieť. Ráno sa
zastavila na žandárskej stanici nemecká patrola. Veliteľa som akosi presvedčil, že by sme sa tam mali ísť pozrieť. Vzali ma so sebou.
O dobrú hodinu sme stáli pred zemljankou. Pred vchodom ležal 13 – ročný Janko Findel, bo-kom od neho dve ženy Findelová a Šuleková a v úvoze sme našli troch rozstrieľaných chla-pov Findela, Šuleka a Freiera. Nemcom som zatajil, že som o úkryte vedel i to, že ranená pani Freierová je v dedine. Ale i tak mi niekto do počtu chýbal: malá Evka Findelová. Nemci me-dzitým objavili krvavú stopu a vyšliapané stupaje v snehu od veľkých bagančí. Stopa nás za-viedla pod horu k senníku. Nemci ma prinútili, aby som vyliezol po rebríku do senníka. Vy-tiahol som pištoľ a liezol hore. Našiel som tam malú Evku Findelovú, oblečenú iba v pyžame a svetríku. Dva dni tam ležala, zakrútená v sene o hlade a smäde. Tvár mala celú od zaschnu-tej krvi. Vyzeralo to tak, že ju iba udreli pažbou do temena, ale prežila to. Previezli sme ju do kláštora v Ladcoch, kde ju ošetrili a opatrili. Riaditeľ Bergmann ju potom prostredníctvom známych dostal do evanjelického sirotinca v Modre, kde aj prečkala vojnu.“
Od vraždy sedem židovských občanov uplynulo už 46 rokov. Za tie roky sa im nedostalo miesta, aké im ako nevinným obetiam vojny patrí. Rovnako sa ich mená nedostali ani na po-mník, medzi 19 zavraždených rukojemníkov, padlých v Slovenskom národnom povstaní, na frontoch druhej svetovej vojny a v koncentračných táboroch.
Aj ich mená patria do pamäti budúcich generácii občanov Ladiec, ako memento nezmyselnos-ti vojny a jej morálky. Preto kronikár urobil aj tento návrat do histórie.

 

ROK 1991

Rok 1991 bol rokom, kedy pokračovali politické, spoločenské a hospodárske zmeny. Najmä ekonomické zmeny a opatrenia vlád, prijatie rôznych zákonov Slovenskou národnou radou a Federálnym zhromaždením mali značný vplyv na životnú úroveň obyvateľov. V rámci ekonomickej reformy sa od 1. januára 1991 uskutočnila tzv. liberalizácia cien, čo v praktickom dôsledku znamenali zvýšenie cien potravín, spotrebného tovaru a služieb až o 50 % v porovnaní s 1.januárom 1990. Teda aj životná úroveň občanov Ladiac sa znížila i napriek čiastočnej valorizácii miezd a dôchodkov.
Z ďalších významných zákonov, ktoré sa dotýkali alebo budú dotýkať našich občanov a priniesli do politického života veľa vzruchu patrili tzv. Jazykový zákon, zákon o pôde, zákon o transformácii v družstevníctve. Veľa diskusie a rozporných názorov priniesla zmena vo vláde Slovenskej republiky, boj o tvár ČSFR – štátoprávne usporiadanie republiky a tzv. lustrácie.
V politickom živote, transformácii ekonomiky sa veľa naznačilo, konečné riešenia a praktické dôsledky niektorých zákonov možno očakávať až v ďalších rokoch.
Občania Ladiec sa o tieto zmeny živo zaujímali, nedramatizovali ich však ako sa to robilo v centrách republiky, Skôr sa zaujímali o praktické ekonomické otázky vyniknuté zvyšovaním cien, slabou kontrolou trhu, nezamestnanosťou, budúcnosťou roľníckeho družstva, prosperitou závodov, v ktorých sú zamestnaní – teda ich vlastnými problémami a budúcnosťou.
Z udalostí v zahraničí, ktoré vzrušovali svet i našich občanov spomeniem aspoň tie najdôležitejšie.
17. januára 1991 sa začala vojna v Perzskom zálive, keď spojenecké jednotky ofenzívou proti Iraku začali oslobodzovať Kuvajt.
19. augusta 1991 sa začal v Sovietskom zväze pokus o prevrat, ktorý bol odvrátený.
17. decembra 1991 sa B. Jeľcin a M. Gorbačov dohodli o skončení existencie ZSSR a 19. decembra bolo založené Spoločenstvo nezávislých štátov.
Od mája 1991 sa vyhrocuje situácia v Juhoslávii. Chorvátsko a Slovinsko vyhlasujú nezávislosť a nasleduje krvavá občianska vojna.
Všetky tieto udalosti boli stredobodom záujmu občanov našej obce, pretože si uvedomovali, že ich priebeh má bezprostredný vplyv na nás všetkých, na náš spoločenský, ale najmä hospodársky vývoj.
Prehľad základných údajov o obci
V tejto časti uvádzam niektoré údaje z predbežných výsledkov sčítania ľudu, domov a bytov 1991, zamestnanosti, pôdneho fondu a údaje z obecnej matriky.
Na začiatku roka 1991 bolo v Ladcoch prihlásených 2 631 obyvateľov, z tohto 1 304 žien. Pre zaujímavosť si porovnáme, že v roku 1970 to bolo 2 798 obyvateľov /1 404 žien/ a v roku 1980 2 851 obyvateľov /1 424 žien/. Na konci roka 1991 evidovali na Obecnom úrade 2 677 obyvateľov Ladiec.
V roku 1970 bolo z 1 602 obyvateľov v produktívnom veku ekonomicky aktívnych 1 301, v roku 1980 z 1 675 1 436 obyvateľov. Na začiatku roka 1991 z 1 467 obyvateľov v produktívnom veku sa zamestnávalo 1 206 občanov. Rozdiel tvorili vždy väčšinou chorí, invalidi a inak neschopní pracovať. Na konci roka 1991 pod vplyvom zvyšujúcej sa
nezamestnanosti tento počet stúpol o práceschopných, ale nezamestnaných občanov. Počet občanov, ktorí stratili pracovné miesta sa pohyboval od 80 – 90 .
V roku 1970 bolo v Ladcoch 512 domov /750 bytov/, v roku 1960 570 domov /826 bytov/ a v roku 1991 826 bytov. V roku 1991 bola celková obytná plocha 38 486 m2 a bolo v nich 2 287 obytných izieb na 8 m2 . Pre porovnanie v roku 1970 26 912 m2 – 1 490 izieb a v roku 1980 34 211 m2 – 1 971 izieb.
Štatistika o vysťahovaní a prisťahovaní obyvateľov je v Ladcoch do značnej miery podmienená žiakmi Odborného učilišťa, z ktorých časť /deti v štátnej opatere/ majú trvalé bydlisko v Ladcoch. Tak sme každý rok mali v pomere k celkovému počtu obyvateľov pomerne veľký pohyb v počte prisťahovaných a odsťahovaných. V roku 1971 sa prisťahovalo
64, v roku 1980 69 a v roku 1990 79 obyvateľov. Ubudlo - vysťahovalo sa 68 v roku 1971, 116 v roku 1980 a 83 v roku 1990. V roku 1991 sa prisťahovalo 59 obyvateľov a odsťahovalo 86 obyvateľov.
Štatistika pri sčítaní k 1.1.1991 uvádzala, že v tom čase bola v Ladcoch celková výmera obce 1 570 hektárov. Táto pôda bola rozdelená takto:
-poľnohospodárska pôda 699 ha
-lesná pôda 547 ha
-vodná plocha 67 ha
-zastavaná plocha 74 ha
-ostatná 182 ha
Zo 699 hektárov poľnohospodárskej pôdy bolo 372 hektárov ornej, 40 ha záhrady a sady, 106 hektárov pripadlo na lúky a 181 ha na pasienky.
Sobáše
Na Obecnom úrade v Ladcoch uzatvorili manželstvá títo občania:
Dušan Kandráč – Iveta Kandráčová
Emil Rác – Rozyta-Teraza Matejeková
Milan Škunda – Jana Hriadelová
Patrik Pavlačka – Lenka Margušová
Roman Šedík – Ľubica Púčková
Július Prekop – Mariana Turzová
Ferdinand Daško – Monika Rindošová
Igor Miadik – Miroslava Zacková
Igor Kováčik – Miriam Štefancová
Tibor Pastorek – Mária Faturová
Ondrej Koštialik – Mária Ježová
Zuzana Cahelová – Miloš Rajtar
Roman Palček – Slávka Cibičková
Vladimír Čižmárik – Zdena Maršovská
Pavol Kollár – Katarína Strážnická
Miroslav Huňačka – Anna Koyšová
Tomáš Smrčko – Marianna Štrbíková
Miroslav Eliáš – Jana Remová
Slavomír Gajdošík – Zdena Uríčková
Narodení v roku 1991
V roku 1991 pribudlo narodením 37 občanov. Z toho bolo 18 chlapcov a 19 dievčat.
Dominika Kvasnicová Marek Raček
Božena Kandráčová Pavol Kandráč
Vladimíra Cícerová Katarína Ďurovcová
Michal Kovács Veronika Kováčová
Lucia Melicherová Katarína Češková
Iveta Gajdošová Timotej Šebek
Jana Koyšová Martin Blaško
Mária Berkyová František Hlavatý
Ema Teplanová Martina Kvasnicová
Juraj Tichý Simona Hanzlová
Marek Ištok Michal Hlavatý
Mário Bongilaj Jozef Hlavatý
Jana Huňová František Meliš
Lenka Kalayová Lenka Pavlačková
Daniel Miklóši Andrea Kandráčová
Tomáš Abrahámovský Lucia Daňová
Lucia Krausová Oľga Ježová
Michal Ciho Lukáš Ďurina
Dominik Gajdošík
Úmrtia v roku 1991
V roku 1991 zomrelo v Ladcoch 37 občanov. Z toho 16 mužov a 21 žien.
Koyšová Anna / 87 rokov/ Dlhá Paulína /75/
Faturová Anna / 80/ Koyš Jozef /72/
Strháková Anna /86/ Kvasnica Ján /85/
Kukuliašová Darina /52/ Košťálová Terézia /64/
Turzová Paulína /82/ Koštialik Rudolf /74/
Mikušková Antónia /71/ Kadlečíková Františka /68/
Cibiček Jozef /82/ Kubičínová Mária /75/
Kvasnicová Otília /68/ Hlavatá Magdaléna /63/
Faturová Mária /81/ Kalus Stanislav /59/
Peterka Jaroslav /67/ Jakúbek Štefan /74/
Král Ondrej /84/ Gajdošík František /50/
Štrbík Jozef /43/ Uríček Jozef /62/
Podstránska Emília /70/ Kučová Jozefína /86/
Jarošíncová Jolana /57/ Habánková Katarína /84/
Cibičková Helena /82/ Eliášová Eva /46/
Martinák Jozef /79/ Fukáčová Mária /23/
Cibičková Helena /82/ Čičkanová Anna /82/
Pilarová Katarína /84/ Kucharík Jozef /70/
Koyš Štefan /65/
Priemerný vek zomrelých bol 70,3 roka. Najstaršia občianka, ktorá zomrela v roku 1991 bola Anna Koyšová – 87 rokov a najmladšia Mária Fukáčová – 23 rokov.
Obecné zastupiteľstvo
Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch od svojho ustanovenia na konci roku 1990 zasadalo celkom desaťkrát. Prvé zasadanie 4. decembra 1990 malo na programe sľub poslancov a voľbu čelných funkcií. Na druhom zasadaní – 28. decembra 1990 sa ustanovili komisie a ich členovia. Komisie sa potom, v priebehu roka 1991 doplňovali.
Dňa 20. februára 1991 sa zišlo obecné zastupiteľstvo na zasadaní, kde nosným programom bolo schválenie rozpočtu na rok 1991 a prijatie všeobecných záväzných opatrení o poplatkoch v mieste.
Ďalšie zasadania sa konali 4. apríla, 23. mája, 11. júla a 5. septembra. Na každom z nich sa riešili finančné otázky, ktoré obec v roku 1991 najviac ťažili. Na májovom zasadaní Obecné zastupiteľstvo schválilo niektoré poplatky za služby na obecných pozemkoch.
Poplatky za miesto na cintoríne u občanov, ktorí dosiahli vek
50 rokov 150 Kčs
60 rokov 100 Kčs
starší 50 Kčs
Za použitie Domu smútku v Ladcoch i Tunežiciach stanovili poplatok 35 Kčs a za vyhlásenie v miestnom rozhlase 20 Kčs. Poplatky za vývoz smetí na skládku obce vlastným povozom určili na 55 korún ročne. Na tomto istom zasadaní schválili aj doplnky k organizačnému poriadku obce.
Ďalej na zasadaniach riešili otázky životného prostredia, drobné prevádzky OÚ, ich vnútornú organizáciu a rentabilitu.
Z ďalších zasadaní vyberám schôdzu obecného zastupiteľstva 22. novembra 1991, kde rozhodli dať vypracovať tzv. Miestny program dediny. Posledné zasadanie v roku 1991 bolo 20. decembra.
Situácia a práca obecného zastupiteľstva, rady a starostu, ako i pracovníkov Obecného úradu nebola v roku 1991 ľahká. Zložitosť nebola iba v ťažkostiach začiatkov samosprávy, ale najmä v nedostatkoch legislatívy a financiách.
Pri obecnom zastupiteľstve pracovali komisie, ktoré pomáhali obecnému zastupiteľstvu, obecnému úradu a starostovi riešiť najmä odborné otázky.
V stavebnej komisii boli členmi: Ing. Miroslav Váň, Ing. Vojtech Miklóši, Ing. Slávik a Jozef Peterka.
Poriadkovú komisiu tvorili Ondrej Koštialik, M. Letko, M. Gábel,
Finančná komisia sa skladala z týchto členov: Stanislav Klvaňa, Bohuš Kvasnica.
Vytvorená je i ekologická komisia s členmi I. Kobza, S. Habánek, Ing. Ježo.
V roku 1991 pracovala sociálna komisia v zložení MUDr. Martináková, O. Melicherová, A. Kacinová, a M. Živčivová.
Najviac záujmu občanov vzbudzovali verejnoprospešné práce. Napriek tomu, že štát prispieval na tieto práce viac než skromne, urobilo sa dosť najmä na menších stavbách a úpravách životného prostredia. Najviac sledovanou stavbou z pohľadu občanov bol aj v roku 1991 vodovod. Na verejnom celo-obecnom vodovode sa prestavalo 200 tisíc korún, čo je pomerne malá suma a tak sa v prácach príliš nepokročilo. Nepokračovalo sa v ďalšej plynofikácii. Vcelku boli na to dva dôvody: neboli spracované projekty a úplný nedostatok finančných prostriedkov. Zadali sa na spracovanie projekty /26 tisíc korún/ na trasu od pani Orihelovej po Vodnú elektráreň Ladce.
Pomerne veľa sa urobilo pri úprave cintorínov. V Ladcoch natreli a prestriekali Dom smútku, vybudovali plot, bránu a ďalšie úpravy. Rovnako veľké úpravy sme zaznamenali na obecnom
dome a druhej budovy. Priestory sa uzavreli plotom, upravili terény a dokončili všetky práce na druhej budove, kde sa súčasne umiestnila zasadačka a kancelária Domovej správy.
Nový je aj betónový chodník na ulici Ladislava Novomestského vybudovaný v roku 1991. Pri úprave obecného domu a jeho okolia i pri budovaní chodníka pracovali študenti, ale aj mladí nezamestnaní, na ktorých mzdu prispieval Úrad práce.
V Horných Ladcoch pokračovala výstavba obchodnej jednotky a to do stavu, aby sa nezničili doteraz vybudované hodnoty. Na tejto stavbe prestavali Drobné prevádzky 240 tisíc Kčs. Z ďalších prác treba ešte spomenúť oplotenie Materskej školy /14 000,-/, výmenu verejného osvetlenia /80 000/, úprava smetiska /50 tisíc korún/, vykúpenie domu Jany Pravdovej, jeho zbúranie a úprava terénov a ďalšie práce.
Za osobitnú zmienku stojí úprava tisov v miestnom parku. Tieto vzácne stromy patria medzi najstaršie v okrese. V septembri sa do ich vzhľadu a biologického systému robili užitočné zásahy. Tisy upravoval pracovník Ochrany a údržby chránených stromov Karol Maar z Bratislavy. Náklady na tieto práce boli 25 tisíc korún.
Domová správa
Od 1. januára 1991 do správy Obecného úradu v Ladcoch prešla Domová správa z Ilavy – časť bytových jednotiek v Ladcoch. Bytový fond spravovaný Domovou správou Ladce tvorí 11 bytoviek, spolu 83 bytov. Sú to :
12 – bytovka v Horných Ladcoch
2 byty + pošta /číslo 177/
2 šesťbytové jednotky, tzv. „učiteľské“ /č.397 a 398/
12 bytových jednotiek /č.139/
12 bytových jednotiek /č.140/
4 – bytovka /č.141/
8 – bytovka /č.142/
4 – bytovka /č.143/
5 – bytovka /č.149/
12 – bytovka , tzv. „Pauerov dom“
Ani jedna z bytoviek, okrem učiteľských bytoviek a Pauerovho domu nemá ústredné kúrenie.
Hlavnou úlohou Domovej správy bola starostlivosť o bytový fond. Bola to úloha neľahká, hlavne z finančnej stránky, pretože náklady na údržbu ďaleko prevyšovali zisky z nájomného, ale i preto, že niektoré bytové jednotky sú dosť zastaralé a potrebovali väčšiu údržbu. Napr. len poplatky za vývoz fekálií z bytoviek pri kultúrnom dome boli v priemere 12 000 mesačne a nájomné bolo okolo 10 tisíc korún.
Kancelária Domovej správy Ladce bola umiestnená vo vedľajšej budove Obecného úradu /bývalý Mierny/ a jej vedúcim bol Valter Fábry.
Obecný úrad – Drobné prevádzkárne
Drobné prevádzkárne pri Obecnom úrade v Ladcoch dosiahli v roku 1991 najväčší obrat v ich histórii. Pod vedením vedúceho Antona Jendrola pracovalo v prevádzke priemerne 10 pracovníkov a 12 priberali ako externých pracovníkov v profesiách, ktoré neboli pevne obsadené, ale potrebné na rôzne práce. V prevádzke vykonávali činnosť murári, stolári, vodiči motorových vozidiel a pomocní robotníci.
Drobné prevádzkárne poskytovali tieto služby:
- vývoz domového odpadu, vrátane dodávanie popolníc
- nákladnú autodopravu
- stolárstvo, ktoré malo najväčší odbyt na drevené palety pre dopravu rôznych tovarov, najmä pre Colorlak Košeca
- stavebné práce – rôzne opravy, údržba, ale aj väčšie práce v Považských cementárňach a inde
- obchodná činnosť.
Medzi najväčšie práce v roku 1991 patria stavebná činnosť – úprava areálu a oprava budov v Považských cementárňach v celkovej hodnote 1 200 0000 korún.
Treba spomenúť záslužnú prácu na budove, v ktorej prevádzkárne sídlia, teda budovu bývalej robotníckej kantíny postavenú v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Vymenili krytie strechy na plechové, oplotili celý areál a rekonštruujú vnútro budovy /sociálne zariadenia, úprava chodieb a ostatných priestorov/. Doterajšie náklady na opravu tejto budovy boli 247 000 Kčs.
Celkové príjmy boli 3 281 000 Kčs, výdavky 2 milióny 922 tisíc – teda zisk takmer 360 tisíc korún.
Obchodná sieť obce
V štruktúre obchodnej siete sa v Ladcoch dosť zmenilo. Niektoré obchody sa privatizovali, niektoré sú celkom nové, ale niektoré služby / holičstvo, zberňa šatstva pre čistiareň/ sa zrušili na škodu občanov.
V roku 1991 privatizoval mäsiarstvo a vedľajšiu lahôdkáreň Pavol Kubáň. Kameno-sochárstvo patriace dovtedy Považanu vydražil Anton Bialoň. Obchod potraviny v Horných Ladcoch pripadol p. Záhumenskému. Veľký záujem bol o pohostinstvo v Ladoch patriace Reštauráciám. Na dražbe uspel a novým majiteľom sa stal náš občan Jozef Adamec. Majiteľom Drogérie sa po dražbe stal Marián Jarník.
Prevádzky charakteru pohostinstva boli v Ladcoch štyri : reštaurácia Kopyto, reštaurácia v Závodnom klube, bistro Veronika a pohostinstvo v bývalom Klube mládeže Tunežice, ktoré prevádzkovala TJ Tatran Tunežice.
V letných mesiacoch otvorila načas predajňu zeleniny pani Anna Kováčiková a otvorila svoju predajňu drogérie Amália Zábojníková, dlhoročná vedúca predajne Drogéria v Ladcoch. V druhej polovici roka otvorili M. Zajac a K. Kováčik školský bufet v prednej budove Odborného učilišťa a tí istí podnikatelia aj predajňu zeleniny a ovocia v priestoroch domu služieb.
Dom služieb, o ktorý bolo viacero záujemcov pripadol obci – Obecnému úradu, čo všetci občania pokladali za správne, pretože bol vybudovaný v akcii Z a odpracovali pri jeho výstavbe mnoho hodín.
Domáce potreby /budova/ podliehala reštitúcii, pretože sa o ňu prihlásil dedič bývalého majiteľa Majerovského. Obchod s potrebami pre domácnosť viedol ďalej predchádzajúci vedúci Viktor Lihocký.
Predajňa potravín Zdroj bola zaradená do privatizácie, ale k dražbe nedošlo, pretože budova patrí JRD, teda urbariátu, ktorý má na ňu nárok. Celý problém zostal na riešenie v roku 1992.
Ku koncu roka bolo zriadené pánske a dámske krajčírstvo umiestnené v budove v strede obce. Majiteľkou je Anna Hlúbiková.
Pod privatizáciu nespadajú družstevné predajne Jednoty v Ladcoch a Tunežiciach.
Miestne poplatky
Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch podľa § 6 zákona SNR č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení na svojom zasadaní dňa 21. novembra 1991 vykonalo úpravu Všeobecne záväzného nariadenia
o miestnych poplatkoch v obci Ladce. Nariadenie začne platiť od 1. januára 1992. Podľa tohto nariadenia bude obec vyberať miestne poplatky:
- Poplatok za užívanie verejného priestranstva, ktorý sa bude platiť za osobitné užívanie verejného priestranstve, najmä na poskytovanie služieb, umiestnenie rôzneho materiálu, použitie priestranstva ako skládky a pod. Na používanie verejných priestranstiev sa určili sadzby. Napr. na predaj ovocia, zeleniny a výrobkov iného druhu sa stanovila na 5 korún za meter štvorcový a deň.
- Lokalizačný poplatok sa bude platiť za umiestnenie kancelárie, prevádzkárne, obchodných priestorov, skladu, alebo iného zariadenia slúžiaceho na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť v obci. Aj tu sa stanovila sadzba, ktorá je 20 % ročne za sumy rovnajúcej sa ročnému nájomnému za užívanie priestorov uvedených predchádzajúcej stati.
- Poplatok za psa sa stanovil: za psa staršieho ako 6 mesiacov na 60 korún ročne a za každého ďalšieho sa poplatok zvyšuje o 50 %. Výnimku tvoria občania, ktorí psa potrebujú ako sprievodcu, bývajúci na samote i tí, ktorí žijú na hranici životného minima.
- Poplatok zo vstupného určili na vstupné na burzu, Kultúrnu a zábavnú akciu, kde sa platí vstupné. Nebude sa platiť zo vstupného na športové podujatie, ani zo vstupného na divadelné predstavenia, koncerty vážnej hudby, prednáška a pod. Sadzba poplatku bola určená na 6 % z vybratého vstupného pri akcii, kde sa nepodáva alkohol, s alkoholom 10 %.
- Schválili aj poplatok za alkohol a tabakové výrobky, ktorý budú odvádzať vo výške 10 % z predajnej ceny týchto výrobkov.
Pre rok 1992 nestanovil Obecný úrad v Ladcoch poplatky za ubytovaciu kapacitu a poplatok za rekreačný pobyt, pretože tieto aktivity neboli v roku 1991 ani v najbližšej dobe v našej obci aktuálne.
Všeobecné záväzné nariadenia o miestnych poplatkoch mali dobrú publicitu, pretože boli v plnom znení uverejnené Ladeckých zvestiach v decembri 1991.
Ladecké zvesti
Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch sa rozhodlo obnoviť vydávanie spravodajcu Obecného úradu Ladecké zvesti podľa finančných prostriedkov. V roku 1991 vyšli dve čísla a to v októbri a decembri. Spravodajca je u občanov obľúbený a znovuvydávanie Ladeckých zvestí privítali.
Redaktorom Ladeckých zvestí bol i naďalej Branislav Lipták a tlačili sa v tlačiarni Patria v Považskej Bystrici v náklade 600 kusov.
Hospodárenie Obecného úradu v roku 1991
V roku 1991 sa mnohé zásady hospodárenia Obecného úradu v Lacoch zmenili. Bolo to v položke príjmov i výdavkov. Tak napr. školy a školské jedálne sa z výdavkov obce vyňali a prešli do školskej správy, pribudli však mnohé výdavky miestneho charakteru.
Príjmy do obce v roku 1991 boli pomerne vysoké – 2 600 000 Kčs. Medzi najväčšie patrili podiel dane 13 % 1 247 000 Kčs. Je to podiel z dane všetkých pracovníkov z Ladiec, od podnikov a iných zamestnávateľov. Druhou významnou príjmovou položkou boli lokalizačné poplatky od podnikov výrobnej a obchodnej povahy – spolu 251 000 korún. Rozpočtu pomohli aj dotácie v sume 118 000 Kčs. Drobné prevádzky, ako píšem aj na inom miestne priniesli 354 tisíc čistého zisku. Bytové hospodárstvo malo príjmy 177 000 korún, ale výdavky 245 000 Kčs.
Z najväčších výdavkov vyberám náklady na výstavbu obchodnej jednotky v Horných Ladcoch 285 000 korún, na osvetlenie 257 000 Kčs. Výdavky celkom tvorili sumu 2 300 000 Kčs.
Hospodáreniu obce neprospievala nestabilita finančných zásad, meniace sa pravidlá, ale najmä to, že mnohé nové príjmy prichádzajú do platnosti až v roku 1992, ale i to, že viacerí poplatníci sú nesolventní v platení lokalizačného poplatku /Roľnícke družstvo, kameňolom a i. /
Školstvo v obci Ladce
Materská škola a detské jasle
Materská škola s detskými jaslami v Ladcoch prešla v školskom roku 1990 – 1991 viacerými významnými organizačnými zmenami. V prvom rade to bolo zrušenie Detských jaslí od 1. januára 1991 nariadením vtedajšieho Odboru školstva Okresného národného výboru. K 1. septembru roku 1990 bolo v oddelení detských jaslí iba desať detí a ich počet sa neustále znižoval. Príčinou bolo najmä zvýšenie rodičovského príspevku, ale i nezamestnanosť matiek, ktoré potom zostali doma – pri deťoch. Väčšie deti preradili do Materskej školy.
V roku 1991 pracovalo v Materskej škole 14 pracovníkov, z tohto 8 učiteliek a 6 správnych zamestnancov. Starali sa o 118 detí, ktorých počet sa však zo spomínaných príčin znížil k 30. júnu 1991 na 90 detí.
V tomto školskom roku – do 30. júna 1991 bola riaditeľkou školy Viera Kováčová a jej zástupkyňou Katarína Palčeková. K 1. júlu 1991 nastala zmena. Na pokyn Ministerstva školstva SR boli všetci riaditelia škôl, ktorí vykonávali funkciu dlhšie ako štyri roky vymenení a menovaní noví. V Materskej škole Ladce sa novou riaditeľkou stala dlhoročná úspešná učiteľka tejto školy Irena Gajdošíková.
Výchovná práca sa uberala s novými požiadavkami na prácu s deťmi v predškolskom veku. Deťom ponechali väčšiu voľnosť, možnosť vyžiť sa v hrách. Pre výchovné zložky platili osnovy Programu výchovnej práce, ktorý si prispôsobili vlastným podmienkam. Deti získavali naďalej základné poznatky o prírode, spoločnosti, bola venovaná pozornosť jazykovej, telesnej a estetickej výchove. Pre svoju prácu si učiteľky zhotovovali pekné pomôcky, s ktorými sa zúčastnili aj na okresnej výstave. Učiteľka Grmanová získala na výstave 1. miesto a učiteľka Gajdošíková 2. miesto.
Dobrá bola spolupráca s 1. ročníkom základnej školy – učiteľky nacvičili divadlo pre prvákov. Pre príležitosti Medzinárodného dňa detí navštívil Materskú školu herec Jaroslav Ďuríček s bábkovým divadlom „Princezná Chichôtka“.
Vážnou otázkou života a fungovania Materskej školy boli materiálne otázky. Dotácie zo závodov a JRD prestali existovať a tak bola škola nútená vyjsť s rozpočtom dotovaným štátom, ktorý v roku 1991 bol 256 000 Kčs. Väčšina sa vyčerpala na teplo a elektrickú energiu, opravy na kúrení, všetko dovedna za 172 000 Kčs. Zvyšok zostal na zakúpenie pomôcok a ostatné výdavky.
Združenie rodičov v tomto školskom roku nevyvíjalo aktívnu činnosť. Na požiadanie poskytli niektorí rodičia iba najnutnejšiu brigádnickú pomoc na drobné opravy. Táto činnosť za posledné roky očividne upadá. Všetky podujatia – menovite karneval, slávnosti pod jedličkou na Vianoce, Medzinárodný deň detí, oslavu pri odchode detí z Materskej školy do Základnej školy organizovali väčšinou iba pedagogické pracovníčky, využijúc pritom finančný fond Združenia rodičov.
Základná škola
V školskom roku 1990 –1991 zaznamenali na škole mnoho zmien organizačných i pedagogických.
Zo školy odišli učiteľky a vychovávateľky Erika Fapšová, Renáta Švachová, Anna Siekliková, Bronislava Kvasnicová, Vladimír Lászlo. Na školu prišli Emília Filová, Miroslava Koišová, Dagmar Krajčiová, Stanislav Kret. Jarmila Gabková, Anna Zaťková a po nástupe na dôchodok zostala učiť Nadežda Ištvániková.
V Základnej škole bolo celkom 17 učiteľov, 3 vychovávateľky a 12 správnych zamestnancov. Vedenie školy sa oproti predchádzajúcemu roku nezmenilo.
Mária Letková, riaditeľka
Ľudmila Vráblová, zástupkyňa riaditeľa školy
Oľga Ďurechová, výchovná poradkyňa.
Žiaci boli v 16 triedach. V ročníkoch 1.- 4. 181 žiakov, v ročníkoch 5.- 8. 199 žiakov. Celkom teda 380.
Spoločenské zmeny sa prejavili aj vo výchovno-vyučovacom procese. Do popredia sa dostali nové predmety, najmä cudzie jazyky. Zmenil sa obsah vyučovania dejepisu, občianskej náuky i niektorých predmetov na 1. stupni. Zabezpečilo sa vyučovanie tretej hodiny telesnej výchovy v 1. – 5. ročníku.
Zvýšená pozornosť sa venovala videotechnike, náučným programom Československého rozhlasu, televízie a výpočtovej technike. Plnili sa aj ďalšie úlohy obsiahnuté v Pedagogicko-organizačných pokynoch ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy SR. Okrem iného aj zracionalizovaniu administratívy.
V školskej družine boli zriadené tri oddelenia, v ktorých bolo 70 žiakov. Tu zabezpečovali športovú, hudobnú, výtvarnú činnosť a doučovanie slaboprospievajúcich žiakov.
Výchovno-vyučovaciemu procesu napomáhali metodické orgány, ktorých bolo deväť a viedli ich najskúsenejší učitelia – odborníci.
Pre žiakov zriadili v školskom roku tieto záujmové útvary:
Prírodovedný, tanečný, recitačný, montážny, šachový, spevácky a šikovných rúk. Záujem prejavili žiaci o útvar anglického jazyka, kde boli žiaci zadelení do troch skupín.
Rodičovské združenie pri základnej škole pracovalo v školskom roku 1990-1991 v tomto zložení:
Ing. Miloslav Barica, predseda
Mária Bednáriková, tajomníčka
Milan Bajza, hospodár
Členovia výboru: Pavol Tichý, Juraj Letko. Ján Pastierik, Ing. Jana Chlebová, Anna Kacinová, Jolana Šotkovská, Jozef Martinák, Miroslav Zajac.
V apríli 1991 bola pri Základnej škole v Ladcoch ustanovená školská rada. Je to iniciatívny a poradný samosprávny orgán vyjadrujúci a presadzujúci miestne záujmy, záujmy rodičov, pedagógov a žiakov v oblasti výchovy a vzdelávanie. Rada posudzuje činnosť školy, z pohľadu školskej problematiky sa vyjadruje k činnosti obecného zastupiteľstva a miestnych orgánov štátnej správy a napomáha riešiť problémy školy. Školská správa plní funkciu verejnej kontroly práce riadiacich orgánov a pracovníkov školy, vyjadruje sa ku všetkým závažným skutočnostiam, ktoré sa vzťahujú na prácu školy, najmä k úpravám v učebných plánoch. Zaujíma sa aj o pedagogicko-organizačné a materiálne zabezpečenie výchovno-vyučovacieho procesu, výchovno-vzdelávacie výsledky školy, rozpočet a výsledky hospodárenia. Z tohto vidieť, že právomoci tejto školskej rady sú pomerne veľké V určitom zmysle nahradili bývalé školské a kultúrne komisie, ale ich dosah na činnosť školy by mal vyť však bezprostrednejší. Do školskej rady pri Základnej škole boli zvolení:
Alžbeta Bušíková, predsedníčka
Pavol Tichý, podpredseda
Ing. Jana Chlebová, tajomníčka.
Ďalší členovia sú za rôzne sféry, ktoré sa priamo, či nepriamo dotýkajú života Základnej školy:
Mária Bednárková, Oľga Ďurechová, Marta Fišerová, Ondrej Koštialik, Viera Králová, Daniela Kretová, Juraj Letko, MUDr. Jarmila Martináková, Ján Suchár, Alena Zaťková. Z bohatej činnosti školy, jej problémov som vybral niektoré podstatné akcie a činy.
V jesenných mesiacoch sa v krytej plavárni v Púchove uskutočnil základný plavecký výcvik zúčastnilo sa ho 42 žiakov 3. ročníka. Po jeho skončení bolo možné medzi plavcov zaradiť 20 detí.
Vo februári a marci 1991 sa žiaci 7. ročníka zúčastnili na lyžiarskom kurze v zimnom stredisku na Mojtíne.
Tradičná škola v prírode bola pre 30 žiakov 4. ročníka v máji 1991 v Belušských Slatinách a na rovnakom mieste 30 žiakov 3. ročníka v júni 1991.
Za prvé štyri mesiace školského roku dostávali žiaci školy zadarmo mliečne desiate. Od 3. januára 1991 však už museli platiť 2 koruny.
V Základnej škole bolo zaregistrovaných 5 oddielov Pioniera. Detská organizácia zaznamenala na škole úpadok. Činnosť vo voľnom čase žiakov organizovali väčšinou učitelia. Triedni učitelia organizovali mimoškolské podujatia so zameraním na spoločenskú výchovu a zábavy, pohybové aktivity, výlety, zbery papiera, železa, textilu, gaštanov.
V sobotu – 1. júna 1991 pri príležitosti Dňa detí pripravili členovia Združenia rodičov športovo-turistické podujatie v priestoroch Klárovej bane. Žiaci mali možnosť súťažiť v streľbe zo vzduchovky, zahrať si loptové hry.
Dňa 5. októbra 1991 si žiaci a učitelia pripomenuli Svetový deň športu. Organizačne celé podujatie zabezpečili členovi Združenia rodičov, ktorí sa postarali aj o občerstvenie. Žiaci nižších ročníkov absolvovali turnaj vo futbale a vybíjanej. Prváci a druháci okrem rôznych hier opekali špekačky. Najstarší žiaci absolvovali turistickú trasu smerom na Mraznicu.
Žiaci Základnej školy reprezentovali školu a obec vo viacerých súťažiach. Pozoruhodné výsledky dosiahli najmä v športe. V ľahkej atletike, v súťaži „Pohár Československého rozhlasu“ získali prenikavý úspech staršie žiačky: 1. miesto v okresnom kole dedinských škôl a 1. miesto i v krajskom kole tej istej kategórie. Mladšie žiačky sa v okresnom kole umiestnili na 1. mieste a v krajskom na druhom mieste. Starší žiaci skončili druhí v okresnom kole.
Vo volejbale vyhralo družstvo žiakov v okresnom kole a postúpilo do krajského kola. Úspech zaznamenali aj basketbalistky.
V obvodovom kole streleckej súťaže bolo družstvo mladších žiakov prvé a druhé.
Úspešne reprezentovali školu aj tí žiaci, ktorí sa zúčastnili súťaže v prednese poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín, rovnako na matematickej olympiáde.
V pedagogickej tvorivosti sa uplatnili zase učitelia školy. Školská správa a Pedagogické stredisko v Považskej Bystrici usporiadali súťaž v tvorbe učebných pomôcok. Uspela učiteľka N. Ištvániková – skončila na prvom mieste.
Z výchovno-vyučovacích výsledkov na konci školského roka 1990 – 1991 vyberám:
- V 1. – 4. ročníku zo 180 žiakov skončilo so samými jednotkami devätnásť, dvaja neprospeli.
- V 5. – 8. ročníku bolo 199 žiakov, z ktorých 75 bolo vyznamenaných, neprospeli 4 žiaci.
- Za vysoký pokladali v škole priemerný počet vymeškaných hodín – 55,1 hodiny na žiaka.
- V školskom roku dokončilo v ZŠ školskú dochádzku v 8. ročníku 39 žiakov. Po prijímacích pohovoroch na rôznych školách prijali 6 žiakov na gymnázia, 4 na stredné odborné školy, 24 žiakov na Stredné odborné učilištia.
Pri zápise v januári 1991 rodičia v Ladiec a Podhoria zapísali dovedna 54 detí do prvého ročníka, čo bolo dosť na vytvorenie dvoch prvých tried.
Počas školského roka 1990 – 1991 sa zlepšilo materiálno – technické vybavenie. Boli to poväčšine akcie nenáročné na financovanie. Zriadila sa učebňa hudobnej výchovy, v telocvični a v niektorých učebniach vymenili ohrievacie radiátory, vybudovali parenisko, pokračovali v budovaní ihriska v areáli školy, vysadili stromy a okrasné kríky.
Odborné učilište Ladce
Školský rok 1990 – 1991 sa pre zamestnancov školy začal poradou 27. augusta 1990, kedy sa dohodli na viacerých organizačných zmenách a zobrali na vedomie, že škola zmenila názov z „Odborného osobitného učilišťa“ na Odborné učilište v Ladoch.
Najdôležitejšie organizačné opatrenie však bolo zrušenie elokovaných tried, zvlášť tried záhradníkov v Mojtíne.
Slávnostné otvorenie školského roku sa uskutočnilo v sále kultúrneho domu za prítomnosti značného počtu rodičov a pozvaných hostí. Okrem nových žiakov privítali aj nových pedagogických pracovníkov:
Ing. E. Hanko – vychovávateľ a odborný učiteľ, Pavol Turza – vychovávateľ, Peter Vacula – vychovávateľ.
Medzi ďalšie zmeny patrilo posunutie vyučovania, čím získali žiaci viac voľna odpoludnia.
So školou sa rozlúčili bývalý riaditeľ Karol Kuniak a Jozefína Kalusová, ktorí odišli na starobný dôchodok.
V škole, podobne ako na všetkých školských zariadeniach v Slovenskej republike zriadili Školskú radu, v tomto zložení:
Jozef Jahoda, Karol Kováčik, Anna Hrubčinová, Marta Dobrotková, Mária Váňová, Žofia Justhová, Eva Riecka, Jaroslav Klobučník, Jozef Vrábel, Milan Letko.
Hlavným článkom výchovno-vzdelávacieho procesu boli predmetové komisie. Usmerňovali proces vzdelávania a sebavzdelávania učiteľov, tematické plány, rozvoj záujmov žiakov a pomáhali začínajúcim učiteľom. Predmetovú komisiu, odbor záhradník viedol Ing. Ladislav Dvorský, odbor krajčírka Emília Ostrolúcka, mimoškolskú výchovu p. Novotná.
Vedenie školy povolilo zamestnancom súkromné podnikanie, pričom ako podmienku kládlo, že nebudú zneužívať školské výrobné prostriedky.
Dňa 25. apríla 1991 sa uskutočnili prijímacie pohovory, pričom sa hlavný dôraz kládol na manuálnu zručnosť.
Záverečné skúšky skladali žiaci podľa jednotlivých odborov v dňoch 17. – 20. júna 1991. Prvý deň boli písomné a cez druhý a tretí deň praktické skúšky. Novým absolventom slávnostne odovzdali výučné listy.
Odborné učilište v Ladcoch bolo hostiteľom Športových hier mládeže Slovenskej republiky pre rovnaké odborné učilištia /osobitné/. Hry sa uskutočnili v dňoch 16. – 19. mája 1991 pre chlapcov a 23. – 26. mája pre dievčatá.
V kategórii chlapcov súťažilo 10 družstiev. V celkovom hodnotení zvíťazili chlapci v Trnavy. Žiaci OU Ladce boli málo úspešní, i napriek tomu, že boli preteky v Ladcoch. Skončili až na 6. mieste, čo je v doterajšej histórii týchto Hier najhoršie umiestnenie. Z jednotlivcov sa dobre umiestnil iba Gašpar Masiar v ľahkej atletike.
Dievčatá skončili na treťom mieste, keď zvíťazili žiačky Odborného učilišťa v Novej Vsi nad Žitavou. Vo volejbale ale zvíťazili dievčatá z OU Ladce a niektoré žiačky sa dobre umiestnili v ľahkej atletike.
Žiaci učilišťa sa pod vedením Vlastimila Filipa, Miroslava Sňahničana, Márie Váňovej a Adriany Vendrinskej zúčastnili na dvoch turnusoch lyžiarskeho výcviku. Na rozdiel od minulých rokov mali v Mojtíne dobré snehové podmienky.
Zo športových podujatí stojí ešte za zmienku účasť zamestnancov na tradičnom volejbalovom turnaji, ktorý bol v roku 1991 v Prešove. V konkurencii družstiev z ďalších učilíšť skončili na druhom mieste.
Vo výchove i v tomto roku pracovali novými formami. Z významných podujatí spomenieme:
- Akcia 100 %-ný muž poriadaná štvrťročne ako súťaž chlapcov vo všeobecných znalostiach a praktických zručnostiach.
- Akcia „Praktické dievča“ , podobná súťaž ako pre chlapcov, pričom obe boli zamerané aj na rodinnú výchovu.
- Slávnosť pod jedličkou spojená s prvou imatrikuláciou.
- Vo februári 1991 veľký karneval s kultúrnym programom žiakov.
- V marci II. ročník voľby Miss školy.
- V apríli tradičná Vatra mieru, kde sa súťažilo v netradičných športových disciplínách.
- V máji to bola novo-organizovaná akcia Májová veselica v prírode.
- Ako každý rok, aj teraz organizovali turnaje v minifutbale, sofftenise, v stolnom tenise a súťaž v streľbe zo vzduchovky.
V školskom roku 1990 – 1991 dobudovali v Odbornom učilišti dve klubovne: herňu a hudobnú miestnosť. V herni je autodráha, stolný futbal, biliard a iné spoločenské hry. V hudobnej miestnosti HiFi veža, video a iné hudobné a audiovizuálne pomôcky.
Pri príležitosti osláv 25. výročia založenia „Osobitnej učňovskej školy internátnej“ v Ladcoch uskutočnilo sa 11. októbra 1991 spoločné stretnutie bývalých i súčasných pedagógov a pracovníkov školy, pozvaných hostí a ďalších účastníkov. Stretnutie slávnostne otvorili v kultúrnom dome, kde hostia videli kultúrny program a módnu prehliadku. V rámci oslavy slávnostne otvorili novopostavený pavilón pre murárov a maliarov, ktorý je už posledný z radu pavilónov pre výrobný výcvik. Od 16. hodiny bolo v priestoroch kultúrneho domu slávnostné posedenie.
Za oslavovaných dvadsaťpäť rokov prešla škola mnohými zmenami. Menili sa nielen žiaci, ale i učitelia, majstri odborného výcviku, vychovávatelia a správni zamestnanci. Menil sa i obsah výuky a materiálne podmienky. Po štvrťstoročí zostalo však dielo – humánne, spoločenský záslužné a vysoko morálne. Pri príležitosti 25. výročia si spomenuli na priekopníkov z roku 1966 – pedagógov a pracovníkov školy : Štefana Vašeka, Ing. Vendelína Čiernika, Ing. Ladislava Dvorského, Hedvigu Jančekovú, Emíliu Ostrovskú, Pavla Matuščína a ďalších.
Pred očami Ladčanov sa menili priestory, po predchádzajúcich majiteľoch značne zdevastované. V prednej budove sa zriadili učebne, zlikvidovali sa staré maštale, obnovila kuchyňa, internátne chodby a izby, vybudovali sa hygienické zariadenia, rozšírili izolačné priestory pre chorých, opravila – vymenilo ústredné kúrenie, strecha, skleníky. Učni pod vedením svojich učiteľov a vychovávateľov vybudovali ihriská, fontánu, kvetinové záhony. V roku 1980 sa prestavila predná budova, kde zavádzajú ústredné kúrenie a teplovod z cementárne. Významnou stavebnou prácou je dokončenie fasád na kaštieli, ktoré uskutočnil Pamiatkostav.
Významným medzníkom v budovaní školy je rok 1983. Začína sa výstavba nových pavilónov, odborných učební a dielní: stolárskej, maliarskej, zámočníckej a murárskej. V priebehu týchto rokov sa preberá, prestavuje, upravuje a napokon pristavuje budova bývalej ZDŠ pre odbor krajčírok.
V ostatných rokoch sa v celom areáli budujú betónové komunikácie, osvetlenie priestorov, školy, ihriská a ďalšie zlepšenia pre výučbu, prevádzku, bývanie a život žiakov v škole.
Škola prešla aj viacerými organizačnými zmenami. Zavádzali sa nové učebné odbory, zriaďovali alokované pracoviská. Významnou súčasťou komplexnej výchovy bola výchovná činnosť s mladými učňami mimo školy. Staral sa o ňu kolektív vychovávateľov i učiteľov. I keď nie v najlepších podmienkach pre túto činnosť, robilo výchovu zaujímavo, nápadito a v mnohom boli vzorom i pre ostatné učilištia a to nielen osobitné.
V roku 1991 bolo odborné učilište v Ladoch:
-Najväčším učilišťom svojho druhu na Slovensku
-O vyučovanie, výchovu a chod školy sa staralo 72 pedagogických pracovníkov a 36 správnych zamestnancov.
-V učilišti boli nasledovné odbory: Výroba konfekcie so zameraním na šitie odevov, Stavebná výroba sa zameraním na murárske práce. Stavebná výroba sa zameraním maliarske a natieračské práce. Stavebná výroba so zameraním na stavebné zámočníctvo. Spracovanie dreva so zameraním na stolársku výrobu. Poľnohospodárska výroba so zameraním na záhradníctvo.
- Žiaci všetkých odborov sa vyučovali v 25 triedach.
Kultúrny život v obci
V roku 1991 zaznamenal kultúrny život v obci ďalší pokles, ktorý trvá už niekoľko rokov. Dôvody sú nielen finančné, ale aj organizačné. Stredisko kultúry v minulosti – Závodný klub činnosť neorganizuje a iné aktivity ešte nevznikli. Postoje ku kultúrnemu dianiu boli v uplynulom roku u väčšiny občanov spotrebiteľské a iba málo bolo tých, ktorí sa na tvorbe kultúrnych aktivít podieľali.
Samotná budova kultúrneho domu, vrátane prístavby sa v roku 1991 využívala poväčšine na tanečné zábavy, niekoľko schôdzí a čiastočne na obchodnú činnosť. Výnimku tvorili priestory knižnice a kina. Vidieť to aj z prehľadov, ktoré uvádzam na záver tejto časti.
Medzi kultúrne podujatia a spoločenské udalosti, ktoré stoja za zmienku patrila súťaž Miss Považia, ktorá sa uskutočnila 5. októbra 1991 v Závodnom klube. Jej vyhlasovateľmi boli Klub mladých pri ZK a Závodný klub Považských cementární Ladce. Hlavným sponzorom bol hotel Viktória v Novej Dubnici a garantom súťaže firma Fabuš, mäso – potraviny. Medzi sponzormi sme však už videli aj našich, Ladeckých podnikateľov. Z pôvodne desať prihlásených finalistiek /semifinále sa konalo 24. augusta v Ladcoch/ sa v sobotu ráno prezentovalo osem súťažiacich. V samotnej súťaži čakali dievčatá z Trenčína, Považskej Bystrice, Košece rôzne disciplíny : predvedenie modelu šiat z Makyty Púchov, vtipné odpovede na vybranú tému, voľná disciplína a promenáda v plavkách. Celú súťaž rámoval kultúrny program, v ktorom vystúpili : tanečná skupina Total, pod vedením A. Bušíkovej a B. Lihockej, člen skupiny Paroháči Ján Szarkézy, komik Boris Ďurič. Odborná porota bola zložená zo zástupcov sponzorov a predsedal jej člen činohry Slovenského národného divadla z Bratislavy Vladimír Durdík. Porota rozhodla takto:
Miss Považia - Barbora Fialová, 16-ročná z Trenčína
2. miesto - Monika Ješková, 17-ročná z Trenčína
3. miesto - Helena Majanová, 17-ročná z Trenčína
Cenu Miss sympatia dostala Monika Ješková.
Ďalšou významnou kultúrnou udalosťou bola premiéra filmu Let asfaltového holuba, ktorá sa uskutočnila 25. októbra 1991 v kine Závodného klubu. Režisérom filmu bol Vladimír Balco. Na filme však spolupracovali naši rodáci Miroslav Remo ako asistent réžie a Bohumil Martinák, ktorý mal zvukovú réžiu. V epizódnej úlohe vystúpil Peter Galanský, žiak tunajšej ZŠ. Tejto, pre našu obec vzácnej kultúrnej udalosti sa však zúčastnilo iba 32 občanov.
V roku 1991 si pripomenul 25 rokov úspešnej činnosti Amatérsky filmový klub Ladce. Krúžok bol založený pri Závodnom klube ROH Ladeckej cementárne dňa 24. septembra 1976. Jeho členovia vo svojej bohatej činnosti vytvorili 62 súťažných filmov. Mnohými sa úspešne prezentovali na okresných, krajských, celoslovenských i celoštátnych prehliadkach, usporiadali celý rad akcii s filmom v Ladcoch i ďalších obciach a mestách. Do zlatého fondu diel z tvorby členov klubu patrili: Ladecký večný regrút, Upeč kuru, vypi pivo, Ja a ty, Planéta lepidoptérov, Harmónia prírody, Irónia osudu, Prebúdzanie jari, 60 miliónov rokov existencie, Ineternezzo, Park, Náš najkrajší.
V júni 1991 sa v kultúrnom dome uskutočnilo školenie nefolklórnych tanečníkov z okresu, ktoré usporiadalo Regionálne kultúrne stredisko v Považskej Bystrici.
Z ďalších zaujímaných podujatí ešte uvádzam:
- Detský karneval usporiadaný 10. februára 1991
- Výchovný koncert pre deti
- Karneval organizovaný Odborným učilišťom Ladce
- Slávnostný večer na Deň učiteľov
- Vystúpenie Štátneho bábkového divadla z Košíc s hrou Červená čiapočka /apríl 1991/
- 28. júna slávnostný večer pri príležitosti Dňa stavbárov
- Posedenie s prestárlymi občanmi, ktoré usporiadal obecný úrad 28. novembra 1991 pre 300 občanov
- V dňoch 12.-14. decembra 1991 usporiadali v priestoroch kultúrneho domu Vianočné trhy súkromných firiem. Nesplnili očakávanie ani čo do počtu predávajúcich ani kupujúcich.
V januári – júni 1991 navštevovalo v Závodnom klube 18 poslucháčov kurz angličtiny pre začiatočníkov, ktorý viedol Ing. Martauz.
Ženský spevácky krúžok mal v roku 1991 menšie uplatnenie, ako v rokoch predchádzajúcich. Účinkoval na niekoľkých pohreboch, sobášoch a pri niektorých slávnostných príležitostiach. V roku 1991 zaznamenali čiastočný úbytok speváčok a tým aj pokles kvality. Činnosti sa vzdala vedúca krúžku, čo malo tiež vplyv na stav, aký v súbore nastal.
Dychová hudba účinkovala naďalej pri Závodnom klube. Ani u tohto súboru nenastali zmeny v organizácii, kvalite, prípadne rozšírení. Naďalej hrali väčšinou hudobníci, ktorí stáli pri zakladaní, ktorých vek sa pohybuje okolo 55 – 60 rokov a viac. Hudbu vždy čiastočne doplňovali cudzí hudobníci. Dychová hudba účinkovala najviac pri pohreboch.
Úspešný bol krúžok nefolklórneho tanca, vedený B. Lihockou a Alžbetou Bušíkovou ml. Pravidelné nácviky a dobrá choreografia zdvihli úroveň natoľko, že sa dostali až na celoslovenskú prehliadku v Pezinku. Súbor účinkoval na viacerých verejných podujatiach.
Knižnica Závodného klubu patrila v roku 1991 opäť medzi najlepšie kultúrne aktivity. V knižnici evidovali 11 568 zväzkov kníh. Zapísaných bolo 276 čitateľov, z toho 101 mládeže. Knižnicu počas roka 1991 navštívilo 3 245 občanov, ktorí si vypožičali 11 594 kníh, Aj v roku 1991 sa dosť kníh vyradilo a urobil sa nákup za 7 970 Kčs, čo nebolo vzhľadom na veľké zdraženie kníh príliš veľa.
V kine ZK odohrali v roku 1991 190 filmov, ktoré videlo 8 897 návštevníkov. Zmenila sa štruktúra produkcie filmov, keď absolútnu prevahu získali filmy USA. I napriek tomu nebol záujem divákov príliš veľký. Dokumentuje to aj fakt, že 55 predstavení odpadlo, pretože nebolo divákov.
Už som spomenul, že vo využívaní kultúrneho domu absolútne prevažovali tanečné zábavy a diskotéky o čom svedčí i nasledujúca štatistika /bez diskoték v pohostinstve KD/ :
Celkom sa v kultúrnom dome usporiadalo 8 diskoték, z toho 2 domáci usporiadatelia, 2 cudzie organizácie a 3 súkromníci. Tanečných zábav bolo 37, z toho domáci usporiadatelia – organizácie 11 /najviac Klub mládeže/, 17 cudzie organizácie a 9 zábav organizovali súkromníci – väčšinou cudzí občania.
Dňa 12. júla 1991 sme sa stali hostiteľmi Pochodu Matky za život /WALKING TREES/ .
Bol to pochod 40 matiek rôznych národností na trase Etna – Assisi – Dunaj – Černobyľ. Denne prechádzali pešo okolo 35 kilometrov so zámerom vysádzať stromy, ale najmä propagovať záchranu prírody pred civilizačnými zásahmi, akýsi návrat k prírode. To symbolizovali aj stravou, ktorá bola zameraná na jedlá rastlinného pôvodu. Najdôležitejšou však bola symbolika, vytrvalosť ducha s akou sa matky vybrali na túto púť. Svoj cieľ – pripraviť zodpovedajúcu budúcnosť pre nás a pre ďalšie generácie demonštrovali vysádzaním stromčekov.
V Ladcoch sa ubytovali pod stanmi, ktoré postavili v záhrade pri obecnom dome. Účastníčky pochodu uvítali funkcionári obce v obradnej miestnosti, kde sa aj zapísali po pamätnej knihy. Večer strávili pri táborovom ohni, vypočuli si kultúrny program a zúčastnili a besedy s občanmi Ladiec.
Spoločenské, záujmové a politické organizácie v Ladcoch
V roku 1991 pokračovala stagnácia viacerých organizácii. Niektoré však, najmä záujmové vykazovali pozoruhodnú činnosť. Politické strany a hnutia sa viditeľne politicky neprejavovali, teda neorganizovali nijaké verejné politické akcie.
Ďalej podávam stručný prierez toho, čo jednotlivé spoločenské, záujmové a politické organizácie v roku 1991 vykonali.
Slovenský zväz chovateľov
V roku 1991 mala táto záujmová organizácia 43 členov. Viedol ju výbor v zložení:
Pavol Kalus, predseda
Milan Jung, podpredseda
Viktor Lihocký, tajomník
Slavomír Nagy, pokladník
Vincent Záhradník, hospodár
a členovia výboru : Ing. Ján Mihálik, Ivan Ďurikovič ml.
Osobitne o problematiku králikov sa starali pestovateľ a predseda odbornej komisie Ladislav Černota a registrátor králikov, súčasne predseda kontrolnej a revíznej komisie Miloš Košina.
Úlohy organizácie sa v ostatných rokoch nemenia. Aj v roku 1991 sa starali o nákup malých čistokrvných kureniec, húsat, káčat a ich odpredaj členom i ostatným občanom. Ďalej sa venovali šľachteniu a chovu čistokrvných králikov, tetovaniu, registrovaniu a očkovaniu proti chorobám. Robili to teoretickými prednáškami, poradenstvom a konkrétnymi, praktickými opatreniami.
Starali sa o ďalší rast členov organizácie v oblasti chovu jednotlivých druhov úžitkových zvierat, hydiny i holubov a exotov. Osobitnú starostlivosť venovali mládeži – vedeniu krúžku mladých chovateľov. V tomto zohrali dôležitú úlohu odborné komisie.
V roku 1991 sa členovia Slovenského zväzu chovateľov v Ladcoch zúčastnili so svojimi exponátmi na okresnej výstave v Beluši. Niektorí členovia sa zúčastnili na národnej chovateľskej výstave v Bratislave. Keďže o zájazd nebolo dostatok záujemcov, spojili sa s členmi v Beluše a Dolných Kočkoviec.
Organizácia Slovenského zväzu chovateľov v Ladcoch má svoje chovateľské zariadenie, kde nakúpené kurence a húsatá odchovali a až potom ich predávali. Súčasťou budovy je klubovňa a miestnosť na prednášky.
Na výročnej schôdzi v roku 1991 si pripomenuli, že patria k trom najstarším organizáciám chovateľov v okrese a pri tej príležitosti spomenuli mená zakladajúcich členov, menovite Teofila Haršániho, Pavla Janešíka, Jozefa Petríka, Antona Gach, Koškina a ďalších.
Slovenský zväz záhradkárov
Na výročnej schôdzi na začiatku roka 1991 zvolili výbor, ktorý sa počas roka nezmenil.
Jozef Martinák, predseda
Juraj Letko, podpredseda
Pavol Kalus, tajomník
Ján Málik, pokladník
Emil Martinák, hospodár
Štefan Češko, hospodár
Členovia: Jozef Čemeš, Libor Kvasnica, Ervín Kalus, Štefan Mosoriak, Jozef Rafko.
Činnosť organizácie sa už tradične riadila zásadami: pomôcť členstvu, pomôcť občanom. V roku 1991 to bolo 75 služieb. Hlavné práce sa však sústredili do sadu, na ošetrovanie stromov od rezu až po zber, ale i také práce, ako oprava plotu, úprava vchodu, odstránenie štyroch betónových pätiek – zvyškov zo stožiarov lanovky.
Členovia Slovenského zväzu záhradkárov poskytovali poradenskú službu a pomáhali pri menších poľnohospodárskych prácach malotraktorom organizácie.
Ako každoročne pomohli vzhľadu obce, keď ostrihali živý plot od križovatky po Dom služieb. V roku 1991 znova pripravili a vyhodnotili tradičnú súťaž o najkrajšiu záhradku. Odhadli, že občania pritom odpracovali okolo 1 500 hodín. Odborný rast členstva zabezpečovali vzdelávacími podujatiami. Usporiadali dve prednášky a zájazd na výstavu Agrokomplex do Nitry.
Slovenský rybársky zväz
60 rybárov tejto organizácie z Ladiec malo svoju Obvodnú organizáciu Slovenského rybárskeho zväzu č. 3 v Ilave. Jedenásť členný výbor zastupuje organizovaných rybárov z Ilavy, Košece, Ladiec, Košeckého Podhradia, Hornej Poruby celkom asi 260 členov. V tomto výbore boli v roku 1991 štyria členovia z Ladiec a nakoľko zastávali popredné funkcie mali veľký vplyv na činnosť celej organizácie.
Boli to:
Ján Sloboda, predseda
Ján Málik, tajomník
Libor Kvasnica, hospodár
Jozef Fatura, člen výboru.
V roku 1991 pokračovali členovia SRZ vo výstavbe sústavy rybníkov „Tunežice“ za ramenom Váhu. Dokončili rybník č. 3, do ktorého nasadili 7 000 kusov kapra rýchleného. Za veľkej pomoci Obecného úradu v Ladcoch a cementárne sa dielo podarilo vďaka obetavosti členov, ktorí odpracovali viac ako 1 200 hodín.
19. mája 1991 sa na rybníkoch v Tunežiciach uskutočnil ďalší ročník rybárskych pretekov v love rýb udicou. Pretekov, ktoré sa stali už dobrou tradíciou sa zúčastnilo 128 pretekárov, z toho 36 z našej obce. Preteky, podobne ako v predchádzajúcom ročníku vyhral náš občan Michal Koštialik. Preteky sa stali aj spoločenskou udalosťou, kde viac ako 300 občanov strávilo príjemne voľný deň.
Tradíciu si získava aj „Rybársky ples“, ktorý usporiadala organizácia Slovenského rybárskeho zväzu 6. apríla 1991 v kultúrnom dome v Ladcoch.
Dobrovoľná požiarna ochrana Tunežice
Organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Tunežiciach mala v roku 1991 42 členov. Organizáciu viedol 7 – členný výbor:
Valient Marguš, predseda
Milan Letko, tajomník
Anton Koiš, veliteľ
František Kováč, pokladník
František Melicher, preventista
Juraj Pagáč, strojník.
V roku 1991 získali do radov požiarnikov 5 členov do veku 15 rokov. Nezúčastnili sa však hry „Plameň“, pretože čas od vyhlásenia bol prikrátky a ani materiálne vybavenie nebolo dostatočné.
Požiarnici v Tunežiciach boli aktívny pri údržbe techniky, výzbroje a výstroje. Len pri týchto prácach odpracovali viac ako 300 hodín. Opravili a rekonštruovali zbrojnicu a jej okolie, pracovali však aj na úprave miestneho cintorína, na detskom ihrisku – dovedna tiež asi 300 hodín.
Najväčšiu pozornosť však venovali samotnému poslaniu požiarnikov. Predovšetkým preventívnym prehliadkam, ktoré uskutočnili v marci - apríli 1991 a v mesiaci október – november 1991.
Z ostatnej odbornej činnosti treba spomenúť miestne námetové cvičenie, ktoré konali v máji 1991 v Tunežiciach a miestne preverovacie nočné cvičenie v septembri 1991. Zúčastnili sa na Športovej súťaži požiarnych družstiev v júni v Nosiciach a vykonávali dozor pri žatevných prácach.
Telovýchovná jednota Tatran Tunežice
Telovýchovná jednota v Tunežiciach má pomerne veľký počet členov – 72. V roku 1991 stál na čele deväťčlenný výbor:
Bohumil Kvasnica, ktorý je predsedom už celých 25 rokov
Milan Letko, tajomník
Jozef Rožník, hospodár.
Rudolf Kvasnica, Marián Rafko, Vladimír Minárik, Pavol Letko, Jozef Letko, Štefan Cák.
V predchádzajúcich rokoch mala jednota viacero oddielov, ktoré postupne z finančných dôvodov zrušili / futbal – žiaci, stolný tenis atď./ V roku 1991 fungovalo iba futbalové mužstvo dospelých, ktoré hralo v III. triede okresnej súťaže a oddiel turistiky.
V jednote, konkrétne vo futbalovom oddieli mali viacero vyškolených funkcionárov – kvalifikovaných trénerov 3. a 4. kvalifikačnej triedy, z ktorých však niektorí nepracovali.
Okrem súťaže v III. triede skupiny B, kde na jeseň 1991 po prvej časti skončili na 11. mieste s minimálnym 4 – bodovým ziskom z 10 zápasov, sa futbalisti Tunežíc zúčastnili na futbalových turnajoch v Zubáku, Visolajoch a Milochove.
Po zrušení pohostinstva Jednota v Tunežiciach, otvorila TJ Tatran Tunežice pohostinstvo v bývalom klube mládeže. Takto riešili samofinancovanie jednoty. Ani to však nestačilo na dokončenie šatní na futbalovom ihrisku, výstavba ktorých sa začala v rokoch 1988 – 1989 a dokončené sú iba základy a septik.
Československý červený kríž
Červený kríž v Ladcoch už od sedemdesiatych rokov pracuje pod názvom Československý červený kríž Ladce – Tunežice,. Teda ešte pred zlúčením vtedajších obcí organizoval občanov Ladiec i Tunežíc. Počet členov, ktorý sa v minulosti pohyboval nad tristo v posledných rokoch značne poklesol. Ubudlo najmä mladých členov, ktorí sa odhlásili, alebo sa jednoducho nezúčastňovali spolkového života a neplatili členské. Naopak organizácii zostali verní členovia vekom najstarší.
Na čele organizácie v roku 1991 bol výbor, ktorý mal 15 členov. Niektorí z čelných funkcionárov:
Ján Abrahámovský, predseda
G. Koštialiková, podpredsedníčka
Anna Ištvániková, tajomníčka
E. Tichá, pokladníčka.
V roku 1991, tak ako každoročne sa zapojili do súťaže Vzorná organizácia ČSČK. V súťaži dobre obstáli, keď všetky požadované kritéria splnili v termíne.
Mládeži – hlavne deťom venovali aj v roku 1991 zvláštnu pozornosť. Pomáhali po odbornej stránke pripravovať členov krúžku mladých zdravotníkov, ktorí dosiahli na rôznych súťažiach výrazné úspechy.
Dobrovoľné darcovstvo krvi má v Ladcoch svoju tradíciu. V roku 1991 evidovali 45 darcov krvi, ktorí chodili na pravidelné odbery do Považskej Bystrice a Ilavy. Sú medzi nimi držitelia zlatých, strieborných a bronzových Jánskeho plakiet. Na konci roka 1991 pripravila organizácia Československého červeného kríža v Ladcoch akciu Vianočná kvapka krvi, ktorej sa zúčastnili viacerí darcovia z našej obce.
Ako po iné roky, aj v roku 1991 organizovali členovia ČSČK v Ladcoch pracovné brigády na skrášlenie obce. Účastníkov však z roka na rok ubúda.
V oblasti zdravotnej výchovy sa organizácii nedarilo. V minulosti populárne a obľúbené zdravotnícke prednášky v roku 1991 stroskotali pre neúčasť – nezáujem lekára.
Dobrovoľná požiarna ochrana v Ladcoch
Organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Ladcoch mala v roku 1991 53 členov, z čoho bolo 35 mužov a 18 žien. Organizáciu viedol výbor v tomto zložení:
Milan Majerík, predseda
Ján Prekop, podpredseda – veliteľ
Jozef Kucharík, podpredseda – preventista /na sklonku roka 1991 zomrel/
Ing. Karol Horký, tajomník
Jozef Hernam, pokladník
Vincent Kalus, hospodár
Ivan Binka, strojník.
Okrem tohto pracovala revízna komisia v zložení : Kukuliaš Vincent, predseda, Bednárik Jozef a Helena Zelíková – členovia.
V súlade s hlavnými zásadami požiarnej ochrany venovali pozornosť prevencii – konkrétne preventívnym prehliadkam budov. Takéto prehliadky urobili 22. a 23. marca 1991. Prehliadli celkom 196 obytných domov a 16 prevádzkových budov. Zistené závady hneď odstraňovali.
Požiarnici z Ladiec sa zúčastnili na rôznych súťažiach. Na okresnej v júni 1991 neuspeli, ale na ďalších – spolu so závodnou požiarnou jednotkou získali dobré výsledky.
Venovali sa mládeži, najmä deťom zo Základnej školy, ktoré sa spolu s družstvom cementárne pripravovali pre hru „Plameň 1991“.
Zásadnou otázkou, ktorá sa rieši každý rok je protipožiarna technika. I keď nie je najmodernejšia, je dobre udržovaná a teda schopná zásahu. Členovia DPO Ladce technike venovali veľkú pozornosť.
Telovýchovná jednota Tatran cementáreň Ladce
Ani v roku 1991 sa nedarilo plniť zásadu rozšíriť telovýchovu a šport medzi najširšie vrstvy mládeže. Cvičenia v odbore Základnej rekreačnej telesnej výchovy sa poriadali sporadicky, chýbali cvičiteľky.
V roku 1991 sa nepodarilo zorganizovať ani tradičný Beh oslobodenia Ladiec, ktorý už mával celo-okresnú účasť, ani turistickú Ladeckú 15 – ku. Ako dôvod sa uvádzal nedostatok finančných prostriedkov i nedostatok ochotných organizátorov.
Organizovanie telovýchovy v Ladcoch bolo aj v roku 1991 spojené s ťažkosťami pri zabezpečovaní finančných a materiálových zdrojov. Zabezpečovať činnosť iba z prostriedkov, ktoré poskytli Považské cementárne nebolo možné. I napriek tomu, že všetky aktivity vyžadovali iba výdavky, podarilo sa ich viac – menej kryť. Zdrojom bolo vedľajšia činnosť na základe povolenia odborných činností.
Telovýchovnú organizáciu viedol výbor s predsedom Antonom Machalom. Už mnoho rokov sa opakuje snaha venovať sa najviac futbalu, čo bolo na škodu ostatným odvetviam. Futbalový oddiel mal v súťaži zaradené tri družstvá:
- Družstvo žiakov malo na súťaž 1990 – 1991 dobrú prípravu, čo sa ukázalo na výsledku. V súťaži skončili na prvom mieste a kvalifikovali sa so ziskom 30 – tich bodov a skóre 102 : 6 do II. Triedy. Po skončení súťaže nastal v družstve veľký presun, starší odchádzali do dorasteneckého oddielu. V II. Triede si neviedli najlepšie, keď v jesennej časti skončili na 7. mieste. Družstvo viedli Pavol Tichý a Milan Rafaj.
- Rovnako dorastenci sa v súťaži 1990 – 1991 viedli výborne. Získali celkom 21 bodov, čo znamenalo 1. miesto a postup do II. triedy. Do prípravy na nový ročník sa zapojili aj niektorí vlaňajší žiaci. V jesennej súťaži sa družstvu darilo – získali 21 bodov, čo znamenalo predbežné tretie miesto. Družstvo viedli p. Ján Suran, Štefanec a Ďuriš.
- Družstvo dospelých začalo prípravu na jarnú časť súťaže II. triedy v snahe postúpiť už v januári 1991. Očakávania sa však nesplnili a na konci súťaže skončilo družstvo na štvrtom mieste. Počas letnej prestávky intenzívne trénovali, družstvo sa doplnilo a jeseň 1991 možno pokladať za jednu z najúspešnejších v ostatných rokoch. Družstvo utrpelo iba jednu prehru, stratilo 4 body a s celkovým ziskom 26 bodov a skóre 32 : 9 sa umiestnilo na 1. mieste okresnej ligy. Bodový zisk pred druhými Lednickými Rovňami bol 7 bodov. Bol to sľubný nástup, aby sa konečne splnil ich sen – postúpiť do krajskej súťaže.
Družstvo viedol realizačný team Pavlačka, Chovanec.
Z ostatných aktivít a organizačných otázok treba spomenúť dobrú spoluprácu so Základnou školu v Ladcoch i Odborným učilišťom Ladce.
Kresťansko-demokratické hnutie
Členovia hnutia sa schádzali raz za mesiac v Mariánskej sále /areál Odborného učilišťa/. Výbor pod vedením Jozefa Vrábla sa schádzal podľa potreby a riadil činnosť do decembra 1991.
Dňa 15. decembra 1991 podľa smerníc Okresného koordinačného centra KDH sa na členskej schôdzi uskutočnili voľby nového výboru.
Jozef Moriš, predseda
Emil Bračík, podpredseda
Mária Sláviková, pokladníčka
Členovia: Miroslav Koyš, Ondrej Koštialik, MUDr. Jarmila Martináková, Margita Kantoríková, Jozef Vrábel, Jozef Daňo, Dušan Peterka, Vincent Faturík.
Z činnosti Kresťansko-demokratického hnutia v Ladcoch veľmi dôstojne vyznela oslava Dňa matiek v máji 1991. Viacerí členovia KDH sa zúčastnili zájazdov s inými klubmi do Rakúska, Talianska, Francúzska a SRN.
Hlavnou úlohou však bola oprava kostola v Ladcoch. Vo väčšine v dobrovoľných bezplatných brigádach odpracovali veľké množstvo hodín a vytvorili veľkú materiálnu a estetickú hodnotu. Odstránili staré fasády a urobili nové, vymenili okná, odkvapové ríny a ďalšie vonkajšie práce. Všetko prispôsobili vzhľadu okolia, teda kaštieľa, tak, aby vytvorili jednotný celok. V tom istom čase sa začala aj reštaurácia kostola v interiéri, ktorá bude pokračovať aj v roku 1992.
Rozdelenie Komunistickej strany
Činnosť bývalej Komunistickej strany Slovenska v Ladcoch ovplyvnil zjazd KSS v Prešove. Najväčšia časť členov v Obci sa nestotožnila so zmenou názvu na Stranu demokratickej ľavice.
V apríli 1991 dostali všetci členovia možnosť rozhodnúť sa, či sa stanú členmi novozriadenej Strany demokratickej ľavice, Komunistickej strany Slovenska 91, alebo Zväzu komunistov Slovenska.
Písomne sa rozhodli nasledovne:
KSS 91 - 47 členov
Zväz komunistov Slovenska - 4 členovia
Strana demokratickej ľavice - 10 členov
Po takomto rozložení vytvorili prívrženci KSS 91 a Zväz komunistov Slovenska jednu organizáciu. 24. mája 1991 sa uskutočnila ustanovujúca členská schôdza, ktorá zvolila 5 – členný výbor v zložení :
Ing. Karol Horký, predseda
Ing. Vojtech Miklóši, podpredseda
Jozefína Kalusová, tajomníčka
Stanislav Klvaňa, hospodár
Jozef Kováč, práca so straníckymi skupinami
Ostatné strany a hnutia
Z ostatných strán a hnutí nikto v Ladcoch v roku 1991 nezaložil organizáciu. Z hnutia Verejnosť proti násiliu – po jej rozdelení na Slovensku, sa podľa všeobecného názoru v Ladcoch väčšina prikláňa k Hnutiu za demokratické Slovensko. To však nie je potvrdené nijakým prieskumom ani anketou. Skutočný stav v rozdelení politického spektra aj v našej obci ukážu až voľby v roku 1992.
Železničná stanica Ladce
V železničnej stanici Ladce pracovalo v roku 1991 26 zamestnancov, čo bolo síce menej ako v roku 1990, ale tento stav pokladajú za optimálny. Nasvedčujú tomu aj výsledky, ktoré najmä v oblasti zabezpečovania exportu boli dobré.
Dopravná intenzita
Zima 1990/1991 bola pre železničnú prevádzku mimoriadne priaznivá a tak sa z tohto dôvodu nevyskytli nijaké ťažkosti.
V prvom štvrťroku 1991 vzhľadom na rekonštrukciu baliarne v cementárni, montáž novej baliacej linky bola nakládka pomerne nízka. V druhej polovici apríla – po spustení uvedeného zariadenia do prevádzky nastal značný obrat. Naložených bolo celkom 313 088 ton, čo predstavovalo 12 470 vozových jednotiek. Nakládka oproti predchádzajúcemu roku bola však vzhľadom na odbytové problémy cementárne zhruba o tretinu nižšia. Nastal však značný nárast nakládky vozňov do cudziny, čo robilo viac ako jednu tretinu. Uvedené výsledky boli dosiahnuté v podstatnej miere š. p. Považské cementárne, pretože Stredoslovenské kameňolomy, prevádzka Tunežice v roku 1991 vozne vôbec nenakladali a v decembri 1991 dokonca požiadali o zrušenie vlečky. Štátne lesy – expedičný sklad v Ladcoch i napriek výpadkom v niektorých mesiacoch svoje úlohy splnili.
Vykládka bola 97 291 ton, čo znamená 4 373 vozových jednotiek. Znamená to pokles oproti roku 1990, ktorý spôsobili už spomínané príčiny u troch hlavných užívateľov nákladnej dopravy v Ladcoch.
Vzhľadom na špecifickosť substrátov nakladaných v železničnej stanici Ladce bolo statické vyťaženie 25,1 tony na vozovú jednotku, čo je okolo 108 percent.
Vzhľadom na ekonomické a ekologické dôvody prehodnotili sa všetky chody osobných vlakov vozených nezávislou trakciou a boli, až na jeden pár, nahradené elektrickou trakciou.
Tržby od prepravených cestujúcich boli v roku 1991 mierne zvýšené a predstavovali sumu 314 812 Kčs.
Mimoriadne udalosti
Dňa 9. apríla a 31. mája 1991 boli pri posune z viny pracovníkov železničnej stanice vykoľajené vozne. Vážnejšie následky pre dopravu však z týchto nehôd neboli.
Dňa 4. mája 1991 o 21.30 hodine došlo pri staničnom sklade k úrazu elektrickým prúdom pracovníka Považských cementární Daniela Bobota. Zranenie bolo považované za ťažký pracovný úraz s následkami. Dňa 26. novembra 1991 o 19. hodine prešiel rýchlik 506 v 149,2 kilometri Mariána Tabačika, ktorý bol na mieste mŕtvy.
Materiálne podmienky
Vzhľadom na celkovú veľmi nepriaznivú ekonomickú situáciu v štátnom podniku ČSD sa neuskutočnili nijaké práce na plánovanej prístavbe železničnej stanice, ktorou sa sledovalo zvýšenie pohodlia cestujúcich a skultúrnenie sociálnych zariadení.
Stredoslovenské Kameňolomy a štrkopiesky, výrobné stredisko Tunežice
Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky Žilina, výrobné stredisko Tunežice prekonávali v roku 1991 neradostnú situáciu.
Už v decembri 1990 podalo výrobné stredisko Tunežice žiadosť na osamostatnenie, teda vyčlenenie zo štátneho podniku v Žiline. Ministerstvo stavebníctva Slovenskej republiky však žiadosť zamietlo.
Vzhľadom na nadmerné množstvo zásob na skládkach výrobného strediska a malého odbytu prepustili k 1. máju 1991 z pracovného pomeru 42 zamestnancov. Na výrobnom stredisku Tunežice zostalo 10 pracovníkov, ktorí zabezpečovali čiastočnú výrobu i expedíciu. Podnik v Žiline sa však neustále zadlžoval, odbyt sa znižoval a tak došlo k ďalšiemu prepúšťaniu zamestnancov. Vo výrobnom stredisku Tunežice napokon zostalo 5 pracovníkov /nočný strážnik, bagrista, vodič nakladača, expedientka, zástupca vedúceho/. Títo zabezpečovali expedíciu výrobkov.
V októbri 1991 boli skládky materiálu úplne prázdne a tak š. p. Žilina začal na jeden mesiac výrobu s pracovníkmi, ktorých prisunuli z iných výrobných stredísk š. p. Žilina. No i tak nebol na konci roka 1991 na skládkach nijaký materiál a tak mohli ponúkať iba lomový kameň a odpadový zásypový materiál.
Štátny podnik Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky situáciu nezvládol a všetkým, vrátane prepustených zamestnancov sa zdalo, akoby čakal na privatizáciu, ktorá sa má podľa všetkého uskutočniť v roku 1992.
Stredoslovenské energetické podniky, odštepný závod VET Trenčín, závod Dubnica nad Váhom, prevádzka Ladce
Od apríla 1991 sa previedla vo vedení Vodnej elektrárne Ladce organizačná zmena. Zriadili funkciu majstra strojnej údržby. Funkcia majstra bola rozšírená o funkciu majstra elektro-údržby Vodnej elektrárne Ladce.
Vedenie teda v roku 1991 tvorili : majster I. Fedor a Majster strojenej údržby Štefan Zacko.
Výrobné úlohy a hospodárske výsledky
Od septembra 1990 sa od podniku Slovenské elektr. podniky odpojili rozvodné závody a tým nastali podstatné zmeny vo vzťahu medzi výrobcami elektrickej energie a ich distribútormi – rozvodnými závodmi. Tieto začali od elektrární odkupovať elektrický výkon, sprostredkovávali prenosy a predaj veľkoodberateľom a maloodberateľom.
Úlohy stanovené ročným plánom pre rok 1991 v Ladcoch splnili na 99 % , čo predstavuje 96 000 000 kWh. Zvyšujúc nesplnené percento zapríčinili nepriaznivé vodné pomery počas roka.
Počas roka sa nevyskytla nijaká zvláštna porucha, ktorá by ohrozila zdravie a životy pracovníkov a vplývala na dodávku elektrickej energie. A tak možno hodnotiť hospodárske výsledky kladne.
V mesiaci jún a júl vykonali vo Vodnej elektrárni Ladce dve bežné opravy:
- 28 dňovú na TG1
- 4 dňovú na TG2.
Obe opravy boli iba preventívneho charakteru. Za dôležitú technickú akciu však treba považovať výmenu distribučného transformátora v rozvodni.
Jednotné roľnícke družstvo
V roku 1991 sa začali v poľnohospodárskom agrokomplexe uplatňovať zásady trhového mechanizmu, ktoré sa riadia podľa ponuky a dopytu na trhu.
Na začiatku roka 1991 neboli na družstve známe nijaké informácie o ekonomike, dotáciách, odvodoch, subvenčnej politike a výrobných úlohách. Tak družstvo zabezpečovalo úlohy v poľnohospodárskej i vedľajšej činnosti tak, ako boli zvyknutí v predchádzajúcich rokoch. Teda sa snažili využiť poľnohospodársky fond – ornú pôdu, lúky a pasienky, zeleninárstvo, ovocné sady a v živočíšnej výrobe jestvujúce kapacity pre chov hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec.
Pri hospodárení sa vychádzalo tiež z predpokladov, že i nepoľnohospodárska činnosť zabezpečí tvorbu zdrojov – zisku na úrovni predchádzajúcich rokov.
V priebehu roka 1991 došlo v družstve k zásadných zmenám vo vedení družstva.
Predstavenstvo družstva
Na mimoriadnej členskej schôdzi bolo zvolené nasledovné predstavenstvo družstva:
Adamec Anton, Buček Ján, Buček Stanislav, Černušková Mária, Čiernik Štefan, Čurík Jozef, Égly Ján, Fišer Pavol /vystúpil z JRD v priebehu roka 1991/, Ing. Kňažko Milan, Ing. Kvasnica Stanislav – predseda JRD, Kukuliašová Katarína, Margita Roková, Strháková Anna, Ing. Petrovič M., Tabačiková O., Suchomel Ján, Václav Jozef.
Dňa 1. júla 1991 sa uskutočnila organizačná prestavba družstva a to tak, že základnou organizačnou jednotkou sa stávajú hospodárske strediská:
- HS Košeca
- HS Ilava
- HS Ladce
- HS Košecké Podhradie
- HS Horná Poruba
- stredisko špeciálnych plodín
- stredisko služieb
- stredisko nepoľnohospodárskej činnosti
- stredisko investičnej výstavby
- stredisko spracovania mäsa.
Predstavenstvo, ktoré zasadalo raz mesačne sa zaoberalo aj otázkami zamestnancov, najmä znižovaním ich stavu. V roku 1991 bolo do JRD prijatých 17 nových pracovníkov a to najmä z nových profesii /mäsiarstvo/ a do živočíšnej výroby.
V tom istom roku z JRD odišlo 215 členov. Najviac z kovovýroby /61/, zo Strediska odborných činností Bratislava /26/, zo živočíšnej výroby /33/, správy a útvar predsedu /14/, traktoristi /32/, výstavba /31/.
Z celkového počtu pracovníkov, ktorí opustili JRD odišlo 31 na starobný a mimoriadny dôchodok, 41 pracovníkov dostalo výpoveď z nadbytočnosti, dohodou odišlo 66 a vylúčených bolo 26 pracovníkov. Počet technicko-hospodárskych pracovníkov sa znížil o 32 osôb.
Rastlinná výroba
V roku 1991 sa pestovali nasledovné plodiny:
- pšenica ozimná na výmere 360 hektárov
- raž – 140 ha
- triticale – 120 hektárov
- jačmeň jarný – 150 ha
- repka ozimná na výmere 90 ha
- mak – 14 hektárov
- cukrová repa na 110 ha
- kŕmna repa – 13 ha
- kukurica na siláž na 114 hektároch
- krmoviny na výmere 325 ha
- zelenina na 100 hektároch.
Krmoviny sa zabezpečovali aj na výmere 1 569 ha lúk a pasienkov.
Pri bilancovaní dosiahnutých výsledkov zaznamenávame, že v pestovaní obilia najvyššie výnosy dosiahli na stredisku Ladce – 5 ton. Ilava mala výnos 4,46 tony, Košeca 4,35, Košecké Podhradie 3,37 t a Horná Poruba 3,18 tony. Priemer za celé JRD 4,35 tony z hektára.
Cukrová repa dosiahla najvyššie výnosy v stredisku Ilava – 41,4 tony, Ladce 40,8 tony z ha, Košeca 35,8 t. Najťažšie podmienky zberu boli v Ladcoch, kde zber zastihli mrazy, dážď a sychravé počasie. Zber tu zabezpečovali aj pracovníci dielní, dopravy a ostatných výrobných stredísk a technicko-hospodárski pracovníci.
Z ostatných plodín kŕmna repa priniesla výnosy 38,8 tony z hektára, kukurica na siláž 42,6 tony, kde najlepším strediskom boli Ladce /49,2 tony/.
Lúky a pasienky tvoria z celkového pôdneho fondu družstva 52 %. Priemerný hektárový výnos vo výrobe sena na lúkách dosiahli 4,4 tony.
Stredisko špeciálnych plodín, teda pestovanie zeleniny a ovocné sady nemalo najlepší rok. V pestovaní zeleniny a ovocné sady nemalo najlepší rok. V pestovaní zeleniny na ploche 95 hektárov dosiahli celkovú produkciu 1 123 ton. Ovocné sady na výmere 123 hektárov vyprodukovali 48 ton.
Živočíšna výroba
Najviac sledovaným úsekom bolo výroba mlieka. Priemerná dojivosť na dojnicu za rok 1991 bola v celom JRD 2 719 litrov. Podľa jednotlivých stredísk najvyššiu úžitkovosť dosiahli na stredisku Ilava – 3 106 litrov, potom Ladce – 3 000 litrov, Horná Poruba 2 786 litrov, Košeca 2 650 litrov a Košecké Podhradie 2 197 litrov.
Pri výrobe mlieka však sledovali najmä kvalitu, pretože v nej sa odrážala cena. Najvyššiu kvalitu – teda I. akostnú triedu dosiahlo stredisko Ilava 93,8 % , najhoršiu stredisko Ladce – 11,6 %. Priemer za poľnohospodársky podnik bol 51,4 %. Z celkového množstva dodaného mlieka 1 milión 789 tisíc litrov bolo dokonca 82 000 litrov neštandardného, teda nedostalo sa na spotrebiteľský trh. Na stredisku Ladce to predstavovalo z celkovej výroby 6,32 % - po stredisku Košeca najhoršie.
Takéto zatriedenie mlieka malo dopad na jeho výkupnú cenu. Najvyššiu cenu dosiahli v Ilave – 5,21 Kčs, najnižšiu v Ladcoch 3,28 Kčs. Oproti Ilave stredisko Ladce pri celkove dodaných 276 tisícich litrov mlieka prišlo takto o viac ako 500 000 Kčs.
V chove teliat, jalovíc, výkrme hovädzieho dobytka, v predvýkrme a výkrme ošípaných dosahovali prírastky, ktoré boli na hranici rentabilnosti.
V chove ošípaných dosiahli pri odchove na jednu prasnicu 14,02 kusa odstavčiat. Celkom to bolo na celom JRD 3 044 kusov. Najlepšie dosiahli výsledky na stredisku Košeca, najhoršie v Ladcoch /8,81 kusa/.
Úsek špeciálnych plodín
Úsek špeciálnych plodín patril medzi stratové úseky /takmer dva milióny korún/. Z jednotlivých plodín tak ako po minulé roky pestovali kapustu, kel, kaleráb, zeler, cibuľu, mrkvu, petržlen, šalát, fazuľu a niektoré ďalšie druhy. Pre ilustráciu uvádzam, že napr. kapustu pestovali na 29 hektároch a dorobili jej 492 ton, kelu 54 ton, zeleru 38 ton, mrkvy a karotky na výmere 16 hektárov 258 ton atď.
Všetky pestované druhy zeleniny boli okrem petržlenu stratové, zeler dokonca o 144 tisíc korún.
Rovnako všetky druhy ovocia pestované v sadoch nepriniesli zisk, ale naopak stratu. Pestovanie jabĺk 230 tisíc, ríbezle červené dokonca 324 tisíc Kčs.
Ostaté úseky
Ostatné úseky výroby v JRD Košeca mali priniesť nielen služby poľnohospodárskej výrobe, ale aj zisky, ktorými sa každoročne pokrývali schodky v rastlinnej a živočíšnej výrobe. V kovovýrobe a v stavebnej činnosti sa počítalo so ziskom 4 milióny korún. Dosiahli však iba necelých 700 tisíc Kčs. Investičná výstavba zabezpečovala zväčša iba výstavbu vlastných kapacít a to pri rekonštrukcii kravína v Košeckom Podhradí, výstavby prevádzky spracovania mäsa a montážnej haly v Košeci.
Koncepcia kovovýroby bola zameraná na kooperačnú spoluprácu s odberateľmi družstiev v Cíferi, Ostrove, Hlohovci, ktoré nezabezpečili odbyt finálnych výrobkov a tak ani subdodávatelia /JRD Košeca/ nemali odbyt.
Krokom dopredu bolo rozhodnutie vyrábať – finalizovať časť poľnohospodárskej produkcie - konkrétne mäsa.
Na základe toho rekonštruovali existujúce priestory v ovocnom sade v Košeci na výrobu a spracovanie mäsa. Od augusta 1991 sa začalo so skúšobnou prevádzkou mäsovýroby.
V októbri 1991 dalo predstavenstvo JRD súhlas na prenájom Strediska nepoľnohospodárskej výroby – KOVO I. pre Agrofinal, spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Hlohovci. Nájomnú zmluvu stanovili na 1 milión 500 tisíc korún. Predmetom zmluvy bolo aj odkúpenie zásob v hodnote viac ako 2 milióny Kčs. Tento podnik prevzal aj vtedajší stav pracovníkov, zamestnaných dovtedy v stredisku KOVO I.
V novembri zase predstavenstvo družstva prerokovalo a schválená bola dohoda medzi JRD a pracovníkmi stavebnej skupiny o uvoľnení z pracovného pomeru a začatia súkromného podnikania v priestoroch a niektorých výrobných prostriedkoch za nájomné 500 tisíc Kčs.
Hospodárenie družstva
Už z predchádzajúceho je vidieť, že hospodárenie poľnohospodárskeho podniku nebolo úspešné. Vidieť to však najmä z globálneho výsledku, keď za rok 1991 dosiahli v JRD
68 864 000 Kčs výkonov – teda príjmov
94 812 000 Kčs náklady – teda výdavky.
Prakticky všetky druhy nákladov prekročili, najviac však materiálové, ktoré tvorili sumu viac ako 45 miliónov korún.
Celkový rozdiel medzi dosiahnutými výnosmi a nákladmi predstavuje stratu necelých 26 miliónov korún. Je to strata bez dotácii, teda hodnota dosiahnutá z výrobných činností družstva.
Dotácie od štátu boli 15 miliónov Kčs a boli zamerané na podporu chovu hovädzieho dobytka. Celková strata – po odpočítaní dotácii je takmer 11 miliónov korún. Túto stratu – schodok v rozpočte družstva vyrovnali rôznymi odpismi z položiek rezervného fondu, fondu odmien, fondu kultúrnych a sociálnych potrieb a takmer 8 miliónov Kčs bolo zúčtované znížením kmeňového majetku JRD.
Pri hodnotení jednotlivých hospodárskych stredísk vychádzajú prakticky samé straty:
- Hospodárske stredisko Košeca mínus 4,06 milióna Kčs
- Ladce – mínus 2,59 milióna Kčs
- Košecké Veľké Podhradie a Kopec – 5,58 milióna Kčs
- Horná Poruba – 1,53 milióna Kčs
- Stredisko špeciálnych plodín - mínus 1,819 milióna Kčs
- Stredisko služieb – 1,44 milióna Kčs
- Mäsovýroba vzhľadom na rekonštrukčné a iné náklady mala schodok 1,42 milióna Kčs
- Menšie zisky mali strediská výstavba a polmiliónový zisk stredisko nepoľnohospodárskej výroby.
Stredisko celo-družstevnej réžie malo schodok 7 a pol milióna korún aj vzhľadom na to, že napr. výška úrokov bola oproti predchádzajúcemu roku o 4 milióny Kčs vyššia.
Najväčšie straty zaznamenalo družstvo pri výrobe mlieka, takmer 3 a pol milióna korún. To znamenalo, že na jednom litri mlieka mali stratu 1,93 Kčs. Nie všetky strediská mali stratu. Napr. Ilava dosiahla vo výrobe mlieka zisk 52 tisíc korún, pri nákladoch na jeden liter mlieka 6,18 Kčs. Najhoršie výsledky mali v Košeckom Podhradí /strata 1 a pol milióna Kčs/, kde náklady na liter mlieka boli 8,41 Kčs. V Ladcoch sme zaznamenali stratu 507 000 Kčs s nákladom na liter mlieka 6,11 Kčs.
Podstatnú časť nákladov v živočíšnej výrobe predstavujú náklady na spotrebu krmív v podmienkach jednotlivých výrobných stredísk. Treba vedieť aj to, že podmienky na získavanie týchto krmovín boli a iste aj v budúcnosti budú rozdielne – teda s rôznymi nákladmi.
Z pestovaných plodín najefektívnejšie vyšla výroba cukrovej repy. Dosiahli hospodársky výsledok plus 2,07 milióna korún. Pri nákladoch na tomu cukrovej repy 621 korún a pri nákupnej cene 1 100 Kčs.
Pestovanie ostatných plodín bolo na hranici rentability, s miernym ziskom.
Počuť bolo aj také názory, že v roku 1991 sa hospodárilo horšie, ako v roku 1990. V roku 1990 dosiahli zisk takmer 7 miliónov korún. Skutočnosť je však taká, že popri zásadne zníženej dotácii, sa zvýšili úroky o 4 milióny, cena energie o 2 milióny, spotreba pohonných hmôt o 3 milióny. Ak by sme to zrátali – vyšiel by zisk 13 miliónov korún.
Mimoriadne veľa priestoru venoval kronikár ekonomike družstva preto, lebo je to východisková situácie k transformácii JRD pripravovanej na rok 1992 a i preto, lebo markantne, popri vlastných nedostatkoch v hospodárení ukazuje na dôsledky liberalizácie cien.
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa 21. decembra 1991 uznieslo na zákone o úprave majetkových vzťahov a vyrovnaní majetkových nárokov v družstvách / tzv. zákon o transformácii družstiev/.
Tento zákon sa schválil v súlade s Obchodným zákonníkom a JRD bude podľa neho mať voľbu akejkoľvek podnikateľskej formy.
Postup transformácie rozdelili do niekoľkých etáp. Prvá etapa stanovuje, že do troch mesiacov od účinnosti zákona musia sa fyzické osoby, ktoré nie sú členmi družstva, ale majú o majetkový podiel záujem, prihlásiť v JRD, kde sa ich majetok užíva.
V druhej etape sa zvolá Valné zhromaždenie, ktoré zvolí Transformačnú radu. V tretej etape sa chvália transformačné projekty. To všetko bude však už úloha v roku 1992.
Urbariát
Urbariáty /“Urbárske obce“/ zanikli po založení Jednotných roľníckych družstiev pričlenením ich pasienkov do celkového hospodárenia družstiev.
Historicky siaha vznik urbariátov do roku 1848, teda roku zrušenia poddanstva v Uhorsku. Po prevedení poľnohospodárskej pôdy do vlastníctva bývalých poddaných im vznikol nárok na pridelenie časti pasienkov a lesa ako odškodné za úžitky brané zo zemepánskych pasienkov a lesov /právo pásť dobytok, právo zbierať drevo atď./. Bývalým poddaným /urbarialistom/ boli vydeľované pasienky a lesy do nedielneho spoluvlastníctva. Spolu tvorili spoločenstvo – urbariát. Tomuto spoločenstvu patrila správa a úprava spoločného užívania týchto pasienkov a lesov. Pri dobrom hospodárení, napr. v Ladcoch postavili pohostinstvo, ktoré prenajímali a zisky plynuli do urbariátu.
V rámci reštitučného zákona a zákona o transformácii družstiev začala sa v roku 1991 v Ladcoch príprava na vysporiadanie týchto majetkových otázok. K jej úplnej realizácii dôjde v roku 1992.
Považské cementárne, štátny podnik
Spoločný nástup do roku 1991 bol v cementárni úplne výnimočný v celej histórii závodu. Príhovory riaditeľa podniku Ing. Oldricha Kebíska a predsedu odborovej organizácie Milana Bajzu načrtli zložité úlohy, ktoré podnik čakajú. Požiadavky na všetkých pracovníkov, neboli tentoraz direktívami z centra. Potrebu cementu a jeho cenu začal určovať trh. Bolo treba začať každodenný boj o zákazníka a ako sa neskôr ukázalo, najmä v zahraničí.
I keď sa na posudzovanie úspešnosti podniku používajú až iné parametre a ukazovatele, použijem ešte raz tie, ktoré si na začiatku roka dali a ako ich plnili.
- Dodávky do tržných fondov 13 694 000,-
- Čistá produkcia 88 258 000,- / 98,5 %/
- Zisk 33 042 000,- /103,2 %/
- Výroba cementu 396 000 ton /99 %/
- z toho PC 400 217 800 ton /108 %/
- Výroba slinku 319 000 ton /103,6 %/
- Export cementu 140 186 ton
- Náklady celkom 315 757 000,- /103,3 %/
- Investičné práce 50 564 000,-
- Priemerný zárobok 4 183,-
Už od začiatku roka 1991 sa začal výrazný pokles predaja cementu na Slovensku, čo jednoznačne signalizovalo, že rok 1990 sa vo výrobe cementu opakovať nebude. Na základe prieskumu potreby cementu, najmä na domácom trhu stanovili celoročný cieľ vyrobiť
400 000 ton cementu, z toho 200 000 ton PC 400. Pre vývoz stanovili úlohu 100 až 120 tisíc ton, prevažne PC 400 /PZ 35 F/. Tieto ciele vo výrobe reprezentujú iba dvojtretinovú kapacitu závodu.
Z vonkajších vplyvov treba označiť trhové hospodárstvo, ktoré zasiahlo na Slovensku najmä stavebníctvo. Zníženie investičnej výstavby, niekde jeho úplné zablokovanie podstatne znížili odbyt u tradičných veľkoodberateľov. Konkurencia ostatných cementární sa prejavila aj tak, že viacerí odberatelia si vyberali cement podľa ceny a nie podľa kvalitatívnych ukazovateľov a úžitkových hodnôt. Kvalita Ladeckého cementu je známa a o nič sa neznížila ani v roku 1991. Kam išiel cement z Považských cementární?
- domáci trh 263 593 ton
- export 140 186 ton
z toho PZ 35 F 120 354 ton
SPC 325 19 832 ton
Situácia na domácom trhu bolo charakterizovaná prehlbujúcou sa nesolventnosťou odberateľov. Oneskorené platby boli charakteristickým znakom všetkých odberateľov. Medzi najväčších patrili JZD Start Slušovice, Correcta Vsetín a podnik panelovej výroby v Žiline.
V cementárni boli spokojní s objemom cementu, ktorý umiestnili na náročné zahraničné trhy. Neboli však spokojní s podmienkami, ktoré na výkon zahraničnej obchodnej činnosti mali.
Výrobné podmienky
Z vnútorných podmienok, ktoré sťažovali zabezpečovanie hospodárskych úloh možno spomenúť celý rad nedostatkov. Zvyšuje sa počet krátkych prestojov hlavných výrobných agregátov, najmä rotačnej pece. Spôsobil to predĺžený čas na rekonštrukciách, nevhodné projekcie /doprava spätného materiálu/, poruchy hlavných náhonov, ventilátorov, frekvenčných meničov. Vplyv v negatívnom slova zmysle mali aj projekčné nedostatky v investičných akciách vertikálnej dopravy suroviny v lome cez šachtu.
Dňa 21. mája 1991 odskúšali nový drvič v lome na 12. etáži, keď bolo šachtou dopravených prvých 100 ton rúbaniny. Ďalšie dni prevádzky boli narušené vytvorením klenby z rúbaniny nad odbernou komorou v štôlni. Dodávateľské organizácie, ale i brigádnici z cementárne riešili tento problém a odstraňovali nedostatky až do konca roku 1991.
Najväčší vplyv, podľa vedenia podniku, na nerovnomernosť v plnení výrobných úloh malo porušovanie technologickej a pracovnej disciplíny pracovníkmi, prakticky na všetkých pracoviskách.
Kvalita výroby
V priebehu roka zodpovedala akosť výrobkov Považských cementární podmienkam ČSN a DIN 1164 vo všetkých parametroch. Nevyskytovali sa nijaké podnormové skúšky a na expedované výrobky neboli uplatnené nijaké kvalitatívne reklamácie. Všetky výrobky PC 400, PZ 35 F aj SPC 325 majú udelené prvé stupne akosti s právom používať pre výrobok
značku prvého stupňa akosti. Výrobky kontrolovala štátna autorizovaná skúšobňa v Bratislave. Kvalitu PZ 35 F okrem toho ešte sledovala LGA NURNBERG /SRN/.
Investície a technologický rozvoj
V roku 1991 mali v Považských cementárňach plánovaných viac ako 46 miliónov na investície. Prekročili ich takmer o 5 miliónov. Okrem iného prevzali dodávku skrutkových kompresorov a laboratórne zariadenia pre skúšanie cementov podľa DIN z Rakúska.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu rozhodli už začiatkom roka 1991 o zastavení stavby opravovne mechanizmov v lome a prístupovej cesty z 13. na 15. etáž.
Zo strojov a zariadení medzi najdôležitejšie dodávky v roku 1991 patrili cyklónové triediče na surovinových mlynoch a balička s teleskopickým pásom. Z ostatných strojov ešte spomeniem laboratórne prístroje, kompresor a ďalšie.
Technický rozvoj sa v roku 1991 venoval v rozhodujúcej miere prípravnej časti uholného hospodárstva, dávkovaniu gumového odpadu a pneumatík, rekonštrukcii dopravy slinku, rekonštrukcii baliarne, ale i marketingu nových výrobných činností.
Príprava privatizácie podniku
Považské cementárne z celej 102 ročnej histórie majú za sebou 46 rokov štátneho vlastníctva. Rok 1991 bol nástupom, prípravnou etapou na privatizáciu, teda prechod na súkromné vlastníctvo, pravda v iných spoločensko-politických a ekonomických podmienkach ako pri svojom založení v roku 1889.
Súčasná transformácie česko-slovenskej ekonomiky na trhové hospodárstvo sa dotýkala a bude dotýkať podniku Považské cementárne nielen realizáciou privatizačného projektu, ale aj v rozsiahlej modernizácii a riešení ekonomickej stability podniku.
Projekt privatizácie od začiatku predpokladal vstup zahraničného kapitálu do spoločného podniku. Dôvodom tohto zámeru bola potreba finančných prostriedkov na modernizáciu a technicko-sociálny rozvoj podniku, ktorý by ani v minimálnej miere nebolo možné v najbližších rokoch financovať zo zisku vytvoreného podnikom. Konštatovali, že to by malo za následok ďalšie technické zhoršovanie a postupné znížene výroby, znižovanie počtu pracovníkov i stratu konkurencieschopnosti na domácom i zahraničnom trhu.
Podnik uvažoval s privatizáciou toho majetku, ktorý umožňuje rozvíjať podnikateľskú činnosť. Neuvažoval zariadiť Pioniersky tábor v Belušských Slatinách, kultúrny dom, ani bytový fond.
Ďalej vytypovali činnosti, ktoré je možné odčleniť od výroby cementu:
- Opravovňu RAJ vozňov
- Oprava a údržba strojných základných fondov /strojné dielne a sklady náhradných dielov/
- Osobná a nákladná autodoprava /autodielňa, garáže, vozidlá/
- Údržba stavebná a stolárska
- Strážna služba
- Upratovanie
- Kultúrna činnosť a stravovanie v kultúrnom dome
- Stravovanie v závodnej kuchyni
Výber zahraničného partnera a príprava základných dokumentov sa uskutočnili v spolupráci s konzultačno-poradenskou spoločnosťou KONSULTINVEST Praha. Výberu zahraničného partnera predchádzalo rokovanie s týmito potencionálnymi zahraničnými partnermi:
- CBR, Cimennteriés, S.A. Belgicko
- Dyckerhoff, A.G. Wiesbaden, SRN
- Heidelberger Zement, A.G. SRN
- Blues Circle Industries PLC, Anglicko
- Ciment Luxembourgeois S.A Luxembursko
- Lefarge Coppeé, Francúzsko
- Berger Transportbeton, SRN
V rámci konzultácií, spoločných rokovaní, osobných návštev výrobných závodov, riadiacich centier sa skúmali najvýhodnejšie podmienky pre možnú spoluprácu a konkrétny vstup kapitálu do Považských cementární.
Do užšieho výberu boli potom navrhnuté firmy:
- Dyckerhoff Zementwerk, A.G.
- Heidelberger Zement, A.G.
- Blue Circle, Industries PLC
Pri zvažovaní všetkých hľadísk a ponúk sa najviac bral ohľad na uznanie tržnej ceny kapitálu cementárne, zakúpenie akcii, zvýšenie kapitálu na zabezpečenie technického a sociálneho rozvoja. Ďalej sa vyžadoval súhlas s modernizáciou strojnotechnologického zariadenia a investovanie do ekologických stavieb, poskytovanie duševného majetku /know-how/ pre využitie podniku a podporu strategických zámerov v odbyte na domácom i zahraničnom trhu. Po zvážení všetkých týchto hľadísk vybrali napokon nemeckú akciovú spoločnosť Dyckerhoff A.G. Wiesbaden – SRN.
Výber prerokovali v dozornej rade podniku 25. septembra 1990. So spoluprácou s touto firmou vyslovil súhlas aj zakladateľ podniku Ministerstvo výstavby a stavebníctva SR. Rozhodnutím tohto ministerstva boli zaradení do tzv. prvej privatizačnej vlny a z toho dôvodu predložiť privatizačný projekt do 31. októbra 1991.
Práce na privatizačnom projekte brzdilo oneskorené vykonanie ocenenia hodnoty majetku cementárne anglickou firmou Coopers – Lybrant. Tržná cena majetku bola určená 0,6 – 1,25 miliardy korún. Oneskorené vyhotovenie tohto ocenenia spôsobilo časovú tieseň pre konečné rozhodnutie zahraničného partnera. Rozhodujúce konanie s nemeckou firmou sa malo konať 16. októbra 1991 v Bratislave. Vedenie firmy však 14. októbra 1991 oznámilo, že odstupuje od dohody na kapitálovú účasť v Ladcoch. Ako dôvody uviedla, že svoje prostriedky investuje vo východnej časti Nemecka, kde zakúpila cementáreň.
V novo-vzniknutej situácii bolo treba prijať nové závery. Po konzultácii na Ministerstve výstavby a stavebníctva sa prijali nové opatrenia.
Rozhodli sa vypracovať nové ponukové listy a rozposlali ďalším firmám, okrem iného aj tým, ktoré boli v prvom výbere.
Uvedené zmeny znamenajú, že podnik bol zaradený do druhej vlny privatizácie, znamenalo to však aj to, že zamestnanci nemohli počítať s tým, že vložia svoje investičné kupóny do vlastného podniku – Považských cementární.

 

KRONIKA OBCE LADCE
1992 - 1995
KRONIKÁR: Branislav LIPTÁK
ROK
1995

 

Rok 1992

___________________________________________________________
HLAVNÉ UDALOSTI
ROKU 1992
Rok 1992 bol z hľadiska politických udalostí veľmi rušný a z pohľadu Slovákov i Čechov historický. Politické udalosti, ktoré
ovplyvnili aj občania Ladiec svojimi hlasmi vo voľbách v júni 1992 mali a budú mať dopad na náš budúci život politický, národný
i ekonomický.
Všetky tieto udalosti sa stanú časťou všeobecných
slovenských dejín - spomeniem teda iba tie najdôležitejšie.
Slovenská národná rada prijala 17. júla 1992 historickú deklaráciu, v ktorej vyhlásila zvrchovanosť Slovenska. Okrem iného sa v nej hovorí: „ Uznávajúc právo národov na sebaurčenie vyhlasujeme, že
aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín.“
V auguste 1992 prijala Slovenská národná rada Ústavu Slovenskej republiky. Ústava v preambule a v desiatich hlavách stanovuje základný zákon Slovenska. Obsahuje základné ustanovenia, všeobecné ustanovenia, základné ľudské práva a slobody, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, hospodárske, kultúrne a sociálne práva, právo na ochranu životného prostredia
a kultúrneho dedičstva, právo na súdnu a inú právnu ochranu, tzv. spoločné ustanovenia, hospodárstvo Slovenskej republiky, ustanovenia o územnej samospráve, Národnej rade SR, články o referende, o prezidentovi SR, vláde SR, Ústavnom súde SR a o súdoch Slovenskej republiky.
Z historického hľadiska veľmi dôležité uznesenie
vzniklo 25. novembra 1992 na 5. spoločnej schôdzi Federálneho zhromaždenia, kde tesnou väčšinou schválili ústavný zákon o zániku ČSFR k 31. decembru 1992. Ohlas občanov na rozpad republiky bol rôzny. Na jednej strane kvitovali, že sa splnili tisícročné túžby slovenského národa po samostatnosti, na druhej strane tu boli určité obavy z ekonomických otázok, prípadného zníženia životnej úrovne.
Medzitým sa na viacerých rokovaniach najsilnejších českých
a slovenských politických strán pripravilo množstvo zmlúv a dohôd
o budúcej spolupráci v oblasti politickej, ekonomickej a kultúrnej a dohody
o delení federálneho majetku obom republikám. Vlády oboch republík
tieto dohody schválili a parlamenty ratifikovali.
ČSFR skončila svoju existenciu 31. decembra 1992.
Od 1. januára 1993 začali existovať Slovenská republika a Česká republika.
Ešte 20. júla 1992 odstúpil prezident Václav Havel. Nasledovalo niekoľko kôl voľby prezidenta vo Federálnom zhromaždení, ale ani v jednom prezidenta nezvolili.
Veľa rozruchu a takmer 100 %-né zapojenie občanov našej obce zaznamenala tzv. kupónová privatizácia. Po vklade 1000,- Kčs od jedného
občana sa táto privatizácia uskutočnila v 5. kolách umiestňovania kupónov -
_____________________________________________________________
896
_____________________________________________________________
- bodov do rôznych podnikov a investičných fondov. Po skončení, začiatkom roku 1993, sa kupóny premenia na vlastnícke, účastnícke akcie.
Na spoločenskú klímu vplývala zhoršujúca sa hospodárska situácia. Pokračovalo zvyšovanie cien potravín, spotrebného tovaru, energie, nájomného. Nie v rovnakom pomere sa zvýšili niektoré platy a valorizovali dôchodky. Hospodárska situácia najviac postihla mladé rodiny s deťmi, najmä tam, kde jeden z rodičov nebol zamestaný. Zo závodov, kde pracujú naši občania, bola najhoršia situácia v ZŤS Dubnica a JRD,najlepšia
v závodoch Makyta, Gumárne Púchov a v Považskej cementárni.
Hospodárske starosti značne znížili aktivitu občanov, činnosť v organizáciách, aktivitu v kultúre a iných oblastiach.
OBYVATEĽSTVO OBCE
Počet obyvateľov v Ladcoch je pomerne stabilizovaný. Ani v roku 1992 nedošlo k podstatným zmenám.
V tomto roku sa prisťahovalo 57 občanov, odsťahovalo 72 občanov. Celkový počet obyvateľov po odpočítaní odsťahovaných a zomretých
a po pripočítaní narodených a prisťahovaných bol k 31. decembru 2667,
čo je o 6 menej ako v roku 1991.
Novonarodení občania
v roku 1992
V roku 1992 pribudlo narodením 34 občanov. Z toho bolo 19 chlapcov a 15 dievčat.
Koštialiková Katarína
Mateičková Lucia
Hošták Ondrej
Hrehuš Marek
Zbínová Andrea
Hofstädter Radovan
Kandráč Emil
Tichý Radovan
Kováčik Adam
Kandráč Peter
Podmanincová Anna
Raček Matej
Kebísek Tomáš
Habánek Pavol
Zbínová Radka
Maršovský Jakub
Briatková Nikola
Čemešová Katarína
Peterka Marián
Kapušová Lucia
Kandráčová Kornélia
Riecky Jakub
Čižmárová Karolína
Ďurovec Oliver
Kuľka Ondrej
Gajdošová Martina
Smrčko Tomáš
Zajac Matúš
Gajdošíková Slávka
Adamec Miroslav
Fusko Tomáš
Eliášová Ivana
Huniačková Denisa
Nagyová Lívia
_____________________________________________________________
897
_____________________________________________________________
Sobáše v roku 1992
V roku 1992 vošiel do platnosti zákon SNR číslo 234/1992 Zb., ktorý dopĺňa zákon o rodine z roku 1963. Podľa neho sú občiansky a cirkevný sobáš rovnocenné - rovnako platné. Zásadne sa vykonáva iba jeden z nich. Tak sa občania Ladiec sobášili v obradnej miestnosti obecného úradu (10), v rím. - katolíckom kostole v Košeci (4), v Beluši (2) a v ďalších - nezistených.
Úmrtia občanov
v roku 1992
V roku 1992 zomrelo v Ladcoch 25 občanov, z toho 15 mužov a 10 žien.
Najstarší občania, ktorí zomreli v roku 1992 boli Mária Černotová (96 rokov) a Ondrej Letko (94 rokov). Najmladší Peter Geleta tragicky zahynul pri autonehode vo veku 47 rokov. Priemerný vek zomretých bol 75 rokov.
Szartory Koloman
Ladce
79 rokov
Melicherová Oľga
Tunežice
59 rokov
Peterková Entónia
Ladce
90
Turza Jozef
Ladce
61
Cibičková Rozália
Tunežice
69
Vavríková Anna
Ladce
90
Belko Augustín
Tunežice
65
Stach Juraj
Ladce
76
Eliáš Ladislav
Ladce
66
Kukuliašová Jozefína
Ladce
81
Peterka Anton
Ladce
76
Černotová Mária
Ladce
96
Zelíková Veronika
Ladce
85
Málik Ján
Ladce
63
Marguš Jozef
Tunežice
80
Faturík Vincent
Ladce
90
Eliáš Štefan
Tunežice
67
Češko Stanislav
Tunežice
54
Letko Ondrej
Tunežice
94
Fatura Jozef
Ladce
62
Dorociak Štefan
Ladce
73
Kalus František
Ladce
57
Rácová Mária
Ladce
57
Geleta Peter
Ladce
47
Majerechová Anna
Ladce
78 rokov.
Menovaní občania boli pochovaní na miestnych cintorínoch v Ladcoch a Tunežiciach, prípadne spopolnení.
_____________________________________________________________
898
_____________________________________________________________
PROGRAM OBNOVY
OBCE
„Obecné noviny “, týždenník miest a obcí na Slovensku číslo 32 zo 4. augusta 1992 uverejnili článok v rubrike „Vzory, príklady, podnety “ o Ladcoch, kde opisujú zámery našej obce v tzv. Programe obnovy.
Z článku:
Analýza aj prehliadka Ladiec nastolili celý rad úloh, ktoré má obnova riešiť. V známej ekonomickej situácii našich obcí program obnovy zvolil postupnosť. Za rozhodujúce body obnovy sa považujú:
- eliminácia alebo odstránenie dôsledkov vyvolávaných intenzívnou
tranzitnou dopravou, ktorá vedie stredom sídla,
- príprava podkladov na dokončenie kanalizácie a vodovodu
a to v náväznosti na predpokladané úpravy hlavnej cesty,
- vytvorenie spoločenského ťažiska - námestia obce ako miesta obchodu
a kontaktov, príležitosti na ponuku a propagáciu služieb, námestia
ako výkladu obce,
- záchrana starej časti obce, zachovanie výrazu a obnova tradície
Ladiec v architektúre dedinského domu.
Diskusie a názory občanov potvrdili opodstatnenosť týchto a ďalších úloh. Ich riešenie bude ďalšou etapou programu obnovy. Preto boli spracované regulatívy obnovy, ktoré názorne dokumentujú, čo treba spraviť. S predstavou o rozvoji obce a stavebného poriadku budú Ladce môcť uplatniť svoju samosprávnosť. Regulatívy:
- Ukľudnenie a spomalenie dopravy (podľa európskych noriem EAE 85), stavebné upravy a zabezpečenie 40/km rýchlosti, efektívnejšie využitie 7 m
šírky cesty, dokončenie a nová úprava chodníkov. Nové prechody pre
chodcov a zastávky autobusov, bicyklové dráhy. Regulatív hlavnej cesty.
- Úprava ulíc, humanizácia ich prostredia, menej asfaltu, viac dlažieb, menej plotov, viac zelene a kvetín na priedomí. Nové obrúbenie a zúženie miestnych komunikácií. Regulatív dedinskej cesty v starej ulici. Návrh nového výrazu ulíc je podkladom na vedenie líniových sietí, vydláždené pásy
sú miestom na ukladanie zberačov a rozvodov.
- Zriadenie malého námestia, spojenie dopravného uzla s podnikateľským zámerom, zlúčenie obecnej spoločenskej funkcie námestia s prosperitou, predaj a ponuka na hlavnej ceste, zastávka automobilových turistov. Regulatív organizácie námestia, bezkolíznosť dopravy, parkovanie áut.
- Funkcia dedinských domov, regionálne zjednocujúci tvar domu, sedlová strecha, malý dom s hospodárskym dvorom v hĺbke pozemku. Dispozičný typ „robotníckeho domu“ s malým hospodárstvom, tiež domu „malého“ podnikateľa. Regulatív typu výstavby v starej časti ulice.
Regulatívy majú charakter miestneho predpisu a architektonického scenára budúcnosti. Budú predmetom ďalších diskusií, hodnotenia
a doplnenia. Po ich celoobecnom prijatí sa stanú predmetom všeobecnej disciplíny, podkladom technických projektov obnovy.
_____________________________________________________________
899
_____________________________________________________________
OBCHODNÁ SIEŤ
A SLUŽBY
V roku 1992 sa obchodná sieť a služby v časti Ladce aj Tunežice rozšírili. Okrem predajní Jednota v Ladcoch a Tunežiciach a predajne OTEX boli všetky obchody v súkromných rukách. Niektoré dosiahli slušnú úroveň v sortimente ponúkaného tovaru i kultúrnosti predaja, iné mali nízku úroveň a niektoré i zanikli. Predkladám zoznam súkromných podnikateľov podľa evidencie Obecného úradu v Ladcoch:
Adamec Jozef
- pohostinstvo a cukráreň (v priebehu
roka zrušená)
Bialon Anton
- kameňosochárske práce
Bednárik Adrián
- autosalón, predaj áut
Blažíček Marián
- prípravné práce stavebno-stolárske,
drevomodelárske, obchodná
sprostredkovateľská činnosť
Bobotová Veronika
- pohostinstvo
Cibiček Ján
- nákladná autodoprava
Ing. Dobrodenka Pavol
-Transmetal, obrábanie kovov,
zlievárenstvo
Ján Čemeš
- stolárstvo
Češková Oľga
- kaderníctvo
Fedor Milan
- kaviareň
Hlúbiková Anna
- krajčírstvo
Hofstädter Alojz
- predaj obuvi a zmiešaný tovar
Chovanec Peter
- výroba drevených obalov
Chovanec Ladislav
- zámočníctvo
Chovancová Ingrid
- dámska kozmetika
Jarník Marián
- drogéria (zrušená), potraviny
Jednota
- Ladce potraviny, Tunežice potraviny
Jendrol Anton
- stolárstvo
Koštialiková Emília
- obuv, pančuchy, kožená galantéria
Kováčik Karol
- zámočníctvo, kovovýroba
Kováčiková Martina
- potraviny
Ing. Kováčik Martin
- zelenina
Kubáň Pavol
- potraviny, mäso, údeniny
Kušíková Miroslava
- potraviny
Kútny Miroslav
- priemyselný a spotrebný tovar
Lihocká Eva
- pohostinstvo
Lihotský Viktor
- domáce potreby, priemyselný tovar
Ing. Liptáková Jana
- reklamná činnosť
Mikuška Ján, Porubčan D.
- autoopravárenská činnosť
Mužíková Antónia
- textil a galantéria
Porubčan Henrik
- nákladná autodoprava
Rafko Jozef - obchod so zmiešaným tovarom
_____________________________________________________________
900
_____________________________________________________________
Remo Miroslav
- predaj novín
Riecky Pavol
- obchod so zmiešaným tovarom, (nezačal
činnosť)
Strážnický František
- autoopravovňa, benzínové čerpadlo
Suchár Jozef
- autoopravovňa
Šedíková Štefánia
- holičstvo
TJ Tatran Tunežice
- pohostinstvo
Tománek Juraj
- veľkoobchod s chemickým materiálom,
hnojivami, prenájom vozidiel
Várošová Oľga
- bufet v cementárni
Vilček Marián
- spracovanie termoplastov
Uríčková Helena
- služby, šitie na zákazku, zber obuvi a šiat
Vanin Július
- výroba pre domácnosť a predaj
Vaninová Margita
- dámske kaderníctvo
Zábojníková Amália
- drogéria
Záhumenský Ján
- spotrebný tovar, zelenina, potraviny
Zajac Miroslav
- zelenina a ovocie, zámočníctvo
Od jari do neskorej jesene predaj doplňovali rôzni predavači zeleniny, textilu, vína a iných tovarov na malej tržnici na križovatke
v Ladcoch.
DANE
Z NEHNUTEĽNOSTÍ
Pre občanov Ladiec veľmi dôležitou udalosťou sa stalo prijatie zákona SNR č. 317/1992 z 29. apríla 1992, ktorým sa zavádza od 1. januára 1993 daň z nehnuteľností.
Obecné zastupiteľstvo a obecný úrad vydali tlačenú publikáciu,
z ktorej vyberáme podstatné časti, pretože budú mať vplyv na financovanie občanov, ale predovšetkým na príjmy obce a to nielen od jednotlivcov,
ale i závodov a podnikov v obci.
Daň z nehnuteľností zahŕňa:
- daň z pozemkov
- daň zo stavieb.
Dani z pozemkov podliehajú: orná pôda, ovocné sady a trvalé porasty, záhrady, lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky
s chovom rýb, zastavané plochy a nádvoria, okrem tých plôch, ktoré
sú zastavané stavbami podliehajúcimi dani zo stavieb, stavebné pozemky,
t.j. nezastavené pozemky určené na výstavbu.
V ďalšej kapitole uvádzajú podmienky na oslobodenie od dane
z pozemkov a ďalej, že daňovníkom, teda osobou, ktorá je povinná platiť daň z pozemkov je vlastník pozemku, alebo ten, kto má na pozemku právo hospodárenia.
Sadzba dane z pozemkov je stanovená u ornej pôdy, ovocných sadov
a trvalých trávnatých porastoch na 1 % zo základu dane, u lesných
_____________________________________________________________
901
_____________________________________________________________
pozemkov na 2,25 % zo základu dane. Sadzba dane z pozemku predstavuje za každý i začatý m2 pozemku u záhrad 0,20 Kčs,
u zastavaných plôch a nádvorí 0,20 Kčs, u stavebných pozemkov
0,20 Kčs.
Daň zo stavieb sa platí za stavby alebo ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané užívacie povolenie. Sú to obytné domy, chaty, garáže, objekty slúžiace na podnikateľské a zárobkové činnosti a iné.
Základná ročná sadzba dane zo stavieb je za každý začatý m2:
- obytné domy a ostatné stavby tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby 1 Kčs
- obytné plochy rekreačných a záhradkárskych chát 3 Kčs
- samostatne stojace garáže, hromadné garáže 4 Kčs.
Predpisy ďalej hovoria o sadzbách za stavby poľnohospodárske, priemyselné a pod.
V publikácii si občania našli aj to, kto dane spravuje, ako sa poskytujú daňové úľavy, kedy a komu sa dane platia.
V záverečnom ustanovení sa okrem iného hovorí, že toto všeobecne záväzné nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1993.
OBECNÉ
ZASTUPITEĽSTVO
Obecné zastupiteľstvo sa na svojich zasadaniach zišlo v roku 1992 osemkrát. Na programe boli zásadné otázky ekonomiky, životného prostredia, politického života, kultúry a iných oblastí.
V obecnom zastupiteľstve došlo k zmene, keď 15. mája 1992 pripravili kooptáciu na uvoľnené miesto po Milanovi Gábelovi. Vytypovaný František Koiš odmietol a tak na nasledujúcom zasadaní 25. júna 1992 kooptovali lng. Miroslava Váňa. Od tohoto zasadania malo obecné zastupiteľstvo toto zloženie:
Kalus Ladislav, Klvaňa Stanislav, Kobza Ivan, MUDr. Martináková Jarmila, Suchár Jozef, Kvasnica Bohumír, Melicherová Oľga, Ing. Váň Miroslav,
Ing. Miklóši Vojtech, Koštialik Ondrej, Letko Milan, Letko František.
Po celý rok bola pomerne dobrá účasť na všetkých zasadaniach obecného zastupiteľstva.
Z významných prijatých opatrení a uznesení na zasadaniach obecného zastupiteľstva vyberám:
13. februára 1992 prijali významný dokument Zásady hospodárenia
s majetkom obce.
Na zasadaní 19. marca 1992 sa riešila otázka skládky pevného domového odpadu a ťažkostí pri jej údržbe. I napriek stráženiu vozili rôzni súkromní prepravcovia v popoludňajších a nočných hodinách neohlásený domový odpad. Okrem toho sa opäť začali množiť „čierne“ - nepovolené skládky
v chotári obce. Uzniesli sa na nariadení, že každá domácnosť musí mať smetnú nádobu, pretože každá produkuje domový odpad. Na marcovom
_____________________________________________________________
902
_____________________________________________________________
zasadaní schválilo obecné zastupiteľstvo vymeniť v budove číslo 151 (budova obecného úradu) doterajšie vykurovanie elektrickými akumulačnými kachľami za ústredné kúrenie s vlastnou kotolňou za predpokladaný náklad 70 000 Kčs.
14. mája 1992 obecné zastupiteľstvo uskutočnilo reorganizáciu kultúrnej komisie. Predsedom je naďalej Ladislav Kalus a členmi zástupcovia politických strán a organizácií. Vychádzalo sa zo zlej situácie na tanečných zábavách, ale aj z toho, že komisia v doterajšom zložení nedostatočne fungovala.
Na tom istom zasadaní prijali momoriadne dôležité uznesenie, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo schvaľuje bezodplatný prevod časti majetku Považskej cementárne Ladce do majetku obce. Išlo najmä o objekty:
- kultúrny dom a priľahlé priestory,
- športoviská,
- verejno-prospešné priestory a záhrady.
Obecné zastupiteľstvo poverilo starostu obce preveriť stav ponúkaných domov: slobodáreň Horné Ladce, 3 bytovky pri ihrisku, bytovku „vežiak“, 12 - bytovky atď.
Dôvod na zamýšľanú transakciu bol jediný: Považská cementáreň vstupuje do privatizácie a preto činnosti nesúvisiace s výrobou presúva na iných majiteľov. Ku konečnej, definitívnej realizácii však v roku 1992 ešte nedošlo.
25. júna 1992 uznesením obecného zastupiteľstva prešla správa cintorína a skládky domového odpadu do kompetencie Drobných prevádzok obecného úradu.
Schválili poplatky za používanie cintorínov:
- poplatok za miesto na cintoríne na 10 rokov
150 Kčs
- za vykopanie jamy
500 Kčs
- za vykopanie jamy v zime
780 Kčs
- za použitie Domu smútku
35 Kčs
- za ozvučenie
10 Kčs
Poplatok za miesto na cintoríne pre cudzieho občana na 10 rokov stanovili na 3 000 Kčs.
Na tomto zasadaní nariadili pravidelný mesačný prísun financií z Drobných prevádzok vo výške 50 tisíc, čo potom v októbri zmenili na sumu 20 000 Kčs.
28. augusta 1992 na zasadaní obecného zastupiteľstva okrem riadneho programu si prítomní poslanci vypočuli prednášku Ing. Šarafína
o obnove a rozvoji dediny. Prednášku doplnil prednosta Okresného úradu životného prostredia.
V tomto čase sa po rôznych opravách a vybavení nábytkom časť pracovníkov obecného úradu (starosta, ekonóm) presťahovala do budovy obecného úradu (po B. Miernom).
8. októbra 1992 obecné zastupiteľstvo schválilo 40 tisíc korún na vybavenie spomínanej budovy a 35 tisíc na opravu budovy bývalého obecného domu v Tunežiciach a na ozvučenie cintorína v tejto časti obce.
12. novembra 1992 rokovalo obecné zastupiteľstvo najmä
o referende v Tunežiciach, o ktorého priebehu píšem ďalej. Súčasne prerokovali žiadosť o odčlenenie časti Ladiec počnúc domom
_____________________________________________________________
903
_____________________________________________________________
B. Zajaca, končiac Dolinkom a priradenie k časti Tunežice. Obecné zastupiteľstvo pokladalo túto otázku za neaktuálnu.
Na novembrovom zasadaní odpustili lokalizačný poplatok JRD
Košeca (50%) vo výške 258 000 Kčs, nakoľko družstvo je insolventné.
17. decembra 1992 súhlasili poslanci obecného zastupiteľstva s prenájmom Drobných prevádzok obecného úradu súkromnej osobe alebo spoločnosti
za ročné nájomné cca 250 000 korún na dobu 5 rokov.
Na tom istom zasadaní sa dohodli, že za rybársky lístok sa bude platiť
30 Kčs do obecnej pokladne.
Dôležitými bodmi na rokovaniach boli pripomienky poslancov.
Tak sa napr. sťažovali v mene občanov na zápach z cementárne, ktorý vzniká pri spaľovaní textílií, na časté prášenie z rotačnej pece a iných častí cementárne. Poslanci upozorňovali na poškodené miestne komunikácie
a iné nedostatky, ktoré sa potom riešili.
Veľmi vážne opatrenia prijal obecný úrad v čase sucha a nedostatku vody aj pod vplyvom vypustenia kanála. Vydal zákaz polievania záhrad z verejných vodných zdrojov oproti trestným sankciám, pokute
až do výšky 500 korún.
Na záver roka 1992 organizoval obecný úrad rozlúčku občanov so starým rokom a privítanie vyhlásenia Slovenskej republiky. Oslava sa uskutočnila na križovatke v čase od 23.30 hodiny za účasti niekoľko stoviek občanov. Na dobrú náladu hrala reprodukovaná hudba
v miestnom rozhlase. Občania si navzájom blahoželali, želali úspech jeden druhému i začínajúcej samostatnej Slovenskej republike. Bola to vydarená akcia, ktorá zanechala v občanoch hlboký dojem.
Domová správa
V roku 1992 nedošlo k nijakým zmenám v počte bytových jednotiek obhospodarovaných Domovou správou Ladce, teda domový fond tak, ako v roku 1991, tvorilo 11 bytových jednotiek.
Vedúcim Domovej správy obecného úradu v Ladcoch bol i naďalej Valter Fábry.
Nájomné v roku 1992 sa zvýšilo, ale i napriek tomu celková suma nájomného za rok 1992 bola značne nižšia ako suma vynaložená na opravy, údržbu a iné práce.
Medzi najvýznamnejšie práce patrila výstavba kanalizácie z bytoviek číslo 139 a 140 a oprava cesty po výkopoch. FirmeTORUS z Púchova, ktorá prípojku kanalizácie budovala, vyplatili 230 000 Kčs. Bola to dobrá investícia, ktorej návratnosť (oproti vyvážaniu fekálií) je približne 2 roky.
Druhou významnou investíciou bolo zavedenie plynu
do učiteľských bytoviek a vybudovanie dvoch kotolní, takže na konci roku 1992 každá bytovka mala vlastné vykurovanie. Plyn zavádzala firma Plynomat Považská Bystrica a elektrickú časť firma MONZA z Novej Dubnice.
_____________________________________________________________
904
_____________________________________________________________
Značné finančné čiastky sa vynaložili na menšie údržby, opravy, výmeny rôznych vybavení bytov, najmä opravy kúpeľní, výmena vodovodných batérií, elektrických vyhrievacích telies, bojlerov, spoločných televíznych antén a pod.
Drobné prevádzky
obecného úradu
Dňa 20. júna 1992 sa zmenilo vedenie drobných prevádzok - odišiel Anton Jendrol a za vedúceho nastúpil občan Ladiec - Miroslav Zajac.
Stabilný počet pracovníkov - 8 (2 murári a 3 vodiči) sa doplňoval podľa potreby brigádnikmi, najmä z radov nezamestnaných.
Drobné prevádzky tak ako po minulé roky poskytovali rôzne služby, medzi ktoré patril vývoz pevného domového odpadu, ktoré vyvážali vlastným autom. V roku 1992 bolo v prenájme 499 popolníc u občanov
a 286 u rôznych organizácií. V tejto súvislosti sa robili aj niektoré
úpravy na miestnej skládke pevného domového odpadu pri Váhu
v Ladcoch.
Niektoré opatrenia usmernené obecným úradom sa urobili
na skultúrnenie cintorínov v Ladcoch i Tunežiciach. Stanovili
správcu cintorína v Ladcoch, oba cintoríny ozvučili a urobili viaceré
estetické úpravy.
Pokračovala aj rekonštrukcia budovy Drobných prevádzok (bývalá robotnícka kantína). Urobili vkusné vonkajšie omietky z dvoch strán budovy a nátery okien. Rekonštruovali gaštanový parčík, zaviedli osvetlenie, stoly, lavice, tanečný parket atď.
Veľké služby robili Drobné prevádzky počas vypustenia kanála, keď strata vody bola viac ako v 120 studniach. Každý deň vyviezli 8 cisterien pitnej vody, začali 13. júla a skončili koncom decembra 1992. Náklady
na rozvoz v sume 150 tisíc korún hradilo Povodie Váhu, ktoré bolo investorom opráv, vypustenia kanála, teda aj príčinou nedostatku vody
v studniach.
Niektoré významnejšie
stavby
Výstavba vodovodu z finančných dôvodov veľmi nepostúpila. Pri vodojeme sa odstraňovali kolaudačné závady a celý objekt sa pripravil na odovzdanie na začiatok roka 1993.
Celé dielo postúpilo tak, že na konci roka 1992 bol kompletne hotový prívod do vodojemu z hlavného potrubia Pružina - Nemšová. Rozvod bol hotový pre celé Horné Ladce, ďalej pozdĺž cesty z Horných Ladiec k cementárni
a smerom na Podhorie až po dom Kováčika, kde sa napojil na prívod
do Podhoria.
Výstavba plynovodu postupovala podľa projektu stavby „Rozšírenie plynofikácie v obci Ladce“. V roku 1992 sa napojil na križovatke ulíc
Ľ. Štúra a L. Novomestského. Trasa pokračovala po ulici Ľ. Štúra, kde sa
_____________________________________________________________
905
_____________________________________________________________
napájali občania, ďalej okolo cintorína, okolo štátnej cesty k bytovkám Vodnej elektrárne Ladce. Plynovod dokončili v letných mesiacoch a na záver zabetónovali poškodené komunikácie.
Celková dĺžka trasy vybudovanej v roku 1992 je 1550 bežných metrov. Stavbu uskutočnili Slovenské plynárenské podniky.
Mnoho rokov sa diskutovalo a upozorňovalo na stav cesty krátkeho úseku smerom od stredu miestnej časti Tunežice k farme JRD.
V roku 1992 ju pracovníci Drobných prevádzok obecného úradu vybetónovali v dĺžke 50 metrov, šírke 4,5 metra. Náklad na tieto práce bol 120 000 Kčs.
Referendum
v Tunežiciach
Dňa 12. decembra 1992 v čase od 8.00 - 16.00 hodiny sa v budove Miestneho kultúrneho strediska v Tunežiciach konalo referendum
k otázke oddelenia miestnej časti Tunežice od obce Ladce. Konalo sa na základe petície, ktorú podľa zákona podpísalo viac ako 20% obyvateľov Tunežíc. Referendum je dobrovoľné, záčastňujú sa ho občania, ktorí majú volebné právo. Referendum je platné, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina občanov s volebným právom a ak väčšina z tohoto počtu občanov
s odlúčením súhlasí.
Referendum riadila komisia:
predseda: Jozef Černuška
podpredseda: Rudolf Kvasnica
členovia: František Letko
František Kováč
Pavol Letko
Oľga Melicherová.
Za obecné zastupiteľstvo boli menovaní: Jozef Suchár
Stanislav Klvaňa.
Občania pri voľbách dostali hlasovací lístok s textom
a so slovami súhlasím - nesúhlasím. Svoju vôľu a názor mali vyjadriť zakrúžkovaním patričného slova.
Referenda sa zúčastnilo 129 občanov z 329 oprávnených voličov. Spolu odovzdali 122 platných a 7 neplatných lístkov.
Za oddelenie Tunežíc hlasovalo 85 voličov.
Proti oddeleniu Tunežíc od Ladiec 37 voličov.
Keďže sa za odlúčenie nevyjadrila väčšina oprávnených voličov
(z 329), referendum vyjadrilo nesúhlas s odlúčením časti Tunežíc od obce Ladce.
_____________________________________________________________
906
_____________________________________________________________
VOĽBY DO
ZASTUPITEĽSKÝCH
ORGÁNOV
V roku 1992 boli v ČSFR vypísané voľby do zastupiteľských orgánov:
- do Federálneho zhromaždenia (Snemovňa ľudu, Snemovňa národov)
- do Slovenskej národnej rady
- do Českej národnej rady.
Voľby sa konali dňa 5. júna 1992 od 14.00 hodiny do 22.00 hodiny. Dňa 6. júna 1992 od 7.00 do 14.00 hodiny v Kultúrnom dome Ladce a Osvetovej besede v Tunežiciach.
Predchádzala im predvolebná kampaň, ktorá však mala
v samotnej obci iný charakter ako vo voľbách 1990. Bolo
aj menej plagátov, nápisov, transparentov, letákov i menej
predvolebných zhromaždení.
V predvolebných zhromaždeniach sme zaznamenali stretnutie s ministrom vnútra Pittnerom a ďalšími kandidátmi
na poslancov za Kresťansko-demokratické hnutie. Na tomto zhromaždení vystúpil súbor Melódia z Považskej Bystrice. Dňa
22. mája usporiadala predvolebné zhromaždenie politická strana KSS ´91, kde sa predstavili kandidáti na poslancov do Federálneho zhromaždenia a Slovenskej národnej rady Dušan Saksa a Jozefína
Kalusová - občania Ladiec. Dňa 23. mája 1992 poslanec
Federálneho zhromaždenia Ivan Poľanský z Dubnice nad Váhom prednášal v kultúrnom dome o zvrchovanosti Slovenska. Bol
to poslanec, ktorý reprezentoval Slovenské kresťansko-demokratické hnutie.
Priebeh volieb
Počas predvolebného obdobia dostali všetci občania
v Ladcoch hlasovacie lístky s návrhom kandidátov politických strán, politických hnutí alebo koalícií, ktoré boli zaregistrované v našom volebnom kraji.
Hlasovacie lístky do Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia boli farebne rozlíšené modrým, resp. červeným pásom, do Slovenskej národnej rady boli lístky biele.
Voľby riadili v dvoch okrskoch, Ladce a Tunežice, okrskové volebné komisie. V každom okrsku bola zriadená volebná
miestnosť. Členmi komisií boli príslušníci najsilnejších politických strán a hnutí, ktorých do komisií delegovali ich strany (Hnutie za demokratické Slovensko , KDH, SDĽ a KSS ´91).
Okrsková komisia v Ladcoch mala nasledovné zloženie:
Emil Bračík
Daniela Kretová
Viera Králová
_____________________________________________________________
907
_____________________________________________________________
Ing. Peter Vrábel
Jozef Martinák
MUDr. Jarmila Martináková
Jozef Kováč
František Zelík
Jozef Černuška
Anna Kacinová - zapisovateľka.
Okrsková komisia v Tunežiciach:
František Melicher
František Letko
Ján Turzík
Štefan Cák
Dušan Peterka
Ľ. Porubčanová - zapisovateľka.
Predpovede rôznych inštitúcií hovorili o nízkej účasti občanov
vo voľbách. Nestalo sa tak - v Ladcoch i Tunežiciach sa zúčastnila drvivá väčšina oprávnených voličov.
V okrsku Ladce bolo zapísaných do voličských zoznamov 1 537 osôb. Z nich sa volieb zúčastnilo 1 299 voličov.
V okrsku Tunežice bolo zapísaných 371 voličov - na voľbách bolo 336 občanov. V oboch okrskoch bolo niekoľko hlasov z rôznych dôvodov, zväčša technických, neplatných.
Výsledky volieb
Ďalej uvádzam podrobné výsledky volieb do všetkých zastupiteľských orgánov podľa jednotlivých strán. Najskôr však - pre porovnanie - výsledky v okrese Považská Bystrica vyjadrené v percentách za najsilnejšie politické strany a hnutia, ktoré sa všetky dostali
do parlamentov.
V okrese Považská Bystrica bolo na voličských zoznamoch zapísaných 117 000 občanov, volieb sa zúčastnilo viac ako 101 000 voličov.
Výsledky najsilnejších strán v %:
_____________________________________________________________
politická strana - hnutie SNR FZ - Sn. ľudu FZ - Sn. národov
_____________________________________________________________
Hnutie za demokratické Slov.
57,20
40,64
44,85
Slovenská národná strana
9,30
16,81
15,02
Strana demokratickej ľavice
8,89
12,08
11,37
Kresťansko-demokrat. hnutie
8,07
8,71
9,13
_____________________________________________________________
_____________________________________________________________
908
_____________________________________________________________
Výsledky v Ladcoch:
(počet platných hlasov)
_____________________________________________________________
Politická strana - hnutie Snemovňa Snemovňa SNR
ľudu národov
_____________________________________________________________
Hnutie za samosprávnu dem. - SMS
-
1
1
Slovenská republik. únia
1
-
1
Hnutie za demokratické Slovensko (1.)
544
600
748
Strana demokratickej ľavice (2.)
200
160
117
Strana práce a istoty
10
10
5
Hnutie za oslobodenie Slovenska
-
-
3
Strana slobody
-
-
2
Demokrati 92 za spoločný štát
8
9
-
Slovenské kresťanskodemokrat. hnutie
46
40
30
Zväz komunistov Slovenska
66
88
-
Hnutie za sociálnu spravodlivosť
-
-
-
Strana zelených
-
-
6
Kresťanskodemokratické hnutie
98
111
108
Občianska demokratická únia
28
24
14
Združenie pre republiku RSČS
2
-
1
Národní liberáli
-
1
-
Strana zelených na Slovensku
46
42
26
Rómska iniciatíva v ČSFR
11
5
7
Sociálnodemokratická strana na Sloven.
17
20
23
Komunistická strana Slovenska ´91
-
-
84
Koalícia DS a ODS
28
29
25
Slovenská národná strana (3.)
150
126
71
Slovenská ľudová strana
2
1
-
Nezávislá iniciatíva
5
1
-
_____________________________________________________________
Ostatné politické strany a hnutia zúčastnené na voľbách v našom volebnom kraji nedostali nijaký hlas. Podrobnosti aj s volebnými lístkami sú v dokumentácii kroniky (archíve).
_____________________________________________________________
909
_____________________________________________________________
Výsledky v okrsku Tunežice:
_____________________________________________________________
Politická strana - hnutie Snemovňa Snemovňa SNR
ľudu národov
_____________________________________________________________
Hnutie za samosprávnu demokraciu - SMS
1
2
2
Hnutie za demokratické Slovensko (1.)
169
190
235
Strana demokratickej ľavice (2.)
53
36
25
Strana práce a istoty
1
2
1
Demokrati 92 za spoločný štát
1
2
-
Slovenské kresťansko-demokratické hnutie
9
7
5
Zväz komunistov Slovenska
-
1
-
Kresťanskodemokratické hnutie
21
23
23
Občianska demokratická únia
8
3
4
Strana zelených na Slovensku
11
7
6
Rómska občianska iniciatíva
3
5
-
Sociálnodemokratická strana na Slovensku
2
6
4
KSS ´91
-
-
1
Koalícia DS a ODS
9
11
5
Slovenská národná strana (3.)
32
25
15
Nezávislá iniciatíva
3
3
-
_____________________________________________________________
Ostatné politické strany a hnutia kandidujúce v našom volebnom kraji (bývalý Stredoslovenský kraj) nedostali v okrsku Tunežice nijaký hlas. Podrobnosti sa nachádzajú v dokumentačnom archíve kroniky.
_____________________________________________________________
910
_____________________________________________________________
ŠKOLSTVO V LADCOCH
Základná škola
Hlavné ciele výchovno-vyučovacieho procesu v Základnej škole Ladce boli aj v školskom roku 1991 - 1992 stanovené na zvýšenú pozornosť vyučovania cudzích jazykov, uplatňovanie progresívnych prvkov cez využívanie audiovizuálnej techniky, uplatnenie učiteľovej osobnosti a ďalšie prvky.
Do učiteľského zboru pribudli Helena Šabíková, PaedDr. Anna Podskočová a Ľubomíra Janovčíková. Vedenie školy bolo v tomto zložení:
Mária Letková, riaditeľka školy
Ľudmila Vráblová, zástupca riaditeľa školy
Mária Bednáriková, výchovná poradkyňa.
Celkom, včítane vedenia školy, bolo v ZŠ 21 učiteľov, 3 výchovné pracovníčky v školskej družine, 2 pedagogičky voľného času a 11 zamestnancov školy (školník, upratovačky, pracovníčky školskej jedálne a kurič).
Škola mala 16 tried, v každom ročníku paralelku. Počet žiakov:
v 1. - 4. ročníku - 187
v 5. - 8. ročníku - 201, celkom 388 žiakov.
Školská družina poskytovala starostlivosť žiakom
v mimovyučovacom čase denne do 15.00 hodiny. Zriadené boli 3 oddelenia, v každom 25 žiakov (všetci z ročníkov 1. - 4.).
V školskej jedálni sa denne pripravovalo priemerne 160 obedov. Stravníkmi boli aj 15 zamestnanci školy. Pre 140 žiakov sa denne podávali mliečne desiate, za ktoré žiaci platili 2 koruny.
V škole sa vytvorili podmienky pre činnosť viacerých záujmových útvarov pre žiakov všetkých ročníkov:
- tanečný súbor
- šachový krúžok
- strelecký krúžok
- krúžok výpočtovej techniky
- matematický krúžok
- redakčný krúžok (pre časopis Ladecký nováčik)
- recitačný krúžok
- zdravotnícky krúžok.
Okrem krúžkov pokračoval v tomto roku útvar anglického jazyka.
Talentovaní žiaci sa pod vedením učiteľov pripravovali na rôzne vedomostné a športové súťaže v rámci školy, obvodu
a okresu. Boli to najmä olympiáda nemeckého jazyka, matematické súťaže,
fyzikálna olympiáda, chemická olympiáda, športové súťaže (basketbal, volejbal, ľahká atletika), vlastná tvorba - poézia, próza, výtvarné práce.
Rímsko - katolícke náboženstvo mali možnosť navštevovať žiaci 1. - 8. ročníka. Vyučovali ho katechétka a kaplán z Košece v školských priestoroch.
_____________________________________________________________
911
_____________________________________________________________
Ladecký nováčik - mesačník žiakov ZŠ v Ladcoch vychádzal
pod vedením redakčnej rady a učiteľky Dr. Podskočovej. V časopise uverejňovali zaujímavosti a oznamy zo školy, kvízy, súťaže a prvé autorské literárne pokusy žiakov.
Deň športu usporiadala škola v rámci podobných podujatí v celej Slovenskej republike. Mladší žiaci súťažili na ihrisku TJ Tatran Ladce, starší sa zúčastnili turistického pochodu do Mráznice.
Na plenárnom zasadaní rodičovského združenia v kultúrnom dome zvolili nový výbor, ktorý potom riadil činnosť rodičov po celý rok. Zvolili ho v tomto zložení:
predsedkyňa - Ing. Jana Chlebová,
tajomníčka - Mária Bednáriková,
hospodár - Pavol Tichý,
členovia výboru: Ľ. Habánek
M. Sňahničan
R. Hošták
A. Svadová.
Na tomto zasadaní odsúhlasili aj tzv. Dni otvorených dverí
v základnej škole - každý pondelok v mesiaci.
Školská správa v Považskej Bystrici a vedenie školy zabezpečili pobyt ladeckých žiakov v Škole v prírode v obci Lazy pod Makytou. Podľa harmonogramu sa vystriedali po ročníkoch, od druhého po ôsmy, postupne všetci žiaci. Jednotlivé turnusy trvali dva týždne.
V škole v tomto roku pracoval výbor Odborového zväzu v zložení:
predsedkyňa - Viera Králová,
tajomníčka - O. Ďurechová,
hospodár - D. Pružinec,
členovia výboru: Mária Bednáriková
Ďurišová.
Pre svojich členov Odborový zväz zabezpečil niekoľko akcií: výlet do Poľska, zábavné popoludnie pre deti členov, výlet do Bojníc, dvojdňový výlet do Vysokých Tatier.
V januári 1992 sa uskutočnil základný plavecký výcvik žiakov 3. ročníka v krytej plavárni v Novej Dubnici. V tom istom mesiaci žiaci VII. ročníka absolvovali v lyžiarskom stredisku Mojtín lyžiarsky výchovno - výcvikový kurz.
V druhom školskom polroku začal v základnej škole pracovať dychový súbor
žiakov. Budúci hudobníci sa pripravovali pod odborným vedením učiteľa Základnej umeleckej školy v Ilave - Františka Letku.
Činnosť Detskej organizácie riadila M. Koišová, pedagóg voľného času. Pod jej dohľadom bola zriadená klubovňa pre záujmovú činnosť. Pre zlepšenie finančnej situácie detskej organizácie
organizovali zbery druhotných surovín (starý papier, textil, železný šrot). Úspešný bol zber gaštanov, ktorých nazbierali 1376 kg.
_____________________________________________________________
912
_____________________________________________________________
Žiaci 1. - 4. ročníka prejavili veľký záujem pracovať v klube LUTRA. 150 detí si zhromažďovalo nálepky Lutry do svojich encyklopédií. V rámci
detskej organizácie navštevovali žiaci filmové predstavenia, plaváreň a zúčastňovali sa na rôznych súťažiach.
1. júna oslávili žiaci tradičný Deň detí. Učitelia a členovia
rodičovského združenia pripravili zaujímavé turistické a branné podujatia v prírode.
Školskú dochádzku v roku 1992 v 8. ročníku skončilo 53 žiakov
(21 chlapcov a 32 dievčat). Umiestnilo sa 51 žiakov:
- na gymnáziá 11
- na strednú priemyselnú školu strojnícku 2, ekonomickú 1, zdravotnú 2,
na pedagogickú školu 1
- na stredné odborné učilište 4-ročné 11 žiakov, na 3 a pol ročné 23 žiakov.
Dobré umiestnenie dosiahli žiaci už v spomínaných vedomostných, športových a umeleckých súťažiach. Umiestnili sa dobre
na Hviezdoslavovom Kubíne, Olympiáde nemeckého jazyka, Fyzikálnej olympiáde, v basketbale chlapcov, volejbale a ľahkej atletike, šachoch, streľbe zo vzduchovky. Najväčší úspech však škole priniesla výtvarná súťaž „ Vesmír očami detí“. Žiak O. Sňahničan postúpil až
do celoslovenského kola.
V tomto školskom roku sa pokračovalo v estetickej úprave vnútorných priestorov a chodieb školy. Okrem toho sa učebne postupne vybavovali závesmi a vymieňali sa nefunkčné radiátory.
Pri koncoročnej inventarizácii sa zistilo, že škola má nasledový majetok: Základné prostriedky 36 000 Kčs
DKP 1 797 250 Kčs.
Celková hodnota, teda spolu s ďalšími položkami, je viac ako 2 milióny korún. Do toho nie sú započítané samotné školské budovy.
Okrem spomínaných úprav v budovách a vonkajšom areáli sa urobilo ešte viacero prác. Z nich najvýznamnejšia je vybudovanie zavlažovania na školských pozemkoch, včítane čerpadla a rozvodov
z blízkeho Slatinského potoka. Najväčšiu zásluhu na vybudovaní mali D. Pružinec a školník I. Ďurikovič.
Odborné učilište
Tak ako predchádzajúci rok, aj tento bol v znamení viacerých organizačných zmien. Nadriadený orgán Školská správa 2 v Banskej Bystrici krátil opäť financie, najmä investície na výstavbu. Takto otázka dostavby celého areálu - konkrétne stavby internátu - zostala opäť neriešená.
Vo vnútornej organizácii školy nastali najmä tieto zmeny:
- Zrušili elokované pracovisko v Mojtíne. Výuku skončili dve triedy a zvyšné
dve sa presťahovali do Ladiec. Súčasne skončila aj jedna trieda odboru
„cementár“, posledná z tohoto odboru pokračuje v štúdiu.
- Miesto vedúcej odborného výcviku Ing. Jely Kalusovej, ktorá odišla
z funkcie na vlastnú žiadosť, obsadila učiteľka Margita Rudolfyová a Riecka.
Do funkcie odborného poradcu bol ustanovený Ing. Jozef Jahoda. Školský
_____________________________________________________________
913
_____________________________________________________________
psychológ Zlatica Baricová odišla pracovať do Považskej Bystrice,
ale naďalej zostala ako externý pracovník.
- Novým predsedom ZV Odborového zväzu sa stal Pavol Hogaj.
Vo vedení školy nenastali nijaké zmeny. Aj v tomto roku bol
riaditeľom - PaedDr. Vladimír Hromka
zástupca riaditeľa - Miroslav Sňahničan
Jozef Hladký
vedúci výchovy - Marián Justh.
Školská rada mala toto zloženie:
Ing. Jozef Jahoda
Karol Kováčik
Anna Hrubčinová
Mária Dobrotková
Mária Vaňová
Žofia Justhová
Eva Riecka
Jaroslav Klobučník
Jozef Vrábel
Milan Letko.
V roku 1992 mala škola 106 zamestnancov, z toho 50 učiteľov
a majstrov odborného výcviku a 17 vychovávateľov. Ostatní boli správni zamestnanci (kuchárky, upratovačky, administratívni pracovníci, údržbári, šoféri atď.).
Vo výstavbe školy sa predovšetkým skončila výstavba murársko- maliarskeho pavilónu, na ktorom sa po oficiálnom otvorení v septembri 1991 robili rôzne úpravy a dorábky.
V budove krajčírok (bývalá ZDŠ) sa dokončila prístavba a dali
sa do užívania dve krajčírske dielne, kabinet a veľmi chýbajúce hygienické
a sociálne zariadenia. V novembri 1992 sa na tejto budove začala výmena okien za nové - modernejšie a úprava doterajších učební na dielne. Takže odbor krajčírky bude mať triedy v novom areáli a dielne v bývalej ZDŠ.
Po rekonštrukcii a betónovaní cesty za kaštieľom sa do užívania dalo nové volejbalové ihrisko, upravovali park a ostatné ihriská.
Rekonštrukcia parku podľa spracovaného projektu sa pre nedostatok financií nekonala ani v roku 1992.
Školský areál i napriek nepriaznivým hospodárskym pomerom dostával, vďaka iniciatíve vedenia a pracovníkov, solídny zjav a to i včítane kaštieľa.
V roku 1991, ale najmä v roku 1992, sa začali riešiť otázky naplnenia reštitučného zákona - navrátenie majetku (kaštieľ, park, budovy, záhrady) cirkvi. Firma Rosina z Púchova uskutočnila odhad týchto nehnuteľností. Hodnota bola stanovená na 19,5 milióna korún, z toho okolo 7 miliónov korún park.
Podľa reštitučného zákona terajší užívateľ Odborné učilište má právo používať objekty 10 rokov po vyjdení zákona, ale musí platiť nájomné.
Na odkúpenie sa aj zo strany vedenia urobili viaceré kroky, včítane
_____________________________________________________________
914
_____________________________________________________________
intervencie na Ministerstve školstva. Ku konečnému riešeniu sa však
pre nedostatok financií nedospelo a tak celý problém prechádza do ďalších rokov.
V školskom roku 1991 - 1992 navštevovalo Odborné učilište
v Ladcoch dovedna 336 žiakov. Bolo to celkom 25 tried:
- murári
- 3
- maliari
- 3
- cementári
- 1
- krajčírky
- 6
- záhradníci
- 6
- záhradníci B kategória
- 2
- zámočníci
- 2
- stolári
- 2
Na záverečných skúškach 23. - 26. júna 1992 školu ukončilo
100 žiakov a to murári, maliari, cementári, krajčírky, zámočníci
a záhradníci.
Mimoškolská činnosť žiakov učilišťa bola aj v roku 1992 bohatá. Pre jej skvalitnenie sa dobudovali tri klubovne. V nich sa uskutočňovali rôzne zábavné a súťažné akcie celointernátneho rozsahu. Z bohatej palety činností učni prejavili najväčší záujem o tieto podujatia:
- plavecké súťaže
- netradičné športové disciplíny
- súťaž „Stopercentný muž“
- súťaž „Praktické dievča“
- Kvízová beseda Európa, Ázia, Afrika
- kvíz Slušnosť muža každodenná
- Slávnosť pod jedličkou
- futbalový turnaj
- súťaž vo výtvarnom prejave
- modelovanie (krúžok)
- šachový turnaj, súťaže v hode šípok, stolnotenisový turnaj
- recitačné preteky
- súťaž v maľovaní veľkonočných vajíčok
- kvíz „Skús šťastie“.
Materská škola
V uplynulom roku boli v Materskej škole v prevádzke 4 triedy
s 95 deťmi. Pre základnú školu pripravovali 40 detí. O deti sa staralo
8 kvalifikovaných učiteliek a 6 správnych zamestnancov.
Od 1. júla 1992 došlo k zmene v rozdelení prác prevádzkových pracovníčok. Do práčovne, okrem MŠ Ladce, pribudlo pranie zo Základnej školy v Ladcoch, Materskej školy Hloža a Mojtín, zo Školy v prírode
v Belušských Slatinách. Do práčovne z toho dôvodu prijali novú silu.
_____________________________________________________________
915
_____________________________________________________________
Okrem solídnej práce vo výchove dosiahli učiteľky Materskej školy
v Ladcoch niektoré mimoškolské úspechy. Zúčastnili sa na súťaži okresu
vo výrobe učebných pomôcok, kde Anna Grmanová za pomôcku
„Z rozprávky do rozprávky“ dostala 1. cenu, rovnako 1. miesto obsadila v inej kategórii Jana Pikalková a riaditeľka školy Irena Gajdošíková 2. miesto
za učebnú pomôcku „Na farby“.
Mimoriadne vydarený bol v Materskej škole Medzinárodný deň detí, najmä súťažné hry, odmeňovanie detí, ale i bábkové divadlo pripravené učiteľkami školy. Pre rodičov a verejnosť pripravili výstavku z výtvarných prác detí MŠ.
Z ostatných zaujímavých podujatí pre deti treba spomenúť návštevu p. Ladeckého z Púchova, ktorý priviezol do MŠ poníky, na ktorých si mohli deti zajazdiť.
V mesiaci máji 1992 pripravili pre rodičov tzv. „otvorené hodiny“, ktoré mali veľmi kladný ohlas.
Tradične bola dobrá spolupráca so základnou školou osobitne
s učiteľkami prvých tried. Boli to niektoré spoločné podujatia na postupnú adaptáciu budúcich prvákov.
Situácia v Materskej škole bola neľahká najmä v hospodárskej sfére. Preto každá spolupráca bola vítaná od cementárne, obecného úradu
i od súkromníkov.
Z významnejších údržbárskych a opravárenských prác spomeniem vybudovanie chodníka, brány a časti plota (obecný úrad a školská správa), maľby, nátery najpotrebnejších miestností a dverí, vymieňanie PVC,
ale najmä dlhoročný problém - radiátory. Materská škola je napojená
na diaľkové vykurovanie z cementárne s tlakom 3 atmosféry. Radiátory praskali, ničili prostredie, nedostatočne vykurovali. Z dotácie 180 000 Kčs
od Školskej správy Považská Bystrica radiátory vymenili a zo zvyšku sumy opravili strechu.
Pomoc sa dostávala z Považských cementární na základe vypracovanej „Hospodárskej zmluvy“. Pomáhali hlavne v údržbárskych prácach.
Na rôzne podujatia prispievali aj ostatní sponzori, medzi nimi
aj majiteľ pohostinstva Jozef Adamec čiastkou 1 000 Kčs na Mikuláša.
KULTÚRNA ČINNOSŤ
Kultúrna činnosť v roku 1992 v obci, okrem škôl, nezaznamenala veľkú aktivitu. Závodný klub s výnimkou knižnice sa obmedzil na komerčnú činnosť, prenájom sály a priľahlých priestorov. Hlavnou príčinou bolo,
že si museli celú prevádzku kultúrneho domu hradiť z prostriedkov, ktoré sami vyprodukovali. Preto aj časť priestorov novej prístavby prenajali na reštauračnú činnosť súkromníkovi z Púchova, sálu na tanečné zábavy a diskotéky väčšinou súkromníkom.
V roku 1992 sa uskutočnilo 36 zábav a diskoték. O ich kultúrnosti sotva možno hovoriť, pretože hlavným cieľom bol zisk a cudzím
_____________________________________________________________
916
_____________________________________________________________
organizátorom málo záležalo na povesti našej obce, alebo na zachovaní priestorov kultúrneho domu v dobrom stave. Zábav by bolo ešte viac,
ale obecný úrad vydal na dva mesiace zákaz ich konania pre hrubé porušovanie verejného poriadku, výtržnosti a poškodzovanie verejného
i súkromného majetku.
V priestoroch kultúrneho domu sa usporiadalo i niekoľko kultúrnych podujatí hosťujúcich súborov, o ktoré, súdiac podľa návštevnosti, nebol príliš veľký záujem. Tak na Humorikóne - estrádnom vystúpení s bratislavskými umelcami - sa zúčastnilo 23 divákov, na predstavení divadla Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena „Alžbeta Báthoryčka“ necelých 200 divákov.
Ani na vystúpení estrádnych umelcov Velšicová - Slivka nebola veľká návšteva - 120 divákov. Detské divadelné predstavenie „Zlatá rybka“ Stražanovcov z Košíc malo organizovanú návštevu zo škôl.
V priestoroch Závodného klubu sa uskutočnilo niekoľko verejných podujatí:
Schôdza k transformačnému zákonu družstiev (JRD)
Detský karneval (ZŠ a MŠ)
Karneval Odborného učilišťa Ladce
Voľba MISS Odborného učilišťa Ladce
Oslavy Dňa učiteľov (školy)
Konferencia odborov (Považská cementáreň)
Deň matiek (KDH)
Valné zhromaždenie urbariátu
Deň stavbárov (Považská cementáreň)
Posedenie s dôchodcami
Vianočný večierok, stužkové slávnosti a pod.
V priestoroch klubu sa usporiadalo niekoľko výstav a predajné Vianočné trhy za účasti 50 predajcov a okolo 800 kupujúcich.
Zaujímavé kultúrno-spoločenské podujatie usporiadali v Ladcoch začiatkom augusta pri príležitosti ladeckých hodov ( 9. augusta 1992).
V renovovanom parčíku pod gaštanmi pri bývalej robotníckej kantíne usporiadali v piatok diskotéku, v sobotu zábavu a v nedeľu koncert dychovej hudby.
Z tradičných súborov dychová hudba vystupovala okrem spomínaného koncertu iba na pohreboch, spevácky krúžok žien na niektorých podujatiach a na občianskych pohreboch. Aktivita v kultúrnej činnosti sa prejavovala iba na miestnych školách, o čom píšem v patričnej časti kroniky.
V obvyklom štandarde a na dobrej úrovni je vedená miestna knižnica v Závodnom klube. Má veľký knižný fond - v roku 1992 to bolo
11 626 zväzkov. V roku 1992 na základe finančného príspevku obce
a čiastočne Závodného klubu kúpili 52 kníh, teda veľmi málo, čo však vyplynulo aj z veľkého, takmer 100%-ného zvýšenia cien kníh.
Knižnica mala v roku 1992 246 čitateľov, z toho 60 v detskom veku
do 14 rokov. Vypožičali si 8 656 kníh, z toho dospelí 4 526 a deti 4 130 kníh. Čitateľom knižnice bol teda takmer každý desiaty občan Ladiec.
_____________________________________________________________
917
_____________________________________________________________
Závodný klub poskytoval pre knižnicu priestory a platil jednu pracovníčku, obecný úrad hradil nákup kníh a platil tiež jednu pracovníčku. Obe pracovníčky boli zamestnané na znížený pracovný úväzok a knižnica bola otvorená každý pondelok a piatok.
Kino Závodného klubu v snahe po rentabilite siahlo k reštrikčným opatreniam tak, že zrušili predstavenia pre deti, ktoré po zvýšení vstupného boli málo navštevované. V roku 1992 premietli 210 filmov - väčšinou amerických. Návšteva 10 486 znamená priemer na jedno predstavenie
49 divákov, čo je viac ako v roku 1991. Možno povedať, že kino bolo v roku na hranici rentabilnosti, čo o predchádzajúcich rokoch nebolo možné povedať.
SPOLOČENSKÉ A ZÁUJMOVÉ
ORGANIZÁCIE V LADCOCH
Slovenský rybársky
zväz
V obci pracovala obvodná organizácia Ilava so 63 členmi. Vo výbore všetky kľúčové funkcie patrili rybárom z Ladiec a tak i činnosť organizácie
sa lokalizovala do obvodu našej obce. Vo výbore pracovali:
Ján Sloboda, predseda
Bohuš Ištvánik, tajomník
Libor Kvasnica, hospodár
Jozef Fatura, člen.
Veľkú pozornosť, tak ako po minulé roky, venovali opäť budovaniu rybníka a odstavenému ramenu kanála, kde sa im darilo postupne vytvárať prostredie, ktoré čoraz častejšie navštevovali aj občania nerybári. Mládež
si tam v zimných mesiacoch našla podmienky na korčuľovanie, starší občania na prechádzky po celý rok.
S vypustením kanála v roku 1992 mali veľké problémy. Vyschli rybníky i odstavené rameno a organizácia prišla takmer o všetky ryby, ktoré
v minulých rokoch nasadili. Vypustenie kanála im však súčasne umožnilo uskutočniť ich dávny sen - vybudovanie hrádze, ktorá oddeľuje rameno
od hlavného toku a tým zabraňuje rybám pri úbytku vody vyplávať
do hlavného toku. Zhotovením hrádze vznikol nový rybník.
Tradičnou súčasťou mnohorakej činnosti ladeckých rybárov boli preteky v love rýb na rybníkoch v Tunežiciach dňa 1. mája 1992. Stali sa už nie iba športovou, ale aj spoločenskou udalosťou. Napriek nepriaznivému počasiu sa ich zúčastnil veľký počet občanov. Lovilo
sa na jeden prút a každý pretekár si mohol ponechať dve ulovené ryby. Bodovali sa ryby: kapor, šťuka, zubáč, amur, úhor, pleskáč, podustva, nosál a to tak, že 1 centimeter sa rovnal jednému bodu.
Ďalšie veľké spoločenské podujatie organizované rybármi bol tradičný rybársky ples uskutočnený v kultúrnom dome dňa 16. mája 1992.
_____________________________________________________________
918
_____________________________________________________________
Rybári pomohli obci tak, že sa zaradili medzi najlepšie organizácie
v pomoci pri vylepšovaní prostredia. V roku 1992 vyčistili veľkú časť Lúčkovského potoka. Obecný úrad im za odmenu zakúpil 200 bm pletiva, ktoré použijú na oplotenie chovných rybníkov.
Československý
červený kríž
Organizáciu Československého červeného kríža Ladce - Tunežice viedol výbor v zložení: Ján Abrahámovský, predseda
Anna Ištvániková, tajomníčka
Gabriela Koštialiková
Eva Tichá
Anna Vavríková
Júlia Belianová
Emília Jamrichová
Anna Mazúrová
Emília Žieriková
Štefan Babečka
Valéria Koišová
Viera Štefancová
Mária Blažíčková.
Na okresnej konferencii ČsČK v roku 1992 sa zúčastnili Ján Abrahámovský, Anna Ištvániková, Štefan Babečka a Eva Tichá.
G. Koštialiková bola členkou okresného výboru ČsČK v Považskej Bystrici.
Program organizácie ČsČK v Ladcoch dostal ako všade inde v roku 1992 nové dimenzie. Základný cieľ: pomoc v zdravotníckej a sociálnej oblasti sa rozšíril o úlohy pri pomoci hladujúcim v rôznych krajinách Európy,
ale postupne sa obracal aj na naše sociálne problémy.
V organizácii boli organizovaní občania Ladiec a Tunežíc - dovedna 360 členov. Počet členov sa oproti predchádzajúcim obdobiam dosť znížil
a to prirodzeným odlivom, ale najmä vystupovaním z organizácie.
Z činnosti organizácie ČsČK, ktorá od roku 1993 ponesie názov Slovenský červený kríž, vyberám:
Organizovali darcovstvo krvi v oboch častiach obce a v Považskej cementárni. Medzi darcami sú už aj nositelia zlatej, striebornej a bronzovej Jánskeho plakety.
Organizácia získala a dala vyškoliť 10 dobrovoľných opatrovateliek, ktoré
sú schopné poskytovať predlekársku prvú pomoc.
Pomáhali školiť dve zdravotné hliadky mladých zdravotníkov v základnej škole. Žiaci dosahovali úspechy v rôznych obvodných a okresných súťažiach.
Členovia ČsČK sa zúčastňovali verejného života v obci, pomáhali
pri zlepšovaní životného prostredia - i keď účasť na rôznych brigádach bola nízka.
Organizácia Československého červeného kríža sa zúčastnila na zbierke šatstva a potravín pre sociálne slabé rodiny, pripravovali a organizovali lotériu ČsČK a iné akcie.
_____________________________________________________________
919
_____________________________________________________________
Slovenský zväz
chovateľov
Na výročnej schôdzi organizácie v januári 1992 zvolili nasledovný výbor:
Jung Milan, predseda
Lihocký Viktor, podpredseda
Haršáni Anton, tajomník
Záhradník Vincent, hospodár
Kalus Pavol, predseda kontrolnej a revíznej komisie
Nagy Slavomír, pokladník
Ďurikovič Ivan, člen výboru.
Predseda komisie chovu králikov bol Černota Ladislav.
Predseda komisie pre chov hydiny Mihálik Ján.
Z bohatej činnosti tejto organizácie treba spomenúť najmä zabezpečovanie chovného materiálu čistokrvných zvierat pre členov
i nečlenov. Organizovali aj obchodnú činnosť - dovoz a predaj zemiakov, jabĺk a i. Takto získavali financie pre svoju ďalšiu činnosť.
V roku 1992 mala organizácia 35 členov, poväčšine aktívnych. Založili krúžok mladých chovateľov, ktorý vychovávajú teoreticky i prakticky.
Chovatelia majú vlastnú budovu, ktorú čiastočne rekonštruovali (strecha) a prispôsobili vlastným potrebám. O budovu sa na konci roku 1992 prihlásili bývalí urbárnici ako bývalí spolumajitelia z roku 1924. Problém, ktorého riešenie značne ovplyvní ďalšiu činnosť chovateľov v Ladcoch, zostal do konca roku 1992 nevyriešený.
Členovia Slovenského zväzu chovateľov v Ladcoch sa v minulom roku zúčastnili na výstave hydiny v Dolných Kočkovciach, na okresnej výstave králikov a hydiny v Beluši.
Slovenský zväz
záhradkárov
V roku 1992 mala táto organizácia 75 členov a výbor, ktorý pracoval v zložení:
Martinák Jozef, predseda
Martinák Emil, podpredseda
Rafko Jozef, podpredseda
Kalus Pavol, tajomník
Málik Ján, pokladník (v priebehu roka zomrel)
Členovia: Češko Štefan, Čemeš Jozef, Letko Juraj, Kvasnica Libor,
Kalus Ervín, Mosoriak Štefan.
Úroda ovocia v roku 1992 bola veľmi nízka, najmä jablká sa neurodili ani v súkromných záhradách, ani v sade organizácie záhradkárov. Ovocie pod vplyvom veľkého sucha väčšinou opadlo ešte pred dozretím. Členovia Slovenského zväzu záhradkárov venovali preto väčšinu času rôznym údržbárskym a zveľaďovacím prácam v ovocnom sade.
_____________________________________________________________
920
_____________________________________________________________
Aj v roku 1992 pomáhali svojim členom a ostatným občanom poskytovaním prác malotraktorom. Tento rok však menej, pretože traktor
je už značne poruchový. Členovia pomohli pri skrášľovaní prostredia obce, pri strihaní živého plota pri Lúčkovskom potoku. Opäť bola vypísaná súťaž
o najkrajšiu záhradu a predzáhradku.
V osvetovej činnosti usporiadali jednu odbornú prednášku
a pre svojich členov pripravili zájazd do Nitry na výstavu Agrokomplex.
Finančná situácia v organizácii sa vzhľadom na spomínanú neúrodu zhoršila.
Telovýchovná jednota
TATRAN Ladce
Telovýchovná jednota TJ Tatran Ladce sa v roku 1992 preorientovala iba na futbal. Prinútili ich k tomu ekonomické otázky
a čiastočne aj nedostatok ochotných funkcionárov a organizátorov športu, ktorí by viedli telovýchovné a turistické oddiely.
Výbor futbalového klubu v roku 1992 tvorili:
Machala Anton, predseda
Suran Ján, podpredseda
Tichý Pavol, tajomník
Gach Ferdinand, pokladník
členovia výboru: Chovanec Vladimír
Chovanec Ján
Štefanec Ferdinand
revízna komisia: Daňo František
Kukuliaš Ferdinand
Juríček Milan.
Sústredením sa iba na futbal sa stali aj finančné a materiálové podmienky prijateľnejšími ako v roku 1991. Pociťovali však nedostatok
vo vybavení futbalového ihriska, ktorého hracia plocha vyhovovala síce štandardu aj pre vyššie súťaže, nedostatočné bolo však vybavenie šatňami
a prostredie pre divákov. Veľa práce so svojpomocnou údržbou ihriska nedovolilo členom venovať sa pomoci pri skrášľovaní obce.
Práca futbalového výboru, trénerov, vedúcich mužstiev i ostatných dobrovoľných funkcionárov sa odzrkadlila na výsledkoch v súťažiach.
Dospelí
Futbalový oddiel dospelých trénoval Ján Pavlačka a Pavol Stratený. V súťažnom ročníku 1991 - 1992 hrali v II.A triede okresnej súťaže,
kde skončili s prevahou na 1. mieste so 45 bodmi, pred Domanižou
a Horovcami (38 bodov). Víťazné družstvo sa tak zaradilo do I.B triedy krajskej súťaže. V súťaži slušnosti organizovanej Okresným futbalovým výborom skončili hráči Ladiec na 5. mieste s 335 bodmi.
_____________________________________________________________
921
_____________________________________________________________
V súťažnom ročníku 1992 - 1993 sa mužstvu v novej súťaži príliš nedarilo. Značne sa však zlepšili v záverečnej časti jesennej súťaže
a skončili predbežne na 12. mieste s 8 bodmi. V sezóne 1992 - 1993
v mužstve hrali:
Mosoriak Vladimír, Pavlačka Ján, Faturík Ján, Hriadel Milan, Prekop Miroslav, Koyš Jaroslav, Kret Stanislav, Seidl Marián, Chleban Vladimír,
Ing. Melicher Vladimír, Melicher Pavol, Černík Štefan, Ing. Nemečkay Vladimír, Mackura Marián, Machala Anton, Nagy Roman, Floriš Kamil, Stratený Pavol, Juríček Vladimír, Ing. Čáp Vladimír, Milčík Vladimír, Pajerchin Marián, Hujo Daniel.
Dorast hral pod vedením trénera Jána Surana a družstvo v okresnom majstrovstve skončilo na 3. mieste.
Žiakov trénoval Pavol Tichý a prípravku Milan Bajza.
TJ TATRAN
Tunežice
Futbalový oddiel hral v súťažnom ročníku 1992 - 1993 v III. triede okresnej súťaže v skupine „B“. V jesennej časti skončil na 6. mieste
s 12 bodmi a v súťaži slušnosti na 1. mieste s 245 bodmi.
V športovej oblasti sme zaznamenali ešte jednu mimoriadnu
a neobvyklú udalosť. Športový klub telesne postihnutých poriadal v dňoch
20. - 30. júla 1992 „Jazdu telesne postihnutých - za adaptáciu zdravotne postihnutých spoluobčanov v spoločnosti“. Konala sa na trase Aš - Čierna nad Tisou. Jedným z etapovaných miest bol Púchov a cyklisti pozdravovaní občanmi prechádzali našou obcou 25. júla 1992.
Dobrovoľná požiarna
ochrana v Ladcoch
(obec)
Organizácia v Ladcoch mala v roku 1992 spolu 25 členov. Na čele stál výbor v zložení:
Majerík Milan, predseda
Prekop Ján, podpredseda a veliteľ
Bednárik Jozef, podpredseda pre preventívu
Ing. Horký Karol, tajomník
Herman Jozef, pokladník
Kalus Vincent, hospodár
Binka Ivan, strojník
Kukuliaš Vincent, predseda revíznej komisie
Saksová Júlia, revízna komisia
Zelíková Helena, revízna komisia.
_____________________________________________________________
922
_____________________________________________________________
Materiálno - technické vybavenie DPO v obci Ladce sa v roku 1992
v podstate nezmenilo. Bolo to požiarne vozidlo s celkovým vybavením značky DD 120 Avia, prívesná motorová striekačka PPS 12 R
s príslušenstvom. V roku 1992 sa členovia zamerali hlavne na opravu požiarnej zbrojnice, pričom odpracovali značné množstvo brigádnických hodín.
Po mnohých rokoch prestala organizácia z roku 1992 pracovať
s deťmi, pretože túto starostlivosť prebrala závodná organizácia požiarnikov z cementárne. Pokúšali sa svoju organizáciu omladiť - získali však iba jedného mladého člena.
24. mája 1992 sa zúčastnilo jedno družstvo okrskovej súťaže
v Púchove, kde sa zo 44 účastníkov umiestnilo ako siedme.
Požiarnici v obci venovali najviac pozornosti preventíve. Pravidelné prehliadky vykonali na jar a na jeseň. V dňoch 28. a 29. marca 1992
a 4. a 5. apríla 1992 prehliadli 205 budov a 10 prevádzok. Zistili iba štyri závady, ktoré na mieste odstránili.
V dňoch 30. a 31. októbra 1992 prehliadli 365 budov a 10 prevádzok. Päť závad bolo takého charakteru, že riešenie postúpili komisii verejného poriadku a 7 závad odstránili na mieste.
POLITICKÉ STRANY
A HNUTIA
Podľa výsledku volieb najviac občanov sa prikláňalo k Hnutiu
za demokratické Slovensko, ktoré však rovnako ako Strana demokratickej ľavice, nemá v Ladcoch založenú oficiálnu organizáciu v pravom slova zmysle. Na politickej scéne obce teda figurovali iba dve organizácie: Kresťansko-demokratické hnutie a Komunistická strana Slovenska.
Kresťansko-demokratické
hnutie
Organizácia Kresťansko-demokratického hnutia sa zúčastnila predvolebnej kampane rozširovaním letákov, plagátov veľmi korektným spôsobom, usporiadali predvolebné zhromaždenie, o čom píšem v časti „Voľby“.
Vytvorila sa tradícia, že KDH spolu s Obecným úradom Ladce
je organizátorom oslavy Dňa matiek. Na oslave v roku 1992, ktorá sa konala v kultúrnom dome, prehovoril starosta obce Ferdinand Bušík a žiaci materskej školy predviedli kultúrny program.
Dňa 13. júla 1992 organizovali púť (autobusom) do Šaštína
a Mariánky za účasti 80 osôb a dňa 15. augusta 1992 púť do Hostýna.
_____________________________________________________________
923
_____________________________________________________________
Hnutie bolo aktívne aj v organizovaní brigádnickej činnosti. Dvakrát - v máji a októbri 1992 jej členovia pracovali pri úprave cintorínov, v septembri
na obnove a úprave Skalky. Najviac pozornosti v druhej časti roka venovali renovácii v kostole - úpravám podlahy, chórusu a výmene lavíc.
KDH v Ladcoch viedol nasledovný výbor:
Jozef Moriš, predseda
Emil Bračík, podpredseda
MUDr. Jaroslava Martináková, tajomníčka
Mária Sláviková, pokladníčka
Kantoríková, zapisovateľka
Miroslav Koyš, kultúrna a duchovná činnosť
Ondrej Koštialik
Vincent Faturík
Valient Král.
Komunistická strana
Slovenska
Dňa 16. marca 1992 sa v Ladcoch konštituoval prípravný okresný výbor Zväzu komunistov Slovenska a pre spoluprácu so základnou organizáciou KSS ´91 v Ladcoch bol poverený koordináciou činnosti Anton Kalus. V máji sa vytvoril spoločný Okresný výbor ZKS a KSS ´91.
Dňa 28. augusta 1992 sa konal II. zjazd KSS ´91 vo Zvolene,
kde boli z Ladiec prítomní Jozefína Kalusová a Karol Horký. Na druhý deň
sa konal vo Zvolene zjednocovací zjazd, kde k dvom prítomným pribudol Dušan Saksa z Ladiec. Od tohoto zjazdu má zjednotená politická organizácia názov Komunistická strana Slovenska.
Od tohoto času pôsobí aj v Ladcoch spojená základná organizácia Komunistickej strany Slovenska, ktorá má registrovaných 54 členov
a je to najväčšia organizácia tejto strany v okrese Považská Bystrica.
Členmi výboru v roku 1992 boli:
Karol Horký
Jozefína Kalusová
Ladislav Černota
Stanislav Klvaňa
Vojtech Miklóši
Jozef Kováč.
Ladce sa v roku 1992 stali sídlom okresného výboru KSS Považská Bystrica. Členmi OVKSS boli Dušan Saksa, Karol Horký, Jozefína Kalusová a Ladislav Černota.
Dušan Saksa a Jozefína Kalusová boli v roku 1992 aj členmi Ústredného výboru KSS.
O činnosti KSS v predvolebnom období píšem v časti „Voľby“.
_____________________________________________________________
924
_____________________________________________________________
ŽELEZNIČNÁ STANICA
LADCE
Na základe racionalizačných opatrení sa v roku 1992 znížil stav zamestnancov z 25 na 23. Výkony na železničnej stanici sa zvýšili
vo všetkých ukazovateľoch.
Vzhľadom na plánované opravy v cementárni na začiatku roka,
ale najmä pre hľadanie odbytových miest na predaj cementu bola nižšia nakládka. V priebehu ďalších mesiacov sa však značne zvýšila vďaka exportu cementu.
V roku 1992 naložili v stanici Ladce 410 622 ton, čo predstavuje
16 675 vozňových jednotiek tovaru. Export tvoril viac ako jednu
tretinu. Ak to porovnáme s rokom 1991, tak nakládka vzrástla
na 131,2 %.
Oveľa vyššie výkony sa dosiahli aj pri vykládke, ktorá vzrástla
v porovnaní s rokom 1991 na 139,1 %, keď vyložili 135 340 ton tovaru,
čo je 6 901 vozňových jednotiek.
Najväčší podiel najmä na nakládke mal zvýšený predaj cementu mimo územie ČSFR, ktorý sa realizoval zásadne po železnici.
Mierny vzostup zaznamenali aj tržby z prepravy cestujúcich -
322 000 Kčs.
Na železničnej stanici došlo k dvom nehodám v máji a júni 1992. Bolo to vykoľajenie vozidiel pri posune na vlečke cementárne. K zraneniu,
ani k zastaveniu dopravy nedošlo.
Z ekologického hľadiska má význam prechod manipulačných vlakov na elektrickú trakciu. V rámci zlepšovania spracovania vlečnej agendy dali
do skúšobnej prevádzky počítač. Na zlepšenie komunikácie medzi dopravnými zamestnancami začali výstavbu rádiového systému KAPSCH, dokončia ho v prvej polovici roku 1993.
Zo stavebných prác hodno zaznamenať obnovu vlečných koľají číslo 9 a 11 a váh.
V súvislosti so zastavením výroby v kameňolome Tunežice Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky v Žiline vypovedali zmluvu
na vlečke číslo 13 a 15 so železničnou stanicou.
_____________________________________________________________
925
_____________________________________________________________
STREDOSLOVENSKÉ
ENERGETICKÉ PODNIKY,
odštepný závod VET Trenčín,
závod Dubnica nad Váhom,
prevádzka Ladce
Ani v Ladcoch, ani v Dubnici nad Váhom, nenastali takmer nijaké organizačné a personálne zmeny. Na čele závodu v Dubnici nad Váhom
bol v roku 1992 Ján Chmelina ako riaditeľ, Ing. Daniel Hlavačka a Ing. Jozef Sýkora ako námestníci.
V Ladcoch zostalo minuloročné vedenie v zložení:
Ivan Fedor, majster prevádzky a elektroúdržby,
Štefan Zacko, majster strojnej údržby.
Výrobné úlohy splnili v roku 1992 na 102,1%. Počas roku boli
vo Vodnej elektrárni Ladce dve poruchy, ktoré však v konečnom dôsledku nespôsobili dlhšiu odstávku výrobného zariadenia a neobmedzili dodávku elektrickej energie.
V priebehu roka neznižovali ani nezvyšovali stav zamestnancov, hoci záujem o prácu v elektrárni bol značný, najmä z radov nezamestnaných.
Vypustenie kanála
a opravy
Počas letného a jesenného obdobia bol vypustený odpadový kanál
a prívodové kanály pre výmeny jalových priepustí vo Vodných elektrárňach Ladce, Ilava a Dubnica nad Váhom. Na tejto akcii sa podieľali Banské stavby Prievidza ako stavebná organizácia, ČKD Blansko, ktorá montovala strojové zariadenie jalovej priepuste. Vypúšťanie kanála trvalo tri dni a začalo
sa 11. júla 1992. Rovnako napúšťanie trvalo takmer štyri dni
od 12. novembra. Dňa 19. novembra 1992 dali stroje do normálnej prevádzky.
Na Vodnej elektrárni Ladce sa počas vypustenia kanála urobili bežné opravy strojného zariadenia. Na stroji TG 1 urobili výmenu blokového transformátora za generálkovaný transformátor. Okrem iného Banské stavby urobili injektáž plášťa obežného kola turbíny TG 1. Tá istá firma urobila opravu betónov na vtoku a výtoku Vodnej elektrárne Ladce. ČKD Blansko dodávateľsky urobila výmenu čistiaceho stroja, ktorý zčasti vyťahuje naplavené nečistoty. Táto akcia stála 2,4 milióna korún. Banské stavby urobili svoje práce v pomerne dobrej kvalite za 1,1 milióna Kčs. Výmena jalových priepustí stála približne 16 miliónov korún.
Podľa mienky mnohých odborníkov nové zariadenie plavebnej komory nespĺňa požiadavky, aké sa na tieto nové uzávery kládli. Uzávery
počas prvých mrazov zamrzli a boli nefunkčné. Dokonca sa tvrdilo, že staré uzávery by boli ďalších 50 rokov vydržali a hlavne - boli funkčné.
_____________________________________________________________
926
_____________________________________________________________
Súbežne s celou akciou Povodie Váhu, štátny podnik Piešťany, uskutočnil revíziu vodného diela až po Trenčín. Vypustenie zdrže Dolné Kočkovce, prívodného a odpadového kanála spôsobilo zmenu prietokového režimu v rieke Váh. Do starého koryta Váhu vypúšťali špičkové prietoky vodnej elektrárne Nosice v celom úseku. Takmer denne sa opakovalo stúpanie hladiny Váhu o 1 - 2 metre. Obecný úrad v snahe ochrániť občanov, najmä deti, vydal prísny zákaz vstupu k rieke Váh. Vypustenie kanála v čase od 11. júla do 23. novembra 1992 spôsobili mnoho ťažkostí, o ktorých píšem v iných častiach kroniky.
STREDOSLOVENSKÉ KAMEŇOLOMY
A ŠTRKOPIESKY Tunežice
Riaditeľstvo tohoto podniku v Žiline nechalo aj v roku 1992 kameňolom v nečinnosti. Vo výrobnom stredisku boli zamestnaní
iba strážnici a jedna pracovníčka.
JEDNOTNÉ ROĽNÍCKE DRUŽSTVO
1. MÁJ KOŠECA
Pracovníci a členovia JRD Košeca a v ňom i naše Výrobné stredisko Ladce, žili v roku 1992 v znamení dvoch hlavných momentov
- ďalšieho hospodárskeho úpadku a
- v uskutočňovaní transformácie majetku JRD.
Na čele predstavenstva v roku 1992 bol ako predseda Ing. Stanislav Kvasnica. Členmi predstavenstva z Ladiec boli Katarína Kukuliašová
a Ing. Milan Kňažko.
Predstavenstvo, vedenie družstva, malo po celý rok veľmi ťažkú úlohu. Celkový úpadok bol spôsobený viacerými faktormi. Medzi inými hlavne vysoké vstupy do výroby, najmä ceny energie, nízke výkupné ceny poľnohospodárskych výrobkov, drastické zníženie dotácií od štátu, nesolventnosť - dlhy niektorých odberateľov, najmä cukrovaru Trenčianska Teplá, ale aj ďalších výrobcov potravín. Svoj podiel na úpadku mal však
aj málo pružný spôsob riadenia, často zavinený neporiadkom v legislatíve, daňovým systémom i pomalým znižovaním administratívy.
Konečné hospodárske výsledky kronikár k dispozícii nemal, ale straty na konci roka 1992 boli vyššie ako v roku predchádzajúcom. Medzi príčiny zníženia príjmov v roku 1992 možno zarátať aj enormné sucho a tým zníženú rastlinnú výrobu.
_____________________________________________________________
927
_____________________________________________________________
Transformácia družstva
V roku 1992 sa začal uplatňovať zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federálnej republiky zo dňa 21. decembra 1991
o úprave majetkových vzťahov a vyrovnaní majetkových nárokov
v družstvách (tzv. zákon o transformácii družstiev).
23. mája 1992 na valnom zhromaždení tzv. oprávnených osôb zvolili transformačnú radu:
Ing. Bohumil Konuch (Košeca), predseda
Ing. Marián Petrovič (Dubnica), podpredseda
Oľga Tabačíková (Nová Dubnica), tajomníčka
členovia: Ing. Peter Vrábel (Ladce)
Stanislav Meliš (Horná Poruba)
Ing. Stanislav Kvasnica (Ilava)
Emil Egly (Ilava)
Ing. Jozef Turza CSc. (Košecké Podhradie)
Ing. Dana Bašíková (Ilava)
Hlavnými úlohami rady bolo posúdiť transformačný projekt, kontrolovať plnenie harmonogramu transformácie, dozerať na plnenie povinností družstva stanovených pri transformácii atď.
Majetok družstva
Ako prvý krok transformácie bolo treba presne stanoviť majetok družstva. Pred odovzdaním projektu transformácie urobili predbežnú účtovnú uzávierku ku dňu 31. marcu 1992. Fyzickú inventúru urobili k 31. decembru 1992. Celú uzávierku robila Auditorská firma na objednávku družstva.
V tomto čase malo družstvo značný majetok v budovách, strojoch, trvalých porastoch a investíciách (spolu 110 miliónov korún), v tzv. obežnom majetku - vlastné výrobky a zásoby (10 miliónov), zvieratá (18 miliónov), peniaze, ceniny (3 milióny), pohľadávky (13 miliónov korún).
Po rôznych hospodárskych, účtovných a finančných úpravách stanovili čisté imanie (teda majetok krytý vlastnými zdrojmi družstva) pre transformáciu na sumu 95 531 322 Kčs. Ako reštitučná rezerva sa určila
suma 22 miliónov korún. Na predaj podielov od 24. augusta 1992
sa vyčlenilo 25% z čistého imania - viac ako 18 miliónov Kčs.
Pri očakávanom počte 2 156 oprávnených osôb pripadala takto na jeden podiel čiastka 10 000 korún. Majetok družstva určený k rozdeleniu
na majetkové podiely členov a iným oprávneným osobám podľa platných kritérií bol 73 miliónov korún.
_____________________________________________________________
928
_____________________________________________________________
Pôda a živočíšna
výroba
Podľa transformačného projektu JRD 1. máj so sídlom v Košeci obhospodárovalo pôdu v katastroch:
__________________________________________________________
katastrálne orná pôda záhrady ovoc. lúky pasienky poľn.
územie v ha sady pôda
_____________________________________________________________
Horná Poruba
143 17
120
192
472
Ilava
257 2 37
51
126
473
Klobušice
89
10
2
101
Kopec
27
92
57
176
Košeca
389 1 35
73
203
700
Ladce
308
102
177
588
M.Koš.Podhradie
45 34
78
119
276
V.Koš. Podhradie
129
75
205
409
Valašská Belá
6
6
Hloža
5
5
_____________________________________________________________
Celkom 1392 3 123 607 1081 3206
Rastlinná výroba sa orientovala v prvom rade na produkciu obilovín, krmovín, cukrovej repy, technických plodín, zeleniny a ovocia.
Obiloviny pestovali v roku 1992 na výmere 744 hektárov, cukrovú repu
na 100 hektároch, zeleninu tiež na 100 ha.
Živočíšna výroba bola začlenená na každom výrobnom stredisku.
K 31. marcu 1992 pri inventarizácii boli stavy nasledovné:
Hovädzí dobytok spolu
1 461 kusov
z toho kravy
607
jalovice
378
na výkrm
182.
Znamenalo to takmer drastické zníženie o 660 kusov, z toho kravy o 244 kusov. V chove ošípaných bol vývoj opačný - stavy sa zvýšili o 200 kusov. Nebolo to však iba zásluhou vlastnej produkcie odstavčiat, ale ich nákupom, čo sa zdalo vedeniu družstva rentabilnejšie. V družstve v priebehu roka 1992 poklesol aj chov oviec (o 100 kusov).
_____________________________________________________________
929
_____________________________________________________________
Z hľadiska výroby mali veľký význam dotácie prideľované podľa zaradenia družstva do tzv. prírodno-ekonomickej skupiny. Výrobné strediská boli zaradené do rôznych skupín:
Ilava
(28.skup.) s dotáciou na 1 ha
1400 Kčs
( 720 000,-)
Košeca
(31.skupina)
2000 Kčs
( 1 180 000,-)
Ladce
(28.skupina)
1400 Kčs
( 815 000,-)
Horná Poruba
(40. skupina)
3400 Kčs
( 1 600 000,-)
Koš. Podhradie
(38. skupina)
3200 Kčs
( 2 650 000,-)
Špec.plodiny Ilava
(30. skupina)
2000 Kčs
( 450 000,-)
Vo vedení družstva však boli pochybnosti, či budú dotácie v plnej miere vyplatené.
Strojové vybavenie
a stavby
Prevádzku družstva zabezpečovalo 54 traktorov, na jeden traktor pripadalo 60 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Práce a služby zabezpečovalo 22 nákladných áut. Celkový počet kombajnov bol 11, celkom na jeden pripadalo 70 hektárov zbernej plochy obilovín, repy a technických plodín. Kombajny boli však už značne opotrebované a vyžadovali si veľa opráv a nákladov. Celkom bola u strojového zariadenia opotrebovanosť
až 65% -ná.
Družstvo disponovalo značným počtom hospodárskych stavieb, zväčša vyhovujúcich. Budúce vysoké náklady na opravy však signalizovali niektoré staršie stavby, medzi nimi aj budova na výkrm ošípaných
v Tunežiciach.
Pracovníci JRD
Počet pracovníkov celého komplexu JRD sa počas roku 1992 stále znižoval. Počet všetkých pracovníkov sa pohyboval tesne nad číslom 400,
z toho viac ako 50 bolo technicko-hospodárskych pracovníkov. Ku koncu roka sa stav blížil k optimálnej hranici (podľa transformačného projektu)
350 - 325 pracovníkov. Najviac pracovníkov mala mechanizácia - 57,
správa - 47 (z toho technicko - hospodárski pracovníci 22), špeciálne
plodiny - 44 atď.
V roku 1992 pripadalo na jedného člena JRD 7,67 hektára pôdy.
Oprávnené osoby
O transformačnom projekte a celej transformácii družstva rozhodovali tzv. oprávnené osoby. Na valnom zhromaždení 23. mája 1992 ich bolo pozvaných 2 156. Súpis oprávnených osôb robili v termíne
do 28. apríla 1992, kde sa mali možnosť prihlásiť i tzv. domnelí vlastníci.
_____________________________________________________________
930
_____________________________________________________________
Na spomínané valné zhromaždenie pozvali 792 členov družstva
(s pôdou 205, bez pôdy 587) a ostatné oprávnené osoby - 1 394. Na valnom zhromaždení sa zúčastnilo 1 603 osôb, čo bolo 74,3% z pozvaných. Pozvaní boli z týchto obcí a úsekov:
Ladce (413), Košeca (498), Košecké Podhradie (385), Ilava (334), Horná Poruba (248), Záhrada (52), Mechanizácia (91), Spracovávanie mäsa (24), Správa (57) atď.
Majetkové podiely sa rozhodli deliť takto:
a) 50% podľa výmery, ktorú družstvo prevzalo alebo používalo ku dňu
účinnosti zákona číslo 162 z roku 1990 - 36 552 517 Kčs
b) 20% podľa počtu odpracovaných rokov v družstve spolu 14 621 007 Kčs
c) 30% podľa hodnoty ostatného majetku - 21 931 510 Kčs.
Etapy transformácie
Celú transformáciu rozdelili do časových etáp:
1. etapa -
(29. január - 28. apríl 1992)
Prijímali sa prihlášky oprávnených osôb, spracovával sa súpis
a ocenenie majetku, uzatvorili sa dohody o vzájomnom
vysporiadaní so štátom.
2. etapa -
(29. apríl - 23. máj 1992)
Uzatvorili zoznam oprávnených osôb, určil sa podiel oprávneným
osobám ( členovia s pôdou, bez pôdy, ostatní vlastníci ),
uskutočnilo sa valné zhromaždenie.
3. etapa -
Valné zhromaždenie 23. mája 1992
4. etapa -
(do júla 1992)
Vyhotovili transformačný projekt a predložili transformačnej rade.
5. etapa -
(od 1. júla 1992 do 31. augusta 1992)
Započali s predajom podielov (bolo možné kúpiť jeden podiel).
Predaj ukončili 24. júla a nepredané podiely zahrnuli späť
do čistého imania družstva.
6. etapa -
Dňa 24. októbra 1992 sa konalo II. valné zhromaždenie, kde
transformačná rada podala správu o postupe prípravy
transformačného procesu JRD.
_____________________________________________________________
931
_____________________________________________________________
Výrobné stredisko
Ladce
V roku 1992 boli vo vedení výrobného strediska JRD v Ladcoch Stanislav Záhradník - vedúci a agronóm, Viera Závacká - zootechnička, Jozefína Grulichová - ekonómka.
Výsledky hospodárenia výrobného strediska Ladce boli podmienené nepriaznivými klimatickými podmienkami (sucho) a to najmä v rastlinnej výrobe. Výnosy jednotlivých plodín boli preto iba priemerné:
pšenica ozimá na
86 hektároch priemerne
3,56 tony
jačmeň
112
4,41
repka
15
2,80
cukrová repa
40
25,42
kŕmna repa
2
40,00
kukurica na siláž
27
14,57
lucerka (v zelenom)
26
43,00
lúky (v zelenom)
102
14,48
pasienky
177
2,29
Vo výrobnom stredisku chovali v roku 1992 priemerne 95 dojníc,
od ktorých dosiahli priemernú dojivosť 3 222 litrov mlieka ročne na jednu dojnicu. Kvalita mlieka bola tak, ako po roky minulé, zlá. Tržby
za mlieko boli oveľa nižšie ako pri dobrej kvalite. Výroba mlieka sa takto dostala opäť pod hranicu rentability.
Oveľa vydarenejší bol chov ošípaných. Chov bol od vlastných prasníc, ale odstavčatá aj kupovali. Celkom mali 81 prasníc s priemerným nízkym počtom odstavčiat - 12,79.
Na farme Tunežice bol v roku 1992 výkrm ošípaných - naraz okolo 600 kusov, teda počas roka viac ako 1 500 kusov. Chov bol rentabilný.
URBÁRSKE SPOLUMAJITEĽSTVÁ
A LESNÉ DRUŽSTVÁ
Historický pohľad
Urbárska pôda bola v období feudalizmu v strednej Európe hlavná kategória poľnohospodárskej pôdy, ktorú prevažne dedične užívali poddaní roľníci. Pomenovanie súvisí s urbármi - pozemkovými knihami, v ktorých
sa pôda evidovala.
Za Márie Terézie a Jozefa II. sa v Rakúsko-Uhorsku uskutočnili rozsiahle reformy - tzv. urbárska regulácia, čo boli zákonné úpravy ekonomických a mimoekonomických vzťahov medzi poddanými
a zemepánmi. Táto regulácia mala sociálny charakter, pretože stanovovala presnú výšku rôznych dávok a zamedzovala svojvôli zemepánov.
_____________________________________________________________
932
_____________________________________________________________
Na území stredného Považia tvorilo podľa zákona z roku 1836 jednu urbársku usadlosť 16 - 40 jutár ornej pôdy, 6 - 12 jutár lúk. Táto pôda tvorila základ chotárov Ladiec i Tunežíc. Patrili k nemu vnútorné pozemky (intravilán) a vonkajšie pozemky (extravilán) pozostávajúce z ornej pôdy, lúk a v Ladcoch čiastočne i štrkovísk.
Zákonom o zrušení poddanstva v roku 1848 bola urbárska pôda čiastočne oslobodená od feudálnych tiarch a stala sa aj v Ladcoch základom súkromného vlastníctva roľníkov.
Urbárske lesy - držba lesov, vznikla v roku 1853, kedy na základe tzv. urbárskeho patentu začali prideľovanie lesných podielov do vlastníctva bývalých urbárskych roľníkov.
Zákonom Uhorského snemu z roku 1871 sa lesné prídely stali spoločným vlastníctvom urbariálnych spoločenstiev, ktoré ich spravovali. Roľníkom boli spravidla prideľované menej kvalitné lesy. V rámci pozemkových reforiem sa rozloha urbárskych lesov prídelmi ešte zvýšila, takže v roku 1954 mala na Slovensku výmeru 418 tisíc hektárov.
Všetky tieto lesné hospodárstva boli zákonom SNR č. 2/1958 Zb. zrušené. Ich lesná držba prešla do vlastníctva štátu.
Samosprávnosť
Na konci 19. storočia a na začiatku 20. storočia mnoho problémov vyplývalo z neznalosti zákona, ale najmä jeho zlého vysvetľovania v praxi. Upozornil na to Uhorský správny súd na svojom zasadaní
31. decembra 1909. Pred založením pozemkových kníh bola aj v Ladcoch urbárska obec totožná s politickou obcou. Ešte aj neskôr, keď sa v obci vykonávali urbárske práva a odlúčenie pasienkov a lesov, považovala verejná mienka urbársku obec za totožnú s politickou obcou.
Z toho vyplývalo, že urbárnikov zastupoval starosta, spravoval im pridelený les a pod.
Od roku 1894 môžu urbárnici spravovať svoj majetok prostredníctvom valného zhromaždenia spolumajiteľstva. Ani potom však nebolo rozhodovanie úplne bez obce, pretože predsedom valného zhromaždenia bol starosta a podľa toho istého zákona z roku 1894 vykonáva uznesenie valného zhromaždenia spolumajiteľstva obecná rada. Taký bol stav ešte pred rokom 1919.
Prvé valné zhromaždenie v Ladcoch sa konalo v roku 1900, podrobnosti sa však nezachovali. Ďalšie - známe zasadanie bolo v roku 1913, z ktorého sa zachovala po maďarsky písaná „Majetková podstata“,
v ktorej sú zahrnuté nielen pasienky pri Váhu, Pod Kališťom a lesy
v Ladeckom chotári, ale aj lesy v chorári Veľké Košecké Podhradie, napr. Privrat dülöben (Prevratské doliny) 83 jutár a Okrúhle doliny 56 jutár.
_____________________________________________________________
933
_____________________________________________________________
Valné zhromaždenie
v roku 1919
Dňa 30. septembra 1919 sa konalo v Ladcoch valné zhromaždenie bývalého urbárskeho spolumajiteľstva obce. Schôdzu viedli:
Jozef Zelík - predseda, Juraj Faturík - gazda, Ján Riecky - pokladník
Karol Križan, notár.
V tomto čase mali urbárnici v Ladcoch 49 členov (hlasov), na schôdzi sa ich zúčastnilo 29. Hlavným bodom programu bola kúpa nemovitosti
z Košecko - Ladeckého panstva. Išlo o majetok ležiaci v katastri obce Ladce a patriaci Dr. Richardovi Neumannovi a spol. Po prerokovaní tejto otázky rozhodla valná hromada majetok kúpiť.
Predtým schválili zmluvu uzavretú v Prahe s akciovou Spoločnosťou pre zúžitkovanie lesov a dreva vyťaženého v obciach Ladce, Hloža, Podhorie, Tunežice, Košeca, Veľké a Malé Košecké Podhradie, Košecké Rovné, Kopec, Horná a Dolná Poruba. Zmluva bola pre tieto obce pomerne výhodná.
Aj po tomto zasadaní boli urbárnici aktívni v nakupovaní. V roku 1920 Okresný súd v Ilave, ako pozemkoknižná vrchnosť zaevidoval kúpené parcely pre obec Ladce a Tunežice od K. Putkamer, rodenej Jeanette Popper a Antónie Ausperg, rodenej Schenk (bývalá manželka a dcéra Adolfa Schenka, zakladateľa cementárne).
Pozemky pod priemyselnú
železnicu
31. augusta 1919 uzavrela Ladecká účastinárska spoločnosť
na dorábanie vápna a dreva s ladeckými bývalými urbárnikmi zmluvu
o prenájme niekoľkých parciel, ktoré firma potrebovala na zriadenie priemyselnej železnice od Váhu po pílu. V zmluve, ktorej originál
sa zachoval, sa citujú jednotlivé parcely, dovedna okolo 1000 siah. Plochy pod úzkokoľajku sa dali do prenájmu na neobmedzený čas s tým,
že sa zmluva bude každých 6 rokov obnovovať. Nájom na prvé obdobie
sa začal rátať so spiatočnou platnosťou od 1. júna 1918 do 31. mája 1924. Za jednu siahu zaplatí firma 70 halierov ročnej árendy - potom sa bude cena upravovať podľa hospodárskej situácie.
Zmluvu podpísali za ladeckých bývalých urbárnikov Jozef Zelík, Juraj Faturík, Ján Riecky, Jozef Hriadel, Jozef Váň. Za Ladeckú účastinársku spoločnosť na dorábanie vápna a dreva riaditeľ Gerö. Na zmluve
sú aj podpisy notára Križana a starostu obce Jozefa Vlasatého. Na zmluve
je pečiatka ešte s maďarským textom „Lédecz Közseg. Urb. közbirtosság pecsétje“ so znakom s ihličnatým stromom uprostred a po okrajoch kosa, hrable a pluh.
Úzkokoľajka sa postavila a slávnostne otvorila 23. októbra 1922, práca na píle sa začala až v roku 1923.
_____________________________________________________________
934
_____________________________________________________________
Dvadsiate roky
V roku 1926 obec a urbariát obnovili činnosť obecného bitúnku, ktorý bol umiestnený oproti dnešnému Domu chovateľov. Za používanie obecného bitúnku boli stanovené poplatky:
od teľaťa 5 Kč, svine 5 Kč, ovce, kozy, jahňatá, kozľatá po 1 Kč.
Bitúnok sa však najviac používal na odporazenie kráv mäsiarmi (Lippe a iní).
V roku 1928 súhlasil urbársky výbor a potom aj valné zhromaždenie s významnou výmenou väčšej výmery parciel. Výmena sa potom uskutočnila v roku 1929. Dňa 7. januára 1928 zasadol urbársky výbor v zložení:
predseda - Jozef Zelík,
urbársky gazda - Jozef Faturík,
pokladník - Štefan Eliáš,
zapisovateľ - Štefan Ištvánik,
členovia: Jozef Hriadel st., Ján Cibiček, Jozef Hriadel ml., Pavel Gajdošík, Jozef Král, Michal Peterka, Andrej Martinák.
Prítomný bol aj Jozef Gerö, zástupca Ladeckej účastinárskej spoločnosti pre dorábanie vápna a dreva.
Urbárske spolumajiteľstvo obce Ladce povolilo v prospech Ladeckej účastinárskej spoločnosti na dorábanie vápna a dreva právo na úplné predkúpy a povoľuje, aby toto právo na parcele číslo 1311 bolo zavedené
aj pozemkoknižne.
Pred začiatkom využívania spomínanej plochy musí spoločnosť prepustiť urbárskemu spolumajiteľstvu takú istú plochu, tej istej kvality.
28. januára 1928 schválilo túto zmluvu aj valné zhromaždenie spolumajiteľov urbárnikov 94 hlasmi proti trom. Prítomných bolo 97 „hlasov“ - nie členov, pretože mali 4,3,2 alebo jeden hlas.
Celú transakciu potvrdilo Ministerstvo zemědelství Československej republiky, expozitúra pre Slovensko v Bratislave, 20. marca 1928. Zmluva bola potvrdená súdnou kanceláriou Okresného súdu v Ilave 9. januára 1928 za účasti a podpismi zástupcov urbariátu a za Spoločnosť Ándor Klár a Jozef Gerö - riaditelia. Tu sa spresňuje pojem „úplné priemyselné spracovanie, využívanie na založenie bane, postavenie lanovej dráhy“ atď. Menovaná parcela číslo 1311 bol pasienok a nachádzal sa „Pod Kališťom“.
Spomínaná výmena sa skutočne urobila a správa z decembra 1929 hovorí, že urbárska obec dostala za 25 328 m2 (4 k.j. 642 siah2) pasienku na rôznych 12 miestach 27 496 m2 (4 k.j. 1245 siah2).
Takýchto - i keď menších výmien sa uskutočnilo v dvadsiatych rokoch viacej, o čom svedčia zmeny uložené v archívoch. Nešlo vždy iba
o výmeny, ale aj o kúpy - predaj. Tak napr. v roku 1929 kúpilo urbárske spolumajiteľstvo od Michala Kušniera pozemky za 30 000 Kč.
Tridsiate roky
V roku 1930 Okresný úrad, lesné oddelenie v Trenčíne poslalo predsedníctvu urbarialistov v Ladcoch zaujímavý list, v ktorom upozorňuje, že podľa zákona a schválených hospodárskych pravidiel má sa konať každé
_____________________________________________________________
935
_____________________________________________________________
tri roky voľba urbariálneho predsedu. V liste sa tvrdí, že v Ladcoch sa takáto voľba nekonala už od roku 1918 a preto vyzývajú, aby zvolali valné zhromaždenie a voľbu uskutočnili.
Či sa takéto zhromaždenie konalo hneď, sa v dokumentoch nezachovalo. V ďalších rokoch 1930 - 1931 bol predsedom Ján Koyš. Dňa 11. januára 1932 bol za predsedu valným zhromaždením zvolený Jozef Hriadel - Janových. Zaujímavý bol spôsob, akým sa valné zhromaždenie zvolávalo. Voľba musela byť vopred verejne vyhlásená a vyhláška v obci vyvesená 15 dní pred konaním voľby. Vyhlášku potom musel potvrdiť starosta na dôkaz, že bola skutočne zverejnená. Podľa ladeckých hospodárskych pravidiel bolo valné zhromaždenie uznášaniaschopné,
ak bolo prítomných toľko spolumajiteľov, aby predstavovali - zastupovali
70 hlasov.
Ohraničenie pozemkov
V januári 1932 objednalo urbárske spolumajiteľstvo v Technickej kancelárii Ing. Vladimíra Ročáka, geometra v Trenčíne, ohraničenie pozemkov družstevných lesov a pasienkov a urbárskych pasienkov podľa komasačnej mapy a osadenie hraničných znakov, ktoré dodali urbárnici. Práca sa uskutočnila podľa dohody do konca mája 1932. Geometer predložil účet 2 937,50 Kčs, pretože ohraničil 117 kj po 25 korún jedno jutro. Ohraničené boli nasledovné parcely:
kat. jutrá
štvor. siahy
Pasienok U studienky
1
776
Pasienok Pod Kališťom
1461
Pasienok Pod Kališťom
819
Roľa Pod Kališťom
1
572
Pasienok Pod Kališťom
2
980
Roľa Pod Kališťom
193
Roľa Pod Kališťom
1460
Roľa Pod Kališťom
691
Pasienok Pod Kališťom
2
175
Pasienok Pod Kališťom
16
208
Pasienok Komár
1303
Hora Pod Bukovinu
81
Hora Obešenec
6
1400
Roľa Obešenec
430
Pasienok Za mostekom
4
683
Pasienok Sihote
78
82
Celkom
117
904
_____________________________________________________________
936
_____________________________________________________________
Pozemky pod stavbu
hydrocentrály
Vo februári 1931 sa začali prípravné práce k stavbe vodného diela Ladce. Krajinský úrad v Bratislave nariadil vodoprávne miestne pojednávanie, ktoré sa v plnej miere dotýkalo všetkých obcí od Púchova
po Tunežice. Urbariát a jednotliví občania mali majetok - role a pasienky -
na území budúceho odpadového kanála, ale aj budúcich prístupových ciest
a v ďalších rokoch i staveniska.
Pre časť projektu Ladce, Tunežice sa konala schôdza komisie
a záujemcov 30. marca 1931 so zrazom na železničnej stanici, odkiaľ
sa konala spoločná pochôdzka po trase od chotára obce Hloža k budúcemu vyústeniu kanála do Váhu pri Tunežiciach. Po návrate sa v hostinci u Slávika rokovalo s majiteľmi pozemkov.
Ďalšie úradné konania sa konali v novembri 1933, kedy sa už
na stavbe hydrocentrály pracovalo. Išlo o usmernenie toku rieky Váhu, vytvorenie riadneho koryta a spádu, opevnenie brehových konkláv, zriadenie smerových a priečnych stavieb a zahrážok. Miestne konania sa uskutočnili na viacerých miestach - pre obec Ladce 29. novembra 1933 na Notárskom úrade v Lednických Rovniach.
Z činnosti urbariátu
v tridsiatych rokoch
V roku 1933 prerokovávali v Ladcoch Krajinský vestník
pre Slovensko, v ktorom bola zverejnená podrobná horárska a hájnická úprava vo vyhláške číslo 230. Horársky obvod Beluša (okres Ilava) mal
43 držiteľov - majiteľov lesov. Medzi nimi boli aj bývalí urbarialisti v Ladcoch s výmerou 140,8 kj v chotári V. Košecké Podhradie a 1,1 kj v chotári Ladce. Lesné družstvo Ladce podľa uvedeného Vestníka malo v chotári Ladce 233,2 kat. jutra.
V roku 1933 Okresný úrad v Ilave pripojil do hájenského obvodu
so sídlom v Ladcoch aj lesy lesného družstva s tým, že jeden hájnik bude hájiť lesy bývalých urbarialistov i lesného družstva. Urbariálneho hájnika Štefana Eliáša vymenoval aj za hájnika lesného družstva
od 15. februára 1933.
V roku 1934 vyrúbili nadriadené inštitúcie nové paušálne ročné poplatky za štátne spravovanie lesov a holín. Bývalému urbariátu Ladce
za 140 kj 76 korún a lesnému družstvu za 233 kj 125 korún.
V roku 1935 bol obrovský výskyt chrústov, ktorý sa predpokladal
a preto už v novembri predchádzajúceho roku okresný náčelník Pokorný rozoslal list, aby v zimnom rúbaní ponechali v lese dostatok nižších listnatých konárov, na ktorých budú potom v máji nálet chrústov kontrolovať.
_____________________________________________________________
937
_____________________________________________________________
V roku 1937 vstúpili urbárnici a lesné družstvo v Ladcoch
do Zemského lesného zväzu v Bratislave, čo bolo vlastne poradné družstvo, ktoré zadarmo radilo svojim členom v rôznych otázkach technických
i právnych. Členovia (spoločenstvo) platili ročné členské.
13. apríla 1939 za predsedníctva Pavla Habánka na mimoriadnom valnom zhromaždení za prítomnosti 56 členov so 105 hlasmi schválili Lesné hospodárske pravidlá. V Pravidlách sa hovorí, že bývalí urbárnici v Ladcoch podľa výmery v pozemkovej knihe vlastnia 80 hektárov 38 árov. Valné zhromaždenie uznalo jednomyselne 156 osôb oprávnených spoločných majiteľov, takže podiely zodpovedajú 175,57/8 urbárskych usadlostí
a ustálili hlasy podľa podielov. Veľkosť podielov sa pohyboval medzi
0,10/8 až 4,10/8. Pre porovnanie uvádzam, že Ustanovujúce valné zhromaždenie v roku 1900 (12. apríla) ustálilo 88 oprávnených podielníkov 16 896 / 768 podielmi so 166 hlasmi.
Čo obsahovali
pravidlá
Ďalej uvádzam niektoré výťahy z Pravidiel hospodárstva
v spoločne užívanom lesnom majetku bývalých urbárnikov obce Ladce, aby bolo známe, akými spôsobmi a podľa čoho spravovali spoločný majetok v roku 1939, ale vo väčšine bodov súhlasne aj v rokoch predchádzajúcich.
Odo dňa platnosti Pravidiel spravovali hospodárske záležitosti valné zhromaždenie spolumajiteľov, ďalej valným zhromaždením zvolený predseda, výbor, lesný gazda, pokladník a zapisovateľ. Úlohy hájenia lesa Krajinským úradom ustanovený obvodný horár, konkrétne však spolumajiteľmi ustanovený lesný hájnik.
Na valnom zhromaždení sa s hlasovacím právom mohli zúčastňovať skutoční majitelia, ktorým právo k spoločnému lesnému majetku priznalo valné zhromaždenie a na základe toho zaviedlo ich mená, podiely
a hlasy do zoznamu oprávnených hlasovať.
Na valnom zhromaždení hlasovali potom podielníci zapísaní
do zoznamu, v ktorom bol vždy uvedený aj počet hlasov každého podielníka. Ten sa písal aj do prezenčnej listiny z každého valného zhromaždenia, napr. jeden hlas mal podielnik, ktorého podiel činil 1/48, ten, ktorý mal 3/48 mal tri hlasy.
Valné zhromaždenie zvolával predseda, pričom riadne valné zhromaždenie sa konalo raz do roka - v prvom štvrťroku. Miesto, deň, hodinu a program valného zhromaždenia bolo treba uverejniť aspoň 15 dní vopred bubnovaním a vyvesením oznamu na vyhláškovej tabuli obecného domu. Valné zhromaždenie viedol predseda, v prípade účasti zástupcu Okresného alebo Krajinského úradu - títo.
Dosť zložitá bola otázka o čom a za akej účasti môže valné zhromaždenie rokovať. V zásade iba o tom, čo bolo stanovené v programe. Ak sa mal pridať nový bod programu, muselo za to byť 38 hlasov.
_____________________________________________________________
938
_____________________________________________________________
Pôsobnosť valného zhromaždenia bola široká a týkala sa, okrem
už spomínaných otázok, najmä rozhodovania o hospodárskych otázkach navrhovaných Okresným úradom v Ilave v lesnom a hospodárskom pláne. Sem patrila aj úloha lesných ťažieb, ročný rozpočet, prípadne aj príspevky
a iné platby. Valné zhromaždenie sa uznášalo na schválení ročných účtov
a o udelení alebo odopretí absolutória výboru a predsedovi. Na základe účtov zisťovali ročný príjem, čistý dôchodok pochádzajúci z ťažieb a iných výnosov spoločného majetku a nariaďovali rozdelenie čistého dôchodku oprávneným podľa podielov.
Na základe návrhu Okresného úradu v Ilave určovali sadzobník drevín a vedľajších lesných ťažieb. Schvaľovali zmluvy o predaji a kúpe
i o prenájme.
Ďalej pravidlá určovali spôsob uznášania, hlasovanie podľa podielov, podľa hlasov a iné technické otázky vedenia schôdze. Zaujímavý je § 24, kde sa hovorí, že toho, kto ruší poriadok valného zhromaždenia môže predseda napomenúť a po dvojnásobnom bezvýslednom napomenutí môže navrhnúť vylúčenie dotyčného z valného zhromaždenia, dokonca môže žiadať okresný úrad o pomoc na udržanie poriadku.
Predsedu, výbor, lesného gazdu, pokladníka, zapisovateľa volilo valné zhromaždenie na tri roky. Voľby sa konali aklamáciou (ak bol navrhnutý iba jeden kandidát) a hlasovaním. Pri rovnosti hlasov sa losovalo.
Aké boli práva a povinnosti predsedu. Niektoré som už spomenul
v predchádzajúcej časti. Medzi najzákladnejšie úlohy patrila starosť
o celoročné fungovanie spolumajiteľstva, k čomu aktivizoval členov výboru, najviac lesného gazdu, pokladníka, lesného hájnika a ďalších. Spolupracoval priamo s Okresným úradom v Ilave a Obvodným notárom v Beluši, obecným úradom a ďalšími, s ktorými prichádzali do styku pri ťažbe, výsadbe, odpredaji dreva, vypracovávaní rôznych zmlúv a pod.
V Pravidlách sa okrem iného hovorí, že za účelom stálej kontroly kupcov dreva, horára a hájnika a za účelom ochrany záujmov spolumajiteľov vysiela striedavo podielnikov v abecednom poradí. Bola to vlastne akási verejná kontrola a zapojenie väčšiny podielníkov do hospodárenia. Vyslaní členovia dozerali na to, či kupec dá len na vyznačenom mieste a len to drevo rúbať, ktoré má právo vyťažiť podľa zmluvy, koľko dreva vyviezli z lesa, zaviezli na pílu, železničnú stanicu a pod. O tom všetkom podávali správu predsedovi.
Valné zhromaždenie každé tri roky volilo 6 členov výboru. Jeho úlohou bolo hlavne pomáhať predsedovi. Niekedy preberali konkrétne úlohy, napr. mená oprávnených členov - ich podiely, zostavenie programu na valné zhromaždenie, starostlivosť o zmluvy, prípravu predaja, dražieb. Výbor bol však v prvom rade poradný zbor, ktorý sa schádzal viackrát v roku a riešil aktuálne problémy spolumajiteľstva. Medzi veľmi vážne úlohy výboru patrilo, že jeho členovia raz za rok urobili pochôdzku po hraniciach spoločného majetku a zisťovali prípadné škody, odcudzenie a pod.
Lesný gazda bol vedúcim a dozorčím činiteľom nad všetkými hospodárskymi úlohami. Staral sa o hraničné medzníky (chotárne znaky),
dohliadal, aby horár a hájnik presne vykonávali svoje povinnosti, doprevádzal
_____________________________________________________________
939
_____________________________________________________________
pri miestnych rokovaniach štátnych úradníkov a zaopatroval pre
nich potrebných robotníkov, nástroje a pod. Zadeloval členov na spoločné práce a viedol o nich evidenciu. Teda staral sa o hospodárenie po všetkých stránkach.
Úloha pokladníka spočívala v účtovníckych prácach, v manipulácii
s finančnými čiastkami, zúčtovaniami a inými peňažnými transakciami.
Zapisovateľ vykonával všetky povinnosti súvisiace s agendou, písomnosťami, vypracuvávaním rôznych zoznamov atď.
V Pravidlách bola ďalej stať o prijímaní a zamestnávaní zamestnancov (horár a lesný hájnik), stať o pravidlách a pokračovaní proti predsedovi a proti ostatným činiteľom v prípade porušenia povinností, alebo nesprávneho pokračovania.
Veľmi dôležitou časťou bola kapitola o ťažbe. Podľa lesného hospodárskeho plánu mohli byť na spoločnom lesnom majetku vykonávané ťažby, ktoré boli vopred vyznačené príslušným Okresným úradom v Ilave
a to tzv.:
- ročná mýtna ťažba vyznačená podľa hospodárskeho plánu
- ťažba predmýtna (prebierky, čistenie porastov)
- ťažba kalamitného dreva (sucháre, vývraty, kôrovcom napadnuté drevo)
- zbieranie odpadového dreva a haluziny.
Do ťažby však patrilo aj dobývanie kameňa, štrku, piesku, hliny, kosenie trávy, zbieranie machu a steliva, zbieranie lesných semien a ovocia.
Poľovné právo ako vedľajší úžitok, bolo prenajaté spolu s obecným poľovným právom. Obec však bola povinná na základe poľovného práva čiastku nájomného pripadajúcu na plochy, ktoré sú vo vlastníctve spolumajiteľov, odovzdať pokladnici spolumajiteľstva.
Palivové drevo, ktoré malo byť rozdelené, dal spracovať lesný gazda podľa úpravy danej valným zhromaždením. Haluzina a odpadové drevo
sa zúžitkovalo spôsobom, ktorý určil výbor.
Zvláštna časť bola v Pravidlách venovaná uzatváraniu zmlúv
a konaniu dražieb. Dražby bývali jedným zo spôsobov predaja dreva, preto je im venovaná veľká pozornosť a v jednotlivých bodoch boli stanovené veľmi presné podmienky a priebeh dražby.
Ak nebolo možné uhradiť z výnosov spoločného majetku všetky výlohy, malo sa o ne postarať valné zhromaždenie vyrúbením príspevkov alebo spoločných prác. Príspevky stanovené valným zhromaždením pripadajúce na jednotlivých spolumajiteľov vypočítal výbor podľa podielov.
K spoločným prácam, ktoré prinášali zisk, patrila napr. príprava palivového dreva, vypomáhanie pri zameriavacích prácach, pri zalesňovaní, zhotovovanie a opravy medzníkov, budovanie a oprava ciest, cestných mostov a pod.
Každoročným dôležitým bodom rokovania valného zhromaždenia bolo, ktoré ťažby a v akej miere majú byť rozdelené medzi podielnikov. Či má byť hmota medzi podielnikov rozdelená na pni alebo dorábaná spoločným nákladom a potom rozdelená. Ďalej akým spôsobom má byť dorábané drevo
_____________________________________________________________
940
_____________________________________________________________
z prebierok, prípadne drevo kalamitné. Výbor bol povinný každý rok -
po vyžiadaní mienky Okresného úradu v Ilave - podať valnému zhromaždeniu návrh miery, času a spôsobu takých ťažieb.
Deľbu vykonal výbor na mieste, teda v lese. Alebo sa dohodli alebo losovali. Proti losovaniu sa nepripúšťali nijaké sťažnosti, nemohla
sa za drevo žiadať ani finančná náhrada, podielnici si však mohli vylosované drevo medzi sebou vymeniť.
„Pravidlá hospodárstva na nerozdelenom, spoločne užívanom lesnom majetku“ vyšli síce v roku 1937 (v Ladcoch v roku 1939), vychádzali však zo skúseností predchádzajúcich, platných pred prvou svetovou vojnou
a potom v Československej republike. Zmeny boli iba v maličkostiach
a tak lesné spolumajiteľstvá boli veľmi stabilné a dobre organizované spoločenstvá na prospech svojich členov i na prospech lesov.
Roky 1939 a 1940
V januári 1939 Krajinský úrad v Bratislave schválil hospodársky plán lesa bývalých urbárnikov v Ladcoch na obdobie 1938 - 1947.
Vo výmere na desaťročnú ťažbu sa doslova hovorí:
V lese tvaru vysokého s rozlohou 81,51 ha drevoproduktívnej pôdy obhospodárovanej v 80 - ročnej dobe obmýtnej predpisuje sa:
a) v ťažbe mýtnej - využitkovanie 2268 m3 hmoty stromovej na
manipulačnej ploche 14,60 hektára, redukovanej
6,9 ha.
b) v ťažbe predmýtnej - využitkovanie 41 m3 hmoty stromovej na
manipulačnej ploche 9,4 ha.
Prirodzené zalesňovanie sa predpisuje na ploche 6,90 hektára
a umelé na ploche 3,38 ha.
V tom istom hospodárskom pláne sa predpisujú podmienky ťažby, hovorí sa o tzv. náhodilej ťažbe (kalamity). K plánu bola priložená mapka území týkajúcich sa horemenovanej ťažby.
Tento plán v dôsledku vypuknutia druhej svetovej vojny ešte v tom istom roku sa nie veľmi dodržiaval. Ťažba sa skôr prekračovala.
V roku 1940 spracovali Zoznam majiteľov urbárskeho pasienkového práva, v ktorom je 158 podielnikov. Podiely jednotlivých členov sú značne rozdielne. Jednotkou podielu bola jedna 16896-tina. Boli medzi nimi podiely 288/16896, ale aj 27/16896, 42/16896 a pod.
Z toho istého roku je aj Zoznam majiteľov urbárskeho horového práva, ktorý bol zostavený podľa čísiel domu, čísla vložky, podielu a mena vlastníka. Podiel bol stanovený zlomkom jednej 3258-tiny.
V „Menoslove majiteľov urbárskeho horového práva“ zostavenom
v roku 1940 a potvrdenom Okresným súdom v Ilave v decembri 1943 je 254 podielnikov so stanovením podielov.
Všetky zoznamy sa nachádzajú v archíve Združenia urbárnikov
a členov lesného družstva v Ladcoch alebo v archíve - dokumentácii tejto kroniky.
_____________________________________________________________
941
_____________________________________________________________
Po roku 1950
Z hľadiska ďalšieho osudu urbárskeho spolumajiteľstva bol dôležitý rok 1950.
Dňa 7. septembra 1950 posiela Okresný národný výbor Ilava „Bývalým urbárnikom a pasienkovému spoločenstvu v Ladcoch“ výmer, podľa ktorého majú odovzdať spoločné hnuteľnosti a nehnuteľnosti
do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva. Stalo sa tak na základe zákona č. 69/49 Zb. ako aj zákona číslo 81/49 Zb. SNR.
Deň preberania určili na 15. septembra 1950. Preberania
sa zúčastnili:
- Za Okresnú radu družstiev v Ilave - Jozef Behan
- ONV v Ilave - Štefan Marcina
- MNV v Ladcoch - Pavol Faturík
- JRD v Ladcoch - Ján Uríček, predseda
Ľudovít Bakoš, člen výboru
Ján Sivoň, tajomník
- Za bývalých urbárnikov - Ondrej Zajac, predseda
Pavel Koyš, gazda
Jozef Majerík, pokladník.
JRD v tento deň prebralo od urbárnikov v Ladcoch nehnuteľnosti zapísané v pozemkoknižnej vložke číslo 168, č.298, č.204 v katastrálnom území obce Ladce. Pozemky boli podľa kultúr v nasledovných výmerách:
- orná pôda
3,00 kj
- pasienky
110,04 kj
- ostatné plochy
90,00 kj
- plochy neplodné a zastavané
6,07 kj
V zmysle zákona 81/49 Zb. SNR prešli na JRD v Ladcoch
aj peňažné prostriedky a pohľadávky. Bola to vkladná knižka so sumou
14 584 Kčs (viazaný vklad). V hotovosti odovzdali 7 914 Kčs.
Predseda bývalých urbárnikov v Ladcoch odovzdal predsedovi JRD menoslov členov, ktorých potom preregistrovali do JRD, čo však pre väčšinu neznamenalo členstvo, pretože nepodpísali prihlášku vstupu do JRD.
V lesnom hospodárení sa pokračuje rovnako ako
v predchádzajúcich rokoch. Okresný národný výbor v Ilave ďalej rozpisuje tzv. lesnícky plán na jednotlivé roky. Tak v roku 1950 mali bývalí urbárnici
z 81,58 ha lesa tieto úlohy:
Ťažba dreva: buk - guľatina 50 plnometrov
palivové drevo 100 plnometrov
ihličnaté - guľatina 50 plnometrov
palivové drevo 103 plnometrov.
_____________________________________________________________
942
_____________________________________________________________
ONV Ilava prípismi usmerňoval, kedy začať s ťažbou dreva, kedy skončiť, kedy sa vykupuje, ceny a ďalšie pokyny. V roku 1951 ONV dokonca stanovil dni (utorok a piatok), kedy sa môže odvážať drevo pre vlastnú potrebu urbárnikov. Kontrolu uskutočňovali nielen zamestnanci lesných závodov, ale aj príslušníci ZNB.
V roku 1955 sa plánom určujú vyššie kvóty na ťažbu dreva
ako po roky predchádzajúce. Napr. palivového dreva takmer 300 plnometrov. Predpisuje sa však aj obnova lesa, prerezávky, výroba sadeníc, osev školiek, ošetrovanie kultúr, zber semena a ďalšie. To sa robí potom každý rok.
Drevo sa v tom čase odvážalo a odpredávalo prostredníctvom Správy lesov v Pruskom a fakturovalo Žilinskému lesnému priemyslu, n.p.
Dňa 5. mája 1957 sa konalo v úradovni zastupiteľstva Štátnej sporiteľne v Ladcoch spoločné zasadanie výboru Lesného družstva
a urbárskeho spolumajiteľstva. Schôdze sa zúčastnili:
Ján Zajac, predseda Lesného družstva,
Emil Kalus, predseda Urbárskeho spolumajiteľstva,
ďalej členovia výborov: Pavel Kalus, Vincent Daňo, Ondrej Hriadel, Ondrej
Koyš, Jozef Koyš, Ondrej Král, Vincent Kučo, Ján
Cibiček, Štefan Huňačka, Ján Koyš, Pavel Eliáš.
Mimo iných otázok sa dohodli podať žiadosť na Lesnú správu
v Pruskom, aby zaslali perspektívny plán škôlky, vyčlenenie nákladov
na jej aktivizovanie, ale aj výnosu. Vychádzali z toho, že škôlka pre svoju vzdialenosť, nevýhodnú polohu nebude vyhovovať zásadám rentabilnosti.
Zrušenie útvaru bývalých
urbarialistov
Dňa 14. apríla 1958 posiela Odbor poľnohospodárstva ONV v Ilave všetkým Miestnym národným výborom a výborom bývalých urbarialistov list - výťah zo zákona SNR č. 2/1958 z 11. marca 1958, podľa ktorého boli týmto dňom na Slovensku zrušené útvary bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, ktoré spoločne užívali lesy. Citujem z vysvetliviek ONV.
Všetky lesy zrušených útvarov dňom 11. marca 1958 preberá
do obhospodarovania Krajská správa lesov v Žiline - lesný závod Pruské.
Investície súvisiace s ťažbou dreva a s pestovaním lesa prevádza
v týchto lesoch ďalej príslušný lesný závod.
Podielnici zrušených útvarov zostávajú vlastníkmi podielov
a každoročne budú dostávať palivo od príslušného lesného závodu
a to v lese pri pni, vo výške 20% z celkovej ročnej predpísanej ťažby
na ten-ktorý celok alebo v sociálne odôvodnených ťažkých prípadoch tiež i úžitkové drevo a to za 4 priestorové metre jeden m3. Podielnici nemajú vplyv alebo možnosť rozhodovania nad ďalším obhospodarovaním lesa, kde sú vlastníkmi. Podielnici nebudú platiť
príspevky za odbornú správu lesa a nebudú nijako zaťažovaní v súvislosti
_____________________________________________________________
943
_____________________________________________________________
s bývalým urbárskym alebo iným útvarom. Drevo sa bude vydávať
pre podielnikov podľa výšky podielu, pokiaľ to bude úžitkové drevo,
iba so súhlasom odboru poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva ONV.
Súčasne prestávajú ďalej existovať urbárske výbory a pôvodné útvary budú zastupovať dvaja podielnici, ktorých si stanovia podielnici
po dohode s MNV. Doporučuje sa, aby to bol bývalý predseda, pokladník alebo gazda.
V prípise ONV Ilava sú ďalej smernice Lesnému závodu, poďakovanie a výzva na spoluprácu bývalým urbárnikom, ale i upozornenie, že akékoľvek svojvoľné rúbanie v lesoch sa bude v budúcnosti pokladať
za rozkrádanie štátneho majetku.
Majetková podstata
Lesného družstva
Zoznam z roku 1932 - 1933, ktorý platil pri preberaní lesov Lesnou správou Pruské.
Vtedy Lesné družstvo vlastnilo tzv. „pánsky majetok“:
- Pasienok v Závaščí
39 a
- Les v Háji
22 ha
43 a
- Roľa Pod lavičkami
4 a
- Les Bukovina
91 ha
38 a
- Les Bukovina
35 a
- Pasienok Bukovina
59 a
- Pasienok Bukovina
4 ha
58 a
- Les za Kališťom
20 ha
34 a
- Les za Kališťom
4 ha
87 a
V podielovom zozname Lesného družstva bolo 94 občanov. V archíve sa nachádza rukou písaný zoznam potvrdený lesným asistentom v Trenčíne, Okresným úradom v Ilave, predsedom spolumajiteľstva v Ladcoch Michalom Faturom, notárom v Košeci a starostom obce Štefanom Ištvánikom, ktorý súčasne potvrdzuje, že zoznam bol vyložený 15 dní na nahliadnutie všetkým občanom. Zoznam obsahuje: meno, bydlisko, podiel podľa návrhu a podľa uznesenia valného zhromaždenia a počet hlasov, ktoré členovi prináležia. Všetci mali prakticky rovnaký podiel na majetku - 1/93.
_____________________________________________________________
944
_____________________________________________________________
Majetková podstata -
pasienky, štrkovištia
Stav v roku 1932 a s malými zmenami aj v roku 1961 - urbariát
- Štrkovište v Záhradkách
20 m2
- Štrkovište v Štepnici
47 a
- Pasienok Pod Kališťom
5 ha
62 a
- Pasienok Pod Kališťom
1 ha
26 a
- Pasienok Pod Kališťom
4 ha
43 a
- Roľa v Háji
37 a
- Pasienok Pod lavičkami
1 ha
51 a
- Pasienok Pod lavičkami
10 ha
91 a
- Lúka Pod lavičkami
47 a
- Roľa Pod Bukovinou
76 a
- Štrkovisko v Hornom prúde
1 ha
47 a
- Pasienok v Hornom prúde
2 ha
- Štrkovisko v Hornom prúde
2 ha
40 a
- Pasienok v Hornom prúde
2 ha
13 a
- Štrkovisko v Dolnom prúde
2 a
- Pasienok v Dolnom prúde
78 a
- Štrkovisko v Dolnom prúde
71 a
- Pasienok v Lazoch za Váhom
2 ha
- Pasienok v Lazoch za Váhom
73 a
- Štrkovisko v Lazoch za Váhom
8 ha
- Štrkovisko v Lazoch
57 a
- Pasienok v Lazoch
1 ha
80 a
- Štrkovisko v Lazoch za Váhom
3 a
Medzi vlastníkmi sa z roku 1932 nachádza 234 spolumajiteľov, ktorí mali rôzne podiely. Spolumajiteľmi sa vo väčšine stali dedením, ale značný počet aj kúpou.
V roku 1939 na valnom zhromaždení schválili nový zoznam, kde bolo už iba 154 spolumajiteľov.
_____________________________________________________________
945
_____________________________________________________________
TUNEŽICE
O Lesnom družstve v Tunežiciach mal kronikár k dispozícii veľmi málo historického materiálu, preto táto časť je chudobnejšia na fakty
a udalosti z tejto časti obce.
V roku 1921 uzavrela sa kúpno - predajná zmluva medzi
Dr. Richardom Neumannom, Felixom Neumannom, Dr. Karolom Pfefferom
a jeho manželkou, obyvateľmi Viedne ako odpredávateľmi a Tunežickým lesným družstvom ako odkupiteľom. Neumann a spol. odpredali lesy
v rozlohe 215 katastrálnych jutár za sumu 129 000 Kč. Zmluva mala podmienku prednostne odpredávať drevo na spracovanie Ladeckej účastninárskej spoločnosti na dorábanie vápna a dreva v Ladcoch.
Zmluvu podpísali 29. októbra 1921 Dr. Karol Pfeffer ako zástupca odpredávajúcej strany, Ing. Rudolf Čapek a Rudolf Kubányi ako svedkovia. Za kupujúcich Juraj Mihálik - predseda lesného družstva, Jozef
Letko ml. - miestny predseda, Jozef Marguš ml., Jozef Mikuška, Ján Češko
a Jozef Eliáš ako výborníci.
Štátny pozemkový úrad kúpu potvrdil až 19. decembra 1924
a v Úrade pozemkovej knihy v Ilave sa zapísal v roku 1925.
Zakladajúce valné zhromaždenie
Lesného družstva
Dňa 15. decembra 1928 o 17. hodine v miestnosti miestneho obecného predstavenstva v Tunežiciach sa konalo zakladajúce valné zhromaždenie Lesného družstva v Tunežiciach.
Predseda Lesného družstva Juraj Mihálik v príhovore spomenul,
že všetci spolumajitelia lesov v katastri Tunežice sa už v roku 1920 spojili
v družstve. Už vtedy sa rozhodlo o vytvorení družstva, bola zvolená správa - vedenie, zabudli sa však zapísať do firemného registra a splniť i ďalšie úradné formality, ktoré zákon predpisuje.
Všetci prítomní súhlasili s tým, že základný kapitál družstva budú tvoriť pozemky a lesy, ktoré sú pozemkoknižne zaevidované pod číslami 459, 863, 927/b, 187/4, 187/5,188/1, 188/3, 948 a ďalšie. Celkom 51 členov vlastnilo 51 podielov.
Zakladajúce zhromaždenie sa dohodlo, že pre všetkých účastninárov bude rovnakou hodnotou nehnuteľnosť, teda podiely po 2000 Kčs, spolu teda 102 000 Kčs.
Potom zvolili funkcionárov družstva:
Juraj Mihálik, predseda
Jozef Raček, podpredseda
členovia správnej rady: Jozef Mikuška ml., Šimon Binka ml.
Za predsedu dozornej rady zvolili Jána Češku ml. a za členov: Štefana Galanského a Jozefa Letku st.
_____________________________________________________________
946
_____________________________________________________________
V roku 1992 sa začalo aj v Tunežiciach organizovať založenie Združenia urbárnikov a členov lesného družstva. Urobili sa všetky organizačné opatrenia, zvolil výbor, vyhľadali patričné dokumenty
v archívoch a iné formality potrebné k fungovaniu a uplatneniu reštitučného zákona v tejto oblasti.
Založenie Združenia
urbárnikov a členov
lesného družstva Ladce
Dňa 21. januára 1992 podali členovia bývalého Ladeckého lesného družstva a bývalí urbárnici obce Ladce na Ministerstvo vnútra a životného prostredia v Bratislave návrh o registráciu Združenia urbárnikov a členov lesného družstva v Ladcoch.
Ustanovujúca schôdza Združenia sa konala už v predchádzajúcom roku - 17. decembra 1991. Na prezenčnej listine z tejto schôdze bolo zapísaných 87 občanov. Na zakladajúcej schôdzi starosta obce Ferdinand Bušík a právnik JUDr. Rudolf Beňo oboznámili prítomných
s poľnohospodárskym zákonom. Majetok, v Ladcoch najmä lesy a pasienky, využívali doteraz Štátne lesy a JRD Košeca. Práve na tejto schôdzi určili prípravný výbor, ktorého hlavnou úlohou je pripraviť registráciu a riadiť všetky práce spojené s vysporiadaním majetkových vzťahov.
Za zodpovedného vedúceho Združenia bol zvolený Jozef Martinák
a ako členovia boli navrhnutí Valentín Bednárik, Ján Málik a Jozef Vrábel.
Na schôdzi bolo prijaté uznesenie, podľa ktorého bolo treba zistiť:
- Majetkovoprávne podklady urbárnikov a lesného družstva
- Výpis z pozemkovej knihy a geodézie o majetku uvedenej organizácie
- Zaregistrovať združenie na Ministerstve vnútra a životného prostredia
- Prerokovať s riaditeľstvom ZDROJ majetkovoprávne vzťahy
urbárskeho domu (terajší obchod Potraviny).
Členská schôdza schválila okrem toho Stanovy, ktoré uvádzam ďalej. To boli prvé kroky Združenia, ktoré potvrdilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako zaregistrované 30. januára 1992.
Stanovy
Podľa stanov sa určil oficiálny názov ZDRUŽENIE URBÁRNIKOV
A ČLENOV LESNÉHO DRUŽSTVA LADCE.
Ako hlavnú činnosť uvádzajú majetkovoprávne usporiadanie
a hospodárne využívanie pozemkov a ostatného majetku.
Najvyšším orgánom združenia sa stala schôdza členov združenia, ktorá rozhoduje o závažných veciach združenia, najmä:
- schvaľuje stanovy, určuje rokovací poriadok a rozhoduje o ich zmenách
- určuje hlavné smery práce a činnosti združenia
_____________________________________________________________
947
_____________________________________________________________
- schvaľuje ročné plány a ročné výkazy činnosti združenia
- volí členov predstavenstva a kontrolnej komisie a odvoláva členov
- rozhoduje o zrušení združenia.
Predstavenstvu určili v stanovách 9 členov a budú sa v budúcnosti voliťna 4 roky. Budú sa voliť takí, ktorí nie sú medzi sebou v príbuzenstve. Kontrolná komisia bude mať 3 členov.
Členom združenia sa môže stať každý občan, ktorý preukázal vlastnícky vzťah k majetku združenia.
Dohoda o vydaní
lesného majetku
Dňa 2. júla 1992 podpísali Dohodu o vydaní lesného majetku bývalého Ladeckého lesného družstva v Ladcoch. Stretnutie sa uskutočnilo
v Okresnom lesnom závode v Považskej Bystrici.
Účastníkmi konania boli Ing. M. Škorík za Stredoslovenské lesy Žilina a ako zástupcovia lesného združenia v Ladcoch Jozef Martinák, Valentín Bednárik, Jozef Vrábel a Ján Málik.
Dohoda bola uzavretá podrobne, kde sa stanovilo odovzdanie majetku Lesného združenia Ladce podľa identifikačných údajov. Celková výmera majetku na odovzdanie bola 140 hektárov. Splnomocnení zástupcovia Lesného združenia sa zaviazali, že po vydaní majetku budú hospodáriť samostatne v spolupráci s Lesnou správou v Košeci. Dohoda sa týka aj spôsobu vykonávania odborného dozoru, ktorým poverili Lesnú správu v Košeci.
Pri preberaní sa majetok Lesného združenia nachádzal v štyroch samostatných častiach:
1. časť s miestnym názvom Háj
2. časť - Bukovina
3. časť - Dielec
4. časť - Ladecká Kamenná (les za Kališťom)
Lesná správa Košeca sa zaviazala so zástupcami Združenia vyznačiť v teréne hranicu majetku žltou farbou. Dohoda obsahuje
aj požiadavky Lesného združenia, napr. finančnú náhradu za vyťažené drevo v čase hospodárenia Štátnymi lesmi, opravu mostíka k Cahelovi, opravy lesných ciest atď. Podľa tejto dohody sa zaviazali uhradiť lesnému združeniu kalamitnú drevnú hmotu, ktorú Štátne lesy vyťažili po 24. júni 1991.
Obdobným spôsobom sa postupovalo pri uzatváraní dohody
s bývalými urbárnikmi. Celková výmera lesného majetku urbárnikov bola
86 hektárov.
V tejto dohode sa hovorí, že splnomocnení zástupcovia lesného majetku „Urbár“ dávajú lesný majetok do prenájmu Okresnej lesnej správe
v Považskej Bystrici.
_____________________________________________________________
948
_____________________________________________________________
Tento majetok sa nachádza v dvoch samostatných častiach:
1. časť - v katastrálnom území Veľké Košecké Podhradie - miestny názov
Blatné doliny
2. časť - v katastrálnom území Ladce - miestny názov Obešenec.
Na záver prevzali zástupcovia Združenia urbárnikov a členov lesného družstva výpis úloh pre rok 1992, kde bola stanovená ťažobná činnosť, pestovateľská činnosť, ochrana proti zveri a pod.
Urbársky dom
Urbársky dom bol postavený urbárskym spolumajiteľstvom
v roku 1911. Slúžil ako obchod, hostinec, konali sa v ňom rôzne schôdze politických strán, tancovačky, ale predovšetkým valné zhromaždenia a iné schôdze urbariátu.
V januári roku 1932 na valnom zhromaždení urbárskeho spolumajiteľstva dali do prenájmu urbársky dom Ondrejovi Peterkovi na dobu 6 rokov za ročné nájomné 3 500 Kč. Neskôr sa zmluva predĺžila
a nájomcom bol až do začiatku päťdesiatych rokov.
V roku 1949 Miestna správna komisia v Ladcoch žiadala odovzdať do prenájmu urbársky dom na zriadenie komunálneho podniku. V roku 1950 však zmluvu ruší MNV Ladce, komunálne podniky nezriaďujú a ponúkajú výčapnícku živnosť Potravinovému družstvu.
Podľa zápisu z 15. septembra 1950 (odovzdávanie majetku bývalých urbárnikov novozaloženému JRD) prešla budova hostinca (urbárskeho domu) na JRD v Ladcoch. Budova sa však v tom čase používala
ako provizórium pre Strednú školu v Ladcoch, čo odsúhlasilo valné zhromaždenie dňa 27. augusta 1950.
Na začiatku sedemdesiatych rokov po dostavbe základnej školy
sa budova uvoľňuje a JRD ju prenajíma podniku Zdroj. Po rekonštrukcii
sa tu zriaďuje obchod s potravinami.
V roku 1992 si budovu najíma už od Združenia urbárnikov a členov lesného družstva v Ladcoch firma NICOL zo Žiliny na obchodnú činnosť - predaj potravín. Do prenájmu sa dáva budova (903 m2) a priľahlý dvor
s pomocnými budovami.
_____________________________________________________________
949
_____________________________________________________________
POVAŽSKÉ CEMENTÁRNE,
štátny podnik
Rok 1992 bol v Považských cementárňach úspešnejší ako rok 1991. Hospodárske výsledky i celkový režim hospodárenia a riadenia priniesli upokojenie do labilnej hospodárskej situácie, ktorá v roku 1992 panovala
na Slovensku a najmä u najväčších odberateľov - v stavebníctve. Plánované úlohy na jednotlivých úsekoch sa pohybovali zhruba na úrovni roku 1991
a vyššie - ich plnenie však bolo značne prekročené.
Dodávky do tržných fondov neplánovali vôbec a dosiahli viac
ako 27 miliónov korún. Čistej produkcie mali v pláne za 104 000 000 Kčs, skutočnosť bola viac ako 133 a pol milióna - teda 128,1%.
Hospodársky výsledok plánovali 40 miliónov, ale na konci roka vykázali 57 483 000 Kčs.
Výroba cementu plánovaná na 430 tisíc ton, dosiahla takmer výrobu pred rokom 1989 - 498 tisíc ton, to znamenalo 115%. Z celkovej výroby cementu bolo 290 000 ton PC 400. Výroba slinku sa splnila na 100% - vyrobili 380 000 ton, čo pri zvýšenej výrobe cementu nestačilo.
Výroba tovaru bola za 434 miliónov korún, namiesto plánovaných 384 milióna. Najzaujímavejší je však export, ktorý nemali plánovaný vôbec, ale vyviezli za 233 553 000 Kčs. Export sa stal teda hlavným ohnivkom
v hospodárstve podniku a vývoz do Spolkovej republiky Nemecko
a do Rakúska, hlavným zdrojom príjmov.
Náklady na výrobu boli vysoké - 410 miliónov korún. Zníženie nákladov pokladalo vedenie podniku za hlavný zdroj zvýšenia zisku
v nasledujúcich rokoch. Mierne prekročili stav pracovníkov. V roku 1992
v Považských cementárňach pracovalo 519 pracovníkov. Ich priemerný zárobok sa pohyboval nad hranicu 6 000 korún, čo bolo o viac ako 1000 Kčs nad plánovanú sumu.
Úlohy vo výrobe zabezpečovali podľa stavu zásob slinku
a odbytových požiadaviek. Ako som už uviedol, výroba slinku nezabezpečovala rovnomernosť nárastu výroby cementu oproti zámerom
na začiatku roka. V priebehu roka doviezli slinok z Českej republiky
(10 tisíc ton) i z Poľska - viac ako 25 tisíc ton slinku. Nízka výroba bola spôsobená technickými problémami s výmurovkou rotačnej pece a inými chybami, spôsobujúcimi prestoje tohoto zariadenia, ale aj nedostatky
na surovinovej strane.
Mnohé, najmä technické ťažkosti, znižovali efektívnosť výroby
a preto pristúpili k vypracovaniu rozsiahleho projektu modernizácie.
Jeho vypracovanie zadali firme Keramoprojekt Trenčín, a.s. V modernizácii plánujú najmä chemicko-výkonovú optimalizáciu mlynice suroviny, zvýšenie výroby slinku, konverziu palivovej základne, modernizáciu mletia slinku.
Predbežné prognózy ukazujú, že najväčšie efekty v krátkom čase možno dosiahnuť v palivovej základni. Tu je najďalej spaľovanie opotrebovaných ropných olejov v cementárskej rotačnej peci.
_____________________________________________________________
950
_____________________________________________________________
Spaľovanie opotrebovaných
ropných olejov
Celá akcia sa začala dňa 3. februára 1992, kedy prijali úlohu
na stanovenie harmonogramu konverzie palivovej základne rotačnej pece
na odpadový olej.
Odvtedy sa viedli diskusie v závode i mimo neho o tom, či takéto spaľovanie nezvýši obsah škodlivín v ovzduší našej obce a okolia.
Konverzia palivovej základne rotačnej pece má byť rozhodujúcou investíciou na udržanie konkurencieschopnosti podniku. Podstatou
je prechod rotačnej pece na palivo, ktoré je najlacnejšie na trhu. Ročný výskyt na Slovensku je asi 23 tisíc ton, ktoré sa zväčša spaľujú v kotolniach
s nízkou teplotou a tak sa do ovzdušia dostáva veľa škodlivín, čo sa pri teplote 1700 oC v rotačnej peci nemôže stať.
Na základe informácií o akosti a cene ropných olejov vypracovali
v apríli 1992 technologický postup spaľovania odpadových ropných olejov. Vlastná prevádzková skúška sa uskutočnila v dňoch 11. - 16. mája 1992. Skúška bola negatívne ovplyvnená rôznorodosťou a niekedy nízkymi parametrami dodávaných olejov do takej miery, že skúška bola ukončená.
V priebehu spaľovania vykonali pracovníci strediska ochrany ovzdušia, teplotechniky a vzduchotechniky meranie emisií znečisťujúcich látok
za elektroodlučovačom a za chladičom slinku. Znečisťujúce látky boli vyššie ako normálne.
Vzhľadom k určitej nedôvere obyvateľstva Ladiec a okolitých obcí
k spaľovaniu odpadových ropných olejov, dali v cementárni firme TT Servis Brno, vypracovať správu „Hygienické hľadisko manipulácie s odpadovými olejmi s obsahom PCB“, kde sa podrobne hovorí o manipulácii s olejmi
a ochrane patričných pracovníkov.
V súvislosti s energetikou musím spomenúť aj spaľovanie pneumatík. V cementárni ich spaľujú už od roku 1982. Spaľovanie
sa uskutočňovalo v sekundárnych kúreniach rotačnej pece. Ročne
ich spaľovali 6 až 8 tisíc ton. Okrem iného sa takto znižujú škodlivé emisie, čo sa kontroluje meraním a takéto ničenie opotrebovaných pneumatík
je výhodné aj z hospodárskeho hľadiska.
V júli 1992 dostali Považské cementárne súhlas aj na dovoz opotrebovaných pneumatík v množstve 4 400 ton pre rok 1992 zo zahraničia. Dovoz sa uskutočnil na základe zmluvy s firmou Graft Mníchov a poskytnutí technológie. Cementáreň sa zaviazala uskutočňovať dovoz odpadov priamo do podniku bez vytvárania nových skladov, ohlasovať na Obvodný úrad životného prostredia v Ilave množstvo, druh a termín dovozu odpadu, prednostne zabezpečiť využitie ako druhotnej suroviny opotrebované pneumatiky z územia Slovenska. Tieto podmienky v cementárni aj skutočne dodržiavali.
_____________________________________________________________
951
_____________________________________________________________
Cement vyšších značiek
Z mnohých technických a technologických opatrení a pokusov spomeniem ešte jeden. V závere roku 1992 realizoval kolektív výrobného námestníka pokus mletia cementu vyšších značiek - konkrétne cementu
PZ 45 F. Odbor technológie vypracoval pre túto skúšku osobitný technologický postup, v ktorom boli stanovené konkrétne požiadavky
na polotovary jednotlivých prevádzkových súborov od lomu
až po uskladnenie v osobitnom cementovom sile. Skúška bola vykonaná
v závere roku, výsledky boli dobré a cement bol aj expedovaný.
Stav privatizácie podniku
Vedenie podniku v stanovenom termíne do 31. mája 1992 predložilo na príslušné orgány privatizačný projekt štátneho podniku Považské cementárne. Ocenenie majetku vykonala anglická firma Coopers - Lybrand. Východiskom pre privatizáciu boli vykazované účtovné hodnoty majetku cementárne k 31. marcu 1992 484 677 000 Kčs zostatkovej hodnoty
a záväzky 170 miliónov korún.
V privatizačnom projekte sa hovorí, že novovzniknutý subjekt bude pokračovať vo svojej pôvodnej činnosti, teda:
- ťažba a úprava vápenca a slieňu
- výroba, transport a predaj cementu, mletých vápencov a betonárskych
výrobkov a poskytovanie s tým súvisiacich služieb
- opravy železničných vagónov Raj, výroba náhradných dielov
a poskytovanie služieb
- samostatný výkon zahranično - obchodných operácií vrátane marketingovej
a propagačnej činnosti základnej výrobnej činnosti.
Pri spracovaní investičného plánu sa počítalo s nahradením ušľachtilých palív uhoľným prachom a zvýšením spotreby gumových odpadov. Vo výrobe sa podnik orientuje podľa tohoto projektu na vyššie značky cementu, požadované na zahraničných trhoch - PZ 45 F.
Ďalšie varianty investičného rozvoja presahujú rámec možností podniku z vytvorených vlastných zdrojov. Potreba vkladu zahraničného kapitálu na realizáciu komplexného programu obnovy a rozvoja predstavuje
v najbližších rokoch (do roku 1995) čiastku 15 - 20 miliónov nemeckých mariek.
V privatizačnom projekte sa hovorí aj o počte pracovníkov, ktorý
sa pri predpokladanej modernizácii značne zníži. Predpoklad je,
že z terajších 500 zamestnancov sa stav v roku 1998 zníži až na 300 zamestnancov.
Projekt predpokladal zrušenie štátneho podniku už 31.12.1992
a zápis akciovej spoločnosti k 1. januáru 1993. Majetok samostatne privatizovanej jednotky je 296 840 000 Kčs.
_____________________________________________________________
952
_____________________________________________________________
Privatizácia predpokladá rozdelenie akcií:
3% - reštitúcie
5% - bezplatné odovzdanie obci Ladce
15% - Fond národného majetku ako rezerva pre zahraničného záujemcu
77% - investičné kupóny.
2. júla 1992 prerokovali projekt v komisii Ministerstva stavebníctva
a výstavby a vyslovili s ním súhlas.
Keďže otázka privatizácie je významná udalosť v histórii cementárne, popíšem priebeh ďalšej privatizácie podrobnejšie.
V júni 1992 boli v Ladcoch ďalšie rokovania s firmami CBR Belgicko a Italcementi Taliansko. Rokovania potvrdili záujem oboch firiem i zhodu
v názoroch na privatizáciu. Nezhodli sa iba v termínoch.
V súlade so zákonom a v danom termíne predložili konkurenčné privatizačné projekty ďalšie firmy. Firma PULEX s. r. o. - rakúska firma, ktorá zastupuje aj americkú investičnú spoločnosť Euroinvestors. Firma chce zakúpiť 15% akcií podniku a svoj podiel účasti chce ďalej zvyšovať vkladom
kapitálu do rozvoja podniku v hodnote 700 - 800 miliónov korún do roku 2000. Firma navrhla dve alternatívy získania majority. Jednu rýchlu do konca roku 1993 a druhú postupnú do konca roku 1995. Tento projekt spĺňal predstavy vedenia podniku, pretože firma poskytovala záruky v oblasti zárobkov i v sociálnej oblasti. Na oboznámenie sa s ďalšími skutočnosťami podnikla 3 - členná skupina z vedenia podniku služobnú cestu do USA,
kde navštívili menovanú firmu a cementáreň na Floride.
Ďalší konkurenčný projekt privatizácie cementárne predložila rakúska firma TC Olessner, A.G. z Viedne. V tomto prípade išlo o priamy predaj za trhovú cenu 455 miliónov Kčs. Firma v projekte zaručuje sociálne istoty pracovnému kolektívu a rozvoj do roku 2000 za cca 800 miliónov Kčs.
Vlastný privatizačný projekt bol vypracovaný vedením podniku
v spolupráci s poradenskou firmou CONSULTINVEST Praha. Spolupracovali:
Ing. Oldrich Kebísek, riaditeľ podniku
Ing. Anton Barcík, obchodný námestník
Ing. Pavol Martauz, výrobný námestník
Ing. Jaroslava Ďurišová, finančno-ekonomická námestníčka
JUDr. Milan Paulovič, podnikový právnik
Viera Rafajová, vedúca SEI.
Privatizačný projekt bol predložený aj Závodnému výboru Odborového zväzu a schválený.
Dňa 12. novembra 1992 sa uskutočnilo na Ministerstve hospodárstva SR rokovanie, na ktorom boli prítomní zástupcovia všetkých konkurenčných projektov. Do tohoto termínu ministerstvo evidovalo 4 projekty: základný, predložený Považskými cementárňami a tri konkurenčné projekty od firiem TC Glassner Rakúsko, PULEX USA a Muška, Berger SRN. Tým, že Muška spracoval projekt spolu s firmou Berger, ktorá je najväčším odberateľom
_____________________________________________________________
953
_____________________________________________________________
ladeckého cementu, riešil sa problém najdôležitejší - odbyt. Pre podnik však
bolo spojenie výrobcu a spotrebiteľa nevýhodné, ak by bol spotrebiteľ
v majorite. Jednotliví zástupcovia firiem predstavili svoje projekty.
Ten základný uviedol riaditeľ cementárne Ing. Kebísek. Oproti pôvodnému projektu došlo k zmene v rozdelení akckí a to na základe materiálu vypracovaného Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR, v ktorom sa hovorí, že neštandardné metódy ako kupónová privatizácia, sa budú uplatňovať len v minimálnom rozsahu.
Návrh rozdelenia akcií bol takýto:
3% - prídel reštitučnému fondu
18% - podiel na kupónovej privatizácii
70% - podiel na dočasné ponechanie Fondu národného majetku
7% - bezodplatné odovzdanie akcií obci
2% - manažérske akcie.
Záver komisie Ministerstva hospodárstva SR bol, že Považské cementárne budú zaradené do verejnej súťaže, v ktorej bude ponúknutých
na predaj 70% akcií podniku. Všetky projekty posúdi renomovaná poradenská firma, ktorá doporučí najvýhodnejší projekt.
Podnik tým v podstate utrpel, pretože posunutím termínu privatizácie sa vlastne posunú všetky akcie na modernizáciu, ktoré sa mali začať
už začiatkom roka 1993. Vlastné finančné zdroje nie sú dostačujúce,
aby mohli začať náročnejšie investičné akcie.
Významné udalosti
v podniku
Dňom 7. januára 1992 sa začínajú veľké opravy výrobných agregátov od lomu počínajúc, expedíciou končiac.
Obchodný útvar spracoval materiál „Zabezpečenie obchodných činností v podmienkach š.p. Považské cementárne Ladce“. Materiál rozoberá pravidlá a podmienky najmä styku so zahraničnými obchodnými partnermi.
Od 20. februára 1992 sa skúša prevádzkyschopnosť lomu pri ťažbe slieňovca. Pripravuje sa skúšobná prevádzka šachty v lome za technickej pomoci pracovníkov vápenky v Margecanoch. Dňa 4. marca 1992
sa začínajú skúšky gravitačnej dopravy v lome.
V apríli 1992 bola venovaná mimoriadna pozornosť úprave
a modernizácii cementovej mlynice 3.
Dňa 21. apríla 1992 začala svoju činnosť tzv. dovozová komisia, ktorej úlohou je prehodnotenie všetkých hľadísk nárokovaných dovozov.
Jej členmi sa stali:
Ing. Anton Barcík, predseda
Ľubomír Guliš, tajomník
Ing. Anton Janík, člen komisie
Ing. Jozef Matuščin, člen komisie
Ing. Jaroslava Ďurišová, členka komisie
Ing. Jozef Mikušinec, technický námestník, člen komisie.
_____________________________________________________________
954
_____________________________________________________________
Dňom 1. mája 1992 rozdelili úsek výrobnotechnický na úsek výrobný a na úsek technický, ekonomickoobchodný úsek rozdeľujú na úsek obchodný a finančnoekonomický.
Úseky vedú námestníci riaditeľa:
- výrobný úsek - Ing. Pavol Martauz
- technický úsek - Ing. Jozef Mikušinec
- finančnoekonomický úsek - Ing. Jaroslava Ďurišová
- obchodný úsek - Ing. Anton Barcík.
Dňa 10. júla 1992 sa uskutočnil tradičný Deň stavbárov, v rámci ktorého sa odohral podnikový futbalový turnaj, v ktorom zvíťazila údržba, pred výrobou, opravovňou Raj a lomom.
Regionálne problémy s nedostatkom vody pod vplyvom sucha
a vypustenia kanála z vodnej elektrárne sa prejavili aj v závode. Dňa 27. júla 1992 je hladina vody v studni cementárne už iba vo výške 1,4 m. V auguste pokles vody pokračuje a vydali príkaz na mimoriadne šetrenie vodou.
24. augusta sa pre nedostatok vody v hlavnej studni dočerpáva z náhradnej studne. Voda nie je preto v celom závode pitná. 23. septembra 1992 je už akútny nedostatok vody pre rotačnú pec. Voda sa preto dovážala v požiarnickej autocisterne.
Dňa 2. októbra 1992 sa uskutočnilo v priestoroch kultúrneho domu stretnutie bývalých pracovníkov závodu s vedením podniku a Závodným výborom Odborového zväzu. Stretnutia sa zúčastnilo viac ako 200 bývalých pracovníkov.
Závodný výbor
Odborového zväzu
Pracoval v priebehu roka 1992 v podmienkach, ktoré boli prijaté
v rozhodujúcom dokumente - v kolektívnej zmluve - na rok 1991 platnej
do 31. marca 1992 a v novej na rok 1992.
Medzi vážne rozhodnutia patrí prevzatie Emilom Kalmanom
do ekonomického nájmu Pioniersky tábor, pretože podnik oznámil ZV,
že dňom 1. januára 1992 odstupuje od hospodárskej zmluvy na správu Pionierskeho tábora. Chata „Muflónka“ prešla do bezplatného prenájmu
od podniku do kompetencie ZV OZ.
Prenájom kultúrneho domu Obecný úrad v Ladcoch odmietol.
Do konca roku 1992 budovu prevádzkovala Viera Remová, vedúca ZK.
V kolektívnej zmluve prijali mnohé opatrenia v sociálnej sfére, pracovnej, disciplinárnej a ďalších. Zmenili ustanovenie o poskytovaní odstupného pri ukončení pracovného pomeru z dôvodov organizačných zmien. Stanovili, že pri závažnom porušení pracovnej disciplíny bude
_____________________________________________________________
955
_____________________________________________________________
s pracovníkom ukončený pracovný pomer okamžite. Za takéto porušenie
sa ráta napr. úmyselné porušenie pracovných, technologických,
bezpečnostných a protipožiarnych predpisov, opakované zistenie požitia
alkoholických nápojov, neospravedlnená absencia v rozsahu dvoch dní počas roka, rozkrádanie alebo úmyselné poškodenie majetku.
V zmluve je aj ustanovenie, ktorým sa obe zmluvné strany zaväzujú, že nepripustia akékoľvek zhoršovanie pracovných podmienok, vrátane pracovného prostredia.
Dozorná rada
štátneho podniku
Dozorná rada zasadala 3. marca 1992 a prerokovala výsledky hospodárenia za rok 1991, postavenie podniku v roku 1992 a iné dôležité otázky týkajúce sa výroby, predaja a celkovej situácie v Považských cementárňach.
Hlavnými bodmi rokovania 18. augusta 1992 boli výsledky podniku za 7 mesiacov roku 1992 a hlavne stav privatizácie podniku.
_____________________________________________________________
956

 

Rok 1993

_____________________________________________________________
ÚVOD
Historicky najvýznamnejšou udalosťou roku 1993 pre slovenský národ, teda aj pre občanov Ladiec, bol vznik Slovenskej republiky ako
samostatného suverénneho štátu od 1. januára 1993. Predchádzalo
mu uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, Českej národnej rady a Federálneho zhromaždenia o zániku ČSFR zo dňa 17. novembra 1992. Dňa 25. novembra 1992 prijalo FZ ČSFR ústavný zákon o zániku Československa.
Dňa 2. februára schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon
o opatreniach na zabezpečenie prechodu česko-slovenskej meny
na slovenskú menu. Česko-slovenská mena zanikla 7. februára 1993 (nedeľa) o 24.00 hodine a súčasne vznikla slovenská mena. Výmena
sa začala vo štvrtok 4. februára ráno - v Ladcoch na poštovom úrade. Každý občan si mohol vymeniť 4000 Kčs, o čom dostal potvrdenie na poslednej strane občianskeho preukazu. Ostatné peniaze si mohli občania uložiť
do peňažných ústavov. Od polnoci 8. februára 1993 sa platnými platidlami
v Slovenskej republike stali okolkované bankovky. Nová mena dostala názov „Slovenská koruna“ (Sk). Do konca roku 1993 sa potom postupne okolkované bankovky vymenili za nové - slovenské a to v hodnote 20, 50, 100, 500 a 1000 slovenských korún a mince v hodnote 10, 5, 2, 1, 0,50, 0,20 a 0,10 Sk.
V marci 1993 zvolila Národná rada SR prvého prezidenta novoutvorenej Slovenskej republiky. Stal sa ním Michal Kováč.
Celková situácia v obci bola počas roka 1993 pokojná. Občania zamestnaní v Považských cementárňach nestratili zamestnanie, ich mzdy
sa relatívne zvýšili. Viacerí občania zamestnaní v dubnických závodoch,
v stavebníctve, ale aj v iných odvetviach priemyslu a poľnohospodárstva stratili zamestnanie a rozšírili rady nezamestnaných. Pod vplyvom miernej inflácie a zvyšovania cien sa sociálna situácia zhoršila najmä u väčšej časti dôchodcov a u mladých rodín s deťmi.
Politické boje v parlamente a vo vyšších vládnych i nevládnych kruhoch vyvolávali u občanov nechuť k politike a i preto nebola politická aktivita vysoká. Zaujímali sa však o také otázky, ako bola občianska vojna
v bývalej Juhoslávii i o problémy, ktoré vyvolávali maďarskí politici na juhu Slovenska i okolo stavby vodného diela Gabčíkovo. Občanov však zaujímali skôr bezprostredné obecné záležitosti a ich osobné ekonomické otázky. Politická indiferentnosť sa prejavila najviac u mládeže, ale i v nižšej aktivite organizácií a spolkov.
_____________________________________________________________
959
_____________________________________________________________
OBYVATEĽSTVO OBCE
V ROKU 1993
Všeobecné údaje
Na konci roka 1993 mala obec Ladce dovedna 2672 obyvateľov,
čo je o 5 obyvateľov viac, ako v roku 1992.
V obci bolo evidovaných 695 domových čísiel. Z celkového počtu obyvateľov bolo 520 v dôchodkovom veku a občanov poberajúcich invalidný dôchodok.
Nezamestnanosť zostala zhruba na úrovni roku 1992.
Narodení v roku 1993
V roku 1993 sa rodičom v Ladcoch narodilo na rôznych miestach (najviac v Nemocnici Ilava) 42 detí, z toho 19 chlapcov a 23 dievčat.
Kalusová Kristína (2.1.1993)
Neiplová Júlia
Vavríková Martina
Dírerová Daniela
Fedor Dominik
Maar Adrián
Pesničák Roman
Makas Martin
Adamčíková Alexandra
Machová Dominika
Ježová Jana
Jánošiková Alena
Zbínová Alena
Kalusová Kristína
Dašková Monika
Melicher Filip
Šatka Marek
Daňová Miroslava
Hoštáková Kristína
Melicher Jakub
Pavlačková Karolína
Kvasnica Robert
Demeter Juraj
Kútny Tomáš
Janco Matúš
Prekop Martin
Moško Patrik
Mikuška Tomáš
Šafarik Patrik
Mináriková Marcela
Vozatár Marek
Kandráčová Júlia
Machala Jakub
Pastorková Tatiana
Zbínová Zuzana
Koňuch Daniel
Chlebanová Vladimíra
Faturová Simona
Šrámeková Silvia
Kolenová Beata
Čeligová Alexandra
Mikuška Matej (9.12.1993)
Obecný úrad uskutočnil v roku 1993 dve privítania občanov
v obradnej miestnosti obecného úradu. Na dobre pripravených podujatiach vystúpili s kultúrnym programom deti z Materskej školy Ladce a spevácky krúžok žien.
_____________________________________________________________
960
_____________________________________________________________
Zomreli v roku 1993
Celkom sme zaznamenali 28 úmrtí. Najstarší občania zomreli vo veku 90 rokov - Ferdinand Záhradník a Uríčková Mária. Najmladší Milan Sakala 22 - ročný a Ján Král 50 - ročný. Zomrelo 9 žien a 19 mužov. Priemerný vek zomrelých bol 68 rokov (približne o 10 rokov menej ako v roku 1992).
Riecky Jozef (79 rokov)
Záhradník Ferdinand (90)
Eliáš Ján (47)
Janík Ondrej (63)
Haršániová Alžbeta (74)
Potočná Jozefína (88)
Kvasnica Anton (78)
Rolín Štefan (78)
Daňová Žofia (88)
Majeríková Anna (80)
Suchomel Jozef (79)
Majerech Šimon (80)
Strakovič František (63)
Šepták Pavol (65)
Pagáčová Helena (79)
Hriadelová Mária (63)
Uríčková Mária (90)
Králová Irena (66)
Baránek Anton (64)
Chobot Ladislav (70)
Sakala Milan (22)
Král Ferdinand (47)
Moravec Jozef (81)
Skibová Štefánia (75)
Král Ján (60)
Juríček Milan (57)
Majerík Jozef (86 rokov).
Títo občania boli pochovaní na cintorínoch v Ladcoch a Tunežiciach. Rozlúčka s Ing. Františkom Strakovičom, bývalým riaditeľom Považských cementární bola za účasti občanov Ladiec v Bratislave 15. júla 1993.
Dňa 27. júla 1993 sa boli občania Ladiec a dychová hudba rozlúčiť
s významným slovenským básnikom a rodákom z Ladiec - Pavlom Koyšom.
Viacerí občania a rodinní príslušníci sa boli v Prahe rozlúčiť s náhle zomrelým univerzitným profesorom, významným slovenským fyzikom, rodákom z Tunežíc - Jozefom Kvasnicom, ktorý zomrel vo veku 62 rokov.
_____________________________________________________________
961
_____________________________________________________________
Podujatia Obecného
úradu pre občanov
Obecný úrad v Ladcoch usporiadal niekoľko podujatí, ktorých priebeh bol dôstojný a prispel k občianskemu spolužitiu.
Okrem spomínaného privítania občanov to bolo posedenie
so staršími občanmi, ktoré sa konalo 5. novembra 1993. Zúčastnilo
sa ho 139 občanov zo 175 pozvaných (nad 70 rokov veku). Na posedení prehovoril starosta obce Ferdinand Bušík a zástupca cementárne.
V kultúrnom programe vystúpili žiaci Materskej a Základnej školy v Ladcoch, spevácka skupina žien a súbor RADOSŤ z Trenčína. Občania, účastníci stretnutia, si toto stretnutie, ktoré má v Ladcoch mnohoročnú tradíciu pochvaľovali a vyslovili želanie stretnúť sa aj o rok.
Pri príležitosti celoslovenského stretnutia učňovskej mládeže osobitného školstva v decembri 1993 prijal zástupcov účastníkov starosta obce v obradnej miestnosti obecného úradu.
OBECNÝ ÚRAD A OBECNÉ
ZASTUPITEĽSTVO
Volebné obvody poslancov
Obecného zastupiteľstva
v Ladcoch
poslanec
Ondrej Koštialik
ul. Ľ. Štúra č.d. 215 - 286
Ivan Kobza
J. Kráľa č.d. 424 - 474
Ladislav Kalus
Hviezdoslavova 93 - 117, 122 - 137
Cementárska 160 - 182
Stanislav Klvaňa
Kukučínová 332 - 367, Vážska 369 - 423
Jarmila Martináková
Hviezdoslavova 4 - 92
Vojtech Miklóši
Záhradná 138 - 158
Jozef Suchár
J. Kráľa 475 - 531
Miroslav Váň
Ľ. Štúra 183 - 214, J. Kollára 287 - 330
Oľga Melicherová
Hviezdoslavova 1 - 50
Milan Letko
Hviezdoslavova 51 - 63,
Podjavorinskej 64 - 89,
Tajovského 90 - 106
František Letko
Bottova 107 - 127, Kalinčiakova 128 - 152
Miroslav Kvasnica
Hviezdoslavova 153 - 181, Bottova 182
_____________________________________________________________
962
_____________________________________________________________
Nové názvy ulíc
Ladce:
Pavla Országha Hviezdoslava
1
- 137
Záhradná
138
- 158
Cementárska
159
- 182
Ľudovíta Štúra
183
- 286
Jána Kollára
287
- 332
Martina Kukučína
333
- 368
Vážská
369
- 423
Janka Kráľa
424
- 533
Tunežice:
Pavla Országha Hviezdoslava
1
- 63 / 154 - 180
Jozefa Gregora Tajovského
94
- 106
Jána Bottu
108
- 127 / 108 - 127
Jána Kalinčiaka
128
- 153
Funkčné obsadenie
obecného úradu
Obecný úrad sa nachádzal v dvoch budovách. Bývalá budova MNV s obradnou miestnosťou a renovovaná budova (bývalý Mierny).
Funkčné obsadenie:
Ferdinand Bušík
- starosta obce
Ondrej Koštialik
- zástupca starostu obce
Jozef Vrábel
- hlavný kontrolór obce
Ján Turzík
- obecný kontrolór
Ing. Milan Pikora
- ekonóm obecného úradu
Ľubomíra Porubčanová
- matrikárka a administratívna pracovníčka
JUDr. Rudolf Beňo
- právne záležitosti OÚ (12 hodín týždenne)
Anna Kacinová
- evidencia obyvateľstva, sociálne záležitosti
Alena Suchárová
- správa obecných daní a poplatkov
V druhom polroku nastúpila ako účtovníčka Anna Gachová.
Príležitostne na rôzne nárazové práce, ako bola identifikácia starých hrobov na cintoríne v Ladcoch, usporiadanie archívov a pod., zamestnával obecný úrad brigádnikov, s ktorými uzatváral zmluvy.
_____________________________________________________________
963
_____________________________________________________________
VÝZNAMNÉ ROZHODNUTIA
OBECNÉHO ZASTUPITEĽSTVA
Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch zasadalo v roku 1993 pravidelne podľa plánu. Okruh problémov bol široký. Riešili sa najmä otázky hospodárstva obce, výstavby, ekologické otázky, problémy kultúry, spolunažívania občanov, sociálne a iné otázky. O mnohých sa píše na iných miestach tejto kroniky. Pre ilustráciu vyberám niektoré z problematík, ktoré obecné zastupiteľstvo riešilo.
Na aprílovom zasadaní schválili poslanci celý rad vážnych opatrení na zlepšenie situácie v obci, životného prostredia a ekonomických otázok obecného úradu. Prijali záväzné nariadenia o miestnych poplatkoch za úkony obecného úradu (uvádzam ich na záver tejto časti). Schválili odpredaj budovy Drobných prevádzok OÚ novovzniknutej firme LAHOZ. Ide o budovu bývalej robotníckej kantíny postavenej v roku 1896. Súčasne sa firme odpredávajú základné prostriedky a DKP. Poslanci pri schvaľovaní vychádzali z nerentabilnosti drobných prevádzok i z toho, že samotná budova vyžaduje náklad viac ako jeden a pol milióna korún na rekonštrukciu a vybavenie. Toto zasadanie sa zaoberalo aj informáciou o rokovaní
s cementárňou o prašnosti v obci a o náhrade škôd postihnutým občanom. Rokovalo sa o odstraňovaní nadostatkov na doteraz vybudovanom vodovode, schválili výstavbu mostu na Slatinskom potoku v obci.
Toto zasadanie zmenilo platenie dane zo stavebných pozemkov tak, že 2 Sk za štvorcový meter sa bude platiť iba za 200 m2 a zvyšok ako daň z ornej pôdy. Na programe boli však aj otázky nekultúrnosti zábav v Ladcoch, dofinancovania materskej školy, zriadenie verejného telefónu v Horných Ladcoch a ďalšie.
Z ďalších zasadaní vyberám rokovanie v júni 1993. Pred fórom zastupiteľského zboru zložil slávnostný sľub nový člen obecného zastupiteľstva Miroslav Kvasnica (za odstúpivšieho Bohumila Kvasnicu). Poslanci sa znova zaoberali znečisťovaním ovzdušia cementárňou, daňou
z nehnuteľností a ďalšími ekonomickými otázkami. Schválili plánovanie ďalšej plynofikácie obce, kde sa počíta s investíciou 1 milión 900 tisíc korún
v roku 1994. Vzhľadom na to, že sa kultúrnosť zábav v Ladcoch neustále zhoršuje a že po zábavách vandali ničia verejný i súkromný majetok, obecné zastupiteľstvo dočasne zakázalo poriadanie zábav a diskoték.
Na augustovom zasadaní sa poslanci zaoberali otázkou cintorína, konkrétne otázkou získania ďalších miest. Na tomto zasadaní schválili erb, pečať a vlajku obce. Po zrušení drobných prevádzok sa odvoz pevného domového odpadu prideľuje firme LAHOZ. Náklady na odvoz sa týmto zvyšujú, cena pre občanov však zostane pre rok 1993 nezmenená - zvyšok uhradí obecný úrad. Zastupiteľstvo sa opäť zaoberalo vodovodom a schválilo uvedenie vodovodu do prevádzky v Horných Ladcoch, jeho prieťah
pod železnicou, výstavbu plynového potrubia do Tunežíc v roku 1994
____________________________________________________________
964
_____________________________________________________________
a ďalšie práce v obci. Poslanci súhlasili s poplatkom 500 Sk za jedno miesto
v hrobke vybetónovanej, alebo vymurovanej. Prerokovali finančnú pomoc telovýchovným jednotám a prenájom budovy bývalej Osvetovej besedy
v Tunežiciach poľovníckemu združeniu BUKOVINA.
V októbri poslanci Obecného zastupiteľstva v Ladcoch schválili všeobecne záväzné nariadenie (podľa uznesenia vlády) o zvýšení dane
z nehnuteľností o 25% v roku 1993 pre podnikateľov. Ostatným občanom
sa daň z nehnuteľností nezvyšovala. Na tomto zasadaní prijali uznesenie
o stavebných prácach na hroboch, ktoré sa môžu v budúcnosti vykonávať iba na povolenie obecným úradom. Definitívne sa rozhodlo o prebratí kultúrneho domu, na čo sa ustanovila komisia. Schválili rekonštrukciu Domu služieb na jednoizbové byty.
V decembri schválili finančný príspevok pre Osobitnú školu v Ilave, zvolili prísediacich pre Okresný súd v Považskej Bystrici, prerokovali podmienky zavedenia káblovej televízie v Ladcoch a oboznámili sa s novou organizáciou Obecného úradu v Ladcoch. Vážnou otázkou na rokovaní bola informácia o výbere daní v roku 1993 a informácia o stave financií.
Podobne aj ostatné zasadania obecného zastupiteľstva riešili problémy života obce. Zmienka o nich je v jednotlivých kapitolách tejto kroniky.
Záväzné nariadenie
a štatúty
Určitou formou zákona v miestnom zmysle obce sa stali Záväzné nariadenie a štatúty, ktoré schvaľovalo obecné zastupiteľstvo. Medzi najvýznamnejšie patrili Všeobecne záväzné nariadenie o chove a držaní zvierat, týkajúce sa chovu:
- úžitkových zvierat (kone, rožný statok, ošípané, ovce, kozy atď.)
- drobné zvieratá (hydina, domáce zajace a pod.)
- chov psov a mačiek
- včely
- vtáky
- exotické zvieratá
- iné zvieratá.
Z ekologického hľadiska najdôležitejším bolo nariadenie
o Prevádzkovom poriadku riadenej skládky komunálneho odpadu.
Je to veľmi podrobný materiál - uvádzam iba hlavné zásady.
Prevádzkový poriadok upravuje režim a podmienky prevádzky skládky komunálneho odpadu. Určuje odpadky, ktoré sa nesmú skladovať,
napr. toxické, explozívne, uzavreté nádoby, odpad zo zdravotných
a veterinárnych zariadení, odpadové oleje, pneumatiky i odpad, ktorý sa dá využiť ako druhotná surovina.
_____________________________________________________________
965
_____________________________________________________________
Prevádzkový poriadok sa týkal skládky na pozemku - pasienku Poľnohospodárskeho družstva 1. máj Košeca (stredisko Ladce). Majiteľom skládky je Obecný úrad v Ladcoch. Dni prevádzky určili na stredu, piatok
a sobotu od 8.00 - 20.00 hodiny.
Prevádzkový poriadok ďalej určil technológiu skladovania a spôsob ukladania odpadu. V ďalšej časti boli organizačné opatrenia, kde sa hovorí
o strážcovi, vedení evidencie a pod.
Vážne opatrenia v rámci prevádzkového poriadku boli zamerané
na ochranu zdravia a životných podmienok pracovníkov skládky a okolia.
V tejto časti sa hovorí o oplotení, zamedzení prístupu cudzím osobám, túlavým mačkám a psom, zákaz pálenia odpadu, ochrana ovzdušia pred znečistením, prašnosťou, zabezpečení kropenia v letnom období. Súčasťou tejto kapitoly je aj ochrana podzemných a povrchových vôd pred znečistením priesakmi. S tým súvisí kontrola čistoty vôd. Táto časť sa týka i ochrany pred rozmnožovaním hmyzu, hlodavcov a vtákov.
V ďalších kapitolách Prevádzkového poriadku, ktorý prijalo Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch, sa hovorí o kontrole a sankciách pri porušovaní prijatých zásad, o vymedzení povinností a zodpovedností pracovníkov skládky, o opatreniach v prípade havárie a na záver osobitné ustanovenia, kde sa napr. zakazuje aj odvoz zo skládky.
V oblasti prevádzkovania skládky odpadu od roku 1993 platili
aj ďalšie opatrenia zahrnuté v materiáloch Opatrenia v prípade havárie
na skládke a Program odpadového hospodárstva.
Tieto podrobnosti uvádzam najmä preto, že rok 1993 v plnej miere odhalil vážne nedostatky v tejto oblasti a signalizoval vážne nebezpečenstvo najmä pre hospodárenie s vodou, ale i ďalší zdroj znečisťovania ovzdušia, ktorým skládka je.
BUDOVANIE OBCE
V roku 1993 sa vykonalo množstvo prác, väčšieho i drobného rozsahu, ktoré pomohli zlepšiť život občanov, odstránili nedostatky technické i estetické. Pravda, občania Ladiec neustále sledujú niekoľko hlavných problémov, ktoré pokladajú za najdôležitejšie. Sú to predovšetkým otázky výstavby obecného vodovodu, ekologické problémy súvisiace s prašnosťou cementárne a plynofikácia. Všetkým trom problémom venovala obec, podľa ekonomických možností, najväčšiu pozornosť.
Obecný vodovod prešiel etapou ukončenia v Horných Ladcoch. Táto etapa bola náročná nielen pracovne, ale aj administatívne. Bolo potrebné vykonať rekonštrukciu, úpravu a dokončenie dokumentácie
potrebnej k preberaciemu konaniu a podľa nej zabezpečiť montážne práce. Osobnými rokovaniami sa pripravili a vykonali schvaľovacie a legislatívne rokovania s Okresným úradom životného prostredia, Severoslovenskými vodárňami a kanalizáciami, Ústavom hygieny a epidemiológie
a s projekčnými kanceláriami. Veľkú zásluhu pri organizovaní tejto úlohy
mal Ing. Ladislav Letko. Na záver roka sa realizovala dôležitá etapa
_____________________________________________________________
966
_____________________________________________________________
pre prechod potrubia pod železničnú trať do obce. Stavebná firma
z Prievidze uskutočnila pretlačenie potrubia pod železničné koľajište
za prechodom pri cementárni.
Značne sa zlepšila situácia v časti riečisk oboch potokov, ktoré pretekajú cez Ladce. Na veľkej časti sa vyčistil Slatinský potok a vystaval
sa most v obci. Čistenie za pomoci žiakov odborného učilišťa urobili
aj v časti Lúčkovského potoka - v jeho záverečnom toku. V roku 1993
sa skončila regulácia Slatinského potoka v obci Beluša. Po jej ukončení prepustili vodu aj do koryta, ktoré prechádza Ladcami. Nízky stav vody následkom dlhotrvajúceho sucha a narušené svahy potoka v Hloži spôsobili, že voda sa do našej obce nedostala. Potok bol suchý až do jesene
a začiatku zimy. Odborníci počítali s tým, že sneh a väčšie množstvo vody režim potoka upravia a voda Slatinského potoka do Ladiec pritečie. Tak
sa aj stalo a už v decembri voda tiekla cez celé riečište až do odpadového kanála Vodnej elektrárne.
Veľké náklady si vyžiadali aj také, pre občanov dôležité akcie,
ako úprava chodníkov, odkanalizovanie cesty a oprava betónových poklopov v Tunežiciach.
Obec zakúpila a dala osadiť dve nové autobusové zastávky, urobili sa čiastočné opravy ciest asfaltom a ďalšie menšie práce na komunikáciách.
Obecný úrad v značnej miere prispel Materskej škole v Ladcoch
pri opravách, zakúpení rôzneho vybavenia, najmä však pri rekonštrukcii kúpaliska.
Finančné príspevky obecného úradu plynuli aj do Dobrovoľného požiarneho zboru, jeho techniky a v roku 1993 do opravy požiarnej zbrojnice.
V roku 1993 sa začala rekonštrukcia Domu služieb na jednoizbové byty, určené najmä dôchodcom, ktorí o ne budú mať záujem.
Medzi každoročné práce patrí údržba a zlepšovanie technického vybavenia oboch cintorínov. V roku 1993 to bolo zavedenie vody, vylepšenie rozhlasového zariadenia a príprava rekonštrukcie cintorína v Ladoch
na získanie nových miest.
Dôležité práce sa vykonali pri konzervácii rozostavanej budovy obchodu v Horných Ladcoch, nakoľko nie sú predpoklady pre jeho dostavbu v najbližšom čase.
Z ostatných nákladov obce spomeniem aspoň:
Finančný príspevok na šport obom telovýchovným jednotám,
identifikačné a meracie práce na obecnom majetku,
rekonštrukciu miestneho rozhlasu,
knihy a časopisy do obecnej knižnice,
pouličné osvetlenia a ďalšie.
Občania s vďakou kvitovali seriózny prístup obecného zastupiteľstva a Obecného úradu v Ladcoch k pamiatke padlých v druhej svetovej vojne, ktorý vyjadrili tým, že dali zhotoviť nové vkusné oplotenie okolo areálu pomníka a vybudovali chodník. Tieto stavebné akcie značne pozdvihli
aj estetický vzhľad stredu obce.
_____________________________________________________________
967
_____________________________________________________________
Jestvujúci Dom smútku v Ladcoch už nezodpovedá súčasným nárokom na dôstojné konanie smútočných obradov. Nevhodné
je i umiestnenie pri rušnej hlavnej ceste. Prijalo sa rozhodnutie v budúcich rokoch vybudovať nový Dom smútku. Umiestnený bude v časti cintorína
za druhým vchodom z vedľajšej cesty. Obecné zastupiteľstvo uznalo
za vhodný projekt, ktorý spracoval Ing. arch. Ján Remo. Podľa tohoto projektu je základný pôdorys osemuholníkový. Centrálna časť obradnej miestnosti má prevýšenie, čo umožní vznik pavlače nad celým obvodom. Nad centrálnym priestorom sa predpokladá zvonica tvaru sedlovej strechy. Súčasťou Domu smútku majú byť aj sociálne zariadenia a hlavne chladiace boxy. Celá stavba mala v dnešných cenách stáť 5 miliónov korún.
Bytové hospodárstvo
Domová správa zriadená pri Obecnom úrade v Ladoch spravovala
v roku 1993 11 bytoviek s 83 bytmi. Obecný úrad cez Domovú správu zabezpečoval údržbu bytoviek, z ktorých väčšina vzhľadom na svoj vek vyžadovala oveľa viac nákladov, ako bol zisk z nájomného.
V roku 1993 to boli najmä rekonštrukcie kúpeľní, nátery, maľovanie chodieb a schodíšť, hydroizolačné práce na strechách, podlahové krytiny
a mnohé ďalšie bežné práce.
Vedúcim Domovej správy bol Valter Fábry.
Príležitostne zamestnávali brigádnikov na práce menšieho rozsahu (opravy elektrické, zámočnícke, stolárske, inštalatérske).
DANE A POPLATKY
V roku 1993 začali na území našej obce platiť „Všeobecné záväzné nariadenia o podmienkach určovania, vyberania a správy dane
z nehnuteľností“. Daňovníci vcelku disciplinovane, od polovice februára, podávali daňové priznania, prevzali viac ako 500 platobných výmerov
a začali platiť príslušné sumy. Neplatili zväčša iba tí, ktorí si z rôznych dôvodov podali žiadosti o zľavu - najviac občania zdravotne postihnutí. Viacerí občania poukazovali na zhoršené podmienky bývania následkom prášenia z cementárne, ale i blízkosti štátnej cesty a veľkej frekvencie automobilovej dopravy.
Okrem seriózneho prístupu väčšiny daňových poplatníkov, rozhodujúcu úlohu zohrala aj informovanosť prostredníctvom brožúry, ktorú vydal Obecný úrad v Ladcoch a ktorá podrobne inštruovala občanov
o všetkom, čo o daniach mali vedieť.
_____________________________________________________________
968
_____________________________________________________________
Daň z nehnuteľností
Daň z nehnuteľností platili fyzické i právnické osoby. Právnických osôb bolo oveľa menej, zato však výmera a tým aj suma vyrúbenej dane bola oveľa vyššia.
609 fyzických a 5 právnických osôb platilo daň z pozemkov. Dovedna to bolo z výmery 131 302 m2. Celkom vyrúbili daň
745 256 Sk občanom a podnikom (právnickým osobám) 604 370 Sk.
Z toho sa odpočítali úľavy z daňových povinností.
678 daňovníkov platilo daň zo stavieb zo 145 592 m2 zastavanej plochy (občania 82 613 m2, podniky 62 929 m2). Celkom vyrúbili v dani
zo stavieb 742 391 Sk. Aj táto suma bola po udelení úľav o niečo nižšia.
Celkom bolo v roku 1993 v obci Ladce 701 daňovníkov
(z toho 7 právnických osôb), ktorí platili 1 479 575 Sk daní z nehnuteľností.
Obecné zastupiteľstvo udelilo už spomínané daňové úľavy
z nehnuteľností. 11 osobám z Tunežíc vyhoveli pre znečisťovanie ovzdušia, ďalším 48 občanom Ladiec a Tunežíc úľavu z dane za domy a garáže, pretože sú zdravotne ťažko postihnutí. Ďalších majiteľov domov oslobodili podľa zákona o nároku na zníženie na 15 rokov.
Neplatičov bolo v roku 1993 málo, ale Poľnohospodárske družstvo Košeca zostalo dlžné 463 tisíc korún pre absolútnu nesolventnosť. Naproti
tomu Stredoslovenské kameňolomy (Tunežice), ktoré v roku 1993 takmer nevyrábali si daň z nehnuteľností - viac ako 100 000 Sk vyrovnali.
Uznesenie o správnych
poplatkoch
Správne poplatky, ktoré vyrubuje Obecný úrad sú jeho príjmom,
ak nie sú platené kolkom. Uznesenie Obecného zastupiteľstva z apríla 1993 stanovuje, kto a za čo platí správne poplatky a kto je od nich oslobodený.
Sadzobník správnych poplatkov obsahoval celkom 72 položiek
so stanovením sumy v Sk. Boli tu také položky ako podanie žiadosti, nahliadnutie do matriky, overovanie spisu, vydanie osvedčenia o právnej spôsobilosti na uzavretie manželstva v cudzine. Zo sadzobníka vyberám:
Vydanie ročného rybárskeho lístka stojí občana SR 30 Sk, pre cudzincov 3000 Sk. Platí sa i za povolenie vyrúbať strom mimo lesa (100 Sk). Za povolenie zmeny hanlivého, smiešneho, výstredného, či skomoleného mena zaplatí občan 20 Sk, ale v ostatných prípadoch 500 Sk.
V ďalšom sú povolenia rôzneho druhu týkajúce sa uzatvorenia manželstva. Platí sa aj za komisionálne konanie, povolenia lotérií a tomboly, prevádzkovanie výherných prístrojov. Pri podaní oznámenia o prevádzkovaní digitálnych svetelných prístrojov a hracích zariadení a iných zariadení ľudovej zábavy (kolotoče, strelnice a pod.) sa platí za každý prístroj 200 Sk.
Posledné položky sadzobníka správnych poplatkov sa týkali komunikácií (zvláštneho užívania komunikácií, prípojky, účelových komunikácií atď.)
Uznesenie obecného zastupiteľstva vošlo do platnosti 24. júna 1993.
_____________________________________________________________
969
_____________________________________________________________
PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ
V OBCI
Ladecké zvesti
Spravodajca Obecného úradu v Ladcoch vychádzal v roku 1993 nepravideľne, celkom iba 4 čísla. Záujem u občanov bol veľký a poslúžil
na ich informovanosť o dianí v obci. Zvlášť obľúbená bola rubrika Z obecnej kroniky. Ladecké zvesti vyšli v máji, júli, septembri a novembri 1993. Redaktorom bol Branislav Lipták st.
Publikácia k 110. výročiu
založenia požiarneho zboru
Publikácia k 110. výročiu hasičstva v Ladcoch vyšla ako malá brožúrka, ktorá v stručnosti popisovala históriu i prítomnosť Dobrovoľného požiarneho zboru v obci. Náklad publikácie bol 200 kusov.
Informátor
Obecný úrad vydal tlačou brožúrku - aktuálneho Informátora obce Ladce. Obsahoval krátku históriu obce a závodu, telefónne čísla organizácií, nemocníc, lekární, pracovný čas lekárov, sporiteľne, bánk. K dispozícii boli údaje o volebných obvodoch, poslancoch, o obchodoch a službách
s otváracími a zatváracími hodinami, telefónne čísla občanov, cestovný poriadok autobusov a vlakov i ďalšie potrebné údaje. Predávali ho za 10 Sk.
Okrem uvedeného vydal a vytlačil obecný úrad niektoré záväzné nariadenia, ktoré som už spomínal predtým.
Týždenník OBZOR
Okresný týždenník OBZOR vychádzajúci v Považskej Bystrici priniesol v októbri 1993 rozsiahly celostranový článok o obci Ladce
a to z histórie i súčasnosti našej obce.
Všetky uvedené publikácie a periodiká sú uložené v archíve - dokumentácii obecnej kroniky na Obecnom úrade v Ladcoch.
_____________________________________________________________
970
_____________________________________________________________
NIEKTORÉ ZVLÁŠTNE
UDALOSTI V ROKU 1993
Tu uvádzam niektoré zvláštne udalosti, ktoré sa stali v roku 1993
a boli nejakým spôsobom dôležité pre občanov.
Dňa 12. februára 1993 v kultúrnom dome Regionálna národná poisťovňa v Považskej Bystrici - pobočka v Dubnici nad Váhom registrovala do fondu národného poistenia dôchodcov, deti do troch rokov a študentov - vysokoškolákov. Vydali im preukaz poistenca, ktorým sa preukážu pri každej návšteve zdravotníckeho zariadenia a poisťovne.
Dňa 15. marca 1993 prekladali elektické vedenie pri pohostinstve Kopyto. Museli vymeniť stĺp, na ktorom už takmer 20 rokov hniezdili bociany. Bolo treba premiestniť aj hniezdo, čo dal Obecný úrad v Ladcoch
s Obvodným úradom životného prostredia v Ilave urobiť asi o 50 metrov ďalej k drogérii A. Zábojníkovej. Bociany po prílete hniezdo prijali a v roku 1993
sa v ňom vyliahli prvé mláďatá.
V roku 1993 sa uskutočnila identifikácia neznámych hrobov. Zúčastnili sa na nej občania Michal Hriadel, Ján Rudinský, Jozef Martinák, Vincent Zajac, Oľga Hudecová, Antónia Bajzová, Jozef Vrábel.
ORGANIZÁCIE, SPOLKY,
POLITICKÉ STRANY
A HNUTIA
Dobrovoľná požiarna
ochrana
V roku 1993 mala organizácia DPO v Ladcoch 28 členov. Viedol
ju výbor:
Majerík Milan
- predseda
Prekop Ján
- podpredseda, veliteľ
Bednárik Jozef
- podpredseda, preventista
Herman Jozef
- pokladník
Kalus Vincent
- hospodár
Ing. Horký Karol
- tajomník
Kukuliaš Vincent
- predseda revíznej komisie
Zelíková Helena
- členka revíznej komisie.
Technika pre protipožiarne zásahy bola dostatočná a dobre udržovaná. Základný technický inventár bolo nákladné auto AVIA
a dve striekačky: 2 PPS a 12 R.
Medzi hlavné činnosti v roku 1993 patrili preventívne prehliadky, ktoré sa vykonali na jar 27. a 28. marca 1993 a na jeseň - pred vykurovacím
_____________________________________________________________
971
_____________________________________________________________
obdobím 20. a 21. novembra 1993. V oboch prípadoch prehliadli takmer
300 bytov - obytných budov. Okrem toho prehliadli aj všetky malé prevádzky. Dovedna prezreli okolo 600 objektov, kde zistili 3 závady.
Významným činom bolo vydanie a v obecnom zastupiteľstve schválenie Požiarneho poriadku obce. Niektoré zásady uvádzam.
V druhej časti sa hovorí o povinnosti občanov počínať si tak,
aby nedochádzalo ku vzniku požiarov, najmä pri používaní tepelných, elektrických, plynových a iných spotrebičov, pri skladovaní a používaní horľavých, alebo požiarne nebezpečných látok a pri manipulácii s otvoreným ohňom.
Občania sú povinní umožniť pravidelné čistenie komínov, plniť príkazy a dodržiavať zákazy týkajúce sa požiarnej ochrany na označených miestach. Obstarať, udržiavať v používateľnom stave hasiace zariadenia
a iné prostriedky požiarnej ochrany. Utvárať v rodinných domoch
a v iných objektoch podmienky pre rýchle zdolávanie požiarov
a pre záchranné práce. Umožniť vykonávať preventívnu požiarnu kontrolu
na overenie dodržiavania predpisov. Ak sa musí prehliadka z viny občana opakovať, zaplatí občan 50 Sk.
V tej istej časti Požiarneho poriadku obce sa hovorí, čo občania nesmú. Okrem iného, vykonávať práce, ktoré môžu viesť k vzniku požiaru,
ak nemajú odbornú spôsobilosť pre vykonávanie týchto prác. Poškodzovať alebo zneužiť hasiace prostriedky, prístroje. Občania nesmú fajčiť a používať otvorený oheň na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Dôležitý je aj bod o udržiavaní poriadku na povalách, v pivniciach a na iných miestach, kde môže vzniknúť požiar.
So zdolávaním požiaru súvisia aj ďalšie povinnosti:
- vykonávať nevyhnutné opatrenia na záchranu ohrozených osôb,
- ak je možné, uhasiť požiar a urobiť opatrenia proti jeho rozširovaniu,
- ohlásiť požiar na určenom mieste,
- poskytnúť osobnú pomoc požiarnej jednotke,
- poskytnúť dopravné prostriedky, zdroje vody a iné veci na zdolávanie
požiaru,
- ak sú s tým spojené vecné výdavky, patrí za ne náhrada,
- vlastník nehnuteľnosti je povinný umožniť požiarnej jednotke k zásahu
vstup na svoj pozemok.
V ďalšej časti sa hovorí o veľkosti a vybavení jednotky požiarnej ochrany. A napokon zdroje vody v Ladcoch, ktorými sú Lúčkovský potok, Slatinský potok, kanál z Vodnej elektrárne Ladce a verejný vodovod.
V poslednej časti sa uvádza požiarno-poplachový plán a úlohy orgánov obce a osôb poverených zabezpečovaním požiarnej ochrany v obci a v jej časti Tunežice.
Výňatky z Požiarneho poriadku obce Ladce, boli uverejnené
v Ladeckých zvestiach spolu s číslami telefónov, kde možno v prípade požiaru volať.
_____________________________________________________________
972
_____________________________________________________________
V roku 1993 oslávili požiarnici v Ladcoch 110. výročie organizovaného požiarnictva v Ladcoch. Podrobnosti o vzniku hasičstva,
o jeho rozvoji od roku 1883 sú uvádzané dosť podrobne v tejto kronike.
Pre verejnosť vydala organizácia pri príležitosti 110-teho výročia malú publikáciu s prehľadom najdôležitejších úsekov z histórie hasičstva
v Ladcoch a tejto tematike venovali jednu stranu aj Ladecké zvesti.
Oslava sa konala ako slávnostné valné zhromaždenie dňa
31. júla 1993 v Kultúrnom dome v Ladcoch. Oslavu finančne podporili Považské cementárne a značnú pozornosť im venoval aj Obecný úrad
v Ladcoch. Oslavy sa ako hostia zúčastnili mjr. Michal Jurdík, náčelník okresnej správy požiarnej ochrany, Egon Grossmann, predseda OV, Pavol Opoldík, tajomník OV, Ferdinand Bušík, starosta obce, Ing. Jozef Mikušinec, námestník riaditeľa Považských cementární.
Pri príležitosti 110. výročia udelili viacerým členom vyznamenania:
- Za príkladnú prácu: Vincent Kalus, Ing. Karol Horký, Milan Bajza,
Jozef Kováč
- Pozdravný list ÚV: Milan Majerík, Ladislav Nagy, Jozef Bednárik
- Ďakovný list ÚV: Obecný úrad Ladce
- Čestné uznanie OV: Ing. Vojtech Miklóši, Milan Kalus, Ivan Binka,
Anton Záhradník
- Za vernosť: Estela Majeríková, Jozefína Kucharíková,
Júlia Saksová
Za príkladnú prácu obdržali vyznamenanie ÚV DPO aj požiarnici Jozef Binka, Bohuslav Turza, Rudolf Bajza, Oľga Chlebanová.
Desať požiarnikov dostalo Čestné uznanie ZO DPO Považských cementární.
Slovenský rybársky
zväz
Slovenský rybársky zväz patril medzi najaktívnejšie organizácie
v roku 1993 v našej obci. Organizácia má sídlo v Ilave a má celkom 262 členov, z toho je 56 z Ladiec. Na čele organizácie stál 9 - členný výbor,
z toho boli štyria členovia z Ladiec a to predseda organizácie Ján Sloboda, tajomník Bohuslav Ištvánik, hospodár Libor Kvasnica a člen výboru Jozef Fatura.
V roku 1993 okrem pravidelnej činnosti na úprave kaskád
na potokoch a úprave ich okolia, sústredili pozornosť na dobudovanie odchovných zariadení, kde odchovali prvé násady v počte 650 kusov kaprov. Pred dokončením je aj ohrádzanie rybníkov v Tunežiciach. V roku 1993
do našich vôd nasadili 2 400 kg kaprov lovných a 3 000 ks kaprov
z vlastného odchovu organizácie. Nasadili 300 kusov šťuky a 10 000 kusov plodíka šťuky.
Priemerný úlovok za rok 1993 na člena SRZ v Ladcoch
bol viac ako 20 kg.
_____________________________________________________________
973
_____________________________________________________________
Výborne pracoval opäť krúžok mladých rybárov. Bolo v ňom 18 detí z Ladiec, ktoré po pretekoch v máji 1993 dostali doklady pre výkon rybárskeho práva.
Veľkou športovou a pre všetkých aj spoločenskou udalosťou
boli už tradičné preteky v love rýb udicou, ktoré sa uskutočnili v máji 1993
a zúčastnilo sa ich 152 pretekárov za účasti viac ako 400 občanov. Víťazom sa stal Pavol Riecky. Súčasťou pretekov bolo občerstvenie v podobe rybárskych pochúťok a tombola. Preteky finančne podporili Považské cementárne.
Slovenský zväz
chovateľov
Organizácia mala v roku 1993 35 členov. Okrem toho evidovali
a v činnosti viedli 13 mladých chovateľov z radov žiakov základnej školy.
Na čele organizácie stál 7 - členný výbor s predsedom Milanom
Jungom.
Hlavné poslanie tejto organizácie sa nezmenilo. Bola
to predovšetkým starostlivosť o čistokrvný chov hydiny a králikov.
O to sa starali špeciálne sekcie, ktoré sa osvedčili už v minulých
rokoch.
Veľké služby nielen členom, ale aj občanom, poskytovala
organizácia Slovenského zväzu chovateľov zabezpečovaním hydiny na konzum, ale predovšetkým na chov. Sprostredkovávali
aj predaj kŕmnych moriakov - všetko v solídnych, pre občanov výhodných cenách.
Ďalšia služba, ktorú poskytovali členom i občanom, bol predaj krmív - obilia, zmesiek, šrotu.
Organizácia Slovenského zväzu chovateľov v Ladcoch bola v počte aktívnych členov na 1. mieste v okrese.
Slovenský zväz
záhradkárov
Vo vedení a stave členstva nedošlo v roku 1993 k nijakým zmenám. Predsedom SZZ bol Jozef Martinák a tajomníkom Pavol Kalus.
V činnosti venovali najväčšiu pozornosť ošetrovaniu ovocného sadu a zberu úrody, ktorá bola v roku 1993 priemerná.
V roku 1993 sme zaznamenali opäť ich aktivitu pri
skrášľovaní obce, v organizovaní každoročnej súťaže o najkrajšiu
záhradku, pri strihaní živého plota pri Lúčkovskom potoku a iných
prácach.
_____________________________________________________________
974
_____________________________________________________________
Slovenský červený
kríž
Nový názov organizácie od roku 1993 znie Miestny spolok Slovenského červeného kríža Ladce - Tunežice. Sú v ňom členovia
z oboch častí obce. V roku 1993 ich bolo 360, nie všetci rovnako
aktívni.
Miestny spolok SČK pracoval pod vedením výboru na čele s Jánom Abrahámovským, podpredsedkyňou Gabrielou Koštialikovou, tajomníčkou Annou Ištvánikovou a pokladníčkou Tichou. Celý výbor bol 13 - členný.
Poslanie SČK i po spoločensko-politických pohyboch zostalo nezmenené. Činnosti finančne veľa pomohla Cementáreň v Ladcoch.
Tak ako v roku predchádzajúcom, aj v roku 1993 venovali pozornosť darcovstvu krvi. Na spolok sa obracali aj kliniky v Banskej Bystrici,
Bratislave, Nemocnice z Ilavy, Považskej Bystrice a ďalšie. Čiastočne
sa spolku darila snaha rozšíriť darcovstvo najmä na mladých
ľudí.
V základnej škole vytvorili skupinu mladých zdravotníkov, ktorých aktivita v príprave a účasti na súťažiach bola veľmi dobrá i zásluhou
členov-dospelých, ktorí sa o nich starali.
Jednou zo sfér, kde sa členovia spolku SČK uplatňovali, bola sociálna oblasť. Rovnako pôsobili pri tvorbe životného prostredia v obci, účasť však bola slabá.
Z politických strán a hnutí vyvíjali činnosť iba Hnutie za demokratické Slovensko, Kresťansko-demokratické hnutie, Komunistická strana Slovenska a čiastočne Strana demokratickej ľavice. Ani u týchto však nemožno hovoriť o vysokej aktivite, alebo o presadzovaní svojich straníckych záujmov v živote obce.
Hnutie za demokratické
Slovensko
Hnutie získalo vo voľbách v roku 1992 najviac hlasov v oboch častiach obce. Taký, o niečo nižší, bol aj počet sympatizantov v roku 1993. Hnutie za demokratické Slovensko malo v obci vedenie na čele
s Ing. arch. Jánom Remom. V roku 1993 uskutočnili tri stretnutia - jedno, dňa 15. júna 1993 v kultúrnom dome s občanmi. HZDS bolo v obci organizované ako voľné hnutie tých, ktorí súhlasia s volebným programom
vyhláseným pri voľbách a s politikou vlády, ktorá v roku 1993 bola
zložená z príslušníkov tohoto hnutia. HZDS nemalo teda štruktúru
politických strán.
_____________________________________________________________
975
_____________________________________________________________
Strana demokratickej
ľavice
Strana demokratickej ľavice i napriek tomu, že vo voľbách v roku 1992 získala v Ladcoch i Tunežiciach veľa hlasov a i v roku 1993 mala dosť prívržencov, namala založenú organizáciu v časti Ladce, iba v časti Tunežice. Jej aktivita, ako nakoniec vo všetkých politických subjektoch, nebola vysoká.
Kresťansko-demokratické
hnutie
Základňa členov Kresťansko-demokratického hnutia v Ladcoch
sa v roku 1993 znížila o vystúpenie niektorých členov a ich vstupom
do v roku 1992 vzniknutej Slovenskej kresťanskej únie.
V roku 1993 bolo 121 platiacich členov, predsedom bol Jozef Moriš. Na schôdzach prerokovávali najmä otázky náboženského života,
ale i pracovné a politické.
Dňa 9. mája 1993 KDH v Ladcoch spoločne s Obecným úradom
v Ladcoch usporiadali Deň matiek. Kultúrny program pripravili žiaci
materskej školy, základnej školy a poprvýkrát vystúpila dychová hudba žiakov ZŠ.
Aj v roku 1993 usporiadali náboženské púte - dňa 3. júla 1993
do Mariazelu a 5. septembra do Limanovej.
Pracovná aktivita sa zamerala na čistenie a úpravu cintorína,
čistenie a kvetinovú výzdobu kostola a v Horných Ladcoch úpravu priestorov pri kaplnke na Skalke. V roku 1993 zlepšili technický
stav kaplnky zabudovaním elektrického kábla a prípojky elektrického
prúdu.
Komunistická strana
Slovenska
Základná organizácia KSS po zjednotení KSS ´91 a Zväzu komunistov Slovenska mala 53 členov. Organizáciu viedol výbor:
Ing. Karol Horký, predseda základnej organizácie
Ing. Vojtech Miklóši, podpredseda
Jozefína Kalusová, tajomníčka
Stanislav Klvaňa, hospodár
Jozef Kováč, člen výboru
Ladislav Černota, predseda revíznej komisie
František Zelík, člen revíznej komisie
Jozef Peterka, člen.
_____________________________________________________________
976
_____________________________________________________________
Organizácia bola iniciátorom celoobecných osláv oslobodenia obce, spojených s oslavou Sviatku práce 1. mája. Spolu s organizáciou Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov zabezpečili spomienkovú oslavu 49. výročia SNP spojenú s besedou s účastníkom SNP. Členovia
sa zúčastnili celookresných osláv SNP vo Vrchteplej.
S Ladcami bol spojený aj vznik Okresného výboru KSS, ktorý
sa vytvoril v máji 1992 práve v našej obci. Aj v roku 1993 mal Okresný výbor KSS sídlo v Ladcoch. Jeho členmi boli Dušan Saksa - predseda, Ing. Karol Horký, Jozefína Kalusová a Ladislav Černota.
Významnou udalosťou bolo zasadanie Ústredného výboru KSS
v Ladcoch dňa 18. decembra 1993. V tomto orgáne je členkou aj občianka Ladiec Jozefína Kalusová.
Matica slovenská
V roku 1993 si pripomenuli aj v Ladcoch 130-te výročie založenia Matice slovenskej, našej najvýznamnejšej národnej inštitúcie. V obci Ladce nie je história Matice slovenskej príliš bohatá. Súvisí s ňou však založenie miestnej knižnice. Dňa 6. januára 1926 zaslala Matica slovenská obci 30 kníh a tie tvorili základný fond novozaloženej knižnice. Vo februári
toho istého roku prišlo z MS ďalších 30 kníh. Obec dala zhotoviť skriňu
a učitelia striedajúc sa požičiavali knihy občanom. V roku 1931 sa stala obec kolektívnym členom Matice slovenskej. Rozhodlo tak na svojom zasadaní obecné zastupiteľstvo.
Na konci roka 1993 sa v obci rozhodlo, že sa založí Miestny odbor Matice slovenskej. Vyzvali preto občanov starších ako 15 rokov, majúcich záujem o členstvo, aby sa prihlásili.
Dňa 30. decembra 1993 sa konalo ustanovujúce zhromaždenie odboru Matice slovenskej. Zúčastnilo sa ho 17 zakladajúcich členov. Slávnostný príhovor predniesol starosta obce Ferdinand Bušík. V diskusii prejavili členovia úprimnú snahu rozvíjať kultúrnu činnosť a národné povedomie našich občanov, najmä mládeže. Na ustanovujúcom zhromaždení si členovia zvolili 5-členný výbor a 3-členný dozorný výbor.
V rámci zhromaždenia s kultúrnym programom prispela základná škola
a materská škola.
Telovýchova a šport
v obci
Podstatu a okrem škôl jediné miesto organizovanej telovýchovy
v Ladcoch bolo v TJ Tatran cementáreň Ladce a TJ Tunežice. Jediným športom, ktorý v týchto organizáciách pestovali bol futbal.
Po skončených súťažiach 1992 - 1993 vo futbale sa dalo hovoriť iba o čiastočnej spokojnosti i keď ich umiestnenie hovorilo o ich súčasných schopnostiach a možnostiach.
_____________________________________________________________
977
_____________________________________________________________
Družstvo futbalistov TJ Tunežice hrajúce v III. triede sa umiestnilo
v hornej časti tabuľky, čo bola pre nich najúspešnejšia sezóna za posledné roky.
Starší žiaci TJ Tatran Ladce zaujali v súťaži II. triedy siedme miesto
z desiatich družstiev.
Družstvo dospelých sa umiestnilo v krajskej súťaži
na desiatom mieste. Po trápení ako nováčikovia na začiatku
súťaže sa skonsolidovali a na záver podávali solídne výsledky a dosahovali dobré výsledky.
V novom ročníku 1993 -1994 futbalovej súťaže I. B triedy (krajská súťaž) hrali družstvá: ŠK Žilina B, Tatran Krasno nad Kysucou, Kovo Beluša, LR Crystal Lednické Rovne, ŠK Čierne pri Čadci, Tatran Rajecké Teplice,
FK Nesluša, Rajecký ŠK Rajec, TJ Dohňany, Družstevník Teplička
nad Váhom, ŠK Petrovice, Kysučan Korňa, Iskra Malé Lednice.
TJ Tatran Ladce mal pre súťaž k dispozícii 29 hráčov, trénerom
bol Štefan Zábojník a vedúcim Vladimír Chovanec. Na záver jesennej časti viedli súťaž suverénne Dohňany s 20 bodmi - Ladce na 6. mieste
mali 13 bodov.
Dorast hral v II. triede pod vedením Ferdinanda Štefanca
a trénera Jána Surana. Výsledky na jeseň 1993 neboli
uspokojivé a družstvo skončilo na 10. mieste z dvanástich
družstiev.
Žiakov TJ Tatran trénoval Pavol Tichý a vedúcim družstva bol Cyril Kulich. Vo svojej súťaži skončili na 8. mieste z desiatich družstiev.
Futbalisti TJ Tunežice hrali v III. triede - skupine A. Trénerom bol Rudolf Kvasnica a Bohuš Kvasnica, ktorí mali k dispozícii 19 hráčov. Vedúcim družstva bol Milan Letko. Výbor TJ už od roku 1967 viedol Bohumil
Kvasnica, tajomníkom bol Milan Letko, hospodárom Jozef Rohožník a členmi výboru Marián Rafko, Pavol Letko, Jozef Letko a Vladimír Minárik.
Jeseň súťaže bola pre futbalistov Tunežíc veľmi neúspešná. Na konci
prvej časti súťaže boli na poslednom - dvanástom mieste - so ziskom
iba 3 bodov.
Tak ako v roku 1992 i v roku 1993 zápasili obe telovýchovné jednoty s finančnými problémami. Ich príjmy boli obmedzené i keď tu bola
pomoc z Považských cementární a obce. Najväčšie výdavky boli
v cestovaní na zápasy, výstroje hráčov a ďalšie výdavky, ktoré
naďalej i v roku 1993 narastali. Preto, ale i pre nezáujem
organizátorov sa obmedzili až zrušili ďalšie aktivity ako turistiku, stolný
tenis a pod.
_____________________________________________________________
978
_____________________________________________________________
ŠKOLSTVO
V LADCOCH
Materská škola
Materská škola v Ladcoch mala v roku 1993 tri a pol triedy
s 86 deťmi. Staralo sa o nich 7 kvalifikovaných učiteliek a 6 správnych zamestnancov. Vedenie školy sa nezmenilo. Riaditeľkou bola Irena Gajdošíková. Okrem nej deti viedli: Jana Pikálková, Jana Fedorová, Alena Kukučková, Viera Kováčová, Anna Grmanová a Alena Svádová.
Zo správnych zamestnancov to boli 2 kuchárky, školníčka
a dve upratovačky. Aby boli pracovníci plne využití a využívali
sa mechanizmy práčovne, okrem bielizne Materskej školy Ladce sa tu prala aj bielizeň MŠ v Hloži, Základnej školy Ladce, MŠ Mojtín a pre Školu
v prírode Belušské Slatiny.
V roku 1993 značnú pomoc poskytol výbor a rodičia zo Združenia rodičov pri MŠ. Pomoc poskytovali najmä pri úprave areálu školy. Vo výbore pracovali:
Vladimír Kalus, predseda
Iveta Liptáková, tajomníčka
Milada Áčková, pokladník
Júlia Hromeková a Červená ako členky výboru.
Učitelia s deťmi Materskej školy sa zúčastňovali verejného života
v obci. Dodávali kultúrny program na také akcie, ako posedenie s prestárlymi občanmi, na oslavách Medzinárodného dňa detí, Dňa matiek a ďalšie. V MŠ nacvičili aj bábkové divadlá nielen pre vlastné deti, ale aj pre MŠ v Hloži
a žiakov základnej školy.
Za mimoriadny čin roku 1993 v Materskej škole treba pokladať
za pomoci Obecného úradu v Ladcoch zrekonštruovaný bazén. Bazén v lete využívali nielen deti MŠ, ale aj deti zo základnej školy a cez prázdniny všetky malé deti z obce.
Veľké problémy v prevádzke školy zapríčinené nízkymi financiami
v značnej miere pomáhali odstraňovať sponzori, ale najmä Obecný úrad
v Ladcoch.
Obecný úrad financoval projekt a rekonštrukciu spomínaného bazéna, kosenie trávy, opravy stavebného charakteru, odvoz smetí, zhotovenie záhradných lavíc a iných potrebných vecí v celkovej sume takmer 200 000 Sk.
Považské cementárne uhradili maliarske práce a zadarmo robili počas celého roka údržbárske práce.
Finančne i materiálne prispeli i niektorí obchodníci v Ladcoch.
Hospodárska situácia však i napriek spomínanej nezištnej pomoci bola nedobrá. Pre rok 1993 si nemohli kúpiť nijaké pomôcky, ktoré pre prácu s deťmi potrebovali. Školská správa v Považskej Bystrici doporučila vyberanie dobrovoľného finančného príspevku. Predpokladanú sumu 150 Sk na dieťa znížila pomoc Obecného úradu a Považských cementární, Ladce.

V roku 1993 sme zaznamenali aj mimoškolskú aktivitu učiteliek Materskej školy. Tak sa 4 učiteľky zúčastnili okresnej výstavy učebných pomôcok a jedna z nich sa umiestnila na druhom mieste. Pre deti pripravili návštevu v knižnici, bábkové divadlá a na záver roka slávnosť pod jedličkou. Medzi tieto aktivity patrili aj branné vychádzky a pre rodičov v máji a júni otvorené hodiny s praktickými ukážkami práce s deťmi.
V roku 1993 zaznamenali v Materskej škole aj dve smutné udalosti - 25. apríla a 6. novembra 1993 vlámania do budovy MŠ.
Základná škola
V školskom roku 1992 - 1993 nastali v personálnom obsadení školy niektoré zmeny. Z učiteľského zboru odišli Stanislav Kret a Ľubomíra
Janovčíková. Do učiteľského zboru prišli Emília Šrámková, Alexandra Palčeková, Renáta Vojtíková, Ing. Luboš Galko, Ema Splavcová.
Vedenie školy tvorili:
Mária Letková, riaditeľka
Ľudmila Vráblová, zástupkyňa riaditeľky
Mária Bednáriková, výchovný poradca.
Štruktúra tried zostala ako po iné roky, teda 1. - 8. ročník a paralelky, spolu 16 tried. V 1. - 4. ročníku bolo 176 žiakov, v 5. - 8. ročníku 200,
spolu 376 žiakov.
Z poverenia Ministerstva školstva SR boli v tomto školskom roku zriadené Kluby detí, ktoré prebrali funkciu doterajších Školských družín. Klub detí pri ZŠ v Ladcoch navštevovalo 66 žiakov, zaradených podľa ročníkov do 3 oddelení. Práca v klube bola zameraná na záujmovú činnosť. Deti pracovali v krúžkoch: montážny, prírodovedecký a zdravotnícky.
V škole bolo 16 záujmových krúžkov, štyri z toho viedli rodičia, ostatné učitelia. Žiaci mohli pracovať v týchto krúžkoch:
recitačný, redakčný, šachový, strelecký, stolovania, tanečný, nemeckého, francúzskeho jazyka, dievčenský, matematický, šikovných rúk, športových hier, rybársky, dychovej hudby, futbalový a chovateľský.
Školský časopis zmenil názov na Ladecký kamarát. Na čele redakčnej rady bola učiteľka A. Podskočová. Časopis mohol vychádzať vďaka prispeniu rodičovského združenia a Považských cementární, Ladce, kde ho tlačili. Časopis mal aj v roku 1993 dobrú úroveň a bol u žiakov obľúbený.
Združenie rodičov pracovalo v tomto zložení:
Ing. Jana Chlebanová, predsedkyňa
Ľuboš Habánek, podpredseda
Pavol Tichý, hospodár
Mária Bednáriková, tajomníčka.
Prostredníctvom a za pomoci Združenia rodičov sa uskutočnili viaceré akcie, medzi nimi posedenie pod jedličkou, burza šatstva, zakúpili knihy pre žiakov s výborným prospechom, pripravili detský karneval a ďalšie podujatia.

V školskom roku sa žiaci 1. - 5. ročníka zúčastnili v dvojtýždňových turnusoch v Škole v prírode v Lazoch pod Makytou. V prvom februárovom týždni 1993 žiaci 7. ročníka absolvovali lyžiarsky kurz na Mojtíne a žiaci
3. ročníka prešli v dňoch 8. - 12. marca 1993 plaveckým výcvikom
v Púchove.
Žiaci a pracovníci školy zozbierali na účet „Liga proti rakovine“
3 052 Sk, z toho žiaci 2 211 Sk.
Vzhľadom na veľmi nepriaznivú finančnú situáciu v školstve, školská rada a riaditeľstvo školy organizovali stretnutie s podnikateľmi obce,
ktorí by mohli škole robiť sponzorov v oblasti materiálno-technického zabezpečenia. Po stretnutí Považské cementárne prispeli sumou 15 000 Sk a ďalšou materiálnou pomocou (opravy). Aj ostatní podnikatelia prispeli menšími sumami.
V odborovej organizácii Základnej školy a Materskej školy
v Ladcoch pracovali Viera Kováčová, Anna Grmanová, Zora Bačová, Dalimír Pružinec, Mária Bednáriková.
Ako po minulé roky aj v roku 1993 dosiahli žiaci Základnej školy úspechy v rôznych súťažiach - v obvodných, okresných i oblastných kolách. Tak v súťaži Hviezdoslavov Kubín, v okresnom kole, žiačka A. Štrbíková skončila na 3. mieste, v šachu, v oblastnej súťaži, M. Kopanič
na 1. mieste, D. Juríková na 2. mieste. Na druhom mieste okresného kola prírodovedeckej súťaže sa umiestnili E. Tichá, Záhradníková a Hlavatá.
Pri hodnotení žiakov na konci roka v júni 1993
sa ukázalo, že v ročníkoch 1. - 4. neprospeli dvaja žiaci a vo vyšších ročníkoch 4 žiaci. Samé jednotky v nižších ročníkoch malo 27 žiakov,
v 5. - 8. ročníku 14 žiakov.
Žiaci končiaci dochádzku v Základnej škole sa umiestnili:
5 na gymnáziá, 17 na stredné odborné školy, 5 na SOU so 4. ročníkom,
23 na SOU s tri a pol ročným štúdiom, 5 žiakov neprijali nikde.
Za zaznamenanie stoja niektoré akcie, ktoré usporiadali učitelia, združenie rodičov a žiaci školy. V tradičnom Mesiaci knihy usporiadali výstavu kníh spojenú s predajom a pod vedením učiteľky A. Podskočovej literárne pásmo o Ľudmile Podjavorinskej.
V apríli sa konal v kultúrnom dome Detský karneval, kde odmenili
20 najlepších masiek. V programe vystúpila novozriadená dychová hudba detí ZŠ pod vedením Františka Letku.
V mimoškolskom čase organizovali rôzne súťaže:
Najlepší športovec, zábavnú súťaž „Detektív“, „Kufor“, Bystrozraký
a bystrozraká, MISS 93, Kadernícky salón, Správne dievča a mnohé ďalšie.
Medzi významné aktivity treba rátať zbery (papier, textil, železný šrot, gaštany, pomarančová kôra), ktoré priniesli do pokladne
sumu 12 333 Sk.
Žiaci školy sa už okrem spomínaných súťaží zúčastnili
aj na súťažiach v športoch (volejbal, basketbal, minifutbal, streľba, olympijský beh). Rovnako sa zúčastnili na vedomostných súťažiach (Olympiáda
v matematike, fyzike, chémii, súťaže Zorničkin slávik, Rastliny a zvieratá, aranžovanie kvetín atď.).

Slovenský červený kríž organizoval pobyt detí z ohrozenej oblasti Černobyle v horských oblastiach Slovenska. Jedna z týchto skupín
sa zotavovala na Homôlke. 60 detí tejto skupiny navštívilo Základnú školu práve v čase, keď organizovala tzv. Deň športu.
Odborné učilište
V roku 1993 prijali do učilišťa na odbory: záhradník, murár, maliar, stolár, zámočník a krajčírka 127 nových žiakov. Učilište v romto roku navštevovalo dovedna 330 žiakov.
Riaditeľom bol naďalej Vladimír Hromek,
zástupcom pre teoretické vyučovanie Miroslav Sňahničan,
zástupcom pre odborné vyučovanie Jozef Hladký.
Funkciu vedúceho dielní stavebného odboru mal pridelenú Ján Filo, vedúcu krajčírskych dielní vykonávala Radolfyová Margita a vedúcu záhradníkov Štefánia Galanská. Vedúcim výchovy bol Marián Justh.
V roku 1993 sa muselo vedenie školy zaoberať s priam existenčnými otázkami. Išlo o vyriešenie reštitučných nárokov zákonných majiteľov. Ukázalo sa, že o budovy a pozemky nemajú majitelia záujem, ale ich záujem sa orientuje na predaj týchto nehnuteľností. V roku 1993 to bola
suma 19 500 000 Sk. Túto sumu by mal zaplatiť štát. V opačnom
prípade stratí Odborné učilište Domov mládeže, školskú jedáleň, kuchyňu, skladovacie priestory, administratívnu budovu, budovu teoretického vyučovania a pozemky pre záhradníkov. Zostali by iba novovybudované dielne a krajčírske dielne v budove po bývalej ZDŠ. Učilište
by sa tak stalo školou iba s dennou prevádzkou. Tieto vážne problémy
a ich riešenie sa posunuli do roku 1994.
V učilišti si pripomenuli, že budova bývalej ZDŠ, terajších krajčírskych dielní, mala 100 rokov. Občania za pomoci štátu
a cementárne ju postavili v roku 1893, v roku 1929 ju nadstavili o poschodie. Po prevzatí budovy odborným učilišťom ju neustále modernizovali.V roku 1993 však začala dostávať celkom novú tvár:vymieňajú okná, robia novú omietku a nátery - všetko vlastnými silami.
Rok 1993 bol v učilišti rokom mimoriadnej kultúrnej a spoločenskej aktivity. Okrem tradičných podujatí v mimoškolskej výchove spomeniem niektoré akcie, ktoré prerástli rámec školy a stali sa celoslovenskými podujatiami.
Dňa 6. mája 1993 usporiadali v Kultúrnom dome v Ladcoch
súťaž MISS ´93 ODBORNÝCH UČILÍŠŤ z celého Slovenska.
Usporiadateľom okrem Odborného učilišťa Ladce bolo FUN RÁDIO Bratislava. Finančne a cenami sa na súťaži podielalo dovedna
27 sponzorov.
Súťaž mala vysokú úroveň aj vďaka kultúrnemu programu, v ktorom vystúpili Dano Junas, Robo Grigorov, skupina VEGA.

V súťaži pôsobila porota v zložení:
riaditeľ FUN Rádia p. Abrahám
Ivica Ondreičková (Život)
Viera Sokolová (Nový Povex)
Pavol Beka (Maxi super)
Ďurišová (Považské cementárne)
Vražič (firma Bauer)
Biermann (Vydavateľstvo Fortuna Print).
V rámci súťaže adeptky absolvovali spoločenský tanec, prednes voľnej témy, spev, hru na hudobný nástroj, rozprávanie na vyžrebovanú tému
a promenádu v plavkách. V súťaži získala 1. miesto Anna Medovarská
z OU Hlohovec, na 2. mieste skončila Martina Pecárová z OU Nová Ves
nad Žitavou a 3. miesto obsadila žiačka OU Ladce Stanislava Daubnerová.
Odmeny boli pomerne vysoké - prvú cenu zájazd do Španielska venovala
pre dve osoby CK NORIK Žilina. Aj vstupenky boli zlosovateľné o hodnotné ceny - 1. cena zájazd do Španielska.
Najväčším kultúrno-spoločenským podujatím roka v Ladcoch boli Vianoce s FUN RÁDIOM - stretnutie mentálne postihnutej mládeže
z odborných učilíšť zo Slovenskej republiky. Konalo sa 10. decembra 1993 v Kultúrnom dome Ladce. Jeho hlavnými organizátormi boli okrem Odborného učilišťa Ladce aj FUN RÁDIO Bratislava, Slovenská televízia
a Nadácia „Od srdca k srdcu“.
Stretnutia sa zúčastnilo 142 detí zo 14 škôl - všetko deti v štátnej starostlivosti. Podujatie pomohlo zorganizovať, finančne zabezpečiť
a dotovať cenami 34 sponzorov, medzi nimi najmä Považské cementárne, DAVAY, EUROSKOP, OPUS, I.T.S. Žilina, Sklárne Lednické Rovne a ďalší.
Ťažisko bolo v kultúrnom programe, ktorý bol mimoriadne hodnotný. Scenár autorsky pripravila Elena Galanová a vystúpili v ňom Ladislav Chudík, Július Pántik, Melánia Oláryová, skupiny Lojzo, Cheryl, folklórna skupina Prvosienka a Hydrorock - oba súbory z kultúrneho
centra Hydrostav, a.s. Bratislava. Okrem toho vystúpili aj žiaci OU Tornala a OU Ladce.
Program nakrúcala Slovenská televízia a odvysielala ho v hodinovom programe v rámci relácie „Podaj mi ruku“ dňa 26. decembra 1993.
Na oboch podujatiach majú nesporne veľkú zásluhu pracovníci učilišťa. Osobitne vedúci výchovy Marián Justh a riaditeľstvo školy.
Z ďalších významných aktivít školy treba spomenúť účasť Divadla malých javiskových foriem na celoslovenskej prehliadke mentálne postihnutej mládeže v Liptovskom Mikuláši.
V novembri 1993 sa žiaci zúčastnili čistenia Lúčkovského potoka. Vykonali prácu za 20 tisíc korún.
V septembri 1993 založili v Odbornom učilišti Ladce pobočku Detského fondu Slovenskej republiky. Predsedom sa stal Vladimír Hromek a členmi Marián Justh, Jozef Hladký, Miroslav Sňahničan a Radolfyová Margita.

KULTÚRNY ŽIVOT
Kultúrny život v Ladcoch ani v roku 1993 nebol príliš bohatý. Limitujúcim faktorom bola činnosť Závodného klubu, ktorý prechádzal
do zániku ako kultúrna inštitúcia. Činnosť sa zamerala iba na komerčne isté akcie, ako prenajímanie sály na zábavy a iné podujatia, kino a pod. Náklady na prevádzku stúpali, pomoc cementárne sa obmedzovala.
Okrem kina sa v kultúrnom dome usporiadalo okolo 50 podujatí, absolútna väčšina z toho tanečné zábavy. Niektoré významnejšie podujatia vyberám:
- Deň matiek
- Deň stavbárov
- Imatrikulácia prvákov OU Ladce
- Zhromaždenie pracovníkov Považskej cementárne
- Burza detského ošatenia
- Výstava kníh spojená s predajom
- Vystúpenie kúzelníka pre deti
- Estráda: Velšicová a jej hostia
- Estráda Hlaváček - Krajíček
- Výchovný koncert
- MISS OU
- MISS OU Slovenska
- Vianočný koncert „Od srdca k srdcu“
- Disco show Rádia DCA.
V roku 1993 usporiadali 24 tanečných zábav, z toho 20 organizovali súkromné osoby alebo spoločnosti. Z organizácií poriadali zábavu
iba Slovenský červený kríž a združenie rodičov. Okrem toho boli v kultúrnom dome 2 detské karnevaly.
Vysoký štandard a úroveň si udržala v roku 1993 knižnica, ktorá pracovala pravidelne a bez podstatných zmien. Na činnosti knižnice
sa dokonca výraznejšie neprejavili ani ekonomické problémy
v spoločnosti a v kultúrnej oblasti zvlášť. Vysoké ceny kníh
nedovoľujú ich nákup väčšine občanov, preto knižnica zohrala dôležitú
úlohu.
V knižnici pribudli knihy za celkovú sumu viac ako 14 000 Sk. Z toho Obecný úrad v Ladcoch s mimoriadnym pochopením pre kultúrne potreby občanov poskytol na knihy a časopisy čiastku 8 200 Sk. Závodný klub nakúpil
knihy za 3 700 Sk a sponzori SMENA za 1 300 Sk a nakladateľstvo IKAR
za 800 Sk.
V roku 1993 dosiahla knižnica tieto výkonové ukazovatele:
čitatelia celkom
254,
z toho deti a mládež
138.
Poplatok čitateľov zostal taký ako v roku 1992: dospelí 10 Sk
deti 5 Sk .
_____________________________________________________________
984
_____________________________________________________________
Kino v Ladcoch viedla Zdena Hriadelová. Aj v roku 1993 pokračoval trend maximálneho výberu filmov produkcie USA - väčšinou akčných, i keď najmä na konci roka bolo badať znížený záujem. Pre absolútny nezáujem
sa nepremietali filmy pre deti. Kino sa dostalo vyložene do komerčnej polohy, pretože prípadný deficit by nebolo z čoho hradiť.
V roku 1993 sa premietlo 185 celovečerných filmov za účasti 10 942 divákov (priemer 59). Na vstupnom sa vybralo 131 606 Sk.
Ďalšou kultúrnou aktivitou bola dychová hudba, ktorá účinkovala príležitostne (oslavy, pohreby) a spevácky krúžok žien, ktorý vystúpil 11-krát (pohreby, spoločenské podujatia).
OBCHODNÁ SIEŤ
A SLUŽBY
Obchodná sieť a služby sa v roku 1993 čiastočne stabilizovali. Prakticky nepribudla nijaká predajňa, zrušili sa však predajne zeleniny, obuv, jeden bufet a jedna predajňa potravín. Najväčší problém mali občania
na konci roka s nákupom zeleniny, keď nebolo predajne zeleniny a stánkový predaj podnikateľov z južného Slovenska prestal.
V roku 1993 slúžili občanom nasledovné obchody (v zátvorke majiteľ, resp. vedúci predajne):
Obchody:
- Domáce potreby (V. Lihocký)
- Drogéria (Zábojníková)
- Krištáľ (Krištáľ Valašská Belá)
- Lahôdky (Kubáň)
- Potraviny, mäso (Hofstädter)
- Potraviny, Horné Ladce (Záhumenský)
- Potraviny (Kušíková) - zrušené
- Potraviny Lenka (Jarník)
- Potraviny NIKOL (Cibičková)
- Ovocie a zelenina (Ing. Kováčik) - zrušené
- Ovocie a zelenina (M. Zajac) - zrušené
- Bufet v Považskej cementárni (Várošová)
- Bufet v OU Ladce (Prekopová) - zrušené
- Potraviny DENDRIT (Rafko)
- Potraviny Jednota, Ladce (Bieliková)
- Potraviny Jednota, Tunežice
- Textil, Ladce (Dolinková)
- Obuv (Koštialiková) - zrušené
- Obuv (Hofstädter)

Reštaurácie:
- Kopyto (J. Adamec)
- Bistro VERONIKA (V. Bobotová)
- Centrik (V. Lihocký)
- Reštaurácia a kaviareň KD (Fedor) - zrušené
- Pohostinstvo u Jozefa, Tunežice
- Pohostinstvo TJ, Tunežice
Služby:
- Autosalón SEAT (Bednárik A.)
- Autoopravovňa (Porubčan, Ondruš)
- Autoopravovňa, H. Ladce (Hriančik)
- Firma BEEL - reklama (RNDr. B. Lipták)
- Firma LAHOZ (Zajac a spol.)
- Kaderníctvo (Vaníková)
- Kameňosochárstvo (Bialon)
- Krajčírstvo (Hlúbiková)
- Krajčírstvo (Palčeková)
- Krajčírstvo (Fuknová)
- Kaderníctvo (Češková)
- Autotrans (Kútny a spol.)
- Výroba drevených obalov (Jendrol)
- Výroba drevených paliet (Chovanec)
Okrem uvedených služieb zabezpečovala firma HDK s.r.o. Považská Bystrica - sklad plynu Púchov - rozvoz plynu každý druhý týždeň
so stanovišťami v Tunežiciach, v Ladcoch pri bývalej zelenine a u p. Jozefa Bednárika.
ŽELEZNIČNÁ
STANICA
Prednostom Železničnej stanice Ladce v roku 1993 bol Pavol Fatura. Stanica mala plánovaný počet zamestnancov 24 - bolo ich 25. Zvýšenie oproti vykonaným racionalizačným opatreniam z roku 1992 nastalo nárastom práce v oblasti fakturácie prostredníctvom počítača.
V priebehu roka sa uskutočnilo územné prehodnotenie a zriadenie generálneho riaditeľstva a podnikových riaditeľstiev v Bratislave, Žiline,
Košiciach a vo Zvolene. Stanica Ladce patrí do Podnikového riaditeľstva Žilina, v ktorom došlo k značnému posilneniu právomocí. Prevádzkovým riaditeľom je Ing. Chupek Milan a riaditeľom OZ Ing. Šulík Štefan. Všetky pobočné, pomocné podniky boli zrušené.
Dopravná intenzita bola zhruba v dimenziách ako v roku 1992. Nakládka bola nižšia - 400 970 ton v 16 447 vozových jednotkách,
čo je pokles na 97,65% oproti roku 1992.

Tržby z prepravy cestujúcich dosiahli hlavne zmenou taríf cestovného výšku 385 797 Sk, čo je oproti roku 1992 nárast na 119, 75%. Tržby v preprave tovaru, kde bola tiež zmena taríf, dosiahli sumu
41 miliónov 487 tisíc korún.
Osobná preprava sa zmenila vplyvom rozdelenia ČSD na ŽSR
a ČD. Došlo najmä k zmene smerovania vlakov osobnej dopravy k centrám: Bratislave, Žiline a Košiciam. Bol zavedený systém pravidelného spojenia medzi Bratislavou a Žilinou, keď zaviedli vlaky každé dve hodiny.
V roku 1993 zaznamenali v stanici Ladce dvakrát nehodovosť
a to vykoľajenie vozidiel pri posune na vlečke cementárne z viny pracovníkov Železničnej stanice Trenčianska Teplá a to v dňoch 5. augusta 1993
a 23. októbra 1993. Dvakrát nehodu pri zmene návestného znaku
pre výpadok elektrického prúdu a zlou obsluhou udržujúcich pracovníkov.
Ani jedna zo spomínaných nehôd nepriniesla veľké hospodárske straty
ani nemala vplyv na chod osobných a nákladných vlakov.
VODNÁ ELEKTRÁREŇ,
LADCE
Vedenie Vodnej elektrárne v Ladcoch sa v roku 1993 nezmenilo:
Ivan Fedor - majster prevádzky a elektroúdržby VE,
Štefan Zacko - majster prevádzky a strojnej údržby VE.
V roku 1993 pracovalo vo Vodnej elektrárni, Ladce 21 zamestnancov.
Úlohu - vattovú výrobu v roku 1993 splnili na 83%. Príčiny boli najmä v nízkom stave vody v letných a jesenných mesiacoch.
Počas roku 1993 vykonali niekoľko bežných opráv: výmenu blokového transformátora T1, výmenu transformátorového oleja v blokovom trafe T2 a v októbri 1993 výmena oleja v distribučnom transformátore T3.
V letnom období vykonali revízie všetkých 110 KV vývodov.
To všetko v súlade s ročným plánom revízie a opráv.
V roku 1993 vo Vodnej elektrárni nezaznamenali nijakú mimoriadnu udalosť, okrem už spomínaného nedostatku vody.
FIRMA LAHOZ
K 28. februáru 1993 sa zrušili Drobné prevádzky Obecného úradu
v Ladcoch. Vznikla nová firma za spoluúčasti už jestvujúcej firmy STAVOSPOL. Spolumajiteľmi novovzniknutého LAHOZ-u (Ladecké hospodársko-obchodné zariadenie) sú Miroslav Zajac a Radoslav Žáček.
Základným poslaním firmy sú služby občanom Ladiec a okolia: vývoz pevného domového odpadu, stavebná výroba a autodoprava. V roku 1993 zamestnávala firma LAHOZ v priemere 12 zamestnancov.
Firma LAHOZ sídli v budove bývalej robotníckej kantíny (postavenej v polovici deväťdesiatych rokov 19. storočia), kde neskoršie bol hostinec, potom drobné prevádzky MNV a OÚ. Firma LAHOZ budovu kúpila od obce

Ladce. V roku 1993 pokračovala zásadná rekonštrukcia budovy tak, aby bol využitý každý štvorcový meter plochy. Vymieňali stropy, okná, dvere, omietky, vonkajšiu fasádu, elektro a vodoinštaláciu. Budova bude slúžiť obchodným účelom v oblasti služieb a stavebníctva.
POĽNOHOSPODÁRSKE
DRUŽSTVO 1. MÁJ
(so sídlom v Košeci)
Ani rok 1993 v hospodárení v Poľnohospodárskom družstve 1. máj Košeca nemožno hodnotiť ako dobrý. Príčin bolo niekoľko. Okrem
už známych príčin to boli niektoré vplyvy, ktoré zapríčinili, že hospodárenie bolo stratové. Z objektívnych príčin spomeniem nové ekonomické nástroje
v dotačnej politike štátu, ale najmä enormný nárast vstupov
do poľnohospodárskej výroby. Ekonomická politika bola taká, že vstupy vzrástli o 200 až 300 percent, ale ceny poľnohospodárskej produkcie
iba o 17%. Celkove sa hospodárenie družstva a teda ani výrobného strediska v Ladcoch nelíšilo od celkového stavu poľnohospodárstva
na Slovensku.
Riadenie a štruktúra organizácie družstva sa nelíšila od tých postupov, ktoré schválila ešte členská schôdza v roku 1991 - teda zabezpečovali plnenie výrobných úloh cestou jednotlivých výrobných stredísk.
Rastlinná výroba
Celý komplex družstva zabezpečoval rastlinnú výrobu na výmere 616 hektárov, z toho pšenica 358 ha, raž na 19 ha, jačmeň na 210 hektároch, tritikale na výmere 22 ha. V Ladcoch to bolo 111 hektárov pšenice, 52 ha
jačmeňa. Celkom PD vyrobilo 2 538 tony obilia s výnosom 4,16 tony
v priemere na jeden hektár. Podľa jednotlivých výrobných stredísk najlepšie výnosy dosiahli na stredisku Ilava 4,50 tony, Košeca 4,40 tony,
Ladce 4,09 tony, Horná Poruba 3,30 a Košecké Podhradie 3,38 tony
z hektára. Na rastlinnú výrobu, osobitne na pestovanie obilia, malo negatívny vplyv enormne suché počasie.
Celková výroba obilia bola rozdelená podľa potrieb jednotlivých výrobných stredísk a požiadaviek na zabezpečenie prevádzky živočíšnej výroby. Na zabezpečenie osivového fondu odložili 207 ton, predaj
na naturálie 230 ton, predaj za obrobenie cukrovej repy 70 ton, kŕmny fond spracovateľským organizáciám 910 ton, na vlastný kŕmny fond 612 ton
a predaj obilovín na drobný predaj 465 ton.
Vlastný kŕmny fond 612 ton určili na výrobu vlastných kŕmnych zmesí, ktorá sa začala vo výrobnom stredisku Ladce pre chov ošípaných. Hlavným argumentom bola nižšia cena vlastných zmesí až o 80 korún
na tone oproti nakúpeným zmeskám.

Ozimá repka bola pestovaná na výmere 141 hektárov a dosiahli
v priemere 1,42 tony na hektári. Na tom sa podielali výrobné strediská Ladce (48 ha) 2,10 tony na hektári, Košecké Podhradie 0,30 tony,
Košeca 0,90 tony, Horná Poruba 1,86 tony.
Veľmi sledovanou ekonomickou otázkou boli v rastlinnej výrobe náklady na výrobu. Vo väčšine prípadov mali najnižšie náklady na stredisku Ladce. Pri výrobe pšenice najnižšie náklady na 1 metrický cent mali v Košeci 155 Sk a v Ladcoch 159 Sk, najvyššie náklady v Hornej Porube 306 Sk. Náklad na výrobu 1 q cukrovej repy na stredisku Ladce bol iba 58,90 Sk,
v Ilave 79,90 Sk, v Košeci 78 Sk a pri výrobe sena opäť v Ladcoch najnižšie, ale i tak vysoké náklady na 1q 155 Sk.
Cukrová repa bola zasiata na výrobných strediskách Ilava 38 ha, Ladce 28 ha a Košeca 24 ha. Za celé družstvo dosiahli priemerný výnos 28,61 tony. Z toho v Ilave 24,30 tony, v Košeci 27,50 tony a v Ladcoch
35,60 tony z hektára.
Krmoviny
Vo výrobe krmovín zabezpečili také množstvo, že sa predpokladá
s použitím vlastných krmovín počas celej zimy. Dokonca prebytky boli
v stredisku Košecké Podhradie. Dobrý stav bol aj v Ilave, kde však požiar zničil 17 vagónov slamy, čo malo negatívny vplyv na podstielku
a tým aj na výrobu maštaľného hnoja. Najhoršia situácia bola
v stredisku Horná Poruba a Košeca. V stredisku Ladce mali slušné výnosy zo sena, 13 vagónov z 80 hektárov a senáž 52 vagónov
zo 48 ha. Kukurice na siláž, ktorá bola zasiata na 40,5 hektára, zobrali
155 vagónov. Mimoriadne veľa získali v Ladcoch na repných skrojkoch
a rezkoch.
Špeciálne plodiny
Na stredisku špeciálnych plodín sa ukázala ako rentabilná výroba zemiakov skorých, kapusty skorej, poloskorej, mrkvy, petržlenu, paštrnáku. Stratová bola výroba zeleru a ostatnej zeleniny. V pestovaní ovocia bola celá výroba, okrem jabĺk, stratová (slivky, višne, ríbezle, maliny).
Celkom sa zelenina pestovala na výmere 51 hektárov, z toho len kapusta biela na 20 hektároch.
Sumárne bola špeciálna výroba zisková - i keď iba 139 tisíc korún.
Pri celkovom posudzovaní rastlinnej výroby v Poľnohospodárskom družstve Košeca sa za rok 1993 javilo ako efektívne pestovanie pšenice, ovsa, jačmeňa, cukrovej repy a stratové, okrem už spomínanej zeleniny, výroba raže a repky olejnej.

Živočíšna výroba
Na konci roka 1993 mali v Poľnohospodárskom družstve 1. máj Košeca dovedna 1 080 kusov hovädzieho dobytka, z toho 575 kusov kráv. Ošípaných chovali 2 261 kusov, z toho 122 prasníc. Oviec bolo 302,
z toho bahnice 200 kusov.
Najviac sledovaným odvetvím bola výroba mlieka. V úžitkovosti kráv dosiahli v stredisku Ilava 3 245 litrov, v Košeckom Podhradí 3 121 litrov,
v Hornej Porube 2 924 litrov, v Ladcoch 2 635 litrov
a v Košeci 2 526 litrov.
V Ladcoch a v Košeci do tejto štatistiky nebola zarátaná vnútropodniková spotreba mlieka pri odchove teliat.
Celkom družstvo dodalo 1 317 451 litrov mlieka. Rozhodujúcu úlohu však zohrala kvalita, ktorá na celom družstve nebola vysoká. Do I. kategórie bolo zaradených iba 40,10% dodaného mlieka, 43,50% bolo v kategórii druhej, 15,80% v tretej a 0,6% bolo mlieko neštandardné. Z jednotlivých stredísk bolo najlepšie stredisko Ilava - 77,35% mlieka v I. kategórii,
Ladce 34,10%, Košeca 14,60% a Košecké Podhradie iba 7,50%.
Zatriedenie do jednotlivých kategórií malo vplyv na cenových reláciách nákupu, kde Ilava dosiahla 6,42 Sk za jeden liter, Ladce 5,83 Sk. Nízke zatriedenie spôsobilo stratu v Ladcoch 222 000 korún, v Hornej Porube dokonca 412 000 Sk. Celý chov kráv v PD Košeca bol stratový
v sume 1 228 000 Sk.
Ostatné kategórie hovädzieho dobytka dosiahli stratu 7 352 000 Sk,
z toho v Ladcoch 1 214 000 Sk.
V chove ošípaných boli družstevníci tiež stratoví. Strata za rok 1993 bola takmer 4 milióny korún. V kategórii prasníc bola zaznamenaná strata
v Košeci, v Ladcoch i v Košeckom Podhradí. Vo výkrme a predvýkrme ošípaných najväčšia strata bola v Ladcoch vo výške 1 280 000 Sk. Výsledkom bolo, že náklad na výrobu 1 kusa odstavčiat bol v Ilave 1 745 Sk a v Ladcoch 3 089 Sk.
Strata bola aj pri chove oviec, kde nerozširovali stádo pre nezáujem zo strany odberateľov mäsa i vlny.
Podľa celoročných bilancií sa konštatovalo, že ani jedna výroba
na úseku živočíšnej výroby nie je rentabilná. Podľa celkového prehľadu
o hospodárení bolo však vidieť, že všetky strediská znížili straty oproti
roku 1992. V Ladcoch v roku 1993 bola strata 2 292 000 Sk, v roku 1992
strata 4 363 000 Sk. Poľnohospodárske družstvo za rok 1992 malo
stratu 16 000 000 korún, v roku 1993 už iba 3 a pol milióna korún.
Stredisko mäsovýroba
Toto stredisko sa ukázalo v roku 1993 ako životaschopné a ziskové. V roku 1993 spracovali 758,80 tony mäsa a celková produkcia v peniazoch znamenala viac ako 20 miliónov korún. Stratou pre výrobňu i pre celé družstvo bol požiar, ktorý zničil takmer celú údiareň mäsa.

