Koyšove Ladce
Súťaž v prednese ľúbostnej poézie na počesť nášho rodáka slovenského básnika Pavla Koyša vznikla v roku 1994, teda rok po jeho smrti.
Pri kolíske súťaže stáli Obecný úrad v Ladcoch, Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave a Považské osvetové stredisko v Považskej Bastrici. Súťaž
sa konala pod záštitou Ministerstva školstva SR.
K uskutočneniu súťaže a literárnych večerov najviac sponzorský prispela Považská cementáreň, a.s. a niektoré knižné vydavateľstva.
Celé podujatie spočívalo zo samotnej súťaže, kde boli účastníci rozdelení do kategórií podľa veku.
V priemere sa na jednotlivých ročníkoch zúčastnilo do 40 recitátorov z regiónov Žilina, Trenčín, Nové Mesto na Váhom, Prievidza, Považská Bystrica, Púchov, Ilava.
Tradične od roku 1996 kládli zástupcovia obce, manželka p.Koyša JUDr.M.Koyšová kytice k buste básnika.
Na záver sa vždy za účasti občanov Ladiec a okolia i orítomných z Bratislavy a iných miest Slovenska konalokultúrno-spoločenské podujatie. Tu vystúpili významní slovenskí umelci, básnici, spisovatelia, herci, speváci. Zúčastnili si politickí činitelia, vydavatelia, zástupcovia podnikov a inštitúcií a to v počte, ktorý nemá v našej obci obdobu.
KOYŠOVÉ LADCE SA KONALI
| 21.októbra 1994 | 29.semtembra 1995 | 3.októbra 1996 |
| 24.októbra 1997 | 23.októbra 1998 | 22.októbra 1999 |
| 20.októbra 2000 | 19.októbra 2001 | 25.októbra 2002 |
| 17.októbra 2003 | 15.októbra 2004 | 21.októbra 2005 |
| 2011 | ||
| 2012 | 2013 | 2014 |
| 23.októbra 2015 | ||
Životopis Pavla Koyša
Pavel Koyš (* 8. január 1932, Ladce – † 22. júl 1993, Bratislava) bol slovenský básnik a redaktor.
Pochádzal z robotníckej rodiny a vzdelanie získaval v Ladcoch a v Prahe, kde vyštudoval Vysokú školu politickú a v roku 1966 získal titul doktor sociálno-politických vied. Pracoval v cementárni v Ladcoch, bol politickým funkcionárom komunistickej strany, v rokoch 1960 – 1962 pracoval ako šéfredaktor v časopise Mladá tvorba, od roku 1962 bol šéfredaktorom vydavateľstva Smena. V rokoch 1966 – 1968 bol tlačovým tajomníkom úradu Slovenskej národnej rady, v rokoch 1968 – 1969 tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a v rokoch 1969 – 1971 riaditeľom Slovenského filmu. Od roku 1971 bol námestníkom ministra a v rokoch 1988 – 1989 ministrom kultúry Slovenskej socialistickej republiky.
Debutoval v roku 1959 zbierkou politicky angažovaných básní Hviezdy na zemi. Vo svojich básniach vyjadroval svoj postoj občana-komunistu, no takmer v rovnakej miere sa venoval i ľúbostnej poézii. Venuje sa niekoľkým opakujúcim sa témam, ako sú láska, mládež, ľudské šťastie, politické premeny spoločnosti, vzťah k svetu, ľuďom, životu a morálke.
Diela Pavla Koyša
Hviezdy na zemi (1959)
Čakám ťa, láska (1963)
Srdce (1965)
Rozmrazovanie slnka (1966)
S tebou a bez teba (1966, antológia, zost., spoj. text, doslov a pozn. o autoroch P. Koyš)
Ukrutná vernosť (1968)
Koľko krokov je k úsmevu (1970)
Spolu (1971)
Je taký človek (1972)
Ľúbostné variácie (1972)
Pieseň o Slovensku (1973, spoločné dielo P. Koyš, K. Kállay)
Večné leto (1973)
Načo je človeku dom (1974)
Vyznanie lásky (1975)
Nie (1977)
Tvŕdze (1977, 1. diel triptychu)
Krídla (1978, 2. diel triptychu)
Pozdrav Ostrovu slobody (1978)
Všade (1978)
Rosa (1979, 3. diel triptychu)
Všade vonia ženou (1979)
Komunisti (1981)
Chvála pohybu (1982, zost. J. Gerbóc)
Kde má človek vlasť (1982)
Děti na dostřel (1983)
Deti na dostrel (1983)
Nový Prometeus (1983)
Plač za láskou (1984)
Slnko, zostaň s nami (1985)
Chcem tvoje telo (1986)
Moralizmy (1986)
Chvála pohybu: Vybrané básne (1987)
Riava (1987)
Rozmýšľanie o človeku a čase (1987)
Pieseň o práci (1988, spoločné dielo P. Koyš, I. Cích)
Pšeničné pole (1988)
Ľúbme sa (1994, posmertne vydaná zbierka)
Miloval vás básnik (1995)
V láske je žena bezbrehá (1998)
Pieseň piesní žena (2005)
Báseň Takú lásku čakaj ...
Takú lásku čakaj,ktorá príde
nečakane,kruto,ktorá páli.
Aj keby Ťa mnohé milovali
iba ona nikdy neodíde.
Takú lásku čakaj.
Takú lásku hľadaj,čo je jasná
a tak prosto ako slnko svieti
s ktorou zaraz ľahko,dobre je Ti,
nech ju stretneš v ktorýchkoľvek pásmach.
Takú lásku hľadaj.
Takú lásku volaj,ktorá úsmev,
teplú nehu rozpustí Ti v tvári,
ak je s Tebou,všetko sa Ti darí,
ukonaná šťastím v Tvojej dlani usne.
Takú lásku volaj.
Takú lásku pretrp,ktorá bolí,
obavami,túžbou vykúpenú,
čo aj tisíc nocí prebdieš pre ňu,
ona nepoddá sa,nepovolí.
Takú lásku pretrp.
Takú lásku chráň si,čo sa mení,
ktorá je dnes iná ako včera,
čo jak kvet sa zrána do većera
neustále mení v zafarbení.
Takú lásku chráň si.
Takú lásku miluj,čo Ťa schytí
ako jarná rozvodnená rieka,
čo Ti do každého nervu vteká,
až sa zdá,že srdce rozlomí Ti.
Takú lásku miluj...
Báseň Čo sukňa tají
Majestátne kopčeky
ako v lete zmrzlina,
rozkvitnutá marhuľa,
v prostriedku nej puklina
Hebká, nežná na dotyk,
husia koža dáva štýl,
chôdzou nežne rozhýb ju,
s vankúšom ju nepomýľ
Vertikálna tkanina
pretína ju na časti,
môžem sa ti zaručiť,
krajšiu nikto nevlastní
K minisukni hodí sa,
nerozlučné priateľky,
nezakazuj dotyky,
záujem mám priveľký
Skúšam dlaňou cez šaty
dokonalé oblúky,
oba krásne bochníky
pasujú mi do ruky
Niekam spolu kráčame,
vieš, čo cestou teší ma,
rukou hladím sukničku,
pod ňou krása zmyselná.