Celkové výsledky
hospodárenia
Tieto výsledky uvádzam preto, aby ich čitateľ kroniky mohol porovnať s predchádzajúcimi rokmi a urobil si tak celkový obraz o hospodárení družstva, práce vedenia - predstavenstva a všetkých členov v jednotlivých strediskách.
(Sumy sú zaokrúhlené)
Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb
55,6
mil. Sk
Zmena stavu zásob vlastnej výroby
- 1,4
mil. Sk
Aktivácia
3,0
mil. Sk
Výroba spolu
57,4
mil. Sk
Ostatné prevádzkové výnosy (dotácie)
9,1
mil. Sk
Hospodársky výsledok za bežnú činnosť
- 8,9
mil. Sk
Mimoriadny hospodársky výsledok (parafiškálne odpustenia)
5,3
mil. Sk
HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK za účtovné obdobie
- 3,5
mil. Sk
Predstavenstvo
družstva
Predstavenstvo družstva pracovalo v takom zložení ako v roku 1992. Zaoberali sa otázkami týkajúcimi sa vnútropodnikových cien pre rastlinnú
a živočíšnu výrobu, cenami mechanizačných prác pre jednotlivé poľnohospodárske práce. Osobitná pozornosť sa venovala tvorbe zásad
pre odmeňovanie všetkých pracovníkov družstva. Najviac času venovali priebežnému hodnoteniu hospodárenia, osobitne priebehu žatevných
a jesenných prác.
Vyhľadom na nepriaznivú situáciu vo vzniku požiarov (mäsovýroba, odchovňa mladého dobytka v Ukoviciach a stoh slamy v Ilave) prijali osobitné opatrenia a zabezpečili preškolenie v požiarnej ochrane.
Osobitne dôležité bolo riešenie členstva v Poľnohospodárskom družstve Košeca. Uzniesli sa napr., že tí členovia, ktorí nesplnili podmienku členského podielu vo výške 10 000 Sk a ani sa nezaviazali, že ho budú splácať, boli z radov členov vylúčení. Takto sa v roku 1993 znížil stav členov o 51, odchodom do dôchodku o 22 členov a z dôvodu nadbytočnosti o 20 členov. Okrem toho odišlo 12 členov na mimoriadny dôchodok a na úplný invalidný dôchodok 7 členov. Jeden člen bol z družstva vylúčený.
V roku 1993 malo Poľnohospodárske družstvo 1. máj v Košeci dovedna
629 členov, z toho 283 pracujúcich a 346 členov nepracujúcich.
Už na záver roka 1993 - na zasadaní v novembri - po prehodnotení stavu hospodárenia, pripravovalo predstavenstvo a vedenie družstva opatrenia na rok 1994, ktoré by mali priniesť (za priaznivých klimatických
a iných okolností) ďalšie zn
ZDRUŽENIE URBÁRNIKOV
A ČLENOV LESNÉHO
DRUŽSTVA
Už v roku 1993 sa hovorilo o tom, že sa treba preregistrovať 
na základe zákona 330/91 § 40 z Ministerstva vnútra SR a Obecného úradu v Ladcoch s tým, že sa doplní názov o výraz „pozemkové spoločnosti“. Vzniknú dve organizácie: Urbárske pozemkové spoločenstvo a Lesné družstvo - pozemkové spoločenstvo.
Hospodárenie urbariátu v Ladcoch hodnotia členovia za rok 1993 ako dobré. Prenajali časť Prevratných Štátnym lesom na 10 rokov za ročné nájomné 20 500 Sk. Je to spolu 80 hektárov z väčšej časti vyťaženého lesa. Pritom sa dohodli, že palivové drevo budú členovia urbariátu dostávať prednostne, ak si ho sami nahotovia. Tieto lesy súčasne prenajali poľovníkom z Košeckého Podhradia za ročné nájomné 1 400 Sk. Štátne lesy i poľovníci si svoje finančné záväzky za rok 1993 splnili.
To nebolo možné povedať o obchodnej spoločnosti NICOL zo Žiliny, ktorá na sklonku roka 1993 dlhovala urbárnikom nájomné za urbársky dom (obchod) 125 tisíc korún. Na tomto dome plynuli pritom výdavky na údržbu, opravy, miestne poplatky i dane z nájomného.
V roku 1993 požiadali Poľnohospodárske družstvo Košeca o vrátenie pasienkov s tým, že sa potom prenajmú družstvu. V priebehu roka 1993
sa táto transakcia neuskutočnila.
Lesné družstvo hospodárilo v lesoch na základe lesného hospodárskeho plánu a potrieb pri ochrane lesa. Išlo hlavne o ťažbu dreva, ktoré bolo napadnuté kôrovcom a prednostne sa spracovávalo. Súčasne
sa robila ochrana proti rozširovaniu kôrovca, napr. Štátnymi lesmi namontovanými freónovými lapačmi.
V roku 1993 Štátne lesy vysadili časť porastu číslo 166, ktorý vyťažili pred 5. - 6. - tymi rokmi. Vysadili ho bukom - pre sucho sa však väčšinou neprijal. Kôrovec prinútil ťažiť drevo aj v Bukovine a v Dielci. Členovia družstva vysadili 1000 kusov buka a 350 kusov smreka práve v Dielci. Okrem toho členovia družstva povykášali porast v Bukovine a v Dielci, uskutočňovali dozor v lese počas celého roka, vyznačovali drevo pre ťažbu, dozor pri ťažbe a odvoze dreva. Množstvo hodín odpracovali pri čistení lesa po ťažbe.
V roku 1993 vyťažili 695 plm dreva, z toho:
- Štátne lesy
121 plm
( 83 000 Sk)
- Drevovýroba Škuta
521 plm
(456 000 Sk)
- Samovýroba členov
73 plm
( 20 000 Sk).
Na základe hospodárskych výsledkov (príjmy 819 000 Sk
a výdavky 367 000 Sk), mohli zakúpiť potrebný inventár (motorové píly a pod.) a vyplatiť členom na mzdách a podieloch takmer 250 000 Sk.

POVAŽSKÉ CEMENTÁRNE,
štátny podnik
Deväťdesiate roky sú poznamenané poklesom stavebnej výroby
na Slovensku. Hlavným kritériom predaja bola aj v roku 1993 jeho cena. Ukázalo sa veľmi nutné rýchlo sa zorientovať, aby podnik zostal i naďalej špičkovým v zabezpečovaní kvality výroby, rentability a solventnosti.
Hospodárska situácia sa v roku 1993 po ťažkých rokoch 1990 - 1992 čiastočne stabilizovala. Vo výrobe i v celkovom hospodárskom výsledku dosiahol tieto hodnoty:
Vo výrobe cementu namiesto plánovaných 450 tisíc ton vyrobili 452 171 ton. Z toho cementu PC 400 viac ako 311 tisíc ton. Vo výrobe slinku z rôznych dôvodov, ktoré uvádzam ďalej, zaostali zhruba o 20 000 ton. Dôsledne obmedzili finančné výdaje - namiesto 19,5 milióna 13,1 milióna korún. Celkový hospodársky výsledok bol viac ako 70 miliónov Sk, čo je zhruba tak, ako plánovali.
V súlade s plánom bol počet pracovníkov - 507, s priemerným zárobkom 7 367 Sk, čo znamenalo mierne prekročenie.
Určujúcim kritériom výroby cementu bola výroba slinku.
Po nepriaznivých skúsenostiach z predchádzajúceho roku si podnik stanovil vyrobiť 400 tisíc ton slinku. Už v januári vyrobili 34 000 ton, oproti januáru 1992 - 5000 ton. Veľké problémy vznikli, keď po veľkých opravách bol hlavný náhon rotačnej pece a hlavne nový regulačný motor s vymenenou prevodovkou nefunkčný a museli sa opäť vymeniť. To malo vplyv
na produkciu slinku.
Nárast požiadaviek, najmä zo zahraničia, na zvýšenie objemu výroby cementu PC 400 priniesol aj zvýšené požiadavky na výrobu kvalitného slinku.
Podnik počíta s tým, že z hľadiska dlhoročnej výrobnej, marketingovej a ekonomickej situácie nebude vyrábať iba cement.
Na rozšírenie výrobných aktivít cementárne sa urobili v roku 1993 už prvé konkrétne kroky. Ide napr. o to, že v lome Butkov sa nachádzajú vápence, ktorých štruktúra a farebnosť umožňujú oveľa lepšie komerčné využitie
ako je výroba cementu. Ich farebnosť možno využiť na dekoračné účely
ako i na výrobu stálofarebnej drvy do betónov, na výrobu terazza a benátskej dlažby. Poloprevádzkovo to overovali v závode Syenit v Púchove.
Kvalita výroby
V roku 1993 opäť vzrástol podiel portlandských cementov na úkor cementov zmesných. V roku 1993 z dôvodov dozoru nad kvalitou produkcie sa uskutočnili skúšky (TSÚS Bratislava a LGA Norinberg) z 10 odberov vzoriek priamo na stavbách. Všetky vzorky spĺňali podmienky platných noriem. V oblasti pevnosti dosiahli potrebné rezervy, čo sa pozitívne odrazilo v obchodnom styku s odberateľmi.

Záver roku bol poznamenaný intenzívnymi prípravami na prechod
z noriem ČSN na novú európsku kvalitatívnu normu, ktorá nadobudne platnosť 1. januára 1994.
V závere roka vybudovali laboratórium v lome so zámerom značne časovo i kvalitatívne priblížiť sledovanie kvality.
V decembri 1993 podalo vedenie podniku žiadosť na Rakúsky skúšobný ústav vo Viedni o dozorovanie kvality cementu podľa rakúskej normy B 3310, čo by malo mať tiež odraz v obchodnej činnosti a na zvýšení dôveryhodnosti zo strany rakúskych zákazníkov.
Rozvoj podniku
Pôvodný plán rozvoja podniku na rok 1993 sa z rôznych dôvodov menil. Tak napr. z plánu vyradili úlohy štúdie spaľovania gumového odpadu, zateplenia baliarne, zakúpenia autocisterny a ďalšie. Naopak, do plánu zaradili viacero bodov aktuálneho charakteru, alebo také, s ktorých využitím sa počíta v najbližších rokoch. Tak sa do plánu dostala štúdia na výrobu cestného cementu, štúdia odprášenia chladiča slinku a ďalšie.
Cementáreň a ekológia
Jednou z osobitných úloh bola realizácia spaľovania farmaceutických odpadov z hľadiska vplyvu na životné prostredie okolitých obcí. V máji 1993 spracovali materiál „Vplyv cementárne na životné prostredie okolitých obcí
a riešenie negatívneho vplyvu“ (nachádza sa v archíve obecnej kroniky). Pokiaľ išlo o prašnosť, zostali aj v roku 1993 v platnosti podmienky, podľa ktorých elektroodlučovače rotačnej pece z dôvodov bezpečnosti prevádzky môžu každý deň prevádzkovať 20 minút bez dodržania požadovanej úrovne emisií, t.j. 2 kg/m2 za rok.
Riaditeľ podniku vydal príkaz na zamedzenie nekontrolovaného spaľovania odpadných látok cudzích organizácií. Výnimku tvorili opotrebované pneumatiky.
Modernizácia
Najrozsiahlejšou akciou bola digitalizácia telekomunikačného spojenia. Stála 5,2 milióna Sk a zahŕňala v sebe výmenu telefónnej ústredne za digitálnu, výmenu telefónnych prístrojov a celkovú rekonštrukciu telefónnej siete v závode.
Koncom roka 1993 kúpili zametací voz v hodnote 2,5 milióna Sk.

Finančná situácia
Hlavne v druhom polroku 1993 sa finančná situácia podniku zlepšila. Počas dvoch mesiacov bol podnik platobne schopný. Ku koncu roka sa však situácia opäť zhoršila tým, že podnik splácal úvery a časť nákladov
na investičné akcie. Tak podnik znova vykazoval platobnú neschopnosť
vo výške 20,8 milióna Sk.
Priebeh a stav
privatizácie
Ešte v novembri 1992 rozhodla rezortná komisia Ministerstva hospodárstva SR o privatizácii cementárne formou verejnej súťaže. Kompletný privatizačný projekt v závode spracovali a odovzdali.
V 1. štvrťroku 1993 nebol známy ani termín vypísania verejnej súťaže, ani čas trvania procesu výberu partnera pre privatizáciu podniku,
ani termín, ku ktorému by mala byť vytvorená obchodná spoločnosť privatizovanej cementárne. V tomto čase sa navrhovalo rozdelenie akcií majetku nasledovne:
72% - podiel na dočasné ponechanie vo Fonde národného majetku
(pre organizáciu, ktorá bude podnik privatizovať)
18% - podiel pre kupónovú privatizáciu
7% - bezplatné odovzdanie akcií obci Ladce
3% - podiel reštitučnému investičnému fondu.
Posledné rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku hovorí o tom, že výber organizácie, ktorá bude privatizovať Považské cementárne bude uskutočnený verejnou dražbou.
Privatizačný projekt Považských cementární bol ku koncu roka 1993 kompletný, pripravený na odovzdanie Fondu národného majetku SR na ďalší postup. Do konca roka nebol však známy ani termín, ani podmienky vyhlásenia verejnej súťaže.
O vstupe do súťaže predbežne uvažujú tieto podniky a záujemcovia:
Euroinvestor USA + Pulex Rakúsko
Berger + Muška, Nemecko
Heidelberger Zement, Nemecko
CBR, Belgicko
CEDEST, Francúzsko
TC Glassner, Rakúsko
Frattelli Buzzi, Taliansko
SOOS Dunajská Streda
Management PCLA.

Bezpečnosť a ochrana
zdravia pri práci
V roku 1993 sa stalo v závode 12 pracovných úrazov (o 3 menej ako v roku 1992). Oveľa horšia bola nepracovná úrazovosť, keď pre ňu vynechali pracovníci 2 146 pracovných dní a pre chorobu dokonca 8 745 dní.
Na poslednom má zásluhu predovšetkým chrípková epidémia.
Ostatné aktivity
v závode
V roku 1993 sa uskutočnili veľké opravy hlavných výrobných agregátov: cementový mlyn č. 3, baliareň, surovinové mlyny, rotačná pec, sušiareň trosky, lom, trafostanica. Všetko v termínoch január - marec 1993.
V závode vytvorili nový útvar: útvar nových výrobných programov, ktorý začal výrobu transportu betónu a betónového tovaru (obrubníky). Vedúcim sa stal RNDr. Jozef Fedor, CSc.
Dozorná rada
podniku
V roku 1993 sa uskutočnili tri zasadania Dozornej rady štátneho podniku Považské cementárne.
Dňa 17. februára 1993 okrem hodnotenia výsledkov hospodárenia
v roku 1992 sa konštatovalo, že bol nesprávne urobený odhad predaja cementu a tým aj rozhodnutie o znížení výroby slinku. Potom museli nakupovať slinok v Českej republike a v Poľsku za vyššie ceny,
ako by ho boli vyrobili v Ladcoch. Na tomto zasadaní urobili aj personálne zmeny v dozornej rade. Predseda dozornej rady Ing. Karol Juran začal súkromne podnikať a preto z funkcie odstúpil. Na návrh zakladateľa bol za predsedu dozornej rady menovaný Ing. Jozef Naňák z Ministerstva hospodárstva SR. Za podpredsedu zvolili Ing. Pavla Martauza, výrobného námestníka Považských cementární.
Druhé zasadanie sa konalo 20. júla 1993. Členovia konštatovali,
že podnik sa dostal k 31. marcu 1993 do platobnej neschopnosti
vo výške 80 miliónov korún. Ako príčiny sa uvádzajú: obmedzovanie investičnej výstavby v SR, platobná neschopnosť odberateľov, pokles stavebnej aktivity obyvateľstva, obmedzenie dotácií a pôžičiek na bytovú výstavbu, vysoké úrokové sadzby na nutné úvery vo Všeobecnej úverovej banke, vysoké zásoby vzniknuté nerealizovaním odbytu. Ale príčiny vidia
aj vo vlastných radoch, najmä v nízkom stupni prispôsobivosti pracovníkov
a vo zvýšených nárokoch na riadenie a osobnú výkonnosť. Na základe doporučenia Ministerstva hospodárstva SR, aby v dozornej rade prevládal väčší počet vlastných pracovníkov, boli do dozornej rady zvolení nasledovní občania: Ing. Jaroslava Ďurišová, Anton Malovec a RNDr. Jozef Fedor, CSc..
Ing. Pavol Mastný ukončil svoje členstvo v dozornej rade - odišiel
do dôchodku.

Tretie zasadanie dozornej rady bolo 2. novembra 1993. Okrem hospodárskeho stavu prerokovali zásady činnosti dozornej rady, ktoré schválilo Ministerstvo hospodárstva SR a vstúpilo do platnosti
18. októbra 1993. Dôležitým bodom rokovania bol návrh úloh roku 1994.
V hospodárení hlavnou úlohou bude dosiahnuť stav z roku 1993 doplnený
o poznanie domáceho a zahraničného trhu. Uvažovalo sa o miernom zvýšení výroby slinku a cementu, pričom celé zvýšenie predaja cementu
je premietnuté do jeho exportu so zachovaním priority udržania domáceho trhu. Tieto úlohy uvažovali splniť so 490 pracovníkmi s priemerným mesačným zárobkom 8 200 Sk.
Zo života a histórie
závodu
V roku 1993 zomrelo 19 súčasných, alebo bývalých pracovníkov podniku. Medzi nimi i bývalý riaditeľ Ing. František Strakovič, vedúci odbytu
a dopravy Rudolf Országh a ďalší.
Spomenuli si 25. výročie založenia závodnej zlievárne, ktorá slúžila od roku 1943 do roku 1967. Zlieváreň bola postavená na podnet technického riaditeľa Júliusa Bergmanna. Postavili ju podľa projektov pracovníkov závodu. V zlievárni bola pec valcového tvaru o priemere 800 mm,
tzv. kuplovňa, v ktorej sa získaval tekutý kov tavením základných surovín, kovových zliatín a kovových odpadov s taviacimi prísadami. Kovový odpad pochádzal z vlastných domácich zdrojov od obrábacích strojov.
Boli to odpady z bronzu a šedej liatiny. Pre menšie vsádzky sa používala menšia pec o obsahu asi 20 kg.
V zlievárni pracovali štyria zlievači, vedení samostatným majstrom zlievárne. Výrobky - odliatky slúžili na výrobu náhradných dielov v závode
i menších okolitých závodoch. Celkový výkon zlievárne dosiahol
až 32 ton za rok. Výrobu jednotlivých modelov zabezpečovala vlastná stolárska dielňa, kombinovanejšie modely objednávali od špecializovaných firiem. Formovacie rámy vyrábala vlastná - závodná zámočnícka dielňa.
S rozvojom závodu, najmä po jeho rekonštrukcii (1969) rástli nároky
na presnosť, čo zlieváreň s takým vybavením nemohla plniť. I budova zlievárne musela v rokoch 1967 a 1968 ustúpiť výstavbe závodu.
(Táto časť je prebratá zo závodnej kroniky Považskej cementárne).
Odbory v Považských
cementárňach
Styk s pracovníkmi závodu mali odbory najmä cez dielenské výbory
a cez verejné zhromaždenie, ktoré sa konalo v marci 1993. Závodný výbor Odborového zväzu zasadal pravidelne, niekedy i dvakrát za mesiac.
Voľby nového výboru sa uskutočnili v dňoch 6. - 9. decembra 1993. Kandidáti - celkom 16, boli volení dielenským výborom za účasti člena

volebnej komisie. Päť dielenských výborov zvolilo členov ZV OZ takto:
Bajza Milan, Kučma Ján, Suchárová Jana, Tichý Pavol, Suchár Ján, Vychopeň Dušan, Malovec Anton, Vároš Pavol, Gombár Milan, Hudec Anton, Čechuty Anton, Koiš František, Černota Milan, Kušnier Milan, Hudák Ivan, Vrábel Eduard.
Základnou aktivitou bola Kolektívna zmluva, ktorú uzavreli zmluvné strany Považské cementárne a Závodná organizácia Odborového zväzu stavba. Platila od 1. apríla 1993 do 31. decembra 1993. V jednotlivých častiach Kolektívnej zmluvy sa uvádzajú otázky pracovné, sociálne
i kultúrne. V stati „pracovný čas“ sa uvádza, že sa zavádza pružný pracovný čas a štvortýždňové pracovné obdobie. Pracovný čas je stanovený
od 6.00 do 13.00 hodiny.
Podľa zmluvy zabezpečoval podnik v roku 1993 na vlastné náklady
pre pracovníkov v povrchovej ťažbe zdravotnú rehabilitáciu nad rámec dovolenky. Podobne sa postupovalo aj u pracovníkov iných rizikových pracovísk. Podľa Kolektívnej zmluvy sa zavádzajú aj trestné sankcie
za porušovanie pracovnej disciplíny. Napr. za preukázanú krádež majetku organizácie sa preruší pracovný pomer. Za porušenie niektorých vybraných ustanovení Pracovného poriadku sa uplatňovali sankcie vo forme krátenia tarifnej mzdy, v opakovaných prípadoch i prepustenie. Osobitne tvrdé sankcie boli za použitie alkoholu v pracovnom čase. Súčasťou zmluvy
bolo aj poskytovanie finančných podpôr pri práceneschopnosti, narodení dieťaťa, úmrtí, svadbe a pod.
Medzi významné aktivity Závodného výboru Odborového zväzu patrilo organizovanie Dňa stavbárov dňa 9. júla 1993. V rámci tohoto dňa uskutočnili tradičný medzistrediskový futbalový turnaj za účasti
mužstiev: údržba, výroba, opraváreň vozňov Raj a kombinované družstvo lom + baliareň.
Vo finále porazilo družstvo údržby futbalistov z opravovne Raj 2 : 1
a zopakovali tak víťazstvo z roku 1992.
 

Rok 1994

 

ÚVOD
Tak ako v predchádzajúcom roku i v roku 1994 priniesli politické udalosti veľa vzruchu medzi občanmi Ladiec. Časté zmeny vo vláde
a v inštitúciách nepriniesli pokoj, ani uspokojenie základných požiadaviek ľudí.
Tých najviac znepokojovala stále sa zhoršujúca ekonomická
situácia, najmä neustále zvyšovanie cien základných článkov
dennej spotreby, hlavne mäsa, mliečnych výrobkov, cukru a na jeseň zemiakov. Zdražovanie zasiahlo najmä mladé rodiny s deťmi
a dôchodcov.
V roku 1994 sa začala v Slovenskej republike realizovať druhá
vlna kupónovej privatizácie. Dňa 5. septembra sa začala registrácia kupónových knižiek. Kupónové knižky si občania mohli zakúpiť aj v Ladcoch na Poštovom úrade. Ku koncu roka sa kupónová privatizácia dočasne zastavila.
Pri príležitosti 50. výročia Slovenského národného povstania uskutočnilo sa dňa 26. augusta 1994 kladenie vencov k pamätníku obetiam druhej svetovej vojny.
Najdôležitejšou politickou udalosťou roka boli predčasné
voľby do Národnej rady SR, referendum a riadne voľby do obecného zastupiteľstva a starostu obce, o čom píšem v osobitnej kapitole.
V decembri 1994 bola zostavená nová vláda Slovenskej republiky, na čele ktorej stál predseda víťazného HZDS - Vladimír Mečiar.
Zdroje na písanie kroniky za rok 1994 boli podklady z Obecného úradu v Ladcoch, Považskej cementárne, Poľnohospodárskeho družstva, organizácií a inštitúcií.
_____________________________________________________________
1001
_____________________________________________________________
OBYVATEĽSTVO OBCE
V ROKU 1994
Obec Ladce mala na konci roka 1994 spolu 2 672 obyvateľov. V tomto roku sme zaznamenali pomerne veľký pohyb obyvateľov, keď do obce pribudlo spolu s novonarodenými 86 obyvateľov a včítane zomretých ubudlo 76 obyvateľov.
Deti narodené
v roku 1994
Celkom sa v Nemocnici Ilava a na iných miestach narodilo 29 detí,
z toho 13 dievčat a 16 chlapcov.
Demitrová Sandra
Černušková Veronika
Letková Monika
Kovács Martin
Žiga Peter
Váňová Dušana
Palček Martin
Nagyová Simona
Kandráč Dušan
Kubáňová Naďa
Podmanincová Zuzana
Jenega Matúš
Ferencová Ivana
Vozatár Patrik
Bračíková Lucia
Kútna Lívia
Belko Martin
Zajacová Michaela
Šedík Adam
Kalus Michal
Áčko Filip
Gombár Maroš
Škunda Patrik
Tománková Patrícia
Kútny Andrej
Fusko Milan
Lipták Andrej
Šimon Marco.
Abrahámovská Simona
Zomreli v roku 1994
Celkom sme v roku 1994 zaznamenali 34 úmrtí. Z toho bolo
iba 13 žien, ale 21 mužov. Najstarší občan, ktorý nás navždy opustil, bol takmer 89-ročný Michal Hriadel, najmladšie polročné dieťa Marcela Mináriková. Priemerný vek bol o niečo vyšší ako v roku 1993 - 68,5 roka.
V roku 1994 zomreli (v zátvorke je uvedený vek):
Štefanec Kamil (46)
Hudecová Anna (84)
Blažíček Ján (62)
Koyšová Anna (85)
Baška Pavol (73)
Kováčik Jozef (83)
Kvasnica Martin (19)
Áčko Štefan (68)
Hollý Ján (67)
Gabrišová Františka (79)
Machovič Július (72)
Prekop Anton (58)
Gach Ján (61)
Szartoryová Otília (80)

Klvaňa Jaroslav (65)
Mináriková Marcela (5 - mesačná)
Kučo Ján (65)
Hatoková Emília (79)
Belobrad Bedrich (49)
Palček Roman (73)
Martináková Anna (81)
Bašková Serafína (91)
Fatura František (80)
Čiernik Pavol (81)
Petríková Karolína (83)
Gajdošíková Anna (84)
Záhradník Jaroslav (58)
Hriadel Michal (88)
Štefanec Jozef (80)
Mazúr Marián (18)
Lacko Peter (30)
Kalusová Mária (64)
Vlčanská Anna (81).
Pri občianskych pohreboch účinkovala vždy spevácka skupina žien
a pri takmer všetkých dychová hudba.
Obecný úrad pripravil pre novonarodené deti viacero podujatí - privítaní do života v obradnej miestnosti obecného úradu. Okrem príhovoru starostu pripravili materská škola a spevácka skupina žien pre prítomných kultúrny program a deti boli zapísané do pamätnej knihy.
Najväčšie podujatie však pripravil Obecný úrad v Ladcoch
dňa 11. novembra 1994 pre občanov starších ako 70 rokov. Stretli
sa v kultúrnom dome (okolo 120 občanov), kde vystúpil súbor Trenčan, vypočuli si poďakovanie starostu obce F. Bušíka.
Obdobné stretnutie mali aj dôchodcovia z cementárne
dňa 9. decembra 1994.
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO,
OBECNÝ ÚRAD
Poslanci Obecného
zastupiteľstva
Zloženie Obecného zastupiteľstva v Ladcoch sa v priebehu roka 1994 nezmenilo. Boli to títo poslanci (v zátvorke určený obvod):
Ondrej Koštialik (ul. Ľ. Štúra),
Ivan Kobza (časť ulice Janka Kráľa),
Ladislav Kalus (časť Hviezdoslavovej a Cementárska ulica),
Klvaňa Stanislav (ul. Kukučínova),
MUDr. Jarmila Martináková (časť ulice Hviezdoslavovej),
Jozef Suchár (časť ulice J. Kráľa),
Ing. Miroslav Váň (ul. Ľ. Štúra),
Oľga Melicherová (ul. P.O. Hviezdoslava),
Milan Letko (ul. Hviezdoslavova, Ľudmily Podjavorinskej, J.G. Tajovského),
František Letko (Bottova a Kalinčiakova ulica),
Miroslav Kvasnica (ulica P.O.Hviezdoslava a časť ulice J. Bottu).

Funkčné obsadenie
Obecného úradu
Vo funkčnom obsadení obecného úradu v Ladcoch nastali zmeny
až po komunálnych voľbách v roku 1994. Po celý rok však bolo zloženie nasledovné:
Ferdinand Bušík, starosta obce
Ondrej Koštialik, zástupca starostu obce
Jozef Vrábel, hlavný kontrolór obce
Ján Turzík, obecný kontrolór
Ľubomíra Porubčanová, matrikárka, administratívna pracovníčka
JUDr. Rudolf Beňo, právne záležitosti (12 hodín týždenne)
Anna Kacinová, evidencia obyvateľstva, sociálne záležitosti
Alena Suchárová, správa obecných daní a poplatkov.
Obecné zastupiteľstvo
a jeho rozhodnutia
O obci a obecnom zastupiteľstve píšem aj na iných miestach. Zasadania Obecného zastupiteľstva Ladiec sa konali pravideľne a aj účasť poslancov na nich bola dobrá. Z pestrej palety problémov, ktoré
sa na zasadaniach riešili, vyberám tieto:
V januári 1994 znížili poslanci poplatky z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov z 10 a 8%.
Dôležité bolo mimoriadne zasadanie 17. marca. Školská správa
v Považskej Bystrici poslala oznámenie, podľa ktorého nie je schopná
od 1. apríla 1994 pre nedostatok finančných prostriedkov hradiť vecné náklady materskej školy. Hrozilo zatvorenie tohoto zariadenia. Obecné zastupiteľstvo však konštatovalo, že toto zariadenie je pre občanov
a výchovu detí prospešné a prevzalo hradenie nákladov, konkrétne určilo príspevok 200 000 Sk ročne. Okrem toho 2 000 Sk na stravovanie detí sociálne slabších rodičov.
3. júna na zasadaní Obecného zastupiteľstva okrem iného rozhodli
o úprave cesty v Horných Ladcoch v dĺžke 300 metrov. Rozhodli,
že brigádnici - študenti, budú v letnom období pracovať na úprave cintorína, stanovili poplatky za nájom na tržnici, ktoré prispôsobili cenám v okolitých obciach. Medzi významné rozhodnutia patrí prihlásenie sa Ladiec za člena Združenia miest a obcí Slovenska.
Dňa 30. júna schválili poslanci sumu 30 tisíc korún
pre Rímsko-katolícky kostol v Košeci a opravu kostolíka v Ladcoch. Z tohoto zasadania vyšlo aj záväzné nariadenie, týkajúce sa plánovanej výstavby diaľnice, úsek Trenčín - Žilina, ktorá bude prechádzať katastrom obce.
18. augusta sa poslanci na zasadaní Obecného zastupiteľstva zaoberali otázkami prístupovej cesty (ulica J. Kráľa a J. Bottu), na ktorú
je nedostatok financií. Riešili otázku sponzorstva nad TJ Tatran Tunežice,

schválili odpredaj ďalších bytoviek (číslo 397,398). V tej súvislosti vypracovali rozpočet na najnutnejšie náklady na opravu bytoviek, pre ktoré sa tiež nedostáva finančných prostriedkov. Na tom istom zasadaní schválili príspevok 4 000 Sk na akciu Slovenského červeného kríža - Pobyt detí z Chorvátska, Černobyľu a Rumunska.
10. septembra 1994 prijalo Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch uznesenie na usporiadanie referenda v Tunežiciach o odpredaji budovy bývalej školy záujemcom s tým, že peniaze získané odpredajom sa poskytnú na podporu rôznych záujmových spoločenských aktivít v časti Tunežice, alebo bude poskytnutá bezplatným prevodom pre TJ Tatran Tunežice. Referendum sa nekonalo pre časovú tieseň v súvislosti s dvoma voľbami
a celoštátnym referendom. Odložilo sa na iný čas v roku 1995.
Aj všetky ďalšie zasadania boli veľmi obsažné a konštruktívne. Veľa času venovali hospodárskym otázkam, životnému prostrediu, ale
aj sociálnym otázkam - poskytovanie výpomocí. Veľkým okruhom problémov, ktorými sa poslanci zaoberali boli otázky bytové, prebiehajúci predaj bytov, ale i absolútny nedostatok bytov pre mladé rodiny. Rovnako veľký okruh otázok sa týkal aj škôl, kultúrneho života v obci, o čom píšem v patričných kapitolách kroniky.
43 poslancov a ich rodinných príslušníkov sa 29. júla 1994 zúčastnilo na zájazde do Bratislavy a potom loďou po Dunaji až na vodné dielo Gabčíkovo.
Hospodárenie
a výstavba obce
Vrátim sa ešte do roku 1993, pretože dňa 30. júla 1994 auditorská firma AUDIT SLOVAKIA uskutočnila kontrolu účtovnej uzávierky hospodárenia Obecného úradu v Ladcoch za rok 1993 a vydala o tom správu, v ktorej sa hovorí, že:
„ Na základe predložených dokladov k ročnej účtovnej uzávierke vykonaného overenia správnosti a pravdivosti vykazovaných veličín, ako aj na základe získaných informácií a vlastných poznatkov konštatujeme, že predložená ročná účtovná uzávierka zobrazuje majetkovú a finančnú situáciu Obecného úradu, predložené rozpočtové pravidlá a z toho dôvodu schvaľujeme účtovnú uzávierku bez výhrad.“
Už 20. januára 1994 na zasadaní Obecného zastupiteľstva
v Ladcoch prijali záverečný účet obce. V globále boli výdavky za rok 1993
5 330 000 Sk, príjmy 8 070 000 Sk.
Hospodárenie v roku 1994 bolo poznamenané viacerými aktivitami vo výstavbe obce, v otázkach životného prostredia, bytového hospodárstva, ale i podpore kultúry, školstva, sociálnej oblasti a pod. Ďalej uvádzam niektoré z nich, vyjadrené aj sumami nákladov, ktoré hlavne v stavebníctve
v roku 1994 opäť stúpli.
Veľmi sledovanou otázkou bola ďalšia plynofikácia obce.
Na náklady obce - investora Obecného úradu v Ladcoch, dodávateľ -
Pozemné stavby Žilina, uskutočnili výstavbu časti vedenia plynu v hornej

časti obce po oboch stranách hlavnej cesty. Celkom získalo možnosť zaviesť si plyn asi 50 domov. Náklady boli viac ako 800 000 Sk.
Druhá stavba, ktorá občanov najviac zaujíma je obecný vodovod.
Po uvedení do prevádzky v časti Horné Ladce sa vytvorili podmienky
pre zavedenie vodovodu v hlavnej časti obce tým, že Banské stavby Prievidza pretlačili potrubie pod železnicu. Náklady na túto prácu
boli 421 000 Sk.
Značne sa zlepšili miestne komunikácie. Po generálnej úprave
a preasfaltovaní hlavnej cesty (náklady hradili Štátne cesty) sa asfaltovali
aj niektoré cesty v obci (náklady hradil Obecný úrad Ladce). Najväčšou akciou bolo asfaltovanie celej Kollárovej ulice za náklady 526 tisíc korún. Asfaltovali sa aj cesty na skládku odpadu okolo Poľnohospodárskeho družstva (80 000 Sk) a cesta za cementárňou (50 000 Sk). Ďalej
sa upravovali dopravné značky, asfaltovali chodníky, rekonštruovali poklopy kanalizácie, zametali a v zime udržovali cesty. Aj to všetko stálo nemalú sumu - okolo 250 000 Sk.
Najväčším výdavkom bola prestavba bývalého Domu služieb
na malometrážne byty - spolu od roku 1993 viac ako 1 700 000 Sk.
Z ďalších stavieb a prác treba spomenúť ešte úpravu a predĺženie miestneho rozhlasu, postavenie novej autobusovej zastávky pri základnej škole, náklady na pouličné osvetlenie, na smetisko, drobné prevádzky
a údržbu. Osobitne treba spomenúť náklady na miestne cintoríny, kde
sa likvidovali hroby staršie ako 40 rokov, 80 000 Sk sa vynaložilo
na polohové mapy a projekt rozšírenia cintorína a viac ako 50 tisíc korún stál nový chladiaci box pre Dom smútku.
Nemalé prostriedky sa poskytli na telovýchovu, kultúru, zdravotníctvo, školy a sociálne príspevky. Boli aj výdavky na podporu organizácií, spomínaný Katolícky kostol v Košeci, ale aj na výstavbu Evanjelíckeho kostola v obci Košeca (10 000 Sk).
Bytové hospodárstvo
V bytovom hospodárstve obce došlo k niektorým menším,
ale i zásadným zmenám.
Od júla 1994 odišiel doterajší vedúci bytovej správy Valter Fábry
a na jeho miesto nastúpila Ing. Eva Daňová.
Pri Obecnom zastupiteľstve v Ladcoch sa ustanovila bytová komisia v zložení Stanislav Klvaňa, František Letko a MUDr. Jarmila Martináková.
Národná rada Slovenskej republiky vydala ešte v roku 1993 zákon
o vlastníctve bytov, ktorý stanovuje pravidlá odpredaja bytov občanom. Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch dňa 10. marca 1994 schválilo predaj domov číslo 140, 149, 454, 143, 157, 142, 397, 398, v ktorých je
dovedna 64 bytov. Predaju bytov predchádzalo veľa práce, najmä
v zaobstarávaní rôznych údajov odbornotechnických, oceňovanie, majetkovo-právnych a vlastníckych dokladov, geometrické plány atď. Pred
započatím predaja urobili poverení pracovníci obecného úradu podrobnú

inštruktáž nájomníkom, najmä o právach a povinnostiach budúcich vlastníkov a zabezpečenie budúcej správy prevádzky a údržby i opráv domov.
Koncom roka 1994 bolo odpredaných takmer všetkých 64 bytov tým, ktorí
v súčasnosti v bytoch bývajú.
Osobitnou otázkou je bytový fond Považskej cementárne, ktorý
po vyriešení rôznych problémov, najmä pozemkových, prechádza do majetku obce a potom do predaja súčasným nájomníkom. Ide o bytovky číslo:
138 - pri hlavnej ceste (12 bytov),
145, 146, 147 - pri ihrisku (36 bytov),
152 - výšková budova (40 bytov),
464 a 488 - bytovky v Horných Ladcoch.
Celá akcia sa dokončí v roku 1995.
Daň z nehnuteľností
Medzi základné príjmy obce patria dane z nehnuteľností,
ktorých poukazovanie občania - majitelia nehnuteľností - odvádzajú
pomerne disciplinovane. Medzi neplatičov patrilo aj v roku 1994
najmä Poľnohospodárske družstvo, ktoré je už niekoľko rokov
nesolventné.
Daň z pozemkov zahŕňala ornú pôdu a sady (361 parciel - 167 000 Sk), trvale trávnaté porasty (25 parciel - 36 000 Sk), záhrady (456 - 30 000 Sk), lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy (13 - 47 000 Sk), zastavané plochy a nádvoria (544 - 48 000 Sk), stavebné pozemky (20 - 5 000 Sk), ostatné plochy (46 - 200 000 Sk).
Spolu 620 daňovníkov vlastnilo 1 475 parciel o výmere 1162 ha a daň bola 535 000 Sk.
Daň zo stavieb za 644 obytných domov a ostatných stavieb bola
115 000 Sk, zo stavieb na podnikanie (71) - 553 500 Sk, rekreačné chaty (29) - 2 700 Sk, garáže (217) -21 000 Sk, ostatné stavby (3) - 119 Sk.
Spolu 683 daňovníkov (964 stavieb) a daň bola 693 000 Sk.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Najzávažnejšími otázkami životného prostredia v roku 1994 v obci Ladce bola i naďalej prašnosť z cementárne a skládka domového odpadu.
Skládka pevného domového odpadu bola v centre pozornosti obecného úradu. Zlepšenia nastali v tom, že vyasfaltovaná cesta k smetisku uľahčila prístup aj obyvateľom, ktorí si smeti vyvážajú sami a tým ubudlo aj tzv. „divokých“ skládok. Disciplínu, systém uskladnenia odpadu zabezpečoval priamo na skládke stály pracovník, ktorým bol Vincent Kukuliaš.
Pokračovalo ďalej meranie oxidu síričitého a oxidov dusíka, ktoré uskutočňovalo Oddelenie hygienických laboratórií Ústavu hygieny
a epidemiológie v Považskej Bystrici. Merania ukazovali výskyt hlboko

pod stanovenú normu (35 - maximálne 50%). Na základe toho
sa po vzájomnej dohode tento celoročný projekt zrušil.
Problémom zostáva prašnosť cementárne, ale aj iné otázky, napr. pálenie liekov v rotačnej peci, o čom píšem viac v časti o Považskej cementárni.
Nemalé problémy mali občania Ladiec a osobitne časti Tunežíc bývajúci popri hlavnej ceste so stále sa zvyšujúcou automobilovou premávkou a s tým súvisiacim hlukom i veľkým množstvom výfukových plynov.
K zlepšeniu životného prostredia prispel Obecný úrad v Ladcoch zabezpečením čistenia potokov, ošetrovaním tisov a ostatných drevín
v parku i prečistením lipovej aleje okolo Lúčkovkého potoka.
Posledné rokovania v roku 1994 ukázali, že s veľkou pravdepodobnosťou sa úsek diaľnice medzi Trenčínom a Ladcami
bude stavať v rokoch 1996 - 1997, čo by značne zlepšilo ovzdušie v obci Ladce.
VOĽBY V ROKU 1994
Voľby do Národnej
rady SR
Pod vplyvom politickej situácie schválila a vyhlásila NR SR predčasné parlamentné voľby na dni 30. septembra a 1. októbra 1994. Voľby sa konali na základe upraveného zákona NR SR č. 157/1994 Zb. V Ladcoch určil Obecný úrad dni a hodiny volieb takto:
30. septembra 1994 od 14.00 do 22.00 hodiny
1. októbra 1994 od 7.00 do 14.00 hodiny.
Voľby v Ladcoch riadila miestna volebná komisia, ktorá určila
aj okrsky a okrskové komisie.
Do okrsku číslo 1 (v kultúrnom dome) patrili bytovky na ulici Záhradná a Cementárska a celé Horné Ladce. Vo volebnej komisii, ktorá dohliadala na demokratický priebeh volieb boli:
František Zelík, predseda
Ing. Emil Záhradník
Július Šedík
MUDr. Jarmila Martináková
Ing. Iveta Zbínová
Ing. Daniela Kalusová
Alena Suchárová (zapisovateľka).

Do okrsku číslo 2 (v budove základnej školy) patrili ulice Hviezdoslavova, Ľ.Štúra, J. Kollára, Kukučínova a Vážska. Členmi komisie boli:
Roman Šedík, predseda
Anton Kalus
Jozef Daňo
Ing. Marián Zbín
Alojzia Kalusová
Anna Kacinová (zapisovateľka).
Do okrsku číslo 3 (v Osvetovej besede v Tunežiciach) patrili celé Tunežice a časť Ladiec. Členovia komisie:
Oľga Melicherová
Ján Turzík
Pavol Habánek
Ladislav Černota
Jozef Černuška
Juraj Zbín
Ľubomíra Porubčanová (zapisovateľka).
Dňa 11. augusta 1994 si strany a hnutia na Slovensku vyžrebovali čísla, pod ktorými išli do volieb a do predvolebnej kampane.
V Stredoslovenskom volebnom kraji sa o priazeň voličov uchádzali tieto politické strany a hnutia:
1. Hnutie za prosperujúce Česko + Slovensko
2. Sociálna demokracia
3. Združenie robotníkov Slovenska
4. Maďarská koalícia
5. Spoločná voľba ( Strana demokratickej ľavice, Sociálno-demokratická
strana Slovenska, Strana zelených na Slovensku, Hnutie
poľnohospodárov)
6. Demokratická únia Slovenska
7. Strana proti korupcii - za poriadok, prácu a peniaze pre všetkých
slušných občanov
8. Združenie pre republiku - Republikáni
9. Demokratická strana
10. Liberáli
11. Nové Slovensko
12. Komunistická strana Slovenska
13. Rómska občianska iniciatíva v Slovenskej republike
14. Slovenská národná strana
15. Kresťanskodemokratické hnutie
16. Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska
17. Kresťanská sociálna únia Slovenska
18. Reálna sociálnodemokratická strana.

Predvolebná kampaň sa viedla najmä v celoštátnych informačných médiách a plagátmi, či letákmi (vydávaných ústredne) v obci. V Ladcoch
sa usporiadalo niekoľko zhromaždení v rámci predstavovania kandidátov
na poslancov a na oboznámenie sa s volebnými programami jednotlivých
politických strán a hnutí. Na týchto zhromaždeniach nebola príliš vysoká účasť.
Dňa 17. septembra v kultúrnom dome organizovala Komunistická strana Slovenska stretnutie s voličmi, na ktorej sa zúčastnilo vedenie
ÚV KSS i kandidáti na poslancov do NR SR z našej obce Jozefína Kalusová a Dušan Saksa.
Miestna organizácia Slovenskej národnej strany pozývala svojich priaznivcov na 18. septembra 1994 ( „Pod gaštany“ ) na stretnutie
s kandidátmi na poslancov aj s občerstvením a dychovkou.
Tu sa predstavoval kandidát na poslanca - náš rodák Rastislav Šepták, ktorý bol napokon aj zvolený.
Strana demokratickej ľavice mala zhromaždenie v Košeci
21. septembra. Zúčastnili sa na ňom viacerí občania z Tunežíc.
Ako kandidáti na poslancov tam boli ministri Magváši a Kanis.
22. septembra sa stretli prívrženci Kresťanskodemokratického klubu v zasadačke Kultúrneho domu Ladce.
Hnutie za demokratické Slovensko malo najviac navštívené zhromaždenie 25. septembra 1994 za účasti Dr. Vanka, Dr. Alice Bielikovej, JUDr. Polku a ďalších.
Samotné voľby sa konali v pokojnom ovzduší a zúčastnila
sa na nich väčšina obyvateľov obce. Výsledky boli porovnateľné
s výsledkami na Slovensku i v okrese Považská Bystrica.
S prevahou vo voľbách zvíťazilo Hnutie za demokratické Slovensko
s počtom platných hlasov 890. Za ním:
Slovenská národná strana (106)
Kresťanskodemokratické hnutie (101)
Komunistická strana Slovenska (90)
Demokratická únia (72)
Združenie robotníkov Slovenska (72)
Spoločná voľba (65)
Demokratická strana (24).
Ostatné strany nezískali ani 20 hlasov a niektoré (Maďarská koalícia, Republikáni, Liberáli), občania vôbec nevolili.
Referendum
Na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky
z 12. júla 1994 vyhlásil prezident republiky referendum, v ktorom oprávnení občania - voliči - rozhodovali o tom, či sa prijme zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii.
Hlasovanie v obci Ladce sa konalo v dvoch okrskoch: Ladce (Kultúrny dom) a Tunežice (Osvetová beseda) dňa 22. októbra 1994
od 7.00 do 22.00 hodiny. Občania svojím „áno“ alebo „nie“ mali odpovedať

na otázku: „Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?“.
Referenda sa v obci mohlo zúčastniť 1 870 voličov. Účasť však bola 425, z toho bolo 21 hlasov neplatných. Okrem 15 občanov, ktorí vyjadrili „nie“, všetci ostatní vyslovili „áno“.
Keďže aj v rámci Slovenskej republiky bola účasť veľmi nízka (19,98%) - referendum nebolo právoplatné.
Voľby do samosprávy
obce
V dňoch 18. a 19. novembra 1994 sa konali voľby poslancov
do Obecného zastupiteľstva a starostu obce Ladce. Voľbám predchádzala organizačná príprava a predvolebná kampaň.
Organizačnú prípravu mala na starosti Miestna volebná komisia, ktorá mala týchto členov:
Ľubomíra Šedíková
Peter Vrábel ml.
Jozef Bednárik
Mária Bednáriková
Anna Turzová
Jozefína Kalusová
Miriam Cihová
Vladimír Kalus
Ing. Emil Záhradník
Miroslav Koiš
Bohuslava Bušíková
Ľuba Porubčanová.
Vo voľbách sa volilo 12 poslancov obecného zastupiteľstva,
z toho vo volebnom obvode Ladce 9 poslancov a v obvode Tunežice
3 poslanci a v oboch častiach starosta obce.
Politické hnutia, politické strany, ale aj nezávislí kandidáti sa mali
v miestnej volebnej komisii zaregistrovať do 9. októbra 1994. Do tohoto termínu sa zaregistrovalo 29 kandidátov pre voľby poslancov.
Na kandidátku pre voľbu starostu sa dostalo 5 občanov.
Kandidáti na voľbu starostu:
Ferdinand Bušík (HZDS)
Jozef Daňo (KDH)
Juraj Letko (KSS)
Miroslav Zajac(SNS)
Milan Gábel (nezávislý kandidát).

Pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva boli zaregistrovaní
v Ladcoch:
Emil Bračík (KDH)
Milan Bystrický (KDH)
Daniela Cahelová (HZDS)
Ján Čemeš (KSS)
Jozef Daňo (KDH)
Miroslav Daňo (KDH)
Pavol Fatura (SNS)
Vincent Faturík (KDH)
Rudolf Galanský (KSS)
Pavol Habánek (SNS)
Karol Horký (KSS)
Daniela Kalusová (DÚ)
Pavol Kalus (KSS)
Stanislav Kalus (KSS)
Viktor Lihocký (HZDS)
Jarmila Martináková (KDH)
Vojtech Miklóši (KSS)
Jozef Peterka (KSS)
Miroslav Peterka (KSS)
Ján Remo (HZDS)
Dušan Saksa (KSS)
Mária Sláviková (KDH)
Július Šedík (SNS)
Roman Šedík (SNS)
Ferdinand Štefanec (KDH)
Ľuboš Turza (SNS)
Ľudmila Vráblová (HZDS)
Miroslav Záhradník (HZDS)
Miroslav Zajac (SNS)
V obvode Tunežice:
Margita Kantoríková (KDH)
František Kováč (HZDS)
Miroslav Kvasnica (HZDS)
Oľga Melicherová (KDH)
Ján Turzík (HZDS)
Voľbám predchádzala neveľká predvolebná kampaň. Za zmienku stojí iba zvolané, ale neuskutočnené predvolebné zhromaždenie KSS
a predstavovanie kandidátov HZDS, ktoré sa uskutočnilo 12. a 13. novembra v Ladcoch a Tunežiciach.
HZDS predstavilo svojich kandidátov na letákoch s textami
a fotografiami. Vyšiel aj leták so životopisom kandidáta na starostu za HZDS. Nezávislý kandidát Milan Gábel vydal leták so životopisom, ktorý

distribuoval po domácnostiach. Miestna volebná komisia vydala zoznam kandidátov, ktorý umiestnila po celej obci, takže bol každému občanovi dostupný.
Voľby sa uskutočnili vo dvoch volebných obvodoch, ktoré boli totožné s obvodmi z referenda.
V obvodoch voľby sledovali okrskové komisie, ktoré tvorili občania:
Ladce:
František Zelík, predseda
Ľubica Záhradníková
Alojzia Kalusová
Veronika Štefancová
Irena Habánková
Anna Kacinová (zapisovateľka)
Tunežice:
Jozef Češko, predseda
Ladislav Černota
Kamila Barnincová
František Melicher
František Letko
Alena Suchárová (zapisovateľka)
Účasť na voľbách nebola príliš vysoká, čo bolo iste ovplyvnené predchádzajúcimi parlamentnými voľbami a referendom, teda akciami
vo veľmi malom časovom úseku. Celkom sa na voľbách zúčastnilo
1 290 voličov.
Výsledky hlasovania na starostu obce:
Ferdinand Bušík
735 hlasov
Juraj Letko
356
Milan Gábel
118
Jozef Daňo
50
Miroslav Zajac
31
Zvolení poslanci:
MUDr. Jarmila Martináková
573 hlasov
Ing. Vojtech Miklóši
399
Ing. arch. Ján Remo
338
Daniela Cahelová
314
Viktor Lihocký
309
Jozef Peterka
308
Milan Bystrický
276
Pavol Fatura
270
Mgr. Ľudmila Vráblová
250
Miroslav Kvasnica (Tunežice)
145
Ján Turzík (Tunežice)
142
František Kováč (Tunežice)
120
_____________________________________________________________
1013
_____________________________________________________________
Prvé zasadanie Obecného
zastupiteľstva v Ladcoch
Prvé zasadanie Obecného zastupiteľstva v Ladcoch sa konalo
v kultúrnom dome dňa 2. decembra 1994. Okrem poslancov sa ho zúčastnili aj zástupcovia rôznych organizácií a inštitúcií.
Zasadanie otvoril novozvolený starosta obce Ferdinand Bušík, ktorý okrem iného oboznámil prítomných s výsledkami volieb.
Nasledoval sľub starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva.
Za zástupcu starostu obce bol zastupiteľstvom zvolený
Ing. arch. Ján Remo.
V ďalšej časti zasadania zvolili predsedov jednotlivých komisií:
- Komisia sociálna, bytová a zdravotná - MUDr. Jarmila Martináková
- Komisia pre obchod, dopravu, služby a agroturistiku - Viktor Lihocký
- Komisia stavebná, život. prostredia,územného plánovania - Milan Bystrický
- Komisia pre školstvo, kultúru, vzdelanie a šport - Mgr. Ľudmila Vráblová
- Komisia trestná, ochrana verejného poriadku - Ján Turzík.
Ustanovili aj členov zastupiteľstva, poverených konaním sobášov:
Ferdinand Bušík
Ing. arch. Ján Remo
Miroslav Kvasnica.
Na záver stanovili odmeny poslancom, členom komisií, starostovi
a zástupcovi starostu.
POLITICKÉ STRANY
A HNUTIA
Hnutie za demokratické
Slovensko
Hnutie za demokratické Slovensko malo, ako som to už vyjadril
v časti „Voľby“ najviac prívržencov, čo vyjadrili svojimi hlasmi v komunálnych i parlamentných voľbách.
Obecný Klub HZDS viedol v roku 1994 výbor v zložení:
Ing. arch. Ján Remo, predseda
Mgr. Ľudmila Vráblová, podpredsedkyňa
Darina Cahelová, pokladník
členovia: Ferdinand Bušík
Viktor Lihocký
Ing. Peter Vrábel st.
Peter Vrábel ml.
Ing. Emil Záhradník
Miroslav Záhradník.
_____________________________________________________________
1014
_____________________________________________________________
Medzi najväčšie aktivity Klubu HZDS v Ladcoch patrili
podujatia v predvolebnej kampani. V nej zabezpečili stretnutia
občanov s poslancami NR SR Ing. Kozlíkom, Keltošovou, Lexom
a Paškom. Pripravili predvolebný míting s kandidátmi
na poslancov do NR PhDr. Bielikovou, Ing. Pospíšilom, JUDr. Polkom
a Ing. Delingom.
Zástupcovia Klubu sa zúčastnili na okresnom sneme HZDS
dňa 22. januára 1994 v Ilave. Podporili aktivity starostu obce pri získavaní podielu akcií obce na majetku cementárne pri jej privatizácii,
ale vyjadrili aj zásadný protest proti spaľovaniu nebezpečného odpadu
v cementárni.
Volebný program HZDS v Ladcoch obsahoval tieto hlavné ciele:
- Zabezpečiť trvalý zdroj príjmov podielom na privatizácii Považskej
cementárne, Ladce.
- Dôraz klásť na ekologické optimum životného prostredia,
- Dobudovať technickú infraštruktúru obce: plynovod, vodovod, miestny
rozhlas,
- V súlade s príjmami obce získať 12 bytových jednotiek pre mladé
rodiny a podporovať riešenie bytových problémov sociálne odkázaných
rodín.
Kresťanskodemokratické
hnutie
Klub kresťanskodemokratického hnutia v Ladcoch mal v roku 1994 21 platiacich a 63 neplatiacich členov.
Výbor - vedenie tvorili:
Jozef Moriš
MUDr. Jarmila Martináková
Margita Kantoríková
Ondrej Koštialik
Miroslav Koiš
Mária Sláviková
Jozef Daňo
Valient Král.
Výbor Klubu zasadal jedenkrát mesačne, štvrťročne organizovali stretnutie kresťanov za účasti priemerne 40 členov. Dobré stretnutia
boli tie, na ktorých sa zúčastnil kňaz, ktorý odpovedal na otázky
veriacich.
Z viacerých aktivít členov Klubu treba spomenúť účasť na čistení
a úprave obce, osobitne na miestnych cintorínoch, výsadba okrasných stromov i účasť na čistení kostola v Ladcoch.
_____________________________________________________________
1015
_____________________________________________________________
Spoločne s Obecným úradom v Ladcoch usporiadali Deň matiek
za účasti asi 180 občanov s bohatým kultúrnym programom, ktorý zaobstarali deti z Materskej školy a žiaci Základnej školy, Ladce.
Členovia pomáhali organizovať a zúčastnili sa príchodu putovnej sochy Fatimskej panny Márie do Košece a Ladiec dňa 1. mája 1994.
Pred voľbami do obecného zastupiteľstva a starostu obce svoj program zhrnuli do týchto bodov:
- Dokončenie plynofikácie
- Osvetlenie a vybudovanie chodníkov na cintoríne
- Prístavba, alebo výstavba kaplnky v Tunežiciach
- Dokončenie zvonice v Horných Ladcoch.
Komunistická strana
Slovenska
Komunistická strana Slovenska - Základná organizácia v Ladcoch mala v roku 1994 počet členov 52.
Viedol ju výbor v tomto zložení:
Ing. Karol Horký, predseda
Jozef Peterka, podpredseda
Jozefína Kalusová, tajomníčka
Dušan Saksa, hospodár
Ladislav Černota, člen výboru
Ing. Emil Remo, člen výboru
Anton Haršáni, člen výboru.
Revízna komisia: Rudolf Galanský, vedúci
Anton Kalus
Jozef Kováč.
V roku 1994 venovala ZO KSS osobitnú pozornosť príprave
a uskutočneniu miestnych i okresných osláv 50. výročia Slovenského národného povstania. Rovnako uskutočnili predvolebné stretnutie
s predsedom ÚV KSS Vladimírom Ďaďom.
Za aktívnu činnosť obce v protifašistickom odboji v 2. svetovej vojne starosta obce a predseda ZO KSS prevzali čestný diplom Partizánska obec Ladce.
Z kandidátov na poslancov zo ZO KSS v komunálnych voľbách boli zvolení Ing. Vojtech Miklóši a Jozef Peterka.
Volebný program organizácie bol zameraný na všetky oblasti života
v obci, osobitne na rozvoj služieb, na ochranu životného prostredia
s dôrazom na využívanie odlučovacích zariadení v cementárni,
na znemožnenie vytvárania nekontrolovaných skládok odpadu, na kontrolu znečisťovania Lúčkovského potoka a pod. Program venoval pozornosť
_____________________________________________________________
1016
_____________________________________________________________
dokončeniu plynofikácie a rozvodov verejného vodovodu, údržbe
miestnych komunikácií, zelene a urýchlenej výstavbe nového Domu
smútku v Ladcoch. Zamerali sa i na zaradenie práceschopných,
ale nezamestnaných občanov na vykonávanie verejno-prospešných prác. Volebný program pamätal aj na zabezpečovanie prevádzky zariadenia predškolskej výchovy.
Slovenská národná
strana
Aktivita organizácie sa prejavila hlavne v predvolebnom
období - rovnako vo voľbách do parlamentu i v komunálnych voľbách,
kde mali vždy svojich kandidátov.
ORGANIZÁCIE A SPOLKY
Slovenský rybársky
zväz
Patril medzi najaktívnejšie organizácie v obci. Jeho členovia
boli i v roku 1994 organizovaní v rámci Obvodnej organizácie
v Ilave. Jej predsedom bol opäť Ján Sloboda. Z členov z Ladiec
bol tajomníkom Bohuš Ištvánik, hospodárom Libor Kvasnica a členom
výboru Jozef Fatura.
Celá organizácia v Ilave mala 156 členov, z toho v Ladcoch 53.
Rok 1994 bol pre organizáciu úspešný po všetkých stránkach.
Aj keď sa všeobecne očakávalo zníženie členskej základne, v Ladcoch
sa tak nestalo a jej počet je stabilizovaný. Výročná členská
schôdza sa uskutočnila v marci 1994, na ktorej sa okrem celkového zhodnotenia práce členov zvolil nový výbor na obdobie štyroch rokov. Počet členov sa znížil na 9 z pôvodných jedenásť. Výbor
sa pravidelne raz za mesiac schádzal v miestnosti Mestského úradu v Ilave, pričom tieto dni boli určené ako stránkové, čo členovia vo veľkej miere využívali.
Okrem už spomínaných 53 členov z našej obce existoval krúžok mladých rybárov, ktorý viedol Ing. Jozef Šedík. Členovia po uskutočnení skúšok dostali doklady pre výkon rybárskeho práva.
Športová činnosť sa začala 1. júna 1994. Predtým sa však uskutočnili preteky mladých na nádrži v Prejtej. Zúčastnilo
sa ich 54 detí a suverénne v nich zvíťazil Michal Sloboda,
keď na ďalších miestach sa umiestnili tiež deti z Ladiec -
bratia Šedíkovci.
Preteky dospelých sa už tradične konajú na rybníku v Tunežiciach.
Aj v roku 1994 to bola spoločenská udalosť za účasti mnohých občanov. Preteky boli už tradične spojené s podávaním gulášu a vysmážaných rýb.
_____________________________________________________________
1017
_____________________________________________________________
Na pretekoch sa zúčastnilo 146 pretekárov. Zvíťazil Pavol Riecky a na treťom mieste sa tiež umiestnil náš občan Ľubomír Kukuliaš.
V odchovných rybníkoch v Tunežiciach po prvý raz v histórii SRZ Ladce dokázali odchovať a do lovných revírov nasadiť 1 500 plôdikov šťuky, čo sa považuje za veľký chovateľský úspech. Odchovali aj ďalších
1 300 kusov v rybníkoch Ilava, ktoré odovzdali organizácii
v Dubnici nad Váhom. V rybníku Tunežice je nasadených 5 000 kusov plôdika kapra, ktorého budú loviť v roku 1995. Pri tejto príležitosti
si rybári pochvaľovali pomoc zo strany Obecného úradu Ladce
a Považskej cementárne.
Pre rok 1995 a ďalšie, do vôd rybárskych revírov nasadili 3 000 kusov pstruha potočného, 1 500 kusov šťuky, 1 000 kusov hlavátky,
1 kg úhorov - monte, 320 kusov zubáča a 2 000 kaprov.
Brigádnická činnosť bola zameraná najmä na dokončenie sústavy rybníka Tunežice. Uskutočnili opravy výpustov a úspešne
pokračovali v ohradzovaní celej sústavy. Vyčistili svahy, urobili výrub, kosili a celkovo udržovali v dobrom stave lovné rybníky, ktorých okolie slúžilo nielen rybárom, ale aj ostatným milovníkom prírody na prechádzky. V rámci tejto činnosti niekoľkokrát čistili Lúčkovský potok, ktorý používali na odchov
pstruha potočného.
Slovenský rybársky zväz patril v Ladcoch medzi organizácie,
ktoré pracovali veľmi cieľavedome a ich výsledky v roku 1994 možno
v celej ich histórii pokladať za celkom mimoriadne.
Matica slovenská
Matica slovenská v Ladcoch mala v roku 1994 počet členov 41. Zaregistrovaná je od 30. decembra 1993 a na jej čele bol výbor v takomto zložení:
Alžbeta Bušíková, predsedkyňa MO MS
Anna Kacinová, tajomníčka
Alena Suchárová, pokladník
Ľudmila Vráblová, kultúra, práca s mládežou
Irena Gajdošíková, kronikár
Kontrolná komisia: J. Kalusová
A. Gachová
M. Fatura.
Z aktivít v roku 1994 spomeniem najmä zájazd členov (i nečlenov) do Martina, kde navštívili budovu Matice slovenskej a Skanzen
slovenskej dediny. Zastavili sa aj v Tepličke, kde navštívili sieň Žofie Bosniakovej.
Odbočka Matice slovenskej v Ladcoch bola aj spoluorganizátorom Večera poézie P. Koyša. Za aktivitu možno pokladať i účasť na adventnom koncerte v Košeci.
_____________________________________________________________
1018
_____________________________________________________________
Slovenský zväz
invalidov
V tejto organizácii je v našej obci združených 40 členov,
z toho 23 vnútorne a 17 vonkajšie postihnutých. Hlavným cieľom bolo
prostredníctvom Okresného výboru SZI poskytovať členom rôzne pomôcky
a potreby.
Predsedom v roku 1994 bol Štefan Kováčik.
Ďalší členovia výboru:
Milan Rafaj, podpredseda
Mária Sláviková, pokladník
členovia výboru: Ján Ďuriš
Miroslav Koyš
Margita Zacková
Zdena Chlebanová (revízna komisia).
Okrem pomoci členom uskutočňovali a zabezpečovali aj určitý spoločenský život (zájazd, spoločenské posedenie pre členov
a ich rodinných príslušníkov, pozornosť pri úmrtí člena a pod.).
Telovýchova
a šport
Ústup z organizovania širšieho a masovejšieho športu a telovýchovy v obci pokračoval aj v roku 1994. Zo všetkých športov
a telovýchovných aktivít zostal iba futbal, ktorý v Ladcoch
a Tunežiciach viedli zväčša tí istí zanietení funkcionári ako v roku predchádzajúcom.
Širšiu základňu športov pestovali iba na oboch školách,
kde v rôznych športových krúžkoch organizovali svojich žiakov pod vedením učiteľov a vychovávateľov.
Príčinu tohoto úpadku videli v neustále stúpajúcich
nákladoch na prevádzku športov, čo bol problém najväčší i napriek
pomerne štedrému sponzorstvu Považskej cementárne a Obecného úradu
v Ladcoch.
TJ Tatran Ladce organizoval futbalistov v družstve dospelých, hrajúcich v I. B triede spolu s družstvami Dohňany, Lednické Rovne,
Malé Lednice, Krásno nad Kysucou, Beluša, Korňa, Nesluša, Teplička
nad Váhom, Žilina B, Rajecké Teplice - Konská, Petrovice a Čierne pri Čadci. V ročníku 1993 - 1994 skončili na peknom 4. mieste.
V júni 1994 skončila zmluva trénerovi Jánovi Pavlačkovi,
na jeho miesto nastúpil Viliam Malovec z Púchova. S ním prišiel hráč Kľučka a Vladimír Nemečkay odišiel do Rakúska. V jesennej časti ročníka
1994 - 1995 zostal káder hráčov viac-menej nezmenený. V lete hráči podstúpili pomerne náročnú prípravu: zohrali zápasy s Košecou, Ilavou, Novou Dubnicou. Zúčastnili sa na turnaji v Novej Dubnici, kde skončili
na druhom mieste.
_____________________________________________________________
1019
_____________________________________________________________
V jesennej časti ročníka 1994 - 1995 sa však i napriek dobrej príprave umiestnili zle - na 12. mieste s veľkou stratou bodov.
Dorastenci TJ Tatran Ladce hrali v okresnej súťaži - v II. triede
a v ročníku 1993 - 1994 boli na 5. mieste a žiaci, tiež v II. triede,
na 4. mieste.
Futbalové mužstvo TJ Tatran Tunežice sa stretávalo s podobnými ťažkosťami ako futbalisti z Ladiec: nedostatok financií, slabá účasť
na tréningoch (mnohí hráči pracovali ďaleko od obce) a pod.
Na súpiske boli hráči:
Robert Škrovánek, Miroslav Bulica, Jozef Letko, Peter Panov, Robert Grečný, Vladimír Mikuška, Ivan Sabatka, Stanislav Kotris, Ivan Kandráč, Marián Belko, Štefan Cák, Milan Abrahámovský, Libor Kvasnica, Vladimír Letko, František Beňo, Ján Kotris, Peter Černuška.
Trénerom bol tak, ako v rokoch predchádzajúcich, Bohumil Kvasnica.
Mužstvo TJ Tatran Tunežice hralo v III. triede skupine A okresnej súťaže.
V ročníku 1993 - 1994 skončili na predposlednom - 11. mieste a na jeseň ročníka 1994 - 1995 rovnako na 11. mieste.
Slovenský zväz
chovateľov
V základnej organizácii Slovenského zväzu chovateľov v Ladcoch nenastali v roku 1994 nijaké podstatné organizačné ani programové zmeny. Činnosť sa však podstatne zintenzívnila a priniesla úžitok i širokej verejnosti.
V roku 1994 sa zaoberali nákupom a predajom hrabavej a vodnej hydiny, čím získali finančné prostriedky na činnosť organizácie, ale v prvom rade pomohli občanom, ktorí sa za posledné roky začali intenzívne vo veľkej
miere chovom hydiny zaoberať. Veď len hrabavej hydiny (sliepky chovné, konzumné, brojlery, morky, kurence) sprostredkovali 9 800 kusov a húseniec 2 000 kusov. Stavy sa tým v obci podstatne zvýšili a vytvorili sa podmienky pre chov čistokrvných zvierat s vysokou úžitkovosťou. To sa týkalo aj chovu králikov a úžitkových holubov.
Výbor organizácie venoval značnú pozornosť získavaniu mladých chovateľov. Pomáhali im odborne i finančne pri zaobstarávaní čistých chovov.
V dňoch 10. - 11. septembra 1994 usporiadali miestnu výstavu králikov, hydiny, vodnej hydiny a holubov pod heslom „Pre radosť, krásu
a úžitok“. Výstava sa konala v areáli TJ Tatran Ladce pod vedením predsedu organizačného výboru Ladislava Černotu. Na výstave sa zúčastnilo
30 dospelých a 6 mladých chovateľov. Celkom vystavili 131 zvierat - najviac králikov (76). Za veľmi dobré vystavené plemená udelili 26 čestných cien,
z toho chovateľom z Ladiec 6. Súčasťou výstavy bol predaj 10-týždňových kurčiat - Morávia.
_____________________________________________________________
1020
_____________________________________________________________
Predsedom organizácie v roku 1994 bol Milan Jung. Dobrú
prácu v prospech organizácie vykonali viacerí členovia výboru, revíznej komisie, ale aj z radov ostatných chovateľov, najmä Vincent Záhradník, Pavol Kalus, Ladislav Černota, Viktor Lihocký,
Ing. Ján Mihálik, Anton Haršáni, predseda krúžku mladých chovateľov
Ivan Ďurikovič a ďalší.
Vyššie vyznamenanie za dlhoročnú záslužnú prácu v Slovenskom zväze chovateľov udelili Milanovi Jungovi a Viktorovi Lihockému.
Dobrovoľná požiarna
ochrana
Dobrovoľná požiarna ochrana mala svoju organizáciu v Ladcoch
i Tunežiciach. Ani jedna z nich nevyvíjala osobitne aktívnu činnosť, hoci obe boli podporované Obecným úradom v Ladcoch.
Medzi štandardné činnosti patrila prehliadka vykurovacích systémov v jarnom období a odstraňovanie zistených chýb, ktoré by mohli spôsobiť požiar.
Predsedom DPO v Ladcoch bol Milan Majerík. Členstvo vo výboroch v Ladcoch i Tunežiciach sa v roku 1994 nezmenilo.
Okrem požiaru prívesu na ceste ku kameňolomu (spomínam
ho v kapitole Rôzne udalosti) sme nijaký požiar v roku 1994 nezaznamenali. Nevyskytla sa ani nijaká iná živelná pohroma.
Slovenský červený kríž
Program Slovenského červeného kríža - miestneho spolku
v Ladcoch - bol otvoreným dokumentom, ktorý sa počas roka dopĺňal o rôzne úlohy, ktoré vyplynuli zo života, rôznych humanitných akcií, prispôsobovali
sa miestnym podmienkam.
I naďalej boli v Miestnom spolku Slovenského červeného kríža
v Ladcoch organizovaní občania Ladiec a Tunežíc - dovedna evidovaných 360 členov, z ktorých však nie všetci boli aktívni.
Organizáciu viedol 13-členný výbor na čele s Jánom Abrahámovským.
V roku 1994 dostal Miestny spolok SČK v Ladcoch ocenenie Vzorná organizácia MS SČK.
Spomeniem niektoré z aktivít, ktoré priviedli túto organizáciu
k takémuto oceneniu:
- Zapojili sa do predaja žrebov Červeného kríža, čím prispeli
na organizovanie veľkých humanitných akcií.
- Počas jarného a jesenného obdobia navštevovali chorých a starších
občanov.
- Členovia sa zúčastňovali na brigádach pri čistení prostredia obce (nie však
v takom počte, ako by vyplývalo z počtu členstva).
_____________________________________________________________
1021
_____________________________________________________________
- Veľmi vydarenou akciou bol výlet do Bojníc a Trenčianskych Teplíc
pre aktívnych členov ČK. Záujem bol taký veľký, že ani zďaleka nemohli
všetkým vyhovieť.
- Osobitnou časťou činnosti ČK bolo darcovstvo krvi. Spolok v Ladcoch
eviduje 60 darcov krvi, medzi ktorými sú držitelia bronzových, strieborných,
ale aj zlatej Jánskeho plakety.
- Ďalšou činnosťou boli dobrovoľné opatrovateľky a dobrovoľné
zdravotné sestry, ktoré v prípade potreby boli pripravené poskytnúť
predlekársku prvú pomoc. Mali k dispozícii ošetrovateľský materiál,
odbornú literatúru a časopisy, aby sa mohli aj teoreticky neustále
zdokonaľovať.
Miestny spolok Slovenského červeného kríža organizoval - i keď
na nižšej úrovni ako v rokoch minulých - Mladých zdravotníkov, ktorí bývali pýchou organizácie, ktorým sa však v roku 1994 dostalo menej pozornosti
a tým aj ich činnosť upadla.
Slovenský zväz
záhradkárov
Činnosť organizácie sa po čiastočnom útlme v rokoch 1992, 1993 v roku 1994 oživila. Vrátili sa ku svojim obvyklým činnostiam,
ktoré mali vždy dobrú úroveň a stavali záhradkárov v Ladcoch medzi najlepšie organizácie v obci a po svojej linke aj v okrese.
V propagačnej a osvetovej činnosti v rámci skrášľovania
životného prostredia obce organizovali súťaž o najkrajšiu záhradku
a jej okolie, kde odpracovali členovia a súťažiaci 1 230 hodín.
Usporiadali prednášku na odbornú tému „ Rez a tvarovanie stromov“
a na nemenej potrebnú tému „Uskladňovanie ovocia“.
Ovocný sad po ošetrení a starostlivosti zo strany členov
priniesol v roku 1994 úžitok v podobe 1 500 kg jabĺk, ktoré pripadli členom organizácie. Na ploche sadu vyrobili 2 400 kg sena.
Organizáciu, ktorá mala v roku 1994 počet členov 63 viedol výbor:
Jozef Martinák, predseda
Pavol Kalus, tajomník
Emil Martinák, hospodár
Členovia: Jozef Čemeš
Štefan Češko
Štefan Mosoriak
Ervín Kalus
Libor Kvasnica.
Predsedom revíznej komisie bol Marián Kováčik a členom Vincent Kukuliaš.
_____________________________________________________________
1022
_____________________________________________________________
ŠKOLSTVO V LADCOCH
Materská škola
Materská škola v Ladcoch prežila najťažší rok počas svojho jestvovania. Preto venujeme tejto inštitúcii viac pozornosti, ako je obvyklé
po iné roky.
V predchádzajúcich rokoch sa prevádzkové náklady školy hradili
z finančných prostriedkov školskej správy. V roku 1994 sa už tieto
zariadenia do rozpočtu školských správ na celom Slovensku nedostali. Najťažšie obdobie bolo v marci 1994, kedy išlo vlastne o existenciu Materskej školy v Ladcoch. Na rozdiel od niektorých materských
škôl v okrese, ktoré sa zrušili, v Ladcoch sa vďaka obecnému úradu
situácia vyriešila. Obecný úrad Ladce uzatvoril zmluvu so Školskou
správou v Považskej Bystrici v tom zmysle, že do konca roka 1994 bude Obecný úrad Ladce hradiť náklady na teplo, vodu a časť nákladov elektrickej energie.
V Materskej škole na základe rozhodnutia rodičov vyberali mesačne 10 Sk na pranie a ďalší dobrovoľný príspevok 20 Sk, ktorý sa použil
na čistiace prostriedky a učebné pomôcky.
Značnou pomocou v existenčnom boji Materskej školy boli
sponzori. Okrem Obecného úradu to bola najmä Považská cementáreň zadarmo vykonávanými údržbárskymi prácami. Prispel i Závodný
výbor Považskej cementárne sumou 1 500 Sk na darčeky, vedenie Považskej cementárne 6 000 Sk, firma LAHOZ 2 000 Sk, Miroslav Remo detskými časopismi a A. Zábojníková výkresami.
Stravná jednotka sa v roku 1994 zvýšila až na 14 Sk, ale väčšina rodičov svoje deti na stravovanie ponechala.
Zlá ekonomická situácia vyvolala v Materskej škole napätie,
no učiteľky a pracovníčky školy sa snažili ťažkosti prekonávať,
aby hospodárske ťažkosti v čo najmenšej miere ovplyvnili výchovný
proces.
Riaditeľkou školy bola Irena Gajdošíková. V oddeleniach viedlo
deti ďalších 6 učiteliek: Alena Kukučková, Jana Pikálková, Jana Fedorová, Viera Kováčová, Anna Grmanová, Alena Svádová. Škola zamestnávala
ďalej školníčku, dve upratovačky, dve kuchárky a spoločnú vedúcu
pre školské jedálne MŠ a ZŠ Zoru Bačovú. Dve pracovníčky
v práčovni prali aj pre Základnú školu Ladce, školskú jedáleň ZŠ,
Materskú školu v Hloži a v Mojtíne, Školu v prírode v Belušských Slatinách a v Mojtíne.
Tradičné aktivity učiteliek Materskej školy v Ladcoch
pokračovali aj v roku 1994. Bola to najmä veľmi dobrá spolupráca
so Základnou školou v Ladcoch, účasť a vynikajúce umiestnenie
na okresnej súťaži vo výrobe učebných pomôcok. Dve bábkové hry, ktoré nacvičili, predviedli nielen svojim deťom, ale aj deťom
zo škôl okolia. Pre rodičov a verejnosť usporiadali výstavu detských
prác.
_____________________________________________________________
1023
_____________________________________________________________
Úspech mala burza detského ošatenia, ale najmä skutočnosť,
že v letnom období prevádzkovali detský bazén pre všetky menšie deti
v obci.
Občania si už zvykli, že deti Materskej školy vedia vystupovať
pri rôznych slávnostných príležitostiach v kultúrnom dome i obradnej sieni Obecného úradu.
Z veľkého množstva podujatí pre deti Materskej školy si zaslúžia najväčšiu pozornosť Mikulášska besiedka, stretnutie so zvieratkami
zo Stanice mladých prírodovedcov v Dubnici nad Váhom, návštevy rôznych inštitúcií v obci, ekovychádzky a pod.
Základná škola
Na Základnej škole došlo k viacerým zmenám v učiteľskom
zbore. V školskom roku 1993 - 1994 z rôznych dôvodov odišli
Alžbeta Bušíková (dôchodok), Helena Šabíková, Renáta Vojtíková,
Emília Filová, Ing. Ľuboš Galko, Gabriela Chovancová. Prišli noví
učitelia: Eleonóra Macková, Anna Piscová, Alena Suchomelová, Ivana Vicianová.
Vedenie v tomto školskom roku tvorili:
Mária Letková, riaditeľka
Ľudmila Vráblová, zástupkyňa riaditeľky
Mária Bednáriková, výchovná poradkyňa.
Učiteľský zbor tvorilo 20 pracovníkov, včítane výchovných pracovníkov. Na škole pôsobilo 10 správnych zamestnancov (školník, vedúca školskej jedálne, kuchárky a upratovačky).
Škola mala 16 tried - všetky ročníky s paralelkami - dovedna
363 žiakov. Okrem žiakov z miestnej časti Ladce Základnú školu navštevovali žiaci z Podhoria (34), Beluše - Hlože (8), Horných Ladiec (32)
a Tunežíc (31).
Veľa sa zmenilo v obsahu vyučovania. Od tohoto školského
roku školy postupovali podľa alternatívnych učebných plánov
pre Základné školy. Na základe možnosti výberu z viacerých variantov zvolili v Ladcoch tzv. variant základný pre ročníky 1. - 4.
a pre ročníky 5. - 8. variant číslo 2 - jazykový. Okrem toho odhlasovali neklasifikovať výchovy. Do učebných plánov
sa zaradilo vyučovanie etickej výchovy v alternácii s náboženskou náukou.
Podľa vládneho nariadenia museli rodičia žiakov druhého
stupňa zaplatiť 150 Sk ako náhradu za zapožičanie učebníc.
Čiastočne pomohlo Obecné zastupiteľstvo, ktoré vyčlenilo 1 300 Sk
na zakúpenie písacích pier a knižiek žiakom 1. ročníka Základnej
školy.
_____________________________________________________________
1024
_____________________________________________________________
Školský klub a záujmové krúžky
V školskom klube pracovali dve oddelenia s 54 žiakmi. Vychovávateľky organizovali rôzne vedomostné, zábavné a športové súťaže. Školský klub inicioval zber starého papiera, liečivých rastlín a iných surovín. Tu pracovali aj krúžky mladých zdravotníkov, šikovných rúk a krúžok pohybových hier.
Mimo školského klubu pracovali v Základnej škole ešte krúžky recitačný, matematický, nemeckého a francúzskeho jazyka,
redakčný, tanečný, strelecký, šachový, rybársky, športových hier
a dychový orchester.
Organizáciu Pionier tvorilo 110 žiakov z ročníkov 3. - 8. a jej činnosť spočívala v poznávaní prírody, organizovaní kultúrno-spoločenského života. Za činnosť Pioniera zodpovedal učiteľ ZŠ Dalimír Pružinec.
Na rôznych súťažiach - vedomostných a športových, získali
žiaci školy viacero úspechov, osobitne na olympiáde nemeckého
jazyka, fyzikálnej olympiáde a na obvodnom kole Hviezdoslavovho
Kubína.
Rada školy
Radu školy v roku 1994 tvorili:
Ján Suchár - predseda
za Rodičovské združenie: Juraj Letko a Pavol Tichý
za Považskú cementáreň: Ján Suchár, Ing. J. Chlebanová
za Obecný úrad: MUDr. Jarmila Martináková, Ondrej Koštialik
za Základnú školu: M.Bednáriková, V.Králová, M.Remová, O. Ďurechová,
D. Kretová, M. Fišerová, A. Zaťková.
Rodičovské združenie
Rodičovské združenie zabezpečilo viacero kultúrnych
a spoločenských podujatí a pomohlo škole riešiť finančné problémy, ktorých mala Základná škola v školskom roku 1993 - 1994 veľa.
Pomohli organizovať vianočné posedenie s rodičmi, účasť
na školských výletoch, uhradili knižné odmeny pre výborných žiakov, hradili faktúry za použitie autobusov, financovali filmové predstavenia
na Medzinárodný deň detí a ďalšie.
Združenie rodičov malo toto zloženie:
Viera Remová, predseda RZ
Ľuboš Habánek, podpredseda
Ing. Daniela Kalusová, hospodárka
Mária Bednáriková, tajomníčka
Revízna komisia: Mária Letková, Alena Suchárová, Jana Suchárová.
_____________________________________________________________
1025
_____________________________________________________________
Sponzori
Medzi hlavných sponzorov patril Obecný úrad v Ladcoch a Považská cementáreň. Obecný úrad napr. uhradil učebnice pre žiakov, pripravil projektove úpravu kotolne na plynofikáciu, zaplatil učebné texty
pre žiakov a pod.
Považská cementáreň poskytla materiálnu a technickú pomoc
pri údržbe a mnohých opravách v budove školy, zakúpili niektoré zariadenia a poskytli pomoc pri tlačení školského časopisu.
Medzi ďalších sponzorov patrili Obchod s palivami v Beluši, Drogéria Ladce, rodičia Ivana Fedora, TJ Tatran Ladce.
Ani sponzori však nevyriešili všetky problémy vyplývajúce
z nedostatku finančných prostriedkov na školstvo v celej Slovenskej republike.
Odborová organizácia
Na čele Odborovej organizácie (spoločnej organizácie Materskej školy a Základnej školy, Ladce) stála Viera Kováčová - predsedníčka (MŠ)
Mária Grmanová, tajomníčka
Dalimír Pružinec, hospodár
a dve členky revíznej komisie Mária Fišerová a Alena Kukučková.
Školská jedáleň
V školskej jedálni sa stravovalo viac ako 100 žiakov a okolo
20 učiteľov a pracovníkov školy. V priebehu roka sa zmenila cena
za stravovanie. Na začiatku to bolo 9 Sk za žiaka a na konci roka 13 Sk
za žiaka. Okolo 70 žiakov malo záujem aj o tzv. mliečnu desiatu, ktorá ich stála 2,50 Sk.
Škola v prírode
Obec Ladce patrí medzi tie obce, z ktorých žiaci majú možnosť tráviť určitý čas v škole v prírode, žiaci ZŠ Ladce konkrétne v takomto zariadení v Lazoch pod Makytou. Vystriedalo sa tam 25 žiakov 3. ročníka,
v júni 1994 žiaci 7. a 8. ročníka.
Výsledky vo vyučovaní a výchove
Výchovno-vyučovacie výsledky boli uspokojivé. Neprospel iba jeden žiak v 3. ročníku. Nikomu neznížili známku zo správania.
Školskú dochádzku ukončilo 51 žiakov, z toho 21 dievčat.
Po absolvovaní prijímacích pohovorov sa umiestnilo na gymnáziá 9 žiakov, stredné odborné školy 14, stredné odborné učilištia štvorročné 8 žiakov
a trojročné 25 žiakov.
_____________________________________________________________
1026
_____________________________________________________________
Odborné učilište
Vedenie školy sa v roku 1994 nezmenilo. Riaditeľom
bol PaedDr. Vladimír Hromek, zástupcom pre teoretické vyučovanie
Mgr. Miroslav Sňahničan a zástupcom pre odborné vyučovanie Jozef Hladký. Ostatné funkcie boli rozdelené takto:
Stavebné profesie mal na starosti Jozef Filo, záhradníkov Júlia Hromková
a krajčírky Margita Rudolfyiová. Marián Justh bol vedúcim výchovy.
Dňa 1. septembra 1994 bolo v učilišti 22 tried, ktoré navštevovalo
v profesiách maliar, murár, stolár, zámočník, záhradník a krajčírky
v 1. ročníku 127 žiakov
v 2. ročníku 115 žiakov
v 3. ročníku 86 žiakov.
Dochádzalo 177 žiakov a 151 (z toho 58 dievčat) bývalo
v stiesnených podmienkach v internáte.
Záverečné skúšky tretiakov sa na záver školského roka 1993 - 1994 konali 15. - 20. júna 1994. Celá akcia vyvrcholila slávnostným odovzdávaním výučných listov 23. júna 1994 v kultúrnom dome. Vyznamenaných žiakov odmenil riaditeľ školy. Starosta obce Ferdinand Bušík odmenil 9 žiakov
za prácu v prospech obce.
Hospodárska situácia školy bola i naďalej nedobrá. Pokračovanie
výstavby sa úplne zastavilo, dokončila sa iba rekonštrukcia bývalej ZDŠ
pre učebne krajčírok.
Neprestali však aktivity na poli športu a kultúry, nápaditej práci
vo výchove i v zlepšovaní výchovno-vyučovacích výsledkov.
Z významných podujatí to bolo najmä organizovanie Majstrovstiev republiky mentálne postihnutých, ktoré sa konali 25. júna 1994 na štadióne v Považskej Bystrici. Tieto majstrovstvá v ľahkej atletike riadil organizačný výbor v zložení:
Vladimír Hromek, predseda
Miroslav Sňahničan, tajomník
Marián Justh, manažér
Štefan Miklovič, riaditeľ preteku.
Z výsledkov uvádzam umiestnenie žiakov z Odborného učilišťa
v Ladcoch:
100 m - Jozef Čičmanec, 3. miesto
skok do diaľky - Jozef Čičmanec, 3. miesto
vrh guľou - Mikuláš Balog, 5. miesto
100 m (mladší) - Mikuláš Balog, 3. miesto
100 m - Gabriela Gabrišová, 3. miesto.
Ako každý rok i 26. - 29. mája 1994 sa zúčastnili žiaci školy
na Celoslovenských školských hrách odborných učilíšť, ktoré boli v Trnave. Chlapci skončili celkove na 4. mieste a vo futbale boli prví.
Dievčatá mali svoje hry v Snine v dňoch 3. - 5. júna 1994. Celkove skončili tretie, vo volejbale na 2. mieste.
_____________________________________________________________
1027
_____________________________________________________________
Zaujímavá bola aj športová aktivita zamestnancov. Zúčastnili
sa na Celoslovenskom turnaji vo volejbale zamestnancov učilíšť
v Prakovciach v dňoch 22. - 24. apríla 1994, kde obsadili 2. miesto. Pozornosť upútala futbalová show na ihrisku v Ladcoch, kde učitelia
a vychovávatelia porazili žiakov učilišťa.
Vo výchove pokračovali v roku 1994 v uplatňovaní, pre školu
už tradičných foriem výchovy:
v marci:
Miss a Misák školy
apríl:
Branný pretek a Vatra mieru (v bani Klárka)
máj:
Finálové kolá súťaží - Praktické dievča, Stopercentný muž
jún:
Súťaž v netradičných športoch.
V auguste 1994 sa zúčastnili žiaci v štátnej starostlivosti na rekreácii pri Balatóne. Bola to výmenná rekreácia s družobnou školou v Baji (Maďarsko). Žiaci tejto školy boli v tom istom čase v Ladcoch.
Významnú udalosť zaznamenali dňa 2. septembra 1994, kedy školu navštívil minister školstva Ľubomír Harach. Prezrel si školu, internát, dielne. Oboznámil sa so zámerom riešiť otázku nového internátu nadstavbou zámočníckej a stolárskej dielne. Prisľúbil vedeniu školy pomoc. Na záver
sa podpísal do kroniky školy.
KULTÚRNY ŽIVOT
V OBCI
V kultúrnej oblasti sa nevyvíjali nijaké osobitné aktivity občanov.
I tak sme boli svedkami niekoľkých kultúrno-spoločenských podujatí, ktoré presahovali rámec obce.
Dňa 30. júla 1994 usporiadali časopis ŽIVOT, firma „Ré“ a Považská cementáreň, Ladce celoslovenskú súťaž pod názvom Slovenské rekordy. Okrem zaujímavých súťaží (nosenie vriec cementu, pitie piva, krájanie cibule) videli občania hodnotný kultúrny program, v ktorom účinkovali Michal
Dočolomanský, Magda Paveleková, Karol Polák st., Otto Weiter, skupina Senzus, Trend Models - módna prehliadka a ďalší.
Vstupenky boli zlosovateľné a víťaz získal zahraničný zájazd.
Ďalším významným podujatím, tiež celoslovenského dosahu,
bol Večer poézie rodáka z Ladiec, básnika Pavla Koyša.
Uskutočnil sa 21. októbra 1994 v kultúrnom dome. Spolu so Spolkom slovenských spisovateľov bol spoluorganizátorom Obecný úrad v Ladcoch. Pre účastníkov stretnutia z Bratislavy, Žiliny, Považskej Bystrice a ďalších miest, ako i občanov Ladiec bolo
zážitkom aj stretnutie s významnými osobnosťami slovenského kultúrneho života na čele s predsedom Spolku slovenských
spisovateľov Jánom Tužinským. Herečka Mária Kraľovičová
recitovala verše básnika. Okrem spomínaných, starosta obce Ferdinand Bušík na Večere poézie privítal aj spisovateľov Viliama Kondróta,
_____________________________________________________________
1028
_____________________________________________________________
Jána Majerníka, Jaroslava Rezníka, Pavla Števčeka i manželku básnika Margitu Koyšovú. Páčilo sa i vystúpenie známeho recitátora Juraja Sarvaša
a ľudovej speváčky Angely Vargicovej.
Pri príležitosti dvadsiateho výročia založenia Domu detí v Ilave mala veľký úspech rodina Kandráčovcov z Tunežíc s interpretáciou cigánskych piesní a temperamentných tancov.
Z miestnych kultúrnych aktivít treba spomenúť spevácku skupinu žien, ktorá za podpory Obecného úradu v Ladcoch vystupovala pri rôznych príležitostiach, najmä na občianskych pohreboch, privítaniach do života, občianskych sobášoch i verejných podujatiach.
V roku 1994 pokračovali problémy dychovej hudby. I napriek tomu vystupovala v zložení 12 - 16 členov takmer na všetkých pohreboch, na niektorých zábavách v prírode i na rôznych oslavách a verejných podujatiach. V roku 1994 opäť vyhrávali po dedine na fašiangy, ktoré vyvrcholili zábavou v kultúrnom dome. Rovnako koncertovali v obci aj na privítanie nového roku.
Ďalšie kvalitatívne pokroky urobil detský dychový orchester, ktorý pracoval i vystupoval pod vedením učiteľa Hudobnej školy v Ilave - Františka Letku.
Obecná knižnica
Knižnicu viedla na čiastočný úväzok Jozefína Kalusová,
s ňou pracovala Eva Riecka. Výkony knižnice aj v roku 1994 boli štandardné i napriek finančným ťažkostiam a z toho vyplývajúcemu nedostatku nových kníh.
Knižnicu financoval v plnej miere Obecný úrad v Ladcoch, ktorý
v roku 1994 kúpil knihy za takmer 5 000 Sk. Prispeli aj sponzori: vydavateľstvo IKAR, Smena, kníhkupec Gabčo, všetci spolu v sume takmer 7 000 Sk.
Knižnicu navštevovalo 260 čitateľov, ktorí si dovedna vypožičali 11 576 zväzkov.
Kino v Ladcoch
Kino prechádzalo v roku 1994 veľkými ťažkosťami. Výber filmov sa takmer na 100% zúžil na produkciu USA, z ktorých väčšina bola bez kultúrnej hodnoty. Návštevnosť na tieto filmy klesala, nielen pre nízku hodnotu, ale i pre vysoké vstupné. Dobrú návštevnosť zaznamenali iba 1 - 2 atraktívne filmy z novšej produkcie.
Spolu sa premietlo 140 filmov s návštevnosťou takmer 3 a pol tisíca divákov, čo je priemer asi 24 divákov na premietané predstavenie.
Dňa 1. októbra 1994 prešlo kino ako aj celý kultúrny dom do majetku a správy Obecného úradu v Ladcoch.
_____________________________________________________________
1029
_____________________________________________________________
Kultúrny dom
Problémy s budovou Kultúrneho domu (Závodného klubu) pokračovali aj v roku 1994. Malá starostlivosť zapríčinila, že mnohé zariadenia podliehali skaze. Najväčšiu kalamitu zapríčinilo zatopenie, z čoho vznikli pomerne veľké škody. Majetkovo - právne otázky sa vyriešili (i keď nie komplexne) tým, že od 1. októbra 1994 sa novým majiteľom stal Obecný úrad, Ladce.
Ladecké zvesti
Ladecké zvesti začali v roku 1994 vychádzať v dvojmesačnej periodicite, rozšírené na 8 strán. Noviny, celkom 4 čísla, začali vychádzať vo vydavateľstve DELTA v Trenčíne. Redaktorom sa stal Jozef Dohňanský, ktorý vystriedal doterajšieho redaktora a zakladateľa Ladeckých zvestí (v roku 1962) Branislava Liptáka.
Oslavy 50. výročia SNP
Dňa 26. augusta 1994 sa v obci konali oslavy 50. výročia Slovenského národného povstania. Organizátormi boli Obecný úrad v Ladcoch, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov v Ladcoch a ZO Komunistickej strany Slovenska v Ladcoch.
V rámci oslavy najskôr dali vence k pamätnej tabuli na kultúrnom dome, potom v sprievode prešli k Pamätníku padlých v druhej svetovej vojne. Tu sa uskutočnila samotná spomienková oslava, na ktorej prehovoril k asi 200 prítomným občanom Dušan Saksa. Vence položili zástupcovia obce, Zväzu protifašistických bojovníkov a KSS.
Po oslave dlho koncertovala dychová hudba z Ladiec.
Svoje miesto a význam mali v kultúrnom a spoločenskom živote obce podujatia a aktivity poriadané našimi školami: Materskou školou, Základnou školou a Odborným učilišťom. Píšem o nich v časti „Školstvo v Ladcoch“.
_____________________________________________________________
1030
_____________________________________________________________
RÔZNE UDALOSTI
V roku 1994 sme zaznamenali rôzne udalosti, ktoré sa v menšej či väčšej miere dotýkali občanov.
Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenská národná strana a niektoré významné osobnosti organizovali vo februári 1994 podpisovú akciu - tzv. Petícia občanov Slovenskej republiky na podporu legálnej vlády v období politickej krízy na jar 1994. Išlo o zamedzenie zmeny politických volebných výsledkov z roku 1992.
Začiatkom marca mali občania Ladiec možnosť potvrdiť si na Obecnom úrade v Ladcoch slovenské štátne občianstvo. Každý sa preukázal rodným listom a štátne občianstvo sa potvrdilo v občianskom preukaze.
Občania, ktorí sa narodili do 31. decembra 1953 v Českej republike museli urobiť vyhlásenie o voľbe štátneho občianstva v Slovenskej republike do konca septembra 1994 na Obvodnom úrade v Ilave.
Obec Ladce v priebehu roka navštevovali zástupcovia rôznych inštitúcií v snahe získať občanov ako zákazníkov:
- v auguste to boli zástupcovia Prvej stavebnej sporiteľne
- v septembri Potravinársky investičný fond ponúkal možnosť zaregistrovať
sa a investovať v tomto fonde.
V Ladcoch, tak ako v iných obciach okresu, sa uskutočnila akcia očkovania líšok proti besnote pomocou návnad, ktoré obsahovali očkovaciu látku.
Neznámy páchateľ zapálil v lese za kameňolomom príves automobilu LIAZ s nákladom gumových rohoží a poplašných bytových zariadení. Škoda bola takmer jeden milión korún.
OBCHOD A SLUŽBY
V roku 1994 sa niektoré obchody a služby zrušili, niektoré pribudli, alebo zmenili majiteľa.
V Horných Ladcoch potom, čo požiar čiastočne zničil interiér starého obchodu s potravinami, majiteľ sa ďalšieho obchodovania vzdal. Otvorila sa však ďalšia predajňa s potravinami v dome p. Váňa.
V Tunežiciach zrušil predajňu s potravinami Jozef Rafko a tak v tejto časti zostala iba predajňa Jednoty.
V Ladcoch zrušili predajňu potravín „Lenka“ - majiteľ Jarník. Pribudli však dva obchody so sortimentom potravín: v obci malá predajňa majiteľa Jozefa Daňu a predajňa firmy LAHOZ. Tú otvorili v prízemí renovovanej budovy bývalej robotníckej kantíny, kde predávali potraviny a podávali teplé jedlá. Súčasne dali v lete do prevádzky „Pod gaštanmi“ letnú záhradnú reštauráciu a na jeseň aj pohostinstvo, tiež na prízemí renovovanej budovy.
V jarnom, letnom a jesennom období uspokojovali potreby občanov v nákupe zeleniny na novoupravenej tržnici v strede obce predajcovia
_____________________________________________________________
1031
_____________________________________________________________
z južného a západného Slovenska. Sortiment bol dobrý a ceny nižšie ako v obchodoch v Ladcoch.
Ostatná obchodná sieť bola dostačujúca: mäsiarstvo (2), obuv, textil, drogéria.
Služby obyvateľstvu poskytovali autoopravovne, krajčírstvo, autodoprava, stavebná údržba, kameňosochárstvo, kaderníctvo. Chýbalo pánske holičstvo a drobné opravovne, alebo aspoň zberne na tieto opravy. Medzi služby treba zarátať aj rozvoz propan-butanu každé dva týždne v Ladcoch i Tunežiciach.
ŽELEZNIČNÁ STANICA
V LADCOCH
Po minuloročných reorganizáciách v Železniciach Slovenskej republiky došlo k významnej organizačnej zmene týkajúcej sa Železničnej stanice v Ladcoch aj v roku 1994. Nesamostatná Železničná stanica Beluša bola pričlenená k Železničnej stanici Ladce od 1. júna 1994. Tým sa aj zvýšil počet zamestnancov na 49 (plánovaných 44).
Prednostom stanice bol aj počas roku 1994 Pavol Fatura.
Dopravná intenzita v roku 1994 bola vyššia ako v roku 1993. Podmienili to zvýšené výkony nakládky v Považskej cementárni. Naložené bolo 420 000 ton v 17 486 vozňových jednotkách, čo je nárast na 104,9% oproti roku 1993. Vyložili 131 076 ton v 5 815 vozňových jednotkách a to bol nárast na 113,7% oproti roku 1993. Cez stanicu Ladce prešlo za rok 1994 takmer 16 tisíc vlakov nákladnej prepravy a rušňov a 23 542 vlakov s prepravou cestujúcich.
Tržby z prepravy cestujúcich narástli oproti roku 1993 na 104,7% a dosiahli výšku 403 219 Sk. Výška tržieb z prepravy tovaru tiež zmenou taríf dovozného dosiahla sumu 26 447 923 Sk, čo je pokles s porovnaním s rokom 1993 na 63%. Vzniklo to zmenou systému odúčtovania tržieb za prepravu od a po štátnu hranicu.
Výrazné zmeny v osobnej doprave na ŽSR a tým aj v stanici Ladce nenastali.
Pokračovalo delenie s Českými dráhami a postupne sa prechádzalo na štandardný pohraničný styk medzi oboma dráhami, ktorý sa dotkol čiastočne aj našej Železničnej stanice (odbavovanie cestujúcich i vozňových zásielok).
V Železničnej stanici Ladce zaznamenali dvakrát nehody - vykoľajenie vozidiel pri posune na vlečke Považskej cementárne z viny pracovníkov posunu cementárne. Nehody nemali vplyv na chod osobných ani nákladných vlakov.
_____________________________________________________________
1032
_____________________________________________________________
VODNÁ ELEKTRÁREŇ
V LADCOCH
Plný názov a organizačné zaradenie prevádzky Ladce vyplynulo zo zmeny podľa nariadenia Vlády SR, ktorým bola zriadená akciová spoločnosť SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE, ktorá zastrešuje slovenskú energetiku - výrobcov. Teda plný názov bol Slovenské elektrárne a.s., Vodné elektrárne Trenčín, prevádzka Ladce.
Vo vedení prevádzky v Ladcoch boli Ivan Fedor a Štefan Zacko.
Úlohy stanovené vo výrobe a dodávke elektrickej energie v roku 1994 prekročili o 3%.
V priebehu roka vykonali 2 bežné opravy za 7, resp. 49 dní. Počas opravy vymieňali elektrohydraulický regulátor otáčok značky SAJA od firmy Bohemia instruments Plzeň a ČKD Blansko.
URBÁRSKE POZEMKOVÉ
SPOLOČENSTVO
LESNÉ DRUŽSTVO -
POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVO
Rok 1994 bol opäť rokom ďalšej konsolidácie organizovanosti urbariátu a lesného družstva. Objasňovali sa kompetenčné a majetkovo-právne otázky organizácie a vyjasnili sa takmer všetky sporné otázky.
V roku 1994 sa uskutočnilo preregistrovanie v zmysle zákona č. 330/91 § 40 z Ministerstva vnútra SR na Obecný úrad a splnilo
sa nariadenie mať v názve „pozemkové spoločenstvo“. Takto vznikli dve organizácie a dva výbory.
K rozdeleniu došlo i z praktických účtovníckych dôvodov, keďže doteraz prichádzali všetky financie na jeden účet, čo zneprehľadňovalo situáciu a spôsobovalo mnohé starosti.
Vedenie oboch organizácií bolo nasledovné:
Urbárske pozemkové spoločenstvo
Jozef Martinák, predseda
Mária Kantoríková, pokladníčka
členovia výboru: Emil Záhradník
Emil Remo
Ondrej Hriadel
Lesné družstvo - pozemkové spoločenstvo
Jozef Martinák, predseda
Božena Majeríková, pokladníčka
členovia výboru: Emil Záhradník
Emil Remo
Valient Bednárik
_____________________________________________________________
1033
_____________________________________________________________
V roku1994 sa riešila, ale neuzavrela otázka lesného hospodára, ktorého je povinný mať podľa zákona urbár i lesné družstvo. Stanovil sa poplatok 10 Sk na hektár a mesiac, čo v Ladcoch predstavuje asi 2 000 Sk mesačne.
Lesné družstvo dalo do prenájmu lesy Prevrat Štátnym lesom, ale pasienky, ktoré sú v chotári obce Ladce a sú zarastené (Obešenec) i naďalej obhospodáruje Lesné družstvo.
Z obchodných partnerov platili nájom v stanovenom termíne Štátne lesy a poľovníci. S Poľnohospodárskym družstvom uzatvorili dohodu o vrátení pôdy, čo je však podmienené schválením Poľnohospodárskeho úradu. Zmluvu o nájme uzatvorili aj so Slovenským zväzom záhradkárov. Nerealizovali sa zamýšľané dohody s Považskou cementárňou a Plynárenskými závodmi. Dobre si plnila svoje záväzky aj firma NICOL Žilina, ktorá mala i v roku 1994 prenajatú budovu urbariátu na obchod s potravinami.
Urbárske pozemkové spoločenstvo malo v roku 1994 príjem 396 400 Sk, včítane doplatku za rok 1993. Na členskej schôdzi rozhodli, že príjmy za rok 1992, 1993 zostávajú v rezervnom fonde.
Lesné družstvo hospodárilo v lesoch na základe lesného hospodárskeho plánu a potrieb (ťažba dreva napadnutého kôrovcom). Nedarilo sa vždy načas úlohy dokončiť. Čistenie lesa a výsadbu stromkov zvládli načas, prečistenie lesa a vykášanie buriny však nie. Konštatovala sa skutočnosť, že členovia sa týchto prác zúčastňujú v malom počte. Ak sa situácia nezmení, budú sa musieť lesné práce zadať inej organizácii (Štátne lesy), ktorej treba zaplatiť. Tým sa znížia podiely, vyplácané na konci roka. Na to všetko výbor členov upozornil.
Dôležitou otázkou, ktorú výbor Lesného družstva sledoval, bolo zdravie lesa, ktoré je podmienené už spomenutými prácami,
ale i úspešným bojom proti kôrovcovi. Ten v ladeckých lesoch zostáva i napriek opatreniam, ktoré sa urobili, včítane namontovania lapačov v počte podľa normy.
Na záver najdôležitejšie fakty z uzávierky za rok 1994:
Členovia v roku 1994 odpracovali:
- pri čistení lesa
648 hodín
- pri výsadbe
424
- výkášanie
540
- čistenie na jeseň
480 hodín.
Vysadili:
smrek
2 000 kusov
dub
200
bor
500
buk
2 000 kusov.
Vyťažili celkom 774 plnometrov dreviny, za čo utŕžili 665 000 Sk.
_____________________________________________________________
1034
_____________________________________________________________
POVAŽSKÁ
CEMENTÁREŇ
Výroba v roku 1994
Plnenie výrobných úloh v roku 1994 bolo lepšie ako v roku 1993. Darilo sa to v množstve i kvalite a napokon i predaj, najmä do zahraničia, bol uspokojivý.
Vyskytlo sa viacero nedostatkov technického rázu. Najkritickejšou prevádzkou pri zabezpečovaní výroby slinku bola lomová prevádzka. Rekonštrukcia odberovej šachty vertikálnej dopravy nezabezpečila zvýšenie dopravy a zníženie nákladov. Celkom bolo šachtou prepravených necelých 10% z objemu vyťaženého vápenca.
Ešte priaznivejšie plnenie úloh pri výrobe slinku negatívne ovplyvnili hlavne oprava stropu chladiča slinku, poruchy náhonu roštu č. 2 chladiča slinku, dvojnásobná výmena oporných kladiek rotačnej pece a pod.
Zvýšenie hodinového výkonu rotačnej pece priniesla oprava dymového ventilátora. Rekonštrukcia spaľovania opotrebovaných pneumatík, ktorá sa začala v roku 1994, bude mať okrem ekonomických výhod aj prínos na estetický vzhľad skládky opotrebovaných pneumatík.
Výroba cementu bola zabezpečovaná rovnomerne a priebežne podľa potrieb odbytu. Minimalizovala sa prevádzka cementových mlynov 1 a 2 na úkor výkonnej tretej cementovej mlynice. Pre využívanie kapacity mlecích agregátov bol 2. cementový mlyn rekonštruovaný na mletie cementov s vyšším merným povrchom a na mletie suchej trosky pre exportné účely. K pozitívam patrí aj využívanie odpadového tepla z chladiča slinku na sušenie vysokopecnej trosky.
Kvalita výroby
Od začiatku roku 1994 nadobudla platnosť nová európska norma, zatiaľ v SR vedená ako skúšobná. Pre Považskú cementáreň to v praxi znamenalo zvýšenie akosti portlandského cementu. Nová norma znamená aj nové druhové členenie, pre Cementáreň v Ladcoch je reálnych 6 až 8 druhov cementov.
Pre kvalitu bol prínosom nový prístroj v laboratóriu závodu, ktorým možno operatívne riadiť akosť suroviny, slinku i cementov.
V júni 1994 sa uskutočnila prvá vstupná a hodnotiaca kontrola cementu akreditovaným rakúskym skúšobným ústavom v Rakúsku (Viedeň). Výrobok PZ 35 F skúšali podľa rakúskej normy. Cement obstál v skúške a bol vyhodnotený ako kvalitný. V septembri 1994 uzavreli zmluvu o dozorovaní týmto skúšobným ústavom.
Pri celkovom hodnotení kvality cementov sa konštatovalo, že prekročili predpokladaný štandard.
Laboratórium v lome dobudovali v spolupráci s firmou LAHOZ. Trvalému využívaniu bola prekážkou chýbajúca prístrojová vybavenosť.
_____________________________________________________________
1035
_____________________________________________________________
Predaj cementu
Veľkú pozornosť venovalo vedenie podniku zabezpečovaniu dopravy a predaja cementu za najpriaznivejších podmienok pre cementáreň.
Zásadnou zmenou, ktorá vstúpila do platnosti od 1. januára 1994, bolo uplatňovanie medzinárodného prepravného tarifu, ktorý viacnásobne zvyšuje prepravné cementu a to do Nemecka, ako i do prekladacích staníc v Českej republike. V decembri, teda v čase pred začatím platnosti taríf, obracia sa vedenie podniku a Zväz výrobcov na Slovensku na ministra hospodárstva SR o pomoc pri stanovení zľavy pre podniky zo Slovenska.
Popri týchto problémoch s prepravou stáva sa predaj na domácom trhu jednou z najťažších úloh. Vyplýva to z prehlbujúcej sa stagnácie slovenských stavebných podnikov, nesolventnosti stavebných organizácií. Na trhu sa objavili aj mnohé špekulatívne snahy, napr. odkupovanie predajní Stavív a Jednoty výrobcami cementu. Pri nákupe nebola smerodajná kvalita cementu, ale jeho cena.
Prašnosť cementárne
V tejto oblasti časove i finančne najviac náročná bola akcia „Rekonštrukcia elektrofiltra rotačnej pece“. Keď ju dali do prevádzky, podstatne sa znížila prašnosť z komína za rotačnou pecou a namerané emisné hodnoty boli hlboko pod stanovenú normu. Ku zníženiu prašnosti prispeli aj tkanivové odlučovače na surovinových silách a presýpacej stanici.
Na základe žiadosti podniku, stanovil Okresný úrad životného prostredia v Žiline pre Považskú cementáreň emisné limity. Je to 2 kg na tonu slinku v mesačnom priemere. Limity pre rotačnú pec a sušiak suroviny i ostatné cementári dodržali, alebo boli dokonca pod normu.
Popri riešení prašnosti - filtrácie - riešili sa i také otázky, ktoré súvisia s prašnosťou nepriamo a to začatie výstavby paletizačnej linky.
Z ekologických akcií na ochranu vôd ukončili výstavbu stáčacej rampy ropných produktov a nový sklad pohonných hmôt v závode.
K ekologickým otázkam patrí aj estetizácia prostredia, medzi ktoré patrila oprava opláštenia centrálnej skládky slieňovca, sociálne zariadenia v prevádzke, likvidácia nadrozmerných pneumatík, úprava velínov cementovej mlynice 3 a surovinovej mlynice, úprava a zatrávnenie priestorov závodu.
Priebeh a stav
privatizácie podniku
Cementáreň v Ladcoch je najstaršou na Slovensku a ako prvá na našom území mala inštalovanú novú technológiu - suchý spôsob výroby slinku, má overené kvalitné suroviny na 150 - 200 rokov na dobývacom priestore viac ako 1 milión m2. Ako prví začali export do Nemecka už v roku 1986. Jej prednosť je v dobrej, rovnomernej a trvalej kvalite, vo farebnej
_____________________________________________________________
1036
_____________________________________________________________
stálosti a spoľahlivosti dodávok. To sú dôvody prejavujúceho sa záujmu o privatizáciu cementárne. Export vzrástol viac ako o 200 tisíc ton v porovnaní s rokom 1990 a pohybuje sa v hodnote do 20 miliónov DM za rok.
Dňa 23. júna 1994 vydáva Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku rozhodnutie o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Na realizáciu sa určuje privatizačný projekt, v ktorom sa hovorí o spôsobe privatizácie:
- bezodplatný prevod časti majetku podniku pre obec Ladce (obytné domy
a príslušné pozemky, závodný klub a príslušné pozemky a inžinierske siete
k nim prislúchajúce - hodnota 16 791 000 Sk).
- založenie obchodnej spoločnosti Považské cementárne, akciová
spoločnosť Ladce, s vkladom zostávajúcej časti majetku štátneho podniku.
Účtovná hodnota majetku vkladaného do akciovej spoločnosti
je 372 miliónov korún.
- určuje sa rozdelenie akcií:
3%
podiel pre reštitučné nároky
25%
ponuka do kupónovej privatizácie
67%
predaj akcií na základe rozhodnutia príslušného orgánu
5%
prevod na obec Ladce.
Jedným z posledných termínov pre privatizáciu cementárne bola nedeľa 3. júla 1994 do 24.00 hodiny. Ministerstvo privatizácie vyzvalo k podaniu žiadosti tieto zahraničné a domáce spoločnosti:
- Heidelberger Zement AG Nemecko
- Berger Holding, GmbH, Nemecko
- CBR, Cimenteries, Belgicko
- Pulex, GmbH, Rakúsko, USA
- TC Glassner, AG, Rakúsko
- Lafarge Copee, Francúzsko
- Fratelli Buzzi, SpA, Taliansko
- Transport Meier, Nemecko
- Merker Zementwerke GmbH, Nemecko
- Muška s.r.o. , Bratislava
- Program, s.r.o., Trenčín
- Novostav, s.r.o., Poprad
- UDS, s.r.o., Považská Bystrica
- Portlandcement, s.r.o., Ladce
Z ponúk týchto spoločností a firiem vybrala americká poradenská firma Deloitte a Touche do užšieho výberu spoločnosti:
- Berger Holding GmbH, Nemecko
- Muška s.r.o., Bratislava.
Potom nasledoval rad rokovaní na rôznych úrovniach, výmena názorov vo vláde i mimo nej. Celá téma sa dokonca spolitizovala, vynášali sa i nekvalifikované súdy, pochybnosti o firme Muška, budúcnosti takejto privatizácie atď.
_____________________________________________________________
1037
_____________________________________________________________
Tieto i ďalšie postupy pri privatizácii Považskej cementárne, nerozhodnosť tých, ktorí mali rozhodovať, priniesli mnoho polemík i v masmédiách, osobitne v tlači. V denníkoch Smena, Pravda, Slovenská Republika, Práca i v Hospodárskych novinách sa doširoka rozpisovali najmä o tom, že takýto podnik by sa nemal predávať do zahraničia. Pre ilustráciu citujem aspoň časť jedného článku zo Slovenskej republiky, ktorý je nakoniec charakteristický:
„Prečo máme niekomu núkať firmu, ktorá vynikajúco prosperuje, prvá sa presadila na západných trhoch a má schopný slovenský management? Navyše má cementáreň zásoby domácich surovín na 200 rokov, seriózny program a stále trhy.“
Dňa 25. októbra 1994 vláda návrh privatizácie opäť vrátila na prepracovanie. Minister Janičina konštatoval:“ ... viacerým sa ponúknutá kúpna suma tohoto atraktívneho podniku zdala prinízka, preto návrh nepodporili hlasovaním...“.
V prvých mesiacoch 2. polroku 1994 sa Ministerstvo privatizácie obrátilo na vedenie cementárne s argumentami, ktoré by mali pozitívne ovplyvniť výber nového majiteľa cementárne. Vedenie naopak doporučuje ministerstvu zvážiť všetky argumenty a východiská historické, súčasné i perspektívne. Tlmočili viac-menej všeobecnú mienku, že cementáreň by i po privatizácii mala zostať vlastníctvom slovenského subjektu. Ak by to mala byť zahraničná spoločnosť, potom taká, ktorá dokázala opodstatnenosť záujmu výsledkami v rovnakom výrobnom odbore.
Pre riešenie strategických záujmov podniku i Slovenskej republiky spracovalo vedenie podniku nový privatizačný projekt, ktorý predložili ministrovi hospodárstva Petrovi Magvášimu. Odovzdali ho 5. septembra 1994 a spočíva v rozdelení kapitálu nasledovne:
34% - zahraničná firma
33% - Portlandcement Ladce ( spoločnosť tvorená vedením podniku,
do ktorej po transformácii na akciovú spoločnosť vstúpia
zamestnanci podniku)
25% - kupónová privatizácia
5% - obec Ladce - bezplatný prevod
3% - reštitučný fond.
Dozorná rada podniku
Dozorná rada štátneho podniku Považská cementáreň zasadala v roku 1994 celkom trikrát.
Prvé zasadanie sa konalo 28. marca 1994, na ktorom prerokovali rokovací poriadok dozornej rady, schválili ročnú účtovnú uzávierku za rok 1993 a podnikateľský zámer na rok 1994. Podľa tohoto plánu podnikateľská činnosť smerovala na dosiahnutie týchto cieľov:
- predať na domácom i zahraničnom trhu 450 000 ton cementu,
- dosiahnuť tvorbu zisku min. 70 miliónov Sk,
- regulovať zamestnanosť na 490 pracovníkov,
- preinvestovať 40 miliónov Sk, uprednostňovať ekologické stavby,
_____________________________________________________________
1038
_____________________________________________________________
- udržiavať platobnú schopnosť podniku,
- zabezpečiť primeraný rast zárobkov a vytvárať podmienky pre dodržanie
sociálneho zmieru,
- vytvárať podmienky pre privatizáciu podniku.
Druhé zasadanie sa konalo dňa 25. júla 1994 a jeho hlavnou úlohou bolo priebežné hodnotenie horeuvedeného podnikateľského zámeru a konštatovali, že v podstate bol dosiahnutý. Nedošlo k zlepšeniu platobnej bilancie domácich odberateľov, preto boli nútení uskutočňovať výber zákazníkov. Vzhľadom k novým reláciám prepravy sa ukázal export do Rakúska výhodnejší ako do Nemecka.
Tretie zasadanie dozornej rady bolo 8. novembra 1994. Opäť konštatovali, že úlohy za 9 mesiacov roku 1994 sa plnia.
Akciová spoločnosť
Štátny podnik Považská cementáreň Ladce v tejto podobe dňom 30. septembra 1994 ukončil svoju činnosť a podľa rozhodnutia ministra hospodárstva SR číslo 185 došlo dňom 1. októbra 1994 ku vzniku akciovej spoločnosti, Považská cementáreň Ladce, ktorá preberá všetok majetok, záväzky a pohľadávky bývalého štátneho podniku. Cementáreň je zapísaná v obchodnom registri Obchodného súdu v Banskej Bystrici ako „Považská cementáreň, a.s., ul. Janka Kráľa, 018 63 Ladce.“
Pri vzniku a.s. PCLA jediným akcionárom je štát, ktorý reprezentuje Fond národného majetku. Po emisii akcií je a.s. povinná bezplatne previesť 5% akcií, to je 16 925 akcií v nominálnej hodnote 16 925 000 Sk, na Obecný
úrad Ladce. Základné imanie cementárne je 338 a pol milióna korún, pričom menovitá hodnota jednej akcie je 1 000 Sk.
Orgánmi akciovej spoločnosti sa stali:
- valné zhromaždenie ako najvyšší orgán
- predstavenstvo
- dozorná rada.
Do predstavenstva PCLA boli stanovení:
Ing. Oldrich Kebísek
Ing. Anton Barcík
Ing. Jaroslava Ďurišová
Ing. Pavol Baranec
Ing. Ivan Horvát
Zloženie dozornej rady:
Ing. Pavol Martauz
Ing. Mária Kebísková
Ing. Štefan Šulík
Ing. Jozef Mikušinec
JUDr. Miroslav Prymus
Anton Malovec
_____________________________________________________________
1039
_____________________________________________________________
Predmetom podnikania akciovej spoločnosti boli schválené predovšetkým výroba cementov a mletých vápencov, sprostredkovanie obchodu, oprava železničných vozňov Raj, spracovanie druhotných surovín - spaľovanie opotrebovaných pneumatík.
Útvar nových
výrobných programov
Ešte v roku 1993 bol v Považskej cementárni vytvorený nový útvar pod vedením RNDr. Jozefa Fedora, CSc.. Po organizačných, úvodných opatreniach v zimných mesiacoch po zateplení výrobnej haly začali vyrábať obrubníky na novom vibračnom lise. K ďalším aktivitám tohoto útvaru patrí výroba mletej trosky. Vo dvoch pokusných sériách bol vyrobený portlandský popolčekový cement - 550 ton na zariadení a.s. Pórobetón Zemianske Kostolany.
Značnú pozornosť tento útvar v roku 1994 venoval vývoju a skúškam vysokopecného cementu, cestného cementu, suchej bielej betónovej zmesy s dekoratívnymi vlastnosťami, pomaly schnúcemu pojivu pre betónové vozovky na báze popolčeka, resp. trosky, mletého vápenca pre odsírovanie.
Spoločenský život
zamestnancov
Dňa 22. januára 1994 sa uskutočnil v kultúrnom dome program Jozefa Zímu a jeho hostí pod názvom „Sejdeme se na Vlachovce“.
1. júla 1994 v rámci osláv tradičného Dňa stavbárov uskutočnil sa ako každý rok futbalový turnaj za účasti mužstiev: Údržba, Opravovňa Raj, Výroba, Lom. Víťazom turnaja sa stalo mužstvo Údržby a získalo pohár.
Dňa 9. decembra 1994 sa v kultúrnom dome stretli bývalí zamestnanci cementárne s vedením podniku. K prítomným, viac ako 200 bývalým pracovníkom, prehovoril riaditeľ závodu Ing. Oldrich Kebísek. Každému žijúcemu bývalému zamestnancovi poskytli finančnú výpomoc 500 Sk.
23. decembra došlo k tragickej udalosti, keď pri čistení zásobníka surovinovej mlynice zahynul Peter Lacko, pomocný palič.
_____________________________________________________________
1040
_____________________________________________________________
POĽNOHOSPODÁRSKE
DRUŽSTVO 1. MÁJ KOŠECA
V Poľnohospodárskom družstve PD Košeca nedošlo v roku 1994 takmer k nijakým organizačným zmenám. Stav členskej základne bol k 31. 12. 1994 celkom 630 členov, z toho 284 pracujúcich a 346 členov nepracujúcich.
Na čele družstva stálo predstavenstvo a predseda PD Stanislav Kvasnica.
V roku 1994 vzhľadom na nové ekonomické nástroje, najmä v dotačnej politike, v daňovej oblasti, v náraste všetkých vstupov do výroby, z toho vyplývajúcich nákladov ale nie predajných cien, bola situácia značne komplikovaná a ťažká. I tak sa zachovala základná štruktúra organizácie na výrobné strediská a tak sa i napriek nepriazni počasia dosiahli slušné výsledky.
Rastlinná výroba
V rastlinnej výrobe obiloviny pestovali na výmere 640 hektárov, z toho pšenice na 388 ha, raž na 51 ha, jačmeň na 201 hektároch. Celkom sa vyrobilo 2 642,6 tony obilia s výnosom 4,11 t v priemere na 1 hektár. Z jednotlivých výrobných stredísk najväčší priemer pri pestovaní obilia dosiahlo stredisko Ladce 5,31 tony, najmenej Košecké Podhradie 2,57 tony. Celková výroba obilia bola rozdelená podľa potrieb jednotlivých výrobných stredísk a požiadaviek na zabezpečenie prevádzky živočíšnej výroby. Tak na osivový fond určili 588 ton, na predaj za naturálie 265 ton, predaj
obilovín na drobný predaj 588 ton, na vlastný kŕmny fond 1 568 ton atď. Vlastný kŕmny fond je určený na výrobu vlastných kŕmnych zmesí vo výrobnom stredisku Ladce, kde sa začalo s ich výrobou. Mali by byť o 60 - 80 Sk na 1 metrickom cente lacnejšie ako od iných dodávateľských organizácií.
Ozimá repka bola pestovaná na výmere 118 hektárov. Dosiahla sa priemerná výroba na 1 ha 1,71 tony. Podielalo sa na tom 5 výrobných stredísk. Najlepšie výnosy dosiahli v Ladcoch (2,48 tony na hektár) a v Ilave (2,07). Aj v hodnotení nákladov na výrobu obilovín i repky na jeden hektár vyšlo stredisko Ladce v porovnaní s ostatnými veľmi dobre. Pri jednotlivých druhoch mali vždy najnižšie, alebo druhé najnižšie náklady.
Stredisko špeciálnych plodín malo opäť obdobné problémy ako v roku 1993. Ako rentabilné sa ukázali ranné zemiaky, kapustoviny, mrkva, petržlen, paštrnák. Ostatné boli stratové. Výroba ovocia podobne ako v roku minulom bola okrem jabĺk stratová (slivky, višne, ríbezle a maliny).
Väčšiu pozornosť ako po roky minulé venovali výrobe sena. Vlastnia 759 hektárov lúk a pasienkov. Vyrobili 7 994 q sena. Pri hodnotení zabezpečenia krmovinovej základne konštatovali, že je zabezpečená v dostatočnom množstve na zimné obdobie 1994 - 1995 na strediskách Ladce a Košecké Podhradie.
_____________________________________________________________
1041
_____________________________________________________________
Cukrovú repu pestovali výrobné strediská Ladce, Ilava a Košeca, z toho Ladce na 36 ha. Za celé družstvo sa dosiahol výnos 31,48 tony z hektára. Najvyšší výnos z toho mali Ladce 35,53 tony z hektára.
Živočíšna výroba
Stavy hospodárskych zvierat boli v roku 1994 nižšie ako v roku 1993:
- hovädzí dobytok 1 027 kusov (z toho kravy 608)
- ošípané spolu 1 837 kusov (z toho prasnice 107)
- ovce spolu 272 kusov (z toho bahnice 218).
Úžitkovosť bola na jednotlivých strediskách rôzna - a to v množstve i kvalite. Priemerná dojivosť v litroch na dojnicu bola v stredisku Ilava 3 468 litrov, v Košeckom Podhradí 3 172 litrov, v Hornej Porube 3 058 litrov, v Ladcoch 3 091 litra a v Košeci 2 961 litrov.
Celé družstvo dodalo v roku 1994 celkom 1 453 955 litrov mlieka. Pri hodnotení kvality boli veľké rozdiely medzi strediskami. V prvej akostnej triede dodala Ilava 77,60%, Horná Poruba 50,30%, Ladce 20,20% a Košeca dokonca iba 5,60%. Košecké Podhradie nemalo v prvej triede ani liter. Celkom mal poľnohospodársky podnik v 1. triede 43,51%, v 2. triede 39,70%, v 3. triede 14,40% a neštandardného mlieka 2,40%. Takáto nízka kvalitatívna štruktúra vyrobeného mlieka značne znížila príjmy družstevníkov a spôsobila družstvu škody. Straty predstavujú jednomesačnú mzdu všetkých pracovníkov, alebo nákup krmív pre dojnice na pol roka.
Celý chov hovädzieho dobytka bol v roku 1994 stratový vo výške 7 819 000 Sk.
V chove ošípaných sa dosiahla strata 979 tisíc korún. V kategórii chovu prasníc boli stratoví v Košeci 688 tisíc Sk, v Podhradí 759 tisíc Sk, ale v Ladcoch ziskoví o 610 000 Sk.
V chove oviec celý hospodársky výsledok za rok 1994 predstavoval stratu 355 000 Sk.
Celková úroveň
hospodárenia
Každé hospodárske stredisko za jeden rok podstatne znížilo stratovosť hospodárenia. Pritom najmenšia stratovosť bola dosiahnutá v stredisku Ladce. Ani jedna produkcia v živočíšnej výrobe však v globále nebola rentabilná.
Naopak, ako rentabilné sa ukázalo stredisko mäsovýroba v Košeci, kde za rok 1994 spracovali 758 ton mäsa a v peniazoch ich produkcia znamenala 34 215 129 Sk.
_____________________________________________________________
1042
_____________________________________________________________
Pre budúcich čitateľov kroniky iste nebude nezaujímavá tabuľka úrovne hospodárenia jednotlivých výrobných stredísk, ktorá veľa napovie o tom, s akými veľkými problémami sa borili za posledné 3 roky.
Tabuľka ukazuje straty, resp. zisky v jednotlivých rokoch (v miliónoch Sk):
stredisko
1992
zámer 1994
skutoč. 1994
Košeca
- 4,23
- 0,99
- 3,09
Ladce
- 4,40
- 1,02
- 0,50
Ilava
- 2,52
- 1,00
- 2,26
Koš. Podhradie
- 6,17
- 2,63
- 3,97
Horná Poruba
- 2,21
- 1,00
- 2,08
Špec. plodiny
- 0,84
- 0,20
- 0,84
Mäsovýroba
+ 0,70
+ 0,94
+ 1,32
Celkom družstvo zaznamenalo v roku 1992 stratu 16 miliónov korún, v roku 1994 stratu 6 232 000 Sk, čo je síce o 717 tisíc viac ako plánovali, ale o takmer 10 miliónov menej ako v roku 1992.
V roku 1995 sa na základe rozboru roku 1994, najmä stavu v chove hovädzieho dobytka a z toho vyplývajúcej výroby mlieka, ale i vonkajších vplyvov, nepočíta s kardinálnym zlepšením.

Rok 1995

 

_____________________________________________________
ÚVOD
Rok 1995 bol druhým rokom samostatnej Slovenskej republiky. Nesplnili sa mnohé predpovede, ktoré hovorili o ekonomickom krachu po rozdelení Česko-Slovenska. Situácia prostých občanov sa však nezlepšila i keď sa ceny, najmä potravín pomerne stabilizovali a priemerné mzdy zvýšili. Životná úroveň sa nezlepšila hlavne v mladých rodinách a u niektorých skupín dôchodcov. Na Slovensku sa podarilo udržať nízky stupeň inflácie a aj nezamestnanosť nepatrne poklesla.
Politická situácia na Slovensku však bola vyostrená medzi vládnucou koalíciou a opozíciou. Takáto konfrontácia sa občanom nepáčila a drvivá väčšina si myslela, že pokojnejšia politická atmosféra by pomohla hospodárskemu rozvoju a tým aj zvýšeniu životnej úrovne občanov.
V roku 1995 zmenila vláda a NR SR spôsob privatizácie z tzv. „kupónovej“ na metódu dlhopisov.
Celkove aj v našej obci spôsobil rozruch a vyvolal diskusiu zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky i o ratifikácii Zmluvy s Maďarskou republikou.
Celá obec žila v roku 1995 pokojne, tak isto aj politické strany a hnutia v obci. Nijako sa však nezvýšila ani aktivita občanov
v činnosti na prospech obce, v angažovaní sa v rôznych organizáciách a spolkoch.
Pre napísanie zápisu za rok 1995 použil kronikár (Branislav Lipták) obvyklé pramene: Obecný úrad Ladce, Považskú cementáreň, a.s., Ladce, školy, Poľnohospodárske družstvo, organizácie a spolky, ostatné inštitúcie a závody.
_____________________________________________________________
1046
_____________________________________________________________
ZÁKLADNÉ SYMBOLY
OBCE LADCE
Dňa 14. decembra 1995 sa v kultúrnom dome uskutočnilo Slávnostné odhalenie erbu obce Ladce. Prítomní sa zoznámili so základnými heraldickými symbolmi obce, ktorými sú:
znak obce (pečať),
vlajka obce,
erb obce Ladce.
Slávnosť pripravila kultúrna komisia Obecného zastupiteľstva v Ladcoch pod vedením jej predsedkyne Mgr. Ľudmily Vráblovej. Slávnostný prejav mal starosta obce Ferdinand Bušík. Keďže vo svojom vystúpení podrobne rozobral, popísal a zdôvodnil obecné symboly - tú časť jeho prejavu uvádzam v doslovnom znení:
„ Na Slovensku prevažná časť obcí skutočný erb nemala, mali však podobne ako naša obec svoj historický symbol. Obec Ladce mala oválnu pečiatku 24 x 27 mm z roku 1698. Kruhopis na pečiatke znie:
SIGILLUM + PAGI + LIDECZ + 1698 (Pečať obce Ladce, 1698).
Symbol možno popísať ako z pažite - lúky vyrastajúci štylizovaný dub so štyrmi konármi v kompozícii šikmého - teda ondrejského kríža, ktoré sú na koncoch zakončené štyrmi veľkými žaľuďmi. Symbolika
je veľmi pozoruhodná pokiaľ ide o obsah ako i o nezvyčajné výtvarné riešenie.
Nie je jednoduché vysloviť názor odkiaľ sa v historickej pečati obce zobralo práve toto znamenie. Mohli by sme sa domnievať, že pôvod erbu je v niektorom zo zemianskych rodov, ktoré v minulosti vlastnili obec - v rode Hatňanskovcov a Štefekovcov. Avšak pohľad na ich erby toto nepotvrdzuje. Nemožno ani preukázať heraldickú súvislosť naznačujúcu príslušnosť Ladiec ku Košeckému, či Ilavskému panstvu v 16. - 17. storočí.
Ako najpravdepodobnejšia zostáva slobodná voľba tohoto znamenia obcou. Dub je symbolom sily a je zvláštne, že v tomto korešponduje s významom mena Valentín, ktorý sa vykladá tiež ako „silný“. Svätý Valentín je patrónom obce Ladce, pričom kaplnka v Ladcoch je jediným sakrálnym objektom zasväteným tomuto svätcovi na západnom Slovensku.
Je teda isté, že obsahom erbu Ladiec má byť dub. Išlo iba o to, aby bol stvárnený v súlade s požiadavkou heraldickej štylizácie a aby pritom nestratil charakteristickú podobu podľa historickej pečate.
Strohé konáre stromu, situované do tvaru písmena X sú vzdialené reálnej podobe duba, treba však túto jedinečnú podobu v podstate zachovať, lebo práve tým sa erb našej obce odlíši od iných mestských a obecných erbov s motívami duba.“
Historicky a heraldicky správny erb obce Ladce tvorí:
V červenom štíte zo zlatej lúky vyrastajúci strieborný dub so zlatým lístím a konármi v tvare ondrejského kríža zakončenými striebornými žaľuďmi so zlatými čiaškami.
_____________________________________________________________
1047
_____________________________________________________________
Vlajka obce Ladce je červená so žlto - bielo - štvrteným ondrejským krížom. Vlajka vexilologicky vyjadruje charakteristickú kompozíciu konárov duba v obecnom erbe.
Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom s kruhopisom: Obec Ladce.
Erb, pečať a vlajka predstavujú trojicu najvýznamnejších obecných symbolov, od ktorých možno odvodiť ďalšie.
OBYVATEĽSTVO LADIEC
V ROKU 1995
Počet obyvateľov
Obec Ladce mala na konci roka 1995 celkom 2 676 obyvateľov. Spolu s novonarodenými pribudlo 54 obyvateľov a včítane zomretých ubudlo 61 obyvateľov, teda Ladce mali o 7 obyvateľov menej ako v roku predchádzajúcom.
Deti narodené
v roku 1995
V Nemocnici Ilava, ale i na iných miestach, sa v roku 1995 rodičom z Ladiec narodilo 22 detí, čo je o 7 menej ako v roku 1994. Z toho bolo 8 dievčat a 14 chlapcov.
V roku 1995 sa narodili:
Kvasnica Marek
Podmanická Kristína
Melicherová Natália
Peterka Alex
Zakopčan Tomáš
Hofstädterová Nora
Hrehuš Tomáš
Kandráčová Soňa
Kandráčová Lenka
Hrenák Jakub
Štefulová Sabína
Koštialik Juraj
Laskovič Michal
Horný Štefan
Geleta Michal
Kovács Andrej
Lihocká Simona
Barninec Andrej
Bongilaj Vojtech
Kučma Mário
Melúch Radim
Zábojníková Barbora
_____________________________________________________________
1048
_____________________________________________________________
V roku 1995
zomreli
Počas roku 1995 zomrelo 23 občanov Ladiec. Bol to najnižší počet zomretých za posledných 21 rokov. Napr. v roku 1994 to bolo 34 a v roku 1993 zomrelo 37 občanov. Najstaršia občianka zo zomretých v roku 1995 bola Cibičková Terézia (88 rokov) a najmladší zomretý Marián Strážnický (50 rokov). Priemerný vek zomretých bol vyšší ako v roku 1994 - 71,2 roka (v roku 1994 - 68,5). Z celkového počtu občanov, ktorí zomreli v roku 1995 bolo iba 8 žien.
Dňa 15. decembra 1995 sa občania zúčastnili na pohrebe dlhoročného správcu Fary v Košeci p. preláta Jozefa Polčina. Pohrebné obrady vykonal Ján Chryzostom, kardinál Korec.
Zomreli:
Kvasnicová Anna (80 rokov)
Cahelová Mária (84 rokov)
Kútny Vincent (64)
Kováčiková Katarína (73)
Majerík Milan (63)
Vlasatý Pavol (76)
Peterka Ján (85)
Uríček Ján (71)
Klvaňová Božena (66)
Krepšo Anton (74)
Strážnický Marián (50)
Kalusová Mária (85)
Hudec Jozef (72)
Cibičková Terézia (88)
Martináková Emília (73)
Eliáš František (80)
Kováčiková Terézia (75)
Zábojník Štefan (66)
Cibiček Jozef (74)
Vrba Ján (80)
Bielik Róbert (69)
Kovalčík Florián (76)
Mikuška Pavol (75)
Podujatia
pre občanov
Obecný úrad v spolupráci s ďalšími organizáciami, školami, Považskou cementárňou usporiadali počas roka 1995 viaceré kultúrno-spoločenské podujatia smerom k občanom, ucteniu si starých ľudí, žien-matiek, smerom ku školám, pri príležitosti rôznych výročí a pod. Najviac sa o to zaslúžili: kultúrna komisia Obecného zastupiteľstva v Ladcoch (predsedkyňa Mgr. Ľudmila Vráblová), Zbor pre občianske záležitosti s predsedkyňou Alžbetou Bušíkovou, spevácky krúžok žien, pracovníčky obecného úradu, učitelia MŠ a ZŠ a niektorí ďalší občania.
24. februára 1995 pripravili spoločné uvítanie detí do života pre 15 detí a ich rodičov.
14. mája 1995 sa konala oslava Dňa matiek usporiadaná Obecným úradom v Ladcoch a Kresťansko-demokratickým hnutím (podrobnejšie v časti „KDH“).
_____________________________________________________________
1049
_____________________________________________________________
28. júna 1995 sa konalo Slávnostné vyradenie žiakov Odborného učilišťa v Ladcoch.
29. júna 1995 Slávnostné vyradenie žiakov Základnej školy v Ladcoch, ktorí ukončili školskú dochádzku.
5. septembra 1995 sa konalo stretnutie občanov s podpredsedom NR SR Jánom Ľuptákom (podrobnejšie v časti „Považská cementáreň).
Na 28. októbra 1995 pozval Obecný úrad v Ladcoch 204 občanov, starších ako 70 rokov, do kultúrneho domu. Iba okolo 40 sa z nich pre rôzne, hlavne zdravotné dôvody, stretnutia nezúčastnilo. Prítomní dostali občerstvenie a darčeky, vypočuli si slávnostný príhovor starostu obce F. Bušíka, sledovali bohatý kultúrny program, v ktorom vystúpil súbor TRENČAN, deti z MŠ a Základnej školy v Ladcoch.
O ďalších kultúrno-spoločenských aktivitách píšem v časti „Kultúrno-spoločenská činnosť“.
OBECNÝ ÚRAD
Funkčné obsadenie
Funkčné obsadenie Obecného úradu v Ladcoch bolo nasledovné:
Ferdinand Bušík, starosta
Ing. arch. Ján Remo, zástupca starostu,
Milan Bystrický, zástupca starostu od 31. augusta 1995
Dalibor Pružinec, hlavný kontrolór obce
Ing. Milan Pikora, ekonóm
JUDr. Rudolf Beňo, právne záležitosti (zamestnaný na 12 hodín týždenne)
Ľubomíra Porubčanová, matrikárka, administratívna pracovníčka
Anna Kacinová, evidencia obyvateľstva, sociálne záležitosti
Alena Suchárová, správa obecných daní a poplatkov
Mária Gachová, účtovníčka
Margita Miklóšiová, bytové hospodárstvo
Alena Černotová, odpadové hospodárstvo.
OBECNÉ
ZASTUPITEĽSTVO
Poslanci
V obecnom zastupiteľstve sa nič nezmenilo a boli v ňom tí istí poslanci, ako boli zvolení v roku 1994:
MUDr. Jarmila Martináková, Ing. Vojtech Miklóši, Ing. arch. Ján Remo, Daniela Cahelová, Viktor Lihocký, Jozef Peterka, Milan Bystrický, Pavol Fatura, Mgr. Ľudmila Vráblová, Miroslav Kvasnica, Ján Turzík, František Kováč.
_____________________________________________________________
1050
_____________________________________________________________
Zasadania Obecného
zastupiteľstva v Ladcoch
Obecné zastupiteľstvo na svojich zasadaniach v roku 1995 riešilo množstvo problémov, ktoré obec mala v rôznych oblastiach v tomto najmä ekonomicky zložitom čase. Zo všetkých zasadaní vyberám niektoré rozhodujúce otázky, ktoré mali najväčší význam pre dobré fungovanie našej obce.
Dňa 26. januára 1995 potvrdili, resp. doplnili komisie, ktoré v ďalšom období pracovali v tomto zložení:
Sociálno-zdravotná a bytová komisia:
MUDr. Jarmila Martináková, predsedkyňa
Anna Kacinová
Margita Kantoríková
Obchod, služby, doprava:
Viktor Lihocký, predseda
Július Šedík
Stavebná, životného prostredia:
Milan Bystrický, predseda
Ing. Miroslav Daňo
Ing. Zuzana Miháliková
Technická údržba obce:
Pavol Fatura, predseda
Jozef Peterka
František Kováč
Kultúra, školstvo, šport:
Ľudmila Vráblová, predsedkyňa
Daniela Cahelová
Ing. Miroslav Váň
Verejný poriadok:
Ján Turzík, predseda
Miroslav Záhradník
Daniela Cahelová
František Kováč
Bytová komisia:
Miroslav Kvasnica, predseda
Jana Suchárová
František Letko
_____________________________________________________________
1051
_____________________________________________________________
Na tomto zasadaní schválili funkciu kontrolóra obce a menovali do nej Dalimíra Pružinca, učiteľa Základnej školy v Ladcoch. Schválili aj ďaľšie dva dôležité dokumenty: Všeobecne záväzné nariadenie o vyberaní dane z nehnuteľností a Rokovací poriadok obecného zastupiteľstva. Táto schôdza značnú časť rokovania venovala výstavbe diaľnice D1 Nemšová - Ladce. Správu podal Ing. arch. Ján Remo. Projekt odsúhlasili s pripomienkami k mŕtvemu
ramenu.
Dňa 9. februára 1995 bol na zasadaní hlavným bodom programu rozpočet na rok 1995. Po pripomienkach rozpočet schválili.
Dňa 12. apríla 1995 boli hlavnými bodmi zasadania obecného zastupiteľstva plynofikácia obce a správa o prevzatí majetku z Považskej cementárne do obce Ladce. Úsek plynofikácie: pohostinstvo Kopyto - LAHOZ po informácii u dodávateľa stavby bude musieť ísť pod prekrytím Lúčkovského potoka cez hlavnú cestu a ďalej po pravej strane ulice Cementárska.
V správe o prevzatí majetku od Považskej cementárne sa konštatovalo, že časť majetku je zničená a veľa z inventáru chýba. Pozemky sú čiastočne vysporiadané a prevedené do obce.
Zastupiteľstvo na aprílovom zasadaní rokovalo aj o zlej situácii požiarnictva v obci. Najhoršia bola situácia v Tunežiciach,
kde si výbor neplnil základné povinnosti. V Ladcoch po úmrtí predsedu Milana Majeríka sa stal predsedom Milan Bajza, tajomníkom Ing. Vojtech Miklóši a veliteľom Štefan Kuman.
Na zasadaní 8. júna 1995 schválili poslanci podmienky na prenájom miestností kultúrneho domu a podmienky na poriadanie tanečných zábav a diskoték. Ceny za prenájom sa zvýšili o 20%.
Nový systém vývozu domového odpadu zaviedla firma LAHOZ. Majitelia popolníc si zakúpia žetóny v hodnote 8 Sk. Firma vyprázdni iba popolnice označené žetónom.
Na tomto zasadaní sa opäť rokovalo o financovaní časti plynofikácie. Z dvoch možností: sponzorstvo Považskej cementárne alebo pôžička v banke, sa reálnejšou ukázala tá druhá možnosť, s čím poslanci súhlasili.
Na schôdzi obecného zastupiteľstva dňa 29. júna 1995 schválili odpredaj bytov v bytovkách číslo 138, 144, 145, 146, 147, 148, 152, 158. Ďalej prerokovali list Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR o spôsobe privatizácie Považskej cementárne (podrobne v časti „Považská cementáreň“).
Zastupiteľstvo schválilo žiadosť Slovenského červeného kríža na sponzorovanie (7 000 Sk) letného tábora sociálne slabých detí a detí z Chorvátska a Rumunska.
_____________________________________________________________
1052
_____________________________________________________________
Na zasadaní dňa 31. augusta 1995 sa zúčastnil poslanec NR SR Rastislav Šepták. Na tomto zasadaní odstúpil z funkcie zástupca starostu Ing. arch. Ján Remo. Na toto miesto poslanci schválili Milana Bystrického.
Nemocnica s poliklinikou v Ilave v osobe MUDr. Kučeru žiadala obec o voľné nakladanie s budovou zdravotného strediska
v Ladcoch (napr. odpredaj). Obec žiadala o bezplatný prevod budovy zdravotného strediska na obec. Treba pripomenúť, že budova, ktorá bola ešte v roku 1989 funkčná a rezort zdravotníctva ju začal rekonštruovať, z úplného nedostatku financií za 5 rokov celkom schátrala.
Dňa 20. septembra 1995 prerokovali poslanci Obecného zastupiteľstva v Ladcoch Všeobecné nariadenie o spôsobe bezúročného splácania ceny bytu a pozemku. Potom správu o oprave (rekonštrukcii) Zvonice v Horných Ladcoch, ďalej ceny, ktoré vývozcovia budú platiť za odpad v Ladcoch. Tieto ceny sú rozdelené do kategórií podľa druhu odpadu. V schválených cenách je zahrnutý index prirážky na 1 tonu a prevádzkové náklady. Organizácie mimo obce platia 100%-nú prirážku. Cena smetnej nádoby sa stanovila na 390 Sk. Skutočná cena je však 604 Sk - rozdiel uhradí obec.
Zastupiteľstvo sa potom zaoberalo podlžnosťami na daniach z nehnuteľností v sume 699 tisíc korún, za predaný majetok 150 000 Sk, za alkoholické nápoje a tabakové výrobky 150 000 Sk (všetko k termínu tohoto zasadania).
Dňa 24. októbra 1995 sa Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch zaoberalo rozpočtom na rok 1996 a otázkou úveru od PKB vo výške 6 580 000 Sk. Táto suma je určená na ďalšiu plynofikáciu obce a výstavbu vodovodu. Poslanci si vypočuli správu o predaji bytov občanom. V čase zasadania bolo ešte 70 bytov nepredaných.
Jedným z hlavných bodov rokovania zastupiteľstva dňa 22. novembra 1995 bol vzťah občanov k obecnému zastupiteľstvu a osobe starostu. Išlo najmä o časté osočovanie funkcionárov obce a rozširovanie nepravdivých a nekvalifikovaných správ.
Veľmi obsažné bolo zasadanie 8. decembra 1995. Občania i niektorí poslanci upozornili na možnosť zosuvu vodojemu obecného vodovodu v Horných Ladcoch. Zastupiteľstvo rozhodlo o postupe
pri odstraňovaní týchto stavebných nedostatkov a to zabezpečením odborného posudku.
V ďalšom bode rokovali o otázke zhotovenia a umiestnenia pamätnej tabule rodáka - básnika Pavla Koyša a rozhodli túto vec riešiť cez fond PRO SLOVAKIA.
Poslanci obecného zastupiteľstva zrušili zmluvu s firmou LAHOZ o vývoze pevného domového odpadu a prenájom KUKA vozu. Od 1. januára 1996 bude túto činnosť zabezpečovať obecný úrad. Účtovať sa bude 10 Sk za vývoz jednej smetnej nádoby a 75 Sk za 1 tonu vyvážaného odpadu.
Na tomto zasadaní odsúhlasili výpomoc klubu stomikov vo výške 500 Sk na osobu a Slovenskému zväzu zdravotne postihnutých 3 000 Sk.
_____________________________________________________________
1053
_____________________________________________________________
Po diskusii a určitých úpravách schválili sadzby na vyberanie daní z nehnuteľností:
- záhrady a zastavané plochy: za každý i začatý meter 0,14 /m2
-ostatné plochy: 0,28 /m2
- stavebné pozemky: 1,40/m2
- stavby:
- príslušenstvo: 1,00/m2 x koeficient 1,4
- stavby poľnohospodárskej prvovýroby: 0,50/m2 x koef. 1,4
- chaty: 3,00/m2 x koef. 1,4
- garáže: 4,00/m2 x koef. 1,0
- priem. stavby: 10/ m2 x koef. 1,4
Poslanci k tomu odsúhlasili úľavy v platení priznanej dane z nehnuteľností:
- občanom, ktorí vlastnia preukaz zdravotne ťažko postihnutých sa poskytuje
úľava 50%,
- občanom starším ako 70 rokov sa poskytne rovnako úľava 50% pri dani
z rodinných domov a garáží, ak majú minimálny dôchodok, alebo ak občan
starší ako 70 rokov žije sám v domácnosti.
MIESTNE DANE
V ROKU 1995
Podľa ročnej štatistiky za rok 1995 bolo v Ladcoch celkom 707 daňovníkov na daň z nehnuteľností. Z toho bolo 695 fyzických osôb a 12 právnických osôb. Celkom mali vymeranú daň 1 255 208 Sk.
Vo výmere boli dva druhy dane: daň z pozemkov a daň zo stavieb.
Daň z pozemkov
Túto daň platilo spolu 622 daňovníkov za 1 479 parciel o výmere 1 241 hektárov. Celková suma po odpočítaní rôznych úľav bola 533 612 Sk.
Najväčšia výmera bola z ornej pôdy a sadov, trvalých trávnatých porastov a lesov. Tieto položky tvorili aj najvyššiu sumu v dani z pozemkov. Najviac parciel však bolo zo zastavanej plochy a nádvorí - 562 a záhrad - 458 parciel.
Daň zo stavieb
Tu bolo zaregistrovaných 683 daňovníkov s nasledovným počtom parciel:
Obytné domy a ostatné stavby - 636 parciel
Stavby na podnikanie - 83 parciel
Rekreačné a záhradkárske chaty - 29 parciel
Garáže - 220 parciel
Ostatné stavby - 9 parciel.
Celkom 977 parciel o výmere 136 706 m2. Daň zo stavieb bola najvyššia u stavieb z podnikania (viac ako 586 000 Sk). Súhrnná suma u tohoto druhu dane bola v Ladcoch 726 180 Sk.
Podobne ako v roku 1994, občania platili dane viac-menej plynule.
_____________________________________________________________
1054
_____________________________________________________________
ŠKOLSTVO V LADCOCH
Materská škola
Materská škola v Ladcoch tak, ako v predchádzajúcich rokoch, mala najmä finančné problémy, ktoré jej pomáhali riešiť rodičia detí, ale najmä sponzori: Obecný úrad v Ladcoch, Považská cementáreň a niektorí ďalší. S ich pomocou sa mohli realizovať viaceré údržbárske práce, mohla sa nakúpiť časť základného vybavenia.
Obecný úrad zaplatil januárový poplatok na prevádzku 10 000 Sk, ďalej ho hradili rodičia vo výške 150 Sk mesačne za dieťa. Obecný úrad pomohol i pri oprave bazénu, kde veľmi pomohli rodičia detí.
Veľká bola opäť pomoc Považskej cementárne. Robili zadarmo údržbárske práce, venovali deťom posteľnú bielizeň pre detské ležadlá (15 000 Sk). Iba maľovanie niektorých priestorov MŠ stálo cementáreň 20 tisíc korún.
Z údržbárskych a rekonštrukčných prác spomeniem ešte výmenu okien na práčovni, opravu strechy na 1. pavilóne MŠ.
V školskom roku 1994 - 1995 mala škola 4 triedy (1 triedu detí vo veku 2,5 až 4 roky, 1 triedu pre 4 - 5 ročné a 2 triedy detí 5 - 6 ročné). Celkom navštevovalo MŠ v Ladcoch 90 detí.
Riaditeľkou bola Irena Gajdošíková a deti viedli učiteľky: Jana Pikálková, Alena Svádová, Alena Kukučková, Viera Kováčová, Anna Grmanová, Zlatica Pavlová, Jana Fedorová.
O prevádzku sa starali správni zamestnanci (školníčka, upratovačky, práčky, kuchárky a spoločná vedúca pre školské jedálne Materskej školy a Základnej školy v Ladcoch).
Práčovňa Materskej školy slúžila aj pre Základnú školu a Školskú jedáleň v Ladcoch, Materskú školu v Hloži, Školu v prírode v Belušských Slatinách a v Mojtíne.
Už tradične príkladné boli aj mimoškolské aktivity pedagógov a žiakov tejto školy. Medzi najzaujímavejšie patrilo vysádzanie stromkov v rámci akcie „Deň zeme“ v areáli školy. Akcia sa stretla s veľkým pochopením rodičov a deti prežívali veľkú radosť, že si mohli zasadiť svoj stromček. Z ďalších akcií treba spomenúť Deň matiek, Medzinárodný deň detí, účasť s výtvarnými prácami na výstave v Ilave, výlet detí autobusom do Centra voľného času v Dubnici nad Váhom, výlet autobusom na návštevu Materskej školy v Hloži, návštevy filmových predstavení, návšteva divadla. Z aktívnych a tvorivých činností treba spomenúť účinkovanie na privítaní detí do života, na posedení so starými občanmi a iných príležitostiach.
V roku 1995 pokračovali učiteľky školy vo výrobe pomôcok a účasti na výstavách. Organizovali pre rodičov burzu detského ošatenia, pripravili otvorené hodiny pre rodičov. Učitelia nacvičili pre deti dve bábkové hry, inštalovali výstavu výtvarných prác detí a ďalšie podujatia.
Tradične dobrá spolupráca bola so Základnou školou, ktorá podmieňovala plynulý prechod detí z Materskej školy do Základnej školy v Ladcoch.
_____________________________________________________________
1055
_____________________________________________________________
Základná škola
V školskom roku 1994 - 1995 nastalo v Základnej škole Ladce dosť personálnych zmien. Zo školy odišli: Alena Palčeková, Alena Suchomelová, Daniela Kretová a Anna Podskočová. Na školu prišli Bronislava Kvasnicová, Eva Počarovská, Ivan Gregorovič a Anton Pavelka.
Vedenie školy sa nezmenilo:
Mgr. Mária Letková, riaditeľka
Mgr. Ľudmila Vráblová, zástupkyňa riaditeľky
Mgr. Mária Bednáriková, výchovná poradkyňa.
V škole ďalej pracovalo 18 učiteľov, 2 výchovné pracovníčky a 10 správnych zamestnancov, z nich Milan Hanzel - školník, Zora Bačová - vedúca školskej jedálne a ostatní pracovníci kuchyne a upratovačky.
Škola mala vo všetkých ročníkoch paralelky - teda 16 tried so 158 žiakmi v ročníkoch 1. - 4. a 180 žiakov v 5. - 8. ročníku, spolu teda 338 žiakov.
Školský rok 1994 -1995 bol ďalším rokom postupnej transformácie školstva. Medzi hlavné aktivity patrilo zlepšovanie spolupráce s rodičmi.
Rok 1995 bol Rokom ochrany európskej prírody, preto venovali pracovníci školy zvýšenú pozornosť enviromentálnej výchove žiakov.
Z vyučovacej činnosti treba zaznamenať, že žiaci mali možnosť navštevovať vyučovanie cudzích jazykov a to nemčinu a francúzštinu.
Vyučovanie rímsko - katolíckeho náboženstva vykonávali p. farár Jozef Petrek a katechétky Anna Pajánková a Edita Staňová. Pre ostatných žiakov etickú výchovu viedli A. Pavelek a Ivan Gregorovič.
Aj v tomto roku sa žiaci zúčastnili na vyučovaní v Škole v prírode Lazy pod Makytou. Celkom to bolo 35 žiakov z 3. a 4. ročníka.
V mimovyučovacom čase mali žiaci možnosť navštevovať školský klub. Od 1. marca 1995 platil každý žiak finančný príspevok 20 Sk určených na nákup rôznych pomôcok, potrebných na spestrenie činnosti klubu. Do stálej klubovej činnosti bolo denne zapojených okolo 40 detí
z 1. - 4. ročníka. Vychovávateľky v školskom klube zorganizovali rôzne zbery (gaštany, starý papier, železný šrot, pomarančová kôra)
s významným finančným efektom 12 500 Sk. Z toho sa potom financovali náklady na rôzne podujatia žiakov.
V škole rozvíjalo činnosť 16 záujmových krúžkov zo športovej, kultúrnej a iných oblastí. Najlepšie hodnotili dychový orchester detí, rybársky krúžok, divadelno-dramatický a niektoré športové oddiely. Do tejto činnosti zapojili v škole 190 žiakov.
Medzi najhodnotnejšie podujatia patrilo divadelné predstavenie Rozprávka o krajci chleba, ktoré pod vedením Ivana Gregoroviča a Evy Počarovskej nacvičili členovia literárno-dramatického krúžku a predstavili sa i v okolitých školách.
_____________________________________________________________
1056
_____________________________________________________________
Spomeniem ešte niektoré aktivity, ktoré pod vedením učiteľov a čiastočne i rodičov dosiahli dobrú úroveň a značne pomohli pri komplexnej výchove.
Triedne Posedenia pod jedličkou zorganizovali triedni učitelia. Žiaci na ne pripravili kultúrne programy.
Lyžiarsky výcvik bol pre žiakov VII. ročníka zabezpečený v januári 1995 v lyžiarskom stredisku Mojtín. Pre náhle oteplenie a pre zlé snehové podmienky musel byť výcvik po 3 dňoch zrušený.
Tradičný karneval pre žiakov ZŠ a Materskej školy bol 29. januára 1995 v Kultúrnom dome v Ladcoch.
Základný plavecký výcvik žiakov 3. ročníka sa uskutočnil v marci 1995 v krytej plavárni Púchov. Celkom sa učilo plávať 32 detí.
Medzinárodný deň detí oslávili žiaci 1. júna 1995. Konali sa rôzne športové súťaže a turistické vychádzky do prírody.
Zvýšená pozornosť sa venovala enviromentálnej výchove. Spolupracovali so Stromom života - zelenou linkou z Púchova. Jej pracovníci pripravili pre žiakov školy prednášky a besedy. Žiaci 6. ročníka
absolvovali výlet do Banskej Štiavnice a Antola. V škole inštalovali
výstavu o ochrane prírody a obsahovo rovnako boli zamerané cvičenia žiakov.
Školská jedáleň poskytovala obedy, mliečne desiate a denne podávala čaj približne 80 - 90 žiakom školy.
Rodičovské združenie prispelo k dobrému fungovaniu školy. Pomáhali organizačne i materiálne - finančne pri viacerých už spomínaných akciách. Na plenárnom zhromaždení zvolili nasledovný výbor:
Viera Remová, predsedníčka
Mária Bednáriková, tajomníčka
Ing. Kalusová, hospodárka.
Pre zlepšenie finančnej situácie a pracovného prostredia škole najviac pomáhala spolupráca s Považskou cementárňou a Obecným úradom v Ladcoch.
Považská cementáreň zabezpečovala opravu kotolne, ústredného kúrenia, vodárne i ďalších školských zariadení. Zakúpili pre školu počítač s tlačiarňou, tlačili školský časopis a na začiatku školského roka venovali 5 000 Sk na kúpenie písacích potrieb
pre žiakov.
Obecný úrad finančne pomohol pri zakúpení učebných pomôcok a značnú sumu poskytol na vypracovanie dokumentácie pre plynofikáciu kúrenia v Základnej škole, Ladce.
_____________________________________________________________
1057
_____________________________________________________________
Odborné učilište
V školskom roku 1994 - 1995 sme nezaznamenali v Odbornom učilišti Ladce nijaké podstatné personálne zmeny. Problémy s financiami sa ešte prehĺbili. Štátne dotácie boli opäť nízke a vlastné hospodárske aktivity nestačili. Z tých istých dôvodov nepokračovala ani výstavba - menovite najviac potrebného internátu. Ani v tomto roku sa majetkovo nevysporiadali budovy a pozemky používané školou
a tak školská správa i naďalej platila nájomné Rádu sestier sv. Vincenta z Pauly v sume viac ako 40 000 Sk mesačne.
Vedenie školy tvorili:
PaedDr. Vladimír Hromek, riaditeľ
Mgr. Miroslav Sňahničan, zástupca pre teoretickú výchovu
Jozef Hladký, zástupca pre odborný výcvik.
Vedúci dielní pre stavebné odbory - Ján Filo,
pre krajčírky - Margita Radolfyová,
pre záhradníkov - Júlia Hromková.
Vedúci vychovávateľ bol Marián Justh, zdravotná sestra Anna Sláviková a vedúcou školskej jedálne bola Mária Horváthová.
V tomto školskom roku do prvých ročníkov nastúpilo 127 žiakov (83 chlapcov, 44 dievčat) a to do odboru: murár, maliar, zámočník, záhradník a krajčírka.
V druhom ročníku bolo 115 žiakov (77 chlapcov, 38 dievčat) a v treťom ročníku 86 žiakov (42 chlapcov, 44 dievčat). Celkom teda 328 žiakov. V Domove mladých ubytovali 151 žiakov, čo je množstvo značne prevyšujúce možnosti solídneho ubytovania. Denne do učilišťa dochádzalo 177 žiakov.
Žiaci sa vyučovali v 22 triedach a to zámočníci (6 tried), krajčírky (6), murári (3), maliari (3), záhradníci (4).
V roku 1995 ukončilo Odborné učilište v Ladcoch 85 žiakov vo všetkých odboroch. Záverečné skúšky sa uskutočnili v dňoch 15. júna - 28. júna 1995.
Z personálnych otázok treba zaznamenať, že do dôchodku odišiel Ing. Ladislav Dvorský, učiteľ, ktorý stál pri založení školy. Vynikal nielen ako dobrý učiteľ, ale aj ako dlhoročný organizátor športového života v učilišti. V tomto roku zomrel mladý učiteľ školy Roman Palček.
V učilišti sa tradičnými stali mnohé mimoškolské aktivity, najmä športové. Uvediem niektoré z nich i keď treba povedať, že ich bolo o niečo menej ako po roky minulé. Dôvody boli opäť finančné.
23. februára 1995 sa žiačky 2. a 3. ročníka zúčastnili na Celoštátnej módnej prehliadke „Třinec 1995“, ktorú pripravilo odborné učilište Třinec - odbor výroba konfekcie. Modely, ktoré si žiačky samé predvádzali boli vyrobené podľa súčasného módneho trendu a materiálov.
_____________________________________________________________
1058
_____________________________________________________________
Ľahkoatletické preteky o Pohár riaditeľa sa konali dňa 25. mája 1995 v disciplínach:
dievčatá: beh na 60 m, beh na 800 m, skok do diaľky, hod kriketovou
loptičkou, vrh guľou
chlapci: beh na 60 m, beh na 1 500 m, skok do diaľky, hod granátom,
vrh guľou.
Zvíťazili dievčatá - krajčírky 3. ročníka a chlapci z odboru maliari.
Ako každý rok, aj v roku 1995 sa žiaci učilišťa zúčastnili na Celoslovenských športových hrách učilíšť. Dievčatá ich mali vo Valaskej. Najlepšie sa umiestnila Adriana Rusnáková, ktorá bola v behu na 100 m prvá. Volejbalistky skončili na 3. mieste a celkove v bodovaní za všetky disciplíny dievčatá z Ladiec na 5. mieste.
Chlapci mali svoje Celoslovenské hry v Starej Ľubovni od 3. mája - 3. júna 1995. Na pretekoch získali 2. miesto na 100 m (Ján Tucman), 3. miesto na 1 500 m (Ján Šedivý), 1. miesto v skoku do diaľky (Ján Tucman) a 3. miesto vo vrhu guľou (Miroslav Baláž). V celkovom bodovaní skončili na 6. mieste.
Zo športových podujatí to bola ešte účasť na športových hrách organizovaných Hnutím špeciálnych olympiád. V novembri získali 3. miesto vo volejbale v Snine a 8. - 9. decembra 1995 3. miesto na Vianočnom turnaji (medzinárodnom) v minifutbale v Bratislave.
Úspešní boli aj zamestnanci školy, ktorí pravidelne hrávajú volejbal a zúčastňujú sa na turnajoch. Za najväčší úspech sa pokladá 1. miesto na celoslovenskom turnaji zamestnancov učilíšť v Liptovskom Jáne.
Časť žiakov v štátnej starostlivosti strávila dva týždne prázdnin pri Balatóne - v Baji a zvyšok v Beňadikovej, okres Liptovský Mikuláš.
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ
ŽIVOT V OBCI
Kultúrny dom
Po prevzatí kutúrneho domu od Považskej cementárne musel Obecný úrad v Ladcoch urobiť mnoho organizačných opatrení, ale najmä technicko-údržbárskych prác v budove kultúrneho domu i jeho okolí. Týkalo sa to najmä starej časti kultúrneho domu, ale čiastočne i novej prístavby.
Využívanie množstva priestorov kultúrneho domu nebolo ani v roku 1995 dostatočné. Permanentne využívali kinosálu, priestory knižnice a miestnosti prenajaté firme Palivex. Hlavná sála sa využila na niekoľko zábav, karnevalov, veľkých zhromaždení. V novej prístavbe jedna miestnosť slúžila na zasadania obecného zastupiteľstva. Veľmi užitočné začali byť priestory na poschodí prístavby, kde bolo viacero podujatí a verejných zhromaždení a vďaka novému vybaveniu kuchyne začali sa tu poriadať rodinné oslavy (svadby a pod.).
Správne bolo rozhodnutie zamestnať údržbára (Štefan Hatala). Jeho prácu vidieť vo všetkých priestoroch.
_____________________________________________________________
1059
_____________________________________________________________
Obecná knižnica
Materiálne zabezpečenie knižnice v plnom rozsahu v roku 1995 financoval Obecný úrad v Ladcoch. Rovnako aj nákup kníh, kde prispel najväčšou čiastkou 16 803 Sk. Tu čiastočne pomohlo vydavateľstvo IKAR Bratislava, ktoré poskytlo 32 kníh v hodnote 3 200 Sk.
V roku 1995 bolo v obecnej knižnici 228 čitateľov, z toho 84 mládeže. Počet výpožičiek bol 11 500, čo je v priemere asi 4 výpožičky na obyvateľa Ladiec.
Kino obecného
úradu
Kino obecného úradu spravovala, tak ako po minulé roky, Zdena Hriadelová. Rok 1995 sa v podstate ničím nelíšil od predchádzajúceho. Absolútna prevaha filmov produkcie USA, ktoré predtým plnili kiná neboli už také úspešné a návštevnosť i naďalej klesala do tej miery, že 24 predstavení sa vôbec nehralo. Dovedna v roku 1995 premietli 73 filmov s priemernou návštevnosťou 26 divákov na jedno predstavenie.
V roku 1995 zaviedli požičovne pevné nájomné na filmy (nie podľa vybratého vstupného). Tým sa zvýšilo riziko kina a nutnosť vysokého vstupného. To priviedlo vedenie kina k opatreniu, že sa znížil počet premietaných filmov i hracie dni.
Ostatné kultúrne
aktivity
V obci naďalej pracovala a účinkovala dychová hudba detí zriadená pri ZŠ Ladce pod vedením učiteľa Základnej umeleckej školy v Ilave Františka Letku.
Dychová hudba s viac ako šesťdesiatročnou tradíciou sa udržala pohromade vďaka pomerne veľkému množstvu vystúpení na rôznych oslavách, podujatiach politických strán a organizácií, ale aj na pohreboch. V dychovej hudbe účinkovalo 12 - 16 hudobníkov z Ladiec, ale aj požičaných z iných orchestrov, hoci v Ladcoch žije okolo 60 dychovkárov veľmi dobrej kvality. Vekový priemer od čias veľkého orchestra značne stúpol, veľa hudobníkov ochorelo, zomrelo, alebo celkom prozaicky - stratilo záujem.
V roku 1995 ďalej účinkovala spevácka skupina žien. Uplatnili sa na civilných sobášoch, občianskych pohreboch i pri niektorých ďalších akciách poriadaných Obecným úradom v Ladcoch a organizáciami.
Medzi kultúrne aktivity z vlastných zdrojov treba ešte zarátať detskú divadelnú skupinu pri ZŠ, bábkové divadlo učiteliek MŠ i kultúrne programy nacvičené vo všetkých troch školách.
_____________________________________________________________
1060
_____________________________________________________________
VÝZNAMNÉ PODUJATIA
Pietna spomienka
Medzi najväčšie kultúrno-spoločenské podujatia v roku 1995 patrila akcia Pietna spomienka na padlých v druhej svetovej vojne,
ktorá sa uskutočnila v kultúrnom dome dňa 2. apríla 1995. Organizátorom bol Obecný úrad v Ladcoch a kultúrna komisia pri Obecnom zastupiteľstve.
Pietna spomienka sa začala zádušnou omšou v ladeckej kaplnke. Podvečer položili vence k pomníku padlých a zapálili sviečky na hroboch zavraždených Ladčanov.
Hlavný program sa uskutočnil v kultúrnom dome, kde odznel slávnostný príhovor. Účastníkom, pozostalým po padlých v 2. svetovej vojne, odovzdali pamätné listy s textom: „Pamätný list k 50. výročiu tragickej smrti 19-tich občanov Ladiec - obetí fašizmu“.
O úspešný priebeh sa zaslúžili organizátori: Mgr. Ľudmila Vráblová, predsedkyňa komisie, pracovníci Obecného úradu v Ladcoch, niektorí poslanci a školy. Počas programu účinkovala ladecká dychovka.
I túto dobre pripravenú akciu poznamenala nízka účasť - nezáujem občanov.
50. výročie
oslobodenia obce
Oslavy organizovala základná organizácia Komunistickej strany Slovenska spolu s organizáciou Zväzu protifašistických bojovníkov dňa 28. apríla 1995 v kultúrnom dome. Občania si pripomenuli dobu konca fašizmu a tragického priebehu týchto udalostí v našej obci. I na týchto oslavách nebola veľká účasť.
Po oslavách sa podávalo občerstvenie v záhradnej reštaurácii firmy LAHOZ.
Deň matiek
Organizátorom Dňa matiek bol aj v roku 1995 Obecný úrad a Kresťanskodemokratické hnutie v Ladcoch. Bol 14. mája 1995 v kultúrnom dome. V pestrom programe vystúpili žiaci škôl a dychový orchester detí.
Slávnostné zhromaždenie
Slovenská národná strana a Hnutie za demokratické Slovensko v Ladcoch pripravili pri príležitosti výročia zvrchovanosti Slovenska dňa 14. júla 1995 slávnostné zhromaždenie. Pomerne veľké možstvo občanov sa v tento večer zišlo v areáli „Pod gaštanmi“, kde zapálili symbolickú vatru a posedeli pri hudbe. Na zhromaždení okrem miestnych funkcionárov a občanov bol aj poslanec za SNS Rastislav Šepták.
_____________________________________________________________
1061
_____________________________________________________________
Oslavy SNP
Poriadateľom osláv 51. výročia Slovenského národného povstania v roku 1995 bol Obecný úrad v Ladcoch. Usporiadal spomienkové stretnutie spojené s pietnym aktom kladenia venca pri pamätníku padlých. Oslava bola dňa 28. augusta 1995.
Večer poézie Pavla Koyša
Dňa 29. septembra 1995 sa konal v Ladcoch, v priestoroch prístavby kultúrneho domu, 3. ročník Večera poézie Pavla Koyša. Dá sa povedať, že sa vytvorila tradícia týchto večerov a naviac, tohtoročný bol umocnený „krstom“ novej básnickej zbierky vydanej posmrtne „Miloval vás básnik“.
Program sa konal pred plnou sálou (viac ako 150 účastníkov) domácich divákov, milovníkov poézie z Bratislavy, Púchova, Považskej Bystrice a okolia.
Význam podčiarkla účasť čestných hostí, najmä Margaréty Koyšovej, manželky básnika Pavla Koyša. Ďalej sa zúčastnili Dr. Pavol Števček, literárny kritik, generálny riaditeľ úseku poradenských a koncepčných činností Ministerstva kultúry, Dr. Dalimír Hajko, DrSc., šéfredaktor Literárneho týždenníka a spisovateľ Ján Majerník, spisovateľ Vojtech Kondrót, spisovateľ Ján Lenčo, akad. maliar a ilustrátor Emil Bačík, vydavateľ Dr. Alexander Aust.
Okrem nich sme v Ladcoch privítali národnú umelkyňu Máriu Kráľovičovú, herečku SND, zaslúžilú umelkyňu, herečku divadla Andreja Bagára v Nitre Hildu Augustovičovú, Angeliku Vargyčovú, speváčku z Lúčnice, herca, zaslúžilého umelca Antona Baláža. Všetci títo herci a speváci účinkovali potom v bohatom kutúrnom programe.
Medzi hosťami boli aj Jozef Bachratý, riaditeľ firmy IGNIS z Hlohovca a Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ Považskej cementárne. Oba tieto podniky celú akciu sponzorovali.
V programe večera účinkovali aj žiaci ZŠ v Ladcoch a vyhrávala Ladčanka. Účastníkov pozdravil telegramom aj minister kultúry SR. O úspešný priebeh sa zaslúžil celý rad dobrovoľných pracovníkov, najmä Jozefína Kalusová, Alžbeta Bušíková, Obecný úrad v Ladcoch a mnohí ďalší.
Hosťujúce súbory
Zo súborov, ktoré v roku 1995 účinkovali v našej obci spomeniem:
- vystúpenie skupiny, ktorej protagonistov v Ladcoch už mnoho rokov
vídavame, sa uskutočnilo pod vedením Michala Slivku a M. Velšicovej
so speváčkou M. Molnárovou a hudobnou skupinou Jadranka
- dňa 6. augusta 1995 vystúpila v Ladcoch dychová hudba „Záhoranka“.
Tieto i ďalšie súbory a skupiny požadujú vysoké honoráre. Z toho sa odvíjalo vysoké vstupné a výsledok - nízka účasť občanov.
_____________________________________________________________
1062
_____________________________________________________________
PRÍPRAVA DIAĽNICE D1
(NEMŠOVÁ - LADCE)
Projekt spracovali na Riaditeľstve diaľnic Bratislava - Dopravoprojekt Bratislava v októbri 1994. Projekt obsahuje všetky údaje týkajúce sa nielen diaľnice samotnej, ale aj okolia, najmä ekologického vplyvu.
Projekt sľubuje mnohé pozitíva oproti doterajšej cestnej premávke priamo cez obec. Vo východiskovej enviromentálnej štúdii je ako základ uvedená intenzita dopravy na sledovanom úseku v roku 1992 1 800 vozidiel za 1 deň, v roku 1993, 1994 o 30% viac. Prognóza na rok 2000 je asi 9 000 vozidiel. Konštatovali tiež, že kapacita doterajšej cesty I/61 bude v blízkom čase vyčerpaná, jej rekonštrukcia by si vyžiadala značný zásah do výstavby a situácia by sa i tak nezlepšila a nevyriešila. Podotýkam, že týmto argumentom boli i sú občania veľmi prístupní, pretože denne trpia stále sa zvyšujúcim hlukom, exhalátmi i nebezpečenstvom úrazu, najmä deti.
Medzi pozitíva stavby diaľnice v projekte pokladajú hlavne plynulosť dopravy, vyvýšenie jej kapacity, úľavu od hluku a emisií, ďalší rozvoj priemyslu, turistiky a pod.
Diaľnica D1 Nemšová - Ladce sa nikde nedotkne koryta Váhu, ale povedie medzi kanálom hydrocentrály a korytom Váhu.
Projekt počíta so zabezpečením ochrany povrchových vôd kanalizovaním a eliminuje sa zásah do vodných zdrojov, ktorých hranica sa nachádza na pravom brehu Váhu. Hluk a znečistenie ovzdušia sa rieši tak, že vzdialenosť od najbližšieho obydlia je najmenej 300 metrov a okolo obce Ladce bude vybudovaná protihluková clona. Ďalšia ochrana (proti prechodu) sa rieši oplotením.
V projekte mysleli aj na novú vegetáciu (vyrúbe sa 94 stromov) a to protieróznu na svahoch, v strede medzi jazdnými pásmi a pozdĺž kanála na zachytávanie prachu a exhalátov a z maskovacích dôvodov pri protihlukových clonách.
Výstavba si vyžiada demoláciu silážnej jamy PD Ladce, ale i záber ornej pôdy a pasienkov.
Údaje o diaľnici
Uvádzam nasledovné údaje o diaľnici:
Dĺžka (Nemšová - Ladce) 16,6 km
Šírka 26,5 m (určené pre jazdu 120 km/hod.)
Diaľnica bude mať profil: štrkopieskové vrstvy, stavebný cement, obalové kamenivo a asfaltový betón.
Celé teleso diaľnice bude na násype.
Na úseku Nemšová - Ladce bude 150 stavebných objektov (mostné diela, úpravy komunikácií, prekládky atď.).
Stavba by sa mala začať v septembri 1997 a ukončená by mala byť v roku 2001.
_____________________________________________________________
1063
_____________________________________________________________
Verejné prerokovanie
Dňa 2. februára 1995 sa na Obecnom úrade v Ladcoch konalo verejné prerokovanie otázky výstavby diaľnice D1. Východisková štúdia bola k dispozícii na Obecnom úrade jeden mesiac. V diskusii vystúpilo veľa prítomných, pritom záujem nebol iba o záber pozemkov, ale aj o niektoré technické riešenia. Prítomní prejavili kladný postoj k stavbe diaľnice a uvítali by začatie stavby čo najskôr. Podrobnejšie boli vysvetlené tieto otázky:
- Pri Ladcoch bude križovatka diaľnice s cestou I/61, prepojené budú smery:
diaľnica od Považskej Bystrice na cestu I/61 do Bratislavy a z cesty I/61
na diaľnicu do Považskej Bystrice. Na rokovaní vzniesli požiadavku
zabezpečiť smer Ladce - Bratislava. Odpoveď znela, že v záujmovom
území budú dve križovatky s prepojením všetkých smerov a to pri Ilave
a Beluši, ktoré tu v plnom rozsahu pokryjú dopravné nároky.
- V okolí Ladiec sú plánované dva zdroje materiálu do násypu diaľnice:
z kameňolomu Tunežice a kameňolomu Považskej cementárne (materiál
nevhodný na výrobu cementu). Prístup k nim je plánovaný po jestvujúcich
komunikáciách, ktoré sa po ukončení rozvozu dajú do normálneho
stavu (živicový povrch). V snahe minimalizovať negatívne dopady
na obyvateľstvo, dodávateľ stavby bude vhodne organizovať práce, napr.
vylúčením nočných smien pre dovoz zeminy, čistenie komunikácií,
obmedzená rýchlosť a pod.
- Stavbu diaľnice bude realizovať dodávateľ, ktorého investor vyberie
verejnou súťažou. Určitý počet pracovníkov bude zabezpečený z okolia
a čiastočne sa podporí druhotná zamestnanosť (výroba materiálov,
ubytovanie, stravovanie a pod.). Nepredpokladá sa, že stavba diaľnice
výrazne podporí zamestnanosť v regióne.
- Zástupcovia Slovenskej správy ciest požiadali občanov, ktorí majú
pozemky v dotknutom území, aby si preverili svoje vlastnícke vzťahy.
Podstatne sa tým urýchli príprava výstavby.
- K záberu pozemkov prítomní občania nemali zásadné pripomienky.
Tak isto zástupcovia Obecného úradu v Ladcoch potvrdili, že zábery
pozemkov pre diaľnicu a ňou vyvolané investície nie sú v rozpore
so záujmami obce.
- Najviac zaujímala aj otázka mostného projektu plánovaného nad rybníkom
v Tunežiciach, ktorý vytvorili naši rybári z mŕtveho ramena Váhu.
Pripomienky Obecného
úradu v Ladcoch
Svoje pripomienky na Slovenskú správu ciest v Bratislave poslal aj Obecný úrad v Ladcoch. Dajú sa zhrnúť do týchto bodov:
- V projekte navrhovanému podchodu pod diaľnicu pridať ďalší v mieste
terajšieho brodu cez Váh.
- Pri premostení kanála medzi mostom a elektrárňou zachovať možnosť
prechodu po oboch stranách kanála.
_____________________________________________________________
1064
_____________________________________________________________
- Pri rybníku v Tunežiciach venovať maximálnu pozornosť ochrane životného
prostredia počas výstavby viaduktu.
- V mieste napojenia miestnej cesty na diaľnicu pri viadukte nad železnicou
zvážiť možnosť odbočky aj v smere do Bratislavy.
- V priestoroch medzi viaduktom a Tunežickým rybníkom a premostením
kanála stavať diaľnicu na pilónoch.
Túto časť zápisu za rok 1995 som písal podrobnejšie i napriek tomu, že diaľnica sa má začať stavať až v roku 1997. Robím tak preto, aby sa v budúcnosti - každý rok dalo sledovať, čo sa z uvedeného splnilo.
PLYNOFIKÁCIA
A ĎALŠIE STAVBY
V OBCI
Plynofikácia
V roku 1995 pokračovala plynofikácia obce. Na ulici Ľudovíta Štúra trasa 214 metrov dlhá ukončila plynofikáciu tejto ulice až po dom Pavla Kalusa. Tým získalo možnosť zaviesť si plyn dovedna 18 domácností, najmä však bytovka Poľnohospodárskeho družstva, kde ústredné kúrenie na pevné palivo značne znečisťovalo okolie. Stavbu uskutočnil Stavebnoservisný podnik Žilina za 590 000 Sk.
Druhá trasa sa vybudovala na ulici Cementárskej. Potrubie viedli pod hlavnú cestu nad Lúčkovským potokom, potom po pravej strane cesty až po LAHOZ, celkom v dĺžke 410 metrov. Stavbu uskutočnila firma LAHOZ v náklade 574 000 Sk. Možnosť plynofikovať získalo 8 domov, poštový úrad, firma LAHOZ, pohostinstvo Centrik, bytovka (bývalý Dom služieb) i bývalé „zdravotné stredisko“.
Ďalšie stavby
Obecný vodovod bol v roku 1995 rozostavaný v dĺžke 300 metrov od Podhorskej cesty pod železničnú trať.
Začala sa výstavba plynovej vyrovnávacej stanice dvoch plynovodov. Budova (pri čističke odpadových vôd pri kanáli) sa koncom roka 1995 dostala pod strechu. Stanicu budoval Slovenský plynárenský podnik Žilina.
Z rozpočtu Obecného úradu v Ladcoch sa upravili (asfaltovali) chodníky pre peších chodcov v dĺžke 150 metrov.
_____________________________________________________________
1065
_____________________________________________________________
OBCHOD A SLUŽBY
V sieti obchodov a služieb sa v roku 1995 v obci veľa nezmenilo. I keď boli zrušené niektoré predajne, zväčša pre nerentabilnosť. Zrušená bola predajňa mäsa a lahôdky (majiteľ Kubáň) i obchod s dámskym šatstvom LUX (majiteľ Pavol Riecky).
V oblasti potravín naďalej fungovali predajne AMV, s.r.o. - vedúca Eva Cibičková (bývalý NICOL), Hofstädter (predajňa potravín a mäsa), Potraviny v Horných Ladcoch (Miroslav Váň), Jednota Tunežice a Potraviny Jozef Daňo. Sieť obchodov s potravinami bola dostatočná, s cenami približne rovnakými vo všetkých menovaných obchodoch.
Z pohostinstiev fungovali aj v roku 1995 podniky Centrik, Kopyto, Veronika, LAHOZ a Pohostinstvo v Tunežiciach.
Z ostatných predajní fungovala naďalej Drogéria, predajňa textilu a dve predajne novín, časopisov a tabakových výrobkov.
V službách obyvateľstvu boli k dispozícii viaceré opravovne áut, autodoprava, stavebná údržba, kameňosochárstvo, kaderníctvo a dva podniky na výrobu paliet.
Medzi službami, ktoré občanom pomáhali, boli rozvoz plynu propan-butanu každé dva týždne s výdajom v Ladcoch a Tunežiciach, každý týždeň prichádzali zberne šatstva z čistiarne.
Čulú obchodnú činnosť a pomerne dobré služby občanom vykonávali predajcovia zeleniny a ovocia zo západného a južného Slovenska, Vietnamci a Ukrajinci s rôznym tovarom, najmä šatstvom a obuvou.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA
V roku 1995 v obci Ladce vyvíjali činnosť štyri politické strany a hnutia: Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenská národná strana, Kresťanskodemokratické hnutie a Komunistická strana Slovenska. Z ich činnosti vyberám iba to, čím sa tieto politické subjekty prejavovali navonok, teda nie ich vnútornú činnosť.
Miestna organizácia
Hnutia za demokratické Slovensko
Na čele tejto organizácie stál osemčlenný výbor v zložení:
Ing. arch. Ján Remo, predseda
Mgr. Ľudmila Vráblová, podpredsedkyňa
Daniela Cahelová, pokladníčka
členovia výboru: Ing. Peter Vrábel
Ing. Emil Záhradník
Miroslav Záhradník
Viktor Lihocký
Ferdinand Bušík.
_____________________________________________________________
1066
_____________________________________________________________
HZDS malo v obecnom zastupiteľstve 6 členov, čo predurčilo, že práca v komisiách a v konkrétnych úlohách poslancov bola ich hlavným poslaním. Tak to bolo v samotnom vedení obce (starosta), v kultúrnej komisii a organizovaní jej aktivít, pri koordinácii činnosti v príprave na výstavbu diaľnice a pod.
Organizácia spolu so starostom obce sa mimoriadne angažovali pri získavaní podielu obce na privatizácii Považskej cementárne ako zábezpeky trvalých príjmov pri budovaní a živote obce. Žiaľ, tento cieľ sa nepodarilo dosiahnuť.
HZDS - jeho členovia, sa spolu s ostatnými organizáciami v obci podielali na organizovaní niektorých podujatí, ktoré sa konali pre verejnosť v roku 1995. Spomínam ich v časti „Kultúrno-spoločenský život“.
Začiatkom školského roku 1995 - 1996 organizovali členovia HZDS a kultúrna komisia vlastivedný zájazd do Bratislavy pre deti menej solventných rodičov.
Slovenská národná
strana
Miestna organizácia SNS (založená 25. 8. 1994) mala v roku 1995 iba 12 registrovaných členov, ale oveľa viac sympatizantov, čo bolo vidieť aj na výsledkoch vo voľbách v roku 1994, kedy bola podľa podaných hlasov druhou najsilnejšou stranou.
Organizáciu viedol výbor v zložení:
Július Šedík, predseda
Pavol Habánek, podpredseda
Anna Turzová, tajomníčka
Roman Šedík, člen výboru.
Z podujatí, ktoré Miestna organizácia SNS v Ladcoch usporiadala, alebo sa na nich členovia podielali, spomeniem:
Dňa 25. augusta 1995 boli spoluorganizátormi akcie „Vatra zvrchovanosti“, o čom píšem v stati o kultúre.
Dňa 6. júla 1995 sa v kultúrnom dome uskutočnila schôdza predsedov organizácií SNS zo všetkých miest a obcí okresu.
Významná bola aj verejná schôdza (účasť asi 50 občanov) za účasti R. Šeptáka a za účinkovania dychovej hudby Ladčanka.
Táto hudba účinkovala aj 18. novembra 1995 na slávnostnom odovzdávaní členských preukazov v Kultúrnom dome Ilava, kde bol prítomný aj predseda SNS na Slovensku Ján Slota.
_____________________________________________________________
1067
_____________________________________________________________
Komunistická strana
Slovenska
Dňa 24. februára 1995 sa konala výročná členská schôdza Základnej organizácie KSS v Ladcoch, na ktorej bol zvolený nový výbor:
Jozefína Kalusová, predsedkyňa
Ladislav Černota, tajomník
Dušan Saksa, hospodár
členovia výboru: František Zelík
Ing. Vojtech Miklóši
Jozef Peterka
Jaroslav Koyš.
26. apríla 1995 usporiadali slávnostnú členskú schôdzu pri príležitosti 50. výročia oslobodenia obce. ZO KSS organizovala slávnostné kladenie vencov pri pamätníku padlých. Osláv sa zúčastnili i zástupcovia obce a veľmi pekná bola účasť občanov.
Členovia ZO KSS v Ladcoch sa zúčastnili na celoslovenských oslavách 50. výročia ukončenia vojny v Bratislave.
27. augusta 1995 boli členovia organizácie na okresných oslavách 51. výročia SNP poriadaných tradične v partizánskej obci Vrchteplá a boli spoluorganizátormi rovnakej spomienky 28. augusta v Ladcoch.
Dňa 7. novembra 1995 sa konala členská schôdza, na ktorej odovzdali členom nové preukazy. Súčasťou bolo slávnostné zasadanie OV KSS, ktoré sa konalo v Ladcoch.
Kresťanskodemokratické
hnutie
20. januára 1995 sa konala výročná členská schôdza Kresťanskodemokratického hnutia v Ladcoch. Prítomných bolo 68 členov.
25. apríla organizovali verejné zhromaždenie pod vedením Miroslava Koyša. Viac ako 40 občanov si vypočulo prednášku o mravnosti (vdp. farár z Košece).
Dňa 12. mája 1995 sa okolo 250 občanov zúčastnilo na tradičnom Dni matiek. Na zdarnom priebehu malo hlavný podiel práve KDH a jeho členovia výboru:
Ondrej Koštialik, G. Kantoríková, MUDr. Jarmila Martináková, Miroslav Koyš, Jozef Vrábel, Valika Koišová a ďalší.
Pred Veľkou nocou sa postarali členovia KDH, ale aj ďalší občania o čistenie a úpravu cintorínov a Domov smútku v Ladcoch i Tunežiciach.
44 členov sa v júni 1995 zúčastnilo na zájazde do Čenstochovej, Krakova a ďalších miest v Poľsku.
3. júla 1995 sa členovia KDH i ostatní občania zúčastnili na stretnutí s pápežom Jánom Pavlom II. v Nitre, pri príležitosti jeho návštevy na Slovensku.
_____________________________________________________________
1068
_____________________________________________________________
V septembri 1995 umiestnili a posvätili sochu Panny Márie na nádvorí kaštieľa v Ladcoch.
Významnou akciou bola rekonštrukcia kaplnky - zvonice na Skalke. Upravili aj chodníky a okolité priestory. Dňa 13. septembra sa tu už konala omša (hody v Horných Ladcoch).
DOBROVOĽNÉ
ORGANIZÁCIE V OBCI
Všetky organizácie pôsobiace v obci Ladce sa rozsahom činnosti ničím nelíšili od predchádzajúcich rokov. Spoločným menovateľom bol nedostatok financií na činnosť a u väčšiny nízka aktivita väčšiny registrovaných, ale málo aktívnych členov. Úspešnú činnosť sme zaznamenali najmä u Slovenského rybárskeho zväzu a niektorých ďalších, vyslovene záujmových organizácií.
Slovenský
rybársky zväz
Obvodná organizácia v Ilave mala vo svojom vedení podstatné a najdôležitejšie zastúpenie z Ladiec:
Ján Sloboda, predseda
Bohuš Ištvánik, tajomník
Libor Kvasnica, hospodár
Jozef Fatura, propagácia.
Ďalších päť členov bolo z Ilavy, Košece a z obcí za Váhom.
Dňa 18. februára 1995 sa konala výročná schôdza obvodnej organizácie, ktorá sa uskutočnila v Košeci. Zhodnotili činnosť a stanovili úlohy na rok 1995, medzi ktorými bolo nielen zabezpečenie športového vyžitia členov, ale i zabezpečenie vysokého priemerného úlovku. Bolo to ťažké, pretože predchádzajúci rok bol veľmi úspešný (priemerne 41 kg).
Organizácia, vrátane mladých rybárov, mala 83 členov. Nábor mladých rybárov sa robí na Základnej škole v Ladcoch v novembri. V zime prešli teoretickou prípravou, potom jarnou praktickou prípravou.
Po ukončení robili skúšky a napokon dostali povolenie na rybolov.
Tak to bolo aj v roku 1995. Na pretekoch, ktoré pre nich výbor organizácie pripravil, sa zúčastnilo 63 detí, z ktorých prvých 15 odmenili. Bolo medzi nimi aj 6 žiakov našej ZŠ. Priemerný úlovok na jedného žiaka bol 7,50 kg.
Tradičnými sa stali preteky dospelých. Konali sa 21. mája 1995 na Tunežickom rybníku. Zvíťazil Pavol Riecky. Preteky ako po predchádzajúce roky, plnili aj spoločenskú a rekreačnú úlohu. Občania sa na pretekoch ako diváci radi zúčastňujú, pretože ich organizátori aj v roku 1995 pripravili po všetkých stránkach, včítane občerstvenia (guláš,
_____________________________________________________________
1069
_____________________________________________________________
rybie špeciality). Preteky roku 1995 boli významné aj tým, že na nich
zaznamenali najvyššie úlovky. Pretekári chytili spolu 83 kusov kaprov, 5 šťúk a množstvo menej hodnotných rýb.
Príslovečná je už brigádnicka činnosť rybárov. Rovnako ako po roky predchádzajúce, aj v roku 1995 pri čistení vodných tokov, úprave rybníkov, pri vytváraní dobrých životných podmienok rýb a vodných živočíchov odpracovali 2 165 hodín.
Rybári si pochvaľovali dobrú spoluprácu s Obecným úradom v Ladcoch, s vedením Považskej cementárne i jej odborovou organizáciou.
V roku 1995 značný rozruch medzi členstvom spôsobili rokovania v predpríprave výstavby diaľnice D1 (Nemšová - Ladce), ktorá určite nebude dobre pôsobiť na prostredie rybárskeho rajónu v oblasti rybníka v Tunežiciach, ktorému venovali rybári za posledných 9 - 10 rokov toľko práce.
Dobrovoľná požiarna
ochrana
V novembri 1995 sa konala výročná členská schôdza v Základnej organizácii Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Ladcoch. Vyslovili sa na nej niektoré myšlienky, ktoré svedčili o tom, že táto dôležitá organizácia prechádzala určitou krízou, nie vždy zavinenou požiarnictvom v obci.
V našej obci počas roka 1995 nevznikol ani jeden požiar, čo je zásluha dobrej preventívnej činnosti.
V správe o činnosti na spomínanej schôdzi sa doslova konštatuje, že od novembra 1989 ani jedna vláda - federálna, či republiková - sa zodpovedne nezaoberala problematikou požiarnej ochrany a ak, tak iba v rovine formálnych organizačných zmien. Ťarchu zabezpečovania požiarnej ochrany presunula na orgány miestnej správy. Tento presun považovali požiarnici za správny, keby bolo došlo aj k hmotnému presunu. Obecný úrad bol v roku 1995 zodpovedný za fungovanie požiarnej ochrany, ale prostriedky si musel zaobstarať sám. V obci mala organizácia Požiarnej ochrany plné pochopenie zo strany Obecného úradu - osobitne zo strany starostu.
Činnosť výboru DPO v Ladcoch bola sporadická a po februári 1995, kedy zomrel predseda organizácie Milan Majerik, celkom ochabla. Naďalej sa však zabezpečovali aktuálne úlohy: preventívne prehliadky budov a malých prevádzok, nácvik požiarneho družstva, údržba technických prostriedkov.
V posledných rokoch mimoriadneho sucha v letnom období sa v Ladcoch, ale najmä v Tunežiciach prejavil nedostatok vodných zdrojov, ktoré by bolo možné využiť na hasenie.
Organizácia DPO v Tunežiciach v roku 1995 prechádzala ešte horším vývojom ako organizácia časti Ladce. Mnoho námahy vynaložili funkcionári obce, aby dostali DPO v Ladcoch - Tunežiciach do funkčného stavu.
_____________________________________________________________
1070
_____________________________________________________________
V Ladcoch na členskej schôdzi v novembri 1995 zvolili nasledovný výbor DPO:
František Meliš, predseda
Štefan Kuman, podpredseda - veliteľ
Igor Kalus, podpredseda - preventista
Ing. Karol Horký, tajomník
Marián Markuš, pokladník
Milan Kalus, strojník
Vincent Kalus, materiálno-technický referent
dvaja revízori: Jozef Bednárik
Vincent Kukuliaš.
Slovenský zväz
chovateľov
Organizáciu počas roka 1995 viedol výbor, ktorý bol zvolený na výročnej členskej schôdzi 19. februára 1995:
Milan Jung, predseda
Viktor Lihocký, podpredseda
Anton Haršáni, tajomník
Ladislav Nagy, hospodár
Ladislav Černota, predseda komisie chovu králikov
Ing. Ján Mihálik, predseda komisie chovu hydiny.
V roku 1995 začali riešiť stav v členskej základni, kde značná časť registrovaných členov bola neaktívna z rôznych dôvodov (vysoký vek, choroby i nezáujem). V evidencii bolo napokon 35 dospelých členov a 18 mladých chovateľov.
Celá činnosť v roku 1995 bola zameraná na tri okruhy: ekonomický, chovateľský, organizačný.
V snahe zabezpečiť pre organizáciu dostatočné finančné prostriedky venovali sa obchodnej činnosti, nákupu a predaju hydiny. Bolo to ťažšie ako po minulé roky, pretože na okolí vzniklo viacero podnikov, ktoré sa takouto činnosťou zaoberali. I napriek tomu vyprodukovali čistý zisk 47 tisíc korún a pritom pomohli občanom bez problémov si zaobstarať chovnú i jatočnú hydinu (kurence, húsence, sliepky chovné i konzumné, morky a pod.).
Záujmom organizácie bolo rozširovať čistokrvný chov nielen medzi členmi, ale i medzi ostatným obyvateľstvom. Vidieť to i z toho, že v roku 1995 predali občanom 2 500 kureniec.
Králikárska komisia spolupracovala iba s malým počtom členov, pretože v roku 1995 sa registrovalo iba 6 chovateľov čistokrvných plemien králikov. Títo chovatelia sa zaoberali štyrmi uznávanými plemenami. Slabá bola i účasť na výstave v Beluši, kde prezentoval svoj chov králikov iba Pavol Kalus.
Dom chovateľov bol stredobodom pozornosti organizácie po celý rok 1995. Bolo to majetkovo-právne usporiadanie objektu a najmä rekonštrukcia vonkajších i vnútorných priestorov, ktorá bude pokračovať aj v roku 1996.
_____________________________________________________________
1071
_____________________________________________________________
Miestny odbor
Matice slovenskej
Miestny odbor Matice slovenskej v Ladcoch mal v roku 1995 počet členov 43. V tomto roku viedol organizáciu 5-členný výbor v zložení:
Alžbeta Bušíková, predsedkyňa
Anna Kacinová, tajomníčka
Mgr. Ľudmila Vráblová
Alena Suchárová
Irena Gajdošíková
v revíznej komisii: Jozefína Kalusová
Anna Gachová
Martin Fatura.
V roku 1995 usporiadal Miestny odbor MS výchovno-vzdelávací zájazd na trase: Brezová pod Bradlom - Košariská - Jaskyňa Driny - Červený Kameň - Piešťany.
Ďalšia činnosť, okrem niekoľkých relácií o slovenských národných dejateľoch v miestnom rozhlase, sa zamerala na pomoc pri organizovaní niektorých podujatí v obci, ako boli: rozlúčka so žiakmi 8. ročníka, rozlúčka s učňami OU Ladce, stretnutie so staršími dôchodcami, Večer poézie Pavla Koyša, Deň matiek.
Slovenský zväz
protifašistických
bojovníkov
Na čele organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Ladcoch stál výbor v zložení:
Ing. Karol Horký, predseda
Jozef Rožník, hospodár - pokladník
Anna Kresáčová, tajomníčka
Pavol Janík, člen revíznej skupiny
Gizela Cahelová, členka revíznej skupiny.
Vzhľadom na vysoký vek členov (priemerný vek 72,2 roka), nemohli požadovať od členov mimoriadnu činnosť.
Organizácia SZPB sa podielala na organizovaní osláv roku 1995, menovite osláv oslobodenia, výročia SNP v obci, pietnej spomienke na zavraždených Ladčanov a iných.
V rámci činnosti vo vnútri organizácie usporiadali stretnutia s členmi oslavujúcimi životné jubileum.
26. augusta 1995 uskutočnili výročnú schôdzu, ktorá vyhodnotila činnosť za roky 1994 - 1995. Ako vyplynulo zo schôdze, hlavnú činnosť venovali a i naďalej venujú rozširovaniu členskej základne v súlade so stanovami SZPB.
_____________________________________________________________
1072
_____________________________________________________________
Slovenský zväz
zdravotne postihnutých
Základná organizácia Slovenského zväzu zdravotne postihnutých v Ladcoch (bývalý Slovenský zväz invalidov), združovala v roku 1995 dovedna v Ladcoch a Tunežiciach 45 členov.
Vo výbore oproti predchádzajúcemu roku nenastali nijaké podstatné zmeny. Predsedom organizácie bol i v roku 1995 Štefan Kováčik.
Výročná členská schôdza sa konala 18. februára 1995 za prítomnosti 30 členov. Na schôdzi okrem bežného programu boli prijatí noví členovia.
V apríli 1995 sa zúčastnili členovia pracovnej brigády na úprave parku pred kultúrnym domom (kosenie, hrabanie).
Pre svojich členov usporiadali niekoľko zaujímavých podujatí:
- v júni 1995 posedenie pri dychovke,
- 26. júla zájazd do Banskej Štiavnice za účasti 45 členov, včítane ich detí,
- ku Dňu úcty k starším pripravili pre svojich členov i ostatných občanov
spoločenské posedenie na chate Muflón za účasti 40 občanov.
Telovýchovná jednota
Tatran Ladce
V roku 1995 telovýchovnú jednotu viedol výbor v zložení:
Anton Machala, predseda
Pavol Tichý, tajomník
členovia: František Gach
Vladimír Chovanec
Štefan Zábojník
Pavol Melicher
Roman Šedík.
Výbor tak, ako v roku predchádzajúcom, zápasil najmä s finančnými problémami, ktoré zväčša riešil za pomoci Považskej cementárne, Obecného úradu v Ladcoch, z dotácií a z vlastnej činnosti. Celá činnosť sa obracala iba na futbal. Ostatná telovýchovná a športová činnosť sa konala skôr
spontánne z iniciatívy jednotlivcov (niektoré telovýchovné aktivity v telocvični ZŠ, mládeže v Horných Ladcoch a pod.).
Vo futbalovej sezóne 1994 - 1995, ktorá skončila v júni 1995, hralo futbalové družstvo dospelých v I. triede majstrovstva kraja. Trénerom bol Viliam Malovec, vedúcim družstva Vladimír Chovanec.
K dispozícii boli hráči: Černík Štefan, Daško Ferdinand, Ďuriška Jozef, Faturík Ján, Filiač Roman, Floriš Kamil, Gavlak Miroslav, Hriadel Milan, Hujo Daniel, Chleban Vladimír, Jamrich Ján, Koyš Jaroslav, Klučka Ľubomír, Kučma Marián, Kret Stanislav, Mackura Marián, Milčík Vladimír, Mosorjak Vladimír, Prekop Miroslav, Prekop Marián, Pavlačka Ján, Pajerchin Marián, Machala Anton, Seidel Marián, Stratený Pavol, Štefanec Ferdinand, Zábojník Štefan.
_____________________________________________________________
1073
_____________________________________________________________
Z družstva odišli Vladimír Čáp, ktorý zanechal aktívnu činnosť, Vladimír Nemečkaj prestúpil do Rakúska, Jozef Závracký prestúpil do Bratislavy a Vladimír Melicher zanechal aktívnu činnosť.
V súťaži skončili na 10. mieste s 35 bodmi, keď 11 zápasov vyhrali, 5 remízovali a 10 prehrali. Treba dodať, že z pôvodných 38 bodov získaných na ihrisku im po skončení súťaže odčítali 3 body za inzultáciu rozhodcu v Starej Bystrici.
Najlepším strelcom v ročníku 1994 - 1995 bol Pavol Stratený - 26 gólov.
Družstvo dorastu hralo v ročníku 1994 - 1995 v II. triede okresného majstrovstva. Trénerom bol Pavol Tichý a vedúcim Cyril Kulich. V tomto ročníku skončilo družstvo so ziskom 25 bodov (11 víťazstiev, 3 nerozhodné výsledky a 8 prehier) na 5. mieste.
Najlepším strelcom bol Michal Habánek - 32 gólov.
Družstvo žiakov pod vedením trénera Františka Koiša a vedúceho Pavla Černíka sa umiestnilo vo svojej súťaži na 4. mieste so ziskom 17 bodov (zo 16 zápasov).
V ročníku 1995 - 1996 prevzal trénerskú funkciu v družstve dospelých nový tréner Ján Pavlačka. V hráčskom kádri bolo 22 hráčov. Tu nastalo iba veľmi málo zmien. Po jesennej časti 1995 skončilo mužstvo na 10. mieste, keď z 13 zápasov vyťažilo iba 16 bodov.
V tomto súťažnom ročníku sa prihlásilo aj tzv. „B“ mužstvo, ktoré zaradili do 4. triedy okresného majstrovstva (Kameničany, Kolačín, Lazy pod Makytou, Tunežice, Roma Prejta, Ladce B, Horná Breznica, Zubák). Na jeseň 1995 získali 7 bodov a skončili na 6. mieste.
Trénerom B mužstva TJ Tatran Ladce bol Milan Bajza.
V sezóne 1995 - 1996 v jesennej časti si veľmi dobre počínalo družstvo dorastu (tréner Pavol Tichý), ktoré vo svojej súťaži - II. triede okresnej súťaže získalo 25 bodov a skončilo predbežne na druhom mieste, čo je najlepšie umiestnenie zo všetkých družstiev v obci.
Žiakov viedol v sezóne 1995 - 1996 nový tréner Pavol Melicher a Milan Hriadel. Na jeseň získali iba 4 body, čo stačilo na 9. miesto.
TJ Tatran Tunežice
V roku 1995 mal výbor TJ Tatran Tunežice pri vedení svojej organizácie ešte zložitejšiu situáciu ako v roku 1994. Boli to otázky finančno-materiálne, ale i organizačné, ktoré zapríčinili mnohé problémy.
Futbalový oddiel v ročníku 1994 - 1995 skončil na 12. mieste v III. triede okresnej súťaže a zostúpil do IV. triedy, kde v jesennej časti 1995 - 1996 zaujal predbežné 4. miesto. Trénerom družstva bol Rudolf Kvasnica a Jozef Vician, vedúcim mužstva Bohumil Kvasnica. Kvalitu výkonov v ročníku 1994 - 1995, ale i v ďalšom období značne ovplyvnila
skutočnosť, že podstatná časť futbalistov cestovala za prácou mimo Slovenskej republiky, vždy sa na nedeľu nevracali a tak družstvo nikdy nenastúpilo kompletné.
_____________________________________________________________
1074
_____________________________________________________________
Futbalisti TJ Tatran Tunežice sa už viac rokov zaraďujú na popredné miesta v súťaži slušnosti. Tak to bolo aj v roku 1995.
TJ Tatran Tunežice v roku 1995 viedol výbor v zložení:
Bohumil Kvasnica, predseda
Milan Letko, tajomník
Jozef Rožník, hospodár - pokladník
Dušan Minárik, člen
Štefan Cák ml., člen výboru.
Organizácia mala v roku 1995 počet členov 56, z ktorých väčšinu možno pokladať za aktívnych.
Predseda TJ Tatran Ladce za dlhoročnú činnosť v telovýchove (predsedom od roku 1967) bol vyznamenaný ako „Zaslúžilý funkcionár telovýchovy“.
Materiálne zabezpečenie, ako som spomínal v úvode, bolo nie najlepšie. Od vyšších telovýchovných organizácií nedostali nijaké finančné prostriedky a tak boli odkázaní na sponzorov, ktorými boli Obecný úrad v Ladcoch, Slovlak Košeca a jednorázovo vypomohli aj Považské cementárne. Zo získaných prostriedkov o.i. kúpili automatickú práčku a motorovú kosačku (Obecný úrad Ladce). Organizácia od roku 1993 žila aj z financií, ktoré získali predajom autobusu AVIA-IKAR.
V septembri 1995 presťahovali klubovňu z Osvetovej besedy do starej školy, čím sa podstatne vylepšili podmienky na činnosť. Budovu dostala TJ do užívania od Obecného úradu v Ladcoch. Sú tam inštalované stolnotenisové stoly k dispozícii mládeži v miestnej časti Tunežice.
Brigádnickej činnosti pri úprave klubovne, ihriska sa zúčastňovali najmä starší členovia.
Tunežičania si pochvaľovali dlhodobú dobrú spoluprácu s TJ Slovlak Košeca, odkiaľ pochádza aj najviac hráčov mužstva v roku 1995 - osem.
Miestny spolok Slovenského
červeného kríža
Miestny spolok Slovenského červeného kríža Ladce - Tunežice evidoval v roku 1995 počet členov 360, z toho 70 dôchodcov. Nie všetci členovia však boli aktívni.
Miestny spolok mal vyškolené ošetrovateľky a opatrovateľky, ktoré boli schopné poskytnúť prvú pomoc. Všetky ošetrovateľky boli vybavené lekárničkami s najnutnejším materiálom potrebným k poskytnutiu prvej pomoci.
Dôležitou zložkou spolku bol oddiel Mladých zdravotníkov organizovaný v spolupráci so Základnou školou v Ladcoch. Pripravovali
ich v základoch zdravotníctva a prvej pomoci. So získanými vedomosťami sa zúčastnili na okresnej súťaži a iných podujatiach mladých zdravotníkov.
Z nich medzi najvydarenejšie patril výlet do ladeckých hôr spojený so zberom liečivých rastlín a nacvičovaním modelových situácií na nácvik prvej pomoci. Výletu sa zúčastnilo okrem detí viac ako dvadsať dospelých, členov SČK.
_____________________________________________________________
1075
_____________________________________________________________
Výbor organizácie mal v roku 1995 týchto členov:
Ján Abrahámovský, predseda
Mgr. Gabriela Koštialiková, podpredsedníčka
Anna Ištvániková, tajomníčka
Eva Tichá, pokladníčka
členovia výboru:
Júlia Belianová
Valéria Koišová
Margita Kantoríková
Anna Králová
Lýdia Sláviková
Anna Mazúrová
Štefan Babečka.
Z ďalšej činnosti treba ešte spomenúť bezpríspevkové darcovstvo krvi (celkom okrem cementárne 12 darcov) a od 22. januára do 18. februára tzv. Valentínova kvapka (celkom 6 darcov).
Aj v roku 1995 upravovali členovia (24 brigádnikov) verejné priestranstvá už po mnoho rokov na tom istom mieste - od novinového stánku po križovatku. Spoločne s inými organizáciami čistili a upravovali hroby na oboch cintorínoch, čistili priestranstvá.
Pre členov usporiadali celodenný zájazd do Bojníc, Trenčianskych Teplíc spojený s večerou a posedením pre všetkých účastníkov.
Za zmienku stojí zber šatstva, ktoré je ešte schopné ďalšieho použitia a výpomoc sociálne slabým rodinám.
Slovenský zväz
záhradkárov
Táto organizácia evidovala v roku 1995 počet členov 62, z ktorých drvivá väčšina bola aktívna pri prácach organizovaných výborom hlavne pri ošetrovaní sadu, kosení spoločných priestorov, pri úprave svojich záhrad a predzáhradok i úprave priestorov v obci.
Ani v tomto roku sa nepodarilo zorganizovať výstavu ovocia a zeleniny, okrem iného aj preto, že nebola v roku 1995 dobrá úroda ovocia.
V roku 1995 bol na čele organizácie výbor:
Jozef Martinák, predseda
Pavol Kalus, tajomník
Juraj Letko, hospodár
členovia:
Martinák Emil
Češko Štefan
Čemeš Jozef
Mosoriak Štefan
Kalus Ervín
Kováčik Marián, predseda kontrolnej komisie.
_____________________________________________________________
1076
_____________________________________________________________
LESNÉ DRUŽSTVO -
POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVO
URBÁRSKE
POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVO
Lesné družstvo -
pozemkové spoločenstvo
Rok 1995 bol pre členov Lesného družstva v znamení výsadby a ochrany lesa, riešení organizačných otázok, registrácie členstva a ďaších úloh.
Pri ochrane lesa nepriateľom číslo jeden bol kôrovec. Členovia Lesného družstva osadili 12 lapačov a spravili 60 m3 lapárov proti jeho rozširovaniu. Tento škodca v poslednom období zapríčinil, že v roku 1995 museli vyťažiť 678 m3 smreka.
Ako nutná kompenzácia za predchádzajúce ťažby i ťažby v roku 1995 bola výsadba. Venovali sa najmä výsadbe listnatých stromov. Spolu vysadili 13 235 stromkov, z toho 300 kusov smreka, 2 200 kusov duba, 5 085 buka, 5 500 borovíc a 450 kusov smrekovca.
Spolu so spomínanou ťažbou dreviny po napadnutí kôrovcom vyťažili v roku 1995 1 123 m3 drevnej hmoty, z toho 305 m3 v rámci lesného hospodárskeho plánu a 40 m3 polomového dreva a pre samovýrobu poskytli tiež 40 m3 dreva.
Pri všetkých činnostiach odpracovali členovia 4 096 hodín.
V roku 1995 malo Lesné družstvo - pozemkové spoločenstvo v Ladcoch doteraz najväčší príjem - celkom 1 252 622 Sk a výdavok 790 tisíc korún.
Stále pokračovalo spresňovanie registrácie členov. U mnohých nebolo dostatočne preukázané vlastníctvo (dedičské konanie). V rokoch 1993 a 1994 vyplatili odmeny domnelým vlastníkom s tým, že si vlastníctvo vybavia na notárskom úrade. Keďže sa tak v mnohých prípadoch nestalo, výbor nedoporučil ďalšie vyplácanie podielov dovtedy, kým sa proces preukazovania vlastníctva neukončí.
Na čele Lesného družstva - pozemkového spoločenstva v Ladcoch v roku 1995 stál výbor:
Jozef Martinák, predseda - hospodár
Božena Majeríková, pokladník - hospodár
Ing. Emil Záhradník, hájnik
Ing. Emil Remo, člen
Valentín Bednárik, člen.
Odborným lesným poradcom bol Ivan Kobza.
_____________________________________________________________
1077
_____________________________________________________________
Urbárske pozemkové
spoločenstvo
V roku 1995 viedol Urbárske pozemkové spoločenstvo výbor:
Jozef Martinák, predseda - hospodár
Margita Kantoríková, pokladníčka
Ing. Emil Záhradník, hájnik
Ing. Emil Remo, člen
Ondrej Hriadel, člen.
Urbárske pozemkové spoločenstvo malo 276 členov pasienkového práva, (počet členov horového práva stále nebol presne určený).
Urbárske lesy nachádzajúce sa v katastrálnom území Veľkého Košeckého Podhradia ponechali v prenájme Štátnym lesom na základe dohody. Urbárske pasienky sú v riešení s Poľnohospodárskym družstvom Košeca.
Ostatok pasienkov v horskej oblasti, na ktorých hospodárili Štátne lesy, obhospodárovalo Urbárske pozemkové spoločenstvo. Sú to pasienky zčasti zarastené kríkmi (pasienky, ktoré JRD málo užívalo a tie, ktoré boli už pred založením JRD vysadené). Bolo to asi 6 - 8 hektárov.
Urbársky dom bol stále v prenájme na obchodné účely, ale novej firme AMV Žilina (Katarína Vyvozilová). Urbárske spoločenstvo dalo urobiť na dome niektoré stavebné opravy a doplnky.
Pre potreby Urbariátu a Lesného družstva v roku 1995 prenajali od obce starší dom (bývalý dom Adolfa Zelíka) a kúpili terénne vozidlo.
V roku 1995 sa vyriešili majetkovo-právne otázky reštitučného charakteru. Na pozemkovom úrade predložili zoznam oprávnených osôb, ktorým vrátili vlastnícke právo na urbárske pasienky odňaté v roku 1950. Celkovému počtu 276 vlastníkov vrátili 75,33 hektára. Asi 5 hektárov nevrátili a budú ich riešiť pri vyrovnaní s pozemkovým fondom.
V hospodárení dosiahli slušné výsledky (440 375 Sk príjmov, 93 356 Sk výdavkov). Tak ako v prípade Lesného družstva, ani Urbárske
pozemkové družstvo v Ladcoch nevyplácalo za rok 1995 podiely pre nedostatočné preukázanie vlastníctva členov (neúplné dedičské konanie). Peniaze zostali v rezervnom fonde.
ŽELEZNIČNÁ STANICA
V LADCOCH
V roku 1995 v železničnej stanici Ladce nenastali nijaké podstatné zmeny personálneho, technického ani stavebného rázu.
Prednosta železničnej stanice bol Pavol Fatura, ktorému bolo podriadených 46 zamestnancov (44 plánovaných). Pomerne vysoký počet zamestnancov je zdôvodnený tým, že do celkového stavu sa započítavali aj pracovníci nasamostatnej železničnej stanice Beluša, ktorá bola riadená z Ladiec.
_____________________________________________________________
1078
_____________________________________________________________
Dopravná intenzita
Nakládka v železničnej stanici Ladce bola v roku 1995 o niečo vyššia ako v roku 1994, čo bol výsledok zvýšených výkonov v Považskej cementárni.
Naložili 449 679 ton v 10 588 vozňoch (nárast oproti roku 1994 na 106,9%).
Vyložili 120 682 ton v 2 845 vozňoch (pokles na 92% oproti roku 1994).
Cez stanicu Ladce prešlo v roku 1995 takmer 17 500 vlakov nákladnej prepravy a rušňov a 23 953 vlakov s prepravou cestujúcich.
V roku 1995 Železnice SR zredukovali počty vlakov na rôznych tratiach, na našej trati Bratislava - Žilina sa však počet vlakov prepravujúcich cestujúcich neznížil.
Tržby v stanici Ladce
Tržby v roku 1995 oproti roku 1994 poklesli na 80,8% a dosiahli výšku 325 711 Sk. Tržby z prepravy tovaru dosiahli 46 154 088 Sk, čo bol nárast oproti roku 1994 na 141,4 %. Vzniklo to zmenou systému účtovania tržieb za prepravu od a po štátnu hranicu.
V roku 1995 nezaznamenali v priestoroch železničnej stanice Ladce nijakú dopravnú nehodu.
VODNÁ ELEKTRÁREŇ
V LADCOCH
Keďže sa v ostatnom čase dosť často menil názov elektrárne v Ladcoch, uvádzam jeho presné znenie:
Slovenské elektrárne, a.s., Vodné elektrárne Trenčín,
závod Dubnica nad Váhom,
výrobňa Vodná elektráreň Ladce.
Výrobňu v Ladcoch viedli aj v roku 1995 Ivan Fedor a Štefan Zacko.
V oblasti výroby splnili úlohy na 101% a rovnako si plnili aj harmonogramom a plánom stanovené úlohy v opravách, čo zohráva v chode elektrárne podstatnú úlohu.
Na turbíne 1 sa robili iba bežné opravy, na 2. turbíne sa vymieňal regulátor otáčok, ktorý je riadený počítačom. Oprava trvala 49 dní. Počas roka sa vykonávali revízie na rozvodoch (110 kilovatovom i 22 kilovatovom).
INÉ PODNIKY
V Ladcoch v roku 1995 vykonávali činnosť ešte:
Anton Jendrol - píla, drevospracujúci podnik,
Palivex s.r.o. - firma zaoberajúca sa exportom a importom palív
Anton Kubáň - zriadil vo svojich priestoroch výrobňu smažených
zemiakových výrobkov.
_____________________________________________________________
1079
_____________________________________________________________
POVAŽSKÁ
CEMENTÁREŇ, a.s.
Rok 1995 sa v cementárni vyznačoval určitými osobitosťami, ktoré sprevádzali hospodársku činnosť a mali značný vplyv na dosiahnuté výsledky, ktoré sa hodnotia ako dobré. Išlo najmä o tieto úlohy:
Vytvorenie dostatočných zásob slinku, stabilizovanú prevádzku rozhodujúcich výrobných uzlov, osobitne rotačnej pece.
Medzi hlavné úlohy patrilo aj dosahovanie vysokej kvality výroby a rovnomernú nakládku podľa objednávok odberateľov. Tu patrila aj obchodná činnosť - predaj nielen cementu, ale aj slinku.
Pozornosť venovali aj výrobe novej minerálnej prísady lanovy a jej vývoz na zahraničné trhy. V obchodnej činnosti sa zaznamenal aj znížený predaj cementu, hlavne za prvé tri štvrťroky, čo bolo výslednicou zvyšovania konkurencie na zahraničných trhoch a orientácie predaja predovšetkým na solventných odberateľov.
S predajom súvisela doprava, ktorá na železnici opäť zdražela. Bolo treba zvýšiť podiel prepravy lodnej do SRN a Rakúska a návrat k využívaniu dopravy cementu autocisternami.
Z investičných úloh to bola výstavba paletizačnej linky a započatie paletizačného a do fólií baleného cementu. Novum bolo aj realizovanie generálnej opravy na konci roka 1995, o čom píšem na inom mieste.
Celkové hodnotenie vyznelo tak, že hospodárske výsledky za rok 1995 boli v súlade so základnými zámermi, vrátane zámerov v sociálnej oblasti.
Vedenie podniku
V riadiacich orgánoch akciovej spoločnosti Považská cementáreň sa v roku 1995 (september - október) uskutočnili viaceré personálne zmeny.
V septembri 1995 uvoľnila Dozorná rada Považskej cementárne Ing. Oldricha Kebíska z funkcie člena predstavenstva a na jeho miesto zvolila Ing. Jozefa Mikušinca. Uvoľnili aj Ing. Jaroslavu Ďurišovú, takže najvyšší orgán spoločnosti - predstavenstvo, malo nasledovné zloženie:
Ing. Anton Barcík, predseda predstavenstva
Ing. Jozef Mikušinec, podpredseda predstavenstva
Ing. Ivan Horvát, člen predstavenstva (Slovnaft Bratislava)
Ing. Pavol Baranec, člen predstavenstva (Forward Považská Bystrica).
Zmeny nastali aj v dozornej rade Považskej cementárne, kde Ing. Jozef Mikušinec bol nahradený Štefanom Sakalom, ktorého zvolili zamestnanci vo voľbách v októbri 1995.
_____________________________________________________________
1080
_____________________________________________________________
Dozorná rada mala potom toto zloženie:
JUDr. Bruno Čanády, predseda (Fond národného majetku)
Ján Kvorka (FNM)
Ing. Marián Pavlásek (FNM)
Jaroslav Michálek (FNM)
Anton Malovec (Považská cementáreň)
Štefan Sakala (Považská cementáreň).
Výkonné vedenie sa tiež zmenilo. Po uvoľnení Ing. Oldricha Kebíska z funkcie generálneho riaditeľa, zvolilo v septembri predstavenstvo nového generálneho riaditeľa. Generálny riaditeľ uvoľnil z funkcie ekonomickú riaditeľku v súvislosti s jej odchodom do bankovej sféry a menoval novú ekonomickú riaditeľku, obchodného riaditeľa a personálneho riaditeľa.
Výkonné vedenie malo potom toto zloženie:
Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ
Ing. Jozef Mikušinec, technický riaditeľ
Ing. Pavol Martauz, výrobný riaditeľ
Ing. Anton Janík, obchodný riaditeľ
Ing. Mária Kebísková, ekonomická riaditeľka
Ing. Peter Šumaj, personálny riaditeľ.
Mimoriadne valné
zhromaždenie
Mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov sa konalo 15. decembra 1995. Zhromaždenie akcionárov spoločnosti Portlandcement, a.s., Ladce sa oboznámilo so skutočnosťou, že 1. 12. 1995 sa podpísala zmluva medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a spoločnosťou Portlandcement. Rovnako akcionárov informovali o činnosti
akciovej spoločnosti od jej vzniku, o premene listinných cenných papierov na zaknihované. Na zhromaždení schválili zmenu stanov, ako ju navrhlo predstavenstvo.
Na záver Ing. Anton Barcík, ktorý valnému zhromaždeniu predsedal, vysvetlil postup privatizácie. Zdôraznil, že hlavným motívom zakladateľov bolo dosiahnuť (napriek snahám zahraničných firiem), aby cementáreň zostala v rukách domácich a umožnilo sa zamestnancom spolurozhodovať o ďalšom vývoji.
Priebeh privatizácie
Zmluvu o predaji a kúpe akcií akciovej spoločnosti Považská cementáreň podpísali 1. decembra 1995 štatutárni zástupcovia Fondu národného majetku SR Ing. K. Danys, podpredseda výkonného výboru a Ing. Pinkava, riaditeľ sekcie priamych predajov a za účasti generálneho riaditeľa Ing. A. Barcíka štatutárni zástupcovia akciovej spoločnosti
Portlandcement, a.s., Ladce Ing. Anton Janík, predseda predstavenstva
_____________________________________________________________
1081
_____________________________________________________________
a Ing. Viera Rafajová, podpredsedníčka predstavenstva. Predávané akcie predstavovali 58%-ný podiel zo základného imania Považskej cementárne.
Týmto aktom bol zavŕšený proces úsilia a.s. Portlandcement, ktorej vysoký podiel akcií vlastnia zamestnanci cementárne. Vysoká účasť zamestnancov nemá obdobu v celej Slovenskej republike.
Zopakujeme si rozhodujúce kroky, ktoré viedli k dosiahnutiu takéhoto výsledku privatizácie:
8. novembra 1993
Založili obchodnú spoločnosť Portlandcement, s.r.o. piatimi členmi vrcholového vedenia podniku.
14. decembra 1994
Rozšírenie spoločnosti Portlandcement o 12 vedúcich útvarov podniku.
13. júla 1995
Predložili privatizačný podnet na Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR, v ktorom boli splnené všetky kritériá stanovené pre nového nadobúdateľa časti akcií Považskej cementárne.
31. júla 1995
Premena obchodnej spoločnosti Portlandcement, s.r.o. na akciovú spoločnosť. V zakladateľskej zmluve zakladatelia - upisovatelia akcií garantovali záväzok zapojiť ďalších zamestnancov do privatizácie cementárne.
10. augusta 1995
Predstavenstvo Portlandcement, a.s., Ladce schválilo predaj listinných cenných papierov odplatným prevodom dočasných listov na meno od predávajúcich upisovateľov na kupujúcich, t.j. zamestnancov cementárne. Cenné papiere od 17 zakladateľov kúpilo celkom 437 zamestnancov cementárne.
5. októbra 1995
Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky schválilo uznesenie a vydalo rozhodnutie o priamom predaji 58% akcií Považskej cementárne, a.s., Ladce pre kupujúceho Portlandcement, a.s., Ladce. Treba podotknúť, že uznesenie zo septembra o predaji 46% nerealizovali.
27. novembra 1995
Výkonný výbor Fondu národného majetku SR schválil zmluvu o odplatnom prevode akcií Považskej cementárne, a.s. pre kupujúceho Portlandcement, a.s.
1. december 1995
Podpísanie zmluvy o predaji akcií Považskej cementárne medzi predávajúcimi a kupujúcimi. Súčasne podpísali aj zmluvu o zriadení záložného práva k akciám v Stredisku cenných papierov.
Pravda, ani táto rekapitulácia najdôležitejších bodov procesu privatizácie nevystihuje všetko, čo sa muselo podniknúť. O problematike privatizácie Ladeckej cementárne sa často písalo v dennej tlači, hovorilo v televízii i rozhlase. K urýchleniu a zabezpečeniu toho, aby cementáreň privatizovali zamestnanci, slúžila aj návšteva podpredsedu Národnej rady SR
_____________________________________________________________
1082
_____________________________________________________________
Jána Ľuptáka a prezidenta Fondu národného majetku SR Š. Gavorníka, ktorí si prezreli niektoré prevádzky cementárne a zúčastnili sa na verejnom zhromaždení.
Počas celého obdobia registrovali príslušné orgány SR vysoký záujem hlavne zo zahraničných firiem, ktoré som už vymenoval v zápise kroniky v roku 1994. Tento záujem zahraničných firiem nebol vždy nezištný, často sledovali hlavný záujem - ochranu vlastných trhov. Až na treťom výberovom konaní rozhodla argumentácia, aby cementáreň, resp. jej podstatná časť, zostala v rukách tých, ktorí ju priviedli k prosperite.
Akcie Portlandcementu
Základné imanie Považskej cementárne, a.s., Ladce bolo rozdelené
na 338 495 akcií. Percentuálne rozdelenie akcií bolo takéto:
196 328, teda 58 % akcií Portlandcement
Podľa toho je aj zložené valné zhromaždenie,
kde je z radov zamestnancov (v tom čase 446)
spolu 461 akcionárov.
39 % akcií patrí Fondu národného majetku SR
3 % na reštitučný fond.
Zakladatelia Portlandcement, a.s., Ladce sa v zakladateľskej zmluve rozhodli upísať plnú výšku základného imania a tak spoločnosť vznikla bez výzvy na upisovanie akcií. Podľa Stanov spoločnosti je zakladateľ (akcionár) povinný splatiť plnú výšku základného imania (v tomto prípade 1 000 Sk za akciu) do jedného roka od vzniku spoločnosti. Pri zápise do Obchodného registra zaplatili základné imanie vo výške 30%.
Zvýšenie miezd robotníkov
Vedenie a.s. na zasadnutí dňa 30. októbra 1995 rozhodlo o 10%-nom zvýšení hodinových taríf robotníkov s účinnosťou od 1. novembra 1995 a to tak, že o 5% sa zvýši hodinová tarifa každého robotníka a ďalších 5% rozdelia kompetentní pracovníci podľa určených zásad. Toto bolo však už druhé zvýšenie (prvé v I. štvrťroku) a tak celkové zvýšenie bolo v roku 1995 o 22,4%.
Generálna oprava po novom
Zaužívaným termínom generálnych opráv výrobných zariadení v cementárni bol začiatok kalendárneho roka. Vedenie a.s. presunulo termín generálnych opráv preto, aby sa plánované opravy rozložili na dlhšie obdobie tak, aby bolo možné väčšinu prác zvládnuť vlastnými silami. Ďalej išlo o to, aby sa skrátilo časové obdobie medzi nákupom materiálu a náhradných
_____________________________________________________________
1083
_____________________________________________________________
dielov, lepšie sa zosúladil vývoj stavu zásob a presunul nákup materiálu a náhradných dielov do obdobia lepšej platobnej schopnosti.
Rozpočet na generálne opravy bol 77 miliónov korún.
V priebehu opráv (december 1995) sa ukázalo, že termín na získanie náhradných dielov bol prikrátky a tak sa musel pôvodný plán opráv zredukovať. Nepodarilo sa ani realizovať úlohu minimalizovať náklady na nadčasovú mzdu. Svoju úlohu zohralo i chrípkové obdobie a veľká absencia pracovníkov.
Aj tak hodnotili generálne opravy ako úspešne vykonané, čo potvrdil nábeh zariadení do prevádzky.
Najdôležitejšie udalosti
Veľký dopyt bol v roku 1995 po novom výrobku LANOVA Považskej cementárne, a.s., Ladce na našom i zahraničnom trhu. Vývoj ukončili v roku 1993 a už druhý rok ho úspešne predávajú. Výrobok je založený na vlastnostiach vysokopecnej granulovanej trosky. Zmes cementu a minerálnej prísady LANOVA dáva produktom väčšiu použiteľnosť a vyššiu trvanlivosť.
V roku 1995 sa konalo rokovanie na povolenie banskej činnosti do roku 2000. Bola to dôležitá súčasť prípravy dobývania suroviny v lome Butkov. Záväzné boli nariadenia Banského úradu v Prievidzi. Hovorilo sa pritom aj o možnom rozšírení ťažby v súvislosti s pripravovanou stavbou diaľnice D1.
Koncom októbra 1995 sa pracovníci cementárne zúčastnili na konferencii o moderných technológiách vo výrobe stavebných látok, ktorú usporiadala Vedeckotechnická spoločnosť HIROCEM.
V novembri a decembri 1995 sa zúčastnili pracovníci baliarne školenia v Spolkovej republike Nemecko. Dodávateľom zariadení rotačnej
baličky, váhy, nastreľovacieho automatu a trhača vriec bola nemecká firma HAVER-BOECKER so sídlom v Oelde.
Dôležitou poradou na prerokovanie prepravy tovarov, taríf a celej problematiky spolupráce so železnicou bolo rokovanie zástupcov závodu (Ing. Janík) a zástupcov železnice na pôde generálneho riaditeľstva Slovenských železníc.
Posledný novembrový víkend sa v Uhrovci konali Dni Alexandra Dubčeka. Otvorili pamätnú sieň, na čom sa zúčastnili i členovia vedenia Považskej cementárne. Stretnutie Ing. A. Barcíka a Ing. Antona Janíka s predsedom nadácie Alexandra Dubčeka, Dr. Pavlom Dubčekom a s čestným predsedom nadácie Ladislavom Ťažkým sa nieslo v znamení budúcej spolupráce cementárne s nadáciou.
Dňa 8. decembra 1995 sa v cementárni konala výročná členská schôdza Dobrovoľného požiarneho zboru pri Považskej cementárni.
Už tradične usporiadalo vedenie cementárne a Závodný výbor odborového zväzu Deň stavbárov. Uskutočnili ho dňa 7. júla 1995 na ihrisku TJ Tatran, kde bol medzistrediskový turnaj vo futbale a potom v kultúrnom dome spoločenské posedenie pri hudbe „Orion“ z Púchova.
_____________________________________________________________
1084
_____________________________________________________________
Pracovníci lomovej prevádzky si každoročne pripomínajú sviatok sv. Barbory - patrónky baníkov. V tomto roku boli oslavy v chate Cementár v Belušských Slatinách. Tento rok oslávili svoj sviatok spolu s manželkami.
Tradičné bolo i stretnutie bývalých pracovníkov cementárne, ktoré sa v roku 1995 konalo 8. decembra. Vysoká účasť - okolo 270 pracovníkov, dokumentovala neustály záujem o dianie v ich bývalom podniku. K dobrej nálade prispela detská dychová hudba ZŠ Ladce.
Dňa 16. decembra 1995 usporiadal výrobný úsek cementárne stolnotenisový turnaj TOP 8. Bol to prvý ročník, dobre usporiadaný po spoločenskej i športovej stránke. Vo finále sa stretli Ing. Tiso a Ing. Ježo. Prvým víťazom sa napokon stal Ing. Tiso.
19. decembra 1995 sa stretli členovia vedenia a.s. Považskej cementárne so zástupcami odborov podniku, kde si navzájom vysvetlili svoje budúce úlohy a priority spolupráce.
Zaujímavý je pohľad do platobných otázok cementárne. Často sa stávalo, že odberateľ cementu dodávku jednoducho nezaplatil. V podniku sa zaužívalo pravidlo, že po troch mesiacoch urgencií sa prípad dal na súd. Takto bolo v roku 1995 podaných na neplatičov 217 žalôb. Častými dlžníkmi boli podniky, ktoré boli už v likvidácii a vyskytli sa aj prípady podvodných nákupov.
Rok 1995 možno z hľadiska zásadných zmien v cementárni pokladať za historický. Zmena vo vlastníckych vzťahoch, niektoré nové technológie a najmä vysoká kvalita výrobkov dávali možnosť dobrého predaja, teda faktora, ktorý hýbe výrobu a potom i prosperitu našej najstaršej cementárne v Slovenskej republike.
POĽNOHOSPODÁRSKE
DRUŽSTVO 1. MÁJ KOŠECA
Významné obdobie
Hodnotenie hospodárenia činnosti Poľnohospodárskeho družstva Košeca spadá do obdobia 150. výročia družstevníctva na Slovensku, čo malo význam nielen pre slovenské, ale i európske a svetové družstevníctvo.
22. augusta 1995 schválila vláda Slovenskej republiky správu o poľnohospodárstve a potravinárstve na Slovensku, čo je tiež určitý medzník v živote poľnohospodárskych družstiev.
Vo februári 1995 sa predstavenstvo družstva zaoberalo Nariadením vlády 208/94 o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku. Podľa týchto nariadení je družstvo povinné platiť nájomné za pôdu, ktorú užíva. Súčasne schválili bonitné triedy a ich ceny, výšku nájomného za ornú pôdu 0,3 % a za lúky a pasienky 0,05 %.
Úlohy na rok 1995 boli schválené na výročnej členskej schôdzi, ktorá sa konala 10. marca 1995. V ďalšom zápise sa hodnotia práve tieto úlohy.
_____________________________________________________________
1085
_____________________________________________________________
Pracovníci a členovia
Za rok 1995 ubudlo 30 členov a rovnako aj prijatých bolo 30. Celkový stav k 31. decembru 1995 bol 269 pracovníkov, z toho 234 členov a 35 zamestnancov. Zaujímavosťou je, že z toho bolo 160 mužov a 109 žien. Družstvo zamestnávalo 13 pracovníkov so zníženou pracovnou schopnosťou.
Predstavenstvo družstva
V systéme riadenia a organizácie sa za rok 1995 nič podstatného nezmenilo. V predstavenstve boli tí istí členovia ako v roku 1994 a ani organizačná štruktúra sa nezmenila - bola teda členená na strediská:
Výrobné stredisko Košeca, Ladce, Ilava, Košecké Podhradie, Horná Poruba, stredisko špeciálnych plodín, mäsovýroba, výstavba a služby.
Predstavenstvo zasadalo každý mesiac a podľa potreby. Tak napr. v mesiaci január a február prerokovávali hlavne náplň podnikateľského zámeru na rok 1995, v marci schválili odpredaj bytových jednotiek v Ilave, v apríli sa zaoberali jarnými poľnohospodárskymi prácami a činnosťou Zväzu poľnohospodárskych družstiev. V letných a jesenných mesiacoch to boli hlavne poľnohospodárske práce súvisiace so zberom úrody a prípravou pôdy na ďalšie obdobie. V auguste prerokovali však i žiadosť firmy KTE na odpredaj nehnuteľností s kladným výsledkom.
Rastlinná výroba
V rastlinnej výrobe bola výroba obilovín zabezpečovaná na výmere 692 hektárov, z toho pšenica na 364 ha, raž na 47 ha, jačmeň 237 ha a triticale na 38 hektároch.
Celkom sa vyrobilo 2 614 ton obilia s výnosom 3,75 tony na hektár. Najväčší priemerný výnos dosiahli v stredisku Ilava - 4,61 tony a v Ladcoch 4,10 tony z hektára.
Pšenica v celom družstve mala priemerný výnos 4,36 t, jačmeň jarný 3,33 t, raž 2,53 t, triticale 2,13 tony z hektára.
Celú výrobu obilia rozdelili podľa potrieb jednotlivých výrobných stredísk a požiadaviek na zabezpečenie živočíšnej výroby.
Na zabezpečenie osivového fondu
547 ton
na zabezpečenie vlastných osív
21
predaj na naturálie
331
kŕmny fond
625
vlastný kŕmny fond
1 088 tony.
Vlastný kŕmny fond bol určený na výrobu kŕmnych zmesí, ktoré vyrábali v stredisku Ladce. Tento zámer sa ekonomicky osvedčil, keď náklady na 1 metrický cent boli až o 80 Sk nižšie, ako pri dodávkach z nákupných organizácií.
_____________________________________________________________
1086
_____________________________________________________________
Ozimnú repku pestovali na výmere 100 hektárov a dosiahli v priemere 2,29 tony z hektára. Najlepšie bolo stredisko Ladce (2,79 t).
I naďalej pokladali v PD Košeca za najdôležitejší fakt pri rastlinnej výrobe jej rentabilitu, pričom najhlavnejším ukazovateľom popri dosiahnutej cene na trhu sú náklady na výrobu.
Napr. pri vývoze pšenice boli náklady dosť vysoké a veľmi diferencované medzi jednotlivými strediskami, čo je výsledok najmä rôznych podmienok. Náklad na 1 q pšenice bol v Ladcoch 258 Sk, v Ilave 230 Sk, ale v Košeckom Podhradí už 550 Sk. Pri pestovaní repky ozimnej boli rozdiely ešte markantnejšie. V Ladcoch vyrobili 1 q za 394 Sk, v Košeci však za 710 Sk a boli stratoví.
Náklad na výrobu metrického centu cukrovej repy za rok 1995 bol v Ladcoch 135 Sk, v Ilave 107 Sk. Priemerná cena, za ktorú družstvo repu predalo bola 92 Sk. A tak celková strata na cukrovej repe bola v roku 1995 vo výške 446 000 Sk.
V rastlinnej výrobe celkom, iba pšenica a repka olejná boli rentabilné, na ostatné plodiny sa doplácalo.
Rovnako v stredisku špeciálnych plodín bola výroba stratová, rentabilné bolo iba pestovanie ranných zemiakov. Stratová bola všetka zelenina, ktorú pestovali: kapusta skorá, poloskorá i neskorá, mrkva, petržlen, paštrnák, zeler. Tak isto úroda z ovocných stromov a kríkov nebola príliš vysoká, náklady na zber boli vysoké a predajné ceny nízke.
Celé stredisko špeciálnych plodín malo stratu 450 000 Sk.
Kladné výsledky sa dosiahli v zabezpečovaní krmovinovej základne. Krmovín bolo dostatok na všetkých strediskách, osobitne dobrá bola situácia v stredisku Ladce. Chýbajúce niektoré druhy krmovín
na jednotlivých strediskách doplňovali z tých stredísk, kde bol prebytok (Ladce, Horná Poruba).
Živočíšna výroba
K 31. decembru 1995 vlastnilo Poľnohospodárske družstvo Košeca nasledovné počty hospodárskych zvierat:
Hovädzí dobytok celkom 1 123 kusov, z toho kravy 595 kusov.
Ošípané spolu 2 225 kusov, z toho prasníc 113 kusov.
Ovce spolu 278 kusov, z toho bahníc 201 kusov.
Počet hovädzieho dobytka sa zvýšil oproti roku 1994 o 70 kusov a počet ošípaných narástol o 400 kusov.
Úžitkovosť jednotlivých hospodárskych zvierat nebola rovnaká a rozdiely medzi strediskami boli niekedy dosť veľké. Značne sa zlepšila situácia v Ladcoch, kde dosiahli dojivosť na jednu dojnicu za rok 3 468 litrov, čo je zvýšenie oproti roku 1994 o 412 litrov. V ostatných strediskách dojivosť poklesla.
Družstvo za rok 1995 dodalo na trh 1 397 955 litrov mlieka (menej ako v roku 1994 o 56 000 litrov). Pri dodávkach mlieka sa však najviac hodnotí kvalita, teda zaradenie do jednotlivých akostných tried.
_____________________________________________________________
1087
_____________________________________________________________
V I. triede dodali zo strediska Ladce 56%, v II. triede 29%, v III. akostnej triede 8 % a neštandardného mlieka bolo 15%. Najhoršie boli strediská Košeca - v I. kategórii 6% a Košecké Podhradie - v I. kategórii nič. Ilava a Horná Poruba boli lepšie ako stredisko Ladce. Celé družstvo malo mlieko zatriedené: v I. triede - 53%, v II. triede - 21%, v III. triede - 10% a neštandardu bolo 11%. Na základe takéhoto hodnotenia kvality sa dosiahla realizačná cena (Ladce 6,64 Sk).
Náklady na výrobu jedného litra mlieka boli však oveľa vyššie (v Košeci 11,10 Sk, v Ladcoch 9,10 Sk a v ostatných strediskách nad 10 korún).
Chov kráv v družstve bol v roku 1995 stratový o viac ako 3 milióny korún. Najväčšiu stratu zaznamenali v Košeckom Podhradí - viac ako 700 000 Sk, najnižšiu v Ladcoch - 328 000 Sk. Ostatné kategórie hovädzieho dobytka dosiahli stratu 4 milióny 800 tisíc korún.
V chove ošípaných zaznamenali tiež straty, za celé družstvo celkom 2 318 000 Sk. V Ladcoch bol predvýkrm a výkrm ošípaných a aj tu bola strata viac ako 400 tisíc korún.
V chove oviec je strata za rok 1995 viac ako 300 000 Sk. Ovce chovali iba v stredisku Košeca.
Celkové hospodárenie
Aby sa dali budúcim záujemcom o kroniku a o Poľnohospodárske družstvo porovnávať výsledky hospodárenia za jednotlivé roky,
uvádzam tabuľku (v Sk), ktorú uviedlo na výročnej členskej schôdzi vedenie družstva:
Stredisko
zámer 1995
skutočnosť 95
rozdiel
Košeca
- 1 462 000
- 3 173 000
- 1 711 000
Ladce
- 801 000
- 1 148 000
- 347 000
Ilava
- 930 000
- 1 957 000
- 1 027 000
Koš. Podhradie
- 1 742 000
- 3 683 000
- 1 941 000
Horná Poruba
- 1 288 000
- 1 493 000
- 205 000
Výroba špeciálnych plodín mala plánovaný zisk 307 000 Sk, v skutočnosti mala stratu 451 000 Sk. Mäsovýroba mala plánovaný zisk jeden a pol milióna korún, skutočne jej chýbalo 63 000 Sk. Výstavba bola zisková o 106 tisíc korún. Služby boli stratové o 833 Sk.
Družstvo malo celkove plánovanú stratu 5 a pol milióna Sk, skutočnosť však bola 6 667 000 Sk.
Ešte treba povedať niečo o najúspešnejšom stredisku - stredisku mäsovýroba. V roku 1995 spracovali 728 ton mäsa. Napr. kráv 152 ton, výkrmových ošípaných 440 ton, 73 ton býkov, 3 tony teliec atď. Produkcia v tomto stredisku vyjadrená v peniazoch bola 34 488 000 Sk, čo je o 269 tisíc korún viac ako v roku predchádzajúcom, na čo však malo vplyv zvýšenie cien mäsa.
_____________________________________________________________
1088
_____________________________________________________________
Stredisko výstavby uskutočnilo v roku 1995 okrem údržbárskych a menších rekonštrukčných prác najväčšiu stavbu pri prestavbe skladu umelých hnojív v Ilave. Betonárka a štrkovňa realizovali výrobu v hodnote viac ako 2 milióny korún.
Z faktov, ktoré som uviedol v zápise o Poľnohospodárskom družstve Košeca a v ňom i stredisko Ladce je vidieť, že poľnohospodári zápasia s podobnými ťažkosťami ako v roku 1994 a prakticky od roku 1990. Nepriaznivé ekonomické prostredie, najmä drahé vstupy do výroby a nízke realizačné ceny vyrobených produktov nedovolili družstevníkom v roku 1995 priblížiť sa k vytúženej rentabilite.
_____________________________________________________________
1089
_____________________________________________________________
OBSAH
ROK 1992
HLAVNÉ UDALOSTI V ROKU 1992
896
OBYVATEĽSTVO OBCE
897
Novonarodení občania. Sobáše. Úmrtia občanov.
PROGRAM OBNOVY OBCE
899
OBCHODNÁ SIEŤ A SLUŽBY
900
DANE Z NEHNUTEĽNOSTÍ
901
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO
902
Zloženie. Zasadania v roku 1992. Domová správa. Drobné prevádzky. Niektoré významnejšie stavby. Referendum v Tunežiciach.
VOĽBY DO ZASTUPITEĽSKÝCH ORGÁNOV
907
Základné údaje. Priebeh volieb. Výsledky volieb.
ŠKOLSTVO V LADCOCH
911
Základná škola. Odborné učilište. Materská škola.
KULTÚRNA ČINNOSŤ
916
SPOLOČENSKÉ A ZÁUJMOVÉ ORGANIZÁCIE
918
Slovenský rybársky zväz. Československý červený kríž. Slovenský zväz chovateľov. Slovenský zväz záhradkárov. Telovýchovná jednota Tatran Ladce. TJ Tatran Tunežice. Dobrovoľná požiarna
ochrana.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA
923
Všeobecne. Kresťansko-demokratické hnutie. Komunistická strana Slovenska.
ŽELEZNIČNÁ STANICA LADCE
925
VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE
926
Vypustenie kanála a opravy.
STREDOSLOVENSKÉ KAMEŇOLOMY A ŠTRKOPIESKY TUNEŽICE
927
JEDNOTNÉ ROĽNÍCKE DRUŽSTVO 1. MÁJ KOŠECA
927
Základné údaje. Transformácia družstva. Majetok družstva. Pôda a živočíšna výroba. Strojové vybavenie a stavby. Pracovníci JRD. Oprávnené osoby. Etapy transformácie. Výrobné stredisko Ladce.
URBÁRSKE SPOLUMAJITEĽSTVÁ A LESNÉ DRUŽSTVÁ
932
Historický pohľad. Samosprávnosť. Valné zhromaždenie v roku 1919. Pozemky pod priemyselnú výstavbu. Dvadsiate roky. Tridsiate roky. Ohraničenie pozemkov. Pozemky pod stavbu hydrocentrály. Z činnosti urbariátu v tridsiatych rokoch. Čo obsahovali Pravidlá. Roky 1939 a 1940. Po roku 1950. Zrušenie útvaru bývalých urbarialistov. Majetková podstata Lesného družstva. Majetková podstata - pasienky, štrkoviská. Tunežice. Zakladajúce valné zhromaždenie Lesného družstva. Založenie Združenia urbárnikov a členov lesného družstva Ladce. Stanovy. Dohoda o vydaní lesného majetku. Urbársky dom.
_____________________________________________________________
_____________________________________________________________
POVAŽSKÉ CEMENTÁRNE, štátny podnik
950
Výroba a predaj. Spaľovanie opotrebovaných ropných olejov. Cement vyšších značiek. Stav privatizácie podniku. Významné udalosti v podniku. Závodný výbor odborového zväzu. Dozorná rada štátneho podniku.
ROK 1993
ÚVOD - Obec Ladce v roku 1993
959
OBYVATEĽSTVO OBCE V ROKU 1993
960
Všeobecné údaje. Narodení v roku 1993. Zomreli v roku 1993. Podujatia Obecného úradu pre občanov.
OBECNÝ ÚRAD A OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO
962
Volebné obvody poslancov. Nové názvy ulíc. Funkčné obsadenie Obecného úradu v Ladcoch.
VÝZNAMNÉ ROZHODNUTIA OBECNÉHO ZASTUPITEĽSTVA
964
Záväzné nariadenia a štatúty.
BUDOVANIE OBCE
966
Významnejšie stavby. Bytové hospodárstvo.
DANE A POPLATKY
968
Daň z nehnuteľností. Uznesenie o správnych poplatkoch.
PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ V OBCI
970
Ladecké zvesti. Informátor. Obzor.
NIEKTORÉ ZVLÁŠTNE UDALOSTI ROKU 1993
971
ORGANIZÁCIE, SPOLKY, POLITICKÉ STRANY A HNUTIA
971
Dobrovoľná požiarna ochrana. Slovenský rybársky zväz. Slovenský zväz chovateľov. Slovenský zväz záhradkárov. Slovenský červený kríž. Hnutie za demokratické Slovensko. Strana demokratickej ľavice. Kresťansko-demokratické hnutie. Komunistická strana Slovenska. Matica slovenská. Telovýchova a šport v obci.
ŠKOLSTVO V LADCOCH
979
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište.
KULTÚRNY ŽIVOT V OBCI
984
OBCHODNÁ SIEŤ A SLUŽBY
985
Obchody. Reštaurácie. Služby.
ŽELEZNIČNÁ STANICA
986
VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE
987
FIRMA LAHOZ
987
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO
988
Rastlinná výroba. Krmoviny. Špeciálne plodiny. Živočíšna výroba. Stredisko mäsovýroba. Celkové výsledky hospodárenia. Predstavenstvo družstva.
ZDRUŽENIE URBÁRNIKOV A ČLENOV LESNÉHO DRUŽSTVA
992
_____________________________________________________________
_____________________________________________________________
POVAŽSKÉ CEMENTÁRNE
993
Výroba. Kvalita výroby. Rozvoj podniku. Cementáreň a ekológia. Modernizácia. Finančná situácia. Priebeh a stav privatizácie. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Ostatné aktivity závodu. Dozorná rada podniku. Zo života a histórie závodu. Odbory.
ROK 1994
ÚVOD
1001
OBYVATEĽSTVO OBCE V ROKU 1994
1002
Deti narodené v roku 1994. Zomreli v roku 1994.
OBECNÝ ÚRAD A OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO
1003
Poslanci Obecného zastupiteľstva. Funkčné obsadenie Obecného úradu. Obecné zastupiteľstvo a jeho rozhodnutia. Hospodárenie a výstavba obce. Bytové hospodárstvo. Daň z nehnuteľností.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
1007
VOĽBY V ROKU 1994
1008
Voľby so Národnej rady SR. Referendum. Voľby do samosprávy obce. Prvé zasadanie Obecného zastupiteľstva v Ladcoch.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA
1014
HZDS, KDH, KSS, SNS
ORGANIZÁCIE A SPOLKY
1017
Slovenský rybársky zväz. Matica slovenská. Slovenský zväz invalidov. Telovýchova a šport. Slovenský zväz chovateľov. Dobrovoľná požiarna ochrana. Slovenský červený kríž. Slovenský zväz zákradkárov.
ŠKOLSTVO V LADCOCH
1023
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište.
KULTÚRNY ŽIVOT V OBCI
1028
Aktivity. Obecná knižnica. Kino v Ladcoch. Kultúrny dom. Ladecké zvesti. Oslavy 50. výročia SNP.
RÔZNE UDALOSTI
1031
OBCHOD A SLUŽBY
1031
ŽELEZNIČNÁ STANICA V LADCOCH
1032
VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE
1033
URBÁRSKE POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVO. LESNÉ DRUŽSTVO - POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVO
1033
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ
1035
Výroba v roku 1994. Kvalita výroby. Predaj cementu. Prašnosť cementárne. Priebeh a stav privatizácie. Dozorná rada. Akciová spoločnosť. Útvar nových výrobných programov. Spoločenský život zamestnancov.
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO
1041
Organizácia poľnohospodárskeho družstva. Rastlinná výroba. Živočíšna výroba. Celková úroveň hospodárenia.
_____________________________________________________________
_____________________________________________________________
ROK 1995
ÚVOD
1046
ZÁKLADNÉ SYMBOLY OBCE LADCE
1047
Erb. Vlajka. Pečať obce.
OBYVATEĽSTVO LADIEC V ROKU 1995
1048
Počet obyvateľov. Deti narodené v roku 1995. V roku 1995 zomreli. Podujatia pre občanov.
OBECNÝ ÚRAD. OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO
1050
Funkčné obsadenie Obecného úradu. Poslanci. Zasadania obecného zastupiteľstva.
MIESTNE DANE
1054
Daň z pozemkov. Daň zo stavieb.
ŠKOLSTVO V LADCOCH
1055
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište.
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT
1059
Kultúrny dom. Obecná knižnica. Kino obecného úradu. Ostatné kultúrne aktivity.
VÝZNAMNÉ PODUJATIA
1061
Pietna spomienka. 50. výročie oslobodenia obce. Deň matiek. Slávnostné zhromaždenie. Oslavy SNP. Večer poézie Pavla Koyša. Hosťujúce súbory.
PRÍPRAVA DIAĽNICE D1 (Nemšová - Ladce)
1063
Údaje o diaľnici. Verejné rokovanie. Pripomienky Obecného úradu
v Ladcoch.
PLYNOFIKÁCIA A ĎALŠIE STAVBY V OBCI
1065
OBCHOD A SLUŽBY
1066
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA
1066
Miestna organizácia Hnutia za demokratické Slovensko. Slovenská národná strana. Komunistická strana Slovenska. Kresťansko-demokratické hnutie.
DOBROVOĽNÉ ORGANIZÁCIE V OBCI
1069
Slovenský rybársky zväz. Dobrovoľná požiarna ochrana. Slovenský zväz chovateľov. Miestny odbor Matice Slovenskej. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Telovýchovná jednota Tatran Ladce. Telovýchovná jednota Tatran Tunežice. Miestny spolok Slovenského červeného kríža. Slovenský zväz záhradkárov.
LESNÉ DRUŽSTVO - POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVO
1077
URBÁRSKE POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVO
1078
ŽELEZNIČNÁ STANICA
1078
Dopravná intenzita. Tržby v stanici Ladce.
VODNÁ ELEKTRÁREŇ
1079
INÉ PODNIKY
1079
_____________________________________________________________
_____________________________________________________________
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.
1080
Úlohy v roku 1995. Vedenie podniku. Mimoriadne valné zhromaždenie. Priebeh privatizácie. Akcie Portlandcementu. Zvyšovanie miezd robotníkov. Generálna oprava po novom. Najdôležitejšie udalosti.
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO
1085
Významné obdobie. Pracovníci a členovia. Predstavenstvo družstva. Rastlinná výroba. Živočíšna výroba. Celkové hospodárenie.
_____________________________________________________________

 

Rok 1996

 

KRONIKA OBCE LADCE
1996 - 1999
KRONIKÁR: Branislav LIPTÁK
ROK
1996
ROK
1997
ROK
1998
ROK
1999
ÚVOD
_____________________________________________________________
_____________________________________________________________
ÚVOD
Rok 1996 bol v znamení netypického počasia. Dlhá zima trvala až do apríla, keď 1. - 4. tohoto mesiaca napadlo 30 cm snehu. Ďalšie mesiace boli veľmi suché a od polovice júla, v auguste a v septembri daždivé počasie. November - jeho prvá polovica bola teplá, veľmi priaznivá na zber úrody.
Politická situácia na Slovensku sa oproti predchádzajúcemu roku príliš nezmenila. Politický boj medzi vládnucou koalíciou a opozíciou naďalej vyúsťoval do osobných sporov. Veľa kritiky od prostých občanov smerovalo na kriminalitu, nezamestnanosť i na neprehľadnú privatizáciu.
Najvážnejšou politicko-administratívnou záležitosťou, ktorá sa týkala každého občana, bola územná reorganizácia. Na území Slovenskej republiky sa vytvorili nové územné celky: kraje a okresy. Reorganizácia sa uskutočnila v druhej polovici roka 1996 s definitívnou platnosťou od 1. januára 1997. Dňa 31. augusta 1996 Krajský úrad v Trenčíne a mesto Trenčín poriadali slávnosť oficiálneho vyhlásenia Trenčianskeho kraja, ktorého sa zúčastnili aj funkcionári a niektorí občania z Ladiec. Podobná oslava sa uskutočnila 11. októbra 1996 v Ilave na oslavu udelenia osvedčenia okresného sídla mestu Ilava. Bývalý okres Považská Bystrica sa rozdelil na tri okresy tak, ako to bolo pred rokom 1960: Považská Bystrica, Púchov a Ilava. Všetky tri sa pričlenili do Trenčianskeho kraja.
V obci samotnej sme zaznamenali viacero podujatí, akcií a aktivít, z ktorých spomeniem okresné oslavy výročia SNP v Ladcoch, Večer poézie a odhalenie pamätnej tabule Pavlovi Koyšovi, veľké rozšírenie plynofikácie, predĺženie vodovodného potrubia, modernizáciu telefónnej siete a niektoré ďalšie. O všetkých píšem podrobnejšie ďalej.
Občania opäť, tak ako v roku 1993, podávali tzv. majetkové priznanie podľa zákona SNR z roku 1992. Podávali ho všetky fyzické osoby, ktoré mali v Slovenskej republike trvalý pobyt. Majetkové priznanie sa podávalo na obecnom úrade do 30. apríla 1996 podľa stavu k 1. januáru 1996. Muselo obsahovať všetok nehnuteľný majetok, hnuteľné veci, majetkové práva a iné majetkové hodnoty. Akcia slúžila najmä na to, aby správca dane zistil prírastky majetku. V Ladcoch podala priznanie drvivá väčšina občanov, ktorých sa to týkalo.
Na záver roka 1996 prehovoril v miestnom rozhlase starosta obce Ferdinand Bušík. Okrem iného želal občanom, aby bol nový rok 1997 rokom lásky a porozumenia, prial občanom vzájomnú úctu, ohľaduplnosť v rodinách, toleranciu v medziľudských vzťahoch, pokoj a mier, vytrvalosť a optimizmus do budúcnosti.
Večer o 23.30 hodine dňa 31. decembra 1996 sa zišli občania na križovatke v Ladcoch, aby privítali nový rok 1997 a pripomenuli si 4. výročie vzniku Slovenskej republiky. K oslave pripravili aj ohňostroj.
_____________________________________________________________
1091
_____________________________________________________________
OBYVATEĽSTVO OBCE
Počet obyvateľov
Na konci roku 1996 bolo v Ladcoch celkom 2667 obyvateľov.
Do obce sa prisťahovalo 34 osôb, spolu s novonarodenými pribudlo 59 obyvateľov. Odsťahovalo sa 32 občanov, spolu so zomretými ubudlo 68 obyvateľov. Takže sme zaregistrovali pokles počtu obyvateľov Ladiec o 9 občanov.
V roku 1996 sa narodili
Natália Gachová
Martin Mikuška
Martin Letko
Simona Ďurovcová
Marián Bielak
Alexandra Majtánová
Patrícia Maárová
Alžbeta Balušíková
Lucia Kalusová
Erik Kvasnica
Natália Gajdošová
Erik Hofstädter
Veronika Makasová
Adam Šotkovský
Michaela Dolinková
Patrik Kútny
Lucia Hermanová
Radovan Slávik
Patrik Zajac
Dana Uríčková
Tibor Baláž
Mária Váňová
Sebastián Hlavatý
Anežka Horváthová
Filip Kollár
Kristián Minárik
Celkom sa narodilo 26 detí, z toho 13 chlapcov a 13 dievčat.
V roku 1996 zomreli
Živčič Ján (43)
Melicherová Jozefína (87)
Zajac Bohumír (63)
Ďurovcová Simona (jeden deň)
Kunčevová Mária (75)
Martináková Rozália (93)
Kalusová Mária (66)
Cibiček Jaroslav (66)
Hatoka Emanuel (61)
Szegényiová Katarína (75)
Gajdošík Augustín (92)
Rudinský Ján (76)
Kočišíková Helena (73)
Margušová Mária (82)
Slávik Milan (57)
Belian František (57)
Gerbelová Anna (89)
Král Bohumil (49)
Kalusová Jozefína (58)
Kvasnicová Anna (84)
Kuman Karol (71)
Lucký Augustín (88)
Martinák Ladislav (82)
Janková Helena (80)
Kováčová Eva (81)
Petrík Vincent (71)
Hriadel Jozef (70)
Štefancová Anna (73)
Hrubo Milan (59)
Holík Karol (42)
_____________________________________________________________
1092
_____________________________________________________________
Szegényi Jozef (75)
Král Valentín (70)
Jánošík Štefan (70)
Gapko Tomáš (76)
Bieliková Marta (64)
Horváthová Anežka (1 mesiac)
Celkom zomrelo 36 občanov, z toho 16 žien a 20 mužov. Priemerný vek zomretých bol 71,4 roka. Do toho nie sú započítané deti, ktoré zomreli deň, resp. mesiac po narodení.
Najstaršími občanmi, ktorí v roku 1996 zomreli, boli Rozália Martináková 93-ročná a Augustín Gajdošík 92-ročný.
V tomto roku na následky ťažkej choroby zomrel aj náš bývalý občan a v nedávnom období právnik na obecnom úrade 72-ročný JUDr. Rudolf Beňo.
Občianske podujatia
Zbor pre občianske záležitosti, matrikárka obecného úradu za prispenia ďalších organizácií a inštitúcií v roku 1996 pripravili niekoľko aktov a podujatí.
Dňa 15. marca 1996 usporiadali uvítanie detí v obradnej miestnosti Obecného úradu v Ladcoch. Zúčastnilo sa ho 19 detí s rodičmi, starosta, účinkovali deti Materskej školy v Ladcoch a spevácky krúžok žien.
Podobné podujatie pre deti narodené v druhej časti roku 1996 pripravili 13. decembra 1996.
26. júna 1996 sa za spolupráce Zboru pre občianske záležitosti a Obecného úradu v Ladcoch konalo odovzdávanie výučných listov absolventom Odborného učilišťa v Ladcoch.
28. júna 1996 v obradnej miestnosti Obecného úradu sa rozlúčili s absolventami ôsmeho ročníka Základnej školy v Ladcoch.
Okrem týchto tradičných slávností treba ešte spomenúť stretnutie poslancov obecného zastupiteľstva a predstaviteľov politických strán, hnutí, organizácií a spolkov dňa 1. januára 1996, kde si pripomenuli 3. výročie vzniku Slovenskej republiky a zhodnotili rok 1995 v obci Ladce.
_____________________________________________________________
1093
_____________________________________________________________
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO
V LADCOCH V ROKU 1996
Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch sa zaoberalo mnohými spoločenskými, ekonomickými, ekologickými a inými problémami, ktoré sa týkali bezprostredne občanov. V tejto časti kroniky vyberám opatrenia a uznesenia, ktoré riešili otázky v právomoci obecného zastupiteľstva tak, ako sa prerokovávali na jednotlivých zasadaniach počas roku 1996.
Hlavným poslaním zasadania dňa 25. januára 1996 bolo schválenie hospodárskych výsledkov v roku 1995 a schválenie rozpočtu na rok 1996.
Celkové príjmy v roku 1995 boli
10 643 000 Sk
z toho úver
1 200 000 Sk
Rozpočtové výdaje za rok 1995
6 519 000 Sk
Investičné výdaje
2 061 000 Sk.
V rozpočte na rok 1996 sa počíta s vyššími výdavkami i príjmami.
Príjem
11 479 000 Sk
Výdaj
11 816 000 Sk
Prevod z roku 1995 je
1 482 000 Sk.
Na tom istom zasadaní konštatovali, že z obecného úradu odišiel Ing. Milan Pikora (naďalej bude pracovať na čiastočný úväzok). Odchádza aj právnik JUDr. Rudolf Beňo a na jeho miesto prijali JUDr. Ľudovíta Volníka, tiež na čiastočný úväzok.
Začala sa riešiť otázka výstavby garáží, na starosť to dostala stavebná komisia, ktorá neskôr vypracovala tri varianty.
Poslanci prerokovali a schválili vybudovanie odbočky z trasy plynovodu do Tunežíc k bytovkám v Záhradnej ulici.
Poslanci schválili návrh poplatkov na cintoríne a pohrebné služby v obci. Schválili ako záväzné nariadenie číslo 1/1996, ktorého časť uvádzam ďalej.
29. februára 1996 zvolili nového predsedu stavebnej komisie, ktorým sa stal Ing. Vojtech Mikloši. Toto zasadanie sa zaoberalo investičnými úlohami, ktoré sú pre obec veľmi nutné, ale nie sú pokryté rozpočtom. Išlo najmä o práce na verejnom osvetlení, miestnom rozhlase, rozšírenie cintorína a jeho ozvučenie, opravy chodníkov na Hviezdoslavovej ulici, opravy striech, izolácie bytoviek, plynofikácia, opravy pomníkov a ďalšie práce v hodnote okolo 4 miliónov korún.
Na zasadaní sa zaoberali aj prípravou osláv 600. výročia prvej písomnej zmienky o Tunežiciach. Poslanci poverili členov zastupiteľstva, ktorí sú z Tunežíc (J. Turzík, Kvasnica, Kováč), aby v spolupráci s ďalšími občanmi vypracovali návrh na podujatia v rámci týchto osláv.
Prerokovali iniciatívny návrh na projekt „Centrum voľného času“ pre mládež v obci s možnosťou realizovať ho v Dome kultúry v Ladcoch.
28. marca 1996 prerokovali poslanci otázku plynovodu, zmeny projektu na ulici Hviezdoslava.
Poslanci z Tunežíc informovali o príprave osláv 600 rokov Tunežíc.
_____________________________________________________________
1094
_____________________________________________________________
Z radov občanov sú ustanovené dve komisie: technická (vylepšenie verejných priestranstiev a budov) a kultúrna komisia na prípravu podujatí. Celkové náklady sa predpokladajú na 174 000 korún.
Pri obecnom zastupiteľstve bola ustanovená finančná komisia, ktorá bude v budúcnosti riešiť finančné záležitosti obce (rozpočet, vymáhanie nedoplatkov od podnikateľov, na dani z nehnuteľností a pod). Za predsedu zvolili Pavla Faturu.
16. apríla 1996 na zasadaní obecného zastupiteľstva poslanci jednomyseľne odsúhlasili Všeobecne záväzné nariadenie o cintorínoch,
o prenájme miesta na cintoríne a poplatky za pohrebné služby.
Občania si budú platiť za vykopanie obyčajného hrobu 1000 Sk, prehĺbeného hrobu tiež 1000 Sk, za vykopanie hrobu pre dieťa 500 Sk a nemluvňa 200 Sk.
Všeobecne záväzné nariadenie o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve sa v obci Ladce stalo platným od 1. mája 1996.
V úvodnom ustanovení sa uvádza, že správcom pohrebiska (cintorína) je Obecný úrad v Ladcoch. Stará sa, aby cintorín bol v poriadku a prideľuje miesta pre hroby, hrobky a urny. V ďalších častiach sa definujú pochovávacie obvody, hovorí sa o prepožičaní miesta pre hrob, stanovujú sa rozmery hrobových miest. Článok číslo 5 uvádza cenník za prepožičanie miest a to pre jednotlivcov a partnerov - manželov. Poplatky boli stanovené na 10 rokov - potom sa zvyšujú o 100 % a po 20 rokoch sa už miesta neprenajímajú.
V ďalšom ustanovení poslanci schválili zásady o dočasnom uložení mŕtveho, pochovávacej povinnosti, ukladaní telesných pozostatkov do hrobu a ďalších otázkach spojených s pochovávaním mŕtveho. Ukladá sa povinnosť pri akejkoľvek stavbe, či stavebnej úprave cintorína mať povolenie správcu cintorína - teda Obecného úradu v Ladcoch.
Všeobecne záväzné nariadenie ďalej uvádza, ako označovať hrobové miesta, ako sa o hroby starať, zánik práva na prepožičané miesto. Na záver schválili zásady o prístupe na cintorín, o správaní sa na cintoríne a sankcie pri porušovaní zásad.
(Všeobecne záväzné nariadenie v plnom znení je uložené aj v dokumentačnom archíve kroniky v časti roku 1996).
26. apríla 1996 prijali poslanci demisiu z funkcie poslanca obecného zastupiteľstva Milana Bystrického pre zdravotné dôvody
a pracovné zaneprázdnenie. Na jeho miesto nastúpil ďalší poslanec Jozef Daňo (za KDH). Na tomto zasadaní zložil predpísaný sľub poslanca.
Poslanci schválili odpredaj bývalej predajne potravín v Horných Ladcoch Ing. Miroslavovi Váňovi a pre schátralosť budovy odsúhlasili 25%-nú zľavu z odhadovanej ceny.
Ivete Zbínovej schválili prenájom priestorov bývalej školy v Tunežiciach na prevádzku pohostinstva.
_____________________________________________________________
1095
_____________________________________________________________
Dňa 30. mája 1996 sa uskutočnila opäť jedna zmena vo funkciách obecného zastupiteľstva. Novým zástupcom starostu (namiesto M. Bystrického) bol zvolený poslanec Ján Turzík.
Na tomto zasadaní schválili uzavretie skládky pevného domového odpadu od 1. júna 1996 (píšem o tom v časti „Životné prostredie“).
Hlavným bodom rokovania bolo však Všeobecne záväzné nariadenie o podnikateľskej a obchodnej činnosti v obci. Toto opatrenie upravovalo podnikateľskú činnosť na úseku vydávania súhlasu obce s umiestnením a začatím podnikateľskej činnosti. Pri obchodnej činnosti predajný a prevádzkový čas. Obecné zastupiteľstvo určilo za vykonávateľa tejto činnosti komisiu pre obchod a služby v obci.
V ďalších bodoch tohoto nariadenia stanovili, že podnikateľ je povinný požiadať obec o súhlas so začatím podnikateľskej činnosti. Obec nepovolí takú prevádzku, ktorá by ohrozovala a negatívne vplývala na životné prostredie, nezodpovedala zámerom obce v určitej lokalite a pod.
Stanovenie - schválenie predajného času určilo obecné zastupiteľstvo do kompetencie starostu obce a to i včítane zmien.
V nariadení sa ďalej spomínali povinnosti podnikateľa a to označenie a jeho náležitosti, povinnosti pri uzatváraní predajne - prevádzky, povinnosť označovať tovar cenovkami atď.
Všeobecne záväzné nariadenie v posledných častiach hovorí o porušovaní verejného poriadku a znečisťovaní životného prostredia. V závere stanovuje, kto môže vykonávať kontrolu: pracovníci obecného úradu vybavení osobitným poverením, členovia komisie pre obchod a služby, poslanci obecného zastupiteľstva a hlavný kontrolór obce.
27. júna 1996 veľa priestoru venovalo zasadanie otázkam skládky a zberu domového odpadu. Stanovili sa kritériá separovaného zberu a jeho materiálne zabezpečenie, čo si vyžiadalo náklady do 100 tisíc korún.
Zaoberali sa aj otázkami výstavby diaľnice. Ing. arch. Ján Remo informoval o záverečnom prerokovávaní projektu.
22. augusta 1996 schválili príspevok 35 000 Sk na zakúpenie počítačovej techniky pre novozriadenú Obchodnú akadémiu v Ilave.
Schválili odpredaj budovy č. 167 (časti) pre Ing. Róberta Rafaja na podnikanie (sklad textilu).
Zaoberali sa vážnou situáciou vo financovaní hlavných stavieb v obci, najmä plynovodu Ladce - Tunežice a uvažovali o prípadnej ďalšej pôžičke.
Obecné zastupiteľstvo určilo ďalšieho sobášiaceho v starostovej neprítomnosti. Stal sa ním poslanec Miroslav Kvasnica.
Zasadanie, ktoré sa konalo 26. septembra 1996, schválilo i odmietlo niekoľko požiadaviek občanov. Poslanci súhlasili so sumou 2 175 Sk na opravu kaplnky v Tunežiciach. Schválili rozšírenie úveru pre obec (na ďalšiu výstavbu) vo výške 2,5 milióna korún.
_____________________________________________________________
1096
_____________________________________________________________
Poslanci odmietli žiadosť Pavla Jesenského na zriadenie pohostinstva a obchodu s rozličným tovarom v budove, ktorá bola menovanému vrátená v rámci reštitúcií (bývalý OTEX).
Toto zasadanie sa zaoberalo aj mimoriadne dôležitou otázkou pre ďalšie úspešné fungovanie obce - pridelenie akcií Považskej cementárne obci Ladce. Poslanci obecného zastupiteľstva Ján Turzík, Jozef Daňo a pracovník Ing. Milan Pikora rokovali s podpredsedom NR Slovenskej republiky Jánom Ľuptákom, ktorý prisľúbil, že 10% akcií cementárne pridelia obci Ladce. Onedlho sa konalo zasadanie Fondu národného majetku, ktoré rozhodlo, že týchto 10% akcií sa pridelí PORTLANDCEMENTU.
5. novembra 1996 prerokovali poslanci obecného zastupiteľstva viaceré žiadosti občanov o finančnú výpomoc a o zavedenie plynu a iné - väčšinou v súčasnosti nesplnené požiadavky.
19. decembra 1996 sa zaoberali jedinou otázkou - otázkou nočného klubu. Na zasadaní sa zúčastnili zástupcovia Okresného úradu - životného prostredia Ing. Ivanka a Ing. Mužík a zástupca nočného klubu p. Luciak.
Doterajšie nezrovnalosti boli nielen v odpore občanov k tomuto zariadeniu, ale i zákonné nezrovnalosti v používaní stavby, kde prevádzka funguje bez kolaudácie. Okresný úrad v Ilave dal prísľub, že v nasledujúcom roku obnoví rokovanie a dá celú vec do zákonného rámca.
V zastupiteľstve panuje názor, že slovo k celej záležitosti by mali mať aj občania - najmä tí najbližšie pri podniku bývajúci.
PRÍJMY Z DANÍ
Dane z nehnuteľností boli v roku 1996 základnými príjmami obce.
Daň z nehnuteľností sa tak, ako po iné roky, delila na daň z pozemkov a daň zo stavieb.
Daň z pozemkov sa týkala celkovej výmery 12 088 382 m2 (orná pôda, trvalé trávnaté porasty, záhrady, stavebné pozemky a pod.). Predpis dane bol 578 885 Sk, zaplatená daňová povinnosť predstavovala sumu 369 552 korún.
Daň zo stavieb sa týkala bytových domov, stavieb poľnohospodárskej prvovýroby, chát, samostatne stojacich garáží, stavieb energetických a priemyslových, priestorov na podnikanie atď. Celkom to bolo 940 budov. Bytových domov bolo 608, garáží 213, rekreačných a záhradných chát 30. V tomto druhu dane bol predpis 1 027 184 Sk - zaplatená suma 995 647 korún.
Celkom 711 daňovníkov zaplatilo 1 325 199 Sk z predpisu 1 milión 600 tisíc korún. Väčšina dlžníkov (s väčšími sumami) boli
_____________________________________________________________
1097
_____________________________________________________________
podnikatelia, ale i niektorí občania - tí istí ako po minulé roky. Najväčším dlžníkom je však Poľnohospodárske družstvo Košeca, doteraz je to už 1 100 000 korún.
Občania boli aj v roku 1996 veľmi disciplinovaní, platili včas a v plnej výške. Od tých, ktorí nezaplatili (malí daňovníci - asi 5 000 Sk), obecný úrad daň vymáhal.
NAJDÔLEŽITEJŠIE STAVBY
V roku 1996 bol v obci veľký stavebný ruch na verejných stavbách. Popri bežných prácach na miestnych komunikáciách, údržbe domov a menších opravách, to boli tri hlavné stavby: podstatné rozšírenie trasy plynofikácie, predĺženie obecného vodovodu a zásadná modernizácia telefónnej siete. Sem patrí aj oficiálne započatie výstavby diaľnice Nemšová - Ladce, ktoré však konkrétne chotár obce ešte nezasiahlo.
Plynofikácia
Najväčší pokrok zaznamenala plynofikácia v Ladcoch práve v roku 1996. Jej trasa zasiahla už prakticky celú obec, okrem Horných Ladiec. Celkom mala trasa plynovodu na konci roka 1996 3 552 metrov, z toho v roku 1996 do Tunežíc 1 802 metrov, na ulici Cementárska 280 metrov a na ulici Hviezdoslavovej 516 metrov.
To umožnilo zaviesť plyn desiatkam domácností, včítane niektorých bytoviek.
Plynofikáciu v roku 1996 realizovali viaceré firmy. Najviac STAVIS, a.s., Žilina, FIVA Udiča, LAHOZ Ladce a Stavebno-servisný podnik Žilina.
Postupné zavádzanie plynu si vyžiadalo nemalé náklady. Trasa do Tunežíc 6 800 000 Sk, na ulici Cementárska 574 000 Sk a Hviezdoslavova ulica 849 000 korún - všetko na náklady obce Ladce.
V roku 1996 sa projekčne pripravovala plynofikácia Horných Ladiec, čím by sa tento proces až na domy, ktoré sú mimo vybudovaných trás, ukončil. Plynofikácia prispela k zlepšeniu ovzdušia a uľahčila život mnohým domácnostiam.
_____________________________________________________________
1098
_____________________________________________________________
Obecný vodovod
V roku 1995 prekročila trasa obecného vodovodu „hranicu“ železničnej trate. V roku 1996 sa už napojili prví účastníci na vodovodnú sieť z ulice Záhradnej (číslo 147, 148, 157 a ďalšie). Vodovodné potrubie v dĺžke asi 500 metrov si vyžiadalo náklady 2 milióny korún. Urýchlené zavedenie vodovodu zo základnej siete obecného vodovodu si vyžiadala nefunkčnosť vodárne umiestnenej medzi bytovkami a železničnou stanicou.
Modernizácia
telefónnej siete
Veľká modernizácia sa uskutočnila v rekonštrukcii telefónnej siete. Nová ústredňa a prakticky neobmedzené množstvo telefónnych staníc cez najnovší kabelizačný systém - to sú výsledky veľmi nákladných prác (hradili Spoje) po celý rok 1996. Modernizácia si vyžiadala veľké výkopové práce, ktoré vykonávala firma z Košíc, zamestnávajúca poväčšine občanov Rómov. Technické práce uskutočnili pracovníci Spojov. Káble zaviedli prakticky v každej ulici, pracovali systematicky, takže život občanov príliš neznepríjemňovali. Výsledok sa ukázal v menšej poruchovosti, ale i v tom, že desiatky občanov si zaviedlo telefónne stanice, ktoré Spoje (na rozdiel od minulosti) zaviedli vo veľmi krátkom čase.
Výstavba diaľnice Nemšová – Ladce
a príprava výstavby Ladce - Sverepec
Dňa 29. novembra 1996 predseda vlády SR Vladimír Mečiar slávnostne otvoril úsek diaľnice Chocholná - Nemšová a súčasne poklepal základný kameň úseku Nemšová - Ladce. Otvorením úseku Chocholná - Nemšová sa odťažila doprava cez mesto Trenčín a diaľnica sa priblížila až po Dubnicu. Dňa 2. novembra 1996 sa začali konkrétne stavebné práce na úseku Nemšová - Ladce, keď predtým vydal Okresný úrad v Ilave na túto stavbu stavebné povolenie.
Občanov Ladiec však zaujíma aj pokračovanie výstavby diaľnice z Ladiec do Sverepca. Preto uvádzam aj niektoré najdôležitejšie údaje o tomto úseku, ako ich uvádza Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Považskej Bystrici zo dňa 30. apríla 1996, ktoré bolo publikované na výveskách v Ladcoch od 10. mája 1996 do 28. mája 1996.
Diaľnica D - 1 Ladce - Sverepec sa dotýka územia obcí Beluša (Hloža, Podhorie), Visolaje, Sverepec a Ladce. Dá sa povedať, že tento úsek bude oveľa náročnejší ako úsek Nemšová - Ladce. Dlhý bude 9,5 km, bude mať mimoúrovňovú križovatku (Beluša), na diaľnici bude
_____________________________________________________________
1099
_____________________________________________________________
12 mostov, nad diaľnicou 3 a mimo 14 mostných objektov. Tak ako predchádzajúci úsek si stavba vyžiada preložky cesty, provizórne napojenie, protihlukové clony, oporné múry atď.
Projekt, ktorý bol zverejnený aj v našej obci predpokladá, že diaľnica bude hlavnou spojnicou v smere západ - východ a zároveň bude súčasťou medzinárodnej európskej cesty č. 50.
Najviac nás zaujíma trasa diaľnice. Z Ladiec bude cez železničný nadjazd pokračovať po jestvujúcej ceste č. I/61, ktorá bude pri Hloži a Beluši pokračovať (jestvujúca cesta bude ľavý prúd diaľnice). Potom nasleduje križovatka s možnosťou napojenia na cestu č. I/61 pred motorestom Zákruta. Ďalej pokračuje nad obcou Visolaje, preklenie motokrosový areál vo Sverepci a končí pred Považskou Bystricou neďaleko „Božej lúky“.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Otázka životného prostredia sa v Ladcoch v ostatných rokoch stávala čoraz vážnejšou. Na jednej strane sa znížila prašnosť z Považskej cementárne, na druhej strane sa zhoršil stav v odpadovom hospodárstve. Obecný úrad a obecné zastupiteľstvo v Ladcoch po celý rok 1996 tieto
otázky riešil zásadne. Prijal a začal realizovať množstvo opatrení na zlepšenie situácie.
„Divoké skládky“
Jednou z negatívnych stránok bol zvyšujúci sa počet tzv. divokých skládok. Vznikali v Horných Ladcoch v Hliníku, Na kopanici, pri ovocnom sade i pri ceste za cementárňou, v obci pri Poľnohospodárskom družstve a pri železničnej stanici. V Tunežiciach pri nadjazde popri železničnej trati. Obec dala tieto skládky likvidovať a súčasne upozornila občanov, že zakladanie nových skládok sa bude pokutovať od 500 do 5 000 Sk.
Vývoz odpadu
V obci bolo v roku 1996 takmer 800 domácností, z ktorých 120 nevlastnilo smetnú nádobu. Podľa Všeobecne záväzného nariadenia o poriadku v obci bola každá domácnosť povinná mať aspoň jednu smetnú nádobu. Občania si ju mohli zakúpiť na obecnom úrade za 390 korún (skutočná hodnota bola 800 Sk - zvyšok hradil obecný úrad). V roku 1996 platil systém žetónov, ktoré si majiteľ zavesil na nádobu a tým si sám reguloval odvoz. Cena žetónu bola 8 Sk, ale s rastúcimi nákladmi na odvoz a inými okolnosťami, o ktorých sa zmieňujem ďalej, sa cena zvyšovala až na 12 Sk a 15 Sk pre podnikateľov.
_____________________________________________________________
1100
_____________________________________________________________
Zrušenie skládky
Dňa 30. júna 1996 sa definitívne uzavrela skládka pevného domového odpadu v Ladcoch. Odpad z obce sa začal voziť na skládku do Dubnice nad Váhom. Cena za uloženie tony, včítane odvozu, bola okolo 450 korún. Za jeden sobotňajší vývoz zaplatila obec okolo 6 000 Sk. Ročná produkcia odpadu v obci sa počítala na 2 000 ton.
Rekultivácia skládky
Po zrušení skládky odpadu v Ladcoch sa nastolila otázka rekultivácie pozemku, na ktorom skládka bola a jej opätovné začlenenie do okolitej krajiny. S rekultiváciou sa začalo vyrovnávaním terénu a zavážaním hlinito-piesčitej a ílovitej pôdy. V ďalšom - podľa prijatého projektu - sa predpokladá návoz humusu a potom biologická rekultivácia výsadbou drevín (najmä topoľ a osika). Spolu sa plánuje vysadiť okolo 3 000 sadeníc. Náklady budú viac ako pol milióna korún.
Separovaný zber odpadu
Obecné zastupiteľstvo prijalo v roku 1996 opatrenie na separovaný zber domového odpadu a obecný úrad túto úlohu začal od 1. júla 1996 plniť. Podľa skúseností z iných miest a obcí začal sa separovaný zber v domácnostiach v rodinných domoch na ulici Vážska a Kollárová. Celý systém založili na pravidelnom odvoze vriec spred domov v presne stanovenom termíne a súčasne každému účastníkovi odovzdali vrecia, na ktorých bolo označenie o aký druh odpadu ide.
V klasifikácii odpadu boli: papier, plasty, železný (plechový) šrot a sklo. Obecné zastupiteľstvo schválilo zakúpenie 12 kontajnerov, papierové vrecia a vytlačenie letákov, všetko v sume okolo sto tisíc korún. Predpokladalo sa, že zavedením separovaného zberu v celej obci sa celkový objem ostatného odpadu zníži na 50% súčasného stavu.
Koncom novembra 1996 spôsobilo problémy vypovedanie zmluvy zo strany pracovníkov KUKA-vozu, ktorí prestali zvážať domový odpad. Obecný úrad riešil kalamitu, ktorá vyústila do preplnených popolníc, náhradným odvozom. V decembri sa už situácia zlepšila a odvoz bol viac-menej pravidelný.
_____________________________________________________________
1101
_____________________________________________________________
Ochrana prírody
V ochrane prírody - konkrétne v parku, sa nedosiahli pre nedostatok financií nijaké podstatné pokroky. O hospodárení s lesným fondom píšem v časti Lesné družstvo.
Obecný úrad dostal prípis z odboru životného prostredia Okresného úradu v Považskej Bystrici, v ktorom mu oznamuje, že v chotári Ladiec bol ako chránený strom schválený buk lesný, nachádzajúci sa na parcele 1912-časť (pri chate MUFLÓN). Strom bol chránený aj predtým. Mnoho stromov v okrese však označenie „chránený“ stratilo.
OBCHOD A SLUŽBY PRE OBČANOV
Obchodná sieť a poskytované služby v obci sa v roku 1996 nejako podstatne nerozšírili. Podľa mienky bol počet obchodov s potravinami a pohostinstiev dostatočný. I tak nastali niektoré zmeny, ktoré možno pokladať za aktívum, ale i také, ktoré situáciu zhoršili.
V potravinárskom sortimente naďalej fungoval obchod AMV (samoobsluha), ktorý bol najväčší, s najväčším obratom i sortimentom. Podnikateľ Hofstädter prevádzkoval obchod s potravinami, mäsom a mäsovými výrobkami (v bývalom obecnom dome), ale v septembri otvoril aj novú predajňu (bývalá Jednota), ktorú zrekonštruovali na somoobsluhu. Miroslav Zajac rozšíril predajňu „Lahôdky“ o predaj mäsa (bývalý LAHOZ). Naďalej boli otvorené obchody s potravinami v Tunežiciach (Jednota), v Horných Ladcoch (Miroslav Váň) a potraviny Jozefa Daňu. Daniela Rosinová otvorila v októbri predajňu zeleniny v novovybudovanom stánku pri hlavnej ceste.
Pohostinstvá boli v roku 1996 otvorené tie isté ako v predchádzajúcom roku: CENTRIK, KOPYTO, bývalý LAHOZ - teraz Miroslav Zajac, bistro VERONIKA a v budove bývalej školy v Tunežiciach Iveta Zbínová.
Občania naďalej nakupovali drogistický tovar v drogérii A. Zábojníkovej. Definitívne uzavreli obchod s textilom OTEX a budovu prevzal jej pôvodný majiteľ Pavol Jesenský. Iba čiastočne ho nahradil novovybudovaný drevený stánok (na tržnici) - majiteľka Iveta Daňová. Po určitej prestávke opäť začal predaj dámskeho oblečenia Pavol Riecky (LUX).
Z malých a stredných podnikov nastali zmeny v niektorých službách. Okrem autoopravovní, ktoré fungovali už predtým, zriadila sa nová v priestoroch bývalého SEAT, ktoré odkúpil ďalší súkromný podnikateľ (Šotkovský).
_____________________________________________________________
1102
_____________________________________________________________
Najviac podnikateľov sa zaoberalo obchodom a spracovaním dreva. Najväčším podnikom bola píla a drevospracujúci podnik Antona Jendrola, výroba paliet Jozefa Chovanca a obchod s drevom Jozefa Škutu.
Stavebnou činnosťou a obchodom so stavebninami sa zaoberala firma LAHOZ a niektorí podnikatelia popri zamestnaní. Kameňosochárske práce i naďalej poskytovala firma Antona Bieloňa.
Ďalej treba spomenúť firmu PALIVEX sídliacu v kultúrnom dome (obchod s palivami), podnik Pavla Kubáňa spracovanie zeleniny a mrazených výrobkov. Občanom boli k dispozícii dva stánky s predajom novín, časopisov a tabakových výrobkov.
Zmena sa udiala aj v budove bývalej drogérie (pôvodná četnícka stanica). Nový majiteľ Ing. Róbert Rafaj ju dal zrekonštruovať a zriaďuje v nej sklad textilu.
K službám patril aj dvojtýždenný rozvoz plynu propan-butan a týždenný zber šatstva pre čistiareň.
I naďalej v obci chýbala predajňa domácich potrieb a elektrosortiment, holičstvo i niektoré iné služby, ktoré neboli pre podnikateľov dosť atraktívne.
Osobitnou udalosťou bolo zriadenie erotického salónu (časť bývalého obchodu P. Kubáňa vedľa hlavnej cesty). Vyvolalo to viacero protestov zo strany starších občanov i niektorých cirkevných činiteľov. So zriadením nesúhlasilo ani obecné zastupiteľstvo, o čom píšem v časti „Zasadania obecného zastupiteľstva“.
ŠKOLY V ROKU 1996
Materská škola v Ladcoch
V školskom roku 1995 - 1996 boli v Materskej škole v Ladcoch v prevádzke 4 triedy s 90 deťmi.
Riaditeľkou bola i naďalej Irena Gajdošíková. Ani v obsadení tried nenastali takmer nijaké zmeny. V tomto školskom roku tu pôsobili učiteľky Pikálková, Alena Svádová, Alena Kukučková, Irena Gajdošíková, Viera Kováčová, Anna Grmanová, Táňa Kukuliašová, Vladimíra Ďurechová. Okrem nich pracovali v Materskej škole správne zamestnankyne (kuchárky, upratovačky a pracovníčky v práčovni). Práčovňa slúžila nielen tejto škole, ale aj jedálni v Základnej škole v Ladcoch, MŠ Hloža, Škole v prírode „Alžbetín“ v Belušských Slatinách a Škole v prírode Mojtín.
Vo výchovnom procese sa riadili Programom výchovnej práce pre materské školy. Všetky úlohy a poznatky rozvíjali hravými formami a metódami práce. Za zmienku stoja viaceré akcie poriadané pre deti,
_____________________________________________________________
1103
_____________________________________________________________
ale aj také, ktorými deti prispeli k zdárnemu priebehu niektorých celoobecných podujatí. Okrem iných akcií organizovali:
-
Kultúrny program pri posedení pre prestárlych občanov, pri uvítaní novonarodených detí, pri oslave vyhlásenia Slovenskej republiky (3. výročie).
-
Pre deti a rodičov pripravili vo februári fašiangový karneval.
-
V marci a apríli organizovali návštevy kina, obecnej knižnice, vychádzky do prírody, rôzne ekohry a výsadbu stromčekov v rámci „Dňa zeme“.
-
Mimoriadne sa v roku 1996 vydaril Medzinárodný deň detí, najmä jeho súťaživé hry „Hľadanie rozprávkového pokladu“, súťaž o najkrajší
model zo stavebníc a športové hry.
Učiteľky Materskej školy sa už tradične zúčastnili okresnej súťaže vo výrobe učebných pomôcok a ako v minulosti, aj teraz získali výborné umiestnenia - Irena Gajdošíková a Anna Grmanová prvé miesta.
V rezorte školstva je stále málo finančných prostriedkov na prevádzku škôl. I tak sa uskutočnili niektoré nutné opravy: oprava strechy v celom areáli školy, oprava atiky, kanalizácie, lakovanie dverí, všetko v náklade okolo 150 000 Sk. Náklady by boli iste oveľa väčšie, nebyť pomoci Obecného úradu v Ladcoch a Považskej cementárne, ktorí v priebehu roka pomáhali zabezpečovať údržbu budov Materskej školy.
Boli aj ďalší sponzori (obchodníci R. Hofstädter, Jozef Daňo, podnik Slovlak Košeca), ktorí prispeli podľa svojich možností. Vedenie školy si pochvaľovalo aj spoluprácu s Odborným učilišťom v Ladcoch.
Zaznamenali sme aj poľutovaniahodné udalosti. Bola to už v poradí ôsma krádež vlámaním do budovy Materskej školy. Preto bol namontovaný bezpečnostný systém za namalé náklady - 27 000 Sk.
Základná škola v Ladcoch
Vedenie školy sa v tomto roku nezmenilo.
Riaditeľkou bola Mgr. Mária Letková,
zástupkyňou riaditeľky Mgr. Ľudmila Vráblová,
výchovnou poradkyňou Mgr. Mária Bednáriková.
V personálnom obsadení nastali niektoré zmeny. Zo školy odišli Eleonóra Macková, Eva Počarovská, Anton Pavelka a zo školského klubu Alena Zaťková. Do školy nastúpili noví pedagógovia: Mgr. Jarmila Remová, Soňa Burdejová, Mgr. Valentína Kyselicová a do školského klubu Beata Magicová. V škole pôsobilo celkom 22 pedagogických pracovníkov, traja katechéti a 10 správnych zamestnancov.
Škola mala 329 žiakov, z toho 161 dievčat a 168 chlapcov.
_____________________________________________________________
1104
_____________________________________________________________
Do Základnej školy v Ladcoch, tak ako do všetkých v Slovenskej republike, sa dostal program „Čisté ruky“, ktorého hlavným cieľom bola tolerancia a vzájomné rešpektovanie medzi kolegami, ale aj humanizácia vzťahov medzi žiakom a učiteľom.
Prostredníctvom psychologičky Mgr. Zlatice Baricovej a triednych učiteľov sa úspešne šírila protidrogová prevencia medzi žiakmi.
Súčasťou výchovného pôsobenia bola enviromentálna výchova rôznymi formami, vrátane zájazdov, vychádzok, výletov.
Školský klub mali možnosť žiaci navštevovať v mimovyučovacom čase. Využívalo to okolo 40 žiakov 1. - 5. ročníka. Mesačný poplatok bol 20 Sk. Medzi najužitočnejšie aktivity patrili krúžky zdravotnícky, šikovných rúk, ekologický a športový. Ten posledný mohli navštevovať aj žiaci mimo klubu.
Krúžkovú činnosť v škole zabezpečovali pedagogickí pracovníci. Úspešne pracoval krúžok literárno-dramatický, dramatický pre prvý ročník, krúžok francúzskeho jazyka, nemeckého jazyka, spevácky krúžok, strelecký, šachový, športový (chlapcov a dievčat), dopravný, počítačový (viedol rodič Ing. Neipl). Z kultúrnej oblasti to bol ešte dychový súbor, ktorý viedol František Letko, učiteľ ZUŠ v Ilave a tanečný krúžok pod vedením Oľgy Hlavatej, učiteľky ZUŠ v Ilave.
Plavecký výcvik sa tak ako každoročne, usporiadal v krytej plavárni v Púchove pre žiakov 3. ročníka. Absolvovalo ho 40 žiakov.
Lyžiarsky výcvik bol vo februári 1996 s dennou dochádzkou na lyžiarske terény v Mojtíne. Zúčastnilo sa ho 36 žiakov 7. ročníka ZŠ.
Medzi významné udalosti v Základnej škole patrila beseda žiakov 5. - 8. ročníka s básnikom a dramatikom Jaroslavom Rezníkom. Vydarené podujatie zakončili autogramiádou. Jaroslav Rezník napísal do kroniky školy tieto verše ako spomienku:
Kde z piesne nikdy neubúda,
kde kvetmi kvitne každá stráň,
je tvoj diel zeme, tvoja hruda,
tak si ju chráň, tak si ju chráň!
So spomienkou na krásnu, inšpiratívnu a aktívnu besedu so žiakmi Vašej školy
Jaroslav Rezník
Ladce, 12.4.1996
Rodičovské združenie pracovalo pod nasledovným vedením:
Viera Remová, predsedkyňa,
Mária Bednáriková, tajomníčka,
Ing. Daniela Kalusová, hospodárka.
Ďalšími členmi výboru boli všetci triedni dôverníci.
_____________________________________________________________
1105
_____________________________________________________________
Z jednotlivých aktivít pre zábavu detí i pre získanie finančných prostriedkov na činnosť, treba spomenúť tanečnú zábavu, Medzinárodný deň detí i podiel rodičov na úprave tried a zakúpenie kníh pre žiakov s výborným prospechom v hodnote 2 600 korún.
Medzi mimoriadne udalosti v škole patrila chrípková epidémia. Choroba nadobudla najväčšie rozmery pred Vianocami 1995, keď v triedach chýbalo až 40% žiakov. Keďže obdobná situácia bola na celom Slovensku, vyhlásila ministerka školstva od 18. decembra 1995 chrípkové prázdniny, potom nasledovali riadne vianočné prázdniny a žiaci sa vrátili do školy až 8. januára 1996.
Finančná situácia v Základnej škole nebola ani v opisovanom roku priaznivá. O to viac si vážili sponzorov, ktorí prispeli k tomu, aby mohla škola normálne fungovať. Boli to najmä Považské cementárne, ktoré venovali 8 000 Sk na kancelárske potreby, zaplatili autobus na exkurziu, zabezpečili mreže na okná, nábytok do kancelárií, kopírovali tlačivá a pod. Obecný úrad venoval 7 000 korún na učebné pomôcky pre 1. - 4. ročník, 2 500 korún na exkurziu, 5 000 Sk na pomôcky do kabinetov, uhradili plavecký výcvik atď. Slovlak Košeca venoval škole náterové látky v hodnote 18 000 Sk.
Odborné učilište v Ladcoch
V školskom roku 1995 - 1996 bolo v učilišti 304 žiakov, z toho prvákov 81 (murár, maliar, zámočník, krajčírka).
V roku 1996 sa o žiakov staralo 13 učiteľov, 39 majstrov odborného výcviku, 19 vychovávateľov a 30 správnych zamestnancov.
Na čele školy bol riaditeľ PaedDr. Vladimír Hromek. Zástupcom pre všeobecné vzdelávanie bol Mgr. Miroslav Sňahničan a zástupcom riaditeľa pre odborné predmety Jozef Hladký.
Vedúci pre stavebné odbory bol Ján Filo,
vedúcou pre záhradníkov Júlia Hromková,
vedúcou pre krajčírky bola Margita Rudolfyová.
Z ďalších funkcií to bola školská psychologička Emília Méderová, sociálna pracovníčka Jarmila Stachová, zdravotná sestra Anna Sláviková, vedúca školskej jedálne Mária Horváthová.
Vedúcim výchovy bol Marián Justh, od 1. septembra Stanislav Kret.
V roku 1996 zaviedli v škole dva nové učebné odbory:
-
Inštalatér vodovodného zariadenia, ktorý je určený pre chlapcov a trvá tri roky. Zameraný bol na to, aby absolvent vedel samostatne inštalovať bytové vodovodné zariadenie.
-
Služby a domáce práce je určený pre dievčatá. Odbor spája v sebe prvky krajčírskeho a záhradníckeho odboru spolu s varením a upratovaním.
_____________________________________________________________
1106
_____________________________________________________________
Okrem výchovy a vyučovania vládol v škole čulý spoločenský a kultúrny život a tak ako v predchádzajúce roky, usporiadali aj tento rok množstvo športových podujatí a súťaží.
Žiaci učilišťa sa zúčastnili Celoslovenského behu všestrannosti. Ladce reprezentovalo družstvo dievčat (3. miesto) a chlapcov (5. miesto).
Pohár riaditeľa učilišťa mal jesennú a jarnú časť. V oboch kolách sa v kategórii dievčat víťazkami stali krajčírky z 2. ročníka a v kategórii chlapcov maliari. Aj tento rok sa súťažilo v ľahkoatletických disciplínach.
Medzi najvýznamnejšie podujatie patrili Celoslovenské športové hry mládeže, ktoré sa uskutočnili pre chlapcov v Michalovciach, pre dievčatá v Ladcoch.
Z chlapcov sa v dňoch 30. mája - 2. júna 1996 v Michalovciach najlepšie umiestnili Ján Facuna, ktorý bol prvý v behu na 100 m, v skoku do diaľky a druhý vo vrhu guľou. Ján Šedivý získal 2. miesto v skoku do výšky, rovnako druhý bol Ladislav Chamaj v behu na 1500 m. Futbalisti boli tretí a celkove sa učilište (chlapci) umiestnilo na 2. mieste.
Športové hry v Ladcoch boli v dňoch 22. - 24. mája 1996. Dlho ich pripravoval organizačný výbor: Vladimír Hromek, Miroslav Sňahničan, Dana Kretová, Stanislav Kret, Marián Justh, Mária Horváthová, Ján Filo, Anna Sláviková a Eva Riecka.
Pretekárky z celého Slovenska boli ubytované v priestoroch Domova mládeže v Ladcoch. Preteky mali dobrú organizačnú úroveň a konali sa na štadióne v Považskej Bystrici. Otvorenie bolo 22. mája a ukončenie 25. mája 1996. Dievčatá nezískali také dobré výsledky ako chlapci v Michalovciach. Najlepšia bola Martina Novotná, ktorá získala 1. miesto v behu na 100 m.
O to, že preteky sa mohli uskutočniť v takýchto rozmeroch sa pričinili mnohí sponzori, z ktorých si zmienku zaslúžia hlavne Ministerstvo školstva SR, Považská cementáreň, a.s., Ladce, Makyta Púchov, Slovlak Košeca, VÚB Považská Bystrica, Veľkosklad hračiek LUAN Bratislava, BALLAY - mliekáreň Kotešová, Nestlé FORD Prievidza, Matador Púchov, Pivovar Ilava, Miroslav Dadák, Detský fond SR - pobočka v Ladcoch.
Najvýznamnejšou kultúrno-spoločenskou udalosťou roku 1996 však bolo 30. výročie založenia školy. Oslavy sa konali dňa 25. októbra 1996 v priestoroch školy a kultúrneho domu. V rámci spomienkovej oslavy bolo slávnostné otvorenie, kultúrny program a módna prehliadka modelov zhotovených žiačkami učilišťa. Najväčším zážitkom však boli stretnutia bývalých zamestnancov školy, medzi ktorými nechýbal ani prvý riaditeľ školy - zakladateľ Odborného učilišťa - doc. Dr. Štefan Vašek , CSc. s manželkou, Karol Kuniak a ďalší. Medzi vzácnymi hosťami boli zástupcovia Ministerstva školstva SR, Krajského úradu v Trenčíne, Okresného úradu v Ilave, Obecných úradov z Beluše, Ladiec, Košece. Nechýbali ani zástupcovia významných podnikov, sponzorov, sesterských škôl i škôl rovnakého zamerania z Českej republiky.
_____________________________________________________________
1107
_____________________________________________________________
KULTÚRNY ŽIVOT V LADCOCH
Centrum voľného času
Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch schválilo vypracovanie koncepcie činnosti Centra voľného času pri Dome kultúry v Ladcoch. Jeho koncepcia bola vytvorená v spolupráci telovýchovy a kultúrneho domu a jeho hlavným poslaním je skvalitňovať využívanie voľného času občanmi, najmä mládežou.
K tomu navrhli využiť všetky priestory kultúrneho domu, ktoré užívali doteraz, novozískané rekonštrukciou bývalej kotolne, priestory areálu futbalového ihriska a priľahlé plochy. Predpokladá sa zriadenie počítačovej a spoločenskej miestnosti. V rekonštruovanej kotolni mienia zriadiť fitness centrum a saunu. Plánuje sa zriadiť ihriská pre tenis, basketbal a terén pre cyklotriál.
V koncepcii sa predpokladá zriadiť kluby - krúžky: počítačový, turistický, cyklotrialový, „REPETE“ a fitnesscentrum. Plánuje sa oživiť kurzová činnosť, zintenzívniť prácu knižnice. Plánuje sa organizovať rôzne súťaže, posedenia, z ktorých časť sa už v roku 1996 začala plniť. V októbri otvorili kurz šitia, za účasti žien z Ladiec.
Klub „REPETE“
Klub „REPETE“ slávnostne otvorili 5. októbra 1996. „Krstným otcom“ sa stal spevák populárnych piesní Robo Kazík, známy najmä z rovnomennej televíznej pesničkovej súťaže „Repete“. Činnosť tohoto klubu sa uskutočňuje v prístavbe kultúrneho domu, je určená staršej a strednej generácii, ktorá v posledných rokoch pociťuje nedostatok spoločenskej zábavy. Spoluorganizátorom bolo DCA-RÁDIO z Dubnice nad Váhom.
Druhé stretnutie členov klubu bolo 9. novembra 1996 za prítomnosti spevákov Heleny Vrtichovej a Zdena Sychru.
Odhalenie pamätnej tabule Pavlovi Koyšovi
Už tradične sa konal Večer poézie na počesť básnika, rodáka z Ladiec, Pavla Koyša. Tohoto roku bolo celé podujatie umocnené odhalením pamätnej tabule pri príležitosti nedožitých 65. rokov tohoto významného slovenského básnika.
_____________________________________________________________
1108
_____________________________________________________________
Slávnosť sa konala dňa 3. októbra 1996 v priestoroch Kultúrneho domu v Ladcoch pod názvom Koyšove Ladce 1996.
Oslavy pripravil a riadil prípravný výbor v zložení:
Alžbeta Bušíková, Irena Dolinská, Helena Hanúsková, Dr. Leo Kaša, Monika Fábryová, Irena Gajdošíková, Marián Justh, Anna Kacinová, Mária Liptáková, Ing. Jozef Mikloš, Mgr. Ľudmila Vráblová.
Oslava sa začala popoludní na nádvorí pred kultúrnym domom koncertom dychovej hudby. Starosta obce potom privítal hostí, medzi ktorými bola manželka básnika JUDr. Margita Koyšová a sestra básnika. Medzi hosťami boli ďalej autor pamätnej tabule akademický sochár Tibor Bártfay, spisovateľ Osvald Záhradník, herci Anton Baláž, Juraj Sarvaš, speváčka Angela Vargicová, básnik Vojtech Kondrót a mnoho ďalších.
Ďalej privítali hostí Dr. Pavla Števčeka, generálneho riaditeľa úseku Ministerstva kultúry a predsedu Spolku slovenských spisovateľov, Dr. Milana Ferka, generálneho riaditeľa sekcií štátneho jazyka a národného písomníctva MK SR, odborárskych funkcionárov Mariána Mesiarika, Vladimíra Gazdíka, Jaroslava Rezníka, spisovateľa a riaditeľa vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. Medzi hosťami boli aj mnohí zástupcovia organizácií a inštitúcií, ktorí podujatie sponzorovali.
Recitačná súťaž
Po prvýkrát sa v roku 1996 v rámci oslavy konala recitačná súťaž. Vedúcou tejto časti bola Mgr. Ľudmila Vráblová. V porote zasadali: JUDr. Margita Koyšová, H. Kleinbauerová, A. Baláž, J. Sarvaš, V. Kondrót, Osvald Záhradník, J. Rezník a Mgr. Ľudmila Vráblová.
Súťažilo sa v dvoch kategóriách:
I. kategória - 5. - 8. ročník základných škôl
II. kategória - študenti stredných škôl.
V jednotlivých kategóriách sa na prvých miestach umiestnili Miroslava Eliášová z Ladiec (základné školy) a Zuzana Juríčková (Považská Bystrica) v druhej kategórii.
Ceny súťažiacim venovali Obecný úrad Ladce, Spolok slovenských spisovateľov a výtvarník Pavol Bley.
Odhalenie pamätnej tabule
Pamätná tabuľa, ktorej autorom je akademický sochár Tibor Bártfay, je umiestnená na budove kultúrneho domu. Je na nej reliéf hlavy básnika Pavla Koyša a nápis „Obec Ladce svojmu básnikovi“ 1932 - 1993.
Rámcový program tvoril koncert dychovej hudby, vystúpenie spevokolu z Košece, básne, ktoré predniesli S. Martauzová, Juraj Sarvaš, Vojtech Kondrót, Anton Baláž. Vystúpila aj speváčka Angela Vargicová.
_____________________________________________________________1109
_____________________________________________________________
Slávnosť otvoril starosta obce Ladce Ferdinand Bušík a slávnostný príhovor za Ministerstvo kultúry mal Pavol Števček. Slávnostné odhalenie vykonali Pavol Števček a Ferdinand Bušík.
Večer poézie
V rámci Večera poézie účinkovali: dychová hudba z Ladiec, spevokol z Košece, básne zo zbierky Pavla Koyša recitovali herci Anton Baláž a Juraj Sarvaš. Okrem nich spievala Angelika Vargicová. Slávnostný príhovor predniesol Dr. Milan Ferko, zástupca Ministerstva kultúry SR a za Spolok slovenských spisovateľov sa prihovoril Drahoslav Machala.
V ďalšej časti odovzdali ceny víťazom a umiestneným na ďalších miestach v recitačnej súťaži „Koyšove Ladce 1996“.
Na záver Večera poézie poďakovala všetkým moderátorka Alžbeta Bušíková a po básni, ktorú zarecitoval Anton Baláž, odznela pieseň „Zaleť sokol biely vták“.
Poďakovanie
Poďakovanie za úspešné podujatie patrilo mnohým organizátorom, ktorým sa rozhodli poslať ďakovné listy. Osobitne tým, ktorí finančnými príspevkami toto podujatie umožnili. Patrili medzi nich:
Fond PRO SLOVAKIA, Považská cementáreň Ladce, Portlandcement, Matador Púchov, Prvá komunálna banka Považská Bystrica, IGNIS, s.r.o., Hlohovec, Považské osvetové stredisko, firma Miroslav Zajac a ďalší.
Podrobné vyhodnotenie podujatia, podmienky recitačnej súťaže a ďalšie podrobnosti sa nachádzajú v archíve - dokumentácii obecnej kroniky v Ladcoch.
Kino obecného úradu
Kino obecného úradu zaznamenalo ďalší pokles v návštevnosti. Premietali 56 filmov za veľmi nízkej účasti divákov. Návštevnosť 1749 znamená najnižšiu návštevnosť za posledné roky. Mladých ľudí, ktorí by mali byť potencionálni diváci, odrádza vysoké vstupné, ktoré zase podmieňuje tzv. pevné nájomné za filmy. Najúspešnejším filmom bol „Deň závislosti“ - 126 divákov na jednom predstavení. Na mimoriadne úspešný film „Záhrada“ neprišiel ani jeden divák.
_____________________________________________________________1110
_____________________________________________________________
Knižnica
Po úmrtí dlhoročnej vedúcej knižnice prevzala túto funkciu Eva Riecka za pomoci Rudolfíny Rieckej (na polovičný úväzok, platil Obecný úrad v Ladcoch).
Najväčším problémom bol nedostatok financií na kúpu kníh a na obaľovanie kníh (fólie). I napriek tomu v roku 1996 pribudlo 176 kníh, z čoho 80 kusov v hodnote 8 991 Sk zakúpil obecný úrad, 96 kníh bolo od sponzorov a dary súkromných osôb (pani Zlatica Baricová). Počet zväzkov narástol na 11 916, čo je najväčší počet zväzkov z knižníc obcí okresu.
Počet čitateľov bol stabilizovaný, ako po iné roky navštevovalo knižnicu celkom 233 , z toho mládež 81. Čitatelia si za rok 1996 vypožičali 12 828 kníh.
Do činnosti knižnice v roku 1996 treba zarátať aj osvetovú činnosť: výstavku kníh spojenú s predajom, súťaž v prednese poézie (spoluorganizátorstvo) a Mikulášsky večierok.
Ostatné podujatia
V roku 1996 bolo badať v budove kultúrneho domu určité oživenie, najmä sa zvýšilo využívanie priestorov hlavnej budovy i prístavby.
Okrem akcií, ktoré spomínam v iných častiach tohoto zápisu, sa vo veľkej sále kultúrneho domu usporiadalo 21 diskoték, väčšinou poriadaných súkromníkmi. Najzaujímavejšou však bola diskotéka poriadaná 15. októbra 1996 DJ - Internacional - Wien. Usporiadala ju Liga boja proti drogám a AIDS.
Vo väčšej miere sa začali využívať priestory spoločenskej miestnosti a kuchyne v prístavbe kultúrneho domu na rôzne rodinné slávnosti i podujatia organizácií a spolkov.
Pod vedením Ing. Gertrúdy Hrdinovej usporiadali kurz šitia i keď záujem nebol príliš veľký.
Na znížené úväzky pracovali v dome kultúry vedúca (Zdena Hriadelová), organizačný pracovník (Marián Justh), domovník - údržbár a tri upratovačky.
_____________________________________________________________
1111
_____________________________________________________________
ORGANIZÁCIE A SPOLKY OBČANOV
Organizácie a spolky združujúce občanov v obci pracovali tak ako v minulosti - dobre i horšie. Najaktívnejšie boli záujmové organizácie, kde sa občania schádzali a vykonávali činnosť podľa svojich osobných záujmov (telovýchova, rybárstvo a pod.).
Dobrovoľná požiarna ochrana
Základná organizácia v Ladcoch
V roku 1996 mala organizácia 28 členov, z toho 9 čestných. Jej činnosť usmerňoval výbor v zložení:
František Meliš, predseda
Štefan Kuman, podpredseda a veliteľ
Igor Kalus, podpredseda pre prevenciu
Ing. Karol Horký, tajomník
Marián Markuš , pokladník
Milan Kalus, strojník
Vincent Kalus, materiálno-technický referent
Jozef Bednárik, Vincent Kukuliaš, členovia revíznej komisie
Oproti roku 1995 sa podstatne zintenzívnila praktická činnosť požiarnych družstiev, o čom svedčí ich účasť na troch súťažiach, na ktorých dvakrát zvíťazili. Okrem toho uskutočnili významné zásahy:
-
uvoľňovali ľady na Slatinskom potoku pri Základnej škole v Ladcoch
-
hasili požiar v bytovke v Ladcoch
-
zúčastnili sa protipožiarneho zásahu v Belušských Slatinách.
Požiarnici vykonali v marci 1996 preventívne prehliadky obytných budov (316) a osem v malých prevádzkach. V novembri potom vykonali dohliadky v 322 obytných budovách a v 8 malých prevádzkach. Nedostatky zistené pri prehliadkach odstránili majitelia zväčša už pri prehliadkach. Túto činnosť pokladali požiarnici za najdôležitejšiu, pretože pomáhala predísť požiarom.
Technické vybavenie bolo približne také ako v roku 1995. Mali k dispozícii požiarne vozidlo AVIA s dvoma striekačkami a hasiacimi prístrojmi. Všeobecne platí, že vybavenie požiarnych zborov bolo nielen v našej obci nedostatočné.
Naproti tomu dobrá bola spolupráca s obecným úradom (najmä starostom obce, ktorý bol čestným predsedom), ktorý dotoval organizáciu 45 tisícami korún.
Pozitívny vývoj sme zaznamenali vo vzťahových otázkach s požiarnikmi v Považskej cementárni. Dobrá bola spolupráca v praktickej oblasti - pri cvičeniach i na súťažiach.
_____________________________________________________________
1112
_____________________________________________________________
Nový okresný výbor Dobrovoľnej ochrany bol ustanovený v Ilave 30. novembra 1996, do ktorého bol z Ladiec zvolený František Meliš.
Slovenský zväz protifašistických
bojovníkov
V roku 1996 mala organizácia 15 členov. V tomto roku ju navždy opustil aktívny člen partizánskych bojov v SNP a viacročný predseda Karol Kuman. Bol zvolený nový predseda a výbor v zložení:
Ing. Karol Horký, predseda
Jozef Rožník, hospodár
Anna Kresáčová, tajomníčka
Pavol Janík, Gizela Cahelová, členovia revíznej komisie.
Priemerný vek členov SZPB v Ladcoch bol 73,1 roka, preto sa činnosť zameriavala na fyzicky nenáročné podujatia. V roku 1996 zorganizovali pietnu spomienku na padlých spoluobčanov v cementárni a v obci (16. apríla 1996).
Spolupracovali pri príprave a uskutočnení osláv oslobodenia Ladiec (30. apríla 1996) i pri organizovaní osláv Slovenského národného povstania.
Tradičným sa stalo stretnutie s jubilantami - členmi organizácie.
Slovenský zväz zdravotne
postihnutých
Organizácia združujúca zdravotne postihnutých mala v roku 1996 v našej obci 45 členov. Vo výbore organizácie boli:
Štefan Kováčik, predseda
Milan Rafaj, podpredseda
Mária Sláviková, pokladník
a členovia výboru: Maršovský Pavol, Ďuriš Ján, Chlebanová Zdenka,
Zacková Margita.
Tento výbor zvolili na hodnotiacej schôdzi, ktorá bola v kultúrnom dome 28. apríla 1996.
V roku 1996 bola činnosť zväzu v Ladcoch mimoriadne pestrá a bohatá. Vyberám aspoň niektoré aktivity, ktoré obohatili život členov.
Tradične v apríli upratovali priestory pri kultúrnom dome. V máji poriadali spoločenské posedenie na chate Muflón v Ladcoch, na ktorom privítali aj hostí zo sesterskej organizácie z Domaniže a zo Sverepca. V júli poriadali dva zájazdy: do Vrátnej doliny a do Frívaldu, kde si pozreli Slovenský Betlehém. Na spiatočnej ceste sa zastavili na spoločenské posedenie v Domaniži. V auguste sa zišli členovia organizácií Ladce a Sverepec vo Sverepci.
_____________________________________________________________1113
_____________________________________________________________
Vyvrcholením stretnutí viacerých organizácií bolo stretnutie v novembri 1996 pri príležitosti Dňa zdravotne postihnutých, ktoré pripravili v Kultúrnom dome v Ladcoch za prítomnosti členov z Púchova, Sverepca, Domaniže, Beluše a Dubnice nad Váhom.
Bez finančnej podpory by tejto činnosti nebolo. Najviac im prispela Považská cementáreň (5000 korún) a obecný úrad (3000 Sk).
Za dôležitú úlohu pokladali aj právnu poradňu, ktorú poskytovali svojim členom.
Slovenský rybársky zväz
Organizácia, ako jedna z troch, patrila do pôsobnosti mestskej organizácie v Dubnici nad Váhom, odkiaľ bola metodicky riadená, mala však vlastný deväťčlenný výbor s vlastným plánom a činnosťou. Vedená je ako organizácia číslo 3 Ilava, kde mala svoje sídlo, ale prakticky od svojho vzniku vo výbore najdôležitejšie funkcie zastávali občania Ladiec. V roku 1996 to bol Ján Sloboda, predseda, Bohuslav Ištvánik, tajomník,
Libor Kvasnica, hospodár,
Jozef Fatura, člen.
Organizácia mala v roku 1996 počet členov 264, ktorí pochádzali najmä z Ladiec, Košece, Ilavy i obcí ležiacich za Váhom. Z Ladiec bolo 58 dospelých členov a 18 detí.
Títo členovia boli opäť aktívni pri úprave brehov ramena kanála, pri údržbe a dostavbe Tunežických rybníkov, pri čistení a presvetlení Lúčkovského potoka a na iných priestoroch životného prostredia. Odpracovali takmer 1000 hodín.
Najzaujímavejšou akciou, ktorá má už svoju tradíciu, boli preteky v love rýb udicou. Konali sa na rybníkoch v Tunežiciach za účasti 156 rybárov. Mimoriadne veľká bola aj účasť divákov-občanov, ktorí sa naučili sem chodiť z rekreačných dôvodov a pre zábavu. Mimoriadne veľký bol počet ulovených rýb, z ktorých len kaprov bolo 87. Odmenili šesť pretekárov v poradí:
Radovan Malovec, Pavol Koštial, Rudolf Kvasnica, Timotej Šebek, Milan Pravda, Anton Novotný. Jednu z cien (v hodnote 500 Sk) venovala Považská cementáreň, Ladce.
Vo svojej činnosti pokračoval krúžok mladých rybárov pod vedením Ing. Jozefa Šedíka. Celkom 18 detí po absolvovaní teoretickej prípravy a praktických cvičení absolvovali skúšky zakončené pretekmi, po ktorých im vydali doklady oprávňujúce vykonávať výkon rybárskeho práva.
V roku 1996 urobili rybári ešte niekoľko prác, z ktorých spomeniem úpravu dna rybníka číslo 2, čo malo podstatný význam pre jeho zarybnenie.
_____________________________________________________________
1114
_____________________________________________________________
Postupne začali dávať do poriadku Lúčkovský potok, kde čistili jeho prítoky a koryto.
V roku 1996 si členovia rybárskeho zväzu pochvaľovali dobrú spoluprácu s viacerými organizáciami a inštitúciami. Osobitne to bola spolupráca s obecným úradom, Považskou cementárňou, Poľnohospodárskym družstvom v Košeci a s niektorými súkromnými podnikateľmi. Tradične dobrá bola spolupráca so Základnou školou v Ladcoch.
Organizácia Slovenského rybárskeho zväzu patrila v roku 1996 medzi najaktívnejšie organizácie v Ladcoch.
Územný spolok Slovenského
červeného kríža
Ladce – Tunežice
Členská základňa, v ktorej počet členov bol v minulých rokoch značne nadsadený, zaznamenala pokles na úroveň zväčša aktívnych členov. V spolku nastali niektoré zmeny, takže zloženie výboru bolo takéto:
Anna Ištvániková, predsedkyňa
Mgr. Gabriela Koštialiková, tajomníčka
Eva Tichá, pokladníčka
členovia výboru: Júlia Belianová
Božena Bezecná
Anna Králová
Ján Abrahámovský
Lýdia Sláviková
Valika Koišová
Margita Kantoríková.
Činnosť sa zameriavala na tradičné oblasti tohoto spolku: návštevy chorých a prestárlych občanov, pomoc sociálne odkázaným, na prácu s mládežou a darcovstvo krvi.
Opäť bola dobrá spolupráca so Základnou školou Ladce pri výcviku mladých zdravotníkov, pre ktorých usporiadali na záver celodenný výlet.
Pre členov Červeného kríža usporiadali zájazd, posedenie pri hudbe (na záver výročnej členskej schôdze) a prednášku.
Humánnym činom bola zbierka - finančná pomoc pre občianku, ktorej vyhorel byt a zber šatstva pre deti Osobitnej školy v Ilave, ktoré sú sociálne odkázané.
Ján Abrahámovský sa v tomto roku vzdal funkcie predsedu, ktorú vykonával k spokojnosti mnoho rokov, pre vážne ochorenie.
_____________________________________________________________
1115
_____________________________________________________________
Slovenský záhradkársky zväz
V tejto záujmovej organizácii je počet členov veľmi stabilizovaný. V roku 1996 to bolo 63 členov, ktorí si zvolili na čelo organizácie výbor:
Jozef Martinák, predseda
Pavol Kalus, tajomník
Juraj Letko, podpredseda
členovia:
Štefan Češko, Jozef Čemeš, Štefan Mosorjak, Ervín Kalus.
V revíznej komisii boli Marián Kováčik a Vincent Kukuliaš.
Výbor zasadal jedenásťkrát a riešil aktuálne otázky, medzi ktoré patrila pomoc členstvu a poradenstvo, spolupráca s organizáciami (Slovenský zväz chovateľov, Základná škola v Ladcoch, Slovenský červený kríž), otázky sadu, vzťahy s Urbárskym spoločenstvom a vzťahy k obecnému úradu.
Členovia SZZ v roku 1996 odpracovali viac ako 500 hodín a to najmä pri prácach v ovocnom sade. V ňom zobrali na jeseň 1996 dovedna 3500 kilogramov jabĺk a pomerne dosť sena (časť pridelili členom).
Združenie technických
a športových činností
Táto organizácia (bývalý ZVÄZARM) už našla v nových podmienkach svoje miesto aj v Ladcoch. V roku 1996 mala 60 členov, z ktorých väčšina bola nejakým spôsobom aktívna.
Výbor mal 11 členov na čele s predsedom Ing. Jozefom Remom.
Medzi významné akcie treba zaradiť preteky v motokrose usporiadané na Šatarnovici. Zúčastnilo sa na nich 16 jazdcov z celého
Slovenska a traja pretekári z Ladiec (Mražík, Kvasnica, Čurík). Z nich Slavomír Mražík skončil na 3. mieste.
Dňa 16. júna 1996 sa konala Rally cross - Veľká cena Považia v kameňolome Tunežice. Preteky mali cudzieho organizátora.
V dňoch 9., 10., 11. augusta 1996 nadviazala organizácia na tradíciu Zväzarmu v Ladcoch a usporiadala turistický zájazd do Nízkych Tatier a Vysokých Tatier. Zúčastnilo sa 45 ľudí, z nich 13 vystúpilo na Tatranský Kriváň a 32 na Ďumbier.
Telovýchovná jednota
Tatran cementáreň Ladce
Pre seniorov futbalového oddielu TJ Tatran cementáreň Ladce nebola sezóna 1995 - 1996 úspešná. V tabuľke V. ligy skončili na 13. mieste a spolu s Novou Dubnicou a Rajcom zo súťaže vypadli a zostúpili do I. triedy
_____________________________________________________________
1116
_____________________________________________________________
majstrovstva okresu. Za celú jarnú časť získali iba 6 bodov (za víťazstvo v Beluši a v Rajci kontumačne). Trénerom bol Ján Pavlačka a vedúcim mužstva Vladimír Chovanec.
Muži „B“ družstva hrali III. triedu v rámci okresu a skončili celkom uspokojivo na 3. mieste. Trénerom bol Milan Bajza, vedúcim družstva Ing. Anton Machala.
Dorast hral v sezóne 1995 - 1996 v I. triede okresného majstrovstva. Viedol si úspešne - obsadil 2. miesto a spolu s Belušou postúpili do V. ligy. Najlepším strelcom družstva a zároveň tretím v celej súťaži bol Michal Habánek. Trénerom bol Pavol Tichý, vedúcim Cyril Kulich.
Žiaci skončili na 10. mieste I. triedy okresného majstrosvstva. Trénerom bol Pavol Melicher.
Od novej sezóny 1996 - 1997 pracoval výbor telovýchovnej jednoty v zložení:
Miroslav Zajac, prezident
Ing. Anton Machala, tajomník
Marián Holý, pokladník
Členovia:
Dušan Porubčan
Jozef Daňo
Vladimír Chovanec.
Futbalový oddiel muži „A“ hral v I. triede majstrovstva okresu. V jesennej časti (1996) skončil na 5. mieste so stratou päť bodov
za vedúcou Domanižou. Trénerom bol Pavol Stratený, vedúcim Vladimír Chovanec.
Muži „B“ boli po jesennej časti tiež na 5. mieste. Trénerom bol Milan Bajza a vedúcim Dušan Porubčan.
Celkom úspešne si v 1. časti V. ligy viedol dorast - zatiaľ na 4. mieste. Trénerom bol Pavol Tichý, vedúcim Cyril Kulich.
Pod vedením trénera Pavla Melichera a vedúceho družstva Jaroslava Koyša sa o niečo zlepšili žiaci, ktorí boli v jesennej časti I. triedy na 7. mieste.
V TJ Tatran cementáreň Ladce vcelku pretrvávali tie isté problémy ako v posledných rokoch - nedostatok financií i keď Obecný úrad v Ladcoch (50 000 Sk) a Považská cementáreň sa snažili všemožne pomáhať.
Zlepšila sa organizovanosť, práca výboru, ale nič sa nezmenilo na tom, že telovýchovná jednota organizovala prakticky jediný šport a telovýchovnú aktivitu - futbal.
Zaznamenali sme iba niektoré aktivity (bez účasti telovýchovnej organizácie): cvičenie žien v telocvični Základnej školy v Ladcoch, cvičenia učňov Odborného učilišťa v Ladcoch vonku a v zime v telocvični ZŠ.
_____________________________________________________________
1117
_____________________________________________________________
Telovýchovná jednota
Tatran Tunežice
V roku 1996 mala telovýchovná jednota v Tunežiciach 45 členov. Na čele organizácie boli členovia výboru:
Bohumil Kvasnica, predseda
Jozef Rožník, hospodár
členovia:
Milan Letko
Dušan Minárik
Jozef Letko.
Futbalové mužstvo TJ Tatran v ročníku 1995 - 1996 vo IV. triede skončilo na 4. mieste a v súťaži slušnosti na 2. mieste.
Tréner Rudolf Kvasnica sa funkcie vzdal a tak mužstvo hralo bez trénera. Nahrádzal ho kapitán mužstva Jozef Mikuška.
Vedúcim mužstva tak ako po minulé roky bol Bohumil Kvasnica.
Hlavným sponzorom bol v roku 1996 Obecný úrad v Ladcoch, čiastočne aj Považská cementáreň a zmluvu o reklame mal Slovlak Košeca. Celková finančná situácia v telovýchovnej jednote bola uspokojivá. Dobrá bola spolupráca s TJ Slovlak Košeca, za ktorú hrali 6 hráči z Tunežíc.
Najväčší problém bol s cestovaním, ktorý riešili tak, že na zápasy chodili vlastnými autami.
Kladom činnosti v roku 1996 bolo, že sa oživil turistický oddiel. Zúčastnili sa tradičného výstupu na Vápeč.
V sezóne 1996 - 1997 reorganizovali futbalové súťaže. Družstvo TJ Tatran Tunežice zaradili do III. triedy okresu. Po jesennej časti 1996 skončili na 5. mieste.
Slovenský zväz
chovateľov
Organizácia Slovenského zväzu chovateľov sa v roku 1996 zamerala na propagačné akcie v chovateľstve, na obchodnú činnosť a poradenské služby.
Výbor pracoval v zložení:
Milan Jung, predseda
Ladislav Černota, podpredseda
Anton Haršáni, tajomník
Ladislav Nagy, pokladník - hospodár.
Predsedom králikárskej a hydinovej komisie bol Ladislav Černota.
Členovia základnej organizácie (Kalus, Haršáni, Jung a Ďurikovič) sa zúčastnili na rôznych výstavách, kde doniesli dvadsať exponátov.
Dobrá bola spolupráca so Základnou školou v Ladcoch, kde v roku 1996 získali 5 žiakov za členov chovateľov.
_____________________________________________________________
1118
_____________________________________________________________
Ťažiskom pozornosti sa po vyriešení majetkových otázok stal Dom chovateľov, na ktorého oprave a údržbe odpracovali takmer 500 hodín a ušetrili tak organizácii okolo 25 000 korún.
Obchodná činnosť bola koncipovaná ako pomoc občanom i organizácii. V roku 1996 predali občanom okolo 5 000 kusov chovných kuričiek „Moravia“ a pre členov okolo 200 kusov výberových odrôd. Okrem toho veľké množstvo jatočnej hydiny hrabavej i vodnej. Predajom získala organizácia viac ako 20 tisíc korún.
Rok 1996 bol významným aj v tom, že organizácia v Ladcoch oslávila 40. výročie vzniku. Na oslavu pozvali aj bývalých členov a hostí.
Matica slovenská
V roku 1996 mala organizácia Matice slovenskej 62 členov. Predsedom bol Ferdinand Bušík. Zloženie výboru sa oproti roku 1995 nezmenilo.
Dobrovoľný požiarny
zbor v Tunežiciach
Organizácia Dobrovoľného požiarneho zboru v Tunežiciach sa v roku 1996 konsolidovala. Viedol ju výbor:
Kvasnica Libor ml., predseda
Koiš Anton, veliteľ
Letko Milan, tajomník
Juríček Jaroslav, pokladník
Pagáč Juraj, strojník
členovia:
Marguš Valentín
Melicher František.
Revízna komisia: Kováč František, Riečičiar Viktor.
V roku 1996 evidovali celkom 30 členov, čo znamená úbytok o 6 členov. Akcieschopné požiarne družstvo malo okrem veliteľa Antona Koiša a strojníka Juraja Pagáča 12 členov.
Na vykonávanie preventívnych prehliadok stanovili 5 dvojčlenných skupín. V apríli - októbri 1996 vykonali 86 prehliadok v obytných domoch a v 2 prevádzkach. Za rok uskutočnili v obci 10 a mimo obce 6 výjazdov techniky.
Z ostatnej činnosti ako dôkaz aktivity treba spomenúť účasť na súťažiach v Lednici a pri príležitosti výročia Požiarneho zboru v Podhorí. V brigádnickej činnosti pracovali na detskom ihrisku a pri úprave, ošetrovaní požiarnej techniky a objektov, ktoré slúžia Dobrovoľnému požiarnemu zboru v Tunežiciach.
_____________________________________________________________
1119
_____________________________________________________________
LESNÉ DRUŽSTVO,
URBÁRSKE SPOLOČENSTVO
Lesné družstvo v Ladcoch
Lesné družstvo v Ladcoch bolo v roku 1996 aktívne v hospodárskej činnosti, v zlepšení organizovanosti, v otázkach majetkovo-právneho vysporiadania, v ošetrovaní lesa a v ostatných činnostiach.
Vo vedení sa od predchádzajúceho roka nič nezmenilo. Výbor bol v zložení:
Jozef Martinák, predseda
Ing. Emil Záhradník, hájnik
Božena Majeríková, pokladník
Ing. Emil Remo, Valentín Bednárik, členovia
Rok bol úspešný v oblasti ošetrovania lesa, jeho záchrany pred škodcami a v obnove porastov. Pozornosť si zaslúži práca pri vysádzaní stromkov. Počas roka vysadili celkom 18 176 kusov, z toho na jar 12 200 a na jeseň 5 976 kusov. Nezostali iba pri výsadbe, ale o mladý porast sa i naďalej starali. Vykášali trávu a burinu medzi stromkami takmer na 6 hektároch a na tej istej výmere urobili opatrenia na ochranu proti ohryzu zveri.
V dospelom lese robili ochranu proti kôrovcovi (lykožrút) tak, že spravili a rozmiestnili 40 m3 lapákov a 15 lapačov. V nich pravidelne vymieňali feronové sáčky.
Zaujímavá bola i ťažba dreva. Pri odstraňovaní kalamity a kôrovca vyťažili 850 m3 dreva.
Za rok 1995 vyplatili s ročným oneskorením členom dividendy. Dôvodom oneskorenia bolo neúplné majetkovoprávne vysporiadanie viacerých členov a tým aj nejasnosti v podielníctve.
Urbárske spoločenstvo
V roku 1996 vlastnilo toto spoločenstvo 80 hektárov lesa, ktoré bolo v prenájme Štátnym lesom a 10 hektárov vlastnili členovia.
Pasienky užíval Slovenský zväz záhradkárov a Poľnohospodárske družstvo Košeca (stredisko Ladce).
Tzv. urbársky dom slúžil i naďalej ako samoobslužná predajňa potravín. V nájme ho mala firma AMV Žilina, s.r.o. (majiteľka Vyvozilová).
Výbor organizácie mal týchto členov:
Jozef Martinák, predseda
M. Kantoríková, pokladník
Členovia: Ing. Emil Záhradník, Ondrej Hriadel, Ing. Emil Remo.
_____________________________________________________________
1120
Lesné družstvo a urbárske
spoločenstvo v Tunežiciach
_____________________________________________________________
Lesné družstvo a urbárske
spoločenstvo v Tunežiciach
Lesné družstvo a urbárske združenie v Tunežiciach viedol výbor na čele s Miroslavom Kvasnicom
a členmi:
Jozef Češko ml.,
Ján Mikuška,
Jozef Mikuška ml.,
Mihálik,
Milan Bielik.
V dozornom výbore boli Dana Letková, František Letko ml., Víťazoslav Kalus.
Lesná pôda patriaca urbariátu mala 43,23 hektára, Lesnému družstvu v Tunežiciach patrilo 121,47 hektára lesov. Pasienky urbárskeho združenia obhospodarovalo Poľnohospodárske družstvo Košeca.
POLITICKÉ STRANY
A HNUTIA
Hnutie za demokratické
Slovensko
Organizácia Hnutie za demokratické Slovensko v Ladcoch sa aktívne zapájala do politického života v obci. Jej zástupcovia organizovali, pomáhali organizovať alebo sa zúčastnili na všetkých politických a kultúrno-spoločenských aktivitách.
Medzi politickú činnosť patrila predovšetkým práca poslancov a starostu - volených za HZDS i spolupráca s inými stranami a hnutiami, organizáciami a inštitúciami pri organizovaní takých podujatí, akými boli odhalenie pamätnej tabule p. Koyšovi, recitačná súťaž, účasť na Vatre zvrchovanosti, okresné oslavy SNP v Ladcoch a ďalšie.
Mimo obce sa treba zmieniť o aktivite na okresných zasadaniach HZDS a na jeho sneme, kde podporili administratívne rozdelenie a pridelenie okresného sídla mestu Ilava. Zástupcovia hnutia z Ladiec sa zúčastnili slávnostnej omše v Šaštíne, ktorá sa konala aj za prítomnosti premiéra SR V. Mečiara a arcibiskupa Sokola.
V roku 1996 bol predsedom HZDS v Ladcoch Miroslav Záhradník, učiteľ odborného výcviku v Odbornom učilišti v Ladcoch.
_____________________________________________________________
1121
_____________________________________________________________
Slovenská národná strana
Predsedom organizácie bol v roku 1996 naďalej Július Šedík.
Najvýznamnejším podujatím, ktoré organizácia SNS spolu s ďalšími organizáciami pripravila, boli oslavy výročia vyhlásenia zvrchovanosti Slovenska. Zúčastnilo sa na nich okolo 300 občanov, vrátane poslanca Národnej rady SR p. Šeptáka.
Organizáciu na celoslovenskom zjazde Slovenskej národnej strany v Žiline zastupoval Július Šedík.
Členská základňa organizácie sa nezmenila. Raz do mesiaca sa schádzali na schôdzkach miestnej organizácie. Mimo obce sa zúčastnili na slávnostnom vyhlásení Trenčianskeho kraja a slávnosti novoustanoveného okresu v Ilave.
Komunistická strana
Slovenska
V roku 1996 mala základná organizácia Komunistickej strany Slovenska v Ladcoch 24 členov. Predsedom organizácie po smrti dovtedajšej predsedkyne Jozefíny Kalusovej sa stal Ladislav Černota.
Okrem vnútroorganizačnej práce venovali pozornosť významným výročiam, najmä ako spoluorganizátori celookresných osláv výročia Slovenského národného povstania v Ladcoch za účasti politikov, poslancov (Kanis, Fico, Schmögnerová a ďalší).
Členovia organizácie sa zúčastnili na viacerých akciách mimo obce: Oslavy SNP vo Vrchteplej, oslavy na slovensko-moravskom pomedzí. Na II. zjazde KSS sa zúčastnil Dušan Saksa a spolu s Ladislavom Černotom aj na ustanovujúcej konferencii Trenčianskeho kraja a okresného ustanovujúceho zasadania v Ilave.
Z členov organizácie zastávajú významné funkcie:
Dušan Saksa (predseda Krajského výboru v Trenčíne)
Ladislav Černota (podpredseda Okresného výboru v Ilave).
Kresťansko-demokratické hnutie
Politická aktivita Kresťansko-demokratického hnutia v Ladcoch sa prejavovala najviac v práci poslancov v obecnom zastupiteľstve. Tu po odstúpení poslanca za KDH p. Bystrického nahradil ho v poradí ďalší poslanec za KDH Jozef Daňo.
_____________________________________________________________
1122
_____________________________________________________________
Najväčšiu aktivitu prejavila poslankyňa MUDr. Martináková ako predsedkyňa komisie sociálnej a ďalšia členka M. Kantoríková.
Aj členovia KDH, podobne ako členovia ostatných politických strán a hnutí, sa zúčastnili aktívne na oslavách, ktoré som už menoval, ale i na Dni matiek, 65. výročia nedožitých narodenín rodáka Pavla Koyša.
Vo sviatok Sedembolestnej panny Márie - 15. septembra 1996 usporiadali púť s omšou na Skalke v Ladcoch.
Členovia KDH pripravovali výzdobu, starali sa o poriadok v kostole i na cintoríne, osobitne na hroboch rehoľných sestričiek.
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.
Zmeny v akciovej spoločnosti
V polovici mesiaca február sa uskutočnilo mimoriadne zasadanie - valné zhromaždenie a.s. Považská cementáreň Ladce, ktoré inicioval prvý akcionár Portlandcement, a.s.. Hlavným bodom programu bola zmena stanov. Z 15 navrhovaných zmien však bolo prijatých iba päť.
V marci 1996 došlo vo vedení k niektorým zmenám. V spoločnosti Považská cementáreň poverili vedením obchodného úseku Ing. Ľubomíra Martinku. Do výkonného čela spoločnosti Portlandcement bol menovaný Ing. Anton Janík.
Dňa 14. júna 1996 bolo valné zhromaždenie a.s. Portlandcement zvolané na prerokovanie a schválenie výročnej správy, ročnej účtovnej uzávierky a rozdelenia zisku. Na zasadaní sa zúčastnili vo veľkej väčšine zamestnanci cementárne.
17. decembra sa konalo valné zhromaždenie Považskej cementárne, a.s., Ladce. Znova išlo o zmenu stanov, čo sa i hlasovaním podarilo. Odstránili sa určité obmedzenia právomocí predstavenstva Považskej cementárne a spresnila sa kompetencia ostatných orgánov spoločnosti. Rozšíril sa počet členov predstavenstva o obchodného riaditeľa Ing. Ľubomíra Martinku.
Dňa 31. októbra 1996 bola podpísaná zmluva o kúpe 10% podielu a.s. Považská cementáreň medzi predávajúcim Fondom národného majetku SR a kupujúcim Portlandcement Ladce. Už na decembrovom valnom zhromaždení akcionári a.s. Portlandcement disponovali 68%-ným podielom hlasov. Zvýšenie vlastníckeho podielu malo význam pre stabilizáciu vlastníckych vzťahov v Považskej cementárni. Neprivatizovaný (štátny) podiel dával možnosť na špekuláciu prípadným majiteľom, rôznym firmám a jednotlivcom, ktorí nemohli mať záujem o rozvoj fabriky, investovanie a pod.
_____________________________________________________________
1123
_____________________________________________________________
K reorganizácii podniku patrilo aj zrušenie výrobného úseku a technického úseku a zriadenie jedného výrobno-technického (riaditeľ Ing. Jozef Mikušinec) a vytvorenie nového úseku kvality a stratégie (riaditeľ Ing. Pavel Martauz).
Výsledky v roku 1996
Cementárne i naďalej v rámci Slovenskej republiky patrili medzi nadbytkové kapacity. Oproti minulosti, kedy sa na domácom trhu umiestnilo okolo 4 miliónov ton cementu ročne, v ostatných rokoch je to iba 1,3 milióna ton. Prístup aj v roku 1996 bol čoraz ťažší i vinou zvýšenia tarifných položiek na železnici, ale i pre zvýšenie konkurencie. Klesol i vývoz na nemecký trh, kam Cementáreň v Ladcoch umiestňovala v posledných dvoch rokoch väčšinu svojej produkcie. Považská cementáreň na exportný pokles zareagovala včas a patrila v roku 1996 medzi cementárne s najväčším nárastom tovaru umiestneného na domácom trhu.
Dosahovaný predaj umožnil plynulú výrobu a tým nižšiu nákladovosť na opravy, skvalitniť výrobné, ekonomické i sociálne otázky. Tak sa dosiahli úspešné hospodárske výsledky, keď po prvý raz (po roku 1989) vyrobili a predali viac ako 500 000 ton cementu a to i napriek tomu, že stavebná sezóna bola pre dlhú zimu kratšia.
Udržali vysoký kvalitatívny štandard produkcie a vyrobili nový sortiment cementu CEM I 52,5 R vyrábaný podľa európskej normy. V krátkom čase sa uviedol na trh i do zahraničia. Špičkové parametre ho umožňujú použiť na náročné betónové konštrukcie.
Technika, rekonštrukcie
a opravy
Osobitnou otázkou v cykle výroby a predaja bola železničná vlečka, patriaca do majetku Považskej cementárne, ale podľa zmluvy vykonávali Železnice SR dozor nad 42 výhybkami a 10,6 km úseku koľaje. Celý tento úsek bol v roku 1996 v dobrom stave, ale i tak sa uskutočnili opravy s nákladom 4 milióny Sk. Doprava sa stala jedným z limitujúcich článkov v cykle výroba - predaj. Ceny za prepravu po železnici stúpli v roku 1996 o 20%, no i tak sa najviac cementu prepravilo po železnici. Súčasne však Považská cementáreň pristupuje k budovaniu cisternovej dopravy.
V roku 1996 sa začala rekonštrukcia cementovej mlynice. Išlo o viaceré akcie (rekonštrukciu odprašovacieho zariadenia na cementovej mlynici CM III, výmena pancierových dosiek a iné). Postupne sa začínala aj rekonštrukcia CM I s termínom dokončenia v roku 1997. Dôvodov
_____________________________________________________________
1124
_____________________________________________________________
modernizácie bolo niekoľko: opotrebovanie zariadenia a príprava na výrobu nových druhov cementu s vysokými parametrami. Na opravách sa podielali
firmy CEVING z Přerova, POLATA Milevsko, KTE Nová Dubnica a niektorí domáci dodávatelia.
Vedenie cementárne rozhodlo, že zrealizuje výstavbu skladovej kapacity slinku o objeme 50 000 ton. V novembri 1996 vycestovali zainteresovaní do Českej republiky, kde niekoľko podobných kapacít už postavili. Súčasný stav skladovania je nevhodný a voľne skladovaná surovina podlieha skaze.
Ekologické opatrenia
a výsledky
V minulosti si občania Ladiec a okolia skúsili svoje s prašnosťou Považskej cementárne. Jej vedenie každoročne, rok 1996 nevynímajúc, vynaložilo značné úsilie i finančné prostriedky na zníženie prašnosti. Tá sa markantne znížila - oproti roku 1970 o 90%.
Z areálu Považskej cementárne vyviezli niekoľko tisíc ton rôzneho odpadu, na miestach týchto „skládok“ vytvárali zelené plochy - trávniky a vysádzali okrasné stromky. Veľká pozornosť sa venovala aj údržbe a ošetrovaniu vytvorenej zelene. Vo výrobe sa pokračovalo v zlepšovaní životného prostredia a v zlepšovaní sociálnych zariadení.
Kolektívna zmluva
Kolektívna zmluva uzatvorená medzi Považskou cementárňou, a.s., Ladce, zastúpená predsedom predstavenstva Ing. Antonom Barcíkom a členkou predstavenstva Ing. Máriou Kebískovou a Základnou organizáciou odborového zväzu Považskej cementárne, zastúpenou jej predsedom Jánom Suchárom. Platnosť kolektívnej zmluvy bola od 1. apríla 1996 a potrvá do 3. marca 1998.
Kolektívna zmluva riešila vzťahy medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou. V nej sa zamestnávateľ zaväzuje vopred prerokovať s odborovou organizáciou zásadné otázky rozvoja akciovej spoločnosti.
Kolektívna zmluva okrem iného obsahovala pracovno-právne vzťahy, najmä otázky prijímania a prepúšťania zamestnancov, zmeny pracovného pomeru, pracovný čas, dovolenku, kvalifikáciu a rekvalifikáciu a i.
V jednej stati sa zaoberá bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, ale i sociálnym zabezpečením, podmienkami pre reprodukciu síl. Medzi najzávažnejšie časti patrí tá, ktorá sa zaoberá mzdami, mzdovými tarifami, kde sa jasne odzrkadluje nárast miezd aj v budúcich rokoch.
_____________________________________________________________
1125
_____________________________________________________________
Dlhopisy v prospech
zamestnancov
Spoločnosť Portlandcement Ladce začala v prvom septembrovom týždni kupovať dlhopisy Fondu národného majetku SR. Po dohode s vedením Považskej cementárne a spoločnosti Portlandcement sa stanovili pravidlá odkúpenia dlhopisov, ktoré zvýhodnili zamestnancov cementárne - akcionárov a.s. Portlandcement a ich najbližších príbuzných. Ceny dlhopisov stanovili pre zamestnancov cementárne na 9 000 Sk, pre najbližších príbuzných (manžel - manželka) 8 000 Sk a ostatných rodinných príbuzných zamestnancov na 7 700 Sk. Zamestnanci a ich rodiny získali predajom dlhopisov viac ako 10 miliónov korún.
Priemerný zárobok v roku 1996 dosahoval u cca 450 zamestnancov podniku 11 400 Sk, z toho robotníci 10 050 korún. Tým vysoko prekročili celoštátny priemer.
Rôzne udalosti
Dve nové chatky postavili v zimných mesiacoch 1995 - 1996 pred podnikom. Chatky prevzala Považská cementáreň ako výmenu za nedobytnú pohľadávku z JZD Slušovice. Nové objekty umožnili poskytnúť ubytovanie cudzím pracovníkom spolupracujúcim s cementárňou.
Slovenský, český, poľský a maďarský cementársky zväz pokračoval v tradícii vzájomných stretnutí. V roku 1996 sa stretli vo Vyšegráde v Maďarsku. Činnosť jednotlivých zväzov so zameraním na spoločné aktivity predstavili prezidenti národných zväzov. Zaujímavosťou bolo, že na stretnutí sa so svojimi výrobkami predstavili aj najznámejší výrobcovia cementárskej techniky zo západnej Európy.
Regionálne združenie podnikateľov v našom regióne pod vedením Ing. Štefana Rosinu, generálneho riaditeľa Matador Púchov, sa pravidelne stretáva a rieši spoločné problémy. V roku 1996 sa stretli dvakrát. Z predložených ekonomických ukazovateľov vyplynulo, že prevládajú pozitívne trendy vývoja a väčšina firiem vykazuje kladný hospodársky výsledok.
Považská cementáreň nákladom 850 000 Sk realizovala investičnú akciu „Voda pre lom“. Zaviedli pitnú vodu z potrubia vodovodu. Bola to jedna z dôležitých akcií zlepšovania sociálnych a materiálnych podmienok v lome.
V mesiaci júl 1996 schválilo vedenie podniku novú strážnu službu. Stala sa ňou OBS Profit Topoľčany. Predchádzajúcu firmu - strážnu službu - vymenili, pretože si nedostatočne plnila povinnosti (vzmáhajúce sa krádeže).
_____________________________________________________________
1126
_____________________________________________________________
Rakúsky cementársky zväz inicioval stretnutie s generálnymi riaditeľmi cementární v Slovenskej republike. Konalo sa vo Viedni 11. septembra 1996 za účasti všetkých podnikov zo Slovenska. Rakúska strana mala problémy s konkurenciou - dovozom cementu do Rakúska (zo Slovenska, Českej republiky, Talianska, Rumunska a Bulharska). Snahou bolo ujasniť si objemy dovozu do konca roku 1996 i v budúcnosti.
Cementáreň v Ladcoch bola v roku 1996 dodávateľom cementu na viaceré diaľničné úseky. Cementom CEM I 42,5 sa ako dodávatelia Doprastavu Žilina priamo zúčastnili na výstavbe diaľničných úsekov D 61, D 1 Chocholná - Skala a D1 Skala - Nemšová. V roku 1996 podpísali zmluvu (kúpa cementu) na ďalšie diaľničné úseky.
Dňa 29. novembra sa priestory veľkej sály Kultúrneho domu v Ladcoch zaplnili viac ako 270 dôchodcami. Na programe bolo vystúpenie generálneho riaditeľa Ing. Antona Barcíka a spoločenské posedenie.
Tradíciu zachovali aj pracovníci lomu, ktorí sa pri príležitosti sviatku svätej Barbory, patrónky baníkov, stretli v Belušských Slatinách na spoločenskom posedení aj so svojimi manželkami.
V roku 1996 naďalej vychádzal občasník Ladecký cementár, ktorý redigoval redaktor Ferdinand Rybníček. Celkom vyšlo 5 čísel.
ŽELEZNIČNÁ STANICA
V LADCOCH
Železničná stanica v Ladcoch (a jej podriadená stanica v Beluši) mala dovedna 47 zamestnancov. Pomerne vysoký stav pracovníkov bol spôsobený aj tým, že stanica bola určená na výcvik výpravcov.
Prednostom stanice bol Pavol Fatura.
Dopravná intenzita
Nakládka v roku 1996 bola o niečo nižšia ako v roku 1995. Príčinou bolo zrejme i zvýšenie prepravného na Železnici SR a stabilizácia výrobných výkonov v Považskej cementárni. V roku 1996 naložili 419 975 ton v 92 256 vozňoch. Okrem toho v Beluši 2 439 ton v 94 vozňoch.
Vykládka bola 221 499 ton v 11 352 vozňoch. Cez stanicu Ladce prešlo za rok 1996 takmer 16 500 vlakov nákladnej dopravy a rušňov a 22 141 vlakov s prepravou osôb.
_____________________________________________________________
1127
_____________________________________________________________
Tržby z prepravy
Tržby oproti roku 1995 narástli na 124% v preprave cestujúcich a dosiahli výšku 500 000 Sk v Ladcoch a 302 000 Sk v Beluši.
Tržby z prepravy tovaru z dovozného dosiahli sumu 26 470 835 korún a pri vývoze 6 723 816 korún. V Beluši 1 064 pri dovoze a pol milióna korún pri vývoze.
Nehodovosť
V stanici Ladce sa zaznamenali tri dopravné nehody a to vykoľajenie vozidiel pri posune. Jedenkrát to bola nehoda na vlečke Považskej cementárne z viny pracovníkov posunu z cementárne, dvakrát z viny pracovníkov Železničnej stanice Ladce. Nehody nespôsobili väčšie škody a nedošlo ani k zraneniam. Pri jednej z nich však bola prerušená doprava na trati Žilina - Bratislava na 6 hodín.
VODNÁ ELEKTRÁREŇ
Organizačné zadelenie Vodnej elektrárne v Ladcoch v roku 1996 bolo takéto:
Slovenské elektrárne, a.s.
Vodné elektrárne Trenčín
Závod Dubnica nad Váhom
Vodná elektráreň Ladce.
Od 1. mája došlo v elektrárni k jednej personálnej zmene. Do dôchodku odišiel strojný majster Štefan Zacko, na jeho miesto menovali Pavla Starečka (pracovník strojnej údržby VE Ladce).
Vo výrobe nesplnili ukazovatele vo výrobe elektrickej energie - vyrobili 76 343 000 kWh, čo predstavuje plnenie na 97,63%.
Aj v roku 1996 vykonali viaceré opravy, výmeny technológie a údržbárske práce. Medzi nimi najmä generálna oprava rozvodne dodávateľským spôsobom za 49 800 000 Sk. To bola najväčšia a najdrahšia oprava. Ale ani ostatné opravy a výstavba neboli zanedbateľné:
-
Výmena vtokového žeriavu o nosnosti 12 ton.
-
Výstavba čističky odpadových vôd pre pracovníkov elektrárne a obyvateľov bytovej kolónie.
-
Zateplili objekt elektrárne, pričom vymenili 35 kusov plastových okien.
V roku 1996 urobili viacero opráv budov elektrárne stavebného charakteru a bežné opravy strojového parku.
_____________________________________________________________
1128
_____________________________________________________________
POĽNOHOSPODÁRSKE
DRUŽSTVO
Plnenie výrobných a ekonomických úloh zabezpečovalo Poľnohospodárske družstvo Košeca cestou jednotlivých výrobných stredísk, teda aj nášho strediska v Ladcoch. Boli to úlohy stanovené na výročnej členskej schôdzi dňa 8. marca 1996. Úlohy boli stanovené s konkrétnymi ukazovateľmi pre rastlinnú a živočíšnu výrobu, pre mäsovýrobu, stavebnú činnosť a pomocné činnosti.
Rastlinná výroba
Rastlinná výroba sa zabezpečovala na 1203 hektároch ornej pôdy a 1891 ha lúk a pasienkov. Obiloviny sa pestovali na 583 hektároch (401 ha pšenica, 84 ha jarný jačmeň, 43 ha tritikále, 40 ha raž, 15 ha ovos a 15 hektárov peluška).
Zrniny pestovali na ploche 598 hektárov s celkovou produkciou 2330 ton (priemer 3,89 tony z hektára).
Okopaniny pestovali na 133 hektároch s podielom zemiakov 24 ha, zeleniny 37 ha.
Olejniny pestovali na 178 ha, z toho repka olejná 140 ha, horčica 38 ha.
Krmoviny na ornej pôde pestovali na 114 hektároch. Jarné strukovinoobilné miešanky a kukuricu na ploche 168 ha. V roku 1996 trvalé trávnaté porasty zaberali 1891 hektárov.
Ako najekonomickejšie sa ukázali pestované zemiaky so ziskom 256 000 Sk a peluška so ziskom 161 tisíc korún. Naproti tomu stratové boli tritikále, raž a najmä zelenina. Petržlen paštrnák dokonca nestačili na jeseň zobrať z poľa.
Zo stredísk v rastlinnej výrobe najlepšie výsledky dosiahli strediská Ilava a Ladce (zisk 280 000 Sk). Ostatné strediská boli stratové.
Stredisko Ladce malo aj najmenšie náklady na jednotku produkcie (210 Sk) pri výrobe pšenice. Rovnako i pri výrobe jarného jačmeňa 283 Sk. Ladce sa zaradili na prvé miesto v najnižších nákladoch pri výrobe repky (579 Sk) a na každom hektári boli ziskoví cca 100 korún.
Živočíšna výroba
Stavy hospodárskych zvierat v celom komplexe družstva k 31. decembru 1996 boli nasledovné:
Hovädzí dobytok 1 078 kusov, z toho kráv 517 kusov, čo je o 78 kusov menej ako v predchádzajúci rok.
_____________________________________________________________
1129
_____________________________________________________________
Ošípaných bolo 2 201 kusov, z toho prasníc 89 kusov.
Oviec chovali na družstve 223 kusov.
Úžitkovosť u dojníc bola najvyššia v stredisku Ladce 3 517 litrov na dojnicu a rok. Za rok 1996 dodalo celé družstvo 1 382 764 litrov a v drobnom predali 121 tisíc litrov.
Oproti predchádzajúcemu roku sa zlepšila kvalita mlieka. Najlepšie strediská boli Horná Poruba, Ilava a Ladce. Pre zlý stav v chove kráv zrušili v priebehu roka chov v Košeckom Podhradí.
Chov kráv bol v roku 1996 na celom družstve stratový vo výške 3 628 000 Sk, pričom v Ladcoch bola strata najnižšia - 371 000 korún. Celkový chov hovädzieho dobytka bol v Poľnohospodárskom družstve Košeca stratový o 8 638 000 korún.
V chove ošípaných za celý podnik dosiahli zisk 209 tisíc Sk, v kategórii prasníc však bola strata 1 063 000 Sk. Vo výkrme a predvýkrme ošípaných dosiahli kladný hospodársky výsledok + jeden milión 545 tisíc korún a to najmä na stredisku Ladce.
Celková úroveň
hospodárenia
Jednotlivé strediská dosiahli v hospodárení takéto výsledky:
Košeca
- 3 102 000 Sk
Ladce
+ 395 000 Sk
Ilava
- 1 665 000 Sk
Koš. Podhradie
- 3 665 000 Sk
Horná Poruba
- 1 597 000 Sk
Špeciálne plodiny
- 525 000 Sk
Mäsovýroba
+1 109 000 Sk
Výstavba
- 175 000 Sk
Služby
+ 160 000 Sk
Celkove teda zaznamenali stratu 4 a pol milióna korún, čo je viac ako o dva milióny menej ako v roku 1995.
Nás najviac zaujímali výsledky dosiahnuté v stredisku Ladce, ktoré ako jediné zo stredísk zaoberajúcich sa priamo poľnohospodárskou výrobou dosiahlo zisk. Je to o to pozoruhodnejšie, že v roku predchádzajúcom (1995) zaznamenali stratu 1 148 000 Sk.
_____________________________________________________________
1130
_____________________________________________________________
Predstavenstvo
V predstavenstve Poľnohospodárskeho družstva Košeca nedošlo v personálnom obsadení k podstatnejším zmenám. Predstavenstvo zasadalo pravidelne mesačne. Zo zaujímavejších zasadaní vyberám novembrové, kde sa zaoberali otázkami strediska mäsovýroba. Odmietli mnohé návrhy na prenájom tohoto strediska a rozhodli, že i naďalej bude v pôsobnosti družstva.
Celkový stav pracovníkov ku koncu roka 1996 bol 241 pracovníkov, z toho 207 členov a 34 zamestnancov. Postupne sa mení aj štrukturálna skladba družstevníkov. Z prevahy žien v prvých rokoch družstiev sa postupne prechádza na prevahu mužov. V roku 1996 pracovalo v PD Košeca 146 mužov a 95 žien.
Zaujímavá je štruktúra vzdelania pracovníkov. S vysokoškolským vzdelaním to bolo 11 pracovníkov, s úplným stredoškolským vzdelaním 41 pracovníkov, so stredným odborným vzdelaním 146 a so základným vzdelaním 43 pracovníkov.
_____________________________________________________________
1131

Rok 1997

_________________________________________________________
ÚVOD
Rok 1997 bol pre obec Ladce významným niektorými dominantnými udalosťami, ktoré značne ovplyvnili život v obci.
V tomto roku sme sa dočkali dlhoočakávanej výstavby diaľnice D1, úseku Nemšová - Ladce. Rýchly postup stavebných prác chodili obdivovať občania na svojich prechádzkach. Pred ich očami rástli násypy, objekty, fascinovalo ich nasadenie mechanizmov. Obec sa naplnila robotníkmi a technikmi, ktorí sa v obci stravovali i bývali. Tempo, ktoré stavbári nasadili dávalo predpoklady, že diaľnica bude ukončená na sklonku roku 1998 a obec sa oslobodí od zla, ktoré prináša doterajšia prehustená premávka.
Druhou udalosťou, ktorá spôsobila značný rozruch bola veľká povodeň so „storočnými vodami“. Vďaka za desaťročia budovanému systému priehrad, kanálov, stavidiel na rieke Váh, zasiahla povodeň Považie iba s minimálnymi škodami.
Tretia udalosť boli oslavy a priebežné akcie poriadané pri príležitosti 525. výročia prvej písomnej zmienky o obci Ladce a 600. výročia Tunežíc. Množstvo vydarených podujatí z oblasti kultúry, telovýchovy a spoločenského života prispeli k občianskemu povedomiu obyvateľov celej obce.
Demografický vývoj zostal na úrovni predchádzajúcich rokov, teda s malým poklesom počtu občanov. Zaznamenali sme mierny pokles nezamestnanosti i vďaka výstavbe diaľnice.
V kultúrnej oblasti sa dá hovoriť o čiastočnej zvýšenej aktivite a to aj v kultúrnom dome. Zaznamenali však aj uzavretie kina po jeho 75-ročnej existencii.
Obecný úrad musel riešiť množstvo problémov finančného charakteru, otázky domového odpadu, sociálne a kultúrne záležitosti, referendá o vstupe do NATO, bytové otázky a pod.
V aktivite politických strán a hnutí, rôznych záujmových organizácií a spolkov sa veľa nezmenilo. Štandard si udržiavali telovýchovné organizácie, Slovenský zväz zdravotne postihnutých, Slovenský zväz
chovateľov, Slovenský rybársky zväz a niektoré iné. Majetkovo-právne konsolidovali svoje pomery v Lesnom družstve i urbariátoch.
Všetky tri školy v obci okrem problémov pedagogických zápasili hlavne s ťažkosťami finančnými, ktoré okrem štátnych orgánov a obce pomáhali riešiť mnohí sponzori.
Rok 1997 možno pokladať za rok pokojný. Väčšina občanov prejavovala spokojnosť so správou obce. Znechucovali ich však politické spory a šarvátky v parlamente a iných celoštátnych orgánoch a inštitúciách.
_____________________________________________________________
1134
_____________________________________________________________
OBYVATEĽSTVO
V ROKU 1997
Počet obyvateľstva v roku 1996 bol 2668. Tento stav sa znížil k 31. decembru 1997 na 2637 obyvateľov.
V roku 1997 sa narodilo 30 detí, zomrelo 34 občanov. Do obce sa prihlásilo 21 a odhlásilo 48 obyvateľov.
Narodené deti
v roku 1997
Kandráč David
Miháliková Iveta
Chleban Denis
Belko Adrián
Pastorek Adam
Šrameková Romana
Kurtiš Mário
Janco Kevin
Kalusová Veronika
Koyšová Zuzana
Haluska Jakub
Ďurovec Mikuláš
Liščáková Dominika
Gach Martin
Machala Patrik
Kvasnica Dominik
Balogová Dominika
Sláviková Simona
Čurík Patrik
Hrehušová Slávka
Kováč Milan
Habánková Dominika
Chovanec Vladimír
Ďurovcová Denisa
Koštialiková Tatiana
Kvasnica Martin
Šafariková Timea
Klimentová Klaudia
Bielik Peter
Koyš Tomáš
Kalusová Veronika zomrela po narodení.
Občania, ktorí v roku
1997 zomreli
Kalusová Mária (vo veku 81 rokov)
Gach Anton (67)
Janošíková Mária (94)
Martinák Jozef (73)
Vrábel Eduard (66)
Kalusová Veronika (novorod.)
Slávik Vincent (71)
Barica Miloslav (50)
Mikušincová Anna (86)
Mihálik Mikuláš (82)
_____________________________________________________________
1135
_____________________________________________________________
Peterková Emília (85)
Kvasnica Valent (49)
Záhradník Jozef (71)
Irba Ján (47)
Zelík Vincent (73)
Stopková Margita (69)
Faturíková Mária (69)
Bacharová Anna (39)
Hriadel Ján (65)
Zajac Marián (34)
Faturík Štefan (78)
Koiš Anton (49)
Beňo Pavol (54)
Záhradníková Anna (63)
Bielik Pavol (70)
Drábik Marián (59)
Holíček Ľudovít (70)
Češko František (75)
Hriadelová Valéria (72)
Galanský Eduard (71)
Binka Jozef (66)
Viszusová Oľga (66)
Šepták Vladimír (51)
Najstaršia občianka, s ktorou sme sa v roku 1997 rozlúčili bola Mária Janošíková (94 rokov), najmladšími občanmi, ktorí v roku 1997 zomreli boli Marián Zajac (34) a Anna Bachárová (39 rokov).
Priemerný vek zomretých bol veľmi nízky - 64 rokov (ak nerátame zomreté nemluvňa).
Zbor pre občianske záležitosti
Činnosť Zboru pre občianske záležitosti (ZPOZ) sa aj v roku 1997 vyznačovala pestrosťou a dobrou úrovňou podujatí. Medzi najemotívnejšie patrili podujatia uvítania detí do života, vítanie prváčikov v základnej škole i Deň matiek.
Veľmi záslužná bola pozornosť venovaná starším občanom. Členky ZPOZ-u navštívili viacerých občanov pri príležitosti dožitých 80, 85 a 90 rokov, ktorým odovzdali darčeky a poďakovali za mnohoročnú prácu v obci. „Posedenie so staršími občanmi“, ktoré sa konalo za prítomnosti viac ako 100 obyvateľov Ladiec starších ako 70 rokov, malo zvyčajnú veľmi dobrú úroveň. V rámci kultúrneho programu vystúpili žiaci škôl a folklórny súbor „Váh“ z Púchova.
_____________________________________________________________
1136
_____________________________________________________________
Medzi podujatia, ktoré plnili aj v roku 1997 svoju spoločenskú funkciu, patrila rozlúčka so žiakmi 8. ročníka Základnej školy v Ladcoch a slávnostné odovzdávanie výučných listov v Odbornom učilišti Ladce.
ZPOZ účinkoval pri občianskych pohreboch i pri uzavretí manželstiev v obradnej miestnosti obecného úradu.
Medzi netradičné podujatia patrili jubilejné sobáše: po 25 rokoch (deväť manželských dvojíc), po 50 rokoch (dve dvojice) a po 55 rokoch (dve manželské dvojice).
O celú činnosť sa starali:
Zástupca obecného úradu - hlavný rečník (starosta a poverený člen obecného zastupiteľstva).
Matrikárka - Ľubomíra Porubčanová, výtvarníčka pamätnej hudby - Irena Gajdošíková, hudobníci - Valter Fábry a Bohuslava Bušíková, fotografista - Luboš Habánek, recitátori - Alžbeta Bušíková, Anna Peterková, Bohuslava Bušíková a príhovory - Alžbeta Bušíková. Pod vedením Márie Liptákovej účinkovala spevácka skupina žien.
Výbor ZPOZ-u pracoval v zložení:
Alžbeta Bušíková, vedúca
Mária Liptáková, Irena Gajdošíková, Ľubomíra Porubčanová.
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO
Zasadania v roku 1997
Zasadania obecného zastupiteľstva sa konali pravidelne - najmenej raz do mesiaca. Boli vždy verejné, čo však občania využívali iba minimálne. V ďalšej časti uvádzam niektoré zo zasadaní aj s ich hlavným obsahom.
Najviac sa poslanci zaoberali otázkami, ktoré obec ťažili najviac - finančnými problémami. Pozornosť však venovali aj ostatným aktivitám, najmä sociálnym problémom, kultúrnym, školským, telovýchovným a pochopiteľne otázkam výstavby obce a životného prostredia.
Zasadanie 16. januára 1997 sa zaoberalo odstúpením z poslaneckého mandátu Ľudmily Vráblovej. Podľa štatútu obce postúpil na jej miesto ďalší kandidát z volieb v roku 1994 Július Šedík, ktorý prevzal aj funkciu predsedu školskej a kultúrnej komisie. Na tomto zasadaní schválili odkúpenie nehnuteľností od Jaroslava Koyša na rozšírenie cintorína v Ladcoch.
23. januára 1997 sa konalo mimoriadne zasadanie obecného zastupiteľstva, na ktorom schválili rozpočet obce na rok 1997. V novom rozpočte najväčšie položky v časti „príjem“ tvorili dotácie daňového úradu
_____________________________________________________________
1137
_____________________________________________________________
(2,8 milióna Sk), výber daní z nehnuteľností (1,630 milióna), bytové hospodárstvo (2,6 milióna) a odpredaj akcií cementárne (4,2 milióna Sk). Vo výdajoch najväčšie čiastky plánovali na splátku úveru a úrokov v sume 2,590 milióna korún, bytové hospodárstvo 4,250 milióna Sk, samospráva 1,75 milióna Sk, nové investície 2,5 milióna Sk atď. Celkove počítali v rozpočte s príjmami 12 686 000 Sk a takmer so 14 miliónmi výdavkov.
V roku 1996 boli príjmy 19 779 000 Sk a výdavky 18 931 000 Sk.
Na tomto januárovom zasadaní súhlasili s odpredajom nehnuteľnosti - budovy bývalej organizácie ZVÄZARM (mala ju v bezplatnom užívaní) firme Jendrol (stolárstvo).
Ďalšie zasadania sa konali 27. marca, 24. apríla, 29. mája 1997, kde prerokovávali otázky kultúry, problémy s komunálnym odpadom, sociálne otázky, rôzne finančné výpomoci, vnútroorganizačné veci a pod.
28. júna 1997 prerokovali petíciu občanov Tunežíc o rozšírenie časti plynovodu v časti ulice P. O. Hviezdoslava. Rozšírenie tak, ako ho navrhovali, je technicky neriešiteľné. Obecný úrad zorganizoval rokovanie za účasti podpísaných občanov, Slovenského plynárenského priemyslu, Dopravného inšpektorátu a Slovenskej správy ciest.
Ďalšia petícia občanov sa týkala ulice Ľudovíta Štúra - jej obyvateľov, ktorí žiadali zákaz vjazdu ťažkým motorovým vozidlám zo stavby diaľnice. Otázku prerokovali so stravbyvedúcim Ing. Šmotlákom. Dohodli sa na zákaze vjazdu ťažkých vozidiel, výnimku tvorili osobné autá a autobusy prevážajúce pracovníkov diaľnice. Vedenie sa zaviazalo ulicu pravidelne
čistiť a polievať, čo dodržali. Najväčšou akciou však bolo pokrytie celej ulice Ľ. Štúra a Kukučínovej asfaltobetónovým kobercom.
Na júnovom zasadaní prerokovali otázku nepokrytia rozpočtu na všetky potrebné práce v obci, čo nastolilo otázku ďalšieho úveru. Ďalej sa poslanci uzniesli pre absolútnu nerentabilnosť ukončiť činnosť miestneho kina (viď časť „kultúra“).
Dňa 24. júla 1997 sa konalo mimoriadne zasadanie obecného zastupiteľstva s hlavným bodom programu: zriadenie Štábu civilnej obrany. Štáb bol menovaný v zložení:
Ferdinand Bušík, náčelník
Ján Turzík, zástupca náčelníka
členovia: Július Šedík,
MUDr. Ivan Hrdina,
Ing. Jozef Mikušinec,
František Meliš.
Velitelia jednotiek:
- poriadková:
Jozef Daňo
- úkrytová:
MUDr. Jaroslava Martináková
- požiarna:
Ing. Vojtech Miklóši
- telekomunikačná:
Ján Kvasnica.
_____________________________________________________________
1138
_____________________________________________________________
Ďalšie zasadania boli 18. augusta a 25. septembra 1997. Na septembrovej schôdzi sa zúčastnili zástupcovia cementárne generálny
riaditeľ Ing. Anton Barcík a Ing. Kebísková. Na zasadaní dohodli tzv. splátkový kalendár na odpredaj akcií Portlandcementu, a.s. od obce Ladce. Obec odpredáva 4 200 akcií v celkovej hodnote 4,2 milióna Sk.
V ďalšom období sa dostala kvôli tejto otázke obec do sporu s cementárňou. K nedobrému vzťahu prispel aj týždenník Hlas robotníkov zo dňa 3. októbra 1997 (číslo 39, nachádza sa v archíve kroniky obce). Časopis uverejnil rozsiahly článok bez vypočutia druhej strany (obecného úradu). Odpoveď uverenil potom starosta obce v Ladeckých zvestiach číslo 5 (tiež sa nachádza v archíve kroniky). Tu obecný úrad argumentuje potrebou financií na konkrétne akcie. To sú aj dôvody na odpredaj akcií:
-
Úhrada 690 tisíc korún na dodávky tepla do bytov a materskej školy.
-
Meracie zariadenia tepla do bytoviek budú stáť viac ako milión Sk.
-
Okresný úrad Ilava uzavrel skládku komunálneho odpadu. Rekultivácia bude stáť 1,5 milióna korún. Štát prispieva 900 tisícami korún, ktoré musí obec v prípade neuskutočnenia akcie vrátiť štátu.
-
Ďalšie výdavky sa týkajú plynofikácie v Horných Ladcoch za viac ako 1 milión Sk a dokončenie v Tunežiciach 500 000 Sk.
-
Rekonštrukcia kotolne slobodárne 1 milión Sk, rekonštrukcia kotolne
ZŠ takmer 5 miliónov Sk s príspevkom štátu 1,7 milióna korún.
-
K tomu ešte vracanie dlhu v Prvej komunálnej banke (v roku 1997 vrátiť dva milióny Sk).
Na objasnenie situácie zasadalo dňa 3. októbra 1997 obecné zastupiteľstvo. Dohodli sa na menovaní komisie: Pavol Fatura, MUDr. Jarmila Martináková, Daniela Cahelová, Ferdinand Bušík, ktorá bude mať na starosti spoluprácu a rokovanie s vedením Portlandcementu.
Poslanci ďalej súhlasili so zrušením žaloby na Krajskom súde v Trenčíne, ktorú podali pre neplnenie záväzkov Portlandcementu a žiadajú o dement na článok v Hlase robotníkov.
Ostatné zasadanie obecného zastupiteľstva sa konalo v decembri 1997, ktorého hlavným bodom bolo čiastočné zhodnotenie práce poslancov a obecného úradu v roku 1997.
Volebné obvody
V roku 1997 sa mohli občania bývajúci v jednotlivých častiach obce obrátiť so svojimi pripomienkami na jednotlivých poslancov takto:
Jozef Daňo - ulica P. O. Hviezdoslava č. 93 - 117
Daniela Cahelová - ulica J. Kráľa č. 424 - 474
Pavol Fatura - ulica Ľ. Štúra 215 – 286
_____________________________________________________________
1139
_____________________________________________________________
Viktor Lihocký - ulica J. Kráľa 475 - 531
MUDr. Jarmila Martináková - P.O. Hviezdoslava 4 - 92
Ing. Vojtech Miklóši
- ulica Záhradná 138 - 158
- ulica P. O. Hviezdoslava 122 – 137
Jozef Peterka -
ulica Ľ. Štúra 183 – 214
-
ulica J. Kollára 287 – 330
Ing. arch. Ján Remo - ulica Cementárska 160 - 182
Július Šedík -
ulica M. Kukučína 332 – 367
-
ulica Vážska 369 – 423
Ján Turzík -
ulica Ľ. Podjavorinskej 64 – 89
ulica J. G. Tajovského 90 – 106
František Kováč - ulica P.O. Hviezdoslava 1 - 63, 153 - 181.
Orgány štátnej správy
a ostatné inštitúcie
Po reorganizácii štátnej správy sa v roku 1997 občania iba pomaly orientovali v nových inštitúciách v okresnom sídle Ilava, prípadne v iných mestách.
-
V budove Okresného úradu v Ilave na Mierovom námestí sa nachádzali odbory katastrálny, sociálnych vecí, bytovej politiky, CO a obrany.
-
V budove pri železničnom priecestí sídlili odbory životného prostredia, štátnej veterinárnej správy, pozemkový, poľnohospodársky a lesného hospodárstva.
-
V bývalej budove hostinca pri železničnej stanici bol umiestnený odbor školstva a odbor kultúry.
-
V budove Slovenskej automobilovej dopravy umiestnili odbor živnostenský a ochrany spotrebiteľa a odbor požiarnej ochrany.
Pasové oddelenie sa nachádzalo v Považskej Bystrici, ale žiadosti sa mohli podávať aj v Dubnici nad Váhom.
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru bolo v Ilave s detašovaným pracoviskom v Dubnici n/V.
Okresný a krajský súd sa nachádza v Trenčíne, Okresná vojenská správa v Považskej Bystrici.
Národný úrad práce je v Ilave (bývalý Okresný stavebný podnik).
_____________________________________________________________
1140
_____________________________________________________________
RÔZNE PODUJATIA
A AKTIVITY OBČANOV
Referendum o vstupe
do NATO
Referendum predchádzali mnohé spory okolo tzv. štvrtej otázky. Časť poslancov (opozícia) sa snažila, aby sa medzi otázky referenda dostala aj otázka voľby prezidenta republiky vo všeobecných voľbách. Otázka napokon zaradená nebola.
Na referende sa v celoštátnom meradle i v obci Ladce nezúčastnil dostatočný počet voličov a tí, ktorí prišli, hlasovali väčšinou proti vstupu do NATO. Referendum bolo pre nedostatok voličov neplatné.
Výsledky v Ladcoch: Referendum sa konalo 23. a 24. mája 1997 v dvoch okrskoch. Celkom bolo na zozname 1 582 voličov, zúčastnilo sa však iba 248. Na jednotlivé otázky odpovedali:
1. otázka
áno - 79 hlasov
nie - 150 hlasov
2. otázka
áno - 23
nie – 185
3. otázka
áno - 29
nie – 179
Zvonica v Horných
Ladcoch
V predchádzajúcich rokoch sa obnovila tradícia konania omše vždy 14. septembra na sviatok Povýšenia kríža v kaplnke - na kopci v Horných Ladcoch. Po jej úprave v predchádzajúcich rokoch sa v roku 1997 realizovalo postavenie štýlovej zvonice pri kaplnke. Obecné zastupiteľstvo poskytlo finančné prostriedky na postavenie zvonice a Farský úrad v Košeci zakúpil zvon.
Na horeuvedený sviatok zvonicu posvätili.
_____________________________________________________________
1141
_____________________________________________________________
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Problémy so skládkami
domového odpadu
Podľa programu odpadového hospodárstva okresu Ilava existencia legálnych skládok v počte sedem bola dovolená do roku 1996 (Ilava, Tuchyňa, Pruské, Bolešov, Košeca, Ladce a Zliechov). Okresný úrad životného prostredia v Ilave vydal obci Ladce nesúhlas na prevádzkovanie skládky domového odpadu. Skládka bola situovaná v ochrannom pásme diaľničného úseku Nemšová - Ladce. Termín ukončenia skládky 30. jún
1996 sa dodržal. To malo vplyv na ďalší spôsob likvidácie domového odpadu v obci.
V roku 1997 odvážali odpad na skládku v Dubnici nad Váhom, ktorej majiteľom bola Spoločnosť pre stredné Považie. Cena za uloženie odpadu vrátane dopravy bola 500 Sk za tonu.
V tomto roku sa z obce odviezlo 483 300 kg pevného domového odpadu. Okrem toho ešte 71 000 kg z veľkých kontajnerov. Za uloženie na skládke zaplatila obec takmer 350 000 Sk a za odvoz 376 tisíc korún. Príspevok občanov nepresahuje 150 tisíc korún.
Všeobecne záväzné
nariadenie
Mnohé problémy s pevným domovým odpadom, najmä stále trvajúce „divoké skládky“ na viacerých lokalitách v obci, prinútili obecné zastupiteľstvo prijať Všeobecne záväzné nariadenie o odpadoch. V nariadení sa uvádzajú poplatky, ktorými sa občania majú podieľať na likvidácii odpadu, pričom obecné zastupiteľstvo vychádza zo zásady, že každý občan je nejakým spôsobom producentom domového odpadu.
Sem zahrnuli občanov, ktorí nevlastnia smetné nádoby, vlastníkov nádob, občanov, ktorí sa zúčastňujú separovaného zberu, súkromníkov i podnikateľov.
Separovaný zber odpadu
Separovaný zber domového odpadu (železo, papier, plasty, sklo) si vyžiadal značnú sumu už v príprave. Po zakúpení vriec, nálepiek, kontajnerov sa začal v roku 1997 separovaný zber sľubne rozvíjať. Za rok 1997 sa takýmto spôsobom zozbieralo 1,48 tony skla, 1,75 tony železa a značné množstvo plastov a papiera.
_____________________________________________________________
1142
_____________________________________________________________
Na sklonku roka 1997 sa uzatvorila zmluva s Recyklačným strediskom v Dubnici nad Váhom, ktoré bude od roku 1998 realizátorom triedeného zberu v obci Ladce.
Park v Ladcoch
Situácia v záchrane parku v obci sa nezmenila. Park spolu s kaštieľom je majetkom Rádu milosrdných sestier, t.č. v prenájme Odborného učilišťa v Ladcoch. Limitujúcim faktorom je i naďalej nedostatok
finančných prostriedkov. Škola organizovala bežné úpravy, čistenie a iné práce, ktoré si nenárokujú financie.
Bociany v roku 1997
V tomto roku prileteli bociany 12. apríla. O hniezdo pri križovatke sa uchádzalo viacej bocianov. Mrazy, ktoré sme zaznamenali začiatkom apríla pripravili o život jedného z nich - zamrzol na nádvorí Poľnohospodárskeho družstva v Ladcoch.
DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ
Po štyroch rokoch zavedenia dane z nehnuteľností sa ukázalo, že si občania na ňu zvykli a drvivá väčšina si svoje povinnosti plní načas. Príjmy z tejto dane znamenali pre obec značný, i keď nie rozhodujúci príjem a zväčša sa aj v roku 1997 použili na financovanie služieb pre obyvateľov obce.
Daň z pozemkov
Na výmeru 356,5 hektára ornej pôdy bola vyrúbená daň 174 449 Sk. Zaplatené bolo 27 870 korún. Na nedoplatkoch - aj za minulé roky - evidovali viac ako pol milióna korún (Poľnohospodárske družstvo, Košeca). Trvalé trávnaté porasty vo výmere 314 hektárov zaťažili daňou vo výške 37 tisíc Sk. Aj tu, pri neplatení Poľnohospodárskym družstvom so sídlom v Košeci, zaznamenali platbu iba 1 134 Sk.
Na 28,5 hektárov záhrad bola vyrúbená daň 39 991 Sk - zaplatené bolo takmer všetko.
Lesné družstvo v Ladcoch i v Tunežiciach zaplatilo daň za 352 hektárov lesných pozemkov 43 000 Sk v plnej výške.
V obci evidujeme 67,6 hektárov zastavanej plochy. Predpis dane bol 94 741 Sk. Zaplatené bolo 51 000 Sk - rozdiel je opäť takmer celý na konto Poľnohospodárskeho družstva so sídlom v Košeci.
_____________________________________________________________
1143
_____________________________________________________________
V rozlohe 100 hektárov sú evidované ostatné plochy. Príslušná daň 210 000 Sk bola takmer celá vyrovnaná.
Spolu bolo predpísané 599 000 Sk dane z pozemkov, zaplatené 369 000 Sk.
Daň zo stavieb
Tento druh dane sa v roku 1997 platil z 509 bytov, 3 stavieb poľnohospodárskej prvovýroby, 29 rekreačných chát, 214 samostatne stojacich garáží, 36 stavieb priemyslu a energetiky, 44 stavieb podnikateľskej činnosti a iné. Spolu 938 stavieb, na ktoré vyrúbili 1 032 859 Sk dane. Poplatníci poukázali 951 356 Sk (opäť chýba platba Poľnohospodárskeho družstva v Košeci).
Nedoplatky za roky 1993 - 1997 boli spolu 1 453 655 Sk, z čoho Poľnohospodárske družstvo v Košeci (za stredisko Ladce) v dani za pozemky a stavby dlhuje 1 382 948 Sk.
OBCHOD A SLUŽBY
V obchodnej činnosti a v poskytovaní služieb nastali v roku 1997 niektoré zmeny. Znamenali zlepšenie, iné však naopak občanom neprospeli.
Okrem existujúcich pohostinstiev v roku 1996 (Centrik, Kopyto, Tunežice, Pod gaštanmi), pribudlo ďalšie U SABU - v budove, kde bolo pohostinstvo a potom predajňa Otex. Majiteľmi sú dediči hostinca z dvadsiatych rokov - rodina Jesenských. Nového majiteľa má hostinec Pod gaštanmi - J. Václava.
Ing. Róbert Rafaj v budove bývalej drogérie po rozsiahlej rekonštrukcii budovy zriadil veľkoobchod s textilom - firmu TEMPO-MÓDA, predaj textilu a módnych doplnkov. Malopredajnú časť však v druhej polovici roka zatvorili.
Z potravinárskych predajní zrušili ďalšiu predajňu, mäsiarstvo a potraviny Hoffstädter pri hlavnej ceste (bývalý obecný dom). Majiteľ presťahoval predaj mäsa do predajne umiestnenej v bývalej Jednote. Zatvorili aj malú stánkovú predajňu zeleniny otvorenú v roku 1996 (D. Rosinová). Zatvorili predajňu novín, tabakových výrobkov pri železničnom prechode (PNS) a pre odsťahovanie majiteľky (Vaninová) aj dámske kaderníctvo.
_____________________________________________________________
1144
_____________________________________________________________
Ďalej boli občanom k dispozícii:
-
Podniky zaoberajúce sa spracovaním dreva
-
Podnikatelia v stavebnej činnosti, obchod so stavebninami - LAHOZ, kameňosochárske práce Antona Bieloňa
-
Spracovanie zeleniny (Kubáň)
-
Opravovne áut
-
Rozvoz plynu propan - butan.
Aj v roku 1997 chýbali v obci predajne domácich potrieb, holičstvo a niektoré ďalšie - pre podnikateľov málo atraktívne služby.
VÝZNAMNÉ VÝROČIA
A UDALOSTI
525. výročie prvej písomnej zmienky o obci Ladce
Výročie najstaršej známej písomnej zmienky o obci Ladce sa stalo príležitosťou oboznámenia občanov s históriou obce, ale i s jej dnešnými problémami. Oslavy boli rozložené na celý rok 1997 a nejakým spôsobom sa ich zúčastnili i spolupracovali všetky organizácie a inštitúcie v obci. Jednotlivé podujatia riadila a sledovala komisia obecného úradu pre kultúru rozšírená o ďalších zainteresovaných.
O všetkých podujatiach píšem v jednotlivých častiach týkajúcich sa spomínaných inštitúcií a organizácií.
Hlavná časť osláv sa konala v Kultúrnom dome Ladce v dňoch 22. a 23. augusta 1997 za účasti mnohých občanov.
22. augusta 1997 to bolo slávnostné zhromaždenie orgánov obecnej samosprávy, štátnych orgánov, podnikateľov, zástupcov spoločenských organizácií, spolkov, politických strán a hnutí. Pozvaní a prítomní boli aj zaslúžilí občania, bývalí predsedovia MNV, zástupcovia Krajského úradu z Trenčína, Okresného úradu z Ilavy, poslanec NR SR Rastislav Šepták a zástupcovia podnikov.
Na zhromaždení odovzdali Ďakovné listy a pamätné vázy i „Cenu starostu obce“, ktorú v tomto roku dostali František Letko ml. za obetavú prácu pri vedení dychového orchestra mladých a Irena Gajdošíková, riaditeľka Materskej školy v Ladcoch.
Pri tejto príležitosti odznelo viacej príhovorov. Hlavný prejav mal starosta obce Ferdinand Bušík a po ňom prierez dejinami Ladiec kronikár obce Branislav Lipták.
Za veľkej účasti občanov sa dňa 23. augusta konala verejná oslava výročia Ladiec. Na zhromaždení bol bohatý kultúrny program: Ladčanka,
_____________________________________________________________
1145
_____________________________________________________________
Nemšovanka, dychový orchester mladých. Občania si vypočuli prejav starostu obce F. Bušíka a zabavili sa na tanečnej zábave s občerstvením.
V nedeľu - 24. augusta 1997 odohrali futbalový zápas „starí páni Ladce“ - poslanci NR SR (píšem podrobnejšie v časti „Telovýchova“).
V týchto dňoch bola otvorená VÝSTAVA dokumentov z dejín obce Ladce a Tunežice. Výstava na 15 paneloch prezentovala najdôležitejšie známe fakty od pravekého osídlenia po dnešok. Formou viac ako 200 fotografií, dokumentov, mapiek, grafov a textu sa divák dozvedel o živote v obci, v kaštieli, panstve a hrade Košeca, o živote v 18. a 19. storočí. Osobitné miesto je venované pomerom v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, odboju, Slovenskému národnému povstaniu, povojnovej obnove a budovaniu obce v päťdesiatych až deväťdesiatych rokoch. Návštevníci našli fakty o výstavbe hydrocentrály, k životu v kláštore, poľnohospodárskemu družstvu. Osobitné panely mali školstvo, kultúra, telovýchova i organizácie a spolky v obci. Autor libreta Branislav Lipták venoval osobitnú pozornosť histórii a súčasnosti Cementárne v Ladcoch a nezabudol ani na slávnych rodákov básnika Pavla Koyša a vedca Jozefa Kvasnicu. Branislav Lipták spracoval aj publikáciu - stručný prehľad dejín Ladiec (asi 200 strán textu a fotografií). Publikácia pre nedostatok finančných prostriedkov však nevyšla.
Výstava z dejín Ladiec bola technicky inštalovaná ako stála expozícia. Až do konca roka ju navštevovali žiaci škôl i ostatní občania.
600. výročie prvej písomnej
zmienky o obci Tunežice
Na rok 1997 pripadlo výročie najstaršej písomnej (známej) zmienky o obci Tunežice (1397). Oslavy v Tunežiciach riadila osobitná komisia na čele s Bohumilom Kvasnicom. Mnohé podujatia (spomínam v jednotlivých častiach tohoto zápisu kroniky) sa začali už v máji 1997 a pokračovali až do októbra 1997. Výročie vzbudilo veľký záujem o dejiny Tunežíc u občanov všetkých vekových skupín.
Hlavné podujatie bolo 11. októbra 1997 v preplnenej osvetovej besede v Tunežiciach. Na podujatí sa zúčastnil starosta obce Ferdinand Bušík a kronikár obce Branislav Lipták, ktorý uskutočnil besedu o dejinách Tunežíc.
Starosta obce odovzdal zaslúžilým občanom Tunežíc Ďakovné listy. Na zhromaždení sa podával pravý poľovnícky guláš a koncertoval detský dychový orchester z Ladiec.
K tomuto výročiu vyšla brožúra faktov o histórii Tunežíc. Autor Branislav Lipták na 24 stranách uvádza najzaujímavejšie momenty z dávnej i nedávnej minulosti Tunežíc. Brožúra obsahuje dokumenty z praveku osídlenia i najstaršej známej listine kráľa Žigmunda Luxemburského
_____________________________________________________________
1146
_____________________________________________________________
z roku 1397, v ktorej sa Tunežice spomínajú. Ďalšia časť sa týka obdobia panstva hradu Košeca, nasleduje zoznam živelných pohrôm a zoznam richtárov, starostov, predsedov MNV v obci. Pod hlavičkou História - ľudia - udalosti sú zachytené všetky významné udalosti v obci Tunežice od konca 19. storočia po dnes. Osobitné časti publikácie sa zaoberajú školstvom, kultúrou, mládežníckym hnutím, telovýchovou i históriou kameňolomu. Záver je venovaný najznámejšiemu rodákovi profesorovi Kvasnicovi.
V rámci šesťstoročnice usporiadali aj ďalšie podujatia. Medzi najvydarenejšie patrila akcia pre deti - 31. mája 1997 - maľovanie na asfalt „Farebný svet detí“. V ten istý deň sa občania zúčastnili váľania májov a vypočuli si koncert dychovky.
Iné spomienkové
stretnutia a oslavy
Deň zvrchovanosti občania oslávili 27. júla 1997 v priestoroch pri kultúrnom dome. Organizovala ho SNS a prítomný bol aj poslanec SNS v NR SR Rastislav Šepták.
Občania obce a zástupcovia organizácií a obecného úradu položili pri príležitosti Slovenského národného povstania veniec k pomníku padlých a zavraždených obetí.
V Ladcoch sa tradičné váľanie májov uskutočnilo 31. mája 1997.
7. septembra 1997 usporiadal starosta obce slávnostný obed pri príležitosti hodov v Tunežiciach. Pozvaní boli najmä občania, ktorí sa zaslúžili o udržiavanie kaplnky v Tunežiciach. Postavená bola v roku 1922, teda pred 75. rokmi.
14. septembra mali hody aj v Horných Ladcoch. V kaplnke sa slúžila omša a rím.-kat. farár z Košece Jozef Petrek posvätil touto farou zakúpený zvon. Umiestnený je v novopostavenej zvonici, ktorú za prispenia obecného úradu postavili občania Horných Ladiec.
Obecný úrad v spolupráci s Miestnym spolkom Slovenského červeného kríža usporiadal v kultúrnom dome Deň matiek. Účinkovali všetky súbory z Ladiec a prihovoril sa starosta obce Ferdinand Bušík.
Dňa 31. decembra 1997 o 24.00 hodine pri kultúrnom dome poriadal Obecný úrad v Ladcoch oslavu 5. výročia vzniku Slovenskej republiky. Asi 150 účastníkov malo možnosť vypočuť si dychovku, vidieť ohňostroj.
_____________________________________________________________
1147
_____________________________________________________________
ŠKOLY V LADCOCH
Materská škola
V roku 1997 boli v prevádzke Materskej školy v Ladcoch 4 triedy s celkovým počtom 98 detí. Z toho boli 2 triedy 5 - 6 ročných (predškoláci), jedna trieda 4 - 5 ročných a jedna 2,5 - 4 ročných detí.
Riaditeľkou školy bola aj v tomto roku Irena Gajdošíková. O deti sa staralo osem učiteliek. O prevádzku sa staralo 8 pracovníčiek.
Ku škole patrila práčovňa, ktorá prala bielizeň aj pre Základnú školu a školskú jedáleň v Ladcoch, Materskú školu v Hloži, Školu v prírode v Belušských Slatinách, čím bola plne vyťažená.
Po rozdelení okresu patrila MŠ pod Školskú správu v Ilave, kde bola inšpektorkou pre materské školy v okrese Ilava Eva Poláčková.
Problém nedostatku financií trval aj v tomto roku. Peniaze sotva stačili na čistiace prostriedky a opravy havarijného stavu. Podľa vyhlášky Ministerstva školstva z roku 1994 vyberali mesačne 150 Sk na jedno dieťa ako školné a tieto peniaze odvádzali štátu. Vďaka tomu, že rodičia odsúhlasili 20 Sk na jedno dieťa mesačne, ušetrili sa prostriedky aj na zakúpenie najnutnejších vyučovacích pomôcok.
Medzi najväčších sponzorov patril Obecný úrad v Ladcoch, Považská cementáreň, Ladce a niektorí ďalší. Pri príležitosti 525. výročia prvej písomnej zmienky o Ladcoch odovzdal poslanec SNS R. Šepták Materskej škole v Ladcoch farebný televízor.
V apríli 1997 zažili v poradí už 9. vlámačku za posledných šesť rokov (ukradli farebný televízor).
Už tradične bola bohatá mimoškolská činnosť žiakov i učiteľov školy. Vynikli najmä pomôcky vyrobené učiteľmi školy, ktorými obohatili okresnú výstavu, najmä však výchovný proces s deťmi. Medzi najlepšie patrila pomôcka I. Gajdošíkovej „Kreslíme si zvieratká“. S detskými prácami prispeli na výstavu „Lego, oco, mama a ja“ v Dubnici nad Váhom.
Spolu s rodičovským združením pripravili fašiangový karneval, vianočnú besiedku s Mikulášom, výstavu výtvarných prác (aj účasť na okresnej výstave).
Aj v roku 1997 sme opäť videli deti Materskej školy pri rôznych príležitostiach s kultúrnym programom. Boli to najmä akcie Zboru pre občianske záležitosti (posedenie so staršími občanmi, vítanie detí, Deň matiek atď.).
_____________________________________________________________
1148
_____________________________________________________________
Základná škola
V školskom roku 1996 -1997 bolo v Základnej škole v Ladcoch dosť personálnych zmien. Odišli Jarmila Remová, Valentína Kyselicová, Oľga Ďurechová. Nastúpili Želmíra Hanajíková, Jana Rosinová, Beata Magicová. V škole učila aj dôchodkyňa Nadežda Ištvániková a začas zastupoval Michal Kukučka. Stanislavu Cvečkovú, administratívnu pracovníčku, vymenila Ľubica Záhradníková.
Vo vedení školy sa nič nezmenilo:
riaditeľka Mária Letková,
zástupkyňa Ľ. Vráblová,
výchovná poradkyňa Mária Bednáriková.
V apríli 1997 vo veku 40 rokov zomrela Zora Bačová, vedúca školskej jedálne. Od 16. mája 1997 sa vedúcou stala Marta Daňová.
Základná škola mala v 14 triedach 314 žiakov.
Najzložitejšou otázkou, ktorú musela škola riešiť, bola opäť otázka nedostatku financií a z toho vyplývajúce problémy, ktoré nepriamo vplývali na celkovú činnosť školy. Čiastočne ju pomáhali prekonávať sponzori, najmä Obecný úrad v Ladcoch, Považská cementáreň, ale i Reštaurácia Kopyto, Odborné učilište v Ladcoch a ďalší, ktorí prispeli finančne, vykonali rôzne práce pri údržbe, zakúpili pomôcky na vyučovanie a pod.
V mimoškolskej výchove zriadili v škole rôzne krúžky: literárno-dramatický, šachový, športový, strelecký, počítačový, prírodovedecký, šikovných rúk a iné. Ako po každý rok sa zúčastňovali rôznych vzdelávacích súťaží a olympiád. V týchto súťažiach získali žiaci školy viacej popredných umiestnení: 1. miesto v okresnej matematickej olympiáde (M. Grman), 1. a 2. miesto v obvodnom kole Hviezdoslavovho Kubína. Dobre sa na súťažiach umiestnili žiaci aj v ľahkej atletike, šachoch a basketbale.
Jednou z najvydarenejších akcií bola výstava žiackych prác pod názvom Deťom mier a lásku inštalovaná v kultúrnom dome.
V dňoch 5. - 9. júna 1997 sa zúčastnilo 11 žiakov školy na poznávacom zájazde vo Francúzsku.
Medzi mimoškolské aktivity patrili zbery rôznych surovín, na ktorých získali finančné prostriedky vo výške 15 230 Sk.
Ako každý rok sa uskutočnil zdokonaľovací plavecký výcvik žiakov 3 - 8. ročníka. Dvadsať žiakov 4. ročníka bolo v škole v prírode (Podskalie). Pretože si za pobyt museli žiaci platiť - zúčastnilo sa ich sotva 50%.
V školskej jedálni sa stravovalo takmer 90 žiakov. Za obedy platili 13 - 15 Sk. Mliečne desiate v tomto roku zrušili.
Školský klub navštevovali žiaci z 1. stupňa - celkom 53 žiakov. Pracovali v dvoch oddeleniach pod vedením kvalifikovaných vychovávateliek.
Z najvýznamnejších materiálových akcií sme zaznamenali maľovanie telocvične, školskej jedálne a školského klubu. Práce realizovali
_____________________________________________________________
1149
_____________________________________________________________
žiaci Odborného učilišťa v Ladcoch bezplatne. Farby a iné potreby na maľovanie poskytla Považská cementáreň, a.s., Ladce.
Rodičovské združenie pomáhalo škole finančne, materiálne i organizačne. Výbor združenia pracoval v zložení:
Viera Remová, predsedkyňa,
Mgr. Mária Bednáriková, tajomníčka,
Ing. Danka Kalusová, pokladníčka.
Ďalšími členmi boli všetci triedni dôverníci.
Medzi najvýznamnejšie podujatia organizované združením rodičov a školou patril Deň detí dňa 30. mája 1997. Pre dážď sa podujatie konalo v priestoroch chodieb školy.
V roku 1997 po opustení školy sa žiaci rozmiestnili: na 4-ročné štúdium (18 žiakov), 3-ročné štúdium (13), 2-ročné 1 žiak. Do deviateho ročníka postúpilo 14 žiakov.
Odborné učilište
V školskom roku 1996 - 1997 bolo prijatých 99 žiakov v profesiách murár, maliar, stolár, zámočník, inštalatér, záhradník, krajčírka, služby a domáce práce. V druhom ročníku bolo 74 a v treťom 110 žiakov.
Vo vedení školy nastali niektoré zmeny.
Vedenie bolo nasledovné:
PaedDr. Vladimír Hromka, riaditeľ
Mgr. Miroslav Sňahničan, zástupca pre teoretické vyučovanie
Jozef Hladký, zástupca pre odbornú výučbu
Stanislav Kret, zástupca pre mimoškolskú výchovu
Ing. Eva Daňová, zástupca pre ekonomicko-technické služby.
Hlavní majstri:
Ján Filo - pre stavebný odbor
Anna Orihelová - pre krajčírky
Júlia Hromková - pre záhradníctvo.
Výchovno-vyučovací proces zabezpečovalo v 21 triedach 12 učiteľov, 38 majstrov odborného výcviku a vychovávateľov a 10 nepedagogických pracovníkov.
Okrem vyučovacieho procesu a odborného výcviku venovali značnú pozornosť mimoškolským aktivitám, kultúrno-spoločenskej a športovej činnosti.
Z hľadiska odbornej výchovy medzi najsledovanejšie patrila Celoslovenská súťaž zručnosti v učebných odboroch murár, maliar, ktorá sa konala v dňoch 16. - 18. apríla v Ladcoch. Súťažili 2-členné družstvá
_____________________________________________________________
1150
_____________________________________________________________
v praktickej a teoretickej časti. V odbore maliar i murár získali družstvá OU Ladce prvé miesta. Rovnako sa umiestnili aj jednotlivci.
Prvýkrát poriadali súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín. Najlepší postúpili do celoslovenskej súťaže odborných učilíšť v Novej Vsi nad Žitavou.
V máji a na jeseň 1997 sa uskutočnili tradičné ľahkoatletické preteky o pohár riaditeľa školy. Najúspešnejší boli maliari a stolári, z dievčat krajčírky.
Celoslovenské športové hry sa konali v roku 1997 v Trnave (chlapci) a v Kysuckom Novom Meste (dievčatá). Chlapci skončili celkove tretí a dievčatá štvrté.
V septembri 1996 sa konal v Bratislave míting mládeže v atletike (SPECIAL OLYMPICK SLOVAKIA), kde bol veľmi úspešný žiak OU Ladce Ján Facura (prvé miesta získal v skoku do diaľky a v behu na 100 metrov).
Žiaci sa zúčastnili ešte na okresnom kole cezpoľného behu v Púchove a celoslovenského behu všestrannosti. Ujal sa i turnaj v malom futbale zmiešaných družstiev, v ktorom hrali spolu žiaci a učitelia. Na turnaji súťažili družstvá: Ladce I., Ladce II., Gymnázium Považská Bystrica, SPŠ S Pov. Bystrica.
Po niekoľkých rokoch stagnácie obnovili v učilišti činnosť turistického krúžku, s ktorým usporiadali niekoľko vydarených akcií.
Popri týchto všetkých aktivitách najdôležitejším však zostali podujatia poriadané vo vnútri učilišťa, najmä tie, ktoré boli v rámci internátu, teda pre tých, ktorí zostávajú v škole i mimo vyučovania.
Pre celú školu usporiadali množstvo akcií, z ktorých spomeniem aspoň niektoré: Ples mladých, karneval, súťaž Miss OU, Misák OU, výchovno-zábavné podujatia, vedomostné kvízy, Stopercentný muž, Dokonalé dievča, Koleso šťastia, Risk atď.
V škole sa udomácnili krúžky aerobik, dramatický, športové atď.
Za zmienku stojí ešte, že deti v štátnej starostlivosti (prišli do OU z detských domovov) strávili letné prázdniny v Báji (Maďarsko - Balatón) a potom aj v Nízkych Tatrách (nižná Boca).
_____________________________________________________________
1151
_____________________________________________________________
KULTÚRNY ŽIVOT
V OBCI
Kultúrny život v obci bol aj v roku 1997 v značnej miere limitovaný finančnou podporou z obce a ostatných organizátorov a sponzorov.
Medzi organizátorov patrili najmä obecný úrad prostredníctvom kultúrneho domu, všetky tri školy, niektoré organizácie a politické strany a zčasti aj cementáreň.
Kultúrne súbory
Medzi aktívne súbory patrila dychová hudba dospelých, v ktorej sa uskutočnila určitá reorganizácia, vrátil sa bývalý vedúci Emil Martinák a zaviedli pravidelné skúšky. Dychovka účinkovala na všetkých oslavách, viacerých zábavách a takmer na všetkých pohreboch v obci i mimo nej.
Dychová hudba mladých pod vedením Františka Letku ml. účinkovala pri všetkých oslavách v obci, zvýšila sa jej kvalita, ale znížil sa počet hráčov.
Pri kultúrnom dome je zriadený tanečný súbor, ktorý už viac rokov i za sťažených podmienok (generačné zmeny členov) úspešne nacvičuje a zúčastňuje sa úspešne rôznych súťaží. Vedúcou bola Bohúnka Lihocká.
Spevácky krúžok žien nezaznamenal nijaké podstatné zmeny. Účinkovali na niektorých sobášoch a privítaniach detí v obradnej miestnosti obecného úradu a na občianskych pohreboch v Ladcoch i Tunežiciach.
V roku 1997 sme si pripomenuli 20-te výročie založenia AMFI - klubu, ktorého členovia v minulosti zbierali ceny na okresných, krajských i celoslovenských súťažiach amatérskych filmárov. Pri tejto príležitosti obnovili činnosť. Mnohí z nich prešli však na nové techniky - video.
Klub REPETE
Klub založili už v roku 1996 pri Kultúrnom dome v Ladcoch. O jeho význame a poslaní som písal v zápise z roku 1996. Po úspešných vystúpeniach v klube počas minulého roka usporiadali v roku 1997 iba jedno stretnutie s úspešným slovenským spevákom Dušanom Grúňom. Pripravovali veľké stretnutie so spevákmi, hercami i samotným autorom celej súťaže Repete Ivanom Krajíčkom. Ten však zomrel a tak myšlienka poskytnúť zábavu strednej a staršej generácii sa neuskutočnila.
_____________________________________________________________
1152
_____________________________________________________________
Koyšove Ladce
Obecný úrad v Ladcoch, Klub priateľov poézie Pavla Koyša, Spolok slovenských spisovateľov, Považské kultúrne stredisko v Považskej Bystrici usporiadali dňa 24. októbra 1997 v Kultúrnom dome Ladce tradičné stretnutie priateľov poézie.
V rámci programu sa uskutočnila regionálna súťaž v umeleckom prednese slovenskej ľúbostnej poézie a prózy, pietny akt položenia kytice kvetov k pamätnej tabuli Pavla Koyša a večer poézie básnika Pavla Koyša.
Vyhlasovateľom súťaže boli Považské regionálne kultúrne stredisko a Obecný úrad v Ladcoch. Spoluorganizátormi Spolok slovenských spisovateľov a Klub priateľov poézie Pavla Koyša. Cieľom súťaže bolo podnietiť záujem mládeže o pôvodnú slovenskú ľúbostnú poéziu. Súťažilo sa v dvoch kategóriách: - študenti SŠ a SOU
- dospelí občania.
Predsedom poroty bol spisovateľ Peter Ševčovič a členovia: Anton Baláž, Ing. Jozef Miklóš, M. Letková.
Účasť súťažiacich bola nízka, úroveň veľmi dobrá. Organizátori konštatovali, že každý ročník treba pripraviť v spolupráci s Ministerstvom kultúry a Ministerstvom školstva SR, Národným literárnym centrom, Národným osvetovým centrom a rozšíriť súťaž na oblasť celého Slovenska.
Pietny akt sa konal na nádvorí kultúrneho domu pred pamätnou tabuľou Pavla Koyša. V programe vystúpili Mária Kráľovičová, Anton Baláž, Darinka Letková, Magda Uhliariková a Adriana Kozingerová s harmonikárom Ladislavom Vaňom.
Prejav mal starosta obce Ferdinand Bušík, ktorý spolu s JUDr. Margitou Koyšovou, manželkou zosnulého básnika, položil kyticu kvetov k pamätnej tabuli.
Večer poézie sa konal za účasti občanov, ale predovšetkým Margity Koyšovej, Jána Majerníka (Spolok slovenských spisovateľov), Vojtecha Kondróta, Jána Lenču, Petra Ševčoviča, Ing. Antona Barcíka, Márie Kráľovičovej, Antona Baláža, Dr. Vladimíra Čerevku a ďalších vzácnych hostí.
V programe vystúpili predseda poroty súťaže v prednese poézie P. Ševčovič a Dr. Vladimír Čerevka. Ing. Jozef Miklóš informoval o založení Klubu priateľov poézie Pavla Koyša (9. októbra 1997 v Bratislave). Na zhromaždení v Bratislave zvolili správnu radu a schválili stanovy. Predsedom sa stal Dr. Vladimír Čerevka, podpredsedníčkou JUDr. Margita Koyšová, tajomníkmi Ing. Jozef Miklóš a Dr. Bohuš Bičan, hospodárkou Elena Hanislová. Členmi sú Ferdinand Bušík, Ing. Jaroslav Hlinický, Vojtech Kondrót, Anton Baláž.
Program na všetkých podujatiach moderovala Alžbeta Bušíková.
Celé podujatie malo aj v roku 1997 ochotných sponzorov: Považské cementárne, a.s., Ladce, Matador Púchov a ďalších.
_____________________________________________________________
1153
_____________________________________________________________
Kino kultúrneho domu
Kino v Ladcoch po 75. rokoch od jeho vzniku (r.1922) zatvorili pre absolútnu nerentabilnosť. Vzhľadom na vysoké požičovné za filmy (v priemere 1500 Sk za jeden film a deň) a nízku návštevnosť sa rozhodlo obecné zastupiteľstvo kino zatvoriť od 1.8.1997. Dovtedy odohrali v kine iba 15 filmov.
Obecná knižnica
Knižnica aj v roku 1997 pokračovala v dobrej práci, hoci ju trápili tie isté neduhy - málo finančných prostriedkov na nákup kníh. V tomto roku zakúpili 118 kníh v hodnote 16 246 Sk (z dotácie obecného úradu).
Občania mali k dispozícii dovedna 12 051 zväzkov. Z tejto pomerne veľmi bohatej knižnice si v roku 1997 požičiavalo 223 čitateľov. Knižnica zaznamenala 4 219 návštevníkov a 12 363 výpožičiek.
V roku 1997 usporiadali dve výstavy, jednu spojenú s predajom kníh a v apríli besedu s deťmi Materskej školy v Ladcoch.
Významnejšie podujatia
Okrem už spomínaného posedenia klubu REPETE vystúpili v Ladcoch skupina SENZUS a skupina ANDER Z KOŠÍC s pomerne
veľkou návštevnosťou (300 a 400 divákov), akú sme v Ladcoch nezaznamenali už viac rokov.
Z tanečných zábav spomeniem Katarínsku - poriadanú Poľovníckym združením Bukovina, najmä však na vysokej kultúrnej úrovni poriadaný PLES CEMENTÁROV. Na plese privítali okrem iných aj podpredsedu NR SR Jána Ľuptáka s manželkou. O zábavu sa starali hudby Solid a Záhorácki strýci. Súčasťou bolo predtancovávanie a módna prehliadka z Makyty.
Pri príležitosti MDD pre žiakov miestnych škôl zahrali Andersenovu rozprávku Slávik členovia divadelného súboru Mladá múza z Ilavy.
V roku 1997 sa v kultúrnom dome uskutočnilo dovedna 27 diskoték, ktoré organizovali rôzne súkromné firmy.
Kultúrny dom bol využívaný i na rôzne obchodné účely ako predaj kobercov, štyrikrát rôzne trhy, predaj spotrebného tovaru.
V priestoroch kultúrneho domu sa konali aj rôzne rodinné oslavy, využívali ich miestne školy, najmä Odborné učilište v Ladcoch. Kultúrny dom bol využívaný vo väčšej miere ako v roku 1996.
Iné vystúpenia, podujatia, akcie spomínam v častiach „školstvo“, „oslavy“ a „ZPOZ“.
_____________________________________________________________
1154
_____________________________________________________________
POLITICKÉ STRANY
A HNUTIA V ROKU 1997
Situácia v činnosti politických strán a hnutí sa v obci v roku 1997 nezmenila. Navonok sa prejavovali v činnosti obecného zastupiteľstva, na verejných podujatiach a niektorých ďalších aktivitách.
Členovia strán a hnutí sa plne zapojili do organizovania 525. výročia prvej písomnej zmienky a obci Ladce a iných oslavách, ktorých boli spoluorganizátori.
Hnutie za demokratické
Slovensko
Delegáti, resp. členovia vedenia HZDS sa zúčastnili na okresnom sneme v Ilave, na okresných zasadaniach HZDS, na krajskom sneme v Trenčíne a pod. Za dôležitú treba pokladať prácu v obecnom zastupiteľstve a v rôznych komisiách. Na čele hnutia bol v roku 1997 výbor v zložení:
Miroslav Záhradník, predseda
Mgr. Ľudmila Vráblová, podpredsedkyňa
Daniela Cahelová, pokladník
členovia: Ing. arch. Ján Remo
Ján Turzík.
Kresťansko-demokratické
hnutie
V roku 1997 sa toto hnutie venovalo najmä organizácii Roku evanjelizácie, kde pripravili päť stretnutí - prednášok a besied - za spoluúčinkovania správcu Fary v Košeci Jozefa Petreka.
Členovia KDH pracujú v obecnom zastupiteľstve ako členovia - poslanci a v rôznych komisiách. Medzi najaktívnejších patrila MUDr. Jarmila Martináková, predsedníčka sociálnej komisie.
V septembri organizovali posviacku zvona na novopostavenej zvonici v Horných Ladcoch.
Najväčšou akciou však bola úprava priestorov okolo kostola v Ladcoch. Betónovali chodníky, žľaby na odtok vody pred kostolom. Tieto práce mali hodnotu do 100 000 korún.
_____________________________________________________________
1155
_____________________________________________________________
Slovenská národná strana
Táto strana sa prejavila navonok organizovaním Vatry zvrchovanosti 25. júna 1997 za účasti okolo 100 občanov.
Oveľa vyššiu účasť zaznamenali na inom podujatí: futbalovom zápase bývalých hráčov TJ Tatran Ladce s poslancami NR SR, ktorý sa konal 24. augusta 1997 pri príležitosti 525. výročia prvej písomnej zmienky o obci Ladce. Výťažok z tohoto zápasu venovali MŠ v Ladcoch. V mužstve poslancov nastúpili okrem iných R. Šepták, Garaj, Poliak, Cupper, Andel, Koláriková, Cingel (všetko poslanci NR SR) a ďalší hostia.
Dňa 15. septembra zasadala v Ladcoch Okresná rada SNS. Okrem členov rady sa jej zúčastnili poslanec R. Šepták, Ing. Zábojník, J. Baška, MUDr. Obložinský a predsedovia MO SNS z okresu Ilava.
Rok 1997 - jeho záver 31. decembra 1997 a vznik Slovenskej republiky - 5. výročia, pomáhali organizovať i členovia Slovenskej národnej strany v Ladcoch.
Predsedom organizácie MO SNS Ladce bol Július Šedík.
Komunistická strana
Slovenska
V roku 1997 mala Komunistická strana Slovenska v Ladcoch v priemere 24 členov. Činnosť organizácie popri vnútroorganizačných otázkach spočívala v príprave, prípadne spoluorganizovaní spoločensko-politických podujatí. Išlo najmä o:
-
42. výročie oslobodenia obce Ladce
-
Celookresné oslavy SNP vo Vrchteplej
-
Celoslovenské oslavy 80. výročia VOSR v Nitre.
Na čele organizácie bol výbor:
Ladislav Černota, predseda ZO KSS
Dušan Saksa, hospodár
členovia výboru: Anton Haršáni, Jaroslav Koyš, Ing. Vojtech Miklóši
Jozef Peterka, Ján Čemeš, st.
Dňa 19.12.1997 sa v kultúrnom dome uskutočnila výročná členská schôdza, na ktorej bol zvolený nový výbor:
Ing. Karol Horký, predseda
Anton Haršáni, tajomník
členovia:
Ján Čemeš, Jaroslav Koyš, Ing. Vojtech Miklóši.
Rudolf Galanský, revízor ZO KSS.
_____________________________________________________________
1156
_____________________________________________________________
ORGANIZÁCIE A SPOLKY
V LADCOCH – ČINNOSŤ
V ROKU 1997
TJ Tatran Ladce
Činnosť tejto organizácie bola zameraná najmä na futbal. Rok 1997 bol v tomto smere úspešný v oddieloch dospelých, dorastu i žiakov.
V roku 1997 bol na čele organizácie výbor:
Miroslav Zajac, prezident
Ing. Anton Machala, tajomník
Marián Holý, pokladník
členovia:
Vladimír Chovanec, vedúci „A“ mužstva
Dušan Porubčan, vedúci „B“ mužstva
Cyril Kulich, vedúci dorastu
Pavol Čurík, hospodár
Jozef Daňo.
V sezóne 1996 - 1997 dohralo „A“ mužstvo súťaž I. triedy okresnej súťaže s hráčskym kádrom:
Pavol Stratený - tréner,
Faturík Ján, Milan Hriadel, Černík Štefan, Fatura Andrej, Hujo Daniel, Jamrich Ján, Juríček Jozef, Koyš Jaroslav, Kret Stanislav, Mosorjak Vladimír, Nemečkaj Vladimír, Galko Miroslav, Píša Jozef, Prekop Miroslav, Stratený Pavol, Štefanec Ferdinand.
Skončili na treťom mieste a spolu s Domanižou, Košecou, Ilavou a Pružinou postúpili do preorganizovanej V. ligy. Mužstvo posilnili hráči Peter Kušík, Ladislav Loužecký, Pavol Šelestiak, Roman Filiač a ďalší.
V tej istej sezóne „B“ mužstvo hralo v III. triede okresnej súťaže. Trénermi mužstva boli Milan Bajza a Štefan Zábojník. Družstvo zo siedmich účastníkov skončilo na 3. mieste s 19 bodmi a skóre 25:24.
Dorast účinkoval v V. lige. Družstvo sa umiestnilo na 5. mieste so 40 bodmi a skóre 45:37. Najlepšími strelcami boli Marek Čemeš (16 gólov) a Michal Habánek (13). Trénerom bol Pavol Tichý.
Žiaci v I. triede okresnej súťaže hrali spolu s jedenástimi družstvami a skončili na 6. mieste s 29 bodmi a skóre 50:45. Trénerom bol Pavol Melicher a vedúcim družstva Jaroslav Koyš.
Sezóna 1997 - 1998, jesenná časť, bola pre „A“ mužstvo v V. lige v znamení striedavých úspechov. Po 15. kolách skončili predbežne na 8. mieste, teda presne v strede tabuľky. V priebehu jesennej časti 6 zápasov vyhrali, 3 hrali nerozhodne, 6 prehrali a získali 21 bodov a pasívne skóre 17:19.
_____________________________________________________________
1157
_____________________________________________________________
Muži „B“ hrali v III. triede (skupina B). V jesennej časti skončili na 7. mieste (9 účastníkov), keď 4 zápasy vyhrali, 4 prehrali a získali 12 bodov s pasívnym skóre 15:21. Najlepším strelcom bol Ing. Anton Machala so 6 gólmi.
Dorastenci boli najúspešnejším mužstvom z Ladiec v jesennej časti súťaží. Hrali v V. lige a predbežne skončili na prvom mieste s 29 bodmi (4 body náskok pred Dohňanmi). Úspech dosiahli pod vedením trénera Pavla Tichého a vedúceho družstva Cyrila Kulicha. Najlepším strelcom bol opäť Marek Čemeš s 9 gólmi.
Žiaci sa umiestnili po jesennej časti I. triedy okresnej súťaže na 5. mieste so 16 bodmi.
Iné telovýchovné aktivity
V rámci osláv 525. výročia prvej písomnej zmienky o obci Ladce usporiadali turnaj o Pohár starostu obce. Z 12 mužstiev sa Ladčania umiestnili na 5. mieste.
Dňa 10. mája 1997 otvorili prípravku futbalistov - deti narodené v rokoch 1988 - 1991.
Dňa 11. mája organizovali jarný pochod do Horoviec a späť.
Na konci roka 1997 organizovali tradičný Silvestrovský turnaj.
Po trojročnej prestávke z iniciatívy Márie Kalusovej a RNDr. Ivety Liptákovej začali ženy opäť cvičiť v telocvični Základnej školy v Ladcoch (zo začiatku v kultúrnom dome). Základom cvičenia bola kalanetika, na úvod a záver aerobik. Ženy (10 - 15) sa stretávali raz do týždňa.
TJ Tatran Tunežice
Na čele organizácie bol výbor v zložení:
Bohumil Kvasnica, predseda
Jozef Rožník, hospodár
členovia: Milan Letko, Jozef Minárik, Jozef Letko, Cák Štefan ml.
Trénerom mužstva v jarnej časti bol Miroslav Vrábel. Prestal trénovať, pretože na tréningoch bola slabá účasť. V ročníku 1997 - 1998 bol hrajúcim trénerom Jozef Mikuška z Košece. Vedúcim mužstva bol Bohumil Kvasnica.
V ročníku 1996 - 1997 hrali v III. triede okresnej súťaže, kde sa umiestnili na 3. mieste. Najlepším strelcom bol Ivan Kandráč.
V jesennej časti ročníka 1997 - 1998 nenastali takmer nijaké zmeny v hráčskom kádri. V súťaži si viedli úspešne, keď v prvej časti skončili na 3. mieste s 13 bodmi.
V rámci osláv 600 rokov prvej písomnej zmienky o Tunežiciach usporiadali futbalový turnaj o Pohár starostu obce. Zvíťazilo mužstvo
Beluše pred Prejtou, Tunežicami a Ladcami „B“. Turnaj mal veľmi dobrú
_____________________________________________________________
1158
_____________________________________________________________
športovú i spoločenskú úroveň. Na ihrisku koncertovala dychová hudba Ladčanka, podával sa guláš a iné občerstvenie.
V letných mesiacoch sa zintenzívnila brigádnicka činnosť. Upravili okolie ihriska, hraciu plochu, natreli bariéry a zabezpečili Unimobunku pre rozhodcov. Zastrešili a opravili plechový sklad, vybudovali ručnú studňu.
Združenie športových
a technických činností
Táto organizácia venovala pozornosť dvom úsekom činnosti: turistika a motorizmus.
Automotoklub pripravil v roku 1997 viacero podujatí, z ktorých zaujal motokrosový pretek organizovaný v júli na Šatárnovici za účasti 18 pretekárov. Za AMK Ladce závodili Slavomír Mražík, Peter Kvasnica, Roman Čurík, Matuščín. Z nich sa Slavomír Mražík umiestnil najlepšie - skončil na 3. mieste.
V októbri 1997 pripravili motokrosový pretek na Šatárnovici za účasti 20 pretekárov, z toho boli Mražík Slavomír a Kvasnica Peter z Ladiec. Obaja pre poruchu strojov pretek nedokončili.
Slavomír Mražík sa zúčastnil aj na majstrovstvách Slovenska.
Turistický oddiel usporiadal v auguste 1997 10-dňový autobusový zájazd do Chorvátska. Zúčastnilo sa na ňom 17 členov s rodinnými príslušníkmi.
Na čele organizácie Združenia technických a športových činností v Ladcoch bol Ing. Jozef Remo.
Slovenský zväz
protifašistických bojovníkov
Organizácia mala na konci roka 1997 14 členov. Aj v tomto roku pokračoval prirodzený úbytok v dôsledku úmrtia dvoch členov - účastníkov odboja. Členov stále ubúda i napriek tomu, že sú prijímaní rodinní príslušníci (možnosť podľa stanov organizácie).
Činnosť riadil výbor:
Ing. Karol Horký, predseda
Jozef Rožník, hospodár
Anna Kresáčová, tajomníčka
Pavol Janík, člen revíznej komisie
Gizela Cahelová.
_____________________________________________________________1159
_____________________________________________________________
Priemerný vek členstva bol 73,8 roka, preto sa činnosť zameriavala na fyzicky nenáročné podujatia, spoluorganizovanie a účasť na podujatiach v obci v rámci rôznych výročí, najmä SNP, 1. máj a pod. Najčastejšie spolupracujú s organizáciou KSS, spokojní boli so starostlivosťou, ktorú im preukazoval obecný úrad a starosta obce.
Slovenský zväz
zdravotne postihnutých
Ku koncu roka 1997 mala Základná organizácia Slovenského zväzu zdravotne postihnutých v Ladcoch 52 členov. V tomto období bol výbor v zložení:
Štefan Kováčik, predseda
Ján Koštialik, podpredseda
Členovia:
Margita Zacková
Milan Rafaj
Zdenka Chlebanová
Pavol Maršovský.
Pokladníkom bola Mária Sláviková.
Výbor v roku 1997 pripravil pre svojich členov viacero zaujímavých podujatí. Patrili medzi ne dva zájazdy do Rajeckej Lesnej. V auguste 1997 pri príležitosti 600. výročia prvej písomnej zmienky o Tunežiciach usporiadali posedenie pri dychovke. Na posedení sa zúčastnili aj členovia SZZP zo Sverepca, Beluše, Domaniže a Púchova.
Na základe družobnej dohody sa zúčastnili na podobných podujatiach v Beluši, Domaniži, Sverepci a Považskej Bystrici.
V decembri usporiadali pre deti členov Mikulášsky večierok za účasti 60 členov, detí a hostí.
Organizácii sa dostalo pomoci od obecného úradu 3 000 Sk a od cementárne 4 000 Sk. Prispeli i súkromní podnikatelia, najmä tovarom.
Dobrovoľný
požiarny zbor
DPZ v Ladcoch podporovaný obecným úradom sa riadil osobitnými ustanoveniami prijatými v obci Ladce, ktoré platia pre členov požiarneho zboru i pre občanov. V roku 1997 stál na čele organizácie výbor:
František Meliš, predseda
Štefan Kuman, veliteľ
Karol Horký, tajomník
Markuš Marián, pokladník
Igor Kalus, strojník.
_____________________________________________________________
1160
_____________________________________________________________
V mesiaci jún sa zúčastnili po prvýkrát na súťaži v okrsku Ilava.
Cez Vianoce sme boli svedkami požiaru staršieho domu (jeden z najstarších v obci) na Štúrovej ulici 201. Dom bol neobývaný a požiar vznikol vo vnútri domu. Škody neboli príliš veľké aj vďaka včasnému zásahu požiarnikov z Dubnice nad Váhom.
Požiarny zbor v Tunežiciach pracoval priemerne ako už po viaceré roky. Zomrel veliteľ Anton Koiš, ktorý dovtedy organizáciu prakticky riadil.
Slovenský
záhradkársky zväz
V roku 1997 sa počet členov menil - úmrtím i prijatím nových členov. Na konci roku 1997 ich bolo 56. Výbor organizácie v Ladcoch pracoval v zložení:
Jozef Martinák, predseda
Emil Martinák, podpredseda
Juraj Letko, hospodár
Pavol Kalus, tajomník
Členovia:
Ján Čemeš,
Štefan Češko,
Štefan Mosorjak,
Ervín Kalus.
Revízna komisia: Marián Kováčik.
Väčšinu pozornosti venovali údržbe a ďalšiemu zveľadeniu sadu. Prihnojovali stromky, urobili rez stromkov, kosili trávu a ďatelinu a zbierali úrodu. Okrem toho museli opraviť ploty na ochranu neustále sa zväčšujúceho počtu krádeží. Vyrobili nové praktické regále na uskladňovanie ovocia.
Úroda v sade bola v roku 1997 dobrá. Z nej časť pripadla členom podľa odpracovaných hodín a časť ponúkli na predaj. Záujem u občanov nebol veľký i keď ceny boli nízke. Ovocie ponúkli aj do ZŠ a Odborného učilišťa v Ladcoch, súčasne ponúkli ovocie Materskej škole v Ladcoch ako sponzorstvo.
Pri príležitosti 40. výročia založenia Slovenského zväzu záhradkárov odmenili za dlhoročnú činnosť niektorých členov organizácie v Ladcoch. Republikový výbor odmenil Jozefa Martináka a Ferdinanda Koštialika „Pamätným listom“ a knižničnou publikáciou k tomuto výročiu. Na tejto schôdzi vyhodnotili okrem iného i prácu v sade a konštatovali, že sa odrobilo cca 1200 hodín a že medzi najaktívnejších patrili Jozef Martinák, Emil Martinák, Juraj Letko, Pavol Kalus a J. Čemeš.
_____________________________________________________________
1161
_____________________________________________________________
Miestny spolok
Slovenského červeného kríža
Miestny spolok Slovenského červeného kríža zameriaval v roku 1997 svoju činnosť na tri hlavné oblasti. Na sociálnu, bezpríspevkové darcovstvo krvi a na zdravotnícku výchovu.
Vyškolené dobrovoľné opatrovateľky boli ochotné poskytnúť krátkodobú opatrovateľskú službu chorým a osamoteným osobám.
Darilo sa získavať i mladých ľudí na darcovstvo krvi, ktorí sa aktívne zapojili do akcie Vianočná kvapka krvi a do akcie Valentínska kvapka krvi.
Miestny spolok už niekoľko desaťročí úspešne spolupracuje s mladými zdravotníkmi - deťmi Základnej školy v Ladcoch, kde sú založené krúžky Mladý zdravotník I. a II. stupňa. Aj v roku 1997 sa zúčastnili na rôznych súťažiach, kde preukázali značné vedomosti v poskytovaní tzv. predlekárskej pomoci.
Predsedníčkou Miestneho spolku Slovenského červeného kríža Ladce - Tunežice bola v roku 1997 Anna Ištvániková.
Slovenský rybársky zväz
Rybári z Ladiec patria do organizácie Ilava, ktorá mala v roku 1997 približne 270 členov. I v roku 1997 zaujímali naši občania popredné funkcie vo výbore tejto organizácie. Predsedom bol Ján Sloboda, občan Ladiec.
Predmetom vážnych starostí sa stal rybník, ktorý po minulé roky vybudovali obetavou prácou naši rybári. Toto dielo spadá do sféry výstavby diaľnice a bolo teda otázkou, do akej miery sa zachová, či zlikviduje.
Spomínaný rybník sa stal dejiskom už tradičných pretekov v love rýb udicou v máji 1997. O obľúbenosti tohoto podujatia svedčí stále sa zvyšujúca účasť pretekárov, ale najmä občanov, ktorí si na toto pekné prostredie zvykli. V roku 1997 súťažilo 193 rybárov, rekordná účasť v doterajšej histórii pretekov. Víťazom sa stal František Gajdošík s 394 bodmi. Aj na ďalších bodových miestach skončili naši občania - rybári: Pavol Koštialik, Pavol Maršovský a Pavol Nemec.
Vo vodnej nádrži Prejta boli 10. mája preteky detí. Zúčastnili sa ich aj naši najmladší rybári pod vedením Ing. Jána Šedíka, ktorý vedie krúžok v obci už niekoľko rokov.
Vynikajúci bol priemerný úlovok na člena (dospelého) 30 kg, v iných organizáciách okolo 10 kg.
Pomerne veľké škody, ktoré sa prakticky nedajú vyčísliť, spôsobila rybárom letná povodeň.
_____________________________________________________________
1162
_____________________________________________________________
Poľovnícke združenie
„BUKOVINA“
Poľovnícke združenie „Bukovina“ Ladce obhospodáruje revír v celkovej výmere 2047 hektárov. Z toho lesná plocha 965 ha, poľná 1065 ha a vodná plocha 17 hektárov. Revír sa nachádza v katastroch Ladce, Tunežice, Hloža a Podhorie.
Väčšina členov svojimi odpracovanými hodinami pri rôznych činnostiach na ochranu zvere má zásluhu na tom, že Poľovnícke združenie Bukovina sa zaraďuje medzi najlepšie.
V roku 1997 zápasili členovia s problémom prítomnosti voľne sa pohybujúcich psov v lesných a poľných revíroch a otázkou pytliactva, ktoré sa v posledných rokoch dosť rozmohlo. V roku 1997 vytvorili preto hliadky, najmä v lokalitách Podhorie, Horné Ladce - Háj a lúky Pod Kališťom.
Organizácia žien
Ženy stredného a staršieho veku nezabudli na bývalú organizáciu žien, ktorá desaťročia patrila medzi najaktívnejšie v obci. V Ladcoch založili pod vedením Ireny Suranovej prípravný výbor na založenie organizácie, ktorá existuje v Slovenskej republike pod názvom Demokratická únia žien.
Rovnakú snahu prejavili aj ženy v Tunežiciach pod vedením Emílie Kvasnicovej.
Slovenský zväz chovateľov
Organizácia chovateľov patrila v roku 1997 medzi najlepšie organizácie v obci. Jej činnosť bola orientovaná na tri oblasti: chovateľskú, ekonomickú a organizačnú.
Organizačná činnosť:
Výročná schôdza sa konala 23. februára 1997. Na schôdzi sa konštatovalo, že organizácia má 21 členov.
Zvolili výbor:
Milan Jung, predseda
Anton Haršáni, tajomník
Ladislav Nagy, hospodár
Ladislav Černota, predseda odbornej komisie chovu králikov
Viktor Lihocký, predseda odbornej komisie chovu hydiny
Pavol Kalus, predseda kontrolnej komisie.
_____________________________________________________________
1163
_____________________________________________________________
V roku 1997 doriešili majetkovoprávne záležitosti - vysporiadanie objektu „Dom chovateľov“. Dňom 1.10.1997 sa tento objekt stal majetkom organizácie Slovenského zväzu chovateľov v Ladcoch. Takto mohli pristúpiť k úprave objektu a jeho okolia, mohli priestory oplotiť. Venovali na to sumu 22 000 Sk.
Organizácia zabezpečila účasť svojich členov na viacerých výstavách. Na výstave mladých králikov v septembri 1997 v Letanovciach, na Celoštátnej výstave drobného zvieratstva v Nitre.
V januári sa uskutočnila slávnostná členská schôdza pri príležitosti 50. výročia založenia organizácie chovateľov v Ladcoch, za účasti predstaviteľov obce, cementárne i starých - žijúcich členov.
Chovateľská činnosť:
Hlavné poslanie videli v rozširovaní čistokrvného chovu drobných zvierat. V roku 1997 chovali 120 kusov čistokrvných sliepok v troch plemenách: oravky, hemšírky a austrálanky. Ďalej chovali 235 kusov čistokrvných sliepok plemena Morávia, ktoré v Slovenskej republike však nebolo uznané.
V chove králikov sa zamerali na čistokrvné plemená Novozélandský biely, Činčila veľká, Nemecký obrovitý strakoš, Kastorex, Belgický obor. V roku 1997 bolo tetovaných 42 kusov králikov z uvedených plemien. Chovatelia Kalus Pavol, Haršáni Anton, Lihocký Viktor a Ďurikovič Ivan sa zúčastnili so svojimi králikmi na výstave Považie drobného zvieratstva.
Ekonomická činnosť:
Táto činnosť najviac pomáhala občanom, ktorí si prostredníctvom organizácie chovateľov zabezpečovali svoj chov. Bola to súčasne časť činnosti, ktorá zabezpečovala finančné prostriedky na udržovanie Domu chovateľov a ostatné aktivity organizácie.
V priebehu roka predali sliepky chovné, jatočné, brojlery konzumné, kurence 3 - 9 týždňové, húsence vo veľkých množstvách s celkovým ziskom 42 000 Sk.
Matica slovenská
Organizácia pracovala v roku 1997 na čele s predsedom Ferdinandom Bušíkom a ďalšími členmi: Anna Kacinová, Alena Suchárová, Mária Letková a ďalší.
_____________________________________________________________
1164
_____________________________________________________________
LESNÉ DRUŽSTVO
A URBARIÁTY
Lesné družstvo Ladce
Vedenie Lesného družstva sa v roku 1997 nezmenilo. Vo výbore boli:
Jozef Martinák, predseda
Ing. Emil Záhradník, hájnik
Božena Majeríková, pokladník
Ing. Emil Remo, Valentín Bednárik, členovia.
Bohatá bola činnosť výboru a členov v lesoch. Za rok 1997 vysadili 8 650 kusov stromkov a uskutočnili výrub nežiadúcich drevín v Háji. O novovysadené stromky sa starali vykášaním trávy a buriny medzi stromkami na výmere viac ako 12 hektárov. Na 6 hektároch vykonali ochranu proti ohryzu zverou. Najaktuálnejšia bola ochrana proti škodcom (lykožrút), pričom spravili 12 m3 lapákov a 15 lapačov s pravidelnou výmenou feronových sáčkov.
Celkom odpracovali pri ošetrovaní lesných porastov 475 dní.
Pri odstraňovaní kalamity (kôrovec) a z polomu vyťažili 314 m3 dreva.
Ustálila a spresnila sa členská základňa, takže v roku 1997 mohli vyplatiť podiely za rok 1996.
Urbárske spoločenstvo
Ladce
Urbárske spoločenstvo v Ladcoch i naďalej vlastnilo lesy. 80 hektárov bolo v prenájme Štátnych lesov a 10 hektárov v spoluvlastníctve členov. 55 hektárov pasienkov je v prenájme Poľnohospodárskeho družstva v Košeci a Slovenského záhradkárskeho zväzu. Urbársky dom - predajňa potravín - bol i v roku 1997 v prenájme AMV, s.r.o., Žilina (Vyvozilová). Značné náklady si vyžiadala plynofikácia tejto predajne.
Naďalej prebiehalo majetkovo-právne vysporiadanie členov. Podiely za rok 1996 vyplatili v roku 1997.
Urbárske spoločenstvo v roku 1997 viedol i naďalej výbor:
Jozef Martinák, predseda
Mária Kantoríková, pokladník
Ing. Emil Záhradník, člen
Ing. Emil Remo, člen
Ondrej Hriadel, člen.
_____________________________________________________________
1165
_____________________________________________________________
Združenie urbárnikov a členov
Lesného družstva Tunežice,
pozemkové spoločenstvo
Počet členov v tomto spojenom družstve je t.č. 51 a taký istý počet akcií. Časť lesného družstva vlastní 124 hektárov lesa. Časť urbariátu (58 členov) vlastní 42,4 hektárov lesných pozemkov a 23 hektárov pasienkov po oboch stranách Váhu.
Združenie bolo riadené výborom v zložení:
Miroslav Kvasnica, predseda
Ján Mikuška, podpredseda
Víťazoslav Kalus, tajomník
Daniela Letková, pokladník
Jozef Mikuška, člen výboru.
V dozornej rade je predsedom Jozef Češko a členmi František Letko a Milan Mihálik.
Funkciu odborného lesného hospodára vykonáva Ing. Peter Sagan, Opatová.
Podľa lesného hospodárskeho plánu v roku 1997 vyťažili 23 plnometrov duba, 80 plm. ihličnatej (kalamitnej) guľatiny. Členom združenia pripravili podľa záujmu takmer 50 plm. palivového dreva.
V roku 1997 vysadili 1000 sadeníc smrekovca opadavého (červený smrek) a 400 sadeníc smreka obyčajného. V rámci boja proti kôrovcovi zrezali 4 veľké smreky, ktoré olúpali a so zárodkami halúzie a kôru okamžite spálili. Tento zákrok bol výsledkom neustáleho sledovania zdravia lesného porastu.
V roku 1997 vzniklo regionálne združenie súkromných vlastníkov pôdy v Trenčíne. Vedenie združenia v Tunežiciach so zámermi tohoto združenia súhlasilo a mieni sa stať jeho členom.
V roku 1997 v rámci reštitučného zákona začali úradné rokovania o pozemky, ktoré zabrali do dobývacieho priestoru kameňolomu. Išlo o plochu 12,3 hektára. Okresný úrad, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Ilave nároky uznal a kauza bude mať ďalšie pokračovanie.
V januári 1997 podpísali so Slovenskou správou ciest, riaditeľstvo v Bratislave, zmluvu o budúcej zmluve o odpredaji časti pozemkov združenia (5,5 hektára) pod stavbu diaľnice.
_____________________________________________________________1166
_____________________________________________________________
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.,
LADCE
Celková situácia
v roku 1997
I keď sa výrobe a predaju cementu v roku 1997 darilo, vedenie podniku žilo a pracovalo v neustálom napätí. Spôsobovalo ho slovenské a zahraničné prostredie, v ktorom sa cement vyrábal a najmä predával.
Slovenské cementárne vyviezli v roku 1990 iba 44 tisíc ton cementu. V roku 1995 to bolo už 1,57 milióna ton a v roku 1996 1,19 milióna ton. Exportovať začali najmä do Rakúska a Nemecka. Situácia sa zmenila najmä preto, že do týchto krajín začali platiť kvóty, rôzne ochranárske a cenové opatrenia. Časy, keď sa v Rakúsku dalo zarobiť na jednej tone cementu až 300 Sk sú už preč a na ceny začali mať vplyv aj iné opatrenia.
Jedným z nich je neustále sa zvyšujúca cena za dopravu, hlavne cez Českú republiku, čo spôsobilo, že cena cementu na vývoz musí byť nižšia ako na domácom trhu.
Slovenskému a českému cementu začali (i keď nie kvalitou) konkurovať i rumunskí a bulharskí cementári.
V Ladcoch k týmto problémom pribudli v roku 1997 problémy technické, organizačné a finančné, vyplývajúce zo značných investícií do technológie a výstavby kapacít. Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ, sa na niektoré problémy v roku 1997 díval optimisticky. Napr. v III. štvrťroku sa podarilo dosiahnuť najväčšie objemy výroby a predaja - najvyššie v doterajšej histórii.
Úspechy a problémy v roku 1997 možno zhrnúť do týchto bodov:
-
V predaji platí, že vzhľadom na rast prepravných nákladov a pokles kurzov nemeckej marky a českej koruny, klesá rentabilita predaja exportu.
-
Preukázalo sa, že prístup k opravám hlavne na začiatku roka sa odrazil v spoľahlivosti chodu výrobných agregátov.
-
Už druhý rok sa ukázalo ako správne predzásobovanie polotovarom - slinkom.
-
Skúsenosti so zákazníkmi presvedčili, že kvalita nie je to, čo stanovuje norma, ale to, čo zákazník požaduje za svoje peniaze.
-
Zmena orientácie zákazníkov na dodávky cementu autocisternami potvrdila správnosť spolupráce s firmou Eurokontor, ktorá v plnom rozsahu zvládla prepravu po ceste na úkor predraženej železničnej preprave.
-
Zvýšenie podielu predaja paletizovaného cementu potvrdil zmysel investícií do baliarne.
_____________________________________________________________
1167
_____________________________________________________________
Finančná situácia v priebehu celého roka bola napätá z dôvodu vysokého objemu investícií koncentrovaných do prvých mesiacov roku 1997. Do konca roka prekročili objem 80 miliónov korún, čo je najviac od čias rekonštrukcie v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch.
V zamestnaneckej otázke oproti iným cementárňam nedošlo v Ladcoch k redukcii pracovníkov. Priemerná mzda sa pohybuje na úrovni 12 000 Sk.
Majetkové zastúpenie akcionárov
Považskej cementárne, a.s.
V roku 1997 akcie Považskej cementárne, a.s., vlastnilo 5 vlastníkov v takýchto podieloch:
Portlandcement, a.s., Ladce - 69,24%
Na základe takéhoto, majoritného množstva akcií, môže Portlandcement – zamestnanecká a.s., rozhodovať na Valnom zhromaždení prakticky o všetkom. Prípadný predaj akcií si vyžaduje schválenie valným zhromaždením, čo je dobrá záruka proti špekulatívnym predajom.
Taxconnenta, s.r.o., Bratislava - 20%
Obec Ladce (po odpredaji) - 3,76%
Reštitučný fond - 3%.
Akcie zmenili v roku 1997 majiteľa. Novým vlastníkom sa stal Stavemat, s.r.o., Bratislava.
Fond národného majetku SR - 4%
Aj tu sa zmenil majiteľ - akcie prešli na Obchod s cennými papiermi.
Organizačné zmeny
Od apríla 1997 došlo postupne k niektorým organizačným zmenám v cementárni. Rozšírili sa niektoré činnosti a.s. Portlandcement. Predovšetkým to bol priamy výkon obchodných činností spoločnosti pre a v mene Považskej cementárne i nákup produkcie od Považskej cementárne za účelom ďalšieho predaja.
To si vyžiadalo prechod pracovníkov obchodného úseku Považskej cementárne do Portlandcementu. Táto sa takto stala zamestnávateľskou organizáciou pre činnosť dopravnú, obchodnú a pre výkon opravárenských prác na stredisku opravovne Raj vozňov.
Tieto zmeny priniesli zmenu vo vedení spoločnosti. Do vedenia a.s. Portlandcement bol predstavenstvom menovaný Ing. Ľubomír Martinka (dovtedy obchodný riaditeľ PS).
_____________________________________________________________
1168
_____________________________________________________________
Mimoriadne valné
zhromaždenie
Konalo sa 23. júna 1997. Hlavným bodom bolo schválenie rozšírenia podnikania Považskej cementárne, a.s. Ide o tieto činnosti:
-
vykonávanie trhacích prác - clonové odstrely
-
neverejná cestná osobná doprava
-
ochrana majetku a osôb
-
predaj pohonných hmôt
-
predaj nehnuteľností
-
prenájom motorových vozidiel
-
technické testovanie a analýza mimo úradných meraní
-
oprava a údržba motorových vozidiel
-
reklamné činnosti
-
oprava a údržba elektrických strojov a prístrojov
-
oprava a údržba vyhradených elektrických zariadení
-
výroba tepla, elektrickej energie a ich odpredaj.
Zasadanie predstavenstva
a dozornej rady
Koncom marca zasadalo predstavenstvo PC v kompletnom zložení:
Ing. Anton Barcík, predseda
Ing. I. Horváth, Ing. Mikušinec, podpredseda
Ing. P. Baranec, Ing. M. Kebísková, Ing. Ľ. Martinka.
Na programe boli aktuálne problémy: plnenie úloh od začiatku roka 1997, obchodný plán, výročná správa za rok 1996 a príprava valného zhromaždenia.
V apríli 1997 sa prakticky rovnakým materiálom zaoberala dozorná rada v zložení:
JUDr. B. Čanády, predseda
J. Kvorka, M. Pavlásek. A. Malovec, Š. Sakala.
Výroba a technické opatrenia
Výrobu zvládli v roku 1997 aj vďaka viacerým technickým rekonštrukciám, opravám, zlepšeniu technických a technologických postupov i organizácii práce.
V máji 1997 ukončili rekonštrukciu cementovej mlynice CM1. Vďaka tomu sa dosiahlo zvýšenej jemnosti vyrábaného cementu. Ďalším
_____________________________________________________________
1169
_____________________________________________________________
ziskom je zvýšenie hodinových výkonov linky, zníženie merných spotrieb i zníženie emisií prachových častí do ovzdušia. Počas takmer polročnej skúšobnej prevádzky vykonali všetky garančné skúšky, ktoré potvrdili dosiahnutie všetkých požadovaných parametrov. Rekonštrukcia linky stála viac ako 40 miliónov korún.
Generálne opravy v roku 1997 sa vyznačovali, v porovnaní s minulými, veľkým rozsahom prác a nákladov. Na pokrytie potrieb pracovníkov sa použili cudzie firmy, čo zvýšilo náklady. Opravy v roku 1997 stáli 28,5 milióna korún.
Lomové hospodárstvo pracovalo za lepšej organizácie práce a znižovaní nákladov. Spomeniem aspoň niektoré z opatrení:
V doprave pristúpili k zefektívneniu tak, že zastaralé a ekonomicky nákladné autá T 815 postupne vymieňali za nové - vysokovýkonné typu KOMATSU, VOLVO a BELAZ. Významným prínosom bola kúpa vysokovýkonného nakladača WA 600 KOMATSU.
Náklady sa znižovali pri odbornom výkone vŕtacích a trhacích prác. Tieto práce poskytovali aj iným lomom (Nové Mesto, Doprastav).
Výroba sa riadila možnosťami predaja, pri ponechaní si určitých zásob slinku, cementu i niektorých nových výrobkov cementárne.
Predaj cementu
v roku 1997
Ministerstvo hospodárstva SR vyhlasuje každoročne súťaž „Najlepší exportér“ roka. Vo februári 1997 súťaž vyhodnotili (za rok 1996). Medzi podnikmi vo svojej kategórii Považská cementáreň, a.s., Ladce, získala už po druhýkrát (predtým v roku 1995) toto vzácne ocenenie.
Podmienky na predaj cementu sa v roku 1997 neustále zhoršovali. Niečo som naznačil v úvode tejto časti kroniky.
Výsledky predaja:
Na domáci trh predali celkom 373 999 tony cementu všetkých druhov. Do zahraničia (najmä Rakúsko a Nemecko) vyviezli 204 278 tony. Najviac sa doma i v zahraničí predával cement DIN 32,5 R - viac ako 240 tisíc ton. Najmenej sa predalo v januári 8500 ton, najviac v septembri - 73 000 ton. Spolu za rok 1997 to bolo 578 278 ton.
V roku 1997 sa dobre predávali nové výrobky cementárne: LANOVA - 4 788 ton, LASULFEX - 14 100 ton a slinok 1 038 ton.
_____________________________________________________________
1170
_____________________________________________________________
Prvý spoločný podnik
Považská cementáreň, a.s., Ladce, prvýkrát vo svojej histórii opustila hranice obce založením spoločného podniku - betonárky v Bratislave. Názov podniku je INSTA Betón, s.r.o., Bratislava. Podiel cementárne je 50%. Založenie podniku umožnilo otvoriť novú výrobnú aktivitu vo výrobe betónu, ktorú cementáreň doteraz nikdy nezabezpečovala a druhou výhodou je, že sa umožnilo dodávať cement do Bratislavy, kde je trvalý rozvoj stavebných kapacít. V betonárke je inštalované zariadenie ELBA 105, je plnoautomatizovaná, postavená na vlastnom pozemku, disponuje dostatočnými zásobami štrku, cementu a vlastným recyklingom.
Ďalšou kapacitou na výrobu betónu je betonárka postavená v areáli cementárne - o tom píšem v časti „Diaľnica“.
Niektoré mimovýrobné
aktivity
V máji 1997 sa v Bratislave v areáli INCHEBA uskutočnil 18. ročník medzinárodného stavebného veľtrhu CONECO 97. Na výstave sa zúčastnila Považská cementáreň, a.s., Ladce v spoločnej expozícii s firmou INSTA Betón, s.r.o., Bratislava, ktorej spoluvlastníkom je aj Považská cementáreň.
V januári sa 11 zamestnancov Považskej cementárne, a.s., zúčastnilo autobusového zájazdu do Mníchova na výstavu stavebného materiálu
V júni 1997 v Berlíne bolo odborné kolokvium 600 odborníkov z 80 krajín na tému výmuroviek a prevádzky rotačných pecí. Na kolokviu sa zúčastnili pracovníci Považskej cementárne, a.s., ktorí konštatovali, že ladecké skúsenosti v tejto oblasti sú veľmi dobré.
Slovenská humanitná rada, ktorá združuje 142 humanitných a charitatívnych organizácií, občianskych iniciatív a nadácií v prospech zdravotne postihnutých a sociálne odkázaných občanov, rozhodla oceniť prejavy ľudskosti a pomoci blížnym cenou Dar roka. V nominácii bola aj Považská cementáreň, a.s.
Futbalový turnaj ku Dňu stavbárov sa konal tradične začiatkom júla 1997. Zúčastnili sa na ňom družstvá: výroba, údržba, opravovňa vozňov Raj a lom - doprava. Pohár riaditeľa podniku vyhralo mužstvo údržby, keď vo finále zvíťazilo nad výrobou 4 : 1.
_____________________________________________________________
1171
_____________________________________________________________
ŽELEZNIČNÁ STANICA
V LADCOCH
Prednostom Železničnej stanice v Ladcoch bol v roku 1997 Pavol Fatura. Stanica spolu s nesamostatnou stanicou Beluša - pridelenou k Ladcom mala 45 zamestnancov.
Veľkým kladom činnosti stanice, všetkých jej zamestnancov bol fakt, že celý rok nebolo v stanici nijakej nehody.
Zaujímavý je pohľad na dopravnú intenzitu v roku 1997. Priamy vplyv na nakládku v ŽS Ladce mala výstavba diaľnice a postupný prechod cementárne na využívanie autocisterien. Celkom naložili 340 799 ton v 7 479 vozňoch (z toho v Beluši 2 544 ton v 85 vozňoch). Zníženie oproti roku 1996 bolo okolo 96 000 ton.
Vo vykládke v ŽS Ladce nastal pokles takmer o 50 000 ton - vyložili 171 400 ton v 3 862 vozňoch. V stanici Beluša sa viac ako štyrikrát zvýšila vykládka na 17 129 ton v 447 vagónoch. Zvýšenie je zásluhou vykládky piesku firmy Belobrad.
V roku 1997 prešlo cez ŽS Ladce 15 140 vlakov nákladnej prepravy a rušňov a 22 951 vlakov s prepravou cestujúcich.
Tržba z prepravy cestujúcich sa takmer nezmenila. V Ladcoch to bolo 495 192 Sk a v Beluši 299 318 Sk.
Tržba z prepravy tovaru bola ovplyvnená zvýšením taríf z 26 470 835 Sk v roku 1996 na viac ako 45 miliónov korún v roku 1997. V Beluši to bolo 1 485 000 Sk.
VODNÁ ELEKTRÁREŇ
LADCE
Presný názov Ladeckej elektrárne je: Slovenské elektrárne, a.s., Vodné elektrárne Trenčín, o.z. Závod Dubnica nad Váhom, Vodná elektráreň Ladce.
V roku 1997 určoval plán Vodnej elektrárni Ladce vyrobiť 79452 MWh elektrickej energie, čo splnili na 95,2%.
V personálnom obsadení VE Ladce nenastali podstatné zmeny - jeden pracovník, Dominik Koštialik, odišiel do invalidného dôchodku.
V roku 1997 urobili viaceré opravy, ktoré si vyžiadali značné finančné náklady. Urobili rekonštrukciu ZZKV - rozvodne za viac ako 27 miliónov korún. Uskutočnila sa generálna oprava hradidlových tabúl a mechanizmov hradenia v cene 3,2 milióna korún.
V tomto roku uviedli do prevádzky čističku odpadových vôd z Vodnej elektrárne a bytoviek pri VE Ladce.
_____________________________________________________________
1172
_____________________________________________________________
Zrekonštruovali 66 tonový mostný žeriav, ktorý bol zastaralý i nebezpečný pre obsluhu.
Ďalej vykonali dve bežné opravy strojov TG1 a TG2 podľa pravidiel ročného plánu údržby. Okrem toho vymenili 10 tonový žeriav na vtokovej časti VE za 12 tonový žeriav, ktorý slúži na manipuláciu tabúl pomocného hradenia. Žeriav má hodnotu 2,5 milióna korún. Okrem týchto veľkých opráv a technologických investícií začali v roku 1997 budovať zberné jímky dažďových vôd pod transformátormi aj s čističkou.
Povodeň 1997
Podstatne nemali veľké problémy s výrobou. Stroje TG1 a TG2 išli nepretržite na plný výkon 15 MW a cez jalovú priepusť sa prepúšťalo 80 - 100 m3/s.
V dňoch 7. - 11. júla 1997 sa do koryta Váhu prepúšťalo maximálne 1855 m3/s, čo predstavovalo objem tzv. storočnej vody.
V jednotlivých dňoch prepúšťali takéto množstvá vody:
7. júl 1997 -
1100 m3/s
8. júl 1997 -
1500 m3/s
9. júl 1997 -
1855 m3/s
10. júl 1997 -
1650 m3/s
11. júl 1997 -
786 m3/s
V ďalších dňoch voda upadla a situácia na rieke Váh sa znormalizovala.
Vďaka zregulovanému korytu rieky Váh a vystavanému derivačnému kanálu s priehradami sa podarilo takmer bez následkov zdolať návalové vody.
DIAĽNICA
NEMŠOVÁ – LADCE
Veľkolepý diaľničný program Vlády Slovenskej republiky sa začal v roku 1997 výsostne dotýkať aj našej obce. Občania Ladiec boli svedkami nebývalého nasadenia ľudí i techniky, stavebného ruchu, ktorý nemá v našom okolí obdoby. Naposledy niečo podobné zažili v rokoch 1932 - 1936 pri výstavbe hydrocentrály a čiatočne v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch pri výstavbe cementárne. Podľa predbežných informácií (komplexnejšiu správu uvediem v zápise za rok 1998 a 1999 - po úplnom dokončení úseku Nemšová - Ladce) sa stavbárom, najmä podnikom Doprastav Mlynské Nivy Bratislava, Hydrostav Bratislava a niektorým menším firmám podarilo splniť úlohy stanovené na rok 1997 a tak si vytvoriť predpoklad pre úspešný priebeh prác v roku 1998 a 1999.
_____________________________________________________________
1173
_____________________________________________________________
Jednou zo základných otázok bolo majetkové vysporiadanie majiteľov pôdy so Slovenskou správou ciest. Občania boli upovedomení vo výveskách a v miestnom rozhlase, aby sa prihlásili u firmy Realita v Považskej Bystrici, ktorá v tejto činnosti zastupovala Slovenskú správu ciest. Vlastníctvo pôdy, spadajúcej pod výstavbu diaľnice, mohlo byť preukázané na základe výpisu z evidencie nehnuteľností - listu vlastníctva z pozemkovej knihy, alebo dedičského rozhodnutia.
Niektoré ťažkosti, najmä vplyv na životné prostredie, hlučnosť áut prechádzajúcich cez obec, nečistota komunikácií a iné vzťahové otázky medzi stavbármi a obcou sa riešili na porade dňa 22. júla 1997 medzi zástupcami Doprastavu, Slovenskej správy ciest a Obecného úradu v Ladcoch.
Riešili sa problémy dotýkajúce sa pôsobenia dopravy cez miestne komunikácie v Ladcoch a Tunežiciach na stavbu. Doprava ťažkých strojov, mechanizmov a áut znečisťovala prostredie, hluk a exhaláty znepríjemňovali život občanov, najmä na Štúrovej ulici. Po dohode sa vymedzili trasy prechodu áut, ich rýchlosť. Čistenie komunikácií zabezpečovala obec - náklady hradil Doprastav. Najvýznamnejšia dohoda sa týkala položenia asfaltového koberca po celej Štúrovej ulici až po hostinec Kopyto. Asfaltový koberec položili už v letnom období 1997. Doprastav, Hydrostav a ďalšie podniky splnili postupne všetky požiadavky obce a po vybudovaní komunikácií mimo obec sa doprava cez Ladce a Tunežice znížila na minimum.
Vedúcim diaľničného úseku Nemšová - Ladce bol v roku 1997 Ing. Šmotlák. Na úseku dlhom 16 kilometrov 600 metrov práce značne pokročili, čo bolo vidieť nielen na cestnom telese, kde prakticky ukončili
základné násypy. To pri konečnom rátaní bude 1 200 000 kubíkov zeminy, štrkov a iných materiálov. Jedným z najväčších dodávateľov tohoto materiálu bol kameňolom v Tunežiciach, ktorý po päťročnom zastavení znova pustili do plnej prevádzky s výkonmi, ktoré v histórii kameňolomu ešte nezaznamenali. Slovenská správa ciest zaradila do zoznamu zemníkov aj lom Butkov a Klárovú baňu. Z toho dôvodu obnovili asfaltový povrch na ceste Ladce - Horné Ladce - kameňolom Butkov.
Veľkou udalosťou v prospech výstavby diaľnice, najmä betonáží stavebných objektov, bolo vybudovanie betonárky Doprastavu v areáli Považskej cementárne, a.s., Ladce. Betonárka v prepravných betonárskych domiešavačoch dodáva všetok betón na stavby diaľnice. Plneautomatizovaná výrobňa betónu ELBA EMA 85 s hodinovým výkonom 104 m3 so zabezpečenou ekológiou patrí medzi najmodernejšie na Slovensku s perspektívou vyrábať aj po skončení výstavby diaľnice. Zvýšená preprava do betonárky a z betonárky si vyžiadala spevnenie existujúcich komunikácií pri Nozdroviciach, za železnicou v Tunežiciach a za cementárňou.
_____________________________________________________________
1174
_____________________________________________________________
Z väčších stavieb na diaľnici ukončili, alebo na konci roka 1997 na dobrom stupni rozostavanosti boli premostenia cez kanál a železnicu, podchody pod diaľnicu pre miestne komunikácie, odvodňovacie stavby a ďalšie. Občanov upútala najmä stavba premostenia pri Vodnej elektrárni Ladce (cez kanál a železnicu). Tento objekt modernými metódami s použitím mohutných prefabrikátov staval Doprastav. Začal sa budovať vjazd na diaľnicu smer Žilina i smer Trenčín.
Povodeň, ktorú spôsobili dlhotrvajúce dažde v lete 1997 mali vplyv na meškanie prác v hodnote okolo 40 miliónov korún. Vďaka tomu, že bolo už čiastočne navezené cestné teleso sa v podstate vytvorila ochranná hrádza, čím sa predišlo väčším škodám a zatopeniu objektov Poľnohospodárskeho družstva – stredisko Ladce. Meškanie spôsobené povodňou stavbári čoskoro dohonili.
V súvislosti s diaľnicou sa veľa hovorilo o rybníku v Tunežiciach. Zatiaľ zostal nedotknutý i keď krásne prírodné prostredie sa stratilo výstavbou pilónov pre diaľničné teleso, ktoré obchádza samotný rybník, ale je v jeho bezprostrednej blízkosti.
Výstavba diaľnice vytvorila nové spoločensko – sociálne prostredie. Obec bola zrazu plná cudzích ľudí, neznámych ľudí – stavbárov od Bratislavy, Nitry, Komárna, Dunajskej Stredy, zo Záhoria a z ďalších častí Slovenska. Mnohí z nich boli maďarskej národnosti.
Stovky pracovníkov diaľničného úseku Nemšová – Ladce bývali aj v Ladcoch a okolí (Košeca, Podhorie, Hloža a inde). Ubytovali sa po súkromných domoch a bytoch, väčšina však v rôznych ubytovniach
(cementáreň, pre tieto účely upravená administratívna budova v kameňolome Tunežice, v hotelových zariadeniach a pod.). Stravovali sa na rôznych miestach, u nás v reštaurácii Kopyto, závodná jedáleň Považskej cementárne, v kultúrnom dome, kde obedy vozili z chaty Gilianka.
K dobru všetkým – občanom Ladiec i stavbárom – treba pripísať, že počas roka 1997 nedošlo k vážnejším rozporom medzi Ladčanmi a pracovníkmi diaľnice.
Jeden mladý pracovník po páde z veľkej výšky stavby Doprastavu zomrel.
Celkovú náladu občanov vo vzťahu k výstavbe diaľnice možno charakterizovať ako veľmi optimistickú. Diaľnica očividne rastie a presvedčuje i najväčších pesimistov, že obec si čoskoro vydýchne od preťaženej prepravy, ktorá dávno prekročila únosnú mieru.
_____________________________________________________________
1175
_____________________________________________________________
VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI
Pri príležitosti 525. výročia prvej písomnej zmienky o obci Ladce a 600. výročia Tunežíc sme si pripomenuli osobnosti – rodákov z Ladiec a Tunežíc, ktorí dosiahli významné úspechy vo svojej práci a stali sa známymi v celoštátnom meradle. Ďalej uvádzam ich stručné životopisy a činy, ktorými sa preslávili.
Pavel Koyš
Slovenský básnik, narodený 8. januára 1932 v Ladcoch, zomrel v roku 1993 v Bratislave.
Pôsobil ako mládežnícky funkcionár, novinár, šéfredaktor časopisu Mladá tvorba, riaditeľ vydavateľstva Smena, pracoval vo Zväze slovenských spisovateľov, bol riaditeľom Slovenského filmu a napokon ministrom kultúry.
Už vo svojej prvotine Hviezdy na zemi (1959) sa predstavil mladý básnik ako osobnosť. Od prekrásnych básní o domove, vlasti, rodine a láske sa dostáva aj k rozsiahlej publicistike. I keď tematických okruhov básní Pavla Koyša bolo veľa, doménou zostáva ľúbostná poézia, ktorá uchvátila najmä mládež.
V ďalších rokoch vychádzajú zbierky básní: Čakám ťa, láska moja (1963), Srdce (1965), Rozmrazovanie srdca (1967), Ukrutná vernosť (1968), Koľko rokov je k úsmevu (1970). Za veľmi úspešnú zbierku sa pokladajú Ľúbostné variácie (1972) i Vyznanie lásky (1975). Nasleduje celý rad úspešných zbierok, ktoré vychádzajú takmer každý rok. Z posledných je to výber Chcem tvoje leto (1986) a v roku 1987 dve zbierky Riava a Rozmýšľanie.
V roku 1996 odhalili na Kultúrnom dome v Ladcoch básnikovi Pavlovi Koyšovi pamätnú bustu, ktorej autorom bol akademický sochár Tibor Bártfay.
Po smrti básnika sa v Ladcoch každoročne konali Večery poézie Pavla Koyša a súťaž v prednese poézie. Ročník 1995 bol umocnený „krstom“ novej básnickej zbierky vydanej posmrtne „Miloval vás básnik“.
Profesor RNDr. Jozef Kvasnica, Dr.Sc.
Narodil sa v Tunežiciach dňa 17. marca 1930, zomrel v Prahe dňa 23. novembra 1992.
Bol absolventom trenčianskeho gymnázia. Po ukončení štúdia na Karlovej univerzite v Prahe pracoval takmer štyri roky v Moskve u akademika Leva Davidoviča Landaua, laureáta Nobelovej ceny za fyziku. Tam sa stretáva aj s akademikom J. Kapicom, tiež nositeľom Nobelovej ceny.
_____________________________________________________________
1176
_____________________________________________________________
Jozef Kvasnica sa neskôr stal profesorom Karlovej univerzity, vedúcim katedry matematickej fyziky a šéfredaktorom medzinárodného časopisu „Czechoslovak Journal of Physics“. Jeho vedecké práce spadajú do odboru termodynamiky, štatistickej fyziky, jadrovej fyziky, kvantovej teórie poľa a teórie termonukleárnej plazmy. Publikoval 16 vynikajúcich kníh – učebníc.
Jeho hlavným poľom pôsobnosti však bolo učenie, prednášky na vysokej škole, inštitúciách a vedeckých konferenciách.
Prejavom jeho vedeckej a ľudskej veľkosti bola nominácia na Nobelovu cenu v roku 1993. Toho sa však profesor Jozef Kvasnica už nedožil.
Doc. PhDr. Ladislav Mikuška, CSc.
Narodil sa 29. novembra 1928 v Tunežiciach, zomrel 19. júna 1987 v Bratislave.
Stredoškolské štúdium ukončil na Gymnáziu v Trenčíne, potom na Filozofickej fakulte Univerzity J.E. Purkyně v Brne. V rokoch 1967 – 1968, 1971, 1976 absolvoval postgraduálne kurzy v Moskve. Pôsobil ako docent pre odbor ruského jazyka v Bratislave. Od roku 1976 bol vedúcim katedry a od roku 1985 dekanom Prírodovedeckej katedry.
Vedecky pracoval najmä v oblasti ruskej odbornej terminológie. V pedagogickej práci sa zameriaval na hľadanie nových metodických postupov a na tvorbu vysokoškolských skrípt z jazyka ruského pre poslucháčov prírodovedeckých odborov. Bol autorom 18 takýchto textov.
Pracoval aj ako publicista v rôznych časopisoch, ale spolupôsobil aj ako organizátor súťaží v prednese ruskej poézie a prózy (Puškinov pamätník) a v iných oblastiach. Patril medzi našich najvýznamnejších rusistov.
Absolventi vysokých
škôl z Tunežíc
Pri príležitosti 600. výročia prvej písomnej zmienky o Tunežiciach si občania spomenuli aj na skutočnosť, na ktorú sú obzvlášť hrdí. V tejto malej obci, dnes miestnej časti Ladiec od konca II. Svetovej vojny ukončilo vysokoškolské vzdelanie 49 občanov, čo je na taký malý počet obyvateľov skutočne veľa. Prvým absolventom vysokej školy bol MUDr. Jozef Letko, narodený 20. septembra 1923.
_____________________________________________________________
1177
_____________________________________________________________
POĽNOHOSPODÁRSKE
DRUŽSTVO so sídlom v Košeci
K najväčším pozitívam hospodárenia družstva patril v roku 1997 trvalý proces ekonomickej a výrobnej konsolidácie, ktorý sa prejavil poklesom stratovosti. V roku 1995 bola stratovosť 6 667 000 Sk, v roku 1996 už 4 508 000 Sk a v roku 1997 vo výške 2 200 000 Sk.
Stanovené úlohy družstva vychádzali z prijatého uznesenia členskej schôdze, ktorá sa konala dňa 7. marca 1997 v Kultúrnom dome v Ladcoch. Úlohy boli schválené a stanovené na jednotlivé výrobné strediská. Podľa toho sa úlohy zabezpečovali nasledovne:
Rastlinná výroba
Štruktúra rastlinnej výroby vychádzala z využitia celej výmery pôdneho fondu, ktorý k 1. januáru 1997 predstavoval 3 124 hektárov, na ktorých pestovali hlavné plodiny s produkciou v tonách:
pšenica ozimná
370 hektárov
1 656 ton
pšenica jarná
22
58
raž
83
222
jačmeň ozimný
20
93
jačmeň jarný
95
392
Obiloviny spolu zasiali na 590 hektároch, namiesto 616 ha. Urodilo sa 2 422 ton obilia. Okrem toho pestovali pelušku na 10 hektároch, repku ozimnú na 115 ha, cukrovú repu na 60 hektároch, kukuricu na 86 ha, miešanky na 60 ha a zemiaky na 20 hektároch.
Zníženie výmery zasiatych obilovín spôsobil záber pôdy na výstavbu diaľnice.
Pri hodnotení strediska záhrada vychádzajú samé negatíva. Nedosiahli tu plánované výnosy, ba vo výrobe kapusty zaostali až o 60% za plánom.
Živočíšna výroba
Stavy hospodárskych zvierat sa postupne konsolidovali. Hovädzieho dobytka chovali spolu 1 036 kusov, z toho 503 dojníc. Celkový stav ošípaných bol 1 635 kusov, prasníc 68 kusov. V družstve chovali 279 oviec, čo bolo o 56 kusov viac ako predchádzajúci rok. Stav bahníc bol 147 kusov.
Výrazný nárast nastal v dosahovanej úžitkovosti dojníc, kde dosiahli priemernú dojivosť na dojnicu 3 510 litrov. Pritom najvyššia úžitkovosť sa dosiahla na stredisku Ladce – 3 768 litrov.
_____________________________________________________________
1178
_____________________________________________________________
Zlepšenie nastalo aj v kvalitatívnom zatriedení mlieka. Najväčšie zatriedenie v „Q“ a v I. triede dosiahlo stredisko Horná Poruba 89,22%. Ladce boli tretie so 48,25% a v II. triede 48,5%. Celkom podnik dosiahol zatriedenie v „Q“ a v I. triede 72,04%, čo bolo lepšie o 18% ako v roku predchádzajúcom.
Realizačnú cenu za 1 liter mlieka dosiahli v Ladcoch 8,23 Sk, keď nákladovosť na výrobu litra mlieka bola 8,98 Sk (najmenej v celom družstve).
Celkom sa odchovalo 426 kusov teliat, z toho v Ladcoch 88 kusov.
Chov ošípaných sa zabezpečoval v Košeci a v Ladcoch. Priemerný prírastok pri chove dosiahli 0,58 kg za deň.
Zvýšená, ale nie dostatočná pozornosť sa venovala chovu oviec, kde vzhľadom na vysoké zastúpenie trvalých trávnatých porastov by mohla byť výroba oveľa vyššia.
Náklady na výrobu
Efektívnosť výroby spočívala aj v roku 1997 najmä vo výške nákladov. Náklady boli v strediskách Košeca, Ladce a Ilava menšie, ako stanovoval plán. V ostatných strediskách boli mínusové.
Podľa jednotlivých plodín boli náklady vysoké pri pestovaní repky a pri cukrovej repe, v stredisku Ilava bola na výmere 42 hektárov strata dokonca 334 000 Sk.
V roku 1997 predstavovala celková strata v rastlinnej výrobe 1 620 000 Sk – z toho takmer celú sumu má na svojom konte záhrada.
V živočíšnej výrobe bol chov hovädzieho dobytka stratový 6 570 000 Sk, chov ošípaných ziskový 1 232 000 Sk.
Zaujímavý je pohľad na hospodárenie z hľadiska jednotlivých stredísk:
Košeca
- 827 000 Sk
Ladce
+ 12 000 Sk
Ilava
- 2 072 000 Sk
Košecké Podhradie
- 2 301 000 Sk
Horná Poruba
- 1 711 000 Sk
Záhrada
- 887 000 Sk
Stavbári
- 23 000 Sk
Služby
+ 197 000 Sk
Bitúnok
+ 2 245 000 Sk
Z uvedeného vidieť, že so ziskom hospodárili iba strediská Ladce, služby a bitúnok. Celkove sa strata znížila, ako som to uviedol v úvodnej časti.
Stratové strediská nedosiahli plánované výkony najmä v živočíšnej výrobe, ale i v pestovaní niektorých plodín v strediskách a záhrade.
_____________________________________________________________
1179
_____________________________________________________________
Správa družstva
Na čele Poľnohospodárskeho družstva Košeca stálo predstavenstvo, ktoré rozhodovalo o najzákladnejších otázkach, pričom jednotlivé strediská vykonávali každodennú činnosť vo výrobe samostatne.
Predstavenstvo bolo v priebehu roka doplnené Ing. Pavlom Palčekom, keď sa miesto uvoľnilo po p. Balajovej (odišla z podniku).
V družstve bolo na začiatku 543 členov družstva, z toho pracujúcich 207 a nepracujúcich 336. Podľa jednotlivých profesií pracovalo
v družstve najviac traktoristov – 35, ošetrovateľov dojníc – 31, v strážnej službe 28 pracovníkov. Pracovníkov technicko-hospodárskych bolo na strediskách 21 a na správe v Košeci 14. V rastlinnej výrobe to bolo 12 pracovníkov, vodičov 17, opravárov 11, v mäsovýrobe 8, vo výstavbe 6 pracovníkov atď.
Za rok 1997 prijali celkom 23 zamestnancov a z rôznych dôvodov ukončili pracovný pomer s 53 pracovníkmi. Členská základňa sa znížila o 23 členov, z toho 13 členov požiadalo o zrušenie členstva a 10 členov zomrelo.
Stav členskej základne k 31. decembru 1997 bol 520 členov, z toho 169 pracujúcich a 351 nepracujúcich. Okrem členov družstva bolo v podniku aj 40 zamestnancov. Teda celkový stav pracujúcich bol 209.
_____________________________________________________________
1180

Rok 1998

__________________________________________________________
ÚVOD
V roku 1998 dominovali v Ladcoch tri závažné udalosti. Voľby do parlamentu, voľby do obecného zastupiteľstva a starostu obce a dokončenie jedného prúdu diaľnice D1. Najmä tá posledná zmenila podmienky života na nepoznanie. V parlamentných voľbách zvíťazila
v Ladcoch jasne HZDS, vo voľbách do obecného zastupiteľstva sa vymenili takmer všetci poslanci a nový je aj starosta obce.
Ukončila sa plynofikácia na časti Hviezdoslavovej a Kalinčiakovej ulice v Tunežiciach a niektorých častiach Ladiec, takže chýba plynofikovať najmä Horné Ladce a väčšiu časť Tunežíc. Vodovod priviedli stavbári až po križovatku.
Celkove nemožno hovoriť o zvyšovaní aktivity občanov ani o zlepšení vzťahu k vlastnej obci. Súvisí to aj s tým, že hlavnými životnými otázkami boli aj v roku 1998 ekonomické otázky.
Z organizácií a spolkov najlepšie fungovali záujmové – z nich najviac Slovenský rybársky zväz, Slovenský zväz zdravotne postihnutých, Telovýchovná jednota, Slovenský zväz chovateľov a niektoré ďalšie.
Podstatné zmeny nenastali ani v obchodnej činnosti a v poskytovaní služieb.
Svoje - najmä finančné - problémy museli v roku 1998 riešiť aj všetky tri školy, pretože dotácie ani príspevky sponzorov a rodičov nestačili.
Železnica, Vodná elektráreň riešili svoje špecifické problémy. Považská cementáreň naďalej investovala do rekonštrukcie, do dopravy a riešila problémy vývozu cementu do zahraničia.
Rok 1998 bol rušný na politické udalosti, najmä v celoslovenskom meradle, priniesol mnoho nového aj v obci. Signalizoval však i ďalšie zhoršovanie životnej úrovne v budúcom roku – 1999.
_____________________________________________________________
1183
_____________________________________________________________
OBYVATEĽSTVO
V roku 1998 nenastal v Ladcoch nijaký osobitný pohyb obyvateľstva. K 31. decembru 1998 bolo v oboch častiach obce dovedna 2 619 obyvateľov.
Narodené deti
1. Češková Dáša
15. Jamrichová Júlia
2. Lihocký Juraj
16. Cibičková Viktória
3. Janešiková Silvia
17. Zbínová Tamara
4. Fabová Paulína
18. Gajdošík Matej
5. Petretti Giulia
19. Kalusová Dominika
6. Pravda Samuel
20. Mosorjak Vladimír
7. Kováčová Martina
21. Gábelová Natália
8. Mikušinec Jozef
22. Balážová Petra
9. Turza Marek
23. Kandráč Václav
10. Černuška Martin
24. Pavlačka Vlastimil
11. Mierny Michal
25. Bohdorová Sabína
12. Faturová Dominika
26. Šebek Patrik
13. Mihálik Daniel
27. Barninec Michal
14. Michálková Lucia
Celkom sa narodilo 14 dievčat a 13 chlapcov.
Zomrelí občania
1. Králová Jolana (75 rokov)
19. Hanzel Milan (31)
2. Kučera Martin (71)
20. Hanzlová Zuzana (34)
3. Prekop Rudolf (69)
21. Hanzlová Simona (7)
4. Mikuška Pavol (56)
22. Pastieriková Marta (40)
5. Peterka Karol (66)
23. Bednáriková Jolana (84)
6. Kovalčíková Klára (64)
24. Hrdina Pavel (71)
7. Melicherová Mária (91)
25. Mikula Jozef (74)
8. Kukuliaš Jozef (76)
26. Kukuliaš Pavol (75)
9. Vendrinský Milan (66)
27. Muth Tibor (61)
10. Abrahámovský Ján (64)
28. Kvasnica Ondrej (78)
11. Faturík Jozef (73)
29. Bielik Vincent (75)
12. Kosa Tibor (45)
30. Mičianová Mária (74)
13. Malacha Karol (71)
31. Špánik Emil (91)
14. Faturík Jaroslav (71)
32. Letková Zuzana (18)
15. Zeman Ladislav (66)
33. Marková Helena (86)
16. Koyš Peter (11)
34. Šeptáková Soňa (64)
17. Gašpar Marián (22)
35. Záhradník Rudolf (74)
18. Klvaňa Stanislav (72)
_____________________________________________________________1184
_____________________________________________________________
Priemerný vek zomretých bol v roku 1998 61,9 roka. Pomerne nízky priemer spôsobila smrť detí a mladých ľudí, zvlášť po tragédiách (autonehodách) rodiny Hanzelovej (3 obete) a Zuzany Letkovej.
Už niekoľko rokov pozorujeme väčší počet úmrtí mužov ako žien. V roku 1998 to bolo 24 mužov a iba 11 žien.
Ako najstarší zomreli Emil Špánik (91), Mária Melicherová (91) a Helena Marková (86).
Nepriaznivý bol pomer narodených (27) k počtu zomrelých (35).
Neustále sa znižujúci počet narodených nemožno jednoznačne zdôvodniť. Jedna z príčin bola určite sociálna: nezamestnanosť, neistota, nedostatok bytov i nízky počet uzatvorených manželstiev.
OBECNÉ
ZASTUPITEĽSTVO
Zasadania
Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch, tak ako po iné roky, zasadalo pravidelne podľa vopred stanoveného plánu. Hlavné body rokovania sa týkali hospodárenia obce, sociálnej starostlivosti, výstavby obce, školstva, kultúry a ďalších otázok. Z jednotlivých zasadaní som vybral problémy, ktoré mohli i ovplyvnili podstatnejším spôsobom život v obci, alebo zaujali niečím osobitným.
Dňa 29. januára 1998 upravili stránkové dni na obecnom úrade na pondelok, stredu a piatok. Na tom istom zasadaní doplnili cenník za prepožičanie miest na cintorínoch v Ladcoch a Tunežiciach. Rozhodli, aby sa oba cintoríny ozvučili novou technikou pre doprevádzanie obradov hudbou a pre Dom smútku v Tunežiciach odsúhlasili zakúpenie chladiaceho boxu. Poslanci odmietli žiadosť o kúpu pozemku medzi oboma budovami obecného úradu na výstavbu rodinného domu. Prerokovali účtovnú uzávierku za rok 1997 a schválili ju.
Zasadanie 26. februára 1998 venovali najmä prediskutovaniu odpredaja akcií PORTLANDCEMENTU. Na zasadaní vystúpil aj riaditeľ PC Ing. Peter Šumaj.
26. marca 1998 poslanci obecného zastupiteľstva schválili prísediacich na súde. Stali sa nimi Ján Raček, Alena Suchárová, Alžbeta Bušíková, Pavol Kalus. Na zasadaní v apríli schválili potom aj Ing. Zuzanu Mihálikovú. Na marcovom zasadaní konštatovali, že v domoch č. p. 60, 66, 97 na Hviezdoslavovej ulici sa vyskytla závadná voda obsahujúca meď a olovo.
_____________________________________________________________
1185
_____________________________________________________________
29. apríla 1998 opäť prerokovávali otázky závadnosti, ale aj iné otázky súvisiace s vodou. Zakázali používať hydrant pri kultúrnom dome na polievanie ihriska, riešili upchávanie kanalizácie a iné otázky z oblasti vodného hospodárstva. Poslanci diskutovali o využití rodinného domu pri cintoríne (odkúpenie od Jaroslava Koyša). Návrhy boli rôzne: na prestavbu na dom smútku, využívanie Združením športových a technických činností.
Dňa 28. mája 1998 na zasadaní obecného zastupiteľstva súhlasili s odpredajom 12 724 akcií Považskej cementárne s odôvodnením, že sú plánované investičné akcie vo výške 3 180 000 Sk.
Súhlasili s odpredajom vozidla KUKA firme Marina Pedersen, ktoré ho má v prenájme a vykonáva ním odvoz pevného domového odpadu.
30. júla 1998 zaujali poslanci stanovisko k zákonu o trhoviskách a rozhodli povoliť predaj v obci
- služby občanom (oprava dáždnikov, brúsenie nožov a nástrojov)
- ambulantný predaj (ovocie a zelenina) v dňoch pondelok, streda, piatok, sobota.
Najzavážnejšie rozhodnutie sa však týkalo finančných otázok a to zobratia úveru vo výške 3 milióny korún na zabezpečenie akcií: plynofikácia Tunežíc, podtlak pod starú cestu, plynofikácia rodinných domov za predajňou AMV, kotolňa DK a bytových jednotiek, rozšírenie vodovodu na ulici Cementárska.
Mimoriadne zasadanie 12. augusta 1998 bolo venované voľbám a predvolebnej kampani, o čom píšem v časti „Voľby“.
Dňa 27. augusta 1998 prerokovali žiadosť Poľnohospodárskeho družstva Košeca o odpustenie dane z nehnuteľností za rok 1998. Po overení faktov a okolností na zasadaní obecného zastupiteľstva dňa
29. októbra 1998 schválili odrátanie 50% daní. Poslanci schválili 30 000 Sk ako príspevok na zakúpenie elektrovarhanov do kostola v Ladcoch.
Na tomto zasadaní rozhodli, že v komunálnych voľbách v roku 1998 budú občania voliť 12 poslancov do obecného zastupiteľstva a starostu (9 poslancov v okrsku Ladce a 3 v okrsku Tunežice).
Starosta oznámil občanom, že obec Ladce bola zapísaná do Heraldického registra Slovenskej republiky.
Na zasadaní 29. októbra 1998 poslanci súhlasili s poskytnutím budovy bývalého MNV v Tunežiciach na modlitebňu.
Dňa 5. novembra 1998 sa konalo mimoriadne zasadanie obecného zastupiteľstva, ktoré sa zaoberalo voľbami do obecného zastupiteľstva a voľbou starostu.
Poslanci schválili bezodplatný prevod plynovodu vetvu D a vetvu E v dĺžke 454 metrov a prípojku LPE v dĺžke 55,3 m pre Slovenský plynárenský podnik, š.p. 02 Žilina.
_____________________________________________________________
1186
_____________________________________________________________
Volebný program
(hodnotenie)
V tomto čase sa hodnotil aj volebný program a niektoré akcie, či pomoc zariadeniam a inštitúciám za 4 roky činnosti súčasného obecného zastupiteľstva, starostu obce a obecného úradu. Časť z neho – vyjadrenú v sumách výdavkov uvádzam:
Vodovod - pretiahnutie potrubia pod železnicu, napojenie vodárne a dotiahnutie potrubia k pomníku padlých – 3 559 000 Sk
Plynovod – (v Ladcoch a Tunežiciach) 11 474 000 Sk
Údržba ciest, odvodnenie a vybudovanie parkoviska v náklade 1 626 000 Sk
Zahrnutie smetiska podľa nariadenia Okresného úradu Ilava - 1 704 000 Sk
Finančná podpora škôl 151 000 Sk
Zaplatenie 2 miest v Evanjelickom dome v Košeci 200 000 Sk.
Podpora telovýchovy v Ladcoch a Tunežiciach 570 000 Sk
Zaplatenie za osvetlenie ulíc 576 000 Sk
Výdaje za prevádzku cintorínov 211 000 Sk
Príspevok na cirkevné objekty 101 999 Sk
Doplácanie na odvoz a uloženie komunálneho odpadu 1 612 000 Sk.
Výdavky obecného rozpočtu za jednotlivé roky boli takéto:
1994
- 8 950 000 Sk
1995
- 9 060 975 Sk
1996
- 18 917 000 Sk
1997
- 15 550 000 Sk
1998
- približne ako v roku 1997.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Zlepšenie v oblasti ovzdušia a hluku nastalo po odklonení autodopravy na diaľnicu D1. Podstatne sa znížil prejazd áut, najmä kamiónovej dopravy.
Zmeny nenastali v zamorovaní ovzdušia cementárňou, kde v predchádzajúcich rokoch došlo k podstatnému zníženiu a tento stav zostal aj v roku 1998.
Pre obec veľmi podstatnou otázkou bol odvoz odpadu.
Už od roku 1996 (zrušenie skládky v Ladcoch) sa odpad vozil do Dubnice nad Váhom – skládka LUŠTEK. Skladné sa opäť zvýšilo a v roku 1998 to bolo 625 Sk za tonu. Celkom obec zaplatila v priemere 55 tisíc korún mesačne.
120 domácností (z 800 domácností celkom) nevlastnilo smetnú nádobu.
_____________________________________________________________
1187
_____________________________________________________________
Zaobstarať si mohli popolnice za výhodných podmienok, keď z ceny 800 Sk za jednu popolnicu občan platil 390 korún – zvyšok obecný úrad.
Pokračoval tzv. separovaný zber odpadu. Každá domácnosť dostala vrecia, do ktorých diferencovane ukladali odpad (papier – plasty – kovy – sklo). Celkom 714 domácností sa do separovaného zberu zapojilo. Odpad sa odvážal jedenkrát mesačne.
Ceny za odvoz odpadu boli stanovené na osobu: 12 Sk pri triedenom zbere a 12 Sk za vývoz PDO mesačne.
I keď platobná disciplína občanov je pomerne dobrá, obec doplácala na odvoz odpadu viac ako 250 000 Sk.
Viaceré problémy však nastali ku koncu roka s vykupovaním (odberom) niektorých separovaných druhov odpadu.
DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ
Od roku 1998 platila novela zákona NR SR o dani z nehnuteľností. Doplnila sa o časť – daň z bytov. Túto daň v roku 1998 zaplatilo iba 8 daňovníkov (900 Sk).
Daň z pozemkov
Spolu bola zdanená výmera 12 386 625 m2, z toho väčšina lesné pozemky (3,57 milióna metrov štvorcových), orná pôda (3,64 milióna m2) a trvalé trávnaté porasty (3,1 milióna m2). Zvyšok tvorili ostatné plochy (záhrady, zastavané plochy a nádvoria, stavebné pozemky a ostatné).
Predpis dane na pozemky bol 492 000 Sk – zaplatené 375 000 Sk. Predpis bol však aj na nedoplatkoch (PD Košeca a niekoľko menších nedoplatkov) v sume 1 132 000 Sk, čo zostalo i naďalej nezaplatené.
Daň zo stavieb
Sem patrili: bytové domy a príslušenstvá k nim (627), stavby poľnohospodárskej prvovýroby a skleníky (5), rekreačné chaty (29), samostatne stojace garáže (214), priemyselné, energetické stavby (36), stavby na ostatnú podnikovú a zárobkovú činnosť (46), ostatné stavby (5). Spolu dani podliehalo 962 stavieb. Celkom obec vyrúbila daň 1 004 944 Sk. Zaplatené bolo 934 000 Sk. Boli však aj nedoplatky, najmä u PD Košeca. Disciplína v platení dane u občanov však bola dobrá.
V sumáre daň z nehnuteľností za rok 1998 bola predpísaná v sume 1 444 472 Sk a zaplatená v sume 1 340 638 Sk.
_____________________________________________________________
1188
_____________________________________________________________
OBCHOD A SLUŽBY
V ROKU 1998
Málo zmien sme zaznamenali v obchodnej činnosti a v službách poskytovaných občanom.
V predaji potravín a v pohostinstve sa takmer nič nezmenilo. Naďalej občanom slúžili obchody:
AMV, s.r.o. – majiteľka Vyvozilová, Žilina (budova urbariátu)
Hoffstädter Rado – predajňa potravín a mäsa. V druhej časti roka otvoril
na poschodí tej istej budovy predajňu s domácimi
potrebami a textilom
Jozef Daňo – predajňa potravín
Miroslav Váň – predajňa potravín v Horných Ladcoch
Jednota – potraviny Tunežice.
Vo všeobecnosti takáto sieť obchodov s potravinami do množstva i sortimentu postačovala.
V pohostinstve fungovalo tak ako v roku 1997 päť podnikov. Takýto stav pokladali občania za privysoký i keď vďaka výstavbe diaľnice všetky prosperovali. Boli to:
Kopyto – hostinec a reštaurácia
Centrik – pohostinstvo
Pod gaštanmi – pohostinstvo
Veronika – bistro
Pohostinstvo v Tunežiciach (v bývalej škole).
V textilnej oblasti fungovali predajne:
Predaj textilu a galantérie – Daňová (pri križovatke)
Predaj lacného textilu – v budove pri križovatke
LUX – dámsky textilný tovar (renovovaná predajňa – Pavol Riecky)
V budove bývalej četníckej stanice pokračoval v činnosti veľkoobchod s textilom (Ing. Róbert Rafaj).
V budove na križovatke, po určitej adaptácii, zriadili v roku 1998 predajňu záhradníckej techniky a záhradkárskych potrieb včítane semien. Predajňa bola vyhľadávaná aj zákazníkmi mimo Ladiec.
V Ladcoch v priestoroch suterénu Domu kultúry bol zriadený krajčírsky salón (p. Riecka) a v priestoroch Materskej školy kozmetický salón.
V roku 1998 naďalej fungovali podniky zaoberajúce sa spracovaním dreva, kameňosochárstvo, opravovne áut, podnikatelia
v stavebnej činnosti, podnik na spracovanie a mrazenie zeleniny a erotický salón.
Budovu bývalej kantíny (Pod gaštanmi) – jej časť a stavebný dvor prevzala stavebná firma zo Sverepca, kde sprostredkúvala a predávala stavebný materiál.
_____________________________________________________________
1189
_____________________________________________________________
Dobré služby občanom poskytovala predajňa drogérie (Zábojníková) a novinový stánok, dobre situovaný v strede obce (Remo).
Dobre fungoval rozvoz plynu propan-butan i keď jeho spotreba, vďaka plynofikácii obce, poklesla.
Ovocie a zeleninu predávali v obchodoch s potravinami – osobitná predajňa v roku 1998 nebola. Najviac však v jarných, letných a jesenných mesiacoch poslúžili trhovci, ktorí predávali na tržnici v strede obce.
V roku 1998 naďalej chýbali služby: dámske kaderníctvo, holičstvo, predaj a oprava obuvi.
VOĽBY DO NÁRODNEJ RADY
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky boli vyhlásené zákonom NR SR zo dňa 20. mája 1998.
Predvolebná kampaň
V televízii, rozhlase a v tlači sme boli svedkami predvolebnej kampane v podobe ostrej výmeny názorov ústiacou až do osobných útokov, osočovaniu a nekultúrnosti. Osobitne nechutné aféry v televíznom vysielaní sa občanom nepáčili a vyjadrovali k nim svoju nespokojnosť. Predvolebný boj sa odohrával v podstate medzi vládnou koalíciou a Slovenskou demokratickou koalíciou. V opozícii boli ďalej Strana demokratickej ľavice a Maďarská koalícia.
Predvolebná kampaň v Ladcoch sa niesla v pokojnom prostredí. Konalo sa viacero mítingov, ktoré organizovali politické strany a hnutia v obci, v okresnom sídle a v krajskom sídle v Trenčíne. Mítingy, až na výnimky, mali pomerne nízku účasť.
15. mája 1998 v Kultúrnom dome v Ladcoch bolo stretnutie občanov s poslancami SNS Jozefom Prokešom a Rastislavom Šeptákom.
Miestna organizácia HZDS pripravila stretnutie s poslancom NR SR Mariánom Vankom. To isté hnutie pozvalo občanov na stretnutie
s podpredsedom HZDS Augustínom Mariánom Húskom a kandidátmi na poslancov. Stretnutie sa konalo 19. augusta 1998.
23. augusta sa konalo stretnutie s poslancom SNS Rastislavom Šeptákom. Na tomto stretnutí koncertovala dychová hudba Nemšovanka.
Obvodný výbor Strany demokratickej ľavice v Ilave organizoval na konci augusta v Ladcoch predvolebné stretnutie spojené so spomienkou na Slovenské národné povstanie. Na stretnutí sa zúčastnil poslanec NR SR Ľubomír Fogaš.
_____________________________________________________________
1190
_____________________________________________________________
29. augusta sa značný počet občanov zúčastnil na stretnutí s kandidátmi na poslancov organizované HZDS v Ilave. Prítomný bol, okrem iných, predseda NR SR Ivan Gašparovič.
V športovej hale v Dubnici nad Váhom organizovalo predvolebný míting Hnutie za demokratické Slovensko, na ktorom bol prítomný Vladimír Mečiar, predseda vlády Slovenskej republiky. Na stretnutí bolo pomerne dosť občanov Ladiec.
Organizácia volieb
Občania – voliči dostali včas „Oznámenie o voľbách“ a rozsiahly zoznam zaregistrovaných kandidátov všetkých politických strán a hnutí, ktoré sa zúčastnili na voľbách.
Politické strany a hnutia a ich vyžrebované čísla:
1.
Hnutie za demokratické Slovensko
2.
Maďarské ľudové hnutie
3.
Národná alternatíva Slovenska
4.
Strana maďarskej koalície
5.
Naše Slovensko
6.
Béčko – Revolučná robotnícka strana
7.
Strana občianskeho porozumenia
8.
Slovenská demokratická koalícia
9.
Slovenská národná strana
10.
Nezávislá iniciatíva
11.
Slovenská ľudová strana
12.
Hnutie tretej cesty
13.
Strana demokratickej ľavice
14.
Komunistická strana Slovenska
15.
Jednotná strana pracujúcich
16.
Združenie robotníkov Slovenska
17.
Slovenská národná jednota
_____________________________________________________________
1191
_____________________________________________________________
Priebeh volieb – komisie
Voľby sa v Ladcoch uskutočnili v dňoch 25. a 26. septembra 1998 v dvoch okrskoch: Ladce a Tunežice.
V okrsku číslo 1 bola desaťčlenná okrsková volebná komisia, ktorá riadila voľby v tomto okrsku:
Jozef Daňo, predseda komisie (SDK)
Miroslav Zajac, podpredseda komisie (SOP)
Roman Šedík, SNS
Anna Kušnírová, SDĽ
Miroslav Záhradník, HZDS
Jozef Peterka, KSS
Jozef Seidl, ZRS
Mgr. Ľudmila Vráblová
Ľubica Záhradníková
Tatiana Demitrová, Hnutie tretej cesty
V okrsku číslo 2 (Tunežice) bola deväťčlenná komisia:
Ing. Emil Záhradník, predseda komisie (HZDS)
Pavol Körmendy (Košeca), podpredseda komisie (Hnutie tretej cesty)
Pavol Habánek, SNS
Jozef Prekop (Košeca), SDĽ
Marta Daňová, SDK
Daniel Šotkovský, SOP
Viktor Melicher, HZDS
Oľga Pagáčová
Ján Čemeš, KSS
Okrem uvedených členov bolo v každej komisii 8 náhradných členov.
Výsledky volieb
Voľby prebehli absolútne pokojne, kultúrne a s vysokou účasťou voličov.
Účasť v celoštátnom meradle bola 84,2 % z oprávnených voličov. Na Slovensku získali jednotlivé strany a hnutie takýto počet hlasov (v %) a počet poslaneckých kresiel:
HZDS
- 27 %
- 43 poslancov
SDK
- 26,33
- 42
SDĽ
- 14,66
- 23
MK
- 9,12
- 15
SNS
- 9,07
- 14
SOP
- 8,01
- 13
_____________________________________________________________
1192
_____________________________________________________________
V okrese Ilava boli zvolení za poslancov (SDK) občania Novej Dubnice Milan Hort a Jozef Krumpolec. Za Slovenskú národnú stranu sa poslancom stal opäť náš rodák Rastislav Šepták.
V Trenčianskom kraji (381 000 voličov) jednotlivé subjekty získali: HZDS 40,4%, SDK 20,5%, SDĽ 14,5%, SNS 13%, SOP 5,8% hlasov.
V Ilavskom okrese dali občania 37 793 platných hlasov, z toho pre HZDS 44,2%, SDK 18,9%, SDĽ 11,9%, SNS 13,9% a SOP 5,7%.
Výsledky v Ladcoch:
Výsledky v celej obci Ladce (okrsok Ladce a okrsok Tunežice) dopadli najlepšie pre HZDS, ktoré získalo 824 hlasov.
Ďalej uvádzam prehľad strán a hnutí, ktoré v jednotlivých okrskoch a potom celkove v celej obci získali najviac hlasov.
OKRSOK č. 1 (Ladce)
Celkový počet osôb v zoznamoch: 1627
Volieb sa zúčastnilo: 1312
Počet platných hlasov: 1306
HZDS
- 628 hlasov
SDK
- 197
SNS
- 178
KSS
- 84
SOP
- 77
ZRS
- 19
A ďalšie strany s menším počtom hlasov.
OKRSOK č. 2 (Tunežice)
Celkove oprávnených voličov v zoznamoch: 372
Volieb sa zúčastnilo: 321
Platné hlasy: 320
HZDS
- 196 hlasov
SNS
- 34
SDĽ
- 33
SDK
- 23
SOP
- 13
KSS
- 10
CELKOVÝ VÝSLEDOK V OBCI – 1643 voličov, čo je 83% z celkového počtu oprávnených voličov.
Podľa jednotlivých strán a hnutí získalo HZDS 824 hlasov, SDK 220, SNS 212, SDĽ 134, KSS 94, SOP 90, ZRS 20, Naše Slovensko 6 hlasov atď.
_____________________________________________________________
1193
_____________________________________________________________
VOĽBY DO OBECNÉHO
ZASTUPITEĽSTVA
A STAROSTU OBCE
Termín volieb bol pôvodne stanovený na 13. – 14. novembra 1998. Poslanci NR SR na doporučenie Ústavného súdu zmenili niektoré ustanovenia volebného zákona a tým sa aj odsunul termín komunálnych volieb na 18. a 19. decembra 1998.
Predtým musela volebná komisia a obecný úrad vykonať niekoľko administratívnych opatrení. Patrilo medzi ne odoslanie pozvánok s presnými pokynmi o voľbách všetkým občanom s volebným právom.
Obvody, okrsky,
volebné komisie
Voľby sa konali v dvoch obvodoch: Ladce a Tunežice. Zriadené boli tri okrsky (volebné miestnosti) s volebným časom:
18. decembra (piatok) od 14.00 - 22.00 hodiny
19. decembra (sobota) od 7.00 - 14.00 hodiny.
Voľby v obci riadila miestna volebná komisia v zložení:
Ing. Emil Záhradník, HZDS – predseda
Jozef Peterka, KSS – podpredseda
Zuzana Habánková – SNS
Jozef Belko – KDH
Miroslav Sňahničan – SOP.
Zapisovateľkou komisie bola Ľubomíra Porubčanová, pracovníčka obecného úradu.
Voľby v okrskoch (jednotlivých volebných miestnostiach) riadili okrskové komisie:
č. 1 – Ladce:
Branislav Lipták, Vladimír Chovanec, Jarmila Bieliková, Ľudmila Sláviková, Ľubica Záhradníková (predsedníčka)
č. 2 – Ladce:
František Zelík, Ľubica Šedíková, Pavol Tichý, Mária Bednáriková, Tatiana Demitrová.
č. 3 – Tunežice:
Ing. Vojtech Miklóši, Pavol Letko, Ing. Daniela Kalusová, Oľga Melicherová, Michal Cahel.
_____________________________________________________________
1194
_____________________________________________________________
Kandidátky
Kandidátka na poslancov mala v Ladcoch 30 kandidátov z politických strán:
Hnutie za demokratické Slovensko, Kresťansko-demokratické hnutie,
Komunistická strana Slovenska, Slovenská národná strana, Strana občianskeho porozumenia a nezávislý kandidát.
V Tunežiciach mala kandidátka iba 5 mien. V Ladcoch mohli občania zvoliť 9 poslancov, v Tunežiciach 3 poslancov. Budúce obecné zastupiteľstvo malo teda mať dvanásť poslancov.
Na funkciu starostu obce kandidovali Ferdinand Bušík (SNS), Peter Marguš (nezávislý), Jozef Martinák (nezávislý), Ing. arch. Ján Remo (HZDS), Mgr. Dušan Saksa (KSS).
Voľbám nepredchádzala nijaká intenzívna predvolebná kampaň. Kandidáti na starostu F. Bušík a Ing. arch. J. Remo vydali letáky, v ktorých propagovali svoj volebný program. Niektoré politické strany a hnutia robili skôr osobnú predvolebnú agitáciu za svojich kandidátov. Priebeh obdobia pred voľbami i priebeh samotných volieb bol absolútne pokojný.
Výsledky volieb
V zoznamoch voličov bolo zapísaných dovedna 1990 voličov.
Pri voľbách vydali voličom 1170 obálok a toľko ich aj voliči odovzdali. Z celkového počtu odovzdaných obálok s volebnými lístkami bolo 1119 platných pre voľbu poslancov a 1128 pre voľbu starostu.
Celková účasť voličov v obci Ladce bola 58%, čo sa v rámci okresu i Slovenska pokladá za dobrú účasť. Miestna volebná komisia bola toho názoru, že účasť bola ovplyvnená nevhodným termínom a nepokojnou hladinou politiky v SR.
Za poslancov do obecného zastupiteľstva boli zvolení:
Juraj Letko
SOP
506 hlasov
Daniela Cahelová
HZDS
347
Milan Bajza
KSS
345
Gabriela Koštialiková
HZDS
282
Jozef Daňo
KDH
249
Jozef Chovanec
SNS
242
Marián Justh
SOP
241
Milan Kukuliaš
HZDS
213
Jozef Fatura
HZDS
201
Peter Pilný (Tunežice)
SNS
165
Miroslav Kvasnica (Tunežice)
HZDS
156
František Kováč (Tunežice)
HZDS
123
_____________________________________________________________
1195
_____________________________________________________________
Ďalší kandidáti na poslancov v Ladcoch skončili nasledovne: Miroslav Zajac, Július Šedík, Mgr. Aurélia Baricová, Roman Šedík, Ing. Miroslav Daňo, Miroslav Záhradník atď.
Najväčšia pozornosť sa sústredila na voľbu starostu obce.
Najviac hlasov získal a stal sa starostom na volebné obdobie 1998 – 2002 Ing. arch. Ján REMO (471 hlasov). Ján Remo bol v čase volieb 45-ročný, ženatý, otec dvoch detí. Povolaním architekt – majiteľ proj. kancelárie v Považskej Bystrici.
Ďalší z kandidátov, doterajší starosta Ferdinand Bušík, dostal 419 hlasov, Peter Marguš 96, Mgr. Dušan Saksa 74 a Jozef Martinák 68 hlasov.
Z volebného programu nového starostu:
-
Finančná analýza – aktíva a pasíva obce, možnosti úverov a iných finančných zdrojov.
-
Rozvinutie partnerskej spolupráce všetkých zložiek (cementáreň, školy, podnikateľské subjekty, organizácie).
-
Sprehľadnenie činností obecného úradu a zastupiteľstva a informovanosť občanov.
-
Vypracovať urbanistický projekt obce s podrobným riešením sietí plynu,
vody, kanalizácie, komunikácií vrátane chodníkov, parkovacích plôch, dobudovaním centra obce, cintorína, vyčlenenie plôch pre novú výstavbu garáží atď.
-
Zrekonštruovať niektoré objekty slúžiace občanom (pošta, dom smútku, autobusové zastávky, tržnica, zdravotné stredisko a pod.)
-
Podporiť podnikateľské aktivity a služby občanom.
-
Vytvárať lepšie možnosti na využitie voľného času detí, mládeže i dospelých.
-
Podporovať kultúrny rozvoj a spolupracovať so školskými zariadeniami
a ďalšie aktivity smerujúce na vytváranie lepších podmienok života v obci.
_____________________________________________________________
1196
_____________________________________________________________
CELOŠTÁTNE
REFERENDUM
V dňoch 25. a 26. septembra 1998 sa súbežne s voľbami do Národnej rady SR konalo celoštátne referendum, ktoré malo rozhodnúť o tom, či sú občania za to, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia strategických podnikov:
- Západoslovenské energetické závody, š.p., Bratislava
- Stredoslovenské energetické závody, š.p., Žilina
- Východoslovenské energetické závody, š.p., Košice
- Slovenský plynárenský priemysel, š.p., Bratislava
- Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava
- Transpetrol, a.s., Bratislava.
Na prípravu a priebeh referenda boli v obci stanovené okrskové komisie.
Okrsok č. 1 (Ladce)
Ing. arch. Ján Remo, predseda
Ľubica Šedíková, podpredseda
František Zelík
Oľga Kalusová
Jozef Martinák
Okrsok č. 2 (Tunežice)
Ján Turzík, predseda
Roman Cahel
Jaroslav Koyš
Ladislav Kalus
František Pilný
Ku každej komisii boli určení štyria náhradníci.
V Ladcoch bolo 1609 oprávnených voličov. Na referende sa zúčastnila väčšina, celkom 997 voličov. „ÁNO“, teda súhlas s prijatím ústavného zákona, vyslovilo 755 voličov.
V Tunežiciach bolo 371 oprávnených voličov. Na referende sa zúčastnilo 266, z ktorých „ÁNO“ vyslovilo 237 voličov.
Referendum v obci Ladce bolo na základe účasti - vysoko nad 50% - platné a aj počet odpovedí „ÁNO“ 1112 proti 211 „NIE“ svedčil o tom, že občania Ladiec sú za prijatie tohto zákona.
Ale v rámci Slovenskej republiky sa na referende zúčastnilo iba 44,06% oprávnených voličov, teda pod stanovených 50% a preto referendum už z hľadiska účasti bolo vyhlásené za neplatné.
_____________________________________________________________
1197
_____________________________________________________________
ŠKOLSTVO
V OBCI
Materská škola
V školskom roku 1997 – 1998 navštevovalo Materskú školu v Ladcoch 91 detí v štyroch triedach. V tomto roku sa zamerali na ekovýchovu, rozvíjanie estetického cítenia, výtvarné a pracovné zručnosti detí.
Sedemčlenný kolektív učiteliek a deväť správnych zamestnancov viedla aj v tomto roku Irena Gajdošíková.
Prvýkrát patrila škola pod správu Okresného úradu – odbor školstva v Ilave, kde inšpektorkou pre materské školy bola PaedDr. Beata Tomíková.
V MŠ už tradične pod vedením učiteliek pripravili mnohé podujatia mimo bežného výchovného procesu. Medzi najkrajšie patrili Vianočné besiedky s Mikulášom, karnevaly a iné. Prvýkrát organizovali podujatie „Poďte s nami do rozprávky“, ktoré malo mimoriadny úspech. V rámci výtvarnej a pracovnej výchovy sa zúčastnili na výstave „Lego, oco, mama a ja“ v Dubnici nad Váhom a na výstave „Ahoj, svet“ v Ilave.
Deti pod vedením učiteliek prispeli kultúrnymi programami na akciách ZPOZ-u a na Dni matiek.
Z pedagogického hľadiska významnou bola spolupráca s 1. ročníkom Základnej školy v Ladcoch, ktorá sa prejavila v návštevách, spoločných cvičeniach a ďalších aktivitách.
Hospodárske otázky opäť ako aj v predchádzajúcich rokoch robili najväčšie ťažkosti. Tým, že financovanie prešlo celé na okres sa situácia ešte zhoršila. Okres s problémami financoval vodu, teplo a elektrickú energiu. Ostatné výdavky muselo vedenie MŠ riešiť sponzorsky. Rodičia odhlasovali mesačný poplatok 20 Sk, resp. 50 Sk podľa veku dieťaťa. Okrem toho (podľa novelizovanej vyhlášky MŠ SR) platili rodičia mesačný poplatok 100 Sk za dieťa.
Takúto nedobrú finančnú a materiálnu situáciu pomáhali riešiť sponzori, najmä Obecný úrad Ladce, Považská cementáreň v Ladcoch i Odborový zväz pri cementárni.
Základná škola
Otvorenie nového školského roka 1997 – 1998 sa uskutočnilo na nádvorí Základnej školy v Ladcoch 2. septembra 1997.
Aj v tomto roku sa uskutočnilo viacero personálnych zmien. V škole pribudli Mgr. Anna Boleková, E. Bosniaková, Šárka Ďurišová, Slávka Kalusová, Karin Košinová.
_____________________________________________________________
1198
_____________________________________________________________
Vedenie ZŠ zostalo nezmenené:
Mgr. Mária Letková, riaditeľka,
Mgr. Ľudmila Vráblová, zástupkyňa riaditeľky,
Mgr. Mária Bednáriková, výchovná poradkyňa.
V škole vyučovalo 15 učiteľov a 2 katechétky. Ďalej pôsobili dve vychovávateľky v školskom klube, vedúca školskej jedálne (Marta Daňová), upratovačky, pracovníčky kuchyne a školník.
Do vyučovacieho procesu boli v tomto roku zaradené nepovinné predmety: ekológia, cvičenia z matematiky, francúzština a nemčina.
Na prvom stupni boli okrem 4. ročníka všade paralelné triedy. Na druhom stupni boli po dve triedy okrem 6. a 9. triedy. Spolu ZŠ v Ladcoch navštevovalo 328 žiakov.
Školský klub pracoval v dvoch oddeleniach, spolu 49 detí.
Rodičovské združenie vyvíjalo podobné aktivity ako po roky minulé. Zabezpečili plenárne zasadanie a triedne schôdzky rodičov. Odhlasovali jednotný finančný príspevok 50 a 20 Sk na rodinu. Dňa 6. decembra pripravili „Mikuláša“, ktorý zavítal do každej triedy.
Plavecký výcvik v tomto školskom roku absolvovali žiaci 3. ročníka v krytej plavárni v Novej Dubnici na náklady rodičovského združenia.
Lyžiarsky výcvik sa uskutočnil vo februári 1998 na Mojtíne. Zúčastnilo sa ho 30 žiakov 8. ročníka.
Dňa 10. marca 1998 zorganizovali besedu so slovenským spisovateľom Milanom Húževkom. Po zaujímavej besede nasledovala autogramiáda.
V školskej jedálni sa počet stravníkov pohyboval od 105 do 110. Stravná jednotka bola v tomto roku 15 Sk.
V máji a júni 1998 bolo viac ako 80 žiakov v škole v prírode. Tento rok to bolo v stredisku Papradno – Podjavorník. Poplatok za žiaka bol pomerne vysoký – 1000 Sk.
Počas celého roka organizovali v ZŠ zber druhotných surovín. Takto získala škola takmer 17 000 Sk.
Žiaci školy pod vedením svojich učiteľov boli aktívni i úspešní v mnohých okresných, krajských i celoslovenských súťažiach. Najmä v podujatiach Hviezdoslavov Kubín, v olympiáde vo francúzskom jazyku a v matematike. Niektorí žiaci patrili medzi najúspešnejších riešiteľov na Slovensku. Z ďalších súťaží spomeniem: „Poznaj a chráň!“, zdravotnícku súťaž, chemickú olympiádu, technickú olympiádu, výtvarnú súťaž.
V športových súťažiach zožali žiaci školy úspechy v cezpoľnom behu, vo futbale, volejbale, v ľahkej atletike a šachu.
Základ ku všetkým týmto úspechom treba vidieť v rôznych záujmových krúžkoch, ktorých bolo celkom 12.
V hospodárskych otázkach za najvýznamnejšiu treba pokladať plynofikáciu školy, kde sa vybudovali jednotlivé kotolne. Na plynofikáciu finančne prispeli Okresný úrad v Ilave a Obecný úrad v Ladcoch.
_____________________________________________________________
1199
_____________________________________________________________
Dodávateľom boli Vojenské stavby Bratislava. Plynofikácia však v roku 1998 dokončená nebola.
Cez Vianoce 1997 vykradli neznámi páchatelia školu. Zničili mnohé pomôcky a odniesli počítač, videoprehrávač a ďalšie cenné a pre školu potrebné pomôcky.
V júli 1998 odišla na dôchodok doterajšia riaditeľka školy Mária Letková. Novou riaditeľkou ZŠ sa stala Mgr. Ľudmila Vráblová a zástupkyňou riaditeľky Mgr. Monika Fábryová.
Odborné učilište
V tomto školskom roku nastúpilo do školy 82 nových žiakov (27 dievčat a 55 chlapcov) do odboru murár, maliar, stolár, stavebný zámočník, záhradník, krajčírka, služby a domáce práce.
V druhom ročníku bolo 90 žiakov, v treťom 68 žiakov, spolu teda 240 žiakov učilišťa.
Vo všeobecno-vzdelávacích predmetoch, odborných predmetoch a v praktickej výučbe dovedna pracovalo 49 učiteľov a učiteľov odborného výcviku. Okrem nich bolo 17 skupinových vychovávateľov a nočných vychovávateliek.
O žiakov, ich ubytovanie, stravovanie a iné nutné práce spojené s chodom učilišťa sa staralo ďalších 27 pracovníkov.
Okrem vyučovania a odborného výcviku bolo aj v tomto roku pre učilište charakteristické množstvo mimoškolských aktivít.
V októbri družstvá chlapcov a dievčat reprezentovali školu v Beňadikovej na Celoslovenskom behu všestrannosti.
Chlapci obsadili 2. miesto na Vianočnom futbalovom turnaji, ktorý sa konal v Bratislave.
Vo februári 1998 boli úspešní (4. miesto) chlapci na stolnotenisovom turnaji v Šahách.
Na veľmi dobrom 3. a 4. mieste sa umiestnili chlapci OU Ladce na špeciálnej olympiáde v lyžovaní v marci 1998 na Štrbskom plese.
V apríli 1998 sa konal v Bratislave Beh okolo Slovnaftu. V unifikovanom behu na 1. mieste skončila dvojica Kret – Materna a prvá bola i Kristína Gáborová v behu na 400 metrov.
Medzi tradičné podujatia, organizované každoročne, patrila súťaž o Pohár riaditeľa školy. Uskutočnila sa v máji 1998 v ľahkej atletike pre chlapcov i dievčatá.
Celoslovenské hry mládeže odborných učilíšť dievčat sa konali v máji v Mojmírovciach. Získali viacero prvenstiev a i celkove skončili na 1. mieste zo všetkých učilíšť na Slovensku. Celoslovenské športové hry chlapcov boli tiež v máji v Trnave. Chlapci skončili v celkovom hodnotení na 6. mieste.
_____________________________________________________________
1200
_____________________________________________________________
Neoddeliteľnou súčasťou odbornej výchovy sú každoročné súťaže zručnosti. V tomto roku sa konali školské kolá v odboroch: zámočník, služby a domáce práce, stolári, krajčírky, maliari a murári. Vo všetkých týchto odboroch sa konali aj celoslovenské kolá. Najúspešnejšie boli krajčírky, ktoré na celoslovenskom kole v Novej Vsi nad Žitavou skončili na druhom mieste.
Záverečné skúšky sa konali v dňoch 17. – 24. júna 1998. Slávnostné odovzdanie výučných listov bolo 24. júna 1998 za prítomnosti starostu obce.
V domove mládeže bolo na začiatku roka ubytovaných 95 žiakov, z toho 30 v ústavnej starostlivosti. Z veľkého množstva kultúrnych, športových a spoločenských aktivít spomeniem iba niektoré. Zo športových to boli minifutbalová liga, volejbal, stolný tenis, halový hokej a iné. Chlapcov a dievčatá priťahovali vedomostné a hádankárske súťaže i kvízy, spoločenské a kultúrne podujatia.
Ekonomické otázky boli aj v tomto roku veľmi napäté. Z najnutnejších opráv a rekonštrukcií spomeniem aspoň niektoré: oprava a výmurovka dvoch kotlov, oprava strechy nad zámočníckym blokom, nákup paliva, liekov, počítačová sieť, ochranné pracovné pomôcky pre žiakov a zamestnancov, náradie pre odbornú prax a mnohé ďalšie. Všetky opravy a nákupy sa starostlivo zvažovali a realizovali sa iba tie najnutnejšie. Ťažkosti mali aj s nájomným, ktoré platia majiteľom objektov, kde do roku 1998 prešli s dvojmesačným sklzom.
Výstavba internátov, ktorá je najpálčivejšou otázkou spojenou s kvalitným výchovným procesom, zostala aj v tomto roku iba ilúziou.
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ
ŽIVOT V OBCI
Kultúrna činnosť v obci kvantitatívne i kvalitatívne nepokročila ani v roku 1998. Prakticky v područí financií sa však konalo niekoľko mimoriadnych podujatí, ktoré mali vysokú kultúrnu hodnotu.
Limitujúcimi ukazovateľmi pre hodnotenie kultúrnej činnosti v roku 1998 sa stali opäť otázky: tvorivá činnosť, alebo pasívne prijímanie kultúrnych akcií. Ani jedno, ani druhé sa v tomto roku uspokojivo nerozvíjalo. Záujem o aktívnu – tvorivú kultúrnu činnosť možno kladne hodnotiť iba v tanečnom krúžku (vedúca B. Fabová), v ženskom speváckom krúžku a v dychových hudbách dospelých a mládeže. Iný, aktívny prejav okrem škôl v Ladcoch – Materskej, Základnej a Odborného učilišťa, sme nezaznamenali.
Pasívny – spotrebiteľský prístup ku kultúre je tak ako všade závislý od toho, čo sa ponúkalo, za akú cenu. To všetko súvisí so záujmom, ale
_____________________________________________________________1201
_____________________________________________________________
často i so solventnosťou občanov, najmä mládeže. Tomu sa podriadili i organizátori kultúrneho života v obci. Ponuky, často i podradných programov sú za vysoké sumy, takže sa neobjednávajú.
Kultúrne programy známejších umelcov z radov populárnej hudby sme v Ladcoch videli iba na podujatiach poriadaných cementárňou (ples, stretnutie s dôchodcami a pod.).
Ďalšou otázkou, ktorú riešil Obecný úrad v Ladcoch, bolo využívanie priestorov domu kultúry. Ustálil sa názor, že za súčasnej ekonomickej situácie bol kultúrny dom málo využívaný. Je to iba čiastočne pravda, pretože toľko priestorov v takej malej obci budú iba ťažko využívané každý deň.
Priestory kultúrneho domu boli využívané i mimo vyslovene kultúrnych podujatí. V roku 1998 tu bolo napr. 5 diskoték poriadaných
súkromnými podnikateľmi, rádiom DCA a inými, niekoľko zábav, z ktorých najvyššiu úroveň mal Ples cementárov a Katarínska zábava poľovníkov. Boli tu svadobné hostiny (7), kary, posedenia pri príležitosti životných jubileí a iné. Priestory dosť využívali miestne školy, najmä Odborné učilište a Základná škola v Ladcoch. Usporiadali sa slávnosti a posedenia organizácií a spolkov, napr. Deň matiek (dvakrát), Deň stavbárov, podujatia s dôchodcami (cementáreň a obecný úrad).
V kultúrnom dome sa konali výročné schôdze organizácií a spolkov, predvolebné zhromaždenia, voľby atď.
Najvýznamnejšia schôdza bola Okresná konferencia Slovenského zväzu zdravotne postihnutých (okresy Považská Bystrica, Púchov a Ilava).
Zanedbateľné nie sú ani rôzne predajné trhy a výstavy, ktoré sa v kultúrnom dome usporiadali a pomohli občanom v nákupe spotrebného tovaru.
Ako trvalá hodnota pokračuje výstava faktov z histórie Ladiec inštalovaná v priestoroch vedľa knižnice.
Treba dodať, že časť priestorov starej prístavby je obsadená súkromnou firmou PALIVEX a niektoré miestnosti sa prenajímali pre stavbárov diaľnice a stavbárov Vojenských stavieb. Najviac je využívaná nová prístavba, ktorá svojimi priestormi a zariadením najviac vyhovuje rôznym spoločenským a kultúrnym aktivitám.
Takmer vôbec nie je využívané kino domu kultúry. Kino je stále zatvorené – v roku 1998 sa premietali tri filmy: „Herkules“, „Titanic“, „Votrelec IV.“.
O niektorých ďalších, zatiaľ nespomenutých akciách, píšem v ďalších častiach kroniky.
_____________________________________________________________
1202
_____________________________________________________________
Koyšove Ladce
Toto tradičné podujatie sa konalo 23. októbra 1998 v Ladcoch. Uskutočnilo sa v troch častiach:
-
Súťaž v umeleckom prednese pôvodnej slovenskej ľúbostnej poézie.
-
Položenie kytice k pamätnej tabuli Pavla Koyša.
-
Spomienkový večer na básnika P. Koyša pri príležitosti 5. výročia jeho úmrtia.
Usporiadateľom bol Obecný úrad v Ladcoch, Klub priateľov poézie Pavla Koyša v Bratislave a Považské osvetové stredisko v Považskej
Bystrici. Svoj podiel na usporiadaní mali aj Spolok slovenských spisovateľov, Národné literárne centrum a Národné osvetové centrum. Záštitu prevzalo opäť Ministerstvo školstva SR.
Na podujatí sa okrem domácich zúčastnili i viacerí vzácni hostia: manželka básnika JUDr. M. Koyšová, sestra A. Kreubauerová, umelci: Anton Baláž, Vojtech Kondrót, Peter Ševčovič, Darina Letková, Jozef Bachratý, Angela Vargicová a ďalší.
Súťaž, ktorá mala tri kategórie, hodnotila porota: Anton Baláž, Vojtech Kondrót, Peter Ševčovič, Eva Žibrúnová a Helena Martinková.
Medzi vzácnymi hosťami za Ministerstvo školstva sa podujatia zúčastnil PaedDr. Gejza Sádecký, Csc.
Obecná knižnica
Na konci roka 1998 vlastnila Obecná knižnica v Ladcoch 12 128 zväzkov. Ich hodnota bola 382 tisíc korún. V tomto roku zakúpila knižnica 87 kníh v hodnote 9 557 Sk, ktoré poskytol obecný úrad. Niekoľko kníh pribudlo darom od občanov.
Počet čitateľov sa pohyboval na úrovni predchádzajúceho roka. Celkom bolo 241 čitateľov, z toho 89 do 14 rokov, 51 do 18 rokov a ostatných 101.
Čitatelia knižnicu navštívili takmer 4 000 krát a vypožičali si 12 705 zväzkov.
Knižnica okrem výpožičiek usporiadala besedu s deťmi a uskutočnila výstavu kníh spojenú s predajom.
Vedúcou knižnice v roku 1998 bola Eva Riecka.
_____________________________________________________________
1203
_____________________________________________________________
Zbor pre občianske
záležitosti
Aktivita Zboru pre občianske záležitosti neochabla ani v roku 1998. Tí istí členovia ako v roku 1997 na čele s Alžbetou Bušíkovou (predsedníčka) a matrikárkou – Ľubomírou Porubčanovou, vyvinuli veľmi dobrú činnosť, ktorá v značnej miere pomohla vo vytváraní medziľudských vzťahov.
Medzi podujatia, ktoré mali odozvu, patrili:
Dve uvítania detí do života v obradnej miestnosti obecného úradu, dva občianske sobáše a tri občianske pohreby.
Dvojice členiek ZPOZ-u trinásťkrát navštívili občanov pri vysokých životných jubileách s blahoželaním a malými pozornosťami.
Tradičné stretnutie s občanmi nad sedemdesiat rokov sa konalo za prítomnosti okolo 200 občanov. Obsahom stretnutia aj tento rok bol príhovor, kultúrny program a spoločenské posedenie.
Okrem uvedených akcií usporiadal ZPOZ slávnosť vydávania výučných listov v Odbornom učilišti Ladce, rozlúčku so žiakmi 8. ročníka Základnej školy v Ladcoch , vítanie prváčikov v ZŠ a veľkú oslavu Dňa matiek.
ZAUJÍMAVÉ UDALOSTI
V OBCI V ROKU 1998
Kláštorný zvon
Za pomoci obecného úradu znova inštalovali zvon na veži kaštieľa. Pred rokmi to bola kláštorná zvonica, ktorú zrušili v roku 1952. V roku 1998 pri príležitosti ladeckých hodov sa zvon znovu ozval a mal by vyzváňať vždy o 12.00 a 18.00 hodine.
Cvičenie CO
V súlade s plánom hlavných úloh v oblasti obrany, bezpečnosti a ochrany obyvateľstva sa 20. mája konalo súčinné cvičenie na Obecnom úrade v Ladcoch. Jeho cieľom bolo precvičiť vznik krízovej situácie v dvoch námetoch. Predbežné opatrenia a evakuácia obyvateľov z dôvodu prelomenia priehrady vodného diela Liptovská Mara. Rozhodcom bol Jozef Palček, starosta obce Košeca.
_____________________________________________________________
1204
_____________________________________________________________
Návšteva profesora
Antona Hlinku
Návšteva sa konala 24. apríla 1998 za prítomnosti starostu Ladiec a poslanca NR SR Rastislava Šeptáka. Po omši mal profesor Anton Hlinka príhovor v kultúrnom dome za prítomnosti mnohých občanov Ladiec a okolia.
Televízne „Smiechoty“
Do finále televíznej relácie Smiechoty sa 21. decembra 1998 kvalifikoval aj náš občan Marián Justh, vychovávateľ v Odbornom učilišti Ladce. Jeho videoklip mu vyhral dvojtýždňový zájazd na ostrov Rhodos.
POLITICKÉ STRANY
A HNUTIA
Hnutie za demokratické
Slovensko
Hnutie za demokratické Slovensko – obecná organizácia mala v roku 1998 v Ladcoch najviac členov - 48. Bola najaktívnejšia spomedzi politických strán a hnutí v obci a získala si veľa priaznivcov, čo sa ukázalo v parlamentných i komunálnych voľbách, kde získali suverénne najviac hlasov. Do obecného zastupiteľstva získali polovicu zo všetkých poslancov (6) a za HZDS kandidoval aj novozvolený starosta.
V predvolebnom období organizovalo HZDS niekoľko stretnutí pod heslom „Hájime záujmy demokratického Slovenska“. Z významných politikov sa na stretnutí zúčastnil A.M. Húska a mnohí ďalší. Pred komunálnymi voľbami usporiadali verejné zhromaždenie, kde predstavili kandidátov a poslancov do obecného zastupiteľstva a kandidáta na starostu obce.
V roku 1998 pracovalo predstavenstvo Hnutia za demokratické Slovensko v obci Ladce v takomto zložení :
Miroslav Záhradník, predseda
Mgr. Ľudmila Vráblová, podpredsedníčka
členovia: Daniela Cahelová
Ing. arch. Ján Remo
Ján Turzík
_____________________________________________________________
1205
_____________________________________________________________
Komunistická strana
Slovenska
V roku 1998 mala Komunistická strana Slovenska v Ladcoch 22 členov. Úbytok proti predchádzajúcim rokom vznikol úmrtím členov a tým, že noví sa neprijímali.
Základnú organizáciu riadil výbor v zložení:
Ing. Karol Horký, predseda
Ing. Vojtech Miklóši, podpredseda
Anton Haršáni, tajomník
Jaroslav Koyš, hospodár
Ján Čemeš, člen výboru.
Hlavné zameranie činnosti bolo orientované na spoluorganizovanie osláv v obci, okresných osláv SNP vo Vrchteplej a krajských osláv pri príležitosti výročí oslobodenia, 1. mája a výročia SNP.
V druhej polovici roka organizovali predvolebnú kampaň, pričom výsledky do parlamentu ani do obecného zastupiteľstva nepokladali za uspokojivé.
V závere roka sa venovali otázkam súvisiacim s konaním mimoriadneho zjazdu KSS, ktorý sa konal 12. decembra 1998 v Bratislave. Na zjazde sa zúčastnil člen organizácie KSS v Ladcoch - Dušan Saksa.
Kresťansko-demokratické hnutie
Členovia KDH organizovali niektoré aktivity brigádnickeho charakteru. Boli to akcie na cintorínoch, okolo kostola, ale najmä na chóre v kostole, kde sa robila generálna oprava tak, že sa zväčšil priestor pre ďalších veriacich. Na novoinštalovaný zvon v kaštieli namontovali aparatúru na načasovanie zvonenia.
Do komunálnych volieb išli so 6 kandidátmi. Zvolený bol jeden: Jozef Daňo.
Vo výbore Kresťansko-demokratického hnutia boli:
Jozef Daňo, predseda
Členovia:
Marta Daňová,
Ing. Marián Faturík,
Martin Fatura,
Ing. Mária Ježová
_____________________________________________________________
1206
_____________________________________________________________
Slovenská národná
strana
SNS, tak ako ostatné strany, venovala najväčšiu pozornosť predvolebnej kampani.
9. septembra 1998 usporiadali stretnutie s poslancami NR SR za SNS Ing. arch. Jaroslavom Paškom, Antonom Vankom, Rastislavom Šeptákom.
13. decembra v Dome kultúry v Ladcoch pripravili Vianočný koncert za účinkovania známej dychovky Nemšovanka. Na koncerte predstavili kandidátov na poslancov do obecného zastupiteľstva.
V roku 1998 mala organizácia 12 členov a výbor:
Július Šedík, predseda
Ľubica Šedíková, tajomníčka
Zuzana Habánková, pokladníčka
Revízna komisia:
Ľuboš Turza, Roman Cahel.
Strana občianskeho
porozumenia
Strana vznikla tri mesiace pred parlamentnými voľbami. Zakladajúcimi členmi boli Miroslav Zajac, Daniel Šotkovský, Marián Justh. Vo voľbách do NR SR získali 90 hlasov a do obecného zastupiteľstva boli zvolení dvaja (J. Letko a M. Justh), z toho Juraj Letko bol absolútne najúspešnejším zo všetkých zvolených poslancov.
ORGANIZÁCIE, SPOLKY
Slovenský zväz chovateľov
Na konci roka 1998 mala základná organizácia Slovenského zväzu chovateľov 21 členov. Jej výbor pracoval v zložení:
Milan Jung, predseda
Anton Haršáni, tajomník
Ladislav Nagy, hospodár
Odborná komisia pre chov králikov – V. Kalus
Odborná komisia pre hydinu – Viktor Lihocký
Kontrolná a revízna komisia – Pavol Kalus.
Výbor pracoval pravidelne a riešil otázky organizácie, medziiným:
Účasť členov na VI. národnej výstave mláďat králikov v Letanovciach.
Účasť členov na oblastnej výstave mláďat králikov v Dubnici.
_____________________________________________________________
1207
_____________________________________________________________
Účasť chovateľov na II. Vážskej výstave drobných zvierat v Beluši.
Zabezpečenie chovných kureniec a jatočných sliepok a kohútov.
Zabezpečenie krmiva pre chovateľov i chovateľskú verejnosť.
Z výstavby to bolo oplotenie chovateľského areálu pri dome chovateľov.
V chovateľskej činnosti venovali pozornosť hlavnému poslaniu organizácie: rozširovanie čistokrvného chovu drobného zvieratstva. V roku 1998 členovia chovali tri plemená hydiny – Oravky (50 kusov), Hemšírky (25), Morávie (215).
V tomto roku chovali členovia organizácie čistokrvné plemená králikov: Novozélandský biely (I. Ďurikovič, Haršáni Anton, Hrehuš Jozef), Činčila veľká (Kalus Pavol, Lihocký Viktor), Belgický obor (Kalus Vladimír), Nemecký obrovitý strakoš (Lihocký Juraj).
Tieto plemená sa značne rozširujú medzi ostatných občanov – mimo členskej základne organizácie.
Ekonomická činnosť bola dôležitá z dôvodu ďalšej životaschopnosti Slovenského zväzu chovateľov v obci. Bolo to obtiažnejšie ako po roky minulé, pretože v najväčšom zdroji príjmov - predaji hydiny - narástla konkurencia v okolitých obciach. I napriek tomu, najmä zásluhou predsedu Milana Junga, zabezpečili pre verejnosť kurence, húsence, sliepky, brojlery a pod. Rok zakončili ziskom 32 000 Sk.
Organizácia chovateľov sa v roku 1998 zaradila medzi najaktívnejšie v obci.
Slovenský zväz
záhradkárov
V roku 1998 mala organizácia záhradkárov 57 členov a viedol ju výbor:
Jozef Martinák, predseda
Emil Martinák, podpredseda
Pavol Kalus, tajomník
Juraj Letko, pokladník.
Pozornosť obrátili na ošetrovanie sadu, usporiadanie dvoch odborných prednášok a odpredaju nadbytku ovocia (jabĺk) z ovocného sadu organizácie.
_____________________________________________________________
1208
_____________________________________________________________
Slovenský rybársky
zväz
Činnosť organizácie bola už tradične na dobrej úrovni i keď prekonávali najviac problémov počas svojej existencie.
Celá organizácia (obvodná) mala 287 členov, z toho 72 z Ladiec. Riadil ju deväťčlenný výbor, z čoho boli Ján Sloboda - predseda
Libor Kvasnica - hospodár
Bohuš Ištvánik - tajomník
Jozef Fatura - člen výboru, všetci z Ladiec (už po niekoľko rokov). K celkovému počtu rybárov z Ladiec treba ešte pripočítať 17 mladých v krúžku, ktorý viedol Ing. Jozef Šedík.
Aktivita členov sa v každom roku prejavuje aj v brigádnickej činnosti. V roku 1998 na úprave okolia rybníka a vodných tokov odpracovali 2 856 hodín. Veľké úsilie sa vynaložilo na udržiavanie tunežických rybníkov, ktoré sa využívali nielen na odchov rýb, ale i ako oddychové miesto pre občanov Ladiec a Tunežíc. Zaujímavý je pohľad na konzumáciu rýb, ktorá bola i v roku 1998 pod úrovňou európskeho priemeru, ale v Ladcoch sa zvýšila, čo je vidieť z odchytu rýb – 27 kg na jedného rybára.
V chove pre ďalšie roky urobili členovia SRZ nemálo práce. Okrem iného nasadili 2000 kusov kapra, ale i ďalších druhov rýb.
Výstavba diaľnice nepriaznivo zasiahla do revírov organizácie, najmä však do rybníkov v Tunežiciach, ponad ktoré diaľnica vedie a šesť stĺpov je priamo zasadených do rybníka. I napriek tomu väčšie škody neutrpeli, pretože hlavnú požiadavku - napájanie z ramena - stavbári splnili a tým zachovali život rybných sádok a iného vodného živočíšstva. Rybníky však neboli dané do pôvodného stavu, ako znel prísľub zo strany stavbárov.
Tradične usporiadali už XIII. ročník rybárskych pretekov. Aby sa mohli 17. mája 1998 uskutočniť, museli brigádnicky upraviť rameno kanála, kde sa preteky za účasti 112 pretekárov konali.
Celkom sa ulovilo 29 kaprov, 9 lieňov, 7 pleskáčov. Odmenení cenami, na ktoré prispeli okrem SRZ aj Obecný úrad Ladce, Odborová organizácia Považskej cementárne a Slovlak Košeca, boli desiati pretekári. Medzi nimi ako prvý Novák Andrej (210 bodov), na druhom mieste Kvasnica Libor ml. a na treťom Kubáň Ján.
Preteky mladých rybárov usporiadali dňa 3. mája 1998 na hornej nádrži Prejta. Zúčastnilo sa ich 60 detí, ktoré ulovili 238 kusov rýb. V pretekoch zvíťazil Timotej Šedík z Ladiec. Odmenili však prvých dvanásť pretekárov.
_____________________________________________________________
1209
_____________________________________________________________
Slovenský zväz protifašistických
bojovníkov
V roku 1998 mala organizácia 13 členov. Priemerný vek členov bol 75 rokov a tak volili vo svojej činnosti fyzicky nenáročné aktivity, ako spoluorganizácia a účasť na oslavách oslobodenia Ladiec, pietna spomienka na zavraždených Ladčanov a pod.
Vo výbore organizácie pracovali:
Ing. Karol Horký, predseda
Anna Kresáčová, tajomníčka
Jozef Rožník, hospodár
Pavol Janík, člen revíznej skupiny
Gizela Cahelová, členka.
Slovenský zväz zdravotne
postihnutých
Organizácia mala v roku 1998 celkom 58 členov. Aktívny výbor pripravoval pre svojich členov mnoho zaujímavých podujatí.
V januári uskutočnili výročnú členskú schôdzu a v tom istom mesiaci sa zúčastnili na spoločenskom posedení u organizácie v Beluši.
Na kultúrnom a spoločenskom podujatí sa členovia z Ladiec zúčastnili v Považskej Bystrici.
Medzi pravidelné aktivity patrí brigádnická činnosť. Tak ako po minulé roky, v apríli upravili trávnik pri kultúrnom dome.
Zaujímavú akciu usporiadali 7. mája 1998, keď do kultúrneho domu pozvali matky s deťmi pri príležitosti Dňa matiek. Na akcii sa zúčastnili aj členky z družobných organizácií.
V máji sa členovia zúčastnili športových súťaží v Ilave (7. mája) a potom - 24. mája aj v Beluši.
Významnou udalosťou bolo zasadanie okresných výborov z okresov Považská Bystrica, Ilava a Púchov.
V júni boli členovia organizácie na návšteve – spoločenskom posedení v Domaniži.
30 členov z Ladiec a 15 zo Sverepca sa zúčastnilo v júli na zájazde na Kysuce – Vychylovka.
Zo spoločenských a kultúrnych aktivít treba ešte spomenúť účasť na stretnutí vo Sverepci a vydarený večierok na Mikuláša pre 65 zúčastnených detí.
Činnosť tejto organizácie podporili Obecný úrad (4 000 Sk) i Považská cementáreň v Ladcoch (6 000 Sk).
_____________________________________________________________
1210
_____________________________________________________________
Telovýchovná jednota
TATRAN Ladce
V roku 1998 nebola členská základňa registrovaná preukazmi, počet sympatizantov a aktívne športujúcich sa odhadoval na 300.
Výbor TJ: Miroslav Zajac, predseda
Ferdinand Gach, tajomník
Marián Hollý, pokladník
členovia výboru: Štefan Zábojník
Jozef Daňo
Dušan Porubčan
Vladimír Chovanec
Roman Šedík.
Vo futbalových súťažiach v roku 1998 dosiahli tieto výsledky:
A mužstvo skončilo v V. lige na 12. mieste na konci ročníka 1997 – 1998. V jesennej časti nového ročníka na 13. mieste. Vedúcim mužstva bol Vladimír Chovanec, trénerom Pavol Stratený. Najlepším strelcom bol Ján Jamrich. Výsledky boli dosť nevyrovnané, keď pravdepodobne jedny z najvyšších prehier utrpeli práve v tomto ročníku (s Ilavou 1:9 a s Podmanínom 0:8).
B mužstvo, ktorého vedúcim bol Dušan Porubčan, skončilo v III. triede na 6. mieste.
Dorast zaznamenal najväčší úspech, keď pod vedením trénera Pavla Tichého a vedúceho Kulicha Cyrila, skončil v V. lige na 1. mieste a postúpil do IV. ligy. Najlepší hráči, ktorí sa o tento úspech zaslúžili boli Dominik Porubčan, Michal Habánek, Dušan Šedík, Vyhnička Milan, Peter Hudec, Radovan Kuman, Tomáš Koštialik.
Žiaci získali v I. triede 1. miesto a postúpili do majstrovstiev kraja. Vedúcim družstva bol Jaroslav Koyš, trénerom Pavol Melicher.
Telovýchovná jednota i v roku 1998 zápasila s finančnými ťažkosťami. Vybavenie štyroch družstiev, cestovné a iné výdavky spojené priamo s prevádzkou súťaží stálo nemálo prostriedkov. K tomu treba prirátať veľké výdavky za elektrickú energiu a ostatné technické zariadenia. Sponzormi, ktorí v podstate niesli hlavnú ťarchu výdavkov, boli Obecný úrad a Považská cementáreň v Ladcoch.
Osobitnú pozornosť v roku 1998 (i v predchádzajúcom roku 1997) si zaslúži činnosť volejbalového oddielu.
Základ tohto oddielu tvorili zamestnanci Odborného učilišťa v Ladcoch, ktorí sa už pred šiestimi rokmi prihlásili do okresnej súťaže vtedajšieho okresu Považská Bystrica. Vo volejbale zmiešaných družstiev (podmienkou sú dve ženy na ihrisku) v roku 1994 skončili na treťom mieste.
_____________________________________________________________
1211
_____________________________________________________________
V roku 1996 sa prihlásili aj do súťaže mužov v rámci okresov Ilava, Púchov, Považská Bystrica. V súťaži skončili na 4. mieste. Prvé dva roky financovala súťaž Odborová organizácia OU Ladce, v tomto čase už TJ Tatran Ladce.
V súťažnom ročníku 1997 – 1998 sa do volejbalovej súťaže MIX prihlásilo z troch okresov 22 družstiev. V 1. kole (6.11.1997) sa Ladce stretli s V. ZŠ Považská Bystrica a Kamenárstvom Domaniža. Ladce postúpili z 2. miesta. V druhom kole (27.11.1997) hrala v skupine Dubnica C III, Červený Kameň a II. ZŠ Dubnica. V tomto kole Ladce postúpili z 1. miesta. Z 3. kola, ktoré sa hralo v Ladcoch, naše družstvo nepostúpilo.
V súťažnom ročníku 1998 – 1999 sa hrala oblastná súťaž družstiev MIX za účasti 23 volejbalových oddielov. Prvé kolo sa odohralo 5.11.1998, v ktorom družstvo TJ Tatran Ladce porazilo Klub Lachovec Púchov 3 : 1 a postúpilo do ďalšieho kola. V druhom kole sa stretli s družstvami SPŠ Dubnica a VO Červený Kameň. Z tejto skupiny postúpili Ladce z 2. miesta a stretli sa v treťom kole v skupine s 12 družstvami. To sa hralo však už v roku 1999.
Oblastná volejbalová súťaž – muži sa začala prvým kolom 12. 11. 1998. Súpermi Ladiec v prvom kole boli VO Červený Kameň a SPŠ Dubnica (dorast). Túto skupinu Ladce vyhrali a postúpili do druhého kola z 1. miesta. Druhé kolo bolo 3. decembra 1998 so súpermi RTVŠ Považská Bystrica a SPŠ Dubnica. Po vynikajúcom volejbale Ladce skupinu vyhrali a postúpili medzi najlepšie štyri družstvá okresov Ilava, Púchov, Považská Bystrica.
Treba poznamenať, že toto čisto amatérske družstvo, robilo našej obci česť nielen výsledkami, ale aj prístupom k ich športu. Volejbalové družstvo Ladiec tvorili:
Stanislav Kret, Vladimír Hromek, Vlastimil Filip, Miroslav Sňahničan, Marián Justh, Pavel Mikuláš, Marián Púček, Radoslav Oláh, Daniela Kretová, Zuzana Zajacová, Kristína Gáborová, Monika Hornáčková.
Na tréningy a samotnú súťaž mali volejbalisti TJ Tatran Ladce k dispozícii telocvičňu ZŠ Ladce.
Ďalším oddielom, ktorý fungoval v rámci TJ Tatran Ladce, bolo cvičenie kalanetika, ktorého sa pravidelne cez zimné, jarné a jesenné mesiace v telocvični ZŠ Ladce zúčastňovali ženy z Ladiec a Tunežíc. Cvičiteľkami boli RNDr. Iveta Liptáková a Zdena Mosoriaková.
_____________________________________________________________
1212
_____________________________________________________________
Združenie športových
a technických činností
V roku 1998 mala táto organizácia v Ladcoch 35 členov. Viedol ju výbor v zložení:
Ing. Jozef Remo, predseda
Ing. Ľubomír Ježo, pokladník
členovia výboru:
Galanský Ján
Čurík Peter
Lihocký Marián
Hlavatý Cyril
Kvasnica Peter
Mražík Slavomír
Bajza Milan.
Medzi najúspešnejšie aktivity patril automotoklub. V roku 1998 usporiadali motokrosovú súťaž bez rozdielu kubatúry v rámci Slovenska, ktorá sa však do majstrovstiev Slovenska nezapočítavala. Súťaže sa zúčastnilo 9 pretekárov, z toho dvaja z našej obce.
V turistickom oddieli usporiadali dve akcie:
V júni 1998 to bol výstup na Kráľovu holu. Na tejto akcii sa zúčastnilo 45 turistov. Výstup ovplyvnilo zlé počasie.
Druhého podujatia sa zúčastnili 4 členovia turistického oddielu. Uskutočnilo sa v júli 1998 ako pochod Kysucami (Kysuce – Vychylovka).
Finančné problémy takýchto akcií riešili tak, že náklady si hradili účastníci sami.
Miestny spolok Slovenského
červeného kríža
Spolok červeného kríža v Ladcoch mal v roku 1998 celkom 320 členov, z toho 60 dôchodcov. Výbor MS SČK mal týchto členov:
Anna Ištvániková, predsedníčka
Mgr. Gabriela Koštialiková, tajomníčka
Eva Tichá, pokladník
členky výboru:
Júlia Belianová
Valika Koišová
Gitka Kantoríková
Anna Mazúrová
Ľudmila Sláviková
Anna Králová.
Medzi najvýznamnejšie činnosti patrila starostlivosť o starších občanov odkázaných na pomoc. V Ladcoch sú dve vyškolené opatrovateľky, ktoré sa vzorne starali o pridelené staršie osoby.
_____________________________________________________________
1213
_____________________________________________________________
Dobrá bola spolupráca červeného kríža s MUDr. Grajciarikom pri organizovaní návštev u bezvládnych starých občanov.
Organizácia získala od Obecného úradu v Ladcoch tlakomer, ktorý je dostatočne využívaný (na schôdzach, pri osobitných požiadaniach a pod.).
Pokračovala tradičná spolupráca a výchova mladých zdravotníkov. Členovia MS pomáhali pri príprave do okresnej súťaže.
Z kultúrnovýchovnej a osvetovej činnosti sme zaznamenali jednu prednášku „Vzťahy medzi generáciami“, ktorú mala Mgr. G. Koštialiková. Bol to však aj tradičný výlet do prírody, kde nielen opekali špekačky, ale uskutočnili aj zber liečivých rastlín a nezabudli na toto podujatie pozvať aj mladých zdravotníkov.
Medzi ďalšie podujatia zorganizované v roku 1998 patrili:
Zájazd na Arboretum v Nitre,
výstava výtvarného salónu v Trenčíne,
návšteva kúpeľného mesta Trenčianske Teplice.
Okrem spomínaného sa venovali osvetovej činnosti propagovaním rôznych zdravotníckych brožúr, ale najmä zdravotníckych časopisov.
V roku 1998 sa medzi členmi a vo výbore MS SČK veľa diskutovalo o zriadení miestneho klubu dôchodcov.
Matica slovenská
Dňa 13. februára 1998 sa konala v prístavbe kultúrneho domu členská schôdza Matice slovenskej v Ladcoch. Príhovor na nej mal predseda organizácie Ferdinand Bušík.
Udalosťou v matičiarskom hnutí bolo založenie Klubu mladých matičiarov pri Základnej škole v Ladcoch, ktorý má už 22 členov.
Členovia Matice Slovenskej v Ladcoch významnou mierou prispeli pri organizovaní stretnutia a súťaže v slovenskej ľúbostnej poézie pri príležitosti Koyšových Ladiec. Členovia účinkovali ako organizátori a poriadatelia tohto podujatia.
TJ Tatran Tunežice
Futbalový oddiel v ročníku 1997 – 1998 bol zaradený v III. triede skupina A – okresná súťaž. V ročníku 1998 – 1999 v tej istej súťaži
sa po jesennej časti umiestnil na 4. mieste v tabuľke so 16 bodmi (prvý Dúlov 22 bodov).
Hráčsky káder bol prakticky nezmenený. Vedúcim mužstva bol Kvasnica Bohumil, trénerom Jozef Mikuška a hospodárom Jozef Rožník.
_____________________________________________________________
1214
_____________________________________________________________
V hráčskom kádri najviac v roku 1998 figurovali: Vladimír Mikuška, Jozef Letko, Robert Grečný, Ivan Kandráč, Václav Kandráč, Jozef Mikuška, Bugala Ladislav, Vladimír Makas, Darius Kutej, Marián Bajza, Ján Kotris, Stanislav Kotris, Miroslav Bulica.
Vo výbore pracovali prakticky iba traja členovia: dlhoročný predseda Bohumil Kvasnica, tajomník Milan Letko a hospodár Jozef Rožník.
Hlavným sponzorom bol Obecný úrad Ladce, bez ktorého by (podľa mienky funkcionárov Tunežíc), nemohla Telovýchovná jednota Tatran jestvovať. Obecný úrad podporoval TJ vo výške 42 000 Sk ročne. Slovlak Košeca pomáhal v roku 1998 niektorými technickými prácami pri úprave futbalového ihriska (kosenie, valcovanie a pod.).
Zaujímavé riešenie súčasnej situácie ponúkol výbor TJ Tatran Tunežice: zlúčenie futbalových mužstiev TJ Ladce B s TJ Tunežice. Nenašli však spoločnú reč s funkcionármi TJ Ladce a tak sa fúzia neuskutočnila.
Poľovnícke združenie
BUKOVINA
Aj v roku 1998 sa poľovníci zo združenia Bukovina (Ladce, Tunežice, Podhorie, Hloža) na výmere 2 047 hektárov revíru venovali nielen lovu, ale i celoročnej starostlivosti o zver. Odpracovali pritom stovky brigádnických hodín.
Zo spoločenských podujatí treba spomenúť najmä Katarínsku zábavu, ktorá už tradične bola na dobrej kultúrnej a spoločenskej úrovni.
Dobrovoľná požiarna
ochrana
V Ladcoch bol na čele organizácie výbor s predsedom Františkom Melišom a veliteľom Štefanom Kumanom.
V roku 1998 sa venovali najmä oprave požiarnej techniky. Inak činnosť nedosiahla úrovne predchádzajúcich rokov a už vôbec nie tradície minulosti.
Rovnako tomu bolo aj v Tunežiciach, kde činnosť viac-menej stagnuje už niekoľko rokov.
_____________________________________________________________
1215
_____________________________________________________________
LESNÉ DRUŽSTVO,
URBÁRSKE SPOLOČENSTVO
Urbárske spoločenstvo
Urbárske spoločenstvo vlastní 80 hektárov lesov v katastrálnom území Považské Podhradie. Celá táto plocha bola v roku 1998 v prenájme Štátnym lesom. Ďalej vlastnili 75 hektárov pasienkov v prenájme Poľnohospodárskemu družstvu Košeca okrem 10 hektárov, ktoré boli zalesnené a užívalo ich Urbárske spoločenstvo v Ladcoch.
V roku 1998 naďalej pokračovalo majetkovoprávne vysporiadanie, ktoré sa koná u JUDr. Zimanovej a v Pozemkovom úrade.
Z majetku je urbársky dom naďalej v prenájme firme AVP s.r.o., Žilina.
V roku 1998 vyplatili urbárnici podiely a hodnotu odpracovaných hodín.
Výbor urbariátu sa v roku 1998 nezmenil.
Lesné družstvo
V roku 1998 malo družstvo 220 členov, teda stav sa menil následkom úmrtia a dedičského konania.
Lesné družstvo vlastní 150 ha lesa a 30 ha pasienkov. Pôvodne to bolo 140 + 40. Všetko nebolo do konca roka upresnené, pretože Štátne lesy ešte všetko nevydali.
V roku 1998 vysadili členovia družstva 4 500 kusov stromkov a vyčistili les po plánovanej ťažbe (porast 168). Ošetrili proti burine (vykášanie kosákom) 8,4 ha jedenkrát a 5,6 ha dvakrát. Proti hmyzu natreli na 6 hektároch a proti lykožrútovi zhotovili 12 m3 lapákov a namontovali 15 lapačov. Čiastočne upravili prístupové cesty do lesa. Ani v družstve sa výbor nezmenil.
VÝSTAVBA DIAĽNICE
10. septembra 1998 sa občania Ladiec a okolitých obcí na hlavnej ceste konečne dočkali. Nevídané stavebné tempo umožnilo, že v tento deň sa na úseku diaľnice pri Ilave za účasti asi 3000 občanov konalo slávnostné otvorenie diaľničného úseku Nemšová – Ladce (v jednom jazdnom pruhu).
Medzi významnými hosťami boli predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar, podpredseda vlády Sergej Kozlík, minister dopravy a spojov J. Jaslovský, minister sociálnych vecí, práce a rodiny V. Tkáč, minister financií M. Maxon a ďalší hostia. Medzi hosťami bola aj svetoznáma modelka C. Schifferová.
_____________________________________________________________
1216
_____________________________________________________________
K prítomným sa v mene investora prihovoril generálny riaditeľ správy ciest Bratislava Mikolaj, ktorý hovoril o vývoji výstavby diaľnice, konkrétne o otváraní nášho úseku. Potom prehovoril predseda vlády Vladimír Mečiar, ktorý medziiným povedal, že výstavba modernej cestnej siete sa pripravuje tak, že do roku 2000 by mala byť daná do prevádzky diaľnica od poľských hraníc až po Bratislavu. Potom slávnostne prestrihli pásku a tak symbolicky otvorili diaľničný úsek Nemšová - Ladce.
V tieto dni vlastne otvárali tri diaľničné úseky: Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom, Nové Mesto - Chocholná a náš úsek. Diaľničný úsek Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom je dlhý 14 km, úsek do Chocholnej 12,2 kilometra. Náš úsek dlhý 16,6 km si vyžiadal až 21 mostných objektov. Na jeho začiatku je mimoúrovňová križovatka s diaľničným privádzačom do Nemšovej a Dubnice nad Váhom. Pre tento úsek sú plánované dve malé odpočívadlá. Jeden kilometer diaľnice v plnom profile stojí v našich podmienkach priemerne 230 miliónov Sk.
Už niekoľko dní po otvorení diaľnice si občania pochvaľovali pokojnú premávku na hlavnej ceste cez obec. Kamióny a všetky vozidlá, ktoré nemajú cieľ na strednom Považí, prestali cez obec jazdiť.
Žiaľ, aj tento rok sme zaznamenali tragickú udalosť. Na výstavbe premostenia pri hydrocentrále zahynuli dvaja robotníci.
Výstavba diaľničného úseku pokračuje dokončovaním druhého jazdného pruhu a niektorými terénnymi prácami. Počet robotníkov sa znížil - odišli na stavbu ďalšieho úseku Ladce - Sverepec a do iných častí Slovenska.
Do tohtoročného zápisu v kronike sme neuviedli podrobnosti z výstavby, technické údaje a iné zaujímavosti. Urobíme tak v zápise za rok 1999, kedy bude diaľnica (na našom úseku) dokončená a otvorená v oboch jazdných pruhoch.
ŽELEZNIČNÁ STANICA
V LADCOCH
V roku 1998 nenastali v organizácii Železničnej stanice Ladce nijaké podstatné zmeny. Prednostom bol Pavol Fatura, ktorý viedol kolektív 49 zamestnancov (plánovaných 45). Zvýšený stav pracovníkov bol spôsobený tým, že v Ladcoch sa uplatňoval výcvikový systém pre funkciu výpravcu v Železničnej stanici Beluša, ktorá bola pričlenená ako nesamostatná stanica k Železničnej stanici Ladce.
V dopravnej intenzite bola v roku 1998 nakládka stabilizovaná. Naložených bolo 350 182 ton v 7 627 vozňoch (Beluša 1 319 ton v 87 vozňoch). Vykládka 210 797 ton z 4 056 vozňov (Beluša 13 129 ton z 356 vozňov).
_____________________________________________________________
1217
_____________________________________________________________
V roku 1998 prešlo cez Železničnú stanicu Ladce 16 660 vlakov nákladnej prepravy a rušňov a 21 828 vlakov s prepravou cestujúcich.
Mierny vzostup zaznamenali v tržbe z prepravy cestujúcich. Dosiahli čiastku 494 006 korún v Železničnej stanici Ladce a 312 567 Sk v Beluši.
Tržby z prepravy tovaru dosiahli v Ladcoch 16 168 961 korún, v Beluši 308 149 Sk.
Nehodovosť v železničnej stanici bola nízka. Zaznamenali iba dve nehody menšieho rázu a to bez zavinenia pracovníkov Železničnej stanice Ladce.
Okrem bežnej údržby nevykonávali v roku 1998 v ŽS Ladce nijaké podstatné úpravy stavebného, či technického rázu.
VODNÁ ELEKTRÁREŇ
LADCE
Po dlhšom čase sa vo Vodnej elektrárni Ladce podarilo splniť a vysoko prekročiť plán dodávky a výroby elektrickej energie na 114%, vďaka priaznivým vodným pomerom.
Organizácia a personálne pomery boli približne rovnaké ako v rokoch predchádzajúcich. Práce (podľa pracovného a revízneho poriadku) vykonávali 4 pracovníci strojovej údržby a 4 pracovníci elektrickej údržby.
Na čele stáli Ivan Fedor a Pavol Stareček, majster prevádzky a strojovej údržby.
V roku 1998 realizovali v elektrárni niekoľko pozoruhodných diel. Vybudovali a dali do prevádzky čističku dažďových a zaolejovaných vôd, ktorú postavili dodávateľsky za 2 milióny 700 tisíc Sk.
Významným príspevkom pre prácu elektrárne bol zakúpený a zpojazdnený výtokový žeriav, slúžiaci na zahradenie sústrojenstva hradiacimi tabuľami zo strany výtoku turbíny počas opravárenských činností.
Počas roka 1998 sa nestala v elektrárni nijaká mimoriadna udalosť a vplyv na prevádzku nemala ani výstavba diaľnice, ktorá sa budovala v blízkosti Vodnej elektrárne Ladce.
V roku 1998 začala príprava na rekonštrukciu výrobného zariadenia TG1 a TG2 (turbíny – generátory), ktorá by mala začať v roku 2000. Ďalšími rekonštrukciami sa sleduje zvýšenie hltnosti strojov zo 150 m3/s na 180 m3/s. Doteraz VE Ladce škrtí prietok vody, čo spôsobovalo, že pre optimálnu výrobu vo VE Ilava museli v Ladcoch prepúšťať vodu jalovým priepustom (plťovou komorou).
_____________________________________________________________
1218
_____________________________________________________________
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.
Považská cementáreň, a.s., Ladce sa podobne ako iné podniky na Slovensku pohybovala v roku 1998 v ovzduší neistôt. Ako sa ukázalo, zvládla ich dobre a výsledky práce vidieť na mnohých číslach a faktoch. Porovnali sme s Považskou cementárňou niektoré ďalšie cementárne na Slovensku a prišli sme k názoru, že naša vyšla z porovnania najlepšie.
Dve cementárne so šachtovými pecami (Lietavská Lúčka a Bystré) definitívne prestali vyrábať slinok. Majitelia v Hornom Sŕní sa rozhodli pre výstavbu rotačnej pece. V Banskej Bystrici obmedzili výrobu slinku a v Lietavskej Lúčke a Turni sa zmenila vlastnícka štruktúra. Rozhodujúci podiel vlastníctva slovenského subjektu zostal iba v Ladcoch. Podiel bol po odkúpení akcií od obce Ladce 70,1%.
Výroba a predaj cementu boli najväčšie v 1. polroku 1998. Po vyčerpaní vlastných zásob slinku sa nakupoval z Cementárne v Turni. Bolo dôležité, že sa podarilo udržať prevádzkyschopnosť hlavných výrobných agregátov.
Orientácia Považskej cementárne na kvalitu našla ocenenie v udelení uznaní „Certifikát o uplatňovaní SMK podľa ISO 9001“, zlatej medaily „Slovak Gold“ i tretíkrát ocenenie „Najlepší exportér SR“.
Prestížne ocenenie udelené prezídiom Nadácie Slovak Gold prevzali z rúk prezidenta nadácie Jozefa Sitka generálny riaditeľ PC Ing. Anton Barcík a ďalší členovia delegácie. Odovzdanie sa uskutočnilo
v Bratislave v hoteli Bôrik. Ohodnotené boli cementy CEM I 42,5, CEM I 42,5 R a CEM I 52,5 R.
Zástupca nemeckej certifikačnej spoločnosti RWTUV – pracovisko Bratislava, vykonal v decembri 1998 (po roku) v cementárni kontrolný audit. Audit bol pre PC úspešný a tak uplatnenie kvality v súlade s patričnými normami obhájili, čo má značný vplyv nielen na predaj, ale i povesť a dobré meno podniku.
Investície
Pre rok 1998 bolo do investičného rozpočtu uvoľnených 40 miliónov korún. Z nich financovali úlohy rozvoja, ktoré mali byť splnené do konca roka 1998. Ďalších 20 miliónov Sk uvoľnili na rozbeh investičnej úlohy modernizácie linky rotačná pec.
Spomínané investičné prostriedky použili v roku 1998 do oblastí:
Zníženie nákladovosti výroby,
ochrana životného prostredia,
stabilizácia kvality,
zvýšenie spoľahlivosti a časového využitia strojov,
rozšírenie vybavenosti,
úpravy sociálnych a pracovných priestorov.
_____________________________________________________________
1219
_____________________________________________________________
Najúspešnejšou investíciou z oblasti zlepšenia využitia strojov bola inštalácia čerpadla CPAG na linku cementovej mlynice č.3. Takto sa odstránili prestoje v hlavnej odbytovej sezóne, zapríčinené vysokou prácnosťou údržby pôvodného čerpadla. Zrekonštruovali sa cementové silá č.1 a takmer sa dokončila rekonštrukcia sila č.3.
Novými zariadeniami vybavili autodielňu, stavebnú údržbu, kompresorovňu, ekonomický úsek, kúpili nové automobily, autobus a ďalšie potrebné vybavenia do výroby, údržby a administratívy.
Pozornosť venovali zlepšeniu pracovných a sociálnych priestorov zamestnancov. Tak pribudli upravené priestory expedičnej vrátnice, sociálne zariadenia v trafostanici a v autodielni. Upravovali velíny surovej mlynice, drviča v lome, velína rotačnej pece a sociálnych priestorov v strojnej a zámočníckej dielni.
Výroba a predaj
cementu
Vo výrobe a predaji cementu bol rok 1998 mimoriadne úspešný.
Za rok 1998 vyrobili celkom 588 500 ton cementu.
Z toho
20 000 ton CEM I 52,5 R
75 000 ton CEM I 42,5 R
251 000 ton CEM I 42,5
242 500 ton CEM II. B S 32,5 R.
V roku 1998 sme zaznamenali v Považskej cementárni dva historické rekordy. Za celý rok vyrobili najviac slinku za celú históriu cementárne a v mesiaci október 1998 vyrobili 47 500 ton slinku, čo je historický mesačný rekord. Rekordy padli však už v mesiacoch máj a jún 1998 (46 500 ton) a v júli 46 000 ton.
Z ďalších výrobkov vyrobili v cementárni v roku 1998 1 500 ton výrobku LANOVA a 330 000 ton výrobku LASUFLEX.
Úspešný bol i export do krajín Rakúsko, Spolková republika Nemecko, Švajčiarsko a Česká republika. Dovedna vyviezli 229 600 ton, čo bolo približne 41% z celkovej výroby. Zvyšok predali na domácom trhu (59%).
Pri vývoze i naďalej najpálčivejším problémom boli ceny dopravy (tarify) v SR, ale najmä na ceste po zahraničných tratiach. Ceny dopravného zvyšovali značne ceny cementu.
_____________________________________________________________
1220
_____________________________________________________________
Účasť na diaľničnom
programe
V roku 1998 dodávala Považská cementáreň pre Hydrostav, a.s., Bratislava a Doprastav, a.s.,Bratislava cement na výstavbu diaľničných úsekov Važec – Hybä, Horná Streda – Trenčín, Dubnica – Ladce i na úseku Ladce – Sverepec.
Kvalita ladeckého cementu sa potvrdila aj tu. Za celý rok 1998 nedostali ani jednu reklamáciu.
Celkom od začiatku výstavby diaľníc dodala naša cementáreň 82 tisíc ton cementu v hodnote 132 miliónov korún.
Expedícia cementu na výstavbu diaľnice výrazne ovplyvňovala expedíciu v hlavnej stavebnej sezóne, kedy sa mesačne pohybovala na výške 70 tisíc ton. Takýto predaj výrazne ovplyvňoval ekonomiku Považskej cementárne, a.s.. Až do septembra 1998 odberatelia platili v termínoch – po septembri sa platby takmer zastavili a len postupne sa darilo znižovať pohľadávky od Hydrostavu, a.s. i Doprastavu, a.s., Bratislava.
Už ku koncu roka 1998 sa ukazovalo, že pôjde pravdepodobne k útlmu výstavby diaľnice D1 a tým aj k útlmu odberu cementu z Považskej cementárne, a.s., Ladce.
Zamestnanci a vedenie
podniku
Počet pracovníkov v Považskej cementárni, a.s., Ladce je už mnoho rokov stabilizovaný. I tak, každým rokom prirodzeným spôsobom (dôchodky) pracovníkov ubúda. Doteraz nedošlo k prepúšťaniu z dôvodov nadbytočnosti. K 31. decembru 1998 pracovalo v Považskej cementárni a a.s. Portlandcement dovedna 462 pracovníkov v kategórii robotník a technicko-hospodársky pracovník.
Priemerná mzda u robotníkov sa pohybovala okolo 11 000 Sk a celkove 13 000 Sk.
Vo vedení podniku nenastali nijaké zmeny. Na konci roka 1998 to boli:
Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ
Ing. Jozef Mikušinec, výrobno-technický riaditeľ
Ing. P. Martauz, riaditeľ kvality a stratégie
Ing. Peter Šumaj, personálny riaditeľ
Ing. Ľ. Martinka, riaditeľ PORTLANDCEMENT
Ing. M. Kebísková, ekonomická riaditeľka.
_____________________________________________________________
1221
_____________________________________________________________
Mimovýrobné aktivity
Aj v roku 1998 sa konali tradičné podujatia organizované pre zamestnancov cementárne.
V júli 1998 to bol Deň stavbárov s futbalovým turnajom výrobných stredísk, v tomto roku ako „Memoriál Pavla Petríka“.
Dňa 27. novembra 1998 ožila sála kultúrneho domu účasťou bývalých pracovníkov cementárne – dôchodcov. Na stretnutí – spoločenskom posedení – si vypočuli generálneho riaditeľa Ing. Antona Barcíka a populárneho slovenského speváka Roba Kazíka.
Pracovníci strediska Lom sa stretli v decembri pri príležitosti sviatku sv. Barbory, patrónky baníkov.
Pracovníci cementárne si aj v roku 1998 pochvaľovali ples cementárov, ktorý na dobrej úrovni zorganizovali v kultúrnom dome.
POĽNOHOSPODÁRSKE
DRUŽSTVO KOŠECA
Rozborová správa hodnotenia hospodárenia v Poľnohospodárskom družstve 1. máj so sídlom v Košeci ukázala niektoré negatívne javy, ktoré pretrvávajú v celom našom poľnohospodárstve. Vyplýva to predovšetkým z nezrovnalostí medzi vstupmi a výrobou.
Úlohy pre rok 1998 stanovila výročná členská schôdza, ktorá sa konala 5. marca 1998 v Košeckom Podhradí.
Rastlinná výroba
Štruktúra rastlinnej výroby vychádzala z využitia celkovej výmery pôdneho fondu, ktorý predstavoval výmeru poľnohospodárskej pôdy 3 124 hektárov. Na tejto pôde sa zabezpečovali úlohy potrieb živočíšnej výroby, výroba osív a ostatných plodín.
V pestovaní obilovín nedosiahli plánované úlohy ani v jednom druhu obilia, okrem jarného jačmeňa:
- pšenica ozimná
na 406 ha
výnos 4,12 tony z ha
- raž
na 103 ha
výnos 2,93 tony z ha
- ozimný jačmeň
na 42 ha
výnos 2,80 tony z ha
- jačmeň jarný
na 101 ha
výnos 4,28 tony z ha.
Obiloviny spolu na 664 hektároch priniesli úrodu 3,84 tony z hektára namiesto plánovaných 4,10 tony.
Ani ostatné plodiny nesplnili očakávanie, s výnimkou miešanky a niektorých ďalších.
_____________________________________________________________
1222
_____________________________________________________________
Priemerné hektárové výnosy boli u repky ozimnej 2,03 tony z hektára (plánovaných 2,00 tony), horčica 0,74 t (0,80 tony), kukurica na 137 hektároch mala priemerný výnos 29,90 (plánovali 32 tony), miešanky 23,20 tony (12,90), lucerna 6,89 (plán 5,50), ďatelina 4,38 tony (plán 6,10).
Živočíšna výroba
Stavy hospodárskych zvierat k 31. decembru 1998 boli nasledovné:
-
Hovädzí dobytok celkom 975 kusov, z toho dojnice 495 kusov. Celkový tav hovädzieho dobytka klesol za rok 1998 o 30 kusov.
-
Stav ošípaných bol 1112 kusov, stav prasníc 60 kusov.
-
Oviec bolo 329 kusov, čo je mierny nárast.
Priemerná dojivosť sa dosiahla 3 734 litrov, čo je viac ako minulý rok. Najvyššia úžitkovosť dojníc sa dosiahla vo výrobnom stredisku Ladce 4 391 litrov, druhé bolo stredisko Ilava (3 760 litrov), najhoršie stredisko Horná Poruba 3 323 litrov. Celková dodávka za podnik PD Košeca bola 1 662 889 litrov mlieka. Všetky strediská oproti roku 1997 zvýšili úžitkovosť dojníc.
Podstatné zlepšenie nastalo v dosiahnutí zatriedenia mlieka. Najväčšie percento zatriedenia mlieka v Q a I. triede dosiahlo stredisko Ilava 97,96%. Ladce ako tretie dosiahli 81,05%. Podnik celkom dosiahol zatriedenie v Q a I. triede 88,30% (oproti roku 1997 o 16% lepšie).
Pri hodnotení dosiahnutej realizačnej ceny za 1 liter mlieka, najvyššiu dosiahli v stredisku Ilava 9,01 korún (to je včítane dotácií). Nákladovosť na 1 liter mlieka predstavuje v Ladcoch 9,76 Sk a v Ilave 10,08 Sk. Za celý podnik je to 10,50 Sk.
Celkom v PD Košeca odchovali 339 kusov teliat, najviac v Ilave 108, v Ladcoch 79 kusov. Do predpokladaného zámeru chýbalo odchovať 73 kusov teliat. Tieto sa skutočne narodili, ale nezodpovedný prístup niektorých ošetrovateliek zapríčinil, že uhynuli.
Chov ošípaných zabezpečovali v strediskách Košeca, Ladce a K. Podhradie. Priemerný prírastok v Košeci 0,68 kg, v Ladcoch 0,54 kg. Za podnik to bolo 0,57 kg.
_____________________________________________________________
1223
_____________________________________________________________
Náklady na výrobu
Náklady na výrobu jednotlivých plodín boli mínusové, teda stratové. Táto bilancia, okrem iného ukázala, ktoré plodiny sú v podmienkach družstva rentabilné a ktoré nie. Celkový výsledok z rastlinnej výroby podľa jednotlivých stredísk bol nasledovný:
Košeca
- 434 000 Sk
Ladce
+ 64 000 Sk
Ilava
+ 13 000 Sk
Koš. Podhradie
- 561 000 Sk
Horná Poruba
- 613 000 Sk.
Celková strata v rastlinnej výrobe predstavuje sumu 1 664 209 Sk.
Celý chov hovädzieho dobytka bol v družstve stratový vo výške 7 128 000 Sk, chov ošípaných spolu predstavoval stratu 2 730 000 Sk a chov oviec stratový o 386 000 Sk.
Výsledky hospodárenia v jednotlivých strediskách:
Košeca
- 2 572 000 Sk
Ladce
- 3 186 000 Sk
Ilava
- 1 873 000 Sk
K. Podhradie
- 2 825 000 Sk
H. Poruba
- 2 176 000 Sk
Stavbári
- 419 000 Sk
Služby
- 253 000 Sk
Bitúnok
+ 3 234 000 Sk.
Na nesplnení zámeru v dosiahnutí hospodárskeho výsledku za rok 1998 sa najväčšou mierou pričinilo stredisko Ladce, kde sa vyskytol mor ošípaných. Na základe rozhodnutia Štátneho veterinárneho ústavu v Bratislave došlo k likvidácii celého chovu. Z celkového počtu 830 kusov dali 499 na núdzové odporazenie do Mäsokombinátu Zvolen a ostatných 331 skonfiškovali na kafilérne spracovanie. Tým vznikla celková škoda 1 650 000 Sk a následná škoda vo výške 1 850 000 Sk.
Celkový hospodársky výsledok za rok 1998 bola strata vo výške - 4 200 000 Sk.
Členstvo PD Košeca
Celkový stav členstva bol k 31. decembru 1998 nasledovný:
495 členov, z toho 153 pracujúcich a 270 nepracujúcich. Stav pracujúcich členov a pracovníkov bol 192, z toho 153 členov PD a 39 zamestnanov PD. Mužov bolo 130, žien 62. Podľa vzdelania bolo 8 s vysokoškolským
_____________________________________________________________
1224
_____________________________________________________________
vzdelaním, 32 s úplným stredoškolským vzdelaním, 119 malo stredné odborné vzdelanie a 33 pracovníkov so základným vzdelaním.
Podľa profesií pracovalo:
Ošetrovatelia dojníc
- 30
Ošetrovatelia hov. dobytka
- 5
Ošetrovatelia ošípaných
- 4
Ošetrovatelia prasníc
- 2
Ošetrovatelia oviec
- 2
Strážna služba
- 24
Traktoristi
- 34
Opravári
- 11
Vodiči
- 15
Mäsovýroba
- 9
Pomocná výroba
- 3
Výstavba
- 7
Závodná kuchyňa
- 3
Skladníci, upratovačky, kurič
- 7
THP na správe
- 18
THP na strediskách
- 18
V roku 1998 prijali celkom 20 pracovníkov, pracovný pomer ukončilo 41 pracovníkov.
Aspoň k čiastočnému vypočítavaniu faktov z činnosti družstva v roku 1998 treba ešte dodať, že v tomto roku zlepšili stav mechanizácie tým, že zakúpili niekoľko nových strojov za sumu 2 451 000 Sk.
Medziiným kolesový traktor (1 650 000 Sk), 3-radličný pluh, adaptér na zber silážnej kukurice, autožeriav a iné potrebné stroje.
_____________________________________________________________
1225

 

Rok 1999

____________________________________________________________
ÚVOD
Dominujúcou otázkou v živote obce Ladce v roku 1999 boli ekonomické problémy. Týkali sa obecného úradu (veľké pôžičky z predchádzajúceho obdobia), ale i škôl (nízke dotácie), rôznych inštitúcií, organizácií a spolkov.
Finančné otázky trápili aj väčšinu občanov, životná úroveň stagnovala a u mnohých aj poklesla. Stabilizujúcim faktorom bola
Považská cementáreň, a.s., Ladce, najmä jej trvalou zamestnanosťou, ktorá vyplynula z vysokej kvality výrobkov a ich úspešného predaja.
Kladným finančným počinom bol odpredaj akcií Považskej cementárne, a.s., Ladce, vo vlastníctve obce firme Berger Holding. Obec takto získala financie na ďalšie budovanie plynovodu a iných dôležitých akcií. Akcie odpredali aj občania – pracovníci cementárne a tak si značne hospodársky pomohli.
Obecné zastupiteľstvo zasadalo pravidelne a disciplinovane. Riešilo najdôležitejšie obecné záležitosti, ako to podrobne uvádzam ďalej.
Stav obyvateľstva sa takmer nezmenil. Po prvýkrát sa po rokoch narodilo viac detí, ako zomrelo občanov.
Všeobecné sklamanie vyvolala stagnácia na výstavbe diaľnice Nemšová – Ladce, kde sa neplnil ani harmonogram stanovený vládou.
Celoslovenské dianie u občanov sprevádzala skôr apatia ako aktivita. Kritizovali najmä ekonomickú a sociálnu politiku vlády.
Politické strany a hnutia vyvíjali činnosť smerom k členom, ale i občanom. Najmä Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana organizovali stretnutia s voličmi za účasti poslancov NR SR. V obci sme nezaznamenali nijaké rozpory vyvolané príslušnosťou k niektorej strane.
Zlepšila sa činnosť niektorých organizácií a spolkov. Dobré výsledky vykazovali Slovenský rybársky zväz, Poľovnícke združenie Bukovina, Slovenský zväz chovateľov a Slovenský zväz zdravotne postihnutých.
Z celospoločenských akcií to bola voľba prezidenta SR. V obci získal najviac hlasov kandidát HZDS.
Školy v Ladcoch hospodársky iba prežívali. Po pedagogickej stránke si však úlohy plnili podľa danej situácie. Najmä vďaka obecnému úradu sa zlepšilo životné prostredie v základnej škole a blízkom okolí zavedením plynového kúrenia.
V kultúrnom živote sa prejavili snahy o obnovu niektorých aktivít, predovšetkým však využívanie kultúrneho domu.
Svoju spolupatričnosť prejavili občania stretnutím, ktoré organizoval obecný úrad na prelome rokov 1999 a 2000 na križovatke Ladiec.
Na záver zápisu kroniky za rok 1999 je dodatok z novoobjavených dokumentov v Štátnom okresnom archíve Považská Bystrica za roky 1938 – 1945.
_____________________________________________________________
1228
_____________________________________________________________
OBYVATEĽSTVO
Na konci roka 1998 mala obec Ladce 2 619 obyvateľov. K 31. decembru 1999 bolo v obci 2 613 obyvateľov. Prisťahovalo sa 24 občanov, narodilo 34, zomrelo 30 a odsťahovalo sa 34 občanov.
V časti Tunežice žilo 437 občanov. V celých Ladcoch bola veľmi silne zastúpená skupina dôchodcov – asi 520. Najstaršími obyvateľmi boli Štefan Melicher (narodený 1908), Jozef Uríček (1910), Mária Šedíková (1910) a Jozefína Špániková (1910).
Narodení v roku 1999
Lihocká Adriana
Laskovičová Dominika
Kukuliašová Michaela
Uríčková Nicol
Schvandtner Stanislav
Bednárová Barbora
Šarközy Peter
Jurkechová Vanessa
Šimonová Lenka
Filiačová Dorottya
Kučma Kristián
Roka Daniel
Rolin Michal
Pagáč Martin
Čurik Rastislav
Bielik Pavol
Pikálková Justína
Bielik Peter
Kurtiš Nikolas
Žieriková Marcela
Gombárová Natália
Kršík Patrik
Sedláčková Vanesa
Košútová Simona
Lipták Samo
Kováčik Ivan
Adamcová Ivana
Češko Lukáš
Prekopová Kristína
Oláhová Michaela
Ďurovcová Eva
Cvopa Adam
Čechutyová Jana
Uríček František.
Celkom sa narodilo obyvateľom Ladiec 34 detí, z toho 16 chlapcov a 18 dievčat.
V roku 1999 zomreli
V zátvorke je uvedený vek, ktorého sa občan dožil.
Vychopeňová Mária (71)
Minárik Ondrej (75)
Martišová Rozália (74)
Kučma Ján (76)
Ruček Marián (45)
Bednárik Valentín (93)
Turzová Anna (72)
Chlebanová Diana (7)
Vrba Gustáv (73)
Habánek Jozef (69)
_____________________________________________________________
1229
_____________________________________________________________
Kalus Anton (62)
Gábelová Anna (64)
Tincová Emília (90)
Ďuriš Ján (68)
Haršáni Jozef (50)
Riecka Anna (87)
Mraffko Vojtech (74)
Vrbová Irena (74)
Maršovský Július (59)
Hollá Katarína (68)
Margušová Alžbeta (78)
Ing. Vrábel Peter (54)
Jakubková Anna (76)
Floriš Jozef (74)
Hrenák František (74)
Cák Štefan (50)
Kacina Radoslav (29)
Kandráč Ivan (30)
Faturík Pavol (85)
Juríček Štefan (62)
Priemerný vek zomrelých bol 66 rokov. Z celkového počtu bolo 11 žien a 19 mužov. Najstarším bol Valentín Bednárik (93 rokov), Emília Tincová (90), Riecka Anna (87), Faturík Pavol (85). Najmladšia bola 7-ročná Diana Chlebanová, ktorá zomrela následkom otravy hubami.
Z celkovej štatistiky vyplýva, že sa narodilo viac dievčat ako chlapcov a zomrelo viac mužov ako žien. Tento trend pozorujeme už niekoľko rokov. Zaujímavé je aj poznanie, že v roku 1999 sa po niekoľkých rokoch prvýkrát narodilo viac detí, ako zomrelo občanov Ladiec.
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO
A OBECNÝ ÚRAD
Dňa 15. januára 1999 sa v Ladcoch uskutočnilo slávnostné zasadanie obecného zastupiteľstva, na ktorom zložili sľub novozvolené orgány obce, starosta a poslanci obecného zastupiteľstva. Za zástupcu starostu obce bol zvolený Juraj Letko. Ustanovené boli nové odborné komisie ako pomocné orgány obecného zastupiteľstva.
Oficiálne sa začalo napĺňať nové štvorročné volebné obdobie. Nové vedenie obce preberá viacero kladných dedičstiev, ale i značné finančné bremená. K 1. januáru 1999 predstavujú úvery 5 a pol milióna korún, z čoho bolo treba v roku 1999 zaplatiť 2 milióny 300 tisíc Sk a na úrokoch 1 milión 200 tisíc Sk. Ďalšou položkou, ktorá ťažila obecný úrad, bol kultúrny dom (viac ako milión korún strát).
Predsavzatia obecného zastupiteľstva a obecného úradu sa nasmerovali na zvýšenie príjmu z kultúrneho domu, mierne zvýšenie poplatkov za odvoz domového odpadu, úsporné opatrenia v bytovom hospodárstve atď.
_____________________________________________________________
1230
_____________________________________________________________
Komisie obecného
zastupiteľstva
Na horespomínanom zasadaní stanovili komisie obecného zastupiteľstva v takomto zložení:
Sociálno-zdravotná a bytová komisia:
Mgr. Gabriela Koštialiková - predsedkyňa
A. Kacinová, M. Kantoríková, V. Koyšová
Obchod, doprava, služby, agroturistika:
Jozef Daňo - predseda
Alena Černotová, V. Lihocký
Stavebná, životného prostredia a územného plánovania:
Jozef Chovanec – predseda
J. Peterka, M. Rafaj, Ing. Ľ. Slávik
Technická údržba obce:
Jozef Fatura – predseda
R. Fedor, J. Stach
Kultúra, školstvo, vzdelávanie a šport:
Marián Justh – predseda
Ľ. Porubčanová, M. Remo, M. Zajac
(od novembra 1999 Branislav Lipták st.)
Ochrana verejného poriadku:
Milan Bajza – predseda
D. Cahelová, M. Kukuliaš, M. Kvasnica
Komisia pre miestnu časť Tunežice:
Peter Pilný – predseda
Z. Miháliková, Fr. Letko, Fr. Kováč, M. Kvasnica
Hlavným bodom zasadania obecného zastupiteľstva dňa 5. februára 1999 bolo prerokovanie a prijatie rozpočtu na rok 1999. Na tomto zasadaní prijali PORIADOK OBECNÉHO ÚRADU, plán zasadaní obecného zastupiteľstva pre rok 1999. Poslanci zvolili hlavného kontrolóra obce, ktorým sa stala Ing. Daniela Kalusová.
Občanov sa týkalo najmä zvýšenie poplatkov za vývoz domového odpadu pri týždennom odvoze z 13 na 15 Sk a pri odvoze dvakrát do mesiaca z 15 na 17 Sk.
Stanovili podmienky a poplatky pri nájme tržnice.
_____________________________________________________________
1231
_____________________________________________________________
Poslanci rozhodli o pracovných a úradných hodinách na obecnom úrade a to v oboch budovách.
Úradné dni pre občanov sa stanovili takto:
Pondelok
7.30 – 11.00 hod.
12.00 – 15.00 hod.
Streda
7.30 – 11.00 hod.
12.00 – 17.00 hod.
Piatok
7.30 – 11.00 hod.
12.00 – 13.30 hod.
Časť úradu sa premiestnila opäť aj do prvej budovy (č.p. 150) pri ceste, kde si občania mohli vybaviť poplatky za psov, vývoz komunálneho odpadu, dane z nehnuteľností a evidenciu obyvateľstva, sociálne otázky a veci týkajúce sa správy cintorínov.
3. zasadanie obecného zastupiteľstva bolo 4. marca 1999. Poslanci súhlasili s ďalším odpredajom akcií Portlandcement, a.s., na krytie najpotrebnejších výdavkov obce.
Na zasadaní predstavili nového právneho zástupcu. Od 1. marca 1999 sa ním stala JUDr. Lýdia Hlavinková.
Veľkú pozornosť venovali rozboru činnosti požiarnych zborov v Ladcoch i Tunežiciach, kde stanovili postup riešenia nedobrej situácie v oboch organizáciách.
Dňa 1. apríla 1999 sa konalo 4. zasadanie obecného zastupiteľstva. Bolo bohaté na množstvo prerokovávaných otázok a vážnych rozhodnutí.
V stručnosti spomeniem niektoré: schválili asanovanie odkúpených domov v Tunežiciach (č. 56 a 63), súhlasili s ustanovením funkcie „správca cintorína“, s usporiadaním akcie Koyšove Ladce a podielu obce na nej, schválili pomenovanie ulice po rodákovi P. Koyšovi, súhlasili s akciami na privítanie roku 2000, s miestnou tlačou atď.
Mimoriadne zaujala otázka vyrovnania dlhov dane z nehnuteľností zo strany Poľnohospodárskeho družstva Košeca tak, že hodnotu cca 1 600 000 Sk vyrovnajú tým, že v Záhorí opravia cesty podľa dohody s obecným úradom. Na aprílovom zasadaní schválilo obecné zastupiteľstvo (na základe rozhodnutia Okresného úradu v Ilave) Štáb civilnej ochrany:
Ing. arch. Ján Remo, náčelník
Juraj Letko, zástupca náčelníka
členovia:
Ing. Jozef Mikušinec,
Miroslav Záhradník,
Miroslav Kvasnica,
Jozef Daňo,
Ján Suchár,
Ladislav Nagy,
Ľubica Šedíková.
_____________________________________________________________
1232
_____________________________________________________________
Velitelia a členovia jednotiek:
Poriadková jednotka:
Milan Bajza (veliteľ), Ing. Emil Záhradník, Milan Kukuliaš, Miroslav Kvasnica, Bohumil Ištvánik, Marián Justh
Zdravotnícka jednotka:
Mgr. Gabriela Koštialiková (veliteľka), Anna Ištvániková, Júlia Belianová, Anna Mazúrová, Valéria Koišová, Margita Kantoríková, MUDr. Jarmila Martináková
Požiarna jednotka:
Štefan Kuman (veliteľ), Igor Kalus, Marián Markuš, Jozef Binka, Viliam Petrík, Branislav Král, Juraj Petrík
Spojovacia jednotka:
Milan Záhradník (veliteľ), Jozef Fatura, Juraj Stach, Rudolf Fedor
Vyslobodzovacia jednotka :
Jozef Chovanec (veliteľ), Jozef Suchár, Karol Minárik, Miroslav Zajac
Okrem uvedených bodov prerokovali návrh na vybudovanie čerpacej stanice pohonných hmôt.
5. schôdza obecného zastupiteľstva sa zišla 6. mája 1999. Komisia životného prostredia predložila poslancom zoznam občanov, ktorí poškodzujú vzhľad obce skladovaním rôzneho stavebného materiálu, vrakov áut, unimobunky a iných vecí na verejných priestranstvách. Občanov vyzvali toto odstrániť do 15. júna 1999.
Obecné zastupiteľstvo schválilo odpredaj bytovky číslo 464 (slobodáreň) s 50%-nou zľavou. Súčasne schválili pôžičku 150 000 Sk pre bytový dom č.454, kde vznikol havarijný stav na žumpe a hrozí nebezpečie znečistenia Lúčkovského potoka. Pôžička sa poskytla na vybudovanie čističky odpadových vôd.
Zastupiteľstvo povolilo začať prieskum záujmu o káblovú televíziu.
Ladislava Hriadela menovali za hospodára cintorína. Bude mať na starosti údržbu cintorína a činnosť hrobárov.
Poslanci schválili odpredaj budov č. 118 a 119 majiteľovi predajne Záhradkárske potreby p. Bublavému.
Ďalším bodom májového zasadania bola správa kontrolórky obce o zistených skutočnostiach pri plynofikácii trasy Ladce – Tunežice, kde sa náklady na 1 bm pohybovali okolo 3000 Sk, hoci niektoré firmy by práce boli vykonali do 1500 Sk za bežný meter.
Na 6. zasadaní obecného zastupiteľstva dňa 3. júna 1999 schválili poslanci komisiu pre výberové konanie dodávateľov na stavby, služby a nákupy pre obec podľa ustanovenia zákona.
Komisia má týchto členov:
Ing. arch. Ján Remo, predseda,
členovia: Juraj Letko, Jozef Daňo, Alena Černotová, Ing. Slávik.
_____________________________________________________________
1233
_____________________________________________________________
Z finančných otázok riešili na zasadaní poskytnutie 1 milióna Sk (získaných z predaja akcií) na dokončenie plynofikácie Základnej školy v Ladcoch. Schválili príspevok 50 000 Sk na opravu Rímsko – katolíckeho kostola v Košeci. Hlavný kontrolór uviedol vo svojej správe, na čo sa použili peniaze získané za prvý odpredaj akcií Považskej cementárne, a.s. Kúpili chladiaci katafalk pre Dom smútku v Tunežiciach, montovanú garáž, zariadenie zasadačky, smetné nádoby, zariadenie do kuchyne v prístavbe kultúrneho domu, kosačku, zakúpili knihy do knižnice, poskytli pôžičku na čističku pre Horné Ladce a niektoré menšie nákupy.
Na tomto zasadaní schválili aj mzdu pre hrobárov. Za kopanie sa stanovili ceny: Obyčajný hrob dospelého 2 230 Sk, z čoho občan zaplatí 2 000 Sk
a obec 230 Sk
Prehĺbený hrob – 1. kopanie 2 780 Sk, (občan 2 500 Sk),
2. kopanie 1 670 Sk, (občan 1 500 Sk).
Hrob dieťaťa 890 Sk, (občan 800 Sk).
Urna 560 Sk, (občan 500 Sk).
Dňa 2. júla 1999 sa obecné zastupiteľstvo zišlo na mimoriadne zasadanie. Riešilo dôležitú otázku: odpredaj akcií Považskej cementárne, a.s., v počte 8 600 kusov firme BERGER HOLDING v hodnote 50 nemeckých mariek za kus. Obecné zastupiteľstvo predaj jednomyselne schválilo. Rovnako nikto z poslancov nebol proti, keď sa hlasovalo o dokončení plynofikácie celej obce, vrátane Tunežíc. Išlo o trasy od Hlože do Horných Ladiec (projekčne pripravené). Pre ostatné časti: celé Horné Ladce a dokončenie Tunežíc sa dala spracovať projektová dokumentácia. Na zasadaní sa rozhodlo do konca roka dokončiť aj časť Záhradnej ulice.
Na 8. zasadanie sa zišli poslanci obecného zastupiteľstva 5. augusta 1999. Poslanci schválili navŕšenie rozpočtu na základe príjmu za predané akcie firme Berger Holding.
Rovnako schválili aj ďalšie body:
-
Odpredaj budovy rozostavanej predajne potravín v Horných Ladcoch Ladislavovi Chovancovi.
-
Inštaláciu verejného osvetlenia pred budovu č. 464 .
-
Finančnú výpomoc na hlavný rozvod plynu v tej istej budove.
-
Zriadenie Klubu seniorov v kultúrnom dome.
Poslanci s uspokojením prijali správu o rozsiahlej rekonštrukcii lesných komunikácií, ktorú vykonáva Poľnohospodárske družstvo Košeca ako kompenzáciu za podlžnosti z dane nehnuteľností, ktoré za niekoľko rokov obci neplatili. Práce v čase zasadania úspešne pokračovali.
2. septembra 1999 na zasadaní obecného zastupiteľstva bola hosťom právnička JUDr. Lýdia Hlavinková. Poslanci mali množstvo otázok právneho charakteru.
_____________________________________________________________
1234
_____________________________________________________________
Na zasadaní poslanci schválili:
-
Poskytnúť priestory v kultúrnom dome (zadná časť prístavby) TJ Tatran Ladce, ktoré po adaptácii budú používať ako šatne a sociálne zariadenie.
-
Odpočítať z nájomného náklady na rekonštrukciu a opravy na budove bývalej ZŠ v Tunežiciach – dnes hostinec.
Poslanci po prerokovaní správ a informácií vzali na vedomie otázku dofinancovania plynofikácie Základnej školy v Ladcoch, nesúhlas Dobrovoľného požiarneho zboru v Tunežiciach spojiť sa s DPZ Ladce. Starosta informoval poslancov o akcii – prieskume záujmu pozostalých po 19 zavraždených (v Ladcoch pochovaných) o opravu – rekonštrukciu hrobov a náhrobkov. Písomne sa k akcii prihlásili iba dvaja pozostalí.
Ďalšie zasadanie obecného zastupiteľstva sa konalo dňa 7. októbra 1999. Poslanci sa na ňom zaoberali otázkou zriadenia čerpadla pohonných hmôt a poskytnutie pozemku na tento cieľ.
Odobrili návrh organizácií SNS a HZDS vybudovať na Skalke v Horných Ladcoch pamätník národnej zvrchovanosti vo forme štátneho znaku.
V bytovej otázke schválili odpredaj bytovky č. 141 v Záhradnej ulici a dom č. 139 ponechať natrvalo vo vlastníctve obce ako nájomný dom.
Poslanci rozhodli rozšíriť rozvody plynu v Záhradnej ulici k bytovým domom č. 144, 146 a 540.
Na základe výberového konania prijali na údržbu obce zamestnanca Miroslava Kurtiša.
Záverečným bodom tohto zasadania bola rozsiahla diskusia o komplexnom využívaní kultúrneho domu.
4. novembra 1999 na riadnom zasadaní obecného zastupiteľstva informoval starosta obce o rokovaní so zástupcom organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov o premiestnení pomníka obetiam druhej svetovej vojny. Poslanci konštatovali, že projekt treba prerokovať so zástupcami Pamiatkového úradu a vyčísliť finančné náklady. V prvom rade však stanoviť miesto, kam pamätník premiestniť.
Starosta obce informoval poslancov o výberovom konaní na realizáciu II. etapy plynofikácie Ladce – Tunežice. Vybrali firmu ARIJA z Ilavy, ktorá bola úspešná pri plynofikácii Základnej školy v Ladcoch.
Na zasadaní vystúpili aj občania M. Daňo a R. Hoffstädter, ktorí kritizovali časté trhy poriadané rôznymi firmami v kultúrnom dome, najmä však ceny a nízku kvalitu tovarov.
Poslanci prijali správu o podujatiach, ktoré sa budú konať na privítanie roku 2000.
30. novembra 1999 sa konalo posledné zasadanie pracovného charakteru v roku 1999. Poslanci na zasadaní upravili rozpočet na rok
2000, schválili uznesenie o dani z nehnuteľností na rok 2000, ktoré zostalo
_____________________________________________________________
1235
_____________________________________________________________
na úrovni roku 1999. Poslanci súhlasili s darovacou zmluvou plynovodov v Horných Ladcoch a Záhradnej ulici v prospech Slovenského plynárenského podniku.
Na záver porady sa poslanci zaoberali situáciou, ktorá vznikla v Kukučínovej ulici, kde nadmerná preprava násypového materiálu na diaľnicu poškodila životné prostredie. Blato vynášané autami úplne zdevastovalo ulicu. Pri riešení sa starosta obrátil na predstavenstvá firiem Hydrostav v Beluši i Komárne i na Slovenskú správu ciest. Keďže sa odpovede nedočkali – uzavreli jednosmerne Kukučínovú ulicu. Obecné zastupiteľstvo konanie starostu schválilo.
Slávnostné zasadanie obecného zastupiteľstva sa konalo dňa 16. decembra 1999.
Stretnutia s poslancami sa zúčastnili predstavitelia organizácií, politických strán a hnutí, spolkov, riaditelia škôl a inštitúcií a pracovníci obecného úradu. Medzi hosťami privítali aj bývalých predsedov MNV a starostu obce.
Slávnostné zasadanie, okrem kultúrneho programu, bolo zamerané na hodnotenie uplynulého roku. V úvodnom prejave zhodnotil starosta obce Ing. arch. Ján Remo klady a zápory v roku 1999 a predstavil prítomným svoje predstavy na rok 2000. Medzi hlavnými cieľmi nevidí iba dokončenie rozpracovaných a plánovaných stavieb, ale i vypracovanie územného plánu a vysporiadanie sa s pripravovanými zmenami v územnej samospráve.
V ďalšom bode zhodnotil činnosť obecného zastupiteľstva ako orgánu zástupca starostu Juraj Letko.
Potom vystúpili v besede bývalí predsedovia Miestneho národného výboru v Ladcoch Ing. Emil Záhradník, Rudolf Galanský, Jozef Rožník a predchádzajúci starosta obce Ferdinand Bušík. Vystúpenia mali charakter spomienok, ale i vecných pripomienok. V rozprave ďalej hovorili riaditelia škôl Mgr. Ľudmila Vráblová, PaedDr. Vladimír Hromek a Irena Gajdošíková, predstavitelia politických strán Július Šedík (SNS) a Ing. Karol Horký (SZPB a KSS).
Starosta obce odovzdal prítomným bývalým predsedom MNV a starostovi spomienkové darčeky.
Na slávnostnom zasadaní panoval názor, že by sa takto - ale v pracovnom duchu - mali stretávať s poslancami častejšie, pravidelne.
Sumárne hodnotenie
Vybraté z úvodného článku v Ladeckých zvestiach č. 6, ktorého autorom je starosta obce Ing. arch. Ján Remo.
Ako to už býva, pri preberaní funkcie sa preberá všetko – dobré i zlé. Prevzal som dobrý kolektív pracovníkov obecného úradu, schopných samostatne a kvalifikovane pracovať. Horšie to bolo s pomerne vysokou zadĺženosťou a nedokončenými investíciami, napr. v oblasti plynofikácie,
_____________________________________________________________
1236
_____________________________________________________________
stratovosti bytového hospodárstva i kultúrneho domu. Našou prvoradou úlohou bolo stabilizovať rozpočet obce tak, aby sme boli schopní uhrádzať spátky vysokého úveru a zároveň udržať v chode základnú prevádzku obce. Súčasne sme rokovali s Považskou cementárňou, a.s., o odkúpení časti akcií, aby sme získali nejaké prostriedky na najnutnejšie potreby obce. Najskôr sa nám podarilo odpredať akcie v h odnote 500 000 Sk. Výraznejší obrat nastal odpredajom zvyšných akcií Považskej cementárne, a.s., firme Berger Holding. Keďže prvoradou úlohou bolo dokončenie plynofikácie obce, okamžite sa rozbehli práce na zavedení plynu do Horných Ladiec, ktoré jediné bolo projekčne pripravené.
Obec prispela nemalou čiastkou na dokončení plynofikácie Základnej školy v Ladcoch. Z ďalších aktivít treba spomenúť rozšírenie miestneho rozhlasu, opravu miestnej komunikácie na Cementárskej ulici, plynofikáciu obecného úradu, opravu cintorína, zriadenie malej autobusovej zastávky, asanáciu budovy v Tunežiciach, pôžičku na čističku odpadových vôd v Horných Ladcoch, vybavenie kuchyne v kultúrnom dome atď. Za pomoci brigádnikov sme po celý rok udržovali obec (kosením, vyhrabávaním lístia i likvidáciou čiernych skládok). V Záhorí sa vykonali opravy lesných komunikácií, urobil sa výrez stromov na ceste do Horných Ladiec.
Každodennou činnosťou bola prevádzka obce, kde patrí odvoz odpadu, údržba verejného osvetlenia, miestne komunikácie a pod.
Aj v oblasti kultúrno-spoločenskej sa uskutočnili všetky tradičné oslavy, spomienky, včítane celoslovenskej súťaže Koyšove Ladce. Zachovali sme aj tradíciu stretnutí občanov starších ako 70 rokov i Dňa matiek.
Z plánovaných prác sa nám nepodarilo uskutočniť úpravu cintorína – miesto pre hrobárov a nezískali sme ani budovu bývalého zdravotného strediska, ktorej prevod na obec blokuje Ministerstvo zdravotníctva SR.
Platenie dane
z nehnuteľností
Daň z nehnuteľností bola tak ako v roku 1998 i v roku 1999 rozpísaná v troch základných položkách:
- daň z pozemkov, daň zo stavieb, daň z bytov.
Daň z pozemkov
Zapísaných – zdanených – tu bolo spolu 1224,95 ha. Z toho orná pôda 363 hektárov, trvalé trávnaté porasty 309 ha, záhrady 27 ha, lesné pozemky 357 ha, zastavané plochy a nádvoria 71 ha, ostatné plochy 95 ha.
Predpis dane za uvedené pozemky bol 598 553 Sk, daňovníci zaplatili 585 778 Sk.
_____________________________________________________________
1237
_____________________________________________________________
Daň zo stavieb
Sem patrilo celkom sedem položiek podľa jednotlivých druhov stavieb v počte:
- bytové domy a príslušenstvo k nim
618
- stavby poľnohospodárskej prvovýroby
5
- rekreačné a záhradné chaty
27
- samostatne stojace garáže
214
- stavby priemyslu, energie, stavebníctva
37
- stavby na ostatnú podn. a zárobkovú činnosť
46
- ostatné stavby
6.
Celkom sa zdanilo 953 objektov na výmere 136 153 m2. Daňovníkom bola predpísaná daň vo výške 1 036 464 korún. Daňová povinnosť bola zaplatená vo výške 1 015 255 Sk.
Daň z bytov
Daň z bytov bola predpísaná iba na 19 bytov. Celková výmera bytov bola 249 m2 a spoločné zariadenie bytového domu v počte 1. Predpis dane bol 349 Sk, čo majitelia bytov aj zaplatili.
Celkom daň z nehnuteľností bola predpísaná vo výške 1 635 365 Sk a zaplatené 1 601 382 Sk.
V roku 1999 sa vymáhali aj nedoplatky za predchádzajúce roky, z čoho Poľnohospodárske družstvo Košeca zaplatilo kompenzáciou vo forme uskutočnených stavebných prác na lesných komunikáciách, o čom píšem na inom mieste kroniky.
Bytové hospodárstvo
Na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva sa časť bytoviek patriacich pod správu obecného úradu v roku 1999 odpredala. Odpredajom
bytoviek sa značne znížili náklady na bytový fond, ktorý bol v minulosti vysoko stratový.
K 31. decembru 1999 vo vlastníctve obecného úradu zostali:
- bytovka p.č. 139 - 12 bytov
- bytovka p.č. 141 - 4 byty
- byt č. 177 (pošta) - 2 byty.
_____________________________________________________________
1238
_____________________________________________________________
Zbor pre občianske
záležitosti
Zbor pre občianske záležitosti organizoval, resp. pomáhal organizovať, občianske obrady a akcie. O niektorých z nich píšem na inom mieste, najmä v rubrike „kultúra“.
Obecné zastupiteľstvo schválilo plán ZPOZ-u a zloženie jednotlivých činností a odborností.
Výbor: Anna Peterková (vedúca)
Mária Liptáková
Irena Gajdošíková
Ľubomíra Porubčanová.
Ako sobášiaci boli určení: Ing. arch. Ján Remo, starosta
Juraj Letko, zástupca starostu
Marián Justh, poslanec.
Matrikárkou bola aj v roku 1999 Ľubomíra Porubčanová a Pamätnú knihu, jej výtvarné spracovanie robila Irena Gajdošíková. Hudbu, hru na varhany zabezpečoval Peter Lachký, foto a video Miroslav Remo. Ako recitátori boli pre rok 1999 určení Anna Peterková, Daniela Hudecová a Anna Kováčiková. Príhovory v obradnej miestnosti robila Anna Kováčiková, na cintoríne - pri občianskych pohreboch - Peter Vacula.
Z činnosti ZPOZ-u
Občianske sobáše a pohreby organizoval ZPOZ podľa požiadavky občanov za účinkovania speváckej skupiny žien a pohreby aj s dychovkou Ladčanka.
V júni 1999 v spolupráci s Odborným učilišťom v Ladcoch pripravili už tradičné Odovzdávanie výučných listov absolventom učilišťa.
V septembri sa za prítomnosti starostu obce uskutočnilo Vítanie prvákov na Základnej škole.
12. novembra 1999 v priestoroch kultúrneho domu bolo Stretnutie starších občanov, ktorí sa dožili viac ako 70 rokov. Obecný úrad a jeho
ZPOZ za výdatnej pomoci sponzorov pripravili zaujímavé podujatie. V bohatom programe sa takmer k 150 prítomným prihovoril starosta obce Ing. arch. Ján Remo. V ďalšej časti vystúpil súbor Mladosť z Považskej Bystrice a žiaci miestnych škôl. Účastníci stretnutia prevzali darčeky a pri občerstvení a hudbe sa zabavili a zaspomínali. Sponzormi podujatia boli Potraviny AMV (Ing. M. Matuška), BEPOS Beluša (Jozef Chovanec), Potraviny Ladce (R. Hoffstädter).
Medzi mimoriadne vydarené podujatie ZPOZ-u patrili jubilejné sobáše. 50-te výročie sobáša oslávili v obradnej miestnosti obecného úradu Vladimír Cahel s manželkou Irenou, 55. výročie sobáša si pripomenuli Viktor Pražienka s manželkou Máriou. Jozefa Krála a jeho manželku Antóniu pri príležitosti 50. výročia sobáša navštívili členovia ZPOZ-u doma.
_____________________________________________________________
1239
_____________________________________________________________
Osem občanov, ktorí sa dožili 80, 85 a 90 rokov navštívili členovia ZPOZ-u doma a priniesli im darčeky venované obecným úradom.
Dňa 10. decembra 1999 v obradnej miestnosti obecného úradu privítali do života deti, ktoré sa narodili v roku 1999. Prítomní rodičia a príbuzní sa neubránili dojatiu pri príhovoroch a programe, v ktorom vystúpil spevácky krúžok žien a deti Materskej školy v Ladcoch.
Zbor pre občianske záležitosti počas roku 1999 spolupracoval pri organizovaní Dňa matiek, akcii Večer poézie Pavla Koyša a pri ďalších akciách poriadaných obecným úradom, resp. jeho kultúrnou komisiou.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
O životnom prostredí, starostlivosti obecného zastupiteľstva o ekologické otázky píšem v časti „Obecné zastupiteľstvo, obecný úrad“. V doslovnom znení podávam ďalej informáciu o vplyve cementárne na životné prostredie v Ladcoch a okolí.
Informácia je na základe § 14 zákona číslo 171/1998 Z.z., podľa ktorého je znečisťovateľ ovzdušia povinný podávať občanom správu.
Ovzdušie
V roku 1999 bolo do ovzdušia z jednotlivých výrobných zariadení Považskej cementárne, a.s., Ladce, vypustených spolu 247 ton tuhých znečisťujúcich látok a 934 ton plynných znečisťujúcich látok. Za tieto
cementáreň odviedla do Štátneho fondu životného prostredia 1 580 000 Sk.
Pritom koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok vo vypúšťaných spalinách a vzduchu z komínov a technologických výduchov sa pohybovali v hodnotách od 3,7 mg/m3 do 43 mg/m3, pričom zákonný limit je 50 mg/m3. Limitné koncentrácie 250 mg/m3 boli prekročené v spalinách z kotolne. Stav sa zmení po rekonštrukcii – plynofikácii v roku 2000.
Zákon č. 309/1991 Zb. o ovzduší stanovuje, že na 1 tonu vyrobeného slinku je možné vypustiť do ovzdušia 1,5 kg prachu. Považská cementáreň, a.s., vypustila v roku 1999 iba 0,32 kg prachu na 1 tonu vyrobeného slinku.
Koncentrácie plynných látok ako SO2, CO a NOx neprekročili.
_____________________________________________________________
1240
_____________________________________________________________
Vodné hospodárstvo
Odpadové vody, vznikajúce v prevádzke, sú čistené v mechanicko-biologickej čistiarni odpadových vôd, z ktorej sa vypúšťajú do Lúčkovského potoka.
V roku 1999 vypustili 251 000 m3 vôd s priemerným znečistením BSK 6 mg/l, pričom povolená koncentrácia znečistenia vo vypúšťaných vodách je 20 mg/l.
Odpadové hospodárstvo
Považská cementáreň sa aj v roku 1999 významne podielala na likvidácii odpadkov tým, že znižovala zaťaženie prírody prirodzenými postupmi nezlikvidovateľných odpadov. V cementárskej peci v roku 1999 spálili okolo 3000 ton gumového odpadu, najmä pneumatík, ktoré by inak skončili na skládke.
Vlastné odpady, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na prírodu (žiarivky s obsahom ortuti, olovené akumulátory), likvidujú cez externé organizácie, ktoré zabezpečia ich neškodnú likvidáciu.
Komunálny odpad skladujú na riadenej skládke Luštek.
Otázky životného prostredia v závode sleduje a riadi Ing. Vladimír Ivanka, vedúci oddelenia životného prostredia, ktorý dal podklady – hodnotenie o činnosti v ekologickej oblasti za rok 1999.
Cementáreň za posledných asi 6 rokov urobila veľa aj pre prostredie, v ktorom zamestnanci pracujú a to v interiéroch i na nádvoriach cementárne, kde pribudli stromy, kríky a trávniky.
VOĽBA PREZIDENTA SR
Zákon Národnej rady SR stanovil pravidlá voľby prezidenta SR prvýkrát voleného občanmi. Dátum bol určený na 15. mája 1999 od 7.00 do 22.00 hodiny. Ak ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, druhé kolo sa koná v sobotu 29. mája 1999 opäť od 7.00 do 22.00 hodiny.
V Ladcoch bol okrsok č.1 v kultúrnom dome (volili občania z Hviezdoslavovej ulice, Záhradnej, Cementárskej ulice a ulice Janka Krála). Okrsok č.2 bol v Základnej škole Ladce pre občanov z ulice Ľ. Štúra, Vážskej, Janka Krála a Kukučínovej. Okrsok č.3 bol umiestnený v Osvetovej besede Tunežice a bol určený pre občanov miestnej časti Tunežice.
Voľby riadila miestna volebná komisia a okrskové komisie – pre každý okrsok osobitná.
_____________________________________________________________
1241
_____________________________________________________________
Voľba prezidenta SR sa konala v dvoch kolách, keďže ani jeden z kandidátov nedosiahol nadpolovičnú väčšinu. Prezidentom sa stal Rudolf Schuster, kandidát vládnej koalície.
Voľby v Ladcoch
1. kolo (15. máj 1999):
Počet oprávnených voličov zapísaných do zoznamov bol 1 964. Počet odovzdaných hlasov za všetkých kandidátov bol 1 503, čo znamená 76,53%. Jednotliví kandidáti v Ladcoch dosiahli tieto výsledky:
V. Mečiar (1030), Rudolf Schuster (289), Ivan Mjartan (63), M. Vašáryiová (59), J. Slota (37), B. Zala (10) atď.
Do druhého kola postúpili V. Mečiar a R. Schuster.
2. kolo (29. máj 1999):
Počet voličov zapísaných do zoznamov bol 1 953, platných hlasov 1 053 (77,98%). V. Mečiar dostal 1 182 a R. Schuster 341 hlasov.
ŠKOLSTVO V OBCI
Materská škola
V školskom roku 1998 – 1999 mali v prevádzke 4 triedy s 94 deťmi. Dve triedy navštevovali tzv. predškoláci (deti 5 – 6 ročné), jedna trieda stredná skupina (4 – 5 ročné deti), jedna trieda najmladšie deti.
V škole pôsobilo okrem riaditeľky - Irena Gajdošíková, 7 učiteliek a 5 správnych zamestnancov. Sem sa nezarátavali pracovníčky prádelne, ktorá prala aj pre zariadenia: Obecný úrad v Ladcoch (kultúrny dom), MŠ Slávnica, Tuchyňa, Bolešov, Košeca, Horná Poruba a pre chatu Vršatec.
Aj v tomto roku riešili mnohé hospodárske otázky. Školská správa hradila elektrickú energiu, teplo a vodu. Ďalšie výdavky – údržbu, modernizáciu a estetizáciu robili svojpomocne a za pomoci sponzorov. Takto opravili strechu na kočikárni (20 000 Sk hradila kozmetička Denisa Gregorová, ktorá má prevádzku v bývalom oddelení jaslí). Vybavenie kuchyne zaplatil Obecný úrad v Ladcoch (12 500 Sk). Považská cementáreň platila prestieradlá, ďalší sponzori hračky. Aj bežné opravy zabezpečovalo vedenie MŠ cez rodičov a Považskú cementáreň.
Poplatok – školné 100 Sk na dieťa odvádzali Trenčianskemu kraju a poplatok 50 Sk použili na nákup pomôcok.
Medzi hlavné aktivity, okrem celkového výchovného a vzdelávacieho zamerania patrili mnohé podujatia, ktoré sa v MŠ stali
_____________________________________________________________
1242
_____________________________________________________________
už tradičnými. Medzi najkrajšie patrili „Mikulášske besiedky“, pripravené
spolu s rodičmi v každej triede osobitne. Pri slávnostnom zápise do prvej triedy dostali deti pamätné listy a darčeky. Vo februári v každej triede pripravili detský karneval, v marci navštívili obecnú knižnicu. Tradičná je už účasť na Dni matiek, pri akciách Zboru pre občianske záležitosti atď.
Za najvydarenejšiu však považujú akciu „Stretnutie s rozprávkami“. Učiteľky školy sa prezliekli za rozprávkové bytosti s množstvom svojpomocne zhotovených rekvizít. Školský dvor sa na veľkú radosť detí premenil na dvor rozprávkový.
Zaznamenali sme aktivitu (ako každý rok) učiteliek MŠ pri výrobe učebných pomôcok a metodických podujatiach na skvalitnenie výchovy. Z týchto akcií vyniklo metodické stretnutie zástupcov škôl okresu, uskutočnené v MŠ Ladce na tému „Netradičné výtvarné techniky“, kde lektorkou bola riaditeľka školy I. Gajdošíková.
Dobrú spoluprácu zaznamenali so Základnou školou v Ladcoch v rámci kontinuity výchovného a vyučovacieho procesu. Na prvé miesto však kládli spoluprácu s Obecným úradom v Ladcoch, Považskou cementárňou, a.s., Združením rodičov i Odborným učilišťom Ladce.
V školskom roku 1999 – 2000 bolo na dochádzku prihlásených 90 detí. Otvorili 2 triedy predškolákov, jednu triedu detí 4 – 5 ročných a jednu triedu 3 – 4 ročných detí.
K otvoreniu školského roka za pomoci sponzorov zestetizovali triedy i celý areál školy. Ako sponzori k tomu prispeli opäť Obecný úrad a Považská cementáreň, a.s. Ruku k dielu priložili učiteľky a zamestnanci školy a rodičia.
Základná škola
V školskom roku 1998 – 1999 vedenie školy bolo v tomto zložení:
Mgr. Ľudmila Vráblová, riaditeľka
Mgr. Monika Fábryová, zástupkyňa
Mgr. Mária Bednáriková, výchovná poradkyňa.
Ako administratívna pracovníčka pracovala v školstve Ľubica Záhradníková, ako vedúca školskej jedálne Marta Daňová a nový školník Jaroslav Belko.
V školskom roku 1998 – 1999 sa začala realizovať nová koncepcia vyučovania v 2. a 3. ročníku a v 5. a 6. ročníku. V 7. a 8. ročníku podľa inovovaných učebných osnov a v 9. ročníku podľa rámcových osnov. V spolupráci s Pedagogicko-psychologickou poradňou a s lekármi rozvíjali v 8. a 9. ročníku výchovu k rodičovstvu.
Pri príležitosti Svetového dňa boja proti drogám (26. jún) organizovali rôzne aktivity.
_____________________________________________________________
1243
_____________________________________________________________
Do výchovno-vzdelávacej činnosti bol zahrnutý program „Čisté ruky“, ktorý má za úlohu napomôcť tvoriť osobnosť detí.
Rovnako venovali pozornosť realizácii koncepcie enviromentálnej výchovy.
V škole pracovalo 7 metodických združení a predmetových komisií, ktoré zjednocovali úsilie učiteľov v jednotlivých vyučovacích predmetoch.
V škole učitelia úspešne viedli záujmové krúžky: šachový, spevácky, športový, strelecký, prírodovedný, „Tvorivý človek“, nemecký jazyk, anglický jazyk.
V lyžiarskom stredisku Mojtín pod vedením M. Bednárikovej a L. Gallovej absolvovalo 30 žiakov 7. a 8. ročníka lyžiarsky výcvik. Plavecký výcvik usporiadali v máji a júni 1999 v krytej plavárni Dubnica nad Váhom pre 37 žiakov 3. ročníka.
Žiaci 4. a 7. ročníka (72 detí) boli od 25. mája do 11. júna 1999 v škole v prírode v rekreačnom zariadení „Skaličan“ v Skalici.
V mimovyučovacom čase mali žiaci možnosť navštevovať Školský klub, ktorý viedli vychovávateľky Jarmila Gabková a Beata Magicová. Celkom 50 žiakov vytvorilo 2 oddelenia. Do športových a záujmových krúžkov sa mohli prihlásiť aj žiaci, ktorí klub nenavštevovali.
Žiakom a rodičom sa darilo v zbere druhotných surovín. Ich zásluhou sa nazbieralo a odovzdalo za 12 300 korún papiera, železného šrotu a gaštanov.
Žiaci školy získali mnohé ocenenia a umiestnenia v rôznych súťažiach poriadaných v rámci okresu, kraja i v rámci Slovenska. Spomeniem iba niektoré (ďalšie sú zachytené v kronike školy): Poznaj a chráň (1. miesto v Trenčianskom kraji), šachy (1. miesto v okrese), PUZZLE (1. miesto v okrese), O zlaté jablko (1. miesto), Dom, v ktorom chcem bývať (1. miesto). Ďalej niekoľko prvých, druhých a tretích miest v ľahkej atletike a dobré umiestnenia v ďalších športoch.
Školskí pracovníci oslávili Deň učiteľov 18. marca 1999 na spoločnom posedení v Trenčianskych Tepliciach.
Najväčším prispievateľom v roku 1999 bol Obecný úrad v Ladcoch, ktorý zabezpečil väčšinu financovania plynofikácie školy (o čom píšem v časti „Obecný úrad“), ale poskytol aj ďalšiu materiálnu podporu. Považská cementáreň poskytla počítač, peňažné príspevky, rozmnožovacie práce, drobné údržbárske práce a pod. Finančne prispeli i podnikatelia Škuta, Jendrol, Kubáňová, Doprastav a ďalší.
Na začiatku školského roka 1999 – 2000 mala škola 324 žiakov, z toho v ročníkoch 1. – 4. bol počet žiakov 149, v 5. – 9. ročníku 175. Začali sa vyučovať v 16 triedach. Vedenie školy sa nezmenilo, zmena nastala v školskej jedálni, kde sa vedúcou stala Renáta Mikušková.
_____________________________________________________________
1244
_____________________________________________________________
Odborné učilište
Vedenie školy bolo tak, ako v roku predchádzajúcom, v zložení:
PaedDr. Vladimír Hromek, riaditeľ
Mgr. Miroslav Sňahničan, zástupca pre teoretické vyučovanie
Ing. Stanislav Turček, zástupca pre praktické vyučovanie
Mgr. Stanislav Kret, zástupca pre mimoškolskú výchovu
Ing. Eva Daňová, zástupca pre ekonomicko-technickú činnosť.
Hlavní majstri:
Ján Filo (murári)
Miroslav Záhradník (zámočníci a stolári)
Anna Orihelová (krajčírky)
Júlia Hromková (záhradníci).
Vedúcou školskej jedálne bola Mária Horváthová.
Vyraďovanie absolventov v školskom roku 1998 – 1999 sa uskutočnilo písomnými skúškami (17. júna), praktickou časťou (18. – 19. júna), ústnymi
skúškami (22. – 23. júna). Celkom OU Ladce ukončilo 84 žiakov s výučnými listami v odboroch murár, maliar, stolár, zámočník, inštalatér, krajčírka, záhradníčka – záhradník.
Slávnostné odovzdanie výučných listov bolo 23. júna 1999.
Prijímacie konanie bolo 4. mája 1999. Dovedna prijali 82 prvákov do všetkých odborov, ktoré škola mala v predchádzajúcom školskom roku.
Škola mala spolu 24 tried s 274 žiakmi. Internátne ubytovanie využívalo 102 žiakov (69 chlapcov a 33 dievčat). V škole a internáte mali 36 žiakov s nariadenou ústavnou výchovou.
V mimoškolskej výchove prevládali športové aktivity, ale nezanedbali sa ani ostatné výchovné akcie, ktoré majú na škole už tradíciu a prispievajú k celkovému vývoju osobnosti žiakov. Zo športových súťaží mimoriadne vynikli medzinárodné súťaže, ktoré stoja za podrobnejšiu zmienku.
Ešte v roku 1998 sa žiaci zúčastnili na atletickej súťaži v Španielsku (Sevilla). Účasť organizovalo Slovenské hnutie špeciálnych olympiád. Radoslav Oláh získal 1. miesto v päťboji (najcennejšia medaila), Kristína Gáborová 1. miesto v skoku do diaľky a v behu na 100 metrov, Monika Horňáčková 1. miesto vo vrhu guľou.
V dňoch 26. júna – 4. júla 1999 odišli žiaci OU do Spojených štátov amerických (mestá Raeilgh, Durham, Chapel Hill a Cary v Severnej Karolíne). Zúčastnili sa 10. Svetovej letnej špeciálnej olympiády pre športovcov s mentálnym postihom. Kristína Gáborová získala striebornú medailu v behu na 400 metrov a chlapci bronzovú v unifikovanom futbale (Radoslav Oláh, Martin Kuchár, Zdeno Balog).
_____________________________________________________________1245
_____________________________________________________________
Žiaci sa zúčastňujú každoročne Celoslovenských športových hier učňovských škôl. 20. ročník týchto hier pre dievčatá sa uskutočnil 27. – 29. mája 1999 v Ladcoch. Odborné učilište Ladce bolo na týchto hrách najúspešnejšie v celej histórii týchto hier. V celkovom hodnotení (ľahká atletika a volejbal) skončili s 59 bodmi na prvom mieste (Prakovce na 2. mieste mali 31 bodov). Rovnako sa stali víťazkami aj turnaja vo volejbale.
Chlapci mali svoje celoslovenské hry v Starej Ľubovni. Získali 2. miesto vo volejbale, 3. miesto vo futbale a celkove skončili štvrtí.
26. mája 1999 poriadali ľahkoatletickú súťaž, ako akési otvorenie sezóny, Pohár riaditeľa OU.
Významné miesto v procese odbornej výchovy zaujíma Celoslovenská súťaž zručnosti. V odvetviach záhradníci (Nová Ves nad Žitavou), zámočníci (Kysucké Nové Mesto), služby a domáce práce (Prievidza), maliari (Beňadiková), murári (Liptovský Ján), súťažia žiaci odborných učilíšť z celého Slovenska. Žiaci Odborného učilišťa Ladce
sa na horeuvedených súťažiach v roku 1999 umiestnili na popredných miestach. Najlepšie sa však darilo dievčatám v odbore krajčírka. Tento odbor mal súťaž v Ladcoch. OU Ladce získalo prvé miesto ako družstvo a prvá bola aj Jana Kurejová.
Žiačky učilišťa so svojími módnymi výrobkami sa uviedli v hoteli Sidia vo Veľkom Újezde (ČR), kde módnu prehliadku organizovali české školy.
V Odbornom učilišti Ladce vychádzal vynikajúci školský časopis, ktorý znesie akékoľvek porovnanie s podobnými školskými publikáciami.
KULTÚRNY ŽIVOT
Koyšove Ladce
Najviac sledovaným podujatím v roku 1999 bola opäť súťaž Koyšove Ladce, usporiadaná v umeleckom prednese pôvodnej slovenskej ľúbostnej poézie, dňa 22. októbra 1999.
Celé podujatie usporiadal Obecný úrad v Ladcoch, Považské osvetové stredisko v Považskej Bystrici, Klub priateľov poézie Pavla Koyša a Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave. Súťaž bola pod patronáciou Ministerstva školstva v Bratislave.
V tomto roku sa súťaž poriadala pre mládež z Trenčianskeho a Žilinského kraja tak, že sa jej mohli zúčastniť maximálne dvaja recitátori z jednej ZŠ, ZUŠ, SŠ a SOU. Vypísali ju pre:
III. kategóriu – žiaci 8. a 9. ročníkov ZŠ
IV. kategóriu – študenti SŠ a SOU
V. kategóriu – dospelí občania.
_____________________________________________________________
1246
_____________________________________________________________
V porote III. a V. kategórie zasadali Rudolf Čižmárik (Klub priateľov poézie Pavla Koyša), Lýdia Gallová (ZŠ Ladce), Monika Ulická (PX centrum Považská Bystrica).
V porote IV. kategórie boli Vojtech Kondrót (Klub priateľov poézie Pavla Koyša), Anton Baláž, Elena Kukurová (Považská Bystrica), Beata Kvaššayová (ZUŠ Dubnica nad Váhom).
Výsledky súťaže:
III. kategória: 1. Mária Kmeťková
2. Jana Dudoňová
3. Zuzana Gašparíková
IV. kategória: 1. Váňová Michaela
2. Abíková Zuzana
Labudíková Petra
3. Sunegová Lucia
Botka Ivan
V. kategória: 1. Jana Vidová
2. Alena Ondrejmišková
3. Ľudmila Šuvadová
V podvečer, za pomerne veľkej účasti občanov a hostí, položila kyticu kvetov k buste básnika Pavla Koyša jeho manželka JUDr. Koyšová spolu so starostom obce Ing. arch. Jánom Remom. Potom sa konal v prístavbe kultúrneho domu spomienkový večer. Tu s uvítacím prejavom vystúpil starosta obce, recitačnú súťaž zhodnotil spisovateľ Vojtech Kondrót. Po odovzdaní cien si prítomní vypočuli víťazné básne.
V ďalšom programe recitovali umelci z Bratislavy Mária Kráľovičová, M. Dacejová a Anton Baláž. Rovnako sa páčilo vystúpenie spevákov Antona Baláža a J. Bachratého. V programe účinkovala hudobná skupina z Bratislavy a tradične aj dychovka Ladčanka. Moderátorkou bola Alžbeta Bušíková.
Rôzne kultúrne
a spoločenské podujatia
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Základná organizácia KSS v súčinnosti s obecným úradom, usporiadali 30. apríla oslavu 54. výročia oslobodenia obce. Slávnosť začala pred kultúrnym domom a skončila sa kladením vencov k pomníku padlých v druhej svetovej vojne.
_____________________________________________________________
1247
_____________________________________________________________
Deň matiek
Organizátorom oslavy Dňa matiek bol 8. mája 1999 Obecný úrad Ladce. Sálu kultúrneho domu zaplnili matky, ale i deti, ktoré pripravili bohatý kultúrny program. V programe vystúpili deti z Materskej školy, Základnej školy, Odborného učilišťa Ladce a deti Základnej umeleckej školy v Považskej Bystrici. O zdarný priebeh slávnosti sa pričinili sponzori – miestne predajne potravín AMV, J. Daňo, R. Hoffstädter.
Deň zvrchovanosti
Slovenska
Tradičnú slávnosť pri príležitosti Dňa zvrchovanosti Slovenska usporiadali Slovenská národná strana a Hnutie za demokratické Slovensko v priestoroch „Pod gaštanmi“. Dňa 17. júla sa tu zišiel značný počet občanov, funkcionárov obecného zastupiteľstva, politických strán a hnutí. Hosťom bol aj náš rodák – poslanec NR SR za SNS Ing. Rastislav Šepták. Pri vatre a občerstvení vyhrávala dychová hudba Ladčanka.
Výročie SNP
55. výročie Slovenského národného povstania si občania pripomenuli 27. augusta 1999 na spomienkovej oslave, ktorú usporiadal Obecný úrad v Ladcoch, organizácia Zväzu protifašistických bojovníkov a miestna organizácia KSS. Účastníci si vypočuli prejav a položili vence k pamätnej tabuli na kultúrnom dome a k pamätníku padlých v druhej svetovej vojne.
Vítanie roku 2000
Obecný úrad a kultúrna komisia obecného zastupiteľstva usporiadali na záver roku 1999 a začiatok roku 2000 v noci pred pohostinstvom Kopyto stretnutie občanov. Stretnutie sa mimoriadne vydarilo nielen pre pestrý program – ohňostroj, koncert dychovej hudby, podávanie vareného vína, ale najmä pre veľkú účasť občanov (vystriedalo sa okolo 600 – 700 ľudí). Občania si navzájom blahoželali, priali zdravie a úspech v roku 2000. Stretnutie občanov zblížilo a prispelo k upevneniu občianskej spolupatričnosti.
_____________________________________________________________
1248
_____________________________________________________________
Ďalšie podujatia
Mnohé ďalšie podujatia sa konali v rámci miestnych škôl (Medzinárodný deň detí, Mikulášske besiedky, karnevaly a pod.) sa uvádzajú v rubrikách „školy“. Rovnako aj podujatia organizácií, spolkov, politických strán a hnutí sú uvedené v patričných rubrikách týchto organizácií.
Kultúrny dom
V kultúrnom dome pracovali na úväzok vedúca Zdena Hriadelová, údržbár Július Šedík a dve upratovačky.
V roku 1999 sa začali riešiť otázky využívania kultúrneho domu, jednotlivých priestorov. Na konci roku sa dala do užívania časť priestorov novej prístavby Telovýchovnej jednote Tatran cementáreň Ladce, ktorá však potrebuje stavebnú úpravu.
Permanentne sa využívala knižnica (2x týždenne) a časť starej prístavby je permanentne prenajatá firme PALIVEX.
V novej prístavbe bola časť roka zasadačka obecného zastupiteľstva, časť prenajatá Cestným stavbám. Horná časť s kuchyňou sa prenajímala na rôzne schôdze, oslavy verejného a súkromného charakteru a na kultúrne podujatia.
V starej prístavbe – v jednej miestnosti – bola inštalovaná stála výstava z histórie Ladiec. Obecný úrad sa v roku 1999 zaoberal otázkou zriadenia expozície v podobe pamätnej siene obce s doplnením trojrozmerných exponátov a priestorovej úpravy.
Veľká sála a vestibul kultúrneho domu boli na kultúrne účely využívané najmenej. Okrem osláv a väčších schôdzí využívali tieto priestory rôzne firmy na obchodné účely (jarmoky, predajné dni), celkom devätnásťkrát. Iné organizácie poriadali vo veľkej sále zábavy a diskotéky (jedenásťkrát). Iných podujatí bolo osemnásť.
V priestoroch DK sa každú druhú nedeľu schádza „Mariánska družina“.
Kino domu kultúry
V roku 1999 sa do čiastočnej prevádzky dalo opäť kino domu kultúry. V tomto roku premietli 12 filmov, všetko atraktívne, u ktorých bol predpoklad návštevnosti. Všetky filmy videlo dovedna 1 308 divákov, čo je o niečo viac ako 100 divákov na jedno predstavenie.
_____________________________________________________________
1249
_____________________________________________________________
Obecná knižnica
V roku 1999 mala obecná knižnica 264 čitateľov, z toho 100 vo veku do 14 rokov a 69 čitateľov do 19 rokov.
V tomto roku zaznamenali 4 574 návštev, ktoré si vypožičali 12 401 kníh.
Knižný fond knižnice patrí medzi najväčšie v okrese, ale skladba nie je najvhodnejšia – chýbajú najmä nové diela, diela z populárnej
literatúry. Cena kníh na trhu stúpla aj v roku 1999 a tak pomerne vysoká suma, 15 233 Sk, ktorú na nákup kníh venoval Obecný úrad v Ladcoch nie je dostatočná i keď pripočítame 3 000 Sk, ktorými prispela Považská cementáreň, a.s., Ladce.
Túto otázku zrejme nevyrieši ani zvýšenie ročného čitateľského poplatku, pretože cena kníh porastie aj v ďalších rokoch.
Obecná kronika
Obecná kronika sa píše súbežne, vždy do konca februára v nasledujúci kalendárny rok. V roku 1999 sa zadal prepis kroniky (na počítači) za roky 1992 – 1999.
Ladecké zvesti
Hlavným cieľom znovuvydávaných Ladeckých zvestí, informačného spravodajcu Obecného zastupiteľstva v Ladcoch bolo oboznamovať občanov s miestnymi udalosťami, zasadaniami obecného zastupiteľstva, organizácií, spolkov, škôl, miestnych závodov atď.
Ťažiskovými článkami boli príhovory starostu obce, kde informoval o tom, čo sa vykonalo a čo sa plánuje vykonať v nasledujúcich mesiacoch. Vychádzal pritom zo zasadaní a uznesení obecného zastupiteľstva. Dosť priestoru sa venovalo histórii obce v rubrike „Stalo sa pred rokmi“, jubileám občanov, úmrtiam a narodeniam v rubrike „Z matriky obce“, osobnostiam z histórie obce, pozoruhodným uplatneniam žijúcich občanov (športovci, vynikajúci študenti) a otázkam telovýchovy.
V roku 1999 vyšlo 6 čísiel, posledné v roku ako dvojčíslo s prehľadom historických udalostí za posledných 500 rokov.
Redaktorom bol Branislav Lipták st., grafická úprava firma BEEL z Púchova a tlačiareň ASSA, s.r.o., Púchov.
_____________________________________________________________
1250
_____________________________________________________________
Miestny rozhlas
Miestny rozhlas prešiel čiastočnou rekonštrukciou, takže v roku 1999 bola veľmi dobrá počuteľnosť vo všetkých častiach obce. Rozhlas vysielal iba správy obecného charakteru, rôzne pokyny, reklamu predajcom zeleniny a iným obchodníkom (za poplatok), smútočné oznámenia,
blahoželania k životným jubileám na požiadanie príbuzných, propagáciu kultúrnych, spoločenských a politických podujatí. Hlásateľkami boli pracovníčky obecného úradu.
Klub seniorov
8. októbra 1999 založili z podnetu kultúrneho domu Klub seniorov. V tento deň sa zišlo okolo dvadsať záujemcov o túto činnosť. Účastníci tohto prvého stretnutia poverili skupinu: Rudolf Galanský, Július Šedík, Lýdia Haršániová, Júlia Belianová, Rudolf Fedor, Ferdinand Bušík a Zdena Hriadelová, aby vypracovali podrobný program, zámery a pravidlá činnosti Klubu seniorov. Pre klub určili osobitnú činnosť, ktorú treba vybaviť potrebným zariadením.
Mladí divadelníci
Pri Odbornom učilišti v Ladcoch v roku 1999 založili divadelný súbor. Pod vedením vychovávateľa Vaculu nacvičili divadelné predstavenie Tri prasiatka. S hrou vystúpili na viacerých miestach, najmä však na divadelnej prehliadke „Tvorba detí nepoznaných“ v Liptovskom Mikuláši.
Zábavné odpoludnie
V rámci osláv vítania roku 2000 pripravil kultúrny dom, kultúrna komisia OZ a miestne školy zábavné odpoludnie pre najmenšie deti, žiakov ZŠ a pre študentov stredných škôl. Diskotéku z Dubnického rozhlasu striedali rôzne zábavné hry o ceny venované obecným úradom. V programe vystúpili s úspechom tri tanečné súbory detí a mládeže pod vedením choreografky Bohunky Fabovej.
Spevácky krúžok žien
Krúžok žien účinkoval na požiadanie pri rôznych občianskych akciách. Najviac vystúpení mali pri občianskych pohreboch, privítaní do života, jubilejných sobášoch a pod. Oživenie a skvalitnenie znamenalo zapojenie mladého organistu Petra Lachkého.
_____________________________________________________________
1251
_____________________________________________________________
Dychová hudba
Dychová hudba Ladčanka účinkovala pri všetkých celoobecných podujatiach: pri oslavách, pri podujatí Koyšove Ladce, na záver roku 1999
a pod. Podobne účinkovali na podujatiach SNS, HZDS, na oslavách 110. výročia cementárne, na stretnutí dôchodcov atď. Dychovka spolupôsobila takmer na všetkých pohreboch a to nielen v Ladcoch, ale aj v Košeci, Podhorí, Hloži a inde. V roku 1999 vystúpili takmer 50 krát.
Detská dychovka zaznamenala pokles, takmer nevystupovali.
Tanečné súbory
Aktívna choreografka Bohunka Fabová pripravila počas roka 1999 tri tanečné súbory, rozdelené podľa veku detí: najmenšie, žiačky základnej školy a staršie, mládež stredných škôl.
Veku bola prispôsobená choreografia a hudba. Súbory s úspechom vystúpili na zábavnom popoludní mládeže v Ladcoch 29. decembra 1999. Tieto tanečné súbory boli v Ladcoch jedinou tvorivou kultúrnou aktivitou.
POLITICKÉ STRANY
A HNUTIA
Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 boli v obci aktívne Hnutie za demokratické Slovensko, Komunistická strana Slovenska, Slovenská národná strana, Kresťanskodemokratické hnutie a Strana občianskeho porozumenia. V roku 1999 aktívne zostali iba tri skôr menované, KDH vyvíjalo skôr náboženskú činnosť a Strana občianskeho porozumenia takmer nijakú. Členovia oboch strán – zvolení poslanci – boli v obecnom zastupiteľstve aktívni ako predsedovia komisií.
Hnutie za demokratické
Slovensko
Obecná organizácia v Ladcoch mala nasledovné vedenie:
Bc. Miroslav Záhradník, predseda
Ing. arch. Ján Remo, podpredseda
Daniela Cahelová, pokladník
a členovia:
Mgr. Ľudmila Vráblová
Ing. Ladislav Luhový.
_____________________________________________________________
1252
_____________________________________________________________
Organizácia v roku 1999 pracovala a politicky vplývala na diane v obci najmä prostredníctvom starostu obce a členov obecného zastupiteľstva – poslancov za HZDS.
Na popularizovanie myšlienok hnutia využívala organizácia stretnutia s poslancami NR SR (za HZDS). Prvé stretnutie sa konalo s Miroslavom Maxonom a Imrichom Andrejčákom.
Ďalšie stretnutie bolo 12. novembra 1999 s poslancami za HZDS Katarínou Tótovou, Vojtechom Tkáčom a Jozefom Zlochom, ktorí odpovedali na otázky účastníkov stretnutia, oboznámili ich so súčasnou politickou situáciou na Slovensku, o nasmerovaní politiky HZDS a budúcnosti hnutia. Občania boli spokojní s takýmto bezprostredným spôsobom informácie.
Na okresnom sneme HZDS v Dubnici nad Váhom sa zúčastnili Ing. arch. Ján Remo, Bc. Miroslav Záhradník, Ing. Emil Záhradník, Mgr. Ľudmila Vráblová a Ing. Ladislav Luhový.
Na krajskom sneme HZDS bol za obecnú organizáciu a okres Bc. Miroslav Záhradník.
Obecná organizácia bola v roku 1999 spoluorganizátorom osláv zvrchovanosti Slovenska, vzniku SR a ďalších.
Sila a vplyv organizácie HZDS v Ladcoch sa prejavila pri voľbe prezidenta SR, kde v druhom kole Vladimír Mečiar, predseda HZDS, získal 1182 hlasov oproti terajšiemu prezidentovi SR Rudolfovi Schusterovi 341 hlasov.
Komunistická strana
Slovenska
Základná organizácia Komunistickej strany Slovenska v Ladcoch mala v roku 1999 spolu 24 členov. Na čele organizácie bol tento výbor:
Ing. Karol Horký, predseda ZO KSS
Jozef Kováč, podpredseda
Anton Haršáni, tajomník
Rudolf Galanský, hospodár
Ján Čemeš st., člen výboru
Ladislav Černota, vedúci revíznej skupiny.
Činnosť v roku 1999 organizácia zamerala na analyzovanie výsledkov parlamentných volieb a komunálnych volieb v roku 1998. Organizácia bola spoluorganizátorom osláv oslobodenia obce, osláv 1. mája a oslavy výročia Slovenského národného povstania.
Členovia sa zúčastňovali na protestných mítingoch na okresnej úrovni i na celoslovenskom protestnom zhromaždení 16. novembra 1999 v Bratislave.
_____________________________________________________________
1253
_____________________________________________________________
Slovenská národná
strana
Dňa 27. februára 1999 sa v Ladcoch konala Okresná konferencia Slovenskej národnej strany. Hosťami tejto konferencie boli aj Ing. Rastislav Šepták – poslanec NR SR, Ing. Paška - poslanec NR SR, MUDr. Zelník, Július Šedík a Jozef Švihel.
Na Krajskej konferencii v Trenčíne 27. marca 1999 bol za organizáciu SNS v Ladcoch Jozef Švihel.
Dňa 25. septembra 1999 bol v Žiline Snem SNS, kde bol delegátom za organizáciu v Ladcoch Július Šedík. Tento snem prerušili a ukončili. Po dohode s delegátmi snem pokračoval vo svojom programe v Nitre, kde sa delegát z Ladiec, Július Šedík, tiež zúčastnil.
Na základe pokynu výboru SNS z Bratislavy sa v organizácii Ladce ako aj v ostatných na Slovensku konali voľby nového výboru:
Július Šedík, predseda
Jozef Švihel, podpredseda
Ľ. Šedíková, tajomníčka
Z. Habánková, hospodárka
členovia: D. Čemeš, Ľ. Turza, R. Šedík, P. Habánek.
Organizácia SNS v Ladcoch pripravila v spolupráci s ďalšími organizáciami slávnosť na výročie vyhlásenia Zvrchovanosti Slovenska. Zúčastnili sa jej aj poslanec NR SR za SNS Ing. Rastislav Šepták a starosta obce Ing. arch. Ján Remo a značný počet občanov. Na slávnosti koncertovala dychovka Ladčanka.
Kresťansko-demokratické
hnutie
Počas roku 1999 usporiadali štyri výborové a dve členské schôdze. Svoju činnosť zamerali viac na cirkevné – náboženské aktivity. Prejavovali to v podobe upratovania a výzdoby náboženských objektov, osobitne zriadenia a postupnej úpravy modlitebne v Tunežiciach (píšem o tom na inom mieste).
Výbor pracoval v zložení:
Jozef Daňo, predseda
Marta Daňová
Ing. Marián Faturík
Martin Fatura
Ing. Mária Ježová.
Svoj politický vplyv na riadenie obce uplatňovali cez poslanca (Jozef Daňo) obecného zastupiteľstva a cez členov komisií.
_____________________________________________________________
1254
_____________________________________________________________
ORGANIZÁCIE A SPOLKY
V Ladcoch pracovalo v roku 1999 celkom 13 organizácií a spolkov. Najviac sa darilo záujmovým organizáciám (Poľovnícke združenie, telovýchovné organizácie, Slovenský rybársky zväz), menej ostatným. U niektorých sme zaznamenali očividný úpadok.
Poľovnícke združenie
„BUKOVINA“
K 31. decembru 1999 malo združenie dovedna 29 členov. Na čele organizácie bol výbor v zložení:
Ján Prekop, predseda
Ing. Jozef Orihel, podpredseda
Vladimír Češko, poľovnícky hospodár
Ján Bednárik, tajomník
Ľuboš Lachký, finančný referent
Alojz Slávik, kynologický referent
Ján Kukuliaš, strelecký referent.
V revíznej komisii boli Dušan Peterka (predseda) a členovia: Anton Haršáni a Sváďa Peter.
Hlavným cieľom a úlohou združenia bola starostlivosť o zver. K tomu bolo treba zabezpečiť krmivo na zimné obdobie. V roku 1999 to bolo 80 q objemového, 60 q dužinatého a 80 q jadrového krmiva. Okrem toho poskytli 4 q soli a 3 q gaštanov.
V revíri združenia Bukovina je 32 krmelcov a zásobníkov na objemové krmivo, 39 slanísk a jedna kŕmna linka pre muflóny.
Objemové krmivo si združenie zabezpečuje svojpomocne kosením lúk, sušením sena a ďateliny, ostatné nakupovali.
Pravidelne každý rok sa robí preliečovanie raticovej zveri liečivami, ktoré sa dávajú do kŕmnych válovcov vo forme granulátov. Tak to bolo aj v roku 1999, rovnako ako orálna vakcinácia líšok (proti besnote).
Členovia poľovníckeho združenia pomohli PD v Ladcoch a Beluši pri jarných a letných poľnohospodárskych prácach, čím čiastočne kompenzovali škody, ktoré spôsobuje diviačia zver.
V roku 1999 za jednu z hlavných úloh pokladali údržbu poľovníckych zariadení. Posedy, krmelce, zásobníky, slaniská, úpravu studničiek, chodníkov a pod.
V závere roku 1999, keď vrcholila poľovnícka sezóna sa členovia zamerali na lov zveri. Ročne (aj v roku 1999) to bolo 80 kusov všetkých druhov raticovej zveri. Drobná zver – zajace, bažanty a iné sa vzhľadom na veľmi nízky stav neloví.
_____________________________________________________________
1255
_____________________________________________________________
Súčasný stav zveri je nasledovný:
jelenia zver - 28 kusov
srnčia zver - 42
diviačia zver - 32
muflónia zver - 56 kusov.
V novembri 1999 a v roku predchádzajúcom obnovili členovia Poľovníckeho združenia Bukovina v Ladcoch tradičné Katarínske zábavy s bohatou tombolou a pravým poľovníckym gulášom.
Slovenský zväz protifašistických
bojovníkov
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Ladcoch mala v roku 1999 spolu 15 členov (troch v roku 1999 prijali).
Činnosť organizácie usmerňoval výbor v zložení:
Ing. Karol Horký, predseda
Anna Kresáčová, tajomníčka
Jozef Rožník, pokladník
Pavol Janík a Gizela Cahelová, členovia revíznej komisie.
Priemerný vek členov bol 74,8 roka. Táto skutočnosť ovplyvňovala obsah i rozsah činnosti organizácie, ktorá bola zameraná na fyzicky nenáročné akcie, ako bola starostlivosť o úpravu priestranstiev pri pomníku, spoluorganizácia osláv oslobodenia obce, výročia SNP a zabezpečenie pietnej spomienky na zavraždených občanov Ladiec.
V roku 1999 organizácia SZPB iniciovala preloženie pomníka padlým v druhej svetovej vojne na iné, dôstojnejšie miesto.
Matica slovenská
Miestny odbor Matice slovenskej v Ladcoch v roku 1999 nevyvíjal okrem spoluúčasti na akcii Koyšove Ladce nijakú mimoriadnu činnosť. V decembri 1999 sa konala hodnotiaca schôdza, na ktorej zostavili plán, ktorý predpokladá zvýšenú aktivitu v ďalšom období. Na schôdzi zvolili výbor v zložení:
Mgr. Mária Letková, predsedníčka
členovia výboru: Anna Kacinová, Alena Suchárová, Alžbeta Bušíková,
Ján Sloboda
revízna komisia: Ing. K. Horký, M. Kantoríková, Irena Kučerová.
_____________________________________________________________
1256
_____________________________________________________________
Slovenský rybársky zväz
(obvodná organizácia č. 3)
Výbor organizácie pracoval v roku 1999 v zložení:
Ján Sloboda, predseda
Ladislav Novosad, podpredseda
Jozef Fatura, tajomník
Libor Kvasnica, hospodár
Anton Opát, vedúci rybárskej stráže
členovia: Július Čepela, Vojtech Belian, Jakub Vrábel, Bohumir Ištvánik.
Celkový počet členov bol 304, z toho bolo 24 mládežníkov a 47 žiakov.
Dôležitou súčasťou činnosti bola brigádnická činnosť zameraná na ochranu vôd. V ročnom pláne mali odpracovať 2 140 brigádnickych bezplatných hodín – odpracovali 2 412 hodín. Boli to najmä práce na úprave a čistení rybníkov a potokov, na príprave pretekov v rybolove a v Ladcoch na čistení Lúčkovského potoka od železnice po križovatku.
Medzi základné povinnosti v roku 1999 patrili násady do revírov obvodnej organizácie. Celkom nasadili 19 q kaprov, 200 kg lieňa, 356 kusov šťúk, 120 kg úhora, 1 270 kusov pstruha a 10 000 kusov plôdika kaprov.
V roku 1999 ukončilo prípravu na výkon rybárskeho práva skúškami z teoretickej časti 47 žiakov. Dňa 2. mája 1999 na hornej nádrži Prejta skúšky dokončili pretekmi v love rýb udicou. Vydarený pretek pripravili členovia Slovenského rybárskeho zväzu. Celkom odmenili 15 žiakov hodnotnými cenami, na dotovaní ktorých sa podielal aj Obecný úrad v Ladcoch sumou 1 000 Sk. Žiaci za tri hodiny preteku ulovili 37 kusov kaprov, 2 liene, 11 pleskáčov a 166 kusov ostatných druhov rýb. Na prvých troch miestach skončili Matej Hučala, Kristián Mražík a Daniel Hajduch. Najlepšie dievča bolo Martina Gajdošová.
Tradičné preteky v love rýb udicou sa konali v máji na Tunežických rybníkoch. Aj v tomto roku boli nielen dobre obsadené pretekármi, ale aj občanmi, ktorí sa o rybolov zaujímajú, alebo chceli stráviť príjemný deň v prírode. Počasie nebolo príliš priaznivé, ale i tak sa pretekov zúčastnilo 147 závodníkov a okolo 300 občanov. Pre záujemcov sa podávali smažené ryby, guláš a sudové víno. Bohatá tombola mala okrem vecných cien i živé ryby – najťažší bol 9 kilogramový kapor. Sponzormi boli Slovlak Košeca, Považská cementáreň, a.s. a Obecný úrad Ladce, Obecný úrad Košeca a menší podnikatelia J. Rafaj a R. Hoffstädter.
Na pretekoch ulovili 129 kusov rýb. Poradie najlepších pretekárov:
Peter Babečka, František Gajdošík, Jozef Zápalka, Juraj Belian, Radoslav Palček, Ondrej Novák, Vladimír Ďurič.
Najlepšia zo žien bola Helena Rajtarová.
Treba poznamenať, že v rámci obvodnej organizácie č.3 Slovenského rybárskeho zväzu sú najaktívnejší rybári v Ladcoch a to činnosťou vo výbore, brigádami i vo výsledkoch rôznych pretekov.
_____________________________________________________________
1257
_____________________________________________________________
Slovenský zväz zdravotne
postihnutých
Základná organizácia Slovenského zväzu zdravotne postihnutých v Ladcoch mala ku 31. decembru 1999 spolu 60 členov. Výbor pracoval v zložení:
Štefan Kováčik, predseda
Ján Koštialik, podpredseda
členovia: Mária Sláviková, Margita Zacková, Zdenka Chlebanová,
Pavol Maršovský, Milan Rafaj.
Výbor pripravoval pre členov okrem poradenskej činnosti kultúrno – spoločenské podujatia doma i zájazdové u družobných organizácií. Vo februári 1999 v Považskej Bystrici, v októbri vo Sverepci a v júni v Domaniži.
V máji usporiadali posedenie pri príležitosti Dňa matiek a v decembri Mikulášsky večierok.
V roku 1999 usporiadali pre členov a ich deti zájazd do Bojníc a Chalmovej.
Z brigádnickej činnosti treba spomenúť údržbu trávnika pri kultúrnom dome.
Na celoročnú činnosť mali k dispozícii sumu 8 000 Sk (Obecný úrad Ladce 2 000 Sk, Považská cementáreň, a.s., Ladce 5 000 Sk a súkromný podnikateľ 1 000 Sk).
Slovenský zväz
záhradkárov
V roku 1999 evidovali 55 členov. Vo výbore pracovali:
Jozef Martinák, predseda
Emil Martinák, podpredseda
Pavol Kalus, tajomník
Juraj Letko, hospodár – pokladník
členovia: Štefan Češko
Štefan Novosad
Ervín Kalus
Predseda revíznej skupiny: Marián Kováčik.
Organizácia uskutočnila v roku 1999 celkom 8 výborových a 1 členskú schôdzu. Stredom pozornosti boli práce v sade: kosenie trávy, strihanie stromkov a zber ovocia. V roku 1999 bola v sade najslabšia úroda za posledných desať rokov.
Tradične členovia výboru vplývali na svojich členov a ostatných občanov pri úprave záhrad a predzáhradok.
_____________________________________________________________
1258
_____________________________________________________________
Združenie technických
a športových činností
Z činnosti organizácie vynechali motocyklový šport, pretože je stále finančne náročnejší a združenie nie je schopné ho hospodársky udržať.
V roku 1999 usporiadali pre svojich členov, resp. rodinných príslušníkov vlastivedný zájazd na Bradlo k mohyle M. R. Štefánika a na hrad Beckov a Čachtice. Zájazd sa konal 27. augusta 1999 a patril medzi doteraz najvydarenejšie.
Výbor združenia:
Ing. Jozef Remo, predseda
Milan Bajza, tajomník
Ing. Ľubomír Ježo, pokladník
členovia: Cyril Hlavatý, Ján Galanský, Peter Čurík, Marián Lihocký
Peter Kvasnica, Slavomír Mražík.
Slovenský červený kríž
Miestny spolok Slovenského červeného kríža Ladce – Tunežice má evidovaných 300 členov. Väčšina z nich bola aj v roku 1999 pasívna.
Výbor spolku mal tieto členky:
Anna Ištvániková, predsedníčka
Mgr. Gabriela Koštialiková, tajomníčka
Eva Tichá, pokladníčka
členky: Juliana Belianová, Valéria Koišová, Margita Kantoríková
Anna Mazúrová, Ľudmila Sláviková, Anna Králová.
Činnosť zamerali na starostlivosť o starších občanov odkázaných na pomoc. Vyškolené ošetrovateľky sa starali o zverené osoby.
Miestny spolok spolupracoval pri príprave Dňa matiek, pri organizovaní darcovstva krvi a niekoľkých humánnych aktivitách.
Pre členstvo a rodinných príslušníkov organizovali autobusový zájazd po strednom a severnom Slovensku.
Dobrovoľná požiarna
ochrana
V organizácii DPO Ladce sa v roku 1999 činnosť požiarnikov značne zintenzívnila. Zásluhu (pod vedením predsedu Františka Meliša) mali najmä mladí požiarnici – odchovanci žiackeho družstva požiarnikov pri miestnej ZŠ, ktorých v minulosti vychovali členovia DPO Ladce.
Po absolvovaní viacerých cvičení sa v roku 1999 zúčastnili na 5 súťažiach okresného charakteru. V jednej z nich zo 14 družstiev skončili na 5. mieste.
_____________________________________________________________
1259
_____________________________________________________________
Veľa urobili v materiálno-technickej činnosti. Upravili vnútorné priestory v požiarnej zbrojnici (výmena dlážky, oprava a nátery okien, maľovanie, úprava dvora a pod.). Upravili klubovňu, kde sú vystavené dokumenty z histórie požiarnictva v Ladcoch, najmä fotografie, diplomy i staré, voľakedy používané náradie.
Do života sa dostala aj dohoda, ktorú urobili s obecným úradom o pomoci, financovaní a materiálnom zabezpečení požiarnikov tak, aby boli akcieschopní. Medzi najaktívnejších požiarnikov v roku 1999 patrili:
Branislav Blaško, Daniel Blaško, Dominik Koštialik, Viliam Petrík, Jozef Binka, Bohuš Král, J. Pastierik, Zdeno Koleno, Jaroslav Ďuriš, Štefan Kuman.
Organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Ladcoch nadviazala spoluprácu s Miestnym spolkom Slovenského červeného kríža Ladce – Tunežice v oblasti vyškolenia na prípravu v poskytovaní prvej pomoci.
Dobrovoľná požiarna
ochrana Tunežice
Ani ďalší rok sa nepodarilo aktivizovať činnosť organizácie požiarnikov v Tunežiciach. V priebehu roka 1999 sa otázky požiarnictva v Tunežiciach prerokovávali na úrovni obecného zastupiteľstva i v styku DPO Ladce – DPO Tunežice. Predložil sa návrh na spojenie oboch organizácií, k dohode však nedošlo, keď organizácia v Ladcoch súhlasila, ale v Tunežiciach návrh odmietli.
I napriek týmto skutočnostiam, časť členstva sa stará o techniku a udržuje ju v dobrom stave. S organizáciou v Ladcoch spolupracovali pri organizovaní účasti na súťažiach.
Slovenský zväz chovateľov
Činnosť tejto organizácie sa v Ladcoch zamerala do oblasti chovu čistokrvných domácich zvierat a do oblasti pomoci obyvateľstvu v zaobstarávaní chovnej hydiny a jatočných zvierat.
V snahe zadovážiť si dostatok finančných prostriedkov venovali sa obchodnej činnosti tak, že nakupovali a predávali hydinu občanom Ladiec i okolia. V roku 1999 takto poskytli:
14 200 kureniec (na chov)
80 húseniec
60 sliepok chovných
4 760 sliepok konzumných
90 moriek chovných
240 moriek konzumných.
Pre organizáciu takto získali 25 000 Sk čistého zisku.
_____________________________________________________________
1260
_____________________________________________________________
V chovateľskej činnosti bol záujem rozšíriť chov drobného zvieratstva nielen medzi členmi, ale i ostatnou verejnosťou. V organizácii sa však dlhodobo prejavuje nezáujem o túto prácu. Okruh chovateľov čistokrvných zvierat sa nerozšíril ani v roku 1999.
Na čele organizácie bol výbor, zvolený na členskej schôdzi 13. februára 1999:
Milan Jung, predseda
Anton Haršáni, tajomník
Ladislav Nagy, hospodár
Vladimír Kalus, predseda komisie králikov
Viktor Lihocký, predseda komisie hydiny.
V závere roka 1999 konštatoval výbor SZCH v Ladcoch, že sa nedarilo aktivizovať členstvo v chove čistokrvných zvierat, v brigádnickej – pracovnej činnosti. To bolo aj dôvodom na zredukovanie počtu členstva.
Tradičnou bola vždy činnosť v oblasti výstavníctva. V roku 1999 neorganizovali nijakú výstavu (nebola v pláne), ale i na výstavách v okolí sa zúčastnili iba minimálne.
Prvý krok k zlepšeniu ušľachtilých chovov urobila organizácia tým, že pre niektorých členov kúpili chovné králiky na skvalitnenie chovu.
Veľkú pozornosť venovali údržbe chovateľského areálu. Dokončili rekonštrukciu oplotenia a iné stavebno – údržbárske práce.
Telovýchovná jednota
Tatran cementáreň Ladce
Od júla 1999 stál na čele organizácie TJ Tatran cementáreň Ladce nový výbor:
Marián Justh, predseda
Ing. Ferdinand Gach, tajomník
Mgr. Miroslav Sňahničan, pokladník
členovia výboru: Vladimír Chovanec, Jozef Chovanec, Dušan Porubčan,
Štefan Zábojník.
Pod vedením tohto výboru a za pomoci ďalších telovýchovných aktivistov, trénerov, cvičiteľov sa pomery v TJ konsolidovali a v mnohých oblastiach podstatne zlepšili. Bolo to najmä v rozšírení druhov športu, kde okrem futbalu zaktivizovali aj volejbal, stolný tenis a cvičenie žien. Výsledky ani v jednom zo športov neboli vynikajúce, ale veľké množstvo podujatí na doterajšie pomery dalo možnosť mládeži zapojiť sa do niektorej telovýchovnej aktivity.
_____________________________________________________________
1261
_____________________________________________________________
Futbal – ročník 1998/1999
Pred otvorením jarnej časti futbalových súťaží sa uskutočnili niektoré zmeny v obsadení vedenia jednotlivých oddielov. Hospodárom sa stal Milan Juríček a člen výboru Marián Justh dostal na starosť propagáciu.
Muži dohrávali jarnú časť v V. lige. Mužstvo viedol Vladimír Chovanec, trénerom bol Pavol Tichý, asistentom Milan Bajza. Koniec ročníka bol súčasne aj koniec účinkovania tohto oddielu v V. lige. Skončili na poslednom – 16.mieste a zo súťaže vypadli do I. triedy.
Vedúcim oddielu dorastencov bol Cyril Kulich, trénerom Ing. Ferdinand Gach a jeho asistentom Dušan Porubčan. Dorastenci hrali v IV. lige, kde skončili úspešne na 6. mieste.
Starší žiaci hrali v majstrovstve kraja pod vedením trénera R. Melichera, asistenta Štefana Zábojníka a vedúceho oddielu Jaroslava Koyša. Súťaž skončili na 13. predposlednom mieste a zo súťaže vypadli.
V súťaži dohrávalo i mužstvo dospelých „B“, ktoré skončilo v súťaži III. A. triedy na 4. mieste. Zo súťaže po jej skončení vystúpili a súťaže 1999/2000 sa už nezúčastnili.
Ročník 1998/1999 možno pre Ladce pokladať za neúspešný.
Futbal – ročník 1999/2000
Po jesennej časti futbalových súťaží boli umiestnenia málo uspokojivé, hoci takmer všetky oddiely hrali o súťaž nižšie ako v ročníku 1998/1999.
Muži hrali v I. triede, kde po jesennej časti skončili zo 16 mužstiev na 6. mieste. Vedúcim bol Vladimír Chovanec, trénerom Jozef Vilímek.
Dorastenci hrali v IV. lige. Predbežne skončili na 11. mieste zo 16. družstiev. Vedúcim bol Cyril Kulich, trénerom Pavol Tichý.
Mladší žiaci hrali súťaž I. triedy. Pod vedením V. Chovanca a trénera Ing. Ferdinanda Gacha skončili na 8. mieste z 10 družstiev.
Starší žiaci mali vedúceho Štefana Zábojníka a trénera Pavla Melichera. Hrali v I. triede, kde medzi 14 družstvami skončili na 8. mieste.
Futbalové turnaje
V roku 1999 usporiadala Telovýchovná jednota Tatran cementáreň Ladce a Odborné učilište v Ladcoch niekoľko futbalových turnajov.
TJ Tatran Ladce, Železnice SR a Považská cementáreň, a.s., Ladce usporiadali 3. júna 1999 na ihrisku TJ Tatran futbalový turnaj, na ktorom sa stretli bývalí hráči Ladiec, Beluše a Košece. Zvíťazili hráči Beluše, pred Ladcami a Košecou.
Turnaj cementárov sa uskutočnil 9. júla 1999 ako tradičná súčasť Dňa cementárov. Na turnaji hrali reprezentanti štyroch pracovísk cementárne: výroba, údržba, opravovňa Raj + baliareň a družstvo lomu. Víťazom turnaja sa stalo družstvo Opravovne Raj + baliareň.
_____________________________________________________________
1262
_____________________________________________________________
17. septembra 1999 usporiadalo Odborné učilište v Ladcoch na ihrisku TJ Tatran Ladce turnaj v minifutbale. Za družstvo žiakov mohli nastúpiť aj dvaja pedagogickí pracovníci. Po 6. zápasoch sa na prvom mieste umiestnili študenti zo SOUS Považská Bystrica a na ďalších miestach Gymnázium Púchov, OU Ladce a Gymnázium Považská Bystrica.
Volejbal
Volejbalový oddiel TJ Tatran cementáreň Ladce sa v ročníku 1998/1999 s úspechom zúčastnil na oblastnej súťaži mužov a družstiev MIX. V oblastnej súťaži hrali volejbalisti z okresov Ilava, Púchov a Považská Bystrica. Naše družstvá postúpili až do 3. kola, do finále sa však nedostali. Rovnako aj v súťaži MIX (muži a ženy) sa dostali do druhého kola, kde svoje zápasy prehrali a do finále sa nedostali.
Stolný tenis
Novozaložený oddiel sa ihneď prihlásil do súťaže 6. ligy, kde hralo 10 družstiev, väčšinou skúsených hráčov z Považskej Bystrice, Púchova a niektorých obcí. V konečnej tabuľke jesennej časti skončili stolní tenisti z Ladiec na predposlednom – 9. mieste.
V rámci Dní športu organizovali 2.októbra 1999 stolnotenisový turnaj o pohár starostu obce. Turnaj pomohla organizovať (ako prvé podujatie novozaloženého oddielu) Považská cementáreň, a.s., Ladce. Na podujatí sa zúčastnilo dovedna 54 hráčov od detských kategórií až po dospelých. Turnaj mal veľký úspech a rozhýbal stolný tenis v obci.
V priebehu, najmä však na sklonku roka 1999, sa spolu s obecným úradom riešili otázky umiestnenia oddielu stolného tenisu – priestorov na tréning a zápasy.
Ženy v telocvični
Na jeseň a v zime 1999 každý týždeň dvakrát cvičili ženy v telocvični ZŠ pod vedením Márie Kalusovej a RNDr. Ivety Liptákovej cvičenia aerobiku a kalanetiky.
TJ Tatran Tunežice
Výbor TJ Tatran Tunežice pracoval v roku 1999 v tomto zložení:
Bohumir Kvasnica, predseda
Jozef Rožník, hospodár
Milan Letko, tajomník
členovia: Jozef Letko, Dušan Minárik
Futbalové mužstvo hralo v III. triede skupina A. Po skončení jesennej časti sa umiestnili na 5. mieste v desaťčlennej skupine.
_____________________________________________________________
1263
_____________________________________________________________
TJ postihla strata v podobe smrti aktívneho člena a futbalového rozhodcu Štefana Cáka a tragické úmrtie aktívneho hráča i sponzora Ivana Kandráča.
Ďalšia „strata“ postihla futbalový oddiel, keď neznámi páchatelia poškodili na ihrisku lavičky, prenosnú bunku – šatne, ukradli vlnité plechy atď. Celková škoda bola viac ako 15 000 Sk.
Oblastný futbalový zväz udelil predsedovi TJ Tunežice Bohumirovi Kvasnicovi čestné uznanie za dlhoročnú – takmer štyridsaťročnú činnosť vo funkcii predsedu tejto organizácie.
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.,
LADCE
Rok 1999 bol pre Cementáreň v Ladcoch nielen rokom 110 – teho výročia vzniku, ale aj rokom zásadných zmien vo vlastníckych vzťahoch i významných výrobných a obchodných úspechov.
Vstup firmy Berger
do Považskej cementárne
V roku 1999 sa uskutočnil vstup firmy Berger Holding GmbH a to najskôr do spoločnosti Portlandcement, a.s., Ladce a neskôr aj do Považskej cementárne, a.s., Ladce.
Predstavenstvo a akcionári zamestnaneckej spoločnosti Portlandcement sa rozhodli v záujme ďalšieho upevnenia nezávislosti Cementárne v Ladcoch od cementárskych koncernov vstúpiť do menovanej spoločnosti. Táto firma súčasne zhodnotila akcie, ktoré v roku 1995 získali zamestnanci za 1000 Sk. Teraz získali za jednu akciu 7 555 DM. Tento akt je v rámci Slovenska jedinečný a Ladce sa v tomto čase stali určite najbohatšou obcou v SR. Svoje akcie postúpilo firme Berger okolo 300 akcionárov.
Firma Berger Holding GmbH Passau patrí k renomovaným stavebným podnikom v Nemecku. Podnik bol založený v roku 1905 a sídli v Passau. Zaoberá sa pozemnými a podzemnými prácami, prepravovaním betónových zmesí, výrobou cementu. Skupina vykazuje ročne obrat 500 miliónov DM. S našou cementárňou obchodujú už od roku 1991. Cieľom firmy je vybaviť Cementáreň v Ladcoch najmodernejšou technológiou. Ďalším zvyšovaním a rozširovaním betonárok sa predpokladá aj zvyšovanie výroby cementu v Považskej cementárni, a.s., Ladce.
_____________________________________________________________
1264
_____________________________________________________________
Účasť na výstave
V dňoch 23. – 26. marca sa v Bratislave, v priestoroch výstaviska Incheba, uskutočnila tradičná výstava CONECO. Svoju expozíciu na výstave mala aj Považská cementáreň, a.s., na rozlohe 60 m2. Výstavu obsadilo viac ako tisíc vystavovateľov zo 14 krajín. O značnom záujme o ponúkaný sortiment výrobkov svedčí množstvo uskutočnených rokovaní so zástupcami rôznych firiem zo Slovenska, Českej republiky, Maďarskej republiky a Rakúska.
Grand prix Slovak gold
V dňoch 27. – 30. apríla 1999 sa konala pravidelná výstava zameraná na kvalitu slovenských výrobkov. V Parku kultúry a oddychu v Bratislave vystavovali slovenské podniky výrobky nadštandardnej kvality. Medzi 33 vystavovateľmi boli aj cementári z Ladiec. Počas otváracieho dňa získali ocenenie „Kandidát Grand prix Slovak gold“. Na záverečnom galavečere medzi troma nadštandardnými výrobkami boli ocenené aj cementy z Ladiec cenou GRAND PRIX SLOVAK GOLD. Ocenenie malo pre Považskú cementáreň, a.s., Ladce veľkú cenu nielen morálnu a technickú, ale i marketingovú.
Nová dozorná rada
Dňa 29. marca 1999 sa v priestoroch obchodného zastúpenia spoločnosti v Trenčíne konalo mimoriadne zhromaždenie Považskej cementárne, ktoré inicioval akcionár Portlandcement, a.s., za účelom nového zloženia dozornej rady. Po pomerne rušnom zasadaní ustanovili dozornú radu takto:
Ing. Pavel Martauz, predseda
Peter Vavro, podpredseda
Dipl. ing. Jozef Steindl, Ing. Jozef Matuščin, členovia
Anton Malovec, Dušan Vychopeň, členovia zvolení zamestnancami.
Predstavenstvo spoločnosti tvorili:
Ing. Anton Barcík, predseda a generálny riaditeľ
Ing. Jozef Mikušinec, podpredseda a výrobno – technický riaditeľ
členovia: Ing. Mária Kebísková, ekonomická riaditeľka
Ing. Ľubomír Martinka, obchodný riaditeľ
Ing. Pavol Martauz, riaditeľ kvality a stratégie
Ing. Peter Šumaj, personálny riaditeľ
Ing. Pavol Baranec
Ing. Ivan Horvát.
_____________________________________________________________
1265
_____________________________________________________________
Spoločný podnik
Významným podnikom je betonárka LADCE BETÓN, s.r.o., v Bratislave. Je to kapacitne najväčšia betonárka na Slovensku s výkonom 105 m3 betónovej zmesi za hodinu. Betónovú zmes, potery, vodotesné betóny využívajú na viacerých stavbách v Bratislave a okolí.
Výrobky PCLA
Okrem cementov najvyššej kvality sa v roku 1999 na trhu uplatnili:
LANOVA – minerálna prísada do cementov a mált s využitím najmä v betónoch, maltách a omietkach, v zmesných cementoch a v iných výrobkoch, ktoré obsahujú hydraulické spojivá.
LASULFEX a SULFOMIN – sypké a práškové aditívum vhodnej granulometrie. Je určený na ekologickú likvidáciu oxydov síry v spalinách a tepelných elektrárňach.
VÁPENEC – veľmi jemne mletý, je určený na zlepšovanie kvality poľnohospodárskych pôd narušených kyslými dažďami.
Predaj cementu
Rekordné množstvo cementu predali v júni 1999 – 80 000 ton. Predali všetok vyrobený cement a to viac do zahraničia ako na domáci trh. Z ladeckého cementu sa stavala nielen diaľnica, ale aj významné stavby v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku a inde.
110. výročie vzniku
cementárne
Oslavy 110. jubilea cementárskeho priemyslu na Slovensku sa konali v dňoch 16. a 17. septembra 1999.
Prvý deň
Prvý deň osláv organizoval Zväz výrobcov cementu a vápna na Slovensku. Účastníkmi slávnostného zhromaždenia v Kultúrnom dome v Ladcoch boli zástupcovia súčasných vedení i bývalí vedúci pracovníci z podnikov a generálnych riaditeľstiev z celého Slovenska.
Slávnostné zasadanie doplnil hodnotný kultúrny program.
_____________________________________________________________
1266
_____________________________________________________________
Druhý deň
Slávnostné zhromaždenie 17. septembra organizovalo vedenie Považskej cementárne. Pozvaní boli hostia a jej súčasní i bývalí pracovníci. Dôstojný rámec tvorila tematická výzdoba od vstupu až po javisko kultúrneho domu. Celodenný program na vynikajúcej úrovni moderovala Alena Heribanová.
Oficiálny program sa začal príhovorom generálneho riaditeľa. Vystúpenie obsahovalo významné obdobia histórie fabriky, súčasný stav a pohľad do budúcnosti.
Slávnostné zhromaždenie pozdravil prezident Zväzu výrobcov cementu a vápna Ing. Karol Podhora, ktorý pripomenul, že firma Berger je aj významným akcionárom v Hornom Sŕní. Starosta obce Ing. arch. Ján Remo pripomenul, že cementáreň bola vždy živiteľkou väčšiny občanov Ladiec. Poznamenal, že bolo požehnaním pre obec, že pán Schenk sa rozhodol pre výstavbu cementárne. Nakoniec poďakoval všetkým, ktorí sa zaslúžili o to, že obec sa stala akcionárom cementárne.
Zástupca firmy Berger – Ervin Gessel vo svojom vystúpení, okrem iného, povedal: „Starý pioniersky duch sa nikdy nestratil. Vôľa vyrábať kvalitný cement nebola nikdy zlomená. Ba práve naopak. Portlandský
cement z Ladiec je špičkový európsky produkt. A my od Bergera sme hrdí, že ako spoločníci budeme môcť prispieť k tomu, aby tak tomu bolo aj v budúcnosti. Aspoň dovtedy, kým sa nedozvieme, čo svet v jeho najhlbšej podstate drží pokope. Za betón je táto otázka už dávnejšie zodpovedaná: ladecký cement“.
Ing. R. Lacko, prednosta Okresného úradu v Ilave povedal, že Považská cementáreň, a.s., Ladce je najstabilnejšou firmou v okrese, ktorá trvale poskytuje zamestnanosť.
Na slávnostnom zhromaždení odovzdal Dr. Pavol Dubček (syn Alexandra Dubčeka) striebornú medailu A. Dubčeka cementárni za dosiahnuté výsledky a starostlivosť o zamestnancov cementárne.
Potom odovzdali 200 grafických listov (pamätných) a medaily k 110. výročiu vzniku cementárne.
Pri príležitosti výročia vyšla publikácia obrazového materiálu a textov v grafickej úprave akad. maliara J. Oravca. Z doteraz vydaných publikácií pri rôznych výročiach cementárne obsahovo i graficky najhodnotnejšia.
Kultúrny program po oba dni osláv bol na vysokej úrovni. Vystúpili v ňom:
moderátorka Alena Heribanová (Slovenská televízia), sólisti Slovenského národného divadla, Novej scény, ľudový rozprávač, folklórne súbory a umelci. Medzi nimi Simon Somorjan, Marcela Molnárová, Darina Laščiaková, Rudolf Meško z Terchovej, Ander z Košíc, Oľga Szabová, Gréta Švercelová.
Program osláv pokračoval spoločenským posedením a zábavou.
_____________________________________________________________
1267
_____________________________________________________________
Stretnutie bývalých
cementárov
Dňa 2. decembra 1999 pozvalo vedenie Považskej cementárne a odborový zväz do kultúrneho domu bývalých pracovníkov cementárne – dôchodcov.
Zišlo sa ich do 300, aby si posedeli pri budbe, vypočuli generálneho riaditeľa Ing. Antona Barcíka, ktorý ich oboznámil s novosťami vo fabrike. Tých bolo dosť, počnúc privatizačnými otázkami, končiac výrobou a predajom cementu. Veľmi dôležitým momentom týchto každoročných stretnutí je pospomínanie na minulé časy i to, čo zažili v súkromnom živote za posledný rok.
Stretnutia mávajú (a tohtoročné nebolo výnimkou), veľmi vysokú kultúrnu úroveň. O to sa v romto roku starali umelci z Bratislavy Marcela Laiferová a Dušan Grúň, ktorí sú obľúbení aj u staršej generácie.
Na stretnutí vyhrávala dychová hudba Ladčanka a podávalo sa tradičné občerstvenie.
Mimoriadne číslo
Ladeckého cementára
Pri príležitosti 110. výročia založenia cementárne vyšlo mimoriadne číslo Ladeckého cementára, ktoré inak v roku 1999 nevyšlo. V prvej časti sa venujú roku 1999, privatizácii, akcionárom, výrobnej a obchodnej činnosti. Predstavujú strategického partnera firmu Berger Holding, jeho výrobnú činnosť a zámery do budúcnosti. Najväčšiu časť venujú ešte oslavám 16. a 17. septembra 1999. Táto časť bola štylizovaná ako fotomontáž s textami, včítane úplných alebo krátených prejavov.
Toto číslo Ladeckého cementára je zaregistrované v dokumentácii kroniky obce.
Tradičný turnaj
na Deň stavbárov
V júli sa konal v rámci Dňa stavbárov tradičný futbalový turnaj. Dňa 9. júla nastúpili družstvá: výroba, údržba, opravovne Raj + baliareň, lom. Víťazom celého turnaja sa stalo mužstvo zamestnancov opravovne Raj + baliareň, ktoré zvíťazilo vo finále nad výrobou.
_____________________________________________________________
1268
_____________________________________________________________
Rekapitulácia výroby
a predaja v roku 1999
Vo výrobe a predaji prekonali pracovníci Považskej cementárne viacero najlepších výkonov a to vo výrobe slinku, výrobe portlandského cementu a najmä v predaji.
Vyrobili:
slinok 486 000 tony
cement 607 200
(z toho portland) 364 900
Expedícia 604 337 tony
z toho export 342 104
(cement + LANOVA)
Okrem cementu úspešne výrábali a predávali výrobok LANOVA 3 800 ton a LASULFEX 264 ton.
Úspešný predaj spočíval nielen v expedovaní jednotlivých výrobkov, ale aj v úspešnom inkasovaní finančnej náhrady od zákazníkov.
ŽELEZNIČNÁ STANICA
V LADCOCH
V roku 1999 bol prednostom stanice Pavol Fatura, ktorý riadil dovedna 47 zamestnancov (plánované 46). Stav pracovníkov bol spôsobený výcvikovým systémom pre funkciu výpravcu v Železničnej stanici Beluša, ktorá bola ako nesamostatná pričlenená k stanici Ladce.
Dopravná intenzita
Nakládka bola v roku 1999 stabilizovaná. Naložené bolo 339 087 ton nákladu v 6 635 vozňoch. V Beluši naložili 630 ton v 24 vozňoch, čo je mierny pokles oproti roku 1998.
Vykládka bola 179 068 ton z 3 911 vozňov, v Beluši 9 497 ton z 263 vozňov.
Cez stanicu prešlo 17 202 vlakov nákladnej prepravy a rušňov a 21 418 vlakov s prepravou cestujúcich.
_____________________________________________________________
1269
_____________________________________________________________
Tržby v stanici
Ladce a Beluša
Tržby v stanici Ladce z prepravy cestujúcich dosiahli 578 287 Sk, v Beluši 390 172, čo je mierny vzostup oproti roku 1998.
Tržby z prepravy tovaru dosiahli v Ladcoch čiastku 16 224 479 Sk, v Železničnej stanici Beluša 347 986 Sk.
Nehodovosť
Na úseku Železničnej stanice Ladce (Beluša) bolo dovedna 21 nehôd bez zavinenia pracovníkov stanice Ladce.
VODNÁ ELEKTRÁREŇ
LADCE
Vedenie závodu malo v roku 1999 dvoch majstrov:
Ivan Fedor, majster prevádzky a elektrickej údržby
Pavol Stareček, majster prevádzky a strojnej údržby.
Ako každý rok, aj v roku 1999, uskutočnili niekoľko významných opráv. Počas roka to bola výmena výtokového žeriavu, ktorý slúži na hradenie turbosústrojenstva zo strany výtokov. Výmena stála 1 600 000 Sk, dodávateľom bol podnik KPK Martin.
Okrem toho vykonali všetky plánované revízie podľa plánu údržby.
Celá strojná a elektrická údržba sústreďovala úsilie na plánovanú rekonštrukciu sústrojenstva TG1 a TG2. Úlohou rekonštrukcie je zvýšenie prietoku vody cez turbínu z doterajších 75 m3/s na 90 m3/s a zvýšenie inštalovaného výkonu. Táto akcia má pokračovanie v roku 2000, kedy bude aj ukončená.
Výroba sa za rok 1999 splnila na 91% v objeme 82 617 MWh.
Dôležitý obchodný ukazovateľ v roku 1999 bol pohotový výkon plánovaný 13,62 MW/rok – skutočný bol 14,34 MW/rok. Plnenie na 105,29%.
Stav pracovníkov Vodnej elektrárne v Ladcoch bol k 31. decembru 1999 celkom 20.
_____________________________________________________________
1270
_____________________________________________________________
OBCHOD A SLUŽBY
Za posledných desať rokov sa v obci Ladce často objavovali podnikateľské subjekty, rovnako často zanikali a menili obsah podnikania. Posledné dva roky, najmä rok 1999, stabilizovali situáciu v obchode a službách natoľko, že sieť obchodov vzhľadom na počet občanov možno pokladať za dostačujúcu. Vznikom kaderníctva a holičstva sa doplnili i služby.
Počet pohostinstiev pokladáme za zbytočne vysoký a pri tom ani v jednom nepodávajú stravu.
V roku 1999 medzi podnikateľov, ktorí poskytovali služby obyvateľom Ladiec a okolia patrili:
POTRAVINY – R. Hoffstädter
POTRAVINY – Klasik – Horečná
POTRAVINY – Jednota Tunežice
POTRAVINY – Daňo Jozef
Pekáreň – Smrčko Tomáš
V priebehu roka 1999 zatvorili predajňu potravín v Horných Ladcoch, otvorili pekáreň po prerobení reštauračnej miestnosti pohostinstva Kopyto.
POTRAVINY AMV boli najväčšou predajňou potravín aj s predajom mäsových výrobkov firmy Kabát.
Pohostinstvá prevádzkovali:
TUNEŽICE (v bývalej škole) – Zbínová
BISTRO VERONIKA
Pohostinstvo KOPYTO – Martin Adamec
Pohostinstvo OMEGA (Pod gaštanmi)
CENTRIK – Viktor Lihocký
SABO – pohostinstvo – Peter Jesenský
Ostatné obchody:
Drogéria – A. Zábojníková
Agrobon – predaj záhradníckej techniky a potrieb – Bublavý
Predajňa textilu LUX – P. Riecky
Predajňa textilu – Vladimír Daňo
Kvetinárstvo – Remšíková
Služby:
Autoopravovňa – Fr. Strážnický
Autoopravovňa – Vladimír Hriančik
Autoopravovňa – Ľ. Fabišík
Autodoprava – Kútny
Kozmetika DENA – Danica Gregorová
_____________________________________________________________
1271
_____________________________________________________________
Kaderníctvo, holičstvo – Vyskupová Gabriela
Drevovýroba – Škuta
Drevovýroba – A. Jendrol
Kameňosochárstvo – Anton Bialoň
RETUX – kovovýroba – M. Blažíček
Nočný club CICOLINA
Tempo móda – veľkoobchod s textilom
PALIVEX – obchod s palivami – Róbert Kvasnica.
Za obchodnú službu pre občanov možno pokladať aj trhy v kultúrnom dome, kde mali počas roka možnosť kupovať rôzne tovary.
Pre občanov bolo výhodné nakupovať na tržnici, najmä ovocie a zeleninu počas jari, leta a jesene. Obecný úrad predaj na tržnici reguloval.
Každý mesiac mali občania možnosť v určenom čase vymeniť propan-butanové bomby. Kritizovali však nedochvíľnosť a niekedy úplné vynechanie dovozu.
RÔZNE UDALOSTI
A OSOBNOSTI V OBCI LADCE
Diaľnica
Na výstavbe diaľnice Nemšová – Ladce bolo badať značný útlm. Len málo pracovníkov plnilo vládou schválenú koncepciu, podľa ktorej tento úsek má byť dokončený v rokoch 1999 – 2002.
Ďalší úsek Ladce – Sverepec bol zaradený až po roku 2002, rovnako ako diaľničný privádzač Púchov. Na privádzači sa však pracovalo pomerne najviac. Stavebné skupiny sa presťahovali do Beluše a tak už iba malá časť stavbárov zostala v Ladcoch. Po zrušení pohostinstva Kopyto sa v Ladcoch už ani nestravovali.
I napriek tomu, že na diaľnici zpojazdnili iba jeden pruh, v doprave cez obec nastala zásadná zmena. Počet áut prechádzajúcich cez obec sa znížil a kamióny, ktoré najviac otravovali ovzdušie a znepríjemňovali život občanov, prechádzali iba po diaľnici.
Stretnutie rehoľných
sestier
23. mája 1999 sa v Ladcoch stretli sestry Rádu sv. Vincenta a bratia lazaristi. Sú to tie rády, ktoré pôsobili v Ladcoch, v kaštieli, od roku 1925 do roku 1950, kedy boli kláštory zrušené. Na stretnutí bolo okolo 40 sestier a najstarší účastník páter Krištín. Účastníci mali omšu v ladeckom kostolíku a potom v kultúrnom dome sa stretli s občanmi.
_____________________________________________________________
1272
_____________________________________________________________
Po kultúrnom programe žiakov miestnych škôl bola beseda, kde na otázky občanov odpovedali páter Slaninka a sestra Cherubína. Organizátorom stretnutia bol dp. Ladislav Vrábel – náš rodák.
Minister vlády SR
Peter Magváši
15. októbra 1999 navštívil našu obec minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magváši. Spolu s ďalšími pracovníkmi ministerstva, zástupcom Krajského úradu a prednostom Okresného úradu v Ilave sa stretli na obecnom úrade, kde hovorili o zamestnanosti, sociálnych otázkach, otázkach financovania a iných otázkach samosprávy.
V Odbornom učilišti v Ladcoch sa hovorilo o otázkach detí v ústavnej starostlivosti. Zaoberali sa aj otázkou tzv. chránených dielní. V tom čase sa v učilišti konal Beh Terryho Foxa, na ktorom sa minister Peter Magváši osobne zúčastnil ako bežec.
Modlitebňa v Tunežiciach
Z iniciatívy občanov Tunežíc, za podpory vedenia obce sa podarilo prerobiť od roku 1976 nevyužívanú budovu bývalého Miestneho národného výboru v Tunežiciach.
Občania upratali, prerobili a vhodne upravili budovu i okolie tak, že sa mohla zriadiť modlitebňa. Svojou podporou sa o to pričinili okrem obecného úradu i Lesné družstvo Ladce, Odborné učilište Ladce, občania s peňažnými darmi. Dp. Čiernik daroval obraz – olejomaľbu. Pri obnove sa najviac zúčastnili Margita Kantoríková, Oľga Margušová, Mária Kantoríková, Belková, Mikušková, Kučerová, Rafková, Eliášová, D. Letková, Viktor Kalus, Jozef Rafko a Pavlína Melicherová. Modlitebňu 1. mája 1999 vysvätil košecký farár dp. Petrek. Prvej omše sa zúčastnili občania Tunežíc i Ladiec.
Najvyšší muž
západoslovenského regiónu
Noviny Hlas ľudu v júni 1999 uverejnili v rámci súťaže „Regionálna kniha rekordov“ článok o najvyššom mužovi západného Slovenska. Je ním náš občan Jozef Majerik, ktorý meria 210 cm. Na základe toho sa Jozef Majerik dostal do regionálnej knihy rekordov. Podnet na tento článok dala naša občianka Viera Remová.
_____________________________________________________________
1273
_____________________________________________________________
O Ladcoch v časopise
„Verejná správa“
V časopise pre miestnu a štátnu správu a samosprávu „Verejná správa“ číslo 23/99 venovali značnú pozornosť obci Ladce. Na titulnej strane uverejnili farebný pohľad na Ladce a cementáreň, na predposlednej strane obalu texty a fotografie o obci. Zadnú stranu tvoria erb Ladiec a vlajka Ladiec so sprievodným slovom vybratým z encyklopédie Slovenska. V texte bol uverejnený chybný letopočet najstaršej písomnej zmienky 1469, správne má byť 1472. Text bol Historickým ústavom pred 15 rokmi opravený.
Vo vnútornej časti časopisu, na dvojstrane, je príspevok starostu obce Ing. arch. Jána Remu k histórii a súčasnosti obce.
Obecný úrad kúpil 300 exemplárov časopisu, ktorý zdarma dávali občanom.
Úspešní občania
Ladecké zvesti začali uverejňovať mená a činy našich najúspešnejších občanov.
V roku 1999 to boli:
Ján Fabo, úspešný strelec z pištole, reprezentant Slovenska, účastník Olympijských hier, slovenský rekordér.
PaedDr. Vladimír Hromek, riaditeľ Odborného učilišťa v Ladcoch, reprezentant Slovenska v rybolove na udicu (muška), majster Slovenskej republiky, účastník Majstrovstiev sveta v USA a na sklonku roka 1999 v Austrálii.
Juraj Suchár, študent Gymnázia v Dubnici nad Váhom, úspešný účastník Celoslovenskej olympiády vo fyzike a na základe toho účastník Medzinárodnej olympiády v Padove – Taliansko.
Ladecké zvesti uverejňovali aj životopisy občanov, ktorí nejakým spôsobom prispeli k rozvoju i sláve našej obce.
Postupne sa uverejnili mená prof. Jozefa Kvasnicu - fyzika, docenta Mikušku - významného rusistu a dekana fakulty a Pavla Koyša - slovenského básnika. O týchto podrobne píšem v kronike, v časti za rok 1997.
V druhom polroku 1999 boli uverejnené životopisy Emila Pauera, správcu Štátnej ľudovej školy v Ladcoch od roku 1919 do roku 1939. Jeho zásluhy spočívajú predovšetkým v zavádzaní nových metód do vyučovania i mimoškolskej výchovy a to, že za jeho účinkovania sa fakticky začalo slovenské vyučovanie.
_____________________________________________________________
1274
_____________________________________________________________
Ďalej sa verejnosť oboznámila s kňazom, predstaveným lazaristov a riaditeľom Rádu milosrdných sestier sv. Vincenta v Ladcoch, Jána Hutvru, ktorý sa do mysle obyvateľov Ladiec zapísal ako ochranca nevinne zavraždených 19 občanov v apríli 1945. Po zrušení kláštorov mal pohnutý život, niekoľkokrát bol väznený. Patrí medzi významných organizátorov cirkevného života na Slovensku.
URBÁRSKE SPOLOČENSTVO
A LESNÉ DRUŽSTVO
Činnosť urbariátu
Významnou udalosťou pre Urbárske spoločenstvo v Ladcoch v roku 1999 bolo vysporiadanie vlastníctva spolumajiteľov urbárskych lesov zapísaných vo vlastníckom liste č. 877 k.u. v Košeckom Podhradí. Pri tomto vysporiadaní u notára bolo zapísaných 292 spolumajiteľov vlastníctva na 80 hektároch lesa.
Pozemkový fond oznámil, že poskytol náhradu za neodovzdanú pôdu, ktorú už nemohol vrátiť.
Iné zmeny sa v roku 1999 neuskutočnili (oproti roku 1998).
Budova bývalého pohostinstva v držbe urbárskeho spoločenstva bola i naďalej prenajatá firme AMV ako obchod s potravinami. Vo firme sa zmenil majiteľ – teraz Ing. M. Matuška.
Urbárske spoločenstvo i naďalej viedol výbor v zložení:
Jozef Martinák, predseda
Margita Kantoríková, pokladníčka
Ing. Emil Záhradník, Ing. Emil Remo, Ondrej Hriadel.
Činnosť Lesného družstva
v Ladcoch
Rovnako ako urbariát aj Lesné družstvo v Ladcoch sa v roku 1999 zaoberalo vysporiadaním majetkovo-právnych otázok – podielmi jednotlivých členov v lesoch Lesného družstva.
V roku 1999 sme zaznamenali pomerne vysokú aktivitu v starostlivosti o les. Členovia družstva vysadili 4 100 sadeníc a vyťažili 520 m3 dreva. Zhotovili 11 m3 lapákov a namontovali 16 lapačov na ochranu proti lykožrútovi. Lapače pravidelne doplňovali. Na ochranu proti burine hlavne v častiach s novou výsadbou v rozlohe 7,36 hektára používali metódu vykášania. Proti ohryzu zverinou robili ochranné nátery.
_____________________________________________________________
1275
_____________________________________________________________
Rekonštrukcia a oprava lesných ciest, ktorú na objednávku obecného úradu robilo Poľnohospodárske družstvo v Košeci, sa dotýkala aj lesov Lesného družstva. Jeho členovia pomáhali pri presvetlovaní, odstraňovaní porastu okolo ciest.
V roku 1999 bol na čele družstva tento výbor:
Jozef Martinák, predseda
Ing. Emil Záhradník, hájnik
Božena Majeríková, pokladníčka
Ing. Emil Remo
Valentín Bednárik (zomrel v roku 1999 vo veku 93 rokov).
Združenie urbárnikov a členov
lesného družstva Tunežice
Družstvo malo 51 členov – 51 akcií. Obhospodárovali 124 hektárov lesa (počas roku 1999 nezmenené), 42 hektárov lesných pozemkov.
Zmena nastala vo vlastníctve pasienkov, ktorá do konca roka nebola úplne vysporiadaná so stavbármi diaľnice.
Predsedom výboru bol Miroslav Kvasnica.
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO
1. máj so sídlom v Košeci
Poľnohospodárske
družstvo v roku 1999
Aj v roku 1999 pretrvávali niektoré negatívne javy, ktoré škodili poľnohospodárstvu a v konečnom dôsledku všetkým občanom.
Nedostatky spočívajú predovšetkým v tzv. roztváraní cenových nožníc medzi vstupmi do poľnohospodárstva a poľnohospodárskymi výrobkami, v nezavinenom zaťažení poľnohospodárskych podnikov starým blokom úverov a v narušenej plynulosti obehu peňazí. Toto všetko zasiahlo v plnej miere aj družstvo v Košeci, výrobné stredisko v Ladcoch nevynímajúc.
Na výročnej členskej schôdzi, ktorá sa konala 26. februára 1999 v Kultúrnom dome Ladce konštatovali aj to, že za desať rokov nejestvovala vláda, ktorá by poľnohospodárstvu venovala pozornosť, ktorá mu prináleží, skôr sa dočkali nedocenenia. Za toto obdobie sa ceny vstupov zvýšili o 300 %, ale ceny poľnohospodárskych výrobkov iba o 131 %, pričom spotrebiteľské ceny vzrástli o 320 %.
_____________________________________________________________
1276
_____________________________________________________________
Toto všetko malo vplyv aj na deštrukciu PD v Košeci, kde z roka na rok zaznamenávame pokles vo všetkých ukazovateľoch. Tieto fakty som zaznamenal v kronike obce Ladce a robím tak aj v zápise za rok 1999.
V roku 1999 bola celková výmera pôdy družstva 3 133 hektárov, na ktorej sa zabezpečovali úlohy celej rastlinnej výroby – výroby obilovín, ale i pre potreby živočíšnej výroby.
Poľnohospodárske družstvo Košeca malo v roku 1999 celkom 471 členov, z toho pracujúcich 139, nepracujúcich 72 a 260 dôchodcov.
Stav pracujúcich členov a pracovníkov bol k 31. decembru 1999 celkom 178 (124 mužov, 54 žien). Zaujímavá bola skladba podľa vzdelania: 8 s vysokoškolským vzdelaním, 30 s úplným stredným vzdelaním, 113 malo stredné odborné vzdelanie a 29 pracovníkov základné vzdelanie.
Uvádzam i niektoré pracoviská s počtom zamestnancov STREDISKO LADCE 13 pracovníkov, mechanizácia – 32, bitúnok – 11, správa – 17, výstavba – 11 atď.
V roku 1999 prijali 13 pracovníkov, z toho jedného v Ladcoch.
Rastlinná výroba
Celé družstvo v jednotlivých plodinách dosiahlo takéto výsledky:
Pšenica ozimná vysiata na 237 hektároch dala úrodu 928 ton (plánovaných 1040 ton), čo je plnenie na 89,2 %. Z hektára to bolo 3,91 tony (plánovaných 4,50 t).
Podobné výsledky boli aj v pestovaní ostatných plodín. Plánované výnosy nedosiahli ani u pšenice jarnej a raži, prekročili však výrobu jačmeňov na 107 %.
Obiloviny spolu v roku 1999 nevyšli. Nedodržali sa ani plánované výmery, ani výnosy.
Úspešnejší boli pri pestovaní ostatných plodín. Okrem ľanu, horčice a miešanky výnosy vysoko prekročili, ďatelinu dokonca na 189 %. Treba však povedať aj to, že niektoré z týchto plodín zasiali na väčšej výmere, ako plánovali.
V Ladcoch mali zámer dosiahnuť pri pestovaní pšenice ozimnej 4,5 tony z hektára, skutočne vypestovali 3,78 tony, u jačmeňa jarného namiesto 4 ton dosiahli len 3,53 tony z hektára.
Stredisko Ladce splnilo zámer vo výrobe obilia na 90,8 % - chýbalo 56 ton.
Rovnakými dlžníkmi zostali strediská Košeca, Ilava a ďalšie. Pri porovnávaní jednotlivých stredísk vo výrobe obilia najlepšie obstáli v Ladcoch s priemerom 3,69 tony z hektára, potom Košeca 3,51 tony, Ilava 3,19 tony a Koš. Podhradie 3,16 tony z hektára.
K celkovému hodnoteniu treba pripísať ešte fakt, že celé družstvo z plánovaných 507 hektárov pestovalo obilie na ploche o 40 hektárov menšej. Rok 1999 sa však i tak zaradil medzi tie menej úspešné.
_____________________________________________________________
1277
_____________________________________________________________
Naplnenie produkcie v pestovaní obilia sa prejavil v nedostatku jadra pre živočíšnu výrobu, najmä pre chov dojníc a ošípaných. Jadro sa muselo nakupovať a celkový výpadok produkcie sa prejavil čiastkou 1 284 000 Sk.
Celková strata z rastlinnej výroby sa v družstve počíta na viac ako 2 706 000 Sk. Jednotlivé strediská sa na strate podielali takto: Košeca – 658 000 Sk, LADCE – 455 000 Sk, Ilava – 597 000 Sk, Košecké Podhradie – 816 000 Sk, Horná Poruba – 240 000 Sk.
Z ostatných plodín pestovali vcelku úspešne i finančne efektívne repku ozimnú, kukuricu, lucernu, ďatelinu, ďatelinotrávy.
Neúspešne skončil najmä experiment s pestovaním maku, ktorý začali pestovať ako tržnú plodinu, na zabezpečenie priamych peňažných príjmov. Mak však zle zišiel a tak na 70 % ploche museli zasiať náhradnú plodinu a na ostatnej výmere bol mak pod úrovňou očakávania.
Pri hodnotení rastlinnej výroby, na ktorú má bezprostredný vplyv aj počasie sa konštatovalo, že okrem počasia treba vidieť príčiny aj v príprave pôdy, ktorá ani v roku 1999 pre nedostatok finančných prostriedkov nedostala, čo dostať mala.
Živočíšna výroba
V družstve chovali v roku 1999 podľa stavu z 31. decembra 1999 celkom 1 032 kusov hovädzieho dobytka, čo bolo o 57 viac ako v roku 1998. Z tohto počtu bolo 495 kusov dojníc.
V úžitkovosti dojníc však nastal pokles o 66 litrov na dojnicu, oproti 3 734 litrom v roku 1998 to bolo 3 668 litrov na dojnicu ročne.
Najväčšia úžitkovosť bola v stredisku LADCE 4027 litrov, v Košeci 3838 litrov, v Ilave 3719 litrov.
Celková dodávka za podnik bola 1 641 060 litrov.
V roku 1999 nastalo zhoršenie aj v zatriedení mlieka podľa kvality. Najlepšie obstálo stredisko LADCE, kde dosiahli v Q a v I. triede 96,80 %. Celé družstvo dosiahlo v zatriedení mlieka Q a I. trieda 76 %, čo bolo oproti roku 1998 o 6,54 % menej. V II. triede hodnotili 16,2 % a v triede neštandard 2,02 %.
Pri hodnotení dosiahnutej realizačnej ceny za 1 liter mlieka najvyššiu cenu mlieka dosiahli na stredisku Ilava 7,79 Sk, Ladce 7,76 Sk, Horná Poruba 7,74 Sk, Košeca 7,72 Sk. Nákladovosť na jeden liter mlieka predstavoval v Ladcoch 9,10 Sk. V ostatných strediskách prekročili vysoko 10 Sk. Náklady sa v porovnaní s realizačnou cenou začali vyrovnávať, čo dokazuje, že aj v podmienkach družstva Košeca sa dá vyrábať mlieko bez straty. V roku 1999 bol náklad na výrobu 1 litra mlieka za celé družstvo 10,38 Sk.
_____________________________________________________________
1278
_____________________________________________________________
Celkom v družstve odchovali 416 teliat. V Ilave 151, v Hornej Porube 105, v Ladcoch 89, v Košeci 83 kusov. Pritom natalita na 100 kusov kráv bola najväčšia v LADCOCH – 93 kusov (najmenšia v Ilave – 59 kusov).
Chov ošípaných v roku 1999 zabezpečovali strediská Ladce, Košeca a Košecké Podhradie. V Košeci sa chovali prasnice (60 kusov), od ktorých bolo 469 odstavčiat. Najväčšie prírastky zaznamenali v Košeci 0,67 kg, v Ladcoch 0,62 kg a v Košeckom Podhradí 0,53 kg. Priemer za družstvo bol 0,61 kg.
V chove oviec sa zámery nepodarilo úplne splniť. Na jednu bahnicu vyrobili 13,10 kg syra (menej ako v roku 1998).
Ostatné činnosti
a hospodárenie
Výsledky, ktoré dosiahli na jednotlivých strediskách sa prejavili v konečnom zúčtovaní takto:
Stredisko Košeca - 2 824 000 Sk
Stredisko LADCE - 1 577 000 Sk
Stredisko Ilava - 2 803 000 Sk
Stredisko Koš. Podhradie - 3 691 000 Sk
Stredisko Hor. Poruba - 1 810 000 Sk
Stavbári - 252 000 Sk
Služby + 686 000 Sk
Bitúnok + 2 589 000 Sk.
Z uvedeného vidieť, že najúspešnejším strediskom je bitúnok, ktorý vyprodukoval pomerne vysoký zisk, ktorý je však v porovnaní s rokom 1998 nižší o viac ako pol milióna korún. Z ostatných stredísk relatívne najlepší výsledok zaznamenali v LADCOCH.
Uvedené straty vo všetkých výrobných strediskách zapríčinilo neplnenie produkcie v rastlinnej výrobe v pestovaní obilovín a krmovín.
Zaujímavý je pohľad na jednotlivé ukazovatele finančných príjmov v roku 1999. Niektoré z nich: tržby z rastlinnej výroby 4 milióny 999 tisíc korún, tržby za výrobky živočíšnej výroby boli 12 953 000 Sk, za zvieratá viac ako 2 milióny Sk, tržby z nepoľnohospodárskej výroby 4 338 000 Sk, tržby z pomocných činností 26 a pol milióna korún. Pravda, podobne vysoké boli aj výdavky, takže hospodársky výsledok za rok 1999 bol 2 999 000 Sk schodok.
Výsledok je síce strata, ale bola o 1 859 000 Sk menšia ako v roku 1998.
31. decembra 1999 končili nájomné zmluvy na prenájom pozemkov. Budú sa uzatvárať na 7 rokov. Zmenila sa aj cena nájmu za ornú pôdu. Pre jednotlivé katastre bola stanovená cena ornej pôdy Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva
_____________________________________________________________
1279
_____________________________________________________________
v Bratislave. Percento sa zvýšilo z 0,3 % na 1 % u ornej pôdy. Výška nákladu vychádza z ceny pôdy stanovenej podľa bonitno-pôdno-ekonomických podmienok jednotlivých katastrov.
Značné zaťaženie pre družstvo bolo nájomné a dane. Ročné nájomné v roku 1999 predstavovalo 380 tisíc korún a daň z nehnuteľností za pozemky a hospodárske budovy (Košeca 370 tisíc Sk, Ladce 276 tisíc Sk, Ilava 288 tisíc Sk, Košecké Podhradie 104 tisíc Sk, Horná Poruba 59 tisíc korún). Všetky dane PD Košeca obciam zaplatilo, respektíve iným spôsobom vysporiadalo.
DODATOK
K ROKOM 1938 – 1945
v obecnej kronike str. 118 – 216
Dodatok je spracovaný na základe nového výskumu v Štátnom okresnom archíve v Považskej Bystrici. Vďaka ochote a pomoci pracovníčiek tohto archívu mohol kronikár nahliadnuť do novousporiadaných materiálov z rokov 1938 – 1945, resp. aj ďalších rokov, ak majú historickú kontinuitu.
Sú to väčšinou roky 2. svetovej vojny a roky, ktoré im predchádzali. I napriek politickým, ekonomickým a iným ťažkostiam, ktoré vojna priniesla, je v Ladcoch vidieť snaha obecného úradu urobiť čo najviac pre občanov.
Niet sporu, že aj v obci Ladce bol prítomný fašizmus v rôznych podobách. Bol to predovšetkým rasizmus, ktorý sa snažili vládne kruhy, včítane Župného úradu v Trenčíne a Okresného úradu v Ilave uplatňovať v plnej miere. Ich snahy boli však prefiltrované cez notárov a obecných funkcionárov a tak sa do praxe dostali v miernejšej podobe.
V tomto „dodatku“ je dosť mien z jednej i druhej strany barikády. Boli tu, žili medzi nami a konali tak, ako konali. Takmer všetci už nežijú, ale je isté, že tvorili dejiny našej obce, rovnako ako generácie pred nimi i po nich.
Ešte treba dodať, že v „dodatku ku kronike“ sú uvedené iba fakty a udalosti, ktoré nie sú v normálnom texte (od strany 118 – 216) tejto kroniky. Staré texty sú rozšírené o oblasť vedenia obce, poľnohospodárstva, elektrifikácie, života kláštora a o rasizmus v praxi obce Ladce.
_____________________________________________________________
1280
_____________________________________________________________
Obecný úrad
a jeho problémy
V rokoch 1938 – 1945 obecné zastupiteľstvo v pravom slova zmysle neexistovalo. Na jeseň roku 1938 (po vyhlásení slovenskej autonómie) Okresný úrad v Ilave odvolal z funkcie vtedajšieho starostu Jána Zajaca a celé obecné zastupiteľstvo zvolené vo voľbách. Súčasne 15. októbra 1938 vymenoval tzv. vládneho komisára obce – učiteľa Ľudovíta Stacha. Ten mal svojich (menovaných) poradcov, ale podľa zákona rozhodoval sám. Poradcov celé nasledovné obdobie doplňoval o rôznych odborníkov a zástupcov rôznych inštitúcií.
Tak na návrh obce, po schválení funkcionármi Hlinkovej gardy a Hlinkovej slovenskej ľudovej strany boli 14. októbra 1941 zaradení do poradného zboru zástupcovia cementárne František Martiš a Jozef Škulek. Druhý menovaný sa po voľbách v roku 1946 stal predsedom Miestneho národného výboru v Ladcoch za Demokratickú stranu.
Medzi najväčšie stavebné práce patrilo betónovanie cesty v dedine (od ohybu Lúčkovského potoka po Lippeho), výsadba stromových alejí, stavba rodinných domkov pre robotníkov a ďalšie práce, najmä na komunikáciách.
Rodinné domky
(k strane 191 kroniky)
Rodinné domky, ako to zdôvodňujú v žiadosti o finančnú podporu a stavebné povolenie v roku 1941, majú riešiť neutešené bytové pomery v obci. Doslova píšu: „... budú ich obývať miestni nemajetní občania – robotníci. Stanú sa ich majetkom a budú ich môcť obývať i v starobe.“
Kolaudácia sa konala 26. augusta 1943. V komisii boli Ing. Vladimír Pokorný, zástupca Všeobecného stavebného družstva v Bratislave, za Župný úrad Ing. J. Češka, staviteľ firmy Dominik Filipp z Trenčína a vládny komisár obce Ladce Ľudovít Stach.
Vládny komisár dal domky do prenájmu, keď ich najskôr obec Ladce kúpila od Všeobecného družstva Bratislava.
V zmluve s jednotlivými nájomníkmi sa hovorí, že majetkom sa stávajú po pozemkovo-knižnom prepísaní. Splácanie bolo rozvrhnuté na 25 rokov, nájomné 150 korún slovenských + úroky.
Celá výstavba rodinných domkov bola sprevádzaná rôznymi, najmä stavebnými problémami. Vybral som aspoň niektoré:
Prvé starosti boli s pozemkami, do ktorých bolo zainteresovaných mnoho majiteľov. Parcely pre 5 domkov dala cementáreň.
V studni (spoločnej pre vodovod) bol nedostatok vody. Museli ju prehlbovať (murársky majster Jozef Faturík).
_____________________________________________________________
1281
_____________________________________________________________
V roku 1943 (tesne pred obývaním) Ing. Andrašík zo štátnej správy hydrocentrály protestoval proti vyústeniu kanalizácie z obytných domkov do kanála hydrocentrály.
Problémy (kvalita dodávok) boli aj s firmou G. Rumpel, ktorá bola dodávateľom vodovodov a kanalizácie.
Príkazy a zákazy
Už na sklonku roku 1938, ale najmä v roku 1939 a ďalších, vládne úrady – ako to pri zmene režimov býva – chŕlia rôzne zákazy a príkazy. Týkalo sa to rôznych oblastí, hlavne však politickej.
Najviac inštrukcií prichádzalo do obce Ladce a Tunežice cez notára v Košeci k tzv. šuškanej, neskôr šeptanej propagande. 2. mája 1939 ukladajú nariadiť každému štátnemu zamestnancovi povinnosť udať každého rozširovateľa správ na najbližšej četníckej stanici.
Okresný náčelník v Ilave Dr. Pokorný na veľkom plagáte z 26. júna 1939 doslova tvrdí:“..., aby tejto zlomyselnej a zámernej podvratnej činnosti bol urobený koniec, žiadam občanov, aby každého rozširovateľa oznámili na najbližšej četníckej stanici.“
8. novembra 1939 prichádza do Ladiec a Tunežíc inštrukcia o organizovaní spravodajstva. Ukladá sa vybrať vhodné osoby a vyškoliť ich o tom, koho majú hlásiť: osoby rozširujúce myšlienky marxizmu a komunizmu, liberálne myšlienky, najmä protináboženské. A samozrejme židov a z menšín Maďarov a Čechov.
1.apríla 1938 (ešte Československá republika) Ministerstvo vnútra cez Okresný úrad v Ilave, četnícku stanicu a obce zakázalo akékoľvek verejné schôdze politického charakteru (ani v uzavretých miestnostiach, ani „pod šírim nebom“), ani verejné sprievody, členské schôdze politických strán. Nariadenie bolo zrejme namierené proti maďarským a nemeckým nacionalistom. Výnimkou z tohto nariadenia bol 1. máj 1938, oslavy ktorého organizovala v Ladcoch Sociálne – demokratická strana za predsedníctva Jána Turzu, za účasti do 200 občanov.
Rovnakého charakteru bol zákaz fotografovania pri hydrocentrále a v čiare spojujúcej kótu 450 – Kalište v chotári obce Tunežice s kótou 319 v blízkosti Lúčkovského potoka. Prekročenie tohto zákazu sa trestalo pokutou až 5000 korún, alebo 14 dní väzenia. Nariadenie bolo vydané v roku 1937 a v roku 1938 ho zrušili.
Na základe jedného nariadenia vlády Slovenskej republiky sa v Ladcoch dňa 17. decembra 1938 rozpustila organizácia Jednoty katolíckeho skauta. Rozpustenie a prebratie majetku vykonali: Štefan Saláth - notár z Košece, Jozef Filipp za Hlinkovu gardu na jednej strane a Anton Szomolányi s Antonom Gavlíkom za organizáciu skautingu. Majetok veľký nemali – odovzdali iba dva stany a knihy.
_____________________________________________________________
1282
_____________________________________________________________
V ten istý deň, na základe toho istého nariadenia zrušili v Ladcoch Robotnícku telocvičnú jednotu. Organizáciu rozpúšťali tí istí ako skautov. ZA RTJ sa likvidácie zúčastnili Alojz Steffek, Anton Sedlák, Gustáv Kadlečík. Odovzdali knihy, úradné spisy, legitimácie, členské známky a 431 korún v hotovosti.
Ešte jeden zákaz Okresného úradu v Ilave z 30. júna 1941, v ktorom sa zakazuje na verejných priestranstvách, najviac v hostincoch, počúvať iné rozhlasové stanice ako slovenské.
Hospodárenie obce
Ladce a Tunežice
Financovanie obce vo vojnových rokoch bolo veľmi zložité. Rozpočet Tunežíc sa podstatne líšil od rozpočtu Ladiec. Napr. v roku 1939 v Tunežiciach hospodárili so 17 tisícami korún, v Ladcoh s viac ako 625 000 korunami. To však bol rok veľmi mimoriadny, pretože boli aj roky chudobnejšie. V rokoch 1939 – 1940 nedostala obec Ladce nijaké dotácie a musela hospodáriť iba z vlastných príjmov.
Príjmy oboch obcí vyplývali z daní, príspevkov okresu a župy, z rôznych účelových dotácií i z pôžičiek. Podľa zistení v archívoch žila obec Ladce v podstate od roku 1929 v neustálych dlhoch. Inak nebolo možné obec budovať.
Tunežice sa pohybovali v skromnejších pomeroch. V roku 1942 celý majetok obce bol obecný dom, zvonica a márnica.
Na daniach vybrali okolo 3 400 korún a zvyšok, včítane odmien funkcionárom, bol z dotácie. Odmeny neboli nijako vysoké. Starosta mal mesačne 500 Ks, pôrodná asistentka 170, zvonár 20 korún.
Obci Tunežice nezostávalo nič, iba neustále podávať na vyššie inštancie žiadosti o podporu. V roku 1941 to bola žiadosť na elektrifikáciu obce. Z celkových nákladov žiadali od Župného úradu v Trenčíne 44 000 korún.
Nedostatok financií sa prejavil v brzdení akejkoľvek iniciatívy funkcionárov obce, rovnako Ladiec ako Tunežíc. Napr. regulácia Lúčkovského potoka (od štátnej cesty po kanál hydrocentrály) bola plánovaná na rok 1941. Regulácia toho istého potoka realizovaná desať rokov predtým bola nedokončená, pretože chýbalo zábradlie. V tomto čase obec Ladce nedostala nijaké financie od nadriadených orgánov. V roku 1943, keď už nejaké peniaze boli – nebolo na zábradlie železo (zbrojenie) a zábradlie sa robilo až po vojne. Namiesto regulácie ďalšej časti Lúčkovského potoka navrhol vládny komisár prekopať a prehĺbiť potok od štátnej cesty a železobetónový most rozšíriť. To sa aj realizovalo.
_____________________________________________________________
1283
_____________________________________________________________
Vládny komisár vo svojich sťažnostiach spomína viacero takýchto ťažkostí. Napr. konštatuje, že budova obecného domu klesá, pretože má nedostatočné základy. Peniaze chýbajú na cintorín, miestne komunikácie i na školu.
Kuriózne je, že v roku 1939 pýtajú od obce (i prinútia ju) príspevok 40 000 korún na „Rozvoj Slovenskej krajiny“.
S rozpočtami mali problémy aj školy. Rozpočet Ľudovej školy v Tunežiciach (riaditeľ Ján Retter) v roku 1944 sa pohyboval okolo 20 000 korún. Bolo v tom zarátané kúrenie a ďalšie iba najnutnejšie výdavky (1 m3 tvrdého dreva stál aj s porúbaním 190 korún). Rím. – kat. ľudová škola v Ladcoch (riaditeľ Ján Sivoň) v tom istom roku hospodárila so 40 000 Ks.
V roku 1941 určili pre obec Ladce a Tunežice cenu (hodnotu) pôdy. Napr. cenu za 1 siahu pôdy pri Rybníkoch určili na 10 Ks, záhrady v Ladcoch tiež na 10 Ks. Na ostatnú pôdu rátali cenu za 1 katastrálne jutro: Dolina 6 000 Ks, Závršie a Podskalie 3 500 Ks, Podprevrat, Podstránie 3 000 Ks, Pod Dubovú horu, Podkopčie, Skalité, Prevrat a ďalšie po 2 500 Ks za katastrálne jutro. Lúky boli ohodnotené na 2 000 Ks, pasienky na 1000 Ks. Podobne to bolo aj v Tunežiciach.
Ďalej spomeniem niektoré ďalšie dôležité, alebo zaujímavé udalosti a fakty týkajúce sa – i keď niekedy nepriamo - vedenia obce.
V roku 1943 vláda nariadila zavedenie pamätných kníh (kroniky). Okresný úrad v Ilave inštruuje, ako sa majú písať a uschovávať.
Kronikárom obce bol menovaný vládny komisár obce Ľudovít Stach a to pre obce Ladce i Tunežice (spoločná kronika).
V roku 1941 VESTA - slovenský priemysel minerálnych olejov v Bratislave - žiada o stavebné povolenie pre stavbu čerpacej benzínovej stanice v Ladcoch. Povolenie, ktoré firma od Okresného úradu dostala, obsahovalo 17 technických a bezpečnostných podmienok.
Ešte v novembri 1938 dostal obecný úrad smernicu ako pomáhať utečencom zo zabraného územia Maďarmi na južnom Slovensku. V Ladcoch to boli Ján Sivoň - učiteľ, Júlia Sivoňová, Katarína Raková a Pavel Belan - železničiar.
V roku 1942 sa zhoršila situácia v zásobovaní. Vyvolalo to veľký počet reakcií v úradnom styku s obcami, notármi a okresom.
Sprísnili sa kontroly obchodníkov a dodávateľov potravín, najmä múky, cukru a masti. Župný úrad zisťuje prípady šmeliny, zriaďuje sa hospodárska kontrolná služba. Obecné úrady dostávajú smernicu ako spolupracovať s touto službou a zamedzovať nekontrolovanému úniku potravín do miest,
_____________________________________________________________
1284
_____________________________________________________________
hlavne Bratislavy. Množia sa sťažnosti robotníkov z Ladiec a preto notár žiada o včasné zásobovanie obce, pretože väčšina robotníkov je odkázaná iba na nákup.
V roku 1942 dostal obecný úrad požiadavku vykázať v obci sa nachádzajúce úzkokoľajné železnice. Keďže železnička od Váhu po pílu, ktorá vozila drevo z pltí bola zrušená, zostala iba tá, ktorá vozila surovinu z lomu do cementárne. Dostala takúto charakteristiku: meria 2 200 metrov, pohon parný. Stavebné povolenie vydalo Ministerstvo železníc a verejných prác v Budapešti v roku 1913 a prevádzkové povolenie M. kir. Vásuti es hájozási Föfelügyelöség Budapest 31. októbra 1913.
Spory medzi miestnymi inštitúciami a cementárňou nastali pri pomenúvaní ulíc v Ladcoch. Obecný úrad v roku 1940 rozhodol, že ulica v starej obci sa bude volať Ulica Hlinkovej gardy, hlavná ulica ponesie názov Andreja Hlinku a terajšia Cementárska ulica ponesie názov Ulica Adolfa Hitlera. K tomu sa vyjadrili HG, HSĽS i Deutche partei – všetci súhlasili. Odvolala sa cementáreň, ktorá si neželala, aby Hitlerova ulica viedla po vrátnicu fabriky, ale len po železničné závory. Nasledovala výmena listov a nakoniec zjednotenie: ulica Adolfa Hitlera povedie až po cementáreň.
Poľnohospodárstvo
Súkromné poľnohospodárstvo v rokoch 1939 – 1945 (i po vojne) zápasilo s viacerými nedostatkami. V prvom rade to bol veľký tlak na dodávanie potravín, prísne kontroly, ale i nedostatok umelých hnojív, vtedy prístupnej techniky a pod. Aj v Ladcoch a Tunežiciach, hlavne po roku 1941, chýbali muži vo veku, v ktorom sa vtedy muselo narukovať do Slovenskej armády. Samotná obec Ladce i Tunežice boli charakterizované malými roľníkmi a čiastočne i väčšími (Málik, Vrábel a niektorí ďalší). Mnoho bolo robotníkov (cementáreň a Dubnica nad Váhom), ktorí vlastnili menšiu výmeru pôdy a dorobené potraviny použili pre svoju rodinu.
V archívnych dokumentoch upútala zaujímavá správa o ovocinárstve v obci Ladce a Tunežice. V júni 1943 sa konal v Ladcoch a Tunežiciach súpis ovocných stromov, ktorý pre Slovensko nariadil sám predseda vlády (Vojtech Tuka). Pre zaujímavosť a pre porovnanie predkladám ďalej kompletné výsledky:
_____________________________________________________________
1285
_____________________________________________________________
Ladce
Tunežice
Jablone
1 272
419
Hrušky
540
179
Čerešne
103
29
Višne
11
1
Bystrické slivky
549
168
Ostatné slivky
697
181
Marhule
16
7
Broskyne
2
6
Orechy
221
91
Moruše
9
3
Okrem ovocných stromov v Ladcoch narátali 454 ríbezlí (v Tunežiciach iba 12) a 108 egrešov (Tunežice 8).
Elektrifikácia
Rozširovanie priemyslu na konci tridsiatych rokov v oblasti Považia prinieslo rozširovanie vedení elektrickej energie v štyridsiatych rokoch.
Viacero týchto prác bolo spojených s Ladcami, čo prinieslo občanom pracovné príležitosti i nepríjemnosti s narúšaním poľnohospodárskej pôdy.
V roku 1942 výmer Ministerstva dopravy a verejných práv schvaľuje stavbu diaľkového prenosu elektrickej energie – vedenie: spojenie nových hydroelektrární na Váhu a celej oblasti Spojených elektrární severozápadného Slovenska a Západoslovenských elektrární. Bolo to 100 000 V vedenie Ladce – Beckov. Začínalo vo Vodnej elektrárni Ladce a viedlo medzi Váhom a železničnou traťou.
Počas stavby sa vyskytlo niekoľko problémov. Jedným z nich bol rozostavaný dom Jozefa Remu (v blízkosti budúceho vedenia). Elektráreň žiadala stavbu rodinného domu zastaviť, ale po splnení určitých podmienok stavbu povolili. 62 občanov Ladiec a Tunežíc dostalo odškodné za spôsobené škody na pôde pri stavbe vedenia.
Dňa 1. júna 1943 stavbu dokončili a 25. júla toho istého roku o 8.00 hodine bolo vedenie pod prúdom.
Ďalšia energetická stavba v roku 1943 bola 22 KV prípojka Ladce – Škodové závody Dubnica nad Váhom. Pre intenzívne zbrojenie v tomto závode sa stavbe prikladal mimoriadny význam.
Slovenské vápenné a trasové závody v Ladcoch žiadajú v marci 1942 stavebné povolenie na stavbu primárnej elektrickej prípojky od budovy cementového mlyna ku trafostanici v kameňolome Tunežice. Dostali 18 technických a bezpečnostných podmienok, ktoré pri stavbe dodržali a ku koncu toho istého roku bola prípojka funkčná.
_____________________________________________________________
1286
_____________________________________________________________
Kláštor v Ladcoch
Spoločnosť dcér kresťanskej lásky (Milosrdné sestry sv. Vincenta) podali v roku 1942 žiadosť a 2. decembra 1942 dostali súhlas Župného úradu v Trenčíne na zriadenie samostatnej provincie Spoločnosti dcér kresťanskej lásky na území Slovenskej republiky s materským domom v Ladcoch.
Župný úrad si kládol podmienky:
- Provinciálny riaditeľ, provinciálna predstavená, predstavené jednotlivých domov budú slovenskej štátnej príslušnosti a z toho hľadiska spoľahlivé.
- Zriadenie každého ďalšieho rehoľného domu si vyžaduje súhlas.
- Náboženstvo môžu z radov sestier vyučovať iba tie, ktoré sú slovenskej národnosti.
- Nebudú si robiť nároky na verejnú dobročinnosť alebo na verejné prostriedky.
K domu v Ladcoch v tom čase patrili:
Banská Bystrica (Apoštolská škola)
Banská Bystrica (Vincentium)
Belušské Slatiny (penzionát)
Malacky (Rím. – kat. ľudová škola a detský domov)
Moravský svätý Ján (Ľudová škola a detská opatrovňa)
Nitra (Rím. – kat. dievčenská meštianská škola)
Nitra (Dievčenské reálne gymnázium)
Nitra (Učiteľská akadémia)
Nemecké Pravno (detský domov)
Smolenická huta (zotavovňa)
Turčiansky svätý Martin (Domov svätej Lujzy)
Zvolen (Mariánum)
Výčapy – Opatová (detská útulňa).
Okrem toho členky rádu boli zamestnané v rôznych organizáciách a inštitúciách, v nemocniciach a detských charitatívnych ústavoch.
V zimnom období 1942 dostávali žiaci Rím. – kat. ľudovej školy v Ladcoch obedy v rámci Zimnej podpory detí. Obedy sa podávali v kláštore a chodilo na ne okolo 20 detí. Obec prispela za 75 dní akcie 5 125 korunami. Stravná jednotka na jeden obed bola 3 koruny.
Dňa 16. septembra 1943 na žiadosť Ústrednej správy Slovenskej provincie Dcér kresťanskej lásky Župný úrad v Trenčíne povolil zriadiť v Ladcoch Rím. – kat. detskú opatrovňu. Obec hradila vecné náklady a jednu pomocnú silu. Zriadenie opatrovne zdôvodnili zamestnanosťou matiek počas vojny.
_____________________________________________________________
1287
_____________________________________________________________
Rasizmus v praxi
Na Slovensku sa rasizmus v plnej miere prejavil už na konci roku 1939, ale oveľa vypuklejšie po vydaní tzv. Židovského kódexu na Slovensku v roku 1941.
Rok za rokom mali miestne orgány v obci menší vplyv na uplatňovanie týchto zákonov.
Ak sme v roku 1939 i 1940 videli vplyv na zmiernenie protižidovských opatrení, v rokoch 1941 – 1942 boli miestni činitelia viac – menej bezmocní. Viac mohla urobiť v prospech svojich pracovníkov cementáreň, ktorá sa najčastejšie odvolávala na nenahraditeľnosť židovských pracovníkov.
Ďalej uvádzam niekoľko príkladov rasizmu, ako sa prejavil od roku 1938 v Ladcoch.
Už 5. novembra 1938, teda mesiac po vyhlásení slovenskej autonómie, žiada komisia politickej správy (Dr. Trnka) „výkaz Židov“
s návrhom o premiestnenie do ich domovských obcí. V zozname sa nachádzali:
Július Neumann s manželkou a synom do Varína.
Ing. Erich Winternitz s manželkou a dcérou do Prahy.
Ignác Frayer do Krasňan.
MUDr. Rudolf Neuwirth s manželkou a synom do Žiliny.
Jozef Findel s manželkou, dcérou a synom do Bánoviec.
Ing. Otto Kaufmann s manželkou a dcérou do Senice.
Blanka Goldsteinová (Jirmanová) do Petrovice.
Karol Pláner s manželkou do Bratislavy.
Príkaz znel na okamžité vysťahovanie do domovských obcí, byt, prípadne obchod zapečatiť. Každá osoba si mohla zobrať 50 Kč. Príkaz sa neuskutočnil.
V septembri 1939 prišiel príkaz do 48 hodín označiť židovské obchody nápisom „židovský obchod“. V Ladcoch sa to týkalo Alexandra Lippeho a Jakuba Mandla.
13. septembra 1939 žiada Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zoznam Čechov. K nemu sa mala pripojiť poznámka o nahraditeľnosti. V Ladcoch mal zoznam 41 mien a takmer všetci dostali ohodnotenie „nahraditeľný“ a niektorí dokonca „nežiadúci“. Medzi známymi menami boli: rodina Jaromíra Syrového (hydrocentrála), František Doležal, Jozef Moravec (cementáreň), Jaroslav Nemec (vedúci kameňolomu), Jozef Klvaňa (míner), Anton Poruba (vedúci Budúcnosti), Osvald Adamec (robotník), Bohumil Zalaba (vedúci predajne Baťa), Adolf Ondráček (fotograf), František Dezort (pekár), Karol Gavlík (robotník), Ing. Erich Winternitz (technik), Ján Gach (míner), Karol Horký (robotník), Alois Vrána (robotník) a ďalší aj s manželkami a deťmi.
_____________________________________________________________
1288
_____________________________________________________________
V roku 1940 si MUDr. Neuwirth podal žiadosť o udelenie výnimky zo židovského zákona. Obec mu dala kladný posudok v otázkach: či je postrádateľný, majetkové pomery, postoj k Slovenskému štátu, mravný život, či upísal pôžičku Slovenskému štátu. Výnimku bez určenia konečného termínu dostal.
Zákazy a obmedzenia pre židovských občanov sa stupňovali. Niektoré z nich sú pre dnešné chápanie nepochopiteľné. Niektoré uvádzam:
- 9. marca 1940: Židia môžu pri štátnych sviatkoch Slovenského štátu zdobiť príbytky a domy iba štátnou vlajkou – nijakými inými symbolmi.
- 1941: Židia sa môžu na uliciach a iných verejných priestranstvách pohybovať iba do 21. hodiny. Cez Vianoce 1941 nesmeli vychádzať
od 14. hodiny 24. decembra do 5.hodiny rannej 26. decembra 1941. V tom istom čase prišiel zákaz navštevovať „árijské“ rodiny – domácnosti.
- V marci 1941 dali dočasné správy na židovský majetok. Takúto správu prevzal Rudolf Sitzler na majetok Ferdinanda Neuwirtha, Ján Hromka na Alexandra Lippeho, Ondrej Koyš na Jakuba Mandla. Bývalým majiteľom odobrali živnostenské oprávnenie a tým ich definitívne zbavili nielen majetku, ale aj možnosti ďalej podnikať.
- V auguste 1941 zakázali židovským občanom vlastniť rybolovné náčinie, vlastniť bicykel i jazdiť na ňom, vlastniť a používať telefón.
- Do 1. októbra 1941 prebiehala súťaž medzi obcami „kto sa zbaví židov“. Ako cena pre obec bolo určené umiestnenie pamätnej tabule na obecnom dome a ako dar knižnica pre obec. V okrese Ilava nikto takúto cenu nezískal.
- Protižidovská histéria postúpila do takého štádia, že i košecký notár Štefan Saláth musel pod prísahou prehlásiť, že nie je žid, ani položid.
- 26. mája 1942 prebiehal súpis židovského majetku. Napr. u Alexandra Lippeho sa zapisoval poľnohospodársky majetok, pôda, árenda, živý i mŕtvy inventár. Súpisu sa podľa nariadenia zúčastnil vládny komisár a predseda HSĽS.
- V auguste 1942 spísali „Pamätnú zápisnicu“ (vládny komisár, veliteľ HG a jeden svedok) o prenájme domu po Alexandrovi Lippem pre účely klubovne Hlinkovej mládeže a úradovne Hlinkovej gardy.
- Rasové opatrenia sa týkali aj Cigáňov („občania, ktorí sú pôvodom a rasou Cigáni“). Najviac opatrení prichádza po roku 1943, kedy sa začali organizovať pracovné tábory (koncentračné tábory) aj pre Cigáňov. Ladiec sa opatrenia týkali iba okrajovo.
- V roku 1943 sa Okresný úrad v Ilave sťažuje, že mnohé závody trpia podvratnú činnosť cudzincov. Žiadajú zoznam Čechov, Židov, Maďarov a iných s uvedením národnosti a roku, odkedy v továrni pracuje.
_____________________________________________________________1289
_____________________________________________________________
Z Cementárne Ladce odoslali zoznam, v ktorom boli uvedení títo pracovníci:
Július Bergmann
- Nemecko – 1920
Jozef Moravec
- Protektorát – 1934
Ján Tomay
- Nemecko – 1931
Bedrich Novák
- Protektorát – 1920
Ján Motyka
- Poľsko – 1908
Ján Sopilník
- Ukrajina – 1919
Ing. Erich Kant
- Protektorát – 1923
Z týchto rokov zostala v pamäti občanov Ladiec a okolia ešte jedna udalosť. Bol to kurz veliteľov Hlinkovej gardy z okresu Ilava, ktorý sa uskutočnil v dňoch 21. – 23. marca 1941 v Ladcoch.
Kurzu, najmä jeho záveru, predchádzali široké opatrenia politického a organizačného charakteru. Opatrenia úradov mali zabezpečiť veľkú účasť občanov na konečnú slávnosť na ihrisku v Ladcoch. Predtým obchádzali podniky a miestne úrady na zabezpečenie finančných prostriedkov na slávnosť. Obecný úrad Košeca dal 500 Ks, Tunežice 100 Ks atď. Obecný úrad v Ladcoch znášal niektoré vecné náklady. Zaistil osobný vlak na prepravu účastníkov, vychádzajúci zo Železničnej stanice Trenčianska Teplá do Ladiec. To všetko sa dialo preto, lebo na záverečnej oslave sa zúčastnil hlavný veliteľ Hlinkovej gardy a minister vnútra Slovenskej republiky Alexander Mach.
V archíve sa zachoval program záveru kurzu – 23. marca 1941:
9.00
- sv. omša (celebroval poslanec Slovenského snemu Karol Körper).
10.00
- privítanie Alexandra Macha
10.30
- Prísaha frekventantov kurzu
11.00
- Zhromaždenie robotníkov
- prejav Alexandra Macha
- defilé
- spoločný obed (v kláštore).
Podľa úradných záznamov sa na slávnosti zúčastnilo do 600 robotníkov z Ladiec a okolia. Podľa žijúcich občanov ich však bolo oveľa menej. Isté je, že vlak z Trenčianskej Teplej do Ladiec bol poloprázdny.
_____________________________________________________________
1290
_____________________________________________________________
DODATOK
K ROKOM 1875 - 1899
v obecnej kronike str. 46 - 49
Obecné zastupiteľstvo
v Ladcoch a Tunežiciach
v rokoch 1875 - 1899
V roku 1875 bol richtárom v Ladcoch Jozef Kello. Obecné zastupiteľstvo odhlasovalo (čo potvrdil aj Okresný úrad v Ilave) odmeny jednotlivým obecným činiteľom. Richtár dostal ročnú odmenu 40 zlatých, jeho zástupca – podrichtár Solomon Knöpfelmacher 25 zlatých. Tzv. úradní Jozef Král a Ondrej Koyš mali odmenu 8 zlatých každý. Obecní sluhovia Pavel Šedík a Ondrej Peterka po 15 zlatých ročne. Deti vyučoval v roku 1875 vybratý – najzbehlejší gazda, ktorý dostával od okresu 25 zlatých ročne.
Berný úrad v Púchove vyrúbil v tomto roku obciam vysoké dane, na čo sa sťažovali richtári z Ladiec, Tunežíc, ale i z Košece a Beluše. Obec Ladce za svoj majetok zaplatila daň 71,43 zlatého, z toho napr. za lesy „Pod hradiskom“ 14,84 zlatého.
V rokoch 1877, 1878, 1879 v Ladcoch nastalo dosť zmien v obecnom zastupiteľstve, v systéme tvorby obecných rozpočtov i daní.
Od roku 1878 bol richtárom v Ladcoch Jozef Koyš. V obecnom zastupiteľstve boli Jozef Kováčik, Pavel Záhradník, Jozef Pagáč, Marek Stiglitz (prenájomca pánskej pálenice), Adolf Wilhelm a ďalší.
V tom čase pre množiace sa poľné krádeže dôležitou funkciou bol tzv. poľný hájnik. V roku 1876 vykonával stráženie poľností Jozef Kukuliaš a od roku 1879 Pavel Šedík, obaja za 20 zlatých ročne.
V Uhorsku sa zaviedla tzv. krajinská daň – teda akési odvody štátu. Z toho si obec tzv. obecnou prirážkou strhla určité percento. Percento sa každý rok menilo, obec sa nemohla na výšku takéhoto príjmu spoliehať. I tak to neboli malé sumy. V roku 1879 zo sumy 1783 zlatých krajinskej dane pripadlo obci okolo 550 zlatých. Medzi obecné príjmy v týchto rokoch patrila aj pasienková daň (99 zl.), árenda z obecnej pôdy (4 zl.). Potom boli vlastné – obecné dane: na pozemkovej dani, všeobecne dôchodkovej a osobnej dani vyinkasovali v roku 1879 takmer 100 zlatých. Krajinskú daň v roku 1879 platil aj prenájomca pálenice Stiglitz (23,5 zl.), ktorú mu však župan z neznámych dôvodov odpustil. Ale prvá štátna učiteľka v Ladcoch Oľga Janecová 3 zlatky zaplatiť musela.
_____________________________________________________________
1291
_____________________________________________________________
Obec a cirkev
Obec Ladce a Tunežice prispievali na cirkevné výdavky pomerne značnými sumami. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch prispievali na plat organistu 20 zlatými, na drevo a vykurovanie dávali 20 – 25 zlatých, prispievali tiež na rôzne opravy bytu organistu, kostola, zvonice atď. V roku 1881 dosiahla táto suma takmer 100 zlatých.
Obecné zastupiteľstvo
v Tunežiciach
V osemdesiatych rokoch bol richtárom v Tunežiciach Ján Češko. Odmeny obecným činiteľom v Tunežiciach boli nižšie ako v Ladcoch. Richtár dostával 25 zlatých ročne, podrichtár 8 zl., úradník 8 zl., obecný sluha 4 zl., noční strážnici 20 zlatých. Okrem toho notárovi prispievali 45 zlatými. V tom čase v obecnom zastupiteľstve v Tunežiciach zasadali Adam Marguš, Andrej Letko, Solomon Marer, Ján Kvasnica, Jakub Biel a ďalší.
Rozpočet obce sa v Tunežiciach pohyboval okolo sumy 300 zlatých príjmov i výdavkov.
O desať rokov neskoršie bol richtárom stále Ján Češko, v obecnom zastupiteľstve sa však objavili aj nové tváre: Jozef Eliáš, Anton Kvasnica, Jozef Mikuška a Jozef Vlčanský.
Osemdesiate a deväťdesiate
roky v Ladcoch
V roku 1883 (až do roku 1888) stál na čele obce ako richtár Jozef Kováčik. Zasadania obecného zastupiteľstva sa konali obyčajne v dome richtára. V roku 1887 sa ladecký rozpočet blížil k 1 000 zlatým vo výdavkoch i príjmoch. Z krajinskej dane si ponechala obec z 1 zlatého 47 grajciarov (1 zlatý = 100 grajciarov). Oproti predchádzajúcemu rozpočtu pribudli niektoré nové výdavky – na doručiteľa (18 zl.) a na zvonára (12 zl. ročne).
Pri vyrubovaní daní boli v zoznamoch občanov aj poznámky „bez majetku“ a k menám občanov Biela, J. Krála, Alojza Čitela a ďalších bola dokonca poznámka „schudobnel“.
V roku 1885 boli členmi obecného zastupiteľstva Pavel Záhradník, Jozef Martinák, Ján Habánek, Juraj Faturík, Michal Hriadel, Juraj Hriadel, Augustín Winkler. Notárom v Košeci bol v tom čase Štefan Korínek.
_____________________________________________________________
1292
_____________________________________________________________
V roku 1888 sa richtárom v Ladcoch stal Pavel Záhradník. On sprevádzal Adolfa Schenka, keď s odborníkmi posudzovali budúci lom Butkov a bol i pri začatí prác v roku 1888.
V roku 1889, teda v čase výstavby cementárne, malo obecné zastupiteľstvo týchto členov:
Jozef Kováčik (bývalý richtár – teraz podrichtár), Mikuláš Kušnier, Pavol Habánek, Jozef Koštialik, Andrej Faturík, Mikuláš Koštialik, Šimon Stiglitz, Juraj Fatura. Rozpočet v tomto roku mali veľmi nízky – iba 557 korún (1 zlatý = 2 koruny) v príjmoch a výdavky 748 korún. Obecná prirážka v krajinskej dani bola iba 35 grajciarov z 1 zlatého.
Z roku 1891 vyberám časť pozvánky na zasadanie obecného zastupiteľstva ako ukážku dobového vyjadrovania a úradnej formulácie. Členov obecného zastupiteľstva obišiel obecný sluha (neskôr „doručiteľ). Pozvaní obežník podpísali a na schôdzu sa veľmi disciplinovane dostavili (čo vidieť z prezenčných listín). Na záver pozvánky bolo napísané:
„Na toto zhromaždenie nižepodpísané predstavenstvo s úctou povoláva všetkých ctených pp. údov zastupiteľského zboru“.
V tom istom roku sme zaznamenali žiadosť hasičského zboru o finančnú podporu „Prosba hasičského spolku v obci Ladce straniva udržania hasičskej spoločnosti“. Požiadavka sa rovnala polovici obecného rozpočtu na rok 1891. Išlo o nákup hadíc, lopát, rebríkov a ďalších súčastí hasičského výstroja. V tom čase sa po prvýkrát prejavila existencia cementárne, ktorá prispela 200 zlatými, čo spolu s príspevkom obce znamenalo takmer celú požadovanú sumu 336 zlatých.
Rok 1897 bo v znamení veľkých zmien v obecnom zastupiteľskom zbore. Richtárom bol i naďalej Pavel Záhradník, ale medzi členmi sa objavilo viacero nových mien.
Dňa 9. januára 1897 schvalovali obecný rozpočet (836 zlatých príjmy – 786 výdavky) títo členovia: Róbert Schenk, Stiglitz Šimon, Neuwirth Jakub, Lippe Jozef, Barényi August, Ján Zelík, Jozef Riecky, Michal Koyš, Michal Kvasnica, Jozef Blaško, Andrej Košťál, Vincent Šimíček. Všetci sa dostavili, iba Róbert Schenk sa nechal zastupovať. Nebol členom zastupiteľstva, ale zaviedol sa úzus, že sa na každom zasadaní zastupiteľstva zúčastní niekto z cementárne.
_____________________________________________________________
1293
_____________________________________________________________
OBSAH
1996
ÚVOD
1091
OBYVATEĽSTVO OBCE
Počet obyvateľov. V roku 1996 sa narodili. V roku 1996 zomreli. Občianske podujatia.
1092
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO V ROKU 1996
Zasadania. Všeobecne záväzné nariadenia.
1094
PRÍJMY Z DANÍ
Daň z pozemkov. Daň zo stavieb.
1097
NAJDÔLEŽITEJŠIE STAVBY V ROKU 1996
Plynofikácia. Obecný vodovod. Modernizácia telefónnej siete. Výstavba diaľnice Nemšová – Ladce.
1098
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
„Divoké skládky“. Vývoz odpadu. Zrušenie skládky a jej rekultivácia. Separovaný zber odpadu. Ochrana prírody.
1100
OBCHOD A SLUŽBY PRE OBČANOV
1102
ŠKOLY V ROKU 1996
Materská škola v Ladcoch. Základná škola. Odborné učilište.
1103
KULTÚRNY ŽIVOT V LADCOCH
Centrum voľného času. Klub „Repete“. Odhalenie pamätnej tabule Pavlovi Koyšovi. Kino obecného úradu. Knižnica. Ostatné podujatia.
1108
ORGANIZÁCIE A SPOLKY OBČANOV
Dobrovoľná požiarna ochrana v Ladcoch. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Slovenský rybársky zväz. Územný spolok Slovenského červeného kríža. Slovenský záhradkársky zväz. Združenie technických a športových činností. Telovýchovná jednota Tatran Ladce. TJ Tatran Tunežice. Slovenský zväz chovateľov. Matica slovenská. Dobrovoľný požiarny zbor v Tunežiciach.
1112
LESNÉ DRUŽSTVO A URBÁRSKE SPOLOČENSTVO
Lesné družstvo v Ladcoch. Urbárske spoločenstvo v Ladcoch. Lesné družstvo a urbárske spoločenstvo v Tunežiciach.
1120
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA
HZDS, SNS, KSS, KDH.
1121
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.
Zmeny v akciovej spoločnosti. Výsledky v roku 1996. Technika, rekonštrukcie a opravy. Ekologické opatrenia a výsledky. Kolektívna zmluva. Dlhopisy v prospech zamestnancov. Rôzne udalosti.
1123
ŽELEZNIČNÁ STANICA V LADCOCH
Dopravná intenzita. Tržby z prepravy. Nehodovosť.
1127
_____________________________________________________________
_____________________________________________________________
VODNÁ ELEKTRÁREŇ
1128
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO
Rastlinná výroba. Živočíšna výroba. Celková úroveň hospodárenia. Predstavenstvo.
1129
1997
ÚVOD
1134
OBYVATEĽSTVO V ROKU 1997
Narodené deti. Občania, ktorí zomreli. Zbor pre občianske záležitosti.
1135
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO V ROKU 1997
Zasadania. Volebné obvody. Orgány štátnej správy a ostatné inštitúcie.
1137
RÔZNE PODUJATIA A AKTIVITY OBČANOV
Referendum o vstupe do NATO. Zvonica v Horných Ladcoch.
1141
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Problémy so skládkami domového odpadu. Všeobecne záväzné nariadenie. Separovaný zber odpadu. Park v Ladcoch. Bociany v roku 1997.
1142
DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ
Daň z pozemkov. Daň zo stavieb.
1143
OBCHOD A SLUŽBY
1144
VÝZNAMNÉ VÝROČIA A UDALOSTI
525. výročie prvej písomnej zmienky o obci Ladce. 600. výročie prvej písomnej zmienky o Tunežiciach. Iné spomienkové oslavy a stretnutia.
1145
ŠKOLY V LADCOCH
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište.
1148
KULTÚRNY ŽIVOT V OBCI
Kultúrne súbory. Klub Repete. Koyšove Ladce 1997. Kino kultúrneho domu. Obecná knižnica. Významnejšie podujatia.
1152
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA V ROKU 1997
HZDS, KDH, SNS, KSS.
1155
ORGANIZÁCIE A SPOLKY
TJ Tatran Ladce. TJ Tatran Tunežice. Združenie technických a športových činností. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Dobrovoľný požiarny zbor. Slovenský zväz záhradkárov. Slovenský červený kríž. Slovenský rybársky zväz. Poľovnícke združenie Bukovina. Organizácia žien. Slovenský zväz chovateľov. Matica Slovenská.
1157
_____________________________________________________________
_____________________________________________________________
LESNÉ DRUŽSTVO A URBARIÁTY
Lesné družstvo Ladce. Urbárske spoločenstvo Ladce. Združenie urbárnikov a členov lesného družstva v Tunežiciach.
1165
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.
Celková situácia v roku 1997. Majetkové zastúpenie akcionárov. Organizačné zmeny. Mimoriadne valné zhromaždenie. Zasadanie predstavenstva a dozornej rady. Výroba a technické opatrenia. Predaj cementu v roku 1997. Prvý spoločný podnik. Niektoré mimovýrobné aktivity.
1167
ŽELEZNIČNÁ STANICA V LADCOCH
1172
VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE
Povodeň 1997
1172
DIAĽNICA NEMŠOVÁ – LADCE
1173
VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI
1176
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO KOŠECA
Rastlinná výroba. Živočíšna výroba. Náklady na výrobu. Správa družstva.
1178
1998
ÚVOD
1183
OBYVATEĽSTVO
Narodené deti. Zomrelí občania. Komentár.
1184
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO
Zasadania obecného zastupiteľstva. Volebný program – hodnotenie.
1185
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
1187
DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ
Daň z pozemkov. Daň zo stavieb.
1188
OBCHOD A SLUŽBY V ROKU 1998
1189
VOĽBY DO NR SR
Predvolebná kampaň. Organizácia volieb. Priebeh volieb, komisie. Výsledky volieb.
1190
VOĽBY DO OBEC. ZASTUPITEĽSTVA A STAROSTU OBCE
Organizácia volieb. Obvody, okrsky, volebné komisie. Kandidátky. Výsledky volieb.
1194
CELOŠTÁTNE REFERENDUM
1197
ŠKOLSTVO V OBCI
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište.
1198
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT V OBCI
Celková charakteristika. Využívanie kultúrneho domu. Kultúrno-spoločenské aktivity. Koyšove Ladce. Obecná knižnica. Zbor pre občianske záležitosti.
1201
_____________________________________________________________
_____________________________________________________________
ZAUJÍMAVÉ UDALOSTI V OBCI V ROKU 1998
Kláštorný zvon. Cvičenie CO. Návšteva Prof. Antona Hlinku. Televízne „Smiechoty“.
1204
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA
Hnutie za demokratické Slovensko. Komunistická strana Slovenska. Kresťansko-demokratické hnutie. Slovenská národná strana. Strana občianskeho porozumenia.
1205
ORGANIZÁCIE A SPOLKY
Slovenský zväz chovateľov. Slovenský zväz záhradkárov. Slovenský rybársky zväz. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Slovenský zväz zdravotne postihnutých. TJ Tatran Ladce. Združenie športových a technických činností. Miestny spolok Slovenského červeného kríža. Matica slovenská. TJ Tatran Tunežice. Poľovnícke združenie Bukovina. Dobrovoľná požiarna ochrana Ladce a Tunežice.
1207
LESNÉ DRUŽSTVO, URBÁRSKE SPOLOČENSTVO
1216
VÝSTAVBA DIAĽNICE
1216
ŽELEZNIČNÁ STANICA V LADCOCH
1217
VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE
1218
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.
Postavenie cementárov na Slovensku. Investície. Výroba a predaj cementu. Účasť na diaľničnom programe. Zamestnanci a vedenie podniku. Mimovýrobné aktivity.
1219
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO KOŠECA
Rastlinná výroba. Živočíšna výroba. Náklady na výrobu. Členstvo Poľnohospodárskeho družstva .
1222
1999
ÚVOD
1228
OBYVATEĽSTVO
Stav obyvateľstva. Narodení v roku 1999. V roku 1999 zomreli.
1229
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO A OBECNÝ ÚRAD
Prvé zasadanie. Komisie obecného zastupiteľstva. Zasadania: 5. február, 4. marec, 1. apríl, 6. máj, 3. jún, 2. júl – mimoriadne zasadanie, 3. august, 2. september, 7. október, 4. november a slávnostné zasadanie 16. decembra 1999. Sumárne hodnotenie. Daň z nehnuteľností. Bytové hospodárstvo. Zbor pre občianske záležitosti.
1230
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Ovzdušie. Vodné hospodárstvo. Odpadové hospodárstvo.
1240
VOĽBA PREZIDENTA SR
Voľby v Ladcoch.
1241
_____________________________________________________________
_____________________________________________________________
ŠKOLSTVO V OBCI
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište.
1242
KULTÚRNY ŽIVOT
Koyšove Ladce. Rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. Deň matiek. Deň zvrchovanosti Slovenska. Výročie SNP. Vítanie roku 2000. Ďalšie podujatia. Kultúrny dom. Kino domu kultúry. Obecná knižnica. Obecná kronika. Ladecké zvesti. Miestny rozhlas. Klub seniorov. Mladí divadelníci. Zábavné odpoludnie. Spevácky krúžok žien. Dychová hudba. Tanečné súbory.
1246
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA
Hnutie za demokratické Slovensko, Komunistická strana Slovenska, Slovenská národná strana, Kresťansko-demokratické hnutie.
1252
ORGANIZÁCIE A SPOLKY
Poľovnícke združenie Bukovina. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Matica slovenská. Slovenský rybársky zväz. Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Slovenský zväz záhradkárov. Združenie technických a športových činností. Slovenský červený kríž. Dobrovoľná požiarna ochrana Tunežice. Slovenský zväz chovateľov. Telovýchovná jednota Tatran cementáreň Ladce. Telovýchovná jednota Tatran Tunežice.
1255
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.,
Vstup firmy Berger do Považskej cementárne. Účasť na výstave. Grand prix Slovak gold. Nová dozorná rada. Spoločný podnik. Výrobky PCLA. Predaj cementu. 110. Výročie založenia Cementárne v Ladcoch. Stretnutie bývalých cementárov. Mimoriadne číslo "Ladeckého cementára“. Tradičný turnaj na Deň stavbárov. Rekapitulácia výroby a predaja v roku 1999.
1264
ŽELEZNIČNÁ STANICA
Dopravná intenzita Železničnej stanice. Tržby v stanici Ladce a v Beluši. Nehodovosť.
1269
VODNÁ ELEKTRÁREŇ
1270
OBCHOD A SLUŽBY
1271
RÔZNE UDALOSTI A OSOBNOSTI V OBCI LADCE
Diaľnica. Stretnutie rehoľných sestier. Minister vlády SR Peter Magváši. Modlitebňa v Tunežiciach. Najvyšší muž západoslovenského regiónu. O Ladcoch v časopise „Verejná správa“. Úspešní občania Ladiec.
1272
URBÁRSKE SPOLOČENSTVO A LESNÉ DRUŽSTVO
Činnosť Lesného družstva. Činnosť Urbariátu v Ladcoch. Združenie urbárnikov a členov lesného družstva Tunežice.
1275
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO KOŠECA
Poľnohospodárske družstvo Košeca v roku 1999. Rastlinná výroba. Živočíšna výroba. Ostatné činnosti a hospodárenie.
1276
_____________________________________________________________
_____________________________________________________________
DODATOK KU KRONIKE (str. 118 – 216)
1938 – 1945 úvod. Obecný úrad a jeho problémy. Rodinné domky. Príkazy a zákazy. Hospodárenie obce Ladce a Tunežice. Poľnohospodárstvo. Elektrifikácia. Kláštor v Ladcoch. Rasizmus v praxi.
1280
DODATOK KU KRONIKE (str. 46 – 49)
Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch a Tunežiciach v rokoch 1875 – 1899. Obec a cirkev. Obecné zastupiteľstvo v Tunežiciach. Osemdesiate a deväťdesiate roky v Ladcoch.
1291
_____________________________________________________________

 

 

1295
KRONIKA OBCE LADCE
ROK 2000 - 2003
KRONIKÁR: Branislav LIPTÁK
1296
OBSAH
Rok 2000
ÚVOD 1302
OBYVATEĽSTVO OBCE 1304
Narodené deti. V roku 2000 zomreli. Štatistika za roky 1991 – 2000.
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO A OBECNÝ ÚRAD 1305
Zameranie a výsledky rokovaní v roku 2000. Komisie obecného zastupiteľstva.
VÝSTAVBA OBCE 1309
Plynofikácia. Rekonštrukcia energokanálov. Čistenie potokov. Horské cesty. Výstavba garáží. Iné práce.
ROZPOČET A DANE V ROKU 2000 1311
Rozpočet. Daň z nehnuteľnosti.
ZBOR PRE OBČIANSKE ZÁLEŽITOSTI 1312
Organizačné členenie. Podujatia v roku 2000.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1314
Komunálny odpad. Svetový deň vody. Starostlivosť o zeleň. Životné prostredie v okolí cementárne.
DIAĽNICA 1316
REFERENDUM 1317
Priebeh referenda. Výsledky.
STAV OBCHODU A SLUŽIEB 1318
Sieť obchodov a služieb.
ŠKOLSTVO V OBCI 1320
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište.
KULTÚRNY ŽIVOT 1324
Plynofikácia kultúrneho domu. Rozdelenie priestorov. Relax. Súbory. Oslavy. Koyšove Ladce 2000. Pocta P. Koyšovi. Ladecké zvesti.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA 1329
Hnutie za demokratické Slovensko – Ľudová strana. Slovenská národná strana. Komunistická strana Slovenska. Kresťansko – demokratické hnutie.
ORGANIZÁCIE A SPOLKY V LADCOCH 1331
Slovenský rybársky zväz. Telovýchovná jednota Tatran Ladce. TJ Tatran Tunežice. Matica Slovenská. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Združenie technických a športových činností. Slovenský zväz chovateľov. DPZ Ladce. DPZ Tunežice. Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Slovenský červený kríž. Slovenský zväz záhradkárov. Poľovnícke združenie Bukovina.
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s. 1340
Celkové zameranie a privatizácia. Výroba v roku 2000. Vedenie cementárne. Tradičné aktivity.
VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE 1342
POŠTOVÝ ÚRAD V LADCOCH 1343
ŽELEZNIČNÁ STANICA LADCE 1344
LESNÉ DRUŽSTVO A URBÁRSKE SPOLOČENSTVO 1344
1297
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO 1346
Rastlinná výroba. Výsledky živočíšnej výroby. Investície. Ekonomické výsledky.
Doplnok ku stranám 31., 36., 58. kroniky obce Ladce
ROD MAJTHÉNYI – MOTEŠICKÝ 1349
Niektorí významní členovia rodiny. Motešického panstvo. Rod Motešických od 17. storočia. Poslední z Motešických. Rodokmeň rodiny od začiatku 17. storočia. Erb rodiny Motešických.
Rok 2001
ÚVOD 1356
OBYVATEľSTVO 1358
Narodené deti. V roku 2001 zomreli. Sčítanie obyvateľstva, domov a bytov. Poľnohospodársky súpis.
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO, OBECNÝ ÚRAD 1360
Zameranie a výsledky zasadaní. Zloženie obecného zastupiteľstva a komisií. Štáb civilnej obrany. Referenti obecného úradu. Prehľad niektorých aktivít.
VÝBER DANÍ 1367
ZBOR PRE OBČIANSKE ZÁLEŽITOSTI 1368
Organizačné členenie. Podujatia v roku 2001.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1369
Celkové zameranie. Pevný domový odpad. Zeleň v obci. Stav ovzdušia.
VOĽBY DO ZASTUPITEĽSTVA KRAJA TRENČÍN 1372
Organizácia volieb v obci. Výsledky volieb. Druhé kolo volieb.
OBCHOD A SLUŽBY V OBCI 1374
ŠKOLSTVO 1375
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište.
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT V OBCI 1380
Koyšove Ladce. Výročia dychoviek. Ďalšie kultúrno-výchovné a spoločenské podujatia. Ladecké zvesti. Obecná knižnica. Súbory. Využívanie kultúrneho domu.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA 1384
Hnutie za demokratické Slovensko – Ľudová strana. Slovenská národná strana. Komunistická strana Slovenska. Kresťansko-demokratické hnutie.
ORGANIZÁCIE A SPOLKY 1386
Telovýchovná jednota Tatran Ladce. TJ Tatran Tunežice. Združenie technických a športových činností. Matica slovenská. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Slovenský rybársky zväz. Dobrovoľný hasičský zbor Ladce (Tunežice). Slovenský zväz záhradkárov. Slovenský červený kríž. Slovenský zväz chovateľov. Kresťanské aktivity.
1298
VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE 1394
ŽELEZNIČNÁ STANICA V LADCOCH 1395
POŠTOVÝ ÚRAD 1396
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s. 1396
Vedenie cementárne. Modernizácia cementárne. Odprašovacie zariadenia. Spaľovanie mäsokostných múčok. Hospodárske výsledky v roku 2001. Výsledky výroby a predaja.
LESNÉ DRUŽSTVO. URBÁRSKE SPOLOČENSTVO 1399
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO KOŠECA 1400
ROK 2002
ÚVOD 1405
OBYVATEĽSTVO 1406
Narodené deti. V roku 2002 zomreli.
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO. OBECNÝ ÚRAD 1408
Úlohy zastupiteľstva a úradu. Zmeny kompetencií. Významné rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Zoznam čerpania investičných prostriedkov od roku 1999. Zloženie obecného úradu.
VOĽBY V ROKU 2002 1413
Voľby poslancov do NR SR. Voľby orgánov samosprávy a starostu obce.
DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ 1416
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1417
Zeleň v obci. Komunálny odpad. Zber odpadových surovín. Voda a vodné toky. Ovzdušie.
OBCHOD A SLUŽBY 1420
ŠKOLSTVO V LADCOCH 1421
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište.
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT 1426
Koyšove Ladce. Súbory a kolektívy záujmovej umeleckej činnosti. Oslavy. Ladecké zvesti. Knižnica. Monografia. Kino Slovan. Ladce na internete. Renovácia sakrálnych objektov. Nový správca fary v Košeci.
ZBOR PRE OBČIANSKE ZÁLEŽITOSTI 1431
Podujatia v roku 2002. Organizačné zloženie.
VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE 1432
ŽELEZNIČNÁ STANICA LADCE 1433
POŠTOVÝ ÚRAD V LADCOCH 1433
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s. 1434
Investičná výstavba. Ekológia výroby a výrobkov. Hospodárske výsledky. Výroba a predaj.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA 1437
Hnutie za demokratické Slovensko. Komunistická strana Slovenska. Pravá Slovenská národná strana. Kresťansko-demokratické hnutie. Návšteva ministra Jána Čarnogurského v Ladcoch.
1299
ORGANIZÁCIE, SPOLKY, ZDRUŽENIA 1439
TJ Tatran cementáreň Ladce. TJ Tatran Tunežice. Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Matica slovenská. Dobrovoľný hasičský zbor. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Združenie technických a športových činností. Slovenský rybársky zväz. Slovenský zväz záhradkárov. Slovenský červený kríž. Slovenský zväz chovateľov. Poľovnícke združenie Bukovina.
LESNÉ DRUŽSTVO A URBÁRSKE SPOLOČENSTVO 1447
Lesné družstvo a urbárske spoločenstvo v Ladcoch. Lesné družstvo a urbárske spoločenstvo v Tunežiciach.
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO KOŠECA A VÝROBNÉ
STREDISKO LADCE 1449
DODATKY k zápisu v kronike:
POPIS OBCE (k strane 10. – 19. kroniky) 1451
Pôda, pôdne typy. Flóra a fauna.
LADCE A OKOLIE V OBDOBÍ PRAVEKU A VČASNÉHO
STREDOVEKU (k strane 20. kroniky) 1453
FARNOSŤ KOŠECA, STAVBA KOSTOLOV (k strane 36. kroniky) 1456
Prvý farský kostol. Súčasný kostol. Kostol Svätého Valentína v Ladcoch. 20. storočie. Ekonomický vzťah ku Košeckej fare. Prehľad významnejších kňazov.
ROK 2003
ÚVOD 1463
OBYVATEĽSTVO OBCE V ROKU 2003 1465
Počet obyvateľov. Prehľad narodených detí za roky 1993 – 2002. Narodené deti. Zomreli v roku 2003.
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO, OBECNÝ ÚRAD. 1467
Prvé zasadanie obecného zastupiteľstva. Okruh činností zástupcu starostu. Zloženie komisií. Obsah zasadaní v roku 2003 (včítane Štábu Civilnej ochrany). Presun kompetencií na obec. Uvedenie Všeobecne záväzného nariadenia (evidencia psov). Hodnotenie prvého roku volebného obdobia. Pracovníci obecného úradu.
REFERENDUM O VSTUPE SR DO EÚ 1473
ZBOR PRE OBČIANSKE ZÁLEŽITOSTI 1474
DANE V ROKU 2003 1475
Dane z nehnuteľností. Všeobecne záväzné nariadenie.
ROZPOČET OBCE V ROKU 2003 1477
OBCHOD A SLUŽBY OBYVATEĽSTVU 1478
Potraviny. Pohostinstvo. Iné predajne a podniky. Služby.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA 1479
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko. Slovenská národná strana. Komunistická strana Slovenska. Kresťansko-demokratické hnutie.
1300
ORGANIZÁCIE A SPOLKY V OBCI 1481
Telovýchovná jednota Tatran cementáreň Ladce. TJ Tatran Tunežice. Slovenský rybársky zväz. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Miestny odbor Matice slovenskej. Slovenský zväz chovateľov. Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Slovenský zväz záhradkárov. Združenie technických a športových činností. Slovenský červený kríž. Dobrovoľný hasičský zbor. Poľovnícke združenie Bukovina.
ŠKOLSTVO V OBCI 1488
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište.
KULTÚRNY ŽIVOT 1492
Koyšove Ladce. 50. výročie Domu kultúry. Monografia „Ladce“. Súbory záujmovej umeleckej činnosti. Pamätná sieň. Oslavy a spomienkové stretnutia. Ladecké zvesti. Obecná knižnica. Kino Slovan. Využívanie priestorov kultúrneho domu.
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s. 1498
Vedenie v roku 2003. Technický a technologický rozvoj. Investície do ekológie. Certifikát kvality. Výrobné ukazovatele za rok 2003. Plnenie základného programu modernizácie cementárne. Podnikateľské aktivity.
VODNÁ ELEKTRÁREŇ 1501
ŽELEZNIČNÁ STANICA V LADCOCH 1503
POŠTA V LADCOCH 1504
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1504
Zeleň. Odpadové hospodárstvo. Vodovod. Rozšírenie plynovodu. Vplyv cementárne na ovzdušie v obci.
URBARIÁT A LESNÉ DRUŽSTVÁ 1507
Urbárske spoločenstvo a Lesné družstvo v Ladcoch. V Tunežiciach.
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO KOŠECA 1508
Rastlinná výroba. Živočíšna výroba. Ekonomické výsledky. Členstvo a pracovníci.
1301

 

Rok 2000

1302
ÚVOD
Rok 2000 bol rokom pokojným, bez väčších rušivých momentov a udalostí.
Životná úroveň väčšiny obyvateľstva zaznamenala opäť mierny pokles. Bolo to tak i napriek zvýšeniu starobných a invalidných dôchodkov a čiastočnému riešeniu nezamestnanosti prostredníctvom verejnoprospešných prác. Celková ekonomická situácia mala najväčší dopad na rodiny s deťmi.
V nálade obyvateľstva prevládal skôr skepticizmus, ako zainteresovanosť do diania v štáte. Občania sa však zaujímali – i keď viac pasívne ako aktívne – o otázky obce, najmä o plynofikáciu, zavedenie vodovodu, miestne komunikácie a iné otázky priamo sa ich dotýkajúce.
Počasie z pohľadu poľnohospodárov a v konečnom dôsledku všetkých, sa hodnotí v celej Slovenskej republike ako veľmi nepriaznivé, niekde katastrofálne. Veľké sucho od jari do jesene znížilo rastlinnú výrobu takmer o 50% na poliach výrobného strediska v Ladcoch.
Značný pokrok sa prejavil vo výstavbe obce. Sem patrí najmä plynofikácia Tunežíc a Horných Ladiec, čistenie potokov, výstavba horských ciest, výstavba garáží a celková úprava obce.
Obecné zastupiteľstvo zasadalo pravidelne a bolo prínosom pre celkovú koncepciu vedenia obce a plnenie volebného programu. Zásadnou otázkou bolo plnenie priorít v hospodárskych otázkach, otázkach kultúrno-spoločenských, politických i na úseku spolupráce s najdôležitejším partnerom – Považskou cementárňou, a.s.
Z hľadiska ochrany životného prostredia najdôležitejšia bola akcia čistenia potokov, držba zelene a zlepšujúca sa ochrana ovzdušia. Najväčší organizačný i ekonomický problém bola opäť likvidácia pevného domového odpadu.
Obchod a služby sa rozvíjali na úrovni roku 1999 a boli z hľadiska podnikateľského i spotrebiteľského dostatočné.
Z politických strán a hnutí najväčšiu aktivitu prejavili HZDS – ĽS a SNS. Organizovali niekoľko stretnutí s občanmi a boli iniciátormi výstavby symbolu slovenskej štátnosti – dvojkríža.
Organizácie a spolky nezaznamenali nijaké podstatné zlepšenie a ich činnosť sa pohybovala na úrovni roku 1999. Medzi aktívnejšie patrili TJ Tatran Ladce, Slovenský rybársky zväz, Slovenský zväz zdravotne postihnutých a niektoré ďalšie.
Významnou politickou udalosťou bolo referendum iniciované HZDS – ĽS. V Ladcoch s zúčastnilo 43% z oprávnených voličov.
1303
V školách pokračoval zlý stav vo financovaní. Vedenia škôl sa obracali na sponzorov a obecný úrad. Vďaka pedagógom sa hospodársky stav iba minimálne prejavil na štandardných vyučovacích výsledkoch.
Z kultúrnych aktivít aj v roku 2000 dominovala akcia Koyšove Ladce. Ako pozitívny krok sa hodnotí vznik kultúrneho strediska RELAX, revitalizácia knižnice a pamätnej siene obce. Kronikár obce pokračoval vo výskume starších dejín Ladiec – čiastočný výsledok je v závere tohto zápisu kroniky. Pozitívnu úlohu zohrali Ladecké zvesti, informačný spravodajca obecného zastupiteľstva. Účasť na kultúrnych aktivitách a podujatiach zo strany občanov bola nízka, čo vyplýva z nezáujmu i finančných dôvodov.
1304
OBYVATEĽSTVO
Na konci roka 2000 mali Ladce 2 614 obyvateľov. Z toho bývalo v časti Ladce 2 206 a v časti Tunežice 408 obyvateľov. Z celkového počtu bolo 1 053 mužov a 1 561 žien. Počet detí do 15 rokov bolo 482 a počet obyvateľov nad 60 rokov 453.
Narodené deti v roku 2000
Kandráč Ivan (1.1.)
Peterková Monika (31.1.)
Kútna Dominika (4.2.)
Gajdošíková Júlia (10.3.)
Kvasnicová Kristína (16.3.)
Kolenová Vladimíra (14.4.)
Bálešová Simona (15.4.)
Lengyeová Kristína (8.5.)
Čuriková Vanesa (14.5.)
Češko Vladimír (15.5.)
Koštialiková Radoslava (5.6.)
Hatoková Klaudia (27.6.)
Šimon Marek (27.6.)
Kvasnicová Vladimíra (23.7.)
Mikušinec Ján (10.9.)
Koyšová Katarína (24.9.)
Nagyová Sára (20.9.)
Záhradníková Alexandra (22.9.)
Nagyová Petra (13.10.)
Koišová Terézia (5.11.)
Letková Andrea (13.11.)
Berkyová Michaela (28.11.)
Fabo Alexander (18.12.)
Rolin Matúš (22.12.)
Turza Samuel (30.12.)
Narodilo sa 7 chlapcov a 18 dievčat, čo je ojedinelý stav od času, kedy sa v kronike vedie táto rubrika.
V roku 2000 zomreli
Mičian Jozef (81)
Ďurišová Mária (75)
Koštialik Dominik (53)
Češková Mária (63)
Cibičková Mária (84)
Skušek František (86)
Kvasnicová Helena (87)
1305
Laššo Ervín (70)
Ing. Mihálik Ján (55)
Zajacová Jarmila (68)
Martinák Jozef (72)
Galanský Adolf (65)
Špániková Jozefína (90)
Suranová Anna (77)
Adamec Anton (64)
Janková Irena (61)
Pinťa Ivan (89)
Kuchariková Anna (70)
V roku 2000 z celkového počtu 18 zomrelých bolo 9 mužov a 9 žien. Najstarší: Jozefína Špániková – 90 a Ivan Pinťa 89-ročný. Najmladší Dominik Koštialik 53 a Ing. Ján Mihálik 55-ročný.
Priemerný vek zomrelých bol 75,5 roka, čo bol najvyšší priemerný vek za posledných desať rokov.
Štatistika za roky 1991 – 2000
Pracovníčky obecného úradu spracovali štatistiku za posledných desať rokov. Niektoré údaje uvádzam ďalej vzhľadom na to, že v roku 2001 sa bude konať celoštátne sčítanie a čísla, ktoré ďalej uvádzam, dajú predtým nahliadnuť na zaujímavý demografický vývoj v obci.
V uvádzaných rokoch sa v Ladcoch narodilo dovedna 335 detí a zomrelo 341 občanov.
Najviac detí sa narodilo v roku 1993 – 43, najmenej v roku 1991 – 22. Najviac obyvateľov zomrelo v roku 1991 – 37, najmenej v roku 2000 – 18.
Najstarší občania, ktorí zomreli za posledných desať rokov boli Mária Černotová (96), Mária Janošíková (95), Ondrej Letko (95), Valentín Bednárik (93), Mária Melicherová (93), Mária Vaniková (93).
Najviac sobášov bolo v roku 1991 – 23 a v roku 1993 – 22. Najmenej sobášov uzavreli v roku 1996 – 6 a v roku 1995 – 7. Do tejto štatistiky sú započítané sobáše uzavreté a vedené v matrikách Obecného úradu Ladce a Obecného úradu Košeca (Fara Košeca).
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO A OBECNÝ ÚRAD
V Obecnom zastupiteľstve Ladce nenastali v roku 2000 nijaké personálne zmeny. Poslanci zasadali podľa plánu na rok 2000 – v pravidelných mesačných intervaloch + jedno mimoriadne zasadanie a jedno rozšírené zasadanie.
Zasadania obecného zastupiteľstva boli podľa zákona verejné, čo využili občania len minimálne. Občania však boli o všetkých bodoch rokovaní
1306
obecného zastupiteľstva podrobne informovaní cez príhovory starostu obce v miestnom spravodajcovi Ladecké zvesti.
Zameranie a výsledky rokovaní v roku 2000
Hlavným bodom rokovania 13. januára bol rozpočet na rok 2000. Jeho predpokladaná výška bola 15 miliónov Sk, ale iba za predpokladu, že sa obci vrátia financie, ktoré obec vložila do plynofikácie Základnej školy v Ladcoch.
Na tomto zasadaní prerokovali termíny zasadaní Obecného zastupiteľstva na rok 2000, návrh na využitie kultúrneho domu a zriadenie klubu RELAX. Zastupiteľstvo schválilo doplnenie komisie verejného poriadku o Bohumila Ištvánika.
Na zasadaní 10. februára si poslanci vypočuli informáciu Ing. Ivanku, zástupcu Považskej cementárne, o zákone na ochranu ovzdušia a o súčasnej situácii v tejto oblasti v cementárni. Starosta predložil návrh na využívanie priestorov kultúrneho domu. Priestory knižnice a susednej miestnosti pre klub RELAX. V prízemnej časti novej prístavby sa umiestňuje stála expozícia z dejín obce, zasadačka pre politické strany a hnutia, organizácie, spolky, pre záujmové krúžky a prípadne voľby.
Na tom istom zasadaní predložila komisia kultúry návrh zásad poriadania diskoték a to finančných i poriadkových. Poslanci si ďalej vypočuli informáciu starostu o bývalom zdravotnom stredisku. Ministerstvo zdravotníctva nevyhovelo žiadosti obce o bezplatný prevod. Znalecký posudok na odpredaj je 410 000 Sk. Budova je však vo vysokom štádiu dezolácie a vyžiadala by si veľmi veľké finančné náklady, ktoré obec nemá.
Obecné zastupiteľstvo sa rozhodlo odpredať bytový dom p. č. 139 na Záhradnej ulici. Schválili návrh poplatkov za psov, pričom bude rozhodovať aj výber plemena a jeho vhodnosť pre dané prostredie.
Zasadanie 9. marca 2000 sa zaoberalo všeobecne záväzným nariadením o miestnych poplatkoch. Okrem iného sa v ňom hovorí, že za odstavenie vraku osobného auta môže byť vlastníkovi vyrubený poplatok 10 Sk za m2 a deň. Zastupiteľstvo opäť rokovalo o predaji nedostavaného obchodu v Horných Ladcoch. Poslanci sa potom zaoberali návrhmi verejných prác – investícií na území obce a uzavreli otázku tým, že z finančných dôvodov je možné uzavrieť iba menšie akcie: úpravu cintorína – osvetlenie, chodníky a plot. Ďalej opravu plotov a verejných priestranstiev, včítane Tunežíc. Na ostatné akcie – najmä prestavbu a rozšírenie pošty, dokončenie plynofikácie a plynofikáciu kultúrneho domu bude treba získať financie mimo obce.
20. apríla 2000 v obecnom zastupiteľstve prerokovali návrh kultúrnej komisie na financovanie tanečného krúžku. Zrušili uznesenie o ustanovení hliadok na boj proti divokým skládkam, pretože sa opatrenie ukázalo ako neúčinné. Vyriešili vybavenie budovaných futbalových šatní nábytkom, ktorý dodá Poľnohospodárske družstvo Košeca ako kompenzáciu za nezaplatené dane.
1307
Poslanci schválili poplatok 1000 Sk za špeciálne stavebné úpravy pri pochovávaní do hrobky. Prerokovali financovanie dodávania pary do Materskej školy, ktorá stojí v zime obec 12 000 Sk pre ordináciu lekára. Platbu zastavili a lekára presťahujú do kultúrneho domu.
18. mája 2000 sa obecné zastupiteľstvo zaoberalo pôžičkou obce na ukončenie plynofikácie Základnej školy a s problémami okolo jej navrátenia Okresným úradom v Ilave. V ďalšom programe prerokovali problematiku zničenej cesty okolo cintorína a rokovania o jej oprave s Hydrostavom, informovali sa o zakúpení výkonnej kosačky Husquarna – RIDER 14 PRO, o podmienkach prevzatia VN a NN elektrických káblových rozvodov v Záhradnej ulici do správy SEZ Žilina. Na tomto zasadaní schválili aj to, že príležitostné trhy v kultúrnom dome sa budú konať každý nepárny týždeň a predaj na tržnici v pondelok, stredu, piatok a sobotu.
8. júna 2000 na zasadaní obecného zastupiteľstva riešili spor, ktorý vznikol medzi občanmi Tunežíc o využívaní verejného priestranstva pri bývalom obecnom dome. Druhou úlohou bolo preveriť, za akých podmienok je obec povinná prispieť na zriadenie vodovodnej prípojky. V ďalšej časti zasadania prijali návrh komisie opraviť fasádu domu č. 139 a dom ponúknuť na odpredaj, pričom zohľadniť stav budovy.
Poslanci prijali informáciu o systéme vykurovania kultúrneho domu a správu, že Považská cementáreň mieni tento problém pomôcť riešiť.
Okresný úrad – odbor životného prostredia, vyzval Obecný úrad v Ladcoch, aby v termíne do 30. júna 2000 odstránil nelegálne skládky pri Váhu.
Na záver sa obecné zastupiteľstvo zaoberalo otázkou veriteľského záväzku obecného úradu pre Adriana Bednárika (5 miliónov Sk).
Dňa 26. júla 2000 sa konalo mimoriadne zasadanie obecného zastupiteľstva, ktoré schválilo odpredaj obecných pozemkov pod výstavbu radových garáží. Odpredali 17 pozemkov pod murované a 29 pozemkov pod montované garáže.
14. septembra 2000 sa konala riadna schôdza obecného zastupiteľstva. V bode, kde sa kontrolovalo plnenie rozpočtu za 2. štvrťrok konštatovali, že sa plnia všetky úlohy, okrem navrátenia financií vložených do plynofikácie Základnej školy. Na tomto zasadaní schválili aj niektoré poplatky: za súhlas na drobné stavby z 50 na 300 Sk, za nájomné pri diskotékach 10 000 Sk, v čom je aj paušál za vyúčtovanie vstupeniek.
12. októbra 2000 si poslanci vypočuli správu – informáciu Ing. Ivanku z Považskej cementárne o súčasnom stave prašnosti z cementárne a o perspektívach riešenia tejto otázky v dvoch rokoch a perspektívne v piatich rokoch.
Ďalej si vypočuli správu komisie o rozsahu rekonštrukčných prác vykonaných Miroslavom Liptákom v nájomnom byte nad poštou. V tejto súvislosti rokovali o rekonštrukcii a rozšírení pošty. Správa pôšt odmieta akékoľvek financovanie takýchto prác.
Po kontrole financovania a niekoľkých návrhoch hlavnej kontrolórky obce Ing. Kalusovej prerokovali niektoré organizačné a hospodárske otázky:
darovaciu zmluvu plynovodu v hodnote 1 950 000 Sk v prospech Slovenskému plynárenskému podniku a kúpnu zmluvu plynovodu vo výške 800 000 Sk v prospech obce. Schválili bezplatný prenájom pre detského
1308
lekára a lekára dospelých v kultúrnom dome. Lesnému družstvu a Urbárskemu spoločenstvu prenajali kanceláriu v kultúrnom dome.
Zasadanie obecného zastupiteľstva dňa 9. novembra 2000 sa venovalo opäť vysporiadaniu dvoch bytov a rozšírenia pošty. Schválili odpredaj pokazenej hasičskej striekačky Považskej cementárni. Po oprave bude slúžiť aj potrebám obce. Prenajali garáže v priestoroch centrálnej kotolne na ulici Záhradná pre Dobrovoľný požiarny zbor. V kotolni sa zriadi nová požiarna zbrojnica. Súčasne schválili odpredaj terajšej zbrojnice obchodníkovi Ing. Michalovi Staňovi. Dobrovoľný požiarny zbor takto získa nové väčšie a kvalitnejšie priestory pre svoju činnosť.
Prerokovali a schválili Všeobecne záväzné nariadenie o dani z nehnuteľnosti v roku 2001. Nariadenie sa oproti roku 2000 nemenilo. Na záver prijali poslanci informáciu o prerokovaní územného plánu dňa 7. decembra 2000.
Posledné riadne zasadanie obecného zastupiteľstva v roku 2000 sa konalo 8. decembra. Na zasadaní, okrem menších organizačných otázok a žiadostí občanov, prerokovali aj otázku zlúčenia Telovýchovných jednôt v Ladcoch a Tunežiciach. Otázka bude predmetom rokovaní v roku 2001.
Oslavy Silvestra, privítanie milénia bude sa organizovať podobne ako na prelome rokov 1999 – 2000. Predpokladané náklady 20 000 Sk. V ďalšom rokovaní poslanci schválili Všeobecne záväzné nariadenie o zachovaní služobného tajomstva, zrušili uznesenie o odpredaji budovy S. Bublavému (č. 57/99) v súvislosti s investičnými zámermi v týchto priestoroch. Zrušili uznesenie o poplatkoch za drobné stavby (č. 34/2000). Hlavným bodom rokovania bol rozpočet na rok 2001, ktorý poslanci po zmenách schválili.
V záverečnom bode predložil starosta návrh na priority pre roky 2001 a 2002. Patria medzi ne:
- prestavba a rozšírenie poštového úradu,
- dobudovanie vodovodu a následne chodníkov a autobusových zastávok
- rekonštrukcia bývalého zdravotného strediska na bytové účely,
- výstavba Domu smútku a komplexná úprava cintorína
- dostavba nedokončenej budovy obchodu v Horných Ladcoch na účely penziónu pre prestárlych občanov,
- vybudovanie plota okolo parku pri hlavnej ceste,
- elektrifikácia Záhoria (cesta Muflónka a ďalšie),
- oprava železničného priecestia a celej Cementárskej ulice.
Dňa 29. decembra 2000 sa v kultúrnom dome konalo rozšírené zasadanie poslancov a ich hostí. Medzi pozvanými boli zástupcovia politických strán a hnutí, organizácií a spolkov, inštitúcií a podnikateľov.
Na stretnutí zhodnotili doterajšie plnenie volebných programov za uplynulé dva roky a diskutovali o možnostiach zlepšenia práce i spolupráce občanov s obecným zastupiteľstvom a obecným úradom.
Na zasadaní sa objavilo viacero konštruktívnych a realizovateľných podnetov. Zarážajúca však bola nízka účasť pozvaných hostí, najmä z podnikateľskej sféry.
Komisie obecného zastupiteľstva
1309
V siedmych komisiách, ustanovených po voľbách v roku 1998 nenastalo veľa zmien. Pribudol člen komisie verejného poriadku Bohumil Ištvánik.
Zloženie komisií v roku 2000 (v zátvorke počet zasadaní):
Komisia sociálno – zdravotná a bytová (12)
predsedkyňa: Mgr. Gabriela Koštialiková
Anna Kacinová, Margita Kantoríková, Valéria Koyšová
Komisia pre obchod, dopravu, služby, agroturistiku a financie (5)
predseda: Jozef Daňo
Juraj Letko, Alena Černotová, Margita Miklóšiová, Ing. Miroslav Daňo
Komisia stavebná, životného prostredia, územného plánovania (6)
predseda: Jozef Chovanec
Ing. Ľudovít Slávik, Milan Rafaj, Jozef Peterka
Komisia technická, údržba obce (7)
predseda: Jozef Fatura
Rudolf Fedor, Juraj Stach
Komisia pre kultúru, školstvo, šport a vzdelanie (13)
predseda: Marián Justh
Branislav Lipták, Miroslav Remo, Ľubomíra Porubčanová
Komisia ochrany verejného poriadku (10)
predseda: Milan Bajza
Daniela Cahelová, Milan Kukuliaš, Miroslav Kvasnica, Bohumil Ištvánik
Osobitná komisia pre miestnu časť Tunežice (2)
predseda: Peter Pilný
Zuzana Miháliková, František Letko, František Kováč, Miroslav Kvasnica
VÝSTAVBA OBCE
Plynofikácia
Projekt stavby II. etapy plynofikácie Ladiec spracovali už v septembri 1999. Autorkou projektu bola Ing. Magda Špiaková z EKOPRO v Považskej Bystrici. Projekty stáli 65 000 Sk a zahrňovali celú zvyšnú, doteraz neplynofikovanú časť Tunežíc. Nezahrňovali Bottovu ulicu (za železnicou). Rozpočtované náklady boli takmer 3 milióny korún. Vo výberovom konaní sa z troch firiem najlepšie umiestnila firma ARIJA (Ing. Vladimír Argaláš) z Ilavy, ktorá sa osvedčila pri plynofikácii Základnej školy. Firma spolu s plynovodom urobila prípojky po plynomery.
Stavebné práce sa začali v marci 2000 a v letných mesiacoch boli ukončené. Najťažším úsekom bola trasa okolo hlavnej cesty. Práce prebiehali za plnej premávky a väčšina výkopov sa rezala do betónu. Vyhli sa však trase cez súkromné pozemky.
Ďalšia trasa plynovodu v roku 2000 viedla do Horných Ladiec, kde sa plynofikovali domy po bytovku „slobodáreň“.
Týmto sa ukončila takmer kompletná plynofikácia Ladiec, ktorá sa začala pred 12 rokmi (1988). V ďalších rokoch zostáva zaviesť plyn na
1310
trasách v Horných Ladcoch (cesta do lomu Butkov a Pod Kalište). V Tunežiciach cesta za železnicou, vrátane podtlaku pod železnicu.
Rekonštrukcia energokanálov
Rekonštrukciu energokanálov v Záhradnej ulici urobilo v roku 2000 Okresné stavebné a bytové družstvo v Považskej Bystrici. Rekonštruovali sa tepelné rozvody vedúce z centrálnej kotolne k jednotlivým bytovým domom. V zimnom období z pôvodných energorozvodov unikalo veľké množstvo tepla. Staré rozvody nahradili novými rúrami izolovanými najmodernejšou technológiou, čo prinieslo úsporu energie a v dôsledku aj koncesionárskych poplatkov. Rekonštrukciu realizovala firma ENERGOKOTOL z Považskej Bystrice.
Čistenie potokov
Na základe opatrenia vlády SR mali dlhodobo nezamestnaní možnosť načas sa zamestnať pri verejno-prospešných prácach.
V Ladcoch si takto našlo prácu 11 nezamestnaných občanov. Pracovali pri čistení priestranstiev pod novovybudované garáže, pri čistení a úprave cintorína v Ladcoch, úprave autobusovej zastávky v Tunežiciach, asanačných prácach, pri výkope pre plynové potrubie v kultúrnom dome, výstavbe dvojkríža na Skalke a inde.
Najdôležitejšia akcia však bola čistenie Lúčkovského potoka (od železničného priechodu) a Slatinského potoka (od Daňov). Čistenie sa robilo pomocou mechanizmov, ktoré poskytla Považská cementáreň (bezplatne) a firma BEPOS, ako i mechanizmy obecného úradu. Veľkú časť čistenia však vykonali pracovníci za ťažkých podmienok ručne.
Horské cesty
Prakticky nedobytný dlh Poľnohospodárskeho družstva Košeca na daniach z nehnuteľností voči Obecnému úradu v Ladcoch sa po dohode a schválení v obecnom zastupiteľstve splácal v roku 1999 pomocou dodávateľských prác.
Poľnohospodárske družstvo na dobrej úrovni urobilo čiastočné rekonštrukcie a úpravy horských ciest v Záhorí. Viac rokov devastované a nikým neudržované cesty sa stali zjazdnými a používateľnými prakticky pre akékoľvek dopravné prostriedky.
Výstavba garáží
Občania v Ladcoch v roku 2000 vybudovali väčšie množstvo garáží. Výstavbe predchádzalo vykupovanie pozemkov, ktoré vďaka ústretovosti obecného úradu prebiehalo bez komplikácií a prieťahov.
1311
Obecný úrad kúpil od Považskej cementárne, a.s. parcelu č. 57 a 58, na ktorej sa vybudovalo 18 prefabrikovaných garáží. Na parcele Záhradka (56) za bytovkou č. 147 sa postavilo 11 murovaných garáží. Na parcele 112 v dvoch radoch – v každom po 6 garáží. Na parcele 92 – na časti starého futbalového ihriska ich postavili 7.
Garáže boli dobre zasadené do priestoru a nenarušujú vzhľad okolia bytoviek.
Iné práce
Z ďalších prác spomeniem systematické čistenie a úpravu zelene a okrasných kríkov, opravy komínov na bytovkách obhospodarovaných obecným úradom i na inom mieste spomínané futbalové šatne, úprava okolo obecného domu.
Osobitne treba spomenúť výstavbu Pamätníku slovenskej štátnosti (dvojkríž) na Skalke, o čom píšem v časti „Oslavy“.
ROZPOČET A DANE
V ROKU 2000
Rozpočet
Rozpočet obce na rok 2000 mal v položke príjmu 15 300 000 Sk. Najväčšie príjmy sa predpokladali na podielovej dani a na dani z nehnuteľnosti. V roku 2000 sa nesplnili príjmy, ktoré sa mali nazad dostať do obecného rozpočtu za plynofikáciu Základnej školy.
V decembri 2000 schválilo obecné zastupiteľstvo rozpočet na rok 2001, kde sa príjmy aj výdavky znížili na 12 973 000 Sk.
Plnenie rozpočtu sa kontrolovalo štvrťročne na zasadaniach obecného zastupiteľstva a vzhľadom na veľké výdavky na investičné stavby sa plnil pomerne rovnomerne.
Daň z nehnuteľnosti
Vyrubovanie, vyberanie, platenie dane z nehnuteľnosti prebiehalo v roku 2000 rovnako ako v rokoch predchádzajúcich. Riadilo sa zákonom 317/1992 Zb. a jeho noviel: zákon č. 87/1993 Zb., č. 159/1993 Zb., č. 279/1995 Zb., č. 205/1996 Zb.z., 329/1997 Z.z.
Obec Ladce mala na rok 2000 predpis dane 1 517 709 Sk.
Nedoplatky za rok 1999 boli 70 635 Sk. V roku 2000 sa vybralo 1 495 734 Sk a na nedoplatkoch zaplatili poplatníci 35 616 Sk. Nedoplatky ku 31. decembru 2000 boli 56 994 korún.
Najviac nedostatkov sa v roku 2000 vyskytlo pri nenahlasovaní nových skutočností, ktoré občanom vznikli a mali ovplyvniť výšku dane.
1312
ZBOR PRE OBČIANSKE
ZÁLEŽITOSTI
Organizačné členenie
Na čele Zboru pre občianske záležitosti stál výbor v zložení:
Anna Peterková, vedúca
Mária Liptáková, Irena Gajdošíková, Ľubomíra Porubčanová.
Jednotlivé zložky činnosti zabezpečovali:
Sobášiaci: Ing. arch. Ján Remo
Juraj Letko
Marián Justh
Matrikárka: Ľubomíra Porubčanová
Rečník smútočných obradov: Peter Vacula
Hudba: Peter Lachký a Elena Lachká
Recitátori: Anna Peterková, Daniela Hudecová, Anna Kováčiková
Foto a video: Miroslav Remo
Príhovory: Anna Kováčiková
Pamätná kniha: Irena Gajdošíková
Spevácky krúžok: Mária Liptáková (vedúca), Daniela Hudecová, Anna Peterková Emília Habánková, Viera Filiačová, Rozália Mužíková, Júlia Belianová, Júlia Saksová, Anna Kováčiková, Elena Lachká
Podujatia v roku 2000
Hromadné privítanie novonarodených detí sa uskutočnilo 1. decembra 2000 v obradnej miestnosti obecného domu. Zúčastnilo sa na ňom 24 detí so svojimi rodičmi.
Individuálne privítanie novonarodených detí, občianske sobáše a občianske pohreby sa konali na želanie občanov za účinkovania všetkých zložiek ZPOZ-u.
Najväčším pôsobiskom ZPOZ-u boli rôzne výročia a životné jubileá občanov.
Pripomenuli si 25. výročie sobáša Štefan Babečka – Oľga Strháková, Jozef Král – Viera Pagáčová, Miroslav Kršík – Mária Adamcová, Miroslav Peterka – Anna Čemešová, Milan Letko – Dana Mužíková, Jozef Remo – Mária Viszusová. Stalo sa tak 27. októbra v obradnej miestnosti obecného domu a na spoločnom posedení v kultúrnom dome.
50. a 55. výročie sobáša oslávili jubilanti v obradnej miestnosti alebo ich členovia ZPOZ-u navštívili doma.
Životné jubileá 90, 85 a 80 rokov života si vedenie obce prostredníctvom ZPOZ-u uctilo tým, že ich aktivisti navštívili a odovzdali spomienkové darčeky. Niektorí z nich súhlasili s oslavou v obradnej miestnosti.
90 rokov sa dožili: Jozefína Špániková, Jozef Juríček, Mária Šedíková.
85 rokov oslávili: Pavel Martinák, Cecília Bednáriková, Mária Pražienková.
1313
80 rokov sa dožili: Viktor Pražienka, Zuzana Miháliková, František Letko, Anna Turzová, Anna Kvasnicová, Rozália Koyšová, Jozef Rožník
Štefan Galanský.
Ako po minulé roky, aj v roku 2000, pripravil ZPOZ niekoľko akcií smerom ku žiakom Základnej školy a Odborného učilišťa v Ladcoch. Bola to rozlúčka so žiakmi opúšťajúcimi Základnú školu v júni 2000 a Odborné učilište v Ladcoch. Rozlúčka s učňami bola spojená s odovzdávaním výučných listov – konala sa 23. júna 2000.
Zástupcovia obce – starosta a členovia ZPOZ-u, sa zúčastnili na otvorení školského roku 2000 – 2001 v Základnej škole. Pri tejto príležitosti odovzdal novým prvákom knižky starosta obce.
Z iniciatívy komisie kultúry obecného zastupiteľstva v spolupráci so Zborom pre občianske záležitosti sa v obradnej miestnosti dňa 21. júna 2000 konala slávnosť prijatia žiakov Základnej školy a Odborného učilišťa v Ladcoch. Pozvaní boli žiaci, ktorí vynikli v rôznych mimoškolských aktivitách v okresnom, krajskom i celoslovenskom meradle. Za prítomnosti riaditeľov oboch škôl prijali ocenenia z rúk starostu obce Ing. arch. Jána Remu žiaci ZŠ v Ladcoch:
Marián Grman, Alena Galbavá, Martin Faturík, Lukáš Gurín, Danka Peterková, Katarína Áčková, Michal Mázik, Boris Letko, Zazana Sláviková, Boris Štefula, Monika Beňová, Mária Ďurišová, Janka Huňová, Ivana Habánková.
Žiaci Odborného učilišťa: Lucia Holečková, Martin Kuchár, Eva Chovančíková, Miroslav Páleš, Miroslav Haľama, Ľubomír Berky, Michal Kalafut, Rado Kudry, Juraj Smolík, Martin Trčko, Mário Kuchár, Ján Holub.
Medzi významné, organizačne i finančne náročné, patrilo podujatie Stretnutie poslancov obecného zastupiteľstva so staršími občanmi (nad 70 rokov). Konalo sa 17. novembra 2000 vo veľkej sále kultúrneho domu za účasti viac ako 200 občanov. Pre účastníkov bol pripravený bohatý program. Vystúpili v ňom deti z Materskej školy, Základnej školy a tanečný súbor moderných tancov. Príhovor mal starosta obce Ing. arch. Ján Remo. Počas stretnutia účinkovala dychová hudba. Pre všetkých zúčastnených pripravili pracovníčky obecného úradu občerstvenie a každý účastník dostal poukaz na nákup potravín v hodnote 100 Sk.
Zbor pre občianske záležitosti pri Obecnom zastupiteľstve v Ladcoch pôsobil aj v ďalších oblastiach: pripravoval Deň matiek, spoluorganizoval Večer poézie Pavla Koyša i pri ďalších oslavách v obci.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Komunálny odpad
Riešenie problému pevného domového odpadu bolo i v roku 2000 jedným z najväčších a najťažších, aké obecný úrad riešil. Po zrušení skládky
1314
v Ladcoch (1996) narástli tieto problémy i do finančných starostí, pretože pri zlepšení ekologických otázok sa značne zvýšili náklady na likvidáciu odpadu.
Vývoz odpadu v obci sa zabezpečoval firmou „Považská odpadová spoločnosť“ Trenčín na skládku v Dubnici nad Váhom – Luštek. Občania vlastnili 110 litrové nádoby a platili mesačne 13 Sk na osobu za odvoz. Cena za vývoz na uloženie v skládke Luštek bola v roku 2000:
- za smetné nádoby 897 132 Sk
- za kontajnery 183 787 Sk.
Teda obec zaplatila v uplynulom roku 1 080 919 korún. Občania na to svojimi poplatkami prispeli čiastkou 334 900 Sk, podnikatelia 92 540 Sk.
Obec takto v roku 2000 doplácala na odvoz pevného domového odpadu 653 479 Sk. V tejto sume nie sú započítané náklady na likvidáciu tzv. „divokých skládok“ pri Váhu a v Luhu.
V roku 2000 sa začalo uvažovať o znovuzavedení separátneho odvozu odpadkov skla, železa a papiera s iným organizačno-technickým zameraním zberu.
Svetový deň vody
V roku 2000 sa uskutočnil aj v Ladcoch. Jedným z organizátorov bol Štátny zdravotný ústav v Považskej Bystrici. Občania Ladiec vo veľkom množstve prinášali na obecný úrad vzorky vody zo svojich studní. Všetky vzorky však z technických dôvodov nebolo možné vyšetriť a tak v ústave spracovali iba 14 vzoriek. Výsledky ukázali, že voda vo všetkých vzorkách obsahovala značné množstvo dusičnanov. V niektorých prípadoch to bolo až 120 mg/l (norma je 50 mg/l).
Starostlivosť o zeleň
Ani v roku 2000 sa nevyriešila otázka starostlivosti o park. Odborné učilište uskutočňovalo najbežnejšiu údržbu a čistenie. K plánovanej rekonštrukcii sa z majetkových i finančných dôvodov nepristúpilo. Na konci roka 2000 došlo k predbežnej dohode medzi Odborným učilišťom a obecným úradom na opravu oplotenia od hlavnej cesty.
Ostatná zeleň, ktorej má obec skutočne veľa, sa udržovala cez pracovníkov obecného úradu, resp. v jesennom období aj pracovníkov verejnoprospešných prác dlhodobo nezamestnaných. Značnou pomocou bolo zakúpenie výkonnej kosačky (píšem o tom na inom mieste). V roku 2000 sa táto činnosť značne zlepšila a to najmä pri čistení a strihaní trávnikov, živých plotov, pri úprave stromov a pod. V tomto roku sa začal riešiť aj problém topoľov, ktoré ohrozujú betónové hradenie pri Základnej škole a sú nebezpečné aj pre deti – alergikov.
Jednou z najväčších ekologických činností bolo čistenie Lúčkovského a Slatinského potoka na úsekoch prechádzajúcich obcou. O tom sa zmieňujem v časti „Výstavba obce“.
K značnému zlepšeniu ekológie obce prispela plynofikácia časti Tunežíc a Horných Ladiec.
1315
Občanov Ladiec a najmä časti Tunežíc najviac zaujímala otázka exhalátov a najmä prášenia z cementárne.
Životné prostredie
v okolí cementárne
Ovzdušie
V roku 2000 bolo vypustených do ovzdušia z výrobných zariadení a kotolne 222,5 ton tuhých znečisťujúcich látok a 1 440 ton plynných znečisťujúcich látok. Za to zaplatili do Štátneho fondu životného prostredia 1 946 500 Sk.
Koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok vo vypúšťaných spalinách a vzduchu z komínov a technologických výduchov sa pohybovali v hodnotách od 0,8 mg/m3 do 43 mg/m3, pričom zákonný limit je 50 mg/m3. Limitné koncentrácie 250 mg/m3 prekročili v spalinách z kotolne. Stav sa zmenil po komplexnej rekonštrukcii kotolne od mája 2000, kedy odstránili kotle na spaľovanie mazutu a nahradili kotlami plynovými.
Zákon stanovuje, že na 1 tonu vyrobeného slinku možno vypustiť do ovzdušia 1,5 kg prachu, vypustili 0,458 kg.
Ani koncentrácie plynných látok ako SO2, CO a NOx neprekročili.
Vodné hospodárstvo
Odpadové vody sa čistili v mechanicko-biologickej čistiarni a potom boli vypúšťané do Lúčkovského potoka. Vypustili spolu 251 000 m3 vody s priemerným znečistením 6 mg/l a povolená norma je 20 mg/l BSK5.
Odpadové hospodárstvo
Po zmene vykurovacieho média v rotačnej peci spálili iba 1 105 ton gumového odpadu. Komunálny odpad vyvážali na skládku v Dubnici - Luštek. Ostatné - nebezpečné odpady likvidovali externé organizácie.
Iné zložky
V roku 2000 zadala PCLA vypracovanie štúdie o zaťažení hlučnosťou. Okolo podniku namerali hodnoty okolo 60 dB – povolená hodnota je 80 dB.
DIAĽNICA
Diaľničný úsek Ilava – Ladce v dĺžke 8,4 km bol posledným, ktorý bol v oboch smeroch uvedený do prevádzky dňa 9. novembra 2000. Minister dopravy, spojov a telekomunikácií Jozef Macejko na slávnostnom ceremoniáli pripomenul, že od pôvodných plánov uviesť diaľnicu do prevádzky na celom úseku od Bratislavy uplynulo už 15 rokov.
Na slávnostnom otvorení sa zúčastnili Ing. Dušan Faktor, štátny tajomník, Ing. Michal Balogh, štátny tajomník, Mgr. Eva Štricová, riaditeľka
1316
sekcie ministra a ďalší funkcionári ministerstva. Zo Slovenskej správy ciest v Bratislave Ing. Dušan Matonok, generálny riaditeľ, Doc. Ing. Štefan Belošovič, riaditeľ investorského útvaru. Z priamych účastníkov výstavby Ing. Ivan Šesták, riaditeľ Doprastavu, Ing. Dušan Šamudovský z Dopravoprojektu, Ing. Karol Šubiak, stavbyvedúci. Zo štátnej správy a samosprávy Dominik Gahér, prednosta Krajského úradu v Trenčíne, Ing. Rudolf Lacko, Okresný úrad Ilava a Ing. arch. Ján Remo, starosta Obecného úradu v Ladcoch.
V rámci programu otvárania odzneli prejavy, v ktorých všetci zdôrazňovali, že odovzdávaný úsek je postavený vo vynikajúcej kvalite. Celý úsek z Bratislavy do Ladiec meria teraz 141 kilometrov. Tento úsek možno pri dodržiavaní dopravných predpisov absolvovať za 1 hodinu 5 minút. Všetci rečníci okrem toho zdôrazňovali význam diaľnice pre ekonomiku, ekológiu i bezpečnosť premávky. Predtým sme na štátnej ceste (bez diaľnice) zaznamenávali až 2 nehody na 1 kilometri za rok. Teraz to bude podstatne menej.
Po požehnaní kňazmi z Košece a Beluše slávnostne prestrihli pásku, čím tento úsek diaľnice bol otvorený.
Účastníci oslavy potom prešli autami novopostavený úsek, ktorý je aj podľa architektonických kritérií veľmi vydareným stavebným dielom.
Investorom stavby bola Slovenská správa ciest Bratislava, projektantom Dopravoprojekt, a.s. Bratislava a hlavným dodávateľom Doprastav Žilina.
Po dokončení tohto úseku sa kladie otázka ďalšej etapy. Minister Ing. Jozef Macejka pripomenul, že tieto úseky sú jednou z priorít budovania diaľnic na Slovensku. Úsek Ladce – Sverepec rieši jednu z najhorších cestných častí na Slovensku v tomto koridore. Práve úsek Sverepec – Vrtižer bude jedným z kritických bodov diaľnice.
Pre Ladčanov je zaujímavý aj pohľad na výstavbu diaľničného privádzača Púchov, ktorý podľa zámerov kompetentných organizácií má byť dokončený v roku 2003.
Ukončením úseku Ilava – Ladce sa definitívne vyriešil cestný problém obce Ladce. Problémy ekologické, bezpečnostné, otázky hluku a exhalátov dosahovali na ceste I/61 už obludné rozmery. Diaľnica D1 tieto problémy vyriešila.
Diaľnica mala pre Ladce aj iné významné výhody. Považská cementáreň dodávala na stavbu cement, Tunežický kameňolom po štyroch rokoch úplnej stagnácie ožil a dodával na stavbu nepretržite štrkový materiál. Tieto dva výrobné podniky budú na stavbu diaľnice dodávať i naďalej. Prítomnosťou pracovníkov - stavbárov - sa značne oživil aj obchod, najmä obchody s potravinami a pohostinstvá. Niektorí občania našli na výstavbe diaľnice zamestnanie, nadviazali sa nové známosti i priateľstvá.
Výstavba tak, ako každá podobná stavba, priniesla pre obec i čiastočné škody, najmä na komunikáciách. Niektoré sa už v minulých rokoch odstránili, niektoré ešte na odstránenie čakajú.
REFERENDUM
1317
Priebeh referenda
Na základe petície, ktorú organizovalo Hnutie za demokratické Slovensko, prezident Slovenskej republiky dňa 5. septembra 2000 vyhlásil referendum. V referende oprávnení občania mali rozhodnúť o otázke:
„Ste za to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky zvolenej v roku 1998 sa končí dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?“
Referendum sa konalo dňa 11. novembra 2000 v Ladcoch v troch okrskoch: kultúrny dom Ladce, Základná škola v Ladcoch a Osvetová beseda Tunežice.
V jednotlivých okrskoch priebeh referenda riadili okrskové komisie.
Okrsok č. 1
Ľubica Šedíková – SNS
Mária Vychopeňová (Košeca) – SDĽ
Miroslav Zajac – SOP
Ing. Emil Záhradník – HZDS
Ing. Marián Faturík – SDK
Mgr. Mária Bednáriková – KDH
Náhradníci: Zuzana Habánková – SNS, Anton Cahel – HZDS
Okrsok č. 2
Zdenka Hriadeľová – SNS
Peter Černuška (Košeca) – SDĽ
Daniel Šotkovský – SOP
Ľubica Záhradníková – HZDS
Oľga Kalusová – SDK
Ľudmila Sláviková – KDH
Náhradníci: Mgr. Miroslav Sňahničan – SOP, Roman Šedík – SNS
Mgr. Ľudmila Vráblová – HZDS
Okrsok č. 3
Jozef Švihel – SNS
Jozef Prekop (Košeca) – SDĽ
Marián Justh – SOP
Bohumil Kvasnica – HZDS
Jaroslav Belko – SDK
Jozef Daňo – KDH
Náhradníci: Július Šedík – SNS, Ing. Ladislav Luhový – HZDS
Vo všetkých troch okrskoch prebiehalo referendum pokojne, bez rušivých momentov. Podobne aj obdobie pred referendom bolo pokojné s pomerne malou účasťou na predreferendových podujatiach.
Výsledky referenda
V rámci Slovenska bola účasť 20% - ná z oprávnených voličov, teda referendum bolo neplatné.
V okrese Ilava sa zúčastnilo referenda 36,55%. Zo 16 959 hlasovacích lístkov bolo „áno“ 16 065 a „nie“ 616 hlasov.
1318
V Ladcoch:
- V okrsku č. 1 (kultúrny dom) sa z celkového počtu oprávnených voličov zúčastnilo 361, čo je 39%. Počet hlasov „áno“ 350, hlasov „nie“ 11.
- V okrsku č. 2 (základná škola) bolo 718 oprávnených voličov, hlasovacie lístky vydali 300 občanom (41,5%). 288 lístkov bolo platných – 12 neplatných. Za bolo 237 voličov, proti 15.
- V okrsku č. 3 (Tunežice) zapísali 357 voličov. K urnám prišlo 198 (55%). S otázkou referenda súhlasilo 184 občanov.
Celkom v Ladcoch bolo zapísaných 1995 voličov. Na referende sa zúčastnilo 859 (43%) voličov. „Áno“ vyslovilo 771, „nie“ 35 občanov.
STAV OBCHODU A SLUŽIEB
V roku 2000 sa opäť rozšírili niektoré obchodné aktivity a služby obyvateľstvu. Pribudli: obchod s potravinami v Horných Ladcoch, kľúčová služba, zberňa TIPOS-u a dve predajne lacných odevov.
Sieť obchodov a služieb
Potraviny:
R. Hoffstädter
KLASIK (Ing. Michal Staňo)
JEDNOTA Tunežice
Jozef Daňo
Potraviny Horné Ladce (Andrea Schvandtnerová)
Pekáreň a predajňa potravín (Tomáš Smrčko)
Pohostinstvá:
BISTRO Veronika (Veronika Piatriková)
Pohostinstvo KOPYTO (Martin Adamec)
Pohostinstvo OMEGA – Pod gaštanmi (Ema Šimonová)
Pohostinstvo CENTRIK (Viktor Lihocký)
SABO (Peter Jesenský)
Pohostinstvo v Tunežiciach (Iveta Zbínová)
Ostatné predajne:
Drogéria (Amália Zábojníková)
AGROBON – záhradnícka technika a záhradnícke potreby, kľúčová služba (Stanislav Bublavý), zberňa TIPOS
LUX – textil (Pavol Riecky)
TEXTIL (Vl. Daňo)
Kvetinárstvo TINEA (Iveta Remšíková)
Novinový stánok (Miroslav Remo)
Lacné odevy (Veronika Piatriková)
Predajňa lacného textilu a odevov (J. Fabo)
1319
Služby občanom:
Autoopravovne: František Strážnický
Vladimír Hriančik
Ľ. Fabišík
Autodoprava (Štefan Kútny)
Kozmetika DENA (Denisa Gregorová)
Kaderníctvo – holičstvo (Gabriela Viskupová)
Drevovýroba (Jozef Škuta)
Drevovýroba (A. Jendrol)
Kameňosochárstvo (Anton Bialoň)
RETUX – kovovýroba (Ing. arch. M. Blažíček)
PALIVEX – obchod s palivami (Róbert Kvasnica)
TEMPO-MÓDA – veľkoobchod s textilom (Ing. Róbert Rafaj)
Nočný klub CICOLINA
Okrem uvedených obchodov a služieb fungovala aj v roku 2000 tržnica, kde od jari do neskorej jesene mali občania za pomerne výhodné ceny možnosť kupovať zeleninu, ovocie, ale i priemyselné výrobky.
V kultúrnom dome sa uskutočnilo niekoľko predajných trhov, najmä sortimentu obuvi a textilu. Medzi návštevníkmi bolo vidieť najmä mladých rodičov a dôchodcov, pretože ceny boli pomerne veľmi nízke, i keď kvalita nebola vždy najlepšia.
V roku 2000 i naďalej fungoval rozvoz propan – butanu. Počet záujemcov sa však súbežne s plynofikáciou stále znižoval a to najmä v Tunežiciach.
Medzi služby možno rátať aj klub RELAX, o čom píšem v časti „kultúra“.
ŠKOLSTVO V OBCI
Materská škola
V školskom roku 1999 – 2000 boli v prevádzke 4 triedy s 82 deťmi, z toho 43 pripravovali na vstup do Základnej školy.
Riaditeľkou školy bola Irena Gajdošíková a učiteľkami A. Svádová, Táňa Kukuliašová, Alena Kukučková, Anna Grmanová, Viera Kováčová, Jana Pikálková, Martina Pavlíková a Irena Gajdošíková.
O chod školy sa starali školníčka Zdenka Faturová (od 3. februára 2000), upratovačky, pracovníčky v školskej jedálni s vedúcou Renátou
1320
Mikuškovou. Súčasťou školy bola práčovňa, ktorá svoje služby poskytovala i ZŠ v Ladcoch, MŠ Košeca, Bolešov, Pruské, Ilava, Horná Poruba, Slávnica, Obecný úrad Ladce a niektorým ďalším školským zariadeniam v okrese Ilava.
Okrem výchovných otázok dominantnými boli opäť záležitosti finančného charakteru. Štát hradil energiu a nevyhnutné opravy. Ostatné sa zaobstarávalo zo sponzorskej pomoci. Rodičia prispievali na jedno dieťa 100 korunami, čím umožnili nákup pomôcok na tvorivú prácu detí.
Medzi sponzorov patrili: Považská cementáreň, a.s., Obecný úrad v Ladcoch, Odborné učilište v Ladcoch a podnikatelia F. Strážnický, R. Jendrol, S. Bublavý, M. Staňo, M. Adamec, J. Švihel a ďalší. Podarilo sa uskutočniť niekoľko prác na skvalitnenie školského prostredia, najmä maľovky, inštalácia žalúzií, ale i zakúpenie hračiek a kníh.
Dobrá spolupráca bola i so Združením rodičov. Vďaka výboru, ale najmä zásluhou aktivity učiteliek, pripravili veľmi pekné vianočné besiedky s „Mikulášom“, fašiangový karneval. Pri zápise detí do MŠ pripravili pamätné darčeky a pamätný list pre deti. Deti navštívili obecnú knižnicu, filmové predstavenia. Svojimi kultúrnymi vystúpeniami sa podieľali na akciách Zboru pre občianske záležitosti. Predškoláci absolvovali plavecký výcvik na plavárni v Púchove, kde sa tretina z účastníkov naučila plávať. Dobrá bola spolupráca s učiteľkami i žiakmi prvých ročníkov ZŠ, ktoré nacvičovali pre MŠ bábkové hry.
Zameranie školy vo výchovných zložkách bolo úspešné, najmä v podpore eko-myslenia. Deti absolvovali hry v prírode, množstvo turistických vychádzok.
V septembri 2000 sa do Materskej školy prihlásilo iba 60 detí, čo je viac ako o 20 menej ako v roku predchádzajúcom. Znížený počet prihlásených detí súvisí s celkovým demografickým vývojom v Slovenskej republike. Z tohto dôvodu sa zriadili iba tri oddelenia: najmladšie deti (2,5 – 4 ročné), stredné oddelenie (4 – 5 ročné), najstaršie deti (5 – 6 ročné). Popri zredukovaní počtu tried sa znížil aj počet pedagogických pracovníčok.
Základná škola
V školskom roku 1999 – 2000 mala Základná škola v Ladcoch 324 žiakov, z toho v ročníkoch 1. – 4. bol počet 149 a v ročníkoch 5. – 9. to bolo 175 žiakov.
Vedenie školy sa oproti predchádzajúcemu školskému roku nezmenilo. Riaditeľkou bola Mgr. Ľudmila Vráblová, zástupkyňou Mgr. Monika Fábryová a výchovnou poradkyňou Mgr. Mária Bednáriková. Vedúcou školskej jedálne bola Renáta Mikušková.
Z minuloročných učiteľov odišli: Mária Letková, Šárka Ďurišová, Karin Štefúnová, Elena Pružincová, Zuzana Remová, Katarína Hromková. Na školu prišli: Mgr. Iveta Bobáňová, Ing. Božena Dobrovičová, Mgr. Mária Pastorková, Mgr. Zuzana Uhliarová.
1321
V školskom roku 1999 – 2000 pôsobilo v Základnej škole 24 učiteľov a 2 vychovávateľky v školskom klube. V škole bolo 16 tried.
Výsledky výchovno-vyučovacieho procesu boli dobré, i keď bolo dosť problémov, najmä s nedostatkom učebníc. Mnohé z nich boli dokonca v nesúlade s učebnými osnovami. V ročníkoch 1. – 4. neprospeli dvaja žiaci, v ročníkoch 5. – 9. prospeli všetci. Školskú dochádzku v školskom roku 1999/2000 ukončilo 42 žiakov, z ktorých sa všetci umiestnili (gymnázium, stredné odborné školy a stredné odborné učilištia).
Aj Základná škola bola závislá v mnohom na sponzoroch. Tradične najviac prispievali Považská cementáreň, a.s. a Obecný úrad v Ladcoch. K nim sa priradili Poľnohospodárske družstvo a firmy Ing. Daňu, Ing. Blažíčka, Odborné učilište v Ladcoch a ďalší. Najviac to bol materiál na údržbu, mechanizmy i konkrétne práce.
Prispeli aj samotní žiaci, ktorí zberom druhotných surovín získali počas školského roka 11 700 Sk.
K ekonomickým problémom pribudla vážna otázka závadnej vody. Okresný hygienik dal príkaz nepoužívať vodu zo školskej studne ani na pitie, ani na varenie. Voda sa musela počas dvoch mesiacov do jedálne dovážať. Po vyčistení studne a úprave bola voda opäť pitná.
Z mimoškolských aktivít za zmienku stoja najmä dobré výsledky žiakov školy na rôznych predmetových olympiádach a iných súťažiach v okresných, oblastných i celoslovenských kolách.
Na okresných kolách v streľbe zo vzduchovky dosiahli 4. miesto, v šachoch 2. a 3. miesto. Starší chlapci vo volejbale skončili druhí, dievčatá tretie. Na futbalovom turnaji starší žiaci boli na 2. mieste, družstvo školy v „Behu údolím Váhu“ štvrté. Najúspešnejším bol žiak Marián Grman. Na krajskom kole v prírodovednej súťaži skončil na 2. mieste, ale na celoslovenskom kole bol už prvý. V medzinárodnej súťaži v matematike bol prvý na Slovensku.
Na základe Vyhlášky Ministerstva školstva SR z 10. februára 2000 sa na území Slovenska pri všetkých školách a školských zariadeniach zriaďujú školské samosprávy – školské rady. Vďaka iniciatíve vedenia Základnej školy v Ladcoch na plenárnej schôdzi Združenia rodičov 19. januára 2000 zvolili do rady školy Gabrielu Chovancovú, Ing. Danu Kalusovú, Ivana Fedora a Radovana Zbína. Na pedagogickej rade ZŠ boli v tajnom hlasovaní do rady školy zvolení Mária Bednáriková, Magda Chovancová, Viera Králová a Bronislava Majtánová. Na porade správnych zamestnancov do rady zvolili Renátu Mikuškovú. Podľa voľby z obecného zastupiteľstva (25. januára) bude mať tento orgán zástupcov v rade školy Ing. arch. Jána Remu a Juraja Letku.
Ustanovujúce zasadanie rady školy sa konalo 23. februára 2000 za prítomnosti všetkých členov a riaditeľky školy.
V školskom roku 2000 – 2001 mala škola pri otvorení školského roka 320 žiakov a otvorili 17 tried. Medzi 21 učiteľmi sú novonastúpení Mgr. Michaela Ďuríková, Andrea Dohňanská, Adriana Miháliková, Rastislav Pecúš a Miroslava Jankejechová.
V hlavných úlohách školy pre rok 2000 – 2001 sú vo výchovných cieľoch aj otázky boja proti drogám, príprava a organizácia predmetových olympiád, otázky stravovania žiakov, práca školského klubu atď.
1322
Pri otvorení školského roka odovzdal starosta obce Ing. arch. Ján Remo všetkým prvákom dar obce – knihu „Moja prvá knižka“.
Odborné učilište
V školskom roku 1999 – 2000 navštevovalo Odborné učilište v Ladcoch 274 žiakov v 24 triedach. Žiaci navštevovali učebné odbory: murár, maliar, stolár, zámočník, krajčírka, záhradník, služby a domáce práce.
V internáte školy bolo ubytovaných 102 žiakov, z toho 69 chlapcov a 33 dievčat. V škole mali 36 žiakov s nariadenou ústavnou výchovou.
Vedenie školy bolo nasledovné: PaedDr. Vladimír Hromek, riaditeľ, Mgr. Miroslav Sňahničan, zástupca riaditeľa pre teoretické vyučovanie, Ing. Stanislav Turček, zástupca pre praktické vyučovanie, Ing. Eva Daňová, zástupca pre technicko-ekonomickú činnosť, Mgr. Stanislav Kret, zástupca pre mimoškolskú výchovu.
V učilišti v roku 1999 – 2000 vyučovalo 10 učiteľov všeobecnovzdelávacích a odborných predmetov, 39 majstrov odbornej výchovy. Pôsobilo tu aj 15 vychovávateľov a pomocných vychovávateľov. Spolu s 31 správnymi zamestnancami tu pôsobilo 100 pracovníkov.
Okrem vyučovacieho procesu bola škola aktívna a úspešná v mimoškolských aktivitách.
Odborné učilište v Ladcoch organizovalo v dňoch 30. – 31. marca Celoslovenskú súťaž zručnosti. V súťaži spracovania kovov obsadilo družstvo Ladiec 1. miesto a jednotlivci Michal Ragula prvé a Jozef Malobický druhé miesto. Súťaž v odbore murár bola 10. – 12. mája. V súťaži družstiev boli Ladčania druhí a medzi jednotlivcami Jozef Hodúl prvý. Aj v ďalších odborných súťažiach boli žiaci učilišťa medzi najlepšími. V odbore maliar získalo družstvo 2. miesto, v odbore krajčírka 3. a 4. miesto. Okrem toho žiačky učebného odboru krajčírka úspešne reprezentovali školu na celoštátnej módnej prehliadke odborných učilíšť vo Vyškove (ČR).
V športovej činnosti bol uplynulý školský rok pravdepodobne najúspešnejší v histórii školy. Celoslovenské športové hry chlapcov boli 5. – 8. júna vo Viničkách. Žiaci učilišťa v Ladcoch získali 1. miesto v atletike, 1. miesto vo volejbale, 2. miesto vo futbale a celkové prvé miesto v súťaži družstiev.
19. mája zvíťazilo družstvo OU Ladce na turnaji v upravenom pozemnom hokeji v Bratislave a kvalifikovalo sa na podobný turnaj, ktorý bude v roku 2001 na Aljaške.
27. mája – 5. júna sa konala v Groningene (Holandsko) Európska špeciálna letná olympiáda. OU Ladce malo zastúpenie v unifikovanom futbale (žiak Martin Kuchar), v ktorom získali zlaté medaily. Plavkyňa Lucia Holečková bola dvakrát druhá a raz tretia v plaveckých disciplínach.
Na Národnej špeciálnej letnej olympiáde v Košiciach 22. – 24. júna 2000 vyhral beh na 1500 m žiak učilišťa Ľubomír Berky a beh na 800 m Eva Chovančíková. Prvé a druhé miesto v plaveckých disciplínach obsadila Lucia Holečková. Družstvo školy v unifikovanom volejbale získalo druhé miesto.
1323
Prijímacie konanie do Odborného učilišťa v Ladcoch sa konalo 2. mája 2000. Na sedem učebných odborov prijali dovedna 88 žiakov.
Na záverečné skúšky pripustili na konci školského roka 1999 - 2000 59 žiakov. Desať z nich skúšky absolvovalo s vyznamenaním. Dňa 23. júna na slávnosti pripravenej školou a Zborom pre občianske záležitosti odovzdali za prítomnosti starostu obce a riaditeľa školy odchádzajúcim žiakom výučné listy.
Z ostatných aktivít treba spomenúť starostlivosť o deti v ústavnej starostlivosti v letnom období. Títo žiaci sa zúčastnili na letných táboroch v Liptovskej Porubke, v Prievidzi a v Kremnici. Osobitne treba vyzdvihnúť stanový tábor v Strážovských vrchoch. Táto akcia sa uskutočnila vďaka podpore Nadácie pre deti Slovenska z fondu Hodina deťom. Účastníkmi boli deti z Domova mládeže v Ladcoch, ktoré žijú bez rodičov a deti z bežnej populácie. Integrácia takýchto detí bola jedným z hlavných poslaní tábora.
Dňa 25. marca ustanovili v Odbornom učilišti Ladce radu školy. Rada má 11 členov z rôznych sfér, ktoré majú vplyv na fungovanie školy. Na prvom zasadaní zvolili predsedkyňu rady a vysvetlili poslanie tejto inštitúcie. Rada školy pri OU Ladce: Mgr. Daniela Kretová, predsedníčka. Členovia: Ivana Novotná (vychovávateľka), Bc. Anton Macek, Anna Peterková (pedag. pracovníci), Mgr. Mária Váňová (zástupca odborového zväzu), Ing. arch. Ján Remo (starosta obce), Jozef Fatura (obecné zastupiteľstvo), Ing. Ľuba Suderová (Okresný úrad Ilava), Eva Blajsková (rodič), Ing. Emil Potoček (rodič), Rudolf Pupák (rodič).
Nový školský rok 2000 – 2001 začali v Odbornom učilišti Ladce s 21 triedami a odbormi: murár, maliar, stolár, stavebný zámočník, krajčírka, záhradník, služby a domáce práce. V septembri 2000 bol celkový počet žiakov 238 (76 dievčat, 162 chlapcov).
KULTÚRNY ŽIVOT
Ako vidno i zo zápisov zasadania obecného zastupiteľstva veľa pozornosti sa venovalo kultúrnemu domu, jeho oživeniu a zvýšeniu využívanosti priestorov. Ekonomika kultúrneho domu bola doteraz nízka a doplácanie na jeho údržbu, energie a iné výdavky sa pohybovalo až vo výške takmer 800 000 tisíc korún. Jedným z najväčších problémov bolo vykurovanie z centrálnych zdrojov (cementáreň).
Plynofikácia kultúrneho domu
Vďaka vysokým investíciám (viac ako 3 milióny Sk) zo strany Považskej cementárne, a.s. kúrenie sa v roku 2000 podarilo vyriešiť. Dodávateľom technického zariadenia a prác spojených s plynofikáciou bola
1324
firma Montáž tepelných a energetických zariadení (Tibor Mojžiš). Dovedna namontovali 5 kotlov PROTERM KLO. Nové vykurovacie zariadenie umožňovalo vykurovať priestory kultúrneho domu separátne, čo je výhodné najmä z ekonomického hľadiska.
Rozdelenie priestorov
Dôležitým organizačným opatrením bolo prerozdelenie priestorov prístavby a novej prístavby, takže na konci roka 2000 bola situácia takáto:
HLAVNÁ BUDOVA: Hlavná sála a prísalia sa využívali tak, ako predtým, na kultúrne podujatia, zábavy, diskotéky, oslavy a predajné trhy. V bývalej kulisárni bola umiestnená dychová hudba a v priľahlých priestoroch trénovali stolní tenisti.
STARÁ PRÍSTAVBA: Kinosála, miestnosti prenajaté firme Palivex, klub RELAX s knižnicou, kancelária a v suteréne miestnosť a dielňa údržbára.
NOVÁ PRÍSTAVBA: Sála na rôzne podujatia, schôdze, svadby, stretnutia, rodinné oslavy. V prízemí pamätná sieň, miestnosť lekára, miestnosť Lesného družstva. Zo zadného vchodu novovybudované šatne pre futbalistov.
Využívanie na kultúrno-spoločenské podujatia bolo lepšie ako v roku 1999. Nasvedčujú tomu čísla o využívaní jednotlivých priestorov v starej budove i v novej prístavbe.
Veľká sála a jej prísalia sa využili na väčšie kultúrne podujatia, na spoločenské akcie ako stretnutie starších občanov, stretnutie dôchodcov cementárne, Koyšove Ladce, stolnotenisový turnaj, vystúpenia súborov, väčšie výročné schôdze, mítingy a pod. dovedna 16-krát. Tanečné zábavy sa usporiadali dve, diskoték bolo 19.
Zo zaujímavých podujatí to bolo vystúpenie „Slivkovcov“, vystúpenie speváka Weitera atď.
Knižnica bola otvorená každý pondelok a piatok a od apríla 2000 každý pondelok až piatok.
Dva priestory v starej prístavbe boli aj v roku 2000 prenajaté firme Palivex.
Veľa kultúrno-spoločenských akcií a politických podujatí sa uskutočnilo v novej prístavbe, ktorá sa takto stala najvyužívanejšou časťou kultúrneho domu. Od jesene 2000 sa tu uskutočňoval kurz jazyka anglického. V hornej časti prístavby bolo dovedna 36 akcií - rodinného charakteru, politických schôdzí i menších zábavných akcií.
Relax
Cieľom zriadenia kultúrno-vzdelávacieho centra RELAX od apríla 2000 v kultúrnom dome bolo poskytnúť občanom nové možnosti využitia voľného času a ponúknuť služby kultúrneho charakteru.
Zriadenie centra na komerčnom základe pod vedením odborného pracovníka malo umožniť dlhodobý rozvoj kultúrnych aktivít. Základom bol
1325
knižničný fond obecnej knižnice a jednorázový podporný finančný fond na vybavenie centra.
Knižnicu prebral podnikateľský subjekt kultúrnovzdelávacieho centra Relax do bezplatného prenájmu a zaviazal sa doplňovať knižný fond vo výške 50 000 Sk ročne. Obecný úrad (obecné zastupiteľstvo na svojom zasadaní) schválil nájomné Relaxu za užívané priestory tiež sumou 50 000 Sk, ktoré splatí každoročne nákupom kníh do knižného fondu.
Knižnicu v roku 2000 reorganizovali priestorovo, najmä však znížili počet skladovaných zväzkov, čo nepoškodilo možnosť výberu, ale naopak, sprehľadnilo umiestnenie a výber jednotlivých žánrov.
Knižničná časť Relaxu dosiahla v roku 2000 tieto výsledky:
Čitatelia – 291 (z toho do 15 rokov - 140)
Výpožičky – 9 340 (odborná literatúra – 1 770, pre deti – 612, krásna literatúra – 5 028 a krásna literatúra pre deti – 1930)
V roku 2000 sa pre knižnicu kúpilo 101 kníh v hodnote 23 647 Sk.
Ďalšou časťou činnosti bola požičovňa videokaziet, predaj videokaziet a kníh, CD a ďalšieho príbuzného tovaru. Takto sa vyplnila medzera v predaji obdobného tovaru v obci.
Inou službou bolo kopírovanie laserovou čiernou kopírkou, ktorú však zlodeji v priebehu roka odcudzili.
Relax organizoval rôzne súťaže – medziiným súťaž vo videopožičovni o horský bicykel.
V roku 2000 sa nerealizovala časť zámerov Relaxu – vybavenie a sprístupnenie vedľajšej miestnosti, ktorá v budúcnosti bude slúžiť na študijné a vzdelávacie programy školám, organizáciám a občanom. V roku 2000 nebola vybavená mrežami a zabezpečovacím zariadením, nebola preto bezpečná proti odcudzeniu technického zariadenia.
Súbory
Zo súborov i v roku 2000 účinkovali dychová hudba Ladčanka, ktorá riešila organizačné – generačné problémy, ale účinkovala na všetkých akciách charakteru osláv, na pohreboch a niektorých rodinných oslavách.
V roku 2000 sa založila nová dychová hudba, ktorá omladzovací proces čiastočne vyriešila, ale vo svojom 6 – člennom kolektíve využíva aj hudobníkov z Ladčanky. Vedúcim je dobrý hudobný odborník Peter Marguš. Skupina pre svoje malé obsadenie i pre kvalitu bola v roku 2000 dostatočne vyťažená.
V tomto roku i naďalej účinkovala spevácka skupina žien pod vedením Márie Liptákovej. Priestor mali pri podujatiach ZPOZ-u a na občianskych pohreboch.
Úspešným bol súbor moderných tancov, ktorý viedla Bohumila Fabová. Súbor úspešne vystúpil na viacerých podujatiach poriadaných školami, obecným úradom a inými organizáciami.
1326
Oslavy
28. apríla 2000 Obecný úrad v Ladcoch, organizácia SZPB a miestna organizácia KSS usporiadali spomienkovú slávnosť pri príležitosti 55. výročia oslobodenia obce. Slávnosť sa začala tradične pri kultúrnom dome, pokračovala pri pamätníku obetiam 2. svetovej vojny kladením vencov.
Obecný úrad v Ladcoch a organizácia Slovenskej národnej strany pripravili na deň 14. máj 2000 Deň matiek. V kultúrnom programe vystúpili deti z MŠ, ZŠ a súbor moderných tancov. K prítomným matkám a hosťom sa prihovorili starosta obce Ing. arch. Ján Remo a poslanec NR SR Ing. Rastislav Šepták.
Najvýznamnejšiu udalosť v novodobých dejinách Slovákov – Slovenské národné povstanie si občania pripomenuli na spomienkovej oslave pri pomníku padlým v 2. svetovej vojne dňa 28. augusta 2000. Slávnostný prejav predniesol Ing. Karol Horký, predseda SZPB. Vence položili organizácia protifašistických bojovníkov a zástupcovia obce.
Najvýznamnejšou udalosťou v oblasti osláv bolo odhalenie štátneho symbolu nad Ladcami. Z iniciatívy SNS v spolupráci s HZDS a obecným úradom sa v krátkom čase realizoval zámer vybudovať na Skalke v Horných Ladcoch symbol slovenskej štátnosti – mohutný dvojkríž viditeľný z celej obce. Dvojkríž z antikorózneho materiálu je 6 metrov vysoký, so spodným ramenom dlhým 2,4 metra. Slávnostné odhalenie sa konalo 2. septembra 2000 v rámci osláv Dňa ústavy SR. Občania medzi sebou privítali poslancov NR SR Jána Siteka (SNS), Rastislava Šeptáka (SNS), Imricha Andrejčáka (HZDS) a ďalších hostí. Pri odhalení pamätníka prehovorili všetci hostia a starosta obce Ing. arch. Ján Remo. Po slávnostnom odhalení zapálili tradičnú vatru a účinkovala dychová hudba Nemšovanka.
Pri vstupe do nového milénia na prelome rokov 2000 – 2001 sa zišli stovky občanov na križovatke v Ladcoch, aby tento historický prelom oslávili spoločne. Za príjemného počasia si pozreli doteraz najväčší ohňostroj v obci, vypočuli si dychovku, blahoželali si navzájom. Stretnutie občanov bolo príjemné, srdečné, v znamení spolupatričnosti do jednej obce.
Okrem horeuvedených osláv sa v obci konali i ďalšie: Medzinárodný deň detí, Medzinárodný deň učiteľov, Deň stavbárov a iné.
Koyšove Ladce 2000
Súťaž v umeleckom prednese pôvodnej slovenskej ľúbostnej poézie sa uskutočnila v Kultúrnom dome v Ladcoch dňa 20. októbra 2000.
Organizátori: Obecný úrad Ladce, Považské osvetové stredisko v Považskej Bystrici, Klub priateľov poézie Pavla Koyša v Bratislave a Spolok slovenských spisovateľov pod záštitou Ministerstva školstva SR pripravili na vysokej úrovni túto kultúrno-spoločenskú akciu.
Podujatie sa začalo krátkou slávnosťou pri buste básnika Pavla Koyša, kde v kultúrnom programe vystúpili Jarka Letková (spev), Mária Dacejová (báseň), Angelika Vargicová (spev). Kyticu k buste položili:
1327
Margaréta Koyšová (manželka básnika), Anna Kleinbauerová (sestra básnika) a starosta obce Ing. arch. Ján Remo.
Vo veľkej sále privítali hostí: M. Koyšovú, A. Kleinbauerovú, Máriu Kráľovičovú, Angeliku Vargicovú, Rastislava Šeptáka, poslanca NR SR, Dr. Vladimíra Čerevku, Máriu Dacejovú, Mgr. D. Čižmárovú, riaditeľku POS, Ing. P. Šumaja, riaditeľa PC, Ing. arch. Jána Remu, starostu obce, F. Bušíka a ďalších.
V programe odznelo viacero príhovorov, kultúrnych vystúpení umelcov z Bratislavy i víťazov jednotlivých kategórií súťaže v prednese poézie. V programe účinkovala malá dychovka pod vedením Petra Marguša.
Výsledky súťaže:
III. kategória:
1. Alena Ondrejková, Gymnázium Handlová
2. Miroslava Gajdová, Gymnázium Nové Mesto nad Váhom
2. Lenka Tinková, ZŠ Nové Mesto nad Váhom
3. Dominika Reháková, Gymnázium Nové Mesto nad Váhom
3. Ján Mikuš, ZUŠ Bánovce nad Bebravou
IV. kategória:
1. Martina Vančíková, Obchodná akadémia Považská Bystrica
2. Helena Lukášová, Gymnázium Považská Bystrica
3. Lenka Lednická, Gymnázium Púchov
Cenu za najlepšiu interpretáciu veršov Pavla Koyša získal Juraj Budzo z Gymnázia Považská Bystrica za báseň „Mier milencom“.
IV. kategória:
1. Ivana Gregorová, Ostratice
2. Jana Vidová, Adamovské Kochanovce
3. PhDr. Marta Halečková, Trenčín
Cenu za osobitný interpretačný prejav získala Ľudmila Šuvadová, 78-ročná recitátorka z Trenčína.
Cenu za dramaturgiu kompozície Róbert Krištofík z Prievidze (báseň J. Ondruša: Ovca vo vlčej koži).
Cenu za moderný interpretačný prejav dostala Marcela Múdra – Šebíková z Drietomy za prednes básne Tatiany Lehenovej: Pre vybratú spoločnosť.
Recitátori siahali väčšinou k básniam od renomovaných slovenských básnikov staršej i novšej generácie, najmä však si vyberali poéziu Pavla Koyša, Miroslava Válka, Márie Rázusovej – Martákovej, Jána Smreka, Júliusa Lenku, Valentína Beniaka a ďalších.
Ceny po vyhodnotení riaditeľkou Považského osvetového strediska Mgr. D. Čižmárovou odovzdali na slávnosti vo veľkej sále kultúrneho domu.
Pocta Pavlovi Koyšovi
Obecné zastupiteľstvo schválilo návrh pomenovať jednu z ulíc názvom Pavla Koyša. Je to ulica, kde sa nachádza jeho rodný dom od č. 187 po 260.
1328
V roku 2000 boli ulice opatrené novými tabuľami. Medzi nimi aj ulica Pavla Koyša.
Ladecké zvesti
V roku 2000 vyšlo dovedna 6 čísiel Ladeckých zvestí, spravodajcu Obecného zastupiteľstva v Ladcoch. Bol to jeden z najbezprostrednejších kontaktov s občanmi, ktorí sa v jednotlivých číslach dozvedali o zámeroch obecného zastupiteľstva, obecného úradu, škôl, organizácií a pod. Dozvedeli sa o narodeniach, úmrtiach, životných jubileách, o významných osobnostiach žijúcich v obci, o histórii obce a iných zaujímavostiach.
Okrem iného v Ladeckých zvestiach boli uverejnené krátke životopisy a význam týchto osobností:
Ing. František Smrček (1891 – 1959), vedúci výstavby Vodnej elektrárne v Ladcoch, Priehrady mládeže v Nosiciach a ďalších vodných stavieb na Váhu. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch býval v Ladcoch.
Štefan Habánek (1904 – 1955), hudobník, jeden zo zakladateľov dychovej hudby v Ladcoch.
Pavol Habánek (1929 – 1958), zakladateľ a vedúci dychovej hudby v Ladcoch.
Elena Koyšová (1911 – 1977), zakladateľka JRD v Ladcoch, funkcionárka ONV, poslankyňa NZ, organizátorka ženského hnutia, funkcionárka MNV. Elena Koyšová bola matka slovenského básnika Pavla Koyša.
Štefan Bazala (1884 – 1943), ľavicový politik, organizátor štrajkov, politického i kultúrno-osvetového života v Ladcoch.
JUDr. Vojtech Varhaník (1914 – 1980), riaditeľ cementárne, organizátor výstavby LC v šesťdesiatych rokoch. Bol i jedným zo zakladateľov futbalu v obci.
Jozef Rožník (1920), mnohoročný predseda MNV v Tunežiciach, funkcionár štátnych orgánov, spoločenských organizácií, osobitne telovýchovy.
Redaktorom Ladeckých zvestí bol Branislav Lipták. Noviny sa tlačili vo firme ASSA Púchov.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA
Hnutie za demokratické Slovensko- Ľudová strana
V roku 2000 premenovali HZDS na Hnutie za demokratické Slovensko – Ľudová strana. V obci toto hnutie zaznamenalo najväčšiu aktivitu i vzhľadom na to, že v tomto roku bolo referendum iniciované práve petíciou HZDS – ĽS. Podrobne o tom píšem v časti „Referendum“. V rámci predreferendového obdobia organizovalo HZDS – ĽS v Ladcoch 29. októbra v priestoroch kultúrneho domu stretnutie s funkcionármi tohoto hnutia poslancom za HZDS – ĽS Topolim a primátorkou Novej Dubnice Ing.
1329
Antošovou. V zaujímavej besede sa do 30 poslucháčov dozvedelo o otázkach referenda a o prípadnej povolebnej politike tohoto hnutia.
Priaznivci HZDS – ĽS sa stretli 4. októbra 2000 v Ilave na mítingu s Vladimírom Mečiarom.
Organizácia Hnutia za demokratické Slovensko – Ľudová strana sa podieľala spolu so Slovenskou národnou stranou na výstavbe symbolu slovenskej štátnosti – slovenského dvojkríža na Skalke v Horných Ladcoch.
V roku 2000 sa uskutočnilo preregistrovanie členov HZDS na členov HZDS – ĽS. Do konca roku 2000 sa ich preregistrovalo asi 60%. Preregistrácia pokračuje.
V roku 2000 sa konali snemy v okresnom a krajskom merítku. Na okresnom sneme sa zúčastnili Bc. Miroslav Záhradník a Ing. arch. Ján Remo. Na krajskom predseda HZDS – ĽS v Ladcoch Bc. Miroslav Záhradník.
Vedenie organizácie HZDS – ĽS v Ladcoch zvolené na výročnej schôdzi pracovalo v tomto zložení:
Bc. Miroslav Záhradník, predseda
Ing. arch. Ján Remo, podpredseda
Daniela Cahelová, pokladník
Členovia: Mgr. Ľudmila Vráblová, Ing. Ladislav Luhový, Bohumil Kvasnica.
Slovenská národná strana
Výročná schôdza Miestnej organizácie Slovenskej národnej strany v Ladcoch sa konala dňa 14. januára 2000. Organizácia mala v tom čase 18 členov.
Výbor MO sa oproti roku 1999 nezmenil:
Július Šedík, predseda
Bc. Jozef Švihel, podpredseda
Ľuba Šedíková, tajomníčka
Z. Habánková, pokladníčka – hospodárka
Členovia: Dušan Čemeš, Ľubomír Turza, R. Šedík, P. Habánek.
Miestna organizácia 22. októbra 2000 organizovala stretnutie s Annou Malíkovou v Ilave.
V marci sa zástupcovia organizácie zúčastnili na Okresnej konferencii v Ilave.
15. apríla 2000 bola organizácia SNS jedným z organizátorov Dňa matiek v Kultúrnom dome v Ladcoch, kde zabezpečili dychovú hudbu „Nemšovanka“. Na oslave sa zúčastnil aj poslanec za SNS Rastislav Šepták.
Členovia SNS sa zaslúžili o výstavbu pamätníka slovenskej štátnosti - slovenského dvojkríža na Skalke v Horných Ladcoch. Boli spoluorganizátormi slávnostného odhalenia dňa 17. septembra 2000.
Predseda MO SNS Július Šedík sa zúčastnil na celoslovenskom sneme v Žiline i na opakovanom v Nitre. Na Krajskej konferencii SNS, ktorá sa uskutočnila v Trenčíne, bol Bc. Jozef Švihel.
Komunistická strana Slovenska
1330
Základná organizácia Komunistickej strany Slovenska v Ladcoch mala v roku 2000 18 členov. Viedol ju výbor v zložení:
Ing. Karol Horký, predseda
Jozef Kováč, podpredseda
Anton Haršáni, tajomník
Rudolf Galanský, hospodár
Ladislav Černota, vedúci revíznej komisie
Vedenie organizácie sa v roku 2000 zameralo na predreferendovú kampaň, prípravu okresnej a krajskej konferencie a na získavanie nových členov do KSS.
Člen ZO KSS Ladce Mgr. Dušan Saksa bol na krajskej konferencii v Trenčíne zvolený do funkcie predsedu KV KSS, zároveň sa stal členom ÚV KSS i jeho predsedníctva.
Kresťansko-demokratické hnutie
Organizácia venovala pozornosť komunálnej politike v rámci obecného zastupiteľstva a jeho komisií, počas referenda práci v okrskových komisiách.
KDH v Ladcoch malo nasledovný výbor:
Jozef Daňo, predseda
Členovia: Mária Daňová,
Ing. Marián Faturík,
Martin Fatura,
Ing. Mária Ježová
ORGANIZÁCIE A SPOLKY
V LADCOCH
Slovenský rybársky zväz
Obvodnú organizáciu Slovenského rybárskeho zväzu viedol v roku 2000 výbor v zložení:
Ján Sloboda, predseda (Ladce)
Ladislav Novosád, podpredseda
Jozef Fatura, tajomník (Ladce)
Libor Kvasnica, hospodár (Ladce)
Anton Opát, vedúci rybárskej stráže
Členovia: Július Čepela, Vojtech Belian, Jakub Vrábel, Bohumir Ištvánik
Počet členov organizácie aj v roku 2000 značne stúpol. V roku 2000 mal už 308 členov. V tomto roku sa v mnohých smeroch sťažila činnosť, najmä v otázkach ekonomických. Najviac organizáciu zaťažovalo zdražovanie rybných násad, čo na druhej strane vyvolalo zvyšovanie poplatkov na získanie rybárskeho práva členom.
Aj v tomto roku sa dalo pozorovať znižovanie hladín rybníkov a ostatných revírov, z ktorých niektoré už prestali byť funkčné.
1331
Výstavba diaľnice zasiahla do rybárskych revírov dosť negatívne, sústavným vyjednávaním dosiahli členovia výboru u stavbárov opravu toho, čo bolo poškodené. Získali sa i niektoré nové revíry, respektíve sa rozšírili staré. V rámci úprav tzv. zaplavovaného pásma na potoku Ledničanka získala organizácia, i keď nie veľké, ale predsa také rybníky, ktoré zachovajú pôvodné revíry.
Veľmi vážnou otázkou sa v roku 2000 stávala otázka znečisťovania vôd a to nielen tzv. veľkými znečisťovateľmi, ale aj občanmi. V 8 prípadoch zaznamenali väčšie i menšie otravy pstruhových potokov. Finančné postihy za takéto znečisťovanie sú veľmi nízke a tak to občanov nemotivuje k ekologickému správaniu sa.
V uplynulom roku sa značne rozšírilo i pytliactvo, i keď veľký počet členov SRZ by mohol byť zárukou jeho zamedzenia. Rybárska stráž mohla postihnúť iba členov organizácie za nedovolené chytanie rýb v nepovolených revíroch, či v nepovolených termínoch. V tomto zmysle pomôže novela zákona prijatá v roku 2000 s účinnosťou od 1. januára 2001, kde sa okrem iného uvádza, že neoprávnený zásah do vôd alebo lov rýb bez povolenia sa pokladá za pytliactvo a bude teda aj súdne postihnuteľný.
V roku 2000 sa konali tradičné preteky v love rýb udicou. 30. apríla 2000 lovili žiaci. Konali sa za účasti 47 pretekárov. Predtým boli žiaci pripravovaní v krúžkoch skúsenými rybármi. Preteky sa konali po overení teoretických znalostí žiakov. Na pretekoch ulovili 160 rýb. Najlepší bol Tomáš Kútny, ktorý získal 802 bodov. Nasledovali Miloš Budiač, Alfréd Hološko, Tomáš Kvasnica, Michal Suran. Najlepšie dievča bolo Katka Králová.
7. mája 2000 sa konal XV. ročník rybárskych pretekov v love udicou na rybníkoch v Tunežiciach. Za krásneho počasia sa na pretekoch zúčastnilo 180 rybárov a prizeralo sa do 500 divákov. Úlovky boli oproti predchádzajúcim ročníkom nízke. Zvíťazil J. Andresík. Súčasťou bola tradičná tombola, občerstvenie (vysmážané ryby, guláš). Na ceny a tombolu prispeli Obecné úrady v Ladcoch a Košeci a podnikatelia Košík, Ing. Rafaj, Hoffstädter, Jesenský.
Organizácia SRZ usporiadala v novembri v Kultúrnom dome Ladce tradičnú zábavu – Katarínsku.
Telovýchovná jednota
Tatran Cementáreň Ladce
TJ Tatran cementáreň Ladce organizovala telovýchovnú činnosť v odboroch futbal, volejbal, stolný tenis a cvičenie žien v telocvični (kalanetika a aerobik). Na čele organizácie stál výbor:
Marián Justh, predseda
Ing. Ferdinand Gach, tajomník
Mgr. Miroslav Sňahničan, pokladník
Členovia: Vladimír Chovanec
Jozef Chovanec
Dušan Porubčan
Štefan Zábojník
1332
Futbal
V sezóne 1999 – 2000 dosiahli jednotlivé futbalové oddiely tieto výsledky:
Mladší žiaci hrali v 1. triede. Z desiatich družstiev súťaže skončili na 9. mieste s 13 bodmi.
Starší žiaci hrali rovnako v 1. triede. Zo 14 družstiev sa umiestnili na 3. mieste.
Dorast hral v najvyššej súťaži zo všetkých ladčianskych oddielov – vo IV. lige. Zo 16 družstiev sa umiestnil na 11. priečke tabuľky.
Muži boli účastníkmi 1. triedy a zo 14 mužstiev sa umiestnili na 11. mieste (7 zápasov vyhrali, 7 hrali nerozhodne a 12 prehrali, získali 28 bodov).
Ani sezóna 2000 – 2001, jej jesenná časť, nebola pre družstvá futbalového oddielu TJ Tatran úspešná. Jej oddiely sa v súťažiach predbežne umiestnili takto:
Muži (1. trieda) pod vedením Pavla Strateného, trénera a Vladimíra Chovanca ako vedúceho mužstva sa na jeseň umiestnili na 8. priečke pri zisku 18 bodov.
Dorast hral aj v tejto sezóne v IV. lige. Vedúcim bol Milan Bajza, trénerom Juraj Zimprich. Po jesennej časti sa umiestnili na 13. mieste zo 16. družstiev. Získali dovedna 12 bodov.
Starší žiaci hrali v 1. triede pod vedením Pavla Melichera. Z 12 zápasov získali 26 bodov a sú po jesennej časti na 4. mieste.
Mladší žiaci pod vedením Ing. Ferdinanda Gacha sú na 8. mieste so ziskom 7 bodov.
Okrem normálnych súťaží sa v Ladcoch organizovali niektoré tradičné tutbalové turnaje.
Memoriál Pavla Petríka sa uskutočnil na ihrisku TJ Tatran Ladce 1. júla 2000. V konečnom poradí skončila na 1. mieste Beluša pred Ladcami, Košecou a Ilavou.
Už 4. ročník turnaja v malom futbale, ktorý organizovalo Odborné učilište v Ladcoch, sa uskutočnil 14. septembra 2000. Na turnaji, okrem športovej hodnoty bolo zaujímavé to, že v jednotlivých družstvách hrali spoločne žiaci so svojimi pedagógmi. Zvíťazilo družstvo Gymnázia Púchov pred SOU stavebným Považská Bystrica, Gymnáziom v Považskej Bystrici a OU Ladce.
31. decembra 2000 usporiadal TJ Tatran Ladce tradičný Silvestrovský turnaj v malom futbale.
Stolný tenis
Stolní tenisti hrali v sezóne 1999 – 2000 v 6. lige (oblasť bývalého Považsko-bystrického okresu). Súťaž ukončili 17. marca 2000 a medzi najúspešnejších hráčov patrili Juraj Kalus, Vladimír Hromek, Jozef Švihel, Miroslav Sňahničan, Ivan Malacha a Anton Popelka.
Súťaž v sezóne 2000 – 2001 sa začala 13. októbra zápasom Ladce – Pružina. Hráči sa pripravovali v uvoľnených priestoroch kultúrneho domu. Na súpiske boli: Miroslav Sňahničan, Vladimír Hromek, Ivan Malacha, Juraj Kalus, Jozef Švihel, Anton Popelka, Viliam Popelka, Pavol Kalus.
Aj v stolnom tenise zohrali hráči TJ Tatran niekoľko prípravných stretnutí a pripravili dva miestne turnaje. Novoročný turnaj dňa 8. januára
1333
2000 usporiadali v kultúrnom dome pre 23 účastníkov žiakov. Zvíťazil v ňom Jaroslav Kušík.
Na oblastných majstrovstvách sa z Ladiec zúčastnili Miroslav Sňahničan, J. Kalus, Anton Popelka a Ivan Malacha. Na špičku v oblasti sa nedostali.
30. decembra 2000 TJ Tatran Ladce pripravila Vianočný turnaj o Pohár starostu obce. Turnaj sa hral v troch skupinách: dievčatá do 15 rokov, chlapci do 15 rokov a muži.
Volejbal
Volejbalový oddiel TJ Tatran cementáreň Ladce účinkoval v oblastnej súťaži. Svoje zápasy hrali v telocvični Základnej školy. Hrali v dvoch kategóriách: muži a MIX (zmiešané družstvo).
V ročníku 2000 – 2001 po prvom kole hrali v Ladcoch o 7. – 10. miesto družstvá TJ Ladce, ZŠ Púchov – Slovanská, VKD Púchov, RTVŠ Považská Bystrica. Po odohratí zápasov skončili volejbalisti Ladiec celkove na 9. mieste.
V súťaži MIX postúpilo družstvo TJ Tatran do 2. kola, kde sa stretli Tatran Ladce, Gymko Púchov „B“ a ZŠ Púchov - Slovanská. Ladčania do ďalšieho kola nepostúpili.
Cvičenia žien
Cvičenia žien prebiehali od jesene do jari v telocvični ZŠ Ladce. Cvičiteľkami boli RNDr. Iveta Liptáková a Mária Kalusová.
Nové šatne
V roku 2000 dostali športovci TJ Ladce krásny dar v podobe moderných šatní. Hráči majú k dispozícii štyri hráčske šatne, moderné sprchy a WC. Je tu aj miestnosť pre rozhodcu a príručný sklad pre inventár. Šatne sú umiestnené v kultúrnom dome v nevyužitých priestoroch prístavby kultúrneho domu.
Obecný úrad poskytol tieto priestory a financie na výstavbu pochádzali z Považskej cementárne, a.s. Stavebné práce vykonali žiaci Odborného učilišťa a ich majstri odborného výcviku.
Slávnostné otvorenie sa konalo 31. mája 2000. Na otváraní sa zúčastnili zástupcovia obecného zastupiteľstva a obecného úradu, cementárne, Poľnohospodárskeho družstva Košeca, Oblastného združenia telesnej kultúry, Odborného učilišťa v Ladcoch a ďalších hostí. Po prestrihnutí pásky a prehliadke novovybudovaných šatní zhodnotili výstavbu na spoločenskom posedení.
Problémy TJ Tatran
Medzi najvážnejšie problémy patrili ekonomické otázky. Najväčšej podpory sa telovýchove dostalo zo strany Obecného úradu v Ladcoch a Považskej cementárne, a.s. Problémy boli so športovou výstrojou a inými nákladmi na prevádzku celkom sedem oddielov. Z organizačných starostí to bola otázka disciplíny hráčov a ich tréningovej morálky.
1334
Telovýchovná jednota
Tatran Tunežice
Telovýchovná jednota zamerala svoju činnosť v ročníku 1999 – 2000 a v ročníku 2000 – 2001 na futbal. V roku 2000 zápasila nielen s finančnými problémami, ale i s nedostatočným hráčskym kádrom. Vo futbalovom oddiely hrali väčšinou hráči z Ladiec a Košece.
Na čele jednoty stáli aj v roku 2000 osvedčení funkcionári: Bohumir Kvasnica (predseda), Milan Letko (tajomník) a Jozef Rožník (hospodár).
Futbalový oddiel hral v III. A triede. V sezóne 1999 – 2000 skončil v konečnom výsledku súťaže na 3. mieste.
V ročníku 2000 – 2001, v tej istej súťaži sa z 8 zápasov so ziskom 16 bodov umiestnil predbežne na 2. mieste.
Na sklonku roku sa v obecnom zastupiteľstve i vo výbore TJ Tatran Tunežice začalo uvažovať o prípadnom zlúčení – fúziou do TJ Tatran cementáreň Ladce. Bolo by to po päťdesiatročnom účinkovaní (TJ založená v roku 1951).
Matica slovenská
Organizáciu Matice slovenskej v Ladcoch viedol v roku 2000 nasledovný výbor:
Mgr. Mária Letková, predsedkyňa
Členovia: Alena Suchárová, Anna Kacinová, Alžbeta Bušíková, Ján Sloboda.
Revízna komisia: Ing. Karol Horký, Margita Kantoríková, Irena Kučerová.
Činnosť Matice slovenskej v Ladcoch bola pestrejšia ako v predchádzajúcich rokoch. Dňa 16. mája usporiadali vlastivedný zájazd po strednom Slovensku (Sv. Anton, Banská Štiavnica, Tajov). Na zájazde sa zúčastnilo 16 dospelých a 29 mladých členov. Zájazd sa uskutočnil na základe finančnej podpory Považskej cementárne, a.s.
Z ďalšej činnosti významnou bola návšteva Múzea v Ilave a z hľadiska oživenia členskej základne i turistický výlet k Tunežickým rybníkom s prípravou občerstvenia.
Slovenský zväz
protifašistických bojovníkov
V roku 2000 mala táto organizácia 16 členov. Činnosť riadil výbor v nasledovnom zložení:
Ing. Karol Horký, predseda
Anna Kresáčová, tajomníčka
Jozef Rožník, pokladník
Pavol Janík, Gizela Cahelová (revízna komisia).
Pretože priemerný vek členov bol 70 rokov, zameriavala sa činnosť na fyzicky nenáročné činnosti (čistenie a úprava priestorov pri pamätníku
1335
a pod.). Organizácia spoluorganizovala oslavy výročí oslobodenia obce, Slovenského národného povstania. V roku 2000 zabezpečili pietnu spomienku na miestnom cintoríne pri hrobe zavraždených Ladčanov 16. apríla.
V roku 2000 sa uskutočnil XI. zjazd Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktorý okrem iného prijal opatrenie na rozšírenie členskej základne prijatím sympatizantov.
Organizácia SZPB mala dobrú spoluprácu s obecným úradom.
Združenie technických
a športových činností
Organizácia musela v roku 2000 značne obmedziť druhy činnosti. Z finančných dôvodov veľmi náročné športy: motorizmus a strelectvo úplne prestali fungovať. Organizovali však turistiku a boli jedinou organizáciou, ktorá tradíciu turistiky v Ladcoch udržovala.
Veľmi dobré podujatie pripravili 3. júna 2000, kedy usporiadali turistický zájazd do Malej Fatry. Cieľom bolo Fačkovské sedlo a odtiaľ peši na Kľak. Vo Vričke, na miestnom cintoríne, si uctili pamiatku dlhoročného lekára v cementárni MUDr. Hrdinu, ktorý v týchto horách tragicky zahynul rok predtým.
Ďalším podujatím bol turistický zájazd v septembri 2000 na Roháče. Za nepriaznivého počasia časť účastníkov prešla i po hrebeňovke.
Organizáciu v roku 2000 viedol výbor:
Ing. Jozef Remo, predseda
Milan Bajza, tajomník
Ing. Ľubomír Ježo, pokladník
Členovia: Cyril Hlavatý, Ján Galanský, Peter Čurík, Marián Lihocký, Peter Kvasnica, Slavomír Mražík.
Slovenský zväz chovateľov
Výročná schôdza miestnej organizácie Slovenského zväzu chovateľov v Ladcoch sa konala 19. januára 2000. V tomto čase mala 15 aktívnych členov, ktorí sa zaoberali chovom čistých druhov hydiny, holubov, králikov a exotov.
Najväčšiu pozornosť však venovali predaju rôznych druhov hydiny a to jatočnej i chovnej. Občania kvitovali túto činnosť ako pomoc pri zaobstarávaní sliepok na chov, na konzum a moriek na konzum a chov.
Z ostatnej činnosti sme zaznamenali ďalšiu úpravu budovy chovateľov a jej okolia (plot) a začiatok prípravy budovania klubovne.
V roku 2000 bol na čele organizácie výbor zvolený na výročnej členskej schôdzi:
Milan Jung, predseda
Anton Haršáni, tajomník
Pavol Kalus, pokladník
Členovia: Ďurikovič Ivan, Kalus Vladimír
1336
Predseda revíznej komisie: Karol Horký
Dobrovoľný požiarny
zbor v Ladcoch
Po roku 1999 aj v roku 2000 pokračovalo značné oživenie organizácie, najmä rozšírením základne o mládež.
V roku 2000 boli schopní obsadiť už dve družstvá mužov v počte 21 členov a jedno družstvo žien s 8 členkami.
Ich aktivitu vidieť z počtu a kvality cvičení i z účasti na rôznych regionálnych požiarnických súťažiach. Na tých sa umiestnili vždy do 5. miesta, z čoho vyplýva aj zvýšenie kvality a akcieschopnosti členov požiarneho zboru.
V roku 2000 sa zúčastnili na regionálnych – miestnych a obvodných súťažiach v Dubnici nad Váhom, Horovciach, Lednici, Pružine, Záriečí, Vydrnej a v Ďurďovom.
V Ladcoch sa ich činnosť zamerala aj na spoluprácu s inými organizáciami – hlavne s Miestnym spolkom Slovenského červeného kríža, s Rodičovským združením pri Základnej škole, s telovýchovnou organizáciou a Považskou cementárňou.
Problémom zostáva stále nedostatočná technika, k čomu prijalo Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch uznesenia, ktoré majú riešiť lepšie umiestnenie požiarnej zbrojnice a hasičskú motorovú striekačku.
Na úrovni bola aj spolupráca a pomoc zo strany Obecného úradu v Ladcoch i po stránke finančnej.
Výbor DPZ:
František Meliš, predseda
Štefan Kuman
Jozef Binka
DPZ v Tunežiciach
Výboru DPZ v Tunežiciach sa nepodarilo ani v roku 2000 svoje členstvo aktivizovať. Výbor bol v zložení:
Dolinka Anton, predseda
Milan Letko, tajomník
Jaroslav Juríček, hospodár
Juraj Pagáč, vodič
Členovia: František Kováč, Viktor Riečičiar, Anton Raček
Slovenský zväz
zdravotne postihnutých
Organizácia evidovala v roku 2000 spolu 62 členov. Na čele bol 7 – členný výbor s predsedom Štefanom Kováčikom.
1337
V tomto roku oslávili členovia SZZP 25. výročie trvania organizácie v Ladcoch. V rámci výročia usporiadali v máji kultúrno-spoločenské podujatie za účasti členov z družobných organizácií. Na oslave bolo 150 účastníkov, z ktorých viacerí dostali jubilejné listy.
Okresný výbor Slovenského zväzu zdravotne postihnutých v Ilave usporiadal v Ladcoch kultúrny večer, na ktorom sa zúčastnili aj členovia z Ladiec.
V roku 2000 usporiadali funkcionári SZZP z Ladiec, alebo sa zúčastnili na viacerých stretnutiach s členmi iných organizácií z okresov Ilava, Púchov a Považská Bystrica. Stretnutia slúžili na obojstranné poznanie, výmenu skúseností a ako určitá terapia. V tomto roku to boli stretnutia v Beluši, Domaniži, v Ladcoch na chate Muflón, v Púchove a Streženiciach.
Organizácia SZZP v Ladcoch usporiadala v júli celodenný autobusový zájazd (35 členov) do Beckova a Čachtíc. V máji 2000 sa sedem členov zúčastnilo na športových hrách v Pruskom, na ktoré organizácia prispela aj finančne.
Členovia SZZP v Ladcoch prispeli na skrášlenie obce udržovaním trávnika pri kultúrnom dome.
Výročná schôdza sa konala dňa 26. februára 2000 za účasti 48 členov.
Na činnosť organizácie prispel obecný úrad sumou 3000 Sk a Považská cementáreň 5000 Sk.
Počas celého roka zabezpečil výbor poradenskú činnosť s TSC Považská Bystrica.
Slovenský červený kríž
Územný spolok Slovenského červeného kríža v Ladcoch – Tunežiciach viedol výbor:
Anna Ištvániková, predsedkyňa
Mgr. Gabriela Koštialiková, tajomníčka
Eva Tichá, pokladníčka
Členky výboru – aktivistky: Júlia Belianová, Božena Bezecná, Margita Kantoríková, Valika Koišová.
Práca organizácie sa v roku 2000 zameriavala na tieto aktivity:
- Spolupráca s mladými požiarnikmi v základnej škole.
- Pomoc pri príprave na súťaž žiakov.
- Pomoc sociálne odkázaným.
- Návštevy chorých členov SČK doma, v nemocnici a v domove dôchodcov.
- Spolupráca so Slovenským misijným hnutím Holíč – pomoc ľuďom hygienickými potrebami, potravinami a darčekmi.
- Regulovanie darcovstva krvi – Vianočná kvapka, Valentínska kvapka.
Z iných podujatí najviac zaujali výlet do hôr za účasti žiakov – mladých zdravotníkov, varenie gulášu v prírode.
1338
Z osvetovej činnosti to bolo rozširovanie časopisu pre zdravotníkov, rozdávanie zdravotníckych letákov a pod. Prednášková propaganda narážala na neochotu lekárov prednášať.
Najlepšia spolupráca v roku 2000 bola s Klubom stomikov, DPZ Ladce, školami a obecným úradom.
Slovenský zväz záhradkárov
V roku 2000 mala organizácia 37 členov. Svoju činnosť zamerali najmä na práce v sade, kde brigádnicky opravovali plot, uskutočnili rez stromov, výrub úletov, kosili trávu a na jeseň zber úrody.
V tomto roku zomrel dlhoročný predseda organizácie Jozef Martinák. Na jeho poslednej ceste sa s ním prišlo rozlúčiť mnoho občanov.
Potom urobili vo výbore niektoré zmeny. Ku koncu roka pracoval výbor v takomto zložení:
Emil Martinák, predseda
Pavol Kalus, tajomník
Juraj Letko, pokladník
Štefan Češko, člen.
Poľovnícke združenie Bukovina
Celková výmera revíru PZ Bukovina (Ladce, Tunežice, Podhorie) mala plochu v lese 965 hektárov, poľnú plochu 1065 ha a vodnú 17 hektárov. V tomto roku malo PZ 28 členov.
Hlavné druhy zveri boli jelenia, srnčia, muflónia a diviačia.
Na čele organizácie v roku 2000 bol výbor:
Ján Prekop, predseda
Ing. Jozef Orihel, podpredseda
Vladimír Češko, poľovnícky hospodár
Ľubomír Lachký, finančný hospodár
Alojz Slávik, kynologický referent
Ján Kukuliaš, strelecký referent
Ján Bednárik, tajomník
Dozorná rada: Dušan Peterka, Anton Haršáni, Peter Sváda.
Prácu zamerali na zabezpečenie dostatočného množstva krmovín na zimné obdobie. Bolo to takmer 200 q objemových krmovín a ďalšie v množstve takmer 300 q. Poľovníci osadili 8 nových poľovníckych postov, 12 solísk, 2 zásobníky na objemové krmivá, opravili posedy a ďalšie poľovnícke zariadenia, ktoré systematicky ničili neznámi páchatelia.
Druhá polovica roka, najmä jej záver, bol v znamení lovu zveri podľa plánu schváleného Lesným úradom v Ilave, ktorý splnili na 90%. Podobne v Ladcoch ako v celom okrese Ilava poklesla bodová hodnota poľovníckych trofejí.
1339
Poľovnícke združenie malo vo svojom a súkromnom vlastníctve 7 chovných psov na dohľadávanie postrelených kusov. Chov bol pre PZ veľmi nákladný.
V rámci osvetovej činnosti poľovníci so svojimi rodinami navštívili veľkú poľovnícku výstavu v Nitre.
V roku 2000 sa vyskytlo niekoľko nedostatkov, na ktoré PZ Bukovina poukazovalo. Bolo to najmä spomínané poškodzovanie poľovníckych zariadení v lese, ale i nadmerný pohyb motorových vozidiel po cestách revíru v Ladcoch, Tunežiciach i Podhorí. Tento pohyb vadil zveri najmä v noci, kedy sa rozmohlo opäť pytliactvo.
To všetko sa dá odstrániť iba za spolupráce Poľovníckeho združenia, Štátnych lesov, Urbárskeho spoločenstva, Lesného družstva a Obecného úradu.
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.
Celkové zameranie a privatizácia
Objemy výroby a najmä výsledok za rok 2000 znamenajú maximum v celej histórii cementárne.
V cementárni začali rekonštrukciu, ktorá znamená modernizáciu a zefektívňovanie výroby najmä s ohľadom na vývoz do Nemecka –
1340
do odbytovej siete dnes už rozhodujúceho vlastníka, spoločnosti BERGER HOLDING GmbH PASSAU. Strážila si však i pozíciu na doterajších zahraničných trhoch v Českej republike, Maďarsku, Rakúsku a Švajčiarsku.
Celá výroba sa už v roku 2000 začala pripravovať na zvýšenie produkcie slinku a cementov z terajšej kapacity 1 450 ton na 2 200 ton denne. To si vyžaduje výstavbu novej rotačnej pece.
Celá činnosť smerovala k tomu, že Považská cementáreň sa stáva najväčším výrobcom portlandských cementov v strednej Európe. V Ladcoch sa i v roku 2000 výroba zvýšila, kým v ostatných cementárňach na Slovensku výroba klesá (v Lietavskej Lúčke a Bystrom sa úplne zastavila).
Charakteristické pre cementáreň v Ladcoch v roku 2000 bolo, že celá výroba sa vypredala. Za tým je kvalita cementu, ktorá vychádza z dobrej suroviny a práce technikov a robotníkov.
So všetkým súviseli investície vložené do modernizácie fabriky. V roku 2000 to bolo 150 miliónov Sk .
Nemecký partner poskytol cementárni vlastné zahraničné trhové zázemie, čo je najväčšia výhoda pri predaji vyrobeného cementu. Nemecký partner dnes už vlastní 72%-ný podiel na základnom imaní.
Firma Berger Holding mala v predstihu vyrovnané všetky záväzky voči Fondu národného majetku SR. Po vstupe nemeckého partnera sa upevnila dôveryhodnosť cementárne v očiach finančných organizácií, včítane zahraničných.
V roku 2000 vyrábali:
Vysokokvalitné výrobky – portlandské cementy CEM I 42,5; CEM I 42,5 R a CEM I 52,5 R. To sú výrobky ocenené certifikátom ochrannej značky kvality a Zlatou medailou Slovak Gold a prestížnou cenou Grand prix Slovak Gold. Stratégia zvyšovania kvality podľa normy EN ISO 9001.
Špeciálne cementy vyrábali v roku 2000 v množstvách podľa dopytu. CEMODUR – pojivo špecifických vlastností, určené na výrobu betónov používateľných v podmienkach možného výskytu agresívnych vôd (tunely a ostatné podzemné objekty a diela, základy stavebných objektov a pod. ). Používal sa i pri výstavbe cestných komunikácií – konkrétne diaľnice D1.
CHROMATMIN – cement vyrábaný v sortimente CEM II/B-S 32,5 R a CEM I 42,5. Používa sa najmä tam, kde cementová kaša môže prísť do styku s ľudskou pokožkou (potery, lepidlá na obklady, omietky a pod.).
Ďalšími výrobkami boli už osvedčené LANOVA (minerálna prísada do cementov a mált), LASULFEX, SULFOMIN a vápenec – jemne mletý pre zvyšovanie kvality poľnohospodárskych pôd.
Naďalej fungoval spoločný podnik betonárka Ladce – Betón s.r.o. v Bratislave s výkonom 105 m3 betónovej zmesi za hodinu.
V roku 2000 sa veľa urobilo aj pre konsolidáciu pomerov v administratíve, v organizácii fungovania personalistiky, technického vedenia a pod. Vyžiadali si to nové vlastnícke vzťahy s nemeckým partnerom.
Výroba v roku 2000
Rekordná výroba v Považskej cementárni, a.s. nebola iba vo všetkých druhoch cementu, ale aj slinku, takže sa muselo nakupovať iba minimum.
1341
V jednotlivých druhoch sa v roku 2000 vyrobilo:
- Slinok 486 000 ton
- Cement 656 500 ton
- Lanova 32 ton
- Lasuflex 118 ton
V celkovej sume výroby cementu bolo okrem normálnych – bežných druhov:
- Cemodur 22 500 ton
- CEM II BS 52 000 ton
- CEM II bez chrómu 41 400 ton
- CEM I 42,5 22 500 ton.
Expedícia na export dosiahla maximálnu výšku vďaka vysokej kvalite cementu i angažovanosti nového partnera BERGER HOLDING.
Celkom sa vyviezlo 659 862 ton. Z toho najviac do štátov, kde sa vyvážal aj predtým: Nemecko, Rakúsko, Česká republika, Švajčiarsko a Maďarsko. Vyvážali sa cementy bežné i cementy špeciálne, ktoré sa najmä v Nemecku používali na náročné stavby. Po tejto stránke sa najmä v Nemecku a Švajčiarsku stali ladecké cementy známe.
Zložitá, hlavne finančne, bola aj v roku 2000 otázka prepravy, ktorá sa neustále zdražovala, najmä cez Českú republiku.
Vedenie cementárne
Zloženie akcionárov sa oproti roku 1999 zmenilo. Percentuálne zastúpenie majiteľov akcií bolo v roku 2000 takéto:
Berger Holding GmbH, Passau SRN 72%
Laferge beton, s.r.o., Bratislava 27%
Drobní akcionári 1%
Spoločnosť Portlandcement, a.s. Ladce bola dňa 5. septembra 2000 rozhodnutím valného zhromaždenia premenovaná na spoločnosť BERGER SLOVAKIA, a.s. Ladce. Neznamená to však následníctvo, ale iba zmenu názvu.
Vedenie spoločnosti:
Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ
Ing. Ľubomír Martinka, obchodný riaditeľ
Ing. Jozef Mikušinec, výrobno-technický riaditeľ
Ing. Mária Kebísková, ekonomická riaditeľka
Ing. Pavel Martauz, riaditeľ kvality a stratégie
Ing. Peter Šumaj, personálny riaditeľ
Predstavenstvo spoločnosti:
Ing. Anton Barcík, predseda predstavenstva
členovia:
Johannes Berger (nar. 1964) – od 8. 12. 2000
Erwin Gessl (nar. 1951) – od 8. 12. 2000
Ing. Ľubomír Martinka
Ing. Jozef Mikušinec
Ing. Mária Kebísková
Dozorná rada spoločnosti:
1342
Franz Wallner (nar. 1951) od 8. 12. 2000, predseda
Ing. Pavel Martauz, podpredseda
Anton Malovec, člen
Tradičné aktivity
V roku 2000 organizoval podnik a odborová organizácia tradičné spoločenské aktivity.
V júli 2000 to bol tradičný Deň stavbárov. V jeho prvej časti pripravili futbalový turnaj jednotlivých pracovísk. Zvíťazila v ňom Údržba, pred opravovňou RAJ, výrobou a lomom.
Program spestrili požiarnici, ktorí obecenstvu na ihrisku TJ Tatran Ladce predviedli ukážku požiarneho útoku. Na záver odohrali futbalový zápas: Výber zamestnancov PCLA proti EUROKONTOR. Cementári zvíťazili 1 : 0.
V novembri sa zišli v kultúrnom dome dôchodcovia – bývalí zamestnanci cementárne s predstaviteľmi vedenia cementárne a odborov. Vypočuli si príhovor o súčasnej situácii vo fabrike, videli hodnotný kultúrny program profesionálnych umelcov a spoločensky sa zabavili.
VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE
Vedenie Vodnej elektrárne v Ladcoch sa v roku 2000 nezmenilo. Celkom 24 pracovníkov viedli ako majster prevádzky a elektrickej údržby Ivan Fedor a majster prevádzky a strojnej údržby Pavol Stareček.
Plán pre rok 2000 stanovoval vyrobiť 52 720 MWh. Skutočne vyrobili 45 250 MWh, čo bolo plnenie na 85,87%.
Pohotový výkon splnili na 106,65%. To je jeden z najdôležitejších hodnotiacich ukazovateľov vodnej elektrárne (schopnosť vodnej elektrárne dodávať elektrický výkon do energetických sietí v čo najkratšom čase). V prípade ladeckej elektrárne - do troch minút od zadania spúšťacieho povelu nadriadeným energetickým dispečingom.
V priebehu roka 2000 bola prioritnou akciou rekonštrukcia Turbogenerátoru 2, ktorú vykonávali dodávateľským spôsobom rakúske firmy VA TECHHYDRO a ABB. Značnú časť prác vykonali vlastnými pracovníkmi elektrárne.
Okrem tejto rekonštrukcie robili všetky revízne práce na výrobnom zariadení – stroj TG 1 a rozvodových zariadení 22 kVr a 110 kVr. Revízna činnosť bola dôležitá z hľadiska spoľahlivého chodu vodnej elektrárne v náročnom zimnom období.
Rok 2000 bol oproti predchádzajúcim rokom s povodňovými tendenciami pokojný. V celom neskorojarnom až jesennom období, v čase sucha bol prítok regulovaný na horných stupňoch vážskej kaskády.
1343
POŠTOVÝ ÚRAD V LADCOCH
V roku 2000 uplynulo 110 rokov od otvorenia Poštového úradu v obci Ladce (1890). Stalo sa tak na popud Cementárne v Ladcoch, osobne jej zakladateľa Adolfa Schenka. Dovtedy zabezpečoval donášku pošty z Beluše obecný úrad.
V roku 2000 sa Obecný úrad v Ladcoch a obecné zastupiteľstvo začali seriózne zaoberať otázkou rekonštrukcie a rozšírenia priestorov na Pošte v Ladoch, ktoré sú už na výkon práce nedostatočné a nevyhovujúce. Konalo sa k tomu viacero stretnutí a vyjednávaní. Snaha obce však narazila na niekoľko konkrétnych prekážok. Pri zámere rozšíriť poštu na celé prízemie budovy je to otázka náhradného bytu pre občana ubytovaného v týchto priestoroch. Nadriadené orgány pošty v Ladcoch neprejavili prílišný záujem o snahu obce zlepšiť poštové služby občanom rekonštrukciou pošty. Neochota vychádza z údajného nedostatku finančných prostriedkov.
Pošta v Ladcoch má už niekoľko rokov pomerne vysoké ukazovatele výkonov.
V roku 2000 to boli priemerné mesačné výkony pri priehradke 120 balíkov, 1000 listov, 400 účtov, 1200 poštových poukážok a poskytovanie širokých služieb Poštovej banky, v čom bolo 450 osobných účtov, 200 vkladných knižiek, termínované vklady a vkladové certifikáty.
Doručovateľky doručili priemerne mesačne 8000 zásielok, dennej tlače 1200 kusov, časopisov 400, vyplatili 600 dôchodkov a rovnaký počet inkasa vybrali. Pošta v roku 2000 poskytovala i ďalšie služby: firme KODAK, predaj diaľničných nálepiek, pohľadníc, dopisných papierov, časopisov a novín, žrebov atď.
Vedúcou pošty bola Marta Uríčková. Na úrade pracovala ešte jedna pracovníčka a o roznášku zásielok sa starali 3 doručovateľky.
ŽELEZNIČNÁ STANICA LADCE
V roku 2000 evidovala Železničná stanica v Ladcoch (spolu s integrovanou stanicou Beluša) dovedna 45 zamestnancov. Taký bol aj plán a podobne ako v roku 1999 sem patrili aj tzv. zálohy pre SRD Žilina na funkciu výpravcu.
V roku 2000 zaznamenali v Ladcoch a Beluši 19 dopravných nehôd menšieho rázu, ktoré neboli zavinené zamestnancami Železničnej stanice v Ladcoch.
Dopravná intenzita sa v roku 2000 opäť zvýšila, najmä v nákladnej doprave, kde sa enormne zvýšila nakládka z Považskej cementárne, a.s.
1344
V globále zvýšenie predstavuje 34% oproti roku 1999. Naložili spolu 454 407 ton v 8 338 vozňoch, Beluša 995 ton v 32 vozňoch (to je iba mierny nárast oproti roku 1999).
Vykládka predstavovala 175 808 ton z 3 978 vozňov. V Beluši to bolo 10 271 ton z 254 vozňov, čo je zrovnateľné s rokom 1999.
Cez stanicu prešlo 17 518 vlakov nákladnej prepravy a rušňov a 21 703 vlakov s prepravou cestujúcich.
Tržby z prepravy cestujúcich dosiahli v Ladcoch čiastku 733 064 Sk a v Železničnej stanici Beluša 550 345 korún.
Tržby z prepravy tovaru dosiahli v Ladcoch sumu 17 712 858 Sk a v Železničnej stanici Beluša 187 610 korún.
Vývoz v Železničnej stanici Ladce i Beluša je účtovaný cez OTŽ Košice a preto sú tržby v materských staniciach nezapočítané.
LESNÉ DRUŽSTVO,
URBÁRSKE SPOLOČENSTVO
Majetok Lesného družstva a urbárskeho spoločenstva v Ladcoch bol v roku 2000 spoločný.
Obe spoločenstvá fungujú v súčasnosti ako združenie fyzických osôb podľa zákona 181/1995. Cieľom spoločenstva je dokončenie majetko – právneho vysporiadania a hospodárneho využívania majetku.
Všetky činnosti Lesného družstva i Urbárskeho spoločenstva boli aj v roku 2000 riadené prijatými projektami. Lesné práce sa vykonávali na základe Lesného hospodárskeho plánu.
Lesné družstvo a urbárske spoločenstvo mali spoločný majetok:
lesy 257 ha 4 424 m2
pasienky 116 ha 7 500 m2.
V chotári Veľkého Košeckého Podhradia sú v prenájme lesy vo výmere 80 hektárov 3 874 m2.
V roku 2000 bolo v Lesnom družstve evidovaných 241 členov (v lesných pasienkoch 267 členov).
V Urbárskom spoločenstve bolo evidovaných v pasienkoch 295 členov a v lesoch 295 členov.
V roku 2000 zomrel dlhoročný predseda Lesného družstva a Urbárskeho spoločenstva Jozef Martinák (po dlhšej ťažkej chorobe vo veku 72 rokov). Menovaný sa zaslúžil o konsolidáciu oboch spoločností po navrátení majetku v roku 1990.
Potom bol zvolený – doplnený výbor, ktorý je spoločný pre Lesné družstvo i Urbárske spoločenstvo v Ladcoch:
Ing. Emil Záhradník, predseda
Božena Majeríková, pokladníčka pre LD
Margita Kantoríková, pokladníčka pre US
Členovia: Ing. Emil Remo
1345
Anna Koyšová
Vladimír Kalus
Ondrej Hriadel
V dozornej rade:
M. Kováčik, predseda
Členovia: Zdena Hriadelová
Jozef Jesenský
V roku 2000 vykonali tieto práce:
- zalesňovanie na 6 ároch (1 150 stromkov)
- vyžíňanie okolo stromkov na 10,5 hektára
- čistenie po výrube a kalamite
- ochrana proti ohryzu zverou na 5,88 ha
- ochrana lapačom (16 kusov)
Ťažba v roku 2000 nebola predpísaná. Odstránili kalamitné drevo vo všetkých porastoch (69,99 m3).
Na vykonávanie prác sa organizovali brigády. Na zalesňovaní odpracovali 144 hodín, na vyžíňaní 473 hodín, pri čistení po ťažbe 390 hodín, na ochrane stromkov (natieraním) 200 hodín, pri osadzovaní lapačov 48 hodín a pri vyznačovaní hraníc porastov 88 hodín.
Na sklonku roka 2000 výbor v spolupráci s ďalšími členmi pripravil viaceré organizačno-technické opatrenia na sprehľadnenie majetku a činnosti Lesného družstva i Urbárskeho spoločenstva v Ladcoch.
POĽNOHOSPODÁRSKE
DRUŽSTVO KOŠECA
Ani rok 2000 nemôžeme hodnotiť v družstve Košeca ako uspokojujúci. Po desať rokov pretrvávajúce nedostatky, malá starostlivosť vlády o poľnohospodárstvo sa prejavili v tom, že ceny vstupov sa zvýšili o 300%, ceny poľnohospodárskych výrobkov o 131%, pričom spotrebiteľské ceny vzrástli o 320%. Za 10 rokov sa na Slovensku zmenil zisk 3,9 miliardy korún na stratu 2,6 miliardy. To sa, pochopiteľne, prejavilo aj v PD Košeca, ktorého členom sú Ladce – ich výrobné stredisko.
Hodnotenie poľnohospodárskej výroby v Ladcoch musíme teda opísať v kontexte hospodárenia celého komplexu. Organizačná štruktúra riadenia
1346
a organizácia práce sa v družstve zabezpečuje plnením výrobných a ekonomických úloh cez jednotlivé výrobné strediská a pracovné kolektívy.
Úlohy pre rok 2000 vychádzali z prijatého uznesenia na výročnej schôdzi konanej v Ladcoch 3. marca 2000.
Rastlinná výroba
Štruktúra rastlinnej výroby vychádzala z využitia celej výmery pôdneho fondu, ktorý v poľnohospodárskej pôde k 31. 12. 2000 predstavoval 3 126 hektárov.
Vzhľadom na mimoriadnu situáciu, ktorá v minulom roku postihla celé poľnohospodárstvo SR, vláda a jej Ministerstvo poľnohospodárstva poskytla mimoriadne dotácie na založenie novej úrody 2001, pre naše družstvo to bolo 1 604 000 Sk. Táto suma mala vyriešiť najmä nákup hnojív, osív a pohonných hmôt.
Zastúpenie jednotlivých plodín na ornej pôde bolo v uplynulom hospodárskom roku nasledovné:
Úroda
v tonách
Plnenie zamýšľanej
výroby v %
Pšenica ozimná
1 417
77,3
Pšenica jarná
25
62,5
Raž
142
59,9
Jačmeň ozimný
163
101,2
Jačmeň jarný
123
90,4
Repka ozimná
389
105,7
Ľan
6
40,0
Horčica
3
20,0
Kukurica
2 513
53,6
Miešanky
292
41,4
Lucerka
224
30,7
Ďatelina
201
15,3
Ďateľoviny
285
21,2
Z uvedeného vidieť, že najväčší výpadok pod vplyvom zlých klimatických podmienok bol v krmovinách. Celkový výpadok v rastlinnej výrobe znamenal finančný schodok 3 046 000 Sk.
Nedostatok v produkcii jadrových a objemových krmovín riešili nákupom. Takto obstarávali senáž a cukrovarnícke rezky. Zabezpečovali tak kŕmenie hospodárskych zvierat do novej úrody krmovín v roku 2001.
K týmto ekonomickým faktom prispôsobili aj celú prípravu a konkrétnu sejbu v roku 2000 pre rok 2001. Týkalo sa to výroby obilia – jednotlivých druhov, ale i technických plodín, najmä repky ozimnej (zasiali na výmere 175 hektárov) a krmovín.
Výsledky živočíšnej výroby
1347
Poľnohospodárske družstvo Košeca, jeho jednotlivé výrobné strediská, mali takýto stav hospodárskych zvierat: hovädzí dobytok 1 047 kusov (dojnice 494), ošípané 1 272 (prasnice 50), ovce 407 kusov.
Úžitkovosť dojníc sa zlepšila. Priemerná dojivosť na dojnicu a rok oproti roku 1999 vystúpila o 190 litrov, teraz na 3 858 litrov.
Najvyššia úžitkovosť bola v Hornej Porube – 4 271 litrov a na druhom mieste v Ladcoch 3 572 litrov. Celkom družstvo v roku 2000 dodalo 1 742 181 litrov mlieka. Aj tak však všetky strediská, okrem Hornej Poruby, dojivosť znížili (Ladce o 275 litrov na dojnicu).
Zlepšenie zaznamenali v zatriedení mlieka do kvalitatívnych skupín. Najvyššiu triedu dosiahlo až 88,04% predaného mlieka. V triede neštandard bolo i tak takmer 12% mlieka, čo bolo 172 000 litrov. Najviac „neštandardu“ malo stredisko Horná Poruba (Ladce 27 000 litrov).
Najvyššiu realizačnú cenu za 1 liter mlieka dosiahli strediská Ladce a Ilava – 8,38 Sk. Nákladovosť na 1 liter mlieka bola najnižšia v Ladcoch – 10,58 Sk, najvyššia v Ilave 12,20 Sk. Za celé družstvo náklad na výrobu litra mlieka bol 11,52 Sk.
V PD Košeca celkom odchovali 397 teliat. V stredisku Ladce 80 kusov. Tu bola aj najväčšia natalita na 100 kusov kráv – 93 teliat (v Ilave a Hornej Porube 77, v Košeci 81).
Chov ošípaných zabezpečovali v strediskách Košeca, Ladce, Košecké Podhradie. Košeca odchovala (55 prasníc) celkom 913 odstavčiat, teda na prasnicu 16,7 kusa, čo je podstatný nárast oproti roku 1999. Z toho sa odvíjala výroba v Ladcoch a v Košeckom Podhradí.
V Ladcoch zaznamenali denný prírastok 0,66 kg.
V chove oviec sa na bahnicu dosiahla výroba 17,6 kilogramu syra.
Celkom v živočíšnej výrobe i vzhľadom na problémy s krmovinami nepokročili výrazne oproti predchádzajúcemu roku. Zdá sa však, že jednotlivé druhy výroby správne rozložili po jednotlivých strediskách na základe materiálneho vybavenia i ľudského faktora.
Investície
Investície sa nepohybovali v rovine potrieb, ale iba finančných možností. V roku 2000 kúpili pre potreby výroby sejací stroj Mistrál (396 800 Sk), diskové brány (430 000 Sk), kontajnery, drvič, mechanickú lopatu a dávkovač. Vlastnými silami postavili silážnu jamu v Ilave v hodnote 423 000 Sk. Všetky investície v roku 2000 predstavovali sumu 1 576 574 Sk.
Ekonomické výsledky
Najlepším strediskom v roku 2000 bolo opäť stredisko mäsovýroba so ziskom takmer 3 500 000 korún. Horší hospodársky výsledok ako v roku 1999 dosiahli strediská Košecké Podhradie, Košeca, Horná Poruba,
1348
stavebná činnosť, služby. Lepší výsledok ako v predchádzajúcom roku malo stredisko Ladce a stredisko Ilava.
Na dosiahnutie lepších ekonomických výsledkov sa predpokladá zvýšenie všetkých výrobných úloh v roku 2001 s prípravou v roku 2000.
Pre zaujímavosť a porovnanie uvádzam výsledky hospodárenia v jednotlivých strediskách družstva za roky 1996 – 2000.
1996
1997
1998
1999
2000
Košeca
- 3 102
- 827
- 2572
- 2824
- 2893
Ladce
+ 395
+ 12
- 3186
- 1577
- 1276
Ilava
- 1 665
- 2072
- 1873
- 2803
- 2450
Košecké Podhradie
- 3 665
- 2301
- 2825
- 3 691
- 3767
H. Poruba
- 1 597
- 1711
- 2 176
- 1810
- 1910
Stavbári
- 175
- 23
+ 419
- 252
- 557
Služby
- 160
+ 197
- 253
+ 686
- 905
Bitúnok
+1 109
+ 2245
+ 3234
+ 2589
+ 3434
DRUŽSTVO
- 4 508
- 2200
- 4858
- 2999
- 1990
Značné výdavky v roku 2000 boli nájomné zmluvy schválené na členskej schôdzi v marci 2000. Družstvo uzatvorilo s majiteľmi pôdy zmluvy na roky 2000 – 2006. Išlo o pozemky, na ktorých družstvo hospodári. Cena za pôdu sa zvýšila na 1% z ceny pôdy podľa bonity. Ročné nájomné predstavuje za rok 380 000 Sk. Značným výdavkom je aj daň z nehnuteľností. Košeca vyrúbila 228 000 Sk, Ladce 167 000 Sk, Ilava 229 000 Sk, Košecké Podhradie 80 tisíc korún a Horná Poruba 57 000 Sk. Všetky dane a poplatky družstvo zaplatilo, resp. vysporiadalo.
Ďalšie vysoké poplatky boli v roku 2000 cestná daň 372 000 Sk a zákonné poistenie motorových vozidiel vo výške 345 000 Sk.
1349
ROD MAJTHÉNYI – MOTEŠICKÝ
(Doplnok ku stranám 31., 36., 58. kroniky obce Ladce)
Túto časť spracoval kronikár na základe údajov v publikáciách: Hornay Medňanský, Katona Hist. critic, Buday Ferencz – Historický leksikón (Budapešť).
Vetvu rodu Majthényi môžeme sledovať iba sporadicky až do začiatku 17. storočia. Spomínané historické materiály sa zmieňujú iba o významnejších členoch tejto rodiny. Od 17. storočia je k dispozícii rodokmeň a stručný popis jednotlivých členov rodiny až po Karola a jeho deti v 2. polovici 19. storočia.
Rod Majthényi je starý šľachtický rod, bohatá zemepánska rodina, žijúca v Nitrianskej župe (Podhorie) a v Trenčianskej župe (Motešice, Ladce).
Prvý, ktorý sa menoval Motešický, bol Pavel, syn Bernáta. V grafe rodokmeňu, ktorý ďalej uvádzam, je na prvom mieste. V rokoch 1630 – 1636 bol podžupanom v Trenčianskej župe. On, jeho deti i vnukovia (Juraj, Imrich a Štefan) o sto rokov neskôr používali ešte obe mená Majthényi alias Motešický. V ďalších rokoch, keď väčšina rodiny žila v Ladcoch, sa prvá časť už vynecháva a zostáva iba Motešický (podľa obce v Trenčianskej župe – Motešice). Erb, o ktorom sa zmieňujem ďalej, bol rovnaký pred 17. storočím i po ňom.
Niektorí významní členovia rodiny Majthényi
1350
Medzi najvýznamnejších členov rodu patril Ján, ktorý bol kapitánom vojska Jána Huňadyho, gubernátora Uhorska. Zúčastnil sa viacerých vojenských bitiek a výprav. Okrem iného i výpravy do Osmanskej ríše (Turecka), kde bol Huňady porazený v bitke pri Varne (1444).
V časoch kráľa Mateja Korvína (1458 – 1490) sa v kráľovskom vojsku viackrát vyznamenal Rafael Majthényi. Bolo to najmä v bojoch proti husitom na Slovensku, ale aj inde. Rovnako tento člen rodiny Majthényi bojoval v radoch vojska Fridricha IV. Po zhabaní hradu Košeca kráľovským fiskusom sa stáva stálym veliteľom posádky hradu (v roku 1491).
Jedným z potomkov rodu Majthényi bol Zorard, ktorý sa stal prepoštom.
Rafael mal brata Zikmunda, ktorého rod však veľmi skoro vymrel. Ďalší brat Ján mal niekoľko synov. Z nich Uriel (I.) bol v rokoch 1535 – 1539 prepoštom v Turci.
Vojakom bol aj ďalší potomok tohto rodu Uriel (II.). Zúčastnil sa bojov proti Turkom až do prímeria v roku 1547. Vyznamenal sa v bojoch o Levice ako rázny veliteľ. Oženil sa s Katarínou Turzovou, vdovou po Františkovi Farkašovi. Mali iba jednu dcéru – Rozáliu.
Treba spomenúť aj Mikuláša Majthényiho, ktorý sa uvádza menej. Patril však medzi významných bojovníkov proti Turkom. Okrem iného sa zúčastnil aj nešťastnej bitky o Fiľakovo (1554).
Tento výpočet potomkov Majthényiovcov nie je úplný. Záznamy sú ešte o synoch horemenovaného Jána. Okrem Uriela (I.) mal ešte dvoch synov Martina a Bartolomeja. Tu sa rodokmeň tohto rodu prerušuje (niet archívnych dokumentov) a ďalší sa začína v prvej časti 17. storočia.
Táto časť nás zaujíma najviac, pretože sa týka členov rodiny, z ktorých väčšina žila v Ladcoch.
Motešického panstvo
Do rozsiahleho panstva Motešických v našom okolí patrili obce Horné a Dolné Kočkovce, Nosice, Hloža, Podhorie, Košeca, Košecké Veľké Podhradie, Košecké Malé Podhradie, Košecké Rovné, Horná Poruba, Dolná Poruba, Nozdrovice, Tunežice a Ladce.
Do vlastníctva rodiny Majthényi alias Motešický sa táto časť pôvodného majetku Košeckého panstva (hradu) dostala tak, že dcéry posledného majiteľa Barbory Balassovej sa vydali: Alžbeta za Illešházyho a Žofia za Pavla Motešického (Majthényiho). Majetok však rozdelili až po smrti Barbory Balassovej. Neskôr sa Štefan Illešházy dostal do finančných ťažkostí a svoju časť, ktorú získal sobášom, dal Motešickému do zálohy na 99 rokov. Podľa archívnych dokumentov zaplatil Motešický 207 373 zlatých. Tak vnuk prišiel o majetok, ktorý jeho starý otec Mikuláš Illešházy vyženil. Takto vznikol ucelený majetok, ku ktorému patrili polia, pasienky, lesy, mlyny, majery i pálenice. Po zrušení poddanstva obce už pochopiteľne nie.
1351
Rod Motešických od 17. storočia
Pavel, trenčiansky podžupan, sa oženil s grófkou Žofiou Balassovou. Mali jedného syna Pavla (v archívnych prameňoch označený kvôli rozlíšeniu ako Pál II.).
Pavol (II.) mal päť detí: Júliu (vydala sa za Ladislava Ujfalussiho), Imricha, Štefana, Teréziu (vydatá za Eleka Bossanyiho) a Juraja. Mužskí potomkovia, teda Imrich, Štefan a Juraj sa najviac zaslúžili o rozvoj a zveľadenie rodinného majetku.
Z tejto generácie má pre nás najväčší význam Imrich Motešický s manželkou Juditou, rodenou Tolvay. Imrich Motešický dal v Ladcoch postaviť barokový kaštieľ ako svoje budúce sídlo. Stavbu začali začiatkom roka 1741 podľa plánov viedenského architekta. Do nového sídla sa nasťahovali v roku 1747.
O dvadsať rokov neskôr vysvätili rokokovú kaplnku pristavenú k hlavnému traktu kaštieľa. Dala ho postaviť, vtedy už vdova po Imrichovi Motešickom, Judita, k úcte sv. Valentína, patróna chorých a zmrzačených. Na stavbu prispeli aj občania Ladiec (20 zlatými).
Pôvodná stavba kaštieľa mala dve hlavné časti: mužskú a ženskú a spoločné salóny. Na dvore sa nachádzali hospodárske budovy a v bezprostrednej blízkosti i záhrady a park.
Imrich Motešický s manželkou mali dve deti: Barboru (uvádza sa i ako Bora), ktorá sa vydala za Františka Šándora a Johannu, vydatú za Antona Madoczányiho.
Ďalší syn Pavla (II.) – Imrichov brat Štefan mal štyri deti: Pavla (III.), Julianu, Máriu a Juditu. Pavol (III.) sa narodil v roku 1736 a zomrel 16. januára 1825. Značne upevnil spoločenské postavenie rodiny tým, že sa oženil s grófkou Bossanyiovou. S manželkou mali štyri deti, ktoré boli veľmi úspešné v politickom a spoločenskom živote. Syn Ján sa oženil s grófkou Teklou Pongrácovou. Mali tri deti: Vincenciu, vydatú za Ľudovíta Marczibányiho (do Bratislavy), syn František sa oženil s N. Radyovou, dcérou významného podnikateľa. Tretí syn Štefan sa narodil 6. septembra 1802 v Ladcoch. Oženil sa s grófkou N. Pongrácovou a v politickej kariére to dotiahol až na cisársko-kráľovského radcu.
Ďalší syn Pavla (III.), Pavel (IV.), sa narodil 4. mája 1769. V rokoch 1790 – 1796 bol trenčianskym podžupanom. Ženatý s barónkou Jozefínou Révayovou. Dcéra Anna sa vydala za grófa Pongrácza (Hontianského). Pre nás má najväčší význam syn Pavla (III.) Jozef Motešický, ktorý sa narodil v roku 1771 v Ladcoch. Spolu s manželkou grófkou N. Pongráczovou bývali v Ladcoch. Jozef Motešický dal kaštieľ dostavať do konečnej podoby a čiastočne (na tú dobu) zmodernizovať. Mali tri deti: Karola, Mateja a Jozefa.
Poslední z Motešických
1352
Obrátime znovu pozornosť na obyvateľa ladeckého kaštieľa Karola. V tom čase bolo už panstvo značne oklieštené. V Ladcoch k nemu patrili lesy, polia a pasienky, brehy Váhu – teda rybolovné právo. Okrem toho majere, kováčske dielne, krčma, pálenica i pivovar (zhorel v roku 1840). Karol Motešický zomrel v roku 1878. Karol zanechal sedem detí: Arpáda, Šándora, Pavla (VI.), Melániu, Bertu, Gabrielu a najmladšiu Otíliu. Ani jeden z potomkov Karola Motešického už v Ladcoch nežil, rozišli sa po celom Uhorsku.
Po smrti otca (Karola) jeho deti predali kaštieľ i celý majetok v Ladcoch barónovi Popperovi z Veľkej Bytče a Orlového. Popper zaplatil 500 000 zlatých a kúpený majetok dal ako veno svojej dcére Jeanette, ktorá sa vydala za baróna Adolfa Schenka, budúceho zakladateľa cementárne v Ladcoch.
Obe rodiny boli podnikateľské: Adolf Schenk viedenský bankár a Popper majiteľ a obchodník s drevom, vlastník (zakladateľ) pivovaru. Schenk, pôvodom zo Slovinska, získal barónsky titul od cisára Františka Jozefa I. za finančné služby. Po získaní majetku si k svojmu menu pripájal titul a prídomok barón Adolf Schenk von Lédecz.
On a potom jeho rodina vlastnili kaštieľ a panstvo takmer 50 rokov.
Rodina Motešických sa z povedomia občanov Ladiec navždy stratila.
Rodokmeň rodiny
od 17. storočia
1353
Erb rodiny Motešických
V súpise a genealógii šľachtických rodín Nagy István: Magyarország csáladai czimekel Pest 1863, zv. 7, str. 572 sa píše, že pri súpise šľachty sa v roku 1863 nachádza i „Majthényi alias Motešický“.
Erb je stále rovnaký, či užívali meno Majthényi, Majthényi alias Motešický alebo Motešický.
Na strane 266 toho istého zväzku je aj nákres tohto erbu. Uvádzam ho ďalej. Popis erbu: V belasom dvore štítu, na zelenej pôde s rozložitým stromom kráčajúci medveď. Na pravej strane štítu je polmesiac, na ľavej strane hviezda. Na štíte hore je prilba s korunou a troma pštrosími perami. Drapérie napravo sú zlato-modré, naľavo strieborno-červené.
Na strane 266 spomínaného súpisu šľachty je aj iný popis erbu, chýba však jeho nákres. Je to na dve časti rozdelený štít. V dolnej časti je starý erb (horeopísaný) – vrchná časť je rozdelená vertikálne na dvoje. Vpravo je v zlatom poli čierny orol s roztiahnutými krídlami a zlatou korunkou. Vľavo, v zlatej časti čierny lev s korunkou. Štít završuje barónska koruna.
1354
Rodokmeň rodiny Motešických
od začiatku 17. storočia
Pavel (I.)
Pavel (II.)
Barbora
Štefan
Terézia
Juraj
Imrich
Júlia
Johana
Juliana
Pavel (III.)
Mária
Judita
Pavel (IV.)
Ján
Jozef
Anna
Karol
Matej
Jozef
Vincencia
Františka
Štefan
Terézia
Ladislav
Pavel (V.)
Arpád
Alexander
Pavel (VI.)
Berta
Gabriela
Otília
Melánia
1355
1356
1357

Rok 2001

ÚVOD
Niekoľko stoviek občanov sa zišlo na križovatke v noci z 31. decembra 2000 na 1. januára 2001, aby privítali nové storočie a tisícročie. Mimoriadna atmosféra vytvorená dychovou hudbou, ohňostrojom, najmä však srdečnosťou ľudí ukázala, že pocit spolupatričnosti občanov jednej obce tu ešte stále je.
Počet obyvateľov Ladiec v roku 2001 opäť o málo klesol. Problém trvá následkom nízkej pôrodnosti, ktorá je každým rokom nižšia. V tomto roku bola však nízka aj úmrtnosť – počet narodených bol rovnaký ako zomrelých.
Mimoriadnou politickou udalosťou boli historicky prvé voľby do vyšších územných celkov – poslancov do zastupiteľstva kraja Trenčín. Voľbám nepredchádzala takmer nijaká vysvetľovacia kampaň, občania význam krajov nepochopili a tak sa aj zachovali – účasť bola veľmi nízka.
Mimoriadnou udalosťou bolo aj sčítanie obyvateľstva, domov a bytov. Bolo dobre pripravované a vyznačovalo sa disciplinovanosťou i ochotou občanov spolupracovať. Na kladnom postoji občanov bolo vidieť, že sčítanie pokladali za potrebné a užitočné. Pasívnejší postoj sme zaznamenali pri poľnohospodárskom súpise na jeseň 2001.
Obecné zastupiteľstvo a obecný úrad vykazovali svoju štandardnú aktívnu činnosť v prospech obce. Občania nevyužívali možnosť zúčastňovať sa na zasadaniach obecného zastupiteľstva. Úlohou informátora o činnosti tohto orgánu zohrali Ladecké zvesti, v ktorých o zasadaniach informoval starosta obce.
Činnosť v údržbe a výstavbe obce bola limitovaná financiami. Rozpočet bol aj v roku 2001 poznamenaný splácaním úverov v banke. V tejto
1358
súvislosti treba vyzdvihnúť dobrú platobnú disciplínu občanov pri platení dane z nehnuteľností.
Obecné zastupiteľstvo a obecný úrad ako i ďalší zainteresovaní boli v druhej časti roka zaujatí schvaľovaným zákonom, podľa ktorého sa v nasledujúcom a ďalších rokoch rozšíria právomoci obecných orgánov.
V činnosti politických strán, organizácií a spolkov sme nezaznamenali veľký pokrok a aktivitu. Iba niektoré – zväčša záujmové organizácie možno označiť ako aktívne.
Rok 2001 bol aj v znamení niekoľkých významných spoločensko-politických a kultúrnych podujatí. Medzi ne patrili opäť Koyšove Ladce s reprezentačným programom a v tomto roku aj väčšou účasťou občanov Ladiec. Pomerne vo veľkom rozsahu sa uskutočnili oslavy 80. a 55. výročia dychových hudieb v Ladcoch so spomienkou na najslávnejšiu éru v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch.
Stredobodom pozornosti občanov v roku 2001 bola i Považská cementáreň, a.s. z niekoľkých dôvodov. Bol to predovšetkým začiatok veľkej modernizácie, ktorá zmení mnohé technické, technologické a ekologické ukazovatele výroby. Skepticky a s nedôverou prijímali občania projekty spaľovania mäsokostných múčok a živočíšnych tukov i zavádzanie uhoľného hospodárstva. Postoj sa čiastočne zmenil po vysvetľovacej kampani.
Rozruch priniesla aj dezinformujúca relácia televíznej stanice Markíza o predaji akcií Považskej cementárne, a.s.. Starosta obce tieto nepravdivé informácie priviedol na správnu mieru na stránkach Ladeckých zvestí.
V roku 2001 sa opäť zvýšili ceny energie a z toho odvodené ceny potravín a ostatného tovaru dennej potreby. To opäť poznačilo životnú úroveň najmä mladých rodín s deťmi a niektorých skupín dôchodcov. Najviac kritizovanými oblasťami života boli kriminalita, nezamestnanosť, zlá sociálna situácia, úplatkárstvo, rozkrádanie, najmä však to, že vláda proti tomu nenašla účinný liek.
Obec Ladce žila v roku 2001 relatívne pokojným životom. Nevyskytli sa nijaké mimoriadne konflikty presahujúce rámec predchádzajúcich rokov.
Všetky úseky spomínané v úvode sú ďalej rozvedené v jednotlivých kapitolách tohto zápisu kroniky.
OBYVATEĽSTVO
Na konci roka 2001 mala obec Ladce spolu 2 600 obyvateľov, čo je o 14 menej ako v roku predchádzajúcom. Do Ladiec sa prisťahovalo 30 a odsťahovalo 41 občanov.
Narodené deti
1. Králová Barbora
2. Kútny Daniel
3. Mikušková Barbora
4. Krištof Dominik
5. Kandráčová Alexandra
6. Liščáková Paulína
1359
7. Porubčanová Lenka
8. Cibiček Pavol
9. Gábel Matej
10. Jamrich Ján
11. Bašková Lenka
12. Váňová Michaela
13. Hodoníková Vanesa
14. Škuta Frederik
15. Majtánová Klára
16. Piatrik Peter
17. Hodoník Lukáš
18. Ježová Kristína
19. Čurik Tomáš
20. Letko Matúš
21. Haluska Matej
22. Janasová Alexandra
23. Balogová Dagmara
24. Hoštáková Simona
25. Faturíková Júlia
26. Bračík Peter
Z 26 narodených detí bolo 14 dievčat a 12 chlapcov.
V roku 2001 zomreli
V zátvorke je uvedený vek, ktorého sa dožili.
1. Dolinka Anton (56)
2. Vaňovič Hyeronym (73)
3. Svrček Adam (69)
4. Margušová Štefánia (73)
5. Martináková Margita (77)
6. Múth Ján (72)
7. Račková Emília (70)
8. Suran Jozef (83)
9. Juríček Jozef (90)
10. Kušnier Jozef (79)
11. Raček Anton (43)
12. Chovancová Štefánia (72)
13. Králová Antónia (78)
14. Eliášová Helena (74)
15. Habánek Eduard (75)
16. Kalus Milan (39)
17. Martinák Jozef (48)
18. Češko Emil (66)
19. Chovancová Anna (76)
20. Bednáriková Cecília (86)
21. Marguš Valentín (49)
22. Vričan Vladimír (71)
1360
23. Cahelová Gizela (80)
24. Eliáš František (68)
25. Zubková Margita (52)
26. Faturová Mária (82)
Z celkového počtu bolo 11 žien a 15 mužov. Najstarší bol Jozef Juríček (90),najmladší Milan Kalus (39), ktorý zomrel tragicky. Priemerný vek zomretých v roku 2001 bol 67 rokov.
Sčítanie obyvateľstva,
domov a bytov
Podľa zákona 165/1998 Z.z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 sa toto sčítanie uskutočnilo na celom území Slovenskej republiky. V Ladcoch sčítanie vykonali sčítací komisári, ktorí boli na túto prácu vyškolení. Sčítanie sa vykonalo metódou samosčítania, pri ktorom obyvatelia vyplnili príslušné sčítacie tlačivá.
Sčítanie sa vzťahovalo na všetky osoby, ktoré mali v čase sčítania trvalý pobyt na území SR alebo sa tu dočasne zdržovali, vrátane cudzích štátnych príslušníkov s pobytom na Slovensku. Ďalej na domy určené na bývanie, vrátane neobývaných budov a ďalšie objekty označené súpisným alebo orientačným číslom.
Celá obec Ladce bola roztriedená na osem obvodov. Pre každý z nich bol určený sčítací komisár. V Ladcoch to boli: Ing. Daniela Kalusová, Ľubica Šedíková, Margita Miklošiová, Anna Kacinová, Mária Peterková, Alena Černotová, Ľubomíra Porubčanová, Alena Suchárová.
Sčítanie v Ladcoch sa realizovalo v stanovenom čase a do akcie sa zapojili všetci občania.
V čase sčítania bolo v Ladcoch 2 604 obyvateľov, z toho v Tunežiciach 468, v Horných Ladcoch 272. Z celkového počtu bolo 1 266 mužov, z toho 167 starších ako 60 rokov. Žien bolo 1 338, z ktorých narodených v roku 1945 a skôr bolo 322.
Ekonomicky aktívnych bolo 1 284 (686 mužov a 598 žien). V obci bolo v tomto čase 150 osôb nezamestnaných (95 mužov a 55 žien), čo bolo 11,6% z celkového počtu ekonomicky činných.
Pri sčítaní sa zistilo, že v Ladcoch je 634 domov, z toho v Tunežiciach 176, v Horných Ladcoch 83 a v časti Ladce 375. Z celkového počtu bolo 121 domov neobývaných.
V Ladcoch bolo 969 bytov, z toho v Tunežiciach 186, v Horných Ladcoch 116. Trvale obývaných bytov bolo 839, čo znamená, že neobývaných bolo 130 (časť Ladce 75, Tunežice 33, Horné Ladce 22).
Poľnohospodársky súpis
Poľnohospodársky cenzus pripravil Štatistický úrad Slovenskej republiky. Bola to súčasť programu štátnych štatistických zisťovaní. Akcia vyplývala z potreby získať komplexné informácie o stave poľnohospodárstva na Slovensku pre potreby národných i medzinárodných inštitúcií. Slovensko
1361
ako kandidátska krajina pre vstup do Európskej únie sa zaviazalo vykonať toto zisťovanie.
Poľnohospodársky súpis sa uskutočnil v Ladcoch v dňoch od 1. novembra do 3. decembra 2001. Celú akciu realizovali na to určení sčítací komisári, ktorí sa zodpovedali okresným orgánom. Akciu ukončili včas, písomnosti odovzdali na patričné miesta.
Pre obec nijaké sumáre nezostali, pretože konečné sčítanie sa vykonávalo v centrálnom počítači.
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO
A OBECNÝ ÚRAD
V roku 2001 nenastali nijaké zmeny v zložení obecného zastupiteľstva. Poslanci zasadali podľa plánu a na mimoriadnom zasadaní. Riešili problémy z oblasti hospodárenia, finančného rozpočtu, sociálnej, kultúrnej a školskej oblasti, otázky životného prostredia a výstavby obce atď.
V nasledujúcom prehľade som vybral najdôležitejšie otázky z jednotlivých zasadaní, ktoré poslanci prerokovali a prijali k nim opatrenia.
Zameranie a výsledky rokovaní
jednotlivých zasadaní
Na zasadaní 1. februára 2001 schválili plán zasadaní obecného zastupiteľstva, doplnili komisiu verejného poriadku o novú členku Ľ. Porubčanovú.
Vzhľadom na to, že sa opäť zvýšili náklady na odvoz pevného domového odpadu, poslanci schválili zvýšenie poplatku na jednu osobu a mesiac na 18 Sk, za podnikateľský subjekt na 40 Sk. I tak tieto poplatky pokrývali iba 50% celkových nákladov, ktoré s odpadom má obec.
Na tomto zasadaní vylúčili z priamej finančnej pomoci politické strany a hnutia. Pre organizácie a spolky platí zásada osobitného posudzovania.
V ďalšom rokovaní schválili záverečný účet obce za rok 2000, príspevok 20 tisíc Sk na vozidlo zdravotníckej pomoci a odpredaj starej požiarnej zbrojnice.
Schválili prenajatie kaviarne v dome kultúry na otvorenie stálej prevádzky kaviarne a na príležitostné spoločenské podujatia. Prenajímateľkou sa stala Zuzana Hudecová.
Na zasadaní 1. februára prerokovali správu starostu o podanej žalobe na obec Ladce firmou Lafarge Betón, s.r.o. a občanom Jozefom Jesenským. O tom sa zmieňujem podrobnejšie v ďalších častiach tejto kroniky.
Na zasadaní 8. marca 2001 schválili zvýšenie platu hlavnej kontrolórke obce, odpredaj bytu nad poštou Petrovi Pilnému a stanovili sumu za odpredaj starej požiarnej zbrojnice Ing. Michalovi Staňovi na 210 000 Sk a výšku nájomného za kaviareň v dome kultúry na 8 000 Sk mesačne. Zvýšili sa i poplatky za vyhlásenie v miestnom rozhlase a poplatky za podnikanie (prenájom) v obci.
Poslanci súhlasili s preložením autobusovej zastávky v Tunežiciach do priestoru po asanovanom dome.
1362
Dňa 21. februára 2001 zasadala Rada obrany okresu Ilava. Zástupcovia civilnej obrany a Vojenskej správy okresu apelovali na starostov a primátorov okresu zúčastnených na zasadaní, aby zvýšili pozornosť na prípravu a prevenciu všetkých zložiek, ktoré by pôsobili pri zabezpečovaní činností v prípade výnimočných udalostí a živelných pohrôm. Obec Ladce spadá pre svoju nízku polohu voči rieke Váh do zátopovej vlny v prípade pretrhnutia hrádze vodných diel na Váhu. V takomto prípade by bolo treba organizovať včasnú a rýchlu evakuáciu občanov. Pre túto činnosť vypracovali plány a zostavili štáby, ktoré by túto činnosť organizovali. (Na inom mieste uvádzam nové zloženie štábu CO v Ladcoch).
Na zasadaní obecného zastupiteľstva v apríli 2001 poslanci vyhoveli žiadosti organizácie Slovenského rybárskeho zväzu o pridelenie staršieho domu v susedstve Materskej školy za symbolické ročné nájomné 10 Sk.
Prvej stavebnej sporiteľni schválili prenájom miestnosti v kultúrnom dome na poskytovanie poradenskej činnosti – nájomné 50 Sk na hodinu. Rovnako schválili prenájom suterénnych priestorov KD na sklad pre Ing. Jozefa Faturíka – 20 000 Sk za rok. Zastupiteľstvo doporučilo vyhovieť žiadosti I. Zbínovej na odkúpenie budovy bývalej školy v Tunežiciach.
Ďalej sa poslanci zaoberali otázkou dostavby rozostavanej budovy obchodu v Horných Ladcoch z hľadiska využitia prostriedkov štátneho fondu bývania na vybudovanie garsoniek. Rovnako sa zaoberali myšlienkou využitia pozemkov za bývalým zdravotným strediskom na výstavbu radových rodinných domov.
Starosta informoval poslancov o zrušení – ukončení činnosti klubu Relax pri obecnej knižnici. Príčinou zrušenia bolo nenaplnenie podnikateľských zámerov vo vypožičiavaní videokaziet, ktorý mal umožniť samofinancovanie knižnice.
Hlavná kontrolórka obce Ing. Kalusová vo svojej správe konštatovala, že nárast cien elektrickej energie, plynu a poplatkov za vodné a stočné začína citeľne zaťažovať obecný rozpočet a spôsobuje doteraz nebývalé napätie v obecných financiách.
Na májovom zasadaní na návrh poslancov z Tunežíc schválilo zastupiteľstvo predaj budovy bývalej školy v Tunežiciach za cenu podľa znaleckého posudku.
Ľubomíru Porubčanovú schválili za prísediacu Okresného súdu v Trenčíne.
Na tomto zasadaní schválili predaj bytov v bytových domoch č. 139 a č. 141, ktoré sú doteraz vo vlastníctve obce.
Dňa 14. júna 2001 obecné zastupiteľstvo schválilo žiadosť TJ Tatran Tunežice o finančný príspevok (12 000 Sk) na zabezpečenie osláv pri príležitosti vzniku telovýchovnej jednoty v Tunežiciach pred 50 rokmi.
Poslanci jednomyseľne schválili nákup vozidla Unikom 30 zo ZŤS Dubnica nad Váhom s 50%-nou zľavou. Finančné prostriedky na jeho zakúpenie získala obec odsunom štvrťročnej splátky pôžičky v Prvej komunálnej banke.
Starosta informoval poslancov, že obec vlastní 45,5 hektára lesov. Tieto lesy získala obec už v roku 1988 od Považskej cementárne prevodom. Je to bukový a dubový les na Butkove na parcelách č. 1896/1, 1897 a 1898/2. Obec Ladce tieto lesy prenajala štátnym lesom za ročný poplatok 5 614 Sk, ktoré s nimi hospodária v zmysle zákona o lesoch.
1363
Mimoriadne zasadanie bolo 20. júna 2001. Jeho úlohou bolo posúdiť a schváliť žiadosť o zavedenie tzv. superlinky v Prvej komunálnej banke. Tento nový projekt banky slúži na preklenutie krátkodobých finančných potrieb obce. Poslanci so zavedením superlinky súhlasili.
Obecné zastupiteľstvo zasadalo 9. augusta 2001 najmä k otázkam životného prostredia v súvislosti s Považskou cementárňou, a.s.. Zasadanie sa začalo exkurziou v cementárni, kde poslancov Ing. Ivánka, pracovník pre životné prostredie v továrni, informoval o zámere cementárne spaľovať v rotačnej peci mäsokostnú múčku a tuky. (Podrobnosti sú v časti zápisu obecnej kroniky „Považská cementáreň“).
Na samotnom augustovom zasadaní schválili poplatok za používanie vozidla Multicar, odpredaj dvoch pozemkov pod prefabrikované garáže a zmenu v komisii pre údržbu obce: Františka Markuša za Juraja Stacha (odsťahoval sa).
Zasadanie 6. septembra 2001 sa konalo v miestnej časti Tunežice. Na zasadaní schválili do komisie pre školstvo, kultúru a šport Petra Marguša ako nového člena. Súčasne prerokovali otázku dychovej hudby, s ktorou sa dohodla komisia o koncertovaní zdarma na podujatiach: po polnoci 1. januára, na výročie oslobodenia obce, na oslavách SNP a na podujatí Koyšove Ladce. Obec zabezpečí postupnú opravu dychových nástrojov.
Poslanci schválili odpredaj pozemku 1903/1 Petrovi Šimonovi za cenu 56 Sk za 1 m2. Poslanci zamietli návrh na kúpu zametacej nadstavby na vozidlo Multicar (pre jeho vysokú cenu).
Ďalší program zasadania bol venovaný otázkam a problémom v miestnej časti Tunežice. Na otázky prítomných občanov odpovedal starosta obce a poslanci.
Na zasadaní obecného zastupiteľstva 12. októbra 2001 prerokovali poslanci niektoré finančné a majetkové otázky, schválili odpredaj pozemku 1543 Jozefovi Češkovi a manželke v Tunežiciach.
Poslanci sa jednomyseľne prihlásili k výzve poslancov Obecného zastupiteľstva v Lysej pod Makytou, ktorá požadovala zachovanie činnosti infekčného oddelenia v Nemocnici v Považskej Bystrici.
Obecné zastupiteľstvo súhlasilo so Všeobecne záväzným nariadením obce o podmienkach predaja výrobkov a poskytovaní služieb na trhových miestach v obci Ladce. Nariadenie zverejnili na vývesných tabuliach v obci.
V ďalšom bode boli poslanci oboznámení s branno-bezpečnostnou situáciou v obci Ladce a o činnosti v prípade ohrozenia obyvateľstva živelnou pohromou alebo teroristickým útokom na vodné diela na Váhu, či jadrové elektrárne. Schválili zloženie štábu CO a jednotiek civilnej obrany (uvádzam ďalej) a konštatovali, že materiálne zabezpečenie CO je zanedbané a úplne nedostatočné.
Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch na svojom zasadaní 15. novembra 2001 sa konalo za prítomnosti riaditeľa Považskej cementárne Ing. Martauza a Ing. Ivánku, ktorí opäť oboznámili poslancov s projektom spaľovania mäsokostných múčok a živočíšnych tukov v rotačnej peci cementárne. Skúšobný proces spaľovania premietli poslancom na videozázname. Komplexné meranie emisií vykonala firma OČOT Trenčín. Meranie robili dva týždne. Všetky merané hodnoty boli v norme. Na zasadaní odznel zo strany zástupcov cementárne prísľub, že do konca roku 2003 bude na komíne
1364
nainštalované komplexné meranie a výsledky budú zverejňované nepretržite na sveteľnej tabuli. Toto vystúpenie zástupcov cementárne malo rozptýliť pochybnosti občanov a rozširovanie rôznych fám.
V ďalšom rokovaní poslanci vyslovili súhlas so Všeobecne záväzným nariadením o dani z nehnuteľností, ktoré zostáva pre rok 2002 nezmenené.
Poslanci prerokovali koncept návrhu Všeobecne záväzného nariadenia o odpadoch v súvislosti s novým zákonom o odpadoch (podrobnosti v časti „Životné prostredie“).
Jednomyseľne bola schválená investícia – plynofikácia Bottovej ulice (za železnicou v Tunežiciach). Situácia sa zlepšila a investícia zlacnela po tom, ako Doprastav prejavil záujem plynofikovať kameňolom v Tunežiciach. Súhlasili so združením prostriedkov – náklad obce pôjde pod 1 milión korún.
Poslanci prerokovali a schválili výzvu vláde SR, s ktorou sa na ňu obrátilo Združenie ZMOS Jaslovské Bohunice. Obsahom výzvy bola požiadavka, aby obce mali podiel na privatizácii energetických rozvodov štátu.
Dňa 13. decembra 2001 obecné zastupiteľstvo prerokovalo významné Všeobecne záväzné nariadenie o odpadoch (podrobnejšie v kapitole „Životné prostredie“). Vychádzalo zo zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a bude platiť od 1. januára 2002.
Obecné zastupiteľstvo súhlasilo s prevodom Vodární a kanalizácií zo štátu na obec prevodom bez náhrady. Súhlasilo aj s prevzatím príslušného počtu akcií tohto podniku.
Poslanci prerokovali zákon 453/2001 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení. Podľa neho sa zmenilo funkčné obdobie hlavného kontrolóra obce na 6 rokov a kontrolór sa stáva zamestnancom obce. Z toho dôvodu museli znova kontrolóra voliť. Opäť zvolili Ing. Danielu Kalusovú.
Na záver rokovania v decembri 2001 schválili rozpočet na rok 2002. Na základe pripomienok poslancov urobili niektoré zmeny. Do rozpočtu sa dostalo odškodnenie občanov, ktorí trpeli nadrozmernou prepravou na ulici M. Kukučína počas výstavby diaľnice čiastkou 40 tisíc korún. Pre rok 2002 zvýšili príspevok pre TJ Tatran Ladce o 50 000 Sk a pre Tatran Tunežice o 10 000 Sk.
Napriek tomu, že rozpočet bol schválený, v ďalších dňoch sa robili ďalšie zmeny zo strany Ministerstva financií SR, ktoré menia štruktúru rozpočtu a spôsob nakladania s jednotlivými kapitolami. Tieto nejasnosti budú v blízkej budúcnosti brzdiť prípravu projektov a nakoniec i realizáciu niektorých akcií v obci.
Zloženie obecného zastupiteľstva
a komisií
Starosta obce: Ing. arch. Ján Remo
Zástupca starostu: Juraj Letko
Poslanci:
Milan Bajza, Daniela Cahelová, Jozef Daňo, Jozef Fatura, Jozef Chovanec, Marián Justh, Mgr. Gabriela Koštialiková, František Kováč, Miroslav Kvasnica, Milan Kukuliaš, Juraj Letko, Peter Pilný.
1365
Komisie obecného zastupiteľstva:
Sociálno-bytová a zdravotná:
Mgr. Gabriela Koštialiková, predsedkyňa
Anna Kacinová, Mária Koyšová, Margita Kantoríková
Stavebná, životného prostredia, územného plánovania
Jozef Chovanec, predseda
Ing. Ľudovít Slávik, Jozef Peterka, Milan Rafaj
Kultúry, športu, školstva:
Marián Justh, predseda
Ľubomíra Porubčanová, Branislav Lipták, Miroslav Remo, Peter Marguš
Finančná, obchodu a služieb:
Jozef Daňo, predseda
Alena Černotová, Margita Miklošiová, Juraj Letko, Ing. Miroslav Daňo
Ochrany verejného poriadku:
Milan Bajza, predseda
Ľubomíra Porubčanová, Daniela Cahelová, Miroslav Kvasnica, Milan Kukuliaš, Bohumil Ištvánik
Údržby obce:
Jozef Fatura, predseda
Rudolf Fedor, František Markuš
Osobitná komisia pre časť Tunežice:
Peter Pilný, predseda
Zuzana Miháliková, František Letko, Miroslav Kvasnica, František Kováč
Hlavný kontrolór obce:
Ing. Daniela Kalusová
Štáb civilnej obrany
Schválený na zasadaní obecného zastupiteľstva 12. októbra 2001.
Náčelník štábu: Ing. arch. Ján Remo
Zástupca náčelníka štábu: Juraj Letko
Členovia štábu: Ing. Jozef Mikušinec, Milan Bajza, Miroslav Kvasnica, Jozef Fatura, Július Šedík, Mgr. Gabriela Koštialiková, Ján Turzík, Ladislav Nagy
Poriadková jednotka:
Milan Bajza, veliteľ
Marián Justh, Milan Kukuliaš, Miroslav Kvasnica, Bohumil Ištvánik, Miroslav Záhradník
1366
Vyslobodzovacia jednotka:
Jozef Fatura, veliteľ
Jozef Suchár, Milan Kuman, Miroslav Kurtiš, František Markuš, Emil Kandráč
Spojovacia jednotka:
Ján Turzík, veliteľ
Ján Kvasnica, Milan Čechuty, Martin Rolín, Milan Habánek
Požiarna jednotka:
Štefan Kuman, veliteľ
Igor Kalus, Marián Markuš, Jozef Binka, Viliam Petrík, Branislav Král, Juraj Petrík
Zdravotnícka jednotka:
Mgr. Gabriela Koštialiková, veliteľka
MUDr. Jarmila Martináková, Anna Ištvániková, Júlia Belianová, Anna Mazúrová
Referenti obecného úradu
Stav v roku 2001:
- sekretariát, podateľňa, matrika
Ľubomíra Porubčanová
- oddelenie finančné a mzdové
Alena Černotová
- správa poplatkov a dane z nehnuteľností
Alena Suchárová
- bytové hospodárstvo
Margita Miklošiová
- evidencia obyvateľstva, sociálne otázky, evidencia vojakov v zálohe
Anna Kacinová
- správa cintorínov, ochrana životného prostredia, civilná obrana obyvateľstva, archív
Ľubica Šedíková
Pri Obecnom úrade bola zriadená pracovná skupina pre údržbu obce a jej zariadení. Pracovnú skupinu tvorili trvale zamestnaní a zamestnanci z dlhodobo nezamestnaných občanov v rámci verejnoprospešných prác.
Prehľad niektorých aktivít
V jarných mesiacoch sa podarilo pre obec za výhodných podmienok získať voľné priestory v kotolni Okresného stavebného a bytového družstva. Stavebnými úpravami sa vytvorili vhodné priestory pre novú požiarnu zbrojnicu ako náhradu za starú – odpredanú budovu.
Za pomoci Považskej cementárne a Poľnohospodárskeho družstva v Košeci sa na sídlisku Záhradná ulica vybudoval spojovací chodník v dĺžke 45 metrov.
Z obecného úradu vyšla iniciatíva k vybudovaniu priechodu cez železnicu, čo uvádzam v časti „Železničná stanica“.
1367
Na ceste okolo cintorína sa položil asfaltový koberec. Cestu podľa pôvodného sľubu realizoval Doprastav.
Všetky tieto akcie sa vykonali bez finančného nákladu obce vďaka dobrým vzťahom medzi obecným úradom a Považskou cementárňou, PD Košeca a ďalšími partnermi.
Okrem týchto náročných stavieb sa robili v obci menej finančne nákladné, najmä údržbárske práce na úpravu zelene pri kultúrnom dome a inde, ktorú robila firma Intersad ako náhradnú výsadbu za zničenú zeleň pri výstavbe diaľnice (finančne hradila Slovenská správa ciest).
Veľa drobnej a užitočnej práce sa vykonalo pri údržbe chodníkov v Tunežiciach a Horných Ladcoch. V spolupráci s Považskou cementárňou vyčistili Lúčkovský potok na úseku popri ceste do Horných Ladiec.
Systematické kosenie trávnatých porastov v obci – na verejných priestranstvách - prispelo značne k lepšiemu, estetickému vzhľadu obce a cintorínov.
Významným pomocníkom pri týchto prácach sa stali mechanizmy, ktoré obec za posledné roky kúpila – osobitne v roku 2001 kúpené vozidlo Unikom.
V roku 2001 kúpili aj novú ústredňu miestneho rozhlasu. Je to moderný typ, ktorý značne zlepšil počuteľnosť a spoľahlivosť vysielania rozhlasu.
V oboch budovách obecného úradu nainštalovali estetický informačný systém tabúľ s použitím grafiky v heraldických znakoch a farbách obce.
V roku 2001 v obci dokončili rozmiestnenie tabúľ dopravného značenia.
Rok 2001 bol významný aj tým, že bol posledným rokom splácania dlhu obce. Splácanie značne ovplyvňovalo rozvoj takých akcií, ktoré by prospeli modernizácii, životnému prostrediu a vzhľadu obce.
VÝBER DANÍ
Výber daní z nehnuteľností v obci Ladce za rok 2001 možno pokladať za dobrý. Spolu zaplatili jednotlivci a inštitúcie na tejto dani 1 557 830 korún. Nedoplatok na konci roka nebol ani celých 20 tisíc Sk.
Daň z pozemkov bola vyrúbená na pôdu vo výmere 12 miliónov m2 vo výške 534 473 Sk. Daňovníci zaplatili 530 868 Sk. V tejto položke bolo zahrnutých 3 700 tisíc m2 ornej pôdy (161 000 Sk), 276 tisíc m2 záhrad (37 000 Sk), lesné pozemky vo výmere 3 milióny 600 tisíc m2 (44 000 Sk). Podobne sa daň vyrúbila na trvalé trávnaté porasty, zastavané plochy, stavebné pozemky a ďalšie.
V skupine daň zo stavieb zaplatili občania a organizácie za bytové domy 112 000 Sk, za stavby poľnohospodárskej prvovýroby 17 000 Sk, za 26 rekreačných chát 17 000 Sk, za 217 samostatne stojacich garáží 28 500 Sk, za priemyselné stavby 402 tisíc Sk atď. Celkom za 957 stavieb vyrúbili 1 029 762 Sk a vybrali 1 017 106 korún.
1368
V kategórii daň z bytov sa daň vzťahovala na 171 bytov, nebytové priestory a spoločné zariadenia bytového domu. Predpis i výber bol v roku 2001 približne 10 000 Sk.
Rekapitulácia vyzerá takto:
Predpis dane v roku 2001 celkom
1 574 179 Sk
Predpis nedoplatkov
52 915 Sk
Zaplatená daňová povinnosť
1 557 830 Sk
Zaplatené na nedoplatkoch
19 272 Sk
Poskytnuté úľavy
9 844 Sk
ZBOR PRE OBČIANSKE ZÁLEŽITOSTI
Organizačné členenie
Organizačné členenie Zboru pre občianske záležitosti pri Obecnom úrade v Ladcoch sa oproti roku 2000 veľmi nezmenilo. Na čele bolo vedenie:
Anna Peterková, vedúca ZPOZ-u
Mária Liptáková, Irena Gajdošíková, Ľubomíra Porubčanová
Matrikárka: Ľubomíra Porubčanová
Sobášiaci: Ing. arch. Ján Remo
Juraj Letko
Marián Justh
Rečník smútočných obradov: Peter Vacula
Pamätná kniha: Irena Gajdošíková
Hudba: Peter Lachký, Juraj Zimprich
Foto a video: Miroslav Remo
Recitátori: Anna Peterková
Daniela Hudecová
Anna Kováčiková
Príhovory: Anna Kováčiková
Spev: Mária Liptáková (vedúca speváckej skupiny)
Daniela Hudecová, Anna Peterková, Emília Habánková, Viera Filiačová, Rozália Mužíková, Júlia Belianová, Júlia Saksová, Anna Kováčiková, Elena Lachká
Podujatia v roku 2001
ZPOZ v Ladcoch priamo organizoval alebo sa podieľal na podujatiach, ktoré patrili k významným kultúrno-spoločenským udalostiam v obci počas roka 2001.
Životné jubileá občanov – 80-te výročie narodenia si pripomenulo 14 občanov, z ktorých časť sa oslavy zúčastnila priamo v obradnej miestnosti
1369
obecného úradu, väčšinu navštívili aktivisti ZPOZ-u doma s blahoželaním, kvetmi a darčekom. Obdobne sa oslavovali aj strieborné, zlaté a jeden diamantový sobáš (25., 50. a 60. výročie).
Vo vzťahu ku školám to bolo slávnostné odovzdanie výučných listov učňom končiacim návštevu Odborného učilišťa. V septembri pripravila obec (ZPOZ) privítanie prvákov v Základnej škole. Starosta obce ich obdaroval knižkami.
Veľmi významné bolo stretnutie starostu obce so žiakmi Základnej školy a Odborného učilišťa, ktorí v nejakom odbore úspešne reprezentovali školu a obec na okresnej, krajskej, celoslovenskej i medzinárodnej úrovni.
Zo Základnej školy to boli títo žiaci:
Marián Grman, Simona Svádová, Zuzana Sláviková, Danka Chovancová, Martin Faturík, Ivana Habánková, Silvia Hatoková, Pavol Koyš, Peter Martinka, Danka Peterková, Petra Kvocerová, Ivana Vráblová, Jozef Škuta, Lukáš Ciho, Boris Štefula.
Z Odborného učilišťa:
Lýdia Reháková, Michal Blaho, Albert Kapúň, Jiří Smolík, Martina Cepková, Soňa Fagulcová (všetci získali 1. miesta vo svojom odbore v celoštátnej súťaži odbornej zručnosti odborných učilíšť).
Lucia Holečková, Jozef Facuna, Ľubomír Berky, Miroslav Haľama, Miroslav Páleš, Daniel Križan, Andrej Schumichrast (všetci za vynikajúcu reprezentáciu v športe na celoslovenských súťažiach a na paraolympijských hrách na Aljaške).
Významný podiel mal ZPOZ pri organizovaní najvýznamnejšej kultúrno-spoločenskej akcie Koyšove Ladce, pri príprave a realizácii Dňa matiek, Privítanie roka 2001.
Dňa 26. októbra v kultúrnom dome organizoval ZPOZ tradičné podujatie stretnutie s občanmi, ktorí prekročili vek sedemdesiat rokov. V príjemnom prostredí zhliadli kultúrny program, vypočuli si prejav starostu a posedeli pri dychovej hudbe. Obecný úrad všetkých obdaroval vianočnou kolekciou.
Dňa 7. decembra 2001 v obradnej miestnosti obecného úradu privítali nových občanov Ladiec – deti narodené v roku 2001 (a niektoré z konca roka 2000). V rámci slávnosti sa k rodičom prihovoril starosta obce, vystúpili žiaci Materskej školy a účinkovala spevácka skupina žien. Rodičia sa zapísali do pamätnej knihy a dostali darčeky – fotoalbumy.
Zbor pre občianske záležitosti okrem uvedených akcií účinkoval a pripravoval podľa požiadania občianske sobáše a občianske pohreby.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Celkové zameranie
V roku 2001 sa v obci urobili ďalšie kroky na zlepšenie životného prostredia. Bol to aj rok otázok a obáv zo strany občanov voči cementárni, jej aktivitám v oblasti spaľovania niektorých látok.
1370
Viac ako storočný problém ovzdušia v Ladcoch a okolí zo strany cementárne v kladnom slova zmysle pokročil, ako o tom píšem v kapitole „Považská cementáreň, a.s.“.
Obecný úrad využíval v plnej miere jestvujúce mechanizmy a ľudský potenciál na zlepšovanie estetického vzhľadu obce, najmä zelene, chodníkov a iných verejných priestranstiev.
Primárnou otázkou aj v roku 2001 bol pevný domový odpad, jeho zber, odvoz a uskladňovanie. Obecný úrad prijal k tomu Všeobecne záväzné nariadenie, ktoré začne platiť od roku 2002.
Koniec roka 2001 poznamenalo nebývalé množstvo snehu, s ktorým sa pracovníci obecného úradu i za pomoci iných organizácií vyrovnali. Ich obetavá práca sa prejavila na schodnosti ciest, ktoré upravili na únosnú mieru. Bolo to odhŕňanie snehu, odvoz a posypové práce.
Pevný domový odpad
V prvej časti roku 2001 sa urobila nová evidencia smetných nádob. Občania si označili nálepkami všetky smetné nádoby, ktoré si chceli dať vyvážať. Nádoby pri rodinných domoch dostali zelenú nálepku (vývoz 2 x do mesiaca), v bytovkách červenú nálepku (vývoz každý týždeň).
V decembri 2001 prijalo obecné zastupiteľstvo Všeobecne záväzné nariadenie č. 3 o nakladaní s komunálnymi a drobnými stavebnými odpadmi.
Účelom bolo upraviť práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov, pri nakladaní s odpadmi na území obce a tak prispieť k tvorbe a ochrane podmienok na zdravý spôsob života a práce obyvateľov a súčasne právne upraviť spôsob zabezpečenia verejnoprospešných služieb vo vzťahu k nakladaniu s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi.
Týmto nariadením sa upravili podrobnosti o zbere a preprave komunálnych odpadov, o spôsobe separovania jednotlivých zložiek komunálnych odpadov, o mieste určenom na zneškodňovanie odpadov, poplatku za zber a likvidáciu.
V nariadení ďalej vysvetľovali jednotlivé pojmy - komunálny odpad, drobný stavebný odpad, objemový odpad. Ďalej sa stanovovalo, že všetci pôvodcovia komunálnych odpadov – obyvatelia obce sú povinní stať sa účastníkom obecného systému zberu komunálnych odpadov.
Vo všeobecných pravidlách nakladania s odpadmi sa určuje povinnosť používať nádoby zodpovedajúce systému zberu v Ladcoch. Ďalej počet smetných 110 litrových nádob pre rodinné domy, bytové domy a podnikateľov.
Odpady sa odvážali a podľa ustanovenia záväzného nariadenia aj sa budú odvážať na skládku odpadu v Dubnici nad Váhom – Luštek.
Osobitná časť sa venuje otázke spracovania a vytriedenia nebezpečných odpadov. Súčasne sa určil počet zberov pri jednotlivých položkách.
Vo Všeobecnom záväznom nariadení sa hovorí aj o systéme zberu objemného odpadu, povinnostiach majiteľov rekreačných chát v tejto oblasti.
1371
Obec Ladce určilo na zhodnocovanie zelenej organickej hmoty, ktorá vzniká na území obce, zariadenie na zhodnocovanie odpadov – kompostáreň na záhrade domu č. 226 (pri cintoríne).
Stanovili, že splatnosť poplatkov za odvoz bude vždy k 30. 6. a 31. 12. bežného roka. Cena za osobu a mesiac je 20 Sk, u podnikateľov 40 Sk.
Obecné zastupiteľstvo takto urobilo ďalší krok k tomu, aby občania pochopili a disciplinovane dodržiavali toto, pre životné prostredie tak dôležité opatrenie.
Zeleň v obci
Obecný úrad v Ladcoch na podnet Základnej školy v Ladcoch požiadal Okresný úrad v Ilave o povolenie vyrúbať 10 topoľov pri ZŠ. Tieto dreviny koreňovým systémom narúšali spevnenie Slatinského potoka, rástli v blízkosti plynového potrubia, čím ohrozili bezpečnosť. Vo veternom počasí lámajúce sa konáre krehkých topoľov ohrozovali deti i občanov. V priebehu roka vysadili v týchto priestoroch ihličnany.
Ďalšia výsadba zelene sa realizovala v častiach Záhradná ulica, kultúrny dom a na križovatke. Výsadbu dala urobiť Slovenská správa ciest ako kompenzáciu za zničenú zeleň (stromy) pri stavbe diaľnice v predchádzajúcich rokoch.
Aj v roku 2001 zostala nevyriešená otázka ladčianskeho parku, jeho rekonštrukcie.
Stav ovzdušia v roku 2001
Najväčší vplyv na ovzdušie v Ladcoch a okolí má výrobný proces v Považskej cementárni, a.s.. V roku 2001 vypustili do ovzdušia z jednotlivých výrobných zariadení a kotolne 62,5 tony tuhých znečisťujúcich látok a 1 767 ton plynných znečisťujúcich látok. Za tieto do Štátneho fondu životného prostredia zaplatili 1 755 800 Sk.
Oproti roku 2000 dosiahli štvornásobné zníženie vypúšťania tuhých látok, pretože uviedli do prevádzky nový elektroodlučovač za chladičom slinku. Koncentrácie tuhých a technologických výduchov sa pohybovali od 0,8 mg/m3 do 43 mg/m3, pričom zákonný limit bol 50 mg/m3.
O 70 ton znížili emisie SO2 tým, že komplexne rekonštruovali kotolňu na spaľovanie plynu namiesto mazutu.
Zákon č. 309/1999 Zb. o ovzduší stanovil, že na 1 tonu vyrobeného slinku je možné vypustiť do ovzdušia 1,5 kg prachu. Považská cementáreň v roku 2001 vypustila iba 0,12 kg prachu na 1 tonu slinku.
Vodné hospodárstvo v Považskej cementárni je riadené v rámci platných noriem. Odpadové vody, ktoré vznikali v prevádzke, čistili v mechanicko-biologickej čistiarni odpadových vôd, z ktorej ich vypúšťali do Lúčkovského potoka. V roku 2001 vypustili 172 500 m3 vôd s priemerným znečistením BSK5 6 mg/l, pričom norma bola 20 mg/l.
1372
Odpadové hospodárstvo prešlo viacerými zmenami, najmä spaľovaním niektorých odpadov, ktoré by inak zaťažovali prírodu na Slovensku. V roku 2001 spálili v rotačnej peci 3 740 ton gumového odpadu, materiály z kafilérie v Nitre (podrobnejšie v časti „Považská cementáreň“).
Ostatné vlastné odpady likvidujú v špeciálnych skládkach a na skládke Luštek v Dubnici nad Váhom. Sem odvážajú aj stavebnú suť (2 500 ton v roku 2001).
VOĽBY DO ZASTUPITEĽSTVA
SAMOSPRÁVNEHO KRAJA TRENČÍN
Organizácia volieb v obci
Voľby sa uskutočnili 1. decembra 2001 v čase od 7.00 do 22.00 hodiny. V Ilavskom okrese volili oprávnení voliči 5 poslancov do krajského zastupiteľstva a osobitne predsedu. Občania si mali možnosť vybrať zo 45 navrhnutých kandidátov z rôznych politických strán a koalícií vytvorených na tento účel.
Voľby v Ladcoch sa, ako obvykle, konali v troch okrskoch. Volebný okrsok č. 1 mal volebnú miestnosť v kultúrnom dome (Záhradná ulica, Cementárska ulica a celé Horné Ladce). Volebný okrsok č. 2 mal volebnú miestnosť v Základnej škole (ulica Hviezdoslavova, Ľ. Štúra, J. Kollára, M. Kukučína, Vážska a ulica P. Koyša). Občania časti Tunežice volili v okrsku č. 3 v Osvetovej besede Tunežice.
Smernice o voľbách a oznámenie o čase a spôsobe voľby dostali občania v stanovenom čase – do 6. novembra 2001.
Hlasovací lístok upravovali voliči tak, ako to bolo v ostatných voľbách. Zakrúžkovali poradové číslo kandidáta, ktorého si vybrali. V našom prípade mohli zakrúžkovať päť poslancov (kandidátov) a jedného kandidáta na predsedu. Zoznam kandidátov bol včas vyvesený na úradných tabuliach obecného úradu - už začiatkom novembra.
V okrskoch riadili voľby okrskové komisie zložené zo zástupcov politických strán a hnutí.
Komisie:
Okrsok č. 1:
Rudolf Galanský, predseda
Alena Černotová, zapisovateľka
Emil Záhradník, Dušan Hošták, Mária Bednáriková, Zdenka Hriadelová, Elena Kvasnicová, Tatiana Adamičková, Mária Vychopeňová
Okrsok č. 2:
Ľubica Záhradníková, predsedkyňa
1373
Anna Kacinová, zapisovateľka
Peter Galko, Ľubica Šedíková, Ing. Jana Chlebová, Erika Daňová, Peter Černuška, Mária Bašková
Okrsok č. 3:
Ján Turzík, predseda
Margita Miklošiová, zapisovateľka
Jozef Prekop, Emil Remo, Jozef Daňo, Jozef Galko
Výsledky volieb
Voľby poslancov a predsedu Trenčianskeho kraja poznamenala nízka účasť voličov. V kraji sa na voľbách zúčastnilo 21,55% oprávnených voličov a v Ladcoch iba 18,8%.
Vo voľbe predsedu sa nerozhodlo: kandidát HZDS-ĽS Štefan Štefanec získal 42 867 hlasov (44,4%) a kandidátka za DS, KDH, SDKÚ 18 388 hlasov (19,7%). Obaja postúpili do druhého kola. Všetci poslanci v kraji – v počte 45 boli za Hnutie za demokratické Slovensko – Ľudová strana. Z Ilavského obvodu to boli:
MUDr. Marián Brídik
Ing. Anna Chalúpková
Ing. Peter Antoš
Ing. Róbert Rafaj
Anton Múdry
V Ladcoch v jednotlivých okrskoch boli takéto výsledky volieb:
Vo volebnom okrsku č. 1 bol počet oprávnených voličov 933, na voľbách sa zúčastnilo 160 občanov (15,2%). Najviac hlasov dostal Mgr. Dušan Saksa – 55.
V okrsku č. 2 zo 717 oprávnených voličov prišlo k volebnej urne iba 156 občanov, čo bolo 21,7%. Najviac hlasov – 66 dostal Ing. Róbert Rafaj.
V okrsku č. 3 (Tunežice) bol počet oprávnených voličov 363, k voľbám prišlo 64 (17,6%). V tomto okrsku najviac hlasov dostal MUDr. Marián Brídik (29).
V celej obci počet oprávnených voličov bol 2 013. Na voľbách sa zúčastnilo 380 voličov, čo bolo spomínaných 18,8%.
Za jednotlivých kandidátov na poslancov hlasovali občania takto: MUDr. M. Brídik 137 hlasov, Ing. R. Rafaj – 129, Ing. Anna Chalúpková – 118, Ing. P. Antoš – 114, Anton Múdry – 102. Kandidáti z Ladiec Mgr. Dušan Saksa – 103, Bc. Jozef Švihel – 84 hlasov.
Vo voľbách predsedu samosprávneho kraja najväčšiu dôveru v Ladcoch dostal Ing. Štefan Štefanec – 186 hlasov, Dušan Saksa – 85, Anna Záborská – 37 hlasov. V rámci Trenčianskeho kraja zo 14 kandidátov na predsedu skončil kandidát z Ladiec Mgr. Saksa ôsmy – 2 455 hlasov.
Druhé kolo volieb
Druhé kolo volieb predsedu samosprávneho kraja sa v Trenčianskom kraji konalo 15. decembra 2001 v čase od 7.00 – 22.00 hodiny.
1374
V Ladcoch boli opäť tri okrsky s volebnými okrskami a volebnými miestnosťami ako v prvom kole. Občania volili medzi dvoma kandidátmi, ktorí dostali v prvom kole najviac hlasov:
Ing. Štefan Štefanec (HZDS-ĽS)
MUDr. Anna Záborská (DS-KDH-SDKÚ).
Vo volebnom okrsku č. 1 prišlo z 932 oprávnených voličov voliť 112. Z toho 87 dostal Š. Štefanec a 25 Anna Záborská.
Vo volebnom okrsku č. 2 zapísali 719 voličov, z toho iba 109 odovzdalo platné volebné lístky. Tu dostal Š. Štefanec 87 hlasov, A. Záborská 22 hlasov.
Volebný okrsok č. 3 mal zapísaných 364 voličov, k voľbám prišlo 65. Za Š. Štefanca bolo 57 a 7 za A. Záborskú.
Celkom v Ladcoch z 2015 oprávnených voličov k voľbám predsedu samosprávneho kraja – v druhom kole prišlo 265 voličov, čo bolo iba 13%. Ing. Š. Štefanec dostal 231 hlasov a MUDr. Anna Záborská 54 hlasov.
V Trenčianskom kraji volilo Ing. Štefana Štefanca (HZDS-ĽS) 51 052 voličov a MUDr. Annu Záborskú (DS-KDH-SDKÚ) 24 102 voličov. Účasť na voľbách v kraji bola tiež nízka – 16,2%.
Nízka účasť v prvom i druhom kole sa odôvodňovala najmä nezáujmom voličov, neznalosťou problematiky zapríčinenou nijakou propagáciou významu samosprávnych orgánov. Nezáujem iste spôsobila aj nedobrá ekonomická a sociálna situácia občanov.
OBCHOD A SLUŽBY V OBCI
Obchodná sieť a podniky poskytujúce služby občanom sa podstatne v tomto roku nerozšírili. Pribudla predajňa – stánok zeleniny. Pred hostincom Kopyto postavil vkusný stánok Tibor Lengyel. V zimnom období sa presťahoval do bývalej reštaurácie Kopyto. V tej istej miestnosti Tomáš Smrčko zrušil pekáreň i obchod s potravinami. Začiatkom roka zrušili aj predaj lacných odevov VERONIKA.
V novej prístavbe kultúrneho domu otvorili kaviareň (kde aj pôvodne kaviareň bola). Prevádzkovateľkou sa stala Zuzana Hudecová.
V roku 2001 bol stav obchodnej siete a služieb takýto:
Potraviny:
Potraviny – samoobsluha AMV
Samoobsluha R. Hofstädter
Samoobsluha a mäsiarstvo Klasik (Ing. Michal Staňo)
Jednota – potraviny Tunežice
Potraviny Jozef Daňo
Potraviny Horné Ladce (Andrea Shwandtnerová)
Pohostinstvá:
Kaviareň kultúrny dom (Zuzana Hudecová)
1375
Bistro Veronika (V. Piatriková)
Hostinec Kopyto (M. Adamec)
Pohostinstvo OMEGA – Pod gaštanmi (Ema Šimonová)
Pohostinstvo CENTRIK (Viktor Lihocký)
Sabo – pohostinstvo (Peter Jesenský)
Pohostinstvo v Tunežiciach (Iveta Zbínová)
Ostatné predajne:
Drogéria (A. Zábojníková)
AGROBON (záhradnícka technika, záhradnícke potreby, zberňa TIPOS, kľúčová služba – St. Bublavý)
LUX – textil (P. Riecky)
Textil – galantéria (Vl. Daňo)
Kvetinárstvo TINEA (Iveta Remšíková)
Novinový stánok (Miroslav Remo)
Predajňa lacného textilu (Ján Fabo)
Služby občanom:
Autodoprava (Št. Kútny)
Autoopravovne: František Strážnický
Vladimír Hriančik
Kozmetika DENA (Denisa Gregorová)
Kaderníctvo – holičstvo (Gabriela Viskupová)
Drevovýroba: Škuta Jozef
Jendrol A.
Kameňosochárstvo (Anton Bialoň)
RETUX – kovovýroba (Ing. arch. M. Blažíček)
Palivex – obchod s palivami (Róbert Kvasnica)
TEMPO – MÓDA – veľkoobchod s textilom (Ing. R. Rafaj)
JAPEX (RNDr. Peter Janešík)
Nočný klub CICOLINA
V kultúrnom dome sa v priebehu roka konalo dovedna sedem trhov s predajom textilu, odevov a obuvi. Predajcami boli firmy z Partizánskeho a Považskej Bystrice.
V roku 2001 firma z Považskej Bystrice rozvážala jedenkrát do mesiaca propan-butanové nádoby.
Na tržnici sa i naďalej predávala zelenina, ovocie, ale i priemyselné zbožie, obilie a iný tovar.
ŠKOLSTVO
Materská škola
V školskom roku 2000/2001 navštevovalo Materskú školu v Ladcoch 70 detí. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa riadili Programom výchovnej práce, ktorý je záväzný pre všetky Materské školy. Zahŕňa telesnú
1376
a prosociálnu výchovu, rozvíjanie poznania, matematické predstavy, jazykovú a hudobnú výchovu i výchovu literárnu a pracovnú.
Personálne obsadenie školy sa oproti predchádzajúcemu školskému roku takmer nezmenilo. Riaditeľkou školy bola Irena Gajdošíková. Ďalej tu pôsobili ako učiteľky: Anna Grmanová, Jana Pikálková, Alena Svádová, Táňa Kukuliašová, Alena Kukučková a Irena Gajdošíková.
Pre školský rok 2001/2002 otvorili iba tri triedy pre 67 detí (napokon pre 64 detí). Podľa skupín: mladšie deti 20, stredná skupina 23, staršia skupina 21 detí.
V máji 2001 kolektív Materskej školy v Ladcoch pripravil a nainštaloval Celookresnú výstavu učebných pomôcok a výtvarných prác detí z Materských škôl okresu Ilava. Výstavu otvorili 14. mája 2001 za účasti zástupcov Okresného úradu – odboru školstva, starostu obce a všetkých riaditeliek MŠ z okresu. Výstava bola úspešná, nápadité učebné pomôcky a práce detí všetci obdivovali.
Z množstva akcií v školskom roku spomeniem plavecký výcvik (30 detí), „Rozprávkový les“ pripravený s rodičmi a najmä učiteľkami MŠ, rôzne výlety, Medzinárodný deň detí, Dni športu a iné.
Aj v roku 2001 fungovala v škole práčovňa (dve pracovníčky), ktorá prala pre 13 školských zariadení, škôl a kultúrnych zariadení.
Hospodárska situácia školy, tak ako po predchádzajúce roky, nebola dobrá. Vďaka finančnej pomoci rodičov mali deti vždy dostatok pomôcok. Rôzne opravy a potrebné úpravy sa mohli vykonávať iba vďaka rôznym sponzorom a Obecnému úradu v Ladcoch. Okrem neho najviac pomohli podnikatelia R. Jendrol, RNDr. P. Janešík, S. Bublavý, Ing. R. Rafaj, V. Lihocký, M. Adamec, F. Strážnický, Ing. M. Staňo, Bc. J. Švihel, Ing. M. Blažíček, Ing. V. Daňo, E. Šimonová, Odborné učilište a iní. Významným pomocníkom bola Považská cementáreň, a.s..
Základná škola
V školskom roku 2000/2001 mala škola dovedna 316 žiakov v 15 triedach. Vyučovalo 23 pedagogických pracovníkov (20 učiteľov, 2 vychovávateľky v školskom klube a 1 farár).
Vedenie školy tvorili:
Mgr. Ľudmila Vráblová, riaditeľka
Mgr. Monika Fábryová, zástupkyňa
Mgr. Mária Bednáriková, výchovná poradkyňa
Aj v tomto školskom roku najväčšie problémy boli s financovaním potrieb školy. Prácu však sťažovali aj ďalšie objektívne príčiny, najmä:
- nedostatok nových učebníc,
- oneskorené vydávanie metodík k učebniciam,
- nedostatok moderných učebných pomôcok,
- nekorešpondovanie učebných osnov s učebnicami.
Končiaci 15-roční žiaci v 9. ročníku boli všetci prijatí na zvolené školy a profesie (celkom 31 žiakov). Z toho 4 na gymnázium, 9 na SOŠ, 18 žiakov do SOU.
1377
Zo športovo – relaxačných aktivít spomeniem účelové cvičenie ochrany človeka a životného prostredia, cvičenia v prírode, didaktické hry, celoslovenskú súťaž o najkrajšiu triedu, školu v prírode (v Zliechove). Základný lyžiarsky výcvik sa neuskutočnil pre zlé počasie. Na plaveckom výcviku sa zúčastnili žiaci 3. a 4. ročníka na Plavárni v Púchove.
Uskutočnil sa Deň športu, Národný deň čistoty športovísk a ďalšie podujatia.
Škola bola úspešná v rôznych okresných, krajských i celoštátnych súťažiach vo vedomostných aktivitách (olympiády) i v športových disciplínach. O najúspešnejších píšem v kapitole „ZPOZ“.
V škole pracovalo 14 záujmových krúžkov, ktoré viedli učitelia.
Za zber druhotných surovín získala škola spolu 21 449 Sk, ktoré využívali na odmeny pre žiakov za reprezentáciu školy, na vyhodnotenie súťaže O najkrajšiu triedu, na nákup drobných výdavkov a údržbu školy.
V školskej jedálni sa stravovalo 138 stravníkov, čo bolo zvýšenie oproti predchádzajúcemu školskému roku. V jedálni realizovali aj tzv. mliečnu akciu.
Aj v tomto školskom roku bola škola v mnohom závislá na sponzoroch. Rodičia natreli všetky sokle v triedach školy, firma SESTAV vymaľovala triedy a chodbu v pavilóne „B“, Považská cementáreň kúpila počítač, čistiace potreby daroval Obecný úrad, Slovenské elektrárne poskytli finančný dar 10 000 Sk. Medzi ďalšími treba spomenúť firmu Argaláš, M. Bušíkovú, Ing. Blažíčka a ďalších.
Najviac pomoci sa škole dostalo od Obecného úradu a Považskej cementárne, a.s..
Najväčší úspech za posledné roky škola dosiahla v celkovom hodnotení škôl do 400 žiakov v okrese Ilava. V súťaži, ktorá niesla názov ŠKOLA ROKA sa Základná škola v Ladcoch umiestnila na prvom mieste. O úspech sa zaslúžili učitelia, žiaci i vedenie školy.
Na konci školského roka 2000/2001 odišla na dôchodok riaditeľka školy Mgr. Ľudmila Vráblová.
V školskom roku 2001/2002 nastali zmeny vo vedení školy. Na základe konkurzu bola menovaná nová riaditeľka školy. Zloženie vedenia bolo od 1. septembra 2001 takéto:
Mgr. Miroslava Jankejechová, riaditeľka
Mgr. Monika Fábryová, zástupkyňa riaditeľky
Mgr. Mária Pastorková, výchovný poradca
Miroslava Ďurovcová, vedúca školskej jedálne
Vyučujúci: Mgr. Mária Hatoková, Bc. Iveta Floreková, Bc. Anna Piscová, Mgr. Mária Remová, Mgr. Michaela Pružincová, Mgr. Viera Králová, Mgr. Ľudmila Vráblová, Ing. Jana Trnková, Jarmila Šmecková, Mgr. Lýdia Gallová, Rastislav Pecuš, Dalimír Pružinec, Mgr. Magdaléna Chovancová, Mgr. Emília Mráziková, Mgr. Mária Bednáriková, Mgr. Mária Pastorková, Mgr. Ema Splavcová, Bc. Ľubica Záhradníková, Ing. Ivan Katerinčin, Jozef Petrek, farár.
V školskom klube:
Jarmila Gabková, Beáta Magicová.
1378
Dňa 2. septembra 2001 bolo v Základnej škole Ladce 303 žiakov, 21 pedagógov, 2 vychovávateľky. Škola mala 16 tried. Pre nedostatok žiakov sa vytvorila iba jedna prvá trieda.
V škole vytvorili 16 záujmových krúžkov, kde žiaci pestovali športovú, kultúrno-vzdelávaciu a inú záujmovú činnosť.
Mimoriadne úspešný bol zber odpadového papiera, keď žiaci za pomoci svojich rodičov nazbierali 5 000 kilogramov.
Nové vedenie školy urobilo niektoré vnútorné organizačné a materiálne zmeny. Využili prebytočnú učebňu a adaptovali ju na cvičebňu. Podlahu pokryli a miestnosť vybavili potrebným telocvičným náradím a náčiním. Takto popri telocvični využívali nové priestory na hodinách telesnej výchovy i mimovyučovacích aktivitách. Zámer mohli uskutočniť na základe finančnej pomoci Obecného úradu a Združenia rodičov.
Z jesenných aktivít úspešný bol aj Deň športu a Beh Terryho Foxa, organizovaný spoločne s Odborným učilišťom a Materskou školou.
Odborné učilište
V školskom roku 2000/2001 navštevovalo Odborné učilište v Ladcoch celkom 233 žiakov, z toho 73 dievčat a 160 chlapcov, ktorí sa učili v 7 učebných odboroch: murár, maliar, stolár, stavebný zámočník, krajčírka, záhradník, služby a domáce práce. V každom učebnom odbore boli 3 triedy, spolu 21 tried.
O ich vyučovanie, výchovu a materiálne zabezpečenie sa staralo spolu 94 pracovníkov, z toho bolo 52 učiteľov, 10 vychovávateľov.
Počty žiakov v ročníkoch boli nasledovné:
1. ročník 93 žiakov
2. ročník 67 žiakov
3. ročník 73 žiakov.
Vedenie školy zostalo oproti roku 1999/2000 nezmenené:
PaedDr. Vladimír Hromek, riaditeľ
Mgr. Miroslav Sňahničan, zástupca pre teoretické vyučovanie
Ing. Stanislav Turček, zástupca pre praktické vyučovanie
Ing. Eva Daňová, zástupca pre ekonomicko-technickú činnosť
Mgr. Stanislav Kret, zástupca pre mimoškolskú výchovu.
Z celkového počtu tretiakov 73 absolvovalo záverečné učňovské skúšky 62 žiakov. Slávnostné odovzdanie výučných listov sa uskutočnilo v zasadačke Odborného učilišťa 26. júna 2001 za účasti zástupcov Obecného úradu v Ladcoch. Najlepším odovzdali knižné odmeny za vynikajúce výchovno-vyučovacie výsledky, reprezentáciu školy i obce.
V školskom roku 2001/2002 začalo v septembri navštevovať Odborné učilište v Ladcoch 223 žiakov. Z toho bolo 74 dievčat a 149 chlapcov. Do prvého ročníka nastúpilo 72 žiakov, do druhého 84 žiakov a do
1379
tretieho 67 žiakov. Najviac bolo krajčírok (38), maliarov (36), stolárov (35), záhradníkov (35).
Rok 2001 bol naplnený aj mnohými celkom mimoriadnymi aktivitami a udalosťami v živote školy. Niektoré – významné v rámci Slovenska i celosvetovom spomeniem:
- Niektorí žiaci (spomínam ich v kapitole „ZPOZ“) a zástupca pre výchovu S. Kret sa v dňoch 4. – 11. marca 2001 zúčastnili ako členovia slovenského reprezentačného družstva na Svetových zimných špeciálnych olympijských hrách v hlavnom meste Aljašky Anchorage. Lucia Holečková získala dve zlaté medaily v slalome a obrovskom slalome v kategórii pokročilých dievčat (16 – 21 ročných). Chlapci súťažili vo floor hokeji a získali strieborné medaily.
- V dňoch 30. – 31. mája sa vo Viničkách stretlo 90 športovcov z odborných učilíšť na 28. ročníku Celoslovenských športových hier Odborných učilíšť v kategórii chlapcov. Súťažilo sa vo volejbale, malom futbale a v atletike. Žiaci učilišťa obsadili celkove 3. miesto.
- V dňoch 18. – 19. mája 2001 v Starej Ľubovni bol Národný volejbalový turnaj Slovenského hnutia špeciálnych olympiád, na ktorom sa zúčastnili aj dve družstvá z Odborného učilišťa v Ladcoch. Prvé družstvo súťažilo v kategórii mentálne postihnutých – skončilo druhé. Druhé družstvo bolo zostavené z mentálne postihnutých a ich zdravých spoluhráčov a skončilo tiež na druhom mieste.
- Žiaci učilišťa sa zúčastnili v dňoch 21. – 22. júna 2001 na Národných atletických pretekoch Slovenského hnutia špeciálnych olympiád v Bratislave. Dievčatá z OU Ladce si odniesli 1 zlatú, 1 striebornú a 3 zlaté medaily. Okrem toho bronzovú medailu za štafetu 4 x 100 metrov.
- V dňoch 7. – 9. decembra 2001 sa v Bratislave uskutočnil 11. ročník medzinárodného Vianočného turnaja v malom futbale, ktorý organizovalo Slovenské hnutie špeciálnych olympiád pre športovcov s mentálnym postihom. V konkurencii devätnástich mužstiev zo Slovenska, Českej republiky a Belgicka Ladčania absolvovali turnaj bez straty jediného bodu a suverénne zvíťazili aj celkove.
V roku 2001 zvláštnu starostlivosť venovali žiakom s nariadenou ústavnou starostlivosťou. Išlo najmä o užitočné a zaujímavé naplnenie prázdninových dní. Program pre tieto deti bol bohatý. Stanovanie na Klárke (stará baňa v ladeckých horách) spolu s rovesníkmi z iných škôl, účasť niektorých na stanovom táborení v Martinských holiach, výlety na Devín, do Bratislavy, na Trenčiansky hrad, do skanzenu v Zuberci a do zoologickej záhrady v Bojniciach.
Časť prázdnin trávili v Starej Ľubovni, v Spišskom Štiavníku (recipročne potom žiaci z týchto OU v Ladcoch).
Dňa 14. decembra 2001 oslávili pracovníci Odborného učilišťa významné výročie. Pred 35 rokmi v Ladcoch založili Osobitnú učňovskú školu internátnu. Na slávnostnom stretnutí v prístavbe kultúrneho domu sa zúčastnili nielen terajší pedagogickí pracovníci a zamestnanci, ale aj bývalí pracovníci a dôchodcovia. Všetci spomínali na uplynulé roky i súčasné problémy, najmä materiálneho charakteru.
1380
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ
ŽIVOT V OBCI
Rok 2001 bol v znamení snáh obnoviť kultúrny život v obci. Stagnácia vyplývajúca z určitej apatie tvorcov – nositeľov kultúrnych aktivít i nezáujem občanov o kultúrne podujatia bola prerušená viacerými vydarenými akciami, o ktorých píšem ďalej.
Koyšove Ladce
Obecný úrad v Ladcoch, Považské osvetové stredisko v Považskej Bystrici, Klub priateľov poézie Pavla Koyša v Bratislave usporiadali 19. októbra 2001 v kultúrnom dome už tradičnú súťaž v umeleckom prednese pôvodnej slovenskej ľúbostnej poézie KOYŠOVE LADCE.
Táto, pre našu obec mimoriadna kultúrna udalosť, mala dve časti: samotnú súťaž a spomienkový kultúrny večer na básnika Pavla Koyša.
Súťaž hodnotila porota zložená zo známych slovenských umelcov a kultúrnych pracovníkov. V III. kategórii rozhodovali Anton Baláž, Eva Zbínová a Ružena Závartkayová. V IV. kategórii (a súčasne aj v V. kategórii) boli v porote Juraj Sarvaš, Vlasta Sedliačiková, Beáta Kvaššayová, Gejza Sádecký.
Po súťaži vyhlásili tieto výsledky:
III. kategória:
1. Jana Hrubová, ZŠ Beluša,
Anna Kuklová, Gymnázium Nové Mesto nad Váhom
2. Petra Kadáčiková, V. ZŠ Považská Bystrica
3. Zuzana Bírešová, Gymnázium Prievidza
Dominika Reháková, Gymnázium Nové Mesto nad Váhom, za prínos vlastnej tvorby ku Koyšovým Ladcom.
IV. kategória:
1. Jana Kupková, Obchodná akadémia Prievidza
2. Katarína Tordová, DOŠ Považská Bystrica
3. Eva Vodičková, Piaristické gymnázium Trenčín
Zuzana Neščáková, Gymnázium Dubnica nad Váhom
V. kategória:
1. Marta Halečková, Trenčín
2. Lucia Michaláková, Žilina
3. Za prednes vlastnej tvorby Anna Černochová, Nové Mesto nad Váhom a Božena Porubanová, Trenčianske Stankovce
V odpoludňajšej a večernej časti Koyšových Ladiec najskôr prijal starosta obce v obradnej miestnosti obecného domu zástupcov súťažnej poroty a organizátorov podujatia a významných hostí z oblasti kultúrneho života na Slovensku.
1381
O 16. hodine pred kultúrnym domom koncertovala dychová hudba Ladčanka. Potom sa občanom prihovoril starosta obce Ing. arch. Ján Remo a spolu s manželkou básnika Margitou Koyšovou položili kytice k pamätnej buste básnika. V rámcovom kultúrnom programe vystúpili Juraj Sarvaš, Anton Baláž a speváčka Straková.
Vo veľkej sále kultúrneho domu si účastníci vypočuli viac ako dvojhodinový program, ktorý moderovala Alžbeta Bušíková. V kultúrnom programe vystúpili Juraj Sarvaš, Lucia Michalíková, Mária Kraľovičová, Alojz Šantavý, herci Bachratý a Viliam Polónyi. JUDr. Margita Koyšová odovzdala básnickú zbierku P. Koyša s venovaním Ing. Kebískovej, Jurajovi Sarvašovi, PhDr. Františkovi Švábovi, PhDr. Rastislavovi Mádrovi a Antonovi Balážovi.
Súťaž a priebeh podujatia zhodnotil Ing. J. Mikloš, vedúci prípravného výboru. Potom za účinkovania dychovky „Marguška“ nasledovala spoločenská zábava. Na odpoludňajšom programe sa zúčastnili aj poslanci NR SR Rastislav Šepták a Štefan Zelník.
Výročia dychoviek
Druhé významné kultúrno-spoločenské podujatie bolo stretnutie občanov pri príležitosti 80. výročia vzniku prvej dychovej hudby v Ladcoch v roku 1922 a 55. výročie zrodu dychovky, ktorej členovia účinkujú dodnes a boli zárodkom veľmi úspešného rozvoja tohto hudobného žánru v Ladcoch.
Oslava sa konala ako koncert a tanečná zábava. Účinkovali: detská dychová hudba z Ilavy, Ladčanka v pôvodnom zložení z roku 1954, bývalá mládežnícka kapela a dnešná „Marguška“. V programe vystúpil starosta obce Ing. arch. Ján Remo. Prítomní si vypočuli moderátora Dušana Sagana a spevákov jednotlivých dychoviek.
Vo vstupných priestoroch kultúrneho domu vystavovali časť fotodokumentácie a veľkého množstva diplomov, uznaní a ocenení všetkých dychoviek v ich bohatej histórii.
Aby sa mohlo podujatie uskutočniť, bola potrebná pomoc sponzorov. Najviac prispeli Považské cementárne, a.s. a Obecný úrad, ale i 16 ďalších podnikov a inštitúcií.
Celú akciu organizovala kultúrna komisia Obecného zastupiteľstva v Ladcoch i samotní hudobníci.
Ďalšie kultúrno-výchovné
a spoločenské podujatia
V marci 2001 sa žiaci Základnej školy stretli na čitateľskej besede so spisovateľom Danielom Hevierom. Básnik, spisovateľ a textár populárnych piesní i vydavateľ zaujal mladých svojim zaujímavým rozprávaním a odpoveďami na otázky detí.
Deň detí na začiatku júna oslávili deti z Materskej školy rôznymi hrami i ukážkami cvičených zvierat z centra voľného času v Dubnici nad Váhom. Podobne zaujímavý program pripravilo Združenie rodičov pri Základnej škole.
1382
Fašiangovú tradíciu s úspechom po niekoľkých rokoch stagnácie obnovujú mladí členovia Dobrovoľného hasičského zboru. Sprievod masiek prešiel najskôr cez obec a potom v kultúrnom dome pri hudbe Juraja Zimpricha „pochovávali basu“.
Jeden z najlepších folklórnych súborov na Slovensku „Vršatec“ vystúpil pri príležitosti Dňa matiek 13. mája v kultúrnom dome. Akciu organizoval Obecný úrad v Ladcoch a Zbor pre občianske záležitosti. Organizačne a finančne súbor „Vršatec“ zabezpečila Slovenská národná strana.
Aprílovú spomienkovú slávnosť pri príležitosti 56. výročia oslobodenia obce organizoval Obecný úrad a organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Bolo to 30. apríla 2001 za nie veľkej účasti občanov. Prejav mal predseda SZPB Ing. Karol Horký.
Dňa 28. augusta Obecný úrad v Ladcoch a organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pripravili spomienkovú slávnosť s položením vencov k pamätníku padlých v druhej svetovej vojne pri príležitosti 57. výročia Slovenského národného povstania. Prítomní si vypočuli príhovor starostu obce Ing. arch. Jána Remu.
Ostatné kultúrno-spoločenské aktivity uvádzam na záver tejto kapitoly kroniky.
Ladecké zvesti
V roku 2001 vyšlo celkom 7 čísiel spravodajcu Obecného úradu Ladecké zvesti. Z toho 7. – decembrové číslo v dvojnásobnom rozsahu. Redaktorom bol Branislav Lipták, technicky spolupracovali Ing. Iveta Liptáková a firma BEEL – RNDr. Branislav Lipták. Spravodajca sa tlačil vo firme ASSA v Púchove.
Ladecké zvesti dobre plnili úlohu informátora a boli občanmi vyhľadávané. Úspešne plnili úlohu sprostredkovateľa informácií medzi obecným zastupiteľstvom, obecným úradom a občanmi.
Medzi najvýznamnejšie rubriky patrili súhrnné správy starostu obce o obsahu a rozhodnutiach z rokovaní obecného zastupiteľstva, správy z matriky obce, oznamy obecného úradu, správy o športe, zo škôl, články k rôznym výročiam a postrehy z minulosti – histórie obce. Občania osobitne vnímali aj rubriku „Osobnosti“, kde sa uvádzali krátke životopisy občanov, osôb, ktoré v Ladcoch žili a významne prispeli k dobrému menu obce a k jej rozkvetu.
Distribúcia Ladeckých zvestí (náklad 800 kusov) sa robila prostredníctvom novinového stánku (M. Remo), v obchodnej sieti a verejných inštitúciách.
Obecná knižnica
1383
Po zrušení zariadenia RELAX, kde bola knižnica začlenená, opäť pracovala samostatne s požičovnými dňami pondelok a piatok (od 14.00 do 18.00 hodiny). Vedúcou bola i v roku 2001 Eva Riecka.
V roku 2001 bolo v knižnici 267 čitateľov (10% z počtu obyvateľstva). Z toho bolo 107 detí do 15 rokov. Knižnica zaznamenala 9 106 výpožičiek.
V roku 2001 kúpili do knižnice literatúru rôznych žánrov za 12 000 Sk z príspevku obecného úradu (4 000 Sk) a daru Považskej cementárne, a.s. (8 000 Sk).
Súbory
V roku 2001 účinkovali v Ladcoch dve dychové hudby „Ladčanka“ s organizačným vedúcim Viktorom Majerikom a umeleckým vedúcim Emilom Martinákom a „Marguška“ s vedúcim Petrom Margušom. Obe hudby zaznamenali pomerne značný počet vystúpení na oslavách, zábavách, pohreboch a pod. „Ladčanka“ i naďalej zápasila s generačným problémom, ktorý ani v roku 2001 nevyriešila. Dychová hudba Ladčanka uzatvorila s obecným úradom dohodu o účinkovaní na niektorých oslavách zadarmo, pričom obecný úrad uhradí nutné opravy nástrojov.
Spevácky krúžok žien účinkoval i naďalej pri podujatiach poriadaných Zborom pre občianske záležitosti. Vedúcou bola Mária Liptáková.
Súbor moderných tancov sa v roku 2001 pre zaneprázdnenosť vedúcej (B. Fabová) rozpadol.
Využívanie kultúrneho domu
Obecné zastupiteľstvo, osobitne obecný úrad a komisia pre školstvo, kultúru a šport sledovali využívanie kultúrneho domu na kultúrne a spoločenské podujatia, ale i na rôzne služby obyvateľstvu. Veľké množstvo miestností sa podarilo zaplniť, respektíve prenajať. V roku 2001 v prístavbe začala fungovať ordinácia obvodného lekára a poradňa pre matky a deti, kanceláriu si tu otvorilo Lesné družstvo a urbárske spoločenstvo a otvorila sa kaviareň. Už predtým tu bola pamätná sieň obce a šatne TJ Tatran. Veľká miestnosť na poschodí sa i v roku 2001 využívala na spoločenské podujatia, svadby, kary, posedenia i schôdze organizácií.
Zvýšil sa i počet akcií vo veľkej sále, najmä však vo vestibule, kde sa usporiadalo 39 rôznych obchodných predajných trhov.
Počet všetkých kultúrnych, spoločenských, obchodných i vzdelávacích aktivít sa oproti roku 2000 zvýšil. Uvediem aspoň niektoré z nich.
Bolo 20 zábav, diskoték a posedení, okrem toho 13-krát kary a iné rodinné oslavy, 16-krát rôzne oslavy (Deň matiek, otvorenie školského roku, Deň stavbárov, posedenie so staršími občanmi, Koyšove Ladce atď.). V kultúrnom dome sa uskutočnil kurz motorových vozidiel, okresná schôdza obecných úradov, oblastná schôdza futbalového zväzu atď.
V starej prístavbe je naďalej umiestnená knižnica, je tu umiestnený sklad CO i prenajatý suterén na sklad kobercov. V prístavbe sídli firma PALIVEX.
1384
Ekonomické náklady však aj v roku 2001 boli privysoké.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA
Hnutie za demokratické
Slovensko – Ľudová strana
HZDS – ĽS v Ladcoch bola najaktívnejšia strana počas celého roka 2001. Jej členovia sa zúčastňovali viacerých celookresných, krajských i celoslovenských akcií poriadaných touto stranou.
Vo februári traja členovia boli na okresnom sneme, ktorý sa konal v Kolačíne.
Na oslavách 10. výročia HZDS v Dubnici nad Váhom bola delegácia v zložení Ing. arch. Ján Remo, Ing. Emil Záhradník, Bc. Miroslav Záhradník, Mgr. Ľudmila Vráblová. Pri tejto príležitosti bola vyznamenaná Mgr. Ľ. Vráblová.
Dňa 14. júla 2001 spolu s organizáciou Slovenskej národnej strany v Ladcoch organizovali „Vatru zvrchovanosti“ pri pamätníku slovenskej štátnosti (dvojkríž). Slávnosť mala veľmi dobrú atmosféru, zúčastnilo sa na nej však iba málo občanov. Prítomný bol aj poslanec NR SR Ing. Rastislav Šepták.
Dňa 13. októbra bol na nominačnom krajskom sneme v Trenčíne Ing. arch. Ján Remo. Na sneme sa zúčastnili V. Mečiar a ďalší predstavitelia HZDS. Ako líder Trenčianskeho kraja bol zvolený P. Baco.
V kultúrnom dome v Ladcoch sa 25. novembra 2001 konalo predstavovanie kandidátov na poslancov do Trenčianskeho kraja za HZDS. Prítomných bolo do 30 občanov, čo bolo, vzhľadom na nezáujem o tieto voľby, dosť.
Voľby do samosprávneho kraja prebehli pre HZDS mimoriadne úspešne (píšem o tom v časti „Voľby“).
Členská základňa HZDS – ĽS v Ladcoch i napriek tomu, že strana je v opozícii, zostala stabilná.
V roku 2001 evidovali 32 členov v obecnej organizácii HZDS – ĽS v Ladcoch. Organizáciu viedol výbor v zložení:
Ing. arch. Ján Remo, predseda (do výročnej schôdze Bc. Miroslav Záhradník)
Bc. Miroslav Záhradník, podpredseda
Daniela Cahelová, pokladníčka
Členovia: Ing. Ladislav Luhový
Bohumil Kvasnica
Jozef Fatura
Slovenská národná strana
Organizácia Slovenskej národnej strany prešla v roku 2001 zmenami v organizačnom i obsahovom slova zmysle. V rámci Slovenska sa rozštiepila
1385
na dva politické subjekty: Pravá Slovenská národná strana (Ján Slota) a Slovenská národná strana (Anna Malíková).
Ladčianska organizácia sa rozhodla pre Pravú Slovenskú národnú stranu. Táto strana sa v rámci Slovenskej republiky zaregistrovala dňa 2. októbra 2001 na Ministerstve vnútra SR.
Organizácia sa okrem vnútrostraníckych otázok venovala aj niektorým kultúrno-spoločenským aktivitám, ako bol Deň matiek, Deň zvrchovanosti Slovenska, kde boli spoluorganizátormi.
V roku 2001 bol na čele organizácie výbor:
Július Šedík, predseda
Bc. Jozef Švihel, podpredseda
Ferdinand Bušík, podpredseda pre mládež
Zdena Hriadelová, pokladník
Martin Šimon, člen výboru
Komunistická strana Slovenska
V roku 2001 mala Základná organizácia Komunistickej strany Slovenska v Ladcoch 16 členov. Členská základňa sa znížila úmrtiami a nových členov neprijímali.
Činnosť zamerali popri priebežných a trvalých úlohách na organizovanie miestnych a okresných osláv Slovenského národného povstania v Ladcoch a Zliechove a na spoluorganizátorstvo osláv oslobodenia obce Ladce. Pozornosť venovali príprave a priebehu volieb do samosprávneho kraja. Tu za KSS kandidoval člen ladčianskej organizácie, predseda Krajského výboru KSS v Trenčíne Mgr. Dušan Saksa.
Výbor KSS v Ladcoch:
Ing. Karol Horký, predseda
Jozef Kováč, podpredseda
Anton Haršáni, tajomník
Rudolf Galanský, hospodár
Ján Čemeš st., člen výboru
Ladislav Černota, vedúci revíznej komisie
Kresťansko-demokratické hnutie
Členovia KDH v Ladcoch boli v obecnom zastupiteľstve, pracovali v komisiách zastupiteľstva a zúčastnili sa na voľbách do samosprávneho kraja ako členovia okrskových volebných komisií.
Výbor KDH:
Jozef Daňo, predseda
Členovia výboru: Ing. Marián Faturík,
Mária Daňová,
Martin Fatura,
1386
Ing. Mária Ježová.
ORGANIZÁCIE A SPOLKY
V LADCOCH
Telovýchovná jednota
Tatran Ladce
V roku 2001 patrila táto organizácia medzi najaktívnejšie v obci. Finančne podporovaná Považskou cementárňou a obecným úradom organizovala šport vo futbalových oddieloch mužov, dorastencov, starších a mladších žiakov. V súťažiach oblastného charakteru hrali aj volejbalisti a stolní tenisti.
Organizáciu viedol výbor v zložení:
Marián Justh, predseda
Stanislav Kret, tajomník
Miroslav Sňahničan, pokladník
Členovia: Ing. Ferdinand Gach
Jozef Chovanec
Vladimír Chovanec
Dušan Porubčan
Štefan Zábojník
Predseda revíznej komisie: Milan Bajza
V priebehu roka 2001 odstúpil z funkcie tajomníka Ing. F. Gach. Funkciou výbor poveril Mgr. Stanislava Kreta.
Futbal
Dňa 17. júla 2001 sa skončila súťaž vo futbale ročník 2000/2001. Pre ladčianske oddiely s priemernými výsledkami. Z priemernosti sa dostali iba starší žiaci.
Na konci súťaže mladších žiakov bolo 11 družstiev. Ladčianskí žiaci skončili na 9. mieste so 17 bodmi.
V kategórii starších žiakov z 12 družstiev skončilo ladčianské na 3. mieste s 51 bodmi.
Družstvo dorastencov hralo v IV. lige. Skončilo na 13. mieste a zo súťaže vypadlo do V. ligy.
Muži hrali v I. triede oblastnej súťaže. 13 krát vyhrali, 2 krát remízovali a 11 ráz prehrali, získali 41 bodov a skončili na 7. mieste – v strede tabuľky.
Nový ročník oblastných futbalových súťaží sa začal v Ladcoch. Dňa 13. júla sa v kultúrnom dome uskutočnilo stretnutie zástupcov futbalových oddielov Oblastného futbalového zväzu. Účastníkov na pôde obce privítal starosta obce a predseda TJ Tatran Ladce.
Na stretnutí zhodnotili priebeh minulého ročníka oblastných súťaží všetkých kategórií. Ďalej riešili športovo-technické otázky, otázky rozhodcov a vyžrebovali súťaže na sezónu 2001/2002.
1387
Dňa 12. augusta sa začal nový ročník všetkých súťaží. Po rozpačitých výsledkoch v predchádzajúcej sezóne sa očakávali lepšie výsledky našich oddielov: mužov, dorastencov, starších žiakov a mladších žiakov. V organizácii sa preto urobilo niekoľko zmien a opatrení personálneho, technického i organizačného charakteru.
V prvej – jesennej časti sa zámery pomerne darili. Muži v I. triede skončili predbežne na 5. mieste, keď získali 21 bodov po 6 víťazstvách, 3 remízach a 4 prehrách. Dorastenci dosahovali striedavé úspechy s cieľom udržať sa v V. lige, čo sa im darilo. Starší žiaci s vynoveným družstvom dosiahli stanovené ciele, keď po jesennej časti obsadili 5. miesto s 26 bodmi a s malým bodovým rozdielom od prvého v súťaži. Mladší žiaci skončili zo sedem družstiev na poslednom 7. mieste.
Stolný tenis
V stolnom tenise nás v súťaži 6. REKONT LIGA (oblasť Považská Bystrica) reprezentovali: Jozef Hrehor, Vladimír Hromek, Juraj Kalus, Jozef Letko, Anton Popelka, Miroslav Sňahničan. V súťaži hralo 10 družstiev (4 družstvá z Považskej Bystrice, Pružina, Udiča, Nová Dubnica, Domaniža, Dolná Maríková).
V decembri 2001 sa družstvo Ladiec nachádzalo na 4. mieste.
Volejbal
Reprezentanti TJ Tatran Ladce hrali v súťaži MIX (zmiešané družstvá – muži, ženy) MODEL ŠPORT MIŠIAK. Súťaž zahrňovala družstvá z okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava.
V súťaži nás reprezentovali Daniela Kretová, Ingrid Michalcová, Vladimír Hromek, Stanislav Kret, Peter Pilný, Marián Justh, Dušan Kvasnica, Miroslav Sňahničan. Súťaž sa hrala v skupinách. V decembri 2001 z prvej skupiny družstvo Ladiec postúpilo. V ďalšej časti ho však vyradili.
Memoriál Pavla Petríka
Dňa 30. júna 2001 sa už po štvrtýkrát zišli bývalí futbalisti a tí, ktorí prekročili tridsaťpäťku na futbalovom turnaji „Memoriál Pavla Petríka“. Organizátorom turnaja boli Železnice SR a TJ Tatran Ladce.
V turnaji bolo napokon takéto poradie:
1. Ilava
2. Ladce
3. Beluša
4. Košeca
Iné aktivity
V zimnom období cvičilo v telocvični Základnej školy niekoľko žien kalanetiku, resp. aerobik.
V telovýchove boli aktívne školy: Základná škola a Odborné učilište. Posledná menovaná škola dosiahla úspechy v celoslovenskom i medzinárodnom merítku (vo svojej kategórii), ako o tom píšem v kapitole „Školstvo“ tohto zápisu kroniky.
1388
Telovýchovná jednota
Tatran Tunežice
V roku 2001 si v Tunežiciach pripomenuli 50. výročie založenia organizácie TJ Sokol Tunežice. Napriek permanentným finančným ťažkostiam sa podarilo futbalový oddiel udržať v súťaži III. A triedy. V roku 2000/2001 bolo v súťaži 9 družstiev.
Futbalový oddiel Tunežíc skončil na 5. mieste s 23 bodmi (7 víťazstiev, 2 remízy, 7 prehier).
V ročníku 2001/2002 (jesenná časť) hralo v súťaži 11 družstiev a mužstvo Tunežíc skončilo predbežne na 6. mieste, keď 5-krát zvíťazili, raz hrali nerozhodne a 4-krát prehrali.
V roku 2001 TJ Tatran Tunežice viedol výbor:
Bohumil Kvasnica, predseda
Jozef Rožník, pokladník
Členovia výboru: Dušan Minárik
Jozef Letko
Milan Letko
Združenie technických
a športových činností
Základnú organizáciu Združenia technických a športových činností v roku 2001 viedol výbor:
Ing. Jozef Remo, predseda
Členovia: Cyril Hlavatý
Ján Galanský
Peter Čurík
Marián Lihocký
Peter Kvasnica
Slavomír Mražík
Na rôznorodú, finančne náročnú činnosť (streľba, motorizmus) nebolo prostriedkov. Preto sa za materiálnej pomoci obecného úradu a Považskej cementárne venovali najmä turistike.
Turisti tejto organizácie urobili niekoľko turistických pochodov a vychádzok do Súľovských skál a okolia Ladiec i Beluše.
Dňa 29. augusta 2001 usporiadali turistický zájazd do Vysokých Tatier s cieľom výstupu na Rysy. Zúčastnilo sa 46 členov i nečlenov organizácie. Za mimoriadne nepriaznivého a nebezpečného počasia výstup na Rysy absolvoval iba jeden účastník zájazdu (Ladislav Ištvánik).
V septembri 2001 za skromných podmienok usporiadali členovia motoristickej sekcie motokrosový pretek v priestoroch Horných Ladiec, na ktorom sa okrem domácich zúčastnilo aj niekoľko členov cudzích Motoklubov.
Matica slovenská
1389
Miestny výbor Matice slovenskej v roku 2001 zintentívnil svoju činnosť oproti predchádzajúcim rokom o niektoré aktivity slúžiace na upevnenie členskej základne a získanie mladej generácie.
Ani v roku 2001 nevynechali poznávací zájazd pre svojich členov i záujemcov, najmä však pre mladých matičiarov. Dňa 21. júna 2001 absolvovali trasu Teplička pri Žiline, Budatín, Žilina, Rajecké Teplice, Rajecká Lesná a Čičmany. Zúčastnilo sa 45 starších a mladších matičiarov.
Niekoľko výletov usporiadali na poľovnícku chatu v Tunežiciach, k ramenu Váhu s opekaním a besedou.
Výbor odboru MS:
Mgr. Mária Letková, predsedkyňa
Alena Suchárová, hospodárka
Ján Sloboda, podpredseda
Anna Kacinová, tajomníčka
Alžbeta Bušíková, kultúrna a spoločenská činnosť
Ing. Karol Horký, predseda revíznej komisie
Slovenský zväz
protifašistických bojovníkov
V roku 2001 mala organizácia SZPB v Ladcoch 14 členov. Priemerný vek členov bol takmer 70 rokov. Ten aj ovplyvňoval možnosti činnosti. Členovia sa venovali pomoci a spoluorganizátorstvu osláv oslobodenia obce a výročia Slovenského národného povstania. Udržovali kvetinovú výzdobu pri pamätníku padlých v druhej svetovej vojne. Pomáhali vlastným členom i nečlenom v administratíve na uplatnenie nároku na odškodné za nútené práce v koncentračných a zajateckých táboroch počas 2. svetovej vojny na území Nemecka.
Organizáciu viedol výbor:
Ing. Karol Horký, predseda
Anna Kresáčová, tajomníčka
Jozef Rožník, pokladník
Pavol Janík, revízor
Slovenský zväz
zdravotne postihnutých
V roku 2001 evidovala Základná organizácia zdravotne postihnutých v Ladcoch 60 členov.
Výbor ZO:
Štefan Kováčik, predseda
Milan Rafaj, tajomník
Mária Sláviková, pokladníčka
1390
Členovia: Margita Zacková
Jana Faturíková
Zdenka Chlebanová
Ján Koštialik
Anton Ištók
Pavol Maršovský
Predsedkyňa revíznej komisie: Emília Kvasnicová
Okrem poradenskej činnosti sa venovali najmä kultúrno-spoločenskému životu, stretnutiam s inými organizáciami, výmene skúseností so spoločenskými posedeniami. Takéto stretnutia sa poriadali v Púchove, Sverepci, Domaniži, v Ilave, Streženiciach.
Pre svojich členov, za veľkej účasti, usporiadali Deň matiek, Mikulášsky večierok.
Činní boli aj pri skrášľovaní obce. Usporiadali brigádu pri čistení priestorov okolo kultúrneho domu.
Dvaja členovia (Štefan Kováčik a Margita Zacková) sa zúčastnili na Celoslovenskej prehliadke (súťaži) Záujmovej umeleckej činnosti v Bánovciach nad Bebravou.
Slovenský rybársky zväz
Členovia Slovenského rybárskeho zväzu v Ladcoch boli v roku 2001 organizovaní v Obvodnej organizácii v Ilave. Vo výbore však na čelných funkciách boli väčšinou Ladčania, čo svedčí o tom, že naši členovia boli v obvodnej organizácii najaktívnejšou zložkou. To sa prejavilo aj v činnosti počas roka 2001.
Výbor:
Ján Sloboda, predseda – Ladce
Ladislav Novosád, podpredseda
Jozef Fatura, tajomník – Ladce
Libor Kvasnica, hospodár – Ladce
Anton Opát, vedúci rybárskej stráže
Členovia výboru: Július Čepela, Vojtech Belian, Jakub Vrábel, Bohumir Ištvánik.
Počet členov sa aj v roku 2001 pohyboval v celej obvodnej organizácii nad 300.
Jarné dni využili členovia organizácie v Ladcoch na brigády pri čistení a úprave okolia Tunežických rybníkov. Venovali sa najmä úprave brehov okolo rybníka a kanála a oprave objektov, ktoré poškodili vandali. Rybári pomáhali aj pri presvetľovaní a čistení Lúčkovského potoka. V brigádnickej činnosti pokračovali v letných a jesenných mesiacoch.
V roku 2001 si rybárska verejnosť na Slovensku spomenula 75. výročie vzniku tejto organizácie. Pri tejto príležitosti dostali vyznamenania – Čestný odznak za obetavú prácu i členovia z Ladiec. Zlatý odznak prevzali
1391
Ján Sloboda a Libor Kvasnica. Bronzový odznak Jozef Šedík, Jozef Fatura a Viktor Lihocký.
Tradičné rybárske preteky v love rýb udicou sa konali 13. mája 2001 na rybníku v Tunežiciach. Za pekného počasia sa ich z celej obvodnej organizácie zúčastnilo rekordných 196 pretekárov. Podujatie sa vydarilo aj po stránke spoločenskej, pretože sa ho zúčastnilo veľa divákov, občanov – nerybárov. Celkom pretekári ulovili 232 rýb (kapry, liene, pleskáče, pstruhy). Odmenili prvých deväť pretekárov. Prvenstvo získal Timotej Šebek, druhý Ivan Košík a tretí Ján Kubáň.
Preteky v love rýb udicou pre deti boli 1. mája 2001 v Ilave. Pretekalo 75 detí, pre ktoré sa preteky organizovali ako súčasť školenia mladých rybárov. Bodovanie úlovkov, doškoľovanie a bezpečnosť zaisťovali členovia výboru, rybárska stráž a vedúci krúžkov s rodičmi detí. Odmenených bolo 21 súťažiacich. Poradie najlepších bolo: Michal Ciho, Tomáš Kútny, Vladimíra Kalusová.
Dobrovoľný hasičský
zbor v Ladcoch
Dobrovoľný požiarny zbor sa v roku 2001 premenoval (ako v celej Slovenskej republike) na Dobrovoľný hasičský zbor v Ladcoch. Tým sa splnilo želanie členov tejto organizácie na celom Slovensku vrátiť pôvodný názov, ktorý najlepšie vystihuje činnosť tejto organizácie.
Niekoľko rokov po nástupe mladých do DHZ sme aj v roku 2001 pozorovali značné oživenie, konsolidáciu, najmä v požiarnickom športe a tým aj pripravenosti hasičov na akciu.
Rok 2001 bol pre ladčiansku organizáciu významný najmä tým, že sa presťahovali do časti kotolne v Záhradnej ulici (po dohode obecného úradu s majiteľom Bytovým družstvom v Považskej Bystrici), kde sa zriadila nová požiarna zbrojnica. Zriadili sa priestory pre garážovanie auta a striekačky, klubovňa, sociálne zariadenie včítane umyvárne. Obecný úrad dotoval zariadenie zbrojnice sumou 180 000 Sk.
Členovia požiarneho družstva B. Blaško, D. Blaško, R. Bielik, P. Fišer, P. Galanský, M. Košťál, D. Koštialik, M. Martinák, S. Mražík, J. Petrík, V. Petrík, J. Pastierik v roku 2001 absolvovali 13 rôznych súťaží. Zúčastnili sa na okresnej hasičskej súťaži, ktorá bola súčasne previerkou pripravenosti v Pruskom a na pohárových súťažiach. Tie sa uskutočnili v Lednických Rovniach, Horných Kočkovciach, Horovciach, Moštišti, Mestečku, Zbore, Lednici, Dubkovej, Pružine, Vydrnej a Pruskom.
Činní boli aj v kultúrno-spoločenskej oblasti. Pomohli Rodičovským združeniam pri Materskej škole a Základnej škole pri organizovaní Mikulášskeho večierka, obnovili tradíciu poriadania fašiangových zvykov a „pochovávania basy“ a pre svojich členov s rodinami usporiadali Silvestrovský večierok.
Vo výbore DHZ pracovali:
František Meliš, predseda
Štefan Kuman, veliteľ
1392
Mário Markuš, pokladník
Jozef Binka
Okrem DHZ v Ladcoch sme evidovali DHZ v Tunežiciach. Táto organizácia mala iba 8 členov, teda neboli akcieschopní. Výbor sa nezmenil a v roku 2001 ani nezvolili nového predsedu (po Antonovi Dolinkovi, ktorý zomrel v roku 2000). Počas roka sa uvažovalo o zlúčení s organizáciou DHZ v Ladcoch.
Slovenský zväz záhradkárov
K 31. decembru 2001 mala organizácia 27 členov, ktorých riadil 4 – členný výbor:
Emil Martinák, predseda
Pavol Kalus, tajomník
Juraj Letko, hospodár
Štefan Češko, člen výboru
Činnosť zamerali na ošetrovanie spoločného sadu (kosenie, vyhrabávanie, strihanie stromkov, prihnojovanie a zber ovocia). V roku 2001 bola úroda ovocia v sade malá. Rozdelili ju medzi členov na základe odpracovaných hodín v ovocnom sade. Okrem tejto činnosti sa členovia venovali skrášľovaniu predzáhradok a pomoci pri ošetrovaní súkromných sadov najmä radami.
Slovenský červený kríž
Územný spolok Slovenského červeného kríža v Ladcoch viedol výbor v zložení:
Anna Ištvániková, predsedkyňa
Mgr. Gabriela Koštialiková, tajomníčka
Eva Tichá, pokladníčka
Členky výboru (súčasne aktivistky): Júlia Belianová, Božena Bezecná, Margita Kantoríková, Valéria Koišová
Okrem darcovstva krvi a niektorých iných činností sme zaznamenali v roku 2001 zníženú aktivitu spolku SČK v Ladcoch.
Slovenský zväz chovateľov
V organizácii zredukovali počet členov iba na aktívnych 15 chovateľov. Vo výbore po výročnej schôdzi vo februári nenastali zmeny.
Milan Jung, predseda
Anton Haršáni, tajomník
Pavol Kalus, hospodár
Vladimír Kalus st., predseda odbornej komisie
Ivan Ďurikovič, predseda odbornej komisie
Ing. Karol Horký, predseda revíznej komisie
Činnosť organizácie sa zamerala na plnenie úloh z plánu práce, ktorý prijala členská schôdza 19. januára 2001. Bola to predovšetkým starostlivosť
1393
o odborný rast členstva, aktivizácia sledovaných chovov, starostlivosť o chovateľský areál – dom chovateľov a nákup a predaj hydiny. Nepodarilo sa splniť úlohu – rozšíriť členskú základňu o mladých členov.
Rozhodujúcim prosriedkom na získanie finančných prostriedkov bola obchodná činnosť. V roku 2001 nakúpili a odpredali občanom hydinu nakúpenú z Českej republiky i Slovenskej republiky. Bolo to 6 200 kurčiat (ČR), 2 400 sliepok (ČR), 600 moriek (ČR) a 880 moriek (SR). V roku 2001 pôsobilo v regióne viacero podnikov, ktoré sa zaoberali podobnou obchodnou činnosťou, čo celý problém komplikovalo, no i napriek tomu získali čistý zisk 21 000 Sk. Peniaze používali najmä na podporu čistých chovov, na nákup liekov i na obnovu domu chovateľov.
Chov čistokrvných registrovaných a tetovaných králikov sa opäť v roku 2001 znížil. Príčinou je potreba veľkej zdravotnej starostlivosti. Chovatelia musia vakcínovať proti moru králikov, myxomatóze a kokcidióze. Liečivá sú veľmi drahé, čo odradzovalo chovateľov. Chovateľov znechutil aj byrokratizmus ústredných orgánov SZCH pri registrácii chovných králikov a čistokrvnej hydiny.
V roku 2001 bolo v Ladcoch 9 chovateľov králikov čistokrvných plemien, čistokrvné a okrúžkované sliepky chovali štyria chovatelia.
Chovateľmi králikov čistokrvných plemien v roku 2001 boli Anton Haršáni, Pavol Kalus, Vladimír Kalus st., Vladimír Kalus ml., Viktor Lihocký, Ivan Ďurikovič, Jozef Hrehuš. Chovali plemená novozélandský biely, činčila veľká, nemecký obrovitý strakoš, kastorex a belgický obor. Čistokrvné a okrúžkované sliepky chovali Vladimír Kalus st. (Wyandotka malá jarabičia), Vladimír Kalus ml. (Hempšírka malá), Viktor Lihocký (Oravka), Ivan Ďurikovič (Plymutka biela).
Kresťanské aktivity
Veriaci v Ladcoch – členovia rímsko-katolíckej cirkvi patrili do farnosti Košeca. Farnosť v Košeci mali aj občania evanjelického vierovyznania.
Katolíci mali k dispozícii aj kostolík v areáli kaštieľa a modlitebňu v Tunežiciach, vytvorenú v roku 2000 z bývalého obecného domu v tejto časti obce.
Kaplnka bola využívaná na nedeľné omše, zádušné omše a iné cirkevné obrady. Modlitebňa v Tunežiciach na rôzne pobožnosti a na zádušné omše za zomrelých v časti Tunežice.
V roku 2001 začali v obci i ďalšie aktivity vo vzťahu k deťom a mládeži. Bol to tzv. Anjelský spolok, ktorý mal 13 členov a 10 čakateľov. Vzniká i Mariánska družina (5 členov), ktorá nadväzovala na obdobné združenie zo štyridsiatych rokov minulého storočia.
Tieto združenia organizovali stretnutia každý druhý týždeň v kostole alebo v Kultúrnom dome v Ladcoch. Občas sa stretávali všetky Mariánske družiny z celého okolia. Každý rok sa stretávali na duchovných cvičeniach, poriadali zájazdy a výlety.
Mariánsku družinu a Anjelský spolok viedli v roku 2001 animátori z Beluše.
1394
VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE
V roku 2001 pokračovala modernizácia strojového zariadenia Vodnej elektrárne v Ladcoch rekonštrukciou turbín. Takto pokračovala obnova turbín, ktorá sa začala v roku 2000 (rekonštrukcia turbogenerátora č. 2) a dokončila v roku 2001. Súčasne sa začala rekonštrukcia turbogenerátora č. 1 dňa 12. februára 2001. Ukončenie tejto akcie bolo 18. októbra 2001.
Rekonštrukciou strojov sa zvýšil výkon z 15 MW na 18,4 MW. Celé práce vykonala rakúska firma Voest Alpin MCE a ABB s prispením pracovníkov elektrárne, ktorí venovali na rekonštrukčné práce 70% času pracovného fondu.
V roku 2001 sa uskutočnili aj plánované opravy strojového zariadenia.
Opravy – rekonštrukcie turbín nedovolili pracovať na plný výkon; i plán výroby elektrickej energie bol stanovený iba na jeden stroj. Tento plán elektráreň v roku 2001 splnila.
Vo Vodnej elektrárni Ladce pracovalo 22 zamestnancov. Vo vedení nenastali nijaké zmeny: majstrom prevádzky bol Ivan Fedor a majstrom strojovej údržby Pavol Stareček.
Po ukončení niekoľkoročných opráv, rekonštrukcií a ostatných zmien sa stala VE Ladce jednou z najmodernejších na Slovensku.
V roku 2001 si zamestnanci i občania Ladiec pripomenuli 65. výročie zahájenia prevádzky na ladeckej elektrárni, najstaršej elektrárni tohto druhu na Slovensku. Elektráreň v rokoch 1932 – 1936 pomáhala riešiť okrem energetickej otázky i otázku veľkej nezamestnanosti.
ŽELEZNIČNÁ STANICA LADCE
Železnica v Slovenskej republike prešla v decembri 2001 veľkými organizačnými zmenami. V plnej miere sa to týka aj Železničnej stanice v Ladcoch.
Prepravné činnosti sa odčlenili do Železničnej spoločnosti, a.s. so 100 percentným vlastníctvom štátu. Týmto sa stav zamestnancov v stanici Ladce (+ Beluša) znížil na 34. Súčasne sa oddelili funkcie hlavný pokladník, nákladný pokladník a skladník prepravy pod Správu nákladnej prepravy v Trenčianskej Teplej a samostatný komerčný pracovník pod Správu osobnej prepravy v Púchove.
Druhým majiteľom bývalých Železníc Slovenskej republiky sa stal správca dráhy, železničných zariadení, po ktorých sa uskutočňuje osobná i nákladná preprava. Názov firmy sa nezmenil.
1395
V roku 2001 bola preprava na stanici Ladce rovnako rušná ako v rokoch predchádzajúcich. V nákladnej doprave je to najmä zásluhou Považskej cementárne, a.s., do ktorej sa priváža a z ktorej sa vyváža veľký objem surovín a výrobkov.
V Ladcoch naložili 403 302 ton v 8 774 vozňoch, v Beluši (patrí pod stanicu Ladce) 1 772 ton v 47 vozňoch. Vyložili 181 028 ton z 3 992 vozňov, v Beluši 6 666 ton v 185 vozňoch.
Cez stanicu Ladce prešlo 13 204 vlakov nákladnej prepravy a rušňov a 21 236 vlakov s prepravou cestujúcich.
Tržby za prepravu cestujúcich dosiahli čiastku 753 922 Sk v Ladcoch a 509 478 Sk v Beluši. Znamenalo to mierny vzostup oproti roku 2000.
Za prepravu tovaru dosiahli v Ladcoch tržbu 25 806 617 Sk a v Beluši 73 310 korún.
Prednostom Železničnej stanice v Ladcoch bol v roku 2001 Pavol Fatura.
V roku 2001 sa uskutočnila na prechode cez železnicu do cementárne a Horných Ladiec úprava podkladu. Práce vykonali Slovenské železnice – správa tratí a stavieb v Trenčíne. Úprava sa urobila tzv. gumokovom. Na rekonštrukcii, ktorá sa začala z iniciatívy Obecného úradu v Ladcoch, sa finančne podielali Považská cementáreň, a.s. a Železnice SR. Asfaltovanie a niektoré ďalšie práce vykonala aj firma VION zo Zlatých Moraviec.
Úprava si vyžiadala aj výmenu niektorých koľajníc, ktoré nevyhovovali celkovému technickému zámeru.
Prestavba predstavovala náklady 5 000 000 Sk.
POŠTOVÝ ÚRAD
V roku 2001 pracovalo v Poštovom úrade v Ladcoch dovedna 5 pracovníčiek. Vedúca pošty Mária Uríčková, pracovníčka pri priehradke Marta Pilátová, doručovateľky Ľudmila Huňová, Anna Habánková, Jana Hrehušová.
V roku 2001 priemerne za jeden mesiac podali občania a inštitúcie v obci 13 000 obyčajných listových zásielok, 800 doporučených listov, 100 balíkov, 1 700 poštových poukážok.
Doručovateľky priemerne za mesiac doručili 1580 rôznych zásielok, 230 balíkov, 740 novín a časopisov a okolo 600 dôchodkov.
1396
Aj v roku 2001 zostala nevyriešená otázka zlepšenia priestorových podmienok na poštovom úrade. Centrálne orgány tejto inštitúcie neprejavili o úpravu záujem – neboli ochotné akciu financovať.
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.
Vedenie cementárne
Vedenie akciovej spoločnosti Považská cementáreň, a.s. v roku 2001 bolo nasledovné:
Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ
Ing. Ľubomír Martinka, obchodný riaditeľ
Ing. Jozef Mikušinec, výrobno-technický riaditeľ
Ing. Mária Kebísková, ekonomická riaditeľka
Ing. Pavel Martauz, riaditeľ kvality a stratégie
Ing. Peter Šumaj, personálny riaditeľ
Predstavenstvo:
Ing. Anton Barcík, predseda predstavenstva
Johannes Berger, člen
Erwin Gessl, člen
Ing. Ľubomír Martinka, člen
Ing. Jozef Mikušinec, člen
Ing. Mária Kebísková, členka
Dozorná rada:
Franz Wallner, predseda dozornej rady
Ing. Pavel Martauz, podpredseda
Anton Malovec, člen
Modernizácia cementárne
Dňa 20. novembra 2001 osadili základný kameň výstavby uhoľného hospodárstva, čím sa začal celý investičný program na nasledujúce roky. Slávnosť bola na 11. etáži lomu Butkov za účasti mnohých významných hostí. Odzneli tu aj listové pozdravy od prezidenta SR R. Schustera a kardinála Korca. V programe účinkovala ľudová hudba Miroslava Dudíka a recitoval herec Ľubo Paulovič. K prítomným sa prihovoril aj spisovateľ Ladislav Ťažký. Základný kameň posvätil spišský diecézny biskup František Tondra. Prítomní sa zhodli na tom, že táto veľká technická a technologická zmena sa deje v zložitých ekonomických pomeroch a deje sa v pravý čas, pretože akékoľvek zaváhanie môže mať v konkurenčnom boji na trhu predaja cementu nedozierne následky výrobné, ekonomické a v dôsledku i sociálne. Nasledovná modernizácia znamená efektívnosť výroby, kvalitu i ekológiu.
Slávnostný akt odštartoval najrozsiahlejšiu etapu modernizácie a rekonštrukcie cementárne. Hodnota celej akcie sa bude pohybovať na
1397
úrovni 1,5 miliardy korún a v tomto čase predstavuje najväčšiu investíciu vo výrobe stavebných látok na Slovensku.
V rámci celého investičného nákladu rozvrhnutého do etáp počas piatich rokov sa investičná čiastka spotrebuje na 14 základných úloh. Z doterajších rozborov vyplynulo, že splnenie tejto úlohy už po piatich rokoch prinesie značný ekonomický prínos.
Modernizácia a rekonštrukcia smeruje k rozšíreniu celého areálu cementárne za účasti domácich i zahraničných dodávateľov. Stavebné práce sa na jeseň 2001 už začali na budovaní uhoľného hospodárstva. Na príprave uhlofikácie cementárne sa podieľali (technický projekt) hlavne pracovníci cementárne a externe spolupracujúce firmy PSP ENGINEERING Přerov, KMP Trenčín, KRUPP Polysius, Pfeifer a Koch.
Dodávateľmi hlavných technologických celkov budú zahraničné firmy: KOCH (Nemecko – Rakúsko) – vykládka, doprava uhlia do skládky, skládka, doprava uhlia do mlynice. Firma PFEIFER (Nemecko) – mlynica uhlia, SCHNECK (Nemecko) – dávkovacie zariadenie na horák, BETH (Nemecko) – filter. Slovenské firmy budú hlavne dodávateľmi stavebných prác (Doprastav, Sibastav), ktoré už začali činnosť v roku 2001.
Uhoľné hospodárstvo zabezpečí pre Považskú cementáreň, a.s. rozšírenie palivovej základne o ďalšie základné palivo. Podľa stavu v roku 2001 a predchádzajúcich rokov ceny ušľachtilých palív najmä plynu nie sú na úrovni svetových cien, tak ako je to u väčšej časti uhlia, teda započatie budovania uhoľného hospodárstva z hľadiska konkurencieschopnosti bolo nutné.
Z ďalších úloh modernizácie v roku 2001 pripravili: nová doprava slinku so skladovaním, nové homogenizačné silo a predhomogenizačná skládka. Ďalej je to zlepšenie ťažobnej techniky v lome Butkov, výstavba novej surovinovej mlynice, modernizácia baliarne a expedície, rekonštrukcia elektroenergetiky a vodného hospodárstva.
Odprašovacie zariadenie
V roku 2001 sa rekonštruovali niektoré odprašovacie zariadenia. Zatiaľ najväčším činom v tejto oblasti bola investícia na elektrofilter za chladičom slinku. Akcia bola zaradená do Národného enviromentálneho akčného programu SR schváleného vládou. Celková výška investície bola 85 miliónov korún. V pláne bolo zníženie množstva emisií tuhých látok do ovzdušia ročne o 150 ton. Stavba bola financovaná výlučne z prostriedkov Považskej cementárne. Stavba sa realizovala za rekordných päť mesiacov. Dodávateľ technológie garantoval maximálne hodnoty tuhých látok 20 mg/m3, pričom norma stanovená zákonom bola 50 mg/m3.
Výsledky o vypúšťaní emisií do ovzdušia v roku 2001 (oficiálne meranie) uvádzam v kapitole „Životné prostredie“.
Spaľovanie mäsokostných múčok
1398
V minulom roku sa vážnou otázkou stalo bezpečné spaľovanie organických substrátov z rizikových častí zvierat spracovaných v kafilériách. Považská cementáreň aktívne začala tento problém v rámci svojich možností riešiť. Od októbra 2001 začali v rotačnej peci spaľovať mäsokostné múčky a odpadné živočíšne tuky. Rozpaky občanov Ladiec nad touto problematikou prinútili vedenie Považskej cementárne uskutočniť vysvetľovaciu kampaň (letáky, schôdze zamestnancov, Ladecké zvesti, návšteva poslancov obecného zastupiteľstva v cementárni a vedenia PC na zasadaní obecného zastupiteľstva). Propagácia vychádzala z týchto faktov:
Spaľovanie týchto látok v cementárskej rotačnej peci prináša bezpečnú, hygienickú, ekologickú, bezodpadovú a hospodárnu likvidáciu mäsokostných múčok, živočíšnych tukov a iných spracovaných odpadkov z kafilérií. V podstate celý proces je využívanie alternatívneho paliva, pretože sa zhodnocuje ich energetický obsah a šetria sa ušľachtilé palivá. Zníženie týchto palív znamená aj zníženie CO2, čo umožňuje znižovať skleníkový efekt. Spaľovanie sa týka cca 8 000 – 10 000 ton ročne, čo pri produkcii 650 000 ton cementu je zanedbateľné. V roku 2001 vyriešili i skladovanie, dávkovanie do plameňa rotačnej pece tak, aby sa minimalizoval kontakt pracovníkov so substrátmi a znečistenie okolia.
Hospodárske výsledky
V roku 2001 pokračovala Považská cementáreň v nastúpenej dynamike výroby i predaja z predchádzajúcich rokov. Objemové ukazovatele výroby slinku sa opäť zvýšili, k čomu prispeli technicko-technologické opatrenia na stabilizáciu výkonnosti rotačnej pece.
Stabilizovaná vlastná výroba, ako i nákup od cementárne v Turni nad Bodvou a v Hornom Sŕní umožnili vyššiu výrobu i predaj cementu v roku 2001.
Obchodná politika cementárne je trvale proexportná. Na zahraničných trhoch Nemecka, Rakúska, Českej republiky a Maďarska umiestnila Považská cementáreň asi 80% produkcie. Najväčším odberateľom cementu z Ladiec je strategický partner – bavorská firma Berger Holding GmbH Passau. Prestížnou stavbou z ladeckého cementu v roku 2001 bola rýchlodráha Ingolstadt – Mníchov.
Výrobnú základňu v roku 2001 netvorili iba klasické a na zahraničných trhoch dlho zavedené portlandské a troskoportlandské cementy štandardných značiek. Sú to aj cementy špecifických parametrov ako ekologický CHROMATMIN a tunelový CEMODUR.
S rastom výroby a predaja sa v roku 2001 zvýšilo aj imanie podniku a rast vykazovali aj ďalšie ekonomické ukazovatele ako zisk, pridaná hodnota a obrat celkom.
Výsledky výroby a predaja
1399
V roku 2001 vyrobili v Považskej cementárni, a.s. 519 500 ton slinku (viac ako v roku 2000). Na výrobu cementu to však nestačilo a tak nakupovali aj u iných cementární.
Výroba cementu prekročila všetky doterajšie výkony v histórii cementárne – vyrobili celkom 670 000 ton.
Predali viac ako vyrobili, spolu 676 843 ton. Rozdiel kúpili od cementárne v Turni nad Bodvou.
LESNÉ DRUŽSTVO,
URBÁRSKE SPOLOČENSTVO
Majetok Lesného družstva a Urbárskeho spoločenstva bol v roku 2001 spoločný tak ako v roku predchádzajúcom.
Spolu to bolo 257 ha 4424 m2 lesov
116 ha 7500 m2 pasienkov.
Štátne lesy z celkového lesného majetku obhospodarovali v prenájme 80 ha 3874 m2 v chotári Košecké Podhradie.
Všetky činnosti sa riadili prijatými projektami a lesné práce sa vykonávali na základe Lesného hospodárskeho plánu.
Základom realizácie plánov boli opäť brigádnické – platené práce na zalesňovaní, vyžíňaní, pri čistení po ťažbe a na ochrane proti škodcom.
V roku 2001 vo dvore za urbárskym domom postavili garáž pre motorové vozidlo NIVA, ktoré družstvo vlastní.
Najvážnejšou otázkou v živote organizácie v roku 2001 boli zmeny vo výbore – predstavenstve a zmeny v texte Stanov družstva a spoločenstva súvisiace so spoločným hospodárením.
V priebehu roka 2001 sa vzdali funkcie vo výbore:
Ing. Emil Záhradník, predseda
Ing. Emil Remo a Zdena Hriadelová, členovia.
Na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 2. septembra 2001 zobrali odchod týchto členov na vedomie a súčasne prijali uznesenie urobiť potrebné zmeny.
Medzitým predseda Ing. Emil Záhradník odovzdal majetok, inventár protokolárne.
Dňa 5. septembra 2001 sa uskutočnila voľba nového predstavenstva Lesného družstva a Urbárskeho spoločenstva. Zvolení boli nasledovní:
Vladimír Kalus, predseda
Milan Bystrický, podpredseda Urbárskeho spoločenstva
Ferdinand Štefanec, podpredseda Lesného družstva
Margita Kantoríková, hospodárka Urbárskeho spoločenstva
Božena Majeriková, hospodárka Lesného družstva
Anna Koyšová, členka predstavenstva
Ondrej Hriadel, člen predstavenstva
Dozorná rada:
1400
Marián Kováčik, predseda
Jozef Jesenský, člen
Oľga Binková, členka
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO
1. MÁJ KOŠECA
Hospodárenie družstva bolo i v roku 2001 pod vplyvom celkového stavu poľnohospodárstva na Slovensku. Pretrvávali negatívne javy, ktoré spomaľovali konsolidačný proces. Stále trval zlý stav medzi vstupmi do poľnohospodárskej výroby a cenami výrobkov družstva.
Organizačná štruktúra riadenia a organizácie práce sa zabezpečovala cestou jednotlivých výrobných stredísk a pracovných kolektívov. Stanovené úlohy pre rok 2001 vychádzali z uznesenia členskej schôdze, ktorá sa konala 2. marca 2001 v Ladcoch. Úlohy boli schválené a stanovené pre jednotlivé výrobné strediská so zameraním na konkrétne ukazovatele výroby a hospodárenia.
Štruktúra rastlinnej výroby vychádzala z využitia celkovej výmery pôdneho fondu, ktorý k 31. decembru 2001 bol 3126 hektárov poľnohospodárskej pôdy, z toho 1139 ornej. Na tejto výmere zabezpečovali úlohy potrieb živočíšnej výroby, výroby sena, senáže, siláže i výrobu osív a kŕmneho obilia.
Veľmi dobré výsledky boli v pestovaní obilovín:
- pšenica ozimná (372 ha) mala priemerný výnos 4,24 tony z hektára (98,8%)
- raž pestovaná na 69 hektároch vyniesla 4,29 t/ha, čo bolo 126%
- jačmeň ozimný na 100 hektároch mal priemerný výnos 3,95 t/ha (123,4%)
- jačmeň jarný na 31 hektároch mal priemerný hektárový výnos 2,13 t (97,0%)
- obiloviny pestované na 572 hektároch splnili na 105,1% (4,08 t/ha).
Technické plodiny pestovali na 1951 hektároch a celkové zámery splnili na 92,1%. Z toho lucernu splnili na 110,6% a ďatelinu na 137,0%. Ostatné plodiny: repku ozimnú, ľan, horčicu, kukuricu a miešanky nesplnili. Čiastočne to zavinila nepriazeň počasia – podmáčanie a ľadovec.
Výsledky v živočíšnej výrobe možno hodnotiť kladne.
Základom bol stav hospodárskych zvierat. V družstve chovali v roku 2001 celkom 1035 kusov hovädzieho dobytka, z toho 480 dojníc. Ošípaných bolo 1199 kusov, prasníc 40 kusov. Stav oviec narástol o 153 a v roku 2001 chovali spolu 560 kusov.
V roku 2000 bola úžitkovosť dojníc na úrovni 3 858 litrov, v roku 2001 vzrástla o 361 litrov a tak priemerná dojivosť na dojnicu a rok bola 4 219 litrov a po prvýkrát prekročila hranicu 4000 litrov.
1401
Najlepšie zo stredísk bola Horná Poruba 4 636 litrov, Košeca 4 127 litrov a Ladce 4 157 litrov. Celková dodávka za podnik – družstvo bola 1 886 417 litrov mlieka.
Všetky strediská zvýšili dojivosť – Ladce o 405 litrov. Najvyššiu realizačnú cenu za 1 liter mlieka dosiahli v Ilave 8,87 Sk a potom v Ladcoch 8,84 Sk za liter. V Ladcoch bola i najnižšia nákladovosť na výrobu 1 litra mlieka – 10,90 Sk, v Ilave až 13,59 koruny.
V roku 2001 v Ladcoch odchovali 83 teliat, najviac však v Ilave – 147 kusov. Natalita na 100 kusov kráv bola najvyššia v Ladcoch 97 kusov.
Chov ošípaných zabezpečovali v roku 2001 strediská Košeca, Ladce a Košecké Podhradie. Priemerný prírastok vo výkrme v Košeci bol 0,71 kg, v Ladcoch 0,65 kg a v Košeckom Podhradí 0,66 kg na kus a deň.
V chove oviec dosiahli výrobu na bahnicu 16 kg syra.
Podľa finančných podmienok riešili najnutnejšie potreby v zaobstarávaní strojového parku. V roku 2001 kúpili stroje a počítač v celkovej hodnote 1 164 023 Sk.
V investičnej výstavbe stavali vo vlastnej réžii v Košeci a Ilave za 786 662 Sk.
Celkové hospodárenie v jednotlivých strediskách vyznelo lepšie ako v rokoch predchádzajúcich. I keď strediská zaoberajúce sa priamo výrobou nedosiahli plusové výsledky, mínusy boli nižšie oproti roku 2000. Najnižšiu stratu pritom zaznamenali v stredisku Ladce (- 715 000 Sk), najväčšiu v Košeckom Podhradí (- 3 330 000 Sk). Strediská mimo poľnohospodárskej výroby dosiahli zisky: bitúnok + 3 630 000 Sk, stavbári + 235 000 Sk, služby + 207 000 Sk.
Tržby z rastlinnej výroby boli 6 782 000 Sk, tržby zo živočíšnej výroby 16 904 000 Sk a tržby z pomocných činností 55 861 000 Sk. Prevádzkový hospodársky výsledok za rok 2001 bol + 735 000 Sk, hospodársky výsledok za účtované obdobie bol mínusový 524 000, čo je však najnižší za posledných desať rokov.
V zásadných otázkach riadilo družstvo predstavenstvo, ktoré za vedenia predsedu Ing. Pavla Palčeka absolvovalo 12 zasadaní.
V roku 2001 malo Poľnohospodárske družstvo 1. máj so sídlom v Košeci dovedna 446 členov, z toho na družstve pracujúcich 127. Okrem toho v podniku pracovalo 37 zamestnancov (nečlenov družstva). Z celkového počtu pracujúcich bolo 110 mužov a 54 žien. Výrobné stredisko v Ladcoch malo 14 pracovníkov tak ako v roku 2000.
1402
1403
1404

 

Rok 2002

 

ÚVOD
V roku 2002 pokračoval mierny každoročný pokles počtu obyvateľstva. Dôvody sú v nízkej natalite a v odsťahovaní obyvateľov z obce.
Dominantnou politickou udalosťou boli voľby poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky, ale najmä komunálne voľby poslancov obecného zastupiteľstva a starostu obce. V parlamentných voľbách sme zaznamenali opäť prevahu sympatizantov HZDS. Oboje voľby sa uskutočnili v pokojnom ovzduší.
Obecné zastupiteľstvo a starosta ukončili svoje štvorročné volebné obdobie. Na záver ich činnosť hodnotili kladne, najmä ich aktivitu pri prijímaní opatrení v prospech obce a obyvateľov.
Obecný rozpočet sa značne zvýšil získaním prostriedkov z privatizácie SPP, čo umožnilo uskutočniť niektoré stavebné akcie a iné naplánovať na ďalšie obdobie.
1405
V roku 2002 pokračoval presun kompetencií z vyšších orgánov na obec. Najdôležitejší presun v uplynulom roku bolo prevzatie Základnej a Materskej školy.
V obchode a službách obyvateľstvu nenastali nijaké podstatné zmeny. Naďalej bola dostatočná sieť obchodov s potravinami, v službách sa ukazuje potreba rozšírenia.
Životné prostredie, osobitne ovzdušie, sa opäť zlepšilo zásluhou modernizácie odprašovacích zariadení v Považskej cementárni, a.s.. V obci sa rozširuje zeleň a zlepšuje sa starostlivosť o jestvujúcu, najmä o trávniky. Zvýšená pozornosť sa venovala potokom a ich okoliu. Organizačne i finančne bola naďalej najnáročnejšia likvidácia domového odpadu.
Organizácie, združenia a spolky pracovali v obci podľa svojich možností na úrovni predchádzajúcich rokov. Okrem telovýchovnej jednoty sa podstatne nezmenili ani vedenia, ani ciele a prostriedky ich činnosti.
Činnosť škôl bola zameraná na plnenie pedagogických cieľov a modernizáciu prostriedkov. I naďalej na ich činnosť doliehali finančné a materiálne problémy. Aj tu sa začal prejavovať demografický vývoj (nedostatok žiakov).
Kultúra a spoločenský život v obci neprekročili štandard z minulých rokov. Okrem znovuotvorenia kina sa neobjavili nijaké nové aktivity. Naďalej vychádzali Ladecké zvesti a do tlače sa pripravila monografia „Ladce“. Dobrú prácu v roku 2002 vykonával Zbor pre občianske záležitosti, obecná knižnica i dychové hudby.
V Považskej cementárni, a.s. pokračovali v modernizácii výrobných zariadení a technológií, vyriešili mnohé ekologické otázky. Vo výrobe a predaji dosiahli opäť pozoruhodných výsledkov, vysokú kvalitu, maximálny objem výroby a úspešný predaj – najmä do zahraničia.
Kladné výsledky dosiahli i ďalšie hospodárske inštitúcie - Železnica SR, Poštový úrad a Vodná elektráreň Ladce.
Poľnohospodárske družstvo Košeca a v ňom stredisko Ladce čiastočne konsolidovalo výrobné i ekonomické pomery. Väčšina známych problémov poľnohospodárov však zostala.
Nálada a názory väčšiny občanov v roku 2002 neboli príliš optimistické. Po parlamentných voľbách novou vládou proklamované zvýšenia cien energií a najmä z toho vyplývajúceho zvýšenia cien potravín a bývania priniesli veľa nespokojnosti. Naopak, spokojnosť prejavovali z viditeľne sa zlepšujúceho prostredia v obci.
OBYVATEĽSTVO LADIEC
V roku 2002 pokračoval trend poklesu obyvateľstva. K 1. januáru 2002 bolo v Ladcoch 2 604 obyvateľov, na konci roka 2002 to bolo 2 576 obyvateľov.
Počas tohto roku sa prisťahovalo 15, odsťahovalo 46 obyvateľov. Narodilo sa 22 detí, zomrelo 19 občanov.
1406
Narodené deti
Liptáková Amália
Faturová Mária
Adamec Ján
Mittuchová Miroslava
Drahota Martin
Žierik Milan
Bratina Patrik
Češko Filip
Števánková Timea
Baláž Lukáš
Patková Klára
Gábel Mário
Adamec Martin
Kvasnicová Diana
Blaško Daniel
Gábelová Lívia
Chlebanová Terézia
Čuríková Terézia
Králová Melánia
Tesárik Adam
Petráš Matej
Bednár Filip
Z počtu 22 narodených detí je 12 chlapcov a 10 dievčat.
V roku 2002 zomreli
Bednárik Albert (68 ročný)
Mikuška Jozef (81)
Letková Vilma (75)
Horská Agnesa (77)
Hriadelová Sabína (65)
Martinák Pavel (87)
Mosorjaková Anna (55)
Rožník Jozef (81)
Zajac Vincent (73)
Martiš Cyril (79)
Fábry Valter (75)
Daňová Helena (69)
Daňová Mária (79)
Kalusová Magdaléna (77)
MUDr. Letko Jozef (78)
Hrúzová Helena (79)
Hanzel Pavel (66)
1407
Martinák Jaroslav (58)
Porubčanová Anna (68)
Z celkového počtu 19 občanov, ktorí v roku 2002 zomreli, bolo 9 žien a 10 mužov. Najmladší boli Mosorjaková Anna (55) a Martinák Jaroslav (58). Najstarší Martinák Pavol (87).
Priemerný vek zomrelých bol v tomto roku 73,1 roka, čo sa za ostatných desať rokov zaraďuje medzi najvyššie priemery.
Nízke priemery sme zaznamenali v rokoch, keď zomrelo (väčšinou po tragických udalostiach) viacej mladých ľudí a detí.
Od roku 1992 bol priemerný vek zomretých občanov takýto:
1992 – 75 rokov
1993 – 68
1994 – 68,5
1995 – 71
1996 – 71,6
1997 – 64
1998 – 61,9
1999 – 66
2000 – 75
2001 – 67
2002 – 73,1
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO, OBECNÝ ÚRAD
Úlohy zastupiteľstva a úradu
V decembri 2002 sa neskončil iba kalendárny rok, ale i volebné obdobie obecného zastupiteľstva a starostu obce zvolených v roku 1998. Robila sa teda rekapitulácia poslania, úloh i výsledkov práce za celé volebné obdobie.
Jedným z hlavných poslaní bol výkon verejnej správy. Jej rozsah sa neustálym rozširovaním kompetencií na samosprávu stále zväčšuje. Za uvedené obdobie obecný úrad zabezpečoval výkon matriky, osvedčovanie úradných dokumentov a podpisov, evidenciu obyvateľov, občianske sobáše a pohreby, výber a správu daní a poplatkov, evidenciu pozemkov a zvierat, správu cintorínov, zabezpečovanie odvozu komunálneho odpadu, separovaný zber, údržbu miestnych komunikácií a verejných priestranstiev,
1408
správu všetkých obecných budov, verejného osvetlenia, verejného vodovodu a kanalizácie, budov a areálu Materskej školy, Základnej školy a nakoniec finančnú a ekonomickú agendu. V roku 2002 pribudli stavebné konania drobných stavieb.
V roku 2002 Obecný úrad v Ladcoch organizoval voľby do parlamentu i komunálne voľby.
Obecné zastupiteľstvo zasadá raz do mesiaca a rozhoduje o základných, hlavne majetkových otázkach (jednotlivé zasadania roku 2002 opisujem ďalej). Všetku činnosť, rozhodnutia nakoniec koordinuje starosta, pričom dohliada na včasné plnenie všetkej agendy. Aj v roku 2002 na starostovi v rozhodujúcej miere spočívala zodpovednosť za celý výkon verejnej správy na území obce.
Za celé volebné obdobie sa nemenilo zloženie obecného zastupiteľstva. V roku 2002 v ňom boli títo poslanci: Juraj Letko, Daniela Cahelová, Milan Bajza, Gabriela Koštialiková, Jozef Daňo, Jozef Chovanec, Marián Justh, Milan Kukuliaš, Jozef Fatura, Peter Pilný, Miroslav Kvasnica, František Kováč.
Naďalej pracovali komisie obecného zastupiteľstva ako iniciatívne orgány, ktoré podávali zastupiteľstvu a starostovi návrhy alebo priamo riešili prípady, ktoré mali v kompetencii. V roku 2002 to boli komisie, ktorých zloženie sa iba málo oproti roku 1999, kedy boli vytvorené, zmenilo.
Sociálno – zdravotná a bytová komisia (Mgr. Gabriela Koštialiková)
Obchod, doprava, služby, agroturistika (Jozef Daňo)
Stavebná, životného prostredia (Jozef Chovanec)
Technická údržba obce (Jozef Fatura)
Kultúra, školstvo, vzdelanie, šport (Marián Justh)
Ochrana verejného poriadku (Milan Bajza)
Komisia pre miestnu časť Tunežice (Peter Pilný)
V zátvorke sú uvedení predsedovia komisií.
Zmeny kompetencií
V roku 2002 sa začal proces prenosu kompetencií na nižšie orgány samosprávy.
Zákony NR SR, najmä zákon 416/2001 Z. z. upravujú pôsobnosť, organizáciu a úlohy štátnej správy v školstve, v obciach, samosprávnych krajoch a orgánoch školskej samosprávy. Obce Ladce sa dotýka časť, kde sa hovorí o predškolských zariadeniach, základných školách, školských kluboch a školskej kuchyne so školskou jedálňou.
Obec vytvára podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky na Základnej škole v Ladcoch. V oblasti investícií zostavuje plán a rozpočet školy a školského zariadenia (Materská škola, Základná škola, jedáleň a Školský klub).
Od 1. júla 2002 začala obec vykonávať správu Materskej školy aZákladnej školy v otázkach materiálno-technického vybavenia, finančných nákladoch na prevádzku a údržbu. Obec vykonáva aj kontrolu v oblasti hospodárenia.
1409
V roku 2002 sa dohodla úzka spolupráca medzi obcou, riaditeľkami škôl a školskými radami.
Odborné učilište v Ladcoch spadá do kompetencie Samosprávneho kraja v Trenčíne.
Od 1. januára 2002 prevzala obec správu matriky ako výkon štátnej správy. V Ladcoch bol od tohto dňa zriadený matričný obvod. Popri matrike vykonávali overovanie úradných listín a podpisov. Stanovili sa poplatky za tieto úradné úkony a osoby zodpovedné za matriku. Vedúcou matriky sa stala Ľubomíra Porubčanová, ktorú v jej neprítomnosti zastupuje Ľ. Šedíková.
Od 1. apríla 2002 do obce prechádzajú niektoré časti sociálnej činnosti. Podľa zákona má obec v kompetencii vytváranie rôznych zariadení sociálnych služieb v spolupráci s okresným a krajským úradom. Konštatovalo sa, že všetky možnosti takýchto služieb sú spojené s finančnými nákladmi pre obec neprijateľnými. Možnosť sa črtá v zriadení klubu dôchodcov.
Významné rozhodnutia obecného zastupiteľstva
Na zasadní 7. februára 2002 schválili plán zasadaní na rok 2002, prísediacich Okresného súdu v Trenčíne na roky 2002 – 2006: Alenu Suchárovú a Jána Račka. Na tomto zasadaní jednomyseľne schválili záverečný účet za rok 2001. Osobitne hodnotili správu o plnení daňových povinností občanov v uplynulom roku a nedoplatky za nájomné v obecných bytoch.
Dňa 14. marca predložil starosta obce obecnému zastupiteľstvu priority stavebných zámerov, ktoré sa majú uskutočniť v roku 2002. Súčasne navrhol vziať si pôžičku vo výške 5 miliónov korún, aby sa prioritné stavby mohli realizovať. Poslanci schválili pôžičku 3 milióny korún na stavby: dokončenie plynofikácie v Tunežiciach, úprava cesty a priľahlých priestorov na križovatke – asfaltovanie komunikácie, úprava cintorína (píšem o tom podrobne na inom mieste), vybudovať vodovod do Základnej školy a realizovať prestavbu pošty. Okrem posledných dvoch všetky zámery sa splnili.
Na tomto zasadaní vzalo obecné zastupiteľstvo na vedomie zrušenie Hasičského zboru v Tunežiciach a jeho pričlenenie do DHZ v Ladcoch. Súčasne rozhodli priestor v bývalom obecnom dome v Tunežiciach ďalej využívať pre TJ Tatran Tunežice a priestor terajšej hasičskej zbrojnice stavebne upraviť.
Zasadanie obecného zastupiteľstva 3. apríla 2002 spresnilo využitie úveru vo výške 3 milióny Sk na dokončenie plynofikácie v Tunežiciach, úpravu cintorína v Ladcoch a úpravu križovatky v Ladcoch.
Na záver tohto zasadania za prítomnosti zástupcov politických strán a hnutí zložili zamestnanci obecného úradu sľub v súlade so zákonom o verejnej službe.
Na zasadaní obecného zastupiteľstva 16. mája 2002 prerokovali zmluvu Poľovníckeho združenia „Bukovina“ s obcou na 45 hektárov obecnej pôdy. Takúto zmluvu podpisuje združenie aj s ostatnými vlastníkmi pôdy.
1410
Poslanci schválili pracovný poriadok zamestnancov obce v súlade so Zákonníkom práce a Zákonom o verejnej službe.
Starosta obce informoval poslancov o potrebe odkúpiť pozemky na individuálnu bytovú výstavbu, ktoré z väčšej časti patria Považskej cementárni, a.s.. Súčasne informoval o tom, ako pokračujú stavebné práce financované z úveru. Oznámil, že kolaudácia plynofikácie za železnicou v Tunežiciach bude 24. mája, že prebieha úprava na križovatke v Ladcoch – asfaltovanie celej ulice Cementárska až po drevosklad Štátnych lesov pri železničnej stanici. Túto akciu financuje obec (999 000 Sk), Považská cementáreň, a.s. (500 000 Sk), Slovenská správa ciest (1 milión Sk). Slovenská správa ciest takto kompenzovala zničenie miestnych komunikácií počas výstavby diaľnice D1. Úloha úpravy cintorína sa začala.
Mimoriadne zasadanie 5. júna 2002 sa zaoberalo pridelením bytu v dome č. 139 v Záhradnej ulici. Posúdili štyri návrhy a byt pridelili.
Na zasadaní 20. júna 2002 sa poslanci zaoberali okrem otázok pozemkov voľbami do parlamentu a do obecného zastupiteľstva. Schválili plochy na predvolebnú kampaň a podľa novely zákona o obecnom zriadení stanovili počet poslancov obecného zastupiteľstva v budúcom volebnom období na 9. Zákon stanovuje pre obce od 1000 do 3000 obyvateľov počet 7 – 9 poslancov.
13. augusta 2002 prijalo s uspokojením správu, že za realizovanie plynovodu za obdobie od 1. júla 1996 do 31. marca 2001 z prostriedkov privatizácie Slovenského plynárenského podniku sa obci vracajú financie vo výške 14 394 802 Sk. Vrátené financie môže obec použiť iba na investičné rozvojové programy realizované v obci Ladce. Peniaze sú uložené v PKB Považská Bystrica, ktorá bola určená zo zákona. Podmienkou čerpania je schválenie akcií obecným zastupiteľstvom.
Zasadanie 24. septembra 2002 malo netradičný priebeh. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia Považskej cementárne, a.s., ktorí poslancov informovali o súčasnom stave procesu spoluspaľovania mäsokostnej múčky a živočíšnych tukov v rotačnej peci cementárne.
Poslanci potom absolvovali exkurziu do cementárne, kde mali možnosť na vlastné oči vidieť celý proces zavádzania týchto surovín do rotačnej pece. Súčasne si pozreli vybudované zariadenie na skladovanie a potrubné prepravovanie z cisterny do sila a odtiaľ do pece.
Na tomto zasadaní schválili poslanci sumu 300 000 Sk – náklady na pripravovanú monografiu obce. Potom schválili podporu rím. – kat. fare v Košeci vo výške 100 000 Sk na opravu kostola a fary.
V ďalšej časti zasadania prijali uznesenia o odpredaji pozemkov: obchodnej firme AMV (obchod s potravinami) pozemok na križovatke – námestí na výstavbu veľkopredajne potravín. Schválili tiež predaj pozemkov pod radovú výstavbu rodinných domov.
Dňa 31. októbra 2002 zasadalo obecné zastupiteľstvo poslednýkrát nielen v roku 2002, ale i v celom volebnom období. I toto zasadanie bolo pracovné. Zaoberalo sa najmä predajom pozemkov, odmenami poslancom a schválením dane z nehnuteľností pre rok 2003 v nezmenenej výške. Významné uznesenie sa týkalo Všeobecne záväzného nariadenia o držaní psov, kde sa nachádza veľa nových, sprísnených nariadení.
1411
Zasadania obecného zastupiteľstva v roku 2002 prinášali mnohé iniciatívne návrhy zo strany poslancov, respektíve komisií, ktoré pomohli obci v zložitých ekonomických, kompetenčných a organizačných pomeroch, bez ohľadu politickej príslušnosti, posunúť pomery v obci dopredu.
To isté možno povedať o ich práci za celé volebné obdobie 1998 – 2002, o čom svedčia niektoré čísla z budovania obce za uvedené roky, počnúc rokom 1999.
Zoznam čerpania investičných prostriedkov
Rok 1999
Asfaltovanie miestnych komunikácií
163 600 Sk
Plynofikácia Záhradnej ulice
254 400 Sk
Plynofikácia – Horné Ladce
2 337 000 Sk
Výstavba kotolne v základnej škole
1 800 000 Sk
Plynofikácia kotolne obecného úradu
170 000 Sk
Rekonštrukcia miestneho rozhlasu
118 600 Sk
Garáže pre obecný úrad
122 000 Sk
Splatený úver
2 315 000 Sk
Úroky
969 000 Sk
Iné výdavky (cintoríny, nákup pre obecný úrad a iné)
400 000 Sk
Rok 2000
Plynofikácia Tunežice
2 700 000 Sk
Projektová dokumentácia
146 000 Sk
Územný plán
90 000 Sk
Oprava komínov (DK a obecný úrad)
240 000 SK
Bleskozvod obecný úrad
50 000 SK
Kosačka pre obec
233 000 Sk
Pretláčacie práce
50 000 Sk
Vodovodná prípojka – obecný úrad
22 000 Sk
Rekonštrukcia knižnice
160 000 Sk
Splatený úver
1 427 000 Sk
Úroky
497 000 Sk
Rok 2001
Rekonštrukcia požiarnej zbrojnice
182 000 Sk
Plynofikácia – pretlak
110 000 Sk
Údržba ciest
146 000 Sk
Rekonštrukcia rozhlasovej ústredne
70 000 Sk
Projektová dokumentácia
38 000 Sk
Nákup multikáry a vlečky
463 000 Sk
Splatený úver
1 762 000 Sk
Úroky
142 000 Sk
1412
Rok 2002
Plynofikácia Tunežíc
988 000 Sk
Rekonštrukcia požiarnej zbrojnice
87 000 Sk
Projektové práce (vodovod)
109 000 Sk
Rekonštrukcia Cementárskej ulice
1 341 000 Sk
Predĺženie vodovodu
123 000 Sk
Renovácia kaplnky Tunežice
197 000 Sk
Renovácia námestia v Ladcoch
489 000 Sk
Prestavba obecného domu v Tunežiciach
275 000 Sk
Renovácia kaplnky v Ladcoch
250 000 Sk
Úprava cintorína a oplotenie
1 265 000 Sk
Lavičky, kvetináče, zeleň
132 000 Sk
Oprava ciest v Tunežiciach a Horných Ladcoch
1 000 000 Sk
Splatený úver
1 762 000 Sk
Úroky
142 000 Sk
Zloženie obecného úradu
Na čele Obecného úradu v Ladcoch bol starosta obce Ing. arch. Ján Remo, ktorý riadil úrad podľa platných zákonov, včítane nových kompetencií. V komunálnych voľbách v decembri 2002 bol opäť do tejto funkcie zvolený na obdobie 2003 – 2006.
Jednotlivé referáty obecného úradu boli obsadené takto:
- Sekretariát, podateľňa, matrika – Ľubomíra Porubčanová
- Oddelenie finančné a mzdové – Alena Černotová
- Správa poplatkov a dane z nehnuteľností – Alena Suchárová
- Evidencia obyvateľstva, sociálne otázky, evidencia vojakov v zálohe – Anna Kacinová
- Správa cintorínov, ochrana životného prostredia, civilná ochrana obyvateľstva, archív – Ľubica Šedíková
VOĽBY V ROKU 2002
Voľby poslancov do NR SR
Voľby poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky sa konali v dňoch 20. a 21. septembra 2002. Na základe Volebného zákona vyplývali pre obec v ich príprave niektoré povinnosti. Bolo to ustanovenie a príprava jednotlivých komisií, určenie okrskov, príprava volebných miestností, určenie plôch na predvolebnú kampaň a najmä práca s voličskými zoznamami. Všetky tieto a ďalšie povinnosti si obecný úrad včas splnil.
Volebné okrsky boli určené obvyklým spôsobom:
Okrsok č. 1 mal sídlo v Dome kultúry a patrili tam voliči z Hviezdoslavovej ulice, Záhradnej, Cementárskej ulice a ulice Janka Kráľa (Horné Ladce).
1413
Okrsok č. 2 (volebná miestnosť v Základnej škole) zahrňoval ulice Ľudovíta Štúra, Vážsku, Pavla Koyša, Kukučínovú a Kollárovú.
Okrsok č. 3 mal volebnú miestnosť v Tunežiciach. Sem patrili voliči z miestnej časti Tunežice.
Do 26. augusta informovala obec občanov o zápise do zoznamu voličov, čase a mieste konania volieb písomne a okrem toho sa práva voličov a rovnaké údaje ako v listoch, uverejnili v Ladeckých zvestiach.
Predvolebná kampaň prebiehala v obci pokojne, bez akýchkoľvek emócií. Jednotlivé politické strany a hnutia využili určené priestory na názornú propagáciu svojich kandidátov. Niektoré usporiadali stretnutia s voličmi, bez mimoriadnej účasti.
Z Ladiec na poslancov NR SR kandidovali: Mgr. Dušan Saksa (KSS), Július Šedík (P – SNS) a Bc. Jozef Švihel (P – SNS) a aj dovtedajší poslanec za P – SNS Ing. Rastislav Šepták.
Celkom sa voliči mohli rozhodnúť medzi 26 politickými stranami a hnutiami.
Priebeh volieb
Okrsok č. 1: Voľby riadila komisia s predsedom Vladimírom Remenárom a zapisovateľkou Alenou Černotovou. Členmi komisie boli: J. Palčeková, Libor Kvasnica, Ing. Emil Záhradník, Rudolf Galanský, Zdena Hriadelová, Mgr. Mária Bednáriková, Richard Demitra, Tatiana Adamičková, Michal Čechuty.
V tomto okrsku bolo zapísaných 925 voličov, z ktorých sa na voľbách zúčastnilo 660 občanov. Najviac hlasov dostalo HZDS – 223, KSS – 110, SMER – 85.
Okrsok č. 2: Predsedom komisie bola M. Peterková, zapisovateľkou Anna Kacinová. Členovia: M. Bašková, I. Belková, Ján Burdej, Peter Černuška,
1414
Erika Daňová, Tatiana Demitrová, Anton Haršáni, Božena Sláviková, Ľubica Šedíková, Bc. Ľudmila Záhradníková.
V zozname voličov bolo zapísaných 726 občanov, voliť prišlo 520.
Najúspešnejšie v tomto okrsku bolo HZDS – 198 hlasov, po ňom SMER – 57 a KSS – 54 hlasov.
Okrsok č. 3: Komisia bola v zložení: Martin Rolín, predseda, Margita Miklošiová, zapisovateľka a ďalší členovia: Beata Kvasnicová, Bohumil Kvasnica, Ing. Emil Remo, Ferdinand Bušík, Dominik Kobza, Peter Kopačka, Jozef Daňo, Jozef Prekop, Mgr. Dagmar Kútna.
V Tunežiciach bolo zapísaných 363 voličov, z nich sa na voľbách zúčastnilo 292 občanov.
Najviac hlasov dostali HZDS – 129, SMER – 41, P-SNS – 23.
Celkom v obci Ladce v zoznamoch voličov bolo zapísaných 2 014 občanov, k voľbám prišlo 1 472 občanov, čo je 73%. Počet neplatných hlasov bol 22.
Z kandidátov, občanov Ladiec, najlepšie obstál Mgr. Dušan Saksa, ktorý kandidoval za KSS s nomináciou na 12. mieste. Do NR SR bolo zvolených 11 poslancov.
Politické strany a hnutia v obci Ladce získali celkovo nasledovné počty hlasov:
Hnutie za demokratické Slovensko
550
SMER
183
Komunistická strana Slovenska
174
Pravá Slovenská národná strana
90
Kresťansko-demokratické hnutie
87
Slovenská demokratická kresťanská únia
83
Aliancia nového občana
78
Hnutie za demokraciu
51
1415
Slovenská národná strana
47
Združenie robotníkov Slovenska
25
Soc. demokratická alternatíva
18
Strana zelených
17
Strana demokratickej ľavice
12
Rómska iniciatíva
11
Nezamestnaní a poškodení
8
Žena a rodina
6
ROSA
5
Konzervatívna strana
2
Dem. práva občanov
1
Národná jednota
1
Strana maďarskej koalície
1
Štyri ďalšie politické strany v Ladcoch nedostali ani jeden hlas.
Voľby orgánov samosprávy a starostu obce
Voľby poslancov obecného zastupiteľstva a starostu obce Ladce sa konali dňa 6. decembra od 14.00 do 22.00 hodiny a 7. decembra 2002 od 7.00 do 14.00 hodiny.
Pred voľbami obecný úrad urobil všetky obvyklé opatrenia organizačného charakteru, ktoré obci prináležia podľa volebného zákona.
Oproti parlamentným voľbám pribudli aj ďalšie povinnosti, z ktorých najdôležitejšia bola registrácia kandidátov na starostu a poslancov z jednotlivých politických strán a hnutí.
V propagácii volieb boli dôležité dve opatrenia. Každý občan zapísaný vo voličských zoznamoch dostal „Oznámenie“ o čase a mieste konania volieb s podrobnou metodikou volebného aktu a právami voliča. Zoznam kandidátov na poslancov a starostu s uvedením veku, povolania a politického subjektu, za ktorý kandiduje, bol včas uverejnený v Ladeckých zvestiach.
Podľa stanoveného kľúča, ktorý hovorí o počte poslancov vzhľadom na počet obyvateľov, stanovilo obecné zastupiteľstvo počet poslancov na 9, z toho v obvode č. 1 (Ladce) 7 a v obvode č. 2 (Tunežice) 2 poslancov.
Riadenie a priebeh volieb
Obec Ladce bola rozdelená na dva volebné obvody. Z toho obvod číslo 1 (Ladce) mal dva volebné okrsky (zhodné s okrskami z parlamentných volieb 2002) a obvod číslo 2 (Tunežice) s jedným okrskom.
Voľby v oboch volebných obvodoch riadila miestna volebná komisia. Predsedom komisie bol Rudolf Galanský, zapisovateľkou Ľubomíra Porubčanová a členmi: Ing. Emil Záhradník, Irena Ďurišová, Mgr. Mária Bednáriková, Eva Riecka.
Výsledky volieb v okrskoch
Okrsok č. 1 (Dom kultúry)
1416
Predsedkyňou komisie bola Oľga Kalusová, zapisovateľkou Alena Černotová. Členkami komisie: Margita Miklošiová, Tatiana Demitrová, Zdena Hriadelová, Andrea Bašková.
V zozname voličov bolo zapísaných 933 občanov, účasť bola 448 voličov.
Okrsok č. 2
Komisia mala toto zloženie: Erika Daňová, predsedkyňa, Anna Kacinová, zapisovateľka. Členmi boli: Peter Jurík, Ing. Emil Remo, Ľubica Šedíková, Bc. Miroslav Záhradník.
Zo 768 zapísaných voličov sa v tomto okrsku zúčastnilo 349 občanov.
Okrsok č. 3
Na voľby dohliadala okrsková komisia v zložení: Ján Abrahámovský, predseda, Alena Suchárová, zapisovateľka, členovia: Ferdinand Bušík, Oľga Melicherová, Dominik Kobza, Jaroslav Koyš.
Účasť bola 181 voličov z 324 zapísaných vo voličskom zozname.
Výsledky volieb v obci
Podľa zápisu miestnej volebnej komisie sa na voľbách v obci Ladce zúčastnilo 978 občanov, čo je 48,3 % zo zapísaných 2 025 voličov.
Z 978 odovzdaných hlasov na poslancov obecného zastupiteľstva bolo 934 platných. Pri voľbe starostu obce bolo platných hlasov 954.
Za starostu obce bol s veľkou prevahou zvolený doterajší starosta Ing. arch. Ján Remo, kandidát Hnutia za demokratické Slovensko s 880 hlasmi.
Druhý kandidát na starostu Mgr. Dušan Saksa, nominovaný KSS dostal 75 hlasov.
Poslanci do nového obecného zastupiteľstva boli zvolení takto (poradie podľa počtu získaných hlasov):
Milan Bajza
KSS
300 hlasov
Jozef Fatura
HZDS
284
Jozef Daňo
KDH
256
Daniela Hudecová
KDH
243
Milan Kukuliaš
HZDS
237
Jozef Chovanec
KDH
212
Vladimír Chovanec
KDH
211
MUDr.Jarmila Martináková (Tunežice)
KDH
111
Ján Turzík (Tunežice)
HZDS
83
Títo kandidáti boli právoplatne zvolení za poslancov obecného zastupiteľstva. Na prvom zasadaní sa zídu dňa 3. januára 2003, kde zložia predpísaný sľub.
Ďalší v poradí, ktorí sú náhradníkmi v prípade odchodu niektorého poslanca počas volebného obdobia sú nasledovní:
Vladimír Hošták (188 hlasov), Ladislav Kalus (182), František Meliš (171), Ing. Miroslav Daňo (161), Alena Beňáková (150), Anton Haršáni (144), Július Šedík (143), Jozef Peterka (139), Bc. Ľubica Záhradníková (133), Ing. Ladislav Luhový (123), František Markuš (119), Roman Šedík (114), Ing. Karol Horký (107), Bc. Jozef Švihel (105), Pavol Kalus (104), Pavol Habánek (87), Dušan Čemeš (70), Ján Chlebo (69), Ľuboš Turza (47), Martin Šimon (41), Ing. Ľubomír Juríček – Tunežice (80), Bohumil Kvasnica – Tunežice (61).
1417
DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ
Daň z nehnuteľností bola v roku 2002 vyrúbená v rovnakej výške ako v roku 2001. V tomto roku bola veľmi dobrá platobná disciplína u väčšiny občanov. Daň bola rozdelená do troch skupín: daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov.
Daň z pozemkov
Z ornej pôdy (370 ha) bol predpis 162 446 Sk, zaplatené bolo 161 385 Sk.
Trávnaté porasty (308 ha) predpis 12 389 Sk – zaplatili 12 337 Sk.
Lesné pozemky (363 ha) predpis 44 475 Sk – zaplatené 44 475 Sk.
Záhrady (27,5 ha) výmer 38 570 Sk – zaplatené 37 683 Sk.
Zastavané plochy a nádvoria (52 ha) predpis 73 266 Sk – zaplatili 71 880 Sk.
V minimálnej miere boli zdanené aj stavebné pozemky.
Celkom v tejto skupine dane za 1 220 hektárov pôdy vymerali 536 269 Sk a organizácie i občania zalatili 532 600 korún.
Daň zo stavieb
Do tejto skupiny sa zarátalo 623 bytov a príslušenstvo k nim, 2 stavby poľnohospodárskej výroby, 27 rekreačných chát, 225 samostatne stojacich garáží, 12 stavieb ostatnej podnikateľskej činnosti. Spolu bola predpísaná daň vo výške 207 343 Sk, zaplatené bolo 204 263 korún.
Daň z bytov
Tu bola daň predpísaná na 210 bytov a 4 spoločné zariadenia bytových domov. Daň predpísali vo výške 12 158 Sk. Občania zaplatili 12 103 Sk.
Z uvedených súm z výmerov pôdy pozemkovej dane v najväčšej miere sú majiteľmi právnické osoby. Orná pôda a trvale trávnaté porasty obhospodaruje Poľnohospodárske družstvo 1. máj Košeca.
Zastavané plochy a nádvoria patria Považskej cementárni, a.s., Poľnohospodárskemu družstvu, školám, pozemkom pod bytovkami a rodinnými domami.
V dani z bytov sú zarátané najmä byty, ktoré prešli kúpou z obecného majetku do majetku súkromných osôb – obyvateľov Ladiec.
Uznesením obecného zastupiteľstva v roku 2002 sa nemení ani výška dane v roku 2003.
V roku 2002 obecný úrad ako vykonávateľ dane poskytol úľavy zo sociálnych a iných vážnych dôvodov podľa platného zákona vo výške 10 234 Sk.
Celkom sa v roku 2002
vyrúbila daň vo výške 1 577 572 Sk
zaplatila daň vo výške 1 572 346 Sk.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
1418
Životné prostredie v Ladcoch predstavovalo v roku 2002 celý komplex činností. Bola to údržba trávnikov, stromov, kríkov, potokov, chodníkov, likvidácia domového odpadu, ovzdušie atď.
Zeleň v obci
Najväčšia starostlivosť o zeleň sa venovala priestorom v časti Záhradná ulica, v školských areáloch, pri Dome kultúry, na námestí, na cintorínoch v Ladcoch i Tunežiciach, v Horných Ladcoch a stromových alejách.
Obec v roku 2002 získala kompetenciu na schvaľovanie výrubu stromov (okrem parku a chránených stromov). Kúpili motorovú pílu a dali vyškoliť pracovníka.
Ladce mali už v minulosti nadštandardné množstvo zelene. V roku 2002 obecný úrad začal s výsadbou ďalších stromov a okrasných kríkov. Za zmienku stojí (ako informácia pre budúce generácie), že na námestí
vysadili dva odrastlé duby americké. Dub vybrali preto, lebo sa na jeseň krásne sfarbuje a i preto, že dub je v erbe obce.
Komunálny odpad
Dňa 1. januára 2002 vošlo do platnosti Všeobecne záväzné nariadenie obce o odpadoch, prijaté 13. decembra 2001. V nadväznosti na to prijalo obecné zastupiteľstvo aj dodatok o miestnych poplatkoch za likvidáciu odpadu.
Poplatky sa stanovili takto:
- pre fyzickú osobu 20 Sk (za osobu a mesiac),
- právnické osoby 100% nákladov, najmenej však 40 Sk za osobu a mesiac,
- poplatok za drobný stavebný materiál sa bude účtovať podľa skutočných nákladov.
Úľavy sa poskytujú študentom zdržujúcim sa prechodne mimo obce, vojakom a sociálne odkázaným osobám.
Vývoz komunálneho odpadu je ešte stále problémom, i keď sa disciplinovanosť s narábaním odpadu zo strany občanov zlepšila. Nedoplatky za smetné nádoby boli však aj v roku 2002 dosť vysoké. Najväčšiu ťarchu znášala i v tomto roku obec.
Finančná bilancia odvozu a ukladania komunálneho odpadu v roku 2002 bola takáto:
- Vývoz smetných nádob - 1 136 985 Sk.
- Vývoz a uloženie veľkokapacitných kontajnerov ( spolu 82 – krát )
- 289 973 Sk.
- Spolu teda obec zaplatila 1 426 958 Sk.
1419
Do obecného rozpočtu by sa malo výberom od občanov (za vývoz smetných nádob) získať 607 780 Sk. V roku 2002 sa vybralo 567 492 Sk. Ak pripočítame nedoplatok z roku 2001 (52 530 Sk), zostali občania dlžní 92 818 Sk.
Záverečná bilancia je taká, že obec za vývoz odpadu v roku 2002 doplácala 819 178 Sk.
Zber odpadových surovín
Zber odpadových surovín ako pomoc ekológii a hospodárstvu organizoval Obecný úrad v Ladcoch a Základná škola. Základná škola v zbere odpadového papiera a obecný úrad v zbere železného šrotu, ktorého zaviezli do zberne Belobrad v Beluši 2 670 kg.
Ďalšia komodita zberu bolo odpadové sklo, ktoré odovzdali v sklárni Skloobal v Nemšovej v množstve 3 004 kg.
Voda a vodné toky
Počas troch mesiacov (august, september a október 2002) vyčistili pracovníci zamestnaní na verejno-prospešných prácach časti Slatinského a Lúčkovského potoka.
Slatinský potok vyčistili od železničnej trate k Hviezdoslavovej ulici, ďalej po ulici J. Kollára popri Základnej škole. Len malá časť sa robila mechanizmami, väčšina však ručne. Práca bola namáhavá, pretože miestami sa v potoku nachádzalo až 50 cm bahna.
Lúčkovský potok čistili v časti bytoviek na Cementárskej ulici najmä od nečistôt, ktoré do potoka každý rok hádžu nezodpovední občania.
Podzemné vody v minulosti sledovali iba tí, ktorí potrebovali kopať studňu. Dnes sa o spodnú vodu – najmä jej chemické zloženie, zaujíma takmer každý.
Poznať spodné vody v Ladcoch pomáha najmä výskum Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave, ktorý robili od roku 1963 v obci Ladce. Vo vzdialenosti asi 350 metrov od cementárne na severovýchod sa nachádza pozorovací objekt číslo 172. V tomto objekte je vrt, v ktorom za roky 1963 – 1987 namerali maximálnu hladinu vody na úrovni 246,22 m nad morom. To bolo v júni 1965. V marci 1984 namerali minimálnu hladinu 242,96 m n. m. Kolísanie je teda veľké – takmer 3 metre.
Pravda, tieto údaje sa veľmi zmenili v časti „dedina“ a v Tunežiciach v čase vypúšťania kanála z elektrárne. Vtedy sa voda stratila v 120 studniach a do niektorých sa už nevrátila.
V poslednom období, rok 2002 nevynímajúc, sa občania najviac zaujímajú o chemické zloženie pitnej vody. Podľa výskumu sú vody v Ladcoch bikarbonátovo-vápenato-horečnaté, slabej až strednej alkalickej reakcie. Sú silno mineralizované a tvrdé. Obsahujú i škodlivé chemické prvky – najviac dusičnany, ktorých výskyt je v Ladcoch pomerne veľký, na niektorých miestach až zdraviu škodlivý, presahujúci stanovenú maximálnu výšku normy.
1420
Ovzdušie
Vplyv na ovzdušie v roku 2002 mala cestná doprava (na ceste cez obec i diaľnica), závody od Považskej Bystrice po Dubnicu nad Váhom (tepláreň Považská Bystrica, Gumárne 1. mája, strojárske závody v Dubnici a niektoré menšie podniky).
Najviac nás v roku 2002 zaujímali tuhé znečisťujúce látky z Považskej cementárne, a.s. a plynné exhaláty z tohto závodu.
V roku 2002 vypustili do ovzdušia z jednotlivých výrobných zariadení v cementárni spolu 113,3 ton znečisťujúcich látok a 1 130 ton plynných znečisťujúcich látok. Za to Štátnemu fondu životného prostredia zaplatili 1 645 500 Sk. Koncentrácie znečisťujúcich látok vo vypúšťaných spalinách
sa pohybovali v hodnotách od 0,8 mg/m3 do 43 mg/m3 (zákonný limit je 50 mg/m3).
Zákon stanovuje, že na 1 tonu vyrobeného slinku je možné vypustiť do ovzdušia 1,5 kg prachu. Považská cementáreň, a.s. v roku 2002 vypustila 0,23 kg prachu na 1 tonu vyrobeného slinku. V tomto roku neprekročili ani koncentrácie ako SO2, CO a NOx.
K miernemu nárastu produkcie prachu oproti roku 2001 došlo z dôvodu zvýšenia množstva materiálu na centrálnej skládke, s ktorým bolo treba manipulovať. Tým sa zvýšila sekundárna prašnosť.
Odpadové vody vznikajúce v prevádzke čistili v mechanicko-biologickej čistiarni, z ktorej sa vypúšťali do Lúčkovského potoka. V roku 2002 vypustili 179 000 m3 vôd, s priemerným znečistením 6 mg/l (norma je 20 mg/l).
Komunálny odpad a stavebná suť sa odvážala na skládku Luštek v Dubnici nad Váhom.
(O spaľovaní ostatných odpadov – mäsokostná múčka, guma a ďalšie, píšem v časti Považská cementáreň, a.s.).
OBCHOD A SLUŽBY V OBCI
V obchode a službách obyvateľstvu nastalo v roku 2002 niekoľko zmien. Služby, ani obchodná sieť sa nerozširovali, naopak, niektoré nerentabilné sa rušili.
Andrea Schvandtnerová zrušila obchod s potravinami v Horných Ladcoch.
Ján Fabo zrušil obchod s lacným textilom.
Gabriela Viskupová zatvorila kaderníctvo – holičstvo.
Od júna 2002 prestal existovať veľkoobchod s textilom (Tempo-móda), kde sa robila veľká rekonštrukcia budovy.
1421
Hostinec Kopyto, jeho časť jedálne prešla prestavbou a novým zariadením kuchyne a miestností sa znova stal Reštauráciou Kopyto, pretože sa v ňom začala podávať strava.
Novinový stánok (M. Remo) prevzala firma Bresman z Dubnice nad Váhom. V predaji sa však nič nezmenilo.
Po týchto zmenách bol stav obchodnej siete v Ladcoch nasledovný:
Potraviny:
Potraviny – samoobsluha AMV
Samoobsluha RADO – R. Hofstädter
Samoobsluha a mäsiarstvo KLASIK (M. Staňo)
Jednota – potraviny Tunežice
Potraviny Ladce – Jozef Daňo
Pohostinstvo (reštaurácia):
Kaviareň – Dom kultúry (Zuzana Hudecová)
Bistro VERONIKA (V. Piatriková)
Reštaurácia KOPYTO (M. Adamec)
Pohostinstvo OMEGA – Pod gaštanmi (Ema Šimonová)
Pohostinstvo SABO (Peter Jesenský)
Pohostinstvo v Tunežiciach (Iveta Zbínová)
Iné predajne:
Drogéria – (A. Zábojníková)
AGROBON (záhradnícka technika a potreby pre záhradkárov, zberňa TIPOS a kľúčová služba (St. Bublavý)
LUX – textil (Pavol Riecky)
Textil – galantéria (Vl. Daňo)
TINEA – kvetinárstvo (Iveta Remšíková)
Novinový stánok (Bresman)
Služby občanom:
Autodoprava (Štefan Kútny)
Autoopravovne: František Strážnický
Vladimír Hriančik
Kozmetika DENA (Denisa Gregorová)
Drevovýroba: Škuta Jozef
Jendrol A.
Kameňosochárstvo (Anton Bialoň)
RETUX – kovovýroba (Ing. arch. M. Blažíček)
PALIVEX – obchod s palivami (Róbert Kvasnica)
JAPEX (RNDr. Peter Jánešík)
Okrem uvedených obchodov a služieb mali občania Ladiec možnosť nakupovať na tržnici ovocie i rôzny priemyselný tovar. Cez jarné až jesenné obdobie to bol stánok Tibora Lengyela so zeleninou umiestnený pred reštauráciou Kopyto.
1422
Štvrtky raz až dvakrát do mesiaca boli vo vestibule Domu kultúry určené pre súkromníkov a firmy na predaj spotrebného tovaru, najmä textilu a obuvi. Najviac to boli firmy z Partizánskeho a Miniariková z Považskej Bystrice.
Raz do mesiaca sa v obci vymieňali propan-butanové plynové nádoby.
ŠKOLSTVO V LADCOCH
V roku 2002 nadobudli účinnosť dôležité zákony, ktoré významným spôsobom ovplyvnili školstvo na Slovensku. Bol to najmä Zákonník práce a Zákon o verejnej službe. V zásade by mali ovplyvniť postavenie učiteľa v spoločnosti, stabilizáciu učiteľského povolania i zlý stav ich finančného ohodnotenia.
Zásadná zmena nastala po uplatnení zákona o kompetenciách, podľa ktorého Materská škola a Základná škola v Ladcoch patrí do kompetencie Obecného úradu v Ladcoch a Odborné učilište pod Samosprávny kraj v Trenčíne.
Podrobnejšie sa o tom zmieňujem v časti „Obecné zastupiteľstvo, obecný úrad“.
Materská škola
Vedenie školy, ani personálne obsadenie Materskej školy sa v roku 2002 nezmenilo. Riaditeľkou bola Irena Gajdošíková.
V školskom roku 2001/2002 bolo v MŠ 64 detí v 3 oddeleniach. V školskom roku 2002/2003 na začiatku – 1. septembra 60 detí.
Zameranie výchovného systému bolo v ekovýchove, estetickej a pracovnej výchove. Deti viedli k osvojovaniu hygienických a kultúrno-spoločenských návykov.
V Materskej škole však plnili aj ďalšie poslanie výchovy – návyky a základy matematických a jazykových znalostí.
Deti absolvovali veľa turistických vychádzok, ktoré mali okrem zdravotného i poznávacie poslanie.
Medzi vydarené akcie patrili už tradične „Vianočné besiedky s Mikulášom“ za účasti rodičov, rovnako ako „Fašiangové karnevaly“.
Škola – jej žiaci sa zúčastnili na celookresných podujatiach predškolských zariadení. Bola to výstava na tému „Vianoce“ a výstava „S legom do rozprávky“. Tanečná skupina detí sa zapojila do tanečno-pohybového projektu „Od srdca k srdcu“, výtvarnej akcie „Moja mama“ a ďalších.
21 detí absolvovalo plavecký výcvik s veľmi dobrými výsledkami.
Osobitný ohlas malo podujatie „Stretnutie s rozprávkami“ v areáli Materskej školy, ktoré pripravili zamestnanci školy spolu s rodičmi. Vybudovali rozprávkové kráľovstvo, v ktorom sa deti stretli s najznámejšími rozprávkovými bytosťami.
1423
V oblasti kultúrno-spoločenskej významné miesto malo tradičné vystupovanie detí na rôznych slávnostiach v obci, pri príležitosti akcií Zboru pre občianske záležitosti, na Dni matiek a pod.
Nezmenila sa situácia v odkázanosti Materskej školy na finančné podpory sponzorov. V roku 2002 sa zmenil sponzorský vzťah do 1. polroka Obecného úradu na vzťah priamej zodpovednosti v 2. polroku 2002. V tomto roku mohli všetky vylepšenia prostredia, estetizácie, opatrení pre bezpečnosť urobiť najmä vďaka Obecnému úradu a Považskej cementárni, a.s., ale i ďalším: Odborovému zväzu Považskej cementárne, a.s., Odbornému učilišťu, RNDr. Petrovi Janešíkovi, Františkovi Strážnickému, Jozefovi Faturíkovi, J. Švihelovi, A. Jendrolovi a ďalším.
V školskom roku 2001/2002 a v ďalšom, možno hovoriť o stabilizujúcej sa situácii v počte žiakov v Materskej škole na 60 a viac žiakov a 3 oddelenia.
Základná škola
Vedenie školy sa oproti predchádzajúcemu školskému roku nezmenilo. Rovnaké bolo aj na začiatku septembra roku 2002.
Mgr. Miroslava Jankejechová, riaditeľka
Mgr. Monika Fábryová, zástupkyňa riaditeľky
Mgr. Mária Pastorková, výchovná poradkyňa
Miroslava Ďurovcová, vedúca školskej jedálne
V školskom roku 2001/2002 pôsobilo na škole 21 pedagógov a 2 vychovávateľky sa starali o deti v Školskom klube. Celkom bolo v 16 triedach 306 žiakov.
V školskom roku 2002/2003 začalo školu navštevovať 289 žiakov, z toho v ročníku 1. – 4. v počte 123 detí. Do 1. triedy nastúpilo 28 detí (vytvorená iba jedna trieda).
Do kolektívu k 1. septembru 2002 pribudli: Bc. Ľubomíra Martišová (vychovávateľka v Školskom klube) a ako externí pracovníci: Silvia Tichá (angličtina), Mgr. Silvia Pagáčová (francúzština), Náboženskú výchovu vyučuje Mgr. Ján Findura, farár v Košeci.
Na konci školského roka 2001/2002 celkom na škole prospelo 296 žiakov, 10 žiakov neprospelo.
Všetci žiaci končiaci dochádzku v deviatom ročníku sa umiestnili na rôzne školy a učilištia. Do obchodnej akadémie prijali štyroch žiakov, na strednú priemyselnú školu dvoch, na gymnázium 5 žiakov, na strednú odbornú školu, stredné odborné učilište spolu 29 žiakov.
Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch aj v tomto roku významné miesto v procese výchovy mali rôzne mimovyučovacie aktivity, z ktorých viaceré nadväzovali priamo na vyučovacie predmety a niektoré na záujmové oblasti života žiakov. Vo viacerých dosiahli významné úspechy v rámci okresu, kraja i Slovenskej republiky.
1424
V jesenných a jarných mesiacoch absolvovali žiaci účelové cvičenia – didaktické hry na tému ochrany človeka a prírody. Žiaci siedmeho ročníka absolvovali školu v prírode v Zliechove a druháci v Tatranskej Lomnici. Plánovaný základný výcvik v lyžovaní sa pre nepriaznivé snehové podmienky neuskutočnil. Žiaci tretieho ročníka sa zúčastnili na plaveckom výcviku v Púchove.
Všetky ročníky využívali exkurzie a výlety na poznávanie slovenských dejín, významných osobností, slovenskej prírody.
Z masových podujatí treba spomenúť najmä Deň športu, Národný deň čistoty športovísk a rekreačných areálov a počas letných prázdnin v areáli Základnej školy Prázdninové školské dvory so športom.
V škole zriadili 16 krúžkov, v ktorých mohli žiaci realizovať svoje mimoškolské záujmy. Krúžky boli pre šachistov, strelcov, športovcov, ale i pre tých, ktorí sa chceli zdokonaliť v slovenčine, angličtine. Ďalej to boli krúžky prírodovedcov, matematikov, zdravotníkov, šikovných rúk i krúžok protidrogový.
Významné miesto v celom výchovno-vzdelávacom procese mali rôzne súťaže, ich oblastné, okresné, krajské i celoslovenské kolá. Tu si škola počínala dobre, veď za školský rok 2001/2002 bola vyhodnotená ako najlepšia škola v okrese (do 400 žiakov). Vo vedomostných súťažiach celkove 4. miesto spomedzi všetkých škôl okresu Ilava. V súťaži jednotlivcov dosiahli viaceré prvé miesta: vo výtvarnej súťaži Zlaté jablko, Beh údolím Váhu (Miroslav Kršík), matematická pytagoriáda (Danica Chovancová). Okrem toho viacero druhých a tretích miest ako kolektívy tak i jednotlivci.
Za najväčší úspech treba pokladať výsledky mladých gymnastov (T. Hrehuš, M. Žiačik, M. Kvasnica, F. Melicher, J. Melicher, J. Faturík), ktorí pod vedením učiteľky ZŠ M. Hatokovej vyhrali okresnú i krajskú súťaž a na celoslovenskom kole skončili štvrtí.
9. novembra 2002 sa deti Základnej školy v Ladcoch zúčastnili na súťaži KAKAO s témou Mikuláša v bratislavskej televízii Markíza. Tri súťažné dvojice (Adamičková – Fedor, Huňačková – Kováčik, Šedíková – Hošták) si zmerali sily v piatich súťažných kolách. Relácia sa vysielala 8. decembra 2002 na stanici Markíza. Akciu organizovali za sponzorskej podpory Považskej cementárne, a.s. vychovávateľky Školského klubu J. Gabková a L. Martišová.
Aj v roku 2002 pripravili v Základnej škole zbery. V tomto roku to bol zber papiera, šípok a gaštanov. Za nazbierané suroviny získali finančné prostriedky, ktoré využívali na odmeny žiakom, reprezentáciu školy, na učebné pomôcky a pod.
Odborné učilište
Vedenie školy sa oproti minulému školskému roku nezmenilo:
Paed. Dr. Vladimír Hromek, riaditeľ
Mgr. Miroslav Sňahničan, zástupca pre teoretické vyučovanie
Ing. Stanislav Turček, zástupca pre praktické vyučovanie
Ing. Eva Daňová, zástupca pre ekonomicko-technickú činnosť
Mgr. Stanislav Kret, zástupca pre mimoškolskú výchovu
1425
Na začiatku školského roka 2001/2002 nastúpilo do odborov murár, maliar, stolár, stavebný zámočník, krajčírka, záhradník, služby a domáce práce celkom 222 žiakov. Na konci školského roka, v júni 2002, evidovali 208 žiakov, z toho 73 dievčat a 135 chlapcov.
V roku 2002 na základe skúšobných pohovorov prijali do nového ročníka 85 žiakov do všetkých odborov.
K záverečným učňovským skúškam pristúpilo celkom 58 žiakov (14 dievčat a 44 chlapcov). Celkom prospelo 57 žiakov (22 s vyznamenaním a 17 s hodnotením veľmi dobre).
Vyučovací proces na škole zabezpečovalo 51 pedagogických pracovníkov (36 majstrov odborného výcviku, 11 učiteľov všeobecno-vzdelávacích a odborných predmetov a 4 iní pedagogickí pracovníci). Okrem toho tu bolo zamestnaných 13 nepedagogických pracovníkov (ekonomické oddelenie, školník, vodič, upratovačky).
V Domove mládeže bolo 10 skupinových vychovávateľov, 5 nočných vychovávateliek a 18 nepedagogických pracovníkov (kuchárky, upratovačky, domovník, sociálna a zdravotná pracovníčka, kuriči).
Odborný výcvik žiakov Odborného učilišťa sa robil podľa schválených učebných plánov. Dôraz sa kládol najmä na kvalitu odvedených prác. Veľkým impulzom pre odborný výcvik boli súťaže zručnosti, ktoré aktivizovali žiakov ku kvalite a v konečnom dôsledku dobre reprezentovať školu. V učebnom odbore murár (súťaž bola v Ladcoch) získali ako družstvo 1. miesto a 2. a 4. miesto v súťaži jednotlivcov.
V učebnom odbore maliar (Stará Ľubovňa) 4. miesto v súťaži družstiev.
Odbor krajčírka (Stará Ľubovňa) – 4. miesto v družstvách.
V učebnom odbore služby a domáce práce sa družstvo Ladiec umiestnilo ako tretie.
Odborný výcvik žiakov prvého ročníka prebiehal v dielňach a na pozemkoch OU, v druhom polroku aj na produktívnych prácach pre zákazníkov.
Odborný výcvik žiakov druhého a tretieho ročníka sa zabezpečoval vo väčšine na produktívnych prácach.
Stavebné odbory pracovali napr. pre firmu Agrofarma Červený Kameň, Okresný úrad Ilava, Cementáreň Ladce, Obecné úrady Beluša, Ladce a pre ďalších odberateľov.
Žiaci v odbore záhradník pracovali na pozemkoch školy a vypestované produkty dodávali do kuchyne učilišťa. Na objednávku vykonávali aj záhradnícke a sadbové práce pre Považskú cementáreň, záhradníctvo Kozový Dolné Kočkovce a iné. Úspešne reprezentovali školu pri výzdobe sály Krajského úradu v Trenčíne pri príležitosti prijatia najlepších žiakov a Dňa učiteľov v Trenčianskom kraji.
Krajčírky mali svoj odborný výcvik v dielňach pri zhotovovaní rôznych konfekčných výrobkov určených na predaj a pracovných oblekov pre žiakov Odborného učilišťa i pre niektoré firmy.
Rovnako aj žiačky z odboru služby a domáce práce vykonávali odborný výcvik v školskej jedálni, v krajčírskych dielňach, záhrade a v ubytovniach.
Všetky odbory sa podieľali na prácach pre učilište, čím značne odľahčovali výdavky štátneho rozpočtu.
1426
V rámci odborného výcviku, na rozšírenie znalostí z jednotlivých odborov absolvovali žiaci množstvo odborných exkurzií. Navštívili výstavu „Flóra“ v Bratislave, „Trenčín mesto módy“, výstavu „Záhradkár“ a iné. Boli na exkurzii v ZŤS Dubnica, Slovlak Košeca, Stavivo Trenčín, betonárka Beluša, stolárstvo Ilava, Strojárne Považská Bystrica, Makyta Púchov, Merina Trenčín a ďalších.
Veľkú aktivitu vyvíjali pod vedením učiteľov (Kret a Kretová) v športovej oblasti. V spolupráci s Domovom mládeže sa zúčastnili na viacerých podujatiach v rámci kraja i Slovenskej republiky. Mnohé z nich mali i charakter medzinárodný.
Medzi najvýznamnejšie podujatia patrili: Pohár riaditeľa školy – atletické disciplíny, turnaj v malom futbale zmiešaných družstiev, stolný tenis (Šahy), halový hokej (Bratislava), Deň športu (Ladce), Okresné kolo vo volejbale, futbale a atletike (Považská Bystrica), Celoslovenské športové hry dievčat (Ladce), 11. ročník unifikovaného futbalu – Vianočný turnaj (Bratislava).
Ďalej to bolo množstvo podujatí v rámci Špeciálnych olympiád: Národné preteky v Opatovej, Národné atletické preteky v Bratislave, Národné preteky v plávaní (Bratislava), Národné preteky v zjazdovom lyžovaní (Skalka pri Kremnici), 5. národné letné športové hry v Bratislave.
Učilište spolupracovalo pri poriadaní turnaja v halovom hokeji a ďalších športových akciách.
V Domove mládeže Odborného učilišťa v Ladcoch bolo na začiatku školského roka ubytovaných 100 žiakov, z toho 43 s nariadenou ústavnou starostlivosťou. Žiaci boli rozdelení do 9 výchovných skupín. V priebehu roka sa stav znížil na 92 žiakov.
Aj v tomto roku pokračovala dobrá spolupráca so žilinskou a prievidzskou pobočkou nadácie Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar. Žiaci sa zúčastnili na viacerých prázdninových táboroch, na koncertoch, stretnutiach v detských domovoch. Vymenili si návštevy s rekreačným pobytom s Domovom mládeže v Starej Ľubovni. Podnikli viacero turistických vychádzok, boli na Dni otvorených dverí v Markíze atď.
Starali sa o úpravu prostredia kaštieľa, o zlepšovanie stavu športovísk. Vybudovali tzv. plážové ihrisko pre volejbal a iné užitočné práce.
V Odbornom učilišti Ladce ukončili zavedenie plynového vykurovania. Značne to pomohlo i životnému prostrediu a zníženiu exhalátov do miestneho parku.
Aj v roku 2002 v Odbornom učilišti zápasili s problémom finančných prostriedkov. Najmä na mimoškolskú výchovu sa im podarilo získať peniaze z Nadácie otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation, materiálnu podporu z Považskej cementárne, a.s., financie na zakúpenie športovej výstroje pre žiakov od Obecného úradu v Ladcoch. Napriek týmto i ďalším zdrojom silne pociťovali nedostatok prostriedkov na pravidelné vymieňanie a doplňovanie inventáru a zariadenia izieb i výchovného materiálu a pomôcok.
1427
V septembri 2002 prijali do školy nových pracovníkov. Sú to Anton Hanidžiar (majster odborného výcviku stolárov), Irena Lacková (vychovávateľka), Martina Rumanová (skupinová vychovávateľka), Bc. Ľubica Záhradníková (skupinová vychovávateľka).
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT
Koyšove Ladce 2002
Obecný úrad v Ladcoch, Považské osvetové stredisko v Považskej Bystrici, Klub priateľov poézie Pavla Koyša v Bratislave, Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave a Považská knižnica v Považskej Bystrici usporiadali dňa 25. októbra 2002 v Dome kultúry v Ladcoch tradičné Koyšove Ladce. Tohoročné sa niesli v znamení nedožitých sedemdesiat rokov Pavla Koyša.
Program bol tradičný. V dopoludňajších hodinách sa uskutočnila súťaž v umeleckom prednese pôvodnej slovenskej ľúbostnej poézie. Záštitu nad súťažou malo Ministerstvo školstva SR.
Popoludní položili starosta obce a manželka básnika kyticu kvetov k jeho buste. Program rámcoval krátky kultúrny program.
Po tomto akte sa hostia a občania Ladiec zišli vo veľkej sále Domu kultúry na spomienkovom večere na P. Koyša. Vystúpilo množstvo významných slovenských umelcov, ktorí spievali, recitovali, ale najmä spomínali na básnika.
Moderátorka večera Alžbeta Bušíková privítala hostí, medzi nimi JUDr. Margarétu Koyšovú, manželku básnika, profesora Petra Colotku, Dr. Františka Švába z Ministerstva školstva SR, Ing. arch. Jána Remu, starostu obce, Mgr. Danielu Čižmárovú, riaditeľku Považského osvetového strediska, Dr. Vladimíra Čerevku, CSc., predsedu Klubu priateľov poézie Pavla Koyša, národnú umelkyňu Máriu Kráľovičovú, Ing. Petra Šumaja, personálneho riaditeľa Považskej cementárne, a.s., Vladimíra Ďaďu, poslanca NR SR, Vieru Baničovú, riaditeľku knižnice, Dr. Gejzu Sádeckého a mnoho ďalších.
V rámci Koyšových Ladiec vystupovala popoludní dychová hudba Ladčanka a na spomienkovom večere dychovka Marguška.
Výsledky súťaže:
III. kategória:
1.
Barbara Porubčanová (Ladce)
2.
Eva Vodičková (Gymnázium Trenčín)
3.
Ivana Miklošová (Gymnázium Považská Bystrica)
IV. kategória:
1.
Darina Kusá (Gymnázium Považská Bystrica)
2.
Miroslava Gajdová (Gymnázium Nové Mesto)
1428
2.
Emília Rajčová (Prievidza)
3.
Branislav Bielik (Gymnázium Považská Bystrica)
4.
Jana Kupková (Prievidza)
Osobitné ocenenie získali Katarína Cípová (Gymnázium Nováky) a Roman Švec zo ZŠ OŠ Púchov.
V. kategória:
1.
Lucia Michalíková (Gbelany)
2.
Ivan Gregorovič (Nová Dubnica)
2.
Štefánia Koryťáková (Prievidza)
3.
Ľudmila Šuvadová (Trenčín)
3.
Božena Dobrovičová (Považská Bystrica)
Osobitné ocenenie získala Marta Halečoková (Nemšová).
Súbory a kolektívy záujmovej umeleckej činnosti
Spevácky krúžok žien v roku 2002 oslávil 30. výročie svojho založenia. Fungoval aj v roku 2002 vďaka entuziazmu členiek súboru a podpore obecného úradu. Účinkoval pri väčšine podujatí poriadaných ZPOZ-om. Cenná je najmä ich účasť pri občianskych pohreboch.
Dychová hudba „Ladčanka“ riešila aj v tomto roku generačný problém. Účinkovala pri oslavách, veľkých kultúrnych podujatiach (Koyšove Ladce) i na pohreboch (občianskych a cirkevných) v Ladcoch, Tunežiciach a na okolí.
Dychová hudba „Marguška“ s vedúcim Petrom Margušom účinkovala na oslavách, kultúrnych podujatiach, tanečných zábavách a na súkromných akciách. V roku 2002 sa zúčastnila na Medzinárodnom festivale malých dychoviek v Luhačoviciach.
Niektoré súbory (recitačný, tanečný) pôsobili v Základnej škole a v Odbornom učilišti. Svojimi vystúpeniami spestrili niektoré oslavy v Ladcoch a vlastné kultúrne podujatia.
V oblasti záujmovej umeleckej činnosti (divadlo, hudobné formy, výtvarníctvo, film, fotografia, tanec, malé javiskové formy a ďalšie) niet organizátora – ústrednej inštitúcie, ktorá by tieto činnosti organizovala. Zrušený Závodný klub ROH nemá nijakú nástupnícku organizáciu. Kultúrno-osvetovú činnosť nevykonávajú ani spolky a záujmové organizácie.
Oslavy
Dňa 30. apríla 2002 usporiadali Obecný úrad v Ladcoch, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a KSS spomienkovú oslavu k 57. výročiu oslobodenia obce. Ako obvykle sa konala pri pamätníku padlých v druhej svetovej vojne. Menované organizácie položili k pomníku vence a občania si vypočuli prejav starostu obce Ing. arch. Jána Remu.
1429
Obdobná oslava sa pri pomníku uskutočnila aj na počesť Slovenského národného povstania.
Občania Ladiec si pripomenuli 10. výročie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska na Skalke pri symbole Slovákov – dvojkríži. Slávnosť pripravili HZDS a P-SNS v spolupráci s Obecným úradom v Ladcoch.
Dňa 11. mája 2002 pozval starosta obce a obecné zastupiteľstvo ženy – matky z Ladiec na tradičný Deň matiek. V kultúrnom programe vystúpili deti z Materskej školy a súbor „Kulišáreň“ zo Žiliny s pásmom hudby, tanca, pantomímy a ľudového rozprávača.
Akciu podporili ladčianskí obchodníci – sponzori.
Na prelome rokov 2002/2003 – na Silvestra 2002 sa občania opäť v značnom množstve zišli na križovatke – námestí, aby privítali nový rok 2003 a súčasne oslávili 10. výročie vzniku Slovenskej republiky. Súčasťou osláv bol ohňostroj a podávanie občerstvenia. Na dobrú náladu účinkovala dychová hudba „Ladčanka“.
Ladecké zvesti
V roku 2002 vyšlo 6 čísiel Ladeckých zvestí, ktorých redaktorom bol Branislav Lipták. Sadzbu a grafickú úpravu robila firma BEEL z Púchova a tlač ASSA, tlačiareň Púchov.
Ladecké zvesti boli spravodajcom obecného úradu a obecného zastupiteľstva, prinášali správy zo zasadnutí, zámerov a skúseností obecného úradu, správy zo škôl, športu, organizácií a spolkov, podnikov v obci atď. V jednotlivých číslach nechýbali ani pohľady do minulosti, z kroniky i spomienok starších občanov. Zvláštnou rubrikou bola tá, kde sa spomínalo na osobnosti z histórie i nedávnej minulosti obce. V roku 2002 boli uverejnené životopisy Františka Žitvu, riaditeľa Základnej školy, Valtera Fábryho, zástupcu riaditeľa Základnej školy (obaja v roku 2002 zomreli), MUDr. Jozefa Letku (dlhoročného lekára v Ladcoch, rodáka z Tunežíc – tiež v roku 2002 zomrel) a Vojtecha Borčického, kňaza, rodáka z Ladiec (narodil sa 1750 – zomrel ako veľprepošt vo Vácove 1834).
Ladecké zvesti vychádzali v 800 exemplároch a distribuovali sa cestou novinového stánku, obchodných organizácií a cez inštitúcie.
Knižnica
Vedúcou obecnej knižnice bola v roku 2002 Eva Riecka. Knižný fond v tomto roku narástol o 106 kníh, na ktoré prispel obecný úrad sumou 32 937 Sk. Bola to za posledných desať rokov najvyššia suma vynaložená na knihy v obecnej knižnici.
Výkony knižnice boli v roku 2002 štandardné:
247 čitateľov (z toho 101 detí), čo znamená, že každý desiaty občan Ladiec je čitateľom obecnej knižnice. Čitatelia navštívili knižnicu 3 424-krát, pričom si vypožičali dovedna 11 383 kníh. Z toho bola krásna literatúra pre mládež 2 261 výpožičiek, pre dospelých 5 943. Z náučnej literatúry si deti vypožičali 934 a dospelí 2 245 kníh.
1430
Počet čitateľov sa počas ostatných rokov nemení, počet výpožičiek stúpa. Zvýšenie sa zaznamenalo najmä u náučnej literatúry.
Monografia
V roku 2002 sa po schválení zámeru obecným zastupiteľstvom intenzívne pripravovalo vydanie monografie „Ladce“. Autorom textov bol Branislav Lipták a niektorí ďalší spoluautori. Vydávateľom je AMETYST, vydavateľstvo Milana Húževku. V tomto roku sa spracovali texty, urobil sa výber fotografií a pripravili sa nové – farebné, zo súčasnosti obce. Obecné zastupiteľstvo uzatvorilo zmluvu na 300 tisíc Sk a určilo počet výtlačkov na 1000 (200 tvrdý a 800 mäkký obal). Monografia je pripravená asi na 200 strán. Spôsob distribúcie (a cena) sa určia po vydaní v pravdepodobnom termíne (apríl 2003).
Kino Slovan
Dňa 16. marca 2002 znova otvorili kino, ktoré bolo pre nerentabilitu zatvorené. V letnom období sa v mesiacoch júl, august a september nepremietalo. V ostatnom čase do konca decembra 2002 premietli 24 filmov, v drvivej väčšine výroby USA. Filmy videlo 1 238 divákov, ktorí na vstupnom zaplatili 47 345 Sk. Na požičovnom sa zaplatilo 34 232 Sk.
Vedúcou kina bola Zdena Hriadelová.
Ladce na internete
Znalosti o Ladcoch možno získať na značke www.ladce.sk. na internete. Nachádzajú sa tam Ladecké zvesti, množstvo ostatných informácií získaných najmä z kroniky, ale aj vyslovene aktuálne otázky a informácie. Tvorcom stránok o obci Ladce je Ing. Vlastimil Neipl.
Stránka na internete mala v roku 2002 úspech, pretože na nej „zalistovali“ už stovky občanov. Dostalo sa aj niekoľko pochvalných odpovedí ladčianskych rodákov z Prahy, Bratislavy a iných kútov Slovenska i zahraničia.
Renovácia sakrálnych objektov
Veriaci s uspokojením zobrali na vedomie starostlivosť obecného zastupiteľstva a obecného úradu o sakrálne objekty v Ladcoch a Tunežiciach.
Na cintoríne v Ladcoch vydláždili chodníky tzv. zámkovou dlažbou, vybudovali oplotenie – kamenný múr vysoký 1,2 metra. Súčasťou prác je aj 5 metrov vysoký kríž, ktorý tvorí dominantu cintorína a je osadený na novej vstupnej ploche od dediny. Cintorín takto získal kultúrny a estetický vzhľad.
1431
V roku 2002 sa rozhodlo o vybudovaní Domu smútku z finančných prostriedkov získaných po privatizácii SPP. Doterajšie práce na cintoríne si vyžiadali v roku 2002 finančný náklad viac ako 1,3 milióna korún.
Renovácia kaplnky a zvonice v Ladcoch. Tento projekt realizovala firma Kostelanský a Kohút z Považskej Bystrice. Renovačné práce pozostávali z výmeny starej krytiny za medennú a z kompletnej výmeny omietky. Nové dali aj oboje dvere a terén pred zvonicou vyložili zámkovou dlažbou. Kaplnka po renovácii pôsobí veľmi dobre i farebne a dobre zapadá do prostredia najstaršej ulice v Ladcoch. Náklady boli 250 000 Sk.
Veriaci v Tunežiciach sa obohatili o novú modlitebňu (prerobená v predchádzajúcom roku z budovy bývalého obecného domu). V roku 2002 sa urobila ďalšia renovácia. Po odstránení priečok vznikla jedna veľká miestnosť, položila sa keramická podlaha, urobila elektroinštalácia a vyhovujúce osvetlenie.
Nový správca fary
V rímsko-katolíckej farnosti Košeca po odchode predchádzajúceho kňaza Jozefa Petreka sa novým správcom fary stal Mgr. Ján Findura.
Menovaný od septembra 2002 bol aj vyučujúcim náboženskej výchovy v Základnej škole Ladce.
ZBOR PRE OBČIANSKE ZÁLEŽITOSTI
Podujatia v roku 2002
Zbor pre občianske záležitosti v Ladcoch pracoval v roku 2002 podľa vypracovaného plánu. ZPOZ priamo organizoval občianske podujatia, alebo sa podielal na akciách poriadaných inými organizáciami.
Pri jubileách občanov (okrúhle výročia narodenia, výročia sobášov) vychádzali z matričných údajov a z osobných údajov v databáze obecného úradu (evidencia občanov). Pri výročiach narodenia (90, 85, 80 rokov) pozvali jubilantov do obradnej miestnosti obecného úradu, alebo ich v domácnostiach navštívili dvaja členovia ZPOZ-u s blahoželaním, kvetinami a darčekom od obecného úradu. V roku 2002 to bolo 7 občanov 90-ročných, jeden 85-ročný a 80-ročných bolo 10.
Rovnako aj výročia sobášov si občania pripomenuli na obecnom úrade a pri vyšších výročiach (50, 60) i v domácnostiach – podobne ako jubileá narodenia.
25. výročie sobáša si pripomenulo 6 manželských dvojíc, 50. výročie dve, 55. výročie jedna a 60. výročie tiež jedna dvojica.
Občania starší ako sedemdesiat rokov sa na pozvanie obecného zastupiteľstva a starostu stretli 15. novembra 2002 v dome kultúry. Z 230
1432
pozvaných sa zúčastnilo 150 občanov. K prítomným sa prihovoril starosta obce Ing. arch. Ján Remo, potešili sa z kultúrneho programu, ktorý pripravili deti z ladčianskych škôl a dychovka „Marguška“. Súčasťou bolo aj občerstvenie a účastníci dostali 100 korunovú poukážku na nákup potravín v ladčianskych obchodoch.
13. decembra 2002 sa konalo v obradnej miestnosti obecného úradu privítanie do života detí narodených v roku 2002. Obrad spestrili deti z Materskej školy a členky speváckej skupiny žien.
20. júna 2002 tak, ako sa už stalo zvykom, prijal starosta obce Ing. arch. Ján Remo za prítomnosti vedenia ladčianskych škôl žiakov, ktorí reprezentovali vynikajúcim spôsobom svoju školu a tým aj obec.
Zo Základnej školy to boli: Tomáš Hrehuš, Marek Kvasnica, Matej Žáčik, Ján Faturík, Filip Melicher, Alexandra Adamičková, Slávka Gajdošíková, Ondrej Hošták, Katarína Koštialiková, Iveta Gajdošová, Marika Šmejková, Martin Faturík, Silvia Hatoková, Lucia Hurtová, Danka Chovancová, Janka Staňová, Veronika Miháliková, Lenka Záhradníková, Lenka Kalusová, Zuzana Sláviková.
Z Odborného učilišťa: Pavol Smetana, Tomáš Ivana, Silvia Cicková, Márius Vlačuha, Mária Mrkvová, Martina Kišová, Anna Janečková, Marián Blajsko, Ivan Vertfein, Andrej Šumichrast, Patrik Podolák.
Podľa požiadaviek účinkovali a organizovali členovia ZPOZ-u občianske pohreby a občianske sobáše.
Ďalšou sférou konania občianskych aktov, ktoré nepatria medzi „tradičné“, ale v Ladcoch sa konajú už viac rokov boli:
- Slávnosť odovzdania učňovských listov žiakom Odborného učilišťa v Ladcoch (jún 2002)
- Vítanie prváčikov v Základnej škole (september 2002), kde im starosta odovzdal darčeky – knihy.
- Slávnosť Dňa matiek (máj 2002), ktorá v roku 2002 zostala na starosti najviac práve obecnému úradu a ZPOZ-u.
- Spolupráca pri organizovaní Večera poézie Pavla Koyša (október 2002).
Organizačné zloženie ZPOZ
Anna Peterková, vedúca ZPOZ
Členovia: Mária Liptáková (spevácky krúžok)
Irena Gajdošíková (pamätná kniha)
Ľubomíra Porubčanová (matrikárka)
Sobášiaci: Ing. arch. Ján Remo
Marián Justh
Juraj Letko
Rečníkmi na pohreboch boli Peter Vacula (časť roka) a starosta obce Ing. arch. Ján Remo.
Medzi najčastejších recitátorov patrili Anna Kováčiková, Anna Peterková a Daniela Hudecová.
Problémy boli s varhaníkom, pretože doterajší (Lachký) narukoval.
1433
Finančné prostriedky má ZPOZ zabezpečené v rozpočte obecného úradu a čiastočne od sponzorov.
VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE
Vedenie Vodnej elektrárne v Ladcoch sa v roku 2002 oproti roku 2001 nezmenilo. Vedúcimi boli Ivan Fedor a Pavol Stareček.
V roku 2002 sa na vodnom diele uskutočnili viaceré rekonštrukcie a opravy. Najvýznamnejšou bolo nahradenie nových blokov v rozvodni 4kV. Práce robila firma Liv Elektra. Nové bloky sú prevažne vybavené spínacími a istiacimi prvkami od firmy ABB. Riadiaci systém vyvinuli a zhotovili útvary Podnikového riaditeľstva v Trenčíne. Týmto sa stali všetky rozvodne (110 kV, 22 kV a 0,4 kV) vo Vodnej elektrárni Ladce plne automatizovanými cez riadiace systémy. Po rekonštrukcii sú aj turbogenerátory TG1 a TG2. V TG1 sa vyskytli od apríla do decembra 2002 vážne problémy, ktoré spôsobovali poruchovosť. Tento problém technického rázu spôsobil zhruba 120 poruchových výpadkov. Výpadky sa potom prejavili na výrobe elektrickej energie. Keďže je stroj v záručnej lehote, prebiehali intenzívne rokovania s dodávateľom – firmou Voest Alpine Austria.
Aj v tomto roku sa uskutočnili pravidelné bežné opravy a kontrola po ročnej prevádzke. V januári – marci 2002 revízie na 22 kV zariadení, jarné, letné a jesenné revízie na zariadeniach 110 kV pre zabezpečenie zimnej prevádzky.
Vodnú elektráreň Ladce, tak ako celé Slovenské elektrárne, čaká v nasledujúcom období privatizácia. Táto skutočnosť vzbudzuje u pracovníkov (22 zamestnancov) určité obavy, ktoré vyplývajú z budúceho prepúšťania. Súčasný trend v zahraničí je čo najviac „vyľudňovať“ elektrárne a nevyhnutnú opravu a údržbu vykonávať dodávateľsky.
V roku 2002 plán výroby splnili na 97,3%.
ŽELEZNIČNÁ STANICA LADCE
V železničnej stanici Ladce (Beluša) sa počet zamestnancov zvýšil z 34 na 36. Stalo sa tak po znížení fondu pracovného času zo 40 na 37,5 hodín týždenne.
Prednostom stanice v roku 2002 bol Pavol Fatura.
Deväťkrát zaznamenali v staniciach Ladce a Beluša nehodovosť – neschopnosť hnacieho vozidla (porucha rušňa), bez zavinenia pracovníkov stanice.
V roku 2002 poklesla nakládka v porovnaní s rokom 2001. V tomto roku naložili 311 417 ton tovaru do 6 375 vagónov. V stanici vyložili 4 374 vozňov s 219 257 tonami materiálu.
V stanici Beluša 6 953 ton zo 116 vozňov.
Priepustnosť trate si i naďalej drží vysoký štandard, s ktorým sú často dopravné problémy. Veď v roku 2002 prešlo cez stanicu Ladce 14 525
1434
vlakov nákladnej prepravy a rušňov a 20 856 vlakových súprav s prepravou cestujúcich. V Ladcoch skončilo 186 ucelených vlakov a zo stanice vyšlo 210 vlakových súprav (cement).
Tržby od cestujúcich mierne klesli. V stanici Ladce boli tržby od cestujúcich 729 866 Sk, v stanici Beluša 483 596 Sk. V minulom roku začali skúšobnú prevádzku predaja cestovných lístkov výpočtovou technikou (v Ladcoch i Beluši).
Tržby z prepravy tovaru dosiahli v Ladcoch 30 878 079 Sk, v Beluši 188 596 Sk. To bolo o 20% viac ako v roku 2001.
POŠTOVÝ ÚRAD V LADCOCH
Vedúcou pošty v roku 2002 bola Marta Uríčková. Ďalej tu pracovala jedna pracovníčka pri priehradke a tri poštové doručovateľky.
Za rok 2002 doručili a prijali na Poštovom úrade v Ladcoch státisíce rôznych zásielok pre občanov a inštitúcie v obci.
Doručili 107 016 kusov listových zásielok, 2 160 balíkov, 12 tisíc doporučených listov a veľké množstvá letákov a reklamných prospektov.
Ďalej každý mesiac doručili 600 dôchodkov a vybrali 590 kusov združeného inkasa. V tomto roku doručili viac ako 10 000 exemplárov dennej tlače a časopisov.
Rovnako vysoké čísla dosahujú podané zásielky. Na pošte v Ladcoch v roku 2002 prijali 800 tisíc listových zásielok, 550 balíkov, okolo 10 tisíc doporučených zásielok a 15 000 poštových poukážok.
Okrem spomínaných služieb poskytujú v plnom rozsahu i služby Poštovej banky, zabezpečujú predaj žrebov, novín a časopisov.
V roku 2002 sa takmer nič nezmenilo v technickom vybavení pošty a k lepšiemu sa nezmenili ani priestory, ktoré pomerne intenzívnej prevádzke pošty nevyhovujú.
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.
Ani rok 2002 nepriniesol podstatnú zmenu v úpadku slovenského stavebníctva. Nepriaznivý vývoj zasiahol i veľké stavebné podniky a následne výrobu stavebných hmôt. Umnou hospodárskou politikou, výrobou kvalitných cementov a vysokým exportom sa týmto problémom zatiaľ vyhla Považská cementáreň, a.s.
Investičná výstavba
V snahe vyhnúť sa celoslovenským problémom už od roku 2000 začala cementáreň organizovať investičnú výstavbu – modernizáciu, ekonomizáciu a ekologizáciu výroby.
1435
Považská cementáreň v roku 2002 vykročila spolu s vyspelým európskym cementárstvom novým smerom a to akčným plánom „Za trvalo udržateľný cementársky priemysel“. PCLA k tomu prispieva nielen v rámci Slovenska, ale celého stredoeurópskeho priestoru. Naša cementáreň má vplyv v nasledujúcich oblastiach:
- ochrana ovzdušia voči klimatickým zmenám
- palivá a suroviny
- znižovanie emisií
- bezpečnosť a ochrana zdravia
- kvalita a inovácia produkcie a procesov
- medzinárodný obchod
Príchodom strategického partnera sa začal plniť dlhodobý plán investičného rozvoja, ktorý osobitne v roku 2002 nadobudol veľmi konkrétnu podobu. V tomto roku sme sledovali realizáciu týchto investičných činností (realizované alebo vo výstavbe):
- Komplexná rekonštrukcia výmenníka, vrátane rozšírenia o kalcinačný kanál.
- Výstavba filtra roštového chladiča slinku, ktorý je vo svojej kategórii špičkovým zahraničným zariadením. Zariadenie nemá z hľadiska nízkeho úletu tuhých látok do ovzdušia v ostatných cementárňach na Slovensku obdobu.
- Výstavba uhoľného hospodárstva, resp. nové objekty postavené v rámci tejto investície zásadne menia areál cementárne oproti tomu, ako sme ho poznali ostatné desaťročia. Táto investícia zásadne rieši otázku palivovej základne z hľadiska efektivity výpalu slinku. Výstavba rešpektuje všetky ekologické podmienky výpalu slinku uhlím.
Uhoľné hospodárstvo zabezpečí cementárni rozšírenie palivovej základne o ďalšie palivo. Efektivita uhoľného hospodárstva založená na lacnejšom nákupe energie uhlia oproti plynu sa prejaví v návratnosti investície do piatich rokov, vrátane výstavby.
Celkom investičné akcie postupovali v roku 2002 v súlade s harmonogramom prác.
Ekológia výroby a výrobkov
Aby sa cementáreň udržala v konkurenčnom boji na európskych trhoch, museli sa jej predstavitelia vážne zaoberať nielen ekológiou prostredia, ale i ekologickými vlastnosťami výrobkov.
Ako jediná cementáreň na Slovensku vyrába ekologický cement so zníženým obsahom 6-mocného chrómu.
Ako prvá na Slovensku začala Cementáreň v Ladcoch spaľovanie opotrebovaných pneumatík. V roku 2002 túto činnosť po dvadsiatych rokoch bilancovali. Ročne spálené množstvo sa pohybuje v množstve 2800 – 3800 ton. Za posledných desať rokov sa takto spálilo 27 300 ton pneumatík, čo je 550 000 – 750 000 kusov.
1436
Znížila sa hladina vypustených exhalátov do ovzdušia. Teraz predstavuje len 0,0048% z celkového nnožstva spracovaných materiálov v cementárni. V roku 1991 bol únik prachu do ovzdušia 79 ton za rok, v roku 2001 iba 7,2% z hodnoty v roku 1991. (O ovzduší v roku 2002 píšem v kapitole „Životné prostredie“).
Zlepšenie životného prostredia sa stalo v Považskej cementárni, a.s. jedným z prioritných cieľov zosúladených s programom rozvoja výrobno-technickej základne. Urobili rekonštrukcie odprašovacích zariadení:
- nový elektrofilter za rotačnou pecou
- odprašovanie mlyna cementu č. 1
- odprašovanie mlyna cementu č. 2
- odprášenie mlyna suroviny.
Zatiaľ najväčšia investícia súvisiaca s ochranou ovzdušia je elektrofilter za chladičom slinku. O význame tejto investície, nielen pre Považskú cementáreň a jej okolie svedčí skutočnosť, že bola zaradená do Národného enviromentálneho akčného programu Slovenskej republiky, schváleného Vládou SR. Celková výška investícií bola 85 miliónov korún a postavili ju dodávateľským spôsobom za 5 mesiacov. Dodávateľ najmodernejšej technológie je firma ABB. Merania v roku 2002 dokázali, že filter spĺňa očakávané parametre.
Pozornosť zamerali aj na ochranu ostatných zložiek životného prostredia, ako je ochrana vôd a pôdy. Nové sú stavby čistiarne odpadových vôd pre sociálne zariadenie v lome a čistička splaškových vôd zo závodu.
Hospodárske výsledky
Dobré hospodárske výsledky dosiahli cementári i v roku 2002. Svedčia o tom aj investičné náklady, ktoré si „môžu dovoliť“ vynaložiť. Investície sa v cementárni postupne v 90. rokoch zvyšovali a na prelome storočia prekročili ročne 100 miliónov korún. Prelomovými rokmi v množstve investícií sú rok 2001 – 200 miliónov Sk a rok 2002 – 350 miliónov korún.
Dynamický rozvoj PCLA je daný rozvojom viacerých, nielen výrobných, ale aj ekonomických ukazovateľov.
Takýto hospodársky rozvoj má v dôsledku dopad na stabilitu zamestnanosti (v roku 2002 priemerne 403 zamestnancov) i finančné odmeňovanie pracovníkov. Priemerná mzda v roku 2002 bola 22 432 Sk spolu s vyplateným trinástym a štrnástym platom.
Hospodárske výsledky a stabilita cementárne umožnili i sociálne vymoženosti, ktoré zamestnanci využívajú. Na základe vzájomného rešpektovania a pomoci cementáreň mohla aj v roku 2002 pomáhať obci a rôznym iným aktivitám v obci (telovýchova, kultúra, organizácie). Spolupráca prináša obojstranný osoh a cementáreň takto pomáha aj občanom, ktorí nie sú zamestnancami podniku.
1437
Výroba a predaj
K 31. decembru 2002 inventarizačné tabuľky ukazovali takéto výsledky:
CEM I.42,5 R – PZ 375 vyrobili 85 200 ton/predali 84 114 ton
CEM I. 42,5 PZ 275 (cestný) 151 050 ton/151 549 ton
CEM I. 42,5 CEMODUR (špeciálny) 43 100 t/41 092 t
CEM I. 42,5 Cr. 10 549 ton/12 306 ton
CEM II. B – S 32,5 R 248 045 ton/245 638 ton
CEM II. B – S 32,5 R (portlandský, troskový) 72 500 ton/70 590 ton
CEM II. B – S 32,5 R Cr. 29 654 ton/29 654 ton
CEM III. /B HOS 275 vyrobili 24 900 ton/predali 25 195 ton
Celkom vyrobili 665 000 ton, predali 665 465 ton.
Od Cementárne Turňa kúpili 5 304 ton cementu CEM II. B – S 32,5 R.
Okrem uvedeného vyrobili a predali 25,8 ton vápenca a 528,6 ton Lasulflexu.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA
Hnutie za demokratické Slovensko
Obecná organizácia Hnutia za demokratické Slovensko v Ladcoch konala výročnú členskú schôdzu 8. januára 2002. Hosťom na schôdzi bol Ing. Róbert Rafaj, poslanec za Samosprávny kraj Trenčín. Okrem hodnotenia činnosti a zámerov na ďalšie obdobie zvolili na schôdzi predsedu obecnej organizácie Ing. arch. Jána Remu a výbor v zložení:
Bc. Miroslav Záhradník, podpredseda
Bc. Ľudmila Záhradníková, pokladníčka
Jozef Fatura, člen výboru
Bohumil Kvasnica, člen výboru
Členovia organizácie sa zúčastnili na viacerých krajských a okresných podujatiach HZDS.
Dňa 23. februára sa zúčastnili J. Remo, M. Záhradník, J. Fatura, E. Kalus, B. Kvasnica, J. Turzík na okresnom sneme v Dubnici nad Váhom.
J. Remo bol na krajskom sneme v Trenčíne 22. 3. 2002, kde zvolili za predsedu krajskej organizácie Ing. Milana Reháka.
Obecná organizácia HZDS spolu s P-SNS zorganizovali Vatru zvrchovanosti na Skalke v Horných Ladcoch.
V rámci predvolebnej kampane na parlamentné voľby sa usporiadalo stretnutie s predsedom HZDS V. Mečiarom v športovej hale v Novej Dubnici, kde sa zároveň predstavovali kandidáti na poslancov do NR SR za okres Ilava. Z Ladiec sa na mítingu zúčastnilo 10 občanov.
Počas parlamentných volieb mala obecná organizácia HZDS zastúpenie vo všetkých volebných okrskových komisiách. V okrese Ilava získalo HZDS 33,25%, v kraji 31,18% a v Ladcoch 37,93%.
V pokojnej predvolebnej kampani do obecného zastupiteľstva a starostu obce oboznamovala HZDS občanov so svojím volebným
1438
programom na výveskách a v Ladeckých zvestiach. Za obecnú organizáciu HZDS bol zvolený starosta obce Ing. arch. Ján Remo a traja poslanci.
Komunistická strana Slovenska
Základná organizácia KSS v Ladcoch sa podielala na politickom živote v obci účasťou v obecnom zastupiteľstve, prípravou na oslavy, voľby a iné podujatia poriadané obcou.
V roku 2002 viedol Základnú organizáciu v Ladcoch výbor:
Ing. Karol Horký, predseda
Rudolf Galanský, podpredseda
Anton Haršáni, hospodár
Ing. Emil Remo, člen výboru
Ladislav Černota, člen výboru
Jozef Bednárik, revízor ZO KSS
Pozornosť venovali osobitne parlamentným voľbám a propagovaniu úloh a zámerov KSS prostredníctvom obecných vývesiek. Do parlamentných volieb mali Ladce kandidáta za poslanca NR SR Dušana Saksu na 12. mieste. Zvolených bolo 11. poslancov.
V komunálnych voľbách uspel za KSS Milan Bajza, ktorý získal najviac hlasov a stal sa poslancom obecného zastupiteľstva.
ZO KSS sa v roku 2002 podielala na poriadaní osláv pri príležitosti výročia oslobodenia obce a osláv na počesť Slovenského národného povstania.
Členov ZO KSS stále ubúda (v roku 2002 ich bolo 13) a stále sa nedarí získať mladých členov.
Pravá Slovenská národná strana
Oproti roku 2001 sa výbor organizácie Pravej slovenskej národnej strany v Ladcoch nezmenil. Predsedom bol Július Šedík a vo výbore Ferdinand Bušík, Jozef Švihel, Ľubica Šedíková.
Členovia výboru Július Šedík, Jozef Švihel a Ferdinand Bušík sa zúčastnili na Celoslovenskom zjazde Pravej Slovenskej národnej strany v Žiline. Tu boli Július Šedík a Bc. Jozef Švihel navrhnutí na kandidátov do Národnej strany Slovenskej republiky za P-SNS.
Najaktívnejšia činnosť P-SNS bola v predvolebnom období počas volieb do NR SR a čiastočne aj v kampani pre voľby do obecného zastupiteľstva.
Ani kandidáti do NR SR, ani kandidáti na poslancov obecného zastupiteľstva neuspeli.
V kultúrnej oblasti usporiadali dva koncerty (skupina „Plus 1“ z Brezna a dychovka Nemšovanka). Spolupracovali pri príprave osláv Zvrchovanosti Slovenska.
Kresťansko-demokratické hnutie
1439
Politické hnutie vyvinulo aktivitu najmä pred voľbami do parlamentu, osobitne však pred voľbami do obecného zastupiteľstva. Tu napokon získali najviac poslancov – päť.
Okrem uvedenej činnosti pomáhali pri organizovaní niektorých náboženských aktivít.
Návšteva ministra Jána Čarnogurského v Ladcoch
V súvislosti s Kresťansko-demokratickým hnutím treba spomenúť udalosť, ktorá s ním súvisí.
Dňa 27. júna 2002 od 8. 00 – 13. 00 hodiny bol v Ladcoch na návšteve vtedajší minister spravodlivosti vlády SR Ján Čarnogurský.
Zúčastnil sa na slávnostnom posedení s občanmi v obradnej miestnosti obecného úradu a zapísal sa do pamätnej knihy. Navštívil pamätnú sieň obce, kde sa zaujímal o históriu Ladiec i vzhľadom na to, že jeho svokor tu v tridsiatych a štyridsiatych rokoch minulého storočia pôsobil ako učiteľ a vládny komisár obce. Navštívil aj cintorín a Kukučínovu ulicu, ktorá sa vybudovala zásluhou jeho svokra, Ľudovíta Stacha.
Minister potom navštívil Považskú cementáreň, a.s., kde ho prijal generálny riaditeľ A. Barcík. Po obede (v Belušských Slatinách) pokračoval v ceste do Martina, kde sa konalo slávnostné vloženie pozostatkov Milana Hodžu na Národnom cintoríne.
ORGANIZÁCIE, SPOLKY, ZDRUŽENIA
Telovýchovná jednota Tatran cementáreň Ladce
V rámci telovýchovnej jednoty v Ladcoch v roku 2002 pestovali organizovane tieto športové odvetvia: futbal, stolný tenis, volejbal, aerobik a pod patronáciou firmy JAPEX hokejbal.
Dominantným bol stále futbal, i keď najúspešnejší bol stolný tenis.
Vo futbale v sezóne 2001/2002 si úspešne viedli muži v I. triede, keď skončili na 5. mieste tabuľky. Najúspešnejším strelcom bol Marián Habánek (13 gólov). Na záver ročníka bolo v I. triede takéto poradie: Považská Teplá, Horná Poruba, Borčice, Ilava, Ladce, Plevník, Papradno, Beluša, Prejta, Podmanín, Sverepec, Pružina, Tŕstie, Bolešov.
Dorastenci hrali v V. lige a v súťaži sa udržali i pre ďalší ročník. Starší žiaci skončili v I. triede na 4. mieste, mladší žiaci na 5. mieste I. triedy.
V jesennej časti nového ročníka 2002/2003 ani jedno futbalové družstvo nesplnilo očakávanie.
Muži v I. triede zo 14 mužstiev skončili na 12. mieste so ziskom 13 bodov. Dorastenci v V. lige zo 16 družstiev boli na 10. mieste, keď získali 20
1440
bodov. Starší žiaci obsadili 8. miesto z 12 družstiev so ziskom 15 bodov a mladší žiaci tiež na 8. mieste s 9 bodmi.
TJ Tatran cementáreň Ladce spolu so Železnicou SR usporiadali tradičný futbalový turnaj „Memoriál Pavla Petríka“. Bol to už 5. ročník a hrali v ňom bývalí futbalisti (nad 35 rokov) z Ilavy, Ladiec, Beluše a Košece. Víťazom turnaja sa stalo mužstvo z Ilavy, Ladce skončili posledné – štvrté.
10. marca 2002 sa stretli bývalí futbalisti na halovom turnaji v Považskej Bystrici za účasti 16 družstiev.
Na ihrisku TJ Tatran v Ladcoch usporiadali stavbársky turnaj, ktorého organizátorom, ako každoročne, bol Závodný výbor odborového zväzu Považskej cementárne, a.s. Víťazom sa stala prevádzka Raj pred výrobou a údržbou.
Stolní tenisti súťažili v 5. lige (oblastná súťaž) spolu s družstvami: Nová Dubnica C, Dolná Maríková, Dúlov, TTC Považská Bystrica G, Dolné Kočkovce, Udiča B, PS Považská Bystrica, TTC Považská Bystrica H.
V jesennej časti vyhrali všetky stretnutia a skončili na 1. mieste bez straty bodu. Základ družstva tvorili hráči: Jozef Hrehor, Vladimír Hromek, Juraj Kalus, Jozef Letko, Anton Popelka, Vladimír Sikora, Miroslav Sňahničan. Najúspešnejším hráčom bol Anton Popelka, ktorý zvíťazil vo všetkých 44 odohratých stretnutiach.
Volejbalisti hrali v súťaži družstiev MIX. V tomto ročníku postúpili z prvého kola. V druhom oba zápasy prehrali a zo súťaže vypadli.
Zamestnanci Odborného učilišťa v Ladcoch sa zúčastnili na celoslovenskom turnaji zamestnancov odborných učilíšť v dňoch 8. – 10. novembra v Starej Ľubovni. Viedli si úspešne – skončili na 2. mieste z ôsmich družstiev.
V telocvični Základnej školy cvičili ženy v zimných, jesenných a jarných mesiacoch aerobik a kalanetiku.
Mladí gymnasti zo Základnej školy skončili pod vedením učiteľky M. Hatokovej na celoslovenskej súťaži v Trnave na 4. mieste. To je najväčší úspech v športe ladčianskych športovcov v roku 2002.
V roku 2002 sa začal hrať v Ladcoch hokejbal. Záštitu nad mladými športovcami v tomto športe mala firma JAPEX (Peter Jánešík). Hrali v skupine Pruské za účasti 11 družstiev. Medzi skúsenými družstvami skončili ladčianskí nováčikovia na 10. mieste v konečnej tabuľke jesene 2002.
Vedenie TJ Tatran Ladce sa až do júna 2002 od roku 1999 nemenilo. Výbor pracoval v zložení: Marián Justh, predseda, Ing. Ferdinand Gach, tajomník, Mgr. Miroslav Sňahničan, pokladník. Členmi výboru boli: Jozef Chovanec, Vladimír Chovanec, Zábojník Štefan, Porubčan Dušan. Od júla 2002 pracoval ako tajomník Mgr. Stanislav Kret a od januára 2003 túto funkciu vykonával opäť Ing. F. Gach.
Na zasadaní výboru v júli 2002 vyhoveli žiadosti predsedu organizácie Mariána Justha o uvoľnenie z funkcie a súčasne poverili dočasným vedením Ing. Ferdinanda Gacha. Okrem toho navrhli do výboru Ing. Jaroslava Koyša.
20. decembra 2002 sa konalo valné zhromaždenie TJ Tatran Ladce. Správu o činnosti predniesol M. Justh. Vyzdvihol dosiahnuté výsledky práce, medzi ktoré patrilo vybudovanie šatní v kultúrnom dome. Konštatoval, že výsledky dosiahnuté vo futbale nie vždy zodpovedali vynaloženému úsiliu
1441
a prostriedkom. Hovoril o nedostatku finančných prostriedkov, s ktorými TJ zápasí a preto nemôžu byť splnené všetky nároky hráčov, trénerov a funkcionárov.
Správu o hospodárení predniesol hospodár Mgr. Miroslav Sňahničan. Príjmy TJ za rok 2002 dosiahli 494 880 korún a výdavky 469 998 Sk.
Na tomto valnom zhromaždení sa zúčastnilo 41 delegátov, ktorí zvolili výbor:
Ing. Ferdinand Gach
Ing. Jaroslav Koyš
Dušan Porubčan
Jozef Chovanec
Marián Justh
Mgr. Miroslav Sňahničan
Vladimír Chovanec
Do revíznej komisie zvolili Pavla Tichého, Milana Bajzu a Dominika Porubčana st.
Na konci decembra zasadal novozvolený výbor, ktorý za predsedu TJ Tatran cementáreň Ladce zvolil Ing. Jaroslava Koyša.
TJ Tatran Tunežice
Vo výbore organizácie sa uskutočnila jedna zmena. Namiesto zosnulého dlhoročného hospodára Jozefa Rožníka sa hospodárom TJ stal J. Grečný.
Aj organizácia v Tunežiciach mala problémy s financovaním svojej činnosti a v materiálnom vybavení najzákladnejších potrieb pre futbalový oddiel.
V roku 2002 i z týchto dôvodov okrem futbalového mužstva v III. A triede skončili futbalisti Tunežíc na 9. mieste z 11. mužstiev súťaže. Získali dovedna 22 bodov.
V ročníku 2002/2003 v tej istej futbalovej triede po jesennej časti boli z 11 mužstiev na 9. mieste.
Problémy neboli iba finančného charakteru. Vo futbalovom oddieli chýbali hráči pochádzajúci a bývajúci v Tunežiciach. Hráčsky káder sa takto skladal väčšinou z hráčov z Ladiec a najmä Košece.
Že sa za takýchto podmienok futbal v Tunežiciach naďalej hral, možno ďakovať obetavým funkcionárom, najmä dlhoročnému predsedovi TJ Tatran Bohumirovi Kvasnicovi.
Slovenský zväz zdravotne postihnutých
Počas roka 2002 pripravil výbor SZZP v Ladcoch pre svojich členov množstvo pestrých a zaujímavých podujatí.
1442
Najväčšou akciou boli Športové hry zdravotne postihnutých, ktoré poriadalo Terénno-sociálne centrum v Považskej Bystrici so Základnou organizáciou SZZP v Ladcoch. Hry sa uskutočnili na ihrisku TJ Tatran Ladce.
Dňa 16. mája 2002 v Ladcoch športovalo 130 dospelých a 50 detí. Preteky sa konali pod patronátom Pravej SNS, osobne poslancom za túto stranu Ing. Rastislavom Šeptákom. Z hostí boli prítomní starosta obce Ing. arch. Ján Remo a zástupcovia Okresných úradov z Považskej Bystrice, Púchova a Ilavy.
Trojboj detí a zdravotne postihnutej mládeže pozostával z hodu na cieľ (na pyramídy a tyčky).
Dospelí súťažili v trojboji (vrh guľou, hod oštepom a hod granátom). Súťažilo sa v štyroch kategóriách: muži a ženy vo vekových kategóriách do a nad 50 rokov. Samostatne bola hodnotená streľba zo vzduchovky. Súčet dosiahnutých výsledkov bol znásobený koeficientom zdravotného postihnutia každého účastníka hier.
Víťazi v jednotlivých kategóriách postúpili na 11. celoslovenské športové hry. Celkovými víťazmi boli Adela Straková z Považskej Bystrice a Jozef Vavrík z Beluše.
V ďalšej činnosti organizácie prevládali náučno-osvetové a spoločensko-zábavné podujatia. Pokračovali priateľské stretnutia s členmi organizácie zo Sverepca, Púchova, Beluše, Domaniže, Ilavy a Lúk.
Kultúrno-spoločenské posedenia pripravili na Deň matiek za účasti 180 občanov. V júni to bolo stretnutie 65 členov a rodinných príslušníkov na chate Muflón a v auguste turisticko-poznávací zájazd do Terchovej.
Výbor pre členov pripravil rekondičné a rekreačné pobyty a užitočnú besedu s pracovníkmi Okresného úradu v Ilave.
Organizácia SZZP mohla bohatú činnosť vyvíjať i vďaka finančnej pomoci Obecného úradu (3 000 Sk) a Považskej cementárne, a.s., (3 000 Sk).
Matica slovenská
Organizáciu Matice slovenskej v Ladcoch viedol výbor v zložení:
Mgr. Mária Letková, predsedníčka
Alena Suchárová
Alžbeta Bušíková
Viera Kováčová
Anna Kacinová
Margita Kantoríková
Daniel Koyš (za mladých matičiarov)
V revíznej komisii boli: Ing. Karol Horký, Emília Mikušková, Mária Koyšová.
Výročná schôdza, na ktorej zvolili tento výbor a schválili budúcu činnosť, sa konala v marci 2002.
V máji 2002 uskutočnili turistický výlet na Klárku a v tom istom mesiaci spoločne vystúpili na vrch Kalište mladí matičiari.
V júli pre svojich členov a mladých matičiarov usporiadali poznávací zájazd po stopách Slovenského národného povstania na trase Brodzany – Jankov Vŕšok – Uhrovec – Bojnice.
1443
Dobrovoľný hasičský zbor
Rok 2002 bol rokom mimoriadnej aktivity hasičského zboru v Ladcoch v oblasti súťaží a požiarnickeho športu. V uplynulom roku sa uskutočnili niektoré organizačné opatrenia, z ktorých najväčší význam malo zrušenie málo aktívnej organizácie DHZ v Tunežiciach a jej pripojenie do organizácie v Ladcoch. Rozhodlo tak svojím uznesením Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch. Súčasne sa riešili otázky priestorov, materiálneho vybavenia, inventáru a otázky členstva.
Hasičskú organizáciu v Ladcoch riadil výbor (jeho čelní funkcionári):
František Meliš, predseda
Štefan Kuman, veliteľ
Marián Markuš, pokladník
Viliam Petrík, preventista
V nedeľu, 30. júna 2002, sa na ihrisku TJ Tatran cementáreň Ladce konalo okresné kolo previerky pripravenosti hasičských zborov z okresu Ilava. Miestny hasičský zbor v Ladcoch touto úlohou poverilo Okresné veliteľstvo v Ilave. Súťažilo 23 družstiev z celého okresu. Potešila dobrá úroveň a veľké množstvo divákov z Ladiec i okolia. Za obecné zastupiteľstvo prítomných privítal zástupca starostu Juraj Letko. Súťažilo sa v štafete a požiarnom útoku a to dospelí i dorastenci a dorastenky.
O aktivite hasičov svedčí ich účasť na rôznych súťažiach na území celého bývalého okresu Považská Bystrica. Boli to súťaže s niekoľkými družstvami i s vysokým počtom družstiev. Tak napr. 3. augusta sa konala súťaž – nočné cvičenie za účasti 40 družstiev, na ktorom DHZ Ladce skončil na 5. mieste. Podobné, ale denné cvičenie – súťaž sa konalo 25. augusta vo Vydrnej za účasti 30 družstiev. Tu obsadili ladčianski hasiči 6. miesto.
Ďalšie súťaže za účasti DHZ Ladce:
9. júna
v Brvništi
14.7.
za účasti Dubnice nad Váhom, Mostišťa a Horoviec
21.7.
Zbora, Lednica, Horný Moštenec
28.7.
Pružina
04.8.
Mestečko
11.8.
Púchov, Ďurďové
18.8.
Bolešov
25.8.
Beluša
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov
1444
V roku 2002 mala organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Ladcoch 13 členov. Traja členovia organizáciu opustili (zomreli, resp. odišli do Domu dôchodcov). V tomto roku prijali jedného člena.
Činnosť organizácie usmerňoval výbor:
Ing. Karol Horký, predseda
Anna Kresáčová, tajomníčka
Jozef Rožník, pokladník (až do úmrtia)
Pavel Janík, revízor ZO
Činnosť organizácie zamerali na fyzicky menej náročné činnosti. Bola to najmä starostlivosť o priestranstvo – parčík pri pomníku padlých v druhej svetovej vojne. Boli spoluorganizátormi osláv výročia oslobodenia Ladiec a pietnej spomienky na zavraždených Ladčanov a oslavy výročia Slovenského národného povstania.
V uplynulom roku pomáhali vlastným členom i nečlenom uplatniť si nárok na odškodnenie za nútené práce v koncentračných a zajateckých táboroch v období druhej svetovej vojny (podľa zákonov č. 305/1999 Z. z., ďalej zákonov č. 105/2002, 439/2002 a 443/2002 Z. z.).
Spoluprácu s obecným úradom a ostatnými organizáciami v obci pokladali za dobrú.
Združenie technických a športových činností
V roku 2002 túto organizáciu riadil výbor v zložení:
Ing. Jozef Remo, predseda
Milan Bajza, tajomník
Ing. Ľubomír Ježo, pokladník
Členovia: Ján Galanský
Karol Hučko
Peter Čurík
Peter Kvasnica
Marián Lihocký
Celkový počet aktívnych členov bol 35.
Organizácia z materiálnych a finančných dôvodov sa orientovala na hospodársky menej náročnú turistiku. Tradičné aktivity (strelectvo, motorizmus) boli pre nich príliš nákladné.
V roku 2002 usporiadali tieto turistické akcie:
- máj – Prechod cez Biele Karpaty (Vršatec – Červený Kameň – Lednica), 25 km, 28 účastníkov
- jún – Pochod Malou Fatrou (Kľak – Vrícko), 35 účastníkov
- september – Výstup na Rysy z poľskej strany, 45 účastníkov
Slovenský rybársky zväz
Organizácia rybárov bola i v roku 2002 zastrešená Obvodnou organizáciou Slovenského rybárskeho zväzu v Ilave. Celú organizáciu tvorilo
1445
343 členov, z toho z Ladiec 87. V krúžkoch mladých rybárov pracovalo 75 detí, z toho z Ladiec 31.
Činnosť obvodnej organizácie riadil výbor, v ktorom mali najväčšie zastúpenie (v dôležitých funkciách) členovia SRZ z Ladiec:
Ján Sloboda, predseda
Libor Kvasnica, hospodár
Jozef Fatura, tajomník
Bohuš Ištvánik, člen (pre brigádnickú činnosť).
Do života organizácie sa v roku 2002 plne zaviedol Zákon o vodách a rybárstve č. 139/2002 Z.z. a vykonávacia vyhláška zo 17. apríla 2002 s účinnosťou od 15. mája 2002.
Koncom roka zredukovali tzv. rybársku stráž z 18 na troch členov.
Najväčšou prácou v brigádnickej činnosti bola rekonštrukcia chaty na Tunežických rybníkoch.
Aj v roku 2002 usporiadali tradičné preteky v love rýb udicov. Dňa 1. mája 2002 na Ilavskom rybníku usporiadali preteky pre 72 detí – členov krúžkov mladých rybárov z okruhu celej obvodnej organizácie. Odmenili celkom 30 pretekárov. Zvíťazil Tomáš Kútny, najväčšiu rybu chytila Dominika Kvasnicová (53 cm kapra).
Dňa 5. mája 2002 ožili Tunežické rybníky. Preteky dospelých sa stali aj v tomto roku športovou i spoločenskou udalosťou a nechýbalo ani občerstvenie i tombola.
Víťazom sa stal Timotej Šebek, za ním Ivan Košík a na treťom mieste Milan Zeleňák.
Slovenský zväz záhradkárov
Činnosť organizácie bola v roku 2002 zameraná v prvom rade na spoločný sad. Čas si vyžiadal viaceré opravy, ktoré museli v roku 2002 členovia SZZ vykonať. Bola to predovšetkým oprava plota a vyčistenie skladovacích priestorov.
Z konkrétnych ovocinárskych prác to bolo prihnojovanie stromkov, rez stromov a kosenie trávy v sade.
Jesenný zber ovocia nepriniesol veľkú úrodu a tak na predaj občanom sa pridelila časť ovocia a ostatok sa rozdelil ako podiely členom Slovenského záhradkárskeho zväzu (za odpracované brigádnické hodiny).
V organizačnej štruktúre nenastali podstatné zmeny, SZZ v Ladcoch riadil výbor v zložení:
Emil Martinák, predseda
Juraj Letko, hospodár
Pavol Kalus, tajomník
Štefan Češko, člen výboru
Slovenský červený kríž
Územný spolok Slovenského červeného kríža v Ladcoch viedol v roku 2002 výbor:
1446
Anna Ištvániková, predsedníčka
Mgr. Gabriela Koštialiková, tajomníčka
Eva Tichá, pokladníčka
Členky výboru: Júlia Belianová
Božena Bezecná
Margita Kantoríková
Valéria Koišová
Organizácia sa venovala rôznym oblastiam sociálneho, zdravotného a humanitárneho charakteru.
Členovia červeného kríža navštevovali chorých občanov, najmä staršieho veku. V osvetovej činnosti robili distribúciu zdravotníckej literatúry, letákov a iných materiálov. Tradičné prednášky neuskutočnili už niekoľko rokov pre neochotu lekárov.
Osobitnou kapitolou ich činnosti bolo darcovstvo krvi. V roku 2002 sa nerobilo hromadné darovanie, pretože transfúzna stanica mala dostatok krvi, ale podľa ich zoznamov volali darcov na odber podľa potreby.
Aj v roku 2002 sa rozvíjala dobrá spolupráca s Dobrovoľným hasičským zborom, organizáciou stomikov a s obecným úradom. Tradičná spolupráca so Základnou školou sa už v minulých dvoch rokoch vytratila pre nezáujem organizovať krúžky mladých zdravotníkov.
Slovenský zväz chovateľov
Výročná schôdza za rok 2001/2002 bola dňa 16. februára 2002. Od tejto schôdze riadil organizáciu Slovenského zväzu chovateľov v Ladcoch výbor v zložení:
Milan Jung, predseda
Anton Haršáni, tajomník
Pavol Kalus, hospodár
Vladimír Kalus st., predseda odbornej komisie
Ivan Ďurikovič, člen výboru
Ing. Karol Horký, revízor
Rokovania výboru v roku 2002 boli zamerané na oblasti chovu čistokrvných zvierat, na rozširovanie členskej základne, vystavovanie zvierat, prípravu krúžku mladých chovateľov, údržbu chovateľských objektov a na obchodnú činnosť. Z týchto úloh sa nedarilo rozširovanie členskej základne a založenie krúžku mladých chovateľov.
Celoslovenský jav znižovania chovu čistokrvných zvierat neobišiel ani ladčiansku organizáciu. Chov čistokrvných zvierat sa z roka na rok znižuje. Z jednej strany to spôsobuje i vysoká cena týchto zvierat pri ich nákupe, ale aj čím ďalej viac narastajúce náklady na zdravotnú starostlivosť. Bez toho je však chov neúspešný.
V organizácii SZCH Ladce 8 chovateľov chová 5 druhov čistokrvných plemien králikov (novozélandský biely, činčila veľká, belgický obor, castorex a nemecký obrovitý strakoš).
Čistokrvným chovom hydiny sa zaoberajú 5 chovatelia, ktorí chovajú plymutky, sasexky a oravky.
1447
Výbor sa staral aj o finančnú stránku organizácie. Orientovali sa na nákup a predaj hydiny. V roku 2002 predali kuričky 10 týždňové 3 700 kusov a morky chovné 1 010 kusov.
Napriek každoročne sa zvyšujúcim ťažkostiam s touto činnosťou vyprodukovali čistý zisk 16 000 Sk.
Poľovnícke združenie „Bukovina“
Poľovnícke združenie „Bukovina“ v roku 2002 obhospodárovalo ten istý revír ako v roku 2001. Vedenie združenia uzatvorilo podľa zákona zmluvy s majiteľmi pôdy a lesov, na ktorých sa nachádza poľovný revír, teda s Obecným úradom v Ladcoch, Lesným družstvom a urbárskym spoločenstvom v Ladcoch, Tunežiciach, Podhorí a Hloži.
V činnosti združenia bola dominantná starostlivosť a ochrana zveri, zimné kŕmenie i ochrana prostredia.
V organizačných otázkach a vo vedení Poľovníckeho združenia „Bukovina“ nenastali nijaké zmeny.
LESNÉ DRUŽSTVO A URBÁRSKE SPOLOČENSTVO
Lesné družstvo a urbárske spoločenstvo Ladce
Medzi najdôležitejšie úlohy LD a Urbárskeho spoločenstva v roku 2002 patrila starostlivosť o mladé porasty. Po obhliadke s hospodárom p. Šperkom pristúpili k preriezke porastov v Bukovine (4,5 hektára) a v Háji (2,5 hektára), kde bude práca pokračovať aj v roku 2003. Aby práce vyšli lacnejšie, dali vyškoliť vlastných pilčíkov v kurze, ktorý absolvovali Jozef Riecky, Jozef Hrehuš, Vladimír Kalus. Súčasne skonštatovali, že tieto práce boli v minulých rokoch dosť zanedbané a niektoré porasty dosiahli už výšku 5 – 6 metrov.
V roku 2001 odišiel z funkcie predsedu Ing. Emil Záhradník, ktorý vykonával aj úlohu hájnika (lesného strážcu). Jeho nástupcom bol menovaný Jozef Jesenský.
V roku 2002 sa pripravoval nový Lesný hospodársky plán (2003 – 2012). V tej súvislosti sa uskutočnila taxácia lesných porastov, ktorú vykonali štátni pracovníci. Takéto označenie urobili v časti Bukovina a Dielec. Sporné hranice so susedmi Hloža a Podhorie sa riešili čiastočne a definitívne rozhodnutie sa odložilo na rok 2003.
Výrub bol v roku 2002 plánovaný v časti Bukovina na celkovej výmere 27 hektárov s ťažbou 437 m3. Označenie stromov určených na výrub sa robilo pred štyrmi rokmi, výrub sa však vo väčšine nechal až na rok 2002.
1448
Oneskorenie zapríčinila v prvej časti roka nepriaznivá zima (veľa snehu), oneskorená jar a nízka cena drevnej hmoty. Osobitne ťažko sa predáva breza, hoci má nízku cenu. Lepšie sa zúžitkoval ťažený buk.
V prvej polovici roku 2002 predstavenstvo Lesného družstva a urbariátu dostalo ponuku od obchodnej spoločnosti AMV Žilina na predĺženie zmluvy na prenájom budovy – obchodu s potravinami. Ponuku v tom istom čase dal aj obyvateľ Ladiec Jozef Daňo. Po rokovaniach s oboma záujemcami rozhodlo predstavenstvo predĺžiť zmluvu spoločnosti AMV na ďalších 10 rokov. Po podpísaní zmluvy bude ročný nájom 300 000 Sk.
Koncom jesene 2002 sa urobil náter mladých stromkov v časti Bukovina a Dielec prípravkom Repelent proti obhrýzaniu stromkov srnami, jeleňmi a muflónmi.
V roku 2002 Lesné družstvo Ladce predĺžilo zmluvu so Štátnymi lesmi na ďalších 10 rokov na využívanie lokality Prevrat v kat. území Košecké Podhradie.
V tomto roku umiestnili lapače na kôrovca (feromónovými sáčkami).
Vedenie LD a US:
Vladimír Kalus, predseda
Milan Bystrický, podpredseda Urbárskeho spoločenstva
Ferdinand Štefanec, podpredseda Lesného družstva
Margita Kantoríková, hospodárka Urbárskeho spoločenstva
Božena Majeríková, hospodárka Lesného družstva
Anna Koyšová, členka predstavenstva
Ondrej Hriadel, člen predstavenstva
Dozorná rada:
Marián Kováčik, predseda
Jozef Jesenský, člen
Oľga Binková, členka
Lesné družstvo a urbárske spoločenstvo Tunežice
V roku 2002 malo Urbárske spoločenstvo v Tunežiciach 100 členov, Lesné družstvo 87 členov.
Obe organizácie viedol výbor:
Miroslav Kvasnica, predseda
Ján Mikuška, podpredseda
Víťazoslav Kalus, tajomník
Dana Letková, pokladníčka
Jozef Mikuška, člen výboru
Milan Mihálik, člen
Revízna komisia: Jozef Češko
1449
František Letko
Odborným lesným hospodárom bol Ing. Vladimír Hojdík.
V roku 2002 podľa Lesného hospodárskeho plánu robili ťažbu dreva v Kališti (103 m3). Pre potreby členov ťažili guľatinu (12 m3) a palivové drevo (28 m3). Pre nepriaznivé počasie nestačili dorobiť prerezávku v lokalite Brezová.
V roku 2002 ukončili vybavovanie reštitučnej náhrady za pozemky, ktoré boli vyvlastnené v roku 1964 pre Slovenské kameňolomy a štrkopiesky Žilina. Náhradu za celkom 12 hektárov vyplatili členom podľa veľkosti členského podielu.
Uskutočnilo sa rokovanie so Slovenskou správou ciest a podpísala sa kúpno-predajná zmluva na pozemky pod diaľnicu (5 hektárov).
Koncom jesene 2002 víchrica spôsobila škodu na ihličnatých porastoch – asi 155 stromov (150 m3).
Koncom roka pripravili podklady na vyhotovenie Lesného hospodárskeho plánu 2003 – 2012.
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO KOŠECA A VÝROBNÉ STREDISKO LADCE
Stanovené úlohy vo výrobe tohto družstva vychádzali z prijatých uznesení na výročnej členskej schôdzi, ktorá sa konala 8. marca 2002 v Ladcoch.
Aj rok 2002 sa niesol v znamení snáh znížiť dôsledky ekonomických deštrukcií zo začiatku deväťdesiatych rokov. V myslení a konaní poľnohospodárov komplexu PD Košeca rezonovali aj otázky týkajúce sa budúceho vstupu do Európskej únie a dôsledkov pre poľnohospodárov. Všetkých výrobných stredísk sa v roku 2002 týkalo znižovanie dotačných prostriedkov, zvyšovanie cien vstupov do výroby a čiastočne i nepriaznivé počasie vplývajúce na rastlinnú výrobu a nepriamo i na výrobu živočíšnu.
Družstvo hospodárilo na pôdnom fonde o výmere 3 112 hektárov, z toho 1 137 ha ornej a 1 975 ha trvale trávnatých plôch. Na tejto výmere zabezpečovali úlohy potrieb živočíšnej výroby, výroby sena, senáže, siláže ako aj výrobu osív a kŕmneho obilia a ostatných plodín.
Zastúpenie jednotlivých plodín na ornej pôde bolo nasledovné:
pšenica ozimná
365 ha
1 268 ton
80,8 %
raž
63 ha
152 ton
69,0 %
jačmeň ozimný
89 ha
176 ton
35,1 %
jačmeň jarný
19 ha
52,9 ton
80,2 %
OBILOVINY spolu
536 ha
1 649,7 ton
70,0 %
repka ozimná
132 ha
214 ton
64,7 %
horčica
15 ha
11,9 ton
79,3 %
kukurica silážna
132 ha
4 936 ton
98,0 %
miešanka
57 ha
1 211 ton
102,0 %
lucerna
48 ha
1 619 ton
120,0 %
1450
ďatelina
37 ha
769 ton
115,5 %
ďatelinotrávy
122 ha
1 911 ton
75,1 %
Uvedený prehľad dosiahnutých úrod za rok 2002 bol do značnej miery ovplyvnený zhoršenými klimatickými podmienkami a to podmáčaním a ľadovcom.
Stavy hospodárskych zvierat k 31. decembru 2002 boli takéto: hovädzí dobytok celkom 1 085 kusov, z toho 501 dojníc. Stav ošípaných 1 357 kusov, prasníc 38. Ovce chovali v celkovom počte 684 kusov, stav bahníc 302 kusov.
Pri hodnotení dosahovanej úžitkovosti dojníc sa zaznamenal nárast z 4 219 litrov na dojnicu a rok na 4 302 litrov. Najlepšie bolo stredisko Horná Poruba (celkom 4 716 litrov na dojnicu) a na druhom mieste stredisko Ladce (4 690 litrov). Ladčianske stredisko zvýšilo dojivosť v porovnaní s rokom 2001 o 533 litrov. Rozhodujúca pre ekonomiku družstva je realizačná cena za 1 liter mlieka. V Košeci to bolo 9,69 Sk a v stredisku Ladce 9,59 Sk. Nákladovosť na výrobu jedného litra mlieka bola v Ladcoch najnižšia – 10,68 Sk. Náklady na výrobu litra mlieka za celý podnik v roku 2002 sú však 12,60 Sk.
V družstve v roku 2002 odchovali 406 teliat, z toho v stredisku Ladce 82 kusov.
Chov ošípaných sa zabezpečoval v strediskách Košeca, Ladce a Košecké Podhradie. Košeca s chovom prasníc (45) vyrobila celkom 597 odstavčiat, čo je na prasnicu iba 13,26 kusa. Priemerný prírastok vo výkrme bol v Košeci 0,65 kg, v Ladcoch 0,58 kg a v Košeckom Podhradí 0,83 kg.
V chove oviec dosiahli výrobu syra na bahnicu priemerne 19,47 kg. Personálne zmeny pri chove oviec urobené v roku 2002 sa osvedčili a situácia v produkcii sa značne zlepšila.
Výsledky, ktoré sa dosiahli na jednotlivých strediskách vo finančnom vyjadrení (v zátvorke rok 2001 v Sk):
Košeca
- 3 720 000 Sk
(- 1 317 000)
Ladce
- 1 499 000 Sk
(- 715 000)
Ilava
- 2 383 000 Sk
(- 2 769 000)
Košecké Podhradie
- 3 502 000 Sk
(- 3 330 000)
Horná Poruba
- 2 000 000 Sk
(- 1 915 000)
Stavbári
+ 1 076 000 Sk
(+ 235 000)
Služby
+ 274 000 Sk
(+ 207 000)
Bitúnok
+ 5 432 000 Sk
(+ 3 630 000)
Celé družstvo
+ 50 000 Sk
(- 524 000)
Uvedené výsledky, najmä však celková bilancia družstva, sú za posledných 12 rokov najlepšie, čo ukazuje na pokračujúcu konsolidáciu podniku.
Celkové vedenie Poľnohospodárskeho družstva Košeca zaobstarávalo predstavenstvo, ktoré na svojich zasadaniach riešilo otázky organizácie práce v jednotlivých prevádzkových jednotkách, personálne a ekonomické otázky.
Na konci roka 2002 malo družstvo dovedna 429 členov, z toho pracujúcich 110.
Stav pracujúcich členov a pracovníkov bol 150 (z toho 40 zamestnancov). Podľa vzdelania 6 vysokoškolského vzdelania, 26 s úplným stredným
1451
odborným vzdelaním, 92 so stredným odborným a 26 so základným vzdelaním.
Najviac pracovníkov bolo na mechanizačnom oddelení (32), na správe 14 pracovníkov. Stredisko Ladce zamestnávalo 13 ľudí, čo je o jedného menej ako v roku 2001.
V roku 2002 prijali 24 pracovníkov, podnik opustilo 37 zamestnancov.
V celkovej ekonomike družstva bolo zaujímavé sledovať tržby, kde dochádzalo v porovnaní s rokom 2001 k dosť veľkým zmenám.
Tržby z rastlinnej výroby zostali približne na rovnakej úrovni (6,5 milióna korún). Tržby za výrobky živočíšnej výroby sa zvýšili asi o 2 milióny korún (na 18 540 000 SK). Tržby za zvieratá sa naopak o celý milión znížili a tržby z nepoľnohospodárskej výroby o milión zvýšili. Tržby z pomocných činností zostali v roku 2002 na rovnakej úrovni ako v roku 2001.
Z výsledkov roku 2002 vychádzajú úlohy pre rok 2003, kde okrem zlepšenia priamej poľnohospodárskej výroby plánujú niekoľko významných investícií, najmä dokončenie rekonštrukcie bitúnku podľa európskych noriem.
POPIS OBCE
(dodatok k zápisu v kronike k strane 10. – 19.)
Obec Ladce sa nachádza v tzv. Považskom podolí. Je to druh územia pozdĺž Váhu, z toho Ilavská kotlina (zhruba územie od Púchova po Trenčín) sa tiahne od juhozápadu k severovýchodu. Jej pretiahnutý tvar naznačuje, že na jej formovaní sa podielala orózia Váhu a pozdĺžne i priečne zlomy.
Plochu tvoria treťohorné uloženiny s pokrovcom riečnych náplav Váhu a jeho prítokov. Hydrografickou osou je Váh, ktorý pred výstavbou vodných diel často menil svoje koryto a vytváral štrkové sihote. Terasové náplavy Váhu a náplavové kužele jeho prítokov tvoria významný zdroj podzemnej vody.
Priľahlé Strážovské vrchy vystupujúce východne od Ilavskej kotliny sú morfologicky členitým pohorím odrážajúcim zložitú geologickú stavbu. Sú členené na viaceré geomorfologické podcelky tvoriace pahorkatiny, vrchoviny až hornatiny.
. Výškový rozdiel medzi nivou a najvyššími vrchmi je 200 – 500 m. Nadmorská výška Ladiec je 250 m n. m., stred Tunežíc 247 m n. m., vrch Butkov má 765 m n. m., Kalište 675 m n. m. a Dúbrava 547 m n. m.°Strážovské vrchy majú vo vzťahu k vážskej nive, čo je aj územie obce Ladce, priemerný sklon svahov 10 stupňov – 15 stupňov, vápencové (Kalište, Butkov) až 40
Pôda, pôdne typy
Katastrálne územie Ladiec sa rozkladá v Považskom údolí a na svahoch Strážovských vrchov. Niva Váhu je vyplnená karbonátovými a nekarbonátovými aluvivičnými sedimentami. Tieto sú vo väčšine štrkovité, kamenisté a iba na povrchu obsahujú jemnozem. Z pôdnych typov sú
1452
v chotári obce najviac rozšírené fluvizeme, teda mladé pôdy vyvinuté z nivných sedimentov.
Na pravom brehu kanála a Váhu prevládajú pôdy štrkovité, piesočnaté a hlinitopiesočnaté. Na ľavom brehu Váhu a kanála pôdy piesočnato-hlinité až hlinité. Pod povrchom majú štrkovité podložie. Vďaka väčšiemu podielu jemnozeme a humusu môžu byť využívané ako orná pôda.
Pod svahom Strážovských vrchov sú väčšie plochy úrodných kvalitných hlinitých fluvizemí, ktoré majú hrubší povrchový humusový horizont.
Flóra a fauna
V dávnej minulosti, pred pôsobením človeka, boli na území Vážskej nivy lužné lesy. V Strážovských vrchoch rôznorodá flóra pozostávala z dubových, bukových, jedľových a borovicových lesov.
Činnosťou človeka boli niektoré typy vegetácie nahradené ornou pôdou. Na stanovištiach niekdajších lužných lesov sú dnes obilniny a okopaniny. Z lužnej vegetácie sa zachovali iba jelšiny pri potokoch a okolo Váhu. Vegetácia na úpätí Strážovských vrchov má i napriek tlaku človeka takmer prírodný charakter.
Z listnatých je najrozšírenejší buk. Časť Bukovina je takmer celá buková a hojne sa vyskytuje i v ďalších lokalitách. Dub sa vyskytuje najmä na južných svahoch Butkova a Kališťa, v ladeckom Háji a v Brezinkách. Lipa, breza, jaseň, javor a brest sa vyskytujú len ojedinele. Hrab sa vyskytuje väčšinou ako mladý porast, ale nájde sa aj veľa starých krásne pokrútených a machom obrastených hrabov. Z ihličnanov je najrozšírenejší smrek obyčajný. Najviac smrekov rastie v Dielci, ktorý možno označiť za čisto smrekovú horu. Potom sú to severné úbočia Kališťa, menšie skupiny smrekov rastú v Butkove a na juhovýchodnom okraji Bukoviny blízko Dehetníka. Roztrúsené sú po celom Záhorí.
Z krovín sú tu rozšírené liesky, baza čierna, trnka, ruža šípová, borievka obyčajná. V máji a júni sú lúky pokryté pestrým kobercom tráv a kvetov, z ktorých najvzácnejšie sú ľalia zlatohlavá, kozia brada, klinčeky, lykovec voňavý. V lete sú dôležitou súčasťou lesov huby.
Ladecké Záhorie je dobre sprístupnené sieťou kamenných ciest, ktorých generálnu opravu urobili v roku 1999. Z hľadiska využitia tohto územia ako prímestskej rekreácie má pre Ladce veľký význam.
Táto oblasť sa aj skutočne stala obľúbeným miestom rekreácie Ladčanov. Lúčkovský potok urobil prielom medzi vrchmi Butkovom a Kališťom a popri ňom vznikla cesta do ladčianskeho Záhoria. Táto dolinka je neprejazdná a má malebný, komorný charakter.
V minulosti slúžila ako zdroj dreva, sena, pasienkov a časť sa dokonca obrábala. Na viacerých miestach boli postavené koliby pre dobytok a pastierov v letnom období. Dnes sú tu zase malé rekreačné chaty, ktoré vznikli dosť živelne a neorganizovane.
Cesta do Záhoria vedie cez Horné Ladce, osadu, ktorá vznikla okolo Lúčkovského potoka. Na úpätí Kališťa vzniklo malé kopaničiarske osídlenie. Odbočkou z tejto cesty sa dostaneme do areálu kameňolomu Butkov. Cesta
1453
potom vedie spomínaným prielomom medzi Kališťom a Butkovom, okolo Lúčkovského potoka, ktorý vytvára v tomto mieste krásnu a dosť hlbokú roklinu.
Pri „môstku“ ponad Lúčkovský potok sa začína ladecké Záhorie, ktoré sa z tohto miesta rozbieha dvoma smermi, okolo dvoch prítokov Lúčkovského potoka. Jeden - kratší, pramení pod Bukovinou a preteká po severnej strane smrekového Dielca. Druhý - dlhší, pramení až v Kútnej a obteká Dielec z južnej strany. Oba vytvárajú divoké rokliny s popadanými tlejúcimi stromami a vodnými kaskádami.
Najväčším masívom je Bukovina, ktorá celá patrí do ladčianskeho chotára a jej úpätia siahajú od belušsko – hložských lúk na severe po Košecké na juhu.
Najkrajší výhľad je z lúky Drcová, ktorá je medzi Butkovom a Bukovinou a poskytuje nádherný výhľad východným smerom na vrchy Veľká a Malá Málenica a vrch Rohatín s bielymi útesmi vápencových brál.
Z Drcovej sa dá chodníkom zísť až na cestu k Mojtínu. Z juhozápadných svahov Veľkých lúk medzi Dielcom a Bukovinou je zase krásny výhľad na Považie a Biele Karpaty.
Žltá turistická značka vedie zo Železničnej stanice Ladce, cez Horné Ladce k „môstku“, popod Dielec, cez Obešenec, Strúčkovú, okrajom najväčšej ladčianskej lúky Dehetníka, na Pohradské lúky a ďalej do Košeckého Podhradia. Komplex Podhradských lúk je jedným z najkrajších a najrozsiahlejších lúčnych plôch v Strážovských vrchoch. Rozprestierajú sa od Košeckého Podhradia cez Prevrat popod Rohatú skalu – vápencové bralo, cez Mráznicu až po cestu Beluša – Mojtín.
Cesta na Mojtín je už mimo ladčianskeho katastrálneho územia, ale svojimi prekrásnymi tiesňavami nazvanými Vrátami a kúpeľnou osadou Belušské Slatiny, je ľahko pešo dostupnou rekreačnou oblasťou Ladčanov. Aj obec Mojtín, Košecké Podhradie či Zliechov s najvyšším vrcholom Strážovskej vrchoviny – Strážovom, sú odtiaľto pre zdatného turistu ľahko dostupné.
LADCE A OKOLIE V OBDOBÍ PRAVEKU AŽ VČASNÉHO STREDOVEKU
(dodatok k zápisu v kronike k strane č. 20)
Keď sa zahĺbime do obdobia praveku zistíme, že nielen územie našej obce, ale aj bezprostredné okolie bolo osídlené už v dobe, keď na toto územie vstúpili prví lovci mamutov a sobov v období mladého paleolitu. Na území Ilavskej kotliny sa nachádzajú pamiatky, ktoré hovoria o významnom podiely tohto regiónu na skultúrňovaní krajiny, jej bohatom osídlení pred mnohými tisícročiami. Najnovšie výskumy (Bolešov, Nemšová, Púchov) dokumentujú, že ani mladopaleolitickí lovci (asi pred 20 až 15 tisíc rokmi) sa tomuto územiu nevyhýbali.
1454
Aj keď priamo z Ladiec ani najbližšieho okolia nie sú doložené sídliská lovcov mamutov a sobov a ani prvých roľníkov, v Ilave sa našla brúsená kamenná sekera, v Beluši medenná sekera s vejárovito rozšíreným ostrím, v Dolných Kočkovciach zase medenná sekera s krížovým ostrím.
Prvé, skutočne priamo zistené najstaršie nálezy v blízkosti Ladiec, pochádzajú až zo staršej doby bronzovej (1900 – 1550 pred n. l.). Pri kopaní kanála pre vodnú elektráreň cez chotár Hlože sa 1. júna 1935 objavili dva hroby skrčencov. Našli sa pri nich dôležité bronzové ozdoby: ihlica, nákrčník, záušnice tzv. sibiňského typu a dve malé náušnice vyrobené z tenkého zlatého drôtu. Tretí hrob sa objavil 40 metrov od prvých dvoch. Bola v ňom časť lebky a tri bronzové záušnice. Ostatná časť kostry sa nezachovala.
O rok neskôr - v roku 1936 - sa podobné hroby našli aj v Púchove a bolo teda zrejmé, že už nejde o náhodilé nálezy, ale o súvislejšie osídlenie územia v mladšom veku staršej doby bronzovej ľudom unetickej kultúry, ktorý sem prišiel z územia severovýchodnej Moravy.
Na určitú dobu sa toto územie odmlčalo, až do príchodu prvých osadníkov lužickej kultúry. Je to už obdobie tzv. popolnicových polí, pretože zanechali ohromné žiarové pohrebiská, ktoré často presahujú niekoľko hektárov (Púchov, Ilava – Porubská dolina).
O niečo menšie, ale významné pohrebiská sa našli i v Košeci, Beluši a v Ladcoch. Začiatkom 30-tych rokov 20. storočia sa objavilo niekoľko žiarových hrobov pri regulovaní riečiska Lúčkovského potoka. Hroby boli v hĺbke 120 – 140 cm a okrem nádob sa tu objavili aj pekné bronzové ozdoby. Boli to ihlice na spínanie odevu s guľovitými hlavicami a vrúbkovaním zdobenými kŕčikmi. Ďalšia ihlica mala kyjovitú hlavicu. Posledným nálezom bol šperk s dvoma ružicami na koncoch a v strede so stočenou špirálou.
Podobné hroby sa zistili opäť v roku 1939 pri stavbe cesty do cementárne – iba 15 metrov od predchádzajúceho náleziska. Pomerne veľké pohrebisko je i neďaleko ladčianskeho chotára v Podhorí, ktoré objavili na poli roľníka Jána Ľahkého. Toto nálezisko je asi z 9. storočia pred n. l. z mladšej doby bronzovej.
Ľud lužickej kultúry sa v severnej časti Slovenska usadil natrvalo a prežíval tu ešte aj v staršej (700 – 400 pred n. l. ) i na začiatku mladšej doby železnej (400 – 0 pred n. l.). Pod vplyvom keltského etnika, ktoré sa koncom 5. storočia pred n. l. začalo usadzovať na rovinách juhozápadného Slovenska a neskôr prenikalo i do našich častí územia sa postupne menil charakter materiálnej kultúry tunajšieho ľudu. Tak v priebehu 3. – 2. storočia pred n. l. vznikla tzv. púchovská kultúra, ktorá reprezentuje osídlenie severného Slovenska až po koniec 2. storočia n. l. Názov je podľa Púchovskej skaly, ktorú skúmal koncom 19. storočia barón Hoening. V rozpätí týchto asi piatich storočí nastal nebývalý rozvoj našej oblasti. Budovali sa nové sídliská, veľké opevnenia i menšie hrádky. Nachádza sa veľké množstvo výrobkov zo železa, bronzu, ale aj zlaté, strieborné a medené mince, ktoré sa razili priamo v strediskách púchovskej kultúry.
Okrem nálezov rôznych mincí z tohto obdobia v lokalitách Liptova, Oravy, Púchova a inde sa našli mince aj na okolí Ladiec. Najdôležitejším príspevkom k poznaniu a najmä k rozšíreniu územia používania týchto mincí
1455
bol poklad, ktorý našli hľadači pokladov na Hradišti (Nozdrovice – Tunežice). Obsahoval viacero typov mincí, medzi ktorými bolo 10 – 12 kusov typu Divinka (prvé nálezy pri obci Divinka). Okrem nich sa tu objavili dve tetradrachmy o vysokej hmotnosti a kvalitnej razbe. Podobné sa našli aj v ďalších lokalitách púchovskej kultúry. Jeden z nálezov v Hradišti má na averze náznak nápisu CA, ktorý sa ako CAT vysvetľuje ako skratka názvu Kotínov, považovaných za hlavných predstaviteľov púchovskej kultúry. Ich premiestnením do Panónie koncom 2. storočia n. l., počas markomanských vojen, zaniká aj samotná púchovská kultúra.
Predpokladá sa, že mince typu Divinka sa razili podľa vzoru pražských kvinárov prichádzalo by teda do úvahy obdobie ich razenia 45. – 35. rok pred n. l. Tomuto dátu nasvedčuje aj nález mladšej rímskej republikánskej mince z Nozdrovíc, ktorá pochádza približne z roku 48 pred n. l.
Samotné Hradište v Nozdroviciach, ale aj najbližšie okolie zasahujúce do chotára Tunežíc, je známe už dávno. Začiatkom tridsiatych rokov dvadsiateho storočia sa tu nachádzali črepy z nádob púchovskej kultúry, ktoré sa potom dostali do Slovenského národného múzea v Martine. Opakované prieskumy Šarloty Križanovej na tomto opevnení opätovne prinášali nálezy keramiky púchovskej kultúry, ktoré sa nachádzali na viacerých miestach, niekedy v hĺbke 90 cm. Bola tam silná kultúrna vrstva premiešaná črepmi aj zvieracími kosťami. Črepy pochádzali najmä z nádob s drsným povrchom vyrobeným vo voľnej ruke a zdobených zvislými ryhami (tzv. hrebeňovaním). Našli sa však aj zlomky veľmi jemnej na hrnčiarskom kruhu vyrobenej keramiky ako aj črepy z grafitových nádob, ktoré mali zosilnený okraj a telo taktiež zdobené zvislým hustým hrebeňovaním. Okrem črepov z nádob sa vtedy našlo aj niekoľko plochých praslenov (zotrvačníkov z vretien) vyrobených z črepov nádob a jedno rozbité hlinené závažie ihlancovitého tvaru.
Aj pri neskorších výskumoch na Hradišti a v jeho bezprostrednom okolí sa nachádzali tiež podobné zlomky nádob. Najmä výrazné okraje grafitových sitúl, ale aj z tela grafitových nádob zdobených hustým hrebeňovaním, črepa z veľkých mís s okrajmi zahrnutými dovnútra, črepy zdobené plastickým ornamentom v tvare polmesiaca a iné. Sídlisko nachádzajúce sa na západnej, juhozápadnej a juhovýchodnej strane opevnenia patrí k najväčším sídliskám púchovskej kultúry v tejto oblasti. Zrejme malo dlhé trvanie, najmenej počas celého 1. storočia pred n. l. až do prvých desaťročí nového letopočtu, keď bolo spolu s hradiskom zničené počas vpádu Germánov, ktorí zapríčinili prerušenie vývoja púchovskej kultúry práve v období jej najväčšieho rozvoja.
V ďalšom období je pre nás zaujímavá prítomnosť Rimanov v oblasti stredného Považia. Jedným z dôkazových nálezov je železná dýka rímskeho dôstojníka, ktorú našli v chotári obce Tuchyňa. Je dôkazom pohybu rímskych légií v oblasti, či už v súvislosti so spomínaným premiestnením Kotínov do oblasti Panónie, prípadne v súvislosti s obsadením Karpatských priesmykov, ktoré nariadil po víťazných bitkách légií na rozhraní rokov 179/180 rímsky cisár Marcus Aurelius, aby zabránil úniku Kvádov na sever.
Osídlenie v ďalšom období na tejto strane Váhu máme doložené až oveľa neskoršie. V najbližšom okolí Ladiec sú to až najstaršie slovanské nálezy z 8. – 9. storočia. Predovšetkým územie susednej Beluše je posiate
1456
slovanskými mohylami, kde sa v 50 – 60 rokoch zistilo do 85 mohýl na siedmych miestach.
Priamo z územia Ladiec pochádza jeden železný hrot oštepu, ktorý sa našiel v riečisku Váhu. Je uložený v zbierkach Slovenského národného múzea v Martine. Podľa chronológie vypracovanej prof. Ryttkayom Dr. Sc., môže pochádzať z obdobia slovanského osídlenia tohoto územia v časovom určení používania od 8. – do 11. storočia. Celková dĺžka hrotu je 23 cm, má úzky list a dlhšiu tuľajku pre osadenie násady.
Možno je len otázkou času, kedy sa aj priamo v Ladcoch nájde viac dôkazov o slovanskom osídlení. Hovoria za to nálezy, ktoré pochádzajú z Hlože z 9. storočia. To isté možno povedať o nasledujúcom období včasného stredoveku. V roku 1930 sa v tehelni v Nozdroviciach našlo množstvo materiálu jemne vypracovaného z nádob zhotovených na hrnčiarskom kruhu. Okrem toho železný krúžok, nožík, kúsky tuhy a skloviny, škrabadlo z kremeňa, rydlo z jaspisu i množstvo zvieracích kostí.
Ide zatiaľ o jediný nález stredovekého materiálu v okolí Ladiec, preto aj časové posunutie vzniku obce do staršieho obdobia ako je druhá polovica 15. storočia je reálne.
FARNOSŤ KOŠECA, STAVBA KOSTOLOV
(dodatok k zápisu v kronike k strane č. 36)
Ladčania a Tunežičania patrili oddávna do farnosti Košeca. Kanonická vizita farnosti Košeca z 9. októbra 1797 uvádza, že táto farnosť je veľmi stará a o roku jej zriadenia niet zmienky. Prvá zmienka sa nachádza v desiatkových účtoch v rokoch 1332 – 1337, podľa ktorých košecký farár zložil milodar 23 grošov.
Schématizmus z roku 1779 uvádza, že okrem mestečka Košeca sa do farnosti počíta šesť filiálok: Nozdrovice, Tunežice, Ladce, Veľké Podhradie, Malé Podhradie a Kopec.
Podľa tohoto prameňa majú Tunežice (v roku 1779) cintorín s krížom, v strede dediny sa nachádza drevená zvonica s 90 kilogramovým zvonom. Ladce majú kostol a v dedine sa nachádza drevená vežička so 120 kilogramovým zvonom a majú tiež cintorín s krížom.
Prvý farský kostol
I keď sa v spomínaných účtoch o kostole nehovorí, domnievame sa, že keď bola farnosť, musel byť aj kostol.
Počas reformácie v 16. a 17. storočí slúžil kostol evanjelikom, potom opäť katolíckej cirkvi. Pri obnove kostola najviac pomohla zakladateľka kostola v Ladcoch Judita Motešická, rodená Tolvay z ladčianského panstva (druhá polovica 18. storočia).
1457
Starý kostol bol porušený (statika stavby) po povodni 1635. Bolo ho treba zrúcať a postaviť nový.
Súčasný kostol
Základný kameň bol položený 15. júla 1799. Potom sa urobili základy. Po vyčerpaní 4 000 zlatých od patrónov sa použili peniaze z pokladnice kostola (asi 6 000 zlatých). Keď aj tieto peniaze došli, stavalo sa pomalšie – po čiastkach. Až v roku 1829 – 1830 bol kostol natoľko hotový, že sa mohli konať bohoslužby. Finančné ťažkosti spôsobila najmä drahota počas napoleónskych vojen. Stavba bola napokon dokončená v roku 1833.
Zariadenie kostola použili zo starého, pretože na nové nebolo peňazí. Boli to najmä dva oltáre a kazateľnica. Kostol mal murovaný chórus s organom so šiestimi registrami. Ďalej v ňom boli dva rady lavíc a spovedelnice. Boli v ňom umiestnené relikvie svätého Kríža, s potvrdenou autentickosťou z roku 1749.
V zápise z vizitácie v roku 1830 sa píše, že je postavený z pevného materiálu v barokovo – klasicistickom slohu. Kostol vtedy nemal zvonicu. Zvony sa nachádzali na starej zvonici nad bránou do starého cintorína.
Potom trvalo 18 rokov, kým sa podarilo dostať do kostola nové veci. Zásluhu na tom mal košecký farár Jozef Emanuel (od roku 1846) a patróni, najmä Karol Motešický. Nové zariadenie stálo 3 000 zlatých.
Dňa 29. júna 1864 biskup Augustín Roškováni Kostol v Košeci slávnostne posvätil. Stalo sa tak za prítomnosti veľa kňazov z diecézy a množstva veriacich z farnosti i okolia. Pobožnosti trvali dva dni (za veľkého vytrvalého dažďa).
Kostol Svätého Valentína v Ladcoch
(k časti obecnej kroniky na strane 36)
Okolo roku 1716 sa v Ladcoch spomína súkromné oratórium baróna Ferdinanda Fefferchofena, kam neprávom chodili slúžiť omše trinitári z Ilavy. V roku 1728 sa uskutočnila vizitácia tohto zariadenia a po jeho zhliadnutí dali súhlas, aby sa tam mohli slúžiť omše. Veriaci z Ladiec však museli i naďalej chodiť do Košece.
Až v polovici osemnásteho storočia dala manželka (vdova) Judita Motešická pri novopostavenom kaštieli pristaviť kostol k úcte svätého Valentína.
Dňa 20. júla 1760 ho počas slávnostného obradu konsekroval (posvätil) gróf Anton Révay, novomestský prepošt, konsekrovaný biskup Millevitánsky a svätiaci biskup Ostrihomskej diecézy.
V tomto kostole sa slúžila omša dvakrát do roka a to na deň patróna sv. Valentína (14. februára) a potom na deviatu nedeľu po Duchu Svätom.
1458
V tento deň sa na omši mohli zúčastniť aj veriaci z Ladiec a Tunežíc. Kostol bol udržiavaný patrónmi – Motešickými a potom rodinou Adolfa Schenka 500 zlatými ročne.
Vizitácia z roku 1830 popisuje vtedajší stav kostola v Ladcoch takto:
Kostol v Ladcoch je spojený s kaštieľom. Je postavený z pevného materiálu, uzavretý, steny sú pevné a silné. Strecha bola nanovo pokrytá šindľom v roku 1792 a ozdobená krížom. Nemá vežu, pretože vo vchode do kaštieľa je postavená vežička, v ktorej je asi 80 kilogramový zvon a panské hodiny.
Kostol má dva oltáre, väčší – hlavný je zasvätený svätému Valentínovi. Má šesť svietnikov, menza je celá mramorová a k oltáru sú urobené stupne. Bohostánok na hlavnom oltári je z mramoru a v ňom cimbórium.
Menší oltár je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému a je z dreva. V kostole sú lavice v dvoch radoch. Večné svetlo visí na svätyni. Kostol má dve nádoby na svätenú vodu, jednu medenú a druhú mramorovú. Nemal krstiteľnicu. Na ľavej strane je k múru pripevnená kazateľnica. Oproti oltáru je drevený chórus s organom so siedmimi registrami. Kostol má sakristiu a nad ňou bolo oratórium pre panstvo.
Kostol je postavený v rokokovom slohu s bohatým zariadením z polovice 18. storočia. Vymaľovaný je iluzívnou maľbou. Oltár, kazateľnica a organová empora s vyrezávaným parapetom a organovou dvojdielnou skriňou sú prácou jedného rezbára.
20. storočie
V roku 1925 sa kaštieľ s parkom i kostolom dostáva do majetku Rádu milosrdných sestier svätého Vincenta z Pauly. O kostol sa dobre starajú a sprístupňujú ho i veriacim z Ladiec. Po zrušení kláštora v roku 1950 sa kaštieľ dostáva do rúk Vorošilovových závodov (ZŤS) Dubnica nad Váhom ako ubytovanie učňov a zamestnancov závodu, potom Vojenskému útvaru Ministerstva vnútra. Kostol je zavretý a jeho zariadenie sa znehodnocuje.
Obrat nastal v roku 1968. Rada MNV v Ladcoch prerokovala žiadosť občanov o znovuotvorenie kostola. Keďže sa kostol nachádzal na pozemku Osobitnej učňovskej školy, ktorá podliehala KNV Banská Bystrica, bolo treba aj súhlas KNV. Ten s otvorením kostola súhlasil a kostol po opravách a úpravách napokon otvorili.
Renovácia väčšieho rozsahu sa uskutočnila až v roku 1992, kedy prišla na rad podlaha, výmena lavíc, chóru, fasád kostola atď.
Ekonomický vzťah ku Košeckej fare
Občania Ladiec a Tunežíc pravidelne prispievali na udržovanie kostola a fary v Košeci. Boli to napr. zbierky, tzv. cirkevné dane a príspevky obecného úradu. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 19. storočia prispievali na plat organistu 20 zlatými, na drevo a vykurovanie 20 – 25
1459
zlatými, na rôzne opravy bytu organistu, kostola, zvonice v roku 1881 100 zlatými.
Osobitný bol vzťah rodu Motešických, ktorí pred výstavbou kostola v Ladcoch, ale i po nej, prispievali značnými sumami na prevádzku kostola v Košeci.
Podobne to bolo i v rokoch 20. storočia. Po roku 1990 prispieva na obnovu sakrálnych pamiatok značnými sumami i Obecný úrad v Ladcoch a to priamo v Ladcoch a Tunežiciach, ale i pre potreby košeckej fary.
Prehľad významnejších kňazov
Od polovice 14. storočia až do dnešných čias sa zo záznamov cirkvi dal vybrať takýto zoznam kňazov pôsobiacich na Fare v Košeci:
Mikuláš (1332)
Andrej (1509 – 1519)
Ján Ugrocénus (v roku 1561 prestúpil k protestantom)
Tomáš Bartovič (1672 – 1711)
Pavol Galgócy (1711 – 1712)
Ján Baltazár Magin (1712 – 1717)
Ján Ladislaides (1718 – 1721)
Michal Červjenka (1721 – 1736)
František Ripňanský (1736 – 1749)
Štefan Kolbay (1749 – 1758)
Mikuláš Budinský (1758 – 1802)
Juraj Kulifaj (1802 – 1846)
Jozef Emanuel (1846 – 1890)
Jozef Monček (1890 – 1910)
Jozef Ronchetti (1910 – 1912)
Michal Beňo (1912 – 1918)
Ignác Diera (1918 – 1922)
Dr. Šimon Gallo (1922 – 1939)
Anton Kocúr (1939 – 1959)
Jozef Polčin (1959 – 1992)
Jozef Petrek (1992 – 2002)
Ján Findura (2002)
Z farnosti Košeca pochádza viacero kňazov i celoslovenského významu. Uvádzam niektorých, ktorí sa narodili v Ladcoch alebo v Tunežiciach.
Adam Letko
sa narodil v Tunežiciach 25. mája 1735. Jeho rodičia boli Adam a Barbora. Bol vzdelaný, ovládal latinčinu, maďarčinu, nemčinu a taliančinu. Pôsobil v Trenčíne, Bolešove a v Lednici.
Vojtech Borčický
1460
narodil sa v Ladcoch ako syn urodzeného pána Imricha a Kataríny 14. apríla 1750. V rokoch 1773 – 1777 pôsobil v nitrianskom seminári ako profesor biblických vied a bol doktorom posvätnej teológie. Účinkoval ako profesor aj v Záhrebe, ako kanoník v Nitre a napokon ako veľprepošt vo Vácove, kde aj 10. decembra 1834 zomrel.
Ján Marko
narodil sa 29. marca 1806 v Tunežiciach. Ako kňaz prešiel v roku 1832 do Ostrihomskej arcidiecézy. Prešiel fary v Starej Turej, v Senici, v Lehote a Modranke. Zomrel 1. februára 1879.
Významným kňazom z pohľadu slovenských buditeľov 19. storočia bol (i keď sa nenarodil v Ladcoch) farár v Košeci Jozef Emanuel pochádzajúci z Vrbového. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a Slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom. Bol aj básnikom, prispieval do rôznych slovenských časopisov. Zomrel v Košeci 8. mája 1890. Tam je aj pochovaný pred košeckým kostolom.
1461
1462

 

Rok 2003

 

ÚVOD
V demografickom vývoji sme v roku 2003 nezaznamenali nijaké významnejšie zmeny, iba menej narodených a viac úmrtí ako obvykle.
Politická situácia v obci bola štandardná, podobná z minulých rokov. U strednej a staršej skupiny obyvateľov prevažovala nespokojnosť i apatia, vyplývajúca zo zhoršujúcich sa sociálnych podmienok väčšiny obyvateľov a zvyšujúcich sa cien základných životných potrieb. Výnimku tvorili zamestnanci cementárne, podnikatelia, niektorí zamestnanci v okolí fungujúcich podnikov a ich rodiny. Všetko sa to prejavilo rôznymi spôsobmi, medziiným aj na referende o vstupe do Európskej únie, kde účasť nedosiahla ani 50%.
Reorganizácia štátnej správy pokračovala prenosom kompetencií na obce a začalo sa rušenie okresov a zriadenie Obvodných úradov. Tu vyslovilo nespokojnosť obecné zastupiteľstvo i občania, pretože pre Ladce, ktoré budú okrajovou obcou pre obvod Trenčín, prinesie zložitejšie a nákladnejšie vybavovanie úradných záležitostí.
1463
Obecné zastupiteľstvo riešilo v roku 2003 viacero významných otázok týkajúcich sa života v obci. Boli to záležitosti sociálne, finančné, ekologické i kultúrno-spoločenské. Zaujala otázka vytvárania mikroregiónu z obcí Ladce, Košeca, Horovce, Dúlov. Občania boli rovnako spokojní s prácou Obecného úradu a jeho pracovníkov. Za veľmi dobrú treba pokladať platobnú disciplínu občanov v platení daní z nehnuteľností.
Spoločenské organizácie a spolky neprekročili svoj tieň. Činnosť niektorých z nich bola sporadická, bez koncepcie a cieľavedomosti. Medzi výnimky patrili telovýchovné organizácie, Slovenský rybársky zväz a niektoré ďalšie. Rovnako aj politické strany a hnutia sa v roku 2003 (nevolebný rok) uspokojili s poriadaním a spoluúčasti na niektorých miestnych oslavách a besedách.
Vo výstavbe bol rok 2003 významný najmä preto, že sa začali realizovať (a niektoré i dokončili) stavby za finančné prostriedky vrátené SPP. Bol to menovite obecný vodovod a jeho rozvod v Základnej škole, plynovod, začiatok výstavby tribúny a rozbehnutie výstavby Domu smútku (projekcia a výberové konanie dodávateľa). Mierny pohyb k lepšiemu sme zaznamenali v súkromnej výstavbe rodinných domov, resp. rekonštrukcii starých.
Školstvo tak, ako po minulé roky, trpelo nedostatkom financií. Za zmienku stojí výmena riaditeľa Základnej školy a niektoré organizačné i pedagogické opatrenia na všetkých troch školách.
V kultúrno-spoločenskej oblasti najväčšími počinmi boli: vydanie monografie „Ladce“, oslava 50. výročia postavenia Domu kultúry a Koyšove Ladce. Veľkým problémom bol i naďalej kultúrny dom a finančné náklady na jeho fungovanie i údržbu.
Mimoriadne úspešná bola Považská cementáreň, a.s., ktorá v roku 2003 vysoko prekročila historické výkony vo výrobe i predaji cementu. Veľa urobili i na poli modernizácie techniky a technológií, získali viacero ocenení celoslovenského významu za kvalitu. Významný krok urobili v ekologizácii výroby cementu, modernizácii využívania alternatívnych palív i v sociálnej sfére. Aj spolupráca s obcou bola na obvyklej dobrej úrovni.
Prakticky nič sa nezmenilo v oblasti obchodu a služieb pre občanov. Zostali iba staré obchodné priestory so sortimentom vcelku pre občanov vyhovujúcim.
Osobitnú kapitolu v roku 2003 tvorilo poľnohospodárstvo, ktorého úpadok následkom nevhodných zásahov z vrcholového riadenia štátu je evidentný a aj v uplynulom roku sa prehĺbil. V oblasti lesného hospodárstva osobitný význam mali lesné družstvá a Urbárske spoločenstvá v Ladcoch a v Tunežiciach. Úroveň ich práce bola dobrá.
Túto časť obecnej kroniky napísal kronikár za pomoci obecného úradu, menovite starostu obce, podnikov, škôl, inštitúcií, organizácií a spolkov po dodaní a konzultácii podkladov. Kronika bude prepísaná na počítači, zviazaná za roky 2000 – 2003 s pokračujúcim očíslovaním strán od roku 1999.
Branislav Lipták, kronikár obce Ladce
1464
OBYVATEĽSTVO OBCE V ROKU 2003
Počet obyvateľov obce Ladce sa v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 veľmi nezmenil. Kým na konci roka 2002 mali Ladce 2 604 obyvateľov, v roku 2003 ich bolo 2 572. Z toho bolo 2 127 dospelých a 440 detí a mládeže (do 18 rokov). 5 občanov bolo zbavených svojprávnosti.
Z celkového počtu obyvateľov bolo 39 rómskych občanov (15 detí).
Priemerný vek bol 37 rokov.
V priebehu roka 2003 sa prihlásilo 91 občanov (včítane 21 narodených detí), odhlásilo sa 39.
Zaznamenali sme veľmi nízky počet narodených detí (21) – najnižší, odkedy sa táto evidencia vedie v obecnej kronike. Porovnajme si počty narodených detí za posledných desať rokov:
1993 – 42 detí (19 chlapcov, 23 dievčat)
1994 – 29 (13, 16)
1465
1995 – 22 (14, 8)
1996 – 26 (13, 13)
1997 – 30 (17, 13)
1998 – 27 (13, 14)
1999 – 34 (16, 18)
2000 – 25 ( 7, 18)
2001 – 26 (12, 14)
2002 – 22 (12, 10)
Takmer o 100% oproti roku 2002 sa zvýšil počet občanov, ktorí zomreli. Celkom ich bolo 34, z čoho bolo 18 mužov a 16 žien. Priemerný vek zomrelých bol 64,5 roka, čo je najnižší priemer za posledných 10 rokov. Spomedzi zomrelých občanov bola najstaršia Oľga Zimprichová (91 rokov), Mária Letková (90), Mária Mičudová (89) a Amália Cahelová (89). Najmladší bol Ján Ježo (16), Juraj Kubiš (24) a Jana Galanská (24) – všetci tragicky zahynuli.
Narodené deti
Viktória Košťálová
Adam Kútny
Vladimír Rolín
Daniela Váňová
Milan Bielik
Radoslava Remová
Dominik Košťál
Martina Fusková
Barbora Cvopová
Šimon Porubčan
Barbora Schvandtnerová
Ladislav Štefún
Kristián Števánka
Radovan Krištof
Samuel Hrenák
Matúš Ďurovec
Martina Mlyniská
Daniela Dolinková
Denis Strečko
Patrícia Habánková
Ľudmila Ježová
Zomreli v roku 2003
Mária Mičudová (89)
Karol Minárik (64)
Bohuš Haršáni (49)
Ladislav Kukuliaš (54)
1466
František Daňo (79)
Václav Kucharík (68)
Albín Šedík (78)
Mária Strháková (71)
František Kováč (55)
Jolanka Jesenská (78)
Oľga Kalusová (73)
Štefánia Ďurišová (67)
Ondrej Barica (86)
Ján Ježo (16)
Oľga Zimprichová (91)
Mária Letková (90)
Amália Cahelová (89)
Alžbeta Miháliková (50)
Jozef Kováčik (82)
Ervín Habánek (43)
Juraj Kubiš (24)
Jana Galanská (24)
Jaroslav Adamec (55)
Anastázia Peterková (69)
Daniel Šotkovský (56)
Alojzia Janešíková (74)
Pavol Tupý (57)
Mária Reová (75)
František Letko (83)
Irena Galanská (74)
František Zelík (74)
Jozef Jarošinec (72)
Štefánia Košnárová (52)
Helena Náhliková (84)
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO,
OBECNÝ ÚRAD
Prvé zasadanie obecného zastupiteľstva
Dňa 3. januára 2003 sa v prístavbe Domu kultúry v Ladcoch konalo prvé zasadanie novozvoleného obecného zastupiteľstva. Na tomto verejnom zasadaní sa zúčastnili aj predsedovia politických strán a hnutí, zástupcovia organizácií, spolkov a inštitúcií.
Zasadanie si vypočulo správu podpredsedu volebnej komisie Ing. Emila Záhradníka o výsledkoch volieb do obecného zastupiteľstva a starostu obce. Potom zložil slávnostný sľub starosta obce Ing. arch. Ján Remo a ujal sa vedenia schôdze. Postupne zložili sľub aj poslanci, čo potvrdili podpismi.
Po zložení sľubu si prítomní vypočuli príhovor starostu obce, v ktorom poďakoval predchádzajúcemu obecnému zastupiteľstvu za vykonanú prácu a blahoželal novozvoleným poslancom. Vo svojom prejave pripomenul najmä
1467
zodpovednosť poslancov voči svojim voličom. Ďalej sa zaoberal situáciou v rozpočte, pribúdajúcimi kompetenciami, starostlivosťou o školy, kultúru a budúcimi investičnými akciami v obci.
Ďalší priebeh rokovania bol pre poslancov pracovný. Uskutočnili sa voľby do niektorých funkcií a poverení v obecnom zastupiteľstve.
Za zástupcu starostu zvolili poslanci jednomyseľne Jozefa Daňu. Funkciou sobášiacich boli poverení Ing. arch. Ján Remo, Jozef Daňo a Daniela Hudecová, poslankyňa OZ.
Potom zvolili postupne predsedov komisií obecného zastupiteľstva, ktoré o ďalších členov doplnili na ďalšom zasadaní OZ (uvádzam ďalej).
Okruh činností zástupcu starostu
- Plnenie úloh, ktorými ho poverí starosta.
- Dohľad nad športovým areálom a športovým klubom TJ Tatran.
- Dohľad nad odpadovým hospodárstvom.
- Dohľad nad čistotou a údržbou obce.
- Dohľad nad pripravenosťou a celkovým stavom civilnej ochrany obyvateľstva a nad stavom požiarnej ochrany.
- Dohľad nad čistotou verejných brigádnických prác.
Zloženie komisií obecného zastupiteľstva
Komisia stavebná a životného prostredia
Predseda: Jozef Chovanec
Členovia: Ing. Ľudovít Slávik, Milan Rafaj, Jozef Peterka
Komisia sociálno-zdravotná
Predseda: MUDr. Jarmila Martináková
Členovia: Anna Kacinová, Daniela Hudecová, Margita Kantoríková
Komisia kultúrna, športu, školstva
Predseda: Vladimír Chovanec
Členovia: Branislav Lipták, Marián Justh, Milan Kukuliaš, Július Šedík
Komisia ochrany verejného poriadku
Predseda: Milan Bajza
Členovia: Jozef Fatura, Vladimír Kvasnica, Ľubomíra Porubčanová
Komisia pre časť Tunežice
Predseda: Ján Turzík
Členovia: Bomumil Kvasnica, Ján Abrahámovský, MUDr. Jarmila Martináková
1468
Komisia technická, údržby obce
Predseda: Jozef Fatura
Členovia: František Markuš, František Meliš
Komisia finančná
Predseda: Jozef Daňo
Členovia: Alena Černotová, Margita Miklošiová, Ing. Miroslav Daňo
Obsah zasadaní v roku 2003
Dňa 30. januára 2003 sa konalo ďalšie zasadanie obecného zastupiteľstva. Zaoberalo sa viacerými hospodárskymi a finančnými otázkami. Medzi inými uzneseniami zrušilo komerčnú činnosť Materskej školy – pranie bielizne ako nerentabilnú. Schválili odmeny členom obecného zastupiteľstva – poslancom na 300 Sk za zasadanie, rovnakú sumu predsedom komisií a členom komisií 150 Sk za jedno zasadanie.
Na januárovom zasadaní schválili rozpočet na rok 2003. Pritom konštatovali, že sa negatívne na stanovovaní úloh premietlo prudké zvýšenie cien energií. Poslanci prijali Všeobecne záväzné nariadenie o úhrade za poskytovanú opatrovateľskú službu, ktorá bola delimitovaná na obec.
Zasadanie Obecného zastupiteľstva v Ladcoch dňa 26. februára 2003 bolo naplnené rovnako ako januárové - finančnými otázkami. Zvýšili nájomné prenajímateľom priestorov v Dome kultúry, zaoberali sa nedoplatkami v dani z nehnuteľností a v dani z alkoholu a cigariet. Problémom sa ukázalo financovanie Základnej školy, kde vznikol nedostatok v pokrytí nákladov na elektrinu a plyn. Na záver rokovania poslanci schválili zloženie civilnej ochrany v Ladcoch.
Na základe zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, o zabezpečovaní organizovania jednotiek civilnej ochrany a o zabezpečovaní záchranných, lokalizačných a likvidačných prác, ustanovilo obecné zastupiteľstvo takéto zloženie ŠTÁBU CIVILNEJ OCHRANY pre potrebu obce:
Náčelník štábu: Ing. arch. Ján Remo
Zástupca: Jozef Daňo
Členovia:
Ing. Jozef Mikušinec, Nela Novotná, Daniela Hudecová, Milan Bajza, Jozef Fatura, Ján Turzík, Milan Kukuliaš, Jozef Chovanec, Vladimír Chovanec, Július Šedík
Poriadková jednotka:
Milan Bajza - veliteľ
členovia: Vladimír Chovanec, Vladimír Kvasnica, Miroslav Záhradník, Ľubomíra Porubčanová
Vyslobodzovacia jednotka:
Jozef Chovanec - veliteľ
1469
členovia: Jozef Fatura, Jozef Suchár, Ján Abrahámovský, Milan Kuman, Martin Rolín, František Markuš, Emil Kandráč
Spojovacia jednotka:
Ján Turzík - veliteľ
členovia: Ján Kvasnica, Michal Čechúty, Milan Habánek, Ľubomír Porubčan
Požiarna jednotka:
Štefan Kuman - veliteľ
členovia: František Meliš, Igor Kalus, Marián Markuš, Viliam Petrík, Branislav Král, Juraj Petrík
Zdravotnícka jednotka:
Nela Novotná - veliteľka
členovia: Antónia Pašková, Anna Sláviková, Daniela Hudecová
Mimoriadne zasadanie sa uskutočnilo dňa 5. marca 2003. Obecné zastupiteľstvo malo na programe dva body: z dvoch uchádzačov na prenájom kaviarne v Dome kultúry vybrali Eriku Daňovú a potom schválili komisiu na výberové konanie pre stavbu vodovodu: Ing. arch. J. Remo, Jozef Daňo, J. Turzík, J. Fatura, J. Chovanec, Ing. Kalusová, Ing. Špiaková.
Riadne zasadanie bolo 26. marca 2003 a zaoberalo sa najmä finančnými otázkami, konkrétne zvýšenými výdavkami na základe zvýšenia cien energií. Schválili aj presun 500 000 Sk, ktoré boli pôvodne určené na plynofikáciu, na dofinancovanie prác uskutočnených na cintoríne v roku 2002. Prerokovali spôsob distribúcie monografie Ladce (viď kapitola „Kultúra“ tohto zápisu kroniky).
Ďalšie zasadanie obecného zastupiteľstva bolo dňa 23. apríla 2003. Okrem finančných otázok a odpredaji niektorých pozemkov si poslanci prvýkrát vypočuli informáciu o pripravovanom projekte modernizácie železnice na rýchlosť 160 km/hod na úseku Nové Mesto nad Váhom – Púchov. Poslanci riešili aj havarijný stav striech na Základnej škole a v prístavbe Domu kultúry a zhodli sa na tom, že tieto opravy pre nedostatok finančných zdrojov sa budú musieť riešiť aj s prispením sponzorov. Poslanci obecného zastupiteľstva sa zaoberali aj pripomenutím si 50. výročia postavenia Domu kultúry v Ladcoch a určili rámcový zámer týchto osláv.
Mimoriadne zasadanie obecného zastupiteľstva sa konalo dňa 2. júla 2003. Predmetom rokovania bola pomoc cementárne obci pri niektorých aktuálnych prácach investičného charakteru a pri oslavách 50. výročia Domu kultúry. Zástupcovia cementárne pomoc prisľúbili a dohodli aj ďalší postup pri jej realizácii.
Na zasadaní Obecného zastupiteľstva dňa 11. júla 2003 sa zúčastnil zástupca cementárne Ing. Ivánka s informáciou o projekte – zámere spoluspaľovania tuhých alternatívnych palív v rotačnej peci cementárne.
Podstatou zámeru je využiť separovaný odpad (plasty, textil, papier, kožu a drevo) ako alternatívny zdroj paliva. Tento zámer popri šetrení palivami pomôže aj obci organizovať separovaný zber a tým znížiť objem komunálneho odpadu. Dňa 12. júna 2003 sa konalo verejné posudzovanie tohto zámeru (píšem v kapitole „Životné prostredie“).
1470
Na tomto zasadaní obecné zastupiteľstvo s účinnosťou od 30. júna 2003 odvolalo z funkcie riaditeľku Základnej školy v Ladcoch Mgr. Miroslavu Jankejechovú a na návrh Rady školy vymenovalo Mgr. Dušana Letku s účinnosťou od 1. júla 2003.
Potom sa poslanci oboznámili s architektonickým návrhom budúceho Domu smútku v Ladcoch.
Dňa 20. augusta 2003 obecné zastupiteľstvo prerokovalo správu o hospodárení obce a správu hlavnej kontrolórky obce Ing. D. Kalusovej. Do kultúrnej komisie schválili ďalšieho člena – Júliusa Šedíka. Oboznámili sa a schválili predaj rozostavaného domu – obchodu v Horných Ladcoch Martine Prekopovej, ktorá ho využije na obchodnú činnosť. Poslanci vzali na vedomie správu o rekonštrukcii pamätníka padlých v 1. svetovej vojne (15 000 Sk) a pamätného kríža v Ladcoch (8 000 Sk). Na tomto zasadaní prerokovali všetky investičné zámery v roku 2003 a 2004, o čom píšem v SÚVAHE na konci tejto kapitoly kroniky.
Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch na zasadaní 24. septembra 2003 prerokovalo scenár spomienkového stretnutia pri príležitosti 50. výročia Domu kultúry v prístavbe kultúrneho domu 7. novembra 2003 a vystúpenie skupiny Senzi senzus 8. novembra 2003. Poslanci si vypočuli informáciu o pripravovanom ročníku Koyšových Ladiec a o stretnutí s občanmi nad 70 rokov 14. novembra 2003.
Najdôležitejším bodom rokovania Obecného zastupiteľstva v Ladcoch dňa 15. októbra 2003 bolo schválenie vzniku mikroregiónu s pracovným názvom SEVEROILAVSKÝ – PONADVÁŽSKY, v ktorom sa združia obce Ladce, Košeca, Horovce a Dúlov. Spolu majú viac ako 5 000 obyvateľov, čo je podmienka čerpania štrukturálnych fondov z Európskej únie. Cieľom tohto mikroregiónu je zblížiť tieto susedné obce premostením Váhu v mieste, kde je premostená diaľnica v Tunežiciach. Tento most zľahčí prístup Ladčanom na územia za Váhom, kde sa vytvoria atraktívne zariadenia na letnú rekreáciu. Mikroregión však bude mať aj význam spoločenský, kultúrny i športový.
Na tom istom zasadaní schválili poslanci dohodu o partnerstve pri elektrifikácii Záhoria v rámci európskeho fondu Phare. Ide o zavedenie elektrického vedenia káblom po lokalitu Mostík.
Miestni podnikatelia iniciovali návrh na obmedzenie predaja v Dome kultúry Ladce. Poslanci schválili predajné dni na utorok (textil) a štvrtok (obuv, drogistický tovar, šitý textil atď).
Ďalšie zasadanie roku 2003 bolo 26. novembra. V správe o hospodárení a plnení rozpočtu za 3. štvrťrok konštatovali, že istú odchýlku spôsobuje nárast kompetencií a tým aj nárast počtu pracovníkov a mzdového fondu.
Na tomto zasadaní schválili predaj pozemku za bývalým zdravotným strediskom, ktorý priamo s touto budovou súvisí. Kupcom je Illo, občan Sverepca, ktorý odkúpil aj zdravotné stredisko.
V rámci odpadového hospodárstva rozmiestňuje Obecný úrad v Ladcoch 5 kontajnerov na delený zber skla. Na zasadaní určili konkrétne lokality, kde budú môcť občania odkladať sklo.
Na poslednom zasadaní roku 2003 – 19. decembra schválili poslanci obecného zastupiteľstva niektoré úpravy v platení dane z nehnuteľností.
1471
Vzhľadom na novelizáciu zákona č. 476/2003 Z. z. prijali Všeobecne záväzné nariadenie o zmene sadzieb dane takto:
- za ornú pôdu na 6,35 Sk za 1 m2,
- za trvale trávnaté porasty na 1,75 Sk za 1 m2,
- daň za lesné porasty, pozemky – podľa priznanej bonity.
Zvýšili aj daň za garáže a rekreačné a záhradkárske objekty o 50%, to znamená garáže zo 4 Sk/m2 na 6 Sk/m2 a chatky z 3 Sk/m2 na 4,50 Sk/m2.
Vzhľadom na rastúce náklady na odvoz a za uloženie komunálneho odpadu, zvýšili poplatok na 410 Sk za osobu a rok. Podnikatelia hradia skutočné náklady.
Obecné zastupiteľstvo prerokovalo i koncept rozpočtu obce na rok 2004. Preto iba koncept, pretože obec stále nemala v čase konania určený podiel na štátnych daniach a tým ani výšku príjmu na rok 2004. Z predloženého návrhu však bolo zrejmé, že rozpočet na rok 2004 bude reštrikčný.
Poslanci boli informovaní o spracovanom projekte regionálneho rozvoja novovznikajúceho mikroregiónu „Ponadvážsko“. Projekt predložia na Ministerstvo hospodárstva a následne do komisie Európskej únie.
Dňa 19. decembra 2003 sa konalo výberové konanie na Dom smútku z ôsmich uchádzačov – firiem na túto stavbu. V čase konania zasadania obecného zastupiteľstva víťaz súťaže nebol známy.
Na záver zhodnotili poslanci obce prvý rok volebného obdobia. Uvádzam ho ďalej.
Presun kompetencií na obec
Od 1. januára 2003 prešla prenosom kompetencií na obec opatrovateľská služba. Opatrovateľky sa stali zamestnancami obce a mzdu im bude vyplácať obec zo štátnych dotácií. Pracovníci opatrovateľskej služby zostávajú v počte, aký bol doteraz, to znamená, že rozsah opatrovateľskej služby sa nemení.
Od 1. mája 2003 začala na obecnom úrade pracovať Helena Kvasnicová, pracovníčka, poverená vybavovaním celej agendy stavebného konania. To znamená, že má v kompetencii celý proces od vydávania územných rozhodnutí, cez stavebné povolenia až po kolaudácie stavieb. U tejto pracovníčky sa začali nahlasovať aj drobné stavby a stavebné úpravy. Občania sa teda mohli na obecný úrad - menovanú pracovníčku - obracať vo všetkých otázkach stavebného konania, vrátane odborných konzultácií.
Všeobecne záväzné nariadenie
Od 1. januára 2003 nadobudlo účinnosť Všeobecne záväzné nariadenie o podmienkach evidencie psov a znečisťovania priestranstiev na území obce Ladce. Toto nariadenie bolo schválené v roku 2002 a obsahuje tieto ustanovenia:
- Úvodné ustanovenia
- Evidencia psov
1472
- Evidenčná známka
- Vodenie psa
- Znečistenie verejného priestranstva
- Priestupky
- Záverečné ustanovenia.
Hodnotenie prvého roku volebného obdobia
Investície
Plyn v časti Horné Ladce v dĺžke 1 129,8 bm v hodnote 1 129 925 Sk.
Vodovod v dĺžke 773 m a vnútorné rozvody v Základnej škole (365 bm). Vodovod celkom 1 599 980 Sk a v ZŠ za 599 876 Sk.
Výstavba časti tribúny na ihrisku TJ Tatran Ladce.
Chodník pri modlitebni v Tunežiciach.
Oprava bankomatu pri pošte.
Výstavba nového bankomatu pri drogérii.
Opravy striech na Dome kultúry, telocvične a dielní v Základnej škole.
Projektové práce
Plynovod Horné Ladce, Dom smútku, doprojektovanie vodovodu k ZŠ a rozvodov v ZŠ, odkanalizovanie Vážskej ulice, dopravné značenie ciest a dopracováva sa Územný plán obce Ladce.
Údržba obce
Trávnaté plochy v obci, cintoríny, likvidácia nelegálnych skládok odpadu, ostatná činnosť.
Odpredaj pozemkov
Pod výstavbu nových rodinných domkov (4), odpredaj rozostavaného pozemku v Horných Ladcoch (obchod) aj s pozemkom, odpredaj ostatných pozemkov. Všetko za 700 000 Sk. Nepredal sa pozemok v priestore križovatky, kde by sa mal postaviť polyfunkčný objekt.
Šport a kultúra
Udržiavanie areálu štadióna, vyšla MONOGRAFIA LADCE, obnovila sa činnosť kina. Ostatné kultúrne aktivity v kapitole o kultúre tejto kroniky.
V priebehu roka narástol počet činností na obecnom úrade a pomenili sa kompetencie pracovníčiek. Píšem o tom na inom mieste.
Pracovníci Obecného úradu
(Po zmenách v priebehu roka 2003)
Evidencia obyvateľov, matrika, sekretariát starostu:
- Ľubomíra Porubčanová
Mzdová učtáreň, personálne odd., finančná učtáreň :
1473
- Alena Černotová , Slávka Suranová
Stavebný úrad:
- Helena Kvasnicová
Daň z nehnuteľností, poplatky za vývoz odpadu a psov:
- Alena Suchárová
Správa cintorínov, živ. prostredie, civilná ochrana, archív obce:
- Ľubica Šedíková
Údržba obce:
- Milan Kuman, M. Čechúty, Ľubomír Porubčan, Martin Rolín, Milan Habánek, Emil Kandráč, K. Janešíková
Dom kultúry:
- Július Šedík (4 hodiny)
Upratovačky (DK, Obecný úrad, Materská škola):
- Alena Beňáková, Katarína Kósová (po 4 hodiny)
REFERENDUM O VSTUPE SR DO EURÓPSKEJ ÚNIE
Referendum bolo vypísané podľa § 16 zákona NR SR č. 546 Zb. a konalo sa v dňoch
16. mája 2003 od 14. 00 do 22. 00 hodiny
17. mája 2003 od 7. 00 do 14. 00 hodiny.
Obec bola rozdelená do 3 okrskov:
okrsok č. 1 – v Dome kultúry
okrsok č. 2 – v Základnej škole
okrsok č. 3 – v Osvetovej besede Tunežice.
Všetci oprávnení voliči dostali včas Oznámenie o čase a mieste konania referenda. Súčasťou Oznámenia bolo i poučenie o spôsobe voľby a právach každého voliča. Podobné smernice boli uverejnené aj v Ladeckých zvestiach a v miestnom rozhlase.
Voľby v jednotlivých okrskoch riadili okrskové komisie, ktoré boli, ako pri iných voľbách, zložené zo zástupcov politických strán a hnutí.
Počas oboch dní bola v obci pokojná atmosféra, nezaznamenali sme nijaké rušivé momenty.
Výsledky:
Do volebných miestností prišlo dovedna 907 voličov, z celkového počtu 2 016. To znamená, že k urnám sa dostavilo 44,99% oprávnených voličov.
„ÁNO“ so vstupom do Európskej únie vyslovilo 791 voličov (88,38 %), „NIE“ sa vyjadrilo 104 občanov (11,62%).
V jednotlivých okrskoch sa na referende zúčastnilo: číslo 1 (46,98%), číslo 2 (41,10%) a číslo 3 (47,77%).
V okrese Ilava sa na referende zúčastnilo 47,25 percenta a na Slovensku 52% oprávnených voličov.
1474
ZBOR PRE OBČIANSKE ZÁLEŽITOSTI
Zbor pre občianske záležitosti pri Obecnom úrade v Ladcoch viedol výbor v zložení:
Anna Peterková, predsedníčka
Mária Liptáková
Irena Gajdošíková
Ľubomíra Porubčanová
Ako sobášiaci boli Obecným zastupiteľstvom určení Ing. arch. Ján Remo a poslanci Daniela Hudecová a Jozef Daňo.
Obecnou matrikárkou bola Ľubomíra Porubčanová. Z ďalších dobrovoľných pracovníkov boli určení na písanie pamätnej knihy Irena Gajdošíková, fotografovaním Július Šedík, ako recitátori - rečníci Anna Peterková, Daniela Hudecová, Anna Kováčiková a Alžbeta Bušíková.
Rečníci pri smútočných obradoch Ing. arch. Ján Remo a Marián Justh.
Pri obradoch spoluúčinkoval spevácky krúžok žien vedený Máriou Liptákovou.
Zbor pre občianske záležitosti v roku 2003 pracoval podľa plánu na akciách, ktoré priamo sám organizoval a na podujatiach ako spoluorganizátor.
Okrem sobášov a individuálnych privítaní novonarodených detí do života navštívili členovia ZPOZ-u jubilantov, ktorí dovŕšili 90 a 80 rokov života a oslávili 50 – te výročie sobáša. Takto navštívili a odovzdali darčeky obecného úradu 17 jubilantom. Okrem toho títo jubilanti boli zverejnení v Ladeckých zvestiach.
Podujatia, na ktorých ZPOZ spolupracoval, boli významného kultúrneho a spoločenského rázu. Patrili medzi ne najmä Koyšove Ladce, súťaž v prednese slovenskej ľúbostnej poézie, Deň matiek poriadaný v druhú májovú nedeľu pre ženy obce a niektoré ďalšie podujatia.
Zo samostatne organizovaných priamo ZPOZ-om to boli tieto akcie:
V júni 2003 za prítomnosti starostu obce a riaditeľa Odborného učilišťa odovzdali 62 žiakom tejto školy výučné listy.
24. júna 2003 prijal starosta obce Ing. arch. Ján Remo v obradnej miestnosti obecného úradu žiakov Základnej školy a Odborného učilišťa, ktorí boli úspešní v rôznych vedomostných a športových súťažiach v rámci okresu, kraja i Slovenska a prispeli tak k dobrému menu školy a obce Ladce.
Zo Základnej školy to boli: Martin Faturík, Stanislava Kútna, Tomáš Mikuška, Danica Chovancová, Jaroslav Peterka, Andrej Pesničák, Barbora Porubčanová, Simona Svádová, Lukáš Ciho, Katarína Áčková, Zuzana Červená, Lucia Hurtová, Natália Melicherová, Michaela Zajacová, Sabina Štefulová, Júlia Kandráčová, Soňa Kandráčová, Barbora Zábojníková, Matej Žiačik, Jakub Melicher, Tomáš Smrčko, Oliver Ďurovec, Emil Kandráč.
Z Odborného učilišťa: Mária Mrkvová, Martin Lajka, Andrej Janeček, Matej Hmíra, Marián Fusek, Vladimír Blaho, Katarína Gašpárková, Oľga Juríková, Božena Vlačuhová, Michal Goroň.
1475
Dňa 17. novembra sa zišlo v Dome kultúry 160 dôchodcov, ktorí dovŕšili 70 rokov života. Na stretnutie ich pozval starosta obce a poslanci obecného zastupiteľstva. V programe vystúpili deti Materskej a Základnej školy a dychová hudba. K prítomným sa prihovoril starosta obce Ing. arch. Ján Remo.
Dňa 5. decembra 2003 sa konala v obradnej miestnosti obecného úradu slávnosť prijatia novonarodených detí do života. Na slávnosť pozvali dovedna 20 detí narodených v roku 2003. Účinkovali deti Materskej školy a spevácky krúžok žien.
DANE V ROKU 2003
V roku 2003 mali právnické a fyzické osoby v Ladcoch predpísanú daň z nehnuteľností vo výške 1 640 903 Sk. V platení boli disciplinovaní, pretože iba malá časť bola do konca roka nezaplatená. Celkom priniesla daň z nehnuteľností pre obec Ladce 1 591 849 Sk.
Podľa jednotlivých úsekov platili občania daň takto:
Daň z pozemkov:
výmer v Sk
zaplatené v Sk
Orná pôda
172 319
148 411
Trávnaté porasty
13 631
11 603
Záhrady
38 315
38 815
Lesné pozemky
44 475
44 475
Zastavané plochy
74 855
70 841
Stavebné pozemky
4 238
3 549
Ostatné plochy
199 902
199 834
Spolu
547 733
515 564
Daň zo stavieb:
výmer v Sk
zaplatené v Sk
Bytové domy a príslušnosť
116 620
112 084
Stavby poľnohospodárske
17 023
14 343
Chaty
3 577
3 396
Garáže
30 120
29 769
Priemyselné stavby
420 673
420 673
Stavby inýchpodnikov
484 660
475 710
Ostatné stavby
3 158
2 996
Spolu
1 075 839
1 058 971
Daň z bytov:
výmer v Sk
zaplatené v Sk
Bytové a nebytové priestory
17 330
17 314
1476
Všeobecne záväzné nariadenie
Všeobecne záväzné nariadenie o podmienkach určovania a vyberania dane z nehnuteľností na území obce Ladce pre rok 2004.
Obecné zastupiteľstvo v decembri 2003 prijalo toto nariadenie z dôvodu zlej finančnej situácie v obci, zvýšenia takmer všetkých nákladov spojených s udržiavaním obce a plnení plánov rozvoja.
V nariadení sa uvádzajú jednotlivé sadzby pri dani z pozemkov, dani zo stavieb a z bytov.
Daň z pozemkov
V dani z ornej pôdy je základom dane 6,35 Sk vynásobený skutočnou výmerou v m2.
Trvalý trávnatý porast má základ 1,71 Sk vynásobený výmerou v m2. Cena pôdy je zistená podľa bonitných cenových predpisov.
Cena lesného pozemku sa vypočítava podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR.
Záhrady majú koeficient 0,14 Sk za 1 m2. Ročná sadzba je stanovená vynásobením základnej sadzby 0,10 Sk koeficientom 1,4.
Ďalej je to u zastavaných plôch 0,14 Sk za m2, u stavebných pozemkov 1,40 Sk za m2 a u ostatných stavebných pozemkov 1,40 Sk za m2.
Daň zo stavieb
Tu daň stanovili na 1 Sk za m2 za stavby na bývanie, 1 Sk za m2 za stavby poľnohospodárskej prvovýroby, 4,50 Sk za m2 za stavby rekreačných a záhradkárskych chát, 6 Sk za m2 za samostatne stojace garáže, 10 Sk za m2 za priemyselné stavby a stavby slúžiace energetike. Za stavby na ostatnú podnikateľskú činnosť stanovili sadzbu 15 Sk za m2 a 6 Sk za m2 za ostatné stavby.
Daň z bytov bude 1 Sk za každý m2.
V ďalšej časti nariadenia vymenuváva Obecný úrad možnosti daňových úľav.
ROZPOČET OBCE V ROKU 2003
I keď sa na mnohé potreby financií nedostávalo, rozdelenie financií do rozpočtu a jeho plnenie boli uspokojivé. Z plánovaných položiek a ich plnenia vidno, že sa hospodárilo disciplinovane.
1477
V roku 2003 bežné príjmy obce predstavovali 20 698 643 Sk, čím sa dosiahlo 98,9% z plánovanej sumy. Kapitálové príjmy boli 11 892 039 Sk (99,57%).
Výdavky v najdôležitejších položkách boli:
- Všeobecné verejné služby
5 262 000 Sk
- Nakladanie s odpadmi
1 723 000 Sk
- Zásobovanie vodou
1 317 000 Sk
- Verejné osvetlenie
338 000 Sk
- Kultúrne služby – Dom kultúry
1 012 000 Sk
- Opatrovateľská služba
424 000 Sk
- Realizácia nových stavieb
4 047 000 Sk
- Na Základnú školu
6 174 000 Sk
- Na Materskú školu
3 240 000 Sk
Zostatky, ktoré vznikli v roku 2003 sú:
- na účte 998 407 Sk
- na účte Fondu národného majetku z plynofikácie SPP zostalo 5 399 724 Sk (plánované na stavby v roku 2004, 2005).
Dôležitou položkou na konci roka bol nesplatený úver vo výške 2 200 000 Sk.
Plnenie rozpočtu sa hodnotilo pravidelne raz za štvrťroka na zasadaní obecného zastupiteľstva. Správy podávala ekonómka obecného úradu a najmä hlavný kontrolór obce.
OBCHOD A SLUŽBY OBYVATEĽSTVU
V roku 2003 sa v tejto oblasti života obce udialo viacero zmien. Niektoré obchodné činnosti a služby boli zrušené, niektoré sa vytvorili.
Po týchto zmenách bol stav obchodných podnikov a zariadení služieb nasledovný:
Potraviny:
Potraviny – samoobsluha AMV
Samoobsluha RADO – R. Hofstädter
Samoobsluha potravín a mäsiarstvo – KLASIK (Ing. M. Staňo)
Jednota – potraviny Tunežice
Potraviny Jozef Daňo - zrušené od 1. 8. 2003.
Pohostinstvá (reštaurácie):
Kaviareň v Dome kultúry (Z. Hudecová, od apríla 2003 Erika Daňová)
Bistro VERONIKA (V. Piatriková)
Reštaurácia KOPYTO (Martin Adamec)
Pohostinstvo OMEGA – Pod gaštanmi (Ema Šimonová)
Pohostinstvo CENTRIK (V. Lihocký)
Pohostinstvo SABO (Peter Jesenský)
1478
Pohostinstvo Zbínová -Tunežice (Stará škola)
Iné predajne a podniky:
Drogéria (A. Zábojníková)
AGROBON (záhradnícka technika a potreby pre záhradníkov, zberňa TIPOS a kľúčová služba – St. Bublavý)
Textil, galantéria (Vl. Daňo)
TINEA – kvetinárstvo (Iveta Remšíková)
Novinový stánok (F. Bresman)
Kaderníctvo (Denisa Gregorová (od 1. 1. 2003)
Chovateľské a záhradnícke potreby Ing. Miroslav Mikuška – od 1. 8. 2003
LUX – predajňa textilu (P. Riecky) - zrušená
Služby:
Autodoprava – Štefan Kútny
Autoopravovňa – František Strážnický
Kozmetika DENA – D. Gregorová
Drevovýroba – Jozef Škuta
Drevovýroba – A. Jendrol, R. Jendrol
Kameňosochárstvo – Anton Bialoň
RETUX – kovovýroba (Ing. arch. M. Blažíček)
PALIVEX – obchod s palivami (Róbert Kvasnica)
JAPEX – (RNDr. Peter Janešík)
Zrušené boli služby:
Autoopravovňa – Vladimír Hriančik
Tempo – móda (od 1. 7. 2003)
Rozvoz propan – butanu
V decembri dali do prevádzky Bankomat VÚB na križovatke – námestí.
Okrem uvedených služieb a predajní začala činnosť firma KOMPLET STAV, s.r.o. (Ing. Lukajka) a otvorili predajňu lacného textilu (Jana Šlesarová).
V jarnom až jesennom období bol otvorený stánok so zeleninou (Igor Lengyel) a stánky na tržnici (príležitostní predajcovia).
Dva dni v týždni (utorok a štvrtok) predávali vo vestibule hlavnej budovy Domu kultúry svoj tovar podnikatelia z Považskej Bystrice, Partizánskeho, Čadce, Kysuckého Nového Mesta, Bytče a z iných miest. Boli hojne navštevované najmä dôchodcami a rodinami s deťmi.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA
1479
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko
Činnosť Obecnej organizácie ĽS – HZDS bola poznačená faktom, že strana je aj v tomto volebnom období v opozícii. Navyše, Ľudová strana ako stredová politická strana, oslovuje prevažne strednú vrstvu obyvateľstva a táto vrstva je v našej spoločnosti v súčasnosti dosť slabá.
V obecnom zastupiteľstve sú traja poslanci a starosta obce, ktorý je aj predsedom Obecnej organizácie ĽS – HZDS. Títo poslanci sa aktívne zapájajú do riešenia obecných otázok a k spokojnosti pracujú aj v komisiách.
Zástupcovia Obecnej organizácie ĽS – HZDS sa 22. marca 2003 zúčastnili na okresnom sneme v Dubnici nad Váhom a predseda Ing. arch. Ján Remo aj na krajskom sneme v Trenčíne dňa 10. mája 2003.
Tradičným sviatkom, ktorý zabezpečuje výhradne OO ĽS – HZDS v spolupráci s organizáciou SNS je Vatra zvrchovanosti na Skalke v Ladcoch. Akcia mala stúpajúcu úroveň a záujem obyvateľov vychádza z toho, že sa nesie v duchu obhajoby národných záujmov a cieľov Slovenskej republiky.
Dňa 27. októbra 2003 navštívila obec poslankyňa NR SR Mgr. Mušková. Obecná organizácia zorganizovala s ňou stretnutie s občanmi. Návšteva potom pokračovala v sprievode starostu v Považskej cementárni, a.s.
Slovenská národná strana
Situácia v tejto politickej strane bola v roku 2003 veľmi zložitá. I keď sa týkala reorganizácie iniciovanej jej ústrednými orgánmi, zasiahla aj hnutie dolu.
Dňa 31. mája 2003 sa uskutočnil Zlučovací snem SNS a pravej SNS v Žiline. Po spoločnom rokovaní sa dohodol spoločný názov Slovenská národná strana. Z rozhodnutia Ústredného výboru SNS sa museli previesť voľby v Miestnych organizáciách SNS.
V Ladcoch sa voľby uskutočnili dňa 21. novembra 2003. Zvolili tento výbor:
Július Šedík, predseda
Jozef Švihel, podpredseda
Zdenka Hriadelová, tajomníčka a hospodárka
Členovia výboru: Pavol Habánek, Ferdinand Bušík
Komunistická strana Slovenska
Základná organizácia Komunistickej strany Slovenska v Ladcoch zaznamenala pri voľbách v roku 2002 do NR SR vyšší počet hlasov ako
1480
v roku 1998. Počet členov organizácie, tak ako aj u ostatných politických strán, klesal. Príčiny: úmrtia a neaktivita, neochota sa politicky angažovať.
V roku 2003 sa na členskej schôdzi zmenili niektorí funkcionári (rozdelenie funkcií). V organizácii stanovili iba trojčlenný výbor v zložení:
Mgr. Dušan Saksa, predseda
Ing. Karol Horký, tajomník
Anton Haršáni, hospodár
Predseda revíznej komisie: Ing. Emil Remo.
Vo verejnej činnosti organizovali v spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov a Obecným úradom v Ladcoch oslavy výročia oslobodenia obce a výročia Slovenského národného povstania.
Z ladčianskej organizácie bol predsedom Krajskej organizácie KSS Mgr. Dušan Saksa.
Kresťansko-demokratické hnutie
Aktivita organizácie Kresťansko-demokratického hnutia v Ladcoch spočívala v predvolebnej kampani v komunálnych voľbách (2002) a pri zostavovaní volebného programu novozvoleného Obecného zastupiteľstva v Ladcoch. V ňom má táto organizácia najviac členov a námestníka starostu Jozefa Daňu.
Členovia KDH v obci Ladce a časti Tunežice aj v roku 2003 podporovali akcie a podujatia náboženského charakteru.
ORGANIZÁCIE A SPOLKY V OBCI
Telovýchovná organizácia TJ Tatran cementáreň Ladce
Na sklonku decembra 2002 zvolili delegáti na výročnej schôdzi nový výbor TJ. Novozvolený výbor si na svojom prvom zasadaní zvolil nového predsedu a pridelil funkcie jednotlivým členom. Zasadanie sa konalo dňa 6. januára 2003 a od tohto dňa pracoval výbor v zložení:
Ing. Jaroslav Koyš, predseda
Ing. Ferdinand Gach, tajomník
Mgr. Miroslav Sňahničan, hospodár
a členovia výboru: Vladimír Chovanec, Jozef Chovanec, Marián Justh a Dušan Porubčan.
Revízna komisia: Pavol Tichý, Milan Bajza, Dominik Porubčan st.
Na jar pokračovala futbalová súťaž z predchádzajúceho roka. V jarných kolách dosiahli futbalisti TJ Tatran tieto výsledky:
Muži I. trieda:
Z 26 zápasov 8 vyhrali, 13 prehrali a v 6 hrali nerozhodne. Získali 27 bodov, čo stačilo na 12. miesto (v súťaži hralo 14 mužstiev).
Dorast V. liga:
1481
Dorast zo 16 družstiev obsadil 9. miesto, keď z 28 zápasov 9 vyhrali, 14 prehrali a v 5 hrali nerozhodne. Získali 32 bodov.
Starší žiaci I. trieda:
Medzi 12 mužstvami skončili na 8. mieste so ziskom 29 bodov.
Mladší žiaci I. trieda:
V súťaži hralo 10 družstiev. Ladce sa umiestnili na 9. priečke tabuľky so ziskom 12 bodov.
Ani občania, ani funkcionári TJ a hráči neboli s výsledkami spokojní. Prípravu síce začali už 10. januára pod vedením trénera Pavla Strateného, ale rozhodujúci bol prístup hráčov k tréningom a najmä k samotným zápasom.
Káder mužstva v I. triede tvorili hráči:
Baňak František, Filiač Roman, Habánek Michal, Hudec Peter, Jamrich Ján, Koštialik Tomáš, Koyš Jaroslav, Kučma Marián, Kuman Radoslav, Mackura Marián, Porubčan Dominik, Porubčan Ľubomír, Prekop Miroslav, Šedík Dušan, Trenčan Miloš, Vyhnička Milan.
Súťaž 2003 – 2004
Družstvo dospelých (I. trieda) začalo s prípravou na jesennú časť novej súťaže už v pondelok 30. júna pod vedením nového trénera Jaroslava Agafona. Hráči naberali kondíciu v okolitých terénoch a v miestnom parku. Odohrali so striedavým úspechom aj päť prípravných zápasov. Mužstvo posilnili traja noví hráči.
Počas letnej prestávky sa urobilo na ihrisku niekoľko úprav (odstránenie ošarpaného oplotenia od DK, zlepšenie stavu trávnika a iné).
Najväčšia zmena sa čiastočne realizovala na strane od Domu kultúry – výstavba tribúny. Tribúna si v rokoch 2003 a 2004 vyžiada náklady 3,1 milióna korún. Toto dielo pre 180 sediacich divákov má tri stavebné etapy: vybudovanie betónovej stupňovitej časti, zastrešenie a nakoniec úprava priestorov pod tribúnou. Finančné prostriedky sa združujú: obec Ladce 1 milión Sk, zvyšok od sponzorov (Považská cementáreň, a.s.). Ako investor fungovala TJ Tatran cementáreň Ladce.
Podrobnejšie o stavbe tribúny sa zmienim v zápise kroniky za rok 2004 – po dohotovení diela.
V jesennej časti súťažného ročníka 2003/2004 si futbalisti vo všetkých kategóriách neviedli lepšie ako v minulom roku.
Muži I. trieda:
Skončili na 9. mieste (14 účastníkov) s 18 bodmi a vyrovnaným skóre 19 : 19. Na jeseň 5 zápasov vyhrali, 5 prehrali a v 3 hrali nerozhodne.
Dorast – V. liga:
Medzi 16 družstvami skončili na 8. mieste so ziskom 22 bodov (7 výhier, 7 prehier a jedno stretnutie nerozhodne).
Starší žiaci – I. trieda
V súťaži hralo 14 družstiev – Ladce sa umiestnili na 12 mieste, keď 3 zápasy vyhrali, 8 prehrali a 2 hrali nerozhodne. Nakoniec mali veľmi zlé skóre – pasívne 21 : 52.
Mladší žiaci – I. trieda
Konečné miesto v tabuľke jesennej časti bolo 7. miesto so 16 bodmi. Žiaci 5 zápasov vyhrali, 5 prehrali a v jednom hrali nerozhodne.
1482
Stavbársky turnaj
Dňa 20. júna 2003 sa konal tradičný futbalový turnaj. Víťazom sa stalo družstvo zostavené z pracovníkov baliarne a opravovne Raj – vozňov. Na záver turnaja nastúpil výber Považskej cementárne, a.s. proti Prefe Topoľčany. Po remíze 1 : 1 a po kopaní jedenástok zvíťazili hostia.
Memoriál Pavla Petríka
Už po šiestykrát si uctili pamiatku bývalého hráča TJ Ladce Pavla Petríka futbalovým turnajom, v ktorom hrali bývalí hráči z Ladiec, Beluše a Košece. Vo finálovom stretnutí hrali Ladce oproti Košeci. Po výsledku 0 : 0 a pokutových kopoch zvíťazili hráči z Košece.
Úspešní mladí gymnasti
Najmladší reprezentanti Ladiec - gymnasti zo Základnej školy - pod vedením učiteľky Mgr. Márie Hatokovej získali v okresnom kole dve prvé miesta (chlapci i dievčatá – družstvá). Medzi jednotlivcami boli prví Júlia Kandráčová a Matej Žáčik.
Stolnotenisový oddiel
Stolní tenisti si v ročníku 2002 – 2003 v tzv. V. REKONTLIGE viedli veľmi úspešne. Po jedinej prehre v celej súťaži obsadili 1. miesto a postúpili do vyššej súťaže.
Na jeseň 2003 začali novú súťaž s novými súpermi a viedli si rovnako dobre, keď väčšinu zápasov vyhrali a striedali sa na prvom a druhom mieste.
Hráčsky káder tvorili: Sikora Vladimír, Popelka Anton, Hrehor Jozef, Kalus Juraj, Hromek Vladimír, Sňahničan Miroslav, Letko Jozef, Kalus Pavol ml.
TJ Tatran Tunežice
Predsedom organizácie bol i naďalej Bohumil Kvasnica. Telovýchovná jednota okrem problému s financiami sa borila i s problémom nedostatku hráčov pre futbalové mužstvo.
V ročníku 2002/2003, kde hralo v súťaži 12 mužstiev (III. A trieda) skončili na záver súťaže na 9. mieste s 12 bodmi.
V prvej časti ročníka 2002/2003 (jeseň 2003) získali 10 bodov a pasívne skóre 23 : 35, čo znamenalo 10. miesto.
Aj v roku 2003 sa uvažovalo o spojení s TJ Tatran cementáreň Ladce. Vedenie TJ Tunežice však s fúziou nesúhlasilo.
Slovenský rybársky zväz
Obvodnú organizáciu Slovenského rybárskeho zväzu č. 3 (so sídlom v Ilave) včítane organizácie v Ladcoch riadil zvolený výbor. Najdôležitejšie funkcie a najväčšiu aktivitu mali členovia z Ladiec.
1483
Ján Sloboda, predseda
Jozef Fatura, tajomník
Libor Kvasnica, hospodár,
Bohuš Ištvánik, člen pre brigádnickú činnosť.
V roku 2003 si rybári pripomenuli 55. výročie tzv. „ľudového rybárstva“ v Ilave. Na slávnostnom zhromaždení predseda organizácie Ján Sloboda vyzdvihol význam tejto udalosti a obetavú prácu tých, ktorí boli pri tom a už zomreli. Pri tejto príležitosti ocenili dnešných členov a funkcionárov, ktorí majú zásluhu na tom, že Slovenský rybársky zväz ako nástupnícka organizácia ostala ľudová, najmä keď sa z pôvodných 90 členov rozrástla na terajších 900 členov. Na zasadaní prevzali vyznamenanie:
Ján Sloboda za 43-ročné členstvo a viac ako 35-ročné vykonávanie funkcií dostal najvyššie ocenenie v SRZ – „Čestné členstvo“.
Libor Kvasnica prevzal Plaketu za rozvoj rybárstva na Slovensku.
Čestný odznak II. stupňa prevzali: Bohumil Ištvánik, Jozef Fatura, Pavol Maršovský st., Ing. Jozef Šedík.
V roku 2003, rybári v Ladcoch okrem hospodárskej, brigádnickej a osvetovej činnosti, usporiadali tradičné rybárske preteky v love rýb udicou.
Obvodná organizácia č. 3 bola hlavným organizátorom pretekov detí na novovybudovanom rybníku v Ilave. Na pretekoch sa zúčastnilo 77 detí od 8 do 14 rokov. Víťazom sa stal Tomáš Kútny z Ladiec.
Dňa 11. mája 2003 sa na rybníkoch v Tunežiciach uskutočnil už 18. ročník rybárskych pretekov dospelých v love rýb udicou. Zúčastnilo sa 162 pretekárov, hoci počasie nebolo priaznivé. Prišlo i dosť divákov, milovníkov prírody i rybárstva. Rybári sa postarali o tradičné občerstvenie: kotlíkový guláš a smažený pstruh. Organizátori obohatili vodu o 50 kilogramov pstruha dúhového, ktorý bol potom aj najviac zastúpený v úlovkoch. Víťazom sa stal Roman Buček z Považskej Bystrice, najlepší Ladčan Jozef Novotný ml. bol štvrtý. Ceny pre víťazov venovali sponzori (medziinými Obecné úrady Ladce, Košeca, Ilava). Súčasťou bola aj tradičná tombola, v ktorej okrem iných cien bolo aj 15 živých kaprov.
Mimoriadne úspechy v love rýb dosiahli ladčianskí rybári, ktorí sa svojej záľube venujú na vysokej úrovni i teoretickej. Zúčastnili sa na love rýb v Nórsku a i na domácich vodách sa im mimoriadne darilo pri love sumcov. Ich úlovky: Jozef Zápalka (sumec 209 cm, 51 kg), František Gajdošík (177 cm, 33 kg). Rovnako úspešný bol aj Vladimír Zápalka.
Dôležitou zložkou činnosti Slovenského rybárskeho zväzu v Ladcoch bola brigádnická činnosť pri úprave Tunežických rybníkov a okolia kanála a ďalších priestorov okolo vodných plôch.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov
Základná organizácia SZPB v Ladcoch mala 13 členov. Činnosť usmerňoval výbor v zložení:
Ing. Karol Horký, predseda
Zdenka Herčková, tajomníčka
1484
Milan Bajza, pokladník
Pavel Janík, revízor
V roku 2003 orientovali svoju činnosť na starostlivosť o priestranstvo pri pomníku padlých, spoluorganizátorstvo osláv výročia oslobodenia obce a výročia Slovenského národného povstania.
Vykonávali administratívne práce, súvisiace s uplatňovaním nárokov na odškodnenie účastníkov protifašistického odboja, prípadne pre vdovy po týchto bojovníkoch.
Rok 2003 bol významný pre celú organizáciu SZPB. Konali sa okresné konferencie a v auguste 2003 sa uskutočnil XII. zjazd SZPB vo Zvolene. Na tomto zjazde bol zvolený za člena Ústrednej rady SZPB Ing. Karol Horký. Na zjazde odsúhlasili reorganizáciu SZPB – zrušili krajské i okresné výbory a stanovili oblastné výbory SZPB. Pre nás je to obvod so sídlom v Považskej Bystrici (okresy Ilava, Púchov, Považská Bystrica).
Miestny odbor Matice slovenskej
Miestny odbor Matice slovenskej v Ladcoch pripravil pre svojich dospelých členov i mladých matičiarov niektoré zaujímavé podujatia. Najvydarenejší bol výstup na Vápeč, na ktorom sa zúčastnilo jedenásť žien.
Výbor odboru MS v Ladcoch sa skladal z týchto členov:
Mgr. Mária Letková, predsedníčka
Alena Suchárová
Alžbeta Bušíková
Viera Kováčová
Anna Kacinová
Margita Kantoríková
Daniel Koyš (mladí matičiari)
Revízna komisia: Ing. Karol Horký, predseda
Emília Mikušková
Mária Koyšová
Slovenský zväz chovateľov
Organizácia Slovenského zväzu chovateľov v Ladcoch hodnotila svoju činnosť na výročnej členskej schôdzi 18. decembra 2003.
Hodnotili najmä to, ako plnili úlohy SZCH v chove čistokrvných zvierat. Oproti minulým rokom sa veľa v tejto oblasti činnosti nezmenilo. Situáciu veľmi sťažuje finančná náročnosť chovateľskej činnosti, ktorá sa začína rozmnožovaním, prípadne kúpením zvierat, vysoké sú náklady na špeciálne krmivá, ale najmä zdravotnícka opatera. Finančne náročné sú i činnosti nutne s chovom čistokrvných zvierat spojené, ktorými sú evidencia, obrúčkovanie, tetovanie, značkovanie i vystavovanie na výstavách a prehliadkach.
V základnej organizácii SZCH v Ladcoch chová 5 členov 5 druhov čistokrvných králikov (novozélandský biely, belgický obor, castorex, činčila
1485
veľká, nemecký obrovský strakoš). Štyria chovatelia čistokrvných sliepok majú vo svojom chove plymutky, sasexky a oravky.
Finančné zdroje organizácie plynú z členského (10%), ale najmä z obchodnej činnosti. Táto naráža stále viac na konkurenčné firmy a organizácie. I tak v roku 2003 nakúpili a potom predali občanom Ladiec a okolia 1 550 kuričiek, 555 chovných moriek, 2 000 kilogramov jatočných moriek. Čistý príjem z tohto predaja bol 14 000 Sk.
Na výročnej schôdzi zvolili výbor pre obdobie roku 2004 v zložení:
Milan Jung, predseda
Anton Haršáni, tajomník
Pavol Kalus, hospodár
Vladimír Kalus (odborná komisia)
Revízna komisia: Ing. Karol Horký, predseda
Miloš Košina
Ladislav Nagy
Na oblastnú konferenciu zvolili delegátov: Milan Jung, Anton Haršáni.
Slovenský zväz zdravotne postihnutých
V roku 2003 patrila organizácia Slovenského zväzu zdravotne postihnutých medzi aktívne i vrámci oblasti, ktorú tvoria obce bývalého okresu Považská Bystrica.
V roku 2003 do organizácie pribudlo ďalších nových 10 členov, takže SZZP v Ladcoch malo dovedna 70 členov. Výbor pracoval v zložení:
Štefan Kováčik, predseda
Milan Rafaj, podpredseda
Mária Sláviková, pokladníčka
Členovia výboru: Margita Zacková, Anton Ištok, Jana Faturíková, Pavol Maršovský, Zdenka Chlebanová, Ján Koštialik.
Revízna komisia: Emília Kvasnicová, Mária Čemešová, Vincent Šatka.
Dňa 1. marca 2003 sa konala výročná schôdza za účasti 65 členov a predsedov družobných organizácií (ako hostia).
Hlavným poslaním, tak ako po predchádzajúce roky, bola starostlivosť o členov, ich poučenie o právach vyplývajúcich z príslušných zákonov a kultúrno-spoločenský život. V rámci tejto aktivity usporiadali niekoľko zaujímavých podujatí.
Dňa 9. mája pripravili „Májové posedenie“ pri príležitosti jubilejného Roka invalidov v kultúrnom dome. Na podujatí sa zúčastnilo 220 členov SZZP z celého bývalého okresu Považská Bystrica. Okrem Ladčanov tu boli členovia z Domaniže, Sverepca, Beluše, Púchova, Lúk a Ilavy. V kultúrnom programe sa predstavila spevácka skupina zo Sverepca a hrala hudobná skupina z Mestečka.
Dňa 14. júla mali posedenie na chate Muflón s 50 členmi.
K spokojnosti 40 členov usporiadali zájazd do Nitry.
Z humanitnej činnosti si najväčšiu pozornosť zaslúži návšteva ležiacich členov, ktorým 6. decembra odovzdali „mikulášske balíčky“.
1486
V roku 2003 sa zúčastnili na súťaži v športovej streľbe zo vzduchovky poriadanej v Domaniži. Z účastníkov z Ladiec sa najlepšie umiestnil Dušan Peterka – na treťom mieste.
Počas celého roka zabezpečoval výbor organizácie svojim členom rekreačné pobyty.
Slovenský zväz záhradkárov
Činnosť organizácie Slovenského zväzu záhradkárov v Ladcoch sa zameriavala v roku 2003 iba na ovocný sad, jeho údržbu, pestovanie a zber ovocia. V letných a jesenných mesiacoch urobili niektoré opravárenské práce na plote, v sklade ovocia a kosili trávnaté plochy sadu.
Najdôležitejšie práce však boli: ošetrenie stromkov, rezy a postreky.
Úroda ovocia v roku 2003 bola vcelku dobrá. Ovocie rozdelili členom podľa počtu odpracovaných hodín v sade a zvyšok predali občanom Ladiec.
Výbor organizácie v roku 2003 pracoval v zložení:
Emil Martinák, predseda
Pavol Kalus, tajomník
Juraj Letko, hospodár
Štefan Češko, člen
Združenie technických a športových činností
Ani v roku 2003 nemohla táto organizácia vykonávať niektoré činnosti, ktoré patria do jej náplne. Sú to najmä športy strelecké, motoristické a ďalšie branno-športového zamerania. Dôvodom boli, ako vždy, financie. Takto sa organizácia zamerala najviac na turistiku.
Dňa 21. júna usporiadali turistický pochod na Poľanu za účasti 45 členov a ich rodinných príslušníkov.
Dňa 13. septembra to bola turistika po Vysokých Tatrách, medziiným aj výstup 45 účastníkov na Furkotský štít.
Členovia organizácie ZTŠČ Ladce uskutočnili brigádu na orezávaní stromov v Považskej cementárni, a.s.
Organizáciu viedol výbor:
Ing. Jozef Remo, predseda
Milan Bajza st., tajomník
Ing. Ľubomír Ježo, pokladník
Členovia: Ján Galanský, Karol Hučko, Marián Lihocký, Peter Čurík, Peter Kvasnica
Slovenský červený kríž
1487
Slovenský červený kríž – jeho územná organizácia v Ladcoch nevykazovala v roku 2003 veľkú činnosť. Darcovstvo krvi sa organizovalo mimo tejto organizácie, riadené bolo transfúznou stanicou a na základe individuálneho prihlasovania. Nezaznamenali sme ani nijakú osvetovú činnosť (prednášky, kurzy a pod.). Najväčšia organizácia v obci v minulosti strácala postupne členstvo pre nezáujem i malú aktivizáciu.
Územný spolok Slovenského červeného kríža v Ladcoch viedol výbor:
Anna Ištvániková, predsedníčka
Mgr. Gabriela Koštialiková, tajomníčka
Eva Tichá, pokladníčka
Členky výboru: Júlia Belianová, Božena Bezecná, Margita Kantoríková, Valéria Koišová.
Dobrovoľný hasičský zbor
Organizácia Dobrovoľného hasičského zboru v Ladcoch sa v roku 2003 zamerala na dva hlavné smery:
- Starostlivosť o požiarnu zbrojnicu a techniku potrebnú na prípadné hasenie.
- Vzhľadom na to, že členská základňa sa skladala väčšinou z mládeže, na požiarny šport.
V roku 2003 získali 10 kusov hasičských uniforiem za finančnej pomoci sponzora (Považskej cementárne, a.s.), v ktorých sa po prvýkrát ukázali pri príležitosti 50. výročia otvorenia Kultúrneho domu v Ladcoch.
Vcelku úspešne sa zúčastnili na súťažiach v požiarnickom športe:
27. 07.
Pružina (4. miesto)
02. 08.
Mostište
10. 08.
Ďurďové
24. 08.
Dubnica nad Váhom (1. miesto)
31. 08.
Beluša, Vydrná
Organizáciu viedol výbor:
František Meliš, predseda
Štefan Kuman, veliteľ
Markuš Marián, pokladník
Petrík Viliam, preventista
Poľovnícke združenie Bukovina
Poľovnícke združenie Bukovina pôsobí v poľovnom revíre o rozlohe 2 305 hektárov. Tvoria ho katastre Hloža – Podhorie – Ladce – Tunežice. Ale aj v časti katastra Košecké Podhradie sa nachádzajú pozemky patriace do poľovného revíru združenia Bukovina.
Združenie v Ladcoch má spolu 27 členov, ktorého priemerný vek je 54 rokov a riadi ho výbor v zložení:
Ján Prekop, predseda
Jozef Orihel, podpredseda
1488
Ing. Ján Bednárik, tajomník
Vladimír Češko, poľovný hospodár
Ľuboš Ľachký, finančný hospodár
Ivan Zbín, kynologický referent
Ján Kukuliaš, strelecký referent
Dozorná rada: Dušan Peterka (predseda)
Peter Sváda (člen)
Anton Haršáni (člen)
Medzi základné povinnosti aj v roku 2003 patrila starostlivosť o zver. Predovšetkým to bolo zimné prikrmovanie a údržba zariadení slúžiacich zveri (posedy, soliská, krmelce a zásobníky). Ku každoročným povinnostiam patrilo aj čistenie chodníkov v Butkove a Kališti a studničiek v celom poľovnom revíre.
V roku 2003 museli vykonávať aj takú činnosť, akou bol odstrel škodných líšok a pytliačiacich psov.
ŠKOLSTVO V OBCI
Rok 2003 bol pre ladčianske školy už v znamení zmenených kompetencií v systéme riadenia. Materskú a Základnú školu riadil a obhospodároval Obecný úrad v Ladcoch, Odborné učilište Samosprávny kraj Trenčín.
V roku 2003 sa markantne prejavili niektoré nedostatky, najmä materiálneho charakteru. V decembri uplynulo 30 rokov, keď sa do prevádzky dal prvý pavilón Základnej školy. Po toľkých rokoch sa ukázalo, že všetky budovy ZŠ nepotrebujú iba základnú údržbu, ale viaceré opravy, najmä zatekajúce strechy, okná, chodníky, fasády. V roku 2003 obec na takéto opravy financie nemala a tak hľadali pomoc u sponzorov, menovite v Považskej cementárni, a.s. To však už bola úloha pre rok 2004.
Základná škola bola v roku 2003 napojená na verejný vodovod, pričom boli nanovo zrealizované rozvody vody v celom areáli školy. Okrem toho, že škola má dostatok nezávadnej vody, má aj dostatok požiarnej vody v požiarnych hydrantoch.
V Materskej škole sa stavebné havárie v takých rozmeroch nevyskytli. Vyriešil sa však problém parkovania osobných áut pri dovoze a odvoze detí z MŠ. Obec vybudovala v časti areálu školy stabilné parkovisko s dostatočnou kapacitou.
Materská škola
Pedagogický zbor Materskej školy v Ladcoch pod vedením riaditeľky Ireny Gajdošíkovej aj v školskom roku 2002/2003 a v prvej časti roka 2003/2004 si počínal úspešne. Deti získavali poznatky z oblasti živej a neživej prírody, učili sa básne, piesne, riekanky, poznali rozprávky a nadobudli prvé matematické zručnosti.
1489
Snahou učiteľského zboru bolo uplatňovať zážitkové formy učenia, spestrovať pobyt detí v Materskej škole zaujímavými aktivitami. Tak pripravili branno-turistické vychádzky do prírody v jarnom a jesennom období, besiedky, fašiangové karnevaly, spolu s rodičmi rozprávkové súťažné odpoludnia v rámci Medzinárodného dňa detí. Navštívili bábkové divadlo, kúzelníka. Zaujímavé boli výlety na chatu „Muflónka“ s opekaním špekačiek. V júni 2003 sa 41 detí zúčastnilo na plaveckom výcviku, kde nadobudli prvé plavecké skúsenosti a zručnosti.
Materská škola bola v uplynulom období v mnohom závislá od sponzorov. Okrem Obecného úradu to bola najmä Považská cementáreň, a.s., Odborné učilište, firma Japex a ďalší podnikatelia v obci. V mnohom boli nápomocní i rodičia detí Materskej školy.
V školskom roku 2003/2004 bolo k septembru zapísaných do MŠ 92 detí. V prevádzke boli štyri triedy: dve triedy 2,5 – 4 ročných a pre vstup do Základnej školy sa pripravuje 38 detí.
Základná škola
V školskom roku 2002/2003 navštevovalo Základnú školu v ročníkoch 1. – 4. spolu 120 žiakov, v ročníkoch 5. – 9. to bolo 165 žiakov. Školský klub mal dve oddelenia, ktoré v priemere navštevovalo 32 žiakov. Školskú jedáleň na stravovanie využívalo okolo 100 detí a učiteľov.
V školskom roku 2003/2004 sa stav znížil. Z celkového počtu 269 žiakov bolo v ročníku 1. – 4. spolu 105 žiakov a v ročníkoch 5. – 9. bolo žiakov 164. Počet detí v školskom klube bol 28 a stravníkov 102.
V oboch školských rokoch došlo k viacerým personálnym zmenám, najmä z dôvodu vypršania zmlúv nekvalifikovaným vyučujúcim. V júni 2003 opustili školu Iveta Floreková, Eva Gergelyová, Ľ. Chudá, Ľuba Martišková a upratovačka Jozefína Kurtišová. V septembri 2003 prišli do školy noví pedagogickí pracovníci: Mgr. Erika Behanová, Mgr. Bronislava Majtánová (po materskej dovolenke), Mgr. Silvia Tichá a ako externí pracovníci Mgr. Jozef Findura (kňaz – vyučujúci rím.-kat. náboženstva) a RNDr. Iveta Liptáková (francúzsky jazyk).
K najväčšej zmene však došlo na mieste riaditeľa školy. Odišla Mgr. Miroslava Jankejechová a na základe konkurzu bol schválený Mgr. Dušan Letko. Menovaný sa narodil 30. augusta 1953 v Tunežiciach. Absolvoval Pedagogickú fakultu v Trnave. Pôsobil na školách v Liesku, na SOU Dolný Kubín, OŠ Banská Štiavnica a od roku 1984 v ZŠ Oravský Podzámok, kde bol od roku 1990 riaditeľom.
Vedenie školy od 1. septembra 2003 bolo nasledovné:
Mgr. Dušan Letko, riaditeľ,
Mgr. Monika Fábryová, zástupkyňa riaditeľa,
Mgr. Mária Pastorková, výchovná poradkyňa.
Aby učitelia mohli v škole pripravovať mladú generáciu pre náročné uplatnenie na budúcom európskom fóre, musia deti pripravovať aj v oblasti elektronizácie a informatiky. Základná škola podala prihlášku a vypracovala projekt, ktorého cieľom bolo pripraviť plány využitia výpočtovej techniky v prípade jej zriadenia na škole. Tým položili základy k tomu, aby mohli byť
1490
vybavení výpočtovou technikou a pripojení na internet v rámci „Projektu infovek“.
V školskom roku 2002/2003 a v prvej časti 2003/2004 boli učitelia a žiaci zapojení do mnohých súťaží a aktivít vzdelávacieho a športového charakteru. Tak sa zúčastnili a boli úspešní na okresnom kole Hviezdoslavovho Kubína (prednes poézie a prózy), na Olympiáde slovenského jazyka. Na matematických a fyzikálnych súťažiach (Tomáš Mikuška skončil na 1. mieste). Niektorí z dobre umiestnených žiakov v rôznych súťažiach reprezentovali okres Ilava na krajských súťažiach. Z ďalších projektov sa zúčastnili na literárnej súťaži vlastnej tvorby žiakov „Európa škole“ a v prednese rozprávok „Rozprávkové vretienko“.
Najväčší úspech zaznamenali (ako v predchádzajúcom roku) mladí gymnasti. Družstvo dievčat v rámci kraja v kategórii A obsadilo 1. miesto. V rámci jednotlivcov bola Júlia Kandráčová prvá a Natália Melicherová tretia. Družstvo chlapcov v kategórii B skončilo v rámci kraja druhé. Gymnastov pripravovala Mgr. Mária Hatoková.
Z učiteľov, ktorí na rôzne aktivity pripravovali žiakov, spomeniem aspoň Lýdiu Gallovú, A. Piscovú, M. Pastorkovú, Dalimíra Pružinca.
V škole po desiatich rokoch začali opäť vydávať školský časopis s obsahom tvorby žiakov, kritiky i pochvaly pod názvom „Zvoní“. Redakčnú radu tvorili žiaci a učitelia J. Šmecková a R. Pecúš.
Ladčianske základné školstvo si v roku 2003 pripomenulo štyri výročia, ktoré v značnej miere jeho vývoj ovplyvnili:
V roku 1883 bola v Ladcoch obecná škola poštátnená, čím štát prevzal na seba povinnosť udržiavať školu po materiálnej stránke (vybavenie, údržba, plat učiteľky).
V roku 1889 po výstavbe cementárne na tlak zo strany cudzích robotníkov a odborníkov – cementárov i vedenia podniku postavili v Ladcoch školu.
V roku 1913 postavili aj v Tunežiciach novú školu – tzv. „maďarský typ“, kde sa vyučovalo okolo 70 žiakov.
V roku 1973 (december) ukončili práce na prvom pavilóne terajšej Základnej školy. Dňa 16. decembra sa žiaci ročníkov 6. – 9. do novej budovy nasťahovali. Školu stavali Pozemné stavby, pri niektorých prácach však výdatne pomohli aj rodičia. Riaditeľom školy v tom čase bol Lukáš Zelienka, zástupcom riaditeľa Valter Fábry.
Odborné učilište
Odborné učilište v Ladcoch spadajúce do kompetencie Samosprávneho kraja Trenčín muselo v školskom roku 2002/2003 a 2003/2004 prekonávať rovnaké hospodárske a materiálne ťažkosti ako ostatné školy v Ladcoch. Aby znížili straty, opustili už v roku 2002 jednu z budov patriacich cirkvi (tzv. Misíjny dom). Nedostatok finančných prostriedkov sa neprejavil iba na vyučovaní a odbornom výcviku, ale najviac hádam na starostlivosti o žiakov v internáte – osobitne o deti v starostlivosti štátu. Zásluhou dobrého riadenia, pomoci sponzorov a rôznych fondov sa im darilo ťažkosti prekonávať.
Vedenie školy sa oproti ostatným rokom nezmenilo:
1491
Paed. Dr. Vladimír Hromek, riaditeľ
Mgr. Miroslav Sňahničan, zástupca pre teoretické vyučovanie
Ing. Stanislav Turček, zástupca pre praktické vyučovanie
Ing. Eva Daňová, zástupkyňa pre ekonomicko-technickú činnosť
Mgr. Stanislav Kret, zástupca pre mimoškolskú výchovu.
Na záver školského roku 2002/2003 sa v škole uskutočnili záverečné skúšky, na ktorých sa zúčastnilo 62 učňov (4 murári, 9 maliarov, 11 stolárov, 7 stavebných zámočníkov, 12 krajčíriek, 9 záhradníkov a 10 dievčat, ktoré navštevovali odbor služby a domáce práce).
Približne v tom istom čase sa konali prijímacie konania, na ktorých sa zúčastnilo 87 žiakov. Prijali 71 žiakov (44 chlapcov, 27 dievčat).
V septembri 2003 bol stav nasledovný:
Vyučovali odbory murár, maliar, stolár, stavebný zámočník, krajčírka, záhradník, služby a domáce práce. Spolu bolo v škole 206 žiakov, z toho 138 chlapcov a 68 dievčat.
O vyučovanie a praktický výcvik sa staralo 47 pedagogických pracovníkov, z toho 34 majstrov odborného výcviku. Dôležitou zložkou boli i nepedagogickí pracovníci v prevádzke školy, ktorých bolo 31.
Aj v školskom roku 2002/2003 sme zaznamenali mnohé, na tejto škole už tradičné, aktivity. Fungovali krúžky divadelný, keramický, športové a iné. V športových (atletika, volejbal) navštevovali žiaci pod vedením manželov Kretovcov i telocvičňu ZŠ. Športové aktivity patrili vôbec medzi najrozšírenejšie i najúspešnejšie. Niektoré z nich spomeniem:
V apríli 2003 sa chlapci učilišťa predstavili vo futbalovom zápase v rámci Európskeho futbalového týždňa špeciálnych olympiád. V máji organizovalo Odborné učilište Ladce spolu so Slovenským hnutím špeciálnych olympiád turnaj v halovom hokeji v Dubnici nad Váhom. OU Ladce skončilo na druhom mieste.
V tom istom mesiaci sa konali v Michalovciach Celoslovenské športové hry Odborných učilíšť – dievčat. Pre učilište v Ladcoch nie príliš úspešné hry boli zaujímavé iba pre volejbalistky, ktoré skončili tretie.
Úspešnejší boli chlapci, ktorí v júni 2003 vo Viničkách získali striebornú medailu (žiak Erik Goral). Na Majstrovstvách Moravy a Sliezka mentálne postihnutých v Štenberku získali v cezpoľnom behu učni z Ladiec jedno prvé a jedno druhé miesto.
Žiaci Odborného učilišťa v Ladcoch sa zúčastnili na Olympijskom behu s pochodňou v uliciach Prahy. Beh symbolicky končí v Dubline, dejisku Svetových letných špeciálnych olympiád, ktoré boli aj vyvrcholením športového úsilia nášho Odborného učilišťa. Do slovenskej reprezentácie bolo pôvodne nominovaných šesť športovcov a partnerov z Ladiec, nakoniec však do Dublinu cestovali iba Miroslava Eliášová a Tomáš Ivana ako členovia volejbalového družstva, ktoré v unifikovanom volejbale skončilo na treťom mieste.
Počas leta 2003 prázdninovalo v internáte 19 detí v štátnej starostlivosti. Vychovávatelia pripravili pre ne prázdniny v rámci finančných možností. Vďaka manželom Smržovcom strávili deti časť prázdnin na súkromnej chate vo Veľkom Rovnom. Vďaka Nadácii otvorenej spoločnosti chodili na kúpalisko, táborili na „Klárke“ atď.
1492
Občianka Ladiec pani E. Mináriková darovala školskej knižnici zo svojej súkromnej knižnice 300 kníh.
KULTÚRNY ŽIVOT
V oblasti kultúrneho a spoločenského života v obci v roku 2003 medzi tri najvýznamnejšie udalosti patrili tradičné Koyšove Ladce, pripomenutie si 50. výročia postavenia Domu kultúry a vydanie monografie Ladce.
Ostatné kultúrno-výchovné aktivity nevybočili z rámca predchá-dzajúceho roka.
Koyšove Ladce
Dom kultúry v Ladcoch 17. októbra 2003 privítal recitátorov ľúbostnej poézie. Súťaž vyhlásili Považské osvetové stredisko v Považskej Bystrici, Obecný úrad v Ladcoch a Klub priateľov poézie Pavla Koyša v Bratislave. Spoluusporiadateľmi boli Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave a Považská knižnica v Považskej Bystrici. Súťaž a celé podujatie sa konalo pod záštitou Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
Okrem samotnej súťaže sa prítomní zúčastnili na bohatom kultúrnom programe, ktorý sa začal o 16. 30 hodine kladením kytíc k buste Pavla Koyša umiestnenej na budove Domu kultúry. Vence za spevu Angeliky Vargicovej položili starosta obce Ing. arch. Ján Remo a manželka básnika JUDr. Margita Koyšová. Príhovor pri buste mal spisovateľ Ján Lenčo a obľúbenú básnikovu pieseň zaspieval herec Anton Baláž.
Po skončení sa hostia a občania Ladiec odobrali do veľkej sály, kde odovzdali ceny najlepším recitátorom a prítomní básnici, spisovatelia, herci a ďalší hostia vystúpili s piesňami, úryvkami z diela a spomienkami na Pavla Koyša. Program bol umocnený hlavne faktom, že sme si pripomínali desiate výročie úmrtia, k čomu bola inštalovaná aj malá výstavka z rôznych období života Pavla Koyša.
Medzi hosťami boli PhDr. Vladimír Čerevka, JUDr. Margaréta Koyšová, JUDr. Peter Colotka, PhDr. František Švába, PhDr. Jaroslav Machala, Ing. Peter Šumaj, Mgr. Daniela Čižmárová, doc. Mgr. Juraj Sarvaš, Ján Lenčo, Anton Baláž a ďalší.
Počas oslavy účinkovala dychová hudba Ladčanka a program moderovala Alžbeta Bušíková.
Súťaž v prednese ľúbostnej poézie sa uskutočnila v dopoludňajších hodinách v troch kategóriách. Prednes hodnotila porota v zložení: PhDr. Vlasta Sedliačková, Mgr. Ľuba Šajdová, Doc. Mgr. Juraj Sarvaš, PhDr. Vladimír Čerevka, Paed. Dr. Gejza Sádecký, CSc.
Kategória III. (žiaci 8. – 9. ročníkov ZŠ)
1. Dáša Illyová (CVČ Púchov)
2. Anna Hortová (Gymnázium Nová Dubnica)
3. Simona Svádová (ZŠ Ladce)
1493
Kategória IV. (študenti SŠ, SOU)
1. Jana Filípková (ZSŠ HS a O Púchov)
2. Lýdia Bilčíková (OA Prievidza)
3. Eliška Svorčíková (Gymnázium Púchov)
3. Ľudmila Škulavíková (ZSPŠ Nové Mesto nad Váhom)
Kategória V. (dospelí občania)
1. Daniela Arbetová (Nové Mesto nad Váhom)
1. Viliam Sukupa (Bratislava)
2. Božena Dobrovičová (Považská Bystrica)
3. Ľudmila Šuvadová (Trenčín)
V III. kategórii dostala cenu za nápaditý výber básní Kamila Peteraja Katarína Novotná.
Potešiteľným poznatkom je zvyšujúca sa účasť občanov Ladiec na popoludňajšom programe – stretnutí s významnými slovenskými umelcami vo veľkej sále kultúrneho domu.
50. výročie domu kultúry
Slávnostné posedenie pri príležitosti 50. výročia postavenia Domu kultúry v Ladcoch sa konalo dňa 7. novembra 2003 v prístavbe kultúrneho domu. Pozvaní boli poslanci obecného zastupiteľstva, zástupcovia politických strán a hnutí, organizácií a spolkov, riaditelia škôl a všetci, ktorí sa významným spôsobom pričinili o život v priestoroch Domu kultúry za uplynulých 50 rokov, resp. ich zástupcovia – rodinní príslušníci, ak sa dotyční týchto dní nedožili.
V programe odznela báseň v prednese Alžbety Bušíkovej, privítanie a príhovor starostu obce Ing. arch. Jána Remu a referát – prierez históriou výstavby Domu kultúry a činnosť na jednotlivých úsekoch kultúry, vzdelávania a osvety, prednesený Branislavom Liptákom, kronikárom obce.
Stretnutie malo slávnostný, ale i srdečný priebeh, najmä zásluhou toho, že viacerí účastníci spomínali na činnosť v bývalom Závodnom klube ROH veľmi živo a spontánne.
V rámci programu odovzdal starosta obce Ing. arch. Ján Remo viacerým občanom Pamätné listy obecného úradu ako výraz vďaky a uznania za pôsobenie v Dome kultúry v uplynulých rokoch. Ocenenie dostali:
Štefan Galanský, Ján Čemeš, Branislav Lipták, Ján Suchár, Viera Remová, Július Šedík, Jozef Polomík, Alžbeta Bušíková, Mária Liptáková, Miroslav Remo, Rudolf Pagáč, Emil Martinák, František Bednárik, Jaroslav Koyš, Zdenka Hriadelová, Florián Gajdošík, Irena Gajdošíková, Eva Riecka, Anton Záhradník, František Chovanec, Augustín Martinák, Viktor Majerik, Marián Justh.
Za zomretých prevzali čestné uznanie rodinní príslušníci. Ocenení boli:
Eduard Zimprich, Oľga Zimprichová, Jozef Hriadel, Daniel Šotkovský, Eduard Žáčik, Ondrej Barica, Jozefína Kalusová, František Letko.
1494
V rámci osláv 50. výročia Domu kultúry dňa 8. novembra vystúpila v kultúrnom dome skupina Senzi Senzus za účasti 350 divákov.
Monografia LADCE
Významným kultúrno-osvetovým činom roku 2003 bolo vydanie monografie Ladce. Stalo sa tak na základe uznesenia obecného zastupiteľstva a po odsúhlasení sumy 300 000 Sk na jej vydanie.
Autorom monografie je Branislav Lipták, kronikár obce a spoluautormi niektorých častí Mgr. Jozef Moravčík, Ing. arch. Ján Remo a Víťazoslav Kalus.
Monografia vyšla vo vydavateľstve AMETYST (Milan Húževka). Zhromaždilo sa v nej veľké množstvo faktov z oblastí:
najstaršia história obce Ladce a Tunežice, charakteristika obce, obdobie praveku a včasného stredoveku, Ladce a Tunežice ako súčasť majetku rodu Majthény – Motešický. V ďalších častiach – kapitolách sú Ladce v 18. a 19. storočí, začiatky 20. storočia, v Československej republike. Ďalej monografia zachytáva obdobie Slovenského štátu a 2. svetovej vojny. V povojnovom období opisuje národné výbory a ich činnosť v oboch obciach a obdobie rokov 1960 – 1990. V osobitných kapitolách je zachytená história cementárne, železnice a pošty, vodnej elektrárne, poľnohospodárstva a JRD, urbárskeho spoločenstva. Kapitoly majú aj úseky školstva, kultúry, náboženský život včítane kláštora, jednotlivé spolky a združenia. Zvlášť sa opisuje posledných 10 rokov 20. storočia.
V osobitnej kapitole sú mená starostov, richtárov a predsedov MNV v Tunežiciach a Ladcoch od polovice 19. storočia. Ďalej sa uvádzajú naši slávni rodáci, prehľad najvýznamnejších udalostí, ktoré ovplyvnili našu obec zostavené chronologicky. Záver publikácie tvorí farebná príloha rôznych pohľadov na obec, okolie a cementáreň.
Monografia vyšla v dvoch podobách – s tvrdým obalom (200 exemplárov) a s mäkkým obalom (800 exemplárov). Predávala sa po 150 Sk, resp. 100 Sk na obecnom úrade a u ochotných obchodníkov Stanislava Bublavého a Amálii Zábojníkovej. Množstvo exemplárov sa rozdelilo zdarma pri významných príležitostiach (Koyšove Ladce, stretnutie dôchodcoch nad 70 rokov a pod).
Súbory záujmovej činnosti
V obci naďalej fungovali súbory dychovej hudby Ladčanka a Marguška. Z nich prvá s veľkými ťažkosťami riešila generačný problém, keď i v tomto roku pre vek a chorobu odišli niektorí hudobníci. Obe dychovky účinkovali pomerne často – Ladčanka na rôznych oslavách a pohreboch, Marguška väčšinou na tanečných zábavách.
Naďalej účinkoval spevácky súbor žien, ktorý rieši tiež generačné problémy. Zohral významnú úlohu pri podujatiach Zboru pre občianske záležitosti, najmä pri občianskych pohreboch.
1495
Pamätná sieň
Pamätná sieň umiestnená v prístavbe neprešla nijakými zmenami v obsahu a spôsobe inštalácie. Zaznamenali sme zvýšenú návštevnosť zo strany žiakov Základnej školy, menej žiakov Odborného učilišťa a občanov Ladiec.
Oslavy a spomienkové stretnutia
Druhá májová nedeľa patrila tradične matkám. Deň matiek vo veľkej sále Domu kultúry spestril bohatý kultúrny program. Videli sme nie každodenné vystúpenie jedného z najlepších slovenských folklórnych súborov VRŠATEC z Dubnice nad Váhom. Ďalšiu časť vyplnili žiaci Materskej a Základnej školy v Ladcoch. Prítomným matkám a ostatným občanom sa prihovoril starosta obce Ing. arch. Ján Remo.
Dňa 28. augusta 2003 sme si pripomenuli 59. výročie Slovenského národného povstania. Okolo tridsať občanov, väčšinou staršej generácie si pri pomníku padlých v 2. svetovej vojne vypočuli báseň „Mor ho!“ v podaní Alžbety Bušíkovej a prejav starostu Ing. arch. Jána Remu. Potom k pomníku položili vence zástupcovia Obecného zastupiteľstva v Ladcoch a organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Počas oslavy účinkovala dychová hudba Ladčanka.
Už po tretíkrát sa stretli občania Ladiec pri pamätníku slovenskej štátnosti – dvojkríži na Skalke. Dňa 1. augusta 2003 si do 200 občanov vypočulo prejav starostu obce a potom pri dychovke a občerstvení, pri vatre strávili v peknom prírodnom prostredí pekný letný večer.
Dňa 31. decembra 2003 sa už tradične prišli rozlúčiť so starým rokom a privítať nový občania Ladiec na križovatke – námestí. Obdivovali ohňostroj a želali si zdravie, úspechy v novom roku 2004. Na dobrú náladu hrala dychová hudba Ladčanka.
Školy pripravili pestré programy na Medzinárodný deň detí a niektoré organizácie a inštitúcie interne aj Medzinárodný deň žien.
Ladecké zvesti
Informačný spravodajca Ladecké zvesti vychádzal pravidelne podľa plánu dvojmesačne, celkom 6 čísiel. Jednotlivé čísla na 4, 6 a 8 stranách podľa potreby.
Obsah sa oproti roku 2002 nezmenil. Boli to predovšetkým informácie o zasadaniach obecného zastupiteľstva, o zámeroch obce vo výstavbe, ekológii a kultúre. Časť bola venovaná školstvu, organizáciám a spolkom, poľnohospodárstvu a telovýchove. Značná časť bola venovaná histórii obce. Občania si pochvaľovali dobrú informovanosť o dianí v obci a jej perspektívach.
Ladecké zvesti vychádzali v 800 exemplároch. Redaktorom bol Branislav Lipták a tlač zaobstarávala tlačiareň ASSA, s.r.o., Púchov.
1496
Distribúcia sa robila cestou obchodnej siete, cestou organizácií a inštitúcií v obci a cez Považskú cementáreň, a.s.
V roku 2003 boli na stránkach Ladeckých zvestí uverejnené dva životopisy významných občanov, ktorí sa v minulosti zaslúžili o rozvoj kultúry v obci:
Oľga Zimprichová
Narodená 30. marca 1912, zomrela 10. júna 2003.
Do Ladiec spolu s manželom prišli v roku 1953. Obaja boli spoluzakladateľmi Závodného klubu ROH. Oľga Zimprichová 30 rokov viedla kurz hudobnej výchovy pri ZK (klavír, harmonika). Bola človekom, o ktorom sa vyjadrujeme – kultúrny - a to vo všetkých oblastiach a kultúrnych žánroch.
František Letko
Narodený 28. októbra 1920, zomrel 20. septembra 2003.
Hudobník, organizátor dychovej hudby. Ako vojak účinkoval vo vojenskej dychovej hudbe v Liptovskom Mikuláši. V tejto oblasti bol aj účastníkom bojov v SNP. Hral v mnohých ďalších výborných dychových orchestroch, najmä však vo veľkej dychovej hudbe ZK ROH Považskej cementárne. V tomto závode bol aj zamestnaný ako zámočník – údržbár. Veľké zásluhy má vo výchove mladých hudobníkov v Tunežiciach, mladej dychovky v Ladcoch a dychovej hudby v Mojtíne.
V jeho šľapajách išli i jeho deti, z ktorých traja dokončili Konzervatórium v Žiline.
František Letko zomrel 18. septembra 2003 v Tunežiciach, kde je aj pochovaný.
Obecná knižnica
Knižnica Obecného úradu v Ladcoch dosiahla vo všetkých ukazovateľoch podobné výsledky ako v roku 2002. Vďaka sponzorskému príspevku Považskej cementárne, a.s. vo výške 10 000 Sk mohli rozšíriť knižný fond o nové knihy z oblasti náučnej a krásnej literatúry. Obecný úrad pre knižnicu kúpil Belianovu encyklopédiu v hodnote 2 200 Sk.
V jednotlivých ukazovateľoch dosiahli tieto výsledky:
počet čitateľov
243
z toho do 15 rokov
97
návštevnosť
3 565
Výpožičky:
odborná literatúra pre dospelých
2 067
krásna literatúra pre dospelých
5 401
odborná literatúra pre deti
1 293
krásna literatúra pre deti
2 028
V roku 2003 uskutočnili besedu pre deti Materskej školy o knihách a práci knižnice.
Vedúcou knižnice bola Eva Riecka.
1497
Kino Slovan
Kino Slovan Obecného úradu v Ladcoch prerušilo svoju činnosť v letných mesiacoch pre nízku návštevnosť. Nepremietali v mesiacoch apríl, máj, jún, júl, august, september. Vedúcou kina bola Zdena Hriadelová, ktorá zostavovala dramaturgický plán a riadila chod kina. Vstupné na filmy, väčšinou produkcie USA, v rámci okresu bolo najnižšie: jednotné 30 Sk. Návštevnosť bola priemerná – na hranici rentability.
V mesiacoch január, február, marec, október, november, december sa premietlo spolu 23 filmov s návštevnosťou 1 162 divákov. Tržba za všetky filmy bola 36 350 korún, náklady (požičovné 31 089 Sk, prepravné 3 686 Sk), spolu teda 34 775 Sk.
Využívanie priestorov kultúrneho domu
Využívanie priestorov Domu kultúry bolo aj v roku 2003 predmetom častých diskusií a prehodnocovaní. I keď nemožno ani zďaleka dosiahnuť rentabilitu, obecný úrad a pridelení pracovníci mali snahu zvýšiť príjmy za priestory a znížiť tak schodok v rozpočte nákladov na budovu DK.
V trvalom prenájme boli miestnosti slúžiace ako kancelária Lesného družstva a urbárskeho spoločenstva Ladce, zdravotné stredisko (lekár MUDr. Grajciarik a detská lekárka), firma Palivex, Okresný úrad práce (elokované pracovisko pre evidenciu nezamestnaných), kaviareň, obecná knižnica (štyri miestnosti), miestnosť stálej expozície pamätnej siene obce a kino Slovan.
Z ostatných priestorov bol najviac využívaný vestibul hlavnej budovy na predajné trhy. V určené dni (utorok, štvrtok) tu predávali textil, obuv a rôzne tovary firmy z Považskej Bystrice, Partizánskeho, Čadce a iné.
Pomerne dobre bola využívaná miestnosť č. 10 na vyučovanie autoškoly a schôdze organizácií a spolkov.
Vo veľkej sále sme boli svedkami takých významných podujatí ako boli Koyšove Ladce, stretnutie občanov nad 70 rokov, stretnutie dôchodcov PC, vystúpenia súborov a skupín, výročná schôdza PD Košeca, detský karneval, Mikuláš a niektoré interné akcie cementárne i Odborného učilišťa. V roku 2003 bolo vo veľkej sále DK 8 diskoték.
Využívaná bola aj veľká zasadačka pri kaviarni na zasadania a zhromaždenia obecného úradu, menšie oslavy, zasadania Považskej cementárne, oslavu 50. výročia domu kultúry, súkromné oslavy jubileí a pod.
Ani najväčšia snaha obecného zastupiteľstva a obecného úradu však nestačila vyriešiť tento vážny problém. Limitujúcimi faktormi boli (a budú) veľkosť budovy a množstvo priestorov v pomere k počtu obyvateľov i neustále sa znižujúci záujem o podujatia kultúrneho charakteru organizovaných v priestoroch Domu kultúry.
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.
1498
Vedenie v roku 2003
V Považskej cementárni bol rok 2003, rovnako ako roky predchádzajúce, naplnený mnohými aktivitami v investičnej sfére, vo výrobe a predaji cementu i v opatreniach v oblasti ekologizácie výroby.
V roku 2003 bolo v cementárni takéto vedenie:
Dozorná rada:
Franz Wallner, predseda
Anton Malovec
Pavel Martauz
Predstavenstvo:
Anton Barcík, predseda
Johanes Berger
Erwin Gessl
Mária Kebísková
Ľubomír Martinka
Jozef Mikušinec
Výkonné vedenie:
Anton Barcík, generálny riaditeľ spoločnosti
Mária Kebísková, ekonomická riaditeľka
Pavel Martauz, riaditeľ kvality a stratégie
Ľubomír Martinka, obchodný riaditeľ
Jozef Mikušinec, výrobno-technický riaditeľ
Peter Šumaj, personálny riaditeľ
Technický a technologický rozvoj
Ani prvé roky nového tisícročia nepriniesli pre cementársky priemysel v strednej Európe výraznejšiu zmenu k lepšiemu. Napriek pretrvávajúcemu napätiu na trhoch pokračovala aj v roku 2003 cementáreň v Ladcoch v pozitívnych trendoch. Rekordné výsledky vo výrobe a predaji boli podmienené využívaním daných konkurenčných výhod, akými sú kvalitná surovina, dobrá geografická poloha atď. Rozhodujúcim bol fakt, že vlastnícke štruktúry sa zmenili v prospech bavorskej firmy Berger Holding Passau, čo znamenalo posilnenie trhu, pretože táto firma je v súčasnosti nielen výrobca, ale i veľký spotrebiteľ.
Pre zvýšenie efektívnosti hospodárenia realizovali v rokoch 2002 a 2003 opatrenia na zvýšenie podielu spotreby alternatívnych palív výstavbou patričných zariadení.
V roku 2003 sa podarilo dosahovať najvyššie využívanie inštalovanej výrobnej kapacity. Popredné miesto medzi výrobcami cementu postupne upevňujú, k čomu smerovalo zvyšovanie výkonových parametrov výrobných agregátov.
1499
Dôležitú úlohu v raste výrobno-ekonomického potenciálu zohrala aj nezávislosť od veľkých cementárskych koncernov ako i proexportná stratégia pri predaji výrobkov. Už viac rokov získavajú ladeckí cementári ocenenie „Najlepší exportér Slovenskej republiky“. V roku 2003 väčšinu svojej výroby dodávali do Nemecka, Rakúska, Českej republiky, Švajčiarska, Maďarska a Poľska.
Podstatou vysokej kvality a tým aj možnosti exportovať, je štruktúra slinku ako hlavnej zložky cementu. Výnimočná kvalita portlandského slinku je daná vysokou hodnotou surovinového zdroja z lomu Butkov.
K novým obchodným aktivitám smerom k zákazníkovi patrí od roku 2003:
- Rozšírenie predaja zdravotne nezávadného cementu s nízkym obsahom škodlivého chrómu aj na domácom trhu. Výrobok produkovaný na základe vlastného patentového riešenia bol dovtedy expedovaný iba na zahraničné trhy. S ekologickým výrobkom pod značkou CHROMATMIN prichádza Cementáreň v Ladcoch ako prvá.
- Zmena balenia na domácom trhu, kde doterajšie 50 kg balenie nahradilo 25 kg balenie. Tým sa znížili nároky na jeho manipuláciu.
Investície do ekológie
Zneškodňovanie mäsokostných múčok a živočíšnych tukov spaľovaním je v západnej Európe samozrejmosťou. Na Slovensku tieto vážne ekologické otázky pochopila najskôr naša cementáreň.
Dňa 22. apríla 2003 sa uskutočnilo slávnostné otvorenie zariadenia na spaľovanie rizikových komodít živočíšneho pôvodu, na ktorom sa zúčastnili minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon, zástupca nemeckého veľvyslanca Jürgen Pfeiffer, odborníci z veterinárnej správy, životného prostredia i starostovia z blízkych obcí.
Odpad sa spaľoval už od roku 2001. Technológia však nebola na patričnej úrovni. Terajšie zariadenie spĺňa najvyššie parametre EÚ. Vybrali najefektívnejšie a najekologickejšie zariadenie získané z Dessau. Zariadenie prešlo úspešnou etapou skúšok a celý problém bol prerokovaný aj na verejnej schôdzi občanov v Ladcoch. Materiál sa dodáva do spaľovne špeciálnou cisternou bezdotykovým spôsobom a cementárske zariadenie vylučuje vznik toxických spalín a dioxínov či furánov. Prevádzka spaľovne je veľmi progresívna a patrí k najmodernejším v Európe. Kapacita prevádzky spaľovania je okolo 35 000 ton mäsokostných múčok a viac ako 10 000 ton živočíšnych tukov.
O riešenie ekologických otázok prostredníctvom Považskej cementárne prejavili veľký záujem odborníci z Českej republiky. Na pôde cementárne sa uskutočnilo stretnutie ministrov životného prostredia Českej a Slovenskej republiky. Zaujímali ich hlavne konkrétne aplikácie spaľovania mäsokostnej múčky a živočíšnych tukov i ďalších alternatívnych palív.
Opäť certifikát kvality
1500
V novembri 2003 riaditeľ stratégie a kvality Považskej cementárne Ing. Pavel Martauz prevzal v Bratislave opäť certifikát najvyššej kvality SLOVAK GOLD za vysokú kvalitu portlandských cementov CEM I 42,5 N a CEM I 42,5 R vyrábané špičkovými technológiami. Ich úžitkové vlastnosti a dĺžka životnosti sú porovnateľné s najlepšími výrobkami na svete. Komisia nezávislých odborníkov ocenila okrem klasických úžitkových vlastností i ochranné funkcie. Cementy sú patentované v krajinách V 4.
Výrobné ukazovatele za rok 2003
Výroba v roku 2003 bola vo všetkých konečných výsledkoch rekordná. Zvýšila sa výroba najnáročnejších cementov s vysokými úžitkovými vlastnosťami, pretože sa mierne zvýšil dopyt na domácom trhu. V roku 2003 sa vyrobilo (i predalo) najviac cementu v histórii Považskej cementárne, a.s.
V lome Butkov sa vyťažilo 862 000 ton vápenca a spotrebovalo vo výrobe 854 480 ton.
Vyrobili 530 000 ton slinku a spolu s minuloročnými zásobami spotrebovali 548 951 ton.
Vyrobili 835 000 ton a spotrebovali 838 125 ton surovinovej múky.
Z cementov bola výroba a expedícia (predaj) takáto:
CEM I 42,5 R
171 600 t
169 596 t
CEM I 42,5 (cestný)
121 667 t
121 385 t
CEMODUR
2 200 t
3 445 t
CEM II B-S 32,5 R
183 158 t
180 620 t
CHROMATMIN
223 641 t
223 641 t
CEM II B plus
32 000 t
31 342 t
CEM III/B
17 700 t
17 135 t
Okrem toho predali:
SIDEROX do cementu
422 ton
LASUFLEX
212 ton
Celkom v roku 2003 v Považskej cementárni Ladce
vyrobili
764 000 ton
predali
759 199 ton
Plnenie Základného programu modernizácie cementárne
Základný program modernizácie cementárne na roky 2001 – 2008 s rozpočtom viac ako 1,5 miliardy korún sa postupne plní podľa harmonogramu.
Úspešne sa splnili úlohy v ekologizácii výroby, úlohy vo využívaní alternatívnych palív a v tom dôležitá uhlofikácia.
Na výstavbe nových zariadení sú zamestnané slovenské i zahraničné firmy.
1501
Podnikateľské aktivity
Sem patrí predovšetkým výroba betónových zmesí v spoločnosti Ladce Betón, s.r.o., Bratislava, ktorá je dcérskou spoločnosťou Považskej cementárne, a.s.
Je to najmodernejšia bratislavská betonárka kapacitne najväčšia na Slovensku. Jej výkon je 105 m3 za hodinu. Vyrábajú všetky štandardné betóny, včítane vodotesných a cementové potery. Kvalitu výrobkov potvrdzujú referenčné stavby v Bratislave a okolí, kde ich betonárka dodávala. Patrili medzi ne výstavba Wolksvagen, Polus City Center, Colnica Rusovce, výstavba rodinných domov a bytových komplexov atď.
VODNÁ ELEKTRÁREŇ
Vo Vodnej elektrárni v Ladcoch v roku 2003 pracovalo 22 ľudí pod vedením Pavla Starečka a Ivana Fedora.
Medzi najvýznamnejšie akcie v roku 2003 patrili: Ako najväčšia akcia rozsahom prác i nákladom financií bol náter hlavnej a pomocnej oceľovej konštrukcie na vonkajšej 110 kV rozvodni. Práce realizovali čiastočne vlastnými pracovníkmi, ale z väčšej časti dodávateľsky firmou BILLTAX, s.r.o. z Dubnice nad Váhom. Celkom to bolo 2 200 m2 zložitých profilových konštrukcií.
Všetky rozvodne (110 kVr, 22 kVr, 0,4 kVr) vo vodnej elektrárni sú automatizované, ovládané cez riadiace systémy. Výrobné zariadenia TG1, TG2 sú po rekonštrukcii. Na stroji TG1 vyriešili závažné problémy, ktoré doteraz spôsobovali vysokú poruchovosť. Vznikala tu viac ako 15 %-ná diferencia medzi žiadaným a skutočným otvorením rozvádzacieho kola turbíny. Táto diferencia je spôsobená veľkými pasívnymi a aktívnymi odpormi v horných a dolných čapoch rozvádzacích lopát a v púzdrach rozvádzacích lopát turbíny. Závadu reklamovali, tá bola uznaná a firma VOEST ALPINE AUSTRIA (pôvodný dodávateľ) súčasti vymenil.
Veľmi dôležitou zložkou elektrárne bola, ako každý rok, opravárenská činnosť. Vykonali dve bežné opravy na strojoch TG1, TG2 a kontrolu po ročnej prevádzke. Ďalej vykonali revízie 22 kV zariadení v januári až marci 2003 a na zariadeniach 110 kV rozvodne jarné, letné a jesenné revízie najmä v rámci prípravy na zimné obdobie, ktoré každoročne preveruje kvalitu týchto údržbárskych prác.
V 110 kV rozvodni v letných mesiacoch vykonali terénne úpravy – položenie zámkových dlažieb pod výkonové vypínače, splanírovanie trávnatých plôch a ďalšie práce. Rok 2003 bol rokom, kedy veľa pozornosti venovali životnému prostrediu. Bolo to aj preto, lebo Vodná elektráreň v Ladcoch sa snaží získať Certifikát kvality. Dosiahnuť zhodu s náročnou európskou normou ISO 14001 nie je jednoduché. V súčasnosti sa vykonávajú po jednotlivých úsekoch a požiadavkách audity. Hlavný audit sa týka vplyvu činnosti elektrárne na životné prostredie. Doterajšie audity
1502
svedčia o slušnej úrovni rozpracovania a dodržiavania enviromentálnej politiky na pracoviskách firmy Slovenské elektrárne.
V príprave na privatizáciu, ktorá spôsobuje obavy z prepúšťania (znižovania stavov) pracovníkov, sa v októbri 2003 uskutočnila v podniku reorganizácia. Celé sa to prejavilo na prenose mnohých kompetencií do Slovenských elektrární, teda je snaha po centralizácii.
Závod so sídlom v Dubnici nad Váhom, kam patrili aj Ladce, premenovali na prevádzkáreň Dubnica nad Váhom a elektráreň v Ladcoch sa stala jednou zo štyroch prevádzok.
Výroba a dodávka elektrickej energie bola splnená iba na 76,65% v rámci celého VET. Pohotový výkon bol splnený na 105,2%, čo je jeden z najdôležitejších ukazovateľov pri výrobe a predaji elektrickej energie. Na objeme výroby sa prejavil veľmi suchý rok 2003.
Vo Vodnej elektrárni Ladce bol plán stanovený na 80 460 MW, splnili ho v objeme 70 419 MW, t.j. na 87,7%.
Pohotový výkon – schopnosť okamžitej veľmi rýchlej dodávky výkonu do elektrizačnej siete – splnili v Ladcoch na 106,3%. To svedčí o dobrej a profesionálnej práci pracovníkov Vodnej elektrárne v Ladcoch, ktorá sa prejavila i napriek problémom, ktoré pre nich osobne pripravuje ovzdušie budúcej privatizácie.
ŽELEZNIČNÁ STANICAV LADCOCH
V roku 2003 uplynulo 120 rokov odvtedy, čo na trati Trenčín – Žilina prešiel prvý vlak. Túto udalosť sme si pripomenuli v Ladcoch i preto, lebo železnica značne ovplyvnila baróna von Schenka pri rozhodovaní otvoriť v obci cementáreň.
Hladinu pozornosti rozvírila však aj otázka modernizácie železničnej trate, ktorá sa v budúcich rokoch pripravuje. Dňa 12. augusta 2003 sa v Trenčíne začalo územné konanie o umiestnení stavby „Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, pre traťovú rýchlosť do 160 km za hodinu“.
Stavba bude mať líniový charakter a jej dĺžka bude 59,561 km. Modernizácia pozostáva z prestavby jestvujúcej trate, aby sa zvýšila jej technická vybavenosť a zabudovali sa najmodernejšie a najprogresívnejšie prvky. Predpokladajú sa tri stavebné úseky: Ilava – Ladce, železničná stanica Ladce a Ladce – Beluša.
Rok 2003 znamenal pre Železničnú stanicu v Ladcoch čiastočné zníženie niektorých výkonov v porovnaní s rokom 2002.
Prednostom stanice bol aj v tomto roku Pavol Fatura pre plánovaný počet zamestnancov 36, ktorý sa dodržal. V tomto počte sú zarátaní zamestnanci v Ladcoch i v Beluši.
Z plánovaných technicko-materiálnych opatrení sa pre nedostatok financií neuskutočnilo napojenie stanice na obecný vodovod a plynofikácia.
1503
V osobnej pokladni sa začal predaj cestovných lístkov pomocou výpočtovej techniky. Bola zriadená elektronická pošta a diaľnopisná prevádzka bola nahradená informačným systémom IRIS – N.
Za prispenia Považskej cementárne a Obecného úradu v Ladcoch bola vybudovaná (asfaltovaná) prístupová cesta k železničnej stanici a drevoskladu.
Vzhľadom na časté úrazy na vlečke Považskej cementárne elektrickým napätím, vlečku trvalo odpojili, nakoľko elektrické rušne na vlečke nevykonávajú obsluhu, bola teda zbytočná.
Dňa 31. decembra 2003 zanikla Správa riadenia dopravy Žilina, pod ktorú Železničná stanica Ladce patrila a od 1. januára vzniklo Oblastné riaditeľstvo Žilina v rámci novej štruktúry Železnice Slovenskej republiky.
Dopravná intenzita v roku 2003:
- naložili 261 000 ton v 5 634 vozňoch
- vyložili 162 600 ton z 3 632 vozňov (v Beluši 12 100 t z 334 vozňov)
- cez stanicu Ladce prešlo 12 859 vlakov nákladnej dopravy a rušňov a 19 890 vlakov s prepravou cestujúcich.
Tržby z prepravy cestujúcich:
V stanici Ladce dosiahli tržby za cestovné 697 754 Sk, v stanici Beluša 410 728 Sk. V oboch staniciach zrušili v roku 2003 spešniny.
Tržby z prepravy tovaru:
Tržby za prepravu tovaru dosiahli v stanici Ladce 113 080 091 korún, Železničná stanica Beluša vybrala za odvážaný tovar 83 058 korún. Vývoz je však účtovaný cez OTŽ Košice. Väčšina týchto súm pochádza z Považskej cementárne, a.s.
POŠTA V LADCOCH
Ani v roku 2003 sa Pošta v Ladcoch nedočkala rekonštrukčných prác. Príčinou, tak ako predtým, bol nezáujem riaditeľstva a nedostatok financií.
Vedúcou bola Marta Uríčková.
Výkony pracovníkov pošty, včítane doručovateliek, sa pohybovali na úrovni roku 2002, u niektorých položiek i vyššie.
V roku 2003 dodali (zaokrúhlené čísla) 17 tisíc kusov doporučených zásielok a 416 000 obyčajných listových zásielok. Pošta v Ladcoch občanom dodala 24 tisíc balíkov a 22 000 novín a časopisov.
Občania na pošte podali 24 000 doporučených zásielok. V roku 2003 podali 1 380 balíkov.
Z ďalších služieb poskytovaných poštou je to najmä doručovanie dôchodkov (mesačne 570) a vyberanie platieb cez združené inkaso za plyn a elektrinu (570).
Súčasťou poštového úradu je Poštová banka. Jej činnosť bola rôznorodá. Cez účty dôchodcov, podnikateľské listy po vkladné knižky a vkladové listy. Za rok realizovala Poštová banka na pošte v Ladcoch 8 000 výplat a 4 800 vkladov i okolo 2 000 bezhotovostných operácií.
Z rôznej činnosti pošty treba spomenúť ešte predaj novín a časopisov, doplnkový tovar, pohľadnice, obálky, predaj žrebov, telefónnych kariet, poštových poukážok a iné.
1504
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Zeleň
Obecný úrad aj v roku 2003 venoval pozornosť zeleni v obci. Išlo najmä o pravidelné kosenie a údržbu trávnikov na verejných priestranstvách, včítane Materskej a Základnej školy. Pracovníci obecného úradu sa rovnako starali aj o kríkové porasty a novovysadené stromy. Staroslivosť musela byť o to väčšia, že počasie v roku 2003 bolo opäť veľmi teplé a suché, keď v období od mája do septembra bolo najmenej vodných zrážok za posledných 15 – 20 rokov. Voda sa tratila aj v oboch ladčianskych potokoch, podobne ako v roku 2000, takže v určitom období bol Slatinský potok úplne bez vody. Úplnú stratu vody v studniach sme nezaznamenali.
Dňa 11. júna 2003 však došlo k úniku zapáchajúcich látok do Lúčkovského potoka z Považskej cementárne, a.s. Vedenie cementárne označilo únik ako neúmyselný, ospravedlnilo sa občanom v Ladeckých zvestiach a ako kompenzáciu dali Lúčkovský potok vyčistiť.
Odpadové hospodárstvo
V roku 2003 sa opäť zvyšovali ceny za odvoz domového odpadu, čo spôsobilo, že ceny musela zvýšiť aj obec. Odpad sa i naďalej vyvážal na skládku Luštek v Dubnici nad Váhom.
Obecné zastupiteľstvo schválilo nové ceny takto: za 1 osobu 150 Sk za 6 mesiacov, za 2 osoby 300 Sk, 3 osoby – 450 Sk, 4 osoby - 600 Sk, 5 osôb – 750 Sk, 6 osôb – 900 Sk, 7 osôb – 1050 Sk. Súčasne schválili možnosti zľavy pre osoby a rodiny.
V súvislosti s nárastom nákladov na odpadové hospodárstvo sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo zvýšiť cenu smetnej nádoby z 50% jej ceny na 75%. Dotácia z rozpočtu obce bola však i naďalej približne 50%-ná.
V obci bol zavedený triedený zber odpadu skla, papiera a železného šrotu. Darilo sa najviac zberu papiera (aj zásluhou Základnej školy).
Naďalej sa – i keď v menšej miere – vyskytovali „divoké skládky“ v tých istých oblastiach ako po iné roky. Niektorí občania používali veľkokapacitné kontajnery pre seba, hoci boli určené pre cintoríny. Dokonca niekto odpad v kontajneri zapálil, čo je trestné a mimoriadne nebezpečné pre skládku v Dubnici nad Váhom.
Vodovod
K ozdraveniu používanej vody prispela nová trasa obecného vodovodu okolo Hviezdoslavovej ulice od križovatky smerom na Horný koniec po vtok Slatinského potoka do obce. Vybudovala sa aj pobočka cez súhradku okolo pohostinstva Sabo do Základnej školy. Celá nová trasa merala 773 metrov a rozvod v areáli Základnej školy. Obecné zastupiteľstvo na túto akciu vyčlenilo sumu 2 milióny Sk z podielu na privatizácii SPP.
1505
Dodávateľom stavby po výberovom konaní sa stala firma DK TRADE z Považskej Bystrice.
Rozšírenie plynovodu
V roku 2003 sa rozšírila trasa plynovodu v Horných Ladcoch od domu p. Jána Čemeša po p. Skybu (pod dopravným pásom cementárne). Stavbu realizovala firma Stavasta z Banskej Štiavnice.
Vplyv cementárne na ovzdušie v obci
V súlade s ustanovením §-u 14 zákona číslo 117/1998 Z. z. podalo vedenie Považskej cementárne, a.s. informáciu o stave životného prostredia v okolí cementárne. Uvádzam ju v plnom znení.
Ovzdušie
V roku 2003 vypustili do ovzdušia z jednotlivých výrobných zariadení a kotolní 124 ton tuhých znečisťujúcich látok a 1 053 ton plynných znečisťujúcich látok. Za toto zaplatili do Štátneho fondu životného prostredia 1 798 600 Sk.
Koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok vo vypúšťaných spalinách a vzduchu z komínov a technologických výduchov sa pohybovali v hodnotách od 0,8 mg/m3 do 43 mg/m3, pričom zákonný limit je 50 mg/m3.
Zákon č. 309/1991 Zb. o ovzduší stanovuje, že na 1 tonu vyrobeného slinku je možné vypustiť do ovzdušia 1,5 kg prachu. Považská cementáreň v roku 2003 vypustila 0,23 kg prachu na 1 tonu vyrobeného slinku.
Ani koncentrácie plynných látok ako SO2, CO a NOx neprekročili.
Uvedené údaje poukazujú na to, že cementárni sa podarilo stabilizovať produkciu znečisťujúcich látok na úrovni roku 2002 napriek významnému nárastu produkcie slinku a potom aj cementov.
Na lepšiu informovanosť občanov zaviedli kontinuálny monitorovací systém emisií z rotačnej pece. Údaje z toho uvádzajú na informačnej tabuli na administratívnej budove.
Vodné hospodárstvo
Odpadové vody vznikajúce v prevádzke čistili aj v roku 2003 v mechanicko-biologickej čistiarni odpadových vôd, z ktorej ich vypúšťali do Lúčkovského potoka. V roku 2003 vypustili 172 000 m3 vôd s priemerným znečistením BSK5 6 mg/l, pričom povolená miera znečistenia bola 20 mg/l.
Odpadové hospodárstvo
Považská cementáreň, a.s., Ladce sa významnou mierou podielala na zneškodňovaní odpadov. Tak v roku 2003 v rotačnej peci spálili 2 854 ton gumového odpadu, ktorý by inak skončil na skládke.
1506
V rámci prevencie v boji proti BSE spálili za rok 11 091 ton mäsokostných múčok a 4 300 ton živočíšnych tukov. Oboje produkty z kafilérie v Nitre.
Proces spaľovania i manipuláciu s týmito materiálmi pracovníci cementárne zvládli a počas celého roka sa nevyskytli závady, ktoré by mohli ohroziť obec Ladce.
Vlastné odpady cementárne, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na prírodu (žiarivky s obsahom ortuti, olovené akumulátory) likvidovali cez externé organizácie, ktoré sa touto činnosťou profesionálne zaoberali.
Komunálny odpad a stavebnú suť odvážali na riadenú skládku komunálneho odpadu v Dubnici nad Váhom – Luštek. V roku 2003 takto uložili 5 900 ton stavebných sutí, ktoré vznikli pri investičnej výstavbe – modernizácii cementárne.
LESNÉ DRUŽSTVO, URBÁRSKE SPOLOČENSTVO
Ladce
Už niekoľko rokov viedol obe organizácie jeden výbor s podpredsedami a pokladníkmi pre jednotlivé útvary. V roku 2003 to bol výbor v zložení:
Vladimír Kalus, predseda
Milan Bystrický, podpredseda – Urbárske spoločenstvo
Ferdinand Štefanec, podpredseda – Lesné družstvo
Margita Kantoríková, hospodárka – Urbárske spoločenstvo
Božena Majeriková, hospodárka – Lesné družstvo
Anna Koyšová, členka predstavenstva
Ondrej Hriadel, člen predstavenstva
Dozorná rada:
Marián Kováčik, predseda
Jozef Jesenský, člen
Oľga Binková, členka
1507
Rok 2003 bol významný aj tým, že sa v ňom končil hospodársky plán desaťročného obdobia. Súčasne bol vypracovaný a schválený hospodársky plán na ďalších desať rokov.
V tomto roku vykonali kontrolu lesného porastu pracovníci Krajského a Okresného úradu lesného hospodárstva. Na základe previerky museli členovia Lesného družstva v Ladcoch zabezpečiť práce, ktoré boli z rôznych dôvodov zanedbané. Bola to najmä preriezka mladých porastov v Bukovine a Háji.
Pod Bukovinou, nad Dehetníckym jarkom a v Dielci urobili ochranné nátery Repelentom, čím zabezpečili ochranu mladých porastov proti ohrýzaniu zverou. Na ochranu starých ihličnatých porastov použili lapače kôrovca s feronómovými sáčkami. Vôňa tohoto prípravku priťahuje kôrovce, ktoré potom uviaznu v lapači. Lapače rozostavali v apríli a odobrali na jeseň.
Medzi dôležité činnosti patrila aj v roku 2003 ťažba drevnej suroviny. Vo výrubovej ťažbe úlohy na rok 2003 nesplnili. Neuskutočnila sa ani preriezka v Bukovine, kde buky určené na ťažbu boli udusené a ťažili sa už rozkonárené stromy, ktoré pri predaji mali nízku cenu.
V roku 2003 urobili urbárnici niektoré nutné práce na urbárskom dome – obchode AMV. Dokončili oplotenie (od Piatrikovej) a najmä opravili strechu na hlavnej budove a garáži, odvodnili dvor do kanalizácie a osadili šachtu na zavedenie obecného vodovodu. S prenajímateľom budovy (obchod AMV) urobili zmluvu o nájme na ďalších desať rokov – do konca 2012. Nájomné za rok stanovili na 300 000 Sk.
Novú zmluvu podpísali aj so Štátnymi lesmi Považská Bystrica na prenájom lesov Prevrat (chotár Košecké Podhradie) tiež na ďalších desať rokov.
Tunežice
Aj v Lesnom družstve a Urbárskom spoločenstve v Tunežiciach začali pracovať podľa nového Lesného hospodárskeho plánu.
V jarnom období ešte uskutočňovali dokončovacie práce, ktoré nemohli realizovať pre zlé počasie v roku 2002. Bola to najmä preriezka v Kališti (porast 235) o celkovej ploche 14 hektárov, na Malej a Veľkej Brezovej (porast 246) celkom 6 hektárov a v Somorovom (č. 248) – plocha 7 ha.
V máji sa uskutočnil v tunežických porastoch autorský dozor, ktorý vykonali pracovníci Krajského úradu Trenčín, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, pracovníci Okresného úradu Ilava a autor Lesného hospodárskeho plánu (1993 – 2003). Pracovníci vyslovili s vykonanými prácami a stavom lesného porastu spokojnosť.
V júni 2003 ukončili ťažbu v Bukovinke (porast č. 239). Vyťažili celkom 62 m3 drevnej hmoty rôznej skladby (dub, buk, javor, lipa). Drevo predali rôznym odberateľom. Pokračoval aj predaj guľatiny z kalamitnej ťažby v roku 2002. Pre členov predali 35 m3 palivového dreva.
V tomto roku vyplatili členom podiely za pozemky zabrané pod diaľnicu (cca 5 hektárov).
Stav členstva sa v roku 2003 v podstate nezmenil. Lesné družstvo malo 87 členov a Urbárske spoločenstvo 100 členov.
Organizáciu viedol výbor:
1508
Miroslav Kvasnica, predseda
Ján Mikuška, podpredseda
Víťazoslav Kalus, tajomník
Dana Letková, pokladníčka
Jozef Mikuška, člen výboru
Milan Mihálik, člen
Revízna komisia: Jozef Češko
František Letko
Odborným lesným hospodárom bol Ing. Vladimír Hojdík.
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO
Stanovené úlohy Poľnohospodárskeho družstva so sídlom v Košeci vychádzali z prijatého uznesenia z výročnej členskej schôdze, ktorá sa konala 28. februára 2003 v Ladcoch. Úlohy boli stanovené pre jednotlivé výrobné strediská (farmy) a ostatné úseky. Okrem výrobných úloh stanovili aj ekonomické – finančné záväzné úlohy.
Poľnohospodárske družstvo Košeca, podobne ako väčšina poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov v Slovenskej republike, vstúpilo do roku 2003 so stratami a chýbajúcimi finančnými prostriedkami. Situáciu nezlepšila stagnácia alebo i prepad cien poľnohospodárskych výrobkov, keď sa cena mlieka, ošípaných dostala pod úroveň skutočných výrobných nákladov. Obilia, kde sa ceny dostali na prijateľnú úroveň, zasa v „suchom“ roku 2003 bolo málo a sotva stačilo na krmovinové úlohy.
Pretrvávali aj negatívne javy a tendencie, ktoré spomaľovali konsolidačný proces družstva. Predovšetkým rozdiely medzi narastaním cien vstupov do poľnohospodárskeho družstva a cenami poľnohospodárskych výrobkov, zaťaženie starým blokom úverov, z vysokej ceny a ťažkej dostupnosti úverov pre družstvo a narušenie toku peňazí a ich obehu.
Z dlhodobého pohľadu najviac družstvo poškodzuje deštrukcia v ekonomickej oblasti, najmä zníženie dotačných prostriedkov.
Na vyčíslenej strate v roku 2003 (ako konkrétne uvádzam ďalej) sa podielali obe hlavné poľnohospodárske činnosti podniku. Rastlinnú výrobu ovplyvnilo počasie. V živočíšnej výrobe bol pokles produkcie a tržieb zaznamenaný v chove ošípaných, ktoré poklesli hlboko pod hranicu ziskovosti. Druhou stratovou komoditou bolo kravské mlieko. Znížená dodávka bola spôsobená hlavne nedostatočnou krmovinovou základňou a nedostatok financií na nákup komponentov do kŕmnych dávok. Nedostatočný stav financií u obyvateľstva vyvolal pokles odbytu mlieka a mliečnych výrobkov, na základe čoho mliekárenské podniky stlačili realizačnú cenu mlieka u družstva o 1,14 Sk za 1 liter, čo predstavovalo výpadok takmer 2 milióny korún.
Prioritami celej hospodárskej činnosti družstva v roku 2003 boli tieto úlohy:
- Výroba kvalitnej krmovinovej základne pre hospodárske zvieratá.
1509
- Výroba olejovín a obilnín.
- Chov hovädzieho dobytka a oviec.
- Prosperujúca činnosť bitúnku.
Rastlinná výroba
V roku 2003 bola celková výmera pôdneho fondu družstva 3 286 hektárov, z toho 1 295 ha ornej pôdy a 1 991 ha trvale trávnatých porastov. Na tejto výmere sa zabezpečovali úlohy potrieb živočíšnej výroby, výroby sena, senáže, siláže i výroba osív, kŕmneho obilia a ostatných plodín.
Rok 2003 bol mimoriadne nepriaznivý pre pestovanie obilovín. Veľká časť v zime 2002 – 2003 vymrzla (najmä repka olejná a ozimný jačmeň). Riešili to náhradným osevom jarných plodín (jarným jačmeňom, jarnou miešankou a hrachom). Na hektárových úrodách sa veľmi negatívne prejavili aj nerovnomerné zrážky počas vegetatívneho obdobia a vysoké teploty počas dozrievania, zvlášť obilovín a repky olejnej.
Výsledky rastlinnej výroby
zámer t/ha
Skutočnosť t/ha
%
Pšenica ozimná
4,30
2,50
44,22
Triticale
3,50
2,98
85,23
Raž
3,50
3,15
76,54
Jačmeň ozimný
4,00
1,50
4,02
Jačmeň jarný
-
3,09
-
OBILOVINY spolu
4,11
2,64
45,34
Repka ozimná
2,00
0,68
14,00
Horčica
1,00
0,62
62,05
Kukurica na zrno
4,00
5,96
149,00
Kukurica silážna
35,00
21,70
64,41
Miešanka jarná
-
0,91
-
Hrach
1,00
0,95
95,20
Lucerna
28,00
29,00
103,57
Ďatelina
18,00
20,79
115,50
Ďatelinotrávy
11,00
10,70
97,27
TTP
3,40
3,30
96,91
Živočíšna výroba
Na družstve v Košeci v roku 2003 (stav k 31.12. 2003) chovali 1 047 kusov hovädzieho dobytka, z toho 431 dojníc. Stav ošípaných bol 447 kusov, prasníc 29 kusov. Oviec chovali 815 kusov (oproti roku 2002 nárast o 131 kusov) a 401 bahníc (aj tu nárast o 99 kusov).
Úžitkovosť dojníc bola nižšia ako v roku 2002 o 126 litrov na dojnicu. V roku 2003 to bolo priemerne 4 176 litrov.
1510
Podľa jednotlivých stredísk bolo najlepšie stredisko Ladce – 5 154 litrov, čo je zvýšenie oproti roku 2002 o 464 litrov. Ďalšie strediská: Horná Poruba (4 095), Ilava (4 000 litrov), Košeca 3 540 litrov. Celková dodávka za podnik PD Košeca bola 1 791 855 litrov mlieka.
Realizačná cena výroby 1 litra mlieka bola rozdielna. V Ilave 8,50 Sk, v Ladcoch 8,38 Sk, v Hornej Porube 8,00 Sk a v Košeci 7,98 Sk. Nákladovosť na jeden liter predstavovala v Ladcoch 10,06 Sk, v Ilave 12,56 Sk, v Hornej Porube 14,12 Sk a v Košeci 14,30 Sk. Náklady na 1 liter v celom podniku boli 12,80 Sk za jeden liter mlieka.
V živočíšnej výrobe odchovali celkom 322 teliat: v Ilave 107 kusov, v Hornej Porube 91 kusov, v Ladcoch 79 kusov. Natalita na 100 kusov kráv bola najvyššia v Ladcoch – 88 kusov, v Ilave 64 kusov, v Hornej Porube 64, v Košeci 61. Priemer za podnik bol 68 kusov. Vysoké bolo tzv. brakovanie pri prevode jalovíc – až 31,2%.
Chov ošípaných mali v roku 2003 strediská: Košeca, Košecké Podhradie a Ladce. Odstav prasníc na farme Košeca dosiahol 13,91 kusa. Priemerný prírastok ošípaných v Košeci bol 0,60 kg, čo znamenalo, že vyrobili 27 754 kg mäsa ošípaných. V Ladcoch bol prírastok 0,63 kg, čo bola výroba 32 584 kg mäsa ošípaných. V Košeckom Podhradí mali prírastok 0,63 kg a celkovú výrobu 29 189 kg mäsa.
V chove oviec sa dosiahla výroba ovčieho syra 5 890 kg, čo je na bahnicu 17,47 kg syra.
Ekonomické výsledky
V roku 2003 i napriek nepriaznivému stavu investovali značné čiastky do prioritných oblastí, najmä do rekonštrukcie bitúnku, do jeho modernizácie.
Boli to :
Rekonštrukcia od cudzích dodávateľov
6 973 696 Sk
Rekonštrukcia vo vlastnej réžii
369 985 Sk
Projekt na rekonštrukciu porážky
89 700 Sk
Nákup strojov a zariadení
639 273 Sk
Rekonštrukcia prístrešku v Koš. Podhradí
8 000 Sk
Nákup zvierat
62 800 Sk
Prevod zvierat do základného stáda
2 508 835 Sk
Celkom preinvestovali 10 651 989 Sk.
Všetky strediská v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 zaznamenali nárast strát v nákladoch na výrobu. V Košeci to bolo dokonca o viac ako 3 milióny korún, v Ladcoch o 1 738 000 Sk, v Hornej Porube 1 757 000 Sk a v Ilave 1 890 000 Sk. Niektoré nepoľnohospodárske strediská však boli ziskové. Bitúnok vykázal zisk 4 654 000 Sk, stavbári 883 000 Sk a služby 328 Sk.
Členstvo a pracovníci
1511
V roku 2003 malo družstvo 417 členov, z toho 100 pracujúcich a 317 nepracujúcich.
K 31. decembru 2003 bol stav pracujúcich členov a pracovníkov v podniku 139 (96 mužov, 43 žien). Najviac pracovníkov bolo na stredisku mechanizácia – 29 a na výrobnom stredisku Košeca – 19 pracovníkov. Stredisko Ladce malo k uvedenému dňu 13 pracovníkov.
V roku 2003 prijali celkom 13 pracovníkov (12 mužov, 1 ženu). Pracovný pomer skončili s 26 pracovníkmi.
Aj v tomto roku sa zachoval riadiaci systém výrobných stredísk, ktoré zabezpečovali rastlinnú i živočíšnu výrobu.

 

 

1512
KRONIKA OBCE
LADCE
ROK 2004 - 2008
KRONIKÁR: Branislav LIPTÁK
1513
OBSAH
Rok 2004
ÚVOD 1522
OBYVATEĽSTVO 1523
Narodené deti. Zomreli. Počet obyvateľov.
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO 1524
Obsah rokovaní. Nová sieť štátnych orgánov. Obsadenie Obecného
úradu – funkcie. Rozpočet v roku 2004.
VOĽBY PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1530
REFERENDUM 1532
O predčasných voľbách do NR SR.
VOĽBY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU 1533
DANE A POPLATKY 1534
Platenie dane v roku 2004. Poplatky za vývoz domového odpadu.
Poplatok za psov. Všeobecne záväzné nariadenie o daniach v roku
2005. Výzva občanom.
VÝSTAVBA OBCE 1536
Výstavba obecných objektov. Rekapitulácia uskutočnených investícií
v roku 2004. Súkromná výstavba.
OBCHOD A SLUŽBY 1540
Obchodná sieť v roku 2004. Služby obyvateľstvu.
ŠKOLY V OBCI 1541
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište.
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT 1544
Spomienkové oslavy. Koyšove Ladce 2004. Súbory a krúžky.
Kronika, pamätná sieň. Tlač. Obecná knižnica. Kino Slovan Ladce.
Dom kultúry. Využívanie DK.
ZBOR PRE OBČIANSKE ZÁLEŽITOSTI 1549
Zloženie. Podujatia.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1551
Zeleň v obci. Odpadové hospodárstvo. Triedený zber odpadov.
Potoky v obci. Úprava okolia Váhu. Park v Ladcoch. Vplyv Považskej
cementárne na životné prostredie. Zničený chránený buk v Ladcoch.
1514
POLITICKÉ STRANY 1554
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko. Pravá slovenská
národná strana. Komunistická strana Slovenska. Kresťanskodemokratické
hnutie.
ORGANIZÁCIE A SPOLKY V OBCI 1556
TJ Tatran cementáreň Ladce. TJ Tatran Tunežice. Slovenský
rybársky zväz. Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Slovenský
zväz protifašistických bojovníkov. Slovenský zväz chovateľov.
Dobrovoľný hasičský zbor. Združenie technických a športových
činností. Slovenský zväz záhradkárov. Matica slovenská. Slovenský
červený kríž. Poľovnícke združenie Bukovina.
ŽELEZNIČNÁ STANICA LADCE 1564
POŠTA V LADCOCH 1565
VODNÁ ELEKTRÁREŇ, PREVÁDZKA V LADCOCH 1565
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s. 1566
Vedenie spoločnosti. Oslavy 115. výročia založenia cementárne.
Základný program zvýšenia výroby, modernizácie a ekologizácie
Považskej cementárne, a.s. Sociálne zázemie. Spoločnosť Ladce –
betón. Výroba a predaj v roku 2004.
LESNÉ DRUŽSTVÁ A URBÁRSKE SPOLOČENSTVÁ 1571
Lesné družstvo a urbárske spoločenstvo v Tunežiciach. Lesné
družstvo a urbárske spoločenstvo v Ladcoch.
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO KOŠECA 1572

ROK 2005
ÚVOD 1577
OBYVATEĽSTVO OBCE V ROKU 2005 1579
Stav obyvateľstva. Narodené deti. Zomreli.
ROZHODNUTIA OBECNÉHO ZASTUPITEĽSTVA 1580
Rozhodnutia Obecného zastupiteľstva v Ladcoch v roku 2005.
Pracovníci Obecného úradu. Aktivizačná činnosť nezamestnaných.
STAVEBNÉ AKTIVITY OBCE A REGIÓNU 1585
Projekty regionálneho významu – kanalizácia, vodovodná sieť.
Modernizácia železnice. Súkromná výstavba. Územný plán obce.
Výstavba obce v roku 2005. Iné stavby.
1515
DANE A MIESTNE POPLATKY 1588
ZBOR PRE OBČIANSKE ZÁLEŽITOSTI 1590
Zloženie. Podujatia v roku 2005. Oblastná súťaž ZPOZ.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1591
Hlavné aktivity. Nové poplatky. Vplyv cementárne na ovzdušie
Ladiec a okolia.
VOĽBY DO TRENČIANSKEHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA 1593
Prvé kolo volieb. Druhé kolo volieb.
OBCHOD A SLUŽBY OBYVATEĽSTVU 1595
Obchodná sieť v roku 2005. Služby.
ŠKOLSTVO V OBCI 1597
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište.
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT V OBCI 1599
Koyšove Ladce. Stretnutie s Ladislavom Ťažkým. Oslavy
a spomienkové stretnutia. Súbory, krúžky. Pamätná sieň obce.
Kronika. Ladecké zvesti. Obecná knižnica. Kino. Podujatia v DK.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA 1603
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko. Komunistická
strana Slovenska. Pravá Slovenská národná strana. KDH.
ORGANIZÁCIE A SPOLKY V OBCI 1605
TJ Tatran cementáreň Ladce. TJ Tatran Tunežice. Slovenský zväz
zdravotne postihnutých. Združenie technických a športových
činností. Matica slovenská. Slovenský rybársky zväz. Slovenský zväz
protifašistických bojovníkov. Slovenský zväz záhradkárov. Slovenský
zväz chovateľov. Dobrovoľný hasičský zbor. Poľovnícke združenie
„Bukovina“.
POŠTOVÝ ÚRAD V LADCOCH 1613
ŽELEZNIČNÁ STANICA LADCE 1614
VODNÁ ELEKTRÁREŇ 1615
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s. 1615
Nová balička. Nová mlynica. Likvidovanie odpadov. Výstava
CONECO. Ocenenie Slovak Gold. Vedenie podniku. Výroba
a predaj. Pracovníci. Deň stavbárov. Dôchodcovia.
LESNÉ DRUŽSTVÁ A URBÁRSKE SPOLOČENSTVÁ 1618
Lesné družstvo a Urbárske spoločenstvo v Tunežiciach. Lesné
družstvo a urbárske spoločenstvo v Ladcoch.
1516
DOPLNKY:
KAMEŇOLOM V TUNEŽICIACH 1620
História. Kameňolom 1997 – 2005.
ROK 2006
ÚVOD 1625
OBYVATEĽSTVO LADIEC V ROKU 2006 1627
Stav obyvateľstva. Narodené deti. Zomreli.
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO, OBECNÝ ÚRAD, VOLEBNÉ
OBDOBIE 2002 – 2006 1629
Zasadania Obecného zastupiteľstva. Roky 2002 – 2006. Všeobecne
záväzné nariadenia. Zamestnanci Obecného úradu.
VOĽBY POSLANCOV NR SR 1632
Komisie. Výsledky volieb.
VOĽBY STAROSTU OBCE A POSLANCOV OZ 1634
Okrsky. Kandidáti na starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva.
Predvolebná kampaň. Volebné komisie. Výsledky volieb. Prvé
zasadanie novozvoleného Obecného zastupiteľstva.
VÝSTAVBA OBCE. ÚZEMNÝ PLÁN 1638
Stavby v roku 2006. Územný plán obce. Perspektívne zámery.
Prezentácia urbanistickej štúdie centra obce a rímsko – katolíckeho
kostola.
ROZPOČET OBCE. DANE Z NEHNUTEĽNOSTÍ 1640
Rozpočet na rok 2006. Daň z nehnuteľností. Platenie dane.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1641
Dlhá zima. Likvidácia odpadu. Zberný dvor triedeného odpadu. Zeleň
v obci. Vypustenie kanála Vodnej elektrárne. Životné prostredie
a Považská cementáreň, a.s..
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA 1644
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko. Slovenská
národná koalícia. Komunistická strana Slovenska. Smer – Sociálna
demokracia. Kresťansko-demokratické hnutie.
ORGANIZÁCIE A SPOLKY 1646
TJ Tatran cementáreň Ladce. TJ Tatran cementáreň Tunežice.
Združenie technických a športových činností. Slovenský rybársky
1517
zväz. Matica slovenská. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov.
Dobrovoľný hasičský zbor. Slovenský zväz zdravotne postihnutých.
Slovenský zväz záhradkárov. Slovenský zväz chovateľov.
ŠKOLSTVO 1654
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište.
KULTÚRNY ŽIVOT V OBCI 1656
Koyšove Ladce. Oslavy a pietne spomienky. Súbory a krúžky.
Mapové zobrazenie. Pamätná sieň. Publicistika. Výstava
audiovizuálnej techniky. Obecná knižnica. Využívanie priestorov
Domu kultúry. Kino Slovan.
ZBOR PRE OBČIANSKE ZÁLEŽITOSTI 1660
Organizácia. Podujatia.
OBCHOD, SLUŽBY 1661
ŽELEZNIČNÁ STANICA LADCE 1662
POŠTOVÝ ÚRAD V LADCOCH 1663
VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE 1663
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s. 1664
Ocenenia v roku 2006. Vedenie podniku. Výroba v roku 2006. Predaj
a vývoz. Starostlivosť o pracovníkov.
ZDRUŽENIE URBÁRNIKOV A LESNÉ DRUŽSTVO TUNEŽICE 1666
ROK 2007
ÚVOD 1669
OBYVATEĽSTVO 1670
Demografický vývoj. Narodené deti. Zomreli.
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO. OBECNÝ ÚRAD 1671
Priebeh zasadaní obecného zastupiteľstva v roku 2007. Hlavné
investičné činnosti. Zamestnanci obecného úradu.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1676
Zberový dvor. Starostlivosť o zeleň v obci. Ladčianske potoky.
1518
ROZPOČET A DANE 1677
Rozpočet 2007. Náklady na investičnú výstavbu. Daň
z nehnuteľností 2007.
OBCHOD A POSKYTOVANIE SLUŽIEB OBYVATEĽSTVU 1678
Obchody s potravinami. Pohostinstvá. Iné predajne a služby.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA 1680
Ľudová strana Hnutie za demokratické Slovensko. Smer – sociálna
demokracia. Komunistická strana Slovenska. Slovenská národná
koalícia.
ORGANIZÁCIE A SPOLKY 1681
TJ Tatran cementáreň Ladce, TJ Tatran Tunežice. Združenie
technických a športových činností. Slovenský rybársky zväz.
Dobrovoľný hasičský zbor. Slovenský zväz protifašistických
bojovníkov. Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Slovenský zväz
záhradkárov. Slovenský zväz chovateľov. Matica slovenská.
ŠKOLSTVO V OBCI 1688
Základná škola. Materská škola. Odborné učilište internátne.
Materské centrum MIMČO.
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT 1693
Koyšove Ladce. Súbory, krúžky. Ladecké zvesti. Oslavy
a spoločenské stretnutia. Obecná kronika. Kino Slovan. Iné
zaujímavé podujatia. Obecná knižnica. V priestoroch Domu kultúry.
Zbor pre občianske záležitosti.
ŽELEZNIČNÁ STANICA 1699
SLOVENSKÁ POŠTA 1699
VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE 1700
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s. 1700
Výroba a predaj. vedenie spoločnosti. Zamestnanci. Vplyv
cementárne na životné prostredie.
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO KOŠECA 1702
Pôda. Rastlinná výroba. Živočíšna výroba.
POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVÁ 1703
Lesné družstvo a urbárske spoločenstvo v Ladcoch. Lesné družstvo
a urbárske spoločenstvo v Tunežiciach.
1519
ROK 2008
ÚVOD 1706
OBYVATEĽSTVO 1708
Demografický vývoj. Narodené deti. Zomreli.
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO. OBECNÝ ÚRAD 1709
Zasadania obecného zastupiteľstva. Zamestnanci obecného úradu.
STAVEBNÉ AKTIVITY 1712
Stavby v obci. Výstavba kostola.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1715
Práce na zlepšenie životného prostredia. Zberový dvor. Zber
komunálneho odpadu. Ovzdušie.
OBCHOD A SLUŽBY 1717
OBECNÝ ROZPOČET A DANE 1718
Rozpočet obce v roku 2008. Dane z nehnuteľností.
ŠKOLSTVO 1719
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište internátne.
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT V OBCI 1723
Oslavy, Koyšove Ladce. Obnovené tradície. Ladecké zvesti.
Pamätná sieň. Kronika. Obecná knižnica. Súbory a krúžky. Zbor pre
občianske záležitosti. Ocenení kultúrni pracovníci. Využívanie
priestorov v Dome kultúry.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA 1728
Slovenská národná strana. Komunistická strana Slovenska. Ľudová
strana Hnutie za demokratické Slovensko. Smer – sociálna
demokracia.
ORGANIZÁCIE A SPOLKY 1730
TJ Tatran cementáreň Ladce. TJ Tatran Tunežice. Slovenský zväz
zdravotne postihnutých. Združenie technických a športových
činností. Matica slovenská. Slovenský rybársky zväz. Slovenský zväz
chovateľov. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Senior klub.
Materské centrum. Dobrovoľný hasičský zbor.
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s. 1740
Vedenie spoločnosti. Výrobné ukazovatele. Modernizácia výroby
v roku 2008. Sociálne služby.
SLOVENSKÁ POŠTA LADCE 1742
1520
ŽELEZNIČNÁ STANICA LADCE 1743
POĽNOHOSPODÁRSTVO 1743
Lesné družstvo a urbárske spoločenstvo v Ladcoch. Združenie
urbárnikov a lesné družstvo v Tunežiciach. Poľnohospodárske
družstvo, a.s. Košeca – farma Ladce.
OSTATNÉ VÝROBNÉ PODNIKY 1745
Drevopal Ladce. Vodná elektráreň Ladce. Kameňolom Doprastav
v Tunežiciach.
1521

 

ROK 2004

 

1522
ÚVOD
Atmosféru, ktorá vládla medzi občanmi Ladiec v roku 2004 možno
nazvať ako pokojnú.
V demografickom vývoji nedošlo k nijakým prekvapivým pohybom.
Za zmienku stojí mimoriadne nízky počet novonarodených detí. Stav
obyvateľstva sa nezmenil.
Spokojnosť vyslovovali občania s uskutočnením štyroch významných
stavieb: Domu smútku, dokončenia plynofikácie Horných Ladiec, výstavby
tribúny na futbalovom komplexe a chodníka na Hviezdoslavovej ulici. Tieto
úspechy sú výsledkom cieľavedomej práce orgánov vedenia obce
i finančných možností, ktoré ešte v roku 2004 boli k dispozícii zo zdrojov
privatizácie SPP.
Pre obec nesporne významnou udalosťou bolo 115. výročie založenia
cementárne, najmä však Program modernizácie a ekologizácie Považskej
cementárne, a.s., ktorý sa v roku 2004 začal realizovať.
Z iniciatívy Považskej cementárne, a.s. a potom i obecných orgánov
sa začala pripravovať výstavba rím.-kat. kostola v obci Ladce.
Nezmenil sa systém, ani problémy poľnohospodárstva. Ladce –
výrobné stredisko i naďalej patrilo do komplexu Poľnohospodárske družstvo
Košeca.
Školstvo malo už svoje tradičné problémy – financie. V roku 2004
sa uskutočnili veľké kádrové zmeny, ktoré v nebývalých rozmeroch postihli
najmä Základnú školu. Odborné učilište urobilo prvé kroky k realizácii
nadstavby výrobných pavilónov na internáty.
Kultúrno-osvetová činnosť nezaznamenala nijaký pozitívny krok. Bol tu
najmä problém financovania Domu kultúry, ale i malý záujem o kultúrne
podujatia a oslavy a ešte menší kultúru aktívne tvoriť.
Určitý štandard dosiahlo v obci životné prostredie, ktorý sa aj v roku
2004 udržal. Stabilizovala sa a v niektorých ukazovateľoch i zlepšila situácia
v ovplyvňovaní ovzdušia cementárňou. V roku 2004 prišla obec o prírodnú
vzácnosť – Chránený buk, ktorý víchrica v novembri zničila. Zlepšila sa
údržba zelene prispením mechanizmov a pracovníkov Obecného úradu.
Sieť služieb a obchodnej siete sa v podstate nezmenila. Na konci roka
2004 zavreli dve predajne potravín.
Politické strany sa aktivizovali pri voľbách a referende. Organizácie
a spolky v aktivizácii svojej činnosti nepokročili. Popri aktívnych niektoré
zaznamenali ďalší úpadok pre nezáujem členstva i vedenia.
Branislav L i p t á k,
kronikár obce
1523
OBYVATEĽSTVO LADIEC
Demografický vývoj v roku 2004 bol opäť nepriaznivý. Prejavilo sa to
najmä v pomere narodených a zomretých občanov. V tomto roku sa narodilo
iba 19 detí, čo je najmenej pokiaľ sú známe štatistiky (asi 80 rokov). Zomrelo
31 občanov, čo je najviac, okrem roku 1995 (34).
Takmer nijaký pohyb nenastal v prisťahovaní a odsťahovaní. Pribudlo
65 (včítane narodených), ubudlo 67 (včítane zomretých) občanov.
V roku 2004 – k 31. decembru mali Ladce 2 573 občanov. Z toho bolo
detí a mládeže do 18 rokov 429. Občanov Rómov bolo 40 (z toho 14 detí).
Priemerný vek žijúcich občanov bol 38 rokov.
Narodené deti v roku 2004
Prekop Ľuboš
Kvasnicová Radoslava
Kútna Adriana
Dašková Natália
Minárik Adam
Remová Gabriela
Mikušková Kornélia
Hudecová Simona
Porubčan Erik
Zbínová Bianca
Kršík Marko
Makoš Milan
Drahuta Samuel
Patková Dorotea
Gajdošík Adam
Berky Jozef
Sláviková Alexandra
Letková Bibiana
Pagáč Kevin Enver
Z 19 narodených detí bolo 9 chlapcov a 10 dievčat.
V roku 2004 zomreli
Jozef Melicher (77)
Ondrej Martinák (80)
Ondrej Hriadel (75)
Katarína Kršková (89)
Róbert Čepec (36)
Mária Adamcová (73)
Emília Kútna (68)
Anna Kukuliašová (84)
Emil Martinák (70)
1524
Emília Vrabcová (90)
Štefan Martinka (76)
Ľubomír Kvasnica (44)
Johana Kleinová (63)
Ladislav Rebro (54)
Jozef Seidel (53)
Ervín Habánek (77)
Mária Pagáčová (81)
Štefan Melicher (95)
Milan Jung (76)
Anna Kalusová (78)
Gabriela Remová (76)
Jozef Adamec (53)
Mária Budovičová (68)
Florián Habánek (73)
Anna Rolínová (83)
Anna Jungová (73)
Bohumil Števanka (67)
Augustín Melicher (77)
Ján Kvasnica (59)
Alžbeta Bušíková (66)
Jozef Kurtiš (82)
Z celkového počtu 31 zomretých bolo 17 mužov a 14 žien. Oproti
predchádzajúcim rokom bol pomerne vysoký priemerný vek zomretých –
71,3 roka (v roku 2003 to bolo 64,5 roka).
Najstarší občania, ktorí zomreli v roku 2004 boli Štefan Melicher (95),
Emília Vrabcová (90) a Katarína Kršková (89 rokov).
Najmladší medzi zomretými v roku 2004 boli Róbert Čepec (36)
a Ľubomír Kvasnica (44 rokov).
OBECNÉ
ZASTUPITEĹSTVO
Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch zasadalo v roku 2004 pravidelne,
podľa prijatého plánu zasadaní. Riešilo otázky prislúchajúce tomuto orgánu,
teda najmä koncepčné otázky, financie a hospodárenie s obecným
majetkom, sociálne, školské i kultúrne otázky.
Primárnou otázkou v roku 2004 bol rozpočet obce na rok 2004, ďalej
preberanie kompetencií a s tým súvisiace organizačné i personálne otázky.
Obecné zastupiteľstvo prijalo opatrenia i k zabezpečeniu volieb a referenda,
otázkam životného prostredia a iné.
Obecné zastupiteľstvo – jeho poslanci boli aktívni tak ako po minulé
roky. Spokojnosť sa vyslovila s ich účasťou na zasadaniach. V zložení
zastupiteľstva nenastali v roku 2004 nijaké zmeny.
1525
Pri obecnom zastupiteľstve pracovali komisie v nezmenenom zložení
ako v roku 2003. Ich aktivita a úroveň práce bola rôzna, vcelku však plnili
svoje poslanie.
Obsah rokovaní
V ďalšej časti uvádzam program jednotlivých zasadaní. Neuvádzam
menej podstatné otázky, ktoré obecné zastupiteľstvo prerokovalo, ale iba
zásadné, koncepčné otázky a zaujímavé nové prínosy zastupiteľstva pre
život obce.
Štvrťročne na zasadaniach podávala správu ekonómka o hospodárení
za uplynulé obdobie a plnení rozpočtu. Správu podávala i hlavná kontrolórka
obce o svojej činnosti.
28. januára 2004 sa na zasadaní poslanci oboznámili s čerpaním
rozpočtu za rok 2003 (stav a výsledky hospodárenia uvádzam v zápise
kroniky za rok 2003). Súčasne schválili rozpočet na rok 2004. Tento rozpočet
predpokladal bežné príjmy vo výške 20 220 000 Sk. V rozpočte boli uvedené
i výdavky na verejné služby vo výške 4 463 000 Sk, na odstraňovanie
odpadu 1 965 000 Sk, zásobovanie vodou 1 740 000 Sk, kultúrne služby
a Dom kultúry 1 061 000 Sk, splácanie úveru 0,9 mil. Sk, na výstavbu Domu
smútku a chodníka okolo hlavnej cesty 5 603 000 Sk. Ďalšie výdavky:
na Základnú školu 5,62 mil. Sk, na Materskú školu 3,24 mil. Sk a ďalšie.
Na tomto zasadaní schválili poslanci zadanie územného plánu obce.
Ďalšie zasadanie sa konalo 25. februára 2004. Poslanci na ňom
schválili Všeobecne záväzné nariadenie o stanovení školského obvodu
Základnej školy v Ladcoch. Ďalej sa zaoberali otázkou prijatia zámeru na
čerpanie financií zo štrukturálnych fondov EÚ na tri hlavné projekty:
rekonštrukcia a prestavba Domu kultúry, vybudovanie nových vodovodných
rozvodov na ulici Záhradná a na rekonštrukciu vyučovacích pavilónov
Základnej školy. Rokovalo sa o príprave výberového konania na výstavbu
chodníka a o „Výzve starostu obce a generálneho riaditeľa Považskej
cementárne, a.s.“ o poukazovaní 2 % z dane. Podrobnejšie o nadácii a
„Výzve“ v časti „Dane“ (v tomto zápise kroniky).
Poslanci si vypočuli a zobrali na vedomie informáciu v Základnej škole –
o odvolaní riaditeľa Mgr. Dušana Letku. Súčasne sa oboznámili s udalosťami
v ZŠ v súvislosti s prípadom učiteľa Ing. Katerinčina. K prípadu sa vyjadril
aj bývalý riaditeľ Mgr. Dušan Letko, viacerí poslanci a kontrolórka obce.
26. apríla 2004 obecné zastupiteľstvo schválilo zlúčenie
Dobrovoľného hasičského zboru Tunežice s Dobrovoľným hasičským
zborom v Ladcoch. Na tomto zasadaní prijali dve Všeobecne záväzné
nariadenia: o vylepovaní plagátov v predvolebnej kampani volieb do
parlamentu Európskej únie. Ďalej VZN o úhrade za opatrovateľskú službu.
Poplatky od občanov sa zvýšili o 1 až 2 Sk za jednotlivé úkony. Na tomto
zasadaní schválili poslanci zatváracie hodiny v miestnych pohostinstvách
v letnom období: nedeľa – štvrtok do 22.30 hod., piatok – sobota do 24.00
hodiny.
Dňa 26. mája 2004 poslanci na zasadaní obecného zastupiteľstva
okrem iného schválili žiadosť TJ Tatran Ladce na prenájom priestorov
1526
bývalého služobného bytu v Dome kultúry na zriadenie telocvične –
posilňovne. V ďalšom bode nesúhlasili so spolufinancovaním elektrifikácie
Záhoria (zlá finančná situácia). Potom si vypočuli informáciu o vzniku
Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá je akciovou spoločnosťou
miest a obcí severo – západného Slovenska so sídlom v Žiline. Obec Ladce
vlastní 13 168 akcií (podľa počtu obyvateľov).
Dňa 23. júna 2004 prijalo obecné zastupiteľstvo viacero významných
rozhodnutí. Z nich niektoré podrobnejšie rozvádzam v iných častiach tohto
zápisu kroniky.
Prijali Všeobecne záväzné nariadenie, ktoré upravuje platenie poplatkov
za domový odpad (viď „Životné prostredie“). Potom schválili 30 000 Sk
na opravu rím. – kat. fary v Košeci.
Poslanci prerokovali zákonom stanovenú požiadavku vymenovať osobu –
funkciu preventivára požiarnej ochrany (podrobnejšie v časti „Dobrovoľný
požiarny zbor“).
Obecné zastupiteľstvo zobralo na vedomie správu o prerokovaní možnosti
odkúpenia pozemkov pod stavbu kostola v Ladcoch v lokalite „drogérie“.
Majitelia nesúhlasili s odpredajom pozemkov. (podrobnejšie v časti
„Výstavba“).
Potom sa informovali o stave a rozsahu projektových prác modernizácie
a energetickej optimalizácie Domu kultúry a schválili úhradu 59 500 Sk ako
spoluúčasť na týchto projektových prácach pre priznanie štrukturálnych
fondov EÚ. Projekt spracoval Keramoprojekt Trenčín.
Na zasadaní, ktoré sa konalo 2. septembra 2004 poslanci schválili
úver 1 000 000 Sk na dostavbu chodníka okolo hlavnej cesty. Rovnako
schválili výstavbu plynovodu a vodovodu k novostavbám IBV za bývalým
zdravotným strediskom.
Z významných bodov spomeniem ešte schválenie výstavby nájomného
bytového domu na pozemkoch obce pri križovatke. Počíta sa, že stavba
je možná z prostriedkov štátneho fondu rozvoja bývania, alebo
prostredníctvom súkromných firiem do osobného vlastníctva.
20. októbra 2004 sa obecné zastupiteľstvo oboznámilo s konceptom
ú z e m n é h o p l á n u obce, ktorý sa dal na posúdenie občanom a potom
na schválenie Krajskému úradu v Trenčíne. Poslanci dostali informáciu
o dokončovaní plynovodu v Horných Ladcoch (980 m) za 1 677 000 Sk.
Rovnako boli informovaní o koncepte urbanistickej štúdie pre lokalizáciu
kostola, ktorú vypracoval prof. Filip Trnkus. Štúdia lokalizuje kostol približne
v priestore budovy č. p. 150 (budova Obecného úradu).
Dňa 16. novembra 2004 sa na zasadaní obecného zastupiteľstva
poslanci zaoberali žiadosťou Nemocnice s poliklinikou v Ilave o finančný
príspevok na prevádzku nemocnice z rozpočtu obce Ladce. Podľa zákona
je ústavná starostlivosť financovaná z troch zdrojov: individuálny (10%),
zo zdravotnej poisťovne (75%) a zo samosprávy (15%). Na základe toho
žiadala NsP Ilava od obce finančný príspevok 50 korún na obyvateľa.
Celková suma predstavovala 128 500 Sk. Poslanci sa dohodli na odložení
rozhodnutia do porady starostov z okresu Ilava, kde určia spoločný postup.
Prerokovali ponuku Všeobecnej úverovej banky na využívanie služieb tejto
inštitúcie za pomerne výhodných ponúk. Medzitým zlepšil podmienky
1527
aj doterajší bankový ústav – bývalá Komunálna banka, teraz DEXIA banka.
Obecné zastupiteľstvo rozhodlo zotrvať v doterajšej, teda v DEXIA banke.
Potom sa poslanci zaoberali otázkou polnočných osláv vzniku Slovenskej
republiky 31. decembra 2004 a rozhodli, že sa tohto roku nebudú konať,
ale iba na okrúhle päťročné výročia.
Dôležitými otázkami pre ďalší život v obci sa zaoberalo zasadanie
obecného zastupiteľstva 15. decembra 2004. Podrobne rozobrali a prijali
Všeobecne záväzné nariadenie č. 5 o miestnych poplatkoch a daniach na rok
2005. Konštatovali, že oproti roku 2004 bude mať rozpočet výpadok
1 269 000 Sk z príjmu dane právnických osôb, ktorá bola zákonom vylúčená
z príjmov miest a obcí. Jediná možnosť, ako nahradiť tento výpadok, bolo
zvýšiť miestne dane a poplatky.
Všeobecne záväzné nariadenie č. 5 uvádzam ďalej v položke „Dane“.
Poslanci sa oboznámili so založením nadácie AGAPA (27. októbra 2004),
ktorej poslaním bude podpora sociálnych a kultúrno-spoločenských aktivít
v obci Ladce, podpora ochrany a tvorby životného prostredia a zachovania
prírodných hodnôt. Nadácia sa bude zaoberať a napomáhať ochrane
duchovných a kultúrnych hodnôt, najmä podporovať výstavbu rímsko –
katolíckeho kostola v Ladcoch.
Obecné zastupiteľstvo v decembri 2004 sa zaoberalo aj vážnou
otázkou ručenia obce pri pôžičke Adriána Bednárika na začiatku
deväťdesiatych rokov, ktorú nezaplatil a tak sa dlžníkom stala obec Ladce
ako ručiteľ. Poslanci boli informovaní, že zastupovanie obce prevzala
právnická firma „JURIST INVEST“ pri konaní na Krajskom súde v Trenčíne.
V roku 2004 založená Severoslovenská vodárenská spoločnosť sa rozpadla.
Z nej sa založili menšie subjekty. V jednom z nich so sídlom v Považskej
Bystrici sú aj Ladce. Rozpad veľkej spoločnosti môže ohroziť aj výstavbu
veľkého diela – výstavbu vodovodu a kanalizácie v bývalom okrese Ilava.
Na tomto zasadaní prerokovali aj veľmi úspešný rok vo výstavbe dôležitých
a dávno očakávaných objektov. Podrobnejšie uvedené v časti „Výstavba“
v tomto zápise obecnej kroniky.
Poslanci boli oboznámení, že COOP JEDNOTA Trenčín ruší predajňu
potravín v Tunežiciach. Dôvodom bola absolútna nerentabilnosť. Z toho
dôvodu nemôže obec túto otázku v prospech občanov časti Tunežice nijako
vyriešiť.
Nová sieť
štátnych úradov
Okresné úrady od 1. januára 2004 skončili svoju činnosť.
V Slovenskej republike vzniklo 50 obvodných úradov. Obvodný úrad
pre bývalý okres Ilava je v T r e n č í n e, čiastočne v Považskej Bystrici
a na niektorých detašovaných pracoviskách v Dubnici nad Váhom
a v Ilave.
1528
Obvodný úrad Trenčín
(pôsobnosť Ministerstva vnútra SR)
Detašované pracovisko je v Ilave. Vybavuje verejné zbierky, kontroluje štátne
symboly, štátne občianstvo, organizuje voľby, živnostenské podnikanie
a civilnú ochranu obyvateľstva.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Pracovisko je v Ilave. Úrad vybavuje: prihlásenie sa do evidencie
nezamestnaných, dávky v hmotnej núdzi, prídavky na deti, príspevok
pri narodení dieťaťa, rodičovské príspevky a všetky ostatné dávky na deti
a ďalšie potreby občanov z oblasti sociálnej. Na tomto úrade funguje
aj posudkový lekár a komisia.
Pozemkový úrad
Obvodný úrad je v Považskej Bystrici. Sem patria reštitúcie, pozemkové
úpravy, vyňatie pozemkov z poľnohospodárskeho fondu. Rozhodujú
o záhradkárskych osadách, registrujú pozemkové spoločenstvá – urbariáty,
komposesoráty.
Lesný úrad
Je tiež v Považskej Bystrici. Má dozor na hospodárenie v štátnom lese,
súkromnom, urbariátnom lese. Vedie záznamy užívateľov, rozhoduje o vyňatí
pozemkov z lesnej pôdy. Dáva vyjadrenia, ak chce niekto stavať 50 m
od hranice lesa. Uznáva poľovné revíry, schvaľuje lesnú a poľovnícku stráž.
Schvaľuje plány chovu a lovu i plány starostlivosti o zver.
Životné prostredie
Vysunuté pracovisko je v Ilave. Zodpovedajú za oblasť vody, ochrany
prírody, ovzdušia, geologických prác, odpadu, obchodu s ohrozenými
živočíchmi a rastlinami. Riešia prevenciu závažných priemyselných havárií,
verejných vodovodov a kanalizácií. Viacero právomocí zostalo aj v Obecnom
úrade v Ladcoch.
Cestná doprava a komunikácie
Obvodný úrad je v Trenčíne. Má štátny dozor nad cestami II. a III. triedy
a je stavebným úradom pre ne. Prerokúva priestupky. Povoľuje stavbu
a prestavbu vozidla, rozhoduje o vyradení vozidla z cestnej premávky.
Eviduje výcvikové strediská pre vodičov. Vykonáva pravidelné kontroly stavu
vozidiel. Riadi a kontroluje výkon štátnej správy prenesený na obce.
Je odvolacím orgánom pre rozhodnutia vydané obcami.
Stavebný úrad
Zriadený na krajskej úrovni v Trenčíne. Má na starosti územné plánovanie
a stavebný poriadok. Ostatné veci, súvisiace so stavbami, vybavuje
kompletne O b e c n ý ú r a d v L a d c o c h, kde je na to určená
pracovníčka.
Informáciu o zriadení Obvodných úradov dostali občania Ladiec
aj s adresami a telefónnymi číslami v Ladeckých zvestiach.
1529
Obecný úrad – funkcie
V roku 2004 nedošlo k nijakej zmene na čele obce, ani v stave
poslancov obecného zastupiteľstva.
Starosta: Ing. arch. Ján R e m o
Zástupca: Jozef D a ň o
Pracovníci (referenti) oddelení:
Ľubomíra P o r u b č a n o v á
- sekretárka
- matrika
- pokladňa
- evidencia obyvateľstva
- sociálne otázky (vdovský dôchodok, potvrdzovanie tlačív)
- evidencia vojakov v zálohe
Alena Č e r n o t o v á, Slávka S u r a n o v á
- finančné a mzdové
- školstvo
Alena S u ch á r o v á
- správa daní a poplatkov
Helena K v a s n i c o v á
- stavebný úrad
Ľubica Š e d í k o v á
- správa cintorínov
- ochrana životného prostredia
- civilná obrana obyvateľstva
- archív
Sem patrí aj Dobrovoľný hasičský zbor obce Ladce (veliteľ František Meliš).
Obecný rozpočet
v roku 2004
V časti p r í j m y boli najväčšie položky v dani z príjmov fyzických
osôb, ktorá bola vysoko prekročená (viac ako 10 miliónov Sk), rovnako viac
ako 2 milióny Sk tvorila daň z príjmov právnických osôb. Ďalšou vysokou
položkou boli dane z nehnuteľností (podrobne uvádzam v časti „Dane“).
Vysoké príjmy z časti plyn, vodné – stočné a voda boli súčasne
aj výdavkami. Rovnako i príjmy za likvidáciu odpadu, kde výdavky
prekračovali príjmy.
1530
Medzi príjmy treba zarátať aj dotácie na školy pod správou Obecného
úradu v Ladcoch. Konkrétne Materská škola (3 171 000 Sk) a Základná škola
(5 620 000 Sk).
V príjmoch bol zarátaný zostatok finančných prostriedkov
zo Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý bol použitý na výstavbu
Domu smútku, dokončenie plynofikácie a časť nákladov (1 milión Sk)
na tribúnu ihriska TJ Tatran a chodník.
Spolu boli príjmy plánované na takmer 27 miliónov Sk.
Plán v ý d a v k o v obecného rozpočtu bol rozvrstvený do kapitol,
z ktorých niektoré uvádzam:
Všeobecne verejné služby (4 611 000Sk)
Finančná a rozpočtová oblasť (8 400 000 Sk)
Splácanie úrokov z úveru (250 000 Sk)
Požiarna ochrana (34 000 Sk)
Vodné hospodárstvo (10 000 Sk)
Cestná doprava (60 000 Sk)
Nakladanie s odpadmi (1 965 000 Sk)
Odpadové vody (86 000 Sk)
Zásobovanie vodou (1 740 000 Sk)
Verejné osvetlenie (410 000 Sk)
Bývanie a občianska vybavenosť (100 000 Sk)
Rekreačné a športové služby (180 000 Sk)
Kultúrne služby (1 024 000 Sk)
Knižnica (39 000 Sk)
Kino (54 000 Sk)
Kultúrne a cirkevné pamiatky (34 000 Sk)
Cintoríny, dom smútku a príspevky rôznym organizáciám (169 000 Sk)
Opatrovateľské služby (616 000 Sk)
Základná škola (5 634 000 Sk)
Materská škola (3 280 000 Sk)
Rozpočet sa priebežne plnil v uvedených číslach, vplývali naň však
rôzne vonkajšie vplyvy, nepredvídané udalosti a pod. Rozpočet bol
pravidelne – štvrťročne – kontrolovaný hlavným kontrolórom obce a následne
aj obecným zastupiteľstvom.
VOĽBY PREZIDENTA
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Podľa § 14, ods. 1 Zákona č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby
prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní, o jeho odvolaní,
sa voľba konala dňa 3. apríla 2004 od 7.00 – 22.00 hodiny.
Miestom voľby boli v Ladcoch tri okrsky:
Okrsok č. 1 – Dom kultúry (občania z ulice Záhradná, Cementárska a Janka
Kráľa)
1531
Okrsok č. 2 – Základná škola (Hviezdoslavova ulica 1 – 121, Ľudovíta Štúra,
Pavla Koyša, Kukučínova, Jána Kollára a Vážska)
Okrsok č. 3 – OB Tunežice (Hviezdoslavova, Tajovského, Podjavorinskej,
Bottova, Kalinčiakova).
Kandidátmi na prezidenta SR boli: Ing. Stanislav Bernát, Doc. PhDr.
Martin Bútora, Doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc., RSDr. Jozef Kalman,
Ing. Ján Králik, Július Kubík, Mgr. Art. Ľubomír Roman, Ing. Rudolf Schuster,
PhD., Ing. Jozef Šesták, PhD. (všetci na základe petícií). Za SDKÚ Eduard
Kukan, ĽS HZDS Vladimír Mečiar, KDH František Mikloško.
Za priebeh volieb boli v okrskoch zodpovedné volebné komisie.
V okrsku č. 1: Zdenka Hriadeľová, predsedkyňa
Ing. Emil Záhradník, Jarmila Palčeková, Mgr. Mária
Bednáriková, Anton Haršáni, Ing. Nikoleta Bacáková, Peter
Dudek
V okrsku č. 2: Bc. Ľubica Zahradníková, predsedkyňa
Jozef Švihel, Peter Jurík, Anna Kacinová, Ing. Karol Horký,
Zdena Slahučková
V okrsku č. 3: Tatiana Demitrová, predsedkyňa
Július Šedík, Margita Miklošiová, Ján Chlebo, Oľga
Melicherová, Tatiana Demitrová, Mária Jakubášková, Lucia
Lukášiková
V prvom kole sa v okrsku č. 1 zúčastnilo 519 voličov z celkového
počtu 925 zapísaných. V 2. okrsku bolo zapísaných 747 voličov, zúčastnilo
sa 394. V 3. okrsku z počtu 367 zapísaných voličov bolo voliť 223.
Vo všetkých troch okrskoch bolo v 1. kole 9 neplatných hlasov.
Celkom sa v Ladcoch z 2 039 zapísaných voličov zúčastnilo 1 136 voličov,
čo je 55,71 %. Jednotliví kandidáti dostali takýto počet hlasov: Stanislav
Barnát (2), Martin Bútora (39), Ivan Gašparovič (292), Jozef Kalman (6), Ján
Králik (3), Július Kubík (2), Eduard Kukan (106), Vladimír Mečiar (568),
František Mikloško (44), Rudolf Schuster (52), Jozef Šesták (3).
V rámci Slovenska, ale i podľa voľby v Ladcoch, do druhého kola
postúpili Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič.
V druhom kole volieb prezidenta SR prišlo k voľbám z 2 043
zapísaných voličov 1 072, čo je 52,56 %. Voľby sa konali 17. apríla 2004
v tých istých okrskoch a miestnostiach. V zložení okrskových komisií nastali
iba malé zmeny.
V jednotlivých okrskoch boli takéto volebné výsledky:
1. okrsok 2. okrsok 3. okrsok
Počet oprávnených voličov 930 747 366
Účasť 486 364 224
Platné hlasy 484 363 221
Pre IVANA GAŠPAROVIČA 201 124 65
VLADIMÍRA MEČIARA 283 221 156
1532
V okrese Ilava bola účasť takmer 53 %. Za Vladimíra Mečiara
hlasovalo 52,68 % voličov, za Ivana Gašparoviča 47, 31 %.
V celej Slovenskej republike dostal Ivan Gašparovič 1 079 592 hlasov,
Vladimír Mečiar 722 368 hlasov. Prezidentom Slovenskej republiky sa teda
stal Ivan Gašparovič.
REFERENDUM
O predčasných
voľbách do NR SR
Referendum, ktoré sa konalo 3. apríla 2004, malo rozhodnúť
o predčasných voľbách do parlamentu. Voliči mali odpovedať na otázku:
„Ste za to, aby poslanci Národnej rady SR prijali ústavný zákon o skrátení
III. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby
do Národnej rady Slovenskej republiky konali v roku 2004?“
Referendum sa konalo súbežne s voľbami prezidenta Slovenskej
republiky, v tých istých okrskoch a budovách, ale v iných volebných
miestnostiach a s inými okrskovými komisiami:
Okrsok č. 1: Martin Rolín, predseda
Bc. Miroslav Záhradník, Andrea Bašková, Oľga Kalusová, Milan
Bajza
zapísaných voličov: 922
hlasovalo: 501
„Áno“ – 450, „Nie“ – 50 voličov
Okrsok č. 2: Jana Mošková, predsedníčka
Mária Peterková, Marta Daňová, Ing. Emil Remo, Miroslava
Ďurovcová
zapísaných voličov: 746
hlasovalo: 322
„Áno“ – 293, „Nie“ – 25
Okrsok č. 3: Jozef Daňo, predseda
Dominik Kobza, Rudolf Galanský, Michal Kučma
zapísaných voličov: 369
hlasovalo: 206
Za – 188, proti – 14 voličov
Celkom bola v obci Ladce účasť 1 029 voličov zo zapísaných 2 037, čo bolo
50,51 %. Z 1 020 platných odovzdaných hlasovacích lístkov bolo vyjadrenie
„Áno“ 931-krát, „Nie“ 89-krát.
V rámci Slovenska však účasť nedosiahla 50 % - referendum
bolo teda neplatné.
1533
VOĽBY DO EURÓPSKEHO
PARLAMENTU
Občania včas, v stanovených termínoch, dostali všetky náležitosti, aby
boli dostatočne informovaní. Okrem pozvánky to boli zoznamy
zaregistrovaných kandidátov. Svojich kandidátov predložilo dovedna
16 politických strán a hnutí.
Pre voľby do Európskeho parlamentu boli stanovené tradičné tri
okrsky s okrskovými komisiami:
č. 1 v Dome kultúry
Mgr. Mária Bednáriková, predsedkyňa
Július Šedík, Anton Haršáni, Ing. Emil Zahradník, Tatiana Adamičková,
Ing. Nikoleta Bacáková a zapisovateľka Slávka Suranová
- zapísaných 927 voličov, účasť 133
č. 2 v Základnej škole
Tatiana Demitrová, predsedníčka
Marta Daňová, Barbora Gábelová, Zdena Hriadelová, Zdena Slahučková,
Anna Kacinová (zapisovateľka)
- zapísaných 747 voličov, účasť 152
č. 3 v Tunežiciach
Mária Peterková, predsedníčka
Milan Bajza, Jozef Švihel, Oľga Melicherová, Mária Jakubášková, Margita
Miklošiová (zapisovateľka)
- zapísaných 362, účasť 54
Celkom účasť 399 voličov (zo 2 036 zapísaných), čo bolo 16,66 %.
Poradie v množstve hlasov, ktoré dostali jednotlivé politické strany
a hnutia:
ĽS-HZDS (126), Smer (53), SDKÚ (44), KDH (39), KSS (35), SNS-P SNS
(12), ANO (9), SMK (4), Občianska konzervatívna strana (4), Slobodné fórum
(3), Aktívne ženy (3), Živnostenská strana SR (1).
Z účasti na voľbách do EÚ vidno, že u väčšiny občanov prešla táto
významná politická udalosť bez povšimnutia, alebo so zjavným negatívnym
postojom.
Všetky tri volebné aktivity v roku 2004, teda voľba prezidenta SR,
referendum o predčasných voľbách i voľby poslancov do parlamentu
Európskej únie sa uskutočnili v pokojnej atmosfére, bez rušivých momentov.
Rovnaké boli aj predvolebné kampane.
1534
DANE A POPLATKY
V ROKU 2004
V roku 2004 platili občania Ladiec dane podľa Všeobecne záväzného
nariadenia, prijatého obecným zastupiteľstvom v decembri 2003.
V časti daň z pozemkov platili za 1 m2 0,14 Sk, za ornú pôdu 6,35 Sk,
za stavebné plochy 0,14 Sk a za stavebné pozemky 1,40 Sk.
V časti daň zo stavieb platili 1 Sk za 1 m2, 4,50 Sk za rekreačné
stavby a stavby na poľnohospodársku výrobu.
Daň z bytov bola 1 Sk za každý m2.
Všeobecne záväzné nariadenie zahrňovalo aj rôzne úľavy, ktoré
občania aj využili.
Platenie dane
v roku 2004
Daň z nehnuteľností bola ako každý rok rozdelená na daň právnických
osôb (najväčší platitelia Považská cementáreň, a.s., Poľnohospodárske
družstvo a i.) a na fyzické osoby (občania).
Fyzické osoby
Daň z p o z e m k o v zahŕňala ornú pôdu, trvale trávnaté porasty, záhrady,
zastavané pozemky a nádvoria, stavebné pozemky. Dovedna 124 hektárov.
Predpis dane bol 109 635 Sk. V roku 2004 zaplatili daňovníci 105 580 Sk.
Daň zo s t a v i e b platili občania za bytové domy, skleníky, rekreačné
a záhradné chaty (26), samostatne stojace garáže (218), stavby na ostatnú
činnosť. Spolu to bolo 894 stavieb s predpísanou daňou 214 645 Sk. Zaplatili
202 279 Sk.
Daň z b y t o v – spolu 251 bytov (výmera 13 048 m2) mala predpis dane
18 541 Sk. Občania zaplatili 18 501 Sk.
Daň z nehnuteľností u fyzických osôb robila spolu 342 821 Sk,
majitelia zaplatili 326 359 Sk. Nedoplatok bol 21 657 Sk.
Právnické osoby
Daň z p o z e m k o v sa platila z celkového množstva pôdy 1 112 hektárov.
Z toho orná pôda (308 ha), trvale trávnaté porasty (294 ha), lesné pozemky
(382 ha), zastavané pozemky a nádvoria (29 ha), ostatné plochy (96 ha).
Na túto pôdu predpísali daň 439 602 Sk. Majitelia pozemkov však zaplatili
331 736 Sk. Teda nedoplatok bol viac ako 157 000 Sk. Daň za pozemky
v roku 2004 vôbec nezaplatilo Poľnohospodárske družstvo Košeca.
Daň zo s t a v i e b - bytových domov, priemyselných, energetických,
stavebných (44), stavieb na ostatnú podnikateľskú a zárobkovú činnosť (32)
– dovedna 87 stavieb s predpísanou daňou 841 324 Sk. Majitelia zaplatili
830 486 Sk.
Daň z nehnuteľností právnických osôb bola v roku 2004 predpísaná
1 280 926 Sk. Daňovníci zaplatili 1 162 222 Sk.
1535
Obecný úrad v Ladcoch predpísal v roku 2004 spolu právnickým
a fyzickým osobám daň vo výške 1 623 747 Sk. Občania, podnikatelia
a ostatní majitelia nehnuteľností zaplatili 1 488 581 Sk.
Nezaplatením i presunmi nedoplatkov z predchádzajúcich rokov bol
dlh občanov voči obci viac ako 157 tisíc korún.
Poplatky za vývoz
domového odpadu
V roku 2004 mali užívatelia odvozu domového odpadu zaplatiť
904 188 Sk. Po poskytnutí úľavy (podľa Všeobecne platného nariadenia)
sa odrátalo 26 568 Sk.
Občania zaplatili 668 582 Sk. Teda neplatičov týchto poplatkov
(ale užívateľov služieb) bolo dosť. Celkom za rok 2004 zostali dlžní
114 351 Sk. S dlžobou za predchádzajúci rok to bolo 256 543 Sk.
Poplatok za psov
Majitelia psov mali v roku 2004 predpis poplatku 19 030 Sk. Zaplatili
21 120 Sk, v čom je započítaný nedoplatok z predchádzajúceho roku.
No i tak zostal nedoplatok 2 700 Sk.
Všeobecne záväzné nariadenie
o daniach a poplatkoch
pre rok 2005
Nariadenie bolo prijaté na zasadaní Obecného zastupiteľstva
v Ladcoch 15. decembra 2004.
Jednotlivé kapitoly popisujú úseky, ktorých sa jednotlivé dane týkajú
a sumu poplatku za jednotlivé dane.
Dôvody zvýšenia všetkých daní a poplatkov zdôvodňujú najmä
odbúraním dane právnických osôb a tým znížením rozpočtu obce o viac ako
1,2 milióna Sk.
Dôvody uvádzam aj v časti „Obecné zastupiteľstvo“ – decembrová
schôdza. K zvýšeniu pristúpilo obecné zastupiteľstvo po prerokovaní
všetkých možností.
Podrobnejšie v zápise za rok 2005, po hodnotení plnenia daňových
povinností.
Výzva občanom
Starosta obce Ing. arch. Ján Remo a generálny riaditeľ Považskej
cementárne, a.s. Ing. Anton Barcík dali výzvu na občanov, podľa ktorej ich
žiadajú, aby v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako fyzické
1536
osoby poukázali 2 % zo zaplatenej dane niektorej (jednej) organizácii, ktorá
je zaregistrovaná notárskou komorou.
Táto spoločná iniciatíva Obecného úradu Ladce a Považskej
cementárne v Ladcoch ponúkala možnosť poukázať 2 %-ný podiel
už zaplatenej dane v prospech nadácie HELP. Tieto peniaze môžu byť
využité v niektorej organizácii v obci Ladce na sociálne služby, spoločenské
aktivity, ochranu a tvorbu životného prostredia, rozvoj a ochranu kultúrnych
a duchovných hodnôt.
Vo výzve ďalej vysvetľujú mechanizmus, ako možno dať súhlas na
spomínaný 2 %-ný odvod.
VÝSTAVBA OBCE
Výstavba obecných projektov
Rok 2004 bol mimoriadne úspešný v realizácii niektorých potrebných
(a dávno občanmi žiadaných) stavieb. Umožnili to vrátené finančné
prostriedky z privatizácie Slovenského plynárenského podniku a pomoc
sponzorov – menovite Považskej cementárne, a.s. a firmy JAPEX
(RNDr. Peter Jánešík).
Tribúna na ihrisku
Slávnostne ju otvorili za prítomnosti asi 400 občanov 2. júla 2004.
Okrem zástupcu Tatran Ladce, poslancov obecného zastupiteľstva
sa na slávnosti zúčastnili všetci riaditelia Považskej cementárne.
Po príhovore predsedu TJ Tatran Ladce Ing. Jaroslava Koyša
prestrihli symbolickú pásku zástupcovia organizácií, ktorí sa podieľali
na financovaní a výstavbe tribúny.
Tribúna je postavená pre 180 sediacich divákov s priestormi
v suteréne, ktoré bude možné využiť na rôzne účely. Stavbu realizovala firma
Prefastav Topoľčany. Náklady boli viac ako 3 milióny Sk, z ktorých
1 milión Sk uhradila obec Ladce.
Nový chodník
V súvislosti s ukončením prípojok z vedenia vodovodu
na Hviezdoslavovej ulici (zapojilo sa 22 účastníkov) bolo možné prikročiť
k výstavbe chodníka na tejto ulici. Čiastočné problémy vznikali pre výšku
chodníka nad hlavnou cestou. Obecný úrad nechal niektoré príliš strmé
vstupy do dvorov obrúsiť.
Stavbu chodníka zadali stavebnej firme, vybratej v konkurznom konaní
zo štyroch prihlásených firiem. Víťazom sa stala firma SESTAV Ilava, ktorá
chodník dokončila v stanovenom termíne v auguste 2004. Chodník urobili
zo zámkovej dlažby typu Haka – šedá, v šírke 2 metre.
Súčasťou stavby bola aj úprava priestranstva pred predajňou potravín
AMV a osadenie novej autobusovej zastávky. Cena za stavbu bola
1 471 705 Sk.
1537
Dom smútku
Občanmi zrejme najviac očakávaná stavba mala svoju predohru
vo vypísaní súťaže na dodávateľa stavby. Verejné obstarávanie
zabezpečovala obec prostredníctvom 7 – člennej komisie, ktorá rozhodovala
19. decembra 2003. Ponuku predložilo 8 stavebných firiem. Potom 9. januára
2004 pozvala komisia troch najlepších uchádzačov. Napokon vybrali firmu
SESTAV Ilava, najmä pre ponúknutú najnižšiu cenu. Podľa zmluvy bola
dohodnutá výstavba za 88 pracovných dní, ktoré firma v podstate dodržala.
Stavenisko SESTAVu odovzdali 27. februára.
Dňa 5. septembra za účasti starostu obce, poslancov a občanov
novopostavený Dom smútku slávnostne otvorili. Pri tejto príležitosti bol
vysvätený košeckým farárom Jánom Findurom.
Prezreli si vnútorné zariadenie, ktoré spočíva z hlavnej obradnej
miestnosti s plochou 85 m2, miestností pre chladiace boxy, kancelárie, WC
a upratovacou komorou. Kapacitu obradnej miestnosti je možné zväčšiť
o átrium 38 m2, do ktorého sa obradná miestnosť otvára. Kapacita
chladiacich boxov sa zväčšila o nový dvojmiestny chladiaci box. Pri Dome
smútku sa zároveň vytvoril nový vstupný priestor do cintorína.
Stavbu realizovala firma SESTAV Ilava za 3 690 776 Sk vo vzornej
kvalite.
Dokončenie plynovodu
V roku 2004 sa ukončila plynofikácia obce úsekom v Horných Ladcoch
na ceste do lomu Považskej cementárne. Trasa, ktorú postavila firma ARIJA
merala 980 metrov a vyžiadala si náklady 1 443 000 Sk. Uvažuje sa aj
o predĺžení do lomu Butkov.
Súčasne sa plyn zapojil do bytových jednotiek vo výstavbe za bývalým
zdravotným strediskom v dĺžke 80 metrov aj s prípojkou vodovodu (cena
235 495 Sk).
Ostatné práce
Po predchádzajúcej oprave striech na telocvični a školských dielňach
v Základnej škole opravili strechy aj na oboch pavilónoch a prístavbe
telocvične. Strechy – ich opravu sponzorovala firma JAPEX a Považská
cementáreň, a.s. Okrem týchto prostriedkov sa použili aj financie štátneho
príspevku.
Firma PREFASTAV začala koncom mesiaca júna opravovať výtlky
na miestnych komunikáciách. Súčasne opravili ryhy po vykopávkach
po kladení vodovodných potrubí.
Zámer vybudovať kostol
V roku 2004 sa obrátil Farský úrad v Košeci, obec Ladce a Považská
cementáreň, a.s. na Biskupský úrad v Nitre so žiadosťou o stanovisko
na vybudovanie rím. – kat. kostola v Ladcoch. V liste sa okrem iného uvádza:
„Vaša eminencia Ján Chryzostom kardinál Korec, obec Ladce ako jedna
z mála väčších obcí na Považí zostala doteraz na vlastnom území bez
kostola. Preto sa Farský úrad v Košeci, zastupujúci cirkevnú komunitu
z Ladiec a občianska samospráva obce Ladce obracia na Biskupský úrad
so žiadosťou o vyjadrenie k zámeru postaviť na území obce Ladce
1538
rímskokatolícky kostol. Sme si vedomí, že stavba kostola presiahne možnosti
našej komunity v Ladcoch. Sme presvedčení, že za odbornej pomoci diecézy
a s využitím odborníkov z jednotlivých oblastí, sme pripravení vybudovať
dielo, ktoré umožní jeho využitie pre liturgické ako i pre iné mimoliturgické
funkcie“.
V ďalších mesiacoch roku 2004 sa podnikali ďalšie kroky, ako
hľadanie pozemku, štúdie lokalizácie kostola, otázky financovania a pod.
Viac o tom v časti „obecné zastupiteľstvo“.
Rekapitulácia uskutočnených
investícií v roku 2004 (prehľad)
Investície
- Prestavba a modernizácia sociálneho zariadenia v budove obecného
úradu č. 150.
- Zhotovenie a zasadenie pamätnej tabule 19 obetiam II. svetovej vojny
(zastrelení občania) na cintoríne v Ladcoch v podobe kovovej dosky na
bloku lomového kameňa.
- Krytá tribúna na futbalovom ihrisku TJ Tatran cementáreň Ladce
s kapacitou 180 miest na sedenie a 50 miest na státie. Hodnota
cca 3 milióny (obec 1 milión korún).
- Úprava cesty v Horných Ladcoch asfaltovou frézovanou zmesou
k bývalej slobodárni.
- Rekonštrukcia detského ihriska na ulici Záhradná – oprava kolísok,
preliezačiek, pieskoviska, náter oplotenia.
- Prestavba okolia pamätníka obetí II. svetovej vojny na križovatke
v Ladcoch. Odstránenie rozpadávajúceho sa oplotenia, výstavba
šikmého chodníka.
- Oprava výtlkov a rýh na obecných cestách asfaltovaním. Cesta do lomu
v Horných Ladcoch, Vážska ulica pri škole.
- Pomoc občanom pri realizácii vodovodných prípojok na Hviezdoslavovej
ulici.
- Oprava plochých striech na Základnej škole.
- Výstavba Domu smútku na cintoríne v Ladcoch s nákladom cca 4 milióny
Sk, vrátane zakúpenia dvojmiestneho katafalku.
- Výstavba chodníka okolo hlavnej cesty, vrátane priestoru pri obchode
AMV, vstupom do dvorov a novej autobusovej zastávky (cena 1,5 milióna
Sk).
- Čistenie potokov a úprava svahov na celom území obce.
- Výstavba poslednej časti plynovodu v Horných Ladcoch na ceste
smerom do lomu Butkov (980 metrov, 1 443 mil. Sk).
- Výstavba plynovodu a vodovodu k bytovej výstavbe za bývalým
zdravotným strediskom (80 metrov, 235 495 Sk).
- Osadenie nových dverí na kaplnke v Tunežiciach a v Horných Ladcoch
(40 000 Sk).
- Výmena a ciachovanie vodomerov na sídlisku Záhradná (40 000 Sk).
1539
Projektové práce
- Spracovanie projektovej dokumentácie a energetická optimalizácia
prevádzky Domu kultúry v Ladcoch.
- Projektová dokumentácia vodovodu a plynovodu k novým bytovým
domom za bývalým zdravotným strediskom.
- Projektová dokumentácia rekonštrukcie vodovodnej siete na sídlisku
Záhradná ulica.
- Urbanistická štúdia centrálnej zóny Ladce.
- Výberové konanie na stavbu Domu smútku, chodník okolo hlavnej cesty,
plynovod Horné Ladce, vodovod, plynovod IBV, tribúna na futbalovom
ihrisku.
Údržba obce a životné prostredie
- Úprava plôch pri Váhu
- Orezávanie stromov, výsadba zelene, výrub suchých stromov a krov
okolo futbalového ihriska.
Súkromná výstavba
Uvádzam štatistické čísla súkromnej výstavby – rodinné domy
a výrobné kapacity za roky 2003 a 2004. Za oba roky preto, lebo stavby
zväčša neboli dokončené za jeden rok, ale sa prelínali do dvoch i viacerých
rokov.
Oddelenie pre výstavbu pri obecnom úrade funguje od mája 2003
a v agende s t a v e b n é k o n a n i e sa nachádzajú tieto stavby:
- 9 stavebných povolení a 8 kolaudačných rozhodnutí na samostatne
stojace domy
- 17 žiadateľov dostalo povolenie na zmenu stavby rodinného domu
(prístavba, nadstavba)
- povolenie na 32 vodovodných prípojok, 14 plynových a 11 elektrických
pripojení
- stavebné povolenie dostali aj tzv. drobné stavby – zväčša stavby
poľnohospodárske – dovedna 16. Ďalej povolenia na 7 záhradných
chatiek a dvoch garáží.
Medzi stavebné povolenia a zväčša už realizované stavby (okrem
investičných stavieb obce) patria:
V Považskej cementárni:
- Alternatívne palivá I. etapa, stáčanie a spaľovanie živočíšnych tukov
- Skladovanie a dávkovanie do pecnej linky (mäsokostná múčka)
- Uhoľné hospodárstvo
- Kalové polia
- Prístavba skladu náhradných dielov
- Rozšírenie vykurovania v baliarni
- Rekonštrukcia cementovej mlynice č. 3
- Oprava budovy a prístavba autodielne
- Modernizácia pecnej linky III. etapa
1540
Iní investori:
Ing. arch. Marián Blažíček – prístavba priestorov strojárskej výroby
SUDOP TRADE Košice – ŽSR modernizácia teleinformačnej siete II. etapa
Urbárske spoločenstvo – vodovodná prípojka
Doprastav Žilina – odvodnenie spevnených plôch
VÚB Trenčín – bankomat a NN prípojka
Anton Jendrol – zmena stavby, stavebné úpravy a prístavba drevoobrábacej
dielne.
Súkromná výstavba rodinného bývania sa v posledných dvoch rokoch
zvýšila. Znateľný je vzrast najmä nadstavieb, prístavieb a iných zmien
v už postavených rodinných domoch. Takto si zabezpečujú bývanie mladé
rodiny, pre ktoré je iný spôsob obstarávania bývania finančne nedostupný.
Súkromná bytová výstavba je na vyššej estetickej a technologickej
úrovni s použitím moderných stavebných prvkov a materiálov.
Impozantná je výstavba v Považskej cementárni, a.s., o ktorej píšem
v časti Považská cementáreň.
OBCHOD A SLUŽBY
OBYVATEĽSTVU
V roku 2004 sa veľmi služby obyvateľstvu v obci nezmenili.
Umiestnené v starších, renovovaných priestoroch väčšinou vykonávali služby
k spokojnosti občanov. V tomto roku sa však zvýšilo využívanie
supermarketov v Dubnici nad Váhom, v Púchove a v Považskej Bystrici,
ktoré ponúkali tovar za nižšie ceny ako maloobchodníci v obci.
Obchodná sieť
v roku 2004
Potraviny
Potraviny – samoobsluha AMV
Potraviny RADO – R. Hofstädter
Obchod potraviny a mäsiarstvo – KLASIK (Ing. M. Stano)
Jednota – potraviny Tunežice
Pohostinstvá
Kaviareň v Dome kultúry
BISTRO Veronika (V. Piatriková)
Reštaurácia KOPYTO (Martin Adamec)
Pohostinstvo OMEGA – Pod gaštanmi (Ema Šimonová)
Pohostinstvo CENTRIK (V. Lihocký)
Pohostinstvo SABO (Peter Jesenský)
Pohostinstvo Tunežice
Kaviareň – RADO (R. Hofstädter)
Nočný klub
1541
Iné predajne a podniky
Drogéria (A. Zábojníková)
AGROBON – záhradnícke potreby a zberňa TIPOS (do 31. októbra Stanislav
Bublavý)
Textil, galantéria (Vl. Daňo)
Tinea – kvetinárstvo (Iveta Remšíková)
Novinový stánok (F. Bresman)
Kaderníctvo (Denisa Gregorová)
Chovateľské a záhradnícke potreby (Ing. Miroslav Mikuška)
Predajňa lacného textilu (Jana Šlesarová)
Služby obyvateľstvu
Autodoprava a stavebné mechanizmy (Štefan Kútny)
Autoopravovňa (František Strážnický)
Kozmetika DENA (D. Gregorová)
Drevovýroba (A. Jendrol, R. Jendrol)
Kameňosochárstvo (Anton Bialoň)
RETUX – kovovýroba (Ing. arch. Marián Blažíček)
PALIVEX – obchod s palivami (Róbert Kvasnica)
JAPEX (RNDr. Peter Jánešík)
BANKOMATY na pošte a v strede obce
Na tržnici v obci v určené dni mali občania možnosť nakúpiť zeleninu
v pomerne veľkom sortimente.
V Dome kultúry sa často (utorky a štvrtky) konali predajné trhy hojne
občanmi navštevované. Boli to predajcovia z Považskej Bystrice,
Partizánskeho (obuv), z Čadce, Kysuckého Nového Mesta a predajcovia
konfiškovaného, zabaveného tovaru.
ŠKOLY V OBCI
V roku 2004 pokračovali na všetkých školách v Ladcoch známe
problémy materiálneho charakteru. Obec spravovala Materskú školu
a Základnú školu, Trenčiansky samosprávny kraj Odborné učilište.
Aj v tomto roku sa vedenia škôl obracali na sponzorov a to najmä
v otázkach, kde financie obce nestačili. Tak sa napr. obnovili všetky strechy
na pavilónoch Základnej školy (firma JAPEX, Považská cementáreň, obecný
úrad). Značne sa zlepšila estetická stránka areálov škôl, najmä trávniky,
ktoré pravidelne dal kosiť obecný úrad.
Uskutočnili sa personálne zmeny vo vedení Materskej školy
a Základnej školy. Na oboch školách ustanovili nové riaditeľky škôl.
Z organizačných opatrení zaujali aj nové Rady škôl, ktoré zvolili
na všetkých troch školách. Zaznamenali sme aj značný počet učiteľov, ktorí
pribudli na Základnej škole.
1542
Materská škola
V školskom roku 2003/2004 mali 92 detí, z toho 38 pripravovali
na prechod na Základnú školu. V školskom roku 2004/2005 sa zapísalo
79 detí, ktoré rozdelili do štyroch oddelení.
Na základe konkurzu bola za riaditeľku Materskej školy menovaná
Táňa Kukuliašová, absolventka Strednej pedagogickej školy. V MŠ
v Ladcoch pôsobí s prestávkou od roku 1980. Býva v Beluši. V škole začala
pôsobiť nová učiteľka Adriana Kotrasová a nová školníčka Daniela
Markušová.
Nová Rada školy začala pôsobiť od začiatku školského roka
2004/2005 v zložení:
Daniela Hudecová, Jozef Fatura, Vladimír Chovanec (všetci za obecné
zastupiteľstvo), Alena Kukučková, Anna Grmanová (učiteľky MŠ), Alena
Beňáková (zamestnanec MŠ), Mgr. Mária Hatoková, Ing. Stanislava
Mikušincová, Alica Kukuliašová, Bc. Dušan Kvasnica (všetci za Rodičovské
združenie pri MŠ).
Mnohotvárnosť a stále sa meniaci výchovno-vzdelávací proces nútil
tak, ako po iné roky, hľadať nové formy pedagogickej práce. Pracovali podľa
Programu výchovy a vzdelávania pre Materské školy. Ako metódu používali
zážitkové formy a zásadu osvojiť si elementárne pracovné, výtvarné,
hudobné, matematické zručnosti.
Z mnohých aktivít spomeniem tradične vydarené vianočné besiedky,
karnevaly, branno – turistické vychádzky, plavecký výcvik (absolvovalo
38 detí). Ako prezentácia výsledkov práce boli výstavy pre rodičov,
vystupovanie žiakov na verejnosti, najmä pri oslavách a podujatiach ZPOZ.
Medzi tých, ktorí školu podporovali, okrem obecného úradu patrili
Považská cementáreň, a.s., RNDr. Peter Jánešík, František Strážnický,
Odborné učilište v Ladcoch.
Základná škola
Začiatkom roka 2004 bol z funkcie riaditeľa ZŠ odvolaný riaditeľ školy
Mgr. Dušan Letko. Až do konca školského roka túto funkciu v zastúpení
vykonávala Mgr. Monika Fábryová. Na základe konkurzu bola Monika
Fábryová v júli 2004 menovaná za riaditeľku školy.
Mgr. Monika Fábryová pochádza z Beluše. Vyštudovala Pedagogickú
fakultu Univerzity Komenského v Trnave, odbornosť matematika – výtvarná
výchova. Na ZŠ Ladce pôsobila ako učiteľka od roku 1972 a v ostatných
rokoch ako zástupkyňa riaditeľa.
V roku 2004 ustanovili aj v Základnej škole novú Radu školy. Rada má
rozsiahle právomoci a preto má význam pre rozvoj školy. Jednotliví
zástupcovia boli volení v organizácii, ktorú v rade zastupujú:
Daniela Hudecová, Jozef Fatura, Vladimír Chovanec (zástupcovia obecného
zastupiteľstva), Mgr. Viera Králová, Mgr. Bronislava Majtánová (učiteľky ZŠ),
Renáta Mikušková (zamestnanec ZŠ), Marián Hruška, Ivan Fedor, Daniela
Kalusová, Ing. Roman Koštialik (všetci Združenie rodičov), Marián Justh.
1543
V školskom roku 2003/2004 navštevovalo školu 264 žiakov. Z toho
104 na prvom stupni, 160 na druhom stupni. Ročník opakoval jeden žiak,
so samými jednotkami skončilo dovedna 30 žiakov.
Ani v tomto školskom roku sa neobišli bez pomoci sponzorov. Okrem
zriaďovateľa Obecného úradu v Ladcoch, to boli predovšetkým Považská
cementáreň, a.s., firma JAPEX, viacerí rodičia pri úprave vnútorných
a vonkajších zariadení.
V spomínanom školskom roku sme zaznamenali aj bohatú
mimoškolskú činnosť a to v oblastiach: výtvarníctvo, olympiády v rôznych
odbornostiach, športové súťaže a i. Niektoré z úspechov:
do celoslovenského kola literárnej súťaže „Európa v škole“ postúpil žiak
Matej Riecky. Tomáš Mikuška získal 1. miesto na okresnej matematickej
Pytagoriáde, Janka Koyšová bola druhá v okresnom kole Hviezdoslavovho
Kubína. Pokračovali v projekte Škola podporuje zdravie, zúčastnili sa na
Biblickej olympiáde, zapojili sa do akcie Detský čin roka, usporiadali besedy
s políciou atď.
Š k o l s k ý r o k 2004/2005 slávnostne začali 2. septembra 2004.
Predstavili nové vedenie školy v zložení:
Mgr. Monika Fábryová, riaditeľka
Mgr. Mária Hatoková, zástupkyňa
Mgr. Bronislava Majtánová, výchovná poradkyňa
V školskom roku 2004/2005 pribudli noví učitelia: Mgr. Marcela
Tapušíková (z Dubnice n/V), Emília Joklová (z Považskej Bystrice),
Mgr. Marta Sírna (z Ilavy), Mgr. Jarmila Šelingová (z Dubnice n/V),
Mgr. Marcela Fialová (Považská Bystrica), Ing. Zuzana Ondrejková (Dubnica
n/V), Mgr. Ivan Štefko (z Púchova), Mgr. Anton Repko (z Prešova).
Na začiatku školského roka bol takýto stav žiakov: celkom 263 žiakov,
z toho 96 žiakov v ročníkoch 1. až 4. a 167 žiakov v ročníkoch 5. – 9.
Odborné učilište
Vedenie Odborného učilišťa v Ladcoch sa ani v školských rokoch
2003/2004 a 2004/2005 nezmenilo. Zmenilo sa však zloženie Rady školy.
Od júna 2004 v nej boli:
Mgr. Božena Beničková, Mgr. Mária Tepličková (Krajský školský úrad),
Ing. Ján Remo (starosta obce), Ladislav Janeček (hokejový klub Dubnica
n/V), Mgr. Daniela Kretová, Ján Michalec (pedagogickí pracovníci), Gabriela
Fusiková, Ľudmila Petríčková, Iveta Mikušincová (zástupcovia rodičov),
Ivana Novotná (zástupca štátnych žiakov), Anna Peterková (správny
zamestnanec).
Záverečné skúšky sa konali 21. júna – 24. júna 2004. Dňa 25. júna
2004 sa uskutočnilo slávnostné odovzdávanie výučných listov za prítomnosti
celého vedenia školy a starostu obce Ing. arch. Jána Remu. Výučné listy
prevzalo 36 žiakov (6 murárov, 1 maliar, 5 stolárov, 5 strojných zámočníkov,
5 krajčírok, 5 záhradníkov a 9 dievčat pre služby a domáce práce).
Pri príležitosti Dňa učiteľov 30. marca 2004 Krajský školský úrad
v Trenčíne udelil riaditeľovi Odborného učilišťa v Ladcoch Paed. Dr.
1544
Vladimírovi Hromekovi uznanie predsedu Krajského školského úradu
„Vynikajúci pedagóg Trenčianskeho kraja“.
Pre školský rok 2004/2005 po výberovom konaní prijali do učilišťa
73 žiakov (11 murárov, 12 maliarov, 13 stolárov, 6 strojných zámočníkov,
13 krajčírok, 11 záhradníkov, 7 pre služby a domáce práce).
Od septembra 2004 mala škola 205 žiakov (68 dievčat a 137
chlapcov). V internáte bolo ubytovaných 73 žiakov. Žiakov s nariadenou
ústavnou výchovou bolo 28.
Z pedagogického zboru odišli do dôchodku Magdaléna Bartková,
Angela Baginová, Anna Hrubčinová. Pribudol majster odborného výcviku
murárov Miloš Michalec.
Aj v uplynulom roku 2004 nás zaujala mimoškolská činnosť žiakov
učilišťa. Opäť boli mimoriadne aktívni pri zapájaní sa do rôznych akcií
celoslovenského významu i pri organizovaní vlastných podujatí na voľný čas.
Zástupca riaditeľa pre mimoškolskú výchovu Mgr. Stanislav Kret spolu
so svojimi vychovávateľmi organizoval podujatia počas školského roka i cez
prázdniny. Niektoré z nich: v rámci Európskeho futbalového týždňa Special
Olympics zohrali exhibičný zápas v Považskej Bystrici, zúčastnili sa na XII.
regionálnej špeciálnej olympiáde v Olomouci. Do súťaží sa zapojili aj stolní
tenisti v Šahách, Zlíne a inde. Aktívni boli aj volejbalisti, najmä po vybudovaní
plážového volejbalového ihriska v areáli školy.
Treba spomenúť aj nešportové – kultúrne a iné aktivity. Fungoval
divadelný súbor Kompas, ktorý vystupoval vo viacerých školách a detských
domovoch. S tanečným pásmom Bariéry ľudskosti sa na „Najkrajšom
koncerte roka“ v Žiline kvalifikovali na celoslovenskú prehliadku v Bratislave,
ktorý pre deti z detských domovov každoročne organizuje Úsmev ako dar
(nadácia).
Úspešné bolo aj leto 2004. Reprezentovali školu (aj obec Ladce)
na Majstrovstvách Českej republiky v duatlone a na majstrovstvách Moravy
a Sliezka v plávaní mentálne postihnutej mládeže. Spolu s účastníkmi
z Monaka a Írskej republiky futbalisti zastupovali EÚ medzi viac ako 600
športovcami z 81 domácich športových klubov v unifikovanom futbale
(skončili na 4. mieste). Počas júla strávilo v Ladcoch mesiac 15 detí
z Odborného učilišťa v Starej Ľubovni a v auguste deti z Ladiec v Starej
Ľubovni.
KULTÚRNY
A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT
Aj v roku 2004 boli strediskom kultúrneho života v obci Dom kultúry
a miestne školy. Organizátormi kultúrnych a spoločenských akcií boli obecný
úrad, komisia pre školstvo, kultúru a šport, Považská cementáreň, a.s.,
Základná škola, Odborné učilište, Materská škola, kino Slovan, Obecná
knižnica a niektoré organizácie. Kultúrno – spoločenská aktivita neprekročila
množstvo a kvalitu akcií z predchádzajúcich rokov. Opäť sme zaznamenali
vysoké finančné nároky na realizáciu podujatí zo strany cudzích súborov,
ale i nízky záujem občanov navštevovať podujatia, najmä však kultúru
aktívne tvoriť.
1545
Spomienkové oslavy
Oslavy a spomienkové stretnutia, okrem 115. výročia cementárne,
poznačil klesajúci záujem občanov. Na tradičných stretnutiach k výročiu
oslobodenia obce, SNP i k výročiu zvrchovanosti Slovenska bola nízka
účasť. Výnimku tvorilo stretnutie občanov na prelome rokov 2003/2004 a Deň
matiek.
Do tristo občanov sa i napriek dažďu prišlo rozlúčiť na križovatku
v Ladcoch so starým rokom a privítať nový rok 2004. Vyjadrili tak pocit
spolupatričnosti, želali si zdravie, spokojnosť a úspechy v novom roku.
Obecný úrad pripravil ohňostroj a pri stretnutí účinkovala dychová hudba
Ladčanka.
Veľký počet matiek sa zišiel na pozvanie Obecného úradu a Zboru
pre občianske záležitosti vo veľkej sále Domu kultúry pri príležitosti Dňa
matiek. V programe vystúpili deti z Materskej školy a Základnej školy.
K prítomným matkám sa prihovoril starosta obce Ing. arch. Ján Remo.
Na oslave účinkovala dychovka.
Medzi najvýznamnejšie kultúrno – spoločenské podujatia patrilo
stretnutie pozvaných občanov pri príležitosti vstupu Slovenskej republiky
do Európskej únie.
Stretnutie bolo spojené s pripomenutím si 59. výročia oslobodenia obce.
Dňa 30. apríla sa najskôr zišli poslanci obecného zastupiteľstva, zástupcovia
inštitúcií, organizácií, politických strán a spolkov v Dome kultúry, kde
si pripomenuli význam udalostí, ktoré sa v našej obci odohrali pred 59. rokmi
a historický význam nášho vstupu do Európskej únie.
Po slovenskej hymne a úvodnej básni si prítomní vypočuli príhovor starostu
obce Ing. arch. Jána Remu. Po ňom sa k prítomným prihovoril generálny
riaditeľ Považskej cementárne, a.s. Ing. Anton Barcík, predseda SZPB
Ing. Karol Horký a Paed.Dr. Vladimír Hromek, riaditeľ Odborného učilišťa
v Ladcoch.
Za účinkovania dychovej hudby prešli účastníci k pomníku padlých
Ladčanov, kde si vypočuli príležitostný prejav starostu obce a zástupcovia
obce, SZPB a KSS položili k pomníku vence.
Účastníci slávnostného zasadania dostali Pamätné listy, kde bol
zoznam štátov Európskej únie a text:
„Dejiny našej vlasti sa dostali do historicky najdôležitejšieho medzníka.
Prajeme Vám, aby sa členovia Vašej rodiny stali plnohodnotnými občanmi
pokojnej, šťastnej a rozrastajúcej sa Európy. Želáme si, aby Európska únia
priniesla nám všetkým krajšiu budúcnosť a blahobyt, v znamení čoho
vynaložíme maximálne úsilie.“
(exemplár pamätného listu je v archíve kroniky)
Dňa 6. augusta za účasti asi 40 občanov pripravili Obecný úrad, SNS
a ĽS-HZDS pri dvojkríži na Skalke Vatru zvrchovanosti, čím si pripomenuli
výročie vyhlásenia tohto významného politického aktu. Podujatie, na ktorom
účinkovala dychová hudba pozdravil svojim príhovorom generál Emil
Vestenický.
Veľmi nízku účasť mala oslava pri pomníku padlých 27. augusta 2004
venovaná 60. výročiu najvýznamnejšej udalosti moderných dejín Slovenska
1546
Slovenskému národnému povstaniu. Po úvodnej básni si prítomní vypočuli
prejav Ing. arch. Jána Remu, starostu obce, a za zvukov Pochodu
revolucionárov (v podaní dychovej hudby) položili vence zástupcovia obce
a organizácie SZPB.
Koyšove Ladce 2004
Považské osvetové stredisko v Považskej Bystrici, Obecný úrad
v Ladcoch, Klub priateľov poézie Pavla Koyša v Bratislave pod záštitou
Ministerstva školstva SR usporiadali 15. októbra 2004 v Dome kultúry Ladce
tradičnú súťaž v prednese ľúbostnej poézie Koyšove Ladce. Súťaž sa konala
aj v spolupráci so Slovenským zväzom spisovateľov a Považskou knižnicou.
Podujatie sa začalo pietnou spomienkou pri buste básnika (báseň,
harmonikový koncert a prejav PhDr. Vladimíra Čerevku, CSc.). K buste
položili kyticu manželka P. Koyša JUDr. M. Koyšová a starosta obce
Ing. arch. Ján Remo.
V súťaži rozhodovali tri poroty (pre každú kategóriu jedna) v zložení:
Doc. Mgr. Juraj Sarvaš, predseda a členovia: Paed.Dr. Gejza Sádecký, CSc.,
PhDr. Vladimír Čerevka, CSc., Mgr. Jaroslava Čajková, PhDr. Vlasta
Sedliačiková, Mgr. Ľuba Šajdová a Anton Baláž.
Na návrh tejto poroty udelili organizátori vecné ceny a diplomy prvým
trom v každej kategórii a Pamätné listy všetkým účastníkom.
V rámci programu Koyšových Ladiec vystúpilo Divadielko 10 pri
Gymnáziu v Považskej Bystrici s programom na motívy Portugalských
sonetov.
Ceny odovzdali týmto súťažiacim:
III. kategória (žiaci 8. – 9. roč. ZŠ, ZUŠ, Gymnázií)
1. Natália Hantáková (Púchov)
2. Lukáš Ciho (ZŠ Ladce)
3. Lenka Suchá (Beluša)
IV. kategória (študenti stredných škôl)
1. Katarína Balková (Kysucké Nové Mesto)
2. Mária Kraušová (Púchov)
2. Eliška Svorčíková (Lazy pod Makytou)
3. Matej Chlapík (Trenčín)
3. Barbora Pňačeková (Prievidza)
V. kategória (dospelí občania)
1. Ľudmila Šuvadová (Trenčín)
2. Dáša Illyová (Púchov)
3. Božena Dobrovičová (Považská Bystrica)
Tradičné stretnutie umelcov a občanov Ladiec sa v roku 2004
nekonalo.
1547
Súbory a krúžky
V stave súborov Záujmovej umeleckej činnosti sa v roku 2004 nič
nezmenilo. Naďalej účinkovali dychové hudby „Ladčanka“ a „Marguška“.
V roku 2004 pokračoval generačný problém (úmrtia a starší vek). Napriek
tomu však boli dychové hudby prekvapujúco vyťažené. Materiálne
a technicky boli hudby dostatočne zabezpečené. Obecný úrad a Považská
cementáreň, a.s. finančne zabezpečili nové oblečenie pre členov súboru.
Novým vedúcim Ladčanky sa stal člen súboru Libor Kvasnica.
Spevácky krúžok žien založený pre potreby Zboru pre občianske
záležitosti pod vedením Márie Liptákovej účinkoval na podujatiach ZPOZ-u
civilného, občianskeho charakteru (sobáše, pohreby, privítania občanov).
Viac záujmovej umeleckej činnosti sme videli v Základnej škole,
Materskej škole pri tvorbe programov pre obecné podujatia. Osobitne však
v Odbornom učilišti, kde niektoré súbory a krúžky dosiahli i celoslovenské
úspechy (viď kapitola „Školstvo“).
Kronika, pamätná sieň
Kronikárom bol Branislav Lipták, ktorý zabezpečil túto časť kroniky
(rok 2004). Súčasťou kroniky je archív dokumentov uložený u starostu obce,
ktorý sa každoročne doplňuje.
Prepis kroniky na počítači, číslovaný priebežne a viazaný, je hotový
do roku 2003 včítane.
Priamou súčasťou je pamätná sieň, navštevovaná účastníkmi
rôznych podujatí, žiakmi ZŠ a Odborného učilišťa.
V roku 2004, na jeho sklonku, sa začala príprava multimediálneho
projektu Obrazová Kronika Ladiec. Obsahom DVD nosičov alebo videokaziet
VHS má byť okrem množstva faktografických písomných informácií aj bohatá
prehliadka historických fotografií, filmových a videozáberov. V Ladeckých
zvestiach bola uverejnená výzva pre občanov, aby prispeli materiálom na
spracovanie tejto obrazovej kroniky. Autorom projektu je Miroslav Remo.
Tlač
V roku 2004 vyšlo dovedna 6 čísiel Ladeckých zvestí, informačného
spravodajcu obecného úradu. Z toho boli tri čísla 6-stranové, ostatné
4-stranové. Obsah čísel bol podobný ako v predchádzajúcich rokoch.
Prevládali správy o zasadaniach obecného zastupiteľstva, informácie
obecného úradu, články o školách, telovýchove, organizáciách a oznamy
z matriky obce. Časť sa venovala oboznamovaniu o histórii obce, rôznych
výročiach a zaujímavostiach zo života našich predkov.
Informačný spravodajca bol veľmi žiadaný najmä u strednej a staršej
generácie a prispel k zainteresovanosti občanov o dianie v obci. Redaktorom
bol Branislav Lipták st., vychádzal vo firme BEEL, Púchov a tlačila ho firma
ASSA, s.r.o., Púchov. Vychádzal v 800 exemplároch a distribuoval sa
prostredníctvom novinového stánku, obchodov, škôl a inštitúcií.
1548
Niekoľkokrát o obci Ladce písali v oblastných novinách OBZOR. Dňa
20. júna 2004 venoval Ladcom dvojstranu s článkami o histórii, súčasnosti
a o zámeroch do budúcnosti (exemplár čísla v dokumentácii – archíve).
Obecná knižnica
Vedúcou knižnice bola Eva Riecka. V roku 2004 rozšírili knižný fond
o knihy v hodnote 18 000 Sk (10 000 Sk Považská cementáreň, 8 000 Sk
Obecný úrad). Výkony knižnice:
počet čitateľov: 217 (z toho do 15 rokov – 76)
výpožičky spolu: 11 928 zväzkov (náučná literatúra pre dospelých 2 262
pre mládež 1 673)
Knižnicu navštívilo 4 123 návštevníkov, z toho 1 290 detí do 15 rokov.
Knižnica bola otvorená každý pondelok a piatok od 14.00 hod. do 18.00 hod.
Kino Slovan Ladce
Vedúcou kina Slovan v Ladcoch bola Zdenka Hriadelová. Aj v roku
2004 bola drvivá väčšina premietaných filmov výroby USA. Zaviedlo
sa jednotné vstupné 30 Sk, čo čiastočne prispelo k zvýšeniu návštevnosti
na jednotlivých predstaveniach.
V letnom období sa v kine nepremietalo. Premietacími mesiacmi boli
január, február, marec a potom po prestávke september, október, november
a december 2004.
Celkom v kine odohrali 28 predstavení za účasti 1 589 divákov, čo bol
priemer 57 divákov na jedno predstavenie.
Dom kultúry
Značná nerentabilnosť využívania priestorov Domu kultúry pre jeho
veľkú rozsiahlosť a zastaralosť niektorých zariadení vyvolali diskusiu, ktorej
výsledkom bol zámer na rekonštrukciu celej budovy.
Obecný úrad považuje za vhodnú príležitosť vo využívaní prostriedkov
zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Bol spracovaný projekt, ktorý
predpokladá zlepšenie energetickej efektívnosti budovy zhodnotením
vykurovacieho systému, zateplenia budovy i obnovy a modernizácie
elektroinštalácie. Tieto opatrenia by mohli priniesť zníženie energetickej
náročnosti budovy.
Projekt ďalej predpokladá rozdelenie budovy na tri samostatné
prevádzkové časti.
V projekte, ktorý spracoval KERAMOPROJEKT Trenčín s prispením
Považskej cementárne, a.s. Ladce sú zámery na pomerne veľké zmeny
jednotlivých prevádzkových priestorov, vždy však v prospech na dnešné –
moderné využívanie Domu kultúry pre verejnosť.
Podrobnejší popis pripraví kronikár v čase, keď bude prestavba DK
reálna.
1549
Využívanie
Domu kultúry
Vysoké náklady na Dom kultúry boli aj v roku 2004. Obecný úrad
i v tomto roku robil rôzne opatrenia na ich zníženie, teda zefektívnenie
prevádzky. Spracovaná projektová dokumentácia na prestavbu z hľadiska
využívania, najmä však na energetickú optimalizáciu prevádzky Domu kultúry
čaká na svojho investora.
Priestory Domu kultúry v roku 2004 boli využívané alebo permanentne
alebo príležitostne.
Medzi prvú kategóriu patrila Obecná knižnica, otvorená každý pondelok
a piatok. Ďalej to boli miestnosti prenajaté firmou Palivex, Stavebnou
sporiteľňou, Lesným družstvom a Urbárskym spoločenstvom. Trvalo
pridelené priestory patrili lekárovi, pamätnej sieni a kinu a v novej prístavbe
kaviareň.
Zo všetkých ostatných priestorov bol najviac využitý vestibul hlavnej budovy.
Rôzne obchodné organizácie tu usporiadali predajné trhy (utorok a štvrtok).
Boli tu najmä obchodníci z Čadce, Kysuckého Nového Mesta, Považskej
Bystrice, Partizánskeho a predávali lacný textil, obuv a iné tovary. Za rok
bolo takýchto predajných dní 73.
Na prednášky a kurzy sa tradične využívala zasadačka č. 10.
Usporiadala ich najmä Považská cementáreň, a.s. a Autoškola. Dovedna
bolo v tejto miestnosti usporiadaných 55 akcií.
19-krát bola využitá sála v prístavbe DK na rôzne schôdze, oslavy
a rodinné podujatia.
Na karnevaly, oslavy a iba na jednu zábavu a jednu diskotéku –
(všetko 11-krát) bola využitá veľká sála Domu kultúry.
Najväčším finančným prínosom za nájomné bola zasadačka č. 10
a najmä vestibul. To však iba čiastočne kompenzovalo vysoké náklady na
veľkú budovu Domu kultúry.
ZBOR PRE OBČIANSKE
ZÁLEŽITOSTI
Zloženie
V roku 2004 si zbor pre občianske záležitosti udržal svoj štandard a to
v množstve podujatí, ich kvalite a kultúrnej úrovni.
Zloženie ZPOZ-u pri obecnom zastupiteľstve v Ladcoch bolo
nasledovné:
Anna Peterková, predsedníčka
Mária Liptáková
Irena Gajdošíková
Ľubomíra Porubčanová
V zložení poverených sobášiacich nenastali nijaké zmeny:
Ing. arch. Ján Remo, Jozef Daňo, Daniela Hudecová.
1550
Vedením matriky bola poverená Ľubomíra Porubčanová.
Rečníci pri smútočných obradoch – pohreboch boli Ing. arch. Ján
Remo a Marián Justh.
Do podujatí v plnej miere boli zapojení: spevácky krúžok žien
(vedený Máriou Liptákovou), fotograf Július Šedík, zapisovateľka
do pamätnej knihy Irena Gajdošíková, recitátori Anna Peterková, Daniela
Hudecová, Anna Kováčiková a Alžbeta Bušíková.
Podujatia
Z podujatí v roku 2004 vyberám:
Dňa 28. júna 2004 pripravil ZPOZ prijatie v obradnej miestnosti žiakov –
reprezentantov ZŠ a Odborného učilišťa, ktorí nejakým spôsobom v roku
2004 urobili dobré meno škole a obci v oblasti vedomostných súťaží,
kultúrnych aktivít a športu.
Zo Základnej školy to bol Filip Kollár, Martin Faturík, Stanislava Kútna, Lukáš
Ciho, Matej Riecky, Martina Martináková, Janka Koyšová, Lucia Melicherová,
Simona Kučmová, Tomáš Mikuška, Miroslava Daňová, Ivan Ďurikovič, Boris
Letko, Katarína Áčková, Zuzana Červená, Simona Svádová, Michaela
Zajacová, Natália Melicherová, Júlia Kandráčová, Sabína Štefulová, Lívia
Kútna.
Z Odborného učilišťa: Martin Lajka, Anton Dzurjanik, Jozef Baláž, Andrej
Janeček, Pavol Košš, Eva Tóthová, Petra Kunáková, Peter Paulovič a Erik
Goral.
Prvá májová nedeľa bola venovaná matkám. Zbor pre občianske
záležitosti pripravil slávnosť Dňa matiek v Dome kultúry (viď časť „Kultúra“).
V júni 2004 v spolupráci s vedením Odborného učilišťa organizoval
ZPOZ slávnostné odovzdanie výučných listov.
ZPOZ sa 15. októbra 2004 stal spoluorganizátorom prípravy a konania
súťaže Koyšove Ladce.
Dňa 12. novembra 2004 v Dome kultúry bolo stretnutie poslancov
obecného zastupiteľstva s občanmi staršími ako 70 rokov. V tomto roku
sa zišlo mimoriadne veľa občanov, aby si pozorne vypočuli príhovor starostu
obce Ing. arch. Jána Remu. V kultúrnom programe vystúpili deti Materskej
školy, žiaci Základnej školy a účinkovala dychová hudba s ľudovým
rozprávačom. Prítomní si pochvaľovali dobré prostredie i náladu, najmä však
vyzdvihovali fakt, že vedenie obce na nich myslí a zachováva túto tradíciu.
Dôchodcovia dostali občerstvenie a peňažné poukazy na 100 Sk.
V decembri 2004 v obradnej miestnosti obecného úradu privítali
do života deti narodené v decembri 2003 a počas roka 2004. Dojemnú
slávnosť pripravili členovia ZPOZ-u, deti Materskej školy a ďalší, ktorí
v programe účinkovali. Dovedna privítali 19 detí.
Členovia ZPOZ-u sa spolupodieľali na niektorých ďalších podujatiach
občianskeho charakteru. Boli to najmä stretnutie občanov na prelome rokov
2003/2004, otvorenie nového školského roku 2004/2005 v Materskej
a Základnej škole, záver školského roku a iné.
Občania Ladiec javili veľký záujem o rubriku uvádzanú v Ladeckých
zvestiach pod názvom „Z matriky obce“, kde sa dozvedeli mená
1551
novonarodených detí a zomrelých občanov. Tu sa uvádzali aj mená 80, 85,
90 a 95 ročných občanov. Týchto občanov určení členovia ZPOZ-u osobne
navštívili, odovzdali im kvety a darčeky obecného úradu. Občania (nielen
jubilanti) tieto akcie vysoko vyzdvihovali.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Zeleň v obci
Zlepšovanie životného prostredia v roku 2004 opäť zaznamenalo
určitý pokrok. Videli sme to najmä v starostlivosti o zeleň v obci, hlavne
v údržbe trávnikov, stromového a kríkového porastu i v úprave predzáhradok
pred rodinnými domami.
O ovzduší píšem na záver tejto kapitoly, ale i tu na niektorých úsekoch
obce nastalo zlepšenie dokončením plynofikácie. Občania niektorých častí
obce (Vážska a Tunežice) pociťovali únik spalín z diaľnice v období nízkeho
tlaku vzduchu.
Zlepšila sa situácia v zásobovaní pitnou vodou zapojením sa väčšieho
počtu užívateľov na obecný vodovod.
Odpadové hospodárstvo
Vývoz odpadu bol poznamenaný zvýšením cien zo strany Odpadovej
spoločnosti, a.s. Trenčín v roku 2004 o 12,5 %, v čom bol zahrnutý nárast
DPH o 5 % a ročná inflácia 7,5 %. Dovtedy dotovala obec z vlastného
rozpočtu 50 % nákladov. Obecné zastupiteľstvo schválilo zníženie dotácie
na 25 %. Občan teda zaplatí 75 % nákladov na odvoz odpadov. Celková
suma bola stanovená na 410 Sk na osobu a rok. Podnikatelia platia celú
výšku nákladov na likvidáciu svojho komunálneho odpadu.
Občania, ktorí vyprodukujú menej odpadu a ktorí sú trvale vo finančnej
tiesni, čo dokážu hodnoverne preukázať, mohli požiadať obecné
zastupiteľstvo o individuálne posúdenie a zníženie poplatku.
Niektoré ďalšie opatrenia uvádzam v časti „Obecné zastupiteľstvo“.
Triedený zber odpadov
Obyvatelia obce boli na základe Všeobecne platného
nariadenia obecného zastupiteľstva povinní zapojiť sa do separovaného
zberu.
Obecné zastupiteľstvo schválilo termíny, kedy sa bude konať zber
podľa jednotlivých druhov. Všetky termíny sa neuskutočnili v daných
termínoch pre zlé počasie, ale boli v termínoch náhradných.
Zbierali sa suroviny: papier, sklo a kovový šrot.
1552
Občania sa zapojili tak, že v stanovený deň vyložili nazbierané
odpadové suroviny pred svoj dom a pracovníci obecného úradu ho
zbierali.
Zber odpadového papiera sa uskutočnil cez miestnu Základnú školu
dvakrát v roku 2004.
Potoky v obci
V roku 2004 vyčistili Lúčkovský potok a Slatinský potok brigádnicky
za úplatu (rodina Kandráčovcov a Kroščenovcov z Tunežíc) na úsekoch
ich toku cez obec. Prácu urobili rýchlo a na požadovanej úrovni.
Na odbornej úrovni sa v tomto roku konštatovalo, že problémy
sú najmä v suchom počasí v minulých rokoch, teda malá prietočnosť, malý
objem vody. Ďalším dôvodom je zbytočne široké dno oboch potokov a ich
malý spád.
Podľa odborníkov by pomohlo škarpovanie korýt potokov lomovým
kameňom. Tým by sa natrvalo spevnili (rozpadávajúce sa) brehy potokov
v prirodzenom šikmom tvare, čím by sa zvýšila hladina potokov, sila
prietočnosti a znížilo by sa usadzovanie bahna i zarastania rôznymi
rastlinami.
Úprava okolia Váhu
Ako veľký problém občianskej uvedomelosti sa v roku 2004 ukázala
otázka priestoru bývalého smetiska pri Váhu. V roku 1998 bola uskutočnená
rekultivácia smetiska v náklade 1,7 milióna Sk. Nelegálne skladovanie
odpadu však pokračovalo ďalej. Úrad pre ochranu životného prostredia
viackrát upozorňoval obec na tento nedostatok. Robil tak aj v roku 2004
a hrozil vysokými pokutami. Obec za pomoci cementárne musela odpad
odstraňovať.
V roku 2004 obec opäť za pomoci mechanizmov z Považskej
cementárne, a.s. vykonala rozsiahle práce pri Váhu. Vyčistili a vyrovnali
veľké plochy, ktoré budú postupne agrotechnicky a výsadbou stromov
upravené tak, aby sa postupne obnovila pôvodná príroda so živočíchmi
a vtákmi, ktoré tam pôvodne sídlili.
Park v Ladcoch
Park sa i v roku 2004 naďalej devastoval. Majitelia kaštieľa
a pozemkov včítane parku neprejavili záujem udržovať ho aspoň
v prijateľných podmienkach (trávniky, výrez kríkov, údržba
vzácnych stromov). Devastované sú i murované oplotenia, cestičky
i lavičky, ktoré dal zhotoviť v minulosti obecný úrad spolu s Odborným
učilišťom.
1553
Vplyv cementárne
na životné prostredie
Stav ovzdušia sa i v roku 2004 sledoval v súlade s § 14 Zákona
č. 117/1988. Podľa tohto ustanovenia podalo vedenie Považskej
cementárne, a.s. informáciu, ktorá bola uverejnená v Ladeckých zvestiach.
Naďalej fungovala informačná tabuľa, ktorá na budove cementárne
kontinuálne monitorovala emisie z rotačnej pece.
Ovzdušie
V roku 2004 vypustili so ovzdušia spolu 62 ton tuhých znečisťujúcich látok
a 757 ton plynných znečisťujúcich látok. Za to do Štátneho fondu životného
prostredia zaplatili 1 981 100 Sk.
Podľa zákona možno na 1 tonu vyrobeného slinku vypustiť do ovzdušia
1,5 kg prachu. Považská cementáreň a.s. v roku 2004 vypustila 0,11 kg.
Koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok vo vypúšťaných spalinách
a vzduchu z komínov a technologických výduchov sa pohybovali v hodnotách
od 0,8 mg/m3 a 21 mg/m3, pričom zákonitý limit je 50 mg/m3.
Tieto údaje ukazujú, že Považskej cementárni sa v roku 2004 podarilo vďaka
novým technológiám znížiť množstvo vypúšťaných znečisťujúcich látok
na polovicu.
Vodné hospodárstvo
Odpadové vody vznikajúce v prevádzke čistili v mechanicko-biologickej
čistiarni, z ktorej ju vypúšťajú do Lúčkovského potoka. V roku 2004 vypustili
173 000 m3 vôd, hlboko pod stanovený limit znečistenia.
Odpadové hospodárstvo
V roku 2004 v Považskej cementárni, a.s. spálili:
23 453 ton mäsokostných múčok
4 279 ton gumového odpadu (pneumatiky a pod.)
2 887 ton živočíšnych tukov.
Proces spaľovania ako i manipuláciu s týmito materiálmi zvládli tak, že ani
raz nebolo ohrozené ovzdušie okolia cementárne. V prevádzke bola nová
technologická linka plne automatizovaná, bez manuálneho zásahu
pracovníkov.
V roku 2004 sa začala výstavba zariadenia na dávkovanie plastov
do rotačnej pece.
Stavebnú suť, ktorej pri investičnej výstavbe vzniklo značné množstvo
vyvážali na skládku Luštek (Dubnica nad Váhom).
Zničený chránený buk
v Ladcoch
Dňa 19. novembra 2004 veterná smršť vyvrátila chránený strom
„Buk v Ladcoch“. Vplyvom vetra sa kmeň vo výške 5 metrov zlomil a padol
do porastu tak, že zatarasil cestu.
1554
Chránený strom Buk v Ladcoch – buk lesný (Fagus sylvatika L.),
rastúci na pokraji porastu č. 172 v lokalite Lúčkovská dolina v k.ú. Ladce,
bol vyhlásený za chránený strom uznesením rady ONV v Považskej Bystrici
č. 256/1975 zo dňa 4.9.1975 a v Štátnom zozname CHČP je evidovaný
pod číslom 677. Dôvodom jeho ochrany boli mimoriadne dendrologické
hodnoty. Vynikal predovšetkým vekom (odhad 400 rokov) a úctyhodným
obvodom kmeňa (688 cm) i zaujímavým ukotvením v pôde pomocou
mohutných kmeňov s hrčkovitými koreňovými nábehmi. Jeho zdravotný stav
však vzhľadom na centrálnu dutinu v kmeni a viac postranných dutín
v dôsledku rozsiahleho napadnutia patogénnymi organizmami
bol v poslednom období neuspokojivý. Ošetrený bol naposledy v roku 1994
firmou EKOPOL.
V rámci pasortizácie CHS v roku 2001 bolo rozhodnuté ponechať
strom na dožitie, nakoľko vynakladanie finančných prostriedkov
do rozsiahleho ošetrenia by bolo neefektívne.
V deň obhliadky (2. decembra 2004) pracovníkmi Správy chránenej
krajinnej oblasti Strážovské vrchy vyhotovili fotodokumentáciu a dohodli
sa s vlastníkmi pôdy – Lesným družstvom v Ladcoch o odstránení drevnej
hmoty.
Strom vyradili zo zoznamu chránených stromov Slovenska.
POLITICKÉ STRANY
A HNUTIA
V roku 2004 sa v Ladcoch aktivizovali štyri politické strany a hnutia:
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, Komunistická strana
Slovenska, Pravá Slovenská národná strana a Kresťansko-demokratické
hnutie.
Podľa výsledkov volieb, referenda a iných politických ukazovateľov
najväčšie zázemie u obyvateľstva Ladiec malo Hnutie za demokratické
Slovensko.
Ľudová strana – Hnutie
za demokratické Slovensko
Najväčšiu aktivitu vyvíjala ĽS-HZDS v predvolebných obdobiach roku
2004. V rámci toho usporiadali 9. marca 2004 v prístavbe DK stretnutie
s poslancom za HZDS Cagalom so zameraním na agitáciu za zvolenie
prezidenta SR V. Mečiara.
HZDS – MO mala svojich zástupcov vo všetkých komisiách volieb
prezidenta, referenda i volieb do Európskeho parlamentu.
Voľby do Európskeho parlamentu napriek nezáujmu občanov dopadli
podľa očakávania. V miestnom rozhlase vystúpil starosta obce – predseda
MO HZDS Ing. arch. Ján Remo v prospech účasti na voľbách i referende.
6. augusta 2004 v spolupráci s P-SNS v Ladcoch sa uskutočnila Vatra
zvrchovanosti ako podujatie s národným charakterom (viď časť „Oslavy“).
1555
Cieľom tejto každoročnej akcie je posilniť ducha národného povedomia
a objasňovať význam slovenskej štátnosti v podmienkach Európskej únie
ako i význam vzniku Slovenskej republiky pre postavenie slovenského
národa v Európskej únii.
Vedenie MO Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko
sa nezmenilo. V Obecnom zastupiteľstve mali naďalej troch poslancov.
Pravá Slovenská
národná strana
Aj v roku 2004 táto strana venovala najväčšiu pozornosť pronárodným
akciám a otázkam volieb prezidenta, poslancov do Európskej únie
a referendu.
Za najsledovanejšiu akciu bola v roku 2004 pokladaná slávnosť
na Skalke pri dvojkríži na výročie Zvrchovanosti Slovenska. Túto akciu
pomáhali spolu s HZDS obetavo pripravovať členovia P-SNS – Miestnej
organizácie v Ladcoch.
Výbor organizácie, ktorý zasadal pravidelne podľa plánu, mal týchto
členov:
Július Šedík, predseda
Jozef Švihel, podpredseda
Zdenka Hriadelová, tajomníčka a hospodárka
členovia výboru: Pavol Habánek
Ferdinand Bušík.
Vo svojej činnosti sa organizácia Pravej Slovenskej národnej strany
riadila pokynmi Okresného výboru v Dubnici nad Váhom.
Komunistická strana
Slovenska
V ladčianskej Základnej organizácii Komunistickej strany Slovenska
sa v podstate nič nezmenilo. Zostal takmer ten istý počet členov a aj aktivita
nebola väčšia ako v roku predchádzajúcom.
Výbor ZO KSS sa skladal z týchto členov:
Mgr. Dušan Saksa, predseda
Ing. Karol Horký, tajomník
Anton Haršáni, hospodár
Ing. Emil Remo bol predsedom revíznej komisie ZO KSS.
Výbor a členovia organizácie sa angažovali najmä v príprave osláv
(spolupráca so SZPB a obecným úradom). Osobitnú pozornosť venovali
viacerí členovia organizovaniu osláv 60. výročia SNP a to i okresných
aj krajských (Zliechov a Vrchteplá).
Mgr. Dušan Saksa bol v roku 2004 predsedom Krajského výboru KSS
v Trenčíne a niektorí ďalší členovia pracovali v Okresnom výbore v Ilave.
1556
Kresťansko-demokratické
hnutie
Činnosť organizácie sa orientovala na činnosť štyroch poslancov
v obecnom zastupiteľstve.
Aktivitu rozvíjali v predvolebnej kampani volieb prezidenta SR a voľbe
poslancov do Európskej únie.
KDH podporovalo aj niektoré náboženské aktivity, najmä prípravu
výstavby kostola v Ladcoch.
ORGANIZÁCIE A SPOLKY
V LADCOCH
Dobrovoľné organizácie a spolky v Ladcoch počas roka 2004 opäť
neprekročili úroveň z minulých rokov. Ani v roku 2004 sa nedalo hovoriť
o pravidelnosti ich činnosti, okrem telovýchovných organizácií, ktoré hrali
v pravidelných súťažiach a Slovenského rybárskeho spolku. Okrem nich
možno medzi aktívnejšie zaradiť Slovenský zväz zdravotne postihnutých
a Slovenský zväz chovateľov. Predchádzajúci štandard si zachovali
Slovenský zväz technických a športových činností a Dobrovoľný hasičský
zbor. Ďalší úpadok zaznamenali Slovenský zväz záhradkárov a Slovenský
červený kríž.
Najväčšie technické a organizačné zmeny v kladnom slova zmysle boli
výstavba tribúny na futbalovom ihrisku a zlúčenie Dobrovoľných hasičských
zborov Ladce s Tunežicami.
Telovýchovná jednota
Tatran cementáreň Ladce
V roku 2004 viedol organizáciu výbor v zložení:
Ing. Jaroslav Koyš, predseda
Ing. Ferdinand Gach, tajomník
Dušan Porubčan
Jozef Chovanec
Vladimír Chovanec
Mgr. Miroslav Sňahničan
Marián Justh
V revíznej komisii boli: Pavol Tichý, Milan Bajza a Dominik Porubčan st.
TJ Tatran cementáreň organizovala dva športy: futbal v súťažiach
dospelých – 1. trieda, dorast – V. liga, starší žiaci – I. trieda, mladší
žiaci – I. trieda. Druhým športom bol stolný tenis, kde hralo A družstvo
v 5. lige a B družstvo v 6. lige.
Udržanie a fungovanie v týchto súťažiach si vyžiadalo značné
finančné prostriedky a bolo náročné na organizáciu i značný počet
dobrovoľných pracovníkov. Takto sa na rôznych postoch, včítane pretekárov,
1557
zapojilo do telovýchovného hnutia v rámci TJ Tatran cementáreň okolo 150 –
zväčša mladých ľudí.
Futbalová súťaž 2003 – 2004
V druhú januárovú sobotu začali futbalisti tréning pod vedením
Jaroslava Agafona. Nastúpili noví hráči z dorastu Kučera, J. Váň a Janke.
S aktívnou činnosťou skončil Uríček. Po úvodných tréningoch absolvovali
sústredenie v Belušských Slatinách. Súčasne začali prípravu dorastenci
a žiaci – v telocvični ZŠ.
Mužstvo dospelých zohralo potom 9 prípravných stretnutí. Nepriaznivé
počasie spôsobilo odloženie súťaží o dva týždne.
Výsledky v súťažiach 2003 – 2004 boli pre ladčianske družstvá
priemerné.
Mladší žiaci obsadili v I. triede 4. miesto.
Starší žiaci v I. triede skončili na 8. mieste
Dorastenci v V. lige sa umiestnili na 7. mieste
Dospelí v I. triede sa umiestnili na 7. mieste.
Súťaže v ročníku 2004 – 2005
V tomto ročníku – časti jeseň – hrali všetky družstvá v tých istých
súťažiach ako v ročníku predchádzajúcom. Ako hlavný cieľ si dali: vyhnúť
sa boju o záchranu v súťaži. Okrem dorastu sa to podarilo splniť.
V tomto ročníku mužstvo dospelých sa skladalo z týchto hráčov
a funkcionárov:
Jaroslav Agafon, tréner, Vladimír Chovanec, vedúci mužstva. Hráči: Ján
Faturík, Dominik Porubčan, Jozef Janke (brankári), Miroslav Prekop, Ján
Jamrich, Dušan Šedík, Milan Vyhnička, Peter Patka, Jaroslav Chalaň, Daniel
Hujo, František Váň, Jozef Váň, Peter Martinka, Michal Habánek, Marián
Habánek, Ľuboš Galko, Tomáš Koštialik, Marek Kučera, Tomáš Saksa, Miloš
Trenčan, Tomáš Hromka, Peter Hudec.
V kádri chýbali Jaroslav Koyš a Marián Mackura, ktorí s aktívnou
činnosťou skončili.
V jesennej časti súťaže I. triedy toto družstvo skončilo na 6. mieste.
Dorastenci v V. lige s 10 bodmi prezimovali na 15. mieste, čo bolo
sklamaním pre vedenie i divákov futbalu.
Starší žiaci získali 14 bodov a zo 14 družstiev boli na 10. mieste.
Mladší žiaci boli v I. triede na 7. mieste z 12 družstiev.
Stolný tenis TJ Tatran cementáreň
V stolnom tenise nás zastupovali v V. lige hráči „A“ mužstva a v 6. lige
hráči „B“ mužstva. K dispozícii boli títo hráči: Ing. Vladimír Sikora, Anton
Popelka, Juraj Kalus, Paed.Dr. Vladimír Hromek, Mgr. Miroslav Sňahničan,
Jozef Hrehor, Bc. Jozef Švihel, Ing. Pavol Kalus, Eva Michalcová, Pavol
Kalus, Róbert Kotián, Dušan Kvasnica. Platila zásada, že prví štyria nemôžu
nastúpiť za „B“ družstvo.
Po prvej časti, ktorá skončila v decembri 2004, bolo poradie na prvých
troch miestach: Pružina, Ladce, D. Mariková (všetci 22 bodov).
„B“ družstvo po prvej časti súťaže bolo na 6. mieste so 17 bodmi.
1558
Činnosť TJ Tatran cementáreň Ladce si vyžiadala značné finančné
náklady, ktoré by nemohla zvládnuť bez sponzorov. Hlavnými
podporovateľmi boli Obecný úrad Ladce, Považská cementáreň, a.s., firma
JAPEX (RNDr. Peter Janešík), Róbert Jendrol a ďalší.
Memoriál Pavla Petríka
V roku 2004 sa odohral siedmy ročník futbalového turnaja bývalých
hráčov TJ Tatran Ladce, Beluša, Ilava a Košeca. Víťazmi sa stali hráči
z Beluše, ktorí vo finále hrali s Ladcami a po výsledku 1:1 boli lepší
v premieňaní pokutových kopov.
TJ Tatran Tunežice
Predsedom TJ Tatran Tunežice bol aj v roku 2004 Bohumil Kvasnica.
V ročníku 2003 – 2004 skončili na predposlednom mieste v súťaži
III. A triedy.
V ročníku 2004 – 2005 došlo v TJ Tunežice k organizačnému
zlepšeniu činnosti, zmene v hráčskom kádri a futbalový oddiel začal byť
úspešný. Káder tvorili hráči: Bajza Stanislav, Balog Mikuláš, Bugala Ladislav,
Černuška Peter, Grečný Róbert, Habánek Milan, Habánek Ondrej, Juríček
Jozef, Kalus Roman, Kandráč Alexander, Kandráč Václav, Kotris Stanislav,
Lachký Miroslav, Machala Anton, Mikuška Vladimír, Mosorjak Vladimír,
Palček Ivan, Šelestiak Pavol, Zábojník Štefan.
Vedúcim mužstva bol Bohumil Kvasnica, trénerom Štefan Zábojník.
V ročníku 2004 – 2005 (jesenná časť) skončili na 3. mieste
s 20 bodmi, iba 2 body od prvého Košeckého Podhradia.
Slovenský rybársky
zväz
Členovia Slovenského rybárskeho zväzu z Ladiec patrili aj v roku 2004
do Obvodnej organizácie v Ilave.
Vo výbore úspešne pracovali v popredných funkciách rybári z Ladiec:
Ján Sloboda (predseda)
Jozef Fatura (tajomník)
Libor Kvasnica (hospodár)
Bohuš Ištvánik (člen pre brigádnickú činnosť).
Výbor organizácie pripravil v roku 2004 viacero osvetových,
brigádnických i pretekárskych akcií. Spomeniem aspoň tie, ktoré usporiadali
v Ladcoch, resp. pre ladčianskych rybárov a verejnosť.
Na potokoch, ramene kanála hydrocentrály a na Tunežických
rybníkoch odpracovali pri čistení tokov a brehov a pri oprave zariadení
2 018 hodín.
Rovnako, ako po minulé roky, aj v tomto roku pripravili pre mladých
rybárov pracujúcich v krúžkoch detské preteky. Konali sa 1. mája 2004
na jazere štrkoviska v Ilave za účasti 67 detí. Na pretekoch ulovili
1559
2 844 kusov rýb. Na popredných miestach sa umiestnili Adam Kováčik,
Tomáš Kútny, Maroš Chalúpek, Michal Ciho a ďalší.
Dňa 2. mája 2004 sa na Tunežických rybníkoch konal už 18. ročník
rybárskych pretekov v love rýb udicou pre dospelých. Zúčastnilo sa na nich
173 pretekárov zo stredného Považia. Preteky opäť neboli iba rybárskou
záležitosťou, ale aj spoločenskou udalosťou. Ani v roku 2004 nechýbalo
občerstvenie a guláš. Výbor organizácie sa snažil, aby preteky boli
atraktívne, preto rybníky zarybnili (v tomto roku 2 metráky kaprov a 50 kg
pstruhov).
Preteky sa skončili s výsledkami:
Roman Buček (689 bodov), Juraj Konrád (546), Roman Vicen (532).
Tretie preteky dňa 7. mája 2004, rovnako v Tunežiciach, sa konali
pre funkcionárov SRZ, ktorí ulovili 26 kusov pstruhov, 25 kaprov,
17 pleskáčov. Zvíťazil Libor Kvasnica pred Ladislavom Novosadom
a Milanom Mazáňom.
Na ceny pre všetky spomínané preteky prispeli sponzori: Obecné
úrady v Ladcoch, Košeci a Ilave a viacerí súkromní podnikatelia.
Slovenský zväz
zdravotne postihnutých
V roku 2004 dosiahla táto organizácia 80 členov. To je zvýšenie oproti
roku 2003 o 10 členov. Organizáciu úspešne viedol ten istý výbor ako v roku
2003 na čele
Štefan Kováčik, predseda
Milan Rafaj, podpredseda
Mária Sláviková, pokladníčka
členovia výboru: Margita Zacková, Anton Ištok, Jana Faturíková, Pavol
Maršovský, Zdenka Chlebanová, Ján Koštialik.
Ako obvykle – starali sa o informovanie členstva o nových zákonoch
a vyhláškach týkajúcich sa práv telesne postihnutých, ale i o ich kultúrnospoločenské
vyžitie. Tradične pokračovali v stretnutiach s družobnými
organizáciami a organizovali stretnutia pri rôznych príležitostiach.
Niektoré z významnejších podujatí:
V marci 2004 uskutočnili výročnú členskú schôdzu za účasti zástupcov
Obecného úradu a Považskej cementárne – OZ Stavba.
Na tradičnom Májovom posedení bolo prítomných 200 účastníkov, vrátane
členov z družobných organizácií. V tom istom mesiaci sa reprezentanti
ladčianskej organizácie zúčastnili na streleckých pretekoch v Domaniži
(Hriančik – prvé miesto, Uharčík – druhý).
Ladčania – členovia SZZP pretekali na športových hrách zdravotne
postihnutých v máji 2004 v Lednických Rovniach.
Tradičné posedenie na Muflonke v júni prilákalo 60 členov organizácie.
Za prítomnosti detí a vnukov členov SZZP privítali Mikuláša na večierku
4. decembra 2004. Potom navštívili ležiacich členov, ktorým odovzdali
darčeky v hodnote 80 Sk.
1560
Činnosť organizácie Slovenského zväzu zdravotne postihnutých
v Ladcoch podporil Obecný úrad Ladce sumou 3 000 Sk a Považská
cementáreň, a.s. 10 000 Sk.
Tradičná družba s inými organizáciami SZZP sa týka najmä
organizácií z Domaniže, Sverepca, Beluše, Púchova, Lúk a Ilavy.
Zástupcovia týchto obcí sa zúčastňujú na podujatiach v Ladcoch
a recipročne aj členovia SZZP z Ladiec na podujatiach v týchto obciach.
Stretnutia slúžia nielen na spoločenskú zábavu, ale i na výmenu skúseností
pri podpore členov, ich morálnej a materiálnej pomoci.
Slovenský zväz
protifašistických bojovníkov
Organizácia SZPB mala v roku 2004 v obci Ladce 13 členov. Viedol
ju výbor v zložení:
Ing. Karol Horký, predseda
Zdenka Herčková, tajomníčka
Milan Bajza, pokladník
Pavel Janík, revízor.
V roku 2004 bola činnosť organizácie zameraná predovšetkým
na oslavy 60. výročia Slovenského národného povstania. Na miestnej úrovni
boli v Ladcoch, na okresnej v Zliechove, na krajskej vo Vrchteplej (okres
Považská Bystrica). Celoslovenské oslavy sa konali v Banskej Bystrici,
na ktorých sa za Oblastný výbor v Považskej Bystrici zúčastnil Ing. Karol
Horký, člen Ústrednej rady SZPB.
Pri tejto príležitosti dostali pamätné medaile Pavel Janík a Anna
Kresáčová ako priami účastníci SNP a Ing. Karol Horký ako dlhoročný
funkcionár Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
V roku 2004 bola ukončená transformácia Slovenského zväzu
protifašistických bojovníkov zo stavovskej organizácie na organizáciu
spoločenskú. Tým sa malo dosiahnuť rozšírenie členskej základne.
V organizácii SZPB v Ladcoch sa táto skutočnosť v roku 2004 neodrazila.
Výbor SZPB v Ladcoch sa vyjadril o spolupráci s Obecným úradom
Ladce a ostatnými inštitúciami ako o dobrej.
Neuspokojivá bola účasť a záujem širokej verejnosti na oslavách
60. výročia SNP (ale aj na ostatných oslavách).
Slovenský zväz
chovateľov
V prvom rade musím spomenúť úmrtie doterajšieho dlhoročného
predsedu organizácie Milana Junga na konci roka 2004.
Problémom číslo jeden bola snaha organizácie získať nových členov,
ktorí by boli ochotní venovať sa chovu a rozširovaniu čistokrvných zvierat.
1561
V roku 2004 mala organizácia 10 členov, väčšinou vo vyššom veku.
V súčasnosti sú v Základnej organizácii SZCH traja chovatelia čistokrvných
zvierat:
Haršáni Anton (Novozélandský biely)
Vladimír Kalus st. (Belgický obor)
Vladimír Kalus ml. (Belgický obor)
Anton Haršáni a Vladimír Kalus st. sa zúčastnili so svojimi exponátmi
na „Oblastnej výstave mladých králikov“ v Dolnej Marikovej v dňoch
14. – 15. augusta 2004. Na výstave mali umiestnených celkom 7 kusov
králikov.
V dňoch 2. – 3. októbra 2004 sa konala VII. Vážska výstava zvierat
v Beluši. Zúčastnil sa na nej Vladimír Kalus st. s piatimi kusmi králikov. Získal
„Čestnú cenu“.
Výbor ZO SZCH zabezpečil pre občanov Ladiec pred vianočnými
sviatkami moriakov v celkovej váhe 700 kg.
Zloženie nového výboru:
Anton Haršáni, predseda
Miloš Košina, tajomník
Pavol Kalus, hospodár
Vladimír Kalus st., predseda odbornej komisie.
Dobrovoľný
hasičský zbor
Dobrovoľný hasičský zbor mal v Ladcoch dve zoskupenia:
25 členov v Považskej cementárni, a.s.
30 členov v obci Ladce (včítane Tunežíc).
Výbor sa skladá z týchto členov:
DHZ obec Ladce: František Meliš, predseda
Dominik Koštialik, veliteľ
Juraj Petrík, strojník
Štefan Kuman, preventista
Branislav Blaško, pokladník
DHZ Pov. cementáreň, a.s.: Peter Bračík, predseda
Igor Kalus, veliteľ
Viliam Petrík, strojník
Marián Markuš, pokladník
Ladislav Král, preventista
Do celkového počtu členov nie sú zaradení viacerí mladí občania, ktorí
preukazovali záujem o činnosť v DHZ, ale nemali oficiálne vybavené
členstvo. Ukázalo sa, že v roku 2004 stúpol záujem (i aktivita) o prácu
v DHZ. Aktivizoval sa najmä výbor (obe jeho zložky), ktorý pripravil viacero
akcií.
Preventívnu činnosť podľa platných predpisov vykonávali dvaja
preventisti. Konkrétne to boli v obci plánované prehliadky pred vykurovacím
1562
obdobím. V Považskej cementárni sa zriaďovali protipožiarne asistenčné
hliadky podľa potreby v čase veľkých opráv, porúch alebo zváracích prác
na strediskách s možnosťou vzniku požiaru. Hliadky sa skladali
z pracovníkov stredísk a členov DHZ.
V odbornej príprave absolvovali viacerí členovia (podľa odbornosti)
rôzne školiteľské akcie. Príprava členov bola zameraná na likvidáciu požiarov
a povinnosti členov strojnej služby. Uskutočňovali sa kondičné jazdy vodičov
vozidla Š 706 CAS 25. Rovnako v niekoľkých turnusoch sa školili členovia
zásahového družstva, na používanie dýchacej techniky, konkrétne
podtlakového prístroja SATURN.
Medzi činnosť DHZ treba zarátať pravidelnú kontrolu a údržbu všetkej
techniky. V roku 2004 obnovili hadicový materiál pre potreby hasičského
športu.
V roku 2004 zásahové družstvo DHZ bolo dvakrát privolané
k požiarom v Považskej cementárni, a.s.:
- požiar veľkokapacitného kontajnera
- zahorenie vagónov s uhlím.
Členovia DHZ poskytovali pomoc aj pri takých prácach a službách,
ako vykonávanie požiarneho dozoru pri prácach spojených so zvýšeným
požiarnym nebezpečenstvom v Považskej cementárni, čistení komunikácií
i vykonávaní technickej pomoci Telovýchovnej jednote cementáreň
Ladce. Ďalej sa zúčastnili pri umývaní techniky, pomáhali pri pretláčaní
kanalizácie.
Do športových súťaží DHZ pripravovali dovedna 20 členov. Všetci
sa zúčastňovali náročného výcviku – 1-krát týždenne počas súťažného
obdobia. V roku 2004 absolvovali spolu štyri súťaže.
Z plánovaných úloh v technickej oblasti sa podarilo hasičskej
organizácii zabezpečiť rekonštrukciu suterénu pre potreby činnosti, uloženia
materiálu, výzbroje a výstroje DHZ Považskej cementárne, a.s.
Zvýšená aktivita DHZ ukázala aj niektoré nedostatky v technickom
vybavení (zásahové cisternové vozidlo, ochranné odevy a iné).
V obci (pri Obecnom úrade) bola ustanovená funkcia preventivár
požiarnej ochrany obce. Menovali Jozefa Kozáka.
Združenie technických
a športových činností
Ani v roku 2004 nedovolili finančné možnosti vykonávať niektoré
typické činnosti tejto organizácie, ktoré v minulosti boli v Ladcoch obľúbené.
Takými boli najmä strelecký šport a motorizmus. Takto sa organizácia
venovala turistike, ktorú si obľúbil značný počet občanov, členov i nečlenov
ZTŠČ.
V júni 2004 sa uskutočnil prechod Veľkou Fatrou (zo Starých Hôr
do Blatnice) a v septembri prechod východnými Tatrami (zo Ždiaru
do Kežmarských Žľabov). Na oboch podujatiach sa zúčastnilo okolo
90 turistov.
Okrem tejto činnosti treba zarátať aj brigády v Považskej cementárni,
a.s., kde získavali čiastočné krytie na turistiku.
1563
V roku 2004 viedol organizáciu výbor:
Ing. Jozef Remo, predseda
Milan Bajza, tajomník
Ing. Ľubomír Ježo, pokladník
členovia: Ján Galanský
Peter Čurík
Marián Lihocký
Peter Kvasnica
Počet členov organizácie ZTŠČ bol 28.
Slovenský zväz
záhradkárov
V máji 2004 zomrel dovtedajší predseda SZZ Emil Martinák. Predsedu
v ďalšom období zastupoval výbor. Rozhodli sa voliť nového predsedu
až na členskej výročnej schôdzi na začiatku roka 2005.
Stredobodom činnosti organizácie bol ovocný sad, jeho údržba. Týkalo
sa to najmä ošetrovania stromov, kosenia trávy a opravy neustále
poškodzovaného plota. Medzi každoročné práce patrila príprava na zber
ovocia, vrátane úpravy a čistenia skladu.
V jeseni vykonali zber ovocia. I keď úroda nebola optimálna, časť
rozdelili medzi členov podľa odpracovaných hodín a zvyšok predali
občanom.
V roku 2004 začali pracovať s výborom:
Emil Martinák, predseda
Pavol Kalus, tajomník
Juraj Letko, hospodár
Štefan Češko, člen.
Matica slovenská
Výbor v roku 2004:
Mgr. Mária Letková, predsedkyňa
Alena Suchárová
Alžbeta Bušíková (zomrela v decembri 2004)
Viera Kováčová
Anna Kacinová
Emília Mikušková
revízna komisia: Ing. Karol Horký, Margita Kantoríková, Mária Koišová.
Slovenský červený kríž
Výbor i členstvo SČK v Ladcoch bolo v roku 2004 pasívne
a organizácia nevykazovala nijakú činnosť. Otázka vyňatia organizácie
z evidencie (zrušenie) zostala v roku 2004 nedoriešená.
1564
Poľovnícke združenie
Bukovina
Poľovnícke združenie Bukovina Ladce pôsobí na území s rozlohou
2 800 hektárov. Všetko na katastrálnych územiach – Hloža, Podhorie, Ladce,
Tunežice. Zlučujúcimi vlastníkmi poľovných pozemkov sú predovšetkým
urbariáty a lesné družstvá. Poľovný revír je zaradený do oblasti Strážovská
vrchovina a tvoria ho tri horské dominanty: Butkov, Kalište a Pancier.
Poľovníci združenia Bukovina sa starajú o 35 krmelcov a solísk,
o chodníky a studničky.
Združenie malo tento výbor:
Ján Prekop, predseda
František Letko, podpredseda
Ing. Ján Bednárik, tajomník
Vladimír Češko, poľov. hospodár
Ľubomír Lachký, finančný hospodár
Ján Kukuliaš, strelecký referent
Ivan Zbín, kynol. referent.
V dozornej rade boli: Dušan Peterka, predseda
Anton Haršáni
Peter Sváda
V roku 2004 mala organizácia PZ Bukovina spolu 30 aktívnych členov.
ŽELEZNIČNÁ STANICA
LADCE
Železničná stanica v Ladcoch bola i v roku 2004 integrovaná
so stanicou Beluša. Prednostom stanice bol Pavol Fatura.
Železničnú stanicu v Ladcoch zasiahla reorganizácia riadenia
železničnej dopravy v Slovenskej republike. Na konci roka zaniklo Oblastné
riaditeľstvo Žilina. V rámci novej štruktúry Železníc Slovenskej republiky
vzniklo Oblastné riaditeľstvo v Trnave. Železničná spoločnosť sa rozdelila
na osobnú a nákladnú dopravu.
Z technických zmien na železničnej stanici sa neuskutočnila
plynofikácia stanice pre nedostatok finančných prostriedkov. Robili
sa technické opatrenia na výstavbu rýchlostnej trate Bratislava – Žilina.
Zriadili elektronickú poštu a v informačnom systéme IRIS-N sa sledujú
aj vlaky osobnej prepravy.
Za prispenia Považskej cementárne, a.s. vybudovali nový železničný
prechod do cementárne smerom od Ilavy gumokovom.
Na vlečke cementárne bola i v roku 2004 odpojená trakcia
z bezpečnostných dôvodov i preto, že na vlečke ju vôbec nepoužívali.
V roku 2004 v stanici Ladce naložili 5 200 vozňov s 240 000 tonami
materiálu. Za to isté obdobie vyložili 130 000 ton z 2 734 vozňov.
Cez stanicu Ladce prešlo za rok 10 239 vlakov a rušňov nákladnej
prepravy a 20 091 vlakov s prepravou cestujúcich.
1565
POŠTA LADCE
Materiálne vybavenie Poštového úradu v Ladcoch sa v roku 2004
takmer nezmenilo. Podľa viacerých posúdení priestory pošty nevyhovujú.
Vedúcou pošty bola Marta Uríčková a pracovali tu ako doručovateľky
Ľudmila Huňová, Anna Habánková, Janka Hrehušová a Marta Pilátová.
V roku 2004 občania a rôzne organizácie podali na pošte okolo 50 000
listových zásielok, 15 600 doporučených zásielok a 350 balíkov. Okrem toho
prijali asi 25 000 poukazov.
Pošta – poštové doručovateľky rozniesli okolo 300 000 listových
zásielok, 30 000 doporučených zásielok a 800 balíkov.
Doručovateľky zabezpečovali vyplácanie dôchodkov – každý mesiac
560 dôchodcom.
Okrem týchto základných poštových úkonov realizovali doručovanie
dennej tlače a časopisov, predaj tlače, doplnkového tovaru, pohľadníc,
telefónnych kariet, žrebov atď.
Pošta v Ladcoch bola súčasne pobočkou Poštovej banky.
V jej službách prijali okolo 6 000 bankových zloženiek a uskutočnili približne
10 000 operácií na výplatách v Považskej cementárni, a.s..
VODNÁ ELEKTRÁREŇ,
PREVÁDZKA V LADCOCH
Vodná elektráreň, prevádzka v Ladcoch bola v roku 2004 úspešná
vo viacerých ukazovateľoch. Prevádzka zariadení elektrárne bola takmer bez
závad a porúch. Zaznamenali iba dve poruchy takmer s okamžitým
odstránením.
V mesiacoch január – jún bola hlavná činnosť zameraná na plnenie
úloh vyplývajúcich z ročného plánu údržby. V ďalšom období sa vykonávali
opravy na TG1 a TG2. Ďalej opravy na stavebných častiach v suteréne
vodnej elektrárne a vedľajšej budove. Vo vlastnej výrobe (ale i spotrebe)
elektrickej energie dosiahli tieto výsledky:
pohotový výkon: plán 16,26 MW, skutočnosť 16,51, teda 101,54 %
výroba: plán 82 890 MW, skutočnosť 81 950, to je 98,87 %.
Plánovaná bola aj vlastná spotreba a to normovaná spotreba elektriny
potrebná na výrobu elektrickej energie (napr. transformátor) a vlastná
spotreba nenormovaná na osvetlenie a vykurovanie objektov.
V rámci investícií sa uskutočnilo doplnenie softvéru VLT.
Vo Vodnej elektrárni Ladce sa podarilo v roku 2004 prevádzkovať
výrobné kapacity takmer bez problémov. Pracovníci v plnom rozsahu zvládli
nové technológie tejto dnes už veľmi modernej elektrárne.
Z podrobného opisu priebehu výroby v roku 2004 je vidieť, že i napriek
moderným strojom je ľudský činiteľ rozhodujúci a bude vždy potrebný.
Zaznamenávam to v tej súvislosti, že sa v elektrárni Ladce uskutočnilo
znižovanie stavov pracovníkov.
Majstrom prevádzky a údržby VE Ladce bol Ivan Fedor.
1566
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.
Vedenie spoločnosti
V roku 2004 bolo vedenie a predstavenstvo Považskej cementárne,
a.s. takéto:
predstavenstvo: Ing. Anton Barcík, predseda
členovia: Ing. Mária Kebísková, Ing. Pavol Martauz, Ing. Ľubomír Martinka,
Johanes Berger, Anton Malovec, Franz Wallner (predseda dozornej
rady)
výkonné vedenie: Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ
Ing. Pavol Martauz, riaditeľ kvality a stratégie
Ing. Ľubomír Martinka, obchodný riaditeľ
Ing. Mária Kebísková, ekonomická riaditeľka
Ing. Jozef Mikušinec, výrobno – technický riaditeľ
Ing. Peter Šumaj, personálny riaditeľ
Významnou spoločenskou i kultúrnou udalosťou roku 2004 bolo
115. výročie založenia cementárne v Ladcoch.
Vedenie podniku využilo túto príležitosť, aby rôznymi formami
pracujúcich cementárne, širokú verejnosť i v rámci celého Slovenska
upozornili na minulosť, prítomnosť i budúcnosť Považskej cementárne, a.s.
Pod heslom „Hľa, čo dokáže človek“ usporiadali oslavu v Dome kultúry
v Ladcoch. V bohatom kultúrnom programe si prítomní, medzi ktorými boli
i bývalí pracovníci cementárne, generálneho riaditeľstva CEVA, riaditelia
závodov regiónu, cementární a stavebných podnikov zo Slovenska, niektorí
politici a iní, vypočuli príhovor generálneho riaditeľa PCLA.
Generálny riaditeľ zhodnotil históriu, najmä však nedávnu minulosť
a súčasnosť cementárne. Na záver povedal: „Úspechy, ktoré dosiahla
cementáreň, tak od začiatku existencie a osobitne v posledných rokoch, sú aj
výsledkom vzťahov v pracovnom kolektíve, t.j. schopností, nadšenia,
angažovanosti ľudí a ich pocitu príslušnosti ku kolektívu. Sme presvedčení,
že dôstojné medziľudské vzťahy, pocit porozumenia prispeli k tomu, že naša
spoločnosť práve vďaka firemnej kultúre prešla cez viaceré úskalia
transformačného procesu nielen bez väčších otrasov, ale bola schopná
dosiahnuť výnimočné veci.“
Člen vedenia podniku Berger z Passau, Erwin Gessel, vo svojom príhovore
okrem iného povedal: „Trhová pozícia Považskej cementárne, a.s.
na národnom a predovšetkým na európskych trhoch má byť naďalej
posilňovaná investíciami a inováciami. Naším cieľom je, aby sa Ladce stali
najmodernejšou cementárňou v Európe a zaujali vedúcu pozíciu v rámci
európskeho cementárskeho priemyslu. Zabezpečená musí byť nezávislosť
od veľkých cementárskych koncernov. Samostatnosť sa bude i naďalej
upevňovať.“
Starosta obce, Ing. arch. Ján Remo, venoval pozornosť významu
cementárne pre obec. Z jeho príhovoru vyberám: „V histórii Považskej
cementárne možno pozorovať vzácnu schopnosť neustáleho rastu
a inovačnej aktivity. Cementáreň vo svojej histórii niekoľkokrát zmenila
výrobnú technológiu a od základu prestavala výrobu tak, ako si to nové
1567
progresívne trendy vyžadovali. Aj vďaka tomuto naša fabrika nezatvorila
svoje brány a zostala dôležitým zamestnávateľom v regióne, že vedenie
cementárne zostalo verné týmto trendom.
Továreň s nadregionálnym potenciálom mala a má pre rozvoj našej obce
veľký význam. Ladce z pôvodne malej poľnohospodárskej dedinky vyrástli
na stredne veľkú, priemyselnú obec so slušným štandardom bývania
a občianskej vybavenosti. Súčasná výborná úroveň spolupráce medzi obcou
a cementárňou je prísľubom ďalšieho rozvoja obce, hlavne jej centrálnej
časti. Vďaka patrí cementárni aj za pracovné príležitosti občanom. Ladecký
cement sa stal synonymom kvalitného a úspešného výrobku, ktorý spolu
s dobrým menom výrobcu, šíri i dobré meno našej obce.“
V rámci programu vystúpil aj zástupca kancelárie prezidenta SR, ktorý
vedeniu cementárne odovzdal list prezidenta SR Ivana Gašparoviča
k výročiu a úspechom, ktoré cementáreň dosahuje.
Prezident Slovenskej republiky.
Bratislava, 30. septembra 2004
Vážený pán generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, vážení
zamestnanci,
milé dámy a páni,
v prvom rade srdečne ďakujem za pozvanie na kultúrno-spoločenské
podujatie, ktorým si chcete pripomenúť 115. výročie začatia výroby
portlandského cementu na Slovensku. Bohužiaľ, nemôžem medzi vás prísť,
pretože v tomto čase mám iné povinnosti. Rád by som Vám však pri tejto
príležitosti poslal srdečný pozdrav a súčasne pripojil slová uznania za to,
čo ste dosiahli.
Vždy som potešený, keď o nejakom slovenskom podniku môžem
povedať, že prosperuje a že vyrába výrobky svetovej kvality. O Považskej
cementárni Ladce to platí stopercentne. Vďaka kvalitnej práci
a manažérskym schopnostiam vedenia ste dokázali vybudovať uznávanú
značku, ktorá má mnohých a stabilných odberateľov doma i v zahraničí.
Ďalším dôkazom Vašej úspešnej práce sú viaceré ocenenia za kvalitu,
vrátane prestížnej ceny Slovak Gold, či skutočnosť, že už roky patríte medzi
najlepších slovenských exportérov. Som presvedčený, že je to preto, že Vám
nechýbajú smelé plány, ktoré cieľavedome, krok za krokom realizujete.
Vyzdvihnúť by som chcel aj Vaše úsilie o ekológiu výroby a svojich výrobkov,
kde sa tiež môžete pochváliť pozoruhodnými výsledkami.
Dnešné Vaše oslavy, vážené dámy a páni, sa konajú v čase, keď
akciová spoločnosť Považská cementáreň Ladce dosahuje najlepšie
hospodárske výsledky od začiatku svojej existencie. Dovoľte mi, aby som
sa Vám za Vašu prácu poďakoval. Takýto stabilný a prosperujúci podnik
je pre našu ekonomiku i zamestnanosť v regióne nenahraditeľný a ja Vám
želám, aby ste i naďalej boli rovnako, ak nie viac, úspešní. Každému z Vás
1568
prajem nielen úspešné realizovanie sa v práci, ale aj veľa zdravia a šťastia
v súkromnom živote.
S pozdravom
Ivan Gašparovič
Prítomných zaujalo vystúpenie spisovateľa, národného umelca
Ladislava Ťažkého, ktorý sa vyznal z veľkého priateľstva k cementárni
a cementárom.
V kultúrnom programe videli diváci mimoriadne hodnotný program.
Účinkovali: tanečný orchester Pavla Zajačka so svojimi spevákmi, súbor
Drišľak, operná speváčka Jolana Fogašová, cimbalové hudby. Program
uvádzala Soňa Müllerová, známa televízna moderátorka.
Pri príležitosti 115. výročia založenia cementárne v Ladcoch a na
Slovensku vydali publikáciu zahrňujúcu najmä roky 1999 – 2004, teda
od vstupu spoločnosti Berger Holding GmbH. Vyberám niektoré časti, ktoré
sú zaujímavé i pre budúce generácie z hľadiska vývoja modernizácie
a ekologizácie podniku. (celá publikácia je v archíve kroniky).
Jedným z najvýznamnejších činov minulých rokov bola
uhlofikácia cementárne, t.j. vybudovanie komplexného uhoľného
hospodárstva na najvyššej súčasnej technickej úrovni. Celý komplex
vybudovali s nákladom 400 miliónov Sk za 14 mesiacov. Hlavným
dodávateľom bola firma PSP Enginering Přerov. Prebudovaná palivová
základňa prispela k posilneniu konkurencieschopnosti cementárne na
domácom i zahraničnom trhu a k stabilizácii, zvýšeniu špičkovej kvality
výrobkov.
Cementáreň v Ladcoch sa vo svojej činnosti neohraničuje iba na
dosiahnutie parametrov najvyššej kvality produkcie, ale súčasne plní aj
výraznú úlohu v ekologickom rozvoji.
Globálny cementársky priemysel pokračoval aj v roku 2004
v plnení akčného plánu „Za trvalo udržateľný cementársky priemysel“
a to v týchto oblastiach: ochrana ovzdušia, palivá a suroviny, znižovanie
emisií, bezpečnosť a ochrana zdravia, kvalita a inovácia produkcie
a procesov.
V roku 2004 pokračovala výroba cementov v Považskej cementárni,
ktoré možno označiť za vysoko ekoúčinné. Výška investičných prostriedkov
vložených do ochrany životného prostredia dosiahla aj v roku 2004 sumu
niekoľko desiatok miliónov Sk. Investície prinášajú pozitívne výsledky.
Zlepšenie nastalo okrem iného v unikaní tuhých látok do ovzdušia,
čo oceňujú najmä občania Ladiec a okolia (podrobné tabuľky v časti „Životné
prostredie“).
Nové druhy cementu vyrábané v PCLA v roku 2004 poskytujú väčšiu
možnosť ochrany zdravia pri práci. Považská cementáreň ako prvá na
Slovensku vyrábala celú produkciu baleného cementu v kvalite Chromatmin.
Nízkochrómový cement CHROMATMIN bol ocenený „Zlatou plaketou“
na výstave CONECO.
Nový výrobok BIOCEMENT tlmí rast mikroorganizmov. PCLA ho na
dostupných trhoch ponúka ako jediná.
1569
Základný program zvýšenia výroby,
modernizácie a ekologizácie
Považskej cementárne, a.s.
Považská cementáreň, a.s. v spolupráci s projektantami
KERAMOPROJEKTU v Trenčíne pripravili program na zvýšenie výroby,
modernizáciu, ale súčasne aj ekologizáciu výroby cementu do roku 2010.
Program znamená pre občanov Ladiec a okolité obce ďalšie zníženie emisií
tuhých znečisťujúcich látok o 65,8 tony ročne. To sa dosiahne najmä
modernizáciou jestvujúcich odlučovačov, inštaláciou nových moderných
textilných filtrov.
Modernizácia a ekologizácia výroby cementu sú riešené novými
technológiami, napr. zavedením výpalu slinku v suchej rotačnej peci
s viacstupňovým cyklónovým disperzným predhrievačom suroviny
a kalcinačným kanálom. Výkon pece sa potom zvýši z 1 800 ton slinku
na 2 400 ton za deň. Modernizované budú aj ďalšie zariadenia, napr. mlynica
cementu, výstavba novej vertikálnej mlynice suroviny, vybudujú sa
uzatvorené skládky.
Modernizácia a výstavba v cementárni si nevyžiada nové pozemky,
všetko bude v doterajšom areáli cementárne.
Výstavba sa začala v roku 2004 a ukončí sa v roku 2010.
V PROGRAME sa ráta s kapacitou denného výkonu výroby slinku
2 400 ton, ročná výroba 768 888 ton. Ročná výroba cementu je projektovaná
na 1 200 000 ton. Baleného cementu sa bude vyrábať 450 000 ton a voľne
loženého 750 000 ton.
V projekte je navrhnutá nová mlynica cementu, pripravuje sa rozsiahla
mlynica 3, ktorá sa už v roku 2004 začala. Rovnako pripravujú výstavbu
novej mlynice suroviny. K prestavbe a inovácii dôjde aj v skladovaní
a expedícii cementu a ostatných úsekov výroby a riadenia.
Zámer zvýšenia výroby, modernizácie a ekologizácie v Považskej
cementárni, a.s. spracovali podľa zákona Národnej rady SR č. 127/1994 Z. z.
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zámer vyhotovili v marci 2004
na 130 stranách. Obsahuje podrobnosti ekologických vplyvov na obec Ladce
a okolie. Sú tu uvedené údaje o priamych vplyvoch cementárskej výroby
na životné prostredie, ochranné pásma, vodné hospodárstvo, ovzdušie
a pôdu. Vo všetkých týchto úsekoch porovnávajú stav v roku 2003
s predpokladaným stavom po skončení modernizácie cementárne. K tomu
slúžia aj mapky okolia od Dubnice nad Váhom po Považskú Bystricu
so zakreslenými izočiarami poľa koncentrácií znečisťujúcich látok z roku
2003 a po modernizácii cementárne.
Program bol v zostručnenej podobe uverejnený v Ladeckých zvestiach
a záujemcovia si ho mohli preštudovať v exemplári na Obecnom úrade
v Ladcoch.
Sociálne zázemie
Sociálne zázemie a spoločenská činnosť mali v roku 2004 medzi
zamestnancami významné miesto. Prejavilo sa to v mnohých formách
1570
pomoci pracovníkom, v zdravotnej a rehabilitačnej starostlivosti, zlepšovaním
pracovného prostredia, sociálnych zariadení a pod.
Vedenie pripravilo pre zamestnancov viacero kultúrno-spoločenských
podujatí na vysokej úrovni. Spomeniem aspoň vystúpenie umelcov pri
príležitosti 115. výročia založenia cementárne, na stretnutí dôchodcov
s vedením spoločnosti, na sv. Barboru a iné.
6. decembra 2004 pozvalo vedenie spoločnosti do Domu kultúry
dôchodcov – bývalých pracovníkov cementárne. Videli kvalitný umelecký
program a s veľkým záujmom si vypočuli aj príhovor o najnovších zmenách
v cementárni a o zámeroch do roku 2010.
Medzi každoročné aktivity patrí tradičný turnaj cementárov pri
príležitosti Dňa cementárov. Tohoročný sa konal pri príležitosti otvárania
novej tribúny na ihrisku TJ Tatran. Spomedzi štyroch družstiev (Výroba, Lom,
Údržba, Raj – baliareň) zvíťazilo mužstvo Raj – baliareň.
Spoločnosť Ladce – betón, s.r.o.
V roku 2004 sa úspešne vyvíjalo aj hospodárenie spoločnosti
Ladce – betón, s.r.o. v Bratislave. Spoločnosť sa etablovala na trhu výroby
betónu v hlavnom meste SR v Bratislave ako spoľahlivý výrobca
vysokokvalitných betónových zmesí, vyrábaných na báze cementu z Ladiec.
Na konferencii Európskej asociácie výrobcov transportbetónu
v Helsinkách v júni 2004 obdržala táto spoločnosť ocenenie Slovenskej
asociácie výrobcov transportbetónu pre najekologickejšiu betonárku na
Slovensku.
Spoločnosť Ladce – betón, s.r.o. je 100 % dcérskou spoločnosťou
Považskej cementárne, a.s.
Výroba a predaj
v roku 2004
Považská cementáreň, a.s. si aj v roku 2004 udržala povesť
spoľahlivého výrobcu a predajcu kvalitných cementov. V množstve
a sortimente si udržali stav z rekordného roku 2003 a tým aj stabilné miesto
na stredoeurópskom trhu.
Výroba a predaj v číslach:
Ťažba vápenca 944 200 ton
Výroba surov. múky 893 400 ton
slinok 563 000 ton
CEM I 42,5 R 172 200 ton (predaj 173 204 t)
CEM I 42,5 159 000 ton (predaj 158 000 t)
CEM II B-S 32,5R k1 179 952 ton
chromatmin 207 043 ton (predaj 387 790 t)
CEM II B-S HOZ 275 17 350 ton (predaj 18 331 t)
CEM II B-S 32,5R plus 30 450 ton (predaj 30 859 t)
1571
Sem patria aj ďalšie výrobky v menších množstvách, najmä
biocement. Najviac sledovaným druhom bol z hore uvedených CEM II
chromatmin, čo je nízkochrómový cement, ktorého sa vyrobila takmer tretina
z celkovej produkcie PCLA a všetok sa aj predal.
Zásluhou kvalitného slinku z kvalitnej suroviny na Butkove, vďaka
technickému rozvoju a pracovníkom cementárne dosiahli približne rovnaký
výkon – výrobu ako v roku 2003, teda 763 300 ton.
LESNÉ DRUŽSTVÁ
A URBÁRSKE SPOLOČENSTVÁ
Lesné družstvo
a Urbárske spoločenstvo
v TUNEŽICIACH
V roku 2004 viedol Urbárske spoločenstvo a Lesné družstvo
v Tunežiciach výbor v zložení:
Miroslav Kvasnica, predseda
Ján Mikuška, podpredseda
Vladimír Kvasnica, tajomník
Danka Letková, pokladníčka
členovia výboru: Jozef Češko, Jozef Mikuška
Dozorná rada: Jozef Kvasnica, Jozefína Kňažková, Adrián Kvasnica
Činnosť združenia sa riadila lesným hospodárskym plánom.
Odborným poradcom bol Ing. Vladimír Hojdík.
V jarnom období upratovali porast nad Hájnikom. Práce prerušila
začiatkom leta veterná smršť, ktorá v Tunežiciach i susedných
spoločenstvách spôsobila značné škody. Celkom vyvrátilo 228 m3 smrekov,
161 m3 bukov i lipu, javor a klenič. Celkom 440 m3 dreviny.
Po obhliadke škôd urýchlene spracovali drevnú hmotu vlastnými
prostriedkami a časť dodávateľskou firmou. Potom pokračovali v čistení lesa
až do začiatku zimy.
Z tejto kalamitnej ťažby odpredali členom 60 m3 a zvyšok rôznym
odberateľom.
V decembri 2004 po dlhšom čase doriešili s Lesnou správou Košeca
vyznačenie hraníc pozemkov v Kališti.
Lesné družstvo
a Urbárske spoločenstvo
v LADCOCH
V roku 2004 prácu zamerali na ochranný náter mladých porastov
v časti Dielec, na umiestnenie lapačov kôrovca na ochranu ihličnatých
porastov.
1572
Ťažba dreva bola v súlade s hospodárskym plánom. Ťažili v časti
Dielec, kde sa čistil les. Drevná hmota bola nekvalitná a stromy vo väčšine
prehnité. V časti Zakamenná ťažili stromy napadnuté kôrovcom. Vývraty
a polámané stromy ťažili zase v časti Bukovina. Silný vietor zlomil aj
chránený buk, o čom píšem v časti „Životné prostredie“. Všetko kalamitné
drevo sa však nepodarilo pre nepriaznivé počasie vyťažiť.
V roku 2004 bola podpísaná ďalšia časť kúpno-predajnej zmluvy
so Slovenskou správou ciest o zábere pozemkov Urbárskeho spoločenstva
pod diaľnicu. Išlo iba o časť majetku, pretože ďalšia časť nie je majetkovo
dovedená na terajších vlastníkov.
Nezrovnalosti sú zároveň predmetom nájmu so Slovenským
pozemkovým fondom. To je úloha pre rok 2005 do konca augusta, po tomto
termíne sa pozemky dostanú do vlastníctva štátu.
V roku 2004 podalo Urbárske spoločenstvo a Lesné družstvo návrh
na vrátenie zabratej pôdy v zmysle Reštitučného zákona č. 503/99 Z. z.
V roku 2004 uskutočnili pracovníci Obvodného úradu kontrolu mladých
porastov. Vyslovili pochvalu za vykonanú prácu v tejto oblasti.
V roku 2004 viedol Urbárske spoločenstvo a Lesné družstvo v Ladcoch tento
výbor:
Vladimír Kalus, Milan Bystrický, Ferdinand Štefanec, Margita Kantoríková,
Božena Majeríková a Anna Koyšová.
Dozorná rada: Marián Kováčik, Jozef Jesenský, Binková Oľga.
POĽNOHOSPODÁRSKE
DRUŽSTVO
Výročná členská schôdza Poľnohospodárskeho družstva 1. máj
so sídlom v Košeci sa konala 10. marca 2005. Zhodnotila hospodárenie
a organizačnú činnosť za rok 2004.
Rozborová časť správy vychádzala z dlhodobých cieľov a zámerov
koncepcie zásad agrárnej politiky v oblasti poľnohospodárstva, z pôsobenia
ekonomických a obchodných nástrojov v riadení poľnohospodárskeho
podniku.
Z celoslovenského hľadiska sa rok 2004 hodnotí ako dobrý, o čom
svedčí aj očakávaný zisk 3 miliardy korún. Opakovali sa však
predchádzajúce chyby, že podniky, naše družstvo nevynímajúc, nemali
k dispozícii finančné prostriedky vtedy, keď ich najviac potrebovali. Súvisí
to aj so zmenou dotačného systému po vstupe Slovenska do Európskej únie.
Ak by poľnohospodári takéto problémy nemali, inak by vyzerali ich náklady
a hospodársky výsledok. Zmena prideľovania dotácií vyzerala tak, že
od 1. mája 2004 nedostávalo družstvo finančnú podporu priebežne, ale
jednorazovo – na konci roka. V dôsledku toho družstvo zápasilo
s nedostatkom prostriedkov a nízkou likviditou.
V roku 2004 pozitívne družstvu pomohla jedna z najlepších úrod
obilnín za posledné desaťročie. Hektárové výnosy na Slovensku sa dostali
u pšenice na 4,9 tony z hektára (v našom družstve o čosi menej). To však
1573
nedokazuje, že sa vyriešila aj zlá finančná situácia. Aj preto klesli stavy
ošípaných, hovädzieho dobytka i zamestnanosť.
Organizačná štruktúra riadenia a organizácie práce nášho družstva
zabezpečovala plnenie výrobných a ekonomických úloh cestou výrobných
stredísk a pracovných kolektívov.
Rastlinná výroba – jej štruktúra vychádzala z využitia celkovej výmery
pôdneho fondu, ktorý k 31. decembru 2004 bol 3 489 hektárov, z toho 1 307
ornej pôdy.
Výroba podľa jednotlivých plodín:
pšenica ozimná 434 ha 1 736,0 ton 4,00 ton z ha
triticale 18 40,1 2,23
raž 55 157,9 2,87
jačmeň jarný 79 227,3 3,51
repka ozimná 12 13,6 1,16
kukurica na zrno 50 150,0 3,00
kukurica silážna 125 3 440,0 27,57
hrach 41 86,5 2,11
proso 25 20,0 0,80
slnečnica 98 238,1 2,43
Uvedený prehľad dosiahnutých úrod podľa jednotlivých plodín za rok
2004 je primeraný k stavu počasia. Problém bol s pestovaním repky olejnej,
ktorá pre suché počasie nevyrovnane schádzala a jej osev bol po prvýkrát
v histórii družstva nahradený slnečnicou.
Živočíšna výroba mala nasledovné výsledky:
Stavy hospodárskych zvierat k 31. decembru 2004 boli 928 kusov
hovädzieho dobytka, z toho dojníc 386 kusov. Celkový stav oviec 730 kusov,
z toho bahníc 450 kusov (nárast oproti roku 2003 o 50 kusov). Chov
ošípaných na družstve zrušili z dôvodu nízkych realizačných cien
bravčového mäsa (pod 40 korún za kilogram živej hmotnosti).
Úžitkovosť dojníc bola nižšia ako v roku 2003 o 672 litrov, keď sa
dosiahla priemerná dojivosť 3 504 litra za rok na dojnicu. Najvyššia dojivosť
sa v roku 2004 dosiahla na stredisku Ladce – 4 286 litra, čo je ale zníženie
oproti roku 2003 o 868 litra. Rovnako všetky strediská mali nižšiu dojivosť
ako v roku 2003, najnižšiu Košeca – 2 954 litra. Na tomto stredisku aj chov
dojníc v roku 2004 zrušili pre nízku produkciu i kvalitu.
Pri hodnotení výroby mlieka je dôležitá realizačná (predajná) cena
mlieka, ktorá je závislá od jej zatriedenia do stupnice kvality. Najvyššiu cenu
dosiahli v Hornej Porube 9,29 koruny. V Ladcoch to bolo 9,05 Sk, čo je oproti
predchádzajúcemu roku o 67 halierov viac.
Celkom odchovali na družstve 217 teliat a to podľa stredísk
nasledovne: Ilava 75 kusov, Horná Poruba 97, Ladce 70 a Košeca 20 kusov.
Natalita na 100 kusov kráv je v Ladcoch 65 kusov, v Ilave 36, v Hornej
Porube 64 kusov, v Košeci 58 kusov.
V chove oviec sa dosiahla celková výroba mlieka 30 115 litrov, čo
predstavovalo výrobu syra na jednu bahnicu 17,52 kg.
1574
Dôležitým ukazovateľom hospodárenia boli investície do zveľadenia
družstva. Do rekonštrukcie bitúnku investovali v roku 2004 sumu
653 000 Sk, na nákup zvierat 22 tisíc, do prevodu zvierat do základného
stáda 2 341 000 Sk.
Konečné zúčtovanie hospodárenia jednotlivých stredísk ukázalo
značné zlepšenie oproti roku 2003.
Rok 2004 rok 2003
Košeca 4 086 000 7 117 000
Ladce 2 514 000 3 237 000
Ilava 2 471 000 4 273 000
Košecké Podhradie 3 393 000 3 469 000
Horná Poruba 3 035 000 3 757 000
Stavbári 222 000 883 000
Bitúnok 3 763 000 4 654 000
Na konci roka 2004 bolo v družstve 406 členov, z toho pracujúcich 83.
Spolu stav pracovníkov a pracujúcich členov družstva bol 116 (84 mužov
a 32 žien).
Podľa jednotlivých stredísk bol na konci roka 2004 takýto stav
pracovníkov (v zátvorke stav v roku 2003):
Košeca 7 (19)
Ladce 13 (13)
Ilava 14 (15)
KVP 8 (4)
H. Poruba 16 (14)
Bitúnok 18 (12)
Výstavba 3 (4)
Mechanizácia 16 (29)
Dielňa 6 (9)
Doprava 3 (6)
Správa 12 (12)
Pracovný pomer sa skončil s 32 pracovníkmi a prijali 9 pracovníkov.
1575
1576

 

Rok 2005

 

1577
ÚVOD
Demografický vývoj charakterizuje malý pohyb obyvateľstva, pretože
sa nevyskytli dôvody príchodu do obce, ani na vysťahovanie. Alarmujúcim
je nízky počet narodených detí. Počet zomretých a ich priemerný vek
je prijateľný – porovnateľný s predchádzajúcimi rokmi.
Z politických udalostí mali byť dominantnými voľby do Trenčianskeho
samosprávneho kraja. Nízka účasť v celoslovenskom, krajskom i obecnom
merítku degradovala tento akt a voľby boli sklamaním.
Politickú hladinu v obci nič nemobilizovalo ani nedramatizovalo.
Obecné záležitosti sa riešili pokojne, po väčšine bez politických aspektov.
Hlavným cieľom bol prospech obce, žiaľ limitovaný nedostatkom finančných
prostriedkov.
Názorové rozdiely sa prejavili pri posudzovaní potreby výstavby
nového kostola a to nielen z náboženských dôvodov.
V obecnom zastupiteľstve nenastali nijaké zmeny. Činnosť poslancov
a komisií bola štandardná. Najväčšia ťarcha činnosti zostávala na výkonnom
orgáne – obecnom úrade.
Výstavba obce bola v roku 2005 bez investičných diel. Pozornosť
sa zamerala na údržbu, životné prostredie a projekčné práce
pre možné budúce stavby. Oproti predchádzajúcim rokom vzrástla
individuálna bytová výstavba, rekonštrukcie a prestavby starého bytového
fondu v obci.
Z výrobných podnikov dosiahli v Považskej cementárni, a.s. najvyšší
výkon vo výrobe a predaji počas celej histórie podniku. Úspešná
bola aj výroba vo Vodnej elektrárni Ladce, kde prekročili vysoko
plánované ukazovatele výroby. Pokles zaznamenala železnica – Železničná
stanica Ladce v nakládke a vykládke tovaru. Pozoruhodný rozvoj
dosiahli podniky DREVOPAL a Kameňolom Tunežice (majiteľ DOPRASTAV).
Služby obyvateľstvu zostali také ako v predchádzajúcom roku.
Pribudlo mäsiarstvo a rozšírili sa obchodné dni v Dome kultúry.
V poľnohospodárskej výrobe dosiahlo stredisko Ladce uspokojivé
výsledky v rastlinnej i živočíšnej výrobe. Rovnako Lesné družstvo a Urbárske
spoločenstvo v Ladcoch i Tunežiciach.
Organizácie a spolky v obci neprekročili ani v roku 2005 svoj
tieň. Fungovali najmä tie, ktoré majú v programe záujmovú činnosť –
zúčastňovali sa pravidelných súťaží a tie, ktoré zjednocuje rovnaký
spoločenský problém. Dôležitým faktorom úspešnosti organizácií bola kvalita
a aktivita výborov.
V školstve pretrvávali staré problémy financovania. V Základnej
škole sa pomery fungovania po organizačnej stránke stabilizovali.
Rovnako však, ako v roky predchádzajúce, zaznamenali veľkú výmenu
učiteľských kádrov. Materská škola pokračovala v tradične dobrej, nápaditej
a obetavej práci učiteľov. V Odbornom učilišti, ktoré je riadené Krajskou
školskou správou, začali s výstavbou internátov, čo je jeden z predpokladov
zlepšenia výchovných i vyučovacích výsledkov a zaradenia absolventov do
života.
1578
V kultúrnej oblasti sa veľa nezmenilo v tvorbe i prijímaní kultúry
a osvety. Na špičke kultúrnych podujatí boli aj v roku 2005 Koyšove Ladce.
V rámci Slovenska bola významná beseda a stretnutie s Ladislavom Ťažkým.
Zostáva nezmenená otázka Domu kultúry, jeho modernizácie a tým zníženia
nákladov na jeho prevádzku.
Uspokojivú prácu odviedla tradične obecná knižnica, dychová hudba,
Zbor pre občianske záležitosti. Naďalej sa zlepšuje pamätná sieň, vydávali
sa Ladecké zvesti a viedla kronika obce.
Politické strany venovali pozornosť vnútrostraníckym problémom,
pripravovali miestne oslavy významných výročí a zapojili sa do volieb.
Branislav L i p t á k,
kronikár obce
1579
OBYVATEĽSTVO
OBCE V ROKU 2005
Stav obyvateľstva
K 31. decembru 2005 mala obec Ladce takýto počet obyvateľov:
celkom: 2 612 obyvateľov,
z toho: 2 080 dospelých, 528 detí a mládeže do 18 rokov, 4 občania zbavení
svojprávnosti. Rómov bolo 42 (z toho 12 detí).
V roku 2005 ubudlo celkom 44 obyvateľov, z toho sa odhlásilo 19 a 25
zomrelo.
V roku 2005 pribudlo 84 občanov, z toho prisťahovaných 68 občanov
a narodených 16 detí.
Narodené deti
Ján Porubčan
Patrik Adamec
Dárius Kandráč
Tomáš Chovanec
Zuzana Mlýnska
Samuel Kuniak
Martina Pilná
Jozef Homola
Martina Oláhová
Damian Šandor
Viktória Zúbeková
Sandra Malenčíková
Nella Kollárová
Martin Fatura
Tamara Holbová
Alexandra Nagyová
Celkom sa narodilo 16 detí (o 3 menej ako v roku 2004) a vôbec najmenej,
odkedy sú k dispozícii štatistiky.
Narodilo sa 8 chlapcov a 8 dievčat.
Zomreli
Mária Ištvániková (91)
Otília Vedejová (64)
Anna Cibičková (82)
Juliana Vričanová (74)
Sidónia Letková (74)
Rudolf Kukuliaš (71)
Jozef Pagáč (81)
Emil Remo (77)
1580
Štefan Jakúbek (56)
Ján Ďuriš (77)
Gustáv Petrík (82)
Pavel Ďuroška (67)
Mária Čemešová (72)
Antónia Vráblová (67)
Valéria Faturíková (75)
Elena Uríčková (80)
Stanislav Áčko (51)
Víťazoslav Kalus (79)
Janka Mikulová (72)
Pavel Janešík (49)
Anna Králová (79)
Viktor Pražienka (85)
Mária Koštialiková (69)
Katarína Bašková (92)
Ivan Lazový (47)
Vladimír Adamec (79)
Celkom 26 občanov (13 mužov a 13 žien). Priemerný vek zomrelých
bol 73 rokov, čo je druhý najvyšší priemer za ostatných 15 rokov.
ROZHODNUTIA OBECNÉHO
ZASTUPITEĽSTVA
Rozhodnutia Obecného zastupiteľstva
v Ladcoch v roku 2005
V Obecnom zastupiteľstve v Ladcoch nedošlo v roku 2005 k nijakým
personálnym zmenám. Nemenilo sa ani zloženie jednotlivých komisií.
Zasadania Obecného zastupiteľstva sa konali podľa schváleného
plánu. Ich program sa prispôsoboval danej situácii a požiadavkám, ktoré
si vyžiadal život v obci.
Účasť na zasadaniach, tak ako po minulé roky, bola dobrá. Fakt,
že zasadania sú podľa zákona verejné, využívali občania iba minimálne.
Na januárovom zasadaní bolo hlavným bodom prerokovanie
a schválenie rozpočtu obce na rok 2005. Po rozbore a malých úpravách
poslanci rozpočet schválili.
Z dôvodu zvyšovania cien energií a vody rozhodlo zastupiteľstvo zvýšiť
poplatky za prenájom nebytových priestorov (v Dome kultúry a v Materskej
škole). Zvýšenie sa urobilo diferencovane od 5 do 10 %. Zastupiteľstvo
schválilo aj poplatky na cintoríne, ktoré budú platiť 10 rokov. Rovnako
sa zvýšili poplatky za opatrovateľskú službu o 30 %, aby sa vykryl rozdiel
medzi dotáciou štátu a skutočnými nákladmi za opatrovateľskú službu.
Na januárovom zasadaní poslanci ešte schválili Zriaďovaciu listinu Obecnej
knižnice v Ladcoch.
1581
Návrh rozpočtu obce na rok 2005 bol včas vyvesený na úradných tabuliach
obce, takže občania mali možnosť návrh pripomienkovať. Niektoré položky
rozpočtu:
Príjmy sú stanovené vo výške cca 24 000 000 Sk. Zhruba rovnako
sú naplánované výdavky.
Medzi najväčšie príjmy patrili: daň z príjmov fyzických osôb 9,3 mil. Sk, daň
zo stavieb 1,5 mil. Sk a daň z pozemkov pol mil. Sk, za uloženie odpadu
1,3 mil. Sk, vodné, stočné 1,3 mil. korún. Medzi príjmy patrili dotácie
na Základnú školu 5,6 mil. Sk a Materskú školu 2,8 mil. Sk. Príjmom bol
aj zostatok z predchádzajúceho roka 1,6 mil. Sk i dotácie na sociálne veci
0,6 mil. Sk a na výstavbu 0,5 mil. Sk.
Najväčšie výdavky boli tam, kde aj príjmy: verejné služby 5,1 mil. Sk,
nakladanie s odpadmi 2,3 mil. Sk, zásobovanie vodou 1,8 mil. Sk,
na Základnú školu, Materskú školu, sociálne služby atď.
V rozpočte podporili aj telovýchovu, knižnicu, kino, pamiatky, cestnú dopravu,
ZPOZ, požiarnu ochranu a iné úseky.
Na februárovom zasadaní poslanci sa ako hlavným bodom zaoberali
školstvom v obci, najmä jeho finančnými otázkami. Na zasadaní sa zúčastnili
obe riaditeľky škôl. Hovorilo sa najmä o šetrení prostriedkami, najmä
energiami, znižovaní počtu zamestnancov a perspektívne zlúčením
Materskej školy so Základnou školou, čo bude aktuálne vtedy, keď počty detí
klesnú natoľko, že nenaplnia pavilóny Základnej školy.
Poslanci ďalej riešili dofinancovanie plynovodu v Horných Ladcoch
a v Záhradnej ulici.
Potom prerokovali návrh mesta Ilava združiť niekoľko okolitých obcí
s úmyslom zriadiť zberný dvor separovaného odpadu (podrobnejšie píšem
v časti „Životné prostredie“).
Dňa 23. marca 2005 schválilo obecné zastupiteľstvo Ľubomíru
Porubčanovú do funkcie prísediacej Okresného súdu v Trenčíne.
Poslanci schválili súbor opatrení ku konceptu riešenia Územného plánu obce
Ladce. Potom sa zaoberali návrhom programu osláv 60. výročia oslobodenia
obce a prerokovali viaceré žiadosti a majetkové otázky občanov.
Na zasadaní Obecného zastupiteľstva v Ladcoch v apríli 2005 boli
hlavnými bodmi rokovania tieto otázky:
Poslanci sa oboznámili s ponukou známych vlastníkov pôdy pod bývalým
smetiskom pri Váhu, ktorí ho ponúkli obci na predaj. Finančné možnosti
neumožňovali predaj uskutočniť.
Potom schválili poplatky hrobárom takto:
Za jednohrob 2 500 Sk, za prehĺbenú hrobku 3 000 Sk, za pochovanie
do hrobky 1 100 Sk. Zvonárke schválili odmenu na 400 Sk mesačne.
Jednomyseľne odmietli návrh na asanáciu starého Domu smútku
na cintoríne v Ladcoch. Navrhli upraviť budovu tak, aby sa zlepšil jej vzhľad
a ďalej slúžila hrobárom a neporušila celkovú koncepciu cintorína.
Na záver oboznámil starosta poslancov s urbanistickou štúdiou centra obce,
vrátane osadenia budovy kostola.
Dňa 18. mája 2005 si poslanci vypočuli informáciu o návrhu zmluvy
na prevod Misíjneho domu na obec Ladce za symbolickú cenu 1 Sk ako
kompenzáciu za budovu obecného úradu, ktorá sa bude musieť odstrániť,
aby uvoľnila miesto pre stavbu kostola. Kostol sa bude financovať
1582
z prostriedkov nadácie, darov a zbierok od občanov. V tejto súvislosti
starosta vysvetlil potrebu premiestnenia obecného úradu do vhodnejších
priestorov.
Potom starosta Ing. arch. Ján Remo predložil zasadaniu text žiadosti
o prostriedky z európskych štrukturálnych fondov na tieto stavby:
- rekonštrukcia vodovodov v Záhradnej ulici
- rekonštrukcia verejného osvetlenia
- rekonštrukcia autobusových zastávok v Ladcoch a Tunežiciach
- dažďová kanalizácia na Vážskej ulici
- rekonštrukcia cesty IBV na Záhradnej ulici.
Spôsob financovania týchto projektov by bol nasledovný: 85 % európske
štrukturálne fondy, 15 % štát, 5 % obec. Žiadosť bola podaná 30. júna 2005.
V ostatných bodoch schválili poslanci zvýšenie prenájmu na trhové miesta
na 200 Sk a schválili jednorazový príspevok v hodnote 1 Sk na občana
pre Nemocnicu v Ilave – fyziatricko-rehabilitačné oddelenie.
Obecné zastupiteľstvo 15. júna 2005 prerokovalo majetkovoprávne
vysporiadania niektorých občanov, upravili a schválili zmenu rozpočtu
v súvislosti so žiadosťou o finančnú dotáciu z európskych štrukturálnych
fondov.
Prerokovalo aj návrh zmluvného vzťahu medzi obcou ako nájomcom a TJ
Tatran cementáreň Ladce ako nájomníkom športového areálu a klubových
priestorov v Dome kultúry.
20. júla 2005 sa zasadanie nieslo v znamení dvoch dôležitých bodov.
Rokovali o dofinancovaní plynovodu v Horných Ladcoch (cesta do lomu
PCLA), pretože obec má prísľub od SPP Žilina, že časť finančných nákladov
budú refundovať.
Druhým dôležitým bodom bolo prerokovanie otázky prípadného
premiestnenia obecného úradu do budovy bývalého Misíjneho domu.
Schválili zámer vypracovať architektonickú a dispozično-prevádzkovú štúdiu
prestavby tohto domu tak, aby sa dalo objektívne rozhodnúť o využití
budovy.
21. septembra 2005 na zasadaní Obecného zastupiteľstva
prerokovali opäť nájomnú zmluvu obce s TJ Tatran Ladce a určili konkrétnu
sumu 24 000 Sk nájomného za rok na dobu desať rokov.
Potom poslanci schválili navýšenie úveru v DEXIA banke o 750 000 Sk. Túto
sumu použili na doplatenie za výstavbu plynovodu v Horných Ladcoch firme
ARIJA.
V ďalšom schválili zámer zriadiť vo voľných priestoroch Materskej školy
súkromné Detské jasle.
Rovnako schválili ďalší predajný deň v Dome kultúry, takže to bol utorok,
streda, štvrtok.
Významným činom bolo prijatie Všeobecne záväzného nariadenia obce
o územnom pláne obce. Obec Ladce je podľa zákona povinná mať
spracovaný územný plán, ktorý je hlavným dokumentom regulujúcim všetku
stavebnú činnosť v obci, jej ďalší stavebný rozvoj a ochranu životného
prostredia (podrobnejšie sa o tom zmieňujem v časti „Výstavba“).
Dňa 16. novembra 2005 sa poslanci zaoberali otázkou zriadenia
zberného dvora triedeného odpadu, o čom píšem v kapitole „Životné
prostredie“.
1583
Poslanci si vypočuli informáciu o zámere vydať „atlas obce“ v rozsahu
20 strán formátu A3, v ktorom bude zdokumentovaný urbanistický vývoj obce
od najstarších mapových zobrazení až po súčasný územný plán obce.
Zároveň zastupiteľstvo schválilo vydať farebnú mapu obce v rozmeroch
90 x 130 cm. Na tento zámer schválili 150 000 korún.
Obecné zastupiteľstvo vzalo na vedomie stav príprav a postupe pri
zamýšľanej výstavbe kostola. V roku 2006 bude spracovaná štúdia kostola
a axonometrický pohľad na centrum obce. Všetko sa uhradí z fondu nadácie.
Hlavným bodom zasadania dňa 16. decembra 2005 bolo
prerokovanie a schválenie rozpočtu na rok 2006.
Bežné príjmy na rok 2006 sa odhadujú na 23 984 000 Sk. Zostatok z roka
2005 zhruba 1 milión Sk. Prostriedky z Európskej únie sa očakávajú vo výške
883 tisíc korún. Celkový príjem 25 883 000 Sk.
Použitie financií z príjmov, teda výdavky budú nasledovné (v Sk):
- všeobecné verejné služby (chod OÚ) 5 430 100
- hlavný kontrolór a rozpočtová oblasť 97 500
- matrika 45 000
- splácanie úroku 120 000
- požiarna ochrana 16 500
- čistenie vodných tokov 10 000
- údržba miestnych komunikácií 30 100
- nakladanie s odpadmi 2 223 500
- nakladanie s odpadovými vodami 100 200
- zásobovanie vodou, vodné, stočné 2 660 030
- verejné osvetlenie 435 270
- bývanie a vybavenosť (2 obecné byty) 53 000
- rekreačné a športové služby 180 000
- obecná knižnica 68 600
- kultúrne služby (DK, ZPOZ) 793 000
- kino 81 200
- kaplnky 10 000
- dom smútku a príspevky neziskovým organiz. 300 800
- základná škola 7 195 000
- materská škola 3 080 000
- školská jedáleň 422 000
- školenia, kurzy, semináre zamestnancov 7 000
- opatrovateľská služba 620 000
- dávky jednorazovej pomoci 5 000
- splátky úveru 655 000
- projektová dokumentácia (chodník do H.Ladiec) 61 000
- realizácia nových stavieb 300 000
- očakávaná dotácia na rekonštrukciu verejného
osvetlenia z EÚ
883 226
Okrem schválenia rozpočtu poslanci na tomto zasadaní schválili Všeobecne
záväzné nariadenie o zmene výšky platieb v miestnych daniach
a poplatkoch a poplatky za komunálny odpad. Poplatky a dane sa mierne
zvýšili.
1584
Schválili prísediacich Okresného súdu v Trenčíne na obdobie
2006 – 2010. Sú to: Alena Suchárová, Ján Raček, Ľubica Šedíková
a Bc. Ľubica Zahradníková.
V popise jednotlivých zasadaní Obecného zastupiteľstva v Ladcoch
v roku 2005 treba uviesť, že pravidelne sa v pláne určených zasadaní
zaoberali hospodárením, finančnými otázkami v správach ekonomiky
Obecného úradu a hlavného kontrolóra obce.
Pracovníci
Obecného úradu
V roku 2005 sa nič nezmenilo na čele obce (starosta, námestník
starostu) a v stave poslancov.
starosta: Ing. arch. Ján Remo
zástupca: Jozef Daňo
hlavný kontrolór obce: Ing. Daniela Kalusová
Referenti:
Ľubomíra Porubčanová
- sekretariát, matrika, pokladňa, evidencia obyvateľstva
Alena Černotová, Slávka Suranová
- finančné a mzdové otázky
- školstvo
Alena Suchárová
- správa daní a poplatkov
Helena Kvasnicová
- stavebný úrad
Ľubica Šedíková
- správa cintorínov
- ochrana životného prostredia
- civilná obrana, archív
Ľubica Zahradníková (od decembra 2005)
- sociálne veci a kurately
- odpadové hospodárstvo
Do oblasti správy patrí aj Dobrovoľný hasičský zbor Ladce (veliteľ: František
Meliš).
V roku 2005 nedošlo ani k zmene pracovného času a prijímacích hodín
pre obyvateľstvo oproti roku 2004.
Aktivizačná činnosť
nezamestnaných
Rok 2004
Do aktivizačnej činnosti v tomto roku bolo zapojených 11 mužov a 9 žien.
Zaoberali sa prácami na údržbe obce (čistenie, úprava cintorína a iné úseky
v skrášľovaní prostredia).
1585
Rok 2005
Do aktivizačnej činnosti v obci bolo vybratých 21 pracovníkov (14 mužov,
7 žien).
Práce, na ktorých sa nezamestnaní zúčastňovali, možno rozdeliť
do 3 skupín:
1. Práce odborne náročnejšie (výstavba chodníka, zámková dlažba,
odborné elektroinštalačné práce, oprava strechy na Základnej škole,
natieračské práce)
2. Práce menej odborne náročné (likvidácia čiernych skládok, čistenie
potokov, odstraňovanie krovín atď.)
3. Práce zametacie a čistiace (zametanie chodníkov, verejných
priestranstiev, upratovanie cintorínov, odstraňovanie buriny z krajníc
ciest, okopávanie a čistenie verejných záhonov).
Aktivizačná činnosť v zásade splnila očakávanie. Práce, ktoré vykonali v roku
2005, by sa pravdepodobne neboli bez nich vykonali, pretože by sa museli
objednať a zaplatiť u dodávateľa. Medzi nezamestnanými boli odborníci,
ktorých odborná práca sa mohla využiť.
STAVEBNÉ AKTIVITY
OBCE A REGIÓNU
Projekty regionálneho významu –
kanalizácia, vodovodná sieť
V roku 2005 značný záujem občanov vzbudili dva projekty, ktoré
sú regionálneho alebo i širšieho významu, ale priamo sa dotýkajú obce.
Z ekologického hľadiska je to projekt, ktorý rieši zásobovanie vodou
a odkanalizovanie v okolí Ilavy – včítane Ladiec. Tento unikátny plán pomôže
odstrániť dlhoročný problém znečisťovania pôdy a rieky Váh.
Vo vypracovanom zámere sa počítalo najmä s využívaním finančných
prostriedkov z EÚ.
Hlavnými cieľmi projektu je odkanalizovanie obcí Pruské,
Sedmerovec, Slávnica, Kameničany, Borčice, Bolešov, Ladce a Košeca.
Všetko to súvisí s vybudovaním čističiek, resp. modernizáciou jestvujúcich.
Ďalej je to prepojenie vodovodu Pružina – Púchov – Dubnica
a rozšírenie vodovodnej siete v Ladcoch a Košeci.
Vodovodná sieť Ladce (Tunežice) je navrhovaná v dĺžke viac
ako 7 km. Počíta sa s križovaním cesty na 4 miestach a 4x cez potoky.
V obci sa vybuduje celkom 404 prípojok.
Kanalizačná sieť má tri časti: Ladce, Horné Ladce a Tunežice.
Modernizácia železnice
Ďalším objektom, ktorý sa priamo dotýka obce Ladce je modernizácia
železničnej trate Bratislava – Žilina – Košice, ktorá sa už na úseku
po Piešťany realizovala.
1586
Našej obce sa týka modernizácia trate Nové Mesto – Púchov
pre trvalú rýchlosť 160 km/hod.
Táto modernizácia sa uskutočňuje v súvislosti s integráciou SR
do európskych štruktúr v oblasti dopravy.
Hlavným cieľom rekonštrukcie, prestavby a modernizácie sú:
- zvýšenie traťovej rýchlosti
- zvýšenie priechodnosti trate
- zvýšenie únosnosti železničného spodku
- zvýšenie bezpečnosti prevádzky
- zvýšenie kultúry cestovania.
Na úseku Nové Mesto nad Váhom – Púchov sa bude upravovať asi 80 %
súčasnej trate a 20 % budú tvoriť úplne nové smery.
Z celkového počtu 34 úrovňových priecestí 9 zrušia a na ostatných
sa vybuduje mimoúrovňové križovanie. To sa týka aj Ladiec, kde sa vybuduje
komunikácia pod železnicou. Povedie z ulice Cementárska okolo Poštového
úradu a pod železnicu. V rámci investícií sa preloží vchod na poštu od ulice
Cementárska. Doterajší železničný prejazd sa úplne zatvorí.
Súkromná výstavba
Súkromný investor I.B.K. sa rozhodol v Ladcoch postaviť dva bytové
domy. Spolu to bude 24 bytov s pivnicami a garážami. V roku 2005
sa uskutočnila príprava a propagácia na získavanie budúcich nájomníkov.
V záujme vytvorenia možnosti výstavby rodinných domov a v súlade
s územným plánom obce, obecný úrad uskutočnil rokovanie s vlastníkmi
pozemkov „za kaštieľom“, ktorí súhlasili predať záujemcom parcely
po vzájomnej dohode. Sú to parcely (celkom 9) s rozlohou 1 200 – 2 000 m2.
Občania Ladiec v rokoch 2003 – 2004 riešili bytové problémy
aj s individuálnou výstavbou a to postavením rodinných domov
a rekonštrukciou starších obytných jednotiek. Roky 2003 – 2004 boli
v spomínaných spôsoboch bytovej výstavby úspešnejšie ako roky
1990 – 2002 dovedna. V týchto rokoch sa dokončilo, začalo stavať alebo
je pred dokončením 17 rodinných domov.
Značné rodinné investície vložili občania do zavádzania plynu,
vodovodu, stavby chatiek, oplotenia a stavby 11 garáží. Pribudli aj žumpy
a čističky odpadových vôd. Pri finančne náročných stavbách pomohli
občanom pôžičky, stavebné sporenie, práca a zárobky v zahraničí a dobré
mzdy v cementárni.
Územný plán obce
Obecné zastupiteľstvo 21. septembra 2005 schválilo dlho
pripravovaný Územný plán obce.
Územný plán obce rieši územie obce ako komplexný organizačný
celok. Ladce vzhľadom na svoju polohu, dopravné spojenie majú ideálne
podmienky na hospodársky rast a tým súvisiaci nárast bytovej výstavby.
1587
I keď doterajší počet obyvateľov je stabilizovaný, musí sa predpokladať
zvyšujúci sa počet budúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov.
Základnú urbanistickú koncepciu ovplyvňuje už založená obostavaná
komunikačná sieť. Ťažiskovým priestorom je centrum obce, kde budú
vrcholiť kompozičné a organizačné väzby sídla: Obecný dom, navrhovaný
kostol, obchodná vybavenosť, kaštieľ a Dom kultúry s priľahlými
športoviskami.
Návrh Územného plánu obce mali možnosť občania vidieť v budove
obecného úradu.
S hlavnými zámermi rozvoja obce na základe Územného plánu boli
občania oboznámení aj na stránkach Ladeckých zvestí a jeho konkrétna
podoba sa stala súčasťou novej expozície v pamätnej sieni obce.
V dôvodovej správe sa hovorí v úvode o histórii tvorby Územného
plánu obce od roku 1995 až do schválenia definitívnej podoby na zasadaní
Obecného zastupiteľstva v Ladcoch 21. septembra 2005.
Územný plán v jeho písomnej podobe sa delí na určité kapitoly, najmä
v úlohách pri tvorbe sídelnej štruktúry, dobudovaní centrálnej časti obce
a zachovaní typu vidieckeho osídlenia. V ďalšej časti sa hovorí o členení
sídla na Staré Ladce, Nové Ladce, Horné Ladce, Tunežice a závod
Považskej cementárne.
Ďalej je tam návrh funkčného využívania územia obce Ladce, stať
o priemyselnom parku, rekreačných priestoroch, dopravných zariadeniach.
Veľká časť je venovaná verejnej zeleni a životnému prostrediu, obytnému
územiu (individuálnej bytovej výstavbe). Záver tvorí zoznam
verejnoprospešných stavieb.
Schválený Územný plán obce Ladce – jeho podstatná časť
je aj v archíve obce v Ladeckých zvestiach č. 6/2005.
Výstavba obce
v roku 2005
V roku 2005 sa v obci neuskutočnila nijaká investičná výstavba.
Dôvody boli finančného rázu. I tak z vlastných finančných zdrojov a vlastnými
silami – obecnými stavebnými a technickými kapacitami sa vytvorili tieto
diela:
- pokračovalo sa vo výrobe betónových prefabrikátov
- pracovníci rozoberali starú kotolňu v Základnej škole
- vyrobili radlicu na odhŕňanie snehu
- nové osvetlenie a podlahovina v kine Slovan
- betónové chodníky pri bytovke a pri parku (150 m)
- stavba garážového prístrešku 10 x 6 metrov pri budove Obecného
úradu
- namontovanie regulátorov tepla v Materskej škole.
V oblasti údržby obce a ochrany životného prostredia, okrem údržby
(kosenia) zelene, čistenia verejných priestranstiev, odstraňovania snehu
a iných prác, najdôležitejšia a najúspešnejšia práca sa vykonala pri úprave
terénu pri Váhu (po niekdajšom smetisku) – viď kapitola „Životné prostredie“.
1588
Z projektových prác som už písal o Územnom pláne obce. Z ďalších
sú to projekty v rámci európskych fondov pod názvom Renovácia a rozvoj
obce Ladce. Sem patria:
- rekonštrukcia vodovodu na ulici Záhradná
- dažďová kanalizácia na Vážskej ulici
- rekonštrukcia komunikácie v Záhradnej ulici
- rekonštrukcia autobusových zastávok
- rekonštrukcia verejného osvetlenia
všetko v sume 11 miliónov 90 tisíc korún.
Iné stavby
Občanov Ladiec potešila správa, že sa vyriešila otázka devastovanej
budovy bývalého zdravotného strediska. Budovu odkúpil občan Sverepca
Miroslav Illo, ktorý ju už v roku 2005 prebudovával na kancelárie, obchodné
miestnosti a byt.
Druhá dobrá správa bola schválenie finančných prostriedkov pre
Odborné učilište na stavbu internátnych priestorov spolu s malou telocvičňou,
kuchyňou a jedálňou.
Internáty sa budú riešiť nadstavbou jestvujúcich dielní a využitím
priestorov bývalej kotolne. V roku 2005, na jeho záver, bol vybratý dodávateľ
stavby a začalo sa s prípravnými prácami.
DANE A MIESTNE
POPLATKY
Štatistika o dani z nehnuteľností sa vedie v dvoch hlavných položkách:
fyzické osoby, kde bolo dovedna 958 daňovníkov a právnické osoby
(podniky a organizácie), kde bolo 26 daňovníkov.
Občania si svoje daňové povinnosti plnili lepšie ako právnické osoby.
Občania pri sume okolo pol milióna Sk zostali dlžní necelých 20 tisíc korún,
podniky a organizácie pri predpísanej dani 1 milión 800 tisíc korún nezaplatili
120 000 Sk.
Fyzické osoby
(prvé číslo predpis, druhé platba)
Daň z pozemkov
- orná pôda (26 620 – 25 951)
- trávnaté porasty (486 – 473)
- záhrady (55 133 – 53 566)
- zastavané plochy (51 718 – 45 898)
- stavebné pozemky (8 450 – 7 924)
- ostatné plochy (1 137 – 1 106)
1589
Daň zo stavieb
- stavby na bývanie (120 520 – 117 073)
celkom 678 stavieb
- okrem toho 8 skleníkov, 28 rekreačných chát, 214 samostatne
stojacich garáží a ďalšie stavby.
Daň zo stavieb činila spolu 279 800 Sk a zaplatené bolo 258 416 korún.
Daň z bytov
Celkom za 292 bytov mali občania zaplatiť 32 259 Sk, zaplatili 32 259 Sk.
Daň z nehnuteľností u fyzických osôb bola celkom 455 855 korún, zaplatili
425 366 korún.
Právnické osoby
Daň z pozemkov bola vyrubená vo výške 449 646 Sk, daňovníci zaplatili
322 830 Sk. V položke „daň zo stavieb,“ kde sú najväčšie sumy v časti
priemyselné stavby, bola vyrubená daň 1 355 743 Sk. Zaplatená bola takmer
celá suma 1 340 959 Sk.
Z celkovej sumy 1 805 514 korún zostali niektoré podniky dlžné dovedna
242 000 Sk.
Záverečné resumé je, že z predpisu 2 261 370 Sk bolo zaplatené
2 089 289 Sk.
VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE
o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady schválilo Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch dňa
16. decembra 2005.
Na základe tohto nariadenia došlo k niektorým zmenám v poplatkoch.
V prílohe tohto nariadenia sa uvádza aj hodnota ornej pôdy a trvalých
trávnatých porastov v katastri obce Ladce. Podľa tohto je:
orná pôda 19,06 Sk za m2
trávnatý porast 1,71 Sk za m2
stavebné pozemky 560 Sk za m2
záhrady 56 Sk za m2
zastavané plochy a nádvoria 56 Sk za m2
ostatné plochy s výnimkou stavebných pozemkov 56 Sk za m2.
Všeobecne záväzné nariadenie obsahovalo ďalej poplatky za
- daň z pozemkov
- daň zo stavieb s určenými hodnotami poplatku za m2
- daň z bytov s ročnou sadzbou za m2
- oslobodenie od dane s určením právnických i fyzických osôb, ktoré
môžu byť oslobodené od dane úplne alebo čiastočne
- stanovenie povinnosti a termíny splatenia dane
V ďalšej časti Všeobecne platného nariadenia je časť o platení dane zo psa.
Tu sa určovalo, kto platí daň zo psa a výška dane. Tá sa stanovila na 60 Sk
za jedného psa za rok a 150 Sk za psa chovaného v bytovke.
1590
Časť „Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady“
uvádzam v časti „Životné prostredie“ v tejto kronike.
Celé Všeobecne záväzné nariadenie sa nachádza v archíve Obecnej kroniky
Ladce.
ZBOR PRE OBČIANSKE
ZÁLEŽITOSTI
Zloženie
Zbor pre občianske záležitosti v roku 2005 pracoval v zložení:
Anna Peterková, predsedníčka
Mária Liptáková
Irena Gajdošíková
Ľubomíra Porubčanová
Poverení sobášiaci boli Ing. arch. Ján Remo, Jozef Daňo a Daniela
Hudecová.
Vedením matriky bola poverená Ľubomíra Porubčanová.
Ako rečníci pri smútočných obradoch boli poverení Ing. arch. Ján Remo
a Marián Justh.
Do podujatí Zboru pre občianske záležitosti bol zapojený spevácky
krúžok žien (vedúca Mária Liptáková), fotograf Július Šedík, zapisovateľka
– výtvarníčka do pamätnej knihy Irena Gajdošíková.
Na podujatiach spoluúčinkovali recitátori Anna Peterková, Daniela
Hudecová a Anna Kováčiková.
Na smútočných obradoch, ale i na niektorých ďalších akciách
účinkovala dychová hudba Ladčanka.
Podujatia v roku 2005
Tradičnými sa stali návštevy jubilantov pri okrúhlych výročiach
narodenia (80, 90, 95) a výročia sobášov (50, 55, 60). Návštevy vykonali
niektorí dobrovoľní pracovníci ako zástupcovia Obecného úradu (najviac
Mária Liptáková a Júlia Saksová), ktorí okrem blahoželania odovzdali
jubilantom kvety a dar obecného úradu.
30. júna 2005 pozval starosta obce do obradnej miestnosti obecného
úradu dievčatá a chlapcov, ktorí ukončili dochádzku v Základnej škole.
Za prítomnosti riaditeľky školy a niektorých pedagógov sa s nimi rozlúčil
starosta obce Ing. arch. Ján Remo.
Na konci školského roka 2004/2005 spoluorganizoval ZPOZ
Slávnostné odovzdanie výučných listov v Odbornom učilišti. K prítomným
prehovoril starosta obce a odovzdal im upomienkové darčeky.
1591
8. mája 2005 usporiadal ZPOZ vo veľkej sále Domu kultúry
Deň matiek za účasti žien z obce, ktoré zhliadli kultúrny program detí
z Materskej školy, Základnej školy a dychovej hudby.
Mimoriadne vydarenou akciou bolo stretnutie s občanmi
nad 70 rokov dňa 11. novembra 2005. Okrem príhovoru starostu si do
170 občanov vypočulo a pozrelo program detí z Materskej a Základnej školy.
Po občerstvení si prevzali darčeky s emblémom – erbom obce. Aj na tejto
slávnosti účinkovala dychová hudba Ladčanka.
Ostatnou akciou v roku 2005 bolo privítanie do života dňa
15. decembra 2005. Uskutočnilo sa v obradnej miestnosti obecného domu
pre 15 detí.
Oblastná súťaž ZPOZ
V Ladcoch sa uskutočnila oblastná súťaž podujatí ZPOZ, ktorú
pripravilo Považské osvetové stredisko. Zúčastnili sa na nej ZPOZ Ladce
(zlatá svadba), Horná Mariková (stretnutie s najstaršou generáciou), ZPOZ
Streženice (oslavy životného jubilea členky folklórnej skupiny).
Víťazom sa stal ZPOZ Streženice, ktorý potom zvíťazil aj na krajskej
prehliadke v Trenčianskych Tepliciach. Na podujatí sa zúčastnili starostovia
zo všetkých troch obcí.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Hlavné aktivity
Pri údržbe obce a ochrane životného prostredia sa aj v roku 2005
vykonalo množstvo prác, ktoré zlepšili výzor i niektoré zásadné atribúty
životného prostredia. Bolo to kosenie trávnikov, zametanie verejných
priestorov, úprava komunikácií i odstraňovanie divokých skládok
komunálneho odpadu. Úspešne sa pri tom využívala aktivizačná činnosť
nezamestnaných.
Medzi najlepšie a najväčšie akcie patrilo pokračovanie úpravy
priestorov pri Váhu v Ladcoch a Tunežiciach. Priestory po bývalom
smetisku sa postupne menia na trávnaté plochy. Táto práca sa vykonáva
najmä pomocou veľkých stavebných mechanizmov z Považskej cementárne
– lomu.
Za cintorínom v Ladcoch, na mieste bývalého domu J. Koyša,
sa zriadil zberný dvor triedeného komunálneho odpadu. Slúžil
na zhromažďovanie vytriedeného komunálneho odpadu pod dohľadom
povereného pracovníka obecného úradu. Bol to ďalší postupný krok
pri organizovaní zberu triedeného odpadu. Ďalším krokom bolo zverejnenie
(v Ladeckých zvestiach) časti Všeobecne záväzného nariadenia č. 3 z roku
2001, kde sa stanovuje, čo do triedeného odpadu patrí a to v druhoch papier,
sklo, kovový šrot, pneumatiky, použité batérie atď.
1592
Nové poplatky
V roku 2005 začali platiť nové poplatky za odvoz komunálneho
odpadu (schválené na konci roka 2004). Poplatky sa mierne zvýšili vzhľadom
na rast cien za odvoz z obce na riadenú skládku v Dubnici nad Váhom.
Na sklonku roka 2005 (16. decembra) prijalo Obecné zastupiteľstvo
Všeobecne záväzné nariadenie č. 2, v ktorom sa prijímajú nové ceny
za odvoz komunálneho a stavebného odpadu. Podľa tohto VZN bude v roku
2006 poplatok platiť občan – fyzická osoba a právnické osoby (podniky
a organizácie).
Sadzba poplatku:
1,205 Sk za osobu a kalendárny deň pre fyzické osoby
0,345 Sk za liter pri použití 1 100 litrovej zbernej nádoby s frekvenciou
vývozu 2 x do mesiaca
0,300 Sk za liter zbernej nádoby 1 100 litrovej s frekvenciou vývozu
4 x do mesiaca
0,445 Sk za liter pri použití 110 litrovej nádoby s frekvenciou vývozu
2 x do mesiaca
0,443 Sk za liter pri použití 110 litrovej nádoby s frekvenciou vývozu
4 x do mesiaca.
Za rekreačné chatky a záhradkárske domčeky neslúžiace na podnikanie
10 Sk mesačne.
Vo Všeobecne záväznom nariadení sa ďalej uvádza doba splatnosti,
možnosti zníženia poplatkov, resp. platby u viacpočetných rodín.
Nariadenie o nových poplatkoch, ktoré boli oproti roku 2005 mierne
zvýšené, platí od 1. januára 2006.
Vplyv cementárne na ovzdušie
Ladiec a okolia
Ovzdušie
V roku 2005 z jednotlivých výrobných zariadení Považskej
cementárne, a.s. včítane kotolní vypustili 111 ton tuhých znečisťujúcich látok
a 1 900 ton plynných znečisťujúcich látok. Za to do Štátneho fondu životného
prostredia odviedli 2 589 000 Sk.
Koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok vo vypúšťaných spalinách
a vzduchu z komínov a technologických výduchov sa pohybovali v hodnotách
od 0,8 mg/m3 do 21 mg/m3, pričom zákonný limit je 50 mg/m3.
Podľa zákona je možné na 1 tonu vyrobeného slinku vypustiť
do ovzdušia 1,5 kg prachu. Považská cementáreň v roku 2005 vypustila
0,19 kg prachu na jednu tonu.
Neboli prekročené ani koncentrácie plynných látok ako SO2, CO
a NOx.
Pre lepšiu informovanosť občanov o stave ovzdušia aj v roku 2005
fungoval kontinuálny monitorovací systém emisií z rotačnej pece. Systém
je umiestnený na budove administratívy Považskej cementárne, a.s.
1593
Vodné hospodárstvo
Odpadové vody, vznikajúce v prevádzke, sa čistia v mechanickobiologickej
čistiarni odpadových vôd v cementárni. Odtiaľ ich vypúšťajú
do Lúčkovského potoka.
V roku 2005 vypustili takto 156 000 m3 vôd s priemerným znečistením
BSK 5 len 7mg/liter. Povolená koncentrácia znečistenia vo vypúšťaných
vodách je 20 mg/l. Na úseku vodného hospodárstva počas roku 2005
nedošlo k nijakým mimoriadnym situáciám.
Odpadové hospodárstvo
Považská cementáreň, a.s. sa aj v roku 2005 významnou mierou
podieľala na zneškodňovaní odpadov v rámci Slovenska a tým aj znižovaniu
zaťaženia prírody odpadmi.
V roku 2005 v rotačnej peci cementárne spálili 1 400 ton gumového
odpadu – pneumatiky a pod.
V rámci prevencie v boji proti BSE spálili 23 580 ton mäsokostných
múčok. Proces spaľovania i dovoz múčok bol riadený a robený
za dokonalých bezpečnostných opatrení pri dovoze, dávkovaní i spaľovaní.
Významným príspevkom pri ochrane životného prostredia v roku
2005 bola prevádzka linky na využívanie upravených separovaných
odpadov z plastu, papiera a dreva. V roku 2005 využili takéhoto materiálu
3 744 ton.
Uvedenie tejto linky do prevádzky umožní zavedenie separácie komunálneho
odpadu v Ladcoch a blízkych obciach, čo v dôsledku zlacní likvidáciu
odpadu.
Odpady ako žiarivky s obsahom ortuti, olovené akumulátory likviduje
cez externé organizácie, ktoré sú na to vybavené a oprávnené.
VOĽBY DO TRENČIANSKEHO
SAMOSPRÁVNEHO KRAJA
Volebná príprava sa konala niekoľko týždňov pred voľbami
a to administratívnymi prácami obvyklými pri voľbách. Vypracovaním
organizačno-technického zabezpečenia, vyhotovením zoznamu
voličov, zverejnením dátumu volieb, zaslaním pozvánok s vysvetlivkami atď.
Obecný úrad napokon pripravil volebné miestnosti, zvolal
a menoval okrskové volebné komisie zložené zo zástupcov politických strán
a hnutí.
Prvé kolo volieb
Prvé kolo volieb poslancov a predsedu samosprávneho kraja
sa konalo 26. novembra 2005. Ako pri predchádzajúcich voľbách sa konalo
v troch okrskoch – troch volebných miestnostiach vedené troma okrskovými
komisiami.
1594
1. okrsok – volebná miestnosť v Dome kultúry
Miroslav Zajac (predseda), Ľubica Šedíková (zapisovateľka),
Milan Bajza, Ľubica Zahradníková, Tatiana Demitrová.
Z 938 oprávnených voličov prišlo k voľbám 62 občanov.
2. okrsok – volebná miestnosť v Základnej škole
Ivan Fedor (predseda), Anna Kacinová (zapisovateľka), Mária
Bednáriková, Zdenka Hriadelová, Mária Chalaňová, Jozef
Peterka
Zo 764 pozvaných voličov volilo 87 občanov.
3. okrsok – volebná miestnosť v OB Tunežice
Oľga Melicherová (predsedkyňa), Alena Suchárová
(zapisovateľka), Július Šedík, Ing. Emil Záhradník, Marián
Burik.
V okrsku bolo 371 oprávnených voličov, k voľbám prišlo 34
občanov.
Za celú obec prišlo k voľbám ani nie 10 % z celkového počtu
oprávnených voličov v obci.
Z prvého kola volieb predsedu kraja nebol zvolený nikto, pretože ani
jeden kandidát nedosiahol 50 % hlasov.
O predsedovi sa rozhodovalo v druhom kole medzi dvoma najúspešnejšími
kandidátmi.
Z kandidátov – občanov Ladiec dostali najviac hlasov za poslancov
Pavol Fatura 70 a Mgr. Dušan Saksa 51 hlasov.
Voľby mali absolútne pokojný priebeh, rovnako aj predvolebná
kampaň, ktorá sa konala iba s malým záujmom občanov. Občania neprišli
k voľbám i z ďalších dôvodov, najmä pre neznalosť významu samosprávnych
krajov i pre „podivné“ spájanie politických strán a hnutí, za ktoré kandidáti
predstupovali pred voličov.
Druhé kolo volieb
Konalo sa 10. decembra 2005 v rovnakej atmosfére ako prvé kolo.
Ešte menší záujem je charakterizovaný číslom 7,2 % účasti z celkového
počtu oprávnených voličov.
Za predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja kandidovali:
MUDr. Miroslav Chovanec – 57-ročný, poslanec NR SR. Kandidoval
za SMER-sociálna demokracia, Kresťanskodemokratické hnutie,
Slovenská národná strana, Hnutie za demokraciu, Slobodné fórum.
MUDr. Pavol Sedláček – 55-ročný, riaditeľ nemocnice. Kandidoval
za HZDS-ĽS, Aliancia nového občana, Pravá slovenská národná
strana, Zjednotená Slovenská národná strana.
1595
Voľby sa konali opäť v troch okrskoch, troch volebných miestnostiach
a riadili ich tri volebné komisie.
Na voľby do druhého kola bolo pozvaných 2 073 oprávnených voličov.
Prišlo iba 150, čo je 7,2 %, teda menej ako v prvom kole. Všetky odovzdané
hlasy boli platné. V Ladcoch z dvoch kandidátov získal viac hlasov
MUDr. Pavol Sedláček 88 a MUDr. Miroslav Chovanec 62.
V rámci kraja zvíťazil vo voľbách za predsedu Trenčianskeho
samosprávneho kraja MUDr. Pavol Sedláček so 17 561 hlasmi
(MUDr. Miroslav Chovanec 16 318 hlasov).
V celom kraji bola účasť v druhom kole volieb rovnaká ako v Ladcoch
– 7,2 %. V Ilavskom volebnom okrese 6,62 %, v Považskobystrickom 6,23 %
a v Púchovskom 6,80 %.
OBCHOD A SLUŽBY
OBYVATEĽSTVU
V roku 2005 sa pomerne dosť zmenilo v poskytovaní služieb
a obchodnej činnosti v obci. I naďalej sa tieto poskytovali v starých,
renovovaných priestoroch. Nepostavila sa ani obchodná jednotka ani priestor
pre služby.
Podľa bežného sledovania sa opäť na nákupe tovarov, najmä
potravín, oveľa viac podieľali supermarkety, ale i predaj v kultúrnom dome
za lacnejšie ceny.
Obchodná sieť
v roku 2005
Potraviny
Potraviny – samoobsluha AMV
Obchod potraviny a mäsiarstvo KLASIK (Ing. Michal Staňo)
Pribudla predajňa mäsa a potravín FABUŠ v priestoroch bývalej predajne
RADO.
Zrušené boli Potraviny RADO a JEDNOTA Tunežice. Obe pre nerentabilitu.
Pohostinstvá
Kaviareň v Dome kultúry
Bistro – Veronika (V. Piatriková)
Reštaurácia KOPYTO (M. Adamec)
Pohostinstvo OMEGA (Pod gaštanmi – Ema Šimová)
Pohostinstvo CENTRIK (Mariana Lihocká)
Pohostinstvo U SABU (Peter Jesenský)
Pohostinstvo Tunežice
Kaviareň RADO (zrušená na konci roku 2005)
Nočný klub
1596
Iné predajne a podniky
Drogéria (A. Zábojníková)
Textil, galantéria (Vl. Daňo)
AGROBON – záhradnícke potreby a zberňa TIPOS
TINEA – kvetinárstvo (Iveta Remšíková)
Novinový stánok (F. Bresman)
Chovateľské a záhradnícke potreby (Ing. Miroslav Mikuška)
Predajňa lacného textilu zrušená v decembri 2005.
Služby
Ďalšie služby a výroby
Kaderníctvo (Denisa Gregorová)
Kozmetika DENA (D. Gregorová)
Autodoprava a stavebné mechanizmy (Štefan Kútny)
Autoopravovňa (František Strážnický)
Kameňosochárstvo (Anton Bialoň)
Slovpalet (R. Jendrol) premenovaná firma z „Drevovýroba“
RETUX – kovovýroba (Ing. arch. Marián Blažíček)
S celoslovenským pôsobením je firma JAPEX (RNDr. Peter Janešík)
Zrušená firma Palivex – obchod s palivami.
Bankomaty sú umiestnené na pošte a v strede obce.
Vo zvýšenej miere fungoval predaj zeleniny na tržnici. Zmena nastala
v predajcoch, keď pravidelne prichádzal jeden predajca z Trenčína
a sporadicky i ďalší.
V Dome kultúry sa zvýšil počet predajných dní na utorok, stredu a štvrtok.
Predajcovia boli väčšinou tí istí ako v roku 2004: z Považskej Bystrice,
Kysuckého Nového Mesta, Čadce, Partizánskeho a predajcovia
konfiškovaného tovaru.
Poznámka:
V roku 2005 a čiastočne aj v rokoch predchádzajúcich sa značne
rozšírili a najmä ekonomicky konsolidovali firmy DOPRASTAV Bratislava –
KAMEŇOLOM Tunežice a tiež firma SLOVPALET – konateľ Róbert Jendrol.
Obšírnejší popis týchto podnikov je v DODATKU tohto zápisu kroniky.
1597
ŠKOLSTVO V OBCI
Materská škola
V školskom roku 2004/2005 boli v Materskej škole 4 triedy
a 8 kvalifikovaných učiteliek. Celodennú starostlivosť poskytli 82 deťom
vo veku od 2 do 6 rokov.
V tomto školskom roku pripravili pre deti veľké množstvo zaujímavých
podujatí. Medzi nimi viaceré vychádzky do prírody, návštevy na kultúrne
podujatia. Deťom utkveli v pamäti najmä návšteva bábkového divadla
v Žiline, stretnutie s hudobníkom a zberateľom ľudových piesní A. Budinským
z Očovej a iné.
Žiaci MŠ vytvárali programy pre seba i pre obecné podujatia. Tu treba
spomenúť najmä besiedky na Mikuláša, vianočné stretnutia, tradičné
veľkonočné karnevaly a pod. Žiaci účinkovali v kultúrnych programoch
na Deň matiek, pri akciách ZPOZ, pre invalidných občanov a iných.
V telovýchovných podujatiach sa zamerali na turistiku a ako
každoročne na výcvik v plávaní.
V školskom roku 2005/2006 nenastali v Materskej škole nijaké
organizačné ani personálne zmeny. Nezmenil sa ani počet detí – 82, pričom
najmladšia veková skupina má 19 detí (Jana Pikálková, Alena Kukučková),
stredná veková skupina 23 detí (Gabriela Záhradníková, Andrea Kotrasová),
1. najstaršia skupina 19 detí (Tatiana Kukuliašová, Anna Grmanová)
a 2. najstaršia skupina (Irena Gajdošíková, Alena Svádová).
V roku 2005 sa v Materskej škole udržal vysoký štandard
pedagogickej práce, tvorivosť a prístup učiteliek k výchovnej činnosti.
Ako v predchádzajúce roky, zostali problémy finančné a materiálne.
Základná škola
Zmena riaditeľa školy podľa všeobecnej mienky prospela chodu
Základnej školy. Zostali problémy finančné, ktoré sú charakteru všeobecného
a platia v celej SR. Škola bola riadená a financovaná Obecným úradom
v Ladcoch podľa noriem a prispenia Ministerstva školstva SR. Dotácie nie sú
dostatočné a tak škola opäť siahla po príspevkoch sponzorov (finančných
i materiálnych).
Na škodu výchovnému procesu bola doteraz nevídaná fluktuácia
učiteľov, ako to uvádzam v ďalšej časti.
V školskom roku 2004/2005 ukončilo dochádzku dovedna 256 žiakov
v 13 triedach.
Zlepšilo sa zariadenie – nábytok školy vďaka sponzorovi – nadácii
Dr. Klaun v Trenčíne (lavice pre jedného žiaka), ktorými vybavili kompletne
8 učební. Lavice zadarmo doviezla firma Hoek Slovakia, s.r.o. Trenčín
z Holandska.
V školskom roku 2004/2005 do školy nastúpili títo noví učitelia
(väčšinou zo zrušených škôl) :
Ing. Lenka Letková, Mgr. Jana Zábojníková, Mgr. Michal Oráč, Mgr. Jana
Hajduková.
1598
V školskom roku 2005/2006 Mgr. Ingrid Lysáková, Mgr. Mária
Balážová, Mgr. Ingrid Šištíková, Mgr. Viera Pálešová, Mgr. Mária Milanovič,
Mgr. Alena Nováková, Elena Gajdošíková.
Vedenie školy zostalo nezmenené.
Pozornosť sa i v uplynulom roku venovala mimoškolskej výchove
žiakov účasťou na mnohých vedomostných a telovýchovných súťažiach
v rámci okresu, kraja i Slovenska. Absolvovali rôzne výcviky (lyžovanie,
plávanie) i pobyt v škole v prírode.
Mimoriadne vydarenou akciou bol Medzinárodný deň detí, ktorý pre
jeho pestrosť a mnohoraký obsah dosiahol úroveň ako málokedy predtým.
Z jednotlivcov vynikla žiačka 9. triedy Janka Eliášová, ktorá v súťaži
„Panáčik pre Afganistan“ – v jej výtvarnej časti získala prvenstvo
na Slovensku. Cenu jej odovzdali v Bratislave.
Žiaci školy pracovali v 9 krúžkoch, z ktorých niektoré dotovalo
Ministerstvo školstva SR.
Boli to krúžky: anglický jazyk, mažoretky, basketbal, počítače, šachový
krúžok, strelecký krúžok, šikovné ruky a zdravá výživa, rozhlasový krúžok.
V školskom roku 2005/2006 nastúpilo k 5. septembru na školu
259 žiakov. Z toho v ročníkoch 1. – 4. to bolo 110 žiakov a v ročníkoch 5. – 9.
nastúpilo 149 žiakov. Prvákov bolo 31.
Školský klub v školskom roku 2004/2005 navštevovalo 37 žiakov.
V dvoch oddeleniach pracovali podľa pripraveného plánu, ktorý sa menil
podľa okolností. Najväčší záujem bol o prácu v krúžkoch počítače, šikovné
ruky a mažoretky. Medzi zaujímavú činnosť patrila návšteva natáčania
relácie KAKAO v televízii Markíza.
Do činnosti Klubu patrili súťaže Šarkaniáda, Tekvičkovia, Vianočná
pohľadnica, Puzzle.
Nazbierali 566 kg gaštanov, 5 600 kg papiera a potom ešte 4 400 kg papiera.
Odborné učilište
Odborné učilište v Ladcoch je riadené a financované Krajským
školským úradom v Trenčíne. Pre nedostatok finančných prostriedkov
nakupovali iba najpotrebnejšie náradie, hygienické potreby a školské
pomôcky.
V školskom roku 2004/2005 nastúpilo do školy dovedna 205 žiakov.
Počas školského roka školu z rôznych dôvodov opustilo 39 žiakov.
Vyučovací proces zabezpečovalo 44 pedagogických pracovníkov
a 13 nepedagogických pracovníkov. V Domove mládeže 8 skupinových
vychovávateľov, 6 nočných vychovávateľov a 12 nepedagogických
pracovníkov.
V školskom roku 2005/2006 dňa 5. septembra 2005 bolo v Odbornom
učilišti 182 žiakov (124 chlapcov, 58 dievčat). Z toho murári 27, maliari 27,
stolári 29, stavební zámočníci 19, krajčírky 29, záhradníci 28, služby 15,
kuchári 8.
Tradične sa zúčastňovali na vedomostných – odborných a športových
súťažiach. Dosiahli v nich niektoré pozoruhodné celoslovenské výsledky.
1599
V odbornej celoslovenskej súťaži, ktorá bola v Ladcoch, obsadili medzi
odbornými učilišťami v odbore maliar 1. miesto v súťaži družstiev.
Rovnako v súťaži krajčírok, ktorá bola tiež v Ladcoch, obsadili
krajčírky OU Ladce 1. miesto.
Na športových celoslovenských hrách obsadili dievčatá 2. miesto.
Okrem toho sa žiaci učilišťa zúčastnili úspešne na mnohých súťažiach
v malom futbale, stolnom tenise, volejbale a atletike. Žiaci učilišťa pretekali
na turnajoch v Olomouci, Zlíne, v Považskej Bystrici a inde.
Aktívni boli opäť divadelníci, ktorí pod vedením vychovávateľky
Daniely Koňuchovej a režiséra Milana Danihela v rámci projektu Nechajte
školu ožiť nacvičili dve predstavenia. Predstavili sa s nimi v jedenástich
Detských domovoch i na koncertoch Úsmev ako dar v Prievidzi a v Žiline.
Významná bola účasť učňov – zámočníkov vo Waiblingene
v Nemecku, kde vytvorili spoločné dielo s učňami z Maďarska „spievajúce
lešenie“. Dielo je dnes nainštalované v parku tohto mesta.
Najvýznamnejšou udalosťou roka bolo získanie finančných
prostriedkov na nadstavbu dielní a prestavbu ďalších častí na ubytovacie
priestory. Po prestavbe budú mať učni novú kuchyňu s jedálňou, telocvičné
priestory, ale najmä nové ubytovanie pre 50 učňov s kompletným vybavením.
Po skončení (asi v roku 2006) škola odovzdá priestory kaštieľa pôvodnému
majiteľovi – cirkvi.
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ
ŽIVOT V OBCI
Kultúrny život v obci ani v roku 2005 neprekročil štandard rokov
predchádzajúcich. Niektoré podujatia však prekročili rámec obce a boli
pripravené (i zásluhou ladčianskych organizátorov) na vysokej úrovni. Boli to
predovšetkým Koyšove Ladce, beseda so spisovateľom Ladislavom Ťažkým,
oslava 60. výročia oslobodenia. Na dobrej úrovni sa pracovalo v oblasti
popularizácie histórie obce a viaceré podujatia ZPOZ (o čom píšem
v osobitnej kapitole).
Záujmová umelecká činnosť sa i v roku 2005 realizovala najmä
na školách a prostredníctvom dychových hudieb Ladčanka a Margušanka.
Vo svojej práci pokračoval spevácky krúžok žien. Oslava 30. výročia vzniku
krúžku filmárov bola iba nostalgickou spomienkou na bohatú škálu aktivít
v minulosti.
Koyšove Ladce
Súťaž Koyšove Ladce v prednese ľúbostnej poézie sa konala
21. októbra 2005. Osobitnú príchuť dostal tohoročný večerný rámcový
program tým, že „krstili“ zbierku básní zloženú z celej činnosti P. Koyša, ktorú
pripravila jeho manželka.
Na kultúrnom podujatí po súťaži, vyhlásení a odmenení recitátorov,
položení kytíc k buste básnika sa ako každý rok zúčastnili významní
1600
slovenskí umelci, spisovatelia, básnici, vydavatelia i politici
z predchádzajúceho obdobia.
V súťaži rozhodovala porota v zložení PaedDr. Gejza Sádecký CsC.,
PhDr. Mária Jablonská, PhDr. Vladimír Čerevka, Mgr. Jaroslava Čajková,
PhDr. Eva Sisková a Anton Baláž.
V jednotlivých kategóriách boli nasledovné výsledky:
III. kategória
1. Katarína Péliová (ZŠ P. Bystrica)
2. Michaela Satkeová (ZUŠ Stará Ľubovňa)
3. Natália Hantáková (Gymnázium Púchov)
Jana Michaličková (Myjava) získala cenu za objavený výber a precítený
prednes.
V tejto kategórii bola pravdepodobne najvyššia úroveň za posledné ročníky
a dobre v nej reprezentovali aj žiačky ladčianskej ZŠ Jana Koyšová a Mária
Martináková.
IV. kategória
1. Matej Chlapík (Nové Mesto nad Váhom)
2. Lukáš Ciho (Ilava)
Lukáš Smataník (Pov. Bystrica)
3. Maroš Párničan (Prievidza)
Daša Illyová (OA Pov. Bystrica – Ladce)
V. kategória
1. Janka Poláková (Trenčín)
2. Mária Janičíková (Trenčín)
3. Jana Vidová (Adamovské Kochanovce)
Margita Lukáčová (Slovenská jednota dôchodcov Trenčín) získala
ocenenie za netradičný výber Válkových veršov.
Stretnutie
s Ladislavom Ťažkým
Dňa 16. marca 2005 sa do 200 záujemcov z radov pedagógov,
knihovníkov, študentov i radových čitateľov zo stredného Považia zišlo
v kinosále Domu kultúry v Ladcoch so žijúcim klasikom slovenskej literatúry
Ladislavom Ťažkým. Na tomto stretnutí prezentovali tretie vydanie jeho
známeho diela AMENMÁRIA – SAMÍ DOBRÍ VOJACI.
Stretnutie pripravili: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov,
Považská cementáreň, a.s., obec Ladce, Považské osvetové stredisko.
V príhovoroch okrem spisovateľa L. Ťažkého vystúpili starosta obce
Ing. arch. Ján Remo, Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ Považskej
cementárne, Roman Michelko, riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ.
Po nich opäť Ladislav Ťažký, literárni vedci a záujemcovia o literárne diela
spisovateľa. Stretnutie malo vysokú odbornú i kultúrnu a spoločenskú úroveň
a významne obohatilo kultúrny život v obci.
1601
Oslavy a spomienkové
stretnutia
Aj v roku 2005 sa konali všetky tradičné oslavy a spomienkové
stretnutia.
29. apríla 2005 si občania Ladiec pripomenuli 60. výročie
oslobodenia a také isté výročie ladčianskej tragédie, zavraždenia
rukojemníkov.
Stretnutie občanov pri pamätnej tabuli na cintoríne malo mimoriadnu kultúrnu
úroveň i účasť občanov.
Druhá časť mala pokračovanie pri pomníku padlým a zavraždeným v druhej
svetovej vojne s prejavom a položením vencov. Na oboch častiach programu
účinkovala dychová hudba Ladčanka.
Na deň 8. mája 2005 pozval starosta a poslanci Obecného
zastupiteľstva v spolupráci so Zborom pre občianske záležitosti ženy – matky
na tradičný Deň matiek. Prítomné ženy zhliadli kultúrny program
detí z Materskej a Základnej školy. Vypočuli si prejav starostu
Ing. arch. Jána Remu. Každá účastníčka dostala kvet a na dobrú náladu im
hrala Ladčanka.
61. výročie Slovenského národného povstania si občania
pripomenuli pri pomníku padlých v druhej svetovej vojne. Za účasti asi
40 občanov položili vence zástupcovia obce a SZPB. Slávnostný prejav mal
predseda SZPB Ing. Karol Horký.
11. novembra 2005 na pozvanie starostu obce zaplnilo sálu
Domu kultúry do 170 občanov nad 70 rokov. Vypočuli si prejav starostu
obce, zhliadli kultúrny program detí Materskej a Základnej školy,
dychovú hudbu Ladčanka a dostali darčeky s emblémom obce
i občerstvenie.
Medzi oslavy treba zarátať aj 30. výročie založenia Slovenského
zväzu zdravotne postihnutých, o čom píšem v časti „Organizácie, spolky...“
Súbory, krúžky
Súbory a krúžky boli zriadené v školách. Boli to najmä spevácky,
tanečný a mažoretky v Základnej škole a divadelný v Odbornom učilišti.
Najmä ten divadelný dosahoval dobrú úroveň a patričný úspech i v rámci
Slovenska (vo svojom okruhu).
Dychový súbor Ladčanka prešiel pod vedením nového vedúceho
Libora Kvasnicu určitými organizačnými zmenami, čo si vynútil generačný
problém. Zmeny prospeli a kvalita súboru sa zmenila k lepšiemu. Dychová
hudba účinkovala na všetkých verejných oslavách v obci i na smútočných
obradoch. Druhá dychová hudba „Margušanka“ účinkovala vo väčšine
komerčne (svadby, zábavy a pod.).
Sporadicky účinkoval i spevácky krúžok žien na podujatiach ZPOZ.
Zúčastnil sa aj na súťaži Zborov pre občianske záležitosti (viď kapitola
„ZPOZ“).
1602
Pamätná sieň obce
Pamätná sieň obce umiestnená ako stála expozícia v osobitnej
miestnosti Domu kultúry sa ku koncu roka 2005 doplňovala o ďalších osem
panelov. V roku 2005 sa zhotovili panely a spracovalo sa libreto s výberom
exponátov. Inštalácia sa uskutoční v roku 2006. Libreto spracoval kronikár
obce Branislav Lipták.
Kronika obce
Kronikárom bol aj v roku 2005 Branislav Lipták. Včas bola spracovaná
kronika za rok 2004 a priebežne sa spracovávala kronika 2005.
Dôležitou súčasťou kroniky je jej archív, ktorý sa v roku 2005
doplňoval, spresňovala sa evidencia.
Považské osvetové stredisko vyhlásilo súťaž kroník za obdobie
2003 – 2005. Do súťaže kroník – do časti podľa kategorizácie (obce nad
2 000 obyvateľov) sme prihlásili aj našu kroniku. Podľa predbežných správ
obstála kronika Ladiec ako najlepšia, pretože kronikárstvo a výchovu
obyvateľstva k vlastenectvu a vzťahu k vlastnej obci chápe komplexne
(kronika, Ladecké zvesti, pamätná sieň, internet, archív dokumentov).
Ladecké zvesti
V roku 2005 vyšli Ladecké zvesti 6-krát. Väčšina čísiel ako
šesťstranové v 800 exemplároch.
Redaktorom bol aj v roku 2005 Branislav Lipták.
Obsah čísiel sa nelíšil od obsahu v predchádzajúcom roku: teda
spravodajca obecnej samosprávy s informáciami pre občanov z oblasti obce,
obecného zastupiteľstva, ale i škôl, kultúry, telovýchovy, organizácií
a spolkov.
V 4. čísle prestal seriál „Odviate časom“, pretože jeho autor (počas
5 rokov) náhle zomrel.
Bol to Víťazoslav Kalus, ktorý sa narodil 15. apríla 1926 v Ladcoch a zomrel
26. júna 2005 v Tunežiciach.
Obecná knižnica
Pod vedením knihovníčky Evy Rieckej dosiahla Obecná knižnica
v Ladcoch v roku 2005 tieto výsledky:
- Počet čitateľov: 207, z toho do 15 rokov 73.
- Výpožičky 10 820 zväzkov, z toho náučná literatúra dospelí 1944
náučná literatúra deti 1 399.
- Návštevníci knižnice spolu 4 329 občanov.
V roku 2005 kúpila knižnica knihy za 17 000 Sk, ktoré dostala
z Považskej cementárne, a.s. Ladce a Obecného úradu.
1603
Kino Slovan
V kine Slovan premietli v roku 2005 (za 9 mesiacov, v ktorých
sa premietalo) celkom 40 filmov. Kino navštívilo 1 477 divákov, čo je asi
30 divákov na jedno predstavenie. Tržba bola 58 000 Sk a zhruba toľko
aj nájomné za filmy. Po odpočítaní prepravného bolo kino stratové
o 8 000 Sk. To však za predpokladu, že nezarátame mzdy, ktoré sa hradili
z rozpočtu obecného úradu.
Vedúcou kina bola aj v roku 2005 Zdenka Hriadelová, premietali
Florián Gajdošík a Miloš Košina.
Podujatia v Dome kultúry
Dom kultúry bol využívaný v roku 2005 približne ako v roku 2004.
V priebehu roka odišla firma Palivex a Stavebná sporiteľňa. Trvalo využívané
priestory boli: kaviareň, lekár, Urbárske spoločenstvo, pamätná sieň,
knižnica, kino. Vo vestibule bolo 92 obchodných podujatí, v sále (prístavba)
16 akcií, v zasadačke č.10 bolo 41 akcií, v kinosále 5 a vo veľkej sále
12 podujatí. Medzi trvale obsadené priestory treba zarátať aj šatne TJ Tatran
Ladce.
POLITICKÉ
STRANY A HNUTIA
Ľudová strana – Hnutie
za demokratické Slovensko
Organizácia mala v roku 2005 v obci 31 členov. Vedenie tvorili:
Ing. arch. Ján Remo, predseda
Bc. Miroslav Zahradník, podpredseda
členovia výboru: Bohumil Kvasnica (Tunežice) a Jozef Fatura.
Hnutie malo v Obecnom zastupiteľstve 3 aktívnych členov. Strana
vykazovala na úrovni obce štandardnú činnosť. Predseda miestnej
organizácie sa raz do mesiaca zúčastňoval na okresnom predstavenstve
v Ilave. Ako predseda rady strany na okresnej úrovni sa zúčastňoval
aj gremiálnych porád okresného predstavenstva. Organizačné opatrenia
okresného vedenia strany potom prenášal prostredníctvom výboru
na členskú základňu v obci.
Rozhodujúca aktivita sa vyvinula pred voľbami do zastupiteľstva
Trenčianskeho samosprávneho kraja a predsedu samosprávy kraja. Vtedy
členovia strany rozniesli veľké množstvo propagačného materiálu.
Ľudová strana organizovala predvolebné stretnutie s kandidátmi
do samosprávneho kraja za okres Ilava. Na stretnutí sa zúčastnila
aj poslankyňa Európskeho parlamentu MUDr. Irena Belohorská.
1604
Členovia strany sa zaslúžili o veľký úspech Vatry zvrchovanosti
na Skalke. Majú zásluhu najmä na veľkej účasti občanov. Vatra sa stala
jednou z najnavštevovanejších politických akcií v obci. Pravidelne
sa tu pripomína národno-emancipačný proces a význam štátnej
samostatnosti Slovákov.
Komunistická
strana Slovenska
V roku 2005 mala Základná organizácia Komunistickej strany
Slovenska v Ladcoch 12 členov. Počas roka vystúpil Mgr. Dušan Saksa,
ktorý sa stal jedným zo spoluzakladateľov strany ÚSVIT na Slovensku.
Základnú organizáciu riadil výbor v zložení:
Ing. Karol Horký, predseda
Anton Haršáni, pokladník
Jozef Bednárik, revízor.
Činnosť sa v roku 2005 zamerala na plnenie úloh vyplývajúcich
z politických akcií usporiadaných v obci. Boli to najmä oslavy oslobodenia
obce a oslavy výročia Slovenského národného povstania. Členovia
organizácie sa zúčastnili príprav osláv v rámci okresu a kraja. Ich účasť
sme zaznamenali aj pri voľbách do samosprávneho kraja.
Okresný výbor KSS v Ilave má dlhoročnú spoluprácu s OV KSČM
Beroun. Pri príležitosti 60. výročia ukončenia 2. svetovej vojny dostali
členovia ZO KSS Ladce od OV KSČM Beroun pamätné listy. Pri tej istej
príležitosti dostal Ing. Karol Horký pamätnú medailu Ministerstva obrany SR.
Za dlhoročnú prácu v KSS prevzal Ing. Karol Horký od ÚV KSS medailu
Dr. Gustáva Husáka.
Pravá Slovenská
národná strana
Pravá Slovenská národná strana a zjednotená Slovenská národná
strana vytvorili pred voľbami do samosprávnych krajov koalíciu.
Vznikli nové výbory v miestnom i krajskom meradle. V Ladcoch bolo
vedenie MO P-SNS takéto:
Július Šedík, predseda
Bc. Jozef Švihel, podpredseda
Zdenka Hriadelová, tajomník, hospodár.
Členovia sa aktívne podieľali na príprave a uskutočnení volieb
do samosprávneho kraja Trenčín a voľby predsedu samosprávneho kraja.
Veľký podiel majú spolu s ĽS HZDS a Obecným úradom v Ladcoch
na príprave Vatry zvrchovanosti.
V roku 2005 sa stal člen ladčianskej organizácie Július Šedík,
podpredsedom Krajskej rady Pravej Slovenskej národnej strany v Trenčíne
a Bc. Jozef Švihel predsedom krajskej revíznej komisie.
1605
Kresťansko-demokratické
hnutie
Okrem vyššie spomenutých organizácií s pevnou organizačnou
štruktúrou pracovali aj členovia Kresťansko-demokratického hnutia, najmä
ako poslanci Obecného zastupiteľstva v Ladcoch a pri organizovaní
niektorých verejných podujatí.
Dňa 16. augusta 2005 navštívila Považskú cementáreň, a.s.
poslankyňa NR SR a predsedkyňa Slobodného fóra Zuzana Martináková.
ORGANIZÁCIE
A SPOLKY V OBCI
TJ Tatran
cementáreň Ladce
TJ Tatran cementáreň Ladce mala v roku 2005 dovedna 148 členov,
z ktorých 13 bolo registrovaných v stolnom tenise, zvyšok tvorili registrovaní
hráči futbalu všetkých vekových kategórií, tréneri a funkcionári.
Zloženie výboru TJ:
Ing. Jaroslav Koyš (predseda)
Ing. Ferdinand Gach (tajomník)
Jarmila Palčeková (pokladník)
Jozef Chovanec, Vladimír Chovanec, Miroslav Sňahničan, Marián
Justh, Dušan Porubčan, Anton Machala st.
TJ Tatran mal v roku 2005 dva oddiely: futbalový a stolnotenisový.
Vo futbale súťažia dospelí v I. triede oblastnej súťaže, dorastenci
v V. lige, starší žiaci v I. triede, mladší žiaci v I. triede.
Okrem toho pôsobí v Základnej škole futbalový krúžok najmladších
žiakov (7 – 10 rokov), ktorý vedú tréneri z TJ Ladce.
TJ najlepšia v oblasti
Dňa 26. februára 2005 sa v Lednických Rovniach uskutočnilo
vyhodnotenie najlepších športovcov oblasti. Medzi vyhodnotenými bola
aj TJ Tatran cementáreň Ladce ako najlepšia v kategórii dedinských
klubov. Ocenenie z rúk predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja
p. Štefanca prevzal Ing. F. Gach, tajomník TJ.
Rok 2005, najmä jeho druhá časť, bol v znamení plnenia predsavzatí
pre tento a budúci rok. Po postavení tribúny v roku 2004 sa značne zlepšilo
ovzdušie v celej organizácii a na konci roka sme zaznamenali dva dlho
očakávané dobré výsledky vo futbale i v stolnom tenise.
1606
Futbalový rok 2004 - 2005
Dospelí hrali v I. triede oblastnej súťaže. Vedúcim mužstva bol
Vladimír Chovanec, trénerom Pavel Tichý.
Káder družstva na jar 2005 tvorili brankári Jozef Janke a Dominik
Porubčan. Pre hru v poli Miroslav Prekop, Ján Jamrich, Jozef Pagáč, Dušan
Šedík, Milan Vyhnička, Peter Patka, František Váň, Jozef Váň, Michal
Habánek, Marián Habánek, Ľuboš Galko, Tomáš Koštialik, Miloš Trenčan,
Erik Mražík, Roman Filiač, Tomáš Hromka, Peter Hudec, Ľubomír Porubčan.
Na konci súťaže 2004 – 2005 sa družstvo TJ Cementáreň Ladce
umiestnilo na 6. mieste. Z 26 zápasov 11 vyhrali, 3 remizovali a 12 prehrali.
Získali 36 bodov so skóre 33 : 34.
Prípravu na novú sezónu začali pod vedením trénera Pavla Tichého
29. júna 2005. Mužstvo posilnil Radoslav Brtáň z rezervy Dubnice, odišli
Jozef Janke, Miroslav Prekop a Ľ. Galko. Vrátil sa Ondrej Habánek.
Dorast hral v V. lige oblastnej súťaže. Vedúcim bol Dominik Porubčan
st. a trénerom Pavol Melicher.
Najväčším problémom bol úzky káder hráčov. Umiestnili sa na
15. mieste, keď z 30 zápasov 7 vyhrali, 5 remizovali a 18 prehrali a získali
26 bodov a vysoko pasívne skóre 37 : 86.
15. miesto znamenalo zostup. Keďže sa družstvu z Kamenca pod
Vtáčnikom na koniec súťaže odrátalo 6 bodov, v súťaži zostali i do ročníka
2005 – 2006.
Starší žiaci hrali v I. triede oblastnej súťaže, keď vedúcim družstva
bol Miroslav Prekop a trénerom bol Anton Machala ml. Družstvo skončilo
na 10. mieste, keď z 26 zápasov 9-krát vyhrali, 3-krát remizovali a 14-krát
prehrali. Získali 30 bodov a pasívne skóre 51 : 72.
Mladší žiaci v I. triede oblastnej súťaže sa umiestnili na 9. mieste
s 15 bodmi, keď dosiahli z 18 zápasov 4 víťazstvá, 3 remízy a 11 prehier.
Trénermi boli Tomáš Koštialik a Ferdinand Gach.
Súťaž 2005 – 2006, jesenná časť
Dospelí:
Po mnohých rokoch dosiahli futbalisti v súťaži I. triedy významný
úspech (i keď čiastkový). Po 10 výhrach, 2 remízach a troch prehrách získali
dovedna 32 bodov a skončili na 1. mieste.
Tréner Pavol Tichý a vedúci mužstva Vladimír Chovanec mali
k dispozícii týchto hráčov:
Dominik Porubčan, Jozef Janke, Jozef Pagáč, František Váň, Tomáš
Koštialik, Erik Mražík, Ján Jamrich, Milan Vyhnička, Ľubomír Porubčan,
Marián Habánek, Dušan Šedík, Michal Habánek, Anton Janáček, Peter
Hudec, Tomáš Hromka, Roman Filiač, Jozef Váň, Peter Martinka, Martin
Eliáš, Eduard Pagáč, Radomír Brtáň.
Úspech treba pripísať aj dobrej tréningovej morálke, keď účasť bola
až 80 %-ná.
1607
Najlepšími strelcami boli Radomír Brtáň (11), Marián Habánek (7),
Ján Jamrich (6).
Na jeseň sa dva zápasy predohrali z jarných stretnutí, pretože
to pekná jeseň dovolila a na jar sa po skúsenostiach počíta zo začiatku
so zlými terénmi.
Dorast:
Po jesennej časti obsadili 14. miesto (zo 16 družstiev). Mužstvo viedol
Mgr. Loužecký. Zlepšila sa disciplína a celková práca s hráčmi – výsledky
ale nie.
Starší žiaci:
V súťaži I. triedy zaujali po jesennej časti veľmi dobré 3. miesto.
Najväčšiu zásluhu na tom mal tréner Anton Machala ml.
Mladší žiaci:
Po jesennej časti súťaže I. triedy boli na 7. (predposlednom) mieste.
Stolnotenisový oddiel TJ Tatran cementáreň
5. SATES LIGA súťaž 2004 – 2005
Družstvo Ladiec si viedlo úspešne. Skončilo na 3. mieste, keď
sa rozhodlo až v poslednom zápase, kde sme prehrali 10 : 8 a prišli sme tak
o víťazstvo v celej súťaži a o postup do vyššej súťaže.
Úspešne nás reprezentovali (v zátvorke počet odohratých stretnutí):
Popelka (32), Sikora (26), Hrehor (32), Hromek (32), Sňahničan (6).
„B“ družstvo skončilo v súťaži 6. ligy na 12. mieste z 15 účastníkov.
Ročník 2005 – 2006
Družstvo „A“ hralo v 5. SATES LIGE s predsavzatím odčiniť
predchádzajúcu stratu víťazstva v súťaži a postúpiť do 4. ligy.
Viedli si úspešne, keď počas prvej časti súťaže iba jeden zápas hrali
nerozhodne a ostatné vyhrali. Tak skončili na konci tejto časti na 1. mieste.
„B“ družstvo hralo v 6. lige.
V oboch družstvách hrali títo hráči:
Viliam Popelka, Anton Popelka, Vladimír Hromek, Miroslav Sňahničan, Jozef
Hrehor, Ing. Vladimír Sikora, Jozef Letko, Jozef Švihel, Pavol Kalus, Pavol
Kalus st., Robert Kotian, Dušan Kvasnica, Juraj Kalus, Vladimír Letko, Eva
Michalcová, Karol Čepela.
Petríkov memoriál
Aj v roku 2005 si verejnosť v Ladcoch spomenula na svojho bývalého
futbalového hráča Pavla Petríka usporiadaním jeho memoriálu.
Stretli sa družstvá z Ladiec, Beluše, Ilavy a Košece.
Z výsledkov:
Beluša – Košeca 2 : 2, Ladce – Ilava 2 : 3. O tretie miesto: Ladce – Beluša
0 : 1, vo finále Ilava – Košeca 1 : 0.
Konečné umiestnenie:
1. Ilava, 2. Košeca, 3. Beluša, 4. Ladce.
1608
Silvestrovský turnaj
31. decembra sa konal tradičný turnaj v malom futbale (6-členných
družstiev).
TJ Tatran Tunežice
V priebehu roka sa udialo v Tunežiciach niekoľko zmien v hráčskom
kádri.
Vedúcim družstva bol Bohumil Kvasnica, trénerom Štefan Zábojník.
Aj v novom ročníku 2005 – 2006, jeho jesennej časti, hrali futbalisti
TJ Tatran Tunežice v III. A triede oblastnej súťaže.
Spolu s ním v tejto súťaži hrali družstvá: Lednica, Dolná Breznica,
Tuchyňa, Kameničany, Zubák, Kvášov, Červený Kameň, Košeca, Púchov.
Po jeseni obsadili Tunežice z 10 mužstiev 7. miesto.
Slovenský zväz
zdravotne postihnutých
V roku 2005 mala organizácia 80 členov, teda rovnako ako v roku
2004 (keď traja členovia zomreli a traja pribudli).
Výročná členská schôdza sa konala 26. februára 2005. Na nej
členovia zvolili (potvrdili) výbor organizácie v zložení:
Štefan Kováčik, predseda
Milan Rafaj, podpredseda
Mária Sláviková, tajomníčka a pokladníčka.
členovia výboru: Margita Zacková, Jana Faturíková, Pavol Maršovský,
Zdenka Chlebanová, Ján Koštialik, Anton Ištok.
Z bohatej činnosti medzi členstvom, poradenskými službami a pod.
sa vyníma akcia poriadaná na počesť 30. výročia vzniku organizácie Zväzu
invalidov v Ladcoch a Tunežiciach. Pri tejto príležitosti udelili najstarším
členom a niektorým hosťom z družobných organizácií pamätné listy.
Na slávnostnom posedení sa zúčastnilo 230 členov a hostí. Slávnosť
sa konala 20. mája 2005.
Z ostatných činností vyberám:
V dňoch 2. – 5. júna 2005 uskutočnili tradičné stretnutie členov organizácie
a hostí na Muflonke za účasti 40 členov.
Naši členovia sa zúčastňovali na družobných stretnutiach v rámci
bývalého okresu Považská Bystrica.
Organizácia mohla fungovať vďaka sponzorom, medzi ktorých patrila
hlavne Považská cementáreň, a.s. (8 000 Sk) a Obecný úrad v Ladcoch
(3 000 Sk).
1609
Združenie technických
a športových činností
Združenie technických a športových činností v Ladcoch sa vzhľadom
na známe finančné problémy nemohlo ani v roku 2005 venovať aktivitám
z oblasti motorizmu a streleckého športu. Venovali teda pozornosť finančne
menej náročnej turistike, kde absolvovali niektoré menej i viac náročné
trasy.
Činnosť začali 14. mája turistickou trasou: Považská Bystrica – Orlové
– Nimnické hory. Po značenej trase prešli na Klapy nad Nimnicou.
25. júna usporiadali turistický pochod – hrebeňovku Malou Fatrou.
Výstup sa začal z Vrátnej doliny do Snilovského sedla, potom na Veľký
Fatranský Kriváň. Ďalej na Malý Fatranský Kriváň cez Suchý až do
Nezbudskej Lúčky. Potom vystúpili na Starý hrad. Turistického pochodu
sa zúčastnilo celkom 20 turistov.
24. septembra ukončili hlavnú turistickú sezónu turistickým pochodom
vo Vysokých Tatrách. Trasa sa začala v Tatranskej Polianke, pokračovala
cez Sliezsky dom, Poľský hrebeň, východnú Vysokú, sedlo Prielom, Veľkú
studenú dolinu do Starého Smokovca. Za veľmi pekného počasia trasu
absolvovalo 45 turistov.
Najvýznamnejšou udalosťou roka v oblasti motorizmu bola
Medzinárodná šesťdňová motocyklová súťaž, ktorá sa uskutočnila
v Považskej Bystrici, ale jej trať prechádzala po dva dni aj v chotári Ladiec.
Motocyklistov enduro sme v Ladcoch privítali v piaty deň súťaže
17. septembra 2005 na poľných a lesných cestách z Považskej Bystrice cez
Belušu – Ladce (popod Kavčiar) do Horných Ladiec – Za horu k mostku –
okolo chát na Podlavičky – okolo Pajty – Drcovej – cez hložské lúky –
Belušské Slatiny – Čelkovu Lehotu – Domanižu – do Považskej Bystrice.
Potom v šiesty deň 18. septembra 2005 na skrátenej trati Považská Bystrica
– Beluša – Ladce – Belušské Slatiny – Sverepec (areál motokrosu).
Ladčania prejavili o Medzinárodnú šesťdňovú súťaž veľký záujem.
Desiatky sa ich zúčastnilo na otváracom ceremoniály a potom po oba dva dni
okolo trate v Horných Ladcoch i na ďalších úsekoch.
Slovenská reprezentácia skončila na 6. mieste, zvíťazilo družstvo
Talianska.
Organizáciu Združenia technických a športových činností v Ladcoch
v roku 2005 viedol výbor v zložení:
Ing. Jozef Remo, predseda
Milan Bajza, tajomník
Ing. Ľubomír Ježo, pokladník
členovia: Ján Galanský, Peter Čurík, Marián Lihocký, Peter Kvasnica.
Počet členov organizácie je ustálený – 30.
Matica slovenská
Najvýznamnejšou akciou odbočky Matice slovenskej v Ladcoch bol
tematický zájazd 20 členov do Terchovej. Vystúpili po turistickom náučnom
chodníku cez Tiesňavy na Nové diery.
1610
Mgr. Mária Letková oboznámila členov so životom a dielom Dominika
Tatarku.
Výbor organizácie sa v roku 2005 nezmenil.
Jedna z aktívnych členiek, Alžbeta Bušíková, zomrela na konci roka
2004.
Slovenský rybársky zväz
V roku 2005 obvodná organizácia Slovenského rybárskeho zväzu
č. 3 (Ilava) združovala 329 členov, z toho 18 mladých. Žiaci pracovali
v krúžkoch Mladých rybárov v Ladcoch, Košeci a Ilave, spolu 86 členov.
Vedenie organizácie sa oproti roku 2004 nezmenilo.
Rybárske preteky mladých
Preteky mladých rybárov sa konali po skončení školenia v krúžkoch,
ktoré navštevovali od jesene až do 1. mája, kedy za pekného počasia sa ich
zišlo 60 na Štrkovisku Ilava, kde pretekali v love rýb udicou. Po pretekoch
odmenili pretekárov až do 26. miesta. Zvíťazil člen krúžku z Ladiec Tomáš
Kútny.
Po skončení pretekov hospodár organizácie Libor Kvasnica odovzdal
všetkým doklady, ktoré ich oprávňovali v roku 2005 k výkonu rybárskeho
práva.
Tradičné preteky dospelých sa z časových dôvodov v roku 2005
nekonali, konali sa však
Rybárske preteky funkcionárov
z celej Mestskej organizácie Dubnica nad Váhom. V roku 2005 to bolo
25 funkcionárov rybárov. V peknom prostredí rybníka v Tunežiciach zvíťazil
Jozef Gajdoš z Košece, za ním nasledoval Ladislav Novosád z Podvažia
a Bohumil Ištvánik z Ladiec.
Brigádnická činnosť
Členovia SRZ obvodnej organizácie č. 3 odpracovali v roku 2005
na zlepšovaní prostredia vodných diel, rybníkov a potokov dovedna
2 181 hodín. Boli to práce na Štrkovisku v Ilave, Chovnom rybníku v Ilave,
Rybníku Tunežice, revíroch v Ladcoch, Vodnej nádrži Dulov, Podhradskom
potoku, Tovarskom potoku, Košeckom a Lúčkovskom potoku.
Zarybňovanie
V roku 2005 prekročili i plán zarybňovania, keď do Váhu na úseku
Ladce – Bolešov nasadili 35 000 kusov podustvy. Do potokov (Podhradský,
Porubský, Iliavka a Tovarský) nasadili 26 000 kusov pstruha jednoročného.
Do potokov Podhradského, Porubského a v Krivokláte nasadili 280
kilogramov dvojročného pstruha potočného.
Do Štrkoviska Ilava, Vodnej nádrže Horovce a Dulov pribudol kapor
trojročný v celkovej váhe 2 100 kg.
V Ladcoch sa nezarybňovalo, pretože sa v roku 2006 chystá
vypustenie kanála.
1611
Úlovky
Sezóna v roku 2005 bola z hľadiska úlovkov priemerná – skôr lepšia,
pretože vyhovovali vodné stavy aj počasie.
Z prehľadu vidno, že najvyššie úlovky mali rybári z Ladiec: Ján Šedík
ml. ulovil sumca veľkého (116 cm a 11,5 kg). František Gajdošík chytil šťuku
severnú o dĺžke 107 cm a váhe 10,5 kg.
Slovenský zväz
protifašistických bojovníkov
V roku 2005 mala organizácia 12 členov. Keďže sa pretransformovala
zo stavovskej na spoločenskú organizáciu, mohla prijímať aj členov, ktorí
podľa predchádzajúcich zásad nemohli byť členmi.
Činnosť riadil výbor v zložení:
Ing. Karol Horký, predseda a tajomník
Milan Bajza, pokladník
Pavel Janík, revízor.
Činnosť v roku 2005 bola zameraná predovšetkým na
spoluorganizovanie osláv 60. výročia ukončenia 2. svetovej vojny
a oslobodenia Ladiec. V tomto smere spolupracovali aj pri príprave
okresných a čiastočne i krajských osláv. Rovnako spolupracovali pri oslave
výročia Slovenského národného povstania.
Pamätnými medailami 60. výročia oslobodenia boli vyznamenaní
priami účastníci odboja Pavel Janík a Anna Kresáčová.
Slovenský zväz
záhradkárov
Pozornosť venovali ovocnému sadu, kde však bola veľmi nízka
úroda, takže nedobrá situácia bola aj vo finančných otázkach.
Ani v roku 2005 nikto nenahradil zosnulého predsedu E. Martináka
(máj 2004) a organizáciu viedol naďalej výbor v zložení:
Pavol Kalus
Juraj Letko
Štefan Češko.
Slovenský zväz
chovateľov
V roku 2005 klesol počet členov na 9, keď štyria organizáciu opustili.
Po smrti Milana Junga na minimum poklesla aj obchodná činnosť. Hlavným
príjmom bola dotácia obecného úradu (2 000 Sk).
Jedným z hlavných bodov činnosti podľa plánu na rok 2005 bolo
založenie krúžku mladých chovateľov. Organizácia ponúkla chovný materiál
a metodické vedenie. Záujem sa však nenašiel u detí, ktoré mali krúžok
navštevovať.
1612
Určitý pokrok sa zaznamenal v chovateľskej činnosti. Organizácia
mala 7 chovateľov čistokrvných králikov. V roku 2005 bolo zaregistrovaných
55 mladých králikov (Vladimír Kalus st. 20 kusov, Vladimír Kalus ml.
20 kusov a Anton Haršáni 15 kusov).
Na 9. oblastnú výstavu mladých králikov v Považskej Bystrici
vystavovali ladčianskí chovatelia 11 králikov a to plemeno novozélandský
biely a belgický obor.
V chove hrabavej hydiny vidieť u chovateľov i ostatných občanov viac
krížencov ako čistokrvných plemien. Najviac sa uplatňovalo plemeno
Morávia, ktoré je vysokoúžitkové v znáške vajec.
Od výročnej schôdze, ktorá sa konala 6. januára 2005 viedol
organizáciu výbor:
Anton Haršáni, predseda
Miloš Košina, tajomník
Vladimír Kalus st., predseda odbornej komisie
Pavol Kalus, hospodár
Ing. Karol Horký, revízor
Dobrovoľný hasičský zbor
Organizácia mala v roku 2005 dovedna 33 členov. DHZ bola
organizácia, ktorú sledoval a podporoval finančne obecný úrad a čiastočne
aj Považská cementáreň, a.s.
DHZ v Ladcoch viedol výbor zvolený na výročnej schôdzi v zložení:
František Meliš, predseda
Dominik Koštialik, veliteľ
Juraj Petrík, strojník
Štefan Kuman, preventivista
Branislav Blaško, pokladník.
Strojový park sa už viac rokov nezmenil. Patrila do neho striekačka
PPS 12 a motorové vozidlo AVIA A 30.
Aktívny bol požiarnicky šport, v ktorom trénovalo a súťažilo družstvo
v zložení:
Viliam Petrík, Jozef Pastierik, Peter Galanský, Dominik Koštialik, Branislav
Blaško, Slavimír Mravčík, Rastislav Čurík, Juraj Petrík, Miroslav Peterka.
V roku 2005 absolvovali okrskovú súťaž v Pruskom, kde sa
z 21 účastníkov umiestnili na 6. mieste.
V tom istom roku pretekali na súťaži „O pohár primátora mesta
Dubnica nad Váhom“. Na týchto pretekoch skončili štvrtí.
Zúčastnili sa na oslavách Medzinárodného dňa detí v Základnej škole
Ladce, kde žiakom predviedli požiarnu techniku a oboznámili deti
s používaním hasiacich prístrojov.
V septembri 2005 sa začala činnosť mladých požiarnikov v ZŠ
Ladce. Prihlásilo sa 10 chlapcov a 6 dievčat. Krúžok viedli D. Koštialik, Viliam
Petrík a Ing. Peter Bračík.
1613
Poľovnícke združenie
Bukovina
Poľovný revír PZ Bukovina Ladce zaberá územie Hloža – Podhorie –
Ladce – Tunežice a z časti aj Beluša a Košecké Podhradie. Majiteľmi
sú Urbariáty, Lesné družstvá a Štátne lesy. Spolu 2 800 hektárov.
Výbor v roku 2005 pracoval v zložení:
Ján Prekop, predseda
František Letko, podpredseda
Ing. Ján Bednárik, tajomník
Vladimír Češko, poľ. hospodár
Ľubomír Ľachký, finan. hospodár
Ján Kukuliaš, strelecký referent
Ivan Zbín, kynol. referent
dozorná rada bola v zložení: Dušan Peterka, predseda
členovia: Anton Haršáni, Peter Sváda.
Poľovnícke združenia sú špecifickými organizáciami najmä tým, že ich
členovia vlastnia zbrane. Kronikár preto pokladá za potrebné napísať
aj mená všetkých členov:
Ing. Ján Bednárik, Ing. Ivan Cahel, Vladimír Češko, Ján Gergel, Ján Grulich,
Milan Hajduch, Ladislav Habánek, Anton Haršáni, Stanislav Hlobik, Ján
Kukuliaš, Ing. Juraj Kvasnica, Miroslav Kvasnica, Ing. Kamil Lachký, Ľubomír
Lachký, František Letko, Ľubomír Málik, Radoslav Málik, Ing. Jozef Matuščin,
Jaroslav Melicher st., Jaroslav Melicher ml., Viktor Melicher, Ján Mikuška,
Ing. Jozef Orihel, Irena Orihelová, Dušan Peterka, Ján Prekop st., Ján
Prekop ml., Peter Sváda, Jozef Turza, Ivan Zbín.
V roku 2005 vyčistili budovu Osvetovej besedy v Tunežiciach,
uskutočnili nátery. Materiál dodal obecný úrad a prácu brigádnicky členovia
PZ Bukovina.
POŠTOVÝ ÚRAD
V LADCOCH
Ani v roku 2005 sa priestorové otázky nevyriešili. Tie boli i naďalej
nevyhovujúce i vzhľadom na vysoké výkony, ktoré pošta realizovala.
Vedúcou bola Marta Uríčková a nezmenila sa ani zostava ďalších
pracovníčok.
V roku 2005 sa na Poštovom úrade v Ladcoch podalo 20 000
doporučených zásielok, okolo 100 000 obyčajných listov, 400 balíkov, 2 500
telefónnych listov, 8 900 inkaso (doručených i pri priehradke) a podaj
poštových poukážok – 15 000 kusov.
Služby Poštovej banky boli využité pri predaji za účty i vkladné knižky.
Doručovateľky priniesli do domov za rok 6 300 dôchodkov.
Na poštu došlo 15 000 doporučených zásielok, 2 400 balíkov, 330 000
obyčajných listových zásielok.
Doručovateľky rozniesli a predali 30 000 kusov novín a časopisov.
1614
Pošta poskytovala aj predaj novín a časopisov, žrebov, pohľadníc.
V spolupráci s Poštovou bankou sprostredkovali pôžičky (aj dôchodcom
do 65 rokov).
V roku 2005 sa začalo hovoriť o rekonštrukcii a modernizácii
priestorov Poštového úradu a zmene vchodu do pošty v súvislosti
s výstavbou podchodu pod železničnú trať.
ŽELEZNIČNÁ STANICA
LADCE
Vo vedení Železničnej stanice v Ladcoch nenastali zmeny.
Prednostom stanice v roku 2005 bol Pavol Fatura.
Na Železničnej stanici pracovalo 34 ľudí, čo bol aj plánovaný počet.
Do toho sa zarátavajú aj pracovníci na stanici Beluša.
V roku 2005 prešlo cez Železničnú stanicu Ladce 11 581 vlakov
nákladnej prepravy a 19 635 vlakov s prepravou cestujúcich.
Výkony v nákladnej činnosti oproti roku 2004 poklesli. Naložili 158 677
ton do 3 145 vozňov. Vyložili 129 299 ton z 2 932 vozňov.
Tržby zabezpečuje Železničná spoločnosť Slovenska, a.s. (z prepravy
cestujúcich) a Železničná spoločnosť Cargo, a.s. (z prepravy tovaru).
Tržby z prepravy cestujúcich len ťažko možno zistiť, pretože
v novembri 2005 zatvorili v Železničnej stanici Ladce osobnú pokladňu.
Ďalší predaj v stanici sa ani neplánuje a lístky sa predávali priamo vo vlaku
(bez prirážky).
Na konci roka 2005 (október – november) vykonali obnovu výhybiek
číslo 1 až 6.
Aj v roku 2005 sa pokračovalo v príprave modernizácie železnice
Nové Mesto nad Váhom – Púchov. V tomto roku vypracovali projekty.
Plánovaná plynofikácia a zapojenie na obecný vodovod sa
neuskutočnili z finančných dôvodov.
V roku 2005 sa stala vážna – smrteľná – nehoda v kilometri 150
nad nadjazdom v Hloži, kde vlak zachytil a usmrtil občana Beluše Pavla
Pecka.
Vedenie železnice rozhodlo, že v priebehu zimy 2004-2005 odstránia
topole medzi komunikáciou na stanicu a železničnou traťou
z bezpečnostných dôvodov. Prácu majú vykonať zamestnanci Tratí a stavieb
Trenčín.
Okrem uvedeného sa neuskutočnili v stanici Ladce nijaké organizačné
zmeny.
1615
VODNÁ ELEKTRÁREŇ
LADCE
Vedúcim Vodnej elektrárne v Ladcoch bol Ivan Fedor. Spolu
pracovalo na vodnom diele 14 pracovníkov. V priebehu roka opustili rady
zamestnancov 4 pracovníci závodnej stráže, ďalší dvaja odišli pracovať
na riaditeľstvo vodných elektrární Trenčín a jeden odišiel na VE Ilava.
V roku 2005 vykonali dve bežné opravy na strojoch TG 1 a TG 2
(diagnostické merania strojného a elektrického zariadenia, rozvádzacie kolo,
ložisko turbíny atď.).
V marci vykonali revíziu zariadení 22 kV rozvodne a v apríli – máji
revízie vonkajšej rozvodne 110 kV, ktoré odhalili nedostatky po náročnej
zimnej prevádzke. Potom, v letnom období, sa vykonala príprava na zimné
obdobie.
V roku 2005 pracovníci veľa práce vykonali na zveľadenie objektov,
opravy, maľovanie a pod.
Výroba energie bola v roku 2005 veľmi úspešná. Plánovaná výroba
bola v objeme 74 730 MWh. Vyrobili 90 497 MWh, čo bolo 121,1%. Pohotový
výkon (okamžitá schopnosť nábehu dvoch hydroalternátorov do distribučnej
siete s dodávkou inštalovaného výkonu) bol plánovaný v objeme 17,06 MW,
skutočnosť bola 17,43 MW v priebehu celého kalendárneho roku. Plnenie
na 102,17 %.
Počas roka boli zaznamenané dve poruchové odstavenia. Jedna v júni
spôsobená prívalovými dažďami, ktoré priniesli so sebou veľké množstvo
naplavenín (trávy, halúzia) a spôsobili upchanie vtokového objektu – česlí.
Ani jedna porucha nebola spôsobená pracovníkmi.
V roku 2006 sa očakáva vypustenie odpadového „Nosického“ kanála.
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.
V roku 2005 Považská cementáreň, a.s. úspešne pokračovala
v modernizácii technických výrobných zariadení a technológií. Občanov
Ladiec najviac zaujímalo, že i ekologických opatrení - budovaním drahých
technických zariadení.
Nová balička
V roku 2005 fungovala už nová balička, najprv v skúšobnej – potom
v trvalej prevádzke. Do chodu ju dali na sklonku roku 2004. Inštalovala
ju firma Haver a Boecker. Balička vriec je 12-hubicová a umožňuje zmenu
sortimentu 25 kg a 50 kg balenie. Celkom sa výkon baličky zvýšil o 10 %.
Pre pracovníkov a okolie baličky bolo dôležité, že namontovali moderné
odprašovacie zariadenie.
1616
Vrecia sa paletizujú v novej paletizačnej linke. Podstatnú zmenu
priniesol nový systém fóliovania Stretch Hood, ktorý, okrem iného, šetrí
aj tepelnú energiu a obalový materiál.
Nová mlynica
Nominálny výkon novej surovinovej mlynice je 110 ton
surovinovej múky za hodinu. To bolo podstatné zvýšenie oproti starej
mlynici. Podstatne sa znížilo aj prášenie, teda sa zlepšilo aj pracovné
prostredie.
Likvidovanie odpadov
Do skúšobnej a potom do trvalej prevádzky uviedli novú linku
na likvidovanie odpadov ako sú plasty, guma, papier, textil – teda
materiály, ktoré devastujú životné prostredie a tu vytvárajú alternatívnu
energiu.
Výstava CONECO
Na výstave CONECO 2005 uviedli pracovníci Považskej cementárne,
a.s. nový výrobok - vysokopecný cement (CEM III/A 32,5 N). Tento výrobok
začali vyrábať na požiadanie zákazníkov. Cement má znížený obsah chrómu
a bol určený pre cestné stavby (podklady vozoviek) a vodné stavby (proti
agresívnym vodám), základy budov a pod.
Ocenenie Slovak Gold
Slávnostné ocenenie kvality sa konalo 28. apríla 2005. Prestíž súťaže
sa v tomto roku zvýšila o účasť zahraničných výrobcov. Považská
cementáreň, a.s. získala toto ocenenie za výrobok Chromatmin, portlandský
cement CEM I 42,5 N a CEM II/B-S 32,5 R. Tieto produkty, okrem iného,
zvyšujú ochranu pracovníkov na stavbách.
Vedenie podniku
Vedenie podniku sa oproti roku 2004 nezmenilo.
Predstavenstvo:
Ing. Anton Barcík, predseda
členovia: Ing. Mária Kebísková, Ing. Pavol Martauz, Ing. Ľubomír Martinka,
Johanes Berger, Anton Malovec, Franz Wallner (ktorý bol aj
predsedom dozornej rady).
1617
Výkonné vedenie:
Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ
Ing. Pavol Martauz, riaditeľ kvality a stratégie
Ing. Ľ. Martinka, obchodný riaditeľ
Ing. Mária Kebísková, ekonomická riaditeľka
Ing. Jozef Mikušinec, technický riaditeľ
Ing. Peter Šumaj, personálny riaditeľ.
Výroba a predaj
V roku 2005 dosiahli v histórii cementárne najvyšší výkon vo výrobe,
celkom 851 000 ton cementu, čo je oproti roku 2004 o 70 000 ton viac.
Tento výkon vychádza z predchádzajúcej ťažby vápenca (1 005 000
ton), potom 888 500 ton surovinovej múky a 570 000 ton slinku.
Z jednotlivých druhov cementu vyrobili:
CEM I 42,5 R 161 500 ton
CEM I 42,5 186 700 ton
CEM I 42,5 R Chromatmin 4 350 ton
CEM II /B-S 32,5 R Chromatmin VL 1 080 ton
CEM II /B-S 32,5 R 402 600 ton
(z toho balený Chromatmin 212 600 ton)
CEM II / B-S 32,5 plus 30 600 ton
CEM III / A 49 614 ton
(z toho balený Chromatmin 38 100 ton)
CEM III / B 14 485 ton
Predaj bol takmer vo výške výroby. Celkom zákazníkom dodali
844 804 ton cementu, asi 37 % sa predalo do zahraničia: Nemecko, Poľsko,
Rakúsko, Česko a Maďarsko.
Oproti roku 2004 stúpol predaj na domácom trhu, z čoho tiež možno
dedukovať čiastočné oživenie stavebníctva. Väčšina cementu na domácom
trhu išla na diaľnice a rýchlostné komunikácie.
Pracovníci
K 31. decembru 2005 zamestnávala Považská cementáreň, a.s.
375 pracovníkov. Z toho bolo 93 technicko-hospodárskych pracovníkov
a 282 pracovníkov zaradených do kategórie robotník.
Mzdy oproti roku 2004 narástli o 13 %. Priemerná mzda v celom
podniku bola 32 399 Sk, z toho kategória robotníci 24 005 Sk.
1618
Deň stavbárov
Asi 300 divákov sledovalo futbalový turnaj, ktorý usporiadali odbory
v cementárni na počesť Dňa stavbárov. Turnaj mal dobrú úroveň a boli
v ňom tieto výsledky:
Výroba – údržba 5 : 0, Raj, baliareň – Lom, doprava 1 : 1 (na penalty 1 : 0).
O tretie miesto Údržba – Lom, doprava 3 : 1
Finále Výroba – Raj, baliareň 1 : 1 (na penalty zvíťazila baliareň).
Na koniec celého sviatku stavbárov odohrali priateľský zápas:
Výber PCLA – Prefa Topoľčany, ktorý sa skončil víťazstvom cementárov
5 : 3.
Počas celého odpoludnia vyhrávala dychovka Ladčanka.
Dôchodcovia
V decembri už tradične pozval generálny riaditeľ do veľkej sály
kultúrneho domu dôchodcov, bývalých pracovníkov cementárne. Zišlo sa
ich do 150, aby si pohovorili o súčasnosti cementárne, o tom, čo sa
vybudovalo a o nových zámeroch. Pobavili sa pri kultúrnom programe
a dychovke.
LESNÉ DRUŽSTVÁ
A URBÁRSKE SPOLOČENSTVÁ
Lesné družstvo
a Urbárske spoločenstvo
Tunežice
V marci 2005 sa konala výročná schôdza za 82 %-nej účasti členstva.
Výbor združenia pracoval v takomto zložení:
Miroslav Kvasnica, predseda
Ján Mikuška, podpredseda
Vladimír Kvasnica, zapisovateľ
Danka Letková, účtovníčka
Jozef Češko, člen
Jozef Mikuška, člen.
Revízna komisia mala týchto členov: Jozefína Kňažková, Jozef
Kvasnica, Adrián Kvasnica.
Na jar 2005 pokračovali práce, ktoré sa nemohli dokončiť
v zimnom období. Bolo to najmä upratovanie lesa, odstraňovanie a ťažba po
kalamite.
V priebehu roka zaznamenali výskyt lykožrúta v smrekovom
poraste Nad hájnikom. Napadnutý porast museli vyťažiť – celkom 245 m3
1619
ihličnatej guľatiny. Predali ju odberateľom a členom združenia. Okrem
toho pre potreby členov predali 65 m3 listnatého a ihličnatého dreva na
palivo.
V roku 2005 spresnili hranice v Kališti medzi združením Tunežice
a Lesmi SR, ktoré sú užívateľmi susedných pozemkov. V tomto
roku kúpili pre potreby združenia motorové vozidlo LADA a počítačovú
sústavu.
V júni na Okresnom lesnom úrade ustanovili lesnú stráž: Ján Mikuška,
Vladimír Kvasnica, Miroslav Kvasnica.
V decembri 2005 vyplatili členom podiely.
Lesné družstvo
a Urbárske spoločenstvo
Ladce
Urbárske spoločenstvo a Lesné družstvo v Ladcoch v roku 2005
plnilo úlohy stanovené predchádzajúcou členskou schôdzou. Pravda,
mnohé činnosti nemohli predpokladať, najmä tie, ktoré zapríčinilo počasie
a prírodné živly. Z týchto dôvodov vykonali ťažbu kalamitného dreva,
celkom 807 m3.
Medzi pravidelné činnosti patrilo ošetrovanie lesných porastov,
preriezka mladých porastov i chemická ochrana proti ohryzu a proti
kôrovcom.
Na programe boli aj niektoré majetkové otázky. Konkrétne i v tomto
roku riešili žiadosť o navrátenie časti majetku Urbárskeho spoločenstva, ktorý
má doteraz vo vlastníctve PD Košeca (bývalé JRD Košeca).
V každodennej práci uprednostňujú vlastníctvo jednotlivých členov
Urbárskeho spoločenstva a Lesného družstva podľa jednotlivých listov
vlastníctva.
Výbor – predstavenstvo bude až do roku 2010 fungovať v tomto
zložení:
Vladimír Kalus, predseda
Milan Bystrický, podpredseda pre US
Ferdinand Štefanec, podpredseda pre LD
Anna Koyšová, hospodárka
Božena Majeríková, hospodárka
Margita Kantoríková, členka
Jozef Riecky, člen.
Dozorná rada:
Marián Kováčik, predseda
Jozef Jesenský, člen
Florián Gajdošík, člen.
Funkciu lesnej stráže pre Urbárske spoločenstvo i Lesné družstvo
vykonával Jozef Jesenský.
1620
DODATOK K OBECNEJ
KRONIKE NA STRANE
54, 239, 394 a ďalších
KAMEŇOLOM V TUNEŽICIACH
(Prierez činnosti do roku 2005)
História
Aj výrobné podniky majú svoju históriu, dobré i zlé obdobia. Taký
podnik je aj Kameňolom v Tunežiciach, ktorý po dve storočia poskytoval
obyvateľom Tunežíc a okolia živobytie.
Tunežický kameňolom, tak isto ako všetky, ktoré v 18. a 19. storočí
vznikali takmer na každej dedine, slúžil na získavanie stavebného materiálu
na budovanie domov, hrádzí i hospodárskych stavieb.
Asi je málo takých podnikov, ktoré tak často menili „pána“ ako práve
Tunežický kameňolom. Stručný (známy) prehľad osudov tohto – dnes
prosperujúceho podniku – je takýto:
- Založil ho Imrich Motešický niekedy v druhej polovici 18. storočia
na svojom pozemku.
- V polovici 19. storočia patril istý čas rím.-kat. fare v Ilave.
- Po postavení cementárne (1889) ho kúpil barón Adolf Schenk von
Lédecz.
- Na začiatku 20. storočia sa ako majiteľ uvádza gróf Otto Degenfeld,
majiteľ Vápenky v Ladcoch.
- Ďalším majiteľom je Dr. Richard Neumann, ktorý kúpil Kaštieľ
v Ladcoch, polia patriace ku kaštieľu a Kameňolom v Tunežiciach.
- Od roku 1920 patrí lom Lesnému družstvu a Urbárskemu
spoločenstvu v Tunežiciach.
- V roku 1922 sa majiteľom stala Ladecká účastinárska spoločnosť
na dorábanie vápna a dreva. Vtedy mal kameňolom 11 jutár. Vedúcim
bol Jozef Hrdina a po ňom jeho syn Ján.
- Na sklonku tridsiatych a štyridsiatych rokov bola majiteľom
Cementáreň v Ladcoch, kým v roku 1948 nedostali do majetku celý
podnik Severoslovenské kameňolomy, n. p.. Vedúcou lomu sa stala
Mária Koškinová, prvá žena v tejto funkcii na Slovensku.
- Slovenské kameňolomy Tunežice v roku 1950 patrili podniku
so sídlom v Liptovskom Mikuláši. Riaditeľstvo nejavilo veľký záujem
a starostlivosť o prevádzku v Tunežiciach. Na konci roka síce vymenili
vedenie, ale ani to nepomohlo. Príčiny boli v starom technickom
zariadení a v nedostatku pracovníkov. V ďalších rokoch sa potom
zmenil spôsob ťažby na modernejšie metódy a v prospech
pracovníkov sa zmenili aj pracovné normy.
- V ďalších rokoch je centrum vedenia v rukách podniku Slovenské
bazaltové kameňolomy v Lučenci. V roku 1955 po generálnej inšpekcii
sa výroba zastavila pre zlé pomery v bezpečnosti prevádzky a pre zlé
1621
sociálne vybavenie. Ďalšiu prevádzku povolili až po odstránení celkom
45 nedostatkov.
- V druhej polovici šesťdesiatych rokov podnik rozširuje pozemky
pre potreby kameňolomu. V roku 1967 sa po dlhých rokovaniach
s MNV Tunežice dohodnú o komunikáciách do lesa a do polí. Obec
uvoľňuje komunikáciu za železnicou pre potreby lomu pri odvoze
výrobkov na železničnú stanicu.
Významným počinom v tomto období je asfaltovanie cesty do lomu.
- V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch bola výroba plynulá.
Vedenie lomu išlo v ústrety obci pri rôznych aktivitách. Pomáhali JRD
od jeho založenia (1958), telovýchovnej organizácii, ktorá začas
(od roku 1952) niesla aj názov „kameňolom“. Pomáhali obci pri
brigádnických činnostiach mechanizmami a materiálom.
- V roku 1989 zamestnávali Stredoslovenské kameňolomy
a štrkopiesky, štátny podnik v Žiline v tunežickom kameňolome
50 pracovníkov. V tomto roku dosiahla výroba 300 000 ton drveného
kameňa.
- V roku 1990 podalo výrobné stredisko v Tunežiciach žiadosť
na osamostatnenie. Ministerstvo stavebníctva žiadosť zamietlo.
Vzhľadom na veľké zásoby a malý odbyt 1. mája 1991 obmedzili
výrobu a 42 zamestnancov prepustili. Odbyt sa i naďalej znižoval,
podnik v Žiline sa zadlžil a tak po ďalšom prepúšťaní zostalo
5 zamestnancov. Na konci roka 1951 presunuli do lomu Tunežice
viacerých pracovníkov z regiónu Žilina, ale i to čoskoro zrušili. Začalo
sa pravdepodobne najhoršie obdobie kameňolomu v jeho histórii.
Kameňolom 1997 - 2005
V máji 1997 Kameňolom v Tunežiciach prevzal Doprastav Bratislava
od Stredoslovenských kameňolomov a štrkopieskov, št. podniku.
Prevzali podnik o rozlohe 40 hektárov v dezolátnom stave. Po celých
6 rokov bol strojový park rozkrádaný a ostatné zariadenia devastované.
Základnou otázkou konsolidácie bolo obnoviť a inovovať techniku
na dolovanie, mletie i expedíciu výrobkov. To sa podarilo najmä zásluhou,
že veľký podnik Doprastav bol solventný. O odbyt sa v nasledujúcich rokoch
starali dodávky na výstavbu diaľnice a niektoré ďalšie stavby. Najmä po roku
1997 za plnej výstavby diaľničného úseku Nemšová – Ladce (jeden pruh).
Po jeho otvorení však nastal útlm. Spôsobili ho nejasnosti v ďalšom postupe
výstavby diaľnice zapríčinené aj politickými udalosťami (voľby, zmena vlády).
V čase útlmu pracovali v kameňolome iba 14 pracovníci. Potom sa výroba
rozbehla opäť naplno, keď dostali zákazku pri výstavbe tzv. kamenného
upevnenia spodkov násypov diaľnice ako ochrany proti storočným vodám
zo strany Váhu.
V ostatných rokoch sa výroba orientovala na frakcie 0,4 mm, 4,8 mm,
8,6 mm, 16,22 mm. Na diaľnici sa najviac uplatnila frakcia 0,63 mm, čo bol
základný artikel pre obaľovačku živičných zmesí v Dubnici nad Váhom.
Tam v čase výstavby diaľnice aj išli najväčšie dodávky.
1622
I napriek tomuto vzostupu bol podnik až do roku 2002 stratový,
pretože vysoké boli najmä náklady do modernizácie mechanizmov, áut
i ostatných zariadení. Ziskový bol už v roku 2002 a v ďalších rokoch
sa ekonomické ukazovatele ešte zlepšovali.
Medzi odberateľov, okrem diaľnice, patrili i Kaufland a ďalší
odberatelia.
Po klasických metódach dolovania kameňa, po období
tzv. komorových odstrelov zaviedli už v máji 1997 clonový odstrel, ktorým
sa rešpektujú aj zásady ochrany prírody i občanov (hlučnosť, otrasy).
Po roku 1998 popri modernizácii techniky venovali pozornosť
bezpečnostným otázkam, budovaniu príjazdových ciest, váhy, sociálnym
zariadeniam a pod. Rekonštrukciou prešli aj budovy. Zriadili ubytovne
slúžiace pracovníkom prevádzky a v čase výstavby diaľnice i pracovníkom
na diaľnici D1.
Za roky 1997 – 2005 sa menil počet pracovníkov. Spôsobovalo
to nielen utlmenie predaja a tým aj výroby v roku 1998, ale i ročné obdobia,
kedy bola v zimných mesiacoch sťažená výroba, ale i menší záujem
o výrobky. V čase zvýšených požiadaviek (jar, leto, jeseň) bola v lome
nepretržitá prevádzka (pondelok – nedeľa). Pracovníci absolvovali cyklus
12 hodinové zmeny a potom týždeň voľno. Cez zimné obdobie sa pracovný
týždeň krátil na 35 hodín.
V roku 2005 pracovalo v Tunežickom kameňolome Doprastavu
Bratislava 40 pracovníkov vo všetkých prevádzkach. Pracovníci
sú z rôznych častí Považia, ktorí denne prichádzajú, alebo sú ubytovaní
v budovách lomu.
Vedúcim lomu Tunežice je Marián Sládek, pochádzajúci z Beckova.
Ako vedúci pracuje v Tunežiciach od roku 1998. Predtým pôsobil na rôznych
miestach ako odborník lomových prác a materiálov, medziiným
aj v Gabčíkove.
Poznámka
Tento materiál bol spracovaný na základe archívnych dokumentov, zápisov
MNV Tunežice a rozhovoru, ktorý uskutočnili dňa 19. januára 2006
Ing. arch. Ján Remo, starosta obce Ladce a Branislav Lipták, kronikár Ladiec
s vedúcim Kameňolomu Tunežice Mariánom Sládkom.
1623
1624

 

ROK 2006

 

1625
ÚVOD
Pri hodnotení demografického vývoja sme zaznamenali dve zmeny:
zvýšila sa pôrodnosť i úmrtnosť. Pritom úmrtnosť prekročila všetky obvyklé
úrovne a prírastok detí bol ešte stále nízky.
Počasie roku 2006 bolo v znamení dlhej zimy, množstva snehu. Leto
horúce, suché i mimoriadne dlhé. Aj koniec roka bol teplý, až s jesenným
počasím.
Do života mnohých občanov zasiahlo vypúšťanie kanála na trase
vážskych stupňov Dolné Kočkovce – Trenčín a s tým súvisiaca strata vody
v desiatkach studní. Voda sa po opätovnom napustení kanála do studní
vrátila.
V oblasti odpadového hospodárstva sa v obci otvoril dvor na triedený
odpad, ktorého fungovanie sa dorieši v nasledujúcom roku.
V politickej oblasti sa udiali dve dôležité udalosti. Boli to voľby
poslancov do Národnej rady SR a komunálne voľby – poslancov obecného
zastupiteľstva i starostu obce. Vo voľbách do NR SR voľby kopírovali
celoslovenské v približnom počte hlasov pre jednotlivé politické subjekty.
Vo voľbách poslancov obecného zastupiteľstva došlo k značnej inovácii –
výmeny takmer 70 % poslancov. Starosta zostal ten istý ako
v predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach.
Veľa priestoru v politickej a propagačnej práci sa venovalo územnému
plánu, najmä však zámeru vybudovať centrum obce a s tým súvisiaci rím. –
kat. kostol.
V službách obyvateľstvu sa veľa nezmenilo. Pribudli niektoré služby
a nie veľmi žiaduce hostince.
Okrem vysokého štandardu Považskej cementárne, a.s., ktorá
dosiahla opäť rekordné výkony vo výrobe a predaji – najvyššie v histórii,
pozoruhodné výsledky dosiahli aj DREVOPAL a kameňolom v Tunežiciach.
V školstve bola počas roku 2006 štandardná situácia: mierny pokles
počtu žiakov, finančné a materiálne problémy. V Odbornom učilišti však
nastal prelom v priestorových podmienkach, keď sa dokončila prestavba
sociálnych zariadení a pred dokončením je internátna časť.
Kultúrne a spoločenské dianie nezaznamenalo podstatné zmeny.
Okrem súťaže Koyšove Ladce za zmienku stojí zlepšenie úrovne osláv
a pietnych spomienok, štandardná úroveň práce ZPOZ a niektoré výročia
(70 rokov Vodnej elektrárne, 40. výročie Odborného učilišťa v Ladcoch).
1626
Z organizácií a spolkov opäť najlepšie pracovali tie, ktoré pokrývali
konkrétne záujmy obyvateľstva: Telovýchovná organizácia, Slovenský
rybársky zväz, Slovenský zväz zdravotne postihnutých, chovatelia i DHZ).
Celý rok 2006 bol v podstate pokojný. Bol to rok, kedy sa z finančných
dôvodov neuskutočnili nijaké veľké stavby. Bol to ale aj rok, ktorý
bol v očakávaní veľkých stavieb, ktoré zasiahnu do života občanov. Sú to
výstavba vodovodu a kanalizácie z fondov EÚ a modernizácia železnice
a s tým súvisiace vyvolané stavby.
K úspešnej práci samosprávy prispeli aj oznamovacie prostriedky
a publikácia, ktorú vydal obecný úrad (Ladecké zvesti, Mapové zobrazenie
obce).
Branislav L i p t á k,
kronikár obce
1627
OBYVATEĽSTVO
LADIEC V ROKU 2006
Stav obyvateľstva
Dňa 31. decembra 2006 mali Ladce 2 619 obyvateľov. Z toho bolo
2 194 dospelých a 425 detí a mládeže do 18 rokov.
Pohyb obyvateľstva zaznamenal tieto hodnoty:
ubudlo: 64 obyvateľov, z toho sa odhlásilo 27 a zomrelo 37 občanov,
pribudlo: 77 obyvateľov, z toho sa prisťahovalo 48 a narodilo 29 detí.
Narodené deti
Sofia Viktória Mrvová
Aneta Bartošová
Nicole Janíková
Filip Záhradník
Katarína Hudecová
Romana Adamcová
Samuel Berky
Tamara Mináriková
Lívia Ragulová
Jakub Hudec
Adela Koštialiková
Adrián Polúch
Naďa Strapková
Adam Zajac
Diana Bašková
Matej Pikálek
Roman Behan
Nina Košútová
Milan Váň
Nikolas Bongilaj
Kevin Čorej
Petra Kozlíková
Jakub Koyš
Simona Kršíková
Christopher Bajza
Sofia Markušová
Nina Kurucová
Petra Kňažková
Samuel Čemeš
Dovedna sa narodilo 29 detí, čo je o 13 viac ako v predchádzajúcom
roku. Z celkového počtu bolo 16 dievčat a 13 chlapcov.
1628
Zomreli
Jozef Kováč (58)
Jozef Eliáš (72)
Jozef Rolín (73)
Jozef Kupka (72)
Milan Bajza (66)
Rozália Faturíková (86)
Irena Suranová (86)
Cyril Hlavatý (77)
Marta Daňová (52)
Margita Martinková (80)
Július Mihálik (83)
Antónia Koyšová (83)
JUDr. Milan Trebula (60)
Anton Skiba (82)
Valéria Gabrišová (65)
Jozef Adamec (76)
Ľubomír Šmatlák (43)
Viktor Lihocký (68)
Ľudmila Eliášová (79)
Milan Letko (56)
Mária Čeligová (56)
Helena Čierniková (78)
Štefan Rác (49)
Helena Cibičková (80)
Alojzia Rožníková (83)
Rudolf Marikovič (60)
Helena Špániková (70)
Rudolf Zajac (73)
Alžbeta Margušová (74)
Miroslav Fatura (70)
Urban Šepták (59)
Vladimír Zápalka (67)
Jozef Král (85)
Anna Kušnierová (72)
Milada Janíková (79)
Jozef Martinák (58)
Anton Kucharič (57)
Spolu zomrelo 37 občanov, z toho bolo 15 žien a 22 mužov.
Priemerný vek zomrelých bol 75 rokov. Najstarší zomrelí občania boli Rozália
Faturíková (86), Irena Suranová (86), Jozef Král (85). Najmladší: Ľubomír
Šmatlák (43) a Štefan Rác (49).
Všetci uvedení občania sú pochovaní na cintorínoch v Ladcoch
a v Tunežiciach.
1629
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO,
OBECNÝ ÚRAD,
VOLEBNÉ OBDOBIE 2002 – 2006
Zasadania obecného
zastupiteľstva
V roku 2006 zasadalo Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch spolu 7-krát.
Aj v tomto roku prejavili poslanci disciplínu v účasti na zasadaniach a väčšina
aj aktivitu počas rokovaní.
V zložení zastupiteľského zboru sa uskutočnila jedna zmena.
Za zomretého Milana Bajzu sa stal poslancom Vladimír Hošták.
Ďalej uvádzam charakteristiky jednotlivých zasadaní – ich stručný
obsah. Okrem ďalej uvádzaných bodov prerokovávalo Obecné zastupiteľstvo
kontrolné správy ekonóma a hlavného kontrolóra obce, poslanci schvaľovali
alebo zamietli rôzne žiadosti o kúpu pozemkov – zväčša malých rozmerov
a iné otázky menšieho významu.
Dňa 25. januára 2006 schválili plán zasadaní Obecného
zastupiteľstva v roku 2006 a súčasne aj plán kontrolnej činnosti. Potom
na celý rok schválili bezplatné používanie priestorov v Dome kultúry
Základnou školou. Poslanci schválili úpravu niektorých položiek v rozpočte
za rok 2005.
Dňa 22. februára 2006 bola hlavným bodom otázka pomoci
individuálnym stavebníkom. Konštatovali, že najväčšou brzdou individuálnej
bytovej výstavby je nedostatok voľných stavebných pozemkov. Pozemky,
o ktoré by bol záujem, sú zbytočne veľké a drahé. Obec by mohla pomôcť
tak, že by pozemky vykúpila a potom rozparcelované záujemcom predala.
Problém spočíva v tom, že ide o veľké financie a tým aj riziko pre obecný
rozpočet. Poslanci dali návrh, aby sa k tejto téme vrátil novozvolený
zastupiteľský zbor.
Na aprílovom zasadaní obecné zastupiteľstvo prijalo niekoľko
dôležitých opatrení. Na začiatku zložil sľub nový poslanec OZ Vladimír
Hošták, ktorý ako prvý náhradník prijal funkciu poslanca za zomretého
Milana Bajzu. Poslanci sa oboznámili so znením návrhu Všeobecne
záväzného nariadenia o poskytovaní nadštandardných služieb
opatrovateľskej pomoci odkázaným osobám. Je to najmä dovoz potravín
na väčšie vzdialenosti dvakrát do týždňa obecným motorovým vozidlom.
Ďalej poslanci schválili Všeobecne záväzné nariadenie o vodení a držaní
psov.
Medzi Všeobecne záväzné nariadenia patrilo aj nariadenie
o premávke na pozemných komunikáciách. (O všetkých troch nariadeniach
píšem na konci tejto kapitoly).
V ďalšom bode rokovania si poslanci vypočuli oznámenie, že financie
ušetrené v roku 2005 (700 000 Sk) sa prenášajú do roku 2006. V závere
rokovania predniesla hlavná kontrolórka obce nasledovné materiály:
- Zásady výkonu kontrolnej činnosti
1630
- Zásady finančnej kontroly v podmienkach obce Ladce
- Zásady na ochranu majetku v podmienkach samosprávy.
Medzi hlavné otázky prerokované Obecným zastupiteľstvom
v Ladcoch dňa 16. mája 2006 patrila otázka prípravy projektu rozdelenia
Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti na šesť nástupníckych
spoločností: Žilinská vodárenská spoločnosť, Liptovský Mikuláš, Martin,
Ružomberok a Považská Bystrica. (Podrobnejšie v časti júnového
zasadania.) Poslanci prijali správu, že spoločnosť VSB invest, s.r.o.,
Bratislava prejavila záujem o plochu medzi Domom kultúry a Tunežicami
na výstavbu logistického centra – skladového hospodárstva. Z toho dôvodu
treba zmeniť územný plán obce (na pozemku je plánovaná individuálna
bytová výstavba) a zistiť charakter skladovacích komodít.
Dňa 21. júna 2006 poslanci Obecného zastupiteľstva schválili
Dodatok v VZN č. 1/2005 o úhrade poskytovania nadštandardných služieb
opatrovateľskej služby. Potom schválili uznesenie o rozdelení
Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Obec Ladce je akcionárom
a po rozdelení bude patriť do Vodárenskej spoločnosti Považská Bystrica.
Potom sa poslanci zaoberali otázkou využitia bývalého Misijného
domu. Odborné učilište nemá o budovu záujem. Jednou z možností by bola
prestavba na bytový dom s malometrážnymi bytmi. Na zasadaní schválili
vypracovanie projektu na výstavbu chodníka do Horných Ladiec.
Posledným bodom bola otázka vypustenia derivačného kanála
v mesiacoch september – október 2006. Podrobnejšie je v časti Životné
prostredie v tejto kronike.
13. septembra 2006 prerokovali na zasadaní Obecného
zastupiteľstva tri hlavné body: otázku možnosti zriadenia funkcie
dobrovoľného strážcu poriadku. V časti príprava volieb do obecného
zastupiteľstva poslanci stanovili, že počet poslancov bude 7 v časti Ladce
a 2 poslanci v časti Tunežice. Posledným bodom rokovania bola otázka
autobusovej zastávky. Pôvodný zámer bol opretie o budovu pohostinstva
Sabo. Majiteľ s touto alternatívou nesúhlasil, a tak sa navrhuje nový
prístrešok vybudovať na mieste starej zastávky.
Posledné zasadanie zastupiteľstva sa konalo dňa 25. októbra 2006.
Prerokovali a schválili smernicu o likvidačnom konaní a vyraďovaní
prebytočného majetku obce. Schválili na predchádzajúcich zasadaniach
prerokované Všeobecne záväzné nariadenie o premávke na obecných
komunikáciách v Ladcoch. Hlavným bodom zasadania bolo prerokovanie
a schválenie rozpočtu obce na rok 2007 (rozbor za rok 2006 a hlavné
položky na rok 2007 uvádzam v kapitole „Dane a rozpočet obce“).
Roky 2002 – 2006
Činnosť Obecného zastupiteľstva za roky 2002 – 2006 je v kronike
obce podrobne sledovaná za jednotlivé roky. Rovnako aj všetky významné
podujatia a akcie na zveľaďovaní obce. Na záver volebného obdobia 2002 –
2006 uvádzam ich prehľad a mená poslancov.
Popri štandardných činnostiach sa realizovalo niekoľko významných
akcií. Bol to nový Dom smútku a výrazná úprava cintorína v Ladcoch.
1631
Na ihrisku sa postavila nová veľká tribúna pre divákov. Do Základnej školy
sa doviedol vodovod, ukončila sa plynofikácia obce. K pohodliu
a bezpečnosti občanov prispel nový chodník na veľkej časti Hviezdoslavovej
ulice. Okrem týchto hlavných stavieb sa urobilo veľa stavebných úprav
na obecných objektoch. Financie na tieto náročné investície pochádzali ešte
z privatizácie Považskej cementárne, a.s. a privatizácie SPP.
Štyri roky viedli našu obec:
Ing. arch. Ján Remo, starosta
poslanci: Jozef Daňo, zástupca starostu
Milan Bajza
Jozef Fatura
Daniela Hudecová
Milan Kukuliaš
Jozef Chovanec
Vladimír Chovanec
MUDr. Jarmila Martináková
Ján Turzík.
V roku 2006 namiesto zosnulého Milana Bajzu sa stal poslancom Obecného
zastupiteľstva Vladimír Hošták.
Všeobecne záväzné
nariadenia
Medzi mechanizmy riadenia obce, usmerňovania občanov
samosprávou obce patrili v roku 2006 aj Všeobecne záväzné nariadenia.
V tomto roku Obecné zastupiteľstvo schválilo a prostredníctvom vývesných
tabúľ a Ladeckých zvestí občanov oboznámilo s týmito Všeobecne
záväznými nariadeniami:
V júni prijali dodatok k VZN o poskytovaní opatrovateľskej služby
(z roku 2005). Týka sa nadštandardných služieb v opatrovateľskej činnosti.
Konkrétne poplatku za poskytovanie motorového vozidla.
19. apríla 2006 schválili poslanci VZN o chove, vodení a držaní psov
na území obce Ladce.
Cieľom tohto VZN bola evidencia psov, vodenie psov, stanovenie miest,
kde možno psov vodiť i podrobnosti o znečisťovaní verejných priestranstiev.
V konečnom dôsledku išlo o zabezpečenie zdravých podmienok v obci
i v jeho bytových priestoroch. Základnou otázkou bola evidencia psov.
Tu sa hovorí, že každý držiteľ psa je povinný prihlásiť psa do evidencie
na obecnom úrade, kde majiteľ dostane známku pre svojho psa. Vo VZN
sú stanovené aj trestné sankcie za nedodržiavanie jednotlivých nariadení.
Obec môže uložiť pokutu až do výšky 5 000 Sk.
Od 15. novembra 2006 nadobudlo platnosť VZN o premávke
na pozemných komunikáciách na území obce Ladce.
Týka sa státia a parkovania motorových vozidiel a vyhradení parkovacích
miest. Ďalej sa uvádzajú podmienky prevádzky vozidiel v súvislosti s čistotou
obce, odťahovania vozidiel, ale aj povinností chodcov.
1632
Zamestnanci
obecného úradu
Funkcionári: Ing. arch. Ján Remo, starosta
Jozef Daňo, zástupca starostu
Ing. Daniela Kalusová, hlavný kontrolór obce
Referenti:
Ľubomíra Porubčanová
sekretariát, matrika, pokladňa, evidencia obyvateľstva
Ing. Alena Černotová, Bc. Slávka Suranová
finančné a mzdové otázky, školstvo
Alena Suchárová
správa daní a poplatkov
Helena Kvasnicová
stavebný úrad
Ľubica Šedíková
správa cintorínov, ochrana životného prostredia, civilná obrana, archív
Bc. Ľubica Zahradníková
sociálne veci a kurately, odpadové hospodárstvo
Mária Hantáková (polovičný úväzok)
koordinátor aktivizačných prác nezamestnaných
VOĽBY POSLANCOV NR SR
V ROKU 2006
Komisie
Voľby poslancov Slovenskej národnej rady sa konali na Slovensku
17. júna 2006 (sobota) – teda iba jeden deň. Voliči mali možnosť dať svoje
hlasy politickým stranám a hnutiam v čase od 7.00 do 22.00 hodiny.
Voľbám predchádzala predvolebná kampaň, ktorá sa priamo v obci
neprejavila v širšom meradle. Aktivitu prejavili iba ĽS – HZDS, KSS,
Slovenská národná koalícia a Slobodné fórum. Predstavitelia týchto strán
navštívili obec, ale občania veľký záujem neprejavili.
Občania – voliči dostali okrem pozvánky k voľbám aj zoznam
kandidujúcich politických strán s menoslovom všetkých kandidujúcich
s ich stručnou charakteristikou.
Do volieb sa hlásilo celkom 21 politických strán a hnutí.
1633
Voľby sa konali v troch volebných okrskoch:
Okrsok číslo 1 – Dom kultúry
Tatiana Demitrová – KSS (predsedníčka komisie)
Ivan Fedor – SMER-SD (podpredseda)
Zdenka Hriadelová – SLNKO
Oľga Kalusová – KDH
Peter Pilný – Občianska konzervatívna strana
Anna Kováčiková – Slobodné fórum
Bc. Miroslav Záhradník – ĽS-HZDS
Emília Peterková – ZRS
Okrsok číslo 2 – Základná škola
Miroslav Zajac – SMER-SD (predseda)
Bc. Ľubica Zahradníková – ĽS-HZDS (podpredseda)
Marián Justh – KSS
Zora Jánošíková – SLNKO
Mária Bednáriková – KDH
Ladislav Babiar – Občianska konzervatívna strana
Adrián Herčko – Prosperita Slovenska
Okrsok číslo 3 – Tunežice
Ľubica Šedíková – SLNKO (predseda)
Oľga Melicherová – KDH (podpredseda)
Anton Haršáni – KSS
Dominik Koštialik – SMER-SD
Janka Čudová – Slobodné fórum
Ing. Emil Záhradník – ĽS-HZDS
Členovia komisií sa zišli na inštruktáži 3. mája 2006, kde zložili sľub
a vyžrebovali predsedu a podpredsedu pre jednotlivé okrskové komisie.
Výsledky volieb
V zozname voličov bolo zapísaných 2 067 voličov. Na voľbách
sa zúčastnilo 1 218, teda 58 % voličov.
Jednotlivé strany a hnutia dostali takýto počet platných hlasov (poradie
podľa volebných čísiel):
Ľavicový blok (2), Strana občianskej solidarity (0), Misia 21 – Nová
kresťanská demokracia (0), Strana demokratickej ľavice (2), Združenie
robotníkov Slovenska (9), Kresťanskodemokratické hnutie (72), Slovenská
národná koalícia – Slovenská vzájomnosť – SLNKO (20), Aliancia nového
občana (19), Hnutie za demokraciu (3), Strana maďarskej koalície (3),
Slobodné fórum (60), Občianska konzervatívna strana (1), Prosperita
Slovenska (3), Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko (273),
Agrárna strana vidieka (0), Komunistická strana Slovenska (73), Slovenská
ľudová strana (2), Slovenská demokratická a kresťanská únia –
Demokratická strana (114), SMER – Sociálna demokracia (430), Slovenská
národná strana (160), Nádej (1).
Voľby sa uskutočnili v pokojnej atmosfére bez rušivých momentov
v obci i volebných priestoroch.
1634
VOĽBY STAROSTU OBCE
A POSLANCOV OBECNÉHO
ZASTUPITEĽSTVA
Okrsky
Voľby starostu obce a poslancov obecného zastupiteľstva sa konali
dňa 2. decembra 2006 od 7.00 do 20.00 hodiny.
Podľa rozhodnutia obecného zastupiteľstva, v súlade so smernicami,
boli v Ladcoch zriadené dva obvody: Ladce a Tunežice. V obvode Ladce boli
2 okrsky a v Tunežiciach 1 okrsok.
- Okrsok č. 1 mal volebnú miestnosť v Dome kultúry a volili v ňom
občania bývajúci v uliciach Záhradná, Cementárska a ulica Janka
Kráľa.
- Okrsok č. 2 mal volebnú miestnosť v Základnej škole. Tu volili občania
z ulíc Hviezdoslavova (aj časť s domami č. 121 – 137), Ľudovíta
Štúra, Pavla Koyša, Jána Kollára, Kukučínova a Vážska.
- Okrsok č. 3 bol v Osvetovej besede Tunežice. Volili tu občania
Tunežíc, teda z časti Hviezdoslavovej ulice, Podjavorinskej,
Tajovského, Kalinčiaka a Bottovej.
Občania – potencionálni voliči dostali od Obecného úradu (volebnej
komisie) oznámenie o voľbách s pokynmi o spôsobe voľby.
Všetky centrálne pokyny k voľbám určujúce povinnosti a úlohy pre
Obecný úrad a komisiu boli včas splnené. Medzi najdôležitejšie patrilo
stanovenie počtu voličov. Občania boli oboznámení, že môžu voliť
(na volebných lístkoch zakrúžkovať) vo volebnom obvode 1 (Ladce)
7 kandidátov a vo volebnom obvode 2 (Tunežice) 2 kandidátov.
Na hlasovacom lístku pre voľbu starostu obce zakrúžkoval volič v oboch
obvodoch jedného kandidáta.
Dôležitý bol termín 8. október 2006 do 24. 00 hodiny. Dovtedy museli
jednotlivé politické strany alebo nezávislí kandidáti na poslancov a starostu
doručiť kandidátne listiny.
Do tohto termínu navrhli politické strany a hnutia takýto počet
kandidátov na poslancov:
Kresťanskodemokratické hnutie 9, Ľudová strana Hnutie za demokratické
Slovensko 6, Smer – Sociálna demokracia 7, SNK – Slovenská vzájomnosť
5, Komunistická strana Slovenska 4, Úsvit 1 a jeden kandidát bol nezávislý.
Kandidáti na starostu
a poslancov obecného
zastupiteľstva
Miestna volebná komisia v Ladcoch podľa § 18 zákona SR
č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy dala vyhlásenie
(zverejnené na úradných tabuliach a v spravodajcovi Ladecké zvesti),
že v stanovenom termíne zaregistrovala týchto kandidátov:
1635
VOLEBNÝ OBVOD č. 1 (Ladce)
Milan Češko, KDH (43 rokov)
Jozef Daňo, KDH (48)
Jozef Fatura, ĽS-HZDS (50)
Jozef Fatura, ĽS-HZDS (21)
Pavol Fatura, KSS (51)
Ivan Fedor, SMER-SD (47)
Alena Hudáková, SNK (41)
Daniela Hudecová, KDH (52)
Vladimír Hošták, KDH (48)
Vladimír Chovanec, KDH (40)
Peter Janešík RNDr., KDH (52)
Marián Justh, KSS (54)
Ervín Kalus, ĽS-HZDS (57)
Juraj Kalus, KSS (41)
Ladislav Kalus, KDH (58)
Dominik Koštialik, SMER-SD (29)
Jaroslav Koyš Ing., SMER-SD (35)
Dagmar Kútna Mgr., KSS (37)
Juraj Letko, SMER-SD (30)
František Markuš, ĽS-HZDS (50)
František Meliš, ĽS-HZDS (41)
Veronika Piatriková, SNK (55)
Dušan Saksa Mgr., ÚSVIT (53)
Július Šedík, SNK (68)
Jozef Švihel Bc., SNK (48)
Anton Tesarik, SNK (52)
Miroslav Záhradník Bc., ĽS-HZDS (47)
Miroslav Zajac, SMER-SD (48)
Juraj Zimprich, SMER-SD (63)
OBVOD č. 2 (Tunežice)
Ján Abrahámovský, SMER-SD (39)
Oľga Melicherová, KDH (59)
Jozef Mihálik, nezávislý kandidát (38)
Vladimír Mikuška Ing., KDH (37)
PRE VOĽBY STAROSTU
Ing. arch. Ján Remo, ĽS-HZDS (53)
Predvolebná kampaň
Predvolebná kampaň sa niesla v znamení iba zverejnenia
potrebných pokynov a oboznámení v Ladeckých zvestiach s charakteristikou
jednotlivých kandidátov. Obšírne zámery, svoje predstavy budúceho
vývoja obce, podal starosta obce a jediný kandidát na starostu Ing. arch. Ján
Remo.
1636
Celé predvolebné obdobie bolo pokojné a opakovala sa situácia
z predchádzajúcich komunálnych volieb, že občania vyberajú z kandidátov
skôr osoby, o ktorých sú presvedčení, že budú pre obec prínosom, ako
politické strany, za ktoré kandidujú. Výber podľa príslušnosti k politickej
strane bol aj vo voľbách 2006 v menšine.
Volebné komisie
Do komisií pre voľby do obecného zastupiteľstva delegovali členov
politické strany a hnutia.
Miestna volebná komisia:
Bc. Ľubica Zahradníková, predseda
Tatiana Demitrová
Petronela Zimprichová
Roman Šedík
Mgr. Mária Bednáriková
Dušan Saksa ml.
Zapisovateľ: Ľubomíra Porubčanová
Okrsková komisia č. 1
Michal Čechuty, predseda
Anton Haršáni
Ing. Emil Zahradník
Zuzana Zajacová
Dominik Kobza Ing.
Zdena Hriadelová
Zapisovateľ: Ľubica Šedíková
Okrsková komisia č. 2
Rudolf Fedor, predseda
Rudolf Galanský
Zora Janošíková
Erika Daňová
Lenka Zahradníková
Alena Beňáková
Zapisovateľ: Anna Kacinová
Okrsková komisia č. 3
Bc. Peter Pilný, predseda
Martin Rolín
Michal Kučma
Jozef Peterka
Anna Kováčiková
Milan Habánek
Zapisovateľ: Margita Miklošiová
1637
Výsledky volieb
Účasť
Volebný obvod 1
- zapísaných 1 745 voličov
- účasť 689
- platných hlasov na starostu 604
- platných hlasov na poslancov 669
Volebný obvod 2
- zapísaných 337 voličov
- účasť 130
- platných hlasov na starostu 97
- platných hlasov na poslancov 128
Výsledok volieb
STAROSTA: na obdobie 2007 – 2010 bol počtom hlasov 701 zvolený
Ing. arch. Ján Remo
POSLANCI: Za poslancov bolo zvolených 7 poslancov za obvod č. 1
(miestna časť Ladce) a 2 poslanci za obvod č. 2 (časť
Tunežice).
Jaroslav Koyš (271)
Dominik Koštialik (223)
Juraj Letko ml. (223)
Jozef Fatura st. (214)
Vladimír Chovanec (184)
Marián Justh (175)
Daniela Hudecová (164)
Ján Abrahámovský (81) – Tunežice
Jozef Mihálik (61) - Tunežice
Ďalší, nezvolení, sú náhradníkmi v takomto poradí (podľa počtu
získaných hlasov):
Milan Češko (163), Ivan Fedor (161), Jozef Daňo (156), František Meliš
(150), RNDr. Peter Janešík (138), Vladimír Hošták (136), Pavol Fatura (135),
Július Šedík (115), Ladislav Kalus (112), Mgr. Dagmar Kútna (112), Miroslav
Zajac (109), Juraj Zimprich (99), Jozef Fatura ml. (77), František Markuš
(74), Mgr. Dušan Saksa (71), Bc. Miroslav Zahradník (71), Juraj Kalus (65),
Alena Hudáková (60), Ervín Kalus (57), Bc. Jozef Švihel (57), Veronika
Piatriková (56), Anton Tesarík (25).
V Tunežiciach: Vladimír Mikuška (57), Oľga Melicherová (33).
Voľby sa uskutočnili bez problémov v pokojnom prostredí. Komisie
pracovali spoľahlivo a včas dodali výsledky do miestnej volebnej komisie
i potom na vyššie orgány.
1638
Prvé zasadanie novozvoleného
obecného zastupiteľstva
Konalo sa 29. decembra 2006 v Dome kultúry za prítomnosti
poslancov a niekoľkých občanov.
Na zasadaní zložili sľub starosta Ing. arch. Ján Remo a všetci
novozvolení poslanci.
Zvolili zástupcu starostu Ing. Jaroslava Koyša, radu obce:
Ing. arch. Ján Remo, Ing. Jaroslav Koyš, Daniela Hudecová a Jozef Mihálik.
Schválili komisie pri obecnom zastupiteľstve v zložení (v zátvorke
predseda): komisia sociálno-zdravotná (Daniela Hudecová), finančná
a likvidačná (Ing. Jaroslav Koyš), stavebná a životného prostredia (Juraj
Letko), kultúra a šport (Marián Justh), technická a údržba obce (Jozef
Fatura), ochrana verejného poriadku (Dominik Koštialik), osobitná pre časť
Tunežice (Jozef Mihálik).
VÝSTAVBA OBCE
ÚZEMNÝ PLÁN
Stavby v roku 2006
Oproti predchádzajúcim rokom sa uskutočnilo menej investičných
stavieb. Dôvodom bol nedostatok financií. Realizovalo sa však množstvo
menších stavieb v oblasti skrášľovania životného prostredia a potrieb
občanov.
Najväčšou investíciou (cca 300 000 Sk) bolo asfaltovanie priestorov
v Základnej škole, jej nástupné priestory a priestory pri školskej jedálni.
Územný plán obce
Takmer historickou a veľmi závažnou udalosťou pre budúcnosť obce
bolo prijatie Územného plánu obce.
Územný plán zobrazuje obec takú, akou by mohla byť o ďalších
20 – 50 rokov. Je to základný územno-plánovací dokument, ktorý usmerňuje
a reguluje všetku stavebnú činnosť v obci, jej ďalší stavebný rozvoj
a ochranu životného prostredia. Je to dokument záväzný, ktorý musí
rešpektovať každý stavebník a investor na území obce. Územný plán je však
myslený ako živý a aktuálny dokument.
Na návrhy obce územný plán spracovala Slovenská agentúra
životného prostredia. Hlavným riešiteľom bol Ing. arch. Viliam Lezsay.
Územný plán má tieto časti:
- Vzťah obce k vyššej územnej jednotke a funkcia obce v štruktúre
osídlenia.
- Zosúladenie vonkajších a vnútorných záujmov.
- Návrh regulatívov pre územný rozvoj, záväzné regulatívy funkčného
a priestorového usporiadania územia riešeného územným plánom.
1639
- Obytné územie individuálnej bytovej výstavby.
- Zmiešané územie obytnej funkcie a občianskej vybavenosti.
- Zmiešané územie – obytné a drobné remeselné aktivity a služby.
- Priemyselná výroba a sklady.
- Priemyselný park.
- Poľnohospodárska výroba.
- Rekreácia.
- Dopravné zariadenia.
- Verejná zeleň a životné prostredie.
- Plochy vyčlenené pre základnú kostru miestneho územného systému
ekologickej stability.
- Obmedzujúce faktory.
- Zoznam verejnoprospešných stavieb.
Podrobný popis pri jednotlivých kapitolách sa občania včas mohli
dozvedieť z panelov v pamätnej izbe obce a z publikácie Urbanistický vývoj
na mapových zobrazeniach obce (500 exemplárov).
Perspektívne zámery
V Ladeckých zvestiach číslo 5 (november 2006) boli uverejnené
perspektívne zámery na rozvoj obce v rokoch 2007 – 2010, ktoré zostavil
kandidát na starostu obce Ing. arch. Ján Remo. Zámery sú totožné
s volebným programom na nasledujúce obdobie. Všetky, pokiaľ ide
o program investičného charakteru, sú podmienené financiami. Niektoré
sú riadené a financované centrálne a sú realizovateľné vo volebnom období
2007 – 2010.
V ročných zápisoch kroniky obce Ladce budeme sledovať tieto
zámery:
Základnou témou budúceho volebného obdobia je výstavba centra obce.
Ústredným objektom bude rímsko-katolícky kostol. Ďalšími nosnými
objektami budú predajňa potravín a polyfunkčný dom. Kostol bude
financovaný z nadácie „AGAPE“ a príspevkov dobrovoľných darcov.
Na stavbu obchodu potravín sa bude hľadať investor a polyfunkčný dom
bude financovaný zo štátneho fondu rozvoja bývania.
S tým súvisí otázka nových priestorov pre Obecný dom. Optimálnym
sa javí priestor v Dome kultúry.
Ďalšie plánované aktivity by boli financované z európskych fondov.
Sem patrí prestavba a modernizácia Základnej školy, Materskej školy, Domu
kultúry, chodníkov, mostov ponad Lúčkovský a Slatinský potok, škarpovanie
potokov, detské ihriská.
Život v obci významne ovplyvní stavba vodovodu a kanalizácie
vo všetkých uliciach realizovaná z európskych fondov vo všetkých obciach
od Ladiec až po Dubnicu nad Váhom, rekonštrukcia cestných nadjazdov
v Tunežiciach a za Ladcami pri Hloži, výstavba podjazdu pod železnicou
v Ladcoch v súvislosti s modernizáciou trate.
1640
V časti životného prostredia je zahrnutá najmä starostlivosť o verejnú
zeleň, udržovanie vodných tokov, neustále zlepšovanie ovzdušia a spodných
vôd.
Zaujímavá a podnetná je kapitola bývania pre mladé rodiny. Námety
na riešenie budú predmetom rokovaní novozvoleného zastupiteľstva.
Ďalšie časti hovoria o rozvoji telovýchovy a športu – vytvárania
optimálnych podmienok. V programe sú aj návrhy na riešenie nie najlepšej
situácie v oblasti kultúry.
Prezentácia urbanistickej
štúdie centra obce
a rímsko-katolíckeho kostola
Dňa 26. novembra 2006 sa uskutočnila prezentácia urbanistickej
štúdie výstavby centra Ladiec a rím.- kat. kostola. Prítomných bolo okolo
100 občanov a významní hostia, ktorí sú v spojení s touto výstavbou.
V úvode vystúpili JUDr. Ján Čarnogurský a Ing. Anton Barcík, gen. riaditeľ
Považskej cementárne, a.s..
K týmto zámerom vyšli mimoriadne Ladecké zvesti, v ktorých
bol uverejnený hlavný výkres štúdie centra obce Ladce. Mimoriadne číslo
vyšlo s prispením (v réžii) Považskej cementárne, a.s.. K dispozícii občanom
bol aj druhý grafický a textový materiál, ktorý propagoval výstavbu kostola
a nadáciu „AGAPA“.
Na stretnutí s občanmi odborný výklad k urbanistickému riešeniu
centra obce predniesol prof. Ing. arch. Filip Trnkus, hlavný riešiteľ návrhu.
Moderný architektonický návrh kostola od švajčiarskeho architekta Justusa
Dahindena priblížil profesor Jozef Hlinický z katedry sakrálneho umenia
teologickej fakulty.
Stretnutie sa nieslo aj v znamení diskusie, kde sa vyskytli rôzne
názory a bolo dosť dotazov konkrétneho charakteru.
ROZPOČET OBCE,
DANE Z NEHNUTEĽNOSTÍ
Rozpočet obce
na rok 2006
Rozpočet obce na rok 2006 schválený na sklonku roka 2005
bol vytvorený ako vyrovnaný. S príjmami i výdavkami sa počítalo v sume
24 miliónov Sk. Uvádzam niektoré z predpokladaných výdavkov:
všeobecné verejné služby (5,5 milióna Sk), nakladanie s odpadmi
(2,2 mil. Sk), zásobovanie vodou – vodné a stočné (2,6 mil. Sk), verejné
osvetlenie (435 000 Sk), kultúrne služby (793 000 Sk), Základná škola
(7,2 mil. Sk), Materská škola (3 mil. Sk), školská jedáleň (420 000 Sk),
opatrovateľská služba (620 000 Sk), atď.
1641
Pozitívom rozpočtu bola jeho vyrovnanosť i to, že zabezpečoval stály
chod obce a splácanie úveru.
Najväčším negatívom bolo, že príjmy nedovoľovali investičnú činnosť,
hoci bolo veľa priestoru na väčšie a veľmi nutné stavebné diela. Bola
to najmä modernizácia Základnej školy, Domu kultúry a ďalších objektov,
či obecných komunikácií a potokov. Podlžnosť voči týmto stavbám každým
rokom narastá a stav sa zhoršuje.
Daň z nehnuteľností
Dňa 1. januára 2006 vošlo do platnosti Všeobecne záväzné nariadenie
k miestnym daniam. Týkalo sa dane z pozemkov, dane zo stavieb, bytov
a domov i priemyselných stavieb a priestorov na podnikateľskú činnosť.
Vo Všeobecne záväznom nariadení sa hovorí aj o dani za psa
a o splatných termínoch. Nariadenie bolo zverejnené už 17. decembra 2005
a v decembrovom čísle Ladeckých zvestí.
Platenie dane
z nehnuteľností
Celkový predpis dane z nehnuteľností v Ladcoch pre rok 2006
bol 2 506 618 Sk. Sem sa zarátava daň z pozemkov (zastavaná, orná pôda,
stavebné pozemky, záhrady), daň zo stavieb (stavby na bývanie, skleníky,
rekreačné chaty, garáže a ďalšie), stavby určené na výrobu a podnikanie.
Daňovníci v Ladcoch zaplatili 2 281 264 korún. Zostali teda dlžní
311 528 Sk. Z toho občania 45 tisíc korún a podnikatelia (najmä
Poľnohospodárske družstvo Košeca) 265 732 Sk.
Nedoplatky z roku 2005 boli 199 915 Sk. V priebehu roka 2006 dlžníci
vyrovnali 113 741 Sk.
Z uvedeného vidieť, že platobná disciplína je u občanov (fyzické
osoby) a podnikateľov, až na výnimky, dobrá.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Dlhá zima
Dlhotrvajúca zima priniesla starosti všetkým, ktorí sú zodpovední
za komunikácie. Obecný úrad vyvinul mimoriadnu aktivitu na odstraňovaní
neustále padajúceho snehu. Pluhmi na traktore a prispôsobenom vozidle
UNIKOM už od včasných ranných hodín odstraňovali sneh z miestnych
komunikácií a chodníkov. Situáciu pochopila i väčšina občanov, ktorí
odstraňovali sneh pred vlastnými domami. Veľkú časť urobil aj prenajatý
mechanizmus. Celkové náklady (okrem mzdy pracovníkov) boli viac ako
60 000 Sk.
1642
Likvidácia odpadu
Všeobecne záväzné nariadenie o likvidácii pevného domového
odpadu stanovilo poplatky fyzickým osobám za odvoz odpadu takto:
1,205 Sk za osobu a kalendárny deň pre fyzické osoby
0,345 Sk za liter pri použití 1 100 litrovej nádoby s frekvenciou vývozu
4x do mesiaca
0,300 Sk za liter zbernej nádoby 1 100 litrovej s frekvenciou vývozu
2x do mesiaca
0,445 Sk za liter pri použití 110 litrovej nádoby s frekvenciou vývozu
2x do mesiaca
0,443 Sk za liter pri použití 110 litrovej nádoby s frekvenciou vývozu
4x do mesiaca.
Poplatok vyrubený platobným výmerom bol splatný v štyroch termínoch
(splátkach): 31. marca, 30. júna, 30. septembra, 30. novembra 2006.
Platobná disciplína občanov bola dobrá. I tak na vývoz domového
odpadu doplácal obecný úrad 642 000 Sk.
Zberný dvor
triedeného odpadu
Zberný dvor triedeného domového odpadu bol zriadený v roku 2006
v priestoroch za cintorínom (bývalý dom občana Jaroslava Koyša).
Bol to nevyhnutný krok pri budovaní systému zberu a likvidácie domového
odpadu. Jednotlivé vyseparované zložky (sklo, papier, plasty, železný šrot,
opotrebované pneumatiky, batérie, akumulátory, elektrické a elektronické
zariadenia, biologicky rozložiteľný odpad) a nadrozmerný komunálny odpad
(sanitárne predmety, nábytok a pod.) sa na zbernom dvore oddelene
zhromažďoval a potom odvážal na konečné spracovanie.
Prevádzka dvora sa v roku 2006 iba začínala so všetkými
(i administratívnymi) ťažkosťami. Obecný úrad tento systém zberu a jeho
triedenie dorieši komplexne v roku 2007.
V roku 2006 organizoval obecný úrad zber skla, papiera, železného
šrotu, elektronických zariadení (televízory) a plastov tak, že občania obdržali
vrecia a potom ich naplnené odvážali pracovníci obecného úradu.
Zeleň v obci
Obec Ladce patrí medzi obce s najväčšou plochou prírodnej zelene
v regióne stredného Považia. Po celé vegetačné obdobie jej venovali
pozornosť pracovníci obecného úradu.
Neriešená bola aj v roku 2006 otázka parku, ktorý je majetkom
cirkevných organizácií a bol v podstate bez odbornej starostlivosti. V roku
2006 sme boli svedkami akcie organizovanej niekoľkými vysokoškolákmi,
stredoškolákmi a učňami Odborného učilišťa pod názvom „Park, ktorý spája“.
V rámci tohto hnutia, organizovaného skôr so sociálnymi, pedagogickými
a medziľudskými aspektami, robili niektoré práce pri bežnej údržbe parku.
1643
Táto aktivita nerieši však zásadné otázky revitalizácie parku, ktorý potrebuje
finančné dotácie a odborné zásahy.
Vedenie železníc požiadalo Obecný úrad v Ladcoch o súhlas
na odstránenie topoľov pozdĺž železničnej trate vedľa cesty smerom
na železničnú stanicu. Dôvody sú bezpečnostné, pretože podľa predpisov
ŽSR výška stromov v blízkosti železničnej koľaje smie byť maximálne o dva
metre menšia ako vzdialenosť stromu od koľaje. V tomto prípade
presahovala výška stromov celé koľajisko. Obecný úrad povolil stromy
odstrániť.
Problémy boli opäť s potokmi (Lúčkovský a Slatinský), ktoré okrem
malého spádu a pomalého toku prekonávali v letnom i jesennom čase veľké
sucho, takže v niektorom období boli takmer bez vody.
Vypustenie kanála
Vodnej elektrárne
Kanál medzi Dolnými Kočkovcami a Trenčínom bol v období
26. augusta do 5. novembra 2006 vypustený v súvislosti s revíziou
a opravami kaskády Dolné Kočkovce – Ladce – Ilava – Dubnica nad Váhom
– Trenčín.
Čistenie a oprava dosiahli sumu 60 miliónov korún na celkovej dĺžke
32 kilometrov. Pri plánovaní však očakávali väčší rozsah prác, väčšie
nánosy. Ani v betónových tesneniach neboli veľké praskliny. Oproti
predchádzajúcim vypusteniam kanála v rokoch 1967/68 a v roku 1992
sa našlo i menej odhodených vecí na dne kanála (v našom úseku 2 autá).
Organizátori týchto prác upozorňovali najmä na nebezpečenstvo
pre občanov pri priepuste vody v pôvodnom koryte Váhu. Za dva mesiace
opráv sa nestala nijaká nehoda občanov Ladiec, i keď práce na kanáli mali
veľa divákov zo strany detí i dospelých.
Vypúšťanie kanála sa však odrazilo na výške hladiny spodných vôd,
čo malo za následok postupné znižovanie vody v studniach až ich úplné
vyschnutie. Občania i obecný úrad s tým počítali na základe skúseností
z predchádzajúcich vypúšťaní.
Zásobovanie obyvateľstva vodou organizoval obecný úrad
pracovníkmi obce a obecných vozidiel. Cisternu mala obec požičanú
od Považskej vodárenskej spoločnosti – dvor Dubnica nad Váhom. Vodu
rozvážali dvakrát denne aj na svojpomocne vyrobenom zariadení. Počas
rozvozu traktor najazdil 126 motohodín a denne poskytol vodu v množstve
9 500 litrov. Voda sa čerpala z hydrantov verejného vodovodu.
Počet studní bez vody sa postupne zvyšoval až na viac ako 120.
Najviac postihnutí boli občania v uliciach Vážska, Kollárova, Kukučínova,
Štúrova a Hviezdoslavova. Neskoršie aj studne v časti Tunežice.
Niektoré technické otázky vypúšťania kanála uvádzam v časti
SLOVENSKÝ RYBÁRSKY ZVÄZ – ekologické otázky.
Náklady na rozvoz vody dosiahli cca 120 000,- Sk. Všetky náklady boli
obci zo strany Povodia Váhu refundované.
1644
Životné prostredie
a Považská cementáreň, a.s.
V roku 2006 vypustili do ovzdušia z výrobných zariadení a kotolní
181 ton tuhých znečisťujúcich látok a 2 900 ton plynných znečisťujúcich
látok. Za ne odviedli do Štátneho fondu životného prostredia 4 505 000 Sk.
Koncentrácie znečisťujúcich látok sa pohybovali v hodnotách
od 0,8 mg/m3 do 21 mg/m3, pričom zákonný limit je 45 mg/m3.
Zákon povoľuje, že na výrobu 1 tony slinku možno vypustiť
do ovzdušia 1,5 kg prachu. V Považskej cementárni to v roku 2006 bolo
0,29 kg na tonu.
Odpadové vody, vznikajúce v prevádzke, čistili v čistiarni odpadových
vôd, z ktorej ju vypúšťali do Lúčkovského potoka. V roku 2006 vypustili
celkom 151 200 m3 vody s priemerným znečistením 5 mg/l, pričom norma
je až 20 mg/l.
V roku 2006 v rotačnej peci spálili – znehodnotili 2 226 ton gumového
odpadu. V rámci prevencie v boji proti BSE spálili 29 987 ton mäsokostných
múčok. Tak ako v predchádzajúce roky, proces spaľovania sprevádzali
prísne opatrenia, takže nemohli byť ohrození ani obyvatelia Ladiec a okolia,
ani pracovníci, ktorí manipulujú pri spaľovaní.
V roku 2006 bola v prevádzke aj linka na využívanie upravených
separovaných odpadov z plastu, papiera a dreva. Takéhoto materiálu využili
6 186 ton.
POLITICKÉ STRANY
A HNUTIA
Ľudová strana – Hnutie
za demokratické Slovensko
Miestna organizácia HZDS v Ladcoch mala aj v roku 2006 rovnaký
počet členov ako predtým – 30. Aktívnej činnosti sa zúčastňovalo asi 70 %
členstva. Postoj radových členov k aktívnej a angažovanej činnosti odrážal
aktuálne postavenie ĽS HZDS vo veľkej politike na Slovensku.
Výbor miestnej organizácie bol v zložení:
Ing. arch. Ján Remo, predseda
Bc. Miroslav Zahradník, podpredseda
Bc. Ľubica Zahradníková, pokladník
členovia: Jozef Fatura
Bohumil Kvasnica (Tunežice).
Miestna organizácia mala v obecnom zastupiteľstve troch členov
(Jozef Fatura, Milan Kukuliaš, Ján Turzík) a funkciu starostu (Ing. arch. Ján
Remo).
Predseda organizácie sa zúčastňoval na všetkých poradách v rámci
okresu a všetky informácie prenášal do organizácie. Osobitne dôsledne
v období pred parlamentnými voľbami, rovnako pred voľbami komunálnymi.
1645
Dňa 27. mája organizácia pripravila stretnutie občanov „Pod
gaštanmi“, na ktorom vystúpili poslanec NR SR Anton Blajsko a Ing. Ján
Gramata. Na stretnutí hrala dychová hudba Ladčanka a podávali
občerstvenie.
Miestna organizácia sa podieľala na príprave Vatry zvrchovanosti
na Skalke.
Po komunálnych voľbách HZDS v Ladcoch získalo post starostu obce
a 1 poslanca.
Slovenská národná koalícia -
Slovenskej národnej strany
Na sneme v Martine dňa 1. júla 2006 vznikol nový politický subjekt
pod názvom Slovenská národná koalícia. Na základe toho v obci Ladce
z bývalej Slovenskej národnej strany vznikla Miestna organizácia Slovenskej
národnej koalície. Dovedna v roku 2006 mala 11 členov.
Na ustanovujúcej schôdzi zvolili výbor, ktorý zostal aj v roku 2006
v zložení:
Július Šedík, predseda
Jozef Švihel, podpredseda
Zdenka Hriadelová, tajomník, pokladník
členovia: Pavol Habánek
Roman Šedík
Členovia ladčianskej organizácie zastávali aj funkcie v rámci kraja.
Do krajskej rady SNK zvolili ako podpredsedu Júliusa Šedíka a zároveň
je i členom Ústrednej rady SNK.
Činnosť organizácie spočívala v pomoci pri organizovaní Vatry
zvrchovanosti a iných osláv a stretnutí s občanmi.
Komunistická
strana Slovenska
Základná organizácia v Ladcoch má v súčasnosti 11 členov
(ani jedného z časti Tunežice). Organizácia sa zamerala na voľby
do parlamentu a na voľby do miestnej samosprávy. Ďalej na prípravu
okresnej konferencie, ktorá sa konala v Ladcoch i na mimoriadny
zjazd.
Na okresnej konferencii, ktorá bola 14. októbra 2006 v Dome kultúry,
zvolili do okresného výboru aj členov z Ladiec: Pavol Fatura, podpredseda
OVKSS, Anton Haršáni, predseda revíznej komisie a Ing. Karol Horký, člen
OV.
Spomínaná Okresná konferencia KSS sa niesla vo veľmi kritickom
duchu. Vyslovili nespokojnosť s prácou Ústredného výboru, trieštenie strany
a napokon výsledky parlamentných volieb, keďže sa KSS do NR SR
nedostala.
1646
Výbor ZO KSS v Ladcoch pracoval v roku 2006 v zložení:
Ing. Karol Horký, predseda
Pavol Fatura, tajomník
Anton Haršáni, pokladník.
Smer – sociálna
demokracia
Klub strany SMER – SD bol v Ladcoch založený ešte 19. októbra
2005. Zakladajúcimi členmi tohto klubu boli Ivan Fedor, Miroslav Zajac
a Dominik Koštialik.
Výbor sa skladal z týchto členov, medzi ktorých sa rozdelili funkcie
takto:
Ivan Fedor, predseda
Miroslav Zajac, podpredseda
Dominik Koštialik, tajomník.
Činnosť klubu je koordinovaná Okresnou radou SMER-SD.
Hlavnou úlohou klubu SMER-SD boli parlamentné a komunálne voľby.
Pre stranu boli úspešné, ako vidieť z výsledkov v počte hlasov i zastúpení
v obecnom zastupiteľstve. Strana SMER-SD sa stala najúspešnejšou
v oboch voľbách.
Kresťansko-demokratické
hnutie
V obci nie je stabilná organizácia. Činnosť KDH riadi okresné vedenie
v Ilave. Išlo najmä o prípravu na obe voľby v roku 2006.
ORGANIZÁCIE A SPOLKY
TJ Tatran cementáreň
Ladce
V organizácii TJ Tatran cementáreň Ladce sa v roku 2006 pomery
značne skonsolidovali. Dôvodov a impulzov bolo viac. Bolo to hlavne
novoupravené ihrisko s novou krásnou tribúnou, čo pôsobilo na podvedomie
hráčov. Bola to i práca výboru TJ na čele s veľmi agilným a schopným
predsedom Ing. Jaroslavom Koyšom.
V nemalej miere podporila prácu organizácie starostlivosť obecného
úradu a vedenia Považských strojární, a.s. a niektorých ďalších
podnikateľov. Dosť sa zmenil aj postoj občanov – rady priaznivcov sa značne
rozšírili.
V rámci Telovýchovnej jednoty fungovali v roku 2006 dva oddiely:
futbalový a stolnotenisový.
1647
Futbalový oddiel
Družstvo dospelých hralo v I. triede oblastnej súťaže vcelku úspešne.
Zámer pred sezónou 2005/2006 bol postúpiť do 5. ligy oblastnej súťaže.
Zámer sa nepodaril a mužstvo skončilo tesne za prvým v tabuľke.
Družstvo dorastu hralo v 5. lige oblastnej súťaže a zo 16. družstiev
boli na 13. mieste so ziskom 30 bodov. Prejavil sa absolútny nedostatok
hráčskeho kádra tejto vekovej skupiny.
Starší žiaci v sezóne 2005/2006 získali 52 bodov a skončili tretí.
Mladší žiaci v takej istej súťaži (1. triede) získali iba 12 bodov a boli
predposlední z 13. družstiev.
Sezóna 2006/2007
V mužstve dospelých, ktoré hralo opäť v I. triede oblastnej súťaže
došlo k viacerým zmenám. V jesennej časti boli k dispozícii hráči:
tréner: Jaroslav Vojtek
vedúci mužstva: Vladimír Chovanec
hráči (brankári): Jozef Janke, Ján Faturík, Dominik Porubčan
hráči v poli: Ján Jamrich, Dušan Šedík, Milan Vyhnička, František Váň, Jozef
Váň, Peter Martinka, Michal Habánek, Marián Habánek, Tomáš Koštialik,
Eduard Pagáč, Jozef Pagáč, Erik Mražík, Kristián Mražík, Matej Eliáš, Tomáš
Hromka, Peter Hudec, Tomáš Martinák, Miroslav Gurín, Marián Jakuš
(dorastenec).
Základným cieľom bol opäť postup do 5. ligy. Počas jesennej časti
sa mužstvu darilo tak, že skončili na 1. mieste s rovnakým počtom bodov
ako druhá Ilava. Celkom odohrali 14 zápasov – 9-krát zvíťazili, 1-krát prehrali
a 4-krát hrali nerozhodne.
Oproti predchádzajúcemu ročníku si nečakane dobre viedli
dorastenci hrajúci v 5. lige oblastnej súťaže. Po 14 odohratých zápasoch
obsadili 3. miesto. Veľkou mierou sa o to pričinili šiesti dorastenci z Púchova,
ktorí sú v Ladcoch na hosťovaní. Bez nich nebolo možné zostaviť družstvo
z mládeže ročník 1988 až 1991.
Starší žiaci hrali v I. triede mimoriadne úspešne. Zo 14 zápasov 13
vyhrali, jeden prehrali a získali 39 bodov s impozantným skóre 67 : 5. Týmito
výsledkami získali v jeseni 1. miesto.
Mladší žiaci vo svojej súťaži – I. triede skončili v jeseni sezóny
2006/2007 na 6. mieste.
Vedúcim dorastu bol Dominik Porubčan, trénerom Mgr. Ladislav
Loužecký.
Vedúcim starších žiakov bol Miroslav Prekop a Pavol Habánek,
trénerom bol Ing. Anton Machala.
Vedúcim mladších žiakov (a trénerom) boli Tomáš Koštialik,
Ing. Ferdinand Gach, Jozef Janke.
Vedenie TJ Tatran (výbor):
Ing. Jaroslav Koyš, predseda
Ing. Ferdinand Gach, tajomník
Ľubomíra Porubčanová, pokladník
členovia: Jozef Chovanec
Vladimír Chovanec
1648
Mgr. Miroslav Sňahničan
Marián Justh
Dušan Porubčan
Anton Machala st.
Stolnotenisový oddiel
Stolnotenisový oddiel mal v sezóne 2005/2006 dve družstvá.
A družstvo hralo v 5. SATES lige a skončilo na 1. mieste, keď
z 18 zápasov 14-krát vyhrali, 4-krát remizovali (ani raz neprehrali). Získali
50 bodov a postúpili do vyššej súťaže – 4. ligy. V tejto sezóne sa družstvo
skladalo z týchto hráčov (v zátvorke počet odohratých zápasov): Anton
Popelka (72), Viliam Popelka (70), Jozef Hrehor (54), PaedDr. Vladimír
Hromek (44), Mgr. Miroslav Sňahničan (44), Jozef Letko (4). Spolu odohrali
288 dvojhier.
B družstvo zohralo v 6. REKONT lige – sever 18 zápasov. Z toho
5 vyhrali, 1 hrali nerozhodne a 12 prehrali. Získali 29 bodov a umiestnili
sa na 7. mieste. V B družstve hrali: Jozef Letko (68), Eva Michalcová (68),
Vladimír Letko (64), Dušan Kvasnica (42), Ing. Pavol Kalus (40),
Mgr. Miroslav Sňahničan (4), Juraj Kalus (2).
V ročníku 2006/2007
hralo „A“ družstvo v 4. lige, ktorá bola obsadená mimoriadne silnými
súpermi. V jesennej časti skončili na 9. mieste, keď získali 24 bodov.
Družstvo „B“ hralo v 6. lige úspešnejšie ako v predchádzajúci rok.
Predbežne figurovali na 4. mieste.
V sezóne 2006/2007 mal stolnotenisový oddiel pre obe družstvá
k dispozícii týchto hráčov: Mgr. Miroslav Sňahničan, Anton Popelka, Viliam
Popelka, Jozef Hrehor, PaedDr. Vladimír Hromek, Eva Michalcová, Vladimír
Letko, Dušan Kvasnica, Ing. Pavol Kalus, Jozef Letko, Ivan Malacha.
TJ Tatran
Tunežice
Futbalový oddiel TJ Tatran Tunežice hral v sezóne 2005/2006
v III. A triede oblastnej súťaže (spolu 10 mužstiev). Z 18 zápasov 6 vyhrali,
3 hrali nerozhodne a 9 prehrali. Získali 12 bodov, čo im stačilo na 7. miesto.
V sezóne 2006/2007 uskutočnili niektoré organizačné opatrenia,
čo prospelo natoľko, že v jesennej časti skončili na prvom mieste.
Predsedom Telovýchovnej jednoty Tatran Tunežice bol Bohumil
Kvasnica, ktorý bol súčasne vedúcim futbalového oddielu. Trénerom bol
Štefan Zábojník.
INÉ ŠPORTOVÉ PODUJATIA
Stolový futbal
Stolový futbal mal svoju oblastnú súťaž rozdelenú na časti Púchov,
Považská Bystrica, Východ a Trenčín. V časti DARTEX liga Púchov sme mali
1649
aj my, Ladce, svojich reprezentantov: Marián Kuniak, Matej Lipták, Erik
Mražík, Jozef Novotný, Boris Štefula a Tomáš Košík.
V máji sa v Považskej Bystrici konal veľký medzinárodný turnaj
(Slovensko, Čechy, Maďarsko, Rakúsko, Belgicko). Náš reprezentant Matej
Lipták spolu s maďarským reprezentantom vyhrali jednu z troch disciplín
(trofej a finančná cena). Aj na ďalších rôznych turnajoch boli reprezentanti
Ladiec veľmi úspešní a odniesli si množstvo cien.
Deň cementárov
Tradičný podnikový futbalový turnaj sa konal na ihrisku TJ Tatran
14. júla 2006. Zo štyroch družstiev sa do finále dostalo mužstvo Údržba,
ktoré zvíťazilo nad Lomom 2 : 2.
Memoriál Pavla Petríka
Organizátorom turnaja 22. júla 2006 bola TJ Tatran cementáreň Ladce
a Železnice Slovenskej republiky. Zúčastnili sa na ňom mužstvá bývalých
hráčov z Ladiec, Košece, Beluše a Ilavy. Z výsledkov: Ladce – Ilava 2 : 2
(penalty v prospech Ilavy), Beluša – Košeca 1 : 0. Zápas o 3. miesto vyhrali
Ladce nad Košecou po penaltách, pretože normálne skončil zápas 2 : 2.
Vo finále zvíťazilo družstvo Ilavy. Na začiatku 2. polčasu za stavu 1 : 0 pre
Ilavu inzultoval hráč Beluše rozhodcu, ktorý zápas predčasne ukončil.
Hokejbal
Družstvo mladých Ladčanov hralo v oblastnej lige Pruské.
Zo 6 družstiev boli Ladčania ku koncu roka na 6. mieste.
Združenie technických
a športových činností
Ako každoročne venovali sa turistike, ktorá si niekedy vyžadovala
i zvýšenú fyzickú zdatnosť. Na podujatiach sa zúčastňoval značný počet
členov i nečlenov združenia.
Zloženie výboru ZTŠČ sa nezmenilo:
Ing. Jozef Remo, predseda
Milan Bajza, tajomník (zomrel v priebehu roka)
Ing. Ľubomír Ježo, pokladník
členovia: Ján Galanský, Peter Čurík, Marián Lihocký, Peter Kvasnica.
Počet registrovaných členov bol 29.
Dňa 17. júna 2006 usporiadali prechod cez Javorníky. Túra sa začala
od Bumbálky pri Makove. Potom cez Veľký a Malý Javorník až na Portáš –
asi 30 kilometrov. Prechod uskutočnilo 31 turistov.
Ďalšie turistické podujatie pripravila organizácia pre 36 turistov, ktorí
dňa 22. júla 2006 uskutočnili výstup na 1009 metrov vysoké Sitno. Potom
navštívili jazero Počúvadlo a mesto Banskú Štiavnicu.
Dňa 23. septembra 2006 to bol najťažší výstup v tomto roku.
Zúčastnilo sa na ňom 44 turistov. Začali v Poľsku – v Zakopanom, odkiaľ
za krásneho počasia vystúpili na 2 300 metrov vysokú Svinicu.
1650
Tradičná činnosť Združenia technických a športových činností (dediča
Zväzu pre spoluprácu s armádou) motorizmus nemohli organizovať ani
v roku 2006 pre jeho finančnú náročnosť.
Slovenský rybársky
zväz
Dňa 19. februára 2006 sa konala v Ilave výročná členská schôdza
Obvodnej organizácie č. 3 Slovenského rybárskeho zväzu.
Nakoľko sa skončilo štvorročné obdobie, na výročnej schôdzi zvolili
nový výbor. Zo sedem členov boli zvolení aj štyria rybári z Ladiec, tí istí, ktorí
boli v najzodpovednejších funkciách aj v predchádzajúcom období:
Ján Sloboda, predseda
Jozef Fatura, tajomník
Libor Kvasnica, hospodár
Bohuš Ištvánik, referent pre brigádnickú činnosť.
Na výročnej schôdzi bola pomerne nízka účasť. Z 334 člennej
organizácie sa zúčastnilo 168 členov. Členovia na schôdzi podpísali petičné
hárky, ktoré na návrh Rady SRZ v Žiline zaslali Európskemu parlamentu
so žiadosťou o zmenu v legislatíve v prospech zníženia stavu kormorána
veľkého, ktorý je v Európe značne premnožený a ničí rybné bohatstvo
v našich riekach. Tak napr. na Považí v rieke Váh úplne vylovil podustvu,
ktorú SRZ každoročne nasádza.
Aj v roku 2006 pripravila Obvodná organizácia SRZ rybárske preteky
v love rýb udicou pre mládež do 14 rokov ako vyvrcholenie prípravy
v rybárskych krúžkoch. Preteky sa konali za zlého počasia na rybníkoch
v Tunežiciach 1. mája 2006. Z celkového počtu detí, ktoré navštevovali
krúžky (67) sa na pretekoch zúčastnilo 46 detí.
Dospelí členovia SRZ mali svoje preteky v love rýb udicou
na štrkovisku v Ilave. Za pomerne studeného počasia sa v Ilave zišlo 223
pretekárov, ktorí ulovili 48 kaprov, 103 pstruhov a 8 pleskáčov.
Dvojmesačné vypustenie kanála Vodnej elektrárne v Ladcoch
sa dotýkalo aj rybárov. Bola to otázka ochrany a prežitia rýb a iných vodných
živočíchov ako i zachovanie celkového ekosystému v tejto lokalite.
Ochrana rýb znamenala aj zabránenie protizákonnému lovu, pytliactvu
a drancovaniu. Zvolili spôsob nezakazovať lov (v zostatku vody i pri
vypustení) a rybármi strážiť živočíšstvo vo vode. Porušenie zákona vo väčšej
miere nezaznamenali.
Opatrenia museli robiť aj na rybníkoch v Tunežiciach, ktoré
sú napájané ramenom kanála. Najväčší problém bol nebývalý stav lastúr,
ktoré pokrývali celé dno. Lastúry požierajú planktón, čo je hlavná potrava rýb.
V roku 2006 pokračovala brigádnická činnosť. Pracovali najmä
na Tunežických rybníkoch, ale aj na brehoch kanála, pstruhových potokoch
a inde. Spolu odpracovali 2 600 hodín.
V roku 2006 oslávili organizovaní rybári 80. výročie založenia svojej
organizácie na Slovensku.
1651
Matica slovenská
Miestny odbor Matice slovenskej v Ladcoch sa v roku 2006 zameral
na stretnutia členov s kultúrnym a čiastočne i rekreačným zameraním.
Boli to tematický zájazd na Mojtín (autobusový) v auguste a posedenie
s členmi (novoročné), kde sa oboznámili s dielom významnej literárnej
osobnosti Petra Ševčoviča a vypočuli si nahrávku Radošinského naivného
divadla.
Výročná schôdza sa konala v apríli 2006. Zloženie výboru sa oproti
roku 2005 nezmenilo.
Slovenský zväz
protifašistických
bojovníkov
Základná organizácia SZPB v Ladcoch má v súčasnosti iba 11 členov.
V roku 2006 jeden zomrel a jedného prijali.
V roku 2006 bola činnosť organizácie zameraná na konanie Oblastnej
konferencie SZPB a na konanie XIII. zjazdu, ktorý sa konal v Trenčíne.
Na tomto zjazde bol za člena Ústredného výboru zvolený člen ladčianskej
Základnej organizácie Ing. Karol Horký, ktorý je zároveň aj podpredsedom
Oblastného výboru v Považskej Bystrici.
Organizácia sa v roku 2006 podieľala na príprave a priebehu
významných osláv a výročí oslobodenia i Slovenského národného povstania.
Vývoj a činnosť tejto organizácie bola aj v roku 2006 poznamenaná
špecifičnosťou, že priami účastníci postupne zomierajú. Po ustanovení,
že členmi sa môžu stať rodinní príslušníci, je tu ustanovenie nové, že členom
môže byť každý občan, ktorý je presvedčeným zástancom boja proti fašizmu
– v akejkoľvek jeho podobe.
Dobrovoľný
hasičský zbor
Dobrovoľný hasičský zbor v Ladcoch sa skladá z dvoch zborov:
Dedinský hasičský zbor a hasičský zbor organizovaný v Považskej
cementárni, a.s..
Na výročnej členskej schôdzi 9. decembra 2006 hodnotili ročnú
činnosť. Činnosť hasičskej organizácie sa za posledné dva roky aktivizovala
vo všetkých úsekoch činnosti.
Preventívnu činnosť v rámci ochrany pred požiarmi vykonávali dvaja
preventisti. V Považskej cementárni sa okrem toho zriaďovali asistenčné
hliadky podľa potreby v čase veľkých opráv, porúch alebo zváracích prác
na strediskách s možnosťou vzniku požiarov. V obci Ladce v spolupráci
s obecným úradom a so Stredoslovenskými vodárňami a kanalizáciami
vykonali kontrolu hydrantovej siete v obci.
V priebehu roka vykonali viaceré prípravy členov na likvidáciu
požiarov. Rovnako sa pripravovali aj členovia strojnej služby.
1652
Dôležitou súčasťou bola starostlivosť o mobilnú techniku a opravy.
Zlepšenie nastalo v oblasti požiarnického športu. V roku 2006 sa tri
družstvá zúčastnili na previerke pripravenosti v rámci okresu, kde všetci
splnili stanovené limity. Družstvo mužov PCLA bolo tretie a družstvo
dorasteniek skončilo na 1. mieste.
Do detskej hry „Plameň“ sa pripravovalo jedno družstvo dievčat
a jedno chlapcov.
Muži sa dovedna zúčastnili na troch súťažiach. Družstvo sa skladalo
z 8 mužov, ktorí prešli náročným výcvikom.
Najlepšie výsledky dosahovali dievčatá (vo veku 8 – 16 rokov).
V štyroch pohárových súťažiach dosiahli tieto výsledky:
Pohárová súťaž v Zbore – 1. miesto
Pohárová súťaž v Korni – 1. miesto
V súťaži o Memoriál F. Mončeka v Pruskom – 2. miesto
Pohárová súťaž v Predmieri – opäť 1. miesto.
Dievčatá z kategórie dorasteniek absolvovali jednu pohárovú súťaž
v Bytči, kde zvíťazili.
Chlapci vo svojej kategórii sa zúčastnili na jednej pohárovej súťaži
v Predmieri – skončili na 2. mieste.
Na spomínanej výročnej členskej schôdzi 9. decembra 2006 zvolili
nasledovné výbory:
Obecný Dobrovoľný hasičský zbor:
František Meliš, predseda
Dominik Koštialik, veliteľ
Juraj Petrík, strojník
Štefan Kuman, preventista
Branislav Blaško, pokladník
Závodný Dobrovoľný hasičský zbor:
Ing. Peter Bračík, predseda
Igor Kalus, veliteľ
Viliam Petrík, strojník
Marián Markuš, pokladník
Ladislav Král, preventista
Dobrovoľní hasiči v Ladcoch hodnotia najlepšie spoluprácu s vedením
Považskej cementárne, a.s. a Obecným úradom v Ladcoch.
Slovenský zväz zdravotne
postihnutých
70 – člennú organizáciu viedol výbor, ktorého zloženie sa oproti roku
2005 nezmenilo:
Štefan Kováčik, predseda
Milan Rafaj, podpredseda
Mária Sláviková, tajomníčka a pokladníčka
členovia: Margita Zacková, Jana Faturíková, Pavol Maršovský,
Zdenka Chlebanová, Ján Koštialik, Anton Ištok
1653
Okrem poradenskej služby opäť organizovali veľmi čulé spoločenské
styky s viacerými organizáciami z regiónu bývalého Považsko-bystrického
okresu. Bolo to najmä v oblasti kultúrno-spoločenských podujatí. Recipročné
návštevy členov ladčianskej organizácie (Sverepec, Domaniža a inde)
a vlastné podujatia (posedenie na Muflonke, májové stretnutie v Dome
kultúry).
V marci organizovali výročnú schôdzu, kde zhodnotili doterajšiu
činnosť a potvrdili výbor organizácie ako ho uvádzam hore.
Slovenský zväz
záhradkárov
Situácia v tejto organizácii sa v roku 2006 opäť zhoršila. Viedli
ju v podstate dvaja členovia: Juraj Letko a Pavol Kalus. Ďalší člen, ktorý
v minulosti pracoval, Štefan Češko, vážne ochorel.
Na prácach v sade sa nezúčastňovali a pre sucho ani úroda nebola.
Podľa správ z tejto organizácie chcú v roku 2007 SZZ zorganizovať
tak, aby pribudlo mladých členov a zvýšili starostlivosť o sad.
Slovenský zväz
chovateľov
Organizáciu v roku 2006 viedol výbor v zložení:
Anton Haršáni, predseda
Miloš Košina, tajomník
Pavol Kalus, hospodár
Vladimír Kalus, odborná komisia
Ivan Ďurikovič ml., člen
Ing. Karol Horký, revízor
Aj v tomto roku bolo hlavným cieľom zveľaďovať chov čistokrvných
zvierat a získavať čo najširšiu verejnosť pre túto činnosť. Nedarilo sa im to
v plnej miere, a tak boli spokojní, keď udržali súčasný stav.
V roku 2006 nevytvorili nijaký zisk, pretože obchodnú činnosť
organizovali ako pomoc občanom pri chove kurčiat a získaní jatočných
morčiat. Celkom predali 620 kg moriakov a 100 kusov kurčiat.
Pri takomto spôsobe činnosti prišla vhod dotácia poskytnutá obecným
úradom vo výške 2 500 Sk.
Jednou z činností SZCH v Ladcoch bola účasť na výstavách. Anton
Haršáni, Vladimír Kalus st. a Vladimír Kalus ml. sa zúčastnili na oblastnej
výstave králikov vo Sverepci. Tí istí vystavovatelia sa zúčastnili na X. ročníku
Vážskej výstavy so svojimi králikmi. Tu dostal Vladimír Kalus st. čestné
uznanie.
V roku 2006 chovali i ďalší členovia organizácie najmä čistokrvné
druhy sliepok, malej hydiny, čínske kačice, 28 chovných králikov, psov
a akváriové rybky.
Z ďalšej činnosti to bola starostlivosť o areál budovy chovateľov.
1654
ŠKOLY V LADCOCH
Materská škola
Materská škola v Ladcoch si v roku 2006 zachovala veľmi dobrý
štandard v prevádzke, najmä však vo výchovnom procese.
V roku 2005/2006 bolo v materskej škole zaradených 87 detí vo veku
2 – 6 rokov. Pracovali v štyroch triedach s 8 učiteľkami.
Pre vstup do Základnej školy pripravovali 28 predškolákov.
V tomto období sa uskutočnila na škole 3-dňová inšpekcia, ktorá
potvrdila, že výchova na škole je na veľmi dobrej úrovni. V celkovom
hodnotení dosiahli výsledky lepšie ako je celoslovenský priemer. Kladne
hodnotili najmä tvorivosť a kreativitu učiteliek vo výchovnom procese.
V tomto období sa prejavili aj niektoré nedostatky, najmä nutnosť
opravy strechy, niektorých priestorov a renovácia školského dvora.
Súkromníci s odborným vzdelaním sa v roku 2006 pokúsili založiť
v jestvujúcich priestoroch materskej školy detské jasle. Záujem občanov
bol minimálny a tak sa detské jasle neotvorili.
Základná škola
Školský rok 2005/2006 ukončili na slávnosti za účasti členov Rady
školy, Rodičovského združenia, starostu obce a občanov – rodičov. Školu
v tomto školskom roku ukončilo 255 žiakov, z ktorých prospelo 247
a s priemernou známkou 1 ukončilo 50 žiakov. Na slávnosti odmenili
za vzornú reprezentáciu školy 48 žiakov. Najlepších deviatakov za dobré
meno obci odmenil starosta Ing. arch. Ján Remo.
Zo školskej a mimoškolskej činnosti žiakov a pedagógov školy
vyberám:
V škole bola komplexná inšpekcia, ktorá konštatovala, že škola
vytvára vhodné podmienky na individuálny rozvoj osobnosti žiaka i široké
aktivity mimo vyučovania. Celkové hodnotenie školy bolo vyššie ako
priemerné hodnotenie škôl v Slovenskej republike.
Výsledky testovania žiakov 9. ročníkov v celoslovenskom meradle
boli pre žiakov ZŠ Ladce úspešné. Priemerná úspešnosť z matematiky bola
v Ladcoch 60,8 % (na Slovensku 47,7 %), zo slovenského jazyka v Ladcoch
63 % (na Slovensku 58,1 %).
Žiaci ZŠ boli zapojení do celoslovenskej internetovej súťaže. Bola to
vedomostná súťaž z predmetov, ktoré sa na škole vyučujú.
Aj v tomto školskom roku sa žiaci zapojili a získali viaceré úspechy
v rôznych súťažiach z oblasti vedomostí vyučovacích predmetov,
mimoškolskej činnosti a športu.
Boli to najmä: KLOKAN – súťaž v matematike, matematická
olympiáda, Hviezdoslavov Kubín, literárna a výtvarná súťaž, Biblická
olympiáda, hokej, futbal, cezpoľné behy a pod.
Vydarený bol aj detský karneval usporiadaný pre deti Rodičovským
združením.
1655
V apríli 2006 podpísalo vedenie školy dohodu o vzájomnej spolupráci
medzi Základnou školou v Ladcoch a Školou Podstawowa nr. 5 v Lodži
v Poľsku. Projekt, ktorý podpísali obe školy je založený na tom, že sa žiaci
a pedagógovia budú stretávať a navzájom si vymieňať skúsenosti,
nadväzovať priateľstvá. Delegácia ZŠ Ladce navštívila partnerskú školu
v októbri 2006.
Pri otvorení školského roka 2006/2007 mala základná škola 239
žiakov, z toho na 1. stupni 106 žiakov (5 tried) a na druhom stupni
(5. – 9. ročník) 133 žiakov v 6 triedach. V prvom ročníku bolo 28 žiakov.
Školský klub mal 2 oddelenia, spolu 51 detí.
Na škole zaznamenali opäť pomerne veľkú výmenu pedagogických
kádrov. Na školu prišli noví vyučujúci:
Mgr. Marcela Tapušíková (z Dubnice nad Váhom)
Mgr. Martina Pučkovicová (Košeca)
Mgr. Juraj Ondruška (Trenčín)
Ing. Jozef Plevan (Nová Dubnica)
Mgr. Antónia Mužíková (Ladce) – v školskom klube.
Odborné učilište
V odbornom učilišti si v roku 2006 pripomenuli štyridsiate výročie
založenia tejto školy v Ladcoch. Ladecké zvesti venovali tejto udalosti značný
priestor (viď LZ číslo 5 – november 2006).
Rok 2006 bol v škole rušný a náročný z viacerých dôvodov. V prvom
rade je to odpútanie sa od kaštieľa tým, že realizujú za prostriedky štátu
(samosprávneho kraja Trenčín) nadstavbu a prestavbu jestvujúcich
dielenských priestorov. Ďalej to bolo zapojenie do Európskych sociálnych
fondov a financie z toho vyplývajúce. Určité zmeny v internátnom živote
prinieslo ukončenie transformácie detských domovov v SR.
Keď otvorili školský rok 2005/2006 mali dovedna 182 žiakov v ôsmich
učebných odboroch. Na konci školského roka bolo v učilišti 170 žiakov.
Na prijímacom konaní pre školský rok 2006/2007 sa prihlásilo 90 žiakov –
prijali 77.
K záverečným skúškam roku 2005/2006 pristúpilo 46 žiakov. Všetci
prospeli, z toho 12 s vyznamenaním. Na záver skúšok, pri slávnostnom
odovzdávaní výučných listov, absolventov ocenil a vecnými darmi odmenil
starosta obce Ing. arch. Ján Remo.
Pri otvorení školského roka 2006/2007 nastúpilo do Odborného
učilišťa v Ladcoch 189 žiakov (79 prvákov, 58 druhákov a 52 tretiakov).
Z odborov to boli: záhradníci, murári, maliari, stolári, zámočníci, služby
a domáce práce a kuchári.
V internáte ubytovali 69 učňov. Na začiatku školského roka
a v priebehu druhého polroka 2006 bolo v škole 52 odborných pracovníkov
(12 interných učiteľov, 28 majstrov odborného výcviku a 10 vychovávateľov).
V jarných mesiacoch 2006 sa začala výstavba (prestavba
a nadstavba) internátov, kuchyne a jedálne i telocvičných priestorov
v jestvujúcej budove dielní. Vo vypísanej verejnej súťaži zvíťazila firma
Kompletstav Ladce. Náklady na výstavbu sú 21 miliónov Sk z rozpočtu
1656
Samosprávneho kraja Trenčín (Krajský školský úrad). Nové priestory
(dokončenie na začiatku 2007) vyriešia kultúrnosť bývania 50 učňom,
stravovanie a využívanie voľného času.
Škola sa zapojila do projektu Európskeho sociálneho fondu, ktorý
pomáha rozvíjať zamestnanosť. Pomocou neho pripravujú vyučujúci a ďalší
pracovníci učňov na získavanie zamestnania. Na projekte sa zúčastňujú žiaci
druhého a tretieho ročníka, celkom 125 žiakov.
Dňa 1. septembra 2006 sa začala ďalšia akcia vyplývajúca z projektu
Európskeho sociálneho fondu týkajúca sa medzinárodnej spolupráce
handicapovanej mládeže. Spolu s partnermi z Nemecka zorganizovali projekt
„Pergola“ na pôde OU Ladce.
Už v máji a júni 2006 navštívili žiaci OU Ladce podobnú školu v meste
Waiblingen v Nemecku. Okrem odbornej diskusie a výmeny skúseností
absolvovali zaujímavé exkurzie.
Ďalšia aktivita v medzinárodných stykoch oboch škôl bola v mesiaci
jún 2006, kedy žiaci OU Ladce na pozvanie školy z Waiblingenu navštívili
UNESCO svetový festival mládeže. V auguste 2006 pozvali zase žiaci
OU Ladce žiakov z Nemecka na týždeň prázdnin na chatu Duchoňka
a jej okolie.
Z iniciatívy OU Ladce vyšla aj akcia „Park, ktorý spája“. Na akcii
sú účastní bývalí študenti Gymnázia Považská Bystrica, vysokoškolskí
študenti a učni OU Ladce. Projekt bude pokračovať aj v roku 2007.
KULTÚRNY ŽIVOT
V OBCI
V oblasti kultúrneho života oproti predchádzajúcemu roku sa nič
nezmenilo. Priestorové možnosti sú v obci veľmi dobré, ale nebol záujem
kultúru tvoriť, ani sa na podujatiach zúčastňovať.
Niektoré tradičné podujatia – oslavy, akcie detí, Koyšove Ladce, práca
knižnice, činnosť v oblasti pamiatok (muzeálna činnosť) a publicistické
aktivity mali dobrú úroveň.
Koyšove Ladce
Dňa 20. októbra 2006 sme privítali súťažiacich v prednese slovenskej
ľúbostnej poézie konanej každoročne na počesť rodáka Ladiec Pavla Koyša.
Organizátormi aj teraz boli Klub priateľov poézie Pavla Koyša, Považské
osvetové stredisko, Obecný úrad v Ladcoch v spolupráci so Spolkom
slovenských spisovateľov a so záštitou Ministerstva školstva SR.
Program bol tento rok zjednodušený a spočíval v položení kytíc
a krátkym kultúrnym programom pri buste básnika. Stretnutie s umelcami
a kultúrna akadémia sa podľa dohody uskutoční v roku 2007 (nedožité
narodeniny Pavla Koyša – 75 rokov).
V porote zasadli: Eliška Sadíleková, Beáta Kvaššayová, Elena
Bakošková, Gejza Sádecký, Vladimír Čerevka, Mária Jablonská.
1657
Výsledky:
III. kategória:
1. Katarína Péliová (ZŠ Považská Bystrica)
2. Radka Zbínová (ZŠ Ladce)
3. Miroslava Kovačičová (ZŠ Považská Bystrica)
IV. kategória (Stredné školy)
1. Leila Slugeňová (Gymnázium Bánovce)
2. Natália Hantáková (Gymnázium Púchov)
2. Maroš Párničan (OA Prievidza)
3. Lenka Vácvalová (konzervatórium Topoľčany)
V. kategória (dospelí):
1. Ján Homolka (Prievidza – za autorskú výpoveď)
1. Jana Vidová (Adamovské Kochanovce)
2. Želmíra Mišútová (Martin)
3. Dáša Illyová (Púchov)
Oslavy a pietne
spomienky
Výročie oslobodenia obce a výročie tragédie zavraždenia
rukojemníkov nacistickou armádou si občania pripomenuli položením vencov
k pamätníku padlých v druhej svetovej vojne.
Deň matiek usporiadal Obecný úrad (ZPOZ) v druhú májovú nedeľu –
14. mája 2006 v Dome kultúry. K prítomným ženám – matkám sa prihovoril
starosta obce Ing. arch. Ján Remo. V kultúrnom programe vystúpili deti
Materskej školy, žiaci Základnej školy a hudobný súbor Základnej umeleckej
školy z Ilavy.
Do šesťdesiat Ladčanov sa zišlo dňa 13. augusta 2006 pri slovenskom
dvojkríži na Skalke, aby si pripomenuli výročie vyhlásenia zvrchovanosti
Slovenska. K prítomným sa prihovoril starosta obce a ďalší hostia.
Organizátormi boli Slovenská národná koalícia a ĽS – HZDS. Na slávnosti
účinkovala dychová hudba Ladčanka.
Oslavy výročia Slovenského národného povstania sa mali konať
na Skalke. Pre zlé počasie sa odložili a 29. augusta 2006 sa konali
v priestore Pod gaštanmi za mimoriadne veľkej účasti občanov. Slávnostný
príhovor mal predseda SZPB Ing. Karol Horký. Účastníkom podávali
občerstvenie a hrala dychová hudba Ladčanka.
Súbory, krúžky
Zo súborov účinkovala najmä dychová hudba Ladčanka (vedúci Libor
Kvasnica) a to najmä na pohreboch a rôznych oslavách. Aj v roku 2006
pokračoval jej generačný problém. Z pôvodných dychových orchestrov
zostalo iba 6 hudobníkov. Ostatní účinkujúci boli z cudzích dychoviek.
Úroveň hry však bola stále dobrá.
Spevácky krúžok žien (vedúca Mária Liptáková) účinkoval
na podujatiach Zboru pre občianske záležitosti v obradnej miestnosti.
1658
Ďalšie súbory a krúžky kultúrneho charakteru pôsobili na školách.
Najúspešnejší bol divadelný súbor Odborného učilišťa, ktorý dosahoval
vo svojej kategórii významné – i celoslovenské úspechy.
Mapové zobrazenie
Obecný úrad vydal vo firme Forza Slovakia atlas máp – urbanistický
vývoj na mapových zobrazeniach obce Ladce.
Na zväčšenom formáte A3, na kvalitnom papieri, na 30 stranách.
V obsahu sú texty s historickým prehľadom vývoja obce, historické mapy
Ladiec a Tunežíc, mapy súčasného stavu obce, mapy Trenčianskej župy,
kraja, panoramatická mapa a letecké pohľady na obec.
Centrálnou súčasťou publikácie je Územný plán obce vo farebnom
prevedení a príslušné texty vysvetľujúce budúce zámery – najmä v súvislosti
s centrom obce.
Autormi publikácie sú Ing. arch. Ján Remo, Ing. arch. Viliam Leszay
a Branislav Lipták.
Pamätná sieň
Pamätná sieň Ladiec – stála expozícia umiestnená v Dome kultúry
bola rozšírená o osem panelov venovaných rozvoju obce a udalostiam
za roky 1990 – 2006. Na jednotlivých paneloch je umiestnený územný
plán obce, rozvoj a udalosti v jednotlivých volebných obdobiach, Koyšove
Ladce, modernizácia Považskej cementárne a panel s rôznymi udalosťami
za toto obdobie. Autorom libreta bol Branislav Lipták, inštaláciu robila
firma BEEL.
Publicistika
V roku 2006 vyšlo dovedna 6 čísiel Ladeckých zvestí, ktoré
boli informačným spravodajcom miestnej samosprávy. Na štyroch
alebo šesť až osem stranách oboznamovali tvorcovia občanov
s činnosťou obecného zastupiteľstva a obecného úradu, organizácií,
spolkov, škôl a pod. Celkom vychádzalo 800 exemplárov v čiernobielom
prevedení. Redaktorom bol Branislav Lipták, tlač ASSA, s.r.o.,
Púchov.
V roku 2006 si obec Ladce viac všímala aj ostatná tlač.
Regionálny týždenník OBZOR uverejnil viacero článkov o kultúrnom
dianí v obci (Koyšove Ladce, aktivity rodiny Illyových, akcie
Odborného učilišťa atď.). Obci, jej rozvoju, venoval OBZOR
celú stranu, rovnako Základnej škole a Považskej cementárni, a.s..
1659
Výstava audiovizuálnej
techniky
Výstavu starej audiovizuálnej techniky usporiadal zo svojich
zbierok Štefan Kováčik pri príležitosti 30. výročia založenia
filmárskeho klubu AMFI v Dome kultúry. Na výstave odovzdala
riaditeľka Považského osvetového strediska Štefanovi Kováčikovi pamätný
list.
O týždeň po otvorení výstavy (8. jún) premietali v DK filmy AMFI-klubu
zo sedemdesiatych rokov.
Obecná knižnica
V roku 2006 bola vedúcou knižnice Eva Riecka. V tomto roku mala
knižnica tieto výkony:
počet čitateľov: 201, z toho žiaci: 69
výpožičky: 9 517, z toho odborná literatúra: 2 845
návštevníci: 3 866.
Knižný fond sa počas roku obohatil o zväzky za 30 000 Sk.
Z toho Považská cementáreň, a.s. 10 000 Sk a Obecný úrad v Ladcoch
20 000 Sk.
Využívanie priestorov
Domu kultúry
Stav vo využívaní priestorov na činnosť v Dome kultúry bola
takmer totožná s rokom 2005. Aj v tomto roku sa priestory využívali
najviac na obchodnú činnosť. Na predaj spotrebného tovaru
si priestory (najmä vestibul) prenajímali rôzne firmy 91-krát, autoškola
41-krát, rôzne schôdze a školenia 27-krát. Veľká sála bola využitá 12-krát
atď.
Stabilne obsadené priestory boli pre knižnicu (2x v týždni), kinosála,
pamätná sieň, miestnosť lekára, Urbárske spoločenstvo, dychová hudba,
kaviareň, šatne futbalového oddielu.
Kino Slovan
Vedúcou kina bola aj v roku 2006 Zdena Hriadelová. V roku 2006
v kine Slovan premietli za 7 mesiacov, počas ktorých bolo kino otvorené,
32 filmov. Návštevnosť bola 1 465 divákov. Priemer na jedno
predstavenie bol 48,5 návštevníka, čo je podstatne viac ako v roku 2005
(30 divákov).
1660
ZBOR PRE OBČIANSKE
ZÁLEŽITOSTI
Organizácia
Organizácia ZPOZ v obci, vedenie a ani formy práce sa v roku 2006
nezmenili. ZPOZ v Ladcoch v tomto roku viedli:
Anna Peterková, predsedníčka
Mária Liptáková, vedúca speváckeho krúžku
Irena Gajdošíková, členka a výtvarníčka pamätnej knihy
Ľubomíra Porubčanová, matrikárka
Nezmenilo sa ani obsadenie ostatných činností – sobášiaci, rečníci
pre pohreby, recitátori, fotograf atď..
Ako trvalého účastníka niektorých obradov treba zaznamenať dychovú
hudbu Ladčanka a to na pohreboch a veľkých akciách v Dome kultúry
a oslavách, ďalej učiteľky a deti Materskej školy a Základnej školy v Ladcoch.
Podujatia
Za významnú (občanmi vysoko hodnotenú) činnosť treba pokladať
návštevy zástupcov obce (ZPOZ-u) u jubilantov, ktorí dosiahli vek 80, 90, 95
rokov a 50., 55., 60. výročie sobáša. Návštevy s gratuláciou, upomienkovým
darom a kyticou vykonali zástupcovia ZPOZ-u celkom 51-krát.
Blahoželania týmto jubilantom a kondolencie pozostalým uverejňovali
aj Ladecké zvesti. V LZ obec blahoželala aj rodičom k narodeniu detí.
Z väčších podujatí to bol najmä Deň matiek, ktorý sa konal 14. mája
2006 v Dome kultúry. K zhromaždeným ženám – matkám sa prihovoril
starosta obce. V kultúrnom programe vystúpili žiaci Materskej školy
a Základnej školy v Ladcoch i hudobný súbor Základnej umeleckej školy
v Ilave.
ZPOZ spolupracoval s vedením Odborného učilišťa Ladce pri
organizovaní slávnostného odovzdávania výučných listov.
Stretnutie občanov nad 70 rokov na pozvanie starostu a poslancov
obecného zastupiteľstva sa konalo 16. novembra 2006. Kultúrny program
žiakov Základnej školy a detí z Materskej školy a dychovka Ladčanka
vytvorili dobrú atmosféru pre viac ako 150 účastníkov. So záujmom
si vypočuli príhovor starostu obce Ing. arch. Jána Remu. Po občerstvení
si dôchodcovia prevzali dar obce – Atlas obce Ladce a kalendár na rok 2007.
Tradičnou akciou ZPOZ-u bolo prijatie nových občanov – detí
7. decembra 2006. Pozvali 22 detí (prišlo 20), ktoré sa narodili na sklonku
roku 2005 a v roku 2006. Podujatie v dojemnej atmosfére sa konalo
v obradnej miestnosti Obecného úradu.
ZPOZ v roku 2006 spolupracoval s vedením Základnej školy
a Odborného učilišťa pri závere a otváraní školského roku (viď časť tejto
kroniky „Školstvo“).
1661
OBCHOD, SLUŽBY
V roku 2006 vzniklo v Ladcoch niekoľko zariadení pre obchod
a služby. Niektoré sa však zväčša pre nerentabilnosť zrušili. Neprimerané
bolo množstvo hostincov a podobných zariadení, spolu osem. Miestna časť
Tunežice bola i v roku 2006 bez obchodu s potravinami a zrušené bolo
aj pohostinstvo. Textil (Daňo – Daňová) predajňa v strede obce
sa presťahovala do nových predajných priestorov postavených neďaleko
starej predajne.
Počet predajných dní a počet predajcov v Dome kultúry sa mierne
zvýšil, ale počet kupujúcich čiastočne poklesol.
Obchody s potravinami
- Potraviny AMV – samoobsluha
- Potraviny a predaj mäsa – KLASIK (Ing. Michal Staňo)
Predajňa mäsa a potravín FABUŠ bola v roku 2006 zrušená.
Pohostinstvá
- Kaviareň v Dome kultúry
- Bistro VERONIKA (V. Piatriková)
- Reštaurácia KOPYTO (Martin Adamec)
- Pohostinstvo OMEGA (POD GAŠTANMI) (Ema Šimová)
- Pohostinstvo CENTRIK (Mariana Lihocká)
- Pohostinstvo U SABU (Peter Jesenský)
- Kaviareň BAR AL PIANO (Jozef Ondrička, Košeca)
- Herňa PUB 777 (Viliam Šepták)
- Nočný klub
Iné predajne a výrobne (služby)
- Drogéria (A. Zábojníková)
- Textil – galantéria (V. Daňo)
- AGROBON – záhradnícke potreby
- TINEA – kvetinárstvo (Iveta Remšíková)
- Novinový stánok (Bresman)
- Kaderníctvo (Denisa Gregorová)
- Autodoprava a stavebné mechanizmy (Štefan Kútny)
- Autoopravovňa (František Strážnický)
- Kozmetika DENA (D. Gregorová)
- Kameňosochárstvo (Anton Bialoň)
- Retux – kovovýroba (Ing. arch. Marián Blažíček)
- DREVOPAL drevospracujúci podnik – premenovaný zo „Slovpalet“
(R. Jendrol)
- bankomaty pri drogérii a na pošte
1662
Zrušené:
- Chovateľské a záhradnícke potreby (Ing. Miroslav Mikuška)
Pribudli:
- Píla BARELA v Tunežiciach (budovy bývalého JRD – Roman Baláž)
- TEXTIL – unimobunka na pozemku drogérie (P. Hudec, Beluša)
- Krajčírstvo (v budove MŠ – Andrea Pagáčová)
Okrem stabilných predajní poskytoval obchodné služby (predaj
zeleniny a ovocia) predajca z Trenčína na tržnici trikrát v týždni.
V Dome kultúry si občania mali možnosť kúpiť textil, obuv, rôzne
domáce potreby a ďalší tovar.
Kameňolom Tunežice aj v roku 2006 patril Doprastavu Bratislava
a zásoboval najmä výstavbu diaľnice.
ŽELEZNIČNÁ STANICA
LADCE
V roku 2006 bol prednostom Železničnej stanice v Ladcoch
Pavol Fatura. Nezmenil sa počet pracovníkov – včítane stanice Beluša ich
bolo 34.
Zmeny nastali najmä vo vykládke substrátov, pretože po prestávke
začala Považská cementáreň na túto prepravu opäť používať služby
železnice. Takto vykládka oproti predchádzajúcemu roku bola vyčíslená
na 160 %. Bolo to spolu viac ako 206 500 ton zo 4 109 vozňov. Nakládka
nákladných vozňov bola porovnateľná s rokom 2005 – 157 789 ton (3 155
vozňov).
Tržby z prepravy cestujúcich i prepravy tovaru nám nie sú známe,
pretože ich účtuje Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. a Železničná
spoločnosť Cargo, a.s..
Počas roka 2006 prešlo cez stanicu Ladce 11 678 vlakov nákladnej
prepravy a rušňov a 19 406 vlakov s cestujúcimi.
Z finančných príčin sa neuskutočnila plánovaná plynofikácia
a napojenie na obecný vodovod.
Naďalej prebiehali technické opatrenia a príprava na modernizáciu
železničnej trate Bratislava – Žilina. Do konca roku 2006 vypracovali
projekty.
Cestovné lístky sa predávali vo vlaku bez prirážky, pretože osobná
pokladňa v stanici Ladce bola zrušená. Ďalší predaj lístkov sa neplánuje
ani v budúcnosti.
Dohodnutý a Obecným úradom v Ladcoch schválený výrub topoľov
(z bezpečnostných dôvodov) popri ceste na železničnú stanicu pracovníkmi
Tratí a stavieb Trenčín sa neuskutočnil.
V roku 2006 nebola v železničnej stanici nijaká nehoda.
1663
POŠTOVÝ ÚRAD
V LADCOCH
Pošta v Ladcoch v roku 2006 zamestnávala 5 pracovníkov. Vedúcou
bola Mária Uríčková.
Aj v roku 2006 dosiahla pošta vysoké výkony vo všetkých
ukazovateľoch. Podmienky pre prácu – interiér pošty, pracovisko a najmä
sociálne zázemie boli nedostatočné, nevyhovujúce. Chýbala i moderná
technika, počítače, ale nedobré boli aj priestory pre zákazníkov. Objektívne
príčiny – nechuť centrálneho vedenia investovať do pošty a očakávaná
rekonštrukcia v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou železnice a výstavbou
komunikácie okolo pošty k podchodu pod železničnú trať.
Rozsah činnosti charakterizujú tieto čísla činnosti (zaokrúhlené):
Podaj: doporučené zásielky 20 000 kusov, balíky 400 ks, obyčajné listové
zásielky 45 000 kusov.
Dodaj: doporučené zásielky 36 000 ks, balíky 5 000 kusov, obyčajné listové
zásielky a letákové zásielky 200 tisíc kusov.
Pošta ďalej poskytovala rôzne peňažné služby. Tak prijali 30 000
poštových peňažných poukazov, fungovala Poštová banka, zriaďovali
osobné účty, vkladné knižky, predaj vkladových produktov.
Ďalej to bola práca s tlačou. Poštové doručovateľky, okrem veľkého
množstva listov a iných zásielok rozniesli 4 800 kusov dennej tlače a 5 000
kusov časopisov.
Osobitne zodpovednú prácu doručovateľky vykonávali pri doručovaní
6 100 dôchodkov ročne.
Pošta sa zaoberala aj predajom doplnkových komodít (karty, žreby
a pod.) – spolu 40 druhov tovaru.
VODNÁ ELEKTRÁREŇ
LADCE
Vodná elektráreň v Ladcoch si znova pripomenula svoj vek.
Jej pracovníci spolu s pracovníkmi riaditeľstva Vodných elektrární na Váhu
z Trenčína oslávili sedemdesiate výročie najstaršieho vodného diela
na Slovensku.
Tento rok bol dôležitý aj z ďalších hľadísk. Firma, ktorá privatizovala
vodné elektrárne zaviedla nové organizačné a pracovné pravidlá,
napr. aj zákaz poskytovania informácií (iba cez hovorcu firmy v Trenčíne).
Vieme však, že výrobné úlohy boli v roku 2006 značne znížené pre
vypustenie prívodného a odpadného kanála na trase Dolné Kočkovce –
Trenčín (3 mesiace). Čas odstávky využili pracovníci elektrárne a objednané
firmy na opravy zariadení.
Vedúcim majstrom bol aj v roku 2006 Ivan Fedor.
1664
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.
Ocenenia v roku 2006
V roku 2006 pokračovala modernizácia Považskej cementárne, a.s.
v Ladcoch. Prejavilo sa to vo výrobe – množstve i kvalite cementu,
v ekologických opatreniach a v zlepšovaní pracovného i sociálneho
prostredia.
Kvalita výrobkov sa odrazila v predaji, keď všetok vyrobený cement
odišiel k zákazníkovi.
Realizáciou investícií sa cementáreň stala najmodernejšou
a najvýkonnejšou cementárňou v strednej Európe. Dôraz na inovácie
v technickej oblasti ako aj technologických procesov a produktov zabezpečil
viaceré prvenstvá a konkurenčné výhody.
V roku 2006 sa ukázalo, že zákazníci sú čoraz náročnejší a kladú
požiadavky v oblasti hygienických predpisov. Najaktuálnejšou bola otázka
chrómu. V západnej Európe sa viedli celé kampane na ochranu zdravia.
V oblasti baleného cementu sa to dokonca stalo podmienkou.
Predstavitelia Považskej cementárne prevzali opäť vyznamenanie
Grand Prix Slovak gold za výrobok Chromatmin portlandský cement
CEM I 42,5 a CEM II/B – S 32,5 R.
Udelenie certifikátu Slovak gold exklusive priviedlo cementáreň
v Ladcoch do spoločnosti podnikov s výrobným kreditom, vierohodnosťou
a spoľahlivosťou. Tieto úspechy nadviazali ešte na rok 2005, kedy Považskej
cementárni udelili Európsky patent za „Spôsob výroby bezchrómového
cementu technológiou vyvinutou spoločnosťou Považská cementáreň, a.s.“
Tento výrobok znižuje riziko vzniku ekzémov a rôznych kožných
alergických reakcií, vrátane vysoko toxických a škodlivých karcinogénnych
účinkov.
Vedenie Považskej
cementárne, a.s.
Predstavenstvo
Ing. Anton Barcík, predseda
členovia: Ing. Mária Kebísková
Ing. Pavol Martauz
Ing. Ľubomír Martinka
Johanes Berger
Anton Malovec
Franz Wallner
Výkonné vedenie:
Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ
Ing. Pavol Martauz, riaditeľ kvality a stratégie
Ing. Ľubomír Martinka, obchodný riaditeľ
Ing. Mária Kebísková, ekonomická riaditeľka
Ing. Jozef Mikušinec, technický a výrobný riaditeľ
Ing. Peter Šumaj, personálny riaditeľ
1665
Výroba v roku 2006
Výroba v roku 2006 bola opäť rekordná. Modernizácia priniesla
absolútne najvyššiu výrobu v histórii cementárne v Ladcoch i ktorejkoľvek
cementárne na Slovensku.
Celkom vyrobili 906 500 ton. Približne rovnaké množstvo cementu
expedovali – predali. Už v roku 2005 sa začal meniť pomer predaného
cementu v ukazovateli domáci trh – export. V predchádzajúcich rokoch
bol export vyšší, v roku 2005 už prevládal domáci trh a v roku 2006
už oživený trh na Slovensku absorboval absolútnu väčšinu cementu
vyrobeného v Ladcoch.
V roku 2006 sa v Považskej cementárni, a.s. vyrobili tieto druhy
cementu:
CEM I 42,5 R 187 889 ton
CEM I 42,5 176 600 ton
CEM I 42,5 R (Chromatmin) 4 300 ton
CEM II B VL 2 975 ton
CEM II B-S 32,5 R 430 000 ton
CEM II S 32,5 R plus 41 300 ton
CEM III A 54 231 ton
CEM III B 9 168 ton
Predaj a vývoz
V roku 2006 vyviezli do zahraničia celkom 328 134 ton cementu,
z toho 128 764 ton do Česka a zvyšok do ostatných štátov Európskej
únie.
Domáci – slovenský trh zásobili s viac ako 570 tisícami ton cementu.
Z toho vidieť okrem iného aj to, že slovenské stavebníctvo (najmä vďaka
diaľniciam a bytovej výstavbe) je na vzostupe.
Starostlivosť
o pracovníkov
Okrem podpory kultúrno-spoločenského života (Deň cementárov,
stretnutie vedenia s dôchodcami, kultúrne podujatia) poskytovali zdravotnú
starostlivosť (možnosť jednorazového kúpania v Rajeckých Tepliciach,
možnosť kúpeľných procedúr v Nimnici).
Cementáreň podporovala aktivity v obci, TJ Tatran cementáreň Ladce,
Detský domov v Klobušiciach a mnoho ďalších.
Pre zamestnancov organizovali bezplatný kurz anglického
a nemeckého jazyka.
V roku 2006 Považská cementáreň, a.s. zamestnávala 372
zamestnancov, čo je o dvoch menej ako v roku predchádzajúcom.
1666
ZDRUŽENIE URBÁRNIKOV
A LESNÉ DRUŽSTVO TUNEŽICE
V roku 2006 viedol združenie výbor v zložení:
Miroslav Kvasnica, predseda
Ján Mikuška, podpredseda
Vladimír Kvasnica, zapisovateľ
J. Kňažková, pokladník
Jozef Mikuška, člen
Jozef Češko, člen
Dozorná rada: D. Letková, J. Kvasnica, A. Kvasnica
Od apríla 2006 sa začali práce na čistení lesa a ťažbe guľatiny, ktorá
bola napadnutá drevokazným hmyzom. V máji rozmiestnili v ihličnatých
porastoch feronómové lapače, ktoré pravidelne vyprázdňovali.
V júni po dohovore so Štátnymi lesmi geodet vytýčil hranicu medzi
pozemkami Považskej cementárne Ladce a tunežickým združením v Kališti:
od Studne po zvážnicu.
Počas celého roka vykonávali pravidelné kontroly lesných pozemkov
a pozemkov pri Váhu.
Pri likvidácii kalamity v roku 2006 vyťažili 135 m3 ihličnatej guľatiny,
ktorú predali. Vyťažili aj 15 m3 duba, ktorý zostal na skládke. Pre členov
združenia vydali 65 m3 palivového dreva a pre nečlenov 26 m3.
V novembri 2006 vymenovali lesnú stráž, ktorú po vykonaní skúšok
tvoria:
Vladimír Kvasnica
Miroslav Kvasnica
Ján Mikuška.
Okrem uvedených prác vykonali opravu zvážnice v dĺžke 700 metrov,
na ktorú vyviezli materiál z miestneho lomu.
1667
1668

 

Rok 2007

1669
ÚVOD
Demografický vývoj sa v roku 2007 stabilizoval. Zlepšenie nastalo
vo zvýšenej pôrodnosti a zníženej úmrtnosti.
Zloženie obecného zastupiteľstva, oproti predchádzajúcemu
volebnému obdobiu dosť zmenené, sa ukázalo ako progresívne, i keď ešte
s malými skúsenosťami. Aj novozvolené komisie boli prínosom.
Výstavba obce bola podmienená finančnou situáciou, ktorá nebola
najlepšia. Aktivity Obecného úradu a Obecného zastupiteľstva sa obrátili
na vypracovanie projektov k žiadostiam o eurofondy.
Zásadná zmena sa udiala v oblasti zberu komunálneho odpadu –
v jeho separovaní. Otvoril sa zberový dvor, ktorý sa ukázal ako úspešný.
V roku 2007 sme si pripomenuli 535. výročie prvej známej písomnej
zmienky o Ladcoch a 610. výročie o Tunežiciach. V kultúrnej oblasti to boli
najmä Koyšove Ladce, konané v roku 2007 na počesť nedožitých
75. narodenín básnika.
V školstve si svoj štandard udržali všetky tri školy, pričom Základná
škola stabilizovala kádre učiteľov a v Odbornom učilišti dokončili
rekonštrukciu a výstavbu internátov a ostatných priestorov. V tej súvislosti
vyvstala otázka budúcnosti novobarokového kaštieľa.
Cementáreň opäť prekročila historické množstvo vyrobeného cementu
a pokračovala v modernizácii podniku.
Radikálna zmena nastala v Poľnohospodárskom družstve, ktoré sa
pretransformovalo na akciovú spoločnosť.
Organizácie a spolky vykonávali svoju činnosť na úrovni minulých
rokov. Niektoré sa aktivizovali a Slovenský zväz záhradkárov sa prakticky
rozpadol.
Nádejne sa v roku 2007 začali vyvíjať obchodné služby, keď vznikla
dohoda s Jednotou COOP v Trenčíne o výstavbe obchodnej jednotky v roku
2008.
K stabilizácii pomerov v obci a reakcii občanov na udalosti v značnej
miere prispela dobrá informovanosť cez Ladecké zvesti, miestny rozhlas,
vývesné tabule.
Kronika obce Ladce za rok 2007 bola dokončená a odovzdaná
starostovi obce dňa 27. februára 2008.
Branislav L i p t á k
kronikár obce
1670
OBYVATEĽSTVO LADIEC
V ROKU 2007
Demografický vývoj
Demografický vývoj v roku 2007 bol o niečo priaznivejší ako v roku
2006. Celkom sa narodilo 33 detí, z toho 16 chlapcov a 17 dievčat.
Zomrelo 22 občanov, z toho 15 mužov a 7 žien. Je to značne menej
ako v roku 2006, keď sme zaznamenali 37 úmrtí. Priemerný vek zomretých
bol 71,1 roka. Najstarší občania, ktorí v roku 2007 zomreli, boli: Mária
Šedíková (96 rokov), Antónia Uríčková (94) a Augustín Kováčik (94).
Najmladší Ing. Miroslav Daňo (45 rokov).
Počet obyvateľov v roku 2007 bol k 31. decembru 2 629. Z toho bolo
2 124 dospelých a 505 detí a mládeže do 18 rokov. Oproti roku 2006 to bolo
len o málo viac, pretože 59 obyvateľov ubudlo a pribudlo 66.
Narodené deti
v roku 2007
1. Samuel Mosorjak
2. Martin Koštialik
3. Radovan Mlýnsky
4. Martin Čechuty
5. Nikola Fusková
6. Jakub Faturík
7. Petra Miháliková
8. Jakub Šedík
9. Vanesa Cahelová
10. Samuel Uríček
11. Martin Mentel
12. Zuzana Kušnierová
13. Andrej Turza
14. Alex Kršík
15. Stanislava Ragulová
16. Petra Hatnančíková
17. Adela Pavlačková
18. Vanessa Kandráčová
19. Zdenka Kukuliašová
20. Daniela Juríčková
21. Matej Bednár
22. Paulína Koišová
23. Ela Hudecová
24. Mária Kahaníková
25. Lukáš Bartoš
26. Michal Čilek
27. Christián Maslo
28. Samuel Kroščen
29. Daniel Velický
1671
30. Daniel Kočnár
31. Silvia Števánková
32. Eva Mošková
33. Karin Štefúnová
Zomreli
Antónia Uríčková (94 rokov)
Emil Beňo (77)
Jozef Zavacký (73)
Vladimír Kacina (61)
Vincent Kukuliaš (74)
Mária Juríčková (81)
Oľga Nagyová (63)
Jozef Mikušinec (69)
Rozália Koyšová (86)
Eduard Dezort (78)
Milan Bystrický (64)
Anton Janešík (80)
Ing. Miroslav Daňo (45)
Anton Marguš (65)
Jozefína Kucharíková (77)
Anna Kubičková (59)
Rudolf Červený (69)
Rudolf Kvasnica (58)
Víťazoslav Palček (78)
Dominik Porubčan (54)
Mária Šedíková (96)
Augustín Kováčik (94)
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO,
OBECNÝ ÚRAD
Priebeh zasadaní obecného
zastupiteľstva v roku 2007
V zložení obecného zastupiteľstva neboli v roku 2007 nijaké zmeny.
Na zasadaniach bola dobrá účasť i aktivita poslancov.
Súčasťou zasadaní v periodicite štvrťroka boli správy ekonómky
o hospodárení obce a čerpaní rozpočtu a správy hlavného kontrolóra obce
o uskutočnených kontrolách.
Zachovávala sa zásada verejného charakteru zasadaní tým, že sa
v stanovených termínoch uverejňovali termíny a program schôdzí na
úradných tabuliach. Občania verejný charakter zasadaní využívali iba málo.
Na januárovom zasadaní schválili rokovací poriadok obecného
zastupiteľstva a schválili zloženie komisií.
1672
Komisia sociálna
Daniela Hudecová (predseda), Anna Peterková, Anna Kacinová, Ing. Ľubica
Zahradníková, MUDr. Jarmila Martináková.
Komisia stavebná a životného prostredia
Juraj Letko (predseda), Ing. Jaroslav Koyš, Miroslav Zajac, Peter Martinák
Komisia finančná a likvidačná
Ing. Jaroslav Koyš (predseda), Ing. Alena Černotová, Ivan Fedor, Juraj
Zimprich, RNDr. Peter Janešík
Komisia pre údržbu obce
Jozef Fatura (predseda), František Markuš, František Meliš
Komisia ochrany verejného poriadku
Dominik Koštialik (predseda), Ing. Peter Bračík, Vladimír Kvasnica st.,
Vladimír Chovanec
Komisia pre kultúru a šport
Marián Justh (predseda), Branislav Lipták st., Ján Suchár, Július Šedík,
Mgr. Dagmar Kútna, Pavol Fatura
Počas roka odstúpil Ján Suchár a Július Šedík. Obecné zastupiteľstvo
do komisie schválilo Dášu Illyovú, Jeanette Šedovú a Alenu Hudákovú.
Komisia pre otázky Tunežíc
Jozef Mihálik (predseda), Ján Abrahámovský, Vladimír Češko ml., Bohumil
Zajac
Na tomto zasadaní sa poslanci oboznámili s novozakladaným
Centrom pre matky. Schválili im bezplatný nájom v budove Materskej školy.
O Materskom centre píšem v časti „Kultúra“.
Poslanci schválili sobášiacich obecného úradu. Sú to starosta obce
Ing. arch. Ján Remo, Ing. Jaroslav Koyš, Marián Justh a Daniela Hudecová.
Dôležitým bodom januárového zasadania bolo prerokovanie
a schválenie Všeobecne záväzného nariadenia o pohrebníctve. Upravuje
všetky náležitosti prevádzky cintorína. VZN bolo zverejnené na úradných
tabuliach, na cintoríne a najdôležitejšie časti v Ladeckých zvestiach. Zásadná
zmena nastala v tom, že každý prenajímateľ hrobového miesta je povinný
uzavrieť Zmluvu o prenájme miesta na pohrebisku. VZN v úplnom znení
je súčasťou archívu kroniky.
Obecné zastupiteľstvo zasadalo 28. februára 2007. Poslanci okrem
iného schválili zámer digitálneho spracovania cintorína v Ladcoch
a Tunežiciach. Potom schválili nové zloženie Štábu Civilnej obrany.
Predsedom je starosta, členmi poslanci obecného zastupiteľstva.
Poslanci súhlasili so zakúpením štyroch unimobuniek pre Zberový dvor.
Podľa uznesenia schválili tieto stavebné priority:
- chodník do Horných Ladiec
- vodovod a prístupová cesta k trom rodinným domom za predajňou
AMV
- vodovod na sídlisku Záhradná ulica
- vetva k plánovaným dvom bytovým domom pri futbalovom ihrisku
- dokončenie chodníka na cintoríne v Tunežiciach, prístrešok pred
Domom smútku a nová brána
- prístrešok pred modlitebňou v Tunežiciach, výmena okien, náter
strechy a nastriekanie fasády modlitebne
1673
- autobusová zastávka pri „Sabovi“
- nový plot pred Materskou školou od hlavnej cesty
- rekonštrukcia rozvádzačov verejného osvetlenia.
Poslanci rozhodli realizovať stavebné akcie na cintoríne v Tunežiciach
a trasy vodovodu.
Dňa 7. marca 2007 sa zišlo mimoriadne zasadanie obecného
zastupiteľstva, na ktorom rozhodli o otázkach Materskej a Základnej školy
v Ladcoch, o ich prestavbe za financie z Európskych fondov.
Boli dve alternatívy: zachovať oba areály ako samostatné celky a takto
ich modernizovať alebo spojiť oba subjekty do jedného celku. Takto
pripravený projekt predložiť potom na žiadosť o eurofondy. Poslanci rozhodli
zlúčiť ZŠ a MŠ do jedného areálu a takto nechať spracovať projektovú
dokumentáciu.
V druhom bode rokovania predať budovu bývalého Misijného domu
Vladilírovi Poliakov za cenu stanovenú znaleckým posudkom.
Ďalšie zasadanie zastupiteľstva sa konalo dňa 28. marca 2007.
Schválili zámer výstavby bytového domu z prostriedkov Štátneho fondu
rozvoja bývania.
Obecné zastupiteľstvo zriadilo komisiu na vykonávanie prieskumu trhu
na obstarávanie tovarov a služieb. Do komisie schválili: Ing. J. Koyša,
J. Mihálika, S. Suranovú.
Vymenovali aj komisiu pre verejné obstarávanie tovarov v zložení:
Ing. arch. Ján Remo, Ing. J. Koyš, J. Fatura, J. Letko a Ing. A. Černotová.
Dňa 25. apríla 2007 obecné zastupiteľstvo venovalo najväčšiu
pozornosť návrhu starostu obce, aby sa uvažovalo o presťahovaní obecného
úradu do budovy terajšej Materskej školy – po jej prebudovaní na úradné
miestnosti a služieb potrebných pre občanov. Ďalej predložil návrh
na spracovanie projektu prestavby kinosály na obradnú sieň obce. Vychádza
sa z predpokladu, že budova č. 150 bude v prípade výstavby kostola
asanovaná.
Dobrá správa bola informácia starostu, že zástupcovia Jednoty COOP
z Trenčína prijali ponuku na vybudovanie predajne potravín. Poslanci
schválili aj návrh prestavať detské ihrisko v Záhradnej ulici z konta „Oranž“
za spolufinancovania obce.
Zasadanie obecného zastupiteľstva navštívili občania Tunežíc, ktorí
žiadali podporu pri zmene projektu podchodu pod železnicu.
Najväčšiu pozornosť venovali poslanci otázke bytového domu, o čom
rokovali aj na predchádzajúcej schôdzi. Viac miesta tomuto projektu venovali
Ladecké zvesti, kde sa podrobne vysvetľujú podmienky a bola vyhlásená
anketa pre obyvateľov – potencionálnych záujemcov o tieto nájomné byty
(viď archív Ladeckých zvestí).
Na zasadaní 30. mája 2007 rozdelili poslanci prebytky z hospodárenia
za rok 2006 tak, že 10 % pôjde do rezervného fondu (256 000 Sk),
660 000 Sk na splátky úveru a 1 645 000 Sk na kapitálové príjmy.
Na podnet starostu schválili poslanci predaj pozemku parcelné
č. KN 16 k. ú. Ladce pre stavbu predajne potravín Jednote Trenčín. Poslanci
prijali úlohu zavedenia vody z obecného vodovodu do Záhradnej ulice
a od hlavného hydrantu po Dom kultúry.
1674
Dňa 27. júna 2007 konštatovali poslanci obecného zastupiteľstva,
že obec Ladce oslovila 4 projektové kancelárie na prípravu rekonštrukcie
areálu Základnej školy v Ladcoch so začlenením Materskej školy. Prihlásila
sa iba jedna projekčná organizácia LUKA z Považskej Bystrice. Zástupca
projektantov Ing. arch. Vrbica predložil návrh na prestavbu dielní
pre Materskú školu.
Za prítomnosti zástupcu firmy RAEM Consulting z Považskej Bystrice
sa poslanci oboznámili s návrhom rekonštrukcie verejného osvetlenia v obci.
V ďalšom bode sa poslanci venovali otázke dispozično-prevádzkovým
zmenám v Dome kultúry. TJ Tatran cementáreň vyslovila cestou jej predsedu
Ing. J. Koyša žiadosť o rozšírenie svojich priestorov v prístavbe kultúrneho
domu. Starosta obce predložil návrh na premiestnenie obecnej knižnice
do priestorov terajšej kaviarne a rovnako preloženie kaviarne do priestorov
terajšej knižnice. Tento návrh poslanci schválili.
Dňa 19. septembra 2007 na zasadaní obecného zastupiteľstva
poslanci súhlasili s odpredajom obecných pozemkov firme Drevopal
na rozšírenie prevádzky. Zastupiteľstvo rovnako súhlasilo s projektom
investície do komplexnej rekonštrukcie siete verejného osvetlenia
a obecného rozhlasu ako i vstup do akciovej spoločnosti Fin.m.o.s., a.s.,
ktorá rekonštrukciu vykoná a bude zabezpečovať prevádzku. Potom
prerokovali nájomnú zmluvu s Lesmi Slovenskej republiky na roky do 2013.
Poslanci návrh vo výške doterajšieho nájomného neschválili a žiadali
ho zvýšiť.
Potom starosta predložil návrh, aby obec vykúpila pozemky
za kaštieľom, nechala vypracovať urbanistickú zastavovaciu štúdiu a podľa
nej pozemky rozparcelovala a rozpredala záujemcom. Návrh poslanci
schválili.
Ešte odznel návrh na kúpenie nového traktora, na ktorý poslanci
reagovali požiadavkou, aby sa na jestvujúcom traktore najprv vykonal
odborný posudok.
Na zasadaní obecného zastupiteľstva 31. októbra 2007 poslanci
prerokovali stanovisko Železníc SR, ktoré zamietli žiadosť o zmenu projektu
plánovaného podchodu pod železnicu v Tunežiciach.
Starosta informoval o rozpracovanosti projektovej prípravy na akcie:
prestavba Základnej školy vrátane Materskej školy, predajňa COOP Jednota
a nájomný bytový dom zo štátneho fondu rozvoja bývania.
Na tomto zasadaní prerokovali aj znenie nového Štatútu obce
a otázku výkupu pozemku na výstavbu bytového domu Za kaštieľom.
Ďalšie zasadanie obecného zastupiteľstva bolo dňa 21. novembra
2007. Poslanci sa zaoberali žiadosťou budúceho SENIOR KLUBU
o bezplatné priestory v Dome kultúry a finančný príspevok na činnosť.
Materské centrum žiadalo financovanie vyčleneného pracovníka pre činnosť
tohto zariadenia. Prvý bod poslanci odročili a v druhom rozhodli zamietavo,
pretože náklady a počet zamestnancov v obecnom úrade dosiahli strop.
Obecné zastupiteľstvo sa zaoberalo aj návrhom na zobratie pôžičky
500 000 Sk na pokrytie nákladov na projektové práce. V poslednom bode
zasadania sa poslanci oboznámili s novelizáciou Všeobecne záväzných
nariadení o miestnych daniach a poplatkoch, za komunálny odpad a drobný
stavebný odpad. Dostali na preštudovanie i návrh na rozpočet pre rok 2008.
1675
Posledné zasadanie sa konalo 12. decembra 2007. Vzhľadom na to,
že Ing. Jaroslav Koyš sa z pracovných dôvodov vzdal funkcie zástupcu
starostu, poslanci zvolili na tento post Mariána Justha.
Rovnako po ukončení volebného obdobia hlavného kontrolóra obce
zvolili opäť doterajšiu kontrolórku Ing. Danielu Kalusovú.
Na tomto zasadaní poslanci schválili rozpočet na rok 2008.
Hlavné investičné
činnosti v roku 2007
Hodnoty sú uvedené v Sk:
Výstavba vodovodu v ulici Záhradná a za obchodom AMV 1 189 750
Prístrešok na cintoríne v Tunežiciach 176 749
Projektová dokumentácia na rekonštrukciu ZŠ a MŠ 983 900
Nákup kosačky HUSQARNA 387 903
Štyri UNIMOBUNKY na Zberný dvor 100 000
Prvky na detské ihrisko 95 832
Nákup kameniva na úpravu ciest 40 000
Nákup výpočtovej techniky 75 724
Softvér pre cintorín 53 000
Splátka úveru na rok 2007 641 885
Z ostatných prác niektoré významnejšie:
- odstránenie betónového plota pred Misijným domom
- výstavba drevenej garáže pre farský úrad
- likvidácia kuchyne v prístavbe Domu kultúry
- osadenie nového plynového kotla v Dome kultúry
Zamestnanci
Obecného úradu
Funkcionári:
Ing. arch. Ján Remo, starosta
Ing. Jaroslav Koyš, námestník starostu
Ing. Daniela Kalusová, hlavný kontrolór obce
Referenti:
Ľubomíra Porubčanová
sekretariát, matrika, pokladňa, evidencia obyvateľstva
Ing. Alena Černotová, Bc. Slávka Suranová
finančné a mzdové otázky, školstvo
Alena Suchárová
správa daní a poplatkov
1676
Helena Kvasnicová
stavebný úrad
Ľubica Šedíková
správa cintorínov, ochrana životného prostredia, civilná obrana, archív
Ing. Ľubica Zahradníková
sociálne veci a kurately, odpadové hospodárstvo
Mária Hantáková
koordinátor aktivizačných prác nezamestnaných, zberový dvor triedeného
komunálneho odpadu
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Zberový dvor
Najdôležitejším krokom na zlepšenie životného prostredia, konkrétne
v likvidácii pevného domového odpadu, bolo postupné vybudovanie
a uvedenie do prevádzky zberového dvora. Vyžiadalo si to mnoho
administratívnych, stavebných i osvetových prác.
Výsledky činnosti dvora jednoznačne ukázali, že je to správna cesta
v separovaní odpadu. Tak to pochopili aj občania, ich väčšina.
V roku 2007 okrem zmesového odpadu (472,5 tony)
sa v separovanom zbere nazbieralo 13,79 tony skla, takmer 8 ton plastov,
3,85 tony textílií, 2,42 tony kovov, 1 tona pneumatiky a batérie, akumulátory,
elektrické spotrebiče, televízory. Okrem toho 6,74 tony objemového
odpadu. Spolu sa z Ladiec v roku 2007 odviezlo 566,77 tony komunálneho
odpadu.
Do zberného dvora mohli občania v roku 2007 doviezť sklo, papier,
plasty, železný šrot, opotrebované pneumatiky, batérie, akumulátory,
elektrické a elektronické zariadenia, práčku, chladničku, televízor,
monitor, žiarivky s obsahom ortuti atď. Mohli však doviezť aj biologicky
rozložiteľný odpad i veľkorozmerný komunálny odpad (skrine, váľandy,
umývadlá a pod.).
Do zberového dvora bola vysunutá jedna pracovníčka, občanom boli
známe všetky dôležité fakty, aby mohli dvor využívať. Postarali sa o to najmä
informácie a hodnotenia v Ladeckých zvestiach od Ing. Ľ. Zahradníkovej,
ktorá celú činnosť riadila a zaobstarávala aj styk s firmou, ktorá odpad
zhodnocuje.
Komunálny odpad zmiešaný, ktorý občania ukladali do zberných
nádob, sa odvážal každý štvrtok. Aj v roku 2007 firma, ktorá odpad odváža
na skládku v Dubnici nad Váhom zvýšila ceny, a tak muselo obecné
zastupiteľstvo pristúpiť k zvýšeniu poplatkov od občanov pre rok 2008. Bude
to 500 Sk za jednu osobu a rok.
1677
Starostlivosť o zeleň
v obci
Z ostatných aktivít v oblasti životného prostredia to bola výsadba
a starostlivosť o zeleň v obci. Ku kvalitnejšiemu koseniu trávy prispela nová
kosačka.
Trvalým problémom zostáva stále ladčiansky park, ktorého majiteľom
je cirkev. Čiastočné úpravy, ako čistenie a úprava niektorých častí, urobila
mládež združená v zoskupení Bršlen (študenti Gymnázia v Považskej
Bystrici, žiaci Odborného učilišťa v Ladcoch a niektorí vysokoškoláci). I keď
to bol čin príkladný, takéto riešenie však nepostačuje a obec keďže
nie je majiteľom parku, nemôže do rekonštrukcie a údržby vkladať financie.
Tie napokon ani v roku 2007 nemala.
EXTEMPORÉ: Čaká sa, kto bude novým majiteľom kaštieľa a parku
a čo s jedným aj druhým urobí.
Ladčianske potoky
Osobitnou otázkou aj v roku 2007 bola otázka ladčianskych
potokov. Kým Lúčkovský potok je v dobrom stave v úseku po križovatku,
ďalej bol zanášaný i znečisťovaný. Neustále sa zhoršoval stav Slatinského
potoka na úseku okolo Základnej školy. Škarpovanie sa aj počas roka 2007
neustále rozpadávalo a potok zarastal rôznymi rastlinami. Obecné
zastupiteľstvo určilo tento stav napraviť v preferovaných stavbách v roku
2008.
Ladce patria v množstve zelene priamo v obci medzi prvé v celom
regióne. Starostlivosť o ňu je tiež veľmi náročná na prácu i na financie.
V roku 2007 bol stav v údržbe zelene dobrý.
ROZPOČET A DANE
Rozpočet 2007
Rozpočet na rok 2007 vychádzal z potrieb a možností príjmov.
V decembri 2007 poslanci schválili rozpočet na rok 2008, kde sa rovnako
nepočíta s veľkými investíciami z vlastných zdrojov. V roku 2007
sa však pripravovali väčšie akcie v súvislosti s návrhmi na výstavbu
kostola, a tým vyvolanými stavbami – likvidácia jednej budovy
obecného úradu a premiestnenie do inej budovy. Súčasne sa dali
vypracovať projekty na modernizáciu a zateplenie budovy
Základnej školy a súčasne výstavby Materskej školy (rekonštrukcia)
v areáli ZŠ z doterajších dielní. To všetko z financovania
z Európskych fondov. Všetky tieto otázky sa vyjasnia pravdepodobne
v roku 2008.
1678
Náklady na investičnú
výstavbu
Náklady na investičnú činnosť v roku 2007 boli nasledovné:
Vodovody v Záhradnej ulici a v časti za obchodom AMV v náklade
1 189 750 Sk, prístrešok na cintoríne v Tunežiciach 176 746 Sk, spomínaný
projekt pre ZŠ a MŠ 983 900 korún. Nákup novej kosačky 387 903 Sk
a prvky na detské ihrisko 95 832 Sk.
Z ďalších výdavkov to boli štyri UNIMOBUNKY – 100 000 korún,
nákup kameniva na úpravu ciest – 40 000 Sk, nákup výpočtovej techniky
75 742 Sk, softvér pre cintorín 53 000 Sk, splátka na úver 641 885 Sk.
Daň z nehnuteľností 2007
Daň z nehnuteľností v roku 2007 sa vyberala uspokojivo.
Zaznamenala sa vysoká disciplinovanosť absolútnej väčšiny obyvateľov,
daňovníkov.
Podľa daňových priznaní bolo v obci v kategórii daň z pozemkov
1 001 daňovníkov - fyzických a právnických osôb. Daň z ornej pôdy sa týkala
276 daňovníkov, za trvalé trávnaté porasty 37 občanov, za záhrady
429 občanov, lesné pozemky 13, rybníky 1, zastavané plochy a nádvoria 630
obyvateľov a organizácií, stavebné pozemky 18, ostatné plochy 34. V tejto
kategórii bola celkom vyrubená daň vo výške 582 874 korún. Daňovníci
odviedli sumu 628 935 Sk, do čoho sú zarátané aj nedoplatky za minulé roky.
V druhej kategórii daň zo stavieb boli tieto počty daňovníkov:
stavby na bývanie 580, stavby na skleníky 6, chaty 30, samostatne stojace
garáže 219, priemyselné stavby 5, stavby na ostatnú podnikateľskú činnosť
16, ostatné stavby 11, stavby viacúčelové 14. Vyrubená daň bola
1 873 666 Sk, zaplatená 1 881 096 korún.
V roku 2007 bolo v ďalšej kategórii daň z bytov 292 daňovníkov, ktorí
zaplatili 32 721 Sk z predpísanej sumy 33 768 korún.
Celkom bol predpis dane z nehnuteľností 2 490 308 Sk a zaplatené
2 542 752 Sk.
OBCHOD A POSKYTOVANIE
SLUŽIEB OBYVATEĽSTVU
Situácia sa v tejto oblasti ustálila. I keď v niektorých oblastiach vznikli
nové služby, iné zanikli. Podľa názoru a požiadaviek občanov by boli
potrebné ešte niektoré ďalšie služby. Tie však podnikatelia na základe
skúseností pre pravdepodobnú nerentabilnosť nechcú otvárať.
Aj v roku 2007 sme zaznamenali enormný počet hostincov, proti čomu
však i napriek kritike zo strany občanov nemožno v čase liberalizácie
podnikania nič podniknúť.
Dosť kritiky padlo na podmienky predaja v obchode AMV, na malé
priestory zapratané tovarom. Tu sa však situácia začala vyvíjať nádejne.
1679
Jednota COOP Trenčín ponúkla obci výstavbu veľkej obchodnej jednotky,
čo obecný úrad akceptoval, poskytol na výstavbu priestory a aj inak šiel
podniku v ústrety. V roku 2007 sa pripravovali projekty a v roku 2008
sa začne výstavba.
Obchody s potravinami
- Potraviny AMV
- Potraviny a predajňa mäsa – Klasik (Ing. Michal Staňo)
Pohostinstvá
- Kaviareň v DK
- Bistro Veronika
- Reštaurácia KOPYTO
- Pohostinstvo OMEGA (Pod gaštanmi)
- Pohostinstvo U SABU
- Kaviareň BAR AL PIANO
- Hostinec ČIERNA HORA
- Herňa PUB 777
- Nočný klub
Iné predajne a služby
- Drogéria (A. Zábojníková)
- Textil – galantéria (V. Daňo)
- Textil – (P. Hudec)
- Agrobon – záhradnícke potreby
- TINEA – kvetinárstvo (I. Remšíková)
- Novinový stánok (Bresman)
- Kaderníctvo a kozmetika (Denisa Gregorová)
- Autodoprava a stavebné mechanizmy (Kútny)
- Autodoprava (František Strážnický)
- Kameňosochárstvo (Anton Bialoň)
- Retux – kovovýroba (Ing. arch. Marián Blažíček)
- SLOVPALET – drevospracujúci podnik (Róbert Jendrol)
- MINI MIX – predaj textilu a drogérie (Miriam Hlavatá)
Okrem uvedených predajní a služieb poskytovali služby a predaj
výrobkov:
- predajca zeleniny – 3 x v týždni (na tržnici)
- rôzni predajcovia textilu, obuvi a potrieb pre domácnosť jeden až
dvakrát v týždni v Dome kultúry
- pojazdná predajňa mäsa (Fabuš – každý piatok)
- bankomaty na námestí a v pošte
1680
Po odkúpení domu na križovatke (od rodiny Áčko) pripravoval
a rekonštruoval budovu na predajňu plechu a krytiny predajca – občan
Poľskej republiky.
Kameňolom Tunežice i v roku 2007 patril Doprastavu, a.s. Bratislava.
Intenzívna ťažba smerovala najmä na výstavbu diaľnice.
Všetky hore menované podniky a predajne zamestnávali dovedna
okolo 200 občanov Ladiec a okolia.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA
Ľudová strana Hnutie
za demokratické Slovensko
V roku 2007 malo HZDS v obci 28 členov. Činnosť sa zamerala
na aktivitu členov obecného zastupiteľstva, zámerov okresného a krajského
snemu ĽS HZDS. Na krajskom sneme podporoval náš delegát kandidátku
JUDr. Viliama Vetešku.
Činnosť obecnej organizácie vyvrcholila organizáciou Vatry
zvrchovanosti na Skalke 20. júla 2007. Príhovor predniesol tradične
predseda HZDS v Ladcoch Ing. arch. Ján Remo. Akcia sa v roku 2007
organizovala ako celookresné podujatie pod záštitou okresnej organizácie
ĽS HZDS.
Zloženie výboru obecnej organizácie zostalo oproti roku 2006
nezmenené:
Ing. arch. Ján Remo, predseda
Ing. Miroslav Zahradník, podpredseda
Ing. Ľ. Zahradníková, pokladník
členovia výboru: Jozef Fatura
Bohuslav Kvasnica
Smer sociálna demokracia
V obci je založený Klub Smeru sociálna demokracia, ktorý
je koordinovaný Okresnou radou v Ilave. Vo výbore sú naďalej Ivan Fedor,
Miroslav Zajac a Dominik Koštialik.
Činnosť sa zameriava najmä na usmerňovanie poslancov obecného
zastupiteľstva, ktorí sú zvolení za SMER.
Komunistická strana
Slovenska
Činnosť organizácie sa v roku 2007 orientovala hlavne
na organizovanie, resp. spoluprácu pri príprave a realizácii spoločenských
1681
podujatí. Boli to najmä výročie oslobodenia obce a výročie Slovenského
národného povstania.
Rovnako spolupracovali s telovýchovnou organizáciou pri poriadaní
tradičného turnaja – memoriálu vo futbale na pamiatku Pavla Petríka.
Podľa výboru organizácie súčasná vnútropolitická situácia obmedzuje
získavanie nových členov. V súčasnosti je ich 11 (z časti Tunežice nikto),
i keď sympatizantov bolo aj v roku 2007 viac.
Organizácia mala tento výbor:
Pavol Fatura, predseda
Ing. Karol Horký, tajomník
Anton Haršáni, hospodár
Slovenská národná
koalícia
Strana organizuje členské schôdze každý druhý mesiac. Jej členovia
sú aktívni pri organizovaní rôznych akcií a podujatí obecného úradu
i kultúrnej komisie. Aj v roku 2007 boli členovia spoluorganizátormi Vatry
zvrchovanosti.
Predseda pracoval v okresnej i krajskej rade SNS – NK a bol členom
Ústrednej rady.
Výbor organizácie:
Július Šedík, predseda
Jozef Švihel, podpredseda
Zdenka Hriadelová, tajomník, pokladník
členovia: Pavol Habánek
Roman Šedík
ORGANIZÁCIE
A SPOLKY V LADCOCH
TJ Tatran
cementáreň Ladce
TJ Tatran cementáreň Ladce patrila medzi najaktívnejšie
a najúspešnejšie organizácie v roku 2007 v obci. Rozsah činnosti spočíval
vo futbale a v stolnom tenise. Futbalisti hrali v štyroch súťažiach a stolní
tenisti v dvoch.
V roku 2007 viedol organizáciu výbor:
Ing. Jaroslav Koyš, predseda
Ing. Ferdinand Gach, tajomník
Ľubomíra Porubčanová, pokladníčka
1682
členovia: Vladimír Chovanec, Mgr. Miroslav Sňahničan, Marián Justh,
Dušan Porubčan, Anton Machala st.
V novembri 2007 zomrel náhle Anton Machala, predtým dlhoročný predseda
TJ a organizátor telovýchovného života v obci.
Futbal 2006/2007
V tomto súťažnom ročníku sa mužstvu dospelých darilo a v 1. triede
po viac rokoch snaženia dosiahli prvenstvo a postúpili do 5. ligy. Ich bilancia
bola 61 bodov (11 bodov pred druhými Visolajmi) – 19 víťazstiev, 4 zápasy
nerozhodne, 3 prehry, skóre 81 : 24.
Starší dorast hral v súťaži 5. ligy, kde s počtom bodov skončil
na 5. mieste zo 16 družstiev. To sa všeobecne pokladalo za úspech.
Vynikajúce výsledky dosiahli starší žiaci. V súťaži I. triedy medzi
dvanástimi družstvami skončili na 1. mieste a postúpili tak do krajskej súťaže.
Najhoršie sa umiestnili mladší žiaci, ktorí boli v súťaži 1. triedy
poslední.
Futbal 2007/2008
Futbalová jeseň skončila pre družstvá TJ Tatran cementáreň Ladce
podľa očakávania – sľubne.
Dospelí, nováčik 5. ligy, sa medzi 16 skúsenými mužstvami umiestnili
na 4. mieste, keď v 15. jesenných zápasoch získali 8 víťazstiev, 3 remízy
a 4 prehry. Spolu získali 27 bodov a skóre 32 : 18.
Trénerom družstva bol Jaroslav Vojtek, vedúcim mužstva Vladimír
Chovanec.
Jesenný káder družstva tvorili: brankári Jozef Janke a Dominik
Porubčan, hráči do poľa: Jozef Váň, Dušan Šedík, Tomáš Koštialik, Michal
Habánek, Ján Jamrich, Eduard Pagáč, Kristián Mražík, František Váň,
Marián Habánek, Erik Mražík, Tomáš Hromka, Peter Hudec, Marián Jakuš,
Juraj Markovič, Branislav Sviečka, Miroslav Mikuška, Ján Podmaninec.
Najhoršie výsledky v tejto časti súťaže mali dorastenci, ktorí v 5. lige
skončili na 11. mieste. Jedným z dôvodov bolo aj to, že zápasy sa hrali bez
trénera Loužeckého, ktorý bol aj trénerom Púchova. Vedúcim družstva
bol D. Porubčan st.
Príjemným prekvapením bolo 5. miesto starších žiakov v krajskej
súťaži. Na zápasy nastupovali často aj hráči z vekovej kategórie mladších
žiakov. Družstvo trénoval D. Koštialik a vedúcim bol M. Prekop.
Po neúspechoch z minuloročnej súťaže prekvapili mladší žiaci, ktorí
v súťaži 1. triedy obsadili 2. miesto, keď v 7 zápasoch získali impozantné
skóre 77 : 3. Trénerom družstva bol Ing. A. Machala.
Prestávku do začiatku prípravného obdobia využilo mužstvo
dospelých účasťou na turnaji o pohár starostu Hornej Poruby dňa
29. decembra v Púchove a mladší žiaci o pohár primátora Ilavy 1. decembra
v hale v Dubnici nad Váhom. Dňa 2. decembra sa zúčastnili toho istého
turnaja starší žiaci.
1683
Futbalový turnaj Memoriál Pavla Petríka uskutočnil na počesť bývalého
futbalistu TJ Tatran. Organizátormi boli Železnice SR a TJ Tatran,
v 10. ročníku zvíťazila Beluša. Za ňou Ladce, Ilava a Košeca.
Spoluorganizátorom Stavbárskeho turnaja pri príležitosti Dňa cementárov
bola rovnako TJ Tatran. Dňa 31. decembra 2007 pripravili funkcionári
TJ Tatran tradičný Silvestrovský turnaj, v ktorom na malom ihrisku súťažili
6-členné družstvá.
Stolný tenis
V ročníku 2006/2007 hrali družstvá TJ Tatran v 4. a 6. lige.
„A“ družstvo hralo 26 zápasov, v ktorých zaznamenalo 9 výhier,
6 nerozhodných výsledkov a 11-krát prehralo. Ku koncu súťaže, ktorá
sa pre družstvo dramaticky vyvíjala, skončili napokon na 11. mieste
a v súťaži sa udržali.
„B“ družstvo z 26 zápasov 19 vyhrali a 7 prehrali. V 6. lige skončili
na 4. mieste, no i napriek tomu, po rôznych reorganizáciách súťaže, postúpili
do 5. ligy.
V oboch družstvách reprezentovali obec hráči: Mgr. Miroslav
Sňahničan, Anton Popelka, Paed.Dr. Vladimír Hromek, Eva Michalcová,
Vladimír Letko, Dušan Kvasnica, Ing. Pavol Kalus, Jozef Letko, Ivan
Malacha, Juraj Kalus.
Súťaž v ročníku 2007/2008, v jeho jesennej časti, sa pre obe družstvá
nevyvíjala dobre. Obe družstvá sa pohybovali po celý čas na poslednom
alebo predposlednom mieste.
V januári 2007 sa konal v Považskej Bystrici dobre obsadený turnaj –
majstrovstvá oblasti. E. Michalcová skončila v dvojhrách na 3. – 4. mieste
a vo štvorhre so St. Zemanovou na druhom mieste.
Od 1. do 10. februára 2007 sa v Salt Lake City v USA konala
XVI. zimná olympiáda sluchovo postihnutých. Občianka Ladiec Alena
Vychopeňová tu ako členka družstva v curlingu získala striebornú medailu.
V roku 2007 sa začal v Ladcoch rozvíjať aj hokejbal. Hralo sa na
hokejbalovom ihrisku v Pruskom každú nedeľu alebo sobotu. Hokejbalové
družstvo malo týchto hráčov: S. Mražík, M. Košťál, Mário Filiač, J. Pastierik,
O. Habánek, P. Martinák, P. Matuščin, E. Mražík, P. Lieskoviansky,
A. Murárik, Tomáš Martinák, Simon Stantien, M. Eliáš, Marek Martinák, Filip
Gallo, Michal Bezecný.
TJ Tatran
Tunežice
Futbalové družstvo TJ Tatran Tunežice bolo v oboch sezónach
2006/2007 a 2007/2008 účastníkom súťaže III. triedy.
Vedúcim mužstva bol dlhoročný predseda TJ Tatran Bohumil
Kvasnica, trénerom Štefan Zábojník.
V sezóne 2006/2007 zo 14 odohratých zápasov 7 vyhrali, 2 hrali
nerozhodne a 5 prehrali. Získali dovedna 23 bodov a skončili na 4. mieste.
1684
V sezóne 2007/2008, v jej jesennej časti, hralo v súťaži 11 družstiev.
Družstvo Tunežíc z odohratých 10 zápasov 5 vyhralo a 5 prehralo. Získalo
dovedna 15 bodov a skončilo na 8. mieste.
TJ Tatran, jej futbalový oddiel, sa aj v roku 2007 boril s finančnými
problémami, ale aj s nedostatkom hráčov. Takto sa v mužstve vystriedali
hráči starších ročníkov z Nozdrovíc i Ladiec.
Združenie technických
a športových činností
Z finančných a iných organizačných dôvodov sa táto organizácia
venovala opäť iba turistike a to vychádzkam do blízkeho okolia, ale najmä
ďalším turistickým trasám. Tri najdôležitejšie výjazdy mali obdivuhodnú
účasť.
Organizáciu viedol výbor v nezmenenom zložení ako
v predchádzajúcom roku:
Ing. Jozef Remo, predseda
Ing. Ľubomír Ježo, pokladník
členovia výboru: Ján Galanský, Peter Čurík, Marián Lihocký, Peter
Kvasnica
V organizácii bolo registrovaných 28 členov.
Dňa 9. júna 2007 absolvovali 25 kilometrovú trasu od Uhrovca
cez Jankov Vŕšok, vrch Rokoš (1 010 m n.m.) do Nitrianskeho Rudna.
Na tejto náročnej trase sa zúčastnilo 36 turistov.
Dňa 14. júla cieľom ladčianskych turistov boli Kremnické vrchy. Prešli
vrchy od Krahúľ, cez Skalku, Zlatú studňu (1 266 m n.m.), Tri kríže
do Kremnice. Cestou sa zastavili v Čičmanoch. Trasa merala asi 25 km
a zúčastnilo sa na nej 42 turistov.
Dňa 22. septembra 2007 uskutočnili turisti pri ZTŠČ cementáreň
Ladce turistický pochod cez Západné Tatry.
Zo 46 účastníkov trasu od Hút cez Biele skaly na Sivý vrch a ďalej
cez Ostrú (1 763 m n. m.) a Babky do Súlovca absolvovalo 43 ladčianskych
turistov. Trasa pochodu merala asi 20 km a konala sa tak, ako dve
predchádzajúce, za krásneho počasia.
Organizácia Združenia technických a športových činností nachádza
pochopenie a finančnú dotáciu v Považskej cementárni, a.s.
Slovenský
rybársky zväz
Dňa 3. marca 2007 sa v Ilave konala výročná členská schôdza
Obvodnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu č. 3 – Ilava, kam patrili
aj rybári z našej obce. Už mnoho rokov sú vo výbore v prevahe občania –
rybári z Ladiec: Ján Sloboda ako predseda, Libor Kvasnica, hospodár, Jozef
Fatura, tajomník a Bohuš Ištvánik, referent pre brigádnickú činnosť.
1685
Na výročnej schôdzi opäť pripomenuli osemdesiatročnú činnosť SRZ,
ktoré konkretizovali na pôsobenie v našom regióne.
V roku 2007 sa rybári venovali okrem lovu nerušene (bez zásahov
na tokoch a vodných nádržiach) násadám do lovných vôd regiónu. Počas
roka 2007 nasadili 3 600 kilogramov kapra trojročného, 2 300 kg kapra
dvojročného a 200 kg kapra rýchleného. Do Váhu a kanála nasadili 220 tisíc
podustiev ročných, do Ilavy, Tunežíc a do ramena kanála 280 kg
dvojročného pstruha potočného a 11 700 kusov pstruha potočného 7 – 10
centimetrového.
V máji sa uskutočnili tradičné preteky v love rýb udicou pre mladých
rybárov a pre dospelých členov. Dňa 1. mája na štrkovisku v Ilave pretekalo
51 členov detských rybárskych krúžkov z Ilavy, Ladiec a Košece. Zvíťazil
Tomáš Kútny (Ladce), pred Patrikom Kútnym a ďalšími.
Dňa 6. mája, tak ako v predchádzajúcich pretekoch, neprialo počasie.
Dospelí rybári – celkom 198 – pretekali v rybníku Ilava, ktorý dodatočne
zarybnili 60 kilogramami pstruha. Zvíťazil Timotej Šedík, pred Vladimírom
Juríčkom, Martinom Kvasnicom a ďalšími.
V roku 2007 ulovili rybári v našich revíroch dovedna 3 818 kusov rýb
o váhe 5 534 kg. Z toho 2 351 kusov kapra (4 720 kg), 83 šťúk (197 kg)
a iných druhov. Z jednotlivcov Ing. J. Šedík ulovil 107 cm šťuku o váhe 9 kg.
Dobrovoľný
hasičský zbor
Podľa všetkých hodnotení urobila organizácia kvalitatívny pokrok.
Činnosť sa orientovala na niekoľko oblastí:
Preventívnu činnosť (ochranu pred požiarmi) vykonávali dvaja preventisti
a v cementárni aj tzv. asistenčné hliadky, ktoré sa zostavovali a nasadzovali
podľa potreby.
V odbornej príprave sa orientovali pri školení členov na likvidáciu požiarov
a strojnú službu. Šesťčlenné družstvo sa zúčastnilo na odbornej
protipožiarnej príprave usporiadanej okresom.
Značnú pozornosť venovali technike, ktorú zabezpečovali na zásah údržbou
a ustavičnou kontrolou. Na konci pretekárskej sezóny (požiarnický šport)
urobili generálnu opravu striekačky PS 12.
Úspešný bol i rok v pretekárskej činnosti – požiarnickom športe. Niektoré
výsledky:
Muži zvíťazili v Košeckom Podhradí na okresnom kole DHZ za účasti
15 družstiev. Na tej istej súťaži skončili ženy ako druhé.
V Pruskom na V. ročníku súťaže mladých hasičov si vybojovali
dievčatá druhé miesto. Hasičská súťaž mládeže bola aj v obci Zbora, kde
chlapci aj dievčatá z Ladiec boli druhí.
Pre Ladce bola najvýznamnejšia súťaž o pohár DHZ v Ladcoch
v súťaži žiakov. V kategórii dievčat zvíťazili Ladce pred Mikušovcami,
Púchovom a Košeckým Podhradím. V kategórii chlapcov skončili ladčianskí
chlapci druhí za Zliechovom. Organizátori tento prvý ročník zvládli na dobrej
organizačnej úrovni a za spokojnosti všetkých zúčastnených.
1686
Ženy DHZ Ladce na súťaži o Pohár primátora Trenčína v Záblatí
z desiatich družstiev boli piate.
Chlapci DHZ v Predmieri na 12. ročníku pohára starostu obce skončili
na veľmi dobrom druhom mieste.
Dorastenky zvíťazili na súťaži v Stupnom s vysokým náskokom pred
Jasenicou.
Celkom sa na pretekoch v doteraz nebývalom množstve zúčastňovali
družstvá žiakov (chlapci a dievčatá) dorasteniek, dorastencov, mužov a žien.
Dobrovoľný hasičský zbor venoval pozornosť nastupujúcej generácii,
keď pre najmenších pripravil požiarnickú hru „Plameň“.
Na základe nariadenia Okresného riaditeľstva Hasičského
a záchranného zboru v Trenčíne vykonali preventista obce Jozef Kozák
a členovia kontrolnej skupiny Milan Kuman a Milan Žierik preventívne
protipožiarne kontroly v drobných firmách a rodinných domoch.
V roku 2007 riadili organizácie hasičov:
DHZ – obec:
František Meliš, predseda
Dominik Koštialik, veliteľ
Juraj Petrík, strojník
Štefan Kuman, preventista
Branislav Blaško, pokladník
DHZ – Považská cementáreň, a.s.
Ing. Peter Bračík, predseda
Igor Kalus, veliteľ
Viliam Petrík, strojník
Marián Markuš, pokladník
Ladislav Král, preventista
Slovenský zväz
protifašistických bojovníkov
V roku 2007 mala organizácia 11 členov. Po prijatí niektorých
mladších členov, ktorí neboli účastníkmi protifašistického odboja,
bol priemerný vek 69,1 roka.
Činnosť sa zamerala na spoluorganizovanie osláv výročia SNP
a oslobodenia obce, kde položili vence k pamätníku padlým v druhej svetovej
vojne.
I napriek tomu, že sa zväz pretransformoval zo stavovskej
na spoločenskú organizáciu, nedarí sa rozšíriť jeho rady i vplyv na mladú
generáciu.
Vedenie – výbor:
Ing. Karol Horký, predseda
Marián Justh, tajomník
Pavol Janík, revízor
1687
Slovenský zväz
zdravotne postihnutých
V roku 2007 viedol organizáciu výbor v zložení:
Štefan Kováčik, predseda
Milan Rafaj, podpredseda
Mária Sláviková, tajomníčka, pokladník
členovia výboru: Margita Zacková, Jana Faturíková, Pavol
Maršovský, Zdena Chlebanová, Ján Koštialik, Anton
Ištók.
Ladčianska organizácia evidovala 70 členov, z ktorých väčšina
pôsobila aktívne pri akciách SZZP. Okrem poradenskej služby členom
pripravil výbor viacero podujatí kultúrno-spoločenského rázu. Na podobných
podujatiach sa členovia organizácie zúčastnili aj v iných organizáciách
regiónu, s ktorými majú už tradičnú družbu.
Medzi zaujímavé akcie patril aj zájazd pre členov na termálne
kúpalisko v Podhájskej a každoročná májová slávnosť. Členovia organizácie
uskutočnili brigádu pri úprave okolia Domu kultúry.
Základnú organizáciu Slovenského zväzu zdravotne postihnutých
finančne v roku 2007 podporoval obecný úrad a Považská cementáreň, a.s..
Slovenský zväz
záhradkárov
Situácia v tejto organizácii ani v roku 2007 nebola dobrá. Viedli ju opäť
iba dvaja členovia: Juraj Letko a Pavol Kalus.
Hlavnou úlohou bola starostlivosť o sad organizácie. Organizácia
je prakticky bez členstva a pravdepodobne zanikne.
Slovenský zväz
chovateľov
V roku 2007 výbor organizácie pracoval v zložení:
Anton Haršáni, predseda
Miloš Košina, tajomník
Pavol Kalus, hospodár
odborná komisia: Vladimír Kalus, st.
člen výboru: Ivan Ďurikovič
revízor: Ing. Karol Horký
V roku 2007 uskutočnili registráciu králikov chovatelia Anton Haršáni
(24 kusov), Vladimír Kalus st. (31ks) a Vladimír Kalus ml. (17 kusov).
V uplynulom roku chovali 64 sliepok – nosníc, 5 kusov malej hydiny,
9 čínskych kačíc, 24 plemenných králikov a 6 psov rôznej rasy.
1688
Jednou z hlavných činností členov SZCH je výstavnícka činnosť.
V roku 2007 sa na výstavách zúčastnili:
- na oblastnej výstave mladých králikov vo Sverepci Anton Haršáni
s plemenom Novozélandský biely (4 ks)
- na XI. Vážskej výstave v Beluši Anton Haršáni s plemenom
Novozélandský biely (3 ks), Vladimír Kalus st. s plemenom Belgický
obor (6 ks) a Vladimír Kalus ml. (5 ks).
Pre občanov členovia organizácie zabezpečili pred Vianocami
40 kusov jatočných moriakov s celkovou hmotnosťou 680 kg.
V organizácii sa ani v roku 2007 nepodarilo rozšíriť členskú základňu
o mladých členov. Výbor je tej mienky, že ak sa tento stav nepodarí zmeniť,
hrozí rozpad Slovenského zväzu chovateľov v Ladcoch.
Matica slovenská
Organizáciu viedol výbor: Mgr. Mária Letková, predsedníčka, členovia:
Alena Suchárová, Ľubica Šedíková, Anna Kacinová, Viera Kováčová, Daniel
Koyš, Margita Kantoríková. Revíznu komisiu tvorili: Ing. Karol Horký, Emília
Mikušková a Mária Koišová.
V roku 2007 zorganizovali zaujímavý a poučný zájazd v duchu
poznávania Slovenska a miest, kde sa narodili významní Slováci.
Navštívili Staškov (rodisko Jozefa Krónera), Rakovú (rodisko Jána
Palárika), Turzovku, skanzen vo Vychylovke a historickú úvraťovú
železničku.
ŠKOLSTVO V OBCI
V školách nenastali v roku 2007 takmer nijaké zmeny. Ako markantné
zlepšenie treba pokladať stabilizáciu učiteľských kádrov, ktorá sa najviac
prejavila v Základnej škole (nijaká zmena), ale i v Materskej škole (jedna
zmena). To iste prispeje ku skvalitneniu výchovno-vyučovacieho procesu.
Na fungovanie škôl naďalej vplýval nedostatok financií, i keď nie tak
očividne ako predtým.
Odborné učilište internátne pokračovalo v zlepšovaní prostredia,
v ktorom žiaci žijú – stravovacie priestory, priestory na voľný čas a pred
dokončením sú internáty. Tie sú v pláne na začiatku roku 2008, kedy škola
definitívne opustí kaštieľ a odovzdá ho majiteľovi – cirkvi.
Základná škola
Vedenie školy sa oproti predchádzajúcemu roku nezmenilo.
Mgr. Monika Fábryová, riaditeľka
PaedDr. Mária Hatoková, zástupkyňa riad. školy
Mgr. Bronislava Majtánová, výchovný poradca
Lýdia Huňačková, ekonómka
1689
Rada školy vykonávala poradnú, kontrolnú funkciu v zložení:
Ivan Fedor, predseda
Mgr. Viera Králová, pedagogický pracovník
Mgr. Bronislava Majtánová, pedagogický pracovník
Renáta Mikušková, pracovník školy
Marián Hruška, rodič
Daniela Kalusová, rodič
Ing. Roman Koštialik, rodič
Daniela Hudecová, Obecný úrad
Jozef Fatura, Obecný úrad
Vladimír Chovanec, Obecný úrad
Marián Justh, Obecný úrad
V školskom roku 2006/2007 mala škola spolu 242 žiakov
v 11 triedach. V 3. a 7. ročníku boli dve paralelky, ostatné ročníky mali
po jednej triede.
V 9. ročníku bolo 20 žiakov, 3 žiaci skončili školskú dochádzku
v 7. triede. Všetci vychádzajúci žiaci boli umiestnení (10 stredné odborné
školy, 7 na stredné odborné učilištia, 3 na odborné učilištia a 3 na iné).
Okrem normálnej klasifikácie sa 19 žiakov 9. ročníka zúčastnilo
na externom monitoringu v rámci Slovenskej republiky. Úspešnosť
v slovenskom jazyku a literatúre bol 60,2 % (SR – 67,10 %), v matematike
56,3 % (SR – 61,20 %).
Počet prvákov, ktorých rodičia zapísali v roku 2006, bolo 33, do školy
ich 1. septembra nastúpilo len 27, na konci školského roka ich bolo 28.
Aj v školskom roku 2006/2007 boli žiaci ZŠ úspešní v mnohých
aktivitách v predmetových a iných súťažiach.
Zúčastnili sa v súťažiach: malý futbal (2. miesto, okres), basketbal (4.),
cezpoľný beh, streľba zo vzduchovky, Šaliansky Maťko, matematická
olympiáda (2. miesto), geografická olympiáda (3.), biblická olympiáda,
vybíjaná, rozprávkové vretienko, ľahká atletika (3 x 1. miesto), Beh Jozefa
Plachého, Coca cola cup, Pytagoriáda (2. miesto), Klokan, Hviezdoslavov
Kubín, Astronomická súťaž (1. miesto) a ďalšie.
Žiaci sa zúčastnili aj na ďalších kultúrnych a spoločenských
podujatiach nimi organizovanými, alebo pripravenými inými organizáciami
pre nich.
Sem patria školské (triedne) kolá aktivít spomínaných predtým. Ďalej
sú to výtvarné súťaže, Koyšove Ladce, súťaž o najkrajší list, besedy
so psychológom, policajtom, so sociálnym kurátorom, koncerty ZUŠ z Ilavy,
výchovno-vzdelávací koncert – Dotyky s prírodou, 3 divadelné predstavenia,
návšteva keramickej dielne, návštevy na salašoch, návšteva Matice
slovenskej a ďalšie. Sem patria aj koncoročné rekreačno-náučné výlety tried
na konci školského roka.
V školskom klube detí bolo zaradených 51 detí, väčšinou prvákov,
druhákov a tretiakov. Vedúcou bola J. Gabková.
Medzi dôležité a zaujímavé činnosti mimo školy patrí družba
s poľskou školou v Lódzi. Po stretnutiach v predchádzajúcom roku vedenie
školy a žiaci navštívili Lódz. Poľským pedagógom a žiakom predviedli
kultúrny program. Poľskí hostitelia pripravili našej výprave bohatý program
1690
a prehliadku kultúrnych pamiatok. Súčasťou stretnutia boli i športové
podujatia.
Dôležitou zložkou činnosti školy boli financie – hospodárenie.
Zo štátneho rozpočtu bol príjem 6 580 000 Sk. Okrem toho prijali 139 000 Sk
za vzdelávacie poukazy, 27 000 Sk od rodičov za Školský klub. Financie
na rôzne podujatia prijali aj od sponzorov, za používanie vody, za zbery
a pod.
Slávnostné otvorenie školského roka 2007/2008 bolo 3. septembra
2007.
Rovnako ako v predchádzajúcom školskom roku bolo 242 žiakov,
z toho v ročníkoch 1. – 4. bolo 118 detí a v ročníkoch 5. – 9. bolo 124 žiakov.
Vedenie školy sa nezmenilo a nezmenili sa ani vyučujúci. V tomto
zápise som sa rozhodol uviesť mená všetkých, ktorí sa o chod Základnej
školy starajú.
Triednictvo v škole rozdelili takto: 1. A (B. Majtánová),
2. A (V. Králová), 3. A (I. Lysáková), 4. A (J. Šelingová), 5. A (A. Nováková),
6. A (L. Dideková), 7. A (I. Šištíková), 8. A (T. Struňák), 8. B (J. Hajduková),
9. A (J. Ondruška).
V škole pôsobili ďalší vyučujúci: M. Tapušíková, M. Pučkovicová a J. Plevan.
V školskom klube otvorili 2 oddelenia so 67 deťmi. Vedúcou je J. Gabková
a vychovávateľkou Mgr. A. Mužíková.
Ostatní pracovníci: L. Huňačková, ekonómka, J. Belko, školník, B. Kurtišová,
F. Kurtišová a J. Makasová – upratovačky. V školskej jedálni je vedúcou
R. Mikušková (151 stravníkov) a kuchárky J. Kumanová, D. Ďurikovičová,
Ľ. Abrahámovská.
V školskom roku 2007/2008 otvorili v škole tieto záujmové krúžky:
mažoretky, anglický jazyk, francúzsky jazyk, počítače, športové hry,
rozhlasový, výtvarný, matematicko-logický, matematický pre 2. stupeň,
dramatický, strelecký, basketbalový, kultúrno-spoločenský a floorbal.
Materská škola
Aj v roku 2007 (a v školskom roku 2007/2008) plnila Materská škola
v Ladcoch svoje základné poslanie - podieľať sa na výchove detí
v predškolskom veku.
Používala na to mnohé zaujímavé formy, často aj netradičné, čo sa
stalo pre Materskú školu v Ladcoch už príslovečné. Zásluhu na tom mal
tvorivý prístup všetkých učiteliek k výchove detí a ich príprave pre vstup
do Základnej školy.
Medzi početnými formami patrilo medzi najviditeľnejšie účinkovanie
detí na mnohých verejných kultúrno-spoločenských podujatiach,
nacvičovanie rôznych programov pre vlastné podujatia i návšteva podujatí
iných usporiadateľov.
Na konci leta 2007 urobili veľa pre skrášlenie prostredia MŠ a to
zásluhou obecného úradu, sponzorov, rodičov a pracovníkov školy.
Školský rok otvorili 3. septembra 2007 v 4 triedach so 72 deťmi:
1. trieda – najmladšia veková skupina – 18 detí (Jana Pikálková, Šárka
Adamcová)
1691
2. trieda – stredná veková skupina – 18 detí (Alena Kukučková, Andrea
Kotrasová)
3. trieda – najstaršia vek. skupina – 17 detí (Táňa Kukuliašová, Anna
Grmanová)
4. trieda – najstaršia veková skupina – 19 detí (Irena Gajdošíková, Alena
Svádová)
Riaditeľkou školy bola Táňa Kukuliašová.
Vedúcou školskej jedálne je Renáta Mikušková (spoločne
so Základnou školou). Kuchárky Emília Martišová, Anna Lahká. Školníčka
bola Alena Janíková, upratovačka Božena Kubranová a v práčovni Alena
Beňáková s Katarínou Kósovou.
Odborné učilište
internátne
Na začiatku školského roka 2007/2008 bolo 3. septembra 2007
v Odbornom učilišti internátnom 87 prvákov, ktorí do školy boli prijatí
na základe pohovorov v máji 2007. V druhom ročníku bolo 67 a v treťom
46 učňov. Najviac bolo záhradníkov (37), ďalej murári (29), kuchári (27),
maliari (26), stavební zámočníci (22), stolári (20), služby a domáce práce
(20). Spolu teda 200 učňov.
Počet zamestnancov v Odbornom učilišti internátnom bol 73, z toho
42 pedagogických pracovníkov v škole a 6 v internáte. Ostatných
zamestnancov, ktorí sa starali o chod učilišťa bolo 25.
V roku 2007 okrem normálnej výučby teoretických a praktických
predmetov uskutočnili sa dve pozoruhodné akcie: zapojenie sa do
európskych sociálnych fondov a podujatia na stieranie rozdielov medzi
retardovanou a ostatnou mládežou.
V apríli 2007 sa 41 žiakov a 10 pedagógov zúčastnilo na exkurzii
v Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zníženou pracovnou
schopnosťou v Bratislave. Navštívili všetky pracoviská odborného výcviku.
Druhým dôležitým krokom bol program handicapovanej mládeže
a príprava na trh práce spojená s nácvikom rôznych zručností. Účastníci
projektu mali možnosť v rámci odbornej praxe pracovať v rôznych firmách
v podnikoch na okolí školy. Priamo vo výrobnom procese mali možnosť
konfrontovať vedomosti a zručnosti získané v škole s požiadavkami praxe.
Cieľovou skupinou boli žiaci 2. a 3. ročníka zo všetkých učebných odborov –
spolu 123 žiakov. Úspechom projektu je aj skutočnosť, že zástupcovia firiem
boli spokojní s prácou žiakov učilišťa.
Zaujímavým projektom bola akcia pod názvom „Zelená trieda“.
Uskutočnilo sa stretnutie pedagógov z Maďarska (Bája), Slovenska (Ladce)
a Spolkovej republiky Nemecko (Waiblingen). Stretnutie žiakov (priemerne
10) bolo 18. marca – 24. marca 2007 v Báji, kedy zhotovili projektovanú
stavbu z vŕbia a iného materiálu, stretli sa na športovom i kultúrnom poli.
Žiaci Odborného učilišťa internátneho a Základnej školy v Ladcoch
sa už od októbra 2006 stretávali spoločne so študentmi Gymnázia
v Považskej Bystrici na realizácii projektu Bršlen, ktorý trval až do júla 2007.
1692
Projekt sa uskutočnil vďaka podpore spoločnosti Tipos, a.s. a Nadácii pre
deti Slovenska v rámci grantového programu „Stierame rozdiely“. K tomu
napomáhali stretnutia v keramickej dielni, športové podujatia, prednáška
o odpadoch, recyklácia starého papiera a iné.
Ku koncu roka 2007 sa ukončili práce na výstavbe internátov,
sociálnych zariadení, jedálne a kuchyne, rekonštrukcie dielní a výmeny
okien. Zmenila sa i fasáda, čo prispelo k estetike vzhľadu obce. Celá
stavebná akcia si vyžiadala náklady 28 miliónov korún, ktoré celé hradil
Krajský školský úrad v Trenčíne a Ministerstvo školstva SR. Kvalita
výchovno-vzdelávacieho procesu sa dokončením stavby presúva na špičku
špeciálneho školstva na Slovensku.
Na poschodí v 13-tich miestnostiach bude ubytovaných 40 žiakov
s novým nábytkom a všetkým pohodlím. V nových priestoroch sú aj dve
spoločenské miestnosti a telocvičná miestnosť. Súčasne so stavbou
internátov a ďalších zariadení sa vykonali práce na elektrickom vedení
a zabezpečila sa tak bezpečnosť najmä v stolárskej dielni.
Stavba trvala zhruba dva roky a zabezpečila definitívny odchod školy
z priestorov kaštieľa a vrátenie historickej budovy pôvodnému majiteľovi –
cirkvi.
V obci sa teraz medzi občanmi neustále opakuje otázka: kto bude
novým majiteľom, pretože je všeobecne známe, že Rád sestier sv. Vincenta
z Pauly chce kaštieľ predať.
Materské centrum
(„Mimčo“)
V roku 2007 založili v Ladcoch ženy na materskej dovolenke
neformálne združenie občanov - materské centrum, ktoré nazvali Mimčo.
Iniciátorkami boli Mgr. Zuzana Kuniaková, Andrea Bašková, Klára Patková
a MUDr. Michaela Zúbeková. Na začiatku zriadenie centra potvrdilo 20 žien –
matiek svojimi podpismi.
Toto dobrovoľné združenie matiek s malými deťmi založili aj z dôvodu
zamedzenia izolácie matiek počas materskej dovolenky. Ženy tu vytvárajú
komunitu na vzdelávanie, udržovanie profesijnej orientácie a získavanie
rôznych zručností. Deti tu našli zaujímavý priestor pre hry, stretávanie sa
s vrstovníkmi.
Obecné zastupiteľstvo súhlasilo s poskytnutím kvalitných priestorov
v Materskej škole bez náhrady. Našlo sa i dosť sponzorov, ktorí pomohli
vytvoriť kvalitné prostredie.
Materské centrum otvorili slávnostne 13. apríla 2007 koncertom pre
najmenších a odvtedy pripravili množstvo kvalitných programov. Centrum
fungovalo nepretržite, okrem obdobia letných prázdnin.
Okrem bežného stretávania sa v herni, pripravili aj niekoľko
pozoruhodných akcií ako prednášku veterinárnej lekárky (ako vybrať
zvieratko pre dieťa), gynekológa MUDr. P. Petrikowského, cvičenia
s rehabilitačnou sestrou, tvorivé dielne, diskotéku pre najmenších a ďalšie.
1693
KULTÚRNY
A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT
V oblasti kultúry a spoločenského života, najmä v tvorbe kultúrnych
aktivít nastal v obci v roku 2007 určitý posun. Stalo sa tak najmä aktivizáciou
komisie obecného zastupiteľstva pre kultúru a šport. Pribudli nové podujatia
a kultúrne žánre, skvalitnili sa tradičné spomienkové oslavy. Na dobrej úrovni
bola opäť činnosť v informačnej oblasti, kronika, miestny spravodajca. Riešil
sa generačný problém dychovej hudby a stabilizovala sa činnosť Zboru pre
občianske záležitosti i obecnej knižnice. Organizačne sa pripravil zásadný
obrat v riešení priestorových problémov a lepšieho využitia budovy Domu
kultúry.
Koyšove Ladce
Koyšove Ladce dňa 19. októbra 2007 sa niesli v znamení nedožitých
75. narodenín Pavla Koyša a 10. výročia vzniku Klubu priateľov poézie Pavla
Koyša. Pri tejto príležitosti vyšla publikácia „Pavel Koyš, človek a básnik.“
Sú v nej životopisné údaje básnika, jeho básnická činnosť, spomienky
manželky JUDr. Margaréty Koyšovej, PhDr. Vladimíra Čerevku, Ing. arch.
Jána Remu. V príspevku Koyšove Ladce Ing. Jozef Miklóš, tajomník KPPPK
a riaditeľky Považského osvetového strediska Mgr. Daniely Čižmárovej
sa pripomína, že 1. ročník súťaže organizoval Obecný úrad v Ladcoch v roku
1995 pre školy v najbližšom okolí. Od roku 1997 sa na súťaži ako organizátor
podieľa najmä Považské osvetové stredisko. Postupne sa z regionálnej
súťaže stáva celoslovenská súťaž pod záštitou Ministerstva školstva SR.
Súťaž každým rokom nadobúda väčší význam a kvalitu. Pravidelne
sa jej členovia poroty grupujú z radov renomovaných odborníkov.
Publikácia „Pavol Koyš, človek a básnik“ vyšla v náklade 350 kusov.
Jej vydavateľmi boli Klub priateľov poézie Pavla Koyša, Obecný úrad
v Ladcoch, Považské osvetové stredisko a Považská knižnica v Považskej
Bystrici. Ilustrácie sú od akad. maliara Ivana Schurmana.
Samotná súťaž mala doteraz najvyššiu účasť recitátorov, ktorých
posudzovala porota v zložení: PhDr. Vladimír Čerevka, Mgr. Jaroslava
Čajková, Mgr. Beáta Kvaššayová, Paed.Dr. Gejza Sádecký, Elena Bakošová
a Anton Baláž.
Výsledky podľa jednotlivých kategórií:
III. kategória (ZŠ a Gymnáziá)
1. Simoneta Hladká, ZŠ Pruské
2. Kristína Holá, ZŠ Trenčianske Teplice
3. Karolína Žieriková, ZŠ Považská Bystrica
3. Rastislav Kalnovič, Gymnázium Bánovce n/B
IV. kategória (Stredné školy)
1. Michaela Tišková, OA Ilava
2. Lenka Vácvalová, Beluša
3. Natália Hantáková, Gymnázium Púchov
1694
Cena za súčasnú výpoveď – Maroš Párničan (OA Prievidza)
Cena za osobnostnú výpoveď – Leila Slugeňová, Gymnázium
Bánovce
V. kategória
Želmíra Mišutová, Martin
Po súťaži sa účastníci a ďalší občania Ladiec s hosťami z Bratislavy
stretli na kultúrno-spoločenskom podujatí. Vystúpili umelci z Bratislavy,
dychová hudba Ladčanka a prezentovali spomínanú publikáciu.
Ešte popoludní položili tradične kyticu kvetov k básnikovej buste
manželka P. Koyša a starosta obce Ladce Ing. arch. Ján Remo.
Súbory, krúžky
V oblasti súborov sa prelomili ľady stagnácie v činnosti ochotníckeho
divadla. Novozaložený súbor mladých začal svoju činnosť konkurzom,
na ktorom sa zúčastnilo 30 uchádzačov. Organizátorkami tohto divadelného
pohybu boli Dáša Illyová, Jeanette Šedová a Alena Hudáková. Divadlo
sa organizovalo pod záštitou Komisie pre kultúru a šport pri obecnom
zastupiteľstve.
Premiérové predstavenie bolo hrou Kráľ a myš s prvými hercami
po mnohých rokoch: Pavol Koyš, Martina Kováčová, Miška Berkyová, Natália
Hudáková, Dáša Illyová, Jana Koyšová, Veronika Kováčová, Michaela
Illyová, Kristína Melúchová.
Okrem tohto predstavenia videli Ladčania hry Princezná Frindolína
a Rodinné tajomstvá v prevedení súboru Malá múza z Ilavy.
Pod vedením Márie Liptákovej aj v roku 2007 príležitostne, najmä pre
akcie ZPOZ, účinkoval spevácky krúžok žien.
Dychová hudba Ladčanka prešla v roku 2007 viacerými
organizačnými i odbornými zmenami, ktoré jej hudobný výkon značne
skvalitnili. Obecný úrad na zlepšenie stavu poskytol hudbe dotáciu vo výške
25 000 Sk. Dychová hudba bola najfrekventovanejším súborom v obci. Spolu
s pohrebmi vystúpila na viac ako 30-tich akciách. Vedúcim hudby bol Libor
Kvasnica.
Ladecké zvesti
V roku 2007 vyšlo celkom 6 čísiel Ladeckých zvestí ako informačného
spravodajcu obecnej samosprávy. Redaktorom bol Branislav Lipták st.,
grafickú úpravu robil Matej Lipták. Vyrábal sa v spoločnosti BEEL a tlačil
v tlačiarni ASSA, s.r.o., Púchov. V tomto roku pripravila redakcia viazanie
starých čísiel s komentármi a prehľadom najvýznamnejších článkov.
Vo viazaných blokoch sú aj najstaršie výtlačky spravodajcov, novín
a časopisov vychádzajúcich v Ladcoch od roku 1963.
1695
Oslavy a spoločenské
stretnutia
Prvým spomienkovým stretnutím občanov bolo pripomenutie si
oslobodenia Ladiec a smrti 19 zavraždených Ladčanov dňa 30. apríla 2007
pri pomníku padlých.
Netradične si Ladčania pripomenuli 1. máj. Značnému množstvu
občanov koncertovala pred reštauráciou Kopyto Ladčanka a vystúpili
mažoretky z Púchova.
Deň matiek dňa 13. mája bol netradičný pestrosťou programu.
Vystúpili v ňom deti Materskej a Základnej školy, detská folklórna skupina
Vretienko z Ilavy, gitarová skupina zo Záriečia, Dáša Illyová s dcérou a známi
speváci Oľga Szabová a Dušan Grúň.
Ľudová strana HZDS a Slovenská národná strana pripravili 20. júla
tradičnú Vatru zvrchovanosti pri príležitosti 15. výročia zvrchovanosti
Slovenska. Na Skalke zneli tóny fujaristov z Lúk pod Makytou a dychovky
Ladčanka.
Netradičný priebeh mal aj sviatok detí Medzinárodný deň detí. Oslavu
pripravili všetky ladčianske školy spoločne s kultúrnou komisiou obecného
zastupiteľstva a s organizáciou Bršlen. Všetko sa odohralo v ladčianskom
parku, ktorý sa premenil na rozprávkový les s množstvom atrakcií pre deti
všetkých kategórií.
63. výročie Slovenského národného povstania oslávili Ladčania
pri pamätníku padlým, kde zástupcovia obce a organizácie SZPB položili
vence. Oslava pokračovala v priestoroch záhrady pohostinstva Čierna Hora
príhovorom Ing. Karola Horkého a koncertom dychovky.
Vyvrcholením bola oslava 535. výročia prvej písomnej zmienky
o Ladcoch a 610. výročia zmienky o Tunežiciach. Ostatné takého stretnutie
občanov sa konalo pred 10 rokmi, kde sa dohodlo, že sa bude opakovať
každých desať rokov.
Okrem Ladčanov boli medzi asi 200 účastníkmi aj hostia z iných obcí.
Podujatie malo veľmi kultúrny a dôstojný priebeh. Ako rečníci v ňom vystúpili
Branislav Lipták, kronikár obce, ktorý oboznámil prítomných
s najdôležitejšími faktami z histórie Ladiec a Tunežíc od pravekého osídlenia
po koniec dvadsiateho storočia a Ing. arch. Ján Remo, starosta obce, ktorý
spomenul ostatných desať rokov vo vývoji obce a priblížil význam
samosprávy.
V kultúrnom programe vystúpil súbor Javorník z Lúk pod Makytou,
recitátori s básňami P. Koyša a dychovka Ladčanka.
Významným bodom programu bolo odmenenie občanov, ktorí sa
zaslúžili o rozvoj Ladiec ďakovným listom a spomienkovým darom.
Vyznamenaní občania a organizácie:
Dobrovoľný hasičský zbor, Slovenský zväz zdravotne postihnutých,
TJ Tatran Ladce, TJ Tatran Tunežice, Slovenský zväz protifašistických
bojovníkov, Slovenský rybársky zväz, Slovenský zväz chovateľov, Urbárske
spoločenstvo a lesné družstvo v Ladcoch, Urbárske spoločenstvo a lesné
družstvo v Tunežiciach, Matica slovenská, Združenie technických
a športových činností, dychová hudba Ladčanka, Ing. Jozef Mikloši, Zbor
pre občianske záležitosti, Branislav Lipták, Mária Liptáková, Mária
1696
Blažíčková, Viera Kováčová, Irena Gajdošíková, Dalimír Pružinec,
Mgr. Mária Letková, Mgr. Ľudmila Vráblová, Rudolf Galanský, Ing. Emil
Zahradník, Ferdinand Bušík, Obecná knižnica, Materská škola, Základná
škola, Odborné učilište, Považská cementáreň, firma JAPEX, firma Drevopal,
firma Strážnický, Dáša Illyová, Margita Kantoríková, Rímsko-katolícky farský
úrad Košeca, PD Košeca.
Obecná kronika
Aj v roku 2007 bol kronikárom obce Branislav Lipták. V tomto roku
udelilo Považské osvetové stredisko v súťaži o najlepšiu kroniku Branislavovi
Liptákovi 1. cenu v kategórii obcí nad 2 000 obyvateľov. Systému a úrovni
vedenia dokumentácie kroniky sa dostalo ocenenia Ladcom tak, že 1. miesto
získala monografia LADCE a dokument Ladce v mapovom zobrazení. Ceny
na aktíve 30. novembra 2007 prevzali starosta Ing. arch. Ján Remo
a Branislav Lipták st.
Kino Slovan
Kino Slovan ukončilo svoju činnosť. Dôvodom bola nízka účasť
a vysoké nájomné za filmy. K tomu prispelo aj zrušenie kultúrnych poukazov
Ministerstvom kultúry, čo značne znížilo počet divákov.
Iné zaujímavé
podujatia
Spomedzi ďalších podujatí, ktoré sa usporiadali v Dome kultúry
(niektoré uvádzam v ďalšej časti „Využívanie Domu kultúry“), vyberám:
Výstava obrazov pod názvom „Tajomstvo trinástej komnaty“ autorov
rodiny Illyových.
Vynikajúco pripravený ples rodičov, ktorý usporiadalo Združenie
rodičov pri Základnej škole.
Mikulášsky večierok 6. decembra 2007 pre deti Materskej a Základnej
školy.
Stretnutie dôchodcov Považskej cementárne, a.s.. V programe okrem
dychovej hudby Ladčanka vystúpil Jozef Laufer a ďalší umelci.
Silvestrovský večierok združenia Mariánskej mládeže vo veľkej sále
Domu kultúry.
Stretnutie občanov na križovatke pri príležitosti 15. výročia vzniku SR.
Dychovka Ladčanka, ohňostroj a občerstvenie nechýbalo.
1697
Obecná knižnica
V roku 2007 sa knižný fond obecnej knižnice rozšíril nákupom kníh
za 26 294 Sk. Z toho prispel obecný úrad 14 294 korunami a Považská
cementáreň, a.s. 12 000 Sk.
Knižnica evidovala 194 čitateľov, z čoho bolo 72 detí. To je takmer
14 % z počtu obyvateľstva. Čitatelia si za rok 2007 vypožičali 9 662 kníh.
Všetky ukazovatele boli na úrovni roku 2006, čo svedčí o tom,
že záujem o knihu v Ladcoch neklesá.
Vedúcou knižnice bola Eva Riecka.
V priestoroch
Domu kultúry
Využívanie priestorov Domu kultúry bolo aj v roku 2007 vážnou
kultúrno – spoločenskou, ale i ekonomickou otázkou. Počet podujatí
a obsadzovanie jednotlivých častí sa veľmi nelíšili od roku 2006.
Najviac využívaný priestor bol vestibul hlavnej časti Domu kultúry.
Tu sa konali trhy predaja textilu a iného spotrebného tovaru. Využíval sa pri
veľkých akciách v sále i menších spoločenských a rodinných udalostiach.
Len predajných trhov bolo vo vestibule 85.
Dobre vyťažená bola aj zasadačka č. 10, dovedna 58-krát. Z toho bolo
34 školení autoškoly, zvyšok rôzne schôdze a školenia - najmä z Považskej
cementárne.
Vo veľkej sále sa konali oslavy, karneval, divadlo, diskotéky a tanečné
zábavy (spolu 16-krát).
Okrem spomínaných podujatí sa konalo dovedna: rodinné oslavy
a kary (5-krát), diskotéky (4), tanečné zábavy a plesy (3), rôzne posedenia
(5), divadlo (3) atď.
Niektoré priestory boli využívané permanentne: knižnica, lekár,
Urbárske spoločenstvo, súkromná firma, šatne futbalistov, pamätná sieň,
kaviareň, skúšobňa dychovej hudby.
V decembri 2007 sa začala reorganizácia využívania priestorov Domu
kultúry.
V tomto roku sa zmenili i taxy za využívanie a prenajímanie
jednotlivých častí kultúrneho domu. Napr. cena za prenajatie veľkej sály
na zábavu a diskotéku 6 000 Sk, mesačné nájomné za kaviareň 10 000 Sk,
zasadačka 500 Sk na deň a pod. Niektoré taxy sa diferencovali podľa toho,
kto je nájomca (podnikateľ alebo nezisková organizácia).
Zbor pre občianske
záležitosti
Zbor pre občianske záležitosti v roku 2007 pripravil množstvo akcií
pri príležitosti rôznych výročí a na viacerých podujatiach sa členovia ZPOZ
podieľali.
1698
Veľmi cenená občanmi bola rubrika blahoželaní v Ladeckých
zvestiach „Z matriky obce“. Tu sa uverejňovali mená narodených detí,
zomrelých občanov a blahoželania k okrúhlym výročiam narodenia
od 80 rokov.
Z významných podujatí v obradnej miestnosti si pozornosť zaslúži
prijatie športovcov – futbalistov, ktorí vzorne reprezentovali obec
tým, že postúpili do 5. ligy. Na slávnostnom prijatí sa zúčastnili futbalisti,
výbor TJ a realizačný tím. Futbalisti dostali ďakovné listy a spomienkové
darčeky.
ZPOZ sa so svojimi aktivitami zúčastňoval aj na začiatkoch
a ukončeniach školských rokov na ladčianskych školách.
V obradnej miestnosti bol prijatý aj Branislav Lipták, bývalý
učiteľ, teraz kronikár a redaktor Ladeckých zvestí, pri príležitosti
80. narodenín.
Medzi akcie, ktoré si občania veľmi vážili, patrili návštevy zástupcov
ZPOZ u občanov, ktorí sa dožili okrúhleho výročia narodenia (80, 85, 90, 95)
a jubileí sobášov (25, 50, 55). Spolu zástupcovia ZPOZ-u vykonali
21 návštev.
Veľkou akciou ZPOZ bolo kultúrno-spoločenské stretnutie dôchodcov
nad 60 rokov v Dome kultúry 26. októbra 2007. Stretnutie sa konalo v rámci
Mesiaca úcty k starším. V kultúrnom programe vystúpili žiaci ladčianskych
škôl, prehovoril starosta obce Ing. arch. Ján Remo a hrala dychová hudba
Ladčanka.
Dňa 14. decembra pripravil ZPOZ tradičné podujatie Privítanie detí
do života, na ktorom sa zúčastnilo 25 rodičov s deťmi narodenými v roku
2007.
Organizácia a zloženie ZPOZ-u sa zásadne nezmenilo. Jednotlivé
funkcie vykonávali:
Anna Peterková, predsedkyňa
Mária Liptáková, vedúca speváckeho krúžku
Irena Gajdošíková, výtvarníčka pamätnej knihy
Ľubomíra Porubčanová, matrikárka
Ostatné činnosti pri poriadaní podujatí zabezpečovali Július Šedík,
fotograf, recitátori z členov ZPOZ-u, žiaci Základnej školy a deti z Materskej
školy.
Ako trvalý účastník niektorých obradov, najmä pohrebov, bola dychová
hudba Ladčanka.
Ako rečníci na pohreboch a úradne stanovení sobášiaci boli
ustanovení na prvom zasadaní obecného zastupiteľstva v januári 2007
(viď zápis z januára v časti „Obecné zastupiteľstvo“).
Niektoré ďalšie aktivity (spoluprácu) uvádzam v časti „Oslavy
a spoločenské stretnutia.“
1699
ŽELEZNIČNÁ STANICA
LADCE
Výkony železničnej stanice boli v roku 2007 vyššie ako v roku 2006.
Spôsobil to návrat dopravy substrátov na železnicu, keď v predchádzajúcich
obdobiach bola tendencia dopravovať ich automobilmi.
V roku 2007 naložili v Železničnej stanici Ladce spolu 159 844 ton
materiálu do 4 385 vozňov. Vyložili 4 018 vozňov s 200 676 tonami materiálu.
Cez stanicu prešlo 12 345 vlakov nákladnej prepravy a rušňov (nárast
oproti roku 2006 na 106 %) a 18 004 vlakov s prepravou cestujúcich (pokles
na 93 % - zrušené spoje).
Aké sumy v peniazoch tieto výkony znamenajú nemôže kronikár zistiť,
pretože pokladňa na Železničnej stanici Ladce bola zrušená a cestujúci
kupujú lístky vo vlaku bez prirážky. Tržby za prepravu tovaru eviduje firma
Cargo, a.s. a sú zrejme predmetom obchodného tajomstva.
Zrušenie pokladne využili pracovníci stanice na vytvorenie
viacúčelovej zasadačky.
Plánovaná plynofikácia a zavedenie vody z obecného vodovodu
sa neuskutočnilo z finančných dôvodov.
Prednostom stanice bol v roku 2007 Pavol Fatura. Na stanici (spolu
s Belušou) pôsobilo 34 zamestnancov, pričom 6 odišlo a 6 nových nastúpilo.
SLOVENSKÁ POŠTA
LADCE
Vedúcou pošty bola Mária Uríčková + jedna pracovníčka za
priehradkou a 3 poštové doručovateľky.
Výkony poštového úradu boli opäť vysoké. Občania a organizácie
podali na pošte okolo 120 tisíc obyčajných listových zásielok, 15 000
doporučených, 4 000 listov I. triedy, viac ako 800 zásielok do cudziny
a 64 balíkov.
Pošta dodala občanom a organizáciám 208 000 listových zásielok,
35 000 doporučených, 1 950 listov I. triedy, 2 750 balíkov, 5 760 dôchodkov.
Pošta poskytovala aj združené inkaso, služby Poštovej banky, osobné
listy, vkladové knihy, termínované vklady, účty pre dôchodcov. Veľký objem
práce pre doručovateľky bolo roznášanie novín a časopisov. Na pošte
sa predávali časopisy, žreby, pohľadnice, doplnkový tovar a bol tam
umiestnený bankomat.
Nijaká modernizácia zariadenia, prístrojov sa neuskutočnila ani v roku
2007. Obecný úrad z vlastnej iniciatívy vybudoval pre zamestnancov
pošty WC.
1700
VODNÁ ELEKTRÁREŇ
Vodná elektráreň Ladce prešla v rámci celého podniku elektrárne
do privatizácie. Vedúcim ladčianskej elektrárne bol v roku 2007 Ivan Fedor.
Nový majiteľ dal zákaz akýchkoľvek informácií médiám i ostatným
záujemcom. Preto kronikár nemohol do tohto zápisu zakomponovať správu
o činnosti a stave vo VE Ladce, ako to bolo vždy predtým.
V priebehu roka 2008 sa kronikár pokúsi získať informácie na
riaditeľstve elektrárne v Trenčíne a určiť spôsob ďalšej spolupráce. V zápise
na rok 2008 v prípade dohody uverejní aj zápis za rok 2007.
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ,
akciová spoločnosť
Výroba a predaj
Považská cementáreň, a.s. v Ladcoch aj v roku 2007 pokračovala
v úspešnom plnení úloh vo výrobe i predaji. Plnila tak neustále sa zvyšujúce
požiadavky trhu nielen v množstve, ale i kvalite cementu.
I keď iba o málo, ale opäť prekročili výrobu z predchádzajúceho roka
a vyrobili najviac v histórii cementárne 914 500 ton.
Úspešná výroba začína v lome Butkov, kde vyťažili 1 118 400 ton
suroviny. Viac ako milión ton namleli aj surovinovej múky a slinku vypálili
štandardné množstvo – 654 100 ton.
Bežné druhy cementu sa predávali najviac, preto aj ich výroba bola
najvyššia. Na špeciálne stavby odberatelia kupovali špeciálne cementy,
z ktorých niektoré druhy vyrába iba Považská cementáreň.
Niektoré druhy – výroba:
CEM I 42,5 R 213 900 ton
CEM I 42,5 199 500 ton
CEM I B-S 32,5 R 398 300 ton
To sú najpredávanejšie druhy, zvyšok boli cementy špeciálne, medzi
nimi aj hľadaný CEM III A Chromatmin. Naďalej vyrábali niektoré výrobky
ako Siderox do cementu a iné.
Vzhľadom na veľkú výstavbu Bratislavy úspešne fungovali pobočné
závody betonárky v Bratislave.
Už tradične všetko, čo vyrobili aj predali. Vyexpedovali 913 579 ton
na výstavbu diaľnic, na ostatné stavby na Slovensko i do cudziny. Export
v najväčšej miere šiel do Českej republiky, Maďarska, Poľska a Rakúska.
Celkom sa vyviezlo 32 % z celkového predaja. V tomto roku medzi
odberateľmi chýba Nemecko. Nahradila ho Česká republika, kde väčšinový
majiteľ cementárne má svoje stavebné podniky a podniky na výrobky
z cementu. Čiastočne znížený export vyplýva aj zo zvýšenej činnosti
v stavebníctve na Slovensku.
1701
Vedenie spoločnosti
Predstavenstvo:
Ing. Anton Barcík, predseda
členovia: Ing. Mária Kebísková
Ing. Pavol Martauz
Ing. Ľubomír Martinka
Johanes Berger
Anton Malovec
Franz Wallner
Výkonné vedenie:
Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ
Ing. Pavol Martauz, riaditeľ kvality a stratégie
Ing. Ľubomír Martinka, obchodný riaditeľ
Ing. Mária Kebísková, ekonomická riaditeľka
Ing. Jozef Mikušinec, technický a výrobný riaditeľ
Ing. Peter Šumaj, personálny riaditeľ
Zamestnanci
V roku 2007 zamestnávala Považská cementáreň, a.s. okolo 370
zamestnancov (v materskom podniku v Ladcoch). V roku 2007 sa opäť
zlepšili pracovné i sociálne podmienky zamestnancov. Medzi ne patrí
stravovanie, zdravotná starostlivosť i rôzne kultúrno-spoločenské podujatia.
Cementáreň naďalej podporovala dianie v obci, najmä TJ Tatran,
kultúru i školy.
Vplyv na životné
prostredie
V roku 2007 vypustili do ovzdušia 173 ton tuhých znečisťujúcich látok
a 2 400 ton plynných látok (najmä oxidy dusíka a oxid uhoľnatý). Oproti roku
2006 sa emisie znížili o 10 %. Cementáreň za toto znečistenie odviedla
do štátneho fondu životného prostredia 3 800 000 Sk.
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok sa pohybovala v hodnotách
od 0,8 mg/m3 do 21 miligramov. Zákonný limit je 45 mg/m3.
Zákon stanovuje limit 1,5 kg prachu v ovzduší z 1 tony vyrobeného
slinku. Považská cementáreň vypustila v roku 2007 iba 0,265 kg na jednu
tonu.
I napriek tomu dochádzalo v období suchšieho počasia k úniku emisií
zo skladovaných substrátov a slinku z centrálnej skládky. Zamedzenie tohto
prášenia sa pripravuje výstavbou centrálnej skládky slinku v uzavretých
silách.
V oblasti vodného hospodárstva nenastali oproti predchádzajúcim
rokom nijaké zmeny.
1702
K ovplyvňovaniu ovzdušia patrili i produkty spaľované v rotačnej peci.
V roku 2007 v nej spálili 1 441 ton pneumatík, 38 004 ton mäsokostných
múčok, 8 269 ton upraveného odpadu z plastov, papiera a dreva.
POĽNOHOSPODÁRSKE
DRUŽSTVO KOŠECA
Poľnohospodárske družstvo v roku 2007 prešlo zložitým vývojom.
Z PD 1. mája Košeca sa stala akciová spoločnosť, pričom akcionármi sú
aj družstevníci – majitelia pôdy.
Keďže výrobné výsledky a zámery novej spoločnosti sa kronikárovi
nepodarilo dostať, použil som výsledky hospodárenia za rok 2007
z výrobného strediska Ladce. Výrobné strediská sa ani v novom zoskupení
nemenia. Vedúcim VS Ladce bol Stanislav Zahradník.
Pôda VS Ladce
Po mnohých úpravách (diaľnica a vyvolané stavby, vyrovnávania
sa s urbárnikmi a pod) sa výmera družstevnej pôdy čiastočne zmenila. Preto
uvádzam jej terajší stav.
Celková výmera poľnohospodárskej pôdy je 603,27 ha, z toho orná
pôda – 283,83 ha, pasienky – 295,36 ha, záhrady – 0,7 ha, vodné plochy –
1,23 ha, zastavané plochy – 11,56 ha, ostatné plochy – 10,57 ha.
Rastlinná výroba – Ladce
priemerná úroda
Repka olejná 37,54 ha 2,410 t
Pšenica ozimná 117,25 ha 3,900 t
Jačmeň jarný 24,51 ha 3,201 t
Slnečnica 20,87 ha 2,251 t
Kukurica 83,66 ha 35,210 t
Živočíšna výroba – Ladce
V stredisku Ladce v roku 2007 chovali iba hovädzí dobytok – teľce,
jalovice a dojnice. Hlavným ukazovateľom bolo mlieko.
Spolu chovali 25 teliec do troch mesiacov a 32 teliec 3 – 6 mesačných.
Chovali aj vysokoteľné jalovice, celkom 15 kusov. Kravy – dojnice druhej
a ďalšej laktácie – celkom 103 nadojili 521 767 litrov mlieka.
1703
POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVÁ
Lesné družstvo
a Urbárske spoločenstvo
v Ladcoch
V roku 2007 viedol spoločenstvo výbor ako v roku predchádzajúcom.
Predstavenstvo LD a US riadil a usmerňoval jeden výbor.
V tomto roku sa vo zvýšenej miere venovali čisteniu lesov, kde sneh
polámal a vyvrátil stromy. Súčasne likvidovali napadnuté stromy škodcami.
Vyklčovali priestor na sadenie nových stromčekov v časti Zákamenná.
V jarných mesiacoch tu potom vysadili 4 500 kusov. V ďalších mesiacoch
brigádnicky vykášali priestory okolo vysadených stromčekov
z predchádzajúcich rokov. Veľké problémy robilo najmä rozrastajúce
sa malinčie.
Ťažbu dreva robili po skontrolovaní porastov, ktoré boli buď
napadnuté škodcom alebo postihnuté kalamitou.
Do budovy urbariátu sa v spolupráci s obecným úradom zaviedol
obecný vodovod – prípojka vody.
Jedno z opatrení valného zhromaždenia z roku 2007 bolo
vysporiadanie vlastníctva nehnuteľností neznámych vlastníkov. Išlo o starých
a prastarých rodičov terajších členov spoločenstiev. To sa nepodarilo
uskutočniť u všetkých vlastníkov a pokračovať sa bude v roku 2008.
Celkom sa nepodarilo vyriešiť vyrovnanie pozemkov s Národnou
diaľničnou spoločnosťou a to u tých členov, ktorí nemali po svojich zomretých
rodičoch doriešené dedičské konanie.
V roku 2007 zomrel podpredseda Urbárskeho spoločenstva Milan
Bystrický, ktorý mal veľký podiel na tom, že sa vybavilo finančné vyrovnanie
zabratých pozemkov Diaľničnou spoločnosťou. Funkciou do valného
zhromaždenia bol poverený Florián Gajdošík.
Urbárske spoločenstvo
a Lesné družstvo
v Tunežiciach
Výročná členská schôdza v marci 2007 schválila zmenu na čele
výboru – predsedom sa stal dovtedajší zapisovateľ Vladimír Kvasnica. Výbor
pod jeho vedením dosiahol, že sa začalo rokovanie s firmou Doprastav, a.s.
Žilina o platení prenájmu za pozemok Urbárskeho spoločenstva, na ktorom
je vybudovaný sklad trhavín pre lom Tunežice. Tým sa zabezpečila istota
v príjmoch spoločenstva. V ďalšom rokovaní chce výbor dosiahnuť, aby
pozemok, ktorý slúži na ťažbu, vrátený pri reštitúciách, bol vyznačený tak,
ako bol vrátený. Dohodlo sa, že v roku 2008 bude spoločnosť Doprastav, a.s.
Žilina a zástupcovia Urbárskeho spoločenstva a Lesného družstva
v Tunežiciach pokračovať v hľadaní právneho usporiadania vo veci
pozemkovej hranice.
Ďalšie rokovania sa konali so zástupcami Lesov SR, š.p. OZ
Považská Bystrica o pozemkovej hranici Lesného družstva v Kališti, ktoré
1704
susedí s parcelou spravovanou Lesmi SR. Rokovania sa prerušili pre
nesprávny postoj zástupcov Lesov SR. Výbor bude hľadať spôsob, ako sa
dostať k spravodlivému vyriešeniu problémov, aby nedochádzalo ku škode
pri ťažbe drevnej hmoty.
Spoločenstvo je od roku 2007 začlenené do Únie lesomajiteľov –
Združenia trenčianskych vlastníkov súkromných spoločenstiev lesov
so sídlom v Trenčianskej Teplej. Združenie zabezpečilo školenie o využívaní
zákona o lesoch a o kriminalite v lesoch.
V roku 2007 muselo spoločenstvo likvidovať kôrovcovú kalamitu
a podľa príkazu Obvodného lesného úradu do konca septembra vyťažili
190 m3 smreka obyčajného napadnutého kôrovcom. Celková kalamita
po veterných náporoch predstavovala 220 m3 smreka a 30 m3 tvrdej drevnej
hmoty – duba a buka.
V spoločenstve pracujú traja členovia Lesnej stráže: Ján Mikuška,
Vladimír Kvasnica a Miroslav Kvasnica, ktorí urobili patričné skúšky.
1705

Rok 2008

1706
ÚVOD
Stav obyvateľstva v roku 2008 sa stabilizoval. Zaujímavý bol však tým,
že oproti minulým rokom zomrelo mimoriadne málo občanov s vysokým
priemerným vekom. Počet narodených detí oproti deväťdesiatym rokom
je vyšší, ale stále nízky oproti šesťdesiatym až osemdesiatym rokom.
Samospráva obce fungovala spoľahlivo, pokiaľ to neustále sa
zvyšujúca byrokracia dovoľovala. Obecné zastupiteľstvo plnilo svoju úlohu
iniciatívneho a rozhodujúceho orgánu, rovnako i zamestnanci obecného
úradu a kontrolór obce.
Politické strany a hnutia neprekročili štandard z minulých rokov,
aktivizovali sa pri niektorých verejných oslavách.
Aktivita spolkov a organizácií sa nijako veľmi nezmenila. Najviac
činnosti sme videli u organizácií, ktoré majú úzko zameranú záujmovú
činnosť – šport, turistika, rybárstvo a pod. V roku 2008 sa ukázal definitívny
zánik Slovenského červeného kríža a o nonci existencii možno hovoriť
aj u organizácii Slovenského zväzu záhradkárov. Naopak, za pomoci
obecného úradu a z iniciatívy niektorých občanov vznikol Klub dôchodcov
Seniorklub.
Na školskom úseku, okrem nepríjemných udalostí – zatopenie
Základnej školy, pavilónu A, boli to najmä pozitíva. V Základnej škole zmena
vedenia školy, stabilizácia a skvalitnenie učiteľských kádrov, reforma
školstva, stavba ihriska. V Materskej škole to bola tradične dobrá práca
učiteľov, ktorí naďalej vynikali v používaní netradičných nápaditých metód
výchovnej práce.
V kultúrnej oblasti sa zaznamenal určitý posun v koordinácii činnosti
cez komisiu kultúry a športu obecného zastupiteľstva. Zvýšila sa kvalita
dychovej hudby, i keď sa ani v tomto roku nevyriešil generačný problém.
Objavili sa niektoré formy divadelnej činnosti a nové verejné podujatia. Stále
zostáva kritickou návštevnosť kultúrnych podujatí.
Zásadnú premenu zažila obecná knižnica, ktorá sa premiestnila
do prístavby Domu kultúry. Ku koncu roka 2008 sa zrušila pamätná izba
v súvislosti s prestavbou Domu kultúry pre umiestnenie obecného úradu.
Zlepšilo sa vydávanie Ladeckých zvestí – ich rozšírením na 8 strán,
používaním fotografií a zlepšenou grafickou úpravou.
V náboženskom živote občanov nie sme svedkami markantnejšieho
oživenia. Občania najviac diskutovali o výstavbe nového kostola. Tá sa
dostala do štádia administratívnych a technických riešení a opatrení, najmä
po návšteve žilinského biskupa Tomáša Galisa v novembri 2008.
Výstavba infraštruktúry obce bola limitovaná finančnými prostriedkami.
Rekonštrukcia Základnej školy z eurofondov sa dostala na záver roka
do priaznivého štádia. Rok 2008 bol rokom technickej prípravy stavieb
rodinných domov, nájomného bytového domu, úpravy Slatinského potoka
a niektorých ďalších stavieb. Realizovala sa výstavba multifunkčného ihriska,
oprava ZŠ po zatopení, nová strecha na Dome kultúry po zhodení víchricou
a množstvo menších stavieb. Veľké stavby, ktoré nie sú v kompetencii obce
– rýchlodráha a s ňou súvisiaci podjazd, kanalizácia a vodovod (regionálna
výstavba) sa nerealizovali a nespresnil sa ani začiatok ich výstavby. Úspešne
1707
sa uskutočnila však prestavba cestného nadjazdu nad železnicou medzi
Ladcami a Hložou.
V oblasti obchodných sietí a služieb sa veľa nezmenilo. Nerealizovala
sa výstavba obchodného centra JEDNOTA-COOP, takže sa nie najlepšia
situácia v predaji potravín nezlepšila. Niektoré služby a predajne zanikli, nové
vznikli.
Životné prostredie tiež nezažilo nijaké zmeny. Naďalej občanom dobre
slúžil zberový dvor. Ku koncu roka sa objavili niektoré administratívne,
technické, finančné a najmä vzťahové problémy pri odbere separovaných
komodít. Nijaké podstatné problémy neboli v odvoze komunálneho odpadu
ani sa vo zvýšenej miere nemnožili čierne skládky. Zákonom stanovené
normy vo vypúšťaní emisií do ovzdušia Považská cementáreň, a.s.
neprekračovala.
Osobitne kladným javom je disciplína občanov v platení dane
z nehnuteľností. Aj v roku 2008 zaplatili všetky druhy dane z nehnuteľností
takmer bezo zvyšku.
Rok 2008 môžeme takmer zo všetkých hľadísk pokladať za pokojný,
bez väčších politických, či občianskych stretov. Prispelo k tomu realistické
a koncepčné rozhodovanie obecnej samosprávy a ústretovosť voči
požiadavkám občanov, ale aj ich objektívne informovanie o záležitostiach
obce.
Branislav L i p t á k,
kronikár obce
1708
OBYVATEĽSTVO
Demografický vývoj
V roku 2008 sa ladčianskym rodičom narodilo 29 detí, z toho
18 dievčat a 11 chlapcov.
Zomrelo 17 občanov, čo je najnižší počet za roky, odkedy sa vedie
prehľad. Z celkového počtu bolo 9 žien a 8 mužov. Vysoký bol priemerný vek
zomretých – 80 rokov. Najstaršia občianka zo zosnulých bola Anna
Skušeková (95 rokov), najmladší Pavel Čurík (53).
Dňa 31. decembra 2008 bolo v Ladcoch 2 626 obyvateľov.
Z toho bolo 394 do 15 rokov, 2 232 nad 15 rokov. Z dospelých bolo 1 096
žien a 1 032 mužov. Z detí do 15 rokov bolo 196 dievčat a 198 chlapcov.
Narodené deti
Klaudia Puškárová
Sára Kuniaková
Miroslava Kandráčová
Samuel Král
Cintia Izabela Mrvová
Mariana Češková
Damian Brandibur
Samuel Staňo
Emma Koštialiková
Silvia Kušnierová
Alexandra Jakubíková
Erik Tupý
Adam Letko
Martin Chovanec
Laura Bratinová
Šimon Pravda
Matej Zúbek
Natália Zúbeková
Nina Gančárová
Petra Šuranská
Emma Mosorjaková
Ján Čorej
Lukáš Nagy
Sebastián Pasch
Barbora Šarközyová
Nikola Bednářová
Zuzana Majerová
Anežka Kendralová
Linda Lacková
1709
Zomreli
Mária Zahradníková (82 rokov)
Anna Skušeková (95)
Štefan Češko (70)
Pavel Janík (83)
Emil Kandráč (60)
Jozefína Hrenáková (83)
Helena Florišová (74)
Oľga Hudecová (81)
Hedviga Kovalčíková (83)
Anna Rolínová (81)
Mária Blažíčková (79)
Vojtech Košťál (86)
Vojtech Kuman (76)
Mária Koišová (73)
Karol Kováčik (58)
Rudolf Daňo (73)
Pavel Čurík (53)
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO,
OBECNÝ ÚRAD
Zasadania obecného
zastupiteľstva
Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch pôsobilo v zložení ako v roku 2007.
Poslanci sa schádzali a prerokovávali program podľa schváleného plánu,
ktorý prijali 23. januára 2008. Na schôdzach poslanci pravidelne,
v stanovených termínoch, prijímali a pripomienkovali správy hlavného
kontrolóra obce a ekonómky obecného úradu.
Účasť na zasadaniach bola dobrá, rovnako ako aktivita poslancov pri
posudzovaní jednotlivých problémov, ktoré zastupiteľstvo riešilo. Počas roka
sa ich najväčší záujem zameriaval na výstavbu obce, finančné otázky
i aktuálne problémy.
23. januára 2008 sa zaoberali vznikom Senior klubu, jeho zámermi
a poskytli mu bezplatné využívanie zasadačky v Dome kultúry ako klubovňu.
Na tom istom zasadaní prerokovali ponuku DEXIA banky o nových
formách úveru, stav v súdnom konaní o ručiteľskom záväzku občana
A. Bednárika a dlh V. Removej voči obci.
Najdôležitejším bodom programu bolo schválenie priorít vo výstavbe
obce:
- postavenie autobusovej zastávky pri „Sabovi“
- Výmena prístrešku autobusovej zastávky pri predajni AMV
- Detské ihriská v Ladcoch a v Tunežiciach
- Oprava chodníka v Tunežiciach
- Doriešenie verejného osvetlenia cesty do Horných Ladiec cez Dužiny
1710
- Opravy škarpy, nové vyškarpovanie Slatinského potoka okolo
Základnej školy
- Elektrifikácia zvonice v Ladcoch a v Tunežiciach
- Prístrešok nad vstupom do modlitebne v Tunežiciach
- Presťahovanie knižnice v Dome kultúry
- Parkovisko pred bytovými domami (138, 139, 140)
- Projektová príprava ciest na ulici od Základnej školy cez ulicu Vážska.
Dňa 13. februára 2008 poslanci obecného zastupiteľstva prerokovali
dôležitú otázku odberu domového odpadu a niektoré nedostatky zavinené
Považskou odpadovou spoločnosťou.
Na tomto zasadaní sa vzdal funkcie predsedu komisie pre miestnu
časť Tunežice Jozef Mihálik. Na uvoľnenú funkciu zvolili poslanci Jána
Abrahámovského.
Diskusia sa rozvinula okolo otázky zriadenia novej kaviarne v bývalých
priestoroch knižnice. Nová kaviareň bude orientovaná na mládež a športový
areál. Nájomné sa stanovuje na 10 000 Sk mesačne, pričom sa odrátajú
náklady na rekonštrukciu.
26. marca 2008 medzi najdôležitejšie prerokované otázky patrili:
Odkúpenie pozemku pri pamätníku na rozšírenie verejnej plochy a spôsob
vykúpenia pozemkov Za kaštieľom.
Poslanci sa uzniesli na presťahovaní obecného úradu do prístavby
Domu kultúry a zmeny z toho vyplývajúce.
Pre budúcnosť obce významné bolo uznesenie o zmene územného
plánu na pozemku za Domom kultúry z účelu na bytovú výstavbu na
priemyselné využitie.
Na záver schválili technicko-ekonomickú štúdiu verejného osvetlenia
obce, na ktorú bude nadväzovať projekt jeho renovácie.
23. apríla 2008 obecné zastupiteľstvo okrem viacerých finančných
a organizačných otázok prerokovalo a schválilo investičný zámer
vybudovania nových rozvodov vodovodnej siete na sídlisku Záhradná ulica
(o realizácii sa píše podrobnejšie v časti „Výstavba“).
Poslanci schválili zmenu vo funkcii predsedu komisie výberového
konania. Starostu obce v nej nahradil zástupca starostu Marián Justh. Potom
prerokovali ponuku p. Kútneho na úpravu – škarpovanie Slatinského potoka.
Starosta informoval poslancov o novom usporiadaní a organizačnom
zabezpečení pracovnej skupiny obecného úradu a prijatí pracovníka –
vedúceho skupiny Jozefa Daňu.
Na zasadaní obecného zastupiteľstva 28. mája 2008 poslanci zobrali
na vedomie návrh starostu na vyčistenie dažďovej kanalizácie okolo hlavnej
cesty (náklad 100 000 Sk) a o tom, že obec predložila 6. mája t.r. na
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja žiadosť o eurodotáciu
na renováciu Základnej školy.
Poslanci sa dozvedeli, že zástupcovia obce sa dohodli s vlastníkmi
pozemkov Za kaštieľom na cene 400 Sk za meter štvorcový.
11. júla 2008 obecné zastupiteľstvo schválilo záverečný účet obce
za rok 2007 a rozdelenie prebytku.
1711
V ďalšom programe riešili zatrávnenie starého futbalového ihriska
a jeho využitie. Prerokovali žiadosť Materského centra MIMČO o urobenie
stavebných úprav v ich klubovni.
Obecné zastupiteľstvo zasadalo ešte raz v tom istom mesiaci dňa
25. júna 2008. Okrem niekoľkých technicko-organizačných otázok
prerokovali zámer vybudovať v Horných Ladcoch menšie ihrisko.
Hlavným bodom rokovania bolo schválenie úveru v DEXIA banke
vo výške 8 miliónov Sk. Prostriedky sa použijú 3,57 milióna na rekonštrukciu
vodovodu v Záhradnej ulici a 4,43 milióna na výkup pozemkov Za kaštieľom.
Na zasadaní informoval starosta poslancov o možnosti využitia
tzv. Nórskych fondov na vybavenie zberového dvora.
17. septembra 2008 schválili dotáciu 25 000 Sk pre Materské
centrum, výstavbu hasičskej zbrojnice z prostriedkov eurofondu, projektovú
prípravu rekonštrukcie Vážskej ulice a rekonštrukciu chodníka od Tunežíc
na koniec Ladiec. Doplnili komisiu pre výberové konanie o riaditeľku školy
Mgr. B. Majtánovú a rozhodli o umiestnení športového ihriska do areálu
školy.
22. októbra sa obecné zastupiteľstvo zaoberalo rozdelením
stavebných pozemkov – parciel v lokalite Za kaštieľom. Členovia
Dobrovoľného hasičského zboru informovali poslancov o postupe pri čistení
Lúčkovského potoka.
Na návrh starostu poslanci schválili nákup malého nákladného
vozidla.
Na zasadaní v novembri 2008 sa uzniesli na predajnej cene vozidla
multikar (55 tisíc Sk), prerokovali konanie vianočných trhov v Dome kultúry.
Na záver schválili odmeny starostovi, zástupcovi starostu, hlavnému
kontrolórovi a poslancom.
V decembri 2008 poslanci schválili Všeobecne záväzné nariadenie
o daniach a poplatkoch za komunálny odpad.
Obecné zastupiteľstvo schválilo predaj budovy č. 151 pod stavbu
budúcej správy farnosti Ladce za symbolickú cenu 1 euro. Obec Ladce
predala Farskému úradu v Košeci aj budovu č. 150, ktorá bude asanovaná
(tiež za cenu 1 euro). Poslanci potom schválili žiadosť o poskytnutie úveru
zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky na financovanie preklenovacej
čiastky pri prestavbe Základnej školy.
Potom sa poslanci zaoberali výstavbou inžinierskych sietí pri výstavbe
nájomného 16-bytového domu a podmienkami prenajímania.
Na záver zasadania schválili poslanci po pripomienkach rozpočet
obce na rok 2009.
Poznámka:
V uvedenom prehľade o zasadaniach Obecného zastupiteľstva v Ladcoch
sú uvedené iba hlavné body rokovania. Poslanci rokovali o predajoch malých
pozemkov, o problematike školstva a kultúry, o prenajímaní Domu kultúry
i niektorých menej dôležitých problémoch obce a občanov.
1712
Zamestnanci
obecného úradu
Funkcionári:
Ing. arch. Ján Remo, starosta
Marián Justh, zástupca starostu
Ing. Daniela Kalusová, hlavný kontrolór obce
Referenti:
Ľubomíra Porubčanová
- sekretariát, matrika, pokladňa, evidencia obyvateľstva
Alena Černotová a Bc. Slávka Suranová
- finančné a mzdové otázky, školstvo
Alena Suchárová
- správa daní a poplatkov
Helena Kvasnicová
- stavebný úrad
Ľubica Šedíková
- správa cintorínov, ochrana životného prostredia, civilná obrana, archív
Ing. Ľubica Zahradníková
- sociálne veci a kurately, odpadové hospodárstvo
Pracovná skupina:
vedúci: Jozef Daňo
V roku 2008 pracovná skupina vykonávala tieto práce: kosenie trávy
na obecných pozemkoch a v školách, zametanie verejných priestranstiev,
údržba zastávok, cintorínov, rekonštrukcia chodníkov, oprava cestných
výtlkov, opravy a servis na obecnom majetku, Materskej školy, Základnej
školy, štadióne, periodické zbery surovín, rekonštrukcia knižnice a jej
sťahovanie.
V skupine pracovalo 6 mužov a 3 ženy.
STAVEBNÉ
AKTIVITY
Stavby v obci
V druhom polroku 2008 sa značne zvýšil stavebný ruch v obci
na verejných stavbách. Niektoré sa v tomto roku odovzdali do užívania,
niektoré budú v roku 2009 pokračovať a ďalšie sú v prípravnom štádiu.
Medzi dôležité stavby patrili akcie v rámci modernizácie Považskej
cementárne, a.s. a odovzdanie nového internátu Odborného učilišťa
internátneho. O oboch píšem na inom mieste tohto zápisu kroniky.
Jednu zo stavieb podmienila prírodná katastrofa – víchrica v noci
z 29. na 30. októbra, ktorá zhodila strechu na prístavbe a čiastočne i na
hlavnej časti Domu kultúry. Strecha sa začala opravovať (vymieňať) hneď
po jej zničení a v novembri bola dokončená. Stavbu realizovala firma
1713
DREVO IN, s.r.o. Považská Bystrica. Vymenili celkom 1 197 m2 strechy
fínskym plechovým strešným systémom. Rozpočtovaná cena bola
1 134 565 Sk, ktorá sa uhradila z prostriedkov obecného úradu a poistky.
V roku 2008 sa rozhodlo aj o úprave Slatinského potoka v časti okolo
Základnej školy do vyústenia v odpadovom kanáli Hydrocentrály. Urobila
sa dohoda s firmou AUTOTRANS MECHANIZÁCIA LADCE na sumu viac
ako 2 milióny korún a na sklonku roka sa začalo s predbežnými prácami.
Potok bude škarpovaný, pričom materiál dodá sponzorsky Považská
cementáreň.
Ďalšou stavbou v príprave bol 16 – bytový nájomný dom pri vstupe
do kaštieľa z dediny. Výstavba sa realizuje zo štátneho fondu bývania. Bude
to štvorpodlažný dom s trojizbovými, dvojizbovými bytmi a garsónkami.
V roku 2008 sa začalo uvoľňovať stavenisko a všetky byty sa rozdelili.
Značne pokročila príprava individuálnej bytovej výstavby
Za kaštieľom. Definitívne sa dokončila zastavovacia štúdia a pozemky sa
rozdelili medzi záujemcov. Začali sa projektové práce na inžinierskych
sieťach a ďalšie technicko-organizačné práce.
Firma DUDA začala na jar 2008 stavať dva 12-bytové domy v lokalite
Záhradná ulica. Pripravili stavenisko, čiastočne vybudovali základy a urobili
ochranné provizórne ploty. Stavbu opustili a napriek upozorneniam obecného
úradu (i medializácii v regionálnej tlači) v stavbe nepokračovali a dali
prednosť výstavbe v Bratislave.
Významnou stavbou, ktorá značne zlepšila estetický vzhľad časti
Ladiec bolo prebudovanie autobusových zastávok, najmä pri hostinci
„U Sabu“. Vydláždenie, odvodnenie a ďalšie práce urobili pracovníci
stavebnej skupiny obecného úradu. Vymenili sa aj oba prístrešky a jeden
zo starých sa použil na zastávke Tunežice.
V októbri sa začala výstavba multifunkčného ihriska v Základnej
škole. Firma AUTOTRANS MECHANIZÁCIA LADCE pripravila technologicky
náročný podklad pod umelý trávnik. Ten položila firma so sídlom v Zlíne
(pobočka Svinná). Ihrisko v roku 2008 dokončili v náklade 1,2 milióna korún.
Na nákladoch sa podieľal Úrad vlády SR a obec Ladce.
Medzi najdôležitejšie stavby ukončené na konci roka 2008 patria
výstavba vodovodu v Záhradnej ulici. O výmene starého potrubia rozhodli
poslanci obecného zastupiteľstva, pretože úniky vody do zeme dosiahli
už neúmerné rozmery. Považská vodárenská spoločnosť preto nechcela
vodovod prevziať a obec platila všetky straty. Stavbu po výberovom konaní
robila firma DK TRADE, s.r.o. Považská Bystrica. Investičné náklady boli
3 569 000 Sk. Náklady sa majú vrátiť po päťročnej prevádzke bez
predchádzajúcich strát – úniku vody. Hradila ich obec Ladce.
Na konci júna 2008 porucha na vodovode spôsobila zatopenie
pavilónu „A“ Základnej školy. Škody boli také veľké, že sa nedali opraviť
do 1. septembra 2008. Rekonštrukcia podláh, múrov, elektrického vedenia,
vodovodu, WC a ďalšie začali v letných mesiacoch a pokračovali až do
konca kalendárneho roka. Opravy dodávala firma Ján Levčík. Hradia
sa z poistného, z rozpočtu obce a od sponzora Považskej cementárne, a.s..
V stave príprav bola v roku 2008 modernizácia a zatepľovanie
pavilónu „A“ a „B“ Základnej školy z prostriedkov eurofondov. Na konci roka
2008 bola rekonštrukcia v stave administratívnych a výberových konaní.
1714
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR prijalo opatrenia,
podľa ktorých sa dotuje stavebný zámer 70 tisícami korún na žiaka.
Ladčianska Základná škola podľa týchto opatrení má nárok na 17 – 19
miliónov korún. Z toho sa plánujú vykonať tieto práce: zastrešovanie oboch
objektov šikmými valbovými strechami, výmenu všetkých okien a vstupných
dverí vrátane sklobetónových stien, komplexné zateplenie plášťa oboch
pavilónov a nové fasády.
Dňa 28. augusta 2008 dostala obec oznámenie z Ministerstva
výstavby a regionálneho rozvoja SR o schválení žiadosti o nenávratný
finančný príspevok na rekonštrukciu. Schválené boli celkové výdavky
vo výške 18 559 998 Sk.
K tomu boli vypísané ďalšie administratívne kroky, ktoré musí obec
ešte vykonať.
Stavbou mimo riadenia a financovania obcou bolo vybudovanie
nového nadjazdu nad železničnou traťou na konci Ladiec (pri Hloži).
Všeobecne sa vedelo, že statika mosta – výjazdu z Ladiec je vo veľmi zlom
stave. Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie rozhodol
most – nadjazd rekonštruovať. Dobu rekonštrukcie určili na termín
od 28. apríla do 30. novembra 2008. Uzavretie mosta počas výstavby
vyvolalo zriadenie obchádzky cez obec Podhorie a v obci Ladce aj zmenu
miesta zastavovania autobusov. Staré zastávky slúžili diaľkovým autobusom
a ostatné regionálne spoje zastavovali na križovatke.
Stavba sa v stanovenom termíne ukončila a odovzdala. Plánované
náklady boli 38 miliónov korún a realizoval ju podnik Doprastav Žilina.
Prvé kroky na získanie financií z eurofondov urobilo Odborné učilište
v Ladcoch. Po odovzdaní kaštieľa pôvodným majiteľom – Rádu sestier
v Nitre a s tým súvisiacim presťahovaním internátu do nových priestorov
sa začali objavovať niektoré nedobré javy v stave budovy dielní. Na budove
murársko-maliarskeho bloku hodlajú vybudovať novú strechu, vymeniť okná,
zatepliť fasádu, zrekonštruovať sociálne zariadenie, urobiť bezbariérový
prístup, rekonštruovať ústredné kúrenie a ďalšie nutné úpravy. Podobné
úpravy hodlajú urobiť aj na bloku zámočníkov a krajčírskych dielní (bývalá
Základná škola), kde musia vymeniť aj strešnú krytinu. Celkom ide o sumu
42 miliónov korún.
Výstavba kostola
Osobitnou otázkou, ktorá už po tri roky zamestnáva myslenie
Ladčanov je výstavba kostola. Nejednotný názor občanov na výstavbu
ukončili iniciátori a organizátori výstavby kostola tým, že v roku 2008
sa začali vybavovať rôzne stavebné administratívne otázky a schválenie
staveniska v priestoroch dnešného obecného úradu.
Prvé stretnutie sa konalo 19. októbra, keď sa stretli Mons. Tomáš
Galis, žilinský biskup a Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ PCLA.
Druhé stretnutie bolo na pôde Obecného úradu v Ladcoch
a Považskej cementárne, a.s. dňa 14. novembra 2008. Žilinský biskup
so sprievodom cirkevných hodnostárov, ďalej zástupcovia obce, košeckej
1715
fary, architekti i JUDr. Ján Čarnogurský – jeden z iniciátorov výstavby
kostola.
Žilinský biskup schválil určený pozemok.
S tým budú súvisieť ďalšie opatrenia pri stavebnom schvaľovacom
procese a pre obec obtiažna asanácia prvej budovy (postavenej v roku 1927)
a presťahovanie obecného úradu do prístavby Domu kultúry
(po predchádzajúcej stavebnej úprave).
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Práce na zlepšenie
životného prostredia
V otázkach životného prostredia sme v Ladcoch v roku 2008
zaznamenali určitý posun dopredu. Zvýšila sa starostlivosť o zeleň,
ktorej je v obci mimoriadne veľa. Kosenie trávnikov, starostlivosť o dreviny
a pod. Nič sa nezmenilo v starostlivosti o park, ktorý nechávajú majitelia
naďalej chátrať.
Estetizácia prostredia, verejných priestranstiev sa týkala niektorých
nových objektov, najmä výmeny autobusových zastávok a dláždenie
priestorov občania kvitovali s vďakou. Čistotu verejných priestranstiev
zabezpečovali pracovníci skupiny obecného úradu, rovnako ako hrabanie
lístia a odstraňovanie snehu.
Osobitným problémom boli miestne potoky. Lúčkovský potok vyčistili
za finančného prispenia obecného úradu členovia Dobrovoľného hasičského
zboru (píšem o tom i na iných miestach) a Slatinský potok cez financovanie
obce začala čistiť a škarpovať súkromná firma. Realizácia tohto zámeru
je plánovaná na rok 2009.
Obec Ladce – obecný úrad môže povoľovať výrub drevín na základe
žiadosti občanov. Podmienky a ostatné podrobnosti boli zverejnené
v Ladeckých zvestiach.
Sutinu zo stavieb a výkopovú zeminu mali občania možnosť vyvážať
do priestorov pri Váhu. Obecný úrad k tomu uzavrel dohodu so Slovenským
vodohospodárskym podnikom, na základe čoho sa zvyšuje úroveň brehu
Váhu.
Ovzdušie
V súlade s ustanovením §-u 14 zákona č. 171/1998 Z. z. sú podniky
povinné podávať obciam informácie o vplyve prevádzky podnikov na životné
prostredie. Takúto správu podáva každoročne aj Považská cementáreň, a.s..
V roku 2008 vypustili do ovzdušia 184 ton tuhých znečisťujúcich látok
a 3 000 ton plynných látok, čo bolo menej ako v roku 2007. Za vypustené
emisie do Štátneho fondu životného prostredia zaplatia 153 400 eur.
1716
Podľa zákona je možné do ovzdušia vypustiť 1,5 kg prachu na jednu
tonu vyrobeného slinku. V Ladcoch to bolo 0,26 kg. Ani koncentrácie
plynných látok SO2, CO a NOx neboli prekročené.
Odpadové vody sa aj v roku 2008 čistili v mechanicko-biologickej
čistiarni.
Odpadové hospodárstvo sa týkalo cementárne ako spotrebiteľa –
spaľovateľa rôzneho odpadu. Tak v tomto roku spálili 1 649 ton gumového
odpadu. V rámci prevencie proti BSE spálili 42 516 ton mäsokostných
múčok. Mimo toho prevádzkovali linku na využívanie upravených
separovaných odpadov z plastu, papiera a dreva. Takéhoto materiálu využili
12 939 ton.
Zberový dvor
Obecný úrad najviac pozornosti venoval zberovému dvoru. Slúžil
na uskladnenie separovaného odpadu. Triedili sa komodity, na ktoré mala
obec zmluvných odberateľov: sklo, papier, plasty, železný šrot, opotrebované
pneumatiky, batérie, akumulátory, elektrické a elektronické zariadenia,
biologicky rozložiteľný odpad a veľkoobjemový komunálny odpad.
Výsledky zberového dvora v roku 2008 jednoznačne ukázali na
správnosť takéhoto systému zberu separovaného odpadu. Na konci roka
sa však ukázali problémy s odberom vyseparovaného odpadu. Rozbor týchto
nedostatkov a konkrétny dopad na obec Ladce urobíme v zápise kroniky
za rok 2009. Prijatie a akceptovanie takéhoto zberu zo strany občanov
sa začalo dariť – ostatné musí doriešiť štát.
Zber komunálneho
odpadu
V zbere ostatného komunálneho odpadu cez Považskú spoločnosť
a jej odvoz na skládku Luštek v Dubnici nad Váhom prebieha v norme.
Výsledky zberov jednotlivých komodít (zber prebiehal v dvoch
kategóriách komunálneho odpadu):
- v netriedenom odpade to bol zmesový komunálny odpad
(524,8 tony) a objemový odpad (91,4 ton).
- v kategórii triedeného odpadu sa prostredníctvom zberového dvora
v roku 2008 nazbieralo:
papier a lepenka 3,52 tony
sklo 15,88 t
textílie 3,02 t
žiarivky a iný odpad s ortuťou 0,07 t
vyradené zariadenia (chladničky) 3,05 t
batérie a akumulátory 0,23 t
elektrické a elektronické zariadenia 2,70 t
plasty 9,84 t
spolu 39,31 tony
1717
OBCHOD A SLUŽBY
Situácia v poskytovaní obchodných a iných služieb obyvateľstvu
je primeraná. Podnikatelia poskytovali služby aj na základe toho,
či prevádzky budú rentabilné.
Charakteristický stav – prebytok hostincov a nedostatočný predaj
potravín trval aj v roku 2008. Obchod AMV (potraviny) je preplnený tovarom,
malé priestory pre množstvo ľudí robia predaj málo kultúrnym.
Určité sklamanie spôsobilo odstúpenie JEDNOTY - COOP Trenčín
od výstavby predajne, ktorá kapacitne plne obci vyhovovala. Odstúpili pre
finančné dôvody, ktoré zdôvodnili prípravou na euro.
Medzi služby, ktoré občania kvitujú s uznaním, patrí otvorenie
zberového dvora separovaného odpadu. O tom píšem v časti „Životné
prostredie“.
Obchody s potravinami:
- Potraviny AMV
- Potraviny a predajňa mäsa Klasik (Ing. Michal Staňo)
Pohostinstvá:
- Collana bar v DK (novootvorený v priestoroch bývalej knižnice)
- Bistro Veronika
- Reštaurácia Kopyto
- Pohostinstvo OMEGA (Pod gaštanmi) v roku 2008 poskytuje aj
ubytovanie
- Pohostinstvo U Sabu
- Herňa PUB 777
- BAR 777 (od novembra 2008 v priestoroch bývalého hostinca Čierna
hora)
- Pohostinstvo U EMILA (Emil Kandráč Tunežice, v priestoroch
bývalého obchodu Jednota)
- Nočný klub
Iné predajne, služby a podniky:
- Drogéria (A. Zábojníková)
- Textil – galantéria (V. Daňo)
- Textil (P. Hudec)
- Agrobon – záhradnícke potreby
- Tinea – kvetinárstvo (I. Remšíková)
- Novinový stánok (Bresman)
- Kaderníctvo a kozmetika (Denisa Gregorová)
- Autotrans mechanizácia (Kútny)
- Autoservis (František Strážnický)
- Kameňosochárstvo (Anton Bialoň)
- Retux – kovovýroba (Ing. arch. Marián Blažíček)
- DREVOPAL – drevospracujúci podnik (Róbert Jendrol)
- MINI-MIX – predaj textilu a drogéria (Miriam Hlavatá)
- BLACHOTRAPEZ – predaj plechov (v bývalom súkromnom dome
p. Áčka – majiteľ Ján Luberda, Rabka – Zdrój, Poľsko)
1718
Služby a predaj poskytovali aj predajca zeleniny (3-krát v týždni), rôzni
predajcovia textilu, obuvi, potrieb pre domácnosť v priestoroch Domu kultúry.
Každý piatok prichádzala do obce z podniku Fabuš pojazdná predajňa
s mäsom.
Občanom slúžili i dva bankomaty (pri predajni Drogéria a na pošte).
DOPRASTAV Žilina vlastnil kameňolom v Tunežiciach a miešačku
na betón, ktoré využíval pri stavbe diaľnice Sverepec – Vrtižer.
OBECNÝ ROZPOČET
A DANE
Rozpočet obce
v roku 2008
Obecný rozpočet schválili poslanci obecného zastupiteľstva na svojom
decembrovom zasadaní v roku 2007. Rozpočet bol v jeho úplnom znení
vyvesený na úradných tabuliach. Jednotlivé položky (v hlavných číslach) boli
zverejnené aj v Ladeckých zvestiach.
Všeobecné verejné služby 6 308 600
Sk
Finančná a rozpočtová oblasť 121 300
Matrika 70 000
Transakcia verejného dlhu 113 000
Požiarna ochrana 43 000
Vodné hospodárstvo, potoky 80 000
Cestná doprava 40 000
Nakladanie s odpadmi 3 223 850
Nakladanie s odpadovými vodami 125 000
Zásobovanie vodou 2 412 240
Verejné osvetlenie 590 300
Bývanie a občianska vybavenosť 66 000
Rekreačné a športové služby 330 000
Knižnica 17 000
Kultúrne služby 1 613 700
Kultúrne a cirkevné pamiatky 9 500
Náboženské a iné spoločenské služby 408 000
Základná škola 8 392 000
Školenie a kurzy 8 000
Sociálne služby 5 000
Opatrovateľská služba 936 100
Dávky v hmotnej núdzi 21 000
Materská škola 3 830 000
Školská jedáleň 480 000
Kapitálové výdavky 1 000 000
Nové stavby 357 000
1719
Rozpočet sa predpokladal vyrovnaný, pretože aj príjmy sa plánovali
v rovnakej výške 30 243 100 Sk.
V priebehu roka 2008 obecné zastupiteľstvo schválilo niektoré zmeny
– presuny tak, ako si to vyžiadal chod činnosti v obci. Niektoré zvýšenia
a schválené pôžičky sú uvedené v kapitole „Obecné zastupiteľstvo“ v zápise
tejto kroniky (2008).
Daň z nehnuteľností
V oboch častiach dane z nehnuteľností, teda platby od fyzických osôb
a od právnických osôb (podniky, organizácie), bola v roku 2008 situácia
uspokojivá. Tak ako v roku 2007 aj teraz pristupovali občania k plateniu dane
z nehnuteľností zodpovedne, o čom svedčí aj tento prehľad:
Podľa daňových priznaní bolo v Ladcoch 1 013 daňovníkov, ktorí platili
daň z pozemkov, daň zo stavieb a bytov. Menšia položka bola aj daň
zo psov.
Za ornú pôdu bolo vyrubené 185 000 Sk, zaplatené 268 tisíc korún.
Trvale trávnaté porasty 10 000 Sk, zaplatené 4 750 korún. Záhrady
56 000 Sk, zaplatená celá suma.
Zastavané plochy a nádvoria 117 000, zaplatené 103 000 korún.
Stavebné pozemky predpis 6 300, zaplatené 6 200. Aj ostatné plochy boli
zaplatené v plnej výške 196 000 Sk. Spolu daň z pozemkov bola predpísaná
603 000 a zaplatené bolo 666 000 Sk.
Daň zo stavieb sa týkala 576 občanov. Tu sa zarátali stavby
na bývanie (674), skleníky (9), rekreačné a záhradné chaty (32), samostatne
stojace garáže (223), priemyselné stavby (47), ostatné stavby na podnikanie
(27) a stavby viacúčelové (16) – spolu 1 048 stavieb. Celkove bola na stavby
vyrubená daň 1 895 238 Sk a zaplatené 1 877 418 korún.
Na byty bola daňovníkom vyrubená daň 33 838 Sk, zaplatili
33 197 korún.
Celkovo daň z nehnuteľností v roku 2008 predstavovala v obci
2 532 225 Sk a zaplatené bolo aj so spomínanými nedoplatkami
2 577 202 Sk.
ŠKOLSTVO
Materská škola
V školskom roku 2007/2008 bolo v Materskej škole zaradených
72 detí vo veku od 2,5 do 7 rokov. V štyroch triedach pracovalo
8 kvalifikovaných učiteliek.
Pre vstup do Základnej školy pripravovali 24 detí, pričom o odklad
povinnej školskej dochádzky požiadali rodičia pre dve deti.
Počas školského roka učiteľky spestrovali pobyt v zariadení rôznymi
kultúrnymi, spoločenskými a športovými podujatiami.
1720
Počas roka to bola návšteva Martinského bábkového divadla, ukážka
netradičných hudobných nástrojov, kúzelník a pod. Usporiadali vianočnú
besiedku s Mikulášom, pálenie Moreny – privítanie jari. V škôlke počas roka
prebiehali rôzne súťaže a hry na zvýšenie vedomostí detí v rôznych
oblastiach. Aj v roku 2008 usporiadali tradičný fašiangový karneval
a Medzinárodný deň detí.
25 detí z MŠ sa zúčastnilo na plaveckom výcviku a pre deti
z najstarších vekových skupín usporiadali výlet na Muflonku.
Na lepšie pochopenie zámerov výchovného procesu usporiadali pre
rodičov „Otvorené hodiny“.
Stravovanie a jeho kvalitu zabezpečovala vedúca jedálne a dve
kuchárky, o čistotu sa starala školníčka a 1 upratovačka. V práčovni
pracovali dve pracovníčky na 2-hodinový pracovný úväzok.
Ani rok 2008 nebol bez ekonomických problémov, najmä v oblasti
nákupu pomôcok, opráv a pod. Okrem obecného úradu, ktorý je riadiacim
orgánom (okrem pedagogických otázok) sa o preklenutie hospodárskych
problémov starali sponzori Považská cementáreň, a.s., Odborné učilište
a viacerí rodičia.
Základná škola
Základnú školu v školskom roku 2007/2008 ukončilo 243 žiakov.
Prospelo 97,13 % a s priemerom „1“ 33 žiakov (13,52 %).
Najlepších žiakov školy za ich vyučovacie výsledky, reprezentáciu
školy a obce na rôznych úrovniach ocenil starosta obce. Boli to žiaci, ktorí
uspeli na rôznych vedomostných súťažiach, športových a kultúrnych
zápoleniach. Medzi nimi: Pytagoriáda, Matematická olympiáda, Chemická
olympiáda, Olympiáda anglického jazyka, Geografická olympiáda,
Astronomická súťaž, Slávik Slovenska, Hviezdoslavov Kubín, Literárna Ilava,
Európa v škole, Koyšove Ladce, futbal, ľahká atletika, Beh Jožka Plachého,
Memoriál Hary Herdovej, strelecká súťaž, dopravná súťaž a ďalšie.
Mnohé podujatia pripravila škola v spolupráci s rodičmi: maškarný bál,
oslava jari – znášanie Moreny, Deň detí – rozprávkový park, viaceré
divadelné predstavenia, rôzne večierky.
Medzi významné akcie patril v roku 2008 zájazd do Francúzska,
Osvienčimu, do hvezdárne v Hlohovci, Jadrovej elektrárne v Mochovciach.
Najväčší úspech v školskom roku zaznamenali však žiaci školy
na Medzinárodnej olympiáde partnerských škôl:
Športová škola Záhuní – Frenštát pod Radhoštěm
Robert-Gerwig Schule – St. Georgen (Nemecko)
Schuts Joszef Általános iskola – Kiskunhalas
Plavecká škola Podstawowa – Lodz (Poľsko)
ZŠ Ladce.
Základnú školu Ladce reprezentovali žiaci: Kristína Žáčiková, Patrik
Zajac, Mário Kučma, Lívia Kútna, Marek Kvasnica, Andrej Kútny, Simona
Nagyová, Simona Kučmová, Matej Žáčik, Daniel Koštialik, Adam Šedík,
Jakub Machala.
1721
V silnej konkurencii žiaci získali 1 bronzovú, 2 strieborné a 6 zlatých
medailí. Z jednotlivcov sa najúspešnejším stal Jakub Machala a ZŠ Ladce
sa stala aj celkovým víťazom olympiády.
Okrem veľkých úspechov zažila Základná škola na konci školského
roka aj materiálnu pohromu, akú pravdepodobne vo svojej histórii
nezaznamenala. Cez víkend sa utrhla vodovodná batéria, ktorá zapríčinila,
že voda zaplavila z prvého poschodia pavilónu A celú budovu a zničila nielen
nábytok, počítačovú techniku, ale i dokumentáciu školy, knihy pripravené
na odovzdávanie i podlahy, múry a pod.
Čo sa dalo, zachraňovali v pondelok a utorok pracovníci školy,
pracovníci obecného úradu i ochotní žiaci a niektorí rodičia.
Zničený pavilón A nebol schopný prevádzky ani 1. septembra a jeho
zásadná oprava sa rovná rekonštrukcii vodovodu, elektrického vedenia
a ďalších veľmi nákladných stavebných úprav. Tie sa podarilo dať do
poriadku do konca kalendárneho roka 2008.
Vyučovanie nové vedenie od 1. septembra zvládlo organizačne dobre
a vyučovanie sa v novom školskom roku zariadilo v pavilóne B a 2 prvé triedy
v Školskom klube.
Mimoriadnou udalosťou bolo aj zavedenie nového školského zákona
od školského roka 2008/2009. Teraz sa týkal žiakov prvého a piateho
ročníka. Zákon pozostáva zo štátneho vzdelávacieho programu (70 %
povinného obsahu výchovy a vzdelávania) a programu zavedeného školou
(30 %). Základná škola v Ladcoch sa zamerala svojim programom
na enviromentálnu výchovu a ekológiu životného prostredia. Hodiny
sú zamerané na posilnenie niektorých povinných učebných predmetov,
napr. v slovenskom jazyku o komunikáciu, rovnako v anglickom jazyku.
Dôraz sa kladie na dopravnú výchovu a vo výtvarnej výchove o ľudovú
tvorbu.
Podľa nových osnov sa budú riadiť aj vyučujúci v piatom ročníku.
Posilnili sa predmety matematika, informatika, geografia, slovenský jazyk
o tvorivé písanie, poznanie vlastného regiónu a enviromentálna výchova.
Personálne obsadenie školy sa čiastočne líši od predchádzajúceho
roka, ale v obsadení učiteľmi nedošlo k veľkým zmenám. To nás oprávňuje
tvrdiť, že učiteľské kádre sa stabilizovali.
Vo vedení školy došlo k zmene, nakoľko predchádzajúca riaditeľka
Mgr. Monika Fábryová odišla na dôchodok. Za novú riaditeľku bola zvolená
Mgr. Bronislava Majtánová.
Zástupkyňou je naďalej Paed.Dr. Mária Hatoková, výchovným
poradcom Mgr. Tomáš Struňák.
Učitelia: Mgr. Mária Balážová, Mgr. Marta Sirná, Mgr. Jarmila
Šelingová, Mgr. Viera Králová, Mgr. Ingrid Lysáková, Mgr. Juraj Ondruška,
Mgr. Alena Nováková, Ing. Lenka Dideková, Mgr. Ingrid Šištíková,
Mgr. Tomáš Struňák, Mgr. Jana Štrbíková, Ing. Martina Kozlíková,
Mgr. Jaroslav Sirný.
V školskom klube ako vedúca pracovala Jarmila Gabková
a od septembra 2008 aj Šárka Adamcová.
Novou školníčkou sa stala Františka Kurtišová.
1722
Pravdepodobne najväčšou udalosťou pre školu bol prísľub poskytnutia
finančných prostriedkov z eurofondov na rekonštrukciu školských budov
pavilónu A a B (podrobnejšie v časti „Výstavba“).
Odborné učilište
internátne
Na konci školského roka 2007/2008 bolo v učilišti dovedna 162 žiakov.
Záverečné skúšky sa konali 18. – 23. júna vo forme písomných, praktických
a ústnych skúšok.
Na odovzdaní výučných listov sa zúčastnil aj starosta obce, ktorý
odmenil najlepších desať žiakov.
Na záverečné skúšky sa pripravovalo 43 žiakov, z ktorých 37 získalo
výučné listy, 5 žiakov osvedčenie o zaučení.
V školskom roku 2008/2009 nastúpilo do Odborného učilišťa
internátneho v Ladcoch 186 žiakov, z toho 71 v prvom ročníku, 62 v druhom
a 53 v treťom. Žiaci navštevujú odbornosti: záhradník, kuchár, murár, stolár,
maliar, stavebný zámočník, krajčírka, služby a domáce práce. Vyučovací
proces zabezpečovalo 39 pedagogických pracovníkov a 12 nepedagogických
zamestnancov.
Veľkým prínosom je nový internát s kapacitou 39 detí. Prví žiaci
sa do internátu nasťahovali 4. januára 2008. Internát vyrástol v učilišti ako
nadstavba nad stolárskymi dielňami a garážami. Izby sú moderné, v každej
bývajú traja žiaci. Celkový počet ubytovaných sa znížil a tak museli žiaci,
ktorí v minulosti bývali v starom internáte a sú z blízkeho okolia Ladiec,
internát opustiť a do školy dochádzať. Každá izba má vlastné sociálne
zariadenie i moderne zariadenú spoločenskú miestnosť s knižnicou. V tej
istej budove je aj jedáleň a malá športová miestnosť.
Kaštieľ po Motešických, barónovi Schenkovi, rôznych firmách
na začiatku dvadsiateho storočia, kláštore, internáte ZŤS, vojakoch
a 41 rokoch učilišťa zostal opustený. Rád sestier sv. Vincenta hľadá
na kaštieľ kupca.
Aj v roku 2008 vedenie školy a výchovní pracovníci pripravili pre
žiakov učilišťa mnohé športové, kultúrne a spoločenské aktivity. Akcie boli
väčšinou v internom prostredí, ale Rozprávkový park už druhý rok usporiadali
spolu so Základnou školou, Gymnáziom Považská Bystrica a Materským
centrom MIMČO. Spoluorganizátorom bola aj kultúrna komisia obecného
zastupiteľstva.
Rôzne akcie usporiadané v minulosti cez soboty a nedele sa nedali
uskutočniť, pretože podľa nového zákona deti v štátnej starostlivosti sa cez
tieto dni vracajú do svojich pôvodných detských domovov.
Pri príležitosti Dňa učiteľov dostal v Trenčíne Marián Justh,
vychovávateľ OUI, vyznamenanie Vynikajúci pedagóg Trenčianskeho kraja.
Marián Justh pôsobí v obci už takmer tridsať rokov a stal
sa vynikajúcim organizátorom mimoškolských aktivít Odborného učilišťa
celoslovenských rozmerov, organizátorom spoločenského a kultúrneho
života v obci i vo funkciách v obecnom zastupiteľstve, v telovýchove
a v športe.
1723
KULTÚRNY
A SPOLOČENSKÝ
ŽIVOT V OBCI
Oslavy
V kultúrno-spoločenskom živote sa v roku 2008 oproti
predchádzajúcemu roku veľa nezmenilo. Pozornosť si zaslúži aktivita
kultúrnej komisie pri obecnom zastupiteľstve pre jej snahu aktivizovať
niektoré formy kultúry.
Z oficiálnych osláv sa konali všetky tradičné stretnutia pri významných
výročiach a udalostiach.
30. apríla 2008 pri pomníku obetí druhej svetovej vojny položili vence
zástupcovia obecného úradu a Slovenského zväzu protifašistických
bojovníkov.
Dňa 1. mája pripravila komisia kultúry akciu „Otvára sa máju brána“
v priestoroch pri Dome kultúry. Potešila pomerne veľká účasť občanov.
Vystúpili mažoretky z Púchova a dychová hudba Ladčanka prvýkrát
so speváčkami.
11. mája 2008 sa vo veľkej sále Domu kultúry konal Deň matiek na pozvanie
starostu obce, Zboru pre občianske záležitosti a kultúrnej komisie.
V programe vystúpili deti z Materskej školy, Základnej školy a seniori súboru
Vršatec z Dubnice nad Váhom.
11. júla pri pomníku slovenskej štátnosti – dvojkríži na Skalke organizácie
ĽS HZDS a Slovenská národná strana s prispením obecného úradu pripravili
oslavu výročia vyhlásenia zvrchovanosti Slovenska. V programe vystúpili
členovia folklórneho súboru Javorník z Lúk pod Makytou a dychová hudba
Ladčanka. Na záver zapálili vatru ako symbol zvrchovanosti. V tomto roku
obecný úrad dal na Skalke urobiť masívne jelšové lavice (asi 40 miest).
Oslavy Slovenského národného povstania dňa 28. augusta mali v roku 2008
netradičný priebeh. Pri pietnej spomienke a položení vencov k pomníku
padlým v druhej svetovej vojne vysadili zástupcovia obecného úradu
(starosta) v priestore pri pomníku stromček – jabloň. V dňoch
15. – 16. augusta sa v obci Kalište uskutočnilo stretnutie generácií, kde
symbolom obnovenia života sa stane Sad života. V ňom každá vypálená
obec bude mať jeden stromček posadený v Kališti a druhý doma – vo svojej
obci. Teda stromček, ktorý sme vysadili v Ladcoch, bude symbolom solidarity
mučeníckych obcí druhej svetovej vojny v celej Európe a zároveň mementom
pre budúce generácie.
Na výročie prijatia Ústavy SR usporiadala ĽS HZDS celoslovenskú štafetu.
V Ladcoch sa zastavila 1. septembra 2008. Privítal ju starosta obce
Ing. arch. Ján Remo a dychová hudba Ladčanka. Slávnosť pri Dome kultúry
sa konala takmer bez účasti občanov.
17. októbra 2008 na pozvanie starostu obce, poslancov obecného
zastupiteľstva, Zboru pre občianske záležitosti sa vo veľkej sále Domu
kultúry stretli občania nad 60 rokov. Akcia sa usporiadala v rámci Mesiaca
úcty k starším. Účastníkom – asi 200 občanom posedenie spríjemnil kultúrny
program a dychovka Ladčanka. K občanom prehovoril starosta obce.
1724
31. decembra 2008 sa na križovatke v Ladcoch zišlo okolo 300
Ladčanov, aby sa rozlúčili so starým rokom, pripomenuli si 16. výročie vzniku
Slovenskej republiky a vstup do eurozóny. Na stretnutí sa podávalo
občerstvenie, vyhrávala dychovka Ladčanka a občania obdivovali ohňostroj,
ktorý bol v doterajšej histórii stretnutí na Silvestra najväčší.
Na druhý deň sa k občanom Ladiec v miestnom rozhlase prihovoril starosta
obce Ing. arch. Ján Remo.
Koyšove Ladce
Dňa 24. októbra 2008 sa konal jubilejný – desiaty ročník súťaže
v prednese ľúbostnej poézie – Koyšove Ladce. Tohoročný bol bez večerného
kultúrno-spoločenského podujatia. Tento ročník súťaže bol však s najväčšou
doterajšou účasťou súťažiacich.
V porote zasadali Paed. Dr. Gejza Sádecký, CSc. Janka Poláčková,
Elena Bakošková, PhDr. František Švába, Mgr. Mária Schloserová
a Mgr. Beáta Kvaššayová.
Umiestnenie súťažiacich:
3. kategória
1. Michaela Petríková, Gymnázium Myjava
2. Nina Varíniová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou
3. Martin Opatovský, Gymnázium Dubnica nad Váhom
4. kategória
1. Lenka Vácvalová, Beluša – Hloža
2. Dominika Slobodová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou
2. Nikola Cichovská, ZUŠ Bánovce nad Bebravou
3. Dominika Světlíková, Gymnázium Nové Mesto nad Váhom
5. kategória
1. Edita Hrehušková, Pruské – Podvažie
2. Dana Sobolová, Kysucké Nové Mesto – Ochodnica
3. Božena Porubanová, Trenčianske Stankovce
Vyhlasovateľmi a organizátormi súťaže boli Klub priateľov poézie
Pavla Koyša, Považské osvetové stredisko v Považskej Bystrici a Obecný
úrad v Ladcoch.
Obnovené tradície
Postupne sa obnovujú niektoré tradície. Základná škola usporiadala
„Pálenie Moreny“, prastarý zvyk ešte z obdobia prvých Slovanov.
Obnovili sa, resp. lepšie a dôstojnejšie organizovali hodové slávnosti,
najmä v Tunežiciach, kde usporiadali športové popoludnie s hudbou
a občerstvením. Rovnako aktívne si počínajú vo svoj „hodový deň“
1725
aj v Horných Ladcoch. V samotných Ladcoch vo viacerých rodinách si hody
pripomínajú iba v kruhu rodiny, kde sa často vracajú rodáci.
Potešilo obnovenie tradície „Pálenie Ďura“, ktorú si pripravili občania
Horných Ladiec sami – bez akejkoľvek podpory organizácií. Toto podujatie
s mimoriadne zaujímavým priebehom potešilo aj kronikára v takej miere,
že sa rozhodol citovať článok uverejnený v Ladeckých zvestiach z pera
občianky Horných Ladiec Aleny Suchárovej:
„Keď sa začnú rozvíjať prvé mladé lístky a objavia sa chrústy, Horné
Ladce ožijú. Dátum 24. apríl dáva tušiť, že aspoň na chvíľu ožijú tradície,
ľudia sa večer zdvihnú od televízorov a stretnú sa známi, priatelia, zaspievajú
a zaspomínajú na mladosť prežitú v Horných Ladcoch.
Takáto príjemná atmosféra a vítanie príchodu jari je už dlhé roky
vďaka nadšencom z Horných Ladiec na čele so Štefanom Kumanom, Jánom
Vedejom, Mariánom Markušom, Babečkovcami, Branislavom Králom
a ďalšími, ktorí sa postarajú o obrovskú vatru a celé organizačné
zabezpečenie. O dobrú náladu zase Ing. Jožko Mikušinec a nikdy nechýbajú
Janko a Julko Prekop. Už druhý rok – vďaka J. Mikušincovi, hrala do nálady
cimbalová muzika.
Myslím, že za všetkých, čo tam toho roku prišli, môžem povedať:
“ďakujeme za krásny večer“.
Ladecké zvesti
Vychádzali pravidelne, podľa plánu a stanovených termínov. V obsahu
sa uverejňovali všetky dôležité otázky, ktoré občanov zaujímajú. Rozsah
informačného spravodajcu Ladecké zvesti bol 4,6 alebo 8 strán. Posledné
dve čísla začali uverejňovať fotografie, čo značne obsah i grafickú tvár
spravodajcu spestrilo.
Distribúcia, ktorá sa ani v roku 2008 nezmenila, bola občanmi (najmä
z časti Tunežice) kritizovaná, pretože nie každý občan sa k jednotlivým
číslam dostal.
Pamätná sieň
Stála expozícia z dejín obce bola aj v roku 2008 málo navštevovaná.
Nenavštevovali ju ani miestne školy na doplnenie učiva dejepisu a etickej
výchovy.
V roku 2008 sa uvažovalo o spôsobe, ako jednotlivé panely priblížiť
verejnosti. Dohodlo sa na tom, že jednotlivé panely sa rozmiestnia
po stenách vstupných priestorov po presťahovaní obecného úradu do Domu
kultúry.
Kronika
V roku 2008 sa spôsob písania obecnej kroniky ani kronikár nezmenili.
Kronika za rok 2007 bola odovzdaná v stanovenom termíne – marec 2008.
1726
Kronika sa priebežne dopĺňa dokumentačným materiálom. Začalo sa
s prepisom zápisov z rokov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 do počítača
a na viazanie spomínaných ročníkov v troch exemplároch.
Obecná knižnica
Vedúcou obecnej knižnice v Ladcoch bola Eva Riecka.
V záujme optimálneho využitia priestorov v Dome kultúry rozhodlo
obecné zastupiteľstvo o ich novom usporiadaní. Kaviareň na poschodí
prístavby DK spôsobovala neprimeranú devastáciu, najmä vstupných
priestorov a schodiska. Rozhodli o presťahovaní knižnice do týchto
priestorov. Generálnu a špecifickú úpravu urobili pracovníci obecného úradu
– stavebná skupina, ktorí potom urobili aj veľmi náročnú prácu –
presťahovanie. Knižnica sa doplnila aj novými regálmi a inými potrebnými
zariadeniami.
Do starých priestorov knižnice – po odbornej úprave sa presťahovala
kaviareň, ktorá bude poskytovať služby aj návštevníkom futbalových
zápasov.
Plnenie ukazovateľov:
Počet čitateľov: 197
z toho mládež do 18 rokov: 72
počet výpožičiek: 8 765
čitatelia (návštevníci v knižnici) 3 792.
Počet čitateľov v roku 2008 dosiahol 13 % z celkového počtu
obyvateľov obce.
V roku 2008 sa nakúpili knihy v hodnote 24 493 Sk, z toho 12 000 Sk
poskytla Považská cementáreň, a.s. a zvyšok Obecný úrad v Ladcoch.
Súbory a krúžky
Divadelný súbor mladých (LAUS AETERNA) vznikol v roku 2006.
Odvtedy odohral divadelné hry Život a smrť, Kráľ a myš, Škola pri čiernom
jazere. Okrem toho vystupovali pri rôznych príležitostiach básňami,
recitačnými pásmami a scénickými programami. Obecný úrad podporoval
divadelný súbor finančnými dotáciami a poskytovaním priestorov v Dome
kultúry.
Organizačnú aktivitu v súbore, jeho umelecké vedenie zaobstarávali
najmä Elena Hudáková, Janetta Šebová a Dáša Illyová.
Divadelný súbor účinkoval aj pri krste knihy Dáši Illyovej Pomôžme
si navzájom, čo je zbierka krátkych divadelných útvarov.
Poslednou akciou súboru bolo vyrezávanie tekvíc na tzv. tekvičkovej
slávnosti na križovatke v Ladcoch v jesenných dňoch 2008.
Spevácky krúžok žien vystupoval pod vedením Márie Liptákovej
na akciách ZPOZ-u s repertoárom slovenských ľudových piesní.
Dychová hudba Ladčanka účinkovala v roku 2008 na mnohých
podujatiach v Ladcoch i v širokom okolí. Aj v roku 2008 ju viedol Libor
Kvasnica. V tomto roku sa čiastočne zastavil pokles generačného
1727
a kvalitatívneho charakteru. Hudba bola doplnená niektorými hudobníkmi
z Košece a z Dubnice, medziiným aj žiakmi Štátneho konzervatória zo Žiliny.
Značnému kvalitatívnemu pokroku prispeli aj speváčky Magda Kvasnicová
a Anna Adamcová.
Bilancia vystúpení:
Dychová hudba Ladčanka vystupovala na všetkých oslavách usporiadaných
v Ladcoch. Na pohreboch v Ladcoch, Tunežiciach, Košeci, Podhorí, Beluši,
Ilave, v Košeckom Podhradí, Hornom Sŕní a inde. Účinkovali na hodových
oslavách, cirkevných podujatiach i na tanečných zábavách.
Zbor pre občianske
záležitosti
V roku 2008 pracoval Zbor pre občianske záležitosti v Ladcoch
v zložení:
Anna Peterková, predsedníčka
Mária Liptáková, vedúca speváckeho krúžku
Irena Gajdošíková, výtvarníčka pamätnej knihy
Ľubomíra Porubčanová, matrikárka
Július Šedík, fotograf
Na akciách Zboru pre občianske záležitosti účinkovali deti Materskej
školy, žiaci Základnej školy, dychová hudba Ladčanka, spevácky krúžok žien
a pozvané súbory.
O niektorých akciách usporiadaných ZPOZ-om alebo v jeho spolupráci
píšem v časti „Oslavy“. Okrem toho ZPOZ pripravil:
- Ocenenie žiakov Základnej školy, ktorí sa zaslúžili o dobré meno školy
a obce na rôznych súťažiach (podrobnejšie v časti „Školy“). Žiakov
prijal v obradnej miestnosti starosta obce
- Účasť a spolupráca pri odovzdávaní výučných listov v Odbornom
učilišti internátnom a účasť s odmeňovaním najlepších žiakov na konci
školského roka v Základnej škole.
- V októbri pripravil Zbor pre občianske záležitosti tradičné privítanie
do života detí narodených v roku 2008 (a niektoré narodené na konci
roka 2007).
Ocenení kultúrni
pracovníci
Trenčiansky samosprávny kraj usporiadal v kúpeľoch Nimnica
stretnutie kultúrnych pracovníkov a starostov obcí. Na slávnosti ocenili
8 zaslúžilých pracovníkov, z ktorých boli dvaja z Ladiec. Eva Riecka
za dlhoročnú prácu v knižnici a Branislav Lipták za celoživotnú prácu
v oblasti riadenia a organizácie kultúry, za publicistiku, edičnú činnosť
a tvorivý prístup vo výchovno-vzdelávacej práci. Na slávnosti sa zúčastnil
aj starosta obce Ladce.
1728
Využívanie priestorov
v Dome kultúry
Využívanie Domu kultúry v roku 2008 sa síce zlepšilo, ale stále nebolo
na takej úrovni, ako by sme si želali. Problematické je najmä využívanie
veľkej sály i niektorých menších priestorov na kultúrne účely.
Veľká sála bola využitá celkom 20-krát, z toho na divadelné
predstavenia štyrikrát, i keď za minimálnej účasti obecenstva.
V ostatných priestoroch sa konalo 35 rôznych schôdzí, stretnutí
a konferencií, 5 školení, 5 jubilejných posedení, 8 osláv (z nich tri vo veľkej
sále). Zasadačku č.10 (v starej prístavbe) mala permanentne obsadenú
AUTOŠKOLA a klubovňu (č. 8) SENIOR KLUB Ladce.
Nová kaviareň (v bývalých priestoroch knižnice) bola otvorená denne.
Knižnica (na poschodí novej prístavby) bola otvorená v pondelok a piatok.
V bývalej kuchyni prístavby mali športovci zriadenú klubovňu
a i naďalej používali šatne a priestor pre rozhodcov.
V ďalších priestoroch mali aj v roku 2008 priestory lekári, Lesné
družstvo a Urbárske spoločenstvo a pamätná sieň obce.
Ďalšie priestory využívali na skúšky divadelníci a dychová hudba
Ladčanka.
Najvyťaženejší priestor bol vestibul hlavnej budovy na predaj textilu,
obuvi a domácich potrieb. Celkom 75-krát predávali svoje výrobky
predajcovia z Čadce, Považskej Bystrice a iných miest.
Najmenej využívanými priestormi boli sála a klubovňa v prístavbe
kultúrneho domu a bývalé kino. Do celkovej bilancie treba zarátať aj priestory
pri kultúrnom dome (cirkus, kolotoče, oslava).
V roku 2008 sa pokročilo v snahe využívať efektívnejšie
a ekonomickejšie priestory DK. Najväčšia zmena nastane v roku 2009, keď
sa do budovy presťahuje obecný úrad.
POLITICKÉ
STRANY A HNUTIA
Slovenská národná
strana
Miestnu organizáciu Slovenskej národnej strany v Ladcoch viedol ten
istý výbor ako v roku 2007.
Na členských schôdzach, ktoré sa konali podľa plánu, sa preberala
najmä vnútropolitická situácia a pripravovali sa akcie, na ktorých sa podieľala
MO SNS.
Bola to najmä oslava zvrchovanosti Slovenska usporiadaná
na Skalke v Horných Ladcoch pri symbole slovenskej štátnosti – dvojkríži.
Slávnosť organizovali SNS, ĽS – HZDS a obecný úrad.
Predseda organizácie Július Šedík, sa pravidelne zúčastňoval
na poradách vedenia okresu v Ilave a kraja v Trenčíne. V oboch
organizáciách zastával popredné funkcie.
1729
Komunistická
strana Slovenska
Činnosť organizácie KSS v Ladcoch riadil výbor:
Pavol Fatura, predseda
Ing. Karol Horký, tajomník
Anton Haršáni, hospodár.
Činnosť organizácie bola v roku 2008 v zásade orientovaná
na spoluprácu pri organizovaní celo obecných osláv, najmä výročia
oslobodenia obce a výročia zavraždenia 19 Ladčanov fašistami ako i osláv
výročia Slovenského národného povstania.
Pri výročí oslobodenia sa stretli členovia organizácie s členmi KSČM
na slovensko-moravskom pohraničí (Holíč, Strážnice, Javorník
– Stratenec a i.).
Ľudová strana – Hnutie
za demokratické Slovensko
Dňa 8. februára 2008 sa konala výročná členská schôdza za účasti
predsedkyne Okresnej organizácie ĽS – HZDS Ing. Anny Chalúpkovej
a členov okresného vedenia MUDr. Brídika a Fischera. V zmysle nových
stavov bol zvolený nový výbor obecnej organizácie ĽS – HZDS v Ladcoch
v tomto zložení:
Ing. arch. Ján Remo, predseda
Ing. Miroslav Zahradník, podpredseda
Jozef Fatura, podpredseda
Ing. Ľubica Zahradníková, tajomníčka
Bohumil Kvasnica, člen výboru
Alena Beňáková, členka výboru.
Prítomnosť riaditeľa ilavskej nemocnice MUDr. Brídika
nasvedčovala o kulminovaní krízy v ilavskej nemocnici a pokusoch o jej
zrušenie. MUDr. Brídik argumentoval o neopodstatnenosti tohto kroku.
Tejto problematike sa venovalo aj okresné vedenie ĽS – HZDS, ale
bezúspešne.
17. júla 2008 sa uskutočnila na Skalke tradičná oslava
výročia vyhlásenia zvrchovanosti Slovenska, so zapálením vatry
zvrchovanosti a kultúrnym programom. Po prvýkrát občania použili
masívne drevené lavice z polguláčov jelší vyrezaných okolo Lúčkovského
potoka.
1730
Smer – Sociálna
demokracia
V obci je zriadený Klub, ktorý podlieha organizácii v Ilave. Jeho
členovia sa zaoberajú najmä usmerňovaním svojich členov, ktorí
sú poslancami obecného zastupiteľstva a vysvetľovaním politiky Smeru
občanom.
V klube sú zainteresovaní najmä Ivan Fedor, Miroslav Zajac, Dominik
Koštialik a ďalší.
ORGANIZÁCIE
A SPOLKY
V roku 2008 boli v obci zaregistrované a vyvíjali činnosť miestne
organizácie týchto spolkov:
- Telovýchovná jednota Tatran cementáreň Ladce
- Telovýchovná jednota Tatran Tunežice
- Slovenský zväz zdravotne postihnutých
- Slovenské združenie technických a športových činností
- Matica slovenská
- Slovenský rybársky zväz
- Slovenský zväz chovateľov
- Slovenský zväz protifašistických bojovníkov
- Senior klub
- Materské centrum MIMČO
- Dobrovoľný hasičský zbor
- Poľovnícke združenie „Bukovina“
Už v predchádzajúcich rokoch prestal jestvovať Slovenský červený
kríž a v roku 2008 definitívne bez akejkoľvej činnosti skončil aj Slovenský
zväz záhradkárov. Aktivitu členov nemal kto organizovať pre úmrtie,
chorobu alebo i nezáujem členov výboru. Už druhý rok bol aj veľmi
v minulosti užitočný ovocný sad zanedbaný – bez opatery. V sade
sú zanedbané nielen stromy, ale aj ostatné nehnuteľnosti, ktoré
v minulosti vybudovali obetaví členovia. Treba dodať, že pozemok patrí
Urbárskemu spoločenstvu a Lesnému družstvu v Ladcoch, ktoré
ponechalo záhradkárom sad v užívaní za ročné nájomné 500 Sk, ani tie však
neplatili.
Medzi najaktívnejšie patrili tradične organizácie, ktoré majú v náplni
záujmovú činnosť: telovýchovné organizácie, rybári, poľovníci, hasiči a turisti.
Aj z menovaných spolkov pracujú iba niektoré permanentne, iné
sa uspokoja s niekoľkými podujatiami v roku. Organizácie aj v roku 2008
viedli osvedčené výbory, iba v zväze zdravotne postihnutých došlo
k zmenám.
1731
TJ Tatran cementáreň
Ladce
TJ Tatran cementáreň Ladce mal v roku 2008 dva športové oddiely:
futbalový oddiel a oddiel stolného tenisu.
Futbalový mal štyri družstvá: dospelí (5. liga), dorast (5. liga), starší
žiaci (krajská súťaž) a mladší žiaci (1. trieda oblastnej súťaže).
Stolnotenisový oddiel mal dve družstvá, ktoré obe hrali v oblastnej
5. lige.
Organizáciu v roku 2008 viedol výbor:
Ing. Jaroslav Koyš, predseda
Ing. Ferdinand Gach, tajomník
Ľubomíra Porubčanová (pokladník)
členovia: Vladimír Chovanec, Mgr. Miroslav Sňahničan, Marián Justh,
Dušan Porubčan.
Futbalový oddiel
Družstvo dospelých odohralo v JARNEJ ČASTI (koniec súťaže)
celkom 15 zápasov s bilanciou 4 víťazstvá, 1 remíza a 10 prehier
a pasívne skóre 21 : 35. Na základe oveľa lepších výsledkov v jesennej
časti skončili na 5. mieste. Najlepším strelcom za celú súťaž (jeseň –
jar) bol Martinka s 11 gólmi a Marián Habánek so Zábojníkom po 8 gólov.
Dorastenci z 15 zápasov jarnej časti získali iba 10 bodov a so ziskom
29 bodov za celú súťaž skončili na 13. mieste a v súťaži sa udržali.
Starší žiaci, ktorí do krajskej súťaže postúpili v roku 2007
sa umiestnili na 6. mieste. Pre nedostatok hráčov vo veku starších žiakov
nastupovalo na každý zápas i niekoľko mladších žiakov.
Najlepšie sa v konečnom hodnotení umiestnili mladší žiaci –
na druhom mieste.
V súťažnom ročníku 2008/2009 (JESENNÁ ČASŤ) nastupovali všetky
štyri družstvá po serióznej príprave.
Družstvo dospelých pod vedením trénera Jaroslava Vojteka tvoril
káder hráčov:
brankári: Jozef Janke, Dominik Porubčan, Marek Kalma
do poľa boli pripravení: Dušan Šedík, Tomáš Koštialik, František Váň, Jozef
Váň, Peter Martinka, Michal Zábojník, Michal Habánek, Miroslav Gurín,
Marián Habánek, Jozef Pagáč, Erik Mražík, Kristián Mražík, Tomáš Hromka,
Peter Hudec, Jaroslav Kušík, Eduard Pagáč, Michal Majtán, Ján
Podmaninec, Martin Mužlay.
Vedúcim družstva bol Vladimír Chovanec a trénerom Jaroslav Vojtek.
Jesenná časť ročníka 2008/2009
Družstvo dospelých v 5. lige zohralo dovedna 15 zápasov
(6 víťazstiev, 4 remízy, 5 prehier). S 22 bodmi a skóre 17 : 14 skončili
predbežne na 5. mieste.
Horšia je situácia v družstve dorastu (5. liga). Súvisí s tým
aj nedostatok hráčov, ale aj iné nedostatky. Z 15 zápasov iba 2 zápasy
1732
vyhrali (z toho 1 kontumačne) a so ziskom 12 bodov a skóre 15 : 31 skončili
na 14. mieste.
Starší žiaci si neviedli tak dobre ako v predchádzajúcom ročníku
a so ziskom 7 bodov skončili z 12 účastníkov na 11. mieste.
Mladší žiaci z 10 stretnutí 6 vyhrali a v štyroch prehrali – získali 18
bodov a skončili na treťom mieste.
O aktivite TJ Tatran cementáreň Ladce svedčí aj organizovanie iných
futbalových podujatí v obci alebo účasť na rôznych turnajoch mimo obce.
V roku 2008 usporiadali tradičný Memoriál P. Petríka za účasti bývalých
hráčov Ladiec, Ilavy, Beluše a Košece. Víťazom sa stali futbalisti z Ilavy,
pred Košecou, Ladcami a Belušou. Organizátorom okrem TJ Tatran bola
Železničná stanica Ladce.
Druhou futbalovou akciou bol tradičný Silvestrovský turnaj
31. decembra 2008.
Stolnotenisové družstvá tvorili hráči: Anton Popelka, Viliam Popelka,
Dušan Kvasnica, Paed.Dr. Vladimír Hromek, Mgr. Miroslav Sňahničan,
Bc. Jozef Švihel, Jozef Letko, Vladimír Letko, Eva Michalcová, Ing. Pavol
Kalus, Jozef Hrehor a Juraj Kalus.
V sezóne 2007/2008 hralo „A“ družstvo v 4. lige, kde skončilo
na poslednom mieste a zostúpilo do 5. ligy. „B“ družstvo hrajúce v 5. lige
sa v súťaži udržalo (na predposlednom mieste).
V sezóne 2008/2009 hrali obe družstvá v rovnakej súťaži – v 5. lige.
Spolu s nimi tu hrali družstvá TTC Považská Bystrica D, TTC Považská
Bystrica E, Domaniža, Mariková B, Pružina, Slovan B, Dolné Kočkovce A,
Klobušice, Belušské Slatiny.
Na konci kalendárneho roka (súťaž pokračuje v roku 2009) bolo
družstvo „A“ na 4. mieste a družstvo „B“ na 10. mieste.
V roku 2008 sa pokúsili v Ladcoch organizovať aj hokejbal. Hráči boli
prihlásení v Asken lige Púchov. Ladčianske družstvo skončilo v strede
tabuľky.
Dňa 5. mája sa na ihrisku TJ Tatran Ladce odohral exhibičný zápas
v rámci Európskeho futbalového týždňa Špeciálnych olympiád a hrali v ňom
žiaci Základnej školy, z Odborného učilišťa internátneho a žiaci z Gymnázia
v Dubnici nad Váhom.
TJ Tatran
Tunežice
V sezóne 2007/2008 boli futbalisti TJ Tatran Tunežice pod vedením
trénera Štefana Zábojníka a predsedu TJ Bohumíra Kvasnicu úspešní.
V súťaži III. triedy skončili na 3. mieste.
V sezóne 2008/2009 v jesennej časti sa umiestnili na predposlednom
mieste so ziskom iba 4 bodov a s nepriaznivým skóre 12 : 28. Po celý čas
sa prejavoval nedostatok hráčov.
1733
Slovenský zväz
zdravotne postihnutých
Na začiatku roka 2008 mala organizácia v Ladcoch 72 členov.
Po zrevidovaní členskej základne (úmrtie, odchod z bydliska, nezáujem
o členstvo) zostalo ku koncu roka 62 členov.
Dňa 28. februára 2008 sa konala členská schôdza, na ktorej zvolili
nový výbor:
Milan Rafaj, predseda
Júlia Belianová, podpredsedkyňa
Jana Faturíková, tajomníčka
Mária Sláviková, hospodárka
Anton Ištok, kultúrno-športový referent
členovia: Ján Janko, Ján Koštialik, Pavol Maršovský, Margita Zacková.
Dlhoročný predseda organizácie Štefan Kováčik sa stal čestným
členom.
Významnou akciou v roku 2008 bolo májové stretnutie pri príležitosti
Dňa matiek za účasti asi 250 prítomných, medzi nimi aj členovia z Beluše,
Sverepca, Domaniže, Lúk pod Makytou, Púchova, Novej Dubnice, Ilavy,
Hornej Poruby a Košeckého Podhradia.
Spoločenské a kultúrne posedenia sa uskutočnili v priebehu roka
na chate Muflón a v iných organizáciách, menovite v Lúkach pod Makytou,
Ilave, Beluši, Novej Dubnici, Domaniži a v Hornej Porube.
Okrem poradenskej činnosti v oblasti zdravotníctva a sociálnych
otázok uskutočnili odbornú prednášku o eure.
V rámci svojej sociálnej činnosti navštívili imobilných členov
a jubilantov s darčekmi.
Dňa 21. novembra 2008 sa konala hodnotiaca schôdza organizácie
za účasti starostu obce. Okrem hodnotenia činnosti zvolili členov na okresnú
konferenciu, ktorá sa konala v Ilave. Zúčastnili sa na nej M. Rafaj,
J. Belianová, B. Bezecná, Ján Janko, Emília Kvasnicová.
Združenie technických
a športových činností
Aj v roku 2008 sa činnosť Základnej organizácie ZTŠČ v Ladcoch
zamerala na turistiku. Okrem poznávania blízkeho okolia pripravili tri zájazdy
a turistické túry do známych slovenských prírodných oblastí.
Dňa 7. júna to bol turistický pochod na Vtáčnik. Trasu dlhú
20 kilometrov z Kľaku cez Vtáčnik do Podhradia nad Lehotou pod Vtáčnikom
prešlo za pomerne pekného počasia 23 turistov.
12. júla vystúpili ladčianskí turisti na Babiu horu. Za krásneho počasia
začali od Slanej vody cez Hviezdoslavovu aleju, Hviezdoslavovu horáreň,
Šťaviny na Babiu horu. Náročný výstup absolvovalo 40 turistov.
11. októbra pripravili pre svojich členov a ich rodinných príslušníkov
(celkom 40 účastníkov) turistický pochod, ktorý sa začal v Tatranskej
Lomnici, pokračoval cez Skalnaté pleso na Veľkú Svišťovku, ďalej na Zelené
pleso a potom do Kežmarských žľabov.
1734
Z oblasti technických a športových činností sme v roku 2008
zaznamenali aj iné aktivity. Na súkromnom základe (za podpory sponzorov)
to boli pretekári v motokrose a na štvorkolkách. Píšem o tom na záver
kapitoly „Organizátori a spolky“.
Miestnu organizáciu ZTŠČ v Ladcoch v roku 2008 viedol výbor:
Ing. Jozef Remo, predseda
Ing. Ľubomír Ježo, pokladník
členovia výboru: Ján Galanský, Peter Čurík, Marián Lihocký, Peter
Kvasnica.
Počet organizovaných členov sa v roku 2008 nezmenil (28).
Matica slovenská
Členovia Matice slovenskej v Ladcoch si v roku 2008 pripomenuli
15. výročie svojho založenia. Na konci roka sa zišli na posedení pri poézii
a spomienkach na históriu 15-ročnej činnosti a na čas, keď bola kolektívnym
členom Matice slovenskej obec Ladce (1926), vtedy vznikla v obci
aj knižnica, práve za podpory tejto významnej slovenskej inštitúcie.
V roku 2008 matičiari v Ladcoch usporiadali pre svojich členov
vlastivedný zájazd do Pruského, kde žil slovenský básnik, františkán Hugolín
Gavlovič.
Na zájazde navštívili aj neďalekú najstaršiu sakrálnu pamiatku
na strednom Považí, románsky (neskôr barokizovaný) kostolík v Pominovci.
Zloženie výboru sa oproti predchádzajúcim rokom nezmenilo:
Mgr. Mária Letková, predsedkyňa
Ľubica Šedíková
Anna Kacinová
Viera Kováčová
Daniel Koyš
Margita Kantoríková.
Slovenský rybársky
zväz
V roku 2008 si členovia dubnickej organizácie Slovenského
rybárskeho zväzu (kam patrí aj ladčianska organizácia) pripomenuli
60. výročie založenia. Stalo sa tak na slávnostnom zasadaní, kde okrem
hodnotenia histórie odmenili zaslúžilých členov o rybárstvo v regióne.
Boli medzi nimi aj Ladčania – členovia ilavskej organizácie:
Libor Kvasnica (hospodár) dostal jedno z najvyšších ocenení „Čestný člen“
za záslužnú a obetavú prácu v rozvoji rybárstva na Slovensku. Plaketu
„Za rozvoj rybárstva na Slovensku“ prevzal Bohumil Ištvánik. Čestný odznak
I. stupňa Za zásluhy Ing. Šedík a Pavol Maršovský, II. stupňa Ladislav
Kučma, III. stupňa Lihocký Marian, Štefan Kuman, Ing. Šedík Ján, Šedík
Július, Rolín Jaroslav, Jozef Zápalka a Obecný úrad Ladce.
1735
Organizácia vznikla v roku 1948 na valnom zhromaždení, ktoré zvolal
akčný výbor zvolený zo zástupcov obcí Ilava, Košeca, Ladce, Klobušice,
Dubnica nad Váhom a niektorých obcí za Váhom. Tak vznikol spolok
Ľudového rybárstva so sídlom v Ilave.
Potom sa spolok začlenil do Slovenského rybárskeho zväzu so sídlom
v Žiline. Ďalej prechádzal zväz mnohými organizačnými zmenami
až sa ustálil na dnešnej organizačnej štruktúre Dubnica nad Váhom,
do ktorej patria obvodné organizácie Dubnica, Nová Dubnica a Ilava.
Do ilavskej obvodnej organizácie patrí Ilava, Košeca, Ladce
a niektoré priľahlé obce za Váhom. V roku 2008 mala organizácia
350 členov, z toho asi 70 detí.
Stalo sa tradíciou, že v čase od 1. do 15. mája, teda ešte v čase
intenzívnej ochrany lovu rýb sa konajú v našom regióne viaceré preteky
v love rýb udicou.
Dňa 1. mája 2008 sa konali na štrkovisku v Ilave preteky pre deti
vo veku od 6 do 14 rokov. Zo 43 zúčastnených pretekárov zvíťazil Patrik
Kútny (Ladce). V kategórii dievčat so značným náskokom zvíťazila Dominika
Vráblová. Vecné ceny v hodnote 9 000 Sk poskytli sponzori, obecné úrady
a SRZ.
Ďalšie preteky sa uskutočnili 8. mája na rybníku v Tunežiciach
za účasti 60 pretekárov z radov funkcionárov celej mestskej organizácie
Dubnica nad Váhom.
Za tzv. „hlavné preteky“ sú považované preteky v love rýb udicou
pre dospelých. Konali sa na Štrkovisku v Ilave 11. mája 2008 za účasti
166 pretekárov. Najväčší úlovok dosiahol Jozef Andrisík – 82 cm veľkého
a 9 kg vážiaceho amura. Celkom odmenili 10 pretekárov, ktorí skončili
v poradí: Timotej Šedík, Timotej Šebek, Mário Makas, Peter Chalúpek, Juraj
Petráš, Michal Andrisík, Miroslav Svedek, Martin Kvasnica, Miroslav Gregor
a Ivan Hudák.
Veľmi dôležitou úlohou v živote organizácie boli aj v roku 2008
dobrovoľné brigády na údržbe a zveľaďovaní revírov. Spolu odpracovali
1 985 hodín na týchto pracoviskách: Štrkovisko Ilava, Chovný rybník Ilava,
Vodná nádrž Tunežice, rameno Ladce, Vodná nádrž Dulov, Horovce, Prejta,
Podhradský potok, Porubský potok, Tovarský potok, Kopecký potok,
Lúčkovský potok. Na rybníkoch sa venovali čisteniu brehov a okolia
od porastov a nečistôt. Na potokoch presvetľovali brehy, stavali nové
kaskády a opravovali staré kaskády.
Ďalšou dôležitou a každoročnou úlohou bolo zarybnenie. V roku 2008
vysadili do Váhu v Ladcoch a Bolešove 63 000 kusov podustvy. Pstruha
dúhového do Váhu 200 kg, na Štrkovisku v Ilave 70 kg a vo vodnej nádrži
Tunežice 50 kg.
Celkom 4 000 kg kapra 3-ročného vysadili takto: Štrkovisko Ilava
2 000 kg, Rameno Ladce 400 kg, v Dulove 800 kg a do Vodnej nádrže
Tunežice 800 kg.
Bohaté boli v roku 2008 aj úlovky. Celkom rybári z obvodnej
organizácie č. 3 – Ilava ulovili 4 198 kusov rýb o váhe 7 039 kg. Z toho bolo
2 834 kusov kapra (6 267 kg), 82 kusov šťúk (199 kg), 20 zubáčov (44 kg)
a 397 kusov pstruha dúhového (162 kg), atď.
1736
Najväčší úlovok mal Jozef Novotný st., ktorý chytil šťuku severnú
95 cm o váhe 7 kg. Šedík Roman ulovil 80 centimetrového zubáča o váhe
5,5 kg. Sakala Štefan kapra 80 cm a vážiaceho 12 kg. Úspešný bol aj Roman
Novotný s úlovkom sumca veľkého 78 cm dlhého o váhe 5 kg.
Slovenský zväz
chovateľov
ZO SZCH v Ladcoch v roku 2008 viedol výbor v zložení:
Anton Haršáni, predseda
Miloš Košina, tajomník
Pavol Kalus, hospodár
Vladimír Kalus st., odborná komisia
Ing. Karol Horký, revízor
Z odbornej činnosti sa venovali chovu čistokrvných zvierat. Preto
aj v roku 2008 urobili registráciu čistokrvných zvierat – králikov, ktorých
chovali členovia organizácie. Stav pri registrácii bol: Haršáni Anton – 16
kusov, Vladimír Kalus st. – 26 a Vladimír Kalus ml. – 31 kusov.
V uplynulom období členovia ZO SZCH chovali čistokrvné druhy
sliepok – nosníc, hydinu malú, kačice čínske, králiky, psy, akváriové rybky.
Jednou zo zaujímavých a stimulujúcich činností bola účasť
na výstavách. Tak sa na výstave v Dolnej Marikovej zúčastnil Anton Haršáni
s králikmi plemena „Novozélandský biely“ a na Vážskej výstave v Beluši
Vladimír Kalus st. i Vladimír Kalus ml. s králikmi plemena „Belgický obor“.
Ako každoročne aj v roku 2008 zabezpečili chovatelia pre občanov
Ladiec jatočných moriakov (520 kg).
Ani v roku 2008 sa nepodarilo výboru organizácie zabezpečiť
rozšírenie členskej základne (najmä mladými). Bez realizácie tejto úlohy
je budúcnosť Základnej organizácie SZCH v obci problematická.
Slovenský zväz
protifašistických
bojovníkov
Hoci sa Slovenský zväz protifašistických bojovníkov už pred
niekoľkými rokmi pretransformoval zo stavovskej organizácie
na spoločenskú, nepodarilo sa v roku 2008 zvýšiť počet členov. V tomto roku
ich mala základná organizácia 10. V roku 2008 zomrel jediný člen, ktorý bol
priamym účastníkom SNP – protifašistického odboja. Do organizácie
sa nehlásia ani príbuzní bývalých účastníkov odboja, či zavraždených
Ladčanov.
V roku 2008 bola činnosť ladčianskej organizácie zameraná
na spoluorganizovanie osláv výročí oslobodenia obce a výročia zavraždenia
19 občanov Ladiec a v auguste na výročie Slovenského národného
povstania.
1737
Rovnako sa zúčastnili na oslavách na vrchu Javorník – Stratenec,
ktoré organizuje SZPB spolu s Českým zväzom bojovníkov za slobodu.
Oslavy sa pravidelne organizujú na slovensko-českom pohraničí
pri príležitosti výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Organizátormi
sú oblastné výbory SZPB v Považskej Bystrici a OVČSBS vo Vsetíne.
Základnú organizáciu viedol výbor:
Ing. Karol Horký, predseda
Marián Justh, tajomník
Janík Pavel, revízor (do marca 2008, kedy zomrel)
Priemerný vek členov organizácie bol 68,7 roka, čo tiež svedčí o tom,
že by sa mali pri nábore členstva obrátiť na mladých antifašistov.
Senior klub
Ladčianskí seniori, ktorí sa na dôchodku cítia ešte dosť aktívni, založili
klub, ktorý dáva možnosť stretávať sa ľuďom rovnako zmýšľajúcim,
s približne rovnakými záujmami.
Obecný úrad poskytol dôchodcom samostatnú miestnosť v Dome
kultúry – klubovňu, čiastočne zariadenú, ktorú si členovia v priebehu roka
doplňovali.
Iniciátorkou založenia klubu bola Zlatica Baricová a niektorí ďalší
občania. Klub patril do systému klubov Jednoty dôchodcov.
Po rozpačitých začiatkoch sa činnosť postupne rozbehla veľmi sľubne.
Vyformovala sa skupina ľudí, ktorí sa pravidelne, každé dva týždne,
schádzali a pripravovali svojim členom rôzne podujatia vzdelávacieho,
rekreačného a kultúrno-spoločenského charakteru.
Boli to najmä výlety do prírody do Súľovských skál, na Vršatec
a niekoľko vychádzok Za horu.
Zo vzdelávacích podujatí to bola beseda o význame a využívaní
liečivých rastlín s lektorkou Annou Slávikovou.
Z kultúrnych podujatí návšteva divadelného predstavenia „Mníšky 2“
v Dome kultúry v Dubnici nad Váhom. Rok zakončili spoločným posedením
v predvianočnom čase v klubovni Senior klubu.
V priebehu roka získali počítač, ktorý posunul myslenie starších ľudí
do prítomnosti i budúcnosti a vzbudil príjemný pocit, že kráčajú s dobou.
V roku 2008 sa však ukázala aj potreba rôznych lektorov
na prednášky, kurzy a iné náročné podujatia, čo si vyžiadalo finančné
prostriedky. Zatiaľ prispievali každý člen 100 Sk štvrťročne.
Ďalšou úlohou, ktorú si v roku 2008 stanovili, bolo rozšírenie počtu
členov klubu.
Po mnohoročných márnych snaženiach založiť organizáciu
pre staršiu vekovú skupinu občanov Ladiec sa podarilo klub
seniorov založiť a zaradiť obec medzi tie, kde kluby úspešne už viac rokov
fungujú.
1738
Materské centrum
„MIMČO“
Bohatá činnosť materského centra MIMČO umiestneného vo voľných
priestoroch Materskej školy presvedčila o opodstatnenosti tejto organizácie.
V roku 2008 sa dočkali rekonštrukcie a estetizácie prostredia, ktorú
zabezpečil obecný úrad a samotní účastníci podujatí v stredisku.
Vo vedení centra v roku 2008 boli:
Andrea Uríčková, predsedkyňa
Andrea Pagáčová, podpredsedkyňa
Monika Fusková, tajomníčka
Ivana Klobučníková, pokladníčka
Niektoré z najvýznamnejších akcií:
20. apríla usporiadali akciu k prvému výročiu vzniku centra, usporiadali
tanečný krúžok pre deti od 3 do 6 rokov a cvičenie pre matky detí. V októbri
vyrábali šarkanov a v Mesiaci úcty k starším pripravili zdobenie darčekov
pre starých rodičov. Rovnako vyrábali s deťmi a rodičmi adventné vence
i lampióny, s ktorými usporiadali lampiónový sprievod.
Zaujímavá bola aj akcia Deň otcov na konci júna s varením
a podávaním gulášu.
Akcií bolo viac, pretože centrum bolo otvorené každý utorok a štvrtok
– vždy s programom. Cez letné mesiace bolo centrum zatvorené.
O propagáciu akcií sa starali plagátikmi, vyhláseniami v miestnom
rozhlase i v Ladeckých zvestiach. Materské centrum malo oporu v obecnom
úrade, ktorý poskytoval priestory (včítane tepla a elektrickej energie) zdarma
a značné prostriedky vložil aj do rekonštrukcie a úpravy miestností
a sociálneho zariadenia. Na činnosť, hlavne tú nákladnejšiu, prispievali
aj rodičia a niekoľkí sponzori.
Dobrovoľný
hasičský zbor
V roku 2008 popri sebe fungovali dve organizácie:
Dobrovoľný hasičský zbor Ladce
Dobrovoľný hasičský zbor Považská cementáreň, a.s.
Takmer vo všetkých oblastiach činnosti postupovali spoločne. I tak
každá organizácia mala svoj výbor.
DHZ – obec:
František Meliš, predseda
Dominik Koštialik, veliteľ
Juraj Petrík, strojník
Štefan Kuman, preventista
Branislav Blaško, pokladník
1739
DHZ – Považská cementáreň, a.s.:
Ing. Peter Bračík, predseda
Igor Kalus, veliteľ
Viliam Petrík, strojník
Marián Markuš, pokladník
Ladislav Král, preventista
Výbor riadil organizáciu pri plnení úloh v oblasti školenia, výcviku,
športových súťaží hasičských družstiev, preventívnych protipožiarnych
hliadok a údržby techniky.
Preventívne činnosti vykonávali dvaja preventisti. Protipožiarne
asistenčné hliadky zriaďovali v cementárni podľa potreby, najmä v čase
veľkých opráv, porúch alebo pri zváracích prácach.
Z ďalších činností to bola najmä príprava členov na likvidáciu požiarov,
starostlivosť o materiálnu bázu, najmä mobilnú techniku, ostatnú techniku
a hadicový materiál.
V roku 2008 sa zásahové družstvo zúčastnilo na hasení garáže
občana Ladiec.
Na vynikajúcej úrovni bola športová činnosť v požiarnických
súťažiach.
Družstvo žien a mužov sa zúčastnilo na previerke pripravenosti
v rámci hasičského okresu (bývalý okres Ilava). Úspešné bolo družstvo detí
v hre PLAMEŇ, kde družstvo dievčat získalo prvé miesto.
V pohárových súťažiach sa muži zúčastnili na 13 súťažiach, z toho
sa dvakrát umiestnili na treťom mieste. Ženské družstvo súťažilo
v Slovensko-moravskej hasičskej lige, kde počas 14 súťaží obsadili 4-krát
druhé miesto. V celkovom poradí v sezóne 2008 skončili z 9 družstiev
na 4. mieste. V ostatných ženských pohárových súťažiach, ktorých bolo 24,
sa umiestnili 4-krát na 1. mieste, 4-krát na druhom a 3-krát na treťom mieste.
Žiaci v kategórii chlapcov a dievčat sa zúčastnili na troch súťažiach.
Vyvrcholením organizačnej práce obetavých pracovníkov – hasičov
bola súťaž konaná 22. júna 2008 ako Putovný pohár DHZ Ladce pre detské
družstvá. Súťaž mala veľmi dobrý priebeh a organizačne bola dobre
pripravená. Zúčastnili sa družstvá z Púchova, Kvášova, Pruského,
Mikušoviec, Dolných Ozoroviec, Dulova, Horoviec, Iliavky, Tuchyne, Zbory,
Dolných Kočkoviec a Ladiec a dievčenské družstvá z Mikušoviec, Horoviec,
Košeckého Podhradia, Pruského, Tuchyne, Kvášova, Podhoria a Ladiec.
Z vlastnej iniciatívy a po dohode s obecným úradom dobrovoľní hasiči
vyčistili Lúčkovský potok od železnice po ústie do kanála. O množstve
vykonanej práce svedčia tieto čísla: spolu odpracovali 487 hodín, vyviezli
53 nákladných áut (asi 320 ton). Zapojili mechanizmy (i hasičské), ale veľká
časť práce sa vykonala ručne.
Hasičský zbor v Ladcoch bol založený v roku 1883. V roku 2008
to bolo teda 125 rokov od vzniku prvého „ohňohasičského“ zboru. DHZ však
toto výročie neoslávili, nevyužili tak možnosť spopularizovať svoju činnosť
a významné poslanie v spoločnosti.
1740
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ,
akciová spoločnosť
Pre Považskú cementáreň, a.s. v Ladcoch bol rok 2008 veľmi
významným z niekoľkých dôvodov. V tomto roku sa dokončila modernizácia
závodu – veľké investície trvajúce viac rokov začali prinášať svoje ovocie
v kvantite i kvalite výroby. Podľa názoru vedenia cementárne však
modernizácia nikdy nekončí a bude pokračovať tak, ako pokračuje
modernizácia technológií vo svete.
Druhou dominantou roku 2008 bolo, že cementáreň v Ladcoch
prvýkrát v histórii prekročila doterajšiu výrobu a v cementárni vyrobili
(i predali) viac ako milión ton.
Vedenie spoločnosti
Predstavenstvo:
Ing. Anton Barcík, predseda
členovia: Ing. Mária Kebísková
Ing. Pavol Martauz
Ing. Ľubomír Martinka
Johanes Berger
Anton Malovec
Franz Wallner
Výkonné vedenie:
Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ
Ing. Pavel Martauz, riaditeľ kvality a stratégie
Ing. Ľubomír Martinka, obchodný riaditeľ
Ing. Mária Kebísková, ekonomická riaditeľka
Ing. Jozef Mikušinec, technický a výrobný riaditeľ
Ing. Peter Šumaj, personálny riaditeľ
Stav zamestnancov sa v roku 2008 nezmenil (asi 370 pracovníkov).
Mnohé profesie, najmä na údržbu a opravy sa zadávajú rôznym firmám
a niektoré, ako doprava alebo niektoré práce v lome, sú samostatne vedené
a vykonávané dodávateľsky.
Výrobné ukazovatele
Ťažba vápenca v lome Butkov 1 207 700 ton
Surovinová múka 1 095 400 ton
Slinok 706 000 ton
Cement CEM I 42,5 R 234 786 ton
CEM I 42,5 119 800 ton
z toho chromatmin 11 687 ton
CEM 42,5 R chromatmin 10 915 ton
CEM II B-S 32,5 R 449 950 ton
1741
CEM II B-S 32,5 R plus 159 500 ton
CEM III A 27 886 ton
z toho chromatmin 14 396 ton
CEM II B 7 863 ton
CEM II/B – M 32,5 R 26 800 ton
Cement celkom 1 037 500 ton
Expedícia cementu sa robila vlakom, cisternami, balený cement
a vlastnými cisternovými vozidlami.
Celkom sa vyexpedovalo 1 033 580 ton cementu a to asi 30 % do krajín
Európskej únie (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko) a zvyšok
na domáci trh, najmä na výstavbu Bratislavy a na diaľnicu.
V roku 2008 sa svetová finančná kríza v cementárni ešte neprejavila,
pretože plánované stavby ďalej pokračovali a spotrebúvali stavebné hmoty,
teda aj cement.
Modernizácia výroby
Úspechy výroby v cementárni v roku 2008 vychádzali z piatich
základných pilierov, ktoré uplatňujú ostatných desať rokov. Bolo
to zvyšovanie úrovne výkonov, inovácie produktov a technológií, znižovanie
palivovej a energetickej náročnosti, naplnenie enviromentálnych požiadaviek
a rozvoj ľudských zdrojov ako najdôležitejšieho faktora v celom procese.
V roku 2008 pokračovali v predaji cementov, ktorých druhy
sa osvedčili v ostatných obdobiach a tie, ktoré začali vyrábať v roku 2007.
V roku 2008 dali do prevádzky modernú cementovú mlynicu, ktorej
výstavbu začali v roku 2006. V roku 2005 bol priemerný výkon strediska
Cementová mlynica 141,3 tony za hodinu. Nová mlynica má kapacitu
207,1 tony za hodinu. V podstate sa v mlynici uskutočnili tieto premeny:
inštalácia mlecieho okruhu s valcovým lisom, sušením a zásobným silom
na trosku. Ďalej to bola modernizácia cementovej mlynice 2 a príslušné
vyvolané investície.
Princíp zvýšenia výkonu mletia cementu teraz spočíva v zmene
fyzikálnych vlastností zomieľaných komponentov v predmieľacom okruhu
vo valcovom lise, kde dochádza k rozdrveniu na jemnejšie častice.
Opakovaným podrvením komponentov vo valcovom lise je možné dosiahnuť
ich potrebnú granulometriu. Takto upravené komponenty sa potom dávkujú
do existujúcich mlynov. Pretože na ich zomletie v mlynoch je potrebné
menšie množstvo práce ako na komponenty nepredomleté, je možné využiť
takto vzniknutý nadbytok mlecej práce na zvýšenie množstva dávkovacieho
materiálu do mlynov, čo sa rovná zvýšeniu ich výkonu.
Aby mohli v cementárni úspešne spustiť celý tento systém, museli
vybudovať viacero tzv. vyvolaných investícií. Okrem samotnej cementovej
mlynice, kde inštalovali dopravný pás a elevátor, to boli vzduchové triediče,
rôzne filtre a ďalšie dopravné cesty.
Veľké zmeny nastali aj v energetike, v oblasti elektrickej energie.
Do roku 2008 existoval hlavný transformátor v cementárni s inštalovaným
1742
výkonom 20 MVA. Existencia jediného prívodného transformátora
predstavovala pre bezpečnosť prevádzky cementárne veľkú hrozbu
dlhodobého výpadku dodávok elektrickej energie.
Pre možné pokračovanie realizácie Základného investičného plánu
modernizácie Považskej cementárne bolo treba vybudovať transformátor
o výkone 30 MVA na primárnej strane. Nový transformátor vybudovali
na novom stanovišti ako prístavbu starej budovy, pričom bývalý transformátor
ponechali ako rezervu.
Sociálne služby
Sociálne a zdravotné služby zamestnancom cementárne
pokračovali na veľmi dobrej úrovni. V nových objektoch postavených
v roku 2008 sú lepšie pracovné podmienky ako v starých (cementová
mlynica).
Aj v roku 2008 zachovali stavbári Deň cementárov. Svoj sviatok
oslávili tradične futbalovým turnajom, ktorého víťazom sa stali RAJ vozne
spolu s baliarňou. Záver športového popoludnia patril tradične výberu PCLA
a Prefastavu Topoľčany, v ktorom zvíťazili cementári 5 : 1.
SLOVENSKÁ POŠTA
LADCE
Päť pracovníčok ladčianskej pošty si aj v roku 2008 zaslúži uznanie
za veľké kvantum práce, ktoré predstavujú síce suché, ale mnoho
hovoriace čísla. Mnohé tieto výkony sú poznamenané zodpovednosťou
nielen za listy a úradné oznámenia, ale najmä za finančné operácie,
ktoré robia pracovníčky za prepážkami, rovnako, ako poštové
doručovateľky. Veľkú záťaž a rušné pracovné dni zažili na pošte
na konci roka 2008 a na začiatku toho nasledujúceho pri prechode z koruny
na euro.
V roku 2008 prešlo cez ruky pracovníčok 30 000 zásielok so službou
„doporučene,“ 336 825 zásielok obyčajných včítane letákových. Každý
mesiac potešili 480 občanov doručením dôchodkov (za rok 576). K výkonom
patrí aj inkasovanie SIPO (ročne 4 680-krát), doporučené 28 296, cenné listy
(11), balíky (815) a ďalšie.
Na pošte v Ladcoch vykonávajú aj služby Poštovej banky
(184 vkladných knižiek, termínované vklady atď). Na pošte predávajú noviny,
časopisy, z ktorých niektoré doručujú predplatiteľom.
Pošta nemá veľmi dobré podmienky na takú náročnú a zodpovednú
prácu, akou určite poštová služba je, i keď niektoré technické vybavenia
sa zlepšili. Pracovníčky našli pochopenie na obecnom úrade, ktorý im dal
vybudovať sociálne zariadenie, o ktoré sa roky snažili.
1743
ŽELEZNIČNÁ STANICA
Dopravná intenzita cez železničnú stanicu a vykládka a nakládka
sa vzhľadom na prepravu substrátov, ktorá sa vracia z cestnej premávky
na železnicu, zvyšuje. Svedčia o tom čísla za rok 2008. Naložené bolo
139 015 ton v 2 911 vozňoch, čo je síce pokles oproti predchádzajúcemu
roku, ale vykládka predstavovala 230 000 ton z 4 598 vozňov (117 %).
Cez železničnú stanicu Ladce prešlo dovedna 12 343 vlakov
nákladnej dopravy a rušňov (asi 100 %) a vlakov s prepravou cestujúcich
18 810 (105 %).
Železničná stanica Ladce zamestnáva 34 pracovníkov, čo je
plánovaný a stabilizovaný stav, i keď medzi pracovníkmi sa uskutočnilo
viacero zmien. Prednostom stanice bol aj v roku 2008 Pavol Fatura.
Železničnú stanicu Ladce (včítane Beluše) postihlo niekoľko nehôd
technického rázu bez zavinenia pracovníkov stanice. Smutnou bola najmä
samovražda v Beluši.
Ani v roku 2008 sa nepodarilo pre nedostatok financií plynofikovať
železničnú stanicu a pripojiť ju na obecný vodovod. Naďalej sa uskutočňovali
technické opatrenia na výstavbu rýchlostnej trate Bratislava – Žilina, ale ani
do konca roku 2008 nebol určený termín začatia stavby.
POĽNOHOSPODÁRSTVO
Lesné družstvo
a Urbárske spoločenstvo
v Ladcoch
V roku 2008 nastala zmena v predstavenstve spoločenstva.
Za zomretého Milana Bystrického zvolili do funkcie podpredsedu Floriána
Gajdošíka. Na valnom zhromaždení boli do predstavenstva zvolení
aj Vladimír Daňo a Rudolf Hriadeľ.
Pre obe spoločenstvá bola v roku 2008 hlavnou úlohou výsadba
mladých porastov v časti Zákamenná, kde museli najskôr dočistiť
plochu po kalamite – polome stromov. Takto vysadili 3 000 sadeníc
prevažne buka. Po ich zakorenení novovysadené stromčeky, ale aj tie
z predchádzajúceho obdobia, členovia spoločenstiev vykášaním trávy
uvoľňovali pre lepší rast.
Preriezka dreva bola v roku 2008 uskutočnená hlavne v Bukovine
a v Háji. Ťažbu dreva však museli uskutočniť aj v častiach, kde silný vietor
vyvrátil stromy, napr. v časti Dielec.
Lykožrút je premnožený aj v našich lesoch a tak každý rok umiestňujú
lapače proti škodcom dreva.
Z ďalších prác treba spomenúť opravy na budove obchodu AMV
(budova je majetkom Urbárskeho spoločenstva), úpravu odtokov dažďovej
vody, prístreškov pri skládke budovy a úpravu dvora zničenú nákladnými
autami dovozcov tovaru do obchodu.
1744
Národná diaľničná spoločnosť Bratislava priebežne rieši vysporiadanie
pozemkov zabratých pod diaľnicu novonadobudnutým členom (dediči
po zomretých). Práca je veľmi zdĺhavá, pretože v žiadostiach bývajú
nezrovnalosti v údajoch a to nielen v dokladoch spoločenstva, ale
aj v Katastrálnom úrade.
Na pasienkoch Za Váhom uskutoční Vodohospodársky podnik
v Považskej Bystrici vrt na pitnú vodu, okolie tohto vrtu vyhlásili
za ochranné pásmo II. stupňa. Takto zabezpečili, aby sa toto pásmo
neznečisťovalo.
Združenie urbárnikov
a Lesné družstvo
v Tunežiciach
Obe združenia sú v Tunežiciach dôležitou súčasťou života väčšiny
občanov. Činnosť združenia v súčasnom životnom štandarde núti
členov dbať aj na tradičné využitie drevnej hmoty na zabezpečenie
vykurovania v zimnom období a poskytovanie dreva na stavbu krovov
a dosiek.
Samotná podstata lesného hospodárenia však káže postarať
sa o znovuvýsadbu mladých stromčekov, prípravu plochy a pôdy pred
sadením a hlavne nákup zdravých sadeníc z odborných škôlkárskych
podnikov.
Rovnako veľké úsilie musel výbor vynaložiť pri organizovaní
odstraňovania následkov kôrovcovej kalamity.
Úlohou lesnej stráže bolo postarať sa o zníženie prípadov
neoprávnenej ťažby a zamedzenie ukladania stavebného odpadu
z búračiek, ktorý nezodpovední občania vyvážali na urbársku parcelu
pri Váhu. Sponzorskou výpomocou Považskej cementárne sa na okolie
tohto pozemku rozložili kamenné „batáre“, čím sa zamedzilo ľahkému
vstupu i vjazdu na tento pozemok a tým aj ničeniu životného prostredia.
Rok 2008 začínal prípravou plochy Nad hájnikom pre výsadbu
stromčekov. V marci sa nakúpilo 4 250 kusov sadeníc duba, buka, smreka,
borovice, jedle a do 8. apríla boli vysadené. Kontrolná návšteva pracovníkov
Obvodného lesného úradu vyslovila s prácou spokojnosť.
Počas roka sme spracovali 70 m3 smreka napadnutého kôrovcom
a 130 m3 smreka prebierkovou ťažbou. Tento smrek, typický pre naše
prostredie je kazový a preto ťažšie predajný za vyššie ceny. I s hľadaním
kupca na ďalšie spracovanie v dnešnom ekonomickom prostredí boli
ťažkosti.
Všetky úlohy prijaté valným zhromaždením na rok 2008 sa splnili
vďaka dobrej práci členov výboru.
1745
Poľnohospodárske družstvo
Košeca, a.s.
Farma Ladce (výrobné stredisko)
V rámci Poľnohospodárskeho družstva, a.s. Košeca sú tak, ako
v minulosti, vyčlenené výrobné strediská – farmy. Jedno z nich je v Ladcoch,
spojené aj s bývalým strediskom Tunežice. Stredisko nemá vyčlenené nijaké
mechanizačné prostriedky, všetky sú začlenené, centralizované v Košeci.
Vedúcim strediska je Stanislav Zahradník, ktorý je aj členom predstavenstva
akciovej spoločnosti.
V rastlinnej výrobe zaznamenali v hospodárskom roku 2008 tieto
výsledky:
Pšenica ozimná bola vysiata na 92 hektároch s priemerným výnosom
5,2 tony na ha. Najlepšia bola na Horekončí (5,6 tony). Jačmeň ozimný
na 71 ha priniesol priemernú úrodu 4,5 tony na hektári, najlepšie v Rúbanici
4,7 tony.
Repku pestovali na 36 hektároch s priemerným výnosom 2,6 tony. Najlepšia
bola v lokalite Za priekopu 3,1 tony.
Slnečnica sa pestovala v Dužinách na 17 hektároch a priniesla priemernú
úrodu 2,8 tony na hektári.
Kukuricu na siláž zasiali na 22 ha a mala priemernú úrodu 37,5 tony
a na hone Medzi ramena až 42 ton.
Kukurica na zrno bola vysiata na 32 hektároch a urodilo sa priemerne
8,5 tony na ha, Za Váhom až 9,6 tony.
Raž bola zasiata iba na 6 hektároch (Dlhý diel) s priemerným výnosom
2,4 tony.
V živočíšnej výrobe chovali v Ladcoch iba hovädzí dobytok. 94 dojníc malo
priemernú dojivosť 5 298 litra, teda spolu na farme vyrobili 498 012 litrov
mlieka. Okrem dojníc chovali 64 kusov mladého dobytka. Zaznamenali denný
prírastok 0,87 kg na kus.
V roku 2008 prišlo vedenie akciovej spoločnosti s požiadavkou o vyjadrenie
občanov k zámeru postaviť veľkokapacitnú halu na chov dojníc v modernom
štýle so špičkovým technickým vybavením. K realizácii (zrejme z finančných
dôvodov) nedošlo.
OSTATNÉ VÝROBNÉ
PODNIKY
Drevopal Ladce
Hlavným výrobným programom je drevovýroba. Podnik
sa v posledných rokoch obdivuhodne vyvíjal, pružne menil sortiment výroby
a zamestnával okolo 80 ľudí, väčšinou z Ladiec a Košece. Majiteľom
je Róbert Jendrol.
1746
Vodná elektráreň
Ladce
V ostatných rokoch, tak ako celá energická sústava Slovenských
elektrární, prešla procesom privatizácie. Všetky vážske stupne
hydroelektrární majú riaditeľstvo v Trenčíne, odkiaľ sú aj riadení
po technickej stránke.
Prevádzka prešla veľmi radikálnymi zmenami v rámci racionalizácie
výroby, jej centrálnym automatickým riadením. To malo za následok,
že z celkového predchádzajúceho počtu zamestnancov 24, zostali štyria.
Údržbu, opravy a iné technické otázky riešia objednávkami, najmä
v novovzniknutej firme údržbárov v Ilave, ktorá zamestnáva väčšinou
uvoľnených zamestnancov z prevádzok vodných elektrární v Ladcoch, Ilave
a Dubnici nad Váhom. Vedúcim hydroelektrárne v Ladcoch bol aj v roku 2008
Ivan Fedor.
Kameňolom
Tunežice
Kameňolom Tunežice bol v roku 2008 v plnej prevádzke. Firma
Doprastav, a.s. dodávala materiál na stavbu diaľnice D1 a na výrobu zmesí
pre diaľničný povrch. V podniku došlo k niektorým personálnym zmenám
(vedúci) a k stabilizácii pracovníkov, ktorí sú z okolia, alebo prichádzajú
zo vzdialenejších obcí a sú v Tunežiciach ubytovaní.

 

2009

KRONIKA OBCE LADCE
ROK 2009 - 2013
KRONIKÁR: Branislav LIPTÁK
1748
OBSAH
Rok 2009
ÚVOD 1756
DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ 1757
Štatistika počtu obyvateľstva. Narodené deti. Zomreli.
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO 1759
Zasadania obecného zastupiteľstva január – december. Zamestnanci obecného úradu. Pracovná skupina.
STAVEBNÉ AKCIE V OBCI 1762
Rekonštrukcia Základnej školy. Prestavba DK na obecný dom. Úprava Slatinského potoka. 16-bytový dom. IBV Za kaštieľom. Chodník v Tunežiciach. Výstavba garáží. Kostol.
OBECNÉ DANE 1765
Fyzické osoby. Právnické osoby. Poplatky.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA 1766
Komunistická strana Slovenska. Slovenská národná strana. Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko. Smer – sociálna demokracia.
VOĽBY V ROKU 2009 1768
Voľby prezidenta SR. Voľby poslancov Európskeho parlamentu. Voľby poslancov a predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja.
ŠKOLY V OBCI 1770
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište internátne.
KULTÚRA A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT V OBCI 1774
Organizácia. Koyšove Ladce 2009. Oslavy a spoločenské podujatia. Obecná knižnica. Ladecké zvesti. Využívanie priestorov DK. Zbor pre občianske záležitosti.
ORGANIZÁCIE A SPOLKY V OBCI 1779
TJ Tatran cementáreň Ladce. TJ Tatran Tunežice. Združenie technických a športových činností. Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Matica slovenská. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Materské centrum MIMČO. Dobrovoľný hasičský zbor. Slovenský rybársky zväz. Senior klub. Slovenský zväz chovateľov. Aktivity mimo organizácií.
1749
SLUŽBY OBČANOM, OBCHOD 1789
Obchody a predajne potravín. Pohostinstvá. Iné predajne a podniky.
ŽELEZNICA SR 1790
SLOVENSKÁ POŠTA 1791
POĽNOHOSPODÁRSTVO, LESNÉ HOSPODÁRSTVO 1791
Lesné družstvo a Urbárske spoločenstvo v Ladcoch. Združenie urbárnikov a členov Lesného družstva v Tunežiciach. Poľnohospodárske družstvo, a.s. Košeca – farma Ladce.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1793
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s. 1794
OSTATNÉ VÝROBNÉ PODNIKY 1796
Vodná elektráreň Ladce. Kameňolom Tunežice. Drevopal a Drevostav Ladce.
ROK 2010
ÚVOD 1799
DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ 1801
Stav obyvateľstva k 31.12.2010. Narodené deti. Zomreli.
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO, OBECNÝ ÚRAD 1803
Obecné zastupiteľstvo a Obecný úrad. Zasadania obecného zastupiteľstva. Zamestnanci Obecného úradu. Pracovná skupina Obecného úradu.
VOĽBY A REFERENDUM V ROKU 2010 1807
Voľby do Národnej rady SR. Celoštátne referendum. Voľby starostu a poslancov obecného zastupiteľstva.
VÝSTAVBA OBCE 1811
16-bytový nájomný dom. Revitalizácia obce. Pošta Ladce – rekonštrukcia. Farský úrad. Stavba bytoviek. Súhradka z Koyšovej ulice. Úprava interiéru ZŠ. Prehľad za ostatné volebné obdobie.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1813
Starostlivosť o zeleň. Ladčianske potoky. Komunálny odpad. Kaštieľ a park. Ovzdušie.
1750
ŠKOLSTVO 1815
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište internátne.
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT 1819
12. ročník Koyšove Ladce. Tradičné kultúrne a spoločenské podujatia. Zbor pre občianske záležitosti. Obecná knižnica. Kronika a informácie. Využívanie Domu kultúry. Ostatní vykonávatelia kultúrnych podujatí.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA 1823
ĽS – Hnutie za demokratické Slovensko. Slovenská národná strana. SMER – sociálna demokracia. Komunistická strana Slovenska.
ORGANIZÁCIE A SPOLKY 1826
TJ Tatran cementáreň Ladce. TJ Tatran Tunežice. Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Dobrovoľný hasičský zbor. Združenie technických a športových činností. Senior klub Jednoty dôchodcov. Matica slovenská. Slovenský rybársky zväz. Slovenský zväz chovateľov. Materské centrum MIMČO. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Motocyklový PM team. Poľovnícke združenie BUKOVINA.
ŽELEZNICE SR 1834
Výkony v Ladcoch. Modernizácia železnice.
POŠTA LADCE 1835
VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE 1836
KAMEŇOLOM TUNEŽICE 1836
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s. 1836
SLUŽBY OBČANOM A OBCHOD 1838
POĽNOHOSPODÁRSTVO A LESNÉ HOSPODÁRSTVO 1839
Lesné družstvo a Urbárske spoločenstvo v Ladcoch. Urbárske spoločenstvo a Lesné družstvo Tunežice. Poľnohospodárske družstvo, a.s. Košeca – farma Ladce.
ROK 2011
ÚVOD 1843
DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ 1845
Stav obyvateľstva k 31. decembru 2011. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Narodené deti. Zomreli.
1751
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO, OBECNÝ ÚRAD 1847
Zasadania obecného zastupiteľstva. Zamestnanci Obecného úradu v Ladcoch. Komisie obecného zastupiteľstva. Pracovná skupina Obecného úradu. Dane a poplatky.
VÝSTAVBA OBCE 1851
Revitalizácia obce. 16-bytový nájomný dom. Individuálna výstavba „Za kaštieľom“. Rekonštrukcia budovy pošty. Byty na predaj. Modernizácia železnice.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1853
Zeleň v obci. Voda, vodné zdroje. Odpadové hospodárstvo. Vplyv Považskej cementárne, a.s. na životné prostredie.
ŠKOLSTVO 1856
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište internátne.
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT 1860
Oslavy a ľudové zvyky. Koyšove Ladce. Obecná knižnica. Ladecké zvesti. Kronika obce. Ostatné podujatia. Zbor pre občianske záležitosti. Využívanie Domu kultúry.
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA 1865
SMER – sociálna demokracia. Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko. Komunistická strana Slovenska. Slovenská národná strana.
ORGANIZÁCIE, SPOLKY, ZDRUŽENIA 1866
TJ Tatran cementáreň Ladce. TJ Tatran Tunežice. Dobrovoľný hasičský zbor. Slovenský rybársky zväz. Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Slovenský zväz technických športov. ZO Jednota dôchodcov Slovenska (Klub seniorov). Matica slovenská. Slovenský zväz chovateľov. Materské centrum MIMČO. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Poľovnícke združenie Bukovina.
NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT 1877
História Fary Košeca. Ustanovenie Fary Ladce. Mgr. Marián Babjak. Posviacka farskej budovy.
ŽELEZNICA SR 1879
POŠTOVÝ ÚRAD V LADCOCH 1880
SLUŽBY OBČANOM A OBCHOD 1881
POĽNOHOSPODÁRSTVO A LESNÉ HOSPODÁRSTVO 1882
Poľnohospodárske družstvo, a.s. Košeca – stredisko Ladce. Lesné družstvo a Urbárske spoločenstvo v Ladcoch. Združenie urbárnikov a lesného družstva v Tunežiciach.
1752
ROK 2012
ÚVOD 1886
DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE 1888
Demografický vývoj v roku 2012. Narodené deti. Úmrtia v roku 2012.
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO. OBECNÝ ÚRAD 1890
Zloženie obecného zastupiteľstva. Zasadania. Potravinová pomoc. Miestne dane. Obecný úrad. Pracovná skupina Obecného úradu.
VÝSTAVBA OBCE 1894
Bytová výstavba. Podjazd pod železnicu. Ostatné stavby.
POLITICKÝ ŽIVOT A PREDČASNÉ VOĽBY DO NR SR 1895
Politické strany a hnutia. SMER – sociálna demokracia, Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko. Slovenská národná strana. Komunistická strana Slovenska. Predčasné voľby do NR SR.
ORGANIZÁCIE, SPOLKY, ZDRUŽENIA 1898
Celkový stav. TJ Tatran cementáreň Ladce, TJ Tatran Tunežice. Dobrovoľný hasičský zbor. Slovenský zväz technických športov. Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Slovenský rybársky zväz. Matica slovenská. Slovenský zväz chovateľov. Klub seniorov Jednoty dôchodcov Slovenska. Materské centrum MIMČO. Poľovnícke združenie Bukovina.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1907
Zeleň v obci. Vodné toky. Komunálny odpad. Petícia občanov Tunežíc. Vplyv Považskej cementárne na životné prostredie.
ŠKOLSTVO V OBCI 1909
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište internátne.
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT 1913
14. ročník Koyšových Ladiec. Oslavy v obci. Zbor pre občianske záležitosti. Obecná knižnica. Ladecké zvesti. Obecná kronika. Niektoré ostatné aktivity. Dychová hudba Ladčanka.
NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT 1918
Farská pastoračná rada. Príprava výstavby kostola. Detský spevokol. Zájazdy do Viedne. Birmovka. Deň detí. Posviacka kríža. Púť. Oslava farnosti. „U nás“ - farský občasník.
SLOVENSKÁ POŠTA 1921
ŽELEZNICA SR 1922
1753
OBCHOD A SLUŽBY 1922
Celkový stav. Predajne potravín. Pohostinstvá. Iné predajne, výrobne a služby.
POĽNOHOSPODÁRSTVO A LESNÉ HOSPODÁRSTVO 1923
Poľnohospodárske družstvo, a.s. Košeca – farma Ladce. Lesné družstvo a Urbárske spoločenstvo v Ladcoch. Združenie urbárnikov a lesného družstva v Tunežiciach.
VÝROBNÉ PODNIKY 1925
Drevopal, s.r.o., Ladce (1992 – 2012). Považská cementáreň, a.s. (2011 – 2012). Doprastav, a.s. – Lom Tunežice (2006 – 2012).
ROK 2013
ÚVOD 1932
DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE 1934
Demografický vývoj v roku 2013. Narodené deti. Zomreli.
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO. OBECNÝ ÚRAD 1936
Zasadania obecného zastupiteľstva. Komisie obecného zastupiteľstva. Personálne obsadenie Obecného úradu. Služby obyvateľstvu. Dane a poplatky.
VÝSTAVBA A ÚDRŽBA OBCE 1939
Predajňa potravín. Nová cesta. Výstavba kanalizácie a vodovodu. Pracovná skupina Obecného úradu. Výmena okien na budove Materskej školy.
POLITICKÝ ŽIVOT A VOĽBY 1942
Politické strany a hnutia. Ľudová strana Hnutie za demokratické Slovensko. SMER – sociálna demokracia. Komunistická strana Slovenska. Slovenská národná strana. Voľby predsedu a poslancov Trenčianskeho samosprávneho kraja.
DOBROVOĽNÉ ORGANIZÁCIE, SPOLKY 1944
TJ Tatran cementáreň Ladce. TJ Tatran Tunežice. Dobrovoľný hasičský zbor. Slovenský zväz technických športov. Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Matica slovenská. Slovenský rybársky zväz. Materské centrum MIMČO. Slovenský zväz chovateľov. Poľovnícke združenie Bukovina. Základná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska.
ŠKOLSTVO V OBCI V ROKU 2013 1956
Materská škola. Základná škola. Odborné učilište internátne.
1754
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT 1960
Koyšove Ladce. Otvára sa máju brána. Hodové slávnosti. Fašiangová tradícia. Spomienkové oslavy. Deň detí. Návrat k tradíciám. Mesiac úcty k starším. Niektoré ďalšie podujatia. Ladecké zvesti. Obecná knižnica. Zbor pre občianske záležitosti. Využívanie priestorov Domu kultúry. Súbory.
NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT 1966
Príprava výstavby kostola. Kríž v lome Butkov. Iné podujatia pre veriacich a deti.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1968
Starostlivosť o zeleň. Odpadové hospodárstvo. Vodné toky. Ovzdušie (Považská cementáreň, a.s.).
OBCHOD A SLUŽBY 1970
Predajne potravín a pohostinstvá. Iné predajne, výrobne a služby. Pošta Ladce. Železnica Slovenskej republiky.
POĽNOHOSPODÁRSTVO A LESNÉ HOSPODÁRSTVO 1972
Poľnohospodárske družstvo Košeca a.s.. Lesné družstvo a Urbárske spoločenstvo Ladce. Lesné družstvo a Združenie urbárnikov v Tunežiciach.
VÝROBNÉ PODNIKY 1974
Považská cementáreň, a.s.. Lom Tunežice. DREVOPAL, s.r.o., Ladce.
1755

Rok 2009

 

1756
ÚVOD
Obecné zastupiteľstvo zasadalo pravidelne a zaoberalo sa otázkami týkajúcimi sa obce a občanov. Rozhodujúce uznesenia poslanci prijímali k finančným otázkam s ohľadom na finančnú a hospodársku krízu.
Politický život jednotlivých strán a hnutí sa aktivizoval počas volieb a pri poriadaní kultúrno-spoločenských verejných podujatí. V troch voľbách – za nízkej účasti voličov sa zaujímali stanoviská skôr k osobnostiam ako k príslušnosti k politickým stranám.
V roku 2009 sme zaznamenali značný pokrok vo výstavbe občanom prospešných stavieb, ktoré dosiahli finančne najvyšší náklad v histórii obce.
Školy v obci pracovali podľa nových programov. Základná škola končila školský rok za veľmi nepriaznivých priestorových podmienok a naopak, nový školský rok začínala vo vynikajúcom školskom prostredí.
V kultúrnej oblasti organizátori pripravili niekoľko sľubných podujatí. Zvýšenú aktivitu sme videli skôr pri prijímaní, ako pri tvorení kultúrnych hodnôt.
Obchod a služby boli v roku 2009 porovnateľné s predchádzajúcim rokom – ich počet a kvalita sa nezmenili. Za povážlivý treba pokladať počet pohostinstiev, ktorý dosiahol stav, ktorý je v pomere na počet obyvateľov vysoký.
Organizácie, ktoré postupne v obci zostali, pracovali na úrovni z predchádzajúceho obdobia, teda dobre. Dobrý štandard a zlepšenie bolo badať u Dobrovoľného hasičského zboru, u Slovenského zväzu zdravotne postihnutých i Materského centra MIMČO.
Z výrobných podnikov Považská cementáreň, a.s. v hospodárskej kríze znížila výrobu, ostatné podniky sa udržali za cenu zníženia výroby.
Vzhľadom na to, že obec v roku 2009 musela prijímať rôzne opatrenia, ktoré priniesla kríza, bol to rok úspešný, porovnateľný s predchádzajúcimi.
Branislav L i p t á k
kronikár obce
1757
DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ
Demografický vývoj bol v roku 2009 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi stabilizovaný. Počet obyvateľov sa v podstate nemenil.
Počet obyvateľov k 31. decembru 2009 bol 2 612.
Z toho občanov nad 15 rokov 2 228
Detí do 15 rokov 384
Priemerný vek žijúcich občanov 38,48 roka
Delenie podľa pohlavia:
Deti do 15 rokov – dievčatá 201
chlapci 183
spolu 384
Mládež od 15 - 18 rokov – dievčatá 43
chlapci 58
spolu 101
Dospelí – ženy 1 093
muži 1 034
spolu 2 127
Narodené deti
V roku 2009 sa narodilo 23 detí, z toho 13 dievčat a 10 chlapcov.
Narodené deti:
Martináková Liliana
Uríčková Patrícia
Šotkovský Lukáš
Didek Denis
Vedej Alex
Žigová Ružena
Habánková Žofia
Strečko Tomáš
Ragula Lukáš Ján
Kušnier Milan
Uríčková Nela
Vigláš Maximilián
Galanský Peter
Šandorová Petronela
Kušíková Tamara
Pastieriková Nina
1758
Gábelová Denisa
Čechutyová Laura
Fusková Martina
Pachinger Teodor
Lacková Kiara
Durec Branislav
Kubišová Sofia
Zomreli
V roku 2009 zomrelo 23 občanov, z toho 10 mužov a 13 žien. Priemerný vek zomrelých bol 77 rokov. Najstarší občania, ktorí zomreli boli Natália Habánková (97) a Bernardína Horská (96 rokov). Najmladší František Markuš (52) a Ladislav Chovanec (60).
Zomreli:
Mária Melicherová (71)
Helena Slobodová (73)
Anton Zahradník (78)
Ida Potočná (78)
Antónia Miššíková (87)
Anton Meliška (72)
František Markuš (52)
Jozef Rybár (71)
Pavlína Letková (87)
Ladislav Chovanec (60)
Štefan Mosorjak (68)
Rozália Eliášová (76)
Viktória Burdejová (85)
Pavlína Eliášová (79)
Natália Habánková (97)
Bernardína Horská (96)
Jozef Češko (87)
Irena Cahelová (82)
František Melicher (74)
Anna Zelíková (76)
Antónia Peterková (82)
Jozef Zajac (81)
Jaroslav Ištók (58)
Všetci občania, ktorí zomreli v roku 2009, boli pochovaní na obecných cintorínoch v Ladcoch alebo v Tunežiciach.
1759
OBECNÉ
ZASTUPITEĽSTVO
Zasadania obecného
zastupiteľstva
január až december
Ďalej uvádzam najdôležitejšie rozhodnutia obecného zastupiteľstva na jeho pravidelných zasadaniach. Okrem uvedeného sa pravidelne zaoberali správami hlavného kontrolóra obce a správami ekonomiky.
Zasadania sa konali podľa v januári schváleného plánu za dobrej disciplinovanej účasti poslancov. Rovnako na dobrej úrovni bola aktivita členov zastupiteľstva, diskusia a vyslovovanie názorov na jednotlivé body rokovania.
Podrobnejšie o všetkých zasadaniach sa môže čitateľ dozvedieť v jednotlivých číslach Ladeckých zvestí, kde sú informácie starostu obce o všetkých bodoch rokovaní.
Dňa 7. januára 2009 poslanci okrem iného prerokovali a schválili Všeobecne záväzné nariadenie o podmienkach, ktoré platia pri prenajímaní bytov v nájomných bytoch. Schválili aj poplatok v knižnici za dospelých čitateľov 1 Eur a za detského 0,40 Eur. Súhlasili s poplatkom za prenajímanie vestibulu DK pre obchodné účely na 85 Eur za jeden deň.
Februárové zasadanie malo bohatý program. Schválili nájomné Urbárskemu spoločenstvu a Lesnému družstvu za užívanie kancelárie v DK, zaoberali sa otázkou rozšírenia predajne AMV v budove Urbariátu. Potom prerokovali návrh navýšenia úveru v Dexia banke pre spolufinancovanie výstavby nájomného 16-bytového domu.
Obecné zastupiteľstvo schválilo zábezpeku Dexia banke za úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Bytový nájomný dom sa financuje z troch zdrojov:
- Štátny fond rozvoja bývania 482 832 Eur
- Dotácia Ministerstva výstavby 197 112 Eur
- Vlastné obecné peniaze 118 985 Eur.
Cena stavby, ktorá sa bude splácať z nájomného je teda 798 929 Eur.
Poslanci sa potom zaoberali výškou pohyblivého platu starostu (jeho časti). Pohyblivú časť znížili na 20 %.
Zasadanie 25. marca 2009 prerokovalo a schválilo tieto body rokovania:
Schválili predaj pozemku Považskej vodárenskej spoločnosti pre postavenie prečerpávacej stanice k pripravovanému projektu kanalizácie. Obecné zastupiteľstvo schválilo Všeobecne záväzné nariadenie o poskytovaní a úhrade za opatrovateľskú službu. Prerokovali návrh starostu na využitie programu Eurofondov na renováciu sídiel, z ktorého možno čerpať prostriedky na dlažbu a drobnú architektúru verejných priestranstiev. Poslanci schválili obmedzený rozsah projektu na 250 000 Eur. Na záver zasadania schválili finančnú pomoc Základnej škole v Ladcoch 2 073 Eur.
Dňa 22. apríla 2009 prerokovalo obecné zastupiteľstvo návrh na výmenu pozemkov s firmou Drevopal na vzájomný odpredaj a kúpu pozemkov, na ktorých je miestna komunikácia. Návrh schválili, rovnako ako i finančný príspevok Slovenskému zväzu zdravotne postihnutých na
1760
usporiadanie športových hier (50 Eur). Starosta predložil návrh na projekt a žiadosť z Eurofondov na zberný dvor, nákup techniky. Poslanci s odvolaním sa na krízu návrh neschválili.
Zasadanie v máji 2009 prijalo správu o nutnosti zabezpečiť podpisy občanov na zmluvách o pripojení sa jednotlivých domácností na pripravovanú kanalizáciu a vodovod. Potom nasledovala informácia o komplexnej protipožiarnej kontrole na objektoch patriacich obci. Ukázalo sa, že najhoršia je elektroinštalácia na Dome kultúry. Obec sa zaviazala nedostatky odstrániť do konca septembra 2009. Predpokladané náklady boli cca 22 300 Eur (predpoklady potom zodpovedali približne skutočnosti).
Poslanci ešte schválili opravu plochých striech na Dome kultúry, nátery a opravu klampiarskych prvkov na Dome kultúry.
V júni 2009 sa obecné zastupiteľstvo zaoberalo týmito otázkami:
Prerokovali a schválili žiadosť Urbariátu v Tunežiciach o bezplatnú možnosť používať garáž – požiarnu zbrojnicu v tejto časti obce. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy s webovou stránkou obce bol za nového správcu schválený Jozef Majerov.
Starosta obce informoval poslancov o predbežnom stave prihlasovania sa domácností na plánovaný vodovod a kanalizáciu. Súčasný stav (jún 2009) bolo 62 % prihlásených. Poslanci sa potom zaoberali investičným nákladom na výstavbu mosta k plánovanej výstavbe rodinných domov.
Na záver rokovania schválili rozdelenie prebytkov hospodárenia obce za rok 2008 takto: 10 % (11 233 Eur) na rezervný fond a zostatok 101 095 Eur na bežný účet obce.
Na zasadaní obecného zastupiteľstva dňa 9. septembra 2009 schválili poslanci zásady využívania rezervného fondu obce, pričom stanovili 4 109 Eur na splácanie úveru. Ďalej opäť prerokovali havarijný stav elektroinštalácie v Dome kultúry a rozhodli osloviť inú – lacnejšiu firmu ako bol pôvodný návrh.
Potom starosta informoval o stave rozostavaných stavbách v rámci obce a to Základnú školu, vodovod na sídlisku Záhradná, prestavba obecného domu, most a cesta k bytovej výstavbe, chodník v Tunežiciach, prístrešok k modlitebni v Tunežiciach a 16-bytový nájomný dom. Podrobnejšie o všetkých stavbách uvádzam v kapitole „VÝSTAVBA OBCE“.
Dňa 7. októbra 2009 schválili poslanci zloženie komisie, ktorá bude schvaľovať žiadosti občanov o pridelenie bytu v budovanom nájomnom bytovom dome. V komisii boli Marián Justh, Daniela Hudecová, Jozef Mihálik, Ján Abrahámovský, Ľubomíra Porubčanová.
Poslanci schválili firmu PRENOSIL, s.r.o., Lednické Rovne ako realizátora rekonštrukcie elektroinštalácie v DK.
Schválili prísediacich členov Okresného súdu v Trenčíne: Ing. Ľubica Zahradníková, Ľubomíra Porubčanová, Alena Beňáková a Jozef Daňo.
Ďalšie zasadanie obecného zastupiteľstva sa konalo dňa 18. novembra 2009. Prerokovali a schválili Všeobecne záväzné nariadenie o dani z nehnuteľnosti, daní zo psa a poplatky za komunálny odpad a drobný stavebný odpad na rok 2010. Návrh bol zverejnený na vývesnej tabuli obce po dobu 15 dní.
Po prerokovaní a schválení niekoľkých drobných odpredajov pozemkov pre obyvateľov na stavbu garáží a iných stavieb, prišla na rad žiadosť TJ Tatran
1761
cementáreň Ladce o schválenie rozšírenia kabín a príslušenstva TJ Tatran. Súčasné priestory sú vzhľadom na počet družstiev už nevyhovujúce. Obecné zastupiteľstvo schválilo zámer vypracovať projektovú dokumentáciu na náklady TJ a k predloženému návrhu nemá námietky.
Starosta obce oboznámil poslancov obecného zastupiteľstva s výpočtom základného nájmu v 16-bytovom nájomnom dome. Základný nájom na 1 m2 podlahovej plochy bol vypočítaný na 3,09 Eur. Obecné zastupiteľstvo výšku nájomného schválilo.
Starosta oznámil poslancom, že obec dostane Ministerstvom financií SR zadržané podielové dane. Súčasne oznámil, že obec Ladce uspela a z í s k a l a f i n a n č n é p r o s t r i e d k y na projekt úpravy plochy pred Domom kultúry a chodníkov.
Decembrové zasadanie (16. decembra) prijalo Všeobecne záväzné nariadenie k plateniu daní z nehnuteľnosti, dane zo psov a poplatky za odvoz odpadu. Súčasne prijali VZN o dotáciách na žiakov v školských zariadeniach v Ladcoch.
Prijali informáciu o tom, že po schválení darovacej zmluvy sa majiteľom tribúny na futbalovom ihrisku stáva obec Ladce (tribúna bola financovaná obcou a Považskou cementárňou, a.s.).
Hlavným bodom zasadania bolo prerokovanie a schválenie rozpočtu na rok 2010. Z rozpočtu boli vyčlenené položky za energiu v starých budovách Obecného úradu – rozdelili sa nárast spotreby energie v Dome kultúry (obecný dom), diaľničné známky a sociálne služby. Vypustila sa aj položka na úpravu Slatinského potoka a ďalšie položky investičného charakteru a presunuli sa na splácanie úveru.
Poslanci schválili aj odkúpenie pozemku od Pozemkového fondu, ktorý slúži na vodovod, plynovod a prístupovú cestu k novej výstavbe 16-bytovky a individuálnej výstavby Za kaštieľom.
Zamestnanci Obecného úradu
Funkcionári: Ing. arch. Ján Remo, starosta
Marián Justh, zástupca starostu
Ing. Daniela Kalusová, hlavný kontrolór obce
Referenti:
Ľubomíra P o r u b č a n o v á
sekretariát, matrika, pokladňa, evidencia obyvateľstva
Ing. Alena Č e r n o t o v á, Bc. Slávka S u r a n o v á
finančné a mzdové otázky, školstvo
Alena S u ch á r o v á
správa daní a poplatkov
Ľubica Š e d í k o v á
správa cintorínov, ochrana životného prostredia, civilná obrana, archív
1762
Ing. Ľubica Z a h r a d n í k o v á
sociálne veci a kurately, odpadové hospodárstvo
Na konci roka 2009 sa pracovne celého Obecného úradu (obe jeho budovy) presťahovali do novoupravených priestorov v prístavbe (postavenej v roku 1989) Domu kultúry.
V kádrovom obsadení sa zmenil iba post „stavebný úrad“, kde pracovníčka Helena Kvasnicová prestala pre chorobu pracovať a agendu stavebného úradu prevzal Mestský úrad (stavebný úrad) v Ilave.
Pracovná skupina
Vedúcim stavebnej skupiny Obecného úradu v Ladcoch bol aj v roku 2009 Jozef Daňo.
V skupine sa počet pracovníkov počas roka menil. Na začiatku roka pracovalo 6 mužov a 3 ženy, na konci roka to bolo 8 mužov a 3 ženy.
Pracovná skupina preberala práce najmä pri údržbe a estetizácii obce, menších stavbách, ale i stavbách väčších objemov ako bola rekonštrukcia prístavby DK na Obecný úrad (viď časť „VÝSTAVBA OBCE“). Medzi úlohy skupiny patrilo aj zametanie, čistenie priestorov na verejných priestranstvách, odhŕňanie snehu na obecných cestách a chodníkoch a ďalšie práce. Veľa práce skupina odviedla i pri sťahovaní knižnice, Obecného úradu i pri pomoci Základnej škole a Materskej škole. Veľa hodín odpracovali pracovníci pri periodických zberoch (sklo, železný šrot, plasty) a v zberovom dvore.
Z ďalších prác treba spomenúť prístrešok na modlitebňu v Tunežiciach, opravy rozhlasových stĺpov, úpravu plôch a výsadbu stromčekov pri Váhu. Veľký objem prác skupina odviedla pri kosení verejných priestranstiev a pri nárazových prácach vyvolaných poruchami a pod.
Rok 2009 ukázal, že pracovná skupina je svojim spôsobom nezastupiteľná z dôvodov operatívnosti i ekonomickej výhodnosti.
STAVEBNÉ AKCIE V OBCI
Rekonštrukcia
Základnej školy
Stavebné akcie v obci počas roka 2009 dosiahli v histórii najväčší objem. Z rozpočtu obce a financií Európskej únie dosiahli v tomto roku dovedna 10,5 milióna Eur (31,5 milióna Sk).
Čo do rozsahu stavebných prác a finančných nákladov najväčšou stavbou v roku 2009 bola rekonštrukcia, zastrešenie a zateplenie (obvodné múry a výmena okien) Základnej školy – jej dvoch pavilónov. Pritom sa museli riešiť následky zatopenia v pavilóne A, modernizovať sociálne zariadenie a prebudovať bývalú kotolňu na pevné palivo na aulu – miestnosť na kultúrne podujatia.
1763
Výsledky tejto stavebnej akcie priniesli okrem estetického výsledku najmä veľké úspory na tepelných energiách a kultúrnosť prostredia, ktoré iste prispeje vo výchove žiakov.
Po zatopení pavilónu A sa urobili tieto práce: na podlahách bolo položené nové PVC, celý pavilón – všetky priestory vymaľované, vymenené dvere na triedach, prestavané a upravené kancelárie, osvetľovacie telesá a ďalšie práce.
Zatepľovanie, zastrešenie a výmenu okien vykonala firma FURMET GROUP, s.r.o. relatívne vo veľmi krátkom čase a vo výbornej kvalite. Celkové náklady boli 591 508 Eur. Ďalšie finančné náklady na modernizáciu priestorov pavilónu A a sociálnych zariadení hradila obec a Považská cementáreň, a.s.
Prestavba DK
na obecný dom
Ďalšou stavbou s veľkým objemom bola prestavba prístavby Domu kultúry na obecný dom. Samotný obecný dom sa umiestnil na prvom poschodí prístavby a zriadili sa v ňom tieto miestnosti: 4 kancelárie referentov, kancelária starostu obce, hovorňa – rokovacia miestnosť, obradná miestnosť, archív, kuchynka a miestnosť miestneho rozhlasu. Na prízemí dostali priestory dielňa pre údržbu a drobné opravy obecnej techniky, kotolňa, denná miestnosť (šatne) zamestnancov pracovnej skupiny, kancelária a sklad. Na prízemí je umiestnená i obecná knižnica.
Prestavba prístavby DK na obecný dom stála cca 100 tisíc Eur, na čo Považská cementáreň prispela 50 000 Eur.
Časť práce na prestavbe robila firma SIBASTAV Považská Bystrica (opravy strechy, výmena okien, zníženie kazetového podhľadu). Ostatné práce ako priečky, omietky, nátery a rekonštrukciu ústredného kúrenia vykonala pracovná skupina Obecného úradu v režijných nákladoch obce.
Úprava Slatinského potoka
Ďalšou významnou stavbou bola úprava Slatinského potoka na úseku od Základnej školy po ústie kanála.
Dodávateľská firma Kútny mechanizmami zbavila potok betónového bočného spevnenia, ktoré bolo v dezolátnom stave. Súčasne urobili svahovanie a betónové bočné spevnenie. Do Základnej školy postavili nový most estetického vzhľadu, ktorý sa prvýkrát použil pri nástupe žiakov do nového školského roka 2. septembra 2009.
Náklady na doterajšie práce boli 23 226 Eur.
1764
16-bytový dom
V roku 2009 značne pokročila aj stavba 16-bytovej jednotky – nájomného domu.
Obec pri posudzovaní projektu v auguste 2009 uspela (prvýkrát neúspešne) a bytový dom sa stavia z príspevku Štátneho fondu rozvoja bývania.
Ihneď sa pristúpilo k vyčisteniu staveniska a odstráneniu poľnohospodárskych stavieb na tomto mieste. Vo výberovom konaní dodávateľa stavby uspela firma BEZEX, s.r.o. z Trenčianskych Stankoviec. Stavba bude financovaná nasledovne:
- Úverom zo Štátneho fondu rozvoja bývania 482 832 Eur
- Dotáciou z Ministerstva výstavby SR 197 112 Eur
- Financiami obce 118 985 Eur.
Celkom sú obstarávacie náklady stavby 798 929 Eur.
Podrobnosti o stavbe a podmienkach pre nájomníkov sa bude kronika zaoberať po skončení a odovzdaní stavby v zápise za rok 2010.
IBV Za kaštieľom
V oblasti bývania sa podnikli podstatné kroky na prípravu individuálnej bytovej výstavby v lokalite „Za kaštieľom“. Išlo o majetkové vysporiadanie pozemkov, ktoré sa začalo ešte v roku 2008 a uzavrelo sa v roku 2009.
Niektoré prípravné práce boli spojené s prácami pre 16-bytovku a to najmä kanalizácia, vodovod a plynovod, niektoré osobitne pre IBV (cesta, most).
Na prípravu a prvé stavebné kroky vynaložila obec 156 597 Eur a na prípravu pre individuálnu výstavbu 188 816 Eur. Náklady zahŕňali tieto položky:
Projektové a geodetické práce 13 250 Eur
Prekládka kanalizácie 15 915 Eur
Vodovod a plynovod 64 384 Eur
Most nad Lúčkovský potok 17 775 Eur
Vykúpenie pozemkov 38 106 Eur
Stavba cesty 39 383 Eur
Ostatné
(chodník v Tunežiciach,
výstavba garáží, kostol)
Z ďalších stavieb v roku 2009 to boli chodník v Tunežiciach, ktorý stavala firma Kútny v nákladoch 36 200 Eur.
Veľké investičné prostriedky sa vložili do Domu kultúry. Okrem prestavby na obecný dom sa už v jarných mesiacoch vykonali rozsiahle klampiarske práce a v letných mesiacoch rekonštrukcia základnej
1765
elektroinštalácie, ktorá bola vo veľmi zlom stave. Náklady na tieto práce dosiahli viac ako 37 000 Eur.
Stavebná skupina Obecného úradu zmontovala prístrešok ku vchodu do modlitebne v Tunežiciach.
V súvislosti s výstavbou obce treba spomenúť prípravné práce na revitalizáciu priestorov pred DK. Boli schválené vypracované projekty a tie uspeli v komisii na hradenie z Európskych fondov. Samotné projekty stáli 22 050 Eur. Stavba sa bude realizovať v roku 2010.
Dôležitou prípravnou etapou na veľkú akciu z finančných zdrojov EÚ bolo zisťovanie záujmu občanov o výstavbu kanalizácie a vodovodu v Ilavskom regióne. Považská vodárenská spoločnosť dostala od EÚ akceptačný list a spracovali aj technickú dokumentáciu. Povinnosťou obce bolo predložiť EÚ doklady o tom, že je záujem u občanov o realizáciu tohto projektu. K tomu slúžili dotazníky, ktoré mali občania vyplniť a podpisom osvedčiť, že súhlasia. V podmienkach bolo uvedené, okrem iného aj to, že občan, ktorý podpíše zmluvu, bude mať odbočenie a prípojku do dĺžky 5 metrov spolu s revíznou šachtou zdarma. Kvóty na úspešnú žiadosť boli 85 % občanov pripojených na kanalizáciu a 90 % na vodovod. Tieto čísla sme v Ladcoch nedosiahli.
Okrem spomínaných stavieb, ktoré boli riadené obcou, sa pokračovalo v stavbe dvoch 12-bytoviek, ktoré začali na jar v roku 2008. Stavba bola prerušená a pokračovala v roku 2009. Stavba oboch bytoviek značne pokročila a dostala sa do štádia zastrešenia. Stavbu realizuje súkromná firma, ktorá mieni byty predávať.
Súkromní stavitelia za pomoci Obecného úradu postavili v lokalite medzi bývalou vodárňou a železnicou 35 garáží. Z toho je 24 montovaných a 11 murovaných. Tým stúpol v Ladcoch počet samostatne stojacich garáží na 260. Obec odpredala pozemky stavebníkom za cenu 8,3 Eur za 1 m2.
Stavba kostola bola na konci roka 2009 na úrovni pripraveného realizačného projektu. Bolo vydané územné rozhodnutie, pripravovalo sa stavebné povolenie. Pozemky boli vysporiadané a prevedené do vlastníctva Farského úradu v Košeci. Budovy bývalého obecného úradu boli uvoľnené.
Množstvo stavebných drobných prác, opráv v rámci údržby vykonala stavebná skupina Obecného úradu. O tom sa píše v časti „Obecný úrad“.
OBECNÉ DANE
Daň tak, ako v predchádzajúcich rokoch, bola rozdelená na dve základné skupiny: fyzické osoby a právnické osoby.
Platenie, platobná disciplína, bola o niečo horšia ako v roku 2008 a to v oboch skupinách.
Fyzické osoby
V časti daň z pozemkov platilo 274 daňovníkov za ornú pôdu, 436 za záhrady a 622 za zastavané plochy a nádvoria. Orná pôda u fyzických osôb mala 566 172 m2, záhrady 270 046 m2 a zastavané plochy 264 811 m2.
1766
V tejto časti dane z nehnuteľnosti bola vymeraná daň v čiastke 4 959 Eur a občania zaplatili 4 558 Eur, čo je o niečo horšie ako v roku 2008.
Daň zo stavieb sa týkala stavieb na bývanie, samostatne stojacich garáží a ďalších stavieb. Výmery predstavovali spolu sumu 9 949 Eur, zaplatené bolo 9 028 Eur. V tejto kategórii sú aj byty a nebytové priestory. Celkom sa daň týkala 306 bytov a vyrubená daň bola 1 235 Eur a zaplatila sa takmer bez zvyšku.
V sumáre bola daň z nehnuteľnosti pre fyzické osoby vymeraná v sume 16 144 Eur, zaplatená však bola iba čiastka 14 800 Eur.
Právnické osoby
V roku 2009 v tejto kategórii (inštitúcie, podniky), v dani z pozemkov bolo 7 daňovníkov, ktorí vlastnili pôdu s výmerou 3 314 852 m2 (orná pôda) a trvale trávnaté pozemky (vo výmere 2 255 271 m2). Rovnaký počet platiteľov bol aj v kategórii lesných pozemkov (5 154 255 m2). Do tejto kategórie patrili aj zastavané plochy, záhrady, rybníky a pod. Celkom išlo o viac ako 11 miliónov m2. Vymeraná suma dane bola 15 621 Eur, zaplatená však bola iba 13 775 Eur.
Daň zo stavieb u právnických osôb bola pri 96 stavbách vo výške 55 827 Eur – zaplatená v sume 55 495 Eur, teda takmer v celej výške. Sem patrili najmä priemyselné stavby a stavby na podnikanie. Právnické osoby sa v malej miere podieľali na dani z bytov.
Celá suma dane z nehnuteľnosti právnických osôb je v predpise 71 560 Eur a zaplatená 69 350 Eur.
Poplatky
Sem patril poplatok za psa. Majitelia psov spolu v roku 2009 zaplatili 734 Eur, čo bolo takmer všetko, čo bolo predpísané.
POLITICKÉ STRANY
A HNUTIA
V obci v roku 2009 boli tri politické subjekty, ktoré v tom čase boli aj vo vládnej koalícii. Okrem nich ešte Komunistická strana Slovenska. Všetky politické strany mali iba malý počet členov, ale súdiac podľa výsledku ostatných volieb, oveľa viac sympatizantov. Tak, ako v posledných rokoch, sa činnosť strán obmedzila na niektoré celoobecné politické akcie a slávnosti, aktivitu zvyšovali v predvolebných obdobiach.
1767
Komunistická strana
Slovenska
Činnosť ZO KSS sa v roku 2009 orientovala na plnenie základných povinností vyplývajúcich zo stanov strany, na spoluorganizovanie významných spoločenských podujatí v obci (výročie oslobodenia obce, výročie SNP) a na stretnutie s českými členmi Komunistickej strany na Slovensko-moravskom pohraničí (Holíč, Javorník – Stratenec a i.).
Výbor ZO KSS konštatoval, že aktivita členov poklesla z objektívnych i subjektívnych príčin (10 členov).
Výbor ZO KSS:
Pavol Fatura, predseda
Ing. Karol Horký, tajomník
Anton Haršáni, hospodár
ZO KSS Ladce má v Okresnom výbore KSS troch členov a väčšina podujatí okresného charakteru sa konala v Ladcoch.
Slovenská
národná strana
Predsedom SNS v Ladcoch bol v roku 2009 Július Šedík, ktorý zastával aj v roku 2009 viaceré funkcie vo vyšších orgánoch tejto politickej strany.
Členovia strany sa zúčastňovali na politických a kultúrno-spoločenských podujatiach a výbor SNS bol spoluorganizátorom oslavy Zvrchovanosti Slovenska usporiadanej na Skalke pri symbole Slovákov – dvojkríži.
Členské schôdze usporadúvali sporadicky – podľa potreby. Predseda organizácie Július Šedík sa pravidelne zúčastňoval na poradách okresného výboru a krajského výboru SNS, v ktorých bol funkcionárom.
Ľudová strana - Hnutie
za demokratické Slovensko
Miestna organizácia Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko v Ladcoch mala výbor v zložení, ako bol zvolený v roku 2008:
Ing. arch. Ján Remo, predseda
Ing. Miroslav Zahradník, podpredseda
Jozef Fatura, podpredseda
Ing. Ľubica Zahradníková, tajomníčka
Bohumil Kvasnica, člen výboru
Alena Beňáková, členka výboru
Organizácia sa podieľala na príprave a realizácii osláv Zvrchovanosti Slovenska na Skalke v Horných Ladcoch.
1768
Činnosť organizácie sa zameriavala na aktivizáciu členov a sympatizantov v troch dôležitých voľbách: voľba prezidenta SR, poslancov do EÚ (parlamentu) a poslancov Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Dňa 28. októbra sa uskutočnilo predvolebné stretnutie s občanmi organizované spoločne so stranou SMER - SD.
SMER - sociálna demokracia
V obci bol naďalej Klub Smeru - SD, založený v roku 2005. Ako hlavnú úlohu si kládli vysvetľovanie politiky strany občanom. Aj v roku 2009 mali v obci najviac sympatizantov (posudzujúc podľa výsledkov volieb).
Činnosť Klubu SMER - SD v Ladcoch je koordinovaná Okresnou radou ZO SMER – SD, ktorej členom je aj Bc. Ivan Fedor zvolený na sklonku roka 2008. Celá činnosť sa riadi odporučeniami tohto Okresného výboru a Krajského výboru v Trenčíne.
Výbor:
Bc. Ivan Fedor, predseda
Miroslav Zajac, podpredseda
Dominik Koštialik, tajomník
VOĽBY V ROKU 2009
V roku 2009 občania Slovenskej republiky a teda aj Ladčania sa trikrát zúčastnili na voľbách. Najprv volili prezidenta SR, potom poslancov do Európskej únie a napokon poslancov a predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Ani pred jednými z týchto volieb sa v Ladcoch nevyvíjala nijaká zvlášť veľká politická aktivita. Občania boli ponajviac informovaní z celoštátnych zdeľovacích prostriedkov a letákmi doručovanými do domov. Určitú informačnú aktivitu vyvinuli aj Ladecké zvesti, pokiaľ to dvojmesačná periodicita dovoľuje.
Voľba prezidenta SR
Prvé kolo volieb prezidenta Slovenskej republiky sa konalo 21. marca 2009. Ladčania volili ako obvykle: v troch volebných okrskoch – v troch volebných miestnostiach: Dom kultúry, Základná škola a Osvetová beseda Tunežice. Do všetkých troch okrskov prišlo 982 oprávnených voličov, čo je z celkového počtu 42,2 %. Voliči odovzdali jednotlivým kandidátom na prezidenta hlasy takto:
Ivan Gašparovič 534 hlasov, Iveta Radičová 180, Zuzana Martináková 63, František Mikloško 41, Milan Melník 29, Milan Sidor 24, Dagmar Bollová 14 hlasov.
Do druhého kola volieb postúpili Ivan Gašparovič a Iveta Radičová.
1769
V druhom kole, ktoré sa konalo dňa 4. apríla 2009 sa vo všetkých troch okrskoch v Ladcoch zúčastnilo 1091 voličov, čo predstavuje 51 % zo všetkých oprávnených voličov v obci.
Novozvolený prezident SR dostal v Ladcoch v jednotlivých okrskoch takýto počet hlasov:
1. okrsok: Ivan Gašparovič 378 (I. Radičová 98)
2. okrsok: Ivan Gašparovič 312 (I. Radičová 94)
3. okrsok: Ivan Gašparovič 183 (I. Radičová 31).
Voľby poslancov
Európskeho parlamentu
Občania volili opäť v troch volebných okrskoch budúcich poslancov Európskeho parlamentu podľa kandidátok predložených jednotlivými politickými stranami a hnutiami v rámci celého Slovenska.
Účasť na voľbách v obci bola nízka, takmer totožná s účasťou v rámci celej Slovenskej republiky. Z celkového počtu 2 127 zapísaných voličov sa na voľbách zúčastnilo 424, čo bolo 19,93 %.
Kandidátky politických subjektov, ktoré sa na voľbách zúčastnili, dostali v Ladcoch takýto počet hlasov:
SMER – sociálna demokracia 191, Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko 63, KDH 42, SDKÚ - Demokratická strana 27, Komunistická strana Slovenska 20, Slovenská národná strana 18, Sloboda a solidarita 16, Strana zelených 11, Slobodné fórum 6, MISIA 21, Hnutie kresťanskej solidarity 4, Konzervatívni demokrati Slovenska 3, Strana demokratickej ľavice 2, Demokratická strana 2 hlasy.
Voľby poslancov a predsedu
Trenčianskeho samosprávneho kraja
O tieto voľby prejavili občania Ladiec najmenej záujmu. Pravdepodobné dôvody ťažko možno presne určiť, ale určite medzi ne patrila nedostatočná znalosť funkcie a náplne kompetencií tohto orgánu, apatia a nezáujem o politický život i pohodlnosť.
Z celkového počtu zapísaných 2 125 voličov sa na voľbách zúčastnilo 262, čo je iba 12,32 %. Podľa známych výsledkov z iných obcí je to jeden z najnižších výsledkov v rámci kraja.
Na kandidačnej listine bolo 42 navrhovaných zástupcov politických strán alebo nezávislých kandidátov. Z nich mohli zvoliť 5 poslancov v rámci Ilavského volebného obvodu (bývalý okres Ilava).
Súčasne sa konali aj voľby predsedu samosprávneho kraja Trenčín. Tu kandidovalo celkom 6 zástupcov politických strán a nezávislí. V prípade Trenčianskeho kraja sa konalo aj druhé kolo volieb predsedu, pretože v prvom kole nedosiahol ani jeden kandidát výsledok nad 50 %.
Do 2. kola, ktoré sa konalo 28. novembra 2009 postúpili MUDr. Pavol Sedláček a Mgr. Martin Fedor.
1770
Výsledky volieb poslancov (14. novembra 2009):
MUDr. Viliam Cíbik (nezávislý)
Mgr. Eva Bočincová (KDH, SDKÚ)
MUDr. Miroslav Staník (nezávislý)
Ing. Juraj Hort (KDH, SDKÚ)
Bc. Rastislav Čepák (SMER, HZDS)
Výsledky volieb predsedu:
1. kolo (14. novembra)
MUDr. Pavol Sedláček (45,55 %)
Mgr. Martin Fedor (29,72 %)
2. kolo (28. novembra)
MUDr. Pavol Sedláček (59 %) – predseda
Mgr. Martin Fedor (41 %)
Účasť voličov v kraji, vo volebnom obvode Ilava i v Ladcoch v druhom kole bola nižšia ako v prvom. V Ladcoch iba 11,10 %.
Keďže voľba prezidenta SR i voľby do samosprávneho kraja mali dve kolá, voliči v Ladcoch mali pristúpiť k voľbám celkom päťkrát. Aj to je pravdepodobne jedna z príčin nízkej účasti.
ŠKOLY V OBCI
Materská škola
V školskom roku 2008/2009 navštevovalo Materskú školu v Ladcoch 68 detí vo veku 2 – 7 rokov. V štyroch triedach pracovalo s deťmi 8 učiteliek. Oproti predchádzajúcemu roku došlo k zmene v jednom prípade: odišla Šárka Adamcová a prišla Gabriela Zahradníková.
Školský rok sa niesol v znamení príprav na nový Školský vzdelávací program, ktorý pripravovali podľa Školského zákona č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní. Podľa neho sa poslanie materských škôl v podstate nemení. Cieľom je, aby dieťa po ukončení predprimárneho vzdelávania bolo vybavené znalosťami a návykmi potrebnými pre vstup do základnej školy.
Za pomoci zriaďovateľa, Obecného úradu, sa podarilo zmodernizovať a zlepšiť interiér školy. Triedy sa vybavili novými stolmi, stoličkami, kobercami, audiovizuálnou technikou, hračkami a knihami.
Vo februári 2009 sa uskutočnil zápis do Základnej školy v Ladcoch. Pre vstup do 1. ročníka pripravovali 20 detí, z toho pre tri deti požiadali o odklad povinnej školskej dochádzky. V marci 2009 urobili zápis do Materskej školy, čo absolvovalo 28 detí.
Aj v roku 2009 usporiadali množstvo zaujímavých podujatí z oblasti divadla, bábkového divadla, tradičné fašiangové karnevaly, vynášanie Moreny. Zorganizovali plavecký výcvik na Plavárni v Púchove, ktorý absolvovalo 20 detí. Deň detí oslávili súťažami v tancoch a v piesňach a pod.
1771
V najstarších vekových skupinách sa deti na tzv. otvorených hodinách za účasti rodičov prezentovali vedomosťami získanými počas školského roka.
V školskom roku 2009/2010, ktorý otvorili 2. septembra, začala Materská škola v Ladcoch s celkovým počtom 80 detí.
Riaditeľkou bola aj v tomto školskom roku T. Kukuliašová a učiteľkami J. Pikálková, Mgr. G. Zahradníková, A. Kukučková, A. Kotrasová, A. Grmanová, I. Gajdošíková, A. Svádová.
Aj tento školský rok – jeho prvá časť (september – december 2009) sa niesol v duchu nového školského programu. V škole vypracovali konkrétny vzdelávací program, podľa ktorého sa bude výchova v MŠ riadiť v ďalších troch rokoch.
V prvej časti školského roka deti okrem akcií usporiadaných v škole sa zúčastnili na podujatiach Zboru pre občianske záležitosti: privítanie detí do života, stretnutie s dôchodcami a pod. Rovnako pripravili spolu s Rodičovským združením a inými organizáciami Mikulášsky večierok, slávnosť pod jedličkou s koledami a inými zvyklosťami.
Základná škola
Celý školský rok 2008/2009 bol pre žiakov a učiteľov školy veľmi náročný. Náročnosť znásobovali udalosti z roku 2008, kedy školu zatopilo i stavebné práce pri zatepľovaní školy a úprave interiérov. Všetky ročníky sa tesnali v jednom pavilóne, čo značne sťažovalo celý pedagogický proces.
Školu spolu navštevovalo 231 žiakov (104 dievčat a 127 chlapcov). Na 1. stupeň chodilo 111 a na 2. stupeň 120 žiakov.
O školu sa staralo 7 správnych zamestnancov, 15 pedagógov a dve vychovávateľky.
V ZŠ pracovalo 13 rôznych krúžkov, ktoré viedli učitelia (11) a dvaja rodičia.
Škola usporiadala pre žiakov i pre rodičov niekoľko významných podujatí a žiaci školy sa zúčastnili na mnohých súťažiach, olympiádach v telesnej výchove i vedomostiach z učebných odborov.
Ako každoročne, aj v školskom roku 2008/2009, konkrétne 3. marca 2009, absolvovali žiaci 9. ročníka celoslovenské testovanie matematickej a čitateľskej gramotnosti.
Významný úspech zaznamenali žiaci 4. ročníka v príprave CD nosiča tzv. Marťanskú hymnu, s ktorou získali 2. miesto v rámci Slovenska.
Mimoriadne vydarený bol detský karneval 12. februára 2009 a mnohé ďalšie akcie usporiadané žiakmi a pre žiakov.
Za zmienku stojí ešte boj proti plaveckej negramotnosti, keď sa plaveckého výcviku od 2. do 5. februára v Púchove zúčastnilo 34 žiakov, z ktorých sa 31 naučilo plávať.
Aj v školskom roku 2008/2009 vychádzal informačný spravodajca LIPKA, ktorý tvoril základ informovanosti rodičov o škole, jej činnosti a problémoch.
1772
V školskom roku 2009/2010 bolo v Základnej škole Ladce 9 tried s 213 žiakmi. Školský klub mal 2 oddelenia s 50 deťmi.
Vo vedení školy bola Mgr. Bronislava Majtánová, riaditeľka, ďalej PaedDr. Mária Hatoková, zástupkyňa riaditeľky a Mgr. Tomáš Struňák, výchovný poradca.
Od 2. septembra 2009 v škole vyučovali:
Mgr. Ingrid Lysáková (1. ročník), Mgr. Mária Balážová (2.), Mgr. Jarmila Šeligová (3.), Mgr. Viera Králová (4.), Ing. Martina Kozlíková (5.), Mgr. Jana Štrbíková (6.), Mgr. Alena Nováková (7.), Ing. Lenka Dideková (8. ročník), Mgr. Tomáš Struňák (9.).
Bez triednictva boli učitelia Mgr. Juraj Ondruška, Ing. Lenka Melicherová a Mgr. Jozef Findura (ako externý učiteľ náboženstva).
V školskom klube pôsobili vychovávateľky Jarmila Gabková (vedúca) a Šárka Adamcová.
Správni zamestnanci v roku 2009/2010 boli Lýdia Huňačková, ekonómka, Františka Kurtišová, školníčka, upratovačky Jana Makasová, Božena Kurtišová, Daniela Letková.
Vedúcou školskej jedálne bola Renáta Mikušková, kuchárkou Jaroslava Kumanová a pomocnými kuchárkami Daniela Ďurikovičová a Ľuba Abrahámovská.
Otvorenie školského roka 2009/2010 bolo mimoriadne slávnostné. Dňa 2. septembra 2009 sa zišli žiaci, rodičia, zástupcovia Obecného úradu na ceste pred školou. Do areálu školy vošli spoločne po prestrihnutí pásky nad novým mostom cez Slatinský potok, aby tak zdôraznili, že vchádzajú do priestoru zrekonštruovanej školy (píšem o tom viac v časti „VÝSTAVBA OBCE“).
Žiaci a hostia zhliadli kultúrny program a vypočuli si príhovory starostu obce a riaditeľky školy. Potom si rodičia a ďalší hostia prezreli vynovené priestory pavilónu A.
Už desať rokov pracovala v Základnej škole Rada školy ako samosprávny orgán. Rada má pomerne rozsiahle právomoci, preto má osobitný význam pre chod školy. Sú v nej zástupcovia orgánov a organizácií, ktoré majú rozhodujúci organizačný a ekonomický vplyv na školu.
V roku 2009 v Rade školy boli:
Jozef Mihálik, predseda
Členovia:
Mgr. Tomáš Struňák
Mgr. Viera Králová
Renáta Mikušková
Marián Hruška
Bc. Daniela Kalusová
Ing. Roman Koštialik
Daniela Hudecová
Jozef Fatura
Vladimír Chovanec
Marián Justh
1773
V školskom roku 2009/2010 pracovali v Základnej škole tieto krúžky: mažoretky, krúžok šikovných rúk, logický krúžok, environmentálny, pohybové hry, aerobic, počítačový, športový, volejbalový, strelecký a divadelný krúžok.
V prvej časti školského roka (september – december 2009) pripravili učitelia, žiaci a rodičia niekoľko vydarených akcií na podporu aktivity a výchovy detí.
Na začiatku októbra to bol Týždeň zdravia s bohatým programom na každý deň, včítane akcií na čistotu, zdravú výživu a pod. V tom istom čase prebiehala akcia Ochrana človeka a prírody, do čoho bola vkomponovaná aj dopravná výchova.
Deviataci absolvovali prednášku a besedu s pracovníkom Úradu práce o svojom budúcom zamestnaní.
Veľmi vydarená bola akcia Medzinárodný deň školských knižníc spojená s výstavou kníh, besedou s pracovníčkou knižnice v Ilave.
Dňa 28. októbra pripravili pedagógovia žiakom zábavný program, v ktorom boli ukážky z divadelnej činnosti žiakov, kvízy.
Dňa 4. decembra 2009 usporiadalo Združenie rodičov v sále Domu kultúry Mikulášsky večierok.
Odborné učilište
internátne
Dňa 11. mája sa konali prijímacie pohovory na školský rok 2009/2010. Na prijímacom konaní sa zúčastnilo celkom 54 žiakov. Prijímacia komisia rozhodla o počtoch prijatých žiakov do jednotlivých odborov. Dovedna pribudne 37 prvákov (20 chlapcov a 17 dievčat).
Záverečné skúšky absolventov 3. ročníkov za školský rok 2008/2009 sa začali voľnom 12. júna a končili písomnou, praktickou a ústnou skúškou. Ku skúškam pristúpilo celkom 45 úspešných absolventov, z toho 5 murárov, 5 maliarov, 4 zámočníci, 7 stolárov, 6 krajčírok, 7 záhradníkov a 4 žiaci z odboru služby a domáce práce a 7 žiakov z odboru prípravy jedál.
Dňa 23. júna 2009 sa konalo slávnostné odovzdanie výučných listov za prítomnosti pedagógov, riaditeľa školy a starostu obce Ing. arch. Jána Remu. Starosta obce odmenil najlepších absolventov knižným darom.
Dňa 26. júna sa slávnostne ukončil školský rok, ktorý vo svojom príhovore zhodnotil riaditeľ školy.
Z pozoruhodných výchovných akcií v tomto školskom roku vyberám:
V dňoch 19. – 26. apríla 2009 sa päť učňov z OUI Ladce zúčastnilo projektu „EURÓPA – VLASTNÁ, CUDZIA, SPOLOČNÁ“ vo Waiblingene (Spolková republika Nemecko). Bol to projekt divadelný pre učňov z rovnakých škôl na Slovensku, Maďarsku, Poľsku a Nemecku.
Školský rok 2009/2010 otvorili v OUI Ladce 2. septembra. Na slávnosti privítali 56 prvákov, ktorí sa začlenia do kolektívu 175 žiakov.
Počet zamestnancov sa aj v tomto školskom roku znížil. Teraz to bolo 65 pracovníkov, z toho 49 v škole a 16 v internátoch. Z celkového počtu bolo 38 pedagogických pracovníkov a z toho 26 majstrov odborného výcviku.
1774
V novom internáte ubytovali 37 žiakov (kapacita 39), o ktorých sa starali 6 vychovávatelia.
Aj v školskom roku 2009/2010 sa začali dva výchovné projekty zavedené v rámci modernizácie výchovy. Projekty potrvajú až do roku 2011 a týkajú sa „Programu celoživotného vzdelávania.“ Názov projektu je „Stavby z prírodných materiálov“ a zúčastňujú sa ho podobné školy: Ladce, Baja (Maďarsko), Kelč (ČR), Waiblingen (Nemecko). Určené sú konkrétne stavby, ktoré učni v stanovenom období postavia.
Druhý výchovný projekt „Modernizácia vzdelávacieho procesu“ organizuje Ústav informácií a prognóz školstva. Potrvá do roku 2013. Cieľom je dosiahnuť zmenu foriem vo vyučovacom a výchovnom procese. Prínosom pre školu je nová audiovizuálna a počítačová technika.
KULTÚRNY
A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT
V OBCI
Organizácia
Kultúrno – spoločenský život v obci v roku 2009 organizovali: kultúrna komisia obecného zastupiteľstva, Zbor pre občianske záležitosti, dychová hudba Ladčanka, ladčianske školy a niektoré organizácie, združenia a spolky.
Aj v tomto roku sa prejavila snaha organizovať niektoré nové podujatia a oživiť tak kultúrno – spoločenský život v obci. Avšak ani v roku 2009 sa nepodarilo urobiť podstatný krok v aktivizovaní občanov ako vykonávateľov kultúrnych aktivít. Podarilo sa však zvýšiť záujem občanov ako divákov na niektoré celoobecné akcie.
Štandardné ukazovatele dosiahla Obecná knižnica, nezaznamenali sme však ani jedno osvetové podujatie s knihou. Zložitejšie obdobie mala knižnica počas sťahovania do nových priestorov. Pravidelne vychádzali Ladecké zvesti, kde sa zlepšila grafická stránka. Nevyriešená zostala otázka Pamätnej siene obce.
Koyšove Ladce 2009
11. ročník Koyšových Ladiec sa konal 23. októbra v Dome kultúry. Vyhlasovateľom súťaže boli opäť Klub priateľov poézie Pavla Koyša v Bratislave, Považské osvetové stredisko a Obecný úrad v Ladcoch. Spoluorganizátormi boli spolok slovenských spisovateľov a Považská knižnica v Považskej Bystrici. Súťaž sa konala pod záštitou Ministerstva školstva SR. Aj v tomto roku boli súťažiaci rozdelení do troch skupín:
- žiaci 8. – 9. roč., ZŠ, ZUŠ, Gymnázií
- študenti stredných škôl a študenti stredných odborných škôl
- dospelí občania
1775
Súčasťou súťaže bolo položenie kytíc k buste Pavla Koyša na Kultúrnom dome v Ladcoch a spomienkový večer vo veľkej sále Domu kultúry.
Kultúrny večer mal vysokú hodnotu. Odzneli na ňom uvítacie a hodnotiace príhovory. Vystúpili recitátori, ktorí získali popredné umiestnenia, spevácke duo z Ilavy, recitácie básní Pavla Koyša v podaní Mgr. Márie Schlosserovej, mužská spevácka skupina Bystričan zo Záhoria. Program moderovali Anton Baláž a J. Bachratý. Na záver nasledovala voľná zábava pri dychovke Ladčanka. Na večierku a celého dňa Koyšových Ladiec sa zúčastnila manželka P. Koyša JUDr. Margaréta Koyšová a veľa členov Klubu priateľov poézie Pavla Koyša z Bratislavy. Občania Ladiec však veľký záujem neprejavili.
Porota súťaže:
PaedDr. Gejza Sádecký, CSc., predseda
Anton Baláž
PhDr. Eva Sisková
Elena Bakošová
Mgr. Mária Schlosserová
PhDr. František Švába
Mgr. Beáta Kvaššayová
Janka Poláková
Umiestnenie súťažiacich:
II. kategória
1. Peter Kováčik, ZŠ Považská Bystrica
1. Simona Jandáková, ZUŠ Bánovce nad Bebravou
2. Nina Varíniová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou
2. Adam Bajo, Gymnázium Nová Dubnica
3. Michaela Chovancová, ZŠ Považská Bystrica
IV. kategória
1. Nikola Kokiová, Gymnázium Bánovce n/B
1. Dominika Světliková, Gymnázium Nové Mesto n/V
2. Michaela Tišková, Obchodná akadémia Ilava
3. Nikola Cichovská, ZUŠ Bánovce n/B
3. Peter Kostelný, Gymnázium Nové Mesto n/V
Alžbeta Varmužová, SOŠ Sklárska Lednické Rovne – cena za veku primeraný výber a zodpovedajúcu interpretáciu.
V. kategória
1. Jana Sobolová, Kysucké Nové Mesto
1. Jozefína Jurovatá, Lúky pod Makytou
2. Marian Grman, Partizánske
2. Želmíra Mišutová, Martin
3. Božena Dobrovičová, Považská Bystrica
Edita Hrehušová, Pruské – mimoriadna cena za hudobno-dramatickú kompozíciu.
1776
Zo základnej školy v Ladcoch sa súťaže zúčastnil žiak 9. ročníka Michal Kalus s básňou Jána Smreka „OČI“ .
Oslavy a spoločenské
podujatia
„Pochovávanie basy“
Po niekoľkoročných pokusoch sa podarilo usporiadať fašiangový ľudový zvyk „pochovávanie basy“. Organizátorom bola kultúrna komisia a dychovka Ladčanka. Významnú pomoc poskytli účinkujúci z Košece, kde sa táto tradícia udržala. Celá akcia mala veľmi dobrú úroveň a zúčastnilo sa na nej do 200 Ladčanov.
Výročie oslobodenia obce
Pietna spomienka na padlých Ladčanov v druhej svetovej vojne včítane 19 zastrelených v apríli 1945 mala slušnú úroveň za nízkej účasti občanov. Na slávnosti účinkovala tradične dychová hudba Ladčanka.
Vatra zvrchovanosti
Na Skalke v Horných Ladcoch, pri štátnom symbole dvojkríži, sa konala slávnosť pripomínajúca výročie vyhlásenia zvrchovanosti Slovenska 17. júla 1992. Slávnosť za účinkovania dychovky Ladčanka sa konala dňa 24. júla za pomerne dobrej účasti občanov Ladiec. Organizovali ju HZDS-ĽS a Slovenská národná strana spolu s Obecným úradom v Ladcoch. Na oslave prehovoril starosta obce Ing. arch. Ján Remo.
Oslava SNP
Oslava 65. výročia Slovenského národného povstania sa konala pri pamätníku obetiam druhej svetovej vojny 28. augusta 2009. Organizátormi boli Obecný úrad a ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Aj na tejto oslave účinkovala dychová hudba Ladčanka a prehovoril Ing. arch. Ján Remo, starosta obce.
Deň matiek
Plná sála Domu kultúry sledovala program Dňa matiek v prvú májovú nedeľu. Pripravil ju Obecný úrad a jeho kultúrna komisia. Na programe sa podieľala Materská škola v Ladcoch, Základná škola v Ladcoch a folklórna skupina Strážov z Ilavy.
Otvára sa máju brána
Tretí ročník novej tradície stretávania sa občanov sa vydaril najmä tým, že sa na ňom zúčastnilo oveľa viac ľudí, najmä mládeže. Po druhýkrát sa konal na priestranstve pred Kultúrnym domom s oveľa pestrejším programom ako rok predtým. Kultúrno-spoločenské stretnutie odštartovali hasiči, ktorí predviedli techniku hasenia požiarov, prehovoril starosta obce a vyhrávala dychová hudba Ladčanka. V programe ďalej vystúpili PIGI BAND, folklórna skupina Nimničanka a tanečná skupina ORIN. V rámci programu sa uskutočnili rôzne súťaže detí a dospelých. Zadarmo sa podával guláš alebo špekačky.
1777
Hodové slávnosti v Ladcoch
Po prvýkrát sa usporiadali hodové slávnosti ako verejná oslava s kultúrno-spoločenským a zábavným programom. Usporiadateľov potešila pomerne vysoká návštevnosť občanov. Kultúrna komisia obecného zastupiteľstva pripravila veľmi náročnú akciu v priestoroch pri Dome kultúry. Účinkovalo viacero súborov: dychová hudba Ladčanka, tanečná hudba, Gitarové duo, skupiny historického šermu a ďalší.
Hodová slávnosť v Tunežiciach
Konali sa v miestnej časti z iniciatívy poslancov obecného zastupiteľstva z Tunežíc. Oslavy mali niekoľko častí: 12. septembra uskutočnili futbalové zápasy, varil sa guláš a skončili sa zábavou v hostinci „U Emila“. Slávnosť sponzoroval Obecný úrad.
Hody v Horných Ladcoch
Hody v Ladcoch sa konajú v tejto časti Ladiec z iniciatívy občanov každoročne. Začali sa omšou na Skalke, kde účinkovala aj dychovka z Nemšovej. K tradíciám patrila aj v tomto roku dychová hudba Ladčanka, ktorá hrala k zábave a tradičný guláš.
Stretnutie na Silvestra
Stalo sa tradíciou, že sa organizuje polnočné stretnutie občanov na križovatke v Ladcoch. Veľký počet Ladčanov prišiel do stredu obce, aby si želali šťastný a úspešný nový rok. Aj na prelome rokov 2009/2010 vyhrávala Ladčianska dychovka, stretnutie spestroval ohňostroj a podávalo sa varené víno.
Kronika
Aj v roku 2009 bol kronikárom obce Branislav Lipták. Predchádzajúce ročníky 2004 – 2008 boli prepísané na počítači, vytlačené a zviazané v troch exemplároch.
Obecná knižnica
V roku 2009 zažila obecná knižnica opäť sťahovanie. V tej istej budove-prístavbe sa celé poschodie pripravilo stavebne pre Obecný úrad. Po stavebných úpravách premiestnili knižnicu na prízemie, pričom sa zachovala tá istá výmera v štvorcových metroch a estetické prostredie. Vedúcou knižnice bola v roku 2009 Eva Riecka.
Na konci roka 2009 mala knižnica 11 829 zväzkov. Z toho bolo 2 916 odbornej literatúry pre dospelých a 395 odbornej literatúry pre deti. Knižnica mala 5 851 zväzkov beletrie.
Počet čitateľov bol o niečo nižší ako v roku 2008 a to v položke mládež. Celkom bolo 177 čitateľov, z toho mládeže 54. Spolu si vypožičali 8 043 zväzkov.
Príspevok na nákup kníh bol vo výške 772,5 Eur (o niečo väčší ako v roku 2008). Na príspevku sa podieľali Obecný úrad a Považská cementáreň, a.s..
1778
Ladecké zvesti
V roku 2009 vyšlo celkom 6 čísiel Ladeckých zvestí, všetky osemstranové s fotografiami.
Redaktorom bol Branislav Lipták, grafiku robili Ing. Iveta Liptáková a Matej Lipták. Ladecké zvesti vychádzali vo firme BEEL, s.r.o., Púchov a tlačili ich vo firme ASSA, s.r.o., Púchov.
Využívanie priestorov
Domu kultúry
Využívanie Domu kultúry bolo v pozornosti Obecného úradu z hľadiska využívania priestorov pre kultúrne a spoločenské podujatia i pre veľké náklady na energie.
V roku 2009 sa urobil pokrok vo využívaní miestností tak, že nová prístavba (z roku 1989) bola ku koncu roka úplne využívaná Obecným úradom, priestormi pre pracovnú skupinu, telovýchovnou jednotou a knižnicou. Stará prístavba mala tiež všetky miestnosti obsadené s výnimkou kina a kino - kabín. Bola tu kaviareň, zasadačka, miestnosť Lesného družstva a urbariátu, klubovňa Senior klubu slúžiaca aj lekárovi. V hlavnej budove vestibul na predajné akcie a niektoré spoločenské podujatia, sála, cvičebňa a klubovňa dychovej hudby.
Podľa evidencie Domu kultúry sa v jednotlivých miestnostiach Domu kultúry uskutočnili nasledovné podujatia: školenia, kurzy, prednášky, schôdze 23-krát, oslavy 11-krát, súťaže 5, divadlo 3, zábavy a diskotéky 8, voľby 6, rôzne stretnutia 6, obchodná činnosť 57-krát. Knižnica 2-krát v týždni, autoškola v trvale prenajatej miestnosti č. 10 asi 60-krát.
Zbor pre občianske
záležitosti
Zbor pre občianske záležitosti sa vo svojej činnosti opieral o kultúrne programy z Materskej školy, speváckeho krúžku a recitátorov. Pri niektorých podujatiach koncertovala dychová hudba Ladčanka a niektoré objednané súbory. Veľmi kvalitnú činnosť odvádzali členovia ZPOZ-u a niektorí aktivisti, ktorí vykonávali návštevy s kyticami kvetov a darčekmi u jubilantov v obci.
Zloženie ZPOZ-u:
Anna Peterková, predsedníčka
Mária Liptáková, vedúca speváckeho krúžku
Irena Gajdošíková, výtvarníčka pamätnej knihy
Ľubomíra Porubčanová, matrikárka
Július Šedík, fotograf
P o d u j a t i a boli organizované alebo samotným ZPOZ-om alebo sa na nich okrem iných organizátorov členovia podieľali.
1779
Dňa 26. júna 2009 prijali v obradnej miestnosti Obecného úradu 17 detí narodených na konci roka 2008 a v roku 2009.
Dňa 27. novembra 2009 bolo tradičné stretnutie dôchodcov, občanov nad 60 rokov. Okolo 180 prítomných si vypočulo prejav starostu obce a kultúrny program detí Materskej a Základnej školy. Potom prítomných zabávala hudobno-zábavná skupina. Na stretnutí účinkovala dychová hudba Ladčanka a nechýbalo ani tradičné občerstvenie.
Na konci roka 2009 bola pripravená nová o b r a d n á m i e s t n o s ť v novom Obecnom úrade na poschodí prístavby Kultúrneho domu.
ORGANIZÁCIE A SPOLKY
V roku 2009 v obci pracovalo dvanásť organizácií, spolkov a združení so záujmovou činnosťou pre občanov a mládež. Niektoré z nich pracovali permanentne, iné pripravili iba niekoľko podujatí v roku.
Organizácie iba málo menili zloženie výborov – i naďalej ich viedli v minulosti osvedčení funkcionári. Čiastočná zmena nastala iba v SZZP a podstatná (zmena predsedu) v SRZ.
Finančne boli organizácie a spolky podporované Obecným úradom, Považskou cementárňou, a.s. a niektorými ďalšími sponzormi. Najviac dotácií sa dostalo Telovýchovným jednotám a Dobrovoľnému hasičskému zboru.
V roku 2009 definitívne skončila činnosť organizácia Slovenský zväz záhradkárov bez toho, že by sa vyriešila otázka ovocného sadu.
Organizácie a spolky:
- Telovýchovná jednota Tatran cementáreň Ladce
- Telovýchovná jednota Tatran Tunežice
- Združenie technických a športových činností
- Slovenský zväz zdravotne postihnutých
- Matica slovenská
- Slovenský zväz protifašistických bojovníkov
- Materské centrum MIMČO
- Dobrovoľný hasičský zbor
- Slovenský zväz chovateľov
- Slovenský rybársky zväz
- Senior klub Jednoty dôchodcov
Poľovnícke združenie Bukovina
TJ Tatran
cementáreň Ladce
Športy, ktoré organizovala TJ Tatran cementáreň Ladce, boli na dobrej úrovni a zachytili pomerne veľké množstvo mládeže. Počet športov, ktoré TJ organizovala, bol však malý. Okrem futbalu to bol stolný tenis. Na úrovni bola aj riadiaca práca výboru a ostatných funkcionárov TJ, o čom svedčí aj ocenenie, ktoré sa im dostalo na aktíve v Lednických Rovniach (21. februára
1780
2009), keď na hodnotení najlepších športovcov regiónov Ilava, Púchov a Považská Bystrica, boli v kategórii kolektívov vyhodnotení ako najlepší.
V obci v areáli Základnej školy pribudlo multifunkčné ihrisko slúžiace aj verejnosti, najmä mládeži. Celý rok bolo využívané, nie však systémovo, bez organizovania zaujímavých podujatí - turnajov a pod.
TJ Tatran mal v roku 2009 (sezóna 2008 – 2009) futbalový oddiel so štyrmi družstvami: dospelí (5. liga), dorastenci (5. liga), starší žiaci (krajská súťaž), mladší žiaci (1. trieda – oblastnej súťaže). Mladších žiakov v súťaži 2009 – 2010 zo súťaže odhlásili - pre nedostatok hráčov. Tréningy však pod odborným vedením pokračovali v spolupráci so Základnou školou.
Aj v stolnom tenise nastali organizačné zmeny. V ročníku 2008 – 2009 hrali družstvá A aj B v 5. lige, v ročníku 2009 – 2010 sa družstvo B prihlásilo do 6. ligy.
Výbor TJ:
Ing. Jaroslav Koyš, predseda
Ing. Ferdinand Gach, tajomník
Ľubomíra Porubčanová, pokladník
Členovia: Vladimír Chovanec
Mgr. Miroslav Sňahničan
Marián Justh
Dušan Porubčan
Futbalový oddiel
Prípravu na jarnú sezónu 2009 začali hráči pod vedením trénera Jaroslava Vojteka už vo februári. Zohrali niekoľko prípravných zápasov, väčšinou na umelom trávniku v Dubnici nad Váhom.
Tréner mal k dispozícii týchto hráčov: Jozef Janke, Dominik Porubčan, Marek Kalma, Dušan Šedík, Tomáš Koštialik, Pagáč Jozef, Pagáč Eduard, František Váň, Jozef Váň, Michal Habánek, Michal Zábojník, Peter Hudec, Erik Mražík, Peter Martinka, Marián Habánek, Kristián Mražík, Jaroslav Kušík, Martin Mužlay, Michal Majtán. Vedúcim mužstva bol Vladimír Chovanec.
V ročníku 2008 – 2009 skončili v 5. lige muži na 9. mieste so ziskom 39 bodov a skóre 36:42. Po skončení sezóny sa s mužstvom rozlúčil aj tréner J. Vojtek.
Dorast celý čas trpel nedostatkom hráčov, keď často museli nastúpiť starší žiaci. Skončili v 5. lige na 12. mieste s 24 bodmi a pasívnym zlým skóre 24:66. Svoju účasť v piatej lige vybojovali až v závere súťaže.
Starší žiaci skončili v krajskej súťaži na poslednom 13. mieste s 11 bodmi a skóre 14:118.
Najlepšie sa umiestnili mladší žiaci, ktorí skončili na 3. mieste s 33 bodmi a skóre 72:34. Patrik Zajac sa stal najlepším strelcom súťaže s 26 gólmi a aj ďalší hráč Ladiec, Marek Lukáš, s 25 gólmi bol druhý.
Prípravu na ročník 2009 – 2010 začali najskôr dorastenci s novým trénerom Petrom Jakušom (pomocníci A. Machala a P. Habánek). Ten istý deň pod vedením M. Briestenského a P. Martinku začali aj žiaci. Dospelí zohrali niekoľko prípravných stretnutí najmä na turnaji v Hornej Porube. Trénerom družstva sa stal Jozef Líška.
1781
V priebehu jesennej časti ročníka 2009 – 2010 si najlepšie viedli dospelí. Odohrali 15 zápasov, 6-krát zvíťazili, 5-krát hrali nerozhodne a 4-krát prehrali. Získali 25 bodov, skóre 25:20 a skončili na 6. mieste.
Družstvo dorastu sa pohybuje v pásme, kde sa hrá o záchranu účasti v 5. lige. V jeseni skončili na 15. mieste (predposlední) so ziskom 9 bodov a pasívnym skóre 13:44.
Podobne v zlej situácii sa ocitli aj starší žiaci, ktorí s 12 bodmi a skóre 29:50 skončili na 11. mieste.
Družstvo dospelých prešlo aj zmenami trénera. Po 6. kole súťaže pre pracovné zaneprázdnenie prestal trénovať Jozef Líška a nahradili ho (celkom úspešne) Štefan Zábojník s Eduardom Pagáčom.
Futbal je finančne nákladná otázka. Náklady sú na vybavenie hráčov, cestovanie, rozhodcov, údržbu ihriska (jeden z najlepších trávnikov na strednom Považí), energie atď. Zvládnuť sa to dalo vďaka už spomínaným prispievateľom: Obecnému úradu v Ladcoch, Považskej cementárni, a.s., ale aj RNDr. Petrovi Janešíkovi, Róbertovi Jendrolovi, Martinovi Adamcovi, Jozefovi a Petrovi Chovancovi a ďalším.
Iné futbalové aktivity
V rámci Slovenského hnutia špeciálnych olympiád sa na ihrisku TJ Tatran Ladce konalo futbalové stretnutie medzi žiakmi Základnej školy a žiakmi Odborného učilišťa internátneho v Ladcoch. Išlo o vytvorenie priateľstva a zblíženia sa oboch škôl. Hralo sa pod heslom: „Nechajte ma vyhrať. Ale ak nemôžem vyhrať, nechajte ma aspoň o to statočne sa pokúsiť.“ Stretnutie sa konalo 5. mája 2009.
TJ Tatran Ladce a Železnice SR pripravili tradičný turnaj Memoriál Pavla Petríka, ktorého sa zúčastnili bývalí hráči z Ilavy, Košece, Beluše a Ladiec.
Na Silvestra 2009 – 31. decembra sa konal turnaj malých mužstiev, zložených z mladých ľudí Ladiec. Na tomto zimnom turnaji sa zúčastnil doteraz najvyšší počet hráčov – 45.
Stolný tenis
Družstvá stolného tenisu – družstvo A aj B hrali v sezóne 2008 – 2009 v 5. lige oblastnej súťaže. Umiestnili sa na 8. a 11. mieste. Po skončení súťaže prešlo z organizačných dôvodov družstvo B do nižšej súťaže, teda do 6. ligy, aby sa vyhlo stretnutiam s ladčianskym A družstvom.
Stolný tenis v ročníku 2008 – 2009 reprezentovali hráči: A družstvo - Vladimír Hromek, Dušan Kvasnica, Anton Popelka, Viliam Popelka, Miroslav Sňahničan, Jozef Švihel.
B družstvo: Jozef Hrehor, Pavol Kalus ml., Jozef Letko, Vladimír Letko, Eva Michalcová.
V ročníku 2009 – 2010 hrali A družstvo v 5. lige a družstvo B v 6. lige. Veľmi úspešní boli hráči A družstva, keď na konci roka 2009 boli v 5. lige na prvom mieste s náskokom 5 bodov pred druhým v poradí.
B družstvo podávalo tiež stabilné výkony a na konci roka bolo v strede tabuľky – na 8. mieste s dostatočným počtom bodov na udržanie si tejto pozície aj na konci súťaže.
1782
V ročníku 2009 – 2010 jednotlivé družstvá reprezentovali: Ing. Anton Popelka, PaedDr. Vladimír Hromek, Jozef Hrehor, Viliam Popelka, Jozef Letko, Mgr. Miroslav Sňahničan, Vladimír Letko, Dušan Kvasnica, Eva Michalcová, Ing. Pavol Kalus, Filip Štepanovič, Peter Gajdošík, Bc. Jozef Švihel, Juraj Kalus.
TJ Tatran Tunežice
Organizácia bola podporovaná dotáciou Obecného úradu a len sporadicky niektorými sponzormi. Celý rok výbor na čele s dlhoročným predsedom Bohumilom Kvasnicom za pomoci Štefana Zábojníka a niektorých ďalších sa stretával s finančnými otázkami a s nedostatkom hráčov. Hráčsky káder tvorili hráči z Tunežíc, Ladiec i Nozdrovíc. Futbalový oddiel hral v 3. A triede oblastnej súťaže a v oboch sezónach sa umiestnil na predposlednom mieste.
Združenie technických
a športových činností
V roku 2009 mala organizácia ZTŠČ v Ladcoch 27 členov, ale jej akcií sa zúčastňovalo oveľa viac občanov. Bolo to aj preto, lebo združenie sa zaoberalo iba turistickou činnosťou a organizovalo zaujímavé turistické zájazdy. V obci sa mimo organizácie ZTŠČ združovali niektorí v motoristickom športe (cyklokros a štvorkolky), o čom píšem na záver tejto kapitoly o organizáciách a spolkoch.
Výbor organizácie:
Ing. Jozef Remo, predseda
Ing. Ľubomír Ježo, pokladník
členovia: Ján Galanský
Peter Čurík
Marián Lihocký
Peter Kvasnica
Prvá akcia bola 13. júna – prechod Malými Karpatmi od vodnej nádrže Buková cez Záruby (765 m) do Smoleníc. Akcie sa zúčastnilo 40 turistov.
Druhý zájazd sa uskutočnil 4. júla – výstup na Veľkú Raču (1 236 m). Zúčastnilo sa 25 turistov, z ktorých niektorí si vyskúšali aj letnú bobovú dráhu dlhú 300 m.
Dňa 15. augusta to bol výstup na Veľký Rozsutec. 46 turistov prešlo cez Jánošíkove diery až po Veľký Rozsutec a odtiaľ do Štefanovej.
Dňa 19. septembra absolvovali turisti ZTŠČ výstup na Giewont – poľský národný kopec vo Vysokých Tatrách (1 895 m). Pre veľký záujem 65 turistov museli ísť dva autobusy. Za pekného počasia prešli turisti zo Zakopaného cez Kružnicu na Giewont a späť.
1783
V roku 2009 sa ukázalo, že záujem o náročnú turistiku v Ladcoch rastie. Pomerne problematické a zložité bolo aj v tomto roku financovanie organizácie.
Slovenský zväz
zdravotne postihnutých
Organizácia zdravotne postihnutých v roku 2009 vyvíjala činnosť pre svojich členov v oblasti informácií o problémoch organizácie zdravotných a sociálnych služieb, spoločenský život a družobné styky s okolitými organizáciami.
Výbor:
Milan Rafaj, predseda
Júlia Belianová, podpredsedníčka
Jana Faturíková, tajomníčka
Mária Sláviková, hospodárka
Anton Ištok, kultúrno-športový referent
členovia: Ján Janko, Ján Koštialik, Pavol Maršovský, Božena Bezecná
revízna komisia: Emília Kvasnicová, Anna Králová, Vladimír Hriančik.
V roku 2009 evidovali v ladčianskej organizácii 62 členov.
Prvou akciou v roku 2009 bola brigáda na úprave parku pred Domom kultúry. Významnou udalosťou bola výročná schôdza 20. mája 2009, na ktorej sa zúčastnilo mnoho hostí na čele s predsedom Okresnej rady SZZP z Považskej Bystrice Mgr. Arpádom Maďarom. Medzi hosťami boli zástupcovia organizácií z Domaniže, Sverepca, Lúk pod Makytou, Púchova, Beluše, Košeckého Podhradia, Hornej Poruby, Pruského, Dubnice nad Váhom a Novej Dubnice.
V roku 2009 pripravili veľmi úspešný Deň matiek, zájazdy – výlety do prírody, návštevu nemobilných spoluobčanov, darčeky pre jubilujúcich členov a ďalšie podujatia.
Naďalej sa rozvíjala družba s okolitými organizáciami, ktorá sa niesla v znamení výmeny skúseností i spoločenskej zábavy.
Ladčianska organizácia mala zastúpenie v okresnej rade: Milana Rafaja, Máriu Slávikovú.
Matica slovenská
Matica slovenská v Ladcoch bola kultúrnou inštitúciou, ktorá v radoch svojich členov ale i u ostatných občanov, najmä mládeže, pestovala slovenské povedomie cestou kultúrnych akcií.
Organizáciu viedol výbor:
Mgr. Mária Letková, predsedkyňa
Ľubica Šedíková
Anna Kacinová
1784
Viera Kováčová
Daniel Koyš
Margita Kantoríková
Dňa 19. marca 2009 sa zišli na výročnej hodnotiacej schôdzi. Ďalej dňa 20. mája sa členovia zúčastnili spomienky na slovenského básnika P. O. Hviezdoslava, konanej v Ilave. Najväčšia a najvýznamnejšia akcia bol zájazd na „20. CYRILO-METODSKÉ DNI“ v Terchovej. V rámci zájazdu bola účasť na omši na kalvárii v Terchovej a najmä na záverečnom galakoncerte „Krása hudby“ pod záštitou Ministerstva kultúry SR v kostole sv. Cyrila a Metoda v Terchovej.
Ani v roku 2009 nechýbala v programe organizácie tradičná „opekačka“ pri Váhu (1. októbra).
Slovenský zväz
protifašistických bojovníkov
Činnosť SZPB v roku 2009 riadil výbor:
Ing. Karol Horký, predseda
Pavol Fatura, podpredseda
Marián Justh, tajomník
Anton Haršáni, hospodár
V roku 2009 sa členská základňa rozšírila v ladčianskej organizácii o dvoch členov, čo nepokladajú, vzhľadom na neustále sa rozširujúci neofašizmus, za dostatočné.
Činnosť SZPB v Ladcoch bola zameraná na spoluorganizovanie osláv výročia oslobodenia Ladiec, osláv 65. výročia Slovenského národného povstania a Karpatsko-dukelskej operácie. Podobne, ako v minulých rokoch, sa členovia zúčastnili oslavy výročia ukončenia 2. svetovej vojny na vrchu Javorník – Stratenec.
Smernicou pre činnosť SZPB boli závery XIV. zjazdu SZPB, ktorý sa konal v Liptovskom Mikuláši. Na zjazde sa zúčastnil predseda Ing. Karol Horký, ktorý sa stal členom Ústrednej rady SZPB a súčasne je podpredsedom Oblastného výboru SZPB v Považskej Bystrici.
Materské centrum
„MIMČO“
V roku 2009 toto združenie oslávilo druhé výročie svojho účinkovania v obci. Stalo sa tak za účasti hostí z oblastného vedenia, zástupcov regionálnej tlače a 31 detí z 20 rodín. Pri tejto príležitosti organizovali bohatý program včítane divadielka, jazdy na koňoch a iných atrakcií.
Riadiaci výbor:
Andrea Uričková, predsedkyňa
Andrea Pagáčová, podpredsedkyňa
1785
Monika Fusková, tajomníčka
Ivana Klobučníková, pokladníčka
P r o g r a m materského centra bol v roku 2009 opäť bohatší.
Herňa je otvorená v utorok a štvrtok, cvičenie pre mamičky a babičky bolo v pondelok a vo štvrtok, tvorivé dielne každú stredu. O programe pravidelne informovali na vkusne vyrobených plagátikoch a letákoch.
Z veľkého množstva podujatí vyberám:
Burza detského ošatenia, na ktorej sa zúčastnili aj matky z iných obcí, prednášky pre rodičov (psychológia, pedagogika a iné odbory). Usporiadali veľký karneval, diskotéku na Luciu a mnohé ďalšie akcie.
Dňa 25. septembra sa v Materskom centre v Ladcoch zišlo 13 zástupcov centier zo Žilinského a Trenčianskeho kraja, aby pod vedením Kataríny Griffin prerokovali aktuálne otázky materských centier.
Medzi najvážnejšími sa ukázali problémy s umiestnením klubovní. Ďalej sa prerokovali niektoré otázky vyplývajúce z valného zhromaždenia Únie materských centier (ÚMC), ktorej členom je aj naše materské centrum MIMČO.
Dobrovoľný
hasičský zbor
V roku 2009 bola činnosť dobrovoľných požiarnikov v oboch hasičských zboroch – Dobrovoľný hasičský zbor obec a Dobrovoľný hasičský zbor cementáreň opäť intenzívnejšia. Jednotlivé zbory viedli tieto výbory:
DHZ obec Ladce: František Meliš, predseda
Dominik Koštialik, veliteľ
Juraj Petrík, veliteľ
Štefan Kuman, preventista
Branislav Blaško, pokladník
DHZ Pov. cementáreň, a.s.: Ing. Peter Bračík, predseda
Igor Kalus, veliteľ
Viliam Petrík, strojník
Marián Markuš, pokladník
Ladislav Král, preventista
Výbory boli aktívne a veľmi dobre fungovala aj koordinácia, najmä pri organizovaní súťaží. Pri tom cementárska organizácia plnila aj niektoré špecifické úlohy.
Na konci roka 2009 mali organizácie tento počet členov: DHZ v Považskej cementárni 24, DHZ v obci 38.
Organizácia sa zameriavala na tieto hlavné smery činnosti: školenie členstva, výcvik, športové súťaže hasičských družstiev, preventívna činnosť a údržba techniky.
V roku 2009 bolo zásahové družstvo privolané k požiaru veľkokapacitného kontajnera na komunálny odpad v cementárni a požiar
1786
prístrešku medzi Domom kultúry a futbalovou tribúnou. V Považskej cementárni vykonávali požiarny dozor pri prácach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Bolo to najmä pri tlakovaní potrubia na novostavbe nájomnej bytovky, pri čistení chodníkov pred betonážou s využitím čerpadla na hasičskom automobile. Na futbalovom ihrisku pri zavlažovaní trávnika počas dlhotrvajúceho sucha.
Podstatne sa zlepšila (zvýšila) účasť a umiestnenia na rôznych súťažiach v požiarnickom športe. Do súťaže boli zapojené družstvá mužov, žien, dorastu a žiakov.
Sezóna sa začala previerkou pripravenosti a detskou hrou Plameň organizovaných OV Dobrovoľnej ochrany Ilava. Na previerke sa zúčastnili 3 družstvá, pričom muži skončili na štvrtom mieste, dorast a ženy na druhom.
Na okresné kolo hry Plameň pripravili dve družstvá, ktoré skončili na 5. a 8. mieste. Žiaci sa potom zúčastnili na štyroch súťažiach, kde obsadili vždy popredné miesta. Zvíťazili v Predmieri a získali dve druhé miesta (Pruské, Zbora).
Muži a ženy sa okrem pohárových súťaží zúčastnili na pretekoch v rámci Slovensko – moravskej hasičskej ligy. Veľmi dobré výsledky dosiahli spoločné prvenstvá v Dubnici nad Váhom a Hornej Porube, druhé miesta v Pruskom, druhé a tretie miesto v Zliechove a prvé a tretie miesto v Mostišti. Ďalšie umiestnenia žien: prvé miesto v Trenčianskych Stankovciach, Brvništi a Hoštinej, druhé miesto v Streženiciach, Stupnom, Horovciach a vo Vydrnej a tretie miesto v Kvášove.
V Slovensko – moravskej lige sa muži umiestnili na 19. mieste a ženy na štvrtom mieste.
V rámci popularizácie požiarnictva členovia DHZ Ladce pripravili pre divákov ukážky z používania hasičskej techniky na hodoch, na oslave v rámci dňa detí a iných príležitostiach.
Dobrovoľný hasičský zbor tak ako po iné roky, aj v roku 2009, bol dotovaný Obecným úradom finančnou sumou, ktorá bola súčasťou obecného rozpočtu a dotáciou i materiálnou pomocou Považskej cementárne, a.s..
Slovenský rybársky
zväz
Ladčianski rybári boli i v roku 2009 organizovaní v Obvodnej organizácii Slovenského rybárskeho zväzu č. 3 – Ilava.
Vo výbore organizácie č. 3 boli Ladčania:
Ján Sloboda (predseda)
Jozef Fatura (tajomník)
Libor Kvasnica (hospodár)
Bohuš Ištvánik (referent pre brigádnickú činnosť).
V priebehu roka sa funkcie predsedu z osobných dôvodov vzdal Ján Sloboda. Členom rybárskeho spolku bol takmer 50 rokov, z toho takmer 20 rokov predsedom organizácie. Jeho zastupovaním určili Libora Kvasnicu, ktorý túto funkciu bude vykonávať až do výročnej schôdze v marci 2010.
1787
V roku 2009 tvorilo členskú základňu Obvodnej organizácie v Ilave 336 členov. Z toho bolo 22 mládežníkov vo veku 10 – 15 rokov a jedna žena. Z Ladiec bolo 88 členov. Organizácia združovala aj 55 detí vo veku 6 – 10 rokov, ktorí pracovali v troch krúžkoch v Ilave, Košeci a Ladcoch. V Ladcoch pod vedením Ing. Jozefa Šedíka bolo v tomto roku 14 detí.
V roku 2009 odpracovali rybári celkom 745 hodín, z toho na rybníku v Tunežiciach 290, na ramene kanála 340 a na Lúčkovskom potoku 115 hodín.
Najväčšie úlovky boli zaznamenané na kanáli v Ladcoch: kapor 75 cm (váha 13,5 kg) – Turza Ľuboš, kapor 63 cm (váha 5 kg) – Štefan Sakala, šťuka 81 cm (váha 5 kg) – Turza Ľuboš. Na rybníku Tunežice ulovil Turzík Ján mladší 72 centimetrového kapra o váhe 8 kg.
Tradičné preteky v love rýb udicou usporiadala organizácia pre deti dňa 1. mája na štrkovisku v Ilave. Zúčastnilo sa na nich 37 detí na záver školenia mladých rybárov. V konečnom poradí sa umiestnili pretekári takto: 1. Patrik Šebek, 2. Michal Novosad, 3. Patrik Andrisík.
Dňa 10. mája sa rovnako na štrkovisku Ilava stretli pretekári – dospelí. Účasť bola 162 pretekárov, z čoho bolo 16 hostí. Dovedna ulovili 197 rýb a zvíťazil Pavol Riecky, na 2. mieste Rastislav Hudec, na 3. mieste Andrej Živčic.
Senior klub Ladce
Senior klub v Ladcoch, ktorý vznikol v roku 2008, viedla Mgr. Zlatica Baricová.
Klub patrí do systému klubov Jednoty dôchodcov na Slovensku. V Dome kultúry mali pridelenú miestnosť – klubovňu, v ktorej sa schádzali približne dvakrát v mesiaci. Okrem klubovej činnosti absolvovali niekoľko zaujímavých akcií. Usporiadali výlety do Zliechova a do Mojtína, zbierali liečivé rastliny.
V septembri sa zúčastnili na Športových hrách Jednoty dôchodcov z trenčianskeho kraja. Hry sa konali v Novej Dubnici za účasti 150 športovcov – dôchodcov. Z klubových podujatí to boli akcie z oblasti zdravej výživy, predvianočné stretnutie zamerané na vianočné dekorácie.
Vedenie Senior klubu nie je spokojné s malým počtom členov, ktorí tvoria zaujímavé akcie pre zaujímavé a užitočné vyplnenie času dôchodcov.
Slovenský zväz
chovateľov
Organizácia, napriek malému počtu členov, ktorý sa im napriek snahe ani v roku 2009 nepodarilo zvýšiť, bola aktívna. Výbor ZO SZCH pracoval v zložení: Anton Haršáni, predseda
Miloš Košina, tajomník
Vladimír Kalus, predseda odbornej komisie
Pavol Kalus, hospodár
Ing. Karol Horký, predseda revíznej komisie.
1788
Základným poslaním organizácie bol chov čistokrvných zvierat a snaha rozšíriť ho i medzi ostatných občanov. Medzi chovanými zvieratami bolo 37 sliepok – nosníc, hydina malá, kačice, 35 kusov králikov, 6 psov a akváriové rybky.
Osobitnú pozornosť venovali chovu králikov, s ktorými sa zúčastnili výstav, najmä Vážsku výstavu v Beluši, konanú každoročne za veľkej účasti chovateľov. Účastníci výstav boli Anton Haršáni (6 kusov králikov plemena Novozélandský biely), Vladimír Kalus st. (10 ks Belgický obor), Vladimír Kalus ml. (13 ks Belgický obor). V. Kalus ml. získal na Vážskej výstave v Beluši čestnú cenu.
Každoročne, a nebolo to inak ani v roku 2009, zabezpečila organizácia pre obyvateľov Ladiec 480 kg jatočných moriek a 150 kurčiat.
Na podporu činnosti dostali v roku 2009 od Obecného úradu podporu vo výške 100 Eur.
Aktivity
mimo organizácií
Obyvateľ Ladiec, reprezentant Slovenskej republiky v streľbe z pištole Ján Fabo, ktorý je viacnásobný majster Slovenska v kategórii štandardnej, ľubovoľnej a vzduchovej pištole sa 22. februára 2009 v Prahe stal majstrom Európy a získal zlatú medailu v súťaži družstiev.
Mimo organizácie Zväzu technických a športových činností, za financie svojich rodín a niektorých sponzorov v roku 2009 niekoľko dospelých občanov a mládeže sa venovalo motoristickému športu.
Motocyklisti sa zúčastnili na „Malokarpatskom pohári“, čo je motokrosový seriál. Z Ladiec to boli pretekári Slavomír Mražík, Ivan Ďurikovič, Šimonovci, Čurík i začínajúci bratia Kútny. Medzi organizátorov i účastníkov patria aj Kvasnicovci.
Osobitne preteká Matej Riecky na štvorkolke, na ktorej dosiahol značné úspechy, medziinými to bolo 2. miesto na majstrovstvách Slovenska, 2. miesto na majstrovstvách Českej republiky. Medzi významnými pretekmi, na ktorých sa M. Riecky zúčastnil, boli Majstrovstvá Európy v Chorvátsku, kde ako reprezentant Slovenska skončil na 12. mieste.
Poznámka
Medzi organizáciami a spolkami, ktoré v roku 2009 pracovali v obci, chýbajú poľovníci, od ktorých nemožno získať podklady o ich činnosti. Podľa záznamov z roku 2007 mali asi 30 členov a obhospodárovali revír o rozlohe 2 800 hektárov. Združujú poľovníkov z Ladiec, Tunežíc, Podhoria a čiastočne z Hlože.
1789
SLUŽBY OBČANOM,
OBCHOD
Situácia v poskytovaní služieb a obchodu bola v roku 2009 porovnateľná s predchádzajúcim rokom. Obchody s potravinami (AMV a Klasik) sú priestorovo nevyhovujúce a pre nákup občanmi nepohodlné a často neprehľadné.
Naopak, neúmerný k počtu obyvateľstva je počet hostincov. V roku 2009 bolo badať ďalšie zvyšovanie počtu obyvateľov, ktorí nakupujú vo veľkoobchodoch – supermarketoch. Ostatné služby poskytujú obyvateľom Ladiec prevádzky v Ilave a Púchove. Tento stav je zrejme trvalý, pretože niektoré druhy služieb sa pre súčasný počet obyvateľov nevyplácajú.
Obchody s predajom
potravín
- Potraviny AMV
- Potraviny a predajňa mäsa Klasik (Ing. Michal Staňo)
Pohostinstvá
- Reštaurácia Kopyto
- Collana bar (v DK)
- Bistro Veronika
- Pohostinstvo „Pod gaštanmi“. Na konci roka začala rekonštrukcia a zmenil sa majiteľ – Silvia Poloncová, Handlová „LAHOZ POD GAŠTANMI“
- Pohostinstvo U Sabu
- Herňa PUB 777
- Výčap CENTRIK – Peter Posluch, Omšenie
- U Rada – bar (majiteľ Radovan Hofstädter)
- Pohostinstvo U Emila (Tunežice)
- Nočný klub
Iné predajne a podniky
- Drogéria (Amália Zábojníková)
- Textil, galantéria (V. Daňo)
- Agrobon (záhradnícke potreby)
- Kvetinárstvo Tinea (I. Remšíková)
- Novinový stánok (Bresman)
- Kaderníctvo a kozmetika (Denisa Gregorová)
- Autotrans mechanizácia (Kútny)
- Autoservis (František Strážnický)
- Kameňosochárstvo (Anton Bialoň)
- Retux – kovovýroba (Ing. arch. Marián Blažíček)
1790
- Drevopal – drevospracujúci podnik (Róbert Jendrol)
- Drevostav (Anton Jendrol)
- MINI-MIX predaj textilu a drogéria (Miriam Hlavatá)
- BLACHOTRAPEZ – predaj plechov (Ján Luberda, Rabka Zdrój, Poľsko)
- NOVA PARKET - výroba nábytku, dverí, podláh (Barninec)
Okrem uvedených služieb občanom slúžili dva bankomaty, predajca zeleniny na tržnici (2 – 3x v týždni). V dome kultúry sa striedali (1 – 2x v týždni) rôzni predajcovia textilu, obuvi, záclon, domácich potrieb a pod..
Do obce prichádzali pojazdné predajne zeleniny, ovocia a iných potravín:
Anmar Baďura, Trenčín – mäso
Falkoner – Ovčáčková, Zádveřice (ČR) – mäso
Pavol Komárek – zelenina
Machaj Wojciech - mäso
V obci je okrem lomu Butkov v prevádzke k a m e ň o l o m Tunežice s majiteľom Doprastav Žilina. Surovina z tohto lomu sa v rôznych podobách využívala na stavbe diaľnice na úseku Sverepec – Vrtižer. Rovnakému účelu slúžila aj veľká betonárka Doprastavu situovaná za cementárňou.
ŽELEZNICA SR
Prednostom stanice bol Pavol Fatura. K stanici patrila aj Železničná stanica Beluša. Spolu na oboch pracoviskách bolo 34 zamestnancov. V obsadení nastal v roku 2009 dosť veľký pohyb, niekoľko z nich bolo preložených do iných staníc, niektorí prišli do Ladiec.
V priebehu roka 2009 sa na stanici stalo niekoľko vážnych udalostí: 19. januára to bol pokus o samovraždu Petry Palčekovej z Košece a 8. apríla podobný pokus Jozefa Rybára z Ladiec. 26. februára 2009 sa roztrhol vlak a 20. júna horúcobežnosť ložiska na stanici Beluša.
Dopravná intenzita bola podstatne nižšia v nakládke (cementáreň), keď bolo naložené 81 983 ton v 1 817 vozňoch (pokles na 59 %). Vykládka 187 207 ton z 5 581 vozňov (nárast na 121,4 %). Dovoz substrátov zaznamenal ďalší nárast, ktorý sa začal v predchádzajúcom roku.
Cez Železničnú stanicu Ladce prešlo 8 726 vlakov nákladnej dopravy a rušňov (pokles na 70,7 %) a 19 000 vlakov s prepravou cestujúcich.
Tržby stanice nemožno vyjadriť, pretože z prepravy cestujúcich ich zabezpečuje Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. a z prepravy tovaru Železničná spoločnosť CARGO, a.s..
Plánovaná plynofikácia a napojenie na obecný vodovod sa ani v roku 2009 neuskutočnilo z finančných dôvodov. Urobila sa však oprava nadjazdu v Tunežiciach (Doprastav, Žilina) a obnova výhybiek a koľaje číslo 7.
Pozornosť občanov vzbudili prípravy na výstavbu rýchlodráhy (technické prípravy, odovzdávka staveniska).
1791
Najdôležitejšou udalosťou však bolo z r u š e n i e Železničnej stanice Ladce rozhodnutím generálneho riaditeľa Železníc SR od 31. decembra 2009 a zrušenie funkcie prednostu stanice. Stanice Ladce a Beluša boli pridelené do Púchova.
SLOVENSKÁ POŠTA
Slovenská pošta v Ladcoch ani v roku 2009 nemala optimálne podmienky na svoju prácu. Vedúcou bola Marta Uríčková, ktorá pracovala spolu s ďalšou pracovníčkou za priehradkou. Okrem nich boli na pošte zamestnané tri poštové doručovateľky.
Súčasťou pošty bola pobočka Poštovej banky (do 200 vkladných knižiek, termínované vklady a ďalšie služby vkladateľom).
V tomto roku bolo na pošte podaných 11 300 doporučených zásielok, 220 balíkov, 4 560 zásielok I. triedy.
Doručovateľky vo svojich rajónoch rozniesli 21 000 doporučených zásielok, 3 000 balíkov, 11 000 kníh a časopisov, do 250 000 letákov a vyplatili 3 840 dôchodkov.
Na pošte boli občanom k dispozícii i ďalšie služby: predaj žrebov, doplnkový tovar, noviny, časopisy.
V roku 2009 sa veľa hovorilo o tom, že sa pošta bude musieť premiestniť pre stavbu rýchlodráhy, pretože okolo súčasnej budovy sa bude budovať cesta k podchodu pod železnicu. Správy však neboli overené.
POĽNOHOSPODÁRSTVO,
LESNÉ HOSPODÁRSTVO
Lesné družstvo
a Urbárske spoločenstvo
v LADCOCH
V Lesnom družstve bola jednou z hlavných činností brigádnická činnosť v lese, na vykášaní okolo vysadených stromčekov a nahrádzanie tých, ktoré uschli. Na jeseň to bolo natieranie porastu proti ohryzu v časti Kamenná. V časti Bukovina a Dielec čistili les od odpadu dreva.
Na základe nariadenia Ministerstva poľnohospodárstva SR sa vykonala lesným hospodárom kontrola o stave smrekových hôr napadnutých kôrovcom. Na základe toho sa rozhodlo, ktoré dreviny sa budú vyrezávať, pričom zdravá drevina sa odpredávala a ostatné ako odpad a haluzovina sa drvičom spracovali a odpredali.
1792
Predaj dreva pre spracovateľov i členov (ako palivové drevo) sa realizovalo iba z napadnutého dreva alebo získané pri presvetľovaní porastu, prípadne polámaného vyvráteného porastu.
Urbárske spoločenstvo sa i v roku 2009 venovalo budove urbariátu (obchod AMV) a to uskutočnením viacerých opráv stavebného charakteru (odpad vody, výkopové práce, zábradlie, striešky nad vchodmi a ďalšie).
V oboch spoločenstvách sa naďalej uskutočňuje predeľovanie nehnuteľností neznámych vlastníkov, starých a prastarých rodičov členov. V roku 2009 sa ukázalo, že niektorí o takéto vysporiadanie nemali záujem, pretože ich užívanie im nevynahradilo náklady s vybavovaním na súdoch.
V roku 2009 sa skončilo volebné obdobie predstavenstva oboch spoločenstiev. Nové zvolia v marci 2010.
Združenie urbárnikov
a členov Lesného družstva
v TUNEŽICIACH
Hospodárska a finančná kríza sa prejavila i v hospodárení tunežického združenia. Drevná hmota poklesla v záujme o ňu i v jej cene. Strate predchádzali najmä tým, že výrub organizovali len na základe dopytu a dohody o odbere.
V oblasti obchodu v tvrdej vláknine sa predaj vôbec nezabezpečoval pre nevyhovujúcu trhovú cenu v tomto regióne. Drevo odpredávali okolitým pílam na ďalšie spracovanie. Z tejto činnosti spoločenstvo zabezpečovalo príjmy potrebné na ochranu lesa a pre podielový zisk členov. Určitý príjem mali i z odpredaja palivového dreva.
Výdavky spoločenstva tvorili položky ako je daň, mzdy brigádnikom, náklady na prevádzku vozidla NIVA, používanie píly, krovinorezu, ochrany stromčekov náterom, povinná platba hospodára, právneho zástupcu, prevádzka telefónu, odmeny členom a ďalšie.
Pri namáhavej práci (ktorá prinášala iba výdavky) bolo ožínanie mladých vysadených stromčekov, kde pomáhali ženy, mládež a členovia Poľovníckeho združenia Bukovina. Zároveň na jeseň vysádzali náhradné stromčeky za tie, ktoré sa neujali alebo ich zničila zver.
V oblasti Hrbatý laz vysadili ovocné stromčeky – 10 jabloní a 60 sliviek, tam, kde bol plánovaný ovocný sad ešte prarodičmi dnešných členov Lesného družstva. Okrem toho opravili jarček – potôčik tečúci od nepamäti zo Záhoria cez studienku až do dediny.
Ani v roku 2009 nebol vyriešený spor so spoločnosťou Doprastav, a.s., Žilina, ktorý podniká na pozemkoch Združenia urbárnikov (kameňolom). Táto spoločnosť využíva lom pri stavbe diaľnice a iných stavbách bez toho, aby platila vlastníkovi nájom.
1793
Poľnohospodárske
družstvo, a.s. Košeca -
farma Ladce
Poľnohospodárske družstvo, a.s. Košeca, kam patril aj kataster – farma Ladce, hospodárilo za okolností, ktoré sú verejnosti v podstate neznáme. Málo boli informovaní i samotní vlastníci pôdy – členovia družstva.
V družstve sa robili značné zmeny najmä v živočíšnej výrobe, čo malo vplyv na znižovanie stavu pracovníkov. Kronikár preto nebol schopný bez konkrétnych informácií poskytnúť údaje, ktoré by poslúžili v kronike budúcim generáciám.
K dispozícii boli iba tieto podklady:
Vedúci farmy Ladce bol Vladimír Chovanec, ktorý vystriedal Stanislava Zahradníka (pre chorobu odišiel do invalidného dôchodku).
V ladčianskom katastri boli vysiate nasledovné plodiny:
Repka ozimná na Horekončí (50 ha)
Pšenica ozimná – U brvna, Rudiky, Daňové nivy (82 ha)
Jačmeň jarný – Kračiny a Za Váhom (35 ha)
Cukrová repa – Dužiny (20 ha)
Kukurica – Rubanica, Za Váhom (100 ha)
Na jar chovali na farme Ladce 97 dojníc a 100 kusov mladého dobytka. Stav na konci roka 2009 nebol kronikárovi známy.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Do tejto časti práce samosprávy patrilo mnoho úsekov, ktoré boli náročné na prácu, personálne obsadenie a značné finančné prostriedky. Mnohé z toho mohli urobiť občania, najmä pri skrášľovaní prostredia a disciplínou v odpadovom hospodárstve.
Pozornosť sa venovala údržbe a zveľaďovaniu zelene. Verejné priestranstvá a trávniky sa pravidelne kosili, na jeseň hrabali a čistili. Sem patrili priestory škôl, parkové plochy v obci, pri DK, v Záhradnej ulici a na cintorínoch. Všetko bolo v starostlivosti pracovnej skupiny Obecného úradu. Do tejto kategórie patrila aj výsadba stromčekov na rekultivovanej pôde pri Váhu.
Ladčianske potoky boli ďalej upravované. Slatinský potok rekonštruovali v prvej etape (píšem o tom v časti „VÝSTAVBA“) a Lúčkovský potok prehĺbili v časti od priestoru, kde sa začína IBV po čističku odpadových vôd.
Pozornosť sa venovala zberovému dvoru ako sprostredkovateľa triedeného odpadu. O úspešnosti tohto zariadenia svedčí množstvo nazbieraných komodít v rámci separovaného zberu v roku 2009:
- Sklo 21,34 ton
- Plasty 12,69
- Pneumatiky 3,64
1794
- Elektroodpad 8,18
- Železo 5,727
- Autobatérie 0,050
Súčasťou zberov bol aj netriedený odpad zmesový, ktorého sa nazbieralo 517,10 tony. Náklady na tento zber boli 61 839,59 Eur.
Okrem toho sa odviezlo 76,16 ton objemového odpadu, na čo obec vynaložila 3 488,25 Eur.
Zbery boli pre obec stratové. Od občanov sa za komunálny odpad vybralo 33 209,36 Eur a od podnikateľov 10 244, 70 Eur. Obec teda doplatila 21 874 Eur.
V chotári obce sa i v roku 2009 vyskytli „čierne skládky“, i keď ich bolo menej ako v predchádzajúce roky.
Osobitným problémom bol miestny park patriaci ku kaštieľu. Za kaštieľ i za park zodpovedal majiteľ – teda cirkev – Rád sestier. Kaštieľ i park chátrajú, pretože ani v roku 2009 sa nepodarilo majiteľom nájsť na oba objekty kupca.
Ako každý rok podala Považská cementáreň, a.s. obci a občanom správu o znečisťovaní ovzdušia. Podľa tejto správy vypustili v roku 2009 do ovzdušia z jednotlivých výrobných zariadení 102,2 tony tuhých znečisťujúcich látok, čo bolo o 80 ton menej ako v roku predchádzajúcom. Vypustili aj 2 700 ton plynných látok, najmä oxidy dusíka a oxid uhoľnatý, čo je tiež menej ako v roku 2008. Za vypustené emisie zaplatili do Štátneho fondu životného prostredia 124 600 Eur. Účinnosť odprašovacieho zariadenia je na vysokej úrovni – viac ako 90 %.
Zákon stanovoval, že na 1 tonu vyrobeného slinku je možné vypustiť do ovzdušia 1,5 kg prachu, PCLA vypustila 0,25 kg na tonu slinku.
V dobe sucha dochádzalo k tvorbe emisií prachu. Spôsobovalo to skladovanie substrátov a slinku v centrálnej skládke, ktoré vietor roznášal do ovzdušia v najbližšom okolí cementárne.
Správa cementárne obsahuje aj spôsob hospodárenia s vodou a v oblasti odpadov. V roku 2009 vypustili 109 000 m2 vôd s priemerným znečistením 7 mg/l, pričom povolené znečistenie je 20 mg/l.
V odpadovom hospodárstve sa v cementárni spaľovali: gumový odpad (2 309 ton), mäsokostné múčky (33 978 ton), plasty, papier a drevo (13 406 ton).
Dozor nad prekračovaním emisných limitov mala aj v roku 2009 Slovenská inšpekcia životného prostredia.
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.
Po rokoch modernizácie v Považskej cementárni, a.s. aj v roku 2009 riešili niektoré technické problémy a zlepšovali funkciu technologických liniek.
V tomto roku podnik plne zasiahla hospodárska a finančná kríza. Čiastočné obmedzenia v stavebníctve sa odrazili v odbere cementu a tým aj
1795
v jeho výrobe. Vedenie spoločnosti razilo a v praxi uvádzalo zásadu vyrábať iba toľko, koľko sa predá.
V roku 2009 vyrobili 771 000 ton cementu a vyexpedovali 778 197 ton.
Z celkovo predaných výrobkov išlo na domáci trh 568 865 ton a na export 209 331 ton.
V lome Butkov vyťažili 963 000 ton vápenca a v závode vyrobili 563 600 ton slinku.
V roku 2009 riešili niektoré otázky týkajúce sa surovinovej základne v budúcnosti. Zabezpečovalo sa a rokovalo o otvorení nového lomu Ladce II nad Belušskými Slatinami. Táto otázka sa dostala do sporu s obcou Beluša i napriek tomu, že tamojší Obecný úrad vydal stavebné povolenie. Začatie prípravných prác na ťažbu sa počíta v rokoch 2011 – 2015.
Vedenie spoločnosti:
predstavenstvo: Ing. Anton Barcík, predseda
členovia: Ing. Mária Kebísková, Ing. Pavol Martauz, Ing. Ľubomír Martinka, Johanes Berger, Anton Malovec, Franz Wallner
výkonné vedenie: Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ
Ing. Pavol Martauz, riaditeľ kvality a stratégie
Ing. Ľubomír Martinka, obchodný riaditeľ
Ing. Mária Kebísková, ekonomická riaditeľka
Ing. Jozef Mikušinec, technický a výrobný riaditeľ
Ing. Peter Šumaj, personálny riaditeľ
Napriek hospodárskej a finančnej kríze v cementárni sa zachovali niektoré štandardné sociálne a spoločenské vymoženosti a zvyklosti. Naďalej sa poskytovali zdravotné, najmä kúpeľné a rekreačné výhody, slúžila závodná jedáleň a niektoré iné služby.
V júli sa organizoval Deň cementárov s futbalovým turnajom.
Na konci roka sa stretli dôchodcovia – bývalí zamestnanci cementárne s vedením podniku. Stretnutie bolo spestrené kultúrnym programom a spoločenským posedením.
Pri príležitosti 120. výročia vzniku cementárne usporiadali oslavu a stretnutie vybraných pracovníkov a hostí v Trenčianskych Tepliciach s atraktívnym a nákladným kultúrnym programom. Pre pracovníkov neusporiadali nijaké podujatie s odvolaním sa na krízu. Stalo sa to predmetom kritiky radových pracovníkov cementárne.
V roku 2009 naďalej fungovala tradične dobrá spolupráca cementárne s obcou Ladce. Píšem o tom najmä v časti „VÝSTAVBA OBCE“, ale i v iných kapitolách tohto zápisu kroniky.
1796
OSTATNÉ
VÝROBNÉ PODNIKY
Vodná elektráreň Ladce
Vedenie elektrární (Slovenské elektrárne – ENEL) i naďalej neposkytuje nijaké informácie o svojich prevádzkach a tak nemožno ani za rok 2009 priblížiť čitateľovi obecnej kroniky fakty o prevádzke tejto najstaršej vodnej elektrárni na Slovensku.
Podľa ústneho podania vedúceho prevádzky Ladce Bc. Ivana Fedora sa plán výroby za rok 2009 splnil, uskutočnili sa bežné opravy strojov a údržba ostatných zariadení.
Opravy vykonávala objednaná firma, ktorá vznikla v roku 2008 z prepustených zamestnancov a má sídlo v Ilave.
Kameňolom Tunežice
Kameňolom Tunežice pracoval počas roka najmä pre svojho súčasného majiteľa Doprastav Žilina. Už druhý rok robil vedúceho lomu pán Sládek (syn bývalého vedúceho, ktorý odišiel na dôchodok). Výrobky – zmesi rôznych rozmerov šli väčšinou na diaľnicu D1, na výrobu zmesí pre povrch vozovky, ale i iným odberateľom.
V roku 2009 pokračovalo rokovanie a súdny spor o majiteľstve pozemku, na ktorom kameňolom stojí a o platenie nájomného oprávnenému majiteľovi Združeniu urbárnikov a členov Lesného družstva v Tunežiciach.
Drevopal a Drevostav
Majiteľom Drevopalu je Róbert Jendrol a Drevostavu Anton Jendrol. Oba podniky sa zaoberali spracovaním dreva. V roku 2009 došlo k problémom v odberateľských vzťahoch zo strany veľkého odberateľa, ktorý sa obrátil na lacnejšieho dodávateľa z Poľska. Majitelia boli nútení prepúšťať zamestnancov.
1797
1798

Rok 2010

 

1799
ÚVOD
Obec Ladce a jej vedenie podstúpili, tak ako všetky obce na Slovensku, v roku 2010 skúšku trpezlivosti, pružnosti a schopnosti čeliť nepriaznivým – najmä finančným problémom, od ktorých sa odvíjali každodenné starosti obce. Takto sa stal rok 2010 najťažším počas ostatného volebného obdobia, ale paradoxne aj úspešným vo viacerých oblastiach.
Činnosť obecného zastupiteľstva a aj administratívu Obecného úradu a starostu obce čiastočne ovplyvnila novela zákona o obecnom zriadení. Novela zlepšila síce mechanizmus riadenia, ale nevyriešila kardinálnu otázku – financovanie obce.
Dňa 18. marca 2010 sa v Múzeu SNP v Banskej Bystrici konalo slávnostné zasadnutie Hnutia vypálených obcí na Slovensku. Na zasadaní prevzal zástupca obce – starosta Pamätnú medailu ministra obrany SR za účasť v boji proti fašizmu a za oslobodenie udelenú obci Ladce.
Rok 2010 bol aj rokom volieb. Voľby a celoštátne referendum sa v obci udiali bez akýchkoľvek komplikácií s účasťou, ktorá sa pohybovala na úrovni účasti celoštátnej. Napodiv, najväčšia účasť bola vo voľbách poslancov do NR SR – o 12 % vyššia ako v komunálnych voľbách.
Výstavba obce napriek kríze a nedostatku finančných prostriedkov postupovala úspešne najmä v oblasti bytovej výstavby. Dva bytové činžiaky a 16-bytoý nájomný dom sa dostali do štádia pred dokončením, výstavba rodinných domov Za kaštieľom čakala na administratívne dokončenie. Pokročili stavby spojené s modernizáciou železnice a to prestavba pošty, most pod železnicu pre Slatinský potok, nadjazd v Tunežiciach a dokončený bol úsek železnice Ladce – Beluša. Začala sa a čiastočne dokončila revitalizácia pri DK. Výstavba Rímsko-katolíckeho kostola sa začala rekonštrukciou budovy bývalého Obecného úradu na faru.
Takmer nijaké zmeny nenastali v oblasti obchodu a služieb obyvateľstvu. Stále zostáva nedobrá situácia v priestoroch pre predaj potravín.
Životné prostredie, najmä odpadové hospodárstvo, malo v roku 2010 niekoľko vážnych problémov, ktoré musela obec riešiť. Problémy vyplývali z finančných otázok, nedoriešenia odberu od spracovateľov separovaných surovín i nedisciplinovanosti niektorých občanov. Nedoriešenou zostala otázka parku i napriek čiastočnej snahe majiteľa o zmenu. Emisie v ovzduší vypúšťané Považskou cementárňou, a.s. boli pod stanovenou normou, od ostatných znečisťovateľov nemá možnosť údaje získať ani kronikár ani obec.
Organizácie a spolky v Ladcoch mali aj v roku 2010 zásluhu na tom, že časť občanov spoločensky žila, venovala sa svojim záľubám a mnohé prispeli aj k zveľadeniu obce. Najväčšou zásluhou organizácií je, že niektoré z nich podchytili k záujmovej činnosti mládež.
Všetky tri školy v Ladcoch zápasili s nedostatkom finančných prostriedkov. V Materskej škole, Základnej škole i v Odbornom učilišti internátnom zavádzali do praxe výchovno-vyučovacie programy a moderné vyučovacie prostriedky. To všetko pri dobrom kádrovom obsadení a v ZŠ i OUI i v optimálnom prostredí. Nedoriešenou zostala revitalizácia priestorov Materskej školy.
1800
V oblasti kultúry a spoločenského života sme zaznamenali dobrú prácu komisie pre kultúru obecného zastupiteľstva, ktorá pripravila niekoľko zaujímavých podujatí pre občanov. Štandard činnosti zaznamenali knižnica, Ladecké zvesti, Zbor pre občianske záležitosti, dychová hudba. V roku 2010 prestalo byť problémom využívanie priestorov DK, zostala na vyriešenie jeho modernizácia, ktorá by priniesla rapídne zníženie nákladov.
Branislav L i p t á k,
kronikár obce
1801
DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ
Stav obyvateľstva
k 31.12.2010
Stav obyvateľstva sa už niekoľko rokov mení iba málo – rok 2010 nebol výnimkou. Počet narodených sa približne rovná počtu úmrtí, počet odsťahovaných sa veľa nelíši od prisťahovaných. V roku 2010 teda poklesol počet obyvateľov Ladiec o 5.
Počet obyvateľov celkom bol 2 604.
Z toho občanov nad 15 rokov 2 224
Detí do 15 rokov 380
Priemerný vek vypočítaný z celkového počtu 38,66 roka
Prehľad podľa veku a pohlavia:
Deti do 15 rokov – dievčatá 196
chlapci 184
Mládež od 15 - 18 rokov – dievčatá 41
chlapci 49
Dospelí – ženy 1 092
muži 1 042
Spolu bolo prihlásených (včítane narodených) 42 občanov, odhlásených (včítane zomretých) 47 občanov.
Narodené deti
Sofia Brtáňová
Jakub Didek
Thobias Kováč
Rebeka Filiačová
Sofia Chaláňová
Matej Kawulok
Matúš Močko
Matej Drozd
Martin Straka
Richard Števanka
Nikola Mikáčová
Nela Melicherová
Hana Juzeková
1802
Bibiana Blažíčková
Nella Štrbíková
Tomáš Janík
Richard Kocmál
Rebeka Taria Čuríková
Martin Majerov
Samuel Kurtiš
David Kandráč
Celkom sa narodilo 13 chlapcov a 8 dievčat.
Zomreli
Milan Zahradník (52 ročný)
Viktor Majerík (75)
Gizela Letková (83)
Juraj Suran (40)
Emília Várošová (83)
Ján Mackura (76)
Anton Chleban (70)
Jozef Bednárik (77)
Emília Račková (87)
Pavlína Rácová (83)
Emil Peterka (85)
Mária Kantoríková (74)
Mária Janíková (84)
Emília Máliková (69)
Alojz Hofstädter (60)
Anna Bieliková (78)
Oľga Košťálová (46)
Norbert Tupý (10)
Margita Bašková (83)
Helena Zemanová (78)
Vincencia Koyšová (79)
Karol Ondrášek (81)
Zomrelo 12 žien a 10 mužov. Priemerný vek zomrelých bol 71,2 roka. Najmladší tragicky zahynuli pri havárii automobilu (Oľga Košťálová a Norbert Tupý).
1803
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO
OBECNÝ ÚRAD
Obecné zastupiteľstvo
a Obecný úrad
V roku 2010 nenastali v obecnom zastupiteľstve nijaké zmeny – ani kádrové, ani organizačné. Hodnotenie disciplíny, účasti na zasadaniach a aktivity pri významných problémoch obce v roku 2010 i počas celého volebného obdobia bolo kladné.
Určitý vplyv na činnosť obecného zastupiteľstva a Obecného úradu mala Novela zákona o obecnom zriadení. Zo 65 novelizovaných bodov sa niektoré priamo dotýkali obecného zastupiteľstva a Obecného úradu v Ladcoch.
Priamo do kompetencie starostu obce sa vyčlenilo schvaľovanie poriadku odmeňovania i menovanie zástupcu starostu. Doplnila sa pôsobnosť obecného zastupiteľstva schvaľovať štatút obce, upravila sa lehota – periodicita konania zasadaní OZ. Podľa novely správnym orgánom už nebude starosta obce, ale obec ako právnická osoba, za ktorú starosta koná aj v administratívno-právnych vzťahoch.
Obecné zastupiteľstvo a Obecný úrad v roku 2010 museli riešiť niektoré závažné problémy, ktoré mali nemalý vplyv na chod obce. Jeden problém sa týkal narušenia životného prostredia, druhý výpadku finančných prostriedkov.
Inšpekcia životného prostredia zakázala vývoz odpadu (vrátane zeminy) k Váhu. Tento čin nezodpovedných občanov a niektorých podnikov mal za následok, že obec musela dať odviezť na skládku do Dubnice takmer 500 ton odpadu na vlastné náklady. Potom musela obec pozemok monitorovať, pretože hrozili vysoké pokuty.
Druhý vážny problém bol výpadok z podielu daní fyzických osôb. Problém sa týkal celého Slovenska a postihol všetky mestá a obce. Výpadok bol v niektorých mesiacoch až 50 % i viac. Ohrozená bola údržba obce, zbery odpadových surovín i splácanie úveru obce.
V januári 2010 začal Obecný úrad svoju činnosť v nových priestoroch v prístavbe Domu kultúry (podrobnosti technického charakteru a o dodávateľoch sú v zápise kroniky z roku 2009). V roku 2010 sa urobila nová vonkajšia omietka a niektoré úpravy v interiéri.
Zasadania obecného
zastupiteľstva
(hlavné body zasadaní)
Prvé zasadanie sa konalo 20. januára 2010. Na úvod prerokovali spolu so stavebníkmi problémy okolo individuálnej bytovej výstavby „Za kaštieľom“. Schválili návrh na úpravu rozpočtu v roku 2009. Na tomto zasadaní schválili aj ročný plán schôdzí obecného zastupiteľstva.
1804
Dňa 17. februára 2010 (i na ďalších zasadaniach) poslanci riešili návrhy na využívanie priestorov bývalého kina – väčšina záujemcov chcela zriadiť diskobar. Tento zámer sa v roku 2010 neuskutočnil.
Zástupca spoločnosti ENVI-PAK predložil návrh na spoluprácu pri separovanom zbere. Ani tento zámer poslanci na nasledujúcej schôdzi (marec) z dôvodu nevýhodnosti pre obec neschválili.
Na zasadaní prerokovali a schválili členovia zastupiteľstva Všeobecne záväzné nariadenie o prevádzkovom poriadku pohrebiska a Domu smútku. Zaoberali sa tiež otázkou umiestnenia hospodárskych budov po presťahovaní Obecného úradu do nových priestorov.
Zasadanie dňa 17. marca 2010 zamietlo návrh na rekonštrukciu verejného osvetlenia – výmenu pôvodných svietidiel za nové „LED diódové“. Dôvodom zamietnutia bola zlá finančná situácia obce.
Predmetom rokovania tohto zastupiteľstva bola aj výstavba novej požiarnej zbrojnice z prostriedkov Eurofondov. Keďže podmienkou je objekt, ktorý je vlastníctvom obce, navrhli časť Materskej školy, ktoré je nevyužitá.
Hlavnými bodmi rokovania na zasadaní dňa 14. apríla 2010 boli otázky premiestnenia hospodárskych priestorov Obecného úradu do lokality medzi futbalovou tribúnou a Domom kultúry. Otázku však neuzavreli. Prerokovali aj otázku preloženia Zberného dvora na nové miesto. Hlavným dôvodom bolo uvoľnenie miesta pre rozšírenie cintorína. Pre premiestnenie vytypovali lokalitu za Domom chovateľov. Umiestnenie zberného dvora musí spĺňať viacero kritérií: prístupnosť, hygienické dôvody a musí byť majetkom obce.
Ďalšie zasadania obecného zastupiteľstva bolo 19. mája 2010 a na programe malo tieto body rokovania:
Poslanci vzali na vedomie návrh Všeobecne záväzného nariadenia o vyhlásení referenda. Poslanci schválili zmenu člena výberovej komisie, keď Ing. A. Černotovú nahradí Bc. Slávka Suranová. Potom poslanci prerokovali a schválili zmenu stránkových hodín na Obecnom úrade. V utorok a vo štvrtok bude Obecný úrad pre stránky zatvorený.
Na zasadaní 30. júna 2010 definitívne zrušili uznesenie o prenájme priestorov bývalej kinosály, pretože budúci prenajímateľ (p. Baláž) nepodpísal zmluvu. Týmto sa otázka využívania kinosály pre rok 2010 definitívne uzavrela.
Dňa 7. júla 2010 sa konalo mimoriadne zasadanie obecného zastupiteľstva, na ktorom sa prerokoval jediný bod – schválenie odkupnej ceny za murovanú transformačnú stanicu na sídlisku Záhradná a pripojený kábel. Kupcom boli SSE Žilina za 33 108 Eur.
Hlavným bodom programu na zasadaní 13. októbra 2010 bolo schválenie úveru zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky na projekt Revitalizácie obce (priestory pred Kultúrnym domom) vo výške 340 369 Eur. Stavba je hradená z Eurofondov. Obec sa na celej stavbe podieľala financiami vo výške 5 %. Na zasadaní schválili prenájom kancelárskych priestorov v Osvetovej besede Tunežice firme „Alpine Slovakia“, ktorá uskutočňuje stavbu nadjazdu v Tunežiciach.
Posledné zasadania obecného zastupiteľstva v roku 2010 i v celom volebnom období sa konalo 15. novembra 2010. Poslanci prerokovali niekoľko bežných bodov, ale i smernicu pre odmeňovanie účinkujúcich pri
1805
občianskych obradoch, zásady a Všeobecne záväzné nariadenie upravujúce zápis dieťaťa do školy, povinnú školskú dochádzku, úhradu v školskej jedálni a pod.
Na záver starosta obce poďakoval poslancom za štvorročnú prácu a snahu dosiahnuť kladné výsledky pri budovaní a riadení obce, napriek sťaženým - najmä finančným - podmienkam.
Po voľbách do obecného zastupiteľstva a starostu obce, zasadalo novozvolené zastupiteľstvo v roku 2010 dvakrát.
Dňa 15. decembra ustanovujúce zastupiteľstvo a 28. decembra riadne zasadanie nových poslancov.
(Voľby do obecného zastupiteľstva a starostu obce v kapitole „VOĽBY“)
Slávnostným zasadaním nového obecného zastupiteľstva, ktoré bolo dňa 15. decembra 2010 sa začalo nové volebné obdobie. Na zasadaní sa zúčastnilo osem poslancov a pozvaní hostia. Pre chorobu bol neprítomný poslanec Ing. Jaroslav Koyš.
Po otvorení, určení zapisovateľky a overovateľov zápisnice Ing. Ľubica Zahradníková, predsedkyňa miestnej volebnej komisie oboznámila prítomných s výsledkami volieb pre volebné obdobie 2010 – 2014.
Potom starosta zložil sľub, ktorý prečítala Ing. Zahradníková. Súčasne starosta prevzal insignie obce.
V ďalšom bode zasadania poslanci zložili sľub do rúk novozvoleného starostu Ing. arch. Jána Remu.
Po sľube poslancov starosta predniesol príhovor.
Starosta obce poveril funkciou zástupcu starostu Ing. Petra Bračíka. Poslanci schválili predložený návrh na sobášiacich: Ing. Petra Bračíka a Danielu Hudecovú.
V ďalšom schválili plat starostu a Zásady odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva.
Obecné zastupiteľstvo jednomyseľne schválilo komisie a súčasne aj ich predsedov:
- Komisia finančná a likvidačná (Ing. Jaroslav Koyš)
- Komisia sociálno – zdravotná (Daniela Hudecová)
- Komisia pre kultúru a šport (Dominik Koštialik)
- Komisia ochrany verejného poriadku (Ing. P. Bračík)
- Komisia osobitne pre časť Tunežice (Ján Abrahámovský)
- Komisia pre časť Horné Ladce (Marián Markuš)
Na zasadaní obecného zastupiteľstva dňa 28. decembra 2005 zložil sľub poslanca Ing. Jaroslav Koyš.
Poslanci schválili 4 709 Eur ako príspevok na dokončenie rekonštrukcie pošty.
Hlavným bodom programu zasadania bolo prerokovanie a schválenie rozpočtu obce na rok 2011. Po pripomienkach a niektorých presunoch na výdajových položkách rozpočet schválili.
1806
Zamestnanci
Obecného úradu
Funkcionári:
Ing. arch. Ján Remo, starosta
Marián Justh, zástupca starostu
Ing. Daniela Kalusová, hlavný kontrolór obce
Referenti:
Ľubomíra P o r u b č a n o v á
- sekretariát, matrika, pokladňa, evidencia obyvateľstva
Alena Č e r n o t o v á, Bc. Slávka S u r a n o v á
- finančné a mzdové otázky, školstvo
Alena S u c h á r o v á
- správa daní a poplatkov
Ľubica Š e d í k o v á
- cintoríny, ochrana životného prostredia, civilná obrana, archív
Ing. Ľubica Z a h r a d n í k o v á
- sociálne veci a kuratela, odpadové hospodárstvo
Pracovná skupina
Obecného úradu
Vedúci: Jozef Daňo
Pracovná skupina Obecného úradu začala na začiatku roka 2010 s počtom 11 pracovníkov (8 mužov, 3 ženy) a 31. decembra 2010 končila s 9 pracovníkmi (7 mužov a 2 ženy).
V náplni práce bola starostlivosť o verejné priestory (trávniky, chodníky, autobusové zastávky, cintoríny atď.). Organizovali a realizovali periodické zbery triedeného odpadu železa, skla, plastov a iných komodít.
Z bežných prác najviac zamestnávalo pracovníkov kosenie, ktoré bolo v daždivom roku 2010 obzvlášť obtiažne.
Rok 2010 bol rokom aj viacerých odborných – najmä murárskych a betonárskych prác. Murári v zimných mesiacoch január až marec pracovali v Základnej škole na prerábaní WC a iných prác. Urobila sa rekonštrukcia prečerpávačky „Za kláštorom“, vydláždenie a vybetónovanie súhradky pri Sabovi, vydláždenie na cintoríne v Tunežiciach, fasáda na obecnom dome (DK). Pracovníci sa podieľali aj na čistení potoka v Dužinách, na likvidácii skládky odpadu pri Váhu, presťahovali poštu do Domu kultúry a mnoho ďalších prác, ktoré priniesla potreba.
1807
VOĽBY A REFERENDUM
V ROKU 2010
V roku 2010 pristupovali občania Ladiec trikrát k volebným urnám. Volili poslancov do Národnej rady SR, zúčastnili sa referenda k šiestim otázkam o politike a ekonomike v SR a v novembri volili poslancov obecného zastupiteľstva a starostu obce.
Voľby do Národnej rady SR
Konali sa 12. júna 2010 v troch okrskoch a v troch volebných miestnostiach ako obvykle.
Okrsok 1 – volebná miestnosť v Dome kultúry
Zapísaných bolo 949 voličov, zúčastnilo sa 579 (61,01 %).
Okrsok 2 – volebná miestnosť v Základnej škole
Zapísaných 783 voličov, účasť 467 (59,64 %).
Okrsok 3 – volebná miestnosť v OB Tunežice
Zapísaných 397 voličov, účasť 248 (62,46 %).
Celkom bolo v obci zapísaných 2 129 voličov. Vo voľbách sa zúčastnilo 1 315, čo bolo 61,76 %.
Voľby prebehli pokojne s výsledkami približne ako na celom Slovensku. Ani v týchto voľbách sa nerozvíjala osobitná agitácia. Strany a hnutia sa spoliehali skôr na predvolebnú kampaň robenú v informačných prostriedkoch.
V obci najviac hlasov dostal SMER – SD spolu 648 hlasov, čo bolo viac ako 50 %, teda oveľa viac ako v globále v Slovenskej republike. Na druhom mieste s počtom hlasov 146 skončila Sloboda a solidarita a po nej Slovenská demokratická a kresťanská únia – DS 116 hlasov.
Ostatné strany a hnutia: Kresťanskodemokratické hnutie (86), Slovenská národná strana (69), Ľudová strana Hnutie za demokratické Slovensko (67), Strana demokratickej ľavice (45), Komunistická strana Slovenska (36), Ľudová strana Naše Slovensko (31), Most – Híd (13), Únia – strana pre Slovensko (6), Strana rómskej koalície (6), Paliho Kapurkova veselá politická strana (6), Združenie robotníkov Slovenska (4), Európska demokratická strana (3), Nová demokracia (1).
Ostatné strany nedostali ani jeden hlas.
1808
Celoštátne referendum
Referendum na podnet politickej strany Sloboda a Solidarita sa konalo po vyhlásení prezidenta SR dňa 18. septembra 2010.
V Ladcoch sa konalo v troch obvyklých okrskoch a v troch volebných miestnostiach (Dom kultúry, Základná škola a Osvetová beseda Tunežice).
Výsledok:
Okrsok č. 1: 947 voličov – účasť 156 (16,47 %)
Okrsok č. 2: 783 voličov – účasť 167 (21,32 %)
Okrsok č. 3: 384 voličov – účasť 62 (16,14 %)
Celkom: 2 114 oprávnených voličov – účasť 385 (18,21 %).
Podľa Ústavy SR sa za platné pokladá referendum, na ktorom sa zúčastní viac ako 50 % oprávnených voličov. V SR sa na referende zúčastnilo iba 23 % - referendum bolo teda neplatné.
K jednotlivým otázkam referenda sa zúčastnení občania Ladiec vyjadrili takto:
1. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom zrušila povinnosť platiť za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom?
(333 áno – 40 nie)
2. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom rozšírila možnosť prejednať konanie poslanca ako priestupok za všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch?
(376 áno – 1 nie)
3. Súhlasíte s tým, aby NR SR znížila počet poslancov na 100?
(363 áno – 16 nie)
4. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40 000 Eur?
(344 áno – 27 nie)
5. Súhlasíte s tým, aby NR SR ustanovila možnosť voliť poslancov a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu?
(382 áno – 74 nie)
6. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatňovať právo na odpoveď podľa tlačového zákona?
(301 áno – 52 nie).
1809
Voľby starostu a poslancov
obecného zastupiteľstva
Voľby vedenia obce sa konali dňa 27. novembra 2010 na volebné obdobie 2011 – 2014.
Obecné zastupiteľstvo schválilo 3 volebné obvody: obec Ladce (dva okrsky a dve volebné miestnosti), časť Horné Ladce a časť Tunežice.
Do obvodu Horné Ladce patrila Ulica Janka Kráľa, do obvodu Tunežice celá bývalá obec Tunežice a do obvodu Ladce bývalá obec Ladce.
Volebné miestnosti sa nachádzali v Dome kultúry (dve pre časť Ladiec a Horných Ladiec), v Základnej škole a v Tunežiciach – Osvetovej besede.
Do termínu 3. októbra mohli politické subjekty i jednotlivci (nezávislí kandidáti) predložiť miestnej volebnej komisii kandidátky na poslancov a starostu obce. Dňa 6. októbra schválila miestna volebná komisia kandidátku: 21 kandidátov v obvode Ladce (voliteľných 5 poslancov), 6 v obvode Horné Ladce (voliteľných 2 poslancov) a 8 kandidátov v obvode Tunežice (voliteľných 2 poslancov).
Rovnako schválila 3 kandidátov na post starostu obce volených v celej obci, vo všetkých troch obvodoch.
Samotné voľby riadila miestna volebná komisia a štyri okrskové komisie.
Miestna volebná komisia:
Ing. Ľubica Zahradníková, predsedkyňa
Bc. Ivan Fedor
Anton Haršáni
Július Šedík
Ing. Bohuslava Drozdová
zapisovateľka: Ľubomíra Porubčanová
Výsledky volieb:
Dovedna prišlo k voľbám 1 026 voličov (48,19 %). Z toho v 1. obvode 740 (48,7 %), v 2. obvode 166 (47,7 %), v 3. obvode 120 voličov (46,33 %).
K a n d i d á t i na starostu dostali takýto počet hlasov:
Marián Justh – SDĽ 347
Jozef Mihálik – nezávislý kandidát 123
Ing. arch. Ján Remo – ĽS-HZDS 540
K a n d i d á t i na poslancov:
Obvod č. 1 (741 voličov)
Ing. Peter Bračík, KDH (260 hlasov)
Milan Češko, KDH (163)
Jozef Fatura, ĽS-HZDS (158)
Pavol Fatura, KSS (91)
Ing. Ján Gramata, ĽS-HZDS (146)
Mgr. Helena Holičková, SDĽ (149)
Alena Hudáková, SDĽ (53)
Daniela Hudecová, KDH (205)
Peter Chovanec, KDH (197)
Vladimír Chovanec, KDH (251)
1810
Dáša Illyiová, SDĽ (119)
Juraj Kalus, KSS (52)
Dominik Koštialik, SMER-SD (282)
Ing. Jaroslav Koyš, SMER-SD (280)
Libor Kvasnica, SNS (60)
Ing. Jaroslav Melicher, ĽS-HZDS (14)
Vladimír Poliak, ĽS-HZDS (47)
Ing. Monika Števánková, SDĽ (150)
Bc. Jozef Švihel, SDĽ (55)
Ing. Miroslav Zahradník, ĽS-HZDS (53)
Miroslav Zajac, SMER-SD (135)
Obvod č. 2 Tunežice (166 voličov)
Ján Abrahámovský, SMER-SD (94)
Mikuláš Balog, SDĽ (22)
Jozef Ďuriš, KDH (19)
Pavol Letko, SNS (49)
Gabriela Melicherová, SNS (84)
Jozef Mihálik, nezávislý kandidát (35)
Obvod č. 3 (Horné Ladce) 120 voličov
Mgr. Mária Bednáriková, KDH (37)
Slávko Belian, SDĽ (22)
Ing. Martin Fatura, KDH (3)
Ing. Dominik Kobza, SMER-SD (32)
Branislav Král, SDĽ (8)
Marian Markuš, ĽS-HZDS (62)
František Meliš, ĽS-HZDS (55)
Martin Šimon, SNS (5)
Zvolení poslanci:
Dominik Koštialik
Ing. Jaroslav Koyš
Ing. Peter Bračík
Vladimír Chovanec
Daniela Hudecová
Ján Abrahámovský
Gabriela Melicherová
Marián Markuš
František Meliš
Zvolený starosta: Ing. arch. Ján R e m o
1811
VÝSTAVBA OBCE
Výstavba obce v roku 2010 sa zamerala najmä na výstavbu bytov, dokončenie rekonštrukčných prác v Základnej škole, výstavbu komunikácií, začiatok revitalizácie obce – konkrétne úprava pred Domom kultúry, úprava potokov a bežné, každoročné práce na čistení obce, úprava zelene a ďalšie práce.
16-bytový nájomný dom
Bytový dom, v ktorom si občania budú najímať byty, sa staval v priestore za kaštieľom, vedľa družstevnej bytovky. Zdroje boli zo Štátneho fondu bývania, z pôžičky, ktorú bude obec splácať 30 rokov z nájomného a z dotácie Ministerstva výstavby.
Projektovú dokumentáciu spracovali v Projektovej inžinierskej kancelárii v Trenčíne, Ing. Dušan Krupala. Dodávateľom bola firma BEZEX – Igor Hrušovský, Trenčianske Stankovce. Investičný náklad bol stanovený na 776 025 Eur.
Na konci roka 2010 bola stavba v pokročilom štádiu výstavby, keď sa robili vnútorné práce.
Revitalizácia obce
Podľa Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja boli stanovené určité podmienky na prijatie projektov revitalizácie. Musela to byť už jestvujúca stavba, ktorú bolo treba obnoviť – revitalizovať.
Obecné zastupiteľstvo vybralo priestor pred Domom kultúry. Súčasťou je aj chodník vedúci od Domu kultúry na križovatku a v strede obce pri bytovkách.
Projektovú dokumentáciu spracovala firma INGART Stupava, autor Ing. Juraj Čierny. Dodávateľ YIT REDING Bratislava. Predpokladaný náklad 330 752 Eur. Stavba bude dokončená do konca marca 2011.
Pošta Ladce - rekonštrukcia
Stavba – rekonštrukcia spočívala v úprave vchodu, interiéru a priestorov budúcej cesty k podjazdu pod železnicu. Stavba bola vyvolaná modernizáciou železnice, ktorá súčasne prebiehala aj v Ladcoch (píšem o tom v kapitole „ŽELEZNICA SR“).
Investorom sú Železnice SR a dodávateľom je združenie podnikov realizujúce modernizáciu železnice. Aj na tejto stavbe práce značne pokročili (termín dostavby február 2011.)
1812
Farský úrad
Farský úrad Ladce sa prebudováva z bývalej budovy Obecného úradu č. 151.
Projektové práce zhotovil PIO Keramoprojekt Trenčín. Náklady sa predpokladajú na 332 000 Eur a hradí ich investor nadácia AGAPA, ktorá organizovala celý zámer výstavby Kostola v Ladcoch.
Dodávateľom stavby bola firma SIBAMACK Považská Bystrica. Výstavba fary bude pokračovať v roku 2011.
Stavba bytoviek
Na konci roka 2010 boli tesne pred dokončením dve bytovky v Záhradnej ulici. Obe bytovky majú po 13 bytov a garáže. Majiteľom stavby je firma MINDO z Novej Dubnice, ktorá byty predáva do vlastníctva záujemcom.
Byty sú moderné s najnovším technickým vybavením, vlastným kúrením a pod..
Súhradka z Koyšovej ulice
V auguste pracovná skupina Obecného úradu upravila súhradku z Koyšovej na Hviezdoslavovu ulicu. Časť z nej vyložili dlaždicami a väčšiu časť zabetónovali. Práce skončili za jeden pracovný týždeň. Materiál poskytol sponzor Považská cementáreň, a.s..
Úprava interiéru v ZŠ
V roku 2010 sa ukončila rekonštrukcia Základnej školy modernizáciou WC a niektorými ďalšími úpravami. Práce uskutočnila pracovná skupina Obecného úradu a materiálom pomohli aj niektorí miestni sponzori (Jendrol, Barninec). Práce sa prevádzali za ušetrené financie ZŠ.
Ostatné stavebné práce uvádzam v kapitole ŽIVOTNÉ PROSTREDIE a ŽELEZNICE SR.
Prehľad za posledné
volebné obdobie
V roku 2010 končilo volebné obdobie, preto uvádzam stavebné akcie za roky 2007, 2008, 2009 a 2010:
Prístrešok Dom smútku Tunežice
Vodovod Záhradná ulica
Vodovod pri potravinách AMV
1813
Automatický zvon – kaplnka Ladce
Detské ihrisko – Záhradná ulica
Autobusové zastávky
Rekonštrukcia priestorov kaviarne v DK
Rekonštrukcia strechy DK (prístavba)
Rekonštrukcia Základnej školy
Viacúčelové ihrisko v Základnej škole
Vodovod Záhradná ulica
Rekonštrukcia elektroinštalácie v DK
Rekonštrukcia bleskozvodov v DK a Obecnom úrade
Chodník Tunežice
Prestavba prístavby DK na Obecný úrad
Výstavba 16-bytovky
IBV Za kaštieľom – prípravné práce
Škarpovanie Slatinského potoka
Revitalizácia obce
Všetko za 2 322 073 Eur.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Starostlivosť o zeleň
Starostlivosť o zeleň v obci, na verejných priestranstvách, školách, pred Domom kultúry a inde si v roku 2010 vyžiadala od pracovníkov Obecného úradu oveľa viac práce ako po roky minulé. Príčinou bolo nebývalé množstvo zrážok a tým aj rast travín. Obec vlastnila mechanizmy na kosenie i odvoz pokosenej trávy, kríčia a pod..
Ladčianske potoky
Lúčkovský potok po dlhotrvajúcich dažďoch najmä v letnom období sa medzi Hornými Ladcami a obcou vylial zo svojho koryta. Príčina bola aj v tom, že potok nebol niekoľko rokov čistený a zarastený bol kríkmi a burinou. Po dohode s Považskou cementárňou, a.s. začali pracovníci Obecného úradu a cementárne pomocou mechanizmov potok čistiť. Pomohli aj hasiči, ktorí pod mostami čistili potok vodným delom.
Slatinský potok, ktorého regulácia v priestore od Základnej školy po kanál hydrocentrály sa robila v roku 2009, ale škarpovanie kameňom sa nedokončilo pre nedostatok financií. Potok bol v septembri – decembri 2010 odstavený (bez vody) pre stavbu nového mostu na železnici medzi Ladcami a Belušou.
1814
Komunálny odpad
Aj v roku 2010 bol zber komunálneho odpadu, jeho separovanie najväčším problémom. Hlavne po znížení finančných dotácií sa táto otázka najmä na úseku biologického odpadu skomplikovala. Zákony a odporúčania vlády v tejto oblasti zostali „bez rady“, ako zbery financovať.
Celý problém ešte skomplikovala nedisciplinovanosť niektorých občanov (alebo podnikateľov), ktorí navozili k Váhu veľké množstvo odpadu. V apríli to konštatovala aj kontrola Slovenskej inšpekcie životného prostredia v Žiline. Na základe tohto zistenia nariadili obci vykonať také opatrenia, ktoré by zabránili ďalšiemu uskladňovaniu odpadu na nelegalizovaných skládkach.
Na základe tohto opatrenia, pod vysokými pokutami upozornili občanov na to, že každý odpad sa musí odvážať na skládku do Dubnice nad Váhom. Obec musela odpad od Váhu na svoje náklady odstrániť a skládke v Lušteku za uskladnenie zaplatiť.
I napriek týmto ťažkostiach a zložitej situácii v odbere sa darilo aj v roku 2010 separovanému zberu a zvládol sa aj zber netriedeného zmesového odpadu.
Netriedeného odpadu sa odviezlo 497 tony a objemového odpadu 70,62 tony.
Triedený odpad bol v jednotlivých komoditách nasledovný: sklo – 15,16 tony, plasty – 15,69 t, kovy – 4,46 tony, elektrické a elektronické zariadenia – 4,91 t, vyradené zariadenia obsahujúce chlórfluórované uhľovodíky – 2,23 tony, opotrebované pneumatiky 6,13 tony.
Okrem toho sa v zbernom dvore prijalo biologicky rozložiteľného odpadu viac ako 4 tony.
Kaštieľ a park
I keď sme v tejto oblasti zaznamenali niektoré aktivity, nemožno hovoriť o vyriešení tejto, pre obec pálčivej, otázky.
Po dvoch rokoch, čo opustili tento objekt žiaci Odborného učilišťa, zorganizovali majiteľky kaštieľa rád Dcéry kresťanskej lásky sv. Vincenta z Pauly brigádu dobrovoľníkov z celého Slovenska, ktorí dva týždne pracovali na čistení objektu kaštieľa a priľahlého parku.
Dobrovoľní brigádnici pracovali od 19. júna do 3. júla – medzi nimi bolo 9 sestier z Nitry, 3 z Belušských Slatín, dvaja kňazi a bohospovci a brigádnici z Považskej Bystrice, Papradna, Sečoviec, Krupiny, Košíc, Martina i z Holandska a Ukrajiny. V prvom týždni odstraňovali rozbité zariadenia z interiéru kaštieľa, druhý týždeň venovali pozornosť parku a priľahlým budovám patriacim k parku. Brigádnikom pomohla obec tým, že im poskytli ubytovanie v Základnej škole a rôzne mechanizmy potrebné hlavne na odvoz materiálu.
Od 19. do 25. júla prišlo do Ladiec 35 mladých ľudí z Grécka, Holandska, Maďarska, Rumunska a Slovenska, aby sa mohli zúčastniť mládežníckej výmeny „Všetkým spolu je lepšie“. Ich program bol zameraný na dobrovoľnícku prácu. Mladí ľudia usporiadali výstavu, čistili park.
1815
Brigádnici boli ubytovaní v ubytovni LAHOZ. Starostlivosť u nás o mládežníkov prevzala Katka Kretová z Občianskeho združenia PRELES.
Ovzdušie
Kvalita ovzdušia sa v Ladcoch mohla posudzovať iba z merania Považskej cementárne – teda exhalátov vypúšťaných z výrobných zariadení a kotolní tejto fabriky. Ovzdušie znečistené pozemnou dopravou a inými výrobnými podnikmi v okolí (Gumárne, Považská Bystrica a Dubnica) sa u nás nemeralo, teda o jeho kvalite nevieme nič.
Považská cementáreň dala komplexnú správu. Podľa nej bolo do ovzdušia vypustených 88,2 ton tuhých znečisťujúcich látok a 2 355 ton plynných znečisťujúcich látok, najmä oxidu dusíka a oxidu uhoľnatého. Všetky množstvá sú menšie ako v roku 2009 a sú pod stanovenú normu.
Zákon ustanovuje, že na 1 tonu vyrobeného slinku je možné do ovzdušia vypustiť 1,5 kg prachu, Považská cementáreň v roku 2010 vypustila 0,25 kg. Za vypustené emisie zaplatí cementáreň do Štátneho fondu životného prostredia 105 933 Eur.
Napriek tomu, že vypustené emisie sú hlboko pod normou, dochádzalo občas, najmä v období suchšieho a veterného obdobia, k tvorbe emisií prachu. Niekedy dochádza aj k vypínaniu filtra, pretože súčasné filtre majú len 90 % účinnosť. Čiastočne sa snažili tento jav naprávať polievaním plôch a zametaním.
Cementárne sa týkalo aj vodné hospodárstvo a odpadové hospodárstvo.
Vodné hospodárstvo sa týka odpadových vôd znečistených v závode. Tie sa čistia v mechanicko-biologickej čistiarni a potom sú vypúšťané do Lúčkovského potoka. V roku 2010 vypustili 97 500 m3 vôd so znečistením 5 mg/l, pričom norma bola 20 mg/l.
Odpadové hospodárstvo sa týkalo najmä zneškodňovania odpadov a tým zaťažovania prírody. V rotačnej peci za rok 2010 zhodnotili 2 887 ton gumového odpadu (pneumatiky a pod.). V rámci prevencie v boji proti BSE spálili 36 313 ton mäsokostných múčok.
Ako príspevok k ochrane životného prostredia prevádzkovali využívanie upravených separovaných odpadov z plastu, papiera a dreva.
ŠKOLSTVO
V počte žiakov sa školský rok ukázal ako štandardný, s rovnakým počtom žiakov ako v roku predchádzajúcom. V Materskej škole je to okolo 80 detí, v Základnej škole málo cez 200. V Odbornom učilišti internátnom pokračovalo znižovanie žiakov (o 11), ale vo výchove markantnejšie, keď ani internát s kapacitou 38 ubytovaných nebol obsadený úplne.
1816
V Základnej škole využívali prekrásne moderné a estetické prostredie interiéru, kým Materská škola i v minulom roku zápasila s viacerými problémami technického a stavebného charakteru.
Finančné prostriedky chýbali všetkým trom školám, ale i tak dosiahli pozoruhodné výchovno-vyučovacie výsledky.
Materská škola
Na začiatku bolo 82 žiakov rôznych vekových skupín.
Riaditeľkou školy bola Táňa Kukuliašová a deti boli do skupín rozdelené takto:
Najmladšia veková skupina (18 detí), učiteľky Jana Pikálková a Mgr. Gabriela Zahradníková.
Stredná veková skupina (3 – 4 ročné deti, 18 detí) učiteľky Alena Kukučková a Andrea Kotrasová.
Stredná veková skupina (4 – 5 ročné deti, 21 detí) učiteľky Táňa Kukuliašová a Anna Grmanová.
Najstaršia veková skupina (5 – 7 ročné deti) učiteľky Irena Gajdošíková a Alena Svádová.
V marci 2010 sa zápisu do Základnej školy zúčastnilo 31 detí.
Materská škola sa vo výchove a vzdelávaní riadila Programom výchovy stanoveným na začiatku školského roka.
Z pozoruhodných výchovných aktivít vyberám:
Pre deti pripravili rôzne kultúrne, vzdelávacie a športové aktivity, poznávacie vychádzky do prírody, návštevu obecnej knižnice, privítali bábkové divadlo z Martina i zo Žiliny, usporiadali hudobné koncerty.
Deti z najstaršej vekovej skupiny navštívili hudobno-dramatické predstavenie v Beluši, absolvovali plavecký výcvik v Púchove.
V rámci kultúrnych podujatí obce deti prispeli programom ku Dňu matiek a v rámci podujatí Zboru pre občianskej záležitosti.
Tradične usporiadali s deťmi vianočné besiedky s rodičmi, Deň detí, vynášanie Moreny i karneval na Fašiangy.
Záver roka ukončili v najstaršej vekovej skupine „Otvorenou hodinou“ pre rodičov.
Základná škola
V školskom roku 2010/2011 sa vedenie školy nezmenilo. Zmenil sa stav učiteľov, keď dlhoročná ladčianska učiteľka Mgr. Viera Králová odišla do dôchodku a Mgr. Mária Balážová do Dubnice nad Váhom.
V školskom roku začalo školu navštevovať 206 žiakov (104 dievčat, 102 chlapcov). Z toho 89 detí v ročníku 1 – 4 a 197 detí v ročníkoch 5 – 9.
Učiteľský zbor:
1. ročník Mgr. Milena Trochanová
2. ročník Mgr. Ingrid Lysáková
3. ročník Mgr. Erika Behanová
1817
4. ročník Mgr. Jarmila Šelingová
5. ročník A – Mgr. Martina Ravasová
B – Mgr. Jana Martinková
6. ročník Mgr. Martina Kozlíková
7. ročník Mgr. Tomáš Struňák
8. ročník Mgr. Alena Nováková
9. ročník Ing. Katarína Šibíková
Ostatní vyučujúci:
Mgr. Juraj Ondruška, Mgr. Lenka Kútna
Vychovávateľky v školskom klube:
Jarmila Gabková a Bc. Šárka Adamcová
V škole boli zriadené z á u j m o v é k r ú ž k y vedené učiteľmi a rodičmi žiakov:
počítačový (Mgr. Ingrid Lysáková), pohybové hry (Mgr. Bronislava Majtánová), divadelný krúžok (Bc. Šárka Adamcová), ďalej logický krúžok (Mgr. Jarmila Šelingová), environmentálny (Mgr. Jarmila Šelingová spolu s Mgr. Milenou Trochanovou), mažoretky (Jarmila Gabková), malé dizajnérky (Mgr. Erika Behanová), nemecky s úsmevom (PaeDr. Mária Hatoková), strelecký krúžok (Ján Fabo), krúžok slovenského jazyka a slovenskej literatúry (Mgr. Alena Nováková), matematický krúžok (Mgr. Juraj Ondruška), športový (Mgr. Juraj Ondruška), výtvarná tvorba (Mgr. Lenka Kútna), kuchynské umenie (Ing. Katarína Šibíková).
V roku 2010 v pedagogických otázkach, pri organizovaní niektorých mimoškolských akcií pre deti i pre rodičov, bol ustanovený výbor rodičovského združenia:
Vladimír Mikuška, predseda
Daniela Kalusová, tajomníčka
Jozef Mihálik, hospodár
Členovia: Svetlana Tesaríková
Jarmila Kútna
Anna Liščáková
Dušan Kvasnica
Kamila Barnincová
Anna Koyšová
Daniela Koštialiková
Daniela Kalusová
Marián Hruška
Výchovno-vzdelávacie aktivity
Pri rekonštrukcii pavilónu A Základnej školy stavbári upravili bývalú uholnú kotolňu na aulu so stupňovitým hľadiskom, ktorú žiaci pod vedením svojich pedagógov využívali na kultúrne účely, na divadelné a iné predstavenia.
Z rôznych súťaží, olympiád a športových podujatí vyberám niektoré najzaujímavejšie:
1818
V tradičnom Hviezdoslavovom Kubíne (školské kolo 2. marca) v I. kategórii v prednese poézie zvíťazila Amália Liptáková, v II. kategórii Júlia Jamrichová a v III. kategórii Michaela Dolinková. V próze I. kategória J. Jamrich, II. kategória Michal Barninec, III. kategória Barbora Zábojníková.
V okresnom kole súťaže v prednese rozprávok Rozprávkové vretienko Ján Jamrich skončil na 3. mieste.
Na celoslovenskej literárnej súťaži Literárna Ilava sa na treťom mieste umiestnila žiačka školy Mária Faturová.
Okrem toho sa žiaci dobre umiestnili na viacerých olympiádach z učebných predmetov, na geografickej, matematickej a ďalších.
Vo finále ľahkej atletiky v súťaži „Memoriál Mgr. Herdovej“ v Dubnici nad Váhom (máj 2010) získali najlepšie umiestnenia L. Gabriš v skoku do diaľky (2.), Samo Lipták v behu na 60 m (3.).
Škola usporiadala aj rôzne ekologické akcie. Dňa 30. apríla to bol Deň Zeme, kedy usporiadali rôzne súťaže i zábavné podujatia s tematikou ochrany prírody. Dňa 26. októbra žiaci 1. stupňa pripravili ekohry a výrobu rôznych predmetov z jesenných plodín. Dňa 28. októbra to bola výtvarná aktivita pod názvom EKOSTROM. Cieľom bola výroba predmetov z plastov ako pozitívne aktivizovanie detí na recykláciu umelých hmôt – odpadu.
Z kultúrnych aktivít bol pozoruhodný Medzinárodný deň školských knižníc zameraný na čítanie literárnych úryvkov, výstavka kníh, ale hlavne propagácia školskej knižnice a vedenie detí k čítaniu literatúry.
Dňa 3. júna 2010 sa žiaci prvého stupňa zúčastnili Dňa detí v Trenčíne. Akciu im pripravili profesionálni vojaci. Deti strávili celé predpoludnie v hrách a rôznych súťažiach. Súčasne videli viaceré ukážky z výcviku a činnosti vojakov.
Žiaci školy účinkovali na viacerých kultúrnych podujatiach školy, Zboru pre občianske záležitosti, pri Dni detí a rôznych iných akciách v obci.
Dňa 10. marca 2010 žiaci 9. ročníka sa zúčastnili na testoch poriadaných každoročne z matematiky a jazyka slovenského v rámci celej Slovenskej republiky.
Na zápis do prvého ročníka pre školský rok 2010/2011 prišlo 10. februára spolu 26 detí. Rodičia siedmich z nich požiadali o odklad.
Odborné učilište
internátne
Vedenie školy v roku 2010 sa nezmenilo, rovnako, ako sa nezmenili podmienky pre výučbu a výchovu žiakov.
Na záver školského roka 2009/2010 organizovali záverečné skúšky. Skúšobné obdobie sa začalo 15. júna domácou prípravou žiakov, 18. júna písomnou prácou, 21. – 22. praktickou časťou a 23. júna ústnou skúškou. Dňa 23. júna učňom, ktorí úspešne obstáli, slávnostne odovzdali výučné listy a odmenili najúspešnejších žiakov za dobrý prospech a reprezentáciu školy pri rôznych podujatiach. Okrem vedenia školy sa na slávnostnom vyraďovaní zúčastnil aj starosta obce.
Na záverečné skúšky pristúpilo celkom 46 úspešných študentov, absolventov 3. ročníka.
1819
Do školského ročníka 2010/2011 nastúpilo dovedna 164 žiakov v odboroch murár, maliar, stolár, zámočník, krajčírky, záhradníci, služby a domáce práce, kuchári. Z celkového počtu bolo 107 chlapcov, 57 dievčat.
Vyučovaciu a výchovnú prácu zabezpečovalo 39 pedagogických zamestnancov (učitelia všeobecno-vzdelávacích a odborných predmetov), 28 majstrov odborného výcviku a 12 nepedagogických zamestnancov. O ubytovaných žiakov sa staralo 7 vychovávateľov a 10 nepedagogických pracovníkov.
Vo výchovnej práci, okrem iných aktivít, pokračoval projekt COMENIUS, ktorý schválila Národná agentúra. V súlade s projektom sa žiaci zúčastnili na druhom medzinárodnom stretnutí v Českej republike, kde boli aj partnerské školy z Maďarska, Nemecka a Česka. Stretnutie sa konalo v Kelči, kde z bohatého programu a návštev pamiatok i prírodných krás tamojšieho kraja spoločne postavili pergolu. Pobyt v Kelči a jeho okolí trval 6 dní a z OUI Ladce sa ho zúčastnilo 11 žiakov a 5 pedagógov.
Iná významná akcia medzinárodného charakteru bola návšteva v Nemecku v meste Waiblingen, kde žiaci učilišťa spolu so žiakmi zo Srbska, Maďarska, Poľska, Chorvátska a hosťujúceho Nemecka pracovali na spoločnom projekte „Chorprojekt“. Okrem odborného hudobného nácviku piesní, medzi ktorými nechýbali ani národné, skúšali a hodnotili aj národné kuchyne, kde deti zaujali zabíjačkovými špecialitami a syrovými pochúťkami.
KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ
ŽIVOT
Kultúrno-spoločenské dianie v obci, jeho čiastočné oživenie, sme v roku 2010 zaznamenali v týchto oblastiach:
- Celoslovenská súťaž ľúbostnej poézie Koyšove Ladce
- Tradičné kultúrne a spoločenské podujatia, oslavy
- Zbor pre občianske záležitosti
- Knižnica
- Pamiatky, kronika
- Kultúrna činnosť spolkov, organizácií a škôl
12. ročník Koyšove Ladce
Tradičná súťaž v prednese pôvodnej slovenskej ľúbostnej poézie sa konala v DK Ladce 22. októbra 2010.
Vyhlasovateľom súťaže bol Klub priateľov poézie Pavla Koyša, spoluvyhlasovateľom po prvýkrát Jednota dôchodcov na Slovensku. Organizátorom Považské osvetové stredisko a spoluorganizátori Obecný úrad v Ladcoch a Považská knižnica Považská Bystrica.
Do súťaže odporúčali recitátorov príslušné regionálne osvetové strediská.
Súťažilo sa v dvoch kategóriách, ďalej v kategórii dospelí občania do 50 rokov veku a v kategórii dospelí občania nad 50 rokov veku.
1820
Na návrh poroty udelili organizátori finančné odmeny a vecné ceny prvým trom účastníkom z každej kategórie.
Súťaž sa začala pred Domom kultúry položením kvetov k buste básnika P. Koyša a príhovorom zástupcu Klubu Antona Baláža. Potom v kinosále vystúpili členovia súboru z Gymnázia v Považskej Bystrici.
Výsledky súťaže:
I. kategória
Iveta Švecková, Gymnázium Púchov
Adam Bajo Gymnázium Nová Dubnica
Nina Varíniová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou
Diplom za zaujímavú montáž dostal Peter Kováčik, ZŠ P. Bystrica.
II. kategória
Michal Jantoška, OA Prievidza
Nikola Kokiová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou
Dominika Světlíková, Gymnázium Nové Mesto
Diplom Kataríne Cibikovej SOŠ Nemšová za výber textu Jána Kostru.
Kategória do 50 rokov
Edit Hrehušová, Pruské
Barbora Pekarová, Trnava
Kategória nad 50 rokov
Jana Sobolová, Kysucké Nové Mesto
Jozef Franček, Dolný Kubín
Jozefína Jurovatá, Lúky
Diplom a cena Božene Dobrovičovej za autorskú tvorbu „Modlitba“.
Súťaž hodnotila porota:
PaeDr. Gejza Sádecký, predseda
Anton Baláž
PhDr. František Švába
Elena Bakošová
Mgr. Mária Schlosserová
Mgr. Beata Kvaššayová
Janka Poláková
Tradičné kultúrne
a spoločenské podujatia
Fašiangové zvyky
„Pochovávanie basy“ v utorok pred Popolcovou stredou organizovala dychová hudba Ladčanka za pomoci folklórneho súboru z Košece. Účasť občanov, najmä mládeže, bola oveľa vyššia ako v roku predchádzajúcom. Fašiangovej zábave predchádzalo koncertovanie dychovky po celej obci.
1821
Hodové podujatia
Kultúrna komisia v Ladcoch pripravila kultúrno-zábavný a športový víkend dňa 24. júla 2010 v rámci hodovej slávnosti. V bohatom programe bol futbalový turnaj „Memoriál Pavla Petríka“ a tanečná zábava. Dňa 25. júla v odpoludňajších hodinách koncert dychovky Ladčanka, vystúpenie folkovej skupiny PIGI a iné.
V Tunežiciach pripravili poslanci za časť Tunežice s ďalšími ochotnými občanmi miestne hody s programom 11. a 12. septembra. V programe bol futbalový zápas, zábava a guláš.
Podobnú hodovú slávnosť organizovali v Horných Ladcoch, konala sa v dňoch 18. a 19. septembra a skladala sa z omše pri kaplnke, varenia gulášu a futbalu. Aj tu vystupovala dychová hudba Ladčanka.
Už po tretíkrát kultúrna komisia obecného zastupiteľstva organizovala akciu „Otvára sa máju brána“. V programe na priestranstve pred Kultúrnym domom koncertovala dychovka Ladčanka, vystupoval folklórny súbor Váh z Púchova, podával sa zdarma guláš a nechýbali ani rôzne púťové atrakcie.
Oslavy
65. výročie oslobodenia obce si občania pripomenuli kladením vencov k pomníku obetiam druhej svetovej vojny 30. apríla 2010. K prítomným prehovoril starosta obce a koncertovala dychová hudba Ladčanka.
16. apríla sa v obci uskutočnila zbierka Ligy proti rakovine s názvom Deň narcisov. V Ladcoch sa táto zbierka v roku 2010 konala po prvýkrát zásluhou J. Gabkovej, Mgr. M. Bednárikovej a Š. Adamcovej a niektorých žiačok ZŠ. Akcia bola úspešná – vyzbierali 242,50 Eur.
Tradičný Deň matiek za veľkej účasti občanov pripravili organizátori v Dome kultúry s bohatým kultúrnym programom z Materskej školy, Základnej školy a dychovej hudby Ladčanka. K prítomným matkám prehovorili za obec starosta obce Ing. arch. Ján Remo a jeho zástupca Marián Justh.
23. júla sa na Skalke pri symbole Slovenska dvojkríži konala slávnosť slovenskej štátnosti – 18. výročie vyhlásenia zvrchovanosti Slovenska. Prehovorili starosta obce a predseda okresnej organizácie SNS Ing. Anton Vanko. Tradične sa zapálila symbolická vatra a koncertovala Ladčanka.
Pokus o obnovenie tradície Katarínskych zábav urobila komisia pre kultúru, keď 20. novembra usporiadali vydarenú zábavu so skupinou SENZUS. K úspechu dopomohla aj kultúrnosť prostredia, stolovania a starostlivosť o účastníkov.
K oslavám poriadaným každý rok patrila aj oslava výročia Slovenského národného povstania pri pomníku obetiam druhej svetovej vojny. Vence sa kládli za hustého dažďa.
K tradičným oslavám patrí aj stretnutie občanov na križovatke o polnoci na prelome rokov. V roku 2010 usporiadatelia pripravili ohňostroj nielen v strede obce, ale aj v Horných Ladcoch a Tunežiciach. Ako každoročne, podávalo sa občerstvenie a hrala dychová hudba Ladčanka.
1822
Zbor pre občianske
záležitosti
Zbor pre občianske záležitosti pracoval v zložení:
Anna Peterková, predsedníčka
Mária Liptáková, vedúca speváckeho krúžku
Irena Gajdošíková, výtvarníčka pamätnej knihy
Ľubomíra Porubčanová, matrikárka
Július Šedík, fotograf
Pri tvorbe a realizácii programov a akcií účinkovali ďalší občania, najmä dychová hudba Ladčanka, deti Základnej školy a Materskej školy pod vedením svojich učiteľov.
Medzi najdôležitejšie podujatia organizované ZPOZ-om, okrem spomínaného Dňa matiek, patrilo stretnutie občanov nad 60 rokov konané 29. októbra 2010.
Dňa 4. júna 2010 privítali v obradnej miestnosti Obecného úradu 10 detí narodených v roku 2009 a 2010. Po programe, ktorý pripravili deti MŠ a ZŠ ako i speváckeho krúžku, sa zapísali rodičia do pamätnej knihy.
Obecná knižnica
Pod vedením vedúcej knižnice Evy Rieckej dosiahla knižnica podobné výsledky ako po minulé roky. Knižný fond sa rozšíril o 109 nových zväzkov, ktoré mohli kúpiť za peniaze od sponzorov (Považská cementáreň, a.s. a Obecný úrad Ladce). Ďalšie knihy pribudli do fondu z darov (Suranová, Hromková).
V roku 2010 evidovali 180 čitateľov a 3 435 návštevníkov, z čoho bolo 821 detí do 15 rokov.
Z osvetovej práce to bolo 6 exkurzií, ktoré boli z Materskej školy, Základnej školy a Odborného učilišťa internátneho v Ladcoch.
Kronika a informácie
Kronikárom bol Branislav Lipták. Kronika je vedená vecne, obsahuje celú činnosť v obci. Výnimku tvoria informácie o Považskej cementárni, a.s. a Vodnej elektrárni Ladce. Oba podniky si neželajú podávať informácie o svojej činnosti. Rozsah kroniky za rok 2010 je približne rovnaký ako po minulé roky.
Pri obecnej kronike je archív obsahujúci asi 1 000 položiek. Jeho systém je nevyhovujúci a bude sa musieť zmeniť na prehľadnejší a pohotovo využiteľný.
Obecný kronikár počas roka poskytol viacero informácií písomných a ústnych záujemcom o dejiny Ladiec najmä študentom, ale aj iným amatérskym historikom.
Informácie občanom sa poskytovali prostredníctvom Ladeckých zvestí (už ich XXI. ročník). V roku 2010 vyšlo celkom 6 osemstranových
1823
čiernobielych čísiel ilustrovaných fotografiami. Každé číslo malo 800 exemplárov. Obsah bol zameraný (rovnako ako v roku 2009) na problémy obce v oblasti výstavby, kultúry, školstva, životného prostredia, športu. Ladecké zvesti informovali o zasadaniach obecného zastupiteľstva a jeho rozhodnutiach.
V roku 2010 v piatich číslach mali čitatelia možnosť sledovať seriál „Ulica, v ktorej bývam“ zameraný na poznávanie jednotlivých ulíc – ich histórie, významných budov, ale aj oboznámenie sa so spisovateľom, po ktorom je ulica pomenovaná.
Redaktorom bol Branislav Lipták, spravodajca vychádzal vo firme BEEL, s.r.o., Púchov a tlačili ho vo firme ASSA, s.r.o., Púchov.
Využívanie Domu kultúry
Využívanie Domu kultúry sa v roku 2010 podstatne zmenilo k lepšiemu. Bolo to najmä tým, že tzv. novú prístavbu celú obsadil premiestnený Obecný úrad, knižnica a časť i TJ Tatran. V decembri do starej prístavby pribudla provizórne pošta a ďalšie priestory boli, ako predchádzajúci rok, obsadené kaviarňou, Urbárskym spoločenstvom a Senior klubom (raz týždenne lekárom). Nevyužívaná je stále miestnosť bývalého kina (za rok len 6-krát).
Zasadačka, (potom pošta) bola využívaná na rôzne vzdelávacie akcie 22-krát, vestibul hlavnej budovy 72-krát, z toho väčšinou na obchodné účely. Vzrástol počet obsadení veľkej sály na 15 (divadlá, zábavy, diskotéka, oslavy).
Ostatní vykonávatelia
kultúrnych podujatí
Medzi ostatných vykonávateľov kultúrnej a spoločenskej činnosti, výchovných akcií a pod. patrili najmä všetky tri školy (viď kapitola „ŠKOLSTVO“).
Medzi ďalších patrili organizácie a spolky, najmä SZZP, Matica slovenská, Klub dôchodcov a iní, o čom píšem v zápise o činnosti týchto organizácií.
POLITICKÉ
STRANY A HNUTIA
V roku 2010 v Ladcoch organizovane pôsobili štyri politické strany a hnutia. Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenská národná strana, SMER – sociálna demokracia a Komunistická strana Slovenska.
1824
Podieľali sa na organizovaní spomienkových osláv a na obecných politických akciách. Svoje členstvo aktivizovali najmä v období pred voľbami, pred voľbami do parlamentu, viac však pred komunálnymi voľbami. Pre kandidátku na poslancov obecného zastupiteľstva menovali svojich členov. Miestna volebná komisia všetkých navrhovaných zaradila na kandidátku poslancov i starostu obce.
Politické strany registrované v Ladcoch mali svojich zástupcov aj v miestnej a okrskových volebných komisiách.
Ľudová strana – Hnutie
za demokratické Slovensko
Okrem horespomínaných aktivít ĽS – HZDS bolo spoluorganizátorom každoročne organizovaných osláv Zvrchovanosti Slovenska na Skalke v Horných Ladcoch.
Organizáciu viedol výbor v zložení:
Ing. arch. Ján Remo, predseda
Ing. Miroslav Zahradník, podpredseda
Ing. Ľubica Zahradníková, tajomníčka
členovia výboru: Bohumil Kvasnica a Alena Beňáková.
Na posledných voľbách obecného zastupiteľstva a starostu obce občania zvolili do obecného zastupiteľstva Mariána Markuša a Františka Meliša a starostu obce Ing. arch. Jána Remu.
Slovenská
národná strana
Strana spolu s ĽS – HZDS a Obecným úradom v Ladcoch bola spoluorganizátorom osláv Zvrchovanosti Slovenska pri dvojkríži na Skalke.
V komunálnych voľbách z viacerých kandidátov – členov SNS do obecného zastupiteľstva bola zvolená Gabriela Melicherová.
V rámci organizácie menovali zástupcu Horných Ladiec Martina Šimona a za Tunežice Pavla Letku.
Výbor SNS:
Július Šedík, predseda
Zdena Hriadelová, tajomníčka, hospodárka
Roman Šedík, člen
Pavol Habánek, člen.
Zasadaní Okresnej rady SNS sa pravidelne zúčastňoval jej člen Július Šedík.
1825
SMER – sociálna demokracia
V organizačnej štruktúre je Klub Smeru - sociálnej demokracie v Ladcoch súčasťou Okresnej rady v Ilave. Jej členom je Bc. Ivan Fedor a prostredníctvom neho sa prenášajú usmernenia a úlohy do Klubu Smer v obci.
Výbor klubu tvorili:
Bc. Ivan Fedor, predseda
Miroslav Zajac, podpredseda
Dominik Koštialik, tajomník
Organizácia bola úspešná najmä v parlamentných voľbách, keď v obci získala takmer 50 % hlasov voličov.
Za SMER – sociálnu demokraciu do obecného zastupiteľstva boli zvolení Ing. Jaroslav Koyš, Ján Abrahámovský a Dominik Koštialik.
Komunistická
strana Slovenska
Činnosť tejto strany sa orientovala aj v roku 2010 na oboznamovanie členov s politikou strany, kritikou sociálnej politiky vlády. Značnú podporu v tomto konaní mala organizácia v časopise KROKY, ktorý si kupovali členovia a sympatizanti.
Členovia sa aktívne podieľali na oslavách výročí oslobodenia obce a SNP. Niektorí aj na oslavách na slovensko-moravskom pohraničí.
Výbor KSS v Ladcoch:
Pavol Fatura, predseda
Ing. Karol Horký, tajomník
Anton Haršáni, hospodár.
Kresťansko-demokratické hnutie
Bez organizačnej základne, riadená Okresnou radou, bola aj v roku 2010 organizácia Kresťansko-demokratické hnutie.
Hnutie sa aktivizovalo najmä pred komunálnymi voľbami. Do obecného zastupiteľstva boli zvolení nominanti KDH Ing. Peter Bračík (zástupca starostu), Daniela Hudecová a Vladimír Chovanec.
1826
ORGANIZÁCIE
A SPOLKY
V roku 2010 pracovalo v obci 12 organizácií a spolkov. Niektoré z nich boli mnohopočetné (TJ Tatran, Slovenský rybársky zväz, Slovenský zväz zdravotne postihnutých), iné s malým počtom členov.
Organizácie a spolky boli tak, ako po minulé roky, značne závislé na finančných prostriedkoch. Z nich najviac prostriedkov potreboval TJ Tatran cementáreň Ladce a bol úplne závislý od príspevku z obce a z Považskej cementárne. Ostatné organizácie boli alebo úplne finančne samostatné s pomerne vysokými príjmami od členstva (SRZ, Poľovnícke združenie) alebo boli odkázaní na sponzorov.
Osobitný prípad tvoria organizácie Dobrovoľného hasičského zboru, ktorý je zahrnutý v rozpočte obce a podporovaný (najmä materiálne) Považskou cementárňou.
TJ Tatran
cementáreň Ladce
V roku 2010 mala TJ Tatran cementáreň Ladce v činnosti dva oddiely: futbalový a stolnotenisový.
Futbalisti hrali v troch súťažiach: dospelí (5. liga), dorastenci (1. trieda oblastnej súťaže) a žiaci (1. trieda oblastnej súťaže).
Stolní tenisti: A družstvo (4. liga) a B družstvo (6. liga).
Pre telovýchovu sa využívali objekty futbalového ihriska, multifunkčné ihrisko vybudované v roku 2009, ihrisko v parku a telocvičňa Základnej školy.
Organizáciu viedol výbor:
Ing. Jaroslav Koyš, predseda
Ing. Ferdinand Gach, tajomník
Ľubomíra Porubčanová, pokladník
členovia: Vladimír Chovanec
Mgr. Miroslav Sňahničan
Marián Justh
Dušan Porubčan
V sezóne 2009 – 2010
A m u ž s t v o dospelých hralo v 5. lige oblastnej súťaže pod vedením trénerskej dvojice Štefan Zábojník, Homér. V konečnej tabuľke s 36 bodmi obsadili 9. miesto a skóre 38 : 41.
D o r a s t e n c i hrali v 5. lige oblastnej súťaže. Celý rok sa prejavoval nedostatok hráčov a tak nedostatočný výber znamenal napokon nízku kvalitu a v dôsledku toho potom slabé výsledky. V konečnej tabuľke s 19 bodmi a skóre 24 : 79 obsadili dorastenci 14. miesto a zo súťaže vypadli.
1827
S t a r š í ž i a c i v 1. triede skončili na 9. mieste, keď získali 32 bodov so skóre 65 : 71. Takmer polovicu z daných gólov dal Mário Kučma, ktorý s 26 gólmi skončil na druhom mieste spomedzi strelcov 1. triedy.
O slabej streleckej potencii svedčí fakt, že všetky ladčianske družstvá mali pasívne skóre.
Sezóna 2010 – 2011 (jeseň)
M u ž s t v o dospelých odohralo počas jesene 15 zápasov. Z toho 4 remizovali, v 4 zvíťazili a 7 prehrali. So 16 bodmi a pasívnym skóre 15 : 18 skončili na predbežnom 13. mieste (predposlední).
D o r a s t hral v 1. triede oblastnej súťaže a viedol si spomedzi ladčianskych družstiev najlepšie. Zo 14 zápasov 10 vyhrali a 4 prehrali. Mali aktívne skóre 37 : 14 a 30 bodov. Predbežne sa umiestnili na 3. priečke.
S t a r š í ž i a c i, tiež 1. trieda oblastnej súťaže. Odohrali 14 zápasov s 5 víťazstvami, 3-krát hrali nerozhodne a 6-krát prehrali. Získali 18 bodov a skóre 33 : 18, čo stačilo na 9. miesto v tabuľke.
Futbalové turnaje
Ladčiansky futbal sa reprezentoval aj niekoľkými futbalovými turnajmi, z ktorých niektoré sa stali tradičnými.
Stavbársky turnaj organizovaný odborovou organizáciou Považskej cementárne, a.s. na Deň cementárov. V roku 2010 to bolo 16. júla na ihrisku TJ Tatran cementáreň. Zúčastnili sa ho mužstvá Výroby, Údržby, Raj a Lomu. Víťazom turnaja sa stalo mužstvo Výroby. Súčasťou turnaja bol tradičný zápas PCLA s mužstvom PREFOSTAVU Topoľčany, v ktorom zvíťazili hostia 3 : 5.
Dňa 18. júla sa hral dorastenecký turnaj Memoriál Dominika Porubčana za účasti družstiev z Dubnice nad Váhom, Košece, Streženíc a Ladiec. Víťazom turnaja sa s 5 bodmi stali hráči Dubnice nad Váhom, Ladce ako štvrté – posledné.
Už 13. ročník Memoriálu Pavla Petríka sa hral za účasti bývalých hráčov z Ladiec, Beluše, Košece a Ilavy. Dňa 24. júla na ihrisku TJ Tatran Ladce. Organizátormi boli, ako po minulé roky, Železnice SR a TJ Tatran cementáreň Ladce. Konečné poradie:
1. Ladce
2. Ilava
3. Beluša
4. Košeca
Tradičný zápas pri príležitosti ladčianskych hodov sa odohral medzi TJ Tatran Ladce a TJ Domaniža (účastník 3. ligy). Hostia zvíťazili 1 : 0.
Zvláštnosťou bol turnaj v tzv. unifikovanom futbale, ktorý sa uskutočnil v rámci Európskeho futbalového týždňa, kde hrali družstvá zložené z hráčov Základnej školy, Odborného učilišťa internátneho v Ladcoch a detí z BBV Waiblingen.
Stolný tenis
Stolní tenisti v súťaži ročníka 2009 – 2010 úspešne reprezentovali v dvoch kategóriách: A družstvo v 5. lige a B družstvo v 6. lige. B družstvo vo svojej súťaži sa umiestnilo na 7. mieste – teda v polovici tabuľky a A družstvo
1828
skončilo na 2. mieste. V tomto ročníku Ladce (obe družstvá) reprezentovali hráči, v zátvorke uvedený celkový počet odohratých zápasov:
Jozef Letko (121), Viliam Popelka (100), Anton Popelka (98), Pavol Kalus (96), Vladimír Letko (92), Miroslav Sňahničan (86), Eva Michalcová (86), Dušan Kvasnica (75), Vladimír Hromek (72), Filip Štepanovič (15), Jozef Hrehor (8), Peter Gajdošík (8).
Spolu odohrali v sezóne 857 zápasov.
V súťaži ročníka 2010 – 2011 A družstvo postúpilo z 2. miesta do 4. ligy, pretože víťaz súťaže Nová Dubnica C účasť v 4. lige odmietol. V tomto ročníku družstvo Ladiec posilnili hráči Ivan Hrehuš a Miroslav Tomanica, ktorí hrali v minulom ročníku za Lysú pod Makytou.
V prvej časti súťaže (jeseň 2010) hralo A družstvo v 4. lige podľa predpokladu, keď sa predbežne umiestnilo na 7. mieste. B družstvo od začiatku súťaže viedlo a na konci roka 2010 bolo na 1. mieste v 6. lige.
TJ Tatran Tunežice
Tatran Tunežice – futbalové družstvo hralo v súťaži III. A triedy spolu s ďalšími 8 družstvami. Predsedom TJ bol Bohumil Kvasnica, ktorý spolu s členmi výboru riešil okrem ekonomických otázok aj otázku nedostatku hráčov. Mužstvo sa skladalo z hráčov Košece, Ladiec, Nozdrovíc (viacerí bývalí hráči) a najmenej z Tunežíc. V ročníku 2009 – 2010 skončili v tabuľke predposlední a v ročníku 2010 – 2011 si viedli rovnako.
Z ostatných aktivít sme v roku 2010 zaznamenali viacero športových úspechov žiakov Základnej školy (viď kapitola „ŠKOLSTVO“) i žiakov učilišťa.
V roku 2010 sa aktivizovali ženy, ktoré cvičili kalanetiku raz týždenne v telocvični ZŠ pod vedením Daniely Kretovej.
Potešiteľné bolo aj využívanie multifunkčného ihriska, ktoré mládež využívala denne do neskorých večerných hodín.
Dňa 31. decembra sa odohral tradičný Silvestrovský turnaj v malom futbale, v roku 2010 s menšou účasťou ako v minulých rokoch. Turnaj organizuje pravidelne TJ Tatran, hrajú dobrovoľne zložené družstvá.
Slovenský zväz
zdravotne postihnutých
V marci sa konala výročná schôdza, na ktorej kladne zhodnotili činnosť za rok 2009, ale predložili aj plán na rok 2010. Po zhodnotení na členskej schôdzi v decembri 2010 konštatovali, že úlohy splnili.
Aj v roku 2010 sa zamerali na pomoc členom – morálnu, uvedomovaciu v otázkach zákonov a vyhlášok týkajúcich sa zdravotne postihnutých i spoločenskú a kultúrnu.
1829
Výbor organizácie:
Milan Rafaj, predseda
Júlia Belianová, podpredsedníčka
Jana Faturíková, tajomníčka
Mária Sláviková, hospodárka
Anton Ištok, kultúrno-športový referent
členovia výboru: Ján Janko, Ján Koštialik, Pavol Maršovský, Božena Bezecná, L. Sláviková
revízna komisia: B. Peterková, Anna Králová, Vladimír Hriančik
Dňa 21. mája, pri príležitosti Dňa matiek, usporiadali kultúrno-spoločenské posedenie. Okrem členov ZO sa na stretnutí zúčastnili členovia SZZP z Domaniže, Sverepca, Lúk, Púchova, Beluše, Košeckého Podhradia, Hornej Poruby, Pruského a Ilavy. Dovedna 220 účastníkov.
V čase od 30. mája do 4. júna sa 15 členov rekreovalo na chate MIMO v Kováčovej. Od 15. – 18. si členovia pripravili posedenie na chate Muflón, spolu aj s hosťami družobných organizácií tu bolo 65 účastníkov.
V máji sa členovia zúčastnili na športových pretekoch zdravotne postihnutých v Orlovom a v júni II. ročníka športových hier v Hornej Porube.
Počas celého roka sa členovia zúčastňovali na akciách v iných obciach, kde ich pozývali družobné organizácie SZZP.
Členovia organizácie Anton Ištok, Milan Mrafko, Mária Machovičová a Bohumil Kvasnica boli na Okresnej konferencii ocenení za dlhoročnú prácu.
Dobrovoľný hasičský zbor
V Ladcoch boli v roku 2010 dve organizácie DHZ Ladce – obec a DHZ - Považská cementáreň, a.s.. Postupovali však spoločne, okrem špecifických úloh, ktoré mala organizácia v cementárni.
Nijaké mimoriadne situácie požiarneho charakteru väčšieho rozsahu sa nestali. Počas roka sme zaznamenali iba následky dlhotrvajúcich dažďov – rozvodnenie Lúčkovského potoka. Na odstraňovaní následkov sa zúčastnili členovia DHZ s mechanizmami.
Oba hasičské zbory venovali značnú pozornosť preventívnej činnosti a starostlivosti o protipožiarnu techniku.
Aj v roku 2010 venovali značnú pozornosť požiarnemu športu mimoriadne veľkou účasťou na súťažiach.
Účasť na takom množstve súťaží bola organizačne náročná a vďaka obetavým funkcionárom a pretekárom aj úspešná. Najlepšie sa umiestňovali ženy, čo vidieť aj z nasledujúceho prehľadu (v zátvorke je umiestnenie):
Muži: Horná Poruba (1), Nedašov (29), Horenická Hôrka (21), nočná súťaž v Mostišti (14), Pružina (10), Nosice (7), Podlužany (31), Ladce (10), Vydrná (12), v Ďurďovom sa konalo finále Slovensko-moravskej ligy, kde Ladce skončili celkove na 25. mieste zo 41 účastníkov.
1830
Ženy: Horná Poruba (7), Pruské (1), Mostište (1), Dohňany (1), Nedašov (9), Svinná (7), Horenická Hôrka (3), nočná súťaž Mostište (7), Nosice (6), Podlužany (6), Kvášov (3), Ladce (5), Predmier (2), Stupné (8), Mikušovce (7), Vydrná (3), Šišov (1), Veľké Chlievany (7). Vo finále Slovensko-moravskej ligy v Ďurďovom skončili na 2. mieste a v celkovom hodnotení na 4. mieste.
Žiaci: Predmier chlapci (5), dievčatá (3), Púchov chlapci (7), Kvášov chlapci (5).
Okrem uvedených pretekov, ktoré boli zväčša pohárové súťaže (O pohár starostu, DHZ) to bolo viacero stretnutí v rámci kontrolných pretekov požiarnej pripravenosti. Jednou z najvýznamnejších súťaží boli preteky O pohár primátora Dubnice nad Váhom, kde naši pretekári vyhrali pred Púchovom a ďalšími hasičskými zbormi.
Dobrovoľný hasičský zbor v Ladcoch usporiadal detskú súťaž o pohár DHZ. Súťaž bola dobre pripravená a mala zaujímavý priebeh. V konečnom hodnotení zvíťazili ladčianske dievčatá pred Kvášovom. Z chlapcov boli prví žiaci z Pruského, Ladčania boli na piatom mieste.
Vedenie DHZ Ladce:
František Meliš, predseda
Dominik Koštialik, veliteľ
Juraj Petrík, strojník
Štefan Kuman, preventista
Branislav Blaško, pokladník
Vedenie DHZ Považská cementáreň:
Ing. Peter Bračík, predseda
Igor Kalus, veliteľ
Viliam Petrík, strojník
Marián Markuš, pokladník
Ladislav Král, preventista
Združenie technických
a športových činností
Výbor organizácie sa oproti roku 2009 nezmenil:
Ing. Jozef Remo, predseda
Ing. Ľubomír Ježo, pokladník
členovia: Ján Galanský, Peter Čurík, Marián Lihocký, Peter Kvasnica
Turistický oddiel okrem individuálnej turistiky podnikol štyri spoločné zájazdy – výstupy, ktoré sa postupne, čo do náročnosti, gradovali.
V máji to boli Mojtínske jaskyne a v júli výstup na Tlstú horu vo Veľkej Fatre (1 413 m n.m.). Za dažďa sa výstupu zúčastnilo 44 turistov.
V auguste 45 účastníkov podniklo prechod slovenskej časti Beskýd, od Klokočova cez Malý a Veľký Polom (1 061 m n.m.) do osady Karhanovci.
1831
V septembri tradične sa zamierilo do Vysokých Tatier. V roku 2010 to bol Baranec (2 185 m n.m.) v Západných Tatrách. Za krásneho počasia sa 30 turistov vo výške kosodreviny dostalo do hustej hmly a silného vetra.
V novembri tradične turisti vystúpili na Butkov a pri spoločnom posedení pripravili plán na rok 2011.
Všetky akcie a náklady na ne sa financovali z vlastných zdrojov a z peňazí, ktoré zarobili na brigádach v Považskej cementárni.
Senior klub
Jednoty dôchodcov
Predsedníčkou Senior klubu v Ladcoch bola Zlatica Baricová, ktorá počas roka spolu s ostatnými členmi pripravila niekoľko zaujímavých akcií, žiaľ, pre pomerne malý počet členov.
Spolu s dôchodcami z klubu v Dubnici nad Váhom podnikli výlet na termálne kúpalisko v Malých Bieliciach. Opäť po roku sa zúčastnili na regionálnych športových hrách dôchodcov v Novej Dubnici. Súťažilo sa v hode na basketbalový kôš, skoku do diaľky z miesta, streľby zo vzduchovky atď.
Pred Vianocami si členovia pripravili posedenie pri koledách, koláčikoch.
Základnou činnosťou klubu boli ale pravidelné posedenia v klubovni, ktorú majú k dispozícii v Dome kultúry. Posedenia využívali na zábavný, ale najmä poučný program.
Matica slovenská
Miestny odbor Matice slovenskej v Ladcoch viedol výbor:
Mgr. Mária Letková, predsedníčka
Ľ. Šedíková, A. Kacinová, V. Kováčová, D. Koyš, Margita Kontoríková
V roku 2010 navštevovali podujatia poriadané v Dome Matice slovenskej v Dubnici nad Váhom. Na začiatku roka usporiadali zaujímavé Novoročné posedenie pri hudbe a pohostení.
Valné zhromaždenie, kde zhodnotili svoju činnosť, usporiadala v prírodnom prostredí na Javorníku – chate Kohútka a Portáš.
Slovenský rybársky zväz
Dňa 21. februára 2010 sa konala v Kultúrnom dome v Košeci výročná členská schôdza Obvodnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Ilava.
V tomto roku sa skončilo aj štvorročné obdobie, ktorým ukončil svoju činnosť výbor organizácie. Vo voľbách zvolili nasledovných členov:
Libor Kvasnica, predseda (Ladce)
Ladislav Novosad, podpredseda (Podvažie)
Ing. Jozef Šedík, tajomník (Nová Dubnica)
1832
Anton Opát, hospodár (Košeca)
Bohumil Ištvánik, brigádnická činnosť (Ladce)
Štefan Petrek, práca s mládežou (Ilava)
Mgr. Jozef Kurus, kultúrna činnosť (Košeca)
Otto Šebo, kontrolná komisia
Na schôdzi kladne hodnotili predchádzajúci výbor a jej členov. Osobitne sa spomínal Ján Sloboda, doterajší predseda, ktorý organizáciu viedol mnohé roky.
V čase výročnej schôdze mala organizácia 212 členov, 52 detí od 6 do 14 rokov.
V jarnom a letnom období odpracovali rybári 1 176 hodín na úprave rybníkov v Tunežiciach, Ilave a Dulove i na potokoch v Košeci, Ilave a Mikušovciach.
Prvé t r a d i č n é preteky v love rýb udicou usporiadali 1. mája na ukončenie krúžkov mladých rybárov na štrkovisku v Ilave.
Na pretekoch sa zúčastnilo 41 detí, ktoré ulovili 126 kaprov, 1 karasa a ďalšie ryby. Zvíťazil Patrik Šebek (Ladce) pred Michalom Barnincom (Ladce) a Martinom Andrisíkom (Ilava). Z dievčat bola prvá Veronika Ďurašková z Klobušíc.
Dňa 9. mája sa na pretekoch v Tunežiciach zúčastnilo 122 dospelých rybárov. Zvíťazil Branislav Král (Ladce) pred Michalom Hajduchom (Púchov) a Vladislavom Juríčkom (Klobušice).
V roku 2010 zvláštnu pozornosť venovali zarybňovaniu všetkých revírov, ktoré patria pod Obvodnú organizáciu SZR. Zarybňovanie urobili v takom množstve, aké nemá v histórii rybárstva v tomto regióne obdobu.
Zarybňovanie, za ktorým bolo značné množstvo dobrovoľnej práce členov, urobili na týchto lokalitách: štrkovisko Ilava, vodná nádrž Tunežice, rameno Ladce, kanál hydrocentrály od Ladiec po Ilavu a ďalej po Vodnú elektráreň v Dubnici nad Váhom. Najmä podustvami zarybnili úsek Váhu od Ladiec po Bolešov, zubáčom Dulov Kalnú a najmä kaprom Štrkovú.
Do vôd obvodnej organizácie sa nasadilo spolu 6 500 kg, šťuky 100 kg, zubáča 5 000 kusov, lieňa 100 kg, 1 kg úhora monté a 111 500 kusov podustvy.
Slovenský zväz chovateľov
Ciele a poslanie organizácie sa nezmenili – chov čistokrvných zvierat. V roku 2010 to boli sliepky, hydina malá, kačice, králiky a psy.
Pre chov králikov nebol rok 2010 šťastným. Veľký výskyt najhoršej choroby králikov myxomatóza na Slovensku postihol aj chovateľov v Ladcoch. Preto sa ani nezúčastnili nijakej výstavy organizovanej v regióne, najmä v tradičnej Beluši.
Organizácia SZCH poskytla pre chovateľov v Ladcoch 120 kurčiat plemena Moravia. V predvianočnom období zabezpečili pre spoluobčanov 285 kg jatočných moriakov.
1833
Základnú organizáciu SZCH viedol výbor:
Anton Haršáni, predseda
Miloš Košina, tajomník
Vladimír Kalus st., odborná komisia
Pavol Kalus, hospodár
Ing. Karol Horký, revízor
Materské centrum MIMČO
Rok 2010 bol v znamení zvýšeného záujmu matiek o dianie v centre a na jeho podujatiach. Ustálil sa program, najmä stabilné aktivity určené na jednotlivé dni v týždni.
Medzi pravidelné činnosti patrili:
- cvičenia (v pondelok a štvrtok)
- tanečný krúžok detí (raz týždenne)
- výtvarný krúžok detí (raz týždenne).
O jednotlivé činnosti sa starali: Klára Patková, Andrea Pagáčová
D. Vychopeňová, Monika Fusková
V roku 2010 okrem toho pripravili besedy s odborníkmi (lekár, psychológ) a obľúbené tvorivé dielne (zamerané na rôzne výtvarné témy, výrobu adventných vencov a pod.).
Na tretie výročie fungovania MIMČO pripravili v spolupráci s Farou Košeca divadielko MAKILE zábavné predstavenie s hudbou a súťažou detí.
Únia materských centier organizovala verejnú zbierku „Ďakujem Ti, že si mama“, do ktorej sa zapojilo aj MIMČO. Výnos z tejto zbierky sa použil na činnosť materského centra v Ladcoch.
Slovenský zväz
protifašistických bojovníkov
Organizácia tradične spolupracovala s Obecným úradom pri organizovaní osláv výročia oslobodenia obce Červenou armádou a osláv výročia Slovenského národného povstania.
Výbor organizácie:
Ing. Karol Horký, predseda
Pavol Fatura, podpredseda
Marián Justh, tajomník
Anton Haršáni, hospodár
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Ladcoch využívala prijatú zásadu, že členmi môžu byť aj občania, ktorí sa nezúčastnili protifašistického odboja. Najskôr platilo uznesenie ÚV SZPB, že členmi môžu byť rodinní príslušníci odbojárov a teraz aj každý občan, ktorý chce prispieť v boji proti akejkoľvek forme fašizmu (neofašizmu).
1834
Motocyklový PM team
Šport náročný nielen pre pretekárov, ale aj pre zázemie – funkcionárov, ktorí sa starajú o organizáciu, technickú a najmä finančnú stránku.
Pretekári Peter Kvasnica a Marián Čurík pomerne úspešne absolvovali sezónu v endure, country crosse a v motocrosse.
Zúčastnili sa na pretekoch v známom piesočnom teréne v Borskom Mikuláši a na ďalších podujatiach v Skýcove, Zaškove a Kameničanoch.
V druhej polovici roka 2010 pretekali Kvasnica a Čurík v Budimíre, Zábledove, Papradne, Liptovskom Petri a Malackách. Všetky preteky pozostávali z namáhavých dvojdňových jázd.
Poľovnícke združenie
Bukovina
Poľovnícke združenie zaberá revír o rozlohe 2 680 hektárov, kde sú zahrnuté katastrálne územia Ladiec, Tunežíc, Podhoria a Hlože.
V roku 2010 bolo v organizácii 35 členov. V roku 2010 mal každý člen pridelenú časť tohto revíru, to znamená, že sa staral o pridelený krmelec, soliská a iné poľovnícke zariadenia. Tento systém sa osvedčil, pretože hlavný dôraz kládli, okrem iného, na prikrmovanie v zimnom období – teda aj prípravu krmív. Jadrové krmivá poľovníci kupovali, pričom najviac pri zabezpečovaní krmovín pomohli Poľnohospodárske družstvo Košeca a AGROTIP Beluša.
Poľovný revír PZ Bukovina patrí do muflonej oblasti Strážovskej hornatiny. Bola tu zastúpená väčšina voľne žijúcej zveri. Nechýbali ani rys, mačka divá a medveď.
Veľké finančné náklady znamenal nákup liečiv pre raticovú zver a nákup živej zveri na oživenie krvi.
Aj v roku 2010 sa vyskytli prípady uhynutej alebo strhnutej zveri – hlavne srnčej a muflonej. Túto zver napadli túlavé psy najmä z Horných Ladiec, teda pod Kališťom, na Skalke a inde.
Každý rok, teda aj v roku 2010, sa letecky vykladali vakcíny proti besnote líšok.
P r e d s e d o m organizácie bol Ján Prekop, hospodárom Vladimír Češko a ďalší členovia výboru: Ing. Ján Bednárik, Ľubomír Ľachký, Ján Kukuliaš, Ivan Zbín, Dušan Peterka, Anton Haršáni, Peter Sváda.
ŽELEZNICE SR
Od 1. januára 2010 je zrušená Železničná stanica Ladce, ktorá zahŕňala aj Železničnú stanicu Beluša. Dnes je to Výkonnostná jednotka železničná stanica Púchov – nesamostatná železničná stanica Ladce.
1835
Výkony v Ladcoch
V stanici (spolu s Belušou) sa zachoval stav pracovníkov 34. Nakládka a vykládka tovarov v roku 2010 v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesla. Naložili 3 702 vozňov s 91 461 tonami. Vyložili 4 697 vozňov s váhou 144 671 ton.
Cez stanicu Ladce prešlo 8 068 vlakov nákladnej prepravy a rušňov a 19 340 vlakov s prepravou cestujúcich.
Od 12. decembra začal na trati Žilina – Trenčín jazdiť dvojprúdový osobný poschodový vlak „Katka“, ktorý vzbudil veľkú pozornosť medzi obyvateľstvom.
Plánovaná plynofikácia a pripojenie na obecný vodovod sa vykoná počas výstavby modernizácie železnice.
Modernizácia železnice
Železnice SR a Združenie „ŽSR – Beluša“ uskutočnili 23. marca 2010 slávnostné poklepanie základného kameňa stavby Modernizácia železnice, konkrétne úseku Trenčianska Teplá – Ilava – Beluša.
V roku 2010 sa začala stavba nového nadjazdu nad železnicou v Tunežiciach. Upravilo a otvorilo sa dočasné priecestie cez železničnú trať opatrené automatickou signalizáciou.
Postavil sa nový most na úseku Ladce – Beluša pre podtok Slatinského potoka.
Priamo na trati sa dokončila úprava traťového zvršku na úseku Ladce – Beluša.
Z vyvolaných stavieb sa začala rekonštrukcia budovy pošty modernizáciou interiéru a preložením vchodu kvôli vybudovaniu cesty k budúcemu podjazdu pod železnicu smerom na Horné Ladce.
POŠTA LADCE
Do decembra 2010 bola pošta dočasne premiestnená do Domu kultúry. Dôvodom je rekonštrukcia starej budovy pre práce súvisiace s modernizáciou železnice.
Vedúcou pošty bola aj v roku 2010 Mária Uríčková.
V tomto roku občania a organizácie na Pošte v Ladcoch podali 20 774 doporučených zásielok, 3 600 zásielok I. triedy, 31 200 listov, 500 balíkov a 100 poistných listov.
Poštové doručovateľky doručili 10 500 doporučených zásielok, 240 000 listov a letákov a 4 800 balíkov. Okrem toho doručili 400 dôchodkov mesačne, doručovali tiež denníky a časopisy.
Pošta v Ladcoch slúžila aj ako Poštová banka, viedla dôchodcovské účty, vkladné knižky, termínované vklady. Uskutočňovala aj predaj losov a iné drobné služby obyvateľstvu i organizáciám.
1836
VODNÁ ELEKTRÁREŇ
LADCE
Vedúcim Vodnej elektrárne v Ladcoch bol Bc. Ivan Fedor.
O práci tejto výrobnej organizácie nemal kronikár informácie, pretože vedenie podniku v Trenčíne zakázalo akékoľvek správy pre verejnosť.
KAMEŇOLOM
TUNEŽICE
V prevádzke bol po celý rok, okrem zimných mesiacov (december), kedy sa ťažba a výroba obmedzili. Majiteľom bol Doprastav Žilina. Surovina z lomu sa v rôznej podobe používala na stavbu diaľnice D1, ale aj pre iné účely.
V roku 2010 i naďalej trval spor o majiteľstvo pôdy medzi Urbárskym spoločenstvom Tunežice a terajším majiteľom Doprastav Žilina.
POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.
Podklady k tejto časti zápisu poskytol generálny riaditeľ Považskej cementárne, a.s., Ing. Anton Barcík.
V roku 2010 sa najviac prejavili dôsledky svetovej hospodárskej krízy. Tá má veľa príčin a vyvoláva silné požiadavky na revíziu globálneho hospodárskeho rozvoja.
Rebríček hodnôt sa v ostatných rokoch významne zmenil v dôsledku významných finančných operácií, ktoré nevychádzali z materiálnej podstaty výroby ani kvality poskytovaných služieb, ale umožňovali špekulatívne hromadenie bohatstva.
Prvé negatívne efekty globálnej krízy pocítilo stavebníctvo už koncom roka 2008. Tento rok – rok 2010 sa bude v Slovenskej republike pripomínať ako rok, v ktorom došlo k zastaveniu a v lepšom prípade k odloženiu významných investícií do súkromného sektoru nehnuteľností a výrazné spomalenie až zastavenie verejných investícií do infraštruktúry.
Znížil sa dopyt po cemente, čoho dôsledkom bol prepad medziročnej spotreby cementu v SR až o 20 %. Tak došlo k poklesu objemu predaja pri súčasnom tlaku na predajné ceny.
Manažment Považskej cementárne zrealizoval viacero opatrení zameraných na šetrenie všetkých nákladových položiek. Rovnako prehodnotili investičnú činnosť, keď prednosť dostali rozpracované investície a rýchlonávratné opatrenia.
Spoločnosť kapitálovo vstúpila do betonárne PETRESO, s.r.o. v Trenčíne, takže ladčianske betonárne sa podieľajú na trhu od severu cez stred až po juh Slovenska. Je to Tvrdošín, Žiar nad Hronom, Beladice, Nitra,
1837
Galanta, Trenčín a Bratislava. V cementárni sa podarilo udržať finančnú stabilitu hlavne dlhodobému cieľu znižovať emisie CO2 a efektívne hospodáriť s úsporami emisií.
V hlavných ukazovateľoch dosiahla Považská cementáreň tieto výsledky:
- výroba slinku 484 000 ton
- výroba cementu 680 000 ton
- predaj cementu 684 493 ton
- investície celkom 3 173 000 Eur
- hospodársky výsledok 172 439 Eur
Aj v roku 2010 si cementáreň zachovala vysokú úroveň svojich výrobkov a za ekonomické a kvalitatívne výsledky bola spoločnosť ocenená:
SLOVAK GOLD EXKLUSIVE – ocenenie dlhodobých veľmi dobrých výsledkov v ekonomike a rozvoji spoločnosti
INOVATÍVNY ČIN ROKA za technológiu výroby bezchrómového cementu CHROMATMIN 2
CENA JÁNA BAHÝĽA za mimoriadne hodnotné priemyselno-právne chránené technické riešenie.
Riadiace orgány:
P r e d s t a v e n s t v o:
Anton Barcík, predseda
Martin Castinger, člen
Ľubomír Martinka, člen
Jozef Mikušinec, člen
Franz Wallner, člen
Alois Weiherer, člen
P r o k ú r a:
Mária Kebísková, prokurista
D o z o r n á r a d a:
Karl Gessl, predseda
Pavel Martauz, člen
Anton Malovec, člen
V ý k o n n é v e d e n i e:
Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ
Ing. Jozef Mikušinec, výrobno-technický riaditeľ
Ing. Mária Kebísková, ekonomická riaditeľka
Ing. Pavol Martauz, riaditeľ kvality a stratégie
Ing. Ľubomír Martinka, obchodný riaditeľ
Ing. Peter Šumaj, personálny riaditeľ
K dispozícii je aj hodnotenie vplyvu Považskej cementárne na životné prostredie v oblasti vplyvu na ovzdušie, vodné hospodárstvo a nakladanie a likvidácia odpadu. Všetko je uvedené v kapitole „ŽIVOTNÉ PROSTREDIE“.
1838
SLUŽBY OBČANOM
A OBCHOD
Stav služieb obyvateľstvu a obchodu sa oproti predchádzajúcemu roku v podstate nezmenil. V roku 2010 boli v Ladcoch tieto obchody a služby:
Predaj potravín
Potraviny AMV
Potraviny a predaj mäsa (Ing. Michal Staňo)
Pohostinstvá
Reštaurácia KOPYTO (Martin Adamec)
Collana bar (v Dome kultúry)
Bistro Veronika (V. Piatriková)
Pod gaštanmi LAHOZ (Silvia Poloncová, Handlová)
U SABU (Peter Jesenský)
CENTRIK (Peter Posluch, Omšenie)
U RADA - bar (Radovan Hofstädter)
Herňa PUB
U EMILA (Tunežice)
Nočný klub
Iné predajne a podniky
Drogéria (Amália Zábojníková)
Textil, galantéria (V. Daňo)
AGROBON – záhradnícke potreby (Stanislav Bublavý)
TINEA – kvetinárstvo (Iveta Remšíková)
Novinový stánok (Bresman)
Autotranz – mechanizácia (Kútny)
Autoservis (František Strážnický)
Kameňosochárstvo (Anton Bialoň)
Drevopal (Róbert Jendrol)
Drevostav (Anton Jendrol)
MINI-MIX predaj textilu a drogéria (Miriam Hlavatá)
NOVA PARKET – výroba nábytku, dverí, podláh (Barninec)
Betonárka (Doprastav Žilina)
BLACHOTRAPEZ – plechy (Ján Luberda, Rabka Zdroj Polsko)
Po celý rok sa vo vestibule DK poriadali trhy textilu, obuvi a domácich potrieb organizované rôznymi firmami. Celkom 63-krát v roku 2010.
Do obce prichádzali rôzni predajcovia zeleniny, mäsových výrobkov a iného tovaru. V roku 2010 to boli:
ANMAR BAĎURA – Trenčín (mäso)
FALKONER – Zádvěřice, Ovčáková (mäso)
Pavol Komárek – Trenčín (zelenina)
Machaj Wojciek – (mäso)
Firma HANDLOWA, import, export, Poľsko
1839
POĽNOHOSPODÁRSTVO
A LESNÉ HOSPODÁRSTVO
Lesné družstvo
a Urbárske spoločenstvo
v Ladcoch
Predsedom spoločenstva bol Rudolf Hriadel, zvolený valným zhromaždením na začiatku roka 2010.
Organizačný a administratívny problém o tzv. prededení podielov stále nebol vyriešený. Neprededené podiely boli evidované na Slovenskom pozemkovom fonde, ktorý za túto službu fakturoval ročne 544 Eur.
Viac ako 1 900 hodín odpracovali členovia (i nečlenovia) spoločenstva na prácach v lese. V jarných mesiacoch boli rozmiestnené lapače na ochranu ihličnatých stromov proti kôrovcovi podkôrnemu. Práce pokračovali vykášaním trávy v malých porastoch, čistením lesa po ťažbe. Ďalej čistili a pripravovali plochy na zalesňovanie podľa plánu pre rok 2010 v Dielci a pod Bukovinou. Na tieto práce kúpili drevorez. Pod Bukovinou vysadili 150 kusov smrekovca opadavého a v Dielci 1 000 sadeníc buka a 400 sadeníc smreka.
Počas roka sa postupne vyťažili stromy napadnuté kôrovcom a polomy v Bukovine a Dielci, spolu 583 m3 dreva. V Bukovine a Háji vykonali preriezku mladých porastov.
Na všetkých akciách odpracovalo okolo 40 brigádnikov, ktorých odvážalo vozidlo spoločenstva viac ako 1 700 hodín, z toho najviac v Dielci 736 a v Kamennej 768 hodín.
Urbárske spoločenstvo venovalo pozornosť storočnej budove urbárskeho domu (dnes obchod AMV). Kúpili krytinu, ktorou pokryjú celú budovu v roku 2011.
Urbárske spoločenstvo
a Lesné družstvo
Tunežice
Vedenie spoločenstva muselo v roku 2010 prekonávať množstvo byrokratických prekážok v snahe oprávnenej požiadavky získať svoj majetok, tunežický lom.
I napriek tomu starostlivosť o lesný porast, o ktorý sa starali, priniesol povzbudzujúce výsledky. Práce sa zamerali na vysádzanie sadeníc mladých stromčekov smreka, duba a buka, ich sledovanie a opatrovanie obkášaním, natieraním, dosádzaním. Práce organizoval a kontroloval výbor spolu s prideleným pracovníkom Ing. Hojdíkom.
Na to, aby sa zabezpečila ťažba drevnej hmoty napadnutej kôrovcom, vyschnutej na koreni i ťažba kalamitnej hmoty smreka, duba a buka, bola uzatvorená zmluva s vybratým živnostníkom majúcim vybavenie na túto prácu.
V roku 2010 zrezalo, priblížilo a predalo okolo 45 m3 duba, 90 m3 buka a 300 m3 smreka. Z týchto príjmov sa kryli výdavky s tým spojené a mohli byť
1840
vyplatené podiely členom spoločenstva. Určitá čiastka sa vydala na zaistenie vyznačenia hraníc porastov. Všetky práce, ktoré sa počas roka vykonávali, sa ihneď vyplácali po ukončení práce ako celku.
Medzi pravidelnú prácu členov výboru patrila i kontrola pozemkov proti krádeži, kontrola porastov najmä po silných vetroch, kontrola protipožiarna a kontrola prác, či sú vykonané podľa dohody. Rovnako traja členovia výboru boli prítomní pri predaji drevnej hmoty.
Združenie urbárnikov a členov Lesného družstva malo v roku 2010 zodpovedných členov vo výbore, čo zrejme najviac vplývalo na povzbudzujúce výsledky v hospodárení spoločenstva.
Poľnohospodárske družstvo, a.s.
Košeca – farma Ladce
Ladčiansky a tunežický chotár, na ktorom farma Ladce hospodári, postihlo v roku 2010 rovnaké zlé počasie – enormné dažde ako poľnohospodárske podniky v celom štáte. Výsledky rastlinnej výroby sú preto priemerné, ale nie katastrofálne, ako sa predpokladalo.
Pšenica ozimná bola vysiata na Horekončí na ploche 51 ha a priniesla priemernú úrodu 4,1 tony na hektár. Pšenica jarná na 52 ha (Dužiny a Rubanica) 3,8 tony na ha.
Z ostatných plodín repka ozimná na 76 ha na lánoch U brvna, Daňové nivy, Kračiny, Nad cintorínom mala úrodu 2,8 tony na hektári. Cukrovej repy pestovanej na 79 hektároch v Rudinkách a Rubanici sa urodilo v priemere 50 ton na ha. Slnečnica na 15 ha na hone Mocovce priniesla úrodu 2 tony/ha. Kukurica na zrno bola zasiata na najväčšej ploche 83 hektárov. Bolo to na honoch Za Váhom, Za priekopy, Za diaľnicu, Medzi ramená a Dlhé diely. Urodilo sa 4,7 tony z hektára.
Živočíšnu výrobu ovplyvňuje výroba krmív, kde patrí aj seno. Na 183,5 hektára lúk a pasienkov vyrobili 250 ton sena.
Posledné roky na výrobnom stredisku sú poznamenané značnými výkyvmi na celom družstve. V roku 2010 sa pomery v otázke chovu jalovíc a dojníc čiastočne konsolidovali. V Ladcoch chovali 55 kusov jalovíc, 30 kusov vysokoteľných jalovíc, 95 dojníc, 8 teliec a dvoch plemenných býkov.
Informáciu o stave hospodárenia na farme Ladce podal jej vedúci Vladimír Chovanec.
1841
1842

 

Rok 2011

1843
ÚVOD
Aj rok 2011 bol naplnený rôznymi udalosťami, ktoré priamo alebo sprostredkovane ovplyvnili myslenie a niekedy aj konanie občanov.
Situáciu v obci nijako zvlášť neovplyvnili konkrétnymi akciami politické strany a hnutia etablované v obci. Možno aj preto, že v tomto roku sa nekonali nijaké voľby. Záujem o politiku u občanov však vzbudili udalosti v parlamente a pád vlády SR v posledných mesiacoch roka.
Činnosť a aktivita obecného zastupiteľstva bola štandardná, ako po iné roky, Veľa času a energie pohltilo riešenie zložitých finančných otázok, čo komplikovalo činnosť najmä Obecnému úradu. Tento fakt bol ovplyvnený činnosťou a finančnou politikou vlády, čo sa odrazilo vo všetkých úsekoch činnosti v živote obce.
Napriek týmto problémom ukončili sa všetky investičné akcie organizované obcou i ostatné stavby iných investorov pokračovali úspešne, najmä stavba modernizácie železnice. Veľa práce v údržbe, menších stavebných prácach, v oblasti komunálneho odpadu a iných úsekoch zohrala pracovná skupina Obecného úradu.
Všetky tri školy, napriek finančnému tlaku i problémom prestavby školstva, si plnili svoje poslanie, k čomu prispeli aj minimálne personálne zmeny v učiteľských kádroch. Stále naliehavá zostala revitalizácia budovy Materskej školy.
V kultúrno-spoločenskej oblasti nenastal v roku 2011 nijaký podstatný pokrok oproti minulým rokom. Nestalo sa tak ani v organizovaní podujatí, ani vo vzťahu občanov ku kultúrno-spoločenským aktivitám. Na slušnej úrovni sa organizovali niektoré oslavy a podujatia z oblasti ľudových tradícií. Z finančných dôvodov niektoré tradičné podujatia sa nekonali. Spokojnosť aj v roku 2011 bola s prácou knižnice, styku s občanmi prostredníctvom miestnej tlače, úrovňou kroniky a zlepšujúcou sa kvalitou i množstvom vystúpení dychovej hudby.
Mimoriadnou udalosťou v histórii obce bolo zriadenie Fary Ladce a menovanie správcu tejto fary. K náboženským účelom sa zatiaľ využíva miestny kostolík pri kaštieli. Dokončená a posvätená bola budova fary rekonštruovaná z bývalého Obecného úradu.
V oblasti životného prostredia sa zachovala dobrá úroveň z minulých rokov. Fungoval zberový dvor, i keď poznačený tlakom nedostatku financií. V udržiavaní zelene má najväčšiu zásluhu pracovná skupina Obecného úradu, ale i samotní občania. Miestne potoky sú opäť v zlom stave, na ich vyčistenie treba značné finančné náklady.
Obchod a služby občanom sa iba minimálne zmenili. Nič podstatné sa nestalo ani v ich počte, ani kvalite poskytovania.
Oživenie záujmovej oblasti života občanov, spoločenského života sa očakáva od organizácií a spolkov. Tie, ktoré tradične dobre pracujú si udržali dobrú (niektoré i lepšiu) úroveň aj v roku 2011. Pozoruhodná bola najmä činnosť s mládežou v Telovýchovnej jednote Tatran Ladce, Dobrovoľnom hasičskom zbore, Slovenskom rybárskom zväze, v Slovenskom zväze technických športov.
1844
V demografickom vývoji sa opakoval priemer z minulých rokov a základný znak: málo narodených detí. Sčítanie obyvateľstva, bytov a domov prebehlo v Ladcoch oveľa hladšie, ako sú správy z iných miest Slovenska.
Z hospodárskych podnikov v obci bola stále dominantná Považská cementáreň, a.s. I keď museli čeliť vlastným problémom zapríčineným hospodárskou krízou, pomáhali obci pri rôznych akciách stavebného, kultúrneho i spoločenského charakteru. Aj ostatní podnikatelia pomáhali sponzorsky organizáciám a spolkom pri kultúrnych i charitatívnych akciách. Podniky z oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva mali v roku 2011 svoje špecifické problémy – osobitne Poľnohospodárske družstvo.
V ďalšej časti kroniky kronikár uvádza najdôležitejšie udalosti a fakty z roku 2011, ktoré sa odohrali v obci. Podkladmi k zostaveniu kroniky mu boli informácie z jednotlivých oblastí, správy výročných schôdzí, ekonomické podklady, zápisnice obecného zastupiteľstva, Ladecké zvesti a vlastné pozorovania počas roka.
Branislav L i p t á k
kronikár obce
1845
DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ
Stav obyvateľstva
k 31. decembru 2011
K 31. decembru 2011 bolo v Ladcoch evidovaných 2 573 obyvateľov. Z toho bolo nad 15 rokov 2 192 a detí do 15 rokov 381. Priemerný vek obyvateľov bol 39,15 roka.
Z detí do 15 rokov bolo 203 dievčat a 178 chlapcov. Mládež od 15 do 18 rokov sa delila na 32 dievčat a 42 chlapcov. Z 2 118 dospelých bolo 1 084 žien a 1 034 mužov.
V roku 2011 sa do obce prihlásilo 96 osôb (z toho 25 novonarodených) a odhlásilo 37 občanov (z toho 29 zomrelo).
Sčítanie obyvateľov,
domov a bytov
Dobu sčítania obyvateľov, domov a bytov stanovila vláda SR na dobu od 14. mája do 6. júna 2011. Rozhodujúcim okamihom sčítania bola polnoc z piatka 20. mája na sobotu 21. mája.
V čase určenom na sčítanie sčítací komisári navštívili domácnosť a požiadali o vyplnenie tlačív a po 21. máji ich zbierali. V mnohých prípadoch to bola aj vysvetľovacia kampaň, objasňovanie obsahu jednotlivých rubrík. V rámci SR však spôsobilo ťažkosti vyhlásenie niektorých ústredných orgánov o možnosti zneužitia získaných údajov. V Ladcoch sa takéto názory vyskytli len málo, čo sčítací komisári hneď eliminovali.
Za obec Ladce bolo vyplnených 2 546 formulárov o obyvateľstve, 925 o bytoch a 626 o domoch.
Sčítacími komisármi boli: Marián Justh, Slávka Suranová, Margita Miklošiová a Alena Suchárová.
Narodené deti
Barbora Ďurišová
Patrik Kučera
Sofia Kalusová
Adam Klobučník
Laura Zemanovičová
Emma Porubčanová
Timea Tichá
Martin Mihálik
Stanislav Mikušinec
Ľuboš Valient
Lýdia Sopková
Dorota Hromková
Adam Staňo
1846
Tomáš Homola
Tobias Kandráč
Klára Brandiburová
Adam Belobrad
Eliška Ďurovcová
Lukas Markuš
Marián Cahel
Jakub Čemeš
Lukáš Čemeš
Johana Mária Drozdová
Ela Letková
Jozefína Špániková
Spolu sa v roku 2011 narodilo 25 detí, z toho 13 chlapcov, 12 dievčat.
Zomreli
Etela Kubranová (79)
Milan Vrabec (63)
Mária Faturíková (90)
Peter Koštialik (68)
Karol Ondrášek (81)
Peter Jaroš (36)
Ľubomír Janík (59)
Peter Ondrášek (54)
Jana Hlavatá (56)
Daniela Hofstädterová (60)
Irena Ondrášková (82)
Veronika Češková (73)
Ladislav Kvasnica (53)
Mária Stašeková (82)
Miroslav Zelík (62)
Pavol Marguš (84)
Anna Kvasnicová (90)
Milan Kováčik (55)
Ing. Dagmar Kuniaková (46)
Štefan Kováčik (60)
Ladislav Letko (73)
Ján Čemeš (57)
Ondrej Koštialik (79)
František Hlavatý (39)
Antónia Mináriková (97)
Štefan Halgoš (70)
Emil Kňažko (80)
Rudolf Marguš (89)
V roku 2011 zomrelo 29 občanov Ladiec, z toho 12 žien a 17 mužov. Priemerný vek zomretých je 70,2. Najmladší občania boli Peter Jaroš (36),
1847
František Hlavatý (39). Najstarší občania: Antónia Mináriková (97), Mária Faturíková (90), Anna Kvasnicová (90) a Rudolf Marguš (89).
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO,
OBECNÝ ÚRAD
Zasadania obecného
zastupiteľstva
V roku 2011 zasadalo obecné zastupiteľstvo celkom 9-krát, z toho jedno zasadanie bolo mimoriadne. V zložení zastupiteľstva počas roka nenastali nijaké zmeny.
Aj v roku 2011 boli poslanci disciplinovaní a väčšina počas zasadaní aktívna.
Zasadania mali svoju obsahovú štruktúru, poslanci rokovali o problémoch, ktoré zapadajú do kompetencie podľa zákona a to i po jeho novelizácii. Pravidelnou súčasťou zasadaní bolo zoznámenie sa s hospodárskou situáciou obce prostredníctvom ekonóma Obecného úradu. Pravidelné správy podával aj hlavný kontrolór obce.
V ďalšej časti vynechám body, ktoré sa týkali drobných predajov pozemkov, prenajímania priestorov DK a pod. Venujem sa iba prerokovávaným problémom, ktoré ovplyvnili chod obce.
Prvé zasadanie v tomto roku sa konalo 14. februára 2011. Obecné zastupiteľstvo schválilo realizáciu vodovodu a plynovodu k individuálnej bytovej výstavbe Za kaštieľom ešte v roku 2011. Prerokovali a schválili návrh na prestavbu kinosály na viacúčelovú spoločenskú miestnosť.
Schválili odstránenie rôznych kovových garáží a búd v Záhradnej ulici.
Za správcu budovy osvetovej besedy v Tunežiciach schválili Miroslava Abrahámovského. Rovnako schválili prenájom v tejto budove pre Lesné družstvo Tunežice i pre Poľovnícke združenie Bukovina.
Na zasadaní 23. marca 2011 schválilo obecné zastupiteľstvo Jaroslava Melichera do funkcie strážnika pre kontrolu nelegálneho vývozu domového odpadu.
Poslanci súhlasili s odpredajom pozemku pod trafostanicu pre IBV Za kaštieľom pre spoločnosť SSE, a.s. – výmera 20 m2 za 21,58 Eur za m2. Rovnako schválili odmenu právnemu zástupcovi obce JUDr. Mariánovi Karáskovi 100 Eur mesačne.
Na zasadaní 11. mája 2011 sa poslanci zaoberali otázkou revitalizácie obce (pred Domom kultúry). Konštatovali vznik nákladov naviac a schválili úhradu 4 457 Eur. Oboznámili sa s možnosťou odpredaja 3 akcií (asi po 1 000 Eur) v súvislosti so zmenou v DEXIA banke. Poslanci odpredaj neschválili.
Dňa 6. júna 2011 sa uskutočnilo partnerské stretnutie obecného zastupiteľstva a vedenia Považskej cementárne, a.s. Jeho cieľom bolo vzájomné oboznámenie sa so situáciou v obci a cementárni. Ing. Barcík, generálny riaditeľ hovoril o nedobrých pomeroch v stavebníctve, vo výrobe stavebných hmôt i zlej platobnej disciplíne odberateľov cementu. Svoje
1848
poznatky vyjadrili aj riaditeľa Ing. Jozef Mikušinec a Ing. Pavel Martauz ako i starosta obce Ing. arch. Ján Remo.
Na stretnutí sa zúčastnili aj zástupcovia právnej kancelárie JURISTINVEST z Bratislavy. Informovali prítomných o celom priebehu sporu ručenia obce Ladce za firmu TEKOS Adriána Bednárika. Súdny spor trvá už 19 rokov a právnická firma zastupuje obec 7 rokov. Obec bola vtedy žalovaná za neplnenie ručiteľského záväzku vo výške 12 633 366 SK. Za obdobie súdneho sporu (19 rokov) vzrástla táto suma na cca 1 milión Eur. Právnická kancelária urobila za 7 rokov 16 úkonov, čo je v konečnej sume viac ako 18 000 Eur, ktoré je firme obec Ladce dlžná.
Riadne zasadanie 29. júna 2011 viedol zástupca starostu Ing. Peter Bračík. Na zasadaní poslanci schválili návrh Zmluvy o dielo na prekládku vysokého napätia Za kaštieľom. Stavbu realizuje firma SSE, a.s. a obec 17 000 Eur bude platiť v splátkach.
Na zasadaní hodnotili prevádzku multifunkčného ihriska v Základnej škole a konštatovali, že je treba stanoviť prevádzkový poriadok. Referent evidencie občianstva - Ľ. Porubčanová, podala informáciu o prečíslovaní domov v obci.
Na záver schválili do kultúrnej komisie ako novú členku Alenu Hudákovú.
Dňa 14. septembra 2011 schválilo obecné zastupiteľstvo nových členov Rady školy v Základnej škole Ing. Jaroslava Koyša a Dominika Koštialika, ktorí v Rade zastupujú aj obecnú samosprávu.
Na zasadaní schválili Všeobecne záväzné nariadenie o miestnej dani za ubytovanie na území obce Ladce a VZN o škole. OZ sa ďalej zaoberalo stanovením nájmu v 16-bytovom nájomnom dome. Poslanci sa oboznámili s výberovým konaním na odvozcu domového odpadu. Ponuku podali 4 firmy.
26. októbra 2011 obecné zastupiteľstvo z ponúk vývozcov domového odpadu vybralo firmu AVE Bratislava. OZ schválilo návrh TJ Tatran cementáreň na rozšírenie posilňovne. Rovnako schválili asanáciu dvoch starých rodinných domov KN 543 a KN 546, ktoré sú vo vlastníctve obce. Ich technický stav je nevyhovujúci a v danom priestore je plánovaná komunikácia – spojnica z hlavnej cesty k IBV Za kaštieľom.
Zastupiteľstvo vzalo na vedomie VZN o cintorínoch, konkrétne jeho novelizáciu.
Zasadanie 16. novembra 2011 sa opäť zaoberalo otázkou vývozu domového odpadu, prehodnotilo svoje rozhodnutie z októbra t.r. a schválilo ako vývozcu doterajšiu firmu Marius Pedersen. Poslanci schválili odpredaj pozemku Jarmile Stachovej pri LAHOZE na stavbu detského ihriska a posedenie pre návštevníkov pohostinstva.
Zastupiteľstvo sa opäť zaoberalo sporom ručiteľa (obec Ladce) za Adriána Bednárika. Konštatovali, že odvolaním sa obce na Krajskom súde sa kauza nachádza na Najvyššom súde SR. Poslanci dostali v tejto súvislosti informáciu, že za právnické služby firme JURISINVEST (18 242 Eur) došlo k dohode o splátkach.
Poslancom bol predložený návrh na rozpočet pre rok 2012.
13. decembra 2011 bolo zasadanie obecného zastupiteľstva zamerané na niektoré ekonomické otázky týkajúce sa chodu obce.
Rozpočet obce na rok 2012 schválili poslanci po predchádzajúcom prerokovaní a pripomienkovaní už v novembri. Text rozpočtu okrem toho bol zverejnený na obecných úradných tabuliach zákonom stanovenú dobu.
1849
Poslanci rozpočet schválili. Súčasne schválili aj programový rozpočet na roky 2012 – 2014.
Súčasťou ekonomických opatrení bolo prijatie VZN o dani z nehnuteľnosti, dane zo psa a poplatkov za odvoz komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu.
Dôležitou ekonomickou otázkou bolo aj schválenie záložného práva na novopostavenú 16-bytovú jednotku v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania.
Zamestnanci Obecného
úradu v Ladcoch
Funkcionári: Ing. arch. Ján Remo, starosta
Ing. Peter Bračík, zástupca
Ing. Daniela Kalusová, hlavný kontrolór obce
Referenti:
Ľubomíra P o r u b č a n o v á
sekreteriát, matrika, pokladňa, evidencia obyvateľstva, stavebné konania
Ing. Alena Č e r n o t o v á
ekonomika, mzdy, financie
Bc. Slávka S u r a n o v á
evidencia majetku, školstvo, správa 16 BJ
Alena S u c h á r o v á
správa daní a poplatkov
Ľubica Š e d í k o v á
cintoríny, ochrana životného prostredia, civilná obrana, archív
Ing. Ľubica Z a h r a d n í k o v á
sociálne veci a kuratela, odpadové hospodárstvo
Komisie obecného
zastupiteľstva
Pri obecnom zastupiteľstve pracovali komisie ako pomocné orgány poradenského charakteru. Komisie pravidelne riešili problémy zo svojej oblasti a dávali podklady na riešenie starostovi, resp. obecnému zastupiteľstvu.
Komisie: finančná a likvidačná, sociálno-zdravotná, pre kultúru a šport, ochrany verejného poriadku, komisia pre Tunežice, komisia pre Horné Ladce.
1850
Personálne sa členstvo v komisiách nezmenilo, iba v komisii pre kultúru a šport pribudla Alena Hudáková.
Pracovná skupina
Obecného úradu
Vedúcim pracovnej skupiny bol Jozef Daňo.
Na začiatku bolo v skupine 9 pracovníkov, na koniec mala skupina celkovo 7 pracovníkov (5 mužov, 2 ženy).
Jednou zo základných úloh skupiny bola čistota na verejných priestranstvách, periodické zbery plastov, železa, skla a práce na zberovom dvore. Značný čas zaberala údržba zelene, vykášanie verejných trávnikov, cintorínov, ihrísk atď. Sem patrí aj výsadba zelene na bývalom smetisku (100 stromčekov). Od druhej polovice októbra, po nahlásení straty vody v mnohých studniach, zabezpečovali pracovníci skupiny denný rozvoz pitnej vody.
Veľa prác vykonali murári skupiny na údržbe a renovácii obecných stavieb a komunikácií. Niektoré z nich:
Zateplenie okien v Dome kultúry, výmena radiátorov v DK, obnova lavičiek na cintoríne, vyčistenie priestorov za železnicou v Tunežiciach, stavebné a obnovovacie práce v budove Základnej školy, oprava chodníkov pri hlavnej ceste. Mnoho času a práce si vyžiadali rôzne problémy okolo 16-bytovky a Za kaštieľom. Na kultúrnom dome sa opravili fasády a strecha nad vchodovými priestormi a nad prísaliami. Pracovníci majú svoj podiel aj na rekonštrukcii pošty a pri jej sťahovaní. Skupina zabezpečovala aj niektoré prípravné práce pri slávnostiach, pri vianočných stromoch, príprave stretnutia občanov na križovatke, včítane ohňostroja. Medzi práce, ktoré občania kvitovali s uznaním, patrí rekonštrukcia kaplnky v Tunežiciach a niektoré práve na modlitebni v tejto časti obce.
Pracovná skupina obecného úradu svojou činnosťou tak splnila aj poslanie znižovať náklady na potrebnú údržbu obce a realizovaní menších stavieb. V tejto súvislosti treba spomenúť pomoc, ktorú poskytovala Považská cementáreň, a.s. (aj niektorí ďalší podnikatelia) mechanizmami a v niektorých prípadoch i materiálom.
Dane a poplatky
Miestne dane a poplatky zohrali v čase hospodárskej a finančnej krízy v rozpočte Obecného úradu významnú úlohu, i keď iba sčasti problémy riešili. Aj v roku 2011 sa prejavila disciplína občanov vo vysokom plnení platenia týchto daní.
Počet daňovníkov bol 1 071, z toho z vlastnej obce 860. Z toho bolo fyzických osôb 1 040 a právnických 31.
Vyrubená daň celkom bola 91 621,94 Eur
Z toho daň za pozemky 21 649,00 Eur (plnené 21 603 Eur)
za stavby 68 336,00 Eur (plnené 68 332 Eur)
za byty 1 636,00 Eur (plnené 1 624 Eur)
1851
VÝSTAVBA OBCE
V roku 2011sa dali do užívania niektoré investičné akcie a úspešne pokračovala modernizácia železnice na úseku Ladce – Beluša.
Medzi obecné priority patrila revitalizácia priestoru pred Domom kultúry, 16-bytová jednotka a stavby rodinných domov Za kaštieľom a inžinierske siete k nim.
Okrem toho sa robilo niekoľko menších stavieb, rekonštrukcií a opráv, o čom píšem v časti „Pracovná skupina Obecného úradu“.
Revitalizácia obce
V rámci tejto akcie vybrala obec priestory okolo Domu kultúry a s tým súvisiace priestory (chodník od DK po križovatku a pri bytovkách). Stavbu odovzdal občanom starosta 1. mája 2011 pri príležitosti akcie „Otvára sa máju brána“.
Investično-technické údaje o stavbe:
Investor akcie: Obec Ladce s podporou fondov EÚ
Investičné náklady: Fondy Európskej únie 340 369,52 Eur
Obec Ladce (5 %) 17 917,00 Eur
Naviac obec Ladce 4 457,00 Eur
Generálny projektant: INGART, s.r.o., Stupava
Autori návrhu: Ing. arch. Ján Čierny, Ing. arch. M. Gálová
Generálny dodávateľ: YIT Reding, a.s. Bratislava
Táto revitalizácia bola najväčšou akciou podobného druhu v doterajšej histórii obce. Nepriamo, ale vizuálne súvisí s touto akciou úprava fasády a strechy na priečelí Domu kultúry (súviselo to s úpravou okolo pamätnej tabule partizánom a pamätnej buste Pavla Koyša).
16-bytový nájomný dom
16-bytovka postavená z prostriedkov Štátneho fondu bývania a z pôžičky, ktorú uzavrela obec, prešla v roku 2011 problémami stavebného a najmä schvaľovacieho charakteru. Kolaudácia sa konala 9. septembra a od 21. septembra sa byty odovzdávali nájomníkom. Meškanie kolaudácie spôsobilo nepripojenie domu na elektrickú sieť zo strany Stredoslovenskej energetiky. Náklady na stavbu boli takmer 780 000 Eur.
Technické údaje o novej bytovke:
Na troch podlažiach sú po tri dvojizbové byty o ploche cca 47 m2 a jeden trojizbový byt o ploche 65 m2. Prízemie má jeden dvojizbový byt s plochou 43,4 m2 a tri garzónky s plochou do 34 m2. V bytovke boli zriadené aj spoločné priestory: pivnice, kočikáreň, miesto pre bicykle a kotolňa.
1852
Individuálna výstavba
„Za kaštieľom“
Po prípravných prácach v predchádzajúcich rokoch – výkupe pozemkov, architektonického plánu, vyňatia pozemkov z pôdneho fondu a všetkých ostatných prácach súvisiacich s takouto veľkou stavbou, sa začala intenzívna výstavba, ktorú si organizovali stavebníci. Obec sa postarala o stavbu mosta cez Lúčkovský potok, urobila sa provizórna cesta medzi domami a po dvojročných prieťahoch začala pracovať firma Elektromontáže, a.s. Žilina na výstavbe elektrickej pripojovacej kábelovej NN siete k rodinným domom. Popri tejto akcii sa urobila prekládka vysokého napätia vzdušnej siete (na náklady obce). V súbehu s touto činnosťou sa realizovala aj výstavba verejného osvetlenia (tiež v réžii Obecného úradu).
Na konci decembra 2011 bolo vo výstavbe 14 z plánovaných rodinných domov (celkom 19), niektoré už v pokročilom stave výstavby.
Rekonštrukcia budovy pošty
Poštový úrad v Ladcoch sa musel v roku 2011 prestavať, prispôsobiť vchod a pri tom aj vnútorné zoradenie priestorov, budúcej ceste k podjazdu pod železnicou.
V čase (takmer rok) prestavby bola pošta umiestnená v Dome kultúry.
8. septembra 2011 dodávateľ stavby „Úprava objektu pošty Ladce“, ktorým bolo Združenie ŽSR Beluša, odovzdal dokončenú budovu pošty, vrátane interiéru.
Presťahovanie poštového úradu sa pre prekládku vodovodu na Cementárskej ulici preložilo. Presťahovanie sa uskutočnilo 29. októbra 2011, realizovala ho pracovná skupina Obecného úradu.
Byty na predaj
V máji 2011 kolaudovali v Záhradnej ulici dve bytovky, každá po 13 bytov, ktoré investične zabezpečila firma MINDO, s.r.o.. Bytové domy obdržali energetický certifikát najvyššej triedy. Sú veľmi moderné, vybavené vlastným kúrením, ale podľa informácií drahé a záujem o ne v roku 2011 nebol takmer nijaký.
Modernizácia
železnice
V roku 2011 bola v pozornosti občanov modernizácia železnice, ktorá umožní 160 kilometrovú rýchlosť vlakov. Na úseku Nové Mesto nad Váhom – Púchov práce značne pokročili, niektoré stavby v Ladcoch sa dokončili a iné pokračovali aj do konca decembra. Do užívania sa dali niektoré trate a nástupištia.
1853
Pokročili v stavbe koľají s náročným podkladom, ktorý sa značne líši od klasického, aký bol predtým. Hotové bolo koľajište 1,2,3,4 a 6 na stanici Ladce a rampa na nakládku, ktorá bude slúžiť Štátnym lesom. Vybudovali sa nové moderné výhybky na ilavskom zhlaví.
Nákladná a stavebne náročná bola výstavba nového trakčného vedenia. Dokončilo sa nástupište číslo 1 a 2 spojené s podchodom a výťahom pre nemobilných občanov.
Pre prevádzku dôležitý je dokončený prívod plynu, elektrickej energie, samostatná trafostanica a nová prípojka vody a kanalizácia.
Upravila sa staničná budova – interiér a exteriér. Táto práca sa však ku koncu roka ešte nedokončila.
V roku 2011 stavbári dokončili nové osvetlenie stanice z vysokých osvetľovacích veží.
Na konci roka 2011 otvorili vybudovaný podchod pod železnicu v Tunežiciach, čo značne zjednodušilo prechod do lomu a domov za železnicou.
Z tzv. vyvolaných investícií (stavieb) boli dokončené:
nadjazd na ceste cez železnicu v Tunežiciach (2010), rekonštrukcia pošty, podchod pod železnicu v Tunežiciach a začala sa výstavba najviac očakávaného podjazdu pod železnicu z Cementárskej ulice do Podhoria a Horných Ladiec, po dokončení ktorého sa cesta cez koľaje uzavrie.
(Ďalšie stavby: viď kapitola „OBECNÝ ÚRAD“, časť „Pracovná skupina Obecného úradu“.)
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Starostlivosť o životné prostredie sa v roku 2011 prejavila najmä v oblasti rozširovania zelene a jej úpravy, v starostlivosti o vodu a vodné zdroje. Riešili sa problémy v odpadovom hospodárstve osobitne v triedení odpadu a odvoze netriedeného. Prijali sa informácie o znečisťovaní ovzdušia Považskou cementárňou, ako to vyplýva zo zákona.
Zeleň v obci
Medzi zeleň, o ktorú sa bolo v roku 2011 starať, patrili verejné priestranstvá, park i súkromné predzáhradky. Obecný úrad a jeho pracovníci sa museli postarať o stromoradia najmä v Záhradnej ulici a pozdĺž Lúčkovského potoka, iné, napr. pozdĺž železničnej trate, patrili do starostlivosti majiteľov priestorov. Podobne to bolo aj pri skupine gaštanov v pohostinstve Omega.
Sem patrilo aj množstvo trávnikov, ktoré si vyžadovali najväčšiu starostlivosť – kosenie mechanizmami Obecného úradu.
Osobitnú pozornosť si zaslúži revitalizácia bývalého smetiska pri Váhu, kde pracovná skupina Obecného úradu vysadila 100 stromčekov.
1854
Najväčší komplex zelene v obci – park zostal aj v roku 2011 bez zvláštnej starostlivosti. Keďže nie je majetkom obce, nemožno do neho investovať nijaké finančné prostriedky.
Voda, vodné zdroje
Problém niekoľko rokov signalizovanej výstavby vodovodu a celoobecnej kanalizácie so zapojením viacerých susedných obcí v rámci príspevku Európskej únie sa ani v roku 2011 nepohol z miesta.
V dodávke vody prostredníctvom jestvujúceho obecného vodovodu neboli nijaké problémy. Prerušená bola dodávka vody na krátku dobu v čase prekládky vodovodného potrubia na Cementárskej ulici.
V dôsledku viac mesiacov trvajúceho sucha sa stratila voda v značnom množstve studní v obci. Viacerí občania si museli studne prehlbovať a mnohí zostali odkázaní na dovoz vody, ktorú cisternami celú jeseň denne vozili pracovníci Obecného úradu.
Osobitnou otázkou v roku 2011 boli oba potoky pretekajúce cez Ladce: Slatinský i Lúčkovský. Celé leto mali málo vody, nedostatočný spád a vytvorili sa tak podmienky pre zarastanie rôznou burinou, čím sa prietok vody ešte spomalil. Lúčkovský potok bol okrem toho znečisťovaný bielymi kalmi z lomu Butkov.
Odpadové hospodárstvo
Zber komunálneho odpadu bol v roku 2011 rovnako organizovaný ako v roku 2010. Dôraz sa kládol na triedenie odpadu v komoditách ako v roku minulom. Odvážal sa povozmi Obecného úradu do zberného dvora v čase vopred určeným zberovým kalendárom. Tento systém sa v obci stabilizoval, čo vidieť z množstva triedeného odpadu, ktorý sa podstatne - oproti predchádzajúcemu obdobiu - zvýšil.
Triedeného odpadu sa odviezlo:
papier a lepenka 7,08 tony
sklo 16,52 t
nebezpečný odpad 7,56 t
plasty 10,75 t
pneumatiky 2,23 t
železo 5,52 t
bioodpad 5,00 t
Netriedený odpad sa odviezol v objeme 507,56 tony (zmesový odpad) a 43,16 tony objemový odpad.
Náklady za likvidáciu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu sú značne vyššie, ako sú tržby od obyvateľstva. Tržby od podnikateľov v roku 2011 robili 10 752 Eur a od obyvateľstva 36 870 Eur.
Náklady na odvoz a likvidáciu boli u firmy Marius Pedersen, a.s. Trenčín 63 905 Eur, Unikomas, a.s. Dubnica nad Váhom 2 999 Eur,
1855
Poľnohospodárske družstvo, a.s. Košeca 1 916 Eur a Gold Pack, s.r.o., Beluša 431 Eur.
Vplyv Považskej cementárne, a.s.
na životné prostredie
Stav ovzdušia v Ladcoch možno hodnotiť iba podľa oficiálneho merania vypúšťania exhalátov z výrobní Považskej cementárne, a.s., ktoré denne nepretržite monitoruje na to určená firma. Sledovanie ďalšieho znečisťovania ovzdušia autami, ale i inými priemyselnými podnikmi (Gumárne, Púchov), rovnako znečisťovanie pôdy a vody poľnohospodárskym podnikom, je pre obec technicky nemožné. Preto uvádzam iba informáciu z Považskej cementárne, a.s., ktorú je tento podnik podľa zákona 177/1998 Z. z. povinný obci podať.
Ovzdušie
V roku 2011 jednotlivé výrobné zariadenia a kotolne vypustili do ovzdušia spolu 107,2 tony tuhých znečisťujúcich látok, čo bolo o 19 ton viac ako v roku 2010. Plynných znečisťujúcich látok vypustili 3 075 ton, oproti predchádzajúcemu roku viac o 70 ton.
Zvýšenie emisií bolo dôsledkom zvýšenia výroby o 120 000 ton. Koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok vo vypúšťaných spalinách a vzduchu z komínov a technologických výduchov neprekročili polovičné hodnoty zákonného limitu. I tak podnik do Štátneho fondu životného prostredia musí zaplatiť 138 922 Eur.
Počas prevádzky rotačnej pece dochádzalo občas k výpadkom elektrofiltra za pecou z rôznych technologických príčin, v roku 2011 to bolo 690-krát.
Zákon č. 309/1991 Zb. o ovzduší stanovuje, že na 1 tonu vyrobeného slinku je možné vypustiť do ovzdušia 1,5 kg prachu. V uplynulom roku vypustili 0,18 kg prachu na jednu tonu (12 % zo zákonného limitu).
Počas suchého leta a časti jesene došlo k tvorbe emisií prachu. Cementáreň sa to snažila eliminovať polievaním a zametaním plôch.
Koncentrácia plynných emisií SO2CO a NOx neprekračovali zákonné limity.
Vodné hospodárstvo
Odpadové vody vznikajúce v prevádzke sa čistili v mechanicko-biologickej čistiarni odpadových vôd a potom sa vypúšťali do Lúčkovského potoka.
V roku 2011 vypustili 89 200 m3 vôd so znečistením, ktoré bolo hlboko pod stanovený limit.
Odpadové hospodárstvo
Spaľovaním rôznych odpadov pomáhala cementáreň odbremeniť skladovanie odpadu, prípadne znečisťovanie prírody.
V roku 2011 v rotačnej peci spálili 3 717 ton gumového odpadu. V rámci prevencie BSE spálili 36 512 ton mäsokostných múčok.
1856
Ako významný príspevok k ochrane životného prostredia prevádzkovali linku na využívanie upravených separovaných odpadov z plastu, papiera a dreva. V roku 2011 celkom 9 973 ton.
Dohromady sa zásluhou cementárne nedostalo na skládky 53 861 ton materiálu.
Podľa správy, ktorú mal kronikár k dispozícii, z 12 sledovaných parametrov, ani jeden neprekročil limit stanovený zákonom, v niektorých prípadoch nedosahoval ani polovicu.
ŠKOLSTVO
Materská škola
V školskom roku 2010/2011navštevovalo Materskú školu v Ladcoch 86 detí vo veku 2 – 7 rokov. V 4 triedach pracovalo 8 učiteliek. O hygienu priestorov a stravovanie detí sa staralo 6 prevádzkových zamestnancov.
Na vstup do Základnej školy v priebehu roka pripravovali 25 detí, z ktorých rodičia požiadali pre 6 detí odklad na vstup do ZŠ.
Celý školský rok sa niesol v duchu rozvíjania environmentálnej výchovy, ľudových tradícií a zdravého životného štýlu. Pri tom sa preferovali formy zážitkového učenia.
V rámci národného projektu vzdelávania učiteľov, učiteľky absolvovali vzdelávanie v oblasti obsahovej reformy v školstve a rozvíjania digitálnych technológií.
V MŠ úspešne pracoval krúžok výtvarnej výchovy pod odborným vedením lektorky zo ZUŠ v Košeci a krúžok anglického jazyka.
Pre deti bolo v školskom roku pripravených mnoho zaujímavých akcií. Deti videli bábkové divadlo „Na hojdačke“, kúzelníka, chovateľov sokolov, na jar vynášanie Moreny, Rozprávkový dvor pri príležitosti Medzinárodného dňa detí.
Deti Materskej školy pod vedením svojich učiteliek vystupovali pri rôznych programoch v obci, pri privítaní novonarodených detí, na Dni matiek a pod.
V školskom roku 2011/2012 mala škola rovnaký počet detí – 86, z ktorých sa 28 pripravovalo na vstup do Základnej školy.
Riaditeľkou školy bola Táňa Kukuliašová a v jednotlivých triedach pracovalo 8 kvalifikovaných učiteliek:
Irena Gajdošíková, Alena Svádová (najstaršia veková skupina 5 – 7 r. deti)
Alena Kukučková, Andrea Kotrasová (stredná skupina 3,5 – 4,5 ročné deti)
Anna Grmanová, Táňa Kukuliašová (stredná skupina 4,5 – 5 ročné deti)
Jana Pikálková, Mgr. Gabriela Zahradníková (najmladšia veková skupina s deťmi 2,5 – 3 ročnými).
V roku 2011 si v Materskej škole pripomenuli dve významné výročia pre túto výchovnú inštitúciu. V roku 1951 zriadili v Ladcoch Detské jasle a Materskú školu. A dňa 1. novembra 1971, z financií štátu a odborárov, postavili terajší komplex budov Materskej školy.
1857
Základná škola
Školský rok 2010/2011 v Základnej škole slávnostne zakončili 30. júna 2011. Za prítomnosti starostu obce Ing. arch. Jána Remu odmenili 37 žiakov za výborné výsledky v prospechu a reprezentáciu školy na kultúrnych, športových a vedomostných súťažiach.
So školou sa rozlúčili pedagógovia Mgr. Lenka Kútna, Eva Vargová a Mgr. Juraj Ondrašík.
Niektoré z aktivít v roku 2011:
Dňa 25. februára sa konalo školské kolo Hviezdoslavovho Kubína. V jednotlivých kategóriách zvíťazili žiaci Amália Liptáková, Ján Jamrich, Júlia Jamrichová, Romana Tvrdá, Filip Kollár, Saša Majtánová.
Fašiangovú slávnosť pripravili 8. marca. Žiaci si pripravovali masky, ktoré predvádzali ostatným žiakov.
V týždni od 15. – 18. marca sa v rámci Mesiaca knihy v školskej knižnici konala prezentácia o vzniku, výrobe a používaní kníh.
V tom istom čase sa žiaci 1. stupňa rozlúčili s Morenou a zaslali práce do výtvarnej súťaže „Vesmír očami detí“.
23. marca si žiaci na 1. stupni pripomenuli dva významné dni: prvý jarný deň a Svetový deň vody. Urobili si výlet na lokalitu Skalka a pri tejto príležitosti ho očistili od odpadkov.
V čase od 4. – 8. apríla absolvovali žiaci 3. ročníka (celkom 25 účastníkov) a 13 žiakov 5. – 6. ročníka základný a zdokonaľovací plavecký výcvik na Plavárni v Púchove.
Dňa 20. apríla žiaci 4. ročníka pripravili literárne pásmo „Veľká noc ide“ pre žiakov 1. ročníka.
5. mája žiaci 8. ročníka absolvovali test Komparo. Testovanie bolo celoslovenské v jazyku slovenskom a matematike. Bola to príprava na Monitor 9, ktorý deviataci ZŠ absolvovali v marci 2011. Tento test mohol ovplyvniť prijatie na strednú školu. Neovplyvnil, pretože všetci žiaci, ktorí sa na stredné školy prihlásili, boli prijatí.
V máji sa všetci žiaci 5. – 8. ročníka venovali protidrogovej tematike v besedách i vo výtvarnom prejave.
20. mája absolvovali žiaci 1. stupňa didaktické hry na ihrisku TJ Tatran Tunežice. K hrám patrila dopravná výchova, riešili mimoriadnu situáciu – chemický a letecký útok a ošetrovali zranených.
19. mája bola v Základnej škole beseda so spisovateľom Valentínom Šefčíkom, pri ktorej sa žiaci oboznámili s tvorbou spisovateľa.
Školský rok 2011/2012 sa začal slávnostne 5. septembra 2011.
Do školy nastúpilo 201 žiakov, z toho 119 dievčat a 94 chlapcov. Žiakov na 1. stupni bolo 82, z toho 22 prvákov. Na 2. stupni (5. – 9. ročník) bolo 119 žiakov. Do školského klubu sa zapísalo 40 detí.
Vedenie školy sa nezmenilo:
riaditeľka Mgr. Bronislava Majtánová
zástupkyňa riaditeľky: PaedDr. Mária Hatoková
1858
V pedagogickom zbore boli títo učitelia:
1. ročník – Mgr. Jarmila Šelingová
2. ročník – Mgr. Milena Trochanová
3. ročník – Mgr. Ingrid Lysáková
4. ročník – Mgr. Ivana Habánková
5. ročník – Ing. Katarína Šibíková (matematika, chémia)
6. A trieda – Mgr. Martina Ravasová (slovenský jazyk, občianska náuka)
6. B trieda – Bc. Šárka Adamcová (anglický jazyk)
7. ročník – Mgr. Jana Martinková (anglický jazyk)
8. ročník – Mgr. Tomáš Struňák (náboženská výchova, biológia)
9. ročník – Mgr. Alena Nováková (slovenský jazyk, francúzsky jazyk)
Bez triednictva ostali:
Ing. Martina Kozlíková (matematika, fyzika)
Ing. Lenka Dideková (chémia, dejepis)
Mgr. Marián Babjak (náboženská výchova v 3. ročníku)
V Školskom klube pracovali Jarmila Gabková a Bc. Daniela Koňuchová.
Výchovným poradcom bol Mgr. Tomáš Struňák.
Niektoré aktivity žiakov a pedagógov v čase od septembra do decembra 2011:
27. októbra pri príležitosti Medzinárodného dňa školských knižníc pripravili dramatizáciu rozprávky.
Pre nadobúdanie vedomostí z prvej pomoci usporiadali akciu Ochrana človeka a prírody. Najskôr teoretickú časť a na druhý deň praktickú časť na ihrisku TJ Tatran Tunežice.
V Týždni proti drogám pripravili akciu „Športom proti drogám“.
16. novembra v školskej aule prvýkrát poriadali „prvácku pasovačku“ – prijímanie prvákov do školy. Prijímanie rámcoval kultúrny program, ktorý pripravili starší žiaci.
V septembri 2011 začali fungovať záujmové krúžky, ktoré viedli väčšinou učitelia. Strelecký krúžok vedie, už po viac rokov niekoľkonásobný účastník olympiády a mnohých svetových podujatí, strelec z pištole Ján Fabo.
Krúžky:
divadelný (Šárka Adamcová)
biologický (Tomáš Struňák)
mažoretky (Jarmila Gabková)
vybíjaná (Ingrid Lysáková)
slovenský jazyk a literatúra (Alena Nováková)
kuchári v novom šate (Katarína Šibíková)
matematický (Katarína Šibíková)
environmentálny (Jarmila Šelingová)
tvorivá dielňa (Jarmila Šelingová)
environmentálny (Ivana Zajacová)
rozhlasový (Milena Trochanová)
netradičné výtvarné techniky (Jana Martinková)
počítačový (Martina Kozlíková)
strelecký (Ján Fabo)
1859
Projekt COMENIUS
Škola sa zapojila do medzinárodného projektu COMENIUS – ŠKOLSKÉ PARTNERSTVÁ. Cieľom tejto aktivity bolo získanie informácií o jednotlivých vzdelávacích systémoch v partnerských krajinách, výmena didaktických postupov, metód a foriem práce so žiakmi.
Medzi partnerov ZŠ v Ladcoch patrila Základná škola Záhumní – Frenštát pod Radhoštěm, Robert Gerwig Schule St. Georgen (Nemecko), Szuts József Áltános Iskola Kiskunhalas (Maďarsko).
Začiatkom októbra absolvovali žiaci a pedagógovia ladčianskej školy partnerské stretnutie v Českej republike.
5. – 8. decembra sa miestom stretnutia tých istých partnerov stali Ladce. Hostí na pôde Základnej školy privítali deti chlebom a soľou v slovenských krojoch. Hostí privítal aj starosta obce a potom si všetci prezreli školu, jej vybavenie a potom ich čakal obed v školskej jedálni.
V rámci stretnutia navštívili hostia Trenčín, jeho hrad, prešli sa po predvianočnom námestí. Ďalší deň bol poznávací. Navštívili Čičmany, Rajeckú Lesnú s jej známym Betlehemom. Pozreli sa aj do obce s Jánošíkovou tradíciou – Terchovej.
Stretnutie sa vydarilo vďaka organizátorom i sponzorom. Pomohla Považská cementáreň, a.s. poskytnutím ubytovacích priestorov v školiacom stredisku v Belušských Slatinách a Združenie rodičov školy.
Odborné učilište internátne
K záverečným učňovským skúškam v školskom roku 2010/2011 pristúpilo 54 absolventov tretieho ročníka (6 murárov, 7 maliarov, 7 zámočníkov, 6 stolárov, 3 krajčírky, 10 záhradníkov, 7 žiačok z odboru služby a domáce práce a 8 žiakov z odboru kuchár). Zo skúšaných, 18 žiakov prospelo s vyznamenaním. 21. júna potom všetci prevzali výučné listy na slávnosti za prítomnosti vedenia školy a starostu obce. Ten odmenil vecnými cenami 11 najlepších absolventov.
Z mimoškolských aktivít boli pozoruhodné akcie, ktoré sa konajú každý rok už tradične na území Slovenska i mimo neho. Dňa 5. apríla to bola súťaž zámočníkov v Sološnici, 6. apríla súťažili záhradníci (ako hostia) v Kelči (Česká republika) a 13. apríla súťažili krajčírky v Baji (Maďarsko).
V máji sa dievčatá zúčastnili na tradičných Celoslovenských hrách mládeže, ktoré sa konali v Michalovciach. V júni na Športových hrách zdravotne postihnutých v Novej Dubnici.
V programe celoživotného vzdelávania COMENIUS sa uskutočnilo stretnutie v Ladcoch 1. – 7. mája. Po príchode 1. mája a po slávnostnom otvorení 2. mája si žiaci a hostia prehliadli učilište v Ladcoch a obec Ladce. Nasledujúce 4 dni sa venovali práci. V priestore nádvoria učilišťa postavili náročnú stavbu pergoly.
Nevenovali sa však iba práci. Navzájom sa poznávali, v rámci čoho navštívili Súľovské skaly, Čičmany, Rajeckú Lesnú, Trenčiansky hrad, Bojnický zámok a Trenčianske Teplice. Venovali sa športom a iným zaujímavým činnostiam. Partnerské školy z Nemecka, Maďarska a Česka vyslovili spokojnosť a vďaku organizátorom ladčianskeho stretnutia.
1860
Nový školský rok začali v Odbornom učilišti internátnom so 148 žiakmi. Z toho bolo 87 chlapcov a 61 dievčat. Podľa jednotlivých odborov začal školský rok 2011/2012 takto: murári – 27, maliari – 10, stolári – 15, strojní zámočníci – 12, záhradníci – 21, služby a práce v domácnosti – 28, kuchári – 35.
V prvom ročníku nastúpilo 70 žiakov, v druhom 38 a v treťom 40.
V školskom roku 2011/2012 po prvýkrát chýba profesia krajčírka. Dôvod je jediný: malý záujem zo strany žiakov, pretože len veľmi ťažko sa umiestnia po absolvovaní do zamestnania.
V učilišti ubudlo i žiakov, ktorí využívajú moderný internát. Nevyužíva sa ani kapacita (40), keďže v internáte býva 20 žiakov.
Vedenie školy sa počas roka nezmenilo. Z učilišťa odišiel dlhoročný pracovník, organizátor športových a spoločenských akcií na škole, Stanislav Kret – vedúci výchovy.
KULTÚRNY
A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT
V oblasti kultúrneho a spoločenského života sa oproti predchádzajúcemu roku veľa nezmenilo. Uskutočnili sa tradičné podujatia, z ktorých najväčší význam mala recitačná súťaž Koyšove Ladce.
V riadení kultúry chýbal orgán, ktorý by jednotlivé akcie priamo vykonával a koordinoval akcie spoločenských organizácií, škôl a iných vykonávateľov. Jestvujúca komisia kultúry pri obecnom zastupiteľstve je poradný orgán, i keď niektoré podujatia priamo organizovala.
Komisia mala týchto členov: Dominik Koštialik, predseda a členovia: Marián Justh, Libor Kvasnica a v priebehu roka pribudla Alena Hudáková.
Oslavy a ľudové zvyky
Výročie oslobodenia
Spomienková oslava sa konala pred pomníkom padlých v druhej svetovej vojne. Pri tejto príležitosti si pripomenuli aj 65. výročie odhalenia pomníka, kedy členky spolku Živena a členovia Slovenského zväzu partizánov zozbierali finančné prostriedky a dali pomník zhotoviť akademickému sochárovi Štefunkovi. Slávnostného odhalenia sa zúčastnil aj vtedajší povereník školstva a osvety národný umelec L. Novomestský. Príhovor na spomienke 30. apríla 2011 mal starosta obce. Vence položili zástupcovia obce a SZPB.
66. výročie SNP
Vence k pomníku padlých položili zástupcovia obce a SZPB. Príhovor k prítomným mal predseda tejto organizácie Ing. Karol Horký. Účinkovala dychová hudba Ladčanka.
1861
1. máj
Prvý máj oslávili Ladčania tradične akciou Otvára sa máju brána. V kultúrnom programe pred Domom kultúry vystúpili dychová hudba Ladčanka a súbory Základnej školy. Občanov upútalo slávnostné prestrihnutie pásky starostom obce a tým otvorenie areálu revitalizovaného priestoru pre DK.
Deň matiek
Konal sa tradične druhú májovú nedeľu vo veľkej sále Domu kultúry. Organizátori Zbor pre občianske záležitosti a kultúrna komisia obecného zastupiteľstva pripravili akciu pre značný počet záujemcov. V bohatom programe vystúpili žiaci Materskej školy, Základnej školy a dychová hudba Ladčanka. Príhovor mal starosta obce Ing. arch. Ján Remo.
Stretnutie na prelome rokov
Stretnutie občanov na križovatke 31. decembra po 24. hodine organizoval Obecný úrad. V tomto roku sa zišlo mimoriadne mnoho najmä mladých ľudí. Účinkovala dychová hudba Ladčanka, prítomní videli 20-minútový ohňostroj, podávalo sa varené víno a iné občerstvenia. Filiálne stretnutia sa konali aj v Tunežiciach a Horných Ladcoch. Dilemu, či organizovať toto stretnutie pre nedostatok finančných prostriedkov, sa vyriešila vďaka prispeniu sponzorov, najmä Považskej cementárne, a.s..
Ľudové tradície
Ľudové tradície sa v roku 2011 prejavili v podobe podujatí, ktoré sa natrvalo zapísali do kalendára spoločenského života Ladčanov.
F a š i a n g y pripravila dychová hudba Ladčanka. Na žiadosť občanov sa konalo „pochovávanie basy“ netradične v sobotu a zúčastnilo sa ho asi 100 zabávajúcich. Členovia dychovky i ostatní účinkujúci zachovali pri „pochovávaní“ všetky tradičné zvyklosti.
H o d o v é s l á v n o s t i sa v obci Ladce konali 24. júla a boli organizované ako vystúpenie súborov pri Dome kultúry. Organizátorom bola kultúrna komisia obecného zastupiteľstva.
Z iniciatívy poslancov za T u n e ž i c e a za pomoci dobrovoľných pracovníkov sa konali hody aj v tejto časti obce. V programe bolo vystúpenie Ladčanky, občerstvenie a športový program.
Podobnú hodovú slávnosť pripravili poslanci za Horné Ladce a dobrovoľní pracovníci aj v priestoroch „námestia“ v H o r n ý c h L a d c o c h. Aj tu mali občania zdarma guláš, pivo, malinovku a koláče, ktoré upiekli ochotné Hornoladčanky.
Z c h a r i t a t í v n y c h p o d u j a t í to bol v roku 2011 Deň narcisov, organizovaný 15. apríla. Dobrovoľníci zo Základnej školy (pedagógovia a žiaci vyšších ročníkov) i pri nepriazni počasia vybrali od občanov Ladiec 397 Eur, čo sa venuje preventívnej ochrane proti rakovine.
1862
Koyšove Ladce
Najsledovanejšou akciou v kultúrnej oblasti každý rok je súťaž v prednese ľúbostnej poézie – v roku 2011 už 13. ročník. Dňa 21. októbra sa v Ladcoch zišiel rekordný počet súťažiacich. V kategórii študentov 29, v kategórii dospelých doteraz najväčší počet 16 recitátorov. Spolu so žiakmi to bolo 65 recitátorov.
V súťaži rozhodovala porota pre 1. a 2. kategóriu menovaná Ministerstvom školstva SR v zložení:
Mgr. Mária Schlosserová
Mgr. Jaroslava Čajková
Beáta Kvaššayová
Klub priateľov poézie P. Koyša menoval porotu pre III. a IV. kategóriu v zložení: PaedDr. Gejza Sádecký, Anton Baláž, Janka Poláková.
Poradie súťažiacich
I. kategória
1. Simona Šebeňová, Lukáš Hanko, Gymnázium Bánovce n/B
2. Simona Jandáková, ZUŠ Bánove n/B
3. Diana Škerdová, ZUŠ Bánovce n/B
II. kategória
1. Michaela Fojtíčková, Nové Mesto n/V
2. Nina Trnková, Gymnázium Púchov
3. Peter Kováčik, Gymnázium Považská Bystrica
Miriam Prívalská, Gymnázium Nové Mesto n/V diplom za osobnú recitátorskú výpoveď.
Adam Bajo, ZUŠ Nová Dubnica diplom za osobitný recitátorský výraz.
III. kategória:
1. Edita Hrušová, Pruské - Podvažie
2. Anna Mišurová, Ružomberok
3. Marta Pribylinová, Heľpa
IV. kategória:
1. Anton Orlík, Považská Bystrica
2. Dana Sobolová, Kysucké Nové Mesto
3. Dušan Danko, Nitra
Čestné uznanie Ivan Gregorovič, Nová Dubnica.
Ocenení recitátori dostali diplomy a vecné ceny – knihy, ktoré do súťaže venovalo Ministerstvo školstva SR, obec Ladce, Považské osvetové stredisko Považská Bystrica, Považská knižnica Považská Bystrica. Každý účastník dostal ďakovný list za účasť v súťaži.
Vo večerných hodinách sa vo veľkej sále kultúrneho domu konal spomienkový večer pri príležitosti nedožitých 80 rokov básnika Pavla Koyša. Spomienkový večer moderovali Anton Baláž a Jozef Bachratý a prítomní si
1863
vypočuli recitátorov: národnú umelkyňu Máriu Kraľovičovú, Mgr. Máriu Schlosserovú i víťazov tohoročnej súťaže. Predstavila sa aj operná speváčka Angelika Vargicová a harmonikár Alojz Šantavý. Tradične účinkovala dychová hudba Ladčanka. V hľadisku príjemný večer strávilo mnoho členov Klubu priateľov poézie Pavla Koyša z Bratislavy a zo dvadsať Ladčanov.
Organizátorom celého podujatia bol ako každý rok spomínaný Klub priateľov poézie Pavla Koyša, Ministerstvo školstva SR, Jednota dôchodcov na Slovensku, Považské osvetové stredisko Považská Bystrica a Obecný úrad Ladce.
Obecná knižnica
Obecná knižnica v roku 2011 evidovala 181 čitateľov, z toho detí do 15 rokov 60 a 121 dospelých.
Čitatelia si požičali 8 121 zväzkov. Z toho deti 797 náučnej literatúry a 1 537 krásnej literatúry. Dospelí si požičali 1 280 náučnej a 4 507 krásnej literatúry.
Pre knižnicu sa zakúpilo menej kníh ako v predchádzajúcom roku. Do knižnice pribudlo 47 kníh, z toho 36 zakúpila Považská cementáreň, a.s. za cca 300 Eur.
V osvetovej práci s knihou zaznamenali 2 exkurzie do knižnice z Materskej školy v Ladcoch.
Na konci roka 2011 prestala obecnú knižnicu viesť Eva Riecka, mnohoročná knihovníčka, v roku 2008 ocenená Ďakovným listom predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Knižnicu prevzala Rudolfína Riecka.
Ladecké zvesti
V roku 2011 vyšlo 6 čísiel spravodajcu miestnej samosprávy. Pre nedostatok financií sa museli urobiť niektoré organizačné opatrenia. Z osem strán sa prešlo na šesť strán, vydavateľ BEEL, Púchov sa vzdal zisku a znížil sa honorár redaktorovi. Tým cena dostala prijateľný rozsah, ale čiastočne utrpel obsah obmedzením počtu článkov, resp. ich rozsahu.
Kronika obce
Kronikárom obce bol i naďalej Branislav Lipták st.. Rozsah i obsah zápisu na rok – jeho kapitoly, bol podobný ako v roku 2010 a rovnaký je aj zápis za rok 2011.
V roku 2011 sa nedoriešil spôsob dokumentácie moderným digitálnym spôsobom.
1864
Ostatné podujatia
Ako som v úvode uviedol, organizátorov kultúrno-spoločenských podujatí nebolo veľa. Stabilná báza tvorby kultúrnych akcií boli všetky tri školy, zvlášť Základná škola, o čom píšem v kapitole „ŠKOLY“.
Určitým oživením bola výstava (december 2011) portrétov maliarky, rodáčky z Ladiec - Margity Karnerovej, rod. Majerechovej. Pre školy bolo usporiadaných niekoľko koncertov a podujatí z oblasti divadla, tradičných zvykov a pod.
Nedostatok kultúrnych programov a koncertov zaplnila dychová hudba Ladčanka, ktorá vystupovala nielen na pohreboch (len v Ladcoch 27-krát) doma, ale aj v širokom okolí. Zlepšenie kvality tejto hudby našlo odozvu aj v počte pozvaní do okolia na slávnosti, folklórne podujatia a pod.. Aj v obci Ladce okrem spomínaných pohrebov to boli vystúpenia na oslavách, stretnutiach, niektorých športových podujatiach.
Zbor pre občianske záležitosti
Zbor pre občianske záležitosti v roku 2011 pracoval v tomto zložení:
Anna Peterková, predsedníčka
Mária Liptáková, vedúca speváckeho krúžku
Ľubomíra Porubčanová, matrikárka
Irena Gajdošíková, výtvarníčka pamätnej knihy
Pri organizovaní podujatí účinkovali a pomáhali aj ďalší aktivisti a deti z Materskej školy, Základnej školy a dychovka Ladčanka.
Medzi najdôležitejšie podujatia organizované ZPOZ-om patril Deň matiek (píšem v časti „oslavy“).
Dňa 17. júna 2011 pripravil ZPOZ privítanie detí narodených v roku 2011 a na sklonku roka 2010. Na privítaní sa zúčastnilo 19 detí.
Medzi sledované a občanmi vysoko cenené akcie ZPOZ patrilo navštevovanie jubilantov zástupcami obce s kvetmi a darčekom od obce. Obetaví aktivisti navštívili v roku 2011 všetkých občanov, ktorí oslávili 80, 85 a 90 rokov života alebo si pripomínali 50., 55. a 60. výročie uzavretia sobáša.
V roku 2011 sa nekonalo stretnutie dôchodcov, ktoré má v Ladcoch tradíciu niekoľko desaťročí. Príčinou nekonania stretnutia boli finančné problémy, ktoré musel Obecný úrad v tomto roku prekonávať.
Využívanie Domu kultúry
Najviac využívaným priestorom bol vestibul v hlavnej budove na poriadanie trhov – celkom 51-krát.
Veľká sála bola v roku 2011 využívaná viac ako v predchádzajúce roky - spolu 26 podujatí.
V zasadačke č. 10 bola takmer do konca októbra umiestnená provizórne pošta a potom slúžila opäť pre autoškolu.
1865
Ďalšie miestnosti boli plne obsadené, ako v roku 2010. Prázdna zostala miestnosť, kde bola kaviareň, pretože táto skončila v DK svoju činnosť. Tak isto prázdne boli priestory kina, kde sa začala adaptácia na spoločenskú miestnosť.
V budove Domu kultúry sa urobili niektoré stavebné a tepelné opatrenia (píšem v časti „Pracovná skupina Obecného úradu“).
POLITICKÉ STRANY
A HNUTIA
Politické strany a hnutia v obci boli tie isté ako v roku 2010. Činnosť vo vnútri strán a navonok bola iba minimálna. Príčinou bolo aj to, že v roku 2011 neboli nijaké voľby, čo vždy strany a hnutia aktivizuje.
Všetky štyri strany prejavovali nespokojnosť s politickými a hospodárskymi pomermi v Slovenskej republike, čo vyvrcholilo na sklonku roka pádom súčasnej vlády a vypísaním predčasných volieb v roku 2012.
SMER – sociálna
demokracia
Táto strana mala pravdepodobne v obci najviac prívržencov, čo ukázali voľby v roku 2010. V obci bol ustanovený Klub Smeru – sociálnej demokracie, riadený Okresnou radou v Dubnici nad Váhom. Členom tejto rady bol predseda Klubu v Ladcoch, Bc. Ivan Fedor.
Výbor:
Bc. Ivan Fedor, predseda
Miroslav Zajac, podpredseda
Dominik Koštialik, tajomník.
Ľudová strana – Hnutie
za demokratické Slovensko
V roku 2011 sa nekonala slávnosť na výročie vyhlásenia Zvrchovanosti Slovenska z finančných dôvodov. Výbor hnutia sa v roku 2011 nezmenil:
Ing. arch. Ján Remo, predseda
Bc. Miroslav Zahradník, podpredseda
Bc. Ľubica Zahradníková, tajomníčka
členovia: Bohumil Kvasnica, Alena Beňáková
1866
Komunistická
strana Slovenska
V roku 2011 mala strana ten istý počet členov ako v roku 2010. Vo svojej činnosti oboznamovala svojich členov s politikou KSS, stanoviskami k činnosti vlády v hospodárskej politike. Všetci členovia a viacerí sympatizanti odoberali časopis KROKY, ktorý vydával Ústredný výbor KSS mesačne.
Výbor KSS v Ladcoch sa podieľal na príprave a realizácii osláv oslobodenia obce a výročia SNP.
Výbor:
Pavol Fatura, predseda
Ing. Karol Horký, tajomník
Anton Haršáni, hospodár
Slovenská národná strana
V Okresnej rade Slovenskej národnej strany je členom Július Šedík, ktorý úlohy prenášal na organizáciu v Ladcoch.
Aktivita, tak ako v iných politických subjektoch v obci, bola iba priemerná. Z väčších akcií sa nekonala tradičná slávnosť na pamiatku vyhlásenia Zvrchovanosti Slovenska pri dvojkríži v Horných Ladcoch.
Výbor SNS sa nezmenil:
Július Šedík, predseda
Zdena Hriadelová, hospodárka, tajomníčka
členovia: Pavol Habánek, Roman Šedík, Martin Šimon
Zastupovaním v Horných Ladcoch bol poverený Martin Šimon, v Tunežiciach Pavol Letko.
ORGANIZÁCIE, SPOLKY,
ZDRUŽENIA
Medzi tých, ktorí aktivizujú kultúrny, spoločenský a záujmový život občanov patria organizácie, spolky a združenia etablované v obci.
Ich aktivitu možno porovnať s činnosťou v roku 2010, keď sa konštatovalo, že najväčšiu aktivitu vykazovali tie, ktoré majú vo svojej náplni zaujímavé oblasti.
Počty členov v organizáciách sa podstatne nezmenili. Najviac členov mali Slovenský rybársky zväz, Telovýchovná jednota Tatran cementáreň, Dobrovoľný hasičský zbor a Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Najmenej členov mali Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Slovenský zväz chovateľov a Matica slovenská. Najväčší počet mládeže podchytili organizácie rybárov, telovýchovy a športu a dobrovoľní hasiči.
Už niekoľko rokov je badať stabilitu vo vedeniach organizácií – vo výboroch dochádza iba k malým zmenám.
1867
Pre všetky organizácie je problémom otázka finančných prostriedkov, ktorých je málo a riešia ich väčšinou prostredníctvom sponzorov, príspevkom z Obecného úradu a pod..
Priestory na svoju činnosť majú organizácia TJ Tatran cementáreň, Jednota dôchodcov (Senior klub), Poľovnícke združenie, Slovenský zväz chovateľov a ostatným sú k dispozícii priestory Domu kultúry.
TJ Tatran cementáreň
Ladce
Telovýchovná jednota Tatran cementáreň Ladce mala v roku 2011 dva športové oddiely – futbal a stolný tenis. Pre oba športy boli vytvorené relatívne dobré podmienky. Moderné, dobre vybavené ihrisko, šatňa, posilňovňa, možnosť dopravy hráčov a pod.. Finančne a materiálne zabezpečenie Obecným úradom, Považskou cementárňou a v primeranom množstve aj sponzormi. Stolní tenisti používajú na stretnutia priestory Odborného učilišťa internátneho.
Vo futbale sa dosiahli priemerné výsledky. Z priemeru sa vymkli iba výbornými výsledkami dorastenci. Najviac problémov funkcionárom TJ robil nedostatok hráčov, najmä u žiakov a dorastencov.
V stolnom tenise, naopak, bolo hráčov dosť, takže na jeseň už okrem hrajúcich dvoch družstiev A a B prihlásili do súťaže aj tretie družstvo C. Organizácia, tréningy a z toho vyplývajúce dobré výsledky boli dobrou reprezentáciou obce.
Vedenie:
Ing. Jaroslav Koyš, predseda
Ing. Ferdinand Gach, tajomník
Ľubomíra Porubčanová, pokladník
členovia: Vladimír Chovanec
Mgr. Miroslav Sňahničan
Marián Justh
Dušan Porubčan
FUTBALOVÉ ODDIELY
V sezóne 2010 – 2011 „A“ mužstvo dospelých začalo prípravu pod vedením trénerov Zábojník, Homér. Trénovali v telocvični, v okolitých terénoch a odohrali 8 prípravných zápasov.
Káder mužstva tvorili hráči: Jozef Janke, Marek Kalma, Dominik Porubčan, Marián Habánek, Juraj Staňo, Jozef Pagáč, Erik Mražík, Tomáš Koštialik, Dušan Šedík, František Váň, Michal Majtán, Michal Habánek, Peter Martinka, Martin Jánoško, Eduard Pagáč, Kristián Mražík, Jozef Váň, Alexander Homér, Matej Eliáš, Ján Podmaninec, Pavol Bonan, Matej Žáčik, Jaroslav Kušík.
Vedúcim mužstva bol Vladimír Chovanec.
1868
V sezóne 2010 – 2011 po predchádzajúcich slabších výkonoch a zlepšení sa najmä v posledných piatich zápasoch skončilo mužstvo dospelých v 5. lige na 9. mieste.
Dorastenci v tomto ročníku súťaže v 1. triede hrali veľmi dobre a z ladčianskych družstiev skončili najlepšie – na 2. mieste.
Žiaci prekonávali ťažkosti najmä s nedostatkom hráčov, keď za družstvo k zápasom nastupovali často aj hráči z kategórie „mladší žiaci“. Ani v spolupráci so Základnou školou sa nepodarilo prekonať problém nechuti žiakov reprezentovať, trénovať a podrobovať sa disciplíne.
V súťaži 1. triedy skončili na 10. mieste.
Sezóna 2011 – 2012 (jej jesenná časť)
Dospelí - A mužstvo - hrali v 5. lige oblastnej súťaže pod vedením trénerov Alexander Homér a Jozef Pagáč.
V kádri hráčov došlo k niektorým zmenám. V bráne sa dobre uplatnil dorastenec Jakub Machala. Družstvu sa však v súťaži neveľmi darilo, keď niektoré zápasy prehrávali i na domácom ihrisku. Záver jesennej časti však zvládli dobre a zachránili tak predbežné 13. miesto s 5 víťazstvami, jednou remízou a 9 prehrami so skóre 21 : 28.
Dorast hral v oblastnej súťaži v 1. triede a v jesennej časti dosahoval vynikajúce výkony. Hráči potešili divákov pohľadným kombinačným futbalom. Svojim súperom nastrieľali 94 gólov a iba 13 inkasovali. Odohrali 14 zápasov s bilanciou 12 výhier, 1 remíza, 1 prehra. Skončili na čele tabuľky a premýšľali na návrat do 5. ligy.
Žiaci pod vedením trénera Antona Machalu odohrali jesennú časť oblastnej súťaže 1. triedy na 7. mieste so ziskom 23 bodov (7 výhier, 2 remízy a 5 prehier – skóre 26 : 16).
Okrem organizovaných súťaží pripravila TJ Tatran cementáreň Ladce v spolupráci s ďalšími organizáciami a inštitúciami niekoľko vydarených podujatí. Všetky z nich sa dostali do kalendára činnosti jednoty už po viac rokov a stali sa tradičnými.
Memoriál Pavla Petríka
Spoluorganizátori tohto podujatia Železnice SR a Tatran cementáreň Ladce pripravili futbalový turnaj starších – bývalých hráčov už po 14-krát.
Zúčastnili sa mužstvá Ladiec, Beluše a Ilavy. V tomto ročníku po prvýkrát chýbali hráči Košece. Konečný výsledok bol nasledovný: 1. Beluša, 2. Ladce, 3. Ilava.
Memoriál Dominika Porubčana
Za účasti družstiev „17-roční“ Dubnica nad Váhom, Lednické Rovne, Ladce a Košeca. Dorastenecký futbal, ktorý sa hrá na počesť bývalého dorastenca TJ Ladce. Zvíťazili dorastenci z Dubnice nad Váhom, zásluhou
1869
horšieho skóre skončili na druhom mieste Lednické Rovne. Domáci boli tretí a Košeca posledná.
Stavbársky turnaj
Hral sa na Deň cementárov medzi jednotlivými úsekmi výroby v cementárni. Vo finále zdolalo družstvo „Údržby“ družstvo „RAJ – baliareň“. Na treťom mieste skončila „Výroba“ a družstvo „Lomu“ na poslednom – štvrtom mieste.
Na záver sa tradične odohral zápas Považskej cementárne a Prefastavu Topoľčany. Zápas skončil nerozhodne a po penaltovom rozstrele zvíťazili Topoľčany.
O týždeň sa hral odvetný zápas v Topoľčanoch, v ktorom zvíťazili cementári 8 : 6.
Silvestrovský turnaj
Turnaj šesťčlenných družstiev v malom futbale. Hrali „Porubčanovci“, Starí páni, Juniori, Horné Ladce a družstvo Mladých z Beluše a A mužstvo, ktoré napokon zvíťazilo, keď vo finále porazilo Belušu 8 : 0.
STOLNÝ TENIS
V sezóne 2010 – 2011 skončili reprezentanti TJ Tatran cementáreň Ladce úspešne. „B“ družstvo vo svojej súťaži 6. lige skončilo na 1. mieste, keď z 28 stretnutí 26 vyhralo, 1 prehralo a raz hralo nerozhodne. Dosiahlo skóre 336 : 138.
„A“ družstvo v štvrtej lige uzavrelo súťaž na 7. mieste zo 16 účastníkov, čo bolo podľa očakávania. Získali z 30 zápasov 61 bodov (14 víťazstiev, 4 nerozhodne, 13 prehier).
O úspešný priebeh súťaže sa zaslúžili títo hráči - v zátvorke je uvedený počet odohratých zápasov: Ivan Hrehuš (120), Miroslav Tomanica (111), PaedDr. Vladimír Hromek (107), Anton Popelka (102), Jozef Letko (94), Mgr. Miroslav Sňahničan (82), Dušan Kvasnica (62), Ing. Pavol Kalus (61), Jozef Hrehor (48), Viliam Popelka (48), Vladimír Letko (40), Martin Kvocera (32), Peter Gajdošík (21).
V sezóne 2011 – 2012 na konci kalendárneho roka „A“ družstvo bolo v 4. lige na 4. mieste s 39 bodmi, keď zo 16 zápasov 10 vyhrali, 3 prehrali a trikrát hrali nerozhodne. V súťaži hrá 16 družstiev.
„B“ družstvo v 5. lige bolo na 11. mieste (12 družstiev). Z 12 zápasov 2 vyhrali, 2-krát hrali nerozhodne a 8 zápasov prehrali.
„C“ družstvo v 7. lige zo 6 účastníkov bolo na 4. mieste, v strede tabuľky. V 11 zápasoch štyrikrát vyhrali, jedenkrát hrali nerozhodne a 6-krát prehrali.
1870
TJ Tatran
Tunežice
V roku 2011 oslávila organizácia TJ Tatran Tunežice 50. výročie svojho založenia.
V sezóne 2010 – 2011 hrali v III. triede oblastnej súťaže, kde skončili na 7. mieste.
V sezóne 2011 – 2012 došlo k oživeniu organizácie, zlepšeniu práce vedenia, k zlepšeniu finančnej situácie prostredníctvom sponzorov a pomocou Obecného úradu.
Po poslednej časti skončili na 3. mieste so ziskom 19 bodov, celkovo z 9 zápasov (6 víťazstiev, 1 remíza, 2 prehry) mali skóre 15 : 8.
V tejto časti futbalový oddiel reprezentovali títo hráči: Hofstädter Radovan, Grečný Róbert, Mosorjak Vladimír, Patka Peter, Mikuška Jozef, Machala Anton, Hriadel Rudolf, Hajduch Martin, Kandráč Alexander, Kandráč Emil, Habánek Jakub, Suran Jakub, Habánek Milan, Hromka Tomáš, Mosorjak Martin, Brumovský Anton, Janco Lukáš, Letko Boris, Hudec Peter, Podmaninec Ján, Rafko Martin, Filiač Roman.
Vo výbore pracovali najmä Anton Machala, Radovan Hofstädter a Bohumil Kvasnica.
OSTATNÉ ŠPORTY
V cyklistike vynikal Miroslav Habánek, ktorý v roku 2011 pretekal v kategórii cyklistov – bikerov. Štartoval v kategórii 40 – 49 ročných a zúčastnil sa úspešne na mnohých (i medzinárodných) podujatiach v tomto športe. Boli to medzinárodné podujatia vo Veľkých Karloviciach (najlepší zo slovenských pretekárov), Maratón Stráňavy, Galazy Tour Rožňov pod Radhoštěm, na maratóne v Súľovských Skalách, Valašská padesátka, Oravský maratón atď. Vyhral Pružinský maratón a v Košeckom Podhradí bol štvrtý.
V motocyklovom krosovom športe zaznamenávame už viac rokov úspechy. Aj v roku 2011 sme videli, že pretekári, resp. ich rodiny väčšinu nákladov na tento pomerne drahý šport si hradia sami.
Pretekár Tomáš Kútny, starší z dvoch súrodencov prestúpil do vyššej kategórie (MX 2 Junior). Na začiatku sezóny sa umiestňoval v polovici štartovného poľa a na konci sezóny získal aj niekoľko medailí.
Mladší Kútny – Patrik v Malokarpatskom pohári, ktorý pozostával zo štyroch pretekov dvakrát vyhral, raz obsadil druhé miesto a raz tretie a stal sa celkovým víťazom vo svojej kategórii. Ešte úspešnejší bol v druhej súťaži MX CUP, skladajúcej sa zo šiestich pretekov, ktoré všetky vyhral.
Obaja bratia vyhrali svoju triedu aj na pretekoch v Gbeloch.
Ďalšia skupina motokrosových pretekárov súťaží v kategórii veteránov. V roku 2011 to boli Slavomír Mražík, Ivan Ďurikovič, M. Čurík a P. Kvasnica.
Aj títo pretekári často vo svojej kategórii skončili na medailových miestach.
1871
Dobrovoľný
hasičský zbor
V roku 2011 nenastali v Dobrovoľnom hasičskom zbore nijaké organizačné zmeny. Naďalej boli dve organizácie zaoberajúce sa svojimi špecifickými úlohami, ale spolupracovali vo viacerých činnostiach, najmä v reprezentácii navonok, Sem patrili najmä účasť na cvičeniach, previerkach a účasť na podujatiach v hasičskom športe.
Vedenie DHZ - obec
František Meliš, predseda
Dominik Koštialik, veliteľ
Juraj Petrík, strojník
Štefan Kuman, preventista
Branislav Blaško, pokladník
Vedenie DHZ Považská cementáreň:
Ing. Peter Bračík, predseda
Igor Kalus, veliteľ
Viliam Petrík, strojník
Ladislav Král, preventista
Marián Markuš, pokladník
Členská základňa bola stabilná, oproti roku 2010 sa nezmenila. V DHZ obec bolo 41 členov a v DHZ Považská cementáreň 21 členov.
V materiálnej oblasti DHZ obec obohatila svoj inventár o 240 m hadíc, 2 kusy zásahových prúdnic, 2 kusy prúdnic pre požiarny šport a 3 kusy savíc.
V priebehu roka vykonali prípravu členov zameranú najmä na likvidáciu požiarov a povinnosti členov strojnej služby. Pravidelne sa uskutočňovali kondičné jazdy vodičov zásahových vozidiel. Priebežne sa vykonávala údržba hadicového materiálu a v roku 2011 zabezpečili kompletnú generálnu opravu zásahovej PS 12.
Najväčšie úspechy dosiahli v roku 2011 v hasičskom športe, ktoré nemajú v histórii DHZ v Ladcoch obdobu. Zaslúžilo sa o to najmä ženské družstvo, v ktorom pretekali: Lucia Bračíková, Barbora Zábojníková, Iveta Gajdošová, Kristína Žáčiková, Jana Bieliková, Monika Mikušincová, Eva Kubicová, Mária Mičkalíková, Dominika Jungová, Jana Bajzová, Simona Kučmová.
Ženské družstvo sa v sezóne 2011 zúčastnilo na 32 súťažiach, v nich získali pohár 20-krát. Boli to súťaže pohárové, oficiálne previerky, ale najmä postupová súťaž na Majstrovstvá Slovenskej republiky, pričom postupne víťazili na okresnom kole v Košeckom Podhradí, na krajskom kole v Trenčianskych Bohuslaviciach a na Majstrovstvách Slovenska v Dubnici nad Váhom.
Okrem titulu Majsteriek Slovenska zvíťazili v prestížnej súťaži družstiev Slovensko - Moravská hasičská liga. V nej za účasti družstiev zo severo-západného Slovenska a východnej Moravy 6-krát zvíťazili a nakoniec s prevahou vyhrali aj celú SMH ligu.
1872
Družstvo mužov bolo tiež účastníkom Slovensko – Moravskej ligy. Spomedzi 50 – tich družstiev skončili na 19. mieste. Vyhrali však súťaž O cenu primátora Dubnice nad Váhom. Okrem toho sa so striedavými výsledkami zúčastnili na viacerých súťažiach v oblasti stredného Považia a na Morave.
Úspešný a dobre organizovaný bol V. ročník súťaže žiakov O Pohár DHZ Ladce v požiarnom útoku od stroja. V oboch kategóriách chlapcov i dievčat zvíťazilo domáce družstvo so značným náskokom od ďalších družstiev.
Celé obdobie jar – jeseň 2011 bolo náročné na funkcionárov – organizátorov súťaží. Množstvo súťaží, tréningov obetavo zvládli nielen pretekári, ale aj funkcionári.
Slovenský rybársky
zväz
Obvodná organizácia v Ilave, do ktorej patrili aj členovia z Ladiec, mala 316 členov, včítane detských príslušníkov. Od výročnej schôdze v roku 2011 viedol organizáciu výbor:
Libor Kvasnica, predseda
Ladislav Novosad, podpredseda
Anton Opát, hospodár
Ing. Jozef Šedík, tajomník
Štefan Petrek, práca s mládežou
Mgr. Jozef Kurus, kultúrny referent
Bohumil Ištvánik, brigádnická činnosť
Členovia Libor Kvasnica, Ladislav Novosad, Ing. Jozef Šedík a Anton Opát reprezentovali organizáciu vo výbore Mestskej organizácie SRZ v Dubnici nad Váhom.
Súčasťou organizácie bol krúžok mladých rybárov (deti od 6 do 15 rokov). Zriadili ho v Ladcoch a Košeci, spolu v krúžkoch bolo 55 detí.
Základnou činnosťou organizácie bola brigádnická činnosť (starostlivosť o rybníky a potoky) a zarybňovanie.
Zarybňovanie malo v roku 2011 veľký rozsah a bolo náročné nielen na prácu, ale aj na vynaložené finančné prostriedky. Do Porubského a Podhradského potoka nasadili po 50 kg pstruhov dúhových. Pstruhom potočným – dvojročným zarybnili Porubský potok (100 kg), Podhradský potok (100 kg) a Tovarský potok (50 kg).
V septembri 2011 nasadili aj pstruha potočného – ročného do Podhradského potoka (4 500 ks) a do Krivoklátskeho (1 500 ks).
Okrem pstruhov zarybnili štrkovisko v Ilave jeseterom (30 ks) a do Váhu od Ladiec po Bolešov podustvou severnou (33 000 kusov).
Hlavná sezóna na kaprových vodách sa začala pre členov SRZ pretekmi v love rýb udicou pre deti – mladých rybárov od 6 do 15 rokov dňa 1. mája na štrkovisku v Ilave. Zúčastnilo sa 41 mladých rybárov, ktorí spolu ulovili 86 rýb, z toho 56 kaprov. Najlepšie sa darilo Patrikovi Šebekovi z Ladiec, za ním skončili bratia Patrik a Martin Andrisíkovci z Ilavy. Z dievčat
1873
zvíťazila Veronika Ďurášková z Ilavy – Klobušíc. Víťazov, ale i ostatných pretekárov, odmenili cenami.
Dňa 8. mája usporiadali preteky pre dospelých rybárov z domácej organizácie, ale i hostí. Po 5 – hodinovom love zvíťazil Alfonz Trenčan z Ilavy, na druhom mieste Peter Hlaváč z Pruského a tretí bol Peter Vráblik z Košece. Najdlhšou ulovenou rybou bol amur 73 cm. Lovcom bol Ondrej Janík z Ladiec. Dospelí pretekári ulovili spolu 111 rýb, z toho 109 kaprov.
Slovenský zväz zdravotne
postihnutých
Výročná schôdza organizácie za účasti členov SZZP v Ladcoch, prítomnosti predsedu Okresnej organizácie Mgr. Arpáda Maďara a 30 hostí z družobných organizácií zhodnotila činnosť kladne.
Výbor organizácie:
Milan Rafaj, predseda
Júlia Belianová, podpredsedkyňa
Jana Faturíková, tajomníčka
Mária Sláviková, hospodárka
Anton Ištok, kultúrno-športový referent
členovia: Ján Janko, Ján Koštialik, Pavol Maršovský, Božena Bezecká, L. Sláviková
Z bohatej činnosti vyberám najvýznamnejšie akcie.
Dňa 13. mája usporiadali vo veľkej sále Domu kultúry Deň matiek. Na slávnosti sa okrem členov organizácie zúčastnil starosta obce a jeho zástupca. Ako hostia boli i zástupcovia družobných organizácií z Novej Dubnice, Dubnice nad Váhom, Ilavy, Hornej Poruby, Košeckého Podhradia, Pruského, Domaniže, Lúk, Sverepca, Púchova a Beluše.
V júni sa 10 členov zúčastnilo na športových hrách v Novej Dubnici, ktoré usporiadala okresná rada v Ilave spolu so ZO SZZP v Novej Dubnici.
V dňoch 14. až 16. júla bolo posedenie na chate Muflón, kde sa zúčastnili popri členoch z Ladiec aj hostia z Novej Dubnice, Dubnice nad Váhom, Ilavy, Hornej Poruby, Košeckého Podhradia, Domaniže, Lúk, Sverepca a Púchova.
44 členov organizácie i niektorých nečlenov ZOP SZZP sa zúčastnilo na zájazde do ZOO v Lešnej. Zájazd 6. augusta 2011 sa vydaril. Rovnako ako ďalšie akcie (návštevy členov ladčianskej organizácie u ostatných družobných organizácií).
Dňa 14. septembra sa 4 členovia zúčastnili na športových hrách v Orlovom, ktoré usporiadala Okresná organizácia v Považskej Bystrici. Tu člen organizácie Hriančik obsadil 3. miesto v streľbe zo vzduchovky.
Štyria členovia boli v dňoch 30. augusta – 2. septembra na rekreačnom pobyte, ktorý usporiadala Okresná organizácia v Ilave.
ZO SZZP v Ladcoch neorganizovala iba spoločenský a kultúrny život svojim členom, ale starostlivosť sa prejavila v poradenskej službe o sociálnych otázkach, o zákonoch a vyhláškach. Informovali členov o ich nárokoch a právach.
1874
Medzi humánne činy patrili návštevy chorých a pripomínanie si okrúhlych životných jubileí členov organizácie Slovenského zväzu zdravotne postihnutých.
Slovenský zväz
technických športov
Od januára 2011 sa zmenil názov organizácie zo Združenia technických a športových činností na Slovenský zväz technických športov ZO Cementáreň Ladce.
V Ladcoch sa opäť nevenovali náročným technickým odvetviam ako motorizmus, strelecký šport a iné, pretože sú to športy finančne veľmi náročné. Opäť ako každý rok, venovali sa turistike – poznávaniu slovenskej prírody, návšteve náročnejších i menej náročných horstiev Slovenska.
Organizáciu aj v roku 2011 viedol výbor na čele s doterajším predsedom Ing. Jozefom Remom.
Turistický rok začali 28. mája výstupom na zrúcaninu Tematín, ktorá sa nachádza v Považskom Inovci. Výstup sa začal v obci Hôrka a zúčastnilo sa na ňom 45 turistov.
Ďalší turistický zájazd bol 18. júna 2011 na vrch Poludnica v Nízkych Tatrách. Výstup sa začal v obci Liptovský Ján a z 34 účastníkov vyšlo pomerne náročnou trasou 26 turistov na 1 646 m vysokú Poludnicu.
Dňa 30. júla sa podujali ladčianski turisti na hrebeňovku v Nízkych Tatrách s cieľom na Chabenec (1 955 m). Výstup začali v Demäňovskej doline na Chopok (2 023 m) a odtiaľ cez Dereše do obce Magurka. Za zlého počasia prešli 17 km.
Dňa 28. augusta sa uskutočnil prechod cez Muránsku planinu. Pochod začal v obci Muráň výstupom na zrúcaninu Muránskeho hradu, čo je najvyššie postavený hrad na Slovensku (985 m). Potom prešli Muránskou planinou až do obce Červená Skala.
Dňa 24. septembra vystúpili na najvyšší vrch Západných Tatier Bystrú (2 248 m). Zúčastnilo sa 45 turistov.
22. októbra na záver sezóny vystúpilo 30 turistov z Mojtína na Rohatín a Ostrú Málenicu. Tým uzavreli turistickú sezónu 2011.
Jednota dôchodcov
Slovenska (Klub seniorov)
ZO JDS v Ladcoch – Klub seniorov viedla aj v roku 2011 Zlatica Baricová. Klub nemal veľa členov, ale jeho činnosť vynikala variabilitou, nápaditosťou v organizovaní podujatí. Pravidelne – raz za dva týždne sa schádzali v klubovni (DK). Pripravovali užitočné posedenia, kde sa napr. naučili novým dekoračným technikám, besedovali s odborníkmi o rôznych témach, ktoré zaujímajú dôchodcov.
Na pozvanie ZO JDS v Trenčianskych Tepliciach sa zúčastnili na zájazde do Tullnu (Rakúsko) na výstavu kvetov, ktorá sa považuje za najväčšiu v Európe.
1875
V septembri sa zúčastnili na seniorských športových hrách Trenčianskeho samosprávneho kraja v Novej Dubnici. Finančne ich podporila Považská cementáreň – zakúpili im rovnaké tričká s logom.
V októbri boli na podujatí „Seniori mestu, mesto seniorom“ v Žiline, poriadanom v rámci „Mesiaca úcty k starším“. Zaujalo ich množstvo akcií, z ktorých väčšinu poriadali seniori.
Na záver roka 2011 usporiadali ešte ukážkovú akciu hodiny zumby pre seniorov a výrobu adventných dekorácií.
Matica slovenská
Miestny odbor Matice slovenskej v Ladcoch v roku 2011 viedol výbor:
Mgr. Mária Letková, predsedníčka
Alena Suchárová
Anna Kacinová
Ľubica Šedíková
Viera Kováčová
Emília Mikušková
Daniel Koyš
V dozornej rade boli: Ing. Karol Horký, Margita Kantoríková a Anna Kováčová.
V roku 2011 usporiadali novoročné stretnutie, posedenie s členmi. Ťažiskovým podujatím bol zájazd do Rožňova pod Radhoštěm. Za pomoci Považskej cementárne, a.s. (autobus) sa 24. júna 2011 zúčastnili na akcii „Anenská pouť“ - sprievod v krojoch s hudbou do Valašského múzea v prírode. Cestou domov sa zastavili na „Poustevnách“, kde dominujú stavby významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča (postavené v roku 1898). Potom si urobili výlet k soche Radegasta, pohanského boha pohostinstva.
Slovenský zväz
chovateľov
Organizácia mala aj v roku 2011 málo členov. Tí však vyvinuli značné úsilie o získanie ďalších nadšencov už i preto, aby organizácia, ktorá má v Ladcoch 55 rokov, nezanikla.
Predsedom bol Anton Haršáni a organizácia fungovala kolektívnym vedením (8 členov).
Poslaním organizácie bolo i naďalej rozširovať chov čistokrvných zvierat. Venovali sa najviac chovu králikov, pričom dosiahli vynikajúce výsledky v rámci Trenčianskeho kraja.
Anton Haršáni, Vladimír Kalus st., Vladimír Kalus ml. a Pavol Kalus sa zúčastnili IV. krajskej výstavy mladých králikov. Súťažili v chove Novozélandského bieleho a Belgického obra. Vladimír Kalus st. získal za vystavovaných králikov (Belgický obor) Čestnú cenu a titul „Šampión
1876
výstavy“. Vladimír Kalus ml. získal za kolekciu Belgický obor cenu „Krajská víťazná kolekcia Trenčianskeho kraja“.
Už tradične zabezpečili pre občanov 96 kurčiat nosnicového typu, pred Vianocami 112 jatočných moriakov. Aby získali financie, dali do prenájmu časť svojej budovy „Dom chovateľov“.
Materské centrum
MIMČO
Materské centrum MIMČO pôsobilo v priestoroch Materskej školy. Z finančných prostriedkov, ktoré poskytla centrám na Slovensku premiérka vlády, urobili niektoré opravy a zakúpili hračky pre deti.
V roku 2011, tak ako aj v predchádzajúcich rokoch, sa zapojili do zbierky „Ďakujem, že si mama“ predajom magnetiek za 1 euro.
Počas roka usporiadali množstvo akcií pre deti a mamičky. Medziiným tradičné cvičenie pre ženy, jazykové kurzy, rôzne akcie pred sviatkami, najmä pred Vianocami.
Štatutárom materského centra MIMČO bola Andrea Pagáčová.
Slovenský zväz
protifašistických
bojovníkov
Organizácia v Ladcoch nezaznamenala nijaký pohyb v počte členstva ani výbor sa nezmenil.
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Ladcoch bola riadená Oblastným výborom SZPB v Považskej Bystrici, členom ktorého bol aj Ing. Karol Horký.
ZO SZPB v Ladcoch sa podieľala na organizovaní osláv výročia oslobodenia obce a výročia Slovenského národného povstania.
Výbor:
Ing. Karol Horký, predseda
Pavol Fatura, podpredseda
Marián Justh, tajomník
Anton Haršáni, hospodár
Poľovnícke združenie
Bukovina
V roku 2011 malo Poľovnícke združenie Bukovina 35 členov. Tento stav je pomerne stabilizovaný, pretože podmienky na prijatie sú dosť prísne a počet členov je limitovaný vo vzťahu k počtu hektárov poľovníckeho revíru.
Rozloha poľovníckeho revíru bola 2 680 hektárov - tak ako v roku 2010 a rozkladá sa v chotároch Ladce, Tunežice, Hloža a Podhorie.
1877
V roku 2011 organizáciu viedol výbor:
Ján Prekop (Hloža), predseda
František Letko (Tunežice), podpredseda
Vladimír Češko (Tunežice), poľovný hospodár
Ing. Ján Bednárik (Podhorie), tajomník
Ľuboš Ľahký (Podhorie), pokladník
Ján Kukuliaš (Beluša), strelecký referent
Ivan Zbín (Hloža), kynologický referent
V dozornej rade boli: Ján Mikuška, Stanislav Hlóbik a Ladislav Habánek.
Okrem obligátnych povinností starostlivosti o zver venovali pozornosť tzv. poľovnej stráži. Podľa zákona na každých 500 hektárov poľovného revíru musí byť jeden člen poľovnej stráže. Medzi ich povinnosti a práva patrí kontrola členov združenia v revíri i ostatných ľudí, ktorí sa chovajú podozrivo a môžu byť potencionálnymi pytliakmi.
Starosti organizácii robili i túlavé psy, najmä v oblasti Horných Ladiec.
Poľovnícke združenie Bukovina malo sídlo v budove Osvetovej besedy v Tunežiciach.
NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT
História Fary Košeca
Rok 2011 znamená pre veriacich rímsko-katolíckeho vyznania v Ladcoch historický prelom. Niekoľkoročný zámer postaviť v Ladcoch kostol nadobudol konkrétne kontúry zriadením Farnosti Ladce a rekonštruovaním patričnej budovy.
Že to bol zásadný obrat, vidieť aj z pohľadu na históriu cirkevného života Ladčanov a Tunežičanov.
Od prvej známej písomnej zmienky o Ladcoch (1472) a Tunežiciach (1397) patrila obec Ladce a Tunežice do Farnosti Košeca, ktorá je známa od roku 1332.
Vieme, že v roku 1716 barón Ferdinand Fefferchoven v Ladcoch zriadil súkromné oratórium, do ktorého chodili slúžiť omše ilavskí trinitátori. Neprávom, pretože až kanonická vizitácia oratória (1728) dala súhlas, aby sa tam mohli slúžiť omše. Nevieme, kde sa oratórium nachádzalo, vieme však, že neslúžilo občanom Ladiec. Tí chodili aj vtedy do kostola v Košeci.
V roku 1760 Anton Revay, svätiaci biskup konsekroval v Ladcoch kostolík, ktorý dala postaviť Judita Motešická pri kaštieli k úcte sv. Valentína. Ani ten však nebol pre veriacich z Ladiec a Tunežíc. Tí sa bohoslužieb v ňom mohli zúčastniť iba dvakrát do roka: na sv. Valentína 14. februára a na deviatu nedeľu po Duchu svätom, teda v deň, keď bola vykonaná posviacka.
Ďalší osud kostolíka je Ladčanom dobre známy. Majitelia kaštieľa, ktorí nasledovali po poslednom Motešickom – Karolovi, sa oň starali a rád Milosrdných sestier sv. Vincenta z Pauly, ktorý kaštieľ prebral v roku 1924 ho
1878
našiel v poriadku. Po dramatickom a drastickom odchode sestier z kláštora ďalší majitelia sa oň nestarali, bol zatvorený. V roku 1968 po podpisovej akcii veriacich a po značnej pomoci Miestneho národného výboru kostol otvorili. Veriaci svojpomocne porobili opravy a kostol mohol slúžiť svojmu účelu.
Ladčania a Tunežičania sa po celých päť storočí podieľali na údržbe kostola v Košeci. Svedčia o tom farské dokumenty, ktoré zaznamenávajú aj príspevky majiteľov panstva, zvlášť Judity a Imricha Motešických, ktorí v značnej miere prispeli pri výstavbe nového košeckého kostola.
Ustanovenie
Farnosti Ladce
V kostolíku Ladce sa 6. júla 2011 konala slávnostná sv. omša pri príležitosti oficiálneho vyhlásenia zriadenia samostatnej Rímsko-katolíckej farnosti Ladce. Za hojnej účasti veriacich omšu celebroval žilinský diecézny biskup Mons. doc. ThDr. Tomáš Galis, PhD.
V sprievode biskupa boli Dr. Štefan Žídek, PhDr., vicekancelár, Mgr. Ján Findura, správca Fary Košeca, Mgr. Marián Babjak, novovymenovaný správca Fary Ladce, Mgr. Marián Vojtek.
Pred omšou vystúpil starosta obce, ktorý privítal hostí a vyzdvihol historický význam tejto udalosti.
Biskup Mons. T. Galis rovnako vyzdvihol význam samostatnej farnosti pre duchovný život Ladčanov. Po slávnostnej omši si hostia prezreli pokračujúcu prestavbu budovy, ktorá bude slúžiť pre umiestnenie Farského úradu a byt nového správcu fary. Priestormi hostí previedol generálny riaditeľ Považskej cementárne, a.s. Ing. Anton Barcík.
Počas sv. omše sa prečítala Zápisnica o kánonickom oznámení biskupského dekrétu zriaďujúceho Farnosť Ladce. CITÁCIA:
„Napísané roku Pána 2011 dňa 6. júla pri úkone kánonického oznámenia dekrétu žilinského diecézneho biskupa zo dňa 31. mája 2011 o zriadení Farnosti Ladce.
Počas slávnostnej sv. omše celebrovanej v Ladcoch 6. júla 2011, ktorej predsedal dolupodpísaný žilinský biskup, bol prečítaný do platnosti uvedený ním vydaný biskupský dekrét, ktorým sa obec Ladce vrátane jej katastrálneho územia a jej veriacich kánonicko – právne vyčleňujú zo zväzku Farnosti Košeca, do ktorej doteraz patrili a ustanovujú sa na samostatnú farnosť s úradným názvom Farnosť Ladce. Následne bol v rámci tohto eucharistického slávenia do úradu jej prvého administrátora uvedený dolupodpísaným žilinským biskupom veľadôstojný pán Marián Babjak, ktorý preberá týmto zodpovednosť za stavbu farského kostola novozriadenej farnosti.“
Podpísali: Tomáš Galis, žilinský biskup
Michal Baláž, kancelár
Marián Babjak, administrátor farnosti
1879
Mgr. Marián Babjak
Administrátor novozriadenej Farnosti Ladce sa narodil 19. mája 1971 v Brezne, ale pochádza z Tepličky nad Váhom. Za kňaza bol vysvätený dňa 3. júna 1995. Pôsobil na viacerých miestach ako kaplán, farár i tajomník biskupského úradu. Do Farnosti Ladce prišiel z Farnosti Žilina – Vlčince.
Posviacka farskej
budovy
Slávnosť posviacky rekonštruovanej budovy Farského úradu v Ladcoch sa konala 19. decembra 2011.
Budovu bývalého Obecného úradu v priebehu roka 2011 adaptovali – v zásade prerobili pracovníci firmy SIBASTAV z Považskej Bystrice. Finančné náklady na túto stavebnú akciu sa hradili z nadácie AGAPA, ktorá bola zriadená na stavbu Kostola v Ladcoch.
Slávnosť bola organizovaná Farským úradom a dobrovoľnými ochotnými spolupracovníkmi. K priebehu prispel aj Obecný úrad v Ladcoch.
O 16:30 hodine bola v kaplnke sv. Valentína pri kaštieli sv. omša, ktorú celebroval žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis. Ďalší program sa odohrával už pred budovou fary. Uvítací príhovor predniesol správca fary Mgr. Marián Babjak. Potom vystúpil starosta obce Ing. arch. Ján Remo. Generálny riaditeľ Považskej cementárne, a.s. Ing. Anton Barcík odovzdal symbolický kľúč ako hlavný sponzor žilinskému biskupovi Mons. Tomášovi Galisovi. Ten ho odovzdal do rúk správcovi fary Mgr. Mariánovi Babjakovi. Potom sa biskup v sprievode správcu fary a ďalších prítomných kňazov odobral do budovy vykonať posviacku. Po tomto akte sa biskup Mons. Tomáš Galis prihovoril k prítomným. Nasledovala prehliadka budovy prítomnými občanmi a potom občerstvenie pre verejnosť – kapustnica a varené víno. Pozvaní hostia sa zúčastnili slávnostnej večere.
Atmosféru podujatia spríjemňovala hudobná skupina a spevák náboženských piesní a tradične aj dychová hudba Ladčanka.
ŽELEZNICA SR
Roky, ktoré v súčasnosti prežíva Železničná stanica v Ladcoch možno označiť ako historické. Dajú sa zaradiť medzi také etapy ako je zdvojkoľajnenie železnice Bratislava – Žilina (1909), ustanovenie Železničnej stanice v Ladcoch (1912), či elektrifikácia (1988).
Modernizácia včítane vyvolaných stavieb prebiehala dobre v stanovených termínoch. Podrobnejšie uvádzam v kapitole „VÝSTAVBA OBCE“ tohto zápisu.
Počet zamestnancov stanice sa nezmenil a bol taký ako v predchádzajúcom roku – 34, včítane stanice Beluša.
1880
Organizačné zmeny nastali od 1. októbra 2011 v tom, že nesamostatná stanica Ladce patrí pod novovytvorené Oblastné riaditeľstvo v Žiline.
Počas roka sa na stanici nevyskytli nijaké nehody ani u zamestnancov ani u cestujúcich.
V ďalšom výpočte výkonov chýbajú tržby od cestujúcich, ktoré zabezpečuje Železničná spoločnosť Slovensko a tržby za prepravu, ktoré riadi a zabezpečuje spoločnosť Cargo, a.s. a iní dopravcovia (súkromní podnikatelia). Obe informácie kronikár nemá možnosť získať.
V dopravnej intenzite boli na stanici Ladce dosiahnuté nasledovné výkony: v 3 802 vozňoch bolo naložené 67 845 ton tovaru a rôznych substrátov, vyložili 182 415 ton materiálu z 3 802 vozňov.
Cez stanicu Ladce v roku 2011 prešlo spolu 7 326 vlakov nákladnej dopravy a rušňov a 19 886 vlakov s prepravou cestujúcich.
Na množstve vyloženého a naloženého tovaru sa najviac podieľali Považská cementáreň, a.s. a Štátne lesy Slovenskej republiky.
POŠTOVÝ ÚRAD
V LADCOCH
Pracovníci Pošty v Ladcoch mali v roku 2011 zložité pracovné podmienky. Pre rekonštrukciu poštovej budovy (viď kapitola „VÝSTAVBA OBCE“) služby obyvateľom vykonávali v Dome kultúry. Po dokončení rekonštrukcie, takmer po roku, sa presťahovali do vynovených priestorov, ktoré slávnostne otvorili dňa 29. októbra starosta obce Ing. arch. Ján Remo, vedúca pošty Marta Uríčková, zástupca poštového riaditeľstva a pracovníci pošty.
Výkony pošty v roku 2011 sa oproti minulému roku takmer nezmenili. Obyvatelia podali 17 472 kusov doporučených listov, 268 balíkov, z toho 198 poistených.
Pošta priamo v úrade alebo prostredníctvom poštových doručovateliek odovzdala organizáciám a občanom 21 612 doporučených zásielok a 549 kusov balíkov.
Okrem toho doručovali dôchodky a na pošte poskytovali rôzne služby, medzi nimi v rámci Poštovej banky vkladné listy, termínované vklady a osobné listy.
V predaji doplnkového tovaru poskytovali noviny, časopisy, žreby a iné.
Poštové služby v roku 2011 vykonávali vedúca pošty Marta Uríčková a 3 doručovateľky.
1881
SLUŽBY OBČANOM
A OBCHOD
V poskytovaní služieb občanom a v stave obchodu sa v roku 2011 podstatne nič nezmenilo. Zatvorenie niektorých prevádzok (z toho dve pohostinstvá) neovplyvnilo stav v poskytovaní služieb občanom. Najmä z ekonomických dôvodov sa v priebehu roka 2011 zrušili:
COLLANA BAR (v Dome kultúry)
Pohostinstvo U Emila v Tunežiciach
Drevostav (Anton Jendrol)
MINI-MIX – predaj textilu a drogéria (Miriam Hlavatá).
Vznikol nový autoservis BIMETAL. Otvorili ho v septembri 2011. Majiteľ renovoval ošarpanú stavbu na Cementárskej ulici (oproti pošte), ktorá nebola využívaná dvadsať rokov. Tým majiteľ vyriešil aj nevzhľadnú časť obce.
Predaj potravín
- Potraviny AMV
- Potraviny a predaj mäsa – KLASIK (Ing. Michal Staňo)
Pohostinstvá
- Reštaurácia KOPYTO (Martin Adamec)
- Bistro VERONIKA (V. Piatriková)
- Pohostinstvo OMEGA (POD GAŠTANMI) (Ema Šimová)
- Pohostinstvo U SABU (Peter Jesenský)
- Pohostinstvo CENTRIK (Peter Posluch)
- U RADA – bar (Radovan Hoffstädter)
- Herňa PUB (Viliam Šepták)
- Nočný klub
Iné predajne a výrobne
- Drogéria (Amália Zábojníková)
- AGROBON – záhradnícke potreby (Stanislav Bublavý)
- Textil – galantéria (V. Daňo)
- TINEA – kvetinárstvo (Iveta Remšíková)
- Novinový stánok (Bresman)
- Autotranz - mechanizácia (Štefan Kútny)
- Autoservis (František Strážnický)
- Autoservis BIMETAL
- Kameňosochárstvo (Anton Bialoň)
- DREVOPAL (Róbert Jendrol)
- NOVA PARKET (Barninec)
- BLACHOTRAPEZ – plechy (Jan Lubarda – Poľsko)
- Kozmetika DENA (D. Gregorová)
- Drevovýroba (Peter Chovanec)
1882
Okrem toho viac-menej stabilne do obce prichádzali rôzni predajcovia. Vo vestibule DK sa konalo takýchto predajných akcií 51 (menej ako v roku 2010).
Na tržnici sa predávala najmä zelenina a potraviny (mäso, cukrovinky a pod.). Najstabilnejšie (4 až 5-krát týždenne) to bol predaj zeleniny – Pavol Komárek z Trenčína, Anmar Baďura (mäso), Falkoner – Zádveřice (mäso), Machaj Wojciek (mäso), GUT Violetta (cukrovinky) a ďalší.
POĽNOHOSPODÁRSTVO
A LESNÉ HOSPODÁRSTVO
Poľnohospodárske družstvo, a.s.
Košeca – stredisko Ladce
Na poliach ladčianskeho chotára i v roku 2011 hospodárilo Poľnohospodárske družstvo, a.s. Košeca – stredisko (farma) Ladce.
Stredisko v roku 2011 viedol Vladimír Chovanec a pracovalo v ňom: 5 traktoristov, 2 opravári, 2 technicko-hospodárske pracovníčky a 2 ošetrovatelia kráv (pastieri).
I keď počasie nebolo najpriaznivejšie (dlhodobé sucho) dosiahli sa v rastlinnej výrobe priemerné výsledky. Na jednotlivých honoch dosiahli tieto výsledky:
- pšenica ozimná - 110 ha (Rudinky, Mocovce, U brvna, Nad cintorínom)
- výnos 4,6 t/ha
- pšenica jarná - 23 ha (Rúbanica, Dlhé diely)
- výnos 3,7 t/ha
- cukrová repa - 50 ha (Horekončie)
- výnos 55 t/ha, cukornatosť 19,9 %
- kukurica na siláž - 20 ha (Kráčiny)
- výnos 35 t siláže
- kukurica na zrno - 65 ha (Dužiny, Za priekopy, Daňové nivy)
- výnos 8,2 t/ha
- repka olejná - 30 ha (Rúbanica)
- výnos 2,3 t/ha
- slnečnica ročná - 42 ha (Podlúčie, Pri vŕbe, Za Váhom)
- výnos 2,15 t/ha
V živočíšnej výrobe chovali kravy bez trhovej produkcie, nie pre mlieko, ale pre odchov mliečnych teliat. Stav dojníc bol 200 kusov, ktoré sa pásli na Dehetníku a na lúkach v Mráznici. Ostatné lúky v Ladcoch i Tunežiciach sa spásali.
1883
Lesné družstvo
a Urbárske spoločenstvo
v Ladcoch
Činnosť spoločenstva sa v roku 2011 oživila na prácach v lese, sade a na ostatnom majetku. Členovia odpracovali veľké množstvo hodín na čistení, ťažbe, ochrane a výsadbe.
V jarných mesiacoch rozmiestňovali lapače na ochranu ihličnatých stromov proti kôrovcovi podkôrnemu (176 hodín). Počas roka postupne vyťažili stromy napadnuté kôrovcom a vývraty po silných vetroch v Bukovine a na dielci spolu 507 m3 dreva. Na rôznych lesných prácach v Dielci odpracovali 608 hodín, Pod Bukovinou 64 hodín a v Kamennej 944 hodín.
Začiatkom marca začali realizovať výmenu strechy na urbárskom dome (obchod AMV). Celá výmena trvala 10 dní a komplikoval ju fakt, že museli vymeniť aj niektoré prehnité hrady na krove. Výmenu krytiny robila firma Radovan Pristach z Mníchovej Lehoty a inkasovala za práce 10 871 Eur. Starú krytinu odovzdali v zberných surovinách a dostali za ňu viac ako 1 000 Eur.
Po skončení zakrývania budovy vybudovali prístrešok pred budovou, kde si môžu občania odkladať bicykle, kočíky a pod. Urbariát v Ladcoch takto prispel k záchrane storočnej budovy.
Ďalšia záchranná akcia sa začala tiež v lete roka 2011. Ovocný sad, ktorý založili záhradkári v Ladcoch na výmere 1,5 hektára v roku 1967 sa dostal do dezolátneho stavu. Dlhé roky sa oň nikto nestaral, oplotenie zničili prerastajúce kríky i nezodpovední občania. Už v máji začali čistením terénu medzi stromami. Suché stromy vyrezali a spálili a porobili ďalšie práce, celkom 1 112 hodín.
Objem prác, ktorý treba vynaložiť na záchranu a oživenie ovocného sadu je však veľký a v roku 2011 sa urobila iba časť.
Urbárske spoločenstvo
a Lesné družstvo v Tunežiciach
Od februára začali práce v lese ťažbou dreva na vrchu Kalište. Práca sa vykonávala koňmo živnostníkom, ktorý mal na takúto prácu oprávnenie. Ostatná ťažba sa vykonávala v prístupnejších terénoch.
Svojpomocne sa vykonávali aj práce na obnovu lesa. Vysádzali sa stromčeky, obkášali sa, znovudosádzali, ak niektoré vyschli alebo ich zničila zver.
Na ochranu sa robilo preventívne natieranie proti ohryzu a rozmiestňovali sa nádobky s pachom odpudzujúcou tekutinou.
Za rok 2011 opravili urbárnici 2 km ciest, prehŕňaním a vysypaním kamennou drťou. Predtým okolie ciest očistili od konárov a kričia.
Hliadka pravidelne vykonávala protipožiarnu kontrolu lesných porastov, rovnako ako kontrolu kôrovcom napadnutých stromov a suchých, na zem padnutých stromov.
1884
Celú prácu spoločenstva (rovnako ako v Ladcoch) ovplyvňovali niektoré dôsledky hospodárskej krízy. V Tunežiciach sa k tomu pridali stále trvajúce spory v otázke vlastníctva tunežického kameňolomu.
Kladne sa hodnotila práca výboru a mnohých ochotných členov Urbárskeho spoločenstva a Lesného družstva pri prácach v lese.
1885

Rok 2012

1886
ÚVOD
Aj rok 2012 sa niesol v znamení nedostatku finančných zdrojov na účte obce – v obecnom hospodárstve. Hospodárska kríza, znižovanie dotácií zasiahlo do všetkých oblastí života v obci. Obmedzenia zasiahli najmä oblasť výstavby, rekonštrukcií, komunikácií a vodných tokov.
Iba v bytovej výstavbe bolo vidieť značný ruch na novej ulici Za kaštieľom a pri niektorých rekonštrukciách starého bytového fondu súkromných majiteľov. Ani v roku 2012 nepredali v roku 2011 postavených 24 bytov v dvoch moderných bytovkách.
Do politického života vzruch a oživenie priniesli predčasné voľby do Národnej rady SR sprevádzané ústrednou predvolebnou kampaňou, ale takmer nijakou v miestnom meradle.
V obecnom zastupiteľstve nenastali nijaké zmeny. Konalo sa celkom 7 zasadaní za optimálnej účasti poslancov a obvyklej aktivity pri riešení problémov obce. Rovnako Obecný úrad – jeho pracovníci, hlavný kontrolór obce a pracovná skupina vykazovali priaznivé výsledky vo všetkých oblastiach ich činnosti.
Nič sa nezmenilo na nedobrých výsledkoch v demografickej oblasti, čo je celoslovenský problém.
Rok 2012 bol poznamenaný veľkým stavebným ruchom pri modernizácii železnice, kde sa podstatne zmenili prevádzkové možnosti železničnej stanice. Stavebné práce sa ukončili na podjazde do Horných Ladiec a Podhoria i práce, ktoré priaznivo ovplyvnili život občanov.
Do celkovej situácie priniesli vzruch tri ponuky, ktoré by sa mali v roku 2013 realizovať. Je to schválenie vodovodu a kanalizácie – budovanej pre obce Ladce, Košeca, Ilava a Dubnica nad Váhom, ponuka postaviť v roku 2013 obchod s potravinami. Treťou stavebnou akciou by mala byť realizácia výrobne asfaltových zmesí v lome Tunežice. Táto ponuka narazila na odpor občanov Tunežíc a vyvrcholila petíciou občanov.
Aj v roku 2012 zostal nevyriešený problém rekonštrukcie budov Materskej školy a zvyšných budov Základnej školy.
V oblasti kultúrneho a spoločenského života sa situácia iba o málo zlepšila. Špičkovými udalosťami boli opäť Koyšove Ladce a oslavy výročia prvých písomných zmienok o Ladcoch a Tunežiciach. Kultúrne súbory a krúžky jestvovali iba na školách, málo sa prejavovali, iba sporadicky. Kladným javom bolo založenie detského spevokolu na rímsko – katolíckej fare. Dychová hudba Ladčanka mala najviac vystúpení doma i v iných obciach, stabilizovala káder hudobníkov a zlepšovala kvalitu.
Životné prostredie bolo v roku 2012 determinované ovzduším (Považská cementáreň), zeleňou, vodnými tokmi, stavom spodných vôd a hospodárstvom s komunálnym odpadom. Vo väčšine týchto zložiek sa dosiahol štandard. Problémom boli vodné toky (Slatinský a Lúčkovský potok) a znižujúci sa stav spodných vôd.
Nič podstatné sa nestalo ani v oblasti obchodu a služieb. Stále zostávala nízka kultúrnosť obchodu AMV s potravinami.
V roku 2012 – prvom roku po otvorení rímsko – katolíckej fary v náboženskom živote nastalo značné oživenie. Urobili sa podstatné
1887
organizačné opatrenia pre výstavbu kostola, aktivizovala sa mládež – spevokol, zájazdy a iné aktivity. Z cirkevných obradov to bola najmä birmovka a konanie pravidelných bohoslužieb v Ladcoch i Tunežiciach.
Podľa kusých správ všetky výrobné podniky, aj vzhľadom na hospodársku krízu, boli úspešné. V tejto časti kroniky je problémom získať podklady pre zápis – Vedenie Vodnej elektrárne - podklady už niekoľko rokov odmieta poskytnúť.
Ťažisko poľnohospodárskej výroby bolo v Poľnohospodárskom družstve – farme Ladce a lesné hospodárstvo v Urbárskych združeniach a Lesných družstvách v Ladcoch a Tunežiciach.
Zápis kroniky za rok 2012 bol napísaný načas podľa stanoveného termínu do 28. februára 2013.
Branislav L i p t á k
kronikár obce
1888
DEMOGRAFICKÉ
ÚDAJE
Demografický vývoj
v roku 2012
Demografický vývoj v obci Ladce je približne rovnaký ako v roku 2010 a 2011. Nenastali veľké zmeny ani v počte prihlásených a odhlásených občanov, narodených a zomrelých ani v skladbe obyvateľstva.
K 31. decembru 2012 mala obec Ladce 2 564 obyvateľov. Z celkového počtu bolo 2 186 občanov nad 15 rokov a 378 do 15 rokov. Priemerný vek občanov bol 39,34 roka, čo je o 20 stotín vyšší priemer ako v roku 2011.
Z 378 detí mali prevahu dievčatá (198), chlapcov bolo 180. Mládež od 15 do 18 rokov v počte 73 (dievčat 33, chlapcov 40).
Celkový počet dospelých 2 113 sa delil na ženy 1 082 a mužov 1 031.
V roku 2012 sa rodičom z Ladiec narodilo 25 detí (rovnako ako v roku 2011), z toho 16 chlapcov a 9 dievčat.
V rovnakom čase zomrelo 31 občanov, z toho 15 mužov a 16 žien. Priemerný vek zomrelých bol 72,8 roka, čo je takmer o 3 roky viac ako v roku 2011.
Najstarší občania, ktorí nás v roku 2012 navždy opustili boli: Anna Kresáčová (90-ročná), Anna Mikušková (89), Mária Ziková (88). Najmladší zomreli Zdena Belianová (46), Zdeno Počiatek (53), Jaroslav Rác (54), Ján Lezo (54).
Zmeny v stave obyvateľstva od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 boli takéto: prírastok 56 (z toho 25 narodených), odhlásených 34, zomrelých 31. Teda celkový úbytok 9 občanov.
Narodené deti
1. Pavlína Eliášová
2. Nikola Puškárová
3. Peter Babečka
4. Kristián Gajdoš
5. Adrián Gajdoš
6. Dominik Juzek
7. Michal Kukuliaš
8. Alžbeta Smrčková
9. Tomáš Kubiš
10. Artur Martinák
11. Daniel Gajdošík
12. Amália Poliaková
13. Esther Grendelová
14. Šimon Šadlák
15. Patrik Hanzel
16. Jakub Staňo
1889
17. Dominik Koňuch
18. Matyáš Habánek
19. Tadeáš Brandibur
20. Dominik Vidlák
21. Karolína Huňatá
22. Sabína Behrová
23. Zuzana Malovcová
24. Adela Zajíčková
25. Lukáš Kozák
Úmrtia
v roku 2012
Anna Kresáčová (90 rokov)
Verona Závacká (77)
Zdena Belianová (46)
Ján Lezo (54)
Irena Šprochová (79)
Pavel Gajdoš (75)
Irena Ďurišová (76)
Ján Čemeš (81)
Jozef Chovanec (85)
Honora Zelíková (84)
Anna Koyšová (87)
Mária Kalusová (58)
Anna Mikušková (89)
Miroslav Vychopeň (57)
Jozef Riecky (70)
Mária Ziková (88)
František Kvasnica (67)
Vladimír Cahel (87)
Zdeno Počiatek (53)
Helena Miháliková (82)
Viktor Riečičiar (67)
Helena Pastieriková (76)
Elena Grečná (67)
Emil Habánek (79)
Jaroslav Rác (54)
Viktor Melicher (80)
Milan Makoš (56)
Slávka Malenčíková (59)
Rudolf Faturík (70)
Daniela Hofstädterová (59)
Rudolf Galanský (80)
1890
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO,
OBECNÝ ÚRAD
Zloženie
obecného zastupiteľstva
Zloženie obecného zastupiteľstva v Ladcoch sa v roku 2012 nezmenilo. Nezmenilo sa ani vedenie:
Ing. arch. Ján Remo, starosta
Ing. Peter Bračík, zástupca starostu
Ing. Daniela Kalusová, hlavný kontrolór obce
Zasadania
Uskutočnilo sa dovedna 7 zasadaní obecného zastupiteľstva s takmer 100 % účasťou poslancov.
Zasadania boli vopred propagované na úradných tabuliach, občania však možnosť zúčastniť sa na zasadaniach využívali iba minimálne.
V programe zasadaní nechýbali zásadné otázky týkajúce sa obce a života v nej. Osobitne sa sledovali finančné správy, hospodárenie obce vychádzajúce zo správ ekonóma a hlavného kontrolóra obce. V ďalšom popise zasadaní ich správy uvádzam iba v niektorých prípadoch.
Prvé zasadanie v roku 2012 sa konalo 21. januára 2012 za účasti všetkých poslancov. Poslanci schválili nájomné pre kaderníctvo v Dome kultúry, príspevok 300 Eur Fare Ladce. Súhlasili tiež s asanáciou stodoly za Poštovým úradom. Zastupiteľstvo prerokovalo a schválilo pokladňu s pokladničným limitom vo výške 2 000 Eur pre účtovanie príjmov a výdavkov 16-bytového nájomného domu.
Schválili komisiu pre podávanie majetkového priznania starostu v zložení: Vladimír Chovanec, Ján Abrahámovský, Daniela Hudecová. V poslednom bode zasadania prijali uznesenie o cene za prenájom obecných pozemkov (záhradky).
Ďalšie zasadanie sa konalo 24. apríla 2012 a zaoberalo sa najmä týmito otázkami: Schválili návrh na úpravu rozpočtu na rok 2012. Schválili niektoré prenájmy a predaje menších pozemkov a uzniesli sa na pokute za nepodanie priznania dane z nehnuteľnosti. Rovnako súhlasili s výškou pokuty za nesplnenie oznamovacej povinnosti k plateniu poplatku za komunálny odpad vo výške 50 % z ročného poplatku. Zastupiteľstvo dalo súhlas riaditeľke ZŠ k prenajatiu multifunkčného ihriska pre verejnosť a k prenájmu pozemkov v areáli školy.
Na zasadaní obecného zastupiteľstva 22. mája 2012 poslanci zobrali na vedomie organizačné a finančné zabezpečenie osláv 540. výročia prvej písomnej zmienky o obci Ladce a 615. výročia zmienky o Tunežiciach. Schválili spojenie s hodovými oslavami Ladiec. Na tomto zasadaní poslanci schválili Dodatok k VZN o úhrade za poskytovanie opatrovateľskej služby.
Zasadanie 26. júna 2012 sa zaoberalo niektorými dôležitými ekonomickými otázkami. Schválili záverečný účet obce za rok 2011. Pri tej
1891
príležitosti zastupiteľstvo schválilo použitie prebytku vo výške 56 866 Eur takto: 90 % na kapitálový účet obce, 10 % na tvorbu rezervného fondu.
Schválili členov do Školskej rady Základnej školy: Ing. Jaroslav Koyš, Gabriela Melicherová, Dominik Koštialik a Vladimír Chovanec.
Obecné zastupiteľstvo schválilo dlhodobý prenájom budovy bývalého obecného domu v Tunežiciach rímsko-katolíckemu Farskému úradu v Ladcoch ako modlitebňu.
Na zasadaní dňa 25. septembra 2012 poslanci prerokovali tieto otázky: žiadosť Urbárskeho spoločenstva Tunežice o súdnom vymáhaní prinavrátenia cesty cez lom do vlastníctva obce. Dodatok zmeny VZN o dani z ubytovania. Informáciu o zámere preložiť zberný dvor. Na zasadaní schválili aj návrh na úpravu rozpočtu na rok 2012.
Dňa 23. októbra 2012 vzali na vedomie informáciu o ceste do lomu v Tunežiciach, prehľad o čerpaní rozpočtu obce za 3. štvrťrok 2012 i správu kontrolóra obce.
Prerokovali a schválili zámer dlhodobého prenájmu nebytových priestorov v Dome kultúry na zriadenie masážneho salónu Márii Pikálkovej.
Zasadanie poslancov dňa 28. novembra 2012 sa zaoberalo žiadosťou firmy LODEN z Košeckého Podhradia o odkúpenie stavebného pozemku na výstavbu predajne potravín a mäsa v obci Ladce. Poslanci návrh schválili, keďže pozemok je na stavbu predajne potravín určený aj v urbanistickej štúdii z roku 2005.
Toto zasadanie vzalo na vedomie návrh zmeny VZN o daniach. Tento bod je podrobnejšie rozvedený v časti DANE A POPLATKY v zápise kroniky 2012.
Ekonómka obce Ing. Alena Černotová predložila návrh rozpočtu na rok 2013. Vzhľadom na výpadok podielových daní, bol zastavený ako vyrovnaný len za cenu výrazných škrtov.
Na záver tohto zasadania poslanci zobrali na vedomie návrh programového rozpočtu na roky 2013 – 2015.
Posledné zasadanie obecného zastupiteľstva v roku 2012 sa konalo 14. decembra 2012. Na zasadaní odmietli poslanci žiadosť o zníženie nájomného v 16-bytovom nájomnom dome.
Potom schválili odpredaj pozemku pre stavbu obchodu s potravinami. Kúpnu cenu pozemku, na ktorom bude predajňa, určili na 20 Eur za 1 m2 a na ostatné pozemky okolo predajne (chodník) na 10 Eur za 1 m2.
V súvislosti s výstavbou predajne potravín obecné zastupiteľstvo schválilo vybudovanie prístupovej komunikácie, mosta a parkoviska investorom stavby, firmou LODEN, s.r.o., Košecké Podhradie do vlastníctva obce bezplatne.
Poslanci prerokovali a schválili zriadenie vecného bremena k parcele č. KN 521/502 pre Železnice SR Bratislava za cenu 18,95 Eur ako jednorazovú náhradu. Rovnako schválili zriadenie vecného bremena k parcelám č. 105/2, 102, 121/1, 122/7, ktorých výmera bude stanovená geometrickým plánom pre SSE, a.s., Žilina. Schválená bola cena 8,20 Eur za 1 m2.
V ďalšej časti zasadania obecné zastupiteľstvo schválilo plán práce hlavného kontrolóra obce na 1. polrok 2012.
Ďalej schválili Všeobecne záväzné nariadenie o miestnych daniach na rok 2013 (píšem o tom na inom mieste).
1892
Na záver prerokovali a súhlasili s rozpočtom na rok 2013 a programovým rozpočtom obce.
Obecný úrad
V zložení Obecného úradu – jednotlivých pracovníkov a ich pracovných náplní – kompetencií nenastali v roku 2012 oproti roku 2011 nijaké zmeny (viď zápis kroniky v roku 2011).
Komisie obecného zastupiteľstva
Komisie obecného zastupiteľstva mali vypracované plány činnosti na rok včítane plánu zasadaní. Ako poradné orgány obecného zastupiteľstva a starostu obce riešili problémy spadajúce do ich kompetencie. Niektoré pripravovali verejné akcie celoobecného významu. Boli to najmä komisia pre kultúru a šport a komisie pre Horné Ladce a Tunežice.
V roku 2012 to boli komisie:
Finančná a likvidačná
Ing. Jaroslav Koyš, Gabriela Melicherová, RNDr. Peter Janešík, Ing. Alena Černotová
Sociálno-zdravotná
Daniela Hudecová, Ing. Ľubica Zahradníková, Anna Kacinová, Anna Peterková
Pre kultúru a šport
Dominik Koštialik, Marián Justh, Libor Kvasnica, Alena Hudáková
Ochrany verejného poriadku
Ing. Peter Bračík, Vladimír Chovanec, Vladimír Kvasnica st.
Komisia pre Tunežice
Ján Abrahámovský, Daniela Miháliková, Bomumil Zajac, V. Čelko ml.
Komisia pre Horné Ladce
Marián Markuš, Štefan Kuman, František Meliš
Potravinová pomoc
Dopravu a výdaj potravinovej pomoci, financovanú z Európskeho poľnohospodárskeho a záručného fondu, uskutočnili pracovníci Obecného úradu v mesiacoch január – február 2012.
Hlavným cieľom distribúcie potravín bolo pomôcť osobám v núdzi tým, že im budú bezplatne poskytnuté dodávky základných potravín.
Nárok na potravinovú pomoc mali obyvatelia v hmotnej núdzi a obyvatelia, ktorých výška dôchodku nepresiahla 305 Eur. V Ladcoch to bolo 165 obyvateľov.
Maximálny limit na 1 osobu bol 20 kg pšeničnej hladkej múky a 20 kg bezvaječných cestovín. Z distribučného skladu z Trnavy a Sládkovičova doviezli 6. februára 3 300 kg múky a 3 300 kg cestovín. Dopravu zabezpečila sponzorsky Považská cementáreň, a.s..
Potraviny vydávali pracovníci Obecného úradu 7. a 8. februára 2012. Preberanie potravín občanmi malo pokojný priebeh.
1893
Miestne dane
V roku 2012 bola v Ladcoch v dani z nehnuteľností vyrubená čiastka 98 118 Eur.
V obci bolo 1 073 daňovníkov, z toho 1 040 fyzických osôb a 33 právnických osôb.
Daňovníci zaplatili 96 689 Eur. Potom nedoplatok včítane za predchádzajúce roky robil 9 549 Eur.
V januári 2012 prijala Národná rada Slovenskej republiky zákon číslo 563/2009 Z. z., na základe čoho je obec povinná vyberať pokuty za nesplnenie oznamovacej povinnosti priznania z nehnuteľností.
Novela zákona o dani z nehnuteľností vyšla aj na sklonku roka 2012, ktorá bude platiť v roku 2013.
Pracovná skupina
Obecného úradu
Pracovná skupina Obecného úradu mala na začiatku roka 6 mužov a dve ženy, na sklonku roka 5 mužov a 2 ženy. Práca skupiny bola rôznorodá, takže sa od jej pracovníkov žiadala určitá všestrannosť.
Na začiatku roka pripravili podmienky pre asanáciu budovy obecného úradu (pre stavbu kostola). Neskôr odstránili plot pri fare.
V Dome kultúry vypratali kino, rekonštruovali miestnosť pre zriadenie prevádzky kaderníctva a kozmetiku, upravili miestnosť pre archív.
Medzi náročné a potrebné práce patrila dlažobná úprava pri pomníku a časti chodníka.
Miestne potoky čistili od porastov, nečistôt a pomocou techniky z cementárne čistili potok od železnice po koniec Štúrovej ulice. V mnohých studniach pod vplyvom suchého počasia sa stratila voda. Pracovníci skupiny rozvážali vodu už od septembra. Z tých istých dôvodov vybudovali novú studňu na cintoríne v Ladcoch.
Veľa prác urobili na školách a iných objektoch patriacich obci. V Materskej škole vydláždili miestnosť umyvárne a WC detí, vymieňali sanitárne zariadenie. V Základnej škole to bola najmä rekonštrukcia pergoly spájajúcej jednotlivé pavilóny.
Veľa práce vykonali na budovaní cestnej spojnice medzi hlavnou cestou a Štúrovou ulicou – asanácia budovy, cesta a jej štrkový povrch.
Starali sa o čistotu na verejných priestranstvách. Udržovali zeleň – úpravu a výrub starých stromov, kosenie trávnikov na obecných priestranstvách a na cintorínoch.
Pracovná skupina sa venovala zbernému dvoru a separovanému zberu odpadu podľa určeného zberového kalendára.
Do sféry tejto skupiny patrilo aj množstvo prác ako príprava volieb, stavanie májov a vianočného stromčeka, servis na novej 16-bytovke, opravy výtlkov, údržbárske práce na budovách obce a pod.
1894
VÝSTAVBA OBCE
Vlastné stavby v réžii obce boli limitované nedostatkom financií. Väčšina sa realizovala vlastnou stavebnou skupinou Obecného úradu za materiálnej pomoci Považskej cementárne, a.s. a niektorých ďalších sponzorov.
O niektorých stavebných, údržbárskych a iných akciách píšem aj v rubrike „Pracovná skupina Obecného úradu“.
Bytová výstavba
Zo stavebných akcií sa hlavná pozornosť venovala rodiacej sa novej ulici „Za kaštieľom“ a to najmä kompletizácii inžinierskych sietí. Ku koncu roka 2012 bol stav vo výstavbe rodinných domov na tejto ulici takýto:
Z odpredaných 19 pozemkov bolo 12 domov takmer hotových, objekty uzavreté, z toho 2 aj s fasádou. Ďalšie stavby domov boli v rôznom štádiu rozostavania a 5 pozemkov bolo stále voľných, bez stavebného povolenia, teda majitelia pozemkov so stavbou ani nezačali.
Obec splnila základnú podmienku pre stavbu rodinných domov tým, že zabezpečila inžinierske siete. Na ulici bola vybudovaná elektrická sieť vedená podzemným káblom, zavedené čiastočné verejné osvetlenie, vodovod a plyn. Čaká sa na celoobecnú výstavbu kanalizácie a dokončila sa provizórna cesta so základnými vrstvami.
S novou ulicou súvisí aj vybudovaná spojovacia komunikácia medzi hlavnou cestou (Hviezdoslavova ulica) a Štúrovou ulicou. Pracovná skupina Obecného úradu asanovala dva staré domy a vznikol koridor k novej bytovke na Štúrovej ulici. Zatiaľ je spojnica vysypaná štrkom.
Pracovná skupina Obecného úradu za materiálovej pomoci Považskej cementárne, a.s. upravila chodníkové priestory na križovatke pri pomníku obetiam druhej svetovej vojny. Úpravou sa pri pamätníku vytvára dostatočný priestor pre pohyb chodcov a zlepšil sa výhľad na pravú stranu križovatky. Rovnako sa zlepšil aj prechod k Štúrovej ulici. Celá plocha bola pokrytá dlažbou.
Stavebná skupina pracovala aj na obnovení pergolí – zastrešenia spojovacích chodníkov medzi pavilónmi v ZŠ. Oprava krytiny tohto zariadenia bola už nevyhnutná a musela sa prakticky urobiť úplná výmena zastrešenia.
Pokles spodných vôd v obci zapríčinený suchom sa prejavil aj na oboch cintorínoch. V Ladcoch pracovníci stavebnej skupiny vykopali šachtu, vymenili rúru a prehĺbili studňu na 11 metrov. Podobne aj na cintoríne v Tunežiciach sprevádzkovali starú studňu.
Podjazd
pod železnicu
Z ostatných stavieb, ktoré neorganizovala obec, ale do jej života značne zasiahla, bola aj v roku 2012 modernizácia železnice na 160 km
1895
rýchlosť. V roku 2012 stavba značne pokročila a dostala sa takmer k dokončeniu.
Z pohľadu občanov najdôležitejšou časťou bola výstavba podjazdu pod železnicu na ceste do Podhoria, Cementárne a Horných Ladiec. Podjazd 6. septembra 2012 slávnostne otvorili zástupcovia Železnice Slovenskej republiky, stavbárov, zástupcov obce a generálny riaditeľ cementárne. Hneď po otvorení pracovníci firmy, ktorá stavbu realizovala, zahatali starý železničný prejazd existujúci v rôznych podobách od vzniku železnice. Objekt podjazdu sa nachádza na železničnom kilometri 148,157. Chodník pre peších má šírku 1,5 metra. Celková úprava cesty III. triedy vedúca z Cementárskej ulice okolo Poštového úradu, cez podjazd až do odbočky do Podhoria je 493,48 metra. Stavbári na ceste urobili odkanalizovanie a odčisťovanie s odvodnením do Lúčkovského potoka.
Ostatné stavby
Obecný úrad prostredníctvom Ladeckých zvestí oboznámil občanov so schválením veľkej stavby „Zásobovanie vodou a odkanalizovanie ilavského regiónu“. Projekt zahŕňa lokalitu Ladiec, Tunežíc, Košece až Novej Dubnice. Vybuduje sa 15 čerpacích staníc, 40 kilometrov gravitačnej kanalizácie, 8 km výtlačného kanalizačného potrubia, takmer 14 km vodovodného potrubia. Náklady na stavbu budú 65 miliónov Eur (z toho EU 43 miliónov). Termín dokončenia je koniec roka 2015.
POLITICKÝ ŽIVOT
A PREDČASNÉ VOĽBY
DO NR SR
Politické strany a hnutia
Politické strany a hnutia v obci sa dostali v roku 2012, ale už aj v predchádzajúcom období, do pozície pasívnych zoskupení. Občania politický život na Slovensku pozorovali, hodnotili, ale sa na ňom nezúčastňovali. Značný podiel na tejto pasivite mala situácia v celoštátnej politike, pocit, že miestna politika nemôže ovplyvniť celoslovenský vývoj a tiež nedôvera v osobnosti politického života a ekonomická situácia v Slovenskej republike, ktorá však v plnej miere zasiahla i obec.
Politické strany a hnutia sa veľmi neaktivizovali ani pred predčasnými voľbami do parlamentu. Nevideli sme nijakú názornú propagáciu, tabule na to určené zostali prázdne. Strany a hnutia neusporiadali verejné zhromaždenia – celá predvolebná agitácia zostala na celoštátnych médiách.
V obci boli oficiálne etablované (registrované) tieto politické strany a hnutia: SMER – sociálna demokracia, ĽS – Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenská národná strana, Komunistická strana Slovenska.
1896
SMER – sociálna
demokracia
Ľavicová strana počas politického vedenia pravicovej koalície prešla na vedúcu pozíciu v popularite medzi občanmi Ladiec. Prejavilo sa to aj v marcových voľbách, kde získala absolútnu väčšinu (väčšiu ako v celoštátnom výsledku). V ďalších mesiacoch roka 2012 počas jej vlády čiastočne stratila na dôvere vinou radikálnej politiky šetrenia.
Stranu v obci viedol výbor v zložení:
Bc. Ivan Fedor, predseda
Miroslav Zajac, podpredseda
Dominik Koštialik, tajomník
Ľudová strana – Hnutie
za demokratické Slovensko
Toto hnutie v celoštátnom meradle za posledné roky stratilo veľa na dôvere občanov, čo malo markantný odraz aj na situácii v strane v domácom – obecnom meradle. V tomto roku sa nekonala z finančných dôvodov ani slávnosť vyhlásenia Zvrchovanosti Slovenska (organizovaná spoločne so Slovenskou národnou stranou).
Výbor ĽS – HZDS v Ladcoch:
Ing. arch. Ján Remo, predseda
Ing. Miroslav Zahradník, podpredseda
Ing. Ľubomíra Zahradníková, tajomníčka
Bohumil Kvasnica, člen
Alena Beňáková, členka výboru
Slovenská národná
strana
Ak hodnotíme podľa výsledkov vo voľbách, Slovenská národná strana v Ladcoch sa stabilizovala (oproti celoslovenskému stavu).
Vedenie tohto politického subjektu v obci sa v roku 2012 nezmenilo:
Július Šedík, predseda
Zdena Hriadelová, hospodárka, tajomníčka
členovia výboru: Roman Šedík, Martin Šimon, Pavol Habánek
Organizáciu v Horných Ladcoch zastupoval Martin Šimon, v Tunežiciach Pavol Letko.
Komunistická strana
Slovenska
Ani v tejto strane sme v obci nezaznamenali mimoriadnu aktivitu. V roku 2012 bol viac-menej jediným prejavom navonok pri vysvetľovaní
1897
politiky strany časopis KROKY, ktorý odoberali členovia i sympatizanti. Medzi aktivity KSS na verejnosti patrila spoluúčasť pri organizovaní osláv výročia oslobodenia obce a SNP.
Základnú organizáciu KSS viedol výbor: Pavol Fatura, predseda
Ing. Karol Horký, tajomník
Anton Haršáni, hospodár
Malú aktivitu politických strán bolo vidieť najmä v práci s členstvom, ktorého presný počet nemohol kronikár zistiť. Nekonali sa nijaké členské schôdze ani pred voľbami, ani výročné – hodnotiace.
Všetky tieto negatíva nemali však vplyv na to, aby občania politicky neuvažovali, nemali svoj názor. Ten bol často ovplyvnený masmédiami, ale najčastejšie vlastnou ekonomickou situáciou.
Predčasné voľby do NR SR
Voľby sa konali 10. marca 2012. Počet voličov zúčastnených na voľbách sa približne rovnal počtu v celoslovenskom meradle. Zapísaných voličov bolo 2 112, z nich hlasovalo 1 329, čo bolo 62,92 %.
Výsledky podľa počtu získaných hlasov jednotlivými stranami a hnutiami skončili podľa očakávania. Prekvapilo 2. miesto novovzniknutej strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, absolútny prepad ĽS – HZDS a SDKÚ. Z pravicových strán štandardný počet hlasov dostali strany KDH a SNS.
Výsledky podľa počtu získaných hlasov v obci:
SMER – sociálna demokracia (833), Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (106), Kresťanskodemokratické hnutie (87), Slovenská národná strana (82), Sloboda a solidarita (56), Komunistická strana Slovenska (23), SDKÚ Demokratická strana (23), 99 % Občiansky hlas (12), Ľudová strana – Naše Slovensko (11), ĽS – Hnutie za demokratické Slovensko (10), Strana zelených (9), Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska (8), Strana demokratickej ľavice (7), Právo a spravodlivosť (7), Most – Híd (7), Strana slobodné slovo – Nory Mojsejovej (6), Obyčajní ľudia (6), Zelení (5), Národ a spravodlivosť – naša strana (5), Strana rómskej únie na Slovensku (4), Strana občanov Slovenska (1), Strana živnostníkov Slovenska (1).
Výsledky podľa okrskov:
Okrsok číslo 1 – Dom kultúry Ladce
počet zapísaných voličov 978
hlasovali 593
platné hlasy 584
účasť 60,63 %
Okrsok číslo 2 – Základná škola Ladce
počet zapísaných voličov 743
hlasovali 500
platné hlasy 495
účasť 67,29 %
1898
Okrsok číslo 3 – Osvetová beseda Tunežice
počet zapísaných voličov 391
hlasovali 236
platné hlasy 232
účasť 60,35 %
ORGANIZÁCIE, SPOLKY,
ZDRUŽENIA
Celkový stav
V organizáciách združujúcich občanov podľa záujmov osobných i verejnoprospešných sme v roku 2012 zaznamenali štandardnú aktivitu i výsledky práce týchto organizácií.
Opäť sa ukázalo, že pre kvalitu práce boli najdôležitejšie vzťahové otázky, osobná zainteresovanosť pre druh činnosti, ktoré organizáciu reprezentuje. Tak sme zaznamenali pomerne vysokú aktivitu (i keď nie u všetkých členov) v organizácii hasičov, telovýchovy, rybárov, zdravotne postihnutých, turistov a chovateľov domácich zvierat.
Podľa záujmu bol i počet členov – najvyšší v telovýchovných organizáciách, rybárov, hasičov a zdravotne postihnutých, pričom potešil záujem u mládeže. Najmenej mali členov SZPB, MS, Jednota dôchodcov, Slovenský zväz chovateľov. Nezáujem o seniorský klub Jednoty dôchodcov i napriek jeho nápaditej a pestrej činnosti najviac prekvapuje. U ostatných málopočetných organizácií je nízky počet členov prirodzený. Osobitný je pohľad na organizáciu Poľovnícke združenie Bukovina, kde sú členovia z Ladiec, Podhoria a niektorí i z Hlože.
Organizácie, spolky a združenia založené na záujmoch a dobrovoľnosti, aktivizovali značnú časť obyvateľstva Ladiec a prispeli k spestreniu verejného života v oblasti kultúry, spoločenského života a v uspokojovaní osobitných záujmov občanov.
V obci v roku 2012 pôsobili tieto organizácie:
Telovýchovná jednota Tatran cementáreň Ladce, TJ Tatran Tunežice, Dobrovoľný hasičský zbor, Slovenský rybársky zväz, Slovenský zväz technických športov, Slovenský zväz zdravotne postihnutých, Slovenský zväz chovateľov, Matica slovenská, Seniorklub Jednoty dôchodcov Slovenska, Poľovnícke združenie Bukovina, Materské centrum MIMČO, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov.
TJ Tatran
cementáreň Ladce
TJ Tatran cementáreň Ladce vo svojej činnosti zahrňovala dva oddiely: futbalový (žiaci, dorastenci, dospelí) a stolnotenisový (tri družstvá).
1899
Futbalový oddiel
Na jar 2012 sa hrala druhá časť ročníka 2011 – 2012 futbalových súťaží žiakov, dorastencov a dospelých. Družstvá hrali po zimnej príprave, ktorá sa konala v telocvični ZŠ v Ladcoch a v prírode. Zápasy v rámci prípravy sa odohrali na umelom trávniku v Dubnici nad Váhom a v niektorých halách na turnajoch poriadaných pre žiakov, dorastencov a dospelých. Najúspešnejší boli žiaci, ktorí turnaj ObFZ v Púchove vyhrali a v Dubnici boli tretí.
Mužstvo dospelých malo na zápasy jar 2012 k dispozícii týchto hráčov: Jakub Machala, Jozef Janke, Alexander Homér, Miroslav Mikuška, Kristián Mražík, Jozef Váň, Erik Mražík, Jaroslav Kušík, Peter Martinka, Miroslav Adamička, Peter Jakuš, Matej Eliáš, Eduard Pagáč, Jozef Pagáč, Tomáš Koštialik, Erik Kučera, Pavol Bonan, Dominik Porubčan, František Váň, Martin Makas, Jakub Melicher.
Počas celej jari sa mužstvu nedarilo, zlepšili sa až v záverečnej časti a v súťaži 5. ligy sa zachránili, keď skončili na 13. mieste s 34 bodmi a s pasívnym skóre 37 : 53.
Úspešní boli dorastenci, ktorí súťaž v 1. triede vyhrali a mali možnosť postúpiť do 5. ligy. Vzhľadom na to, že väčšina úspešných hráčov prechádzala do mužstva dospelých (nedostatok hráčov v dorasteneckom veku) do vyššej súťaže, výbor družstvo neprihlásil.
Družstvo starších žiakov v 1. triede s 34 bodmi a skóre 44 : 57 skončilo na 7. mieste. V ďalšej sezóne sa káder družstva posilní hráčmi z prípravky (vedúci Agafón, Martinka).
Vo futbalovej sezóne 2012 – 2013 hrali družstvá TJ Tatran Ladce takto: dospelí v 5. lige, dorastenci v 1. triede a starší žiaci rovnako v 1. triede oblastnej súťaže.
Družstvo dospelých si viedlo o niečo úspešnejšie ako v predchádzajúcej sezóne, ale vo výkone v jednotlivých zápasoch boli značné výkyvy. Bilancia polovice súťaže (jeseň 2012) je 15 zápasov, 5 víťazstiev, 5 remíz, 5 prehier, bodov 20, skóre pasívne 22 : 27, 11. miesto.
Dorastenci po jesennej časti skončili v tabuľke na 4. mieste – 13 zápasov, 8 víťazstiev, 5 prehier, skóre 35 : 24, 24 bodov.
Umiestnenie družstva žiakov v 1. triede nebolo nijako lichotivé, za 2 víťazstvá a 11 prehier získali iba 6 bodov a umiestnili sa na 13. mieste.
Aj na jeseň fungovala žiacka prípravka (16 chlapcov) pod vedením dvojice Agafón – Martinka.
Silvestrovský turnaj v malom futbale sa uskutočnil 31. decembra 2012. Zúčastnilo sa na ňom 7 družstiev: „Porubčanovci“, Starí páni, BEEL, Horné Ladce, Dorast, „Chlapci z bytoviek“ a družstvo mladých hráčov z Beluše. Zvíťazili „Porubčanovci“ pred „Chlapcami z bytoviek“ a družstvom BEEL (Branislav Lipták ml.).
Dňa 28. júla 2012 TJ Tatran cementáreň Ladce a Železnice SR usporiadali tradičný turnaj bývalých hráčov – Memoriál Pavla Petríka. Turnaj vyhrali hráči z Beluše. Na turnaji dosiahli tieto výsledky: Ladce – Ilava 3 : 5, Visolaje – Beluša 1 : 5, Ladce – Visolaje 4 : 2, Beluša – Ilava 4 : 2.
1900
Stolný tenis
V sezóne 2011 – 2012 TJ Tatran cementáreň mala v súťažiach oblastnej ligy 3 družstvá:
A družstvo v 4. lige, B družstvo v 5. lige a C družstvo v 7. lige.
A družstvo v silne obsadenej súťaži zohralo 30 zápasov, z toho 16x vyhralo, 6-krát remizovalo a 8-krát prehralo. Celkom získalo 68 bodov a skončilo na 5. mieste so skóre za štvrtým Keraming Trenčín B.
B družstvo v 5. lige nestačilo na pomerne silné družstvá a získali 38 bodov, čo znamenalo 11. miesto. Z 22 zápasov iba 4 vyhrali, 8 remizovali a 10 prehrali.
C družstvo hralo v 7. lige, kde zo 20 zápasov 9 vyhrali, 1-krát hrali nerozhodne a 10 zápasov prehrali. S aktívnym skóre 187 : 173 získali 39 bodov a umiestnili sa na 4. mieste.
V sezóne 2012 – 2013 sa v zastúpení TJ Tatran v oblastných ligách nič nezmenilo. A, B aj C družstvo hralo v tých istých súťažiach.
V prvej časti nového ročníka boli k dispozícii títo hráči:
Gajdošík Peter, Hrehor Jozef, Hrevuš Ivan, Hrevuš Ľuboš, Hromek Vladimír, Jankovský Vladimír ml., Kalus Pavol, Kvasnica Dušan, Kvocera Martin, Letko Vladimír, Michalcová Eva, Popelka Anton, Popelka Viliam st., Sendrei Július, Sňahničan Miroslav, Štepanovič Filip, Švihel Jozef, Tomanica Miroslav, Uhlík Marek.
Jesenná časť (asi 45 % zápasov) skončila nasledovne:
A družstvo (14 družstiev v súťaži) 9 zápasov: 4 vyhrali, 5 prehrali – 17 bodov, 9. miesto
B družstvo po jesennej časti na poslednom, dvanástom mieste.
C družstvo v 7. lige z 20 zápasov ani raz neprehralo a bolo na 1. mieste.
Medzi stolnotenisové aktivity patrí aj turnaj O putovný pohár Centrik (pohostinstvo Ladce). Na turnaji sa zúčastnilo 55 neregistrovaných hráčov, ktorí hrali o zaujímavé vecné ceny (mikrovlnka, DVD prehrávač).
Z ostatných športových odvetví sme v roku 2012 zaznamenali významný úspech cyklistu Miroslava Habánka, ktorý sa na októbrových pretekoch horských cyklistov Valašsko – považskej série vo svojej kategórii 40 – 49 rokov umiestnil na 3. mieste.
Na majstrovstvách Slovenska v karate sa v kategórii 12 – 14 ročných pretekárov v Martine umiestnil Samo Lipták na 1. mieste a stal sa majstrom Slovenska.
TJ Tatran Tunežice
V roku 2012 sa činnosť futbalového oddielu TJ Tatran cementáreň Ladce oživila zásluhou R. Hofstädtera a Ing. A. Machalu.
Na ihrisku tento oddiel reprezentovali:
Hofstädter Radovan, Grečný Róbert, Mosorjak Vladimír, Patka Peter, Mikuška Jozef, Machala Anton, Hriadel Rudolf, Hajduch Martin, Kandráč Alexander, Kandráč Emil, Habánek Jakub, Suran Jakub, Habánek Milan, Hromka Tomáš, Mosorjak Martin, Brunovský Anton, Janco Lukáš, Letko
1901
Boris, Hudec Peter, Podmaninec Ján, Rafko Martin, Filiač Roman, Šedík Dušan, Koňuch Roman.
Súťaž III. triedy 2011 – 2012 Tunežice vyhrali so ziskom 42 bodov, keď z 18 zápasov 13 vyhrali, 2 hrali nerozhodne a iba 2 prehrali. Napriek tomu, že Tunežice súťaž vyhrali pred druhou Lednicou (o 4 body), po neoprávnenom zásahu Oblastného futbalového zväzu postúpila Lednica.
Do ročníka 2012 – 2013 nastúpilo mužstvo značne oslabené. Po rozpačitom začiatku sa družstvo skonsolidovalo a štyrikrát zvíťazilo.
Dobrovoľný
hasičský zbor
Hasiči v Ladcoch boli v roku 2012 organizovaní v dvoch samostatných, ale úzko vo viacerých činnostiach spolupracujúcich organizáciách: DHZ Ladce a DHZ Považská cementáreň, a.s..
Vedenie
DHZ – obec:
František Meliš, predseda
Dominik Koštialik, veliteľ
Juraj Petrík, strojník
Štefan Kuman, preventista
Branislav Blaško, pokladník
DHZ – Považská cementáreň, a.s.
Ing. Peter Bračík, predseda
Igor Kalus, veliteľ
Viliam Petrík, strojník
Ladislav Král, preventista
Marián Markuš, pokladník.
Z bežných činností DHZ v obci i cementárni dominovala starostlivosť o techniku, inventár hadíc a ostatného materiálu. Medzi základné činnosti, okrem výcviku, patrila preventívna činnosť a v cementárni služby pri činnostiach s možnosťou vzniku požiaru.
Veľká pozornosť, tak ako v roku 2011, bola venovaná požiarnickému športu – súťažným družstvám žien, mužov a žiakov. Po minuloročných veľkých úspechoch ženského družstva (majsterky Slovenska).
Družstvo žien sa zúčastnilo na dlhodobej súťaži Slovensko – moravskej ligy. Ženy DHZ Ladce v tejto súťaži zvíťazili so 108 bodmi, pred Ihrišťom – 102 bodov a Moškovcom – 77 bodov.
Družstvo ladčianskeho DHZ tvorili:
Lucia Bračíková, Mária Mičkalíková, Barbora Zábojníková, Jana Bieliková, Kristína Žáčiková, Jana Bajzová, Monika Mikušincová, Jana Lukáčová. Vedúcim družstva a trénerom bol Ing. Peter Bračík.
Na súťaži žiakov konanej v Ladcoch sa zúčastnilo 12 družstiev z regiónu stredného Považia. Prvenstvo získali chlapci z Púchova a dievčatá z Nosíc.
1902
Ladčianske družstvá skončili piate. Okresná súťaž Plameň sa konala v Kolačíne. Naše dievčatá skončili druhé.
Veľkú pozornosť občanov vyvolali preteky O pohár cementárne, konané v dňoch ladčianskych hodov 22. júla 2012. Už III. ročník týchto pretekov bol dobre zorganizovaný a zúčastnilo sa ho 43 družstiev z celého stredného Považia i z Moravy. U mužov zvíťazilo družstvo Podhoria, pred Zborou a Staškovom. Ladce boli ôsme z celkového počtu 31 družstiev mužov. U žien bolo poradie: Dežerice, Setechov, Vydrná, Ladce.
Po skončení Slovensko – moravskej ligy, súťaže žien v Hliníku nad Váhom usporiadali tzv. Slovenský superpohár v hasičskom útoku. Účasť bola vysoká, 54 družstiev mužov a žien. Ladce reprezentovalo ženské družstvo, ktoré v celkovom hodnotení skončilo štvrté.
Aj rok 2012 bol pre DHZ Ladce i DHZ cementáreň úspešný, najmä v oblasti požiarneho športu – družstva žien. Svojimi výsledkami na množstve súťaží pohárových a iných počas roka, kde skončili vždy na popredných miestach (väčšinou zvíťazili), sa stalo toto družstvo pojmom najvyššej kvality.
Slovenský zväz
technických športov
Slovenský zväz technických športov v Ladcoch aj v roku 2012 sa venoval iba turistike. Ostatné technické športy patriace do tejto kategórie (strelectvo, motorizmus a pod.) boli pre ladčiansku organizáciu finančne nedostupné.
Pod vedením predsedu SZTŠ Ladce Ing. Jozefa Remu začali turistickú sezónu 26. mája návštevou Súľovských skál. Prešli 14 kilometrov s prevýšením 435 metrov.
23. júna sa konal výstup na Minčol (1 364 m n.m.) v Malej Fatre. Turisti prešli 16 km s prevýšením cca 900 metrov. Súčasťou tejto turistickej akcie bola i návšteva hradu Strečno.
28. júla uskutočnili výstup na Ostrú (1 247 m n.m.) vo Veľkej Fatre. Výstup z obce Blatnica na vrchol Ostrej. V sedle Ostrej sa turisti rozdelili: jedna skupina zostúpila do obce Blatnica, druhá pokračovala cez Ľubenú a Tlstú, trasu dlhú 16 km prešli za 9 hodín.
25. augusta opäť v Malej Fatre výstup na Šíp (1 170 m n.m.). Vyvrcholením bol, ako každoročne, výstup na niektorý končiar Vysokých Tatier. 22. septembra sa vydalo štyridsať turistov z Tatranskej Javoriny na Kopské sedlo (1 750 m n.m.). Časť sa rozhodla prejsť cez Sedielko, Téryho chatu, Malú studenú dolinu, Hrebienok do Starého Smokovca. Ostatní si zvolili menej náročnú trasu. Všetci sa stretli v Tatranskej Kotline.
22.10.2012 turistickú sezónu uzavreli tradičným gulášom v ladčianskych horách a pripravili tematický plán na rok 2013.
1903
Slovenský zväz
zdravotne postihnutých
Výročná schôdza tejto organizácie sa konala 22. novembra 2012. Zhodnotili svoju činnosť v osvetovej činnosti, pomoci členstvu – poradenskej činnosti a kultúrno – spoločenskej aktivite.
Na schôdzi sa zúčastnili, okrem členov, hostia z družobných organizácií a regionálneho predstavenstva.
Činnosť v roku 2012 riadil výbor v zložení:
Milan Rafaj, predseda
Júlia Belianová, podpredsedníčka
Jana Faturíková, tajomníčka
Mária Sláviková, hospodárka
Anton Ištok, kultúrno-športový referent
členovia výboru: Ján Janko, Ján Koštialik, Pavol Maršovský, Božena Bezecná, L. Sláviková
Z bohatej činnosti vyberám:
V apríli sa 20 členov zúčastnilo kúpania vo Veľkom Mederi a Malých Bieliciach. 18. mája usporiadali kultúrno – spoločenské posedenia pri príležitosti Dňa matiek za prítomnosti zástupcov družobných organizácií z Domaniže, Sverepca, Lúk, Púchova, Beluše, Košeckého Podhradia, Ilavy, Hornej Poruby, Pruského, Novej Dubnice a Dubnice nad Váhom (spolu cca 200 účastníkov).
Od 26. mája do 2. júna sa 20 členov organizácie zúčastnilo na rekondičnom pobyte v Turčianskych Tepliciach.
Na 4. ročníku športových hier zdravotne postihnutých sa z Ladiec zúčastnilo 15 pretekárov. Vladimír Hriančik získal 1. miesto v streľbe, Pavol Maršovský bol druhý v trojboji.
27. júla spolu s členmi z Košeckého Podhradia sa 20 Ladčanov zúčastnilo Jánošíkových dňoch v Terchovej.
Z ostatných kultúrno-spoločenských a vzdelávacích akcií to bola účasť na športových hrách v Považskej Bystrici, posedenie pri guláši a hudbe v záhradnej reštaurácii „U Rada“, zájazd na vinobranie do Pezinka, účasť na stretnutiach v družobných organizáciách v Pruskom, Lúkach, Domaniži a inde.
Slovenský zväz
protifašistických bojovníkov
Málopočetná organizácia v Ladcoch v roku 2012 nemala už ani jedného člena – priameho účastníka bojov proti fašistom v období druhej svetovej vojny. V roku 2012 zomrela posledná takáto členka, Anna Kresáčová vo veku 90 rokov.
1904
Organizáciu viedol výbor:
Ing. Karol Horký, predseda (člen oblastného vedenia)
Pavol Fatura, podpredseda
Marián Justh, tajomník
Anton Haršáni, hospodár
V roku 2012 organizovala spolu s Obecným úradom oslavy výročia oslobodenia obce a výročia Slovenského národného povstania. Na oslavách výročia SNP mal predseda organizácie Ing. Karol Horký slávnostný príhovor.
Slovenský
rybársky zväz
Slovenský rybársky zväz Obvodná organizácia č. 3 Ilava, kam patria aj rybári z Ladiec a Tunežíc, mala výročnú členskú schôdzu 18. marca v Ilave.
Po celý rok 2012 činnosť organizácie riadil výbor:
Libor Kvasnica, predseda
Ladislav Novosad, podpredseda
Ing. Jozef Šedík, tajomník
Anton Opát, hospodár
Peter Trenčan, práca s mládežou
Mgr. Jozef Kurus, kultúrny referent
Bohumil Ištvánik, brigádnická činnosť
Hlavnú sezónu v love rýb v kaprových vodách otvárajú v organizácii tradične rybárske preteky. V roku 2012 sa uskutočnili na štrkovisku v Ilave.
Detské preteky (deti od 6 – 15 rokov) sa konali 1. mája. Zúčastnilo sa na nich 37 pretekárov z Ilavy, Ladiec a Košece i niektorí z druhej strany Váhu. Počas troch pretekárskych hodín ulovili 195 kusov rýb. Zvíťazil Patrik Andrisík z Ilavy, pred Rastislavom Hudecom z Dubnice nad Váhom a Jakubom Kvasnicom z Klobušíc. Z dievčat bola prvá Kristína Hajasová z Mikušoviec.
Preteky dospelých sa konali 13. mája. Zaznamenali rekordný počet pretekárov – 165, medzi nimi aj hostia z organizácií Púchov a Považská Bystrica. Zvíťazil Andrisík Michal z Ilavy pred Marušincom Andrejom z Púchova a Ivanom Vráblom z Ilavy. Dospelí ulovili dovedna 244 kusov rýb, z toho 183 kaprov.
Medzi najdôležitejšie činnosti rybárov z Obvodnej organizácie č. 3 Ilava patrilo aj v roku 2012 zarybňovanie vôd v ich revírnom priestore.
Celkovo nasadili do vôd obvodnej organizácie 5 500 kg kaprov, 150 kg šťúk, 45 00 kusov podustvy, 100 kg pstruha potočného, 2-ročného 250 kg, 11 500 kusov jednoročka a 50 kg amura.
Zarybňovanie uskutočnili na štrkovisku Ilava, VN Tunežice, rameno Ladce, kanál úsek Ladce Ilava, kanál úsek Ilava – Dubnica nad Váhom, Váh Ladce – Bolešov, Dulov štrková, Podhradský potok, Porubský potok, Tovarský potok.
1905
Do činnosti členov Slovenského zväzu rybárov treba zarátať čistenie potokov a okolia vodných nádrží, organizačnú činnosť a najmä výchovu rybárskej mládeže v detských rybárskych krúžkoch.
Rybári Obvodnej organizácie v roku 2012 ulovili dovedna 4 462 kusov rýb o váhe 7 255 kg. Členovia organizácie z Ladiec ulovili najväčšie ryby: Ľuboš Turza kapra 13 kilogramového (na kanáli), Martin Podstránsky kapra 8,5 kilogramového (na kanáli), Timotej Šedík sumca 108 cm dlhého a 10 kilogramov vážiaceho. I ďalší rybári z Ladiec ulovili veľké kusy na kanáli, na ramene a v rybníku Tunežice.
Matica slovenská
Vo vedení miestnej organizácie Matice slovenskej nenastala v roku 2012 zmena:
Mgr. Mária Letková, predsedníčka
členovia výboru: Alena Suchárová
Anna Kacinová
Ľubica Šedíková
Viera Kováčová
Emília Mikušková
Daniel Koyš
V roku usporiadali iba jedno podujatie – novoročné posedenie členov s pohostením a vyhodnotením uplynulého roka 2011.
Slovenský zväz
chovateľov
Na čele ZO Slovenského zväzu chovateľov v roku 2012 bol výbor s predsedom Antonom Haršánim.
V organizácii bolo 8 členov tak ako v roku 2011. Ani v tomto roku sa nepodarila snaha výboru rozšíriť počet členov najmä o mládež.
Členovia organizácie sa venovali základnému poslaniu chovateľského združenia, chovu čistokrvných zvierat. Väčšina členov ladčianskej organizácie sa venovala chovu čistokrvných králikov a to plemenu novozélandský biely, činčila veľká a belgický obor.
V októbri 2012 sa konala XVI. vážska súťažná výstava drobných zvierat v Beluši, na ktorej sa svojim chovom – štyrmi kusmi mladých králikov (novozélandský biely) zúčastnil Anton Haršáni. Ostatní členovia sa pre chorobu alebo pracovnú zaneprázdnenosť na výstave nezúčastnili.
Podľa požiadaviek občanov organizácia zabezpečila nákup 142 kusov kurčiat nosnicového plemena „Morávia“ a 125 jatočných moriakov. Po finančnej stránke činnosť zabezpečovali z prostriedkov získaných z prenájmu priestorov organizácie.
1906
Klub seniorov
Jednoty dôchodcov
Slovenska
Nápaditá a pestrá činnosť zameraná na dôchodcov nenašla odozvu u občanov seniorského veku. Vedenie klubu pripravilo počas roka niekoľko zaujímavých akcií – besied, výletov, návštev podujatí za nízkej účasti, čo vedenie značne znechutilo a doviedlo klub prakticky k rozpadu.
V letnom období sa niektorí členovia zúčastnili na oblastných športových hrách seniorov v Novej Dubnici, kde Z. Maršovská získala tretie miesto v hode loptičkou na cieľ. Tejto akcii pomohla sponzorsky Považská cementáreň, a.s. , ktorá zakúpila tričká s logom klubu seniorov.
Vedúcou Klubu seniorov Jednoty dôchodcov Slovenska bola v roku 2012 Zlatica Baricová.
Materské centrum
MIMČO
Centrum malo svoje vyhradené priestory v budove Materskej školy. Na jeho činnosti sa podieľalo viacero rodičov. V priebehu roka robili menšie úpravy – výzdobu, hry a pod..
Počas roka vyvíjali činnosť pre matky (prednášky, besedy) a pre deti (hry, karnevaly, tematické popoludnia, Mikulášsky večierok a pod.).
Navonok sa prejavili pri príležitosti výročia prvej známej písomnej zmienky o obci, keď tanečný súbor detí z MIMČO pod vedením Moniky Fuskovej prekvapil nápaditým a veľmi dobrým vystúpením.
Poľovnícke združenie
Bukovina
Poľovnícke združenie obhospodárovalo poľovný revír o rozlohe 2 680 hektárov. Poľovná oblasť bola Strážovská hornatina a poľovná lokalita pre muflónov M 15. To znamenalo, že hlavnou zverou zostávala muflonia zver. V poslednom období však v revíri muflónov ubudlo a to veľmi rapídne. Príčinou bolo narušovanie zveri najmä hlukom.
Butkov bol pred rokmi zásobárňou muflónov, vyskytovali sa tu veľké čriedy, v minulom roku to boli iba jednotlivci.
Hluk spôsobujú najmä terénne motocykle a štvorkolky. Hoci sa Poľovnícke združenie s motorkármi dohodlo o lokalite, kde môžu jazdiť – motocyklisti to nerešpektovali.
Ďalší neduh, ktorý sa v roku 2012 ďalej rozmohol, boli prechádzky so psami a to aj voľne pobehujúcimi a naháňajúcimi zver.
Stav zveri v poľovnom revíre Bukovina Ladce v roku 2012 bol nasledovný: jelenia zver 21 kusov, muflónia zver 22 kusov, srnčia zver 64 kusov, diviačia zver 16 kusov. V revíri sú aj zvýšené stavy danielov, peknej a pokojnej zveri, ale tiež vyžadujúcej pokoj.
1907
Okrem raticovej zveri v revíri žili aj rys a divá mačka. Prechodne sa objavil aj medveď.
Organizácia PZ Bukovina mala 34 členov z Ladiec, Tunežíc, Podhoria a Hlože. Viedol ju výbor v zložení:
Ján Prekop, predseda (Hloža)
František Letko, podpredseda (Tunežice)
Ján Bednárik, tajomník (Podhorie)
Vladimír Češko, hospodár (Tunežice)
Ľuboš Ľachký, pokladník (Podhorie)
Ján Kukuliaš, strelecký referent (Beluša)
Ivan Zbín, kynológ (Hloža)
dozornú radu tvorili: Ján Mikuška, predseda a členovia Ladislav Habánek (Ladce), Stanislav Hlobik (Podhorie)
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Zeleň v obci
Starostlivosť o životné prostredie je každý rok náročnejšie na prácu i na finančné prostriedky. Nákladná je údržba zelene, potokov, ale najmä nakladanie s komunálnym odpadom.
V oblasti udržovania zelene išlo najmä o kosenie verejných priestranstiev, ošetrovanie drevín na sídliskách a na cintorínoch. Osobitná kapitola bola opäť starostlivosť o ladčiansky park, ktorý je v majetku rádu sestier, ktorý v roku 2012 neprejavil záujem o jeho udržovanie z finančných dôvodov. Obec nemôže do parku vkladať prostriedky, pretože nie je jej majetkom. Tento začarovaný kruh nevie nikto vyriešiť a tak park aj v roku 2012 pomaly hynul. Podobne i s parkom susediaci kaštieľ naďalej podliehal skaze času a vandalov.
Vodné toky
Vodné toky - Lúčkovský potok a Slatinský potok sa v roku 2012 mimoriadne zanášali bahnom, čo vytváralo podmienky na zarastanie trávovinami, vodnými rastlinami i kríkmi. Zapríčinil to najmä nedostatok vody a jeho slabý prúd. Slatinský potok bol viac mesiacov bez vody pre jeho čistenie na úseku po železnicou. Čistenie robil Slovenský vodohospodársky podnik – závod Nimnica. Potok bol odstavený až do polovice apríla i potom v letných mesiacoch mal nedostatok vody. Lúčkovský potok bol rovnako zanesený a zarastený. Na jeseň ho vyčistili mechanizmami (poskytla cementáreň). Komplikácie boli aj v čase výstavby podtoku pod železnicu pri stavbe modernizácie železnice.
Osobitným problémom pre mnohých občanov boli spodné vody, ktoré unikali v dôsledku dlhotrvajúceho sucha. V mnohých studniach sa stratila voda a obec musela zabezpečiť rozvoz pitnej vody (viď časť kroniky
1908
„Pracovná skupina Obecného úradu“). Väčšina postihnutých občanov si studne prehĺbila, niektorí sa napojili na obecný vodovod.
Komunálny odpad
V hospodárstve s komunálnym odpadom, jeho zberom a odvozom pomáhal v roku 2012 fungujúci zberný dvor, ktorý mala v starostlivosti referentka OÚ Ing. Ľ. Zahradníková a pracovníci pracovnej skupiny Obecného úradu, ktorí zber realizovali.
Niekoľko rokov plánované premiestnenie zberného dvora sa neuskutočnilo pre finančnú náročnosť jeho postavenia.
V roku 2012 sa zvýšil počet a váha komodít separovaného zberu a znížila sa váha zmesového a objemového odpadu.
V roku 2012 sa dosiahli tieto výsledky:
triedený odpad:
papier a lepenka 8,13 ton
sklo 23,18 ton
nebezpečný odpad 9,65 ton
plasty 11,39 ton
pneumatiky 2,99 ton
železo 4,88 ton
bioodpad 6,00 ton
netriedený odpad:
zmesový komunálny odpad 497,23 t
objemný odpad 25,64 t
Finančne sa na likvidácii, odvoze odpadu podieľali občania a Obecný úrad zo svojho rozpočtu. Vybraná suma od občanov nestačila pokryť náklady. Od občanov sa vybralo 44 813 Eur a od podnikateľov 10 924 Eur.
Náklady boli: firma Pedersen 56 246 Eur, Unikomas Dubnica nad Váhom 1 840 Eur, PD Košeca 1 343 Eur, Gold Pack Beluša 421 Eur, ALTGAS Dubnica nad Váhom 102 Eur.
Petícia
občanov Tunežíc
Rozruch, najmä v časti obce Tunežice a v susednej obci – časť Nozdrovice priniesol zámer firmy DOPRASTAV, a.s. – asfalt, Banská Bystrica vybudovať v lome Tunežice výrobňu asfaltových zmesí.
Občania mali obavy z negatívneho pôsobenia na ovzdušie, vodu a najmä na zápach. Občania pripravili petíciu, ktorú podpísalo pomerne veľké množstvo občanov týchto častí Tunežíc a Nozdrovíc.
Starosta obce Ladce Ing. arch. Ján Remo navštívil Ministerstvo životného prostredia, kde tieto otázky konzultoval a dal stanovisko obce Ladce, v ktorom súhlasí so stanoviskom vyjadrenom v petícii.
1909
Dňa 2. augusta sa konalo v Dome kultúry zhromaždenie občanov, starostov oboch obcí, spracovateľov projektov, zástupcov Doprastavu, asfalt. Výsledok zhromaždenia po diskusii a vystúpení starostov obcí i zástupcov podnikov bol taký, že obe strany trvali na svojom: občania na škodlivosti projektu a zástupcovia podniku na tom, že plánovaná výroba bude spĺňať všetky – i hygienické normy a nebude škodiť životnému prostrediu.
Zástupcovia podniku ponúkli občanom ďalšiu prehliadku podobného podniku.
V závere roka Ministerstvo životného prostredia vydalo takéto záverečné zhodnotenie: „Na základe komplexného posúdenia vplyvov činnosti na životné prostredie v hodnotenom území považujeme navrhovaný variant za realizovateľný.“
Spor o realizovanie výrobne bude mať pokračovanie aj v roku 2013.
Vplyv Považskej cementárne, a.s.
na životné prostredie
Stav ovzdušia v Ladcoch možno posudzovať iba podľa monitorovania v Považskej cementárni a to iba exhaláty, ktoré vypúšťa tento podnik zo svojich výrobných agregátov.
Do vplyvu na ovzdušie treba zarátať aj v roku 2012 exhaláty z púchovských podnikov (najmä gumární) a veľkej automobilovej prepravy po diaľnici a cesty cez obec.
Na všetky exhaláty vypúšťané cementárňou sú stanovené normy. V roku 2012 všetky boli dodržané – niektoré veľmi hlboko pod normu.
Pre pevný odpad bol udelený súhlas na sortiment a množstvo jednotlivých druhov. Tak napr. na horľavý odpad (palivo z odpadov) 7 900 ton, opotrebované pneumatiky 3 981 ton, anorganické odpady 1 614 ton, kaly z čistenia odpadových vôd 457 ton atď.
V čistote vôd zaznamenali v roku 2012 vypustených 95 200 m3 vôd chladiacich, ktoré boli bez znečistenia a 4 100 m3 vyčistených splaškových vôd, s priemerným znečistením BSK5 14 mg/l, pričom povolená koncentrácia znečistenia je 20 mg/l.
Informácia je zo správy Považskej cementárne, a.s. Ladce, ktorú podali v súlade s ustanovením §-u 14 zákona číslo 171/1998 Z. z..
ŠKOLSTVO V OBCI
Aj v roku 2012 (školský rok 2011/ 2012 a školský rok 2012/2013) boli v Ladcoch tri školy: Materská škola a Základná škola (starostlivosť o materiálne zabezpečenie Obecný úrad) a Odborné učilište internátne (starostlivosť Trenčiansky samosprávny kraj).
1910
Materská škola
Materská škola v Ladcoch poskytovala deťom predškolského veku celodennú starostlivosť. Materiálnu stránku prevádzky školy zabezpečoval Obecný úrad a v niektorých prípadoch i sponzori, najmä Považská cementáreň, a.s.. Ani v tomto roku sa nepodarilo zabezpečiť rekonštrukciu budovy, ktorá bola dosť v zlom stave. Ide najmä o zateplenie, modernizáciu kúrenia a mnohé ďalšie stavebné úpravy.
Do Materskej školy bolo v štyroch triedach zaradených 86 detí vo veku od 2,5 roka do 7 rokov. Pre vstup do Základnej školy sa pripravovalo 28 detí.
Personálne obsadenie školy bolo podobné ako v roku predchádzajúcom:
riaditeľka: Táňa Kukuliašová
učiteľky: Irena Gajdošíková, Anna Grmanová, Andrea Kotrasová, Alena Kukučková, Jana Pikálková, Alena Svádová, Mgr. Gabriela Zahradníková.
V Materskej škole pracoval krúžok anglického jazyka (Mgr. Bohuslava Staňová), krúžok výtvarnej výchovy (Mgr. Marta Juríčková, ZUŠ Košeca).
Z výchovných cieľov určených v pláne Materskej školy najviac pozornosti venovali ekologickej výchove, návykom pre kolektívne spolužitie, výtvarnej a hudobnej oblasti.
V ekologickej výchove – vzťahu k prírode usporiadali viacero podujatí v rámci kratších ale aj celodenných výletov.
Okrem podujatí bežných v každom školskom roku, v roku 2012 pripravili pre staršie deti tzv. „Čarovnú noc v MŠ“. Iniciátorky akcie - učiteľky Irena Gajdošíková a Alena Svádová za pomoci ďalších učiteliek a niektorých rodičov pripravili pre deti večer a časť noci plnú rozprávkových bytostí, odvážnych činov a prekvapení.
Okrem týchto podujatí sa deti zúčastnili na kultúrnych podujatiach – bábkovom divadle, koncertoch, tematických akcií k Mikulášu, slávnosti Pod jedličkou a pod.
Základná škola
Vedenie školy v školskom roku 2011/2012 a v školskom roku 2012/2013 bolo rovnaké:
riaditeľka školy: Mgr. Bronislava Majtánová
zástupkyňa: PaedDr. Mária Hatoková
výchovný poradca: Mgr. Tomáš Struňák
vedúca školskej jedálne: Renáta Mikušková.
Na konci školského roka 2011/2012 bol stav žiakov 202. Z týchto žiakov 85 prospelo s vyznamenaním, 37 veľmi dobre, 76 prospelo a 6 žiakov neprospelo.
Niektoré podujatia v školskom roku 2011/2012 (v kalendárnom roku 2012):
1911
Školské kolo Hviezdoslavovho Kubína bolo 20. marca. Zúčastnilo sa ho v I., II., II. kategórii 21 žiakov, čo bolo menej ako v predchádzajúcom ročníku (vysoká chorobnosť detí). Dňa 14. marca bolo testovanie deviatakov pod názvom Testovanie 9 – 2012. 19 žiakov – všetci deviataci sa podrobili testu z jazyka slovenského a z matematiky.
Dňa 8. mája bolo na škole „Pilotné testovanie“ žiakov 8. ročníka zo slovenčiny a z matematiky. Zúčastnilo sa 24 žiakov.
Dňa 22. apríla sa pedagógovia a žiaci Základnej školy zapojili do celosvetovej akcie Deň zeme. Učili sa poznávať stromy, ich význam pre človeka a zapojili sa do akcie „Vyčistime si Slovensko“.
Najatraktívnejšou akciou bol zájazd žiakov a učiteľov v rámci projektu COMENIUS do družobnej školy v poľskej Lodzi. Týždenný zájazd od 13. mája priniesol mnoho zážitkov z tohto mesta, ale i iných miest, ktoré navštívili, včítane Varšavy. V programe boli kultúrne podujatia, športové stretnutia, návštevy prírodných krás i múzeí. Partnerskou školou v rámci projektu COMENIUS je Szkola Podstawowa nr. 5 v Lodzi.
Žiaci sa zúčastňovali na viacerých športových súťažiach v rámci regiónu Ilava i kraja. Rovnako súťaží umeleckého smeru a Olympiád vyučovacích predmetov.
V školskom roku 2012/2013 v Základnej škole vyučovali (triednictvo a v zátvorke počet žiakov):
1. Mgr. Erika Zahradníková (24)
2. Mgr. Miroslava Bartáková (22)
3. Mgr. Viera Ševčíková (19)
4. Mgr. Jarmila Šelingová (16)
5. Ing. Lenka Dideková (26)
6. Ing. Katarína Šibíková (22)
7. Mgr. Jana Štrbíková (12)
7. Mgr. Šárka Adamcová (16)
8. Mgr. Bronislava Majtánová (26)
9. Mgr. Tomáš Struňák (25)
Bez triednictva boli v roku 2012 Ing. Martina Kozlíková, Ľudmila Tancerová, Mgr. Veronika Janošíková, Mgr. Marta Samašová.
Externý vyučujúci náboženstva Mgr. Marián Babjak.
Vychovávateľky v školskom klube boli Jarmila Gabková a Bc. Daniela Koňuchová.
V Základnej škole boli pre žiakov zriadené záujmové krúžky, ktorých vedúcimi boli väčšinou učitelia, iba strelecký krúžok viedol rodič Ján Fabo (reprezentant Slovenska a olympionik v streľbe z pištole).
Krúžky: počítačový, redakčný, divadelný, tvorivá dielňa, environmentálny, anglického jazyka, mažoretky, tanečný, strelecký, kalkuláčik, šéfkuchári, pohybové hry, športový, budem vedieť pravopis, zábavná chémia, matematický a mladí kuchári.
Začiatkom októbra sa učitelia a žiaci zúčastnili na ďalšom partnerskom stretnutí v rámci projektu COMENIUS. Tento raz do Českej republiky – partnerskej školy vo Frenštáte pod Radhoštěm. Za tri dni stretnutia videli kultúrny program, navštívili automobilku Hyundai, vyviezli sa lanovkou na Radhošť.
1912
Dňa 26. októbra usporiadali v škole Deň školských knižníc, čo je medzinárodná akcia poriadaná od roku 1999. Podujatie bolo organizované ako súťaž medzi triedami pod názvom „Od rozprávky do rozprávky“.
V tom istom mesiaci uskutočnili pedagógovia a žiaci exkurziu do Múzea holokaustu v Osvienčime. Súčasne si prezreli aj blízku časť vyhladzovacieho tábora Brezinku.
V dňoch 14. a 15. novembra sa žiaci 2. stupňa Základnej školy zúčastnili na 6. ročníku medzinárodnej informatickej súťaže BOBOR. Žiaci Dorottya Filiačová a Adam Bielik sa umiestnili medzi 4 % z 20 000 súťažiacich.
Z iniciatívy družiny v ZŠ sa škola podieľala na DNI NARCISOV – finančnej zbierke na podporu Ligy proti rakovine. Žiaci – dobrovoľníci zozbierali od občanov 536,20 Eur.
Po skončení štvorročného obdobia od 2. júna volili novú školskú radu. Volili 11 zástupcov, z toho 2 z radov učiteľov, 4 rodičia, 4 zástupcovia obecného zastupiteľstva a 1 zástupca zo správnych zamestnancov. Členmi rady sa stali: Ing. Lenka Dideková, Daniela Dolinková, Vladimír Chovanec, Ivana Klobučníková, Dominik Koštialik, Ing. Jaroslav Koyš, Jarmila Kútna, Gabriela Melicherová, Jozef Mihálik, Renáta Mikušková, Mgr. Jana Štrbíková.
V máji 2012 vstúpil do platnosti Prevádzkový poriadok multifunkčného ihriska, v ktorom sa určujú pravidlá využívania ihriska školou a inými užívateľmi.
Odborné učilište
internátne
Vo vedení v roku 2012 nenastali nijaké zmeny. Ani počet žiakov sa podstatne nezmenil. Určitá obmena nastala v zložení odborných predmetov – profesií. Zmeny boli podmienené možnosťou umiestnenia sa na trhu práce po absolvovaní školy. Z týchto dôvodov sa prestal vyučovať odbor záhradník, kde sa prijímal minimum žiakov a úplne sa zrušil odbor krajčírka. Naopak, zvyšuje sa počet v odbore služby a domáce práce a v odbore kuchár.
Záverečné skúšky v školskom roku 2011/2012 absolvovali učni 3. ročníka v dňoch 18. – 21. júna v odboroch: stavebná výroba – murárske práce, stavebné zámočníctvo, stolárska výroba, záhradníctvo, kvetinár, záhradník, sadovník a domáce práce, obchodná prevádzka – príprava jedál. Záverečné skúšky robilo spolu 35 žiakov. Slávnostné odovzdávanie výučných listov sa okrem vedenia školy zúčastnil starosta obce, ktorý - ako každoročne - odovzdal najlepším žiakom odmeny.
Zo zaujímavých podujatí v školskom roku 2011/2012 vyberám: Deň otvorených dverí dňa 29. marca 2012. Vtedy boli záujemcom otvorené učebne a dielne. Žiaci jednotlivých učebných odborov prezentovali svoje pracovné činnosti a výrobky. V tento deň navštívili učilište aj rodičia a občania Ladiec. Dôležitá bola účasť žiakov špeciálnych základných škôl, ktorí mali záujem pokračovať v štúdiu na tomto učilišti.
Predmetom pozornosti sú každoročne poriadané súťaže v jednotlivých odboroch pre školy z celého Slovenska. V roku 2012 sa usporiadali tieto
1913
súťaže zručnosti: 27. marca 2012 bola v Ladcoch celoslovenská súťaž s medzinárodnou účasťou v učebnom odbore záhradník. Na súťaži sa zúčastnilo 6 družstiev zo Slovenska (Ladce, Tornaľa, Bratislava, Mojmírovce, Nová Ves nad Žitavou, Sološnica), štyri družstvá zo zahraničia (Waiblingen – Nemecko, Baja – Maďarsko, Kelč a Žamberk – Česká republika). Žiaci OUI Ladce získali prvé dve miesta v jednotlivcoch a prvé bolo aj družstvo Ladiec.
Dňa 17. apríla 2012 boli žiaci Odborného učilišťa internátneho v Ladcoch na súťaži zručnosti v odbore služby a domáce práce, ktorá sa konala v Poprade.
19. apríla 2012 sa konala súťaž zručnosti v odbore kuchár, ktorú usporiadalo Odborné učilište v Kysuckom Novom Meste.
17. apríla sa žiaci ladčianskeho učilišťa zúčastnili na súťaži v odbore stavebný zámočník v Sološnici.
Po skončení školského roka 2011/2012 sa zamestnanci Odborného učilišťa internátneho zúčastnili na poznávacom zájazde v Maďarsku.
Školský rok 2012/2013 sa slávnostne začal 3. septembra 2012.
Na školu nastúpilo 152 žiakov, z toho 84 chlapcov a 68 dievčat. Celkovo bolo v 1. ročníku 66, v 2. ročníku 57 a v 3. ročníku 20 učňov. Podľa profesií bolo 2. septembra 23 murárov, 12 maliarov, 15 stolárov, 16 zámočníkov, 19 záhradníkov, 32 služby a domáce práce, 35 kuchárov (najviac žiakov).
V učilišti k tomuto dátumu pôsobilo 34 pedagogických pracovníkov (vyučovanie všeobecných a odborných predmetov). O chod školy sa staralo 14 nepedagogických pracovníkov.
V školskom internáte bývalo 24 učňov, o ktorých sa starali 3 vychovávatelia.
KULTÚRNY
A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT
Kultúrny a spoločenský život sa príliš nedostal cez priemernú úroveň roku 2011. Iba podujatia pri výročiach prvej písomnej zmienky v Ladcoch a Tunežiciach, tradičné Koyšove Ladce, stretnutia občanov na prelome rokov, dychovka Ladčanka prekročili obvyklý kvalitatívny rámec. Kvalitu si udržali Ladecké zvesti a práca obecnej knižnice.
Oživením bola aktivita rímsko-katolíckej fary poriadaním zájazdov a založením detskej speváckej skupiny. Pozoruhodná bola aj spoločensko-kultúrna aktivita Slovenského zväzu zdravotne postihnutých.
14. ročník
Koyšových Ladiec
Celoslovenská súťaž v umeleckom prednese pôvodnej slovenskej ľúbostnej poézie sa konala 19. októbra 2012 v Dome kultúry Ladce.
1914
Organizátormi boli Klub priateľov poézie Pavla Koyša v Bratislave, Jednota dôchodcov na Slovensku, Považské osvetové stredisko, Považská knižnica Považská Bystrica a obec Ladce.
Súťaže sa zúčastnilo 46 recitátorov v štyroch vekových kategóriách.
Recitátorov hodnotili porotcovia doc. Juraj Sarvaš, Mgr. Mária Schlosserová, Mgr. Jaroslava Čajková, Mgr. Beata Kvaššayová, PaedDr. Gejza Sádecký, CSc., Anton Baláž a Janka Poláková.
Konečné umiestnenie:
I. kategória
1. Ivana Valenfelsová (ZŠ Považská Bystrica)
2. Simona Šebeňová (Gymnázium Bánovce nad Bebravou)
3. Helena Hasidlová (Gymnázium Nové Mesto nad Váhom)
II. kategória
1. Adam Bajo (ZUŠ Nová Dubnica)
2. Peter Kováčik (Gymnázium Považská Bystrica)
3. Michaela Chovancová (Gymnázium Považská Bystrica)
Cenu Klubu priateľov poézie P. Koyša získala Anita Trnková z Gymnázia Púchov.
Cenu starostu obce Ladce dostala Pavlína Ovádková (Piaristické gymnázium Trenčín).
Cenu Považského osvetového strediska Adriana Šatková (Stredná umelecká škola Trenčín).
Cenu za výber textu Mariána Kováčika Charlotte Ondriciová (Gymnázium Púchov).
Ocenení recitátori I. a II. kategórie dostali diplom a vecné ceny, ktoré do súťaže venovali: obec Ladce, Považské osvetové stredisko, Ministerstvo školstva SR a Považská knižnica Považská Bystrica.
III. kategória
1. Dana Sobolová (Kysucké Nové Mesto)
2. Anna Mišurová (Ružomberok)
IV. kategória
1. Dušan Danko (Nitra)
2. Anton Orlík (Považská Bystrica)
3. Jarmila Némethová (Dolný Kubín)
Ocenení recitátori III. a IV. kategórie dostali diplom a vecné ceny, ktoré do súťaže venovali: obec Ladce, Slovenský spisovateľ a Považská knižnica Považská Bystrica.
Súťaži predchádzalo tradičné položenie kvetov k buste básnika Pavla Koyša jeho manželkou a starostom obce Ing. arch. Jánom Remom.
Samotné otvorenie s organizačnými pokynmi bolo vo veľkej sále Domu kultúry. Rovnako aj záver súťaže s udelením cien a celkovým hodnotením (doc. Juraj Sarvaš) sa konalo vo veľkej sále DK.
1915
Oslavy v obci
Aj v roku 2012 sa v obci konali oslavy a spomienky, ktoré sa stali tradíciou. Niektoré z nich sa mimoriadne podarili (program a účasť občanov), niektoré už mnoho rokov majú malú účasť – Oslavy a pietna spomienka na zavraždených Ladčanov (apríl) spojená s pripomenutím výročia oslobodenia obce 20. apríla 1945 i Oslavy výročia SNP (august).
Výročie prvej písomnej zmienky o obci
Oslavy 540. výročia prvej písomnej zmienky o Ladcoch a 615. výročia o Tunežiciach obecné zastupiteľstvo rozhodlo poriadať spolu s hodovou oslavou Ladiec. Viacročné snahy pritiahnuť na stretnutia pred Kultúrny dom a teraz na novovytvorené pekné prostredie viac občanov sa podarili.
Oslava sa konala 22. júla a jej hlavným poriadateľom bola komisia obecného zastupiteľstva pre kultúru a šport. V programe vystúpili deti materského centra MIMČO, spevácka skupina dievčat z Visolaj, dychovka Ladčanka. Súčasťou boli aj vzdelávacie podujatia: výstava a premietanie obrazov z histórie Ladiec, výstava poľovníckych trofejí zvierat ulovených v ladčianskych horách a výstava živých domácich zvierat. Súčasťou bol nebývalý počet stánkov – zábavných aj predajných.
K vydarenému ovzdušiu a nesporne aj k účasti občanov prispela hasičská súťaž – III. ročník O putovný pohár Považskej cementárne na ihrisku TJ Tatran (podrobnejšie v časti zápisu kroniky: Dobrovoľný hasičský zbor).
Hodové slávnosti
Hodové slávnosti sa konali aj v miestnych častiach obce v Horných Ladcoch a Tunežiciach. V Horných Ladcoch sa hody začali 16. septembra dopoludnia posvätením kríža na novej ceste cez novovybudovaný podjazd. Nasledovala omša na Skalke za účinkovania dychovej hudby Ladčanka, podávanie gulášu a voľná zábava.
Podobne aj v Tunežiciach hodovali pri občerstvení a koncerte dychovky.
Otvára sa máju brána
1. mája 2012 na priestranstve pred Domom kultúry usporiadala komisia pre kultúru a šport obecného zastupiteľstva tradičné stretnutie občanov Otvára sa máju brána. Súčasťou bol rámcový kultúrny program, koncert dychovej hudby Ladčanka a podával sa poľovnícky guláš.
Deň matiek
Druhú májovú nedeľu privítala veľká sála Domu kultúry matky na tradičnom Dni matiek. Kultúrny program obstarali deti z Materskej školy a Základnej školy a spevácka skupina detí vedená manželmi Michalom Fuskom a Monikou Fuskovou. Hlavným organizátorom bol Zbor pre občianske záležitosti.
1916
Zbor pre občianske
záležitosti
Zbor pre občianske záležitosti obecného zastupiteľstva pracoval v roku 2012 v zložení:
Anna Peterková, predsedníčka
Mária Liptáková
Ľubomíra Porubčanová, matrikárka
Irena Gajdošíková, výtvarníčka pamätnej knihy
Pri organizovaní podujatí účinkovali ďalší organizátori, recitátori, aktivistky pre návštevy jubilantov a súbory.
Hlavnou akciou roku 2012 bol Deň matiek a niektoré prijatia jubilantov v obradnej miestnosti Obecného úradu.
Aj v roku 2012 navštevovali členovia ZPOZ a jeho aktivisti jubilantov pri príležitosti 80, 85 a 90. narodenín a niektorých oslávencov strieborných a zlatých sobášov. Jubilantom odovzdali kyticu kvetov a dar Obecného úradu.
ZPOZ – matrikárka obce uverejňoval v každom čísle Ladeckých zvestí gratulácie k narodeniu detí v tom období a kondolencie k úmrtiu spoluobčanov.
V roku 2012 sa v Ladcoch konala obvodná súťaž v poriadaní obradov ZPOZ. Zúčastnili sa obce Dohňany (rozlúčka so školou), Streženice (jubileum občana), Udiča (k životnému jubileu). Všetky tri zbory postúpili na krajskú prehliadku a súťaž.
Obecná knižnica
V roku 2012 nastala v obecnej knižnici personálna zmena. Odišla Eva Riecka a knihovníčkou sa stala Rudolfína Riecka. Zmenil sa čas vypožičiavania kníh na stredu od 15.00 do 18.00 hodiny.
Do knižného fondu pribudli iba knihy darované kníhkupectvom Považská Bystrica (za 104 Eur).
Poplatok na rok za dospelého čitateľa bol 1 euro, za deti do 15 rokov 0,50 eura.
Výkony knižnice v roku 2012 boli: 160 čitateľov, čo je 6,4 % z počtu obyvateľov Ladiec. Z celkového počtu čitateľov bolo 109 dospelých a 51 detí do 15 rokov.
Dospelí čitatelia si vypožičali 657 kníh odbornej literatúry a 3 073 krásnej. Deti 542 odbornej a 1390 krásnej literatúry.
Ladecké zvesti
Ako po iné roky vyšlo 6 čísiel vo vopred stanovených termínoch. Ladecké zvesti vychádzali v náklade 800 čísiel v mesiacoch: február, apríl, jún, august, október, december. Pre finančné dôvody sa zmenšil rozsah na 6 strán jedno číslo.
1917
Obsah a zameranie sa v roku 2012 nezmenil: zameral sa na najdôležitejšie otázky života obce, informovanosť a vysvetľovanie problémov, ktorých sa najmä v roku 2012 nahromadilo.
Redaktorom bol Branislav Lipták, grafika Matej Lipták, Ladecké zvesti vychádzali v reklamnej firme BEEL, s.r.o. , Púchov a tlačili ich tlačiarne ASSA, s.r.o., Púchov.
Ladecké zvesti sú osobitne archivované v redakcii.
Obecná kronika
Kronikárom v roku 2012 bol Branislav Lipták. Píše sa pravidelne v rozsahu 70 – 80 strán. Naposledy bola prepísaná do počítača, vytlačená v troch exemplároch a zviazaná do roku 2008. Prepis sa najbližšie uskutoční v roku 2014, ak to finančné podmienky Obecného úradu dovolia.
Materiály z obecnej kroniky sa aj v roku 2012 využívali v osvetovej práci, najmä časti najstaršej histórie obce, udalosti z 2. svetovej vojny. Výňatky z kroniky si žiadali aj regionálni historici z iných obcí a miest. Najviac sa využívali časti histórie (pri okrúhlych výročiach) v Ladeckých zvestiach v rubrike „Z histórie obce“. Historické fakty zachytené v obecnej kronike sa využili aj pri oslave 540. výročia prvej zmienky o obci Ladce a 615. výročia prvej zmienky o Tunežiciach.
Niektoré ostatné
aktivity
Najviac k oživeniu pri rôznych kultúrno-spoločenských podujatiach prispievali súbory a kultúrne zoskupenia Základnej školy, Materskej školy a novozaložený spevokol detí (rímsko-katolícka fara). Absolutórium v počte a kvalite vystúpení si aj v roku 2012 zaslúži dychová hudba Ladčanka.
Vo vzdelávacej, ale najmä spoločensko-kultúrnej oblasti, pripravili niekoľko podujatí Senior klub a Slovenský zväz zdravotne postihnutých.
V oblasti zábav bol počet podujatí nižší ako v roku 2011. Príčina je v malom záujme občanov o takéto podujatia. Výnimku v roku 2012 tvorili iba tradičný ples Združenia rodičov ZŠ, Katarínska zábava a fašiangové zvyky a zábava. Spoločenské stretnutia so zábavou poriadali členovia SZZP s pozvanými hosťami z družobných organizácií.
Dňa 31. decembra 2012 sa konalo stretnutie občanov – rozlúčka so starým rokom a privítanie nového roka. Vďaka sponzorom sa stretnutie konalo v strede Ladiec, Tunežíc i Horných Ladiec. Hrala Ladčanka a podávalo sa občerstvenie. Hlavnou atrakciou bol ohňostroj.
1918
Dychová hudba
Ladčanka
Dychová hudba Ladčanka v roku 2012 zaznamenala ďalší kvalitatívny pokrok. Je to zásluhou vedenia (kapelník L. Kvasnica), zvýšenia disciplíny a najmä pravidelných skúšok.
Bilancia za rok 2012 je, ako obvykle, bohatá.
Počas roka 2012 účinkovala na rôznych podujatiach v Ladcoch (fašiangy – koncertovanie po dedine, Otvára sa máju brána, oslavy oslobodenia obce, oslavy výročia SNP, hody v Ladcoch, Tunežiciach a Horných Ladcoch, stavbársky deň, stretnutie dôchodcov cementárne a ďalšie). Dychovka hrala na smútočných obradoch (v Ladcoch 24-krát, ale i v Nemšovej, Ľuborči, Kľúčovom, Skalke, Trenčianskej Závade, Bolešove, Borčiciach, Slávnici, Bohuniciach, Pruskom, Mikušovciach, Tuchyni, Ilave a Dulove). Významné účinkovanie bolo na Hudobnom lete v Beluši.
V roku 2012 hrala dychová hudba Ladčanka pod vedením Libora Kvasnicu a umeleckého vedúceho Jozefa Králika.
Členovia: Vanko Jozef – krídlovka (Dubnica n/V), Letko Pavol – krídlovka (Ladce), Letko František – trúbka (Ladce), Jozef Králik – tenor (Nemšová), Martinák Augustín – barytón (Ladce), Kvasnica Libor – klarinet, spev (Ladce), Vrba Milan – klarinet (Ladce), Gašpar Jaroslav – klarinet, spev (Dubnica n/V), Mucina Ernest – trombón (Košeca), Illy Jozef – pozaun (Ladce), Vavrík Štefan – bas (Ladce), Češko Milan – bas (Ladce), Čemeš Jozef – bicie (Ladce), Kukuliaš Milan – bicie (Ladce), Kvasnicová Magda – spev (Ladce), Adamcová Anna, spev (Ladce).
Dychová hudba Ladčanka mala v roku 2012 plnú materiálnu podporu Obecného úradu.
NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT
V roku 2012 sa náboženský život rozvíja prvýkrát v histórii Ladiec okolo vlastnej Rímsko-katolíckej fary.
Okrem náboženských úkonov (omše, krsty, pohreby, birmovka atď.) v kostolíku sv. Valentína, modlitebni v Tunežiciach a na oboch cintorínoch značnú pozornosť venoval administrátor Mgr. Marián Babjak pastoračnej činnosti. Bola to farská a školská katechéza, pastorácia detí a mládeže, rodín, seniorov, ale i správa budov a finančné zabezpečenie farnosti.
Jedna z hlavných úloh bola príprava výstavby nového kostola, ale i starostlivosť o jestvujúcu kaplnku sv. Valentína. Okrem toho snaha mať vlastné priestory pre stretnutie mimo sv. omše, katechéza birmovancov a prvoprijímajúcich, snúbencov, biblická škola, cirkevná hudba, liturgia. Starostlivosť o chorých a seniorov po duchovnej stránke i masmediálna činnosť, prezentácia farnosti navonok.
Na pomoc pri realizácii týchto neľahkých a náročných úloh sa na začiatku roka vytvorila Farská pastoračná rada.
1919
Farská pastoračná
rada
Pastoračná rada mala poradný hlas a riadila sa normami stanovenými diecéznym biskupom. Pastoračná rada pri ladčianskej fare má 13 členov. Okrem administrátora fary sú to: Jozef Daňo, RNDr. Peter Janešík, Miroslav Koyš, Mgr. Mária Faturová, Mgr. Janka Koštialiková, Jozef Chovanec, Juraj Košút, Ing. Marián Faturík, Bc. Ivan Fedor, Mária Letková, Jozef Rafko a MUDr. Roman Chovanec.
Z toho sa ustanovila aj farská ekonomická rada s členmi: Mgr. Marián Babjak, Jozef Chovanec, Ing. Marián Faturík, Miroslav Koyš, Mária Letková a Jozef Letko.
Obe tieto spoločenstvá boli počas roka 2012 fare veľmi nápomocné pri vytváraní farského spoločenstva.
Príprava výstavby
kostola
Príprava a samotná výstavba Rímsko-katolíckeho kostola Božieho milosrdenstva v Ladcoch v roku 2012 zapadla do obdobia finančnej a hospodárskej krízy, čo sa odzrkadlilo na jej prehodnotení.
Pôvodný architektonický návrh švajčiarskeho architekta bol rozpracovaný do ďalších stupňov projektovej prípravy, no investičný náklad tohto projektu prekračoval finančné možnosti nadácie AGAPA, ktorá bola hlavným grantom financovania stavby kostola.
Okrem toho boli aj názory, že pôvodný projekt bol predimenzovaný a náročný na prevádzkové náklady. Ako prijateľný návrh sa zdal teda kostol menší.
Bola vypísaná nová architektonická súťaž na návrh, ktorý by bol len pre slovenských architektov. Do súťaže vyzvali 16 architektov, z toho sa prihlásilo 9 architektov a kolektívov.
1. kolo súťaže sa uskutočnilo do 20. októbra 2012 a predložené projekty hodnotila komisia (porota) v tomto zložení: PhLic. Mgr. Marián Babjak, Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ Považskej cementárne, a.s. (AGAPA), Ing. arch. Ján Remo, starosta obce, Ing. Marián Faturík, prof. Ing. arch. Jozef Hlinický, PhD (Katolícka univerzita Ružomberok), Ing. arch. Ivan Kočan (AA SKA), prof. Ing. arch. Filip Trnkus, PhD, Ing. Július Vinický a Ing. arch. Marián Šovčík, Csc. (AA SK). Sekretárom bola Ing. arch. Beata Polomová, PhD.
Súťaž bola anonymná a do druhého kola vybrali štyri súťažné návrhy. Uzavrie sa vo februári 2013.
V júni 2012 sa urobili niektoré prípravné kroky na budúcom stavenisku. Asanovala sa budova bývalého obecného domu – budovy z roku 1925.
Bola vyhlásená zbierka na finančnú podporu stavby kostola, najmä na zariadenie interiéru a úpravu okolia.
1920
Detský spevokol
Pri fare od roku 2011 funguje detský spevokol pod názvom LABAMBINO (Ladčianske deti). V roku 2012 sa rozšíril na 20 detí. Vedú ho manželia Michal Fusko a Monika Fusková.
Schádzajú sa na nácvik v pastoračnej miestnosti fary každú sobotu. Každú nedeľu spievajú pri svätej omši o 10:30 hod. v kaplnke sv. Valentína.
Zájazdy do Viedne
Prvý zájazd zorganizoval farár Mgr. Marián Babjak do Viedne v dňoch 13. – 15. júla 2012 pre spevákov LABAMBINO. Reprezentovali farnosť pri sv. omši vo Farnosti Jedlesee, kde bol Mgr. Babjak kaplánom. Tu odslúžil omšu, ktorú spevom sprevádzal detský spevokol z Ladiec. Do Viedne cestovali vlakom.
Druhý zájazd sa uskutočnil 11. novembra autobusom do Viedne, do Farnosti Sv. Erharda. Aj tu spevokol LABAMBINO sprevádzal sv. omšu, ktorú celebroval miestny kňaz a Mgr. Babjak. Tu bola vyhlásená aj zbierka na výstavbu kostola, výnos bol 1 200 Eur.
Birmovka
Dňa 7. júla 2012 sa konala v Ladcoch birmovka, na ktorú sa už od septembra 2011 pripravovalo 32 birmovancov. Traja z nich boli na birmovke v Košeci, teda v Ladcoch sa zúčastnilo 29.
Prvé sv. prijímanie bolo 20. mája 2012. Pripravených bolo 13 detí.
Deň detí
Za pomoci sponzorov 1. júna 2012 zorganizovala fara na parkovisku pri fare Deň detí. Boli pripravené rôzne hry a súťaže, občerstvenie, ktoré pripravili matky a ďalšie zaujímavosti.
V posledný augustový víkend sa uskutočnil výlet do záhoria – na Klárku. Pri vatre, špekačkách a rôznych hrách strávili deti krásne odpoludnie.
Posviacka kríža
Výstavba podjazdu pod železnicu si vyžiadala premiestnenie kríža na ceste – odbočke do Podhoria. Keďže bol kríž schátralý, padlo rozhodnutie, nahradiť ho novým. Firma DREVOPAL darovala červený smrek, p. František Bednárik kríž zhotovil a súčasne zrenovoval telo ukrižovaného a striešku nad krížom. Kruhový podstavec z monolitného betónu a osadenie kríža sponzorsky urobila firma STRABAK (zhotoviteľ podjazdu).
Mgr. Marián Babjak kríž posvätil 16. septembra 2012, v deň, keď oslavovali hody v Horných Ladcoch. V tento deň pri kaplnke Povýšenia kríža
1921
v Horných Ladcoch celebroval sv. omšu, na ktorú pozval aj kazateľa vdp. Romana Seku z Belušských Slatín.
Púť
Dňa 29. septembra 2012 zorganizoval Mgr. Babjak púť veriacich na horu Živčáková pri Turzovke. Zúčastnilo sa jej 45 veriacich z Ladiec a Tunežíc. Zúčastnili sa sv. omše, krížovej cesty, nabrali si vody z lurdského prameňa.
Oslava farnosti
Dňa 29. decembra 2012 farská rada, obecné zastupiteľstvo a generálny riaditeľ Považskej cementárne, a.s. usporiadali oslavu 1. výročia založenia ladčianskej fary. Na parkovisku pred farou bol vystavený betlehem a konal sa koncert spevákov LABAMBINO a známeho speváka Roba Kazíka. Podávalo sa občerstvenie – kapustnica, klobásky, varené víno, zákusky. Zúčastnilo sa do 300 občanov.
Farský občasník
Vyšli 2 čísla farského občasníka „U nás“, ktorý riadi a zhotovuje redakčná rada, v ktorej je redaktorkou Janette Šedová a ďalší mladí prispievatelia. Bolo to 8 strán farebnej tlače zo života farnosti, poučení, rád a zamyslení sa nad problémami života.
SLOVENSKÁ POŠTA
V roku 2012 na Poštovom úrade v Ladcoch pracovali dve pracovníčky za priehradkami a 3 pracovníčky ako poštové doručovateľky. Vedúcou bola Mária Uríčková.
Za rok 2012 pošta doručila, resp. prijala 16 000 zásielok I. triedy, 24 000 doporučených a približne 200 000 obyčajných listov. Spracovali aj okolo 3 000 kusov balíkov.
V roku 2012 došlo aj k výrazným zmenám vo vyplácaní dôchodkov cez osobné účty. Zmeny prijali dôchodcovia s rozpakmi, ale zvykli si, pretože im ich doručovateľka naďalej mohla nosiť.
Súčasťou pošty bola i Poštová banka s takými istými úlohami a možnosťami ako v roku minulom.
Naďalej sa na pošte predávali noviny, časopisy, rôzne suveníry a pod.
1922
ŽELEZNICA SR
Dominantnou a charakteristickou činnosťou Železnice SR v Ladcoch bolo okrem dopravy jej modernizácia na dopravu s rýchlosťou 160 km/hod. Práce na rekonštrukcii boli ku koncu novembra 2012 prakticky ukončené. K tomuto termínu boli ukončené nasledovné objekty:
Občanmi najviac sledovaný podjazd pod železnicu do Podhoria, Považskej cementárne a Horných Ladiec a podchod pre peších v Tunežiciach.
Postavili sa nové výhybky a návestidlá riadené počítačovým systémom v novej dopravnej kancelárii. Osvetlenie stanice, staničný rozhlas, informačný systém na nástupištiach 1 a 2 i nové nástupištia v dĺžke 250 metrov s mimoúrovňovým prístupom ku vlakom podchodom s výťahom pre imobilných cestujúcich.
Pre prácu v zime výhybky ohrievané elektricky – zapínanie riadi podľa poveternostných podmienok počítač. Stanicu vybavili protipožiarnym systémom ochrany a novým rádiovým systémom spojenia.
Do predčasného užívania dali čakáreň pre cestujúcich, tiež vybavenú novým informačným systémom. Cez počítač je ovládané výpravcom aj koľajisko.
Čiastočne sa urobila úprava okolitého terénu a úplne sa dohotovila protihluková stena.
(Výstavbe podjazdu pod železničnú trať sa venujem viac v časti „VÝSTAVBA OBCE“ tohto zápisu kroniky).
OBCHOD A SLUŽBY
Celkový stav
V poskytovaní obchodných a iných služieb občanom sa v roku 2012 iba málo zmenilo. Najslabším článkom bol predaj potravín – nedostatočné priestory. Reálna nádej na zlepšenie nastala zámerom postaviť nové obchodné priestory, na čo sa v roku 2012 pripravili podmienky zmluvou a predajom pozemku stavebnej firme.
Zrušená bola betonárka Doprastavu Žilina, výpadky vo výrobe mal aj Lom v Tunežiciach, najmä v zimnom období. Znovu otvorili pohostinstvo U Emila v Tunežiciach. Kaderníctvo a kozmetika DENA sa presťahovalo do Domu kultúry, kde im pracovníci stavebnej skupiny Obecného úradu vytvorili prevádzkové priestory.
Okrem stálych predajní a prevádzok služieb dochádzali do obce rôzni predajcovia. Do vestibulu Domu kultúry predajcovia odevov, obuvi a domácich potrieb menej ako v roku 2011 – 41-krát (v predchádzajúcom roku 51-krát). Pravidelne, viackrát v týždni, prichádza predajca zeleniny Pavol Komárek, 1-krát predajcovia mäsa Falkonen, Badura a ďalší predajcovia rôzneho tovaru, najmä potravín, stromčekov, cukríkov.
1923
Predajne potravín
- Potraviny AMV (Matúška)
- Potraviny a predaj mäsa – Klasik (Ing. Michal Staňo)
(Určitý druh potravín predávali aj v drogérii u A. Zábojníkovej)
Pohostinstvá
- Reštaurácia KOPYTO (Martin Adamec)
- Bistro Veronika
- Pohostinstvo Pod gaštanmi
- Pohostinstvo U SABU (P. Jesenský)
- Centrik (Peter Posluch)
- U Rada (Radovan Hofstädter)
- U Emila (Emil Kandráč) – Tunežice
Iné predajne, výrobne
a služby
- Drogéria (Amália Zábojníková)
- Agrobon – záhradnícke potreby (Stanislav Bublavý)
- Textil – galantéria (V. Daňo)
- TINEA – kvetinárstvo (I. Remšíková)
- Novinový stánok (Bresman)
- Autoservis (František Strážnický)
- Autoservis BIMETAL
- Kameňosochárstvo (Anton Bialoň)
- NOVAPARKET (Barninec)
- BLACHOTRAPEZ – plechy (Ján Lubarda – Poľsko)
- DENA - kaderníctvo a kozmetika (Denisa Gregorová)
- DREVOVÝROBA (Peter Chovanec)
Okrem uvedených výrobní ešte Kameňolom Tunežice a DREVOPAL (Róbert Jendrol) v osobitnej kapitole „Výrobné podniky“.
POĽNOHOSPODÁRSTVO
A LESNÉ HOSPODÁRSTVO
Poľnohospodárske družstvo
Košeca (farma Ladce)
Rok 2012 nebol pre poľnohospodárstvo priaznivý. Dlhotrvajúce sucho ovplyvnilo najmä rastlinnú výrobu, pretože trvalo najmä v čase, keď rastliny
1924
potrebovali vlahu pre svoj rast. Nedostatok krmovín mal priamy vplyv na živočíšnu výrobu, najmä na jej ekonomiku.
Vedúcim farmy Ladce bol Vladimír Chovanec.
Výsledky rastlinnej výroby v Ladcoch:
pšenica ozimná (Kráčiny, Rúbanica, Za Váhom) 110 ha – 3,25 t/ha
jačmeň jarný (Horekončie, Za priekopy, Záhumnie) 46 ha – 3,30 t/ha
kukurica na siláž (Podlúčie, Dužiny, Nad cintorínom) 70 ha – 30 t/ha
repka olejná (Rudinky, Mocovce) 35 ha – 2,8 t/ha
cukrová repa (U brvna) 16 ha – 42 t/ha
Na lúkach výroba sena pre dobytok.
Na celom poľnohospodárskom družstve sa v roku 2012 odchovalo:
170 dojníc (bez trhovej produkcie)
150 teliec (chovaných do 3 mesiacov)
65 jednoročných jalovíc
25 dvojročných jalovíc
80 kusov oviec (jarky, bahnice, barany).
Lesné družstvo
a Urbárske spoločenstvo
v Ladcoch
Vedenie oboch spoločenstiev sa oproti roku 2011 nezmenilo. Predsedom bol Rudolf Hriadel.
V roku 2012 sa venovali ozdraveniu lesa, novej výsadbe a ťažbe kalamitného dreva. Rovnako venovali pozornosť ďalšiemu majetku a to budove (prenajatej obchodnej spoločnosti AMV) a ovocnému sadu.
V jarných mesiacoch sa rozbehli práce v lese. Rozmiestnili lapače na ochranu ihličnatých stromov proti kôrovcovi podkôrnemu, celkom 15 kusov. Počas roka postupne vyťažili stromy napadnuté kôrovcom a polomy po silných vetroch v Bukovine spolu 299,13 m3 dreva, ktoré predali za trhovú cenu.
Počas roka robili preriezku na poraste 166 a 20 v Bukovine, ktorá trvala 10 dní a vykonávalo ju 6 pracovníkov, ktorí odpracovali 312 hodín. Práce pokračovali vykášaním trávy v mladých porastoch, čistením lesa po ťažbe stromov a dosádzaním sadeníc, ktoré sa neprijali. Natierali sa stromčeky proti ohryzu zverou.
Počas 16 dní vykášania v Kamennej, Dielci, Pod bukovinou a v Bukovine sa zúčastnilo 18 pracovníkov, ktorí odpracovali 1 286 hodín.
V urbárskom dome (obchod AMV) sa v priebehu roka vyrovnala vstupná cesta a nádvorie za budovou.
Na jeseň sa brigádnici presunuli z lesa do ovocného sadu. Tu sa vyzbierali popadané jablká, poznášali na kopy, potom sa kosilo a vyrezávali sa suché konáre. Ovocie sa čiastočne predalo občanom na pálenie, zvyšok zobrali členovia Poľovníckeho združenia na kŕmenie zveri. O jablká
1925
u občanov nebol veľký záujem, pretože v roku 2012 v celej obci bola bohatá úroda ovocia.
Združenie urbárnikov
a lesného družstva
v Tunežiciach
Vedenie združenia v roku 2012:
Vladimír Kvasnica, predseda
Jozef Češko, podpredseda
Ján Mikuška, hospodár
Jozefína Kňažková, zapisovateľka
členovia výboru: Jozef Mikuška, Miroslav Kvasnica, Ján Baška.
V roku 2012 vysádzali mladé stromčeky na lesných plochách po plánovanej ťažbe alebo ťažbe zapríčinenej kalamitou. Stromčeky obkášali a natierali proti ohryzu lesnou zverou a dosádzali ich tam, kde ich zver i napriek tomu zničila. Tak na miesta po ťažbe v Kališti vysadili 850 kusov stromčekov smreka obyčajného a po ťažbe nad Hrabníkmi 500 kusov toho istého druhu stromčekov. V mieste 4 roky staršej výsadby Nad Hájnikom dosadili 150 kusov smreka obyčajného na miesta, kde zver predchádzajúcu výsadbu úplne zničila.
Všetky tieto práce boli vykonané svojpomocne – potešila najviac účasť mládeže.
V tomto roku postihla združenie veterná kalamita, pri nej vyvrátilo alebo inak poškodilo 60 m3 lesného porastu. Kôrovcom napadnutý les predstavuje škodu a nútený výrub 27 m3 drevnej hmoty smreka obyčajného. Silné vetry a dažde zapríčinili aj vyvrátenie 20 m3 duba a buka. Výbor združenia zabezpečil včasné spracovanie a odpredaj tohto dreva.
Počas roka 2012 v značnej miere zamestnával výbor problém dlhotrvajúceho vlastníckeho sporu o pozemky. Členovia výboru boli zainteresovaní aj do petície proti zavedeniu výrobne asfaltových zmesí v Lome Tunežice.
VÝROBNÉ PODNIKY
V obci sú štyri rozhodujúce výrobné podniky:
Považská cementáreň, a.s. (založená v roku 1889)
Kameňolom Tunežice (druhá polovica 18. storočia)
Vodná elektráreň Ladce (1936)
- riaditeľstvo privatizovanej firmy v Bratislave (resp. v Trenčíne) dalo zákaz akýchkoľvek informácií o Vodnej elektrárni, závode v Ladcoch.
Drevopal, s.r.o., Ladce (1992)
1926
DREVOPAL, s.r.o., Ladce
(1992 – 2012)
Firma DREVOPAL, s.r.o. bola založená v roku 1992 Antonom Jendrolom st.. Vtedy zamestnávala iba troch ľudí. Firma sa postupne zväčšovala, získavala priestory, strojový park na spracovanie dreva a zákazníkov. V roku 1994 začali vyrábať rôzne komponenty do nábytku pre medzinárodnú firmu IKEA. V začiatku rozvoja firmy bola dôležitá aj spolupráca s Považskou cementárňou, a.s., pre ktorú opravovali europalety.
Firma v priebehu rokov menila názov, ktorým sa snažili vyjadriť výrobný program, sortiment výrobkov. Tak to od roku 1992 boli postupne: Drevostav, Slovpalet, atď. Od roku 2005 je to DREVOPAL, s.r.o. – súkromná firma, ktorej vlastníkom bol aj v roku 2012 Róbert Jendrol.
V roku 2012 DREVOPAL zamestnával 70 pracovníkov pracujúcich v 3 zmenách. Tým sa stala firma druhým najväčším zamestnávateľom v Ladcoch.
Od roku 2005 sa firma neustále rozrastá. Získavajú nové priestory, budujú nové výrobne a sklady. Investície smerujú aj do nákupu vyspelých strojno-technologických zariadení, čo umožňuje zvyšovať produktivitu práce a následne aj znižovať cenu výrobkov, najmä paliet. Súčasne sa skultúrnila a uľahčila práca, stala sa bezpečnejšou. Pre zamestnancov sa zlepšuje sociálne prostredie.
Výroba paliet
Spoločnosť DREVOPAL vyrába europalety prevažne zo suchého reziva. Je to vďaka šiestim sušiacim komorám, ktorých celková kapacita je viac ako 31 500 m3 tepelne ošetreného reziva ročne. Dá sa z toho vyrobiť 680 000 kusov paliet. Takéto palety možno vyvážať aj do štátov mimo Európskej únie.
Výroba sa postupne modernizovala a modernizovalo sa aj skladové hospodárstvo. Novovybudovaný sklad má kapacitu 50 000 paliet s piatimi nakladacími rampami. Všetky skladovacie priestory DREVOPAL-u dosiahli tak 1 500 m2.
Celkovo ročne vyrobili v podniku 750 000 paliet (prepočítané na europalety). Tieto výrobky odoberajú viac ako na 130 miestach v Európskej únii, v Rusku, USA a Číne.
K zákazníkovi sa palety dopravujú na kamiónoch, prípadne - ak sú vytvorené podmienky - po železnici, DREVOPAL má vytvorenú vlastnú nakladaciu rampu.
Materiál používaný na výrobu pochádza z vlastného porezu (60 %) a z nákupu hotového reziva (40 %). Sledujú pôvod drevnej hmoty, aby bol preukázaný jej pôvod, aby nebol z nelegálnej ťažby, prípadne nepochádzal z chránených území.
Spoločnosť sa zaoberá aj opravou poškodených paliet, na čo má všetky potrebné oprávnenia.
Krovy DREVOPAL
Krovy na strechy rodinných domov a iných stavieb začali vo firme vyrábať už v prvých rokoch existencie.
1927
Do výroby a inštalácie krovov vo firme zaviedli nové metódy včítane moderného softvéru, čo umožňuje veľkú presnosť výroby. Okrem toho použité technológie umožňujú vyrábať strešné konštrukcie omnoho rýchlejšie.
Rozhodujúcou je aj relatívne nízka cena, ktorú môže firma ponúknuť aj vďaka nákupu dreva vo veľkom množstve alebo použitím vlastných zásob.
Okrem styčníkových konštrukcií zabezpečujú aj dodávku a montáž klasických tesárskych viazaných krovov a konštrukcií a robia kompletné služby na kľúč.
Palivá
Ďalšími výrobkami z produkcie DREVOPAL-u boli a sú ekologické palivové komponenty, teda čisté prírodné palivo do všetkých druhov kotlov na tuhé palivo, biomasy, záhradných i interiérových krbov a kachlí.
Na predaj ponúkajú tri druhy lisovaných výrobkov: palety, brikety – valec, brikety – tehla.
V ponuke sú aj ďalšie druhy paliva: bukové polienka (surové alebo sušené).
Zrubový obklad
Vyrábajú ho z masívneho smreka alebo z borovice. Obklady sú vhodné na obloženie fasád, stavby altánkov, garáží a iných stavieb. Výrobky sú hrubé 40 mm, široké 180 mm a o dĺžke 2 000, 2 500, 4 000 alebo 5 000 mm.
Drevopal a obec Ladce
Podnik DREVOPAL, s.r.o. v značnej miere prispel k zamestnanosti v obci Ladce. Vedenie spolupracuje s obcou – Obecným úradom. Firma sa v minulosti uviedla ako spolusponzor pri zveľaďovaní obce a pri rôznych spoločenských a kultúrnych podujatiach.
Dobré vzťahy prinášali úžitok obom stranám. Nech je tak aj v budúcnosti.
Považská cementáreň, a.s.
(2011 – 2012)
Za rok 2011 sa v stanovenom termíne nepodarilo kronikárovi zaopatriť podklady z Považskej cementárne, a.s., tak teraz v zápise 2012 uvádzam aj popis udalostí za rok 2011.
Situácia v roku 2011
Aj v roku 2011 prechádzalo slovenské stavebníctvo rokom dramatického poklesu stavebnej výroby. To zapríčinilo, že často jediným kritériom obchodného vzťahu sa stala najnižšia cena.
Napriek zložitej situácii v cementárni v roku 2011 zvýšili objem predaja a dosiahli tak vyšší obrat, ako v predchádzajúcom roku. Ziskovosť síce mierne poklesla, ale to bol len odraz stavu ekonomiky Slovenska a najmä vývoja na stavebnom trhu.
1928
V cementárni venovali veľké úsilie znižovaniu vstupných nákladov. Boli nútení spomaliť, resp. časovo rozložiť na dlhšie obdobie niektoré rozvojové programy.
Významným tromfom ladčianskej cementárne v snahe o stabilizáciu či zlepšenie pozície na trhu bola kvalita najvyšších značiek cementu.
K 31. decembru mala spoločnosť 16 akcionárov, ktorí vlastnili 338 368 akcií. Základné imanie v celkovej hodnote 11 508 830 Eur tvoria akcie v nominálnej hodnote 34 Eur za jednu.
Štatutárne orgány
Predstavenstvo
Ing. Anton Barcík, predseda predstavenstva
členovia: Martin Gastinger
Ing. Ľubomír Martinka
Ing. Jozef Mikušinec
Franz Walner
Alois Weiherer
Ing. Mária Kebísková
Karl Gesl
Ing. Pavel Martauz
Ing. Anton Malovec
Výkonné vedenie:
Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ
Ing. Jozef Mikušinec, výrobno-technický riaditeľ
Ing. Mária Kebísková, ekonomická riaditeľka
Ing. Pavel Martauz, riaditeľ kvality a stratégie
Ing. Ľubomír Martinka, obchodný riaditeľ
Ing. Peter Šumaj, personálny riaditeľ
Výroba a predaj
Oproti predchádzajúcemu roku sa v dôsledku prebytku cementu na trhu, poklesu dopytu znížil objem predaja na domácom trhu. V roku 2011 predali cca 800 000 ton cementu, pričom výpadok z domáceho trhu nahradzoval vývoz do susedných krajín. Vyšší export sa však prejavil vo vyšších prepravných nákladoch.
Na nižšie objemy predaja na domácom trhu má vplyv aj ďalšie odsúvanie dostavby diaľnice na Slovensku. Na domácom trhu bol predaj cementu orientovaný najviac na spoločnosť Váhostav Žilina (diaľničný úsek Žilina – Hubová – Ivachnová).
Pokračujúca kríza v stavebníctve ako aj zhoršená situácia malých stavebných firiem sa prejavili aj na ďalšom znížení objemu predaja baleného cementu.
Príprava suroviny pre výpal slinku zaznamenala rovnomernosť, čoho výsledkom bola kvalita a zvýšenie objemu výroby o 20 % oproti roku 2010 – celkom 903 300 ton. Celkom vyrobili 585 000 ton slinku.
Celkom v roku 2011 Považská cementáreň, a.s. vyrobila 799 000 ton cementu.
1929
Expedícia cementu bola zabezpečovaná štandardne: autocisternami, RAJ vagónmi, paletovaním – baleným cementom.
Financie, kvalita
Medzi finančne najnáročnejšie akcie patrili výmena výpadového konca rotačnej pece, výmena časti stavby sušiaka suroviny, opravy mobílií v lome, oprava výmurovky rotačnej pece, výmenníka tepla, chladiča slinku, opravy vzduchových diel, oprava drviča SM1 a SM2 a výmena ponornej rúry na cyklóne C III.
Považská cementáreň si udržala povesť producenta kvalitného cementu a poskytovateľa environmentálnych služieb.
Počas roka 2011 boli dodržané všetky predpísané limitné hodnoty vypúšťaných emisií do ovzdušia a vôd. Merné emisie tuhých znečisťujúcich látok sa pohybujú na úrovni 12 % povoleného množstva a u plynných látok na úrovni 50 – 80 %.
O kvalite ladčianskych cementov svedčia aj uznania, ktoré dosiahli v roku 2011:
- Ocenenie ministra hospodárstva SR „Výrobková inovácia“ – BIOLANOVA
- Certifikát ochrannej značky kvality a Zlatá medaila SLOVAKGOLD „Spoluspaľovanie spracovaných vedľajších živočíšnych produktov ekotechnológiou BIOTRIX“.
Situácia v roku 2012
Situácia v roku 2012 sa podobala situácii v roku 2011 najmä v ťažkostiach umiestniť výrobky na trhu, pretože ekonomické ťažkosti Slovenska sa prehĺbili a súbežne s tým rovnako aj ťažkosti stavebníctva.
Nezmenilo sa ani vedenie spoločnosti, teda predstavenstvo a výkonné vedenie.
Ekonomické výsledky oproti roku 2011 ovplyvnili najmä tieto skutočnosti:
Mohutný nástup dlhodobej krízy, prehlbujúca sa recesia a následná revízia rozvojových projektov i vývoj kurzu stredoeurópskych mien.
V roku 2012 sa zaznamenala vyššia výroba a predaj aj s ohľadom na sortimentné zloženie cementov.
Vyššie prepravné vzdialenosti a tým zvýšené náklady na prepravu cementov.
Výrazný vplyv na vývoj predajných cien zavinený nedostatkom až úplnou absenciou príležitostí v stavebníctve a prebytok výrobných kapacít.
Prijaté úsporné opatrenia vo vnútri spoločnosti v oblasti nákladov a nových investícií, najmä v nákladoch na opravy a servis hlavných výrobných agregátov.
Sem patrili aj niektoré finančné opatrenia ako pokles odpisov hmotného a nehmotného majetku, zníženie úverovej zaťaženosti a pokles úrokov.
Vo výrobe a predaji
dosiahla Považská cementáreň, a.s. takéto výsledky:
1930
Výroba 817 000 ton (slinok 629 550 ton). V roku 2012 vyrobili o 2,25 % viac ako v roku 2011.
Predaj 817 070 ton, čo je o 19 678 ton viac ako v roku 2011.
Za január až december 2012 preinvestovali v Považskej cementárni, a.s. 3 535 000 Eur.
Doprastav, a.s.
Lom Tunežice
Ostatný zápis o činnosti Lomu Tunežice s historickým prierezom od polovice 18. storočia do roku 2005 je uvedený v zápise obecnej kroniky Ladiec za rok 2005 na stránkach 1620 – 1622.
Teraz uvádzam činnosť od roku 2006 až 2012.
V roku 2006 prešiel Lom Tunežice pod správu generálneho riaditeľstva Doprastav, a.s. vytvorením viacerých závodov ako dcérska spoločnosť.
Nový závod pod názvom PK DOPRASTAV, a.s. (Priemysel kameňa) so sídlom Kragujevacká 11, Žilina. Predsedom predstavenstva bol Ing. Milan Čerešňák.
Vedúcim lomu v Tunežiciach bol Marián Sládek až do odchodu na dôchodok. Po ňom (aj doteraz) jeho syn, bývalý vedúci štrkovne v Dubnici nad Váhom Marián Sládek ml.
V lome ostalo pracovať 18 zamestnancov plus 4 pracovníci mechanickej dopravy MDZ Zvolen, ktorí pracovali na základe zmluvy. Z domácich pracovníkov zostali Miroslav Šipka, majster lomu, Dušan Minárik, expedícia a Darina Letková.
Činnosť lomu sa po tie roky nezmenila. Zameriavala sa na požiadavky odberateľov, medzi ktorých patrili:
Doprastav, a.s. dostavba diaľnice a privádzačov pri Považskej Bystrici a Sverepci.
Začínajúca stavba modernizácie železníc počnúc od stavby Trenčianske Bohuslavice až po železničnú stanicu Beluša.
Okolité firmy a jednotlivci.
V súčasnosti (2012) pracuje v lome 13 pracovníkov v turnusových cykloch, dochádzajúcich a ubytovaných v dome lomu. V zimnom období sú pracovníci prevažne doma na 60 % a sú pripravení nastúpiť do práce ihneď podľa potreby dopytu.
Hospodárska kríza a jej následky v stavebníctve ovplyvňovali aj činnosť Lomu Tunežice. Ale i tak lom patril za posledné roky medzi najlepšie v celom závode Doprastav, a.s., Žilina.
1931

Rok 2013

1932
ÚVOD
Kronikár obce Branislav Lipták, ktorý kroniku vedie od roku 1987 zbieral podklady do tohto zápisu po celý rok 2013. Poznatky získaval aj z Ladeckých zvestí, spravodajcu miestnej samosprávy, z podkladov, ktoré mu poskytli organizácie, podniky, školy a Obecný úrad v Ladcoch. Fakty v tomto zápise sú overené, pravdivé, bez skresľujúcich komentárov.
Demografický vývoj v obci bol za uplynulý rok stabilizovaný. Počet obyvateľov mierne stúpol, keď oproti roku 2012 bolo viacej narodených detí a menej úmrtí.
V popredí záujmu obyvateľov boli aj v roku 2013 osobné otázky zamestnanosť, starostlivosť o rodinu – menej otázky verejné. O tie boli náznaky zlepšenia vo forme iniciatívy zdola.
Podobná bola aj politická situácia, ktorú tiež možno porovnať s rokom 2012. Ani teraz sme nezaznamenali nijaký zjavný politický pohyb napriek tomu, že sa konali voľby do Trenčianskeho samosprávneho kraja. V nich Ladčania prejavili väčšinovú sympatiu ľavicovému spektru politických strán.
Obecné zastupiteľstvo na svojich zasadaniach riešilo problémy obce. Dominantnou otázkou bola otázka finančných prostriedkov, ťažké rozhodovania o otázke priorít vo vedení obce a otázky výstavby. Zasadania sa vo väčšine viedli v konštruktívnom duchu.
Na štandardnej úrovni pracovali komisie obecného zastupiteľstva. Zaujímavé výsledky dosiahla komisia kultúry a športu, keď inovatívnym spôsobom pripravila celoobecné akcie s doteraz nebývalou návštevnosťou občanov.
Pracovníci Obecného úradu na všetkých úsekoch dobre plnili svoje čoraz zložitejšie a náročnejšie úlohy v administratíve a organizačného charakteru.
Vo výstavbe sa dosiahlo, že sa vyriešil desaťročia sledovaný zámer zlepšiť služby v obchode s potravinami získaním nových priestorov. Občania s uspokojením a uznaním prijali postavenie novej obchodnej budovy, ktorá umožnila pohodlný a kultúrny nákup. Ostatné služby občanom sa v podstate v roku 2013 nezmenili a sú v dostatočnom množstve. Ich rozširovanie je závislé na podnikateľoch.
Z ostatných stavieb si pozornosť zaslúži najmä rozšírenie a úprava priestorov pri Materskej škole a začiatok revitalizácie jej budovy. Ďalšie, najmä údržbárske práce a menšie stavby realizovala hlavne pracovná skupina Obecného úradu.
Okrem výstavby sú niektoré otázky životného prostredia najviac závislé od financií. V roku 2013 sa z týchto dôvodov opäť nevyriešila otázka ladčianskych potokov, ich zarastania a zanášania. Rovnako sa nevyriešila otázka parku, o ktorý sa jeho majitelia nestarali a tak, ako kaštieľ, tiež v ich majetku, sa naďalej devastovali.
V tejto oblasti možno vyjadriť spokojnosť so zeleňou v obci, kde sa obec starala o stromy i o trávniky. Stav ovzdušia v obci sledovala Považská cementáreň, a.s. a to iba vypúšťané exhaláty z tohto podniku, ktoré boli všetky pod stanovené limity. Exhaláty okolo hlavnej cesty, vypúšťané najmä kamiónmi sa nezisťovali.
1933
Organizácie a spolky plnili svoje poslanie rôzne. Niektoré prekročili štandard z predchádzajúceho roka, iné, najmä málopočetné, pracovali pre malý okruh členov a neovplyvnili dianie v obci. Hasiči svojou účasťou na hasičskej olympiáde vo Francúzsku, kde reprezentovali Slovenskú republiku, preukázali dobrú organizovanosť a zápal pre svoju prácu. Rovnako sem možno zaradiť Telovýchovnú jednotu Tatran cementáreň Ladce, Slovenský zväz zdravotne postihnutých a Slovenský rybársky zväz. Všetky organizácie trápil spoločný problém - nedostatok financií, ktorý riešili najmä dotáciou z obce a sponzormi.
Materská škola a Základná škola patriace miestnej samospráve plnili svoje poslanie vo výchovno-vyučovacom procese a riadili sa platnými školskými programami. V Materskej škole bol tradične stabilizovaný káder učiteľov a rovnaká snaha bola aj v Základnej škole. Tretím školským subjektom bolo Odborné učilište internátne, ktoré bolo riadené Trenčianskym samosprávnym krajom. Všetky tri školy trpeli spoločným nedostatkom, menšími finančnými prostriedkami, ako by potrebovali.
V oblasti kultúry a spoločenského života bolo v roku 2013 badať určitý pokrok v záujme občanov, najmä mládeže o celoobecné kultúrne akcie. Iniciatíva vychádzala z komisie kultúry obecného zastupiteľstva, niektorých organizácií a združení, škôl a rímsko-katolíckej fary. Zložky tvoriace kultúru pracovali štandardne. Knižnica vykázala približne rovnaké výsledky v počte čitateľov a výpožičkách ako v roku 2012. Obdobne možno hovoriť o práci Zboru pre občianske záležitosti. Stabilizovala sa a kvalitatívne pokročila dychová hudba Ladčanka a svoju úlohu si plnil aj dvojmesačník miestnej samosprávy Ladecké zvesti.
V náboženskom živote sa pozornosť venovala výstavbe kostola. Rozhodujúcim krokom bolo schválenie architektonického projektu, ktorý vyšiel zo súťaže. V roku 2013 sa aktivizovala pastoračná činnosť, najmä podujatia pre mládež a verejnosť. Aktivisti pri nich používali zaujímavé a pútavé formy.
V oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dominantnú úlohu hrali Poľnohospodárske družstvo Košeca, farma Ladce a Lesné družstvá a urbárske spoločenstvá v Ladcoch a Tunežiciach. PD Košeca, farma Ladce bojovala s rovnakými problémami, ako celé slovenské poľnohospodárstvo. Úroda, pre nepriaznivé enormné suché počasie bola priemerná. Lesné družstvá sa venovali údržbe a skvalitňovaniu lesných plôch a v Ladcoch aj sadu. Riešili aj reorganizáciu spoločenstiev na právnu subjektivitu, doplnenie stanov a zásad hospodárenia.
Výrobné podniky Považská cementáreň, a.s., DREVOPAL, s.r.o. a Doprastav, a.s. plnili svoje úlohy úspešne, napriek ešte pretrvávajúcej hospodárskej kríze. O Vodnej elektrárni Ladce kronikár podklady už viac rokov nemohol získať.
Tento zápis bol ukončený a odovzdaný starostovi obce Ing. arch. Jánovi Removi 27. februára 2014.
Branislav L i p t á k
kronikár obce
1934
DEMOGRAFICKÉ
ÚDAJE
Demografický vývoj
v roku 2013
Počet obyvateľov sa v roku 2013 oproti predchádzajúcemu zmenil iba mierne. Narástol z 2 564 v roku 2012 na 2 587 v roku 2013.
Z celkového počtu obyvateľov bolo 2 206 nad 15 rokov a 381 detí do 15 rokov.
Priemerný vek Ladčanov bol 39,55 roka, čo je viac ako v roku 2012 (39,34).
Podľa pohlavia bolo dospelých žien 1 091 a mužov 1 033. V roku 2013 bolo v kategórii detí do 15 rokov 204 dievčat a 177 chlapcov. V kategórii mládež (od 15 do 18 rokov) bolo 38 dievčat a 44 chlapcov. Zmeny v stave obyvateľstva boli o niečo markantnejšie ako v roku 2012. Prírastok bol 69 a úbytok 49 občanov.
Do prírastku treba zarátať aj narodené deti. Tých bolo celkom 28, z toho 13 chlapcov a 15 dievčat.
V novonarodených deťoch mali rodičia z Ladiec Miriam a František Beňákovci v roku 2013 primát v okrese. Ich dcéra Nikola sa narodila v ilavskej pôrodnici prvá: 1. januára 2013 o 8:55 hodine.
V roku 2013 v Ladcoch zomrelo 22 občanov, z čoho bolo 11 žien a rovnaký počet mužov.
Priemerný vek zomrelých bol 74, čo je o dva roky viac ako v roku 2012.
Najstarší občania, ktorí v roku 2013 zomreli boli: Mária Pražienková (97), Valéria Faturíková (91), Anna Faturíková (89), František Podstránsky (87). Najmladší občan Stanislav Hofstädter (59 rokov), Viera Bublavá (61), Jozef Koštialik (62), Stanislav Bublavý (62), Anna Rindošová (62).
Narodené deti
Nikola Beňáková
Gabriel Fábik
Hana Kováčová
Rebeka Rolínová
Rebeka Fógelová
Jakub Kobza
Elizabeth Potschová
Nataša Mrážiková
Melánia Chaláňová
Mária Vöröšová
Karol Hučko
Oliver Zajac
Karolína Zajacová
Emma Stachová
1935
Kristína Varčeková
Timotej Ďurmek
Matej Ďurovec
Dominik Hochel
Vincent Kendrala
Nikolaj Kendrala
Jakub Kobela
Dominik Šedík
Jakub Pyšný
Liana Behanová
Nina Letková
Ema Šotkovská
Laura Binková
Adrián Guzoň
Zomreli (vek)
Karol Eliáš (83)
Jolana Ďurišová (81)
František Podstránsky (88)
Jozef Koštialik (62)
Marián Kováčík (63)
Ladislav Habánek (70)
Mária Habánková (85)
Margita Uríčková (77)
Stanislav Bublavý (62)
Mária Pražienková (97)
Stanislav Hofstädter (59)
Pavol Filo (83)
František Ištvánik (81)
Viera Faturíková (91)
Jozef Rindoš (66)
Anna Gavláková (65)
Stanislav Habánek (75)
Viera Bublavá (61)
Katarína Gajdošová (75)
Ladislav Nagy (72)
Anna Rindošová (62)
Anna Faturíková (89)
Jozef Kvasnica (74)
1936
OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO,
OBECNÝ ÚRAD
Zasadania
obecného zastupiteľstva
V roku 2013 sa uskutočnilo celkom 9 zasadaní obecného zastupiteľstva s uspokojivou účasťou poslancov. Občania možnosť verejných zasadaní využívali len málo, takmer vôbec. Uspokojivá bola aktivita väčšiny poslancov pri prerokovávaní jednotlivých bodov programu zasadaní.
Kladne treba hodnotiť organizačné úsilie poslancov za miestne časti Horné Ladce a Tunežice pri rôznych akciách poriadaných v ich volebnom rajóne.
Zloženie obecného zastupiteľstva sa počas roka 2013 nezmenilo.
Okrem najdôležitejších bodov prerokovávaných na zasadnutiach, ktoré ďalej uvádzam, podával na každom zasadaní správu hlavný kontrolór obce a štvrťročne, prípadne podľa potreby, aj ekonóm Obecného úradu. Dôležitým bodom programu zasadaní boli postrehy a pripomienky poslancov, ktoré vyplynuli z ich styku s občanmi.
Prvé zasadanie sa konalo 31. januára 2013 za účasti všetkých poslancov a hlavného kontrolóra obce. Zastupiteľstvo schválilo Všeobecne záväzné nariadenie obce Ladce o financovaní škôl a školských zariadení. Poslanci súhlasili s dlhodobým bezplatným prenájmom budovy č. 66 (kaplnka Tunežice) rímsko-katolíckemu farskému úradu. Potom obecné zastupiteľstvo súhlasilo s uzatvorením dodatku k Mandátnej zmluve z 13.12.2004 o poskytovaní právnych služieb obce Ladce a JUDr. Eva Komrsková vo veci zastupovania v právnej veci žalobcu BK INVEST, s.r.o. proti žalovaným Adrián Bednárik Autosalón SEAT o zaplatenie 419 350 Eur.
Ďalšie zasadanie sa konalo 28. februára 2013. Na ňom poslanci prijali správu hlavného kontrolóra obce o činnosti za rok 2012. Schválili VZN obce o tvorbe a čerpaní fondu prevádzky, údržby a opravy nájomných bytov. Obecné zastupiteľstvo schválilo zakúpenie nového služobného motorového vozidla typ Roomster v cene 11 000 Eur. Na záver rokovania schválili komisiu pre verejné obstarávanie v zložení: Daniela Hudecová, Ing. Peter Bračík, Marián Markuš, František Meliš, Dominik Koštialik.
14. marca 2013 sa poslanci opäť zaoberali Všeobecne záväzným nariadením o financovaní škôl a školských zariadení. Schválili tiež dotáciu 1 600 Eur pre súkromné Centrum voľného času Nemšová.
Na zasadaní 24. apríla 2013 poslanci zamietli zámer rekonštrukcie verejného osvetlenia obce za tzv. LED svietidlá. Obecné zastupiteľstvo schválilo preloženie hospodárskeho dvora obce do lokality pri Dome kultúry. Schválili aj zámer vyčistenia Slatinského potoka na úseku medzi železnicou a hlavnou cestou. Poslanci po prerokovaní schválili smernicu o verejnom zaobstarávaní a zoznam tovarov a služieb pre verejné zaobstarávanie formou zákazky s nízkou hodnotou.
Na zasadaní obecného zastupiteľstva 13. júna 2013 schválili záverečný účet obce za rok 2012 a súčasne rozdelili prebytok vo výške 36 615 Eur takto: tvorba rezervného fondu 3 662 Eur a kapitálový účet obce 32 953 Eur.
1937
Poslanci jednomyseľne schválili výstavbu murovaného plota okolo zberového dvora. Schválili aj zámer výstavby murovaného plota okolo Materskej školy. Súhlasili s dlhodobým prenájmom pozemku v Materskej škole na výstavbu nového detského ihriska. Žiadateľom je materské centrum v Ladcoch MIMČO.
Ďalšie zasadanie obecného zastupiteľstva bolo 3. júla 2013. V súvislosti s výstavbou kanalizácie a vodovodu v obci sa niektoré firmy obrátili na Obecný úrad so žiadosťou o umožnenie uloženia výkopového materiálu. Obec určila cenu 50 % ceny uloženia jednej tony na verejnej skládke. Poslanci schválili dopracovanie realizačnej dokumentácie pre odkanalizovanie Ladiec. Išlo o nové obytné zóny a časti obce, ktoré v základnej dokumentácii neboli zahrnuté (schválili menovite).
Na zasadaní dňa 26. septembra 2013 zrušili VZN z roku 2006 o chove, vodení, držaní psov na území obce i uznesenie z roku 2007 – Štatút obce Ladce. Ďalej obecné zastupiteľstvo schválilo niektoré dotácie: 1 000 Eur na oslavu výročia DHZ, 500 Eur na projekt zníženia energetickej náročnosti Materskej školy, 29 Eur na žiaka, ktorý navštevuje Centrum voľného času mimo Ladiec.
Poslanci obecného zastupiteľstva sa zišli 28. novembra 2013 a schválili nového hlavného kontrolóra obce, ktorým sa stala na základe výberového konania Ing. Miroslava Prekopová, obyvateľka Novej Dubnice. Poslanci boli toho názoru, že Územný plán obce z roku 2005 naďalej vyhovuje a postačuje pre obec. Poslanci súhlasili s vybudovaním prístupových komunikácií a parkovísk k budúcemu kostolu – všetko bez nároku na refundáciu nákladov od vlastníka pozemkov.
Posledné zasadanie obecného zastupiteľstva v roku 2013 bolo dňa 16. decembra 2013. Nová kontrolórka obce Ing. M. Prekopová na ňom predložila plán práce HK na 1. polrok 2014. Poslanci jednomyseľne zamietli návrh na bezodplatný prevod vyvolanej investície do majetku obce „Most SO 211-00, Tunežice ponad diaľnicu“, ktorý predložila Národná diaľničná spoločnosť, a.s.. Na dodatočné projektové práce v súvislosti s dopracovaním schválili poslanci sumu vo výške 1 806 Eur.
Poslanci schválili aj Dodatok č. 1 k VZN č. 2/2012 o miestnych daniach na území Ladiec. Súhlasili aj s predloženým rozpočtom obce na rok 2014 a Programovým rozpočtom obce na rok 2014, ktoré boli na diskusiu predložené na novembrovom zasadaní a zverejnené boli na úradných tabuliach predpísaných 15 dní.
Komisie
obecného zastupiteľstva
V roku 2013 pracovali tie isté komisie obecného zastupiteľstva ako poradné orgány: komisia finančná a likvidačná, sociálno-zdravotná, pre kultúru a šport, ochrany verejného poriadku, komisia pre časť Tunežice, komisia pre Horné Ladce.
Členstvo v jednotlivých komisiách sa oproti roku 2012 nezmenilo.
1938
Personálne obsadenie
Obecného úradu
F u n k c i o n á r i:
Ing. arch. Ján Remo, starosta
Ing. Peter Bračík, zástupca starostu
Ing. Daniela Kalusová, hlavný kontrolór obce
16. decembra 2013 pre nové volebné obdobie bola ustanovená ako kontrolórka obce Ing. Miroslava Prekopová.
R e f e r e n t i:
Ľubomíra Porubčanová
sekretariát, matrika, pokladňa, evidencia obyvateľstva, stavebné konania
Ing. Alena Černotová
ekonómia, mzdy, financie
Bc. Slávka Suranová
evidencia majetku, školstvo, správa 16-bytovej jednotky
Alena Suchárová
správa daní a poplatkov
Ľubica Šedíková
cintoríny, ochrana životného prostredia, civilná obrana, archív
Ing. Ľubica Zahradníková
sociálne veci a kuratela, odpadové hospodárstvo
Služby obyvateľstvu
Pri Obecnom úrade aj v roku 2013 pôsobila pracovná skupina určená pre stavebné práce, opravy, údržbu a upratovanie. (Podrobne v časti VÝSTAVBA OBCE tohto zápisu kroniky.)
Bezplatnú právnu pomoc občanom Ladiec počas roka 2013 poskytovalo občianske združenie „Právnici blízko k Vám“. Poskytovali právnu pomoc a poradenstvo občanom vo všetkých oblastiach práva, predovšetkým v oblasti rodinného práva, susedských sporov, pracovnoprávnych vzťahov, trestného práva, prevodov nehnuteľností, obchodného práva a pod.
Ústredie Slovenského červeného kríža poverilo starostu obce, aby odovzdal vynikajúcim darcom krvi Janskeho plakety. Stalo sa tak 24. júla 2013 v obradnej miestnosti Obecného úradu, kde za mnohonásobné darovanie krvi prevzali striebornú Jánskeho plaketu Miroslav Koyš a bronzové plakety Jozefína Blažíčková a Pavol Marko.
Dane a poplatky
Platenie daní z nehnuteľností v obci, teda z pozemkov, stavieb a bytov prebiehalo v roku 2013 uspokojivo. Drvivá väčšina poplatníkov si túto povinnosť plnila v plnej výške a načas. Dlžníci sa grupovali najmä z radov
1939
podnikateľov, ktorých postihol bankrot. Pozemkovú daň a daň za stavby nezaplatilo ani Poľnohospodárske družstvo Košeca.
Štatistický prehľad hovorí, že v roku 2013 bolo v Ladcoch celkom 1 064 daňovníkov, z toho z vlastnej obce 849 a z cudzej obce 215. Fyzických osôb bolo 1 027 a právnických osôb 37.
Vyrubená daň celkom bola 99 829,97 Eur
z toho daň za pozemky 24 327,67 Eur
za stavby 73 751,99 Eur
za byty 1 753,66 Eur
Po rôznych úpravách v zmysle zákona bolo v roku 2013 prevedené do evidencie 1 013 daňovníkov, teda do evidencie sa nepreviedlo 51 daňovníkov.
Potom bol predpis dane 99 776,33 Eur
zaplatené bolo 96 323,43 Eur
Rozdiel ku dňu splatnosti bol 10 352 Eur. Dlžníci boli podnikatelia 8 995 Eur a občania (fyzické osoby) 1 357 Eur.
VÝSTAVBA A ÚDRŽBA
OBCE
Rok 2013 bol v znamení niektorých stavieb, ktoré boli v obci očakávané a nanajvýš potrebné. Vyriešila sa otázka lepšieho predaja potravín postavením novej obchodnej budovy. Rovnako sa do pokročilého štádia dostala dávnejšie projektovaná cesta z Hviezdoslavovej ulice na Štúrovú a pritom začali budovať nové oplotenie Materskej školy. Pri údržbárskych prácach sa najviac uplatnila pracovná skupina Obecného úradu.
Osobitnou otázkou bola výstavba kanalizácie a vodovodu, kde sa nesplnili plánované predpoklady v rozsahu prác.
Predajňa potravín
Dňa 17. januára 2013 bola na Obecnom úrade podpísaná zmluva o predaji pozemku. Obec odpredala pod výstavbu obchodu 542 m2 za cenu 9 570 Eur. Vlastnícke právo získala firma LODEN s.r.o., Košecké Podhradie, ktorej konateľom je Jozef Ondlevec.
Po odprataní pozemku od stromov a budovy stodoly v letných mesiacoch sa začalo stavať. Stavba rýchlo pokračovala až do ukončenia začiatkom októbra. Pracovná skupina Obecného úradu vtedy budovala prístupové chodníky, ktorých betonáž dokončila firma Š. Kútneho.
Pôvodný zámer postaviť predajňu mäsa sa neuskutočnil pre nezáujem potencionálnych nájomcov budovy.
1940
Niektoré technické údaje:
zastavaná plocha 336,0 m2
úžitková plocha 297,8 m2
obstavaný priestor 1 460,0 m3
výška objektu 3,8 m
architektúra: Ing. Dagmar Fuková
Otvorenie predajne sa konalo 17. októbra 2013 o 06:00 hodine ráno. Prenajímateľom predajne sa stal majiteľ firmy AMV Žilina Matuška Mikuláš zo Žiliny, ten istý, ktorý vlastní aj druhý obchod s potravinami v Ladcoch (budova urbárnikov). Na prvý predajný deň pripravili zlosovanie bločkov nad 15 Eur dotované hodnotnými cenami.
Nová cesta
Vybudovanie novej cesty okolo Materskej školy nadväzovalo na práce, ktoré pracovníci skupiny Obecného úradu vykonali, keď zbúrali dva staré rodinné domy medzi Hviezdoslavovou ulicou a Ulicou Ľudovíta Štúra smerom k budove 16-bytového nájomného domu a novostavanej ulice Za kaštieľom. Súčasťou stavby je nové oplotenie Materskej školy, ktorého časť sa realizovala už v roku 2013. Súčasne sa získalo parkovisko asi pre 10 áut.
Práce v roku 2013 vykonávala firma Štefana Kútneho z Ladiec.
Výstavba kanalizácie
a vodovodu
Najsledovanejšou stavbou v roku 2013 malo byť odkanalizovanie a rozšírenie siete vodovodu v obci a napojenie kanalizačného systému na regionálny systém Ladce – Dubnica nad Váhom. Nasvedčoval tomu aj začiatok. Už 12. decembra 2012 sa v Dubnici nad Váhom konalo slávnostné otvorenie stavby vodovodu a odkanalizovania Ladiec, Košece, Ilavy, Dubnice nad Váhom. Veľkosť stavby je vidieť z týchto parametrov: dĺžka novovybudovaných kanalizačných sietí 47 600 metrov, na ktoré sa má pripojiť viac ako 6 000 obyvateľov. Novovybudovaných vodovodných rozvodov má byť 13 891 metrov pre 3 222 obyvateľov.
Generálny riaditeľ VÁHOSTAVU – SK, a.s. (hlavný dodávateľ stavby) dal prísľub na dokončenie stavby do konca roka 2015.
Priebeh prác v roku 2013 však tomu nenasvedčoval. Urobili sa niektoré práce a rozhodnutia o doplnení dokumentácie a začali výkopové práce menšieho rozsahu v priestore Horných Ladiec.
Kronikár nemal možnosť získať informáciu o príčinách tejto stavebnej stagnácie.
1941
Pracovná skupina
Obecného úradu
Pracovná skupina Obecného úradu v Ladcoch začala v roku 2013 prácu so 7 mužmi a 2 ženami. Na konci roka v skupine bolo o 1 muža menej.
V zimných mesiacoch sa zamerali na odhŕňanie snehu mechanizmami i ručne na chodníkoch, verejných priestranstvách, cintorínoch a inde.
Jedna z dôležitých prác bola udržovanie chodu zberného dvora, manipulácia s komoditami ako železo, sklo, plasty, drevný odpad. Do ich kompetencie patrili aj zbery triedeného odpadu, ich zvoz. V roku 2013 to bolo asi 100 ton. V máji sa začali na zbernom dvore práce na jeho oplotení od súkromných záhrad. V jesenných mesiacoch realizovali samotné oplotenie v dĺžke 53 metrov.
V roku 2013 pokračovali práce na rekonštrukcii sály bývalého kina. Ukončili sa práce odpratávacieho charakteru.
Pri výstavbe nového obchodu s potravinami pracovná skupina pripravovala stavenisko, odstránila plot, strechu na humne, odvážali nepotrebné materiály. V čase pred dokončením budovy budovali chodník – prístupové cesty do obchodu.
V Dome kultúry, vo veľkej sále, odstránili vodou znehodnotené parkety a položili novú dlažbu.
Od mája do októbra sa starali o obecnú zeleň, kosili trávniky, cintoríny, ihriská. Upravili parkovisko na pošte a priebežne opravovali najväčšie výtlky na obecných cestách.
Veľa prác vykonali pri údržbe, opravách a menších i väčších rekonštrukciách Materskej i Základnej školy. Boli to opravy striech, dláždenie podláh v triede, nátery a ďalšie práce.
Z menších prác treba spomenúť pomoc občanom rôznymi službami, najmä odvozom materiálu. Pracovníci pomáhali zabezpečovať všetky verejné podujatia pre občanov, včítane ohňostroja na konci roka.
Výmena okien na budove
Materskej školy
Už viac rokov sa Obecný úrad snaží o rekonštrukciu Materskej školy, ktorá by pomohla šetriť na tepelných energiách. Jedným zo stavebných zásahov je výmena okien za modernejšie. Čiastočne sa to v roku 2013 podarilo vďaka dotácii z Úradu vlády vo výške 12 000 Eur. To však i s čiastočným prispením Obecného úradu stačilo iba na výmenu okien iba na jednom pavilóne.
Výmena sa robila začiatkom decembra, pretože peniaze sa museli vyčerpať do konca roka 2013. Okná sa vymieňali počas prevádzky Materskej školy, takže sa obmedzilo vyučovanie.
Súčasne sa pripravovala projektová dokumentácia energetickej optimalizácie celej budovy Materskej školy.
Okná vyrobila, dodala a montovala firma ELASTIK, s.r.o., Ilava a na niektorých ďalších prácach sa podieľala aj stavebná pracovná skupina Obecného úradu.
1942
Súčasne Obecný úrad a materské centrum MIMČO vyzvalo cestou Ladeckých zvestí občanov Ladiec, aby na ďalšiu rekonštrukciu prispeli poukázaním 2 % zo svojich daní z príjmu.
POLITICKÝ ŽIVOT A VOĽBY
Politické strany a hnutia
Politické strany a hnutia, ktoré sme v obci oficiálne evidovali boli: Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, SMER – Sociálna demokracia, Komunistická strana Slovenska a Slovenská národná strana boli značne pasívne. Ani novembrové voľby a predvolebná kampaň na predsedu a poslancov Trenčianskeho samosprávneho kraja nepriniesli podstatné oživenie.
V Ladcoch mala viacero priaznivcov aj strana Kresťansko-demokratické hnutie. Nemala však stabilnú organizáciu a vedenie (výbor). Jej priaznivci sa prejavili najmä pri posledných parlamentných voľbách v roku 2012.
Ľudová strana –
Hnutie za demokratické Slovensko
Aktivita tohto hnutia klesla súbežne s poklesom v celoštátnom meradle. Za činnosť na verejnosti možno pokladať spoluprácu pri organizovaní slávnosti pri príležitosti 1 150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie.
Výbor – vedenie sa oproti roku 2012 nezmenilo:
Ing. arch. Ján Remo, predseda
Ing. Miroslav Zahradník, podpredseda
Ing. Ľubomíra Zahradníková, tajomníčka
členovia výboru: Bohumil Kvasnica, Alena Beňáková
SMER – sociálna demokracia
Klub tejto strany bol v roku 2013 riadený oblastným výborom v Ilave a miestnym vedením v Ladcoch. Ani v tejto strane sa vedenie nezmenilo. Na čele bol Bc. Ivan Fedor. Strana – jej smerovanie vo vláde malo najviac sympatií medzi obyvateľstvom.
Pred voľbami kandidát na predsedu TSK poslanec Ing. Jaroslav Baška organizoval akciu TOUR DE BAŠKA – cyklistickú 25-etapovú jazdu po Trenčianskom kraji. Jazda kandidáta na predsedu a jeho stúpencov zostala v Ladcoch takmer nepovšimnutá. Pred voľbami kandidáti na poslancov do
1943
TSK využili stretnutie dôchodcov v ladčianskom kultúrnom dome na predstavenie sa a príhovor Ing. J. Bašku. Okrem toho strana SMER – sociálna demokracia inštalovala v obci veľkoplošné fotografie kandidátov na poslancov.
Komunistická strana
Slovenska
Predsedom bol Pavol Fatura. Vo výbore Ing. Karol Horký a hospodár Anton Haršáni. Málopočetná organizácia podobne ako ostatné politické subjekty nebola navonok aktívna. Sympatizantov mala medzi staršou generáciou. Tí sledovali smer politiky cestou jediného komunistického časopisu KROKY.
Slovenská národná
strana
Strana podliehala v roku 2013 radikálnym zmenám v ústrednom vedení i v programovom smerovaní. Malo to vplyv aj na názory členstva, ladčiansku organizáciu nevynímajúc. Výbor organizácie SNS v Ladcoch sa nezmenil včítane predsedu Júliusa Šedíka.
Voľby predsedu a poslancov
Trenčianskeho samosprávneho kraja
Voľby predsedu a poslancov Trenčianskeho samosprávneho kraja sa v Ladoch konali 9. novembra 2013 v troch volebných okrskoch.
Okrsok č. 1 – volebná miestnosť v Dome kultúry
predseda volebnej komisie: Martin Rolín
členovia komisie: S. Kučmová, Ján Matuška, Ivan Fedor, Tatiana Demitrová
zapisovateľka: Slávka Suranová
Okrsok č. 2 – volebná miestnosť v Dome kultúry
predseda volebnej komisie: Barbora Šedíková
členovia komisie: Stanislava Kútna, Alena Kučmová, Dominik Fedor, Dominika Javorková
zapisovateľka: Ľubica Šedíková
Okrsok č. 3 – volebná miestnosť Osvetová beseda Tunežice
predseda volebnej komisie: Erika Abrahámovská
členovia komisie: Michal Kučma, Dagmar Kútna, Nikola Púčková, Pavol Štefčík
zapisovateľka: Alena Suchárová
1944
V predvolebnom období vonkajšiu propagáciu v Ladcoch robila iba politická strana SMER – sociálna demokracia niekoľkými veľkoplošnými obrazmi kandidátov na poslancov TSK, množstvom letákov a obrazových skladačiek distribuovaných do poštových schránok občanov. Táto strana využila tiež stretnutie dôchodcov organizované ZPOZ-om na krátky príhovor kandidáta na predsedu TSK J. Bašku a predstavenie niektorých kandidátov na poslancov.
Nezávislí kandidáti nemali nijakú propagáciu, čo bolo aj predmetom kritiky občanov, pretože dopredu nepoznali kandidátov, až z volebných lístkov priamo pri voľbách. Voľby prebiehali v pokojnej atmosfére, k čomu „prispel“ aj malý záujem o voľby.
Výsledky volieb:
V Ladcoch z 2 114 oprávnených voličov sa na voľbách zúčastnilo 234 občanov, čo je približne 11 %. Doterajšie výsledky volieb do Trenčianskeho samosprávneho kraja sa v obci pohybovali okolo 20 %.
V okrsku č. 1 prišlo 94, v druhom 83 a v 3. okrsku (Tunežice) 58 voličov.
Vo voľbách predsedu TSK dostali jednotliví kandidáti takýto počet hlasov:
Ing. Jaroslav Baška (153), Mgr. Marián Herdel (13), Mgr. Jozef Lohyňa (19), Ing. Peter Palko (10), Mgr. Juraj Smatana (25), Ing. Ľubomír Žabár (7).
V rámci kraja s prevahou zvíťazil Jaroslav Baška, ktorý získal 53,45 % hlasov a stal sa tak predsedom hneď v prvom kole.
Vo voľbe poslancov TSK, kde na okres Ilava pripadal počet 5 poslancov, občania zvolili týchto kandidátov: Ing. Juraj Hort, Mgr. Eva Bočincová, Ing. Peter Marušinec a Ing. Pavol Bagin a nezávislý kandidát MUDr. Viliam Cibik, PhD..
V Ladcoch najviac hlasov dostali kandidáti: Bc. Rastislav Čepák (92), Radomír Brtáň (89), Ing. Róbert Rafaj (69), Ing. Peter Marušinec (47), MUDr. Viliam Cibik, PhD. (46), Anton Fabuš (44), Ing. Pavol Bagin (39) a Ing. Štefan Daško (35).
Politická strana SMER – Sociálna demokracia získala v krajskom parlamente 25 kresiel, pravicová koalícia 8 poslancov, Zmena zdola 1 poslanca a nezávislí 11 zástupcov.
DOBROVOĽNÉ ORGANIZÁCIE,
SPOLKY
Organizácie a spolky v Ladcoch pracovali približne na úrovni roka 2012. Z priemeru vynikli ženy dobrovoľného hasičského zboru, ktoré reprezentovali Slovenskú republiku na hasičskej olympiáde vo Francúzsku. Štandardnú činnosť sme zaznamenali u Slovenského rybárskeho zväzu, Slovenského zväzu zdravotne postihnutých, Slovenského zväzu technických športov (turisti) a TJ Tatran cementáreň Ladce (futbal, stolný tenis). Určitú
1945
renesanciu bolo badať aj v TJ Tatran Tunežice. Ostatné organizácie (SZPB, SZCH, Klub Jednoty dôchodcov) neprekročili úroveň z roku predchádzajúceho. Osobitnú pozornosť vzbudilo materské centrum MIMČO svojou iniciatívnou pri tvorbe materiálnej základne organizácie a vydarenou inováciou činnosti.
Počet členstva sa v organizáciách podstatne nezmenil. Najpočetnejšie boli organizácie rybárov, zdravotne postihnutých, telovýchovy a hasičov. Najviac mládeže a detí združovali hasiči, telovýchova a rybári.
TJ Tatran
cementáreň Ladce
Organizácia mala dva oddiely: futbal a stolný tenis. Futbalový oddiel prípravka, starší žiaci, dorast a dospelí. V stolnom tenise obsadili tri družstvá 4. ligu, 5. ligu a 7. ligu oblastnej súťaže.
Organizáciu viedol výbor, ktorý sa nezmenil ani po valnom zhromaždení konanom 15. novembra 2013:
Ing. Jaroslav Koyš, predseda
Ing. Ferdinand Gach, tajomník
Ľubomíra Porubčanová, pokladník
členovia: Vladimír Chovanec, Mgr. Miroslav Sňahničan
Marián Just, Dušan Porubčan.
Futbalový oddiel dospelí (5. liga)
V ročníku 2012 – 2013 malo družstvo dospelých k dispozícii týchto hráčov:
Jakub Machala, Jozef Janke, Alexander Homér, Miroslav Mikuška, Kristián Mražík, Erik Mražík, Jaroslav Kušík, Peter Martinka, Matej Eliáš, Tomáš Koštialik, Erik Kučera, Dominik Porubčan, František Váň, František Viskup, Jakub Melicher, Mário Kučma, Marián Habánek, Rudolf Hriadel, Tomáš Zákopčan.
Družstvo v príprave a potom v jarnej časti súťaže ročníka 2012 – 2013 viedli Jozef Jakuš s Alexandrom Homérom. Pripravovali sa v telocvični Základnej školy a v teréne.
Mužstvo v 5. lige na jar odohralo 14 majstrovských zápasov. Jarná bilancia je 7 víťazstiev, 2 remízy a 5 prehier. Pri pasívnom skóre 18 : 20 v konečnej tabuľke (celá súťaž ročníka 2012 – 2013) získali 42 bodov a obsadili 8. miesto.
Na jeseň v sezóne 2013 – 2014 hralo mužstvo dospelých opäť v 5. lige oblastnej súťaže so súpermi: Trenčianska Turná, Cígeľ, Lazany, Stará Turá, Oslany, Kamenec nad Váhom, Veľké Uherce, Nitrianske Pravno, Zemianske Kostoľany, Horovce, Horná Poruba, Podolie, Šimonovany, Chocholná – Velčice, Malá Čausa, Ilava.
Bilancia prvej časti – jeseň:
z 15 zápasov 5-krát vyhrali, 2-krát hrali nerozhodne a 8-krát prehrali. So skóre 16 : 23 a 17 bodmi skončili predbežne na 10. mieste. Medzi úspešných strelcov sa zapísali: Martinka (5), E. Mražík (3), Kučma (3).
1946
V tejto časti súťaže družstvo dospelých reprezentovali:
Jozef Janke, Jakub Machala, Dominik Porubčan, Tomáš Koštialik, František Váň, Alexander Homér, Jozef Váň, Jaroslav Kušík, Kristián Mražík, Erik Mražík, Miroslav Mikuška, Peter Martinka, Mário Kučma, Jakub Melicher, Martin Makas, Marián Habánek, Erik Kučera, Patrik Kršák, Jakub Mojto, Marek Loduha, Filip Pruša, Michal Petrík, Miroslav Adamička.
Vedúcim družstva bol Vladimír Chovanec.
Dorastenci v ročníku 2012 – 2013 hrali v 1. triede oblastnej súťaže. V súťaži hrali družstvá Dolnej Maríkovej, Sverepca, Udiče, Jasenice, Bolešova, Dohňan, Prejtej, Streženíc, Košece, Pruského a Visolaj.
V jarnej časti odohrali 13 zápasov, z toho 3-krát vyhrali, 2-krát remizovali a 8-krát prehrali pri skóre 31 : 37. Celkom skončili na 6. mieste.
V jesennej časti súťaže 1. triedy v ročníku 2013, v predbežnom hodnotení, získali v tabuľke 4. miesto, keď spolu z 11 zápasov 7-krát zvíťazili, 1-krát hrali nerozhodne a 3-krát prehrali. Získali 19 bodov pri aktívnom skóre 33 : 24.
Starší žiaci – 1. trieda oblastnej súťaže. Družstvo viedol Jakub Machala.
Po jarnej časti a celkovom skončení súťaže 2011 – 2012 žiaci v 13 zápasoch 6-krát zvíťazili a 7-krát prehrali. Mali vysoko pasívne skóre 24 : 52 (v jarnej časti) a celkove 45 : 121. Starší žiaci nakoniec s 24 bodmi skončili na 10. mieste. Suverénne najlepším strelcom bol I. Kandráč s 15 gólmi.
V súťaži okrem Ladiec hrali družstvá: Lednica, Domaniža, Sverepec, Plevník, Pruské, Udiča, Dolná Maríková, Prečín, Košeca, Dohňany, Ilava, Orlové, Streženice.
V jeseni sezóny 2013 – 2014 bola bilancia družstva žiakov takáto: 13 zápasov, 5 výhier, 2 remízy a 6 prehier. Aktívne skóre 24 : 23 a 8. miesto.
Družstvo starších žiakov malo problémy s nedostatkom hráčov, pretože často museli niektorí zaskakovať v doraste, ktorý trpel tým istým nedostatkom.
O prísun hráčov do družstva starších žiakov sa starali tréneri Agafón a Martinka, ktorí sa venovali prípravke (10 detí).
Iné futbalové aktivity
S i l v e s t r o v s k ý t u r n a j sa konal v posledný deň roka 2012. Zúčastnilo sa na ňom 7 družstiev: Porubčanovci, Starí páni, BEEL, Horné Ladce, Dorast, Chlapci z bytoviek a Mladí hráči z Beluše. Spolu sa na ihrisku v parku a pomocnom ihrisku odohralo 21 zápasov. Víťazom turnaja sa stali Porubčanovci, ktorí zvíťazili vo všetkých zápasoch.
Počas sezóny sa schádzali aj Starí páni (družstvo bývalých aktívnych hráčov). Celkom odohrali 7 zápasov.
Dňa 9. februára 2013 sa v Lednických Rovniach uskutočnilo vyhodnotenie najúspešnejších športovcov okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava. Za dlhoročnú činnosť vo funkciách vo futbale bol ocenený aj Pavol Tichý z Ladiec.
1947
Stolný tenis
Stolnotenisový oddiel TJ Tatran cementáreň Ladce v oblastných súťažiach reprezentovali títo hráči:
Tomanica Miroslav, Hrevuš Ivan, Jankovský Vladimír ml., Popelka Anton, Popelka Viliam, Hromek Vladimír, Sňahničan Miroslav, Letko Vladimír, Gajdošík Peter, Kvasnica Dušan, Kvocera Martin, Kalus Pavol, Švihel Jozef, Uhlík Marek, Hrevuš Ľuboš, Michalcová Eva, Štepanovič Filip, Hrehor Jozef, Sendrei Július.
V ročníku 2012 – 2013 hrali družstvá v 4., 5. a 7. lige. Družstvo „A“ hrajúce v 4. lige zo 14 družstiev skončilo na 10. mieste, keď získalo 41 bodov za 9 víťazstiev, 1 remízu a 12 prehier.
Družstvo „B“ v 5. lige po skončení bolo na poslednom 12. mieste so ziskom 24 bodov, keď vyhralo len jeden zápas a 21 prehralo.
Najúspešnejšie bolo „C“ družstvo v 7. lige. Medzi desiatimi družstvami z 18 zápasov 16 vyhrali, 1-krát hrali nerozhodne a 1-krát prehrali. Získali 51 bodov a súťaž vyhrali.
V ročníku 2013 – 2014 stolní tenisti obsadili tieto oblastné súťaže:
A – 4. liga
B – 6. liga
C – 7. liga.
Predbežné výsledky do decembra 2013:
A družstvo v 4. lige odohralo 9 zápasov, z ktorých 4 vyhralo, 1-krát remizovalo a 4-krát prehralo. So ziskom 22 bodov bolo celkovo z 13 družstiev na 6. mieste.
B družstvo v 6. lige vyhralo 5 zápasov, dvakrát prehralo a so ziskom 22 bodov bolo predbežne na 1. mieste.
C družstvo v najnižšej súťaži – 7. lige 2-krát vyhralo, 1-krát hralo nerozhodne a 4-krát prehralo. Získalo 14 bodov a bolo predbežne na 6. mieste.
Dňa 6. marca sa zamestnanci OUI v Ladcoch zúčastnili na stolno-tenisovom turnaji zamestnancov a priateľov špeciálnych škôl v Ilave. Viliam Popelka na turnaji získal 1. miesto, Peter Gabovič bol štvrtý.
TJ Tatran Tunežice
Vo futbalovom oddieli TJ Tatran Tunežice došlo v sezóne 2012 – 2013 k určitej konsolidácii funkcionárskeho zboru najmä zásluhou Rada Hofstädtera a Ing. Antona Machalu, čo sa prejavilo aj v samotnom mužstve, v jeho hráčskom kádri a v prístupe k zodpovednosti. Zásluhou aj zimnej prípravy doviedlo vedenie mužstvo k celkom úspešnému účinkovaniu v III. triede oblastnej súťaže. Na jeseň a jar 2012 – 2013 vyhrali 12-krát, nerozhodne hrali 2-krát a 7-krát prehrali. Získali 38 bodov a aktívne skóre. V súťaži skončili na 3. mieste.
V sezóne 2013 – 2014, jeho jesennej časti sa pomery v TJ Tatran Tunežice skomplikovali, najmä v nedostatku hráčov. V tejto časti súťaže mužstvo skončilo predbežne na poslednom mieste tabuľky III. A triedy.
1948
Dobrovoľný
hasičský zbor
Dobrovoľný hasičský zbor v Ladcoch vyhodnotil svoju činnosť na výročnej schôdzi 12. februára 2013. Za prítomnosti starostu obce a delegáta Okresného výboru Dobrovoľných hasičov si vypočuli členovia DHZ správu o výcviku a školeniach, o preventívnej činnosti a o účinkovaní v požiarnickom športe.
V roku 2013 úlohy hasičského zboru znova vykonávali dve organizácie: DHZ obec Ladce a DHZ Považská cementáreň, a.s..
Väčšinu činností, okrem špecifických v cementárni, vykonávali spoločne a najmä v materiálnych otázkach sa doplňovali.
Na čele stáli tieto výbory:
Výbor v obci:
František Meliš, predseda
Dominik Koštialik, veliteľ
Juraj Petrík, strojník
Štefan Kuman, preventista
Branislav Blaško, pokladník
Výbor cementáreň:
Ing. Peter Bračík, predseda
Igor Kalus, veliteľ
Viliam Petrík, strojník
Ladislav Král, preventista
Marián Markuš, pokladník.
Slovensko – moravská hasičská liga
Tohoročné výsledky v tejto súťaži ovplyvnilo prerušenie nácviku, pretože sa musel venovať inému druhu súťaže na olympiádu hasičstva vo Francúzsku. Po sérii rôznych výsledkov v jednotlivých kolách SMHS sa družstvo dievčat umiestnilo na 3. mieste.
Hasičská olympiáda vo Francúzsku
V dňoch 14. – 21. júla 2013 sa uskutočnila hasičská olympiáda vo francúzskom meste Mulhouse, ktorej súčasťou boli aj ženy našej DHZ ako minuloročné majsterky Slovenska. Ženy súťažili v disciplínach beh jednotlivca na 100 metrov cez prekážky, štafeta 4 x 100 metrov cez prekážky a požiarny útok. Spolu s družstvami SDH Ledenice (Česko) a Team Lausitz (Nemecko) získali strieborné medaile.
Hasičky sa 3 a pol mesiaca pripravovali v športovom areáli v Hornom Lidči, pretože doma nemali pre nich nové disciplíny podmienky.
DHZ Ladce reprezentovali:
Monika Mikušincová, Jana Lukáčová, Jana Bieliková, Mária Mičkalíková, Lucia Bračíková, Eva Kubicová, Alžbeta Kopačková, Dominika Jungová, Soňa Babíková, Lenka Dominiková.
V organizačnej príprave a samotnej účasti pretekárok vykonali najväčší diel práce Ing. Peter Bračík a tréner z Horného Lidča Vlastimil Gášek.
1949
Súťaž o pohár Považskej cementárne
Súťaž usporiadali naše DHZ dňa 15. septembra 2013 na ihrisku TJ Tatran cementáreň Ladce. Zúčastnilo sa na nej 30 družstiev mužov a 8 družstiev žien. Súťažilo sa v disciplíne požiarny útok.
Ženy DHZ Ladce potvrdili svoje kvality v rámci Považia i Slovenska a zvíťazili. Muži mali poradie: Tŕstie, Nosice, Horovce.
Organizátori zvládli svoje úlohy k spokojnosti súťažiacich i divákov.
130. výročie založenia DH
29. septembra 2013 sa konali oslavy 130. výročia založenia Dobrovoľného hasičského zboru. Program osláv sa začal svätou omšou, na ktorej miestny farár Mgr. Marián Babjak požehnal repliku hasičskej zástavy, ktorú zhotovila pani Vasilka Pistovčáková z Českej republiky. Replika bola zhotovená na základe originálu z roku 1934.
V popoludňajších hodinách prešiel sprievod hasičov cez obec na cintorín, kde si uctili pamiatku zomrelých hasičov.
Potom sa vo veľkej sále Domu kultúry konala slávnostná členská schôdza aj za prítomnosti pozvaných hostí.
V rámci schôdze vyznamenali zaslúžilých členov hasičskej organizácie. Medailu za príkladnú prácu dostali Igor Kalus, Marián Markuš, Ján Pastierik, Bohuš Petrík, Jozef Zápalka, František Meliš st., František Meliš ml., Michal Meliš, Dominik Koštialik, Juraj Petrík, Branislav Král, Ondrej Hošták, Michal Ciho, Tomáš Mosorjak a Adam Kováčik. Medailou za príkladnú prácu odmenili Považskú cementáreň, obec Ladce a starostu obce Ing. arch. Jána Remu. Medailou Za zásluhy boli odmenení Jozef Binka a Štefan Kuman. Ďalším, najmä starším členom, odovzdali Ďakovné listy.
Slovenský zväz
technických športov
Organizácia bola pod patronátom Považskej cementárne. Niesla presný názov Slovenský zväz technických športov cementáreň Ladce.
Svoju činnosť aj v roku 2013 zamerala na turistiku individuálnu, ale najmä na kolektívnu na vybrané lokality slovenských horstiev. Zájazdy, na ktorých sa zúčastňovalo v priemere 40 turistov všetkých vekových kategórií, realizovali podľa ročného plánu, ktorý schvaľujú na ostatnom zájazde v roku pre rok nasledujúci. Metodika vychádza zo zásady ľahšie túry a v priebehu roka postupne náročnejšie.
Prvý turistický pochod usporiadali 11. mája 2013 na vrch Baske (955 m nm). Trasa v dĺžke 16 km začala od Homôlky cez sedlo Trtavka na Baske a z Baske do dediny Omšenie. Trať sťažoval hustý dážď.
Zájazd 22. júna 2013 začal Prosietskou dolinou do Veľkého Borového a odtiaľ cez Kvačiansku dolinu do Kvačian. Trasa bola dlhá 20 km a mala prevýšenie 400 metrov.
27. júla 2013 turisti absolvovali prechod Veľkou Fatrou. Pochod sa začal v obci Belá – Dulice a pokračoval Belianskou dolinou na chatu pod Borišovom. Z chaty vyšli na vrch Borišov (1 509,5 m nm). Trasa ďalej
1950
pokračovala cez Ploskú (1 532 m nm) do obce Vyšná Revúca. Trasa bola 26 km dlhá s prevýšením 1 050 m za krásneho slnečného počasia.
Dňa 24. augusta 2013 turisti uskutočnili prechod Juráňovou dolinou. Pochod sa začal v Oraviciach cez Tiesňavy Juráňovej doliny do sedla Umrlá (vo výške 900 m nm). Odtiaľ Bobroveckou dolinou späť do Oravíc. Trasu absolvovali za krásneho počasia.
Vyvrcholením turistickej sezóny bol zájazd do Západných Tatier. Cieľom zájazdu 24. septembra bolo vystúpiť na Jakubinu (2 193 m nm). Výstup sa začal od obce Pribylina v ústí Úzkej doliny a potom pokračoval cez Ostredok, Nižnú Maguru, Otrhance a smer Jakubina. Dážď a hustá hmla zabránili vystúpiť na vrchol Jakubinej.
Ostatnou akciou na záver turistickej sezóny bol zájazd do blízkeho okolia Ladiec a Beluše s posedením na chate, vyhodnotením akcií v roku 2013 a stanovením plánu na rok 2014.
Slovenský zväz
zdravotne postihnutých
Organizácia patrila v roku 2013 v Ladcoch medzi najaktívnejšie. Ich činnosť sa zameriavala na akcie pre zdravie a kondíciu, výmenu skúseností v regióne stredného Považia s družobnými organizáciami a spoločenský život.
Na hodnotiacej schôdzi 15. novembra 2013 konštatovali, že ich činnosť bola opäť bohatá na akcie, ktoré prospeli členom SZZP. Na tom mali podiel viacerí členovia, ale najmä výbor, ktorý v roku 2013 pracoval v zložení:
Milan Rafaj, predseda
Júlia Belianová, podpredsedníčka
Jana Faturíková, tajomníčka
Mária Sláviková, hospodárka
Anton Ištok, kultúrno-športový referent
členovia výboru: Ján Janko, Ján Koštialik, Pavol Maršovský, Božena Bezecná, L. Sláviková
Počas roka 25 členov využívalo kúpanie v termálnych kúpaliskách vo Veľkom Mederi a Malých Bieliciach spolu s členmi organizácie SZZP v Dubnici nad Váhom. V letnom období 20 členov sa zúčastnilo na rekondičnom pobyte v penzióne Pod orechom v Turčianskych Tepliciach.
Na kvetinovej výstave Flóra Bratislava sa zúčastnilo 30 členov a taký istý počet na vinobraní v Pezinku. Na Dni invalidov v Ilave reprezentovalo ladčiansku organizáciu 10 členov.
Bohatá bola aj činnosť, ktorá má veľkú tradíciu – družobné stretnutia s organizáciami v bývalom Považsko-bystrickom okrese. Na rôznych stretnutiach navštívili organizácie v Lúkach, Košeckom Podhradí, Ilave, Hornej Porube, Domaniži, Beluši, Sverepci, Dubnici nad Váhom a Novej Dubnici. Členovia z týchto organizácií sa na oplátku zúčastňovali na podujatiach v Ladcoch.
1951
Dňa 14. júna 2013 bolo 12 členov na 5. ročníku Športových hier zdravotne postihnutých detí, mládeže a dospelých v Ilave. Na hrách prevzal starosta obce Ing. arch. Ján Remo putovný pohár na znak toho, že 6. ročník sa bude konať v júni v Ladcoch.
Okrem uvedených podujatí organizoval výbor SZZP v Ladoch pre svojich členov vychádzky do prírody, varenie gulášu a pod.
Slovenský zväz
protifašistických bojovníkov
V roku 2013 sa stav členstva tejto málopočetnej organizácie nezmenil. Nežil už ani jeden priamy účastník protifašistického odboja a tak členmi boli ich rodinní príslušníci alebo občania, ktorí sa aj teraz hlásia k boju proti novodobému fašizmu.
Ani výbor sa oproti minulému roku nezmenil:
Ing. Karol Horký, predseda
Pavol Fatura, podpredseda
Marián Justh, tajomník
Anton Haršáni, hospodár
Z podujatí sme zaznamenali iba spomienkovú slávnosť pri príležitosti výročia oslobodenia obce a zavraždenia 19 občanov Ladiec a v auguste 2013 spomienku na 69. výročie začatia Slovenského národného povstania. Na tejto slávnosti sa zúčastnila aj vedúca tajomníčka Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Božena Kulhanová.
Ing. Karol Horký bol v roku 2013 členom Oblastného výboru SZPB v Považskej Bystrici.
Matica slovenská
Vedenie pobočky Matice slovenskej v Ladcoch zostalo nezmenené:
Mgr. Mária Letková, predsedníčka
členovia výboru: Alena Suchárová
Anna Kacinová
Ľubica Šedíková
Viera Kováčová
Emília Mikušková
Daniel Koyš
Z akcií poriadaných pobočkou MS sme zaznamenali vianočné posedenie členov a spoluprácu pri poriadaní spomienkovej oslavy pri príležitosti 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie.
Oslava sa uskutočnila pri dvojkríži na Skalke v Horných Ladcoch a prehovorila na nej, okrem iných, aj predsedníčka pobočky MS Mgr. Mária Letková. O oslave píšem aj v kapitole KULTÚRNY A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT.
1952
Slovenský
rybársky zväz
Organizácia rybárov patrila v obci medzi najpočetnejšie a najaktívnejšie. Naďalej patrila do Mestskej organizácie SRZ Dubnica nad Váhom ako Obvodná organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Ilava, do ktorej patrilo 329 dospelých členov z Ilavy, Košece, Ladiec, Pruského, Tuchyne, Mikušoviec, Červeného Kameňa, Dulova, Horoviec, Klobušíc, Hornej Poruby, Hlože, Košeckého Podhradia, Mojtína a Podhoria. Najväčšiu časť tvorili členovia z Ladiec, ktorých bolo 90. V rybárskych krúžkoch sú združení mladí rybári v detskom veku. Bolo ich 51 v krúžkoch Ilave, Ladcoch a Košeci.
Medzi hlavné činnosti SRZ patrí chov rýb, zarybňovanie rajónov potokov, riek a vodných plôch. Druhou úlohou je udržať lov rýb na úrovni a podľa platných pravidiel. Medzi úlohy patrí starostlivosť o životné prostredie, najmä okolie vodných plôch a potokov. V roku 2013 členovia obvodnej organizácie odpracovali 2 265 hodín na úpravách a čistení brehov rybníkov a potokov.
Dňa 1. mája 2013 sa stretlo 38 mladých rybárov na preteku v love rýb udicou na štrkovisku v Ilave. Preteky organizovala MsO SRZ Dubnica nad Váhom – jej obvodná organizácia Ilava. O umiestnenie na prvých troch miestach a vecné ceny sa podelili: Matúš Letko (13 kaprov), Patrik Andrisík a Jakub Kvasnica.
12. mája 2013 rovnako na štrkovisku v Ilave rybárska organizácia pripravila preteky v love rýb udicou pre dospelých. Na prvých troch miestach sa umiestnili: František Gajdošík, Ľuboš Klobučník, Monček mladší.
Počas roka členovia obvodnej organizácie ulovili dovedna 2 109 kusov rýb o váhe 4 732 kg, čo predstavovalo priemerný úlovok na člena 14,40 kg. Z celkového úlovku bolo 1 356 kaprov o váhe 3 721 kg, 35 šťúk o váhe 96 kg, 35 zubáčov vážiacich 70 kg, 142 pleskáčov o váhe 103 kg.
Najväčšie úlovky v roku 2013 mali Samuel Pravda (pleskáč 78 cm – 4,3 kg) a Zbín Milan (šťuka 79 cm – 4,5 kg).
Na čele obvodnej organizácie bol v roku 2013 výbor:
Libor Kvasnica, predseda
Ladislav Novosad, podpredseda
Ing. Jozef Šedík, tajomník
Anton Opát, hospodár
Peter Trenčan, práca s mládežou
Mgr. Jozef Kurus, kultúrny referent
Bohumil Ištvánik, brigádnická činnosť
Materské centrum
MIMČO
Materské centrum v Ladcoch MIMČO v roku 2013 značne znásobilo svoju aktivitu. V činnosti i materiálnom zabezpečení sa posunulo dopredu. Inovovali činnosť i prostredie, zapojilo do akcií viac rodičov a značný počet
1953
detí. Centrum sa stalo v obci občianskym združením so značným dosahom na skupinu ľudí, na ktorú má svojim poslaním vplývať.
V predchádzajúcich rokoch sa nachádzajú v obecnej kronike zápisy v menšom rozsahu. Kronikár preto zaraďuje do zápisu roku 2013 širší pohľad na podstatu, význam a činnosť tohto združenia, aby čitateľ mal prehľad, čím centrum prešlo, aby sa dostalo na úroveň roku 2013.
Ing. Monika Števánková a Ing. Ivana Mrvová sú predstaviteľkami materského centra a sú aj príkladom iniciatívy, vytrvalosti v budovaní materiálnej základne a inovatívneho, nápaditého prístupu k hľadaniu netradičných a zaujímavých foriem práce s deťmi i rodičmi.
Materské centrum MIMČO vzniklo v roku 2007 ako občianske združenie. Zakladateľom a prvým štatutárnym zástupcom bola Mgr. Zuzana Kuniaková.
Zriadilo sa pre rodičov na materskej dovolenke, aby mali kde tráviť čas so svojimi deťmi, ale aj pre deti vo veku 0 – 7 rokov. Zriadilo sa preto, aby mali kde uskutočňovať voľné i organizované aktivity zamerané na hru, pohyb, tvorivosť, orientovať sa na vzdelanie matiek, oživovať tradície ľudu, ale i Vianoc, Veľkej noci a pod.
Materské centrum od začiatku sídlilo v Materskej škole vo voľných triedach a priľahlých priestoroch. V prvých rokoch sa zamerali najmä na rekonštrukciu vnútorných priestorov, prerobenie sociálnych zariadení, vymaľovaniu, výmene kobercov, zariadeniu skrinkami atď.
V roku 2013 v rámci činnosti mali tanečný krúžok, výtvarný krúžok, vyučovali anglický jazyk pre deti, fungovali herne pre deti. Pre mamičky po pôrode organizovali špeciálne cvičenie. V centre sa cvičila i joga a pilates a cvičenie pre seniorov.
Deti z materského centra prispeli k celoobecným aktivitám ako Deň detí, Deň matiek, Deň otcov, súťaž vo varení gulášu, vianočný večierok, karneval, Oslava jari, jesenné radovánky, šarkaniáda, preteky v snehu, narodeninové party a iné akcie.
Centrum sa spolupodieľalo na akciách poriadaných obecným úradom i rímskokatolíckou farou.
V roku 2013 malo materské centrum MIMČO 9 členiek. Centrum však navštevovalo približne 40 detí.
Po zariadení vnútorných priestorov a ich sfunkčnení sa zamerali na vonkajšie priestory – detské ihrisko v Materskej škole. Za pomoci sponzorov vybudovali nové preliezačky, šmýkačky, lezecké steny, hojdačky a iné zostavy na hry. Všetky časti boli certifikované a spĺňali európske normy. Celé ihrisko je určené pre deti od 2,5 roka do 15 rokov. Organizátori výstavby detského ihriska za pomoc ďakujú spoločnostiam Nadácia Allianz, Fond CITIBANK Europe, Slovenské elektrárne Bratislava, Považská cementáreň, a.s., Tempo personálna agentúra, Blachotrapez, s.r.o., IT profil servis, s.r.o.. Jednotlivci, ktorí sa o výstavbu zaslúžili: Anton Barcík, Róbert Jendrol, Ján Blažíček, Štefan Kútny, Anton Bialoň, Peter Chovanec, Viliam Šepták, Radovan Hofstädter, Peter Posluch, Peter Jesenský, Dušan Kandráč, Michal Drobný, Erika Várošová, Tatiana Kukuliašová, Ivana Klobučníková, Martin Štrbík, Michal Martinák, Irena Gajdošíková. Medzi nich patrili aj rodiny Mrvová, Števánková, Kuniaková, Majerová a Adamcová.
1954
Materské centrum získalo finančné prostriedky na výmenu okien v časti Materskej školy. Výmena sa realizovala v decembri 2013. (Viac v časti VÝSTAVBA OBCE tohto zápisu obecnej kroniky).
Slovenský zväz
chovateľov
Na konci roka 2013 mala Základná organizácia Slovenského zväzu chovateľov 7 členov. Organizáciu viedol výbor v zložení:
Anton Haršáni, predseda
Miloš Košina, tajomník
Pavol Kalus, pokladník
Ing. Karol Horký, revízor
Organizácia sa v roku 2013 zamerala na rozšírenie členskej základne, zvýšenie stavu chovu čistokrvných zvierat a zabezpečenie krmiva pre chovateľov zvierat, členov základnej organizácie.
Dôležitou úlohou chovateľov bola aj údržba objektu základnej organizácie a príprava na všeobecné výstavy drobných zvierat a exotov v Považskej Bystrici a Beluši.
Vyvrcholením činnosti bola účasť členov na chovateľských výstavách. V Beluši bola XVII. vážska súťažná výstava drobných zvierat, na ktorej sa zúčastnili dvaja členovia organizácie. Anton Haršáni vystavoval štyri kusy králikov plemena „Novozélandský biely“ a Vladimír Kalus st. vystavoval 6 kusov králikov plemena „Belgický obor“. Za králika samca plemena „Belgický obor“ získal „Čestnú cenu“.
V predvianočnom období organizácia zabezpečila 180 kg jatočných moriek pre spoluobčanov. Aktívnym chovateľom v priebehu roka zabezpečili po 25 kg kŕmnych zmesí.
Poľovnícke združenie
BUKOVINA
V Poľovníckom združení Bukovina sa na sklonku roka pripravovali na zmeny, ktoré ich čakajú v organizácii, prípravy nájomných zmlúv a v tom, že nebudú patriť pod Lesný úrad v Považskej Bystrici, ale Lesný úrad Trenčín.
Úlohou poľovníctva, teda aj združenia BUKOVINA, je zveľaďovať revír, ochraňovať prírodu, starostlivosť o zver.
V roku 2013 mal revír združenia 2 680 hektárov, do čoho patrili územia chotárov Hlože, Podhoria, Ladiec a Tunežíc.
Organizáciu riadil výbor:
Ján Prekop, predseda
František Letko, podpredseda
Ján Bednárik, tajomník
1955
Vladimír Češko, hospodár
Ľuboš Ľachký, pokladník
Ján Kukuliaš, strelecký referent
Ivan Zbín, kynológ
dozornú radu tvorili: Ján Mikuška (predseda) a Stanislav Hlobik (člen)
Celý revír, jeho udržovanie stálo členov značné finančné prostriedky. Boli to najmä výdavky na krmoviny, drahé liečivá, predpísaný počet poľovných psov, nájomné za revír a ďalšie. PZ BUKOVINA pritom nemalo nijaké finančné dotácie, ani zo štátnej správy.
Poľovnícke združenie malo niekoľko členov tzv. poľovníckej stráže, ktorí majú oprávnenie kontrolovať motorové vozidlá a osoby podozrivé z pytliactva. Členovia poľovnej stráže majú charakter verejného činiteľa.
Jeden z najväčších problémov, s ktorým Poľovnícke združenie v roku 2013 bojovalo, bol hluk v lese, ktorý spôsobovali motorkári, trénujúci krosový motošport. Po rokoch tohto hluku, spôsobovanom aj inými autami, bolo v tomto roku badať ďalší úbytok zveri, najmä muflónov. Rovnaký následok malo vypúšťanie psov v lese bezohľadnými majiteľmi.
V roku 2013 malo Poľovnícke združenie BUKOVINA celkom 33 členov.
Základná organizácia
Jednoty dôchodcov
Slovenska
Základná organizácia prechádzala v roku 2013 krízovým obdobím, kedy hrozil jej zánik. Počet členov organizácie bol veľmi malý a ani ich aktivita nebola na úrovni. Predsedníčka organizácie Mgr. Zlatica Baricová za takýchto okolností nemala záujem o funkciu a nikto iný záujem neprejavil.
V septembri 2013 zvolali schôdzu, ktorá mala rozhodnúť o ďalšom smerovaní organizácie. Na zasadnutí sa zúčastnila aj predsedníčka regionálneho vedenia Jednoty dôchodcov v Trenčíne Mgr. Anna Prokešová. Po spoločnom zvážení možností sa členovia rozhodli, že činnosť seniorklubu sa obnoví aspoň na jeden rok a podľa výsledkov sa potom rozhodne o ďalšom pokračovaní. Ku koncu roka 2013 seniorklub pokračoval s pôvodným vedením.
Zmenila sa filozofia činnosti tak, aby sa na rôznych tematických akciách zúčastňovali aj iní záujemcovia, nielen registrovaní členovia. Dobre sa ujali pravidelné cvičenia jogy, učili sa rôzne techniky na skrášlenie bývania a pod. Spoločné stretnutia zároveň napĺňali potrebu spoločenských kontaktov. Postrádali záujem mužov, ktorí o túto činnosť prejavovali menší záujem ako ženy.
1956
ŠKOLSTVO V OBCI
V ROKU 2013
Školstvo v obci sa riadilo prijatými dokumentami školských vzdelávacích programov pre jednotlivé typy škôl. Charakteristickým rysom bola snaha vo výchovnom procese využívať niektoré netradičné formy a zapájanie detí do mimoškolských aktivít.
Po celé obdobie školského roka 2012/2013 a 2013/2014 (počas roka 2013) sťažoval výchovný proces a vyučovanie nedostatok financií. Ten sa nahrádzal príjmami z príspevkov sponzorov.
Základná škola a Odborné učilište internátne mali dostatočné moderné priestory, Materská škola potrebovala rekonštrukciu.
Materská škola
V školskom roku 2012/2013 navštevovalo Materskú školu 86 detí vo veku 2,5 do 7 rokov.
V 4 triedach pracovalo 8 kvalifikovaných učiteliek. Pre vstup do Základnej školy pripravovali 28 detí. Rodičia 6 detí požiadali o odklad povinnej školskej dochádzky.
Už šiesty rok pracovali podľa školského vzdelávacieho poriadku „Poď s nami poznávať svet“. Ten bol zameraný hlavne na rozvoj environmentálnej, pohybovej a estetickej výchovy.
Poslanie Materskej školy sa nezmenilo. Snahou bolo kvalitne pripraviť deti na vstup do Základnej školy. Počas školského roka učitelia pripravili pre deti mnoho zaujímavých vlastivedných a kultúrnych podujatí. Školu navštívili herci, umelci a zaujímaví ľudia rôznych povolaní.
V marci 2013 bol zápis detí do Materskej školy pre školský rok 2013/2014. Z celkového počtu 25 prihlásených detí bolo prijatých 20 detí. Ostatné nespĺňali kritériá prijatia do MŠ.
Na záver školského roka pripravili „Rozlúčkovú hodinu“ s rodičmi. Deň pokračoval „Čarovnou nocou“, kde mali deti pripravený bohatý program podľa vzoru minuloročnej „Čarovnej noci“. Poslednou akciou školského roka bola návšteva „Hoplalandu“.
Pre školský rok 2013/2014 bolo do Materskej školy zaradených 72 detí. Z toho pre vstup do Základnej školy sa pripravovalo 33 detí.
Riaditeľkou školy bola Táňa Kukuliašová.
Vyučujúce:
Gajdošíková Irena, Svádová Alena (5 – 7 ročné deti)
Kukučková Alena, Kotrasová Andrea (3,5 – 4,5 ročné deti)
Pikálková Jana, Zahradníková Gabriela Mgr. (3 – ročné deti)
Grmanová Anna, Kukuliašová Táňa (5 – 7 ročné deti).
Okrem vyučujúcich v škole pracovalo 5 prevádzkových zamestnancov.
Aj v tomto školskom roku pracovali podľa programu „Poď so mnou poznávať svet“.
1957
V MŠ začal pracovať krúžok anglického jazyka pod vedením lektorky Mgr. Bohuslavy Staňovej z Považskej Bystrice a krúžok výtvarnej výchovy, ktorý viedla Mgr. Marta Juríčková ĽŠU Košeca.
V tejto časti školského roka sa zlepšilo školské prostredie – pribudlo nové, nápadité a bezpečné detské ihrisko. Podrobne o ňom píšem v kapitole VÝSTAVBA OBCE a čiastočne v časti ORGANIZÁCIE (Materské centrum – MIMČO).
Základná škola
Školský rok 2012/2013 ukončili slávnostne 28. júna 2013. Na konci mala škola 208 žiakov (114 dievčat a 94 chlapcov). Na 1. stupni skončilo 83 detí, na 2. stupni 125 detí. V škole bolo 10 tried a 2 oddelenia v školskom klube. 28 žiakov malo na konci roka samé jednotky, 7 žiakov neprospelo.
Na záver školského roka dostalo 46 žiakov knižnú odmenu, ktorú poskytlo Združenie rodičov pri Základnej škole.
Rovnako ako predchádzajúce roky, aj tento rok bol bohatý na mimoškolské akcie organizované školou alebo regionálnymi školskými organizáciami. Pre školu vcelku úspešnými boli tieto podujatia:
Olympiáda anglického jazyka (19. decembra) v obvodnom kole žiak Vladimír Mosorjak.
Pytagoriáda (matematická súťaž 20. marca) v okresnom kole Matúš Ďurovec 1. miesto a Michal Gavlík 2. miesto.
Hviezdoslavov Kubín – okresné kolo v Ilave, Romana Tvrdá 2. miesto.
Matematický klokan – v školskom kole 26 žiakov.
„Rozprávkové vretienko“ (11. február) – súťaž v prednese rozprávok.
Okrem toho sa žiaci zúčastnili na viacerých športových súťažiach (vybíjaná, futbal, ľahká atletika) so striedavými výsledkami.
Z kultúrnych podujatí to bola najmä návšteva divadelného predstavenia zvolenského divadla Ezopove bájky (v DK Ladce). Žiaci 7. – 9. ročníka boli v Bratislave na predstavení muzikálu Romeo a Júlia.
Najpozoruhodnejšie zo všetkých akcií boli podujatia v rámci projektu COMENIUS: prijatie hostí z partnerskej školy St. Georgen v Nemecku a zájazd ladčianskej školy do Nemecka. Hlavnou koordinátorkou v ZŠ bola Mgr. Šárka Adamcová.
Delegácia žiakov a pedagógov odišla 12. mája 2013 na návštevu partnerskej školy Robert Gerwig Schule St. Georgen. Hostitelia pripravili bohatý a zaujímavý program. Navštívili radnicu a prezreli si mesto, trávili čas v záhradnom parku a zúčastnili sa plavby po Bodamskom jazere. Boli sa pozrieť aj v meste Stuttgart a jeho ZOO. Súčasťou stretnutia boli šport a turistika.
Školský rok 2013/2014 slávnostne otvorili 2. septembra 2013 na školskom dvore.
Školský rok sa začal s 212 žiakmi (93 chlapcov, 119 dievčat). Z toho počet žiakov na 1. stupni 96, na 2. stupni 116. V školskom klube bolo 42 žiakov.
1958
Vedenie školy:
Mgr. Bronislava Majtánová, riaditeľka
PaedDr. Mária Hatoková, zástupkyňa riaditeľky školy
Lýdia Huňačková, ekonómka
Triednictvo:
1. A - Mgr. Eva Letková
1. B - Mgr. Jarmila Šelingová
2. - Mgr. Erika Zahradníková
3. - Mgr. Miroslava Bartáková
4.- Viera Ševčíková
5. - Mgr. Šárka Adamcová
6.- Ing. Lenka Dideková
7.- Ing. Katarína Šibíková
8. - Mgr. Jana Štrbíková
9. - Mgr. Bronislava Majtánová
Bez triednictva boli Ing. Martina Kozlíková, Mgr. Tomáš Struňák (výchovný poradca), Mgr. Ľudmila Tancerová, Mgr. Marián Babjak (rím.-kat. farár – vyučujúci náboženskú výchovu a nemecký jazyk).
V školskom klube boli: Jarmila Gabková a Bc. Daniela Koňuchová.
V škole sa zriadili tieto záujmové krúžky:
pohybové hry, prírodovedný, tvorivá dielňa, šikovníček, počítačový, matematický pre piatakov, stolný tenis, strelecký, matematický, šéfkuchári, chemický, slovenčina pre deviatakov, výtvarný, športový, divadelný, redakčný, anglický.
Všetky krúžky viedli učitelia, okrem streleckého (ten viedol Ján Fabo, viacnásobný účastník olympiád v streľbe z pištole).
9. júna 2013 boli deti a 4 učitelia z partnerskej školy v St. Georgen v Nemecku na návšteve v našej Základnej škole v rámci podujatia COMENIUS. Ubytovaní boli v Belušských Slatinách a celý týždeň mali naplnený zaujímavými akciami. Navštívili školu, prezreli si obec Ladce, navštívili Ranč Lhota, ZOO a zámok v Bojniciach. Tretí deň sa venovali keramike a súťažili vo futbale, vybíjanej, kuchárskom i drotárskom umení. Ďalší deň navštívili Bratislavu a „Akcion park“ v Čunove. Ostatný deň návštevy boli na Trenčianskom hrade a prezreli si park miniatúr v Podolí.
Od septembra do konca kalendárneho roka v Základnej škole pripravili viacero zaujímavých akcií, prípadne sa žiaci zúčastnili na podujatiach organizovaných inými poriadateľmi.
Dňa 18. – 22. novembra absolvovali žiaci 3. ročníka základný plavecký výcvik a žiaci 4. – 6. ročníka zdokonaľovací výcvik na Plavárni v Novej Dubnici.
Tretí októbrový týždeň sa žiaci školy zapojili do Medzinárodného týždňa športu. Každý deň bol zameraný na iný druh športu.
23. októbra žiaci 3. – 4. ročníka navštívili Hvezdáreň Partizánske.
14. novembra mali žiaci možnosť zúčastniť sa na kurze keramiky, ktorý pre žiakov 1. – 5. ročníka viedla Soňa Zelísková z Dubnice nad Váhom.
1959
16. október bol v škole Dňom jabĺk. Usporiadali ho pre žiakov 1. stupňa, ktorí sa dozvedeli o jablkách, ich vplyve na zdravie a zahrali sa aj mnohé hry.
Svetový deň mlieka si žiaci pripomenuli 25. septembra v podobe ochutnávok, ale i v rôznych kvízoch a iných zábavných a poučných hrách.
15. novembra prváci Základnej školy opäť zavítali do Materskej školy, kde spolu s najstaršími deťmi MŠ predviedli pestrý program a porozprávali budúcim prvákom, ako to na Základnej škole vyzerá.
Zaujímavé boli i ďalšie podujatia v ZŠ: Zemiakové variácie, Deň úsmevu v rámci Svetového dňa úsmevu, Strašidelný deň, Strašidelná noc.
Odborné učilište
internátne
V školskom roku 2012/2013 sa v máji uskutočnili prijímacie pohovory do siedmich učebných odborov. Prijali spolu budúcich 44 prvákov.
Dňa 13. – 21. júna tretiaci učilišťa absolvovali záverečné skúšky v odboroch murári (2), zámočníci (3), stolári (4), záhradníci (5), služby a domáce práce (3), obchodná prevádzka a príprava jedál (7). Všetci absolvovali skúšky s úspechom a mohli prevziať výučné listy na slávnosti, kde starosta obce Ing. arch. Ján Remo najlepším 5 učňom odovzdal vecné dary.
Na slávnostnom ukončení školského roka 2012/2013 konštatovali, že zo 110 žiakov 1. a 2. ročníka 16 prospelo s vyznamenaním, 22 prospelo veľmi dobre.
13 žiakov získalo pochvalu riaditeľa učilišťa, 2 žiačky, ktoré mali priemer 1,0 získali odmenu venovanú Rodičovským združením.
Niektoré aktivity:
7. marca 2013 sa dvaja žiaci pod vedením Bc. Rudolfíny Rieckej zúčastnili na súťaži špeciálnych škôl v jarnom aranžovaní v Kelči na Morave. Miloš Koporec získal 2. miesto.
25. apríla sa žiaci odboru kuchár na Celoslovenskej súťaži v Kremnici umiestnili na 4. mieste.
14. mája žiaci odboru stavebný zámočník súťažili na celoslovenskej súťaži v Hlohovci a maliari 28. mája na súťaži v Liptovskom Mikuláši.
Na Medzinárodný deň detí pripravili športový deň „O pohár riaditeľa školy“ (31. mája 2013).
Aktívni boli aj zamestnanci školy. V dňoch 27. – 30. júna pripravili exkurziu na trase Brno – Karlove Vary – Mariánske Lázne – Plzeň – Hovorany.
Školský rok 2013/2014 sa začal v učilišti so 154 žiakmi. Z toho v internáte ubytovaných 30 učňov.
Vzdelávali sa v odboroch: murár, maliar, stolár, stavebný zámočník, záhradník, služby a domáce práce, kuchár. V prvom ročníku bolo 49 žiakov, v druhom 56 a v treťom 49 žiakov.
1960
Personálne obsadenie:
Vedenie školy:
PaedDr. Vladimír Hromek, riaditeľ
Mgr. Miroslav Sňahničan, zástupca riaditeľa
Ing. Eva Daňová, zástupkyňa riaditeľa
Ing. Anna Veličová, zástupkyňa riaditeľa
Pedagogickí pracovníci:
Učitelia: Mgr. Daniela Kretová, Mgr. Miroslav Sňahničan, Mgr. Milena Sňahničanová, Ing. Viera Vaculová, Ing. Viera Čelková, Ing. Jozef Jahoda.
Majstri odborného výcviku:
zámočník:
Milan Bajzík, Peter Gabovič, Ing. Miroslav Zahradník
záhradník:
Marta Dobrotková, Bc. Rudolfína Riecka
stolár:
Mgr. Jozef Eliáš, Mgr. Anton Hanidžiar
služby a domáce práce:
Mgr. Adamičková Monika, Ing. Jana Ďurovcová, Jarmila Stachová, Jana Vychopeňová, Viera Stopková, Slávka Habánková
murár:
Ján Filo, Bc. Lukáš Košút, Ján Sádecký, Bc. Anton Macek
maliar:
Jozef Briestenský, Pavel Hogaj, Peter Vacula, Bc. Ján Michalec
kuchár:
Bc. Jarmila Bieliková, Bc. Ida Briestenská, Iveta Daňová, Tatiana Hrušková, Zuzana Mlyniská, Bc. Anna Orihelová.
Škola ukončila projekt „Modernizácia vzdelávacieho procesu“, vďaka ktorému škola získala 6 počítačov a jeden dataprojektor.
Aj v tejto časti školského roka bolo niekoľko mimoškolských podujatí: v októbri Celoslovenské športové hry v Michalovciach, v novembri recitačná súťaž v Novej Vsi nad Žitavou, výstava hospodárskych zvierat, ovocia a zeleniny i cukrárenských výrobkov v Pruskom.
KULTÚRNY
A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT
Kultúrno - spoločenský život v obci v roku 2013 zaznamenal určitý posun dopredu, najmä na získavaní občanov na celoobecné podujatia a čiastočne aj podieľaní sa na tvorbe kultúrnych hodnôt.
Bolo tomu tak zásluhou komisie kultúry a športu, niektorých organizácií i aktivistov združených pri rímskokatolíckej fare. Štandardnú úroveň mala dychová hudba Ladčanka, knižnica, Ladecké zvesti i kultúrne aktivity škôl a niektorých organizácií.
1961
Ďalej podrobnejšie uvádzam akcie, ktoré nie sú zaznamenané v kapitolách ŠKOLSTVO a ORGANIZÁCIE.
Koyšove Ladce
Dňa 25. októbra 2013 sa konal 15. ročník súťaže v prednese slovenskej ľúbostnej poézie Koyšove Ladce.
Vo všetkých štyroch kategóriách súťažilo dovedna 46 recitátorov, čo bol rovnaký počet ako v roku predchádzajúcom.
O úrovni a potom i o poradí rozhodovala odborná porota. V 1. a 2. kategórii Mgr. Mária Schlosserová, Mgr. Zuzana Laurenčíková a Mgr. Beáta Kvaššayová. V 3. a 4. kategórii PaedDr. Gejza Sádecký, Elena Bakošová, Anton Baláž. Predsedom celoštátnej odbornej komisie bol doc. Juraj Sarvaš.
Výsledky súťaže:
I. kategória:
1. Hana Hasidlová, Gymnázium Nové Mesto
2. Oto Kristián, Gymnázium Bánovce nad Bebravou
3. Nikola Štěpánová, ZŠ Považská Bystrica
II. kategória:
1. Peter Kováčik, Gymnázium Považská Bystrica
2. Adriana Šatková, Stredná umelecká škola Trenčín
3. Adam Bajo, Základná umelecká škola Nová Dubnica
Diplom za výber a interpretáciu textu získala Ema Mária Sečová, Gymnázium Nové Mesto. Diplom za osobitný interpretačný prejav dostala Charlotte Ondriciová, Gymnázium Púchov.
Ocenení recitátori v týchto kategóriách dostali diplomy a vecné ceny – knihy, ktoré do súťaže venovalo Ministerstvo školstva SR, obec Ladce, Považské osvetové stredisko, Považská knižnica Považská Bystrica.
III. kategória (do 60 rokov veku)
1. Jozef Kohút, Trenčín
2. Anna Mišurová, Ružomberok
3. Dana Sobolová, Kysucké Nové Mesto
IV. kategória (nad 60 rokov veku)
1. Mária Blaškovičová, Trenčianske Teplice
2. Anton Orlík (Považská Bystrica)
3. Valentín Hagara, Nováky
Diplom a cenu za výpoveď k problémom dneška v básni Sklamanie získala Jozefína Jurovatá z Lúk.
Ocenení recitátori dostali diplom a vecné ceny – knihy, ktoré do súťaže venovali obec Ladce, Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Považská knižnica Považská Bystrica.
1962
Účastníci 15. ročníka Koyšových Ladiec si pripomenuli aj 20. výročie úmrtia básnika. Položili kytice k buste P. Koyša, vypočuli si báseň, pieseň a príhovor herca a speváka Antona Baláža.
O 17: 30 hod. vo veľkej sále Domu kultúry pripravili členovia Klubu priateľov poézie Pavla Koyša a bratislavskí umelci hodnotný kultúrny program. Moderoval Anton Baláž a vystúpili v ňom národná umelkyňa Mária Kraľovičová, Mária Schlosserová, speváci, najlepší recitátori zo súťaže, dychovka Ladčanka a ďalší. Na tému „Pavol Koyš, človek a básnik“ prehovoril doc. Mgr. Art. Juraj Sarvaš. V sále Domu kultúry bolo asi 40 členov Klubu priateľov poézie Pavla Koyša z Bratislavy a iba okolo 20 Ladčanov.
Otvára sa máju brána
Prvomájové podujatie sa tešilo veľkému záujmu občanov z Ladiec i okolia. Prispelo k tomu pekné počasie, ale aj pestrý a nápaditý program. Po prvýkrát sa v Ladcoch organizovala súťaž vo varení gulášu.
Kultúrny program sa začal vystúpením harmonikára Karola Zálešáka, ktorý program sprevádzal až do večera. Ďalej diváci videli gymnastky z Púchova, malé tanečnice z materského centra MIMČO (pod vedením Moniky Fuskovej), vyhrávala dychová hudba Ladčanka. Do programu dobre zapadla jazda na poníkoch i predaj syrov z ladčianskeho salaša.
Pozornosť sa však najviac sústredila na varenie gulášu. Zúčastnilo sa 23 družstiev. O najlepšom guláši rozhodovala dvojčlenná porota, ktorú tvorili víťazky medzinárodnej súťaže Bc. Beáta Tvarožková a Bc. Jana Mikulová.
Víťazom sa stalo družstvo poľovníkov z PZ Bukovina Ladce, druhí boli RLJ group pod vedením Ľuboša Klobučníka a tretí MUŇO-team z Košece. Cenu útechy získali kuchári z družstva Drevári, ktorí kvalitou iba málo zaostali za tretím družstvom.
Hodové slávnosti
Hodovú slávnosť v obci v dňoch 20. a 21. júla 2013 organizovala kultúrna komisia obecného zastupiteľstva.
Prvý deň sa hral futbalový turnaj v nafukovacom ihrisku naplnenom vodou. Návštevníkom spríjemňovali deň diskdžokej Kňažo a hudobné duo Compakt. V priebehu dňa mali návštevníci k dispozícii bohatý sortiment občerstvenia. Večer sa venoval premietaniu filmov nášho úspešného rodáka Miroslava Remu, kde diváci videli dva filmy zo života Ladiec.
Hodová nedeľa začala hudobným programom ladčianskych detí. Hlavným bodom programu bolo vystúpenie folklórneho súboru Mladosť z Dubnice nad Váhom. Vystúpila aj dychová hudba Ladčanka a hudobná skupina KLUB 6 z Košece. Deti sa mohli povoziť na malých motorkách, využiť skákací hrad a iné. Opäť bolo k dispozícii mnoho stánkov so suvenírmi a občerstvením.
1963
Hodové slávnosti v menších rozmeroch, ale s programom a dobrou náladou, pripravili v miestnych častiach Tunežice a Horné Ladce poslanci obecného zastupiteľstva za tieto časti obce a ďalší aktivisti – dobrovoľníci. V programe boli sväté omše, športové podujatia a dychovka Ladčanka.
Fašiangová tradícia
Kultúrna komisia obecného zastupiteľstva a dychová hudba Ladčanka pripravili fašiangy pre občanov. 10. februára 2013 pred Domom kultúry ponúkali občanom zabíjačkové špeciality. Oveľa menší záujem ako o zabíjačkové špeciality bol o tradičné pochovávanie basy desiatky rokov organizované dychovkou. Záujem u občanov je každým rokom menší.
Spomienkové oslavy
Tradične od roku 1947 si v Ladcoch občania pripomínajú výročie oslobodenia (30. apríl 1945) a Slovenského národného povstania pri pomníku obetiam druhej svetovej vojny.
Spomienka na oslobodenie a zavraždenie 19. Ladčanov a padlých v druhej svetovej vojne si pripomenuli 30. apríla 2013. Prítomným sa prihovoril starosta obce Ing. arch. Ján Remo. Vence položili zástupcovia obce a Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Slávnosť pri príležitosti 69. výročia Slovenského národného povstania bola 27. augusta 2013. Príhovor k zúčastneným mala vedúca tajomníčka oblastného výboru SZPB Božena Kulhanová. Vence položili zástupcovia obce, oblastného výboru SZPB a miestnej organizácie SZPB.
1150. výročie príchodu Cyrila a Metoda na naše územie si pripomenuli niekoľkí Ladčania 4. júla 2013 na Skalke v Horných Ladcoch. Príhovory mali starosta obce Ing. arch. Ján Remo, správca fary v Ladcoch Mgr. Marián Babjak a predsedníčka Matice slovenskej v Ladcoch Mgr. Mária Letková. Súčasťou spomienkovej oslavy bola aj výstavka máp z obdobia Samovej ríše a Veľkomoravskej ríše.
Deň detí
Deň detí organizoval Farský úrad a viacerí ochotní aktivisti pre všetky deti bez rozdielu. Nedeľné popoludnie bolo zaplnené hrami, vystúpeniami, pochúťkami a diskotékou. O náladu sa starali najmä Michal Fusko a Ľubomír Kuniak.
V Základnej škole oslávili Deň detí netradične. Farbami si vyzdobovali tričká a navštívili zábavný park HOPLALAND v Trenčíne.
Zaujímavé, pútavé a zábavné podujatia pripravili aj v Materskej škole. Pre učňov v Odbornom učilišti internátnom sa uskutočnil športový deň „O pohár riaditeľa školy“.
1964
Návrat k tradíciám
V Horných Ladcoch pripravili na „Ďura“ vatru, ktorá bola opäť väčšia ako v roku predchádzajúcom. Účastníci videli hodnotný kultúrny program, v ktorom vystúpila folklórna hudba súboru Váh z Púchova.
Podľa účasti sa dá usudzovať, že akcia nie je len záležitosťou Hornoladčanov, ale celej obce.
Mesiac úcty k starším
Po dvojročnej prestávke sa v rámci tohto mesiaca dňa 12. októbra 2013 zišli občania starší ako 65 rokov na pozvanie starostu obce, kultúrnej komisie a Zboru pre občianske záležitosti na stretnutí v Dome kultúry. V rámci stretnutia vystúpila kapela Kysucký prameň, dôchodcovia dostali občerstvenie. K prítomným sa pri stretnutí prihovoril starosta obce Ing. arch. Ján Remo i vtedajší kandidát na predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Ing. Jaroslav Baška.
Niektoré ďalšie podujatia
Dňa 12. apríla 2013 Základná škola usporiadala verejno-prospešnú zbierku na pomoc boju proti rakovine Deň narcisov. Hlavnou organizátorkou bola vychovávateľka Jarmila Gabková. Vyzbierali v škole a medzi občanmi 380 Eur.
22. septembra v Dome kultúry pripravila kultúrna komisia obecného zastupiteľstva vystúpenie dychovej hudby Váhovanka z Mníchovej Lehoty.
Rozlúčka so starým rokom na prelome rokov 2013/2014 bola mimoriadne vydarená. Za mimoriadne teplého počasia a úplne bez snehu, veľký počet najmä mladých Ladčanov videlo doposiaľ najväčší a najkrajší ohňostroj, užili si občerstvenie a to všetko pri vyhrávaní dychovky Ladčanka. Aj toto kultúrno-spoločenské podujatie, ako mnohé ďalšie, sa mohlo uskutočniť iba za výdatného prispenia sponzorov z miestnych podnikateľov.
Ladecké zvesti
Informačný spravodajca miestnej samosprávy Ladecké zvesti vyšiel v roku 2013 opäť šesťkrát. Všetky čísla mali obdobný obsah, ako v roku predchádzajúcom, ilustrovaný fotografiami. Spravodajca vychádzal vo firme BEEL, s.r.o., Púchov, ktorá minimalizovala finančné náklady na jednotlivé čísla. Občania priaznivo hodnotili vydávanie spravodajcu, pretože pravdivo a dosť podrobne informoval o dianí v obci.
1965
Obecná knižnica
V roku 2013 sa knihy požičiavali každú stredu od 15:00 do 18:00 hodiny. Vedúcou knižnice bola Rudolfína Riecka, finančne odmeňovaná Obecným úradom.
K 31. decembru 2013 bol knižný fond obecnej knižnice v Ladcoch 17557 zväzkov krásnej, náučnej a detskej literatúry. Počet čitateľov bol zhruba na úrovni predchádzajúceho roka – 161 (v roku 2012 – 160). Z toho bolo 112 dospelých a 49 detí do 15 rokov.
Čitatelia si vypožičali 7 130 zväzkov, z toho krásnej literatúry dospelí 3 945 a deti 1 970 zväzkov. Náučnej literatúry si dospelí vypožičali 750 kníh a deti 565 kníh.
V roku 2013 na nákup kníh neprispel nikto. Do knižného fondu prispeli súkromné osoby darmi kníh, z toho viacej takých, ktorých tituly sa v knižnici nachádzali, ale boli menej opotrebované.
Počas roka knižnica nevykonávala nijakú osvetovú činnosť s knihou (besedy, výstavy a pod.).
Zbor pre občianske
záležitosti
Pomocný orgán (komisia) obecného zastupiteľstva sa venoval svojej činnosti v oblasti medziľudských vzťahov. Aktív, ktorý túto zložku tvoril, sa oproti roku 2012 nezmenil. Ústrednou postavou bola Ľ. Porubčanová, matrikárka obce.
V pozornosti mali najmä životné jubileá občanov, ktorí dosiahli 80,85,90 rokov života. Pri tejto príležitosti členovia aktívu ZPOZ navštevovali jubilantov a obdarovali ich kvetmi a darčekovým košom. Narodenie detí, úmrtia a osobné životné jubileá uverejňovala matrikárka v Ladeckých zvestiach, čo sa stretlo u občanov s veľmi kladnou odozvou. Na blahoželania k životným jubileám sa využíval aj miestny rozhlas, ak si to rodinní príslušníci želali.
Mimoriadne akcie ZPOZ-u sa zapisovali do pamätnej knihy, ktorú aj v roku 2013 viedla Irena Gajdošíková.
ZPOZ zabezpečoval aktívnu účasť a odmeňovanie pri príležitosti ukončenia školského roka v Základnej škole a udeľovaní výučných listov na Odbornom učilišti internátnom.
Zbor pre občianske záležitosti bol spoluorganizátorom Dňa matiek. Osobitnú príležitosť na prejavenie medziľudských vzťahov mal ZPOZ v októbrovom Mesiaci úcty k starším. V roku 2013 to bolo mimoriadne vydarené stretnutie dôchodcov nad 65 rokov vo veľkej sále Domu kultúry, o čom píšem na inom mieste tejto kapitoly kroniky.
Zbor pre občianske záležitosti v roku 2013 spolupracoval najmä s Materskou a Základnou školou v Ladcoch, komisiou kultúry a športu obecného zastupiteľstva, dychovou hudbou Ladčanka a inými.
1966
Využívanie priestorov
Domu kultúry
Okrem stabilne využívaných priestorov (Obecný úrad, knižnica, kaderníctvo, kancelária Urbárskeho spoločenstva atď.) bola veľká sála využitá 17-krát, vestibul 7-krát na rôzne akcie a 45-krát na predajné trhy.
Súbory
V obci počas roka 2013 pôsobili iba súbory: detský spevácky súbor LABAMBINO, detský tanečný súbor pri materskom centre MIMČO.
Najfrekventovanejším a najkvalitnejším súborom bola dychová hudba Ladčanka, ktorej vedenie sa po celý rok staralo o kvalitu a doplňovanie hráčmi. Jej personálny stav sa po rokoch stabilizoval.
Hudba účinkovala pod vedením Libora Kvasnicu a umeleckého vedúceho Jozefa Králika.
Káder hudobníkov sa v roku 2013 stabilizoval na hráčoch:
Vanko Jozef – krídlovka, Letko Pavol – krídlovka, Letko František – trúbka, Bohumil Ištvánik – spev, trubka, Jozef Králik – tenor, Martinák Augustín – barytón, Kvasnica Libor – klarinet, spev, Belko Milan (klarinet), Gašpar Jaroslav – klarinet, spev, Pagáč Jaroslav - trombón, Illy Jozef – pozón, Vavrík Štefan – bas, Češko Milan – bas, Čemeš Jozef – bicie, Kukuliaš Milan – bicie, Kvasnicová Magda – spev, Adamcová Anna - spev,
Dychová hudba účinkovala v Ladcoch na všetkých veľkých verejných podujatiach včítane náboženských. Koncertovala na hudobnom lete v Prejtej. Na smútočných obradoch v Ladcoch, Tunežiciach ale aj v Nemšovej, Luborči, Kľúčovom, Skalke nad Váhom, Trenčianskej Závade, Bolešove, Borčiciach, Slávnici, Bohuniciach, Pruskom, Mikušovciach, Tuchyni, Ilave a Dulove.
Niektoré menšie súbory – krúžky sa vytvárali a príležitostne aj vystupovali v Základnej škole (mažoretky, tanečný krúžok).
NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT
Do tejto časti zápisu zaraďuje kronikár udalosti náboženského charakteru, ktoré sa konali na verejnosti a pre verejnosť a mali celoobecný charakter. Sem patrí najmä príprava výstavby Rímskokatolíckeho kostola Božieho milosrdenstva, postavenie kríža v lome Butkov a niektoré ďalšie pastoračné podujatia.
1967
Príprava výstavby kostola
Rok 2013 bol rokom definitívneho schválenia projektu kostola. Z vypísanej architektonickej súťaže v roku 2012 postúpili štyri súťažné návrhy do druhého kola. To sa uskutočnilo 22. februára 2013. Porota v zložení PhLic. Mgr. Marián Babjak, Ing. Anton Barcík (združenie AGAPA), Ing. Marián Faturík, Prof. Ing. arch. Jozef Hlinický, PhD. (Katolícka univerzita Ružomberok), Ing. arch. Ivan Kočan (AA SKA), Ing. arch. Ján Remo, ďalej Ing. arch. Marián Šovčík, CSc (AA SKA), Prof. Ing. arch. Filip Trnkus, PhD., Ing. Július Vinický. Sekretárkou poroty bola Ing. arch. Beáta Polomová, PhD.
Porota zo štyroch postúpených projektov ako najlepší vybrala projekt od Ing. arch. Ivana Koleniča, CSc. z Bratislavy. Navrhovaný kostol je s kapacitou 231 osôb. Obostavaný priestor je hlavná loď 2 641 m3, prístavba 1 092 m3, zvonica 199 m3. Zastavané plochy: kostol, hlavná loď 331 m2, prístavba 236 m2, zvonica 20 m2, spevnené plochy 608 m2. Projekt uvádzal, že predpokladané finančné náklady sú: kostol, hlavná loď 364 826 Eur, sakristia 273 170 Eur, zvonica, interiér a spevnené plochy 362 000 Eur. Spolu cca 1 000 000 Eur.
Dňa 14. apríla 2013 sa vo veľkej sále Domu kultúry v Ladcoch konala výstava a vernisáž, na ktorej autori štyroch postupujúcich architektonických návrhov na rímskokatolícky kostol predstavili svoje návrhy na verejnej výstave. Panely dali možnosť značnému počtu divákov konfrontovať svoje názory s názormi poroty. Program vernisáže umožnil prítomným oboznámiť sa s podrobnosťami i s históriou prípravy od prvej myšlienky postaviť kostol do štádia schválenia projektu. O informácie sa postarali Ing. arch. Ivan Kočan, predseda poroty, sekretárka poroty Ing. arch. Beáta Polomová, starosta obce Ing. arch. Ján Remo, autor víťazného návrhu Ing. arch. Ivan Kolenič, generálny riaditeľ Považskej cementárne Ing. Anton Barcík.
Kríž v lome Butkov
Takmer 150 účastníkov prišlo na slávnostnú posviacku mohutného kríža v lome Butkov 14. septembra 2013.
Kríž dala postaviť Považská cementáreň, a.s.. Má spolu so skalou, ktorá s ním tvorí jeden celok, výšku 12 metrov, z toho kríž 8,8 m a skala 3,5 metra. V srdci kríža je uložená relikvia dreva svätého kríža a v skale kríža kúsok kameňa z Golgoty.
Kríž na Butkove slávnostne požehnal páter Elias Vella z Malty. Na svätej omši celebrovalo kňazovi Antonovi Gubalovi 9 kňazov. Homíliu predniesol páter Elias Vella.
Zážitok z posviacky umocnil hudobný sprievod skupiny The Gospel Family z Novej Dubnice.
1968
Iné podujatia
pre veriacich a deti
Deň detí organizoval Farský úrad a aktívni farníci pre deti bez rozdielu. Nedeľné popoludnie sa nieslo v znamení rozprávok. Deti v rôznych maskách čakal bohatý program, vrátane rôznych pochúťok v podobe špekačiek a sladkostí. O náladu sa starali hlavne vedúci súboru LABAMBINO Michal Fusko a diskdžokej Ľubomír Kuniak.
Príchod svätého Mikuláša pripravil Rímskokatolícky farský úrad v Ladcoch 6. decembra 2013. Dary na mikulášsku nádielku umožnil financiami Obecný úrad v Ladcoch a Farský úrad.
21. decembra 2013 mali možnosť všetci občania, najmä mládež, zúčastniť sa na Vianočnom koncerte pred budovou Farského úradu. Koncert pri jasličkách svojim spevom obohatili deti – speváčky LABAMBINO a známe umelkyne Viera Paulovičová a Zuzana Speváková. Všetkým prítomným ponúkli kapustnicu a varené víno.
V letnom období organizoval Farský úrad púť do Krakova. Zúčastnilo sa na ňom 43 účastníkov, veriacich z Ladiec. V Krakove si prezreli chrámy, niektoré historické pamiatky a vypočuli si prednášku.
15. júna usporiadali tzv. Farský deň pre veriacich z Ladiec, ktorí pomáhali pri rôznych pastoračných a iných akciách usporiadaných farou.
V dňoch 6. – 10. mája sa niekoľko Ladčanov zúčastnilo na púti do Ríma.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Oblasť životného prostredia bola v pozornosti obce, niektorých dobrovoľných organizácií a výrobných podnikov. Zamerala sa najmä na oblasť ovzdušia, starostlivosti o verejnú zeleň, vodné toky a odpadové hospodárstvo.
Starostlivosť o zeleň
O verejnú zeleň sa v roku 2013 starali pracovníci pracovnej skupiny Obecného úradu. Pravidelne kosili priestory v obci a na cintorínoch. V tomto roku bolo kosenia o niečo menej, pretože traviny pre značné sucho rástli pomalšie. Rovnako o stromy a okrasné kríky sa starala pracovná skupina Obecného úradu. Bez patričnej starostlivosti opäť zostal ladčiansky park, pretože majiteľ – sestry Rádu sv. Vincenta z Pauly (sídlia v Nitre) nebol schopný o park sa systematicky starať. Rovnaký osud mal v roku 2013 aj kaštieľ, ktorý je stále v horšom stave a dôjde k úplnej devastácii, ak pamiatku neprevezme majiteľ, ktorý kaštieľ zrenovuje a dá objektu zmysluplné využívanie.
1969
Odpadové hospodárstvo
Naďalej fungoval zberový dvor. Jeho prostredníctvom sa mohol uskutočňovať zber triedeného odpadu v 8 komoditách. Pre občanov bol zberový dvor otvorený dvakrát v týždni za prítomnosti pracovníka Obecného úradu. V roku 2013 sa realizovalo oplotenie dvora v dĺžke 53 metrov (viď časť zápisu „VÝSTAVBA OBCE“).
Výsledky zberu odpadov v roku 2013:
papier a lepenka 1,77 ton
sklo 20,56 ton
nebezpečný odpad 8,26 ton
plasty 16,22 ton
pneumatiky 3,08 ton
železo 3,02 ton
bioodpad 10,00 ton
batérie a akumulátory 0,08 ton
netriedený odpad:
zmesový komunálny odpad 561,00 t
objemový odpad 27,00 t
Odvozcovia – odberatelia v roku 2013 inkasovali za odvoz tieto sumy:
Marius Pedersen, a.s., Trenčín 59 484 Eur
Unikomas Dubnica nad Váhom 1 914 Eur
PD Košeca, a.s. 1 652 Eur
Gold Pack, s.r.o., Beluša 844 Eur
Bramac s.r.o., Dubnica n/V 348 Eur
Vodné toky
Starostlivosť o Slatinský potok a Lúčkovský potok bola aj v roku 2013 závislá od finančných prostriedkov. Oba potoky majú (a zvlášť v tomto roku mali) enormne málo vody. Slabá prietočnosť zapríčiňovala ich zanášanie a zrastanie.
Do starostlivosti o vodné toky a rybník v Tunežiciach sa zapojili členovia Slovenského rybárskeho zväzu, najmä čistením brehov potokov.
Ovzdušie
Občanom bývajúcim v okolí cementárne podalo vedenie spoločnosti informáciu o vplyve prevádzky Považskej cementárne, a.s. na stav životného prostredia v okolí podniku v roku 2013. Zo správy vyberám:
V roku 2013 vypustili do ovzdušia z jednotlivých výrobných zariadení a kotolní spolu 161 ton tuhých znečisťujúcich látok, čo je porovnateľné množstvo ako v predchádzajúcom roku. Prašné emisie produkovali najmä zo zakrytej skládky surovín. Technologické zariadenia boli odprášené účinnými
1970
odprašovačmi, ktorých účinnosť bola viac ako 90 %. Z komína rotačnej pece uniklo 14 ton prachu, čo bolo menej ako v roku 2012.
Plynné znečisťujúce látky, najmä oxid dusíka a oxid uhoľnatý, vypúšťali v podobných množstvách ako v roku 2012. Koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok vo vypúšťaných spalinách a vzduchu z komínov a technologických výduchov neprekročili polovičné hodnoty zákonného limitu.
Za vypustenie emisií zaplatila cementáreň do Štátneho fondu životného prostredia 137 500 Eur.
Zákon č. 309/1991 Zb. o ovzduší stanovuje, že na 1 tonu vyrobeného slinku je možné vypustiť do ovzdušia 1,5 kg prachu. Považská cementáreň v roku 2013 vypustila 0,2 kg prachu, čo je 13 % stanoveného limitu.
O aktuálnej situácii pri vypúšťaní emisií z komína rotačnej pece sa mohli občania denne informovať na tabuli monitorovacieho systému.
Odpadové vody vznikajúce v prevádzke čistili v mechanicko-biologickej čistiarni odpadových vôd, z ktorej ich vypúšťali do Lúčkovského potoka. V roku 2013 vypustili 105 800 m3 vôd chladiacich, ktoré sú bez znečistenia a 1 778 m3 vyčistených splaškových vôd s priemerným znečistením BSK5 14 mg/l (povolená norma je 20 mg/l).
Považská cementáreň, a.s. sa významnou mierou podieľala na zneškodňovaní odpadov. V roku 2013 v rotačnej peci znehodnotili 4 205 ton gumového odpadu (pneumatiky a pod). Spálili 21 868 ton mäsokostných múčok. Na špeciálnej linke separovali a zneškodnili 25 854 ton odpadov z plastu, papiera a dreva.
OBCHOD A SLUŽBY
V poskytovaní obchodných a iných služieb sa v roku 2013 vyriešil predaj potravín postavením nových obchodných priestorov (píšem o tom v kapitole VÝSTAVBA OBCE). Obchod prevzala firma AMV (majiteľ Michal Matúška) – má aj predajňu v budove urbariátu.
Podľa informácie z Obecného úradu v roku 2013, v obci nijaký obchod ani prevádzka služieb nezanikli.
Do obce prichádzali rôzni predajcovia, ktorí v sortimente textil, obuv a domáce potreby zlepšovali výber a možnosti nákupu v Dome kultúry celkom 47-krát. Ďalej to boli predajcovia zeleniny, najmä Pavol Komárek a predajca z južného Slovenska, predajcovia mäsa, cukroviniek ale aj ovocných stromov, drogistického tovaru a pod.
Predajne potravín
a pohostinstvá
- Potraviny AMV (Hviezdoslavova ulica)
- Potraviny AMV (Cementárska ulica)
- Potraviny a predaj mäsa – Klasik (Ing. Michal Staňo)
- Reštaurácia KOPYTO (Martin Adamec)
- Bistro Veronika
1971
- Pohostinstvo Pod gaštanmi
- Pohostinstvo U SABU (P. Jesenský)
- Centrik (Peter Posluch)
- U Rada (Radovan Hofstädter)
- U Emila (Emil Kandráč) – Tunežice
- Herňa PUB
- Nočný klub
Iné predajne, výrobne
a služby
- Drogéria (Amália Zábojníková)
- Agrobon – záhradnícke potreby
- Textil – galantéria (V. Daňo)
- TINEA – kvetinárstvo (I. Remšíková)
- Novinový stánok (Bresman)
- Autoservis (František Strážnický)
- Autoservis BIMETAL
- Kameňosochárstvo (Anton Bialoň)
- NOVAPARKET (Barninec)
- BLACHOTRAPEZ – nemecké plechy (Ján Lubarda – Poľsko)
- DENA - kaderníctvo a kozmetika (Denisa Gregorová)
- DREVOVÝROBA (Peter Chovanec)
- RETUX – kovovýroba (Blažíček)
- WILLI HOLDING – výroba peletiek
- Monstroj – sklady
- KVADROEKO Tunežice – výroba betónových tvárnic
- Výkopové a stavebné práce – Emil Kandráč (Tunežice)
V obci ďalej fungovali ďalšie tri väčšie podniky, ktoré uvádzam v kapitole „VÝROBNÉ PODNIKY“ (Považská cementáreň, a.s., Doprastav, a.s. – kameňolom Tunežice a DREVOPAL, s.r.o. - Róbert Jendrol.
Pošta Ladce
Pošta Ladce aj v roku 2013 poskytovala veľké služby obyvateľom, podnikom a organizáciám.
Vedúcou bola Mária Uríčková. Celkom pracovali na pošte dve pracovníčky pri priehradke a 3 doručovateľky.
Niektoré výkony pošty vyjadrené číslami:
Za rok sa podalo 17 000 doporučených zásielok a asi 50 000 obyčajných listových zásielok.
Podalo sa 2 000 balíkov, pričom mali občania možnosť podať aj ako expres zásielku, ktorá bola doručená na druhý deň.
Dodané zásielky všetkých druhov sa v počtoch a sortimente zhruba rovnali podaným.
1972
Služby Poštovej banky tvorili polovicu služieb, ktoré poskytuje pošta svojim klientom. Boli medzi nimi:
- osobné účty
- poistenia
- vkladné knižky
- úvery
Na pošte občania našli aj rôzny doplnkový tovar: noviny, časopisy, rôzne druhy pohľadníc a pod.
Zlepšil sa prístup do poštovej budovy vybudovaním parkoviska, ktoré realizovala pracovná skupina Obecného úradu.
Železnica
Slovenskej republiky
Aj rok 2013 bol na železnici v znamení modernizácie železnice – jej prispôsobeniu na rýchlosť 160 km za hodinu. I keď boli dokončené takmer všetky práce na úseku Ladce – Beluša, výstavba v Púchove priamo ovplyvňovala aj stanicu v Ladcoch.
Z prác priamo v Ladcoch sme zaznamenali, že stavbári urobili úpravu fasády na železničnej stanici.
Za zmienku stojí, že i keď sa zdá, že v Ladcoch sa práce rokom 2013 skončili, jeden z hlavných cieľov plnej automatizácie sa dosiahne až po uzavretí trasy do Púchova a potom do Žiliny.
Pre dielčí úsek Trenčianska Teplá – Beluša bolo v roku 2013 dôležité, že v Bruseli schválili 321 139 505 Eur na dokončenie – modernizáciu tohto úseku. Celková jeho dĺžka je viac ako 20 km včítane hotového úseku v Ladcoch.
POĽNOHOSPODÁRSTVO
A LESNÉ HOSPODÁRSTVO
Poľnohospodárske družstvo
Košeca, a.s.
Poľnohospodárske družstvo Košeca, a.s. obhospodaruje celkom 1 961 hektárov poľnohospodárskej pôdy, z toho bolo 1 125 hektárov ornej a 836 hektárov lúk a pasienkov. Na družstve chovali 380 kusov hovädzieho dobytka a 910 kusov oviec. V PD Košeca, a.s. pracovalo 24 zamestnancov.
V katastri Ladce – Tunežice (výrobné stredisko – farma Ladce) v roku 2013 hospodárili na 603 hektároch poľnohospodárskej pôdy, z toho ornej pôdy 283 hektárov a 295 hektárov lúk a pasienkov. Vedúcim strediska bol Vladimír Chovanec.
V stredisku Ladce pestovali cukrovú repu na 30 hektároch. Na dieloch Za priekopy a Kráčiny sa urodila repa v priemere 53 ton na hektár. Pšenica
1973
ozimná na 50 hektároch v Rudinkách, Dužinách, na Dlhých dieloch mala výnos 4,7 ton z hektára.
Kukurica na siláž – 150 hektárov sa pestovala Za Váhom, na Horekončí, U brvna, Za cintorínom, Medzi ramenami a v Daňových Nivách. Kukuričná hmota sa pestovala pre bioplynové stanice, pre BIOPLYN Horovce.
Výroba sena z lúk smerovala do vlastnej živočíšnej výroby.
Lesné družstvo
a Urbárske spoločenstvo
Ladce
Predstavenstvo oboch spoločenstiev zasadalo celkom 17-krát. Okrem otázok prevádzky najviac času venovali príprave podkladov na vstup do právnej subjektivity podľa nového zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Vypracovávali nové zoznamy vlastníkov oboch spoločenstiev podľa listov vlastníctva aktualizovaných po 1. máji 2013.
Veľa práce venovali členovia spoločenstiev a brigádnici na zveľadenie lesa. Počas roka 2013 sa postupne vyťažili stromy napadnuté kôrovcom, vývraty a polomy po silných vetroch v Bukovine, Dielci a v Háji spolu 343 m3 dreva, ktoré odpredali.
Podľa lesného hospodárskeho plánu sa vyčistil porast č. 216 v Háji a pripravil na výsadbu mladých sadeníc (1000 kusov). Práce pokračovali čistením lesa, dosádzaním sadeníc a natieraním stromčekov proti ohryzu lesnou zverou.
V Kamennej, Dielci, Bukovine a Pod Bukovinou odpracovalo 16 pracovníkov za 15 dní 1215 hodín. Pri čistení a výsadbe v Háji vysadili 500 sadeníc buka a 500 sadeníc borovice. Tu za 6 dní 10 pracovníkov odpracovalo 448 hodín. V Kamennej za 6 dní dosadili 100 kusov sadeníc buka a 100 kusov sadeníc borovice.
V priebehu roka vyrovnali lesnú cestu v Bukovine.
Na jeseň sa práce presťahovali do ovocného sadu. Vykosili trávu, popálili veľké množstvo orezaných konárov. Na úrodu bol sad v roku 2013 veľmi chudobný a i to, čo sa urodilo, opadalo.
Lesné družstvo
a Združenie urbárnikov
v Tunežiciach
Lesné družstvo a Združenie urbárnikov v Tunežiciach pracovalo aj v roku 2013 s vedením:
Vladimír Kvasnica, predseda
Jozef Češko, podpredseda
Ján Mikuška, hospodár
Jozefína Kňažková, zapisovateľka
členovia výboru: Jozef Mikuška, Miroslav Kvasnica, Ján Baška.
1974
V dozornej rade boli:
Adrián Kvasnica, predseda
Pavol Letko, Milan Češko – členovia
Práce v lese organizované výborom a pod dohľadom odborného lesného hospodára Ing. Hojdíka sa začali neskoršie ako po iné roky. Bolo to spôsobené predovšetkým nepriaznivým počasím. Za účasti členov spoločenstva a za výdatnej pomoci mládeže Tunežíc urobili obžínanie mladých stromčekov, ochranu proti lykožrútovi lesklému, uhadzovanie haluzoviny a náter proti ohryzu zverou.
Pomocou najatého živnostníka sa urobila ťažba kôrovcom napadnutej smrečiny. V tomto roku venovali pozornosť aj opravám lesných ciest. Enormné teplá v letných mesiacoch ohrozovali les vznikom požiarov. Z členov výboru zostavili protipožiarne hliadky, ktoré kontrolovali lesný porast každý deň.
Aj v tomto roku sa riešil spor medzi podnikom Doprastav, a.s. Žilina (lom Tunežice) i za účasti starostu obce Ing. arch. Jána Remu a Úradom starostlivosti o životné prostredie. Spor sa zaoberal nedovolenou skládkou odpadového materiálu v lesnom poraste. Prejednávala sa aj žiadosť o povolenie ťažby štrku v koryte Váhu. Združenie žiadosť zamietlo.
VÝROBNÉ PODNIKY
Výrobné podniky na území Ladiec zamestnávali v roku 2013 okolo 550 pracovníkov. V prvom rade to bola Považská cementáreň, a.s., ktorá pred dvadsiatimi rokmi mala okolo 500 pracovníkov, teraz asi 380. Počet zamestnancov sa znížil v dôsledku modernizácie a zadávaním opráv a služieb iným firmám. DREVOPAL, firma R. Jendrola, zamestnávala v minulých rokoch až 80 pracovníkov, dnes 50 – 60. Kameňolom Tunežice reguluje počet pracovníkov sezónne. Najdramatickejšie sa znížil počet robotníkov a technikov vo Vodnej elektrárni Ladce – z 24 na 4 a podobne aj v Poľnohospodárskom družstve Košeca, farma Ladce.
Ostatné podniky charakteru obchodu a služieb uvádzam v inej kapitole tohto zápisu kroniky.
Považská cementáreň, a.s.
V zápise za rok 2013 sa kronikár rozhodol uviesť aj niektoré údaje o Považskej cementárni, a.s., ktoré sa podarilo kronikárovi obstarať a ešte v nijakom zápise neboli uvedené. Sú to menovite základné údaje a informácie o cementárni, štatutárne orgány spoločnosti, dôležité historické medzníky a výrobné výkony a predaj výrobkov cementárne za rok 2013.
1975
Základné informácie
Považská cementáreň ako akciová spoločnosť vznikla 16. septembra 1994. Zakladateľom bol vtedajší Fond národného majetku Slovenskej republiky. Základné imanie bolo 11 508 830 Eur, pričom boli vydané cenné papiere – akcie na osobu v počte 338 495 kusov, menovitej hodnoty po 34 Eur.
Predmet podnikania
Sprostredkovanie obchodu, oprava železničných Raj vozňov, výroba slinku, mletých vápencov, mletej trosky (LANOVA), cementov a výrobkov na báze cementov. Kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi. Konzultačná a poradenská činnosť v oblasti obchodu, prieskumu trhu a reklamy. Vnútroštátna nákladná cestná doprava a vnútroštátna nepravidelná autobusová doprava. Ubytovacie služby, stravovanie, závodné stravovanie. Oprava a údržba strojových zariadení, vŕtacie práce k vykonávaniu clonových odstrelov. Činnosť účtovných poradcov, vedenie účtovníctva, činnosť organizačných a ekonomických poradcov. Oprava a údržba stavebných zariadení, prevádzkovanie železníc (vlečková doprava), oprava a údržba motorových vozidiel, neverejná cestná doprava, predaj pohonných hmôt. Prenájom nehnuteľností, prenájom motorových vozidiel. Technické testovanie, meranie analýzy, reklamné činnosti. Vykonávanie trhacích prác – clonové odstrely (povrchové dobývanie). Montáž, oprava, údržba vyhradených elektrických zariadení, odborné skúšky elektrických zariadení. Výroba tepla, rozvod elektriny, rozvod tepla. Nakladanie s odpadmi (s výnimkami nebezpečných odpadov), podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom. Banská činnosť. Prenájom strojov, prístrojov a zariadení.
Štatutárne orgány spoločnosti
predstavenstvo: Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ PCLA, predseda
členovia: Martin Gastinger, prokurista spol. Berger Holding
Ing. Ľubomír Martinka, obchodný riaditeľ PCLA
Ing. Jozef Mikušinec, výrobno-technický riaditeľ PCLA
Franz Wallner, konateľ spoločnosti Berger Holding
Alois Weiherer, prokurista spoločnosti Berger Holding
prokúra: Ing. Mária Kebísková, ekonomická riaditeľka PCLA
dozorná rada: predseda: Karl Gesl, konateľ spoločnosti Berger Holding
člen: Ing. Pavel Martauz, riaditeľ kvality a stratégie PCLA
člen: Ing. Anton Malovec, vedúci výroby PCLA
výkonné vedenie: Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ
Ing. Jozef Mikušinec, výrobno-technický riaditeľ
Ing. Mária Kebísková, ekonomická riaditeľka
Ing. Pavol Martauz, riaditeľ kvality a stratégie
Ing. Ľubomír Martinka, obchodný riaditeľ
Ing. Peter Šumaj, personálny riaditeľ
1976
Dôležité historické medzníky
1888 – začiatok prieskumných prác a otvorenie kameňolomu
1888 – prvý obchodný názov „Ledecz Portland Zement fabrik des Adolf von Schenk – Lédecz“
1889 – 25. jún začiatok výstavby cementárne
1890 – 9. február začiatok výroby. Prvý rok 2 367 ton cementu
1895 – továreň zamestnáva 500 zamestnancov
1896 – ročná výroba cementu 25 000 ton
1908 – pokusy s automatickou výrobou v Schneiderovej šachtovke
1911 – zmena majiteľa cementárne.
8 000 kusov akcií prevzala Žilinská účastinárska spoločnosť na výrobu cementu a vápna
1914 – uhorská vláda nariadila vyrábať cement aj počas vojny
1920 – pokračovanie pokusov s automatickými šachtovými pecami
1920 – celoštátny generálny štrajk (nasledovali represie)
1926 – inštalácia automatických šachtových pecí podľa systému Hauenschild s výkonom 100 – 125 ton za deň
1928 – začiatok obdobia zvýšenia starostlivosti o kvalitu
1930 – začiatok výstavby výrobne hlinitanového cementu
1933 – začiatok výroby hlinitanového cementu pod názvom „Bauxit“
1939 – až 1943 pokles výroby cementu, zákaz vývozu do krajín ovládaných fašistickým Nemeckom
1945 – začiatok výroby po druhej svetovej vojne
1945 – do prevádzky sa dala nová pec a nový mlyn
1950 – názov Slovenské cementárne a vápenky, n.p. Cementáreň Ladce
1951 – až 1955 výstavba dielne, drviarne, predlamárne, cementových síl, studne, trafostanice, vykladacej stanice lanovky, visutá dráha a ďalšia modernizácia
1961 – schválenie projektu rekonštrukcie cementárne so zámerom postaviť 6 šachtových pecí
1963 – zmena koncepcie výstavby zo šachtových na rotačnú pec
1969 – 5. február – uvedenie zmodernizovaného závodu do prevádzky
1971 – prekročenie hranice výroby 400 00 ton cementu
1972 – prekročenie kapacity výroby 500 000 ton na 555 000 ton cementu
1974 – začiatok výstavby opravovne Raj vozňov
1977 – prekročenie hranice 600 000 ton cementu ročne
1978 – odčlenenie závodu Vápenka Žirany a pričlenenie závodu Cementárne Lietavská Lúčka
1981 – Nový názov: Považské cementárne, koncernový podnik Ladce
1982 – pokusné spaľovanie opotrebovaných pneumatík
1985 – významná rekonštrukcia rotačnej pece – výmena plášťa
1988 – zásadné riešenie najslabšieho článku výroby – výstavba ciest v lome, otvorenie 12. etáže
1988 – nová sušiareň trosky s elektroodlučovačom, plynofikácia cementárne, zníženie prašnosti
1990 – odčlenenie závodu Lietavská Lúčka
1990 – osamostatnenie od generálneho riaditeľstva Cementárne a vápenky Trenčín. Začiatok modernizácie a novej exportnej politiky
1977
1994 – založenie akciovej spoločnosti Považská cementáreň, a.s., Ladce
1995 – privatizácia spoločnosti, rozhodujúci vlastník Portlandcement a.s., Ladce
1996 – modernizácia cementovej mlynice
1998 – zavedenie systému manažmentu kvality podľa normy EN ISO 9001
1999 – vstup zahraničného partnera do akcionárskych štruktúr spoločnosti
1999 – modernizácia chladiča slinku v rotačnej peci
1999 – uvedenie nového výrobku CEMODUR (pre výstavbu tunelov) na trh
2000 – uvedenie nového nízkochrómového ekologického cementu CHROMATMIN na trh
2000 – schválenie investičného generelu, rozsiahlej prestavby a modernizácie cementárne s cieľom rastu výkonnosti
2001 – začiatok realizácie investičnej úlohy
2001 – výstavba uhoľného hospodárstva
2002 – spaľovanie mäsokostných múčok – trvalá prevádzka
2003 – zavedenie systému manažérstva kvality (norma EN ISO 9001:2000)
2003 – prekročenie hranice 700 000 ton výroby cementu a jeho predaja
2004 – rekonštrukcia cementovej mlynice č. 3
2004 – vyrobenie antibakteriálneho a protiplesňového cementu BIOCEMENT. Prekročenie hranice 800 000 ton vo výrobe cementu
2005 – Zvýšenie kapacity mletia cementu a baliarne. Vybudovanie linky na spaľovanie TAP
2005 – zavedenie environmentálneho systému kvality podľa ISO 14000:2004
2006 – modernizácia rotačnej pece a cementovej mlynice
2006 – najvyšší podiel spoluspaľovania alternatívnych palív v SR (34 %)
2007 – investičná úloha: „Valcový cementový mlyn CM 2“
2007 – rekordná výroba slinku a cementu (cez 900 000 ton)
2007 – zásadná rekonštrukcia administratívnej budovy.
Vybudovanie športového areálu v Belušských Slatinách
2008 – historicky rekordná výroba a predaj cementu 1 000 000 ton.
Uvedenie do prevádzky nového cementového valcového mlyna CM2
2008 – významný rozvoj betonárskeho programu v dcérskej spoločnosti Ladce Betón – nové betonárne v Nitre, Galante, Tvrdošíne
2009 – ďalší rozvoj betonárskeho programu v spoločnosti Ladce Betón
(Žiar nad Hronom)
2009 – zníženie výroby vplyvom celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy
2010 – pokračovanie vplyvu krízy.
Kapitálový vstup do betonárne Ladce Betón – PERTESO, s.r.o., Trenčín
2011 – ďalší pokles stavebnej výroby a vplyv na výrobu cementu.
Zavedenie dane z emisných kvót.
Ocenenia spoločnosti Považská cementáreň, a.s.
1995 – Najlepší exportér Slovenskej republiky
1996 – Najlepší exportér Slovenskej republiky
1997 – Najlepší exportér Slovenskej republiky
1978
1998 – Ocenenie kvality portlandských cementov certifikátom ochrannej značky a zlatou medailou Slovak Gold
1999 – Prestížne ocenenie kvality najvyšších značiek portlandských cementov Grand Prix Slovak Gold
1999 – Najlepší exportér Slovenskej republiky
2000 – Ocenenie kvality nízkochrómového cementu chromatmin certifikátom ochrannej značky a zlatou medailou Slovak Gold
2001 – Ocenenie Grand Prix za expozíciu na výstave kvalita 2001
2003 – Zlatá plaketa Coneco za exponát chromatmin
2003 – Čestné uznanie predsedníčky ÚPV SR za „Spôsob likvidácie upravených organických odpadov spaľovaním v rotačných peciach“
2003 – Veľká cena Slovenské zlato za prínos pre lepšie podnikateľské prostredie Slovenska
2004 – Najlepší exportér Slovenskej republiky
2004 – Zlatá plaketa Racioenergia 2004 pre ekotechnológiu BIOTRIX
2004 – Veľká cena Slovenské zlato za prínos pre lepšie podnikateľské prostredie Slovenska
2005 – Prestížne ocenenie kvality nízkochrómového cementu chromatmin Grand Prix Slovak Gold
2005 – Udelenie európskeho patentu za „Spôsob výroby bezchrómového cementu technológiou vyvinutou spoločnosťou Považská cementáreň, a.s.
2006 – Ocenenie dlhodobých, veľmi dobrých výsledkov v ekonomike a rozvoji spoločnosti certifikátom Slovak Gold Exclusive
2007 – Ocenenie Ministerstva životného prostredia SR v rámci Národného programu environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov – právo používať na výrobky CEM I 42,5 N Chromatmin a CEM II/B-S 32,5 R Chromatmin environmentálnu značku EVV – environmentálny vhodný výrobok
2007 – Národná podnikateľská cena za životné prostredie v SR:
2. miesto v kategórii Produkt, 3. miesto v kategórii Manažérstvo
2008 – Ocenenie Slovak Gold za CEM II 42,5 R a technológiu biotrix
2008 – Ocenenie dlhodobých výsledkov v ekonomike a rozvoji spoločnosti certifikátom Slovak Gold Exclusive
2009 – Národná podnikateľská cena za životné prostredie za technológiu biotrix
2009 – Zlatý mravec 2009 za firemné odpadové hospodárstvo
2009 – Zvláštne ocenenie od NBS SR za účasť na zavedení eura
2009 – Prestížne ocenenie technológie biotrix cenou Grand Prix Slovak Gold
2010 – Slovak Gold Exclusive – ocenenie dlhodobých veľmi dobrých výsledkov v ekonomike a rozvoji spoločnosti
2010 – Inovačný čin roka 2009 za technológiu výroby bezchrómového cementu CHROMATMIN 2. generácie
2010 – Cena Jána Bahýľa za mimoriadne hodnotné priemyselnoprávne chránené technické riešenie
2011 – Ocenenie ministra hospodárstva SR „Výrobková inovácia“ – BIOLANOVA
1979
2011 – Certifikát ochrannej značky kvality a zlatá medaila Slovak Gold „spoluspaľovanie spracovaných vedľajších živočíšnych produktov ekotechnológiou BITRIX
Poznámka:
Ocenenia a štátne vyznamenania v minulosti sú zaznamenané v zápisoch v príslušných rokoch.
Výroba cementu v roku 2013
Ekonomické výsledky v porovnaní s rokom 2012 ovplyvnili najmä tieto skutočnosti:
- pokračovanie dopadov prehlbujúcej sa recesie, krízy, kríza eurozóny, vývoj kurzu stredoeurópskych mien, prebytok kapacít a nedostatok dopytu
- vyššia výroba a predaj v tonách aj s ohľadom na sortimentné zloženie cementov
- vyššie prepravné vzdialenosti a tým aj vyššie náklady na prepravu
- efekt nedostatku až úplnej absencie príležitosti v stavebníctve, prebytku výrobných kapacít a výrazného tlaku na znižovanie predaja
Výroba:
V roku 2013 vyrobili 853 000 ton cementu, čo bolo o 4,4 % viac ako v roku 2012. Vyrobilo sa 611 000 ton slinku, čo je o 18 500 ton menej ako v predchádzajúcom roku.
Predaj:
V roku 2013 predali 856 742 ton cementu, čo bolo o 39 672 ton viac ako v roku 2012. Export za celý rok bol vo výške 439 782 ton, teda 51,33 %-tný podiel z celého predaja.
Mimovýrobné podujatia
Deň cementárov oslávili pracovníci cementárne dňa 12. júla 2013. Ako každý rok, usporiadali tradičný turnaj na zmenšenom futbalovom ihrisku. Nastúpili mužstvá Výroby, Údržby, Lomu a družstvo zložené z pracovníkov opravovne vozňov Raj a baliarne. Zvíťazilo družstvo Výroby, keď vo finále porazilo mužstvo Raj.
Z iniciatívy vedenia Považskej cementárne, konkrétne generálneho riaditeľa Ing. Antona Barcíka a vedúceho lomu D. Blašku v lome Butkov postavili mohutný kríž s upraveným okolím. Dielo vybudovali na náklady cementárne (viac v kapitole NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT).
Dňa 5. decembra usporiadalo vedenie cementárne a odbory stretnutie s bývalými pracovníkmi – dôchodcami. Okrem kultúrneho a spoločenského posedenia si prítomní vypočuli príhovor o súčasnosti spoločnosti Považská cementáreň, a.s. – o výrobe, sociálnych otázkach a pod.
1980
Lom Tunežice
Lom Tunežice aj v roku 2013 patril pod správu generálneho riaditeľstva Priemysel kameňa DOPRASTAV, a.s., Žilina.
Vedúcim lomu bol Marián Sládek.
V roku 2013 sa počet pracovníkov pohyboval v medziach 13 – 15, ktorí pracovali v turnusových cykloch.
Kameňolom dodával drvený materiál najmä na stavby modernizácie železnice, na stavby Doprastavu, a.s., okolitým firmám, obecným úradom a jednotlivcom podľa objednávky.
V prvej časti roka ešte rezonoval problém zriadenia výrobne asfaltov, ktorý vyvrcholil až do petície Tunežičanov v roku 2012 a rokovania na Ministerstve životného prostredia, ktoré vydalo kladné rozhodnutie. Napriek tomu sa výrobňa asfaltových zmesí v Tunežiciach nezriadila.
DREVOPAL, s.r.o., Ladce
Firma založená v roku 1992, ktorej konateľom bol v roku 2013 Róbert Jendrol mala hospodársky konsolidovaný rok. V zápise kroniky z roku 2012 som podrobne popísal výkony, technické zariadenia a možnosti tohto podniku. V roku 2013 sa nič podstatné nezmenilo.
Vo výrobnom programe boli opäť výrobky:
krovy (väzníky, rezivo na zákazku)
palivá (palivové drevo, pelety, brikety)
štiepka (farebná a dekoračná)
zrubový obklad
europalety (najväčší objem z celkovej výroby vyvážali aj do zahraničia).